Zákon č. 516/2008 Z. z. Zákon o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Z hľadiska vývinu audiovizuálnej tvorby a výroby v Slovenskej republike od roku 1989, ako aj zo zhodnotenia aktuálneho stavu legislatívy v oblasti tvorby, výroby a použitia slovenských audiovizuálnych diel vyplýva, že finančná podpora jednotlivých aktivít, projektov a subjektov v tejto oblasti je v súčasnosti zabezpečovaná jednak prostriedkami súkromných subjektov, a jednak prostriedkami štátneho rozpočtu (od roku 2004 – grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, program AudioVízia). Objektívne možno zhodnotiť, že podpora výroby a šírenia, ako aj samotná výroba slovenských audiovizuálnych diel, bola v aktivitách vysielateľa programovej služby na základe zákona (Slovenská televízia), ale i v skladbe televíznych vysielateľov na základe udelenej licencie dlhodobo poddimenzovaná.
Štátna podpora audiovizuálnej tvorby v súčasnosti pokrýva asi 15 % požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii (stav grantového systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe AudioVízia 2007 – z podaných 315 žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 mil. Sk ministerstvo prerozdelilo necelých 117 mil. Sk).
Aj napriek uvedenej rôznorodosti finančných zdrojov audiovizuálnej tvorby a produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k neustálemu poklesu celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, čo má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel, a to vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slovenské dlhometrážne hrané filmy, dokumentárne či animované filmy.
Hlavným dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultúry, od podpory tvorby a produkcie počnúc a podporou technologickej základne končiac. Na rozdiel od ostatných umeleckých žánrov a kultúrnych aktivít, nemá audiovizuálna kultúra štátom garantované, resp. priamo podporované inštitúcie, orientujúce sa výlučne na tvorbu a šírenie slovenských audiovizuálnych diel, ani dostatočné primárne zdroje zo štátneho rozpočtu.
Ďalším dôvodom uvedeného krízového stavu audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku je nedostatočná rozpočtová nezávislosť na jednej strane a rozhodovacia (dramaturgická) orientácia mimo slovenskej (pôvodnej) audiovizuálnej tvorby a produkcie na strane druhej v prípade Slovenskej televízie (na rozdiel od Českej televízie, ktorá sa v priebehu 90. rokov stala najväčším výrobcom českých filmov s počtom vyše 100 titulov). V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na neustále sa zvyšujúcu finančnú a technologickú náročnosť tvorby, výroby, distribúcie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, a v neposlednom rade aj na rozpad technologickej základne pre výrobu filmov a s tým súvisiacu absenciu technologických a profesijných kapacít na realizáciu filmovej výroby (postupná likvidácia laboratórií, filmových štúdií, výpravných prostriedkov a realizačných dielní v dôsledku privatizácie bývalej štátnej organizácie Slovenská filmová tvorba Bratislava – Koliba).
Právne normy, ktoré upravujú problematiku audiovízie v Slovenskej republike sú najmä:
Zákon č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch,
Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov,
Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,
Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon),
Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (publikovaný pod č. 106/2007 Z. z.),
Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005 č. MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (publikovaný pod č. 512/2005 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. marca 2006 č. MK-2165/2006-110/6075 (publikovaný pod č. 173/2006 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2007 č. MK-4601/2007-110/17430 (publikovaný pod č. 573/2007 Z. z.).
Kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie. Vzhľadom na túto významnú skutočnosť pristúpili krajiny Európskej únie, pod tlakom rozvoja súkromného televízneho vysielania a enormne vzrastajúceho podielu amerických filmových produktov na európskom trhu už na prelome 70. a 80. rokov, k vytváraniu ochranných a podporných štruktúr pre ochranu a rozvoj národnej kinematografickej kultúry a kultúrneho dedičstva. Vo všetkých krajinách Európskej únie existujú podporné mechanizmy na ochranu, stabilizáciu a rozvoj kinematografickej a audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dôvodom na vytváranie a existenciu takýchto systémov a mechanizmov je aj skutočnosť, že v mnohých, aj so Slovenskom porovnateľných krajinách, sú kinematografia a audiovízia aj dôležitým ekonomickým prostredím pre realizáciu domácich a zahraničných investícií (do výroby audiovizuálnych diel, do technológií, do verejného uvádzania a šírenia diel, do budovania priestorov pre prezentáciu filmov). V súvislosti s touto nedeliteľnou podstatou audiovízie ako umenia, priemyslu aj obchodu sa ešte zvýrazňuje jej finančný a ekonomický význam, a to aj z hľadiska zvyšovania počtu pracovných príležitostí a vo vzťahu k efektívnejšiemu využívaniu ekonomického, ľudského, historického aj prírodného potenciálu krajiny.
Zároveň sa na európskej úrovni vytvorili doplnkové podporné mechanizmy a zdroje na financovanie koprodukčnej spolupráce a na podporu a rozvoj európskeho filmového distribučného priestoru a siete kín (Media, Eurimages). Účasť jednotlivých subjektov v týchto celoeurópskych podporných štruktúrach je však nepriamo podmienená vytvorením a fungovaním podporných systémov a ochranných mechanizmov na úrovni jednotlivých národných štátov.
Podporné systémy fungujúce v európskych krajinách sú založené na princípe štátnej alebo verejnoprávnej organizácie, na podpore investícií do kinematografickej tvorby a podnikania prostredníctvom finančných a daňových nástrojov a na financovaní rozvoja audiovizuálnej produkcie a distribúcie prostredníctvom mediálnych spoločností. Je pritom potrebné zdôrazniť, že takmer vo všetkých krajinách existujú a fungujú kombinácie jednotlivých prvkov zo všetkých troch uvedených princípov. Z hľadiska historického vývinu aj z hľadiska aktuálnej stability a ďalšieho rozvoja je však potrebné, aby bol systém pre podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu založený na jednom dominujúcom princípe, a aby sa v procese svojho rozvoja postupne dopĺňal o aplikovateľné prvky a mechanizmy z ostatných uvedených možností. Iba tak je totiž možné postupne vytvoriť funkčný a ucelený podporný a ochranný systém, ktorý nebude založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu.
Modely filmových organizácií v krajinách Európskej únie porovnateľných so Slovenskou republikou sú v zásade trojaké: (i) model jednej inštitúcie spájajúcej archív, fond a podpornú činnosť (Dánsko, Slovinsko), (ii) model spájajúci dve inštitúcie – archív a fond spojený s podpornou činnosťou (Poľsko, Grécko, Írsko), a napokon (iii) model troch samostatných inštitúcií – archív, fond a podporná činnosť (Maďarsko, Rakúsko).
Nakoľko v Slovenskej republike funguje Slovenský filmový ústav ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý vedie archív, v slovenskom právnom prostredí nie je možné uplatniť tretí z vyššie uvedených modelov.
Konkrétnym riešením na odvrátenie kolísavého vývoja slovenskej audiovizuálnej kultúry a na zabezpečenie jej ďalšieho trvalého rozvoja sa ako účelné javí prijať riešenie naznačené v druhom modeli, a to existenciu dvoch nezávislých inštitúcií – archívu na jednej strane a fondu s podpornou činnosťou na strane druhej. Uvedené závery potvrdzuje súčasný stav slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry, porovnanie slovenského kinematografického a audiovizuálneho priestoru s inými krajinami, posúdenie kreatívneho a produkčného potenciálu slovenskej kinematografie, ako aj zhodnotenie reálnych legislatívnych a ekonomických možností Slovenskej republiky. Výhody uvedeného riešenia spočívajú v oddelenom (transparentnom) hospodárení a riadení, v možnosti odlišnej právnej formy podľa činností inštitúcií (Slovenský filmový ústav – rozpočtová organizácia, Audiovizuálny fond – verejnoprávna inštitúcia), flexibilnejšie využívanie finančných zdrojov pri podpornej činnosti, efektívnejšia kontrola čerpania zdrojov.
V záujme priblíženia súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike k stavu v porovnateľných krajinách Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť, že uvedený model je v súčasnosti a v dlhodobom horizonte jediný aplikovateľný a udržateľný v slovenskom prostredí, sa nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:
zriadenie Audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,
zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštitúcie,
definovanie stabilných finančných zdrojov fondu založených na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuálnych obsahov,
definovanie úloh a cieľov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,
definovanie účelu použitia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.
Na základe uvedeného sa prostredníctvom navrhovaného modelu riešenia zabezpečí stabilná podpora a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu. Uvedené riešenie sa navrhuje po posúdení a porovnaní viacerých právnych možností zriadenia fondu (podľa zákona o umeleckých fondoch, resp. podľa zákona o neziskových organizáciách), ako aj po zvážení optimálnej inštitucionálnej formy hospodáriacej s viac zdrojovým financovaním, pričom jednou zo zložiek financovania je príspevok zo štátneho rozpočtu, ako najvhodnejšie aj vzhľadom na súčasný legislatívny stav.
Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), účinný od 1.1.2008, definuje slovenské audiovizuálne diela, zavádza nové povinnosti v oblasti audiovízie (oblasť evidencie, označovania a pod.), redefinuje pôsobenie Slovenského filmového ústavu a reguluje ochranu slovenského audiovizuálneho dedičstva a následné vytvorenie nového prostredia pre rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.
Vzhľadom na prijatie uvedeného zákona sa ako aktuálne a potrebné javí aj presné legislatívne vymedzenie podpornej činnosti v oblasti audiovízie, ako ucelenej komplexnej oblasti realizácie kultúrnych aktivít, rozvoj ktorej predstavuje všeobecný celospoločenský verejný záujem.
Fond Rady Európy Eurimages, ktorého je Slovenská republika riadnym členom od roku 1996, vyzval členské štáty, aby zabezpečili a skvalitnili svoje podporné systémy pre audiovizuálnu tvorbu a výrobu, pretože celoeurópske podporné fondy a programy môžu pôsobiť iba ako doplnkové zdroje pre rozvoj vzájomnej spolupráce a audiovizuálnych koprodukcií jednotlivých členských krajín, no v nijakom prípade nemôžu nahrádzať absenciu hlavného podporného zdroja v žiadnej z členských krajín.
