zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020. Návrh zákona je zároveň implementačným opatrením komponentu č. 15 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Návrh zákona predstavuje súčasť širšieho celku, ktorým je reforma súdnej mapy. Reforma súdnej mapy je zameraná na nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov a krajských súdov, zriadenie dvoch mestských súdov, ako aj zriadenie správnych súdov.
Reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov pre dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.
Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala zmeniť Slovensko na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv. Dôležitou súčasťou konkrétnej snahy splniť tento ciel je reforma súdnej mapy.
Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.
Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí. Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré reorganizácia súdov na Slovensku prinesie, patrí:
Primeraná dostupnosť – nová súdna mapa prihliada aj na primeranú fyzickú dostupnosť súdu pre chudobnejšie skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na postupujúcu elektronizáciu súdnej agendu a zriedkavosť ústnych pojednávaní je dostupnosť rýchleho a kvalitného rozhodnutia dôležitejšia ako fyzická blízkosť budovy súdu.
Rýchlejšie konania – špecializácia sudcov umožní rýchlejšie skončenie zložitejších vecí. Súdy nemajú problém vybaviť v reálnom čase došlý počet jednoduchších a rutinných vecí. Skutočným problémom sú zložitejšie veci, ktorých vybavenie trvá neprimerane dlhší čas. Občania a podnikatelia to vnímajú ako nízku vymožiteľnosť práva.
Kvalita rozhodnutí – s rýchlosťou súvisí vyššia kvalita rozhodnutí na základe špecializácie sudcov a zamestnancov a ich cieleného vzdelávania. Špecializovaný sudca sa ľahšie orientuje vo svojej oblasti, čo okrem rýchlosti predpokladá aj kvalitnejšie rozhodnutie.
Transparentnosť – na súdoch budú pôsobiť štyri skupiny rovnomerne zaťažených sudcov (trestných, civilných, obchodných a rodinných). Osobitná bude sústava správneho súdnictva. Dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania. V spojení s elektronickým súdnym manažmentom budú mať lepší prehľad občania, riadiace orgány súdnictva, bude jednoduchšie zistiť a riešiť problémy. Transparentnosť prispeje k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva.
Efektívnosť – špecializovaní sudcovia na menšom počte súdov vo svojich agendách zabezpečia efektívne vybavenie vecí. Nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov. Menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.
V roku 2020 bol do legislatívneho procesu predložený návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2020/587), ktorý všetky vyššie uvedené ciele reformy súdnej mapy zahrnul do jedného komplexného materiálu s rôznymi implementačnými fázami. Na základe výsledkov pripomienkového konania a na základe diskusií, ktoré viedol rezort spravodlivosti so zainteresovanými aktérmi, berúc do úvahy organizačné, materiálne a personálne možnosti realizácie reformy súdnej mapy, sa javí ako účelné, aby schvaľovanie a realizácia reformy súdnej mapy boli rozdelené do samostatných blokov. Rozdelenie pôvodného návrhu zákona do viacerých samostatných zákonov jednak umožňuje realizovať zámery reformy súdnej mapy samostatne, resp. vo väčšej miere nezávisle na sebe, a na strane druhej umožňuje jednoduchším spôsobom reagovať na priebeh legislatívneho procesu a ďalšie odborne a politické diskusie, ktoré nepochybne budú sprevádzať celý legislatívny proces.
Preto predkladateľ spracoval niekoľko samostatných návrhov zákonov, ktoré predstavujú čiastkové opatrenia pre realizáciu reformy súdnej mapy. Do legislatívneho procesu tak boli priebežne predkladané návrhy zákonov, ktoré sú zamerané na (i) zriadenie mestských súdov v Bratislava a v Košiciach, (ii) nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných súdov, (iii) nové usporiadanie sídiel a obvodov odvolacích súdov a (iv) na zriadenie správnych súdov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zriadenie správnych súdov, ktoré spolu s Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), budú tvoriť súdy správneho súdnictva. Sústava súdov podľa čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak bude dichotomická a budú ju tvoriť súdy všeobecného súdnictva (okresné súdy vrátane mestských súdov, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky) a súdy správneho súdnictva, ktorými budú tri správne súdy a najvyšší správny súd. Správne súdnictvo sa návrhom zákona inštitucionálne odčleňuje od sústavy všeobecných súdov a stáva sa plne autonómnou súčasťou sústavy súdov. Po schválení Správneho súdneho poriadku, ktorým sa správne súdnictvo odčlenilo od všeobecného súdnictva v procesnej rovine a zriadení najvyššieho správneho súdu, sa tak završuje osamostatnenie správneho súdnictva aj v inštitucionálnej rovine.
Správne súdnictvo je v moderných demokratických štátoch dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Zachovanie zákonnosti v oblasti verejnej správy a dôsledná ochrana jednotlivca je dôležitou črtou právneho štátu (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Vytvorenie dobre fungujúcej štruktúry správneho súdnictva s potrebným personálnym a materiálnym vybavením je preto prvoradou úlohou pre naplnenie účelu správneho súdnictva a pre nápravu nedostatkov, ktoré sa prejavili v doterajšom fungovaní súdnej moci v oblasti správneho súdnictva.
Z historického hľadiska možno konštatovať, že správne súdnictvo na území Slovenskej republiky má svoju právnu tradíciu, aj keď faktom je, že miera uplatňovania možností súdnej ochrany v správnom súdnictve sa odlišovala s každou jednou formou štátneho usporiadania, ktorého súčasťou bolo územie Slovenskej republiky. Charakteristickou črtou správneho súdnictva v rámci jeho historického vývoja je to, že sústava správnych súdov v podstate nikdy nedoznala vybudovania na všetkých úrovniach, pretože okrem najvyšších správnych súdov nikdy nedošlo k reálnemu vytvoreniu správnych súdov nižších inštancií.
Správne súdnictvo v štátoch Európskej únie sa vykonáva prostredníctvom správnych súdov, či už špecializovaných alebo v systéme všeobecného súdnictva. Sústava správnych súdov v jednotlivých štátoch nie je jednotná. V niektorých krajinách funguje správne súdnictvo v rámci všeobecných súdov, v Českej republike a v Slovenskej republiky je správne súdnictvo na najvyššej úrovni reprezentované najvyšším správnym súdom, na nižších stupňoch – na úrovni krajských súdov – je vykonávané v rámci všeobecných súdov. Niektoré krajiny majú osobitnú štruktúru správnych súdov, resp. nezávislých rozhodujúcich orgánov, pre špecifické veci, teda pre istú oblasť štátnej správy. Tak je to napríklad vo Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Rakúsku, či Nemecku.
Prijatím predkladaného návrhu zákona sa Slovenská republiky zaradí medzi štáty so samostatnou sústavou správnych súdov a jednotným procesným režimom konania pred správnymi súdmi.
Z koncepčného hľadiska návrh zákona predpokladá, že sústava súdov správneho súdnictva bude dvojstupňová. Upúšťa sa od postavenia okresných súdov ako súdov správneho súdnictva, pričom ich doterajšia správna agenda sa presúva na tri správne súdy. Správne súdnictvo sa navrhuje riešiť prostredníctvom troch prvostupňových správnych súdov zo sídlami v Banskej Bystrici, Bratislava a Košiciach a najvyššieho správneho súdu so sídlom v Bratislave.
Rozhodnutie predkladateľa o zriadení troch obvodov správnych súdov je determinované viacerými faktormi. Berúc do úvahy reálny nápad v agende správneho súdnictva, počty sudcov vybavujúcich túto agendu na krajských súdov, plánované počty sudcov správnych súdov, potrebu vnútornej špecializácie sudcov správnych súdov (napr. na agendu finančného práva, práva sociálneho zabezpečenia a pod.), nákladovosť kreovania správneho súdu ako samostatnej inštitúcie (najmä personálne obsadenie, prevádzkové náklady a pod.) je optimálne vytvoriť tri obvody správnych súdov. Vyšší počet obvodov správnych súdov síce možný je, ale potláča pozitívne efekty spojené s reformou súdnej mapy zamerané najmä na špecializáciu sudcu a s tým spojené efektívne fungovanie správneho súdnictva. V tomto kontexte predkladateľ preferuje riešenia podporujúce ciele reformy súdnej mapy a nie riešenia, ktoré tieto ciele popierajú.
Mapu správnych súdov sa navrhuje riešiť oddelene od všeobecného súdnictva, a to v troch obvodoch. Berúc do úvahy skutočnosť, že predmetom správneho súdnictva je primárne súdny prieskum rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, navrhuje sa, aby obvody zriaďovaných správnych súdov vychádzali s územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. To znamená, že obvody správnych súdov budú naviazané na existujúce kraje, resp. nebudú naviazané na obvody okresných súdov alebo krajských súdov. Z dôvodu lepšej dostupnosti sa navrhuje, aby správne súdy mali svoje vlastné hranice, optimalizované podľa dopravnej dostupnosti. Obvody troch správnych súdov budú preto odlišné od obvodov krajských súdov.
Z hľadiska legislatívno-technického spracovania návrhu zákona je nosnou úpravou čl. I, ktorý upravuje zriadenie troch správnych súdov. Zriadenie súdu samostatným zákonom nie je v právnom poriadku novinkou. Podobne bol zriadený Špeciálny súd, resp. Špecializovaný trestný súd. Rovnaký postup sa navrhuje aj v prípade zriadenia mestských súdov.)
V nasledujúcich novelizačných článkoch sa menia a dopĺňajú súvisiace zákony. Ide najmä o procesné predpisy, ktoré doteraz upravovali konanie pred správnymi súdmi a kauzálnu príslušnosť správnych súdov. Okrem toho sa vykonáva novelizácia statusového zákona (zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorej cieľom je upraviť status sudcov správnych súdov. Ďalej sa vykonáva zmena v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je ukotviť správne súdy v sústave súdov vrátane úpravy ich riadenia a správy. Sídla a obvody správnych súdov budú upravené v zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júna 2022. K tomuto dňu vzniknú správne súdy. Činnosť však začnú vykonávať až 1. januára 2023. Takto vzniknutý časový úsek bude určený na obsadenie správnych súdov sudcami a zamestnancami, ako aj na vytvorenie materiálno-technických a organizačných podmienok pre ich riadne fungovanie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona má vplyvy rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných analýzach.
Návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to na podklade odborných diskusií, ktoré prebiehajú od roku 2017. Podrobné informácie o priebehu tohto procesu vrátane analytických materiálov, prehľadu vykonaných pracovných stretnutí, či iných podkladov sú dostupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.)
Návrh zákona predpokladá vydanie jednej novej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a novelizáciu série existujúcich vykonávacích vyhlášok Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrhy týchto vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladaného materiálu a budú predmetom legislatívneho procesu po schválení predkladaného návrhu zákona.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 25. februára 2022.

