Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/267/2019 1019201672 16. 05. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201672.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, Mlynská dolina, Bratislava – mestská časť Karlova Ves, 845 45 Bratislava, IČO 56 398 255, proti žalovanému: Rada pre mediálne služby, Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, č. RL/27/2019 zo dňa 11.09.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Podľa 227 ods. 5 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „zákon č. 264/2022 Z. z.“) tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „Rada pre vysielanie a retransmisiu“ sa rozumie „Rada pre mediálne služby“. Podľa § 244 bod 1 zákona č. 264/2022 Z. z. zrušuje sa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“). Zákon č. 264/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 01.08.2022. 2. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona. Zákon č. 157/2024 Z. z. nadobudol účinnosť 01.07.2024. I. Predmet správneho súdneho prieskumu 3. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu (dnes Rada pre mediálne služby) (ďalej len „žalovaný“) č. RL/27/2019 zo dňa 11.09.2019 vydané v rámci správneho konania č. 1035/SKO/2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodol, že vysielateľ Rozhlas a televízia Slovenska (dnes Slovenská televízia a rozhlas) (ďalej len „vysielateľ“ alebo „žalobca“) porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 03.02.2019 v čase od cca 13:03 hod. odvysielal na televíznej programovej službe Jednotka program Občan za dverami a v rámci neho príspevok Zdravie, s. r. o., čím došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci tejto programovej služby, keďže nesprostredkoval problematiku zisku zdravotných poisťovní v Slovenskej republike vo svojej programovej službe v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti aj z pohľadu
zdravotných poisťovní, za čo mu bola uložená podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia – upozornenie na porušenie zákona. II. Priebeh administratívneho konania 4. Správne konanie vo veci možného porušenia § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. bolo začaté na základe oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 17.04.2019, ktoré bolo vysielateľovi doručené 10.05.2019. K porušeniu zákona malo dôjsť v súvislosti s tým, že dňa 03.02.2019 v čase od cca 13:03 hod. odvysielal vysielateľ na televíznej programovej službe Jednotka program Občan za dverami a v rámci neho príspevok Zdravie, s. r. o., čím mohlo prísť k nezabezpečeniu všestrannosti a názorovej plurality informácií v rámci vysielanej programovej služby. Súčasťou oznámenia bola aj príloha s prepisom, resp. popisom skutkového stavu k správnemu konaniu. Vysielateľ sa k oznámeniu vyjadril v podobe dvoch vyjadrení, a to v máji 2019 a v júni 2019. Následne na to žalovaný vydal vo veci napadnuté rozhodnutie. 5. Po vymedzení popisu skutkového stavu, ktorý spočíval v prepise príspevku Zdravie, s. r. o., žalovaný poukázal na § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. a skonštatoval, že toto ustanovenie je právnym prostriedkom ochrany spoločnosti od presadzovania jednej ideológie alebo poskytovania priestoru na prezentovanie názorov iba určitej skupiny ľudí vo vysielaní televíznych a rozhlasových služieb. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré sa týka programovej služby ako celku. V užšom zmysle možno z daného ustanovenia vyvodiť aj záver, že jednostranným názorom, komentárom, popisom či čiastočným informáciám uvedeným v programoch, ktoré nespadajú pod § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. má vysielateľ povinnosť poskytnúť divákovi aj názor odlišný, v prípade, ak ide o spor, resp. konflikt medzi dotknutými stranami, sprostredkovať postoj dotknutej strany. Takýto odlišný názor nemusí byť uvedený v rámci toho istého programu, stačí, aby bol uvedený v rámci programovej služby, pričom treba dbať aj na časový aspekt. Uvedenie takýchto odlišných názorov v príliš vzdialených časových súvislostiach by nenapĺňalo požiadavku zabezpečenia všestrannosti informácií a názorovej plurality. 6. V príspevku Zdravie, s. r. o., sa vysielateľ venoval téme nastavenia fungovania zdravotných poisťovní v slovenskom zdravotníctve, podľa ktorého majú zdravotné poisťovne právo na zisk a sú hlavnou príčinou problémov v zdravotníctve. Poukázal preto na odvysielané vyjadrenia A. B., predsedu Lekárskeho odborového združenia, a C. D., bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okrem zdravotných poisťovní v príspevku zazneli aj informácie, ktoré mohli vyznieť negatívne aj voči Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, avšak stanovisko úradu Bratislavského samosprávneho kraja v príspevku neodznelo, rovnako ako ani stanovisko zdravotných poisťovní. Žalovaný uviedol, že nezaznamenal, že by vysielateľ na svojej programovej službe poskytol dostatočný priestor týmto dotknutým stranám, či už v priebehu predmetného programu alebo primerane pred ním či následne na to v relevantnej časovej súvislosti. 7. Vo vzťahu k vyjadreniam voči Úradu Bratislavského samosprávneho kraja by bolo podľa žalovaného skôr vhodné, no nie nevyhnutné, aby pre vyváženosť prezentovaných informácií odznelo v reportáži aj ozrejmenie konania tohto úradu. Žalovaný však nepovažoval túto časť príspevku za problematickú, pretože účelom tejto časti príspevku bolo uvedenie občana do problematiky. 