Znenie zákona zohľadňuje aj vývoj na európskej úrovni s osobitným zreteľom na Oznámenie Komisie rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami z 26.9.2001 (COM(2001) 534 final), ako aj na smernicu Rady z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých opatrení ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (89/552/EHS), tzv. televízia bez hraníc.
Zákon je svojou terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad vplyvu na verejné financie
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií:
nepredpokladá sa zvýšený vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet spočíva v príspevku do Audiovizuálneho fondu (ďalej len „fond“) v rámci schválených limitov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na príslušné rozpočtové obdobie na základe zákona o štátnom rozpočte. Príspevok zo štátneho rozpočtu teda bude odvádzaný prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Ide o výdavok rozpočtu ministerstva – bežný transfer neziskovej právnickej osobe. Zároveň bude zrušený grantový program ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia v súčasnej podobe, t.j. dôjde k presun objemu súčasných rozpočtových prostriedkov poskytovaných na podporu audiovízie prostredníctvom grantového systému ministerstva (program AudioVízia) na fond. Pozn.: V roku 2006 ministerstvo vynaložilo na grantový program AudioVízia rozpočtové prostriedky v sume 170 000 0000 Sk, v roku 2007 to bolo 115 000 000 Sk a pre rok 2008 je rozpočtovaných 112 000 000 Sk;
dopad na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií v zrušení/ prekvalifikovaní jedného pracovného miesta na ministerstve – štátny zamestnanec, tajomník grantovej komisie grantového programu ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia;
bez dopadu na počty zamestnancov štátnych príspevkových organizácií.
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov: bez dopadu.
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC: bez dopadu.
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovane, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce: pozitívny vplyv v odvodoch za 11 zamestnancov fondu (ide o príjem – poistné).
Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu: bez dopadu.
Tabuľky
Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre prvý rok fungovania (2009) v Sk
(Fond ešte nerealizuje podpornú činnosť)
Výdavky fondu v Sk
Príjmy fondu v Sk
(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)
Kapitálové výdavky
nákup strojov
nákup telekomunikačnej techniky
nákup SW
1 050 000
800 000
100 000
150 000
Vysielateľ na základe zákona
0
Vysielatelia na základe licencie
0
Kiná
0
Distributéri
0
Prevádzkovatelia retransmisie
0
Štát (z rozpočtu MK SR)
4 500 000
Osobné výdavky – 6 zamestnancov a riaditeľ (pracovné zmluvy podľa Zákonníka práce)
900 000
Dary
-
Odmeny členom rady
1 168 410
Odmeny členom dozornej komisie
120 876
Dedičstvo
-
Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie
315 000
Úroky z vkladov v bankách
0
Úroky z pôžičiek
0
Zmluvné sankcie
0
Tovary a služby
210 000
Úroky z omeškania na základe rozhodnutia súdu
0
Cestovné výdavky
0
Komunikácie
150 000
Administratívne úhrady
0
Všeobecný materiál
50 000
Oprava, údržba
0
Nájomné (+ energie)
400 000
Ostatné služby
100 000
Odpisy
-
Finančné náklady
30 000
Spolu
4 494 286
4 500 000
Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre druhý rok fungovania (2010) v Sk
Výdavky fondu v Sk
Príjmy fondu v Sk
(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)
Kapitálové výdavky
700 000
Vysielateľ na základe zákona
30 000 000
Vysielatelia na základe licencie
60 000 000
Kiná
3 000 000
Distributéri
-
Prevádzkovatelia retransmisie
30 000 000
Štát (z rozpočtu MK SR)
v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR
(odhad aspoň
100 – 120 mil.)
Osobné výdavky
zamestnanci (10) a riaditeľ
členovia odborných komisií
(zmluvy podľa Zákonníka práce)
5 952 000
4 800 000
1 152 000
Dary
-
Odmeny členom rady
1 450 440
Odmeny členom dozornej komisie
362 628
Dedičstvo
-
Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie
2 083 200
Úroky z vkladov v bankách
-
Úroky z pôžičiek
0
Zmluvné sankcie
0
Tovary a služby
250 000
Úroky z omeškania na základe rozhodnutia súdu
0
Cestovné výdavky
100 000
Komunikácie
500 000
Administratívne úhrady
3 000 000
Všeobecný materiál
150 000
Oprava, údržba
100 000
Nájomné (+ energie)
1 500 000
Ostatné služby
150 000
Odpisy
200 000
Finančné náklady
50 000
Spolu
13 348 268
246 000 000
Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre tretí rok fungovania (2011) v Sk
Výdavky fondu v Sk
Príjmy fondu v Sk
Kapitálové výdavky
700 000
Vysielateľ na základe zákona
35 000 000
Vysielatelia na základe licencie
70 000 000
Kiná
3 000 000
Distributéri
-
Prevádzkovatelia retransmisie
35 000 000
Štát (z rozpočtu MK SR)
v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR
(odhad aspoň
100 – 120 mil.)
Osobné výdavky
zamestnanci (10) a riaditeľ
členovia odborných komisií
(zmluvy podľa Zákonníka práce)
5 952 000
4 800 000
1 152 000
Dary
-
Odmeny členom rady
1 450 440
Odmeny členom dozornej komisie
362 628
Dedičstvo
-
Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie
2 083 200
Úroky z vkladov v bankách
-
Úroky z pôžičiek
0
Zmluvné sankcie
0
Tovary a služby
250 000
Úroky z omeškania na základe rozhodnutia súdu
0
Cestovné výdavky
100 000
Komunikácie
500 000
Administratívne úhrady
3 000 000
Všeobecný materiál
150 000
Oprava, údržba
100 000
Nájomné (+ energie)
1 500 000
Ostatné služby
150 000
Odpisy
200 000
Finančné náklady
50 000
Spolu
13 348 268
266 000 000
Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života:
pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva v skvalitňovaní prístupu ku kultúrnym audiovizuálnym obsahom (skvalitňovanie technologickej základne – kiná, festivaly, prehliadky, publikačná činnosť v audiovízii);
pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života v zmysle vytvárania nových kultúrnych hodnôt v oblasti audiovízie, ktoré budú spĺňať, okrem iného, aj umelecké, popularizačné, edukatívno-osvetové a hodnotovotvorné prvky.
Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu: pozitívny vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít potenciálnych poberateľov podpory z fondu, ktorí budú mať možnosť získania priamej finančnej podpory, ktorá bude stimulom na tvorbu a produkciu audiovizuálnych obsahov, čo bude následne ovplyvňovať tieto subjekty potenciálnym zvýšením ich príjmov za zhodnotenie vytvorených audiovizuálií, ako aj na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v najširšom celospoločenskom kultúrnom kontexte.
Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky: predkladaná úprava predstavuje štátom zabezpečenú realizáciu verejného záujmu na podpore audiovizuálnej kultúry, vytváraní nových kultúrnych hodnôt a zlepšovaní nehmotných kvalít života obyvateľstva, nejde o oblasť realizácie hospodárskej politiky.
Odhad vplyvu na životné prostredie
Súlad materiálu s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky schválenými vládou SR a Národnou radou SR v Stratégii, zásadách a prioritách štátnej environmentálnej politiky z roku 1993 a v Národnom environmentálnom akčnom programe II (uznesenie vlády SR č. 1112/1999): v plnom súlade (bez dopadu).
Dodržiavanie zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov: v plnom súlade (bez dopadu).
Odhad vplyvu na zamestnanosť
Materiál predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť v raste zamestnanosti:
rozsah/kvantifikáciu nárastu zamestnanosti – vytvorenie 10 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu;
územné určenie (región, lokalita) – Bratislava;
časový horizont – v roku 2009 vytvorenie 6 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu, v roku 2010 vytvorenie 4 miest zamestnancov fondu;
dostupnosť pracovnej sily na realizáciu uvažovaného opatrenia obsiahnutého v materiáli – kvalifikácia zamestnancov fondu predpokladá ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa s odporúčanou praxou v oblasti výkonu práce – dostupnosť vo vzťahu k lokalite – vysoká.
spôsob vytvorenia pracovných miest, ich druh, finančné nároky a zdroje ich nadobudnutia – pracovné miesta budú vytvorené na základe rozhodnutia rady fondu, v spojení s prijatým organizačným poriedkom kancelárie fondu. Druhovo pôjde o výkon práce v špecializácii – ekonóm, právnik, administratíva. Finančné nároky sú vyčíslené v tabuľkách v bode 1, zdrojom ich krytia sú príjmy fondu.
Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie
Súlad s aktuálnou legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie s prípadnými návrhmi (námetmi) na jej úpravy z hľadiska riešenej problematiky: v plnom súlade. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko navrhovaný systém financovania fondu zaťaží niektoré podnikateľské subjekty (povinné subjekty) povinnosťou platiť príspevky, vzhľadom na skutočnosť, že svoj hospodársky prospech dosahujú prostredníctvom využívania audiovizuálnych obsahov. Subjekty zaťažené príspevkovou povinnosťou budú mať zvýšené výdavkové zaťaženie o sumu príspevku do fondu (odhadované vyčíslenie je obsiahnuté v tabuľkách v bode 1).
Príspevky podnikateľských subjektov do fondu
(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)
Subjekt
Sadzba
Suma
Vysielateľ na základe zákona
5 %
z celkových príjmov z reklamy a telenákupu za kalendárny rok
30 000 000
Vysielatelia na základe licencie
2 %
z celkových príjmov z reklamy a telenákupu vysielaných podľa osobitného predpisu za kalendárny rok
60 000 000
Kiná
1 Sk
z predanej vstupenky
3 000 000
Distributéri
1 %
z celkových príjmov za distribúciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike za kalendárny rok
neidentifikované
Prevádzkovatelia retransmisie
1 %
z celkových príjmov za poskytovanie retransmisie ako obsahovej služby koncovému užívateľovi za kalendárny rok
30 000 000
Spolu
123 000 000
Posúdenie vplyvu navrhovaného riešenia z hľadiska činnosti administratívnych štruktúr a pôsobenia administratívnych opatrení ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie: bez dopadu.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu právneho predpisu
Návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Problematika návrhu právneho predpisu
je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev: čl. 151 a čl. 87 (3) písm. d) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Čl. I