čl. I

čl. I § 1 §
Z koncepčného hľadiska návrh zákona v čl. I vychádza z obdobnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 458/2002 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov, resp. v zákone č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj mestských súdov Bratislave a v Košiciach.1) Podobne ako tomu bolo v prípade zriadenia Špeciálneho súdu a neskôr Špecializovaného trestného súdu, návrh zákona pozostáva z dvoch základných právnych noriem. Prvou je úprava v § 1, v ktorom sa konštatuje zriadenie správnych súdov a druhou je úprava v § 2, ktorá je vo svojej podstate odkazovacou normou, ktorá odkazuje adresátov právnej normy na osobitné predpisy v prípade úpravy otázok sídla, obvodu, pôsobnosti a organizácie správnych súdov. Právna úprava je v § 3 rozšírená o prechodné ustanovenie, ktorým sa rieši právne nástupníctvo medzi doterajšími krajskými súdmi a zriaďovanými správnymi súdmi, ako aj ďalšie otázky spojené s ich zriaďovaním, …

čl. I § 2 §
Ustanovenie § 2 je vo svojej podstate odkazovacou normou. Sídla a obvody zriaďovaných správnych súdov budú upravené v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť a organizáciu správnych súdov bude upravovať primárne zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Problematika konania pred zriaďovanými správnymi súdmi bude doménou najmä Správneho súdneho poriadku. Právna úprava tak rešpektuje systematiku právnych predpisov upravujúcich organizáciu, riadenie, správu súdov a konanie pred nimi. A teda problematiku upravenú v tých osobitných predpisoch rešpektuje aj predkladaný návrh zákona, a to tým, že ten-ktorý inštitút týkajúci sa správnych súdov je upravený v tom predpise, ktorý tieto otázky rieši vo všeobecnosti, pričom nie je snahou tieto otázky vynímať z osobitných predpisov a sústreďovať ich do zákona o zriadení správnych súdov. Jedinou výnimkou je § 3 návrhu zákona, ktorý svojou …

čl. I § 3 §
Navrhovaný § 3 je prechodným ustanovením, ktorého cieľom je nastaviť pravidlá spojené so zriadením a začatím fungovania správnych súdov. Na tento účel návrh zákona upravuje: moment začatia činnosti správnych súdov (odsek 1) úpravu konania vo veciach správneho súdnictva v prechodnom období od vzniku správnych súdov do momentu začatia ich činnosti (odsek 2) prechod výkonu súdnictva v agende správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy (odsek 3) prechod zamestnancov participujúcich na výkone správneho súdnictva z krajských súdov na správne súdy vrátane prechodu správy majetku (odseky 4 a 5) procedúru obsadenia prvých predsedov správnych súdov (odsek 6) niektoré aspekty spojené s obsadzovaním prvých voľných miest sudcov správnych súdov (odseky 7 až 10) náhradu zvýšených výdavkov zamestnancov krajských súdov dotknutých zriadením správnych súdov v súvislosti so zmenou miesta výkonu práce (odsek 11). Odsek 1 V prípade správnych súdov sa navrhuje mechanizmus ich zriadenia použitý aj v prípade najvyššieho správneho súdu,) resp. navrhovaný v prípade zriadenia mestských súdov.1) To znamená, že zriadenie správnych …

čl. II
(Správny súdny poriadok)

čl. II bod 1 (§ 3 ods. 3)
Navrhované doplnenie § 3 zavádza výkladové pravidlo pre používanie pojmu „správny súd“ v rámci Správneho súdneho poriadku. Správnym súdom sa na účely Správneho súdneho poriadku budú rozumieť súdy správneho súdnictva. Súdy správneho súdnictva bude upravovať § 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý za súdy správneho súdnictva označuje (prvoinštančné) správne súdy a najvyšší správny súd. A teda, ak Správny súdny poriadok používa pojem „správny súd“ rozumejú sa tým tri správne súdy a najvyšší správny súd, ak z povahy veci nevyplýva, že sa tým rozumie len niektorý z týchto súdov. Z povahy veci vyplýva iné najmä pri osobitných typoch konaní, kde pojem správny súd treba vnímať cez prizmu príslušnosti na konanie. Ak ide o osobitné konania, na ktoré je príslušný najvyšší správny súd, tak pod pojmom správny súd treba chápať z povahy veci najvyšší správny súd. Ak ide o konania, na ktoré je príslušný správny súd (t.j. prvostupňový správny súd), tak pod …

čl. II bod 2 (§ 8 ods. 1)
Z dôvodu právnej istoty a jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje priamo v Správnom súdnom poriadku vytvoriť priamu väzbu na pôsobnosť tzv. kompetenčného senátu podľa § 11 Civilného sporového poriadku aj vo vzťahu k riešeniu sporov o tom, či vec patrí alebo nepatrí do správneho súdnictva. Právnou úpravou sa tak zároveň potvrdzuje výklad, v zmysle ktorého spory – ak nejde o spory medzi najvyššími súdnymi inštanciami – o tom, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát. Jedinú výnimku pri rozhodovaní kompetenčných sporov medzi súdmi, ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti kompetenčného senátu, sú spory o príslušnosť medzi Najvyšším súdom Slovenskej republiky a Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, ktoré má podľa čl. 126 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

čl. II bod 3 (§ 9 ods. 2 a § 15)
V rámci rekodifikácie civilného procesu sa z dôvodu procesnej ekonómie zaviedla zásada, podľa ktorej, ak vecnú a miestnu príslušnosť nemožno v správnom súdnictve učiť podľa kritérií v § 10 až 13, je na konanie a rozhodovanie daná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave. Tento koncept zostáva zachovaný, avšak v § 9 ods. 2 sa Krajský súd v Bratislave nahrádza jeho právnym nástupcom, ktorým je Správny súd v Bratislave. Obdobná zmena sa vykonáva aj v § 15, kde sa Krajský súd v Bratislave nahrádza nástupníckym Správnym súdom v Bratislave. Pretože zmeny § 9 ods. 2 a § 15 sú z hľadiska legislatívno-technického spracovania rovnakej povahy, sústreďujú sa do jedného novelizačné bodu z dôvodu legislatívnej ekonómie.

čl. II bod 4 (§ 10)
Podľa platného znenia § 10 sú správnymi súdmi prvej inštancie krajské súdy, pričom v určených prípadoch je prvostupňovým súdom najvyšší správny súd. Zriadenie správnych súdov mení nazeranie na § 10, pričom v tomto ustanovení je potrebné zohľadniť existenciu prvostupňových správnych súdov. Tomuto účelu je podriadená aj zmena § 10. Postavenie zriaďovaných správnych súdov ako prvostupňových súdov správneho súdnictva upravuje § 7a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto pohľadu sa javí ako účelné, aby § 10 Správneho súdneho poriadku odkazoval na právnu úpravu v zákone o súdoch, namiesto toho, aby duplicitne upravoval skutočnosti vyplývajúce z organizačného zákona.

