zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

čl. V
V navrhovanej právnej úprave vzdelávanie prokurátorov bude zabezpečovať Justičná akadémia Slovenska a preto je potrebné vypustiť 5 diel zo zákona. Nakoľko vzhľadom na postavenie sudcov a prokurátorov je vhodné , aby spĺňali rovnaké odbornostné podmienky, prokurátorská skúška sa ruší a právny čakateľ prokuratúry tak ako justičný čakateľ bude vykonávať iba jednu odbornú justičnú skúšku. Čo sa týka bodu 5 , teda § 115 dôvodom navrhovanej právnej úpravy je ustanoviť aspoň možnosť zachovať platové pomery prokurátorov na úrovni rokov 2002 a 2003. Považujeme za potrebné zdôrazniť, že účelom zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry pred jeho účelovou novelizáciou zákonom č. 669 /2002 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o zmene zákona č. 154/2001 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľoch prokuratúry bolo priznať prokurátorom nárok na 14. plat a odňať im právo na priznanie akejkoľvek odmeny s výnimkou odmeny pri dosiahnutí 50. roku veku. Ak by nebola schválená navrhovaná právna …

čl. III

čl. III bod 1 a 2 §
Vzhľadom na ustanovenie článku 2 ods. 1 rozhodnutia o zriadení Eurojustu národný člen má byť prokurátorom alebo sudcom. Z tohto ustanovenia vyplýva nevyhnutnosť že nemôže mať prerušený výkon funkcie, pretože počas prerušeného výkonu funkcie prokurátora by nemal oprávnenia nevyhnutné pre jeho výkon národného člena. To podporuje aj rozsah oprávnení, ktoré sú určené priamo v rozhodnutí - napríklad právo na informácie, priame kontakty a prístup do registra trestov. Z uvedeného vyplýva, že národnému členovi by sa nemal prerušiť výkon funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 3 zák. č. 154/2001 Z. z., pretože tak by vznikli pochybnosti, či mu prislúchajú oprávnenia prokurátora, ktoré sú nevyhnutné pri výkone funkcie národného člena a sú napríklad z Trestného poriadku dané prokurátorovi, ktorý nemá prerušený výkon funkcie. Počas dočasného pridelenia by prokurátor mal všetky právomoci prokurátora, ktoré s vybavovaním konkrétnych vecí súvisia a vnútorným pokynom prokuratúry by sa vyriešilo jeho služobné zaradenie tak, aby pôsobil v sídle Eurojustu. V odseku 2 sa upravuje otázka rozhodovania o …

čl. III bod 3 až 5 §
V súvislosti s tým, že prokurátor pridelený na dočasný výkon funkcie k orgánu Európskej únie bude vykonávať funkciu spravidla v prostredí, kde by jeho doterajší plat nepostačoval ani na uspokojenie najzákladnejších životných potrieb bude nutné novo upraviť aj platové pomery a vyplácanie náhrad prokurátora dočasne prideleného k orgánu Európskej únie. Pritom sa táto vec upravuje rovnako ako v prípade sudcu v čl. II návrhu. To iste platí ohľadom platových náhrad pri výkone práce v zahraničí.

čl. II

čl. II bod 1 §
V zmysle bodu B. 1 uznesenia vlády č. 429 z 05. mája 2004 sa navrhuje odňatie ďalšieho platu prokurátorov v roku 2005 a z toho dôvodu predkladateľ navrhuje doplniť nové prechodné ustanovenie § 265b, v ktorom je táto požiadavka zohľadnená.

čl. II bod 2
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v rámci bodu 1 vymedzujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za rok 2005, je nevyhnutné opätovne posunúť účinnosť § 106 platného zákona, ktorý upravuje podmienky a splatnosť ďalších platov za mesiac máj a november opätovne o ďalší rok, teda na 1. január 2006.

čl. II

čl. II bod 1 §
V zmysle návrhu uznesenia vlády SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 , ktoré predložilo na rokovanie vlády SR Ministerstvo financií SR, v rámci ktorého navrhlo trvalo zrušiť inštitút ďalšieho platu pre sudcov a prokurátorov, Ministerstvo spravodlivosti predkladá kompromisný návrh a navrhuje odňatie ďalšieho platu prokurátorov v roku 2006. Z toho dôvodu je potrebné doplniť nové prechodné ustanovenie § 265c, v ktorom je táto požiadavka zohľadnená.

čl. II bod 2
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v rámci bodu 1 vymedzujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za rok 2006, je nevyhnutné opätovne posunúť účinnosť § 106 platného zákona, ktorý upravuje podmienky a splatnosť ďalších platov za mesiac máj a november opätovne o ďalší rok, teda na 1. január 2007.

čl. VI
(zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

čl. VI bod 1 §
S prihliadnutím na zavedenie inštitútu asistenta prokurátora, ako aj vzhľadom na nové znenie šiestej časti novelizovaného zákona sa navrhuje rozšíriť predmet právnej úpravy aj o úpravu asistentov prokurátorov.

čl. VI bod 2 až 6 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 7 §
Doterajší spôsob obsadzovania voľných miest prokurátorov, a to na základe vymenovania generálnym prokurátorom bez výberového konania sa navrhuje nahradiť transparentnými a otvorenými výberovými konaniami pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá. Z uvedeného dôvodu sa preto rozširujú podmienky pre vymenovanie osoby do funkcie prokurátora aj o zákonnú podmienku úspešného absolvovania výberového konania. Jediná výnimka, ktorú zákon pripúšťa pri obsadzovaní voľného miesta prokurátora obsadením bez výberového konania je preloženie prokurátora na prokuratúru nižšieho alebo toho istého stupňa na jeho žiadosť, resp. v dôsledku uloženia disciplinárneho opatrenia [§ 189 ods. 1 písm. d)].

čl. VI bod 8 §
Doterajšia právna úprava preukazovania bezúhonnosti osôb uchádzajúcich sa o funkciu prokurátora (okrem prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry) je z hľadiska požiadaviek na transparentnosť absolútne nevyhovujúcou. Povolanie prokurátora je jedinou právnickou profesiou, kde sa nevyžaduje nulová tolerancia vo vzťahu k určeným trestný činom. Rovnako ako v iných právnických profesiách sa aj u prokurátorov ako posledných zavádza nulová tolerancia – spáchanie úmyselného zločinu bude mať za následok nemožnosť vymenovania za prokurátora, aj keď bude odsúdenie zahladené. Z toho potom vyplýva, že uchádzač o funkciu prokurátora bude svoju bezúhonnosť preukazovať nie výpisom z registra trestov, ale odpisom registra trestov. V odpise registra trestov sa uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení, o priebehu výkonu trestu, výkonu ochranných opatrení a o zahladení odsúdenia podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona (§ 13 ods. 1 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov). Súčasťou odpisu registra trestov sú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o právoplatnom rozhodnutí súdu …

čl. VI bod 9 a 10 §
Navrhuje sa nová právna úprava inštitútu výberového konania na voľné miesto prokurátora. Podstata vykonávaných zmien spočíva v nasledovnom: výberové konanie bude jediný spôsob, akým sa bude môcť osoba, ktorá spĺňa zákonom ustanovené požiadavky, stať prokurátorom, resp. akým možno obsadiť voľné miesto prokurátora, výberové konanie bude vždy verejné verejne dostupné budú aj všetky žiadosti uchádzačov o voľné miesto prokurátora, vrátane ich životopisov, motivačných listov a zápisnice z výberového konania, ako aj údajov o ich vzťahoch k členom výberovej komisie, ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu prokurátora akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii, kreovaním výberovej komisie sa vytvárajú reálne predpoklady pre vyššiu účasť „neprokurátorov“ vo výberovej komisii – vytvára sa databáza kandidátov na členov výberovej komisie. Vo vzťahu ku kreovaniu výberovej komisie sa bude uplatňovať princíp, podľa ktorého bude členov výberovej komisie menovať generálny prokurátor, ktorý vyhlasuje výberové konanie, a to z vopred známej databázy kandidátov. Zastúpenie jednotlivých zložiek štátnej moci vo výberovej komisii bude nasledovné: generálny prokurátor Slovenskej …

čl. VI bod 11 §
Navrhuje sa výslovne uviesť, že generálny prokurátor vymenuje prokurátora na základe výsledkov výberového konania. Ide o právnu úpravu súvisiacu so zavedením výberových konaní ako jedinej možnosti pre obsadzovanie voľných miest prokurátorov.