§ 1 §
Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Audiovizuálny fond (ďalej len „fond“) ako právnická osoba na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond je zriadený zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie. Sídlo fondu v hlavnom meste Slovenskej republiky je určené vzhľadom na pôsobnosť fondu a lokalizáciu jeho hlavných prispievateľov.

§ 2 §
Ustanovenie vymedzuje činnosti fondu, ktoré spočívajú najmä v realizácii podpornej činnosti špecifikovanej v zákone. Podrobnosti o zriadení a činnosti fondu určí štatút fondu, ktorý je fond povinný zverejniť na svojej internetovej stránke, a ktorý zároveň Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zverejní v rezortnom publikačnom prostriedku. Uvedené riešenie publicity základného dokumentu fondu vyplýva z dôvodu všeobecnej dostupnosti a transparentnosti fungovania fondu. Základné činnosti fondu zahŕňajú okrem podpornej činnosti aj strategickú a plánovaciu činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, a napokon aj udeľovanie koprodukčných štatútov podľa medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, pričom základným medzinárodným multilaterálnym nástrojom v tomto zmysle je Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Udeľovanie koprodukčných štatútov, ktoré doteraz realizovalo ministerstvo, sa javí ako účelné presunúť na fond z dôvodu komplexnosti a potreby predísť nadbytočnému zdvojeniu administratívnej činnosti, nakoľko prílohy žiadosti o udelenie koprodukčných štatútov sa v prevažnej miere obsahovo prelínajú …

§ 3 §
Určujú sa orgány fondu, ktoré sú tvorené radou, dozornou komisiou a riaditeľom. Organizačná štruktúra fondu utvára optimálne podmienky pre stabilitu pôsobenia orgánov fondu (rada, dozorná komisia a riaditeľ), v spojení s činnosťou administratívno-technického pracoviska – kancelárie fondu a poradného odborného orgánu, ktorým sú odborné komisie, ako aj jasné kompetenčné rozdelenie orgánov fondu (rada ako najvyšší samosprávny orgán, riaditeľ ako výkonný orgán a dozorná komisia ako kontrolný orgán) a pre ich súčinnosť a spoluprácu pri efektívnom riadení a kontrole činnosti a hospodárenia fondu ako verejnoprávnej inštitúcie. Úprava zodpovedá samosprávnemu princípu riadenia verejnoprávnej inštitúcie a umožní jednotlivým orgánom fondu transparentne a zodpovedne konať v oblasti vymedzenej týmto zákonom.

