Zákon č. 294/2025 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo financií SR“) predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny návrh.
Cieľom návrhu zákona je posilniť inštitút vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy, vrátane finančného riadenia, a zároveň zefektívniť výkon finančnej kontroly. Návrh ustanovení o vnútornom kontrolnom systéme vychádza zo základných princípov kontrolného systému COSO, ktorý definuje požiadavky na existenciu vnútornej kontroly v rámci organizácie a nastavuje komplexne celý kontrolný systém. Cieľom každého orgánu verejnej správy by malo byť vytvorenie, rozvíjanie a udržiavanie takého vnútorného kontrolného systému, ktorý zabezpečí hospodárne, efektívne, účinné a účelné nakladanie s verejnými financiami. Návrh zákona za týmto účelom jasne ustanovuje, aké vlastnosti a prvky musí vnútorný kontrolný systém obsahovať. Kontrolné prostredie orgánu verejnej správy, predstavuje základ celého vnútorného kontrolného systému, ktorý zahŕňa kultúru organizácie, hodnoty, etické normy a celkové riadenie organizácie. Riadenie rizík je nástroj na identifikáciu a analýzu rizík, ktoré by mohli ovplyvniť dosahovanie cieľov organizácie. Kontrolné činnosti, predstavujú politiky a postupy, ktoré sú navrhnuté na to, aby pomohli zabezpečiť, že sa príkazy vedenia vykonávajú tak, aby sa minimalizovali riziká. Kontrolné činnosti môžu zahŕňať schvaľovanie, overovanie, kontroly prístupu ako aj fyzické zabezpečenie. Informačný tok a komunikácia predstavujú efektívne zdieľanie informácií, ktoré sú potrebné na podporu vykonávania kontrolných činností. Informačný tok a komunikácia zabezpečujú, že všetky zainteresované strany sú informované o všetkých informáciách potrebných na riadenie a kontrolu. Monitorovanie slúži ako priebežné sledovanie a hodnotenie efektívnosti vnútorných kontrol. To môže zahŕňať vnútorné audity a iné formy preskúmania vnútorného kontrolného systému s cieľom zabezpečiť, že kontrolný systém funguje podľa predpokladov správne.
Dobre fungujúca verejná správa bola kľúčovou podmienkou pre vstup do Európskej únie (ďalej len „EÚ“), a preto je okrem iného cieľom tejto novelizácie zjednotenie a zadefinovanie základných požiadaviek voči už zavedeným systémom vnútornej kontroly v rámci orgánov verejnej správy. EÚ od svojich členských krajín očakáva, že majú silné inštitúcie a efektívnu verejnú správu, preto je dôležité neustále rozvíjať a zlepšovať prostredie vnútornej kontroly. Efektívne nastavené a správne fungujúce vnútorné systémy riadenia a kontroly napomáhajú všetkým orgánom verejnej správy dosahovať stanovené ciele. Koncept vnútorného kontrolného systému pomáha manažérom vo verejnom sektore nastaviť riadenie tak, aby dokázali účinne a včas plniť ciele v súlade s výkonnostnými štandardmi a v rámci stanoveného rozpočtu. Nastavenie vnútorného kontrolného systému podľa modelu COSO zlepšuje pochopenie riadenia rizík a s tým súvisiace nastavenie kontroly, objasňuje úlohy a povinnosti v rámci organizácie. Základným predpokladom COSO modelu je, že na efektívne riadenie rizík a kontroly v organizácii, sú zavedené tzv. tri línie obrany organizácie.
Prvú líniu obrany predstavuje riadiaca (manažérska) zodpovednosť tzv. riadiaca (manažérska) kontrola. Manažérska zodpovednosť je založená na pravidelnej dennej zodpovednosti vedúcich zamestnancov (úroveň stredného manažmentu) za všetky aktivity, ktoré vykonávajú, t. j. za zabezpečenie prevádzky, vnútorného kontrolného systému vrátane finančného riadenia a kontroly v rámci zverenej agendy, respektíve riadeného úseku. Aj preto sa môže vnútorný kontrolný systém nazývať aj ako riadiaci a kontrolný systém.
Druhá línia obrany funguje ako podpora prvej línie obrany v systéme vnútornej kontroly, ale nie je úplne nezávislá. Druhú líniu obrany reprezentuje zavedená finančná kontrola, riadenie bezpečnosti, zavedenie funkcie risk manažéra, manažéra kvality, zavedenie inšpekcie vykonávaných činností alebo vykonávanie kontroly zhody v rámci vnútorného kontrolného systému. Využitie druhej línie obrany v rámci vnútorného kontrolného systému nie je vždy nevyhnutné, keďže sa viacmennej prelína s prvou líniou obrany a jeho využitie záleží od veľkosti organizácie a existencie rizík, ktoré by mohli ohroziť napĺňanie jej úloh a cieľov.
Tretia línia obrany je nezávislá a reprezentuje ju vnútorný audit. Hlavnou úlohou tretej línie obrany je poskytnutie objektívneho zhodnotenia účinnosti riadenia rizík, zhodnotenie účinnosti kontrolných mechanizmov a celkového napĺňania cieľov orgánu verejnej správy, vrátane vydávania odporúčaní na zlepšenie nastavených procesov.
Súčasný model finančnej kontroly, ktorá sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste sa návrhom zákona zjednodušuje, pričom orgány verejnej správy budú vo vzťahu k finančným operáciám alebo ich častiam vykonávať už len finančnú kontrolu. Výkon finančnej kontroly v súčasnosti vykonávanej ako základná finančná kontrola a administratívna finančná kontrola predstavuje dokumentárne overenie od stola, pričom tie isté osoby fakticky overujú tie isté skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“) (zamestnancami a vedúcimi zamestnancami orgánu verejnej správy) s dvomi rozdielnymi výstupmi – potvrdenie vykonania základnej finančnej kontroly na doklade súvisiacom s finančnou operáciou alebo jej časťou a správa z administratívnej finančnej kontroly. V prípade administratívnej finančnej kontroly sa povinnej osobe vždy zasiela správa bez ohľadu na to, či orgán verejnej správy zistil nedostatky alebo nie. Uvedená administratívna záťaž sa navrhuje znížiť tak, že ak sa bude vykonávať finančná kontrola pri poskytnutí verejných financií a nezistia sa nedostatky, ktoré majú vplyv na poskytnutie verejných financií, t. j. nedôjde k neposkytnutiu verejných financií alebo k ich poskytnutiu v zníženej výške alebo nebude potrebné poskytnuté plnenie vymáhať, ak už boli verejné financie poskytnuté, orgán verejnej správy nebude musieť vypracovávať návrh správy/návrh čiastkovej správy a správu/čiastkovú správu z finančnej kontroly. Návrh zákona ustanovuje teda možnosť nevypracovať výstupné dokumenty z finančnej kontroly vykonávanej podľa § 8, ak nebudú v rámci finančnej kontroly zistené nedostatky, ktoré majú vplyv na poskytnutie verejných financií alebo nebudú zistené nedostatky vôbec.
Vykonávanie vnútorného auditu podľa zákona č. 357/2015 Z. z. je povinné pre všetkých správcov kapitoly štátneho rozpočtu, ale neexistuje zákonná možnosť pre tie orgány verejnej správy, ktoré chcú dobrovoľne využívať vnútorný audit ako efektívny nástroj vlastného vnútorného kontrolného systému. Pokiaľ si orgán verejnej správy aj zriadil vnútorný audit, tento vnútorný audit nemal zákonné možnosti využívať práva a povinnosti, ktoré majú dispozícii vnútorní audítori správcov kapitol štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa možnosť pre orgány verejnej správy, ktoré nie sú správcom kapitoly štátneho rozpočtu zaviesť v rámci svojho orgánu verejnej správy vnútorný audit, pričom na výkon vnútorného auditu sa budú vzťahovať určené práva a povinnosti upravujúce vnútorný audit. Uvedená možnosť súvisí so zabezpečením overovania nastavenia a funkčnosti vnútorného kontrolného systému v rámci orgánu verejnej správy, nakoľko vnútorný audit predstavuje najkomplexnejší nástroj pre štatutárny orgán orgánu verejnej správy, ktorý by mal byť za týmto účelom využitý.
Dôležitosť mať mechanizmus na monitorovanie funkčnosti nastaveného vnútorného kontrolného systému je podporená a zabezpečená aj vtedy, ak orgán verejnej správy nemá zriadený útvar vnútorného auditu. V takom prípade je, štatutárny orgán orgánu verejnej správy oprávnený určiť vybraných zamestnancov zodpovedných za overenie funkčnosti nastaveného vnútorného kontrolného systému. Pri takejto kontrole vnútorného kontrolného systému bude možné primerane použiť základné pravidlá finančnej kontroly a auditu ako aj ukladať príslušné pokuty.
Návrhom zákona sa taktiež ustanovuje povinnosť útvaru vnútorného auditu predkladať v rámci ročnej správy o vykonaných vnútorných auditoch aj zhodnotenie vnútorného kontrolného systému správcu kapitoly štátneho rozpočtu.
Návrhom zákona za zrušuje Úrad vládneho auditu, ktorý je rozpočtovou organizáciou Ministerstva financií SR a všetky jeho kompetencie sa presúvajú na Ministerstvo financií SR. Dôvodom je najmä potrebná úspora a konsolidácia verejných financií, ku ktorej dôjde tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Zároveň, presun kompetencií z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov, kvalitnejšie výstupy z vládnych auditov, skráti sa dĺžka trvania vládnych auditov, keďže vládne audity budú zabezpečované a vykonávané priamo Ministerstvom financií SR. Taktiež sa zabezpečí kvalitnejšie a efektívnejšie riadenie ľudských zdrojov a s tým súvisiace efektívnejšie prerozdelenie personálnych kapacít ako aj finančných zdrojov v súvislosti s výkonom vládnych auditov.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, marginálne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na limit verejných výdavkov a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.
Dátum nadobudnutia účinnosti je navrhnutý od 1. januára 2026. Návrh zákona ráta so zachovaním 15 dňovej legisvakačnej doby v súlade s § 19 ods. 5 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve
- čl. 4, 38 až 44, 49, 53, 56 a 57, 107, 108, 114, 162 až 164, 174 až 178, 217 a 218, 287, 317, 320 až 325 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016).
b) v sekundárnom práve
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024), gestor: MF SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1059 z 24. júna 2021 o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021), gestori: MIRRI SR, MF SR,
delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/127 zo 7. decembra 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 o pravidlá platné pre platobné agentúry a iné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtov, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022) v platnom znení, gestor: MPRV SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení, gestor: MPRV SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 z 2. decembra 2021 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení, gestor: MPRV SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybolovnom a akvakulturálnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021) v platnom znení, gestori: MIRRI SR, MF SR, MV SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MPRV SR,
nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení, gestori: PÚ SR, MH SR, MPRV SR, MPSVR SR, MŠVVM SR, MŽP SR, MD SR, MK SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014) v platnom znení, gestor: MPRV SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014) v platnom znení, gestori: MV SR, MS SR, GP SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014) v platnom znení, gestori: MV SR, MZVEZ SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014) v platnom znení, gestor: MV SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014) v platnom znení, gestor: MF SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014), v platnom znení, gestor: MPSVR SR
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013), gestori: MIRRI SR, MPRV SR, MH SR, MF SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013), gestori: MIRRI SR, MD SR, MŽP SR, MH SR, MF SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013), v platnom znení, gestori: MIRRI SR, MD SR, MŠVVM SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestori: MIRRI SR, MD SR, MŠVVM SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestori: MIRRI SR, MPSVR SR, MŠVVM SR, MV SR, MF SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: MPRV SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: MPRV SR,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR,
- delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 532/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 148, 20.5.2014) v platnom znení, gestor: MPSVR SR,
delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13.5.2014) v platnom znení, gestori: MIRRI SR, MD SR, MŠVVM SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,
vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 08.03.2014) v platnom znení, gestori: MIRRI SR, MD SR, MŠVVM SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,
delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014) v platnom znení, gestor: MPRV SR,
rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2009 – 2014, Dohody medzi Európskou úniou a Nórskom o nórskom finančnom mechanizme na obdobie rokov 2009 – 2014, dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 a dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 (2010/674/EÚ) (Ú. v. EÚ L 291,9.11.2010), gestori: ÚV SR, MF SR, MPRV SR,
nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, ŠÚ SR,
- nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 371, 27.12.2006) v platnom znení, gestori: MIRRI SR, MŠVVM SR, MZ SR, MPSVR SR, MD SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.07.2006) v platnom znení, gestori: MIRRI SR, MS SR, MV SR,
- nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1; Ú. v. ES L 312, 23.12.1995), gestor: MF SR.
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-562/12, Liivimaa Lihaveis MTÜ proti Eesti‑Läti programmi 2007‑2013 Seirekomitee [2014].
Výrok rozsudku
Článok 263 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci operačného programu vyplývajúceho z nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce, žaloba proti rozhodnutiu monitorovacieho výboru, ktorým sa zamieta žiadosť o podporu, nespadá do právomoci Súdneho dvora Európskej únie.