čl. VI bod 12 §
Zosúladenie s platnou právnou úpravou zákona č. 215/2004 Z. z., ktorá už neupravuje „vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu“ (zákon č. 241/2001 Z. z.), ale osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.).

čl. VI bod 13 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou odkazov 11 a 11b.

čl. VI bod 14 §
Legislatívno-technická úprava súvisiac so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“ v novom znení § 7a ods. 1.

čl. VI bod 15 §
Navrhovaná zmena je dôležitá z hľadiska naplnenia požiadavky na obsadzovanie každého voľného miesta prokurátora transparentným a otvoreným výberovým konaním. Aj v prípade obsadzovania voľného miesta prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa sa budú aplikovať ustanovenia § 7 a 7a, a to nie „primerane“ (doterajšia úprava), ale „rovnako“ (nová úprava).

čl. VI bod 16 a 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 18 §
Rovnako ako v prípade obsadzovania voľných miest prokurátorov aj v prípade obsadzovania funkcie vedúceho prokurátora sa navrhuje podmieniť obsadenie tejto funkcie verejnosti otvoreným a transparentným výberovým konaním. Súčasne sa navrhuje zaviesť funkčné obdobia vedúcich prokurátorov, ktorým sú okresní prokurátori, krajskí prokurátori a ich námestníci. Funkčné obdobie bude päť rokov, pričom sa zavádza možnosť kandidovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Na právnu úpravu zavedenia funkčných období uvedených vedúcich prokurátorov nadväzuje prechodné ustanovenie v § 265g, kde sa výslovne uvádza, že síce dotknutí vedúci prokurátori naďalej zostávajú vo svojich funkciách, pričom tieto funkcie zaniknú zo zákona uplynutím času; k tomu pozri bližšie odôvodnenie § 265g.

čl. VI bod 19 §
Úprava výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora je konštruovaná tak, že sa obmedzuje na úpravu spôsobu jeho vyhlasovania, účelu, spôsobu výberu úspešného uchádzača, vyhlasovania prípadného nového výberového konania a jeho organizačno-technického zabezpečenia. V ostatných otázkach, ako najmä kreovanie výberovej komisie, zverejňovanie údajov o uchádzačoch a pod., sa použije právna úprava výberového konania na voľné miesto prokurátora (§ 7 a 7a).

čl. VI bod 20 §
Nakoľko sa zavádza funkčné obdobie o niektorých vedúcich prokurátoroch je potrebné zaviesť aj nový dôvod zániku oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora, ktorým bude uplynutie funkčného obdobia.

čl. VI bod 21 §
Dopĺňa sa právna regulácia situácie, kedy nie je obsadená funkcia vedúceho prokurátora ani námestníka tohto vedúceho prokurátora. Bude sa postupovať tak, že generálny prokurátor poverí niektoré z prokurátorov, aby do vymenovania vedúceho prokurátora tento zastupujúci prokurátor riadil dotknutú prokuratúru.

čl. VI bod 22 §
Právnou úpravou sa predlžuje funkčné obdobie špeciálneho prokurátora z piatich na sedem rokov. Súčasne sa rovnako ako v prípade generálneho prokurátora výslovne zavádza zákaz vykonávania tejto funkcie opakovane. Pri posudzovaní plynutia funkčného obdobia doterajšieho špeciálneho prokurátora je potrebné vychádzať z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 238/04 z 31. januára 2005.

čl. VI bod 23 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novými poznámkami pod čiarou. Obsahovo totožná poznámka pod čiarou sa zavádza poznámkou pod čiarou k odkazu 9.

čl. VI bod 24 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 25 až 27 §
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov rovnakým spôsobom ako v prípade sudcov (§ 28 ods. 9). Majetkové priznania prokurátorov sa budú zverejňovať na webovej stránke generálnej prokuratúry. Súčasne sa zavádza lehota na zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov (každoročne do 30. júna). Zmenami v § 28 ods. 2 písm. b), c) a d) sa zosúlaďuje právna úprava zákona o prokurátoroch s právnou úpravou v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 28 až 50 §
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktorými sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Podľa potreby predkladateľ volí legislatívnu techniku buď naformulovania úplne nového znenia dotknutých ustanovení alebo ich zmenou – vo všetkých prípadoch sa vypúšťa zmienka o vojenskej prokuratúre. V bode 29 sa vykonáva legislatívno-technická zmena súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“ v § 7a ods. 1.

čl. VI bod 51 a 52 §
Návrh zákona, obdobne ako v prípade disciplinárnej zodpovednosti sudcov, mení spôsob vytvárania disciplinárnych komisií. Kreovanie disciplinárnych komisií bude ovplyvnené i návrhmi z neprokurátorského prostredia. Ak pritom toho istého kandidáta navrhne viac navrhovateľov, generálny prokurátor prihliadne na prvý doručený návrh, na ostatné návrhy tohto istého kandidáta neprihliada, o čom upovedomí navrhovateľa a požiada ho o nový návrh. Dôležitým aspektom novej právnej úpravy je možnosť navrhnúť a súčasne vymenovať za predsedu alebo člena disciplinárnej komisie aj osobu, ktorá nie je prokurátorom, ktorá však musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom (§ 192 ods. 6). Právna úprava ďalej precizuje podmienky vymenovania prokurátora za člena disciplinárnej komisie (odsek 4). Súčasne sa zvádzajú funkčné obdobia pre členov disciplinárnych komisií (odseky 5 a 7) a výslovne sa upravujú dôvody zániku funkcie predsedu a člena disciplinárnej komisie. Navrhovaná právna úprava vychádza z úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov obsiahnutej v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím …

čl. VI bod 53 a 54 §
Ide o vecné úpravy, ktorým sa zosúlaďuje právna úprava s novým Trestným poriadkom, ktorý už medzi orgány činné v trestnom konaní nezaraďuje súdy, preto je potrebná ich výslovné uvedenie popri orgánoch činných v trestnom konaní.

čl. VI bod 55 §
Nanovo sa definuje okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa vykonávajú tieto zmeny: (i) vypúšťa sa zmienka o vojenských prokurátoroch, (ii) ruší sa návrhové oprávnenie ministra obrany, (iii) dopĺňa sa návrhové oprávnenie ministra spravodlivosti ktoré súvisí s celkovým posilnením postavenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky smerom k prokuratúre a (iv) dopĺňa sa návrhové oprávnenie verejného ochrancu právu analogicky ako v prípade sudcov. Právna úprava sa dopĺňa o chýbajúcu úpravu podávania návrhov na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi, čím sa zamedzí absurdným situáciám, kedy za disciplinárne previnenie nie je možné stíhať generálneho prokurátor, a to len z dôvodu, že niet oprávneného subjektu na podanie disciplinárneho návrhu. Návrh predpokladá, že návrh na začatie disciplinárneho konania bude môcť Ústavnému súdu podať minister spravodlivosti alebo verejný ochranca práv.

čl. VI bod 56 a 57 §
V § 197 ods. 3 sa navrhuje predĺžiť objektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie konania z jedného roka na dva roky a subjektívnu lehotu z dvoch mesiacov na šesť mesiacov. Ide o prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej disciplinárne konanie už nemožno začať na základe návrhu na začatie disciplinárneho konania a ani v ňom pokračovať. Jednoročná objektívna lehota je neprimeraná závažnosti a zložitosti disciplinárneho konania. Analogická zmena sa vykonáva aj v § 198 ods. 1.

čl. VI bod 58 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s prečíslovaním zavedených odkazov.

čl. VI bod 59 §
Zrušením vojenskej prokuratúry sa oznamovacia povinnosť smerom k ministrovi obrany stáva bezpredmetnou. Navrhuje sa preto vypustiť dotknuté ustanovenie.

čl. VI bod 60 a 61 §
V súvislosti so zmenou spôsobu vytvárania disciplinárnej komisie sa navrhuje, aby aj odvolacia disciplinárna komisia bola kreovaná rovnakým spôsobom. Pritom sa znižuje doterajší počet členov odvolacej disciplinárnej komisie z jedenástich na päť s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť a hospodárnosť disciplinárneho konania.

čl. VI bod 62 a 63 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 64 §
V záujme zamedzenia prelínania zložiek riadenia prokuratúry a samosprávy sa navrhuje, aby zákon výslovne ustanovil nezlučiteľnosť funkcií vedúcich prokurátorov s členstvom v prokurátorskej rade. Na túto úpravu nadväzuje prechodné ustanovenie § 265h. Pochopiteľne vedúci prokurátor neprestáva byť súčasťou zhromaždenia prokurátorov, preto mu zákon výslovne zachováva aktívne volebné právo pri kreovaní prokurátorskej rady; pasívne volebné právo však nebude mať.

