zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.
Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.
Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):
Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).
V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.
K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.
Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).
Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).
Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.
V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.
Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.
Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.
V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.
Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.
Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.
Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskej únie:
- v primárnom
Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“
v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
legislatívne akty
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)
nelegislatívne akty
sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli
Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ
Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)
Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)
Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)
Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)
2. júna 2003
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)
31. decembra 2002
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)
5. decembra 2004
Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)
22. júla 2005
Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)
12. mája 2006
Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)
16. marca 2007
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. decembra 2010
Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)
11. mája 2010
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. novembra 2010
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)
20. júla 2011
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)
5. decembra 2011
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)
6. apríla 2013
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)
18. decembra 2013
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)
4. september 2015
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)
23. máj 2016
lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
do júna 2013
(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
bezpredmetné
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný
Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.

čl. I

čl. I § 1 §
V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám. V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

čl. I § 2 §
Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

čl. I § 3 §
V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy). S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných …

čl. I § 4 §
Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch. Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s …

čl. I § 5 §
Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

čl. I § 6 §
Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

čl. I § 7 §
Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ …

čl. I § 8 §
Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu. Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti. Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo …

čl. I § 9 §
Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

čl. I § 10 §
Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

čl. I § 11 §
Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v …

čl. I § 12 §
Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky …

čl. I § 13 §
Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona. V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto …

čl. I § 14 §
Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

čl. I § 15 §
Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

čl. I § 16 §
Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov. Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

čl. I § 17 §
Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov. Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III). Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí …

čl. I § 18 §
Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

čl. I § 19 §
Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III). V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

čl. I § 20 §
Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia. Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba. V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 21 §
Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené. V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

čl. I § 22 §
V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

čl. I § 23 §
Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie. Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.). Upovedomenie …

čl. I § 24 §
Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

čl. I § 25 §
Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona. Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa …

čl. I § 26 §
Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok. Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku. Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby. Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6. Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

čl. I § 27 §
Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok). V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom. Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 …

čl. I § 28 §
Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

čl. I § 29 §
Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

čl. I § 30 §
Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).

čl. I § 31 §
§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 …

čl. I § 32 §
Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

čl. I § 33 §
Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov. Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

čl. I § 34 §
Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona. V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

čl. I § 35 §
Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

čl. I § 36 §
Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

čl. I § 37 §
Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.

čl. II
(Občiansky zákonník) V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné. V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú. Nakoľko ďalšie …

čl. III
(Trestný zákon)

čl. III bod 1
Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

čl. III bod 2 a 3
V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

čl. III bod 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

čl. III bod 5
Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené …

čl. III bod 6 a 7
Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

čl. III bod 8
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

čl. III bod 9
Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba. Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie …

čl. IV
(Trestný poriadok)

čl. IV bod 1
Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

čl. IV bod 2
S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

čl. IV bod 3 až 14
V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

čl. IV bod 16 až 19
V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.) Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení. Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak …

čl. V bod 1 a 2
Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

čl. V bod 3
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.) Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia. Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik …

čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.) Pozri odôvodnenie k čl. II.

čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

čl. VIII bod 1
Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

čl. VIII bod 2
Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

čl. VIII bod 3
Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

čl. VIII bod 4
Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.) Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.) Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov. K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.) Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.) Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XIII a XIV
Pozri odôvodnenie k čl. II.

čl. XV až XIX
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.) Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.

čl. XXI a XXII
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.) Pozri odôvodnenie k čl. II.

čl. XXIV až XXIX
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.) Pozri odôvodnenie k čl. II.

čl. XXXI a XXXII
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

čl. XXXIII bod 1
Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

čl. XXXIII bod 2
Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

čl. XXXIII bod 3
Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

čl. XXXIII bod 4
Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

čl. XXXIII bod 5
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

čl. XXXIII bod 6
Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

čl. XXXIII bod 7
Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

čl. XXXIII bod 8
V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

čl. XXXIII bod 9
Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

čl. XXXIII bod 10
Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

čl. XXXIII bod 11
Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

čl. XXXIII bod 12
Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

čl. XXXIII bod 13
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XXXIV a XXXV
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.) Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a …

čl. XXXVII až XXXIX
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.) Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.

čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

čl. XLI bod 1
Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

čl. XLI bod 2
Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

čl. XLI bod 3
Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

čl. XLI bod 4
Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

čl. XLI bod 5
V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

čl. XLI bod 6
Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

čl. XLI bod 7
V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

čl. XLI bod 8
Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

čl. XLI bod 9
Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

čl. XLI bod 10
Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

čl. XLI bod 11
Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

čl. XLI bod 12
Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

čl. XLI bod 13
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XLII a XLIII
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. XLIV bod 1 až 3
Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.