8. Žalovaný akceptoval argument vysielateľa týkajúci sa pravidelného vysielania relácií aj o problematike nastavenia fungovania zdravotných poisťovní v slovenskom zdravotníctve, ako aj celkovej problematike financovania zdravotníctva, avšak zdôraznil, že táto činnosť vysielateľa automaticky neznamená splnenie si povinností podľa zákona č. 308/2000 Z. z. Správne konanie bolo začaté výhradne vo vzťahu k obsahu poskytovanému v rámci programovej služby Jednotka, a preto odvysielanie relevantných informácií na iných programových službách vysielateľa je na účely správneho konania irelevantné. Žalovaný tiež zdôraznil viaceré vyjadrenia, ktoré odzneli v príspevku, a to od A. B., predsedu Lekárskeho odborového združenia, a C. D., bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z nich vyplynulo, napríklad to, že cit.: „Hlavná príčina tejto choroby sú práve zdravotné poisťovne. Doteraz žiadny minister nenašiel odvahu ani politickú podporu tento chorý zdravotný systém riešiť, pretože by musel zastaviť ten obrovský biznis, ktorý je v zdravotnom poistení a hlavne v tom súkromnom.“ „To je neskonale výhodné podnikanie v ktorom, ak sa zaznamená zisk, ide zdravotným poisťovniam, ak dôjde na stratu tak tu uhradí štát, lebo potrebuje zdravotnú starostlivosť.“ „Keď sa budeme vážne baviť o článku 40, ktorý hovorí o bezplatnom zdravotníctve tak Ústavný súd článok 40 vyškrtol z ústavy. Ústavný súd natvrdo jednoznačne
povedal, že zdravotné poisťovne majú právo na zisk. Je to rozhodnutie, ktoré právne absurdné, pretože zdravotné poisťovne nehrajú so svojím majetkom. Dostávajú financie zo štátneho rozpočtu. Rozhodnutie Ústavného súdu neodporuje len zdravému rozumu, ale odporuje právu Európskej únie.“ 9. Žalovaný nezaznamenal vyjadrenia, ktoré by dostatočne a relevantne, v primeranom rozsahu ozrejmili aj názor zdravotných poisťovní na tieto kritické vyjadrenia a tak tieto vyznievali jednostranne a nevyvážene. Účelom správneho konania nebolo skúmať opodstatnenosť alebo pravdivosť týchto tvrdení, ale posúdiť, či bola odvysielaním programu porušená povinnosť vysielateľa zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. Žalovaný dospel k záveru, že tento priestor v posudzovanom programe poskytnutý nebol. 10. Všestrannosť a pluralita názorov sa podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. posudzuje z hľadiska vyslania ako celku, a to najmä preto, lebo absolútna vyváženosť podanej informácie v rámci jednej časti vysielania nie je, s výnimkou politickej publicistiky a spravodajstva upravených v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z., prakticky potrebná. Žalovaný preto uviedol, že k porušeniu povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu dochádza odvysielaním programu, resp. príspevku, v ktorom sú sprostredkované názory a informácie presadzujúce alebo prezentujúce len určité názorové spektrum, pričom vo svojej programovej službe vysielateľ v relevantnom časovom rozpätí nezabezpečil odvysielanie ďalších názorov a informácií k danej téme, prezentujúcich ostatné názorové prúdy. Na určenie dodržania povinností podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. je nevyhnutné posudzovať relevantnú časovú súvislosť, pretože pri príliš veľkom časovom odstupe medzi sprostredkovanými informáciami nemožno uvažovať o splnení povinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu, keďže by nebol naplnený účel tejto povinnosti informovať recipientov tak, aby si mohli vytvoriť na danú problematiku objektivizovaný názor. 11. K argumentácii vysielateľa, ktorý vo svojich vyjadreniach menoval programy, ktoré sa venovali fungovaniu zdravotných poisťovní v slovenskom zdravotníctve vrátane celkovej problematiky financovania zdravotníctva, uviedol, že na posudzovanie týchto programov je potrebné, aby tieto naplnili kumulatívne dve podmienky, a to 1/ relevantnú časovú súvislosť a 2/ primeraný rozsah a obsah odvysielaných informácií týkajúcich sa problematiky. Vo vzťahu k relevantnej časovej súvislosti uviedol, že ani jeden z programov uvádzaných vysielateľom nebol odvysielaný v čase skoršom ako dva mesiace, resp. čase neskoršom ako šesť týždňov (47 dní) odo dňa vysielania posudzovaného programu. Vzhľadom na túto skutočnosť teda časové rozpätie viac ako šesť týždňov, nemožno tieto programy v súvislosti so zabezpečovaním všestrannosti a názorovej plurality akceptovať, a to bez ohľadu na ich prípadnú primeranú obsahovú relevanciu. K ostatným programom, na ktoré poukázal vysielateľ, uviedol, že sa nijakým spôsobom nevenovali problematike zisku zdravotných poisťovní, preto na ne neprihliadol. 12. Problematika zisku zdravotných poisťovní bola podľa žalovaného najviac detailne medializovaná v období rokov 2007 až 2011 a čiastočne aj koncom roka 2018. Gro problematiky však odznelo práve v období rokov 2007 až 2011, teda v pomerne dávnej minulosti. Z daného dôvodu bol preto žalovaný toho názoru, že aj na základe tejto okolnosti je stanovisko opačného názorového spektra podstatné na zabezpečenie názorovej plurality a všestrannosti informácií. To, či problematika nastavenia fungovania zdravotných poisťovní v slovenskom zdravotníctve vrátane problematiky financovania zdravotníctva je jednou zo zásadných tém problematike zdravotného sektora, nebola informácia len marginálneho charakteru. Vzhľadom na informácie, ktoré odzneli v programe, bolo podľa žalovaného z pohľadu zabezpečenia všestrannosti informácií a plurality názorov neprípustné, aby vysielateľ napriek svojej informovanosti a následnej redakčnej príprave programu neposkytol priestor, resp. aspoň netlmočil informácie a argumenty zainteresovaných subjektov. Danej problematike z hľadiska rozsahu bola pritom venovaná približne jedna tretina celej reportáže. 