Trestný poriadok (301/2005 Z. z.)

čl. XI (Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)
k bodu 1 Rozširuje sa platné znenie ustanovenia o poskytovanie informácií orgánov činných v trestnom konaní orgánom členských štátov Európskej únie. k bodu 2 Definuje sa, kto sa rozumie policajtom na účely tohto zákona okrem vyšetrovateľa Policajného zboru a povereného príslušníka Policajného zboru a v akom rozsahu. k bodu 3 Rozširuje sa platné znenie ustanovenia o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby o takú osobu, ktorá bola policajtovi odovzdaná a bola zaistená podľa zákona o Policajnom zbore. k bodu 4 Doterajšia prax poukazuje na problémy pri zabezpečovaní úschovy vecí vydaných, odňatých a prevzatých podľa Trestného poriadku. Domnievame sa, že navrhovaná úprava presnejšie vymedzí zabezpečovanie úschovy v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. Dôkazy potrebné pre súdne konanie na základe rozhodnutia prokurátora sa navrhuje po podaní obžaloby odovzdať do súdnej úschovy, ktorú zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. k bodom 5 a 6 Navrhuje sa upraviť, že orgány činné v trestnom konaní môžu poskytovať informácie z trestného konania orgánom členských …

čl. II

čl. II bodu1 §
Poriadkové pokuty, rovnako ako peňažné tresty v Trestnom zákone, predstavujú určité sankcie vyjadrené v peniazoch ukladané súdom v rámci trestného konania na základe zákonom ustanovených podmienok. Aj v prípade poriadkových pokút sa navrhuje zaokrúhľovanie súm vyjadrených v zákone po ich prepočte konverzným kurzom na celé desiatky eur smerom nadol. Rovnako ako v prípade peňažných trestov platí, že zavedenie meny euro nie je dôvodom na sprísňovanie právnej úpravy vo význame iného zaokrúhľovania ako smerom nadol. V tomto prípade teda nejde o prepočet podľa konverzného kurzu s matematickým zaokrúhlením na najbližší eurocent, ale o zaokrúhlenie na celé desiatky eur smerom nadol, čo je na prospech dotknutých občanov (čo v kontexte procesnej úpravy znamená v prospech procesných strán, resp. účastníkov konania, príp. iných občanov, ktorým môže byť uložená pokuta v súdnom konaní). Dôvody tohto postupu sú uvedené v predchádzajúcom odseku a v časti dôvodovej správy k Čl. I k bodom 1 a 2 ods. 1, ide o rozpätie sadzby peňažného trestu v bode …

čl. II bod 2 §
V tomto prípade teda nejde o prepočet podľa konverzného kurzu s matematickým zaokrúhlením na najbližší eurocent, ale o zaokrúhlenie na celé desiatky eur smerom nadol, ktoré zodpovedá posunutiu hranice výšky peňažného trestu, ktorý možno splácať po častiach nie do jedného roka, ale až do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, čo je v prospech dotknutých občanov, ktorí budú splácať peňažný trest. Princíp zaokrúhlenia na celé desiatky eur nadol zodpovedá princípu použitému pri znížení hranice sankcií v Čl. I body 1 a 2 a v Čl. II bod 1, zároveň zabezpečuje, aby trestno-procesný kódex neobsahoval sumu 16596,96 eur, čo nie je legislatívne v predpise tohto typu únosné. Zároveň treba dodať, že nejde o „cenovú neutralitu“ v zmysle § 2 ods. 1 generálneho zákona, ktorá je neutralitou pri premene a prepočtoch peňazí, cien, platieb a iných hodnôt, ale o špeciálnu úpravu oproti pravidlu ustanovenému v § 9 ods. 2 generálneho zákona.

čl. II bod 3 §
Úprava ustanovuje povinnosť vyjadrenia príslušných súm v slovenskej mene aj v eurách, a to bez ohľadu na to, ktorý Trestný zákon, resp. v ktorom znení („korunovom“ alebo „eurovom“) z hľadiska časovej účinnosti podľa § 2 ods. 1 sa pre posúdenie trestnosti činu v konečnom dôsledku použije, čo bude aj podľa rozhodnutia jednoduchšie určiteľné (z tohto hľadiska je tiež potrebné rozlíšiť vyjadrenie kvalifikačného momentu v čase jeho nastania, napr. výšky škody v čase jej spôsobenia a uloženie povinnosti na náhradu škody, ktoré prichádza do úvahy len v platnej mene), rovnako ako pri peňažnom treste.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa zaviesť presné a jasné pravidlá o postupe pri rozhodovaní o vylúčení jednotlivých orgánov pôsobiacich v trestnom konaní ako aj pomocných osôb. Doterajšie úprava obsahuje viacero zákonných medzier, napr. nerieši prípady sebaoznámenia policajta a prokurátora. Tieto prípady sa riešia použitím analógie podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý upravuje zmätočný pojem „oznámené niektorou zo strán“, čo evokuje záver, že strany oznamujú a nenamietajú dôvody vylúčenia. Takýto postup nie je žiaduci, nakoľko ide o otázku, ktorá musí byť riešená jednoznačne. Avšak týmto spôsobom sa umožňuje prokurátorovi a policajtovi vylúčiť sa bezdôvodne, nakoľko takéto uznesenie môže napadnúť len strana, ktorá pokiaľ tak neurobí, uznesenie o sebavylúčení nadobudne právoplatnosť. Preto je žiaduce rovnako ako pri sudcoch, zaviesť režim oznamovania dôvodov vylúčenia u policajta bezprostredne nadriadenému policajtovi (ide o služobnú nadriadenosť v zmysle zákona o Policajnom zbore) a u prokurátora bezprostredne nadriadenému prokurátorovi, ktorým je podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v § 53 ods. 2 bezprostredne nadriadený prokurátor, teda …

čl. I bod 2 §
Ide o odstránenie možných výkladových nejasností, pričom osobitným predpisom, ktorý upravuje podmienky a spôsob výkonu obvineného s obhajcom počas výkonu väzby je zákon o výkone väzby, ktorý prikazuje prítomnosť príslušníka ZVJS (§ 21 zák. č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov).

čl. I bod 3 §
Upresňuje sa, že náležitosťou zápisníc o úkone budú aj údaje o dátume narodenia a bydlisku zúčastnených osôb, u právnických osôb ich sídlo (čo sa uplatní aj pre niektoré fyzické osoby, ako napr. pre advokátov v pozícii obhajcov, v týchto prípadoch sa uvedie sídlo advokátskej kancelárie). Na základe súčasného technického stavu záznamových zariadení na slovenských súdoch je nevyhnutné povoliť sudcovi aj diktovanie do zápisnice bez použitia zvukového záznamu a so zapisovaním podstatného obsahu výpovede vyslúchaných osôb. Na možné nedostatky protokolácie zákon reaguje umožnením námietok strán proti spôsobu vykonávania výsluchu, vrátane uvedenej otázky. Je umožnený i spôsobu zachytávania priebehu pojednávania záznamovým zariadením, avšak súčasný stav technických zariadení na slovenských súdoch a administratívne kapacity na zabezpečovanie prepisov podľa výsledkov praxe jednoznačne neumožňujú technické zariadenie používať bez problémov a rozsiahlych prieťahov v konaní (ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, nový typ záznamového zariadenia je v procese vývoja). Možnosť použitia záznamového zariadenia sa umožňuje využiť aj v prípravnom konaní, tu sa však vždy …

čl. I bod 4 §
Pre počítanie väzobných lehôt je adekvátne neuplatniť pravidlo o posune posledného dňa lehoty na najbližší pracovný deň.

čl. I bod 5 §
Konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva zaručuje pri výklade čl. 5 ods. 3 a ods. 4 právo na nazretie do tých častí spisu, ktoré sú podstatné pre zisťovanie zákonnosti väzby. Preto bolo toto právo pre prípad rozhodnutia o väzbe priznané obvinenému a obhajcovi. Z uvedenej judikatúry je zrejmé, že obhajoba musí mať prístup k všetkým skutočnostiam a dôkazom, o ktoré sa opierajú procesné požiadavky, dôvodnosť podozrenia, dôvodov väzby a dôvodov trvania väzby.

čl. I bod 6 §
Uloženie poriadkového opatrenia nemá zákonnú oporu, aktuálne je len disciplinárne potrestanie osoby, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. I bod 7 §
Upresňuje sa, že výkon trestu odňatia slobody sa týka inej trestnej veci ako tej, v ktorej má byť obvinený opätovne zobratý do väzby. Upresňuje sa aj to, že trestný čin „mal byť spáchaný“ podľa obvinenia, pretože výraz spáchaný je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny.

čl. I bod 8 až 18 §
Upresňuje sa viacero ustanovení o väzbe, napr. podrobné vymedzenie rozhodnutí o väzbe (§72), príkaz na zatknutie (§ 73), upovedomenie ústavu na výkon väzby (§ 75 ods. 1 písm. c), zavádza sa forma príkazu na prepustenie obvineného z väzby v prípade, ak v konaní pred súdom so súhlasom prokurátora prepúšťa obvineného predseda senátu, ako aj pri novozavedenom prípade obligatórneho prepustenia z väzby, ak je vyhlásený oslobodzujúci rozsudok (§ 79 ods. 2 a 4). Vo všetkých prípadoch musí byť príkaz vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený. Upresňuje sa, že pri všetkých typoch vrátenia veci do prípravného konania, najmä tých, ktoré sú viazané na novozavedený inštitút dohody o vine a treste, plynie nová sedemmesačná lehota väzby od momentu, keď bol spis doručený prokurátorovi (§ 76 ods. 10). Pri maximálnych lehotách väzby sa ustanovuje nové pravidlo, podľa ktorého maximálna lehota väzby v konaní pred súdom je taká, aká zostane z celkovej dĺžky väzobnej lehoty (§ 76 ods. 7) po uplynutí väzby v prípravnom …

čl. I bod 19, 20, 21, 23, 25 a 26 §
V nadväznosti na článok 5 ods. 3 druhá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prípady Caballero z 8. februára 2000 číslo 32819/96 a S.B.C. z 19.6.2001 číslo 39360/98 proti Spojenému kráľovstvu a s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v ustanovení § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 Trestného poriadku upravuje možnosť nahradenia väzby, ak bude daný dôvod tzv. kolúznej väzby (§ 71 ods. 1 alebo 2 písm. b/ Trestného poriadku). Vždy musí byť daná možnosť zváženia súdu, že prepustí obvineného na záruku, že sa dostaví na pojednávanie. Zároveň sa v ustanovení § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 Trestného poriadku upravujú podmienky pre možnosť nahradenia tzv. opätovnej väzby (§ 71 ods. 2 Trestného poriadku) a „obnovenej“ väzby (§ 80 ods. 3 a § 81 ods. 4) , ktoré sú prísnejšie než v prípade § 71 ods. 1 Trestného poriadku. V tomto prípade, už nie …

čl. I bod 22 §
Úprava prerušenia výkonu dohľadu probačného a mediačného úradníka, pokiaľ bol počas neho obvinený, ktorý mu je podrobený vzatý do väzby v inej veci.

čl. I bod 24 §
Doterajšia úprava nadbytočne predbieha finálnemu rozhodovaniu o náhrade väzby peňažnou zárukou podľa odseku 1, určenie výšky peňažnej záruky a spôsobu jej zloženia (adekvátne predchádzajúcej úprave) je len predpokladom rozhodnutia súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o prijatí alebo neprijatí peňažnej záruky, ktorá je vždy zároveň žiadosťou o prepustenie z väzby pri jej náhrade a takto je aj vymedzená v § 72 ods. 1 písm. b). Preto sa výška záruky a spôsob jej zloženia buď neformálne (opatrením) určí, alebo sa k rozhodnutiu uznesením pristúpi bez tohto medzikroku, ak sa nejaví ako aktuálny.

čl. I bod 27 §
Rozširuje sa okruh prípadov, pri ktorých je prokurátor oprávnený podať sťažnosť proti uzneseniu súdu o väzbe len ihneď po vyhlásení uznesenia, a to o uznesenie o prepustení zatknutého obvineného na slobodu v súlade s úpravou § 73 ods. 5, v prípade rozhodovania podľa § 76 ods. 3 alebo 4 to platí v záujme zachovania lehoty tam uvedenej aj pre obvineného (obhajca mladistvého obvineného sa uvádza samostatne, keďže má samostatné právo podať sťažnosť podľa § 186 ods.1) a prokurátora, ďalšie inak oprávnené osoby právo podať sťažnosť v tomto prípade nemajú.

čl. I bod 28 §
Nadbytočnosť vypúšťanej úpravy vyplýva z doplnenia § 79 ods. 2 (bod 17).

čl. I bod 29 §
V ustanovení § 85 ods. 1 a 2 sa precíznejšie upravuje postup v konaní so zadržanou osobou v nadväznosti na osobitné dôvody zadržania podľa § 204 Trestného poriadku, ktoré je potrebné odlíšiť od dôvodov zadržania viažucich sa na dôvody väzby podľa § 71 ods. 1. V § 85 ods. 2 sa rozširuje okruh subjektov, ktoré budú oprávnené prevziať osobu, ktorej bola osobná sloboda obmedzená podľa tohto ustanovenia. Zavádza sa povinnosť pri zadržaní obvineného, aby policajt postupoval pri úkonoch pri zadržaní bez meškania. V ods. 4 sa ustanovuje forma rozhodnutia pri prepustení, keďže nie je vhodné rozhodovanie uznesením (§ 162 ods. 2)

čl. I bod 30 §
Ustanovenie je doplnené o popis alternatívneho priebehu zadržania, počas ktorého sa zistí, že dôvod väzby pominul, v tom prípade policajt namiesto odovzdania zadržanej osoby prokurátorovi prepustí tohto obvineného na slobodu, forma rozhodnutia je ustanovená ako v § 85 ods. 4. Môže tak však učiniť len so súhlasom prokurátora, keďže podmienkou zadržania podľa § 86 ods. 1 je konštatácia dôvodov väzby, navyše ide o poistku proti opakovanému zadržiavaniu a prepúšťaniu a takémuto obchádzaniu rozhodovania o väzbe.

čl. I bod 31 §
Ustanovenie popisuje postup prokurátora a sudcu pre prípravné konanie pred rozhodovaním a pri rozhodovaní o odovzdanej osobe (prokurátorovi policajtom a sudcovi pre prípravné konanie prokurátorom), a to v nadväznosti na § 85, alebo § 86 a v závislosti od posúdenia dôvodov väzby, resp. možnosti postupu v konaní podľa § 204 ods. 1 a § 348 ods. 1. Určuje sa lehota 48 hodín, po ktorú môže súd obmedzovať osobnú slobodu obvineného pri postupe podľa § 348 ods. 1, ak prokurátor nepodal spolu s obžalobou aj návrh na vzatie obvineného do väzby. Forma rozhodnutia prokurátora pri prepustení podľa § 87 ods.1 je zhodná ako v § 85 ods. 4.

čl. I bod 32 §
Výnimka zo všeobecnej lehoty na podanie sťažnosti je u rozhodnutí podľa § 83 ods. 2 odôvodnená v bode 28. Ďalšia výnimka je ustanovená v záujme dodržania lehôt určených v § 204 a § 348, inak by nebolo možné podať obžalobu, ak by trojdňová lehota ešte plynula.

čl. I bod 33 §
Ide o prostriedok urýchlenia konania, keď súd musí rozhodnúť do uplynutia príslušnej lehoty. Nie je však potrebné, aby v prípade zhodných sídel alebo dokonca budov zabezpečoval predloženie spisu policajný zbor.

čl. I bod 34 §
V § 192 ods. 3 sa výslovne dopĺňa určenie spôsobu rozhodovania nadriadeného súdu pri rozhodnutí podľa § 73 ods. 7 v znení tohto návrhu pri zohľadnení okolnosti, že termín verejného zasadnutia neurčuje sudca pre prípravné konanie ale nadriadený súd, zároveň je potrebné zabrániť obštrukciám obvineného, preto sa zisťuje jeho adresa na doručovanie písomností v nadväznosti na ustanovenie § 66 ods. 3. Úprava § 192 ods. 4 zodpovedá formulácii § 76 ods. 3 a 4 v navrhovanom znení. .

čl. I bod 35 §
Pri rozhodovaní vo vymenovaných prípadoch nie je podľa okolností procesnej situácie pre plynutie lehôt možné alebo minimálne vhodné, aby sa vec vracala prvostupňovému súdu. Súd rozhodujúci o sťažnosti môže ďalšie potrebné podklady pre rozhodnutie získať na verejnom zasadnutí (§ 192 ods. 3), neverejnom zasadnutí s účasťou procesných strán podľa § 302 ods. 2 alebo zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie pred neverejným zasadnutím bez účasti procesných strán.

čl. I bod 36 §
Toto ustanovenie novoupravuje postup policajta a prokurátora proti osobe, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 5 rokov, alebo ak bola zadržaná bezprostredne po ňom. Podstatou tejto úpravy je rýchle objasnenie skutku, ktorý je posúdený ako prečin a vyhľadanie dôkazov, ktoré bude možné vykonať v konaní pred súdom. Prokurátorovi umožňuje postupovať podľa tohto ustanovenia aj v prípadoch, ak nepodá návrh, aby bol obvinený vzatý do väzby, alternatívny postup je popísaný § 204 ods. 2. Úprava nadväzuje aj na zmenu § 85, § 87 a § 348.

čl. I bod 37 §
Ide o doplnenie terajšieho znenia § 229, umožňujúce využívať inštitúty podľa štvrtej hlavy prvej časti zákona nielen na účely zistenia, či dôvod prerušenia nepominul (čo je pri tejto úprave nelogické), ale aj na účely zaistenia osoby obvineného pre účely trestného konania väzbou (čo je ich podstatou). Pokračovať v konaní uznesením podľa § 228 ods. 5 sa potom bude až po rozhodnutí o väzbe, nasledujúcom po zadržaní obvineného alebo realizácii príkazu na zatknutie (alebo v priebehu opravného konania, smerujúceho k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe).

čl. I bod 38 §
Navrhovaná zmena reaguje na novú úpravu lehôt podávania obžaloby podľa § 76 ods. 3 alebo 4. Zároveň neumožňuje vziať obžalobu späť bez rozhodnutia o väzbe a vyvolať tak plynutie novej šesťmesačnej lehoty podľa § 76 ods. 10.

čl. I bod 39 §
Vzhľadom na návrh na zmenu v § 76 ods. 3, 4 a doplnenie § 238 odsekom 3 treba ustanovenie § 242 vypustiť, nakoľko rieši identickú povinnosť samosudcu, uvedenú v citovanom ustanovení.

čl. I bod 40 §
Vzhľadom na návrh na zmenu v § 76 ods. 3, 4 a doplnenie § 238 odsekom 3 treba ustanovenie § 244 ods. 5 vypustiť, nakoľko rieši identickú povinnosť senátu, uvedenú v naposledy uvedenom ustanovení.

čl. I bod 41 §
Všeobecné pravidlo, platné len pre rozhodovanie senátu, samosudca a sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nevykonáva.

čl. I bod 42 a 43 §
Pri úprave § 302 ods. 2 pôjde o rozhodovanie senátu o väzbe a o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, pri ktorom sa zabezpečia pravidlá podľa § 72 ods. 2 v navrhovanom znení. Samosudca a sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nevykonávajú (§ 349 ods. 4 zákona aj v súčasnom znení a bod 46 - § 348 ods. 3 návrhu) a o väzbe rozhodujú postupom podľa § 72 ods. 2 (body 46 a 47 - § 348 ods. 3 a § 349 ods. 4 v znení návrhu), teda mimo procesnej formy neverejného zasadnutia. Účasť ďalších osôb je procesne účelovo zameraná (obvinený, obhajca, prokurátor, v prípade potreby aj osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku). Nejde teda o verejnosť v zmysle kohokoľvek, resp. neohraničeného okruhu osôb, preto sa táto procesná forma nazýva neverejným zasadnutím (obvinený, prokurátor a obhajca sú prítomní aj na hlavnom pojednávaní, keď sa koná s vylúčením verejnosti).Verejné prejednanie veci je v zmysle ústavných požiadaviek potrebné zabezpečiť pri konaní o merite …

čl. I bod 44 §
Vzhľadom k navrhovanej úprave § 238 ods. 3 (bod 38) je toto ustanovenie nadbytočné.

čl. I bod 45 §
Zosúľaďuje sa postupnosť úkonu samosudcu s jeho praktickým postupom pri konaní a rozhodnutí vo veci, v ktorom orgány činné v trestnom konaní postupujú podľa § 204 ods. 1 (t.j. v prípade „zrýchleného“ skráteného konania). Vypúšťa sa zmienka o priznávaní sa k spáchaniu skutku a nedokazovaní na hlavnom pojednávaní, pretože priznávanie sa v tejto fáze by nemalo žiadne procesné dôsledky, nejde o hlavné pojednávanie, bol by to len úkon zadržania bez procesnej použiteľnosti. Nejde ani o výsluch obžalovaného v zmysle dôkazného prostriedku použiteľného na hlavnom pojednávaní. Premiestnením rozhodovania o väzbe do písm. c) sa rieši výkladová nejednotnosť z hľadiska chronológie postupu sudcu pre prípravné konanie a možnosti nepredsúvať rozhodnutie o väzbe pred urýchlené riešenia merita trestnej veci. V súvislosti s úpravou § 87 ods.2 sa určuje lehota obmedzenia osobnej slobody obvineného na vykonanie úkonov podľa § 348 ods.1 písm. a) a b), ak prokurátor nepodal spolu s obžalobou aj návrh na vzatie obvineného do väzby.

čl. I bod 46 §
Z dikcie zákona priamo nevyplýva, že ani sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nevykonáva (verejné zasadnutie môže vykonať v nadväznosti na postup podľa § 348 ods. 1 písm. a) alebo b) v znení návrhu podľa § 289 ods. 2, 3). Navrhuje sa preto tento nedostatok odstrániť. Ďalej sa upravuje postup sudcu pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe odkazom na § 72 ods. 2 (t.j. samostatným postupom bez inej osobitne upravenej procesnej formy), pričom na hlavnom pojednávaní v konaní podľa § 348 ods. 1 má rovnaké postavenie ako samosudca (§ 348 ods. 2).

čl. I bod 47 §
Dopĺňa sa pravidlo o rozhodovaní samosudcu o väzbe aj vtedy (t.j. samostatným postupom bez inej osobitne upravenej procesnej formy), ak podľa výslovnej úpravy zákona nerozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí (§ 291, 332 ods. 1), a to odkazom na § 72 ods. 2.

čl. I bod 48 §
Úprava sa týka rozhodnutia podľa § 74 ods. 1 posledná veta Trestného zákona (netýka sa výkonu detencie, ktorý je upravený samostatne), súd tu rozhoduje ex offo, a to predseda senátu rovnako ako v prípade podľa § 448 ods. 1, vždy pri rozhodnutí o pokračovaní vo výkone ochranného liečenia rozhodne zároveň i o spôsobe jeho ďalšieho výkonu, čo zodpovedá pri zmene spôsobu (formy) liečenia rozhodnutiu bez návrhu podľa § 446 ods. 1; alternatívou rozhodnutia o pokračovaní v ochrannom liečení je rozhodnutie podľa ods. 4, t.j. v zmysle § 448 ods. 1 o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení. Na zákonnú úpravu rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa má vykonať v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ods.3 a 4) potom nadväzuje úprava v § 82 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, jej úprava podľa § 82 ods. 2 sa však v prípade, ak možno dôvodne predpokladať, že pobyt odsúdeného na slobode je nebezpečný použije …

čl. I bod 49 §
§ 448 ods. 1 – rozhoduje predseda senátu na návrh alebo bez návrhu. Lehota na rozhodnutie (do 30 dní) plynie od doručenia návrhu, t.j. predpokladom je konanie na návrh. § 448 ods. 2 – priebežný prieskum je namieste len pokiaľ ide o ústavné liečenie, pri rozhodovaní o pokračovaní v ochrannom liečení je potrebné rozlíšiť situáciu, keď sa rozhoduje o pokračovaní v ochrannom liečení pred skončením výkonu trestu, ktorá je pokrytá ustanovením § 446a (v tomto prípade sa však kedykoľvek počas výkonu trestu, môže použiť aj ustanovenie § 448 ods. 1, v priebehu výkonu trestu a zároveň ochranného liečenia, ktoré má ústavný charakter sa použije aj ustanovenie § 448 ods. 2, § 446a je špecifikáciou opatrení v situácii, keď sa výkon trestu končí). .

čl. I bod 50 §
Je vhodné, aby bolo možné podať sťažnosť s odkladným účinkom proti obom formám rozhodnutia, ktorým sa vykonávané ochranné liečenie končí, čo je namieste najmä v prípade ústavného liečenia osôb uvedených v § 74 ods. 2 Trestného zákona.

čl. I bod 51 §
Rozšírenie možností na zabezpečenie účasti osoby, o ochrannom liečení ktorej sa má rozhodnúť a voči ktorej nemožno použiť inštitút väzby, pokiaľ nie je obvineným (už, alebo vôbec nie v prípade podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. na konci) na verejnom zasadnutí, kde sa má rozhodovať o uložení ochranného liečenia, zmene jeho spôsobu a pod. Bezodkladné vykonanie úkonov smerujúcich k rozhodnutiu o ochrannom liečení sa zabezpečí kedykoľvek cestou sudcu pre prípravné konanie v rámci nepretržitej pracovnej pohotovosti, mandát na zastúpenie predsedu senátu (alebo samosudcu v zmysle § 349 ods. 3) pri týchto úkonoch, nespojených s priamym rozhodovaním zakladá priamo zákon.

čl. I bod 52 §
Pri rozhodovaní o detencii je vzhľadom na charakter hmotnoprávnej úpravy, obsiahnutej v § 81 Trestného zákona potrebné zosúladiť procesnú úpravu vykonávacieho postupu v § 462 s úpravou rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení podľa § 446a (primeranosť postupu podľa § 446a ods. 1 znamená, že sa nerozhoduje o forme ochranného liečenia), nie je však možné zabezpečiť dodanie do výkonu detencie v prípade negatívneho rozhodnutia súdu, proti ktorému podal navrhovateľ sťažnosť, pretože odsúdený v detenčnom režime doposiaľ nie je a teda detencia mu nebola nariadená žiadnym, teda ani neprávoplatným, ale vykonateľným rozhodnutím súdu (naopak, takýto charakter má rozhodnutie o zamietnutí návrhu na umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu a v danej situácii nemá procesnú logiku priznávať odkladný účinok sťažnosti proti takémuto rozhodnutiu, keďže umiestnenie do detenčného ústavu nemôže vyvolať len samotné podanie návrhu). V tejto situácii môže dôjsť k dodaniu do detenčného ústavu až po zmene rozhodnutia v konaní o sťažnosti, pokiaľ odsúdený už ukončil výkon trestu, tak pri využití príkazu, zodpovedajúceho …

čl. I bod 53 §
K ods. 1 - Ustanovenia § 31 (novelou nedotknuté) a § 32, upravujúce vylúčenie je vhodné použiť aj v konaniach, ktoré doposiaľ prebiehajú podľa zák. č. 141/1961 Zb., nakoľko pre nich platná úprava je prekonaná a je potrebné ju spružniť, čo podporí zamedzenie procesným obštrukciám, ktoré nemajú povahu primeranej ochrany práv obvinených. K ods. 2 - Podľa tohto prechodného ustanovenia sa úprava väzby v rozsahu zmenených ustanovení § 76, 78, 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 nepoužije (z dôvodu zamedzenia zmene pravidiel počas plynutia väzby a s tým spojených komplikácií, resp. zmeny procesného postavenia obvineného a dĺžky už plynúcich lehôt) pre väzbu, ktorej lehota začala plynúť už pred dňom nadobudnutia účinnosti novely Trestného poriadku (inak by sa podľa všeobecného aplikačného pravidla vždy použil zákon v novelizovanom znení).

čl. III (Trestný poriadok)
Všeobecne k novele Trestného poriadku Jednou zo základných premís navrhovanej právnej úpravy v súvislosti so zánikom vojenských súdov je, že doterajšia agenda vojenských súdov si zachová svoju osobitosť vo význame, že ju budú vybavovať zákonom ustanovené okresné súdy v sídle krajského súdu v prvom stupni a zákonom ustanovený krajský súd v druhom stupni. Osobitosť tejto agendy je zachovaná aj vo vzťahu obžalobe, t.j. obžalobu bude naďalej v predmetnej agende podávať prokurátor vojenskej prokuratúry, rovnako bude vykonávať dohľad nad zákonnosťou prípravného konania. Rovnako pôsobnosť príslušníkov Vojenskej polície v časti trestného konania pred začatím súdneho konania (postup pred začatím trestného stíhania, prípravné konanie) zostáva zachovaná. Rozdiel je v tom, že úkony, ktorá potrebujú schválenie súdu už nebude vykonávať vojenský súd, ale zákonom ustanovený okresný súd v sídle krajského súdu (k tomu pozri tiež čl. XII). Z uvedeného dôvodu je preto novela Trestného poriadku skôr legislatívno-technického charakteru a nemá povahu zásadnej vecnej zmeny, ktorou by sa menili doterajšie procesné postupy pri stíhaní trestných …

čl. III bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Predkladateľ považuje v tomto prípade za vhodnejšie a prehľadnejšie riešenie úplne nové znenie dotknutých ustanovení.

čl. III bod 2 a 3 §
Navrhovaná práva úprava reaguje na zánik vojenských súdov vo vzťahu k pôsobnosti týchto súdov podľa Trestné poriadku. Navrhuje sa vypustiť doterajšie znenie § 12 a 13. S prihliadnutím na odôvodnenie vo všeobecnej časti sa navrhuje upraviť v § 16 pôsobnosť zákonom určených okresných súdov v sídle krajského súdu (prvý stupeň) a zákonom určeného krajského súdu (druhý stupeň) na konanie a rozhodovanie vo veciach zrušovaných vojenských súdov. Považujeme za rozumné a logické, aby príslušnosť okresného súdu v sídle krajského súdu bola upravená komplexne v jednom ustanovení, aj keď sa to týka iba troch z takýchto súdov. Podľa nášho názoru vzhľadom na navrhovanú pôsobnosť všeobecných súdov je okolnosť spáchania trestného činu za trvania pomeru a okolnosť, kedy vyšiel trestný čin najavo, irelevantná. Nevidíme dôvodu, pre ktorý by v novom režime príslušnosti mal v takýchto veciach rozhodovať iný, ako zákonom určený okresný a krajský súd. Predkladateľ má za to, že postúpenie veci v takýchto prípadoch by mohlo byť v rozpore s ustanovením § …

čl. III bod 4 až 19 §
Ide o legislatívno-technickú zmeny v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Podstatná časť novely Trestného poriadku je v podstate legislatívno-technickou novelou majúcou za cieľ odstrániť zo zákona pojmy „vojenský súd“, „predseda vojenského súdu“, „sudca vojenského súdu“ a „justičný čakateľ vojenského súdu“.

čl. III bod 20 §
Na základe pripomienok v znesených v pripomienkovom konaní sa navrhuje, zohľadňujúc princíp právnej istoty a zákonnosti, priamo v Trestnom poriadku ustanoviť podmienky rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam bývalého Vyššieho vojenského súdu a dovolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam bývalých vojenských súdov (Vyššie vojenský súd a vojenské obvodové súdy). Zároveň sa navrhuje (odsek 1) vyriešiť otázku pôsobnosti nástupníckych súdov vo veciach, ktorých bola daná pôsobnosť bývalých vojenských súdov, avšak nástupnické súdy v týchto veciach pôsobnosť už nebudú mať (má sa namysli rozhodovania o trestných činoch príslušníkov iných ozbrojených zborov ako ozbrojených síl). Navrhuje sa, aby konania začaté na vojenských súdoch, dokončil nástupnícke súdy.

čl. I

čl. I bod 1 §
Rozširuje sa definícia rozhodnutí o väzbe o novozavádzaný inštitút rozhodnutia podľa § 76a, na čo sa viažu ďalšie procesné účinky, vrátane možnosti podania sťažnosti podľa § 83 ods. 1.

čl. I bod 2 §
Ustanovenie sa týka len obzvlášť závažných zločinov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie a ustanovuje aj ďalšie podmienky pre možnosť predĺženia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní. Takto predĺžiť možno ako prvoväzbu podľa § 71 ods. 1, tak aj opakovanú väzbu podľa § 71 ods. 2. Maximálna lehota väzby v trestnom konaní však nesmie presiahnuť 5 rokov a predĺženie je viazané na rozhodnutie súdu, nakoľko novozavádzaná zákonná možnosť tohto dlhšieho trvania väzby v konaní musí byť pre už prejednávané veci (a teda jednotne pre všetky, teda aj v budúcnosti vedené väzobné konania) sprevádzaná aj rozhodnutím súdu v zmysle Čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže na rozdiel od predlžovania väzby v prípravnom konaní prichádza do úvahy len pozitívne rozhodnutie súdu o väzbe, t.j. rozhodnutie o predlžení lehoty väzby (inak musí byť obvinený po uplynutí celkovej lehoty väzby prepustený na slobodu), nie je potrebné, aby došlo k právoplatnosti rozhodnutia (a …

čl. I bod 3 §
Konštatuje sa, že aj v prípade väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 2 môže byť celková lehota väzby v trestnom konaní predĺžená aj nad hranicu ustanovenú v § 76 ods. 6, ktorou je v tomto prípade ohraničenie lehoty väzby pre obzvlášť závažný zločin v trvaní 48 mesiacov. Ak lehota väzby začala plynúť pred 1. februárom 2009 (súvis s bodom 4) a v dôsledku toho sa má podľa § 567c použiť pre trvanie tejto väzby § 78 v znení účinnom do 31. januára 2009, vyplýva možnosť predĺženia celkovej lehoty väzby aj nad hranicu ustanovenú v § 76 ods. 6 (§ 78 ods. 2 v znení účinnom do 31. januára 2009) z povahy § 76a ako špeciálneho ustanovenia, ktoré má aplikačnú prednosť a výslovne aj z prechodného ustanovenia § 567d.

čl. I bod 4 §
Úprava predĺženia lehoty väzby sa týka aj konaní, v ktorých lehota väzby začala plynúť pred dňom účinnosti tohto zákona, teda aj konaní, v ktorých väzba začala plynúť pred 1. februárom 2009, a v ktorých sa teda podľa § 567c použijú ustanovenia § 76, § 78, § 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 v znení účinnom do 31. januára 2009, vrátane šesťmesačnej lehoty väzby v konaní pred súdom podľa § 78 ods. 1 v znení účinnom do 31. januára 2009. Nepoužije sa však v prípadoch podľa § 78 ods. 2 Trestného poriadku v znení účinnom do 1. februára 2009, ak by sa mala predĺžiť celková lehota väzby, ktorá bola vyčerpaná jej predlžovaním v prípravnom konaní podľa § 78 ods. 2 v znení účinnom do 31. januára 2009.

čl. II
Na základe odporúčania Výboru Rady Európy pre pranie špinavých peňazí v plnení odporúčaní FATF sa odporučilo zaviesť modernizáciu systému predbežných opatrení pri zaisťovaní peňažných prostriedkov (peňažnými prostriedkami treba rozumieť jednak peniaze na účet v banke, ale aj tzv. iné peňažné prostriedky, napr. peniaze v hotovosti a pod.) tak, aby vznikol účinný a operatívny režim predbežných opatrení s tým, že je potrebné dať príslušným orgánom oprávnenie na zabránenie účinkom konaní mariacich konfiškáciu. Zároveň sa zavádza právo postihnutých osôb domáhať dvojinštančného konania, v ktorom sa rozhoduje o ich žiadosti o zrušenie zaistenia ich majetku s lehotou tridsiatich dní od právoplatnosti uznesenia o predošlej žiadosti. Právo na takúto periodickú kontrolu obmedzení pri užívaní majetku im je potrebné zaručiť, aby sa dôvody dočasného obmedzenia ich práva na pokojné užívanie majetku mohli pravidelne preskúmavať, či už s ohľadom na možné dôsledky podľa Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

čl. II (zákon č. 301/2005 Z. z.)

čl. II bod 1 §
Táto požiadavka vyplýva zo skutočnosti, že zákonom č. 70/2009 Z.z. bola Železničná polícia začlenená do pôsobnosti ministerstva vnútra. Keďže ministrovi vnútra sú podriadené dva ozbrojené bezpečnostné zbory, je žiaduce, aby trestné činy príslušníkov oboch týchto zborov vyšetroval jeden nezávislý útvar. V rámci ministerstva vnútra ide o sekciu kontroly a inšpekčnej služby, ktorá je podriadená priamo ministrovi a jej príslušníci sú vyňatí z právomoci orgánov, ktorých príslušníkov vyšetruje.

čl. II bod 2 §
Rozširuje sa rozsah subjektov spadajúcich pod pojem „zúčastnená osoba“, medzi ktoré je potrebné na základe nových inštitútov zhabania určenej peňažnej čiastky a zhabania majetku zaradiť aj právnické osoby, voči ktorým sa tieto sankcie môžu uplatniť, podľa návrhu majú uplatniť, alebo sa uplatnili (použite formulácie „môžu byť uplatnené“ referuje na možnosť aktívne vystupovať v trestnom konaní ešte pred podaním návrhu alebo obžaloby). V súlade s právom na spravodlivý proces sa týmto právnickým osobám zabezpečuje právo na rovnosť zbraní, teda právo na vyjadrenie sa ku každému dôkazu, ktorý smeruje proti právnickej osobe. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že postih na vlastníckych právach právnickej osoby odlišnej od páchateľa trestného činu nie je obvinením v zmysle čl. 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru o ochrany ľudských práv a základných slobôd. Na strane druhej čl. 47 ods. 3 Dohovoru garantuje rovnosť strán v konaní pred súdom a inými orgánmi, rovnako aj § 2 ods. 14 Trestného poriadku, takže je potrebné …

čl. II bod 3 §
V nadväznosti sa navrhovaný mechanizmus ukladania a výkonu ochranného opatrenia zhabania určenej peňažnej čiastky sa navrhuje vykonať súvisiacu zmenu inštitútov právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia. Ide v podstate o legislatívno-technickú zmenu vyplývajúcu z novo dopĺňaných, súvisiacich ustanovení Trestného poriadku.

