zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021 (úloha č. 2 v mesiaci august a úloha č. 12 v mesiaci december).
Cieľom návrhu zákona je príprava novej komplexnej právnej úpravy v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá nahradí zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.
Primárnym dôvodom na predloženie predmetného návrhu zákona je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1808“) do slovenského právneho poriadku.
Okrem toho z výsledkov dlhodobých príprav a pretrvávajúcich odborných diskusií v rámci rezortnej pracovnej skupiny zriadenej na prípravu novej právnej úpravy zároveň vzišla potreba rozsiahlej rekodifikácie oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, v rámci ktorej sa zohľadnia poznatky z aplikačnej praxe pri výkone ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a zákona o digitálnom vysielaní.
Aktuálna právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je obsiahnutá v zákone o vysielaní a retransmisii a zákone o digitálnom vysielaní, je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň nevychádza z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými prostredníctvom internetu. Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby on-line sú neustále silnejší a získavajú pozornosť čoraz širšieho spektra publika.
Vzhľadom na aktuálny stav, prebiehajúce aktivity, ako aj na odbornú diskusiu v oblasti právnej regulácie poskytovania nelineárnych a lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb, tak na úrovni práva Európskej únie vrátane iniciatív v rámci Stratégie jednotného digitálneho trhu, ako aj na medzinárodnej a národnej úrovni sa predkladá nový právny rámec súčasnej regulácie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.
Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprava, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Z tohto dôvodu nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov multiplexu, aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu.
V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť, vrátane širších kompetencií, národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Rada pre vysielanie a retransmisiu. Pri regulácii činností spojených s audiovizuálnymi mediálnymi službami bolo nevyhnutné zahrnúť do predmetnej právnej úpravy aj ďalšie orgány štátnej správy, a to najmä Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky či Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Návrh zákona predpokladá, že na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí sa bude vzťahovať povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie predmetnej ochrany sa zavádzajú aj špecifické povinnosti a rámce opatrení zo strany poskytovateľov služieb platforiem na zdieľanie videí, ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty.
Nová právna úprava nijakým spôsobom nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, v mnohých ohľadoch sa však zjednocujú požiadavky na jednotlivé subjekty, napr. v oblasti ochrany maloletých, ochrany pred nenávistnými prejavmi a pod.
Predkladaný návrh zákona nemení základný princíp krajiny pôvodu, ktorý sa v rámci európskej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb vyskytoval aj doposiaľ. Zmeny však nastávajú v prípade riešenia sporov. Návrh zákona osobitne upravuje riešenie cezhraničných sporov v rámci vysielania a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a tiež riešenie sporov v súvislosti s platformami na zdieľanie videí.
V porovnaní s pôvodnou právnou úpravou nová právna úprava naďalej zachováva prístup verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby doplnený o garantovanie prístupu k pluralitným, objektívnym a nestranným informáciám; garantuje multimodálny prístup v televíznom vysielaní (vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi počíta s výrazným navýšením podielu programov, ktoré sú zabezpečené multimodálnym prístupom, a navýšenie nastáva aj vo vzťahu k súkromným vysielateľom) a pri zabezpečovaní audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie; naďalej platia kvóty pre slovenskú hudbu, európske diela a nezávislú produkciu, pričom vo vzťahu k audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie sa zavádza nová povinnosť náležitého zdôraznenia európskeho obsahu.
Návrhom zákona sa nanovo upravujú podmienky mediálnej komerčnej komunikácie, tzn. telenákupného oznamu, telenákupu, sponzorovania, umiestňovania produktov a pod., ktoré reflektujú okrem novej európskej regulácie aj nedostatky z aplikačnej praxe.
Výraznou zmenou prechádza aj oblasť plurality informácií a transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov, ktorá sa navrhuje s cieľom väčšej prehľadnosti zjednodušiť. Novinkou v predkladanej právnej úprave je povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora stanovená pre všetky médiá, a to bez ohľadu na to, či so štátom obchodujú alebo nie. Sprístupnenie informácií o konečných vlastníkoch médií prostredníctvom verejného registra by malo priniesť väčšiu transparentnosť vlastníctva médií.
Predkladaná právna úprava zavádza nové spôsoby, na základe ktorých bude možné poskytovať obsahové služby v súlade s predmetným návrhom zákona, a to autorizáciu vysielania programovej služby a autorizáciu poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, registráciu retransmisie a registráciu platformy na zdieľanie videí a napokon udeľovanie licencií na využívanie frekvencií. Podrobnosti o jednotlivých oprávneniach upravuje sedemnásta časť návrhu zákona.
Neodmysliteľnou súčasťou predkladaného zákona je aj oblasť sankcií, ktorých cieľom je zabezpečiť presadzovanie zákonnosti v regulovanej oblasti.
Právnou úpravou súčasne dochádza k čiastočnej transpozícií smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS.
Návrhom zákona sa novelizujú aj niektoré ďalšie osobitné zákony, ktorých úprava sa týka zmien v mediálnej oblasti. Ide o zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, v ktorom sa precizuje sadzobník poplatkov v nadväznosti na návrh zákona o mediálnych službách; zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, v zmysle ktoré sa stanovuje výnimka pre vysielateľa s autorizáciou a vypúšťa sa ustanovenie v súvislosti s periodickými a neperiodickými publikáciami; zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa nahrádza pôvodný názov regulátora novým názvom; zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, v rámci ktorého sa navrhuje upraviť pojmy reklama a politická reklama v súlade s návrhom zákona o mediálnych službách; zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na legislatívne úpravy vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi a zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje posudzovacia kompetencia vo vzťahu k dotáciám v oblastiach podpory kultúry osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva a odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry.
Zároveň sa navrhuje primerane upraviť zákony o verejnoprávnych fondoch (Audiovizuálnom fonde, Fonde na podporu umenia a Fonde na podporu kultúry národnostných menšín), v rámci ktorých sa rozširujú zásady uplatňované pri hodnotení žiadostí o poskytnutie podpory v príslušnej oblasti o kritérium spravodlivého odmeňovania autorov, spoluautorov a výkonných umelcov v súlade s Autorským zákonom. Pri Audiovizuálnom fonde sa navyše upravuje príspevok fondu poskytovaný oprávneným vysielateľom.
Súčasťou predloženého návrhu zákona je úprava zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorá reflektuje zmenu mediálneho prostredia, podmienky trhu a novú legislatívnu úpravu. Verejnoprávnemu vysielateľovi sa navrhuje umožniť poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a tiež uskutočňovať prenosy multimediálneho obsahu v reálnom čase prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií a zároveň poskytovať informácie a obsahy, ktoré sú v súlade s poslaním Rozhlasu a televízie Slovenska, prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií. Súčasťou predmetného zákona by mala byť tiež úprava vysielania obsahovo a regionálne vyvážených programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny v rozhlasovom ako aj televíznom vysielaní v zákonom stanovenom rozsahu.
Navrhovaná právna úprava sa dotýka aj zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, v rámci ktorého sa navrhuje zaviesť nové pravidlá v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu. Zároveň sa dopĺňa možnosť koregulácie, ktorá spočíva v zriadení spoločnej Komisie pre ochranu maloletých a zjednocuje sa tiež systém určovania vhodnosti obsahov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nebude mať žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na životné prostredie ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o mediálnych službách.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28. 11. 2018)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení
Smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. EÚ L 401, 30.12.2006) v platnom znení
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6. 8. 2010),
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17. 5. 2019)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení
Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019)
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25).
Termín začiatku a ukončenia PPK
27.spetember 2021 – 5. október 2021
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
6. október 2021
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
3. november 2021
Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Zmena právnej úpravy sa vyžaduje z dôvodu, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej aj „revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“). Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách je do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (digitálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom oba uvedené právne predpisy upravujú oblasť poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, čo v praxi spôsobuje neprehľadnosť právnej úpravy v uvedenej oblasti. Aktuálna právna úprava zároveň v niektorých oblastiach nadmerne reguluje dotknuté subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (napr. oblasť mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní), obsahuje nástroje, ktoré v praxi nie sú efektívne a nedosahuje sa nimi sledovaný cieľ (napr. opatrenia na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií), prípadne obsahuje ustanovenia, ktoré v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Platná právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je obsiahnutá v zákone o vysielaní a retransmisii a zákone o digitálnom vysielaní, je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň nevychádza z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými prostredníctvom internetu. Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby online sú neustále silnejší a nakláňajú k sebe čoraz širšie spektrum publika.
Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Hlavným cieľom návrhu zákona o mediálnych službách je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách a zároveň sprehľadniť právnu úpravu v dotknutej oblasti. Cieľom predkladaného návrhu je zároveň odstrániť tzv. goldplating, ktorý predstavuje pre poskytovateľov obsahových služieb neprimeranú záťaž a modifikovať ustanovenia, ktoré pri aplikácii platnej právnej úpravy spôsobujú problémy. Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprav, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Z tohto dôvodu nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov multiplexu, aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu. V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť, vrátane širších kompetencií, národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Rada pre vysielanie a retransmisiu. Pri regulácií činností spojených s audiovizuálnymi mediálnymi službami bolo nevyhnutné zahrnúť do predmetnej právnej úpravy aj ďalšie orgány štátnej správy, a to najmä Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky či Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Návrh zákona predpokladá, že poskytovatelia platformy na zdieľanie videí budú nútení dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie predmetnej ochrany sa zavádzajú špecifické povinnosti a rámce pre zavádzanie opatrení zo strany poskytovateľov služby platformy na zdieľanie videí, ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty. Nová právna úprava nijakým spôsobom nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, v mnohých ohľadoch sa však zjednocujú požiadavky na jednotlivé subjekty, napr. v oblasti ochrany maloletých, ochrany pred nenávistnými prejavmi a pod.
Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
- Subjekty poskytujúce obsahové služby, najmä:
vysielatelia
poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
prevádzkovatelia retransmisie,
poskytovatelia platformy na zdieľanie videí,
Rada pre vysielanie a retransmisiu
- Znevýhodnené skupiny nevidiacich a nepočujúcich
- Maloletí
- Ostatná verejnosť
Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Alternatívne riešenie neboli zvažované, nakoľko ide o povinnú transpozíciu a želateľným výsledkom je plná harmonizácia naprieč EÚ.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
 Áno
☐ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania
Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 468/2013 Z. z. o technických požiadavkách na zvukovú zložku programovej služby,
Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím,
Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
Navrhovaná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Preskúmanie účelnosti vykoná Európska komisia na základe čl. 33 revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v zmysle ktorého Komisia monitoruje uplatňovanie tejto smernice zo strany členských štátov. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr do 19. decembra 2022 a potom každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 19. decembra 2026 ex post hodnotenie vplyvu tejto smernice a jej pridanej hodnoty, spolu s prípadnými návrhmi na jej revíziu
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne

Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☐
Áno
☐
Nie

Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne
☐
Žiadne

Negatívne
z toho vplyvy na MSP

Pozitívne
☐
Žiadne

Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:

Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy

Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☐
Žiadne

Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.
Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Ivana Maláková, tel. +421 2 2048 2233, e-mail [email protected]
Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Štátna štatistika:
KULT 7-01 o vysielaní rozhlasovej programovej služby (2020)
KULT 8-01 o vysielaní televíznej programovej služby
KULT 11-01 o audiovízii (2020)
Zoznam regulovaných subjektov RVR: http://www.rvr.sk/regulovane-subjekty-zoznamy-regulovanych-subjektov
Konzultácie s RTVS, komerčnými rádiami, komerčnými TV, SOZA
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Bratislava: 05.10.2021
Číslo: 186/2021
Vybavuje: Mgr. Kováč
stanovisko komisie
(predbežné pripomienkové konanie)
k materiálu
Návrh zákona o mediálnych službách
I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2021 predložilo na PPK materiál „Návrh zákona o mediálnych službách“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane negatívnych vplyvov ma MSP.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Podľa doložky vybraných vplyvov má návrh negatívne, čiastočne rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikuje predkladateľ v roku 2022 výdavky v celkovej sume 1 448 437 eur (v tom: MK SR v sume 568 347 eur a RVR v sume 880 090 eur), v rokoch 2023 až 2025 výdavky každoročne v celkovej sume 924 327 eur (v tom: MK SR v sume 154 347 eur a RVR v sume 769 980 eur. Za oblasť zamestnanosti je uvedený vplyv na počet zamestnancov v rokoch 2022 až 2025 v celkovom počte 20 osôb, z toho pre MK SR 3 osoby (aparát ÚO 2 osoby a príspevková organizácia Slovenský filmový ústav 1 osoba) a RVR 17 osôb, s vplyvom na osobné výdavky v rokoch 2022 až 2025 v sume 588 337 eur každoročne (v tom: MK SR v sume 65 707 eur a RVR v sume 522 630 eur).
Komisia žiada prepracovať tabuľku č. 1, pretože v riadkoch vplyv na mzdové výdavky sú uvedené osobné výdavky a nie mzdové výdavky. RVR nie je ostatný subjekt verejnej správy, ale je súčasťou kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Preto Komisia žiada výdavky, ktoré predstavujú vplyv na ŠR rozčleniť na kapitolu MK SR a na kapitolu VPS. Vplyv na mzdové výdavky má byť v tabuľke č. 1 pre kapitolu MK SR v sume 48 600 eur a pre kapitolu VPS v sume 381 600 eur vo všetkých rokoch rovnako. Akceptované, zapracované.
Komisia žiada prepracovať analýzu vplyvov, kde je poistné pre RVR vypočítané na úrovni 36,96 % a pre MK SR na úrovni 35,2 %, pričom poistné v obidvoch prípadoch sa rozpočtuje na úrovni 34,95 % z mzdových výdavkov. Akceptované, zapracované.
V tabuľkách č. 5a a 5b žiada Komisia uviesť priemerný mzdový výdavok mesačný, nie ročný. Vzhľadom na to, že v kapitole sa uvažuje s personálnym posilnením na aparáte ÚO o 2 osoby a v príspevkovej organizácii Slovenský filmový ústav o 1 osobu, Komisia žiada tabuľku č. 5b rozčleniť samostatne za aparát ÚO a za príspevkovú organizáciu. Akceptované, zapracované.
Vzhľadom k tomu, že v analýze vplyvov sa uvádza aj financovanie z EŠIF, je potrebné k týmto EÚ zdrojom vyčísliť aj príslušnú časť spolufinancovania zo ŠR, ktorú je potrebné zohľadniť vo všetkých relevantných tabuľkách. Financovanie z EŠIF bolo prehodnotené z dôvodu, že projekt Manažment údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bol zrušený.
V analýze vplyvov v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie tabuľku Navýšenie rozpočtu MK SR a tabuľku č. 4b Výdavky MK SR žiada Komisia zosúladiť s tabuľkou č. 1 (v uvedených tabuľkách sú nesprávne uvedené súčty a medzisúčty). Akceptované, zapracované.
V oblasti digitálneho vysielania bude vykonávať štátnu správu aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV SR), preto žiada Komisia, aby predkladateľ jednoznačne vyjadril, či z návrhu nevyplývajú vplyvy aj na kapitolu MDV SR. V prípade identifikácie vplyvov je potrebné tieto vplyvy zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok. Akceptované, vysvetlenie doplnené v analýze vplyvov na rozpočet, časť 2.1.1.
V doložke a analýze vplyvov nie sú zohľadnené pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z predloženého zákona, nakoľko výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu, čo žiada Komisia doplniť do doložky a analýzy vplyvov.
V prípade, že v súčasnosti nie je možné uviesť kvantifikáciu tohto vplyvu, je potrebné v bode 10. Poznámky doložky a v časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu analýzy vplyvov uviesť odôvodnenie. Akceptované, doplnené.
MF SR zásadne nesúhlasí s predloženým materiálom, z ktorého vyplýva rozpočtovo nekrytý vplyv v sume 1 064 437 eur v roku 2022 a v sume 924 327 eur na roky 2023 a 2025 každoročne.
Rozpočtovo nekrytý vplyv, ktorý je kvantifikovaný v analýze vplyvov pre RVR je zabezpečený v návrhu rozpočtu kapitoly VPS na roky 2022 až 2024. Ostatné vplyvy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zásadne zabezpečiť v rámci limitov výdavkov a počtu zamestnancov a ich osobných výdavkov kapitoly MK SR, pričom Komisia uvádza, že ani pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, kapitola MK SR nepožadovala zvýšenie výdavkov na uvedený účel ako prioritný titul. Komisia upozorňuje, že aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 s uvedenými finančnými prostriedkami neuvažuje. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada prepracovať doložku a analýzu vplyvov.
S predloženým materiálom bude MF SR môcť súhlasiť za podmienky, že z neho nebudú vyplývať žiadne nekryté vplyvy na štátny rozpočet. Neakceptované. Prepočítané nekryté vplyvy v kapitole MK SR v sume 568 226 eur v roku 2022 a 154 226 eur na roky 2023 – 2025 každoročne vyplývajú z povinností, ktoré ukladá transpozícia práva EÚ, (Smernica z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb) a nie je ich možné pokryť z rozpočtu kapitoly MK SR. Neprijatie transpozície bude mať za následok sankcie s negatívnym dopadom na štátny rozpočet až do výšky 650 000 eur.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o pripojenie Kalkulačky nákladov ako prílohy k materiálu v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Akceptované.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 1 uviedol modelový príklad na jeden podnikateľský subjekt.
Odôvodnenie: Napriek tomu, že momentálne nie sú domáce platformy na zdieľanie videí, je nutné takéto prípady kvantifikovať na 1 podnikateľský subjekt. Akceptované.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 2 zahrnul aj administratívne náklady.
Odôvodnenie: V danom opatrení predkladateľ vyznačil len nepriame náklady, no povinnosť zápisu do registra predstavuje aj časový náklad pre podnikateľa. Akceptované.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 3 uviedol modelový príklad.
Odôvodnenie: Počet dotknutých subjektov Komisia žiada odhadnúť na základe štatistík uchádzačov o registráciu z minulých období. Ak predkladateľ nimi nedisponuje, Komisia navrhuje uviesť modelový počet subjektov 10. Akceptované.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 5 kvantifikoval vplyv na celé podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Uvedený výpočet je na základe 3 subjektov, ovplyvnených však bude 5 subjektov. Čiastočne akceptované. Najväčšie 3 subjekty sú vyčíslené ako modelový príklad, vysvetlenie doplnené v analýze.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 7 objasnil výpočet.
Odôvodnenie: V tabuľke č. 2 predkladateľ uviedol sumu 177 143 €, ktorá v doplňujúcich informáciách nie je dostatočne popísaná. Z popisu nie je jasné, ktoré dáta použil predkladateľ pre výpočet. Akceptované, tabuľka 2 zosúladená s výpočtom.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 8 popísal, aký vplyv opatrenie prinesie.
Odôvodnenie: V doplňujúcich informáciách predkladateľ neuviedol, aké konkrétne náklady sa podnikateľskému prostrediu znížia. Tvrdenie, že „uvoľnenie podnikateľského prostredia“ Komisia vníma ako nedostatočný popis. Akceptované, vysvetlenie doplnené.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 9 uviedol modelový príklad a popísal zvýšenie nákladov pre podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Predkladateľ nedostatočne opísal vplyv na podnikateľské prostredie, zároveň modelovým príkladom na 1 subjekt je možné odhadnúť aspoň čiastočne. Akceptované, doplnené.
Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 10 doplnil výpočet administratívnych nákladov.
Odôvodnenie: V danom prípade predkladateľ neuviedol odhad časovej náročnosti. Pri 50 subjektoch vníma Komisia zvýšenie záťaže ako neadekvátne. Akceptované, výpočet bol doplnený.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je však nutné dopracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti v bode 6.1., kde nie sú uvedené všetky elektronické služby (napr. zverejňovanie informácií na webovom sídle, proces konania v súlade s bodom 6.4.2.). Je tiež potrebné odstrániť nesúlad medzi obsahom analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti, rozpočtovou analýzou a obsahom materiálu v bode 6.2. a 6.3. Údaje v analýze vplyvov na informatizáciu bolo potrebné prehodnotiť z dôvodu, že projekt Manažment údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bol zrušený. Vzhľadom na túto skutočnosť prebieha úprava analýzy v konzultácii s MIRRI.
K sociálnym vplyvom
Komisia považuje za potrebné prehodnotiť vyznačenie sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona, ktoré boli predkladateľom v bode 9 doložky vybraných vplyvov identifikované ako žiadne sociálne vplyvy, a to najmä v súvislosti s bodom 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám). Návrhy opatrení v predloženom návrhu právnej úpravy, ktoré zakladajú predmetný sociálny vplyv, a to v porovnaní so súčasným (nielen právnym) stavom, je potrebné zhodnotiť tak, aby z analýzy sociálnych vplyvov bol zrejmý opis hodnoteného návrhu opatrenia, jeho porovnanie so súčasným stavom, predpokladaný termín jeho praktického uplatňovania a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne hodnotenie sociálneho vplyvu navrhovaného opatrenia; uvedené hodnotenie sociálnych vplyvov je potrebné vykonať aj vo vzťahu k zraniteľným skupinám obyvateľov. Zároveň je potrebné v bode 4 doložky (dotknuté subjekty) uviesť aj návrhom dotknuté skupiny obyvateľov špecifikované v analýze sociálnych vplyvov a upraviť informáciu o sociálnych vplyvoch predloženého návrhu zákona vo všeobecnej časti dôvodovej správy (v súlade s ich označením v bode 9 doložky vybraných vplyvov).
V súvislosti s pripomienkou k prehodnoteniu sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona je potrebné zhodnotiť najmä nasledovné návrhy právnej úpravy (v porovnaní so súčasným stavom) - ustanovenia o vysielaní s multimodálnym prístupom podľa jednotlivých vysielateľov (vrátane zhodnotenia navrhovaných prechodných ustanovení k multimodálnemu prístupu v porovnaní so súčasným stavom), ustanovenia o práve na opravu, ustanovenia upravujúce prístup verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby, ustanovenia upravujúce ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochranu maloletých, ustanovenia upravujúce mediálnu komerčnú komunikáciu a iné formy propagácie (vrátane ustanovení o umiestňovaní produktov), ustanovenia týkajúce sa podnetu na preverenie porušenia zákona.
Akceptované, doložka vybraných vplyvov (bod 4) a analýza sociálnych vplyvov doplnené.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
PhDr. Ján Oravec, CSc.
predseda Komisie
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2022
2023
2024
2025
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
960 182 €
835 072 €
835 072 €
835 072 €
v tom:
0
0
0
0
VPS
872 440 €
762 330 €
762 330 €
762 330 €
MK SR
87 742 €
72 742 €
72 742 €
72 742 €
z toho:
- vplyv na ŠR
960 182 €
835 072 €
835 072 €
835 072 €
Rozpočtové prostriedky: VPS
872 440 €
762 330 €
762 330 €
762 330 €
Rozpočtové prostriedky: MK SR
87 742 €
72 742 €
72 742 €
72 742 €
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
18
18
18
18
- vplyv na ŠR: VPS
17
17
17
17
- vplyv na ŠR: MK SR
1
1
1
1
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
397 800 €
397 800 €
397 800 €
397 800 €
- vplyv na ŠR: VPS
381 600 €
381 600 €
381 600 €
381 600 €
- vplyv na ŠR: MK SR
16 200 €
16 200 €
16 200 €
16 200 €
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
872 440 €
762 330 €
762 330 €
762 330 €
v tom: VPS
872 440 €
762 330 €
762 330 €
762 330 €
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
+87 742 €
+72 742 €
+72 742 €
+72 742 €
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Financovanie vyvolaných nákladov Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) sa navrhuje navýšením rozpočtu RVR z kapitoly VPS štátneho rozpočtu.
Financovanie vyvolaných nákladov na systém označovania obsahu a dodatočných personálnych nákladov na obsluhu systému označovania obsahu (1 osoba - Slovenský filmový ústav) sa navrhuje navýšením rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry zo štátneho rozpočtu.
V oblasti digitálneho vysielania bude vykonávať štátnu správu aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Kompetencie MDV SR nepredstavujú zmenu nad rámec platnej úpravy a nebudú sa vyžadovať dodatočné prostriedky pre kapitolu MDV.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Nová legislatíva zakotvujúca existenciu mediálneho regulátora nie je len úpravou existujúcich kompetencií a štruktúry Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), ale vytvorením novej inštitúcie s novým objemom kompetencií a novými úlohami v oblasti mediálnej výchovy a výskumu.
V oblasti dozoru nad spravovanými subjektmi bude úradu (kancelárii) regulátora zverená agenda prvostupňového rozhodovania vo veciach registrácií a ich zmien. Túto bude vykonávať organizačná zložka zabezpečujúca právne služby. Rozhodovanie v druhom stupni bude zverené regulátorovi (rade) samotnému, avšak administráciu tohto procesu bude rovnako vykonávať organizačná zložka zabezpečujúca právne služby.
V oblasti monitorovania a priamo nadväzujúcich právnych služieb sa významným spôsobom rozširuje oblasť pôsobnosti regulátora, a to vykonávaním dohľadu nad platformami na zdieľanie videí. Je zrejmé, že bude nutné vykonávať kontinuálny monitoring veľkého objemu audiovizuálneho obsahu, ktorý bude následne podrobovaný právnej analýze a administratívnej príprave na rozhodovanie. Na tieto činnosti bude priamo nadväzovať agenda právneho zastúpenia regulátora pred orgánmi prieskumu jeho rozhodovacej činnosti.
V oblasti posudzovania obsahu a prístupu k spravovaným subjektom bude rovnako dôležitá spolupráca regulátora s partnerskými inštitúciami krajín EU a tiež mimo EU, kde sa vyžaduje aktívna participácia právneho zastúpenia.
V súvislosti s novými právomocami Rady vyplývajúcimi z nového mediálneho zákona bude tiež nutné vybudovať nové odbory venované jednotlivým novým odborným činnostiam, ktoré zákon predpokladá.
Nový register médií a audiovízie bude zhromažďovať aktualizované údaje o širokom spektre relevantných aktérov v oblasti poskytovania mediálnych a audiovizuálnych služieb. Po vytvorení registra bude na zabezpečenie jeho obsluhy potrebné vytvoriť dve pracovné miesta na MK SR.
Nový systém na označovanie obsahu bude spravovaný SFU, čo si vyžiada jedno pracovné miesto.
Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
1. Navýšenie rozpočtu regulátora (RVR):
Ročné náklady na jedno pracovné miesto
Odbor medzinárodných vzťahov
Odbor digitálnych platforiem
Odbor digitálnej gramotnosti
Odbor ochrany maloletých
Licenčný a právny odbor - navýšenie súčasných kapacít
Útvar riaditeľa Kancelárie RVR - ekonomicý úsek - navýšenie súčasných kapacít
Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2022
Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2023
Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2024
Poznámky
Navýšenie počtu funkčných miest 17
2
5
2
2
4
2
Priemerný ročný plat na funkčné miesto
24 000,00 €
24 000,00 €
24 000,00 €
21 600,00 €
20 400,00 €
20 400,00 €
Priemerný mesačný plat na funkčné miesto
2.000,00 €/mes.
2.000,00 €/mes.
2.000,00 €/mes.
1.800,00 €/mes.
1.700,00 €/mes.
1.700,00 €/mes.
610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
48 000,00 €
120 000,00 €
48 000,00 €
43 200,00 €
81 600,00 €
40 800,00 €
381 600,00 €
381 600,00 €
381 600,00 €
Rozpočet na mzdy sa odvíja od priemernej mzdy zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "RVR) s odstupňovaním podľa náročnosti úloh vykonávaných jednotlivými pracovnými zaradeniami.
620 - poistné a príspevok do poisťovní
16 780,00 €
41 940,00 €
16 780,00 €
15 100,00 €
28 520,00 €
14 260,00 €
133 380,00 €
133 380,00 €
133380,00 €
Poistné a príspevok do poisťovní je vypočítaný zákonnou percentuálnou sadzbou 34,95 % z rozpočtu na mzdy.
Náklady, ktoré majú vplyv na počet navyšovaných funkčných miest
Rozpočet, ktorý má vplyv na počet navyšovaných funkčných miest, je vypočítaný zo skutočného čerpania rozpočtu v minulých rokoch.
632003 - poštové služby
60,00 €
120,00 €
300,00 €
120,00 €
120,00 €
240,00 €
120,00 €
1 020,00 €
1 020,00 €
1 020,00 €
Poštové a kuriérske služby.
632005 - telekomunikačné služby
180,00 €
360,00 €
900,00 €
360,00 €
360,00 €
720,00 €
360,00 €
3 060,00 €
3 060,00 €
3 060,00 €
Poplatky za služby v oblasti telekomunikačných služieb (IP telefóny a fax) a za služby mobilných telefónnych operátorov.
633001 - interiérové vybavenie
1 000,00 €
2 000,00 €
5 000,00 €
2 000,00 €
2 000,00 €
4 000,00 €
2 000,00 €
17 000,00 €
- €
- €
Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupom nevyhnutného interiérového vybavia pre výkon pracovných úloh (zariadenie kancelárií nábytkom).
633002 - výpočtová technika
1 600,00 €
3 200,00 €
8 000,00 €
3 200,00 €
3 200,00 €
6 400,00 €
3 200,00 €
27 200,00 €
- €
- €
Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupom výpočtovej techniky (notebook (1.200,00 EUR), monitor (380,00 EUR), taška na notebook (30,00 EUR), klávesnica, myš (20,00 EUR))
633003 - telekomunikačná tech. - telefónny aparát (pevná linka)
130,00 €
260,00 €
650,00 €
260,00 €
260,00 €
520,00 €
260,00 €
2 210,00 €
- €
- €
Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupum telefónnych aparátov (pevná linka).
633006 - všeobecný materiál
150,00 €
300,00 €
750,00 €
300,00 €
300,00 €
600,00 €
300,00 €
2 550,00 €
2 550,00 €
2 550,00 €
Napr. kancelársky papier, kancelárske potreby, obálky, tonery, nenahraté nosiče dát, čistiaci, hygienický a dezinfekčný materiál,
633013 - softvér
600,00 €
1 200,00 €
3 000,00 €
1 200,00 €
1 200,00 €
2 400,00 €
1 200,00 €
10 200,00 €
500,00 €
500,00 €
Jednorazový vstupný náklad pri pri zriadení funkčného miesta (MS Office) a pravidelný ročný náklad na aktualizáciu licencií antivírusového programu.
635002 - údržba výpočtovej techniky
400,00 €
800,00 €
2 000,00 €
800,00 €
800,00 €
1 600,00 €
800,00 €
6 800,00 €
6 800,00 €
6 800,00 €
Náklady na správu počítačov, periférnych zariadení a serverov, správu počítačovej siete, zálohovanie dát, inštaláciu/reinštaláciu operačného systému softvéru na počítačoch a serveroch.
636001 - nájomné
2 560,00 €
5 120,00 €
12 800,00 €
5 120,00 €
5 120,00 €
10 240,00 €
5 120,00 €
43 520,00 €
43 520,00 €
43 520,00 €
Prenájom administratívnych priestorov vypočítaný z cien v zmysle aktuálne platnej nájomnej zmluvy.
637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, koferencie, sympóziá (interné školenia zamestnancov)
300,00 €
600,00 €
1 500,00 €
600,00 €
600,00 €
1 200,00 €
600,00 €
5 100,00 €
5 100,00 €
5 100,00 €
Náklady na školenia zamestnancov formou účasti na odborných seminároch a na výučbu anglického jazyka.
637004 - všeobecné služby (ostatné)
1 020,00 €
2 040,00 €
5 100,00 €
2 040,00 €
2 040,00 €
4 080,00 €
2 040,00 €
17 340,00 €
17 340,00 €
17 340,00 €
Náklady na ostatné všeobecné služby napr. upratovacie práce, elektronické predplatné publikácií, monitoring médií, poskytovanie informačných služieb, tlmočnícke a prekladateľské služby.
637004 - všeobecné služby (prevádzkové náklady)
1 500,00 €
3 000,00 €
7 500,00 €
3 000,00 €
3 000,00 €
6 000,00 €
3 000,00 €
25 500,00 €
25 500,00 €
25 500,00 €
Prevádzkové náklady v zmysle aktuálne platnej nájomnej zmluvy (elektrická energia, vodné, stočné, vykurovanie, klimatizácia, odvoz a likvidáciu odpadu, čistenie spoločných priestorov, strážnu službu na ochranu, objektu, kominárske služby, deratizáciu, zabezpečenie PO a BOZP.
637014 - stravovanie
660,00 €
1 320,00 €
3 300,00 €
1 320,00 €
1 320,00 €
2 640,00 €
1 320,00 €
11 220,00 €
11 220,00 €
11 220,00 €
Náklady na stravovanie zamestnancov vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.
637016 - prídel do sociálneho fondu
220,00 €
440,00 €
1 100,00 €
440,00 €
440,00 €
880,00 €
440,00 €
3 740,00 €
3 740,00 €
3 740,00 €
Zákonný prídel do sociálneho fondu vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.
Ostatné náklady bez vplyvu na počet navyšovaných funkčných miest
631 - cestovné náhrady
30 000,00 €
30 000,00 €
30 000,00 €
637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, koferencie, sympóziá (náklady na organizovanie podujatí)
30 000,00 €
30 000,00 €
30 000,00 €
637004 - všeobecné služby (audiovizuálne služby)
40 000,00 €
40 000,00 €
40 000,00 €
637004 - všeobecné služby
12 000,00 €
12 000,00 €
12 000,00 €
Náklady za poskytovanie regulačných informačných služieb v rámci medzinárodného práva.
637004 - všeobecné služby
15 000,00 €
15 000,00 €
15 000,00 €
Náklady na monitoring sociálnych médií.
710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska)
15 000,00 €
- €
- €
Jednorazový vstupný náklad.
710 - obstaranie kapitálových aktív (veľkokapacitné multifunkčné kopírovacie zariadenie)
9 000,00 €
- €
- €
Jednorazový vstupný náklad.
710 - obstaranie kapitálových aktív (nákup audiovizálnej techniky)
30 000,00 €
- €
- €
Jednorazový vstupný náklad.
Navýšenie rozpočtu spolu:
872 440,00 €
762 330,00 €
762 330,00 €
*Poznámka: Navýšenie rozpočtu na rok 2025 je zhodné s navýšením na rok 2024, z priestorových dôvodov nie je v tabuľke uvedené.
2. Navýšenie rozpočtu MK SR:
Slovenský filmový ústav (príspevková org. MK SR)
Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2022
Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2023
Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2024
Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2025
Poznámky
Navýšenie počtu funkčných miest
1
Priemerný ročný plat na funkčné miesto
16 200,00 €
Priemerný mesačný plat na funkčné miesto
1 350,00 €/mes.
610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
16 200,00 €
16 200,00 €
16 200,00 €
16 200,00 €
Rozpočet na mzdy sa odvíja od priemernej mzdy MK SR v roku 2020.
620 - poistné a príspevok do poisťovní
5 662,00 €
5 662,00 €
5 662,00 €
5 662,00 €
Poistné a príspevok do poisťovní je vypočítaný zákonnou percentuálnou sadzbou 0,3495 z rozpočtu na mzdy.
637014 - stravovanie
660,00 €
660,00 €
660,00 €
660,00 €
Náklady na stravovanie zamestnancov vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.
637016 - prídel do sociálneho fondu
220,00 €
220,00 €
220,00 €
220,00 €
Zákonný prídel do sociálneho fondu vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.
Systém označovania obsahu
518 - ostatné služby (licencia na systém označovania obsahu)
50 000,00 €
50 000,00 €
50 000,00 €
50 000,00 €
Licencia na využívanie systému označovania obsahu.
710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska)
15 000,00 €
- €
- €
- €
Jednorazový vstupný náklad.
Navýšenie rozpočtu spolu:
87 742,00 €
72 742,00 €
72 742,00 €
72 742,00 €
Tabuľka č. 3
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4 a
Rada pre vysielanie a retransmisiu
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
2025
Bežné výdavky (600)
818 440,00 €
762 330,00 €
762 330,00 €
762 330,00 €
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
381 600,00 €
381 600,00 €
381 600,00 €
381 600,00 €
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
133 380,00 €
133 380,00 €
133 380,00 €
133 380,00 €
Tovary a služby (630)2
303 460,00 €
247 350,00 €
247 350,00 €
247 350,00 €
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
54 000,00 €
0 €
0 €
0 €
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
54 000,00 €
0 €
0 €
0 €
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
872 440,00 €
762 330,00 €
762 330,00 €
762 330,00 €
Tabuľka č. 4 b
MK SR
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
2025
Bežné výdavky (600)
72 742,00 €
72 742,00 €
72 742,00 €
72 742,00 €
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
16 200,00 €
16 200,00 €
16 200,00 €
16 200,00 €
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
5 662,00 €
5 662,00 €
5 662,00 €
5 662,00 €
Služby (637)2
880,00 €
880,00 €
880,00 €
880,00 €
Ostatné služby (518)
50 000,00 €
50 000,00 €
50 000,00 €
50 000,00 €
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
15 000,00 €
0 €
0 €
0 €
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
15 000,00 €
0 €
0 €
0 €
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
87 742,00 €
72 742,00 €
72 742,00 €
72 742,00 €
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5 a
Rada pre vysielanie a retransmisiu
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
2025
Počet zamestnancov celkom
17
17
17
17
z toho vplyv na ŠR
17
17
17
17
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
1871,00 €
1871,00 €
1871,00 €
1871,00 €
z toho vplyv na ŠR
1871,00 €
1871,00 €
1871,00 €
1871,00 €
Osobné výdavky celkom (v eurách)
514 980,00 €
514 980,00 €
514 980,00 €
514 980,00 €
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
381 600,00 €
381 600,00 €
381 600,00 €
381 600,00 €
z toho vplyv na ŠR
381 600,00 €
381 600,00 €
381 600,00 €
381 600,00 €
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
133 380,00 €
133 380,00 €
133 380,00 €
133 380,00 €
z toho vplyv na ŠR
133 380,00 €
133 380,00 €
133 380,00 €
133 380,00 €
Tabuľka č. 5 b
SFÚ
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2022
2023
2024
2025
Počet zamestnancov celkom
1
1
1
1
z toho vplyv na ŠR
1
1
1
1
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
1 350,00 €
1 350,00 €
1 350,00 €
1 350,00 €
z toho vplyv na ŠR
1 350,00 €
1 350,00 €
1 350,00 €
1 350,00 €
Osobné výdavky celkom (v eurách)
21 862,00 €
21 862,00 €
21 862,00 €
21 862,00 €
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
16 200,00 €
16 200,00 €
16 200,00 €
16 200,00 €
z toho vplyv na ŠR
16 200,00 €
16 200,00 €
16 200,00 €
16 200,00 €
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
5 662,00 €
5 662,00 €
5 662,00 €
5 662,00 €
z toho vplyv na ŠR
5 662,00 €
5 662,00 €
5 662,00 €
5 662,00 €
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Zákon o mediálnych službách
Predkladateľ: Ministerstvo kultúry SR
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na webovom sídle MH SR, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0,00
0,00
B. Iné poplatky
667 506,63
3 315,00
C. Nepriame finančné náklady
0,00
0,00
D. Administratívne náklady
331,89
0,00
Spolu = A+B+C+D
667 838,52
3 315,00
Z toho
E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.
667 838,52
3 315,00
F. Úplná harmonizácia práva EÚ (okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
662 535,35
0,00
VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:
IN
OUT
G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F
5 303,17
3 315,00
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)
Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia (§, ods.)
Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet subjektov spolu
Počet subjektov MSP
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvu In (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)
1
Zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do pôsobnosti zákona o mediálnych službách
0
§6
EÚ úplná harmonizácia
01.04.22
Platformy na zdieľanie videí
1
1
4,79
4,79
In (zvyšuje náklady)
2
Povinnosť zápisu do partnerov verejného sektora
0
§22 ods. 2 písm. a), §24 ods. 1 písm. e), §137 ods. 1 písm. b) 3., §154 ods. 2 písm. c)
SK
01.04.22
Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, prevádzkovatelia retransmisie
25
25
203,99
5 099,73
In (zvyšuje náklady)
3
Zjednodušenie licenčných a registračných konaní
0
§136 až 145, §154 až 160, §163 až 173
SK
01.04.22
Uchádzači o registráciu licencie na vysielanie
10
10
331,50
3 315,00
Out (znižuje náklady)
4
Zvýšenie kvót v oblasti zabezpečenia multirmodálneho prístupu vo vysielaní
0
§50 ods. 1 a ods. 3, § 53 ods. 1
EÚ úplná harmonizácia
01.04.22
Verejnoprávny vysielateľ, súkromní vysielatelia
3
3
169 724,43
509 173,30
In (zvyšuje náklady)
5
Povinnosť na požiadanie určiť a označiť typ potenciálne škodlivého obsahu
0
§57 ods. 3
EÚ úplná harmonizácia
01.04.22
Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
5
5
30 666,67
153 333,33
In (zvyšuje náklady)
6
Zavedenie rovnakých povinností pre internetové rádiá ako pre bežné rádiá
0
§14
SK
01.04.22
Internetové rádiá
35
35
2,39
83,77
In (zvyšuje náklady)
7
Rozšírenie evidenčnej povinnosti okrem tlačených médií aj na webové portály
0
§112
SK
01.04.22
Webové portály
50
50
2,39
119,67
In (zvyšuje náklady)
8
Povinnosť zverejniť informáciu, že vysielateľ dobrovoľne podlieha niektorému z existujúcich samoregulačných mechanizmov
0
§20 ods. 1
EÚ úplná harmonizácia
01.04.22
Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
10
10
2,39
23,93
In (zvyšuje náklady)
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
1. Zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do pôsobnosti zákona o mediálnych službách predstavuje nové povinnosti a potenciálne zvýšené výdavky. V súčasnosti v SR nepôsobia domáce platformy na zdieľanie videí, preto je vplyv vyčíslený na 1 modelový príklad. Vo výpočte sú zahrnuté administratívne povinnosti – povinnosť uvádzať informácie (§ 48) a povinnosť predložiť regulátorovi na požiadanie údaje potrebné na posúdenie vhodnosti opatrení prijatých podľa § 49. Povinnosti ohľadom ochrany verejnosti, mediálnej komerčnej komunikácie a riešenia sporov nie je možné kvantifikovať, keďže o nich neexistujú súčasné ani minulé dáta.
2. Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora: cena pre 1 podnikateľa je odhadnutá ako súčasná trhová cena za zápis do registra 200 eur pre malého podnikateľa jednorazovo a administratívne náklady. Pre väčšie subjekty je cena vyššia, tie už sú však spravidla v registri evidované. Počet doteraz nezapísaných subjektov je indikatívne odhadnutý ako 100 z celkového počtu 187, čo by pri rozpočítaní na 4 roky predstavovalo 25 novo registrovaných subjektov ročne.
3. Zjednodušenie licenčných a registračných konaní. Registrácia licencie už nebude závisieť od rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), pri splnení podmienok bude registrácia nárokovateľná. Vplyv sa týka potenciálnych budúcich uchádzačov o registráciu. Ich počet nie je možné predikovať, preto je modelovaný na počte 10 a vyčíslený ako úspora nákladov na správny poplatok vo výške 331,5 eur (poplatky sa pohybujú od 33 do 663,5 eur).
4. Dodatočné náklady na multimodálne vysielanie sú vyčíslené podľa odhadu najväčších vysielateľov nasledovne:
- RTVS - 76 560 eur mesačne za titulkovanie a tlmočenie do posunkovej reči a 17 400 eur mesačne na hlasový komentár; spolu 1 127 520 eur ročne;
- TV Markíza a TV JOJ - náklad 1 mil. (každá TV) za 5 rokov s postupným nábehom (za predpokladu, že odhadovaná suma sa netýka len nových diel, ale aj tzv. repríz a teda využitia knižnice na diela ku ktorým tieto titulky už sú zabezpečené), teda spolu v priemere 200 000 ročne za TV Markíza a 200 000 ročne za TV JOJ. V odhade nie je zahrnutý vplyv kvóty na AVMS služby.
5. Dodatočné náklady na splnenie povinnosti na požiadanie určiť a označiť typ potenciálne škodlivého obsahu sú modelovo vyčíslené podľa odhadu najväčších vysielateľov nasledovne:
- RTVS - náklad 400 000 ročne (objem mzdových nákladov na plnenie úloh spojených s realizáciou JSO, najmä samotné posudzovanie vekovej vhodnosti jednotlivých programov).
- TV Markíza a TV JOJ - náklad 30 000 eur ročne (každá TV).
Povinnosť sa týka všetkých vysielateľov a poskytovateľov AVMS, vplyv na menších poskytovateľov sa však predpokladá rádovo nižší oproti najväčším vysielateľom.
6. Zavedenie rovnakých povinností pre internetové rádiá ako pre bežné rádiá môže znamenať zvýšenie nákladov pre internetové rádiá. Odhad je vyčíslený ako jednorazová administratívna povinnosť – autorizácia u regulátora. Podnikatelia budú mať aj ďalšie povinnosti ako dodržiavanie ochrany dôstojnosti a obmedzenia pre časový rozsah reklamy, na druhej strane budú môcť využívať rámec pre rozhlasové vysielanie s potenciálnym znížením nákladov. Tieto ďalšie vplyvy nie je možné z dostupných dát vyčísliť.
7. Počet mediálnych webových portálov je odhadnutý na 50 subjektov. Zahlásenie do evidencie je jednorazový administratívny úkon, predpokladajú sa minimálne náklady.
8. Povinnosť je modelovo vyčíslená na počte 10 subjektov.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Z dlhodobých odborných diskusií so zástupcami mediálneho a audiovizuálneho sektora a s členmi rezortnej pracovnej skupiny pre rekodifikáciu právnej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb vzišla potreba rozsiahlejšej rekodifikácie mediálneho práva, v rámci ktorej budú zohľadnené poznatky z aplikačnej praxe pri výkone ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a zákona o digitálnom vysielaní v oblasti právnej regulácie poskytovania nelineárnych a lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb vrátane vysielania.
Prostredníctvom uvedenej dočasnej pracovnej skupiny, ktorá bola na rezorte kultúry zriadená už v roku 2017, mali relevantné subjekty v priebehu rokov 2017 až 2019 možnosť oboznámiť sa a konzultovať problematiku novej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb. Členmi pracovnej skupiny boli najmä rozhlasoví a televízni vysielatelia, vrátane verejnoprávneho vysielateľa, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie, Asociácia regionálnych televízií, Slovenská aliancia pre internetovú ekonomiku, SOZA, LITA a ďalší. Po ukončení spoločných rokovaní na úrovni dočasnej pracovnej skupiny ministerstvo pristúpilo k individuálnym rokovaniam na úrovni vybraných subjektov, ktorých sa vybraná téma najviac týkala. Prostredníctvom takéhoto adresnejšieho spôsobu rokovania sa v priebehu roka 2021 uskutočnilo niekoľko online zasadnutí so zástupcami Rady pre vysielanie a retransmisiu, so zástupcami Asociácie rádií Slovenska a Asociácie regionálnych rádií Slovenska, so zástupcami televíznych vysielateľov a so zástupcami SOZA.
Predbežná informácia k návrhu zákona o mediálnych službách (PI/2020/266) bola zverejnená prostredníctvom portálu Slov-Lex dňa 10. decembra 2020. K uvedenej predbežnej informácii sa v stanovenej lehote vyjadrilo len Slovenské združenie pre značkové produkty.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
☐ zvyšuje  nemení ☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
☐ zvyšuje  nemení ☐ znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
1. Zvýšenie kvót v oblasti podpory európskych diel z 20 % na 30 % pri poskytovaní audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (§ 65 ods. 1) nepredpokladá zásadný finančný dopad, keďže sa počíta podiel za všetky AVMS služby (vrátane archívu).
2. Zrušenie zákazu horizontálneho majetkového prepojenia (pri zachovaní transparentnosti majetkových vzťahov) podľa § 95 a 96 predstavuje uvoľnenie podnikateľského prostredia. Podnikatelia môžu voľne nakladať s oprávneniami na vysielanie. Navrhovaná úprava umožňuje, aby podnikateľ pri dodržaní transparentnosti vstupoval do iných spoločností a tým zvyšoval svoje príjmy z podnikania (platná úprava to zakazuje). Vplyv nie je možné na základe dostupných dát vyčísliť.
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Bez vplyvu.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 2
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
i)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 2
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 2
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
e)
priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
i)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 2
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2
Ovplyvnená skupina č. 1
Ovplyvnená skupina č. 3
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám,
k iným právam (napr. politickým).
Predkladaný materiál zlepšuje informovanosť verejnosti vzhľadom na nový register médií, ktorý bude obsahovať informácie o poskytovateľoch mediálnych služieb ako napr. vlastnícke štruktúry médií vrátane konečných užívateľov výhod. Zlepšenie prístupu k informáciám pre znevýhodnené skupiny je opísaný v bode b).
Lepšia ochrana ľudskej dôstojnosti sa zabezpečí tým, že pre poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí sa zavádzajú rovnaké povinnosti pre ochranu verejnosti ako pre ostatných vysielateľov.
Ďalšie ustanovenia o práve na ochranu, prístupe verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby, mediálnej komerčnej komunikácie a podnetu na preverenie porušenia zákona nepredpokladajú oproti platnej úprave iné vplyvy na verejnosť.
b)
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Zvýšenie kvót pre multimodálny prístup má pozitívny vplyv na prístup k informáciám a zábave pre nepočujúcich a nevidiacich. Verejnoprávny vysielateľ bude mať povinnosť zabezpečiť titulkovanie programov / tlmočenie do posunkovej reči pre všetky programy (predtým X: 50 % programov s titulkami a 3 % s tlmočením do posunkovej reči) a najmenej 50 % programov hlasovým komentárom (predtým 20 %). Počíta sa s postupným nábehom s dosiahnutím cieľových hodnôt v roku 2030. Pre ostatných vysielateľov bude povinnosť nastavená na 25 % programov s titulkami / tlmočením do posunkového jazyka (predtým 10 %) a 10 % programov s hlasovým komentárom (predtým 3 %). Počíta sa s postupným nábehom s dosiahnutím cieľových hodnôt v roku 2027. O veľkosti dotknutých znevýhodnených skupín nie sú dostupné spoľahlivé dáta.
Lepšia ochrana ochrana maloletých sa zabezpečí tým, že pre poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí sa zavádzajú rovnaké povinnosti pre ochranu verejnosti ako pre ostatných vysielateľov.
Materiál súčasne zavádza jednotný systém označovania obsahu programov, čo má pozitívny vplyv na ochranu maloletých pred nevhodným obsahom.
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
Bez vplyvu.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
f)
Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
Metodický postup pre analýzu sociálnych vplyvov
Všeobecne
Hlavným dôvodom identifikovania sociálnych vplyvov a vypracovania analýzy sociálnych vplyvov je zlepšenie rozhodovacieho procesu pomocou včasného identifikovania potenciálnych sociálnych vplyvov predkladaných materiálov ešte pred ich schválením a zavedením do praxe. Zlepšenie rozhodovacieho procesu môže prispieť k tomu, že predkladané materiály nepovedú k zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva, osobitne u tých skupín obyvateľstva, ktoré sú ohrozené chudobou a sociálnou exklúziou, k zvýšeniu nezamestnanosti či sociálnych nerovností. Vypracúvanie a posudzovanie sociálnych vplyvov pomáha plniť ciele Európskej stratégie udržateľného rozvoja, Stratégie Európa 2020, Národného programu reforiem SR, ktoré súvisia s bojom proti chudobe, so zvyšovaním sociálnej inklúzie a kohézie, antidiskrimináciou, posilňovaním rovnosti príležitostí žien a mužov a so zvyšovaním zamestnanosti.
Pri vypracúvaní analýzy sociálnych vplyvov môže predkladateľ vychádzať najmä z nasledovných zdrojov údajov:
Štatistika rodinných účtov je výberové štatistické zisťovanie, ktoré pravidelne realizuje Štatistický úrad SR. Patrí medzi sociálne štatistiky a jej predmetom sú príjmy a výdavky súkromných domácností. Štatistický úrad SR každý rok v júli vydáva publikáciu Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností SR. Primárne dáta poskytuje Štatistický úrad SR na požiadanie.
Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je výberové štatistické zisťovanie, ktoré od roku 2005 každoročne realizuje Štatistický úrad SR, je zamerané na získanie informácií o rozdelení príjmov, o úrovni a štruktúre chudoby a o sociálnom vylúčení. Publikáciu Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR vydáva Štatistický úrad SR každoročne na konci roka nasledujúceho po uskutočnení zisťovania. Primárne dáta poskytuje Štatistický úrad SR na požiadanie. Raz ročne Štatistický úrad SR vydáva aj publikáciu EU SILC – Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia.
Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov je štátne štatistické zisťovanie, ktoré uskutočňuje Štatistický úrad SR každých 10 rokov a zisťujú sa ním údaje o obyvateľoch, ich demografické, sociálne a ekonomické charakteristiky, o úrovni bývania obyvateľov a o štruktúre domového a bytového fondu. Základné údaje z roku 2001 sú uverejnené na internetovej stránke Štatistického úradu SR. Podrobnejšie údaje sú prístupné buď v podobe publikácií alebo v elektronickej podobe na Štatistickom úrade SR.
Indexy spotrebiteľských cien v Slovenskej republike je publikácia Štatistického úradu SR, dostupná v mesačných intervaloch, ktorá obsahuje informácie o indexoch spotrebiteľských cien rôznych tovarov a služieb aj podľa sociálnych skupín, ako sú napr. dôchodcovia, zamestnanci podľa počtu detí, nízkopríjmové domácnosti. Okrem toho časové rady údajov o spotrebiteľských cenách sú dostupné aj elektronicky na internetovej stránke Štatistického úradu SR.
Zdroje údajov o vývoji zamestnanosti /nezamestnanosti, ktoré zverejňuje tak Štatistický úrad SR (z výberového zisťovania pracovných a zo zisťovania v podnikoch štvrťročne), ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (údaje o tzv. evidovanej nezamestnanosti, publikované mesačne v zúženej podobe, štvrťročne v širšom rozsahu). Základné údaje za zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl zverejňuje Štatistický úrad SR elektronicky, a s mesačným oneskorením aj v rôznych prierezoch (pohlavie, vek, vzdelanie, odvetvie, postavenie v zamestnaní, klasifikácia zamestnania) v publikácii. Údaje za zamestnanosť zo zisťovania v podnikoch (v elektronickej i tlačenej podobe) slúžia najmä na charakteristiku odvetvovej a územnej štruktúry zamestnanosti. Raz ročne uskutočňuje Štatistický úrad SR zisťovanie o úplných nákladoch práce a tiež vydáva publikáciu Zamestnanci a mzdové prostriedky v hospodárstve SR.
Administratívne zdroje údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mesačne spracováva a zverejňuje na svojej internetovej stránke Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, obsahujú informácie napr. o počte poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, dávok štátnej sociálnej podpory, výdavky na sociálne dávky, atď.
Administratívne zdroje údajov Sociálnej poisťovne obsahujú informácie napr. o počte poberateľov predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku či invalidného dôchodku, dávky v nezamestnanosti, dávok nemocenského poistenia a iných dávok, ktoré sú súčasťou systému sociálneho poistenia, výdavky Sociálnej poisťovne, atď.
Informácie o prístupe k zdrojom, právam, tovarom a službám u rôznych zraniteľných skupín, k problematike rovnosti príležitostí a antidiskriminácie, rovnosti žien a mužov možno hľadať aj vo vyššie menovaných štatistikách alebo ich možno získať z existujúcich výskumov, štúdií alebo konzultácií s relevantnými skupinami, organizáciami (vedecko-výskumnými, analytickými, verejnoprávnymi, mimovládnymi) alebo jednotlivcami.
Identifikácia sociálnych vplyvov v doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov predkladateľ identifikuje, či predkladaný materiál má niektorý zo sociálnych vplyvov uvedených v bodoch 4.1 – 4.4 v tabuľke –analýzy sociálnych vplyvov; ak áno, označí príslušný charakter sociálnych vplyvov (pozitívny a/alebo negatívny). Ak predkladaný materiál nemá žiadny z uvedených sociálnych vplyvov alebo je vplyv marginálny (zanedbateľný), predkladateľ označí krížikom žiadny sociálny vplyv. V časti poznámky môže predkladateľ vysvetliť, prečo materiál nemá sociálny vplyv alebo má iba marginálny sociálny vplyv, zhrnúť sociálne vplyvy, uviesť prevládajúci charakter vplyvov (pozitívny/negatívny). Ak má predkladaný materiál negatívne vplyvy na hospodárenie domácností, zamestnanosť alebo prehlbuje existujúce nerovnosti či zhoršuje prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám istých skupín obyvateľstva a napriek tomu sa predkladá na rokovanie vlády, predkladateľ môže navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli tento potenciálny stav kompenzovať.
Analýza sociálnych vplyvov
Ak je v doložke vybraných vplyvov označený pozitívny a/alebo negatívny sociálny vplyv materiálu, predkladateľ vypracuje podrobnejšie posúdenie v jednotlivých oblastiach sociálnych vplyvov podľa bodov 4.1 – 4.4 v tabuľke analýzy sociálnych vplyvov. Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (body 4.1-4.4) nebol identifikovaný vplyv, predkladateľ v príslušnom riadku analýzy uvedie poznámku „Bez vplyvu.“. Nasledovný postup uvádza kroky pre vypracovanie analýzy sociálnych vplyvov.
Zhodnotenie vplyvov na hospodárenie domácností
Pri identifikovaní vplyvov na hospodárenie domácností je potrebné brať do úvahy najmä:
vyššie alebo nižšie pracovné príjmy (zmena sadzby dane z príjmov, zvýšenie platov alebo miezd, zmena vo vyhodnotení odpočítateľných položiek zo základu dane a pod.),
vyššie alebo nižšie sociálne príjmy (zmeny v definovaní cieľových skupín, zmeny vo výškach sociálnych dávok),
vyššie alebo nižšie výdavky na zabezpečenie hospodárenia domácností (zmeny v sadzbách spotrebných daní, DPH, zavedenie spoplatnenia štúdia, deregulácia, inflácia, a pod.), požiadavka na výdavky domácností kapitálového typu (napr. nákup bezpečnostných doplnkov do automobilových vozidiel ako sú sedačky pre maloleté deti, stavebné úpravy alebo nákup meračov spotreby energií atď.),
zlepšenie alebo zhoršenie prístupu k nákupným možnostiam tovarov a služieb pre domácnosti.
Tieto zmeny môžu byť celkovo pozitívne a viesť k zvýšeniu príjmov alebo zníženiu výdavkov alebo môžu byť pre hospodárenie domácností negatívne, kedy vedú k zvýšeniu výdavkov alebo zníženiu príjmov. Môžu nastať aj rôzne kombinácie a predkladaný materiál môže byť neutrálny z hľadiska vplyvov na príjmy a výdavky obyvateľstva.
Je možné, že predkladaný materiál ovplyvní určité špecifické skupiny obyvateľov a domácnosti viac než ostatné, či už pozitívne alebo negatívne. Pre dosiahnutie komplexného obrazu o potenciálnych efektoch predkladaného materiálu na hospodárenie domácností treba zvažovať potenciálne vplyvy na konkrétne skupiny obyvateľstva, ktoré ním môžu byť dotknuté. Zároveň sa treba zamerať na posúdenie vplyvu na domácnosti, ktoré čelia zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25 % domácností s najnižším príjmom),
domácnosti s nezamestnanými členmi,
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
domácnosti starších ľudí (nad 65 rokov alebo dôchodcov),
domácnosti s členmi so zdravotným postihnutím,
domácnosti žijúce v marginalizovaných rómskych komunitách,
domácnosti príslušníkov tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako sú ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia.
Možno tiež uvažovať nad tým, že predpokladaná zmena môže nastať v rôznom časovom období (napr. ihneď, do 3 rokov, po 3 rokoch) a že daná zmena sa môže uskutočniť s rôznou pravdepodobnosťou (s nízkou až veľkou pravdepodobnosťou).
V prípade identifikovania vplyvov na hospodárenie domácností predkladateľ kvantifikuje vplyv na príjmy či výdavky domácností u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
V minimálnom variante kvantifikácie vplyvu, ktorý je možné použiť pri menej významných vplyvoch na hospodárenie domácností, predkladateľ uvedie:
zmenu (rast alebo pokles) príjmov / výdavkov za každú ovplyvnenú skupinu v eurách a/alebo v % v predpokladanom časovom období,
odhad veľkosti jednotlivých ovplyvnených skupín (absolútny počet obyvateľov, prípadne podiel na celkovom počte obyvateľov).
Pri významných vplyvoch na hospodárenie domácností predkladateľ:
kvantifikuje priemernú jednotkovú zmenu predpokladanú implementáciou predkladaného materiálu na jednotlivca/domácnosť (napríklad rast pracovného príjmu znížením dane z príjmu, prípadne rast výdavkov na určitý druh tovaru v prípade zvýšenia jeho ceny),
na základe súčasného stavu výšky príjmov alebo výdavkov jednotlivých ovplyvnených skupín (získaných z uvedených štatistických zisťovaní), vypočíta predpokladanú priemernú zmenu (rast/pokles), ktorú môže spôsobiť schválenie predkladaného materiálu, za každú ovplyvnenú skupinu obyvateľstva /domácností zvlášť. Pritom zohľadní zloženie domácností, lebo napr. predkladaný materiál, ktorým sa navrhuje rast či pokles DPH na potraviny, bude vplývať inak na jednočlennú domácnosť a inak na domácnosť s väčším počtom detí, resp. jej členov,
pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov, vypočíta podiel výdavkov na príjme jednotlivca/domácnosti,
pokiaľ ide o významné zvýšenie alebo zníženie príjmov domácností, ktoré sa dotkne aj ľudí v riziku chudoby, kvantifikuje vplyv na rozsah chudoby resp. na mieru rizika chudoby,
kvantifikuje celkový počet obyvateľstva/domácností, rodín ovplyvnených predkladaným materiálom podľa jednotlivých skupín a charakteru vplyvu.
Zhodnotenie vplyvov na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyvov na sociálnu inklúziu:
Pod prístupom k zdrojom, právam, tovarom a službám sa rozumie najmä prístup k:
sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
kvalitnej práci (dôstojným pracovným podmienkam, zamestnaneckým benefitom a výhodám), ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
doprave,
ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
informáciám,
k iným právam (napr. politickým).
Predkladateľ analyzuje vplyv v tejto oblasti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod.
Predkladateľ identifikuje skupiny obyvateľstva, ktorým sa predkladaným materiálom môže zlepšiť/zhoršiť prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám a presnejšie špecifikuje konkrétnu, vyššie uvedenú oblasť/dimenziu dostupnosti. Ak sú k dispozícii potrebné údaje, predkladateľ vyčísli zastúpenie potenciálne ovplyvnenej skupiny, t.j. koľkých sa pravdepodobne návrh obsiahnutý v prekladanom materiáli dotkne.
Predkladateľ identifikuje, či návrh má vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorým sa predkladaným materiálom môže zlepšiť/zhoršiť prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám a presnejšie špecifikuje vplyv, jeho charakter (pozitívny/negatívny) s uvedením konkrétnej oblasti/dimenzie dostupnosti. Predkladateľ zároveň určí, či je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty.
Zraniteľnými skupinami a skupinami v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, na ktoré treba zvlášť zamerať pozornosť, sú:
domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
deti (0 – 17),
mladí ľudia (18 – 25 rokov),
starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
ľudia so zdravotným postihnutím,
marginalizované rómske komunity
domácnosti s 3 a viac deťmi,
jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia.
Predkladateľ skúma vplyv na špecifické skupiny obyvateľstva z pohľadu chudoby a sociálneho vylúčenia. Problémy skupín, ktoré čelia zvýšenému riziku chudoby alebo sociálnemu vylúčeniu sa prejavujú nezamestnanosťou, limitovaným prístupom k vyššiemu vzdelávaniu, zhoršeným prístupom k zdravotníckym službám, bezdomovectvom a ich dôsledkom je ďalšie vylúčenie zo spoločnosti. Zraniteľné skupiny ako napr. deti sú vo vyššom riziku stať sa páchateľom alebo obeťou trestných činov, násilia a zneužívania drog. Vylúčenie nemusí byť produktom iba materiálnej deprivácie, ale môže prameniť aj v sociálnom vylúčení, t.j. keď sa jednotlivci nemôžu zúčastňovať na sociálnom, ekonomickom, politickom a kultúrnom živote spoločnosti.
Pri analýze je vhodné vziať do úvahy špecifické problémy špecifických skupín, ktoré vytvára súčasná s predkladaným materiálom súvisiaca legislatíva a možné potreby, skúsenosti alebo priority skupín, u ktorých sa predpokladá vplyv vo vzťahu k predkladanému materiálu. Ak sú k dispozícii potrebné údaje, predkladateľ vyčísli zastúpenie potenciálne ovplyvnenej skupiny, t.j. koľkých sa pravdepodobne návrh obsiahnutý v prekladanom materiáli dotkne.
Zhodnotenie vplyvov na rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov
Posúdenie možného vplyvu na rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov znamená posúdiť či predkladaný návrh rešpektuje povinnosť rovnakého zaobchádzania na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženského vyznania, viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie či iného statusu. Predkladateľ preto musí pri posudzovaní dodržiavania povinnosti rovnakého zaobchádzania tieto faktory vziať do úvahy pri posudzovaní výsledného vplyvu návrhu. Tento vplyv môže byť:
pozitívny, pomáha nerovnosť znížiť (resp. podporuje rovnosť),
žiadny, zachováva nezmenený stav (nemá vplyv),
negatívny, prehlbuje nerovnosť (resp. bude viesť k zväčšovaniu nerovností).
V rámci identifikovania vplyvu na rovnosť príležitostí sa zvažuje, či návrh umožňuje priamo nerovnaké zaobchádzanie so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie či iného statusu alebo môže viesť k nepriamej diskriminácii. Ak áno, predkladateľ uvedie, skupiny, ktoré môžu byť takto ovplyvnené a stručne popíše v čom môže diskriminácia spočívať.
Analýza vplyvu na rovnosť príležitostí je potrebná, aby sa predkladateľ vyhol aj možným nezamýšľaným negatívnym dosahom (znevýhodneniam) na ktorúkoľvek zo skupín chránenú v rámci legislatívy vzťahujúcej sa k rovnosti príležitostí a neodôvodnenej diskriminácii. Analýza má potvrdiť, že je zabezpečená formálna rovnosť (de jure) ako aj materiálna rovnosť (de facto), čo vyžaduje zaobchádzanie s ohľadom na špecifické situácie, potreby a problémy špecifických skupín, a vedie k vyrovnávaniu štartovacích pozícií. Pokiaľ sú identifikované negatívne vplyvy, je potrebné navrhnúť opatrenia, ktoré by zmiernili negatívny vplyv alebo prijať alternatívu, ktorá nemá negatívny vplyv. Pozitívna diskriminácia, resp. pozitívne opatrenia vo vzťahu k vyššie spomenutým skupinám, je chápaná ako opatrenia potrebné pre jedincov vyžadujúcich zvýšenú ochranu alebo podporu, ktoré nespôsobujú žiadnu ujmu v právnom postavení jednotlivcov, a ktoré by mali viesť k zníženiu neodôvodnenej diskriminácie a naplneniu rovnosti.
Medzi oblasti hodnotenia vplyvu na rovnosť príležitostí:
zamestnanosť,
prístup k zamestnaniu, samozamestnaniu a vykonávaniu povolania,
prístup k odbornému vzdelávaniu, školeniam,
pracovné podmienky, prepúšťanie a odmeňovanie,
členstvo v odborových organizáciách zamestnancov a organizáciách zamestnávateľov,
sociálna ochrana,
vzdelávanie,
prístup k tovarom a službám.
Pri skúmaní vplyvov na rovnosť žien a mužov sa identifikuje, či návrh podporuje vzájomnú rovnosť žien a mužov a rovnosť príležitostí alebo môže viesť k zväčšovaniu nerovností.
Analýza rozdielneho vplyvu na ženy a mužov by mala zhodnotiť potenciálne odlišný dosah návrhov na ženy a mužov. Politické opatrenia, ktoré sa javia ako neutrálne, môžu pôsobiť odlišne na mužov a ženy v dôsledku odlišností v živote žien a mužov a v konečnom dôsledku môžu posilňovať existujúce nerovnosti. Pri identifikovaní rozdielnych vplyvov na ženy a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi , ktoré sú relevantné vo vzťahu k danej politike, najmä pokiaľ ide o
participáciu (zloženie cieľovej skupiny podľa pohlavia, zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích procesoch a pod.),
distribúciu zdrojov (ako napr. času, priestoru, informácií, peňazí resp. finančných prostriedkov, politickej a ekonomickej moci, vzdelávania a odbornej prípravy, práce a profesionálnej kariéry, nových technológií, služieb, bývania, prostriedkov dopravy, voľného času t.j. vo všeobecnosti výhod resp. úžitkov a povinností v súkromnom a verejnom živote),
normy, hodnoty, postoje a správanie sa, ktoré ovplyvňujú tradičné roly žien a mužov,
práva, ktoré sa vzťahujú k priamej alebo nepriamej diskriminácii na základe pohlavia, ľudské práva.
Analýza rozdielov vo vplyve na ženy a mužov znamená porovnanie a zhodnotenie údajov v uvedených oblastiach rozdelených podľa pohlavia, súčasnú situáciu a trendy s očakávaným vývojom, ktorý vyplýva zo zavedenia novej politiky.
Posudzovanie rozdielneho vplyvu na ženy a mužov (tzv. gender mainstreaming) je záväzkom na úrovni EÚ a znamená, že perspektíva rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí by mala byť integrovaná do všetkých politík na každej úrovni ich vývoja – tvorba, implementácia, monitoring a evaluácia. Rovnosť žien a mužov by mala byť podporená v každej politickej oblasti, najmä v oblastiach:
podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti,
podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
Posúdenie možného vplyvu predkladaného materiálu z pohľadu gender mainstreamingu (viď vyššie), znamená preskúmanie, či ženy a muži majú právo slobodne rozvíjať svoje osobné schopnosti a vykonávať slobodný výber možností bez akýchkoľvek neodôvodnených obmedzení alebo bariér pre účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti na základe pohlavia. Znamená tiež, že sa podporuje možnosť žien a mužov sa slobodne rozhodnúť, ako sa rozhodnú narábať so svojím životom, že sa budú rešpektovať ich životné voľby či ich rozdielne potreby.
Podobne ako pri analýze vplyvov na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám aj v tomto prípade treba vziať do úvahy špecifické problémy konkrétnych skupín a možné potreby, skúsenosti alebo priority potenciálne ovplyvnených skupín vo vzťahu k predkladanému materiálu.
Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť a trh práce
V prípade zhodnotenia vplyvov na zamestnanosť, ide o zodpovedanie na nasledovné otázky:
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest?
Vedie návrh priamo k zániku pracovných miest?
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci?
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce?
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov?
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov?
Predkladateľ pri zhodnotení vplyvov na zamestnanosť vezme do úvahy a špecifikuje nasledovné skutočnosti uvedené pri jednotlivých otázkach:
Otázka č. 1 Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest?
Návrh môže mať vplyvy na zamestnanosť priamo v dotknutom sektore ale i nepriamo v iných sektoroch.
Vplyv návrhu môže byť vyjadrený ako absolútny počet pracovných miest, ktoré návrh podporí (odhad, interval) s rozlíšením krátkodobého a dlhodobého efektu v konkrétnych sektoroch hospodárstva (sekciách/odvetviach ekonomických činností). Pre identifikovanie vplyvu v konkrétnych sekciách či odvetviach ekonomických činností je možné použiť Štatistickú klasifikáciu ekonomických činností (Rev. 2 2008).
Odhad vplyvu návrhu môže byť vyjadrený aj ako rast zamestnanosti v konkrétnych sektoroch.
Návrh môže mať rôzny vplyv na vznik pracovných miest v jednotlivých typoch zamestnania (pracovný úväzok na dobu neurčitú/určitú resp. dlhodobý/krátkodobý, plný/čiastočný pracovný úväzok, práca na dohodu, príležitostná práca, atď.), druhoch zamestnania (podľa Štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO 2012) alebo v jednotlivých krajoch (iných územných jednotkách).
Predkladateľ identifikuje, ktoré skupiny budú mať prospech z vytvorenia nových pracovných miest, nakoľko návrh môže mať rôzny vplyv na rôzne kategórie zamestnancov (napr. kvalifikovaní vs. nekvalifikovaní, rôzne profesie, s rôznymi zručnosťami, podľa ekonomickej činnosti) alebo skupiny populácie (ľudia so zdravotným postihnutím alebo dlhodobými zdravotnými problémami, ženy, starší ľudia, mladí ľudia, nezamestnaní, nízkokvalifikovaní).
Otázka č. 2 Vedie návrh priamo k zániku pracovných miest?
Návrh môže mať opačný (negatívny) vplyv ako v prípade otázky č. 1, predkladateľ špecifikuje predpokladaný počet zaniknutých pracovných miest v konkrétnych sektoroch/sekciách hospodárstva, jednotlivých územných jednotkách, typoch zamestnania, druhoch zamestnania atď.
Predkladateľ identifikuje, aké dôsledky bude mať zánik pracovných miest. Zánik pracovných miest sa môže prejaviť hromadným prepúšťaním, zvýšeným odchodom do dôchodku, nárastom neaktivity alebo zvýšením nezamestnanosti.
Je potrebné špecifikovať skupiny zamestnancov a populácie (podobne ako v prípade otázky č. 1), ktoré budú pravdepodobne viac ovplyvnené a poskytnúť odhady rozsahu vplyvu.
Otázka č. 3 Ovplyvňuje návrh dopyt po práci?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce (mzdy vrátane ďalších nákladov ako sú priame dane či príspevky sociálneho a zdravotného poistenia platené zamestnancom a zamestnávateľom).
Dopyt po práci môže byť popísaný kvantitatívne (ako ponuka pracovných miest, zmeny v počte zamestnancov, odpracované hodiny) a kvalitatívne (typy požadovaných kvalifikácií, profesií).
Očakávané zmeny v dopyte po práci by mali byť porovnané s ponukou pracovnej sily. Bude pracovný trh schopný produkovať nové kvalifikačné profily a bude schopný tým, ktorí prídu o prácu či pracovnú príležitosť, ponúknuť opätovný vstup na trh práce tak, aby bol využitý ich produktívny potenciál?
Dopyt po práci sa môže týkať istej skupiny zamestnávateľov (organizácií podľa počtu zamestnancov - malých, stredných veľkých, podľa ekonomickej činnosti, v istých regiónoch, podnikov, štátnej a verejnej správy či lokálnych samospráv, organizácií tretieho sektora).
Otázka č. 4 Má návrh dosah na fungovanie trhu práce?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti, úroveň a stabilita miezd a ich vzťah k agregátnemu dopytu a ponuke, pracovná produkcia.
Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd (absolútnou či relatívnou t.j. v porovnaní s úrovňou miezd v inom sektore), ale aj inštitucionálnym nastavením, ako je zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility.
Návrh môže ovplyvniť fungovanie trhu práce priamo (napr. redukovaním bariér pre vstup na trh práce a vykonávanie istých profesií) alebo nepriamo (napr. požadovaním vyššej kvalifikácie pre isté profesie alebo vykonávanie istých úloh).
Otázka č. 5 Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Sociálne dôsledky sa môžu prejaviť na verejnom zdraví (stres a choroby z povolania) alebo sociálnom vylúčení jednotlivcov a skupín.
Otázka č. 6 Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov?
V rámci analýzy sa identifikuje, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov. Predpokladá sa, že dlhší pracovný život vedie k zabezpečeniu adekvátnej a udržateľnej sociálnej ochrany (týka sa to najmä dávok zo starobného dôchodkového poistenia).
Vplyvmi na zamestnanosť je potrebné sa zaoberať najmä pri zmene štruktúry trhu práce. Tieto zmeny môžu byť celkovo pozitívne a viesť k zvýšeniu celkovej zamestnanosti alebo niektorej zo skupín obyvateľstva, k zníženiu nezamestnanosti alebo môžu byť negatívne a viesť k zníženiu zamestnanosti a zvýšeniu nezamestnanosti. Môžu nastať aj rôzne kombinácie a zmena môže byť neutrálna z hľadiska vplyvov na zamestnanosť.
Ak má predkladaný materiál pozitívne alebo negatívne vplyvy na zamestnanosť, je dôležité podrobne preskúmať situáciu, ktorá môže v dôsledku schválenia prekladaného materiálu vzniknúť. Odpovede na otázky majú byť podrobným popisom identifikovaných vplyvov a nie jednoduchou odpoveďou na otázku. V mnohých prípadoch bude stačiť kvalitatívny popis vplyvov a vysvetlenie hlavných predpokladov. Ak sa však očakávajú významné vplyvy na zamestnanosť alebo prehlbovanie regionálnych rozdielov, pre proces rozhodovania a posúdenia vplyvov je potrebná odborná kvantifikácia.
S cieľom získať predstavu o rozsahu vplyvov na zamestnanosť v niektorých prípadoch môže byť dôležité definovať počet podnikov vrátane živnostníkov, ktorí budú v skutočnosti ovplyvnení. Okrem informácií o samotnom počte ovplyvnených podnikov je potrebné disponovať aj informáciami o veľkostnej kategórii (podľa počtu zamestnaných) ovplyvnených podnikov (mikro, malý, stredný a veľký podnik).
Kvôli získaniu detailnejšieho pohľadu je potrebné vplyvy analyzovať v členení podľa regiónov, sektorov hospodárstva, ekonomickej činnosti zamestnávateľov, právnej formy zamestnávateľov, druhov dotknutých zamestnaní s využitím štatistických klasifikácií a registrov ŠÚ SR ako napr. Štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2 2008), Štatistická klasifikácia zamestnaní, verzia 2012 (SK ISCO-08), register organizácií a pod. Štatistické klasifikácie sú dostupné na webovom sídle: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1924.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách)
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
v primárnom práve
čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
v sekundárnom práve
smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1),
Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25),
Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení,
Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení,
Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. EÚ L 401, 30.12.2006) v platnom znení,
Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení,
Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6. 8. 2010),
Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení,
Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017)
Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28. 11. 2018),
Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018)
Gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019),
Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17. 5. 2019),
Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-11/95 medzi Európskou Komisiou a Belgickým kráľovstvom, 1996 Zb. roz. ESD I-04115
- Podľa rozsudku je systém registrácie skladby televíznych programových služieb pri retransmisii obmedzením retransmisie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie smerníc
transpozičná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu - 19. september 2020
transpozičná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS - 07. jún 2021
transpozičná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES - 07. jún 2021
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení
Dňa 23. septembra 2021 Európska komisia z dôvodu neprijatia a neoznámenia transpozičných opatrení smernice (EÚ) 2018/1808 adresovala Slovenskej republike listom C(2021)6404 final v súlade s čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odôvodnené stanovisko v konaní o porušení zmlúv č. 2020/563.
INF 2020/0563 – Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu
Prebiehajúce konania zo strany Európskej komisie týkajúce sa neoznámenia transpozičných opatrení smernice (EÚ) 2019/789 (2021/361) a smernice (EÚ) 2019/790 (2021/362) v štádiu formálneho oznámenia zo dňa 23. júla 2021:
INF 2021/0361 – smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS
INF 2021/0362 – smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1),
zákon č. 220/ 2007 Z. z. digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov,
zákon č.185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25),
zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 160/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení,
zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov,
zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 120/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú analytické normy, toxikologicko-farmakologické normy, klinické normy a protokoly vzťahujúce sa na dokumentáciu o výsledkoch farmaceutického skúšania, toxikologicko-farmakologického skúšania a klinického skúšania vykonávaného na účely registrácie liekov,
zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení,
zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 324/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania,
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 84/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú určujúce znaky jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov,
zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon).
smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. EÚ L 401, 30.12.2006) v platnom znení,
výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25. júla 2007 č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky,
výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. decembra 2007 č. 26682/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca rezíduá prípravkov na ochranu rastlín,
výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. februára 2008 č. 04650/2008-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prídavné látky v potravinách.
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení
zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,
zákon č. 220/ 2007 Z. z. digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6. 8. 2010)
zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,
zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 553/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia v znení vyhlášky č. 192/2015 Z. z.,
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností,
Zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon)
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014)
zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,
zákon č. 89/2016 Z. z. o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súvislosti s návrhom na zrušenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 220/ 2007 Z. z. digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov, ktorý je obsahom predkladaného návrhu zákona uvádzame, že transpozícia smerníc, ktoré boli do týchto zákonov transponované, bude zabezpečená predkladaným návrhom zákona.
K úplnej transpozícií smernice (EÚ) 2018/1808 dochádza predkladaným návrhom zákona o mediálnych službách.
K úplnej transpozícií smernice (EÚ) 2019/789 a smernice (EÚ) 2019/790 do slovenského právneho poriadku dochádza návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov a predkladaným návrhom zákona o mediálnych službách.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
– úplne
DÔVODOVÁ SPRÁVA