13. Vzhľadom na túto analýzu preto žalovaný nesúhlasil s názorom vysielateľa, že kontinuálne spracovanie témy je v súlade so zákonom a rešpektuje všestrannosť na názorovú pluralitu. Podľa žalovaného v prípade posudzovania relevantnej časovej súvislosti pre odvysielanie relevantných formácii je potrebné prihliadať na všetky okolnosti prípadu. Tými sú aj celkový rozsah kritických informácií v korelácii s informáciami odvysielanými v rámci iných programov na danej programovej službe. Žalovaný skonštatoval, že nepomer medzi vznesenými kritickými vyjadreniami a odvysielanými informáciami na programovej službe Jednotka bol natoľko výrazný, že odôvodňoval záver, podľa ktorého vysielateľ v danej veci nezabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v primeranom
rozsahu. Negatívne vyznievajúce vyjadrenia neboli v programe konfrontované s názormi protistrany a ani sprostredkované recipientovi programovej služby Jednotka primerane následne na to. 14. Na záver žalovaný skonštatoval, že sankcia nie je vzhľadom na svoju silu a na sledovaný cieľ zákona neprimerane prísna. Zdôraznil, že ide len o upozornenie na porušenie zákona, ktorý nemá ekonomický dopad na vysielateľa, nejde o sankciu represívnu, ale zdôrazňuje sa pri nej jej výchovná zložka. Zároveň poukázal na to, že pri právnických osobách sa zodpovednosť za správny delikt sa zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie. III. Správna žaloba 15. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol aj povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“). 16. Žalobca vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) uviedol, že žalovaný extenzívnym spôsobom vyložil § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., keď analogicky aplikoval na toto ustanovenie obsah § 16 ods. 3 písm. b), pričom na takúto analógiu neboli splnené podmienky. Poukázal preto na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorých vyplýva aj uplatňovanie zásady zákonnosti v podobe zásady nullum crimen, nulla poena sine lege a z ktorých vyplýva, že trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, a to najmä prostredníctvom analógie. Žalobca poukázal na široké spektrum programov, prostredníctvom ktorých kontinuálne spracúva tému zdravotníctva a v rámci tejto témy aj problematiku nastavenia zdravotných poisťovní a ich zisku, či celkovú problematiku financovania zdravotníctva. K tejto problematike sa pravidelne vyjadrujú zástupcovia zdravotných poisťovní, koaliční či opoziční politici, zástupcovia nemocníc, analytici atď., čím si žalobca jednoznačne zabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. Podľa jeho názoru všestrannosťou informácií a názorovou pluralitou sa rozumie vysielanie najrôznejších, resp. najrozmanitejších informácií a názorov a nie vyvažovanie názorov a ich objektivizácia prostredníctvom zabezpečenia protinázorov, ako je to pri § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. v rámci spravodajských a politicko-publicistických programov. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. a) neurčuje vysielateľovi povinnosť v rámci zachovania všestrannosti informácií a názorovej plurality sprostredkovať v programovej službe výslovne odlišné názory na vyjadrené postoje, ale sprostredkovať čo možno najviac aspektov, názorov a informácií v rámci kontinuálne spracovanej témy. Žalovaný preto pochybil, ak extenzívnym spôsobom podporne a analogicky použil § 16 ods. 3 písm. b) na § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., keď namiesto všestrannosti a názorovej plurality programovej služby skúmal nestrannosť a objektívnosť vo vzťahu k programovej službe, čo je však v rozpore s výslovným znením ustanovenia, ktorého porušenie žalovaný konštatoval vo výroku napadnutého rozhodnutia. 17. Vo vzťahu k žalobnému bodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) poukázal na § 3 písm. i) bod 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a § 3 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu (zákon o digitálnom vysielaní). Z daných ustanovení vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi pojmami program a programová služba. Všestrannosť informácií a názorovú pluralitu treba skúmať vo vzťahu k programovej službe ako celku a nie k programu ako jednej zo zložiek programovej služby.. Napriek tomu však žalovaný posudzoval splnenie kritérií podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. len vo vzťahu ku konkrétnemu odvysielanému programu. Žalobca zdôraznil, že na účely § 16 ods. 3 písm. a) je absolútne irelevantné ako žalovaný posúdi program, keďže toto ustanovenie sa zmieňuje o povinnostiach vo vzťahu k programovej službe a nie k samotnému programu. Napadnuté rozhodnutie je tak protirečivé, logicky rozporné a zmätočné. 18. V poslednom žalobnom bode uviedol, že vo svojich vyjadreniach k správnemu konaniu vyčerpávajúco vymenúval výpočet programov, v ktorých sa venoval téme zdravotníctva, ako aj konkrétnej problematike zisku zdravotných poisťovní. Žalovaný bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia ustanovil relevantnú časovú súvislosť na posúdenie kritérií všestrannosti názorovej plurality rozpätie