Článok 267 prvý odsek písm. b) ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že programová príručka prijatá monitorovacím výborom v rámci operačného programu vyplývajúceho z nariadenia č. 1083/2006, ako aj z nariadenia č. 1080/2006, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce medzi dvoma členskými štátmi, o aký ide vo veci samej, nie je akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, a preto Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc posúdiť platnosť ustanovení takejto príručky.
Nariadenie č. 1083/2006 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takému ustanoveniu programovej príručky prijatej monitorovacím výborom v rámci operačného programu uzavretého medzi dvoma členskými štátmi, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce, v rozsahu, v akom toto ustanovenie nestanovuje, že rozhodnutie tohto monitorovacieho výboru, ktorým sa zamieta žiadosť o podporu, možno napadnúť na súde členského štátu.
rozsudok Súdneho dvora vo veci C-579/11, Grande Área Metropolitana do Porto (GAMP) proti Comissão Directiva do Programa Operacional Potencial Humano a i. [2012].
Výrok rozsudku
Ustanovenia primárneho práva Únie týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, sa majú vykladať tak, že nebránia tomu, aby sa investícia spolufinancovaná Európskou úniou realizovala jednak v prospech lokality mimo územia regiónov, ktoré sú oprávnené na podporu, a jednak subjektom, ktorý má sídlo v tejto lokalite, za podmienky, že táto investícia je realizovaná cielene a adresne smerom k oprávneným regiónom.
rozsudok Súdneho dvora vo veci C386/18, Coöperatieve Producentenorganisatie en Beheersgroep Texel UA proti Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit [2019].
Výrok rozsudku
1. Článok 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát odmietol vyhovieť žiadosti o podporu organizácie výrobcov v odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry týkajúcej sa výdavkov, ktoré vynaložila na prípravu a vykonávanie plánu produkcie a uvádzania na trh, z dôvodu, že ku dňu podania tejto žiadosti tento členský štát vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku ešte nestanovil možnosť posudzovať takúto žiadosť.
2. Článok 66 ods. 1 nariadenia č. 508/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že pre organizácie výrobcov v odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry priamo nezakladá právo na finančnú podporu z Európskeho námorného a rybárskeho fondu na výdavky, ktoré vynaložili na prípravu a vykonávanie plánu produkcie a uvádzania na trh.
3. Článok 65 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby podpora z Európskeho námorného a rybárskeho fondu bola poskytnutá na prípravu a vykonávanie plánu produkcie a uvádzania na trh v prípade, že žiadosť o podporu bola podaná po príprave a vykonaní takéhoto plánu.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) Lehota na prebranie príslušného právneho aktu EÚ: bezpredmetné.
b) Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK a ani konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
c) Bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií SR
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
12.03.2025 – 21.03.2025
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
21.03.2025
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
2. štvrťrok 2025
Definovanie problému
Podľa platnej právnej úpravy zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“) je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, ktoré je však potrebné vnímať ako súčasť vnútorného kontrolného systému v organizácii. Je preto žiadúce, aby zákon č. 357/2015 Z. z. upravoval aj požiadavky na samotný vnútorný kontrolný systém.
Základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola ako aj finančná kontrola na mieste sa vykonávajú vo vzťahu k finančnej operácii alebo jej časti, pričom v rámci nich sa overuje súlad finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Základná finančná kontrola a administratívna finančná kontrola predstavujú dokumentárne overenie od stola, v rámci ktorého sa fakticky overujú tie isté skutočnosti tými istými osobami (zamestnancami a vedúcimi zamestnancami orgánu verejnej správy), pričom len výstupy z týchto dvoch finančných kontrol sú rozdielne. V praxi tak v súčasnosti dochádza k tomu, že jedna finančná operácia alebo jej časť je overovaná v jednom čase v rámci dvoch, niekedy troch finančných kontrol, ak je potrebné overiť niektoré skutočnosti podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. na mieste. Návrhom zákona má preto dôjsť k zjednodušeniu nastaveného modelu finančných kontrol.
Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je posilniť inštitút vnútorného kontrolného systému, vrátane finančného riadenia, a zároveň zefektívniť výkon finančnej kontroly. Cieľom každého orgánu verejnej správy by malo byť vytvorenie, rozvíjanie a udržiavanie takého vnútorného kontrolného systému, ktorý zabezpečí hospodárne, efektívne, účinné a účelné nakladanie s verejnými financiami. Návrh zákona za týmto účelom jasne stanovuje aké vlastnosti a prvky musí vnútorný kontrolný systém obsahovať. Súčasný model finančnej kontroly, ktorá sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste sa návrhom zákona zjednodušuje, pričom orgány verejnej správy budú vo vzťahu k finančným operáciám alebo ich častiam vykonávať už len finančnú kontrolu. Pri poskytovaní verejných financií sa navrhuje znížiť administratívne zaťaženie pri výkone finančných kontrol zo strany poskytovateľa verejných financií, ktorý v prípade, ak bude vykonávať finančnú kontrolu pri poskytnutí verejných financií inej osobe a nezistí nedostatky, ktoré majú vplyv na poskytnutie verejných financií, t. j. nedôjde k neposkytnutiu verejných financií alebo k ich poskytnutiu v zníženej výške alebo nebude potrebné poskytnuté plnenie vymáhať, ak už boli verejné financie poskytnuté, orgán verejnej správy nebude musieť vypracovávať a zasielať povinnej osobe návrh správy/návrh čiastkovej správy a správu/čiastkovú správu z finančnej kontroly. Dopĺňa sa možnosť pre orgány verejnej správy, ktoré nie sú správcom kapitoly štátneho rozpočtu zaviesť v rámci svojho orgánu verejnej správy vnútorný audit, pričom na výkon vnútorného auditu sa budú vzťahovať určené práva a povinnosti upravujúce vnútorný audit. Uvedená možnosť súvisí aj so zabezpečením overovania nastavenia a funkčnosti vnútorného kontrolného systému v rámci orgánu verejnej správy, nakoľko vnútorný audit predstavuje najkomplexnejší nástroj pre štatutárny orgán orgánu verejnej správy, ktorým by mal byť za týmto účelom využitý.
Návrhom zákona za zrušuje Úrad vládneho auditu, ktorý je rozpočtovou organizáciou Ministerstva financií SR a všetky jeho kompetencie sa presúvajú na Ministerstvo financií SR. Dôvodom je najmä potrebná úspora a konsolidácia verejných financií, ku ktorej dôjde tým, že sa môže znížiť celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Zároveň, presun kompetencií z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov, kvalitnejšie výstupy z vládnych auditov, skráti sa dĺžka trvania vládnych auditov, keďže vládne audity budú zabezpečované a vykonávané priamo Ministerstvom financií SR. Zároveň sa zabezpečí odstránenie duplicitných pozícií na Úrade vládneho auditu a na Ministerstve financií SR najmä v podobe vedúcich oddelení, a taktiež sa zabezpečí kvalitnejšie a efektívnejšie riadenie ľudských zdrojov a s tým súvisiace efektívnejšie prerozdelenie personálnych kapacít ako aj finančných zdrojov v súvislosti s výkonom vládnych auditov.
Dotknuté subjekty
orgány verejnej správy
Ministerstvo financií SR, Úrad vládneho auditu, iná právnická osoba poverená Ministerstvom financií SR výkonom vládneho auditu
správca kapitoly štátneho rozpočtu
povinná osoba pri výkone finančnej kontroly/auditu
Alternatívne riešenia
Navrhovateľ uvádza nulový variant, čo je analýza súčasného právneho stavu.
V dôsledku neprijatia navrhovanej právnej úpravy bude ponechaná administratívna záťaž na strane osôb oprávnených vykonávať finančnú kontrolu a audit. Zároveň nebudú nastavené pravidlá vnútorného kontrolného systému pre orgány verejnej správy, ktorého riadne nastavenie a funkčnosť je základným predpokladom pre hospodárne, efektívne, účinné a účelné nakladanie s verejnými financiami.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 204/2019 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah ročnej správy o vykonaných vnútorných auditoch (ďalej len „vyhláška č. 204/2019 Z. z.”), konkrétne ide o úpravu prílohy k vyhláške č. 204/2019 Z. z., ktorá ustanovuje náležitosti ročnej správy o vykonaných vnútorných auditoch.
Z dôvodu, že útvar vnútorného auditu bude povinný prvýkrát predložiť správu o vykonaných vnútorných auditoch v súlade so zmenami, ktoré upraví vyhláška až do konca februára 2027, návrh vyhlášky nebude zverejnený spolu s návrhom zákona.
Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
☐ Áno ☒ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Preskúmanie účelnosti návrhu zákona bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.
Kritériá:
Posilnenie inštitútu vnútorného kontrolného systému, vrátane finančného riadenia, a zároveň zefektívnenie výkonu finančnej kontroly.
Znížiť administratívne zaťaženie pri výkone finančných kontrol.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☐
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
☐
Áno
☒
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
Vplyv na rozpočet verejnej správy bude pozitívny z dôvodu zníženia celkového limitu počtu zamestnancov kapitoly. V súvislosti so zrušením rozpočtovej organizácie Úrad vládneho auditu a presunu jej kompetencií na Ministerstvo financií SR sa očakáva negatívny vplyv na rozpočet výdavkov v roku 2025 z dôvodu potreby vyplatenia odstupného a celkový pozitívny vplyv na rozpočet výdavkov, a to vo forme úspory osobných výdavkov v nasledujúcich rokoch.
Návrh zákona môže odbúrať administratívnu záťaž pri vykonávaní finančnej kontroly (čo môže mať prípadný vplyv na príjmové časti rozpočtu) a dopĺňa sa možnosť pre orgány verejnej správy, ktoré nie sú správcom kapitoly štátneho rozpočtu, zaviesť v rámci svojho orgánu verejnej správy vnútorný audit (čo môže mať prípadný vplyv na výdavkovú časť rozpočtu). Avšak v tomto prípade je vplyv na rozpočet verejnej správy pre orgány verejne správy marginálny.
Zavádzajú sa nové formy pokuty (prípadný vplyv na príjmové časti rozpočtu) - Ak štatutárny orgán orgánu verejnej správy porušuje povinnosti ustanovené v § 4 a § 5 týkajúce sa vytvorenia, rozvíjania a udržiavania vnútorného kontrolného systému ako aj povinnosti týkajúce sa finančného riadenia a povinnosti ustanovené v § 6 týkajúce sa vykonávania finančnej kontroly, auditujúci orgán je oprávnený uložiť pokutu štatutárnemu orgánu orgánu verejnej správy do výšky 3 000 eur.
Taktiež sa navyšuje maximálna výška pokuty zo 100 000 eur na 500 000 eur v prípade, ak orgán verejnej správy nesplní povinnosti uvedené v § 4, § 5, § 6, § 7, § 8 alebo § 9.
Vyčíslenie výšky finančných prostriedkov získaných z týchto pokút nie je momentálne možné.
Z dôvodu zrušenia rozpočtovej organizácie Úrad vládneho auditu a presunu jej kompetencií na Ministerstvo financií SR sa očakáva, že návrh zákona bude mať sociálne vplyvy, avšak tieto vplyvy sú marginálne z dôvodu, že zamestnanci Úradu vládneho auditu sa nadobudnutím účinnosti zákona stanú zamestnancami Ministerstva financií SR pri dodržaní platových náležitostí v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov a práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na Úrade vládneho auditu a práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov Úradu vládneho auditu prechádzajú 1. januára 2026 na Ministerstvo financií SR. Tým zamestnancom, s ktorými bude ukončený pracovný pomer sa bude vyplácať odstupné.
Kontakt na spracovateľa
Ministerstvo financií SR, sekcia auditu a kontroly, odbor legislatívy, vzdelávania a podporných činností
Ing. Vladimír Ďuriš, 02/5958 3111
JUDr. Martin Pavluvčík, LL.M., 02/5958 3121
Mgr. Martina Drobná, 02/5958 3122
Zdroje
Podnety od relevantných subjektov vykonávajúcich finančnú kontrolu podľa zákona č. 357/2015 Z. z., informácie a skúsenosti z vykonaných vládnych auditov, vnútorných auditov a z aplikačnej praxe pri vykonávaní finančnej kontroly, odporúčania OECD v rámci hodnotenia vnútorného kontrolného prostredia v Slovenskej republike, konzultácie so zástupcami centrálnych harmonizačných jednotiek iných členských štátov EÚ.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 029/2025
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
I. Úvod: Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 12. marca 2025 predložilo na PPK materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a pozitívne vplyvy na limit verejných výdavkov.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť dátum a kritéria hodnotenia účelnosti predkladaného materiálu.
Odôvodnenie: Preskúmanie účelnosti sa nastavuje po určitom čase, aby sa zhodnotilo, či a na základe akých kritérií bol cieľ naplnený.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné v tabuľke č. 4/A vypustiť sumu 98 980 eur v riadku „Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)“ v rokoch 2027 a 2028, keďže sa, vzhľadom na celkový súčet vyplývajúci z tabuľky, javí ako nadbytočná. V prípade, že to tak nie je, je potrebné upraviť celkový súčet tabuľky.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Komisia nesúhlasí s tvrdením predkladateľa, že predmetný návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ v rozpočtovej analýze okrem iného uvádza, že materiál bude mať finančný vplyv aj z dôvodu integrácie a migrácie informačných systémov, čo predstavuje vplyv na informatizáciu spoločnosti. Uvedené je preto nutné premietnuť do doložky a analýzy vplyvov.