čl. I

čl. I § 1 §
Trh audiovizuálnych mediálnych služieb sa v dôsledku prebiehajúcej konvergencie televíznych a internetových služieb výrazne zmenil. Aktuálna právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je v súčasnosti upravená v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákone č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o digitálnom vysielaní“), je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Ustanovením § 1 sa navrhuje vymedziť predmet novej komplexnej právnej úpravy v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá vychádza predovšetkým z potreby transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym …

čl. I § 2 §
Navrhované ustanovenie § 2 stanovuje pôsobnosť návrhu zákona vo vzťahu k vysielateľovi rozhlasovej programovej služby. Na to, aby sa predmetná právna úprava vzťahovala na vysielateľa rozhlasovej programovej služby, musí mať svoje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike.

čl. I § 3 a 4 §
Po vymedzení pôsobnosti návrhu zákona vo vzťahu k vysielateľovi rozhlasovej programovej služby sa v logickej následnosti vymedzuje pôsobnosť vo vzťahu k vysielateľovi televíznej programovej služby a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Základným kritériom je sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike za podmienky, že tu aj prijímajú redakčné rozhodnutia. Pojem redakčné rozhodnutie je upravený v ustanovení vymedzujúcom základné pojmy a vyplýva priamo zo smernice. Ďalšími kritériami sú miesto zamestnávania podstatnej časti zamestnancov, stabilné a účinné spojenie s ekonomikou Slovenskej republiky. Právna úprava sa teda v zmysle návrhu vzťahuje aj na vysielateľa televíznej programovej služby a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ak majú sídlo, miesto konania alebo bydlisko v Slovenskej republike, avšak redakčné rozhodnutia prijímajú v inom členskom štáte Európskej únie. Zároveň však musia byť splnené nasledovné podmienky: zamestnávanie podstatnej časti zamestnancov, ktorých pracovná činnosť je priamo spojená s programom pre televíznu programovú službu alebo audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie aj v prípade, že pomer zamestnancov je približne …

čl. I § 5 a 6 §
Upravujú sa pravidlá určenia pôsobnosti vo vzťahu k prevádzkovateľovi retransmisie a poskytovateľovi multiplexu. Ako základné kritérium sa stanovuje sídlo alebo sídlo organizačnej zložky, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike. V prípade nenaplnenia uvedenej podmienky sa určuje, že na prevádzkovateľa retransmisie sa bude vzťahovať tento zákon, ak sa pri poskytovaní retransmisie naňho nevzťahuje právomoc iného členského štátu Európskej únie a na retransmisiu využíva elektronickú komunikačnú sieť alebo telekomunikačné zariadenie na území Slovenskej republiky a na poskytovateľa multiplexu sa bude vzťahovať tento zákon, ak sa pri poskytovaní multiplexu naňho nevzťahuje právomoc iného členského štátu Európskej únie a na poskytovanie multiplexu využíva elektronickú komunikačnú sieť alebo telekomunikačné zariadenie na území Slovenskej republiky.

