Občiansky zákonník (40/1964 Zb.)

čl. II
Nadväzne na navrhovanú úpravu v Čl. I sa navrhujú všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy v Občianskom zákonníku vypustiť ustanovenia o platení nájomného z poľnohospodárskych a lesných pozemkov a o odpustení nájomného a o zľave z nájomného pri takýchto nájmoch.

bod 1 §
(§ 40a) V ustanovení § 40a sú uvedené dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník sa dopĺňa o ustanovenie § 53, ktoré vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Tieto podmienky sú dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ak sa spotrebiteľ bude neplatnosti právneho úkonu domáhať. Vzhľadom na to je nevyhnutné doplniť § 40a o odkaz na § 53 ods. 4.

bod 2 §
(§ 52) Ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sú pre právnu úpravu obsahovo najdôležitejšie. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohoto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov tejto zmluvy - o spotrebiteľovi. Spotrebiteľom môže byť podľa smernice 93/13/EEC o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ. Pôvodne ako dodávatelia tovaru a služieb vystupovali výlučne verejnoprávne subjekty - štátne podniky. V súčasnosti však vystupujú ako dodávatelia aj súkromné fyzické a právnické osoby, niektoré aj s účasťou štátu. Vzťah dodávateľ …

bod 3 §
(§ 496) Ustanovenie § 496 upravuje akosť plnenia v záväzkových vzťahoch. Ustanovenie sa dopĺňa o dohodu o vlastnostiach, účele a akosti plnenia pri spotrebiteľských zmluvách. Vychádza sa pritom zo záujmu spotrebiteľa a ponuky výrobcu alebo dodávateľa v popise, ktorý verejne prístupnou formou poskytne o tovare.

bod 4 §
(§ 502) Doterajšie ustanovenie neobsahovalo náležitosti záručného listu, čo pri uplatňovaní záruky spôsobovalo problémy, lebo často sa nedali identifikovať obsah záruky, jej rozsah a podmienky, dĺžka záručnej doby, prípadne ďalšie potrebné údaje na uplatnenie záruky. Preto sa ustanovenie dopĺňa o podstatné náležitosti záručného listu. Ak však záručný list tieto náležitosti nemá, nespôsobuje to neplatnosť záruky, lebo takýto dôsledok by bol výrazne v neprospech spotrebiteľa.

bod 5 §
(§ 505) V súlade so smernicou Európskej únie 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk sa doterajšie ustanovenie, ktoré umožňovalo vadu vytknúť najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby, dopĺňa vzhľadom na predĺženú záručnú dobu o poriadkovú lehotu vytknúť vadu do šiestich mesiacov od zistenia vady s cieľom včas informovať predávajúceho, aby bol tento schopný vadu odstrániť.

bod 6 §
(§ 507) V súlade so smernicou Európskej únie má kupujúci pri predaji vadného tovaru v obchode právo okrem iného požadovať aj výmenu veci. V súlade s týmto ustanovením je vhodné doplniť o túto možnosť aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vady v záväzkovom práve.

bod 7 §
(§ 508) Právo vytvára domnienku, že aj keď nejde o vadu zjavnú už pri prevzatí plnenia, ale takú, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, považuje sa za vadu, ktorá existovala už v deň prevzatia plnenia. Táto domnienka platí však len relatívne, ak to neodporuje povahe veci, alebo ak sa nepreukáže opak. Takáto právna domnienka má význam pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady na súde.

bod 8 §
(§ 599) V súlade s predĺžením záručnej doby sa doterajšie doby 6 mesiacov, 3 týždne pri vadách krmív a 6 týždňov pri vadách zvierat zjednocujú na dobu 24 mesiacov aj pri záručnej dobe vo všeobecných ustanoveniach o kúpnej zmluve.

bod 9 §
(§ 612) Keďže novelizáciou Občianskeho zákonníka sa dopĺňajú aj ustanovenia § 52 až 54, je potrebné túto zmenu uviesť aj v tomto ustanovení, aby bolo zjavné, že okrem osobitných ustanovení § 613 až 627 o predaji tovaru v obchode na tento predaj platia aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve, aj ustanovenia upravujúce osobitný typ kúpnej zmluvy – spotrebiteľskú zmluvu.

bod 10 §
(§ 620) Doteraz zákonom ustanovená záručná doba v trvaní 6 mesiacov sa týmto zákonom predlžuje na obdobie 2 rokov (24 mesiacov). Požiadavka predĺžiť záručnú lehotu vyplýva zo smernice ES 99/44 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk. Dĺžku záručnej doby určuje priamo zákon alebo osobitný predpis alebo vyhlásenie na záručnom liste. Zákonná dĺžka záručných dôb je minimálnou dĺžkou. Aj pri použitých veciach sa predlžuje záručná doba zo 6 mesiacov na 12 mesiacov. V súčasnosti je obvyklé, že výrobcovia poskytujú na tovar dlhodobej spotreby aj záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Preto zákon pripúšťa, že ak osobitný predpis ustanovuje dlhšie ako 24 mesačné záruky, platia tieto dlhšie záručné doby.

bod 11 §
(§ 622) Práva, ktoré má spotrebiteľ zo zodpovednosti za vady sa diferencujú podľa toho, či ide o odstrániteľnú vadu alebo neodstrániteľnú vadu veci. Okrem práva na bezplatné, včasné a riadne odstránenie vady, ktorú možno odstrániť má spotrebiteľ právo vždy na výmenu veci, ak tým nevzniknú predávajúcemu neprimerané náklady vzhľadom na cenu veci alebo závažnosť vady. Doteraz mal spotrebiteľ právo na výmenu veci len vtedy, ak vec nebola ešte použitá. Z vlastnej vôle môže predávajúci vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú.

bod 12 §
(§ 626) V dôsledku predĺženia záručnej doby zo 6 mesiacov na 24 mesiacov, ktorá sa vzťahuje aj na použité veci, je nevyhnutné predĺžiť aj lehotu na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady takejto veci. Podľa ustanovenia § 620 ods. 2 sa kupujúci a predávajúci môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe ako 24 mesiacov, najmenej však 12 mesiacov, preto na zánik práva zo zodpovednosti za vady platí lehota, na ktorej sa dohodli.

bod 13 a 14 §
(§ 646 ods. 1 a 2) Ustanovenia § 644 až 651 upravuje osobitný typ zmluvného vzťahu o zhotovení veci na zákazku. Pre veci zhotovené na zákazku platila doteraz záručná doba 6 mesiacov. Keďže aj zmluva o zhotovení veci na zákazku patrí medzi spotrebiteľské zmluvy, pre ktoré sa záručná doba predlžuje na 24 mesiacov, je potrebné upraviť záručnú dobu zo 6 mesiacov na 24 mesiacov aj pre tento typ zmluvy.

bod 15 §
(§ 879e a 879f) Účinnosť zákona sa predpokladá od 1. 4. 2004. Ustanovenie § 879f rieši dôsledky zmeny dĺžky záručnej doby v nadväznosti na okamih, kedy začala plynúť záručná doba. Ak záručná doba začala plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, bude platiť doterajšia záručná doba, t. j. 6 mesačná, pri predaji krmív 3 týždňová a pri predaji zvierat 6 týždňová. Okamih, kedy bol tovar vyrobený, nebude z hľadiska plynutia záručnej doby relevantný. Aj pri použitých veciach sa záručná doba bude posudzovať podľa doterajšej úpravy, tu sa však dopĺňa ďalšia podmienka, že k prevzatiu veci došlo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona. Vychádza sa z predpokladu, že začiatok plynutia záručnej doby nemusí byť vždy zhodný s okamihom prevzatia veci. Podľa práva Európskej únie a legislatívnych pravidiel musí právna norma obsahovať odkaz na príslušný prameň práva Európskej únie. Preto sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o odkaz na príslušné smernice Európskej únie.

bod 1 §
(§ 40a) V ustanovení § 40a sú uvedené dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník sa dopĺňa o ustanovenie § 53, ktoré vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Tieto podmienky sú dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ak sa spotrebiteľ bude neplatnosti právneho úkonu domáhať. Vzhľadom na to je nevyhnutné doplniť § 40a o odkaz na § 53 ods. 4.

bod 2 §
(§ 52) Ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sú pre právnu úpravu obsahovo najdôležitejšie. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohoto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov tejto zmluvy - o spotrebiteľovi. Spotrebiteľom môže byť podľa smernice 93/13/EEC o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ. Pôvodne ako dodávatelia tovaru a služieb vystupovali výlučne verejnoprávne subjekty - štátne podniky. V súčasnosti však vystupujú ako dodávatelia aj súkromné fyzické a právnické osoby, niektoré aj s účasťou štátu. Vzťah dodávateľ …

bod 3 §
(§ 496) Ustanovenie § 496 upravuje akosť plnenia v záväzkových vzťahoch. Ustanovenie sa dopĺňa o dohodu o vlastnostiach, účele a akosti plnenia pri spotrebiteľských zmluvách. Vychádza sa pritom zo záujmu spotrebiteľa a ponuky výrobcu alebo dodávateľa v popise, ktorý verejne prístupnou formou poskytne o tovare.

bod 4 §
(§ 502) Doterajšie ustanovenie neobsahovalo náležitosti záručného listu, čo pri uplatňovaní záruky spôsobovalo problémy, lebo často sa nedali identifikovať obsah záruky, jej rozsah a podmienky, dĺžka záručnej doby, prípadne ďalšie potrebné údaje na uplatnenie záruky. Preto sa ustanovenie dopĺňa o podstatné náležitosti záručného listu. Ak však záručný list tieto náležitosti nemá, nespôsobuje to neplatnosť záruky, lebo takýto dôsledok by bol výrazne v neprospech spotrebiteľa.

bod 5 §
(§ 505) V súlade so smernicou Európskej únie 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk sa doterajšie ustanovenie, ktoré umožňovalo vadu vytknúť najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby, dopĺňa vzhľadom na predĺženú záručnú dobu o poriadkovú lehotu vytknúť vadu do šiestich mesiacov od zistenia vady s cieľom včas informovať predávajúceho, aby bol tento schopný vadu odstrániť.

bod 6 §
(§ 507) V súlade so smernicou Európskej únie má kupujúci pri predaji vadného tovaru v obchode právo okrem iného požadovať aj výmenu veci. V súlade s týmto ustanovením je vhodné doplniť o túto možnosť aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vady v záväzkovom práve.

bod 7
(§ 508) Právo vytvára domnienku, že aj keď nejde o vadu zjavnú už pri prevzatí plnenia, ale takú, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, považuje sa za vadu, ktorá existovala už v deň prevzatia plnenia. Táto domnienka platí však len relatívne, ak to neodporuje povahe veci, alebo ak sa nepreukáže opak. Takáto právna domnienka má význam pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady na súde.

bod 8
(§ 599) V súlade s predĺžením záručnej doby sa doterajšie doby 6 mesiacov, 3 týždne pri vadách krmív a 6 týždňov pri vadách zvierat zjednocujú na dobu 24 mesiacov aj pri záručnej dobe vo všeobecných ustanoveniach o kúpnej zmluve.

bod 9
(§ 612) Keďže novelizáciou Občianskeho zákonníka sa dopĺňajú aj ustanovenia § 52 až 54, je potrebné túto zmenu uviesť aj v tomto ustanovení, aby bolo zjavné, že okrem osobitných ustanovení § 613 až 627 o predaji tovaru v obchode na tento predaj platia aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve, aj ustanovenia upravujúce osobitný typ kúpnej zmluvy – spotrebiteľskú zmluvu.