čl. VI bod 65 a 66 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zánikom inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradením asistentom prokurátora.

čl. VI bod 67 §
V § 221 ods. 1 sa zavádza nezlučiteľnosť niektorých funkcií vedúceho prokurátora s členstvom v prokurátorskej rade. Podľa prechodných ustanovení v § 265h môže dôjsť k zániku členstva v prokurátorskej rade. Ak touto úpravou bude dotknutý predseda prokurátorskej rady, a to z dôvodu súčasného výkonu funkcie vedúceho prokurátora, je potrebné, aby zákonná úpravy výslovne vyriešila následky zániku funkcie predsedu prokurátorskej rady vo vzťahu k členstvu v rade prokurátorov. Navrhuje sa preto výslovne uviesť, že ak zanikne funkcia predsedu prokurátorskej rady, ex lege dochádza k zániku členstva v rade prokurátorov. Takto koncipovaná právna úprava má teda dvojaký účinok. Jednak reaguje na možné dôsledky vyplývajúce z § 265h a súčasne je aj pravidlom uplatňovaným pro futoro a jedným z možných dôvod zániku členstva v rade prokurátorov.

čl. VI bod 68 až 70 §
Navrhuje sa nahradiť doterajšiu právnu úpravu v tretej časti zákona (právni čakatelia prokuratúry) novou úpravou, a to úpravou postavenia asistentov prokurátorov. Táto právna úprava má teda charakter statusovej úpravy. Asistent prokurátora bude štátnym zamestnancom, ktorého postavenie bude regulované zákon o prokurátoroch a podporne zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 234). Podmienky pre výkon štátnej služby budú nastavené rovnakým spôsobom ako u vyšších súdnych úradníkov; bezúhonnosť sa bude preukazovať rovnakým spôsobom ako u prokurátorov (§ 229). V § 231 sa garantuje právo asistenta prokurátora na vykonanie odbornej justičnej skúšky vrátane hodnotenia asistenta prokurátora. Pre úplnosť sa konštatuje, že doterajší výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely posudzovania splnenia podmienky potrebnej trojročnej praxe (§ 231 ods. 1) bude považovať za výkon funkcie asistenta prokurátora. Asistent prokurátora bude podliehať disciplinárnej zodpovednosti v obdobnom rozsahu ako právny čakateľ prokuratúry. V bodoch 68 a 69 sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy.

čl. VI bod 71 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 72 §
Vypúšťané ustanovenie sa zaradením asistentov prokurátorov do režimu zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe stáva bezpredmetným, a preto sa navrhuje jeho vypustenie. Právo na súdnu ochranu asistentov prokurátorov v rámci ich štátnozamestnaneckých vzťahov vyplýva z § 125 zákona o štátnej službe.

čl. VI bod 73 §
§ 265e Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa právny čakateľ prokuratúry ku dňu účinnosti zákona bude považovať za asistenta prokurátora. Môže však do 15 dní požiadať o skončenie služobného pomeru, pričom v tomto prípade mu skončí tento vzťah k 31. máju 2011 zo zákona a bude mať nárok na odstupné ako v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z tzv. organizačných dôvodov. Ide o analogickú právnu úpravu, ktorá vychádza z § 140 zákona o štátnej službe. Táto právna úprava sa však nebude vzťahovať na právnych čakateľov vojenskej prokuratúry, kde dôjde ex lege k zániku služobného pomeru bez zmeny tohto pomeru na štátnozamestnanecký vzťah, a to z dôvodu zrušenia vojenskej prokuratúry ako samostatnej zložky prokuratúry. § 265f V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných vedúcich prokurátorov, ktorými sú okresní prokurátori (vrátane ich námestníkov) a krajskí prokurátori (vrátane ich námestníkov), s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza pevne ustanovené funkčné obdobie. Navrhuje sa preto, aby funkcia uvedených vedúcich prokurátorov …

čl. III
V navrhovanom ustanovení sa pre rok 2014 určuje funkčný príplatok podľa § 98a zákona č. 154/2001 Z. z., vo výške funkčného príplatku priznaného podľa príslušného zákona v roku 2012.

čl. V
(zákon č. 154/2001 Z. z.) Vzhľadom na analogickú úpravu postavenia sudcov a prokurátorov sa navrhuje vykonať analogickú zmenu v prípade kontroly dodržiavania liečebného režimu práceneschopného prokurátora (bod 1), ako aj sprísnenie podmienok na vznik nároku na ďalší plat prokurátora (tzv. 13. a 14. plat).

čl. IX (zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

čl. IX bod 1 a 3 §
Ustanovuje sa zákaz diskriminácie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry z dôvodu podania sťažnosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

čl. IX bod 2 a 4 §
V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prokurátor a právny čakateľ prokuratúry neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

čl. III
(zákon č. 154/2001 Z. z.) Všeobecne Podľa čl. VI zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 220/2011 Z. z.“), predmetom ktorého je novelizácia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, malo dôjsť s účinnosťou od 1. októbra 2011: • k zrušeniu inštitútu právneho čakateľa prokuratúry, • k zmene funkcie právneho čakateľa prokuratúry na funkciu asistenta prokurátora, • k zmene služobných pomerov právnych čakateľov prokuratúry, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z., na štátnozamestnanecké pomery asistentov prokurátora, vrátane právnych vzťahov z toho vyplývajúcich, • k zániku štátnozamestnaneckých pomerov tých asistentov prokurátora, ktorí sa mali stať asistentmi prokurátora priamo zo zákona s účinnosťou od 1. októbra 2011 v prípade, ak sa v zákonom ustanovenej lehote odmietnu stať asistentmi prokurátora. Zákonodarca totiž zákonom č. 220/2011 Z. …

čl. III bod 1 §
Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer predpokladá doplnenie právnej úpravy § 1 ods. 1, ktorý vymedzuje predmet právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, aj o právnu úpravu postavenia právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

čl. III bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu - zrušenie doterajšieho spoločného nadpisu nad § 6 v nadväznosti na novú právnu úpravu § 6 až 7a. Navrhované znenie § 6 (body 2 až 7) spresňuje predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora, navrhované znenie § 7 a 7a (bod 8) upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora.

čl. III bod 3 §
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zjednotiť právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. b) s právnou úpravou uvedenou v § 236 ods. 2 písm. a). Obnovenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. Mája 2014 vyžaduje opätovné ustanovenie požadovaného vysokoškolského vzdelania pre právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer bude splnený prijatím právnej úpravy uvedenej v § 236 ods. 2 písm. a). S cieľom zabezpečiť rovnakú právnu úpravu požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry navrhuje sa novelizovať ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) tak, aby jeho znenie korešpondovalo s navrhovanou právnou úpravou § 236 ods. 2 písm. a). Z hľadiska legislatívno-technického musí ísť o rovnaké znenie, aké je ustanovené v čl. VI zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. …

čl. III bod 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu (aktualizáciu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 4), ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 6 ods. 2 písm. b) (bod 3).

čl. III bod 5 §
Doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora sa dopĺňajú o zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora vzhľadom na povahu povinností prokurátora a charakter tejto funkcie. Z hľadiska legislatívno-technického právna úprava § 6 ods. 2 písm. c) súvisí s právnou úpravou výberového konania na funkciu prokurátora, ktoré je upravené v § 7 ods. 1 a 6 písm. i). Podľa uvedenej právnej úpravy uchádzač o vymenovanie do funkcie prokurátora bude povinný na účely výberového konania predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora.

čl. III bod 6 §
Od nadobudnutia účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 jednou z podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora je úspešné absolvovanie výberového konania [§ 6 ods. 2 písm. i)]. Navrhuje sa, aby do funkcie prokurátora mohol byť vymenovaný bez ďalšieho výberového konania právny čakateľ prokuratúry, ktorý po skončení prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora úspešne zloží odbornú justičnú skúšku, ak spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Takýto uchádzač o funkciu prokurátora musel úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry. Z uvedených dôvodov sa navrhuje prijať právnu úpravu uvedenú v § 6 ods. 2 písm. i) v predloženom znení.

