zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

čl. IV
Z hľadiska komplexnosti riešenia pohľadávok štátnych zdravotníckych zariadení sa rieši aj postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne na určenú právnickú osobu.

čl. I

čl. I bod 1, 4 a 18
Podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov riaditeľa štátneho podniku vymenuje na základe výberového konania zakladateľ štátneho podniku. Zakladateľom štátneho podniku je ústredný orgán štátnej správy. Tento zakladateľ riaditeľa štátneho podniku z funkcie aj odvoláva. Riaditeľ štátneho podniku nie je zamestnancom štátneho podniku, ale s účinnosťou od 31. októbra 2003 sa podľa § 19 ods. 11 cit. zákona počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a platenia príspevkov v nezamestnanosti posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere. Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 4 definuje okruh zamestnancov, avšak riaditeľa štátneho podniku táto definícia neobsahuje. Vzhľadom na to, že návrh novely zákona o štátnom podniku a návrh zákona o sociálnom poistení sa v legislatívnom procese časovo prekrývali a v súčasnosti je okruh poistených osôb definovaný v dvoch právnych predpisoch, pričom sa vo vzťahu k riaditeľovi štátneho podniku …

čl. I bod 2 a 5
Z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje na účely garančného poistenia rozšírenie definície zamestnanca o fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a rozšírenie definície zamestnávateľa o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva takéto fyzické osoby.

čl. I bod 3
Podľa zákona č. 382/2004 Z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. septembra 2004, sa v spôsobe odmeňovania uplatňuje jednotný princíp (zmluvná odmena, minimálne tarifná odmena) pri určovaní odmeny bez ohľadu na osobu zadávateľa a z tohto dôvodu nie je opodstatnené rozlišovať, či znalci, tlmočníci a prekladatelia vykonávajú túto činnosť pre štátne orgány (súdy alebo iné orgány verejnej moci) alebo pre iný subjekt.

čl. I bod 6
Navrhuje sa novo upraviť definíciu platobnej neschopnosti zamestnávateľa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a rozsudkom ESD C-160/01 Karin Mau.

čl. I bod 7
Navrhuje sa, aby sa nemocenské poistenie nevzťahovalo na fyzické osoby, ktoré sú už zabezpečené starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom priznaným z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda z jedného podsystému sociálneho poistenia (nemocenské poistenie) prešli do iného podsystému sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie).

čl. I bod 8 až 12
Navrhuje sa, aby povinnému dôchodkovému poisteniu podliehali - fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, pričom sa navrhuje zosúladiť definíciu riadnej starostlivosti o dieťa s definíciou riadnej starostlivosti podľa zákona o rodičovskom príspevku, - fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov veku až do 18 rokov veku dieťaťa, čím dochádza u tejto skupiny osôb k výraznému predĺženiu obdobia vzhľadom na to, že podľa súčasného právneho stavu do tohto okruhu poistencov je možné zahrnúť fyzické osoby, starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotný stavom len do siedmich rokov veku dieťaťa, - fyzická osoba, ktorej sa poskytuje príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa zákona o sociálnej pomoci v rozsahu najviac 12 rokov. Obdobie povinného dôchodkového poistenia, získané starostlivosťou o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od šesť do 18 rokov a opatrovaním osoby za ktoré poberala peňažný príspevok za opatrovanie môže byť v úhrne …

čl. I bod 13
Z okruhu osôb, ktoré majú nárok na úrazové dávky, sa vypúšťajú občania vykonávajúci základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, v nadväznosti na zákon o brannej povinnosti, podľa ktorého sa táto služba ukončila koncom roka 2005.

čl. I bod 14 až 16
Novo sa navrhuje vymedzenie osobného rozsahu garančného poistenia z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov, týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Navrhovaným negatívnym vymedzením zamestnávateľa nepodliehajúceho povinnému garančnému poisteniu sa zabezpečuje zosúladenie s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. januára 2006.

čl. I bod 17
Obdobne ako v nemocenskom poistení sa navrhuje, aby sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahovalo na fyzické osoby, ktoré sú už zabezpečené starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda z jedného podsystému sociálneho poistenia (nemocenské poistenie) prešli do iného podsystému sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie).

čl. I bod 19
V súvislosti s bodom 8 sa novo navrhuje úprava vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 15 ods.1 písm. c) až e).

čl. I bod 20
V súvislosti s bodom 14 sa navrhuje upraviť vznik a zánik povinného garančného poistenia zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

čl. I bod 21
Vzhľadom na to, že podľa pracovnoprávnych predpisov muž- zamestnanec v prípade starostlivosti o dieťa nečerpá materskú dovolenku ale rodičovskú dovolenku sa navrhuje, aby sa povinné poistenie mužovi prerušovalo až po vyčerpaní materského.

čl. I bod 22 a 23
Z dôvodu jednotného uplatňovania poistného princípu sa navrhuje, aby sa u zamestnanca povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a u samostatne zárobkovo činnej osoby povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie prerušovalo odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, teda v období, keď už poistenec nemá nárok na nemocenské, obdobne ako je to v prípade prerušenia povinného poistenia, ak potreba ošetrovania zákonom ustanoveného okruhu fyzických osôb alebo starostlivosť o dieťa trvá dlhšie ako desať kalendárnych dní.

čl. I bod 24, 25, 27, 28, 31, 36 a 38
Inštitút ochrannej lehoty bol prevzatý z pôvodnej právnej úpravy nemocenského poistenia. Z dôvodu zabránenia zneužívania prostriedkov nemocenského poistenia sa navrhuje zachovanie ochrannej lehoty len pre poistenkyne, ktorým nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva. Súčasne sa navrhujú podmienky nároku na nemocenské a materské tehotnej poistenkyne po zániku nemocenského poistenia.

čl. I bod 26 a 30
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 29 §
Z dôvodu jednoznačnej aplikácie § 33 ods. 2 sa navrhuje ustanoviť, že ak sa obdobia nemocenského poistenia prekrývajú, započítavajú sa iba raz.

čl. I bod 32 §
Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy poskytovania nemocenského s Dohovorom MOP č. 130 o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe, podľa ktorého sa dávka môže obmedziť pre každý prípad pracovnej neschopnosti, nie však na menej ako 52 týždňov, sa navrhuje z § 34 vypustiť odseky 4 a 5.

čl. I bod 33 §
V navrhovanom ustanovení sa spresňuje okruh nemocensky poistených osôb a situácií, kedy sa nemocenské poskytuje počas prvých 3 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 25 % a od štvrtého dňa 55 % z denného vymeriavacieho základu.

čl. I bod 34 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje sprísnenie podmienok nároku na výplatu nemocenského pri porušení liečebného režimu v prípade trvania tej istej dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade opakovaného porušenia liečebného režimu sa navrhuje vylúčenie nároku na výplatu nemocenského v rozsahu najviac 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

čl. I bod 35 §
Navrhuje sa zvýhodnenie poistenkyne, ktorá porodí ďalšie dieťa tak, že sa jej do obdobia 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, v ktorom zamestnankyňa čerpá rodičovskú dovolenku a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba poberá rodičovský príspevok.

čl. I bod 37, 39 až 43 §
V nadväznosti na skúsenosti získané z aplikačnej praxe, ktoré potvrdili zneužívanie systému nemocenského poistenia sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bol pri každej situácii, ktorá podmieňuje poskytovanie nemocenskej dávky, predchádzajúci kalendárny rok s tým, že súčet vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie sa vydelí počtom dní, v ktorých trvalo nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Ak poistenec v rozhodujúcom období nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo mu v predchádzajúcom kalendárnom roku netrvalo nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Zamestnancom a povinne poisteným samostatne zárobkovo činných osobám sa denný vymeriavací základ určí z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, platilo poistné na nemocenské poistenie. Dobrovoľne poistenej osobe sa pravdepodobný denný vymeriavací základom určí z minimálnej mzdy, ktorá platí ku dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak má poistenec viacero nemocenských poistení a …

čl. I bod 44 §
Z obdobia dôchodkového poistenia sa navrhuje vypustiť obdobie výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na dôchodok poskytovaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia silových rezortov z dôvodu aby nedošlo k duplicitnému zápočtu tohto obdobia pri dôchodkových nárokoch.

čl. I bod 45 a 47 §
Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok je známy až po jeho uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. až po 31. marci. Z toho dôvodu Sociálna poisťovňa do uverejnenia všeobecného vymeriavacieho základu nemôže určiť presnú sumu dôchodku v prípade, ak ide o získanie obdobia poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, ak túto sumu je potrebné určiť v období pred uverejnením všeobecného vymeriavacieho základu v Zbierke zákonov. Aby sa zabránilo vzniku takýchto situácií, navrhuje sa, aby po vzniku nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, všeobecným vymeriavacím základom na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia bol kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

čl. I bod 46 §
Z dôvodu naplnenia pôvodného účelu predčasného starobného dôchodku sa navrhuje, aby nárok na tento dôchodok vznikol najskôr odo dňa podania žiadosti a o dôchodok bolo možné požiadať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

čl. I bod 48 §
Ustanovenia odsekov 7 a 8 v § 68 sa po uplynutí prechodného obdobia na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhujú vypustiť.

čl. I bod 49 §
Z poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe vyplynula potreba zamedziť zneužívaniu dôchodkového poistenia a preto sa navrhuje, aby poistenec nemal nárok na starobný dôchodok, ak už mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

čl. I bod 50 a 54 §
Navrhuje sa podmieniť vznik nároku na invalidný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku nakoľko dovŕšením dôchodkového veku poistenec prechádza z jedného podsystému sociálneho poistenia (invalidné poistenie) do iného podsystému sociálneho poistenia (starobné poistenie) a súčasne sa z tohto dôvodu navrhuje aj zánik nároku na invalidný dôchodok.

čl. I bod 51 §
Navrhuje sa, aby mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je rozhodujúcou príčinou nepriaznivého zdravotného stavu bolo možné o 10 % zvýšiť a to nielen vo vzťahu k hornej hranici miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

čl. I bod 52 a 53 §
Novo sa ustanovuje potrebný počet rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku od 28 do 34 rokov a u poistenca nad 34 rokov sa ustanovuje potrebné obdobie dôchodkového poistenia na desať rokov.

čl. I bod 55 až 57 §
V nadväznosti na body 49 a 53 sa navrhuje zánik nároku na pozostalostné dávky určené z invalidného dôchodku zomrelého.

čl. I bod 58 §
Za účelom zlepšenia sociálnej situácie osirelých detí sa navrhuje zvýšenie sirotského dôchodku z 30% na 40 %.

čl. I bod 59 §
Navrhuje sa vznik nároku na pozostalostné dávky po doplatení dlžného poistného pozostalou osobou po zomrelej povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe.

čl. I bod 60 §
V nadväznosti na novú filozofiu poskytovania invalidného dôchodku len do dosiahnutia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, nie je odôvodnené použitie § 79, z uvedeného dôvodu sa navrhuje zo znenia zákona vypustiť.

čl. I bod 61 §
Rozšírenie okruhu osôb, ktoré nepodliehajú nemocenskému poisteniu o osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa navrhuje premietnutie tejto skutočnosti aj do § 80 ods. 1 a súčasne sa v nadväznosti na bod 52 navrhuje v § 80 vypustiť ods. 2 ako nadbytočný.

čl. I bod 62 §
Z dôvodu zániku nároku na invalidný dôchodok novo sa upravuje súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

čl. I bod 63 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu

čl. I bod 64 §
Ustanovuje sa postup pri určovaní denného vymeriavacieho základu na určenie sumy jednorazového vyrovnania a jednorazového odškodnenia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Súčasne sa z dôvodu jednoznačného určenia rozhodujúceho obdobia na účely výšky úrazových dávok navrhuje, aby skutočnosťou rozhodujúcou na určenie rozhodujúceho obdobia bol deň, v ktorom zamestnanec utrpel pracovný úraz alebo deň, ktorý je v posudku príslušného zdravotníckeho zariadenia označený za deň vzniku choroby z povolania.

čl. I bod 65 a 66 §
V záujme jednoznačného spôsobu určenia denného vymeriavacieho základu na účely úrazových dávok sa navrhuje, aby denný vymeriavací základ bol zistený z rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie bezprostredne pred pracovným úrazom alebo obdobie, v ktorom poškodený naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vznikla choroba z povolania upravený novo určeným koeficientom.

čl. I bod 67 §
Podľa súčasnej právnej úpravy je poskytovanie úrazového príplatku viazané na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a na výplatu nemocenského. Pre nárok na úrazový príplatok sa v súčasnosti skúma nárok na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nárok na výplatu nemocenského. Vzhľadom na to, že ak zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu nevyplatí zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, nevznikne mu nárok na úrazový príplatok sa navrhuje, aby bol nárok na úrazový príplatok viazaný len na nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a táto zásada sa premieta aj pri posúdení nároku na úrazový príplatok od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. I bod 68 §
Poskytovanie úrazovej renty doživotne nie je odôvodnené vzhľadom na vekom obmedzenú možnosť fyzickej osoby pracovať, preto sa navrhuje obmedziť nárok na úrazovú rentu dosiahnutím dôchodkového veku alebo priznaním predčasného starobného dôchodku. Zároveň sa navrhuje priznať poberateľovi úrazovej renty rovnaké nároky v dôchodkovom poistení ako poberateľovi invalidného dôchodku t. j. započítavať obdobie poberania úrazovej renty do obdobia dôchodkového poistenia, čím dôjde aj k zohľadneniu poberania úrazovej renty v sume dôchodkovej dávky.

čl. I bod 69 §
Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa rozširujú dôvody, pre ktoré poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty.

čl. I bod 70 §
Vypustenie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z § 89 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu, že po dovŕšení dôchodkového veku alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku poškodený nebude mať nárok na úrazovú rentu a súbeh dotknutých dôchodkových dávok a úrazovej renty nenastane.

čl. I bod 71 §
Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s osobitnou úpravou zániku nároku na úrazovú rentu v bode 71.

čl. I bod 72 §
Navrhuje sa, aby v nadväznosti na zmeny v úrazovom poistení spočívajúce v zhodnotení doby poberania úrazovej renty na účely dôchodkového poistenia zanikol nárok na poberanú úrazovú rentu dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku poškodenému.

čl. I bod 73 §
Vzhľadom na to, že poškodenému, ktorý dovŕšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok nevzniká nárok na úrazovú rentu, navrhuje sa, aby takýto poškodený mal nárok na jednorazové vyrovnanie. Rovnako sa navrhuje, aby nárok na jednorazové vyrovnanie vznikol aj poškodenému, ktorému dovŕšením dôchodkového veku nevznikol nárok na starobný dôchodok.

čl. I bod 74 a 75 §
V nadväznosti na nové podmienky nároku na úrazovú rentu sa novo ustanovujú aj podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, na ktorú zaniká nárok dňom, ktorým by zomrelý poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

čl. I bod 76 §
Z dôvodu úprav vykonaných v § 84 ods.1 sa znenie tretej a štvrtej vety vypúšťa ako nadbytočné.

čl. I bod 77 §
Z dôvodu nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy podmienok priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhuje zaviesť odkaz na príslušný právny predpis.

čl. I bod 78 až 80 §
Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave podmienok nároku na dávku garančného poistenia.

čl. I bod 81 až 83 §
Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave určenia maximálnej výšky dávky garančného poistenia.

čl. I bod 84 §
Navrhuje sa právna úprava uspokojovania nárokov zamestnanca z garančného poistenia vo vzťahu k Európskej únii prebratím čl. 8a ods. 1 a 2 smernice Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a rozsudku C 160/01 Karin Mau.

čl. I bod 85 až 94 §
V súvislosti s problémami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe pri posudzovaní nárokov na dávku v nezamestnanosti, najmä sezónnych zamestnancov, sa navrhuje osobitný režim pre poistencov, ktorí získali obdobie poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne z obdobia dobrovoľného poistenia. Navrhuje sa, aby tomuto okruhu poistencov sa dávka v nezamestnanosti poskytovala, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie získali najmenej dva roky poistenia z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo z dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a ak v tomto období neboli súčasne poistení v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca. V nadväznosti na zvýhodnenie podmienok nároku oproti všeobecnému režimu sa navrhuje, aby z pracovného pomeru na určitú dobu vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v trvaní štyroch mesiacov. Vypustením odsekov 3 a 4 v § 105 sa umožňuje spočítavať obdobia poistenia v nezamestnanosti získané z viacerých poistení do jedného rozhodujúceho obdobia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti a pre …

čl. I bod 95 §
Ide o doplnenie ustanovenia vzhľadom na zmenu podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok, pri ktorom sa navrhuje, aby nárok vznikol najskôr odo dňa podania žiadosti, nie spätne.

čl. I bod 96 a 97 §
Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu umožnenia zníženia percentuálneho podielu zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj u iných zodpovedných subjektov v súlade so Zákonníkom práce.

čl. I bod 98 §
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa bola kontaktnou inštitúciou nielen vo vzťahu k štátom Európskej únie, ale aj vo vzťahu k Európskemu hospodárskemu priestoru.

čl. I bod 99 §
V nadväznosti na zákon č. 437/2004 Z. z., ktorý upravuje problematiku náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhuje nová kompetencia pre Radu riaditeľov a to schvaľovanie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

čl. I bod 100 §
Navrhuje sa zjednotenie označovania organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, začínajúce malými písmenami.

čl. I bod 101 §
Vzhľadom na vylúčenie osôb, ktoré dosiahli dôchodkový vek z okruhu osôb, ktoré podliehajú invalidnému poisteniu, sa navrhuje v nadväznosti na túto zmenu aj spresnenie okruhu poistencov, ktorí nie sú povinní platiť poistné na invalidné poistenie.

čl. I bod 102 §
V súvislosti so zavedením adresnosti poistného na dôchodkové poistenie, sa tieto skutočnosti premietajú aj v právnej úprave vymedzujúcej štát ako jedného z platiteľov poistného na dôchodkové poistenie.

čl. I bod 103 §
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

čl. I bod 104 a 105 §
V súvislosti so zavedením povinného dôchodkového poistenia poberateľov úrazovej renty sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa platila poistné za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

čl. I bod 106 a 108 §
Navrhuje sa rozšírenie okruhu príjmov zahrňovaných do vymeriavacieho základu zamestnanca o podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi, ktorý sa nepodieľa na základnom imaní spoločnosti alebo družstva. Vzhľadom na skutočnosť, že úhrn hrubých ročných príjmov zamestnanca je známy až po uplynutí kalendárneho roku a teda zahrnutie tohto príjmu do vymeriavacieho základu na platenie poistného v praxi nie je realizovateľné z dôvodu, že rozhodujúce obdobie zamestnanca je aktuálny kalendárny mesiac, navrhuje sa nezahŕňať do vymeriavacieho základu príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie.

čl. I bod 107 a 115 §
Podľa súčasného právneho stavu na náhradu mzdy plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru platia dva režimy a to v závislosti od toho, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu, kedy patrí do vymeriavacieho základu v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola vyplatená, samozrejme so zohľadnením maximálnej výšky vymeriavacieho základu v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo či bola vyplatená po skončení poistného vzťahu, kedy sa už do vymeriavacieho základu nezahŕňa, pretože je vyplatená po skončení poistného vzťahu. Z dôvodu, aby poistenec nebol znevýhodňovaný pri svojich nárokoch zo sociálneho poistenia, sa navrhuje osobitný režim určenia vymeriavacieho základu a platenie poistného z náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru, bez ohľadu na to, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu alebo po jeho skončení a tento osobitný režim platí aj pre zamestnanca, aj pre jeho zamestnávateľa.

čl. I bod 109 §
Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú nezdaniteľnou časťou základu dane príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle súčasného znenia § 138 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe suma vymeriavacieho základu, vypočítaná z príjmu, zníženého okrem iných položiek aj o sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, znižuje o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie. Uplatnením zákona o dani z príjmu a zákona o sociálnom poistení dochádza k dvojnásobnej podpore doplnkového dôchodkového sporenia zo strany štátu, čo je potrebné považovať za neodôvodnené a preto sa navrhuje v § 138 ods. 7 vypustiť tretiu vetu.

čl. I bod 110 §
Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na garančné poistenie s tým, že vzhľadom na to, že na odmeňovanie práce, vykonávanej na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nevzťahuje zákon o minimálnej mzde, vymeriavacím základom zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a na garančné poistenie je skutočná odmena zamestnanca a na jeho určenie sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnej výške.

čl. I bod 111 a 112 §
Ide o spresnenie ustanovení vo vzťahu k okruhu osôb, za ktoré platí poistné štát.

čl. I bod 113 §
Navrhuje sa obmedzenie obdobia, za ktoré Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa invalidného dôchodku nielen dovŕšením dôchodkového veku ale aj priznaním predčasného starobného dôchodku.

čl. I bod 114 §
Navrhuje sa, aby vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, bol mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty, čo predstavuje 100 % hrubého zárobku, t.j., vymeriavací základ, z ktorého zamestnávateľ platil poistné na úrazové poistenie za poškodeného zamestnanca.

čl. I bod 116 §
Podľa súčasného právneho stavu v prípade postúpenia pohľadávky Sociálna poisťovňa postupuje pri výbere tretej osoby podľa zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa pri postúpení pohľadávky neobstaráva ani tovar, ani prácu, ani služby a nevynakladá na ich obstarávanie finančné prostriedky, navrhuje sa, aby sa na výber najvhodnejšieho návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého treťou osobou vzťahovali ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži rovnako.

čl. I bod 117 §
Navrhuje sa vypustenie osobitnej právnej úpravy uplatňovania pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania ustanovenej v § 152 zákona o sociálnom poistení z dôvodu zosúladenia so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I bod 118 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 119 §
Rozširuje sa kompetencia posudkových lekárov sociálneho poistenia vo vzťahu ku kontrole dodržiavania liečebného režimu už od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nadväzne na skutočnosť, že zamestnávateľ nie je odborne spôsobilý posúdiť dodržiavanie liečebného režimu v období, v ktorom zamestnancovi poskytuje náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

čl. I bod 120 a 122 §
Navrhuje sa nové prerozdelenie poistného zaplateného na výsluhové zabezpečenie prevedené Sociálnej poisťovni zo silových rezortov z dôvodu dosiahnutia pôvodného účelu ustanovenia.

čl. I bod 121 §
V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje ustanovenie vypustiť ako nadbytočné.

čl. I bod 123 §
Z dôvodu zavedenia transferu zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, rozširuje sa možnosť použitia finančných prostriedkov základného fondu úrazového poistenia aj na úhradu poistného a príspevkov za poberateľov úrazovej renty.

čl. I bod 124 §
Navrhuje sa upraviť režim určenia sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pri ich postupovaní do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že zamestnávateľ tieto príspevky nezaplatil a nepredložil podklady na určenie ich sumy.

čl. I bod 125 §
V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje, aby základný fond poistenia v nezamestnanosti bol určený iba na výplatu dávky v nezamestnanosti.

čl. I bod 126 §
Navrhuje sa, aby sa zo správneho fondu uhrádzali nielen penále ale aj pokuty uložené podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

čl. I bod 127 až 129 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhuje sa rozdeliť kompetencie medzi ústredie a pobočky Sociálnej poisťovne.

čl. I bod 130, 131, 137, 138, 139, 142, 144 §
Navrhuje sa vytvoriť právny rámec pre určenie spôsobu komunikácie medzi Sociálnou poisťovňou a poistencami a inými subjektmi určenými zákonom o sociálnom poistení tak, aby nebolo potrebné elektronické podania potvrdzovať písomne.

čl. I bod 132 a 133 §
Uvedené zmeny § 209 a 210 sa navrhujú za účelom vyjadrenia zásady, podľa ktorej bude Sociálna poisťovňa povinná vydávať rozhodnutia vo všetkých konaniach podľa § 178 ods. 1 písm. a) a § 179 ods. 1 písm. a) a b).

čl. I bod 134 §
V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť prevod finančných prostriedkov zo základného fondu nezamestnanosti do základného fondu starobného poistenia.

čl. I bod 135 §
Navrhuje sa predĺženie lehoty na postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z piatich dní na desať dní od priradenia platby, vzhľadom na množstvo údajov, ktoré je potrebné spracovať.

čl. I bodu136 §
Navrhuje sa , aby Sociálna poisťovňa bola povinná poskytnúť informáciu poberateľom dôchodkových dávok, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situácii, o možnosti požiadať o pomoc v hmotnej núdzi na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu.

čl. I bod 140 §
V nadväznosti na prijatie zákona o brannej povinnosti sa navrhuje vypustiť povinnosti vojenskej správy vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti v sociálnom poistení za občanov vykonávajúcich základnú, náhradnú a zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách a občanov SR vykonávajúcich civilnú službu.

čl. I bod 141 §
V súvislosti s podmienením vzniku povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa a fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažná príspevok za opatrovanie, podaním prihlášky na dôchodkové poistenie, sa novo navrhuje upraviť jej povinnosť odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia.

čl. I bod 143, 145 až 147 §
Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave povinností zamestnanca, zamestnávateľa a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na účely garančného poistenia.

čl. I bod 148 §
V súvislosti s adresným poskytovaním dávok sociálneho poistenia a adresným platením poistného štátom na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa sa navrhuje uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa a fyzických osôb na príslušných tlačivách.

čl. I bod 149 §
Navrhuje sa, aby zodpovednosť v sociálnom poistení okrem poberateľa dávky sa vzťahovala aj na príjemcu dávky.

čl. I bod 150 §
Navrhuje sa upustiť od splnenia podmienky získania aspoň jedného roka zamestnania na účely zhodnotenia náhradných dôb získaných do 31. decembra 2003.

čl. I bod 151 §
Navrhuje sa, aby zamestnanie a náhradné doby získané pred 1. januárom 2004, ak boli zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, sa nezhodnocovalo pre nárok na dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom poistení. Rovnako sa navrhuje, aby sa nezhodnocovalo obdobie výkonu základnej, náhradnej alebo zdokonaľovacej služby a civilnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na účely pozostalostných dávok osobitného systému a na účely pozostalostných dávok po občanoch, na ktorých sa vzťahovala piata časť zákona o sociálnom zabezpečení.

čl. I bod 152 až 157 §
Právna úprava zvyšovania starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku poistencov, ktorí splnili podmienky nároku na uvedené dôchodky pred 1. januárom 2004, upravená v zákone o sociálnom poistení, sa bude uplatňovať do 31. júla 2006. V záujme zrovnoprávnenia podmienok zvyšovania starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku za obdobie poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok sa s účinnosťou od 1. augusta 2006 navrhuje jednotný spôsob ich zvyšovania uvedený v § 293l.

čl. I bod 158 §
Vo vzťahu k poberateľom invalidných dôchodkov, na ktoré boli prekvalifikované čiastočné invalidné dôchodky priznané do 31. decembra 2003, sa navrhuje, aby do preskúmania trvania invalidity výkon činnosti zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nemal vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

čl. I bod 159 §
Navrhuje sa vylúčiť preskúmavanie trvania invalidity poberateľov invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003, ktorí dovŕšili dôchodkový vek alebo tento dovŕšia do 31. decembra 2007 a to v nadväznosti na novú právnu úpravu v poskytovaní invalidného dôchodku, ktorej nadobudnutie účinnosti sa navrhuje od 1. januára 2008.

čl. I bod 160 §
Navrhuje sa postup v konaniach o náhrade za stratu na zárobku, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006.

čl. I bod 161 §
Navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa prebrala od Ministerstva obrany Slovenskej republiky aj výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 a z tohto dôvodu sa toto plnenie začleňuje medzi dávky, na ktoré štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

čl. I bod 162 §
Navrhujú sa ustanovenia prechodného charakteru. § 293g Pre vznik dôchodkového poistenia po 31. júli 2006 z dôvodu starostlivosti o dieťa do 6 rokov veku, z dôvodu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 6 do 18 rokov alebo z dôvodu poberania príspevku za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby sa vyžaduje, aby táto fyzická osoba podala prihlášku na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. augusta 2006, ak v období nadobudnutia účinnosti zákona patrila do uvedeného okruhu osôb. Fyzická osoba, ktorá sa do 31. augusta 2006 neprihlási na dôchodkové poistenie, nebude patriť do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, za ktoré platí poistné štát.

čl. I § 293h §
Upravuje sa právny režim platobnej neschopnosti zamestnávateľa na účely garančného poistenia tak, že sa predlžujú účinky právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

čl. I § 293i §
Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy nemocenského poistenia účinnej do 31. júla 2006 na dávky, ktoré sa vyplácajú k 31. júlu 2005 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni. V záujme zachovania nárokov sa v nadväznosti na bod 35 navrhuje, aby sa obdobie od 1. júla 2005 do 31. júla 2006 na nárok na materské započítavalo do obdobia 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch aj obdobie prerušenia povinného poistenia u zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, po vyčerpaní materského, a u samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu nároku na rodičovský príspevok.

čl. I § 293j §
Navrhuje sa, aby v období rokov pred 1. januárom 1995, v ktorom výška vymeriavacieho základu, úhrnu hrubých zárobkov, nebola limitovaná, pri určení priemerného osobného mzdového bodu sa zohľadňoval osobný mzdový bod získaný za každý kalendárny rok pred 1. januárom 1995 najviac v hodnote 3.

čl. I § 293k §
Z dôvodu zmiernenia dôsledkov prechodu zo zabezpečovacieho systému na poistný systém sa navrhuje, aby suma starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola prepočítaná bez obmedzenia najvyššou výmerou a súčasne sa navrhuje, aby sa prehodnotila aj výška toho dôchodku, pri ktorom nebola zohľadnená suma priemerného mesačného zárobku presahujúceho sumu 10 000 Sk. V novo určenej sume starobného dôchodku sa premietne aj úprava a valorizácie, ktoré patrili k dôchodku v jednotlivých rokoch. Novo určený priemerný mesačný zárobok sa premietne aj vo zvýšení dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok.

