Zákon č. 532/2010 Z. z. Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.
Hlavným cieľom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu. Zámerom predkladaného návrhu zákona je taktiež prinavrátiť vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie verejnosti, pre ktorú bolo vytvorené, a vo vzťahu k tomuto vysielaniu posilniť atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti, ako aj efektivity využívania zverených verejných financií a nastoliť čo najväčšiu mieru spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. Základnými premisami, od ktorých sa odvíja postupnosť realizácie jednotlivých krokov nevyhnutných na dosiahnutie optimálneho stavu tohto modelu, je spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, zrušenie výberu úhrad za služby verejnosti tzv. koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média.
Slovenský rozhlas začal vysielať v roku 1926, Slovenská televízia v roku 1956. V roku 1991 bol do nášho právneho systému zavedený nový pojem „verejnoprávna inštitúcia“, ktorý mal zvýrazniť výnimočné postavenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a začlenil ich do slovenského mediálneho priestoru ako službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je od tej doby až po súčasnosť finančne zabezpečovaná vďaka príspevkom, ktoré odvádza týmto inštitúciám práve verejnosť, ktorej je vysielanie určené.
Vznikom duálneho systému vysielania sa podmienky pre existenciu verejnoprávneho vysielania výrazne zmenili a zákonom bol stanovený pre verejnoprávne médiá rozsah činností, ktoré museli bez ohľadu na postupné zvyšovanie vstupných nákladov na výrobu programov plniť. Všetky právne normy v rôznom čase a v rôznej podobe menili spôsob výberu tzv. koncesionárskych poplatkov, spôsob kreovania a rozsah činností kontrolných orgánov verejnoprávnych médií, ale aj spôsob voľby generálnych riaditeľov týchto médií. Žiadna vláda Slovenskej republiky však za obdobie od vzniku duálneho systému nepristúpila k radikálnejšej zmene filozofie zákonov, ktoré upravujú podmienky existencie verejnoprávneho vysielania, aj keď to bolo vzhľadom na veľkosť a charakter nášho mediálneho trhu nevyhnutné. Verejnoprávnym médiám, predovšetkým však Slovenskej televízii, okrem nedoriešeného a stále sa prehlbujúceho nedostatočného finančného zabezpečenia neprospeli ani časté výmeny generálnych riaditeľov a s nimi súvisiace personálne zmeny, do ktorých boli často premietané politické či mocenské záujmy. Absencia personálnej politiky vo vzťahu k tvorbe programu verejnoprávneho vysielania, ale aj vývoj konkurenčného komerčného vysielania postupne odčerpávali alebo skôr odrádzali kvalifikovaných tvorcov a technických pracovníkov podieľať sa na tvorbe verejnoprávneho vysielania, čo sa následne prejavovalo na kvalite programu, postupnej strate dôveryhodnosti a aj samotnej sledovanosti programov.
Súčasnú situáciu verejnoprávnych médií sťažuje aj skutočnosť, že v období dynamického rozvoja komerčného vysielania a nových komunikačných technológií, sú tieto médiá prinútené obhajovať svoju legitimitu a prehodnocovať svoju programovú ponuku. Na štát to prinajmenej kladie nevyhnutnosť hľadať riešenia, aby v čo najefektívnejšom režime boli verejnoprávne médiá schopné plniť svoje funkcie, ktoré im vyplývajú zo zákona, a ktoré nemôže zabezpečiť komerčný sektor.
Predkladaným návrhom zákona sa začína proces tvorby nového modelu existencie verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike. Návrh zákona prináša niekoľko zásadných zmien, ktoré by mali vytvoriť optimálne podmienky pre zabezpečenie, fungovanie a plnenie funkcií verejnoprávneho vysielania, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Jeho hlavným zámerom je zastavenie zadlžovania verejnoprávneho vysielania, zefektívnenie hospodárenia, kontroly a riadenia verejnoprávneho vysielania s cieľom zvýšiť jeho kvalitu a prinavrátiť mu jeho primárny atribút „služba verejnosti“. Pre verejnoprávne vysielanie znamená finančné úspory tak v rovine personálnej a v rovine obslužných činností hlavných organizačných procesov a činností, ako aj v rovine výroby programov a servisných výkonov, techniky a nových technológií, ktoré je možné využiť na skvalitnenie vysielania. Nezanedbateľnú úsporu by malo v budúcnosti priniesť aj jednotné priestorové riešenie novovzniknutého verejnoprávneho média, ako aj nová technologická báza, ktorá bude pre rozhlasové a televízne vysielanie do istej miery spoločná.
Návrhom zákona sa zriaďuje nová verejnoprávna inštitúcia s názvom Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej len „RTS“), ktorá bude národnou, nezávislou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, a ktorá bude poskytovať službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom majetok Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa stáva jej majetkom. Postavenie, poslanie a rozsah hlavných činností RTS zostávajú oproti Slovenskému rozhlasu a Slovenskej televízii nezmenené a v tejto etape vytvárania nového modelu existencie verejnoprávneho vysielania zostáva nezmenený aj spôsob jej financovania.
Orgánmi novovzniknutej verejnoprávnej inštitúcie budú generálny riaditeľ, ktorý bude v plnom rozsahu zodpovedať za stratégiu rozvoja, plnenie poslania a hlavných činností RTS a deväťčlenná rada RTS (ďalej len „rada“), ktorá bude vykonávať kontrolu nad plnením poslania a funkcií tejto verejnoprávnej inštitúcie. Návrh zákona ruší voľbu generálneho riaditeľa členmi rady, generálneho riaditeľa budú voliť a odvolávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“).