K sociálnym vplyvom
Je potrebné prehodnotiť sociálne vplyvy návrhu zákona a v časti 9 Vybrané vplyvy materiálu označiť sociálny vplyv ako negatívny a následne vypracovať analýzu sociálnych vplyvov v časti 4.4.
Odôvodnenie: Návrhom zákona za zrušuje Úrad vládneho auditu, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet kapitoly Ministerstva financií SR a všetky jeho kompetencie sa presúvajú na Ministerstvo financií SR. Dôvodom je najmä potrebná úspora a konsolidácia verejných financií, ku ktorej dôjde tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Zároveň, presun kompetencií z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov, kvalitnejšie výstupy z vládnych auditov, skráti sa dĺžka trvania vládnych auditov, keďže vládne audity budú zabezpečované a vykonávané priamo Ministerstvom financií SR. Zároveň sa zabezpečí odstránenie duplicitných pozícií na Úrade vládneho auditu a na Ministerstve financií SR najmä v podobe vedúcich oddelení, a taktiež sa zabezpečí kvalitnejšie a efektívnejšie riadenie ľudských zdrojov a s tým súvisiace efektívnejšie prerozdelenie personálnych kapacít ako aj finančných zdrojov v súvislosti s výkonom vládnych auditov.
Uvedená úspora je vyčíslená aj v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a to na úrovni cca 1,5 mil. eur (odhad úspory osobných výdavkov cca 1,3 mil. eur a odhad výdavkov na odstupné pre 32 zamestnancov na úrovni cca 320 tis. eur). Predkladateľ uvádza, že vplyv na rozpočet je indikatívny, pričom odhad výdavkov na odstupné ako aj potenciálna úspora osobných výdavkov vychádza z dosiahnutej priemernej mzdy organizácie za rok 2024. Suma výdavkov v jednotlivých kategóriách, vrátane vplyvu na počet administratívnych kapacít stanovených uznesením vlády SR č. 488/2023 bude upresnená v rámci dohody o prechode práv a povinností medzi organizáciami ÚVA a MF SR – úrad (ďalej aj „delimitačný protokol“), v rámci ktorej budú upresnené miesta, ktoré budú predmetom presunu, resp. zrušenia.
V zmysle uvedeného Komisia odporúča v dôvodovej správe uviesť sociálny vplyv ako negatívny.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
Stanovisko predkladateľa návrhu zákona k stanovisku stálej pracovnej komisie na posudzovanie vybraných vplyvov:
Pripomienka k doložke vybraných vplyvov je zo strany predkladateľa návrhu zákona akceptovaná. Doložka vybraných vplyvov bola doplnená v bode 8.
Pripomienka k vplyvom na rozpočet verejnej správy je zo strany predkladateľa návrhu zákona akceptovaná. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa v tabuľke č. 4/A vypustila suma 98 980 eur v riadku „Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)“ v rokoch 2027 a 2028.
Pripomienka k vplyvom na informatizáciu spoločnosti nie je zo strany predkladateľa návrhu zákona akceptovaná.
Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti z dôvodu, že informačný systém (RIS), ktorý využíva Úrad vládneho auditu na centrálnu evidenciu plánov auditov, monitorovanie a reporting výsledkov z auditov je už v súčasnom období vlastníctvom Ministerstva financií SR. Úrad vládneho auditu je už dnes napojený na centrálny ekonomický systém (CES). Návrhom zákona dôjde k minimálnej úprave dochádzkového systému a noví zamestnanci získajú prístupy do vnútornej siete Ministerstva financií SR. Z uvedených dôvodov sa preto nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti, čiže nepríde k zásadnej zmene existujúceho informačného systému ani k vytvoreniu nového informačného systému verejnej správy.
Pripomienka k sociálnym vplyvom nie je zo strany predkladateľa návrhu zákona akceptovaná. Nepredpokladáme, že návrh zákona bude mať negatívne sociálne vplyvy, tým, že dôjde k zrušeniu Úradu vládneho auditu a presunu kompetencií na Ministerstvo financií SR. Zamestnanci Úradu vládneho auditu sa nadobudnutím účinnosti zákona stanú zamestnancami Ministerstva financií SR pri dodržaní platových náležitostí v súlade so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov a práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu a práce vo verejnom záujme na Úrade vládneho auditu a práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov prechádzajú 1. januára 2026 na Ministerstvo financií SR.
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa berie do úvahy aj vyplatenie odstupného pre tých zamestnancov, ktorí sa nestanú zamestnancami Ministerstva financií SR.
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2025
2026
2027
2028
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom:
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
320 668
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
z toho: MF SR / program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit
320 668
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
z toho:
- vplyv na ŠR
320 668
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
Rozpočtové prostriedky
320 668
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
-32
-32
-32
- vplyv na ŠR
0
-32
-32
-32
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
-943 488
-943 488
-943 488
- vplyv na ŠR
0
-943 488
-943 488
-943 488
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
320 668
0
0
0
v tom: MF SR / program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit
320 668
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
Tabuľka č. 1/B
2025
2026
2027
2028
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
v tom: MF SR / program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit
0
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
0
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
V súvislosti so zrušením rozpočtovej organizácie Úrad vládneho auditu (ďalej len „ÚVA“) a presunu jej kompetencií na Ministerstvo financií SR (ďalej len „MF SR – úrad“ alebo „MF SR“) sa očakáva negatívny vplyv na rozpočet výdavkov v roku 2025 z dôvodu potreby vyplatenia odstupného a celkový pozitívny vplyv na rozpočet výdavkov, a to vo forme úspory osobných výdavkov v nasledujúcich rokoch.
Súčasne sa predpokladajú zvýšené jednorazové výdavky v súvislosti s plným integrovaním informačných systémov organizácie ÚVA do informačných systémov MF SR – úrad, ktoré budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR na príslušný rozpočtový rok.
Negatívny vplyv na rozpočet bude zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly MF SR na rok 2025.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Podľa platnej právnej úpravy zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“) je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie, ktoré je však potrebné vnímať ako súčasť vnútorného kontrolného systému v organizácii. Cieľom návrhu zákona je posilniť inštitút vnútorného kontrolného systému, vrátane finančného riadenia a zároveň zefektívniť výkon finančnej kontroly. Cieľom každého orgánu verejnej správy by malo byť vytvorenie, rozvíjanie a udržiavanie takého vnútorného kontrolného systému, ktorý zabezpečí hospodárne, efektívne, účinné a účelné nakladanie s verejnými financiami. Návrh zákona za týmto účelom jasne stanovuje, aké vlastnosti a prvky musí vnútorný kontrolný systém obsahovať.
Súčasný model finančnej kontroly, ktorá sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste sa návrhom zákona zjednodušuje, pričom orgány verejnej správy budú vo vzťahu k finančným operáciám alebo ich častiam vykonávať už len finančnú kontrolu. Pri poskytovaní verejných financií sa navrhuje znížiť administratívne zaťaženie pri výkone finančných kontrol zo strany poskytovateľa verejných financií, ktorý v prípade, ak bude vykonávať finančnú kontrolu pri poskytnutí verejných financií inej osobe a nezistí nedostatky, ktoré majú vplyv na poskytnutie verejných financií, orgán verejnej správy nebude musieť vypracovávať a zasielať povinnej osobe návrh správy/návrh čiastkovej správy a správu/čiastkovú správu z finančnej kontroly. Návrh zákona ustanovuje teda možnosť nevypracovať výstupné dokumenty z finančnej kontroly vykonávanej podľa § 8, ak nebudú v rámci finančnej kontroly zistené nedostatky, ktoré majú vplyv na poskytnutie verejných financií alebo nebudú zistené nedostatky vôbec.
Dopĺňa sa možnosť pre orgány verejnej správy, ktoré nie sú správcom kapitoly štátneho rozpočtu zaviesť v rámci svojho orgánu verejnej správy vnútorný audit, pričom na výkon vnútorného auditu sa budú vzťahovať určené práva a povinnosti upravujúce vnútorný audit.
Návrhom zákona za zrušuje ÚVA, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet kapitoly MF SR a všetky jeho kompetencie sa presúvajú na MF SR. Dôvodom je najmä potrebná úspora a konsolidácia verejných financií, ku ktorej dôjde tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly MF SR. Zároveň, presun kompetencií z ÚVA na MF SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov, kvalitnejšie výstupy z vládnych auditov, skráti sa dĺžka trvania vládnych auditov, keďže vládne audity budú zabezpečované a vykonávané priamo MF SR. Zároveň sa zabezpečí odstránenie duplicitných pozícií na ÚVA a na MF SR najmä v podobe vedúcich oddelení, a taktiež sa zabezpečí kvalitnejšie a efektívnejšie riadenie ľudských zdrojov a s tým súvisiace efektívnejšie prerozdelenie personálnych kapacít ako aj finančných zdrojov v súvislosti s výkonom vládnych auditov.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
Návrh zákona nemá charakter legislatívneho materiálu, ktorý by ovplyvňoval sadzby dane a dávok, zmeny v nároku na dávky, či iné oblasti súvisiace s výkonom fiškálnej politiky.
Zvýšenie pokút má marginálny vplyv.
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
V súvislosti so zrušením rozpočtovej organizácie ÚVA a presunu jej kompetencií na MF SR – úrad a zníženie počtu zamestnancov, sa očakáva negatívny vplyv na rozpočet výdavkov v roku 2025 z dôvodu potreby vyplatenia odstupného a celkový pozitívny vplyv na rozpočet výdavkov, a to vo forme úspory osobných výdavkov v nasledujúcich rokoch.
Vplyv na rozpočet vyčíslený nižšie je indikatívny, pričom odhad výdavkov na odstupné ako aj potenciálna úspora osobných výdavkov vychádza z dosiahnutej priemernej mzdy organizácie za rok 2024. Suma výdavkov v jednotlivých kategóriách, vrátane vplyvu na počet administratívnych kapacít stanovených uznesením vlády SR č. 488/2023 bude upresnená v rámci dohody o prechode práv a povinností medzi organizáciami ÚVA a MF SR – úrad (ďalej aj „delimitačný protokol“), v rámci ktorej budú upresnené miesta, ktoré budú predmetom presunu, resp. zrušenia.
Odhad výdavkov na odstupné
Ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie
Odstupné
(pre 32 zamestnancov za 3 mesiace)
620 - poistné a príspevok do poisťovní
84 796 €
640 - bežné transfery
235 872 €
spolu
320 668 €
Odhad úspory osobných výdavkov
(prepočet pri dosiahnutej priemernej mzde za rok 2024 v sume 2 457 €)
Ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie
Odhad úspory
610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
943 488 €
620 - poistné a príspevok do poisťovní
339 184 €
spolu
1 282 672 €
Súčasne sa predpokladajú zvýšené jednorazové výdavky v súvislosti s plným integrovaním informačných systémov organizácie ÚVA do informačných systémov MF SR – úrad. Nevyhnutným predpokladom je zjednotenie a prepojenie komunikačnej infraštruktúry, ako aj integrácia existujúcich informačných systémov a nevyhnutná migrácia. Zároveň bude nutné aktualizovať a obnoviť technologickú infraštruktúru. Z pohľadu dodržania štandardov kybernetickej bezpečnosti bude nutné implementovať bezpečnostné opatrenia v súlade s politikami ministerstva. Výdavky nie je možné v súčasnosti kvantifikovať. Výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly MF SR na príslušný rozpočtový rok.
Ostatné výdavky rozpočtu organizácie ÚVA vrátane výdavkov súvisiacich s prevádzkou sa predpokladajú v plnom rozsahu alokovať v rozpočte organizácie MF SR – úrad, a to vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci vykonávajúci audit budú naďalej umiestnení v budovách v správe súčasnej organizácie ÚVA, t. j. prevádzka budov bude v plnom rozsahu zabezpečovaná aj v nasledujúcom období.
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2025
2026
2027
2028
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/A
Výdavky (v eurách) za MF SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2025
2026
2027
2028
Bežné výdavky (600)
320 668
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
-943 488
-943 488
-943 488
úspora
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
84 796
-339 184
-339 184
-339 184
úspora
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
235 872
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
320 668
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4/B
Vplyvy (v metodike ESA 2010) za MF SR
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
poznámka
2025
2026
2027
2028
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
-943 488
-943 488
-943 488
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
-339 184
-339 184
-339 184
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Zamestnanosť – MF SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2025
2026
2027
2028
Počet zamestnancov celkom
-32
-32
-32
z toho vplyv na ŠR
-32
-32
-32
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
2 457
2 457
2 457
z toho vplyv na ŠR
2 457
2 457
2 457
Osobné výdavky celkom (v eurách)
84 796
-1 282 672
-1 282 672
-1 282 672
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
-943 488
-943 488
-943 488
z toho vplyv na ŠR
-943 488
-943 488
-943 488
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
84 796
-339 184
-339 184
-339 184
z toho vplyv na ŠR
84 796
-339 184
-339 184
-339 184
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Dlhodobá udržateľnosť
Vplyv na verejné financie
Poznámka
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