čl. I § 7 §
Upravujú sa jurisdikčné kritéria vo vzťahu k poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí. Ako základné kritérium sa určuje sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko v Slovenskej republike. Následne sa ako kritériá vymedzujú sídlo materskej mediálnej spoločnosti v Slovenskej republike, dcérskej mediálnej spoločnosti v Slovenskej republike alebo spoločnosti mediálnej skupiny, ktorej je poskytovateľ platformy na zdieľanie videí súčasťou v Slovenskej republike. V zmysle smernice je cieľom zabezpečiť, aby v čo najväčšej možnej miere boli poskytovateľom platformy na zdieľanie videí garantované rovnaké podmienky, pokiaľ títo poskytovatelia majú buď materský podnik alebo dcérsky podnik, ktorý je usadený v členskom štáte, alebo ak sú títo poskytovatelia členom skupiny a iný podnik danej skupiny je usadený v členskom štáte. Návrh zákona používa pojem materská mediálna spoločnosť, dcérska mediálna spoločnosť a mediálna skupina. Materskú mediálnu spoločnosť definuje ako právnickú osobu, ktorá má rozhodujúci vplyv v jednej alebo viacerých dcérskych mediálnych spoločnostiach. Dcérska mediálna spoločnosť je právnická osoba, v ktorej má materská mediálna spoločnosť rozhodujúci vplyv, a to priamo …

čl. I § 8 až 12 §
Predmetné ustanovenie vymedzuje niektoré základné pojmy, ktoré súvisia s navrhovanou právnou úpravou. Súčasťou predmetného ustanovenia nie sú pojmy, ktoré vecne súvisia výlučne s niektorou parciálnou časťou zákona, v takomto prípade sú jednotlivé definície pojmov zaradené priamo v týchto častiach. Ide napr. o mediálnu komerčnú komunikáciu, európske diela a nezávislú produkciu a pod. Medzi základné komunikáty, ktoré upravuje návrh zákona možno zaradiť program, doplnkové vysielanie, video vytvorené užívateľom, aktuálnu publicistiku a videotext. Vymedzenie týchto základných pojmov má význam najmä v súvislosti s ich následným používaním v návrhu zákona. Program predstavuje základnú zložku programovej služby a z hľadiska definície predstavuje uzavretý celok. Zákonná úprava rozlišuje medzi programom, ktorý má formu zvukového komunikátu a programom, ktorý má formu audiovizuálneho komunikátu. Program sa poskytuje v rámci programovej služby, pričom program vo forme audiovizuálneho komunikátu sa poskytuje aj v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Od programu je potrebné odlíšiť doplnkové vysielanie. Doplnkové vysielanie je zložka programovej služby, pričom nejde o program. …

čl. I § 13 §
Ustanovenie upravuje pojem obsahová služba, ktorá bola zavedená do slovenského právneho poriadku zákonom o digitálnom vysielaní. Ide o službu určenú verejnosti, koncovému užívateľovi alebo inému užívateľovi. Vytváranie a zostavovanie obsahu je uskutočňované poskytovateľom buď z vlastnej iniciatívy alebo na základe individuálnych požiadaviek užívateľa. V rámci svojho vymedzenia obsahuje rozličné poskytovanie audiovizuálneho obsahu prostredníctvom verejného prenosu, a to vysielaním (lineárna mediálna služba), poskytovaním audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (nelineárna mediálna služba), retransmisiou a poskytovaním multiplexu (súborná mediálna služba) a tiež po novom poskytovaním platformy na zdieľanie obsahu, najmä videí. Obsahovou službou je aj doplnková služba vysielania. Ustanovenie obsahuje aj negatívne vymedzenie, ktoré stanovuje, čo sa nepovažuje za obsahovú službu. Takými prípadmi sú poskytovanie výlučne prepojenia k službe bez ďalšieho vplyvu (napr. hlasová služba, či pripojenie k internetu), zabezpečenie prístupu k službe (distribúcia signálu a pod.), výkon verejnej správy poskytovaný pomocou telekomunikačnej siete alebo telekomunikačného zariadenia.

čl. I § 14 §
V súvislosti s programovou službou je potrebné vymedziť doplnkovú obsahovú službu. Základným definičným znakom tejto služby je jej priamy súvis s programovou službou, ak informácie alebo komunikáty, ktoré tvoria jej obsah, tvoria spolu alebo jednotlivo aj obsah, ktorý je určený na príjem verejnosťou alebo koncovému užívateľovi spolu s programovou službou. Vymedzujú sa aj jednotlivé druhy doplnkovej obsahovej služby, pričom ide o demonštratívny výpočet. Doplnkovými obsahovými službami sú najmä rozhlasová dátová služba, teletext, jazykové mutácie programovej služby, multimodálny prístup, interaktívny prístup a elektronický programový sprievodca za splnenia podmienok, akými sú vysielanie súbežne s príslušnou programovou službou v rovnakej elektronickej komunikačnej sieti alebo v rámci štruktúry digitálneho signálu toho istého multiplexu a synchrónna prepojenosť s touto programovou službou. Do návrhu zákona sa zavádza nový druh doplnkovej obsahovej služby a tou je doplnková on-line služba. Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich …

čl. I § 15 §
Upravuje sa zodpovednosť poskytovateľa obsahovej služby. Za obsah obsahovej služby zodpovedá jej poskytovateľ s výnimkou prípadov špecifikovaných priamo v tomto ustanovení, resp. v osobitných predpisoch, a to podľa druhu poskytovanej obsahovej služby. Ustanovenie samostatne vymedzuje zodpovednosť vysielateľa za obsah elektronického programového sprievodcu, pri ktorom vysielateľ zodpovedá len v rozsahu, v akom sa vysiela súbežne s príslušnou programovou službou v rovnakej elektronickej komunikačnej sieti alebo v rámci štruktúry digitálneho signálu toho istého multiplexu a je synchrónne prepojený s touto programovou službou, ustanovenie vymedzuje aj zodpovednosť v prípade, ak elektronického programového sprievodcu ponúka a zostavuje viacero vysielateľov spolu. Z definície obsahovej služby vyplýva, že ide o službu, ktorej obsah zostavuje jej poskytovateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na základe požiadaviek užívateľa, navrhovaná úprava preto stanovuje, že poskytovateľ obsahovej služby nemôže zodpovedať za vymedzené komunikáty, nakoľko nemá vplyv nad ich obsahom, ide o porovnávaciu reklamu, klamlivú reklamu, ako pravdivosť informácií uvedených v iných formách propagácie. …

čl. I § 16 §
Obsahová služba je poskytovaná slobodne a nezávisle, pričom zasahovanie je umožnené výlučne na základe a v medziach zákona. Uvedené platí aj vo vzťahu k zákazu príjmu obsahovej služby poskytovanej verejne.

čl. I § 17 §
V nadväznosti na garantovanie jedného zo základných práv nevyhnutných pre slobodný a nerušený výkon práva na informácie a slobodu prejavu sa s odkazom na pripravovanú legislatívnu úpravu v oblasti ochrany médií a novinárov stanovuje, že na ochranu zdroja informácií a na uplatňovanie práva na informácie v súvislosti s poskytovaním obsahovej služby vzťahuje osobitný predpis.

čl. I § 18 §
Upravuje sa definícia programovej služby, ktorej definičné znaky vychádzajú z článku 1 písm. a) smernice, ktorá vymedzuje audiovizuálnu mediálnu službu, pod ktorú možno subsumovať aj vysielanie programovej služby. Vzhľadom na špecifiká právnej úpravy v oblasti vysielania, nie je pojem „audiovizuálna mediálna služba“ ako taký, do nášho právneho poriadku transponovaný, ale obsah tohto pojmu je transponovaný cez vymedzenie jednotlivých služieb, ktoré pod tento pojem spadajú (programová služba, audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, mediálna komerčná komunikácia). Za programovú službu sa považuje služba, ktorá má hospodársku povahu, je poskytovaná ako zámerné časové usporiadanie programov a iných zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzavretý, simultánne prijímateľný celok, a ktorej základným účelom alebo základným účelom jej oddeliteľnej časti, je umožniť užívateľom tejto služby sledovanie programov. Programová služby je poskytovaná prostredníctvom telekomunikačnej siete s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť a za jej obsah je redakčne zodpovedný vysielateľ. Na to, aby konkrétna služba bola považovaná za programovú službu je nevyhnutné, aby kumulatívne spĺňala všetky vyššie uvedené …

čl. I § 19 §
Definícia pojmu vysielateľ vychádza z čl. 1 písm. d) smernice, ktorá upravuje v slovenskom právnom poriadku nepoužívaný pojem „poskytovateľ mediálnych služieb“. Označuje teda osobu – vysielateľa, ktorá redakčne zodpovedá za obsah programovej služby a zároveň časové usporiadanie jednotlivých zložiek programovej služby. Pojem redakčná zodpovednosť je taktiež upravený medzi základnými pojmami. Záver definície špecifikuje, že vysielateľ môže svoju programovú službu šíriť sám alebo tretími osobami. Za vysielateľa sa považuje verejnoprávny vysielateľ, tzv. vysielateľ zriadený zákonom č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vysielateľ, ktorý má povinnosť požiadať o autorizáciu vysielania, tzv. oprávnený vysielateľ. Návrh zákona oproti súčasnej právnej úprave nevymedzuje samostatne vysielateľa prostredníctvom internetu. V zmysle navrhovanej úpravy tento vysielateľ spadá do kategórie oprávnených vysielateľov, čiže sa na neho vzťahujú práva a povinnosti oprávneného vysielateľa. Vzhľadom na špecifický charakter poskytovanej služby sa na účel zákona používa pojem vysielanie programovej služby prostredníctvom internetu, ktorý navrhovaná úprava definuje ako šírenie programovej služby výhradne …

čl. I § 20 a 21 §
Navrhované ustanovenie upravuje všeobecné povinnosti vysielateľa, ktoré nespadajú do nasledujúcich osobitných častí zákona. Transpozíciou článku 5 smernice sa upravuje povinnosť vysielateľa zabezpečiť verejnosti ľahký, priamy a stály prístup k informáciám o názve alebo mene, adrese, kontaktných údajoch, vlastníckej štruktúre, skutočnosti, že na vysielateľa sa vzťahuje právomoc Slovenskej republiky a slovenského regulačného orgánu. Nad rámec uvedeného ustanovenia smernice sa stanovuje povinnosť zverejniť informáciu, že vysielateľ dobrovoľne podlieha niektorému z existujúcich relevantných samoregulačných mechanizmov ako aj uvedenie samoregulačného orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby regulátor mal vedomosť, či a v akom rozsahu má nad daným subjektom právomoc vykonávať dohľad. Výnimka z uvedenej povinnosti sa uplatňuje na vysielateľa, informácie o ktorom v danom rozsahu sa zverejňujú v registri oblasti médií a audiovízie, ktorý má po novom viesť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) s cieľom umožniť verejnosti ucelený a prehľadný prístup k aktuálnym informáciám o poskytovateľoch, službách a produktoch v oblasti médií a audiovízie. Za účelom zachovania …

čl. I § 22 §
Navrhuje, aby výkon výhradných práv vysielateľa na prenos alebo vysielanie zo záznamu politických, spoločenských, kultúrnych alebo športových podujatí nemohol obmedziť prístup verejnosti k informáciám o týchto podujatiach. Ide o deklaratórne ustanovenie, ktoré zdôrazňuje prednosť práva verejnosti na informácie pred výkonom zmluvných práv vysielateľa. Jeho konkrétne vyjadrenie predstavujú dva špecifické inštitúty regulácie elektronických médií: právo na krátke spravodajstvo a prístup verejnosti k významným podujatiam, oboje vo vysielaní televíznej programovej služby.

čl. I § 23 §
Právo na krátke spravodajstvo bolo do právnej úpravy pôvodne zaradené na základe článku 9 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii: „Každá zmluvná strana preskúma a ak je to potrebné, prijme také zákonné opatrenie, akým je zavedenie práva na krátke spravodajstvo o podujatiach, ktoré sú predmetom širokého záujmu verejnosti, aby verejnosti nebolo upreté právo na informácie v dôsledku toho, že si vysielateľ podliehajúci právnemu poriadku zmluvnej strany uplatní výhradné práva na vysielanie alebo retransmisiu z tohto podujatia ...“. V nadväznosti na toto ustanovenie bolo prijaté odporúčanie Rady ministrov Rec(91)5 o práve na krátke spravodajstvo o významných podujatiach v prípadoch nadobudnutia výhradných práv na ich cezhraničné televízne vysielanie. Pravidlá obsiahnuté v tomto odporúčaní sú po zohľadnení aplikačnej praxe a tiež smernice o AVMS sa navrhujú upraviť v tomto návrhu zákona. Ustanovenie vychádza zo snahy o inštitucionálne posilnenie výkonu práva verejnosti na informácie a záujmy vysielateľov s menšími finančnými prostriedkami na strane jednej a záujmy usporiadateľov veľkých podujatí (napr. UEFA) a etablovaných vysielateľov na …

čl. I § 24 §
Prístup verejnosti k významným podujatiam, pod ktorými sa rozumejú politické, kultúrne alebo športové podujatia za podmienok podľa tohto zákona, je inštitút, pomocou ktorého má byť zabezpečené, aby výkon výhradných práv jedného vysielateľa na prenos významného podujatia nebránil podstatnej časti verejnosti v možnosti takéto podujatie sledovať. Predovšetkým exkluzívne práva na vysielanie významných športových podujatí by nemali byť predmetom masívneho obchodovania, následkom ktorého by mohlo byť znemožnenie významnej časti verejnosti tieto podujatia sledovať, čo je v rozpore s právom verejnosti na informácie. V športovej oblasti ide predovšetkým o zimné a letné olympijské hry, majstrovstvá sveta vo futbale a majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.

čl. I § 25 §
Ustanovenie upravuje prípad, kedy vysielateľ nepodlieha žiadnej existujúcej relevantnej samoregulácii v oblasti všestrannosti informácií, názorovej plurality, objektívnosti a nestrannosti programov. V takomto prípade je vysielateľ povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. Okrem toho je povinný garantovať objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov aktuálnej publicistiky. Vzhľadom na subjektívny charakter výstupov je v tejto súvislosti nevyhnutné, aby hodnotiace komentáre boli oddelené od informácií spravodajského charakteru.

čl. I § 26 §
Návrh ustanovenia vychádza z revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v zmysle ktorej audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, inak povedané nelineárna audiovizuálna mediálna služba, je služba primárne hospodárskej povahy, umožňujúca sledovanie programov v momente, ktorý si užívateľ sám zvolí. Podmienka hospodárskeho charakteru sa neuplatňuje v prípade ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochrany maloletých. Ďalším definičným znakom v zmysle návrhu je, že ide o službu, ktorá je poskytovaná na osobitnú žiadosť užívateľa na základe katalógu programov zostaveného poskytovateľom tejto služby. Za obsah uvedenej služby, ktorá sa poskytuje prostredníctvom telekomunikačnej siete je redakčne zodpovedný jej poskytovateľ. Cieľom danej služby je informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť. Negatívne vymedzenie stanovuje, že audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie nie je poskytovanie zvukových záznamov na požiadanie.

čl. I § 27 §
Definícia poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zostáva oproti súčasnej právnej úprave nezmenená a stanovuje, že je to osoba, tzn. fyzická aj právnická, ktorá redakčne zodpovedá za výber obsahu danej služby a určuje spôsob akým je organizovaná.

čl. I § 28 §
Ľahký, priamy a stály prístup k základným údajom o poskytovateľovi audiovizuálnych mediálnych služieb je jedným zo základných atribútov transparentnosti a garantovania slobody prejavu a prístupu verejnosti k užitočným informáciám. Informácie o vlastníckej štruktúre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie umožňujú užívateľom urobiť si informovaný úsudok o takomto obsahu. Oproti súčasnej právnej úprave sa názov, adresa a kontaktné údaje navrhujú doplniť o vlastnícku štruktúru poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a konečného užívateľa výhod poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a tiež určenie členského štátu, ktorého právomoc sa vzťahuje na poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a príslušného regulačného orgánu alebo orgánu dohľadu. Doplnenie vyplýva priamo zo smernice. Upravuje sa aj povinnosť poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby zverejniť informáciu, že dobrovoľne podlieha niektorému z existujúcich relevantných samoregulačných mechanizmov ako aj uvedenie samoregulačného orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby regulátor mal vedomosť, či a v akom rozsahu má nad daným subjektom právomoc vykonávať dohľad. Navrhuje sa jednoznačne určiť …

čl. I § 29 §
Definuje sa pojem retransmisia ako príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programových služieb alebo jej podstatnej časti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený telekomunikačnou sieťou. Retransmisia sa viaže na vysielanie programovej služby, pričom sa poskytuje ako služba koncovému užívateľovi. Retransmisia programových služieb vzniká ako poskytovateľom zostavená ponuka obsahových služieb, ku ktorým poskytovateľ obsahovej služby umožňuje prístup užívateľovi jednotlivo alebo spoločne vo forme súboru služieb. Samostatne sa vymedzuje káblová retransmisia ako retransmisia uskutočnená pomocou káblových distribučných systémov alebo mikrovlnným systémom. Osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako službu koncovému užívateľovi sa považuje za prevádzkovateľa retransmisie, a to bez ohľadu, či signál retransmitovanej programovej služby ku koncovému užívateľovi prenáša táto osoba sama alebo prostredníctvom tretej osoby.

čl. I § 30 §
Upravujú sa základné povinnosti prevádzkovateľa retransmisie. Prevádzkovateľ káblovej retransmisie je povinný za podmienok stanovených v zákone zabezpečiť zaradenie programových služieb verejnoprávneho vysielateľa a oprávnených vysielateľov do základnej programovej ponuky, obojstranne bezplatne. Pričom základnou programovou ponukou sa v zmysle navrhovanej úpravy rozumie súbor programových služieb poskytovaných prevádzkovateľom retransmisie za najnižšiu cenu. Pri programových službách verejnoprávneho vysielateľa táto povinnosť nezahŕňa monotypové programové služby, programové služby vysielané prostredníctvom internetu, vysielania programovej služby do zahraničia a digitálne vysielania rozhlasovej programovej služby. Pri oprávnených vysielateľoch prevádzkovateľ retransmisie zabezpečuje, aby boli zaradené programové služby, ktoré možno prijímať bežným prijímacím zariadením v mieste príjmu na telekomunikačné zariadenie, okrem digitálneho vysielania. V súvislosti s lokálnym vysielaním je povinný zabezpečiť bezplatne zaradenie programovej služby oprávneného vysielateľa na lokálne digitálne vysielanie televíznej programovej služby, pre ktorej vysielanie bola v miestnom multiplexe dostupnom v mieste príjmu vyhradená verejná kapacita do základnej programovej ponuky, ak s týmto zaradením vysielateľ súhlasí, pričom tam, kde to zabezpečiť nie je možné, má povinnosť zabezpečiť, aby …

čl. I § 31 §
Distribúcia signálu nie je v zmysle navrhovanej úpravy obsahovou službou. Predstavuje službu zabezpečujúcu prístup k obsahovej službe. Navrhuje sa samostatne definovať tento pojem ako technický prenos signálu obsahovej služby, pričom tento prenos technicky zabezpečuje distributér signálu pre vysielateľa alebo iného poskytovateľa obsahovej služby, alebo je uskutočňovaný priamo vysielateľom alebo iným poskytovateľom obsahovej služby. Ustanovenie v tejto súvislosti definuje distributéra signálu ako poskytovateľa elektronickej komunikačnej služby, ktorý technicky zabezpečuje prenos signálu pre vysielateľa alebo iného poskytovateľa obsahovej služby, pokiaľ neuskutočňuje prenos signálu priamo vysielateľ alebo iný poskytovateľ obsahovej služby.

čl. I § 32 §
Posilňuje sa ochrana integrity signálu v súlade s ustanoveniami smernice. V zmysle recitálu 26 smernice je v záujme ochrany redakčnej zodpovednosti poskytovateľov mediálnych služieb a audiovizuálneho hodnotového reťazca dôležité, aby bolo možné zaručiť integritu programov a audiovizuálnych mediálnych služieb dodávaných poskytovateľmi mediálnych služieb. Programy a audiovizuálne mediálne služby by sa nemali vysielať v skrátenej forme, pozmenené či prerušené alebo prekrývané na obchodné účely bez výslovného súhlasu poskytovateľa mediálnych služieb. Navrhovaná úprava preto prevádzkovateľovi retransmisie a distributérovi signálu bez výslovného súhlasu vysielateľa zakazuje zasahovať do vysielanej programovej služby alebo jej zložky, najmä jej obsahovou alebo technickou zmenou alebo úpravou, jej prerušovaním alebo úplným alebo čiastočným prekrývaním jej zvukovej zložky alebo obrazovej zložky na obchodné účely, v prípade obrazovej zložky taktiež zmenšovaním rozsahu jej zobrazenia na obrazovke prijímača na obchodné účely. V súlade s požiadavkami smernice sa upravujú výnimky z uvedeného zákazu. A stanovuje, že tento zákaz sa nevzťahuje na prekrytie, ktoré si vyhradil koncový užívateľ výlučne pre súkromné účely, a ktoré …

čl. I § 33 §
Definuje sa pojem multiplex a tiež pojmy, ktoré súvisia s jeho prevádzkou a poskytovaním. Multiplex je obsahovou službou a predstavuje súhrnný tok dát, ktorý vznikol za pomoci multiplexora – telekomunikačného zariadenia skladajúceho jednotlivé čiastkové toky dát televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb vrátane hlasových služieb do súhrnného toku dát. Poskytovateľ multiplexu je osoba, ktorá vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť uvádza alebo je oprávnená uvádzať signál multiplexu určený na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho z multiplexora na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod telekomunikačnej siete. Ak je v telekomunikačnej sieti viac telekomunikačných zariadení slúžiacich na zostavenie výsledného multiplexu, poskytovateľom multiplexu tá osoba, ktorá ako posledná uviedla signál multiplexu do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na koncové zariadenie užívateľa alebo koncový bod telekomunikačnej siete. Špecifickým druhom multiplexu je terestriálny multiplex, na poskytovanie ktorého je potrebné získať terestriálne prevádzkové povolenie. Signál terestriálneho multiplexu je šírený prostredníctvom digitálnej frekvencie úplne alebo sčasti terestriálnym vysielaním programovej služby. Miestny …

čl. I § 34 až 37 §
Upravuje sa sloboda šírenia signálu, využitie frekvenčného spektra na poskytovanie multiplexu, povinnosti poskytovateľa multiplexu a osobitné povinnosti poskytovateľa miestneho multiplexu. Medzi základné práva poskytovateľa multiplexu patrí právo slobodne a nezávisle rozhodnúť o počte vysielačov a ich umiestnení pri budovaní telekomunikačnej siete na prenos terestriálneho multiplexu, musí však dodržať technické parametre frekvenčného vyhradenia určené Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej ako „úrad“). Zároveň sa upravuje, že na vymedzených druhoch nehnuteľností je realizovanie oprávnení poskytovateľa multiplexu a distributéra signálu umožnené iba na základe písomného súhlasu Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo príslušného správcu nehnuteľnosti. Požadovaná úprava je v súlade aj so znením § 21 ods. 3 nového návrhu zákona o elektronických komunikáciách. Návrh zákona vymedzuje, že prevádzkové terestriálne povolenie možno udeliť na frekvencie, ktoré sú uvedené v Národnej tabuľke frekvenčného spektra. Terestriálny multiplex možno poskytovať vo frekvenčnom pásme vyhradenom podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách prednostne na terestriálne vysielanie v štandarde digitálneho televízneho príjmu (televízne pásmo), terestriálne vysielanie …

čl. I § 38 a 39 §
Návrh zákona ustanovuje podmienky obsadzovania terestriálneho multiplexu v televíznom pásme, ako aj povinnú ponuku pre verejnoprávneho vysielateľa pri obsadzovaní terestriálneho multiplexu v televíznom pásme. Multiplex je prednostne určený na vysielanie televíznej programovej služby. Týmto programovým službám vyhradí poskytovateľ multiplexu najmenej 70% verejnej kapacity terestriálneho multiplexu, s výnimkou prípadu, ak nie je možné naplniť túto kapacitu z dôvodu nedostatku televíznych programových služieb alebo sa poskytovateľ nedohodol s dostatočným počtom vysielateľov. Uvedená úprava nahrádza doterajšiu právnu úpravu uvedenú v zákone o digitálnom vysielaní, v zmysle ktorej sa verejnoprávny terestriálny multiplex poskytoval v jednej frekvenčnej vrstve televízneho pásma, ktorú na tieto účely určil úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. V zmysle navrhovanej úpravy má verejnoprávny vysielateľ právo prednostne sa uchádzať o miesto pre vysielanie svojich televíznych programových služieb v rozsahu verejnej kapacity jedného terestriálneho multiplexu obsadzovaného vo frekvenčnom vyhradení televízneho pásma, pričom toto právo sa bude uplatňovať k vysielaniu každej programovej službe osobitne. Navrhovaná úprava stanovuje spôsob a podmienky tohto procesu.

čl. I § 40 a 41 §
Obdobne sa upravujú základné podmienky, na základe ktorých je poskytovateľ multiplexu povinný obsadzovať terestriálny multiplex v rozhlasovom pásme a povinná ponuka pre verejnoprávneho vysielateľa pri obsadzovaní terestriálneho multiplexu v rozhlasovom pásme; takýto multiplex je prednostne určený na vysielanie rozhlasovej programovej služby. Tejto programovej službe vyhradí poskytovateľ multiplexu najmenej 70% verejnej kapacity multiplexu, s výnimkou prípadu, ak nie je možné naplniť túto kapacitu z dôvodu nedostatku rozhlasových programových služieb alebo sa poskytovateľ nedohodol so žiadnym alebo dostatočným počtom vysielateľov. Upravuje sa povinnosť poskytovateľa multiplexu poskytnúť verejnoprávnemu vysielateľovi možnosť prednostne sa uchádzať o miesto pre vysielanie rozhlasovej programovej služby v rozsahu verejnej kapacity jedného terestriálneho multiplexu obsadzovaného vo frekvenčnom vyhradení rohlasového pásma, pričom toto právo sa uplatňuje k vysielaniu každej programovej službe osobitne. Ustanovenia ďalej upravujú spôsob a podmienky tohto procesu.

čl. I § 42 §
Poskytovateľ multiplexu, ktorý obsadzuje terestriálny multiplex v analógovom pásme je povinný poskytnúť rozhlasovému verejnoprávnemu vysielateľovi priestor pre vysielanie jednej rozhlasovej programovej služby. Ustanovenie ďalej upravuje spôsob a podmienky tohto procesu. Osobitne sa upravuje právo verejnoprávneho vysielateľa, ak používa vlastný multiplexor na zostavenie súhrnného dátového toku, ktorého signál distribuuje poskytovateľovi multiplexu, uplatniť si výhradu zákazu bez jeho výslovného súhlasu zasahovať do vysielanej programovej služby alebo jej zložky technikou kompresie dátového toku, ktorá zmenšuje veľkosť dátového toku a podobnými technikami nevyhnutnými pre prispôsobenie distribučným systémom, ako sú rozlíšenie alebo kódovanie, ako aj iné podmienky na ochranu integrity signálu.

čl. I § 43 §
Upravujú sa podmienky obsadzovania terestriálneho multiplexu poskytovaného vo viacerých pásmach. Ak úrad rozhodne, že možno poskytovať terestriálny multiplex vo viacerých frekvenčných pásmach súčasne, určí podmienky obsadzovania multiplexu, ktoré je poskytovateľ povinný dodržať.

čl. I § 44 §
Miestny multiplex je terestriálny multiplex pre lokálne vysielanie, ktorého signál je šírený individuálne koordinovanou digitálnou frekvenciou tak, aby signál mohlo prijímať najviac 15 % obyvateľov Slovenskej republiky a územie dosahu individuálne koordinovanej digitálnej frekvencie je menšie ako 30% frekvenčného vyhradenia, v ktorého rámci sa toto územie dosahu z väčšej časti nachádza. Miestny multiplex je prednostne určený na lokálne vysielanie. Dôvodom samotnej existencie miestnych multiplexov je umožniť príjem lokálneho vysielania alebo komunitného médiá verejnosťou, preto aj podmienky jeho obsadzovania sú ustanovené tak, aby sa zabezpečil prístup lokálnych vysielateľov do miestneho multiplexu. Navrhovaná úprava stanovuje, že miestny multiplex je primárne určený na vysielanie televíznej programovej služby, ak úrad v terestriálnom prevádzkovom povolení neurčí inak. Lokálnej televíznej programovej službe je poskytovateľ miestneho multiplexu povinný vyhradiť 20% verejnej kapacity multiplexu, pričom lokálnemu vysielateľovi, ktorý nevyužíva programovú službu komerčne (t.j. programová služba neobsahuje reklamný ani telenákup) a poskytuje ju voľne, poskytne tento priestor bezplatne.