bod 10
(§ 620) Doteraz zákonom ustanovená záručná doba v trvaní 6 mesiacov sa týmto zákonom predlžuje na obdobie 2 rokov (24 mesiacov). Požiadavka predĺžiť záručnú lehotu vyplýva zo smernice ES 99/44 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk. Dĺžku záručnej doby určuje priamo zákon alebo osobitný predpis alebo vyhlásenie na záručnom liste. Zákonná dĺžka záručných dôb je minimálnou dĺžkou. Aj pri použitých veciach sa predlžuje záručná doba zo 6 mesiacov na 12 mesiacov. V súčasnosti je obvyklé, že výrobcovia poskytujú na tovar dlhodobej spotreby aj záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Preto zákon pripúšťa, že ak osobitný predpis ustanovuje dlhšie ako 24 mesačné záruky, platia tieto dlhšie záručné doby.

bod 11
(§ 622) Práva, ktoré má spotrebiteľ zo zodpovednosti za vady sa diferencujú podľa toho, či ide o odstrániteľnú vadu alebo neodstrániteľnú vadu veci. Okrem práva na bezplatné, včasné a riadne odstránenie vady, ktorú možno odstrániť má spotrebiteľ právo vždy na výmenu veci, ak tým nevzniknú predávajúcemu neprimerané náklady vzhľadom na cenu veci alebo závažnosť vady. Doteraz mal spotrebiteľ právo na výmenu veci len vtedy, ak vec nebola ešte použitá. Z vlastnej vôle môže predávajúci vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú.

bod 12
(§ 626) V dôsledku predĺženia záručnej doby zo 6 mesiacov na 24 mesiacov, ktorá sa vzťahuje aj na použité veci, je nevyhnutné predĺžiť aj lehotu na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady takejto veci. Podľa ustanovenia § 620 ods. 2 sa kupujúci a predávajúci môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe ako 24 mesiacov, najmenej však 12 mesiacov, preto na zánik práva zo zodpovednosti za vady platí lehota, na ktorej sa dohodli.

bod 13 a 14
(§ 646 ods. 1 a 2) Ustanovenia § 644 až 651 upravuje osobitný typ zmluvného vzťahu o zhotovení veci na zákazku. Pre veci zhotovené na zákazku platila doteraz záručná doba 6 mesiacov. Keďže aj zmluva o zhotovení veci na zákazku patrí medzi spotrebiteľské zmluvy, pre ktoré sa záručná doba predlžuje na 24 mesiacov, je potrebné upraviť záručnú dobu zo 6 mesiacov na 24 mesiacov aj pre tento typ zmluvy.

bod 15
(§ 879e a 879f) Účinnosť zákona sa predpokladá od 1. 4. 2004. Ustanovenie § 879f rieši dôsledky zmeny dĺžky záručnej doby v nadväznosti na okamih, kedy začala plynúť záručná doba. Ak záručná doba začala plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, bude platiť doterajšia záručná doba, t. j. 6 mesačná, pri predaji krmív 3 týždňová a pri predaji zvierat 6 týždňová. Okamih, kedy bol tovar vyrobený, nebude z hľadiska plynutia záručnej doby relevantný. Aj pri použitých veciach sa záručná doba bude posudzovať podľa doterajšej úpravy, tu sa však dopĺňa ďalšia podmienka, že k prevzatiu veci došlo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona. Vychádza sa z predpokladu, že začiatok plynutia záručnej doby nemusí byť vždy zhodný s okamihom prevzatia veci. Podľa práva Európskej únie a legislatívnych pravidiel musí právna norma obsahovať odkaz na príslušný prameň práva Európskej únie. Preto sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o odkaz na príslušné smernice Európskej únie.

čl. IV

čl. IV bod 1 až 8 §
V nadväznosti na navrhované zmeny v úprave záložných práv podľa zákona o cenných papieroch sa v nevyhnutnej miere upravujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa záložného práva k cenným papierom za účelom ich harmonizácie s direktívou č.2002/47/ES o finančných zárukách ak peňažným prostriedkom na účtoch v bankách a vkladov na vkladných knižkách. Odchýlna úprava sa týka predovšetkým postupov realizácie záložného práva k cenným papierom (nesúlad s čl. 4 ods.4 smernice 2002/47/ES, ktorý zakazuje viazať realizáciu finančnej záruky na podanie predchádzajúceho oznámenia o zámere realizácie, uplynutia dodatočnej lehoty alebo na predpísaný spôsob realizácie, napr. formou dražby)

čl. IV bod 9 §
Cieľom prechodného ustanovenia v §879h odseku1 novely Občianskeho zákonníka je zabezpečiť – na obdobie po účinnosti tejto novely OZ – rovnaký právny režim pre všetky záložné práva existujúce (pretrvávajúce či novovzniknuté) po 1.1.2005 k pohľadávkam na peňažné prostriedky na bežnom účte, na vkladovom účte, na vkladných knižkách alebo na inej forme vkladov, ak sú pri takýchto záložných právach splnené podmienky, ktoré obsahuje nový §151me ods.1 a2 a nový §783 ods.3. Pritom nový §151me ods.1 a2 a nový §783 ods.3 je potrebný v záujme dosiahnutia súladu (harmonizácie) so Smernicou 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6.6.2002 o dohodách o finančných zárukách (finančných kolateráloch). Ustanovenia §879h odsekov2 až5 novely Občianskeho zákonníka súvisia s tým, že Občiansky zákonník v rámci svojich novelizácií (ktoré obsahuje zákon č.261/2001Z.z. a zákon č.526/2002Z.z.) bol doplnený o ustanovenia §879d ods.1 a §879e ods.5, ktoré upravujú záležitosti s vkladmi na doručiteľa (teda tzv. anonymnými vkladmi). Ustanovenie §879d ods.1 Občianskeho zákonníka určuje, že banky a pobočky zahraničných bánk nesmú od …

čl. III.
Navrhovanou novelizáciu zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa zabezpečuje súlad s príslušnými ustanoveniami návrhu zákona o hazardných hrách. Ustanovenie § 846 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa mení tak, že ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce stávku a hru sa nevzťahujú na hazardné hry vykonávané podľa zákona o hazardných hrách.

čl. IV
Upravuje sa špecifický spôsob vzniku a realizácie záložného práva v režime smernice č.2002/47/ES o finančných zárukách k pohľadávke z účtu alebo z inej formy vkladu. Tento režim sa vyznačuje značnými špecifikami v porovnaní s výkonom záložného práva vo všeobecnosti (vo vzťahu k nešpecifickým druhom zálohu podľa Občianskeho zákonníka) – ide o režim, ktorý záložnému veriteľovi umožňuje už počas trvania záložného práva nakladanie zo zálohom (vrátane jeho prevodu) a tzv. substitúciu zálohu (nahradenie zálohu iným zálohom). Vzhľadom na túto skutočnosť sa javí ako vhodné túto problematiku (v platnom znení obsiahnutú odkazom na zákon o cenných papieroch nanovo upraviť tak, aby lepšie zodpovedala zmyslu a filozofii článku 6 smernice č.2002/47/ES. V súlade so zmenami v § 53a zákona č.566/2001 Z. z. o cenných papieroch sa súčasný okruh osôb kvalifikovaných pre osobitný (zjednodušený) režim záložného práva zužuje o právnické osoby, ktoré nie sú finančnými alebo verejnými inštitúciami

čl. III (Občiansky zákonník)

čl. III bod 1 (§ 1 ods. 3) §
Navrhovanou úpravou sa v Občianskom zákonníku zlaďuje formulácia dotýkajúca sa pôsobnosti hmotnoprávneho zákonníka v oblastí práv duševného vlastníctva v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky a aplikačnej praxe.

čl. III bod 2 a 3 (§ 442a, § 458a) §
V § 442a odseku 1 návrhu zákona sa transponuje požiadavka smernice (pozri článok 13), podľa ktorej je potrebné rozšíriť doterajší obsah náhrady škody t.j. akú škodu je škodca povinný poškodenému nahradiť, ako aj spôsob jej náhrady špeciálne pre oblasť porušenia alebo ohrozenia práv duševného vlastníctva (k tomu porov. napr. § 56 ods. 1 písm. f) čl. I návrhu zákona). Obsah tejto náhrady má zahŕňať nielen škodu skutočnú a ušlý zisk podľa platného § 442 ods. 1, ale aj primerané zadosťučinenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch bude relevantná paralelne s predchádzajúcimi možnosťami – skutočná škoda, ušlý zisk, iné zadosťučinenie avšak len ak by iné zadosťučinenie nebolo postačujúce (napr. príkladmo vypočítané ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku súdu na náklady škodcu). Pojem náhrada za ujmu spôsobenú porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva v širšom slova zmysle (resp. v kontexte smernice) postihuje nasledovné zložky: a) skutočná škoda, b) ušlý zisk, c) bezdôvodné obohatenie podľa § 451, …

čl. III bod 4 §
Doplnenie transpozičného odkazu.

Čl. I

bod 1 §
Úmyslom navrhovateľa je postihnúť sankciou neplatnosti také právne úkony, ktoré viedli k získaniu výhod pre jednu stranu, prípadne tretiu osobu na úkor druhej strany, využijúc pri tom tieseň, neskúsenosť, neznalosť či ľahkomyseľnosť tejto druhej strany. Ide o prípady, ktoré nie je vždy možné postihnúť sankciou neplatnosti z dôvodov vád napr. na strane slobody vôle či kumulatívnych podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Obdobná úprava je napríklad obsiahnutá v nemeckom Občianskom zákonníku či v švajčiarskom záväzkovom práve.

bod 2 §
Navrhovateľ zastáva názor, že v prípadoch podľa § 39 ods. 2 by malo ísť o neplatnosť relatívnu, teda neplatnosť, na ktorú sa prihliada na námietku dotknutej osoby. Relatívnu neplatnosť navrhovateľ navrhuje z dôvodu čiastočnej podobnosti so situáciu predpokladanou § 49a – teda relatívna neplatnosť, ak bol právny úkon urobený v omyle vyvolanom druhou stranou, resp. ak o ňom druhá strana vedela. Pod ustanovenie platného § 49a sa subsumuje napr. aj ľstivé konanie, úmyselné uvedenie do omylu, ktoré je čiastočne podobné so zneužitím situácie jednej strany, predpokladanom v navrhovanom § 39 ods. 2.

čl. II (Občiansky zákonník)

čl. II bod 1 - § 52 §
Účelom novelizácie § 52 nové a presnejšie zadefinovanie základných pojmov a tiež zavedenie definície spotrebiteľských zmlúv. Nový odsek 2 zavádza absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

čl. II bod 2 - § 52a §
Pri aplikácii, či realizácii obsahu záväzkov (práv a povinností) vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nie v ojedinelom prípade stáva, že pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom sú uzatvorené viaceré zmluvy, pričom častokrát sú tieto uzatvorené medzi rôznymi subjektami, keď dodávateľ zároveň vystupuje nielen vo svojom mene ale aj v mene tretieho subjektu (napr. kúpa spotrebného tovaru a jeho financovanie prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou alebo kúpa mobilného telefónu a uzavretie zmluvy o pripojení). Pri zmluvách uzatvorených mimo prevádzkových priestorov dodávateľa, ak spotrebiteľ využije svoje právo na odstúpenie od zmluvy (porovnaj napr. § 8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji) alebo odstúpi od zmluvy v prípadoch ak plnenie dodávateľa je vadné a vady predávanej veci sú neodstrániteľné (porovnaj § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka), dostáva sa spotrebiteľ do situácie, že iná, (z hľadiska jej účelu) závislá zmluva ostáva platnou, pričom pre spotrebiteľa je takáto zmluva nemá význam, keďže svojou povahou …

čl. II bod 3 - § 53 §
Dopĺňajú sa nové body, ktoré neboli transponované zo smernice 93/13/ES o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ide o neprimerané sankcie za porušenie ustanovení zmluvy. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Taktiež bude neplatné dojednanie o preklopení dôkazného bremena na tú stranu, ktorá ho nemá povinnosť znášať. Týmto sa zdôrazňuje zásada, ktorá je v občianskom súdnom konaní zakotvená. Odsek 5 Z ekonomického (resp. kauzálneho) hľadiska nie je pre spotrebiteľa rozhodujúce, či odplatu spojenú s poskytnutým úverom alebo pôžičkou zaplatí vo forme úroku, či vo forme určitého poplatku. Inak povedané, poskytovanie úverov alebo pôžičiek predstavuje z ekonomického hľadiska poskytovanie služieb za odplatu, pričom nie je rozhodujúce, či odplatou je úrok, či poplatok, keďže ide konečnom dôsledku len o určitú peňažnú sumu.