čl. I

čl. I bod 1 [§ 2 písm. a) pôvodné znenie]
Definícia finančného riadenia sa vypúšťa z dôvodu, že skutočnosti, ktoré popisovala sú zahrnuté priamo v upravenom navrhovanom znení § 5, ktorý upravuje finančné riadenie ako súčasť vnútorného kontrolného systému a s tým súvisiace povinnosti orgánu verejnej správy.

čl. I bod 2 [§ 2 písm. a)]
Navrhuje sa precizovanie pojmu finančná kontrola, aby bolo zrejmé, že finančná kontrola sa vykonáva vo všetkých fázach finančnej operácie, to znamená, že pred jej uskutočnením, teda už počas prípravy finančnej operácie je potrebné vykonať finančnú kontrolu, taktiež aj v jej priebehu a až do konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledku a cieľa finančnej operácie alebo jej časti.

čl. I bod 3 [§ 2 písm. c)]
Navrhuje sa precizovať pojem finančná operácia, ktorou sa rozumie príjem, vynaloženie verejných financií alebo iný úkon majetkovej povahy. V definícii finančnej operácie sa nahrádzajú slová poskytnutie a použitie slovom vynaloženie z dôvodu jeho širšieho významu, pričom ide o akékoľvek vynaloženie verejných financií, t. j. použitie verejných financií na úhradu dodaných tovarov, prác alebo služieb, poskytnutie verejných financií formou príspevku, dotácie alebo grantu a podobne. Naďalej platí, že finančná kontrola sa vykonáva počas celej „životnosti“ finančnej operácie, a teda vo všetkých fázach súvisiacich s príjmom alebo vynaložením verejných financií. To znamená, že už počas prípravy finančnej operácie je potrebné vykonať finančnú kontrolu (prípravnou fázou finančnej operácie je napríklad aj vykonanie rozpočtového opatrenia, ktoré vykonáva orgán verejnej správy), taktiež v priebehu finančnej operácie a až do jej konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania jej výsledku a cieľa. Vypúšťajú sa slová „právny úkon“, keďže, ak právny úkon predstavuje fázu finančnej operácie (napr. kúpna zmluva súvisí s budúcim vynaložením verejných financií), automaticky podlieha finančnej …

čl. I bod 4, 5, 43 a 444 [§ 2 písm. f), g), h) a j) a § 15 ods. 3, 4 a 6]
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s novým znením § 8, so zrušením Úradu vládneho auditu a prechodu kompetencií na Ministerstvo financií SR, s vypustením § 10a, ktorý upravuje hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu, s doplnením § 16 ods. 7 upravujúcim možnosť zriadenia vnútorného auditu aj pre iné orgány verejnej správy ako sú správcovia kapitoly štátneho rozpočtu, s doplnením § 22a upravujúcim úkony predchádzajúce finančnej kontrole podľa § 9 a auditu ako aj s doplnením, že finančnú kontrolu môže vždy vykonávať aj prizvaná osoba.

čl. I bod 6 [§ 2 písm. k) až n)]
Navrhuje sa precizovať a zjednotiť pojmy hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť v rámci zákona č. 357/2015 Z. z. a zosúladiť ich s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024).

čl. I bod 7 [§ 2 písm. p) pôvodné znenie]
Z § 2 sa navrhuje vypustiť definícia pojmu riadenie rizík z dôvodu duplicity, nakoľko riadenie rizík je komplexne upravené v novom znení § 4 návrhu zákona ako súčasť vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy.

čl. I bod 8 [§ 2 písm. s) pôvodné znenie]
Navrhuje sa vypustiť definícia hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu z dôvodu aplikačných problémov spôsobených duplicitou, keďže hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu a navrhovať odporúčania na zvýšenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu bolo vždy možné prostredníctvom vládneho auditu (§ 19 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z.).

čl. I bod 9 a 34 [§ 3 písm. g) a § 11 ods. 2 písm. c)]
Kompetencia posudzovať ročnú správu o vykonaných vnútorných auditoch za predchádzajúci rok od jednotlivých správcov kapitol štátneho rozpočtu sa presúva z Výboru pre vnútorný audit a vládny audit na Ministerstvo financií SR - Centrálnu harmonizačnú jednotku. Táto kompetencia pre Centrálnu harmonizačnú jednotku vyplýva aj z požiadaviek OECD v rámci pravidelného hodnotenia nastavenia vnútorného kontrolného systému v Slovenskej republike. Ministerstvo financií SR môže, ako gestor zákona č. 357/2015 Z. z., využiť výsledky z posúdenia ročných správ o vykonaných vnútorných auditoch priamo aj pri návrhoch legislatívnych zmien ako aj priamo pri tvorbe samotnej legislatívy. Ministerstvo financií SR bude Výbor pre vnútorný audit a vládny audit v zmysle štatútu informovať o záveroch z posudzovania ako aj o prípadných návrhoch svojich odporúčaní vyplývajúcich z posúdenia ročných správ o vykonaných vnútorných auditoch za predchádzajúci rok a tieto skutočnosti budú s Výborom pre vnútorný audit a vládny audit konzultované.

čl. I bod 10 [§ 3 písm. i)]
Z dôvodu jednoznačnosti sa vypúšťa slovo „odborné”, keďže Ministerstvo financií SR zabezpečuje, v súlade s § 14 zákona č. 357/2015 Z. z. odborné vzdelávanie len pre vnútorných audítorov a vládnych audítorov.

čl. I bod 11, 12 a 13 [§ 3 písm. k) až p)]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 10a ako aj zavedením povinnosti pre orgány verejnej správy vytvoriť, rozvíjať a udržiavať vnútorný kontrolný systém. Ministerstvo financií SR bude môcť hodnotiť kvalitu nastavenia a funkčnosti vnútorného kontrolného systému, pričom súčasťou vnútorného kontrolného systému je aj finančné riadenie a finančná kontrola. Ministerstvo financií SR je naďalej oprávnené hodnotiť aj vykonávanie vnútorného auditu a vládneho auditu. V rámci úloh centrálnej harmonizačnej jednotky, ktorá je zriadená na úrovni Ministerstva financií SR, sa v zmysle odporúčaní OECD očakáva, že práve centrálna harmonizačná jednotka, na základe svojich auditov, prispeje k posilneniu vnútorného kontrolného systému. Zároveň dochádza k rozšíreniu kompetencií Ministerstva financií SR v oblasti rozhodovania o porušení finančnej disciplíny a ukladania a vymáhania odvodov, penále a pokút za porušenie finančnej disciplíny. Táto nová kompetencia Ministerstva financií SR súvisí so zrušením Úradu vládneho auditu, ktorý je rozpočtovou organizáciou Ministerstva financií SR, pričom všetky jeho kompetencie prechádzajú na Ministerstvo financií SR. Dôvodom tejto zmeny je najmä potrebná úspora a konsolidácia …

čl. I bod 14 [§ 4 a 5]
Novo navrhované znenie § 4 obsahuje požiadavky na orgán verejnej správy vytvoriť, rozvíjať a udržiavať funkčný vnútorný kontrolný systém, a zároveň obsahuje kritériá, ktoré je potrebné naplniť na to, aby sa vnútorný kontrolný systém považoval za dostatočný. Správne nastavený a fungujúci vnútorný kontrolný systém má zabezpečiť najmä to, aby orgán verejnej správy nakladal s verejnými financiami hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Navrhované nastavenie vychádza z medzinárodne uznávaného rámca COSO štandardov a zohľadňuje požiadavky na systém vnútornej kontroly formulované DG Budget prostredníctvom konceptu Public internal control (PIC). V návrhu zákona sú zohľadnené aj odporúčania OECD (Sigma č. 59, Usmernenie k posúdeniu kvality systémov vnútornej kontroly https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/2a38a1d9-en.pdf?expires=1714989035&id=id&accname=guest&checksum=D27376D080164B30AE2B5A7AD501FB22). Podľa COSO štandardov sa vnútorný kontrolný systém skladá z piatich základných komponentov ktorými sú kontrolné prostredie, riadenie rizík, kontrolné činnosti, informačný tok a komunikácia a monitorovanie. Ambíciou navrhovaného § 4 je obsiahnuť všetky tieto komponenty a premietnuť ich do konkrétnych povinností orgánu verejnej správy. Cieľom správne nastaveného vnútorného kontrolného systému je najmä prevencia podvodov a …

čl. I bod 15 [§ 6 ods. 1]
Z dôvodu snahy zaviesť jednoduchší systém finančnej kontroly sa nebude finančná kontrola vykonávať ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste, ale bude to len finančná kontrola, bez ďalšieho označenia so zachovaním povinnosti overovať v rámci finančnej kontroly súlad každej finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Z dôvodu jednoznačnosti sa v návrhu zákona ustanovuje, že finančná kontrola je súčasťou vnútorného kontrolného systému a predstavuje jednu z kontrolných činností, ktorou orgán verejnej správy predchádza vzniku podvodov a iných nezrovnalostí a zabezpečuje, aby finančné operácie boli hospodárne, efektívne, účinné a účelné.

čl. I bod 16, 19, 22, 23, 25, 26 a 36 [§ 6 ods. 2, § 6 ods. 3 písm. j), § 7, § 7
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednodušením finančnej kontroly.