čl. I § 45 §
Ustanovenie upravuje definičné znaky služby platformy na zdieľanie videí. Platforma na zdieľanie videí predstavuje s odkazom na recitál 4 Smernice službu, ktorá sa často uchádza o tých istých divákov a tie isté príjmy ako televízne vysielanie a audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a má značný vplyv, najmä tým, že svojim užívateľom uľahčuje možnosť formovať a ovplyvňovať názory iných užívateľov a príjemcov služby. Práve to je dôvodom, prečo je potrebné služby platforiem pre zdieľanie videí podrobiť istému režimu regulácie. Definícia platformy na zdieľanie videí vychádza z definície tejto služby vymedzenej v čl. 1 ods. 1 písm. aa) Smernice, v zmysle ktorého je služba platformy na zdieľanie videí služba, ako ju vymedzujú články 56 a 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom základný účel služby alebo jej oddeliteľnej časti alebo zásadná funkcia tejto služby je poskytovanie programov, videí vytvorených používateľmi alebo programov aj videí vytvorených používateľmi širokej verejnosti, za ktoré poskytovateľ platformy na zdieľanie videí nenesie redakčnú zodpovednosť, s cieľom informovať, zabávať …

čl. I § 46 §
Ustanovenie upravuje zodpovednosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí za obsah informácií poskytovaných v rámci platformy na zdieľanie videí. Poskytovateľ platformy na zdieľanie videí podľa ods. 1 tohto ustanovenia nezodpovedá za obsah informácií za podmienok, ktoré ustanovuje § 6 zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o elektronickom obchode“). Pričom v zmysle zákona o elektronickom obchode ide najmä o situácie, kedy poskytovateľ služby nezodpovedá podľa § 6 ods. 1 za prenášané informácie, ak služby informačnej spoločnosti pozostávajú výlučne z prenosu informácií v elektronickej komunikačnej sieti alebo z poskytnutia prístupu do elektronickej komunikačnej siete a poskytovateľ služieb a) nedal podnet na prenos informácií, b) nevybral príjemcu informácií, c) nezostavil ani neupravil informácie. Prenosom informácií v elektronickej komunikačnej sieti alebo poskytnutím prístupu do elektronickej komunikačnej siete podľa odseku 1 sa rozumie aj automatické …

čl. I § 47 §
Za účelom, aby bol najmä prijímateľom služby umožnený prístup k základným údajom o poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí, ustanovenie upravuje povinnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí uvádzať na svojom webovom sídle základné informácie. Oproti iným poskytovateľom nie je alternatíva vo vzťahu ku kontaktným údajom, a to z dôvodu, že v prípade zvolenia si určenia webového sídla by mohlo dôjsť k situácii, že úžívateľ platformy na zdieľanie videí by nemal efektívny nástroj na rýchle kontaktovanie v prípade potreby. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať na poskytovateľa platformy na zdieľanie videí, vo vzťahu ku ktorému budú tieto informácie dostupné v rámci registra v oblasti médií a audiovízie.

čl. I § 48 §
V oblasti regulácie obsahu poskytovaného službami platforiem na zdieľanie videí Smernica v recitáli 27 uvádza, že podstatná časť obsahu prezentovaného prostredníctvom služieb platformy na zdieľanie videí nespadá pod redakčnú zodpovednosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí. Títo poskytovatelia však zvyčajne rozhodujú o organizácii obsahu, konkrétne programov, videí vytvorených používateľmi a audiovizuálnych komerčných oznamov, a to aj automatickými prostriedkami alebo algoritmami. Preto by sa od týchto poskytovateľov malo vyžadovať, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu maloletých pred obsahom, ktorý by mohol narušiť ich fyzický, psychický alebo morálny vývin. Tiež by sa od nich malo vyžadovať, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu širokej verejnosti pred obsahom, ktorý zahŕňa podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi skupiny založené na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 21 Charty základných práv Európskej únie alebo ktorého šírenie predstavuje trestný čin podľa práva Únie. Recitál 28 Smernice uvádza, že vzhľadom na povahu účasti poskytovateľov na obsahu prezentovanom prostredníctvom služieb platformy na zdieľanie videí by sa …

čl. I § 49 §
Vymedzujú sa konkrétne opatrenia, ktoré môže poskytovateľ platformy na zdieľanie videí uplatňovať s cieľom chrániť maloletých pred škodlivým obsahom a verejnosť pred obsahom, ktorým sa podnecuje k nenávisti, násiliu a terorizmu. V súlade s čl. 28b ods. 3 Smernice, ako aj s ods. 2 tohto ustanovenia sa vhodné opatrenia určujú so zreteľom na povahu predmetného obsahu, škodu, ktorú môže spôsobiť, na kategórie osôb, ktoré majú byť chránené, ako aj na práva a dotknuté oprávnené záujmy vrátane záujmov poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a užívateľov, ktorí vytvorili alebo nahrali obsah, ako aj so zreteľom na všeobecný verejný záujem. Uvedené opatrenia musia byť realizovateľné a primerané vzhľadom na rozsah služby platformy na zdieľanie videí a vzhľadom na povahu poskytovanej služby. Opatrenia nesmú viesť k žiadnym kontrolným opatreniam alebo k filtrovaniu obsahu pri nahrávaní. V súvislosti s ochranou maloletých, predmetné ustanovenie tiež zakazuje poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí spracúvať na obchodné účely (napr. na účely priameho marketingu, profilovania a reklamy cielenej podľa správania) …

čl. I § 50 §
Posúdenie vhodnosti použitia konkrétnych opatrení na zabezpečenie ochrany verejnosti bude vykonávať regulátor. Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí predložiť regulátorovi údaje potrebné na posúdenie vhodnosti prijatých opatrení, ako aj právo regulátora požiadať poskytovateľa platformy na zdieľanie videí o doplňujúce informácie.

čl. I § 51 §
Upravujú sa povinnosti poskytovateľa platformy na zdieľanie videí vo vzťahu k mediálnej komerčnej komunikácii. Zákon v súvislosti s transpozíciou smernice rozlišuje zodpovednosť poskytovateľa v závislosti od toho, či ide o mediálnu komerčnú komunikáciu, ktorej zabezpečuje marketing alebo ktorú predáva alebo usporadúva alebo ide o mediálnu komerčnú komunikáciu, ktorej nezabezpečuje marketing, nepredáva ju, ani neusporadúva. V odseku 1 tohto ustanovenia je vymedzená prísnejšia zodpovednosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí, nakoľko ide mediálnu komerčnú komunikáciu, ktorej poskytovateľ platformy na zdieľanie videí zabezpečuje marketing alebo ju predáva alebo usporadúva. Odsek 2 upravuje povinnosť poskytovateľa platformy na zdieľanie videí zrozumiteľne informovať koncových užívateľov tejto služby o skutočnosti, že program alebo video vytvorené užívateľom obsahuje mediálnu komerčnú komunikáciu, ak má o tejto skutočnosti vedomosť alebo ak mu bola táto skutočnosť oznámená na základe existencie funkcie pre užívateľov, ktorí nahrávajú videá vytvorené užívateľmi, na uvedenie toho, či tieto videá obsahujú mediálnu komerčnú komunikáciu, ak o tom vedia alebo ak je možné odôvodnene očakávať, že o tom …

čl. I § 52 §
Upravuje sa riešenie sporov užívateľa platformy na zdieľanie videí a poskytovateľa platformy na zdieľanie videí týkajúcich sa povinnosti prijať opatrenia na ochranu verejnosti, ako aj konkrétnych opatrení vymedzených v navrhovanej úprave. Návrh zákona umožňuje jednak mimosúdne riešenie vzniknutého sporu napríklad formou mediácie alebo riešenie sporu pred regulátorom. Právo podať návrh na urovnanie sporu pred regulátorom má užívateľ platformy na zdieľanie videí v prípade, ak podal sťažnosť poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí a táto sťažnosť nebola poskytovateľom platformy vybavená vôbec alebo spôsobom, ktorý si stanoví poskytovateľ platformy na zdieľanie videí. Návrh na urovnanie sporu regulátor následne preskúma a navrhne spôsob jeho urovnania. Možnosťou riešiť vzájomné spory užívateľa platformy na zdieľanie videí a poskytovateľa platformy na zdieľanie videí mimosúdne, nie je dotknuté právo riešiť vzájomné spory podaním žaloby.

čl. I § 53 §
Zabezpečenie prístupu audiovizuálneho obsahu je kľúčovou požiadavkou v súvislosti so záväzkami prijatými podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo osôb s postihnutím a starších osôb zúčastňovať sa na spoločenskom a kultúrnom živote Európskej únie a začleniť sa doň je spojené s poskytovaním prístupných audiovizuálnych mediálnych služieb. V zmysle smernice by sa mali požiadavky v oblasti prístupnosti plniť postupne a nepretržite, pričom by sa mali zohľadňovať praktické a nevyhnutné obmedzenia, ktoré by mohli zabrániť dosiahnutiu úplnej prístupnosti, ako napríklad programy a udalosti vysielané v reálnom čase. Na efektívne zmeranie pokroku v tejto oblasti by mali slúžiť pravidelne predkladané správy. Podľa smernice by prostriedky na dosiahnutie prístupnosti audiovizuálnych mediálnych služieb mali zahŕňať najmä posunkovú reč, titulkovanie pre nepočujúcich a nedoslýchavých, hovorené titulky a hlasový komentár. Ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod pojmom titulky pre osoby so sluchovým postihnutím. Ide o obrazovo zachytený text v jazyku vysielania alebo jazyku programu, ktorý má spĺňať isté atribúty. Tými sú synchronizácia so zvukovou …

čl. I § 54 §
V návrhu zákona o mediálnych službách je používaný termín „hlasové komentovanie pre nevidiacich“, ktorý doteraz nebol definovaný ani v tomto návrhu zákona a ani v iných legislatívnych predpisoch. Definícia uvedeného pojmu je potrebná napr. aj z dôvodu, aby sa zabránilo jeho nejednotnému výkladu a neprípustnému označovaniu hlasového komentára pre všetkých divákov za hlasové komentovanie pre nevidiacich. Hlasovým komentovaním v zmysle návrhu je hovorený popis obrazových častí audiovizuálneho diela alebo programuv jazyku vysielania alebo jazyku programu, je umiestňovaný do pasáži bez prejavov účinkujúcich a je prednášaný hlasom, ktorý je jednoznačne a zrozumiteľne odlíšiteľný od hlasov postáv v diele alebo programe. Hlasové komentovanie popisuje nevyslovené prejavy a činnosti postáv, scénu pre možnosť lepšej predstavy aktuálnej situácie, vrátane výrazov, oblečenia a pod.

čl. I § 55 §
Multimodálny prístup je v zmysle návrhu zákona druhom doplnkovej služby vysielania, ktorý je vysielaný súbežne s príslušnou televíznou programovou službou a umožňuje prístup nepočujúcich alebo nevidiacich k programom vysielania alebo iným zložkám programovej služby, najmä prostredníctvom titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočenia do slovenského posunkového jazyka a hlasového komentovania pre nevidiacich. Vzhľadom na zameranie Rozhlasu a televízie Slovenska a jeho verejnoprávnosť sa na jeho vysielanie vzťahujú prísnejšie povinnosti ako na oprávnených vysielateľov. Návrh predmetného ustanovenia určuje, že všetky programy televíznej programovej služby verejnoprávneho vysielateľa musia byť sprevádzané multimodálnym prístupom k programovej službe s výnimkou hlasového komentovania pre nevidiacich, ktoré sa stanovuje na 50 % všetkých vysielaných programov. Tento percentuálny podiel sa musí dosiahnuť vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa z celkového vysielacieho času programov v rámci jedného kalendárneho mesiaca. Podobne ako verejnoprávny vysielateľ, aj oprávnení televízni vysielatelia musia vyhradiť určitý percentuálny podiel nimi vysielaných programov programom sprevádzaným jednotlivými typmi multimodálneho prístupu k programovej službe. Tento podiel musia …

čl. I § 56 §
S cieľom ľahšej kontroly plnenia stanovených povinností sa navrhuje upraviť povinnosť vysielateľa poskytovať regulátorovi v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho žiadosti údaje v rozsahu percento, počet a časový rozsah odvysielaných programov zabezpečených multimodálnym prístupom a tiež samotný zoznam takýchto odvysielaných programov.

čl. I § 57 a 60 §
Pre lepšie sledovanie trvalého a postupného pokroku sa navrhuje povinnosť predkladať akčné plány na obdobie troch rokov, ktorý bude obsahovať ciele, ktoré mieni oprávnený vysielateľ garantovať v danom období. Termín na predkladanie akčného plánu je koniec kalendárneho roka predchádzajúceho obdobiu troch rokov, na ktoré sa plán vzťahuje. Vysielatelia sú povinní akčný plán zverejniť na webovom sídle programovej služby, ak takéto webové sídlo majú zriadené. Odpočet akčného plánu sa regulátorovi predkladá do 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po sledovanom období. Uvedené primerane platí aj vo vzťahu k poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

čl. I § 58 §
Súčasná právna úprava vo vzťahu k poskytovaniu audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie neobsahuje žiadny percentuálny podiel, ktorý musia poskytovatelia v prípade poskytovania programov s multimodálnym prístupom naplniť. V súlade s európskou úpravou sa navrhuje explicitne určiť, rovnako ako v prípade oprávneného vysielateľa, 25% - ný podiel vo vzťahu k programom, ktoré sú sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, alebo tlmočené do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a 10% - ný podiel pri programoch, ktoré sú sprevádzané hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Podiel programov má vychádzať z celkového počtu programov ponúkaných v katalógoch programov poskytovaných všetkých audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktoré poskytovateľ poskytuje za kalendárny mesiac. Z dôvodu, že v súčasnosti fungujú audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, ktoré majú v svojich katalógoch veľké množstvo programov, pri ktorých nie je možné objektívne zabezpečiť multimodálny prístup tak, aby ku dňu nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona boli naplnené podiely stanovené navrhovanom ustanovení, stanovuje sa, že do celkového počtu programov ponúkaných v …

čl. I § 59 §
Rovnako ako v prípade vysielateľov, aj poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb sa stanovuje povinnosť oznamovať regulátorovi na vyžiadanie údaje o percente, počte a časovom rozsahu programov a samotný zoznam programov zabezpečených multimodálnym prístupom.

čl. I § 61 §
Smernica zdôrazňuje povinnosť členských štátov rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, rovnako tak rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Základné ľudské práva a slobody sú zakotvené v druhom oddiele druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. V súlade so základnými princípmi návrh zákona upravuje, že obsahová služba, ktorú poskytuje vysielateľ alebo poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, musí rešpektovať ľudskú dôstojnosť. V zmysle navrhovanej úpravy obsahová služba preto najmä nesmie propagovať vojnu alebo opisovať kruté alebo inak neľudské konanie spôsobom, ktorý je nevhodným zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním tohto konania. S tým úzko súvisí aj zákaz propagovať násilie a otvorenou alebo skrytou formou podnecovať násilie alebo nenávisť, znevažovať alebo hanobiť na základe diskriminačných predpokladov. Vzhľadom na vývoj spôsobov, akými sa v dnešnej dobe šíri obsah, je nevyhnutné chrániť širokú verejnosť pred podnecovaním k terorizmu. Návrh preto upravuje zákaz šírenia alebo sprístupňovania informácií verejnosti s úmyslom podnecovať alebo obhajovať páchanie trestných činov terorizmu. Cieľom právnej úpravy je tiež …

čl. I § 62 §
Členské štáty Európskej únie sa zaviazali prijať účinné opatrenia na zamedzenie možnosti kontaktu maloletých s audiovizuálnym obsahom, ktorý mohol narušiť telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých. Navrhovaná úprava preto určuje povinnosť vysielateľovi a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vo vzťahu k uvedeným obsahom. Vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sú povinní zabezpečiť, aby programy alebo iné zložky programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktoré môžu narušiť vývin maloletých, boli sprístupnené iba takým spôsobom, aby maloletí nemohli takéto programy alebo iné zložky programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za bežných okolností počuť ani vidieť. Navrhovaná úprava umožňuje zaradiť takýto program do vysielania v čase od 22.00 h do 6.00 h, teda zavádza časovú oponu ako jedno z možných opatrení na ochranu maloletých. V zmysle navrhovanej úpravy je vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie rovnako povinní zabezpečiť, aby programy alebo iné zložky programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktoré obsahujú pornografiu …

čl. I § 63 až 70 §
Ochrana európskej produkcie je upravená v smernici s cieľom podporovať európsku produkciu v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti oproti americkému trhu. V súlade so smernicou sa navrhuje definícia európskeho diela, ktorá hovorí, že európske dielo je dielo vytvorené v niektorom z členských štátov Európskej únie, prípadne v niektorom z európskych štátov, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ak v tomto štáte neexistujú diskriminačné opatrenia voči dielam z členských štátov EÚ a dielo spĺňa ďalšie zákonné podmienky. Taktiež môže ísť o dielo, ktoré bolo vytvorené spoločne v rámci dohôd týkajúcich sa audiovizuálneho sektora uzavretých medzi Európskou úniou a tretími štátmi, ktoré spĺňa podmienky vymedzené v každej z týchto dohôd, ak v týchto tretích štátoch neexistujú diskriminačné opatrenia proti dielam vytvorených v členských štátoch EÚ. Ďalšie kritériá pre posúdenie európskeho diela vychádzajú taktiež priamo zo smernice. Špecifickým prípadom sú diela, ktoré nie sú európskymi dielami podľa predchádzajúcich kritérií ale boli vyrobené v rámci dvojstranných dohôd o koprodukcii uzatvorených medzi členskými štátmi …

čl. I § 71 §
Smernica v článku 1 ods. 1 písm. h) zavádza pojem audiovizuálne komerčné oznamy a definuje ich ako „obrazy so zvukom alebo bez zvuku, ktoré sú určené na priame alebo nepriame propagovanie tovaru, služieb alebo dobrého mena fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť. Takéto obrazy sprevádzajú program alebo video vytvorené používateľom alebo sú doň zahrnuté, a to za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie. Formy audiovizuálneho komerčného oznamu zahŕňajú okrem iného televíznu reklamu, sponzorstvo, telenákup a umiestňovanie produktov.“ Zákon o mediálnych službách obsah pojmu preberá do právneho poriadku ako pojem „mediálna komerčná komunikácia“ a v ustanovení ods. 1 ho vymedzuje tak, aby pokrýval aj oblasť rozhlasového vysielania. V ods. 2 zákon uvádza jednotlivé druhy mediálnej komerčnej komunikácie, pričom ide o demonštratívny výpočet.

čl. I § 72 §
Definuje sa pojem skrytá mediálna komerčná komunikácia. Uvedená definícia zodpovedá definícii skrytého audiovizuálneho komerčného oznamu, uvedenej v čl. 1 ods. 1 písm. j) Smernice. Definičným znakom skrytej mediálnej komerčnej komunikácie je zámer vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v rámci programu využiť informáciu, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť na propagačné účely a kumulatívne aj spôsobilosť tejto skrytej propagácie uviesť verejnosť do omylu o povahe tejto propagácie. Informácia sa bude považovať za zámernú najmä, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu. Skrytá mediálna komerčná komunikácia je s odkazom na ods. 2, ako aj čl. 9 ods. 1 písm. a) Smernice zakázaná.

čl. I § 73 §
Vymedzujú sa požiadavky na mediálnu komerčnú komunikáciu z hľadiska odlíšiteľnosti. V zmysle ods. 1 je sa na mediálnu komerčnú komunikáciu kladie požiadavka ľahkej odlíšiteľnosti od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a v zmysle ods. 2 výslovný zákaz využívania podprahového vnímania človeka.

čl. I § 74 §
V záujme ochrany ľudskej dôstojnosti, zákazu diskriminácie, ochrany zdravia a životného prostredia sa transponuje čl. 9 ods. 1 písm. c) bod i.) až iv.) Smernice a stanovuje, že mediálna komerčná komunikácia nesmie porušovať slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach ľudí, obsahovať ani podporovať diskrimináciu na základe dôvodov uvedených v písm. b), či nabádať na konanie, ktorým sa poškodzuje alebo ohrozuje zdravie alebo bezpečnosť alebo nabádať na konanie, ktorým sa hrubo poškodzuje ochrana životného prostredia.

čl. I § 75 §
Ustanovenie upravuje mediálnu komerčnú komunikáciu vo vzťahu ku konkrétnej komodite, a to liekom. Zakazuje sa mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa liekov, ktoré sú dostupné len na lekársky predpis a zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia podľa § 2, 3 a 7 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, ako aj mediálna komerčná komunikácia, ktorá sa týka liekov, ktoré obsahujú omamné látky, psychotropné látky a prípravky. Navrhuje sa, aby výnimkou z tohto obmedzenia bola očkovacia kampaň povolená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 písm. g) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V ustanovení sa negatívne vymedzujú konkrétne prvky, ktoré mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa liekov nesmie obsahovať. Špecifikujú sa aj požiadavky na mediálnu komerčnú komunikáciu z hľadiska jej zostavenia a konkrétneho obsahu. Uvedené …

čl. I § 76 §
Mediálna komerčná komunikácia týkajúca sa alkoholických nápojov podlieha nasledovným zákonným obmedzeniam. V zmysle ustanovenia sa nesmie zameriavať na maloletých a nesmie nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov, čím je implementovaný článok 9 ods. 1 písm. e) Smernice. V úprave sa premieta úprava čl. 22 Smernice a ustanovujú sa obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní programovej služby a v audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie. Obmedzenia sa netýkajú sponzorstva a umiestňovania produktov, nakoľko tie sú svojou povahou na rozdiel od reklamného oznamu alebo telenákupu priamo spojené s programom alebo službou, prípadne sú jeho súčasťou.

čl. I § 77 §
Upravuje sa obmedzenie mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k iným komoditám. Ustanovenie vychádza z úpravy čl. 9 ods. 1 písm. d) Smernice a zakazuje mediálnu komerčnú komunikáciu týkajúcu sa cigariet, iných tabakových výrobkov, elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety, pričom súčasne dopĺňa, že sa zakazuje aj obchádzanie tohto zákazu prostredníctvom používania značkových názvov, ochranných známok, emblémov alebo iných výrazných znakov týchto výrobkov sa zakazuje. Vzhľadom na špecifické vlastnosti komodít uvedených v písm. a) až c) je výslovne uvedené, že je zakázané vysielanie reklamného oznamu a telenákupu týkajúce sa potreby alebo dostupnosti orgánov, tkanív a buniek s cieľom ponúknuť alebo nadobudnúť finančný zisk či porovnateľné výhody, počiatočnej dojčenskej výživy, zbraní alebo streliva.

čl. I § 78 §
S cieľom dosiahnuť vyšší stupeň ochrany v prípade obsahu, ktorý by mohol spôsobiť fyzickú, psychickú alebo morálnu ujmu maloletým sa ustanovujú obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k tejto skupine osôb. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 9 ods. 1 písm. g) Smernice a súčasne upravuje, že mediálna komerčná komunikácia nesmie priamo nabádať maloletých na nákup tovarov, ktorých predaj sa týmto osobám zakazuje podľa osobitných predpisov, pričom ako príklad možno uviesť § 5 nariadenia vlády č. 70/2015 Z. z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu. Ochrana maloletých je kladený aj na zneužívanie osobitnej dôvery maloletých voči rodičom, pedagogickým zamestnancom a iným osobám, ktoré s maloletými prichádzajú do úzkeho kontaktu, v rámci ktorého by sa mohla dôvera prejaviť.

čl. I § 79 §
Pre oblasť vysielania a poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je charakteristická tzv. redakčná zodpovednosť jej poskytovateľov, teda vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich usporiadaním do chronologickej štruktúry v prípade vysielania alebo v prípade audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie do katalógu programov. Ustanovenie preto zveruje povinnosť vysielateľovi programovej služby a poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zabezpečiť, aby zadávateľ mediálnej komerčnej komunikácie nemohol nijakým spôsobom uplatňovať vplyv jednak na obsah programov, programovej služby a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako ani na čas zaradenia programov v prípade vysielania alebo zaradenie do katalógu programov v prípade audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, spôsobom, ktorý by mohol mať dosah na redakčnú zodpovednosť alebo redakčnú nezávislosť vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

čl. I § 80 §
Právna úprava v oblasti mediálnej komerčnej komunikácie umožňuje využitie samoregulačných mechanizmov. Ustanovujú sa osobitné povinnosti pre vysielateľa, ktorý nepodlieha samoregulačnému mechanizmu. Vo vzťahu k tomuto vysielateľovi sa upravuje povinnosť zabezpečiť, aby sa mediálna komerčná komunikácia, okrem umiestňovania produktov na erotické služby, erotický tovar a erotické audiotextové služby nevysielala v čase od 6.00 h do 22.00 h. a v čase od 6.00 h do 20.00 h na liehoviny.

čl. I § 81 §
V súlade s čl. 1 ods. 1 písm. i) Smernice sa v ods. 1 zavádza pojem reklamný oznam. Zákonodarca pre lepšiu prehľadnosť právnej úpravy zámerne v zákone o mediálnych službách nepoužíva pojem reklama, ale reklamný oznam. Definícia pojmu vychádza z úpravy televíznej reklamy v Smernici, avšak predstavuje širšiu definíciu ako uvádza samotná Smernica. Reklamný oznam je druhom mediálnej komerčnej komunikácie. V zmysle zákona ide o akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie. Zámerom takéhoto verejného oznámenie je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov, zámerom však v zmysle zákonnej definície môže byť aj dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamného oznamu alebo vysielateľom. Ods. 2 definuje telenákup. Telenákup obdobne ako reklamný oznam predstavuje druh mediálnej komerčnej komunikácie. Definičné znaky telenákupu sú: - telenákup prestavuje priamu ponuku vysielanú verejnosti, - cieľom je poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov, - za odplatu. Zákon rozlišuje dve formy telenákupu a …

čl. I § 82 §
Vymedzujú sa povinnosti vysielateľa vo vzťahu k ním vysielanému reklamnému oznamu a telenákupu. Uvedené požiadavky na vysielateľa vychádzajú z ustanovení kapitoly III čl. 11 ods. 1 až 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu a určujú vysielateľovi povinnosť zabezpečiť, aby ním vysielaný reklamný oznam a telenákup spĺňali požiadavky slušnosti a čestnosti, nepoškodzovali záujmy a nezneužívali dôveru spotrebiteľov a tie, ktoré sú určené maloletým alebo s účasťou maloletých neobsahovali nič, čo by mohlo poškodiť ich záujmy a čo by nezohľadňovalo ich osobitnú vnímavosť. V súlade s čl. 11 ods. 4 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu v záujme ochrany maloletých sa určuje povinnosť vysielateľa vo vzťahu k telenákupu, ktorý vysiela, a to zabezpečiť, aby telenákup neobsahoval výzvy určené maloletým na objednávku, predaj alebo nájom tovarov alebo služieb.

čl. I § 83 §
Samostatne sa upravujú obmedzenia vysielania reklamného oznamu a telenákupu na lieky. Ustanovenie sa opiera o úpravu čl. 15 ods. 4 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu a kladie všeobecné požiadavky na reklamný oznam na lieky, aby bol rozoznateľný a overiteľný a zodpovedal požiadavke ochrany jednotlivca pred poškodením. Zakazuje sa telenákup na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh podľa § 46 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov a tiež vysielanie telenákupu na zdravotný výkon, ktorý definuje § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 84 §
Upravuje sa forma a spôsob uvádzania reklamného oznamu a telenákupu. Smernica v článku 19 ods. 1 upravuje oddelenosť televíznej reklamy a telenákupu od ostatných častí programovej služby. Navrhovaná úprava preberá ustanovenie Smernice a vzťahuje ho aj na rozhlasové vysielanie. Ustanovenie ods. 1 kladie na reklamný oznam a telenákup požiadavku ľahkej odlíšiteľnosti a oddelenosti, ktorá má byť splnená tak, aby reklamný oznam a telenákup neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby. Z hľadiska možnosti použitia prostriedkov sa uvádza, že vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie spravidla zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby audiovizuálne, obrazové, zvukové alebo priestorové prostriedky. Výnimku predstavuje telenákupné pásmo, kde sa vo vysielaní televíznej programovej služby použijú audiovizuálne prostriedky. Ods. 2 stanovuje princíp vysielania reklamného oznamu a telenákupu vo vysielaní televíznej programovej služby. V tejto službe sa reklamný oznam a telenákup vysielajú spravidla v blokoch a oddelene od iných častí tejto programovej služby. Zákonná úprava umožňuje vysielanie samostatných reklamných alebo telenákupných šotov najmä …

čl. I § 85 §
S cieľom zachovať odlíšiteľnosť reklamného oznamu a telenákupu od programovej služby, ustanovenie vychádza z úpravy v čl. 13 ods. 4 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu a stanovuje povinnosť vysielateľovi zabezpečiť, aby hlásatelia, moderátori a redaktori, ktorí účinkujú v spravodajských programoch alebo programoch aktuálnej publicistiky neúčinkovali v reklamnom ozname ani v telenákupe, a to ani v obraze, ani vo zvuku. V zmysle navrhovanej úpravy sa táto povinnosť vysielateľa nevzťahuje na vlastnú propagáciu.