čl. III bod 7 §
Od nadobudnutia účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 za prokurátora môže byť vymenovaný uchádzač o funkciu prokurátora, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie, ak spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Účelom navrhovanej právnej úpravy § 6 ods. 8 je sprísniť doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené v § 6 s cieľom zabrániť tomu, aby za prokurátora mohol byť vymenovaný bývalý prokurátor alebo sudca, advokát, komerčný právnik, notár, notársky kandidát, súdny exekútor alebo exekútorský kandidát, ktorý bol takejto funkcie zbavený na základe disciplinárneho rozhodnutia.

čl. III bod 8 §
V § 7 je upravené výberové konanie na funkciu prokurátora. Ide o právnu úpravu, ktorá ustanovuje účel a podmienky výberového konania na funkciu prokurátora, rieši problematiku spojenú s vyhlasovaním a samotným konaním výberového konania. Účel a podmienky výberového konania sú ustanovené so zreteľom na skutočnosť, že ide o výberové konanie na funkciu prokurátora, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá žiadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry. V § 7a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala - doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ, právna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z. nenadobudne účinnosť, ale naopak, v zmysle čl. 125 ods. …

čl. III bod 9 §
So zreteľom na skutočnosť, že právna úprava § 6 umožňuje, aby sa prokurátorom stali uchádzači o túto funkciu bez toho, aby sa na výkon funkcie prokurátora pripravovali počas prípravnej praxe vo funkcii právneho čakateľa prokuratúry, t. j. aj uchádzači, ktorí nemajú zatiaľ žiadne skúsenosti s prácou prokurátora, navrhuje sa novelizovať doterajšie znenie § 8 ods. 1 tak, aby ich generálny prokurátor smel vymenovať do funkcie prokurátora na základe výsledkov výberového konania výlučne na okresnú prokuratúru. Ich funkčný postup bude možný. Ak sa osvedčia a budú mať záujem o výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa, budú sa môcť zúčastniť výberového konania podľa § 21 a 21a. Okrem uvedeného, navrhované znenie § 8 ods. 1 garantuje právnym čakateľom prokuratúry vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú okresnú prokuratúru v prípade, ak úspešne zložia odbornú justičnú skúšku a splnia ostatné zákonné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Právni čakatelia prokuratúry museli úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

čl. III bod 10 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu – zrušenie legislatívnej skratky pre Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je teraz zavedená v § 7a ods. 1.

čl. III bod 11
Spresňujú sa pravidlá týkajúce sa preloženia prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. V súlade s odôvodnením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 a Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z mája 2012 sa posilňuje funkčná autonómia generálneho prokurátora priznaním oprávnenia podieľať sa spolu s Radou prokurátorov Slovenskej republiky na schvaľovaní zásad funkčného postupu prokurátorov.

čl. III bod 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu - o zmenu nadpisu šiesteho dielu druhej hlavy v druhej časti, predmetom ktorého bude právna úprava funkčného postupu prokurátora a zániku oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

čl. III bod 13 a 14 §
Navrhovaná právna úprava ustanovuje základné pravidlá pri funkčnom postupe prokurátorov, t. j. upravuje kariérny postup prokurátorov. Podrobnosti budú obsahovať nové zásady funkčného postupu prokurátorov, ktoré budú podliehať schváleniu generálnym prokurátorom a Radou prokurátorov Slovenskej republiky (pozri bod 11). Prechodné ustanovenie § 265r ukladá Rade prokurátorov Slovenskej republiky povinnosť predložiť generálnemu prokurátorovi na schválenie nové zásady funkčného postupu prokurátorov do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Funkčným postupom prokurátora sa rozumie vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, t.j. na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre alebo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (§ 19), preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa, t.j. na krajskú prokuratúru alebo Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 20 ods. 4) alebo preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a súčasne jeho vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora (§ 20 ods. 5). Vymenovať prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je oprávnený generálny prokurátor. Podmienkou na vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je …

čl. III bod 15 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu - platné znenie § 24 ods. 3 je systematicky zaradené do § 19 ods. 3.

čl. III bod 16 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 20, na ktorý odkazuje právna úprava uvedená v § 24b ods. 2, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani právna úprava uvedená v § 7a ods. 1, 2 a 5, pritom znenie § 20 ods. 1 odkazuje na § 7 a 7a. Z týchto dôvodov predložený návrh zákona obsahuje novú právnu úpravu týkajúcu sa výberových konaní a výberových komisií (§ 7, 7a, 21 a 21a) s tým, že na výberové konanie na funkciu špeciálneho prokurátora, funkciu iného vedúceho prokurátora alebo funkciu prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať právna úprava uvedená v § 21 a 21a.

čl. III bod 17 až 19 §
Účelom navrhovanej právnej úpravy § 65 písm. j) (bod 17), § 93 ods. 1 písm. c) tretí bod (bod 18) a § 109 (bod 19) je obnoviť účinnosť týchto ustanovení v znení účinnom do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z. Účinnosť týchto ustanovení bola dočasne pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudlo účinnosť znenie prijaté v zákone č. 220/2011 Z. z. Takéto znenie je v rozpore so zámerom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámerom vlády Slovenskej republiky vyjadreným v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Ustanovenie § 65 písm. j) upravuje problematiku služobného voľna právneho čakateľa prokuratúry v súvislosti s jeho vymenovaním na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry. Ustanovenie § 93 ods. 1 písm. c) a § 109 …

čl. III bod 20 §
Ustanovenie § 192 upravuje zloženie disciplinárnej komisie a spôsob jej kreovania. Na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. bola dočasne pozastavená účinnosť § 192 ods. 2 až 8 a s ním súvisiaceho prechodného ustanovenia § 265h. Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 192 v znení schválenom zákonom č. 220/2011 Z. z. okrem poslednej vety v § 192 ods. 2, o ktorej ústavný súd rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a § 265h ods. 1, ktoré sa stalo obsolétnym. To znamená, že na prokuratúre odo dňa 1. augusta 2014 nie sú žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené pokračovať v disciplinárnych konaniach začatých po 1. októbri 2011 (§ 265h ods. 2 prvá veta) ani žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené konať a rozhodovať o …

čl. III bod 21 §
Ide o právnu úpravu, ktorá vecne súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 25 (opätovným zavedením odvolacej disciplinárnej komisie).

čl. III bod 22 §
Navrhovaná právna úprava § 197 ods. 1 upresňuje okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorom. Nové znenie reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Podľa tohto nálezu právna úprava, ktorá priznáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky právo na podanie návrhu na začatie konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nové znenie súčasne upresňuje podmienky, za akých môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry verejný ochranca práv. Ide o podmienky vyplývajúce z čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhované znenie § 197 ods. 1 písm. f) predpokladá, že ďalšie subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi ustanoví zákon, ktorý upravuje konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

čl. III bod 23 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá po vypustení právnej úpravy § 198 ods. 2 vzťahujúcej sa na disciplinárne konanie za priestupok, stratila svoje opodstatnenie. So zreteľom na skutočnosť, že v tomto návrhu zákona sa predpokladá obnovenie odvolacej disciplinárnej komisie, navrhuje sa vypustiť § 198 ods. 3 bez náhrady v tomto zákone s cieľom predísť zbytočným interpretačným problémom.

čl. III bod 24 a 25 §
Právna úprava ustanovená zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorá zverila právomoc rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie súdu, sa v praxi neosvedčila. Disciplinárne konanie sa zbytočne predĺžilo. Okrem toho, pripravovaná rekodifikácia civilného súdneho konania v oblasti správneho súdnictva nepočíta s právomocou súdov rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. So zreteľom na uvedené sa navrhuje opätovné zriadenie odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá bude oprávnená rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií vydaných v prvom stupni. Právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bude preskúmateľné súdom. Zloženie a kreovanie odvolacej disciplinárnej komisie je zverené do právomoci generálneho prokurátora a Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Jej účelom je zabezpečiť funkčnosť prokuratúry aj v oblasti vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Účinnosť tejto právnej …

čl. III bod 27 §
Právna úprava § 221 ods. 6 spresňuje právnu úpravu dôvodov zániku členstva v prokurátorskej rade.

čl. III bod 28 a 29 §
Právna úprava § 222 upravuje právomoci prokurátorských rád. Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje novelizovať právnu úpravu § 222 tak, aby zohľadňovala zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlády Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Konkrétne v tomto prípade to znamená, opätovne zveriť do právomoci prokurátorských rád vyjadrovať sa k záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry [§ 222 ods. 1 písm. d)] (bod 28) a zaujímať stanoviská k sťažnostiam na právnych čakateľov prokuratúry [§ 222 ods. 2 písm. c)] (bod 29).