čl. I § 293l §
Navrhuje sa zjednotiť spôsob zvyšovania dôchodkových dávok za obdobie zárobkovej činnosti po vzniku nároku na dôchodok bez ohľadu na to, či bola priznaná dávka podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu, že ide o zvyšovanie dôchodkových dávok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 31. júli 2006. Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje, aby suma zvýšenia zodpovedala skutočnému vymeriavaciemu základu, z ktorého bolo zaplatené poistné. Navrhovaná právna úprava sa nebude aplikovať v prípadoch tzv. porovnávacieho výpočtu, t.j. aj podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003, aj podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004 s tým, že poistenec má nárok na dôchodok v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. V nadväznosti na body 45 a 47 sa navrhuje, aby sa tieto zmeny vzťahovali len na konania o nároku na predčasný starobný dôchodok začaté po 31. júli 2006. V súvislosti s novou prílohou č. 4, ktorou sa novo ustanovuje percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú …

čl. I § 293m §
Navrhuje sa, aby invalidný dôchodok poistenca, ktorý dovŕši dôchodkový vek v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, sa od dovŕšenia dôchodkového veku považoval za starobný dôchodok a aby sa tento starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po dovŕšení dôchodkového veku nezvyšoval. V súlade so zásadou, že invalidný dôchodok patrí poistencovi v období jeho ekonomickej aktivity, t.j. do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, navrhuje sa, aby na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nárok na invalidný dôchodok zanikol dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Súčasne sa rieši súbeh nárokov na vlastný starobný dôchodok a a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok. Nárok na pozostalostné dôchodky vymerané v období pred 1. januárom 2008 z invalidného dôchodku zomrelého, nezanikajú dňom, v ktorom by bol zomrelý dovŕšil dôchodkový vek.

čl. I § 293n §
Navrhuje sa priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a nevznikol alebo zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Nárok na vdovecký dôchodok sa navrhuje podmieniť dovŕšením dôchodkového veku najneskôr do troch rokov od smrti manželky alebo invaliditou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výšku vdoveckého dôchodku pevnou sumou, ktorej výška je určená výškou vdoveckého dôchodku platnou v roku 2003 upravenou indexom valorizácie v roku 2004, 2005 a 2006. Na dôchodok sa bude vzťahovať všeobecný režim úpravy dôchodkov z dôvodu súbehu, ako aj režim valorizácie dôchodkových dávok.

čl. I § 293o §
Podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003 nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity poškodenému zanikol priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo dovŕšením 65 rokov veku. Táto právna úprava poškodeného zabezpečila tzv. náhradou za stratu na dôchodku v sume rozdielu medzi starobným dôchodkom, na ktorý by poškodenému bol vznikol nárok, keby nebol utrpel pracovný úraz alebo keby neochorel na chorobu z povolania a starobným dôchodkom, na ktorý poškodenému vznikol nárok na základe ním nadobudnutých nárokov. Novou právnou úpravou úrazového poistenia účinnou od 1. januára 2004 nebola náhrada za stratu na dôchodku prevzatá z dôvodu, že poskytovanie úrazovej renty patrilo doživotne. Na základe prechodného ustanovenia § 260 ods. 1 bola poškodeným, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo u nich vznikla choroba z povolania za účinnosti právnej úpravy, podľa ktorej z uvedených dôvodov zanikol nárok na úrazovú rentu, táto odňatá. Z dôvodu zabezpečenia odškodnenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania …

čl. I § 293p §
Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy poistenia v nezamestnanosti účinnej do 31. decembra 2005 na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2006.

čl. I § 293q §
V súvislosti so zmenami súvisiacimi s elektronickým zasielaním údajov sa navrhovaným prechodným ustanovením za dohodu podľa § 186 ods. 2 považuje aj vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na účely sociálneho poistenia doručené na Sociálnu poisťovňu pred 1.augustom 2006.

čl. I bod 163 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe bola vytvorená pracovná skupina za účelom prehodnotenia Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorej členmi boli odborníci jednotlivých medicínskych odborov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. V návrhu novej Prílohy č. 4 sa akceptujú navrhované zmeny v percentuálnom hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj zmeny v niektorých medicínskych pojmoch, ktoré zodpovedajú súčasnej medicínskej terminológii.

čl. I

čl. I bod 1 §
Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 2004, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení, v § 263a ako v ustanovení prechodného charakteru - v odseku 1 sa navrhuje, aby poistenci, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej pred 1. januárom 2004 a ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v zásade podliehali preskúmaniu trvania invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinným do 31. decembra 2003. Podľa výsledku tohto preskúmania Sociálna poisťovňa rozhodne podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinnom do 31. decembra 2003 a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok vrátane jeho sumy, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ak …

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa neaplikovať od účinnosti tohto zákona právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné na invalidné poistenie poberateľom invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej pred 1. januárom 2004 a jeho zamestnávateľom z dôvodu, že od 19. júla 2006, t.j. od účinnosti nálezu ústavného sudu, nie sú v účinnosti ustanovenia zákona o sociálnom poistení upravujúce preskúmavanie trvania invalidity týchto poistencov podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

čl. I bod 3 §
Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, v ktorom sa zohľadňuje priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vymeraný invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok.

čl. I bod 4 §
Z dôvodu zamedzenia aplikácie dvoch právnych úprav na poistenca, ktorého invalidita vznikla pred 1. januárom 2004 a bolo preskúmané trvanie invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa navrhuje neuplatňovať právnu úpravu účinnú od 1. augusta 2006.

čl. XVII
Článok XVII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o sociálnom poistení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 293t).

čl. II.
Vzhľadom na to, že subjekt, ktorý bude posudzovať oprávnenosť jednotlivých žiadostí o poskytovanie osobitného príspevku baníkom bude potrebovať pre svoju prácu aj údaje zo Sociálnej poisťovne, (§ 3, § 5 ods. a) navrhuje sa legislatívna úprava zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorej bude Sociálna poisťovňa povinná poskytovať informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom.

čl. IX
Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

čl. V
V zákone o sociálnom poistení sa navrhuje vypustiť ustanovenie § 122 ods. 4 písm. i). Riaditeľ Sociálnej poisťovne sa bude i naďalej v prípade potreby zúčastňovať rokovania vlády SR.

čl. II
Navrhujú sa nevyhnutné legislatívne zmeny, ktoré prispôsobujú znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení novému právnemu stavu v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I
Navrhuje sa predĺžiť doterajšiu sadzbu poistného na úrazové poistenie až do konca roku 2013 a umožnenie presunu finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky.

čl. I (zákon č. 461/2003 Z.z.)

čl. I bod 1 (§1) §
Navrhovaným ustanovením sa zavádza legislatívna skratka „príspevky“ pre tzv. povinné príspevky, čím sa eliminuje potreba viacerých zmien v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ide o technickú zmenu, ktorú vyvolalo zavedenie inštitútu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie (čl. II), v rámci ktorej boli doterajšie príspevky prekvalifikované na tzv. povinné príspevky. Novým prvkom v dôchodkovom systéme sú dobrovoľné príspevky, ktorých výber sa uskutočňuje nezávisle na Sociálnej poisťovni, preto pojem „príspevky“, ktorý sa používa v zákone č. 461/2003 Z. z., sa bude na základe zavedenej legislatívnej skratky vzťahovať len na tzv. povinné príspevky.

čl. I bod 2 až 4 (§ 4 a §7) §
Navrhuje sa, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli sociálne poistené. Za tým účelom sa navrhuje, aby tieto osoby mali v sociálnom poistení postavenie zamestnancov, súčasne fyzická oosba alebo právnická osoba zamestnávajúca tieto fyzické osoby bude mať v sociálnom poistení postavenie zamestnávateľa. Fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru budú mať rovnaké práva a povinnosti v sociálnom poistení ako ostatní zamestnanci, budú povinní platiť poistné a budú mať nárok na príslušné dávky sociálneho poistenia, pričom študenti pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov a poberatelia starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku budú iba povinne dôchodkovo poistení.

čl. I bod 5 (§ 20) §
Upravuje sa nový dôvod zániku povinného nemcoenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti súvisiaceho so vznikom povinného poistenia dohodárov.

čl. I bod 6 ( § 60) §
Ide o spresnenie obdobia dôchodkového poistenia súvisiaceho so vznikom povinného poistenia dohodárov.

čl. I bod 7 (§ 63) §
V súlade s cieľom zabezpečiť dlhodobú finanančnú udržateľnosť dôchodkového systému prehĺbením miery solidarity v I. priebežne financovanom dôchodkovom pilieri je potrebné postupne v dlhodobom časovom horizonte zmeniť pomer miery zásluhovosti a miery solidarity v systéme povinného dôchodkového poistenia v prospech miery solidarity. Z uvedených dôvodov sa navrhuje nový spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu, ak nárok na dôchodok vznikne po 31. decembri 2012.

čl. I bod 8 až 11 (§ 65 a 65a) §
Z rovnakého dôvodu sa navrhuje stanoviť mechanizmus postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy v aktuálnom dôchodkovom veku vyjadrenom v celých rokoch (referenčný vek). Úprava dôchodkového veku sa vykoná najskôr od 1. januára 2017.

čl. I bod 12 (§ 66) §
Z dôvodu zmeny percentuálnej sadzby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je potrebné zodpovedajúco upraviť sumu starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ, patriacu za obdobie dôchodkového sporenia.

čl. I bod 13 až 15 (§ 67) §
Z dôvodu zabránenia špekulatívneho vstupu do II.piliera po jeho opätovnom otvorení za účelom získania nároku na predčasný starobný dôchodok už pri sume vyššej ako 0,6 – násobku sumy životného minima sa navrhujú jednotné podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok.

čl. I bod 16 (§ 81) §
Navrhovanou zmenou sa rieši situácia, ak dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov aj vznikom nároku na výplatu dôchodku.

čl. I bod 17 (§ 82) – zvyšovanie §
V období rokov 2013 až 2017 sa navrhuje zvyšovať dôchodky pevnou sumou v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy a od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od priemernej mesačnej sumy jednotlivých dôchodkov. Zvyšovaním pevnou sumou sa dosiahne, že miera zvýšenia nízkych dôchodkov bude vyššia, ako miera zvýšenia vyšších dôchodkov. V roku 2013 sa bude váha medziročného rastu priemernej mzdy a medziročného rastu spotrebiteľských cien zohľadňovať v pomere 50 % ku 50 % a v období rokov 2014 až 2017 sa bude váha medziročného rastu priemernej mzdy zoslabovať a zodpovedajúco sa bude zosiľňovať váha medziročného rastu spotrebiteľských cien, čím sa dosiahne plynulejší postupný prechod na spôsob zvyšovania dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od roku 2018, ktorý objektívne vyjadruje objem a charakter životných nákladov dôchodcov.

čl. I bod 18 až 21 (§ 89, 93 a 94) §
Zvyšovanie úrazových dávok v období rokov 2013 až 2017 sa navrhuje percentom v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy a od medziročného rastu spotrebiteľských cien. V jednotlivých rokoch sa bude váha uvedených ukazovateľov meniť v prospech rastu spotrebiteľských cien, čím sa dosiahne plynulejší prechod na výlučné použitie ukazovateľa medziročný rast spotrebiteľských cien, na základe ktorého sa budú zvyšovať úrazové dávky s účinnosťou od 1. januára 2018. Medziročný rast spotrebiteľských cien objektívne odráža rast životných nákladov poberateľov týchto dávok, ktorí sú na rozdiel od dôchodcov, prevažne v ekonomicky produktívnom veku. Súčasne sa musia vykonať príslušné legislatívnotechnické zmeny, ktoré súvisia s navrhovanou zmenou zvyšovania úrazovych dávok.

čl. I bod 22 (§ 108 ods. 5) §
Úpravou maximálneho denného vymeriavacieho základu na stanovenie sumy dávky v nezamestnanosti sa dosiahne obmedzenie maximálnej sumy tejto dávky na sumu rovnajúcu sa sume priemernej mzdy.

čl. I bod 23 a 24 (§ 131 ods. 2 ) §
V súvislosti so zmenou sadzieb príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je potrebné upraviť zodpovedajúco aj sadzby poistného na starobné poistenie v zákone o sociálnom poistení.

čl. I bod 25, 26, 29, 33 a 50 (§ 138 ods. 2, 5, 8, 14 a 16, 293ci a 293cj) §
Navrhovaná úprava vymeriavacieho základu a minimálneho vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je odôvodnená zvýšením ich nárokov v sociálnom ppoistení. Vymeriavací základ na platenie poistného má zásadný význam na stanovenie sumy dávky. V súvislosti so zvýšením minimálneho vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby s účinnosťou od 1. januára 2013 je potrebné predĺžiť účinnosť § 138 odsek 5 na účely vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby do 30. júna 2013 resp. do 30. septembra 2013. Uvedené znamená, že vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa až do 30. júna 2013 posudzuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2012. Zo zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu s účinnosťou od 1. januára 2013 vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná si k tomuto dňu určiť nový minimálny vymeriavací základ zo základu dane vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného …

čl. I bod 27, 28, 30 až 32, 35 a 49 (§ 138 ods. 6, 9, 10, 12, 14 a §293by) §
Zjednocuje sa maximálna suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie. Súčasne sa musia vykonať príslušné legislatívnotechnické zmeny, ktoré súvisia s navrhovanou zmenou úpravy maximálneho vymeriavacieho základu.

čl. I bod 34 a 36 (§ 139, 139b a 143) §
Ide o spresnenie rozhodujúceho obdobia a vymeriavacieho základu a splatnosti poistného v súvisislosti so vznikom povinného poistenia dohodárov.

čl. I bod 37 (§ 159 a 168) §
Navrhuje sa zníženie tvorby správneho fondu z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré vyberá Sociálna poisťovňa.

čl. I bod 38 (odkazy 90a a 90b)
Navrhuje sa vypustenie poznámok pod čiarou v súvislosti s vypustením § 17a ods. 2 zo zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 39 (§162 ods. 2 písm.a) §
Spresňuje sa okruh príjmov, z ktorých sa tvorí základný fond starobného poistenia v nadväznosti na zmeny v príspevoch na starobné dôchodkové sporenie. Týmto novelizačným bodom sa mení právna úprava § 162 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na zrušenie možnosti výstupu z II. piliera počas prvých dvoch rokov účasti na starobnom dôchodkovom sporení vzniknutej na základe automatického vstupu uplatňovaného v období od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012.

čl. I bod 40 až 43 a 45 až 48 (§ 226 a §233 ) §
V súvislosti s vykazovaním podkladov potrebných na zvyšovanie dôchodkov sa spresňujú povinnosti Sociálnej poisťovne, Štatistického úradu Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva. Súčasne sa vykonajú príslušné legislatívnotechnické zmeny, ktoré súvisia s navrhovanou zmenou a zosúladením terminológie (webové sídlo) s inými právnymi predpismi.

čl. I bod 44 (§ 231 ) §
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zaradením dohodárov do okruhu zamestnancov.

čl. I bod 50 (prechodné ustanovenia) §
§ 293ce a 293cn Vzhľadom na dĺžku a pravidlá legislatívneho procesu sa v roku 2012 nevydá opatrenie na zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2013. Z uvedeného dôvodu sa pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok v roku 2013 ustanoví v tomto zákone. § 293cf a 293cg Navrhované ustanovenia upravujú technickú stránku spracovania prijatých platieb od dôchodkovej správcovskej spoločnosti za tých sporiteľov, ktorí využili možnosť výstupu v období od 1. októbra 2012 do 31. marca 2013. § 293ch Navrhuje sa, aby dávka v nezamestnanosti, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2012 sa aj po tomto dni poskytovala v sume určenej podľa zákona účinného do 31. decembra 2012. § 293ck V súvislsoti so vznikom povinného poistenia dohodárov je potrebné definovať právne postavenie zamestnanca a zamestnávateľa od 1. januára 2013. § 293cl Vznikom povinného dôchodkového poistenia dohodárov, ktorí poberajú predčasný starobný dôchodok, im zaniká nárok na výplatu tohto dôchodku od výplatného termínu v marci 2013.

čl. I § 293cm §
V súvislosti s navrhovanými zmenami mechanizmu zvyšovania dôchodkov sa navrhuje, aby zvyšovanie úrazových dávok bolo tiež závislé od miery medziročného rastu spotrebiteľských cien a od miery medziročného rastu priemernej mzdy, pričom sa naďalej budú zvyšovať percentom. Na rozdiel od dôchodkov, nie je potrebné vyrovnávať úroveň úrazových dávok priznaných v rôznom období.

čl. I § 293co a 293cp §
Prechodnými ustanoveniami sa riešia dôchodkové nároky tých poistencov, ktorým zanikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu. Nároky týchto poistencov nebudú nijakým spôsobom krátené.

čl. I

čl. I bod 1 a 14 §
V okamihu uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov nie je vždy možné vopred určiť presnú sumu odmeny, preto sa umožňuje spätný vznik dôchodkového poistenia, ak skutočne vyplatená odmena je vyššia ako 66 eur. V nadväznosti na túto skutočnosť je potrebné upraviť aj spätne prihlásenie žiaka na dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni.

čl. I bod 2 až 5 a 15 §
Navrhuje sa, aby sa do obdobia 90 dní nemocenského poistenia na účely určenia rozhodujúceho obdobia pri nemocenských dávkach zamestnancov započítavali len obdobia nemocenského poistenia (obdobie prerušenia nemocenského poistenia nie je obdobím nemocenského poistenia), za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Zároveň sa navrhuje (v § 54 ods. 3), aby rozhodujúcim obdobím zamestnanca, ktorý nemá 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie u aktuálneho zamestnávateľa, bol predchádzajúci kalendárny rok len vtedy, ak v ňom má aspoň 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré bolo zaplatené poistné, ktoré nedosiahol u aktuálneho zamestnávateľa. Ak nesplní uvedenú podmienku, denný vymeriavací základ sa mu určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (§ 57 ods. 2 návrhu). Navrhuje sa vylúčiť účinky vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia v zmysle § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení pri zisťovaní 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie. Navrhuje sa, aby sa nová právna úprava vzťahovala …

čl. I bod 6 §
Spresňuje sa určenie maximálneho denného vymeriavacieho základu na určenie súm nemocenských dávok a úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie sumy nemocenskej dávky, ak nárok na dávku vznikne súčasne z viacerých nemocenských poistení.

čl. I bod 7až 10 §
Z dôvodu, že pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok zamestnancov, najmä dohodárov môže byť nižší, ako pravdepodobný denný vymeriavací základ určený zákonom, navrhuje sa nový spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. V zásade bude platiť, že pravdepodobný denný vymeriavací základ sa určí ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by daný zamestnanec zaplatil poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V prípade, ak takto zistený denný vymeriavací základ bude 1. nižší, ako denný vymeriavací základ zistený z minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie zistený ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, dávka sa určí z tohto nižšieho denného vymeriavacieho základu, 2. vyšší, ako denný vymeriavací základ zistený z minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie zistený ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, dávka sa určí z minimálneho denného vymeriavacieho základu. Osobitný spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu u poistencov, ktorí nemali …

čl. I bod 11 a 12 §
Navrhované zmeny sú legislatívno-technického charakteru.

čl. I bod 13 §
Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia žiakov strednej školy, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť na základe dohody o brigádnickej činnosti študentov, je potrebné upraviť vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie aj o príjmy z týchto dohôd.

čl. III
Nadväzne na navrhované úpravy v zákone o službách zamestnanosti sa v tomto článku navrhuje upraviť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v súvislosti so začatím konania o priznanie dávky v nezamestnanosti, a to tak, že úpravou znenia § 184 ods. 5 sa rozhodnutie o zaradení poistenca do evidencie UoZ, ktoré sa podľa súčasného právneho stavu považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti, nahradí písomným oznámením o zaradení poistenca do evidencie UoZ. Navrhovanou zmenou sa reaguje na navrhované zmeny v pôsobnosti úradov súvisiace s vypustením uplatňovania správneho konania v oblasti zaraďovania občanov do evidencie UoZ a nahradenie rozhodnutia o zaradenie do evidencie UoZ písomným oznámením úradu podľa § 13 zákona.

čl. III

čl. III bod 1 (§ 4 ods. 5) §
Navrhuje sa neustanovovať maximálnu sumu mesačného príjmu a maximálnu sumu priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov opatrením z dôvodu, že pri ich určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tieto údaje bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.

čl. III bod 2 (§ 11 ods. 4) §
Navrhuje sa neustanovovať všeobecný vymeriavací základ opatrením z dôvodu, že pri jeho určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tento údaj bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ho tak, aby bol verejne dostupný odo dňa jeho zverejnenia bez časového obmedzenia.

čl. III bod 3 (§ 64 ods. 7) §
Navrhuje sa neustanovovať aktuálnu dôchodkovú hodnotu opatrením z dôvodu, že pri jej určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Tento údaj bude povinná stanovovať a zverejňovať Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle, a uchovávať ho tak, aby bol verejne dostupný odo dňa jeho zverejnenia bez časového obmedzenia.

čl. III bod 4 (§ 66 ods. 6) §
V súvislosti s novelizáciou definície sporiteľa v zákone o starobnom dôchodkovom sporení a s vypustením definície obdobia starobného dôchodkového sporenia z tohto zákona, je potrebné pojmovo spresniť spôsob určenia sumy starobného dôchodku sporiteľa v zákone o sociálnom poistení.

čl. III bod 5 (§ 67 ods. 2) §
V závislosti od podmienok nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia sa navrhuje nová právna úprava nároku na predčasný starobný dôchodok sporiteľa podľa zákona o sociálnom poistení. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa dopĺňa nová podmienka, podľa ktorej nárok na predčasný starobný dôchodok sporiteľa vznikne aj vtedy, ak úhrn súm predčasných starobných dôchodkov z oboch dôchodkových schém dosiahne stanovenú hranicu.

čl. III bod 6 a 7 (§ 67 ods. 5 a 6) §
Z dôvodu zrovnoprávnenia nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku osôb, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 1 písm. d) (dlhodobo nezamestnaných) a možnosti zúčtovania súm predčasného starobného dôchodku je potrebné upraviť znenie § 67 ods. 5 tak, že sa bude vzťahovať na každý vznik povinného poistenia takýchto osôb, ako aj § 67 ods. 6, aby bolo možné zúčtovať sumy vyplateného predčasného starobného dôchodku aj v prípade krátkodobého trvania zamestnania dlhodobo nezamestnaných.

čl. III bod 8 (§ 82 ods. 12) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. III bod 9 (§ 82a ods. 4 až 9) §
Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie (Ú.v. ES L 56, 4.3.1968) v platnom znení (ďalej len „služobný poriadok“) upravuje v prílohe VIII. čl. 11 ods. 1 podmienky vzniku nároku na prevod poistno-matematického ekvivalentu práv na starobný dôchodok získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu uplatnenia žiadosti o prevod dôchodkových práv úradníka, ktorý odíde zo služieb inštitúcií alebo orgánov Európskej únie vykonávať činnosť zakladajúcu nároky na dôchodok do iného členského štátu Európskej únie. Z tohto dôvodu sa navrhuje podrobnejšie upraviť v zákone o sociálnom poistení určenie sumy starobného dôchodku v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky so zohľadnením dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie ku dňu doručenia žiadosti o prevod týchto dôchodkových práv. Navrhuje sa, aby obdobie služby alebo zamestnania v inštitúcii alebo orgáne Európskej únie bolo zohľadnené ako obdobie dôchodkového poistenia na …

čl. III bod 10 (§ 84 ods. 5) §
V nadväznosti na zmenu v § 138 ods. 8 sa navrhuje osobitne určiť denný vymeriavací základ pre úrazové dávky dlhodobo nezamestnaných osôb alebo študentov, ktorých príjem nepresahuje zákonom ustanovenú hranicu.

čl. III bod 11 (§ 112 ods. 10) §
Z dôvodu zrovnoprávnenia nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku osôb, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a fyzických osôb uvedených v § 4 ods. 1 písm. d) (dlhodobo nezamestnaných) a možnosti zúčtovania súm predčasného starobného dôchodku je potrebné doplniť znenie § 112 ods. 10, aby bolo možné zúčtovať sumy predčasného starobného dôchodku vyplateného po zániku nároku na jeho výplatu aj dlhodobo nezamestnaným.

čl. III bod 12 a 13 (§ 123 ods. 3 písm. c), § 128 ods. 6) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. III bod 14 (§ 131 ods. 1 a 2) §
Zamestnanec, ktorému sa vypláca starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok programovým výberom je naďalej sporiteľom, ale už sa mu nepostupujú príspevky na starobné dôchodkové sporenie na jeho osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preto tento zamestnanec a jeho zamestnávateľ platí poistné na povinné starobné poistenie v plnej sadzbe.

čl. III bod 15 (§ 138 ods. 8) §
Navrhuje sa bližšie upraviť vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové poistenie a garančné poistenie u osôb, ktoré nemajú vymeriavací základ ako zamestnanci z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi.

čl. III bod 16 (§ 143 ods. 1) §
Navrhuje sa doplniť splatnosť poistného na dôchodkové poistenie u študentov s pravidelným príjmom, ktorí na základe príjmu vyplateného po skončení dohody a rozpočítaného na obdobie trvania dohody podľa § 139c ods. 3 nadobudnú postavenie zamestnanca, ako aj splatnosť poistného na úrazové a garančné poistenie u u osôb, ktoré nemajú vymeriavací základ ako zamestnanci, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k nejasnostiam v aplikačnej praxi.

čl. III bod 17 (§ 167a ods. 2) §
Ide o zosúlaďovanie terminológie zákona o sociálnom poistení so zákonom o starobnom dôchodkovom sporení.

čl. III bod 18 (§ 168 ods. 1) §
V súvislosti s právnou úpravou výplat dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia je potrebné zodpovedajúco upraviť zásady používania finančných prostriedkov správneho fondu Sociálnej poisťovne, ktorá plní úlohy podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

čl. III bod 19 a 20 (§ 170 ods. 1 a 6) §
V súvislosti s právnou úpravou výplat dôchodkov zo systému starobného dôchodkového sporenia je potrebné primerane upraviť aj povinnosti Sociálnej poisťovne týkajúce sa zhromažďovania a zverejňovania údajov.

čl. III bod 21 a 23 [§ 178 ods. 1 písm. d), § 179 ods. 1 písm. g), a h)] §
Vecná pôsobnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne sa rozširuje o nové pôsobnosti, ktoré zodpovedajú jej povinnostiam podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

čl. III bod 22 [§ 179 ods. 1 písm. e)] §
Z dôvodu presunu kompetencie vo veciach príplatku za štátnu službu k dôchodku z MPSVR SR na Sociálnu poisťovňu sa navrhuje upraviť pôsobnosť ústredia Sociálnej poisťovne v súvislosti s týmto príplatkom.

čl. III bod 24, 25, 27 a 32 (§ 226 ods. 1 písm. e), f), p) a q), § 241a ods. 1) §
Plnenie povinností, ktoré Sociálnej poisťovni vyplývajú zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení si vyžaduje spresniť ich formulácie a terminologicky ich zosúladiť s týmto zákonom. Okrem toho je potrebné v súvislosti so zrušením ustanovovania maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a valorizácie dôchodkových dávok a úrazovej renty opatrením z dôvodu, že pri ich určovaní sa vychádza z makroekonomických ukazovateľov, ktoré pravidelne vykazuje a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, upraviť povinnosti Sociálnej poisťovne tak, aby táto bola povinná tieto údaje stanovovať a zverejňovať na svojom webovom sídle, a uchovávať ich tak, aby boli verejne dostupné odo dňa ich zverejnenia bez časového obmedzenia.

čl. III bod 26 [§ 226 ods. 1 písm. i)] §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. III bod 28 (§ 226a ods. 1 a 2) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. III bod 29 (§ 231 ods. 1 písm. b) 4. bod) §
Navrhuje sa doplniť lehota na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov študenta, ktorý nebol povinne sociálne poistený z dôvodu, že jeho pravidelný príjem z dohody o brigádnickej činnosti nepresahoval zákonom ustanovenú hranicu počas trvania dohody, avšak po skončení dohody mu bol vyplatený príjem, ktorý mu po rozpočítaní na základe § 139c zakladá povinné dôchodkové poistenie.

čl. III bod 30 [§ 231 ods. 1 písm. b) 5. a 6. bode] §
Z dôvodov problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi pri výkone kontrol nelegálneho zamestnávania NIP sa navrhuje vypustiť odkaz na zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

čl. III bod 31 (§ 233 ods. 5) §
Z dôvodu zrušenia ustanovovania maximálnej sumy mesačného príjmu a maximálnej sumy priemerného mesačného príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, všeobecného vymeriavacieho základu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty opatrením a zavedenia povinnosti Sociálnej poisťovne zverejňovať tieto údaje na svojom webovom sídle je potrebné upraviť povinnosť Štatistického úradu Slovenskej republiky oznamovať Sociálnej poisťovni potrebné makroekonomických ukazovatele.

čl. III bod 33 [§ 241a ods. 2 písm. d)] §
Poistné na starobné poistenie sporiteľa v období, v ktorom sa mu poskytuje materské, platí štát. Sociálna poisťovňa z tohto poistného odvádza príspevky na jeho osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Sociálnej poisťovni sa z toho dôvodu musí poskytnúť primeraná lehota na odvod príspevkov, ktorá začína plynúť od zistenia rozhodujúcich skutočností podmieňujúcich nárok na materské (vydanie rozhodnutia o nároku na materské).

čl. III bod 34 (§ 241a ods. 2 písm. f) nové znenie) §
Pôvodný text tohto ustanovenia je už obsolétny (nepoužíva sa), pretože Sociálna poisťovňa už neurčuje sporiteľovi dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Dňom vydania certifikátu dôchodková správcovská spoločnosť odpíše z osobného účtu sporiteľa všetky dôchodkové jednotky. Na základe tohto certifikátu vyhotovia jednotlivé poisťovne svoje ponuky dôchodkov. Príspevky, ktoré by mali byť poukázané na osobný účet sporiteľa už nemajú praktický význam na vyhotovenie ponuky dôchodku. Preto nemá praktický význam poukazovať tieto príspevky na osobný účet sporiteľa.