čl. II bod 5 (§ 16)
Platné znenie § 16 ustanovuje kauzálnu príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva s obvodom pre celé územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že nástupníckym súdom Krajského súdu v Banskej Bystrici pre oblasť správneho súdnictva je Správny súd v Banskej Bystrici, vykonáva sa tomu zodpovedajú novelizácia § 16.

čl. II bod 6 (§ 17)
Podľa doterajšej právnej úpravy bola agenda vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sústredená na dva kauzálne príslušné krajské súdy, a to Krajský súd Bratislave a Krajský súd v Košiciach. Uvedené riešenie dvoch kauzálne príslušných súdov sa navrhuje zachovať aj v po zriadení správnych súdov. Na tento účel sa navrhuje, aby kauzálne príslušnými súdmi boli správne súdy, ktoré sú právnymi nástupcami doterajších kauzálne príslušnými krajskými súdmi, a teda táto agenda bude sústredená na Správnom súde v Bratislave a na Správnom súde v Košiciach. Docieli sa tak stav, že v tejto agende budú naďalej príslušní sudcovia, ktorí majú skúsenosť s touto agendu. Z hľadiska obvodov týchto dvoch kauzálne príslušných súdov sa osobitne upravujú ich obvody tak, že tieto sa odvíjajú od obvodov územných a správnych jednotiek, ktorými sú krajov zriadené podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Dôvodom pre tento prístup je snaha o zachovanie pôvodných obvodov …

čl. II bod 7 (§ 19)
Otázka úpravy správnych súdov bude do budúcna riešená v § 5 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto sa navrhuje vypustiť duplicitná právna úprava nateraz obsiahnutá v § 19 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

čl. II bod 8 (§ 23 ods. 1)
Vzhľadom na dichotomické usporiadanie sústavy súdov nemá opodstatnenie normovanie skutočnosti, že v správnom súdnictve konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia. Takáto úprava mala svoje opodstatnenie v situácii, keď správne súdnictvo vykonávali krajské súdy, resp. sudcovia krajských súdov zaradení popri iných aj do správnych kolégií. Preto sa navrhuje vypustenie zmienky o správnom kolégiu v § 23 ods. 1. Na uvedenej zmene nič nemení ani možnosť zriaďovania kolégií na správnych súdoch. Aj keď budú na správnych súdoch zriadené správne kolégií, nie je nutní v § 23 ods. 1 umelo udržiavať „pri živote“ pojem správne kolégium.

čl. II bod 9 (§ 85 ods. 2)
V § 85 ods. 2 sa vypúšťa zmienka o správnom kolégiu vo väzbe na správne súdy, pretože táto úprava nemá svoje opodstatnenie potom, čo agenda správneho súdnictva z krajských súdov prejde na správne súdy.

čl. II bod 10 (§ 117 ods. 3)
Navrhované zmena § 117 ods. 3 sleduje zámer, ktorým je posilnenie možnosti uskutočnenia pojednávania pred správnym súdom on-line formou. Na tento účel sa preto mení doterajší koncept tak, že na vykonanie hlavného pojednávania on-line formou nebude potrebný súhlas účastníkov konania, ale namiesto toho sa konštituuje oprávnenie správneho súdu umožniť on-line účasť na pojednávaní zo strany účastníka konania. Podmienkou uplatnenia tohto postupu je, že fyzická prítomnosť účastníka konania na pojednávaní nie je z hľadiska spravodlivého procesu potrebná. Posúdenie tejto otázky je plne v dispozícii predsedu súdu, resp. samosudcu. Z koncepčného hľadiska nejde o úplne nový právnych inštitút, pretože už platné znenie § 28 ods. 8 Trestného poriadku upravuje obdobný režim vo väzbe na prítomnosť tlmočníka pri konkrétnom úkone. Z hľadiska praktického uplatňovania tohto ustanovenia prichádza do úvahy buď možnosť, že účastník konania sa pripojí k on-line pojednávaniu z miesta, ktoré si vyberie, prípadne, čo je zrejme v praxi očakávaný scenár, z kancelárie svojho právneho zástupcu (advokáta). V prípade účastníka konania, ktorý …

čl. II bod 11 (§ 438 ods. 1)
Vzhľadom na to, že prípustnosť kasačnej sťažnosti sa primárne odvíja od rozhodnutí krajských súdov ako súdov správneho súdnictva, je potrebné, aby platné znenie § 438 ods. 1 zohľadnilo tú skutočnosť, že krajské súdy prestávajú byť súdmi správneho súdnictva. Na tento účel sa pri vymedzení prípustnosti kasačnej sťažnosti normuje pravidlo, podľa ktorého bude kasačná sťažnosť prípustná proti rozhodnutia prvostupňových správnych súdov, t.j. súdov ustanovených v § 10 Správneho súdneho poriadku.

čl. II bod 12 (§ 493b)
Navrhuje sa doplniť výslovné výkladové pravidlo, podľa ktorého vo veciach, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku, a ktoré nebudú ku dňu účinnosti predkladaného návrhu zákona právoplatne skončené, budú konať a rozhodovať správne súdy, resp. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predíde sa tak sporom o tom, ako aplikovať pôvodné prechodné ustanovenie § 492 po štrukturálnych zmenách v súdnej sústave spočívajúcich vo vytvorení osobitnej časti súdnej sústavy, ktorou sú súdy správneho súdnictva.

čl. II bod 13
Rešpektujúc skutočnosť, že krajské súdy už nebudú vykonávať pôsobnosť v správnom súdnictve, navrhuje sa globálna zmena pojmu „krajský súd“ na pojem „správny súd“. Navrhovanú zmenu je potrebné vnímať aj v kontexte výkladového pravidla zavádzaného v § 3 ods. 3. Z dôvodu zaužívanej legislatívnej praxe sa navrhuje uvedenú globálnu zmenu nevzťahovať na tie novelizačné body návrhu zákona, ktoré už jej podstatu (t.j. nahradenie pojmu krajský súd pojmom správny súd) riešia samé o sebe.

čl. III
(zákon č. 308/2000 Z. z.) V tomto prípade o zmenu vyvolanú zmenou sústavy súdov správneho súdnictva. Doterajšie znenie novelizovaného zákona operuje pri referencii na správne súdnictvo s pojmom „krajský súd“. Táto terminológia sa stáva neaktuálnou, pretože krajské súdy nebudú do budúcna vykonávať správne súdnictvo. Túto pôsobnosť preberajú zriaďované prvostupňové správne súdy, preto je potrebné vykonať navrhovanú aktualizáciu dotknutého ustanovenia. Špecifikom niektorých osobitných zákonov upravujúcich konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb je to, že normujú právo na súdnu ochranu tým, že výslovne ustanovia, že určité rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom. Tu treba poznamenať, že výslovná pozitívna úprava súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je s ohľadom na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na znenie Správneho súdneho poriadku nadbytočná. Právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve je dané aj bez takýchto osobitných úprav. Nie je však cieľom predkladaného návrhu zákona „čistiť“ právny poriadok v naznačenom smere. Čo je však namieste je to, aby …

čl. IV
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. IV bod 1 (§ 11 ods. 1)
Navrhované doplnenie právnej úpravy súvisí o zriadením správnych súdov. Doplnením správnych súdov do § 11 ods. 1 sa ukotví pravidlo, podľa ktorého voľné miesta sudcov správnych súdov sa v prípade ich obsadenia pridelením budú obsadzovať na základe výberového konania. Pridelením sudcu treba rozumieť prvotné pridelenie nasledujúce po vymenovaní do funkcie sudcu. Odlišný postup sa bude uplatňovať v prípade obsadzovania voľných miest sudcov na správnych súdov v prípade preloženia; k tomu pozri nové znenie § 14 ods. 2 v spojitosti s novým znením § 28 ods. 1.