čl. XLIV bod 4
Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku. Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení …

čl. XLIV bod 5
Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku …

čl. XLV a XLVI
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.) V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

čl. XLVIII až LI
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.) Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe. Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie …

čl. LII bod 1
Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

čl. LII bod 2
Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

čl. LII bod 3 a 4
Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

čl. LII bod 8 až 10
Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní. Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

čl. LII bod 10
Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona …

čl. LIII a LIV
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.) V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

čl. LVI až LXI
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.) V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

čl. LXIII až LXXI
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.) Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

čl. LXXIII až LXXXV
Pozri odôvodnenie k čl. V.

čl. LXXXVI
Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

čl. LXXXVI prílohe
V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha. V Bratislave, 26. augusta 2015 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec, v.r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. VII
(novela zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. VII bod 1 §
V súlade s ostatnými navrhovanými zmenami v Trestnom zákone sa v rámci taxatívneho výpočtu trestných činov právnických osôb upravujú príslušné názvy trestných činov extrémizmu. Na účel transpozície smernice o zneužívaní trhu sa do taxatívneho výpočtu trestných činov právnických osôb navrhuje doplniť trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 Trestného zákona a trestný čin manipulácie s trhom podľa § 265a Trestného zákona. Medzi trestné činy právnických osôb sa navrhuje doplniť tiež trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349 Trestného zákona, čím sa poskytne trestnoprávna ochrana vykonateľným rozhodnutiam, ktoré právnická osoba riadne a včas bez zákonného dôvodu neplní, resp. porušuje. Doplnením tohto trestného činu medzi trestné činy právnických osôb sa má tiež predísť prípadnej beztrestnosti právnickej osoby za porušovanie trestu, ktorý jej bol uložený. Povaha veci (konania) vylučuje pri právnických osobách použitie niektorých ustanovení marenia výkonu úradného rozhodnutia, napr. ustanovenia ods. 1 písm. a) ,,bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej …

čl. VII bod 2
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. IV
(zákon č. 91/2016 Z. z.)

čl. IV bod 1 (§ 3) §
Navrhovanou úpravou sa aktualizuje katalóg trestných činov terorizmu obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe o nové trestné činy týkajúce sa terorizmu tak, aby bol zohľadnený nový koncept hmotnoprávnej úpravy v tejto oblasti.

čl. IV bod 2
Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 17., ktorým sa transponuje smernica 2017/541.

čl. IV
(zákon č. 91/2016 Z. z.) Navrhovanou úpravou sa dopĺňa katalóg trestných činov obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe o nové trestné činy v oblasti trestnej činnosti proti finančným záujmom Európskej únie a takisto nezákonného obchodu s tabakom a tabakovými výrobkami. Navyše v súvislosti s potrebou ratifikácie Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite (oznámenie č. 137/2008 Z. z.) otvoreného na podpis v Budapešti dňa 23. novembra 2001 (ďalej len „dohovor“), týkajúceho sa postihovania činov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, sa navrhuje doplniť katalóg trestných činov právnických osôb o trestný čin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, ktoré sú ekvivalentom čl. 4 dohovoru (rasisticky a xenofóbne motivované vyhrážanie). Povinnosť zabezpečiť zodpovednosť právnických osôb vyplýva z čl. 12 dohovoru a vzťahuje sa aj na Dodatkový protokol.

čl. IV
(účinnosť) Po zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakancie sa navrhuje účinnosť dňa 1. augusta 2019. V Bratislave, 17. apríla 2019 Peter Pellegrini, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Gábor Gál, v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. II
Dopĺňa sa taxatívny výpočet trestných činov, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou o trestné činy uvedené v § 305a až 305c z dôvodu, že častými páchateľmi trestných činov v oblasti týrania zvierat sú častokrát právnické osoby.

čl. XV
(zákon č. 91/2016 Z. z.)

čl. XV bod 1, 3, 4, 5, 6 a 11 (§ 1 ods. 2, § 7 ods. 1 a 3, § 9, § 10 a § 26 ods. §
Vzhľadom na skutočnosť, že trestné činy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii môžu spáchať aj právnické osoby, ktoré sú za tieto trestné činy trestne zodpovedné, sa navrhuje zaviesť ochranné opatrenie zhabania časti majetku aj do zákona č. 91/2016 Z. z.. Návrhom sa zabezpečí konfiškácia časti majetku právnickej osoby pri taxatívne vymedzených trestných činoch, ak je majetok právnickej osoby v hrubom nepomere k jej zákonným príjmom. Z tohto dôvodu bolo potrebné vykonať legislatívno-technické úpravy. Keďže dochádza k rozšíreniu katalógu ochranných opatrení v Trestnom zákona, je nevyhnutná aj analogická úprava v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

čl. XV bod 2 (§ 3) §
Dopĺňa sa taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb o trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 Trestného zákona, čím sa zabezpečí plná transpozícia čl. 10 smernice 2019/713/EÚ. Navrhovaná úprava rovnako súvisí aj s vypustením trestného činu podielnictva a rozšírením ustanovení trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti z dvoch (súčasné § 233 a § 234) na tri ustanovenia (navrhované § 233, § 233a a § 234).