čl. III bod 35 (§ 246 ods. 1) §
Zovšeobecňuje sa definícia vecnej pôsobnosti výkonu dozoru štátu nad vykonávaním povinností pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia Sociálnou poisťovňou. V tej súvislosti je poznámka pod čiarou k odkazu 106c nepotrebná.

čl. III bod 36 (§ 293de a 293df) §
Ide o prechodné ustanovenia. (K § 293de) Nárok na predčasný starobný dôchodok sa posudzuje podľa predpisov účinných v deň, ku ktorému sa skúma splnenie podmienok nároku na tento dôchodok a nároku na jeho výplatu (priznanie) bez ohľadu na to, kedy sa vydáva rozhodnutie. (K § 293df) Zo zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa vypúšťa definícia obdobia starobného dôchodkového sporenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečiť relevanciu tohto obdobia pri určovaní sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku aj po 31. decembri 2015.

čl. VII
(zákon č. 461/2003 Z. z.) Zmena zákona o sociálnom zabezpečení má za cieľ zaviesť obligatórne vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu sudcom alebo prokurátorom, ak o vykonanie tejto kontroly požiada predseda súdu (logicky vo vzťahu k sudcom) alebo vedúci prokurátor (vo vzťahu k podriadeným prokurátorom).

čl. I

čl. I bod 1 §
Návrhom zákona sa zavádza, že v prípade, ak sa poistenec ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba omešká s platbou na nemocenské poistenie v maximálnej možnej dĺžke jedného mesiaca počas celej doby nemocenského poistenia a túto povinnosť si takýto poistenec dodatočne splní zaplatením dlžnej poistnej sumy, bude sa to považovať za splnenie podmienky nároku na dávku z nemocenského poistenia, teda podmienka zaplatenia poisteného na nemocenské poistenie bude splnená.

čl. I bod 2 §
V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sa týmto návrhom zákona ustanovuje, že za obdobie nemocenského poistenia sa bude považovať aj obdobie, počas ktorého nebolo uhradené poistné na nemocenské poistenie, avšak poistenec si túto svoju povinnosť splnil v zákonnom stanovenej lehote a za splnenia podmienky, že išlo len o jednomesačné omeškanie sa s platbou. Súčasne sa v návrhu zákona zavádza povinnosť pre Sociálnu poisťovňu, aby v prípade rozhodnutia o zamietnutí dávky z nemocenského poistenia, povinne informovala tohto poistenca o tom, že má možnosť si dodatočne zaplatiť dlžné poistené na nemocenské poistenie. Túto povinnosť bude mať Sociálna poisťovňa len voči poistencom, ktorí sa omeškali s platbou na nemocenské poistenie v maximálnej dĺžke jeden mesiac, a to zaslaním takejto informácie súčasne so zaslaním rozhodnutia o nepriznaní nároku na dávku z nemocenského poistenia, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná poistencovi doručiť podľa zákona o sociálnom poistení do vlastných rúk.

čl. I bod 3 §
Prax ukázala a vyplýva to aj z vyjadrení Sociálnej poisťovne, že zákon o sociálnom poistení je veľmi prísny v prípade krátkodobého omeškania sa s platením poistného na nemocenské poistenie, čo má za následok stratu nárokov pre týchto poistencov na všetky dávky z nemocenského poistenia. Existujú rôzne prípady, keď sa pravidelne platiaca dobrovoľne poistená osoba omeškala niekoľko dní s platbou za nemocenské poistenie z dôvodu závažnej choroby a automaticky stratila nárok na dávky z nemocenského poistenia. Aj z tohto dôvodu návrh zákona upravuje nový spôsob vyrovnania nedoplatkov v zákone o sociálnom poistení, a to prostredníctvom inštitútu dodatočného zaplatenia dlžného poistného. Aby sa predišlo rôznym špekulatívnym postupom, toto právo budú mať len tí poistenci, ktorí sa s platbou omeškali maximálne v lehote jedného mesiaca počas celej ich doby nemocenského poistenia. Táto možnosť sa bude vzťahovať na osoby, ktoré sú samoplatiteľmi nemocenského poistenia, a to buď samostatne zárobkovo činné osoby alebo dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Tento návrh zákona sa nebude vzťahovať na zamestnancov, …

čl. I bod 4 a 5 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravami vykonanými v Čl. I bode 3 návrhu zákona (prečíslovanie odsekov v § 142).

čl. I bod 6 §
Zavádza sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého konania o vyplatení nemocenskej dávky (tzv. dávkové konania), ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a neboli právoplatne ukončené, sa dokončia podľa zákona účinného od 1. novembra 2014.

čl. II

čl. II bod 1 (§ 1 ods. 3) §
Navrhuje sa zosúladiť znenie odseku 3 so zákonom č. 547/2010 Z. z. o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. II bod 2 a 3 (§ 233 ods. 10 a 11) §
Navrhuje sa zosúladiť znenie odseku 10 so zákonom č. 547/2010 Z. z. o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa rozšíriť povinnosť úradov sociálneho zabezpečenia silových rezortov poskytovať súčinnosť aj na účely vianočného príspevku, a to z dôvodu zavedenia zohľadňovania súm výsluhových dôchodkov pri poskytovaní vianočného príspevku.

čl. IV (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

čl. IV bod 1 až 4 §
Legislatívnotechnické úpravy v súvislosti s možnosťou použitia Garančného fondu na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.

čl. II
V zákone č. 595/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa navrhuje do § 179 ods. 1 písmeno a) doplniť do vecnej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať v prvom stupni, taktiež aj o príspevku športovému reprezentantovi navrhovaného zákona, a taktiež o povinnosti poberateľa príspevku vrátiť príspevok alebo jeho časť vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril. Uvedené je potrebné v nadväznosti na ustanovenia navrhovaného zákona. V zákone č. 595/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa taktiež navrhuje do § 179 ods. 1 písmeno e) doplniť do vecnej pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o vyplácaní príspevku športovému reprezentantovi. V zmysle novelizovaného zákona o sociálnom poistení sa navrhuje, aby štát poskytoval finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov, okrem doterajších nákladov aj na príspevok športovému reprezentantovi a na úhradu výdavkov spojených s jeho výplatou. Posledným bodom novely sa navrhuje zmeniť súčasné znenie v § 285 …

čl. I

čl. I bod 1 [§ 13 ods. 2 písm. a)] §
Navrhuje sa rozšíriť vecný rozsah dôchodkového poistenia o nový druh dôchodkovej dávky, a to o vyrovnávací príplatok, ktorý sa bude poskytovať poistencom po splnení podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Účelom poskytovania vyrovnávacieho príplatku je zmierniť rozdiely vzniknuté medzi starobným dôchodkom, ktorý by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia a úhrnom jeho starobného dôchodku priznaného z Českej republiky a starobného dôchodku priznaného zo Slovenskej republiky, ak tento poistenec získal dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia potrebnú na nárok na starobný dôchodok za existencie ČSFR. Tieto rozdiely vznikli najmä z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia po rozdelení ČSFR.

čl. I bod 2 [§ 15 ods. 1 písm. g)] §
Ohrození svedkovia a chránení svedkovia sú z dôvodu ohrozenia ich života a zdravia v súvislosti s podaním svedeckej výpovede dlhodobo často ukrývaní aj v zahraničí a podľa potreby aj pod zmenenou identitou. Osoby zaradené do programu ochrany svedka často nemôžu byť z objektívnych príčin zárobkovo činné a počas tohto obdobia nemajú možnosť byť dôchodkovo poistené. Poskytnutie svedectva týmito osobami môže byť v rámci trestného konania kľúčovým, pretože napomáha odhaľovať a usvedčovať páchateľov závažných trestných činov. Ide o celospoločensky prospešné konanie, preto má štát záujem na tom, aby tieto osoby boli v období, kedy sú zaradené do programu ochrany svedkov, pokryté dôchodkovým poistením ako tzv. poistenci štátu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje rozšíriť osobný rozsah povinného dôchodkového poistenia o ohrozených svedkov a chránených svedkov. Poistencom štátu z titulu ohrozeného alebo chráneného svedka môže byť len osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek. Poistné na dôchodkové poistenie bude za tieto …

čl. I bod 3 (§ 22 ods. 2) §
Navrhuje sa naviazať vznik, trvanie a zánik povinného dôchodkového poistenia ohrozeného a chráneného svedka na vyjadrenie orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci o schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tento orgán má vedomosť o tom, či sú naplnené podmienky vzniku, trvania a zániku povinného dôchodkového poistenia ohrozeného a chráneného svedka.

čl. I bod 4 (§ 60 ods. 9) §
Navrhuje sa vymedziť pojem „československé obdobie dôchodkového poistenia“ ako právnu kategóriu relevantnú na posudzovanie nároku na vyrovnávací príplatok, ako aj na určenie jeho sumy.

čl. I bod 5 (§ 69b, § 69c, § 69d) §
Navrhuje sa právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenia sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovania sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku, ktorý je v zásade analogický právnej úprave, ktorá bola prijatá v Českej republike. Dôvodom takéhoto prístupu je skutočnosť, že poistenci, ktorým sa navrhuje poskytovať vyrovnávací príplatok, získali dobu poistenia/zabezpečenia na účely dôchodkových nárokov podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 1993, t.j. za existencie ČSFR, a teda je opodstatnené a odôvodnené, aby podmienky poskytovania vyrovnávacieho príplatku boli rovnaké pre všetkých poistencov, ktorí boli občanmi bývalej ČSFR. Nárok na vyrovnávací príplatok sa navrhuje ustanoviť pre poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky a Českej republiky po splnení ustanovených podmienok, a to v sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a Slovenskej republiky. Teoretická (fiktívna) suma starobného dôchodku určovaná výlučne podľa …

čl. I bod 6 a 8 (§ 75 ods. 4 a § 77 ods. 5) §
Účelom minimálneho starobného dôchodku a minimálneho invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (minimálny dôchodok) je zabezpečiť poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, minimálny dôchodkový príjem na takej úrovni, aby sa ako jednotlivec (fyzická osoba) nedostal do stavu hmotnej núdze, ktorú by bolo potrebné riešiť prostredníctvom pomoci v hmotnej núdzi. Vzhľadom na to, že zvýšenie starobného dôchodku a invalidného dôchodku poberaného po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok zabezpečuje individuálny príjem jednotlivca, nie je odôvodnené, aby sa toto zvýšenie na minimálny dôchodok prenášalo na pozostalé osoby (vdova, vdovec a sirota). Z uvedeného dôvodu sa suma vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku bude určovať z dôchodku zomrelého bez jeho zvýšenia na minimálny dôchodok.

čl. I bod 7 (§ 75 ods. 5) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s bodom 7.

čl. I bod 9 (§ 81 ods. 7) §
V prípade súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok (napr. starobný dôchodok s vdovským dôchodkom), sa vypláca v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Jednou z podmienok pre posúdenie vzniku nároku na minimálny dôchodok je zistenie, či celkový dôchodkový príjem poistenca je nižší ako ustanovená hranica na priznanie minimálneho dôchodku. Za účelom zistenia celkového dôchodkového príjmu poberaného zo systému sociálneho poistenia je preto pri súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok potrebné v prvom rade porovnávať starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku bez zvýšenia na minimálny dôchodok s vdovským alebo vdoveckým dôchodkom. To znamená, že najprv sa vykoná súbeh dôchodkov, ktorým sa určí úhrnná suma dôchodkov, na ktorých výplatu má poistenec nárok a následne sa posúdi nárok na zvýšenie starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že pri súbehu skôr …

čl. I bod 10 (§ 82 ods. 1 a 8) §
Vyrovnávací príplatok, vychádzajúc z jeho účelu vyrovnávať (dorovnávať) starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky, ktorého suma zodpovedá dĺžke obdobia dôchodkového zabezpečenia získaného za obdobie trvania spoločného štátu (ČSFR), sa nebude zvyšovať (valorizovať). Valorizovať sa budú každoročne český starobný dôchodok a slovenský starobný dôchodok, ktorých úhrn sa bude porovnávať vždy 31. januára s fiktívnym starobným dôchodkom v sume určenej podľa predpisov Slovenskej republiky, ktorý sa bude tiež valorizovať, rovnako ako starobný dôchodok. Vyrovnávací príplatok bude dorovnávať vždy sumu valorizovaného českého a slovenského dôchodku.

čl. I bod 11 a 12 (§ 82 ods. 1 písm. a) a § 82 ods. 14) §
Zvýšenie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok patrí poberateľovi tejto dôchodkovej dávky len počas obdobia, pokým poistencov úhrnný dôchodkový príjem nepresiahol ustanovenú hranicu. Nárok na minimálny dôchodok prichádza do úvahy, ak starobný, resp. invalidný dôchodok vo vymeranej, zákonnej sume, do ktorej nepochybne patrí aj valorizácia, je nižší ako minimálny dôchodok. Preto je potrebné pri posudzovaní nároku na zvýšenie (valorizáciu) starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vychádzať zo sumy tejto dôchodkovej dávky pred jej zvýšením na minimálny dôchodok. Z tohto dôvodu sa zvýšenie na minimálny dôchodok nevalorizuje. Pred valorizáciou minimálneho dôchodku sa zvýšenie podľa § 82b z tohto dôchodku odpočíta. Po vykonaní valorizácie sa znovu posúdi nárok na minimálny dôchodok. Zvýšenie dôchodku (valorizácia) sa pripočíta k sume starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých suma bola určená na základe obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov a stáva sa ich súčasťou. Z uvedeného dôvodu sa musia v prvom rade tieto dôchodky valorizovať a až …

čl. I bod 13 (§ 82b) §
Navrhuje sa do zákona zaviesť nový inštitút, ktorým je minimálny dôchodok. Jeho účelom je garantovať poistencom, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia prevažne výkonom zárobkovej činnosti, po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkový príjem na takej úrovni, aby ich ako jednotlivcov ochránil pred stavom hmotnej núdze. Nárok na minimálny dôchodok budú mať len poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Vzhľadom na to, že zvýšenie starobného dôchodku a invalidného dôchodku poberaného po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok zabezpečuje individuálny príjem jednotlivca z jeho vlastného poistenia, nie je odôvodnené, aby sa toto zvýšenie na minimálny dôchodok vzťahovalo aj na pozostalostné dávky. Účelom minimálneho dôchodku nie je riešiť sociálnu situáciu pozostalých osôb. Poberateľom predčasného starobného dôchodku vznikne nárok na minimálny dôchodok najskôr po dovŕšení dôchodkového veku, kedy sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom. Nárok na minimálny dôchodok vznikne poistencovi, ktorí získal minimálne 30 (kvalifikovaných) rokov obdobia dôchodkového poistenia a úhrn jeho dôchodkových príjmov nepresiahne ustanovenú hranicu na priznanie minimálneho dôchodku. …

čl. I bod 14 (§ 112 ods. 11) §
Ak sa poistencovi vyplatí starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia, dávka výsluhového zabezpečenia alebo dôchodok z cudziny za obdobie, za ktoré sa vyplatil starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku, navrhuje sa, aby naviac vyplatená suma minimálneho dôchodku, ku ktorej došlo z dôvodu vyplatenia týchto dávok sa uhrádzala z bežnej splátky starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, a to odo dňa jeho zníženia. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že nemožno použiť ustanovenie § 112 ods. 9, keďže nejde o spätne priznané dávky sociálneho poistenia.

čl. I bod 15 (§ 117 ods. 9) §
Navrhuje sa vyplácať vyrovnávací príplatok spolu so starobným dôchodkom.

čl. I bod 16 a 17 (§128 ods. 5 a § 138 ods. 14) §
Vzhľadom na celospoločenský význam konania ohrozeného a chráneného svedka v trestnom konaní sa navrhuje, aby za neho štát platil poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v období, kedy z objektívnych príčin nemôže vykonávať zárobkovú činnosť. Vymeriavací základ na určenie sumy poistného pre tohto poistenca štátu sa navrhuje ustanoviť na 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Ak je tento svedok sporiteľom, bude štát platiť aj povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

čl. I bod 18 až 20 (§ 168a ods. 1 a § 168a ods. 2) §
Navrhuje sa riešiť financovanie nákladov na minimálny dôchodok a vyrovnávací príplatok zo štátneho rozpočtu.

čl. I bod 21 (§ 168b) §
Keďže sa navrhuje rozšíriť okruh tzv. poistencov štátu o ohrozených svedkov a chránených svedkov, je potrebné súčasne aj upraviť spôsob financovania poistného plateného štátom za tieto osoby. Za obdobie, počas ktorého sú tieto osoby zaradené do programu ochrany svedkov, znáša náklady do ich ekonomického osamostatnenia štát, prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Preto sa navrhuje, aby aj náklady na úhradu poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za tieto osoby boli financované z rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

čl. I bod 22 [§ 170 ods. 8] §
Legislatívnotechnická zmena v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky.

čl. I bod 23 [§ 233 ods. 5 písm. a)] §
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ministerstvo) je povinné každoročne opatrením ustanoviť valorizáciu dôchodkových dávok a uverejniť ho v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. októbra príslušného kalendárneho roka. V súčasnosti má Štatistický úrad Slovenskej republiky povinnosť oznámiť ministerstvu medziročný rast spotrebiteľských cien (infláciu) a medziročný rast priemernej mesačnej mzdy, čo sú makroekonomické ukazovatele potrebné na určenie valorizácie dôchodkových dávok, do 30. septembra. Vzhľadom na časový harmonogram prípravy opatrenia, ako aj samotného legislatívneho procesu, ktorým musí opatrenie prejsť, kým sa uverejní v Zbierke zákonov, je v súčasnosti v zákone ustanovená lehota na poskytovanie potrebných údajov Štatistickým úradom nedostatočná. Navrhuje sa preto, aby Štatistický úrad poskytoval informácie potrebné na určenie zvýšenia (valorizácie) dôchodkových dávok a úrazovej renty ministerstvu bezodkladne po zverejnení na svojom webovom sídle. Okrem toho sa navrhuje aj zosúladiť terminológiu používanú v ustanovení § 233 ods. 5 písm. a) s pojmami používanými v ustanoveniach § 82 a § 89 zákona o sociálnom poistení, t. j. ktoré …

čl. I bod 24 (§ 233 ods. 10) §
Navrhuje sa spresnenie spôsobu (formy) poskytovania informácií (údajov), ktoré na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovni poskytujú ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, Finančné riaditeľstvo a ministerstvo obrany. Zasielanie informácií (údajov) v elektronickej forme urýchli komunikáciu medzi Sociálnou poisťovňou a vyššie spomenutými orgánmi, ich útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Okruh subjektov, ktoré sú povinné oznamovať Sociálnej poisťovni údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia sa rozširuje o orgán príslušný na poskytovanie ochrany a pomoci. Tento orgán bude oznamovať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik poistenia ohrozeného a chráneného svedka.

čl. I bod 25 a 26 (§ 274 ods. 1 a §290 ods. 1) §
Účelom § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol recipovaný do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, bolo zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely, ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie, aj po účinnosti tejto novely. Tento krok je v súlade s princípom zachovania nadobudnutých práv ako súčasti princípu právnej istoty. Účinky tejto právnej normy sú fakticky obmedzené do roku 2023, kedy by malo byť prechodné ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. skonzumované a tým by sa stalo obsolentné. V kontexte samotného účelu citovaného ustanovenia v súlade s teóriou zachovania nadobudnutých práv, z ktorej vychádza sa javí stanovenie konca obdobia priznávania nadobudnutých práv ako nadbytočné a zo svojej podstaty mätúce. Keďže obdobie relevantnosti tohto ustanovenia je časovo obmedzené trvaním nárokov, ktoré vznikli pred 1.1.2000, zánikom posledného takéhoto nároku sa prechodné ustanovenia zakotvujúce jeho zachovanie stane obsolétnym. V súvislosti s vypustením časového obmedzenia zachovania nárokov z pracovných kategórií sa …

čl. I bod 27 (§ 293dj) §
Nárok na minimálny dôchodok poistenca, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku a výplatu invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku pred 1. júlom 2015, vzniká najskôr od tohto dňa. O nároku Sociálna poisťovňa rozhodne z úradnej moci bez žiadosti do 60 dní od zistenia rozhodujúcich skutočností. Za účelom ich zistenia Sociálna poisťovňa zašle určeným poberateľom uvedených dôchodkov písomnú výzvu na preukázanie skutočností rozhodujúcich na nárok na minimálny dôchodok (najmä sumu dôchodku vyplácaného z cudziny, dĺžku obdobia dôchodkového poistenia získaného v cudzine a pod.) najneskôr do 31. augusta 2015. Financovanie nákladov na minimálny dôchodok v sebe zahŕňa aj prvotné administratívne náklady spojené s konaním Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na minimálny dôchodok z úradnej povinnosti pre poberateľov starobných dôchodok a invalidných dôchodkov vyplácaných po dovŕšení dôchodkového veku. Navrhuje sa tieto jednorazové náklady v roku 2015 financovať zo štátneho rozpočtu, keďže už aj samotná výplata minimálneho dôchodku je financovaná zo štátneho rozpočtu.

čl. VII
Doplnením poznámky pod čiarou aj o zákon č. .../2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa umožní, aby sa úrazové poistenie vzťahovalo aj na osobu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Čl. I

bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s návrhom v novelizačnom bode 2 doplniť nový odsek 9, čím následne dôjde k prečíslovaniu pôvodných odsekov, na ktoré predmetné ustanovenie odkazuje.

bod 2 §
Navrhuje sa stanovenie minimálnej hranice percenta, ktorým sa určuje pevná suma zvýšenia jednotlivých druhov dôchodkov a tou je hodnota 3 %. Doplnením nového odseku sa pôvodné odseky prečíslujú.

bod 3 až 5
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s návrhom v novelizačnom bode 2 doplniť nový odsek 9, čím následne dôjde k prečíslovaniu pôvodných odsekov, na ktoré predmetné ustanovenie odkazuje. Čl. II Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. júnu 2016.

čl. II
Návrhom sa zabezpečuje súlad s čl. I novelizačným bodom 8, precizuje sa účel poskytnutia údajov a vo väzbe na čl. I novelizačný bod 9 sa zosúlaďuje termín na predloženie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne.

čl. III
V zákone o sociálnom poistení sa navrhuje odstrániť hranicu 12 rokov na účely platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom za fyzické osoby, ktoré nepracujú, nepoberajú niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok a v produktívnom veku sa starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku najdlhšie do 18 rokov veku, ktorým sa v produktívnom veku poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie alebo ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať túto v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne. Zámerom predloženého návrhu je na účely dôchodkového poistenia akceptovať starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú osobu v zásade počas celého obdobia, počas ktorého to zdravotný stav FO s ŤZP vyžaduje.

čl. IV (Zákon o sociálnom poistení)

čl. IV, bodu 1 (§ 1) §
V súvislosti so zavedením novej pôsobnosti - výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa rozširuje predmet a pôsobnosť zákona o sociálnom poistení.

čl. IV, bodom 2 a 3 (§ 26 ods. 4) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. IV, bodu 4 (§ 142 ods. 1 druhá veta) §
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje rozpor súčasného znenia § 142 ods. 1 druhej vety s § 149 ods. 8 a napĺňa sa pôvodný účel zavedenia právnej úpravy § 142 ods. 1 druhej vety, podľa ktorého zaplatením pohľadávky sa dlžné sumy na poistnom majú považovať za zaplatené na účely nároku na dávky sociálneho poistenia. Pri postúpení pohľadávky v súlade s § 149 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa postupuje pohľadávku za úhradu. Uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenie pohľadávky Sociálnej poisťovni pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne, zaniká právo Sociálnej poisťovne s ňou nakladať a zároveň zaniká povinnosť dlžníka splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni. Z tohto dôvodu zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky musí mať rovnaké právne účinky ako zaplatenie dlžného poistného Sociálnej poisťovni na účely splnenia podmienky zaplatenia poistného na nárok na dávky sociálneho poistenia.

čl. IV, bodu 5 (§ 148 ods. 1) §
Po zavedení výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávky Sociálnou poisťovňou sa v prípade, že táto nebude môcť uplatniť žiaden zo spôsobov vymáhania pohľadávok vlastným exekučným konaním (osobitným spôsobom vymáhania pohľadávok – správnym výkonom, zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky z účtu ani zrážkami z dávok), bude Sociálna poisťovňa vymáhať túto pohľadávku v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku a to bezodkladne od momentu ako sa dozvie, že vymáhanie prostriedkami, ktoré má k dispozícii je, alebo by bolo neúčinné.

čl. IV, bodu 6 (§ 148 ods. 4) §
Z dôvodu zavedenia zásady, v zmysle ktorej sa pohľadávky Sociálnej poisťovne môžu vymáhať podľa osobitných predpisov až po zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok niektorým zo spôsobov určeným zákonom o sociálnom poistení z taxatívne vymedzených dôvodov v § 225e návrhu novely, sa navrhuje zosúladiť znenie tohto ustanovenia s § 179 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení z dôvodu jednoznačnosti určenia pohľadávky, ktorej vymáhanie možno previesť.

čl. IV, bodu 7 (§ 149 ods. 2 písm. b/) §
Navrhuje sa upraviť tak, aby podmienky v ňom stanovené neplatili na možnosť postúpenia pohľadávok voči fyzickej alebo voči právnickej osobe, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz. Dôvodom je, že do konkurzu môžu byť prihlásené pohľadávky, ktoré sú predpísané rozhodnutím, ale od jeho právoplatnosti uplynul menej ako jeden rok alebo neboli predpísané rozhodnutím vôbec.

čl. IV, bodu 8 (§ 150 ods. 1 písm. c/) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou pojmov.

čl. IV, bodom 9 až 12 (§ 178 a 179) §
Vecná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne sa v dôsledku zavedenia konania vo veciach vymáhania pohľadávok dopĺňa o 1. rozhodovanie vo veciach vymáhania pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje ústredie, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávky garančného poistenia a dávky v nezamestnanosti a 2. vymáhanie pohľadávok na nemocenských dávkach, úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, o ktorých rozhoduje ústredie, dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti, na sociálnom dôchodku, na pohľadávkach na poistnom a na povinnom príspevku na starobné dôchodkové sporenie, na pokute, na penále a pohľadávkach na náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok, úrazových dávok okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, …

čl. IV, bodu 13 (§ 224 a 225) §
Rozširuje sa právna úprava správneho výkonu rozhodnutia Sociálnou poisťovňou zrážkami z dávok v prípade preplatku na dávkach sociálneho poistenia. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhovanou právnou úpravou rozširuje okruh dávok, na ktoré sa táto právna úprava vzťahuje. Navrhuje sa, aby sa vzťahovala na všetky dávky sociálneho poistenia s tým, že tento postup možno uskutočniť len na dávku toho istého druhu sociálneho poistenia t. j. napr. v prípade pohľadávky na dávke v nezamestnanosti – je možné postihnúť týmto spôsobom vymáhania len dávku v nezamestnanosti. Novo sa navrhuje vymáhanie pohľadávky vzniknutej preplatkom na príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a príspevku športovému reprezentantovi Sociálnou poisťovňou zrážkami z vyplácanej dôchodkovej dávky. Zákonom sa ustanovuje povinnosť oznámiť začatie vymáhania účastníkovi konania. Vzhľadom na to, že ide o špeciálnu právnu úpravu, uplatňuje sa vo vzťahu k iným spôsobom vymáhania pohľadávok prednostne. Právna úprava lehoty, do ktorej možno rozhodnutie vykonať týmto spôsobom sa nepreberá z dôvodu, že …

čl. IV, bodu 14 §
Štvrtá časť zákona o sociálnom poistení, Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok § 225a Z dôvodu špecifík, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie nástrojov v rámci konania o vymáhaní pohľadávok vo všeobecnosti a ktoré spočívajú napr. v doručovaní, osobitných postupoch alebo osobitných inštitútoch (upovedomenie, prikázanie) v porovnaní s bežným konaním je potrebné zaviesť do zákona o sociálnom poistení osobitnú právnu úpravu konania vo veciach vymáhania pohľadávok. Na konanie sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti zákona o sociálnom poistení s výnimkou obnovy konania a s výnimkami ustanovenými v štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Pri jednotlivých spôsoboch vymáhania pohľadávok je konanie upravené osobitne vzhľadom na odlišnosti jednotlivých konaní pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy, pri vymáhaní pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu alebo pri vymáhaní pohľadávok zrážkami z dávok. Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína vydaním rozhodnutia o začatí vymáhania pohľadávok. Ide o administratívne rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje, nezakladá práva ani povinnosti účastníkovi konania. Rozhodnutie možno vyhotoviť s rovnocenným účinkom v …

čl. IV, bodu 15 (§ 226a) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. IV, bodu 16 (§ 236) §
Navrhuje sa vypustiť odsek 2 z § 236 zákona o sociálnom poistení nakoľko zavedením právnej úpravy výkonu rozhodnutia vymáhaním pohľadávok Sociálnou poisťovňou stráca opodstatnenie.

čl. IV, bodu 17 (§ 239) §
Z dôvodu zavedenia možnosti uložiť zamestnávateľovi alebo banke sankciu v prípade, že nesplní povinnosť určenú v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok, je potrebné doplniť tento dôvod do príslušnej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení.

čl. IV, bodu 18 (§ 240) §
Po nadobudnutí účinnosti predloženej novely Exekučného poriadku bude jediným miestom zaplatenia dlhu s následkami splatenia dlhu exekútor. To znamená, že len týmto spôsobom bude môcť prísť k vyrovnaniu dlhu (v porovnaní so súčasnosťou, kedy dlžník môže zaplatiť priamo Sociálnej poisťovni). Z uvedeného dôvodu je potrebné doplniť znenie § 240 zákona o sociálnom poistení o túto skutočnosť rozhodujúcu na určenie penále.