čl. IV bod 2 (§ 11 ods. 3)
Nové znenie § 11 ods. 3 zohľadňuje zriadenie správnych súdov, pričom však nedochádza k vecnej zmene právnej úpravy, ktorí už v súčasnosti v prípade pridelenia na krajský súd do správneho kolégia vyžaduje právnickú prax v trvaní 7 rokov a v prípade pridelenia na krajské súdy do iných kolégií ako do správneho kolégia a na Špecializovaný trestných súd sa vyžaduje právnickú prax 10 rokov. Podstata navrhovanej právnej úpravy spočíva len v tom, že správne kolégiá krajských súdov sa nahrádzajú správnymi súdmi ako takými. Tu treba zdôrazniť, že predkladateľ v plnej miere rešpektuje zámery zákonodarcu obsiahnuté v zákone č. 152/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedenou novelou zákona sa zaviedla právna úprava odlišného trvania právnickej praxe potrebnej pre pridelenie na súd do správneho kolégia, a to z s cieľom „zlepšenia možností pre …

čl. IV bod 3 (§ 14 ods. 1)
Podľa platnej právnej úpravy sa obsadzovanie voľných miest sudcov na súde toho istého stupňa, ktorými sú okresné súd a krajské súdy, realizuje dvojako. Buď na základe výberového konania alebo bez výberového konania, ak ide o preloženie sudcu zo súdu toho istého stupňa. Dôvodom takejto právnej úpravy je to, že sudca, ktorý chce pôsobiť na inom súde toho istého stupňa, nemusí absolvovať nové výberové konanie, pretože výberovým procesom, ktorý sa vyžaduje na ten-ktorý stupeň súdu, už raz prešiel. Takže niet dôvodu na to, aby absolvoval nové výberové konanie. Obsadzovanie voľných miest sudcov preložením bez výberového konania má svoje pravidlá. V prvom rade je táto možnosť normovaná v § 28 ods. 1 prvej vete. Ďalej zákon v § 28 ods. 1 druhej vete predpokladá vytváranie evidencie žiadostí o preloženie na súd toho istého stupňa, ktorú vedie súdna rada. Osobitnú povahu a význam má pravidlo v § 28a ods. 1 platného znenia zákona, podľa ktorého predseda súdu vyššieho stupňa musí vyhlásiť výberové konanie …

čl. IV bod 4 (§ 14 ods. 2)
Podľa platného znenia § 14 ods. 2 sa vyžaduje v prípade preloženia sudcu do správneho kolégia krajského súdu vykonávanie právnickej praxe v trvaní aspoň sedem rokov. V prípade preloženia na krajské súdy do iných kolégií ako do správneho kolégia a na Špecializovaný trestných súd sa vyžaduje právnická prax 10 rokov. Podstata navrhovanej právnej úpravy spočíva len v tom, že správne kolégiá krajských súdov sa nahrádzajú správnymi súdmi ako takými. Podstata doterajšej úpravy zostáva inak nedotknutá. K tomu pozri tiež odôvodnenie k bodu 2.

čl. IV bod 5 (§ 14 ods. 4)
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je výslovné ukotvenie prekladania sudcu na súd nižšieho stupňa na jeho žiadosť. Táto možnosť v súčasnosti vyplýva z § 14 ods. 1 len nepriamo. Z dôvodu právnej istoty, ako aj legality postupu pri prekladaní sudcu na súd nižšieho stupňa inak ako na základe disciplinárneho rozhodnutia, je preto dôležité túto skutočnosť výslovne vyjadriť v právnej norme. S navrhovanou zmenou súvisí aj zmena § 28 ods. 1, podľa ktorej pri prekladaní sudcu na súd nižšieho stupňa sa nevyžaduje úspešné absolvovanie výberového konania, pretože v prípade sudcov sa výberové konanie vyžaduje len pri postup na súd vyššieho stupňa. Z hľadiska aplikácie § 14 ods. 4 druhá veta je dôležité, že aj v tomto prípade sa budú aplikovať pravidlá prekladaní sudcov vyjadrené v odseku 1, a teda najmä v časti týkajúce sa požiadavky na existenciu voľného miesta sudcu na súde, na ktorý má byť sudca preložený, či vyjadrenia predsedu súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.

čl. IV bod 6 (§ 14 ods. 6)
Pôvodným zámerom predkladateľa pri obsadzovaní prvých voľných miest sudcov správnych súdov preložením bez výberového konania bolo, aby sudca, o ktorého predloženie ide, predstúpil pred súdnu radu, ktorá by vykonala pohovor s týmto sudcom. Na základe výsledkov pripomienkového konania predkladateľa akceptoval pripomienky, ktoré poukazovali na neurčitosť pôvodne navrhovanej právnej úpravy spočívajúcu v tom, že prax súdnej rady už v súčasnosti zabezpečuje to, že sudca pre preložený potom, čo predstúpi pred súdnu radu, ktorá ho vypočuje. A teda súdna rada už v súčasnosti aplikuje štandard, ktorý predkladateľ pôvodne navrhoval v rámci ustanovení upravujúcich obsadzovanie prvých voľných miest sudcov vznikajúcich správnych súdov. Berúc do úvahy túto skutočnosť, ako aj fakt, že ide o dôležité pravidlo, navrhuje sa jeho povýšenie na úroveň právnej normy, ktorá sa bude aplikovať vo všeobecnosti v prípade akéhokoľvek preloženia sudcu (§ 14 ods. 5). Na tento účel sa preto zavádza pravidlo, kde vyžaduje to, aby sudca, ktorý má byť preložený bol vypočutý v súdnej rade. Predkladateľ nepovažuje za potrebné …

čl. IV bod 7 (§ 27b ods. 2)
Platné znenie § 27b upravuje subjekty vykonávajúce hodnotenie sudcov. S výnimkou sudcov najvyšších súdov sa uplatňuje pravidlo, podľa ktorého hodnotenie sudcov vykonávajú profesionalizované hodnotiace komisie, ktoré zriaďuje Súdna rada Slovenskej republiky. Rovnaký model hodnotenia práce sudcov sa navrhuje aj v prípade sudcov vznikajúcich správnych súdov, ktorý budú hodnotení rovnakými hodnotiacimi komisiami ako ich kolegovia z ostatných súdov. Predkladateľ nevzhliadol dôvod na to, aby sa pre správne súdy vytvárali osobitne hodnotiace komisie, a to aj s ohľadom, že sudcov správnych kolégií terajších krajských súdov hodnotia tie isté hodnotiace komisie.

čl. IV bod 7 (§ 28 ods. 1)
Vzhľadom na to, že zriadením správnych súdov budú popri sebe existovať dve súdne inštancie rovnakého stupňa, je potrebné sa vysporiadať s pravidlami obsadzovania voľných miest na týchto súdoch. Platné znenie zákona vyžaduje, aby sa každé voľné miesto sudcu obsadzovalo výberovým konaním. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, a to v prípade obsadzovania voľných miest preložením na súd tohto istého stupňa a v prípade obsadzovania voľného miesta na okresnom súde hosťujúcim sudcom. Prvá z uvedených výnimiek sa v sústave súdov pozostávajúcej z najvyššieho súdu, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a okresných súdov mohla uplatniť len v prípade preloženia sudcu krajského súdu na iný krajský súd a sudcu okresného súdu na iný okresný súd, pretože len v týchto prípadoch išlo o preloženie na súd toho istého stupňa, pri ktorých zákon pripúšťa preloženie bez výberového konania. Situácia sa však mení v prípade, ak pôjde o krajské súdy a správne súdy. Na základe výsledkov rozporových konaní sa predkladateľ v tomto prípade priklonil k väčšej …

čl. IV bod 9 (§ 28 ods. 3)
Aj v prípade obsadzovania voľných miest sudcov správneho súdu bude platiť právna úprava, podľa ktorej sa výberovým konaním obsadzuje vopred určený počet voľných miest sudcov. A teda v prípade výberového konania na správnom súde sa nebude používať inštitút hromadného výberového konania. Rovnaký koncept platí aj pre krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a najvyššie súdy. Hromadné výberové konanie je naďalej spojené výlučne s obsadzovaním voľných miest sudcov na okresných súdoch.

čl. IV bod 10 (§ 28a ods. 1)
Pozri odôvodnenie k bodu 4.

čl. IV bod 11 (§ 28b ods. 2)
Vzhľadom na to, že v prípade výberových konaní na súde vyššieho stupňa sa u uchádzačov, ktorí sú sudcami, nebude uplatňovať procedúra preverovania majetkových pomerov, tak sa doterajšia povinnosť predkladať majetkové priznanie obmedzuje len na tých uchádzačov, ktorí nie sú sudcami. Tu treba poznamenať, že všetci sudcovia sú podrobovaní preverovaniu majetkových pomerov každoročne. Táto skutočnosť vedie k situácii, že sudca, ktorého majetkové pomery boli preverené sa opätovne podrobuje tejto procedúre, hoci od posledného preverenia jeho majetkových pomerov uplynulo napríklad niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov. Tento prístup sa nejaví ako adekvátny a preto sa navrhuje nová regulácia, podľa ktorej sa preverovanie majetkových pomerov sudcov nebude vykonávať len preto, že sudca sa prihlásil do výberového konania, pretože k prevereniu jeho majetkových pomerov už došlo na báze pravidelného každoročného preverovania. Ide o analogickú úpravu aká sa uplatňuje v prípade hodnotenia sudcu vo výberovom konaní. Sudca, ktorý sa zúčastňuje výberového konania na voľné miesto sudcu sa z tohto dôvodu podrobuje hodnoteniu, ktorého výsledkom je dokument …

čl. IV bod 12 (§ 66 ods. 2)
Doplnenie § 66 ods. 2 o sudcov správnych súdov vytvára základný predpoklad pre určovanie ich platových náležitostí. Tak ako sudcovia okresných súdov a krajských súdov, aj sudcovia správnych súdov sa na potreby určenia základného platu budú zaraďovať do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov.