čl. I bod 17 a 18 [§ 6 ods. 3 úvodná veta, § 6 ods. 3 písm. h)]
Z dôvodu jednoznačnosti sa precizuje, že orgán verejnej správy vykonáva finančnú kontrolu, aby zabezpečil skutočnosti uvedené v § 6 ods. 3. Skutočnosti uvedené v § 6 ods. 3 však môžu byť naďalej vnímané aj ako ciele finančnej kontroly. Z dôvodu zjednodušovania finančnej kontroly sa však už nebude hovoriť o cieľoch finančnej kontroly, ale o skutočnostiach, ktoré orgán verejnej správy finančnou kontrolou zabezpečuje. Zároveň sa precizuje, že finančnou kontrolou sa zabezpečuje aj predchádzanie podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam.

čl. I bod 20 [§ 6 ods. 4]
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 6 ods. 3.

čl. I bod 21 [§ 6 ods. 5 a 6]
Exaktne sa stanovuje, že orgán verejnej správy musí zabezpečiť vylúčenie zásahov smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov pri výkone finančnej kontroly z dôvodu potreby zabezpečenia objektívnych záverov finančnej kontroly. Zároveň sa stanovuje povinnosť orgánu verejnej správy vypracovať smernicu k finančnej kontrole. Potreba mať jasné zadefinovanie postupov finančnej kontroly vyplýva z doterajšej praxe; smernica bola dlhodobo odporúčaná v metodických usmerneniach Ministerstva financií SR (aj v rámci metodickej pomôcky, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR, ktorá ustanovuje aj vzor takejto smernice) a väčšina orgánov verejnej správy ju už má vypracovanú. Štandardizovanie postupov orgánu verejnej správy má priniesť menej pochybení pri ich každodennej činnosti a rovnako ako aj systém iných smerníc v orgáne verejnej správe, prispievajú k funkčnému systému vnútornej kontroly. Ministerstvo financií SR vypracuje metodické usmernenie k vypracovaniu smernice k vykonávaniu finančnej kontroly, v ktorom bude okrem iného uvedený aj vzor takejto smernice pre orgány verejnej správy.

čl. I bod 24 [§ 7 ods. 2 a 3]
Z dôvodu aplikačnej praxe sa precizuje, že finančná kontrola má byť vykonávaná všetkými zamestnancami, ktorí sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na overovaní súladu finančnej operácie s § 6 ods. 4, a teda zodpovedajú, z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti, za to, že finančná operácia alebo jej časť spĺňa všetky podmienky pre to, aby mohla byť realizovaná, teda zodpovedajú za jej súlad so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4. Stále platí, že sú to prioritne zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa povahy finančnej operácie. Finančnú kontrolu vykonávajú všetky osoby, ktoré podľa rozhodnutia štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti overujú a zodpovedajú za súlad finančnej operácie alebo jej časti s podmienkami ustanovenými v § 6 ods. 4. Zostáva zachovaná povinnosť, že finančnú kontrolu musia vykonať vždy minimálne dve osoby (kontrola štyroch očí). Počet osôb zapojených do výkonu finančnej kontroly závisí od nastavenia procesov v rámci daného orgánu verejnej správy a …

čl. I bod 27 [§ 8 a 9]
Aj napriek cieľu zjednodušiť výkon finančnej kontroly stále existujú špecifiká pre výkon finančnej kontroly, v súvislosti s poskytovaním verejných financií. Ustanovenie § 8 sa aplikuje na situácie, kedy dochádza k poskytovaniu verejných financií, a teda vzniká vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom verejných financií. Za poskytovateľa verených financií sa považuje každý orgán verejnej správy, ktorý poskytuje verejné financie inej osobe, ktorej vznikol právny nárok na ich poskytnutie. V nadväznosti na teóriu práva sa právnym nárokom rozumie stav, kedy prijímateľovi verejných financií patrí subjektívne právo na ich poskytnutie a toto právo si môže, podľa obsahu právneho základu, uplatniť aj proti vôli poskytovateľa verejných financií. Najčastejšie právny nárok vzniká na právnom základe, ktorým je účinná zmluva alebo právoplatné rozhodnutie v správnom konaní alebo inom konaní podľa osobitného predpisu, v závislosti od ustanovení konkrétneho dotknutého právneho predpisu. Účelom tejto osobitnej úpravy finančnej kontroly je najmä zabezpečiť, aby mal prijímateľ verejných financií v čase výkonu finančnej kontroly možnosť uplatniť „opravný prostriedok“ (námietky) voči zisteniam orgánu …

čl. I bod 28, 30 a 31 [§ 10 ods. 2 písm. b), c) a l)]
Z dôvodu, že sa navrhuje nové znenie § 4, ktorý obsahuje požiadavky na orgán verejnej správy vytvoriť, rozvíjať a udržiavať funkčný vnútorný kontrolný systém ako aj z dôvodu, že finančné riadenie je súčasťou vnútorného kontrolného systému, bolo potrebné upraviť príslušné ciele auditu. V rámci vnútorného auditu ako aj vládneho auditu tak bude možné overovať a hodnotiť aj vnútorný kontrolný systém orgánu verejnej správy a prinášať systematický metodický prístup k zlepšeniu vnútorného kontrolného systému. Taktiež sa precizuje, že v rámci auditu bude možné identifikovať a hodnotiť možné riziká, ktoré súvisia s vnútorným kontrolným systémom, a taktiež odporúčať zlepšenia na minimalizáciu rizík. Z dôvodu, že finančné riadenie je súčasťou vnútorného kontrolného systému sa navrhuje vypustiť znenie niektorých cieľov, ktorých obsah je zahrnutý v upravených cieľoch vyššie.

čl. I bod 29 [§ 10 ods. 2 písm. i)]
Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje precizovať cieľ auditu v súvislosti s overovaním a hodnotením úrovne ochrany majetku, informácií a úrovne predchádzania podvodom, korupcii a iným nezrovnalostiam.

čl. I bod 32 [§ 10a]
Navrhuje sa vypustenie inštitútu hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu z dôvodu duplicity, nakoľko priamo pri výkone vládneho auditu je možné hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu a navrhovať odporúčania na zvýšenie ich kvality.

čl. I bod 33 a 39 [§ 11 ods. 1 a § 13 ods. 5]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením Úradu vládneho auditu a prechodu jeho kompetencií na Ministerstvo financií SR.

čl. I bod 35 [§ 11 ods. 2 písm. d)]
Zavádza sa nová kompetencia Výboru pre vnútorný audit a vládny audit, v zmysle ktorej bude Výbor pre vnútorný audit a vládny audit informovať vládu Slovenskej republiky o osobitne dôležitých poznatkoch vyplývajúcich z jeho činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že Výbor pre vnútorný audit a vládny audit vykonáva poradenskú a konzultačnú činnosť pre správcov kapitol štátneho rozpočtu ako aj pre auditujúci orgán stretáva sa s problémami ako aj pozitívnymi skutočnosťami, ktoré v praxi vznikajú pri výkone vnútorného auditu a vládneho auditu. Zároveň Ministerstvo financií SR konzultuje s Výborom pre vnútorný audit a vládny audit závery z posúdenia ročných správ o vykonaných vnútorných auditoch. Z uvedeného dôvodu je Výbor pre vnútorný audit a vládny audit vhodným subjektom pre informovanie vlády Slovenskej republiky o dôležitých poznatkoch spojených s auditom, nakoľko disponuje všetkými potrebnými relevantnými informáciami.

čl. I bod 37 a 38 [§ 12 ods. 2]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zákonom č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 192/2023 Z. z.“). Zároveň sa upravuje, že údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov bude môcť zaslať správca kapitoly štátneho rozpočtu (všeobecne) v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov a nebude potrebné, aby to vykonával priamo štatutárny orgán správcu kapitoly štátneho rozpočtu.

čl. I bod 40 [§ 14 ods. 4]
Z hľadiska zjednodušenia započítania absolvovania iných foriem vzdelávania alebo vykonávania lektorskej činnosti do povinných hodín odborného vzdelávania na základe žiadosti vnútorného audítora alebo vládneho audítora sa navrhuje ako povinnú náležitosť žiadosti uvádzať aj časový rozsah tejto vzdelávacej aktivity.

čl. I bod 41 [§ 14 ods. 6]
Vzhľadom na pretrvávajúcu mimoriadnu situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa navrhuje v zákone č. 357/2015 Z. z. exaktne uviesť, že povinnosť odborného vzdelávania vnútorného audítora a vládneho audítora neplatí počas mimoriadnej a krízovej situácie len v tom prípade, ak Ministerstvo financií SR, ako garant odborného vzdelávania, nevie z objektívnych príčin odborné vzdelávanie zabezpečiť. V aplikačnej praxi sa ukázalo, že aj napriek mimoriadnej situácii v súvislosti s pandémiou COVID 19 bolo Ministerstvo financií SR schopné zabezpečiť odborné vzdelávanie, a to online formou. V prípade, ak by nastala situácia, že nebude možné zo strany Ministerstva financií SR zabezpečovať vzdelávanie ani online formou, vnútorní audítori a vládni audítori budú upovedomení, že vzdelávacie aktivity vyplývajúce z plánu vzdelávania na príslušný kalendárny rok, budú pozastavené. Táto informácia bude zverejnená na webovej stránke Ministerstva financií SR.

čl. I bod 42 [§ 15 ods. 1]
Z dôvodu jednoznačnosti sa uvádza, že § 15 ods. 1 sa vzťahuje aj na iný orgán verejnej správy, ktorý sa rozhodne vykonávať vnútorný audit podľa § 16 ods. 7 návrhu zákona.

čl. I bod 45 [§ 16 ods. 1]
Exaktne sa ustanovuje, že vnútorný audit sa vykonáva v súlade s medzinárodnými štandardmi interného auditu vydanými inštitútom vnútorných audítorov, ktoré predstavujú Globálne štandardy interného auditu účinné od 9. januára 2025 nahrádzajúce Medzinárodné štandardy pre profesionálnu prax interného auditu. Aj napriek tomu, že tieto štandardy sa vzťahujú na všetkých vnútorných audítorov, samotné štandardy priznávajú, že činnosť vnútorného auditu vo verejnej práve, je ovplyvnená viacerými faktormi, a preto aj uplatňovanie týchto štandardov musí byť prispôsobené podmienkam verejnej správy. Základom štandardov je 15 hlavných princípov, ktoré sú podporené normami, respektíve štandardmi. Princíp č. 1: Preukázanie integrity. Vnútorný audítor musí byť bezúhonný, a zároveň sa očakáva, že bude hovoriť pravdu aj keď to môže byť nepríjemné alebo náročné. V rámci tohto princípu sa uplatňujú nasledovné štandardy: Poctivosť a profesionálna odvaha - Vnútorní audítori musia byť pravdiví, presní, jasní, nesmú robiť nepravdivé, zavádzajúce alebo klamlivé vyhlásenia, ani skrývať alebo vynechávať zistenia alebo iné relevantné informácie. Etické očakávania organizácie – Vnútorní audítori musia rozumieť, rešpektovať, napĺňať …

čl. I bod 46 [§ 16 ods. 3]
Z dôvodu jednoznačnosti sa uvádza, že vnútorného audítora iného orgánu verejnej správy podľa § 16 ods. 7 vymenúva po splnení zákonných podmienok štatutárny orgán tohto iného orgánu verejnej správy.

čl. I bod 47 [§ 16 ods. 7]
V praxi chýba právne záväzný postup, podľa ktorého by mohli postupovať vnútorní audítori orgánov verejnej správy, ktorí nie sú správcami kapitoly štátneho rozpočtu. Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje možnosť pre orgány verejnej správy, ktoré nie sú správcami kapitoly štátneho rozpočtu zriadiť si vnútorný audit, ako súčasť vnútorného kontrolného systému, pričom ak sa pre túto možnosť rozhodnú, práva a povinnosti súvisiace s vnútorným auditom sa na nich budú vzťahovať rovnako, s výnimkou povinnosti zasielať ministerstvu financií schválené plány vnútorného auditu najneskôr do 31. januára príslušného roka a ich zmeny do desiatich pracovných dní odo dňa ich schválenia. Znamená to, že budú môcť vyžadovať súčinnosť od povinnej osoby, využívať všetky práva upravené zákonom č. 357/2015 Z. z. súvisiace s výkonom vnútorného audit, ale aj plniť všetky povinnosti upravené zákonom č. 357/2015 Z. z. súvisiace s výkonom vnútorného audit ako aj možnosť ukladať pokuty podľa § 28 zákona č. 357/2015 Z. z. a pod. Ak sa orgán verejnej správy, ktorý nie je správcom …

čl. I bod 48 [§ 18 ods. 1 písm. a)]
Keďže sa ani ročné správy o vykonaných vnútorných auditoch nezasielajú Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky zasielanie plánov vnútorného auditu Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky sa v praxi ukázalo ako neopodstatnené a nadbytočné. Z uvedeného dôvodu sa táto povinnosť vypúšťa.