čl. I (§ 53) §
Z dôvodu zlepšenia sociálnej a najmä finančnej situácie rodín s deťmi sa navrhuje zvýšiť materské zo súčasných 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 %. Cieľom vládneho návrhu je prispieť k ďalšej podpore rodičov detí, ktorí pred narodením dieťaťa, resp. pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti vykonávali zárobkovú činnosť a boli nemocensky poistení. Vplyvom predmetného opatrenia budú mať osoby poberajúce materské nárok na približne 100 % čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku na materské. Výška materského sa od 1. mája 2017 upraví aj tým poistencom, ktorí začali poberať materské pred 1. májom 2017 a poberajú ho aj po 30. apríli 2017.

čl. I

čl. I bod 1 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 2.

čl. I bod 2 §
Zavádza sa možnosť oboch poistencov prerozdeliť si obdobie čerpania ošetrovného, ktoré je dnes ohraničené desiatimi dňami. Predpokladom tohto prerozdelenia bude písomná dohoda, ktorá sa bude pochopiteľne predkladať Sociálnej poisťovni. Vzhľadom k tomu, že maximálne obdobie desiatich dní ostáva nedotknuté, prerozdelenie si nevyžiada zvýšenie prostriedkov na ošetrovné zo strany Sociálnej poisťovne.

čl. VI (Zákon o sociálnom poistení)
Upravuje sa lehota pre Sociálnu poisťovňu na vydanie písomného súhlasu so zápisom v Obchodnom registri pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným a v súvislosti s výmazom z obchodného registra.

čl. LIII

čl. LIII bod 1 a 2 §
Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Kandidát na člena dozornej rady a kandidát na riaditeľ pobočky poskytne iba údaje potrebné na vydanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 69c.

čl. II

čl. II bod 1 až 6 §

čl. II § 15 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 2, § 22 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 1 písm §
V praxi nastáva situácia, že osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne fyzická osoba poskytuje aj takej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napr. nepožiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V súčasnosti úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevedú evidenciu takýchto osôb. Ide o porovnateľnú skupinu s osobami, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku a nemajú nárok na rodičovský príspevok. Tieto sú povinné podať prihlášku na dôchodkové poistenie, inak sa o nich Sociálna poisťovňa nedozvie. Z uvedeného dôvodu sa aj osobnému asistentovi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez peňažného príspevku na osobnú asistenciu navrhuje uložiť rovnaké povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistenie takémuto osobnému asistentovi vznikne odo dňa prihlásenia sa (od dátumu, ktorý uvedie na prihláške podanej v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu osobného asistenta), prihlásiť sa môže aj spätne, ale najskôr od začatia výkonu …

čl. I

čl. I bod 1 §
(§ 4 ods. 1) V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení do príjmu 200 eur mesačne aj pre dôchodcov - dohodárov, bola od 1. júla 2018 prijatá právna úprava, ktorá založila v zákone č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potrebné zásady. K najväčšej zmene z tohto dôvodu dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od súčasnosti, si budú môcť privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, až kým úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur. V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vykonať zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, aby pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.

čl. I bod 2 a 4 §
(§ 4 ods. 2 a § 7 ods. 3 a 4) Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhujú vypustiť ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.

čl. I bod 3, 43, 55, 81, 82, 84 a 85 §
(§ 4 ods. 5, § 138a, § 147b ods. 4 a 5, § 227a ods. 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4 a § 227b) V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5. V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením …

čl. I bod 5 a 46 §
[§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4, § 108 ods. 3 a § 139a] Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

čl. I bod 6 §
[§ 19 ods. 3 písm. b)] Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.

čl. I bod 7 až 9 §
(§ 20 ods. 1 a 2) Z dôvodu, že sa navrhuje, aby dohodár s OOP bol dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. V zmysle uvedeného sa navrhujú úpravy v týchto ustanoveniach.

čl. I bod 10 §
[§ 20 ods. 3 písm. a)] Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.

čl. I bod 11 §
(§ 20 ods. 5) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.

čl. I bod 12, 14 a 40 §
[§ 21 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. a) a § 138 ods. 3] Navrhuje sa zosúladenie s postupmi ustanovenými daňovým poriadkom v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. V § 21 ods. 2 ide tiež o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

čl. I bod 13, 28, 50 a 101 §
[§ 21 ods. 3, § 78 ods. 2, § 142 ods. 6, § 233 ods. 6 písm. c)] V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

čl. I bod 15 §
(§ 31a) Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .

čl. I bod 16 §
[§ 49 ods. 2 písm. d)] Navrhuje sa spresnenie a zjednoznačnenie textu tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje jednu z podmienok nároku na materské pre otca. Jeho účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom.

čl. I bod 17 §
(§ 54 ods. 10) Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.

čl. I bod 18, 29 a 35 §
[§ 55 ods. 3, § 78 ods. 3 a § 108 ods. 8] Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania. Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.

čl. I bod 19 §
(§ 57 ods. 4) Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyňa nemá vymeriavací základ nie len z dôvodu poberania materského alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúcim na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu …

čl. I bod 20 a 23 §
(§ 60 ods. 1 a § 66 ods. 7) Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné.

čl. I bod 21 §
(§ 60 ods. 5) Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 22 §
(§ 60 ods. 6) Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s posudzovaním obdobia dôchodkového poistenia zamestnancov s OOP.

čl. I bod 24 §
(§ 67 ods. 4) Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká.

čl. I bod 25 §
(§ 67 ods. 5) Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 26 §
(§ 67 ods. 6) Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami vykonanými v § 227a a v § 139c.

čl. I bod 27 a 30 §
(§ 73 ods. 5 a 6 a § 78a) Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 31 §
(§ 84 ods. 1) Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

čl. I bod 32 až 34 §
[§ 84 ods. 5 písm. a), § 84 ods. 5 písm. b) a § 108 ods. 2] Legislatívno–technické zmeny.

čl. I bod 36 §
(§ 128 ods. 4) Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.

čl. I bod 37 §
(§ 128 ods. 12) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, …

čl. I bod 38 §
(§ 138 ods. 1) Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).

čl. I bod 39, 41 a 42 §
(§ 138 ods. 2, 5 až 14) Navrhuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zosúladiť s potrebami ročného zúčtovania. Okruh príjmov, z ktorých sa určuje vymeriavací základ. ako aj spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, zostávajú nezmenené. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na platenie preddavkov, sa rovnako ako v súčasnosti, od 1. júla kalendárneho roka použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok až do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na vykonanie ročného zúčtovania sa použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za kalendárny rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva. Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu zamestnávateľa s tým, že sa zachováva zásada, podľa ktorej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnávateľom je vymeriavací základ jeho zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či sa poistné platí preddavkovo. Súčasne sa vecne zachováva aktuálna právna úprava, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného …

čl. I bod 44, 45, 47 a 51 §
(§ 139 ods. 1 a 3, § 139b a § 143 ods. 1) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. . Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem …

čl. I bod 48 §
(§ 140) S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa navrhuje vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka. Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné …

čl. I bod 49 §
(§ 142 ods. 2 a 3) Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa navrhuje, platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom, zastaviť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.

čl. I bod 52 §
(§ 144 ods. 2) Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou § 139c.

čl. I bod 53 §
(§ 145) Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu. Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa navrhuje zavedenie hraničnej sumy na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu. Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi. Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi. Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

čl. I bod 54 §
(§ 146 ods. 3) Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 55 §
(§ 147a až § 147e - všeobecne) Navrhujú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia. Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami - dohodármi.

čl. I bod 55, 65 a 90 §
[§ 147a, § 194 ods. 5 a § 231 ods. 1 písm. f)] Navrhuje sa, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania. Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania. V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky …

čl. I bod 55 §
(§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 10) Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku. Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených …

čl. I bod 55, 63, 67, 70 a 71 §
(§ 147c, § 147d, § 147e, § 184 ods. 8, § 212 ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218a) Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk. Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania). Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby …

čl. I bod 56 §
[§ 151 ods. 2 písm. c)] Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 57 §
(§ 152a) Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa doplniť rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.

čl. I bod 58, 91 až 93 a 98 §
[§ 170 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. p), § 231 ods. 2, § 231 ods. 3 a § 232a] V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera. V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické …

čl. I bod 59 §
(§ 170 ods. 8) Ustanovenie § 170 ods. 8 rieši za účelom uznania odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia poskytovanie údajov Ministerstvu vnútra SR, ktoré sú potrebné na overenie údajov na preukázanie splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené živnostenským zákonom, podľa ktorého sa odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Navrhovaným doplnením § 170 ods. 8 by malo dôjsť k úprave prípadov, keď sa fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie rozhodne vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou v týchto štátoch a potrebuje v nich preukázať, že na území Slovenskej republiky vykonávala prax v týchto činnostiach. Osvedčenie o tejto praxi vydáva živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad. Sociálna poisťovňa bude okresnému úradu v sídle kraja poskytovať požadované údaje v rozsahu, v ktorom ich eviduje vo svojom informačnom systéme v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia.

čl. I bod 60 §
(§ 170 ods. 10) Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 61 §
(§ 172 ods. 5) Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci, rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237 nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním. V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania. V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.

čl. I bod 62 §
[§ 178 ods. 1 písm. a) dvadsiaty bod] V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje zveriť pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.

čl. I bod 64 §
(§ 193 ods. 3) Legislatívno-technická zmena za účelom zosúladenia s pojmom použitým v § 195.

čl. I bod 66 §
(§ 196 ods. 7) Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 68 §
(§ 212 ods. 10) Navrhuje sa vypustiť z dôvodu neaktuálnosti.

čl. I bod 69 §
(§ 214 ods. 2) Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.

čl. I bod 72 §
(§ 222 ods. 4) Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa navrhuje doplniť o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..

čl. I bod 73 §
(§ 223a) Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.

čl. I bod 74, 77, 79 a 83 §
[§ 226 ods. 1 písm. e) a o), § 226 ods. 5 a § 227a ods. 2 písm. c)] Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa viedla evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa …

čl. I bod 75 §
[§ 226 ods. 1 písm. f)] Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.

čl. I bod 76, 78, 79, 96, 102 a 103 §
[§ 226 ods. 1 písm. n), § 226 ods. 5, § 232 ods. 2 písm. c) a § 235 ods. 2] V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou. Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.

čl. I bod 80 §
(§ 227) Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 86 a 87 §
[§ 231 ods. 1 písm. b)] Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.

čl. I bod 88 §
[§ 231 ods. 1 písm. b)] Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 89 §
[§ 231 ods. 1 písm. d)] Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné. Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa navrhuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.

čl. I bod 95 §
[§ 232 ods. 2 písm. a)] Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 94 §
(§ 231 ods. 5) Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia so zmenami, ktoré boli vykonané v definícii zamestnávateľa v predchádzajúcom období.

čl. I bod 97 §
[§ 232 ods. 2 písmeno e)] Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.

čl. I bod 99 §
(§ 233 ods. 3) V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť ustanovených kontrolných orgánov voči Sociálnej povinnosti na všetky skutočnosti (nie len výsledky vyšetrovaných pracovných úrazov), ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia.

čl. I bod 100 §
[§ 233 ods. 6 písm. a)] V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.

čl. I bod 104 a 106 §
(§ 239 a § 241 ods. 1) Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 142.

čl. I bod 105 §
(§ 240 ods. 1) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa navrhuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].

čl. I bod 107 §
(§ 242 ods. 4) Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa navrhuje viazať ju na pracovné dni.

čl. I bod 108 až 110 §
[§ 244 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a § 245 ods. 5 písm. c)] Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne. Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vypustiť aj písmeno c) v § 245 ods. 5.

čl. I bod 111 §
(§ 293ed) V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2020 a poistenie im k tomuto dňu trvá. (§ 293ee) V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v bode58 navrhuje vypustiť v § 145 odsek 2, t.j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi. Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie …

Čl. I

bod 1 §
Navrhuje sa rozšíriť okruh prijímateľov materského aj na poistenkyne, ktoré majú ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie.

bod 2 §
Predlžuje sa doba vyplácania materského z pôvodných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 162 týždňov od vzniku nároku na materské.

bod 3 §
Vypustenie odsekov, ktoré vzhľadom na predĺženie doby vyplácania materského strácajú význam.

bod 4 §
Úprava obdobia vyplácania materského aj pre poistenkyne, ktorá porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú.

bod 5 §
Úprava vyplácania materského pre iných poistencov tak, aby platili nové podmienky aj pre túto skupinu prijímateľov materského.

bod 6 §
Zmena číslovania v súvislosti s vypustením odsekov.

bod 7 §
Zmena výšky materského pre poistenkyne, ktoré boli za posledné 2 roky minimálne 270 dní nemocensky poistené na 90 % denného vymeriavacieho základu. Ak poistenkyňa nespĺňa uvedenú podmienku, ale má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, tak výška materského sa stanovuje na 90 % z minimálnej mzdy. Čl. II Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2019.

čl. VI
(zákon č. 461/2003 Z. z.)

čl. VI bod 1 až 3 §
Predmetom právnej úpravy uvedenej v čl. IV je novelizácia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Doplnené ustanovenia upravujú vylúčenie nároku na výplatu nemocenských dávok (nemocenské, ošetrovné a materské) počas obdobia, v ktorom sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky pre dočasnú pracovnú neschopnosť nemôže vykonávať svoju funkciu, ak mu za toto obdobie, patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa príslušných ustanovení čl. I. Cieľom tejto právnej úpravy je vylúčiť súbežné poberanie náhrad na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí, ktoré však nepredstavujú príjem za vykonanú prácu (v tomto prípade nie je možné uplatniť vylúčenie súbehu nároku na nemocenskú dávku a príjmu podľa § 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení) a uvedených nemocenských dávok, ktoré predstavujú náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, ošetrovania blízkej osoby a zabezpečovania starostlivosti o dieťa.

čl. I., bodu 1 §
Navrhuje sa zníženie potrebného počtu rokov československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania vyrovnávacieho príplatku s cieľom rozšírenia skupiny potenciálnych príjemcov vyrovnávacieho príplatku.

čl. I., bodu 2 §
Ak bola žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príplatku podaná do 28. februára 2019 a nebolo o nej do tohto termínu právoplatne rozhodnuté, posúdi sa na základe ustanovení účinných od 1. marca 2019.

čl. V
(zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení )

čl. V bod 1, 2 a 6 §
V súvislosti s úpravou výkonu detencie v čl. I je nevyhnutné upraviť prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca a povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak v čase trvania zárobkovej činnosti bol umiestnený v detenčnom ústave. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. S úpravou prerušenia poistenia súvisí aj úprava povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Aj zamestnávateľ bude povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu výkonu detencie do ôsmich dní od tohto prerušenia.

čl. V bod 3, 4 a 7 §
Navrhuje sa poukazovať dávky sociálneho poistenia fyzickým osobám umiestneným vo výkone detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Vychádza sa pritom zo špecifického postavenia tejto skupiny fyzických osôb (napr. s ohľadom na viaceré obmedzenia základných práv a slobôd), ktoré je obdobné ako postavenie fyzických osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody a vo výkone väzby. Vzhľadom na viaceré obmedzenia základných práv a slobôd umiestnených sa navrhuje spôsob podávania žiadosti o dávku sociálneho poistenia prostredníctvom detenčného ústavu v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla ústavu. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje povinnosť detenčného ústavu elektronicky poskytovať súčinnosť Sociálnej poisťovni pri výkone sociálneho poistenia.

čl. V bod 5 §
Uvedená zmena sa navrhuje v súvislosti so zmenou zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej fyzická osoba vo výkone detencie nie je považovaná za osobu v hmotnej núdzi.

čl. III
Navrhovaná úprava zabezpečuje garanciu poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Oprávnená osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo poistenec štátu z iného dôvodu. Štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity.

čl. II

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa rozšíriť zoznam nákladov, na ktoré môže škola využiť príspevok pre deti zo SZP o zabezpečenie chýbajúcich pomôcok pre žiakov nad rámec dotácie na školské potreby poskytnutých podľa osobitného predpisu. Opatrenie je reakciou na nerozvíjanie potenciálu žiakov len z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov v domácnosti. Príkladom sú talentovaní športovci a športovkyne, ktorým chýbajú prostriedky na športové náčinie, alebo talentovaní študenti a študentky umeleckých škôl, ktorí si nemôžu dovoliť hudobný nástroj, alebo iné umelecké nástroje.

čl. II bod 2 §
Ide o úpravu súvisiacu so zavedením povinnej prítomnosti asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga v základnej škole na každých 50 žiakov zo SZP. Účelom opatrenia je zvýšiť počet asistentov a asistentiek na školách a zabezpečiť tak skvalitnenie vyučovacieho procesu. V tejto súvislosti predkladateľ počíta so zvýšením rozpočtu určeného na príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z doterajších 150 eur na žiaka, na najmenej 244 eur na žiaka, aby bola škola schopná z tohto príspevku pokryť osobné náklady na asistenta učiteľa alebo sociálneho pedagóga, alebo asistentov učiteľa a/alebo sociálnych pedagógov, keďže zákon predpokladá, že niektorým školám vznikne povinnosť zamestnávať viacerých asistentov či asistentky. Toto zvýšenie je v súlade s akčným plánom Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorý schválila vláda SR dňa 27. júna 2018.

čl. XII (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpis

čl. XII § 171 ods. 3 §
Predmetným novelizovaným ustanovením dochádza na podklade zásadnej pripomienky Sociálnej poisťovne k vykonaniu zmien v citovanom zákona v nadväznosti na zmeny vykonávané v § 105b ods. 1 Obchodného zákonníka (pozri bližšie odôvodnenie k čl. I, bod. 20.).

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa upraviť percentuálny podiel určenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, a to pre deficity imunity komplementového systému s absenciou, znížením alebo poruchou funkcie jednotlivých komplementových komponentov a podstatným poklesom celkovej výkonnosti organizmu a to z doterajších 20%-30% na 45% - 50%.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa upraviť percentuálny podiel určenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, a to pre kombinované poruchy imunity sprevádzané dlhotrvajúcimi alebo recidivujúcimi infekčnými prejavmi s podstatným znížením celkovej výkonnosti organizmu a to z doterajších 20%-30% na 60% - 80%.

čl. I bod 3 §
Navrhuje sa upraviť percentuálny podiel určenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, a to pre ťažké imunodeficitné stavy s rozsiahlymi a opakovanými alebo aktívnymi infekčnými komplikáciami vzdorujúcimi liečbe, s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu a to z doterajších 70%-80% na 80% - 90%.

čl. I
(zákon č. 461/2003 Z. z.)

čl. I bod 1 (§ 19 ods. 2) §
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s prerušením povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby reflektujúca na navrhované zavedenie ošetrovania z dôvodu osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby podľa návrhu novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 2 (§ 26 ods. 3, 4) §
V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „tzv. krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6, a to z 10 na 14 dní, sa navrhuje primerane upraviť deň, od ktorého sa zamestnancovi a samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje poistenie, a to od 15. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti. Navrhovaná právna úprava reflektuje na zavedenie ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti ako nového dôvodu na prerušenie povinného poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby. Keďže princíp platnej právnej úpravy sleduje výkon ošetrovania osobitne na poistenca a v prípade zamestnanca aj osobitne na právny vzťah, zamestnávateľ na účely prerušenia poistenia sčíta všetky obdobia ospravedlnenia neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu toho istého ošetrovania (a to bez ohľadu na nárok na ošetrovné a na jeho výplatu) a oznámi prerušenie poistenia zamestnanca, ak ošetrovanie trvá spolu práve 91 dní. U samostatne zárobkovo činnej osoby sa, rovnako ako u zamestnanca, sčítavajú obdobia vykonávania toho istého ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti bez ohľadu na nárok na …

čl. I bod 3 (§ 26 nový odsek 5) §
Navrhuje sa ustanoviť zásada, v zmysle ktorej sa povinné poistenie preruší vyčerpaním zákonom určeného obdobia (napr. 14 dní potreby ošetrovania) v rámci sociálnej udalosti, z dôvodu ktorej dôjde k prerušeniu najneskôr. Napr. v prípade, ak počas dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne poistencovi potreba krátkodobého ošetrovania v období viac ako 14 dní, povinné poistenie sa preruší až uplynutím 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, ak nastane po dni, v ktorom by sa poistenie prerušilo z dôvodu uplynutia 14. dňa potreby ošetrovania. Ide o riešenie v prospech poistenca.

čl. I bod 4 [§ 39 ods. 1 písmeno a)] §
Navrhuje sa zaviesť nová kategória dávky ošetrovné, tzv. „dlhodobé ošetrovné“, pre poistencov, ktorí budú ošetrovať inú fyzickú osobu z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prípadoch, kedy na základe zhoršenia zdravotného stavu došlo k hospitalizácii. „Dlhodobé ošetrovné“ bude poskytované na ošetrovanie príbuznej osoby po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti a v prípadoch, v ktorých je vhodné zabezpečiť dôstojnú rodinnú starostlivosť o nevyliečiteľne choré osoby v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia. Uvedený návrh má vytvoriť adekvátny časový priestor na poskytovanie domácej osobnej starostlivosti podľa návrhu novely zákona č. 576/2004 Z. z., počas ktorého bude poistenec zabezpečený „dlhodobým ošetrovným“, ktoré má kompenzovať dočasnú stratu jeho príjmu. Navrhuje sa rozšírenie okruhu osôb (príbuzných), pri ktorých ošetrovaní inou fyzickou osobou môže vzniknúť nemocensky poisteným osobám nárok na ošetrovné. Rozšírený okruh reflektuje potrebu zabezpečenia širšieho spektra poistencov pre účely ošetrovania počas dlhšieho obdobia, keďže indikovaná domáca starostlivosť bude náročnejšia nielen z časového hľadiska, ale aj z hľadiska osobitných potrieb …

čl. I bod 5 (§ 39 ods. 4) §
Z dôvodu náročnosti poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby sa navrhuje, aby „dlhodobé ošetrovné“ v tom istom prípade mohlo čerpať viacero poistencov. Za ten istý deň však ošetrovné patrí len jednému z nich. Poistenec môže opätovne prevziať ošetrovanie príbuznej osoby najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia. Podmienka 30 dní nemusí byť splnená v prípadoch, kedy poistenec nemôže vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav pokračovať v ošetrovaní. Zároveň sa navrhuje, aby sa podmienky nároku na „dlhodobé ošetrovné“ (osobitné ako aj všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku), predovšetkým v prípadoch, v ktorých sa poistenec pri ošetrovaní v tom istom prípade (jedna diagnóza) strieda s inými poistencami, pri opätovnom prevzatí ošetrovania poistencom posudzovali ku dňu prvého prevzatia ošetrovania. V období, v ktorom celodenné osobné ošetrovanie nebude vykonávané poistencom, bude poistencovi výplata ošetrovného zastavená a na základe opätovného prevzatia ošetrovania sa mu opäť uvoľní. V zmysle uvedeného bude výška „dlhodobého ošetrovného“ v tom istom prípade určená z rovnakého denného vymeriavacieho základu, …

čl. I bod 6 (§ 42) §
Navrhuje sa maximálna dĺžka trvania nároku na „dlhodobé ošetrovné“, a to v rozsahu 90 dní od vzniku nároku na výplatu. Navrhuje sa, aby nárok na „dlhodobé ošetrovné“ zanikol najneskôr uplynutím deväťdesiateho dňa vyplácania „dlhodobého ošetrovného“, pričom do lehoty deväťdesiat dní sa úhrnne započítavajú všetky dni výplaty „dlhodobého ošetrovného“ všetkým poistencom, ktorí vykonávajú ošetrovanie tej istej ošetrovanej osoby v tom istom prípade. To znamená, že ošetrovné sa všetkým poistencom dohromady, v tom istom prípade vypláca najdlhšie po dobu 90 dní. Zároveň, zohľadňujúc súčasné potreby vyplývajúce z aplikačnej praxe, sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania „krátkodobého ošetrovného“, a to z 10 na 14 dní. Vzhľadom na neexistenciu súvisiaceho prechodného ustanovenia sa nárok na „krátkodobé ošetrovné“, ktorý trvá ku dňu 31. decembra 2020, predlžuje v súlade s navrhovanou právnou úpravou najviac na 14 dní.

čl. I bod 7 (§ 43 ods. 2) §
Obdobne ako pri „krátkodobom ošetrovnom“ sa navrhuje, aby aj „dlhodobé ošetrovné“ bolo vyplácané za to isté obdobie len raz a len jednej oprávnenej osobe, ktorá v tom čase zabezpečuje domácu starostlivosť. „Dlhodobé ošetrovné“, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania toho istého chorého príbuzného, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto „dlhodobého ošetrovného“ v tomto období navrhuje vyplatiť v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní, t.j. nárok na výplatu „dlhodobého ošetrovného“ za ošetrovanie toho istého príbuzného v „sledovanom“ období 12 mesiacov bude môcť trvať v úhrne najviac 90 dní. V zmysle navrhovaného by sa po uplynutí 12 mesiacov, v prípadoch pokračovania poskytovania domácej starostlivosti, ak nárok na „dlhodobé ošetrovné“, ktorý vznikol z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tohto príbuzného naďalej trvá, mal nárok na výplatu obnoviť (resp. by mal vzniknúť, ak vznikol prvý krát); obnovením nároku na výplatu v takomto prípade začne plynúť nové 12-mesačné „sledované“ obdobie. Zároveň sa navrhuje vzájomne …

čl. I bod 8 § 54 ods. 9 a § 57 ods. 1 písm. c) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 3.

čl. I bod 9, 13 a 14 [§ 54 ods. 10 písm. a) štvrtý bod, § 140 ods. 1 písm. c) a §
V súvislosti so zavedením „dlhodobého ošetrovného“ sa navrhuje v období po zavedení ročného zúčtovania v sociálnom poistení reflektovať na platnú právnu úpravu, a to vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky nemocenského poistenia aj obdobie, počas ktorého zamestnanec vykonáva ošetrovanie z dôvodu potreby poskytovania domácej osobnej starostlivosti, avšak najdlhšie v rozsahu 90 dní. Zamestnanec za toto obdobie totiž nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Zároveň sa v súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6 z 10 na 14 dní navrhuje zodpovedajúco predĺžiť obdobie vylúčené z rozhodujúceho obdobia. Súčasne sa navrhuje v súvislosti so zavedením ošetrovania z dôvodu domácej osobnej starostlivosti rozšíriť právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj o obdobie, počas ktorého vykonáva ošetrovanie z dôvodu domácej osobnej starostlivosti, najdlhšie v rozsahu 90 dní. V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6 z 10 na 14 dní, sa …

čl. I bod 10 (§ 82b ods. 4) §
V záujme zabezpečenia vyplatenia zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku v zmysle nedávno prijatých legislatívnych zmien v zákonných lehotách sa navrhuje zmena parametrov tzv. kvalifikovaného obdobia posudzovaného na účely získania nároku na minimálny dôchodok.

čl. I bod 11 a 12 [§ 140 ods. 1 písm. b) a § 140 ods. 1 písm. c)] §
V súvislosti s predĺžením obdobia poskytovania „krátkodobého ošetrovného“ uvedenom v bode 6, a to z 10 na 14 dní, sa navrhuje pred zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení primerane upraviť obdobie, do ktorého zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a to do 14. dňa potreby tzv. krátkodobého ošetrovania alebo starostlivosti. V právnej úprave vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sa vo vzťahu k navrhovanému zavedeniu „dlhodobého ošetrovného“ navrhuje zachovať princíp platnej právnej úpravy, v zmysle ktorého sa vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie bude vzťahovať aj na obdobie, počas ktorého poistenec bude ošetrovať inú fyzickú osobu z dôvodu domácej starostlivosti, najdlhšie v rozsahu 90 dní.

čl. I bod 15 (§ 293em) §
Návrhom prechodného ustanovenia sa predlžujú účinky predchádzajúcej právnej úpravy prerušenia povinného poistenia a vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie na prípady, v ktorých nárok na dávku v trvaní 10 dní zanikol najneskôr 31. decembra 2020. V prípade absencie navrhovaného prechodného ustanovenia by zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba museli oznámiť vznik prerušenia povinného poistenia podľa zákona účinného pred 1. januárom 2021 a znovu plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k prerušeniu poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2021. Vzhľadom na nadväznosť prerušenia poistenia na vylúčenie povinnosti platiť poistné a na aplikáciu jednej zásady v súvisiacich situáciách sa účinky predchádzajúcej právnej úpravy navrhujú predĺžiť aj vo vzťahu k vylúčeniu povinnosti platiť poistné. Navrhovanou právnou úpravou sa zamedzuje nadmernej administratívnej záťaži zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb.

čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. I bod 1 a 2 [§ 13 ods. 2 písm. a) a písm. b)] §
Navrhuje sa rozšíriť okruh dôchodkových dávok, ktoré sa poskytujú z dôchodkového poistenia o novú dôchodkovú dávku – 13. dôchodok.

čl. I bod 3 a 5 (§ 77a, § 77b a § 109 ods. 2) §
Navrhujú sa podmienky nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu. 13. dôchodok bude ex offo vyplatený poistencom, ktorí majú v decembri kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku, alebo sociálneho dôchodku. Sumy 13. dôchodku sa navrhujú určiť v závislosti od priemerných mesačných súm príslušných dôchodkových dávok vykázaných Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. Poberateľovi starobného dôchodku sa teda napríklad navrhuje vyplatiť 13. dôchodok v priemernej sume starobného dôchodku vykázanej k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka a poberateľovi sirotského v priemernej sume sirotského dôchodku. Na účely určenia sumy 13. dôchodku poberateľov invalidných dôchodkov sa navrhuje rozlišovať medzi priemernou sumou invalidného dôchodku poistenca, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a priemernou sumou invalidného dôchodku poistenca, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je najviac 70 %. Priemerná suma sociálneho dôchodku sa navrhuje ustanoviť rovnako ako priemerná …

čl. I bod 4 a 13 (§ 82 ods. 10 a § 293eq) §
Navrhuje sa, aby 13. dôchodok na rozdiel od ostatných dôchodkových dávok nepodliehal valorizácii podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Suma 13. dôchodku sa bude zvyšovať rastom priemernej sumy sólo dôchodku príslušného druhu.