čl. IV bod 13 (§ 66 ods. 3)
Pretože správne súdy budú mať postavenie krajských súdov (k tomu pozri súvisiacu zmenu zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), budú sa ich sudcovi – rovnako ako sudcovia krajských súdov – zaraďovať platovej skupiny II. Niet dôvodu na odlišný prístup k pri platovom ohodnotení sudcov správnych súdov v porovnaní so sudcami krajských súdov.

čl. IV bod 14 a 15 [§ 68 ods. 1 písm. c) a d)]
Platné znenie § 68 ods. 1 písm. c) zákona upravuje funkčný príplatok za výkon funkcie predsedu krajského súdu a predsedu Špecializovaného súdu. Táto úprava sa rozširuje aj o predsedov správnych súdov, ktorým bude za výkon funkcie predsedu správneho súdu prináležať rovnaký príplatok ako predsedom krajských súdov, resp. predsedovi Špecializovaného trestného súdu, ktorý má taktiež postavenie krajského súdu. Analogicky sa v § 68 ods. 1 písm. d) navrhuje upraviť aj funkčný príplatok za výkon funkcie podpredsedu správneho súdu, a to na úrovni funkčného podpredsedu krajského súdu, resp. Špecializovaného trestného súdu.

čl. IV bod 16 [§ § 69 ods. 1 písm. a)]
Predsedovi senátu na správnom súde sa navrhuje priznať rovnaký príplatok za túto funkciu ako v prípade predsedov senátov na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde. V konečnom dôsledku sa tak zachováva výška tohto príplatku, ktorý v súčasnosti patrí predsedom senátov zaradeným do správnych kolégií krajských súdov.

čl. IV bod 17 [§ 69 ods. 1 písm. b)]
Samosudcovi na správnom súde sa navrhuje priznať rovnaký príplatok za výkon funkcie ako v prípade samosudcov na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde. V konečnom dôsledku sa tak zachováva výška tohto príplatku, ktorý v súčasnosti patrí samosudcom zaradeným do správnych kolégií krajských súdov.

čl. IV bod 18 (§ 83 ods. 1)
Do právnej úpravy priznania základného platu a príplatku sa formálno-právne zaraďujú aj sudcovia správnych súdov. Ide teda o zmenu vyvolanú zriadením správnych súdov. Okrem toho sa v právnej úprave v prípade krajských súdy zohľadňuje aj to, že sudca môže byť na krajský súd pridelený a nie len nevyhnutne preložený.

čl. IV bod 19 (§ 114 ods. 2)
V právnej úprave (správneho) konania vo veciach náhrady škody sa v prípade rozhodnutiu predsedu správneho súdu navrhuje pripustenie odvolania, o ktorom bude rozhodovať ministerstvo spravodlivosti, rovnako ako je tomu v prípade odvolaní proti rozhodnutiam predsedov krajských súdov.

čl. IV bod 20 (§ 114 ods. 5)
Vzhľadom na zriadenie správnych súdov sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť aj v právnej úprave príslušnosti na konanie a rozhodovanie vo veciach náhrady škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania. V prípade nárokov sudcov správneho súdu bude o nich rozhodovať predseda tohto súdu.

čl. IV bod 21 (§ 117 ods. 5)
Doplnenie právnej úpravy v § 117 ods. 8 zákona o sudcoch a prísediacich má za cieľ jednoznačne upraviť postup pri prieskume napomenutia uloženého sudcovi podľa § 117 ods. 7. Na tento účel sa normuje pravidlo, podľa ktorého sa tento typ konania jednoznačne subsumuje pod režim disciplinárneho súdneho poriadku, určuje sa teleso, ktoré rozhoduje o určení neplatnosti napomenutia uloženého sudcovi (disciplinárny senát), ako aj skutočnosť, že v tomto konaní sa nebude nariaďovať ústne pojednávanie. Z dôvodu spravodlivého nastavenia konania sa bude vyžadovať ako podklad rozhodnutia disciplinárneho senátu najvyššieho správneho súdu vyjadrenie orgánu, ktorý napomenutie uložil. Docieli sa tak stav, kedy obe „strany sporu“ budú mať možnosť vyjadriť sa v tomto konaní; dotknutý sudca tým, že podá návrh na určenie neplatnosti napomenutia a ten, kto napomenutie uložil tým, že disciplinárny senát si vyžiada jeho stanovisko. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností sa normuje subsidiárne použitie disciplinárneho súdneho poriadku na konanie podľa § 117 ods. 8, čím sa jednoznačne oddelí konanie podľa § 117 ods. …

čl. V
(zákon č. 4/2001 Z. z.) Doplnenie právnej úpravy nadväzuje na zriadenie správnych súdov. Predseda a podpredseda správneho súdu budú oprávnení na vstup do objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže na doklad totožnosti bez osobitného povolenia rovnako ako funkcionári ostatných súdov uvedených v § 58 ods. 5 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže.

čl. VI
(zákon č. 153/2001 Z. z.) Navrhované doplnenie právnej úpravy zákona o prokuratúre reflektuje zníženie počtu správnych súdov a zvýšenie flexibility prokurátorov pri efektívnom uplatňovaní ich oprávnení v oblasti dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ktorého súčasťou je aj uplatňovanie oprávnení prokurátorov v konaní pred správnymi súdmi. Preto sa navrhujem doplnenie ustanovení o príslušnosti prokurátorov na konanie pred správnymi súdmi tak, aby bolo zrejmé, že pred správnym súdom môže konať ktorýkoľvek prokurátor, ktorý súdu podáva žalobu alebo realizuje vstup prokurátora do konania pred správnym súdom. Z hľadiska efektivity konania na strane štátu je dôvodné, aby pred súdom konal práve ten prokurátor, ktorý má vec naštudovanú a koncipoval žalobu podanú na správny súd. Navrhované ustanovenie je potrebné formulovať spôsobom, aby nebolo možné dospieť k záveru, že návrh podľa Správneho súdneho poriadku môže podať iba prokurátor, ktorého opatreniu nebolo vyhovené. Logicky sa preto javí potrebné previazanie nového ustanovenia zákona o prokuratúre s ustanoveniami upravujúcimi právomoci prokurátora podľa Správneho súdneho poriadku. V súvislosti …

čl. VII
(zákon č. 154/2001 Z. z.) Doplnenie právnej úpravy nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora s inými verejnými funkciami sa vykonáva v nadväznosti na zriadenie správnych súdov. Podľa doterajšej úpravy je výkon funkcie prokurátora nezlučiteľný s funkciou sudcu na všetkých všeobecných súdoch. Niet relevantného dôvodu na iný prístup v prípade funkcie sudcu správneho súdu. Preto sa funkcia sudcu správneho súdu vkladá do výpočtu funkcií v § 11 ods. 1. Okrem toho predkladateľ zvažoval v prípade zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry aj zmeny v § 18 ods. 2, § 18 ods. 4 písm. b), § 243 ods. 2 a § 243 ods. 3 písm. b). Citované ustanovenia v platnom znení používajú pojmy „správny súd“ v súvislosti s konaním o niektorých statusových otázkach prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry. Po novom bude pojem „správny súd“ vyhradený na označenie konkrétneho typu súdu a prestáva byť pojmom na označenie súdov konajúcich v rámci správneho súdnictva. Samotná dikcia cit. ustanovení po zriadení správnych súdov sa nestáva automaticky …

čl. VIII
(zákon č. 566/2001 Z. z.)

čl. VIII bod 1 (§ 99 ods. 20)
Vzhľadom na zriadenie správnych súdov sa navrhuje rozšíriť informačnú povinnosť Národnej banky Slovenska pri poskytovaní zoznamu centrálnych depozitárov aj o tieto súdy.

čl. VIII bod 2 [§ 110 ods. 1 písm. o)]
Berúc do úvahy skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad už nemá pôsobnosť v oblasti preverovania sudcovskej spôsobilosti, pretože táto pôsobnosť je Ústavou Slovenskej republiky zverená Súdnej rade Slovenskej republiky, navrhuje sa aktualizácia doterajšieho znenia § 110 ods. 1 písm. o) zákona o cenných papieroch tak, aby táto úprava zodpovedala súčasnému ústavnému a zákonnému nastaveniu preverovania sudcovskej spôsobilosti. Právna úprava v § 110 ods. 1 písm. o) bola zavedená zákonom č. 195/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon pôvodne upravoval overovanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti v intenciách vtedy platnej a účinnej ústavnej úpravy, pričom bola priamo ústavou daná pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu v tomto procese. Vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým došlo k faktickému zrušenie tejto úpravy sa stalo ustanovenie § 110 ods. 1 písm. o) neaktuálnym, pretože ústavný súd …

čl. IX
(zákon č. 185/2002 Z. z.)