čl. XV bod 7 (§ 10 ods. 2) §
Ustanovuje sa, že za trestný čin podľa § 3 a za podmienok podľa § 83a Trestného zákona môže súd uložiť právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku.

čl. XV bod 8 (nadpis) §
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa dopĺňa nadpis § 11.

čl. XV bod 9 (§ 11 ods. 5) §
Upravujú sa zásady ukladania ochranného opatrenia zhabania časti majetku, na ktoré sa budú vzťahovať podľa navrhovanej úpravy ustanovenia odsekov 1 až 3.

čl. XV bod 10 (§ 20a) §
Návrhom sa dopĺňa do zákona ochranné opatrenie zhabania časti majetku, pričom podmienky uloženia tohto ochranného opatrenia vymedzuje § 83a Trestného zákona.

čl. XV bod 12 (príloha)
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. XIV
(zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb)

čl. XIV bod 1 (§ 3) §
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré zohľadňujú navrhované zmeny názvov a skutkových podstát dotknutých trestných činov v Trestnom zákone.

čl. XIV bod 2 (§ 4 ods. 7) §
Do § 4 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa vkladá nové ustanovenie po vzore českej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa konanie páchateľa nebude môcť pričítať právnickej osobe, ak vynaložila všetko úsilie, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať, a to s ohľadom na najnovšie poznatky v oblasti kontroly riadiacich, rozhodovacích či kontrolných procesov prebiehajúcich v rámci právnických osôb, aby predchádzala alebo zabránila páchaniu trestných činov. Navrhovaná úprava ale predpokladá preukázanie, že účinné kontrolné a preventívne mechanizmy sú ako štandard materiálne zavedené do každodennej činnosti právnickej osoby. Prijatie obdobnej právnej úpravy v Českej republike posilnilo využiteľnosť a dôležitosť tzv. compliance programov. Zavedenie tejto právnej úpravy by malo prispieť k nastaveniu fungujúcich, silných a stabilných compliance programov, na základe ktorých nebude možné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť voči právnickým osobám, ak bude preukázané, že vynaložili snahu predchádzať protiprávnemu konaniu v rámci svojej podnikateľskej činnosti v takom rozsahu, ktorý je možné od nej spravodlivo očakávať a vyžadovať.

čl. XIV bod 3 a 4 (§ 13) §
V nadväznosti na zmenu právnej úpravy trestu prepadnutia majetku v Trestnom zákone sa navrhovaná právna úprava vrátane možnosti súdu obmedziť rozsah postihnutého majetku z rovnakých dôvodov premieta aj vo vzťahu k trestaniu právnických osôb. Zároveň sa explicitným vymedzením kritérií pre uloženie trestu prepadnutia majetku pri právnických osobách posilňujú podmienky pre ukladanie tohto trestu len v prípadoch, ak je to primerané.

čl. XIV bod 5 (§ 15) §
S ohľadom na navrhované zvýšenie sumy peňažného trestu v Trestnom zákone na 3 000 000 eur sa navrhuje aj primerané zvýšenie peňažného trestu pri právnických osobách.

čl. XIV bod 6 (§ 20a) §
Ochranné opatrenie zhabania majetku podľa § 83a Trestného zákona je fakultatívne. Z tohto dôvodu sa pre odstránenie prípadných výkladových rozporov v § 20a navrhuje slovo uloží nahradiť slovami môže uložiť, ktoré vyjadrujú fakultatívnu povahu ochranného opatrenia.

čl. XIV bod 7 (§ 37a) §
Rovnako ako v Trestnom zákone sa v nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy trestu prepadnutia majetku zavádza mechanizmus na prehodnotenie doteraz nevykonaných trestov prepadnutia majetku a zohľadnenia (dôsledky) prípadného prehodnotenia trestu prepadnutia majetku v praxi.

čl. II
(zákon č. 91/2016 Z. z.)