čl. I § 86 §
Upravuje sa zaraďovanie reklamného oznamu a telenákupu do vysielania, pričom pri televíznom vysielaní verejnoprávneho vysielateľa platí všeobecné pravidlo, že reklamný oznam a telenákup sa zaraďujú medzi jednotlivé programy. Prerušovanie programov reklamným oznamom alebo telenákupom je zakázané. Navrhuje sa, aby pri televíznom vysielaní verejnoprávneho vysielateľa reklamné šoty a telenákupné šoty boli v programoch zložených zo samostatných častí alebo pri prenose športových alebo podobne štruktúrovaných podujatí alebo pri prenose verejných kultúrnych podujatí s prestávkami zaradené do televízneho vysielania tohto vysielateľa len medzi jednotlivé časti alebo počas prestávok.

čl. I § 87 §
Vymedzujú sa formy programov, pri ktorých platí zákaz prerušovania reklamným oznamom alebo telenákupom. Vysielanie bohoslužieb nemožno prerušiť reklamným oznamom alebo telenákupom. Vysielanie programu určeného pre deti nemožno prerušiť telenákupom. Televízny program určený pre deti, ktorého plánovaná dĺžka vysielania je kratšia ako 30 minút nemožno prerušiť reklamným oznamom. Rozhlasové vysielanie náboženského programu nemožno prerušiť reklamným oznamom alebo telenákupom. V rozhlasovom vysielaní verejnoprávneho vysielateľa nemožno prerušiť ani vysielanie programu určeného pre deti, spravodajského programu, publicistického programu, umeleckého programu a literárno-dramatického programu reklamným oznamom alebo telenákupom.

čl. I § 82 §
Upravuje sa prerušenie televízneho vysielania reklamným oznamom alebo telenákupom. Navrhovaná úprava vymedzuje uvedené povinnosti vo vzťahu k vysielateľovi televíznej programovej služby, ktorý nie je verejnoprávnym vysielateľom. Prerušiť vysielanie programov je vo všeobecnosti možné za podmienky, že tým nebude narušená celistvosť, hodnota a charakter programu vrátane jeho prirodzených vnútorných prestávok pri dodržaní práv nositeľov práv, pričom musia byť dodržané podmienky ustanovených v odsekoch 2 až 4. Ustanovenie ods. 1 vychádza z úpravy Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii v znení pozmeňujúceho protokolu a čl. 20 ods. 1 Smernice. Prerušiť možno program určeného pre deti, ktorého plánovaná dĺžka trvania presahuje 30 minút reklamným oznamom na každý 30-minútový časový úsek vysielania tohto programu. Prerušiť možno program, ktorý je seriálom, sériou alebo dokumentárnym filmom a nie je programom určeným pre deti, ktorého dĺžka trvania presahuje 30 minút reklamným oznamom alebo telenákupom bez ohľadu na jeho trvanie. Prerušiť možno program, ktorý je spravodajským programom alebo audiovizuálnym dielom a ktorý zároveň nie je programom určeným pre deti …

čl. I § 89 §
Poslaním verejnoprávneho vysielateľa je najmä poskytovať službu verejnosti v oblasti vysielania, preto sa na neho vzťahujú aj osobitné pravidlá týkajúce sa časového rozsahu vysielania reklamných oznamov a telenákupu. Úprava ods. 1 až 3 sa vzťahuje na vysielanie televíznej programovej služby a ods. 4 na vysielanie rozhlasovej programovej služby. V súlade s ods. 1 sa obmedzuje časový rozsah vysielania reklamných oznamov vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vo vzťahu k súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb v tomto dni, pričom sa stanovuje, že spolu za kalendárny deň nesmie presiahnuť 0,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb. Tento časový rozsah vysielaného reklamného oznamu možno v zmysle predmetného ustanovenia zvýšiť až na 2,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Ods. 2 osobitne upravuje časový rozsah vysielania reklamných oznamov vysielaných v „prime time,“ teda v čase od 19.00 h do 22.00 h, s tým, že tento časový nesmie presiahnuť osem minút počas …

čl. I § 90 §
Upravuje sa časový rozsah vysielania reklamného oznamu a telenákupu vo vysielaní vysielateľa, ktorý nie je verejnoprávnym vysielateľom. Smernica v recitáli 32 uvádza, že trh televízneho vysielania sa vyvíja a preto je potrebná väčšia pružnosť, pokiaľ ide o audiovizuálne komerčné oznamy, najmä v prípade kvantitatívnych pravidiel pre lineárne audiovizuálne mediálne služby a umiestňovanie produktov. Vznik nových služieb, vrátane služieb bez reklamy, viedol k väčšiemu výberu pre divákov, ktorí môžu ľahko prejsť na alternatívne ponuky. Úprava ods. 1 predstavuje transpozíciu článku 23 ods. 1 Smernice. S cieľom poskytnúť vysielateľom väčšiu flexibilitu v zaraďovaní reklamných šotov a telenákupných šotov sa zavádzajú nové pravidlá vzhľadom na dobu vysielania. Pri uplatňovaní nových pravidiel sa rozlišujú dva časové úseky, a to medzi 6.00 h a 18.00 h a medzi 18.00 h do 24.00 h. a ustanovuje sa, že v týchto časových úsekoch nesmie podiel televíznych reklamných šotov a telenákupných šotov presiahnuť 20% tejto doby. Nakoľko telenákupné pásmo predstavuje formu telenákupu v trvaní aspoň 15 minút, uvedené …

čl. I § 91 §
Upravujú sa výnimky z časového rozsahu vysielania reklamného oznamu a telenákupu, tak, aby neboli nepriaznivo ovplyvnené možné príjmy vysielateľov plynúce z vysielania reklamného oznamu a telenákupu. Do časového rozsahu vysielania vyhradeného reklamnému oznamu a telenákupu sa nezapočítava čas venovaný vlastnej propagácii, pričom môže ísť o upútavku, oznámenie vysielateľa o vedľajších produktoch, ktoré sú priamo odvodené z vlastných programov, o vlastnej programovej službe alebo o vlastnej audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie. Nakoľko vysielateľ môže vysielať ako súčasť vysielacej skupiny, navrhuje sa, aby sa do časového rozsahu vyhradeného reklamnému oznamu a telenákupu nezapočítaval ani čas venovaný vlastnej propagácii, ak ide o oznámenie vysielateľa o programoch, programovej službe alebo audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie iných subjektov patriacich k tej istej mediálnej skupine. Výnimky sa vzťahujú aj na čas venovaný sponzorskému odkazu, umiestňovaniu produktov a jeho označeniu, reklamnej relácii, výzve na pozorné prečítanie poučenia o správnom použití lieku obsiahnutého v písomnej informácii pre používateľov liekov pribalenej k lieku, informácii, ktorú je vysielateľ rozhlasovej programovej …

čl. I § 92 §
Sponzorovanie predstavuje jednu z foriem mediálnej komerčnej komunikácie. Ustanovenie definuje tento pojem ako aj osobu sponzora. Úprava sponzorovania vychádza z definície sponzorstva uvedenej v čl. 1 ods. 1 písm. k) Smernice a dopĺňa ju, aby sa na účely zákona sponzorovaním rozumelo plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby, audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, platformy na zdieľanie videí alebo videa vytvoreného užívateľom s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity osoby, ktorá také plnenie poskytla, pričom v zmysle negatívneho vymedzenia za sponzorovanie nemožno pokladať takéto plnenie, ktoré poskytla osoba, ktorá je vysielateľom, poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo poskytovateľom platformy na zdieľanie videí a osoba, ktorá daný program vyrobila alebo dané video vytvorila, ani plnenie osôb zúčastnených na hromadnom financovaní.

čl. I § 93 §
S cieľom informovať verejnosť o sponzorovaní programu, ustanovenie upravuje povinnosť vysielateľ programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby zabezpečiť označenie sponzorským odkazom program alebo sériu programov, ktorý sú čiastočne alebo ako celok sponzorované. Povinnosť označenia sa vzťahuje na začiatok programu, v úvodných titulkoch programu, počas programu, po prerušení programu, v záverečných titulkoch programu alebo na konci programu. Rovnako pri vysielateľovi rozhlasovej programovej služby je postačujúce označiť sponzorovaný program na začiatku alebo na konci programu. Právna úprava definuje sponzorský odkaz, pričom ponecháva povinnému subjektu výber spôsobu označenia, a to buď uvedením názvu právnickej osoby alebo obchodného mena alebo mena a priezviska fyzickej osoby, ktorá plnenie poskytla alebo uvedením loga sponzora alebo odkazu na výrobok alebo službu sponzora. Vysielateľ a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby sponzorovaný program, sponzorovaná programová služba alebo sponzorovaná audiovizuálna mediálna služba na požiadanie priamo nepodporovali predaj, nákup ani prenájom tovarov alebo služieb sponzora alebo tretej osoby, najmä osobitnými propagačnými zmienkami o uvedených tovaroch …

čl. I § 94 §
Upravuje sa obmedzenie sponzorovania. Zakazuje sa sponzorovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie osobe, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet, iných tabakových výrobkov, elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety. Ako aj sponzorovanie programu alebo programovej služby osobe, ktorej hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom zbraní alebo streliva. Osobitná úprava sa vzťahuje na sponzorovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie osobou, ktorá sa zaoberá výrobou alebo predajom liekov alebo poskytovaním zdravotných výkonov. Takýto program, programová služba alebo audiovizuálna mediálna služba na požiadanie nesmie podporovať predaj liekov viazaný na lekársky predpis a poskytovanie zdravotných výkonov uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia, ani sponzorským odkazom. V súlade s navrhovanou právnou úpravou sa zakazuje aj sponzorovanie spravodajských programov a programov aktuálnej publicistiky. Výnimku tvoria programy, ktoré obsahujú výhradne informácie o počasí, dopravnej situácii, o športe alebo kultúrnych podujatiach. Upravuje sa zákaz zobrazovať logo sponzora počas vysielania programov pre deti, uvedené ustanovenie sa opiera …

čl. I § 95 §
Umiestňovanie produktov predstavuje jednu z foriem mediálnej komerčnej komunikácie. Definícia tohto pojmu vychádza z úpravy čl. 1 ods. 1 písm. m) Smernice a umiestňovanie produktov vymedzuje ako zvukovú, obrazovú alebo audiovizuálnu informáciu o tovare, službe alebo ochrannej známke, zaradenú do programu alebo videa vytvoreného užívateľom za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu.

čl. I § 96 §
Navrhovaná úprava vychádza z úpravy umiestňovania produktov uvedenej v smernici. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa vo všeobecnosti umiestňovanie produktov povoľuje a uvádzajú sa len programy, v ktorých sa umiestňovanie produktov nepovoľuje. Smernica v recitáli 33 konštatuje, že liberalizácia umiestňovania produktov nepriniesla očakávané zvýšenie podielu využívania tejto formy audiovizuálnych komerčných oznamov. Konkrétne všeobecný zákaz umiestňovania produktov hoci s určitými výnimkami nevytvoril právnu istotu pre poskytovateľov mediálnych služieb. Umiestňovanie produktov by teda malo byť povolené až na výnimky vo všetkých audiovizuálnych mediálnych službách a službách platformy na zdieľanie videí. Navrhovaná úprava stanovuje, že umiestňovanie produktov sa zakazuje sa zakazuje v programe, ktorý je spravodajským programom, programom aktuálnej publicistiky, programom o spotrebiteľských záležitostiach, náboženských programom a programom určeným pre deti. Snaha zavedenia výnimiek pre niektoré typy programov je s odkazom aj na recitál 34 smernice odôvodnená najmä povahou tejto formy mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko je dokázané, že umiestňovanie produktov a vložená reklama môžu ovplyvniť správanie detí, pretože často nedokážu rozpoznať komerčný obsah. …

čl. I § 97 §
Ustanovenie definuje reklamnú programovú službu. Obsahom tejto programovej služby je výhradne vlastná propagácia alebo vysielanie reklamných oznamov a telenákupu. Vzhľadom na špecifickosť zameranie tejto programovej služby, sa vymedzuje, ktoré ustanovenia zákona sa vzťahujú na jej vysielanie. Nakoľko obsahovým zameraním programovej služby určenej výhradne na vlastnú propagáciu je len vlastná propagácia, ods. 2 vymedzuje, že iné formy reklamného oznamu sú v tejto programovej službe prípustné len v rámci ustanoveného časového rozsahu pre reklamný oznam.

čl. I § 98 §
Predmetné ustanovenie odlišuje od mediálnej komerčnej komunikácie tzv. iné formy propagácie a samostatne ich vymedzuje ako politickú propagáciu, oznam propagujúci náboženstvo alebo ateizmus, charitatívnu výzvu, oznamom vo verejnom záujme, informačnú kampaň, informáciu o vlastnom programe a súkromnú inzerciu. Precizuje sa doteraz používaný pojem politická reklama a nahrádza sa pojmom politická propagácia, ktorou sa rozumie verejné oznámenie určené na podporu politickej strany, politického hnutia, člena strany alebo člena hnutia alebo kandidáta, prípadne v ich prospech alebo aj neprospech pri volebnej kampani. Politickou propagáciou je aj verejné oznámenie určené na popularizáciu názvu, značky alebo hesiel politickej strany, politického hnutia alebo kandidáta. Ustanovenie vymedzuje definíciu charitatívnej výzvy a oznamu vo verejnom záujme. Nakoľko charitatívna výzva je vysielaná bezodplatne alebo bez poskytnutia inej primeranej hodnoty a oznam vo verejnom záujme sa vysiela spravidla bezodplatne, vymedzuje sa, že za bezodplatné vysielanie sa považuje aj vysielanie za úhradu primeraných nákladov, ktoré vysielateľovi vznikli v súvislosti s odvysielaním oznamu alebo výzvy. Navrhovaná úprava zavádza pojem informačná kampaň, …

čl. I § 99 §
V zmysle ustanovenia nemožno vysielať politickú propagáciu alebo oznam propagujúci náboženstvo alebo ateizmus, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pričom zákonodarca pod osobitným predpisom rozumie zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje volebnú kampaň.

čl. I § 100 až 106 §
Sloboda a pluralita médií sú kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu garantovaného v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zohrávajú ústrednú úlohu vo fungovaní demokratickej spoločnosti, nakoľko zabezpečujú dostupnosť a prístupnosť informácií. K spomínanej pluralite médií prispieva okrem iného transparentnosť vlastníctva médií, a to tým, že upozorňuje verejnosť a regulačné orgány na vlastnícke štruktúry týchto subjektov. Média šíriace informácie pôsobia ako verejní strážcovia a poskytujú priestor pre verejnú diskusiu. Cieľom navrhovaných ustanovení je zabezpečiť regulačné záruky plurality informácii, vrátane obmedzenia vplyvu jej narušenie, ako aj vytvoriť predpoklady transparentnosti financovania a efektívneho fungovania majetkových a personálnych vzťahov. Navrhuje sa, aby vysielateľ nemohol vysielať televíznu programovú službu a súčasne terestriálne vysielať rozhlasovú programovú službu. Výnimkou je verejnoprávny vysielateľ, Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý súčasne poskytuje televízne aj rozhlasové programové služby. Taktiež sa navrhuje, aby vysielateľ, okrem vysielateľa reklamnej programovej služby, nemohol byť poskytovateľom terestriálneho multiplexu na území Slovenska. V súvislosti s novozavedenou povinnosťou pre subjekty, na ktorých sa …

čl. I § 101 §
Navrhuje sa, aby posudzovanie vplyvu poskytovateľa obsahovej služby, ako aj mediálnej skupiny na pluralitu informácií spadalo do kompetencie národného regulačného orgánu. Jeho hlavným cieľom v preskúmavanom procese má byť zisťovanie vzájomnej korelácie vplyvu týchto subjektov na pluralitu informácií, reklamný trh a možného rizika narušenia plurality informácií v súvislosti s uplatnením tohto vplyvu, pričom regulátor bude skúmať najmä rozhodujúci vplyv (viac ako 60%), relevantný vplyv (viac ako 30%) a nízky vplyv (do 30%). Úprava koncentrácie vplyvu sa zveruje do právomoci regulátora, ktorý ako orgán príslušný na konania podľa tohto zákona neudelí súhlas alebo zamietne žiadosť o súhlas s poskytovaním obsahových služieb pri poskytovateľov alebo mediálnych skupinách, pri ktorých zákon predpokladá zvýšené riziko narušenia plurality informácii. Mechanizmus posudzovania vplyvu na pluralitu informácií a vyhodnocovanie rizík upraví všeobecne záväzný právny predpis vydaným regulátorom.

čl. I § 102 §
Vplyv na zabezpečenie plurality informácií a vyhodnocovanie rizika s tým spojeného vo vzťahu k poskytovateľovi multiplexu posudzuje úrad. Návrh zákona obdobne upravuje aj pri tomto poskytovateľovi, aké poskytovanie predstavuje rozhodujúci vplyv a relevantný vplyv. Úrad v zmysle navrhovanej úpravy bude zohľadňovať riziká spojené s rozhodujúcim a relevantným vplyvom v súvislosti s výberovým konaním pred udelením terestriálneho prevádzkového povolenia.

čl. I § 103 §
Návrh zákona osobitne upravuje transparentnosť financovania, pričom sa určuje poskytovateľovi obsahovej služby nová povinnosť a tou je zverejnenie zoznamu osôb, ktoré sa podieľali na hromadnom financovaní alebo poskytli dar či iné plnenie bez primeraného protiplnenia na svojom webovom sídle vždy za predchádzajúci rok do 31. marca daného roka. Finančná hranica, ktorá určuje povinnosť zverejnenia je stanovená na 1 200 eur ročne, čo predstavuje v priemere 100 eur mesačne. Uvedený zoznam, ktorý je poskytovateľ obsahovej služby povinný zverejňovať, vedie poskytovateľ v súlade s ochranou osobných údajov. Získané údaje sa ďalej postupujú regulátorovi. Anonymizované darovanie právna úprava zakazuje pri dare alebo inom protiplnení, ktorého hodnota prevyšuje 1 200 eur.

čl. I § 104 §
Upravuje sa povinnosť regulátora pri posudzovaní majetkového a personálneho prepojenia poskytovateľa obsahovej služby preskúmavať majetkové a personálne vzťahy z hľadiska splnenia zákonných podmienok. Posudzuje sa, či je garantovaná transparentnosť vlastníckych vzťahov alebo transparentnosť alebo dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania, či je zrejmá existencia rizika, že by mohlo dôjsť k zneužitiu vysielania na diskrimináciu, podnecovanie neznášanlivosti alebo ohrozenie ústavného zriadenia a demokratického systému základných práv a slobôd garantovaného Ústavou SR, či je zrejmá existencia rizika, že by mohlo dôjsť k narušeniu plurality informácií a mediálnych obsahov a v neposlednom regulátorovi či nie je vysielateľ financovaný teroristickou organizáciou alebo subjektom nachádzajúcim sa na Sankčnom zozname OSN alebo EÚ. Predmetný zoznam vytvorila EÚ po útokoch v roku 2001 a obsahuje zoznam osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Prijatie opatrenia vyplýva z potreby vykonania rezolúcie BR OSN č. 1373 (2001). Do tohto zoznamu sú zaradené osoby a skupiny, ktoré pôsobia tak v rámci EÚ, …

čl. I § 105 §
Za účelom ľahšieho preskúmania podmienok a obmedzení podľa predchádzajúcich ustanovení sa navrhuje stanoviť povinnosť povinnému subjektu predložiť regulátorovi doklady preukazujúce splnenie podmienok. Ak sa odôvodnene preukáže, že poskytovateľ obsahovej služby podmienky nesplnil, regulátor mu určí primeranú lehotu na nápravu. Ak k náprave nedôjde, regulátor tejto osobe zruší tejto osobe príslušné oprávnenie na poskytovanie obsahovej služby alebo zabezpečí nápravu iným spôsobom.

čl. I § 106 §
Obdobne sa táto povinnosť upravuje aj voči poskytovateľovi multiplexu alebo inej povinnej osobe, ktorí uvedené skutočnosti preukazujú voči úradu, ktorý má právomoc zrušiť v prípade nesplnenia podmienok a obmedzení podľa tejto časti zákona ak ani v určenej lehote nenastane náprava poskytovateľovi multiplexu terestriálne prevádzkové povolenie.

čl. I § 107 §
V súvislosti s novou úpravou mediálnej legislatívy sa do právneho poriadku zavádza nový druh mediálneho obsahu – komunitné médium. Cieľom tohto médiá je primárne predstavovať nástroj občianskej spoločnosti, ktorým sa má najmä zvyšovať povedomie o základných právach a slobodách, informačnej pluralite menšín a znevýhodnených skupín, lokálnej identity. Navrhovaná úprava sa bude vzťahovať na komunitné médium, ktoré môže mať formu komunitného vysielania alebo komunitnej videoslužby. Charakteristickým znakom komunitného vysielania aj komunitnej videoslužby je, že ide o obsahovú službu, ktorá je poskytovaná inou osobu ako podnikateľom a nemá primárne hospodársku povahu. Z toho vyplýva, že komunitným médiom môže byť napr, aj verejná vysoká škola a iné subjekty podieľajúce sa na mediálnej produkcii. Komunitným vysielaním sa rozumie najmä lokálne vysielanie, za predpokladu, že jeho účelom nie je dosahovať zisk priamo alebo nepriamo, komunitnou videoslužbou je najmä katalóg programov lokálneho vysielania, pokiaľ účelom jeho poskytovania nie je priamo alebo nepriamo dosahovať zisk. V súvislosti so snahou umožniť vysielanie reklamných oznamov aj v rámci komunitného …

čl. I § 108 §
Štrnásta časť návrhu zákona upravuje výkon štátnej správy a existujúce relevantné samoregulačné mechanizmy. Štátnu reguláciu v oblasti poskytovania niektorých obsahových služieb, tzn. vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie videí v rozsahu podľa tohto návrhu zákona vykonáva predovšetkým regulačný úrad. Ministerstvo kultúry v rámci výkonu štátnej správy vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, je správcom registra osôb v oblasti médií a audiovízie podľa osobitného predpisu a zastupuje Slovenskú republiku v Stálom výbore pre cezhraničnú televíziu Rady Európy. Popri súčasnej právnej úprave sa návrh zákona uvádza aj nový orgán výkonu štátnej správy v oblasti regulovanej týmto návrhom zákona, a to Komisiu na ochranu maloletých, ktorá sa navrhuje kreovať osobitným predpisom, konkrétne zákonom č. 40/2015 Z. z. Ten bližšie špecifikuje pôsobnosť, zloženie ako aj zabezpečenie jej činnosti. Podrobnosti upraví jej rokovací poriadok. V oblasti digitálneho vysielania, ktorého právna úprava bola do tohto času súčasťou zákona o digitálnom vysielaní vykonáva štátnu správu aj naďalej Ministerstvo dopravy a výstavby …

čl. I § 109 §
Smernica upravuje záväzné podmienky existencie a fungovania príslušných regulačných orgánov, najmä ich funkciu, rozhodovaciu nezávislosť, rozpočtovú nezávislosť. V súlade s predmetnou európskou úpravou je nevyhnutné upraviť aj kreovanie pôsobnosť a jednotlivé podmienky výkonu národného regulačného orgánu v podmienkach Slovenskej republiky. Postavenie a poslanie regulátora upravuje navrhovaná druhá hlava v rámci štrnástej časti návrhu zákona. Regulátor je štátnou rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočtovú kapitolu všeobecná pokladničná správa. Priznanie postavenia orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou pri výkone jeho právomocí v oblastiach upravených týmto návrhom zákona je podčiarknutá skutočnosťou, že v regulačných vzťahoch má postavenie správneho orgánu. Aj napriek tomu, že má postavenie orgánu štátnej správy, regulátor nie je služobným úradom v zmysle zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a jeho zamestnanci nie sú v postavení štátnych zamestnancov. Odseky dva až štyri sú deklaratórnymi ustanoveniami zahŕňajúcimi poslanie a princípy regulačného orgánu. Novinkou oproti súčasnej právnej úprave je …

čl. I § 110 §
Navrhované ustanovenie upravuje vecnú pôsobnosť regulátora, ktorej výpočet je rozdelený do troch hlavných kategórií. Ide o rozhodovaciu pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy, ďalšie činnosti vykonávané v oblasti štátnej správy mimo rozhodovania a nakoniec špecifikácia činností mimo výkonu v oblasti štátnej správy. Predmetný výpočet je demonštratívny, nakoľko jej kompetencie sú obsiahnuté aj v iných častiach navrhovanej právnej úpravy. Medzi hlavné rozhodovacie činnosti patrí rozhodovacie o autorizáciách vysielania a poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (udeľovanie a odňatie, prevod a prechod, zmena a pod.), registráciách (registrácia retransmisie a registrácia platformy na zdieľanie videí), licenciách na frekvencie, rozhodovanie v rámci dodržiavania povinností a ukladania sankcií podľa tohto zákona, rozhodovanie v oblasti európskych diel, nezávislej produkcie (výnimky z dodržiavania kvót pre európske diela a nezávislú produkciu), slovenských hudobných diel a plurality informácií a transparentnosti vzájomných vzťahov vo veciach, ktoré nie sú v pôsobnosti úradu. Ide najmä o posudzovanie majetkových a personálnych vzťahov vysielateľa s cieľom zabezpečiť o. i. pluralitu informácií, transparentnosť a dôveryhodnosť …

čl. I § 111 §
Navrhuje sa, aby orgánmi regulátora boli rada, predseda rady a riaditeľ. Podrobnosti o ich činnosti upraví štatút regulátora.

čl. I § 112, 119 a 120 §
Vo všeobecnosti rada rokuje v pléne, v senáte zloženom z troch členov rady rozhoduje výlučne v zákonom vymedzených prípadoch v rámci administratívnoprávnych konaní. Uznášaniaschopnosť pléna sa navrhuje určiť na 5 členov, z ktorých jeden musí byť predseda rady alebo podpredseda rady, pričom na platné uznesenie rady je potrebný nadpolovičný súhlas členov rady. Prítomnosť všetkých členov, t. j. troch, je nevyhnutná na uznášaniaschopnosť senátu a platné uznesenie sa môže prijať súhlasom najmenej dvoch jej členov. Hlasovanie rady okrem voľby podpredsedu rady je verejné. Podrobnosti o spôsobe a priebehu rokovania rady upraví rokovací poriadok rady. Z rokovania rady sa vyhotovuje a zverejňuje na webovom sídle zápisnica za podmienok zabezpečujúcich ochranu osobných údajov, utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva a ďalších údajov, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitných predpisov. Okrem zápisnice sa na webovom sídle regulátora zverejňujú aj jednotlivé rozhodnutia regulátora. Z hľadiska príslušnosti návrh zákona uvádza, že plénum rozhoduje o odvolaniach, vo veciach licencií podľa tohto návrhu zákona a vo veciach …

čl. I § 113 §
Rada, ako orgán dohľadu, volí a odvoláva riaditeľa, ktorému zároveň určuje odmenu, prerokúva a schvaľuje štatút a organizačný poriadok regulátora, výročnú správu, prerokúva a schvaľuje záležitosti týkajúce sa rozpočtu a majetku regulátora, oboznamuje sa s výsledkami kontroly a môže vykonávať ďalšie úlohy, ktoré regulátor určí v štatúte. Z dôvodu potreby zachovania kontinuálnosti a právnej istoty fungovania regulátora sa navrhuje upraviť, že zmenu štatútu regulátora, organizačného poriadku regulátora a rokovacieho poriadku rady môže rada vykonať na návrh člena rady, najskôr však tri mesiace od prednesenia návrhu na zmenu a najskôr rok od vykonania poslednej zmeny. To neplatí v prípade, ak je zmena potrebná v súvislosti so zmenou všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhovaná úprava má zabezpečiť zmeny základných dokumentov regulátora len v nevyhnutných prípadoch a s dostatočnou časovou rezervou na ich prerokovania a zváženie ich skutočnej potreby. Obmedzenie sa neuplatní v prípade zmeny legislatívy a s ňou súvisiacich potrieb na zmenu základných dokumentov regulátora.