čl. I bod 6, 7 a 8 (§ 162 ods. 1, § 163 ods. 1, 168a ods. 1) §
Navrhuje sa ustanoviť, ktorý zo základných fondov Sociálnej poisťovne je určený na výplatu 13. dôchodku. V prípade, ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká na základe vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od starobného alebo predčasného starobného dôchodku, je príslušný základný fond starobného poistenia. V prípade, ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká na základe vyplácania invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku, je príslušný základný fond invalidného poistenia. Zároveň sa navrhuje, aby 13. dôchodok vyplácaný na základe vyplácania sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti bol hradený z finančných prostriedkov, ktoré štát poskytuje na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

čl. I bod 9, 10 a 11 (§ 226 ods. 1 písm. o), p) a q) - šiesty bod) §
V súvislosti so spôsobom určovania sumy 13. dôchodku sa navrhuje rozšírenie povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle do 31. augusta príslušného kalendárneho roka sumy priemerných mesačných súm dôchodkových dávok platných k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Zmeny označenia písmen § 226 ods. 1 súvisia s novelami zákona o sociálnom poistení, ktoré ešte nadobudnú účinnosť (napr. novela zavádzajúca ročné zúčtovanie v sociálnom poistení).

čl. I bod 12 (§ 233 ods. 10 a 11) §
V súvislosti s návrhom na zrušenie zákona o poskytovaní vianočného príspevku sa navrhujú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 14 (§ 294aa) §
V súlade so zámerom transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok v nadväznosti na návrh zavedenia 13. dôchodku sa navrhuje zrušiť zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku v znení neskorších predpisov.

čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. I bod 1 (§ 33) §
V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje rozšíriť podmienky nároku na nemocenské aj o prípady, kedy poistencovi bola nariadená izolácia podľa§ 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 2 a 3 (§ 39 ods. 1 písm. b)) §
V záujme reflektovania požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje, aby nárok na ošetrovné vznikol aj osobám, ktoré sa v prípadoch kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie, uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, budú starať o dieťa mladšie ako 11 rokov resp. 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa navrhuje rozšíriť podmienky nároku na ošetrovné aj o prípady zabezpečovania starostlivosti o dieťa, keď osobe, ktorá sa o dieťa stará bola nariadená izolácia.

čl. I bod 4 (§ 293er a § 293es) §
V zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy nárok na nemocenské vzniká v prípade zamestnanca od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“). Za prvých desať dní patrí zamestnancovi náhrada príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 293er ods. 1 sa navrhuje, aby v prípade, ak je zamestnanec počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za DPN z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie, nárok na nemocenské vznikol už od prvého dňa DPN; uvedené sa vzťahuje len na tie DPN, ktoré vznikli po účinnosti tohto zákona. Zároveň sa v týchto prípadoch pri všetkých poistencoch navrhuje § 293er ods. 2 upraviť aj výšku nemocenského na 55 % denného vymeriavacieho základu počas celého trvania nároku, teda aj za prvé tri dni čerpania nemocenského. Uvedené sa navrhuje v snahe odbremeniť v čase …

čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpiso
§ 293et V odseku 1 sa navrhuje predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o jeden mesiac poistencom, ktorí si do uplynutia pôvodného podporného obdobia v čase krízovej situácie, najmä v dôsledku situácie na trhu práce spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, nedokázali nájsť prácu. Opatrenie sa týka poistencov, ktorým uplynie podporné obdobie v čase krízovej situácie od účinnosti tohto zákona. V odseku 2 sa navrhuje, aby sa obdobie predĺženia podporného obdobia v nezamestnanosti podľa odseku 1 nezarátavalo do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré uplynie po skončení krízovej situácie v prípade, ak poistenec bude mať nárok na dočerpanie dávky v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti z dôvodu, že bol počas poberania dávky v nezamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a v nasledujúcich dvoch rokoch bol do nej opätovne zaradený. V prípade ak zostávajúca časť podporného obdobia v nezamestnanosti uplynie pred skončením krízovej situácie predĺži sa o jeden mesiac. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že primárnym účelom nahrnovanej právnej …

čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. I § 293et ods. 1 až 4 §
S cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 sa navrhuje odklad odvedenia poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za obdobie marec 2020, a to do 31. júla 2020. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odvádzať v pôvodných termínoch splatnosti. Táto výnimka sa bude týkať zamestnávateľov a povinne poistených SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu alebo príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac. Navrhuje sa, aby spôsob určenia poklesu čistého obratu a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením. Ďalej sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky mohla nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, na ktoré sa nebude vzťahovať pôvodná splatnosť poistného podľa § 143 zákona o sociálnom poistení. Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO nezaplatia poistné za toto obdobie ani v termíne …

čl. I § 293et ods. 5 až 7 §
Navrhuje sa, aby sa na účely posúdenia nároku na nemocenské dávky a dôchodkové dávky pri SZČO a na dôchodkové dávky pri zamestnancoch zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2 (napr. likvidátor) alebo zamestnancoch, ktorí sú štatutárnym orgánom zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo ktorí sú členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť sa z dôvodu krízovej situácie odložila (zákonom alebo nariadením) považovala počas trvania odkladu za splnenú. V prípade, ak nedôjde k zaplateniu predmetného poistného v ustanovenej predĺženej lehote, bude táto podmienka nesplnená od vzniku nároku , čo znamená, že príjemca dávky bude musieť vrátiť priznanú dávku, resp. jej adekvátnu časť.

čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. I § 293ex ods. 1 až 3 §
S cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného v dôsledku krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 sa navrhuje odpustenie povinnosti zaplatiť poistné zamestnávateľom alebo povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) za apríl 2020, prípadne za ďalšie obdobie, ktoré môže ustanoviť vláda Slovenskej republiky nariadením. Poistné, ktoré platí zamestnanec, a odvádza ho jeho zamestnávateľ, je zamestnávateľ naďalej povinný odviesť v pôvodných termínoch splatnosti. Táto výnimka sa bude týkať zamestnávateľov alebo povinne poistených SZČO, ktorí v mesiaci apríl 2020 najmenej na 15 dní uzatvorili prevádzky napr. na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/2777/2020 z 29. marca 2020. Navrhuje sa aj, aby vláda Slovenskej republiky mohla nariadením ustanoviť ďalšie obdobie, za ktoré nie sú zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO, povinní zaplatiť poistné, ako aj podmienky, za ktorých ho nie sú povinní zaplatiť. Uzatvorenie prevádzky preukáže zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO čestným vyhlásením, ktoré predloží Sociálnej poisťovni najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho …

čl. I § 293ex ods. 4 §
Navrhuje sa, aby sa na účely posúdenia nároku na nemocenské dávky a dôchodkové dávky pri SZČO a na dôchodkové dávky pri zamestnancoch zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2 (napr. likvidátor) alebo zamestnancoch, ktorí sú štatutárnym orgánom zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo ktorí sú členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a majú najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, podmienka zaplatenia poistného (zákonom alebo nariadením) považovala v prípade odpustenia povinnosti zaplatiť poistné podľa odsekov 1 a 2 za splnenú. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby aj osobám, ktoré nezaplatia odpustené poistné vznikol nárok na nemocenskú alebo dôchodkovú dávku.

čl. I § 293ex ods. 5 §
Za obdobie, za ktoré nebudú povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatené, a to z dôvodu navrhovaného oslobodenia zamestnávateľa od povinnosti platiť poistné a povinné príspevky, nedôjde ani k zvýšeniu sumy na osobnom účte sporiteľa v príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, čo sa môže negatívne prejaviť aj na výške starobného dôchodku z II. piliera. Navrhuje sa preto, aby sa z dôvodu účasti poistenca na starobnom dôchodkovom sporení v období podľa navrhovaného § 293ex ods. 1 a 2, neznižovala suma jeho starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a minimálneho dôchodku.

čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. I bod 1 a 2 (§ 153 ods. 2 a 4) §
V súlade s poznatkami aplikačnej praxe sa navrhuje rozšírenie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia a lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia aj o posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa. V nadväznosti na uvedené sa dopĺňa sa kompetencia pre posudkových lekárov posudzovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa na účely nemocenského poistenia, aby bolo nesporne možné priznávať pandemické ošetrovné aj v prípade detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 11 rokov.

čl. I bod 3 (§ 293ey, § 293ez a § 293fa) §
Posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) je naviazané na údaje o príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré SZČO vykáže v podanom daňovom priznaní. Navrhuje sa právna úprava vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre tie SZČO, ktoré nepodali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019 do 31.03. 2020, ako aj pre tie SZČO, ktoré majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2019. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu previazanosti s novoustanovenými lehotami na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Zachováva sa právny režim posudzovania vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia pre tie SZČO, ktoré podali daňové priznanie k dani z príjmov fyzických …

čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. I § 293fb a § 293fc §
V odseku 1 sa navrhuje ustanoviť, aby sa nemocenské, na ktoré vznikol nárok z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie pred skončením krízovej situácie a ak nárok trvá aj ku dňu jej skončenia, poskytovalo za podmienok uvedených v § 293er ods. 1 a 2 (pandemické nemocenské) aj po skončení krízovej situácie. Zamestnancovi, ktorému vznikne dočasná pracovná neschopnosť (ďalej len „DPN“) napr. deň pred skončením krízovej situácie, by tak napriek jej skončeniu trval nárok na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou (štandardne za prvých 10 dní DPN patrí zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri DPN podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú poskytuje zamestnávateľ) vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (štandardne sa nemocenské prvé tri dni trvania poskytuje vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu). V odseku 2 sa navrhuje, aby sa vo vzťahu k dieťaťu do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku v …

čl. XIII (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

čl. XIII bod 1 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 228 ods. 1.

čl. XIII bod 2, 4 a 27 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

čl. XIII bod 3, 5 a 28 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1 účinnými od 1. januára 2023.

čl. XIII bod 6 §
Zavádza sa povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prostredníctvom Kancelárie RRZ údaje napr. o poistencovi, sporiteľovi, poberateľovi dávky, vrátane osobných údajov, a o zamestnávateľovi z informačného systému Sociálnej poisťovne na účel súvisiaci s výkonom pôsobnosti RRZ. Cieľom činnosti RRZ je vykonávanie analýz, výsledkom ktorých je záver o zhoršení, či zlepšení dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenskej republiky, spolu so špecifikáciou konkrétnych vplyvov odôvodňujúcich takýto záver. Medzi najdôležitejšie oblasti, v ktorých RRZ hodnotí dlhodobé vplyvy na verejné financie patria politiky v pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Získaním údajov s rodným číslom sa vytvoria predpoklady pre skvalitnenie databáz, nevyhnutných pre precíznejšie vyhodnotenie vplyvov legislatívy napríklad v oblasti nemocenského alebo dôchodkového poistenia (napr. zmeny v dôchodkovom veku diferencovanom podľa počtu detí pre ženy, zavedenie minimálneho dôchodku po zohľadnení úspory na dávke v hmotnej núdzi, poberanie materskej dávky otcami) na súčasný stav verejných financií a jeho predpokladaný budúci vývoj. Získavanie a vyhodnocovanie podrobných údajov je zo strany RRZ nevyhnutné pre kvalitné plnenie týchto úloh. …

čl. XIII bod 7 §
V súvislosti so zrušením povinnosti zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zaviesť nová povinnosť Sociálnej poisťovne ukončiť registráciu zamestnávateľa v registri zamestnávateľov. Sociálna poisťovňa ukončí registráciu zamestnávateľa automaticky na základe odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

čl. XIII bod 8 §
Navrhuje sa zrušiť povinnosť poistenca a príjemcu dávky písomne oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska, zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb, ktorý je referenčným registrom. Považujeme za nevyhnutné ponechanie povinnosti poistencovi uvedenému v § 15 ods. 1 písm. c) až e) (tzv. poistenec štátu), na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, písomne oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska a miesta bydliska. Pre príjemcu dávky sa zachováva povinnosť oznámiť zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, nakoľko uvedená informácia sa v Registri fyzických osôb nenachádza a predovšetkým v záujme príjemcov dávok je nevyhnutná (doručovanie rozhodnutí ako aj iných písomností, …

čl. XIII bod 9 až 13 §
Navrhuje sa zrušiť povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) oznámiť do ôsmich dní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, zmenu trvalého pobytu, zrušenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Sociálna poisťovňa údaje o týchto skutočnostiach bude získavať z Registra fyzických osôb. Tieto povinnosti zostávajú zachované pre tú SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ak údaje o týchto skutočnostiach Sociálna poisťovňa nevie získať z Registra fyzických osôb. Spravidla pôjde o tzv. zahraničnú SZČO. Zároveň sa navrhuje upraviť spôsob plnenia uvedenej povinnosti.

čl. XIII bod 14 §
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa odhlásiť sa z registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Ukončenie registrácie zamestnávateľa v tomto registri je možné odvodiť od odhlásenia posledného zamestnanca zamestnávateľom z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

čl. XIII bod 15 a 17 §
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmeny v údajoch jeho zamestnanca: priezviska vrátane všetkých predošlých priezvisk, mena, dátumu a miesta narodenia, stavu a miesta trvalého pobytu, identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodného čísla). Sociálna poisťovňa zmenu uvedených údajov bude získavať z Registra fyzických osôb. Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať zmenu údaju o dni vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Tieto údaje je možné zistiť v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Taktiež sa navrhuje vypustiť povinnosť oznámiť zmenu v údajoch evidovaných v § 232 ods. 2 písm. a), a to zmenu údaju o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide o duplicitnú povinnosť v súčasnosti ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. o).

čl. XIII bod 16, 19, 23 a 25 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

čl. XIII bod 18 §
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom. Sociálna poisťovňa tieto údaje bude v odôvodnených prípadoch zisťovať iným spôsobom.

čl. XIII bod 20 §
Navrhuje sa predĺžiť lehota na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenciu, ktorú vedie o svojich zamestnancoch na účely sociálneho poistenia. Aktuálne je zamestnávateľ povinný evidenciu predložiť v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kalendárny mesiac, v ktorom zamestnanec skončil právny vzťah k zamestnávateľovi. V záujme časového rozloženia administratívnej záťaže zamestnávateľa spojenej s ukončením pracovného pomeru zamestnanca sa navrhuje túto lehotu predĺžiť na 30 dní od skončenia právneho vzťahu.

čl. XIII bod 21 §
Navrhuje sa eliminovať povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu mena a priezviska zamestnanca. Povinnosť zamestnávateľa oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel, sa ponecháva výlučne za zamestnanca, ktorý na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a Sociálna poisťovňa tieto údaje nemá možnosť získať z Registra fyzických osôb.

čl. XIII bod 22 a 24 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 231 ods. 1.

čl. XIII bod 26 §
Navrhuje sa zaviesť princíp druhej šance pre fyzickú a právnickú osobu, ktorá načas nesplní svoju povinnosť v lehotách určených jednotlivými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ale dodatočne ju splní v ďalšej sedemdňovej lehote. Ak fyzická a právnická osoba povinnosť splní v „dodatočnej lehote“, Sociálna poisťovňa jej neuloží pokutu.

čl. XIII bod 29 a 31 §
Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu predložiť Sociálnej poisťovni písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov. Splnenie uložených opatrení vie Sociálna poisťovňa skontrolovať ďalšou vykonanou kontrolou. Tiež sa navrhuje zrušiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať Sociálnu poisťovňu o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť písmeno b) v § 244 ods. 4 a písmeno c) v § 245 ods. 5.

čl. XIII bod 30 a 32 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami týchto ustanovení podľa zákona č. 317/2018 Z. z.

čl. V (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. V bod 3
V súvislosti so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky sa navrhuje v bode 3 zrušiť poskytovanie 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia.

čl. V bod 1,2 a 4 až 13 §
V dôsledku vyššie uvedenej zmeny je potrebné vykonať legislatívno-technické úpravy.

čl. V bod 14 §
Navrhuje sa výmena informácií ohľadom poskytovania 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky medzi určenými orgánmi verejnej moci a Sociálnou poisťovňou.

čl. I

čl. I § 293fe ods. 1 §
Navrhuje sa ustanoviť, že v čase riadne prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu, t.j. neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, pandemické ošetrovné nepatrí v prípadoch, kedy by zákonný zástupca dieťaťa neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, resp. v prípade, ak dieťa nie je možné do predškolského zariadenia alebo školy umiestniť z kapacitných dôvodov (takáto možnosť aktuálne neexistuje). V zmysle predloženého návrhu bude mať zákonný zástupca aj naďalej nárok na pandemické ošetrovné podľa § 293er ods. 3 písm. b) v prípadoch, kedy počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti (napr. konkrétne triedy) uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

čl. I § 293fe ods. 2 §
Navrhuje sa zmeniť systém overovania podmienok nároku na pandemické ošetrovné. V zmysle návrhu by mal okresný úrad v sídle kraja v rámci svojej územnej pôsobnosti poskytovať Sociálnej poisťovni informácie o deťoch, ktoré sa nezúčastňujú výchovno-vzdelávacieho procesu (v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy ma nahlasovať informácie o deťoch, ktoré sa ho zúčastňujú), nakoľko týchto detí bude menšie množstvo a z tohto dôvodu to pred dotknuté subjekty (napr. školy) bude predstavovať nižšiu administratívnu záťaž.

čl. I

čl. I bod 1 §
S účinnosťou od 1. januára 2020 sa zákonom č. 382/2019 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, naviazala základná suma minimálneho dôchodku (patriaca za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia) na priemernú mzdu. Suma minimálneho dôchodku v roku 2020 za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia predstavuje 33 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, t. j. 334 eur a 30 eurocentov. V súvislosti s očakávaným vývojom rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a priemernej mzdy v hospodárstve SR, je možné predpokladať, že sumy minimálneho dôchodku by podľa súčasného znenia zákona rástli význame rýchlejším tempom ako suma „zásluhových“ invalidných a starobných dôchodkov, čo by spôsobilo, že počet poberateľov minimálneho dôchodku by každým rokom narastal. Naviazanie valorizácie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu predstavuje v systéme dôchodkového poistenia založenom na princípe zásluhovosti výrazne oslabenie tohto princípu, pričom sa potiera aj samotný účel zavedenia minimálneho dôchodku, t.j. zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol …

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa opätovne zaviesť tzv. podmienku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ktorá bola vypustená zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na účely vzniku nároku na minimálny dôchodok sa tak navrhuje opätovne zohľadňovať iba obdobia dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom poistenec získal osobný mzdový bod najmenej na úrovni 0,241, čo predstavuje zárobok najmenej na úrovni 24,1 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve v príslušnom kalendárnom roku. Nastavenie hranice zárobku pri posudzovaní kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku vo výške aspoň 24,1 % priemernej mzdy má svoje logické odôvodnenie, ktoré vychádza okrem iného zo zámeru vylúčiť obdobia dôchodkového poistenia bez významnejších príjmov, aby nedochádzalo k demotivácii poistencov platiť poistné na dôchodkové poistenie tak, aby platila zásada, že „pracovať a platiť poistné sa oplatí“. Vzhľadom na to, že určovanie kvalifikovaného obdobia prináša určité aplikačné problémy …

čl. I bod 3 §
V § 293ff sa v záujme zachovania právnej istoty a získaných nárokov ustanovuje, že poberateľom, ktorým je minimálny dôchodok priznaný podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2020 aj na základe zohľadnia rokov dôchodkového poistenia, v ktorých získal osobné mzdové body v nižšej hodnote ako 0,241, sa toto obdobie dôchodkového poistenia (získané do 31.12.2020) zohľadňuje na účely posúdenia nároku na minimálny dôchodok aj po 31.12.2020. V § 293fg sa navrhuje ukončiť uplatňovanie osobitného určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu alebo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021, a to z dôvodu konsolidácie verejných financií. To znamená, že toto osobitné určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v decembri 2020 zostáva zachované.

čl. II a III
V snahe dosiahnuť jednoznačnosť právnej úpravy a aj s cieľom vyhnúť sa prípadnej nepriamej novelizácii právneho predpisu sa považuje za potrebné novelizovať zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (Čl. II) a súčasne aj zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Čl. III). V oboch prípadoch sa stanovuje, že štátom pridelené finančné prostriedky alokované na osobitných účtoch príslušných orgánov sa použijú nielen na úhradu príplatku k dôchodku, ale aj jednorazového príplatku k dôchodku.

čl. I (novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

čl. I bod 1 [§ 13 ods. 1 písm. d)] §
Navrhuje sa rozšíriť okruh dávok poskytovaných z nemocenského poistenia o „tehotenské“, účelom ktorého bude zabezpečiť poistenkyni príjem na zvýšené výdavky spojené s tehotenstvom, podľa uváženia poistenkyne, napr. na stravu, oblečenie, bývanie a podobne.

čl. I bod 2 (§ 32 nový odsek 5) §
Navrhuje sa, aby v prípade zániku nemocenského poistenia tehotnej poistenkyne, ktorá by splnila podmienky nároku na tehotenské vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (vrátane podmienky získania 270 dní nemocenského poistenia) v ochrannej lehote, ktorá jej má zaniknúť z dôvodu, že sa na ňu začal vzťahovať osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, sa ochranná lehota zachovala, t.j. aby jej vznikol nárok na tehotenské zo systému sociálneho poistenia.

čl. I bod 3 [§ 47a až § 47c] §
§ 47a ods. 1 Obdobne ako v prípade materského sa navrhuje, aby podmienkou nároku na tehotenské bolo získanie aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého začína plynúť 27. týždeň pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu. Uvedené má za cieľ prechádzať účelovým vznikom nemocenského poistenia v záujme získania nároku na tehotenské. Rovnako ako pri materskom, aj pri tehotenskom sa navrhuje započítavať do obdobia 270 dní nemocenského poistenia potrebného na vznik nároku aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky pri zamestnancovi, ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedené sa navrhuje, aby aj v prípade „reťazových pôrodov“ bol zachovaný nárok na tehotenské rovnako ako pri materskom. § 47a ods. 2 Navrhuje sa, aby nárok na tehotenské vznikol od prvého dňa 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu a …

čl. I bod 4 (§ 54 ods. 5) §
Ak nárok na tehotenské vznikne poistenkyni, ktorá je z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradená na inú, horšie platenú prácu, navrhuje sa určiť sumu tehotenského z vymeriavacích základov zistených za obdobie pred preradením.

čl. I bod 5 a 6 (§ 156 a § 233) §
Navrhuje sa zaviesť povinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti potvrdzovať očakávaný deň pôrodu a skončenie tehotenstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Bez takéhoto ustanovenia by Sociálna poisťovňa nemala právny základ na získanie informácie o očakávanom dni pôrodu na žiadosti o tehotenské. V súčasnosti má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinnosť potvrdiť iba dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu tehotenstva a materstva. Poistenkyne, ktoré si budú chcieť uplatniť nárok na tehotenské, nie sú dočasne práceneschopné. Rovnako je na účely tehotenského nevyhnutný údaj o ukončení tehotenstva, najmä ak sa tehotenstvo neskončí pôrodom.

čl. I bod 7 (prechodné ustanovenie § 293ff) §
Navrhuje sa, aby od účinnosti právnej úpravy priznávania novej dávky tehotenského vznikol nárok na túto dávku aj tehotným mamičkám, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti novely vo vyššom štádiu tehotenstva, ako vyžaduje zákon, ale k tomuto dňu spĺňajú všetky podmienky na vznik nároku na tehotenské. Ich nárok na základe žiadosti o tehotenské Sociálna poisťovňa posúdi a určí výšku tehotenského nie k prvému dňu 27. týždňa pred lekárom určeným predpokladaným dňom pôrodu, ale ku dňu účinnosti zákona, ktorým bude tehotenské zavedené do právneho poriadku SR.

čl. I

čl. I § 293fea §
Navrhuje sa ustanoviť, že v prípade, ak zamestnávateľ potvrdí zamestnancovi uznanému za dočasne práceneschopného z dôvodu ochorenia COVID-19, že ochorenie vzniklo pri práci, kde je preukázateľný kontakt s týmto ochorením alebo s infekčným materiálom ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo pracovných činností, podmienka uznania choroby z povolania na účely nároku na úrazový príplatok sa považuje za splnenú. Navrhovaná právna úprava sa nebude vzťahovať na zamestnancov, ktorí majú diagnostikované podozrenie na ochorenie COVID-19 – diagnóza U07.2. Nárok na úrazový príplatok s použitím tejto fikcie vznikne za predpokladu, že zamestnanec je uznaný za dočasne práceneschopného počas krízovej situácie. Tento nárok mu bude trvať aj po skončení krízovej situácie, a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak zamestnávateľ má pochybnosti o príčinnej súvislosti vzniku ochorenia COVID-19 s výkonom zamestnania jeho zamestnanca a teda nepotvrdí túto skutočnosť, o splnení podmienky uznania choroby z povolania sa rozhodne štandardne, t. j. na základe uznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý …

čl. II
V článku II sa navrhuje novela zákona o sociálnou poistení, kde sa navrhuje doplnenie povinnosti Sociálnej poisťovne, obdobne, ako je to v písmene h).

čl. I

čl. I bod 1, 3, 6 a 7 §
Legislatívnotechnické úpravy súvisiace s vypustením § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení a prečíslovaním odsekov v § 82b zákona o sociálnom poistení.

čl. I bod 2 §
Ústavný súd rozhodol o nesúlade ustanovenia § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenie § 82b ods. 2 zákona o sociálnom poistení stráca účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Ak do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky orgán verejnej moci, ktorý má uviesť právny predpis do súladu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, neuvedie právny predpis do súladu s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, stráca právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, platnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností sa navrhuje ustanovenie § 82b ods. 2 zo zákona o sociálnom poistení vypustiť.

čl. I bod 4 a 5 §
Podľa doterajšieho § 82b ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok do celkového dôchodkového príjmu poistenca zahŕňa starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z II. piliera len pokiaľ ide o poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. V právnej úprave, ktorou sa v roku 2015 zavádzal nový inštitút minimálneho dôchodku, sa v súlade s účelom minimálneho dôchodku (predchádzanie tomu, aby sa dôchodca ako jednotlivec ocitol v stave hmotnej núdze) pôvodne navrhovalo, aby priznanie nároku na minimálny dôchodok bolo poberateľom starobného, resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podmienené tým, že poistencovi, ktorý je sporiteľ, musia byť vyplácané tie dôchodky, na výplatu ktorých splnil podmienky ustanovené zákonom v systéme starobného dôchodkového sporenia, pričom do úhrnu dôchodkových príjmov posudzovaného na nárok na zvýšenie starobného dôchodku na minimálny dôchodok sa mal zahrnúť akýkoľvek priamy dôchodkový príjem z II. piliera. V priebehu legislatívneho procesu však prišlo k zmene § 82b tak, aby sa suma minimálneho …

čl. I bod 8 §
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 757 z 2. decembra 2020 (ďalej len „uznesenie“) bola schválená finančná stabilizácia zdravotníckych zariadení vrátane uvoľnenia zdrojov do výšky 575 mil. eur na jej realizáciu. Týmto uznesením vláda vyslovila súhlas (bod B.1. uznesenia) s použitím štátnych finančných aktív na realizáciu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 575 mil. eur. Zdravotnícke zariadenia sú dlžníkmi aj voči Sociálnej poisťovni. V súvislosti s realizáciou úlohy C.8. uznesenia sa navrhuje upraviť postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne po lehote splatnosti na spoločnosť v 100 % vlastníctve štátu podľa návrhu a za podmienok uvedených v návrhu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.

čl. II
Zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa navrhuje v nadväznosti na ustanovenie o úhrade nákladov na jednorazové zvýšenie príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie o sumu 630 eur prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

čl. III

čl. III bod 1 a 2 §
Z rovnakých dôvodov ako v prípade zákona č. 328/2002 Z.z. sa navrhuje ustanoviť obdobie služby ako dobu, ktorá nie je započítaná v období dôchodkového poistenia vrátane zárobkov/vymeriavacích základov dosiahnutých v tomto období na vznik nároku na dôchodkovú dávku. Z hľadiska systematiky pôjde o výnimku, ktorú umožňuje ustanoviť § 255 ods. 1 zákona.

čl. III bod 3 §
Z rovnakých dôvodov ako v prípade zákona č. 328/2002 Z.z. sa navrhuje ustanoviť povinnosť predkladania správ o rozsahu, v ktorom sa odnímanie nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu vykonáva.

čl. III bod 4 §
Z rovnakých dôvodov ako v prípade zákona č. 328/2002 Z.z. sa navrhuje ustanoviť povinné prerušenie konania na účely vyžiadania vyjadrenia ÚPN k námietkam predloženým účastníkom konania v odvolacom konaní k obdobiu služby.

čl. III bod 5 §
Z rovnakých dôvodov ako v prípade zákona č. 328/2002 Z.z. a pri rešpektovaní rovnakých princípov sa navrhuje ustanoviť postup na opätovné určenie dôchodkov osobám, ktorým boli pred dňom účinnosti zákona dôchodky priznané a sú aj po dni účinnosti vyplácané. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky 2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu 3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie: v primárnom práve, a to čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016) v sekundárnom práve, a to Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5) v platnom znení, gestor: MPSVR SR Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia …

čl. I

čl. I bod 1 §
V súvislosti s doplnením prílohy č. 4 sa prechodným ustanovením ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni prehodnotiť trvanie invalidity v najbližšej lehote kontrolnej lekárskej prehliadky uskutočnenej po 31. októbri 2021 u tých poistencov, ktorým bol právoplatne priznaný invalidný dôchodok do 31. októbra 2021. Súčasne sa zabezpečuje, aby títo poistenci, ktorým lehota kontrolnej lekárskej prehliadky nebola určená, mali možnosť požiadať o prehodnotenie trvania invalidity. Po prehodnotení trvania invalidity a určení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. novembra 2021, Sociálna poisťovňa rozhodne o invalidnom dôchodku v štandardných procesných lehotách.

čl. I bod 2
Cieľom doplnenia prílohy č. 4 o navrhované ochorenie vrátane percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná.