S dôrazom na rešpektovanie princípov transparentnosti a nezávislosti budú členov rady voliť a odvolávať poslanci národnej rady. Pre zabezpečenie kvalitného a odborného dohľadu sa pre členstvo v rade návrhom zákona ustanovuje zastúpenie dvoch odborníkov z oblasti práva, troch odborníkov z oblasti ekonómie a po dvoch odborníkoch z oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Návrhy kandidátov na členov rady môžu predkladať Výboru národnej rady pre kultúru a médiá osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín, alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov a člena rady možno zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
Rada bude oprávnená predkladať Výboru národnej rady pre kultúru a médiá podnet na podanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa, národná rada môže na návrh tohto výboru alebo na návrh najmenej 30 poslancov generálneho riaditeľa odvolať. Dôvodom na odvolanie môže byť napr. skutočnosť, že rada počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov svojím uznesením najmenej dvakrát konštatovala, že RTS neplní úlohy a povinnosti ustanovené týmto zákonom a generálny riaditeľ napriek uzneseniu rady nevykonal žiadne úkony smerujúce k náprave. Dôvodom na odvolanie generálneho riaditeľa môže byť aj nedodržanie záväzných ukazovateľov schváleného rozpočtu RTS, či neschválenie návrhu rozpočtu RTS radou najmenej trikrát za sebou.
Aj napriek tomu, že návrh zákona prenáša voľbu generálneho riaditeľa RTS na poslancov národnej rady, súčasne prostredníctvom novo kreovanej rady, zostavenej z nezávislých odborníkov, vytvára predpoklady nezávislého a odborného posudzovania činnosti a vysielania tohto médiá. Kreovanie kontrolného orgánu z radov odborníkov a stanovenie striktných kritérií na výber generálneho riaditeľa, či pravidiel na posudzovanie činnosti RTS, by mali byť zárukou eliminácie politických a mocenských vplyvov vo vzťahu k nezávislosti tohto novovzniknutého verejnoprávneho média.
Pre plnú kompatibilitu návrhu zákona so zákonmi, ktoré upravujú alebo sa dotýkajú verejnoprávnych vysielateľov a ich vysielania, sa predkladaným návrhom súčasne návrhom menia a dopĺňajú:
zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,
zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení zákona č. 498/2009 Z.z.,
zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zmeny, ktoré sú súčasťou predkladaného návrhu zákona, sú prvou etapou tvorby nového legislatívneho rámca a nového modelu existencie verejnoprávnej inštitúcie RTS, od ktorej sa budú odvíjať ďalšie kroky smerujúce k zvyšovaniu efektivity výroby a vysielania programov, ako aj k posilňovaniu ich verejnoprávneho charakteru.
Novovytvorená verejnoprávna inštitúcia bude vykonávať svoju činnosť prostredníctvom dvoch základných organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Úlohou nového generálneho riaditeľa bude konsolidácia stavu televízneho vysielania a príprava podmienok fungovania tejto inštitúcie od roku 2012, od začiatku ktorého by mal byť zmenený už aj spôsob financovania tejto novej inštitúcie, a to formou poskytnutia jednorazového príspevku zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok určeného na zabezpečenie financovania činnosti RTS. V prvej etape t.j. v prvom roku fungovania tejto novej verejnoprávnej inštitúcie by sa mal dosiahnuť predovšetkým efekt úspory finančných prostriedkov, a to najmä v rámci personálnych a administratívno-obslužných činností, nemalá úspora bude dosiahnutá aj znížením počtu členov orgánov bývalých verejnoprávnych médií. Z pôvodných 36 členov rád a dozorných komisií Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa počet členov kontrolného orgánu SRTV zníži na deväť.
Návrh predpokladá, že postupné spájanie bude impulzom pre ozdravenie a oživenie verejnoprávneho vysielania, ktoré by malo byť svojim charakterom a programovou ponukou kvalitnou službou verejnosti bez ohľadu na to, či je šírené prostredníctvom rozhlasového alebo televízneho vysielania.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá v roku 2011 pozitívny vplyv na verejné financie. Spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa však dosiahne úspora finančných prostriedkov a predovšetkým zastavenie zadlžovania v dlhšom časovom horizonte.
Synergický efekt z upraveného legislatívneho prostredia sa v roku 2011 prejaví čiastočne.
Efekt úspory sa prejaví postupne vzhľadom na povinnosť dodržiavania zákonných postupov v oblasti personálnej politiky a v možnosti prispôsobenia programového konceptu reálnym finančným zdrojom.
V rámci programu sa predpokladá úspora súvisiaca so znížením rozsahu programových služieb, čím dôjde k podstatnému zníženiu nákladov na prenos signálu, najmä prostredníctvom satelitu a krátkych vĺn.
Ďalšia úspora sa dosiahne zrušením súčasných dozorných orgánov t.j. dvoch rád a dozorných komisií a ustanovením jednej deväťčlennej rady novej verejnoprávnej inštitúcie.
Úspora v roku 2011 by sa mala dosiahnuť najmä v nasledovných oblastiach
Administratívne agendy
oblasť komunikácie a PR, medzinárodnej spolupráce, agendy zvláštnych činností, oblasť registratúry, oblasť riadenia ľudských zdrojov,oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, právne agendy, oblasť krízového riadenia atď.
Ekonomické agendy
oblasť účtovníctva a financií, mzdová a honorárová agenda, oblasť rozpočtu a kontroly, oblasť vnútorného auditu
Technika a technológie
zmluvné agendy voči externému prostrediu, prenosy – kultúrne, športové, spoločenské, ich produkcia, spoločné dátové úložisko pre zdigitalizované fondy,
Výroba programu:
regionálni a zahraniční spravodajcovia a informačné zdroje (agentúrne)
Obchodné činnosti
jedno obchodné a marketingové centrum
A.4. Alternatívne riešenia
nenavrhujú sa
A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2011
2012
2013
2014
Príjmy verejnej správy celkom
Predložený návrh zákona upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, nemení spôsob financovania verejnoprávnej organizácie v roku 2011.
Navrhované riešenie je v súlade so schváleným Návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 – 2013, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 667/2010 dňa 6. 10. 2010.
