zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“
Pierre de Coubertin
„Pohyb ako taký môže svojim pôsobením nahradiť akýkoľvek liek, ale všetky liečebné prostriedky sveta nemôžu nahradiť účinok pohybu.“
Tissot, francúzsky lekár
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona") na základe úlohy č. 7 v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.
Návrh zákona je od začiatkov prác na jeho obsahu pripravovaný ako moderný a na prax reagujúci zákonný predpis, ktorý efektívnym spôsobom premietne do zákonného textu potreby športu a vzťahov v ňom tak, aby šport v podmienkach Slovenskej republiky, pre potreby slovenskej spoločnosti prinášal hodnoty, ktoré ho odlišujú od iných aktivít. Špecifiká jeho vzťahov musí zohľadňovať taktiež, a mal by mať ambíciu zohľadniť taktiež moderné smerovanie vývoja športu ako celosvetového fenoménu, vývoj jednotlivých čiastkových otázok v ňom a takýmto prístupom zohľadniť všetky novovznikajúce potreby subjektov, ktoré tvoria konkrétne športové odvetvia. Predkladateľ zákona si určil tento cieľ predovšetkým na základe snahy o primárne, detailné poznanie vlastností a potrieb subjektov v športe, to na pozadí aktivít týchto subjektov pri napĺňaní verejného záujmu v športe, ktorý je definovaný priamo v návrhu zákona. Šport ako inštitucionalizovaná forma pohybu, či akejkoľvek športovej aktivity ktorú môžeme vyhodnocovať ako šport - v jej aktívnej či pasívnej forme sprevádza človeka, jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života. Zákonný predpis v ktorejkoľvek oblasti spoločenských vzťahov je však len vymedzením právnych mantinelov, teda maxím a miním správania sa subjektov práva v danej oblasti, či stanovovaním zákazov a príkazov pre tieto subjekty. Zákon vo väčšine prípadov nenahradí správanie sa adresátov právnej normy.
Nemenej dôležitým je proces interiorizácie zákona v prípade, ak sa návrh zákona o športe dočká prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky. Je preto podstatné, ako sa zákonný predpis subjektmi, ktorých sa dotkne, uvedie do života a ako sa implementuje do praxe. Vzhľadom na viaceré nové povinnosti subjektov v športe bude na mnohých miestach umožnené subjektom v športe prispôsobiť sa týmto zmenám, keďže návrh zákona o športe pri viacerých ustanoveniach a pri viacerých častiach zákonnej úpravy stanovuje ich neskoršiu účinnosť, ako je v prípade prijatia zákona - účinnosť tohto zákonného predpisu ako celku.
Predkladaný návrh zákona má ambíciu zaviesť aj efektívne a moderné mechanizmy správy a riadenia športu, čo reflektuje zákon na mnohých miestach zavádzaním minimálnych štandardov, systémov správania sa subjektov a nárokov pre fungovanie, existenciu a správu športu jeho predstaviteľmi. Prirodzene, zákon svojím obsahom a inštitútmi, ktoré zavádza nemôže zabudnúť veľmi citlivo zohľadniť všetky špecifiká vzťahov vyskytujúcich sa v oblasti športu, čo odôvodňuje aj znenie čl. 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá spomína osobitnú povahu športu a nutnosť jej akceptácie.
Pri praktickom zavádzaní akéhokoľvek nového právneho inštitútu normovanom v tomto návrhu zákona, ktorý bude aplikovaný v športovo - právnych vzťahoch musia byť zohľadnené všetky detailné vlastnosti športovej sféry ako takej. Nutnosťou je spomenúť, že šport je dnes oblasť spoločenských vzťahov, v ktorej sa stretávajú takmer všetky oblasti života, ako aj takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. Mimo klasického súkromno-právneho charakteru vzťahov medzi subjektmi v športe sa však v športe objavuje aj verejné právo, teda vzťahy medzi týmito súkromnoprávnymi subjektmi a orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na subjekty, ktoré v športe pôsobia je pre navrhovanie racionálnej a prínosnej úpravy týchto vzťahov nutné detailné poznanie práva obchodných spoločností, špecifiká právneho postavenia občianskych združení či všeobecne právny status iných právnických osôb, ktoré pôsobia v športe. Základnými vzťahmi a nutnosť ich poznania je postavenie fyzických osôb – teda športovcov, možnosti ich právneho konania, otázky právnej subjektivity týchto subjektov v špecifických prípadoch (maloletí a neplnoletí športovci) a pod. Poznanie týchto všetkých spojitostí a špecifík sa však musí diať na pozadí osobitnej povahy športu, ktorý mnohokrát odôvodňuje špecifický náhľad a prístup k normatívnej úprave týchto vzťahov. Aj adresáti predkladanej právnej normy musia pochopiť, a prijať osobitný prístup k úpravám konkrétnych vzťahov, a mnohokrát akceptovať špecifické povinnosti, ktoré na nich kladie tento zákona. Existencia týchto charakteristík odôvodňuje už spomínanú osobitosť zákonnej úpravy, zavádzaných nových zákonných mechanizmov a inštitútov, či detailnejšia úprava dnes existujúcich vzťahov, ktoré v športe existujú. Špecifickosť športu a jej nevyhnutné zohľadnenie spomína aj samotná, už spomínaná Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len “ZFEU”) vo svojom čl. 165. Športu sú vlastné na základe uvedeného bezpochyby určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“. K špecifickosti európskeho športu možno pristupovať z viacerých uhlov náhľadu:
špecifickosť športových aktivít a pravidiel, napr. oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach alebo potreba zabezpečiť neistotu, pokiaľ ide o očakávané výsledky športových súťaží či zápasov,
potreba udržiavať konkurenčnú rovnováhu medzi športovými klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach;
špecifickosť športových štruktúr vrátane predovšetkým privátnej autonómie športovej obce
akceptovanie rozmanitosti športových organizácií,
zohľadnenie a akceptáciu pyramídovej štruktúry športových súťaží od začiatočníckej po najvyššiu úroveň,
nutnosť zohľadnenia systémov organizovanej solidarity medzi rôznymi úrovňami a zúčastnenými organizáciami,
zohľadnenie organizácie športu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a princípu jedinej federácie na každý šport.
Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Špecifickosť športu zostane uznaná, a to v súlade so zavedenou judikatúrou, avšak nemožno ju interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ.
Nutnosť vnímania špecifickosti športu je prirodzeným dôsledkom kvalitatívne špecifických vzťahov v športe. Ich účastníkmi sú mnohokrát subjekty, ktoré musia dodržiavať právny poriadok v celej jeho šírke, obsahu, kvalite a následkoch. Právny poriadok však mnohokrát normuje spoločensko-právne vzťahy spôsobom, ktorý pre podmienky športu nie je akceptovateľný. Už uvádzaná podstata športových súťaží, účasť športovcov na súťažiach, prestupy športovcov a ich systematika, obsah výkonu športovej činnosti v jej organizovanom formáte, ochrana integrity športových súťaží a mnohé ďalšie vlastnosti športu prichádzajú do rozporu so všeobecnými ustanoveniami právneho poriadku. V tomto prípade musí existovať odôvodnenie existencie tejto rozdielnosti, a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je už spomínaný čl. 165 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok zmluvy uvádza, že “Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.“ Biela kniha o športe taktiež uvádza, že športu sú vlastné určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“.
Špecifickosť športu v uvádzanom význame by mala slúžiť ako mechanizmus odôvodnenia možnosti výnimiek pri existencii tých športových vzťahov, ktoré sú historicky, ale aj do budúcna svojou podstatou v akomsi „rozpore“ s právnymi štandardami a všeobecnými právnymi predpismi. Nemenej podstatnou je teda možnosť odchýliť sa od ustanovení právneho poriadku, ktoré na športové vzťahy rýdzo pozitivnoprávne aplikovateľné nie sú a upraviť ich zákonným - špecifickým spôsobom.
Autonómia športovej obce a jej rešpektovanie hovorí o akceptácii voľnosti predstaviteľov športovej obce pri riadení a správe športového odvetvia, možnosť zriaďovania orgánov správy a riadenia podľa vlastného uváženia, to využitím najmä združovacieho práva. Právny poriadok takto umožňuje súkromnoprávnym subjektom zvoliť si taký model organizácie, správy a riadenia konkrétneho športu, ktorý vyhovuje jeho členom a ktorý zohľadňuje ich záujmy v čo najlepšej možnej forme. Za týmto účelom sa akceptuje a toleruje taktiež samospráva týchto orgánov, s prirodzeným a nevyhnutným predpokladom právnej súladnosti takejto správy a riadenia športu so zákonnými predpismi. Právna súladnosť musí byť samozrejme zachovaná aj pri predpisoch a aktoch riadenia vydávaných týmito športovými organizáciami, ktoré tieto subjekty - športové organizácie za účelom správy a riadenia v športe generujú. Týmto sa vytvára vzájomný vzťah medzi športovými predpismi a právnym poriadkom, ktorý definuje nutnosť súladnosti športových pravidiel so zákonmi, no tento vzťah má svoj zreteľný, osobitný status.
Športové hnutie vykazuje svoje špecifické, organizačné črty. Šport a jeho predstaviteľov nie je možné vnímať len cez optiku národných predstaviteľov jednotlivých druhov športov – väčšinou sú to tzv. „národné športové zväzy“. Títo predstavujú akýsi medzistupeň, medzičlánok v organizačnej štruktúre športového hnutia. Je všeobecne známe, že šport ako fenomén prerastá hranice jednotlivých štátov, štátnych celkov, na úroveň nadnárodných zoskupení. Šport nadobúda medzinárodný charakter, čo sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť aj v jeho organizačnej štruktúre, systéme súťaží, ako aj pravidiel, ktoré reflektujú túto jeho medzinárodnú a nadnárodnú vlastnosť. Nie je netypické, že samotné športové súťaže nadobúdajú nadnárodný charakter, pričom možnosti účasti v nej normuje jej organizátor, bez ohľadu na právny status jej účastníkov v jednotlivých štátoch. Ak je detailnejším skúmaním nutné upriamiť pozornosť aj na špecifickú organizáciu v prostredí štátnych celkov, je potrebné spomenúť aj národných predstaviteľov športu, ktorý pod váhou obsahu tohto zákona nadobúdajú charakter už spomínaných národných športových zväzov. Tieto sa však zvyknú ďalej diverzifikovať na základe lokálneho – územného princípu na ďalšie organizačné entity, ktoré zastrešujú konkrétny druh športu iba na určitom – administratívne alebo správne vymedzenom území konkrétneho štátu. Tieto nadobúdajú zvyčajne označenie ako oblastné zväzy, či miestne zväzy. Samozrejme, nie je vylúčené, že v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek na svete nebude existovať národný predstaviteľ športu, ale organizácia konkrétneho športu bude rozvetvená medzi viacero či už lokálnych, alebo inak definovaných subjektov.
Túto národnú organizáciu športu však prirodzene dopĺňa nadnárodná úroveň organizácie športového odvetvia na ktorej akceptáciu moderný zákonný predpis nemôže zabudnúť, a nemôže vylúčiť možnosť jej existencie. Na tejto úrovni existujú športové zväzy, združenia či asociácie, ktoré majú na základe členského princípu právomoc riadiť a spravovať konkrétny druh športu, stanovovať detailné vlastnosti jeho výkonu, generovať pravidlá súťaží či iných oblastí športu. Nemalo by sa však stávať, aby takto generované predpisy regulovali a normovali správanie subjektov v rozsahu stanovovania práv a povinností, ktoré nie sú členmi konkrétneho združenia, asociácie či účastníkmi športu ako takého. Je zvykom, že takéto akty správy a riadenia generované týmito organizáciami sú následne prevzaté do sfér vplyvu národných predstaviteľov športu a inkorporované do predpisov týchto národných športových zväzov či asociácií. Ako bolo uvedené skôr, predpokladom normatívnej sily týchto predpisov je, že tieto predpisy následne zaväzujú iba členov týchto organizácií (športové kluby, športovci, či iné fyzické osoby). Uvedené je dopadom špecifickosti športu pričom je nutné, aby sa vnímali aj tieto súvzťažnosti športového odvetvia.
Na základe uvedeného je preto zrejmá aj možnosť odmietnuť tie z prameňov práv a povinností pre dotknuté subjekty športového hnutia, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podmienka súladnosti týchto subjektov a prameňov práv a povinností nie je viazaná len na súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale je rozšírená o nevyhnutnosť súladnosti s princípmi demokratického a právneho štátu, na ktorých je Slovenská republika ako zvrchovaný štát vybudovaná, či s ďalšími ústavnými princípmi.
Šport ako celospoločenský fenomén dnes už nie je možné vnímať len ako fyzickú aktivitu, ktorá je vykonávaná fyzickou osobou. Šport dnes v sebe zahŕňa viaceré aspekty, ktoré mu pravdepodobne pred 50 rokmi pripisované byť nemohli. Jedná sa napr. o jeho hospodársky, ekonomický, či sociálny prínos. Šport je bez pochýb hospodársky fenomén. Šport ako oblasť spoločenských vzťahov je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu európskych - “lisabonských cieľov” rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport však je nutné vnímať v rozsahu jeho hospodárskeho a ekonomického potenciálu nielen na nadnárodnej a národnej úrovni, ale aj na úrovni miestnej, regionálnej. O nadnárodnom a medzinárodnom aspekte hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu už dnes nie je pochýb. Hospodársky a ekonomický potenciál športu nie je prejavom iba jeho profesionalizácie na úrovni výkonu športovej činnosti profesionálmi, teda fyzickými osobami - športovcami, ktoré sa výkonom športovej činnosti živia a pre ktoré predstavuje šport ich hlavnú hospodársku činnosť. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Na základe hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu môžu orgány miestnej, regionálnej, či dokonca národnej úrovne správy vecí verejných plánovať, formulovať a realizovať opatrenia miestneho, regionálneho a národného významu v súvislosti so športom. Tieto aktivity môžu logicky pozitívne podnecovať zamestnanosť, ekonomické činitele súkromnoprávnych subjektov a v celkovom meradle pozitívne ovplyvniť ekonomiku v jej celospoločenskom meradle.
Šport bez pochýb napomáha aj rozvoju cestovného ruchu. V tom nie je jeho primárny ekonomický potenciál, no nárast cestovného ruchu a kvantity cestujúcej populácie využívajúce služby cestovného ruchu je možné sledovať pri všetkých športových podujatiach väčšieho významu.
V súvislosti s ekonomickým a hospodárskym potenciálom športu je nutné zhodnotiť, že šport môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení. V tomto prípade plní šport nezanedbateľnú a významnú úlohu vo vzťahu k rozvoju infraštruktúry slúžiacej pre šport. Túto je zas potrebné vnímať vo viacerých, podstatných rovinách. Športová infraštruktúra na uspokojivej úrovni poskytuje kvalitný základ jednak pre profesionálny – vrcholový šport, ktorý svoj benefit odvádza vo forme zvyšovania zamestnanosti populácie športovými klubmi či inými športovými organizáciami, vytváraním spoločenských vzorov pre mládež, podporou podnikateľských subjektov v činnostiach súvisiacich so športom (gastronómia, výroba reklamných predmetov, športové oblečenie a spotrebný tovar) a pod. Na druhej strane však kvalitná športová infraštruktúra ponúka možnosti športového vyžitia pre širokú verejnosť, čím aktivuje masový šport - šport pre všetkých. Tento rozmer fungujúcich a kvalitných športovísk či iných objektov prináša svoj benefit v podobe pozitívneho vplyvu na zdravie obyvateľstva, budovanie návykov pre aktívny spôsob života či pre osvojovanie si návykov pre zdravý životný štýl.
V rozsahu európskej normotvorby, vnímania športu súdnymi orgánmi a pod váhou jeho vlastností je známe, že právne predpisy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ustanovenia o vnútornom trhu sa týkajú športu do tej miery, do akej predstavuje hospodársku činnosť. V neposlednom rade, šport prispieva k napĺňaniu strategických cieľov európskej únie.
Konštatácia sociálneho prínosu športu nie je nová. Je dnes už nepochybným tvrdenie, že šport ako celospoločenský fenomén už nie je možné považovať iba za fyzickú aktivitu normovanú a regulovanú iba pravidlami športu. Výkonom športovej činnosti môže dochádzať k výrazným sociálnym, sociologickým, psychologickým, etickým, spoločenským vplyvom na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Šport je oblasťou ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod (spoločenská úloha športu). Šport na jeho rôznych výkonnostných úrovniach alebo konkrétny výkon športovej činnosti v jej kvalitatívne najrôznejších podobách (šport pre všetkých, amatérsky šport, profesionálny šport, športová reprezentácia a pod.) môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca, prípadne môže byť nástrojom, ktorým sa vykonávajú aktivity majúce za cieľ tieto následky. Je nepochybné, že aj napriek mnohokrát kritizovanej profesionalizácii, komerčnému tlaku, zneužívaniu mladých športovcov, dopingu, rasizmu prítomného na športoviskách, či násilí, korupcii alebo prípadoch prania špinavých peňazí šport dokáže vytvárať na profesionálnej úrovni pozitívne športové vzory. Tieto pozitívne športové vzory sa následne transformujú na vzory pre široké masy obyvateľstva, pričom tieto prispievajú k aktívnemu a zdravému životnému štýlu obyvateľstva.
Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov Európskej únie v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo a aktivizuje jednotlivca byť v občianskej spoločnosti pozitívnym motivátorom a plnohodnotným členom. Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom vykonávania telesnej aktivity je jasným dôkazom pozitívneho pôsobenia športu na život každého jedného člena občianskej spoločnosti. V tomto rozmere môže šport pôsobiť ako prevencia pred civilizačnými chorobami, či akýmikoľvek zdravotnými deformáciami, ktorých existencia zaťažuje tak ekonomickú kondíciu spoločnosti, ako aj efektivitu a možnosti aktívneho naplnenia života jednotlivca. Využitie potenciálu športu pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí je výzvou pre každý subjekt pôsobiaci v oblasti športu ako takej. Takéto vnímanie športu je predpokladom pre jeho aktivizáciu a vykonávanie v tých oblastiach spoločnosti, ktoré sa stávajú miestom sociálneho napredovania jednotlivca, či spoločnosti ako takej.
Čo by malo byť poslaním športu v 21. storočí ako celosvetového fenoménu? Svetová zdravotnícka organizácia („WHO“) odporúča aby zdravý dospelý človek vo veku 18 až 65 rokov vykonával minimálne 30 minút fyzickej aktivity miernej intenzity, najmenej 5 dní v týždni. Školopovinná mládež by mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity. Dosiahnutie tohto cieľa by mali napomáhať verejné orgány, ako i súkromné organizácie v členských štátoch, no nevyhnutným základom pre aktivity týchto subjektov v tejto oblasti je vyhovujúci právny rámec. Nedávne štúdie poukázali na nedostatočný pokrok v tejto oblasti. Tieto tvrdenia vytvárajú základný rámec pre nutnosť vzájomnej spolupráce medzi subjektmi v športe. Táto ich vzájomná spolupráca, súčinnosť a snaha o trvanie na dodržiavaní zásad dobrej správy v športe za účelom efektívnej starostlivosti v športe môže byť pozitívnym prejavom existencie športovej samosprávy a autonómie, ktorou subjekty v športe - športové organizácie disponujú. Systém riadenia a správy v športe sa takto môže stať pozitívnym príkladom pre tie oblasti spoločnosti, v ktorých dobré, efektívne a uspokojivé mechanizmy starostlivosti o konkrétnu oblasť záujmu absentujú. Takáto pozitívna spolupráca subjektov v športe sa v konečnom dôsledku môže prejaviť ako predpoklad nárastu záujemcov o športovú činnosť, čo má za následok ďalšie súvisiace - sekundárne pozitíva (zdravie obyvateľstva a pod.)
Ako bolo uvedené na viacerých miestach, predmetom normatívnej úpravy zákona by sa mal stať šport ako celospoločenský fenomén, ktorý je vykonávaný konkrétnou športovou činnosťou. Na základe možnosti delenia športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne, zákon predkladá vnímanie a normatívnu úpravu profesionálneho, amatérskeho a neorganizovaného športu - teda športu pre všetkých. Je to zákonné odzrkadlenie a priemet reálne existujúcich úrovní výkonu športu tak, ako ho poznáme naprieč spoločnosťou. Na toto delenie športu logicky nadväzuje, návrhom zákona o športe predkladaná trojprvková štruktúra úpravy statusu športovcov - teda úprava profesionálnych, amatérskych, a neorganizovaných športovcov. V zmysle návrhu zákona je možné profesionálneho športovca charakterizovať na základe vlastností športovej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Amatérskeho športovca zase môžeme systematicky definovať na základe vlastností športovej činnosti vykonávanej na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu. Zákonná regulácia neorganizovaného športovca by bola normatívnou úpravou, ktorú predkladateľ návrhu zákona považuje za nadbytočnú, hoc existenciu takéhoto športovca v návrhu zákona reflektuje.
Návrh zákona nemôže opomenúť úpravu právnej pozície subjektov v športe, čím zasiahne aj všetky právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu. V posledných rokoch je nemenej dôležitou oblasťou riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, kde je možné rozlišovať rozhodovanie sporov počas hry/športu, a rozhodovanie sporov mimo hry. Predkladaný zákon nemá ambíciu zasiahnuť do možností subjektov v športe riešiť si spory vzniknuté pri vykonávaní športovej činnosti súkromnoprávne, to znamená formou rozhodcovských či iných orgánov v zmysle platnej a účinnej legislatívy. Zákon prirodzene upravuje aj pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe.
Zákon si logicky pri snahe upraviť a normovať nesmierne rozmanité - nielen športovo právne - vzťahy nemôže klásť za cieľ normatívnym textom upraviť všetky z nich a predvídať tak všetky v budúcnosti možné situácie a skutočnosti. Preto by bolo pozitívne, aby sa na miestach, kde nebude normatívny text návrhu zákona pri regulácii dotknutých športovo-právnych vzťahov postačovať využil výklad znenia zákona s prihliadnutím na ciele, ktoré zákon má ambíciu dosiahnuť.