čl. II bod 4 - § 151l ods. 4 §
Zákonná povinnosť pre záložného veriteľa v podobe zasielania oznámení začatia výkonu záložného práva má sprehľadniť tento výkon a umožniť dozvedieť sa o ňom širokému okruhu potenciálnych záujemcov o kúpu predmetu záložného práva v prípade nehnuteľnej veci.

čl. II bod 5 - § 151m ods. 6 §
Veriteľ koná v mene záložcu nielen pri predaji zálohu, ale pri výkone záložného práva ako takého. Užší pojem sa navrhuje nahradiť pojmom širším, ktorý ho zároveň v dostatočnej miere subsumuje.

čl. II bod 6 - § 151md ods. 1 písm. i) §
Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, pri výkone záložného práva záložný veriteľ, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrovaných ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. V aplikačnej praxi nevznikli v tejto súvislosti žiadne výkladové problémy. Ak sa záloh pri výkone záložného práva prednostného záložného veriteľa previedol, prax takýto prevod zálohu už nevyznačovala záložnými právami ostatných záložných veriteľov, ktorí vo vzťahu k poradiu rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv boli registrovaní po prednostnom záložnom veriteľovi. Vyvstal však výkladový problém, či výkonom záložného práva zaniká jeho záložné právo, ak nebola uspokojená jeho pohľadávka v celom rozsahu. V praxi boli zaznamenané prípady, že kataster nehnuteľností nechcel (odmietol) vymazať záložné právo aj napriek tomu, že bolo vykonané a to len z dôvodu, že nebola uhradená celá pohľadávka záložného veriteľa. Navrhuje sa doplniť nový dôvod zániku záložného práva v prípade výkonu záložného práva bez ohľadu na rozsah uspokojenia záložného veriteľa, ktorý toto záložné právo vykonal.

čl. II bod 7 - § 151o ods. 3 §
Navrhovaná právna úprava vychádza z praktických potrieb a rozširuje zriadenie vecného bremena výrokom súdu popri už existujúcich možnostiach podľa § 142 ods. 3 a § 135c ods. 3. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby ku komunikácií prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácií.

čl. II bod 8 - § 545a §
Zavádza sa oprávnenie pre príslušný súd, posúdiť výšku zmluvnej pokuty s prihliadnutím na dva aspekty. Tým prvým je hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti a tým druhým je výška škody. Súd môže postupovať obdobne ako je tomu i v Obchodnom zákonníku, čiže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť. V zásade platí, že pre jedno a to isté porušenie povinnosti veriteľ nie je oprávnený požadovať aj náhradu škody, aj zmluvnú pokutu (pokiaľ sa veriteľ s dlžníkom nedohodnú inak). Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu súd zníži predovšetkým s prihliadnutím na vzniknutú škodu za stavu, že veriteľ nie je oprávnený žiadať náhradu škody popri zmluvnej pokute. Súd by v takom prípade mal prihliadať na výšku škody a zmluvnú pokutu znížiť až na hranicu vzniknutej škody. Mal by pritom brať zreteľ aj na ust. § 519 a pri výške škody na účely aplikácie navrhovaného ustanovenia brať zreteľ aj na pokrytie výšky škody úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania. Napríklad ak si veriteľ dohodol pri pôžičke …

čl. II bod 9 a 10 - § 553 až § 553e §
Precizuje a upravuje sa detailnejšie inštitút zabezpečenia záväzkov prevodom práva. Zavádza sa podmienený prevod práva, ktorý je dočasný. Pri nehnuteľných veciach je následne vykonaný aj zápis v katastri nehnuteľností s príslušnou poznámkou. Zákon jednoznačne považuje takýto prevod za dočasný a tým neumožňuje veriteľovi nakladanie s vecou, ktorá je predmetom prevodu práva ako bežnému vlastníkovi, ktorého právo nie je obmedzené. Spätný prevod nastáva priamo zo zákona, čiže nie je potrebný žiadny úkon prevodcu a ani osoby, ktorá právo nadobudla, a to za splnenia podmienky, že dlžník svoj zabezpečený dlh splní. Predkladateľ sa nestotožňuje s názormi na vypustenie zabezpečovacieho prevodu práva z právneho poriadku. Nepochybne ide o významný zabezpečovací inštitút, ktorý posilňuje postavenie veriteľa a ktorý čerpá svoj základ už v rímskom práve. Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva v jeho strohej a veľmi stručnej podobe sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri …

čl. II bod 11 - § 554 §
Ponecháva sa právna úprava zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky.

čl. II bod 12 - § 562 §
Porov. dôvodovú správu k čl. I § 19 ods. 1 písm. k).

čl. II bod 13 - § 566 §
Platná právna úprava sa nezmieňuje o poradí započítania čiastočného plnenia peňažného dlhu vo vzťahu k úrokom a k istine. Navrhuje sa explicitne riešiť formou dispozitívnej právnej normy (porov. „ak dlžník neurčí inak“) započítanie čiastočného plnenia v prvom rade na istinu a až potom na úroky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka v súčasnej podobe výslovne neriešia otázku čiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu. Naproti tomu právna úprava pre potreby obchodných záväzkových vzťahov túto otázku výslovne rieši spôsobom vymedzeným v § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka tak, že plnenie dlžníka sa započíta najprv na úroky a až potom na istinu ak dlžník neurčí inak. Je nepochybné, že len dlžníkovi prináleží pri plnení dlhu určiť, ktorý dlh plní, resp. ktorú jeho časť. Ani v prípade, že dlžník výslovne neurčí, ktorú časť svojho dlhu plní, neprechádza právo určiť, či započítať plnenú peňažnú sumu na dlh v ľubovoľnom poradí. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy (porovnaj napr. § 1 ods. 1 a § 3 ods. …

čl. I (Občiansky zákonník)

čl. I bod 1 §
Uvedená zmena sa navrhuje vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike; bola predmetom konzultácií s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ako orgánom, v ktorého vecnej pôsobnosti sa nachádza zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré vyjadrilo záujem na zachovaní uvedeného ustanovenia.

čl. I bod 2 a 3 §
Národná banka Slovenska vzniesla v rámci pripomienkového konania zásadnú pripomienku týkajúcu potreby zmeny ustanovenia § 779 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že doterajšie znenie § 779 Občianskeho zákonníka by znamenalo, že by išlo o uplatňovanie administratívneho nástroja menovej regulácie, ktorý je principiálne nezlučiteľný so štandardnými menovými nástrojmi v eurozóne. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripomienke Národnej banky Slovenska vyhovelo a dotknuté ustanovenie upravilo. Zmeny väčšieho rozsahu ustanovení 14. hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka (Vklady) posúdi rekodifikačná komisia.

čl. I (Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník)

čl. I bod 1 (§ 53 ods. 1) §
Európska komisia (ďalej len „EK“) v doplňujúcom formálnom oznámení uviedla, že zo slovenských právnych predpisov nemožno jednoznačne vyvodiť, že vnútroštátne ustanovenia o tom, že zmluvné podmienky je nutné formulovať jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom, sa vzťahujú aj na hlavný predmet zmluvy a primeranosť cien. Preto je Komisia toho názoru, že Slovenská republika netransponovala náležite ustanovenia článku 4 ods. 2 smernice. Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky v transpozícii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) do Občianskeho zákonníka. Navrhovaným ustanovením sa otvára cesta na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Úprava transponuje článok 4 odsek 2 smernice, ktorý znie:“ Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné (Assessment of the unfair nature of the terms shall relate …

čl. I bod 2 (§ 53 ods. 9) §
Predkladateľ si uvedomuje nevyhnutnosť nápravy v oblasti legislatívy tak, aby boli splnené požiadavky Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa. Vo formálnom oznámení z 29. februára 2008 Komisia uviedla, že Slovenská republika nesprávne transponovala článok 4 smernice, v ktorom sa ustanovuje: „1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ 2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“. Napriek argumentom, ktoré Slovenská republika zaslala Európskej komisii ohľadom transpozície smernice do vnútroštátneho právneho poriadku SR, bolo Slovenskej republike doručené doplňujúce formálne oznámenie, v ktorom bola opätovne vytknutá nesprávna transpozícia smernice. Príslušné …

čl. I bod 3 (§ 53a) §
Navrhované ustanovenie sa bude týkať iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 a 4). V aplikačnej praxi sa možno stretnúť aj s termínom neplatná podmienka. Smernica používa pojem nekalá podmienka. Každopádne ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Predkladateľ zistil, že niektorí dodávatelia napriek tomu, že súd im právoplatne nepriznal plnenie z takejto nečestnej podmienky, naďalej v iných prípadoch takúto podmienku bez zábran používajú. Nevyužili dokonca ani všetky opravné prostriedky, aby sa vecou zaoberal prípadne až Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd a návrhy podávajú dokonca na tom istom súde. Podľa poznatkov predkladateľa ide najmä o neprimerané sankcie za porušenie záväzku spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Pre porovnanie nekalá podmienka v smernici znie: „požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu;“ - príloha smernice písm. e). Tieto neprimerané sankcie spotrebitelia platia …

čl. I bod 4 (§ 54 ods. 3) §
Predkladateľ v snahe reagovať na už avizovaný transpozičný deficit smernice v časti jej článku 5 poslednej vety vkladá nový odsek 3, ktorý predstavuje úplnú transpozíciu uvedeného článku smernice. Zavádza sa výnimka z pravidla pre spotrebiteľa priaznivejšieho výkladu, pokiaľ ide o význam jednotlivej zmluvnej podmienky. Ak teda je žalobcom právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, vyššie uvedené pravidlo o priaznivejšom výklade pre spotrebiteľa sa neuplatní.

čl. I bod 5 (§ 879l) §
Ide o princíp nepravej retroaktivity s tým, že zákon nebude dopadať na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak súd dospeje k rozhodnutiu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a rozsudok sa stane právoplatným, takýto rozsudok založí novonavrhovanú povinnosť dodávateľa až od právoplatnosti takéhoto rozsudku. Obsahom povinnosti je nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku a teda najmä neuplatňovať z nej plnenie na súde a neprijímať plnenia z takejto podmienky. Obsahom navrhovanej povinnosti nie je meniť doterajšie zmluvy alebo inak odstraňovať protiprávny stav. Nová povinnosť dodávateľa nevznikne ani v prípadoch, ak dodávateľ uplatnil plnenia pred právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa rozhodlo o neprijateľnej podmienke. Rozhodne však nie je možné akceptovať požiadavku, aby takýto rozsudok dopadal len na zmluvy uzavreté po právoplatnosti rozsudku. A contrario by to znamenalo, že dodávateľom by sa ospravedlnilo používať nečestné podmienky a teda absolútne neplatné podmienky v už uzavretých zmluvách, aj keď súd takúto podmienku judikoval ako nemorálnu. Išlo by dokonca o zhoršenie právnej ochrany spotrebiteľa oproti …

čl. I

čl. I bod 1 §
§ 47a ods. 1 Ustanovenie obsahuje pravidlo o tom, že zmluvy, ktoré sa majú zverejniť, sú účinné až dňom nasledujúcim po dni zverejnenia. Ide najmä o povinne zverejňované zmluvy v zmysle ustanovenia § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „infozákon“). To však nevylučuje, že v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje iný zákon, ktorý by ukladal zverejnenie zmlúv. Pokiaľ ide o pojem zmluva, zákonodarca má záujem na tom, aby sa upravený režim odloženej účinnosti vzťahoval na právne úkony (§ 34 OZ), ktorými vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti. Pôjde preto najmä o dohodu, nepomenovanú zmluvu, zmiešanú zmluvu, úplné znenie všeobecných zmluvných (obchodných) podmienok, ak sa stali súčasťou zmluvného vzťahu (t.j. ak zmluva – dohoda na ne odkazuje), dohodu o novácii (§ 570 až 573 OZ), dohodu o odpustení dlhu (§ 574 OZ) a vzdaní sa práva (§ 574 OZ), dohodu o zrušení záväzku, dohodu o urovnaní …