čl. IX bod 1 (§ 10 ods. 2)
Cieľom doplnenia § 10 ods. 2 je formálno-právne ukotviť aktívne volebné právo sudcov správnych súdov pri voľbe členov Súdnej rady Slovenskej republiky sudcami. Na tento účel je potrebné preto v dotknutom ustanovení výslovne uviesť aj sudcov správnych súdov, čo zodpovedá aktuálnej konštrukcii § 10 ods. 2, ktorá je v tejto časti normovaná tak, že pomenúva sudcov konkrétnych súdov, o ktorých volebné právo v tomto prípade ide.

čl. IX bod 2 (§ 11 ods. 1)
V právnej úprave pasívneho volebného práva sa navrhuje výslovne konštituovať toto právu aj pre sudcov správnych súdov. To znamená, že každý sudca správneho súdu, ktorý v deň konania volieb vykonáva funkciu na správnom súde môže byť zvolený za člena súdnej rady v príslušnom volebnom obvode (§ 11a ods. 3).

čl. IX bod 3 [§ 11 ods. 2 písm. b)]
Doplnenie právnej úpravy v § 11 ods. 2 písm. b) má za cieľ založiť oprávnenie sudcovskej rady správneho súdu navrhnúť kandidáta na člena súdnej rady voleného sudcami. Sudcovská rada správneho súdu bude mať teda rovnaké oprávnenie ako sudcovské rady ostatných súdov pri navrhovaní kandidátov na členov súdnej rady volených sudcami.

čl. IX bod 4 (§ 11a ods. 3)
Účelom doplnenia odseku 3 je vyriešenie otázky zaradenia sudcov vznikajúcich správnych súdov do volebných obvodov pre voľby členov súdnej rady sudcami. Navrhuje sa, aby sudcovia správnych súdov boli zaradení do volebných obvodov podľa toho, v ktorom volebnom obvode má sídlo správny súd, ktorého sú sudcami. Z hľadiska faktického sa touto úpravou nemení pomer hlasov medzi jednotlivými obvodmi, pretože sudcovia doterajších krajských súdov vybavujúcich správnu agendu už v súčasnosti zaradení do tých istých volebných odvodov. Je tak zabezpečený súlad s čl. 141a ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, pretože cit. ustanovenie vyžaduje také vytváranie volebných obvodov, ktorým sa zabezpečí to, aby na zvolenie alebo odvolanie bol potrebný porovnateľný počet hlasov sudcov.

čl. IX bod 5 [§ 17 ods. 3 písm. d)]
Po vzore doterajšej právnej úpravy sa navrhuje, aby miesto konania zhromaždenia sudcov pre voľbu členov súdnej rady sudcami určoval na správnych súdoch predseda príslušnej sudcovskej rady pre každý správny súd. V právnej úprave sa tak zohľadňuje zriadenie správnych súdov.

čl. IX bod 6 až 8 (§ 27ha ods. 6 a 7)
Precizovanie doterajšej právnej úpravy má za cieľ výslovne ukotviť oprávnenie súdnej rady pri preverovaní majetkových pomerov sudcov na prístup k evidenciám majetku akéhokoľvek typu, a to aj vo väzbe na zmeny zákon o cenných papieroch navrhované v čl. VIII.

čl. IX bod 9 a 10 (§ 27hc ods. 1)
Zmena § 27hc ods. 1 platného znenia zákona má za cieľ upustiť od preverovania majetkových pomerov sudcov, ktorí sa uchádzajú o funkciu predsedu súdu. Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že majetkové pomery sudcov sú pravidelne preverované každoročne. Preto nie je dôvod ich overovať aj v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu súdu. K tomu pozri aj odôvodnenie zmien k čl. IV.

čl. IX bod 10 (§ 27hc ods. 2)
Cieľom zmeny § 27hc ods. 2 je dosiahnuť taký stav, podľa ktorého sa vždy v prípade preloženia sudcu, a to je jedno či mu prechádza alebo nepredchádza výberové konanie, bude vyžadovať ako podmienka preloženia sudcu overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Predkladateľ má za to, že vypustenie pôvodne navrhovanej povinnosti absolvovať výberové konanie pri prechode medzi správnymi súdmi a krajskými súdmi musí byť kompenzované okrem vypočutia v súdnej rade aj mechanizmom overenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Právna úprava zároveň upúšťa od preverovania majetkových pomerov sudcov, ktorí sa uchádzajú o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa, resp. ktorý majú byť preložení zo súdu všeobecného súdnictva na súd správneho súdnictva (a naopak). Dôvodom pre tento krok je tá skutočnosť, že majetkové pomery sudcov sú pravidelne preverované každoročne. Preto nie je dôvod ich overovať aj v súvislosti s výberovým konaním na funkciu sudcu. K tomu pozri aj odôvodnenie zmien k čl. IV.

čl. X
(zákon č. 371/2004 Z. z.) Navrhované ustanovenie upravuje sídla a obvody zriaďovaných správnych súdov so sídlami v Banskej Bystrici, v Bratislave a v Košiciach. V súčasnosti plnia funkciu správnych súdov najmä krajské súdy, teda súdy všeobecného súdnictva. Sídla a obvody správnych súdov tak kopírujú sídla a obvody krajských súdov (mapa 1). (Mapa 1: Súčasné usporiadanie sídiel a obvod krajských súdov, ktoré sú zároveň správnymi súdmi) Po zvážení kritérií efektivity fungovania súdu s ohľadom na potrebnú mieru jeho špecializácie s prihliadnutím na dostupnosť sa navrhuje, aby na Slovensku pôsobili tri prvostupňové správne súdy (mapa 2). Obvody týchto súdov sa navrhuje naviazať na obvody administratívno-správnych krajov ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Účelom správneho súdnictva je najmä súdny prieskum rozhodnutí, opatrení alebo iných postupov či zásahov orgánov verejnej správy, ktoré sú spravidla konštituované tak, že zohľadňujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. Preto sa javí ako logické, aby obdobným spôsobom bolo …

čl. XI
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. XI bod 1 (§ 5)
Ustanovenie § 5 v platnom znení upravuje sústavu súdov nadväznosti na čl. 143 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Začlenenie správnych súdov do sústavy súdov si preto vyžaduje zmenu § 5 zákona o súdoch. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje, aby sústavu súdov tvorili súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva. Súdmi všeobecného súdnictva budú okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pretože mestské súdy majú postavenie okresných súdov, nie je potrebné ich osobitne pomenúvať v sústave súdov. Súdmi správneho súdnictva budú správne súdy ako súdy prvoinštančné a najvyšší správny súd. Týmto rozdelením sústavy súdov na všeobecné súdy a správne súdy sa jednoznačným spôsobom konštatuje dichotómia súdnej sústavy. Vzhľadom na originalitu a špecifickosť správneho súdnictva je dôležité samostatné postavenie súdov správneho súdnictva v sústave súdov.

čl. XI bod 2 (§ 7 ods. 3)
Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, krajské súdy prestávajú byť súdmi vykonávajúcimi pôsobnosť v správnej agende, pričom ich doterajšia pôsobnosť prechádza na zriaďované správne súdy. Túto skutočnosť je potrebné vyjadriť aj normatívne, a to formou vypustenia § 7 ods. 3, ktorý zakladal pôsobnosť krajských súdov ako prvostupňových súdov v správnych veciach.

čl. XI bod 3 (§ 7a)
Berúc do úvahy doterajšiu systematiku zákon o súdoch sa navrhuje do zákona zaradiť samostatné ustanovenie, ktoré upraví pôsobnosť správnych súdov. Do odseku 1 sa premieta doterajšie znenie § 7 ods. 3, ktoré upravovalo pôsobnosť krajských súdov ako správnych súdov. A teda základným poslaním správnych súdov je konať a rozhodovať v správnych veciach ako súdy prvého stupňa. Znenie ustanovenia súčasne predpokladá, že správne súdnictvo v prvom stupni môže vykonávať aj iný súd, ak tak ustanovia predpisy o konaní pred súdmi. V tomto prípade je týmto predpisom Správny súdny poriadok, ktorý vo vymedzenom rozsahu ustanovuje ako súd prvého stupňa v agende správneho súdnictva najvyšší správny súd. V odseku 2 sa umožňuje, aby správne súdy vybavovali aj inú agendu ako agendu správneho súdnictva za predpokladu, že tak ustanoví osobitný predpis. Pretože sústava správnych súdov je dvojstupňová, pričom hierarchicky na jej čele stojí najvyšší správny súd, je logické, aby správne súdy mali postavenie krajských súdov. Ide o rovnaký koncept, ktorý sa uplatňuje aj v …

čl. XI bod 4 (§ 8a ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú v dôsledku zriadenia správnych súdov. V platnom znení § 8a ods. 1 je potrebné zohľadniť, že právnymi nástupcami krajských súdov v agende správneho súdnictva budú po novom správne súdy. A teda rámcová pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 8a ods. 1 sa preto musí odvíjať od rozhodovacej činnosti správnych súdov.