§ 4 – 8 §
Ustanovenia vymedzujú postavenie, úlohy, kompetencie a poslanie samosprávneho orgánu, ktorého úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie činností fondu a rozhodovať o použití jeho zdrojov. Upravuje sa pôsobnosť rady ako samosprávneho orgánu fondu, ktorý je zároveň aj kolektívnym štatutárnym orgánom fondu. Rada rámcovo zabezpečuje realizáciu činností a plnenie povinností fondu, pri čom plní úlohy aj v rámci rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike v spolupráci s ministerstvom, keď navrhuje ministerstvu návrhy strategických zámerov a dlhodobých plánov rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Rada predstavuje orgán fondu, ktorý strategicky a koncepčne riadi fond a v spojení s hlavnou činnosťou fondu (podporná činnosť) rozhoduje najmä o zásadách, spôsobe a kritériách hodnotenia žiadostí o podporu z fondu, ako aj o zásadách poskytovania finančnej podpory z fondu, a to všetko v spojení so schválenými cieľmi fondu a prioritami podpornej činnosti fondu. Rada zároveň priebežne bilancuje a vyhodnocuje plnenie činností fondu. Spôsob vytvorenia a zloženia samosprávneho orgánu zabezpečuje účasť odbornej verejnosti a zástupcov prispievateľov …

§ 9 – 12 §
Ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie dozorného orgánu fondu – dozornej komisie. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenie takéhoto orgánu, a to predovšetkým vo vzťahu k využívaniu finančných zdrojov fondu a k nakladaniu s jeho majetkom vo všeobecnosti. V tomto zmysle sa navrhuje aj voľba členov dozornej komisie, ktorá je priamo naviazaná na radu, ktorá ich volí a v taxatívne stanovených prípadoch odvoláva, v čom sa nepriamo prejavuje prepojenie na subjekty pôsobiace v audiovízii, ako aj subjekty jednotlivých prispievateľov do fondu. Členstvom zástupcu ministerstva, ktorý je vymenovaný a odvolávaný ministrom, sa dosiahne potrebný permanentný dohľad nad využívaním prostriedkov fondu zo štátneho rozpočtu, pričom je zachovaná dostatočná odborná nezávislosť dozorného orgánu fondu. Upravujú sa tiež konkrétne úlohy, povinnosti a právomoci dozornej rady v jej vzťahu k rade a k výkonnému orgánu fondu. Zodpovednosť dozornej komisie voči rade je vyjadrená aj predkladaním stanovísk dozornej komisie k návrhu rozpočtu, účtovnej závierke a k výročnej správe fondu, ako …

§ 13 – 15 §
Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť riaditeľa, ako výkonného orgánu fondu. Riaditeľ zastupuje fond v zmysle svojich kompetencií na základe pracovnej zmluvy, ako aj na základe poverenia radou, ktoré predstavuje prenesenie časti výkonu štatutárneho orgánu fondu z rady na riaditeľa. Upravené sú aj podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie riaditeľa. Riaditeľ zodpovedá rade za činnosť fondu v rozsahu navrhnutej úpravy, má právo zúčastňovať sa na rokovaní rady a v nevyhnutných prípadoch iniciovať jej mimoriadne zasadnutie. S funkciou riaditeľa sú nezlučiteľné funkcie, povolania a činnosti obdobne ako u členov rady. Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy a za akých okolností, môže rada odvolať riaditeľa. Riaditeľ rozhoduje o prideľovaní podpory fondom, avšak pri tomto rozhodovaní je viazaný stanoviskom odborných komisií, ktoré v prípade poskytnutia podpory fondom musí byť vždy kladné. Riaditeľ stojí zároveň na čele kancelárie fondu a riadi jej činnosť. Ustanovenia spresňujú a jednoznačne určujú vzájomný vzťah medzi riaditeľom a radou, resp. dozornou komisiou, a to najmä vo vzťahu …

§ 16 §
Ustanovenie reguluje zriadenie kancelárie fondu, ktorá vykonáva úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu. Pracovníci kancelárie fondu sú zamestnancami fondu. Činnosť kancelárie riadi riaditeľ fondu. Kancelária zabezpečuje najmä administratívne a technické podmienky pre činnosť odborných komisií a vykonáva administratívu vyberaných príspevkov do fondu, ako aj administratívu podpornej činnosti fondu (posudzovanie úplnosti predkladaných žiadostí o podporu, realizácia výziev na doplnenie, administrácia výberu a správy administratívnych úhrad). Podrobnosti o činnosti kancelárie fondu ustanovuje organizačný poriadok kancelárie ako interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada.

§ 17 §
Ustanovenie upravuje zriadenie osobitných odborných komisií fondu. Tieto komisie predstavujú poradné orgány fondu pri rozhodovaní o poskytnutí individuálnej podpory na základe úplnej žiadosti. Úlohou odborných komisií je najmä posudzovanie umeleckého (kreatívneho) potenciálu projektu, na ktorý sa podpora požaduje, ako aj celkového prínosu projektu pre audiovizuálnu kultúry v Slovenskej republike, ako aj posudzovanie finančnej efektívnosti a opodstatnenosti žiadosti (t. j. posúdenie realizovateľnosti projektu na základe žiadateľom predloženého rozpočtu). Stanovisko a finančný návrh komisií je v rozhodovacom procese o individuálnej žiadosti záväzný, žiadosť možno podporiť iba v prípade odporúčania komisiami. Podrobnosti o organizácií zasadnutí a rokovaní komisií, ako aj o organizačnom zabezpečení ich činnosti ustanovuje štatút fondu v spojení s organizačným a rokovacím poriadkom odborných komisií (interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada).

§ 18 §
Ustanovenie uvádza oblasti, v ktorých fond poskytuje podporu, a to najmä poskytovaním finančných prostriedkov fondu individuálnym žiadateľom, na základe písomnej žiadosti. Na poskytnutie podpory fondom nie je právny nárok, a teda poskytnutie podpory nie je vymáhateľné na súde. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia riaditeľa, ktorý je viazaný stanoviskami odborných komisií, a to na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu. Bez ohľadu na splnenie všetkých zákonom a fondom stanovených podmienok pre žiadanie o podporu, až do uzavretia zmluvy, nie je možné, aby si žiadateľ takúto podporu nárokoval. Odsek 2 definuje, čo pri rozhodovacej činnosti fondu treba považovať za projekt; ide najmä o scenár alebo iné slovesné dielo, použité pre vytvorenie audiovizuálneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, slovenské kinematografické dielo, usporiadanie festivalu alebo prehliadky z oblasti audiovizuálnej tvorby v Slovenskej republike, usporiadanie prezentácie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, vydanie publikácie z oblasti audiovízie a kinematografie, usporiadanie vzdelávacej alebo výskumnej aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, alebo rozvoj technológií v …

§ 19 a 20 §
Ustanovenia konkrétne definujú okruh oprávnených žiadateľov o podporu z fondu a regulujú predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu, spolu s formou a náležitosťami žiadosti a jej príloh. Po predložení žiadosti fondu kontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je predložená žiadosť úplná a obsahuje predpísané prílohy. Ak žiadateľ nepredloží spolu so žiadosťou niektorú z príloh, takáto žiadosť sa považuje za neúplnú a fond (prostredníctvom kancelárie) vyzve písomne žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti, v lehote 40 dní odo dňa doručenia výzvy. Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá neobsahuje predpísané prílohy a žiadateľ ich nepredložil ani v dodatočnej lehote, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi žiadateľovi písomným oznámením. Úplné žiadosti predkladá kancelária odborným komisiám na posúdenie. Následne odborné komisie žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladajú riaditeľovi, na rozhodnutie o poskytnutí podpory.

§ 21 §
Ustanovenie zavádza osobitnú administratívnu úhradu za konanie fondu pri spracovaní žiadosti, ktorá predstavuje úhradu nákladov fondu spojených s administráciou a vyhodnocovaním žiadostí. Zo zákona oslobodeným subjektom od platenia administratívnej úhrady sú žiadatelia o štipendium. Administratívne úhrady platené a vyberané podľa tohto zákona sú príjmom fondu.