čl. V – novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
Cieľom návrhu novely zákona je umožniť efektívnu kontrolu prostredníctvom elektronickej komunikácie, vo veci overovania podmienok poskytnutia pomoci de minimis a štátnej pomoci pre podniky trpiace dopadmi pandémie ochorenia Covid-19. Vláda Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom financií SR a Ministerstvom hospodárstva SR počas pandémie vytvorila rozsiahly systém návratnej pomoci pre slovenských podnikateľov zaťažených dopadmi priebehu ochorenia Covid – 19. Táto pomoc, vo forme pomoci de minimis alebo štátnej pomoci, je primárne návratnou pomocou, ale obsahuje možný nenávratný prvok v podobe úrokovej dotácie alebo dotácie záručného poplatku. Tento nenávratný prvok závisí od dodržania podmienok zaručujúcich ochranu zamestnanosti, s cieľom zmierniť dopady pandémie nie len na podniky, ale aj na v nich zamestnaných občanov. Pre efektívnu kontrolu splnenia týchto podmienok sa navrhuje umožniť Sociálnej poisťovni poskytovať elektronicky bez súhlasu dotknutej osoby priamo bankám a pobočkám zahraničných bánk informácie o klientoch potrebné k overeniu kritérií k oprávnenému poskytnutiu štátnej alebo minimálnej pomoci. Cieľom úpravy je debyrokratizácia spôsobu overovania zamestnanosti a zamedzenie potreby fyzického …

čl. IV (zákon č. 461/2003 Z. z.)

čl. IV bod 1
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 9 v § 71 zákona o FS.

čl. IV bod 2 a 3 §
Navrhovaná zmena v § 113 a 262 zákona o FS upravuje možnosť ustanovenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie ako neozbrojeného príslušníka finančnej správy na písomnú žiadosť, resp. písomný súhlas dotknutého príslušníka finančnej správy, ako aj možnosť zmeny statusu príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, na neozbrojeného príslušníka finančnej správy s jeho písomným súhlasom alebo na jeho písomnú žiadosť. Vzhľadom na to, že sa na neozbrojených príslušníkov finančnej správy vzťahuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je potrebné túto navrhovanú zmenu reflektovať aj v tomto zákone, a to ustanovením situácií uvedených v § 113 a 262 zákona o FS ako skutočností, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Zároveň sa upravuje znenie poznámky pod čiarou.

čl. II
Toto ustanovenie nadväzuje na povinnosť z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1055 z 15. júla 2020, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 1071/2009, (ES) č. 1072/2009 a (EÚ) č. 1024/2012, ktorej obsahom je uvádzať do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy aj informácie o počte ľudí zamestnaných u príslušného prevádzkovateľa cestnej dopravy k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roku. V snahe zabrániť nadmernej administratívnej záťaži prevádzkovateľov cestnej dopravy ako aj vzhľadom na skutočnosť, že tieto údaje sú k dispozícii, budú importované do vnútroštátneho registra raz ročne na základe súboru dodaného Sociálnou poisťovňou SR. Sociálna poisťovňa poskytne predmetné údaje vždy do 31. januára príslušného kalendárneho roka.

čl. IV
V čl. IV sa navrhuje novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je na základe Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení uznesenia vlády Slovenskej republiky uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 513 zo 16. septembra 2015 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76 z 24. februára 2016 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 234 z 5. mája 2021) koordinátorom posudzovania vplyvov podľa jednotnej metodiky a gestorom posudzovania vplyvov na podnikateľské prostredie. Aby mohlo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky čo najefektívnejšie vykonávať tieto úlohy, potrebuje mať presné dáta ohľadom všetkých aspektov podnikateľského prostredia. Za týmto účelom je nutné, aby malo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky prístup k údajom v pseudonymizovanej podobe, teda v podobe, že ich nebude možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií, o poistencoch, o poistných vzťahoch fyzickej osoby, vymeriavacích základoch a údajom o zamestnávateľoch z …

čl. IV (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

čl. IV bod 1, 2 a 3 [§ 49 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 3 písm. d), § 49 ods. 4 a 5 §
V záujme transpozície záväzkov vyplývajúcich zo smernice EÚ 2019/1158, konkrétne v súvislosti s právom pracovníka na príspevok pri čerpaní otcovskej/rodičovskej dovolenky sa navrhuje, aby otcovi dieťaťa vznikol nárok na materské v rozsahu dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby prekážkou tohto nároku nebolo poberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Vzhľadom na to, že obdobie poberania materského iným poistencom (otcom) je v podmienkach Slovenskej republiky v porovnaní s inými krajinami Európskej únie nastavené nadštandardne, sa navrhuje v súlade s účelom článku 20 bodu 7 smernice EÚ 2019/1158, aby sa obdobie výplaty materského poskytovaného otcovi po narodení dieťaťa započítavalo do úhrnného obdobia nárokov na materské pri tom istom dieťati, teda napr. do 28 týždňov (v prípade ak ide o starostlivosť o jedno dieťa). To znamená, že v porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa aktuálne ucelené obdobie poberania materského (napr. 28 týždňov) rozdelí na dve obdobia poberania materského (napr. 2 týždne …

čl. IV bod 4 [príloha č. 5 bod 8]
Navrhuje sa aktualizácia prílohy č. 5 v súvislosti so smernicou (EÚ) 2019/1158.

čl. IV (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

čl. IV bod 1, 2 a 3 [§ 49 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 3 písm. d), § 49 ods. 4 a 5 §
V záujme transpozície záväzkov vyplývajúcich zo smernice EÚ 2019/1158, konkrétne v súvislosti s právom pracovníka na príspevok pri čerpaní otcovskej/rodičovskej dovolenky sa navrhuje, aby otcovi dieťaťa vznikol nárok na materské v rozsahu dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby prekážkou tohto nároku nebolo poberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Vzhľadom na to, že obdobie poberania materského iným poistencom (otcom) je v podmienkach Slovenskej republiky v porovnaní s inými krajinami Európskej únie nastavené nadštandardne, sa navrhuje v súlade s účelom článku 20 bodu 7 smernice EÚ 2019/1158, aby sa obdobie výplaty materského poskytovaného otcovi po narodení dieťaťa započítavalo do úhrnného obdobia nárokov na materské pri tom istom dieťati, teda napr. do 28 týždňov (v prípade ak ide o starostlivosť o jedno dieťa). To znamená, že v porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa aktuálne ucelené obdobie poberania materského (napr. 28 týždňov) rozdelí na dve obdobia poberania materského (napr. 2 týždne …

čl. IV bod 4 [príloha č. 5 bod 8]
Navrhuje sa aktualizácia prílohy č. 5 v súvislosti so smernicou (EÚ) 2019/1158.

čl. I
V prípade vdov a vdovcov, ktorí vychovali aspoň jedno dieťa sa veková hranica opätovného vzniku nároku na vdovský a vdovecký po smrti manžela, manželky znižuje z dôchodkového veku na vek 57 rokov.

čl. II
Navrhované prechodné ustanovenie zabezpečuje z technicko-organizačnej stránky, aby skutočný a spravodlivý 13. dôchodok dostali už v roku 2022 vyplatený aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorým naň vznikne nárok podľa § 77a navrhovaného zákona. Stanovuje sa tiež príslušnosť jednotlivých dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. k jednotlivým výsluhovým dôchodkovým dávkam.

čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z.)

čl. II bod 1 [§ 67 ods. 2 písm. c)] §
Navrhuje sa, aby sa do súčtu súm pre účely posúdenia vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok z I. piliera nezarátaval predčasný starobný dôchodok vyplatený programovým výberom v jednej splátke (čl. I § 33 ods. 5). Uvedené sa navrhuje s ohľadom na to, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné mať na zreteli výšku príjmu počas celého obdobia poberania predčasného starobného dôchodku (a následne starobného dôchodku) a z toho dôvodu nie je vhodné a účelné pre tento účel zohľadňovať jednorazový dôchodkový príjem.

čl. II bod 2 a 3 [§ 82b ods. 2 písm. b) a § 82b ods. 2 písm. c) tretí bod] §
Navrhuje sa, aby sa do súčtu súm pre účely zvýšenia sumy starobného dôchodku z I. piliera a sumy invalidného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nezarátaval ani starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok vyplatený programovým výberom v jednej splátke (čl. I § 33 ods. 5), ani posledná splátka starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného programovým výberom, ak bola vyplatená spolu s predposlednou splátkou (§ 33 ods. 9, časť za bodkočiarkou), ani podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv (§ 42a). Uvedené sa navrhuje s ohľadom na to, že pri určovaní sumy minimálneho dôchodku je potrebné posudzovať výšku pravidelného príjmu počas obdobia poberania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a z toho dôvodu nie je vhodné a účelné pre tento účel zohľadňovať jednorazový alebo krátkodobo zvýšený dôchodkový príjem.

čl. II bod 4 [§ 131 ods. 2] §
Na základe úlohy z NPAS sa navrhuje právna úprava predĺženia účasti na starobnom dôchodkovom sporení a teda aj predĺženia platenia a odvádzania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a to až do času poberania starobného dôchodku formou doživotného dôchodku. V čase poberania tohto dôchodku by už platenie a odvádzanie príspevkov nemalo zmysel, nakoľko by nemohlo ovplyvniť sumu vyplácaného doživotného dôchodku. Toto opatrenie bude mať pozitívny vplyv na hodnotu úspor sporiteľa najmä v kontexte navrhovaných zmien vo výplatnej fáze v II. pilieri (čl. I), na základe ktorých bude majetok sporiteľa počas obdobia poberania programového výberu naďalej investovaný za účelom zvýšenia objemu majetku určeného na zakúpenie doživotného dôchodku. Pre účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku dôchodkovo poistených poberateľov týchto dôchodkov (zvýšenie sumy dôchodku z titulu existencie dôchodkového poistenia po priznaní starobného dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku) sa primerane použijú ustanovenia o krátení sumy starobného dôchodku (§ 66 ods. 6), resp. predčasného starobného dôchodku (§ 68 ods. 5).

čl. II bod 5 až 7 [§ 159 vypustené písm. h), § 168 ods. 2 vypustené písm. h) a § §
Z dôvodu navrhovanej zmeny v zákone, v zmysle ktorej už vydanie akceptačného listu nebude podmienkou na prestup sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, sa navrhuje aj vypustenie príslušných ustanovení v zákone č. 461/3003 Z. z., v zmysle ktorých je príjmom Sociálnej poisťovne aj poplatok za vydanie akceptačného listu, a ustanovení, podľa ktorých sa správny fond tvorí z tohto poplatku a z ktorého sa uhrádzajú náklady na vydanie akceptačných listov.

čl. II bod 8 (§ 293fw) §
V súlade s princípom zachovania získaných nárokov sa navrhuje, aby sa nová právna úprava predĺženia účasti na starobnom dôchodkovom sporení a teda aj predĺženia platenia a odvádzania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nevzťahovala na poistencov, ktorí požiadali o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a na základe tejto žiadosti uzatvorili zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní dôchodku programovým výberom pred 1. januárom 2024.

čl. II
Navrhované prechodné ustanovenie zabezpečuje z technicko-organizačnej stránky, aby skutočný a spravodlivý 13. dôchodok dostali už v roku 2022 vyplatený aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorým naň vznikne nárok podľa § 77a navrhovaného zákona. Stanovuje sa tiež príslušnosť jednotlivých dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. k jednotlivým výsluhovým dôchodkovým dávkam.

čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z. )
Navrhuje sa rozšíriť možnosť zúčtovania priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti s poskytovanou pomocou v hmotnej núdzi, nie len v prípade príjemcu pomoci, ale aj v prípade ostatných členov domácnosti. Zároveň sa navrhuje rozšíriť možnosť zúčtovania aj na ďalšie dávky sociálneho poistenia (napr. pozostalostné dávky). Ide o zjednotenie postupu aj voči ostatným členom domácnosti, nakoľko preddavok na pomoc v hmotnej núdzi sa priznáva nielen v prípade ak začalo konanie o nároku napr. na starobný dôchodok u príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, ale u každého člena domácnosti. V súčasnosti ak ide o príjemcu, neskôr priznaná suma starobného dôchodku sa zúčtuje s poskytnutým preddavkom na pomoc v hmotnej núdzi. V prípade člena domácnosti tento mechanizmus nie je ustanovený, pričom ide o prakticky rovnakú situáciu. Úrad však v tomto prípade musí po priznaní starobného dôchodku u členov domácnosti rozhodovať o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi a následne pohľadávku osobitne …

čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z. )
Navrhuje sa rozšíriť možnosť zúčtovania priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti s poskytovanou pomocou v hmotnej núdzi, nie len v prípade príjemcu pomoci, ale aj v prípade ostatných členov domácnosti. Zároveň sa navrhuje rozšíriť možnosť zúčtovania aj na ďalšie dávky sociálneho poistenia (napr. pozostalostné dávky). Ide o zjednotenie postupu aj voči ostatným členom domácnosti, nakoľko preddavok na pomoc v hmotnej núdzi sa priznáva nielen v prípade ak začalo konanie o nároku napr. na starobný dôchodok u príjemcu pomoci v hmotnej núdzi, ale u každého člena domácnosti. V súčasnosti ak ide o príjemcu, neskôr priznaná suma starobného dôchodku sa zúčtuje s poskytnutým preddavkom na pomoc v hmotnej núdzi. V prípade člena domácnosti tento mechanizmus nie je ustanovený, pričom ide o prakticky rovnakú situáciu. Úrad však v tomto prípade musí po priznaní starobného dôchodku u členov domácnosti rozhodovať o povinnosti vrátiť preddavok na pomoc v hmotnej núdzi a následne pohľadávku osobitne …

čl. I
Navrhuje sa zníženie sadzby poistného na starobné poistenie špecifikovanej v zákone o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa.

Čl. I

bod 1
Navrhuje sa dočasné opatrenie vo forme odpustenia časti odvodov do fondov sociálneho poistenia, ktorú tvoria tzv. odvody zamestnávateľa vykonávajúceho činnosť v sektore Potravinárstva vo vybraných triedach divízii SK NACE Rev.2: 10 Výroba potravín a z divízie 11 Výroba nápojov za zamestnanca a to v období od 1.júla 2023 do 31.decembra 2023.Vybrané sú tie skupiny a triedy uvedených divízií, ktoré vyrábajú a spracúvajú základný sortiment potravín v SR. Celkovo sa tak v danom období znížia náklady tejto časti zamestnávateľov v potravinárstve o 25,2 % vymeriavacieho základu každého dotknutého zamestnanca, maximálne však do výšky vymeriavacieho základu zamestnancov na úrovni aktuálnej minimálnej mzdy.

bod 2
V rámci prechodného ustanovenia sa toto poistné bude od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 považovať za zaplatené.

bod 3
Zabezpečuje, aby sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia opatrením neboli znížené nároky zo systému sociálneho poistenia. Čl. II Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2023.

čl. V (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. V bod 1, 2 5 a 6 [§ 66 ods. 6 písm. h) až j), § 131 ods. 2] §
V súvislosti so znížením sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v čl. VII sa od 1. januára 2024 navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

čl. V bod 3 a 4 [§ 66b ods. 6, § 116 ods. 3] §
Navrhuje sa, aby sa rodičovský dôchodok vyplatil každý rok raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke. V prípade, ak nárok na rodičovský dôchodok vznikne prvý krát napríklad v auguste, vyplatí sa rodičovský dôchodok za mesiace august až december v mesiaci, v ktorom sa prvý krát vyplatí dôchodok od ktorého je odvodený nárok na výplatu rodičovského dôchodku. Z uvedeného dôvodu sa tiež navrhujú upraviť podmienky nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu tak, aby sa podmienka poberania starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku považovala na tento účel od 1. júna príslušného kalendárneho roka do konca tohto roka za splnenú. V prípade, ak nárok na výplatu dôchodku, od ktorého je nárok na rodičovský dôchodok odvodený, zanikol pred 1. júnom, rodičovský dôchodok bude patriť iba za obdobie nároku na výplatu tohto dôchodku.

čl. I

čl. I § 293ge §
Navrhuje sa predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Podľa súčasnej právnej úpravy je uplatňovanie odvodovej úľavy zavedené za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024. Toto obdobie sa navrhuje predĺžiť aj po januári 2024, a to do 30. júna 2024. Zároveň sa navrhuje rozšíriť okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, na ktorých sa táto odvodová úľava bude uplatňovať za obdobie od 1. februára 2024 do 30. júna 2024. Cieľom je podporiť sektory vinohradníctva, zeleninárstva a ovocinárstva, teda špeciálnu rastlinnú výrobu, ktorej v ostatnom období stúpli mzdové náklady, čo negatívne vplýva na proces ekonomickej stabilizácie uvedených sektorov. Zároveň v uvedených sektoroch je evidovaný významný nedostatok pracovnej sily potrebnej na ručné práce v záujme zachovania kvality finálneho produktu, ako aj nedostatok pracovnej sily v rámci technologického spracovania produktov. Približne 60 % celkových nákladov v sektore ovocinárstva je vynakladaných práve na mzdy pre zamestnancov. V zeleninárstve predstavujú náklady na mzdy …

čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

čl. I bod 1 a 2 [§ 13 ods. 2 písm. a) a písm. b)] §
Rozširuje sa vecný rozsah dôchodkových dávok, ktoré sa poskytujú z dôchodkového poistenia o novú dôchodkovú dávku, ktorou je 13. dôchodok.

čl. I bod 3 [§ 77a, § 77b, § 77c a § 77d] §
Definujú sa podmienky nároku na 13. dôchodok a na jeho výplatu. 13. dôchodok bude ex offo vyplatený poberateľom dôchodku, ktorí majú v decembri kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku alebo sociálneho dôchodku. Sumy 13. dôchodku sa navrhujú určiť na základe priemerných mesačných súm jednotlivých druhov dôchodkových dávok za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. Navrhuje sa tiež, aby v prípade, ak bude priemerná mesačná suma daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, bola suma pre tento druh dôchodku 300 eur. Na účely určenia sumy 13. dôchodku poberateľov invalidného dôchodku sa navrhuje osobitne sledovať priemernú mesačnú sumu invalidného dôchodku poistencov, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, a priemernú mesačnú sumu invalidného dôchodku poistencov, ktorých pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je najviac 70 %. Invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku poberateľa dôchodku slúži na primerané hmotné zabezpečenia …

čl. I bod 4 [§ 82 ods. 10] §
Suma 13. dôchodku, na rozdiel od ostatných dôchodkových dávok, nebude podliehať valorizácii podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Sumy 13. dôchodku však nebudú stagnovať, keďže sa budú zvyšovať rastom priemernej sumy jednotlivých druhov dôchodkov.

čl. I bod 5 a 6 [§ 109 ods. 2 a § 122 ods. 2] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením § 77a a §77c, a tiež so zavedením skratky v navrhovanom § 77c.

čl. I bod 7 [§ 131 ods. 2] §
V kontexte úpravy ustanovení týkajúcich sa výplatnej fázy v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorých navrhovaná účinnosť sa posúva na 1. január 2026 (čl. XI), sa navrhuje aj súvisiaca legislatívno-technická úprava v ustanovení o sadzbách poistného na starobné poistenie.

čl. I bod 8, 9 a 10 [§ 162 ods. 1, § 163 ods. 1, § 168a ods. 1] §
Na výplatu 13. dôchodku je určený základný fond starobného poistenia alebo základný fond invalidného poistenia, a to v závislosti od toho, z ktorého základného fondu sa vypláca dôchodok, od vyplácania ktorého je odvodený nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu. Ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od starobného alebo predčasného starobného dôchodku, je príslušný základný fond starobného poistenia. Pokiaľ nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku, je príslušný základný fond invalidného poistenia. Zároveň sa navrhuje, aby 13. dôchodok vyplácaný poberateľom sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku z mladosti a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku z mladosti, bol hradený z finančných prostriedkov, ktoré štát poskytuje na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

čl. I bod 11 a 12 [§ 225h ods. 3 a § 225m ods. 1] §
Navrhuje sa vylúčiť 13. dôchodok z právneho režimu vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení.

čl. I bod 13 [§ 226 ods. 1 písm. r)] §
Vzhľadom na spôsob určovania sumy 13. dôchodku sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle do 15. februára každého kalendárneho roka priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok za predchádzajúci kalendárny rok.

čl. I bod 14 a 15 [§ 233 ods. 10 a 11] §
Z dôvodu, že 13. dôchodok sa ako štátna sociálna dávka ruší, navrhuje sa vypustiť povinnosť oznamovania údajov, poskytovania dokladov a súčinnosti ďalších právnických osôb, keďže 13. dôchodok ako dôchodková dávka bude subsumovaný pod výkon sociálneho poistenia, ktorý už je v tejto právnej úprave zahrnutý ako zákonný dôvod pre vyššie uvedené činnosti.

čl. I bod 16 [§ 293ge a § 293gf] §
Sociálna poisťovňa zverejní priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely určenia sumy 13. dôchodku v roku 2024 najneskôr do 31. júla 2024. Pokiaľ o nároku a nároku na výplatu 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorý vznikol pred 1. júlom 2024, nebolo právoplatne rozhodnuté do 30. júna 2024, bude sa o tomto nároku naďalej rozhodovať podľa zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 17 [§ 294ac] §
V súlade so zámerom transformácie 13. dôchodku zo štátnej sociálnej dávky na dôchodkovú dávku upravenú v zákone o sociálnom poistení sa navrhuje zrušiť zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. II

čl. II bod 1 §
Zavádza sa osobitná úprava vymeriavacieho základu vo vzťahu k príjmu plynúcemu z pracovného pomeru medzi osobami, ktoré sú trénermi zapísanými v registri fyzických osôb v športe, a športovými organizáciami.

čl. II bod 2 §
Návrhom sa dopĺňa § 138 o nové odseky 16 a 17, ktorými sa navrhuje ustanoviť maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne v prípade zamestnávania fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) a maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca, ktorý je fyzickou osobou v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe, vo výške jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), za ktorý zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a …

čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z.)

čl. II bod 1 a 2 § 13 ods. 2 písm. a) piaty bod a prvá časť tretia hlava tretí d §
Navrhuje sa vypustiť rodičovský dôchodok zo sociálneho poistenia a jeho nahradenie podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov. Preto sa z vecného rozsahu dôchodkových dávok uvedená dávka vypúšťa. Zároveň sa vypúšťajú aj ustanovenia upravujúce podmienky nároku a určenie sumy rodičovského dôchodku.

čl. II bod 3 až §
9, 11 až 14 a 18 § 77b ods. 4, § 81 ods. 6, § 82 ods. 10, § 109 ods. 2, § 115, § 116 ods. 3 a 7, § 148 ods. 1 písm. b) ods. 4, § 151 ods. 3, § 162 ods. 1 písm. d), § 170 ods. 2, § 233 ods. 11 Ide o legislatívno-technické zmeny, ktoré súvisia s vypustením rodičovského dôchodku zo sociálneho poistenia a jeho nahradením podielom zaplatenej dane z príjmov asignovanej pre rodičov.

čl. II bod 10 (§ 138 ods. 10 až 12) §
Navrhuje sa zvýšenie maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, na financovanie podpory v čase skrátenej práce a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity zo 7-násobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Zvýšený maximálny mesačný vymeriavací základ sa navrhuje pre zamestnanca, povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti, zamestnávateľa, Sociálnu poisťovňu a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

čl. II bod 15 a 17 § 170 ods. 30, § 226 ods. 1 písm. r) §
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa zo svojho informačného systému poskytovala Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky osobné údaje aj bez súhlasu dotknutých osôb, a to na účely podielu zaplatenej dane podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje, aby Sociálna poisťovňa viedla register poberateľov starobného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku obsahujúceho údaje o fyzických osobách vychovaných poberateľom dôchodku.

čl. II bod 16 a 20 § 179 ods. 1, § 285 písm. p) §
Navrhuje sa, aby podiel zaplatenej dane z príjmov pre rodičov osobám, ktorých dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa, vyplácala Sociálna poisťovňa. Podiel zaplatenej dane z príjmov asignovanej rodičom sa poukáže rovnako, ako sa oprávnenej osobe - dôchodcovi poukazuje dôchodok, a to každoročne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli finančné prostriedky určené na tento účel pripísané na účet Sociálnej poisťovne. Súčasne sa navrhuje, aby náklady Sociálnej poisťovne, ktoré v súvislosti s výplatou asignovanej časti dane vzniknú, nahradil štát.

čl. II bod 19 (§ 229a) §
Na vedenie registra poistencov, z ktorého má Sociálna poisťovňa poskytovať údaje Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, sa navrhuje umožniť adresovať výzvu fyzickej osobe, ktorá si uplatňuje právo na asignáciu časti dane, na preukázanie splnenia podmienky výchovy.

čl. II bod 21 (§ 293gk) §
Navrhuje sa, aby sa o nároku na rodičovský dôchodok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2025 rozhodovalo podľa právneho stavu účinného pred 1. januárom 2025. Uvedené ustanovenie umožňuje, aby oprávneným osobám bol aj po 31. decembri 2024 vyplatený rodičovský dôchodok, na ktorý vznikol nárok podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2025.

čl. II (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpiso

čl. II bod 1 až 3 [§ 30 písm. b), § 128 ods. 2 a § 140 ods. 1 písm. b)] §
Vzhľadom na skutočnosť, že všeobecnou podmienkou nároku na nemocenské dávky, t. j. aj na materské je, aby poistenec nemal v období, v ktorom má nárok na materské, príjem za vykonanú prácu z poistného vzťahu, z ktorého mu vznikol nárok na materské, navrhuje sa skupine zamestnancov – profesionálnym náhradným rodičom umožniť výkon práce profesionálneho náhradného rodiča a poberania materského tak, aby centrum nemuselo počas čerpania materského zabezpečiť starostlivosť o dieťa v inej profesionálnej náhradnej rodine alebo na samostatne usporiadanej skupine. Dôvodom pre takýto návrh je, aby v prípade, ak má profesionálny náhradný rodič záujem, mohol pokračovať v zabezpečovaní starostlivosti o dieťa aj počas obdobia poberania materského. Je nesporné, že stabilita prostredia, v ktorom dieťa vyrastá, kontinuita starostlivosti a vytváranie a rozvoj vzťahových silných vzťahových väzieb s tak dôležitými osobami pre dieťa ako sú profesionálni náhradní rodičia, sú v prípade detí umiestnených v centre na základe rozhodnutia súdu nemenej dôležitými prvkami najlepšieho záujmu dieťaťa ako napr. úroveň starostlivosti o dieťa, či bezpečie …

čl. I (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

čl. I bod 1 [§ 29 ods. 2] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením spôsobu odosielania podania.

čl. I bod 2 [§ 39 ods. 1] §
Navrhuje sa rozšíriť a precizovať okruh osôb, ktoré môže poistenec osobne a celodenne ošetrovať. Rozšírenie spočíva v tom, aby nárok na ošetrovné mohol vzniknúť aj poistencovi, ktorý ošetruje chorého manžela alebo chorú manželku svojho rodiča alebo osvojiteľa (nevlastného rodiča). V súčasnosti zákon v uvedenom prípade neumožňuje vznik nároku na ošetrovné, avšak nárok na ošetrovné podľa aktuálneho znenia môže vzniknúť nevlastnému rodičovi, ak osobne a celodenne ošetruje dieťa svojho manžela/manželky. Tento návrh zohľadňuje potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k poskytovaniu ošetrovného pre osoby, ktoré sú vo vzťahu dieťa (poistenec) a manžel, resp. manželka rodiča dieťaťa (poistenca). Vyplýva to z podnetov z aplikačnej praxe, ktoré poukazovali na potrebu umožniť, aby aj dospelé nevlastné deti mohli ošetrovať svojich nevlastných rodičov. Súčasne sa navrhuje terminologické zjednotenie v rámci zákona o sociálnom poistení doplnením pojmu „osvojiteľ“ k pojmu „vlastný rodič“, a to z dôvodu zachovania vnútornej konzistentnosti právnej úpravy. Ďalej sa navrhuje úprava v § 39 odseku 1 a 2 z dôvodu terminologického zosúladenia právnej úpravy …

čl. I bod 3[§ 39 ods. 4] §
Poistenci sa môžu pri tzv. dlhodobom ošetrovaní fyzickej osoby po 30 dňoch jej ošetrovania prestriedať, pričom sa navrhuje, aby poistenec, ktorý aktuálne ošetruje fyzickú osobu vyjadril súhlas s ukončením ošetrovania a poberaním ošetrovného, aby mohol ďalší poistenec prevziať ošetrovanie fyzickej osoby a poberať ošetrovné. Prestriedanie sa poistencov pri ošetrovaní už nebude potvrdzovať lekár fyzickej osoby, ktorá je ošetrovaná.

čl. I bod 4 [§ 60 ods. 6] §
S cieľom skrátiť rozhodovanie o dôchodkových dávkach sa navrhuje úprava, aby sa dni kalendárneho mesiaca, od ktorého zamestnanec s pravidelným príjmom žiada priznať dôchodkovú dávku, hodnotili ako obdobie dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, či zamestnanec v tomto mesiaci mal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Primárnym účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť rýchlejšie spracovanie žiadostí o dôchodkové dávky, čím sa zníži čas, počas ktorého poistenci čakajú na prvú výplatu dôchodku. Táto zmena vychádza z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne, ktorá identifikovala potrebu urýchlenia procesu rozhodovania s cieľom zlepšiť kvalitu a efektivitu konania.