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
Detto ako je uvedené v komentári v časti Príjmy verejnej správy celkom
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2011
2012
2013
2014
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
- 1 653 725
Viď. komentár k bodu 2. 3. 1
z toho vplyv na ŠR
financovanie zabezpečené v rozpočte
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
- 1 653 725
0
0
0
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
V porovnaní so súčasným riešením predložený návrh nepredpokladá úbytok príjmov a ani zvýšenie výdavkov.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Predložený návrh zákona o Rozhlase a televízií Slovenska upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, pričom sa nemení spôsob financovania verejnoprávnej inštitúcie v roku 2011. Hlavným cieľom tohto zákona je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania, vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu, a zároveň zefektívniť hospodárenie, kontrolu a riadenie verejnoprávnych vysielateľov s cieľom zvýšiť kvalitu ich vysielania. Zriaďuje sa nová verejnoprávna inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska (spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie), ktorá zabezpečuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do jednej inštitúcie predstavuje prvý z viacerých krokov procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike, ktorý bude v nasledujúcom období doplnený aj o zmenu systému jeho financovania, o nové zadefinovanie obsahu pojmu služba verejnosti a o spoločné priestorové riešenie novovzniknutého verejnoprávneho vysielateľa.
Nový systém financovania verejnoprávnych vysielateľov, ktorý bude predmetom novely tohto zákona, bude zohľadňovať pravidlá štátnej pomoci pre oblasť verejnoprávneho vysielania stanovené Európskou úniou a jeho zavedeniu budú predchádzať konzultácie s Európskou komisiou. Vzhľadom na zavedenie nového systému financovania od roku 2012 nie je možné vyčísliť finančné dopady na rozpočet verejnej správy v ďalších rokoch tak, ako to predpisujú jednotlivé tabuľky tejto doložky. Vyčíslenie dopadov na roky 2012 až 2014 bude predmetom doložiek finančných vplyvoch viažucich sa k už spomínanej novele tohto zákona.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
Predloženým návrhom zmeny zákona nedochádza k zmene aktivít.
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
2011
2012
2013
2014
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
Predloženým návrhom zmeny zákona nedochádza k zmene vývoja objemu aktivít.
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Úspora sa dosiahne
1. zrušením súčasných dozorných orgánov t.j. dvoch rád a dozorných komisií a ustanovením jednej deväťčlennej rady novej verejnoprávnej inštitúcie vo výške
201 657,- Eur
2. zrušením vysielania prostredníctvom krátkych vĺn v organizačnej zložke Slovenský rozhlas vo výške
1 112 284,- Eur
3. znížením nákladov súvisiacich s racionalizáciou na činností v oblasti personálneho zabezpečenia vo výške
339 784,- Eur
Návrh zákona predpokladá v roku 2011 úsporu v oblasti verejných financií minimálne vo výške 1 653 725,- Eur.
Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2011
2012
2013
2014
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2011
2012
2013
2014
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
251 764
Vplyv na rozpočet verejnej správy na roky 2012 až 2014 sa neuvádza (viď. komentár k bodu
2. 3. 1 tejto doložky)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
88 020
Tovary a služby (630)2
1 313 941
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
z toho výdavky na ŠR
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2011
2012
2013
2014
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Návrh zákona o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemá vplyv na domácnosti.
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Návrh zákona o rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemá v tejto oblasti žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne dopady.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Návrh zákona nemá vplyv na rovnosť príležitostí.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Návrh zákona má vplyv na zamestnanosť.
Vplyvy na zamestnanosť sú negatívne len v roku 2011.
Ohrozená bude len skupina zamestnancov vykonávajúca doteraz činnosti správy a prevádzky v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii.
Áno.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno
Zverejňovanie prijatých uznesení a zápisov z rokovania rady, výročných správ, výziev na podávanie návrhov kandidátov na členov rady Rozhlasu a televízie Slovenska a výziev na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa, vysielanie verejného vypočutia prostredníctvom webového sídla NR SR, ako aj zverejňovanie zápisníc z rokovania Rady pre vysielanie a retransmisiu, vrátane zápisníc o hlasovaní a jej právoplatných rozhodnutí predstavuje rozšírenie elektronickej služby s informatívnou úrovňou.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona:
vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve
Čl. 106 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,
v sekundárnom práve
Rozhodnutie Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2005/842/ES) (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005),
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
lehota na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie
bezpredmetné,
b) informácia o začatí postupu Európskej komisie alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy
- konanie nebolo začaté,
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania príp. potreby prijatia ďalších úprav
bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:
- bezpredmetné,
Dôvodová správa