Zákon o športe pristupuje k úprave právneho statusu športovcov inovatívne, to zavedením trojprvkového rozlišovania statusu a typológie športovca. Zavádza sa systematika a úprava profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín. Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené platí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Špecifikom sú samozrejme rezortné športové strediská, v ktorých športovci vykonávajú športovú činnosť na základe osobitných zákonných predpisov. Táto úprava súčasne odlišuje profesionála od amatéra, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu.
Subjektmi v športe sú mimo športovcov aj športoví odborníci, športové kluby, športové zväzy, národné športové zväzy a národné športové organizácie. Nosným pojmom je športová organizácia, ktorá zastrešuje prakticky všetky tieto subjekty, ktoré vykonávajú športovú činnosť (v zmysle ustanovenia § 8 a ustanovenia § 3 písm. a) návrhu zákona). Je nutné podotknúť, že zvolenou právnou úpravou došlo k zásadnej liberalizácii právnych foriem subjektov v športe predovšetkým v rozsahu športových klubov, ktoré už nemusia byť tak ako je tomu dnes - iba občianske združenia, prípadne obchodné spoločnosti založené za účelom iným ako je podnikanie (v zmysle zákona č. 300/3008 Z.z.). Tento úmysel sa dosiahol definíciou športovej organizácie v ustanovení § 8 ods. 1 návrhu zákona. Navyše, športovej organizácii sa poskytuje možnosť výkonu činnosti, ktorou je možné dosahovať príjem, čo sa odzrkadľuje v úprave hospodárenia športovej organizácie (ustanovenie § 9 návrhu zákona).
Detailná zákonná úprava sa mimo úpravy statusu a právneho postavenia športovca objavuje v návrhu zákona predovšetkým pri športovom klube a národnom športovom zväze, pričom tieto subjekty predkladateľ zákona považuje za hlavných inštitucionálnych predstaviteľov športovej obce. Na základe uvedeného stanovuje detailnejšie práva a povinnosti predovšetkým pre národné športové zväzy, a v menšej miere aj pre športové kluby. Vzťahy vyskytujúce sa medzi spomínanými subjektmi je nutné vykladať vzhľadom na použité pojmy zákona, čo v koncepčnom meradle vytvára ucelený systém vzťahov v športe predpokladajúci jeho riadne, správne a zákonné fungovanie.
Riešenie sporov v športe je komplexná otázka, ktorá je v návrhu zákona rozčlenená do úpravy (i) riešenia sporov počas hry športovými rozhodcami, do (ii) riešenia sporov samotnou športovou organizáciou - čim je odzrkadlené vnímanie a zohľadnenie športovej autonómie, a do (iii) riešenia a rozhodovania disciplinárnych previnení.
V predkladanom návrhu zákona sa vytvára aj ucelený systém záväzkových vzťahov v športe. Činní tak zákonnou textáciou konkrétnych zmluvných typov typických pre športové vzťahy. Fakticky sa obsah všetkých v zákone uvedených zmluvných typov prenáša a využíva v športovej obci už dnes, to však konkrétne využívaním nepomenovaných - inominátnych zmlúv využitím ustanovenia § 269 ods. 2 z.č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej aj „ObZ“), či ustanovenia § 51 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej aj „OZ“). Je nevyhnutné povedať, že systematika tohto systému záväzkových vzťahov v športe - teda konkrétnych zmluvných dojednaní logicky nadväzuje na trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov, pričom ich rámec dopĺňa o konkrétny záväzkový obsah a rozsah. Mimo tohto rámca sa vyskytuje zmluva o príprave talentovaného športovca. V niektorých prípadoch sa ustanovuje obligatórne – podstatné náležitosti týchto zmluvných dojednaní, od ktorých sa zmluvné strany v rámci zmluvnej slobody, ktorou disponujú nemôžu odchýliť. Je to prejav skutočnosti, že aj napriek existencii zmluvnej slobody medzi subjektmi v športe sa trvá na stanovení minimálnych štandardov zmluvných vzťahov, čím zabraňuje existencii mnohokrát existujúcej zmluvnej asymetrii, ktorá sa vyskytuje predovšetkým medzi športovými klubmi a športovcami v zmluvnej rovine. V súhrne je záväzkový systém v návrhu zákona definovaný (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, (iii) zmluvou o príprave talentovaného športovca. Z oblasti financovania športu preniká do zmluvnej časti zákona sponzorská zmluva. Odchýlením sa od tejto koncepcie úpravy vzťahov je možnosť výkonu športovej činnosti bez zmluvného dojednania, iba na základe registračného vzťahu v zmysle návrhu zákona.
Prirodzene, zákon o športe venuje náležitú pozornosť otázkam športovej reprezentácie. Športové výkony s možnosťou ich výkonu a prezentácie na medzinárodnej úrovni sú vždy príťažlivejšie a významnejšie ako akékoľvek iné na úrovni národnej, či lokálnej. V konečnom dôsledku, športový výsledok dosiahnutý v medzinárodnom meradle je vždy objektívnejším zhodnotením jeho kvality, ako jeho výkon na úrovni vnútroštátnej. Je prirodzené, že aj samotné štáty majú záujem o účasť reprezentantov svojej krajiny v súťažiach a zápasoch, či iných meraniach síl medzinárodného charakteru v čo najväčšej možnej miere. Vrcholový športový výkon na medzinárodnej úrovni, ktorý je sledovaný občanmi krajiny vytvára medzi nimi - ako aj v celej spoločnosti pozitívnu masovú emóciu. Športová reprezentácia v podobe výkonu konkrétnej športovej činnosti svojou existenciou pozitívne vplýva na národné povedomie, pocit identity jednotlivca k spoluobčanom a štátu, či na celospoločenské rozvíjanie povedomia o národnej kultúrnej identite. Na základe uvedeného je nutné zhodnotiť, že vzťah k štátu sa nebuduje iba medzi športovcom a krajinou, ktorú tento reprezentuje, ale aj medzi divákom konkrétneho športového výkonu a samotnou krajinou. Príslušník konkrétnej národnosti si práve v týchto momentoch uvedomuje svoju štátnu príslušnosť, svoj vzťah k štátu, k tradíciám a hodnotám na ktorých je budovaný. Je nesporné, že športová reprezentácia vytvára pozitívne príklady na celospoločenskej úrovni. Práve športová reprezentácia vytvára veľmi podstatné prepojenie profesionálneho športu a výskytu profesionálnych športovcov, ktorí sú výsledkom a produktom celosvetovej profesionalizácie a komercionalizácie športu s občianskou spoločnosťou, s každým jej členom. Športové výkony štátnych príslušníkov v mnohokrát vzdialených oblastiach, kde títo športovci svoju jedinečnú športovú činnosť vykonávajú je ich účasťou na reprezentácii Slovenskej republiky priblížená a popularizovaná vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky. Reprezentovanie Slovenskej republiky na medzinárodných podujatiach je samozrejme vecou cti a národnej hrdosti každého športovca, čo na druhej strane vytvára tvrdenie, že športovca nie je možné nútiť Slovenskú republiku reprezentovať. Možnosť reprezentovať Slovenskú republiku vytvára predpoklady pre uprednostnenie takejto reprezentácie pred subjektívnymi, mnohokrát z pohľadu športovcami prijateľnejšími aktivitami vo vzťahu k jeho profesionálnej kariére. Nemenej dôležitým významom existencie športovej reprezentácie je nutnosť vytvárania čo najlepších ekonomických, tréningových, regeneračných, či akýchkoľvek iných podmienok pre reprezentantov, ktoré sa stávajú čoraz významnejším predpokladom úspešnosti športovej reprezentácie. V tomto smere je nutné vystaviť športové organizácie, ale predovšetkým štátne orgány a orgány verejnej moci pozitívnemu tlaku vo vzťahu k podpore ich snahy o vytvorenie čo najlepších podmienok pre reprezentáciu Slovenskej republiky konkrétnym športovcov či už v kolektívnych, alebo v individuálnych športoch. Tento pozitívny tlak musí byť smerovaný jednak k vytváraniu pozitívnych a uspokojivých podmienok v reprezentovaní v podmienkach mládežníckych kategórií, ako aj v seniorských kategóriách. Slovenská republika musí neustále vyhodnocovať svoje konkurenčné postavenie v rámci vytvárania týchto reprezentačných podmienok v medzinárodnom meradle. Uvedené platí pod váhou rizika možnosti účelovej zmeny štátnej príslušnosti úspešných športovcov a ich účasť na športovej reprezentácii iných krajín, ktoré dokážu vytvárať kvalitnejšie reprezentačné podmienky. Snaha o kvalitné a uspokojivé podmienky v športe nielen na reprezentačnej úrovni teda vytvára predpoklady pre udržanie si športovcov s potenciálom pozitívne reprezentovať Slovenskú reprezentáciu doma, ale aj vo svete.
Dôležitou časťou predkladaného zákona o športe je zavedenie a vytvorenie Informačného systému slovenského športu (ďalej aj “ISŠ”). Cieľom tejto časti zákona je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako jedinečný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní efektívnu kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku. Na dosiahnutie cieľov je potrebné získavanie validných údajov o všetkých osobách a projektoch v športe, na základe ktorých bude možné vykonať korektné vyhodnotenie ekonomicko-spoločenského prínosu športu a zároveň výkonnosti a efektívnosti jednotlivých športov. ISŠ tak vytvára predpoklady pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy v oblasti športu a pohybových aktivít obyvateľov SR, zefektívnenie fungovania športových organizácií ako aj jednotlivých procesov v rámci športového hnutia.
Evidencia je vedená prostredníctvom modulov (registrov) informačného systém športu, ktorý bol zriadený zákonom č. 300/2008 Z.z. o organizovaní a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom tohto zákona deroguje. V tomto zákone bol ISŠ zároveň definovaný ako informačný systém verejnej správy podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje aj integrácia ISŠ s existujúcim ISVS - Bezpečnostný modul, ktorý bol zriadený zákonom č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý sa tak stane súčasťou ISŠ. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné, aby boli pôvodné ustanovenia o ISŠ aj obsahom novo navrhovaného zákona. Integrácia bezpečnostného modulu s ISŠ je technickou záležitosťou, ustanovenia o bezpečnostnom module zostávajú naďalej súčasťou zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí.
Navrhovaná právna úprava obsahuje ukotvenie ISŠ, ako jednotného a údajovo konzistentného zdroja údajov o všetkých osobách, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Z hľadiska rozsahu a typu údajov sa v registroch ISŠ navrhuje evidovať jedinečnú základnú sadu (datasety) údajov o fyzických osobách, právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ktoré tvoria športovú samosprávu. Takýto výber bude zodpovedať potrebám správcu registra pre jednoznačnú identifikáciu osôb, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie subjektu je dôležitým prvkom každej organizácie alebo združenia organizácií, preto navrhovaná právna úprava prináša povinnosť jednoznačnej identifikácie každej osoby v športe a to priradením jedinečného identifikátora, ktorý slúži na jednoznačnú identifikáciu každej osoby v športe. Jednoznačný identifikátor bude priradený aj každej zmluve zverejnenej prostredníctvom ISŠ, ktorá predstavuje súhrn športových aktivít, na ktoré boli poskytnuté verejné prostriedky.
Pri vymedzovaní okruhu povinných osôb, ktoré zodpovedajú za zápis údajov do registrov sa vychádza z toho, že údaje zapisujú tie osoby, ktoré vedú „konštitutívne“ evidencie zapisovaných subjektov, resp. ktoré vydávajú „konštitutívne“ rozhodnutia, na základe ktorých sa povoľuje vykonávať šport resp. športovú činnosť. Pokiaľ ide o moment zapísania údajov, vychádza sa z potreby totožnosti hodnôt údajov v zdrojových evidenciách, ktorú o určitej skupine osôb vedú národné športové zväzy a tie, ktorých zdrojovou evidenciu je ISŠ. Z tohto dôvodu sa ustanovuje moment zapísania tak, aby boli zapísané bezodkladne po zápise, zmene či výmaze zo zdrojovej evidencie. Zároveň návrh zákona ustanovuje, aby povinné osoby poskytovali len údaje v rozsahu tohto návrhu, avšak len tie, ktorými disponujú. Inými slovami, návrh vymedzuje maximálny rozsah údajov a povinnosť ich zapisovať alebo poskytovať môže byť obmedzená úpravou osobitných predpisov, ak sa podľa týchto predpisov niektoré z údajov neevidujú.
V súčasnosti vedú národné športové zväzy svoje zdrojové evidencie v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronická podoba môže predstavovať evidenciu vedenú prostredníctvom bežného technického vybavenia akým je napríklad osobný počítač, alebo evidenciu vedenú prostredníctvom vlastného IS. Z týchto dôvodov je v navrhovanej právnej úprave stanovená všeobecná povinnosť zapisovania údajov o fyzických a právnických osobách.
Pre Národné športové zväzy, ktoré nemajú vlastný IS, ani žiadnu zákonom štandardizovanú elektronickú evidenciu o subjektoch v ich pôsobnosti bude sprístupnená elektronická služba ISŠ, ktorá umožní vykonať zápis údajov manuálnym spôsobom, teda vyplnením formulára. Takýto model fungovania ISŠ umožní Národným športovým zväzom, ktoré nemajú vybudované vlastné IS, viesť prostredníctvom ISŠ svoju vlastnú elektronickú evidenciu, ktorú majú kedykoľvek a odkiaľkoľvek k dispozícii. Pre Národné športové zväzy, ktoré majú svoje vlastné IS, bude takisto sprístupnená elektronická služba, ktorá umožní poskytnúť povinné údaje automatizovaným spôsobom.
V súvislosti s vykonaním zápisu údajov do registra, bolo potrebné stanoviť aj rozsah zodpovednosti za hodnoty údajov, ktoré sú zo zdrojových registrov poskytované (zapisované) do Registra právnických osôb. Vychádza sa pritom z logickej premisy, že každý zodpovedá za to, čo je v jeho dispozícii. Národné športové zväzy teda zodpovedajú za údaje do momentu, kedy sa dostanú do dispozície správcu a správca od tohto momentu.
ISŠ však nie je navrhnutý ako obyčajná evidencia údajov. Funkcionalita ISŠ je navrhnutá oveľa širšie a okrem modulov, ktoré slúžia na evidenciu osôb, obsahuje aj modul, ktorý umožňuje väčšiu časť povinností a z nich vyplývajúcich úkonov vykonávať elektronicky, pomocou elektronických služieb ISŠ, ktoré budú sprístupnené prostredníctvom Športového portálu, ktorý je navrhnutý ako centrálne prístupové miesto pre všetky informácie o športe a osobách v športe na Slovensku. Používateľmi elektronických služieb ISS budú okrem fyzických a právnických osôb aj orgány verejnej moci, ako poskytovatelia verejných prostriedkov na podporu a rozvoj športu, ktoré sú podľa navrhovanej úpravy povinné zverejňovať stanovený rozsah informácií o poskytovaní verejných prostriedkov aj prostredníctvom ISŠ. ISŠ bude preto poskytovať elektronické služby typu G2G, G2C a G2B.
Vytvorenie Informačného systému slovenského športu, ako aj niektoré povinnosti subjektov v športe vo vzťahu k registračným aktivitám spojených práve s týmto ISSŠ je prejavom nutnosti zvýšenej verejnej kontroly verejného financovania v športe. Ak má byť súkromnoprávny subjekt financovaný z verejných prostriedkov, musí si byť vedomý, že budú pre jeho činnosť stanovené aj náročnejšie kvalitatívne nároky. Riadenie a správa v športe úzko súvisí s kvalitou a prístupom organizácií, ktoré túto správu a riadenie v športe vykonávajú. Ak má návrh zákona o športe ambíciu skvalitniť napr. financovanie športu z verejných zdrojov, no zároveň umožniť súkromnoprávnym subjektom v podobe športových organizácií žiadať a dostať verejné prostriedky, existuje potom jednoznačný verejný záujem na efektívnej, komplexnej a detailnej kontrole používania a využívania týchto prostriedkov. Športová organizácia v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 návrhu zákona, ktorá sa stane prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov musí akceptovať skutočnosť, že jej hospodárenie, ekonomická kondícia a dodržiavanie zásad dobrej správy a riadenia, či existencia princípov a zásad efektívneho vynakladania štátom poskytnutých verejných prostriedkov bude podliehať verejnej kontrole.
Návrhom zákona o športe sa zavádza model, v ktorom je riadenie a správa športovej organizácie, ktorá je prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov podlieha vonkajšej kontrole zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky či iných štátnych kontrolných orgánov podľa osobitného predpisu. Kontrola a dohľad verejnosti využitím Informačného systému slovenského športu a prostredníctvom priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme športu podľa názoru predkladateľa zákona poslúži k naplneniu takto sledovaného cieľa. Športová organizácia je však vystavená a musí akceptovať aj vnútornú kontrolu zo strany najvyšších orgánov športovej organizácie, kontrolóra ktorého návrh zákona o športe zavádza a ostatných kontrolných orgánov športovej organizácie, osôb s príslušnosťou k športovej organizácii prostredníctvom rozpočtu, správy o činnosti športovej organizácie, ročnej účtovnej závierky športovej organizácie a rozhodnutí orgánov športovej organizácie ako aj na základe priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme slovenského športu. Túto časť kontroly športových organizácií má okrem iného zabezpečiť zákonom normované minimálne znenie stanov národných športových zväzov. Uvedené mechanizmy sú prostriedkom skvalitnenia správy a riadenia slovenského športu, stransparentnenie prostredia športových organizácií a ich riadenia, čo v konečnom dôsledku prinesie benefit v podobe zvýšenia tlaku na predstaviteľov týchto športových organizácií, aby konali v súlade so záujmami športu uprednostnením verejných, pred subjektívnymi, individuálnymi záujmami.
Keďže šport je v skutočnosti celosvetový spoločenský fenomén, neprináša vždy len pozitívne aspekty, či emócie, ale často sa v ňom objavujú negatívne javy. Najznámejším z nich bol dlhé roky doping, avšak najmä v posledných desaťročiach sa začali stále viac objavovať rasizmus, divácke násilie a predovšetkým manipulácia výsledkov športových súťaží tzv. “match fixing”.
Návrh zákona reaguje najmä na zvýšenú potrebu legislatívnej úpravy manipulácie výsledkov športových súťaží, ktoré vážnym spôsobom narúša princípy fair-play, integritu športu, a tým jeden z jeho základných aspektov - nepredvídateľnosť. Tento negatívny jav doposiaľ spadá z pohľadu trestného zákona pod všeobecné ustanovenia týkajúce sa korupcie, čo je aj na základe existujúcich prípadov z posledného obdobia nepostačujúce. Z uvedených dôvodov pristúpil predkladateľ aj k nepriamej novelizácii z.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z.n.p. (ďalej aj „TZ“), a to konkrétne zavedením trestného činu športovej korupcie.
Dôležitým podkladom k legislatívnej úprave negatívnych javov v športe a k zavedeniu opatrení proti nim sú dokumenty Rady Európy, a to Dohovor Rady Európy v boji proti diváckemu násiliu a Dohovor Rady Európy v boji proti manipulácii výsledkov športových súťaží. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania.
Zákon zavádza povinnosti pre športové organizácie v boji proti negatívnym javom, týkajúce sa najmä osvety, prevencie a zavedenia disciplinárnych opatrení. Zároveň sprísňuje tresty a sankcie pre osoby konajúce protiprávnu činnosť.
Viaceré navrhované mechanizmy a stanovenie detailnejších podmienok existencie právnych vzťahov v športe je snahou o zvýšenie právnej istoty konkrétnych subjektov v športe. Mechanizmy zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov v oblasti športu, ktorá je chápaná v úzkej spojitosti so snahou o ochranu a budovanie dôvery adresáta právnej regulácie v právny systém ako najdôležitejší normatívny systém.
Právna istota patrí k dôležitým znakom právneho štátu, patrí medzi nosné prvky a princípy právneho štátu, čím sa dá bez sporov uzavrieť, že je jeho definičným princípom. Ako právny princíp zahŕňa dôveru občana v právo, čím vytvára kvalitatívny základ pre dobré, spravodlivé a riadne fungovanie občianskej spoločnosti. Právna istota, ktorá je procesne vytváraná predovšetkým nezmeniteľnosťou súdnych rozhodnutí je treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v širšom kontexte za súčasť právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR.
Z procesného hľadiska pri rozhodovaní relevantného orgánu o práve a povinnosti konkrétneho subjektu je potrebné upriamiť pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou prispel k formovaniu minimálnych štandardov aj v tejto oblasti: “Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).”.
Snaha o zvyšovanie právnej istoty účastníkov vzťahov v športe by mala byť minimálne kvalitatívne kritérium konania a rozhodovania orgánov športových zväzov, ktoré charakterovo nie sú verejnými autoritami. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby táto požiadavka bola zreteľne vyjadrená v texte zákona a aby predstavovala hodnotiace kritérium vo vzťahu k tým činnostiam subjektov v športe, ktorými tieto rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou relevantných orgánov športových organizácií. V prípadoch, ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet je naplnením princípu právnej istoty aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa konkrétny spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, rozdielne od ustálenej rozhodovacej praxe, každá dotknutá zúčastnená entita má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto “rozhodovacieho” odklonu. Tento prístup zákon reflektuje predovšetkým v ustanovení § 52 ods. 4 návrhu zákona.
Kvalitatívne detailnou úpravou týchto vzťahov existujúcich v športe a pri výkone športovej činnosti návrh zákona prispieva k ich zákonnému charakterizovaniu. Stanovením zvýšených nárokov na správu a riadenie športu aktivitami športových organizácií za súčasného zavedenia nových foriem financovania vo forme zmluvy o sponzoringu, športových poukazov či ďalších foriem financovania športu z verejných prostriedkov sa vytvára právny rámec, ktorý sa stane predpokladom pre napredovanie slovenského športu tak, ako si to táto oblasť spoločenských vzťahov zasluhuje v 21. storočí.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a predpokladá pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