čl. I bod 5 a 6 [§ 117 ods. 1 a ods. 3] §
Z dôvodu zavedenia tzv. proaktívnych dávok (materského a tehotenského), pri ktorých nebude poistenec podávať žiadosť o priznanie dávky a zároveň s cieľom zjednodušiť aj výplatu ďalších dávok (všetky dávky nemocenského a úrazového poistenia, s výnimkou dôchodkových dávok, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) pre poistencov, aby nebolo potrebné opakovane dokladovať údaje, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii, sa navrhuje rozšírenie okruhu dávok, na ktoré sa vzťahuje špecifický postup poukazovania dávok pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby. Zamestnancovi sa dávka poskytne na účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu, pokiaľ zamestnanec nepožiada o výplatu dávky na iný účet. Číslo účtu, na ktorý zamestnávateľ vypláca mzdu, nahlási Sociálnej poisťovni zamestnávateľ v rámci tzv. jednorazovej akcie v prechodnom období alebo od 1. apríla 2026 pri prihlásení nového zamestnanca na sociálne poistenie. SZČO a dobrovoľne poistenej osobe sa dávka poskytne na účet, ktorý si táto osoba nahlási sama, a to pri prvom vzniku nároku na nemocenskú dávku po nadobudnutí …

čl. I bod 7 [§ 153 ods. 5] §
V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa navrhuje, aby posudkoví lekári prioritne posudzovali zdravotný stav poistenca alebo poškodeného na základe údajov z jeho elektronickej zdravotnej knižky, doplnených o ďalšie potrebné informácie podľa požiadaviek. Súčasne sa zabezpečuje možnosť osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak ju posudkový lekár považuje za nevyhnutnú, alebo ak o to poistenec písomne požiada. Toto opatrenie má za cieľ zrýchlenie a zefektívnenie procesu posudzovania zdravotného stavu, pričom navrhované zmeny plne rešpektujú právo poistenca na osobnú účasť pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Zároveň reflektujú potrebu optimalizácie procesov s cieľom dosiahnuť vyššiu efektivitu a funkčnosť systému.

čl. I bod 8 [§ 153 ods. 8 a § 155 ods. 5] §
Navrhuje sa vypustenie slov pre nadbytočnosť. Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 9 [§ 154 ods. 3 písm. a)] §
Navrhuje sa spresnenie právnej úpravy v záujme zosúladenia terminológie s osobitným predpisom – zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti – a zároveň sa zavádza legislatívna skratka.

čl. I bod 10 [§ 156 ods. 1 písm. d) a písm. e)] §
Navrhuje sa vypustenie predmetných ustanovení z dôvodu zavedenia elektronickej tehotenskej knižky, v ktorej ošetrujúci lekár bude zaznamenávať údaje súvisiace s tehotenstvom. Potvrdzovanie očakávaného dňa pôrodu a skončenia tehotenstva už preto nebude potrebné samostatne vykonávať na účely sociálneho poistenia, a tieto úkony už nebudú predstavovať zdravotný výkon na účely sociálneho poistenia.

čl. I bod 11 až 14 [§ 168 ods. 2 a ods. 3] §
Navrhuje sa vypustiť tvorbu správneho fondu z finančných prostriedkov účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok, ako aj z prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením eura v Slovenskej republike, keďže tieto ustanovenia sú v súčasnosti neaktuálne a z uvedeného dôvodu sa navrhuje vypustiť aj ustanovenie § 168 ods. 3 písm. b), podľa ktorého sa zo správneho fondu uhrádzajú splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok. V tejto súvislosti sa navrhovanými úpravami zároveň v § 168 navrhujú legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 15 [§ 170 ods. 1] §
Za účelom uplatnenia proklientskeho prístupu, v rámci riešení životných situácií poistencov (napr. nezamestnanosť, choroba, tehotenstvo, narodenie dieťaťa, odchod do dôchodku) sa predpokladá zaslanie notifikácie poistencovi o rôznych skutočnostiach (napr. o možnosti uplatniť si nárok na dávku, o stave konania o dávke). Súčasne sa navrhuje nahradiť pojem „používanie údajov“ pojmom „spracovanie údajov“, z dôvodu, že súčasná definícia je prekonaná a z obsahového hľadiska už nezodpovedá účelu právnej normy. Úprava pojmu je nevyhnutná, aby bola zachovaná jeho právna presnosť a súlad s aktuálnymi požiadavkami právnej úpravy, nakoľko spracovanie údajov je termín, ktorý presnejšie vystihuje celý proces nakladania s údajmi v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Medzi spracovávané údaje patria napr. telefónne číslo, adresa elektronickej pošty, číslo bankového účtu.

čl. I bod 16 [§ 170 ods. 21, § 171 ods. 1 a 2 písm. d), § 241a ods. 2 písm. a)] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v § 231 ods. 1.

čl. I bod 17 [§ 170 ods. 23] §
V nadväznosti na zrušenie zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. júla 2023 sa z dôvodu neaktuálnosti navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať vyberateľovi úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu nevyhnutnom na účel podľa zákona č. 340/2012 Z. z. V súvislosti s uvedeným sa zároveň v § 170 navrhujú legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 18 [Poznámka pod čiarou k odkazu 93adn]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením odkazu 87a v § 154 ods. 3 písm. a).

čl. I bod 19 [§ 170 ods. 25] §
Navrhuje sa spresniť text tohto ustanovenia v súlade s elektronizáciou procesu potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva.

čl. I bod 20 (§ 170 ods. 30) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou počtu odsekov v ustanovení § 170 a časovou pôsobnosťou zákona č. 310/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony od 1. januára 2028.

čl. I bod 21 [§ 178 ods. 1 písm. a) siedmy bod] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v § 234.

čl. I bod 22 [§ 178 ods. 1 písm. c)] §
V súvislosti s úpravou § 184 odseku 10 ako aj s úpravami v § 179 odseku 1 písm. k) sa navrhuje upraviť vecnú príslušnosť pobočiek spisovať žiadosti o priznanie dávok. Od účinnosti zákona už pobočky nebudú spisovať žiadosti o úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, ale len žiadosti o dôchodkové dávky. Dôvodom vypustenia je, že táto možnosť v praxi poistencami nie je vôbec využívaná. V prípade, ak by poistenec potreboval poradenstvo, v zmysle § 178 odseku 1 písm. i) má stále možnosť obrátiť sa na pobočky, ktorých vecnou pôsobnosťou je aj vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia.

čl. I bod 23 [§ 179 ods. 1 písm. f)] §
Navrhuje sa zmena terminológie za účelom zjednotenia pojmov v rámci zákona.

čl. I bod 24 [§ 179 ods. 1 písm. k)] §
V súvislosti s úpravou § 184 odseku 10 sa navrhuje zrušenie vecnej príslušnosti ústredia na spísanie žiadosti o dôchodkovú dávku s cieľom zjednodušiť a zefektívniť proces podávania týchto žiadostí. Umožnením podania žiadosti o dôchodkovú dávku na ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne sa poistencovi poskytuje väčšia flexibilita a dostupnosť uplatnenia si nároku na dôchodok.

čl. I bod 25 až 27 [§ 180 ods. 3, 4 a 6] §
V odseku 6 sa navrhuje upraviť miestnu príslušnosť pobočky špecificky pri konaní o nemocenskej dávke a pri súbehu nemocenských poistení, t. j. vtedy, keď je miestne príslušných viacero pobočiek. Konanie v takýchto prípadoch uskutoční pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt. Táto úprava sa navrhuje z dôvodu jednoznačného určenia pobočky zodpovednej za začatie konania o nároku na nemocenskú dávku. Cieľom je predísť nejasnostiam a zabezpečiť plynulé a efektívne konanie. Súčasne sa navrhuje doplniť do odseku 4 kompetenciu pre ústredie určiť, ktorá pobočka konanie uskutoční v prípade, ak nebude možné miestnu pobočku pri konaní o nemocenskej dávke a pri súbehu nemocenských poistení určiť podľa odseku 6.

čl. I bod 28 [§ 180 ods. 7] §
Navrhuje sa zrušenie miestnej príslušnosti posudkových lekárov pri výkone lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového a úrazového poistenia bez osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, čím bude umožnené, aby zdravotný stav posudzoval ktorýkoľvek posudkový lekár Sociálnej poisťovne určený ústredím Sociálnej poisťovne. Miestnu príslušnosť v takých prípadoch určí ústredie Sociálnej poisťovne. Cieľom je efektívnejšie rozdelenie agendy, zrýchlenie posudkovej činnosti, zníženie administratívnej záťaže a zvýšenie nezávislosti posudkových lekárov. V prípade, ak sa lekárska posudková činnosť vykonáva za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, zachováva sa možnosť, aby vyšetrenie zdravotného stavu absolvoval v mieste svojho pobytu.

čl. I bod 29 [§ 184 ods. 1] §
V súvislosti s navrhovaným rozšírením možnosti uplatňovania nárokov na dávky elektronickým spôsobom sa navrhuje precizovať, čo sa považuje za písomnú žiadosť v kontexte dávkového konania. Tento dodatok sa navrhuje s cieľom eliminovať potenciálne nejasnosti a podporuje flexibilitu pri podávaní žiadostí.

čl. I bod 30 a 31 [§ 184 ods. 5] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou v odseku 10. Súčasne sa navrhuje úprava, ktorá reflektuje požiadavky na digitalizáciu verejnej správy a zabezpečuje právnu istotu, že elektronické formuláre sú považované za ekvivalent papierových tlačív. Toto riešenie zjednodušuje komunikáciu s občanmi, zrýchľuje procesy a znižuje administratívnu záťaž. Návrh je v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente, ktorý už upravuje používanie elektronických formulárov ako právne záväzné ekvivalenty tlačív, a prispieva k efektívnejšiemu výkonu verejnej správy.

čl. I bod 32 [§ 184 ods. 10] §
Navrhuje sa, aby sa poistencovi umožnilo požiadať o spísanie žiadosti o dôchodkovú dávku v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne, ktorú požiada o spísanie, a to aj v prípade, ak nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu nevyužívania v praxi sa súčasne navrhuje vypustiť úpravu, podľa ktorej si poistenec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt môže uplatniť nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu v ústredí Sociálnej poisťovne. Z rovnakého dôvodu, t. j. nevyužívania tejto možnosti v praxi, sa navrhuje vypustiť aj úprava, ktorá fyzickej osobe umožňuje podať si žiadosť o úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu v prípade, ak sa táto osoba prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.

čl. I bod 33 a 34 [§ 184 ods. 13 a 14] §
V nadväznosti na navrhované nové proaktívne spôsoby začatia konania u niektorých dávok sociálneho poistenia (tehotenské a materské) a v záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov, sa navrhuje ustanoviť právnu fikciu uplatnenia nároku aj na ďalšie nemocenské dávky (okrem nemocenského), a to tehotenské a materské. Za žiadosť o tehotenské a materské sa v takomto prípade bude považovať vytvorenie elektronického záznamu v systéme elektronického zdravotníctva lekárom, ktorý potvrdzuje očakávaný deň pôrodu poistenkyne. Ak žena požaduje priznať materské skôr, než šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu (teda v období medzi ôsmym a šiestym týždňom pred pôrodom), alebo ak u ošetrujúceho lekára vyjadrila nesúhlas so zaznamenaním očakávaného dňa pôrodu do systému elektronického zdravotníctva, musí si podať žiadosť o materské sama. Súčasne sa navrhuje vypustiť odsek 14, a to z dôvodu precizovania právnej úpravy s cieľom upraviť nemocenské dávky a úrazový príplatok, ktoré začali na základe vytvorenia záznamu v elektronickom zdravotníctve, spoločne v jednom ustanovení.

čl. I bod 35 [§ 185] §
V nadväznosti na navrhované nové proaktívne spôsoby začatia konania u dávok sociálneho poistenia tehotenské a materské, ako aj na navrhované rozšírenia možnosti uplatňovania nárokov na dávky elektronicky sa navrhuje upraviť právne nevyhnutné skutočnosti súvisiace so začatím konania. Proaktívne konanie o priznaní materského bez nutnosti podania žiadosti o materské začne vtedy, keď matka porodí dieťa predčasne, alebo si chce uplatniť nárok na materské šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. V prípade, ak má žena záujem o priznanie materského v období medzi ôsmym a šiestym týždňom pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, alebo ak vyjadrila u ošetrujúceho lekára nesúhlas s tým, aby bol údaj o očakávanom dni pôrodu, ktorý lekár zaznamenal v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií odoslaný Sociálnej poisťovni, konanie začína podaním žiadosti, ktorú si v tomto prípade podáva poistenkyňa sama. Súčasne sa navrhuje odstrániť ustanovenie upravujúce deň uplatnenia nároku a začiatok konania o úrazovej dávke. V …

čl. I bod 36 [§ 186 ods. 1, odkaz] §
Navrhuje sa spresniť formy, akými je možné urobiť podanie voči Sociálnej poisťovni, a to aj z hľadiska používaných inštitútov podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení zákona č. 211/2019 Z. z. Ustanovuje sa, že podanie urobené elektronicky bez autorizácie alebo podľa § 186 odseku 2, t.j. elektronicky spôsobom, ktorý umožňuje určenie osoby, ktorá podanie urobila na základe dohody so Sociálnou poisťovňou alebo podľa jej určeného postupu zaručujúceho bezpečné využívanie jej elektronických služieb, musí byť riadne potvrdené do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Riadne potvrdenie podania znamená zákonom vymedzený spôsob, akým má byť podanie urobené – teda listinne, elektronicky s autorizáciou, alebo spôsobom podľa § 186 ods. 2.Týmto sa …

čl. I bod 37 [§ 194 ods. 1 písm. d)] §
Navrhuje sa rozšíriť dôvod na zastavenie konania okrem konania o nemocenskom a úrazovom príplatku na ďalšie dávky nemocenského poistenia, konkrétne na tehotenské a materské, u ktorých lekár zaznamená očakávaný dátum pôrodu v systéme elektronického zdravotníctva, ak lekár potvrdil očakávaný dátum pôrodu na základe chyby/omylu. Súčasne sa navrhuje nevydávať rozhodnutie o zastavení konania v prípadoch, keď bol omylom potvrdený záznam v systéme elektronického zdravotníctva a viedol k začatiu konania bez reálneho vzniku sociálnej udalosti, čím sa predíde možnému zneisteniu poistenca a zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

čl. I bod 38 [§ 204 ods. 4] §
Navrhuje sa, aby poistencovi, ktorý má pokles pracovnej schopnosti nad 70 %, automaticky poskytovala náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť, pri použití vlastného motorového vozidla bez potreby ďalšieho posúdenia posudkovým lekárom. Pri takejto závažnej strate pracovnej schopnosti už samotné posúdenie invalidity neodôvodňuje ďalšie hodnotenie nutnosti dopravy. Tento prístup odbremení poistencov, zjednoduší a zrýchli proces čerpania náhrady, ale tiež zvýši transparentnosť a predvídateľnosť systému, pričom dôstojne rešpektuje zdravotné obmedzenia a individuálne potreby osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.

čl. I bod 39 [§ 226 ods. 1 písm. m) tretí a štvrtý bod] §
Rozširuje sa povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť SZČO vznik a skončenie prerušenia poistenia z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti aj v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva.

čl. I bod 40 [§ 226 ods. 1 písm. n)] §
Navrhuje sa zadefinovať spôsob sprístupnenia informácie o identifikačnom čísle právneho vzťahu zamestnanca. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa komunikuje so všetkými zamestnávateľmi elektronicky, sa navrhuje sprístupňovať zamestnávateľovi informácie o čísle právneho vzťahu zamestnanca už len elektronickými prostriedkami. Podľa doterajšej právnej úpravy spôsob sprístupňovania určovala Sociálna poisťovňa.

čl. I bod 41 [§ 226 ods. 1 písm. o) a písm. p)] §
Navrhuje sa zaviesť novú povinnosť Sociálnej poisťovni bezodkladne sprístupniť relevantné údaje zamestnávateľovi a to z dôvodu potreby zabezpečiť tok informácií, ktorý je kľúčový pre plnenie zákonných povinností zamestnávateľa. Hlavným dôvodom zavedenia tejto povinnosti je prispôsobenie sa novým procesným postupom. S prechodom na proaktívny spôsob konania (bez nutnosti podania žiadosti), umožnenie uplatnenia nároku na dávku elektronickým spôsobom a rovnako tak aj zmenu papierových tlačív Sociálnej poisťovne, sa navrhuje zmeniť aj spôsob komunikácie medzi účastníkmi konania. Súčasný spôsob podávania žiadostí prostredníctvom zamestnávateľa – papierové žiadosti potvrdzuje najskôr zamestnávateľ a až potom sú postúpené Sociálnej poisťovni, sa navrhuje upraviť tak, že tok informácií bude prebiehať priamo medzi Sociálnou poisťovňou a žiadateľom o dávku. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby Sociálna poisťovňa oznámila zamestnávateľovi relevantné údaje, čím sa zabezpečí kontinuita celého procesu. Týmto opatrením sa zvyšuje efektivita celého systému priznávania dávok, znižuje administratívna záťaž zamestnávateľov a zároveň sa zabezpečuje vyššia kvalita a spoľahlivosť spracovávaných údajov. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa komunikuje so všetkými …

čl. I bod 42 [§ 226 ods. 4] §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu, že spôsob akým Sociálna poisťovňa sprístupňuje informácie zamestnávateľovi, sa navrhuje zadefinovať priamo v § 226 ods. 1 písm. n) a o).

čl. I bod 43, 45, 54 [§ 227 ods. 2 písm. f), písm. i) a § 231 ods. 1 písm. f)] §
Ide o terminologické spresnenie a zosúladenie s osobitným právnym predpisom (zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

čl. I bod 44 [§ 227 ods. 2 písm. h)] §
Navrhované ustanovenie zavádza povinnosť poistenca, ktorý nie je zamestnanec a uplatňuje si nárok na dávku s výnimkou dôchodkovej dávky, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, oznámiť číslo účtu v banke alebo adresu na zasielanie dávok iba pri prvom podaní žiadosti o dávku. Táto úprava je zameraná na zjednodušenie a odľahčenie administratívnych povinností poistencov, pretože tieto údaje nie je potrebné nahlasovať opakovane pri každom ďalšom podaní žiadosti. Povinnosť sa obnovuje len v prípade, že dôjde k zmene čísla účtu alebo adresy, pričom poistencovi sa stanovuje lehota troch dní na oznámenie takejto zmeny. Za zamestnanca bude mať uvedenú oznamovaciu povinnosť jeho zamestnávateľ. Súčasne sa navrhuje zamestnancovi ponechať možnosť požiadať o výplatu dávok aj na iný účet alebo adresu ako tú, ktorú nahlásil zamestnávateľ. V takomto prípade sa mu dávka vždy poukáže na číslo účtu, alebo adresu, ktorú sám nahlásil. Účelom je predchádzať nadmernej administratívnej záťaži u poistencov, pričom sa zároveň zabezpečuje, aby mala Sociálna poisťovňa aktuálne a správne údaje potrebné na výplatu …

čl. I bod 46 [§ 227 ods. 5] §
Navrhuje sa vypustiť zastaranú a v praxi nevyužívanú formu podania faxom. Táto zmena reflektuje potrebu zosúladenia s aktuálnou praxou a modernými komunikačnými štandardmi.

čl. I bod 47 [§ 227 ods. 6] §
Navrhovanou úpravou sa zohľadňujú moderné legislatívne a technologické trendy v elektronickej komunikácii a súčasne sa rozširuje rámec overenia identity a potvrdenia úkonov nad rámec zaručeného elektronického podpisu, čo umožňuje efektívnejšiu a modernejšiu komunikáciu medzi občanmi a Sociálnou poisťovňou.

čl. I bod 48 [§ 228 ods. 2] §
Vzhľadom na digitalizovaný proces potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť SZČO oznamovať Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Tým sa zníži administratívna záťaž SZČO v sociálnom poistení.

čl. I bod 49 [§ 228 ods. 4] §
Navrhuje sa vypustiť zastaranú a v praxi nevyužívanú formu podania faxom. Táto zmena reflektuje potrebu zosúladenia s aktuálnou praxou a modernými komunikačnými štandardmi.

čl. I bod 50 [§ 228 ods. 5, § 229 ods. 4 a § 231 ods. 4] §
Navrhovanou úpravou sa zohľadňujú moderné legislatívne a technologické trendy v elektronickej komunikácii a súčasne sa rozširuje rámec overenia identity a potvrdenia úkonov nad rámec zaručeného elektronického podpisu, čo umožňuje efektívnejšiu a modernejšiu komunikáciu medzi občanmi a Sociálnou poisťovňou.

čl. I bod 51 [§ 229 ods. 3] §
Navrhuje sa vypustiť zastaranú a v praxi nevyužívanú formu podania faxom. Táto zmena reflektuje potrebu zosúladenia s aktuálnou praxou a modernými komunikačnými štandardmi.

čl. I bod 52 [§ 231 ods. 1 písm. c)] §
Navrhuje sa, aby zamestnávateľ oznamoval Sociálnej poisťovni spôsob výplaty mzdy a číslo účtu, na ktorý sa mzda vypláca iba raz, a to pri prihlásení a potom len v prípade zmeny týchto údajov. Cieľom je zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa, aby zamestnávateľ nemusel nahlasovať číslo účtu pri každej sociálnej udalosti zakladajúcej nárok na dávky. Aktuálne pri každej dočasnej práceneschopnosti zamestnanca zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva oznamuje zamestnávateľ Sociálnej poisťovni číslo účtu zamestnanca, pokiaľ je mzda vyplácaná na účet. Táto povinnosť zamestnávateľovi zanikne, nakoľko oznámi číslo účtu zamestnanca pri jeho prihlásení do systému sociálneho poistenia.

čl. I bod 53 [§ 231 ods. 1 písm. d)] §
Vzhľadom na digitalizovaný proces potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť zamestnávateľa oznamovať prerušenie poistenia jeho zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti nezaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Tým sa zníži administratívna záťaž zamestnávateľa v sociálnom poistení.

čl. I bod 55 [§ 231 ods. 1 písm. i)] §
V súvislosti s elektronizáciou sa navrhuje sprecizovať ustanovenie stanovujúce povinnosť zamestnávateľa oznamovať pracovný úraz a chorobu z povolania.

čl. I bod 56 [§ 231 ods. 1 písm. p)] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nového písmena c) v § 231 ods. 1.

čl. I bod 57 [§ 231 ods. 1 písm. q)] §
Navrhuje sa upraviť povinnosť zamestnávateľa oznamovať Sociálnej poisťovni dni, počas ktorých mal zamestnanec v čase poberania materského a ošetrovného príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného. Oznamovaciu povinnosť má zamestnávateľ splniť do piatich dní po skončení mesiaca, v ktorom trvali obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné z dôvodu poberania materského a ošetrovného, a zamestnanec počas nich dosiahol príjem.

čl. I bod 58 [§ 231 ods. 2] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nového písmena c) v § 231 ods. 1.

čl. I bod 59 [§ 231 ods. 3] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nového písmena c) v § 231 ods. 1. Ďalej sa navrhuje vypustiť zastaranú a v praxi nevyužívanú formu podania faxom. Táto zmena reflektuje potrebu zosúladenia s aktuálnou praxou a modernými komunikačnými štandardmi.

čl. I bod 60 a 61 [§ 233 ods. 2 písm. c) a d)] §
Navrhuje sa, aby zdravotné výkony, ktoré budú potvrdené elektronicky v informačnom systéme elektronického zdravotníctva, nebolo potrebné vykazovať ošetrujúcim lekárom Sociálnej poisťovni, nakoľko po ich zaznamenaní v informačnom systéme elektronického zdravotníctva budú následne Národným centrom zdravotníckych informácií automaticky zaslané do informačného systému Sociálnej poisťovne. Súčasne sa navrhuje sprecizovať, ktoré skutočnosti bude mať lekár povinnosť potvrdzovať v informačnom systéme elektronického zdravotníctva, resp. na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

čl. I bod 62 [§ 233 ods. 2 písm. e)] §
Navrhuje sa vypustiť povinnosť lekára potvrdzovať na tlačive očakávaný deň pôrodu a deň skončenia tehotenstva, nakoľko tie skutočnosti budú zaznamenané elektronicky v informačnom systéme elektronického zdravotníctva.

čl. I bod 63 [§ 233 ods. 12 písm. b)] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením spôsobu odosielania podania.

čl. I bod 64 [§ 233 ods. 20] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením pojmov „predškolské zariadenie“ a „škola“ na jednotný pojem „škola“, z dôvodu zosúladenia terminológie so školským zákonom.

čl. I bod 65 a 66 [§ 234 ods. 2, ods. 4 a 5] §
Navrhuje sa elektronizácia potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, ktorá nahradí papierový proces - proces vystavenia potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia. V súvislosti s elektronizáciou tlačiva sa tiež navrhuje zrušiť povinnosť pobočky zaslať zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na poskytovanie dávky garančného poistenia do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa a taktiež povinnosť týchto subjektov potvrdiť požadované údaje na tlačive a doručiť do 10 pracovných dní od doručenia tlačiva. Súčasne sa v súvislosti s navrhovanou úpravou vypúšťajú odseky 4 a 5.

čl. I bod 67 [§ 234 ods. 4] §
Navrhuje sa vypustiť povinnosť zamestnávateľa vrátiť dávku garančného poistenia zvýšenú o úrok v prípade, že súd zastaví konkurzné konanie z dôvodov, ktoré nesúvisia s nedostatkom majetku, ako sú procesné vady, nesplnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu alebo nedostatočné dôkazy o úpadku. Zamestnávateľ bude povinný vrátiť len samotnú dávku garančného poistenia, ale nebude povinný vrátiť aj úrok. Táto úprava sa navrhuje z dôvodu, že procesné vady, hoci môžu ovplyvniť priebeh konkurzného konania, neovplyvňujú priamo majetkovú situáciu dlžníka, ktorá by mala byť rozhodujúcim faktorom pre vznik úroku.

čl. I bod 68 [§ 293gka] §
Navrhuje sa zrušenie povinnosti zamestnávateľa oznamovať spôsob výplaty mzdy a číslo účtu zamestnanca, ak sa mzda vypláca na účet v banke, po každom vzniku dočasnej práceneschopnosti a súčasne sa navrhuje doplnenie povinnosti zamestnávateľa od 1. apríla 2026 oznamovať Sociálnej poisťovni spolu s prihlasovaním zamestnanca do registra poistencov aj číslo účtu, na ktorý sa zamestnancovi vypláca mzda, alebo informáciu o vyplácaní mzdy v hotovosti. Ide o údaje, ktoré sú potrebné registrovať aj vo vzťahu k poistencom, ktorých poistenie vzniklo pred 1. aprílom 2026, preto sa navrhuje jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca a o čísle účtu, na ktorý sa vypláca mzda, ak sa mzda vypláca bezhotovostne. Proaktívne poskytovanie niektorých dávok sociálneho poistenia majú právne predpisy umožniť s účinnosťou od 1. apríla 2026. K uvedenému dátumu preto Sociálna poisťovňa musí disponovať aj s údajmi nevyhnutnými na vyplatenie proaktívnych dávok. So zámerom vytvoriť zamestnávateľom dostatočný časový priestor na plnenie tejto povinnosti a umožniť tak plynulé, bezproblémové vyplácanie spomínaných dávok sa navrhuje, …

čl. I bod 69 [§ 293gm] §
Navrhované ustanovenie umožní, aby povinnosť zamestnávateľa oznámiť spolu s prihlasovaním zamestnanca do registra poistencov aj číslo účtu, na ktorý sa zamestnancovi vypláca mzda, alebo informáciu o vyplácaní mzdy v hotovosti, sa vzťahovala len na situácie, kedy poistný vzťah vznikne po 31. marci 2026. Ide o vylúčenie duplicity v oznamovaní údajov.

čl. VIII [novela zákona č. 461/2003 Z. z.]

čl. VIII bod 1 [§ 246 ods. 1] §
Navrhuje sa aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo financií SR ako orgány dozoru štátu postupovali pri výkone dozoru štátu podľa ustanovení § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré upravujú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu a pokuty z dôvodu, že tak budú pre Sociálnu poisťovňu jednoznačnejšie stanovené jej povinnosti a oprávnenia, a na rozdiel od súčasného stavu bude Sociálna poisťovňa oprávnená namietať zistené nedostatky v rámci výkonu dozoru štátu, čo súčasná právna úprava neumožňuje, pričom všetky kontrolné zákony (napr. zákon č. 10/1996 Z. z., zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z.) umožňujú tzv. „námietkové konanie”. Touto úpravou sa tak zlepší postavenie Sociálnej poisťovne pri výkone dozoru štátu, keďže Sociálna poisťovňa ako „dozorovaný subjekt“ bude mať oprávnenie predložiť písomné námietky, pričom orgány dozoru štátu by mali povinnosť buď ich zohľadniť, alebo nezohľadnenie námietok náležite zdôvodniť v správe (správa bude „finálnym“ dokumentom …

čl. VIII bod 2, 3, 4 a 5 [§ 246 ods. 4, 6, 7 a § 247] §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s návrhom úpravy postupu orgánov dozoru štátu pri výkone dozoru štátu.

čl. VIII bod 6 a 7 [§ 248 ods. 1 a § 248 ods. 3] §
Z dôvodu úpravy postupu pri výkone dozoru štátu sa navrhujú upraviť aj ustanovenia upravujúce ukladanie pokút, aby sa tak zamedzilo dvojitému sankcionovaniu a bolo jednoznačné za aké porušenia sa ukladajú pokuty podľa zákona č. 357/2015 Z. z. a za aké porušenia sa ukladajú pokuty podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; napríklad pri udeľovaní poriadkových pokút (pokuty za „neposkytnutie súčinnosti“ napr. nepredloženie dokladov, nesplnenie opatrení, atď.) sa bude postupovať podľa § 28 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z.

čl. VIII bod 8 [§ 248 ods. 4] §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu, že v prílohe č. 1 bod 7.3. Legislatívnych pravidiel vlády sa ustanovuje, že v sankčných ustanoveniach právneho predpisu sa používa slovné spojenie „pokuty sú príjmom“.

čl. VIII bod 9 [§ 293gm] §
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. V (zákon č. 461/2003 Z. z.)

čl. V bod 1 a 34 [§ 5 a poznámka pod čiarou k odkazu 96a] §
Navrhuje sa nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Postavenie SZČO už nebude viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Podľa navrhovaného znenia § 5 SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, alebo ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, ktorým je napr. živnostenské oprávnenie, osvedčenie o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie, alebo postup podľa osobitného predpisu napr. zápis fyzickej osoby v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Naďalej je z okruhu SZČO vylúčená fyzická osoba, ktorá …

čl. V bod 2 [§ 14 ods. 1 písm. b)] §
Povinne nemocensky poistená bude tá SZČO, ktorej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie trvá podľa podmienok nového § 21 (bod 3).