čl. I

čl. I § 1 §
Úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy. Návrh zákona upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, inštitúcie, ktorá vzniká spojením doterajších verejnoprávnych inštitúcií pre oblasť vysielania, a to Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

čl. I § 2 §
Rozhlas a televízia Slovenska sa zriaďuje ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, so statusom právnickej osoby so sídlom v Bratislave zapísanej v obchodnom registri, ktorá vykonáva svoju činnosť najmä prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, ako samostatne hospodáriace vnútorné organizačné jednotky bez právnej subjektivity. Bezprostredne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bude potrebné podať návrh na zápis Rozhlasu a televízie Slovenska do obchodného registra a tiež návrh na výmaz Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie z obchodného registra. Keďže v tomto období ešte nebude zvolený generálny riaditeľ, bude potrebné, aby návrh na zápis podali zástupcovia štatutárneho orgánu vymedzení v § 23 ods. 10 návrhu zákona.

čl. I § 3 §
Rozhlas a televízia Slovenska je vysielateľom vymedzeným v zmysle zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov, ktorý poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania. V tomto ustanovení sú vymedzené charakteristiky a zásady, na ktorých je pripravovaná služba verejnosti v oblasti vysielania, ktorú poskytuje verejnoprávny vysielateľ, typy programov, ktoré tvoria jeho programovú službu, ich základné atribúty, ako aj úlohy a požiadavky na ne kladené.

čl. I § 4 §
Rozhlas a televízia Slovenska vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť a je povinná chrániť a rešpektovať nezávislosť svojich programových pracovníkov a spolupracovníkov. Pre verejnoprávneho vysielateľa sa ustanovuje povinnosť poskytovať archívne dokumenty z oblasti vysielania, vrátane tých, ktoré boli vytvorené pred 1. júlom 1991, za odplatu iným právnickým osobám na vysielanie alebo na vznik nových diel, pričom podmienky poskytovania týchto dokumentov schvaľuje na návrh generálneho riaditeľa rada Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len „rada“). V zmysle zákona č. 343/2007 o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) je Rozhlas a televízia Slovenska zákonným depozitárom vlastných slovenských audiovizuálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov.

čl. I § 5 §
Návrh zákona vymedzuje rozsah činností Rozhlasu a televízie Slovenska. Navrhované znenie ods. 1 vymedzuje jej hlavné činnosti, ktoré zahŕňajú napríklad vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb a najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu, tvorbu, výrobu, ako aj nákup programov a ich šírenie, vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme, vysielanie do zahraničia, regionálne vysielanie, vysielanie pre národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce na území Slovenskej republiky, ako aj vysielanie pre špecifické sociálne skupiny. Okrem týchto činností Rozhlas a televízia Slovenska napr. zriaďuje umelecké telesá a súbory, chráni a archivuje programy. Vydavateľská činnosť nie je v § 5 uvedená, aj keď v doterajšej právnej úprave sa nachádzala medzi vymedzením hlavných činností Slovenského rozhlasu. Rozhlasu a televízii Slovenska však nič nebráni vo vykonávaní vydavateľskej činnosti, aj keď to zákon medzi jej hlavné činnosti nezaraďuje.

čl. I § 6 §
Ustanovujú sa podmienky pre podnikateľskú činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska. Táto verejnoprávna inštitúcia je oprávnená vykonávať iba takú podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom jej hlavnej činnosti, a ktorá nesmie ohroziť plnenie jej poslania a jej hlavnej činnosti. Návrh zákona oprávňuje túto inštitúciu založiť alebo podieľať sa na založení obchodnej spoločnosti iba v tom prípade, ak predmet podnikania tejto obchodnej spoločnosti súvisí s jej poslaním a činnosťou a účinnejšie vďaka tomu využije svoj majetok na plnenie svojich úloh, pričom sa jej zakazuje uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve, zúčastňovať na obchodovaní spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a takéto spoločnosti zakladať.

čl. I § 7 §
Návrh zákona ustanovuje orgány Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorými sú rada a generálny riaditeľ.

čl. I § 8 §
Ustanovuje sa pôsobnosť rady. Rada okrem iného dohliada na dodržiavanie tohto zákona a plnenie úloh, ktoré Rozhlasu a televízii Slovenska vyplývajú z osobitných predpisov, zároveň dohliada na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami Rozhlasu a televízie Slovenska a plní úlohy kolektívneho orgánu pri nakladaní s majetkom Rozhlasu a televízie Slovenska podľa osobitného predpisu, schvaľuje štatút, organizačný poriadok, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov Rozhlasu a televízie Slovenska a podmienky poskytovania archívnych dokumentov. Vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi určuje jeho odmenu a môže predkladať príslušnému výboru národnej rady podnet na podanie návrhu na jeho odvolanie. Rada tiež schvaľuje odmenu zástupcom generálneho riaditeľa za výkon funkcie generálneho riaditeľa v čase od zániku jeho funkcie do zvolenia nového generálneho riaditeľa. Zo zásadných dokumentov týkajúcich sa činnosti a riadenia rada prerokúva Koncepciu riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby s dôrazom na verejný záujem, ktorú predkladá generálny riaditeľ. Rada ďalej prerokúva a schvaľuje návrh rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska, …