§ 1 §
Návrh zákona vo svojom úvodnom paragrafe ustanovuje rozsah svojej pôsobnosti. Zákon o športe v zmysle tohto ustanovenia upravuje (i) šport, (ii) subjekty v športe, (iii) právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu, (iv) riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, (v) pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe a (vi) opatrenia proti negatívnym javom v športe. Zákonodarca systematikou predkladaného zákona obsiahol do zákonného rámca normatívnej úpravy takmer všetky dnes existujúce právne vzťahy, ktoré šport ako fenomén pokrýva, či produkuje. Prirodzene, subjekty v športe a ostatné fyzické či právnické osoby vzhľadom na súkromnoprávny charakter vzťahov v športe sa tieto môžu upraviť odlišným spôsobom v prípadoch, v ktorých to zákon nevylučuje, to v rámci športovej autonómie v súlade so zákonom.

§ 2 §
Zákon v tomto ustanovení upravuje otázku verejného záujmu v športe. Zákonodarca považuje za veľmi podstatné vyjadriť existenciu verejného záujmu v športe v normatívnej časti zákonného predpisu, nakoľko uvedené vytvára kvalitatívne predpoklady pre všetky aktivity všetkých subjektov a entít účastných vo vzťahoch upínajúcich sa na šport. V tomto zmysle je možné pristupovať k vzťahom a aktivitám vykonávaným vo verejnom záujme s odlišným prístupom. Tento odlišný prístup vnímania a existencie takýchto činností zahrňuje napr. finančnú či inú podporu týchto aktivít z verejných prostriedkov, špecifické kontrolné mechanizmy na ich priebeh a ich výsledok, či možnosť špecifikácie detailných práv a povinností pre subjekty vykonávajúce činnosť v tomto rozsahu. V zmysle tohto ustanovenia, verejným záujmom v športe je (i) podpora a rozvoj športu mládeže, (ii) zabezpečenie prípravy a účasti reprezentácie Slovenskej republiky na významnej súťaži, (iii) ochrana integrity športu a (iv) podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva. Snaha prepojiť fenomén športu a verejný záujem je prirodzená, keďže dnes už je nepochybné, že šport plní mimo iných …

§ 3 §
Zákon v tomto paragrafe vymedzuje základné pojmy, ktoré svojím obsahom tvoria základný pojmologický rámec celého návrhu zákona, jeho inštitútov, mechanizmov, vzájomných vzťahov medzi subjektmi, ktorých existenciu zákon upravuje. Spoločne so základnými zásadami zákona tvoria pojmy taktiež základný interpretačný rámec obsahu predkladaného zákona. Šport je v dnešných dobách fenoménom, ktorý veľmi zreteľne odzrkadľuje vývoj ľudskej spoločnosti ako takej, to nielen v interpersonálnej, ale predovšetkým v sociálnej, sociologickej, psychologickej, ekonomickej, hospodárskej a právnej rovine. Šport ako fyzická aktivita sa postupným vývojom ľudskej a občianskej spoločnosti vyvíja taktiež. Je preto zreteľné, že za šport je dnes považovaných omnoho viac fyzických aktivít, ako tomu bolo napr. pred polstoročím. Na základe uvedeného poznatku je preto zreteľné, že zákonná definícia pojmu šport môže nadobúdať problematické kontúry. Šport nemôže zahŕňať len niektoré jeho formy, či niektoré špecifické vlastnosti. Šport zahŕňa všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky …

§ 4 §
Návrh zákona vychádza zo základnej úpravy športovca, pričom z návrhu zákona je zrejmé, že športovcom je fyzická osoba, ktorá vykonáva šport. Je zrejmé, že športovec môže vykonávať šport ako jednotlivec, alebo ako príslušník športovej organizácie. Úprava statusu športovca je legislatívnym odzrkadlením skutočnosti, že dnes už bez pochýb rozoznávame kolektívne, a individuálne športy. V prípade, ak športovú činnosť vykonáva fyzická osoba samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a pod., jedná sa o športovca - jednotlivca pôsobiaceho predovšetkým v individuálnych športoch. Opak uvedenej situácie vzniká v prípade, ak športovec vykonáva športovú činnosť pre konkrétnu inú športovú organizáciu. Vzťah športovcov a športových organizácií môže byť založený na základe už v úvodných častiach návrhu zákona definovanej klubovej, alebo zväzovej príslušnosti. Športovca je možné na základe úrovne výkonu športovej činnosti diverzifikovať na ďalšie typy športovcov. V konečnom dôsledku sa návrhom zákona o športe udržiava koncepcia vnímania statusu športovcov v zmysle argumentácie „šport je len jeden, športovcov a úrovní výkonu športovej činnosti je viacero“ a …

§ 5 §
Návrh zákona o športe zavádza normatívne nové, zásadné zákonné pravidlo možnosti zmeny klubovej príslušnosti športovca, ktorá je závislá jedine od rozhodnutia konkrétneho športovca. Uvedené v zmysle zákona (ustanovenie § 5 ods. 1) platí v prípade, ak tento nevykonáva športovú činnosť pre konkrétnu športovú organizáciu na základe platného a účinného zmluvného dojednania. Takáto úprava je snahou o zabránenie nekalých praktík známych v športovom odvetví, kedy sa prestupom nezmluvných - iba registrovaným - športovcom bránilo v prestupe do inej športovej organizácie podmieňovaním udelenia súhlasu s prestupom športovca športovým klubom subjektívne vyčísleným finančným protiplnením. Pri týchto praktikách dochádzalo mnohokrát k možnosti obchádzania daňových a odvodových povinností subjektov účastných týchto aktivít, či možným - z toho plynúcim trestnoprávnym dôsledkom. Návrh zákona o športe v tomto smere pôsobí výrazne preventívne. Samozrejme, s prihliadnutím a s nutnosťou rešpektovania osobitosti športu je potrebné umožniť subjektom organizácie a správy športového odvetvia (športové zväzy, národné športové zväzy a pod.) možnosť čiastočnej regulácie takto definovaného „voľného pohybu nezmluvných športovcov“ (ustanovenie …

§ 6 - 7 §
Zákon navrhuje upraviť postavenie športového odborníka v ustanovení § 6 a 7. Filozofia zákona vychádza z predpokladu, že športovci a športoví odborníci nie sú pri výkone športovej činnosti bežní podnikatelia a ani bežní zamestnanci, preto sa uvažuje o zavedení novej kategórie inej samostatne zárobkovo činnej osoby aj v navrhovanej novele zákona o dani z príjmov. Na základe tohto východiska potom zákon o športe uvažuje o viacerých kategóriách športových odborníkov. Športovým odborníkom je v prvom rade osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť, ako: tréner a inštruktor športu, fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa iných predpisov, fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu. Takými sú najmä rozhodcovia, ale aj delegáti a iné osoby, o ktorých to určí vo svojich predpisoch športový zväz, ak sa pre výkon ich činnosti vyžaduje odborná spôsobilosť, kontrolór športovej organizácie, ktorý je tiež odborne spôsobilou osobou a je športovým odborníkom, funckionár športovej organizácie, dopingový …

§ 8 - 9 §
Športová organizácia ako právny pojem zavedený návrhom zákona o športe, ktorý zastrešuje všetky dnes aktuálne a existujúce subjekty v športe zákonodarca zvolil v nadväznosti na snahu o liberalizáciu právnych foriem subjektov, ktoré tvoria športovú obec ako celok. Športová organizácia preto pre účely návrhu zákona o športe vytvára právny rámec, právny základ všetkých ostatných foriem subjektov v športe v rozsahu právnických osôb. Oprávnenie vykonávať športovú činnosť ako športová organizácia vzniká dňom zápisu údajov o tejto právnickej osobe do registra. Cieľom zákonodarcu je, aby každá športová organizácia bola v informačnom systéme športu (ďalej aj „ISŠ“) bez ohľadu na to, či bude prijímateľom verejných prostriedkov. Pri nesplnení povinnosti registrácie športovej organizácie do registra právnických osôb v športe sa táto nebude považovať za športovú organizáciu (ustanovenie § 8 ods. 2). Dôležité vzhľadom na zvolený liberalizačný princíp návrhu zákona o športe vo vzťahu k právnym formám subjektov v športe je podstata, že športovou organizáciou je právnická osoba. Toto ustanovenie vytvára právny základ pre tú skutočnosť, …

§ 10 §
Predkladaný návrh zákona upravuje aj otázky zvýšenia úrovne správy a riadenia športových organizácií. Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov v zmysle návrhu zákona je povinná (i) vytvárať podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly a (ii) zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra. Druhú povinnosť má športová organizácia len v prípade, ak jej príjem z prostriedkov zo štátneho rozpočtu za dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia presiahol 50 000 eur ročne, najneskôr do 30. júna nasledujúceho rok. Povinnosť mať obsadenú funckiu kontrolóra platí počas celého obdobia, počas ktorého je športová organizácia prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

§ 11 - 14 §
Každá športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná v rámci zabezpečenia účinného systému vnútornej kontroly v športovej organizácii v zmysle ustanovenia § 10 zriadiť a personálne obsadiť funkciu kontrolóra, to v prípadoch, ak jej príjem z prostriedkov zo štátneho rozpočtu za dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia presiahol 50 000 eur ročne, a to najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka. Aj v prípade, ak by výška príjmu prostriedkov zo štátneho rozpočtu určujúca povinnosť zriadenia funkcie kontrolóra nebola športovou organizáciou presiahnutá, nevylučuje to možnosť športovej organizácie dobrovoľne zriadiť túto funkciu. Úmyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom zriadenia funkcie kontrolóra vytvoriť predpoklady pre nezávislý výkon vnútornej kontroly športovej organizácie vo vzťahu k nakladaniu s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktoré jej boli poskytnuté. Športová organizácia, ktorá je povinná zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra, je povinná mať zriadenú a obsadenú túto funkciu počas obdobia, v ktorom je prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Kontrolór bol zákonom začlenený do štruktúry orgánov športovej organizácie ako jej najvyšší …

§ 15 §
Je dôležité upozorniť, že definovanie a úprava športového klubu v ustanovení § 15 nie je úplná, ale status a zákonnú úpravu športového klubu je potrebné vnímať pod váhou systematiky návrhu zákona, a pod váhou úpravy subjektov v športe ako celku. Prioritne je preto potrebné poukázať na to, že športový klub je športovou organizáciou v zmysle zákona (ustanovenie § 8), z čoho plynie základné východisko, že športový klub je právnická osoba (je teda logické, že športovým klubom môže byť právnická osoba v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 OZ). Práve na tomto mieste sa odzrkadlila snaha zákonodarcu liberalizovať právne formy existencie športových klubov. Aktuálny zákon o organizácii a podpore športu síce v ustanovení § 9 ods. 1 ustanovuje, že športový klub je právnická osoba „založená na vykonávanie športu a na účasť v športových súťažiach organizovaných národným športovým zväzom, ktorého je členom, alebo medzinárodným športovým zväzom“, no v nasledujúcom odseku ustanovuje, že športový klub môže byť založený ako občianske združenie alebo obchodná …

§ 16 - 23 §
Bez ohľadu na skutočnosť, že návrh zákona upravuje predovšetkým „národný športový zväz“ ako národného predstaviteľa športu, zákonodarca nemohol vylúčiť možnosť zakladania a vzniku športových zväzov bez charakteristiky národného športového zväzu. Je to prejav ústavne garantovaného práva združovať sa, pričom subjektom združovania sa nemôžu byť kladené minimálne podmienky, iba za splnenia ktorých sa môžu v oblasti športu spojiť a vykonávať konkrétne činnosti. Je preto viac ako zrejmé, že ak ustanovenie § 8 návrhu zákona upravujúci športovú organizáciu ustanovuje, že športová organizácia je právnická osoba, no zároveň v ustanovení § 3 písm. m) ustanovuje povinnú právnu formu športového zväzu je zrejmé, že tento môže byť založený iba v právnej forme občianskeho združenia. Predkladaný návrh zákona o športe pristupuje k úprave národného športového zväzu komplexnejšie, ako je tomu v prípadoch ostatných športových organizácií. Je to z dôvodu, že systematikou úpravy športových organizácií v návrhu zákona je národný športový zväz národným predstaviteľom konkrétneho športu. Zákon ustanovuje, že národný športový zväz je športový zväz, ktorý …

§ 24 - 26 §
Medzi športové organizácie zaraďuje návrh zákona aj Národnú športovú organizáciu. Ide o multišportové športové organizácie, ktoré sa v zmysle zákona stávajú partnerom pre štát v rozsahu riadenia a správy širšieho okruhu športových vzťahov ako v prípade národných športových zväzov, či športových zväzov. V zmysle zákona ňou je (i) Slovenský olympijský výbor, (i) Slovenský paralympijský výbor a (iii) iná športová organizácia uznaná ministerstvom školstva, ktorá je členom medzinárodnej športovej organizácie s celosvetovou pôsobnosťou najmenej dva roky, vykonávajúca výlučnú pôsobnosť na území Slovenskej republiky pre deaflympijský šport, šport špeciálnych olympiád, vysokoškolský šport, školský šport, šport pre všetkých alebo pre inú oblasť športu. Ustanovenie § 25 definuje postavenie a úlohy Slovenského olympijského výboru v súlade s obsahom Olympijskej charty, ustanovenie § 26 postavenie a úlohy Slovenského paralympijského výboru ako národných športových organizácií, pričom Slovenský paralympijský výbor, okrem toho, že zastrešuje slovenský paralympijský šport ako člen Medzinárodného paralympijského výboru, je na rozdiel od Slovenského olympijského výboru aj národným športovým zväzom pre viaceré uznané paralympijské …

§ 27 - 28 §
Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých môžu fyzické a právnické osoby používať olympijskú a paralympijskú symboliku. Súhlas na používanie symboliky udeľuje Medzinárodný olympijský výbor, alebo Slovenský olympijský výbor v prípadoch symboliky olympijskej, a v prípadoch symboliky paralympijskej je to Medzinárodný paralympijský výbor, prípadne Slovenský paralympijský výbor. V ustanovení § 28 sa normujú zakázané spôsoby používania symboliky, pričom osoba, ktorá neoprávnene použije symboliku, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobila. Na konanie v týchto veciach bude v rámci sporovej agendy vecne príslušný civilný súd. Neoprávnené používanie chránenej olympijskej a paralympijskej symboliky, ktorá je uvedená v prílohe zákona, bude posudzované ako priestupok, resp. ako správny delikt, o ktorom bude rozhodovať okresný úrad.

