Zákon č. 575/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 480 z 1. júla 2009 bola uložená podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky v bode B. 6. úloha „v spolupráci s ministrom hospodárstva dosiahnuť právnu úpravu o záväznosti súdneho rozhodnutia týkajúceho sa neplatnosti formulárovej zmluvy pre všetkých spotrebiteľov .“
Ďalšou úlohou podľa tohto uznesenia vlády v zmysle bodu B.5. bolo „rozšíriť kompetencie Komisie na posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách o podnety zamerané na eliminovanie nekalých obchodných praktík, iných porušení noriem určených na ochranu spotrebiteľa a o možnosť Komisie podávať podnety iným štátnym orgánom.“
Podľa článku 7 odsek 1 smernice 93/13/EHS „členské štáty majú zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.“
Predkladateľ tiež reaguje na už avizovaný transpozičný deficit smernice v časti jej článku 5 poslednej vety.
Najprioritnejšou legislatívnou úlohou je teda odstrániť transpozičný deficit, ktorý vytýka Európska komisia už druhým formálnym oznámením.
Ciele navrhovanej právnej úpravy sú:
• dosiahnuť účinné prostriedky na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách a tak plošne dosiahnuť eliminovanie používania neprijateľných /nekalých/ podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
• doplniť neúplnú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku,
zvýšiť kompetencie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na základe rôznych zisťovaní a podaní občanov dnes spoľahlivo konštatovať, že už ide o desaťtisíce spotrebiteľských zmlúv s nemorálnymi podmienkami.
Európska komisia v doplňujúcom formálnom oznámení konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na predávajúceho alebo dodávateľa v slabšej pozícii, pokiaľ ide o jeho schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí. To môže viesť k tomu, že spotrebiteľ súhlasí s podmienkami pripravenými vopred predávajúcim alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah podmienok. Tým je opodstatnený režim osobitnej ochrany zavedený smernicou. Je tiež potrebné objasniť, že cieľom článku 4 ods. 1 je poskytnúť pokyny a usmerniť vnútroštátnych sudcov alebo príslušné vnútroštátne orgány v tom, akým spôsobom by mali vykonávať svoje diskreciačné právomoci v prípade rozhodovania o tom, či zmluvné podmienky, o ktorých posúdenie boli požiadané, sú alebo nie sú nekalé. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že Slovenská republika netransponovala náležite článok 4 ods. 1 smernice.
V doplňujúcom formálnom oznámení ďalej Európska komisia upozornila na povinnosť členských štátov podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, kedy tieto majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Rovnako z judikatúry Európskeho súdneho dvora je nepochybne kladený mimoriadny dôraz na ochranu spotrebiteľa (Rampion a Godard, C-429/05, v ktorom napríklad vyslovil, že spotrebiteľ nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zástupcu suplovať sám súd). Ďalej v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu určiť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Ďalej predkladateľ dáva do pozornosti rozhodnutia Elisa María Mostaza Claro - C 168/05, Cofidis - C 473/00, Gruber - C 464/01, Quelle - C 404/06, Hamilton C 412/06, Faccini Dori C 91/92, Luigi Scarpelli C 509/07, Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikné Győrfi C-243/08.
Treba zdôrazniť, že ide o opatrenie len proti nečestným podmienkam. Odstránením nečestností z množstva zmluvných vzťahov nepochybne dôjde ku skvalitneniu života, keďže spotrebiteľské zmluvy sa stali bežnou súčasťou života človeka.
Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách dokáže bez nároku na rozpočet efektívne signalizovať nečestnosti v spotrebiteľských zmluvách a za krátky čas jej pôsobenia dodávatelia ustupujú od neprijateľných podmienok. Združenia podali viaceré žaloby. Nie je dôvod, aby Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách nemohla signalizovať aj nekalé obchodné praktiky príslušným orgánom priamo. Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách nemá žiadnu právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach, ale dôležité je vyhodnotiť príslušné konanie dodávateľa a dosiahnuť, aby sa promptne vecou zaoberal príslušný orgán. Aj týmto sa naplnení cieľ vyššie uvedenej smernice (93/13/EHS).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.

čl. I (Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník)

čl. I bod 1 (§ 53 ods. 1)
Európska komisia (ďalej len „EK“) v doplňujúcom formálnom oznámení uviedla, že zo slovenských právnych predpisov nemožno jednoznačne vyvodiť, že vnútroštátne ustanovenia o tom, že zmluvné podmienky je nutné formulovať jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom, sa vzťahujú aj na hlavný predmet zmluvy a primeranosť cien. Preto je Komisia toho názoru, že Slovenská republika netransponovala náležite ustanovenia článku 4 ods. 2 smernice. Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky v transpozícii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) do Občianskeho zákonníka. Navrhovaným ustanovením sa otvára cesta na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Úprava transponuje článok 4 odsek 2 smernice, ktorý znie:“ Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné (Assessment of the unfair nature of the terms shall relate …