čl. II bod 4 §
Podľa § 196 ods. 2 môže prokurátor alebo policajt na doplnenie trestného oznámenia vyslúchnuť oznamovateľa alebo vyžiadať si písomné podklady od oznamovateľa alebo inej osoby alebo orgánu. Taktiež môže prokurátor alebo policajt vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Navrhuje sa umožniť doplnenie trestného oznámenia nielen výsluchom tejto osoby a oznamovateľa, ale aj výsluchom osoby, ktorá je podľa trestného oznámenia alebo iného podnetu poškodená, pričom by sa na ňu obdobne vzťahovali aj podmienky výsluchu podľa § 192 ods. 2 pre osobu, ktorú je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto požiadavka vychádza z odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Výbor CPT), ktorého úlohou je preverovať zaobchádzanie s osobami zbavenými slobody. V podmienkach Slovenskej republiky ide prevažne o podnety Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré vyšetruje sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Keďže …

čl. II bod 5 §
V súlade s posilnením postavenia zúčastnenej osoby v trestnom konaní tak, ako vyplýva z navrhovaného znenie § 45, je potrebné umožniť zúčastnenej osobe „vstúpiť“ do konania nie až po podaní obžaloby, resp. návrhu na uloženie ochranného opatrenia, ale už v časti konania predchádzajúcej konaniu pred súdom. Na tento účel sa v nadväznosti na nové znenie § 45 ods. 2 navrhuje výslovne upraviť právo zúčastnenej osoby preštudovať si spisy po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a súčasne podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

čl. II bod 6 §
Úprava v tomto ustanovení súvisí s úpravou navrhovanou v novele Trestného zákona v § 83a a § 83b. Toto ustanovenie upravuje postup prokurátora v prípade, ak je dokázané, že bol spáchaný trestný čin, alebo že došlo k účasti na trestnom čine spôsobom uvedeným v § 83a alebo § 83b Trestného zákona, kedy prokurátor podá návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky právnickej osobe alebo návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania majetku právnickej osoby, a to ako náležitosť obžaloby podľa § 235 písm. f) alebo samostatným návrhom. Zároveň je tu stanovený zákaz dvojitého postihu ako obdoba prekážky právoplatne rozhodnutej veci v § 9 ods. 1 písm. e), ktorý sa vzťahuje na akékoľvek rozhodnutie o takomto ochrannom opatrení v trestnom konaní, v prípade sankcie v inom konaní to platí, len ak sankcia bola aj uložená (t.j. nestačí, že sa v takom konaní rozhodlo negatívne) a možno ju považovať za dostatočnú. Pri riešení tejto otázky nebolo dopĺňané ustanovenie § 9 ods. 1 …

čl. II bod 7 §
Súčasťou obžaloby môže byť podľa § 235 písm. f) aj návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak ide o ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku a prokurátor ustupuje od obžaloby čiastočne v rozsahu tohto návrhu, nebude súd reagovať obligatórnym rozhodnutím o oslobodení obžalovaného, ale zamietnutím návrhu prokurátora v rovnakom režime, aký sa vzťahuje na ustúpenie od samostatne podaného návrhu na uloženie ochranného opatrenia právnickej osobe podľa § 362a ods. 4.

čl. II bod 8 a 9 §
Navrhované zmeny inštitútov preskúmania a predbežného prejednania obžaloby vytvárajú možnosť pre súd aplikovať zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 a 11 Trestného poriadku, t.j. rozhodovať spravodlivo. Navrhuje sa umožniť súdu odmietnuť obžalobu, ak pri preskúmavaní veci alebo predbežnom prejednaní obžaloby zistí, že neboli predložené existujúce dôkazy, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie. Uvedené platí pochopiteľne aj pre prípade, ak je súčasťou obžaloby aj návrh na uloženie niektorého z novo zavádzaných ochranných opatrení.

čl. II bod 10 §
Pozri odôvodnenie k bodom 1 a 3.

čl. II bod 11 §
Súd rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia pozitívne alebo negatívne, pri ukladaní ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky stanoví lehotu na dobrovoľné plnenie v súlade s úpravou uznesenia podľa § 362a ods. 5. Aj bez návrhu môže uložiť ochranné opatrenie, ak zistí u obžalovaného dôvod na jeho uloženie.

čl. II bod 12 §
Postup súdu pri vylúčení rozhodovania o ochrannom opatrení na konanie na verejnom zasadnutí je upravený pre prípad, že prokurátor podal návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku ako súčasť obžaloby § 235 písm. f) a súd vylučuje z rozhodnutia rozsudkom rozhodnutie o tomto návrhu. Vzhľadom k štádiu konania nemôže prokurátor v tomto ďalšom konaní vziať návrh späť s účinkami podľa § 362a ods. 2, môže však od neho ustúpiť podľa § 362a ods. 3.

čl. II bod 13 §
V uvedených prípadoch ide o konanie na prvom stupni, ktoré aj prakticky začína prednesením návrhu navrhovateľom.

čl. II bod 14 až 16 §
Vzhľadom na množiace sa prípady trestných vecí s „cudzím prvkom“ je aktuálne reagovať rozšírením druhu trestov, ktoré môže uložiť samosudca trestným rozkazom a tým citeľne prispieť k urýchlenému vybaveniu takýchto prípadov. Zároveň ustanovenie reaguje na novo - zavádzané opatrenia zhabania majetku a zhabania peňažnej čiastky, pričom zhabanie majetku právnickej osobe trestným rozkazom nemožno uložiť a zhabanie peňažnej čiastky len do výšky, zodpovedajúcej maximálnej výške peňažného trestu. V prípade uloženia zhabania peňažnej čiastky sa stanovuje paričná lehota ako podľa § 362a ods. 4 , resp. podľa § 289 ods. 1.

čl. II bod 17 §
Rozhodnutie o ochranných opatreniach, sankčného charakteru ukladaných inej osobe ako obvinenému t.j. zúčastnenej osobe sú podmienené rozhodnutím o vine, preto nie je vhodné v tomto štádiu konania oddeliť rozhodovanie o vine a o takomto ochrannom opatrení, takýto postup sa pripúšťa až pri vyhlásení rozsudku podľa § 289 ods. 4.

čl. II bod 18 §
Upresňuje sa dikcia tohto ustanovenia tak, aby povinnosť súdu doručiť trestný rozkaz sa týkala iba poškodeného, ktorý uplatnil svoj nárok na náhradu škody, zavádza sa povinnosť doručiť trestný rozkaz aj zúčastnenej osobe, ktorej bolo uložené ochranné opatrenie zhabania veci alebo zhabania peňažnej čiastky.

čl. II bod 19 §
Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej má obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, navrhuje sa, aby tejto osobe bolo možné aspoň doručovať meritórne rozhodnutie vo veci.

čl. II bod 20 §
Vzhľadom na navrhovaný počet zmien celého § 355 sa navrhuje jeho celková nová úprava. K zmenám oproti súčasnému zneniu:

čl. II odseku 3
Úprava sa dopĺňa o účinky prednesenia obžaloby na hlavnom pojednávaní, nakoľko trestný rozkaz sa neruší podaním odporu (len v prípade poškodeného podľa § 355 ods. 2), až do prednesenia obžaloby je možné oprávnenou osobou vziať odpor späť (§ 355 ods. 8 v znení návrhu), trestný rozkaz však môže nadobudnúť právoplatnosť aj bez čiastočnej realizácie postupu podľa § 355 ods. 3 (§ 356). Osobitná úprava vykonateľnosti sa týka úpravy § 362a ods. 4 a výkonu rozhodnutia podľa čl. V návrhu.

čl. II odseku 4
Úprava podania odporu zúčastnenou osobou, po ktorom nasleduje buď hlavné pojednávanie v prípade, ak bol odpor podaný prokurátorom alebo obvineným alebo ak bol odpor podaný len zúčastnenou osobou (alebo aj poškodeným podľa odseku 2), samosudca ďalej postupuje podľa § 362a. To isté v prípade podania odporu zúčastnenou osobou platí, ak trestný rozkaz v dôsledku vzdania sa pôvodne podaného odporu prokurátorom alebo obvineným nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a treste. Keďže však už bolo právoplatne rozhodnuté o vine odsúdením, nemožno návrh vziať späť s účinkami podľa § 362a ods. 2 (možno však od neho ustúpiť podľa § 362a ods. 3).

čl. II odseku 5
Návrh reaguje na prípady, keď napr. samosudca správoplatní trestný rozkaz po tom, čo obdržal odpor o ktorom rozhodne, že bol podaný oneskorene, neoprávnenou osobou alebo už bol skôr vzatý späť, hoci bol podaný včas, oprávnenou osobou alebo nebol vzatý späť. Takúto chybu súčasný stav neumožňuje napraviť, a musí sa riešiť ústavnou sťažnosťou. Vytvára sa priestor na doriešenie veci všeobecným súdom

čl. II odseku 6
Legislatívno-technická oprava. Samosudca koná aj o zločinoch.

čl. II odseku 8
Posúva sa možnosť späťvzatia odporu podaného proti trestnému rozkazu zo štádia „do začatia hlavného pojednávania“ na neskoršie štádium z dôvodov, že praktické skúsenosti ukazujú, že v mnohých prípadoch sa obvinení tejto otázke vyjadrujú až po začatí hlavného pojednávania, keď sa má už predniesť obžaloba. Akoby si až vtedy uvedomili, že z rozhodnutím, trestným rozkazom sú spokojní a neželajú si ďalšie konanie vo veci.

čl. II odseku 10
Zosúladenie koncepcie tohto ustanovenia vo väzbe na odsek 3 a na § 336.

čl. II bod 21 §
Pozri odôvodnenie k bodu 2.

čl. II bod 22 §
Zavádza sa možnosť vzdania sa odporu s účinkom na právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu, ak sa obvinený a prokurátor vzdá odporu a obvinený vyhlási, že nesúhlasí, aby iná oprávnená osoba podala odpor v jeho prospech. To sa týka výroku o vine a treste, vo svoj prospech môžu podať odpor poškodený a zúčastnená osoba, pokiaľ bolo rozhodnuté o náhrade škody alebo uložení ochranného opatrenia zhabania veci alebo zhabania peňažnej čiastky. Ak obvinený učiní vyhlásenie v zmysle § 356 písm. c), nie je potrebné, aby sa vzdali odporu osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie (§ 355 ods. 1), nakoľko odpor nemôžu podať podľa tejto úpravy proti vôli obvineného.

čl. II bod 23 §
Určuje sa procesný orgán, ktorý prerokuje návrh prokurátora (samosudca), aj forma zasadnutia (verejné zasadnutie), ktorá zodpovedá závažnosti tohto konania a možného rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje aj procesný postup, najprv dobrovoľné plnenie v stanovenej lehote. Aj proti tomuto rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 sa navrhuje pripustiť sťažnosť pre ev. opravné konanie na nadriadenom súde. V ustanovení je upravená i možnosť vziať návrh späť do začatia verejného zasadnutia a neskôr ustúpiť od návrhu na uloženie ochranného opatrenia – pri ustúpení prokurátora od návrhu súd návrh zamietne , čo má za následok nemožnosť jeho opätovného podania podľa § 236 ods. 1.

čl. II bod 24 §
V súvislosti s novozavedenými ochrannými opatreniami, ukladanými právnickým osobám je potrebné zaviesť i inštitút obnovy konania, ktoré sa skončilo uznesením, vydaným v konaní o návrhu prokurátora na uloženie tohto ochranného opatrenia. Ustanovenia tretieho dielu ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku sa použijú na obnovu konania, týkajúcu sa uloženia ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku primerane, v ustanovení § 405a je vymedzený okruh oprávnených subjektov a niektoré výnimky z možnosti podať návrh na povolenie obnovy konania, ako je zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu, v prípade podania návrhu v neprospech zúčastnenej osoby uplynutie času, zodpovedajúceho premlčacej dobe trestného činu, v súvislosti s ktorým bol pôvodný návrh podaný a taktiež možnosť na základe obnovy len zvýšiť zhabanú peňažnú čiastku, čo nie je prípustné podľa odseku 1. Odmietnutím v zmysle § 405a ods. 2 a 3 je pri primeranom použití ostatných ustanovení o obnove konania postup podľa § 399 ods. 1. Ak sa v ochrannom opatrení rozhodovalo rozsudkom (§ 289 ods.1 …

čl. II bod 25 §
Postup pri výkone trestu prepadnutia majetku je upravený za účelom nezmarenia uspokojenia veriteľov obvineného tak, že po nadobudnutí vykonateľnosti sa zašle rovnopis rozsudku, ktorým bol trest prepadnutia majetku uložený príslušnému konkurznému súdu a ten ďalej postupuje podľa návrhu novely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (tento návrh je v legislatívnom procese a ním predpokladaný zákon by mal nadobudnúť účinnosť najneskôr súčasne so zákonom v znení tohto návrhu). Podľa uvedenej úpravy po skončení konkurzného konania (konkurz sa vyhlási bez návrhu) postihne trest prepadnutia majetku majetok patriaci obvinenému vo zvyšnom rozsahu (ak mu po skončení konkurzného konania ešte časť majetku patrí), čo je aj v súlade so znením návrhu zmeny § 59 Trestného zákona. Cieľom úpravy je postihnúť páchateľa, prednostne však neukrátiť tretie osoby – veriteľov obvineného na ich právach.

čl. II bod 26 §
Úprava § 424 je nadbytočná vzhľadom na okolnosti uvedené v predchádzajúcom bode v nadväznosti na ustanovenie § 72 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov vo väzbe na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 61a ods. 1 cit. zák.).

čl. II bod 27 §
Doplnenie úpravy postupu pri zaistení majetku na účel výkonu trestu prepadnutia majetku, ktorý môže byť neskôr uložený alebo už bol neprávoplatne uložený, pričom ustanovenie § 425 ods. 1 odkazuje na primerané použitie ustanovenia o zaistení majetku obvineného na účel uspokojenia nárokov poškodených (§ 50 ods. 2 a 3).

čl. II bod 28 §
Vypustenie odseku 2 v § 426 vyplýva z navrhovanej úpravy § 425 ods. 1 vo väzbe na primerané použitie § 50 ods. 3.

čl. II bod 29 §
Podľa doterajšej právnej úpravy platilo, že "pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.". Navrhovaná právna úprava upúšťa od používania pojmu "neúčinnosť" právnych úkonov (neúčinnosť neznamená neplatnosť) a preferuje vhodnejší pojem "neplatnosť" právnych úkonov. Uvedená zmena sa premieta aj v rámci úpravy výkonu ochranného opatrenia zhabania majetku.

čl. II bod 30
Ide o legislatívno-technickú úpravu názvu príslušného dielu.

čl. II bod 31 §
V návrhu Trestného zákona novozavedené ochranné opatrenie zhabania majetku sa upravuje z hľadiska výkonu analogicky ako výkon trestu prepadnutia majetku, výkon ochranného opatrenia zhabanej peňažnej čiastky je upravený osobitne v § 461a a následne v Čl. III novelizáciou zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

čl. II bod 32 a 33 §
V reakcii na záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k právnickým osobám, ako aj vo väzbe na vnútroštátnu úpravu sankčného mechanizmu súvisiaceho so spáchaním trestného činu právnickou osobou, bolo potrebné vytvoriť systém výkonu cudzích rozhodnutí, na ktoré SR zaväzujú viaceré medzinárodné zmluvy. K výkonu cudzieho rozhodnutia voči právnickej osobe môže dôjsť iba vtedy, ak sú splnené podmienky v odseku 1. Zároveň je možné vykonať rozhodnutie obsahujúce výlučne sankcie uvedené v tomto ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava vytvára osobitný sankčný mechanizmus, nie je možné zabezpečiť výkon cudzích rozhodnutí voči právnickým osobám na základe uznávacieho konania, preto sa uznanie rozhodnutia voči právnickej osobe nezavádza. Výkon takéhoto rozhodnutia je však možný iba vtedy, ak nie je v rozpore so záujmami chránenými § 481. Súčasne je potrebné uviesť, že účinnosťou Lisabonskej zmluvy (v konečnom dôsledku aj bez nej) sa očakáva značný nárast právnej úpravy inštitútov právneho styku s cudzinou, resp. vo vzťahu k členským štátom Európskej únie. Schválením generálne právnej úpravy trestnej zodpovednosti …

čl. II bod 34 §
Navrhujú sa prechodné ustanovenie, ktoré jednak reagujú na zmeny v právnej úprave konania o trestnom rozkaze, a súčasne definujú rámec využitia doplnených ustanovení v priatej časti vo vzťahu k výkonu cudzích rozhodnuté postihujúcich majetok odsúdeného alebo zúčastnenej osoby.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
V súlade so zámermi a dôvodmi vyjadrenými vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje vykonanie potrebných zmien na zosúladenie platnej právnej úpravy s koncepciou Trestného poriadku, ako aj zásadami, ktoré sú pre túto právnu úpravu určujúce.

čl. III (Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)
Z vymedzenia pojmu „policajt“ na účely Trestného poriadku v § 10 ods. 8 písm. f) je potrebné vypustiť povereného príslušníka Železničnej polície, keďže jeho pôsobnosť v trestnom konaní je rozdielna (užšia) od poverených príslušníkov Policajného zboru. Zmeny v ostatných paragrafoch sú legislatívno-technické, spočívajúce vo vypustení slov „Železničná polícia“ a „útvar Železničnej polície“.

čl. II
(zákon č. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu tvare z dôvodu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (vyvoláva zmenu názvu príslušnej súdnej inštitúcie).

čl. II bod 2 §
V nadväznosti na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry sa navrhuje nanovo formulovať definíciu krajského prokurátora. Predkladateľ z dôvodu prehľadnosti volí techniku nového znenia § 10 ods. 7.

čl. II bod 3 až 7 §
Zavedenie inštitútu asistenta prokurátora, ktorý bude môcť samostatne na základe poverenia prokurátora vykonávať niektoré jednoduché úkony v trestnom konaní musí nájsť svoje vyjadrenie aj v procesnej úprave trestného konania. Asistent prokurátora bude na účely trestného konania zaradený medzi tzv. pomocné osoby, podobne ako vyšší súdny úradník. V trestnom konaní bude vykonávať úkony, o ktorých tak ustanoví buď priamo Trestný zákon alebo osobitný zákon, ktorým v tomto prípade je zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov; k tomu pozri čl. I predkladaného návrhu zákona. Na asistenta prokurátora sa bude vzťahovať analogicky právna úprava vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania vyššieho súdneho úradníka, či iných pomocných osôb (body 4 a 5).

čl. II bod 8 až 9 §
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktorých vykonanie je potrebné z dôvodu zrušenia vojenskej prokuratúry.

čl. II bod 10 a 11 §
Vzhľadom na zákonnú možnosť asistenta prokurátora samostatne vykonávať niektoré úkony trestného konania inak patriace do pôsobnosti prokurátora, vrátane rozhodovacej činnosti, navrhuje sa, aby aj asistent prokurátora mohol určiť, ktoré písomnosti sa budú doručovať do vlastných rúk v prípade tzv. iných písomností o ktorých tak môže určiť zákonom ustanovená osoba. Súčasne sa vykonáva súvisiaca zmena aj v prípade § 67 ods. 2 (odopretie prijatia). Na reálne zabezpečenie výkonu pôsobnosti asistenta prokurátora v trestnom konaní je potrebné, aby mu bol vytvorený prístup k súdnemu spisu, preto sa navrhuje rozšíriť doterajšie znenie § 66 ods. 1 aj o asistenta prokurátora.

čl. II bod 12 až 16 §
Ide o zmeny súvisiace so zavedením inštitútu asistenta prokurátora.

čl. II bod 17 §
Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

čl. II bod 18 §
Zohľadňujúc princíp právnej istoty a zákonnosti sa navrhuje priamo v Trestnom poriadku ustanoviť kontinuitu konania prokuratúry vo veciach, v ktorých pred účinnosťou novej právnej úpravy boli činní prokurátori vojenskej prokuratúry. Osobitným zákonom je v tomto prípade zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 19
Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

čl. I
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. I bod 1 §
Legislatívno-technická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnoprávnej kuratele v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 2 §
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje okruh trestných činov, u ktorých môže prokurátor na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky ustanoviť za agenta aj inú osobu ako príslušníka Policajného zboru. Navrhuje sa rozšírenie o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny a zločinu spáchaného zločineckou skupinou, teroristickou skupinou alebo organizovanou skupinou.

čl. I bod 3 až 5 §
Zakladá sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s novonavrhovaným trestným činom volebnej korupcie (§ 336a Trestného zákona). To znamená, že o týchto trestných činoch bude za podmienok ustanovených v § 14 konať a rozhodovať Špecializovaný trestný súd.

čl. I bod 6 §
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa zmienka o krajských súdoch ako súdoch prvého stupňa.

čl. I bod 7 §
Upresňuje sa príslušnosť Špecializovaného trestného súdu na vykonávanie úkonov pred začatím trestného stíhania vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti. Dosahuje sa tým súlad s ustanoveniami odsekov 1 a 2, ktoré upravujú príslušnosť súdu jednak pred začatím trestného stíhania ako aj v prípravnom konaní.

čl. I bod 8 §
V nadväznosti na požiadavky doterajšej praxe sa ruší príslušnosť okresného súdu v sídle toho krajského súdu, v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe pre vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 116.

čl. I bod 9 §
Upravujú sa orgány, ktoré rozhodujú o sťažnostiach podľa odsekov 2 a 3.

čl. I bod 10 §
Rozširujú sa prípady, kedy sa o námietke zaujatosti strany nekoná o prípad, ak dôvodom námietky je len procesný postup orgánu činného v trestnom konaní. Uvedenou úpravou sa zjednocuje postup nekonania o procesnej námietke strany tak voči súdu, ako aj voči orgánu činnému v trestnom konaní.

čl. I bod 11 §
Upravuje sa podmienky spôsobu preukázania nároku na bezplatnú obhajobu ustanoveného obhajcu podľa § 40 ods. 2 zo strany obvineného. Ustanovuje sa, aby obvinený takýto nárok musel preukázať najneskôr do 30 dní potom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu. Účelom tejto zmeny je zamedziť zneužívaniu inštitútu ustanovenia obhajcu podľa § 40 ods. 2.

čl. I bod 12 §
V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 4/2010 sa stanovuje zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu ako aj včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 a zamedzujú sa súčasne následky zmeny obhajcu vo vzťahu k zmene termínu už nariadeného úkonu trestného konania. V odseku 5 sa vymedzuje, od ktorého okamihu nastávajú účinky zastupovania obhajcom.

čl. I bod 13 §
Dopĺňa sa výnimka povinnej obhajoby v konaní o uložení ochranného liečenia aj v prípade protitoxikomanického liečenia. Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

čl. I bod 14 §
Dopĺňa sa chýbajúce ustanovenie o možnosti zrušenia ustanoveného obhajcu, ak už nie je dôvod povinnej obhajoby.

čl. I bod 15 §
Upravujú sa následky nepreukázania nároku v súvislosti s bodom 11 a zavedením lehoty pre preukázanie nároku na bezplatnú obhajobu podľa § 40 ods. 2. V takomto prípade ustanovenie obhajcu zruší ten, kto ho ustanovil.

čl. I bod 16 §
Upravuje sa možnosť ustanoviť náhradného obhajcu v prípadoch dôvodnej obavy, že by mohlo byť zmarené alebo podstatné sťažené vykonávanie úkonov prípravného konania. Zmena vyplýva z požiadaviek doterajšej praxe.

čl. I bod 17 §
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa umožňuje vykonávanie úschovy na účely zabezpečenia nárokov poškodeného aj prostredníctvom orgánov štátnej správy, čím dochádza k zosúladeniu § 50 ods. 2 s § 94 ods. 2 (ktorý túto rovnakú právnu konštrukciu už obsahuje).

čl. I bod 18 §
Rozširuje sa úprava § 60 ods. 1 prvá veta vo vzťahu k oprave, doplneniu a námietkam všetkých záznamov a zápisníc v rámci trestného konania s všeobecným vymedzením príslušnosti orgánu oprávneného k vykonaniu týchto zmien.

čl. I bod 19 §
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa sa zmienka o mimoriadnom dovolaní, ktoré v platnom znení Trestného poriadku nie je upravené.

čl. I bod 20 až 23 §
V súvislosti s doručovaním sa zavádza fikcia doručenia v prípadoch, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol adresát, s tým že adresát je neznámy. Reaguje sa tým na požiadavky praxe spojené s problémami doručenia písomnosti v týchto prípadoch. V súlade so zmenami § 65 sa do poslednej vety ustanovenia § 66 ods. 3 dopĺňa odkaz na obžalobu a uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

čl. I bod 24 a 25 §
Legislatívno-technická úprava, keď je zrejmé, že prokurátor bol opomenutý medzi osobami, ktoré majú právo nahliadnuť do spisu nielen v konaní pred súdom, ale aj v konaní pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje o väzbe a medzi osobami, ktorým v konaní pred súdom nemožno odoprieť nahliadnutie do spisu.

čl. I bod 26 §
Zjednocuje sa forma rozhodnutia policajta a prokurátora o prepustení zadržanej osoby na slobodu, ktorou je písomný príkaz s primeraným odôvodnením. Súčasne sa stanovuje, že zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt aj v prípadoch, ak nebolo možné zadržanú osobu odovzdať súdu, najneskôr do 48 hodín od jej zadržania alebo zaistenia.

čl. I bod 27 §
Pri uplatňovaní inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov sú aplikačnou praxou signalizované poznatky, že obligatórne ustanovenie času v príkaze (§ 90 ods. 2), po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané (90 dní), prichádza do úvahy len v prípadoch, ak je potrebné také údaje uchovať a udržať v celistvosti (písm. a/) alebo ak je potrebné znemožniť prístup k takým údajom (písm. c/). V ostatných prípadoch uvedených v § 90 ods. 1, je uvedenie času v príkaze podľa § 90 ods. 2 reštriktívne a bezpredmetné.

čl. I bod 28 §
V súvislosti s požiadavkami praxe sa stanovuje, aby osoba, ktorá má v držbe alebo pod svojou kontrolou počítačové údaje, mohla vydať tieto údaje okrem toho, kto vydal príkaz na vydanie veci podľa odseku 1 aj inej osobe uvedenej v príkaze napr. policajtovi, ktorý v trestnej veci vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.

čl. I bod 29 §
Legislatívno-technická oprava.

čl. I bod 30 a 32 §
Upresňuje sa terminológia s cieľom jasne oddeliť inštitút sledovania a použitia informačno-technických prostriedkov. Navrhuje sa vrátiť k pojmu „druh informačno-technického prostriedku“ namiesto pojmu „prostriedok technického sledovania“, ktorý sa v príkaze na sledovanie nemusí uvádzať, nakoľko ide o spravodajskú techniku. Na rozdiel od toho, druh informačno-technického prostriedku, ak sa má využiť pri sledovaní osôb a vecí, sa uviesť v príkaze na sledovanie musí.

čl. I bod 31 §
Návrhom sa riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne“ uvedené v odseku 9 § 113. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne“ sa vzťahuje až k okamihu použitia výsledku sledovania ako dôkazu v inej trestnej veci (a nie k okamihu vykonávania sledovania), pretože § 113 ods. 9 Trestného poriadku upravuje len použitie záznamu a nie vykonanie sledovania. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho sledovania nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 9 v tom zmysle, že záznam zo sledovania a vecí možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz ak ide o konanie o úmyselnom trestnom čine, a to bez ohľadu na to či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.

čl. I bod 33 §
Návrhom sa riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne“ v odseku 7 § 114. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne“ sa vzťahuje až k okamihu použitia výsledku tohto inštitútu (záznamu) ako dôkazu v inej trestnej veci (a nie k okamihu vyhotovovania), pretože § 114 ods. 7 Trestného poriadku upravuje len použitie vyhotovených obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov a nie ich vyhotovovanie. Pri tomto postupe sa vychádza z toho, že dôkaz zabezpečený na základe legálneho postupu podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku nemožno objektívne opakovať. Na podklade týchto okolností sa navrhuje zmena ustanovenia odseku 7 v tom zmysle, že obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy možno použiť v inej trestnej veci ako dôkaz, ak ide o konanie o trestnom čine, u ktorého možno tieto záznamy vyhotoviť podľa odseku 1, bez ohľadu na to či sa aj v tejto inej veci vedie trestné konanie.

čl. I bod 34 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 35 §
Ustanovuje sa, že ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, tak doslovný prepis záznamu vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie. Upúšťa sa od potreby vyhotovovania prepisu celého záznamu telekomunikačnej prevádzky nad rámec zistených skutočností významných pre trestné konanie. Súčasne sa stanovuje, že záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných nosičoch zachováva v celosti v spise tak, aby obvinený a obhajca mali možnosť si v prípade ak tak uznajú za potrebné mohli na vlastné náklady zabezpečiť prepis záznamu aj v širšom rozsahu. Hodnovernosť prepisu v týchto prípadoch posúdi súd. Súčasne sa stanovuje, že ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, môže predseda senátu nariadiť jeho doplnenie. Návrhom sa taktiež riešia rozdielne názory, s ktorými sa možno stretnúť v aplikačnej praxi, ktoré rozdielne vykladajú slovo ,,súčasne“ v odseku 7 § 115. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s názorom, že slovo ,,súčasne“ sa vzťahuje až k okamihu použitia výsledku odpočúvania ako dôkazu …

čl. I bod 36 §
Dôvodom k predloženiu návrhu nového znenia § 116a je jeho prispôsobovanie sa rýchlemu rozvoju informačných technológií a súčasným možnostiam elektronickej komunikácie. Konkrétne ide o identifikáciu účastníckej stanice a získavanie identifikačných a lokalizačných údajov z mobilnej účastníckej stanice. Ide o nenahraditeľný zdroj dôkazu, v prípadoch, kedy získavanie dôkazov pre trestné konanie by bolo iným spôsobom neúčinné alebo značne sťažené. Ďalším dôvodom k predloženiu tohto návrhu je plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súčasne sa stanovuje postup súdu a podmienky pre využitie tohto prostriedku.

čl. I bod 37 §
Zabezpečuje sa súlad s úpravou v bode 31, 33 a 35 odstránením vymenovania trestných činov a ich nahradením odkazom na odsek 1.

čl. I bod 38 a 40 §
V súlade s požiadavkami praxe sa stanovujú podmienky ospravedlnenej účasti obvineného a svedka na úkone orgánu činného v trestnom konaní a súdu, na ktoré bol obvinený, resp. svedok predvolaný. Dopĺňa sa povinnosť predložiť vyjadrenie lekára, či obvinený, resp. svedok je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa úkonu, na ktorý je predvolaný.

čl. I bod 39 §
V nadväznosti na postavenie obvineného, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa § 21 zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých prepisov v znení neskorších predpisov sa na rozdiel od doterajšej úpravy v § 273, kde sa chráni len obžalovaný v konaní pred súdom, zavádza sa všeobecná forma ochrany obvineného, ak je mu poskytovaná ochrana podľa označeného zákona a upresňujú sa možnosti jeho výsluchu prostredníctvom technických prostriedkov určených na prenos zvuku a obrazu.

čl. I bod 41 §
Reaguje sa na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné neuvádzať v zápisnici adresu jeho bydliska, ale uvádzať vždy adresu zamestnávateľa a to aj bez preukázania dôvodnej obavy z ohrozenia tohto svedka alebo jeho blízkych osôb.

čl. I bod 42 §
Spresňuje sa vágny pojem „osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže“ jeho nahradením odkazom na sociálneho pracovníka a psychológa.

čl. I bod 43 §
Upresňujú sa podmienky pre opakovaný a ďalší výsluch svedka, ktorým je osoba mladšia ako 15 rokov.

čl. I bod 44 §
Reaguje sa na skutočnosť, že zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypovedá ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s plnením svojich služobných povinností. Je teda dôvodné predvolávať ho cestou zamestnávateľa.

čl. I bod 45 §
Upravuje sa postup pre vydanie príkazu, ktorým sa určí svedkovi použitie legendy.

čl. I bod 46 §
Rozširujú sa možnosti využitia pomoci odborného konzultanta v odborne náročných veciach v súdnom konaní v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, ktorá možnosť jeho použitia limituje len na preskúmanie obžaloby resp. na predbežné prejednanie obžaloby.

čl. I bod 47 §
V § 155 sa dopĺňa o riešenie postupu nariadenia prehliadky tela a obdobných úkonov, čo v doterajšej úprave chýbalo a v aplikačnej praxi robilo problémy. Úprava postupu je obdobná ako pri vykonávaní obdobných úkonov, ako je napríklad osobná prehliadka. Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť snímania odtlačkov prstov osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu za účelom ich porovnania s odtlačkami, ktoré boli zaistené na mieste činu ako daktyloskopické stopy. Novonavrhovaný odsek 5 upravuje postup, ak osoba nevyhovie výzvam na splnenie povinností podľa predchádzajúcich odsekov, ako napr. uloženie poriadkovej pokuty. Súčasne sa zjednocujú pojmy podobný úkon/obdobný úkon a odber krvi/skúška krvi.

čl. I bod 48 §
Z doterajšej praxe vyplynula požiadavka upraviť v zákone možnosť nariadiť exhumáciu mŕtvoly aj v prípade potreby zabezpečenia dôkazu odobratím vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyselin, ktorá sa návrhom dopĺňa.

čl. I bod 49 §
Upresňuje sa nevyhnutná podmienka vydania uznesenia, že niet dôvodu na vydanie opatrenia v zmysle § 10 ods.18, podľa ktorého sú opatrenia neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.

čl. I bod 50 §
Vzhľadom na skutočnosť, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy nemôže v trestnom konaní osoba, voči ktorej má obžalovaný zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, vystupovať ako poškodený, keďže obžalovaný nespôsobil škodu, navrhuje sa, aby tejto osobe bolo možné aspoň doručovať meritórne rozhodnutie vo veci. Súčasne sa dosahuje súlad s ustanovením § 354 ods. 3, ktorý rieši doručenie trestného rozkazu pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy.

čl. I bod 51 §
Rozširuje sa možnosť vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, čo prispeje k zrýchleniu vybavovania vecí rovnakým postupom, ako je to pri rozsudku. Vzhľadom na význam odôvodnenia uznesenia o vzatí obvineného do väzby, tohto uznesenia sa inovácia netýka.

čl. I bod 52 §
Legislatívno-technická úprava úpravy pojmov v súlade so zákonom č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnoprávnej kuratele v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 53 §
V § 200 ods. 2 písm. a) sa dopĺňa výnimka vo vzťahu k prečinom spáchaných vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby; v týchto prípadoch bude vykonávať skrátené vyšetrovanie poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže uvedený v § 10 ods. 8 písm. e). Súčasne sa dopĺňa nové písm. b) v zmysle, ktorého sa vyšetrovanie vykoná aj v prípade náhleho úmrtia obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.

čl. I bod 54 §
V odseku 5 sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní. Doteraz sa postupovalo podľa § 22 per analógiám. Toto ustanovenie upravuje postup súdov a nie orgánov činných v trestnom konaní. Osobitne sa upravuje postup pri riešení sporov medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev, v takýchto prípadoch sa navrhuje aby o sporoch o príslušnosť rozhodoval prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230 príkazom (primerane odôvodnený). V odseku 6 sa upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade odňatia a prikázania veci. Doteraz postupovali podľa § 23 per analógiám, avšak toto ustanovenie upravuje postup len súdov a nie aj orgánov činných v trestnom konaní. Rovnakým spôsobom ako v odseku 5 sa osobitne upravuje postup pri odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev.

čl. I bod 55 §
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých možno dočasne odložiť vznesenie obvinenia u spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s odložením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 1, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.

čl. I bod 56 §
Reaguje sa na skutočnosť, že v účinnom Trestnom poriadku absentuje rozhodnutie, ktorým by bolo možné skončiť trestné stíhanie v prípade, keď je znaleckým skúmaním mladistvého obvineného mladšieho ako 15 rokov zistené, že tento je nezrelou osobou, ktorej úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti (§ 95 ods. 1 Trestného zákona) nedosahuje vek 14 rokov, pričom vzhľadom k tomuto zisteniu absentuje jedna zo zložiek podľa ustanovenia § 338.

čl. I bod 57 a 58 §
S ohľadom na doterajšiu prax v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach sa rozširujú podmienky pre zastavenie trestného stíhania prokurátorom v odovzdaných trestných veciach (napr. Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania, uzavretý 15. 5. 1972, oznámenie č. 551/1992 Zb.) aj v tých prípadoch, ak o skutku obvineného bolo právoplatne rozhodnuté popri cudzozemských súdoch aj iným orgánom príslušným na konanie o trestnom čine (napr. cudzozemským prokurátorom). Súčasne sa dopĺňa písm. c), v zmysle ktorého možno trestné stíhanie zastaviť aj o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny (ak bolo začaté vo veci bez vznesenia obvinenia) ak bolo cudzozemským súdom alebo iným orgánom právoplatne rozhodnuté.

čl. I bod 59 §
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých možno zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti so zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin za splnenia podmienky, že záujem spoločnosti na objasnení trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného.

čl. I bod 60 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 61 a 63 §
Navrhovanou úpravou § 216 ods. 6 písm. c) a § 220 ods. 2 písm. c) sa precíznejšie vyjadrujú podmienky aplikovania inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania a zmieru. Podmienky sú upravené tak, aby sa vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa len v prípade, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou. Nie je žiaden dôvod, aby sa obmedzenia pre podmienečné zastavenie trestného stíhania, resp. schválenia zmieru (§ 220 ods. 2) vzťahovali na verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa v prípadoch, ak bol trestný čin spáchaný mimo súvislosť s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosťou.

čl. I bod 62 §
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s podmienečným zastavením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.

čl. I bod 64 §
Rozširujú sa možnosti pre prerušenie trestného stíhania v § 228 ods. 2 v písmene d) aj z dôvodu podania návrhu na odovzdanie trestného stíhania do cudziny.

čl. I bod 65 §
V súlade s požiadavkami praxe sa upresňuje podmienka pre prerušenie trestného stíhania v súvislosti s dočasným odovzdaním osoby do cudziny.

čl. I bod 66 §
V nadväznosti na potrebu účinnejšieho potierania organizovaného zločinu sa rozširuje zoznam trestných činov, u ktorých môže policajt so súhlasom prokurátora prerušiť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného o trestný čin úkladnej vraždy. Súčasne sa spresňuje, že tento inštitút možno použiť jednak v súvislosti s prerušením trestného stíhania pre trestné činy vymenované v odseku 3, ako aj pre akýkoľvek iný trestný čin.

čl. I bod 67 §
Ustanovuje sa podmienka, že pred prerušením trestného stíhania sú orgány činné v trestnom konaní povinné vykonať všetky procesné úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu. Zmyslom tejto úpravy je zabrániť opomenutiu vykonania úkonov, ktoré by nebolo možné vykonať, alebo by ich bolo ťažké vykonať z dôvodu uplynutia času.

čl. I bod 68 §
Vzhľadom na charakter dokazovania v trestnom konaní a postavenie subjektov sa mení zákonná úprava, v zmysle ktorej sú záväzné pokyny prokurátora vydané v rámci dozoru súčasťou spisu. Navrhuje sa, aby záväzné pokyny prokurátora boli súčasťou dozorového spisu prokurátora.

čl. I bod 69 §
Spresňuje sa forma rozhodnutí prokurátora v rámci vykonávania dozoru prokurátora nad zákonnosťou pred začatím trestného stíhania a v rámci prípravného konania v nadväznosti na písmená a), d), f) a g) (opatrenie) a písmeno e) (uznesením) odseku 2.