§ 29 - 30 §
Návrh zákona upravuje základné otázky športovej reprezentácie, teda normuje právny rámec reprezentácie Slovenskej republiky. V uvedených ustanoveniach návrhu zákona o športe zákonodarca upravuje podmienky športovej reprezentácie Slovenskej republiky. Ustanovuje, že športová reprezentácia je účasť športového reprezentanta na významnej súťaži vrátane prípravy na túto súťaž podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom. Športovým reprezentantom v zmysle ods. 2 je občan Slovenskej republiky, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí. Súčasťou športovej reprezentácie sú však aj členovia realizačného tímu a iné osoby, ktoré nominuje príslušná športová organizácia. Právny vzťah pri výkone športovej reprezentácie, teda pri reprezentovaní Slovenskej republiky medzi reprezentantom a športovou organizáciou (národným športovým zväzom) môže byť upravený (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu. Je logické, že ak sa fyzická osoba - športovec stane súčasťou športovej reprezentácie, športová organizácia ktorá ho do reprezentácie nominovala môže …

§ 31 - 50 §
Zmluvné vzťahy Návrh zákona o športe zavádza novú systematiku záväzkových vzťahov v športe, pričom zavádza viaceré - pre dnes už na základe jeho špecifík typické - zmluvné typy. Zákonodarca sa týmto krokom snažil reflektovať tú skutočnosť, že pred účinnosťou návrhu zákona sa na úpravu vzťahov v športe využívali predovšetkým nepomenované zmluvy uzatvárané na obchodnoprávnom základe (ustanovenie § 269 ods. 2 ObZ), prípadne na občianskoprávnom základe (ustanovenie § 51 OZ) - prirodzene, mimo zmluvných režimov športovcov v rezortných strediskách. To prinášalo do týchto vzťahov mnohokrát nerovnovážne postavenie zmluvných partnerov, pričom táto zmluvná asymetria bola viditeľná predovšetkým v zmluvách medzi športovcami a športovými klubmi. Koncepciou zmluvných typov s ktorými prichádza návrh zákona o športe reflektuje vnímanie športovcov na rôznych kvalitatívnych úrovniach výkonu športovej činnosti. Predkladaným zákonným textom sa predkladateľ snažil spomínanú zmluvnú asymetriu vyrovnávať. Na základe uvedeného je formulovaná aj povinnosť športovej organizácie povinne oboznámiť športovca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú zo zmluvného vzťahu. Špecificky je upravená aj spôsobilosť …

§ 31 §
Zákon zavádza aj úpravu „predzmluvných vzťahov“, pričom v ich rozsahu stanovuje špecifické práva a povinnosti pre subjekty, ktorých aktivita smeruje k uzatvoreniu konkrétneho zmluvného typu podľa návrhu zákona - zmluvy o profesionálnom výkone športu. Je prirodzené, že všetky ostatné zákonné predpoklady kontraktačného procesu - napr. výkladu vôle, náležitosti uzatvárania zmluvy ako takej sa budú subsidiárne spravovať občianskym zákonníkom ako generálnym súkromnoprávnym predpisom. V rozsahu možnosti uzatvárania zmlúv podľa zákona o športe je dôležité, že zákon zavádza špecifickú „spôsobilosť športovca na právne úkony“, keďže umožňuje športovcovi, ktorý dovŕšil 15 rokov veku vstupovať do právnych vzťahov. Pred dovŕšením 15 rokov veku športovca bude uzatvárať zmluvu so športovou organizáciou za športovca jeho zákonný zástupca. Predkladateľ návrhu zákona považuje taktiež za potrebné stanoviť jasné pravidlá pre uzatváranie zmlúv športovcami vo veku od 15 do 18 rokov, to minimálne v rozsahu informovanosti ich zákonných zástupcov o takýchto právnych úkonoch športovcov. Na základe uvedeného zákona zavádza znenie, že na uzatvorenie písomnej zmluvy so športovcom od 15 …

§ 32 - 33 §
Základným zákonným rámcom pre profesionálne vykonávanie športu v zmysle návrhu zákona je ustanovenie § 4, ako aj ustanovenia §§ 32 - 46. V ustanovení § 32 stanovuje predkladateľ návrhu zákona základné povinnosti športovca, a v ustanovení § 33 základné povinnosti športovej organizácie. Tieto povinnosti musia športovec a športová organizácia premietnuť do zmluvného dojednania, ktorým charakterizujú svoj vzájomný vzťah. Zvoleným znením predkladateľ návrhu zákona vyvinul snahu o definovanie základného rámca vzájomných povinností, ktoré majú vyplývať zo zmluvnej spolupráce športovca a športovej organizácie v rozsahu profesionálneho výkonu športovej činnosti. Prirodzene, predpokladá sa, že sa v tomto prípade bude jednať o športovca, ktorý vykonávanou športovou činnosťou spĺňa znaky závislej práce, teda v zmysle ustanovenia § 4 ide o zamestnanca.

§ 34 §
V uvedenom ustanovení zákonodarca reflektuje niektoré špecifické potreby predzmluvných, negociačných rokovaní medzi športovou organizáciou a športovcom. Upravuje sa napríklad možnosť vyžadovať od športovca absolvovanie lekárskej prehliadky, ktorej náklady znáša športová organizácia, na účely overenia jeho zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie športu. Je to logický dopad skutočnosti, že z pozície športovej organizácie je legitímne preveriť si zdravotný stav športovca, s ktorým plánuje vstúpiť do zmluvného vzťahu. Predkladateľ návrhu zákona zároveň stanovuje, ktoré informácie od športovca športová organizácia požadovať nemôže (ods. 2), a taktiež informácie, ktoré legitímne od športovca požadovať môže (ods.3). Športovec je v zmysle návrhu zákona o športe povinný informovať športovú organizáciu o skutočnostiach, ktoré mu bránia vo vykonávaní športu, alebo ktoré by mohli športovej organizácii spôsobiť ujmu a o zmluvných vzťahoch s inými športovými organizáciami a ich trvaní. Predkladateľ návrhu zákona sa týmto ustanovením snažil preventívne predísť možným komplikáciám, kedy záväzky športovca, o ktorých športová organizácia ktorá s týmto športovcom vstupuje do zmluvného dojednania nevedela o jeho týchto záväzkoch, čo …

§ 35 - 46 §
Profesionálneho športovca a jeho vzťah so športovou organizáciou by mala zastrešovať „zmluva o profesionálnom výkone športu“. Dotknuté subjekty sú ju povinné využiť pri zmluvnej úprave ich vzťahu vždy, ak má športová činnosť športovca, ktorú tento vykonáva pre športovú organizáciu znaky závislej práce podľa osobitného predpisu (ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce: „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“). Ak teda športová činnosť vykonávaná športovcom spĺňa znaky závislej práce, stáva sa to hlavným znakom tohto vzťahu a zo vzťahu medzi športovcom a športovou organizáciou sa stáva vzťah pracovnoprávny. Návrh zákona to ustanovuje nasledujúcim znením: „Právny vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za pracovnoprávny vzťah,“ (ustanovenie § 45 ods.1). To znamená, že príslušná športová organizácia sa stáva zamestnávateľom, a športovec zamestnancom v zmysle Zákonníka práce, no ich práva a povinnosti v tomto vzťahu normuje len zákon o športe …

§ 47 §
V zmysle ustanovenia § 4 návrhu zákona športovec môže vykonávať športovú činnosť aj ako amatérsky športovec. Zámery zákonodarcu na uzákonenie zmluvy o amatérskom výkone športu boli vyjadrením potreby istej miery regulácie aj vo vzťahoch medzi amatérskymi športovcami a športovými organizáciami na tejto úrovni výkonu športovej činnosti. Využitie tohto zmluvného typu umožňuje posilnenie právnej istoty športovcov, nakoľko definuje základný právny rámec práv a povinností aj v tejto oblasti výkonu športu, ktorá sa v porovnaní s profesionálnym výkonom športovej činnosti nepovažuje za hlavnú hospodársku a ekonomickú činnosť športovca, hoci má charakter sústavnosti. Je treba uviesť, že športovec amatér bude vykonávať šport ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak je vykonávanie športu odplatné. Na odplatu má v zmysle zmluvy o amatérskom výkone športu športovec čo prinesie ďalšie posilnenie jeho pozície. Zákon stanovuje taktiež podstatné náležitosti pre tento zmluvný typ, ako aj povinnú písomnú formu. Ustanovenie § 4 ods. 4 návrhu zákona uvádza, že amatérsky športovec vykonáva šport na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, …

§ 48 §
Návrh zákona v uvedenom ustanovení upravuje zmluvu o príprave talentovaného športovca. Talentovaným športovcom sa rozumie v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 považuje športovec do 18 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov podľa ustanovenia § 16 ods. 2 písm. c) návrhu zákona. Je samozrejmé, že existencia športovej autonómie dovoľuje, aby predpis národného športového zväzu mohol určiť vyššiu hranicu veku talentovaného športovca, najviac však do 23 rokov veku. Zmluva o príprave talentovaného športovca musí byť uzatvorená písomne. Zmluvou o príprave talentovaného športovca sa talentovaný športovec zaväzuje vykonávať šport za športovú organizáciu a športová organizácia sa zaväzuje zabezpečiť prípravu a výchovu talentovaného športovca, pričom zmluva musí byť pod sankciou neplatnosti uzatvorená písomne a musí obsahovať zákonom stanovené podstatné náležitosti. Zákonodarca upravuje časové obmedzenie trvania zmluvy o príprave talentovaného športovca tak, že sa skončí najneskôr do konca súťažného obdobia, v ktorom športovec dovŕši hornú vekovú hranicu stanovenú športovým zväzom, ak …

§ 49 §
V predmetnom ustanovení predkladateľ návrhu zákona reflektuje tú skutočnosť, že zákon o športe - aj napriek snahám o zavedenie akejsi zmluvnej systematiky v oblasti amatérskeho vykonávania športu - musí umožniť vykonávať šport bez zmluvného dojednania. V tomto prípade ide o vykonávanie športu iba na základe registrácie za niektorú športovú organizáciu. Ak športovec vykonáva šport týmto spôsobom, nemá nárok na odplatu. Za odplatu sa však nepovažuje (i) náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia, (ii) náhrada za stratu času vo výške rovnakej ako je výška náhrady za stratu času podľa osobitného predpisu, a (iii) nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena.

§ 50 - 51 §
Existujúcimi modelmi financovania zo súkromných zdrojov sú v podmienkach Slovenskej republiky dar a reklama. Pokiaľ ide o inštitút darovania, darovaciu zmluvu upravuje v ustanovení § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento typ zmluvy je vyhovujúci pre prijímateľa daru, tzn. pre športovcov a pre športové organizácie, nakoľko podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) a ustanovenia § 12 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nie je príjem získaný darovaním predmetom dane. Takýto spôsob financovania ale nie je motivujúci pre darcu, pretože všetko čo daruje, dáva zo svojho zisku. Reklama je podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovým výdavkom, ktorý však možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone. Pokiaľ ide o výdavky na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo …

§ 52 §
Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnutie priestoru športovým organizáciám na autonómne riešenie sporov v rámci konkrétnej športovej organizácie, ako aj na ukladanie a vynucovanie disciplinárnych sankcií voči osobám s príslušnosťou ku konkrétnej športovej organizácii. Vymedzujú sa kompetencie športových organizácií v rámci riešenia sporov. Rozsah týchto kompetencií pokrýva rôzne oblasti, v ktorých môže dôjsť v rámci činnosti športovej organizácie k potrebe vyriešiť spor, ktorý má základ vo vykonávaní športovej činnosti alebo sa týka činnosti športovej organizácie a pravidiel jej fungovania. Legislatívnym priznaním týchto kompetencií orgánom športových organizácií sa vymedzuje a posilňuje postavenie športových organizácií a ich rozhodovacích orgánov, ako aj ich začlenenia do sústavy rozhodovacích orgánov športovej samosprávy v Slovenskej republike. Navrhovaná úprava tiež vytvára podmienky na jednotný postup takýchto rozhodovacích orgánov a podporuje právnu istotu členov jednotlivých športových organizácií tým, že zaväzuje tieto orgány konať v súlade s jej internými predpismi, s predpismi nadriadenej medzinárodnej športovej asociácie a zaväzuje orgány tejto športovej organizácie dodržiavať základné právne zásady spravodlivého riešenia sporov. V …

§ 53 §
Navrhovaná úprava odčleňuje rozhodovanie sporov v priebehu konkrétnej súťaže a ostatných sporov v športe v zmysle ustanovenia § 51 návrhu zákona. V súvislosti s rozhodovaním sporov v priebehu hry/súťaže navrhovaná úprava definuje, kto môže byť rozhodcom v priebehu konkrétnej hry, poskytuje a zaručuje suverenitu rozhodovania rozhodcov v priebehu konkrétnej hry a stanovuje spôsob rozhodovania rozhodcu v priebehu konkrétnej hry. Za športového rozhodcu sa na účely riešenia sporov v priebehu súťaže považuje aj iná fyzická osoba určená na konkrétnu súťaž športovou organizáciou na základe pravidiel súťaže a predpisov športového zväzu. Predkladateľ návrhu zákona zároveň definuje, že “sporom v priebehu súťaže“ je spor, ktorý vznikol v priebehu konkrétnej hry alebo konkrétneho športového výkonu, a jeho predmetom je posúdenie porušenia konkrétneho pravidla súťaže. Posúdenie porušenia športových pravidiel je výlučne na rozhodcovi, ktorý je povinný rozhodovať zásadne iba na základe športových pravidiel daného športu a takéto rozhodnutie sa nedá dodatočne preskúmať a zmeniť, aj v prípade, že po skončení konkrétnej hry sa takéto rozhodnutie …

§ 54 §
Dochádza k vymedzeniu subjektov, ktoré spadajú do pôsobnosti športových disciplinárnych orgánov. Predmetné ustanovenie zaručuje zákonnosť disciplinárneho konania. Ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého musí byť vopred známe, aké sankcie možno v disciplinárnom konaní vedenom konkrétnym športovým zväzom porušujúcemu subjektu uložiť. V disciplinárnom konaní bude možné uložiť len takú sankciu a opatrenie, ktoré umožňujú uložiť predpisy športového zväzu. Rozhodovacie orgány športového zväzu sú povinné v disciplinárnom konaní voči subjektu s príslušnosťou k športovému zväzu postupovať len na základe predpisov športového zväzu v čo najkratšej lehote po zistení previnenia, resp. porušenia pravidiel, predpisov a rozhodnutí zväzu, v záujme adresnosti daného trestu, ktoré by malo reflektovať potrebu uloženia sankcie čo najskôr od momentu, kedy sa zistilo porušenie. Lehota maximálne jedného roku od porušenia je stanovená z toho dôvodu, aby rozhodovacie orgány športového zväzu boli motivované potrestať vinníka v rovnakej sezóne, resp. v športovom cykle, v rámci ktorého k porušeniu prišlo, a aby sa obmedzilo trestanie športovcov alebo ostatných subjektov v štádiu, kedy zo športového …

§ 55 a nasl. §
Návrh zákona upravuje kompetencie orgánov verejnej správy v oblasti športu, pričom ide o Vládu Slovenskej republiky, orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy a zároveň im ukladá povinnosť zverejňovať informácie o poskytovaní verejných prostriedkov určených na športovú činnosť.

§ 55 §
Vláda schvaľuje (i) koncepciu rozvoja športu a iné dokumenty štátnej politiky v oblasti športu, (ii) garancie pre významnú súťaž ktorej organizovanie medzinárodná športová organizácia podmieňuje garanciou štátu, na území ktorého sa má významná súťaž uskutočniť, (iii) rozhoduje o výstavbe a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu a rozhoduje o osobitne podporovaných športoch v rámci športu pre všetkých, o podmienkach, spôsobe a rozsahu ich podpory. Okrem toho riadi a koordinuje ministerstvá pri plnení ich úloh v rezortných športových strediskách, pričom nariadením vlády určuje jednotné pravidlá pre organizačnú štruktúru stredísk vrcholového športu a zaradenie jednotlivých športov, pre vytvorenie zoznamu najvýkonnejších športovcov, pre zaraďovanie a vyraďovanie športovcov a športových odborníkov do stredísk vrcholového športu, pre ekonomické zabezpečenie starostlivosti o nich, určuje pravidlá pre výšku stravného športovca v rezortnom športovom stredisku podľa stravovacích skupín športovcov a pravidlá zaradenia športovcov do stravovacích skupín, a napokon určuje pravidlá pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a testovania športovcov a pre vzájomnú spoluprácu stredísk vrcholového športu. Ministerstvo školstva vypracúva pre vládu …

§ 56 - 57 §
Slovenská republika sa rozhodla oceniť prínos osobností, ktoré svojimi výsledkami a pôsobením v oblasti športu na Slovensku alebo na medzinárodnej úrovni dosiahli výsledky hodné pozornosti a celospoločenského uznania. Z tohto dôvodu bude vláda Slovenskej republiky a minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky udeľovať štyri druhy čestných ocenení, ktoré budú vo svojich kategóriách najvyšším možným čestným štátnym titulom v oblasti športu. Čestný štátny titul „Majster športu“ bude možné udeliť aj v rámci športov, v ktorých športovci oficiálne nereprezentujú Slovenskú republiku. Čestný štátny titul „Zaslúžilý majster športu“ bude možné udeliť len reprezentantom Slovenskej republiky a to až pri dosiahnutí viacerých športových úspechov. Keďže ide o významnejší čestný štátny titul ako čestný štátny titul „Majster športu“ bude ho udeľovať vláda Slovenskej republiky. Čestný štátny titul „Zaslúžilý odborník v športe“ bude možné udeliť napríklad trénerom a ďalším športovým odborníkom, a to nielen občanom Slovenskej republiky. Keďže ho bude možné udeliť za osobitné zásluhy v oblasti športu, bude ho udeľovať vláda Slovenskej republiky. …

§ 58 - 59 §
Upravuje sa postavenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Okrem právomocí a povinností vymedzených zákonom v ustanovení § 84, zákon ustanovuje aj podmienky vydávania osvedčenia o uznaní športovej organizácie za národný športový zväz a národnej športovej organizácie. Osvedčenie ministerstvo vydá na základe žiadosti športovej organizácie, a na základe splnenia zákonných podmienok ustanovených v ustanovení upravujúcom postavenia národných športových zväzov. To znamená, že pri splnení podmienok národným športovým zväzom ministerstvo musí vydať osvedčenie o uznaní za národný športový zväz. Toto rozhodnutie ministerstvo povinne zverejňuje v ISŠ. Dôležitým je zákonné oprávnenie ministerstva konať ex offo, to znamená z úradnej moci odňať osvedčenie o uznaní za národný športový zväz v prípadoch, ak sa ministerstvo dozvie o skutočnosti, že športová organizácia prestala spĺňať podmienky pre uznanie za národný športový zväz. Skutočnosti nasvedčujúce nesplnenie podmienok pre status národného športového zväzu môže ministerstvo zistiť akýmkoľvek spôsobom. Po následnom preverení týchto skutočností môže ministerstvo predmetné osvedčenie v súlade s uvedeným odňať. Na základe toho vydá …

§ 60 - 61 §
Hlavný kontrolór športu vykonáva odbornú kontrolu v športových organizáciách, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov zo štátneho rozpočtu alebo sponzorského. Z titulu charakteru zverených právomocí hlavnému kontrolórovi športu kladie zákonodarca zvýšené požiadavky na výkon tejto funkcie. Dôvody pre odvolanie hlavného kontrolóra športu sú koncipované takým spôsobom, aby ostala zachovaná jeho nezávislosť a nestrannosť od politickej moci pri výkone jeho funkcie. Okrem odvolania zákon vymenúva aj iné spôsoby zániku funkcie kontrolóra. Ide predovšetkým o dôvody, ktoré zabezpečujú, aby táto funkcia bola vykonávaná bezúhonnou a od iných subjektov nezávislou osobou. Úlohou hlavného kontrolóra športu je zabezpečenie výkonu odbornej kontroly v športe. Rozsah kompetencií hlavného kontrolóra športu vymedzuje ustanovenie § 62 a nasl. zákona. Kontrolu športu vykonáva hlavný kontrolór športu z vlastnej iniciatívy, ako aj na základe žiadostí alebo podnetov od iných subjektov vymedzených v ustanovení § 61 zákona. Výsledky kontrolnej činnosti je hlavný kontrolór športu povinný uviesť do správy, a túto následne zaslať osobe/subjektu, ktorý dal podnet na vykonanie kontrolnej činnosti. Za týmto účelom …

§ 63 §
Upravuje sa postavenie “Iných ústredných orgánov štátnej správy”, ktorými sa v zmysle predmetného ustanovenia myslí Ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra vo svojej pôsobnosti. Stanovujú sa pre tieto orgány nasledujúce kompetencie: (i) podporuje a zabezpečuje činnosť ním zriadených rezortných športových stredísk v súlade s jednotnými pravidlami podľa ustanovenia § 55 ods. 2 a (ii) podporuje športové organizácie profesionálnych vojakov a policajtov.