čl. I bod 2 §
§ 48a ods. 1 Povinnosť zverejňovať zmluvu s cieľom, aby sa táto stala účinnou, je v prvom rade nástroj na dosiahnutie väčšej transparentnosti zmlúv. Tento nástroj však sám o sebe už neodvráti riziko „nevýhodnej“ zmluvy pre povinnú osobu. Totiž ak aj nevýhodná zmluva vznikla, bolo by pri rešpektovaní zásady súkromného práva „zmluvy treba zachovávať“ (pacta sunt servanda) neefektívne (bez významu) túto už len zverejniť, keďže zmluvné strany sú ňou viazané. Návrh umožňuje zareagovať na situáciu, ak verejnosť (médiá) resp. nadriadený orgán povinnej osoby (právnickej osoby), ktorá zmluvu uzavrela, sa po zverejnení dozvie o nevýhodnom obsahu zmluvy. Za § 48, ktorý upravuje právo odstúpiť od zmluvy všeobecne, sa vytvára § 48a, ktorý upravuje právo účastníka, ktorý je osobou, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona, od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti. Právo je teda rezervované len jednému účastníkovi zmluvy a to osobe, ktorá povinne sprístupňuje informácie podľa osobitného zákona. Ide o povinnú osobu v …

čl. I bod 3 §
§ 490 ods. 2 Zákon reaguje na tzv. prolongačné ustanovenia v zmluvách, ktoré s nečinnosťou (mlčaním) jednej zmluvnej strany spájajú následky prejavu vôle. Prelomenie zásady: kto mlčí, nemožno predpokladať, že súhlasí (qui tacet consentire non videtur) sa pod zámienkou rešpektovania privátnej autonómie v minulosti ukázalo ako často zneužívané.

čl. I bod 4 §
§ 497 ods. 2 Platí, že dojednanie v zmluve podľa § 47a o odstupnom pre prípad odstúpenia podľa § 48a je neplatné. Keďže z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nebolo vhodné sa v ustanovení § 48a zmieňovať o bezodplatnosti výkonu práva na odstúpenie od zmluvy, do ustanovenia § 497 upravujúce odstupné, sa vkladá sankcia neplatnosti dojednania v zmluve pre prípad, že povinná osoba využije svoje právo odstúpiť od zmluvy podľa § 48a OZ. To však nevylučuje, aby si zmluvné strany v zmluve, pre akýkoľvek iný prípad odstúpenia dohodli odstupné. Rovnaké ustanovenie je obsiahnuté aj v ustanovení § 355 ods. 3 Obchodného zákonníka pre prípad, že zmluvný vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Totiž Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu odstúpenia od zmluvy a odstupného pre obchodno-záväzkové vzťahy, čo vylučuje aplikáciu noriem Občianskeho zákonníka.

čl. I bod 5 §
§ 582a Ustanovenie má zamedziť vzniku tzv. nevypovedateľných zmlúv, ktoré odhliadnuc od ich obsahu môžu byť nevýhodné práve pre to, že sa stávajú takmer nevypovedateľné napr. dojednaním neprimerane dlhej výpovednej lehoty. Zákon však pripúšťa existenciu osobitných zákonov, ktoré v prípade zmlúv na dobu neurčitú upravujú dlhšiu výpovednú lehotu ako je lehota všeobecná (§ 582 ods. 1 OZ) t.j. tri mesiace. Je ním napríklad ustanovenie § 6 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

čl. I bod 6 §
§ 853 ods. 3 Ustanovenie zavádza taxatívny výpočet imperatívnych noriem pre prípad, že zmluvný vzťah na základe zmluvy, ktorá sa má zverejňovať, bude v sebe obsahovať cudzí prvok. Výskyt cudzieho prvku môže pri absencii dohody o voľbe rozhodného práva spôsobiť, že sa napríklad podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky na právny vzťah vzniknutý medzi povinnou osobou a zmluvným partnerom z cudziny (predávajúcim tovaru alebo poskytovateľom služieb), použije právny poriadok krajiny obvyklého pobytu predávajúceho alebo poskytovateľa. V danej situácii by sa slovenské právo nepoužilo. Keďže zákon sleduje cieľ dosiahnutia vysokej transparentnosti zmlúv a nakladania s verejnými prostriedkami, ktorý je tak rozhodujúci pre ochranu verejných záujmov Slovenskej republiky a jej hospodárskeho zriadenia, je potrebné ustanovenia § 47a, § 48a, § 490 ods. 2, § 497 ods. 2, § 582a a § 879n použiť bez ohľadu na právo, ktoré je inak podľa predpisov medzinárodného práva súkromného (napríklad podľa spomínaného Nariadenia …

čl. I bod 7 §
§ 879n Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na zmluvu podľa § 47a uzavretú po 1. januári 2011. Ustanovenie nepôsobia retroaktívne.

čl. II
Článkom II sa ruší doterajšia právna úprava obsiahnutá v § 55 až § 60 Občianskeho zákonníka a text niektorých ustanovení sa dáva do súladu so znením Lisabonskej zmluvy.

čl. II
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v nadväznosti na transpozíciu novely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43 – 50).

čl. II bod 1 a 2 §
S ohľadom na potrebu transpozície smernice 2009/44/ES bolo potrebné ustanovenie odseku 1 doplniť o pohľadávku z úveru, ktorá je predmetom zriadenia zmluvného záložného práva medzi osobami uvedenými v odseku 8 citovaného ustanovenia. Doplnením odseku 1 sa súčasne reaguje na požiadavku smernice zachovať písomnú formu preukázania existencie pohľadávky z úveru, a zároveň písomnú formu preukazujúcu zriadenie záložného práva. Zachovanie písomnej formy sa zvolilo ako alternatíva k explicitnému vymedzeniu tzv. zoznamu pohľadávok požadovanom predmetnou smernicou. Z tohto dôvodu sa ustanovila výnimka, podľa ktorej zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke z úveru musí mať obligatórnu písomnú formu. V súvislosti s navrhovanou zmenou bolo nevyhnutné upraviť aj znenie nadpisu pod § 151me.

čl. II bod 3 §
Navrhovanou úpravou dochádza k prebratiu čl. 2 ods. 4 písm. d) smernice 2009/44/ES. Zavádza sa, že ustanovenia § 151me ods. 1 až 8 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských úverov poskytnutých spotrebiteľovi, okrem prípadov, kedy je účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam z úverov osoba podľa odseku 8 písm. b).

čl. II bod 4 až 6
Legislatívno-technická zmena vzhľadom k tomu, že právo Európskych spoločenstiev sa na základe Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, recipovalo do práva Európskej únie.

čl. II bod 7
Úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/44/ES.

čl. III (Občiansky zákonník)
Navrhovaná zmena reaguje na novoformulované ustanovenie § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súčasne sa zavádza prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie neprijateľnej zmluvnej podmienky použite na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po účinnosti zákona.

čl. II
(Občiansky zákonník) V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné. V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú. Nakoľko ďalšie …

čl. II

čl. II bod 1 §
Ustanovenie sa dopĺňa s cieľom zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (ďalej len „smernica o právach spotrebiteľov“). V súlade s čl. 18 ods. 2 smernice o právach spotrebiteľov sa právo na odstúpenie od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na dodanie veci priznáva kupujúcemu aj v prípade, ak mu predávajúci vec nedodal v dohodnutej lehote alebo, ak lehota nebola dohodnutá, v lehote 30 dní od uzatvorenia zmluvy, a predávajúci jednoznačne vyhlásil, že odmieta vec kupujúcemu dodať.

čl. II bod 2 §
Nakoľko zákon obsahuje ustanovenie samostatne definujúce zmluvu o zájazde, tento zmluvný typ bol vyňatý zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

čl. I

čl. I bod 1 §
Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Inštitúty premlčania a preklúzie sú v zásade inštitútmi „jednoduchého práva“, je však namieste používať ich po zohľadnení a vyvážení všetkých hodnôt, ktoré sú dotknuté. Je nesporné, že je prípustné, aby zákonodarca robil „sektorové výnimky“ pri normovaní obsahu inštitútov súkromného práva s ohľadom na premlčanie či preklúziu, a pre určité typy právnych vzťahov nastavoval jednak rozdielne premlčacie doby (rozlišovanie medzi všeobecnou premlčacou dobou a osobitnými) alebo aj rozdielne právne následky pre nevykonanie práva v určitej dobe (preklúzia …

čl. I bod 2 §
Na účely zachovania právnej istoty účastníkov spotrebiteľských zmluvných vzťahov sa navrhujú aj prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých sa nová právna úprava nebude aplikovať vo vedených konaniach o vymoženie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, t. j. v súdnom, exekučnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré boli začaté na základe návrhu na začatie konania podaného pred dňom účinnosti tohto zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §

čl. I § 446 §
Ustanovenie opúšťa pôvodnú, z hľadiska ochrany poškodeného nevyhovujúcu, naviazanosť právnej úpravy kvantifikácie výšky náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a nahrádza túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje rozsah skutočne utrpenej škody a jej spravodlivej náhrady.

čl. I bod 2 §

čl. I § 447 §
Ustanovenie opúšťa pôvodnú, z hľadiska ochrany poškodeného nevyhovujúcu, naviazanosť právnej úpravy kvantifikácie výšky náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného na zákon o sociálnom poistení a nahrádza túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje rozsah skutočne utrpenej škody a jej spravodlivej náhrady. Ujma sa v tomto prípade posúdi na základe porovnania priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a zárobkom, ktorý dosahuje po poškodení, pričom tento „nový“ zárobok je závislý aj od toho, či a v akej výške poškodený poberá invalidný, resp. čiastočne invalidný dôchodok. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa teda vypočíta ako rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po poškodení a priznaného invalidného dôchodku.

čl. I bod 3 §

čl. I § 447b §
Súčasná úprava jednorazového vyrovnania, ktorá viaže maximálnu výšku jednorazového odškodnenia na zákon o sociálnom poistení je v rozpore s princípom súkromného práva, pretože znižuje legitímne očakávanie poškodeného na úroveň nároku poisteného, ktorému sa má vyplatiť fiktívne poistné plnenie z neexistujúceho úrazového poistenia, namiesto toho, aby dosiahol reálne odškodnenie za majetkovú stratu, ktorú mu spôsobil iný zodpovedný subjekt. Navrhované ustanovenie preto umožňuje súdu za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok - žiadosť poškodeného a existencia dôležitého dôvodu, priznať peňažné dávky náhrad uhradzované vo forme peňažného dôchodku, vo forme jednorazového plnenia.

čl. I § 448 §
V zmysle ustanovenia § 448 platnom v súčasnosti sa výška ušlého výživného pozostalým neposkytuje vo výške, ktorú povinná osoba skutočne plnila, ale vo výške, ktorá vyplýva z právnych predpisov o sociálnom poistení. Namiesto ušlého výživného Občiansky zákonník priznáva pozostalým iba fiktívnu pozostalostnú rentu tak, ako keby bol poškodený fiktívne úrazovo poistený, pričom takýto nárok by mohli v prípade jeho smrti uplatniť fyzické osoby, voči ktorým mal zomretý poškodený vyživovaciu povinnosť. Takáto úprava obmedzuje výšku náhrady škody vo forme ušlého výživného, čo je v rozpore s princípom súkromného práva o náhrade skutočnej majetkovej škody. Navrhovaná právna úprava predstavuje zásadnú zmenu v tom, že výška náhrady nákladov na výživu pozostalým je daná rozdielom medzi tým, čo im bol zomretý poškodený povinný na výživu poskytovať v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a medzi výškou dôchodkových dávok poberaných pozostalými z dôvodu smrti výživou povinnej alebo výživu im poskytujúcej osoby.