čl. V bod 3 a 4 [§ 21] §
Navrhuje sa komplexná úprava ustanovenia o vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej len „povinné poistenie“) SZČO, ktorá už nebude podmienená dosiahnutím určitej hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V odseku 1 sa zavádza pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak ide o SZČO, u ktorej sa na výkon samostatnej zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu tzv. SZČO bez oprávnenia (napr. umelec, autor a pod.), tak povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého SZČO podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto zárobkovú činnosť, ale najskôr od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyhlásenie doručené Sociálnej poisťovni. Toto pravidlo nahrádza doterajší spôsob vzniku povinného poistenia SZČO od 1. júla resp. od 1. októbra (ak …

čl. V bod 5 [§ 26 ods. 1 písm. e)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Na základe tejto úpravy zostane zachované, že sociálne poistenie zamestnanca sa nepreruší v období, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského, alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia.

čl. V bod 6 [§ 26 ods. 4 písm. d)] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

čl. V bod 7 a 8 [§ 34 ods. 1 a ods. 3] §
Navrhuje sa, aby zamestnancovi vznikol nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu, že sa predlžuje obdobie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a to z 10 na 14 dní. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje zamestnancovi, ktorému zaniklo nemocenské poistenie, predĺžiť obdobie počas prvých dní dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy mu môže vzniknúť nárok na nemocenské. Toto obdobie sa má zmeniť zo súčasných prvých 10 dní na prvých 14 dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. V bod 9 [§ 49a ods. 2, § 60 ods. 6 a § 104 ods. 4 písm. b)] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

čl. V bod 10 [§ 54 ods. 10] §
V súvislosti s vypustením vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom z § 140, sa navrhuje, aby sa v prípade zamestnanca z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určí suma nemocenskej dávky, vylúčili tie obdobia, ktoré sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú aj v zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy (aktuálne definované ako obdobia, v ktorých zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie). Zároveň sa navrhuje, aby sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určí suma dávky, tak ako doteraz vylučovalo aj obdobie nemocenského poistenia, za ktoré povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

čl. V bod 11 [§ 57 ods. 3] §
V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa navrhuje zachovať súčasnú sumu, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy nemocenskej dávky v prípade, ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 presiahne zákonom stanovenú hranicu. Navrhuje sa ju ponechať na sume zodpovedajúcej 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.

čl. V bod 12 [§ 60 ods. 1] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Zároveň sa ustanovuje, že zamestnancovi, ktorý počas obdobia podľa § 54 ods. 10 dosiahne vymeriavací základ, sa tento vymeriavací základ premietne do výpočtu na určenie sumy dôchodkovej dávky.

čl. V bod 13 [§ 66 ods. 7] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

čl. V bod 14 [§ 84 ods. 4] §
V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa navrhuje zachovať súčasnú sumu, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy úrazovej dávky v prípade fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2, ktorá nemala príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca a to tak, že aj naďalej bude určenie denného vymeriavacieho základu naviazané na sumu zodpovedajúcu 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.

čl. V bod 15 [§ 84 ods. 5] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

čl. V bod 16 [§ 105 ods. 3] §
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou, ktorou sa zavádza postupné percentuálne vyklesávanie dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti, sa navrhuje v prípade poistenca, ktorý je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období dvoch rokov je opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, stanoviť, aby výška dávky v nezamestnanosti v rámci zostávajúceho podporného obdobia, ktoré nebolo vyčerpané pri predchádzajúcej výplate dávky v nezamestnanosti, postupne vyklesávala od štvrtého mesiaca podporného obdobia, pričom denný vymeriavací základ zostáva rovnaký.

čl. V bod 17 [§ 108 ods. 1] §
Navrhuje sa zaviesť postupné percentuálne vyklesávanie dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky v nezamestnanosti. Počas prvých troch mesiacov podporného obdobia sa navrhuje ponechať súčasnú výšku dávky v nezamestnanosti, t. j. 50 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie mesiace počas podporného obdobia sa navrhuje postupné znižovanie dávky v nezamestnanosti, pričom posledný mesiac podporného obdobia sa bude výška dávky v nezamestnanosti určovať z 20 % denného vymeriavacieho základu. Cieľom je motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce.

čl. V bod 18 [§ 108 ods. 2] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

čl. V bod 19 [§ 108 ods. 3] §
V súvislosti s legislatívnou zmenou v § 138 ods. 9 písm. a) sa navrhuje zachovať súčasnú sumu, z ktorej sa určí denný vymeriavací základ na výpočet sumy dávky v nezamestnanosti, ak poistenec v rozhodujúcom období nemal príjem zo zárobkovej činnosti, pričom určenie denného vymeriavacieho základu bude aj naďalej naviazané na sumu zodpovedajúcu 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

čl. V bod 20 [§ 138 ods. 2] §
Navrhujú sa dva spôsoby určenia vymeriavacieho základu povinne poistenej SZČO. Pre tú povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), od ktorého sa určený vymeriavací základ použije (ďalej len „50 % všeobecného vymeriavacieho základu“), sa navrhuje ponechať doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu. Naďalej sa bude určovať ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. …

čl. V bod 21 [§ 138 ods. 3 a § 233 ods. 6 písm. a)] §
Navrhuje sa vypustenie odkazu 43.

čl. V bod 22 a 23 [§ 138 ods. 9] §
Navrhuje sa zvýšenie minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 to bude 914,40 eur. Zvýšený minimálny mesačný vymeriavací základ sa navrhuje pre povinne poistenú SZČO, ktorá má vymeriavací základ určený ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutého vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti upraveného o zákonom vymedzené položky a koeficientu 1,486, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti a pre dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

čl. V bod 24 [§ 138 ods. 14] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140.

čl. V bod 25 až 28 [§ 140] §
Navrhuje sa vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti z dôvodov, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení. Zjednotí sa tým postup platenia poistného na sociálne poistenie so zdaňovaním príjmu zo závislej činnosti. Nie je opodstatnené, aby z príjmu zo závislej činnosti poskytnutého v čase, keď je zamestnanec napr. uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytuje materské, a tento príjem súvisí s výkonom činnosti zamestnanca pred týmto obdobím, nebolo platené poistné. Ak zamestnanec v období, ktoré sa dnes považuje za obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie, napr. v čase dočasnej práceneschopnosti, nebude pracovať a nebude mať príjem zo závislej činnosti, potom za toto obdobie nebude mať ani vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Teda naďalej za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti de facto nebude platiť poistné na sociálne poistenie. V súvislosti s návrhom na vypustenie právnej úpravy vylúčenia povinnosti zamestnanca platiť poistné na sociálne poistenie sa …

čl. V bod 29 a 30 [§ 147 ods. 2, § 168 ods. 2 písm. h), § 170 ods. 21 a § 171 od §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s navrhovanými zmenami v § 228 ods. 1.

čl. V bod 31 [§ 184 ods. 13 písm. a)] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. V bod 32 a 33 [§ 185 ods. 1 písm. a) a písm. b)] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. V bod 35 [§ 226 ods. 6] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s vypustením výnimky z platenia poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnancom z § 140. Zároveň sa spresňuje, že Sociálna poisťovňa zamestnávateľovi sprístupňuje informácie o jeho zamestnancovi, ktoré spracúva vo svojom informačnom systéme, aj na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti jeho zamestnanca. Taktiež informácie o období, v ktorom zamestnancovi trvá nárok na výplatu materského, alebo by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia, o období osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti. Tieto informácie sú potrebné pre splnenie povinnosti zamestnávateľom oznámiť prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti jeho zamestnanca.

čl. V bod 36 [§ 227 ods. 2 písm. i)] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. V bod 37 [§ 228 ods. 1] §
V súvislosti s navrhovanými úpravami v § 21 sa zavádza pre SZČO bez oprávnenia, povinnosť oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku jej povinného poistenia, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali.

čl. V bod 38 [§ 231 ods. 1 písm. e)] §
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

čl. V bod 39 a 40 [§ 293gl] §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou nadpisu.

čl. V bod 41 [§ 293gm až § 293gp] §

čl. V § 293gm §
Navrhuje sa zavedenie prechodného ustanovenia, ktorého cieľom je zabezpečiť postupný prechod SZČO, ktoré začali podnikať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť do 31. decembra 2025, na novú právnu úpravu povinného poistenia SZČO účinnú od 1. januára 2026. Prechodný režim tiež umožní dotknutým subjektom lepšie sa pripraviť na aplikačné zmeny v povinnom poistení SZČO. Počas prechodného obdobia od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 sa na posudzovanie povinného poistenia fyzickej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, mala oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v období pred 1. januárom 2026 a má oprávnenie aj po 31. decembri 2025, bude vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025. Rovnaký režim sa zavádza aj pre posúdenie povinného poistenia SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť bez oprávnenia. Ak však od zániku posledného oprávnenia, alebo ukončenia vykonávania poslednej zárobkovej činnosti, v prípade SZČO bez oprávnenia, uplynulo viac ako 60 mesiacov, na posúdenie povinného poistenia SZČO sa neuplatní právna úprava účinná do 31. …

čl. V § 293gn §
V § 293gn sa navrhuje zaviesť prechodné ustanovenia v súvislosti s úpravou vzniku nároku na nemocenské, a to z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti právnych vzťahov pre poistencov, ktorým vznikla dočasná pracovná neschopnosť pred účinnosťou novely zákona. Cieľom je vyhnúť sa retroaktívnym účinkom novej právnej úpravy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na už vzniknuté nároky poistencov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa na prípady dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vznikli pred 31. decembrom 2025 a trvajú aj po tomto dátume, naďalej vzťahovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025. To znamená, že ak zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť 29. decembra 2025, podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 mu vznikne nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 8. januára 2026.

čl. V § 293go §
V § 293go sa navrhuje zaviesť prechodné ustanovenie, a to z dôvodu vyhnúť sa retroaktívnym účinkom novej právnej úpravy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na už vzniknuté nároky poistencov, ktorým vznikol dôvod na poskytnutie dávky v nezamestnanosti pred účinnosťou novely zákona. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že ak poistencovi vznikne nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti pred 1. januárom 2026, aby sa na neho vzťahovala právna úprava účinná do 31. decembra 2025 (zachováva sa jednotná suma dávky v nezamestnanosti počas podporného obdobia) a nedôjde ani k postupnému vyklesávaniu dávky v nezamestnanosti v prípade, ak poistenec bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti do konca roka 2025 a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

čl. V § 293gp §
V rokoch 2026 až 2028 sa navrhuje v odseku 1 zachovať sumu 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025. Zároveň sa v odseku 2 navrhuje pre roky 2026 až 2028 zrušiť povinnosť pre Sociálnu poisťovňu zverejňovať na svojom webovom sídle na účely určenia sumy 13. dôchodku priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkových dávok.

čl. I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

čl. I bod 1 [§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 2 a 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 138 ods. 7.

čl. I bod 2 až 5 [§ 15 ods. 1 písm. c) až e) a písm. g) až i)] §
Podľa navrhovanej úpravy existencia povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby už nebude prekážkou vzniku/trvania povinného dôchodkového poistenia tzv. poistenca štátu, a to fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne (ďalej len „osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu“), ohrozeného svedka alebo chráneného svedka podľa zákona č. 86/2025 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „chránený svedok“), vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a fyzickej osoby, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (ďalej len „osoba s priznaným kompenzačným príspevkom“). Podľa súčasnej právnej úpravy, ak …

čl. I bod 6 až 9 [§ 15 ods. 2 písm. a) a c), a § 15 ods. 3 a 4] §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c) a e) a v § 22 ods. 3.

čl. I bod 10 § 22 ods. 1 písm. a) §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c).

čl. I bod 11 § 22 ods. 1 písm. c) §
V súvislosti s návrhom na rozšírenie okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, tzv. poistencov štátu, o povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, za ktorú platil štát do 31. decembra 2025 poistné na dôchodkové poistenie, sa upravuje okamih vzniku dôchodkového poistenia týchto osôb. Dôchodkové poistenie im bude vznikať odo dňa splnenia podmienky, ktorou je poskytovanie materského.

čl. I bod 12 § 22 ods. 2 písm. b) §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c).

čl. I bod 13 (§ 22 ods. 3) §
V súvislosti s právnou úpravou umožňujúcou súbeh povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu alebo osoby s priznaným kompenzačným príspevkom s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, sa doterajšia právna úprava upravujúca opätovný vznik povinného dôchodkového poistenia vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. V tejto súvislosti sa navrhovanými úpravami zároveň v § 22 navrhujú legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 14 a 15 (§ 22 ods. 3 a 4) §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c).

čl. I bod 16 (§ 60 ods. 1 prvá veta) §
Obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, chráneného svedka, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a osoby s priznaným kompenzačným príspevkom, hodnotilo ako obdobie dôchodkového poistenia, bez ohľadu na to, či štát za tieto obdobia zaplatil poistné na dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 1. januára 2026 štát už nebude platiť poistné za uvedené skupiny poistencov, preto je potrebné doplniť právnu úpravu tak, aby sa obdobie ich dôchodkového poistenia po 31. decembri 2025 mohlo aj naďalej hodnotiť na nárok na dôchodok a na určenie sumy dôchodku aj bez zaplatenia poistného.

čl. I bod 17 (§ 60 ods. 8) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou v § 15 ods. 1 písm. c). Uvedená zmena umožňuje hodnotiť to isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa súčasne aj poistencovi, ktorý sa stará o dieťa, ak je poistený ako zamestnanec, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba a v tomto období sa mu poskytuje materské.

čl. I bod 18 (§ 61 ods. 2) §
V odseku 2 sa navrhuje zaviesť minimálna hranica úhrnu vymeriavacích základov na účely výpočtu osobného vymeriavacieho základu poistencov, ktorí získali obdobia dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d), a to vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje. Uvedené ustanovenie predstavuje garanciu zachovania osobného vymeriavacieho základu za obdobia starostlivosti minimálne v rovnakej výške, ako podľa doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej štát za tieto obdobia platil poistné. Zároveň v praktickej rovine reflektuje potrebu zohľadnenia súbehu dôchodkového poistenia z titulu starostlivosti o dieťa a dôchodkového poistenia z titulu zárobkovej činnosti zavedenú touto právnou úpravou (navrhované zmeny v § 15). Na účely stanovenia tejto minimálnej hranice sa navrhuje do úhrnu vymeriavacích základov nezapočítavať vymeriavací základ na starobné poistenie podľa § 138 ods. 7, ktorý patrí poberateľovi úrazovej renty. To znamená, že za obdobie starostlivosti sa vymeriavacie základy z titulu zárobkovej činnosti (ak budú …

čl. I bod 19 (§ 63 ods. 6) §
Navrhuje sa, aby sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu (POMB) vylúčili obdobia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, vrátane obdobia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku získané pred 1. januárom 2004 (§ 255 ods. 3) a obdobia poberania materského (pred pôrodom). Aby sa mohlo toto obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, poistenec musí splniť podmienku, a to získať najmenej rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, vrátane doby zamestnania pred 1. januárom 2004 podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zodpovedajúce zárobkovej činnosti podľa tohto zákona a obdobia výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka (okrem obdobia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky policajta a profesionálneho vojaka, ak nejde o obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom). Znamená to, že poistencovi, ktorý bol dôchodkovo poistený z dôvodu starostlivosti o dieťa napríklad šesť rokov, sa obdobie starostlivosti do troch rokov veku dieťaťa na určenie POMB vylúči …

čl. I bod 20 (§ 66 ods. 7 až 9) §
V nadväznosti na navrhované úpravy v súvislosti s obdobím, v ktorom sa poistenec stará o dieťa, a navrhovanými úpravami dôchodkových nárokov pre tohto poistenca v sociálnom poistení (ďalej len „I. pilier“) je nevyhnutné pristúpiť aj k zodpovedajúcim úpravám pre poistenca, ktorý je zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení (ďalej len „II. pilier“), a za takéto obdobie účasti má mať znížený dôchodok z I. piliera. Preto sa navrhuje doplniť existujúce (základné) ustanovenie o znížení sumy dôchodku z I. piliera v § 66 ods. 6 (ďalej len „zníženie dôchodku z I. piliera“) o mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa suma zníženia dôchodku z I. piliera za obdobie, v ktorom sa poistenec/sporiteľ stará o dieťa, primerane upraví. V nových odsekoch 7 až 9 sa navrhuje ustanoviť úprava zníženia dôchodku z I. piliera pre poistenca/sporiteľa, ktorý počas účasti v II. pilieri získa aj obdobie, v ktorom sa stará o dieťa, a to v závislosti od toho, či počas tohto obdobia, v ktorom sa stará o dieťa, má …

čl. I bod 21 a 22 (§ 68 ods. 5 a 6) §
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou zníženia sumy starobného dôchodku z I. piliera poistencom, ktorí počas obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa, obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie, obdobia dôchodkového poistenia z dôvodu vykonávania osobnej asistencie, obdobia dôchodkového poistenia chráneného svedka, obdobia dôchodkového poistenia vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy a obdobia dôchodkového poistenia osoby, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok, boli sporiteľmi v II. pilieri, a za takéto obdobie majú mať zníženú sumu starobného dôchodku z I. piliera, sa navrhuje použiť rovnaký postup aj na zníženie sumy predčasného starobného dôchodku z I. piliera.

čl. I bod 23 (§ 73 ods. 8) §
Navrhuje sa, aby sa na určenie POMB potrebného na výpočet sumy invalidného dôchodku nevyžadovalo splnenie podmienky získania obdobia dôchodkového poistenia zo zárobkovej činnosti. Znamená to, že na určenie sumy invalidného dôchodku sa obdobie starostlivosti o dieťa vylúči vždy.

čl. I bod 24 až 26 [§ 128 ods. 1 písm. b) piaty bod, písm. c) piaty bod a písm.) §
V súvislosti s vypustením povinnosti štátu platiť poistné za poistencov štátu a za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské, sa štát navrhuje vypustiť z okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie.

čl. I bod 27 až 33 [§ 128 ods. 2 a 4, § 131 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. c), § §
Navrhuje sa vypustenie povinnosti platiť poistné štátom za poistencov štátu a za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu v období, v ktorom sa im poskytuje materské. V nadväznosti na uvedené sa z dôvodu nadbytočnosti navrhujú vypustiť aj sadzby poistného na uvedené druhy poistenia a zúčtovanie poistného plateného štátom. Navrhované zmeny v novelizačnom bode 31 vecne reflektujú novelizáciu predmetného ustanovenia s účinnosťou od 1. januára 2029 v súvislosti so zmenami v sektore starobného dôchodkového sporenia.

čl. I bod 34 a 35 (§ 138 ods. 7 a ods. 13) §
Navrhuje sa vypustenie právnej úpravy vymeriavacieho základu, z ktorého štát v súčasnosti platí poistné. Keďže štát neplatí poistné za poistencov štátu, nie je potrebné definovať ani vymeriavací základ, z ktorého štát platí toto poistné. Vzhľadom na uvedené sa stáva nadbytočnou úprava tzv. alikvotného vymeriavacieho základu, t. j. vymeriavacieho základu podľa počtu dní trvania povinného dôchodkového poistenia poistencov štátu, a navrhuje sa vypustiť. Zároveň sa navrhuje legislatívno-technická úprava v dôsledku vypustenia odseku 7 z § 138.

čl. I bod 36 (§ 139a a 139b ods. 3) §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 138 ods. 7.

čl. I bod 37 (§ 141 ods. 3) §
V súvislosti s vypustením štátu z okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie sa navrhuje vypustiť z okruhu odvádzateľov poistného Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré za štát odvádza poistné. V dôsledku vypustenia odseku 3 v § 141 sa zároveň navrhuje legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 38 § 162 ods. 2, § 163 ods. 2 písm. b) a § 166 ods. 2 písm. b) §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 141 ods. 3.

čl. I bod 39 a 40 (§ 168b a § 168c) §
V súvislosti s vypustením povinnosti štátu platiť poistné za chráneného svedka a vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje vypustiť poukazovanie finančných prostriedkov na úhradu poistného prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR. V dôsledku úpravy v § 168c sa zároveň navrhuje legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 41 [§ 170 ods. 8 písm. a)] §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 168b.

čl. I bod 42 (§ 227 ods. 4) §
Navrhuje sa vypustenie povinnosti fyzickej osoby, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku/dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov najdlhšie do osemnástich rokov jeho veku, fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a osoby, ktorá vykonáva osobnú asistenciu, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení alebo medzinárodnej zmluvy, a ktorá je súčasne povinne dôchodkovo poisteným zamestnancom, oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska. Oznamovať zmenu týchto údajov je už aj v súčasnosti povinnosťou jeho zamestnávateľa [§ 231 ods. 1 písm. m)], alebo ich Sociálna poisťovňa získava z Registra fyzických osôb. Zároveň sa navrhuje vypustenie povinnosti pre poistenca štátu, na ktorého sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho …

čl. I bod 43 a 44 (§ 229 ods. 1 a 5) §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 15 ods. 1 písm. c).

čl. I bod 45 § 233 ods. 12 písm. c) prvý bod §
Vzhľadom na rozšírenie okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb starajúcich sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom pred dovŕšením šiesteho roku veku sa navrhuje rozšíriť úpravu už existujúcej povinnosti ÚPSVR poskytovať údaje o fyzickej osobe, ktorej bol priznaný rodičovský príspevok. Okrem dňa vzniku a zániku nároku na rodičovský príspevok a identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia dieťaťa alebo dátumu jeho narodenia, bude oznamovať Sociálnej poisťovni aj údaj o tom, že je dieťaťom, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. To bude pre Sociálnu poisťovňu impulz na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa vo veku do 6 rokov podľa zákona o sociálnom poistení.

čl. I bod 46 a 47 (§ 293l ods. 1, § 293m ods. 2 a § 293fr ods. 2) §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 48 a 49 (nadpis nad § 293gl a nadpis pod § 293gl) §
Ide o legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 50 (§ 293gm až 293gq) §
Ak nárok a nárok na výplatu dôchodkovej dávky (okrem 13. dôchodku) vznikne v roku 2026, navrhuje sa, aby sa suma tejto dôchodkovej dávky dočasne určila podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2025, a to z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na prípravu informačných systémov nevyhnutne potrebných na vypočítanie sumy priznávaného dôchodku podľa novej právnej úpravy. Vo vzťahu k dôchodku, ktorého nárok a nárok na výplatu vznikol pred 1. januárom 2026, sa nemení nič na zásade, podľa ktorej sa na nárok na dôchodok a jeho výplatu vzťahuje právna úprava účinná v čase splnenia podmienok nároku. Ak osoba vykonávala v období starostlivosti o dieťa od roku 2004 do 31. decembra 2025 zárobkovú činnosť, z ktorej bola povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na dôchodkové poistenie sa platilo z dôvodu zárobkovej činnosti. Ak bol v tomto období vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší ako vymeriavací základ, z ktorého platil poistné štát, uvedené malo negatívny vplyv na sumu …

bod 1 (čl. I bod 9)
Vzhľadom navrhované zmeny v čl. II novelizačnom bode 2 návrhu zákona (prečíslovanie ustanovenia § 21 s účinnosťou od 1. januára 2026) a na prijatý zákon č. 399/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (úprava § 21 ods. 5 a 6 s účinnosťou od 1. januára 2029) je potrebné vyriešiť časovú postupnosť a spolupôsobenie týchto právnych noriem, a to tak, že sa zo zákona č. 399/2022 Z. z. vypustí úprava § 21 ods. 5 a 6 a táto úprava sa zakotví v č. II novelizačnom bode 3 návrhu zákona v rovnakom znení ale po zohľadnení prečíslovania daného ustanovenia. Takýmto spôsobom sa predíde pochybnostiam, v akom znení má byť ustanovenie § 21 zákona o starobnom dôchodkovom sporení s účinnosťou od 1. januára 2029.

čl. IX (zákon o sociálnom poistení)

čl. IX § 170 ods. 8 písm. a) prvý bod §
Spresňuje sa okruh osôb, o ktorých Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti ministerstvu vnútra údaje zo svojho informačného systému. Navrhovanou zmenou sa odstránia prípadné pochybnosti a nejednoznačnosť, nakoľko predmetné oprávnenie pre ministerstvo vnútra sa vzťahuje na všetkých cudzincov, ktorým sa udelil azyl alebo udelila doplnková ochrana.

čl. I

čl. I bod 1 §
Prvá zmena smeruje do § 138a a spočíva vo zvýšení sumy odvodovej odpočítateľnej položky z 200 eur na 500 eur za kalendárny mesiac. Ide o vecnú úpravu existujúceho inštitútu, ktorou sa rozširuje rozsah príjmu z dohody, pri ktorom sa neuplatní odvodové zaťaženie v doterajšom rozsahu. Oproti platnému stavu sa nemení samotná existencia odvodovej odpočítateľnej položky ani jej systematické zaradenie v zákone o sociálnom poistení. Mení sa len jej suma tak, aby mala reálnejší účinok pri študentoch a pri poberateľoch dôchodkových dávok, ktorí pracujú na základe dohody. Praktickým následkom bude nižšie odvodové zaťaženie v širšom rozsahu príjmu z dohody pri zachovaní existujúceho režimu uplatňovania tejto položky.

čl. I bod 2 až 4 §
Ďalší vecný okruh sa týka § 227a. Rozširuje sa osobný rozsah osôb, ktoré môžu určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, a to o fyzické osoby na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke podľa osobitného predpisu. Oproti doterajšiemu stavu sa tak režim odvodovej odpočítateľnej položky už nebude viazať len na študentov a na fyzické osoby uvedené v § 4 ods. 1 písm. b), ale aj na osoby, ktoré sú dočasne viazané starostlivosťou o dieťa a popri nej vykonávajú prácu na základe dohody. Na túto zmenu nadväzuje doplnenie nových povinností v § 227a ods. 2. Pri fyzickej osobe na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke sa výslovne ustanovuje povinnosť preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na uplatnenie práva podľa odseku 1 a písomne informovať zamestnávateľa o zániku tohto postavenia. Dôvodom je vytvoriť jednoznačný a overiteľný rámec pre uplatnenie novej skupiny oprávnených osôb. Zároveň sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, podľa ktorého pri nesplnení povinnosti preukázania rozhodujúcich skutočností zamestnávateľ …

čl. I bod 5 §
Vloženie § 293gml predstavuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2027. Jeho účelom je zabezpečiť, aby sa nové znenie § 138a a § 227a použilo aj na právne vzťahy na základe dohody podľa § 227a, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona. Bez tejto úpravy by mohla vzniknúť pochybnosť, či sa nový režim uplatní iba na dohody vzniknuté po 1. januári 2027, alebo aj na už existujúce právne vzťahy. Prechodné ustanovenie preto zabezpečuje kontinuitu medzi doterajším a novým právnym stavom a vylučuje nejednotný výklad pri uplatňovaní odvodovej odpočítateľnej položky po nadobudnutí účinnosti zákona. Praktický význam spočíva v tom, že zamestnávatelia a dotknuté fyzické osoby budú môcť uplatniť nový režim aj na už trvajúce dohody, ak spĺňajú zákonné podmienky.

čl. I

čl. I bod 1 §
Prvá zmena smeruje do § 138a a spočíva vo zvýšení sumy odvodovej odpočítateľnej položky z 200 eur na 500 eur za kalendárny mesiac. Ide o vecnú úpravu existujúceho inštitútu, ktorou sa rozširuje rozsah príjmu z dohody, pri ktorom sa neuplatní odvodové zaťaženie v doterajšom rozsahu. Oproti platnému stavu sa nemení samotná existencia odvodovej odpočítateľnej položky ani jej systematické zaradenie v zákone o sociálnom poistení. Mení sa len jej suma tak, aby mala reálnejší účinok pri študentoch a pri poberateľoch dôchodkových dávok, ktorí pracujú na základe dohody. Praktickým následkom bude nižšie odvodové zaťaženie v širšom rozsahu príjmu z dohody pri zachovaní existujúceho režimu uplatňovania tejto položky.

čl. I bod 2 až 4 §
Ďalší vecný okruh sa týka § 227a. Rozširuje sa osobný rozsah osôb, ktoré môžu určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, a to o fyzické osoby na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke podľa osobitného predpisu. Oproti doterajšiemu stavu sa tak režim odvodovej odpočítateľnej položky už nebude viazať len na študentov a na fyzické osoby uvedené v § 4 ods. 1 písm. b), ale aj na osoby, ktoré sú dočasne viazané starostlivosťou o dieťa a popri nej vykonávajú prácu na základe dohody. Na túto zmenu nadväzuje doplnenie nových povinností v § 227a ods. 2. Pri fyzickej osobe na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke sa výslovne ustanovuje povinnosť preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na uplatnenie práva podľa odseku 1 a písomne informovať zamestnávateľa o zániku tohto postavenia. Dôvodom je vytvoriť jednoznačný a overiteľný rámec pre uplatnenie novej skupiny oprávnených osôb. Zároveň sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, podľa ktorého pri nesplnení povinnosti preukázania rozhodujúcich skutočností zamestnávateľ …

čl. I bod 5 §
Vloženie § 293gml predstavuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2027. Jeho účelom je zabezpečiť, aby sa nové znenie § 138a a § 227a použilo aj na právne vzťahy na základe dohody podľa § 227a, ktoré vznikli ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona. Bez tejto úpravy by mohla vzniknúť pochybnosť, či sa nový režim uplatní iba na dohody vzniknuté po 1. januári 2027, alebo aj na už existujúce právne vzťahy. Prechodné ustanovenie preto zabezpečuje kontinuitu medzi doterajším a novým právnym stavom a vylučuje nejednotný výklad pri uplatňovaní odvodovej odpočítateľnej položky po nadobudnutí účinnosti zákona. Praktický význam spočíva v tom, že zamestnávatelia a dotknuté fyzické osoby budú môcť uplatniť nový režim aj na už trvajúce dohody, ak spĺňajú zákonné podmienky.