čl. III bod 30 a 31 §
Právna úprava § 224 upravuje právomoci Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Navrhované znenie je legislatívno-technickou úpravou, ktorá upresňuje odkazy na právnu úpravu týkajúcu sa oprávnenia Rady prokurátorov Slovenskej republiky navrhovať členov výberových komisií [§ 224 ods. 2 písm. c)] (bod 30) a členov skúšobných komisií Justičnej akadémie Slovenskej republiky [§ 224 ods. 2 písm. e)] (bod 31).

čl. III bod 32 a 33 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 34 (obnovenie právnej úpravy týkajúcej sa právnych čakateľov prokuratúry, vzniku a zániku ich služobného pomeru, výberového konania, ich základných práv a povinností, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie a preukazovať spôsob nadobudnutia majetku, prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora, hodnotenia v priebehu prípravnej praxe, odbornej justičnej skúšky, disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry a ich platových pomerov).

čl. III bod 34
Navrhovaná právna úprava druhej hlavy tretej časti § 234 až 251b obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa právnych čakateľov prokuratúry. Prvý diel (§ 234 a 235) ustanovuje, že právny čakateľ prokuratúry vykonáva prípravnú prax podľa tohto zákona v služobnom pomere. Súčasne vymedzuje služobný úrad právneho čakateľa prokuratúry (príslušná krajská prokuratúra) a jeho kompetencie. Druhý diel (§ 236 až 244) ustanovuje pravidlá pre vznik a zánik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vrátane predpokladov na vznik služobného pomeru, podmienok na účasť vo výberovom konaní, účel výberového konania, zloženie a spôsob kreovania výberovej komisie, spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vrátane odvolania z funkcie právneho čakateľa prokuratúry a dôvodov, pre ktoré právny čakateľ prokuratúry musí alebo môže byť z funkcie odvolaný. Tretí diel (§ 245 až 247) upravuje základné práva a povinnosti právneho čakateľa prokuratúry, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie, preukazovať spôsob nadobudnutia majetku, zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie a vrátane zákazu vykonávať politickú …

čl. III bod 35 až 37 §
Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Tento zámer predpokladá zmenu právnej úpravy § 252 ods. 1 písm. a) prvý bod (bod 35) a § 252 ods. 1 písm. a) štvrtý bod (bod 36) tak, aby povinnosti služobných úradov na prokuratúre vo vzťahu k odborovým orgánom sa vzťahovali aj na právnych čakateľov prokuratúry, ako aj právnu úpravu § 261 ods. 2 (bod 37), a to tak, aby bolo obnovené oprávnenie právneho čakateľa prokuratúry domáhať sa na súde neplatnosti rozhodnutia vo veciach služobného pomeru.

čl. III bod 38 §

čl. III § 265m §
Ústavný princíp právnej istoty je dôležitým pilierom ochrany práva v právnom štáte. Tento princíp zahŕňa aj ochranu legálne nadobudnutých práv, čo vo všeobecnosti znamená, že nikomu nemožno odňať riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Dikcia prechodného ustanovenia § 265m garantuje tomu právnemu čakateľovi, ktorý sa stal asistentom prokurátora proti svojej vôli po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa znovu stane právnym čakateľom prokuratúry, bude mať právo na vykonanie odbornej justičnej skúšky a ak ju úspešne zloží a splní aj ostatné podmienky, bude mať právo na vymenovanie do funkcie prokurátora bez toho, aby musel znovu absolvovať výberové konanie.

čl. III § 265n §
Právna úprava § 265n ods. 1 je prechodným ustanovením, ktoré v súlade s ústavným princípom právnej istoty potvrdzuje doterajšie právne postavenie prokurátorov a vedúcich prokurátorov, a tým aj právnych vzťahov vyplývajúcich z ich funkcie. Právna úprava prechodného ustanovenia § 265n ods. 2 reaguje na právnu úpravu § 19 ods. 1, ktorá zakotvuje päťročné funkčné obdobie pre výkon funkcie krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora.

čl. III § 265o §
Právna úprava § 221 ods. 1 v druhej vete ustanovuje inkompatibilitu funkcie generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora s členstvom v prokurátorskej rade. Účinnosť § 221 ods. 1 druhej vety a prechodného ustanovenia § 265i k tejto právnej úprave bola pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Platnosť tohto uznesenia ústavného súdu zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Doterajšie prechodné ustanovenie § 265i sa stalo obsolétnym. Tým zanikol mechanizmus na plynulé riešenie inkompatibility funkcie vedúceho prokurátora vymedzenej v § 221 ods. 1 v druhej vete s funkciou člena prokurátorskej rady. Právna situácia, ktorá nastala, bráni Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v snahe čo najrýchlejšie odstrániť problémy v personálnej oblasti spôsobené zrušením inštitútu právneho čakateľa prokuratúry, ako aj …

čl. III § 265p §
Prechodné ustanovenie § 265p ukladá povinnosť Rade prokurátorov Slovenskej republiky predložiť generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie členov výberových komisií podľa tohto zákona najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových komisií na obsadenie voľného miesta prokurátora (§ 7a), výberových komisií pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21a) a výberových komisií na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry (§ 238).

čl. III § 265r §
Prechodné ustanovenie § 265r ukladá povinnosť Rade prokurátorov Slovenskej republiky predložiť na schválenie generálnemu prokurátorovi zásady funkčného postupu prokurátorov podľa tohto zákona najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových konaní pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21), t. j. pri výberových konaniach na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na funkciu prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa a na funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa.

čl. III § 265s §
Ustanovenie § 265s ods. 1 až 4 upravuje pravidlá týkajúce sa disciplinárnych konaní, disciplinárnych komisií a odvolacej disciplinárnej komisie na prechodné obdobie, t. j. do konca kalendárneho roka 2014, a to v nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v § 192 ods. 2 a 3 a § 212 ods. 1 a 2 navrhovanej právnej úpravy. Ustanovenie § 265s ods. 5 až 7 potvrdzuje, že disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov v prvom stupni doterajšie disciplinárne komisie a v druhom stupni súd. Právna úprava § 265s ods. 6 sa predkladá v dvoch alternatívach. Dôvodom tohto postupu je skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné s konečnou platnosťou uzavrieť, či sa podarí do nadobudnutia účinnosti tohto zákona kreovať disciplinárne komisie podľa ustanovenia § 192 v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014. Prechodné ustanovenie § 265h k právnej úprave ustanovenej § 192 sa stalo obsolétnym. Preto v súčasnosti neexistuje účinný mechanizmus na bezproblémové kreovanie disciplinárnych komisií na …

čl. XXXVI
Upravuje sa postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný do funkcie prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup získania odpisu registra trestov.

čl. II

čl. II bod 1 §
Ustanovuje sa, že okrem úpravy nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa na postavenie a pôsobnosť hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora bude v ustanovenom rozsahu, ktorý nesmie byť v rozpore s nariadením (EÚ) 2017/1939, vzťahovať aj zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 2 a 3 §
Európsky delegovaný prokurátor za Slovenskú republiku bude síce statusovo prokurátorom Európskej prokuratúry, podľa čl. 96 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1939 však bude pôsobiť na území Slovenskej republiky a zodpovednosť za všeobecné pracovné podmienky a pracovisko európskych delegovaných prokurátorov nesú príslušné vnútroštátne justičné orgány. V záujme jednoznačnosti sa preto ustanovuje, že služobným úradom európskeho delegovaného prokurátora bude Generálna prokuratúra, ktorá bude konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru európskeho delegovaného prokurátora a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak zákon č. 154/2001 Z. z. alebo nariadenie (EÚ) 2017/1939 nebudú ustanovovať inak. Ak by sa úprava podľa zákona č. 154/2001 Z. z. a úprava podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 dostali do kolízie, v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bude mať nariadenie (EÚ) 2017/1939 ako právne záväzný akt Európskej únie prednosť pred zákonom.

čl. II bod 4 §
V súlade s požiadavkou akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na roky 2017 – 2019 schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 104/2017 sa ustanovuje povinnosť Generálnej prokuratúry ako najvyššieho služobného úradu prokuratúry zverejňovať a priebežne aktualizovať okrem menného zoznamu prokurátorov (ten sa zverejňuje už aj podľa doterajšej právnej úpravy) aj miesto pravidelného výkonu funkcie jednotlivých prokurátorov, t. j. v zozname prokurátorov bude potrebné uviesť aj príslušnú prokuratúru, na ktorú boli jednotliví prokurátori vymenovaní na výkon funkcie prokurátora, prípadne prokuratúru alebo iný orgán, na ktorí boli dočasne pridelení a tento údaj bude Generálna prokuratúra priebežne aktualizovať.