§ 22 §
Ustanovenie špecifikuje zákonné náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu a jej obligatórnu písomnú formu v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán a zároveň, v záujme zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností tak, aby prostriedky fondu boli použité účelne a náležite vyúčtované spolu s predložením finálneho riešenia projektu. Určujú sa jednotlivé formy poskytovania finančných prostriedkov na základe zmluvy, a to účelová dotácia, pôžička alebo štipendium. Mechanizmus uzatvárania zmluvy v zásade sleduje všeobecnú úpravu zmluvného práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 43a a nasl.), pričom sa ustanovuje osobitná lehota na prijatie návrhu zmluvy žiadateľom, ako aj úprava prijatia návrhu zmluvy s výhradami, dodatkami či inými zmenami, ktorá predstavuje protinávrh. V prípade takéhoto nového návrhu zmluvy rozhoduje s konečnou platnosťou o prijatí návrhu zmluvy rada. Novým návrhom však nemožno meniť, či inak upravovať zmluvu v časti určenia účelu podpory, ktorý vyplýva zo žiadosti o poskytnutie podpory a sumy podpory, ktorá má byť poskytnutá a ktorá vyplýva z návrhu …

§ 23 §
Ustanovenia definujú financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu. Definovaný je transparentný systém viac zdrojového financovania fondu, finančných tokov, ako aj podmienky pre nakladanie s jeho majetkom. Hlavné zdroje financovania fondu predstavujú, jednak príspevok zo štátneho rozpočtu, a jednak príspevky povinných osôb – príspevky používateľov audiovizuálnych obsahov, resp. subjektov, ktoré obchodne zhodnocujú poskytovanie služieb súvisiacich s používaním audiovizuálnych obsahov (t. j. hospodársky výsledok sa dosahuje výlučne v priamej či nepriamej súvislosti s existenciou a používaním audiovizuálnych diel). Príspevok zo štátneho rozpočtu sa uhrádza ako transfer z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Výdavky fondu na vlastnú prevádzku, akými sú kapitálové výdavky, osobné výdavky a pod. fond uhrádza zo svojich príjmov. Tieto výdavky však nesmú prekročiť 5 % z príjmov fondu. K tomuto obmedzeniu zároveň prináleží povinnosť fondu 95 % svojich príjmov použiť na svoju činnosť, teda na podporu audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. V záujme transparentnosti hospodárenia sa ukladá povinnosť pravidelne zverejňovať účtovnú závierku overenú audítorom, ako aj …

§ 24 – 28 §
Ustanovenia vymedzujú jednotlivé príspevky do fondu, ktoré sú povinné odvádzať subjekty, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria imanentnú súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech (príjmy) dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Základné zdroje fondu sú určené v súlade s podpornými systémami pre audiovizuálny priemysel v krajinách Európskej únie a vychádzajú z princípu príspevkov zo strany používateľov audiovizuálnych diel v oblasti televízneho vysielania a audiovizuálneho predstavenia (kino) a príspevkov zo strany subjektov, ktoré umožňujú použitie audiovizuálnych diel, a to jednak prostredníctvom retransmisie, a jednak prostredníctvom distribúcie (kino distribúcia, video/DVD distribúcia). Z dôvodu adresnosti povinných subjektov prispievateľov, sú jednotlivé subjekty určené s ohľadom na ich legálne vymedzenie v osobitných predpisoch, resp. legálne vymedzenie predmetu ich činnosti podľa osobitných predpisov. Prispievateľmi do fondu sú televízny vysielateľ zriadený zákonom (verejnoprávna televízia – Slovenská televízia), vysielatelia, ktorí nie sú zriadení zákonom a majú oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej podľa osobitných predpisov (na základe licencie udelenej …

§ 29 §
Ustanovenie špecifikuje príspevok štátu do fondu. Príspevok zo štátneho rozpočtu sa uhrádza transferom zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, a to prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Stanovenie podielu príspevku štátu sa realizuje aj na základe strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, ktoré schvaľuje ministerstvom, a to aj na základe návrhov fondu.

§ 30 – 31 §
V záujme umožnenia následnej kontroly správnosti odvedených príspevkov fondom, je ustanovená špecifická povinnosť jednotlivých prispievateľov vo vzťahu k príspevkom, predkladať spolu s odvedením príspevku na účet fondu, resp. najneskôr do 31. júla kalendárneho roku vyúčtovanie príspevku a následne sprístupniť fondu, avšak iba na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti, údaje z povinne vedenej účtovnej dokumentácie, z ktorých vyplýva určenie základu pre výpočet príspevku a odvedenie príspevku, a to najneskôr do 10 dní od prijatia takejto žiadosti. Fond vykonáva kontrolu správnosti odvedenia príspevkov na základe vyhodnotenia predložených vyúčtovaní. V prípade zistenia nezrovnalostí, resp. pochybnosti o správnosti odvedenej sumy, je fond oprávnený na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti nahliadať do relevantných účtovných záznamov prispievateľa, ktorý je toto povinný umožniť. Príspevok do fondu sa v príslušnom kalendárnom roku platí iba v prípade, ak jeho suma dosiahne aspoň 50 euro. Týmto ustanovením sa vylučuje zaťaženie prispievateľov, ktorých príjmy za obdobie relevantné pre výpočet príspevku boli značne nízke a odvod a správa takéhoto príspevku by boli pre prispievateľa …

§ 32 §
Ustanovenia podrobne upravujú udeľovanie koprodukčných štatútov podľa Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Ide o vykonávacie ustanovenia predmetného dohovoru. Udeľovanie koprodukčných štatútov sa kompetenčne presúva z ministerstva na fond, vzhľadom na účelnosť posudzovania príloh žiadosti o udelenie koprodukčného štatútu, ktoré sa v značnej miere obsahovo prekrývajú s prílohami žiadosti o poskytnutie podpory fondom. V zmysle dohovoru je v plnej pôsobnosti jednotlivých signatárskych štátov, aké „kompetentné orgány“ si určia na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.

§ 33 §
Spoločné ustanovenie rieši vzťah konaní podľa tohto zákona a správneho konania podľa osobitného predpisu tak, že konania podľa tohto zákona, teda konanie o udelení podpory, na ktorú nie je právny nárok, ani konanie o udelení koprodukčného štatútu podľa § 32 nie sú správnym konaním. Prechodné ustanovenia sa týkajú ustanovení zákona, ktorými sa reguluje použitie finančných prostriedkov fondu, jednak na vlastnú prevádzku a jednak na podpornú činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že fond začne disponovať po prvý krát plným výberom svojich príjmov až v roku 2010, avšak jeho administratívna prevádzka bude bežať už v roku 2009, je potrebné, aby mal fond možnosť v prvom roku budovania vlastnej infraštruktúry použiť svoje príjmy, ktoré v roku 2009 bude tvoriť výlučne príspevok štátu na vlastnú prevádzku. Ďalej prechodné ustanovenia určujú presné termíny vymenovania členov rady, zvolania prvého zasadnutia rady a predloženia štatútu fondu na schválenie ministrovi, ako aj zriadenie dozornej komisie. Predmetné termíny reflektujú fázové zriaďovanie a rozbeh novej inštitúcie – fondu tak, že rada …

čl. VI
Mení a dopĺňa sa zákon č. 516/2008 z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaná novelizácia nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu na tento návrh zákona. Ustanovenie § 24 ods. 2 sa mení a dopĺňa tak, aby bolo zrejmé, že základom pre výpočet príspevku Rozhlasu a televízie Slovenska do Audiovizuálneho fondu budú len jej príjmy z reklamy a telenákupu odvysielaných v televíznom vysielaní, a to za odplatu.

čl. II

čl. II bod 1 a 4 §
Navrhuje sa spresniť okamih zániku funkcie člena rady a člena dozornej komisie v prípade ich odvolania z funkcie. Odvolanému členovi rady alebo dozornej komisie zaniká členstvo dňom určeným v rozhodnutí o odvolaní z funkcie.

čl. II bod 2 a 5 §
Zavádza sa nový fakultatívny dôvod odvolania člena rady a člena dozornej komisie, ktorí sú vymenovaní priamo ministrom kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), a to možnosť odvolania týchto zástupcov ministerstva aj bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na skutočnosť, že minister má právo vymenovať jedného člena rady a jedného člena dozornej komisie bez toho, aby bol viazaný návrhmi tretích osôb (osôb pôsobiacich v audiovízii), je potrebné zabezpečiť vyváženosť tejto kreačnej kompetencie ministra aj vo vzťahu k odvolaniu týchto členov orgánov Audiovizuálneho fondu.