čl. I § 9 §
Pri rešpektovaní princípov transparentnosti a nezávislosti členov rady volí a odvoláva národná rada na návrh Výboru pre kultúru a médiá. Rada má deväť členov a pre zabezpečenie kvalitného a odborného dohľadu sa pre členstvo v rade návrhom zákona ustanovuje zastúpenie dvoch odborníkov z oblasti práva, troch odborníkov z oblasti ekonómie a po dvoch odborníkoch z oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Zloženie rady má zabezpečiť kvalifikované stanoviská rady tak v právnych ako aj ekonomických otázkach Rozhlasu a televízie Slovenska, ale aj v otázkach programu a napĺňania verejného záujmu vo vysielaní. Legitimita rady je založená na tom, že jej jednotlivých členov nenavrhli poslanci či politické strany, ale samotní odborníci z danej oblasti. S cieľom zabezpečenia profesionality rady návrhy kandidátov na členov rady môžu predkladať Výboru národnej rady pre kultúru a médiá právnické osoby pôsobiace v oblastiach, ktoré návrh zákona presne vymedzuje, pričom sa zvyšujú odborné nároky na kandidátov, ktorí musia spĺňať podmienku dosiahnutia aspoň piatich rokov odbornej praxe a aspoň troch rokov …

čl. I § 10 §
Z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie člena rady sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s niektorými verejnými funkciami ako aj s funkciami v politických stranách a hnutiach. Členstvo v rade je nezlučiteľné s funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, s pracovnoprávnym vzťahom s politickou stranou alebo politickým hnutím, s vystupovaním v ich mene alebo s pôsobením v ich prospech. Funkcia člena rady je taktiež nezlučiteľná s výkonom zákonom stanovených povolaní a realizáciou činností súvisiacich s médiami.

čl. I § 11 §
Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov a člena rady možno zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Každé dva roky sa obmieňa jedna tretina členov, pričom národná rada zvolí nových členov vždy tak, aby sa nahradili odborníci z tých oblastí, ktorých funkcia v rade skončila. Funkčné obdobie člena rady začína plynúť odo dňa nasledujúceho po zániku výkonu funkcie člena rady, na miesto ktorého bol zvolený, najskôr však odo dňa jeho zvolenia.

čl. I § 12 §
Výkon funkcie člena rady môže skončiť v dôsledku rôznych právnych skutočností uvedených v navrhovanom znení § 12. Jednou z nich je odvolanie člena rady národnou radou, pričom návrh zákona rozlišuje medzi odvolaním jednotlivca a odvolaním rady ako celku. Odvolanie všetkých členov rady nastane v dvoch prípadoch. Prvým je situácia, ak národná rada dvakrát v priebehu šiestich mesiacov svojim uznesením konštatuje, že si rada neplní svoje zákonné povinnosti. Druhým prípadom bude, ak rada najmenej trikrát neschváli návrh rozpočtu, ktorého súčasťou je programový koncept, predložený generálnym riaditeľom a súčasne sa uznesie, že Výboru pre kultúru a médiá podá podnet na jeho odvolanie. Ak na základe tohto podnetu výbor predloží plénu národnej rady návrh na odvolanie generálneho riaditeľa a plénum generálneho riaditeľa neodvolá, následkom bude aj v tomto prípade odvolanie rady ako celku. Účelom úpravy navrhovanej v § 12 ods. 7 písm. b) je zabezpečiť vzájomnú kooperáciu rady a generálneho riaditeľa, v záujme riadneho fungovania Rozhlasu a televízie Slovenska. Rada bude môcť návrh …

čl. I § 13 §
Výkon funkcie člena rady je iným úkonom vo všeobecnom záujme v zmysle § 137 ods. 5 Zákonníka práce. Člen rady má nárok na úhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie a za výkon tejto funkcie mu patrí mesačná odmena v sume priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok Za výkon funkcie predsedu rady patrí funkčný príplatok v sume jednej polovice jeho odmeny a za výkon funkcie podpredsedu v sume jednej tretiny jeho odmeny. Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti rady bude vykonávať tajomník rady.

čl. I § 14 §
Návrhom zákona sa ustanovujú podmienky rokovania rady a prijímania jej uznesení. Ak sú odvolaní všetci členovia rady, prvé zasadnutie novozvolených členov rady zvoláva predseda národnej rady, ako predseda orgánu, ktorý ich zvolil do funkcie, a to do 30 dní od zvolenia aspoň šiestich členov. Predseda národnej rady súčasne určí člena rady, ktorý bude prvé rokovanie viesť, až kým si rada nezvolí svojho predsedu, ktorého si aj s podpredsedom volí na svojom prvom zasadnutí. Rada je uznášaniaschopná, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Rovnaká väčšina je potrebná na prijatie všetkých uznesení rady, na ktoré zákon nevyžaduje kvalifikovanú väčšinu. Návrh zákona v odseku 4 uvádza tri prípady, kedy sa na prijatie uznesenia vyžaduje kvalifikovaná dvojtretinová väčšina všetkých členov rady. Ide o voľbu predsedu a podpredsedu rady, ich odvolanie a o rozhodnutie o predložení podnetu Výboru pre kultúru a médiá na podanie návrhu na odvolanie generálneho riaditeľa. V týchto prípadoch rada hlasuje tajne. Rada rokuje najmenej 12 krát za kalendárny …