čl. I bod 70 §
V konaní podľa § 204 ods. 1 (tzv. superrýchle konanie) prokurátor nebude povinný o podaní obžaloby upovedomiť osoby uvedené v § 234 ods. 1 druhá veta, keďže vzhľadom na charakter a priebeh tohto konania je upovedomovanie o podaní obžaloby nadbytočné.

čl. I bod 71 až 73 §
Precizuje sa právna úprava vo vzťahu k doručovaniu obžaloby osobám, ktoré majú zákonného zástupcu alebo splnomocnenca. Zároveň sa rovnako ako pri úprave doručovania rozsudku a trestného rozkazu stanovuje pre súd povinnosť doručiť pri trestných činoch zanedbania povinnej výživy obžalobu aj osobe, do ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

čl. I bod 74 §
Obsah výzvy, ktorú je súd povinný doručiť obvinenému a ďalším osobám spolu s obžalobou podľa § 240 ods. 3, je potrebné doplniť uvedeným spôsobom, a to vzhľadom na navrhovanú zmenu § 263 ods. 2.

čl. I bod 75 §
V súlade so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom sa medzi osoby, ktorým je potrebné oznámiť inú právnu kvalifikáciu skutku, zaraďuje aj prokurátor, keďže tento nie je osobou, ktorej sa doručuje rovnopis obžaloby.

čl. I bod 76 §
Súdna prax ukázala, že obligatórne predbežné prejednanie obžaloby na verejnom zasadnutí je vo väčšine prípadov z hľadiska procesnej ekonomiky nadbytočné a formalistické a len zbytočne predlžuje konanie. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby predbežné prejednanie obžaloby malo vo všeobecnosti fakultatívny charakter. Obligatórne bude jedine v prípadoch uvedených v § 243 ods. 2. Zároveň sa stanovuje, že obžaloba sa v zásade bude predbežne prejednávať na verejnom zasadnutí, zároveň sa umožňuje podľa potreby predsedu senátu predbežne prejednať obžalobu v prípadoch stanovených v § 243 ods. 2 aj na neverejnom zasadnutí. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje aj uzavretie dohody o vine a treste priamo na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby. Ak sa teda prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste, súd nebude musieť vec vrátiť prokurátorovi na konanie podľa § 232 a 233; prokurátorovi sa však ponecháva možnosť, aby o vrátenie veci sám požiadal, čo bude aktuálne v prípadoch, ak by uzavretie dohody priamo …

čl. I bod 77 a 78 §
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach Trestného poriadku o predbežnom prejedaní obžaloby.

čl. I bod 79 §
Pri celkovom zvýšení trestných sadzieb v novom Trestnom zákone zostala úprava konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného oproti predošlému Trestnému poriadku bez zmeny. Preto sa navrhuje rozšíriť možnosti vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pričom hranica trestnej sadzby sa posúva na desať rokov. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o obmedzenie práv obvineného, keďže vo všetkých prípadoch sa u obvineného predpokladá vedomá neprítomnosť na hlavnom pojednávaní. Požiadavka súčasného splnenia podmienok uvedených v ods. 2 tohto ustanovenia sa nemení.

čl. I bod 80 §
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa umožňuje uzavretie dohody o vine a treste priamo na hlavnom pojednávaní. Ide o obdobnú úpravu ako v navrhovanom znení § 243 ods. 5. Ak k dohode medzi obvineným a prokurátorom napokon nedôjde alebo výsledkom konania o dohode nebude jej schválenie a potvrdenie rozsudkom, bude súd pokračovať v hlavnom pojednávaní na podklade podanej obžaloby podľa § 256 a nasl. Trestného poriadku. V senátnych veciach platí ustanovenie § 331 ods. 2 aj v tomto prípade.

čl. I bod 81a 82
Upresňuje a zosúlaďuje sa text tohto ustanovenia s § 258 ods. 1 pokiaľ ide o rozsah poučovacej povinnosti, t.j. že poučenie obžalovaného v tejto fáze hlavného pojednávania nespočíva v poučení o jeho všeobecných právach v trestnom konaní, ale v tom, že obžalovaný sa poučí o práve urobiť takéto vyhlásenie a v prípade jeho vyhlásenia že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, v poučení, že dokazenie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku súd nevykoná a že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Súd obžalovaného taktiež poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c). V prípade, že sa obžalovaný vyjadrí, že chce urobiť vyhlásenie, súd mu umožní vyhlásenie urobiť. Postup súdu v prípade vyjadrenia obžalovaného, že …

čl. I bod 83 §
Obžalovaný je po verejnom vyhlásení o svojej vine alebo vyhlásení, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, v situácii ako pri konaní o dohode o vine a treste. Súd teda v rozsahu vyhlásenia obžalovaného (ak ho akceptuje) nevykonáva dokazovanie. Potom má byť obžalovaný aj v porovnateľnom postavení ako v prípade konania o dohode o vine a treste (§ 334 ods. 4). Vyhlásenie obžalovaného bolo navyše prijaté uznesením po zistení stanoviska prokurátora a prípadne aj poškodeného a zúčastnenej osoby a je nemenné. Preto by obžalovaný nemal mať oprávnenie podať proti rozsudku, čo do výroku o vine, odvolanie. S tým súvisí aj rozsah poučenia, vrátane poučenia o neprípustnosti odvolania a prípustnosti dovolania len v obmedzenom rozsahu.

čl. I bod 84 a 85 §
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s navrhovanými zmenami v ustanoveniach § 257 Trestného poriadku.

čl. I bod 86 §
Súdna prax ukázala, že absentuje úprava o možnosti výsluchu obžalovaného, ktorý vyhlásil, že je vinný a súd jeho vyhlásenie prijal, o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti (napr. spoluobžalovaného alebo iného účastníka trestného činu). Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická úprava v dôsledku prečíslovania odsekov v § 257.

čl. I bod 87 §
Súdna prax nepociťuje vždy potrebu obligatórneho oddeleného výsluchu obžalovaných, kde oboznamovanie ich výpovedí konanie potom nielen zdržuje, ale aj oslabuje jeho kontradiktórnosť (napr. nemôže sa reagovať na tón hlasu, výraz, pauzy v prejave a pod.). Navrhovaná úprava dáva predsedovi senátu oprávnenie podľa okolností konkrétneho prípadu a podľa dôkaznej situácie rozhodnúť, či bude vypočúvať každého z viacerých obžalovaných v prítomnosti ostatných obžalovaných alebo zvolí jeho výsluch v neprítomnosti ostatných len u niektorého z nich alebo všetkých obžalovaných vypočuje oddelene.

čl. I bod 88 §
Je potrebné vytvoriť procesný rámec na výsluch svedka na základe dôkaznej iniciatívy súdu v zmysle § 2 ods. 11. Stranu nemožno nútiť vypočúvať svedka, ktorého výsluch sama nenavrhla.

čl. I bod 89 §
Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia o výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní aj s ustanovením § 258 ods. 2 (výsluch obvineného na hlavnom pojednávaní). Odkaz na § 258 ods. 4 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

čl. I bod 90 §
Prieťahy v konaní môže obžalovaný úspešne spôsobiť aj tým, že nedá súhlas na čítanie výpovedí svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať a urobí tak na záver pojednávania. Problém môže nastať vtedy, ak sa jedná o väčší počet svedkov alebo ak je obžalovaný vo väzbe a blíži sa koniec zákonnej lehoty trvania väzby. Súd v časovej tiesni má za súčasnej právnej úpravy jedinú možnosť a to nevykonať takýto dôkaz a rozhodnúť. Javí sa byť preto potrebným doplniť ustanovenie Trestného poriadku upravujúce prípady, kedy na prečítanie zápisnice o výsluchu svedka nie je potrebný súhlas obžalovaného, aj o takúto možnosť.

čl. I bod 91 a 92 §
Umožňuje sa čítanie zápisnice o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka aj v prípade opätovného nedostavenia sa na hlavné pojednávanie a neúspešného predvedenia.

čl. I bod 93 a 94 §
Precizuje sa právna úprava čítania zápisnice o skoršej výpovedi svedka v tom smere, kto môže navrhnúť čítanie zápisnice. Zároveň sa vypúšťa nie celkom jednoznačná formulácia v druhej časti tohto zákonného ustanovenia. Súčasne sa stanovuje postup pre čítanie zápisnice.

čl. I bod 95 §
Navrhovaná právna úprava umožňuje na hlavnom pojednávaní prečítať písomný znalecký posudok aj v prípade, ak sa znalec naň odvolá, a to aj bez súhlasu prokurátora a obžalovaného, čo zjednoduší a zrýchli znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

čl. I bod 96 §
Súčasná právna úprava výslovne neustanovuje, či je pri čítaní listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní potrebné prečítať celú listinu alebo postačuje prečítanie len jej relevantnej časti. Preto sa navrhuje umožniť čítanie listinného dôkazu aj len v rozsahu jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, čo urýchli dokazovanie listinnými dôkazmi.

čl. I bod 97 §
Zavádza sa možnosť namietať alebo doplniť spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia sa s jeho obsahom. V praxi totiž nie je výnimkou „obštrukčný“ spôsob vykonávania dôkazov, kedy sa strana rozhodne účelovo preťahovať konanie nezmyselne pedantným vykonávaním dôkazu, napr. pomalým čítaním „od slova do slova“.

čl. I bod 98 §
Opätovne sa zavádza tzv. replika záverečnej reči.

čl. I bod 99 §
Na základe súhlasu obžalovaného sa pripúšťa možnosť pokračovať v hlavnom pojednávaní aj v prípade, ak došlo k zmene samosudcu, čo doterajšia právna úprava neumožňuje a aj v prípade súhlasu obžalovaného alebo jeho výslovnej žiadosti je za súčasného stavu nutné v prípade zmeny samosudcu hlavné pojednávanie vykonať znova.

čl. I bod 100 §
Z okruhu osôb, u ktorých je pri príprave verejného zasadnutia potrebné zachovať lehotu na prípravu v dĺžke päť pracovných dní, sa vypúšťajú štátny orgán starostlivosti o mládež, splnomocnenec a zákonný zástupca, u ktorých päťdňová lehota na prípravu verejného zasadnutia nemá logické opodstatnenie a v praxi môže komplikovať aj jeho vykonanie. Zároveň sa zosúlaďuje stav s úpravou podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania, kde u štátneho orgánu starostlivosti o mládež, splnomocnenca a zákonného zástupcu, ako u „ostatných osôb“, spravidla postačuje zachovanie len trojdňovej lehoty. Povinnosť dodržať lehotu piatich pracovných dní v prípade, že uvedené osoby dajú svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet (napr. podaním opravného prostriedku), ostáva zachovaná.

čl. I bod 101 §
Precizuje sa nie celkom jasná právna úprava týkajúca sa možnosti vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti osoby, ktorá je na verejné zasadnutie predvolaná alebo o ňom upovedomená. Trestný poriadok v § 292 ods. 1 stanovuje, že predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. Uvedené ustanovenie ale nekorešponduje s ustanovením § 293 ods. 5, z ktorého vyplýva, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu predvolanie na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti. Nakoľko v prípade predvolania je osobná účasť nevyhnutná, je výkladom tohto zákonného znenia potrebné dospieť k záveru, že je vylúčené vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti predvolanej osoby. Bude teda na predsedovi senátu, aby pri príprave verejného zasadnutia vopred zvážil, ktoré osoby postačuje o verejnom zasadnutí iba upovedomiť (čo bude umožňovať v prípade ich nedostavenia sa a splnenia ďalších zákonných podmienok vykonať verejné zasadnutie v ich neprítomnosti) …

čl. I bod 102 §
V § 252 ods. 3 sa menia podmienky pre možnosť vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obžalovaného. Rovnaké podmienky sa zakotvujú aj pri verejnom zasadnutí tým, že z kritérií bude typová závažnosť trestného činu, pri ktorom už nemožno vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného alebo odsúdeného, určená trestnými činmi s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou desať rokov.

čl. I bod 103 §
Zákon „inak“ upravuje právo obžalovaného odvolať sa proti rozsudku po konaní o dohode o vine a treste. Vtedy sa práva podať odvolanie nemožno domáhať.

čl. I bod 104 §
Do časti Trestného poriadku o odvolaní je potrebné zapracovať výnimku v rozsahu navrhovaného znenia ustanovenia § 307 ods. 1 písm. b), čo korešponduje s úpravou v prvej vete tohto ustanovenia a s navrhovaným znením § 257 ods. 4.

čl. I bod 105 §
Dôvod na postup podľa § 316 ods. 1 sa rozširuje o prípad podania odvolania proti výroku, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, napr. proti výroku o vine rozsudku vyhlásenom po konaní podľa § 257 ods. 4 alebo rozsudku vyhlásenom podľa § 334 ods. 4.

čl. I bod 106 a 107 §
Súčasná právna úprava odvolacieho konania nerieši situáciu, ak obžalovaný podá odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku a vytýka chybu rozsudku spočívajúcu v tom, že mal byť spod obžaloby oslobodený, avšak uloženého trestu sa v podanom odvolaní vôbec nedotýka. Právny problém nevzniká, ak sa vyhovie odvolaniu obžalovaného, pretože v takom prípade je zrušený odsudzujúci rozsudok v celom rozsahu. Iná je ale situácia, ak odvolací súd zistí, že oslobodenie obžalovaného neprichádza do úvahy. Potom vzniká právny problém, či je potrebné preskúmať výrok o treste aj z hľadiska primeranosti uloženého trestu alebo len z pohľadu dovolacieho dôvodu, t.j. či trest bol uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe, keďže obžalovaný žiadnu chybu výroku o treste nevytkol. Navrhovaná úprava uvedený nedostatok odstraňuje a zároveň upresňuje rozsah revízneho princípu v odvolacom konaní.

čl. I bod 108 §
Z textu znenia § 322 ods. 1 sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa slovo „spravidla“.

čl. I bod 109 až 111 §
Legislatívno-technická zmena všeobecných ustanovení týkajúcich sa konania o dohode o vine a treste, ktorá je potrebná vzhľadom na navrhovanú možnosť uzavretia dohody o vine a treste aj na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby a na hlavnom pojednávaní, ako aj vzhľadom na iný procesný dôsledok niektorých tam prijatých rozhodnutí oproti všeobecnej úprave.

čl. I bod 112 §
Legislatívno-technická zmena spočívajúca vo vypustení odkazu na odsek 2, keďže dovolací dôvod podľa § 371 ods. 2 v prípade rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, nepripadá do úvahy.

čl. I bod 113 §
Uvedené odseky sa vypúšťajú z dôvodu duplicity s úpravou v § 241 ods. 1, resp. z dôvodu rozporu s § 241 ods. 4.

čl. I bod 114 §
Upravuje sa postup samosudcu v prípade, ak podá odpor proti výroku o náhrade škody iná oprávnená osoba, t.j. obvinený alebo osoba, ktorá je oprávnená podať v jeho prospech odvolanie, prípadne prokurátor. V praxi sa vyskytujú prípady, ak obvinený podá odpor len proti výroku o náhrade škody, pričom súčasná právna úprava túto situáciu nerieši.

čl. I bod 115 až 117 §
Odstraňujú sa formulačné nepresnosti ako aj nejasná právna úprava, z ktorej nie je celkom zrejmé, ako má samosudca postupovať pri späťvzatí odporu – v akých prípadoch má vziať späťvzatie odporu uznesením na vedomie a kedy z dôvodu späťvzatia samosudca odpor uznesením odmietne. Trestný poriadok taktiež neupravoval, ktorým okamihom dochádza k zrušeniu trestného rozkazu v prípade, ak sa po podaní odporu na hlavnom pojednávaní ešte pred prednesením obžaloby prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú uzavrieť dohodu o vine a treste.

čl. I bod 118 §
Doterajšie znenie § 362 priznávalo odsúdenému v konaní proti ušlému právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone. Takáto právna úprava ide nad rámec požiadaviek vyvodených Európskym súdom pre ľudské práva z článku 6 Dohovoru, ktorý nevyžaduje opätovné rozhodnutie o oprávnenosti trestného obvinenia po vypočutí osoby odsúdenej predtým in absentia, ak bolo preukázané, že táto osoba mala v úmysle vyhýbať sa trestnému stíhaniu. S ohľadom na vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdu a účel Trestného zákona, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, sa javí byť vhodným zaručiť právo odsúdenému v konaní proti ušlému podať návrh na opätovné prejednanie jeho veci iba v prípade, ak preukáže, že neboli splnené podmienky na tento typ konania uvedené v § 358.

čl. I bod 119 §
Navrhuje sa, aby sa právna úprava konania po zrušení rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu nálezom ústavného súdu zaradila ako samostatný siedmy diel do siedmej hlavy („Osobitné spôsoby konania") tretej častí („Súdne konanie") Trestného poriadku. Navrhovaná právna úprava sa v súvislosti s výkonom kasačných rozhodnutí ústavného súdu zameriava na riešenie štyroch základných otázok: postup po doručení kasačného nálezu ústavného súdu (§ 362b), osobitné pravidlá a obmedzenia spojené s rozhodnutím len v prospech obvineného (§ 362c). čiastočné zrušenie rozsudku (§ 362d), opatrenia po zrušení vykonávaného rozhodnutia (§ 362e). (§ 362b) Predkladaná úprava jasne upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu po doručení kasačného nálezu ústavného súdu, pričom na rozdiel od zákona o ústavnom súde sa zakotvuje nielen viazanosť orgánu činného v trestnom konaní a súdu právnym názorom ústavného súdu, ale zároveň sa aj explicitne vyjadruje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu vykonať úkony a doplnenia, ktoré ústavný súd v náleze nariadil. Môže ísť akékoľvek úkony …

čl. I bod 120 až 122 §
Lehota troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej mohol generálny prokurátor zrušiť právoplatné rozhodnutie v prípravnom konaní, sa ukazuje byť nedostačujúca pre plynulé vybavovanie návrhov na takýto postup, čo je zvlášť aktuálne v prípadoch, ak bol generálnemu prokurátorovi doručený návrh tesne pred jej uplynutím. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje upraviť lehotu na podávanie návrhov pre postup generálneho prokurátora podľa § 363 tak, že oprávnené osoby budú môcť podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní do troch mesiacov od jeho právoplatnosti, pričom generálny prokurátor bude musieť rozhodnúť v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti, resp. troch mesiacov pri konaní bez návrhu. Generálnemu prokurátorovi sa tým poskytuje a zaručuje dostatočný časový priestor na preštudovanie spisového materiálu a následné rozhodnutie.

čl. I bod 123 §
Úprava odseku 1 je spresnením dikcie zákona v záujme bezproblémového a jednotného výkladu tohto ustanovenia. V odseku 2 sa taxatívne uvádzajú rozhodnutia, proti ktorým možno podať dovolanie. Doterajšia právna úprava totiž pripúšťa značné rozdiely výkladu čo do rozsahu rozhodnutí, ktoré by bolo možné (i so zreteľom na § 371) napadnúť dovolaním. Dovolanie je možné zároveň podať aj proti rozhodnutiam vyplývajúcim z § 371 ods. 2, čo je vyjadrené formuláciou „ak tento zákon neustanovuje inak“. V odseku 3 sa pripúšťa uskutočnenie dovolacieho konania aj v prípade, ak obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a dovolanie bolo podané v jeho prospech.

čl. I bod 124 §
Upresňuje sa, kto a za akých podmienok môže podať dovolanie a podnet na podanie dovolania. Z podania podnetu sú vylúčené osoby, ktorým zákon umožňuje priamy prístup k dovolaniu, t.j. podanie dovolania bez medzičlánku – ministra spravodlivosti – na ktorého tieto osoby podľa poznatkov praxe často prenášajú toto právo ako povinnosť, ako aj osoby, ktoré nevyužili svoje právo podať riadny opravný prostriedok.

čl. I bod 125 §
Osobám uvedeným v odseku 2 (generálny prokurátor, obvinený) a v odseku 5 (príbuzní v priamom rade) zákon priamo priznáva právo podať dovolanie. Nie je teda dôvod, aby toto právo prenášali ako povinnosť na ministra spravodlivosti. V prípade podania podnetu týmito osobami minister o podnete konať nebude.

čl. I bod 126 §
Lehota troch mesiacov na podanie dovolania v neprospech obvineného sa v praxi ukazuje ako neprimerane krátka, preto sa navrhuje jej nahradenie lehotou šiestich mesiacov. V praxi sa vyskytujú prípady, keď je rozsudok právoplatný v dôsledku späťvzatia odvolania obhajcom a akceptovania vyjadrenia o späťvzatí, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Náprava tohto pochybenia je možná iba prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania, pričom doterajšia právna úprava neumožňovala takéto pochybenia napraviť. Súčasná právna úprava neumožňuje podanie dovolania ani v prípadoch uvedených v navrhnutých písmenách j) a k), hoci podľa poznatkov praxe sú aktuálne, keďže pochybenia v uvedených smeroch nie sú ojedinelé, najmä pokiaľ ide o ukladanie ochranného opatrenia. Má sa na zreteli aj ochranné opatrenie podľa § 83a a § 83b Trestného zákona, t.j. zhabanie peňažnej čiastky právnickej osobe a zhabanie majetku právnickej osoby. Obdobne v prípadoch právoplatného rozhodnutia o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, rozhodnutia o neosvedčení sa odsúdeného a nariadení výkonu trestu, hoci neboli …

čl. I bod 127 §
Uvedenú otázku zákon doposiaľ výslovne neupravuje, čo vyvoláva v praxi nejednotný postup aj v otázke ustanovenia obhajcu obvinenému, ktorý si obhajcu sám nezvolí. Navrhovaná právna úprava zároveň vychádza z nálezu Ústavného súdu č. III.ÚS 79/2010, ktorý odlišne oproti dovtedy zaužívanej súdnej praxi rieši otázku zastúpenia obhajcom v dovolaní, vrátane ustanovovania obhajcu.

čl. I bod 128 §
Z pôvodného textu tohto ustanovenia sa vypúšťa usmernenie, ktoré je nesystémové a viedlo k prieťahom v predkladaní dovolaní na najvyšší súd pre nejasnosť terajšej právnej úpravy, či a prípadne ako dlho treba čakať, kým si napr. ďalší obvinený podá dovolanie vo svoj prospech.

čl. I bod 129 §
Navrhuje sa rozšíriť možnosť postupu dovolacieho súdu podľa § 382 (odmietnutie dovolania bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí) o prípad, ak je podané dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (napr. proti rozhodnutiu o obnove konania).

čl. I bod 130 §
Navrhovaná právna úprava umožňuje dovolaciemu súdu operatívne na neverejnom zasadnutí rozhodnúť v prípade, že dovolanie je zjavne opodstatnené a napadnuté rozhodnutie evidentne bude zrušené a vec vrátená nižšiemu súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

čl. I bod 131 §
Doterajšia právna úprava sa dopĺňa navrhovaným spôsobom, keďže inštitút vyhlásenia za mŕtveho (§ 195 a nasl. OSP) má rovnaký právny význam ako smrť konštatovaná lekárom.

čl. I bod 132 a 133 §
V praxi nie sú ojedinelé prípady, keď súdy rozhodujú v konaniach podľa § 407 a 411 aj viac ako šesť mesiacov od podania návrhu. Preto sa rovnako ako v § 415 stanovuje lehota, v ktorej bude súd povinný rozhodnúť o návrhu na spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody a návrhu na zmenu spôsobu výkonu trestu. Zároveň sa riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody ukladá povinnosť bezodkladne podať návrh na rozhodnutie súdu podľa § 407 ods.3, keďže práve ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, má hneď po obdržaní nariadenia výkonu trestu k dispozícii informáciu, že odsúdenému bol pri postupne uložených trestoch odňatia slobody ustanovený rôzny spôsob ich výkonu. Súčasná právna úprava neukladá riaditeľom ústavov na výkon trestu odňatia slobody podávať takéto návrhy, čo vedie k stavu, že príslušný súd, ktorý je zo zákona povinný rozhodnúť o spoločnom spôsobe výkonu postupne uložených trestov, tak rozhodne len vtedy, ak si návrh podá sám odsúdený, keďže …

čl. I bod 134 §
Súčasná právna úprava umožňuje zneužívanie návrhovej kompetencie osobami, ktoré inak môžu podať v prospech obvineného (odsúdeného) odvolanie, v rámci oprávnenia podať návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Ide najmä o príbuzných v priamom rade, súrodencov a manžela, ktorí po zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu podávajú ako príbuzní obvineného rovnaké návrhy, pričom súd musí konať o každom návrhu osobitne napriek tomu, že už v tejto otázke rozhodol a návrh zamietol. Uvedené prípady nie sú v praxi ojedinelé. Keď súd zamietne jeden návrh príbuzného, podá návrh ďalší príbuzný v podstate z tých istých dôvodov, ktorý je opäť potrebné prejednať na verejnom zasadnutí, čo neprimerane zaťažuje súdy. Možnosť opakovať návrh odsúdeným po jednom roku od zamietnutia jeho skoršieho návrhu ostáva zachovaná.

čl. I bod 135 §
Navrhovaná zmena odstraňuje výkladové problémy tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje, že pred rozhodnutím o výkone zvyšku trestu, z ktorého bol odsúdený podmienečne prepustený, musí byť odsúdený vypočutý, z čoho nepochybne vyplýva, že odsúdeného je potrebné na verejné zasadnutie predvolať, keďže jeho účasť na verejnom zasadnutí je z tohto dôvodu nevyhnutná, čo fakticky vylučuje vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti odsúdeného, aj keby na to boli inak splnené zákonné podmienky.

čl. I bod 136 až 138 §
Navrhovaná zmena vypúšťa vymáhanie peňažného trestu a určuje, že ak odsúdený peňažný trest nezaplatí, nariadi sa náhradný trest odňatia slobody. Podmienkou nariadenia výkonu náhradného trestu odňatia slobody teda už nebude zistenie súdu, že „vymáhanie by neviedlo k výsledku“. Navrhovaná zmena postupu pri výkone peňažného trestu vychádza z princípu, že k peňažnému trestu nie je možné pristupovať ako k výkonu pohľadávky napr. z občianskoprávneho vzťahu. Právoplatným uložením tohto trestu totiž vzniká zákonná povinnosť odsúdeného podrobiť sa jeho výkonu, teda zaplatiť peňažnú sumu vo výške, v ktorej bol trest uložený. V opačnom prípade nie je dôvod neuplatniť voči odsúdenému náhradnú formu postihu, t. j. nariadiť výkon náhradného trestu odňatia slobody. Doterajšia právna úprava odsúdenému umožňuje výkon peňažného trestu blokovať alebo svojvoľne predlžovať, keďže jeho vymáhanie je v praxi veľmi problematické, čo vedie k neustálemu nárastu nezaplatených peňažných trestov. Nová právna úprava pritom zachováva inštitút odkladu, povolenia splátok a upustenia od výkonu trestu v zákonom stanovených prípadoch. Taktiež sa zachováva možnosť, aby odsúdený …

čl. I bod 139 až 141 §
Terminologicky sa v ustanoveniach o skončení ochranného liečenia zosúlaďuje znenie Trestného poriadku so znením Trestného zákona, ktorý rovnako ako právna úprava účinná do 31.12.2005, používa termín ukončenie.

čl. I bod 142 §
Ustanovuje sa lehota pre rozhodnutie o návrhu o odmene a náhrade obhajcu podľa odseku 2. Súčasne sa stanovuje lehota pre vyplatenie priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov.

čl. I bod 143 §
Navrhujú sa prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2011,a to v záujme jednotnej a bezproblémovej aplikácie novej právnej úpravy.

čl. VII

čl. VII bod 1 až 3 §
Navrhované úpravy reagujú na reformu daňovej a colnej správy a do Trestného poriadku sa premietajú nové označenia orgánov činných v trestnom konaní, za súčasného zachovania rozsahu ich vyšetrovacích kompetencií. Zároveň sa upravuje aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa zachováva príslušnosť na dokončenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, ktoré sa začalo pred 1. 1. 2012.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Navrhované zmeny zohľadňujú navrhované znenie čl. 78 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v čl. I druhom bode návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, na základe ktorého sa vyžaduje súhlas mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine.

čl. III

čl. III bod 1 §
Z aplikácie ustanovenia § 470 ods. 2 Trestného poriadku je nutné vyňať odsúdenia s pôvodom v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré register trestov eviduje na základe súčasných mechanizmov výmeny informácií z registrov trestov medzi členskými štátmi EU, nakoľko rozhodnúť o zahladení takéhoto odsúdenia môže iba príslušný súd daného členského štátu. Modifikovať informácie zaznamenané v registri trestov vyplývajúce z odsúdenia občana Slovenskej republiky súdom iného členského štátu Európskej únie, je možné iba na základe oznámenia ústredného orgánu tohto členského štátu, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 4 a 5 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktoré je transponované v ustanovenia čl. I novely.

čl. III bod 2 §
Ustanovenie navrhovaného § 488a Trestného zákona vymedzuje zákonný rámec orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo vzťahu k zohľadňovaniu právoplatných odsúdení súdmi iných členských štátov Európskej únie v trestnom konaní, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 3 Rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Ustanovenie § 488a ods. 2 poskytuje na základe ustanovenia § 17 ods. 8 zákona o registri trestov (čl. I, bod 23 novely) orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť žiadať od Generálnej prokuratúry SR zabezpečenie kópií príslušných právoplatných rozsudkov súdov iných členských štátov Európskej únie pre účely zohľadnenia odsúdenia súdom v inom členskom štáte v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky, ak zo záznamov v registri trestov vyplýva existencia odsúdenia v tomto členskom štáte. Ak samotná informácia o odsúdení v inom členskom štáte evidovaná v registri trestov stačí na posúdenie jednotlivých skutočností a prijatie primeraných opatrení v trestnom konaní (napr. …

čl. III bod 3 a 4 §
Vypustenie prvej vety z ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku nadväzuje na čl. II bod 1 novely s odôvodnením, že toto ustanovenie je hmotnoprávneho charakteru, a preto je vhodné ho systematicky zaradiť do úvodných ustanovení Trestného zákona. Nakoľko však prvá veta ustanovenia § 515 ods. 1 obsahovala aj legislatívnu skratku používanú v ďalších ustanoveniach tejto časti Trestného poriadku, bolo nevyhnutné zostávajúci text ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku primerane upraviť.

čl. III bod 5 §
Jedná sa o legislatívno-technickú opravu chybného vnútorného odkazu po prijatí zákona č. 262/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

čl. III bod 6
Týmto ustanovením sa dopĺňa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie o rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, ktorého transpozícia je upravená bode 2.

čl. II
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1 §
V nadväznosti na zmenu § 415 ods. 1, prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z., sa pri subjektoch oprávnených na ponúknutie prevzatia záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného vypúšťa odkaz na dôveryhodnú osobu.

čl. II bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zosúladením používanej terminológie.

čl. II bod 3 §
Dopĺňa sa odkaz na možnosť odovzdať dohľad ako náhradu väzby do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. .../2013 o uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v členských štátoch Európskej únie, ktorý ministerstvo spravodlivosti predložilo do legislatívneho procesu s predpokladanou účinnosťou 1. mája 2013.

čl. II bod 4 a 5 §
Navrhuje sa rozšíriť katalóg trestných činov pre použitie informačno-technických prostriedkov, konkrétne odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky (§ 115 ods. 1 TP) a pre použitie agenta (§ 117 ods. 1 TP) o trestné činy extrémizmu vymenované v § 140a Trestného zákona. Dôvodom pre takýto návrh je, že trestné činy extrémizmu sú v poslednom období charakteristické vysokým stupňom latencie spôsobeným sofistikovaným spôsobom ich páchania najmä pri organizovaných formách. Prejavy páchateľov týchto trestných činov na verejnosti (verbálne aj fyzické) sú z ich strany dôsledne kontrolované, aby nevybočovali z rámca zákonnosti, pričom dôležitými prejavmi z hľadiska trestnosti sú práve skryté prejavy a príprava na konanie zasahujúce výrazne negatívnym spôsobom do základných ľudských práv a slobôd početných skupín obyvateľstva. Takéto skryté a sofistikované prejavy majú za cieľ ovplyvnenie všetkých oblastí života spoločnosti, a tým tieto prejavy predstavujú nebezpečné zásahy proti základom demokratického a právneho štátu. Odhaľovanie a dokazovanie takéhoto druhu kriminality prostredníctvom klasických dôkazných prostriedkov sa čoraz častejšie ukazuje ako neúčinné, výsledkom čoho je vznik …

čl. II bod 6 §
V súvislosti s požiadavkami transponovaných smerníc na zvýšenú ochranu detských obetí sa navrhuje obmedziť možnosti vedenia konfrontácie s obvineným u detských obetí, na ktorých bol spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi alebo niektorí z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti a to tým spôsobom, že konfrontáciu obvineného a detskou obeťou bude možné použiť v prípade svedka mladšieho ako 18 rokov, na ktorom bol spáchaný takýto trestný čin, len výnimočne, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci; pričom u svedka poškodeného mladšieho ako 15 rokov takýto postup nebude možné vyžiť vôbec. Návrh ma za cieľ minimalizovať riziko sekundárnej viktimizácie detských obetí zabránením priamemu kontaktu s páchateľom v trestnom konaní.

čl. II bod 7 a 8 §
Návrhmi sa transponujú čl. 15 ods. 3 a 4 smernice 2011/36/EÚ a čl. 20 ods. 3 a 4 smernice 2011/93/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať opatrenia na ochranu detských obetí počas vyšetrovania a to prostredníctvom nastavenia osobitných podmienok, ktoré povedú k minimalizácií rizika sekundárnej viktimizácie obetí spôsobovanej napr. opakovaním ich výsluchov k okolnostiam, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať ich duševný a mravný vývoj. V súlade požiadavkami transponovaných smerníc sa v rámci posilnenia práv detských obetí navrhuje rozšíriť aplikáciu § 135 Trestného poriadku na všetky detské obete, ktoré nedovŕšili 18 rokov.

čl. II bod 9 §
S ohľadom na doterajšiu prax a aplikačné problémy pri postupe podľa § 196 ods. 3 Trestného poriadku sa v súlade s čl. 11 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní navrhuje spresnenie zákona v tom zmysle, aby bolo zrejme, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sa stali obeťami trestného činu v inom členskom štáte Európskej únie a že takéto osoby, ak majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môžu podať trestné oznámenie slovenským orgánom (okrem prípadu ak tak nemohli urobiť) aj v prípade, ak tak urobiť nechceli, a to v tých prípadoch, ak ide zločin podľa Trestného zákona, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje kategóriu „závažného trestného činu“ ako pre tento postup predpokladá rámcové rozhodnutie.

čl. II bod 10 a 11 §
S ohľadom na doterajšiu aplikačnú prax stíhania trestných činov extrémizmu, pri ktorých bola identifikovaná zvýšená časová a odborná náročnosť vedenia vyšetrovania tohto osobitého druhu trestnej činnosti, sa v záujme posilnenia boja proti extrémizmu navrhuje, aby o týchto trestných činoch bolo vždy vedené štandardné vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru. Uvedená zmena má ambíciu prispieť k zvýšeniu kvality a efektívnosti prípravného konania vyšetrovania extrémistickej trestnej činnosti.

čl. II bod 12 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

čl. II bod 13 a 14 §
Návrhom sa transponujú čl. 8 smernice 2011/36/EÚ a čl. 14 smernice 2011/93/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich príslušné vnútroštátne orgány boli oprávnené trestne nestíhať alebo neukladať tresty obetiam obchodovania s ľuďmi, resp. sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania, za ich účasť na vedľajšej trestnej činnosti, ak boli na páchanie tejto trestnej činnosti donútené v priamej súvislosti s tým, že boli vystavené akémukoľvek zo skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc. V tomto ohľade sa navrhuje osobitná úprava pre možnosť zastavenia trestného stíhania prokurátorom s podmienkou, že ide o skutok, ktorý je prečinom. Účelom takejto úpravy je motivovať obete týchto trestných činov oznamovať príslušným štátnym orgánom spáchanie takýchto trestných činov a to odstránením rizika ich kriminalizácie za iné trestné činy, ktoré tieto obete spáchali v priamom dôsledku toho, že sa stali obeťou označených trestných činov.

čl. II bod 15 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

čl. II bod 16 §
Dopĺňa sa analogické ustanovenie k § 244 ods. 1 písm. i), v zmysle ktorého samosudca v rámci preskúmania obžaloby podľa § 241 Trestného poriadku môže postúpiť vec senátu ak dôjde k zmene kvalifikácie trestného činu, ktorá založí pôsobnosť senátu.

čl. II bod 17 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s odkazom na § 283 ods. 5, ktorý nezakladá dôvod na zastavenie trestného stíhania.

čl. II bod 18 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chybným vnútorným odkazom.

čl. II bod 19 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vypustením nadbytočného odkazu na zmier.

čl. II bod 20 §
V nadväznosti na zmenu § 215 ods. 1 písm. f), prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z. sa v § 285 dopĺňa zákonný dôvod oslobodenia spod obžaloby založený na tej skutočnosti, že obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.

čl. II bod 21 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s nejasnou formuláciou – zdvojeným textom na konci druhej vety ustanovenia, ktorá vznikla prijatím zákona č. 650/2005 Z. z.

čl. II bod 22 §
V nadväznosti na zmenu § 395 písm. c), prijatú zákonom č. 262/2011 Z. z. sa v § 405 ods. 1 písm. c) dopĺňa odkaz na vyhlásenie obvineného za mŕtveho.

čl. II bod 23 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu .

čl. II bod 24 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zosúladením používanej terminológie.

čl. II bod 25 §
Ustanovením navrhovaného § 530a sa vykonáva transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Odstraňuje sa tým transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k označenému právne záväznému aktu Európskej únie. Účelom tohto ustanovenia je upraviť postup slovenských orgánov (prokuratúry a súdov) v prípadoch, ak možno dôvodne predpokladať, že sa v inom členskom štáte Európskej únie vedie alebo viedlo trestné konanie pre ten istý skutok proti tej istej osobe s cieľom zabrániť nepriaznivým následkom vedenia prípadného súbežného trestného konania v dvoch alebo viacerých členských štátoch Európskej únie. V zmysle úvodných ustanovení k označenému rámcovému rozhodnutiu by žiaden členský štát Európskej únie nemal byť povinný vzdať sa právomoci alebo jej výkonu, ak si to neželá. Pokiaľ sa nedosiahne konsenzus o sústredení trestného konania, príslušné orgány členských štátov by mali mať možnosť pokračovať v trestnom konaní vo veci akéhokoľvek trestného činu, ktorý patrí do ich …

čl. II bod 26
V súvislosti s vykonaním transpozície rámcového rozhodnutia 2009/948/SVV (bod 16) sa dopĺňa príloha Trestného poriadku.