§ 63- 65 §
S cieľom zjednoteného vnímania športu v rámci územnej samosprávy sa v jednotnej štruktúre koncentrujú pôsobnosti v zmysle návrhu zákona v tejto oblasti. Právomoci, najmä koncepčné sa upravujú pri dodržaní nezávislosti koncepčných dokumentov obce od koncepčných dokumentov samosprávneho kraja (a naopak), pričom v oboch prípadoch je potrebné pri ich tvorbe vychádzať z koncepčných dokumentov na úrovní štátu.

§ 66 - 77 §
Financovaním športu z verejných zdrojov sa rozumie jeho financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtov samosprávnych krajov a obcí, ako aj z podielu zaplatenej dane a odvodu z hazardu na mimorozpočtový účet ministerstva, prípadne z iných príjmov (dary, dobrovoľné príspevky). Formy financovania sa oproti súčasnému stavu menia, dotácie národným športovým zväzom, ktoré boli doposiaľ poskytované v rámci programu 026 - národného programu rozvoja športu v SR sa podstatným spôsobom zredukujú a národné športové zväzy v uznaných športoch budú po novom dostávať príspevok uznanému športu, na ktorý je právny nárok po splnení zákonom stanovených podmienok. Príspevok uznanému športu nebude účelovo viazaný, avšak národný športový zväz bude povinný použiť najviac 30% z jeho objemu na svoju správu a prevádzkové náklady a na svoje členské športové organizácie bude poskytovať najmenej 10% z objemu príspevku. Ostávajúcu časť bude používať na športové projekty najmä športovej reprezentácie a talentovanej mládeže. Okrem zväzových projektov budú financované zo štátneho rozpočtu aj národné športové projekty, ale v tomto prípade …

§ 78 §
Použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu podlieha okrem kontroly verejnosťou prostredníctvom informačného systému športu aj kontrole použitia verejných prostriedkov, pričom táto kontrola je vykonávaná podľa osobitného predpisu, ktorým je z. č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je logické, že ak má byť táto kontrola vykonávaná efektívne, zákon musí ustanovovať povinnosť prijímateľa verejných prostriedkov poskytovateľovi prostriedkov zo štátneho rozpočtu predložiť aj doklady preukazujúce použitie finančných prostriedkov určených na spolufinancovanie účelu príspevku.

§ 79 - 83 §
Zákonodarca vytvára právny rámec transparentného a verejne kontrolovateľného systému vzájomných vzťahov medzi subjektmi v športe. Dnes už je k týmto potrebám a cieľom možné, a predovšetkým účelné a efektívne v maximálnej možnej miere využívať technické prostriedky. Aj na základe uvedeného využíva zákonodarca možnosť vytvorenia Informačného systému športu. Tento je definovaný ako informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvom školstva. Vkladanie údajov do ISŠ je buď priamym vložením alebo automatickou synchronizáciou údajov v zdrojovej evidencii športovej organizácie s údajmi v informačnom systéme športu. Vzťah každej fyzickej osoby a každej právnickej osoby v športe s ISŠ bude založený na základe skutočnosti, že na účely identifikácie pridelí informačný systém športu každej fyzickej osobe v športe a každej právnickej osobe v športe jedinečný identifikátor. Zákon ustanovuje prezumpciu správnosti údajov v ISŠ, logicky do momentu, kým sa nepreukáže opak. Za úplnosť, správnosť a pravdivosť údajov zapísaných v informačnom systéme športu zodpovedá osoba, ktorá zápis vykonala. ISŠ v rozsahu predkladanej úpravy obsahuje úpravu …

§ 83 - 85 §
Na rozdiel od doterajšieho Jednotného vzdelávacieho systému odborníkov v športe sa redukuje okruh odborníkov v športe, ktorých vzdelávanie a kategórie sú osobitne regulované tak, že výslovne sa upravujú len tréneri a inštruktori športu (t. j. návrh zákona na rozdiel od doterajšej vyhlášky č. 444/2008 Z. z. neupravuje rozhodcu, cvičiteľa, či inštruktora lyžovania a snoubordingu). Vychádzajúc z doterajšieho Jednotného vzdelávacieho systému odborníkov v športe ostávajú rovnaké kvalifikačné stupne pre činnosť trénera. Zároveň sa upravuje spôsob nadobudnutia odbornej spôsobilosti pre jednotlivé kvalifikačné stupne, pričom tento sa oproti súčasnému právnemu stavu významnejšie mení v kvalifikačnom stupni I. až IV. V prípade inštruktora športu (napr. inštruktor jogy) sa vzhľadom na obsah jeho činnosti v porovnaní s trénerom redukuje na kvalifikačné stupne I. až III., pričom na výkon činnosti inštruktora športu sa nebude vyžadovať vysokoškolské vzdelanie. V prípadoch trénera aj inštruktora športu sa možnosť získania odbornej spôsobilosti (pre stupne I. až III. rozširuje o odbornú prípravu podľa predpisov medzinárodnej športovej organizácie). Pre ostatných odborníkov v …

§ 86 - 95 §
A) DOPING Významnou zmenou oproti doterajšiemu právnemu stavu (viď ustanovenie § 19 až 23 zákona č. 300/2008 Z. z.) prechádzajú ustanovenia týkajúce sa dopingu. Pri ich koncepcii sa dôslednejšie transponovali ustanovenia Dohovoru UNESCO (Medzinárodný dohovor proti dopingu v športe č. 347/2007 Z. z.), ktorý nie je automaticky vykonateľný, a teda na jeho aplikáciu sú potrebné ustanovenia vnútroštátnych predpisov. Zároveň sa vychádzalo zo Svetového antidopingového kódexu platného od 1. 1. 2015 a zo vzorových pravidiel vydaných Svetovou antidopingovou organizáciou. Mení sa postavenie Antidopingovej agentúry. Vzhľadom na potrebu zvýšenia miery jej nezávislosti (vychádzajúcej zo Svetového antidopingového kódexu) dostáva status príspevkovej organizácie zriadenej zákonom (na rozdiel od doterajšieho statusu, kedy bola síce tiež príspevkovou organizáciou, avšak zriaďovanou ministerstvom školstva - teda priamo riadenou organizáciou). V nadväznosti na oba medzinárodné dokumenty [najmä vychádzajúc z dohovoru UNESCO, napr. čl. 2 ods. 14, čl. 11 písm. c), čl. 12 písm. a), čl. 13, čl. 16 písm. a) až c), f) a g), čl. 19 ods. 1, …

§ 94 §
Vzhľadom na relatívne mladú históriu tohto negatívneho fenoménu, ktorý však výraznou mierou ovplyvňuje najmä súťažný (vrcholový) šport sa zákonodarca snaží zabezpečiť najmä integritu športu ako takého, vrátane jeho základných princípov - nepredvídateľnosť výsledku a súťaženie v duchu fair - play. Zákonná úprava zároveň reaguje na Dohovor Rady Európy k ovplyvňovaniu športových súťaží vznikol ako prvý medzinárodný právny dokument, upravujúci túto oblasť. Dohovor Rady Európy bol otvorený na podpis na 13. konferencii ministrov zodpovedných za šport Rady Európy v Magglingene vo Švajčiarsku 18. septembra 2014. Účelom dohovoru Rady Európy je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania. Ovplyvniť priebeh súťaže a jej výsledok môžu najmä športovci alebo rozhodcovia ako priami účastníci športovej súťaže, nepriamo však aj majitelia športových klubov, či rôzne organizované zločinecké skupiny. Na uvedenú skutočnosť reaguje zákon v dvoch rovinách: ukladá povinnosti národným športovým …

§ 95 - 98 §
Ustanovenia §§ 95 a 96 zákona upravujú konkrétne porušenia zákona - skutkové podstaty priestupkov ako aj správnych deliktov, za ktoré bude okresný úrad alebo ministerstvo ukladať pokuty alebo zákaz činnosti konkrétnym porušiteľom povinností. Ako vyplýva z ustanovenia § 95 zákona, správnych deliktov sa môže dopustiť športová organizácia, národný športový zväz, športový odborník, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, iná fyzická osoba podnikateľ a právnická osoba. Ustanovenie § 96 zákona vymedzuje skutkové podstaty priestupkov, ktorých sa môže dopustiť športovec, športový odborník, iná fyzická osoba a kontrolór. Jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov reflektujú porušenie povinností charakteristických pre ten ktorý sankcionovaný subjekt. Horná hranica pokút za jednotlivé porušenia je odstupňovaná podľa charakteru porušovanej povinnosti, pričom medzi najzávažnejšie protiprávne konania patria napr. porušenia zákona na úseku kontroly nakladania s financiami alebo porušenia zákona upravujúce opatrenia proti manipulácii súťaže. V prípade niektorých priestupkov bude možné uložiť aj zákaz činnosti až na päť rokov. Pri ukladaní sankcií za priestupky a správne delikty správny orgán …

§ 99 §
Upravuje sa systematika zverejňovania rozhodnutí v zmysle návrhu zákona, a to tak, že Rozhodnutia, ktoré sa zverejňujú podľa tohto zákona, sa zverejnia až po nadobudnutí právoplatnosti, ak predpisy športového zväzu neustanovujú inak. Zákon zavádza aj spôsob výkonu konkrétneho úkonu v zmysle predkladaného zákona. Ak má byť konkrétny úkon vykonaný vo vzťahu k ISŠ, má byť tento vykonaný tak, ako to ustanovuje zákon. Ak nie je možné takéto vykonanie úkonu, platí povinnosť vykonať tento úkon písomne, prípadne zverejniť tento úkon na webovom sídle povinného subjektu. Predmetné ustanovenie zákona upravuje taktiež doručovanie právnych dokumentov v zmysle zákona, ako aj prezumpciu plnenia úloh národného športového zväzu zväzom, ktorý status národného športového zväzu nepožíva v prípadoch, kedy národný športový zväz v konkrétnom športe neexistuje. Zákon rieši taktiež situáciu, ak konkrétny druh športu nedisponuje na území Slovenskej republiky národným prestaviteľom - teda národným športovým zväzom. Ak pre niektorý šport v Slovenskej republike nepôsobí národný športový zväz, plní úlohy národného športového zväzu športová organizácia, ktorá je …

§ 100 §
Zákon upravuje povinnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vo vzťahu k povinnosti všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť základné a minimálne hmotnoprávne predpoklady zákonnej regulácie vzťahov v rozsahu predkladaného zákona.

§ 101 §
Predkladaný zákon o športe vylučuje pôsobnosť správneho poriadku na všetky konania, s výnimkou konaní o priestupkoch a správnych deliktoch. Pôsobnosť správny poriadok je výslovne vylúčený aj pri poskytovaní verejných prostriedkov na rozvoj športu.

§ 102 - 106 §
Predkladaný zákon o športe definuje predovšetkým pre aj dnes existujúce športové organizácie viaceré zákonné povinnosti. Predkladateľ návrhu zákona si však uvedomuje, že všetkým kvalitatívnym nárokom návrhu zákona sa dotknuté subjekty nie sú schopné riadiť nadobudnutím už účinnosti zákona, či prispôsobiť všetky akty správy a riadenia konkrétneho športu okamžite. Na základe uvedeného je preto umožnené predovšetkým národným športovým zväzom a športovým klubom prispôsobiť svoje zakladateľské dokumenty, vnútorné predpisy, či zmluvy do zákonom stanoveného dátumu, ktorý je stanovený ako neskorší vo vzťahu k účinnosti zákona v prípade jeho prijatia. Prechodné ustanovenia sa týkajú taktiež disciplinárnych a iných sporových konaní na zväzovej a súdnej úrovni, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Tie prebehnú podľa aktuálne platnej a účinnej legislatívy. Prechodné ustanovenia sa dotknú aj dotačných žiadostí, o ktorých nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Tie sa, naopak, posudzujú už podľa predkladaného návrhu zákona. Vzhľadom na zrušenie vykonávacieho predpisu sa upravujú (ustanovenie § 103 návrhu zákona) aj (i) …

§ 105 §
Upravuje sa postavenie rezortných športových stredísk, ako aj ďalšie špecifické vzťahy medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu a ostatných športových organizácií.

§ 106 §
Vytvára sa priestor pre zmenu postavenia Antidopingovej agentúry - z doterajšej (príspevkovej organizácie zriadenej ministerstvom školstva ako priamo riadenej organizácie, ktorá bude zrušená rozhodnutím ministra k 31. 12. 2015) na novú (príspevkovú organizáciu, ktorá bude zriadená priamo zákonom dňom nadobudnutia jeho účinnosti - 1. 1. 2016 - a to vo vzťahu k právam a povinnostiam ako aj k správe majetku štátu.

§ 107 §
Predkladaný návrh zákona nahrádza zákony, ktoré doteraz upravovali oblasť športu vrátane vykonávacích predpisov, ktoré boli vydané na základe zrušovaných zákonov.

čl. II
Novela Zákonníka práce Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku. K týmto ľahkým prácam môže dochádzať v ZP taxatívne vymenovaných dôvodoch. Možnosť športovcov v tomto vekovom rozhraní vykonávať športovú činnosť vo vzťahu ku konkrétnej športovej organizácii napr. aj na zmluvnom základe (zmluva o príprave talentovaného športovca) núti zákonodarcu novelizovať ZP rozšírením písm. b) predmetného ustanovenia o textáciu: „alebo pri vykonávaní športu“. V zmysle novelizácie ďalšieho ustanovenia ZP sa považuje príprava a účasť na športovej reprezentácii Slovenskej republiky na významnej súťaži za iný úkon vo všeobecnom záujme.

čl. III
Trestný čin športovej korupcie Zákon o športe definuje novú samostatnú skutkovú podstatu trestného činu „športovej korupcie“ priamo v trestnom zákone za účelom lepšieho vymedzenia tejto veľmi špecifickej trestnej činnosti, napr. z pohľadu organizovanej trestnej činnosti alebo z pohľadu nepriameho korupčného správania. Okrem toho, že zavedenie samostatného trestného činu pre túto oblasť trestnej činnosti odporúča už spomínaný Dohovor Rady Európy k ovplyvňovaniu športových súťaží, pričom mnohé krajiny EÚ už podobnú legislatívnu úpravu prijali, takúto úpravu si vyžiadala samotná prax posledných rokov pri riešení prípadov ovplyvňovania výsledkov športových súťaží v SR. Slovensko patrí do skupiny tých krajín EÚ, v ktorých „match-fixing“ spadá pod bežnú korupciu, konkrétne ho definuje ustanovenie § 329 TZ, ktorého ods. 1 znie: „Kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov“, ako aj ustanovenie § 329 TZ, ktorého ods. 1 znie: „Kto …

čl. IV
Do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa vkladá trestný čin športovej korupcie podľa novelizovaného ustanovenia § 336b Trestného zákona.

čl. V
Zákon ustanovuje, že činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu nie je živnosťou a upresňujú sa nadväzujúce legislatívne opatrenia.

čl. VI - IX
V rozsahu advokátov, notárov, súdnych exekútorov, prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry, justičných čakateľov a colníkov - návrh zákona moderným prístupom a novelizáciou v predmetných článkoch uvedených zákonov umožňuje týmto osobám vykonávať mimo ich hlavnej činnosti a činností týmto osobám zákonom povolených (vedecká, tlmočnícka, pedagogická činnosť a pod.) aj činnosť športovú.

čl. X
Navrhovaná úprava súvisí so statusom profesionálneho športovca ako zamestnanca. Na ten účel sa zavádza odvodový systém s odloženou účinnosťou od 1. januára 2019.

čl. XI

čl. XI bod 1
Medzi príjmy zo závislej činnosti boli zaradené príjmy plynúce zo Zmluvy o profesionálnom športe.

čl. XI bod 2
V § 6 ods. 2 sa dopĺňa nové písmeno e) o príjmy športovca a športového odborníka podľa zákona o športe. Súčasťou týchto príjmov sú aj príjmy vo forme sponzorského dosiahnuté na základe zmluvy o sponzorstve športe uzavretej podľa § 50 zákona o športe.

čl. XI bod 3 a 4
Navrhovanou úpravou sa zavádzajú medzi ostatné príjmy plynúce športovcovi podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) a ods. 4 písm. c) zákona o športe na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Tieto príjmy sa zahŕňajú v danom zdaňovacom období do základu dane len v takej výške v akej ich daňovník použil v súlade s dohodnutým účelom predmetu zmluvy o sponzorstve v športe.

čl. XI bod 5
Navrhovanou úpravou sa dopĺňajú medzi príjmy u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, ktoré sú predmetom dane aj príjmy vo forme sponzorského dosiahnuté na základe zmluvy o sponzorstve športe uzavretej podľa § 50 zákona o športe.

čl. XI bod 6
V nadväznosti na úpravu v § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa legislatívne spresňujú príjmy oslobodené od dane u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

čl. XI bod 7
Navrhovanou úpravou sa zavádza postup zahrnutia prijatého sponzorského u sponzorovaného do základu dane. Postup zahrnutia sponzorského do základu dane je obdobný ako v prípade prijatých dotácií, podpôr a príspevkov u fyzických alebo právnických osôb.

čl. XI bod 8
Navrhovanou úpravou sa dopĺňa medzi výdavky uznané do daňových výdavkov až po zaplatený výdavok sponzora na sponzorské poskytnuté podľa zákona o športe. Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho sponzor skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období.

čl. XI bod 9
Ide o legislatívno-technickú úpravu, navrhuje sa nahradiť slovné spojenie telesná kultúra slovom šport, keďže sa novým zákonom o športe zároveň zrušuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre v znení neskorších predpisov.

čl. XI bod 10
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie tak, aby sa zmenené ustanovenia zákona o dani z príjmov prijaté súčasne so zákonom o športe použili po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2016.

čl. XII

čl. XII bod 1 až 4, 6 až 8, 10
V súčasnosti v rámci športových škôl na stredných školách existuje len jeden typ, a to Športové gymnáziá. Tieto sú zamerané na žiakov – športovcov, ktorí sú schopní popri športe zvládnuť aj gymnaziálne štúdium. Potrebné je nájsť podobný model aj pre žiakov – športovcov, ktorí nemajú záujem alebo predpoklady na gymnázium. Optimálna snaha by mala byť zameraná na vytvorenie podmienok pre všetkých športovo talentovaných žiakov – pre študijné typy, pre tých, ktorí nemajú záujem o gymnaziálne štúdium, ale chcú maturitné vzdelanie a aj pre praktické typy, inklinujúce k zručnostiam. Na základe uvedených skutočností sa navrhuje vytvorenie nového druhu strednej školy - stredná športová škola. Táto by ponúkala stredné odborné vzdelanie (napr. v oblasti obsluhy a údržby športových zariadení a objektov), úplné stredné všeobecné vzdelanie (súčasné gymnázium 7902 J 77 – šport) ako aj úplné stredné odborné vzdelanie (napr. športový manažment, organizačný pracovník v športe, športový odborník). Tento druh strednej školy by bol orientovaný výlučne na žiakov so športovým nadaním, pričom všetky …

čl. XII bod 5, 16 až 19
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s ostatnými bodmi.