čl. XI bod 5 (§ 17 ods. 1)
Vzhľadom na to, že krajské súdy prestávajú vykonávať pôsobnosť v správnych veciach, návrhom zákona sa vypúšťa obligatórne zriaďovanie správneho kolégia na krajských súdoch.

čl. XI bod 6 (§ 17a a 17b)
V navrhovanom § 17a sa vymedzuje vnútorná organizácia správnych súdov. Senát správneho súdu bude, tak ako doteraz v prípade senátu krajského súdu v agende správnych vecí, trojčlenný a bude pozostávať výlučne zo sudcov. Umožňuje sa však, aby predpisy o konaní pred súdmi ustanovili odlišné zloženie senátu správneho súdu. Rovnako ako v prípade iných senátov, aj v prípade senátov správnych súdov bude činnosť senátov správnych súdov riadiť a organizovať predseda senátu. Ustanovenie do funkcie predsedu senátu správneho súdu upravuje § 15 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A teda predsedov senátov správnych súdov bude do funkcie ustanovovať predseda súdu na základe výsledkov výberového konania. V § 17b ods. 1 sa dáva možnosť predsedovi správneho súdu vytvoriť kolégiá správneho súdu, a to rovnakým mechanizmom aký sa uplatňuje na krajskom súde. To znamená, že kolégium zriaďuje predseda súdu v rozvrhu práce po prerokovaní s plénom správneho súdu. Ak kolégium …

čl. XI bod 7 (§ 34 ods. 2)
Platné znenie § 34 ods. 2 upravuje funkciu riaditeľa správy súdu, ktorý je orgánom správy súdu. Vzhľadom na konštrukciu § 34 ods. 2 je potrebné zahrnúť do jeho znenia aj riaditeľov (zriaďovaných) správnych súdov. To znamená, že orgánom správy správneho súdu bude aj riaditeľ správy tohto súdu.

čl. XI bod 8 (§ 37 ods. 11)
Upúšťa sa od povinnosti predkladania majetkového priznania v prípade výberového konania na funkciu predsedu súdu, pretože súdna rada nebude vykonávať preverovanie majetkových pomerov sudcu, ktorý sa uchádza o funkciu predsedu súdu. K tomu pozri aj zmeny navrhované v čl. IX.

čl. XI bod 9 (§ 38 ods. 5)
Pre úplnú jednoznačnosť právnej úpravy sa potvrdzuje, že procedúra podľa § 38 ods. 5 v druhej a nasledujúcich vetách sa vzťahuje len na odvolanie predsedu súdu bez návrhu.

čl. XI bod 10 (§ 41)
Z dôvodu dosiahnutia jednoznačnej interpretácie § 41 sa navrhuje, aby v prípade odvolania podpredsedu súdu sa neaplikoval § 38 ods. 5 zákona o súdoch.

čl. XI bod 11 (§ 45 ods. 1)
Zriaďovanie sudcovskej rady sa bude týkať aj správnych súdov. Na tento účel sa vykonáva novelizácia § 45 ods. 1 kam sa výslovne medzi súdy, na ktorých sa zriaďuje sudcovská rada, zaraďujú aj správne súdy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sudcovská rada nebude na týchto súdoch zriadená ku dňu účinnosti ich zriadenia, pretože procedúra kreovania sudcovskej rady nie je otázkou, ktorá sa da vyriešiť pred účinnosťou zmeny zákona, resp. v krátkom čase. Neznamená to však, že sudcovská samospráva tým utrpí, pretože pokým nebude zriadená sudcovská rada bude jej funkcie plniť v súlade s § 45 ods. 1 posledná veta plénum príslušného správneho súdu. Je už vecou pléna tohto súdu, aby po účinnosti zriadení správneho súdu pristúpilo k zriadeniu sudcovskej rady procedúrou, ktorú predpokladá zákon o súdoch.

čl. XI bod 12 až 14 (§ 58 ods. 1, 2 a 3)
Podstata navrhovanej zmeny spočíva v tom, že z právnej úpravy sa vypúšťa osobitná úprava vnútornej revízie krajských súdov v agende správneho súdnictva, pretože táto právna úprava sa presúva do samostatného § 58a, v ktorom bude sústredená úprava výkonu vnútornej revízie na správnych súdoch.

čl. XI bod 15 (§ 58a)
Nový § 58a upravuje vnútornú revíziu správnych súdov. Podľa doterajšej úpravy vnútornú revíziu v agende správneho súdnictva na krajských súdoch vykonával najvyšší správny súd (v ostatných agendách Najvyšší súd Slovenskej republiky). Tento koncept zostáva v odseku 1 zachovaný aj v prípade vnútornej revízie správnych súdov, ktorú bude vykonáva – logicky – najvyšší správny súd. V odsekoch 2 a 3 sa upravuje kreovanie revízneho oddelenia pre výkon revízie na správnych súdov. Kreovať revíznu komisiu bude predseda najvyššieho správneho súdu. Rovnako ako v prípade krajských súdov sa pri výkone revízie správnych súdov bude primerane postupovať § 57 ods. 3, 6 a 7.

čl. XI bod 16 a 17 (§ 61 ods. 2 a 3)
V právnej úprave zostavovania a distribúcie správy o výsledkoch revízie sa navrhuje doplniť aj zriaďované správne súdy, a teda aj tieto súdy budú adresátom správy o výsledkoch revízie. Na podstate právnej úprave sa inak nič nemení.

čl. XI bod 18 [§ 67 ods. 1 písm. b)]
V úprave prešetrovania vybavovania sťažností sa navrhuje, aby na prešetrenie vybavenia sťažností predsedom správneho súdu bolo ministerstvo spravodlivosti tak, ako je tomu v prípade súdov, ktoré majú postavenie krajských súdov (krajské súdy, Špecializovaný trestný súd).

čl. XI bod 19 [§ 71 ods. 1 písm. c) prvý bod]
Ide o formálno-právnu zmenu rozširujúcu pôsobnosť metodického usmerňovania a kontroly výkonu správy súdov zo strany ministerstva aj na zriaďované správne súdy. Doplnenie právnej úpravy zodpovedá postaveniu ministerstva spravodlivosti ako ústrednému orgánu štátnej správy súdov.

čl. XI bod 20 až 25
V rámci právnej úpravy správy súdov sa navrhuje zohľadniť zriadenie správnych súdov. na podstate doterajšej právnej úpravy sa nič nemení, len sa do nej dopĺňajú správne súdy. Zjednodušene povedané, v prípade správnych súdov bude ich správa postavená na obdobných zásadách ako je tomu v prípade krajských súdov, resp. Špecializovaného trestného súdu, ktorý má taktiež postavenie krajského súdu, rovnako ako správne súdy.

čl. XI bod 26 až 28
V právnej úprave rozpočtu súdov sa navrhuje zohľadňuje zriadenie správnych súdov. Správne súdy budú mať postavenie rozpočtových organizácií, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočtovú kapitolu ministerstva spravodlivosti rovnako ako je tomu v prípade okresných súdov a krajských súdov.

čl. XI bod 29 (§ 92 ods. 1)
V tomto prípade ide o formálno-právne rozšírenie doterajšieho splnomocnenia pre vydanie spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy aj o správne súdy. A teda doterajšia vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy sa bude vzťahovať aj na správne súdy.

čl. XII
(zákon č. 297/2008 Z. z.) Zmena zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je vyvolaná zriadením správnych súdov, v dôsledku čoho sa navrhuje aj funkcionárov správnych súdov zaradiť medzi politicky exponované osoby podobe ako je tomu v prípade funkcionárov krajských súdov. Vzhľadom na to, že správne súdy sú z hľadiska hierarchického usporiadania súdnej sústavy na rovnakej úrovni, niet dôvodu na odlišný prístup k ponímaniu funkcionárov týchto súdov.