čl. III

čl. III bod 1, 3 a 9 §
Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Návrhom v bode 1 sa rozširuje právo na preklad a tlmočenie v trestnom konaní popri osobách uvedených v § 2 ods. 20 Trestného poriadku aj na podozrivú osobu. V bode 2 sa v súlade s označenou smernicou rozširuje právo na preklad a tlmočenie aj na ostatné úkony v rámci trestného konania akými sú porada obvineného s obhajcom v priebehu alebo v súvislosti s …

čl. III bod 2 §
Navrhovaným doplnením sa zabezpečí poskytovanie informácií zo strany súdu subjektu, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach vo vzťahu k všetkým odsúdeniam za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí.

čl. III bod 4 §
Legislatívno-technická úprava doplnenia písmena f) v § 82 ods. 1 v nadväznosti na zmenu § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona.

čl. III bod 5 §
Najefektívnejší spôsob vybavenia trestných vecí páchateľov prečinov spáchaných nielen v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo územia SR, je zrýchlený postup podľa § 204 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku (tzv. superrýchle vyšetrovanie), ktorého znenie sa za tým účelom upravuje. Navrhovaná zmena umožní postup podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku aj v tých prípadoch, v ktorých zadržaniu páchateľa prečinu “pri čine alebo bezprostredne po ňom” bránila akákoľvek iná prekážka objektívnej alebo subjektívnej povahy (napr. ak sa páchateľovi podarilo z miesta činu újsť; ak bolo potrebné najskôr stotožniť osobu páchateľa zaznamenanú kamerovým systémom a následne ju fyzicky vyhľadať a pod.), vždy však len za splnenia podmienky, že k zadržaniu páchateľa došlo do 24 hodín po skutku. Navrhovanou zmenou sa reaguje na situácie súvisiace predovšetkým s fenoménom diváckeho násilia na športových podujatiach, avšak k obdobným situáciám môže dôjsť aj na verejných zhromaždeniach alebo iných verejných podujatiach, v ktorých osobu podozrivú zo spáchania prečinu, ktorá sa nachádza/pohybuje/ukrýva …

čl. III bod 6 §
Doplnením ustanovenia sa upravuje povinnosť prokurátora pri podmienečnom zastavení trestného stíhania za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí ak súčasne došlo k uloženiu obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na športové podujatie, upovedomiť o tejto skutočnosti subjekt, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon. Súčasne pre prípad uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa upravuje povinnosť prokurátora zaslať takéto uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania určenému útvaru Policajného zboru, na ktorý je obvinený povinný dostaviť sa v určenom čase.

čl. III bod 7 §
Dopĺňa sa výpočet trestov, ktoré je možné uložiť trestným rozkazom o novo zavedený trest zákazu účasti na verejných podujatiach.

čl. III bod 8 §
Upravuje sa spôsob zabezpečenia výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach. O uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd upovedomí orgán Policajného zboru, v obvode ktorého má odsúdený bydlisko. Účelom trestu je to, aby sa odsúdený dostavil na určený útvar Policajného zboru v mieste skutočného bydliska, ktoré často bude totožné s adresou trvalého bydliska. Je však veľa osôb, ktoré majú trvalý pobyt formálne vedený inde ako sa fakticky zdržujú. Určenie útvaru Policajného zboru sa v súlade s účelom trestu zákazu účasti na verejných podujatiach preto neviaže na “trvalý pobyt” odsúdeného, ale na faktické bydlisko, nakoľko tento trest má čo najmenej zasahovať do bežného života odsúdeného a nemá mu spôsobovať ani neprimerané cestovné náklady (do miesta trvalého bydliska). Ak uloženie trestu súvisí so zákazom účasti na športovom podujatí, súd o tejto skutočností upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona (zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rozsahu …

čl. III (Trestný poriadok)

čl. III bod 1 §
Osoba, ktorá podáva trestné oznámenie ústne, sa poučuje o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia. Z dôvodu zlepšenia informovanosti týchto osôb o možnostiach a podmienkach ochrany, ktorá im môže byť poskytnutá, sa navrhuje doplniť poučenie osoby, ktorá podáva trestné oznámenie ústne. Oznamovateľ bude teda hneď pri podaní trestného oznámenia oboznámený s možnosťou podať žiadosť o poskytnutie ochrany a na to nadväzujúcom postupe.

čl. III bod 2 §
Obdobne ako je tomu u svedka podľa § 136, umožňuje sa aj osobe, ktorá podala trestné oznámenie, aby sa v trestnom spise neuvádzali údaje o jej totožnosti. Tieto údaje budú uložené na prokuratúre a do spisu sa založia len so súhlasom oznamovateľa. Toto opatrenie má motivovať k podávaniu trestných oznámení bez obáv z následných postihov voči oznamovateľovi.

čl. III bod 3 a 4 §
Každý svedok je pred výsluchom poučený o význame svedeckej výpovede, o práve odoprieť výpoveď atď. Toto poučenie, a to aj pred výsluchom svedka na hlavnom pojednávaní, sa navrhuje rozšíriť aj o možnosti a podmienky poskytnutia ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, čím sa zlepší aj informovanosť svedkov o ochrane, ktorá im môže byť poskytnutá v pracovnoprávnom vzťahu.

čl. II
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1 §
Návrhom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky – viď Tabuľka zhody.

čl. II bod 2 a 3 §
Návrhom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky v časti spôsobu a obsahu poučenia obvineného a osobitne pre obvineného, resp. podozrivého ak je ich osobná sloboda obmedzená – viď Tabuľka zhody.

čl. II bod 4 §
Príloha sa dopĺňa o odkaz na smernicu EP a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní, ktorá sa návrhom zákona transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

čl. III
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. III bod 1 §
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky – pozri tabuľku zhody. Do § 28 sa vkladajú dva nové odseky 6 a 7, ktorými sa realizuje právo poškodeného, ktorý nehovorí jazykom v ktorom sa konanie vedie, na preklad základných písomnosti trestného konania vymedzených smernicou. Úprava smernice 2012/29/EÚ v tejto časti vychádza primerane z ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, ktorá obdobné práva priznáva obvinenej, resp. podozrivej osobe. Preklady týchto písomnosti zabezpečuje ten orgán, o ktorého rozhodnutie ide a to na žiadosť poškodeného. V odseku 7 sa upravuje právo na žiadosť poškodeného o preklad aj iných písomnosti ako sú vymedzené v odseku 6 pod podmienkou, že poskytnutie takéhoto prekladu je nevyhnutné k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom konaní. Rovnako ako u obvineného (platný odsek 5), možno namiesto poskytnutia prekladu písomnosti jej podstatný obsah pretlmočiť, čo sa poznamená v zápisnici o úkone, v rámci …

čl. III bod 2 §
Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ – pozri tabuľku zhody. Upravuje sa právo poškodeného na informáciu o stave trestného konania. Informáciu poskytne na žiadosť poškodeného orgán, ktorý vo veci koná. Na tento účel je potrebné poškodenému poskytnúť kontaktné údaje, na orgán, ktorý konanie vedie. Súčasne sa upravuje, že informácia o stave trestného konania sa neposkytne, ak by jej poskytnutie mohlo ohroziť účel trestného konania.

čl. III bod 3 §
V súvislosti s právom poškodeného žiadať o informáciu o skutočnostiach podľa § 46 ods. 8 (o prepustení z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, resp. o úteku obvineného alebo odsúdeného) sa dopĺňa, že takáto informácia sa neposkytne, ak by jej poskytnutím mohlo ohroziť život alebo zdravie obvineného alebo odsúdeného. Uvedená situácia môže nastať v prípade, ak existujú dôvody domnievať sa, že poškodený plánuje alebo hrozí odplatou pre páchateľa za spáchaný trestný čin. Súčasne sa v súlade so smernicou 2012/29/EÚ dopĺňa možnosť poškodeného kedykoľvek zmeniť svoje rozhodnutie , aby bol informovaný o týchto skutočnostiach, pričom na túto zmenu sa má v ďalšom konaní prihliadnuť.

čl. III bod 4 §
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky – pozri tabuľku zhody. Návrhom sa priznáva právo poškodeného na sprievod dôverníka na úkony trestného konania. V odsekoch 2 až 4 sa upravujú súvisiace otázky realizácie tohto práva poškodeného v trestnom konaní. Uvedená úprava sleduje záujem na neprehlbovaní negatívnych následkov trestného činu a vedenia trestného konania na poškodenom, vrátane sekundárnej viktimizácie poškodeného. Úlohou dôverníka je poskytnúť poškodenému počas úkonov trestného konania potrebnú pomoc, a to najmä psychickú. S ohľadom na charakter trestného konania sa v súvislosti s účasťou dôverníka na úkonoch trestného konania navrhuje, aby bol dôverník povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa ako dôverník dozvedel.

čl. III bod 5 §
Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ – pozri tabuľku zhody. Dopĺňa sa povinnosť na primerané vysvetlenie práv poškodeného s ohľadom na jeho osobné vlastnosti. Cieľom je poučiť poškodeného o jeho právach takým spôsobom, aby bol poškodený spôsobilý takému poučeniu porozumieť.

čl. III bod 6 §
Návrhom sa realizuje transpozícia smernice 2012/29/EÚ – pozri tabuľku zhody. Účelom smernice v tejto časti je zabezpečiť poškodenému aj ďalšie informácie (mimo rozsahu svojich procesných práv v trestnom konaní), ktoré sú preňho nevyhnutné v dôsledku spáchania trestného činu. Tieto informácie sa poškodenému poskytujú v závislosti od osobitných potrieb a osobných pomerov poškodeného a od druhu alebo povahy trestného činu; z povahy veci je zrejme, že rozsah poskytnutých informácií určí orgán činný v trestnom konaní v závislosti od okolnosti danej veci a osoby poškodeného. Ide o taxatívny výpočet. Všeobecne k problematike nálezu PL. ÚS 10/2014 v trestnom konaní V nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 10/2014 sa navrhuje vykonanie zmeny § 116 Trestného poriadku, a to s cieľom zosúladenie platnej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných slobôd EÚ v intenciách cit. nálezu ústavného súdu. Na tento účel sa navrhuje komplexné prepracovanie § 116. Nakoľko ústavný súd vo …

čl. III bod 7 §
Vyjadruje sa materiálny korektív nevyhnutnosti použitia postupu podľa § 115. Ide o novú podmienku vydania príkazu podľa § 115, ktorú bude skúmať súd, resp. ktorej splnenie bude odôvodňovať vo svojom návrhu prokurátor. Pozn. ústavný súd konštatuje vo svojom náleze, že v prípade § 116 je absencia tohto materiálneho korektívu problematická z hľadiska proporcionality zásahu do práva na súkromie, ktorý § 116 umožňuje. Nakoľko postup podľa § 115 predstavuje väčší zásah do práva na súkromie ako postup § 116, je logické, aby sa právna úprava zavádzaná do § 116 premietla aj v § 115 (argumentum a minori ad maius).

čl. III bod 8 §
Navrhované znenie § 115 ods. 8 je doterajšou úpravou (prvá a druhá veta). Doterajšie ustanovenie sa však rozdeľuje z dôvodu prehľadnosti do viacerých odsekov, t.j. vyníma sa na samostatnú úpravu informačná povinnosť. Predmetom úpravy bude po novom v § 115 ods. 8 vyjadrenie podmienok zničenia údajov a subjektu zodpovedného za ich zničenie vrátane vyhotovovania zápisnice.

čl. III bod 9 §
V kontexte nálezu ústavného súdu sa nanovo koncipuje informačná povinnosť. Právna úprava sa teda prispôsobuje novému zneniu § 116, a tým pádom aj záverom vyplývajúcim z nálezu ústavného súdu. K tomu pozri odôvodnenie k bodu 11 (§ 116).

čl. III bod 10 §
Vzhľadom na zmeny v štruktúre § 115 sa navrhuje upraviť vnútorný odkaz; ide teda o legislatívno-technickú úpravu.

čl. III bod 11 §

čl. III odseku 1
V odseku 1 navrhovaného ustanovenia sa nanovo – v zužujúcom význame – koncipuje okruh trestných činov, v konaní o ktorých možno vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke. V prvom prípade pôjde o úmyselné trestné činy, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky. Ďalej pôjde o trestné činy, ktoré nespadajú do predchádzajúcej kategórie (úmyselné trestné činy s hornou hranicou najmenej tri roky), pre ktoré je charakteristické to, že sú vo svojej podstate páchané, alebo môžu byť páchané, práve prostredníctvom telekomunikačnej prevádzky alebo v rámci elektronickej komunikačnej siete. Ide o tieto vybrané trestné činy: trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 220, nebezpečného vyhrážania podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia poplašnej správy podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu podľa § 338. Ďalšiu skupinu tvoria trestné činy (bez pohľadu na formu zavinenia), ktorými bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo …

čl. III odseku 2
Odsek 2 je v značnej časti prevzatý z doterajšieho znenia právnej úpravy, pričom sa exaktne vyslovuje požiadavka na odôvodňovanie príkazu, nakoľko perspektívne môže byť predmetom prieskumu najvyšším súdom. V prípade absencie odôvodnenie je zrejmé, že pri postupe podľa navrhovaných § 362f a 362g by pri preskúmavaní zákonnosti takýto príkaz neobstál. Súčasne sa v prípade data freezing ustanovuje doba, po ktorú môže trvať získavanie a oznamovanie týchto údajov, a to v trvaní šiestich mesiacov s možnosťou opakovaného predlžovania o ďalšie dva mesiace (ide o totožnú úpravu aká sa používa v prípade postupu podľa § 115 Trestného poriadku). Na rozlíšenie situácie, či ide o získavanie a oznamovanie údajov v režime data freezing alebo v režime oznamovanie údajov o dejoch minulých sa používa pojem „údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke“.

čl. III odseku 3
V odseku 3 sa upravujú podmienky (analogicky podľa platného znenia § 115) zničenia získaných údajov, a to prípade, ak zistené údaje nie sú významné pre trestné konanie. Z hľadiska určenia subjektov zodpovedných za zničenie „nepotrebných“ údajov sa vychádza zo zásady, že tak spraví ten orgán, ktorého rozhodnutím sa konkrétna trestná vec skončila – policajt, prokurátor alebo predseda senátu, pričom policajt bude potrebovať na tento úkon súhlas prokurátora. Tu je rozdiel s právnou úpravou zničenie údajov získaných postupom podľa § 115, kde nositeľom povinnosti zničiť údaje je policajt, resp. príslušný útvar Policajného zboru. To je dané povahou údajov získaných podľa § 115 a podľa § 116, resp. ich formy (záznam a jeho prepis podľa § 115, výpis z databázy telekomunikačných operátorov podľa § 116). Pozn. k doterajšiemu § 116 ods. 3 – toto ustanovenie vecne nepatrí do Trestného poriadku, ale do zákona o elektronických komunikáciách, kde by malo byť koncipované ako povinnosť „prelomiť“ telekomunikačné tajomstvo v zákonom ustanovených prípadoch (obdobne ako …

čl. III odseku 4
V odseku 4 sa upravuje informačná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu vo vzťahu k informovaniu o tom, že došlo k zničeniu záznamu (k podmienkam zničenia záznamu pozri odsek 3). Nositeľom tejto povinnosti bude v zásade ten orgán, ktorý právoplatne skončil vec; s výnimkou v prípade konania pred súdom, kde nositeľom tejto povinnosti je predseda senátu príslušného súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni (ide o typ úkonu, ktorý v rámci inštančného postup bežne vykonáva súd prvého stupňa). S prihliadnutím na požiadavky na kvalitu právnej úpravy vyplývajúce z nálezu ústavného súdu, sa navrhuje presne špecifikovať obsahové náležitosti písomnej informácie, vrátane poučenia o možnosti podať návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. V poslednej vete sa upravuje lehota na vykonanie informovania dotknutej osoby.

čl. III odseku 5
V odseku 5 sa upravuje výnimka z povinnosti poskytnúť informáciu o zničení údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktorej existenciu pripúšťa vo svojom náleze aj ústavný súd. V tejto súvislosti treba uviesť, že ide o prevzatie právnej úpravy z platného znenia § 115 ods. 8.

čl. III odseku 6
Ustanovenie odseku 6 je doterajším § 116 ods. 4, avšak odlišným z toho pohľadu, že doterajšie „primerané“ použitie predchádzajúcich odsekov aj na obsahové údaje alebo prevádzkové údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému sa nahrádza „rovnakým“ použitím predchádzajúcich ustanovení (po novom odsekov 1 až 5). Niet dôvodu vôbec uvažovať o primeranosti použitia ustanovení. Posilňujú sa tak zákonné garancie obmedzovania zásahu do práva na súkromie.

čl. III bod 12 §
Dopĺňa sa odkaz na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby do ustanovenia § 125 ods. 4 (konfrontácia). Účelom zmeny je využitie konfrontácie v prípade aj označeného trestného činu u svedkov mladších ako 18 rokov len vo výnimočných prípadoch, resp. vôbec ak ide o svedka mladšieho ako 15 rokov. Uvedené prispeje k minimalizácii možnosti sekundárnej viktimizácie u svedkov poškodených trestných činom týrania blízkej a zverenej osoby.

čl. III bod 13 §
Návrh zmeny § 135 vyplynul z poznatkov aplikačnej praxe. V praxi dochádza k častým interpretačným nezrovnalostiam, nakoľko zo súčasného znenia § 135 jasne nevyplýva, že je potrebné, aby pri výsluchu v prípadoch podľa § 135 bol prítomný súčasne psychológ alebo znalec a tiež zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (sociálny pracovník) a to aj vtedy, ak nie je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v postavení opatrovníka podľa § 48 ods. 2. Obligatórna prítomnosť zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebná z dôvodu ochrany záujmov samotného dieťaťa ako vypočúvanej osoby a tiež v záujme zabezpečenia kontinuity informácií, tak pre vyšetrovanie ako aj pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zároveň je potrebné (pri zachovaní možnosti prizvať zákonného zástupcu) vytvoriť podmienky na možnosť prizvania pedagóga, ktorý môže napomôcť k správnemu vykonaniu výsluchu a uľahčeniu náročnej situácie pre dieťa.

čl. III bod 14 §
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky – pozri tabuľku zhody. Požiadavka smernice, aby poškodený ktorého vek nie je známy a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je dieťaťom, bol považovaný za dieťa, až kým sa nepreukáže opak sa navrhuje premietnuť do ustanovenia § 135, ktorým sa upravujú osobitné postupy výsluchu svedka, ktorý je dieťaťom. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na výsluch svedka, ktorý je poškodeným.

čl. III bod 15 §
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice 2012/29/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky – pozri tabuľku zhody, v požiadavke, aby sa obetiam vydalo písomné potvrdenie akéhokoľvek formálneho trestného oznámenia, ktoré podajú príslušnému orgánu v členskom štáte, pričom takéto potvrdenie obsahuje základné skutkové okolnosti príslušného trestného činu. Potvrdenia o prijatom trestnom oznámení poškodeného vystaví prokurátor alebo policajt, ktorý prijal trestné oznámenie. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, poskytne prokurátor alebo policajt na jeho žiadosť odpis zápisnice o oznámení. Táto úprava sa použije len vo vzťahu k trestnému oznámeniu podanému samotným poškodeným.

čl. III bod 16 §
Návrhom sa upravuje rozsah oboznamovania u zvukových, obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkového konania s odvolaním na aplikačnú prax.

čl. III bod 17 §
V intenciách nálezu ústavného súdu sa navrhuje zaviesť mechanizmus preskúmania zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (§ 115) a príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke (§ 116). Ide o nový právny inštitút, ktorého zavedenie vyplýva z nálezu ústavného súdu. Ako najvhodnejší koncept sa javí zavedenie návrhu na preskúmanie zákonnosti súdom, pričom túto právomoc sa navrhuje zveriť najvyššiemu súdu. Navrhované § 362f a 362g predstavujú úpravu procesného postupu najvyššieho súdu. Osobou oprávnenou podať návrh je ten, komu bola doručená informácia podľa navrhovaného § 115 ods. 9, resp. § 116 ods. 4. Najvyšší súd bude rozhodovať, aj s prihliadnutím na citlivosť veci, na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím si vyžiada stanovisko sudcu, ktorý daný príkaz vydal alebo potvrdil a v prípade príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke aj podniku poskytujúceho verejné siete alebo služby, ktorý daný príkaz vykonal. Vo veci samej rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok (ústavná sťažnosť pochopiteľne dotknutá nie …

čl. III bod 18 §
Navrhuje sa vypustenie povinnosti predchádzajúceho vypočutia obvineného pri zaistení výkonu trestu prepadnutia majetku. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že uvedená podmienka výrazným spôsobom obmedzuje a znemožňuje orgánom činným v trestnom konaní včas a účinne zaistiť výnosy z trestnej činnosti.

čl. III bod 19 §
V súlade s odporúčaniami MONEYVAL sa navrhuje doplniť právnu úpravu zaistenia majetku na účely výkonu trestu prepadnutia veci tak, aby bola zabezpečená ochrana majetkových práv dotknutých osôb, a to prostredníctvom inštitútu žiadosti o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia majetku. V tomto prípade sa vychádza z obdobnej úpravy, ktorá je obsiahnutá v § 95 ods. 8. Ustanovenie § 95 ods. 8 sa síce má použiť primerane aj v prípade zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku, ale použitie § 95 ods. 8 prichádza do úvahy len v prípade, ak sú predmetom zaistenia peňažné prostriedky. Nakoľko pojem „majetok“ zahŕňa aj iné veci ako peňažné prostriedky, aplikácia oprávnenia podľa § 95 ods. 8 neprichádza do úvahy v prípadoch, ak sú predmetom zaistenia iné veci ako peňažné prostriedky a už vôbec ho nemožno odvodzovať z primeraného použitia § 95 ako celku. Navrhuje sa preto upraviť toto oprávnenie generálne pre akúkoľvek časť majetku, ktorý je predmetom zaistenia.

čl. III bod 20 §
V nadväznosti na obsahové zmeny v pojmovom vymedzení veci na účely Trestného zákona vrátane vymedzenie tohto pojmu v súvislosti s trestom prepadnutia veci je potrebné upraviť platné znenie § 428 ods. 2 tak, aby reflektovalo možnosti zaistenia veci už v prípravnom konaní na účely zabezpečenia výkonu trestu prepadnutia veci, ktorého uloženie hrozí. Na tento účel sa navrhuje použiť nie len doterajší § 50 ods. 2, ale aj ustanovenia o úschove vydaných, odňatých a prevzatých vecí (§ 94), zaistenia peňažných prostriedkov (§ 95) a zaistenia zaknihovaných cenných papierov (§ 96). Rovnako ako v prípade zaistenia majetku na účely výkonu trestu prepadnutia majetku sa navrhuje aj v prípade zaistenia veci umožniť využiť možnosť žiadať zrušenie zaistenia veci alebo jeho obmedzenie.

čl. III bod 21 §
Doterajšia právna úprava výkonu zhabania veci neumožňuje zaistenie veci na účely zabezpečenia výkonu zhabania veci. Čiže primárnym zámerom je umožniť zaistenie veci na účely výkonu tohto ochranného opatrenia s cieľom zamedziť situáciám, kedy sa počas trestného konania vykonávajú úkony smerujúce napr. k zmene vlastníka veci, ktorá pochádza z trestnej činnosti, alebo vecí, ktoré boli získané za veci pochádzajúce z trestnej činnosti a pod. Pri zaistení výkonu zhabania veci sa bude postupovať podľa rovnakých pravidiel ako v prípade zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku a trestu prepadnutia veci, t.j. použije sa tá istá infraštruktúra Trestného poriadku.

čl. III bod 22 §
S odvolaním na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie výnimky pri posudzovaní podmienky uznania cudzieho rozhodnutia založenej na obojstrannej trestnosti.

čl. III bod 23 §
Dopĺňa sa transpozičná príloha zákona v súvislosti s vykonaním transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ do Trestného poriadku.

čl. IV
(Trestný poriadok)

čl. IV bod 1 §
Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

čl. IV bod 2 §
S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

čl. IV bod 3 až 14 §
V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

čl. IV bod 16 až 19 §
V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

čl. II
(Trestný poriadok)

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa úprava definície neopakovateľného úkonu, a to tak, že jeho obsah môže byť na inom zákone vymedzený inak. V tomto prípade je to navrhované znenie § 135 ods. 5.

čl. II bod 2 §
Navrhuje sa upraviť možnosť, aby pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov terorizmu mohla byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (rovnako ako v prípade korupcie). Pri trestných činoch terorizmu je odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľa iným spôsobom (dôkazmi) podstatne sťažené, resp. účel trestného konania nemožno dosiahnuť inak. V špecifických prípadoch trestných činoch terorizmu je použitie agenta z externého prostredia veľmi ťažko realizovateľné až nemožné, preto sa navrhuje, aby agentom v týchto prípadoch mohla byť aj iná osoba, ako príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu.

čl. II bod 3 §
Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Špecializovaného trestného súd aj o všetky trestné činy terorizmu. Podľa platného § 14 písm. i), j) a m) Trestného poriadku sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu vzťahuje na trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, obzvlášť závažné zločiny spáchané teroristickou skupinou, ako aj na trestné činy súvisiace s týmito trestnými činmi, nevzťahuje sa však na samotný trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona. K pojmu „teroristické trestné činy“ pozri navrhovaný § 140b Trestného zákona. Nakoľko od pôsobnosti Špecializované trestného súdu sa odvádza aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry (k tomu pozri § 55b zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), navrhovanou zmenou dôjde súčasne k rozšíreniu pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry aj na trestné činy terorizmu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že platná právna úprava pôsobnosti okresných súdov v sídle kraja podľa § 16 ods. 1 písm. b) mení svoj význam v spojení s …

čl. II bod 4 a 5 §
Vo vzťahu k trestným činom terorizmu sa navrhuje upraviť možnosť súdu rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby aj bez splnenia dôvodov väzby upravených v § 71 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Súd pri rozhodovaní o väzbe obvineného z trestných činov terorizmu overí len základné podmienky väzby, t. j. či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. V bode 5 sa súčasne navrhuje doplnenie zákonných podmienok pre opätovné vzatie obvineného do väzby odkazom na väzbu podľa odseku 2.

čl. II bod 6 §
Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie predsedu senátu alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie, o vzatí do väzby obvineného pre trestné činy terorizmu a to na 144 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

čl. II bod 7 §
Navrhuje sa rozšírenie aplikácie § 76a o predĺžení väzby aj na trestné činy terorizmu, následkom čoho v trestnom konaní o trestných činov terorizmu, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov.

čl. II bod 8 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodmi 4 a 5; nakoľko je potrebná zmena väčšiny vnútorných odkazov, navrhuje sa nové znenie celého ustanovenia.

čl. II bod 9 a 10 §
Navrhuje sa osobitný postup v súvislosti s možnosťami nahradenia väzby podľa § 80 a § 81 v prípade trestných činov terorizmu, a to viazaním na podmienku výnimočných okolností prípadu – rovnako ako u ostatných obzvlášť závažných zločinoch.

čl. II bod 11 §
Rozširuje sa okruh rozhodnutí kde podaná sťažnosť prokurátora má odkladný účinok aj o sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí obvineného z trestných činov terorizmu do väzby.

čl. II bod 12 a 13 §
Navrhuje sa určenie osobitnej maximálnej doby zadržania pri trestných činoch terorizmu a to na 96 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

čl. II bod 14 §
Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o väzbe zadržanej osoby pre trestné činy terorizmu, a to na 144 hodín. Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

čl. II bod 15 §
S ohľadom na špecifické okolnosti trestného konania o trestných činoch terorizmu sa navrhuje vylúčiť možnosť vykonania konfrontácie v trestnom konaní o trestných činoch terorizmu.

čl. II bod 16 §
S ohľadom na špecifické okolnosti trestného konania o trestných činoch terorizmu sa navrhuje rozšírenie možnosti vypočutia svedka pomocou technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu aj vo vzťahu k trestným činom terorizmu.

čl. II bod 17 §
Navrhuje sa ustanoviť zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže byť výsluch svedka vykonaný orgánom činným v trestnom konaní (pre trestné činy terorizmu) považovaný za neopakovateľný úkon. Špecifiká vyšetrovania trestných činov terorizmu spočívajú najmä v množstve úkonov, ktoré je potrebné vykonať a ktoré už nie je možné v ďalšom konaní zopakovať, resp. je možné ich zopakovať iba s veľkými ťažkosťami (teda ide o úkony spravidla neopakovateľné). Takýmito úkonmi sú najmä výsluchy svedkov – cudzincov s bydliskom mimo EÚ, ktorí podľa zistených informácií môžu mať vedomosť o skutku a jeho páchateľovi alebo o skutočnostiach súvisiacich so skutkom alebo mu predchádzajúcich. Tieto je spravidla možné vykonať na začiatku trestného stíhania, pričom informácie získané výpoveďou takéhoto svedka povedú k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, ale po odchode svedka z územia SR, resp. aj z územia EÚ ho už nie je možné opätovne vypočuť, ani prostredníctvom právnej pomoci. Návrh na úpravu definície neopakovateľného úkonu má osobitný význam v prípade prípravného konania, nakoľko v prípade zachovania plnej …

čl. II bod 18 §
Navrhuje sa zohľadniť novú úpravu lehôt na rozhodovanie vo väzobných veciach v intenciách navrhovaných ústavných zmien.

čl. II bod 19 §
Navrhuje sa, aby o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby pre trestné činy terorizmu rozhodoval súd na neverejnom zasadnutí. Postup pri jeho realizácii sa navrhuje upraviť v novom § 302 ods. 3 Trestného poriadku.

čl. II bod 20 a 21 §
V prípade odhaľovania trestných činov terorizmu a zisťovania ich páchateľov sa navrhuje použitie inštitútov dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 205 Trestného poriadku, zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku, podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku a prerušenia trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku.

čl. II bod 22 §
Upravuje sa postup súdu prvého stupňa pri zabezpečovaní podmienok pre konanie nadriadeného súdu o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby pre trestné činy terorizmu. V tejto súvislosti sa samozrejme potrebné aplikovať ústavné zmeny, ktoré sa súčasne navrhujú.

čl. II bod 23
Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie súdu o väzbe obvineného pre trestné činy terorizmu vydaného do Slovenskej republiky na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu a to na 144 hodín (v súlade s bodom 14). Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

čl. II bod 24
Navrhuje sa určenie osobitnej maximálnej doby zadržania pri trestných činoch terorizmu v rámci vydávacieho konania do cudziny na základe žiadosti cudzieho orgánu, resp. pátranie vyhláseného cudzím orgánom na účel jej extradície a to na 96 hodín (v súlade s bodmi 12 a 13). Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

čl. II bod 25
Navrhuje sa určenie osobitnej lehoty pre rozhodnutie predsedu senátu krajského súdu o predbežnej väzbe zadržanej osoby pre trestné činy terorizmu, a to na 144 hodín (v súlade s bodom 14). Ustanovenie nadväzuje na súčasne navrhovanú ústavnú zmenu.

čl. II bod 26
Vzhľadom na navrhovanú zmenu pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa navrhuje doplniť právnu úpravu o prechodné ustanovenie, ktoré bude riešiť prípadné kolízie pri posudzovaní pôsobnosti súdov vykonávajúcich trestné konanie o trestných činoch terorizmu.

čl. III
(novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. III bod 1 §
Navrhuje sa rozšírenie pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu na trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona vzhľadom na narastajúce prejavy extrémizmu, rasizmu, či xenofóbie v spoločnosti s cieľom dôkladného a náležitého objasnenia týchto trestných činov, ktoré predstavujú závažné konanie proti hodnotám spoločnosti chráneným Trestným zákonom. Z dôvodu vysokej závažnosti trestných činov extrémizmu sa javí ako nevyhnutne potrebné zaradiť tieto trestné činy do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Nakoľko od pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa odvíja aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry (viď § 55b zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), navrhovanou zmenou dôjde súčasne k rozšíreniu pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry aj na trestné činy extrémizmu.

čl. III bod 2 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s rozšírením okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 Trestného poriadku pre obvod Krajského súdu v Bratislave a pre obvod Krajského súdu v Košiciach a určením územných obvodov pre tieto okresné súdy v sídle krajského súdu sa navrhuje náležité zosúladenie tohto ustanovenia o miestnej príslušnosti súdov.

čl. III bod 3 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 4; potreba zmeny vnútorného odkazu.

čl. III bod 4 §
Na účely transpozície smernice 2013/48/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa § 34 dopĺňa novým odsekom, ktorý priznáva obvinenému, resp. podozrivému, ak je jeho osobná sloboda obmedzená nové práva. Jedná sa o právo informovať tretie osoby a konzulárny úrad štátu, ktorého je osoba občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt, o obmedzení osobnej slobody, resp. o jeho zadržaní alebo zatknutí. Toto právo je možné uplatniť len vtedy, ak takéto informovanie nie je spojené s neprimeranými obťažnosťami alebo tým nedôjde k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci. Podľa platnej právnej úpravy je uvedené právo priznané len osobám, ktoré boli vzaté do väzby. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje priznať toto právo aj osobám, ktoré boli zadržané alebo zatknuté. V prípade zadržania alebo zatknutia mladistvého je orgán činný v trestnom konaní povinný vždy informovať o tejto skutočnosti zákonného zástupcu mladistvého, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a ak má mladistvý ustanoveného opatrovníka aj jeho. Ide o obligatórne vyrozumenie, pričom je vždy …

čl. III bod 5 §
V nadväznosti na zavedenie nového ustanovenia § 34 ods. 4, sa navrhuje vypustiť posledná časť tretej vety. Právo vyrozumieť tretiu osobu o obmedzení osobnej slobody neprináleží len osobe, ktorá bolo vzatá do väzby, ale aj obvinenému, resp. podozrivému ak bola ich osobná sloboda obmedzená, t. j. pri zadržaní alebo zatknutí.

čl. III bod 6 §
Z dôvodu primeraného rozloženia zaťaženosti na jednotlivých okresných súdoch v obvode Krajského súdu v Bratislave a v obvode Krajského súdu v Košiciach sa navrhuje rozšírenie okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 Trestného poriadku pre obvod Krajského súdu Bratislava a obvod Krajského súdu Košice. Obvody týchto súdov vymedzuje zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov Týmto rozšírením sa zabezpečí rovnomerné zaťaženie takto určených okresných súdov v sídle krajského súdu ako aj zvýšenie efektívnosti práce na týchto súdoch, nakoľko dôjde k zníženiu nápadov na Okresnom súde Bratislava I a Okresnom súde Košice I.

čl. III bod 7 §
Vzhľadom na navrhované rozšírenie okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 Trestného poriadku pre obvod Krajského súdu v Bratislave a pre obvod Krajského súdu v Košiciach a určenie územných obvodov pre tieto okresné súdy v sídle krajského súdu sa navrhuje doplniť právnu úpravu o prechodné ustanovenie, ktoré bude riešiť prípadné kolízie pri určovaní príslušnosti súdov vykonávajúcich trestné konanie o trestných činoch uvedených v § 16 ods. 1 Trestného poriadku. Uvedené platí aj na rozšírenie pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu na trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona. To znamená, že všetky konania začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

čl. III bod 8
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. VI
(účinnosť) Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a berúc do úvahy potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2017. Navrhuje sa aby novela zákona o súdnych poplatkoch, ktorou sa zavádza súdny poplatok pri porušení povinnosti komunikovať so súdom elektronicky nadobudol účinnosť až 1.januára 2018, čím sa vytvorí priestor pre nositeľov povinnosti komunikovať so súdom elektronicky tak aby sa materiálne a technicky pripravili na túto povinnosť. V Bratislave, 1. marca 2017 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská, v.r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. II
(Novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1 §
Nové ustanovenie má za cieľ umožniť slovenským orgánom vydať rozhodnutie s extrateritoriálnym účinkom, ktoré je potrebné na to, aby sa mohol úkon vykonať v cudzine.

čl. II bod 2
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. II
(Trestný poriadok)

čl. II bod 1 (§ 48 ods. 2) §
Vo vzťahu k vypusteniu slov ,,a je nebezpečenstvo z omeškania“ orgány činné v trestnom konaní evidujú rozdielnu súdnu prax pri ustanovovaní opatrovníkov maloletým poškodeným v prípadoch, v ktorých sú podozrivými osobami z trestného činu spáchaného na maloletom ich rodičia (respektíve ich zákonní zástupcovia). Súdy v niektorých prípadoch vyhodnocujú absenciu nebezpečenstva z omeškania tak, že ak zákonnému zástupcovi nebolo vznesené obvinenie, až do momentu vznesenia obvinenia môže vykonávať práva poškodeného (evidované sú takéto rozhodnutia v územnom obvode krajských prokuratúr v Nitre, Žiline a Košiciach). V tomto prípade ale nejde len o rozdielnu aplikačnú prax, ale aj o potrebu legislatívnej zmeny, nakoľko vyššie uvedené slová, ktoré sa vypúšťajú, možno považovať za nadbytočné. V nadväznosti na uvedené teda ak zákonný zástupca poškodeného nemôže z akýchkoľvek dôvodov vykonávať práva poškodeného v trestnom konaní, mal by byť poškodenému vždy ustanovený opatrovník, nakoľko je to na ochranu jeho práv – práv poškodeného nevyhnutné. Vo vzťahu k preformulovaniu poslednej vety ,,Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti …

čl. II bod 2 (§ 121 ods. 5) §
Navrhovanou právnou úpravou sa dopĺňa spôsob zaznamenávania výsluchu obvineného, ak ide o osobu mladšiu ako 18 rokov. Predmetnou úpravou sa navrhovateľ snaží zabezpečiť dostatočnú ochranu detí, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní a ktoré nie sú vždy schopné pochopiť obsah výsluchov, ktoré sa s nimi vedú. Z tohto dôvodu sa navrhuje uskutočniť výsluch obvineného mladšieho ako 18 rokov s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu. Požiadavka doplnenia takéhoto ustanovenia vyplynula zo smernice 2016/800 a potreby jej riadneho transponovania do nášho právneho poriadku. Podľa čl. 9 smernice 2016/800 členské štáty zabezpečia, aby bol vyhotovený audiovizuálny záznam výsluchu detí políciou alebo inými orgánmi presadzovania práva počas trestného konania, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, berúc do úvahy okrem iného i to, či je obhajca prítomný, alebo nie, a či je dieťa pozbavené osobnej slobody, alebo nie, pričom v prvom rade sa vždy zohľadnia najlepšie záujmy dieťaťa. Z tohto dôvodu sa zavádza do ustanovenia výslovná …

čl. II bod 3 (§ 187 ods. 1) §
Súčasná právna úprava umožňuje oprávneným subjektom podať sťažnosť do troch dní, pričom navrhovaným znením sa stanovuje, že má ísť o pracovné dni, čo v konečnom dôsledku môže znamenať určité primerané predĺženie lehoty, najmä v prípadoch, kedy v praxi nastane situácia, že niektoré oprávnené subjekty, ktoré pre podanie sťažnosti potrebujú vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc (najmä obvinený, poškodený či oznamovateľ), čo im môže komplikovať práve skutočnosť ak by uvedené nastalo počas víkendu. Navrhovanom právnou úpravou sa teda možný nedostatok eliminuje, čo v konečnom dôsledku môže prispieť aj ku kvalitnejšiemu vypracovaniu sťažnosti.