čl. II bod 1 (§ 3) §
Do zoznamu trestných činov právnických osôb sa dopĺňa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d. Trestnú zodpovednosť v prípade porušenia reštriktívneho patrenia tak možno vyvodiť nielen voči fyzickej osobe, ale aj právnickej osobe. Zabezpečuje sa tak súlad s čl. 6 smernice (EÚ) 2024/1226. Z pohľadu doterajšieho konceptu trestnej zodpovednosti právnických osôb smernica (EÚ) 2024/1226 neprináša také jeho zmeny, ktoré by vyžadovali výraznejšie zásahy do zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A teda už súčasná úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb rešpektuje východiská, na ktorých je postavená trestná zodpovednosť právnických osôb v smernici (EÚ) 2024/1226. To platí aj pre katalóg trestných sankcií pre právnické osoby, ktorý je ako v každej jednej trestnej smernici (EÚ) 2024/1226 demonštratívny. Úlohou členského štátu je zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Tento štandard je naplnený už v súčasnosti.

čl. II bod 2 a 3 (§ 15) §
Za účelom možnosti uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v prípade spáchania trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d právnickou osobou, sa dopĺňa odsek 2, ktorým sa zavádzajú osobitné horné hranice peňažného trestu pevnou sumou. Navrhované ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 7 smernice (EÚ) 2024/1226. Bod 2 predstavuje legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením odseku 2.

čl. II bod 4 a 5 (Príloha)
Vzhľadom na aktualizáciu zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v Prílohe k zákonu č. 91/2016 Z. z., sa vypúšťajú neúčinné rámcové rozhodnutia, čím dochádza z legislatívno-technického hľadiska k úprave číslovania tohto zoznamu. Do predmetného zoznamu sa dopĺňa odkaz na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673. Povinnosť uviesť priamo v prijatých opatreniach odkaz na túto smernicu (EÚ) 2024/1226 vyplýva členským štátom priamo zo smernice (EÚ) 2024/1226.

čl. II
(zákon č. 91/2016 Z. z.)

čl. II bod 1 (§ 3) §
Do zoznamu trestných činov právnických osôb sa dopĺňa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d. Trestnú zodpovednosť v prípade porušenia reštriktívneho patrenia tak možno vyvodiť nielen voči fyzickej osobe, ale aj právnickej osobe. Zabezpečuje sa tak súlad s čl. 6 smernice (EÚ) 2024/1226. Z pohľadu doterajšieho konceptu trestnej zodpovednosti právnických osôb smernica (EÚ) 2024/1226 neprináša také jeho zmeny, ktoré by vyžadovali výraznejšie zásahy do zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A teda už súčasná úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb rešpektuje východiská, na ktorých je postavená trestná zodpovednosť právnických osôb v smernici (EÚ) 2024/1226. To platí aj pre katalóg trestných sankcií pre právnické osoby, ktorý je ako v každej jednej trestnej smernici (EÚ) 2024/1226 demonštratívny. Úlohou členského štátu je zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Tento štandard je naplnený už v súčasnosti.

čl. II bod 2 a 3 (§ 15) §
Za účelom možnosti uloženia účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v prípade spáchania trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d právnickou osobou, sa dopĺňa odsek 2, ktorým sa zavádzajú osobitné horné hranice peňažného trestu pevnou sumou. Navrhované ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 7 smernice (EÚ) 2024/1226. Bod 2 predstavuje legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením odseku 2.

čl. II bod 4 a 5 (Príloha)
Vzhľadom na aktualizáciu zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v Prílohe k zákonu č. 91/2016 Z. z., sa vypúšťajú neúčinné rámcové rozhodnutia, čím dochádza z legislatívno-technického hľadiska k úprave číslovania tohto zoznamu. Do predmetného zoznamu sa dopĺňa odkaz na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673. Povinnosť uviesť priamo v prijatých opatreniach odkaz na túto smernicu (EÚ) 2024/1226 vyplýva členským štátom priamo zo smernice (EÚ) 2024/1226.

čl. IV
novela zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Z dôvodu vykonateľnosti nového ustanovenia § 50 ods. 32 zákona o bankách, ktorý je transpozíciou čl. 1 bod 18 smernice CRD VI (čl. 70 ods. 3 smernice CRD), je nevyhnutné novelizovať aj § 21 ods. 1 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

čl. XV
(Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb)

čl. XV bod 1 §
Navrhuje sa precizovanie úpravy, reflektujúcej zmeny pri likvidáciách v súvislosti so zmenou tohto inštitútu aj v trestnoprávnej rovine.

čl. XV bod 2
Legislatívno-technická úprava spočívajúca v oprave chyby v písaní.

čl. III
(Zákon č. 91/2016 Z. z.) Vzhľadom na vypustenie piatej časti Trestného poriadku a jej prebratie do návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach je nevyhnutné príslušné ustanovenie primerane upraviť.