čl. I §15 §
Návrh zákona vymedzuje postavenie generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ je štatutárnym orgánom Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý riadi jej činnosť a koná v jej mene. Generálny riaditeľ menuje dvoch svojich zástupcov, jedného pre Slovenský rozhlas a jedného pre Slovenskú televíziu. Títo, v čase od skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa až do zvolenia nového, vykonávajú spoločne funkciu generálneho riaditeľa. Do obchodného registra sa ako štatutárny orgán zapisuje len generálny riaditeľ. Na čas, keď funkciu generálneho riaditeľa vykonávajú jeho zástupcovia, sa do obchodného registra ako štatutárny orgán zapíšu obaja títo zástupcovia. Návrh zákona ustanovuje rozsah povinností generálneho riaditeľa, ktorý okrem iného predkladá rade na prerokovanie zásadné materiály týkajúce sa činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska. Okrem iných sú to Koncepcia riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska a jej programovej služby s dôrazom na verejný záujem, návrh rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska na príslušný rozpočtový rok, ktorého súčasťou je návrh rozpočtu na zabezpečenie činnosti rady a programový koncept vysielania, výročnú správu o činnosti Rozhlasu …

čl. I §16 §
Návrh zákona vymedzuje požiadavky na kandidáta na generálneho riaditeľa a definuje prílohy prihlášky. Kandidát na funkciu generálneho riaditeľa musí mať, okrem iného, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v oblasti riadenia. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa sa začína dňom zvolenia národnou radou a trvá päť rokov. Generálneho riaditeľa možno zvoliť opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa sedem násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, po skončení výkonu funkcie mu patrí prémia v sume jeho priemernej mesačnej mzdy za odpracované obdobie, násobenej počtom ukončených odpracovaných rokov vo funkcii generálneho riaditeľa. Generálnemu riaditeľovi môže rada priznať primeranú odmenu, pričom súhrn ročných odmien nesmie presiahnuť sumu ročnej mzdy generálneho riaditeľa. Generálnemu riaditeľovi odmenu nemožno priznať ak priebežne nedodržiava záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska na príslušný rok.

čl. I §17 §
S cieľom posilnenia vážnosti, podpory a významu novovznikajúcej verejnoprávnej inštitúcie pre oblasť vysielania, sa voľba generálneho riaditeľa po rokoch vracia do národnej rady. Národná rada ho volí na návrh príslušného výboru národnej rady na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Za účelom transparentnosti voľby zavádza návrh zákona princíp verejnosti vypočutia kandidátov na generálneho riaditeľa, ktoré bude vysielané online prostredníctvom webového sídla národnej rady a verejnosť sa tak bude môcť podrobne oboznámiť s projektmi riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska jednotlivých kandidátov.

čl. I §18 §
Návrhom zákona sa upravuje spôsob skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa, a to uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie a smrťou. V ustanovení § 18 ods. 3 návrh zákona vymedzuje obligatórne dôvody odvolania generálneho riaditeľa a v ustanovení § 18 ods. 4 fakultatívne dôvody jeho odvolania. Medzi fakultatívne dôvody odvolania patrí napríklad opakované konštatovanie rady v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov o neplnení zákonných povinnosti Rozhlasu a televízie Slovenska, nedodržanie záväzných ukazovateľov schváleného rozpočtu či neschválenie návrhu rozpočtu radou najmenej tri razy.

čl. I § 19 §
Návrh zákona upravuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami Rozhlasu a televízie Slovenska a vymedzuje, čo tvorí majetok tejto inštitúcie. Rozhlas a televízia Slovenska hospodári so svojim majetkom v súlade s týmto návrhom zákona, s verejnými prostriedkami nakladá podľa tohto návrhu zákona a podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhlas a televízia Slovenska je oprávnená používať finančné prostriedky s ktorými nakladá len na účely podľa tohto návrhu zákona a v nevyhnutnom rozsahu. Finančné prostriedky a majetok Rozhlasu a televízie Slovenska nemožno použiť na financovanie politickej strany, hnutia ani v prospech kandidáta na volenú funkciu. Z výkonu rozhodnutia sú vylúčené vybrané úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania na účtoch Rozhlasu a televízie Slovenska, ako aj pohľadávky na tieto úhrady a majetok Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý bol majetkom Slovenskej republiky v správe Slovenského …

čl. I § 20 §
V návrhu sa ustanovujú zdroje financovania Rozhlasu a televízie Slovenska a povinnosť viesť finančné prostriedky na účtoch v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sú úhrada za služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti vysielania, príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na zabezpečenie vysielania do zahraničia, príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie, sponzorské plnenia podľa osobitného predpisu určené na priame alebo nepriame financovanie programov, príjmy z prenájmu a predaja majetku, výnosy z vkladov v banke a z finančných investícií, dary, ktoré nie sú sponzorským plnením, dedičstvo, granty od fyzických a právnických osôb na plnenie úloh vo verejnom záujme a iné príjmy. Návrh zákona ustanovuje, že Rozhlas a televízia Slovenska uhrádza príspevok do Audiovizuálneho fondu, podľa zákona č. 516/2008 o Audiovizuálnom fonde, pričom …

čl. I § 21 §
Ustanovenie upravuje obsah a formu zmluvy so štátom, ktorá sa uzatvára medzi Rozhlasom a televíziou Slovenska a Slovenskou republikou zastúpenou ministerstvom, ktorou sa Rozhlas a televízia Slovenska na jednej strane zaväzuje v určenom rozsahu uskutočniť programy vo verejnom záujme a účelové investičné projekty alebo zabezpečiť rozhlasové vysielanie kultúrnych a informačných programov do zahraničia a Slovenská republika na strane druhej sa zaväzuje poskytnúť v určenej výške príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Písomný dodatok k zmluve so štátom, ktorý upravuje presný a záväzný rozsah a povahu vzájomných záväzkov vyplývajúcich so zmluvy so štátom na príslušný rok, sa uzatvára na jeden kalendárny rok.