čl. I bod 4 §
Prechodné ustanovenie ustanovuje, ktorými ustanoveniami sa budú riadiť právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019. Takéto právne vzťahy, s výnimkou posudzovania ich vzniku a vzniku nárokov z týchto právnych vzťahov, sa budú riadiť podľa ustanovení § 446, § 447, § 447b a § 448 účinných od 1. decembra 2019. Počas prechodného obdobia, t.j. od 31. januára 2019 do 30. novembra 2019, sa bude náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti určovať podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody, ktoré sú analogicky obsahom aj účelom najbližšie chýbajúcej právnej úprave. Možnosť použitia právnej analógie umožňuje § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Zároveň dávame do pozornosti ustanovenie § 91 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle ktorého stratou účinnosti alebo platnosti …

čl. II (zákon č. 40/1964 Zb.)

čl. II bod 1 §
Novelizačný bod predstavuje legislatívnu zmenu, ktorá sleduje zosúladenie terminológie používanej v článku I návrhu zákona s pojmami používanými v spotrebiteľských otázkach upravených v rámci Občianskeho zákonníka. Zavedením nového termínu sa taktiež zabezpečuje terminologická jednotnosť so slovenským znením právnej úpravy na úrovni Európskej únie. Z tejto zmeny je vylúčený dodávateľ finančných služieb v § 53 ods. 13 a 15 Občianskeho zákonníka.

čl. II bod 2 §
Novelizačný bod zavádza nové definície obchodníka a spotrebiteľa v súlade s novelizačným bodom 1. Odsek 3 zavádza novú legálnu definíciu obchodníka, ktorá obsahuje nové vymedzenie obchodníka v závislosti od konania v rámci podnikateľskej činnosti alebo obchodnej praktiky. Zároveň sa za obchodníka považuje aj osoba, ktorá koná prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet. Zvolená alternatívna formulácia nevyžaduje, aby osoba zastupujúca obchodníka konala v jeho mene a súčasne aj na jeho účet. Ustanovenie sa teda vzťahuje nielen na osoby v postavení napríklad obchodného zástupcu, ale aj v postavení mandatára konajúceho v mene obchodníka alebo komisionára konajúceho na účet obchodníka. Sporným môže byť konanie v postavení sprostredkovateľa, ktorý nekoná v mene ani na účet obchodníka, ale vyvíja činnosť smerujúcu k tomu, aby mal obchodník príležitosť uzavrieť zmluvu so spotrebiteľom. Využívanie sprostredkovateľov by sa však malo považovať tiež za konanie obchodníka podľa tohto písmena návrhu zákona. Legálna definícia spotrebiteľa v odseku 4 sa zásadne nemení. Osobitne je potrebné zdôrazniť, …

čl. II bod 3 a 4 §
Novelizačné body zavádzajú zmeny v nadväznosti na zmenu pojmov. Zároveň sa novelizačným bodom 3 ustanovuje ohrozovací charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. b).

čl. II bod 5 §
Novelizačný bod upravuje zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie je precizované a postavené na neplatnosti takéhoto zabezpečenia. Zároveň je zavedená výnimka pri zabezpečení záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto novelizovanom ustanovení. Ide o presunutie úpravy, ktorá bola doposiaľ súčasťou zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, do Občianskeho zákonníka. Doterajšia právna úprava nevyžiadaného plnenia sa presúva do ustanovenia § 3 ods. 2 návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa v čl. I. Nové znenie § 53 ods. 8 zavádza neplatnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení inou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

čl. II bod 6 §
Novelizačný bod zavádza legislatívno-technickú zmenu.

čl. II bod 7 §
Novelizačný bod zavádza nové odseky, ktoré zvyšujú ochranu spotrebiteľa predovšetkým v prípade vymáhania splnenia záväzku, ktoré nie je realizované exekučným konaním.

čl. II bod 8 §
Odsek 1 nového § 119a vymedzuje vec s digitálnymi prvkami. Tento druh veci subsumuje bežné hmotné veci, ktoré obsahujú digitálny obsah alebo digitálnu službu. Štandardne sa pod vecami s digitálnymi prvkami rozumejú najmä smart televízie alebo smart telefóny. Aby mohol byť tovar považovaný za tovar s digitálnymi prvkami, musí byť splnená aspoň jedna podmienka. Po prvé, absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by spôsobila, že tovar nie je možné používať so všetkými vymienenými alebo očakávanými funkciami. Alebo po druhé, digitálny obsah alebo digitálna služba v tovare s digitálnymi prvkami sú poskytované s týmto tovarom ako jeden tovar, pričom to tak ustanovuje aj kúpna zmluva. Tovar s digitálnymi prvkami nezahŕňa digitálny obsah na trvanlivom nosiči, ako napríklad DVD disk. Aplikácie, bez ktorých je vec s digitálnymi prvkami použiteľný na zamýšľaný účel a ktoré sú dodatočne stiahnuté do tovaru s digitálnymi prvkami sa už osobitne považujú za digitálny obsah nezávislý od veci s digitálnymi prvkami. Odseky 2 a 3 zavádzajú pozitívnu legálnu …

čl. II bod 9 §
Novelizačný bod slúži na vykonanie legislatívno-technickej zmeny.

čl. II bod 10 §
Novelizačný bod zavádza legislatívno-technickú zmenu za účelom presunu ustanovenia doterajšieho znenia § 596 medzi všeobecné ustanovenia záväzkového práva v rámci Občianskeho zákonníka. Táto povinnosť scudziteľa sa tak stáva generálnou povinnosťou scudziteľa.

čl. II bod 11 §
Novelizačný bod zavádza legislatívno-technickú zmenu za účelom zohľadnenia skutočnosti, že záruku neposkytuje iba scudziteľ, ale môže byť poskytovaná aj treťou stranou, teda poskytovateľom záruky (napr. výrobcom).

čl. II bod 12 §
Novelizačný bod zavádza v 2. a 3. vete odseku 3 v § 502 náležitosti obchodnej záruky podľa čl. 17 ods. 2 písmena b) až e) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES. tieto náležitosti by sa mali uplatňovať na každú, nie len spotrebiteľskú záruku podľa návrhu nového znenia § 626 Občianskeho zákonníka.

čl. II bod 13 §
Všeobecná lehota na vytknutie vady veci u scudziteľa je šesť mesiacov od plnenia. Ak tak nadobúdateľ v uvedenej lehote neurobí, práva zo zodpovednosti za vady mu zaniknú. S výnimkou v zákone osobitne vymedzených prípadov je vytknutie vady u scudziteľa podmienkou pre uplatnenie si práv zo zodpovednosti za vady na súde. Novelizačný bod taktiež zavádza v novom odseku 1 § 505 možnosť upraviť v záručnom liste inú lehotu na vytknutie vady. Zároveň v odseku 2 zavádza pravidlá pre počítanie záručnej doby.

čl. II bod 14 §
Novelizačný článok zavádza nové znenie § 507 za účelom sprehľadnenia druhov vád a práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady. Ide o všeobecné ustanovenie, pričom jednotlivé zmluvné typy môžu obsahovať osobitnú právnu úpravu vád a práv vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady. Nároky zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú na súde vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Premlčacia lehota začína plynúť odo dňa vytknutia vady u scudziteľa. V osobitne vymedzených prípadoch nie je vytknutie vady podmienkou na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady na súde. Uvedené platí o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením. Premlčacia lehota v takomto prípade začína plynúť odo dňa plnenia. Vzhľadom na špecifiká nepretržitého plnenia, napríklad v prípade dodávania digitálnej služby počas určitého obdobia, je rozhodným momentom deň prejavenia vady a premlčacia lehota neuplynie skôr než za dva mesiace po skončení s plnením. Novelizačný článok tiež zavádza nové znenie § 509, ktoré upravuje právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré strane vznikli v súvislosti s vytknutím vady. Oproti doterajšej právnej …

čl. II bod 15 §
Novelizačný bod vypúšťa ustanovenia § 596 a § 598, nakoľko obsah § 596 je presunutý do všeobecného ustanovenia v § 501 ods. 1 a obsah § 598 je pokrytý v rámci § 509.

čl. II bod 16 §
Novelizačný článok zavádza nové znenie § 599. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá vyžadovala takéto vytknutie bez zbytočného odkladu, má kupujúci fixnú lehotu 24 mesiacov na vytknutie vád u predávajúceho. Následne kupujúcemu začína plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady podľa § 508.

čl. II bod 17 §
Novelizačný bod a z neho vyplývajúce zmeny týkajúce sa osobitných ustanovení o spotrebiteľskej kúpnej zmluve je výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES.

čl. II § 612 §
Zavádza sa definícia spotrebiteľskej kúpnej zmluvy, ktorej zmluvnými stranami sú obchodník ako predávajúci a spotrebiteľ ako kupujúci. Definícia obchodníka a spotrebiteľa je upravená v § 52. Vymedzuje sa taktiež predmet kúpy v prípade spotrebiteľských kúpnych zmlúv. Ten zahŕňa okrem iného aj veci, ktoré sa ešte len majú vyrobiť alebo vyhotoviť, napríklad aj podľa špecifikácií kupujúceho. Ide napríklad o prípady, keď si kupujúci pri kúpe osobného automobilu zvolí určité prvky jeho výbavy z ponuky predávajúceho a následne bude osobný automobil pripravený podľa vybraných špecifikácií kupujúceho. Predmetom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy sú aj veci s digitálnymi prvkami, ktorých definícia je upravená v § 119a. Vzhľadom na špecifickosť týchto vecí sa vymedzuje, že v prípade pochybností platí, že predmetom spotrebiteľskej kúpnej zmluvy v prípade kúpy veci s digitálnymi prvkami je aj dodanie digitálneho obsahu alebo poskytnutie digitálnej služby. V tomto prípade teda digitálny obsah a digitálna služba budú zdieľať právny osud samotnej veci a nebudú sa na ne aplikovať ustanovenia § 852a a nasl. …

čl. II § 613 §
Ustanovenia predmetného paragrafu upravujú dodanie predanej veci kupujúcemu - spotrebiteľovi. Povinnosť predávajúceho dodať kupujúcemu predanú vec bezodkladne, v každom prípade však najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, za predpokladu, že sa nedohodli na konkrétnom termíne dodania, zostáva zachovaná. Ak predávajúci vec nedodá v uvedenom alebo dohodnutom termíne, kupujúci vyzve predávajúceho, aby mu vec dodal v ním stanovenej primeranej dodatočnej lehote. Ak predávajúci nedodá vec kupujúcemu ani v tejto dodatočnej lehote, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Uvedené neplatí pre situácie a kupujúci môže od zmluvy odstúpiť aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty, ak predávajúci jednoznačne vyhlási, že mu vec odmieta dodať, pre kupujúceho bolo vzhľadom na všetky okolnosti uzavretia zmluvy dodanie na čas mimoriadne dôležité, alebo ak kupujúci predávajúceho pred uzavretím zmluvy výslovne oboznámil, že dodanie v čas je pre neho mimoriadne dôležité, ako napríklad v prípade, ak kupujúci oznámi predávajúcemu, že navigačný systém do osobného automobilu kupuje pre účely plánovanej cesty do zahraničia. Po odstúpení od zmluvy …

čl. II § 614 §
Kupujúci nadobúda vlastnícke právo k predanej veci v momente dodania a súčasne na neho týmto prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy, náhodného zhoršenia alebo straty veci. Výnimkou je prípad samoobslužného predaja v obchode. V prípade samoobslužného predaja nadobúda kupujúci vlastnícke právo k veci až pri zaplatení kúpnej ceny. Kým kupujúci nezaplatí kúpnu cenu, môže vec vrátiť na jej pôvodné miesto. Ak kupujúci spôsobí na veci v samoobslužnom predaji pred tým ako zaplatí kúpnu cenu škodu, jeho zodpovednosť za ňu uvedeným nie je dotknutá. Právna úprava v tejto časti ostáva nezmenená.