dva mesiace pred odvysielaním predmetného programu a šesť týždňov (47 dní) odo dňa odvysielania predmetného programu. Podľa žalobcu ide o veľmi všeobecný, nekonkretizovaný spôsob určenia relevantnej časovej súvislosti bez správnej úvahy, ktorý neumožňuje žalobcovi porozumieť dôvodu a spôsobu jej ustanovenia. Viaceré programy, a to aj novšie, žalovaný neposúdil, ale len skonštatoval, že nespadajú pod ním určený rámec relevantnej časovej súvislosti. Pod presadzovaním jednej názorovej línie si žalobca predstavuje prinajmenšom dlhodobejší, trvajúci jav, v porovnaní so stanoveným horizontom žalovaným v trvaní približne štyri mesiace. Žalobca má za to, že nie je možné konštatovať nezabezpečenie všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby na základe jedného jediného programu, resp. jeho časti. Žalovaný tak mal identifikovať viac programov, v ktorých zaznievajú len jednostranné informácie a názory. Ničím nepodloženým určením relevantnej časovej súvislosti približne od odvysielania predmetného programu a identifikovaním len jedného programu, na základe ktorého malo dôjsť k porušeniu povinností podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., sa žalovaný dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP). 19. Na záver žalobca odmietol argumentáciu žalovaného, podľa ktorého sankcia má podobu iba upozornenia na porušenie zákona. Tá síce nemá priamy ekonomický dopad na žalobcu, ale ide o sankčné opatrenie, ktoré je plne spôsobilé spôsobiť žalobcovi reputačnú ujmu nie v nezanedbateľnej miere. IV. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.06.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), Pričom navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť. 21. Žalovaný nerozporuje skutočnosť, že žalobca kontinuálne spracúva problematiku nastavenia fungovania zdravotných poisťovní, ako ani nerozporuje to, že tejto problematike sa pravidelne venujú zástupcovia zdravotných poisťovní, koaliční či opoziční politici, zástupcovia nemocníc, či analytici, avšak táto činnosť žalobcu automaticky neznamená splnenie si povinností podľa zákona č. 308/2000 Z. z. Žalovaný sa preto v rámci správneho konania automaticky neobmedzil len na akceptáciu argumentov žalobcu o kontinuálnom informovaní, ale posudzoval okolnosti konkrétneho prípadu. To, že žalobca v rámci programovej služby odvysielal množstvo programov, ešte totiž neznamená, že vzhľadom na ich obsah, resp. relevantnú časovú súvislosť, ich bolo možné vo vzťahu k predmetu správneho konania akceptovať. Táto analýza je predmetom napadnutého rozhodnutia. 22. Skúmanie aspektu zabezpečenia aj protinázoru nie je obmedzené len na § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z., ale je prípustné, vzhľadom na špecifiká, aj v prípadoch zabezpečenia všestrannosti informácií a plurality názorov. Táto prax je žalovaným dlhodobo uplatňovaná. 23. Ust. § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. priamo nemusí vyžadovať od vysielateľa povinnosť, v rámci zachovania všestrannosti informácií a názorovej plurality, sprostredkovať v programovej službe konkrétne aspekty niektorej z tém, ale sprostredkovať čo možno najviac aspektov, názorov a informácií v rámci kontinuálne spracovávanej témy. Táto skutočnosť je však v posudzovanom prípade obmedzená tým, že téma, resp. jej špecifické aspekty (nastavenie fungovania zdravotných poisťovní v kontexte ich práva na zisk) boli určené už samotným obsahom príspevku a následne špecifikované žalovaným pri začatí správneho konania. Žalovaný preto nijakým spôsobom nezužoval kritériá všestrannosti informácií a názorovej plurality len na bezpodmienečnú prítomnosť názorovej oponentúry. 24. Vo vzťahu k analogickému použitiu § 16 ods. 3 písm. b) k § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. žalovaný uviedol, že skúmanie vysielania celej programovej služby je časovo náročnou činnosťou, preto praktické využitie písm. a) tkvie v požiadavke nutnosti uverejnenia rôznych názorov v rámci konkrétnej témy alebo podtémy. Žalovaný len logicky uplatnil výklad danej právnej normy vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, v ktorom boli aj uvedené problematické skutočnosti odvysielané v posudzovanom programe. 25. Vo vzťahu k žalobnému bodu, podľa ktorého žalovaný posudzoval nesplnenie si povinnosti v § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. len vo vzťahu k jednému programu, uviedol, že tento program vo všeobecnosti tvoril východisko posudzovania z hľadiska identifikácie problematických aspektov