čl. XIII
(zákon č. 343/2015 Z. z.) Cieľom navrhovanej zmeny je zohľadniť pri vymedzení kauzálnej príslušnosti prechod výkonu súdnictva z Krajského súdu v Trnave na nástupnícky Správny súd v Bratislave. S ohľadom na čl. 1 § 3 ods. 3 nie je potrebné v novelizovanom zákone riešiť otázku prechodných ustanovení vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam, pretože z dôvodu prechodu výkonu súdnictva podľa navrhovaného § 3 ods. 3 dokončí rozbehnuté konania začaté na Krajskom súde v Trnave jeho nástupnícky súd, ktorým je Správny súd v Bratislave.

čl. XIV
(účinnosť) Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júna 2022. Takto navrhovaný dátum účinnosti zohľadňuje predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu. Zároveň tento dátum účinnosti umožní spustenie procesu kreovania správnych súdov tak, aby tieto súdy mohli od 1. januára 2023 začať svoju činnosť. V Bratislave, 25. február 2022 Eduard Heger, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Mária Kolíková, v.r. ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. XII
(zákon č. 151/2022 Z. z.)

čl. XII bod 1 (§ 3 ods. 1) §
V nadväznosti na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy dochádza k posunu začatia činnosti správnych súdov a s tým spojeného prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy. Zároveň dochádza k posunu najskoršej možnej účinnosti preloženia sudcu na voľné miesto sudcu na správnom súde alebo vymenovania do funkcie sudcu správneho súdu. K tomu pozri tiež odôvodnenie k čl. II.

čl. XII bod 2 (§ 3 ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novým § 5 ods. 1. Pravidlo v doterajšom § 3 ods. 3 sa neguje § 5 ods. 1. Je preto potrebné pri úprave pravidla výslovne konštatovať existenciu výnimky. K dôvodom zavedenia výnimky pozri odôvodnenie k § 5. Okrem toho sa v dotknutom ustanovení zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy.

čl. XII bod 3 (§ 3 ods. 4) §
Doterajšia právna úprava zriaďovania správnych súdov je vystavaná na pravidle, že z krajských súdov prechádza na správne súdy aj existujúca súdna agenda. Logickým následkom tohto pravidla je presun štátnozamestnaneckých a obdobných miest spolu s agendou na inštitúciu preberajúcu agendu. Ide o štandardnú právnu úpravu spojenú s presunom pôsobnosti medzi dvoma orgánmi štátu. Pretože v § 3 ods. 3 v spojitosti s dopĺňaným § 4 ods. 1 sa zavádza výnimka z presunu agendy medzi krajskými súdmi a správnymi súdmi, je potrebné existenciu tejto výnimky zohľadňovať aj v nadväzujúcom ustanovení o prechode zamestnancov spolu s agendu. Bude platiť pravidlo, že k presunu zamestnancov dochádza len vtedy, ak dochádza k presunu agendy. To, či dochádza k presunu agendy alebo nie, bude zrejmé podľa § 4 ods. 1 k 1. marcu 2023. Okrem toho sa v dotknutom ustanovení zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy.

čl. XII bod 4 (§ 3 ods. 6) §
Dochádza k predĺženiu možnosti sudcu ktoréhokoľvek súdu prihlásiť sa do výberového konania na funkciu predsedu správneho súdu do 31. mája 2023.

čl. XII bod 5 (§ 3 ods. 8) §
Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, jedným z cieľov predkladaného návrhu je vytvoriť legislatívne predpoklady preto, aby sa k začatiu činnosti správnych súdov dosiahlo také personálne obsadenie správnych súdov, ktoré je aspoň minimálnou zárukou pre zvládnutie dokončenia agendy prevzatej z krajských súdov, ako aj nového nápadu v správnom súdnictve. Tento cieľ možno dosiahnuť aj tým spôsobom, že sa upraví procedúra výberu prvých sudcov správnych súdov, a to jednak tak, že sa otvorí väčšej množine potencionálnych záujemcov o funkciu sudcu na správnom súde, a na strane druhej sa odbúrajú tie časti výberového procesu, ktoré nie sú nevyhnutné a zároveň sú časovo náročné. V rámci nového znenia odseku 8 sa preto navrhuje nanovo upraviť obsadzovania prvých miest sudcov správnych súdov preložením. Preloženie sa uplatňuje v prípade sudcov, pretože preložiť možno len sudcu; „nesudca“ sa na súd prideľuje. A teda odsek 8 upravuje procedúru obsadzovania miest sudcov správnych súdov sudcami iných súdov. Uplatňovať sa budú nasledovné pravidlá: Sudcovia správnych kolégií sa tak …

čl. XII bod 6 (§ 3 ods. 9) §
V dotknutom ustanovení sa zohľadňuje posun termínu implementácie reformy súdnej mapy. V tomto prípade sa preto predlžuje špecifický režim fungovania výberového konania na voľné miesto sudcu správneho súdu. Aplikácia tohto osobitného režimu bola pôvodne naviazaná na termín do 31. decembra 2022. Po novom treba platnosť tohto režimu predĺžiť do 31. mája 2023.

čl. XII bod 7 (§ 3 ods. 10) §
Doplnenie § 3 ods. 10 sleduje vytvorenie podmienok pre riadne fungovanie správnych súdov od momentu začatia ich činnosti, a to z hľadiska riadenia a organizácie práce v senátoch. Novelizačný bod rieši otázku predsedov senátov správnych súdov, a to v dvoch významoch. V prvom prípade sa do zákona vkladá výkladové pravidlo, ktorým sa výslovne potvrdzuje zachovanie funkcie predsedu senátu u sudcu krajského súdu, ktorý sa stane sudcom správneho súdu. Tento záver síce plynie aj z platnej úpravy v § 15 zákona o sudcoch a prísediacich, pretože niet zákonného dôvodu pre zánik funkcie predsedu senátu pri preložení medzi dvoma súdmi rovnakého stupňa, ale javí sa ako účelné potvrdiť toto pravidlo aj výslovnou úpravou. Funkcia predsedu senátu je dôležitá pre zabezpečenie riadneho konania a rozhodovania v senátnych veciach. Predseda senátu riadi a organizuje prácu senátu. Berúc do úvahy fakt, že k momentu začatia činnosti správnych súdov sa napriek pravidlu zavádzanému v predchádzajúcej vete nemusí byť na správnom súde dostatok predsedov senátov na to, …

čl. XII bod 8 (§ 3 ods. 11) §
Vzhľadom na posun termínu implementácie reformy súdnej mapy sa primerane mení obdobie, v ktorom zákonom určení zamestnanci krajských súdov majú nárok na náhradu zvýšených výdavkov spojených s prechodom zákonom určených právnych vzťahov.

čl. XII bod 9 (§ 3 ods. 12) §
Doplnenie nového odseku 12 má za cieľ po vzore napr. § 18m ods. 5 zákona č. 371/2004 Z. z. doplniť chýbajúce ustanovenie upravujúce tvorbu prvého rozvrhu práce správnych súdov. Nateraz je táto problematika sanovaná vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na význam rozvrhu práce pre určovanie zákonného sudcu je dôležité, aby pravidlá jeho tvorby boli v prípade zriadenia správnych súdov výslovne upravené na úrovni zákona. Preto sa dopĺňa pravidlo, ktorého podstata spočíva v tom, že predseda správneho súdu bude musieť prerokovať návrh prvého rozvrhu práce správneho súdu so sudcami, o ktorých preložení alebo pridelení bolo súdnou radou rozhodnuté do konca apríla 2023. Tu si treba uvedomiť, že všeobecné pravidla pre tvorbu rozvrhu práce vyžadujú prerokovanie návrhu so sudcami súdu a so sudcovskou radou súdu. V prípade správnych súdov nebude v čase vydávania prvého rozvrhu práce existovať sudcovská rada. Preto sa navrhuje výslovné vylúčenie požiadavky na prerokovanie návrhu prvého …

čl. XII bod 10 (§ 4) §
§ 4 V odseku 1 sa navrhuje osobitné ustanovenie, ktoré je určujúce pre riadne začatie činnosti správnych súdov. Aktuálny stav obsadenosti správnych súdov sudcami je nedostatočný. V spojení s právnou úpravou prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ho možno označiť za rizikový, pretože nízky počet sudcov správnych súdov v spojení s presunom agendy (niekoľko tisícok spisov) môže byť dôvodom pre spomalenie vybavovania agendy správneho súdnictva a tým pre ohrozenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Aj keď je snahou predkladateľa zjednodušiť procedúru výberu sudcov správnych súdov, čo sa rieši v rámci zmien najmä § 3 ods. 8 a novým § 4, nie je to absolútna záruka preto, že ku dňu začatia činnosti správnych súdov bude dostatok sudcov. Pre prípad, že by ani tento pokus neviedol k požadovanému stavu aspoň minimálnej obsadenosti správnych súdov, predkladateľ navrhuje samoregulačný mechanizmus, ktorý umožní vyhodnotiť k 1. marcu 2023 stav celkovej obsadenosti správnych súdov. Ak obsadenosť bude naďalej nízka (menej ako …