čl. II § 615 až 617 §
Ustanovenia predmetných paragrafov upravujú požiadavky na predanú vec, aby bolo zrejmé, čo môže spotrebiteľ od veci očakávať a za čo v prípade nesplnenia týchto očakávaní predávajúci zodpovedá. Predaná vec musí byť jednak v súlade s požiadavkami dohodnutými v zmluve a súčasne so všeobecnými požiadavkami súladu. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na veci s digitálnymi prvkami, pri ktorých musí požiadavky súladu spĺňať aj dodávaný digitálny obsah a digitálna služba. Vec by mala predovšetkým spĺňať požiadavky, na ktorých sa kupujúci a predávajúci dohodli v kúpnej zmluve. Takéto požiadavky sa vzťahujú predovšetkým na množstvo, akosť, opis a druh veci, možnosť jej požitia na v zmluve vymedzené účely, jej funkčnosť, kompatibilitu a interoperabilitu a dodanie dohodnutého príslušenstva veci. Dohodnuté požiadavky zahŕňajú aj požiadavky vyplývajúce z predzmluvných informácií poskytovaných predávajúcim, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej kúpnej zmluvy. Digitálny obsah a digitálne služby, ktoré sa dodávajú spolu s vecami s digitálnymi prvkami, podliehajú neustálym zmenám a inováciám, a preto sa kupujúci a predávajúci môžu dohodnúť, že …

čl. II § 618 a 619 §
Na účely posúdenia zodpovednosti predávajúceho za vady je nevyhnutné jednoznačne vymedziť čas, kedy sa posudzuje súlad veci s dohodnutými a všeobecnými požiadavkami súladu. Súlad veci sa posudzuje v momente jej dodania. Uvedené sa vzťahuje rovnako na veci s digitálnymi prvkami s jednorazovým dodaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby. V prípade nepretržitého dodávania digitálneho obsahu alebo digitálnej služby počas určitého obdobia, je rozhodujúcim časom pre posúdenie súladu digitálneho obsahu alebo digitálnej služby doba dodávania. Predávajúci je povinný dodať kupujúcemu vec, ktorá je v súlade s dohodnutými a všeobecnými požiadavkami súladu, a teda je bez vád. Posudzovanie súladu veci sa vzťahuje tak na vecné, ako aj právne vady. Predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu, ktorú má predaná vec v čase dodania a ktorá sa prejaví do dvoch rokov od dodania veci. Uvedené platí aj pre veci s digitálnymi prvkami s jednorazovým dodaním digitálneho obsahu alebo digitálnej služby. V prípade vecí s digitálnymi prvkami, pri ktorých sa digitálny obsah alebo digitálna služba dodávajú nepretržite …

čl. II § 620 §
Uvedený paragraf upravuje dôkazné bremeno v prípade nesúladu veci, vrátane veci s digitálnymi prvkami, s dohodnutými alebo všeobecnými požiadavkami súladu. Ak sa vada veci, vrátane veci s digitálnymi prvkami s jednorazovým dodaním, prejaví v dobe, počas ktorej predávajúci zodpovedá za jej vady, považuje sa táto vada za vadu, ktorá existovala už v čase jej dodania. Kupujúci je povinný preukázať len nesúlad veci a nie je povinný preukázať to, že nesúlad existoval už v čase jej dodania. Ide o vyvrátiteľnú domnienku existencie vady v čase dodania a s tým spojenej zodpovednosti predávajúceho za vadu. Táto domnienka neplatí, ak sa preukáže, že nesúlad v čase dodania neexistoval alebo ak je uvedené nezlučiteľné s povahou veci alebo vady. Nezlučiteľnosť s povahou veci sa môže týkať napríklad vecí, ktoré sa rýchlo kazia, ako napríklad potraviny alebo živé kvety, alebo vecí, ktoré sú určené len na jedno použitie. Nezlučiteľnosť s povahou vady sa môže zase týkať napríklad vady, ktorá môže byť len dôsledkom vonkajšieho pôsobenia …

čl. II § 621 a 622 §
Kupujúci má v prípade vady veci, vrátane veci s digitálnymi prvkami, za ktorú zodpovedá predávajúci, právo uplatniť si voči predávajúcemu práva zo zodpovednosti za vady, medzi ktoré patrí právo na odstránenie vady, právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny a právo na odstúpenie od zmluvy. Na to, aby kupujúci mohol uplatniť voči predávajúcemu uvedené práva zo zodpovednosti za vady, je povinný vadu vytknúť u predávajúceho najneskôr do dvoch mesiacov od uplynutia doby, počas ktorej predávajúci zodpovedá za vady. Ak vadu v uvedenej lehote u predávajúceho nevytkne, práva zo zodpovednosti za vady mu zaniknú. Kupujúci môže vadu vytknúť osobne alebo na diaľku využitím prostriedkov diaľkovej komunikácie. Vo všeobecnosti sa vady vytýkajú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Vadu je však možné vytknúť aj u inej osoby určenej predávajúcim, o ktorej predávajúci informoval kupujúceho pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Osobne môže kupujúci vadu vytknúť v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho alebo u inej osoby určenej predávajúcim. Kupujúci má aj po uplatnení …

čl. II § 623 §
Ustanovenia uvedeného paragrafu upravujú právo kupujúceho na odstránenie vady, a to prostredníctvom konkrétnych prostriedkov nápravy, ktorými sú oprava alebo výmena. Oprava a výmena predstavujú primárne prostriedky nápravy, ktoré má kupujúci v prípade vady k dispozícii. Kupujúci má možnosť voľby medzi opravou a výmenou vadnej veci. Voľba kupujúceho je obmedzená len v prípadoch, ak ním zvolený spôsob odstránenia vady nie je možný, a to či už z právnej alebo faktickej stránky, alebo by v porovnaní s druhým spôsobom viedol k neprimeraným nákladom pre predávajúceho. Napríklad, ak by kupujúci požadoval výmenu veci v dôsledku malej ľahko opraviteľnej estetickej vady, takáto výmena by mohla byť pre predávajúceho neprimeraná vzhľadom na náklady, ktoré by mu mohla spôsobiť. Vždy je však potrebné okrem iného prihliadať aj na to, či alternatívny spôsob odstránenia vady nespôsobí kupujúcemu značné ťažkosti. Predávajúci môže odmietnuť odstrániť vadu, ak oprava ani výmena nie sú možné, alebo by predávajúcemu spôsobili neprimerané náklady. Uvedené platí aj v prípade, ak oprava alebo výmena nie …

čl. II § 624 §
Ustanovenia uvedeného paragrafu upravujú právo kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy. Predmetné prostriedky nápravy predstavujú sekundárne prostriedky nápravy, na ktoré má kupujúci v prípade vady právo. Výnimkou sú situácie odôvodňujúce okamžitý nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy, ako napríklad vada veci tak závažnej povahy, že v dôsledku nej kupujúci nemôže vec užívať bežným spôsobom a nemožno od neho očakávať, že bude mať dôveru v opravu alebo výmenu veci. V prípade zanedbateľnej vady kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy. Nakoľko odstúpenie od zmluvy predstavuje najvýraznejší zásah do vzájomných práv a povinností zmluvných strán, cieľom je vyhnúť sa odstúpeniu od zmluvy v takýchto prípadoch, kedy sa dôraz kladie na opravu, výmenu, respektíve zľavu z kúpnej ceny ako sekundárny nárok nápravy. Vo všeobecnosti platí, že kupujúci môže odstúpiť od zmluvy len vo vzťahu k vadnej veci. Ak však kupujúci nadobudol na základe kúpnej zmluvy viacero vecí a nemožno od neho dôvodne očakávať, že bude mať záujem …

čl. II § 625 §
Predávajúci ako zmluvná strana kupujúceho priamo zodpovedá voči kupujúcemu za vady predanej veci. Kupujúci vady vytýka u predávajúceho alebo u osoby ním určenej a uplatňuje si práva zo zodpovednosti za vady priamo voči predávajúcemu. Nie vždy sú však vady dôsledkom konania alebo opomenutia predávajúceho. Ak je vada, za ktorú zodpovedá predávajúci, dôsledkom konania alebo opomenutia inej osoby v reťazci dodávok (výrobca, dovozca, distribútor), má predávajúci voči tejto osobe právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vytknutím vady a uplatnením práva zo zodpovednosti za vady kupujúcim.

čl. II § 626 §
Výrobca alebo predávajúci môžu kupujúcemu - spotrebiteľovi poskytnúť aj záruku nad rámec práv vyplývajúcich mu zo zodpovednosti predávajúceho za vady podľa Občianskeho zákonníka. Takouto rozšírenou spotrebiteľskou zárukou sa môže jej poskytovateľ zaviazať vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, vymeniť alebo opraviť predanú vec či zabezpečiť jej údržbu nad rozsah práv vyplývajúcich kupujúcemu zo zákonnej zodpovednosti za vady. Podmienky tejto záruky sú vymedzené v záručnom liste alebo v súvisiacej reklame. Za týchto podmienok môže kupujúci uplatňovať u poskytovateľa záruky plnenia z nej plynúce. Ustanovenia uvedeného paragrafu vymedzujú niektoré náležitosti záručného listu. Záručný list okrem všeobecných náležitostí vymedzených v § 502 ods. 3 musí obsahovať poučenie pre kupujúceho, že má naďalej voči predávajúcemu práva zo zodpovednosti za vady podľa § 621, ktoré spotrebiteľskou zárukou nie sú dotknuté. Spotrebiteľská záruka je platná aj v prípade, ak jej poskytovateľ nesplní všetky povinnosti týkajúce sa záručného listu a jeho náležitostí.

čl. II bod 18 §
§ 627 sa vypúšťa. Obdoba úpravy § 627 ods. 2 sa nachádza v § 623 ods. 8. V prípade výmeny veci zodpovedá predávajúci za vady náhradnej veci rovnako ako v prípade pôvodne dodanej veci a kupujúci má právo v prípade výskytu vady uplatniť si k nej práva zo zodpovednosti za vady.

čl. II bod 19 §
Uvedeným bodom dochádza k zmene osobitných ustanovení o zhotovení veci na zákazku, a to predovšetkým v nadväznosti na potrebu zabezpečiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o predaji tovaru, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES a zrušuje smernica 1999/44/ES, do rozsahu pôsobnosti ktorej patria aj zmluvy týkajúce sa vecí, ktoré sa ešte len musia vyrobiť alebo vyhotoviť, okrem iného aj na základe špecifikácií spotrebiteľa.

čl. II § 645 a 646 §
Upravuje sa prevzatie zhotovenej veci. Objednávateľ má povinnosť prevziať si zhotovenú vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť zhotovená. Ak je vec zhotovená neskôr, uvedené platí od jej zhotovenia. V prípade, že si objednávateľ vec neprevezme v uvedených lehotách, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutý poplatok za jej uskladnenie. Objednávateľ je povinný vec prevziať najneskôr do šiestich mesiacov od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, môže s ňou zhotoviteľ voľne nakladať. § 645 upravuje ďalšie následky spojené s neprevzatím pre zhotoviteľa a objednávateľa. Výnimkou je zhotovenie stavby. Vzhľadom na komplexnosť zákazky na zhotovenie stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu. Za poškodenie alebo zničenie stavby zhotovenej na zákazku zodpovedá zhotoviteľ až do prevzatia zhotovenej stavby objednávateľom. Výnimkou sú situácie, ak by k spôsobeniu škody došlo aj inak, napríklad v dôsledku vplyvov počasia alebo inej vis maior udalosti.