vysielania a nebol posudzovaný izolovane, ale v spojitosti s posúdením relevantnej časovej súvislosti. Časová súvislosť má zabezpečiť, aby odvysielané informácie neboli recipientami vnímané izolovane, ale ako jeden celok. Ak by žalobca poskytol relevantný priestor zdravotným poisťovniam už priamo v danom programe, nebol logický dôvod ďalej skúmať dostatočnosť jeho zabezpečenia v rámci iných programov na programovej službe v relevantnom časovom rozsahu. Predmet posudzovania zahŕňal nielen program Občan za dverami, ale aj všetky iné, prípadne relevantné programy v rámci programovej služby Jednotky ako celku. 26. Vo vzťahu ku konkrétnemu vymedzeniu relevantnej časovej súvislosti uviedol, že ustanovenie presnej hranice na akceptáciu rôznorodých informácií odvysielaných v programoch, nie je objektívne možné, a to vzhľadom na skutkové okolnosti toho-ktorého prípadu. Žalovaný je toho názoru, že stanovená hranica bola určená jasne, bola dostatočne náležite odôvodnená a primerane reflektuje požiadavku na všestranné a názorovo pluralitné informovanie s ohľadom na závažnosť vznesených kritických vyjadrení voči právu zdravotných poisťovní na zisk prezentovaných v programe. V danom prípade bol zjavný nepomer medzi vznesenými kritickými vyjadreniami a odvysielanými informáciami natoľko výrazný, že odôvodňoval záver o nezabezpečení všestrannosti informácií a názorovej plurality v primeranom rozsahu. Žalovaný uviedol, že nie je možné očakávať, že by si nezaujatý divák najmä v prípade mladšej generácie vytváral objektivizovaný pohľad na oblasť fungovania zdravotných poisťovní s poukazom na programy vysielané v roku 2012 či programy z konca roka 2018 či z roku 2019 v časovom rozpätí niekoľkých týždňov. Žalovaný preto nehodnotil tieto programy len spôsobom konštatovania absentujúcej relevantnej časovej súvislosti, ale s poukazom na samotnú tému a závažnosť prezentovaných vyjadrení. S prihliadnutím na dané rozpätie, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obsahovo vyhodnotil aj ďalšie programy a príspevky, avšak s poukazom na to, že sa nijakým spôsobom nevenovali problematike zisku zdravotných poisťovní. 27. Vo zvyšku žalovaný zdôrazňuje svoju argumentáciu, ktorú uviedol aj v napadnutom rozhodnutí. 28. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 29. Podľa § 3 písm. i) bod 2 zákona č. 308/2000 Z. z. na účely tohto zákona program je zvukovoobrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z. programová služba je služba primárne hospodárskej povahy, ktorá je zámerným časovým usporiadaním programov a ďalších zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzavretý, simultánne prijímateľný celok, a ktorá je poskytovaná vysielateľom na účel informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť. 31. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby. 32. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. 33. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona. 34. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. program je audiovizuálny komunikát, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. 35. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 264/2022 Z. z. programová služba je služba, ktorá je primárne hospodárskej povahy (písm. a/), ktorá je poskytovaná ako zámerné časové usporiadanie programov a
iných zložiek tejto služby vytvárajúce uzavretý, simultánne prijímateľný celok (písm. b/), ktorej základným účelom alebo základným účelom jej oddeliteľnej časti je umožniť sledovanie programov (písm. c/), za ktorú je redakčne zodpovedný vysielateľ (písm. d/), ktorá je poskytovaná prostredníctvom siete a (písm. e/), ktorá je poskytovaná s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť (písm. f/). 36. Podľa § 25 písm. a) zákona č. 264/2022 Z. z. vysielateľ, ktorý nepodlieha samoregulačnému mechanizmu zapísanému do evidencie podľa tohto zákona, regulujúcemu aj oblasť všestrannosti informácií, názorovej plurality a objektívnosti a nestrannosti programov, je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, 37. Podľa § 134 písm. a) zákona č. 264/2022 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi regulátor ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona. 38. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. VI. Pojednávanie 39. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/267/2019, bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/267/2019. 40. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná. 41. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní dňa 16.05.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca a žalovaný sa vo svojich ústnych vyjadreniach na pojednávaní pridržiavali doterajších písomných vyjadrení doručených správnemu súdu. VII. Právne hodnotenie správneho súdu 42. Podstatou sporu medzi účastníkmi správneho súdneho konania je naplnenie znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, že nezabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, a to v dôsledku odvysielania programu Občan za dverami a v rámci neho príspevku Zdravie, s. r. o., na televíznej programovej službe Jednotka dňa 03.02.2019 v čase od cca 13:03 hod. Žalovaný skonštatoval porušenie tejto povinnosti v tom, že žalobca nesprostredkoval problematiku zisku zdravotných poisťovní v Slovenskej republike vo svojej programovej službe v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti aj z pohľadu zdravotných poisťovní. 43. V prvom rade správny súd posudzoval, či v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 264/2022 Z. z. nebolo potrebné posudzovať vec podľa novej právnej úpravy, konkrétne bolo potrebné posúdiť, či v súlade so zásadami ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d/ SSP), nedošlo k zániku trestnosti konania žalobcu sankcionovaného napadnutým rozhodnutím, resp. či nie je nová právna úprava pre žalobcu ako páchateľa správneho deliktu priaznivejšia. V tomto smere súd konštatuje, že aj nový zákon ukladá vysielateľom rovnaké povinnosti zabezpečené rovnakým sankčným mechanizmom (body 34 až 37 odôvodnenia).