čl. I bod 2 (§ 53 ods. 9)
Predkladateľ si uvedomuje nevyhnutnosť nápravy v oblasti legislatívy tak, aby boli splnené požiadavky Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa. Vo formálnom oznámení z 29. februára 2008 Komisia uviedla, že Slovenská republika nesprávne transponovala článok 4 smernice, v ktorom sa ustanovuje: „1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ 2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“. Napriek argumentom, ktoré Slovenská republika zaslala Európskej komisii ohľadom transpozície smernice do vnútroštátneho právneho poriadku SR, bolo Slovenskej republike doručené doplňujúce formálne oznámenie, v ktorom bola opätovne vytknutá nesprávna transpozícia smernice. Príslušné …

čl. I bod 3 (§ 53a)
Navrhované ustanovenie sa bude týkať iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. 1 a 4). V aplikačnej praxi sa možno stretnúť aj s termínom neplatná podmienka. Smernica používa pojem nekalá podmienka. Každopádne ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Predkladateľ zistil, že niektorí dodávatelia napriek tomu, že súd im právoplatne nepriznal plnenie z takejto nečestnej podmienky, naďalej v iných prípadoch takúto podmienku bez zábran používajú. Nevyužili dokonca ani všetky opravné prostriedky, aby sa vecou zaoberal prípadne až Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd a návrhy podávajú dokonca na tom istom súde. Podľa poznatkov predkladateľa ide najmä o neprimerané sankcie za porušenie záväzku spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Pre porovnanie nekalá podmienka v smernici znie: „požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu;“ - príloha smernice písm. e). Tieto neprimerané sankcie spotrebitelia platia …

čl. I bod 4 (§ 54 ods. 3)
Predkladateľ v snahe reagovať na už avizovaný transpozičný deficit smernice v časti jej článku 5 poslednej vety vkladá nový odsek 3, ktorý predstavuje úplnú transpozíciu uvedeného článku smernice. Zavádza sa výnimka z pravidla pre spotrebiteľa priaznivejšieho výkladu, pokiaľ ide o význam jednotlivej zmluvnej podmienky. Ak teda je žalobcom právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, vyššie uvedené pravidlo o priaznivejšom výklade pre spotrebiteľa sa neuplatní.

čl. I bod 5 (§ 879l)
Ide o princíp nepravej retroaktivity s tým, že zákon nebude dopadať na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak súd dospeje k rozhodnutiu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a rozsudok sa stane právoplatným, takýto rozsudok založí novonavrhovanú povinnosť dodávateľa až od právoplatnosti takéhoto rozsudku. Obsahom povinnosti je nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku a teda najmä neuplatňovať z nej plnenie na súde a neprijímať plnenia z takejto podmienky. Obsahom navrhovanej povinnosti nie je meniť doterajšie zmluvy alebo inak odstraňovať protiprávny stav. Nová povinnosť dodávateľa nevznikne ani v prípadoch, ak dodávateľ uplatnil plnenia pred právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa rozhodlo o neprijateľnej podmienke. Rozhodne však nie je možné akceptovať požiadavku, aby takýto rozsudok dopadal len na zmluvy uzavreté po právoplatnosti rozsudku. A contrario by to znamenalo, že dodávateľom by sa ospravedlnilo používať nečestné podmienky a teda absolútne neplatné podmienky v už uzavretých zmluvách, aj keď súd takúto podmienku judikoval ako nemorálnu. Išlo by dokonca o zhoršenie právnej ochrany spotrebiteľa oproti …

čl. II (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)

čl. II bod 1 (§ 153 ods. 4)
Porovnaj tiež všeobecnú časť dôvodovej správy a osobitnú časť dôvodovej správy k čl. I. Aj v procesnom kódexe sa reaguje na potrebu dosiahnuť sledovaný cieľ uvedený v článku I bod 3. Navrhovaná právna úprava súvisí zo záväznosťou výroku rozsudku (viď tiež dôvody uvedené v článku I bod 3). Rozhodovanie ultra petit má už oporu v platnom práve v § 153 ods. 3. Podľa článku 7 odsek 1 smernice členské štáty majú zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi. Výber zo smernice: „Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe týchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských …

čl. II bod 2 § 238 ods. 3)
V aplikačnej praxi možno bežne zmonitorovať prípady, kedy napriek zamietnutiu žaloby dodávateľa o plnenie z neprijateľnej podmienky, tento ďalej používa rovnakú neprijateľnú podmienku vo formulárových zmluvách a uplatňuje voči ostatným spotrebiteľom plnenie z takejto podmienky na súde. Navrhovaná právna úprava má zamedziť sústavnému používaniu nekalej podmienky (čl. I bod 3). Z dôvodu právnej istoty dodávateľov bolo nevyhnutné im umožniť prístup k dovolaciemu súdu aj v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa. Rozhodnutie podľa § 153 ods. 4 bude mať totiž širší dopad než len na vzťahy medzi účastníkmi konania (porovnaj dôvodovú správu k článku I). Dodávateľ tak bude mať možnosť obhájiť svoju zmluvnú podmienku až pred Najvyšším súdom a počas dovolacieho konania má tiež možnosť využiť inštitút odkladu vykonateľnosti.

čl. II bod 3 (§ 372s)
Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 1. marca 2010.