čl. I § 22 §
Upravuje sa tvorba a použitie rezervného fondu. Rezervný fond sa tvorí zo zisku po zdanení, a to zo zisku z činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska podľa § 5 a z podnikateľskej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska. Návrh zákona taxatívne vymedzuje na čo a v akom poradí možno prostriedky v rezervnom fonde použiť. Primárne sa z neho uhrádza strata z činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska podľa § 5, následne strata z jej podnikateľskej činnosti a v poslednom rade môže slúžiť na preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka.

čl. I § 23 §
V záujme zabezpečenia efektívnej vykonateľnosti návrhu zákona sa navrhuje právna úprava prechodných ustanovení. Nakoľko sa Slovenský rozhlas a Slovenská televízia ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušujú, ich právnym nástupcom sa stáva novovytvorená verejnoprávna inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá preberá všetky ich práva a povinnosti. Finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa stávajú finančnými prostriedkami a majetkom Rozhlasu a televízie Slovenska. Príjmy Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, vrátane príjmov z úhrad podľa osobitného predpisu sa považujú za príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska. Generálny riaditeľ ich v období do konca roka 2011 môže použiť len v súlade so schváleným rozpočtom a to tak, aby bolo zachované oddelené hospodárenie organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu prechádzajú na Rozhlas a televíziu Slovenska a zamestnanci, ktorí sú k 1. januáru 2011 zamestnancami Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu …

čl. I § 24 §
Upravuje sa spôsob voľby prvého generálneho riaditeľa, určuje sa lehota, subjekt zodpovedný za zverejnenie výzvy na prihlasovanie kandidátov a spôsob jej zverejnenia. Kandidát, ktorý nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona, alebo ktorého prihláška bola doručená po stanovenej lehote, nebude do výberu zaradený. Kandidátov, ktorí budú zaradení do výberu, pozve príslušný výbor národnej rady na verejné vypočutie. Vypočutie je verejné a vysiela sa online na webovom sídle národnej rady. Po vypočutí všetkých kandidátov zaujme príslušný výbor národnej rady stanovisko a do dvoch pracovných dní od vypočutia posledného kandidáta predloží návrh spolu so svojim stanoviskom národnej rade. Hlasovanie o voľbe generálneho riaditeľa zaradí predseda národnej rady do programu prebiehajúcej schôdze národnej rady alebo najbližšej schôdze národnej rady. Oproti riadnej voľbe generálneho riaditeľa obsahuje toto prechodné ustanovenia skrátené lehoty vzťahujúce sa na voľbu prvého generálneho riaditeľa, a to z dôvodu urýchlenia celého procesu, aby národná rada čím skôr mohla pristúpiť k voľbe prvého generálneho riaditeľa a aby sa doba, počas ktorej bude Rozhlas a …

čl. I § 25 §
Upravuje sa voľba prvých členov rady, určuje sa lehota, subjekt zodpovedný za zverejnenie výzvy na prihlasovanie kandidátov a spôsob jej zverejnenia. Výzvu zverejňuje príslušný výbor národnej rady. Príslušný výbor národnej rady overuje všetky náležitosti a neúplný návrh alebo návrh doručený po stanovenej lehote do voľby nezaradí. Príslušný výbor národnej rady môže na svoju schôdzu pozvať aj subjekt, ktorý návrh podal a žiadať ho o objasnenie, spresnenie alebo doplnenie údajov a dokladov. Po prerokovaní návrhov kandidátov prijme príslušný výbor stanovisko a v lehote dvoch pracovných dní od prerokovania návrhov predloží návrh na voľbu členov spolu so svojim stanoviskom národnej rade. Návrh zaradí predseda národnej rady do programu prebiehajúcej schôdze národnej rady alebo najbližšej schôdze národnej rady. Lehoty sú tu takisto ako v predchádzajúcom ustanovení skrátené. Účelom je rovnako dôvod urýchliť proces voľby, aby sa nový orgán dohľadu verejnoprávneho vysielateľa mohol čím skôr ujať svojej funkcie. Bližší postup pri voľbe členov rady národnou radou upravuje Volebný poriadok o voľbe a odvolávaní iných …

čl. I § 26 §
Návrh zákona upravuje prvé zasadnutie rady po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Predseda národnej rady zvolá prvé zasadnutie rady do 30 dní od zvolenia aspoň šiestich jej členov, aby sa nová rada mohla čím skôr po tom, ako sa stane uznášaniaschopnou, ujať výkonu svojej funkcie aj v prípade, že národná rada nebude schopná naraz zvoliť všetkých jej členov. Predseda národnej rady zároveň určí člena rady, ktorý bude riadiť jej rokovania do zvolenia predsedu rady. Svojho predsedu a podpredsedu si rada zvolí až po tom, ako sú zvolení všetci jej členovia, aby tí, čo budú prípadne zvolení ako poslední neboli z voľby vylúčení. Zároveň si žrebom určia funkčné obdobie jednotlivých členov.