čl. II bod 5 §
Podmienky pre odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky uchádzačovi o funkciu prokurátora sa zjednocujú na úroveň sudcov. V § 5 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je obdobne ustanovené, že musí ísť o osobu, ktorá je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou v odbore práva s najmenej 15 ročnou praxou v právnickom povolaní. Odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky bude oprávnený generálny prokurátor (po vyjadrení Rady prokurátorov), obdobne ako pri sudcoch minister spravodlivosti (so súhlasom Súdnej rady), aj u toho, kto konal a rozhodoval najmenej 15 rokov v oblasti verejnej správy alebo pôsobil v oblasti tvorby legislatívy a pre výkon funkcie prokurátora sú jeho odborné skúsenosti a znalosti potrebné. Takáto osoba sa následne bude môcť uchádzať vo výberovom konaní o funkciu prokurátora na okresnej prokuratúre.

čl. II bod 6 §
Systematicky sa upravuje dočasné pridelenie prokurátora tak, že v odseku 1 je uvedená všeobecná úprava dočasného pridelenia k orgánu Európskej únie. O dočasnom pridelení rozhoduje generálny prokurátor a vyžaduje sa súhlas prokurátora, ktorý má byť dočasne pridelený. V odseku 2 sa upravuje osobitný prípad dočasného pridelenia, keď osobitný zákon (napríklad zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste) predpokladá udelenie predchádzajúceho súhlasu generálneho prokurátora. V takom prípade bude následne generálny prokurátor už povinný vydať pozitívne rozhodnutie o dočasnom pridelení tohto prokurátora k orgánu Európskej únie. V odseku 3 sa upravuje osobitný prípad dočasného pridelenia prokurátorov na Európsku prokuratúru, kde dočasné pridelenie k orgánu Európskej únie vzniká ex lege bez rozhodnutia generálneho prokurátora dňom vymenovania prokurátora do funkcie v Európskej prokuratúre podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 s tým, že dočasné pridelenie je viazané na dobu výkonu funkcie v Európskej prokuratúre. To znamená, že aj k ukončeniu dočasného pridelenia dôjde ex lege na základe zániku funkcie v Európskej prokuratúre. Dočasné …

čl. II bod 7 §
Vypúšťa sa možnosť udelenia výnimky z dĺžky započítateľnej praxe ustanovenej pre prokurátora, ktorý má byť preložený na Úrad špeciálnej prokuratúry (aspoň desať rokov započítateľnej praxe, z toho aspoň sedem rokov výkonu funkcie prokurátora). Doposiaľ mohol takému prokurátorovi udeliť výnimku generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora. Vzhľadom na personálnu situáciu na Úrade špeciálnej prokuratúry, ako aj na nesystémovosť výnimiek, stratila uvedená výnimka svoje opodstatnenie.

čl. II bod 8 §
V súlade so základnou požiadavkou nariadenia (EÚ) 2017/1939 zabezpečiť nezávislosť Európskej prokuratúry a jej prokurátorov od členských štátov Európskej únie vrátane vnútroštátnych prokuratúr /čl. 6 ods. 1, čl. 14 ods. 2 písm. b), čl. 16 ods. 1 písm. b) a čl. 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1939)/ sa výslovne vylučuje možnosť dočasne pozastaviť výkon funkcie prokurátora hlavnému európskemu prokurátorovi alebo európskemu prokurátorovi. Pri európskom delegovanom prokurátorovi bude existovať duálny režim upravený v čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorý bude determinovaný tým, či európsky delegovaný prokurátor sa dopustil konania, ktoré by mohlo byť dôvodom na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora v čase, keď plnil úlohy Európskej prokuratúry alebo v čase, keď plnil úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry. Ak sa členský štát rozhodne prijať disciplinárne opatrenie alebo aj iné opatrenie (vrátane dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora) voči prokurátorovi, ktorý bol vymenovaný za európskeho delegovaného prokurátora, z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, informuje najskôr hlavného európskeho prokurátora.

čl. II bod 9 §
V súlade so základnou požiadavkou nariadenia (EÚ) 2017/1939 zabezpečiť nezávislosť Európskej prokuratúry a jej prokurátorov od členských štátov Európskej únie vrátane vnútroštátnych prokuratúr /čl. 6 ods. 1, čl. 14 ods. 2 písm. b), čl. 16 ods. 1 písm. b) a čl. 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1939)/ sa výslovne vylučuje možnosť z funkcie prokurátora odvolať prokurátora dočasne prideleného na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora počas dočasného pridelenia k Európskej prokuratúre inak, ako spôsobom upraveným v čl. 14 ods. 5, čl. 16 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1939. Hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora môže odvolať iba Súdny dvor na návrh Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie, ak zistí, že už nie je spôsobilý vykonávať svoje povinnosti alebo že sa dopustil závažného pochybenia. Európskeho delegovaného prokurátora odvolá kolégium, ak zistí, že prestal spĺňať požiadavky odbornosti a nezávislosti podľa čl. 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1939 alebo nie je spôsobilý vykonávať svoje povinnosti, alebo že sa dopustil závažného …

čl. II bod 10 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa vzťahuje na vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora pri funkčnom postupe prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. Spôsob ustanovenia do funkcie námestníka generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora upravuje § 19 ods. 1. Odstraňuje sa nedostatok právnej úpravy, nakoľko neexistuje vecný dôvod na to, aby sa ustanovenie § 20 ods. 5, podľa ktorého oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa vzniká dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o preložení prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora, nevzťahovalo aj na vymenovanie do funkcie námestníka generálneho prokurátora a námestníka krajského prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa.

čl. II bod 11 §
Zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo s účinnosťou od 1. januára 2016 k vypusteniu znenia písmena c) z ustanovenia § 24b ods. 1. Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje nedostatok platného znenia § 24b ods. 3 v časti, ktorá sa týka výlučne problematiky upravenej v už zrušenom ustanovení § 24b ods. 1 písm. c).

čl. II bod 12 §
Upravuje sa špecifikácia údajov, ktoré budú prokurátori uvádzať v majetkovom priznaní o svojom nehnuteľnom majetku, na úroveň štandardu majetkových priznaní sudcov. Zmenou právnej úpravy sa dosiahne, že cenu obstarania nehnuteľného majetku bude prokurátor uvádzať v majetkovom priznaní vždy, a nie iba vtedy, ak ho o to požiada generálny prokurátor. Zo súčasnej právnej úpravy sa vypúšťa požiadavka uviesť „pri vlastnej výstavbe výdavky na obstaranie“, keďže táto požiadavka je už obsiahnutá v požiadavke uviesť „cenu jeho obstarania“, a teda je nadbytočná. Právna úprava majetkových priznaní sudcov túto požiadavku taktiež neuvádza osobitne. Bude vhodné uviesť ju v manuáli k vypĺňaniu majetkového priznania. Úprava povinne uvádzaných údajov pri nehnuteľnom majetku prokurátorov je zároveň jedným z opatrení, ktorým sa zabezpečí plnenie odporúčania xiv. prijatého Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) (ďalej len „GRECO“) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení vo vzťahu k prokurátorom. Prípadné ďalšie legislatívne opatrenia na plnenie odporúčaní GRECO si budú vyžadovať koordinovaný postup vo vzťahu k sudcom aj prokurátorom, a to na …

čl. II bod 13 §
Obdobne ako pri majetkových priznaniach sudcov sa aj do statusového zákona prokurátorov dopĺňa povinnosť prokurátora odovzdať majetkové priznanie generálnemu prokurátorovi okrem listinnej podoby aj v elektronickej podobe, čo zefektívni jednak ďalšie spracovanie (zverejnenie), ako aj kontrolu majetkových priznaní prokurátorov.