čl. II § 647 §
Ustanovenia uvedeného paragrafu obsahujú osobitnú úpravu zodpovednosti za vady vzhľadom na špecifiká zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Platí všeobecné pravidlo, že zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec pri prevzatí objednávateľom a súčasne sa prezumuje existencia vady prejavenej počas 24 mesiacov odo dňa, kedy si mal objednávateľ vec prevziať, v čase prevzatia. Ide o vyvrátiteľnú domnienku existencie vady v čase prevzatia a s tým spojenej zodpovednosti zhotoviteľa za vadu. Táto domnienka neplatí, ak zhotoviteľ preukáže, že nesúlad v čase prevzatia neexistoval, alebo ak je uvedené nezlučiteľné s povahou veci alebo vady. Ak je vada spôsobená vadnosťou materiálu, ktorý dodal objednávateľ alebo nevhodnosťou jeho pokynov, za predpokladu, že ho zhotoviteľ na uvedené upozornil, za takéto vady nezodpovedá. Pre zhotovenie stavby platia osobitosti. Zhotoviteľ v takýchto prípadoch zodpovedá aj za vady, ktoré sa vyskytnú v trojročnej záručnej dobe. Vykonávacie predpisy môžu stanoviť kratšie záručné doby pre niektoré časti stavby, nie však kratšie ako osemnásť mesiacov.

čl. II § 648 §
Zavádza sa subsidiarita ustanovení § 613 až 626 predstavujúcich osobitnú úpravu pre spotrebiteľské kúpne zmluvy na spotrebiteľské zmluvy o zhotovení veci na zákazku.

čl. II bod 20 §
Novelizačný bod vykonáva legislatívno-technickú zmenu s ohľadom na predchádzajúce novelizačné body.

čl. II bod 21 §
Novelizačný bod je výsledkom transpozície smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/770 z 20. mája 2019 o určitých aspektoch týkajúcich sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu a digitálnych služieb. Zavádza sa ním nová hlava v rámci ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Ide o osobitné ustanovenia aplikujúce sa na spotrebiteľské zmluvy s digitálnym plnením ako lex specialis k úprave spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľskej kúpnej zmluve.

čl. II § 852a §
Odsek 1 ustanovuje legálne vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy s digitálnym plnením, pričom digitálnym plnením sa má namysli dodávanie digitálneho obsahu alebo digitálnej služby podľa §119a. Ustanovenie zahŕňa pod tieto zmluvy aj zmluvy, pri ktorých spotrebiteľ poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť obchodníkovi svoje osobné údaje. Ide o zmluvy, ktoré sa môžu spotrebiteľovi javiť ako bezodplatné, avšak prístup k digitálnemu obsahu alebo digitálnej službe je podmienený odovzdaním osobných údajov. Podľa odseku 2 by sa ustanovenia tejto hlavy mali aplikovať na prípady, v ktorých si spotrebiteľ zriadi účet na sociálnej sieti a poskytne svoje osobné údaje, ktoré obchodník následne používa na iné účely, než je len dodávanie digitálneho plnenia alebo splnenie zákonných povinností. Odsekom 3 poskytuje ďalšie negatívne vymedzenie zmluvy s digitálnym plnením. Písmeno a) upravuje situácie, v ktorých sa poskytujú bežné plnenia, ktoré len využívajú digitálnu podobu na ich poskytnutie. Ide napríklad o architektonické, prekladateľské, právne alebo poradenské služby, ktorých výstupy sa môžu dodávať aj v digitálnej podobe. Skutočnosť, že sa plnenie len …

čl. II § 852b §
Ustanovenie upravuje dodanie digitálneho plnenia. Odsek 2 a 3 precizujú, kedy sa digitálny obsah alebo digitálna služba považujú za dodané. Za zvolený fyzický alebo virtuálny priestor podľa týchto odsekov nemožno považovať priestor, ktorý má obchodník pod svojou kontrolou, je s týmto priestorom zmluvne prepojený alebo išlo o jediný priestor, ktorý bol spotrebiteľovi ponúknutý na zakliknutie. Odsek 4 zavádza osobitnú úpravu omeškania obchodníka ako dlžníka pri digitálnom plnení. V nadväznosti na osobitnú úpravu omeškania dlžníka sa podľa odseku 5 vylučuje aplikáciu ustanovenia § 518 Občianskeho zákonníka o omeškaní dlžníka.

čl. II § 852c §
Ustanovenie v odseku 1 upravuje zmenu digitálneho plnenia z opodstatnených dôvodov. Môže ísť napríklad o nevyhnutné prispôsobenie digitálneho plnenia novému technickému prostrediu alebo zvýšenému počtu užívateľov, prípadne iné významné prevádzkové dôvody. Tieto dôvody musia byť dohodnuté v zmluve a spotrebiteľ musí byť s týmito zmenami jasným a zrozumiteľným spôsobom oboznámený a nesmú mu z týchto zmien vznikať dodatočné náklady. Podľa odseku 2 má spotrebiteľ ďalšie práva, ak zmena negatívne ovplyvňuje prístup spotrebiteľa k digitálnemu plneniu alebo jeho užívanie. Ak takýto negatívny vplyv nie je zanedbateľný, má spotrebiteľ právo bezplatne odstúpiť od zmluvy. Ak obchodník predpokladá negatívny vplyv takýchto zmien, má tiež povinnosť spotrebiteľovi v dostatočnom predstihu poskytnúť na trvanlivom nosiči údaje o vlastnostiach a čase vykonania zmeny a o práve odstúpiť od zmluvy podľa odseku 2 alebo o možnosti ponechať digitálne plnenie bez zmeny podľa odseku 3. Odsek 4 ustanovuje, že na digitálne plnenie v rámci balíkov podľa § 90 zákona o elektronických komunikáciách sa nebudú aplikovať ustanovenia odsekov 1 …

čl. II § 852d §
Ustanovenie zavádza požiadavky na digitálne plnenie. Dohodnuté, tzv. subjektívne požiadavky sa vzťahujú na individuálne dojednania spotrebiteľa a obchodníka v rámci zmluvy s digitálnym plnením, ako sú napríklad požiadavka na dodanie digitálneho plnenia v súlade s opisom v zmluve alebo dodanie príslušenstva podľa zmluvy. Všeobecné, tzv. objektívne požiadavky predstavujú štandard digitálnych plnení vo všeobecnosti nezávisle na zmluvnom dojednaní. V tomto prípade ide o príslušenstvo a vlastnosti, ktoré môže spotrebiteľ dôvodne očakávať, aj ak by neboli v zmluve vymedzené.

čl. II § 852e §
Ustanovenie zavádza demonštratívny výpočet dohodnutých požiadaviek. Pri posudzovaní splnenia dohodnutých požiadaviek by sa mal brať zreteľ na zmluvné dojednania.

čl. II § 852f §
Ustanovenie zavádza právnu úpravu všeobecných požiadaviek. Odsek 5 upravuje dobu, počas ktorej môže spotrebiteľ dôvodne očakávať, že digitálne plnenie bude spĺňať požiadavky na digitálne plnenie podľa § 852d pri jednorazovom plnení, resp. plnení v podobe súboru jednotlivých plnení. Jednorazovým dodaním by sa malo rozumieť napríklad stiahnutie e-knihy spotrebiteľom do zariadenia, kde mu už digitálny obsah zostane. Dodaním v podobe súboru jednotlivých plnení by sa malo rozumieť napríklad zasielanie odkazov na stiahnutie e-knihy každý týždeň. Spoločným prvkom oboch variantov je dostupnosť digitálneho plnenie a jeho využívanie po neobmedzenú dobu. Odsek 6 sa vzťahuje nepretržité dodávanie digitálneho plnenia počas dohodnutej doby. Ide napríklad o prístup ku cloudovému úložisku alebo členstvo na sociálnej sieti. Dodávanie streamovacích služieb by sa nemalo posudzovať podľa trvania, resp. stopáže jednotlivých súborov, ale podľa prístupu k takýmto streamovacím platformám.

čl. II § 852g a § 852h §
Ustanovenia upravujú zodpovednosť obchodníka za vady digitálneho plnenia. § 852h odsek 1 ustanovuje dvojročnú dobu zodpovednosti obchodníka za jednorazové dodania digitálneho plnenia a na digitálne plnenie dodávané ako súbor jednotlivých plnení. Obchodník v zmysle tohto odseku zodpovedá iba za vady, ktoré existovali v čase dodania a prejavia sa do dvoch rokov od tohto momentu. Odsek 2 zavádza zodpovednosť obchodníka za vady trvajúcu počas dohodnutej doby v prípade nepretržitého dodávania digitálneho plnenia. Obchodník v zmysle tohto odseku zodpovedá za všetky vady, ktoré sa vyskytnú alebo prejavia počas dohodnutej doby. Odsek 3 precizuje zodpovednosť obchodníka za vady v súvislosti s nesprávnou integráciou digitálneho plnenia. Odsek 5 zavádza výnimku zo zodpovednosti obchodník za vady spôsobenú nenainštalovaním aktualizácie spotrebiteľom.

čl. II § 852i §
Ustanovenia odsekov 1, 2, 3 a 6 upravujú dôkazné bremeno obchodníka týkajúce sa dodania digitálneho plnenia, existencie vád a ich zanedbateľnosti. Odsek 4 ustanovuje možnosť obchodníka zbaviť sa dôkazného bremena podľa odsekov 2 a 3. Odsek 5 ustanovuje povinnosť spotrebiteľa poskytnúť obchodníkovi primeranú súčinnosť potrebnú na zistenie, či dôvod vady digitálneho plnenia spočíva v digitálnom prostredí spotrebiteľa. Toto právo spotrebiteľa a povinnosť obchodníka by malo čo najmenej zaťažovať spotrebiteľa a v žiadnom prípade by nemalo slúžiť ako právny základ prenesenia povinnosti identifikovať vadu a vykonať nápravu z obchodníka na spotrebiteľa. S touto povinnosťou musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom oboznámený.

čl. II § 852j, § 852k a § 852l §
Ustanovenia upravujú práva zo zodpovednosti obchodníka za vady digitálneho plnenia. Spotrebiteľ má podľa týchto ustanovení právo na odstránenie vady podľa § 852k, právo na primeranú zľavu z ceny podľa § 852l alebo právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 852l a § 852m. Odstránenie vady by malo je často najmenej invazívnym riešením pre obchodníka aj spotrebiteľa. Spotrebiteľ má po vytknutí vady právo na to, aby bola vada digitálneho plnenia odstránená bezplatne a bez toho, aby mu toto odstránenie spôsobovalo závažné ťažkosti. V prípade, že odstránenie vady nie je možné alebo ak by si takáto oprava vyžadovala neprimerané náklady, ustanovenie priznáva obchodníkovi právo odmietnuť odstránenie takejto vady. Zo znenia § 852l odseku 1, ako aj zo samotnej systematiky ustanovení § 852j až 852m je zrejmé, že zľava z ceny predstavuje vyšší stupeň vo vzťahu k odstráneniu vady. Zľava z ceny musí byť primeraná, pričom v prípade nepretržitého dodávania má spotrebiteľ právo iba na zľavu z ceny len za čas, v ktorom …

čl. II § 852m §
Ustanovenie upravuje práva vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy. Spotrebiteľ by sa mal zdržať používania obsahu, ktorý spotrebiteľ poskytol obchodníkovi alebo vytvoril počas dodávania digitálneho plnenia s výnimkou osobných údajov. Takýto obsah by mal zahŕňať napríklad fotografie, videá, zvukové nahrávky, text alebo statusy na sociálnej sieti. Odsek 5 stanovuje výnimky z tejto povinnosti a umožňuje vo vybraných prípadoch naďalej používať obsah vytvorený alebo poskytnutý spotrebiteľom. Aby nebol spotrebiteľ odradený od uplatnenia odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že mu bude odopretý prístup k obsahu, ktorý v priebehu užívania digitálneho plnenia vytvoril alebo poskytol obchodníkovi, má spotrebiteľ právo na sprístupnenie tohto obsahu po ukončení zmluvy, ak o to požiada. Tento obsah by mal byť spotrebiteľovi sprístupnený v primeranej lehote, bezplatne, v bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a bez závažných ťažkostí pre spotrebiteľa. Odsek 5 zároveň zavádza výnimky z tejto povinnosti.