44. Podľa názoru správneho súdu § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. má slúžiť na zabránenie zneužívania vysielania v prospech prezentovania len určitých názorov či ideológie. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu treba pod všestrannosťou informácií rozumieť „informácie zahŕňajúce viac pohľadov na prezentovaný fakt, názor aj protinázor v primeranom rozsahu“. Toto ustanovenie sa vzťahuje na programovú službu ako celok. Pokiaľ ide o praktické využitie tohto ustanovenia, jeho podstata spočíva v požiadavke nutnosti uverejnenia rôznych názorov v rámci konkrétnej témy. Na rozdiel od požiadavky objektivity v spravodajských programoch nie je nutné požiadavky všestrannosti a názorovej plurality podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. napĺňať v rámci jedného (nespravodajského) programu. Stačí, aby boli naplnené uverejnením odlišných či doplňujúcich informácií a názorov v inom programe v rámci tej istej programovej služby. Nemusí pritom ísť o iné vydanie toho istého programu ani o rovnaký typ programu. Dôležité však je, aby bol braný do úvahy aj časový aspekt, to znamená, aby bola dodržaná relevantná časová súvislosť pred, resp. po odvysielaní programu, ktorým mal byť porušený zákon. Príliš oneskorené informovanie by už nemuselo mať v zmysle naplnenia požiadavky plurality názorov a všestrannosti informácií relevantný význam. V prípade, ak požiadavka všestrannosti nie je zabezpečená kumulatívne v relevantnej časovej súvislosti a v primeranom rozsahu a obsahu odvysielaných informácií týkajúcich sa témy, potom je naplnené porušenie § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z., ktoré je spôsobilým predmetom sankcionovania podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. Ak je tento postup naplnený (a ako bude uvedené ďalej v odôvodnení, tento postup naplnený bol), potom nemožno hovoriť o rozširovaní podmienok administratívnoprávnej zodpovednosti na základe analógie s § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. ako to uvádzal žalobca. 45. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že žalovaný sankcionoval žalobcu za odvysielanie programu Občan za dverami dňa 03.02.2019 v čase o cca 13:03 hod. na televíznej programovej službe Jednotka a v rámci neho príspevok Zdravie, s. r. o., z dôvodu, že jeho odvysielaním došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci tejto programovej služby, keďže nesprostredkoval problematiku zisku zdravotných poisťovní v Slovenskej republike vo svojej programovej službe v primeranom rozsahu a v relevantnej časovej nadväznosti aj z pohľadu zdravotných poisťovní. V tejto súvislosti s ohľadom na námietky žalobcu správny súd poznamenáva, že k porušeniu § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. došlo tak odvysielaním sporného programu Občan za dverami obsahujúceho iba jednostranný názor na danú problematiku, za súčasného splnenia ďalšej podmienky, ktorou je nesprostredkovanie protinázoru na túto tému v programovej službe v relevantnej časovej súvislosti a v primeranom rozsahu a obsahu. To znamená, že žalobca by nebol sankcionovaný za samotné odvysielanie sporného programu Občan za dverami v prípade, že by v relevantnej časovej súvislosti a v primeranom rozsahu a obsahu odvysielal aj protinázor na prezentovanú tému. 46. Správny súd sa oboznámil s obrazovo-zvukovým záznamom z predmetného programu, tvoriaceho súčasť administratívneho spisu a v zhode s právnym názorom žalovaného dospel k záveru, že v odvysielanom príspevku boli nepochybne sprostredkované názory a informácie prezentujúce len určité názorové spektrum. Konkrétne na televíznej programovej službe Jednotka v programe Občan za dverami, v príspevku Zdravie, s. r. o., bol dňa 03.02.2019 poskytnutý priestor výhradne informáciám a kritickým vyjadreniam ohľadom sprostredkovania problematiky zisku zdravotných poisťovní v Slovenskej republike bez toho, aby bol zároveň poskytnutý priestor na argumentáciu zo strany zdravotných poisťovní. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí citoval konkrétne kritické názory, ktoré v predmetnom programe odzneli na danú tému, konkrétne vyjadrenia A. B., predsedu Lekárskeho odborového združenia, ako aj C. D., bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, kde bolo hodnotené právo zdravotných poisťovní na zisk z poskytovania zdravotného poistenia a v tejto súvislosti došlo k označeniu poisťovní za hlavný problém zdravotníctva, označeniu za chorý zdravotný systém a za obrovský biznis, neskonale výhodné podnikanie priznané rozhodnutím ústavného súdu, ktoré je absurdné a neodporuje len zdravému rozumu, ale aj právu Európskej únie. Tieto negatívne vyznievajúce vyjadrenia neboli v programe konfrontované s názormi protistrany. 47. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že v programe Občan za dverami nezaznel názor zdravotných poisťovní. Rovnako tak zásadne nebolo sporné, či v súvislosti s odvysielaním aj odlišného názorového prúdu buď pred, alebo po odvysielaní sporného programu, je nevyhnutné skúmať aj jej relevantnú časovú súvislosť a v primeranom rozsahu a obsahu. Sporné bolo časové ohraničenie tejto časovej súvislosti a v tejto súvislosti aj primeraný rozsah a obsah odlišného názoru. Žalovaný