čl. II bod 4 (§ 258 ods. 5) §
V dôsledku zavedenia navrhovaného ustanovenia § 121 ods. 5 sa bude v prípade, ak je ako obvinený vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov vykonávať výsluch takýchto osôb s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu, v dôsledku čoho je žiaduce, aby bolo okrem štandardného postupu v zmysle súčasnej právnej úpravy v § 258 ods. 4, kedy sa na návrh prokurátora prečíta zápisnica alebo jej časť o skoršom výsluchu obvineného, umožnené aby sa na návrh prokurátora aj prehral takýto audio-vizuálny záznam skoršej výpovede obvineného mladšieho ako 18 rokov, ktorý je zavedený novou právnou úpravou v § 121 ods. 5.

čl. II bod 5 (§ 347 ods. 2 písm. b)) §
Ide o precizáciu ustanovenia, po vzore predchádzajúcej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa ustanovenia dielu upravujúceho konanie proti mladistvým nepoužijú ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku veku obvineného.

čl. II bod 6 (§ 419 ods. 1) §
Navrhované znenie má za cieľ odstrániť limitáciu vo vzťahu k rozhodnutiu o prípadnom predĺžení skúšobnej doby na verejnom zasadnutí, nakoľko nie je dôvodné aby sa uvedené realizovalo len v prípade mladistvého.

čl. II bod 7 (§ 567n) §
Vzhľadom na navrhované znenie § 187 ods. 1, ktorým sa stanovuje, že sťažnosť je možné podať do troch pracovných dní bolo potrebné zaviesť prechodné ustanovenie, ktoré zreteľne určuje akým spôsobom sa má aplikovať nové navrhované znenie § 187 ods. 1 a to teda tým spôsobom, že sťažnosť, ktorú v zmysle navrhovanej právnej úpravy možno podať do 3 pracovných dní je možné podať proti uzneseniam, ktoré boli vydané až od momentu účinnosti navrhovanej právnej úpravy (t. j. uznesenia vydané dňa 1.júla 2018 a neskoršie).

čl. II bod 8
Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 16., ktorým sa transponuje smernica 2016/800, ďalej bod 17., ktorým sa transponuje smernica 2016/1919 a bod 18, ktorým sa transponuje smernica 2017/541.

čl. II
(zákon č. 301/2005 Z. z.) Predmetom právnej úpravy uvedenej v čl. II je novelizácia zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších prepisov. Doplnenie Trestného poriadku je nevyhnutné, aby sa umožnila obnova trestného konania ako dôsledok rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu v oblasti trestného práva, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak na jeho základe bol vydaný právoplatný rozsudok, ktorý ešte nebol vykonaný.

čl. III
(Trestný poriadok)

čl. III bod 1 §
V prípadoch porušenia ochranného dohľadu sa aplikuje na území SR nejednotný postup, absentuje súvisiaca právna úprava a teda nie je jednoznačne určený mandát probačného a mediačného úradníka pre postup pri marení dotknutého úradného rozhodnutia. Navrhovaná zmena určuje postup pre dané prípady, odbremení sudcu od administratívnych úkonov, urýchli proces prejednania marenia ochranného dohľadu a posilní sa taktiež oblasť terciárnej prevencie.

čl. III bod 2 §
S prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť nároky psychológa, ak je pribratý k úkonu trestného konania v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy alebo iný preukázateľný príjem, napr. cez víkend alebo sviatok, prípadne v nočných hodinách. Navrhuje sa, aby v takom prípade mal nárok na odmenu, ktorej výška bude určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

čl. III bod 3, 17 a 18 §
Navrhuje sa zmena právnej úpravy s cieľom zamedziť účelovým námietkam obvinených v otázke zaujatosti sudcu/senátu, ktorý rozhodoval o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia. V tomto kontexte sa súčasne precizujú ustanovenia o konaní o dohode o vine a treste a to tým spôsobom, aby pri popise skutku v rámci konania o vine a treste nebola narušená zásada podľa § 2 ods. 4 k osobám, ktoré sa na dohode nezúčastňujú. Obdobná úprava sa navrhuje vo vzťahu k možnosti skončenia veci aj len vo vzťahu k niektorému zo spoluobvinených samostatne.

čl. III bod 4 a 5 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 3; potreba zmeny vnútorných odkazov.

čl. III bod 6 §
S cieľom zabezpečenia rovnomerného ustanovovania obhajcov sa navrhuje doplniť odkaz na použitie programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti pri ustanovovaní obhajcov ex offo. Návrhom sa reaguje na podnety zástupcov advokátov, ktorý poukazujú na prax niektorých súdov, ktorý pri ustanovovaní obhajcov ex offo nepostupujú podľa § 30 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v zmysle ktorého „pri ustanovovaní obhajcov sa dbá na to, aby boli advokáti ustanovovaní za obhajcov rovnomerne“.

čl. III bod 7 §
V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje v prípade, že zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva, sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť poškodenému, ktorý je v týchto prípadoch maloletý adekvátnu právnu pomoc v trestnom konaní na riadne uplatňovanie jeho práv a podávanie opravných prostriedkov osobou, ktorá má na to adekvátne právnické vzdelanie.

čl. III bod 8 a 9 §
Uvedenú zmenu si vyžaduje dlhodobá prax, nakoľko realizácia zápisníc v podobe upravenej v § 58 Trestného poriadku nie je vhodná pre oblasť probácie a mediácie, kde ide o mimosúdne riešenie sporov. Predmetné ustanovenie na niektorých okresných súdoch probační a mediační úradníci realizujú vo vzťahu k probácii a mediácii, kde dochádza k protichodným účinkom vo vzťahu k cieľom jednotlivých inštitútov, pričom probačný a mediačný úradník sa stavia do pozície sudcu alebo vyšetrovateľa. V praxi sa v zaobchádzaní s obvinenými, obžalovanými a odsúdenými z jednotlivých probačných stretnutí realizujú napr. len záznamy zo stretnutia, úradné záznamy, ak ide o mimoriadnu situáciu, priebežné správy, záverečné správy alebo podnety a návrhy na premenu trestu atď. Ten istý problém sa dotýka aj inštitútu trestnej mediácie, kde nie je žiaduce, aby sa realizovala zápisnica podľa ustanovenia § 58 Trestného poriadku, nakoľko ide formu mimosúdneho riešenia sporu, kde rozhovory sú dôverné, len výsledok je spoločne deklarovaný vo forme dohody a návrhu na zmier alebo podmienečne zastavenie trestného stíhania. …

čl. III bod 10 §
Prax si vyžaduje, aby aj v prípadoch, keď dohľad probačného a mediačného úradníka je posilnený elektronickým monitoringom a obvinený opakovane porušuje povinnosti upravené osobitným predpisom (§ 28 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami) s úmyslom mariť výkon kontroly, vyhnúť sa dohľadu a tým zamedziť možnosti súdu preukázať porušovanie povinností/obmedzení uložených rozhodnutím, mohol príslušný orgán rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby. Uvedené ustanovenie bude motivovať kontrolovanú osobu vzdať sa konania, ktorým by rušila priebeh kontroly a poskytovať súčinnosť probačnému a mediačnému úradníkovi.

čl. III bod 11 a 12 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 13.

čl. III bod 13 §
Ako motivačný faktor pre dodržiavanie pravidiel spoločnosti sa dopĺňa dôvod pre prepadnutie peňažnej záruky. Ide najmä o možnosť postihu obvineného (napr. recidívny zlodej a bitkár), ktorý po prepustení na kauciu síce nespácha trestný čin, ani formálne neporuší uložený zákaz/povinnosť/obmedzenie, ale inak nevedie riadny život, napr. pácha priestupky proti majetku alebo proti občianskemu spolunažívaniu.

čl. III bod 14 §
V súčasnosti nedisponujeme právnou úpravou týkajúcou sa prípadov obvinených, ktorým boli uložené povinnosti/obmedzenia, a ktorí sú zároveň podrobení kontrole technickými prostriedkami a požadujú výnimku. Ide o bežné životné situácie, ktoré však môžu mať dopad na dodržiavanie uložených povinností/obmedzení a výkon kontroly technickými prostriedkami. V prípadoch odsúdeného a nariadeného výkonu trestu domáceho väzenia môže posúdiť a rozhodnúť o udelení výnimky až na 48 hodín priamo probačný a mediačný úradník. V prípade obvineného však takáto možnosť neexistuje a možné je len prerušenie kontroly technickými prostriedkami podľa § 22 zákona č. 78/2015 Z. z., pri ktorom je potrebné odinštalovať technické zariadenia. Ide o prípady, kedy sa pri vyšetrení využíva medicínska technika, je často nevyhnutné, aby v čase takéhoto vyšetrenia obvinený nemal na tele umiestnené osobné identifikačné zariadenie (obvinený vopred oznámi probačnému a mediačnému úradníkovi, že absolvuje lekárske vyšetrenie, napr. CT, rádiologické vyšetrenie a pod.) Navrhovanou zmenu však bude možné riešiť i situácie, kedy z dôvodu životnej situácie by mohlo dôjsť k porušeniu uložených …

čl. III bod 15 §
Návrh reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti so zabezpečením psychológa alebo znalca k výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete. Navrhovanou zmenou sa upúšťa od obligatórnej prítomnosti psychológa a znalca pri výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete. Zároveň sa rozširuje možnosť prizvať na výsluch obzvlášť zraniteľnej obete aj zástupcu organizácie na pomoc poškodeným. Prítomnosť týchto osôb alebo niektorej z nich na takomto výsluchu bude vyhodnotená na základe individuálnych potrieb obete, ktorú uskutoční príslušný policajt. Zotrvávanie na doterajšej obligatórnej povahe právnej normy je z hľadiska aplikačnej praxe kontraproduktívne.

čl. III bod 16 §
S ohľadom na navrhovanú zmenu ustanovenia § 134 ods. 4 Trestného poriadku (bod 11), ktorou dochádza k zúženiu počtu výsluchov, ku ktorým je potrebné obligatórne pribrať psychológa alebo znalca alebo zástupcu organizácie na pomoc poškodeným, sa navrhuje zmena § 135 ods. 1 Trestného poriadku, tak aby bola zaručená osobitná ochrana maloletých poškodených, ak sú vypočúvaní ako svedok o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na ich vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku opakovanej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti.

čl. III bod 19 §
S ohľadom na identifikované problémy aplikačnej praxe v súvislosti so zmenami v zložení senátu, ktoré majú za následok nevyhnutnosť opakovania hlavného pojednávania, čo vedie k neúmernému predlžovaniu súdnych konaní, sa navrhuje zmena právnej úpravy v tom význame, že zmena jedného člena senátu nevytvára zákonnú prekážku pokračovania v hlavnom pojednávaní, pokiaľ samotný nový člen senátu to nepovažuje za potrebné. Uvedená zmena sa netýka zmeny v zložení senátu v osobe predsedu senátu, ak ide o senát zložený zo sudcu a prísediacich. Navrhovaná zmena nemá v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva dopad na zachovanie zásady bezprostrednosti a ústnosti konania pred súdom, naopak prispeje k plynulosti trestného konania a zamedzí opätovnému vykonávaniu svedeckých výpovedí a dôkazov, ktoré už boli v súdnom konaní raz vykonané.

čl. III bod 20 §
Ide o odstránenie obsolentnej časti ustanovenia, keďže ochranné opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku (§ 83a a 83b) boli z Trestného zákona vypustené zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016.

čl. III bod 21 §
S ohľadom na rešpektovanie ústavného práva na zákonného sudcu sa navrhuje doplnenie právnej úpravy v súvislosti s rozhodovaním odvolacieho súdu, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu a to tak, že odvolací súd môže rozhodnúť o prejednaní a rozhodnutí v inom zložení senátu len v prípade, ak existujú pre takéto rozhodnutie dôležité dôvody (napr. ako pri odňatí a prikázaní veci podľa § 23 Trestného. poriadku).

čl. III bod 22 §
Pomerne často sa v praxi stáva, že na základe súčasného znenia sudcovia vyžadujú, aby v rámci predbežného šetrenia probačný a mediačný úradník požiadal obvineného, aby si zabezpečil od lekára potvrdenie, že je spôsobilý vykonávať trest povinnej práce. Za uvedený úkon obvinený musí lekárovi zaplatiť od 5 do 15 eur. Keďže takýto doklad obvinený nemusí predkladať počas pojednávania v rámci rozsudku, nie je odôvodnené požadovať ho pri trestnom rozkaze. Cieľom inštitútu predbežného šetrenia pri treste povinnej práce je primárne vysvetliť obvinenému podmienky trestu povinnej práce, získať jeho stanovisko, či s takýmto trestom súhlasí a ak áno, tak podľa vopred nastaveného dotazníka získať ďalšie relevantné informácie za účelom vykonateľnosti trestu povinnej práce. Až na základe uvedeného probačný a mediačný úradník spracuje správu pre sudcu alebo prokurátora, kde o. i. konštatuje napr., že odsúdený uviedol, že nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone trestu povinnej práce atď. Keďže dôjde k osobnému stretnutiu medzi obvineným a probačným a mediačným úradníkom, tým dokážeme …

čl. III bod 23 §
Účelom navrhovanej zmeny je zrýchlenie a administratívneho procesu rozhodovania o premene zvyšku trestu odňatia slobody, čo v konečnom dôsledku môže motivovať odsúdeného k uprednostneniu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia pred možnosťou podmienečného prepustenia. Súčasťou návrhu zákona je i novelizačný článok, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2015 Z. z. tak, že žiadosť na vykonanie predbežného šetrenia môže dať i riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody ešte pred podaním návrhu na premenu na súd, čo odbremení sudcu v príslušnej administratíve - nemusí po doručení takéhoto návrhu na premenu zabezpečovať predbežné šetrenie prostredníctvom probačného a mediačného úradníka, v stanovenej lehote. Návrh riaditeľa väznice tak už bude obsahovať aj stanovisko probačného a mediačného úradníka, - správu z predbežného šetrenia, či odsúdený spĺňa príslušné zákonom stanovené podmienky pre možnosť premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

čl. III bod 24 §
Cieľom navrhovanej úpravy je odstrániť nedostatok právnej úpravy a dosiahnuť stav, kedy súd pri premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia vydá rozhodnutie o premene trestu na trest domáceho väzenia a súčasne nariadi aj výkon tohto trestu.

čl. III bod 25 §
V praxi sa stáva, že odsúdený je prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s trestom domáceho väzenia v piatok poobede, alebo pred štátnym sviatkom a sudca v intenciách zákona žiada, aby sa odsúdený dostavil k probačnému a mediačnému úradníkovi do 24 hodín, čo v praxi nie je vždy možné z objektívnych dôvodov zabezpečiť. Napriek tomu, že § 63 Trestného poriadku upravuje počítanie lehôt a prípad, kedy koniec lehoty pripadá na deň pracovného pokoja alebo voľna, výslovne sa uvádza želaný postup aj v tomto ustanovení.

čl. III bod 26 §
Úprava súvisiaca s doplnením právnej úpravy podmienečného prepustenia s obligatórnym využitím kontroly technickými prostriedkami. Za účelom eliminovania ďalšej záťaže, ktorá by vznikala podávaním príslušných návrhov zo strany odsúdených sa títo z navrhovacieho „oprávnenia“ vylučujú. Personál Zboru väzenskej a justičnej stráže je pri zaobchádzaní s odsúdenými počas pobytu v ústave spôsobilý identifikovať prípady, v ktorých by ďalší, niekoľkoročný pobyt v ústave mal vplyv na následnú úspešnú reintegráciu odsúdeného do spoločnosti. Možnosť podať návrh na podmienečné prepustenie sa preto v takýchto prípadoch ponecháva výlučne riaditeľovi ústavu.

čl. III bod 27 a 28 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním odsekov v § 415.

čl. III bod 29 §
V praxi dlhodobo pretrváva nejednotný výklad súdov k príslušnosti pre nariadenie uloženého ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania. Vznikajú tak situácie, kedy probačný a mediačný úradník, ktorý by mal reálne zabezpečiť výkon ochranného dohľadu nemá na túto činnosť mandát - „nariadenie“ a jeho upozornenia, že takto uložený ochranný dohľad nebol nariadený, súdy ignorujú. Stáva sa preto opakovane, že takéto nariadenie niekedy vôbec nie je doručené probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. je mu doručené s nezanedbateľným omeškaním, po uplynutí 1 – 2 mesiacov od okamihu, kedy mal začať výkon ochranného dohľadu.

čl. III bod 30 §
Navrhuje sa osobitne upraviť príslušnosť na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu vo vykonávacom konaní, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z cudziny v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu, a to predsedom senátu nadriadeného súdu. V aplikačnej praxi nastali situácie, kedy zákonné podmienky pre vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu boli splnené už v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody, kedy však prvostupňový súd ešte nedisponoval príslušným trestným spisom. V snahe zamedziť sporom o príslušnosť na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu medzi nadriadeným a prvostupňovým súdom v týchto špecifických prípadoch sa navrhuje, aby medzinárodný zatýkací rozkaz na účely dodania do výkonu trestu odňatia slobody mohol vydať aj predseda senátu nadriadeného súdu.

čl. III bod 31 §
Ustanovuje sa, že štát znáša trovy obvineného, ktoré vznikli s plnením obmedzení a povinností uložených podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, ak ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy je možné od uloženia povinnosti uhradiť tieto trovy celkom alebo čiastočne upustiť. Uvedené ustanovenie má pokrývať najmä prípady neúmerne vysokých nákladov spojených s probačným programom, uloženou povinnosťou alebo obmedzením v pomere k životnej situácii obvineného/odsúdeného, ktoré by tak boli v hrubom nepomere, resp. prípady obvinených, ktorí nemajú majetok. Dôvody hodné osobitného zreteľa posúdi súd, pričom skutočnosť, že obvinený nemá dostatočné prostriedky musí sám preukázať.

Čl. I

bod 1
Rozsudok sa bude doručovať poškodenému aj vtedy, ak si neuplatnil nárok na náhradu škody, aby mohol proti nemu podať odvolanie.

bod 2
Dohoda o vine a treste sa bude môcť uzavrieť len so súhlasom poškodeného. Vzhľadom na to je potrebná aj jeho prítomnosť na konaní o dohode o vine a treste prostredníctvom jeho predvolania a upovedomenia jeho splnomocnenca.

bod 3
Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie, vzhľadom na to, že bez súhlasu poškodeného nebude možné uzatvoriť dohodu o vine a treste.

bod 4
Dohodu o vine a treste bude musieť podpísať poškodený na znak súhlasu s jej obsahom, pričom sa vypúšťa podmienka úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a zúčastnenia sa konania.

bod 5
Rozširuje sa právo poškodeného podať odvolanie proti rozsudku. Rozsudok bude môcť poškodený napadnúť nielen pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ale aj pre nesprávnosť ktoréhokoľvek iného výroku.

bod 6
Poškodený bude môcť rozsudok napadnúť odvolaním v neprospech obžalovaného nielen čo do povinnosti nahradiť škodu, ale aj z dôvodu nesprávnosti ktoréhokoľvek iného výroku.

bod 7
Odvolací súd bude môcť zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného aj na základe odvolania poškodeného, a to nielen vo výroku o náhrade škody.

bod 8
Trestný rozkaz sa bude doručovať poškodenému aj vtedy, ak si neuplatnil nárok na náhradu škody, aby mohol proti nemu podať odpor.

bod 9
Rozširuje sa právo poškodeného podať odpor proti trestnému rozkazu. Poškodený bude môcť napadnúť nielen výrok o náhrade škody, ale aj akýkoľvek iný výrok trestného rozkazu.

bod 10
Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie, vzhľadom na to, že poškodený bude môcť podať odpor proti ktorémukoľvek výroku trestného rozkazu.

bod 11
Poškodený získa právo podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, a to proti ktorémukoľvek výroku.

bod 12
Poškodený získa právo podať návrh na obnovu konania v neprospech obvineného. Čl. II Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2019.

čl. II (Trestný poriadok)

čl. II bod 1 §
Účelom navrhovanej zmeny § 10 ods. 8 Trestného poriadku je v nadväznosti na zmeny zákona o Policajnom zbore a rešpektujúc pri tom rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva zvýrazniť procesnú nezávislosť vyšetrovateľov inšpekčnej služby Policajného zboru (Úradu inšpekčnej služby). Na tento účel sa do § 10 ods. 8 Trestného poriadku dopĺňa právna úprava vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby. Ak teda Trestný poriadok používa pojem policajt, tak v prípade trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov pôjde o vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby (poverení príslušníci v Úrade inšpekčnej služby nepôsobia). Z uvedenej úpravy teda vyplýva osobitná príslušnosť inšpekčnej služby v trestnom konaní. Súčasné znenie § 10 ods. 8 je koncipované vo všeobecnej rovine a zároveň osobitným spôsobom. Všeobecná úprava je obsiahnutá v § 10 ods. 8 písm. a) a c), a teda policajtom treba primárne rozumieť vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka Policajného zboru. Výnimky z tohto pravidla sú obsiahnuté v § 10 ods. 8 písm. b), d) až g) platného znenia Trestného poriadku, a …

čl. II bod 2 §
Vzhľadom na zmeny v bode 1 sa vypúšťa pôsobnosť poverených príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch zboru aj jeho zamestnancov.

čl. II bod 3 a 5 §
Ide o legislatívno-technickú úpravy v nadväznosti na doplnenie nového písmena v § 10 ods. 8.

čl. II bod 4 §
Miestnu príslušnosť policajtov Trestný poriadok nijak neupravuje, ustanovenia o úkonoch miestne nepríslušných policajtov teda nemajú opodstatnenie. Môže však prichádzať do úvahy vecná nepríslušnosť, ktorá je Trestným poriadkom daná. Navrhuje sa preto z dôvodu právnej istoty a jednoznačného postupu, ktorý by nebol spochybňovaný, upraviť ustanovenia o úkonoch nepríslušných policajtov, bez ohľadu na dôvod nepríslušnosti.

čl. II bod 6 §
Trestný poriadok v súčasnosti počíta so spormi o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré majú spoločného nadriadeného a medzi spormi o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev. Po zavedení vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby do § 10 ods. 8 však môžu prichádzať do úvahy spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré nemajú spoločného nadriadeného ani nie sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev. Obdobne to platí v ustanovení o odňatí a prikázaní veci. Navrhuje sa preto doplniť odseky 5 a 6 v § 201 o rozhodovanie prokurátora aj v sporoch o príslušnosť, resp. pri odňatí a prikázaní veci, medzi vyšetrovateľom Policajného zboru [§ 10 ods. 8 písm. a)] a vyšetrovateľom Policajného zboru zaradeným na Úrade inšpekčnej služby [§ 10 ods. 8 písm. b)].

čl. II bod 7 §
Okrem legislatívno-technických úprav nadväzujúcich na zmeny v § 10 ods. 8 sa v ustanovení o skrátenom vyšetrovní upravuje aj vykonávanie skráteného vyšetrovania vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby, nie povereným príslušníkom, ktorý by bol inak príslušný na skrátené vyšetrovanie.

čl. II bod 8 §
Navrhuje sa vypustiť oprávnenie prokurátora pri odňatí veci prikázať vec inému policajtovi, a to aj miestne nepríslušnému, teda ostane iba oprávnenie odňať vec a urobiť opatrenie, aby bola vec prikázaná inému policajtovi (stav podľa „starého“ Trestného poriadku do roku 2006). Policajt v zmysle definície v § 10 ods. 8 je konkrétna osoba, oprávnenie odňať vec konkrétnemu policajtovi v rámci vykonávaného dozoru je na mieste. Prikazovať vec konkrétnemu policajtovi však nie je žiaduce vzhľadom na to, že prideľovanie vecí v rámci jednotlivých útvarov Policajného zboru je záležitosťou nadriadeného, ktorý pri tom posudzuje organizačné, technické, personálne aspekty (zaťaženosť jednotlivých vyšetrovateľov, súvislosť s inými prípadmi, špecializácia), o existencii ktorých dozorujúci prokurátor nemá dostatočné informácie.

čl. II bod 9 §
V rámci dozoru prokurátora sa dopĺňajú dve nové oprávnenia. Prokurátor bude môcť rozhodnúť o tom, aby skrátené vyšetrovanie vykonal vyšetrovateľ (a nie poverený príslušník), keďže v súčasnosti mu zákon umožňuje iba nariadiť, aby sa namiesto skráteného vyšetrovania vykonalo v danej veci vyšetrovanie. V nadväznosti na vymedzenie príslušnosti na vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov sa dopĺňa oprávnenie prokurátora, aby mohol trestný čin príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vyšetrovať namiesto vyšetrovateľa zaradeného na Úrade inšpekčnej služby [§ 10 ods. 8 písm. c)] vyšetrovateľ Policajného zboru [§ 10 ods. 8 písm. a)], avšak v tomto prípade iba so stanoviskom riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.

čl. II bod 10 §
Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zmeny v odseku 2.

čl. II bod 11 §
V dôsledku navrhovaných zmien v príslušnosti vyšetrovateľov a poverených príslušníkov sa dopĺňa štandardné prechodné ustanovenie o dokončení konaní začatých pred účinnosťou zákona podľa doterajších predpisov.

čl. II (Trestný poriadok)

čl. II bod 1 (§ 54a) §
Navrhuje sa upraviť procesné postavenie oznamovateľa rozšírením jeho práv o právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov resp. ich doplnenie ako aj právo predkladať dôkazy. Cieľom tejto úpravy je umožniť oznamovateľovi, ktorí je znalý odbornej stránky problematiky v oblasti ktorej sa vyšetruje podozrenia na spáchanie trestného činu napomáhať orgánom činným v trestnom konaní vyhľadávať a zabezpečovať relevantné dôkazy za účelom ich vyhodnotenie v rámci trestného konania a to najmä v prípadoch, kedy z povahy veci orgány činné v trestnom konaní nemusia nevyhnutne disponovať potrebnou odbornosťou. Taktiež sa navrhuje rovnaké procesné postavenie zveriť aj Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to v tých prípadoch, ak oznamovateľ požiadal o poskytnutie ochrany a tá mu bola týmto úradom poskytnutá.

čl. II bod 2 až 9 (§ 69 ods. 1, § 206 ods. 5, § 214 ods. 4, § 215 ods. 5 a 6, § §
V kontexte bodu 1 a s cieľom umožniť oznamovateľom aktívne pôsobiť v procese odhaľovanie trestnej činnosti a napomáhať orgánom činným v trestnom konaní zaisťovať dôkazy v predsúdnej etape trestného konania sa v bodoch 2 až 9 navrhuje umožniť oznamovateľom nazerať do spisov, rozšíriť notifikačnú povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k oznamovateľom pokiaľ ide o uznesenie o rozšírení obvinenia, uznesenia o zastavení, o podmienečnom zastavení, o prerušení alebo o zastavení trestného stíhania, ako aj o opatreniach prokurátora v rámci jeho dozoru nad zákonnosťou pred začiatkom trestného konania a rámci prípravného konania. Zároveň sa navrhuje aby mohol oznamovateľ proti týmto procesným rozhodnutiam podať sťažnosť.

čl. II
(Trestný poriadok)

čl. II bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zavádza legislatívna skratka „videokonferenčné zariadenie“.

čl. II bod 2 §
Navrhuje sa, aby úkony trestného konania, ktoré je nutné vykonať mimo svojho obvodu, bolo možné vykonať okrem dožiadania okresného súdu, prokurátora alebo policajta, kde má byť úkon vykonaný aj prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Ide najmä o výsluchy osôb, ktoré sú subjektom trestného konania.

čl. II bod 3 §
V prípade podpisovania zápisnice, ak bol úkon vykonaný s využitím videokonferenčného zariadenia sa výslovne ustanovuje, že osoba, ktorej sa takýto úkon týka, zápisnicu nepodpisuje. Dôvodom tejto výnimky je skutočnosť, že takáto osoba, t. j. osoba voči ktorej sa vykonáva úkon trestného konania (výsluch) prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, sa nenachádza v mieste, kde sa zápisnica vyhotovuje.

čl. II bod 4 §
Trestný poriadok sa dopĺňa o nový § 61b, ktorý upravuje, resp. bližšie špecifikuje postup pri vykonávaní výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. V odseku 1 sa ustanovuje, že ak sa osoba (napr. obvinený podľa § 121 ods. 4, svedok podľa § 134 ods. 1 až 3) vypočúva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, upovedomí sa vhodným spôsobom o čase a mieste výsluchu obhajca alebo priamo obvinený, ak ten nemá obhajcu. Upovedomenie o výsluchu je potrebné doručiť najmenej 5 pracovných dní pred vykonaním výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. V navrhovanom odseku 2 sa ustanovuje povinnosť overiť totožnosť vypočúvanej osoby, totožnosť podľa navrhovanej úpravy overuje osoba, ktorá je v rovnakom procesnom postavení ako osoba, ktorá výsluch vykonáva. Výnimku z tohto pravidla predstavuje situácia, ak výsluch vykonáva súd, totožnosť vypočúvanej osoby môže overiť aj poverený zamestnanec súdu alebo ak ide o vypočúvanú osobu vo výkone trestu alebo vo väzbe, totožnosť môže overiť aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Zároveň sa ustanovuje, že tento zamestnanec je povinný byť prítomný …

čl. II bod 5 §
Prijatím zákona č. 3/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa do zákona zaviedol nový pojem odstúpenia (podania). Pojem odstúpenia v zmysle, aký má na mysli § 62 ods. 3 Trestného poriadku, nemá v Trestnom poriadku, ani v inom procesnoprávnom kódexe žiadne opodstatnenie. V tomto zmysle sa používajú iné pojmy. Z tohto dôvodu bolo potrebné nahradiť tento pojem v § 62 ods. 3 Trestného poriadku pojmom „postúpi“.

čl. II bod 6 §
Legislatívno-technická úprava ustanovenia.

čl. II bod 7 a 8 §
Na základe praktických skúseností v trestných veciach boli zistené problémy pri aplikácii § 115 ods. 6 Trestného poriadku, ak ide o záznam telekomunikačnej prevádzky prebiehajúci v cudzom jazyku. Pre tieto prípady je znenie § 115 ods. 6 Trestného poriadku nepostačujúce a Policajný zbor nie je schopný zabezpečiť dôkazy v súlade s týmto ustanovením, aby ich bolo možné použiť ako dôkazy v trestnom konaní. Podľa § 115 ods. 6 prvej vety Trestného poriadku ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“) vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Nakoľko odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky vykonáva najmä špecializované pracovisko Policajného zboru, úrad zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru (ďalej len „úrad“), zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že doslovný prepis získaných záznamov musí vykonať policajt úradu. …

čl. II bod 9, 12, 18 a 19 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky „videokonferenčné zariadenie“.

čl. II bod 10 §
V nadväznosti na možnosť uskutočniť výsluchu obvineného, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu o ochrane svedka (zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) prostredníctvom videokonferenčného zariadenia sa ustanovuje, že v takomto prípade sa obvinenému zápisnica o jeho výsluchu na základe jeho žiadosti prečíta.

čl. II bod 11 §
S cieľom znížiť neúmerne vysoké výdavky štátu na transport odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby a má vypovedať ako svedok v inom trestnom konaní sa navrhuje, aby v takýchto prípadoch, ak je to primerané a dostačujúce vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo možné vykonať výsluch odsúdeného alebo osoby vo väzbe prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Takéto posúdenie vhodnosti vykonania výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia je v kompetencii orgánu, pred ktorým sa má uskutočniť výsluch. Zároveň sa pojem „technické zariadenie určené na prenos zvuku a obrazu“ nahrádza pojmom „videokonferenčné zariadenie“.

čl. II bod 13 §
V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti. Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa …

čl. II bod 14 §
V praxi sa viackrát stalo, že pomocou bankomatovej karty vlastné dieťa vybralo rodičovi neoprávnene z účtu peniaze a rodič v čase, keď ešte nevedel, kto je páchateľ, podal trestné oznámenie, no následne sa vo vyšetrovaní domáhal zastavenia trestného stíhania, čo však doteraz nebolo možné. Predkladateľ tu poukazuje aj na analógiu pri obdobnom konaní vlastného dieťaťa, ktoré je posúdené napr. ako trestný čin krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 215 alebo neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216, kde sa súhlas poškodeného vyžaduje. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje do výpočtu trestných činov v § 211 doplniť aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona. Taktiež sa navrhuje okruh trestných činov uvedených v § 211 Trestného poriadku rozšíriť aj o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a Trestného …

čl. II bod 15, 16, 17 a 25 §
Navrhovanou úpravou dôjde k zúženiu inštitútu prísediacich ako členov senátu okresného súdu v trestnom konaní, ktorý má z historického hľadiska dlhodobú tradíciu avšak v súčasnej dobe stratil tento inštitút svoje opodstatnenie a je skôr príťažou a obštrukciou pre spravodlivosť, plynulosť a rýchlosť trestného konania. Tento prvok trestného konania je zakotvený v čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej zmeny je, že samosudca bude po novom rozhodovať o prečinoch a aj zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje dvanásť rokov, t. j. o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov bude rozhodovať senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Navrhovaná zmena by mala výrazným spôsobom zefektívniť prácu sudcov na okresných súdoch, a to konkrétne v prípadoch zločinov s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako osem rokov až do hornej hranice trestnej sadzby dvanásť …

čl. II bod 20 §
Navrhuje sa doplnenie § 263 o nové ustanovenie, ktorým sa explicitne ustanoví, že na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia sa použijú predchádzajúce odseky o čítaní zápisnice o výsluchu svedka, obžalovaného alebo spoluobžalovaného.

čl. II bod 21 §
Obdobne ako v predchádzajúcom bode bolo potrebné vykonať doplnenie § 264 s cieľom, aby sa na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia použili ustanovenia odsekov 1 a 2, v prípade, že sa svedok odchýlil v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede. Týmto spôsobom sa má zabezpečiť vysvetlenie a odstránenie rozporov v jeho výpovediach.

čl. II bod 22 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 20; potreba zmeny vnútorného odkazu.

čl. II bod 23 §
Predmetný návrh si vyžiadala aplikačná prax. Cieľom je zachovať kontinuitu procesu a posilniť systémovosť jednotlivých krokov vo vzťahu k elektronickému monitoringu. V súčasnosti probačný a mediačný úradník pomerne ťažkým a komplikovaným spôsobom získava informácie, ktorý sudca v predmetnej veci bude konať a kedy bude pojednávanie. Uvedený návrh vylúči všetky nesystémové a obštrukčné kroky a vytvorí tak efektívnu komunikáciu medzi súdom a probačným a mediačným úradníkom.

čl. II bod 24 §
Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 295 ods. 2, ktorým sa upravuje, resp. ustanovuje, že obmedzenia vo vykonaní dôkazu prehraním obrazového a zvukového záznamu z výsluchu svedka, ktorý bol vykonaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.

čl. II bod 26 §
Navrhuje sa, aby pri odsúdených na trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie bola osobitne upravená doba opakovania podania žiadosti o podmienečné prepustenie po jeho zamietnutí súdom. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby táto doba bola tri roky, čo je predĺžená doba v porovnaní s ročnou dobou, ktorá je stanovená pri ostatných odsúdených, ktorí neboli odsúdení na trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.

čl. II bod 27 §
Zohľadňuje sa existujúca právna úprava osobitného predpisu, a to § 23 ods. 3 zákona 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky skončenia kontroly technickými prostriedkami a okruh osôb, ktoré môžu takéto rozhodnutie iniciovať. Navrhuje sa použiť analogický postup k rozhodnutiu o samotnom podmienečnom prepustení. Proti takémuto rozhodnutiu bude prípustná sťažnosť s odkladným účinkom. Lehota pre opakované podanie návrhu sa skracuje primerane k lehote na podanie návrhu na podmienečné prepustenie s ohľadom na obsah a druh sankcie.

čl. II bod 28 §
Zabezpečenie súladu textácie so znením § 53 ods. 5 Trestného zákona v znení zákona č. 321/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2019 v časti doplnenia konania spočívajúceho v marení výkonu kontroly technickými prostriedkami, ktoré môže viesť k premene trestu.

čl. II bod 29 a 30 §
Dopĺňa sa procesnoprávna úprava v súvislosti so zavedením podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia v navrhovaných § 68a a § 68b Trestného zákona (pozri čl. I bod 16).

čl. II bod 31 §
V nadväznosti na novú právnu úpravu podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia v navrhovaných § 68a a § 68b Trestného zákona (pozri čl. I bod 16) sa precizujú zákonne podmienky upustenia od výkonu trestu domáceho väzenia. V zmysle navrhovaného ustanovenia súd bude môcť upustiť od výkonu trestu domáceho väzenia alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou je taká choroba, ktorej následky na zdraví bez ohľadu na dĺžku trvania vedú k úmrtiu postihnutého. Nevyliečiteľnou duševnou chorobou je taká choroba, ktorá síce vo svojich dôsledkoch nespôsobuje smrť postihnutého, ale jeho nespôsobilosť vnímať okolitý svet a reagovať naň spôsobom primeraným duševne zdravému človeku. V odseku 2 sa navrhuje možnosť podať opravný prostriedok (sťažnosť) proti takému rozhodnutiu súdu. Navrhovaný § 435b je analógiou k ustanoveniu § 413 ods. 2 a 3 Trestného poriadku.

čl. II bod 32 §
Prechodným ustanovením sa ustanovuje, že konania začaté pred 1. augustom 2019, v ktorých bola podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste sa dokončia podľa doterajších predpisov.

čl. II
(zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

čl. II bod 1 až 4 §
V nadväznosti na konaním o porušení č. 2016/0149, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV je potrebné v Trestnom poriadku vykonať korekcie, ktoré zabezpečenia splnenie všetkých záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z cit. smernice. V tomto prípade ide o zohľadnenie skutočnosti, že cit. smernica priznáva určité práva aj rodinným príslušníkom obete. Z pohľadu Trestného zákona tak treba upraviť tie ustanovenia, ktoré zohľadnia ochranu rodinných príslušníkov pred opakovanou alebo druhotnou viktimizáciou napríklad zamedzením osobného kontaktu nie len medzi páchateľom a obeťou, ale aj medzi páchateľom a rodinnými príslušníkmi obete.

čl. II bod 5 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa navrhuje z dôvodu používania správnej a presnej terminológie. V tomto prípade musí ísť o návrh riaditeľa detenčného ústavu.

čl. II bod 6 §
V Trestnom poriadku sa zavádza nové ustanovenie § 463a, ktoré explicitne ustanovuje, že výkon detencie upravuje osobitný zákon (čl. I).