čl. I bod 49 [§ 18 ods. 1 písm. b)]
Vypúšťa sa, že ročná práva o vykonaných vnútorných auditoch musí byť pred jej zaslaním Ministerstvu financií SR schválená štatutárnym orgánom správcu kapitoly štátneho rozpočtu, pričom uvedené sa ponecháva na nastavení daného správcu kapitoly štátneho rozpočtu. Znamená to, že bude ponechané na rozhodnutí štatutárneho orgánu správcu kapitoly štátneho rozpočtu, či bude chcieť schvaľovať ročnú správu o vykonaných vnútorných auditoch alebo sa s ňou bude chcieť napríklad iba oboznámiť pred jej zaslaním Ministerstvu financií SR. Zároveň sa navrhuje rozšíriť reportovaciu povinnosť vnútorného auditu prostredníctvom ročnej správy aj o informácie o zhodnotení nastavenia a funkčnosti vnútorného kontrolného systému v správcovi kapitoly štátneho rozpočtu. Doterajšie ročné správy boli zamerané skôr na zber štatistických údajov o vykonaných vnútorných auditoch, pričom neposkytovali celkový komplexný obraz o vnútornom kontrolnom systéme v správcovi kapitoly štátneho rozpočtu. Vzhľadom na požiadavky OECD (na základe ich hodnotenia Slovenskej republiky) je potrebné, aby Centrálna harmonizačná jednotka (Ministerstvo financií SR) mala prehľad aj pokiaľ ide o stav vnútorného kontrolného systému v relevantných orgánoch …

čl. I bod 50 [§ 18 ods. 1 písm. d)]
Dopĺňa sa nová povinnosť pre útvary vnútorného auditu využívať rozpočtový informačný systém Ministerstva financií SR, v rámci ktorého sa evidujú plány vnútorných auditov, monitorujú a reportujú výsledky prostredníctvom ročných správ o vykonaných vnútorných auditoch, prostredníctvom modulu kontrola a audit – vnútorný audit. Používanie rozpočtového informačného systému Ministerstva financií SR v súvislosti s vnútorným auditom zjednoduší a zefektívni zamestnancom vykonávajúcim vnútorný audit prácu v súvislosti so zabezpečením evidencie plánov vnútorných auditov a evidencie a reportingu výsledkov z vnútorných auditov. Táto nová povinnosť sa nebude vzťahovať na Slovenskú informačnú službu.

čl. I bod 51 [§ 19 ods. 6]
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zrušenia Úradu vládneho auditu a prechodu všetkých kompetencií na Ministerstvo financií SR ako aj z dôvodu zmeny názvu Rozhlasu a televízie Slovenska na názov Slovenská televízia a rozhlas zákonom č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov.

čl. I bod 52 a 53 [§ 20 ods. 1]
Vzhľadom na skutočnosť, že dochádza k zmene vo vykonávaní finančnej kontroly, a teda vo vzťahu k finančným operáciám alebo ich častiam sa vždy vykonáva len finančná kontrola, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že pri výkone finančnej kontroly podľa § 9 a audite sa vopred oznamuje termín ich začatia, ustanovenie § 20 ods. 1 sa stáva nadbytočným. Vypúšťa sa ustanovenie upravujúce opätovnú finančnú kontrolu podľa § 8 z dôvodu, že stratilo opodstatnenie vzhľadom na vypustenie momentu začatia finančnej kontroly vykonávanej podľa § 8. Aj napriek uvedenému je možné finančnú kontrolu vykonať aj opätovne, tak ako to bolo možné aj v súčasnosti pri základnej finančnej kontrole.

čl. I bod 54 a 70 [§ 20 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 3 písm. b)]
Precizuje sa oprávnenie oprávnenej osoby a povinnosť povinnej osoby vyžadovať/zabezpečiť prístup do informačných systémov povinnej osoby. Vzhľadom na zvyšujúci sa trend elektronizácie procesov v organizáciách, je potrebné pokryť finančnou kontrolou a auditom aj túto oblasť, čím sa a umožní ich riadny výkon. Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa pracuje pri výkone finančnej kontroly a auditu aj s kópiami dokladov, ktoré sa nepovažujú za originály alebo úradne overené kópie, sa ustanovuje, že oprávnená osoba je oprávnená vyžadovať od povinnej osoby písomné potvrdenie o úplnosti a hlavne pravdivosti predloženej dokumentácie v rámci finančnej kontroly a auditu a povinná osoba bude povinná takéto písomné potvrdenie vydať, aby sa nestávalo, že povinná osoba bude pri výkone finančnej kontroly alebo auditu predkladať nepravdivú dokumentáciu, ktorá nezodpovedá originálu.

čl. I bod 55, 56, 71 a 72 [ § 20 ods. 1 písm. d) a e), § 21 ods. 3 písm. f) a g)
V nadväznosti na zmenu lehoty na splnenie prijatých opatrení a to tak, že povinná osoba bude predkladať v lehote, ktorú jej stanoví oprávnená osoba, dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení bolo potrebné upraviť aj oprávnenia oprávnenej osoby a povinnosti povinnej osoby.

čl. I bod 57,
58, 59, 64, 66, 68 a 69 [§ 20 ods. 2, § 20 ods. 3, § 20 ods. 3 písm. a), § 20 ods. 4 písm. b) § 21 ods. 1, § 21 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 2, § 21 ods. 3, § 21 ods. 3 písm. a), § 21 ods. 4, § 21 ods. 4 písm. a) a b)] Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny pri finančnej kontrole.

čl. I bod 60, 61a 67 [§ 20 ods. 3 písm. b) a c) a § 21 ods. 1 písm. b)]
Legislatívno-technická úprava, a zároveň sa precizuje, že námietky môže povinná osoba podávať v prípade zistených nedostatkov len k ich pravdivosti, úplnosti alebo preukázateľnosti z dôvodu, že v praxi sa stáva, že povinné osoby podávajú námietky napríklad k závažnosti zisteného nedostatku. Takéto doplňujúce údaje však slúžia najmä pre oprávnenú osobu za účelom prípravy štatistík, prípadne pre Európsku komisiu a pod. Tiež bola zmenená lehota na splnenie prijatých opatrení a to tak, že povinná osoba bude predkladať v lehote, ktorú jej stanoví oprávnená osoba, dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení z dôvodu, aby už nemusela oprávnená osoba vyzývať povinnú osobu na predloženie takejto dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení, ale aby ju povinná osoba automaticky predkladala v lehote ustanovenej v správe alebo čiastkovej správe.

čl. I bod 62, 63, 65 a 73 [§ 20 ods. 4, § 20 ods. 4 písm. a), § 20 ods. 5 a 6 a
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 74 [§ 22]
Návrh § 22 zohľadňuje viaceré legislatívne zmeny súvisiace najmä so zmenami pri finančnej kontrole. Zároveň, ustanovenie zohľadňuje skutočnosť, že pokiaľ sa finančnou kontrolou podľa § 8 (t. j. finančnou kontrolou, ktorá sa vykonáva vo vzťahu k finančnej operácii alebo jej časti, ktorou je poskytnutie verejných financií) nezistia nedostatky, ktoré majú vplyv na poskytnutie verejných financií, z finančnej kontroly sa nemusí vypracovať návrh správy/návrh čiastkovej správy a správa/čiastková správa; uvedené samozrejme platí aj v prípade, ak sa v rámci finančnej kontroly nezistia žiadne nedostatky. Návrh zákona teda ustanovuje možnosť pre orgány verejnej správy nevypracovať výstupné dokumenty z finančnej kontroly vykonávanej vo vzťahu k finančnej operácii alebo jej časti, ktorou je poskytnutie verejných financií, ak v rámci tejto finančnej kontroly nebudú zistené nedostatky, ktoré majú vplyv na poskytnutie verejných financií alebo nebudú zistené nedostatky vôbec. Ide o opatrenie v rámci zjednodušenia systému finančnej kontroly a odbúrania časti administratívnej záťaže na strane oprávnenej osoby, a tiež povinnej osoby. Ak sa však oprávnená osoba …

čl. I bod 75 [§ 22a]
Pre zefektívnenie vykonávania finančnej kontroly podľa § 9, ktorá je fakultatívnou kontrolou alebo auditu sa ustanovuje možnosť pre oprávnenú osobu, pred ich prípadným vykonaním, vykonať úkony, ktorých cieľom je zaobstaranie dokumentácie, informácií a iných podkladov, aby oprávnená osoba mohla posúdiť, či ich je vôbec potrebné začať. O výsledku tohto posúdenia, teda o vykonaných úkonoch sa vypracuje záznam, v ktorom sa na základe predložených podkladov zhodnotí, či je potrebné finančnú kontrolu podľa § 9 alebo audit vykonať. Navrhované ustanovenie vychádza z aplikačnej praxe a má eliminovať nadbytočnú záťaž povinných osôb v prípadoch, kedy sa v rámci úkonov predchádzajúcich výkonu finančnej kontroly alebo auditu nepreukáže potreba ich vykonania. Tieto úkony, resp. overenie bude vykonávané len „od stola“, t. j. oprávnená osoba nepôjde za účelom získania informácií pre rozhodnutie sa, či dôjde alebo nedôjde k vykonaniu finančnej kontroly podľa § 9 alebo auditu na miesto. Zároveň, návrh zákona nešpecifikuje, kedy uvedené úkony možno vykonať, a teda tento inštitút môže byť využitý aj napríklad …

čl. I bod 76, 77, 78 a 79 [§ 24, § 25, § 26 ods. 2 a 4]
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny pri finančnej kontrole. Návrh § 24 zároveň zohľadňuje, že na finančnej kontrole sa môže vždy zúčastniť aj prizvaná osoba. Podľa súčasnej právnej úpravy sa prizvaná osoba môže zúčastniť iba na administratívnej finančnej kontrole a finančnej kontrole na mieste, avšak nie na základnej finančnej kontrole.

čl. I bod 80 [§ 26 ods. 5]
Z dôvodu komplexnosti sa dopĺňa povinnosť pre štatutárny orgán orgánu verejnej správy oboznámiť so svojím rozhodnutím toho, kto oznámil pochybnosti o predpojatosti alebo uplatnil námietku.

čl. I bod 81 [§ 27 ods. 1]
Legislatívno-technická úprava a zároveň sa dopĺňa, že mlčanlivosť sa vzťahuje aj na skutočnosti, o ktorých sa osoby dozvedeli pri úkonoch predchádzajúcich finančnej kontrole podľa § 9 alebo auditu.

čl. I bod 82 [§ 28 ods. 1]
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny pri finančnej kontrole a vypustenia inštitútu hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu.

čl. I bod 83 a 84 [§ 28 ods. 2 až 5]
V súvislosti s úpravou § 7 ods. 3 týkajúcou sa spôsobu potvrdzovania vykonávania finančnej kontroly sa upravuje, že ak fyzická osoba uvedená v § 7 ods. 2 súhlasila s finančnou operáciou, ktorá nebola v súlade s § 6 ods. 4 auditujúci orgán alebo správca kapitoly štátneho rozpočtu, ak vykonal vnútorný audit, je oprávnený uložiť jej pokutu do výšky 3000 eur. Je v zodpovednosti štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy, ktoré organizačné útvary určí v rámci organizačnej štruktúry a v rámci nich konkrétnych zamestnancov, ktorí sú z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti zodpovední za overenie súladu finančnej operácie alebo jej časti so skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4. Pri výkone finančnej kontroly by mala byť rešpektovaná hierarchia podriadenosti, a zároveň riadiacej zodpovednosti. Pokiaľ sú zamestnanci zapojení do schvaľovacieho procesu (aj v prípade schvaľovania v rámci informačného systému) má sa za to, že zároveň vykonávajú finančnú kontrolu vzhľadom na skutočnosť, že sú zodpovední za súlad finančnej operácie s relevantnými skutočnosťami podľa § 6 …

čl. I bod 85, 86, 87, 88, 89 a 90 [§ 28 ods. 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15 a 16]
Legislatívno-technická úprava. Zároveň sa navrhuje prekluzívne lehoty na uloženie pokuty zjednotiť s lehotami na uloženie sankcií podľa zákona č. 523/2004 Z. z.; subjektívna trojročná prekluzívna lehota sa predlžuje na päť rokov a objektívna päťročná prekluzívna lehota sa predlžuje na desať rokov.