čl. II § 852n §
Ustanovenie zavádza regresný nárok obchodníka voči tretím osobám v dodávateľskom reťazci v súvislosti s účelne vynaloženými nákladmi, ktoré obchodníkovi vznikli v dôsledku uplatnenia práv spotrebiteľom z nedodania digitálneho plnenia alebo z uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady.

čl. II bod 22 §
Novelizačný bod zavádza dvadsiatu šiestu hlavu pozostávajúcu z § 879x, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám od účinnosti návrhu zákona. Novozavádzané ustanovenia o spotrebiteľskej kúpnej zmluve a spotrebiteľskej zmluve o zhotovení veci na zákazku sa budú vzťahovať na zmluvy uzavreté až po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona. Avšak, pokiaľ ide o ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením, tieto sa budú vzťahovať aj na právne vzťahy s digitálnym plnením, ktoré síce vzniknú pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, ale k dodaniu digitálneho plnenia dôjde najskôr v deň nadobudnutia účinnosti návrhu zákona. Tým však nie je dotknutá aplikovateľnosť ustanovení o vzniku právnych vzťahov a nárokov z nich podľa predpisov účinných pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

čl. II bod 23 §
Novelizačný bod uvádza aktualizovaný zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, ktorý tvorí prílohu Občianskeho zákonníka.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 53 ods. 9) §
Nová právna úprava zavádza nové kritériá pre tzv. zosplatnenie úverov pre spotrebiteľov so zohľadnením proporcionality možnosti obchodníka (veriteľa) požadovať úhradu celej dlžnej sumy (celého plnenia) s ohľadom na kritériá pri neplnení povinností spotrebiteľa plniť v dohodnutých splátkach (v dohodnutých termínoch a výške) v zmysle záverov Súdneho dvora Európskej únie. Základnou podmienkou pre uplatnenie práva obchodníka na úhradu celého dlhu, resp. celého plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy je samozrejme omeškanie spotrebiteľa podľa ustanovených kritérií. Tieto nové kritériá zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok (termíny splátok a ich počet), ale aj ich celkovú omeškanú výšku vo vzťahu k sume poskytnutého úveru alebo iného plnenia, na ktoré je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný (tzv. istina), a to v závislosti od dĺžky dohodnutého trvania zmluvy. Navrhovaná právna úprava ponecháva na uvážení obchodníka, či a kedy toto právo uplatní (právo však môže uplatniť len počas trvania omeškania spotrebiteľa, resp. len počas obdobia, kedy sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva). Ide len o možnosť obchodníka začať …

čl. I bod 2 (§ 53 ods. 10) §
Podmienkou pre uplatnenie práva obchodníka podľa navrhovaného znenia v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je samozrejme výzva adresovaná spotrebiteľovi, v ktorej obchodník určí spotrebiteľovi dodatočnú lehotu, v ktorej môže spotrebiteľ zaplatiť celú omeškanú sumu splátok a tým sa vo svojej podstate môže vyhnúť zamýšľaným následkom v podobe tzv. zosplatnenia, na čo musí byť spotrebiteľ jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom upozornený. Je potrebné uviesť, že právna úprava nevylučuje možnosť dojednať primeranú úpravu podmienok splácania dlžnej sumy, pričom vo tomto prípade je potrebné mať na zreteli aj novú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 16a), ako aj v zákone č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 19a), ktorá bola prijatá vládnym návrhom zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ako už bolo uvedené, obligatórnou …

čl. I bod 3 (§ 53b) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v ustanovení § 53 návrhu.

čl. I bod 4 (Prechodné ustanovenia) §
V prechodných ustanoveniach sa navrhuje právna úprava, podľa ktorej sa nová právna úprava bude vzťahovať aj na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou návrhu. Vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z nich, budú posudzovať podľa starej právnej úpravy, a teda podľa predpisov, ktoré boli účinné pred návrhom zákona (do 31. októbra 2024). Z uvedeného vyplýva, že ak v existujúcich právnych vzťahoch nedošlo k uplatneniu práva na tzv. zosplatnenie plnenia v splátkach, na tieto právne vzťahy (už existujúce) dopadá aj nová právna úprava. Vzhľadom na to, aby bolo v aplikačnej praxi jednoznačné a zrejmé, podľa ktorej právnej úpravy sa má postupovať v už vzniknutých zmluvných vzťahoch, zavádza sa pravidlo, podľa ktorého sa nepoužijú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024. Inými slovami, ak obchodník nezačal s uplatňovaním práva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa znenia § 53 ods. …

čl. II

čl. II bod 1 [§ 617 ods. 1 písm. d)] §
Rozširujú sa všeobecné požiadavky na súlad predanej veci o novú vlastnosť – opraviteľnosť.

čl. II bod 2 [§ 618 ods. 2] §
S cieľom eliminovať nejasnosti vznikajúce v aplikačnej praxi sa novelizačným bodom jednoznačne špecifikuje, že v prípade predaja použitých vecí sa za vadu na predanej veci nepovažuje prirodzené opotrebovanie veci, ktoré možno dôvodne očakávať vzhľadom na mieru jej predchádzajúceho používania. Uvedené vyplýva z povahy predaja použitých vecí. Použité veci nemajú rovnakú kvalitu ako nové veci, predávajúci by tak nemal zodpovedať za bežné opotrebovanie veci, ktoré vzniklo v dôsledku jej predchádzajúceho používania. Skutočnosť, že ide o použitú vec, je typicky zohľadnená v zníženej kúpnej cene, od predávajúceho by preto nebolo možné spravodlivo požadovať, aby zodpovedal za to, že predaná použitá vec bude v takom istom stave ako rovnaká nová vec. Ak však nepôjde o bežné opotrebovanie použitej veci, ale o opotrebovanie, ktorého miera prekračuje rámec toho, čo možno považovať za bežné s ohľadom na mieru predchádzajúceho používania veci, pôjde o vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá podľa § 619 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napríklad pri predaji ojazdených motorových vozidiel môže ísť o prípad, …

čl. II bod 3 a 4 [§ 619 ods. 4, § 620 ods. 1 a § 621 ods. 3] §
V súvislosti s opatreniami na podporu opravy tovaru ustanovenie predlžuje dobu zákonnej zodpovednosti predávajúceho za vady veci o dvanásť mesiacov. Doba zodpovednosti sa predlžuje za predpokladu, že si spotrebiteľ v rámci uplatnenia zodpovednosti za vady vyberie ako nápravu opravu veci. Doba zodpovednosti sa takto predĺži iba jedenkrát, v prípade výskytu ďalšej vady už nedôjde k ďalšiemu predĺženiu doby zodpovednosti, aj keby si spotrebiteľ opäť zvolil ako prostriedok nápravy opravu. Obdobie 12 mesiacov, o ktoré sa predĺži zodpovednosť za vady predávajúceho, sa pripočítava k zostávajúcemu obdobiu zodpovednosti za vady. Ustanovenie sa nevzťahuje na dobrovoľné poskytnutie záruky výrobcom alebo obchodníkom (spotrebiteľská záruka), ktoré môže plynúť popri zákonnej zodpovednosti za vady.

čl. II bod 5 [§ 622 ods. 4] §
Z ustanovenia § 622 ods. 4 sa vypúšťajú slová „autorizovanou osobou alebo notifikovanou osobou“ z dôvodu, že autorizované a notifikované osoby podľa zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemajú udelenú autorizáciu na vydávanie odborných stanovísk v reklamačnom procese a nie je možné vykonať ani notifikáciu takýchto činností Európskej komisii a iným členským štátom Európskej únie, lebo to príslušné európske predpisy neumožňujú. Činnosti súvisiace s vydávaním odborného stanoviska môže vykonávať len akreditovaná osoba, ktorá má platné rozhodnutie o akreditácii podľa § 26 zákona č. 53/2023 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody vydané Slovenskou národnou akreditačnou službou alebo vnútroštátnym akreditačným orgánom iného členského štátu podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie …

čl. II bod 6 a 8 [§ 623 ods. 2, ods. 5 a ods. 6] §
Zmeny ustanovenia § 623 nadväzujú na nové ustanovenie týkajúce sa predĺženia doby zodpovednosti predávajúceho za vady veci o dvanásť mesiacov, ak sa spotrebiteľ rozhodne pre opravu. V tejto súvislosti sa zavádza nová povinnosť pre predávajúceho informovať spotrebiteľa o práve vybrať si medzi opravou a výmenou veci, ako aj o predĺžení obdobia zodpovednosti predávajúceho za vady o 12 mesiacov, ak sa spotrebiteľ rozhodne pre opravu, čím sa zvýši informovanosť o oboch alternatívach a výhode výberu opravy. Ustanovenie zároveň upravuje možnosť pre predávajúceho poskytnúť spotrebiteľovi renovovanú vec ako spôsob odstránenia vady výmenou veci a na dobu opravy veci bezplatne zapožičať kupujúcemu dočasnú náhradnú vec vrátane renovovanej veci. Na zapožičanie dočasnej náhradnej veci sa vzťahujú ustanovenia zmluvy o výpožičke.

čl. II bod 7 a 11 [§ 623 ods. 4 a § 852k ods. 1] §
Novelizačnými bodmi sa zosúlaďuje vymedzenie primeranej lehoty v ustanoveniach § 623 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 852k ods. 1 Občianskeho zákonníka s ustanoveniami § 622 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 852h ods. 6 Občianskeho zákonníka. Predávajúci, resp. obchodník má vadu veci alebo digitálneho plnenia odstrániť v primeranej lehote (ktorá je vymedzená v § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom za východisko pre interpretovanie primeranej lehoty v aplikačnej praxi má byť považovaná 30-dňová lehota ako akási referenčná lehota, ktorá by sa mala skrátiť, ak to okolnosti konkrétneho prípadu dovoľujú, a predĺžiť, ak si to objektívne okolnosti konkrétneho prípadu vyžadujú. Zároveň sa explicitne rieši otázka dôkazného bremena o existencii objektívneho dôvodu odôvodňujúceho dlhšiu lehotu, ktoré zaťažuje predávajúceho, resp. obchodníka.

čl. II bod 9 a 10 [§ 624 ods. 1 písm. b) a c)] §
Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmeny v § 623.

čl. II bod 12 [§ 852n] §
Novelizačným bodom sa nadpis § 852n Občianskeho zákonníka terminologicky zosúlaďuje s terminológiou používanou v dvadsiatej prvej hlave obsahujúcej osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením.

čl. II bod 13 [§ 879z] §
V nadväznosti na navrhované zmeny a účinnosť transponovanej smernice (EÚ) 2024/1799 sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

čl. II bod 14 [Príloha]
Do transpozičnej prílohy Občianskeho zákonníka sa dopĺňa smernica (EÚ) 2024/1799.

čl. II [novela zákona č. 40/1964 Z. z.]
Navrhuje sa, aby sa prechodné ustanovenia (§ 879i ods. 5 a § 879o ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) v súvislosti s výkonom kontroly správnosti a opodstatnenosti vyplácania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a využívania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa vrátane majetkového prospechu z využívania týchto zostatkov za obdobie od ich zrušenia neuplatňovali od 1. januára 2026, z dôvodu nadbytočnosti takejto kontroly. Ministerstvom financií SR pri prípadnom vyplácaní vkladov bude štandardne robiť finančnú kontrolu podľa zákona č. 357/2015 Z. z. nakoľko ide o finančnú operáciu. Zároveň, v prípade potreby, môže Ministerstvo financií SR overiť, či boli splnené podmienky pri vyplácaní vkladov vnútorným auditom Ministerstva financií SR.