čl. III
(Trestný poriadok)

čl. III bod 1 (§ 1) §
Navrhovanou úpravou dochádza k rozšíreniu účelu trestného konania o riadne odňatie, resp. odčerpanie výnosov z trestnej činnosti, pričom ich odčerpávanie vychádza zo zásady sledovania výnosov (pochádzajúcich) z trestnej činnosti (in rem), ku ktorého uplatňovaniu zaväzujú Slovenskú republiku právne akty Európskej únie, medzinárodné dohovory ako aj rôzne hodnotenia na medzinárodnej úrovni. Je preto viac ako žiaduce aby úlohou orgánov činných v trestnom konaní bolo okrem odhaľovania trestných činov aj odčerpanie výnosov z trestnej činnosti, bez ohľadu na to, kde alebo u ktorej osoby sa tieto výnosy nachádzajú a následne zamerať pozornosť na spravodlivé potrestanie páchateľa (in personam).

čl. III bod 2 (§ 10 ods. 1) §
Navrhovaná právna úprava predstavuje jedno z implementačných opatrení pre riadne vykonávanie nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Cieľom právnej úpravy je dosiahnuť stav, aby všade tam, kde predpisy trestného práva pojednávajú o prokurátorovi sa ním rozumel automaticky aj hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor a stála komora, a to pre tie trestnoprávne veci, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry(právomoc Európskej prokuratúry upravuje čl. 22 až 24 nariadenia). V druhej časti ustanovenia sa zavádza pravidlo, podľa ktorého pôsobnosť generálneho prokurátora v trestnom konaní bude vykonávať hlavný európsky prokurátor alebo iný orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom, ktorým je Vnútorný rokovací poriadok Európskej prokuratúry. Právna úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku už v súčasnosti zveruje určitú pôsobnosť priamo generálnemu prokurátorovi (§ 47 ods. 3 a 4, § 179 ods. 6, § 185 ods. 5, § 207a ods. 2, § 363 až 367, § 369 a nasl., § 530). V …

čl. III bod 3 a 4 (§ 10 ods. 7, § 10 ods. 10) §
Platné znenie § 10 ods. 7 je v súčasnosti nadbytočné a obsolétne s poukazom na znenie § 4 ods. 1 písm. a), § 46 ods. 2 a § 55b ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktoré v spojení s § 14 Trestného poriadku jednoznačne vymedzujú vecnú príslušnosť a procesné postavenie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry ako orgánu sui generis bez akejkoľvek potreby alebo zmyslu väzby statusu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry na právne postavenie krajského prokurátora. S poukazom na fungovanie Európskej prokuratúry môže toto ustanovenie navyše pôsobiť aj problematicky, preto sa navrhuje jeho vypustenie.

čl. III bod 5 (pojem legalizácia výnosu z trestnej činnosti)
V nadväznosti na zavedenie legálnej definície výnosu v Trestnom zákone, ktorou zároveň dochádza aj k zmene zaužívanej terminológie vo vzťahu k pojmu „legalizácia príjmu z trestnej činnosti“, je potrebné naprieč celým procesným predpisom, ktorý upravuje trestné konanie náležite zohľadniť túto skutočnosť, pričom po novom pôjde o „legalizáciu výnosu z trestnej činnosti“ .

čl. III bod 6 (§ 10 ods.19, § 115 ods. 1, § 117 ods. 1) §
Navrhovanou právnou úpravou sa vyjadrí možnosť použitia prostriedkov vyšetrovania (konkrétne odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 a agenta podľa § 117) iba v prípade úmyselného trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo § 234 Trestného zákona. Zavedením nového trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a Trestného zákona, ktoré upravuje nedbanlivostnú formu zavinenia, by sa tak do § 115 a § 117 dostal aj tento trestný čin, čo by narušilo doterajší systém používania nástrojov vyšetrovania iba pri zločinoch, resp. určitých najzávažnejších formách trestných činov.

čl. III bod 7 [§ 14 písm. p) a r)] §
Navrhovanou úpravou sa zakladá pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s novým trestným činom zneužitia práva podľa § 326a Trestného zákona a trestným činom prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d Trestného zákona, keďže pôjde často o sofistikovanú trestnú činnosť, ktorú bude veľmi problematické dokázať. To znamená, že o týchto trestných činoch bude za podmienok ustanovených v § 14 konať a rozhodovať Špecializovaný trestný súd. S pôsobnosťou Špecializovaného trestného súdu ide ruka v ruke pôsobnosť Úradu Špeciálnej prokuratúry ako aj Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bude tieto trestné činy vyšetrovať.

čl. III bod 8 (§ 22a) §
Navrhované ustanovenie nadväzuje na čl. 25 ods. 1 a 6 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Pôvodne sa zákonom č. 242/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov zverila pôsobnosť rozhodovať spory o príslušnosť medzi vnútroštátnymi orgánmi a Európskou prokuratúrou do pôsobnosti generálnej prokuratúry; k tomu pozri § 50 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Pôvodne schválené riešenie však nemožno považovať za vyhovujúce, a to s ohľadom na filozofiu ustanovení nariadenia, podľa ktorého má spory o právomoc rozhodovať nezávislý orgán a s odkazom na čl. 42 ods. 2 písm. c) nariadenia. Je preto potrebná zmena súčasnej úpravy tak, aby tieto spory o právomoc rozhodoval v Slovenskej republike nezávislý orgán, ktorým je výlučne súd. …

čl. III bod 9 (§ 45 ods. 1) §
Z dôvodu zavedenia nového druhu ochranného opatrenia v Trestnom zákone, ktorým je zhabanie časti majetku sa rozširuje definícia zúčastnenej osoby v trestnom konaní.

čl. III bod 10 (§ 50 ods. 1) §
Vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe je v praxi pomerne náročné dokazovať splnenie podmienky „Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované“. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje vypustenie tejto podmienky z platného znenia Trestného poriadku, pričom pre uplatnenie zaistenia majetku bude postačovať uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom zo strany poškodeného a skutočnosť, že vzhľadom na povahu skutku sa zaistenie majetku javí ako vhodné. Nepôjde samozrejme o automatické zaisťovanie majetku po uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody, keďže samotný dovetok úvodnej vety § 50 ods. 1 znie: „možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť“. Ide teda iba o možnosť, nie povinnosť zaistiť majetok po uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody.

čl. III bod 11 (§ 50 ods. 2) §
Aktuálne znenie § 50 ods. 2 upravuje rámcovo problematiku správy zaisteného majetku, ktorá má byť podľa čl. I návrhu zákona upravená samostatným zákonom, a to komplexne. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje vypustiť právnu úpravu správy zaisteného majetku z Trestného poriadku v dotknutom ustanovení a na inom mieste v Trestnom poriadku (§ 98a ods. 3) odkázať na osobitnú právnu úpravu, ktorá bude regulovať správu zaisteného majetku komplexným spôsobom. Ďalej sa navrhovanou právnom úpravou explicitne ustanovuje, že pri zaistení nároku poškodeného je potrebné použiť postup podľa § 95 až 96g.

čl. III bod 12 (§ 55 ods. 7) §
Navrhované ustanovenie nadväzuje na čl. 113 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, podľa ktorého „V prípade mimozmluvnej zodpovednosti Európska prokuratúra v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú spoločné pre právne poriadky členských štátov Európskej únie nahradí všetky škody spôsobené ňou alebo jej zamestnancami pri plnení pracovných povinností v rozsahu, v akom im môže byť daná škoda pripísaná.“. Z nariadenia je teda zrejmé, že v prípade nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu Európskej prokuratúry nepôjde o zodpovednosť Slovenskej republiky, čo vyplýva z doterajšieho znenia § 55 ods. 7 Trestného poriadku. Na základe uvedeného sa preto pristupuje k novelizácii § 55 ods. 7 Trestného poriadku, a to v tom zmysle, že Slovenská republika nebude zodpovedať za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom Európskej prokuratúry. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči Európskej prokuratúre bude potrebné brať na zreteľ – okrem citovaného ustanovenia nariadenia – aj čl. 340 v …

čl. III bod 13 a 14 (§ 59 ods. 1 a 2) §
Cieľom navrhovanej úpravy je vytvorenie podmienok na vyhotovovanie elektronického vyšetrovacieho spisu, resp. zápisnice o úkone v elektronickej podobe a určenie postupu podpisovania takýchto zápisníc v elektronickej podobe a určenie, ako postupovať v prípade, keď nemožno zápisnicu podpísať v elektronickej podobe. Táto právna úprava je nevyhnutná aj s ohľadom na požiadavky vyplývajúce z nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, pretože elektronické vedenie spisov vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry je jedným zo základných prvkov jej riadneho fungovania. V súvislosti s problematikou elektronického vyšetrovacieho spisu je potrebné poukázať aj na nasledovné súvislosti: Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov predstavuje všeobecnú právnu úpravu pre výkon verejnej moci elektronicky zo strany orgánov verejnej moci, čo jednoznačne vyplýva z § 2 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorý vymedzuje pôsobnosť tohto zákona …

čl. III bod 15 a 16 (pojem kvalifikovaný elektronický podpis) §
Zmena sa navrhuje z dôvodu používania správnej, presnej a jednotnej právnej terminológie, nakoľko v slovenskom právnom poriadku bol pojem „zaručený elektronický podpis“ nahradený pojmom „kvalifikovaný elektronický podpis“ – pozri napr. zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).

čl. III bod 17 (§ 89 až § 98a) §
Navrhovaným znením dochádza ku komplexnej a systematickej zmene celého štvrtého dielu prvej časti štvrtej hlavy Trestného poriadku, ktorou sa mení aj názov tohto dielu, pričom po novom sa tento diel bude nazývať „zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie“, čo korešponduje aj s obsahom zaisťovacích inštitútov a účelov zaistenia, ktoré sú v tomto diele nanovo upravené prípadne doplnené. V nadväznosti na potrebu odlíšenia režimu predloženia a zaistenia vecí slúžiacich na účely dokazovania a režimu zaistenia nástrojov a výnosov z trestnej činnosti, ktoré sú de facto vecami sa navrhuje doplniť oddiely s nadpismi, ktoré urobia medzi týmito dvoma „zaisťovacími“ režimami deliacu čiaru. Uvedeným oddelením režimu zaistenia na účely dokazovania a režimu zaistenia nástrojov a výnosov z trestnej činnosti na účely ich prepadnutia alebo zhabania sa zároveň transponuje čl. 8 smernice 2014/42/EÚ, v ktorom je uvedená požiadavka, aby členské štáty dotknutej osobe po zaistení majetku, resp. veci uviedli dôvody vydania takéhoto príkazu na zaistenie. Aj právo Európskej únie jednoznačne od seba odlišuje pojem …

čl. III bod 18 (§ 111 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava ustanovenia súvisiaca so zmenou názvu trestného činu podľa § 219 Trestného zákona.

čl. III bod 19 (§ 112 ods. 1) §
Súčasne znenie dotknutého ustanovenia neumožňuje orgánom činným v trestnom konaní účinne reagovať na aktuálne formy a spôsoby páchania trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu a v nadväznosti na schválený Akčný plán boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktorý vychádza zo zavedenia efektívneho finančného vyšetrovania, sa navrhuje umožniť určených zložkám v rámci použitia tohto prostriedku operatívno-pátracej činnosti aj poskytovanie služby resp. predstierať určité činnosti a tým identifikovať jednotlivé typológie zneužívaných legalizačných schém, ktoré majú často aj cezhraničný charakter.

čl. III bod 20 (§ 113 ods. 9, § 114 ods. 7, § 115 ods. 7) §
Dôvodom navrhovanej zmeny je snaha zákonodarcu o precizovanie tých ustanovení Trestného poriadku, ktoré sa týkajú použiteľnosti dôkazov získaných využitím informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti v inej trestnej veci. Samotná súdna prax zastáva nejednotný postoj k výkladu predmetných ustanovení, práve vo vzťahu k použiteľnosti dôkazov získaných v inej trestnej veci (pozri napr. rozhodnutie NS SR z 7. februára 2012, sp. zn. 2 To 5/2011 v. rozhodnutie NS SR z 15. mája 2019 sp. zn. 1TdoV/8/2019). Táto názorová rozdielnosť následne spôsobuje v praxi pri odhaľovaní trestnej činnosti spojenej s legalizáciou výnosov z trestnej činnosti problémy. Dôkazy získané na základe informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti v jednej trestnej veci dokumentujú aj nakladanie s finančnými prostriedkami a výnosmi získanými z trestnej činnosti, ktoré zakladajú alebo dokumentujú podozrenie zo spáchania trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti, avšak takéto dôkazy sú podľa názoru niektorých súdov nepoužiteľné v trestnom konaní o trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti, nakoľko už ide o iné trestné …

čl. III bod 21 [§ 119 ods. 1 písm. f)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, ktorou sa reaguje na zavedenie definície výnosu z trestnej činnosti v Trestnom zákone.

čl. III bod 22 a 23 (§ 119 ods. 1 písm. g) a ods. 2) §
Do Trestného poriadku sa navrhuje sa explicitne doplniť tzv. finančné vyšetrovanie. V zmysle navrhovaného písmena f) v § 119 bude potrebné v trestnom konaní dokazovať aj majetkové pomery osoby voči ktorej sa vedie trestné konanie na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti ; podstata spočíva v zisťovaní majetku, u ktorého je predpoklad, že pochádza z trestnej činnosti.. Podľa takto nastavanej právnej úpravy bude potrebné vyhotovovať majetkový profil naviazaný na výnosy z trestnej činnosti. Zisťovanie majetkového profilu vykonáva buď policajt v zmysle Trestného poriadku alebo orgán podľa osobitného predpisu. Cieľom takéhoto doplnenia právnej normy je podporiť, aby zisťovanie majetkových pomerov a vyhotovovanie majetkového profilu bol paralelný proces popri vyšetrovaní (preukazovanie okolností skutku a usvedčenie páchateľa), pričom proces bude oprávnená vykonávať aj iná osoba ako len procesne príslušný policajt (príslušný na vedenie vyšetrovania), a aby na účely zisťovania majetkových pomerov a vyhotovovanie majetkového profilu bolo možné využiť aj postupy podľa osobitných predpisov.

čl. III bod 24 [§ 190 ods. 2 písm. b)] §
Ako problematickou sa javí otázka rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu, ktoré vydal európsky delegovaný prokurátor na pokyn či už európskeho prokurátora alebo stálej komory, ktorej rozhodnutiami v tomto smere je viazaný aj európsky prokurátor, predovšetkým uzneseniu o vznesení obvinenia. Podľa § 31 ods. 4 posledná veta Trestného poriadku je totiž z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn. Treba pritom zdôrazniť, že súdna prax nie je doposiaľ zjednotená v tom, aké dôsledky má, ak o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia rozhodol vylúčený prokurátor, a nemalá časť teórie i praxe zastáva názor, že v takejto situácii je trestné stíhanie obvineného nezákonné a pokiaľ takúto chybu už nemožno napraviť postupom podľa § 363 Trestného poriadku, prichádza do úvahy iba zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie obžalovaného. Pre takéto prípady sa javí byť vhodným doplniť ustanovenie § 190 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku navrhovaným spôsobom. Aplikácia tohto ustanovenia však bude podmienená …

čl. III bod 25 (§ 196 ods. 1) §
V tomto prípade ide o implementačné ustanovenie vo vzťahu k čl. 24 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, ktorého cieľom je zabezpečiť naplnenie tzv. notifikačnej povinnosti smerom k Európskej prokuratúre.

čl. III bod 26 [§ 200 ods. 4 a 5, § 201 ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b), § 202 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú v dôsledku zmeny štruktúry § 10, kde dochádza k vypusteniu odseku 7, a preto je potrebné aktualizovať vnútorné odkazy na § 10.

čl. III bod 27 (§ 202 ods. 2) §
V súvislosti so zavedením nového trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a (pozri čl. II bod 40) sa navrhuje upraviť postup pri skrátenom vyšetrovaní a to tak, aby skrátené vyšetrovanie o prečinoch trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a ods. 1 a 2 Trestného zákona vykonával vyšetrovateľ (policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a) až c)).

čl. III bod 28 (§ 211 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou názvu trestného činu podľa § 219 Trestného zákona a zrušením trestného činu podielnictva.

čl. III bod 29 [§ 215 ods. 2 písm. d)] §
V súvislosti s konaním o porušení č. 2019/2135, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, je potrebné v Trestnom poriadku vykonať úpravu na zabezpečenie splnenia všetkých záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z citovanej smernice. Zo znenia smernice je potrebné zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány boli oprávnené nestíhať a neukladať tresty za trestné činy, ktoré osoba spáchala z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin vymedzený v čl. 14 smernice, ako i trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, pričom tieto obete sú vystavované dlhodobému fyzickému alebo psychickému nátlaku zo strany páchateľa a často vykonajú požiadavku, resp. príkaz tohto páchateľa, ktorým môže byť aj spáchanie trestného činu, a …

čl. III bod 30 (§ 229 ods. 2) §
Navrhovaná právna úprav má za cieľ odstrániť situáciu, kedy osobe, ktorá je vlastníkom majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty, nemôže byť majetok, vec alebo iná majetková hodnota orgánmi činnými v trestnom konaní počas prerušeného trestného stíhania vrátená. Uvedené ustanovenie obsahuje aj možnosť podania samostatného návrhu prokurátorom na uloženie ochranného opatrenia počas prerušenia trestného stíhania. Táto úprava má tiež zjednodušiť vrátenie veci, kedy nebude potrebné formálne vydávať rozhodnutie o pokračovaní v trestnom stíhaní, vrátiť vec a následne znovu prerušiť trestné stíhanie.

čl. III bod 31 (§ 331 ods. 2) §
Potreba zmeny ustanovenia v súvislosti s prijatím novely Trestného zákona – zákona č. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Táto novela priniesla zmenu, na základe ktorej senát rozhoduje o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, kým podľa dovtedajšej právnej úpravy senát rozhodoval o zločinoch s hornou hranicou trestnej sadzby viac ako osem rokov. Na základe tejto zmeny bolo potrebné náležite upraviť aj § 331 ods. 2, ktorý upravuje rozhodovanie senátu.

čl. III bod 32 (§ 423) §
Legislatívno-technická úprava s ohľadom na nové riešenie príslušnosti na vedenie konania týkajúceho sa trestu prepadnutia majetku.

čl. III bod 33 (§ 425 ods. 1, § 428 ods. 2) §
V súlade s požiadavkou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky prijať nevyhnutné opatrenia „pre zefektívnenie zaisťovania a následnej konfiškácie výnosov z trestnej činnosti“ sa navrhuje v prípade zaisťovania výkonu trestu prepadnutia majetku a výkon trestu prepadnutia veci upustiť od podmienky využitia zaistenia majetku spočívajúcej v existencii obavy, že výkon trestu bude zmarený alebo sťažený. Túto skutočnosť nebude potrebné v trestnom konaní pri zaisťovaní výkonu trestu dokazovať. Navrhované vypustenie tejto podmienky reflektuje požiadavky aplikačnej praxe, keďže orgány činné v trestnom konaní mali v praxi problémy preukazovať dôvodnú obavu, že výkon trestu bude zmarený alebo sťažený. V praxi často nastali situácie, kedy sa obvinený účelne zbavil majetku a následne neexistoval majetok, ktorý by bolo možné zaistiť, pretože prokurátor sa dozvedel o zbavovaní majetku, ktorý vlastnil obvinený ex post.

čl. III bod 34 (§ 425 ods. 1) §
Vzhľadom na rozšírenie právnej úpravy zaisťovacích inštitútov sa navrhuje rozšírenie vnútorných odkazov odkazujúcich na primerané použitie právnej úpravy aj na zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku.

čl. III bod 35 (§ 428 ods. 2, § 461 ods. 2) §
Účelom zmeny dotknutých ustanovení je zabezpečiť aplikáciu nových ustanovení o zaistení majetku vrátane § 98a aj v prípadoch zaisťovania podľa § 428 a § 461 Trestného poriadku. Nad rámec doterajšej právnej úpravy sa odkazuje aj na primerané použitie § 426 a 427 Trestného poriadku, čím sa zaručuje rovnaký štandard aplikácie zaisťovacích inštitútov ako z pohľadu dotknutých osôb, tak aj orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

čl. III bod 36 (§ 433) §
Podľa platného znenia § 433 možno vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým výkonom trestu prepadnutia majetku uplatniť len v civilnom procese. Niet dôvod neposkytnúť ochranu práv tretích osôb aj v prípadoch trestu prepadnutia veci a ochranných opatrení zhabania veci a zhabania časti majetku. Na tento účel sa teda rozširuje rozsah úpravy § 433 doplnením uvedených trestov a ochranných opatrení.

čl. III bod 37 (nadpis)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením výkonu nového ochranného opatrenia zhabania časti majetku v Trestnom poriadku.

čl. III bod 38 (§ 461 ods. 2) §
Obdobne ako v prípade zaisťovania výkonu majetkových trestov, tak aj v prípade ochranného opatrenia zhabania veci sa navrhuje upustiť od podmienky existencie obavy, že výkon tohto ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený pre uplatnenie zaistenia výkonu ochranného opatrenia. Navrhované vypustenie tejto podmienky reflektuje požiadavky aplikačnej praxe, keďže orgány činné v trestnom konaní mali v praxi problémy preukazovať dôvodnú obavu, že výkon ochranného opatrenia bude zmarený alebo sťažený. V praxi často nastali situácie, kedy sa osoba účelne zbavovala majetku a následne neexistoval majetok, ktorý by bolo možné zaistiť, pretože prokurátor sa dozvedel o zbavovaní majetku ex post.

čl. III bod 39 (§ 461 ods. 3) §
Do právnej úpravy zaistenia výkonu hroziaceho ochranného opatrenia zhabania veci sa navrhuje zaviesť absentujúcu úpravu opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení veci. Zabezpečí sa tak rovnaký štandard ochrany práv dotknutých osôb ako v prípade majetkových trestov, tak aj v prípade majetkových ochranných opatrení.

čl. III bod 40 (§ 461a) §
V súlade s novým navrhovaným ochranným opatrením zhabania časti majetku (pozri čl. II bod 2) sa náležite k tomu upravuje procesný postup príslušných orgánov pri výkone tohto ochranného opatrenia. Koncept navrhovaného ustanovenia vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v § 461 platného Trestného poriadku, týkajúceho sa výkonu zhabania veci. A teda v odseku 1 sa upravuje postup súdu po vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým sa uložilo zhabanie časti majetku. V odseku 2 sa upravuje možnosť zaistenia časti majetku ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie takéhoto ochranného opatrenia. Súčasne sa odkazuje aj na primerané použitie § 425 ods. 2, § 426 a 427 Trestného poriadku, čím sa zaručuje rovnaký štandard aplikácie zaisťovacích inštitútov ako z pohľadu dotknutých osôb, tak aj orgánov činných v trestnom konaní a súdov. V odseku 3 sa navrhuje pripustenie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení časti majetku.

čl. III bod 41 až 46 (§ 550, § 550 ods. 1, § 550a, § 551, § 551 ods. 1 a 4) §
Zmena tohto ustanovenia zosúlaďuje terminológiu zaisťovania v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach s terminológiou, ktorá sa zavádza touto právnou úpravou, resp. s terminológiou používanou v prvej časti Trestného poriadku. V súlade s medzinárodnými štandardmi, medzinárodnou praxou a medzinárodnými zmluvami sa umožňuje zaistenie majetku, veci alebo inej finančnej hodnoty aj na základe princípu vzájomnosti (reciprocity), nielen existujúcej medzinárodnej zmluvy.

čl. III bod 47 (§ 567q) §
Právna úprava v odsekoch 1 a 2, ktorá podriaďuje režimu novej právnej úpravy vracanie vecí vydaných, odňatých alebo prevzatých v trestnom konaní podľa doterajších predpisov novej právnej úprave v § 97 a 98. Súčasne platí, že výzva podľa § 97 a 98 musí byť podaná po účinnosti tohto zákona. Veci, ktoré sa stanú majetkom štátu prejdú, takisto ako je tomu v prípade podľa § 97 ods. 1, do dočasnej správy okresnému úradu v sídle kraja. Odsek 3 sa viaže na ustanovenie § 98a ods. 4 Trestného poriadku, ktoré stanovuje maximálnu lehotu na zaistenie majetku päť rokov. Z tohto dôvodu bolo potrebné nastaviť prechodné ustanovenie, a to tak, že dané ustanovenie sa nepoužije na príkazy o zaistení majetku vydané pred 1. januárom 2021.

čl. III bod 48 (príloha)
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ustanovuje sa nová podmienka pre vzatie obvineného do väzby a to taká, aby bol obvinený vzatý do väzby iba v prípadoch, ak vzhľadom na jeho osobu, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je možné väzbu nahradiť sľubom, zárukou, dohľadom alebo peňažnou zárukou a primeranými povinnosťami a obmedzeniami, ktoré môže súd v súvislosti s inštitútmi náhrady väzby uložiť. Touto zmenou tak vzniká povinnosť súdov pri rozhodovaní o väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c) preskúmavať možnosti nahradiť väzbu. Súdy tak budú mať povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu v zmysle príslušných ustanovení § 80 a 81, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, kedy ju nie je možné nahradiť. Táto zmena reflektuje požiadavku využívania väzby ako prostriedku ultima ratio. Dané ustanovenie reaguje aj na súčasnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej sú súdy pri rozhodovaní o väzbe povinné zvážiť aj možnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami poskytnutými Trestným poriadkom, …

čl. I bod 2 §
Rovnako ako v bode 1 sa ustanovuje povinnosť súdov skúmať možnosť nahradiť väzbu aj v prípade vzatia do väzby obvineného stíhaného pre trestné činy terorizmu.

čl. I bod 3 §
V novom odseku 2 sa ustanovujú náležitosti odôvodnenia rozhodnutia o väzbe. V prvej vete sa preberá druhá veta odseku 3 (pôvodný odsek 2), ktorá stanovuje náležitosti rozhodnutia o väzbe a rozširuje sa o skutočnosti preukazujúce dôvodnosť trestného stíhania a konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvod väzby. Následne, vo vete za bodkočiarkou, sa ustanovuje povinnosť súdov vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia aj s tým, prečo nenahradili väzbu podľa § 80 a 81 (k tomu pozri odôvodnenie k bodu 1). Daná zmena vychádza aj z porovnania slovenskej právnej úpravy s rakúskou a českou právnou úpravou. Podľa ustanovenia § 174 ods. 3 písm. 4) rakúskeho Trestného poriadku (Strafprozeßordnung) platí, že „rozhodnutie o väzbe musí obsahovať okrem iného konkrétne okolnosti, z ktorých vyplýva dôvodné podozrenie zo spáchania činu a z ktorých vplýva aj väzobný dôvod ako aj dôvody pre ktoré nemožno dosiahnuť splnenie účelu väzby vhodnejšími prostriedkami“. (die bestimmten Tatsachen, aus denen sich der dringende Tatverdacht und der Haftgrund ergeben, und aus welchen Gründen der Haftzweck …

čl. I bod 4 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu so zmenami v bode 3. V § 72 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta, ktorá je teraz súčasťou nového odseku 2.

čl. I bod 5, 7, 10, 11, 12, 14, 20, 22 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zavedenie novej päťmesačnej lehoty pre kolúznu väzbu v navrhovanom § 76 ods. 8 (pozri odôvodnenie k bodu 9).

čl. I bod 6 a 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na bod 3.

čl. I bod 9 §
V novom odseku 8 sa osobitne upravuje maximálna dĺžka trvania kolúznej väzby, ktorá je založená iba na dôvodnej obave z kolúzneho správania obvineného. Táto väzba bude môcť trvať najviac päť mesiacov. Zmena je inšpirovaná českou právnou úpravou, ktorá takisto ustanovuje špeciálnu lehotu pre kolúznu väzbu. V tomto novelizačnom bode sa reflektuje povaha a vplyv kolúznej väzby, ktorá predstavuje z hľadiska intenzity zásahu najzávažnejší zásah do práva na osobnú slobodu z pomedzi všetkých zaisťovacích inštitútov. Ďalším dôvodom je aj motivácia orgánov činných v trestnom konaní a súdov k tomu, aby prednostne a urýchlene vykonávali dôkazy, pri ktorých hrozí kolúzne správanie obvineného, v dôsledku čoho sa skráti doba zásahu do práv obvineného, ktorý je v danom štádiu trestného konania osobou, voči ktorej je nutné postupovať aj s ohľadom na zásadu prezumpcie neviny. Druhá a tretia veta ustanovujú procesný postup v prípade uplynutia päťmesačnej lehoty kolúznej väzby. V prípade, že uplynie lehota kolúznej väzby a obvinený nie je súčasne vo väzbe aj z …

čl. I bod 13 §
Navrhovaná zmena sa vzťahuje na prípady, ak bol obvinený prepustený z väzby z dôvodu uplynutia maximálnej lehoty jej trvania, následne bol odsúdený v konaní proti ušlému a na výkon trestu bol vydaný na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo európskeho zatýkacieho rozkazu s výhradou voči konaniu, ktorej v prípade nesúhlasu obvineného museli súdy Slovenskej republiky vyhovieť a rozsudok zrušiť. V takýchto prípadoch môže byť obvinený v novom konaní znova vzatý do väzby.

čl. I bod 15 §
Zavádza sa oprávnenie prokurátora v prípravnom konaní a predsedu senátu v súdnom konaní rozhodnúť o zmene dôvodu väzby, ak pominul niektorý z dôvodov väzby. Podľa platného znenia Trestného poriadku môže prokurátor rozhodnúť iba o prepustení obvineného z väzby (napr. v prípade, že pominuli všetky dôvody väzby), avšak v prípade, ak pominul jeden z dôvodov väzby, nemôže sám rozhodnúť o zmene dôvodu väzby, ale musí podať návrh na zmenu dôvodov väzby sudcovi pre prípravne konanie. Procesný postup sa navrhovanou úpravou zjednodušuje.

čl. I bod 16 §
V prípravnom konaní sa pre prokurátora zavádza lehota piatich pracovných dní na predloženie žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu, ktorej nevyhovel aj so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie. Uvedenou zmenou sa precizuje slovné spojenie „bez meškania“.

čl. I bod 17 §
Zmenou ustanovení § 80 a 81 sa nemení platný právny stav, iba sa precizuje ich znenie tak, aby z neho jasne vyplývalo, že kolúznu väzbu nemožno nahradiť. Podľa platného znenia § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 je možné nahradiť väzbu iba podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), z čoho vyplýva nemožnosť náhrady kolúznej väzby. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok: „Navrhuje sa, aby pri splnení zákonom stanovených podmienok bolo možné inštitút väzby nahradiť alternatívne zárukou, sľubom alebo dohľadom, pričom na rozdiel od inštitútu peňažnej záruky (§ 81) ide v tomto prípade o opatrenie nemajetkovej povahy. Do úvahy však nebude prichádzať jeho použitie v prípade splnenia podmienok na uvalenie kolúznej väzby (§ 71 ods. 1 písm. b) .“. V právnej obci sa však vytvoril právny názor, že kolúznu väzbu je možné nahradiť na základe článku 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej …

čl. I bod 18 §
Precizuje sa znenie § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 tak, aby vylučovalo nahradenie opätovnej väzby z kolúznych dôvodov. Zabraňuje sa tým nelogickému stavu, ktorý vyvolal zákon č. 5/2009 Z. z., ktorý umožnil nahradenie opätovnej väzby z kolúznych dôvodov napriek tomu, že nahradenie kolúznej väzby ustanovenia § 80 a 81 vylučujú (pozri odôvodnenie k bodu 16).

čl. I bod 19 §
Navrhovanou zmenou sa priznáva odkladný účinok sťažnosti prokurátora v prípade, ak nebolo vyhovené návrhu prokurátora na predĺženie lehoty kolúznej väzby stanovenej v navrhovanom § 76 ods. 8. Zmena súvisí so zavedením päťmesačnej lehoty kolúznej väzby (pozri odôvodnenie k bodu 9).

čl. I bod 21 §
Výnimky v § 194 ods. 1 písm. b) sa rozširujú o rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní.

čl. I bod 23 §
V nadväznosti na Dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska sa dopĺňa pravidlo, ktorého cieľom je určiť pre vnútroštátne orgány režim pri vydávaní osôb medzi SR a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Navrhuje sa, aby sa primerane aplikovala právna úprava podľa zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze, pretože aplikácia ustanovení piatej časti Trestného poriadku o medzinárodnom zatýkacom rozkaze nie je z praktického hľadiska vhodná.

čl. I bod 24 §
Prechodné ustanovenie rieši kolíziu súčasnej a navrhovanej právnej úpravy trvania kolúznej väzby. Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa každá kolúzna väzba, do ktorej boli vzatí obvinení pred účinnosťou tohoto zákona, posudzuje podľa navrhovaného § 76 ods. 8, a teda platí, že na ich kolúznu väzbu sa vzťahuje nová päťmesačná lehota kolúznej väzby. Ak päťmesačná lehota kolúznej väzby k 1. augustu 2021 už uplynula, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor príkaz k prepusteniu obvineného na slobodu, ktorý musí byť primerane odôvodnený alebo rozhodne o zmene dôvodov väzby, ak je obvinený súčasne vo väzbe aj z iného dôvodu. Uvedené neplatí, ak obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin spáchaný organizovanou skupinou, trestný čin spáchaný zločineckou skupinou, alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej …

čl. II
(Trestný poriadok)

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov, ktoré orgán činný v trestnom konaní vyrozumie v prípade zadržania alebo zatknutia mladistvého, z dôvodu odstránenia transpozičného deficitu vyplývajúceho zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ (ďalej len „ smernica 2013/48/EÚ“) z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, na ktorý Európska komisia poukázala v odôvodnenom stanovisku C(2021)4397 final z 15. júla 2021, ktoré bolo adresované Slovenskej republike v rámci konania o porušení č. 2017/0203 vedeného z dôvodu neoznámenia opatrení na účely transpozície smernice 2013/48/EÚ. V prípade, ak by bolo vyrozumenie zákonného zástupcu mladistvého v rozpore s najlepším záujmom mladistvého, bude mať orgán činný v trestnom konaní povinnosť vyrozumieť o zadržaní alebo zatknutí mladistvého inú vhodnú dospelú osobu (napr. príbuzného) namiesto zákonného zástupcu mladistvého. Navrhovanou zmenou bude podľa názoru …

čl. II bod 2 §
Cieľom navrhovaného doplnenia Trestného poriadku je zohľadniť skutočnosť, že existujú disciplinárne konania, ktoré nezačínajú ex offo. Doterajšia právna úprava Trestného poriadku je v prípade odovzdania veci inému orgánu, pretože skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť disciplinárnym previnením, nastavená tak, že vec sa odovzdáva priamo orgánu, ktorý vykonáva disciplinárne konanie. Tento koncept pre začatie disciplinárneho konania je minimálne v prípade sudcov, súdnych exekútorov a notárov už dlhšiu dobu prekonaný, pretože disciplinárne konania v týchto veciach začínajú výlučne na návrh. Rovnako povaha disciplinárneho konania ako konania, ktoré prebieha vždy za účasti disciplinárne obvineného a navrhovateľa vylučuje, aby toto konania sa viedlo len za účasti len jednej z uvedených strán, resp. je neprípustné, aby orgán, ktorý vedie trestné konanie a odovzdáva vec vystupoval ako navrhovateľ v disciplinárnom konaní, a rovnako je neprijateľné, aby sa osoba oprávnená podať disciplinárny návrh stala navrhovateľom proti svojej vôli. Z uvedených dôvodov preto predkladateľ navrhuje, aby v prípade odovzdávania veci inému orgánu z dôvodu, že …

čl. I
(Trestný poriadok) Právna úprava v čl. I predpokladá existenciu pracovísk okresných súdov mimo ich sídla v rámci ich obvodu. Tieto pracoviská budú zahŕňať aj pojednávacie miestnosti. V nadväznosti na to sa navrhuje v Trestnom poriadku výslovne ukotviť pravidlo, ktoré umožní v trestnom konaní využívať tieto pracoviská súdov na vykonanie hlavného pojednávaní mimo sídla dotknutých súdov. Preto sa rozširuje právna úprava umožňujúca vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla súdu, a to za predpokladu, že je to vhodné a účelné z hľadiska plynulosti priebehu trestného konania. Právna úprava obsahuje určitú mieru pružnosti, a to práve použitím kritérií ako vhodnosť a účelnosť. Bude na úvahe predsedu senátu (resp. samosudcu) určiť podľa potreby, či v konkrétnom prípade sa hlavné pojednávanie vykoná v pojednávacej miestnosti pracoviska súdu napríklad z dôvodu blízkosti ústavu na výkon väzby, v ktorom sa nachádza obžalovaný.

čl. I
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy tento súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku spočíva zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora SR por. č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Tento …

čl. I

čl. I bod 1 a 10 (§ 2 ods. 12 a § 119 ods. 6) §
Navrhuje sa v záujme spravodlivosti umožniť použiť v prospech obvineného aj nezákonne získaný dôkaz. Dikciu aj dôvody navrhovanej zmeny prevzal navrhovateľ z odbornej literatúry, na ktorú zároveň čo do podrobnejších vývodov, prečo je takáto procesná úprava vhodná a potrebná, aj odkazuje. Ide o článok JUDr. Eduarda Burdu PhD. „Nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného“; vyšiel v zborníku zostavovateľa J. Záhoru (eds.) „Teoretické a praktické problémy dokazovania, pocta prof. JUDr. Vladimírovi Mathernovi, DrSc. K 80. narodeninám“ vo vydavateľstve Eurokodex, Bratislava 2008.

čl. I bod 2, 5 a 12 (§ 10 ods. 23 a 24, § 33a, § 567s ods. 2) §
Navrhuje sa v záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich osôb s orgánmi činnými v trestnom konaní, ale aj s prokurátorom v súdnom konaní zadefinovať beztak už používané pojmy ako „spolupracujúci obvinený / podozrivý / spolupracujúca osoba“ a „výhody spolupracujúcej osoby, resp. benefity“. Zároveň sa navrhuje – v novom § 33a - spresniť podmienky spolupráce polície a prokuratúry so spolupracujúcimi osobami, nie však podmienky vecné, ale výlučne podmienky procedurálne, s cieľom umožniť previerku zákonnosti takejto spolupráce v priebehu trestného stíhania, a to aj z podnetu strán, vrátane samotnej spolupracujúcej osoby. Zároveň podmienky tejto spolupráce musia byť nielen riadne zaznamenané, ale napokon aj v trestnom konaní odkryté, a to najneskôr v štádiu súdneho konania, ak sa navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť, či čítať výpovede tých svedkov, či obžalovaných, ktorí mali poskytnuté, či prisľúbené benefity. Uvedená úprava vyžaduje zavedenie prechodného ustanovenia, ktoré upraví postup v trestných stíhania, začatých a právoplatne neskončených do dňa účinnosti tejto novely Trestného poriadku.