čl. II bod 3 §
Spresnenie a jednoznačné určenie pôsobnosti dozornej komisie Audiovizuálneho fondu pre výkon kontrolnej činnosti vo vzťahu k prijímateľom finančných prostriedkov z fondu a k použitiu týchto prostriedkov. Táto pôsobnosť dozornej komisie ako kontrolného orgánu fondu je uplatňovaná v praxi ako jedna z primárnych činností dozornej komisie.

čl. II bod 6 §
Projekty zamerané na rozvoj vzdelávania a odborného výskumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia v praxi realizujú aj právnické osoby. Navrhovaná úprava odstraňuje nadbytočný a neodôvodnený limit v určení oprávnených prijímateľov finančných prostriedkov z fondu určených na realizáciu takýchto projektov (workshopy, tréningy, výskumné projekty a iné).

čl. II bod 7 §
Navrhuje sa odstránenie administratívne zbytočne náročného a ekonomicky neefektívneho úkonu, ktorým je vrátenie administratívnej úhrady pri vyradení žiadosti. Vrátenie zaplatenej úhrady nemá ani vecné opodstatnenie, nakoľko aj pri takejto žiadosti musí fond vykonať všetky administratívne úkony spojené s kontrolou žiadosti, pričom náklady na tieto úkony znáša fond. Navrhovaná úprava odstraňuje aj nerovnosť žiadateľov v tých prípadoch, keď žiadosť nie je zaradená do procesu posudzovania z iného dôvodu než je vyradenie žiadosti (stiahnutie žiadosti žiadateľom, vrátenie žiadosti doručenej po termíne a pod.).

čl. II bod 8 §
Navrhovaná úprava umožňuje Audiovizuálnemu fondu legitímne získavať aj ďalšie finančné zdroje okrem tých, ktoré sú taxatívne určené zákonom.

čl. II bod 9 a 10 §
Spresnenie rozsahu povinnosti fondu použiť najmenej 95% svojich príjmov na uskutočňovanie základného účelu fondu, ktorým je podporná činnosť podľa zákona. Táto povinnosť by sa však mala viazať len na tie príjmy fondu, ktoré sú na tento základný účel priamo určené – t.j. príspevky podľa § 24 až 29 zákona, ako aj novo navrhované iné príjmy (najmä dary alebo dobrovoľné príspevky) a sankcie za neoprávnené použitie prostriedkov fondu. Použitie 95% administratívnych úhrad na podpornú činnosť je v súčasnej právnej úprave v priamom rozpore s charakterom týchto príjmov – administratívne úhrady sú podľa § 21 priamo určené na úhradu nákladov spojených s administratívnym spracovaním žiadosti, ako aj na úhradu súvisiacich nákladov spojených s auditom a kontrolou použitia prostriedkov poskytnutých fondom. Podobne aj úroky z vkladov v bankách by mali byť v prvom rade použité na úhradu nákladov spojených s vedením účtov v bankách.

čl. II bod 11 §
Odstránenie štylistickej nepresnosti v súčasnom znení.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Upravuje sa možnosť Audiovizuálneho fondu byť sprostredkovateľom finančnej pomoci zo zdrojov Európskej únie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

čl. IV bod 2, 4, 5 a 8 §
Zavedenie nového príspevku poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je potrebné zohľadniť v relevantných ustanoveniach zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatívno-technická úprava.

čl. IV bod 3 §
Medzi činnosti Audiovizuálneho fondu sa navrhuje doplnenie ďalšej činnosti, ktorou je vedenie zoznamu nezávislých producentov v audiovízii. Podľa platnej právnej úpravy register nezávislých producentov vedie ministerstvo. V súlade s § 8 až 11 čl. I návrhu zákona sa navrhuje, aby evidenciu nezávislých producentov v audiovízii viedol Audiovizuálny fond.

čl. IV bod 6 §
V zmysle súčasnej právnej úpravy je výška príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu stanovená na 0,03 eura za každú predanú vstupenku na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. V zmysle návrhu zákona bude výška príspevku určená ako 1 % z ceny každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom vyššie uvedenej úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu lístka, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru. Od roku 2008, kedy sa prijímala súčasná právna úprava, sa priemerná cena lístka zvýšila z 4,1 eur na 5,1 eur (teda zvýšenie ceny o viac ako 24 %). Zároveň bude nová úprava spravodlivejšia, keďže výška priemernej ceny lístka je odlišná v závislosti od regiónu v ktorom sa kino nachádza, resp. veľkosti kina (napr. jednosálové kiná majú tradične nižšie ceny vstupeniek ako viacsálové kiná, resp. multiplexy). Od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín prostredníctvom podprogramu 4: Rozvoj …

čl. IV bod 7 §
Zavádza sa nový príspevok do Audiovizuálneho fondu ako jeho nový zdroj príjmov, a to príspevok poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. V roku 2008, v čase prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde však sektor audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nebol natoľko rozvinutý, aby predstavoval relevantný zdroj príjmov pre Audiovizuálny fond. V posledných rokoch však trh so službami na požiadanie rastie v celej Európskej únii vrátane Slovenskej republiky, a vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu sa zavádza povinnosť prispievať do Audiovizuálneho fondu aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, …

čl. CIV

čl. CIV bod 1 §
Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov dokladať výpis z obchodného registra alebo živnostenského registra.

čl. CIV bod 2 §
Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť právnických osôb dokladať výpis z obchodného registra a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

čl. I

čl. I bod 1 §
Koprodukčné štatúty udeľoval do 30. septembra 2017 Audiovizuálny fond (ďalej len „AVF“), na základe Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii z roku 1992. Od 1. októbra 2017 bude AVF priznávať štatúty oficiálnej koprodukcie aj podľa jeho revidovanej verzie - Dohovoru Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaný) (ďalej len „revidovaný dohovor“).

čl. I bod 2, 18 a 23 §
V texte zákona sa nahrádza pojem „koprodukčný štatút“ novozavedeným pojmom „štatút oficiálnej koprodukcie“, ktorý vychádza z pojmu „oficiálne koprodukované filmové dielo“ definované v čl. 3 písm. b) revidovaného dohovoru.

čl. I bod 3 a 4 §
Ustanovenie § 2 vymedzuje činnosti AVF, ktoré spočívajú predovšetkým v podpore audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Z povahy týchto činností tak ako sú vymedzené v § 2 vyplýva, že podpora AVF sa môže realizovať tak prostredníctvom poskytnutia finančných prostriedkov (tzv. finančná podpora), ako aj prostredníctvom poskytnutia služieb ako napr. vzdelávanie alebo poradenstvo (tzv. nefinančná podpora). Navrhuje sa teda spresnenie vymedzenia činností V súvisiacich s prezentáciou a propagáciou audiovizuálnej kultúry a priemyslu, ako aj činností, v rámci ktorých AVF poskytuje osobitné služby osobám pôsobiacim v audiovízii prostredníctvom uskutočňovania vzdelávacích aktivít alebo prezentačných aktivít, metodicko-poradenskej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti, a to tak, aby bolo zrejmé, že aj tieto činnosti AVF predstavujú realizáciu jeho podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory.

čl. I bod 5 §
Navrhuje sa nová kompetencia rady AVF schvaľovať vnútorný predpis AVF, ktorý bude upravovať postup priznávania štatútu oficiálnej koprodukcie. Súčasné znenie § 4 ods. 2 písm. v), ktoré oprávňuje radu poverovať riaditeľa AVF rozhodovaním o udelení koprodukčného štatútu sa tak prenesie do vnútorného predpisu AVF.