čl. I § 114 a 115 §
Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje, aby rada pozostávala z menšieho počtu členov, a to siedmych, volených na základe verejného vypočutia a odvolávaných národnou radou. Členovia rady si spomedzi seba volia predsedu a podpredsedu. Stanovuje sa tiež taxatívny výpočet subjektov, ktorí sú oprávnení predkladať návrhy na kandidátov na členov rady. Vybrané subjekty sú navrhnuté tak, aby reflektovali široké spoločenské zastúpenie. Predsedu a podpredsedu si zo svojich členov volí priamo rada. Podmienky členstva v rade, nezlučiteľnosť funkcií a nezlučiteľnosť s niektorými ďalšími funkciami a činnosťami upravuje ustanovenie § 115. Funkcia člena v rade je verejnou funkciou.

čl. I § 116 §
Funkčné obdobie člena rady sa navrhuje stanoviť na šesť rokov, a to najviac na dve funkčné obdobia. Na miesto uvoľnené uplynutím funkčného obdobia sa volí nový člen rady, pričom ak sa skončí výkon funkcie všetkých členov rady, noví členovia rady si na prvom zasadnutí po zvolení všetkých členov rady určia žrebom dvoch členov rady, ktorých funkčné obdobie je dva roky a dvoch členov rady, ktorých funkčné obdobie je štyri roky.. Výkon funkcie člena rady je nezastupiteľný, preto sa z dôvodu zabezpečenia už spomínaného plynulého chodu rady stanovuje aj možnosť odvolania člena rady ak nevykonáva svoju funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

čl. I § 117 §
Dôvody skončenia členstva v rade sú upravené v § 117 a zahŕňajú oproti štyrom súčasným, päť prípadov skončenia. Objektívnymi skutočnosťami sú uplynutie funkčného obdobia, zánik funkcie a smrť člena rady, resp. vyhlásenie za mŕtveho. Vzdanie sa funkcie, ako jednostranného aktu a odvolanie člena rady z funkcie, ktoré si vyžaduje predchádzajúce právne rozhodnutie sú subjektívnymi dôvodmi skončenia funkcie. V odseku 2 sú vymedzené dva taxatívne dôvody, na základe ktorých národná rada člena rady z funkcie odvolá a v odseku 3 je fakultatívny dôvod odvolania člena rady z funkcie v prípade, že nevykonáva svoju funkciu najmenej 6 mesiacov. Predmetná fakultatívnosť vychádza z potreby posúdenia individuálnych okolností každého prípadu, ktoré viedli k nečinnosti člena rady. Odvolanie člena rady sa uskutočňuje na základe predchádzajúceho návrhu príslušného výboru národnej rady, ktorý musí byť riadne odôvodnený, zverejnený a vopred oznámený členovi rady, ktorého sa odvolanie týka. Ustanovenie odseku 5 uvádza dôvody tzv. automatického zániku funkcie, ktorý je novým dôvodom skončenia funkcie člena rady. To znamená, že …

čl. I § 118 §
Navrhuje sa upraviť pracovnoprávne otázky členstva v rade. Za výkon funkcie patrí členovi rady odmena vo výške jednej polovice platu poslanca národnej rady a predsedovi rady odmena vo výške platu poslanca národnej rady. Okrem toho má člen rady nárok na cestovné náhrady a účasť na zdravotnom poistení. Na vzťahy vyplývajúce z členstva v rade sa uplatňuje Zákonník práce.

čl. I § 121 §
Nakoľko sa navrhuje, aby predseda rady figuroval ako samostatný orgán regulátora, ustanovenie § 121 osobitne upravuje aj jeho kompetencie. Medzi ne sa navrhuje zaradiť koordinačnú činnosť, zastupovanie, určovanie organizácie a programu senátov rady a zabezpečuje predloženie rokovacieho poriadku rade a výročnej správy národnej rade za účelom schválenia. Predseda rady môže vykonávať aj iné činnosti ak to ustanoví štatút alebo organizačný poriadok regulátora. Predsedu rady zastupuje prednostne podpredseda rady a až v prípade, že ten sa zastupovania nemôže ujať, môže predsa rady určiť ako zástupcu iného člena rady.

čl. I § 122 §
Posledným, tretím orgánom regulátora je riaditeľ, ktorý má postavenie štatutárneho orgánu, tzn., že konanie riaditeľa sa považuje priamo za konanie regulátora, v mene ktorého vystupuje. Do funkcie ho volí a odvoláva rada. Na vznik jeho funkcie, nezlučiteľnosť funkcií a skončenie funkcie sa primerane vzťahujú ustanovenia ako na člena rady. Navrhuje sa, aby medzi kompetencie riaditeľa boli zaradené činnosti ako predkladanie najvýznamnejších dokumentov rade na schválenie, navrhovanie rozpočtu, informovanie rady o zámeroch vstupovať do zmluvných záväzkov a iné činnosti vymedzené organizačným poriadkom.

čl. I § 123 §
Osobitné kompetencie kancelárie upravuje ustanovenie § 123. Ide o výkonnú zložku plniacu organizačné, personálne, administratívne a technické úlohy, ktorá nemá právnu subjektivitu. Zamestnanci regulátora plnia úlohy spojené s činnosťou regulátora, ide teda o jeho podporný aparát. Na pracovnoprávne vzťahy a platové pomery zamestnancov regulátora a riaditeľa sa vzťahujú zákon o výkone práce vo verejnom záujme a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

čl. I § 124 §
Navrhované ustanovenie upravuje podrobnosti o výročnej správe regulátora, ktorá obsahuje všetky dôležité informácie o činnosti regulátora, o aktivitách v medzinárodných organizáciách, súdnych sporoch, o stave vysielania, o poskytovaní služieb retransmisie, o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovaných platforiem na zdieľanie videí za príslušný kalendárny rok.

čl. I § 125 §
Za účelom zabezpečenia čo najkomplexnejšieho prístupu k informáciám o poskytovateľoch obsahových služieb a nimi poskytovaných obsahových služieb vedie regulátor evidenciu týchto osôb a služieb, ktorá je súčasťou registra v oblasti médií a audiovízie, ktorý vedie ministerstvo kultúry podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na novú oblasť upravenú týmto návrhom zákon, a to oblasť samoregulácie sa navrhuje, aby boli súčasťou evidencie aj samoregulačné orgány a kódexy správania sa alebo obdobného samoregulačného systému správania pravidiel správania sa v oblasti poskytovania obsahových služieb. Predmetný register má prístupnú verejnú časť a verejnosti nezverejňovanú neverejnú časť. K tejto časti má prístup výlučne správca registra, Komisia a iná osoba ustanovená osobitným zákonom.

čl. I § 126 §
Navrhuje sa, aby regulátor disponoval vlastným rozpočtom a jeho činnosť bola riadená zo štátneho rozpočtu. Rozpočet regulátora je schvaľovaný národnou radou po predchádzajúcom prerokovaní príslušným výborom národnej rady.

čl. I § 127 až 129 §
Na úrovni Európskej únie platí, že členské štáty by mali nabádať na zabezpečenie a používanie samoregulačných a koregulačných kódexov správania na v oblastiach regulovaných týmto zákonom. Smernica uznáva možnosti používania samoregulačných mechanizmov a ich súčinnosť s regulačnými orgánmi (koregulácia) tam, kde existujú tradície a podmienky pre ich efektívne a účinné využitie a vyzdvihuje niektoré oblasti, v ktorých by tieto mechanizmy mali byť zavádzané. Ide najmä o oblasť mediálnej komerčnej komunikácie na alkohol a na potraviny a nápoje s nedoporučeným výživovým profilom - obsahujúce živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ alebo sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča. Snahou samoregulačných a koregulačných systémov by malo byť, okrem iného, účinné upozorňovanie na dôležitosť zodpovedného pitia. Európska regulácia ponecháva potenciálny systém samoregulácie na jednotlivých členských štátoch, ktoré si jednotlivé podmienky a základné charakteristické črty stanoviť podľa svojho uváženia. Predkladaný návrh zákona v rámci samostatnej hlavy upravuje samoregulačné mechanizmy v oblasti poskytovania obsahových …

čl. I § 130 §
Ustanovenie § 130 začína zakotvením zásady res iudicata, v zmysle ktorej o veci, o ktorej predtým rozhodol samoregulačný orgán, ktorý je zapísaný v evidencii, už regulátor následne nerozhoduje. Výnimkou je výlučne prípad, kedy rozhodnutie samoregulačného orgánu je v celkom zjavnom rozpore s kódexom, ak by bola uložená sankcia celkom zjavne neprimeraná. Okrem toho v prípade, že poskytovateľ obsahovej služby, ktorý pristúpil k samoregulácii, nesplní sankciu uloženú samoregulačným orgánom, samoregulačný orgán je oprávnený podať regulátorovi podnet na začatie konania a v prípade, že regulátor začne na základe tohto podnetu správne konanie, bude samoregulačný orgán účastníkom konania. Význam koregulácie spočíva predovšetkým v tom, že regulácia národnou autoritou nastupuje až v prípade, že samoregulácia nie je zo strany poskytovateľa obsahovej služby akceptovaná alebo je neúčinná. Preto v prípade, ak regulátor začne konanie voči poskytovateľovi obsahovej služby, ktorý sa zaviazal dodržiavať samoregulačný mechanizmus, svoje konanie na čas do rozhodnutia samoregulačným orgánom preruší. Návrh zákona stanovuje samoregulačnému orgánu trojmesačnú lehotu na rozhodnutie, po márnom uplynutí …

čl. I § 131 §
Navrhovaná právna úprava zakotvuje možnosť samoregulačného orgánu viesť a rozhodovať o sťažnostiach voči poskytovateľom obsahových služieb. V otázke procesných pravidiel a podmienok konania sa však nijakým spôsobom samoregulačný orgán nelimituje a ponecháva túto úpravu na samoregulačný orgán. Na túto časť sa zákon o sťažnostiach nevzťahuje. V predmetnom konaní je poskytovateľ obsahových služieb povinný poskytnúť samoregulačnému orgánu súčinnosť formou poskytnutia záznamu vysielania alebo iného záznamu obsahovej služby, môže samoregulačný orgán postúpiť vec regulátorovi, ktorý má silnejšie kompetencie. V prípade takéhoto postúpenia veci regulátor postupuje a vec vybaví ako podnet na preverenie upravený v prvej hlave šestnástej časti návrhu zákona. Návrh počíta aj s možnosťou rozhodnutia o sťažnosti voči poskytovateľovi obsahovej služby, ktorý sa nezaviazal kódex dodržiavať. V takomto prípade, ak poskytovateľ splní uloženú sankciu, vec sa považuje za rozhodnutú a uplatní sa vyššie uvedená zásada res iudicata. K 132 Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaná právna úprava spája normy z viacerých oblastí, je dohľad zverený do právomoci viacerých subjektov, a to regulátora, …

čl. I § 133 §
Navrhuje sa zaviesť nový inštitút, ktorý má prispieť k efektívnejšiemu výkonu dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona a tým je vykonanie kontrolného nákupu služby. Kontrolný nákup uskutoční regulátor ako orgán dohľadu. Zamestnanec orgánu dohľadu je oprávnený pri kontrolnom nákupe vystupovať pod utajenou identitou (kontrolný nákup pod utajenou totožnosťou – tzv. mystery shopping). S cieľom, aby bola kontrolovaná osoba informovaná o uskutočnení tohto dohľadu, regulátor jej zašle písomný záznam v lehote 30 dní od uskutočnenia kontrolného nákupu. Kontrolovaná osoba má právo byť oboznámená s obsahom záznamu a vyjadriť sa k jeho obsahu. Ak s ním nesúhlasí, má právo podať voči nemu námietky. Ustanovuje sa, že v prípade zistenia sú záznam z kontrolného nákupu vrátane doručených námietok dôkaznými prostriedkami v správnom konaní. V prípade, ak by kontrolný nákup nebol účelný, je regulátor oprávnený vyhotovovať záznamy a uskutočniť obhliadku na mieste, pričom kontrolovaný subjekt je povinné predmetné úkony umožniť a strpieť.

čl. I § 134 až 146 §
S cieľom zabezpečiť presadzovanie zákonnosti v regulovanej oblasti sa navrhuje, aby v prípade porušenia ustanovení tohto zákona, ktoré sa preukáže v rámci správneho konania, regulátor pristúpil k ukladaniu sankcií. Prvou, najmenej zaťažujúcou sankciou pre povinný subjekt, je sankcia preventívneho charakteru, a to upozornenie na porušenie zákona. Predmetná sankcia je univerzálna a je uplatniteľná voči všetkým subjektom regulácie ako aj za akékoľvek porušenie povinnosti, ak zákon neustanovuje inak. Kvalitatívne náležitosti takejto sankcie špecifikoval Najvyšší súd SR už vo vzťahu k aktuálne platnej právnej úprave, ktorý konštatoval, že „Upozornenie podľa zákona o vysielaní a retransmisii je samostatným druhom sankcie, ktorá je svojím charakterom výlučne výchovným opatrením s cieľom prevencie. Túto úlohu môže splniť len vtedy, ak obsahuje poučenie a navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. Pri vysielateľoch totiž spravidla nemožno očakávať, že rovnakú povinnosť porušia totožnou reláciou či príspevkom. Upozornenie musí určitým spôsobom upraviť jasné pravidlá pre ním riešený typ programu, témy, najmä ak k porušeniu povinnosti došlo spôsobom spracovania či prezentácie.“ (NS …

čl. I § 147 až 149 §
Okrem regulátora sú oprávnené ukladať sankcie formou pokuty aj ďalšie orgány, ktorými sú komisia na ochranu maloletých a úrad. Vo vzťahu ku každému subjektu sa individuálne určuje porušenie povinnosti, za ktorú možno sankciu uložiť a tiež subjektívna a objektívna lehota na rozhodnutie. V rámci spoločných ustanovení sa upravujú okolnosti, na ktoré orgán dohľadu prihliada. Ide o na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán. Rovnako ako pri sankciách ukladaných regulátorom platí, že uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie bola uložená. Splatnosť pokuty, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu, je 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Správcom pohľadávok vzniknutých z pokút uložených úradom je priamo úrad a tých, ktoré uložila komisia na ochranu maloletých, regulátor.

čl. I § 150 §
Oproti doteraz platnému inštitútu sťažností, ktoré bolo možné podať na radu sa navrhuje upraviť postup podania a následného vybavovania podnetu na preverenie. Návrh zákona rozlišuje medzi inštitútom sťažnosti a podnetom na preverenie. Sťažnosť sa za podmienok ustanovených v zákone podáva samoregulačnému orgánu. Podnet na preverenie sa zmysle novej právnej úpravy podáva regulátorovi, a to písomne alebo elektronickou formou. Podnet na preverenie nebude v zmysle navrhovanej úpravy podnetom na začatie správneho konania, obdobne podnet na začatie správneho konania podaný regulátorovi nebude posudzovaný ako podnet na preverenie. Navrhovaná úprava špecifikuje náležitosti podnetu v odseku 2 tohto ustanovenia, z každého podnetu musí byť zrejmé, čím mal byť porušený zákon. Doručené podnety bude evidovať regulátor do piatich pracovných dní od doručenia v osobitnej evidencii podnetov na preverenie, pričom pôjde o osobitný zoznam taxatívne stanovených informácií. V zmysle navrhovanej úpravy regulátor nebude povinný anonymný podnet vybavovať, takýto podnet však eviduje v rámci osobitnej evidencie. Regulátor upovedomuje podávateľa podnetu o tom, že jeho podnet zaevidoval, to …

čl. I § 151 §
Platformy na zdieľanie obsahu v súčasnosti predstavujú jedného z kľúčových poskytovateľov obsahov. S cieľom zamedziť šírenie nelegálneho obsahu prostredníctvom týchto platforiem, návrh zákona upravuje nový typ konania. Orgánom oprávneným konať v tejto veci je regulátor, ktorému sa podáva podnet na zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu na platforme na zdieľanie obsahu (ďalej len „podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu“), a to písomne alebo elektronickou formou. Návrh zákona vymedzuje na tento účel nelegálny obsah, ako obsah, ktorý napĺňa niektorý zo znakov uvedených v ustanovení ods. 2, pričom ide o závažný obsah, ktorý napríklad napĺňa znaky detskej pornografie, extrémistického materiálu, podnecuje k terorizmu, takéto konanie schvaľuje alebo podnecuje k nenávisti. Návrh zákona v § 151 upravuje aj obsahové náležitosti podnetu, nakoľko ide o obsah, ktorý sa poskytuje prostredníctvom platformy na zdieľanie obsahu, podnet týkajúci sa nelegálneho obsahu musí okrem iného obsahovať aj dátum poskytnutia obsahu a názov platformy na zdieľanie obsahu, v rámci ktorej bol nelegálny obsah poskytnutý. Ustanovenia týkajúce sa evidencie podnetov na preverenie, …

čl. I § 152 a 153 §
Lehota na oboznámenie sa s obsahom podnetu sa stanovuje na 45 dní od dátumu evidovania podnetu, pričom je v kompetencii senátu rady s obsahom podnetu sa oboznámiť a podnet prerokovať. Návrh zákona upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné na to, aby regulátor mohol začať konanie o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu na platforme na zdieľanie videí. Regulátor začne konanie na základe podnetu, ak po jeho preverení zistí, že ide o potenciálne nelegálny obsah, pričom súčasne musí byť splnená podmienka, že poskytovateľ platformy na zdieľanie obsahu o tomto obsahu bol informovaný a v lehote dvoch dní od prijatia tejto informácie neoboznámil osobu, ktorá mu informáciu poskytla, akým spôsobom bude situáciu riešiť, v lehote piatich dní od prijatia tejto informácie predmetný potenciálne nelegálny obsahu neodstránil, alebo oznámil osobe, ktorá mu informáciu poskytla, že predmetný potenciálne nelegálny obsah neodstráni. V zmysle navrhovanej úpravy konanie o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu regulátor môže začať za splnenie podmienok stanovených v ustanovení aj z vlastného podnetu. S cieľom …

čl. I § 154 až 156 §
Regulácia audiovizuálnych mediálnych služieb v smernici stanovuje, že postupy a podmienky obmedzenia slobody poskytovať a využívať audiovizuálne mediálne služby by mali byť rovnaké tak pre lineárne, ako aj nelineárne služby. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie možno obmedziť slobodu poskytovať služby, ktorá sa zaručuje podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v prípade závažných dôvodov týkajúcich sa všeobecného verejného záujmu, ako je napríklad dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, za predpokladu, že takéto obmedzenia sú odôvodnené, primerané a nevyhnutné. Prijímajúci členský štát nesmie v žiadnom prípade prijať žiadne opatrenia, ktorými by sa na jeho území mohlo brániť retransmisii televízneho vysielania pochádzajúceho z iného členského štátu. Právna úprava v súlade so smernicou v ustanovení § 154 umožňuje za stanovených okolností pozastaviť šírenie televíznej programovej služby a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Podmienky, ktoré musí splniť regulátor sú vymedzené taxatívne a jednoznačne stanovujú, kedy je možné ich uplatniť. Samotná cezhraničná spolupráca uskutočňovaná medzi regulátorom a členským štátom, pod právomoc ktorého spadá vysielateľ …

čl. I § 157 a 158 §
Sedemnásta časť novej právnej úpravy zahŕňa oblasť oprávnení na poskytovanie obsahových služieb, medzi ktoré zaraďuje tzv. autorizácie, registrácie a udeľovanie licencií. Formou autorizácie sa nadobúda oprávnenie na vysielanie programových služieb a tiež na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Pri autorizácii vysielania programovej služby ide oproti pôvodnej právnej úprave o rozšírenie udeľovania autorizácie aj na subjekty, ktoré doteraz neboli predmetom licenčného konania. Registrácia sa vyžaduje v prípade prevádzkovania retransmisie a tiež poskytovania platforiem na zdieľanie videí. Režim udeľovania licencií sa ponechal iba na prípady prideľovania frekvencií vysielateľom rozhlasových programových služieb na analógové terestriálne vysielanie, ktorým bola udelená autorizácia na vysielanie. Navrhovaná právna úprava nahrádza doteraz platnú a nejednotnú úpravu udeľovania licencií oprávňujúcich vysielateľa vysielať programovú službu vymedzenú jednak zákonom o vysielaní a retransmisii a jednak digitálnym zákonom, pričom na tento účel zavádza nový pojem vzniku oprávnenia vysielať programovú službu s platnosťou na neurčitý čas, ak žiadateľ nepožiada o oprávnenie len na určitý čas, a to pojem autorizácia. Autorizácia okrem vysielania …

čl. I § 159 §
Ustanovenie § 159 upravuje hlavné náležitosti žiadosti o autorizáciu vysielania. Novou súčasťou náležitostí je vzhľadom na novú úpravu samoregulácie aj poskytnutie informácie, či žiadateľ podlieha niektorému samoregulačnému mechanizmu alebo samoregulačnému orgánu, ktorý tento mechanizmus presadzuje, údaj o konečnom užívateľovi výhod a údaj, či je žiadateľ o autorizáciu vysielania súčasťou mediálnej skupiny alebo nie. Informácie poskytnuté v žiadosti je žiadateľ o autorizáciu povinný doložiť príslušnými dokladmi, ktoré čestným vyhlásením označí za úplné, aktuálne a pravdivé. S cieľom chrániť a presadzovať transparentnosť majetkových a personálnych vzťahov sa navrhuje, aby v prípade existencie takéhoto prepojenia žiadateľ poskytol príslušné doklady, ktoré bude môcť následne regulátor posúdiť a vyhodnotiť. Súčasťou žiadosti verejnoprávneho vysielateľa je súhlas rady s predloženou žiadosťou o autorizáciu vysielania. Odsek 5 zakotvuje zásadu koncentrácie konania, ktorá predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia konania o autorizácii v prípade, že ten istý žiadateľ žiada o autorizáciu viacerých programových služieb.

čl. I § 160 a 161 §
Samotné konanie o autorizácii, počas ktorého je žiadateľ povinný poskytovať potrebnú súčinnosť, vedie regulátor. Ten je povinný rozhodnúť do 90 dní od začatia konania o autorizácii. Výsledkom konania môže byť zamietnutie žiadosti, zastavenie konania alebo samotné rozhodnutie o autorizácii. Náležitosti rozhodnutia sú jednoznačne vyšpecifikované v návrhu zákona. Predkladateľ zavádza aj fikciu rozhodnutia, v zmysle ktorej ak regulátor v stanovenej lehote nerozhodne, dňom autorizácie je deň nasledujúci po márnom uplynutí tejto lehoty. Pri uplatnení fikcie už regulátor o žiadosti dodatočne nerozhoduje, ale len vykoná zápis v evidencii, ktorá je súčasťou registra. Ak je súčasťou žiadosti o autorizáciu vysielania aj žiadosť o doložku vysielania, rozhodnutie obsahuje aj údaje o tejto doložke.

čl. I § 162 §
V prípade zmeny vysielania programovej služby je vysielateľ povinný požiadať regulátora o zmenu autorizácie. Súhlas so zmenou autorizácie sa uskutočňuje v konaní, ktoré začína dňom podania žiadosti o zmenu alebo oznámenia, ktoré sa končí rozhodnutím o zmene v prípade, že zmena nie je zastavená alebo žiadosť nie je zamietnutá a konanie zastavené. Uvedené neplatí v prípade, že ide o dočasnú (trojmesačnú) zmenu, ktorá sa týka jazyka vysielania alebo časového rozsahu vysielania programovej služby. Regulátor rozhodnutie vydáva do 60 dní od začatia konania. V prípade zamietnutia zmeny z dôvodu, že by zmenou bola ohrozená pluralita informácií alebo nie je zabezpečená transparentnosť majetkových a personálnych vzťahov alebo by zmena bola v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, regulátor určí lehotu na nápravu, ktorá ak nenastane, regulátor žiadosť zruší. Aj v tých prípadoch, pokiaľ je to účelné, platí koncentračná zásada. Zmenu autorizácie môže regulátor uskutočniť aj bez súhlasu vysielateľa, ak si to vyžadujú medzinárodnoprávne záväzky. V záujme zabezpečenia aktuálnosti údajov a zachovania právnej istoty …

čl. I § 163 a 164 §
Oprávnenie na vysielanie programovej služby je neprevoditeľné na inú osobu, s výnimkou predaja podniku alebo jeho časti, aj takémuto prevodu však musí predchádzať súhlas regulátora. Rovnako tak autorizácia neprechádza na právneho zástupcu, neprechádza ani v prípade exekúcie, konkurzu ani reštrukturalizácie. Výnimkou je prechod v prípade rozdelenia spoločnosti, zlúčenia a splynutia spoločností za podmienky, že nástupnícka spoločnosť vykonáva činnosť vysielania a regulátor udelil predchádzajúci súhlas. Odsek 3 upravuje okolnosti, za ktorých regulátor súhlas s prevodom a prechodom nevydá. Ak zanikne verejnoprávny vysielateľ, autorizácia prechádza na nového verejnoprávneho vysielateľa. V prípade smrti fyzickej osoby môžu vo vysielaní, na ktoré bola udelená autorizácia, pokračovať vymedzení dedičia, prípadne správca dedičstva. Uvedené právo majú tieto osoby po splnení oznamovacej povinnosti voči regulátorovi. Po skončení konania o dedičstve je osoba, ktorá bude po novom vysielať na základe autorizácie, povinná požiadať regulátora o zmenu autorizácie vysielania.

čl. I § 165 §
Zrušenie autorizácie prichádza do úvahy výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch, a to pri nedodržaní podmienok prevodu a prechodu autorizácie na vysielanie, informácie poskytnuté vysielateľom nepravdivých údajov alebo dokladov, ak vysielateľ prestal spĺňať niektorú z podmienok autorizácie vysielania alebo v iných prípadoch, ak to ustanovuje zákon. Fakultatívna možnosť zrušenia autorizácie sa navrhuje v prípade konkurzu, likvidácie vysielateľa, nevysielanie v súlade s podmienkami udelenej autorizácie a pod. Ak dôjde k zrušeniu autorizácie, opätovne o ňu možno požiadať najskôr po uplynutí jedného roka. Navrhovaná lehota by mala predstavovať dostatočné odradenie od porušovania podmienok autorizácie zo strany vysielateľa.

čl. I § 166 §
Taxatívne sa stanovujú dôvody zániku licencie, medzi ktorými sú objektívne skutočnosti ako uplynutie času, zánik právnickej osoby alebo smrť fyzickej osoby, ale aj dôvody, ktoré vyplývajú z nesplnenia povinnosti, napr. uplynutím lehoty na zápis činnosti vysielania do obchodného registra či dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie. Ďalšími dôvodmi sú právoplatné rozhodnutie o zrušení autorizácie, právoplatné rozhodnutie o uložení sankcie, ktorým sa zrušila autorizácia vysielania a iné okolnosti ustanovené priamo v zákone.