čl. I bod 3 a 4 (§ 14) §
Navrhuje sa upraviť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu tak, aby v záujme vyváženia nápadu vecí a odbremenenia tohto súdu od riešenia menej závažných trestných vecí do pôsobnosti tohto súdu z trestných činov podľa § 261 až 263 patrili rovnako ako pri § 266 Trestného zákona len trestné činy v najvyšších odsekoch (t. j. najprísnejšie skutkové podstaty týchto trestných činov). Vzhľadom na podobný predmet týchto trestných činov s trestným činom podľa § 225 Trestného zákona rozšíriť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu aj vo vzťahu k trestnému činu podľa § 225 ods. 6 Trestného zákona.

čl. I bod 6 až 9 (§ 101 a § 105 ods. 2) §
Navrhuje sa obdobne ako českom Trestnom řáde (§ 83a) viazať prehliadku iných priestorov a pozemkov z ústavnoprávnych dôvodov aj v prípravnom konaní vždy na príkaz súdu (sudcu pre prípravné konanie). S tým súvisí aj zrovnoprávnenie ďalších podmienok vykonávania tejto prehliadky s domovou prehliadkou. V Českej republike bol dôvodom podobnej zmeny pred viac ako 10 rokmi nález Ústavného súdu, ktorý v princípe konštatoval, že kvalitatívny rozdiel medzi domovou prehliadkou a prehliadkou iných priestorov a pozemkov neodôvodňuje rozdielny postup pri povoľovaní týchto prehliadok, t.j. že neodôvodňuje taký postup, kedy by iné ako domové prehliadky (prehliadky iných priestorov a pozemkov) mohol povoľovať napr. aj iný orgán ako súd (štátny zástupca, u nás prokurátor). Ústavnoprávne dôvody, platné v Českej republike sa pritom vzhľadom na podobnosť našich ústavných poriadkov nelíšia od dôvodov, ktoré treba zohľadňovať v našich právnych podmienkach.

čl. I bod 11 (§ 210) §
Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie procesných subjektov (obvinený, poškodený, zúčastnená osoba) žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj dozorového prokurátora, a to v súlade s podobnou úpravou uvedenou v § 157a českého Trestního řádu. Aktuálna úprava týchto otázok v internom predpise Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z hľadiska princípu právnej istoty totiž javí ako nedostatočná.

čl. II
(Trestný poriadok) V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k nevyhnutným zmenám prechodného ustanovenia upravujúceho dokončenie začatých a právoplatne neskončených trestných konaní k momentu účinnosti implementácie reformy súdnej mapy. Pre zákonnú úpravu reformy súdnej mapy je charakteristické, že ju reprezentuje séria prechodný ustanovení naprieč zákonmi upravujúcich konanie pred súdmi. Ide o prechodné ustanovenia k zmenám právnej úpravy účinným od 1. januára 2023. Pri posune termínu implementácie reformy súdnej mapy je potrebné posunúť účinnosť pôvodnej zákonnej úpravy, ale je potrebné vykonať aj zmenu s tým súvisiacich prechodných ustanovení osobitných predpisov, ktoré referujú na termín implementácie reformy súdnej mapy.

čl. I
V čl. I sa navrhuje novelizovať zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 1 §
V právnej úprave výsluchu svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou, v trestnom konaní pre vybranú skupinu trestných činov sa doterajšie pravidlo, že výsluch vedie osoba rovnakého pohlavia ako je pohlavie vyslúchaného svedka, mení tak, že výsluch vedie a v potrebných prípadoch tlmočí osoba, ktorej pohlavie si zvolí vyslúchaný svedok.

čl. I bod 2 §
V § 134 sa navrhuje doplnenie nového odseku, podľa ktorého otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete možno klásť len vtedy, pokiaľ je to nevyhnutné pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Dôvodom navrhovanej zmeny sú signály o zasahovaní do osobnej integrity vyslúchaných osôb bez zrejmého súvisu s vyšetrovanou kauzou.

čl. I bod 3 §
V § 135 ods. 1 sa v súvislosti s výsluchom svedka mladšieho ako 18 rokov navrhuje pojem „páchateľ“ nahradiť troma kategóriami osôb i) osobou, ktorú obeť označila za páchateľa, ii) osobou ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu alebo iii) osobou, proti ktorej sa vedie trestné konanie; tieto kategórie osôb sa v zákone uvádzajú v príslušnom gramatickom tvare. Ak sa bude výsluch týkať aj týchto osôb, bude treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať.

čl. II

čl. II bod 1 (§ 206 ods. 7) §
Na účely čiastočnej implementácie nariadenia sa do Trestného poriadku zavádza povinnosť orgánov činných v trestnom konaní odobrať daktyloskopické odtlačky prstov osobám, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, prípadne osobám s dvojakým občianstvom, voči ktorým bolo vznesené obvinenie, pre účely ich identifikácie. Uvedené predpokladá článok 5 nariadenia, a to s cieľom identifikácie odsúdeného v systéme ECRIS-TCN. Identifikátor odtlačkov prstov bude uložený v Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru, pričom v prípade zastavenia trestného konania bude vymazaný a odstránený z databázy.

čl. II bod 2 (§ 488a ods. 2) §
Návrh zákona reaguje na skutočnosť, že len minimum členských štátov Európskej únie je schopných prostredníctvom komunikácie ústredných orgánov registrov trestov zabezpečiť aj samotné rozsudky, ktoré sú nevyhnutné na plnohodnotné zohľadnenie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie v novom trestnom konaní. V zásade ide, ako ukázala prax, o extenzívnu transpozíciu čl. 4 ods. 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SV, ktorá spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. Zmyslom tohto ustanovenia rámcového rozhodnutia je poskytnúť možnosť ústredným orgánom registrov trestov na zabezpečenie informácií, v prípade pochybností o ich zápise cez systém ECRIS. Návrh zákona v § 24 ods. 8 toto oprávnenie registra trestov na uvedený účel jasne vymedzuje. Zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie je postup, ktorý vykonávajú všetky justičné orgány v konkrétnom trestnom konaní. Základnými, rozhodujúcimi údajmi sú informácie získané cez systém ECRIS. V prípade potreby zadováženia samotného rozsudku (napr. v prípade postupu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona ide o povinnosť) je teda potrebné postupovať štandardnými nástrojmi justičnej spolupráce, ktorým je …

čl. II
(Trestný poriadok)

čl. II bod 1 (§ 2 ods. 3) §
Navrhuje sa výslovne upraviť, že prípady, kedy súd (prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie) rozhoduje o rôznych otázkach prípravného konania, môžu vyplynúť nielen z Trestného poriadku, ale aj iného (trestnoprocesného) zákona, medzinárodnej zmluvy (napr. Charta základných práv Európskej únie v spojení s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii), ktorá má prednosť pred zákonom alebo právne záväzného aktu Európskej únie (rozumie sa takého aktu, ktorý disponuje priamym účinkom). Uvedenou všeobecnou úpravou sa odstraňuje defektný stav, ktorý neumožňoval sudcom pre prípravné konanie rozhodovať vo viacerých prípadoch, kedy subjekty trestného konania mali mať podľa noriem európskeho trestného práva procesného zaručené právo na prístup súdu už v predsúdnom konaní (prípad Gavonozov II, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. novembra 2021, vo veci C-852/19, prípad V.S., rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26. januára 2023, vo veci C-205/21).

čl. II bod 2 (§ 2 ods. 6) §
Cieľom rozšírenia vecí, v ktorých sú OČTK povinné postupovať prednostne a urýchlene, z väzobných vecí aj na trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok, je obmedziť zásah do vlastníckeho práva na najnižšiu možnú mieru.

čl. II bod 3 (§ 2 ods. 9) §
Normy európskeho trestného práva procesného upravujú v trestnom konaní práva, vrátane práva na obhajobu, nielen obvinených, ale aj podozrivých osôb (viď napr. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody; podľa bodu 21 recitálu tejto smernice „[a]k sa v priebehu takéhoto výsluchu osoba, ktorá nie je podozrivou ani obvinenou osobou, stane podozrivou alebo obvinenou osobou, výsluch by sa mal okamžite prerušiť. Vo výsluchu sa však môže pokračovať, ak bola dotknutá osoba informovaná o tom, že je podozrivou alebo obvinenou osobou a má možnosť v plnej miere vykonávať práva ustanovené v tejto smernici.“, t.j. právo na obhajobu.). Trestný poriadok by aj preto mal obsahovať ustanovenie, ktoré výslovne umožňuje podozrivým osobám vykonávať právo na obhajobu prinajmenšom v rozsahu upravenom …

čl. II bod 4, 29 a 30 (§ 2 ods. 12 a § 119 ods. 5 a 6) §
Navrhuje sa v záujme spravodlivosti umožniť použiť v prospech obvineného aj nezákonne získaný dôkaz. Dikciu aj dôvody navrhovanej zmeny (§ 119 ods. 6) v podstatnej časti prevzal navrhovateľ z odbornej literatúry, na ktorú zároveň čo do podrobnejších vývodov, prečo je takáto procesná úprava vhodná a potrebná, aj odkazuje. Ide o článok doc. JUDr. Eduarda Burdu PhD. „Nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného“; vyšiel v zborníku zostavovateľa J. Záhoru (eds.) „Teoretické a praktické problémy dokazovania, pocta prof. JUDr. Vladimírovi Mathernovi, DrSc. K 80. narodeninám“ vo vydavateľstve Eurokodex, Bratislava 2008. V článku sa výstižne uvádza: „Ako sa teda majú orgány činné v trestnom konaní a súdy vysporiadať, najskôr právne a následne morálne so situáciou, keď všetky zákonne získané dôkazy jasne svedčia v neprospech obvineného, avšak akurát ospravedlňujúci dôkaz či dôkazy (ktoré by prípadne mohli usvedčujúce dôkazy vyvrátiť) sú získané nezákonne? ... Majú snáď orgány činné v trestnom konaní obviniť a následne odsúdiť človeka, aj keď fakticky vedia, že je nevinný (...)?“ Navyše …

čl. II bod 5 (§ 10 ods. 7 písm. b)) §
Úrad inšpekčnej služby je podľa § 4a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) osobitnou súčasťou Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov (príslušníkov Policajného zboru a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže) a taktiež aj na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov colníkov (ozbrojených a neozbrojených príslušníkov Finančnej správy). Podľa aktuálnej právnej úpravy v prípadoch, keď je jedným z účastníkov alebo páchateľov trestného činu príslušník ozbrojených bezpečnostných zborov alebo colník, vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby nemôže viesť jedno trestné konanie proti všetkým páchateľom a ich spolupáchateľom alebo účastníkom trestného činu, vrátane ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného zoskupenia, ktorých členom bol aj príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru alebo colník. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby zákonodarca jednoznačným spôsobom vymedzil vecnú príslušnosť vyšetrovateľa PZ služobne zaradeného na Úrade inšpekčnej služby, aby tento bol …

čl. II bod 6 (§ 10 ods. 13) §
Dopĺňa sa definícia odsúdeného pre druhú hlavu štvrtej časti, kde sa ním rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.

čl. II bod 7, 16, 17, 20 a 42 (§ 10 ods. 23 až 25, § 33a, § 33b, § 34 ods. 5, § §
Navrhuje sa výslovne upraviť postavenie podozrivej osoby, resp. podozrivého (Trestný poriadok používa oba pojmy rovnocenne). Ide o rozšírenie obsahu aj rozsahu doterajšieho pojmu podozrivá osoba (podozrivý) aj na prípady, ak ešte neobvinená osoba, ktorá je však podozrivým, má ako podozrivý priznané procesné práva, či už podľa ustanovení Trestného poriadku, alebo podľa noriem európskeho trestného práva procesného v spojení s Chartou základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti odkazujeme na Uznesenie Rady Európskej únie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní z 30. novembra 2009 (Ú. v. EÚ C 295, 4.12.2009), ako aj na nadväzujúce smernice Európskej únie, upravujúce procesné práva tak obvinených ako aj podozrivých osôb. Za podozrivého sa podľa návrhu považuje osoba, ktorá nie je obvineným, je však pristihnutá pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu. Takýmto osobám by zároveň …

čl. II bod 8 (§ 14) §
Navrhuje sa upraviť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu tak, aby v záujme vyváženia nápadu vecí a odbremenenia tohto súdu od riešenia menej závažných trestných vecí do pôsobnosti tohto súdu z trestných činov podľa § 261 až 263 patrili rovnako ako pri § 266 Trestného zákona len trestné činy v najvyšších odsekoch (t. j. najprísnejšie skutkové podstaty týchto trestných činov). Vzhľadom na podobný predmet týchto trestných činov s trestným činom podľa § 225 Trestného zákona rozšíriť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu aj vo vzťahu k trestnému činu podľa § 225 ods. 6 Trestného zákona.

čl. II bod 9 (§ 22a) §
Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou v trestnom konaní môžu vzniknúť len, ak si Európska prokuratúra neuplatní právo odňať vec postupom podľa čl. 27 nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Preto sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť prostredníctvom doplnenia § 22a.

čl. II bod 10 a 40 (§ 30a a § 152) §
Navrhovaná úprava reflektuje na aplikačné nedostatky, kedy je psychológ alebo odborný konzultant pribratý do trestného konania, aby poskytol odbornú pomoc pri výsluchu detí alebo obzvlášť zraniteľných obetí alebo poskytol svoje odborné stanovisko, avšak za svoju prácu nie je odmenený. Platná právna úprava upravuje len nárok na náhradu preukázateľných výdavkov a preukázateľnej ušlej mzdy, čo nie je možné považovať za dostatočné, nakoľko nezohľadňuje ani samotnú odmenu za vykonanú prácu a odbornosť týchto osôb.

čl. II bod 11 až 15 (§ 31 a § 32) §
Vypustením § 31 ods. 3 sa navrhuje zohľadniť závery judikatúry ESĽP (osobitne rozhodnutie vo veci Mucha v. SR zo dňa 25.11.2021, sťažnosť číslo 63703/19). V prípade Mucha v. Slovensko sa sťažovateľ pred ESĽP sťažoval, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci pred nestranným súdom a prezumpcia neviny. ESĽP v rozsudku z 25.11.2021 rozhodol, že Slovenská republika porušila právo sťažovateľa na spravodlivý proces. Sťažovateľ bol súdený a odsúdený tým istým prvostupňovým súdom, ktorý v minulosti odsúdil jeho spolupáchateľov za trestné činy spáchané spoločne s ním a pri vymedzení týchto činov prvostupňový súd poukázal aj na spoluúčasť sťažovateľa na nich. ESĽP poznamenal, že pokiaľ prvostupňový súd považoval usvedčenie spolupáchateľov sťažovateľa za súčasť konania vedeného proti nemu, prinajmenšom na prvý pohľad mal zjavný podnet na to, aby zachoval súlad so svojimi predchádzajúcimi rozsudkami, pretože akékoľvek protichodné zistenia v konaní proti sťažovateľovi by mohli podkopať dôveryhodnosť rozsudkov proti jeho spolupáchateľom. Podobne – vzhľadom na to, že odsúdenie samotného sťažovateľa bolo do značnej miery …

čl. II bod 17 (§ 34 ods. 5) §
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia transponuje čl. 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, ktorý požaduje poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konania, aj nositeľa rodičovských práv. Súčasná úprava výslovne žiadnu takúto povinnosť neobsahuje, v praxi sa však pri poučovaní mladistvého obvineného vychádza z generálneho ustanovenia § 35 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý umožňuje zákonnému zástupcovi zastupovať v trestnom konaní osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

čl. II bod 18 (§ 34 ods. 7) §
Návrh zákona precizuje poučovaciu povinnosť OČTK voči obvinenému v súvislosti s uvedením adresy na doručovanie písomností s poukazom na dôsledky s tým súvisiace. Rovnako obvineného poučí v konaní pred súdom súd. Zmena právnej úpravy je reakciou na výhradu Európskej komisie vo veci porušenia č. 2021/2240 ohľadom nesplnenia povinnosti Slovenskej republiky pri transpozícii článku 4a ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní. Podľa čl. 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní majú obvinené osoby právo byť prítomné na súdnom konaní vo vlastnej veci. Súdne konanie, ktoré môže viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine obvinenej osoby, sa môže konať v jej neprítomnosti, ak obvinená osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti na ňom. V zmysle uvedeného je …

čl. II bod 19 (§ 35 ods. 3) §
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia po vzore českej právnej úpravy riadne transponuje čl. 5 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Súčasná právna úprava neumožňuje mladistvému obvinenému určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca zo zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonávať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku. V takýchto prípadoch sa mladistvému rovno súdom ustanovuje opatrovník, a to bez zákonom stanovenej možnosti mladistvého navrhnúť vhodnú osobu za opatrovníka, čo je v rozpore s uvedeným článkom smernice. V odseku 3 sa zároveň ustanovuje, že zákonný zástupca mladistvého obvineného má tie isté procesné práva ako zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Maloletí síce nemajú spôsobilosť na právne úkony …

čl. II bod 21 (§ 55 ods. 1) §
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia riadne transponuje čl. 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, ktorý prikazuje v prípade mladistvých zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu, iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu. Už v súčasnosti sú OČTK pri vykonávaní úkonov povinné zohľadňovať zdravotný stav osoby zúčastnenej na úkone (bez ohľadu na to, či ide o mladistvého) v rámci jeho dôstojnosti a práva na zdravie a telesnú integritu garantované Ústavou Slovenskej republiky ako ustanovuje § 55 ods. 1. Ide však o všeobecné ustanovenie, ktoré sa v aplikačnej praxi môže interpretovať rôznym spôsobom, a preto si táto otázka vyžaduje presnejšiu úpravu, aby bolo nepochybné, že je potrebné zohľadňovať aj zdravotný stav osôb …

čl. II bod 22 (§ 76 ods. 8) §
V záujme minimalizácie závažného zásahu do základného práva na osobnú slobodu obvinených sa po vzore Českej republiky navrhuje ďalšie skrátenie základnej lehoty kolúznej väzby z piatich na tri mesiace. Aj táto lehota by mala postačovať na vykonanie všetkých potrebných úkonov trestného konania tak, aby nebol zmarený jeho účel.

čl. II bod 23 (§ 85 ods. 6) §
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2008 zo dňa 1.6.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia transponuje čl. 3 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody. Súčasná úprava umožňovala vypočuť zadržanú (podozrivú) osobu aj bez prítomnosti obhajcu v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca podozrivého nedostupný, a to aj napriek tomu, že zadržaný (podozrivý) trval na prítomnosti obhajcu, čo je v rozpore s uvedeným článkom smernice, podľa ktorého môže byť podozrivý vypočutý bez obhajcu iba ak existuje naliehavá potreba odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby alebo ak je nevyhnutné, aby OČTK urobili bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania.

čl. II bod 24, 50, 56 a 59 (§ 85 ods. 7, § 215 ods. 8, § 231, § 236 ods. 1) §
Navrhované znenie upravuje doposiaľ právnou úpravou neriešenú situáciu, kedy je zastavené trestné stíhanie, avšak pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy. Zároveň sa navrhuje riešenie vo vzťahu k časovému intervalu medzi zastavením trestného konania a nariadením ochranného liečenia. Ide o čas od momentu, kedy prokurátor zastaví trestné stíhanie pre nepríčetnosť až do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia. V rámci súčasnej aplikačnej praxe je osoba držaná v zdravotníckom zariadení resp. je do neho prevzatá „len z dobrej vôle“ lekárov, resp. riaditeľov týchto zdravotníckych zariadení. V súčasnosti prokurátor najprv zastaví trestné stíhanie a potom podáva návrh na súd, resp. to urobí súčasne. Ak bol takýto obvinený dovtedy vo väzbe, musí byť z nej zastavením trestného stíhania prepustený, preto ho „po dohode s lekárom“ až do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia umiestnia hneď do zdravotníckeho zariadenia. Civilnoprávne kritéria takéhoto držania v ústavnom zdravotníckom zariadení bez súhlasu pacienta sú však omnoho prísnejšie, vyžadujú, aby táto osoba ohrozovala seba alebo …

čl. II bod 25 až 28 (§ 101 a § 105 ods. 2) §
Navrhuje sa obdobne ako v českom Trestnom řáde (§ 83a) viazať prehliadku iných priestorov a pozemkov z ústavnoprávnych dôvodov aj v prípravnom konaní vždy na príkaz súdu (sudcu pre prípravné konanie). S tým súvisí aj zrovnoprávnenie ďalších podmienok vykonávania tejto prehliadky s domovou prehliadkou. V Českej republike bol dôvodom podobnej zmeny pred viac ako 10 rokmi nález Ústavného súdu Pl. ÚS 3/09 z 8. júna 2010, ktorý v princípe konštatoval, že kvalitatívny rozdiel medzi domovou prehliadkou a prehliadkou iných priestorov a pozemkov neodôvodňuje rozdielny postup pri povoľovaní týchto prehliadok, t. j. že neodôvodňuje taký postup, kedy by iné ako domové prehliadky (prehliadky iných priestorov a pozemkov) mohol povoľovať napr. aj iný orgán ako súd (štátny zástupca, u nás prokurátor). Uviedol: „Maximy plynoucí z ústavního pořádku České republiky vyžadují, aby o vydání příkazu k prohlídce jiných prostor a pozemků rozhodoval nezávislý a nestranný orgán. Za takový, ve shora naznačeném smyslu, nelze považovat státního zástupce, a tím méně policejní orgán.“ Ústavnoprávne dôvody, …

čl. II bod 31 a 32 (§ 128) §
Z dôvodu vyššej ochrany svedkov sa upravuje možnosť uvádzať na účely doručovania inú adresu ako adresu bydliska. Osobitne u zamestnancov orgánov verejnej moci, ktorí sú na úkony trestného konania predvolávaní z dôvodu svojho zamestnania alebo funkcie (napr. zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), nie je opodstatnené, aby uvádzali adresu svojho bydliska.

čl. II bod 33 (§ 132) §
S ohľadom na zamedzenie sekundárnej viktimizácie obete trestného činu a zachovanie dôstojnosti svedka v trestnom konaní sa dopĺňa výslovný zákaz výsluchu o otázkach zasahujúcich do súkromia vypočúvaného, ak sa takéto otázky netýkajú okolností spáchania trestného činu alebo osoby obvineného.

čl. II bod 34 (§ 134 ods. 2) §
Dopĺňa sa odkaz na zastupiteľský úrad pri vykonávaní výsluchu svedka prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, ktorý sa pre svoj pobyt v cudzine nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch.

čl. II bod 35 a 36 (§ 134 ods. 4 až 6 a § 135) §
Z dôvodu neprehľadnosti právnej úpravy týkajúcej sa výsluchu svedka, ktorý je dieťaťom, sa precizuje právna úprava s cieľom jej lepšej prehľadnosti a jednoznačnosti.

čl. II bod 37 až 39 (§ 136 a § 137) §
Z dôvodu ochrany svedka, poškodeného a oznamovateľa sa upravuje rozsah údajov k ich identifikácií v rámci zápisnice o danom úkone. Súčasne sa odstraňuje potreba udelenia povolenia zo strany OČTK pre takýto postup a skúmania existencie dôvodnej obavy ohrozenia, ktorá je často na subjektívnej úrovni.

čl. II bod 41 §
Spresňujú sa podmienky podania sťažnosti.

čl. II bod 43 (§ 196 ods. 1) §
Ide len o legislatívno-technickú úpravu § 196 ods. 1 Trestného poriadku súvisiacu s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona.

čl. II bod 44 (§ 196 ods. 2) §
Navrhované doplnenie súvisí so zmenami v § 85 ods. 6.

čl. II bod 45 (§ 205) §
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia predstavuje výnimku zo zásady legality a aj preto musia byť podmienky pre takéto opatrenie stanovené presnejšie ako v doterajšej úprave. Na rozdiel od iných benefitov by sa malo toto opatrenie v zásade viazať na odhaľovanie skupinových trestných vecí osobou, ktorá sa na tejto trestnej činnosti aj podieľa, odhaľujúc spolupáchateľov, resp. ďalších participantov na skupinovej kriminalite. Odloženie vznesenia obvinenia by zároveň malo byť terminované a jeho dôvody pravidelne vyhodnocované. Z opatrenia, ktorým dôjde k odloženiu obvinenia, musí byť zároveň zrejmé, pre aký skutok malo byť vznesené obvinenie, ako aj aké dôvody OČTK viedli k odloženiu obvinenia. Zavádza sa možnosť, aby o odložení vznesenia obvinenia mohol kedykoľvek rozhodnúť vo svojej pôsobnosti prokurátor. Zmenená úprava povedie k vytvoreniu predpokladov lepšej a účinnejšej kontroly zákonnosti a dôvodnosti poskytovania tohto „kajúcnického“ benefitu.

čl. II bod 46 (§ 210) §
Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie procesných subjektov (obvinený / podozrivý, poškodený, zúčastnená osoba) žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj dozorového prokurátora, a to v súlade s podobnou úpravou uvedenou v § 157a českého Trestního řádu. Aktuálna úprava týchto otázok v internom predpise Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z hľadiska princípu právnej istoty totiž javí ako nedostatočná.

čl. II bod 47 (§ 215 ods. 1) §
V súlade s princípom kontradiktórnosti súdneho konania (hlavného pojednávania) platí, že „povinnosť prokurátora dokazovať na hlavnom pojednávaní vinu obžalovanému by sa mala prejaviť aj náležitou úpravou v prípravnom konaní, v ktorom by mal mať prokurátor jednoznačné oprávnenie nepodať obžalobu v prípadoch, v ktorých podľa názoru prokuratúry sa nepodarilo zhromaždiť dostatočné množstvo dôkazov na podanie obžaloby (či priamo na usvedčenie obžalovaného). Ak má mať prokurátor dôkazné bremeno v konaní pred súdom, tak právna úprava musí dať prokurátorovi možnosť podať obžalobu len v prípadoch, v ktorých je aj reálne možné preukázať vinu obžalovanému a tým dosiahnuť jeho odsúdenie.“ (JUDr. Peter Šamko: Kontradiktórnosť hlavného pojednávania (teoretické a praktické problémy konania pred súdom), text prednášky zverejnený na webe Justičnej akadémie Slovenskej republiky). Zdá sa, že pokusy vyložiť ustanovenia § 215 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku v súlade so zásadou kontradiktórnosti tak, že trestné stíhanie možno zastaviť vždy vtedy, ak sa možnosti dokazovania v prípravnom konaní vyčerpali a prokurátor napriek tomu podľa …

čl. II bod 48 a 55 [§ 215 ods. 3 a § 231 písm. e)] §
Extrémnou formou „kajúcnického“ benefitu bolo a je zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o ktorom doteraz rozhodovala prokuratúra na základe vágnych kritérií, pričom išlo o rozhodnutie, ktorým bola výmenou za spoluprácu poskytovaná úplná beztrestnosť, a to bez možnosti podrobiť takéto rozhodnutie vo verejnom záujme súdnemu prieskumu (v dovolacom konaní). Kam až môže takáto bezbrehá úprava nasmerovať aplikačnú prax, ukázal prípad Adamčo proti Slovenskej republike (ESĽP, 2019). V prípade Branislava Adamča, ESĽP už v rozsudku z 12.11.2018 skonštatoval porušenie práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že jeho odsúdenie v trestnom konaní bolo v rozhodujúcej miere založené na výpovedi svedka, tzv. kajúcnika, pričom ostatné dôkazy proti sťažovateľovi boli iba nepriame a preukazovali spáchanie trestného činu iba vo väzbe na priamy dôkaz výpovede tohto svedka. Výpoveď tohto svedka nebola podľa názoru ESĽP dostatočne preskúmaná, a to ako vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, tak aj vo vzťahu k výhodám ním získaným v iných trestných konaniach. ESĽP poznamenal, že svedok za takúto usvedčujúcu …

čl. II bod 50 až 53 a 55 [§ 218 ods. 1, 3, § 219 ods. 1 a 3 a § 231 písm. e)] §
Aj v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa navrhuje preniesť pôsobnosť rozhodovať o beztrestnosti kajúcnikov z prokurátora, ktorý je účastníkom „procesného obchodu“, na nezávislú inštitúciu, ktorou je jedine súd. Konkrétne podmienky rozhodovania o podmienečnom zastavení stíhania kajúcnika sa navrhujú identické ako pri rozhodovaní podľa § 215 ods. 3.

čl. II bod 54 a 55 [§ 228 ods. 3 a § 231 písm. d)] §
Uznesenie o prerušení trestného stíhania v prípade spolupracujúceho obvineného je vecne podobným rozhodnutím, ako odloženie vznesenia obvinenia; doterajšia úprava však napriek tomu nezvýrazňovala aspekt dočasnosti dôvodov takéhoto rozhodnutia. Dôvodmi prerušenia trestného stíhania sú totiž v tomto prípade výlučne dôvody súvisiace so vzájomnou výhodnosťou spolupráce medzi OČTK a obvineným ako kajúcnikom. Zákon však nestanovoval požiadavky na presné uvedenie podmienok tejto spolupráce a ich vyhodnocovania tak, aby po ukončení spolupráce alebo v prípade porušenia podmienok bolo rozhodnuté o pokračovaní v stíhaní a podľa priebehu spolupráce bol alebo nebol kajúcnikovi poskytnutý výsledný benefit (zastavenie / podmienečné zastavenie trestného stíhania / mimoriadne zníženie trestu). Význam uvedeného rozhodnutia podľa názoru navrhovateľa zároveň vyžaduje, aby o prerušení trestného stíhania v tomto prípade rozhodoval prokurátor a nie policajt.

čl. II bod 57 (§ 234 ods. 1) §
Navrhuje sa doplnenie zákonných podmienok podania obžaloby tak, že podanie obžaloby bude s ohľadom na právo na obhajobu, resp. právo na súdnu a inú právnu ochranu možné až po právoplatnom rozhodnutí o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným alebo po ich inom vybavení v súlade s Trestným poriadkom.

čl. II bod 58, 61 až 67, 70 až 72, 80 a 81 (§ 235, § 241, § 244, § 283, § 290 a §
V súvislosti so zavedením pravidiel o poskytovaní benefitov tzv. „kajúcnikom“ a o vplyve porušenia týchto pravidiel na zákonnosť dokazovania a dodržanie práva na obhajobu je potrebné premietnuť zásady novej právnej úpravy aj do ustanovení regulujúcich náležitosti, preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby súdom. V súvislosti s tým sa navrhujú upraviť aj ustanovenia o rozhodnutiach pri preskúmaní obžaloby a pri predbežnom prejednaní obžaloby vrátane vyvolaných zmien v právnej úprave trestného rozkazu. Taktiež sa priamo v texte zákona zohľadňuje právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v odôvodnení uznesenia sp. zn. PL. ÚS 15/2023, podľa ktorého proti uzneseniam o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že sa súd domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, sťažnosť nie je prípustná. Ústavný súd Slovenskej republiky popri vyslovení tohto právneho názoru skritizoval aj formulačné nedostatky dotknutej …

čl. II bod 60 (§ 240 ods. 1) §
Precizovanie právnej úpravy reflektuje požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, v zmysle ktorej má obvinená osoba právo byť informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch jej neúčasti na súdnom konaní. Upozornenie obžalovaného na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti predstavuje tiež jednu z požiadaviek na samotného vykonanie hlavného pojednávania v zmysle § 252 ods. 2 písm. c).

čl. II bod 68 (§ 252 ods. 2) §
V zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní sa súdne konanie, ktoré môže viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine obžalovanej osoby, môže konať v jej neprítomnosti, ak obžalovaná osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti alebo obvinenú osobu, ktorá bola informovaná o súdnom konaní, zastupuje splnomocnený obhajca, ktorého určila buď obžalovaná osoba alebo štát. Na základe uvedeného sa precizuje predmetné ustanovenie, v zmysle ktorého ak bolo obžalovanému v súlade so zákonom doručené predvolanie na hlavné pojednávanie, tak hlavné pojednávanie možno vykonať bez jeho prítomnosti aj keď sa o ňom nedozvedel, ak z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený.

čl. II bod 69 (§ 257 ods. 7) §
Za účelom posilnenia podmienok pre zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, sa zavádza povinnosť súdu neprijať vyhlásenie o vine obžalovaného, ak toto vyhlásenie nezodpovedá postoju obžalovaného ku skutkom v prípravnom konaní, ak zmenu tohto postoja dostatočne neodôvodní.

čl. II bod 73 až 75 (§ 299) §
V odseku 2 sa vykonáva zmena súvisiaca s komplexnou úpravou detencie. V odseku 3 v prípadoch, ak súd vydá predbežný príkaz umiestnenia do zdravotníckeho zariadenia a potom rozhodne o uložení ochranného liečenia, sťažnosť nebude mať odkladný účinok. Nakoľko ide o vážny zásah do osobnej slobody odsúdeného, stanovuje sa lehota pre rozhodnutie súdu, ktorej nedodržanie bude mať za následok stratu platnosti predbežného príkazu. Súd bude musieť v tejto trojmesačnej lehote buď rozhodnúť o uložení ochrannom liečení alebo o predĺžení predbežného príkazu vždy najviac o dva mesiace. Tu pôjde o prípady, kedy nebude môcť rozhodnúť o uložení ochranného liečenia, pretože napr. nebude hotový znalecký posudok, alebo dôjde k iným časovým sklzom (odsek 4).

čl. II bod 76 (§ 299a) §
Keďže Trestný poriadok nepozná inštitút podobný predbežnému príkazu, navrhuje sa úprava procesného postupu súdu pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného príkazu. Vzhľadom na to, že ide o vec, ktorá neznesie odklad, sudca pre prípravné konanie musí rozhodnúť čím skôr. Vypočutie je formálny proces, preto je nutné dať výnimku pre prípad, že sa obvinený takémuto formálnemu úkonu nie je pre svoj zdravotný stav schopný podrobiť alebo ho absolvovať. Skutočnosť, že zdravotný stav vypočutie neumožňuje, musí mať sudca preukázanú a zaznamenanú v zápisnici.

čl. II bod 77 a 84 (§ 334 ods. 4 a § 371 ods. 2) §
Navrhovaná úprava reaguje na aktuálnu legislatívnu situáciu, znemožňujúcu dovolací prieskum rozsudkov, ktorými súd schválil dohodu o vine a treste, napriek tomu, že takéto rozsudky môžu byť celkom zjavne v rozpore s ustanoveniami trestného práva hmotného, napr. ak bola použitá očividne nesprávna právna kvalifikácia skutku a tým sa docielil významne nižší trest, aký by inak bolo možné udeliť a podobne. Neslobodno totiž zabúdať, že v prípade dohody o vine a treste ide síce o procesnú dohodu strán trestného konania, ktorá je postavená na určitých formálnych vyhláseniach obvineného, ktorý sa tak môže priznať z rôznych dôvodov aj ku skutku s právnou kvalifikáciou, ktorý nespáchal, na druhej strane by však bolo neprimerané a nespravodlivé, ak by bol takýto „procesný obchod“ dojednaný na úkor verejnej spravodlivosti, t.j. ak by bol postavený nielen na nesprávne zistenom skutkovom stave, ale na dôvažok aj na celkom zjavnom porušovaní trestného práva hmotného pri právnej kvalifikácii skutku a určení druhu a výmery trestu. Pre úplnosť, uvedený problém v právnej …

čl. II bod 78 (§ 337) §
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia riadne transponuje čl. 7 ods. 5 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní. Súčasná právna úprava síce obsahuje v § 337 úpravu, ktorá zaručuje, že sa v konaní proti mladistvému robí individuálne posúdenie, avšak absentuje v nej dôraz na to, aby sa takéto individuálne posúdenie robilo v čo najskoršej vhodnej fáze trestného konania, k čomu smeruje odsek 5 príslušného článku smernice. Z odseku 8 zase vyplýva povinnosť členských štátov aktualizovať individuálne posúdenie mladistvého, ak sa výrazne zmenia prvky tohto posúdenia. V súčasnej právnej úprave výslovne neexistovala povinnosť aktualizovať individuálne posúdenie mladistvého; v praxi sa vychádzalo iba zo všeobecného ustanovenia § 119 ods. 1 písm. d), ktorý prikazuje dokazovať „osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné …

čl. II bod 79 (§ 338) §
V nadväznosti na konanie o porušení INFR(2023)2108 zo dňa 18.10.2023 sa doplnením predmetného ustanovenia transponuje čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, podľa ktorého „Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: „dieťa“ je osoba mladšia ako 18 rokov;...ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa.“. V doterajšej právnej úprave bola takáto vyvrátiteľná právna domnienka upravená iba pri výsluchu svedka podľa § 135 Trestného poriadku, smernica však požaduje jej uplatnenie pri všetkých úkonoch trestného konania.

čl. II bod 82 (§ 361 ods. 2) §
S ohľadom na výhrady Európskej komisie vo veci porušenia č. 2021/2240 v spojení rozsudkom SDEÚ vo veci C-569/20, z ktorého vyplýva, že aj v prípade konania proti ušlému by sa predvolanie malo ušlému doručovať, resp. súd by sa mal o to pokúsiť, sa ako reakcia na uvedené dopĺňa odsek 2.

čl. II bod 83 (§ 362) §
Navrhovaná zmena reaguje na avizované výhrady Európskej komisie ohľadom nastavenia možnosti „obnovy konania“ u odsúdených v konaní v neprítomnosti. Súčasné nastavenie neumožňuje odsúdenému in absencia účinne dosiahnuť preskúmanie veci a uplatnenie jeho práva na obhajobu. V konaní proti ušlému sa odsúdenému podľa súčasnej úpravy rozsudok nedoručuje, čo nekorešponduje s právom byť informovaný o svojom odsúdení. Navrhuje sa preto túto prax zmeniť a súčasne sa navrhuje, aby odsúdený v konaní proti ušlému mohol podať návrh na opätovné prejednanie jeho veci do 15 dní od tohto doručenia. Súčasné znenie „do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.“ je vágne, čo spolu so skutočnosťou, že sa rozsudok odsúdenému nedoručuje, spôsobuje praktické problémy pri určení lehoty. Zároveň sa rozširujú aj dôvody povolenia opätovného prejednania veci, čo by malo prispieť k odstráneniu neistoty v rámci vydávacieho konania. Ak odsúdený vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený mu rozhodnutím …

čl. II bod 85 (§ 405a až § 405d) §
Zavádza sa nový procesný postup preskúmania rozhodnutia súdu (najmä rozsudkov, ktorými bola vyslovená vina) pre prípad zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, ako aj postup pri zániku trestnosti činu v niektorých procesných situáciách v prípravnom konaní.

čl. II bod 86 a 87 (§ 412 ods. 3 a 4) §
Z dôvodu doterajšej absencie sa navrhuje doplnenie ustanovenia, na základe ktorého by bolo možné, aby súd na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“) rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia odsúdenému, ktorý vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel. Proti takémuto rozhodnutiu je možné podať sťažnosť.