podľa názoru súdu správne poukázal na to, že v prípade skúmania relevantnej časovej súvislosti na odvysielanie relevantných informácií je potrebné prihliadať na všetky okolnosti prípadu, ktorými sú aj celkový rozsah kritických informácií v korelácii s informáciami odvysielanými v rámci iných programov na danej programovej službe. 48. Napriek tomu, že v predmetnom programe nebol poskytnutý priestor pre zástupcov zdravotných poisťovní, bolo na žalobcovi, aby všestrannosť informácií a názorovú pluralitu zabezpečil v rámci programovej služby v relevantnej časovej súvislosti odvysielaním aj odlišného názorového prúdu a to buď pred, alebo po odvysielaní sporného programu, k čomu však nedošlo. V rámci administratívneho konania (podanie „vyjadrenie účastníka konania“ z 20.05.2019 a podanie „doplňujúce vyjadrenie účastníka konania“ z 19.06.2019) žalobca demonštratívne uviedol viacero programov, v ktorých sa podľa jeho názoru riešila daná problematika a uviedol obsah týchto programov. Správny súd však v zhode s názorom žalovaného dospel k záveru, že pri týchto programoch nebola naplnená časová relevancia, resp. obsah programov sa netýkal problematiky zisku zdravotných poisťovní (s. 15 v nadväznosti na s. 11 až 14 napadnutého rozhodnutia). 49. Žalobca uviedol, že za primeraný časový rozsah treba považovať rozsah štyroch mesiacov. Z hore uvedených podaní žalobcu založených v administratívnom spise vyplýva, že v tomto časovom rozpätí sa jednotlivé príspevky venovali odškodneniu zdravotnej poisťovne Union, rokovaniu o zmluvách ambulantných poskytovateľov so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, téme, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá peniaze na rekreačné poukazy, výdavkov za lieky, opätovne peniazom za rekreačné poukazy, oddlžovaniu nemocníc, požiadavke nemocníc na dodatočné financovanie na vyššie platy pre zdravotníkov, vypovedania zmlúv so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou pre zlý hospodársky výsledok, revízii liekov, ktorá šetrí verejné financie, elektronických receptoch a úsporách s nimi spojených, a skutočnosti, že Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá peniaze na vyššie platy pre ambulantných lekárov. Správny súd tak má za preukázané, že obsahovo predmetné programy sa nedotýkali problematiky dosahovania zisku zo strany zdravotných poisťovní, ale všeobecne zdravotnému poisteniu na našom území a problémoch spojených s jeho financovaním. Z programov nevyplynulo, že by sa venovali problému financovania verejného zdravotného poistenia optikou zisku zdravotných poisťovní. Z daného vyplýva naplnenie znaku relevantnej časovej súvislosti a primeraného rozsahu a obsahu odvysielaných informácií, ktorý naplnil požiadavky vyplývajúce z § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. 50. V súvislosti s pojmom relevantná časová súvislosť ďalej správny súd poukazuje na to, že ide o neurčitý právny pojem. Výklad tohto pojmu bol predmetom záujmu rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. BA-6S/244/2019 vedenom medzi rovnakými účastníkmi konania a v obdobnom skutkovom stave. Správny súd vo vzťahu k neurčitému právnemu pojmu relevantná časová súvislosť uviedol nasledujúce: 51. „37. Pre posúdenie splnenia podmienky všestrannosti a názorovej plurality informácií žalobcom je potrebné pristúpiť k výkladu neurčitého právneho pojmu „relevantná časová súvislosť“. Tento pojem nie je nikde v našom právnom poriadku definovaný. Každý právny pojem má svoj obsah a rozsah. Obsah pojmu predstavuje jeho definíciu, jeho významové pole. To je tvorené súhrnom obecných rozlišovacích znakov. Rozsah označuje prvky, ktoré do obsahom vymedzeného poľa patria. Medzi obsahom a rozsahom existuje vzťah nepriamej úmery. Čím je väčší obsah pojmu, tým má tento pojem menší rozsah. Čím podrobnejšie a špecifickejšie je pojmové vymedzenie pojmu, tým bude množina prvkov, ktoré daný pojem odráža, menší. Určenie obsahu a rozsahu je základnou úlohou pri interpretácii právnych predpisov. Každý neurčitý právny pojem je nutné poznať cez jeho významovú definíciu, tak i prostredníctvom jednotlivých prvkov jeho rozsahu. Obsah a rozsah neurčitých právnych pojmov sa musí posudzovať vždy individuálne, t. j. prípad od prípadu. Iba na základe dôkladného posúdenia správnym orgánom možno rozhodnúť, či v danom prípade je obsah naplnený, alebo nie. Ak správny orgán dospeje k záveru, že obsah daného neurčitého právneho pojmu je v súvislosti s predmetným skutkovým stavom naplnený, musí ďalej postupovať spôsobom, ktorý pre danú situáciu norma správneho práva predpokladá. 52. 38. Obsah a rozsah neurčitých právnych pojmov sa môže meniť. Často býva podmienený úrovňou poznania v technických vedách, časom i miestom aplikácie normy. Zákonodarca neurčité právne pojmy používa zámerne, aby vytvoril priestor na individuálne zhodnotenie. Od správnych orgánov sa pri