čl. XII bod 11 až 13
Vzhľadom na vytvorenie strednej športovej školy, ktorá má sústrediť všetkých žiakov v rámci stredných škôl sa ruší vytváranie športových tried na stredných školách. Tieto budú už len na základných školách. Zároveň sa výslovne upravuje možnosť zriadenia športovej triedy pre viac športov.

čl. XII bod 15
Regenerácia síl úzko súvisí s kvalitou športového tréningu a zdravotným stavom žiaka. Unavený žiak – športovec skôr ochorie a nedokáže kvalitne zvládnuť ani objemovú ani intenzívnu zložku športového tréningu. Regenerácia urýchľuje návrat športových síl. Testovanie nie je každodennou záležitosťou. Je to nárazová a opakujúca sa činnosť zameraná na zisťovane aktuálnej pripravenosti športovca spojená s predpokladom budúceho výkonu. Teoretická príprava je súčasťou športovej prípravy. Jej rozsah je pre športové odvetvia rôzny. Veľkú dôležitosť má najmä v hrách a kolektívnych športových odvetviach.

čl. XII bod 20
Súčasné športové gymnáziá sa transformujú na stredné športové školy. Zároveň sa žiakom prijatým podľa doterajších predpisov umožňuje štúdium dokončiť podľa nich bez ohľadu na navrhované zmeny. Tejto novele sa v rámci delenej účinnosti navrhuje účinnosť od 1. 1. 2019.

čl. XIII
Návrh zákona reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, ktoré vyplynuli od účinnosti zákona, t. j. od 1. februára 2014. Návrh zákona jednoznačným spôsobom odčleňuje rizikové podujatia, ako samostatnú kategóriu, a vyníma ich z kategórie podujatí s osobitným režimom. K uvedenej úprave sa pristúpilo z dôvodu, že rizikový režim bol považovaný za osobitný režim, a nevykonali sa opatrenia najprísnejšej povahy, ktoré sa vzťahujú na rizikové podujatia. Návrh zákona ďalej upravuje, aby pri najzávažnejších konaniach, ktoré napĺňajú vybrané skutkové podstaty priestupkov diváckeho násilia, bolo uložené ihneď predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach. Návrh zákona ďalej ustanovuje požiadavku, aby členovia usporiadateľskej služby, ktorí sú usporiadateľmi boli jednoznačne farebne odlíšení od členov usporiadateľskej služby, ktorými sú odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby. Návrh zákona ďalej ustanovuje požiadavku, aby členovia usporiadateľskej služby, ktorí sú odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby boli jednoznačne farebne odlíšení od ostatných členov usporiadateľskej služby. Upravujú sa podmienky označovania členov usporiadateľskej služby, ktorí vykonávajú odborne spôsobilú činnosť a majú …

čl. XIV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem článku XII, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Schválené vládou SR v Bratislave, 26. augusta 2015 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Juraj Draxler, v. r. minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovanou úpravou sa upresňuje definícia vrcholového športu. Zároveň sa tým zužuje aj množina športovcov, ktorých zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o športe”) považuje za vrcholových, a to na tých športovcov, ktorí sa zúčastňujú významných súťaží. Významné súťaže sú definované v zákone o športe v § 3 písm. h).

čl. I bod 2 §
Rozdiel medzi vykonávaním športu športovcami v individuálnych športoch a v kolektívnych športoch vyvolal potrebu upresnenia spôsobu, akým môže športovec vykonávať šport. Športovec pri individuálnych športoch vykonáva šport samostatne a na vlastnú zodpovednosť, pričom v kolektívnych športoch športovec vykonáva šport v tíme a základom je vzájomná spolupráca jednotlivých členov tímu. Po účinnosti zákona o športe dochádzalo v praxi k účelovému výkladu predmetného ustanovenia, ktorý bol na úkor športovcov. Doplnením predmetného ustanovenia sa upresňuje výkon činnosti športovca v individuálnych športoch ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Predmetnou úpravou sa zamedzuje obchádzaniu zákonom o športe ustanovených povinností, účelovému výkladu ustanovenia pri kolektívnych športoch, zabezpečenie jednoznačného výkladu a uplatňovaniu zákonných povinností športovými organizáciami.

čl. I bod 3 a 25 §
Z dôvodu zrovnoprávnenia všetkých uznaných športov a s dôrazom na ich jedinečnosť, bol vek talentovaného športovca zjednotený z 18 rokov na 23 rokov. Dôvodom boli hlavne špecifiká v technických a motoristických športoch, v ktorých aktívny výkon športovej činnosti je ovplyvnený hlavne dosiahnutím určitého veku napr. plnoletosti. Tento parameter nebol doposiaľ v zákone o športe zohľadnený a napr. do výpočtu príspevku uznanému športu nebola v takýchto športoch zahrňovaná mládež vo veku od 19 do 23 rokov. Z tohto dôvodu bol vek mládeže zjednotený v celom zákone o športe na vek 23 rokov, čím sa zabezpečí rovnaký prístup pri aplikácii navzájom súvisiacich ustanovení zákona o športe, ako aj rovnaký prístup pri posudzovaní členskej základne mládeže. vo vzťahu k jednotlivým športom.

čl. I bod 4 §
Pojem aktívny športovec sa v zákone o športe používa pri uznávaní športového zväzu za národný športový zväz a patrí medzi jedno z kritérií pri výpočte príspevku uznanému športu. Navrhovaným ustanovením sa precizuje definícia aktívneho športovca, tak aby boli jednoznačne určené kritériá pre posudzovanie, kto sa považuje za aktívneho športovca, pričom sa kladie dôraz na pravidelnosť prostredníctvom účasti minimálne na troch súťažiach. Pri skúmaní účasti na súťažiach sa bude skúmať počet súťaží, na ktorých sa zúčastnil športovec za posledných 12 kalendárnych mesiacov. Tým sa zároveň zabezpečia jednotné pravidlá pri výpočte príspevku uznanému športu pre jednotlivé národné športové zväzy.

čl. I bod 5 §
V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe a podnety športových klubov, ktoré poukazujú na obtiažnu vykonateľnosť zabezpečenia posúdenia zdravotnej spôsobilosti výlučne lekárom so špecializáciou v odbore telovýchovné lekárstvo, najmä v prípade mládeže, sa zároveň navrhuje, aby lekársku prehliadku v prípade talentovaných športovcov vykonával aj pediater. Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s touto zmenou.

čl. I bod 6 §
Návrh tohto ustanovenia novely zákona o športe reaguje na požiadavky aplikačnej praxe jednoznačne upraviť možnosti vykonávania činnosti športového odborníka. V praxi s pôvodným ustanovením mali značné komplikácie nielen športoví odborníci, ale aj Sociálna poisťovňa, a bolo obtiažne identifikovať, kedy nastáva moment začatia podnikania športového odborníka. Navrhovaným znením sa zrozumiteľnejšie definujú možnosti vykonávania činnosti športového odborníka. Športový odborník môže vykonávať športovú činnosť ako podnikateľ, na základe pracovnoprávnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu, ako dobrovoľník alebo bez zmluvy. Obdobne ako pri vykonávaní amatérskeho športu bez zmluvy podľa § 4 ods. 4 písm. d) aj pri výkone činnosti športového odborníka bez zmluvného vzťahu je dôležitá príslušnosť k športovej organizácii a zapísanie tohto vzťahu do informačného systému športu a činnosť je vykonávaná bez akýchkoľvek nárokov na odmenu alebo iné plnenia.

čl. I bod 7 §
Navrhovanými odsekmi 4 až 9 sa upravuje možnosť výkonu činnosti športového odborníka ako podnikateľskej činnosti a definuje sa postup pri registrácii tejto podnikateľskej činnosti, ako aj možnosť prerušenia vykonávania podnikateľskej činnosti. V nasledovných ustanoveniach je upravený postup v prípade, ak sa športový odborník - podnikateľ rozhodne pozastaviť vykonávanie svojej činnosti. Na základe špecifickosti športovej činnosti sa navrhuje obdobie, na ktoré je možné prerušiť vykonávanie športovej činnosti minimálne na 3 mesiace a maximálne na 3 roky. Pozastavenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti športových odborníkov je inšpirované už existujúcou reguláciou v iných tzv. slobodných povolaniach. V nadväznosti na potrebu negatívneho vymedzenia činnosti, ktorá sa za odbornú činnosť v športe nepovažuje, keďže v praxi pri niektorých povolaniach vznikajú pochybnosti, či to je alebo nie je činnosť športového odborníka, sa odsekom 10 explicitne ustanovuje, že za odbornú činnosť v športe sa nepovažuje záchrana života a špecializované činnosti v oblasti záchrany života, aby sa predišlo zaraďovaniu napr. záchranárov medzi športových odborníkov.

čl. I bod 8, 40 a 55 §
Návrh zmeny tohto ustanovenia zjednocuje a zrovnoprávňuje povinnosť športových organizácii, bez ohľadu na ich právu formu, od členov alebo osôb s príslušnosťou k športovej organizácii, vyberať členské príspevky alebo príspevky na športovú činnosť. Táto povinnosť sa týka iba tých športových organizácii, ktoré sú prijímateľmi verejných prostriedkov. Zároveň sa zamedzuje reťazeniu platenia tohto ročného príspevku presným vymedzením typu príslušnosti k športovej organizácii. Následne sa nesplnenie tejto povinností prejaví v strate spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Povinnosť platiť ročný príspevok neplatí pre športovcov, ktorý vykonávajú pre športovú organizáciu šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu a tiež dobrovoľníci. Podľa pôvodného znenia vzniká povinnosť platiť členský príspevok viacerým športovým organizáciám v jednom športe, ktorých bola osoba, či už jednotlivec alebo klub členom. Navrhovanou úpravou sa zároveň zjednocuje tento mechanizmus a ustanovuje sa, že ak vznikne členstvo viacerých kategórií, platí sa členský príspevok národnému športovému zväzu a jednej ďalšej športovej organizácii. Predpokladá sa najnižšia jednotka (klub). …

čl. I bod 9 §
Navrhovanou zmenou sa zjednocujú povinnosti všetkých športových organizácií, ktoré sú prijímateľmi verejných prostriedkov, overiť účtovnú závierku audítorom, zostaviť a overiť výročnú správu, ak spĺňajú kritériá špecifikované v § 9.

čl. I bod 10 §
Predmetná zmena v nadväznosti na novelizačný bod 9 spresňuje znenie povinnej položky výročnej správy tak, aby bola použiteľná pre všetky právne formy športových organizácií, ktorých sa týka.

čl. I bod 11 §
Legislatívno- technická úprava.

čl. I bod 12 §
Navrhovanou zmenou sa predlžuje lehota medzi skúškami kontrolórov, a to na štyri roky. Keďže kontrolór národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie absolvuje skúšku formou písomného testu, ktorý bude komplexne overovať jeho spôsobilosť na výkon činnosti kontrolóra, obdobie opakovania skúšky po štyroch rokoch, namiesto terajších dvoch, sa považuje za postačujúce a účelné. Súčasne sa upravuje právny stav, ktorý nastane, ak kontrolór športovej organizácie je opätovne zvolený najvyšším orgánom do funkcie. V takomto prípade kontrolór nemá povinnosť opätovne vykonať skúšku, ak mu ešte neuplynuli 4 roky od posledného preskúšania.

čl. I bod 13 §
V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou navrhuje možnosť, aby funkciu kontrolóra vykonával predseda kontrolného orgánu, pokiaľ športová organizácia takýto kontrolný kolektívny orgán má zriadený. To znamená, že ak športová organizácia má zriadený kolektívny kontrolný orgán, môže funkciu kontrolóra vykonávať predseda kolektívneho kontrolného orgánu, alebo si športová organizácia môže zriadiť funkciu kontrolóra samostatne popri tomto orgáne.

čl. I bod 14, 68 a 69 §
Novým odsekom 11 v § 14 sa definuje pravidlo postupu kontrolóra v prípade, ak hrozí konflikt záujmov priamo pri vykonávaní jeho činnosti. Navrhovaným znením sa zabezpečuje nestrannosť pri posudzovaní podaní prostredníctvom odstúpenia podania na hlavného kontrolóra športu. V prípade porušenia tohto ustanovenia sa kontrolór dopustí priestupku, za ktorý mu možno uložiť pokutu vo výške od 100 eur do 5 000 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky.

čl. I bod 15 §
Navrhovanou zmenou sa menia kritéria športového zväzu, ktoré musí spĺňať, aby bol uznaný za národný športový zväz. Počet aktívnych športovcov, ktorí sú registrovaní za športové kluby športového zväzu sa zvyšuje zo 100 na 200. Požiadavka 100 aktívnych športovcov bola pomerne nízka a vzhľadom na poslanie a pôsobnosť národného športového zväzu sa javí opodstatnené, aby svoje úlohy a poslanie plnil pre primeraný počet aktívnych športovcov. Súčasne pre uznané národné športové zväzy, ktoré v súčasnosti nespĺňajú počet aktívnych športovcov podľa novej úpravy, je ustanovené prechodné obdobie do 30. septembra 2017.

čl. I bod 16 a 17 §
Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zjednotiť povinnosť zverejňovať zápisnice, prezenčné listiny a správy volebnej komisie na 25. deň po konaní zasadnutia. Zároveň sa ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) dáva do súladu s § 82 ods. 2 písm. e) zákona o športe, ktoré upravuje povinnosť zverejňovať zápisnice a prezenčné listiny orgánov s rozhodovacou pôsobnosťou na športovom portáli informačného systému športu.

čl. I bod 18 §
Zákon o športe kladie dôraz na riadnu správu národného športového zväzu a z tohto dôvodu sa vyžaduje pre uznášaniaschopnosť zasadnutí najvyššieho orgánu splnenie podmienky účasti nadpolovičnej väčšiny všetkých členov najvyššieho orgánu s právom hlasovať. Ak má národný športový zväz riadne vykonávať svoju pôsobnosť pre príslušný šport a zabezpečovať úlohy a rozhodovacie procesy s tým súvisiace, je žiadúce, aby jeho najvyšší orgán prijímal rozhodnutia na zasadnutiach s dostatočnou účasťou svojich členov s právom hlasovať.

čl. I bod 19, 20 a 41 §
Predmetnými zmenami sa navrhuje znížiť administratívna záťaž športových organizácií a zúžiť povinnosť rozsahu vyhotovovania zápisníc zo zasadaní orgánov národného športového zväzu. Pôvodne zákon o športe vyžadoval jednotný formát zápisníc pre akékoľvek orgány a komisie národného športového zväzu, ktoré majú rozhodovaciu pôsobnosť. Navrhovaná zmena zjednodušuje postup pri vyhotovovaní zápisníc a ustanovuje, že povinné náležitosti podľa § 21 ods. 2 budú musieť obsahovať iba zápisnice zo zasadnutí najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu národného športového zväzu.

čl. I bod 21 §
Doplnením predmetného ustanovenia sa navrhuje spresnenie povinností národných športových organizácii v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zákona o športe. Medzi povinnosti národných športových organizácii bola definovaná povinnosť zverejňovať základné údaje na svojom webovom sídle a v informačnom systéme športu ako sú napr. stanovy, predpisy, zoznam členov najvyššieho orgánu, informácie o konaní zasadnutí najvyššieho orgánu, pravidlá uznášaniaschopnosti a pod, pričom nejde o novú povinnosť, ale o povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovení, ktoré upravujú povinne uverejňované údaje v informačnom systéme športu. Rozšírenie povinnosti je len pre uverejňovanie na webovom sídle národnej športovej organizácie, čím sa zabezpečuje najmä informovanosť členov národnej športovej organizácie a verejnosti o fungovaní a pravidlách uplatňovaných v národnej športovej organizácii. Jednoznačným definovaním povinností národnej športovej organizácie bola odstránená právna neistota. Medzi hlavné povinnosti okrem uverejňovania patrí aj zosúladenie stanov s § 19 až 23, zapracovanie pravidiel Antidopingového programu do predpisov, opatrenia proti manipulácii priebehu a výsledkov súťaží, opatrenia proti negatívnym javom v športe, vedenie evidencie zmlúv a dohôd a plnenie …

čl. I bod 22 a 23 §
Medzi základné povinnosti športovca pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu patrí aj povinnosť vyvinúť v súťaži úsilie potrebné na dosiahnutie najlepšieho športového výkonu a najlepšieho výkonu. Nedodržanie tejto povinnosti je jednou z možností na okamžité skončenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu so športovcom ako aj vypovedanie tejto zmluvy. Táto možnosť skončenia zmluvy je neprimeraná, ľahko zneužiteľná a preukázanie porušenia tejto podmienky je sporné, preto sa navrhuje túto povinnosť vypustiť. Navrhovaná úprava zabezpečí väčšiu zmluvnú stabilitu zmluvných strán a športovca nebude vystavovať neprimeranej neistote.

čl. I bod 24 §
Novelou zákona o športe sa dopĺňa možnosť pri uzavretí zmluvy o amatérskom vykonávaní športu primerane použiť predzmluvné vzťahy definované v § 34 zákona o športe a možnosť na základe dohody o hosťovaní využiť inštitút dočasného hosťovania amatérskeho športovca.

čl. I bod 26 §
Novelou zákona o športe sa dopĺňa možnosť pri uzavretí zmluvy o príprave talentovaného športovca primerane použiť predzmluvné vzťahy definované v § 34 zákona o športe a možnosť na základe dohody o hosťovaní využiť inštitút dočasného hosťovania talentovaného športovca.

čl. I bod 27 §
Pri príprave návrhu predmetného nariadenia a vzhľadom na prebiehajúcu prípravu projektu optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie vyvstala potreba vypustiť tieto okruhy splnomocňovacích ustanovení. Keďže rezortné športové strediská sú štátne rozpočtové organizácie, súčasná právna úprava týkajúca sa platov a zabezpečenia zdravotnej starostlivosti športových reprezentantov sa považuje za dostatočnú.

čl. I bod 28 a 33 §
Navrhovanou zmenou sa dopĺňajú činnosti, ktoré vykonáva hlavný kontrolór športu o zabezpečenie vzdelávania kontrolórov a súčasne sa vypúšťa táto povinnosť z pôsobnosti Ministerstva školstva.

čl. I bod 29 §
Navrhuje sa upresnenie rozhodujúceho časového momentu pre potvrdenie od medzinárodnej organizácie v procese uznávania národných športových zväzov. Návrhom sa výslovne upravuje, že členstvo v tejto organizácii sa vyžaduje aktuálne k času, kedy organizácia potvrdenie vydáva (doterajšie znenie nevylučovalo prípad, že by športový zväz predložil potvrdenie o členstve, ktoré už nie je aktuálne),

čl. I bod 30 §
Vzhľadom na prebiehajúci proces uznávania športových zväzov za národné športové zväzy, primárne na účely poskytovania príspevku uznanému športu, je opodstatnené, aby športový zväz už vo fáze jeho uznania za národný športový zväz mal platné stanovy v súlade s § 19 až 23, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre pridelenie statusu národného športového zväzu ako prijímateľa verejných prostriedkov. Navrhovanou zmenou sa preto žiadosť o uznanie za národný športový zväz dopĺňa o platné stanovy športového zväzu, ktoré sú v súlade s § 19 až 23.