čl. I bod 6 §
Vzhľadom na znenie § 18 ods. 11 zákona, v zmysle ktorého o poskytnutí finančných prostriedkov AVF na podporu audiovizuálnej kultúry rozhoduje riaditeľ, sa vypúšťa kompetencia rady poverovať riaditeľa rozhodovaním o poskytnutí finančných prostriedkov AVF.

čl. I bod 7 §
Z dôvodu zavedenia nového pojmu pre služobne najvyššieho vedúceho štátneho zamestnanca v príslušnom služobnom úrade zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje zosúladiť ustanovenie § 5 ods. 5 písm. e) s novou právnou úpravou a pojem vedúci služobného úradu nahradiť pojmom generálny tajomník služobného úradu.

čl. I bod 8, 14 a 16 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 13.

čl. I bod 9 §
Navrhuje sa vypustenie ustanovenia, ktoré upravuje, že žiadosti o udelenie koprodukčného štatútu spracúva a predkladá AVF v nadväznosti na návrh, aby všetky podrobnosti o priznávaní štatútu oficiálnej koprodukcie upravoval vnútorný predpis AVF.

čl. I bod 10 §
Navrhuje sa vypustenie časti ustanovenia § 17 ods. 7, ktorá ustanovuje, že odborné komisie, ktoré AVF zriaďuje na posudzovanie žiadostí o podporu audiovizuálnej kultúry, v hodnotení žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry navrhnú sumu finančných prostriedkov v súlade so schváleným rozpočtom fondu a základný časový rámec pre poskytnutie a použitie finančných prostriedkov, a to z dôvodu, že odborné komisie nezodpovedajú za rozpočet AVF, ani nemajú k dispozícii žiadnu sumu „na rozdelenie“. Sumu podpory k jednotlivým projektom majú odborné komisie navrhovať tak, aby táto suma umožňovala žiadateľovi o podporu audiovizuálnej kultúry účelnú a efektívnu realizáciu podporeného projektu. Rozpočet AVF schvaľuje rada AVF a za jeho čerpanie zodpovedá priamo riaditeľ AVF. Vo vzťahu k základnému časovému rámcu pre poskytnutie a použitie finančných prostriedkov platí, že ten musí vychádzať z harmonogramu realizácie projektu, ktorý navrhuje žiadateľ o podporu audiovizuálnej kultúry a posudzuje ho odborná komisia v hodnotení žiadosti.

čl. I bod 11 §
V zmysle navrhovaného znenia § 18 ods. 6 nebude na poskytnutie nefinančnej podpory podľa § 2 písm. p) a q) právny nárok, rovnako ako je tomu aj v prípade poskytovania finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry.

čl. I bod 12 §
Z dôvodu potreby zosúladenia ustanovení zákona s pravidlami pre poskytovanie štátnej pomoci obsiahnutými v Nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) sa navrhuje v § 18 ods. 8 upraviť, že maximálnu výšku dotácie, ktorú môže AVF poskytnúť na výrobu audiovizuálneho diela, určí AVF vo svojom vnútornom predpise, pričom pri určovaní tejto maximálnej výšky dotácie je povinný rešpektovať ustanovenia uvedeného nariadenia upravujúce maximálnu intenzitu pomoci na produkciu audiovizuálneho diela.

čl. I bod 13 §
Z dôvodu potreby zosúladenia ustanovení zákona s pravidlami pre poskytovanie štátnej pomoci obsiahnutými v Nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) sa navrhuje vypustenie odseku 9 v § 18.

čl. I bod 15 §
Navrhuje sa rozšíriť okruh žiadateľov o podporu audiovizuálnej kultúry, ktorým nie je možné poskytnúť finančné prostriedky AVF aj o žiadateľa, ktorý je majetkovo alebo personálne prepojený s osobou, ktorá nemá vysporiadané vzťahy s AVF. Dôvodom takéhoto návrhu je eliminovať v praxi sa vyskytujúce prípady, kedy si žiadateľ, ktorý nemá vysporiadané vzťahy s AVF, účelovo založí obchodnú spoločnosť, prípadne sa stane spoločníkom alebo konateľom právnickej osoby, cez ktorú následne žiada o poskytnutie finančných prostriedkov z AVF.

čl. I bod 17 §
Platné znenie § 22 ods. 7 zákona upravuje, že v prípade použitia finančných prostriedkov v rozpore s účelom uvedeným v zmluve, je prijímateľ finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry povinný vrátiť všetky neoprávnene použité finančné prostriedky a zároveň zaplatiť AVF pokutu za každý začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Z dôvodu výkladových problémov, týkajúcich sa určenia momentu od ktorého sú poskytnuté finančné prostriedky použité neoprávnene, sa navrhuje preformulovať znenie uvedeného ustanovenia zákona tak, aby bolo jednoznačné od ktorého dňa sa má počítať výška pokuty. V zmysle navrhovaného znenia bude prijímateľ finančných prostriedkov povinný vrátiť AVF všetky neoprávnene použité finančné prostriedky v lehote určenej AVF. V prípade nesplnenia tejto povinnosti bude prijímateľ povinný zaplatiť AVF pokutu vo výške 0,05 % z neoprávnene použitých finančných prostriedkov za každý začatý deň omeškania až do ich vrátenia AVF. Prvým dňom omeškania je deň nasledujúci po uplynutí lehoty určenej AVF.

čl. I bod 19 §
Navrhuje sa, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, neupravoval len minimálny časový rozsah filmového projektu, ale aby mohol ustanoviť aj jeho maximálny rozsah, napríklad ustanovením maximálneho počtu častí audiovizuálneho diela.

čl. I bod 20 §
Opravuje sa nejednotné používanie pojmov „realizácia“ a „vytvorenie“ filmového projektu v ustanovení § 22a.

čl. I bod 21 §
Navrhuje sa precizovať, čo možno rozumieť pod oprávnenými výdavkami na účely poskytovania finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu. Výdavkom, ktorý priamo súvisí s realizáciou filmového projektu je popri úhrade odmeny nielen úhrada mzdy fyzickej osobe, ale úhrada celkovej ceny práce, ktorú v zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Z toho vyplýva, že pojem celková cena práce, na rozdiel od doteraz používaného pojmu mzda, adekvátnejšie zodpovedá výdavkom vynaloženým v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Podmienka zdaňovania fyzickej osoby v Slovenskej republike zostáva zachovaná.

čl. I bod 22 §
Dôvodom navrhovanej úpravy je precizovať, čo možno započítať do celkovej sumy oprávnených výdavkov. Finančné prostriedky poskytnuté formou pôžičky, bez ohľadu na to z akých zdrojov boli poskytnuté, sa momentom ich prenechania veriteľom dlžníkovi stávajú vlastníctvom dlžníka a dlžník sa zaväzuje vrátiť ich po uplynutí dohodnutej doby. Dlžník nie je povinný veriteľovi vyúčtovať na aký účel požičané finančné prostriedky použil. Preto výdavky uhradené z pôžičky možno započítať do celkovej sumy oprávnených výdavkov, ak spĺňajú podmienky podľa § 22a ods. 3 zákona.

čl. I bod 24 §
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže AVF sa navrhuje, aby potvrdenie o oprávnených výdavkoch mohlo byť priamo súčasťou zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, keďže AVF toto potvrdenie a návrh zmluvy zasiela žiadateľovi o podporu audiovizuálneho priemyslu súčasne.

čl. I bod 25 §
Upravuje sa účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov, ktoré je AVF oprávnený spracúvať tak, aby spracúvanie osobných údajov AVF bolo v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).