posúdení neurčitých právnych pojmov vždy vyžaduje určitá odbornosť a odôvodnenie jeho správnej úvahy pri aplikácii neurčitého právneho pojmu. 53. 39. Pokiaľ ide o výklad neurčitého právneho pojmu relevantná časová súvislosť v prejednávanej veci, správny súd sa stotožnil so správnou úvahou žalovaného uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Žiaden z programov uvedených v bode 36. tohto rozsudku nebol odvysielaný v čase skoršom ako štyri mesiace od odvysielania sporného programu Halali a v ňom príspevku Sedemdesiatka tatranská, čo nemožno považovať za relevantnú časovú súvislosť, ktorá by umožňovala recipientovi – nezaujatému divákovi vytvoriť si objektivizovaný pohľad na problematiku koncepcie ochrany lesov. Žalovaný v danom prípade prihliadol na celkový rozsah kritických informácií v korelácii s informáciami odvysielanými v rámci iných programov na danej programovej službe. Nepomer medzi vznesenými kritickými informáciami na programovej službe Dvojka považoval za natoľko výrazný, že odôvodňoval záver žalovaného o nezabezpečení všestrannosti informácií a názorovej plurality žalovaným v primeranom rozsahu. 54. 40. Aj správny súd je toho názoru, že s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu a predovšetkým tému, ohľadom ktorej mali byť poskytnuté všestranné informácie, je časový úsek štyroch mesiacov nepochybne dlhý. Nezainteresovaný divák (recipient), ktorý je v prevažnej väčšine laik a nie odborník na problematiku ochrany životného prostredia, konkrétne bezzásahového režimu v našich národných parkoch a lesoch vo všeobecnosti, si s najväčšou pravdepodobnosťou nebude schopný spomenúť na jednostrannú argumentáciu v podobe kritiky bezzásahového režimu v časovom odstupe štyroch mesiacov, kedy mu mal byť prezentovaný aj protinázor. To znamená, že v prejednávanej veci žalobca nesprostredkoval recipientom tieto protichodné názory v primeranom rozsahu ani v iných programoch v rámci televíznej programovej služby Dvojka v relevantnej časovej súvislosti tak, aby zachoval všestrannosť a názorovú pluralitu. 55. 41. Povinnosť vysielateľa (žalobcu) zabezpečiť všestrannosť a názorovú pluralitu v danej veci je o to naliehavejšia, že problematika starostlivosti o životné prostredie je neustále diskutovanou a nepochybne dôležitou témou, ktorá rezonuje nielen v odbornej, ale aj v laickej verejnosti a kladie sa jej čoraz väčší dôraz. Aj názory v tejto oblasti sa vyvíjajú, a preto je podľa názoru správneho súdu nevyhnutné informovať recipientov o takýchto témach komplexne a v kratšom časovom úseku ako sú štyri mesiace tak, aby bolo možné hovoriť o relevantnej časovej súvislosti. Ako príklad problematiky, pri ktorej by bolo možné vykladať pojem relevantná časová súvislosť pripustením dlhšieho časového úseku od odvysielania jedného názorového prúdu po sprostredkovanie odlišného protinázoru, by bolo informovanie o nejakej historickej udalosti alebo historickej osobnosti, nakoľko pri takýchto témach sa informácie o nich tak dynamicky nevyvíjajú a nejde o „aktuálne“ kauzy či všeobecne diskutované témy. Starostlivosť o životné prostredie ako také v našej spoločnosti rezonuje dlhodobo a postoje ohľadom prístupu k ochrane ekosystémov a aj koncepcia bezzásahovosti má nesporne vplyv na fungovanie spoločnosti ako celku a kvalitu nášho života. Keď žalobca poskytol priestor na vyjadrenie určitého kritického názoru na koncepciu bezzásahovosti v jednom programe, bolo potrebné, aby sprostredkoval aj pohľad opačného názorového spektra na danú tému v primeranom časovom rozsahu od odvysielania daného programu Halali a príspevku Sedemdesiatka tatranská tak, aby si recipienti mohli vytvoriť na danú problematiku komplexný a objektivizovaný názor.“ 56. Zhrňujúco povedané, relevantná časová súvislosť predstavuje právne neurčitý pojem, ktorému sa dáva obsah v relevancii k osobitostiam toho-ktorého skutkového stavu. Nie je možné ho presne vymedziť, ako sa toho domáha žalobca, pretože pri niektorých témach bude relevantná časová súvislosť daná kratšie a pri iných dlhšie. Uvedené zásadne v napadnutom rozhodnutí konštatuje aj žalovaný, preto v tejto časti nemožno konštatovať arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa taktiež vysporiadal aj s otázkou primeraného rozsahu a obsahu odvysielaných informácií v prípade programov, ktoré do relevantnej časovej súvislosti spadajú (s. 15 a 16 napadnutého rozhodnutia), pričom aj v tomto bode správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne odôvodnil, prečo dané programy nevzal do úvahy (programy nepokrývali problematiku zisku zdravotných poisťovní), a teda ani v tejto časti napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti. 57. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní
rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP). 58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu. 59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).