čl. I bod 31 §
Novým paragrafom sa definuje postup pri uznávaní národných športových organizácii, ktoré tvoria významnú súčasť športu. Pri žiadosti o uznanie za národnú športovú organizáciu je potrebné priložiť potvrdenie medzinárodnej športovej organizácie (rovnako ako v prípade športového zväzu sa vyžaduje aktuálne členstvo v medzinárodnej športovej organizácii, vzhľadom na inú povahu národnej športovej organizácie sa však na rozdiel od športového zväzu vyžaduje, aby toto členstvo trvalo aktuálne najmenej dva roky), potvrdenie alebo vyhlásenie o pôsobnosti športovej organizácie na území Slovenskej republiky a platné stanovy v súlade s § 19 až 23. Postup pri uznaní za národnú športovú organizáciu je nastavený obdobne, ako v prípade uznávania národného športového zväzu.

čl. I bod 32 §
Z dôvodu, že zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov pojem finančná kontrola nepozná, navrhuje sa predmetný pojem vypustiť.

čl. I bod 34 §
Predmetnou zmenou sa zjednocujú povinností hlavného kontrolóra športu s úlohami kontrolórov podľa § 13 a činnosti hlavného kontrolóra športu sa dopĺňajú o vykonávanie kontroly dodržiavania právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie, a o kontrolu plnenia úloh kontrolórov, plnenia povinností športových organizácií a kontrolu dodržiavania povinností športového odborníka. Všetky aktivity kontrolóra sa prioritne vykonávajú v súvislosti so športovou činnosťou športových organizácií.

čl. I bod 35 §
Legislatívno-technické upresnenie.

čl. I bod 36 §
Terminologická úprava v nadväznosti na to, aby sa zabezpečila nezameniteľnosť samostatného účtu s transparentným účtom.

čl. I bod 37 a 38 §
Úpravou písmena a) sa odstraňuje nesúlad medzi písmenami a) a b) predmetného ustanovenia. Súlad stanov s § 19 až 23 sa jednoznačne ustanovuje v prípade národného športového zväzu a národnej športovej organizácie. Rozdielnosť v činnostiach národných športových zväzov a ostatných športových organizácií zároveň vyvolala potrebu upresniť úpravu v písmene b), kde nie je podľa súčasného platného znenia možné jednoznačne identifikovať, čo možno vnímať pod súladom činnosti športovej organizácie s § 19 až 23. Za týmto účelom sa preto upresňuje povinnosť športovej organizácie bez ohľadu na právnu formu mať zakladajúci platné stanovy v súlade s ustanoveniami § 21 až 23 zákona o športe. Povinnosti ustanovené v § 21 až 23 nie sú v rozpore so zákonnými požiadavkami na zakladajúci dokument športových organizácii. Za športovú organizáciu sa považuje právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť. Za športovú organizáciu sa nepovažuje orgán verejnej správy, ktorý je podľa metodiky ESA 2010 zaradený do zoznamu verejnej správy vedený Štatistickým úradom Slovenskej …

čl. I bod 39 §
Uvedenou úpravou sa ustanovenie legislatívne zosúlaďuje s príslušnými ustanoveniami zákona o športe. Povinnosť zapracovať do svojich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu má národný športový zväz a národná športová organizácia. Pôvodné ustanovenie vychádzalo z takejto povinnosti pre akýkoľvek športový zväz, či športovú organizáciu. Športové zväzy a ostatné športové organizácie majú povinnosť postupovať podľa týchto pravidiel a zapracovať ich porušenie ako závažné disciplinárne previnenia. Návrh zmeny v nadväznosti na ostatné ustanovenia upresňuje moment straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, a to v prípade vykonávania kontroly hlavným kontrolórom športu na deň skončenia kontroly, ktorej výsledkom bude, že národný športový zväz alebo národná športová organizácia nezapracovali do svojich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, nepostupujú podľa schválených predpisov alebo športová organizácia neupravila vo svojich predpisoch negatívne javy v športe. Takto upresnené znenie naďalej vychádza z princípu v medzinárodných antidopingových predpisoch aby ten, kto poruší antidopingové pravidlá stratil možnosť “finančnej podpory” - viď napr. čl. 11 písm. c) dohovoru UNESCO proti dopingu v športe (oznámenie č. 347/2007 …

čl. I bod 42 §
Za účelom zabezpečenia poskytovania pravdivých informácii v procese ich uznávania za národné športové zväzy sa dopĺňa ako dôvod straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov také konanie, ak prijímateľ uvedie nepravdivý údaj v žiadosti o uznanie za národný športový zväz alebo pri uvedení nepravdivých hodnôt váh, ktoré sú dôležitou informáciou pri výpočte príspevku uznanému športu. Povinnosť národného športového zväzu predkladať váhy športových odvetví a váhy kategórie mužov, žien a zmiešanej kategórie ustanovuje návrh v 68 ods. 5, pričom pod pojmom nepravdivosť je potrebné rozumieť prípady, ak hodnoty poskytnuté národným športovým zväzom, sa výrazne líšia od reálneho významu príslušného športového odvetvia alebo príslušnej kategórie, čo bude ministerstvo školstva vyhodnocovať pri spracúvaní žiadostí o poskytnutie príspevku uznanému športu.

čl. I bod 43 §
Návrhom ustanovenia sa obdobne, ako je to v prípade národného športového zväzu dopĺňajú dôvody straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov pre národné športové organizácie (ak nezverejnia na svojom webovom sídle alebo v informačnom systéme športu údaje definované v § 17 ods. 1, nezabezpečia nezlučiteľnosť výkonu funkcie v kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov alebo v licenčnom orgáne, neuskutočnia riadne zasadnutie najvyššieho orgánu najmenej raz za rok, v prípade ak nevypracujú zápisnicu zo zasadnutia najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu v rozsahu podľa § 21 ods. 2 a v prípade ak uvedú nepravdivý údaj pri žiadosti o uznanie za národnú športovú organizáciu).

čl. I bod 44 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu prečíslovania odsekov.

čl. I bod 45 §
Spresňuje sa časové obdobie straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ktorého určovanie sa ukladá do pôsobnosti Ministerstva školstva.

čl. I bod 46 §
Navrhuje sa zaviesť nový inštitút dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, a to v prípade odôvodnenej obavy zo závažného nedostatku za účelom zabránenia škôd na verejných financiách. Pri pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov športovej organizácii nebudú poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu na prechodné obdobie, pokiaľ nepominie dôvod závažného nedostatku. Pozastavenie môže nastať v prípade, ak voči športovej organizácii je vedené súdne konanie, ktorého výsledkom môže byť závažné porušenie povinností. V takomto prípade hlavný kontrolór športu oznámi dôvod ministerstvu školstva, ktoré rozhodne v danej veci. V stanovisku hlavného kontrolóra musí byť jasne vyšpecifikované, z akého dôvodu sa navrhuje dočasne pozastaviť spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Ak sa napríklad pozastaví spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov národnému športovému zväzu, môže naďalej požiadať o príspevok uznanému športu, ako aj v prípade výzvy na dotáciu, môže sa o ňu uchádzať.

čl. I bod 47 §
Upresňuje sa základný účel príspevku uznanému športu, ktorým je športová činnosť.

čl. I bod 48 §
Upresňuje sa základný princíp výpočtu príspevku uznanému športu, nakoľko vzorec ustanovený v prílohe č. 3 nie je výpočet samotného príspevku, ale výpočet podielu športu (presnejšie uznaného športu) ako rozhodujúcej premennej pre výpočet sumy príspevku. Zároveň sa odstraňuje duplicita, nakoľko domáci záujem, zahraničný záujem či počet športovcov nie sú premennými, ktoré vstupujú priamo do výpočtu príspevku, ale sú premennými, ktoré v zmysle vzorca v prílohe č. 3 vstupujú do výpočtu podielu uznaného športu.

čl. I bod 49 §
Upresňuje sa rozsah splnomocnenia na vydanie nariadenia vlády, ktoré sa vzťahuje na príspevok uznanému športu. Predovšetkým sa obsahovo “preklápajú” ustanovenia z doterajšieho znenia prílohy č. 3, ktoré sa týkali nariadenia vlády. Zároveň sa koriguje časť splnomocnenia, nakoľko v prípade premenných A, B a C zo vzorca (t.j. váha dosiahnutého športového úspechu, váha domáceho záujmu a váha zahraničného záujmu) sa v nariadení vlády neustanovuje metodika pre ich výpočet, ale konkrétne hodnoty. Obdobne v zmysle doterajšieho znenia prílohy č. 3 sa to vzťahuje aj pre ďalšie štyri parametre, ktoré sú určené konkrétnou hodnotou a takto vstupujú ako ďalšie premenné (popri podiele uznaného športu) do výpočtu samotného príspevku.

čl. I bod 50 §
Výslovne sa ustanovuje povinnosť národným športovým zväzom predkladať ministerstvu váhy v dvoch prípadoch - ak sa v jednom športe súťaží vo viacerých športových odvetviach (napr. v športe “cyklistika” sa súťaží v odvetviach “cestná a dráhová cyklistika”, “horská cyklistika”, “cyklokros”, …), resp. ak sa v jednom športe súťaží v kategóriách mužov, žien a v zmiešanej kategórii (príkladom môže byť tenis, kde súťažia samostatne muži aj ženy a štvorhra môže byť aj zmiešaná). V takom prípade je potrebné pri výpočte podielu uznaného športu (a v konečnom dôsledku pri výpočte príspevku uznanému športu) zohľadňovať aj váhy týchto odvetví, resp. kategórii. “Najpovolanejším” na ich určenie je samotný národný športový zväz, nakoľko tento najlepšie pozná, aký je o ktoré športové odvetvie / kategóriu záujem, resp. aká je Slovenská republika v nich úspešná, pričom tieto dáta prechádzajú istou verifikáciou ministerstvom pri spracúvaní žiadostí o poskytnutie príspevku. Matematicky je podstatné, aby ich súčet, tak v prípade športových odvetví, ako aj v prípade kategórii bol vždy 100 %. …

čl. I bod 51 §
Medzi hlavné priority štátu patrí podpora športu mládeže a navrhuje sa minimálne 15% z prostriedkov z príspevku uznanému športu rozdeliť medzi športové kluby s jeho príslušnosťou, ktoré vytvárajú podmienky pre rozvoj a výchovu mladých aktívnych športovcov do 23 rokov. Ďalších 20 % sa navrhuje rozdeliť podľa kvalitatívnych kritérií športovým klubom na účel rozvoja talentovaných športovcov. Kritéria si určí každý národný športový zväz samostatne podľa vlastných potrieb, pričom kritériá, účel a rozdelenie prostriedkov musia byť schválené najvyšším orgánom národného športového zväzu.

čl. I bod 52 §
Za účelom zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje upraviť výšku výdavkov na správu a prevádzku národného športového zväzu z príspevku na uznaný šport maximálne do výšky 15%. Súčasne je doplnené oprávnenie použiť najviac 30% z prostriedkov uznanému športu na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry, nakoľko dostatočná infraštruktúra a materiálno-technické zabezpečenie je jedným z dôležitých predpokladov rozvoja športu, zabezpečenia reprezentácia a dosahovania dobrých výsledkov športovcov v budúcnosti.

čl. I bod 53 §
Navrhovanou zmenou sa dopĺňa inštitút zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu uzatvorenej medzi ministerstvom školstva a národným športovým zväzom. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú hlavne úlohy zmluvných strán pri napĺňaní verejného záujmu v športe; špecifikácia účelu, na ktorých sa príspevok poskytuje a podmienky poskytnutia a vrátenia príspevku uznanému športu.

čl. I bod 54 §
V praxi môže nastať situácia, že športovec je uvedený v zozname najvýkonnejších športovcov, avšak medzičasom príslušný národný športový zväz stratil spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Tento prípad súčasné znenie zákona o športe neupravuje dostatočným spôsobom – nakoľko príspevok nemôže byť poskytnutý ani zväzu, ani športovcovi. Aby športovec nebol ukrátený konaním národného športového zväzu, návrhom sa tento nedostatok odstraňuje tak, že príspevok bude poukázaný priamo športovcovi.

čl. I bod 56 a 57 §
Na základe spresnenia podnikania športových odborníkov, sa navrhovanou zmenou dopĺňajú do informačného systému športu údaje o dátume vzniku oprávnenia podnikať, dátumu ukončenia podnikania a obdobia pozastavenia podnikania.

čl. I bod 58 §
Návrh ustanovenia v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe navrhuje upraviť vydávanie potvrdení o zápise športového odborníka do registra fyzických osôb v športe, ktoré sa doručí športovému odborníkovi do elektronickej schránky adresáta uvedenej na účely doručovania v informačnom systéme športu alebo iným spôsobom určeným v § 99 ods. 4. Obdobne sa postupuje aj pri zmene údajov.

čl. I bod 59 až 62 §
V nadväznosti na vznesenú pripomienku v MPK, ako aj na prax, sa upravujú a spresňujú možnosti nadobudnutia odbornej spôsobilosti pre výkon odbornej činnosti tréner I. až III. kvalifikačného stupňa v rámci štúdia na vysokej škole. Vzhľadom na navrhované úpravy sa zároveň pre zlepšenie systematiky odsek 4 rozdeľuje na samostatný odsek pre I. kvalifikačný stupeň a samostatný odsek pre II. kvalifikačný stupeň. Dopĺňajú sa prípady, kedy možno nadobudnúť odbornú spôsobilosť pre výkon odbornej činnosti tréner I. kvalifikačného stupňa, resp. tréner II. kvalifikačného stupňa ešte počas štúdia - ak ide o študenta bakalárskeho študijného programu uskutočňovaného v študijnom odbore šport a v priebehu štúdia už nadobudol rozsah vzdelania, ktoré sa vyžaduje pre I. kvalifikačný stupeň, resp. pre II. kvalifikačný stupeň v rámci odbornej prípravy poskytovanej národnými športovými zväzmi, resp. fakultami v rámci ďalšieho vzdelávania (tento rozsah je upravený vykonávacou vyhláškou). Spresňujú sa prípady absolventov učiteľských študijných programov, pričom doterajšia úprava sa rozdeľuje na 4 situácie, kde vo všetkých štyroch je hlavnou požiadavkou, …

čl. I bod 63 §
Navrhuje sa zjednodušenie vydávania osvedčenia o trénerskej spôsobilosti pre prípady, ak táto bola získaná v rámci štúdia na vysokej škole. V prípade IV. a V. kvalifikačného stupňa sa upúšťa od vydávania samostatného dokladu, ak relevantné údaje (t.j. kvalifikačný stupeň a šport) obsahuje už dodatok k diplomu - vysoká škola môže tak v dodatku uviesť napr. “Absolvent nadobudol odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner IV. kvalifikačného stupňa pre basketbal.”. Zároveň v prípadoch, keď v rámci štúdia na vysokej škole možno získať I., II. resp. III. kvalifikačný stupeň sa navrhuje, aby vysoká škola vydávala osvedčenie len na požiadanie absolventa, resp. študenta.

čl. I bod 64 §
Upravujú sa požiadavky na členstvo v komisiách pre dopingové kontroly (t.j. v komisii prvostupňovej aj druhostupňovej) spresnením okruhu subjektov prípadného konfliktu záujmov. Na jednej strane sa pojem “športová organizácia” zjednoznačňuje na športové kluby v súlade s doterajšou interpretáciou ustanovenia, zohľadňujúc, že vzťah k príslušnému zväzu nie je na prekážku ak ostáva poistka o všeobecnej nezaujatosti v odseku 4, pričom v prípade úpravy obmedzenia na úrovni zväzov by bolo problematické tieto orgány obsadiť. Na druhej strane sa pojem “členstvo” rozširuje na príslušnosť, nakoľko vzťah k príslušnému športovému klubu by nemal mať člen komisie z pohľadu žiadneho z možností príslušnosti (členstvo je len jeden z nich).

čl. I bod 65 a 66 §
Jedným zo základných princípov činnosti športových klubov podľa § 5 ods. 4 zákona o športe patrí zákaz podmienenia zmeny klubovej príslušnosti športovca finančnou odplatou alebo iným plnením medzi športovými klubmi. Pri porušení tohto zákazu však v zákone o športe absentoval postih. Porušenie tohto zákazu sa zaraďuje aj medzi priestupky so sankciou vo rozmedzí od 100 Eur do 10.000 Eur. V prípade začatia správneho konania za tento správny delikt môže ministerstvo školstva uložiť športovej organizácii predbežný zákaz uchádzať sa o poskytnutie verejných prostriedkov až na obdobie 5 rokov. Tento sankčný delikt je považovaný za závažné porušenie povinnosti.

čl. I bod 67, 69 a 70 §
V aktuálnom znení zákona o športe absentuje postih konania športovca, ktorý poruší zákaz uzatvárať stávky na súťaže podľa § 94 ods. 3, definované ako skutková podstata priestupku a zároveň chýba sankcia za takéto konanie. Navrhovanou úpravou sa preto predmetné skutočnosti dopĺňajú.

čl. I bod 71 §
Navrhovanou zmenou sa spresňuje jeden zo spôsobov doručovania, nakoľko do elektronickej schránky FO a PO na ústrednom portáli verejnej správy je možné doručovať elektronické písomnosti, len ak je táto elektronická schránka na doručovanie aktivovaná, pričom jej zriadenie na doručovanie nepostačuje.

čl. I bod 72 §
Pri uvádzaní jednotlivých funkčných modulov informačného systému športu sa preukázalo ako dostatočné využitie jeho funkcionalít bez potreby ďalších podrobností vo vykonávacích predpisoch. Na základe uvedeného sa vypúšťajú príslušné splnomocňovacie ustanovenia.

čl. I bod 73 §
Legislatívno- technická úprava, ktorou sa spresňuje okruh skutočností, ktoré v súvislosti s odbornou kvalifikáciou na výkon odbornej činnosti tréner a inštruktor športu majú byť vo vykonávacom predpise. Návrhom sa upresňuje, že vykonávací predpis nemá ustanoviť len to, čo má napr. budúci tréner nadobudnúť v rámci prípravy (výstupy) ale aj “základné” predpoklady, napr. vek, či vzdelanie (vstupné požiadavky).

čl. I bod 74 §
Za účelom zabezpečenia efektívnosti a hospodárnosti použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje zadefinovať oprávnené výdavky použitia verejných prostriedkov z príspevku uznanému športu všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo školstva.

čl. I bod 75 §
Podmienka statusu športového zväzu ako národného týkajúca sa počtu aktívnych športovcov v § 16 ods. 1 písm. c) sa mení zo 100 na 200. Z uvedeného dôvodu sa už uznaným národným športovým zväzom dáva prechodné obdobie, v ktorom majú túto podmienku naplniť, ak si chcú zachovať status národného športového zväzu a tým aj oprávnenie na príspevok uznanému športu. Prechodné ustanovenie tiež reaguje na úpravu ustanovenia o príspevku uznanému športu vo vzťahu k váham jednotlivých športových odvetví, resp. kategórií mužov, žien a zmiešanej, keď sa majú váhy zohľadňovať na tri roky vopred - pre príspevok na rok 2018 tri roky spätne už možné nie sú, preto sa navrhuje zohľadniť váhy použité pre výpočet príspevku na rok 2017 (teda váhy, ktoré národné športové zväzy uviedli v žiadostiach v roku 2016, t.j. tu by sa zohľadnili nie tri ale len dva roky). Navrhovaným § 106b sa v zákone o športe upravujú prípady športových odborníkov, ktorí odbornú spôsobilosť získali v období, kedy predpisy upravovali …

čl. I bod 76 §
V prílohe sa z vecného hľadiska vypúšťa redukcia pre neolympijské športy na základe praxe ako potenciálne diskriminačná a zároveň sa pre kolektívne športové odvetvia dopĺňa postup pre prípad, ak sa medzinárodný rebríček krajín nevedie (alternatívu pre tento prípad je v súčasnosti upravená len pre individuálny šport). Vzhľadom na definíciu mládeže v § 3 písm. n) zákona o športe sa tiež upravuje rozhodujúci vek pre počty športovcov na 23 rokov. Zároveň sa spresňuje terminológia (okrem iného individuálny/kolektívny šport na individuálne/kolektívne športové odvetvie, nakoľko (celkový) dosiahnutý športový úspech sa vypočítava zo športového úspechu jednotlivých športových odvetví; výnimkou je len prípad, ak príslušná medzinárodná športová organizácia vedie rebríček krajín a Slovenská republika je v ňom uvedená). Okrem toho sa “presúvajú” ustanovenia týkajúce sa vykonávacieho nariadenia vlády do paragrafového znenia, t.j. do § 68. Zároveň sa na základe vznesenej pripomienky rozširuje použitie koeficientu medziročného útlmu rovnakým spôsobom na kolektívne športové odvetvia aj na individuálne športové odvetvia.