čl. I § 167 až 173 §
Upravuje sa inštitút tzv. doložiek. Rozvoj digitálnych technológií umožňuje vysielanie programovej služby doplnenej o rôzne doplnkové služby, na rôznych teritóriách, ako aj rôznymi druhmi verejného prenosu. Navrhovaná právna úprava podľa povahy rozlišuje doložku doplnkových služieb, zahraničnú doložku a doložku iného verejného prenosu a upravuje podmienky poskytovania týchto služieb, resp. spôsobov verejného prenosu, ich zmenu a tiež zrušenie. Doložka doplnkovej služby vysielania oprávňuje vysielateľa na vysielanie služby, pod ktorou sa rozumie najmä rozhlasová dátová služba, teletext, jazyková mutácia programovej služby, multimodálny prístup k programovej službe, interaktívny prístup k programovej službe a pod. Vychádzajúc už zo samotného názvu, zahraničná doložka v kombinácii s autorizáciou vysielania oprávňuje vysielateľa vysielať programovú službu a doplnkovú službu do zahraničia. Posledná doložka iného verejného prenosu oprávňuje vysielateľa na vysielanie ďalším ako základným spôsobom verejného prenosu alebo iným štandardom digitálneho príjmu. Na žiadosť vysielateľa možno doložku doplnkových služieb vysielania, zahraničnú doložku alebo doložku iného verejného prenosu zrušiť prípadne jej obsah zúžiť alebo naopak rozšíriť. Zmena (rozšírenie alebo zúženie) …

čl. I § 174 až 178 §
Popri vysielaní programovej služby sa autorizácia udeľuje aj v prípade poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Podľa doteraz platnej právnej úpravy mal poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinnosť voči národnému regulátorovi výlučne tzv. oznamovaciu (notifikačnú) povinnosť, ktorú musel splniť najneskôr do dňa začatia poskytovania svojej služby, tzn. nemal povinnosť požiadať o licenciu ani registráciu. Podľa navrhovanej právnej úpravy vzniká oprávnenie na poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie jej autorizáciou. V tomto prípade sa stanovuje výnimka pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý poskytuje svoju službu výlučne prostredníctvom platformy na zdieľanie videí. Takýto poskytovateľ má voči regulátorovi oznamovaciu povinnosť v rozsahu žiadosti, ktorú by predkladal, ak by žiadal o autorizáciu poskytovania. Rovnako ako v prípade vysielania, aj poskytovateľ je sám zodpovedný za poskytovanie svojej služby, ktorú je povinný poskytovať za podmienok udelenej autorizácie. Autorizovať možno fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, má trvalý alebo dlhodobý pobyt na území Slovenska a je zapísaná v …

čl. I § 179 až 185 §
Upravuje sa registrácia retransmisie. Oproti doteraz platnej úprave sa precizuje ustanovenie týkajúce sa vzniku oprávnenie na retransmisiu a navrhovaná úprava stanovuje, že registráciou prevádzkovateľa retransmisie pre túto činnosť vzniká oprávnenie vykonávať hospodársku činnosť v oblasti poskytovania retransmisie, a to s platnosťou na neurčitý čas. Uvedené ustanovenie dopĺňa úpravu zákona, v zmysle ktorej sa za poskytovanie retransmisie na účely registrácie retransmisie nebude považovať poskytovanie retransmisie, ktorým sa nevykonáva hospodárska činnosť a ide o retransmisiu v zákonom stanovených prípadoch, ako je retransmisia v rámci jednej budovy alebo komplexu budov, ktoré k sebe funkčne patria, ak sa obchodne nevyužívajú, retransmisia výhradne programových služieb vysielateľa na základe zákona, retransmisia, ktorej registráciu vylučuje osobitný predpis (zákon o elektronickom obchode) alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, retransmisia, ktorú poskytuje jedna právnická osoba alebo jedna fyzická osoba tak, že ju nesmie prijímať viac ako 100 účastníkov a retransmisia poskytovaná internetom, ak poskytuje výhradne programové služby vysielané prostredníctvom internetu. Ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musí spĺňať fyzická …

čl. I § 186 až 189 §
Navrhovanou úpravou sa v súlade s novozavedenou parciálnou reguláciou platforiem na zdieľaní videí upravuje registrácia tejto obsahovej služby. Oprávnenia vykonávať hospodársku činnosť v oblasti poskytovania platformy na zdieľanie videí podľa návrhu zákona sa viaže na registráciu platformy na zdieľanie videí, ktorou sa prevádzkovateľ platformy na zdieľanie videí registruje pre takúto činnosť s platnosťou na neurčitý čas. Zákonodarca umožňuje subjektu zaregistrovať platformu na zdieľanie videí na určitý čas, v takom prípade bude čas, na ktorý sa poskytovanie platformy na zdieľanie videí registruje uvedený v rozhodnutí o registrácii platformy. Navrhovaná úprava špecifikuje požiadavky, ktoré musí osoba spĺňať, aby ju bolo možné zaregistrovať ako poskytovateľa platformy na zdieľanie videí. Upravujú sa náležitosti žiadosti o registráciu platformy, ako aj obsahové náležitosti rozhodnutia o registrácii. Na registráciu platformy, ako aj na konanie o nej sa primerane použijú ustanovenia upravujúce registráciu retransmisie s ohľadom na špecifiká tejto obsahovej služby.

čl. I § 190 až 201 §
Inštitút udeľovania licencií sa podľa navrhovanej právnej úpravy bude vzťahovať len na udeľovanie frekvencií za účelom vysielania rozhlasovej programovej služby, a to prostredníctvom terestriálneho analógového vysielania. S cieľom odstránenia neodôvodnenej administratívnej záťaže sa navrhuje, aby licenciu bolo možné udeliť osobe, ktorá je držiteľom autorizácie vysielania, ak nemá evidované nedoplatky vrátane nedoplatkov voči regulátorovi, pričom jednou licenciou bude možné udeliť viacero frekvencií. Časová platnosť licencie, na ktorú v zmysle zákona nie je právny nárok, sa udeľuje na 8 rokov alebo na kratší čas o to osoba požiada, ak je to nevyhnutné na dodržanie medzinárodnoprávnych záväzkov alebo je to nevyhnutné na účelné využitie frekvenčného spektra. Návrh zákona ďalej upravuje, čo musí obsahovať kompletná žiadosť o licenciu a čo sú povinné prílohy k žiadosti. V žiadosti o licenciu nebude potrebné uvádzať údaje o žiadateľovi, nakoľko potrebné údaje budú uvedené v autorizácii vysielania, ktorej číslo sa uvedie v žiadosti, okrem čísla autorizácie by žiadosť mala obsahovať názov programovej služby, na vysielanie ktorej sa frekvencia …

čl. I § 202 §
Terestriálne prevádzkové povolenie je špeciálnym druhom individuálneho povolenia na používanie frekvencie vydaného podľa zákona o elektronických komunikáciách. Terestriálny multiplex možno poskytovať iba na základe terestriálneho prevádzkového povolenia. Terestriálne prevádzkové povolenie sa udeľuje vždy na každé frekvenčné vyhradenie samostatne, s výnimkou technicky alebo územne viazaných frekvenčných vyhradení, kde sa udeľuje jedno povolenie pre všetky technicky alebo územne viazané frekvenčné vyhradenia.

čl. I § 203 §
Terestriálne prevádzkové povolenie (s výnimkou povolenia na miestny multiplex) možno udeliť iba na základe výberového konania vyhláseného úradom podľa zákona o elektronických komunikáciách. Výberové konanie sa uskutočňuje pre každé frekvenčné vyhradenie zvlášť, okrem prípadu ekonomicky viazaných frekvenčných vyhradení, kde sa uskutočňuje spoločné výberové konanie (pre všetky ekonomicky viazané vyhradenia). Ustanovujú sa podrobnosti vo vzťahu k podmienkam výberového konania.

čl. I § 204 a 205 §
Ustanovenie taxatívnym spôsobom dopĺňa dôvody, kedy nemožno udeliť, predĺžiť alebo previesť individuálne povolenie na používanie frekvencií podľa osobitného predpisu.

čl. I § 206 §
Upravuje sa udelenie terestriálneho prevádzkového povolenia v analógovom pásme. Frekvenciu vyhradenú na analógové rozhlasové vysielanie možno poskytnúť na poskytovanie terestriálneho multiplexu iba v prípade, že o jej využívanie rozhlasovým analógovým vysielaním opakovane neprejaví nikto záujem, a to najmenej päťkrát.

čl. I § 207 §
Odkazovacia norma na zákon o elektronických komunikáciách.

čl. I § 208 až 211 §
Pre oblasť vysielania sa upravuje plán využívania frekvenčného spektra. Aktualizácia plánu frekvencií sa uskutočňuje spravidla každé dva roky a v prípadoch zmien medzinárodných dohovorov v tejto oblasti. Regulátor hodnotí stav využitia frekvencií vo výročnej správe a zoznam voľných frekvencií na analógové vysielanie rada zverejňuje na svojom webovom sídle. Samostatne sa upravuje frekvenčné spektrum na analógové terestriálne vysielanie pre verejnoprávneho vysielateľa, požiadavky verejnoprávneho vysielateľa na frekvencie na analógové terestriálne vysielanie rozhlasovej programovej služby a iné spôsoby analógového vysielania verejnoprávneho vysielateľa, t.j. vysielanie pomocou satelitu, mikrovlnnými systémami a vysielanie v káblových distribučných systémoch.

čl. I § 212 až 214 §
V rámci osobitných ustanovení sa upravuje nový inštitút, ktorý možno pripodobniť súčasnému právu na odpoveď, a je ním právo na vyjadrenie. Toto základné právo, ktoré má svoje opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, sa vzťahuje len na vysielanie a dáva dotknutej osobe právo na vyjadrenie voči skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotklo jej cti, dôstojnosti, súkromia v prípade fyzickej osoby alebo dobrej povesti v prípade právnickej osoby. Právo na vyjadrenie vychádza z pravidla „audiatur et altera pars“, teda z pravidla „nech je vypočutá tiež druhá strana“. Podľa navrhovaného zákona je predmetom práva na vyjadrenie nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Oproti doterajšej právnej úprave sa vypustila možnosť uplatnenia inštitútu voči skutkovému tvrdeniu, ktoré je pravdu skresľujúce. Predmetom práva na vyjadrenie je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Podstata práva na vyjadrenie je štandardný prvok ochrany v európskych krajinách. Stanovujú sa základné náležitosti, ktoré musí obsahovať žiadosť o uverejnenie vyjadrenia, a to identifikácia programu a …

čl. I § 215 až 217 §
S cieľom podpory vysielania slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní sa navrhuje zachovať kvóty na slovenskú hudbu. Slovenské hudobné diela tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky v rozhlasovom vysielaní. Cieľom tohto opatrenia je naďalej zlepšovať prístup poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Podpora slovenských hudobných diel vo vysielaní sa má zabezpečiť prostredníctvom stanovenia minimálneho percentuálneho podielu, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia, súkromní ako aj verejnoprávny, povinní vyhradiť týmto dielam. Systém kvót vo vysielaní je už v slovenskom právnom poriadku osvedčený, keďže zákon stanovuje napr. podiel programov vo verejnom záujme, podiel európskych diel a diel nezávislých producentov, či podiel programov zabezpečených multimodálnym prístupom. Podpora domácej hudobnej produkcie prostredníctvom stanovenia minimálnych kvót jej hranosti je štandardným nástrojom, ktorý je obsiahnutý v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych. Definuje sa pojem slovenské hudobné dielo a kvóty sa stanovujú na 25% pre oprávneného vysielateľa, ktorý má pridelenú frekvenciu na vysielanie, a 35% …

čl. I § 218 §
Ustanovenie deklaruje, že paralelné (simultánne) vysielanie rozhlasovej programovej služby digitálnym terestriálnym vysielaním popri analógovom terestriálnom vysielaní nepredstavuje osobitný spôsob použitia predmetov ochrany podľa Autorského zákona.

čl. I § 219 až 221 §
Ustanovenie vymedzuje rozsah satelitného vysielania v súlade s autorizačnou povinnosťou vysielateľa. Zároveň sa v súlade so smernicou Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 preberá do právneho poriadku SR inštitút verejného prenosu pomocou satelitu. Pritom sa v súlade s touto smernicou ustanovujú aj osoby, ktoré sú povinné vyžiadať si súhlas na verejný prenos pomocou satelitu od oprávnených osôb podľa osobitného predpisu (najmä autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom). Navrhovaný odsek 3 stanovuje jurisdikčné pravidlá určujúce, v akých prípadoch dochádza k satelitnému prenosu na území Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje výlučne na vzťahy v oblasti autorského práva.

čl. I § 222 a 223 §
Ustanovenie rieši osobitnú techniku prenosu nazvanú ako priamy vstup, čím transponuje čl. 2 ods. 4 a čl. 8 smernice o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii. Priamy vstup je definovaný ako neverejná časť šírenia programovej služby vysielateľom inej osobe, ktorá ju na svoj účet prenáša verejnosti, pričom táto osoba sa ďalej nazýva sprostredkovateľ obsahu. Keď vysielatelia prenášajú prostredníctvom priameho vstupu programovú službu sprostredkovateľom obsahu bez toho, aby priamo prenášali svoje programy verejnosti (paralelne vysielali), a sprostredkovatelia obsahu prenášajú túto programovú službu pre verejnosť - pre svojich užívateľov, aby mohli sledovať alebo počúvať programy, posudzuje sa to, akoby v zmysle Autorského zákona dochádzalo len k jednému (jedinému) verejnému prenosu, na ktorom sa svojou časťou podieľajú oba uvedené subjekty. Vysielatelia a sprostredkovatelia obsahu, ktorí spoločne vykonávajú jeden verejný prenos programovej služby, by si preto mali vysporiadať práva na svoju vlastnú konkrétnu časť tohto jediného verejného prenosu. Nevzniká im však spoločná zodpovednosť za tento verejný prenos. V prípade, ak vysielatelia paralelne vysielajú priamo …

čl. I § 224 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii. Znenie odkazuje na Autorský zákon, ktorý upravuje použitie doplnkových on-line služieb vymedzenými autorskoprávnymi spôsobmi použitia (vyhotovením rozmnoženiny a verejným prenosom, vrátane sprístupňovania verejnosti). V Autorskom zákone sa reguluje vysporiadanie práv k dielam a iným predmetom ochrany obsiahnutým v rámci doplnkových on-line služieb prostredníctvom aplikácie zásady krajiny pôvodu. Predmetné ustanovenie zároveň podrobnejšie špecifikuje charakter programov (a v nich obsiahnutých predmetov ochrany) zahrnutých v doplnkovej on-line službe a v nadväznosti na to vymedzuje rozsah uplatňovania zásady krajiny pôvodu. Vzhľadom na osobitosti mechanizmov financovania a udeľovania licencií na určité audiovizuálne diela, ktoré sú často založené práve na udeľovaní výhradných územných licencií, je v prípade televíznych programov vhodné obmedziť rozsah uplatňovania zásady krajiny pôvodu stanovenej v Autorskom zákone na určité typy programov. K uvedeným typom programov by mali patriť spravodajské a publicistické programy, ako aj vlastná produkcia – vlastné programy vysielateľov, ktorú v plnom rozsahu sami financovali, a to aj vtedy, …

čl. I § 225 až 227 §
Upravujú sa spoločné ustanovenia, ktoré upravujú predovšetkým uplatňovanie osobitných právnych predpisov ako zákon o sťažnostiach, správny poriadok, zákon o reklame či zákon proti byrokracii. Súčasťou spoločných ustanovení je ustanovenie o výnimke, že na verejnoprávneho vysielateľa sa nevzťahuje povinnosť uvádzania údajov o vlastníckej štruktúre a konečnom užívateľovi výhod, nakoľko ide o vysielateľa zriadeného priamo zákonom. Osobitne sa navrhuje upraviť ochranu osobných údajov, ktoré sú získavané a spracúvané na účely tohto zákona, a to predovšetkým na účely transparentného informovania verejnosti, na účely udeľovania oprávnení, výkonu dohľadu a ukladania sankcií. Spracúvanie osobných údajov musí byť v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov a tiež v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 z 27.apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). V súlade so smernicou sa uvádza, že ustanovenia o umiestňovaní produktov sa vzťahujú len na programy vyrobené po 19. decembri 2009. …

čl. I § 228 §
V časti o prechodných ustanoveniach sa rieši predovšetkým vzťah v súčasnosti platnej právnej úpravy a navrhovanej právnej úpravy. Vzhľadom na súčasný proces udeľovania licencií a novonavrhovaný režim autorizácie vysielania sa upravujú okolnosti, ktoré vyplývajú z predmetnej zmeny. To isté platí aj vo vzťahu k poskytovaniu audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, kde sa oznamovacia povinnosť mení na autorizáciu poskytovania predmetných služieb a tiež vo vzťahu k prevádzkovaniu retransmisie, kde sa upravujú povinnosti zosúladenia podmienok s navrhovaným návrhom zákona. Poskytovateľovi platformy na zdieľanie videí, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy nemal vo vzťahu k národnému regulátorovi žiadne povinnosti, sa navrhuje povinnosť v stanovenej lehote požiadať o registráciu platformy. Okrem uvedeného sa v prechodných ustanoveniach navrhujú upraviť konania, inštitút práva na opravu, vykonávacie predpisy a okolnosti vyplývajúce zo zmien v úprave regulátora. Zároveň sa v súvislosti s postupným navyšovaním kvót na zabezpečovanie multimodálneho prístupu vo vysielaní a pri poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie navrhuje upraviť aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi …

čl. II
V nadväznosti na zmeny v navrhovanom zákone o mediálnych službách sa navrhuje precizovať položky 13 a 13a sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch. Jednotlivé položky sa majú týkať autorizácie vysielania programových služieb, autorizácie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a ďalších úkonov súvisiacich s autorizáciou, registrácie retransmisie a registrácie platformy na zdieľanie videí vrátane súvisiacich úkonov, a tiež udeľovania licencie. Osobitnou položkou v rámci sadzobníka je poplatok za zápis do registra v oblasti médií a audiovízie s výnimkou žiadostí, ktoré sú podávané regulátorovi. Uvedené platí z dôvodu zamedzenia duplicitného výberu správneho poplatku, nakoľko žiadatelia budú regulátorovi platiť poplatok súvisiaci s ich žiadosťou podanou tomuto regulátorovi.

čl. III
S ohľadom na návrh znenia zákona o mediálnych službách sa navrhuje primerane upraviť zákon o štátnom jazyku vo vzťahu k používaniu štátneho jazyka v niektorých oblastiach verejného styku, a to konkrétne v oblasti vysielania rozhlasovej programovej služby a vysielania televíznej programovej služby na území Slovenskej republiky. To sa v súčasnosti uskutočňuje v štátnom jazyku s výnimkou zákonom stanovených prípadov. Výnimkou v zmysle návrhu zákona má byť vysielateľ s autorizáciou, ktorý vysiela v jazyku národnostných menšín alebo v úradnom jazyku Európskej únie, ktorý zároveň nie je štátnym jazykom Slovenskej republiky. V záujme sprehľadnenia právnej úpravy sa navrhuje vypustiť ustanovenie, v zmysle ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátny jazyk sa používa v periodickej tlači, agentúrnom spravodajstve a neperiodickej publikácii, a to z dôvodu, že osobitný predpis, ktorým je zákon č. 212/1997 o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel vo svojom § 2 ods. 8 deklaruje, že vydávanie periodických publikácií, neperiodických publikácií a výroba rozmnoženín audiovizuálnych diel v …

čl. IV
Z dôvodu jasnej a zrozumiteľnej právnej úpravy dotknutých pracovnoprávnych vzťahov sa navrhuje priamo novelizovať zákon č. 553/2003 Z. z. a upraviť navrhovaný názov národného regulátora.

čl. IV čl. ánkom V, VIII a X
Navrhuje sa rozšíriť právnu úpravu týkajúcu sa verejnoprávnych fondov – Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín o ustanovenie, ktoré upravuje, že pri poskytovaní finančnej podpory budú fondy významnou mierou prihliadať aj na spravodlivé odmeňovanie autorov, spoluautorov a výkonných umelcov v súlade s Autorským zákonom. Navrhuje sa tiež zosúladiť pojmy v rámci mediálnej komerčnej komunikácie. V súvislosti s povinnými príspevkami, ktoré sa platia do fondov povinnými osobami sa v nadväznosti na zmeny v navrhovanej úprave stanovujú príspevky ako príspevky televízneho vysielateľa oprávneného vysielať na základe autorizácie.

čl. VI
V nadväznosti na zmeny mediálneho prostredia, podmienok trhu a novej legislatívnej oblasti sa navrhuje upraviť predpis vzťahujúci sa na verejnoprávneho vysielateľa, t.j. Rozhlas a televíziu Slovenska. Vzhľadom na vypustenie definície celoplošného vysielania a programu vo verejnom záujme z mediálneho zákona sa navrhuje upraviť predmetné pojmy priamo v tomto zákone. Verejnoprávnemu vysielateľovi s zároveň umožňuje poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a tiež uskutočňovať uskutočňovanie prenosov multimediálneho obsahu v reálnom čase prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií a zároveň poskytovať informácie a obsahy, ktoré sú v súlade s poslaním Rozhlasu a televízie Slovenska, prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií. Činnosť RTVS totiž musí byť konkurencieschopná v rámci poskytovaných služieb verejnosti. Okrem toho sa navrhuje upraviť povinnosť vysielať obsahovo a regionálne vyvážené programy pre národnostné menšiny a etnické skupiny v rozhlasovom vysielaní, prostredníctvom samostatného webového sídla, ktoré reflektuje súčasné digitálne možnosti a požiadavky verejnosti (prostredníctvom na to vyhradenej programovej služby), ako aj televíznom vysielaní v rozsahu najmenej 120 minút počas pracovných dní …

čl. VII
Zákon o volebnej kampani sa navrhuje upraviť s ohľadom na novú právnu úpravu v oblasti mediálnych služieb, ktorý počíta s odlišnými pojmami v rámci mediálnej komerčnej komunikácie.

čl. IX
Účinným spôsobom ochrany maloletých je najmä uplatňovanie jednotného systému označovania, resp. iného akceptovaného systému označovania. Navrhovanou úpravou mediálnej legislatívy sa upravujú základné používané pojmy a zavádzajú sa nové pravidlá aj v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu, ktoré okrem súčasného jednotného systému označovania pripúšťajú akceptovanie európskych systémov označovania. V súvislosti s jednotlivými systémami označovania sa používa pojem „automatizovaný informačný systém“, ktorý v danom kontexte predstavuje elektronický systém, ktorý na základe zadania určitých parametrov a kritérií týkajúcich sa programu alebo diela, vyhodnotí obsah z hľadiska jeho potenciálnej škodlivosti a vygeneruje príznačné označenie. Takýto systém zabezpečuje objektívnosť a väčšiu presnosť označovania oproti ľudskému faktoru. Okrem toho sa dopĺňa možnosť koregulácie, ktorá spočíva v zriadení spoločnej sedemčlennej Komisie pre ochranu maloletých, ako osobitného orgánu pre oblasť ochrany maloletých pri uplatňovaní jednotného systému označovania a iného akceptovaného systému označovania. Jej činnosť má byť v zmysle návrhu zákona uhrádzaná zo štátneho rozpočtu a jej organizačnú a administratívnu činnosť má zabezpečovať priamo regulátor. …

čl. XI
S ohľadom na skutočnosť, že sa návrhom zákona o rozširuje predmet hlavnej činnosti RTVS o poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, prenosy multimediálneho obsahu v reálnom čase a o poskytovanie informácií a ďalšieho obsahu prostredníctvom webových sídel a aplikácií RTVS, je nevyhnutné v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora., vyňať z pôsobnosti zákona č. 95/2019 Z. z. webové sídla a mobilné aplikácie RTVS, ktoré plnia poslanie verejnoprávneho vysielania.

čl. XII
Navrhuje sa upraviť, že žiadosti na poskytnutie dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry v oblastiach podpory kultúry osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva a odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry, posudzuje a vyhodnocuje ministerstvo kultúry, ak to určí vo výzve, inak tieto žiadosti posudzuje a vyhodnocuje odborná komisia podľa tohto zákona.

čl. XIII
Navrhuje sa upraviť ustanovenie o účinnosti návrhu zákona, t.j. 1. januára 2022 s výnimkou vymedzených ustanovení, časť ktorých nadobudne účinnosť 1. januára 2023 a časť 1. januára 2027. Bratislava 3. novembra 2021 Eduard Heger, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Natália Milanová, v. r. ministerka kultúry Slovenskej republiky

čl. XXXIV
(Zákon o mediálnych službách) Legislatívno-technická zmena v súvislosti s navrhovanými zmenami.

čl. IV (zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niekt
Čl. 22 nariadenia (EÚ) 2023/988 upravuje osobitné povinnosti prevádzkovateľov online trhov v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov. Prevádzkovatelia online trhov sú subkategóriou poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Horizontálnu reguláciu pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb prinieslo nariadenie (EÚ) 2022/2065. Čl. 22 nariadenia (EÚ) 2023/988 predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k nariadeniu (EÚ) 2022/2065. Niektoré odseky čl. 22 nariadenia (EÚ) 2023/988 sú inšpirované povinnosťami vyplývajúcimi z nariadenia (EÚ) 2022/2065 a majú sa aplikovať popri povinnostiach podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065, niektoré odseky čl. 22 nariadenia (EÚ) 2023/988 len špecifikujú povinnosti vyplývajúce z nariadenia (EÚ) 2022/2065 a budú sa v prípade prevádzkovateľov online trhov aplikovať súbežne. Podľa usmernenia, ktorá poskytla členským štátom Komisia, sa preto niektoré povinnosti podľa čl. 22 nariadenia (EÚ) 2023/988 budú dohliadať v režime nariadenia (EÚ) 2023/988 a niektoré v režime nariadenia (EÚ) 2022/2065. V režime nariadenia (EÚ) 2022/2065 sa majú konkrétne dohliadať čl. 22 ods. 7 až 9 a 11 nariadenia (EÚ) 2023/988. Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je v Slovenskej republike implementované cez zákon …

čl. IV bod 1 a 2
Ide o aktualizáciu poznámok pod čiarou v nadväznosti na to, že Rada pre mediálne služby ako koordinátor digitálnych služieb v Slovenskej republike má vykonávať aj dohľad nad čl. 22 ods. 7 až 9 a 11 nariadenia (EÚ) 2023/988 vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorí sú prevádzkovateľmi online trhov a ponúkajú výrobky, a spadajú do pôsobnosti Rady pre mediálne služby už v zmysle nariadenia (EÚ) 2022/2065.

čl. IV bod 3 a 5 §
Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 4.

čl. IV bod 4 §
Ustanovenie § 145b ods. 1 písm. a) zákona č. 264/2022 Z. z. stanovuje sankcie za porušenie povinností podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065. Navrhuje sa doplnenie nového písmena c) do § 145b ods. 1, ktorým sa ustanovia sankcie za porušenie čl. 22 ods. 7 až 9 a 11 nariadenia (EÚ) 2023/988. Keďže čl. 22 ods. 7 až 9 a 11 nariadenia (EÚ) 2023/988 len špecifikuje povinnosti, ktoré vo všeobecnejšom rozsahu vyplývajú už z nariadenia (EÚ) 2022/2065, navrhuje sa rovnaká sadzba pokuty ako v odseku 1 písm. a).

čl. II
(zákon č. 264/2022 Z. z.) V nadväznosti na ukotvenie Rady pre mediálne služby ako príslušného orgánu v čl. I návrhu zákona sa navrhuje vykonanie vyvolanej novelizácie zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov. V rámci prípravy návrhu zákona sa ustálila diskusia pri určovaní orgánu podľa čl. 6 ods. 1 smernice tak, že úlohu príslušného orgánu bude plniť Rada pre mediálne služby, ktorá plní obdobné úlohy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách). Nová pôsobnosť Rady pre mediálne služby ako príslušného orgánu zahŕňa úlohy pri prijímaní oznámení o určení určenej prevádzkarne alebo o vymenovaní právneho zástupcu (§ 5), ukladaní sankcií (§ 6), zabezpečovaní prístupu do decentralizovaného informačného systému a pri kooperácii s inými členskými štátni a Európskou komisiou (§ 7 ods. 2). Na tento účel …

čl. II
V bodoch 1 až 3 sa navrhujú doplnenia v zákone o mediálnych službách v poznámkach pod čiarou k odkazom 65e, 66a a 72 tak, aby príslušné ustanovenia odkazovali aj na čl. 7 ods. 1 a čl. 8 nariadenia (EÚ) 2024/1028 , t. j. ustanovenia zákona o mediálnych službách sa budú v primeranom rozsahu vzťahovať aj na práva a povinnosti uvedené v čl. 7 ods. 1 a čl. 8 nariadenia (EÚ) 2024/1028. Z navrhovaných úprav tak vyplýva, že štátnu reguláciu aj v rozsahu vymedzenom v týchto ustanoveniach nariadenia vykonáva regulátor, ktorým je Rada pre mediálne služby, pričom regulátor bude vykonávať dohľad získavaním, spracúvaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov súvisiacich s plnením povinností poskytovateľa sprostredkovateľskej služby aj podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 8 nariadenia (EÚ) 2024/1028, a do pôsobnosti regulátora bude patriť aj kontrola dodržiavania povinností podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 8 nariadenia (EÚ) 2024/1028 a ukladanie sankcií. V bode 4 sa upravuje rozšírenie kompetencií Rady pre mediálne …