čl. II bod 14 §
Upravuje sa pravidlo, že do ustanoveného maximálneho rozsahu výkonu funkcie nadčas, ktorý spolu s týždenným služobným časom 40 hodín (§ 35) nesmie presiahnuť 48 hodín, sa nezapočítava čas vykonávania úkonov prokurátora v rámci služobnej pohotovosti. Naplnenie účelu trestného konania si v niektorých prípadoch vyžaduje, aby v konkrétnych trestných veciach, v ktorých sa vykonávajú úkony prípravného konania, boli v rámci služobnej pohotovosti vykonané úkony vo večerných alebo nočných hodinách a cez víkend (preskúmanie vyšetrovacieho spisu a spracovanie návrhu na vzatie do väzby podľa § 72, príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90, príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov podľa § 95, príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101, príkazu na zadržanie zásielok podľa § 108, príkazu na kontrolovanú dodávku podľa § 111, príkazu na predstieraný prevod podľa § 112, príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 2, návrhu na súd na vydanie príkazu na domovú prehliadku podľa § 100, príkazu na sledovanie osôb …

čl. II bod 15 §
V záujme garantovania minimálneho štandardu postavenia, práv a povinností prokurátora dočasne prideleného na Európsku prokuratúru, a to na úrovni vnútroštátnych prokurátorov sa ustanovuje, že pravidlá o odmeňovaní prokurátorov podľa ôsmej hlavy druhej časti zákona č. 154/2001 Z. z. sa budú vzťahovať subsidiárne aj na odmeňovanie prokurátora dočasne prideleného na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora, avšak iba v takom rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/1939. Ak európsky delegovaný prokurátor bude plniť úlohy prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, za plnenie týchto úloh mu bude patriť pomerná časť platu určená podľa ôsmej hlavy druhej časti zákona č. 154/2001 Z. z. zodpovedajúca určenému rozsahu plnenia úloh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. II bod 16 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s navrhovanou právnou úpravou uvedenou v bode 19 (§ 114).

čl. II bod 17 §
Podľa § 103c ods. 1 prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie podľa § 9b patrí plat určený podľa § 103. Služobný úrad mu vypláca tento plat v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25% platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu39) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75 % platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok. Opatrením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky z 13. decembra 2018 č. 392/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu, došlo k zníženiu platových koeficientov ustanovených na vykonanie § 149 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tým došlo aj k neprípustnému zníženiu platu prokurátorov dočasne pridelených na výkon funkcie v Eurojuste. Navrhovanou právnou úpravou sa tento nedostatok odstráni tým, že dôjde k zvýšeniu percentuálneho vymedzenia …

čl. II bod 18 §
Príprava právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora je pre slovenskú spoločnosť z hľadiska systematického budovania a zabezpečenia kvalitného fungovania orgánov prokuratúry veľmi dôležitá, odborne i časovo náročná činnosť. Preto sa navrhuje zvýšiť doterajší príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry z 5 % na 7 % z priemerného platu prokurátora a v prípade, ak prokurátor pripravuje súčasne dvoch alebo viacerých právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora, zo 7 % na 10 % z priemerného platu prokurátora.

čl. II bod 19 a 20 §
Podľa § 197 ods. 1 písm. a) generálny prokurátor je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry. Podľa § 115 ods. 1 prokurátorovi možno priznať odmenu až do výšky jeho funkčného platu za výkon funkcie člena disciplinárnej komisie. Podľa § 115 ods. 2 o priznaní tejto odmeny rozhoduje generálny prokurátor po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady alebo vedúci služobného úradu po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady. Uvedená právna úprava nie je v súlade s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad vo veci Volkov proti Ukrajine, Olujić proti Chorvátsku, Özpinar proti Turecku), z ktorej možno vyvodiť záver, že v záujme ochrany nestrannosti a nezávislosti členov disciplinárnej komisie nesmie ich príjem predstavovať materiálnu, hierarchickú a administratívnu závislosť na generálnom prokurátorovi. V snahe vylúčiť akékoľvek pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti rozhodovacej činnosti v disciplinárnom konaní, za ktorú je možné podľa platnej právnej úpravy priznať členovi disciplinárnej komisie odmenu, navrhuje sa prijať novú právnu úpravu (§ 114 – Príplatok za …

čl. II bod 21 §
Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky právnej úpravy § 134 ods. 1 ustanovenej zákonom č. 401/2015 Z. z., ktorá sa po prijatí uvedeného zákona dostala do rozporu s odsekom 3 a v aplikačnej praxi vyvolala zbytočné interpretačné problémy. Z vecného hľadiska nová právna úprava je len formulačnou zmenou a nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet.

čl. II bod 22 §
V záujme garantovania minimálneho štandardu postavenia, práv a povinností prokurátora dočasne prideleného na Európsku prokuratúru, a to na úrovni vnútroštátnych prokurátorov sa ustanovuje, že pravidlá o platení poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti ustanovené v § 146 ods. 1 až 3 zákona č. 154/2001 Z. z. sa budú subsidiárne vzťahovať aj na prokurátora dočasne prideleného na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora, avšak iba v takom rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/1939.

čl. II bod 23 §
Rozširujú sa prípady, kedy je primerané a vecne odôvodnené, aby prokurátor, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti so svojím služobným úradom, mohol od tejto dohody odstúpiť vzhľadom na skutočnosť, že počas dočasného pridelenia vykonáva funkciu na inom mieste, na inej prokuratúre (§ 9), v inom orgáne Slovenskej republiky (§ 9a), v orgáne Európskej únie (§ 9b) alebo v inej inštitúcii mimo územia Slovenskej republiky (§ 9c).

čl. II bod 24 §
Výslovne sa vylučuje možnosť aplikácie ustanovení § 162 ods. 1 až 4 zákona č. 154/2001 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo vzťahu k postupom a rozhodnutiam hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v súvislosti s plnením úloh Európskej prokuratúry. Ak európsky delegovaný prokurátor plní úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry, ustanovenia § 162 ods. 1 až 4 zákona č. 154/2001 Z. z. sa aplikujú tak, ako pri inom vnútroštátnom prokurátorovi vykonávajúcom funkciu prokurátora na orgáne prokuratúry Slovenskej republiky.

čl. II bod 25 §
V súvislosti s doplnením pravidiel pre konanie a rozhodovanie vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody vo vzťahu k európskemu delegovanému prokurátorovi sa zároveň upravuje aj systém rozhodovania škodových udalostí na prokuratúre. Odstraňuje sa duálny systém rozhodovania o zodpovednosti za škodu vo vzťahu k prokurátorom, respektíve ostatným zamestnancom prokuratúry (štátni zamestnanci, zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme, prípadne iní zamestnanci). Podľa platnej právnej úpravy sa tieto dva systémy čiastočne prekrývali, nakoľko zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil prokurátor spoločne so zamestnancom prokuratúry, sa prerokovala aj vo vzťahu k zamestnancovi prokuratúry v spoločnom škodovom konaní s prokurátorom. Ak by tú istú škodu spôsobil zamestnanec prokuratúry sám, prerokovala by sa v inom režime. To isté platí aj v prípade, keď pôjde o škodu spôsobenú prokurátorovi spoločne so zamestnancom prokuratúry. Dôsledkom uvedeného je neefektívny až zmätočný právny stav, ktorý si vyžaduje na každom služobnom úrade (Generálna prokuratúra a 8 krajských prokuratúr) vytvárať a zabezpečovať činnosť dvoch systémov …

čl. II bod 26 §
Výslovne sa vylučuje možnosť aplikácie ustanovení § 187 ods. 1 až 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, a to vo vzťahu k hlavnému európskemu prokurátorovi a európskemu prokurátorovi, ktorých zodpovednosť za riadny výkon ich funkcie je upravená v nariadení (EÚ) 2017/1939.

čl. II bod 27 §
V súlade s požiadavkou podľa čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa do disciplinárneho konania dopĺňa pravidlo, že na uloženie disciplinárneho opatrenia európskemu delegovanému prokurátorovi z dôvodov súvisiacich s jeho povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas hlavného európskeho prokurátora. Ak hlavný európsky prokurátor súhlas neudelí, predseda disciplinárnej komisie bude oprávnený v súlade s poslednou vetou čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939 požiadať o preskúmanie záležitosti kolégium európskych prokurátorov. Ak súhlas hlavného európskeho prokurátora nebude dosiahnutý, ďalšie disciplinárne konanie voči európskemu delegovanému prokurátorovi je neprípustné a musí byť zastavené. V ostatných prípadoch z dôvodov, ktoré nesúvisia s povinnosťami európskeho delegovaného prokurátora podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939 (napríklad pri porušení povinností súvisiacich s plnením úloh Úradu špeciálnej prokuratúry alebo aj pri priestupkoch európskeho delegovaného prokurátora, ktoré nesúvisia s výkonom jeho funkcie), sa na uloženie disciplinárneho opatrenia európskemu delegovanému prokurátorovi vyžaduje splnenie predchádzajúcej informačnej povinnosti voči hlavnému európskemu prokurátorovi.