čl. I bod 26 §
Dopĺňa sa pomenovanie (expressis verbis) dvoch príjmov AVF, ktoré boli doteraz zahrnuté pod tzv. iné príjmy, a to vratky nepoužitých alebo neoprávnene použitých finančných prostriedkov poskytnutých AVF podľa tohto zákona a splátky istiny pôžičiek poskytnutých z finančných prostriedkov AVF. Zároveň sa spresňuje vymedzenie jednotlivých príjmov AVF z hľadiska ich použitia AVF na podpornú činnosť, resp. na vlastnú prevádzku AVF. Zároveň sa spresňuje režim príspevku zo štátneho rozpočtu s tým, že príspevky zo štátneho rozpočtu poskytnuté AVF sa okamihom ich pripísania na účet AVF už nepovažujú za prostriedky štátneho rozpočtu, nakoľko na účely podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považujú za vyčerpané na určený účel. Tieto finančné prostriedky sú príjmom AVF, ktorý ho spolu s ďalšími príjmami rozpočtuje najmenej na tri rozpočtové roky, pričom príslušný kalendárny rok je rozpočtovým rokom AVF. Ak AVF v príslušnom rozpočtovom roku nepoužije všetky finančné prostriedky, môže nevyčerpaný zostatok …

čl. I bod 27 §
Návrh zákona odráža potrebu vysporiadať sa so situáciou, keď AVF priznáva štatúty oficiálnej koprodukcie na základe Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii z roku 1992, na základe revidovaného dohovoru, prípadne aj na základe dvojstranných medzinárodných zmlúv. Dohovor z roku 1992 ratifikovalo 43 štátov. V čase predkladania tohto návrhu zákona podpísalo revidovaný dohovor 18 krajín, ratifikovalo ho päť krajín a platnosť nadobudol voči štyrom krajinám (Slovensko, Nórsko, Švédsko a Holandsko). Hlavný koprodukčný partner Slovenska, Česká republika, revidovaný dohovor zatiaľ nepodpísala. Podľa čl. 16 ods. 2 revidovaného dohovoru vo vzťahoch medzi zmluvnou stranou tohto dohovoru a zmluvnou stranou dohovoru z roku 1992, ktorá neratifikovala revidovaný dohovor, bude naďalej platiť dohovor z roku 1992. Vo vzťahu k určitým štátom tak bude platiť pôvodný dohovor z roku 1992, vo vzťahu k iným revidovaný dohovor. Jednotlivé štáty majú rôzne zložité procesy viažuce sa k podpisu a ratifikácii medzinárodných zmlúv, preto aj keď zmluvné strany revidovaného dohovoru budú postupne pribúdať, je v momentálnej situácii ťažké predpokladať v …

čl. I bod 28 §
Pre AVF sa zavádza možnosť využiť na riešenie sporov s prijímateľom finančných prostriedkov poskytnutých AVF inštitút rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa zvýšiť percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Audiovizuálny fond v súčasnosti poskytuje žiadateľom finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. V zmysle navrhovanej právnej úpravy by mal fond poskytovať žiadateľom finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 33 % oprávnených výdavkov.

čl. I bod 2 §
Upravuje sa nová kompetencia fondu, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu v prípade, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá. Navrhovaná zmena právnej úpravy vyplynula z potrieb aplikačnej praxe a jej cieľom je predchádzať tomu, aby v súvislosti s filmovým projektom, ktorý fond zaregistroval a pri ktorom sa následne preukáže, že takýto projekt nebude spĺňať zákonom ustanovené kritériá na poskytnutie podpory, nebolo možné žiadať o podporu audiovizuálneho priemyslu, keďže žiadať o podporu audiovizuálneho priemyslu možno len v súvislosti s projektom, ktorý má vydané platné osvedčenie o registrácii.

čl. III

čl. III bod 1 §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť Audiovizuálnemu fondu, ak bude prijatý nový právny rámec na poskytovanie fondov Európskej únie, stať sa poskytovateľom pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a taktiež finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov.

čl. III bod 2, 3 a 5 §
Dopĺňa sa vymedzenie dvoch nových osobitných oblastí podpornej činnosti fondu, a to prevádzkovania audiovizuálnych technických zariadení (kín) a budovanie alebo udržanie tvorivých, výskumných, vzdelávacích, umeleckých, umelecko-remeselných, remeselných, technických alebo podporných profesií alebo profesijných, technických alebo technologických kapacít a služieb v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia. Zároveň sa zavádza legálne vymedzenie tzv. filmového profesionála ako fyzickej osoby, ktorá sa podieľa na vývoji, príprave, realizácii, výrobe, postprodukcii alebo distribúcii slovenských audiovizuálnych diel. Cieľom je umožniť jednak priamu finančnú podporu v hľadiska prevádzkových nákladov kín a distributérov audiovizuálnych diel ako dvoch vzájomne prepojených oblastí audiovizuálnej kultúry, a jednak priamu finančnú podporu filmových profesionálov (formou štipendia, nakoľko pôjde vždy o fyzické osoby).

čl. III bod 4 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. III bod 6 §
Spoločné ustanovenia systémovo riešia situáciu vzniku a trvania krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, osobitne s ohľadom na zabezpečenie mechanizmu finančných kompenzácií v dôsledku vzniku a trvania krízovej situácie a bezprostredného obdobia po nej (šesť mesiacov). Ide o dočasné upustenie od povinnosti splniť niektoré podmienky na poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu. U žiadateľa sa dočasne vytvára fikcia, že má vysporiadané finančné vzťahy so subjektmi verejnej správy, nie je proti nemu vedené exekučné konanie, a nie je podnikateľom alebo združením podnikateľov, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Uvedené skutočnosti sa zároveň nebudú preukazovať. Týmto krokom sa zabezpečí, aby sa o poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu mohli uchádzať aj tí žiadatelia, ktorí by najmä v dôsledku krízovej situácie túto podmienku nespĺňali. Táto fikcia sa bude uplatňovať iba v čase krízovej situácie alebo v období šiestich mesiacov …

čl. XLI (Zákon č. 516/2008 Z. z.)

čl. XLI bod 1 a 2 (§ 20 ods. 2 písm. d) a f)) §
Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania čestného vyhlásenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu podnikateľ alebo združenie podnikateľov a čestného vyhlásenia, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry.

čl. XLI bod 3, 5 a 6 (§ 20 ods. 4 a 7 a § 22c ods. 3) §
Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa dosahuje odstránenie ďalšej byrokratickej záťaže.

čl. XLI bod 4, 8 a 10 (§ 20 ods. 7, § 22e ods. 4 a § 33 ods. 5) §
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

čl. XLI bod 7 (§ 22e ods. 3) §
Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu potvrdenie príslušného súdu, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii, nie je voči nemu vedené exekučné konanie a potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

čl. XLI bod 9 §
Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa upraviť počet členov dozornej komisie zo súčasných troch na päť, pričom sa určuje, ako minister kultúry Slovenskej republiky vymenúva členov dozornej komisie.

čl. I bod 2 §
V prechodnom ustanovení sa navrhuje, aby doterajším členom dozornej komisie neplynuli nové funkčné obdobia, ale aby svoju funkciu vykonávali až do skončenia svojho členstva v dozornej komisii podľa § 12 ods. 1, t.j. napríklad do riadneho uplynutia ich funkčného obdobia. Zároveň sa určuje lehota na vymenovanie dvoch nových členov dozornej komisie.

čl. X [novela zákona č. 516/2008 Z. z.]

čl. X bod 1 [§ 23 ods. 2] §
V aplikačnej praxi spôsobovalo ustanovenie § 23 ods. 2, podľa ktorého príspevok zo štátneho rozpočtu sa pripísaním na účet Audiovizuálneho fondu považuje za vyčerpaný na určený účel, problémy pri výkone kontroly, nakoľko pri následnej kontrole, resp. audite bola obmedzená možnosť kontrolovať dodržanie účelnosti použitia tohto príspevku.

čl. X bod 2 [§ 23 ods. 11] §
Z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Úrad vládneho auditu a presunúť všetky jeho kompetencie na Ministerstvo financií SR, sa navrhuje presun kompetencie na uloženie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s finančnými prostriedkami fondu z Úradu vládneho auditu na Ministerstvo financií SR.