čl. I § 27 §
Ustanovujú sa povinnosti prvého generálneho riaditeľa, ktoré musí vykonať do šesťdesiatich dní od svojho zvolenia do funkcie a upravuje sa platnosť doterajších vnútorných Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie predpisov v čase od vzniku Rozhlasu a televízie Slovenska do schválenia nových radou.

čl. I § 28 §
Zrušujú sa doteraz platné a účinné zákony upravujúce postavenie a činnosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

čl. II
Mení a dopĺňa sa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na zrušenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a vznik nového verejnoprávneho vysielateľa Rozhlasu a televízie Slovenska sa zosúlaďuje terminológia s návrhom zákona a aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom na tento návrh zákona. Súčasne sa upravuje spôsob rokovania Rady pre vysielanie a retransmisiu, dostupnosť a spôsob zverejňovania ňou prijatých uznesení a právoplatných rozhodnutí. Posilňuje sa zásada verejnosti rokovania rady zavedením zákonnej povinnosti zverejňovať na internete zápisnice z rokovania rady, vrátane zápisnice o hlasovaní a právoplatné rozhodnutia rady.

čl. III
Mení sa zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na zrušenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a vznik nového verejnoprávneho vysielateľa Rozhlasu a televízie Slovenska sa zosúlaďuje terminológia s návrhom zákona a aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom na tento návrh zákona. V § 30 sa dopĺňa nový odsek 5, ktorý umožňuje prechod licencie na digitálne vysielanie z právnickej osoby, ktorá je verejnoprávnym vysielateľom na jej právneho nástupcu. Takýto prechod licencie je však možný len v prípade, ak aj právny nástupca verejnoprávneho vysielateľa je právnickou osobou verejnoprávnym vysielateľom. Zmenu v osobe vysielateľa vyznačí Rada pre vysielanie a retransmisiu. V § 32 sa písm. b) zosúlaďuje s navrhovaným znením § 30 ods. 5, ktorým sa zavádza výnimka, kedy licencia na digitálne vysielanie nezaniká odo dňa zániku právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie na …

čl. IV
Mení sa zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení zákona č. 498/2009 Z. z. Zosúlaďuje sa terminológia s návrhom zákona a aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom na tento návrh zákona

čl. V
Mení a dopĺňa sa zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na zrušenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a vznik novej verejnoprávnej inštitúcie sa zosúlaďuje terminológia s návrhom zákona a aktualizujú sa poznámky pod čiarou k odkazom na tento návrh zákona. Súčasne sa upravuje rozdelenie príjmov z úhrad za služby verejnosti, postavenie vyberateľa úhrad, štatutárneho orgánu a konateľov. Z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny sa v predmetných ustanoveniach upravuje výška úhrady a pokút zo slovenských korún na eurá.

čl. VI
Mení a dopĺňa sa zákon č. 516/2008 z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaná novelizácia nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu na tento návrh zákona. Ustanovenie § 24 ods. 2 sa mení a dopĺňa tak, aby bolo zrejmé, že základom pre výpočet príspevku Rozhlasu a televízie Slovenska do Audiovizuálneho fondu budú len jej príjmy z reklamy a telenákupu odvysielaných v televíznom vysielaní, a to za odplatu.

čl. VII
Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona 1. január 2011. Bratislava 3. novembra 2010 Iveta Radičová, v. r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Daniel Krajcer, v. r. minister kultúry Slovenskej republiky

čl. III

čl. III bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zámerom ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa. Zároveň sa navrhuje zmena názvu zmluvy so štátom.

čl. III bod 2, 4 až 18 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s cieľom ponechať v platnosti súčasný systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhradách za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovaného na základe zmluvy so štátom, ktorý je určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie rozhlasového vysielania do zahraničia.

čl. III bod 3
Rozširuje sa okruh subjektov oprávnených predkladať príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky návrhy kandidátov na členov rady Rozhlasu a televízie Slovenska.

čl. III bod 19 §
Ustanovenie § 27a sa vypúšťa. Ustanovenia § 27a súvisia so zrušením zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. a preto by mali byť upravené v čl. I návrhu zákona. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu č. 45.

čl. CXXII

čl. CXXII bod 1 §
Gramatická úprava.

čl. CXXII bod 2 §
Navrhovanou právnou úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti výpis z obchodného a živnostenského registra.

čl. CXXII bod 3 a 6
Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť štatutárneho zástupcu žiadateľa o poskytnutie dotácie predkladať výpis z registra trestov. Navrhuje sa, aby štatutárny zástupca na účely preukázania bezúhonnosti poskytol iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup pri vyžiadaní výpisu z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

čl. CXXII bod 4
Úprava z dôvodu vypustenia predkladania z výpisu obchodného a živnostenského registra.

čl. CXXII bod 5
Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti prikladať ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z katastra nehnuteľností alebo úradne osvedčenú kópiu listu vlastníctva.

čl. XII (Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a do
V súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií sa prijíma konsolidačné opatrenie, ktorým sa zabezpečuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12% z HDP. Výška príspevku vychádza zo skutočných výdavkov predchádzajúcich období.