čl. II bod 88 až 90 (§ 413 ods. 2 až 4) §
Na základe pripomienok vyplývajúcich z odbornej aplikačnej praxe psychiatrov sa navrhuje vypustiť nesprávny pojem „nevyliečiteľná duševná choroba“. Z aktuálneho stavu poznania v rámci predmetného medicínskeho odboru vyplýva, že väčšina duševných chorôb je nevyliečiteľná avšak liečiteľná, resp. liekmi môže byť pacient zaliečený a fungovať bez ďalších ťažkostí. Z uvedeného dôvodu sa precizujú podmienky pre upustenie od výkonu trestu pri duševnej poruche a presúvajú sa do samostatného odseku.

čl. II bod 91 (§ 415 ods. 4) §
Uvedeným ustanovením sa má odstrániť neželaná aplikačná prax a to v situáciách, keď má odsúdený uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ nevykonal vo výkone trestu odňatia slobody, napr. z dôvodu nedostatočných kapacít v ústave, a z dôvodu nevykonania ochranného liečenia ho súd podmienečne neprepustí, hoci odsúdený spĺňa všetky ostatné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

čl. II bod 92 (§ 445 až 446a) §

čl. II § 445 §
Navrhované znenie mení doterajšiu terminológiu právnej úpravy týkajúcej sa ukladania ochranných liečení vychádzajúcu zo zastaraného konceptu, že ochranné liečenie sa prioritne ukladalo a vykonávalo ústavnou formou a len výnimočne sa ukladalo jeho vykonávanie ambulantnou formou. Ak však bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody je potrebné, aby sa s výkonom ochranného liečenia začalo čo najskôr. Nie je účelné, aby odsúdený, ktorý je tri roky vo výkone trestu odňatia slobody, najskôr vykonal trest a až potom by mal nastúpiť na napr. protialkoholické či protitoxikomanické liečenie. Rovnako pri sexuologických alebo psychiatrických indikáciách je s ochranným liečením potrebné začať čo najskôr, pretože neliečený odsúdený môže byť nebezpečný aj pre ostatných odsúdených. V súvislosti s novou úpravou ochranných liečení PAL, PTX, PGam v Trestnom zákone, kedy má po ústavnej forme liečenia automaticky nasledovať ambulantné doliečovanie, sa v záujme efektívnosti upravuje, aby súd nariadil obe formy hneď naraz. V prípade týchto troch typov liečení súd nebude rozhodovať o pokračovaní v ochrannom liečení po …

čl. II § 446 §
V nadväznosti na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe sa navrhuje podrobnejšie upraviť zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmenu druhu ochranného liečenia. Upravuje sa aj lehota, ktorá je desať pracovných dní od doručenia návrhu súdu, v rámci ktorej súd rozhodne na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku. Ak predseda senátu rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu, rozhodne na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. V opačnom prípade, ak rozhoduje o zmene ústavného liečenia na ambulantné, môže rozhodnúť na neverejnom zasadnutí. Ak zdravotný stav odsúdeného neumožňuje jeho výsluch, odborná psychiatrická obec navrhuje, aby sudca takúto osobu aspoň vzhliadol. Zo skúseností z aplikačnej praxe z civilných vecí pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na …

čl. II § 446a §
Navrhované znenie týkajúce sa pokračovania v ochrannom liečení reflektuje na prípady, kedy sa s výkonom ochranného liečenia začne prakticky až po výkone trestu odňatia slobody, čím dochádza k predlžovaniu obmedzenia osobnej slobody a de facto k dvojitému potrestaniu. Z uvedeného dôvodu sa precizujú podmienky a lehoty, kedy je možné pokračovať vo výkone ochranného liečenia ústavnou formou a malo by sa tak diať, len ak je to naozaj nevyhnutné, teda len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou formou nedosiahne účel ochranného opatrenia. Navrhuje sa tiež upraviť formálnu stránku rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení tak, aby do skončenia výkonu trestu odňatia slobody v prípade pokračovania ústavného ochranného liečenia bolo právoplatne rozhodnuté a neobmedzovala sa osobná sloboda odsúdeného nad rámec výkonu trestu odňatia slobody bez rozhodnutia súdu tak, ako to umožňovalo doterajšie znenie odsekov 3 a 4. Zároveň sa zosúlaďuje rozhodovanie o ústavnom …

čl. II bod 93 (§ 446b a 446c) §

čl. II § 446b §
Navrhované znenie reflektuje na problémy z aplikačnej praxe z dôvodu absentujúcej právnej úpravy vzťahujúcej sa na prípady, kedy odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný. V takomto prípade, keď odsúdený nemá uložené ochranné liečenie alebo nemá uložený potrebný druh ochranného liečenia, môže súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh riaditeľa ústavu rozhodnúť o uložení ochranného liečenia. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

čl. II § 446c §
Navrhované znenie súvisí so zmenou ochranných liečení PAL, PTX, PGam v Trestnom zákone, kde sa upravuje ich dĺžka ex lege, nakoľko v individuálnych prípadoch môže byť potrebné liečenie predĺžiť.

čl. II bod 94 (§ 447) §
Rozširuje sa okruh osôb oprávnených podať návrh na upustenie od výkonu ochranného liečenia aj na riaditeľa ústavu. Z pohľadu aplikačnej praxe s cieľom naplnenia samotného účelu ochranného liečenia na to, aby sa upustilo od výkonu ochranného liečenia nepostačuje len nastúpiť na uloženú odvykaciu alebo inú liečbu. Naopak, je nutná adekvátna spolupráca a zlepšenie stavu obvineného do tej miery, aby dobrovoľná psychiatrická liečba či sexuologická liečba postačovala a táto osoba nebola z dôvodu duševnej poruchy nebezpečná pre spoločnosť.

čl. II bod 95 až 98 (§ 448) §
Nový odsek 1 súvisí s novonavrhovaným ponímaním a stanovenou dobou ochranných liečení PAL, PTX, PGam v Trestnom zákone, kde sa upravuje ich dĺžka ex lege. Navrhované znenie odseku 2 precizuje doterajšiu terminológiu a upravuje lehotu na rozhodnutie tak, aby sa predchádzalo situáciám, keď už je obvinený vyliečený a je podaný návrh na jeho prepustenie z ochranného liečenia, obmedzovanie jeho osobnej slobody sa de facto predlžuje o čas, pokým súd rozhodne, a zvyšujú sa tým aj náklady pre zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti, resp. štát, aj keď už dôvod ďalšieho výkonu ochranného liečenia pominul. Ochranné liečenie trvá až do rozhodnutia súdu, preto je potrebné, aby takéto rozhodnutie bolo urobené čo najskôr.

čl. II bod 99 (§ 448b) §
Navrhuje sa upraviť nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s podaním návrhu na zmenu ochranného liečenia, prepustenie z ochranného liečenia alebo jeho ukončenie alebo spojených s vypracovaním súdom alebo OČTK vyžiadanej správy. Tieto správy a návrhy nie je možné považovať za výkon zdravotnej starostlivosti, preto nie sú hradené zdravotnou poisťovňou a nemožno spravodlivo požadovať ich bezodplatné poskytovanie štátu na vlastné náklady zariadeniami zdravotnej starostlivosti či ošetrujúcim lekárom bez náhrady nákladov spojených s ich poskytnutím.

čl. II bod 100 až 102 (§ 454) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením novej formy ochranného dohľadu v § 76a. V novom odseku 4 sa dopĺňa osobitná úprava výkonu rozhodnutia o uložení tejto formy ochranného dohľadu. Po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozhodnutia sa bezodkladne zašle nariadenie probačnému a mediačnému úradníkovi. S výkonom ochranného dohľadu začne probačný a mediačný úradník ihneď, ak je odsúdený na slobode alebo hneď po prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo z výkonu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu stáleho zabezpečenia dostatočnej kontroly nad osobou a ochrany spoločnosti v rozhodujúcom období.

čl. II bod 103 (§ 456) §
Precizuje sa úprava prerušenia výkonu ochranného dohľadu vzhľadom na zmenu terminológie ochranného liečenia a rozširuje sa o detenciu.

čl. II bod 104 a 105 (§ 457) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovení súvisiacu so zavedením novej formy ochranného dohľadu v § 76a a precizovanie ustanovenia vzhľadom na predpoklad, že práve sudca v obvode ktorého odsúdený naposledy vykonával trest odňatia slobody a ktorý bude následne rozhodovať o upustení od výkonu ochranného liečenia, t. j. právach a povinnostiach tejto osoby, je najviac oboznámený so spisovým materiálom.

čl. II bod 106 a 107 (§ 458) §
Z dôvodu procesnej ekonómie sa dopĺňa rozhodovanie súdu o prepustení z výkonu ochranného dohľadu na neverejnom zasadnutí vo vybraných prípadoch. V novom odseku 3 sa upravujú osobitné podmienky na podanie návrhu na prepustenie osoby z výkonu ochranného dohľadu podľa § 76a. Platí, že takýto návrh môže probačný a mediačný úradník podať len po dohode s ošetrujúcim lekárom alebo so zdravotníckym zariadením, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva.

čl. II bod 108 (§ 459) §
Dopĺňajú sa dôvody zániku ochranného dohľadu podľa § 76a nadväzujúce na niektoré rozhodnutia súdu.

čl. II bod 109 až 111 (§ 460) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovení súvisiacu so zavedením novej formy ochranného dohľadu v § 76a. V novom odseku 4 sa upravuje postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na uloženie ochranného dohľadu podľa § 76a, kedy súd súčasne uloží osobe buď ochranné liečenie ambulantnou formou alebo rozhodne o zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu. Na návrh zdravotníckeho zariadenia rozhodne súd, ktorý odsúdenému uložil ochranné liečenie, o uložení ochranného dohľadu, ak odsúdený nedodržiava režim uloženého ambulantného ochranného liečenia.

čl. II bod 112 až 115 (§ 462 a 463) §

čl. II § 462 §
Vzhľadom na povahu detencie a osôb, ktoré sa majú v zmysle navrhovaných zmien Trestného zákona do detencie umiestňovať, je nevyhnutné, aby výkon detencie bezprostredne nadväzoval na výkon trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje nastaviť celé rozhodovanie tak, aby aj nadriadený súd rozhodol do skončenia výkonu trestu odňatia slobody. O návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd, v ktorého obvode sa vykonáva trest odňatia slobody alebo ochranné liečenie, na verejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak odsúdený požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti alebo ak to jeho zdravotný stav neumožňuje a súd mu z toho dôvodu ustanoví obhajcu. Opäť aj v tomto prípade platí odporúčanie odborníkov – psychiatrov, aby súd osobu aspoň vzhliadol. Ak návrh podáva zdravotnícke zariadenie, je potrebné rozhodnúť do desiatich pracovných dní z dôvodu, že plynulé fungovanie a manažment liečených osôb v zariadeniach zdravotnej starostlivosti je priamo závislý od rozhodovania súdov. Nie vo všetkých prípadoch bude súd …

čl. II § 463 §
Navrhuje sa upraviť prípady, kedy dôvody detencie pominuli, ale zdravotný stav odsúdeného si vyžaduje pokračovanie v jeho liečení. Súd vtedy odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení ochranného liečenia. Proti takémuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podal prokurátor proti uzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.

čl. II bod 116 (§ 567t) §
Navrhujú sa prechodné ustanovenia ohľadne postupu v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých sa dotkne nová úprava „kajúcnických“ benefitov, ako aj zmena v povinných náležitostiach obžaloby. Zároveň sa navrhuje prechodné ustanovenie stanovujúce, že vyšetrovania alebo skrátené vyšetrovania začaté a právoplatne neskončené do účinnosti tohto zákona, budú vedené a dokončené vyšetrovateľom Policajného zboru zaradeným na Úrade inšpekčnej služby proti okruhu osôb špecifikovaných v doterajšom znení § 10 ods. 7 písm. b).

čl. III
(zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

čl. III bod 1 až 4 §
Navrhovaná úprava reflektuje na spôsob určovania spoločného spôsobu výkonu postupne uložených trestov uvedenú v čl. I. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje úprava rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o určení spoločného spôsobu výkonu trestu. O určení spoločného spôsobu výkonu trestu, v ktorom odsúdený bude vykonávať postupne uložené tresty, má v zmysle čl. I novelizačného bodu 21 (navrhovaný § 9) rozhodovať riaditeľ ústavu na návrh osobitnej komisie. O sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu rozhoduje predseda senátu súdu, v obvode ktorého sa trest vykonáva. Upravujú sa lehoty, dokedy je potrebné rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o určení spoločného spôsobu výkonu trestu. Pred rozhodnutím o sťažnosti, súd odsúdeného obligatórne vyslúchne, pričom výsluch sa vykoná prednostne použitím videokonferenčného zariadenia, z dôvodu obmedzenia veľkého počtu eskort odsúdených na súdy.

čl. III bod 5 a 6 §
V súvislosti s navrhovanou zmenou poukazujeme na Valné zhromaždenie OSN, ktoré vyzýva členské štáty prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 63/241 z 24. decembra 2008 o právach detí (pozn. vychádza ako správa o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa), v časti venovanej deťom obvinených alebo odsúdených osôb, aby venovali pozornosť vplyvu uväznenia rodičov na ich deti a s ohľadom na ochranu spoločnosti, dieťaťa a charakter trestného činu uprednostnili alternatívne tresty a opatrenia nahrádzajúce väzbu v prípade, ak ide o osamoteného rodiča alebo rodiča, u ktorého je dieťa vo výlučnej starostlivosti. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 65/229 z 21. decembra 2010, ktorou boli prijaté Pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väznenými ženami a odsúdenými ženami vykonávajúcimi alternatívne tresty (tzv. Bangkocké pravidlá), o. i. členským štátom zdôrazňuje (obdobne ako vyššie uvedená rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 63/241 z 24. decembra 2008 o právach detí), že tam, kde je to možné a vhodné a nejde o závažný alebo násilný trestný čin, je pri ukladaní trestu …

čl. III bod 7 §
Navrhovaná úprava reflektuje na spôsob zmeny stupňa stráženia uvedenej v čl. I. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje úprava rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o zmene stupňa stráženia. O zmene stupňa stráženia, v ktorom odsúdený bude vykonávať trest odňatia slobody má v zmysle čl. I novelizačného bodu 21 (navrhovaný § 9) rozhodovať riaditeľ ústavu na návrh osobitnej komisie. O sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu rozhoduje predseda senátu súdu, v obvode ktorého sa trest vykonáva. Upravujú sa lehoty, dokedy je potrebné rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu o zmene stupňa stráženia. Pred rozhodnutím o sťažnosti súd odsúdeného obligatórne vyslúchne, pričom výsluch sa vykoná prednostne použitím videokonferenčného zariadenia, z dôvodu obmedzenia veľkého počtu eskort odsúdených na súdy.

čl. III bod 8 §
V súvislosti sa navrhovanou zmenou poukazujeme na Valné zhromaždenie OSN, ktoré vyzýva členské štáty prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 63/241 z 24. decembra 2008 o právach detí (pozn. vychádza ako správa o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa), v časti venovanej deťom obvinených alebo odsúdených osôb, aby venovali pozornosť vplyvu uväznenia rodičov na ich deti a s ohľadom na ochranu spoločnosti, dieťaťa a charakter trestného činu uprednostnili alternatívne tresty a opatrenia nahrádzajúce väzbu v prípade, ak ide o osamoteného rodiča alebo rodiča, u ktorého je dieťa vo výlučnej starostlivosti. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 65/229 z 21. decembra 2010, ktorou boli prijaté Pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väznenými ženami a odsúdenými ženami vykonávajúcimi alternatívne tresty (tzv. Bangkocké pravidlá), o. i. členským štátom zdôrazňuje (obdobne ako vyššie uvedená rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 63/241 z 24. decembra 2008 o právach detí), že tam, kde je to možné a vhodné a nejde o závažný alebo násilný trestný čin, je pri ukladaní trestu …

čl. III bod 9 a 11 §
Navrhovaná zmena je z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu súdov pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. V súčasnosti niektoré súdy okrem uznesenia o podmienečnom prepustení súčasne vydajú aj príkaz na prepustenie. Niektoré súdy príkaz na prepustenie nevydajú a vyznačia len právoplatnosť na vydanom uznesení o prepustení. Osobitnú komplikáciu spôsobuje prípad, keď je vedené konanie o podmienečnom prepustení odsúdeného, ktorý má vykonať, respektíve vykonáva viac postupne uložených trestov odňatia slobody z ktorých môže byť podmienečne prepustený spolu s trestom, z ktorého nie je možné opätovné podmienečné prepustenie a súd súčasne uplatní postup podľa § 176 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, teda vyhotoví zjednodušené písomné uznesenie o podmienečnom prepustení. V zjednodušenom uznesení o podmienečnom prepustení sa neuvádzajú tresty, z ktorých nie je možné opätovné podmienečne prepustenie odsúdeného a takéto zjednodušené uznesenie neobsahuje informáciu, že súd do splnenia formálnej podmienky vykonania zákonom určenej minimálnej doby pre podmienečné prepustenie započítal aj celú …

čl. III bod 10 §
Doplnenie profilácie ústavu, nakoľko nie všetky ústavu na výkon trestu odňatia slobody sú aj ústavmi na výkon väzby, čím môže dôjsť k spochybňovaniu oprávnenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia pre podanie takéhoto návrhu.

čl. III bod 12 §
Vzhľadom na navrhované zmeny je potrebné upraviť postup po nadobudnutí účinnosti týchto zmien.

čl. III (Trestný poriadok)

čl. III § 501 písm. b) §
Zužuje sa okruh osôb, v prípade ktorých je neprípustné vydanie do cudziny. Osobitná ochrana zostáva zachovaná pre osoby, ktorým sa na území Slovenskej republiky udelil azyl z dôvodu prenasledovania alebo udelila doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia, to znamená pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou.

čl. II
(Trestný poriadok)

čl. II bod 1 §
Do § 2 sa dopĺňa odsek 23, ktorého podstatou je zakotvenie zásady zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare) do Trestného poriadku. Táto zásada chráni obvinenú osobu pred aktívnym konaním vedúcim k jej trestnému stíhaniu. Jej účelom však nie je zabrániť vykonaniu legitímneho úkonu zo strany orgánov činných v trestnom konaní napr. odberu odtlačkov prstov alebo domovej prehliadky.

čl. II bod 2 §
Za § 3 sa vkladá § 3a, ktorého obsah bol upravený v piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa týmto návrhom zákona zrušuje. Toto ustanovenie vymedzuje zákonný rámec orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo vzťahu k zohľadňovaniu právoplatných odsúdení súdmi iných členských štátov Európskej únie v trestnom konaní, ako to vyplýva z požiadaviek čl. 3 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15.8.2008). Ustanovenie § 3a poskytuje orgánom činným v trestnom konaní a súdom možnosť žiadať od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zabezpečenie kópií príslušných právoplatných rozsudkov súdov iných členských štátov Európskej únie pre účely zohľadnenia odsúdenia súdom v inom členskom štáte v trestnom konaní vedenom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť a možný dopad rozhodnutia súdu vo vzťahu k obvinenej osobe v prípadoch postupu podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona je vyžiadanie kópií právoplatných rozhodnutí súdov iných členských štátov …

čl. II bod 3 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia.

čl. II bod 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 10 ods. 8 Trestného poriadku súvisiacu s navrhovaným ustanovením § 3a Trestného poriadku.

čl. II bod 5 §
V nadväznosti na doplnenie definície „poskytovateľa služieb“ bol text ustanovenia upravený tak, aby reflektoval novú terminológiu. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. II bod 6 §
Do § 10 sa dopĺňajú nové odseky 21 až 28, ktorými sa zavádzajú definície pojmov „počítačový údaj“, „počítačový systém“, „pamäťový nosič“, „údaj o účastníkovi“, „údaj požadovaný na účely identifikácie používateľa“, „prevádzkový údaj“, „obsahový údaj“ a „poskytovateľ služieb“. Jednotlivé definície vychádzajú z nariadenia o e-dôkazoch, Budapeštianskeho dohovoru a Dohovoru OSN, čím sa zabezpečuje súlad vnútroštátnej legislatívy s legislatívou Európskej únie a kľúčovými medzinárodnými zmluvami v oblasti boja proti počítačovej kriminalite. Zároveň sa zavedením nových definícií zabezpečuje právna istota, jednoznačnosť a predvídateľnosť aplikácie právnych noriem. Definícia počítačového údaja je totožná s definíciou uvedenou v Budapeštianskom dohovore a takmer totožná s definíciou v Dohovore OSN. Definícia je taktiež v súlade s definíciou počítačového údaja podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013).. Rozdiel je v tom, že Dohovor OSN namiesto pojmu „počítačový údaj“ používa pojem „elektronický údaj“. Keďže pojem „počítačový …

čl. II bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu spôsobenú doplnením odsekov do § 10.

čl. II bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu spôsobenú rozdelením súčasného znenia § 116 do nových ustanovení § 115a a 116a. V dôsledku tejto zmeny sa do ustanovenia dopĺňa vydanie príkazu na zaznamenávanie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 115a a príkazu na predloženie počítačového údaja poskytovateľom služieb podľa § 116a.

čl. II bod 9 §
V § 61b sa vkladá nový odsek 6, ktorý sa dotýka vykonávania výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia zo zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí. Výsluch je možné uskutočniť aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí za podmienky, že slovenský justičný orgán po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a so súhlasom vypočúvanej osoby takúto formu výsluchu považuje za prínosnú pre dosiahnutie účelu trestného konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Podmienkou je však aj súhlas prijímajúceho štátu, ak tento súhlas vyžaduje. Vychádzajúc z predpokladu, že tento postup nenapĺňa podstatu a povahu justičnej spolupráce v trestných veciach je opodstatnený záver, že orgán, ktorý predpoklad súhlasu preverí a v prípade potreby zabezpečí je rezort zahraničia, a to aj vzhľadom na pôsobenie ZÚ v príslušnom treťom štáte. Preto za súčinnosti príslušného justičného orgánu zabezpečí informácie resp. súhlas práve rezort zahraničia.

čl. II bod 10 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu § 77 ods. 3 vzhľadom na to, že osobitným predpisom sa bude myslieť návrh zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, ktorým sa zrušuje zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.

čl. II bod 11 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadpisu § 89a, keďže názov ustanovenia bol zmenený z pôvodného „Povinnosť na vydanie veci“ na „Povinnosť na predloženie a vydanie veci“, čo jasnejšie vystihuje obsah daného ustanovenia.

čl. II bod 12 §
Ustanovenie § 89a sa dopĺňa o nový odsek 4. Odsek 4 upravuje, že v prípade počítačových údajov, počítačových systémov a pamäťových nosičov sa ďalej uplatňujú postupy podľa § 91 t. j. v prípade zaistenia takejto veci je nutné, v zmysle § 91 odsek 3 a 4, požiadať o súhlas s prístupom k údajom, či už ide o súhlas dotknutej osoby alebo súdu. Zároveň sa zabezpečuje, že v prípade, ak objektom záujmu orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu je počítačový údaj, ktorý je možné bližšie špecifikovať a zaručiť jeho pravosť a integritu, príslušné orgány pred výzvou na vydanie počítačového systému alebo pamäťového nosiča vyzvú osobu, ktorá má takýto systém alebo nosič v držbe alebo pod kontrolou, aby takýto počítačový údaj dobrovoľne sprístupnila a umožnila vytvorenie jeho kópie. Sleduje sa tým najmä uplatnenie zásady subsidiarity, t. j. či digitálne informácie nie je možné získať menej invazívnym zásahom do základných práv a slobôd, najmä do základného práva na informačné sebaurčenie podľa čl. …

čl. II bod 13 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reflektuje zmenu názvu § 89a.

čl. II bod 14 §
Ustanovenie § 90, ktoré upravuje odňatie veci, sa dopĺňa o odsek 5, ktorý upravuje, že v prípade počítačových údajov, počítačových systémov a pamäťových nosičov sa ďalej uplatňujú postupy podľa § 91. Predmetný paragraf bližšie špecifikuje postupy potrebné na získanie prístupu k počítačovým údajom.

čl. II bod 15 §
V § 91 sa stanovujú procesné postupy vo vzťahu k prístupu k počítačovým údajom na zaistených počítačových systémoch alebo pamäťových nosičoch. Predkladateľ teda na rozdiel od súčasnej právnej úpravy rozlišuje samotné vydanie alebo odňatie veci, napríklad mobilného telefónu, od prístupu k údajom v takomto zariadení. Zatiaľ čo vydanie alebo odňatie veci môže byť realizované aj na príkaz policajta alebo prokurátora, pre prístup k počítačovým údajom v zaistenom zariadení je potrebný súhlas dotknutej osoby alebo príkaz súdu. Takýmto spôsobom sa zaisťuje vyššia ochrana práva na súkromie osôb, a to najmä s prihliadnutím na širokú škálu osobných údajov, ktoré v súčasnej dobe takéto zariadenia obsahujú, ako aj ich stupeň dôvernosti. Odsek 1 stanovuje, že ak na účely dokazovania postačuje počítačový údaj, ktorý je možné bližšie špecifikovať a zaručiť jeho pravosť a integritu, súd a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor pred zaistením pamäťového nosiča alebo počítačového systému podľa tohto zákona vyzve osobu, ktorá má v držbe alebo pod kontrolou …

čl. II bod 16 §
Nové ustanovenie § 91a vychádza čiastočne z pôvodného znenia § 91 a upravuje oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní a súdov na vydanie príkazu na uchovanie a odstránenie počítačových údajov alebo znemožnenie prístupu k nim, ak je to nevyhnutné pre účely trestného konania. Ustanovenie je zároveň implementačným ustanovením článku 19 odsek 3 písm. d) Budapeštianskeho dohovoru. § 91a ods. 1 ustanovuje, že príkaz môže vydať predseda senátu, prokurátor alebo policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, pričom príkaz musí byť riadne odôvodnený, vrátane skutkových okolností. Tento príkaz je možné uložiť osobe, ktorá má počítačové údaje vo svojej držbe alebo pod kontrolou. Takýto príkaz je možné vydať napríklad v situácii, keď osoba verejne zdieľa cez počítačový systém návod na výrobu výbušnín, detskú pornografiu alebo iný nelegálny obsah, ktorého odstránenie z počítačového systému alebo pamäťového nosiča, resp. znemožnenie prístupu k nemu, je v záujme ochrany verejnosti. V rámci odseku 1 písm. a) je okrem uchovania údaju a zachovania jeho celistvosti zahrnutý taktiež príkaz na …

čl. II bod 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, v ktorej je reflektovaná úprava § 130 ods. 2 Trestného zákona, ktorou sa určuje, že vecou sa rozumie aj počítačový údaj, počítačový systém a pamäťový nosič v zmysle definícií Trestného poriadku, ako aj osobitná úprava vo vzťahu k vyhotoveniu zápisnice pri vydaní a odňatí počítačových údajov, počítačových systémov alebo pamäťových nosičov podľa § 89 až 92.

čl. II bod 18 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia, v ktorej je reflektovaná úprava § 130 ods. 2 Trestného zákona, ktorou sa určuje, že vecou sa rozumie aj počítačový údaj, počítačový systém a pamäťový nosič v zmysle definícií Trestného poriadku.

čl. II bod 19 §
Do odseku 1 sa dopĺňa, že za vec nachádzajúcu sa v obydlí sa považuje aj počítačový údaj uložený v počítačovom systéme alebo na pamäťovom nosiči alebo počítačový údaj dostupný cez počítačový systém, ktorý sa nachádza v obydlí. Zmena nadväzuje na novú úpravu v § 91 ods. 8 a § 100, v zmysle ktorej je pre prístup k počítačovým údajom uloženým na pamäťovom nosiči alebo v počítačovom systéme alebo cez takýto počítačový systém dostupným postačujúci akýkoľvek príkaz súdu pokiaľ je takáto skutočnosť v ňom výslovne uvedená a príkaz je odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Takýmto príkazom súdu teda môže byť aj príkaz súdu na domovú prehliadku, či prehliadku iných priestorov.

čl. II bod 20 §
V § 100 ods. 1 sa špecifikuje, že ak sa má zaistiť počítačový systém, pamäťový nosič alebo počítačový údaj uložený v počítačovom systéme, na pamäťovom nosiči alebo dostupný cez takýto počítačový systém, musí to byť v príkaze uvedené a odôvodnené skutkovými okolnosťami. Rovnako by mal takýto príkaz výslovne uvádzať, či sú takéto veci zaistené za účelom prístupu k počítačovým údajom. Ide o rovnakú zásadu, aká je uvedená v § 91 ods. 8.

čl. II bod 21 §
Lehota na vyžiadanie súhlasu súdu v odseku 2 bola upravená z 24 hodín na 48 hodín. Dlhšia lehota zohľadňuje okrem iného potrebu príslušných orgánov v prípade odňatia počítačových údajov, počítačových systémov alebo pamäťových nosičov pri takejto prehliadke vydať súčasne návrh na súhlas súdu s prístupom k počítačovým údajom podľa § 91, ak tento nebol súčasťou príkazu súdu..

čl. II bod 22 §
V § 115 sa do odseku 1 dopĺňa možnosť vydania príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky aj v konaní o úmyselnom trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, čím sa rozširuje zoznam trestných činov, v konaní o ktorých je takéto opatrenie možné využiť. Takáto úprava je v súlade s judikatúrou SD EÚ (napr. rozsudok v spojených veciach C-203/15 a C-698/15 - Tele2 Sverige a Watson a iní; ECLI:EU:C:2016:970). Okrem všeobecného vymedzenia okruhu trestných činom cez úmysel a hornú hranicu trestnej sadzby zostávajú v odseku 1 vymenované všetky trestné činy, ktoré boli v tomto odseku aj doposiaľ. Výnimkou je doplnenie trestných činov terorizmu podľa § 140b, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 a trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, ktoré boli doplnené s ohľadom na ich závažnosť a potrebu mať možnosť použiť so súhlasom súdu v konkrétnom prípade ITP bez ohľadu …

čl. II bod 23 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia.

čl. II bod 24 §
V § 115 ods. 6 sa text precizuje v nadväznosti na nové definície zavedené v § 10.

čl. II bod 25 §
V § 115 ods. 9 sa navrhuje, aby súdom príslušným rozhodovať o návrhu na preskúmanie zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol príslušný nadriadený súd, ktorým bude krajský súd alebo najvyšší súd. Táto zmena reflektuje širšiu diskusiu o kompetenciách najvyššieho súdu, ktorý by mal primárne vykonávať úlohy dovolacieho prípadne odvolacieho súdu, a nie súdu prvej inštancie. Táto zmena je ďalej zohľadnená aj v §362f a § 362g.

čl. II bod 26 §
V odseku 11 sa precizuje, že tento druh príkazu sa vzťahuje na obsahové údaje, zatiaľ čo zaznamenávanie prevádzkových údajov je možné zabezpečiť príkazom podľa § 115a. Touto zmenou sa zabezpečuje jednoznačnejšie rozlíšenie týchto dvoch druhov príkazov. Napriek tomu, že názov § 115 odkazuje len na telekomunikačnú prevádzku, toto ustanovenie nie je s prihliadnutím na odsek 11 možné chápať tak, že sa vzťahuje len na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb.

čl. II bod 27 §
Ustanovenie § 115a upravuje možnosť zaznamenávania údajov o telekomunikačnej prevádzke v rámci trestného konania. Text ustanovenia vychádza z pôvodného znenia § 116, ktorý v odseku 2 upravoval možnosť získavania a oznamovania takýchto prevádzkových údajov. Nejde teda o nový druh príkazu, ale len legislatívno-technické vyčlenenie tohto postupu do samostatného ustanovenia. Na rozdiel od § 116a, ktorý upravuje predloženie už existujúcich údajov, toto ustanovenie upravuje zaznamenávanie prevádzkových údajov v reálnom čase, t. j. od času stanoveného v príkaze na zaznamenávanie údajov do budúcnosti, a to najviac v trvaní šiestich mesiacov s možnosťou predĺženia doby zaznamenávania vždy o ďalšie dva mesiace. Má teda bližšie k právnej úprave § 115 (odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky) ako k § 116, ktorý sa vzťahuje na už existujúce údaje, i keď v prípade zaznamenávania údajov o telekomunikačnej prevádzke ide o menej intruzívny zásah ako pri odpočúvaní resp. sledovaní obsahu tejto komunikácie, čo odôvodňuje rozdiely medzi týmito dvoma ustanoveniami. § 115a je viazaný len na závažné trestné činy, …

čl. II bod 28 §
Paragraf § 116 stanovuje právny rámec pre uchovávanie počítačových údajov poskytovateľom služieb na účely dokazovania v trestnom konaní. Umožňuje oprávneným orgánom vydávať príkazy na uchovanie týchto údajov, pričom príkazy musia byť písomne odôvodnené a obsahovať presnú lehotu ich uchovávania, ktorá nesmie presiahnuť 90 dní. V prípade potreby môže byť lehota opakovane predĺžená novým príkazom. Uvedená lehota je v súlade s Budapeštianskym dohovorom, jeho druhým dodatkovým protokolom aj nariadením o e-dôkazoch. Ustanovenie odkazuje na počítačové údaje uložené cez počítačový systém, keďže ide o už existujúce údaje, nie údaje v reálnom čase, a zároveň údaje, ktoré vytvoril používateľ služby prostredníctvom počítačového systému poskytovateľa služieb. Ustanovenie taktiež upravuje postup zrušenia príkazu, ak uchovávanie údajov už nie je potrebné a ukladá poskytovateľovi služieb povinnosť zachovať dôvernosť opatrení. V záujme efektívnosti a rýchlosti konania, ako aj s ohľadom na charakter počítačových údajov, ktoré môžu byť používateľom služby odstránené, môže o vydanie takéhoto príkazu požiadať okrem predsedu senátu pred začatím trestného konania alebo v prípravnom konaní …

čl. II bod 29 §
Ustanovenie § 116a upravuje možnosť vydania príkazu na predloženie počítačových údajov alebo ich kópie poskytovateľom služieb. Nástroj sa uplatňuje len vo vzťahu k uloženým údajom. Pokiaľ ide o údaje zhromažďované v reálnom čase, použije sa postup podľa § 115 alebo § 115a. Ustanovenie diferencuje príslušné orgány podľa typov údajov a ich intruzívnosti zásahu do práv dotknutej osoby. Pri užívateľských údajoch a údajoch požadovaných na účely identifikácie používateľa je možné príkaz vydať tak zo strany súdu, ako aj prokurátora alebo policajta. Príkaz vydaný policajtom však musí byť potvrdený prokurátorom. Prevádzkové a obsahové údaje však môžu byť sprístupnené len na základe príkazu súdu a za splnenia dodatočných podmienok podľa odseku 4. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, umožňuje ustanovenie vydanie príkazu aj bez predchádzajúceho súhlasu sudcu, avšak pod podmienkou, že tento príkaz bude do 24 hodín potvrdený sudcom, inak stráca platnosť. Stanovenie rozdielnych podmienok pre predloženie rôznych typov údajov je v súlade s princípom proporcionality zohľadneným okrem iného. aj legislatívou Európskej …

čl. II bod 30
Dochádza k zmene názvu ôsmeho dielu siedmej hlavy tretej časti, ktorý znie: „Konanie o preskúmaní zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, príkazu na zaznamenávanie údajov o telekomunikačnej prevádzke a príkazu na predloženie uložených počítačových údajov poskytovateľom služieb“.

čl. II bod 31 §
Navrhuje sa zmena vecnej príslušnosti z najvyššieho súdu na príslušný nadriadený súd, čo znamená, že v prípade rozhodovania o veciach patriacich do pôsobnosti okresného súdu bude v tomto prípade následne rozhodovať krajský súd a v prípade Špecializovaného trestného súdu bude rozhodovať najvyšší súd, nakoľko Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu. Táto zmena reflektuje širšiu diskusiu o kompetenciách najvyššieho súdu, ktorý by mal primárne vykonávať úlohy dovolacieho súdu resp. odvolacieho súdu a nemá rozhodovať ako súd prvej inštancie.

čl. II bod 32 až 34 §
Ustanovenia § 362f a 362g upravujú proces preskúmania zákonnosti príkazov na odpočúvanie, zaznamenávanie údajov o telekomunikačnej a predloženie počítačových údajov poskytovateľom služieb. Navrhovaná právna úprava ponecháva základnú koncepciu týchto ustanovení nezmenenú, dochádza však k legislatívno-technickej zmene v nadväznosti na zavedenie nových ustanovení § 115a a 116a. Okrem toho sa navrhuje zmena vecnej príslušnosti z najvyššieho súdu na príslušný nadriadený súd. Táto zmena reflektuje širšiu diskusiu o kompetenciách najvyššieho súdu, ktorý by mal primárne vykonávať úlohy dovolacieho súdu resp. odvolacieho súdu a nemá rozhodovať ako súd prvej inštancie. Zmena odkazov na príslušné ustanovenia predstavuje legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z tejto novelizácie. Osoby, na ktoré sa vzťahujú príkazy podľa § 115, 115a a 116a, majú v zmysle § 362f právo podať návrh na nadriadený súd, ktorý o zákonnosti príkazu rozhoduje na neverejnom zasadnutí. Súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko sudcu, ktorý príkaz vydal alebo potvrdil a v prípade príkazov na zaznamenávanie telekomunikačných údajov aj od poskytovateľa služieb, ktorý príkaz vykonal. Cieľom tohto ustanovenia …

čl. II bod 35 §
Ustanovenie § 362g upravuje následky rozhodnutia nadriadeného súdu o preskúmaní zákonnosti príkazu podľa § 115, § 115a a § 116a. Ak súd zistí porušenie zákona pri vydaní alebo vykonaní príkazu vysloví to uznesením. Okrem toho sa navrhuje zmena vecnej príslušnosti z najvyššieho súdu na príslušný nadriadený súd. Proti takémuto rozhodnutiu bude možný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje najvyšší súd.

čl. II bod 36 §
Rozširuje sa taxatívny výpočet dovolacích dôvodov. Ďalším dovolacím dôvodom, kedy je oprávneným dovolateľom len minister spravodlivosti, je, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie osobitného predpisu o uznaní a výkone majetkového rozhodnutia alebo rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach.

čl. II bod 37
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. II bod 38 §
Návrhom zákona sa vypúšťa piata časť Trestného poriadku a preberá sa do návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Cieľom je konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je, aby sa sprehľadnilo a zjednodušilo využívanie nástrojov a inštitútov využívaných v právnom styku s cudzinou, a aby sa odstránili nedostatky aplikačnej praxe. Doterajšia šiesta a siedma časť sa označujú ako piata a šiesta časť.

čl. II bod 39
K vypusteniu druhého a piateho bodu prílohy dochádza na základe vypustenia ustanovení Trestného poriadku, ktoré boli transponované Rámcovým rozhodnutím Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162, 20.6.2002), a Rámcovým rozhodnutím Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (Ú. v. EÚ L 328, 15. 12. 2009). K vypusteniu tretieho bodu dochádza v dôvodu zrušenia a nahradenia Rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/977 z 10. mája 2023 o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV. Vypustením uvedených bodov prílohy je potrebné legislatívno-technicky upraviť (prečíslovať) nasledujúce body prílohy k Trestnému poriadku.