čl. CLXIV

čl. CLXIV bod 1
Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť postup preukazovania bezúhonnosti fyzickej osoby. Osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým úrad získa výpis z registra trestov.

čl. CLXIV bod 2
V navrhovanej úprave sa ruší povinnosť predkladať spolu so žiadosťou o zápis do zoznamu audítorských spoločností výpis z obchodného registra alebo jeho osvedčenú kópiu. Ponecháva sa iba preukazovanie v prípade, ak ide o spoločnosť len založenú, ale ešte nezapísanú do obchodného registra.

čl. I

čl. I bod 1 §
V § 4 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová „ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,“. Poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa vypúšťa. Aplikačná prax ukázala, že nemožnosť vykonávať šport v kolektívnych športoch profesionálnym športovcom, ako samostatne zárobkovo činnou osobou nie je žiadúca, nakoľko neprimerane obmedzuje zmluvnú voľnosť športovcov v kolektívnych športoch. Profesionálny športovec bude môcť vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Z dôvodu možnosti výberu zmluvných vzťahov medzi športovou organizáciou a športovcom.

čl. I bod 2 §
V § 5 ods. 4 sa za slovami „talentovaného športovca“ slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za slovo „pomeru“ sa vkladajú slová „alebo inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba“. Navrhovanou úpravou sa umožní športovým organizáciám možnosť regulácie prestupov aj športovcov, ktorý vykonávajú športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie ako samostatne zárobkovo činné osoby na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, alebo zmluvy podľa Obchodného zákonníka.

čl. I

čl. I bod 1 §

čl. I § 101a ods. 1 §
Cieľom je umožniť športovým organizáciám, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj korešpondenčným spôsobom, tzv. per rollam, alebo realizovať zasadnutie týchto orgánov využitím elektronických prostriedkov, ako je napríklad videokonferencia, čím sa minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste.

čl. I § 101a ods. 2 §
Dočasná zmena spôsobu prerokovávania a zverejňovania účtovnej závierky a výročnej správy športovej organizácie v období trvania krízovej situácie má za cieľ upraviť tento proces tak, aby športová organizácia nestratila spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov podľa § 67 ods. 2 písm. e), pri zachovaní transparentnosti informovania členov športovej organizácie o svojom hospodárení.

čl. I § 101a ods. 3 §
Navrhované znenie vzhľadom na špecifickosť stavu počas trvania krízovej situácie upravuje povinnosti športovej organizácie mať zriadenú a obsadenú funkciu kontrolóra športovej organizácie tak, aby jej nezriadenie a neobsadenie počas obdobia trvania krízovej situácie a posledného dňa tretieho kalendárneho mesiaca po jej skončení, nemalo za následok stratu spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov.

čl. I § 101a ods. 4 §
Národný športový zväz má povinnosť uskutočniť riadne zasadnutie najvyššieho orgánu najmenej raz za rok. S ohľadom na skutočnosť, že riadne zasadnutie najvyššieho orgánu by malo byť organizované použitím § 101a ods. 1 len mimoriadne, návrh zákona upravuje lehotu na uskutočnenie riadne zasadnutie najvyššieho orgánu národného športového zväzu počas trvania krízovej situácie a bezprostredne po nej, a to najmä v súvislosti so stratou spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.

čl. I § 101a ods. 5 a 6 §
Úprava percentuálneho rozdelenia príspevku uznanému športu podľa 69 ods. 4 a 5 umožní efektívne, účelné a hospodárne použitie verejných prostriedkov - príspevku uznanému športu, s prihliadnutím na zrušenie domácich a medzinárodných športových podujatí alebo zmenu termínu ich organizovania a s tým súvisiacou zmenou športovej prípravy, resp. jej obmedzením v súvislosti s vyhlásenou krízovou situáciou na celom území Slovenskej republiky na viac ako mesiac.

čl. I bod 2 §

čl. I § 106e ods. 1 §
Úprava uvedená v ustanovení § 59 ods. 4 sa nepoužije, ak národný športový zväz z dôvodu trvania krízovej situácie v roku 2020 nespĺňa podmienku mať 100 aktívnych športovcov registrovaných za športový klub v registri fyzických osôb v športe, alebo neorganizoval celoštátnu súťaž dospelých alebo celoštátnu súťaž mládeže. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že za aktívneho športovca sa považuje v zmysle § 4 ods. 6 športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil najmenej na troch súťažiach organizovaných športovou organizáciou, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii; za účasť na súťaži sa nepovažuje účasť na súťaži športu pre všetkých. V súvislosti s opatrením Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/2731/2020, ktorým sa zakazuje organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či inej povahy podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. a § 7 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ako aj v súvislosti s opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/2576/2020, …

čl. I § 106e ods. 2 a 3 §
Z rovnakého dôvodu aký je uvedený v odseku 1 nie je možné vypočítať podiely uznaných športov pre rok 2021, a preto sa použijú podiely totožné s výškou vypočítaných podielov uznaných športov pre rok 2020. Rovnaká zásada sa uplatní aj pre zohľadnenie váh športových odvetví a váh pre kategóriu mužov, kategóriu žien a zmiešanú kategóriu pre rok 2023 podľa váh uvedených pre rok 2022 (platí pravidlo troch rokov spätne). Vzhľadom na uvedené sa nebude vydávať nariadenie vlády o metodike na výpočet podielu uznaného športu na rok 2021.

čl. I § 106e ods. 4 §
Rovnaká situácia sa vzťahuje aj na príspevok športovcom podľa zoznamu športovcov top tímu v roku 2021, a teda vo výške príspevku jednotlivým športovcom ako v roku 2020, pokiaľ spĺňajú kritériá uvedené v § 3 písm. u) aj v roku 2021, a teda pokiaľ ide športových reprezentantov a zoskupení v individuálnych športoch v kategórii dospelých a talentovaných športovcov zostavený na základe dosiahnutých športových výsledkov na významnej súťaži. Z uvedeného vyplýva, že športovec, ktorý skončil športovú kariéru v roku 2021, nedostane príspevok pre športovcov top tímu v roku 2021.

čl. I

čl. I bod 1 §
Mení sa ustanovenie § 8 ods. 6 tak, aby v novej právnej úprave bolo oddelené nazeranie na jednej strane na povinnosť zabezpečiť dodržiavanie pravidiel Svetového antidopingového programu a na strane druhej na povinnosť zabezpečiť dodržiavanie samotných opatrení proti negatívnym javom v športe (napríklad manipulácia priebehu a výsledkov súťaží a pod.). Rozdielnosť nového nazerania na tieto povinnosti má spočívať v tom, že zabezpečenie dodržiavania pravidiel Svetového antidopingového programu už nebude považované za závažné disciplinárne previnenie, čo bude mať dôsledky opísané v bode 3 tohto návrhu zákona. Vo všeobecnosti sa porušenie antidopingových pravidiel už nebude považovať za disciplinárne previnenie a je vyňaté do samostatnej kategórie (sui generis) porušenia pravidiel v športe na úseku Svetového antidopingového programu.

čl. I bod 2 §
Dopĺňa sa samosprávny kraj ako prijímateľ verejných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, rovnako ako obec. Ide o doplnenie, ktoré priniesla potreba aplikačnej praxe.

čl. I bod 3 §
V tomto bode návrhu zákona sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého v súčasne platnej právnej úprave platí, že nezapracovanie porušení pravidiel Svetového antidopingového programu ako závažného disciplinárneho previnenia do predpisov národných športových zväzov sa považuje za dôvod na stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Návrh zákona tento dôvod na stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov vypúšťa z dôvodu nového filozofického nazerania na proces boja proti dopingu, keď sa už konanie o porušení pravidiel dopingu nepovažuje za závažné disciplinárne previnenie, ale ide o samostatné (sui generis) konanie, v ktorom je športovec postihovaný nezávislou komisiou pri zachovaní zásad spravodlivého procesu, včasnosti a verejnosti.

čl. I bod 4, 5 a 9 §
Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona (§ 88 a § 90 ods. 1).

čl. I bod 6 §
Na základe návrhu zákona sa do § 70 ods. 4 dopĺňa nové písmeno d) tak, aby bolo možné poskytnúť dotáciu aj samosprávnemu kraju. Ide o doplnenie, ktoré priniesla potreba aplikačnej praxe a nadväzuje na úpravu v bode 2 návrhu zákona.

čl. I bod 7 §
Na základe návrhu zákona sa súčasne platná právna úprava zjednodušuje tak, aby obsahovala len nevyhnutné zásady a základy úpravy a ostatné sa ponecháva na úpravu v pravidlách Svetového antidopingového programu, čím sa zákon stáva flexibilnejší a nebude potrebné ho tak často meniť. V § 86 ostáva zachovaná právna úprava podľa doterajšieho znenia zákona s tým, že sa spresňujú právomoci agentúry, zjednodušuje sa obsah výročnej správy, aby sa odstránili duplicitné požiadavky a ustanovuje sa spolupráca s národnými športovými zväzmi pri vzdelávaní v oblasti antidopingu. V § 87 sa upravuje osobný rozsah pôsobnosti agentúry a jej antidopingových pravidiel, ktorý ostáva nezmenený oproti predchádzajúcej právnej úprave. Povinnosti agentúry sa vypúšťajú, pretože boli zapracované do ustanovení § 86 upravujúce postavenie a právomoci agentúry. V navrhovanom novom znení ustanovenia § 88 sa doplnili nové skutkové podstaty dopingu, ktoré korešpondujú s vývojom v boji proti dopingu (odrádzanie od oznámenia dopingu príslušnému orgánu alebo pomsta za oznámenie dopingu príslušnému orgánu zo strany športovca alebo inej osoby), v …

čl. I bod 8 §
V tomto bode návrhu zákona sa ustanovuje, že všetky práva a povinnosti neupravené v zákone o športe, ktoré sa týkajú problematiky dopingu, sa riadia priamo Svetovým antidopingovým programom, ktorý prostredníctvom záväzku signatárov vrátane Slovenskej republiky na základe Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe (oznámenie č. 347/2007 Z. z.), ako aj na základe Kodanskej deklarácie o antidopingu v športe, ktorá bola prijatá Monitorovacou skupinou Dohovoru proti dopingu Rady Európy (TDO) v Štrasburgu 13. marca 2003, je pre signatárov záväzný a z času na čas môže byť menený (pozn. posledný Kódex z roku 2015 je aktuálne nahradzovaný Kódexom 2021) a navrhovaná úprava a konštrukcia zákona by si v budúcnosti, za predpokladu, že nedôjde k nejakej zásadnej zmene Svetového antidopingového programu (napr. k zmene skutkových podstát dopingu, ktoré sú uvedené aj v zákone), nevyžadovala novelizáciu zákona pri nezásadnej zmene pravidiel Svetového antidopingového programu.

čl. I bod 10 §
Upravujú sa prechodné ustanovenia, ktoré je nevyhnutné určiť vzhľadom na čas potrebný na zapracovanie zmien vyplývajúcich z návrhu zákona pre Národný športový zväz a ministerstvo školstva, resp. ministra školstva. Prechodné ustanovenia upravujú postup pri konaní, a teda, že konania vo veci porušenia antidopingových pravidiel, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2021, sa dokončia pred orgánmi národných športových zväzov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 a po 1. januári 2021 teda už porušenia vo veci dopingu bude riešiť príslušná komisia pre pre konanie vo veci dopingu. Zároveň sa ukladajú povinnosti národným športovým zväzom, a to najmä zosúladiť si svoje predpisy s touto zmenou zákona do 30. júna 2021 a povinnosť ministra školstva vymenovať jednotlivých členov a náhradníkov komisií pre konanie vo veci dopingu, ako aj povinnosť ministerstva školstva vydať štatút týchto komisií.

čl. I

čl. I bod 1 §
Mení sa ustanovenie § 8 ods. 6 tak, aby v novej právnej úprave bolo oddelené nazeranie na jednej strane na povinnosť zabezpečiť dodržiavanie pravidiel Svetového antidopingového programu a na strane druhej na povinnosť zabezpečiť dodržiavanie samotných opatrení proti negatívnym javom v športe (napríklad manipulácia priebehu a výsledkov súťaží a pod.). Rozdielnosť nového nazerania na tieto povinnosti má spočívať v tom, že zabezpečenie dodržiavania pravidiel Svetového antidopingového programu už nebude považované za závažné disciplinárne previnenie, čo bude mať dôsledky opísané v bode 3 tohto návrhu zákona. Vo všeobecnosti sa porušenie antidopingových pravidiel už nebude považovať za disciplinárne previnenie a je vyňaté do samostatnej kategórie (sui generis) porušenia pravidiel v športe na úseku Svetového antidopingového programu.

čl. I bod 2 §
Dopĺňa sa samosprávny kraj ako prijímateľ verejných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, rovnako ako obec. Ide o doplnenie, ktoré priniesla potreba aplikačnej praxe.

čl. I bod 3
V tomto bode návrhu zákona sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého v súčasne platnej právnej úprave platí, že nezapracovanie porušení pravidiel Svetového antidopingového programu ako závažného disciplinárneho previnenia do predpisov národných športových zväzov sa považuje za dôvod na stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Návrh zákona tento dôvod na stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov vypúšťa z dôvodu nového filozofického nazerania na proces boja proti dopingu, keď sa už konanie o porušení pravidiel dopingu nepovažuje za závažné disciplinárne previnenie, ale ide o samostatné (sui generis) konanie, v ktorom je športovec postihovaný nezávislou komisiou pri zachovaní zásad spravodlivého procesu, včasnosti a verejnosti.

čl. I bod 4, 5 a 9
Ide o legislatívno-technické úpravy bezprostredne súvisiace s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona (§ 88 a § 90 ods. 1).

čl. I bod 6
Na základe návrhu zákona sa do § 70 ods. 4 dopĺňa nové písmeno d) tak, aby bolo možné poskytnúť dotáciu aj samosprávnemu kraju. Ide o doplnenie, ktoré priniesla potreba aplikačnej praxe a nadväzuje na úpravu v bode 2 návrhu zákona.

čl. I bod 7
Na základe návrhu zákona sa súčasne platná právna úprava zjednodušuje tak, aby obsahovala len nevyhnutné zásady a základy úpravy a ostatné sa ponecháva na úpravu v pravidlách Svetového antidopingového programu, čím sa zákon stáva flexibilnejší a nebude potrebné ho tak často meniť. V § 86 ostáva zachovaná právna úprava podľa doterajšieho znenia zákona s tým, že sa spresňujú právomoci agentúry, zjednodušuje sa obsah výročnej správy, aby sa odstránili duplicitné požiadavky a ustanovuje sa spolupráca s národnými športovými zväzmi pri vzdelávaní v oblasti antidopingu. V § 87 sa upravuje osobný rozsah pôsobnosti agentúry a jej antidopingových pravidiel, ktorý ostáva nezmenený oproti predchádzajúcej právnej úprave. Povinnosti agentúry sa vypúšťajú, pretože boli zapracované do ustanovení § 86 upravujúce postavenie a právomoci agentúry. V navrhovanom novom znení ustanovenia § 88 sa doplnili nové skutkové podstaty dopingu, ktoré korešpondujú s vývojom v boji proti dopingu (odrádzanie od oznámenia dopingu príslušnému orgánu alebo pomsta za oznámenie dopingu príslušnému orgánu zo strany športovca alebo inej osoby), v …

čl. I bod 8
V tomto bode návrhu zákona sa ustanovuje, že všetky práva a povinnosti neupravené v zákone o športe, ktoré sa týkajú problematiky dopingu, sa riadia priamo Svetovým antidopingovým programom, ktorý prostredníctvom záväzku signatárov vrátane Slovenskej republiky na základe Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe (oznámenie č. 347/2007 Z. z.), ako aj na základe Kodanskej deklarácie o antidopingu v športe, ktorá bola prijatá Monitorovacou skupinou Dohovoru proti dopingu Rady Európy (TDO) v Štrasburgu 13. marca 2003, je pre signatárov záväzný a z času na čas môže byť menený (pozn. posledný Kódex z roku 2015 je aktuálne nahradzovaný Kódexom 2021) a navrhovaná úprava a konštrukcia zákona by si v budúcnosti, za predpokladu, že nedôjde k nejakej zásadnej zmene Svetového antidopingového programu (napr. k zmene skutkových podstát dopingu, ktoré sú uvedené aj v zákone), nevyžadovala novelizáciu zákona pri nezásadnej zmene pravidiel Svetového antidopingového programu.

čl. I bod 10
Upravujú sa prechodné ustanovenia, ktoré je nevyhnutné určiť vzhľadom na čas potrebný na zapracovanie zmien vyplývajúcich z návrhu zákona pre Národný športový zväz a ministerstvo školstva, resp. ministra školstva. Prechodné ustanovenia upravujú postup pri konaní, a teda, že konania vo veci porušenia antidopingových pravidiel, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2021, sa dokončia pred orgánmi národných športových zväzov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 a po 1. januári 2021 teda už porušenia vo veci dopingu bude riešiť príslušná komisia pre pre konanie vo veci dopingu. Zároveň sa ukladajú povinnosti národným športovým zväzom, a to najmä zosúladiť si svoje predpisy s touto zmenou zákona do 30. júna 2021 a povinnosť ministra školstva vymenovať jednotlivých členov a náhradníkov komisií pre konanie vo veci dopingu, ako aj povinnosť ministerstva školstva vydať štatút týchto komisií.

čl. II

čl. II bod 1 až 4 §
V nadväznosti na zrušenie športových poukazov sa vypúšťajú ustanovenia, ktoré sa týkajú športových poukazov.

čl. II bod 5 §
Úprava sa navrhuje na základe pripomienky WADA, tak aby Slovenská republika nebola vo vzťahu k svetovému antidopingovému kódexu v stave „non compliance“.

čl. XIII (zákon č. 440/2015 Z. z.)

čl. XIII bod 1, 2, 11 a 12 §
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.

čl. XIII bod 3 až 6 §
Navrhuje sa rozšíriť okruh oblastím, na ktoré bude možné poskytnúť dotáciu, taktiež sa navrhuje rozšíriť okruh žiadateľov, ktorým bude možné dotáciu poskytnúť s cieľom umožniť Ministerstvu cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky podporovať regionálny, mládežnícky, ako aj akademický šport a miestne a regionálne športové podujatia vrátane rozvoja športovej infraštruktúry.

čl. XIII bod 7 a 8 §
Prejednávanie priestupkov a správnych deliktov je v súčasnosti rozdelené medzi ministerstvo školstva a regionálne úrady školskej správy. Keďže v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky nie je možné, aby agenda priestupkov a správnych deliktov ostala na orgánoch štátnej správy, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva školstva, navrhuje sa, aby celú agendu prejednávalo novozriadené Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.

čl. XIII bod 9 §
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na zmeny v § 97. Odsek 11 sa stane obsolentným, preto sa navrhuje vypustiť.

čl. XIII bod 10 §
Prechodné ustanovenia v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.