čl. III (Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa)

čl. III bod 1 (§ 4 ods. 10, poznámky pod čiarou k odkazom 12a až 12c)
Definuje sa osobitne závažne porušenie povinnosti na účely § 58 ods. 1 písm. d) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Pôjde o porušenie povinnosti uloženej súdom na základe žaloby združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 3 ods. 5 alebo zákonnej povinnosti navrhovanej v článku I. Sankcia reflektuje na dôležitú skutočnosť, že súd zakázal neprijateľnú zmluvnú podmienku a predávajúci (dodávateľ podľa terminológie v Občianskom zákonníku) ďalej, napriek upozorneniu združenia, používa takúto podmienku. Ide o zvýšenie ochrany spotrebiteľa, ktorý je dôležitým článkom v trhovom prostredí v súvislosti s obratom predávajúcich. Prípadné rozhodnutie živnostenského úradu, ktorým vyvodí dôsledky z porušovania povinnosti dodávateľa zdržať sa používania nečestnej zmluvnej podmienky, bude podliehať preskúmaniu súdu v správnom súdnictve. Dodávateľ tak má priestor namietať napr. že išlo o inú zmluvnú podmienku, než súdom vyhlásenú za neprijateľnú alebo že nešlo ani o podmienku s rovnakým významom alebo, že nebol upozornený združením na ochranu spotrebiteľa a pod. Osobitné porušenie povinnosti dodávateľa je spojené so sankciou zrušenia oprávnenia na …

čl. III bod 2 (§ 26a ods. 1)
Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách dokáže bez nároku na rozpočet efektívne signalizovať nečestnosti v spotrebiteľských zmluvách a za krátky čas jej pôsobenia dodávatelia ustupujú od neprijateľných podmienok. Združenia podali viaceré žaloby. Niet dôvod, aby Komisia nemohla signalizovať aj nekalé obchodné praktiky príslušným orgánom priamo. Komisia nemá žiadnu právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach, ale dôležité je vyhodnotiť príslušné konanie dodávateľa a dosiahnuť, aby sa promptne vecou zaoberal príslušný orgán. Aj týmto sa naplnení cieľ vyššie uvedenej Smernice. Nekalé praktiky sú upravené v tomto zákone. Zabezpečí sa tak efektívna, pružná ochrana spotrebiteľov, tak ako to predpokladá smernica.

čl. III bod 3 (§ 26a ods. 2)
Za krátky čas pôsobenia Komisie možno konštatovať, že sa na ňu obrátilo niekoľko stoviek spotrebiteľov. Nie vždy však má možnosť Komisia zasiahnuť, pretože problém spotrebiteľa sa netýka § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, takzvaných neprijateľných zmluvných podmienok, ale nekalých obchodných praktík podľa tohto zákona. Niet dôvod, aby Komisia pružne nespracovala aj takéto podnety a tak mohla signalizovať príslušným orgánom dohľadu, najmä nad finančným trhom, nekalé postupy dodávateľov. Z mnohých podnetov možno konštatovať, že je podozrenie o konaní dodávateľa až na hrane Trestného zákona. Materiálnym vybavením podnetu takto stúpne dôvera spotrebiteľov v ochranné mechanizmy štátu. Komisia nikomu kompetencie neodoberá a naďalej bude mať len takzvanú signalizačnú právomoc a o právach a povinnostiach účastníkov súkromnoprávnych vzťahov rozhodovať nebude. Inštitút spotrebiteľa je predovšetkým inštitútom súkromného práva (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súdne spory so spotrebiteľských sporov predstavujú významnú časť agendy súdov. Je prirodzené, že práve na Ministerstve spravodlivosti SR je možné monitorovať veľký počet vadných spotrebiteľských vzťahov, čo svedčí …

čl. III bod 4 (§ 27)
Komisia nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov občianskoprávnych vzťahov, má iba takzvanú signalizačnú právomoc. V praxi však zazneli pochybnosti o tom, že na Komisiu nedopadá zákon o správnom konaní. Komisia ani nemôže naplniť zákon o správnom konaní, ak má reálne fungovať a materiálne naplniť požiadavku účinného prostriedku signalizácie jednak pre združenia na ochranu spotrebiteľov ako aj pre orgány štátnej správy. Na oznam Komisie sa niekedy prihlási niekoľko stoviek spotrebiteľov a v praxi je nereálne naplniť tie práva, ktoré priznáva zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Vzhľadom na povahu činnosti Komisie od začiatku nebolo cieľom zákona podrobiť činnosť Komisie zákonu o správnom konaní. Vzhľadom na vzniknuté pochybnosti sa z preventívnych dôvodov navrhuje rozšíriť okruh vzťahov, na ktoré sa zákon o správnom konaní nevzťahuje.

čl. III bod 5 (Príloha 2, bod 7)
Ide o rozšírenie transpozičného odkazu.

čl. III bod 6 (§ 29a)
Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej právnej úpravy.

čl. IV (účinnosť)
Navrhuje sa účinnosť právneho predpisu. Bratislava, 1. október 2009 Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky Viera Petríková podpredsedníčka vlády pre legislatívu a ministerka spravodlivosti SR