čl. I bod 91 [§ 29a]
Dopĺňa na nové ustanovenie v nadväznosti na zrušenie Úradu vládneho auditu a presunu všetkých jeho kompetencií na Ministerstvo financií SR.

čl. I bod 92 [§ 30c]
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s návrhom zákona.

čl. I bod 93 [Príloha k zákonu č. 357/2015 Z. z.]
Navrhuje sa doplniť nová príloha k zákonu č. 357/2015 Z. z., ktorá upravuje vzory vyhlásení štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy týkajúce sa vnútorného kontrolného systému v nadväznosti na navrhované znenie § 4 ods. 2 návrhu zákona.

čl. II [novela zákona č. 40/1964 Z. z.]
Navrhuje sa, aby sa prechodné ustanovenia (§ 879i ods. 5 a § 879o ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) v súvislosti s výkonom kontroly správnosti a opodstatnenosti vyplácania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a využívania zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa vrátane majetkového prospechu z využívania týchto zostatkov za obdobie od ich zrušenia neuplatňovali od 1. januára 2026, z dôvodu nadbytočnosti takejto kontroly. Ministerstvom financií SR pri prípadnom vyplácaní vkladov bude štandardne robiť finančnú kontrolu podľa zákona č. 357/2015 Z. z. nakoľko ide o finančnú operáciu. Zároveň, v prípade potreby, môže Ministerstvo financií SR overiť, či boli splnené podmienky pri vyplácaní vkladov vnútorným auditom Ministerstva financií SR.

čl. III [novela zákona č. 310/1992 Z. z.]

čl. III bod 1 [§ 5 ods. 3]
Navrhuje sa, aby sa pri výkone štátneho dozoru postupovalo primerane podľa ustanovení § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré upravujú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu a pokuty. Uvedenou úpravou má dôjsť k zjednoteniu postupu Ministerstva financií SR, ktoré štandardne vykonáva kontroly a audity v súlade s uvedeným zákonom.

čl. III bod 2 [§ 13l]
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanou zmenou v § 5 ods. 3.

čl. IV [novela zákona č. 10/1996 Z. z.]
S cieľom zefektívnenia výkonu štátnej správy v oblasti vnútornej kontroly v štáte a eliminovania duplicít vykonávaných úloh a činností sa navrhuje možnosť pre orgány kontroly nezriadiť útvar na vykonávanie vnútornej kontroly, ktorý kontroluje najmä plnenie úloh štátnej správy, efektívnosť štátnej správy, vybavovanie petícií a vybavovanie sťažností, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov a plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov, pokiaľ má orgán verejnej správy zriadený útvar vnútorného auditu podľa zákona č. 357/2015 Z. z. Legislatívna úprava dáva možnosť, nie povinnosť orgánom kontroly využiť na overenie skutočností ustanovených v § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“) zriadené útvary vnútorného auditu, ak to budú považovať za lepšie a hospodárnejšie usporiadanie systému vlastnej vnútornej kontroly v rámci ich organizácie. Pokiaľ orgán kontroly nemá zriadený útvar vnútorného auditu stále trvá povinnosť pre takýto orgán, mať zriadený útvar kontroly, ktorý na základe poverenia vykonáva vnútornú …

čl. V [novela zákona č. 18/1996 Z. z.]

čl. V bod 1,
2, 4 až 10 [§ 4a ods. 1, § 7, § 14a ods. 1, § 11 ods. 1, § 18 ods. 5, § 19 ods. 1 a 2, § 20 ods. 1 písm. h), § 20 ods. 2 písm. j) a l) a § 20 ods. 11] Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR sa navrhuje vypustiť Úrad vládneho auditu zo zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Jedným z dôvodov tohto návrhu na zrušenie Úradu vládneho auditu je úspora finančných zdrojov štátneho rozpočtu a konsolidácia verejných financií, tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Presun kompetencií na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov a kontrol, kvalitnejšie výstupy, ktoré budú zabezpečené priamym riadením celého procesu, zabezpečí sa jednotnosť postupov a eliminácia viacstupňového riadenia ako aj efektívnejšie plánovanie a kontrola v rámci riadenia, a to z dôvodu, že …

čl. V bod 3 [§ 16 ods. 3]
Navrhuje sa, aby sa pri výkone cenovej kontroly postupovalo primerane podľa ustanovení § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré upravujú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu a pokuty. Uvedenou úpravou má dôjsť k zjednoteniu postupu Ministerstva financií SR, ktoré štandardne vykonáva kontroly a audity v súlade s uvedeným zákonom.

čl. V bod 11 [§ 23k]
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanou zmenou v § 16 ods. 3.

čl. VI [novela zákona č. 80/1997 Z. z.]

čl. VI bod 1 [§ 36 ods. 3]
Navrhuje sa, aby sa pri výkone štátneho dozoru a auditu postupovalo primerane podľa ustanovení § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré upravujú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu a pokuty. Uvedenou úpravou má dôjsť k zjednoteniu postupu Ministerstva financií SR, ktoré štandardne vykonáva kontroly a audity v súlade s uvedeným zákonom.

čl. VI bod 2 [§ 42f]
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanou zmenou v § 36 ods. 3.

čl. VII [novela zákona č. 483/2001 Z. z.]

čl. VII bod 1 a 3 [§ 50 ods. 9 a § 91 ods. 4 písm. d)]
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR sa navrhuje presun kompetencií podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR. Jedným z dôvodov tohto návrhu na zrušenie Úradu vládneho auditu je úspora finančných zdrojov štátneho rozpočtu a konsolidácia verejných financií, tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Presun kompetencií na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov a kontrol, kvalitnejšie výstupy, ktoré budú zabezpečené priamym riadením celého procesu, zabezpečí sa jednotnosť postupov a eliminácia viacstupňového riadenia ako aj efektívnejšie plánovanie a kontrola v rámci riadenia, a to z dôvodu, že centralizácia riadenia umožní lepšie plánovanie a kontrolu v rámci procesu a nad procesom výkonu vládnych auditov a kontrol, čo môže viesť k lepšiemu a kvalitnejšiemu dosahovaniu strategických cieľov Ministerstva financií SR. Taktiež táto navrhovaná …

čl. VII bod 2 [§ 88d ods. 3]
Navrhuje sa, aby sa pri výkone štátneho dozoru nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku pre mladomanželov postupovalo primerane podľa ustanovení § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré upravujú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu a pokuty. Uvedenou úpravou má dôjsť k zjednoteniu postupu Ministerstva financií SR, ktoré štandardne vykonáva kontroly a audity v súlade s uvedeným zákonom.

čl. VII bod 4 [§ 122yj]
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanou zmenou v § 88d ods. 3, a zároveň sa navrhuje, aby sa ustanovenie § 121 ods. 7, upravujúce oprávnenie Ministerstva financií SR pred premenou a aj po premene právnej formy kontrolovať súlad činnosti banky podľa § 121 ods. 1 so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, so stanovami tejto banky a s rozhodnutiami prijatými v rámci vykonávania pôsobnosti valného zhromaždenia tejto banky, neuplatňovalo od 1. januára 2026 z dôvodu jeho obsoletnosti.

čl. VII bod 5 [Príloha k zákonu č. 483/2001 Z. z.]
V súlade s prílohou č. 1 bodom 62.14. Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa z Prílohy k zákonu č. 483/2001 Z. z. (transpozičná príloha) navrhuje vypustiť zo Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie bod 4, obsahujúci neúčinnú smernicu 2009/111/ES.

čl. VIII [novela zákona č. 461/2003 Z. z.]

čl. VIII bod 1 [§ 246 ods. 1]
Navrhuje sa aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo financií SR ako orgány dozoru štátu postupovali pri výkone dozoru štátu podľa ustanovení § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré upravujú základné pravidlá finančnej kontroly a auditu a pokuty z dôvodu, že tak budú pre Sociálnu poisťovňu jednoznačnejšie stanovené jej povinnosti a oprávnenia, a na rozdiel od súčasného stavu bude Sociálna poisťovňa oprávnená namietať zistené nedostatky v rámci výkonu dozoru štátu, čo súčasná právna úprava neumožňuje, pričom všetky kontrolné zákony (napr. zákon č. 10/1996 Z. z., zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z.) umožňujú tzv. „námietkové konanie”. Touto úpravou sa tak zlepší postavenie Sociálnej poisťovne pri výkone dozoru štátu, keďže Sociálna poisťovňa ako „dozorovaný subjekt“ bude mať oprávnenie predložiť písomné námietky, pričom orgány dozoru štátu by mali povinnosť buď ich zohľadniť, alebo nezohľadnenie námietok náležite zdôvodniť v správe (správa bude „finálnym“ dokumentom …

čl. VIII bod 2, 3, 4 a 5 [§ 246 ods. 4, 6, 7 a § 247]
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s návrhom úpravy postupu orgánov dozoru štátu pri výkone dozoru štátu.

čl. VIII bod 6 a 7 [§ 248 ods. 1 a § 248 ods. 3]
Z dôvodu úpravy postupu pri výkone dozoru štátu sa navrhujú upraviť aj ustanovenia upravujúce ukladanie pokút, aby sa tak zamedzilo dvojitému sankcionovaniu a bolo jednoznačné za aké porušenia sa ukladajú pokuty podľa zákona č. 357/2015 Z. z. a za aké porušenia sa ukladajú pokuty podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov; napríklad pri udeľovaní poriadkových pokút (pokuty za „neposkytnutie súčinnosti“ napr. nepredloženie dokladov, nesplnenie opatrení, atď.) sa bude postupovať podľa § 28 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z.

čl. VIII bod 8 [§ 248 ods. 4]
Legislatívno-technická úprava z dôvodu, že v prílohe č. 1 bod 7.3. Legislatívnych pravidiel vlády sa ustanovuje, že v sankčných ustanoveniach právneho predpisu sa používa slovné spojenie „pokuty sú príjmom“.

čl. VIII bod 9 [§ 293gm]
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. IX [novela zákona č. 541/2004 Z. z.]
Zákonom č. 161/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa okrem iného vstúpilo do zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 541/2004 Z. z.“), najmä do ustanovení o fyzickej ochrane jadrových zariadení. Zákonom sa zaviedla zvýšená ochrana jadrového zariadenia pred vstupom nepovolaných osôb. Do vymedzených priestorov jadrových zariadení môžu vstupovať len osoby s preverenou bezúhonnosťou a spoľahlivosťou. Preverovanými osobami sú podľa § 25a ods. 15 zákona č. 541/2004 Z. z. aj štátni zamestnanci Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, t. j. inšpektori jadrovej bezpečnosti. Preverovanie bezúhonnosti inšpektora jadrovej bezpečnosti Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky vykonáva každé dva roky výpisom z registra trestov. Napriek tomu, že doterajšia právna úprava sledovala oprávnený cieľ …

čl. X [novela zákona č. 516/2008 Z. z.]

čl. X bod 1 [§ 23 ods. 2]
V aplikačnej praxi spôsobovalo ustanovenie § 23 ods. 2, podľa ktorého príspevok zo štátneho rozpočtu sa pripísaním na účet Audiovizuálneho fondu považuje za vyčerpaný na určený účel, problémy pri výkone kontroly, nakoľko pri následnej kontrole, resp. audite bola obmedzená možnosť kontrolovať dodržanie účelnosti použitia tohto príspevku.

čl. X bod 2 [§ 23 ods. 11]
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR, sa navrhuje presun kompetencie na uloženie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami fondu z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR.

čl. XI [novela zákona č. 284/2014 Z. z.]

čl. XI bod 1 [§ 23 ods. 2]
V aplikačnej praxi spôsobovalo ustanovenie § 23 ods. 2, podľa ktorého príspevok zo štátneho rozpočtu sa pripísaním na účet Fondu na podporu umenia považuje za vyčerpaný na určený účel problémy pri výkone kontroly, nakoľko pri následnej kontrole, resp. audite bola obmedzená možnosť kontrolovať dodržanie účelnosti použitia tohto príspevku.

čl. XI bod 2 [§ 23 ods. 12]
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR, sa navrhuje presun kompetencie na uloženie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami fondu z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR.

čl. XII [novela zákona č. 292/2014 Z. z.]

čl. XII bod 1, 2, 4, 5 a 7 [§ 3 ods. 1 písm. k), § 3 ods. 2 písm. a), § 34 ods.
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR sa navrhuje presun kompetencií podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 292/2014 Z. z.“) z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR prípadne sa vypúšťajú kompetencie Úradu vládneho auditu, tam kde ich už má Ministerstvo financií SR. Na účely finančných vzťahov pri poskytovaní príspevku, resp. vysporiadania finančných vzťahov je Ministerstvo financií SR správny orgán, ktorý rozhoduje o porušení finančnej disciplíny. Jedným z dôvodov tohto návrhu na zrušenie Úradu vládneho auditu je úspora finančných zdrojov štátneho rozpočtu a konsolidácia verejných financií, tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Presun kompetencií na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov, kvalitnejšie výstupy, ktoré budú zabezpečené priamym riadením celého procesu, zabezpečí sa jednotnosť postupov a eliminácia …

čl. XII bod 3 [§ 7 ods. 3]
Navrhovaná úprava reflektuje špecifikáciu § 8 zákona č. 357/2015 Z. z., v ktorom sa ustanovuje možnosť pre poskytovateľa verejných financií, v prípade poskytovania verejných financií, ktorými sú financie EÚ a ktoré sa poskytujú podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 292/2014 Z. z.), vykonávať finančnú kontrolu na základe písomnej analýzy rizík. To znamená, že orgán verejnej správy si môže vypracovať písomnú analýzu rizík na základe ktorej bude môcť vykonávať tzv. zjednodušenú kontrolu, avšak pri dosahovaní cieľov finančnej kontroly. Analýza rizík stanoví orgánu verejnej správy rozsah finančnej kontroly, t. j. napríklad môže ustanoviť, že sa nemusí overovať súlad finančnej operácie alebo jej časti so všetkými relevantnými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. ale len s tými, ktoré určí na základe analýzy rizík. Nejde však o jedinú možnosť akou sa dá pristúpiť k analýze rizík a je výslovne na orgáne verejnej správy, aby si zvolil „čo“ bude rizikovať vo vzťahu k poskytnutiu verejných financií. Naďalej však platí, že …

čl. XII bod 6 [§ 47a]
Z dôvodu zmeny v zákone č. 192/2023 Z. z. účinnej od 1. januára 2026 sa navrhuje upraviť oprávnenie pre Ministerstvo financií SR ako orgán auditu, pri vykonávaní činností podľa § 10 na účel preukázania bezúhonnosti prijímateľa, partnera alebo osôb konajúcich v ich mene, žiadať o špecializovaný výpis z registra trestov. Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy sa upravuje oprávnenie pre Ministerstvo financií SR ako orgán auditu získať špecializovaný výpis z registra trestov namiesto odpisu z registra trestov pre účely overenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku podľa zákona č. 292/2014 Z. z. z dôvodu predchádzania uplatnenia finančných opráv v prípadoch neoverenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku.

čl. XIII [novela zákona č. 323/2015 Z. z.]

čl. XIII bod 1 [§ 7 ods. 3]
Navrhovaná úprava reflektuje špecifikáciu § 8 zákona č. 357/2015 Z. z., v ktorom sa ustanovuje možnosť pre poskytovateľa verejných financií, v prípade poskytovania verejných financií, ktorými sú financie EÚ a ktoré sa poskytujú podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonávať finančnú kontrolu na základe písomnej analýzy rizík. To znamená, že orgán verejnej správy si môže vypracovať písomnú analýzu rizík na základe ktorej bude môcť vykonávať tzv. zjednodušenú kontrolu, avšak pri dosahovaní cieľov finančnej kontroly. Analýza rizík stanoví orgánu verejnej správy rozsah finančnej kontroly, t. j. napríklad môže ustanoviť, že sa nemusí overovať súlad finančnej operácie alebo jej časti so všetkými relevantnými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. ale len s tými, ktoré určí na základe analýzy rizík. Nejde však o jedinú možnosť akou sa dá pristúpiť k analýze rizík a je …

čl. XIII bod 2 [§ 21 ods. 6]
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR sa navrhuje presun kompetencií podľa zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR. Jedným z dôvodov tohto návrhu na zrušenie Úradu vládneho auditu je úspora finančných zdrojov štátneho rozpočtu a konsolidácia verejných financií, tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Presun kompetencií na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov, kvalitnejšie výstupy, ktoré budú zabezpečené priamym riadením celého procesu, zabezpečí sa jednotnosť postupov a eliminácia viacstupňového riadenia ako aj efektívnejšie plánovanie a kontrola v rámci riadenia, a to z dôvodu, že centralizácia riadenia umožní lepšie plánovanie a kontrolu v rámci procesu a nad procesom výkonu vládnych auditov, čo môže viesť k lepšiemu a kvalitnejšiemu dosahovaniu strategických cieľov Ministerstva financií …

čl. XIV [novela zákona č. 55/2017 Z. z.]

čl. XIV bod 1 až 3 [príloha č. 2]
Dopĺňa sa možnosť zaradiť štátnych zamestnancov vykonávajúcich vnútorný audit do 9. platovej triedy. Pokiaľ takýto zamestnanec vykonáva činnosti vysokej dôležitosti v rámci celoštátnej pôsobnosti správcu kapitoly štátneho rozpočtu, napr. koncepčnú, koordinačnú a kontrolnú činnosť alebo koncepčnú, koordinačnú činnosť súvisiacu s výkonom a vedením vnútorného auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, štatutárny orgán tohto správcu by mal mať možnosť zaradiť takéhoto zamestnanca do vyššej platovej triedy. Zároveň ide o zjednotenie s možnosťou zaradiť do 9. platovej triedy vládneho audítora (čo platná právna úprava už umožňuje), čo je porovnateľná činnosť ako pri výkone vnútorného auditu. Zároveň sa precizujú činnosti súvisiace s kontrolnou, inšpekčnou, dozornou a audítorskou činnosťou v 7. a 8. platovej triede. Tvorba metodík a odporúčaní pre dobrú prax vychádza priamo zo samotnej audítorskej alebo kontrolórskej činnosti. V praxi existujú situácie, že audítor alebo kontrolór vytvára kontrolné otázky k svojim auditom (čo môže byť považované za metodickú činnosť), a zároveň …

čl. XV [novela zákona č. 138/2017 Z. z.]

čl. XV bod 1 [§ 20 ods. 2]
V aplikačnej praxi spôsobovalo ustanovenie § 20 ods. 2, podľa ktorého príspevok zo štátneho rozpočtu sa pripísaním na účet Fondu na podporu kultúry národnostných menšín považuje za vyčerpaný na určený účel problémy pri výkone kontroly, nakoľko pri následnej kontrole, resp. audite je v zmysle uvedeného obmedzená možnosť kontrolovať dodržanie účelnosti použitia tohto príspevku.

čl. XV bod 2 [§ 20 ods. 11]
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR, sa navrhuje presun kompetencie na uloženie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami fondu z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR.

čl. XVI [novela zákona č. 121/2022 Z. z.]

čl. XVI bod 1 [§ 10 ods. 3]
Navrhovaná úprava reflektuje špecifikáciu § 8 zákona č. 357/2015 Z. z., v ktorom sa ustanovuje možnosť pre poskytovateľa verejných financií, v prípade poskytovania verejných financií, ktorými sú financie EÚ a ktoré sa poskytujú podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonávať finančnú kontrolu na základe písomnej analýzy rizík. To znamená, že orgán verejnej správy si môže vypracovať písomnú analýzu rizík na základe ktorej bude môcť vykonávať tzv. zjednodušenú kontrolu, avšak pri dosahovaní cieľov finančnej kontroly. Analýza rizík stanoví orgánu verejnej správy rozsah finančnej kontroly, t. j. napríklad môže ustanoviť, že sa nemusí overovať súlad finančnej operácie alebo jej časti so všetkými relevantnými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. ale len s tými, ktoré určí na základe analýzy rizík. Nejde však o jedinú možnosť akou sa dá pristúpiť k analýze rizík a je výslovne na orgáne verejnej …

čl. XVI bod 2, 3, 5, 6 a 9 [§ 12 ods. 2 písm. b), § 12 ods. 3, § 36 ods. 2, 4 a
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR sa navrhuje presun kompetencií podľa zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 121/2022 Z. z.“) z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR prípadne sa vypúšťajú kompetencie Úradu vládneho auditu, tam kde ich už má Ministerstvo financií SR. Jedným z dôvodov tohto návrhu na zrušenie Úradu vládneho auditu je úspora finančných zdrojov štátneho rozpočtu a konsolidácia verejných financií, tým, že sa zníži celkový limit počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva financií SR. Presun kompetencií na Ministerstvo financií SR prinesie efektívnejšiu koordináciu výkonu vládnych auditov, kvalitnejšie výstupy, ktoré budú zabezpečené priamym riadením celého procesu, zabezpečí sa jednotnosť postupov a eliminácia viacstupňového riadenia ako aj efektívnejšie plánovanie a kontrola v rámci riadenia, a to z dôvodu, že centralizácia riadenia umožní lepšie plánovanie a kontrolu v rámci procesu …

čl. XVI bod 4 [§ 27 ods. 13]
Ide o precizovanie ustanovenia v nadväznosti na to, že Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky predmetnú úlohu viac nevykonáva z titulu jeho postavenia ako centrálneho koordinačného orgánu.

čl. XVI bod 7 [§ 42 ods. 12]
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zosúladením znenia ustanovenia s ostatnými ustanoveniami zákona č. 121/2022 Z. z.

čl. XVI bod 8 [§ 46 ods. 5]
Podľa navrhovanej legislatívnej úpravy sa dopĺňa oprávnenie pre Ministerstvo financií SR ako orgán auditu pri vykonávaní činností podľa § 12 zákona č. 121/2022 Z. z. získať špecializovaný výpis z registra trestov pre účely overenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku podľa zákona č. 121/2022 Z. z. z dôvodu predchádzania uplatnenia finančných opráv v prípadoch neoverenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku. To znamená, že počas výkonu auditov bude Ministerstvo financií SR oprávnené získať špecializovaný výpis z registra trestov, ktorý upravuje zákon č. 192/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2026.

čl. XVII [novela zákona č. 192/2023 Z. z.]

čl. XVII bod 1 [§ 16 ods. 2]
Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na opravu nesprávnosti uvedeného vnútorného odkazu.

čl. XVII bod 2 [§ 21 ods. 5 písm. k)]
Z dôvodu zmeny v zákone č. 192/2023 Z. z. účinnej od 1. januára 2026 sa navrhuje doplniť oprávnenie pre Ministerstvo financií SR ako orgán auditu získať špecializovaný výpis z registra trestov pre účely overenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku podľa osobitných predpisov (zákona č. 292/2014 Z. z. a zákona č. 121/2022 Z. z.) z dôvodu predchádzania uplatnenia finančných opráv v prípadoch neoverenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku. To znamená, že počas výkonu auditov bude MF SR oprávnené získať špecializovaný výpis z registra trestov.

čl. XVIII [novela zákona č. 196/2023 Z. z.]

čl. XVIII bod 1 [§ 5 ods. 5]
V aplikačnej praxi spôsobovalo ustanovenie § 5 ods. 5, podľa ktorého príspevok zo štátneho rozpočtu sa pripísaním na účet vykonávateľa považuje za vyčerpaný na určený účel problémy pri výkone kontroly, nakoľko pri následnej kontrole, resp. audite je v zmysle uvedeného obmedzená možnosť kontrolovať dodržanie účelnosti použitia tohto príspevku.

čl. XVIII bod 2 [§ 7 ods. 3]
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR, sa navrhuje presun kompetencie na uloženie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s príspevkom podľa § 5 z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR.

čl. XIX
Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2026. Návrh zákona počíta so zachovaním 15 dňovej legisvakačnej doby v súlade s § 19 ods. 5 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V Bratislave dňa 4. júla 2025 Robert Fico v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Ladislav Kamenický v.r. minister financií Slovenskej republiky