čl. II bod 28 §
V súlade s požiadavkou podľa čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa do disciplinárneho konania dopĺňa neprípustnosť disciplinárneho konania v prípade, ak pred uložením disciplinárneho opatrenia európskemu delegovanému prokurátorovi nebude dodržaná podmienka predchádzajúceho súhlasu hlavného európskeho prokurátora alebo predchádzajúcej informačnej povinnosti voči hlavnému európskemu prokurátorovi. Splnenie tejto podmienky bude zisťované (udelenie predchádzajúceho súhlasu hlavného európskeho prokurátora), respektíve vykonané (splnenie informačnej povinnosti voči hlavnému európskemu prokurátorovi) predsedom disciplinárnej komisie v rámci predbežných úkonov v štádiu po začatí disciplinárneho konania ešte pred vytýčením termínu ústneho pojednávania.

čl. II bod 29 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá odstraňuje nedostatok pri zavedení legislatívnej skratky „navrhovateľ“ v § 197 ods. 1 písm. f) platného znenia zákona č. 154/2001 Z. z. Táto legislatívna skratka zahŕňa všetky subjekty uvedené v § 197 ods. 1 písm. a) až h).

čl. II bod 30 §
Ustanovuje sa, že subjektom oprávneným podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti európskemu delegovanému prokurátorovi z dôvodov, ktoré nesúvisia s plnením povinností európskeho delegovaného prokurátora podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, bude generálny prokurátor alebo špeciálny prokurátor. Pôjde jednak o disciplinárne previnenia európskeho delegovaného prokurátora pri plnení úloh Úradu špeciálnej prokuratúry podľa § 188 ods. 1 spočívajúce v - zavinenom nesplnení alebo porušení povinností prokurátora, - správaní prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti a nestrannosti pri rozhodovaní, - správaní prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry. Ďalšou skupinou protiprávnych konaní, za ktoré môže byť voči európskemu delegovanému prokurátorovi vyvodená disciplinárna zodpovednosť na návrh generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora, sú konania, ktoré majú znaky priestupku a konania, ktoré môžu byť postihnuteľné sankciami podľa osobitného zákona (napríklad správne delikty a daňové delikty). Ak pôjde o dôvody, ktoré súvisia s plnením povinností európskeho delegovaného prokurátora podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, subjektom oprávneným podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti európskemu delegovanému prokurátorovi bude hlavný …

čl. II bod 31 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na novelizačný bod 29, ktorý zavádza pojem „navrhovateľ” v úvodnej vete § 197 ods. 1.

čl. II bod 32 §
Dopĺňa sa chýbajúca právna úprava, ktorá upravuje prerušenie plynutia dvojročnej prekluzívnej lehoty v prípadoch, keď sa disciplinárne konanie nezačalo na návrh ale na základe rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o odovzdaní veci alebo o postúpení veci disciplinárnej komisii. V týchto prípadoch sa bude lehota podľa § 198 ods. 1 prerušovať doručením rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o odovzdaní veci alebo o postúpení veci disciplinárnej komisii, ako aj nasledujúcimi úkonmi disciplinárnej komisie smerujúcimi k ukončeniu disciplinárneho konania.

čl. II bod 33 §
Obdobne ako pri priestupkoch (§ 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch) sa ustanovuje pravidlo, že doba, počas ktorej sa viedlo pre ten istý skutok trestné stíhanie, sa do plynutia prekluzívnej lehoty podľa § 198 ods. 1 nebude započítavať, čím sa vytvorí dostatočný časový priestor na prerokovanie protiprávneho konania prokurátora v disciplinárnom konaní. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k márnemu uplynutiu dvojročnej prekluzívnej lehoty ustanovenej pre zánik disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, prípadne jej podstatnej časti, počas trestného stíhania, kedy nemožno voči prokurátorovi paralelne viesť aj disciplinárne konanie.

čl. II bod 34 §
Do skupiny subjektov, ktoré predseda disciplinárnej komisie upovedomuje o začatí disciplinárneho konania, sa dopĺňa aj hlavný európsky prokurátor a európsky prokurátor za Slovenskú republiku. Ak návrh na začatie disciplinárneho konania proti európskemu delegovanému prokurátorovi podá hlavný európsky prokurátor alebo európsky prokurátor za Slovenskú republiku, upovedomenie o začatí disciplinárneho konania sa mu z logických dôvodov nebude doručovať.

čl. II bod 35 §
Do ustanovenia o predbežných úkonoch vykonávaných predsedom disciplinárnej komisie alebo ním povereným členom disciplinárnej komisie po obdržaní návrhu na začatie disciplinárneho konania sa v súlade s požiadavkou podľa čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939 dopĺňa povinnosť predsedu disciplinárnej komisie vyžiadať od hlavného európskeho prokurátora predchádzajúci súhlas na uloženie disciplinárneho opatrenia európskemu delegovanému prokurátorovi z dôvodov súvisiacich s jeho povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939. Ak hlavný európsky prokurátor súhlas nedá alebo ho vezme späť, predseda disciplinárnej komisie bude môcť v súlade s čl. 17 ods. 4 poslednou vetou požiadať o preskúmanie záležitosti kolégium európskych prokurátorov. Ak súhlas hlavného európskeho prokurátora nebol dosiahnutý, ďalšie disciplinárne konanie voči európskemu delegovanému prokurátorovi je neprípustné a musí byť zastavené.

čl. II bod 36 §
Dopĺňa sa úprava priebehu ústneho pojednávania disciplinárnej komisie v časti, v ktorej predseda disciplinárnej komisie oboznamuje vykonané predbežné úkony podľa § 200. Ak sa disciplinárne konanie vedie proti európskemu delegovanému prokurátorovi, predseda disciplinárnej komisie oboznámi na ústnom pojednávaní splnenie podmienok na vedenie disciplinárneho konania (udelenie predchádzajúceho súhlasu hlavného európskeho prokurátora, respektíve splnenie informačnej povinnosti voči hlavnému európskemu prokurátorovi). Ak predseda disciplinárnej komisie zistí v tomto smere akékoľvek nedostatky, bude povinný bezodkladne vykonať opatrenia potrebné na ich odstránenie.

čl. II bod 37 a 40 §
Podľa § 208 ods. 3 písm. a) a b) disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, ak dospeje k záveru, že a) prokurátor sa nedopustil disciplinárneho previnenia alebo priestupku, alebo b) nemožno preukázať, že prokurátor sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo priestupku. Podľa § 209 disciplinárna komisia zastaví disciplinárne konanie, ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, nie je disciplinárnym previnením alebo priestupkom, prokurátor bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti a tento trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora, disciplinárne konanie sa stalo neprípustným, to ustanovuje tento zákon. V aplikačnej praxi vznikli pochybnosti, či je možné disciplinárne konanie zastaviť aj po vykonaní dokazovania, a to s poukazom na právnu úpravu trestného konania v Trestnom poriadku, podľa ktorej trestné konanie môže súd zastaviť len pri preskúmaní a predbežnom prejednaní obžaloby; po nariadení hlavného pojednávania súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí v prípade, …

čl. II bod 38 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 39 (§ 208 ods. 6).

čl. II bod 39 §
Podľa právnej úpravy ustanovenej v § 208 ods. 6 poslednej vete v prípade, ak sa všetky oprávnené osoby po vyhlásení rozhodnutia vzdali odvolania, rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie. V snahe zabezpečiť, aby každé meritórne rozhodnutie disciplinárnej komisie, vrátane odvolacej disciplinárnej komisie, obsahovalo okrem výroku a poučenia o odvolaní aj stručné odôvodnenie rozhodnutia disciplinárnej komisie, navrhuje sa vypustiť poslednú vetu z dikcie § 208 ods. 6 bez náhrady. Náležité odôvodnenie rozhodnutia je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (bližšie napríklad rozhodnutia vo veciach Georgidias proti Grécku, Ruiz Torija proti Španielsku, Garcia Ruiz proti Španielsku, Hiro Balani proti Španielsku, Van Hurk proti Holandsku, Higgins a ďalší proti Francúzsku, Helle proti Fínsku). Odôvodnenie meritórnych rozhodnutí disciplinárnych komisií, vrátane odvolacích disciplinárnych komisií Generálnej prokuratúry je dôležitým prvkom aj z hľadiska podpory dôveryhodnosti orgánov prokuratúry i prokurátorov, ktorí sú členmi týchto komisií, nakoľko skrátené rozhodnutia bez ich primeraného písomného odôvodnenia môžu vytvárať vo verejnosti …

čl. II bod 41 §
Podľa súčasnej právnej úpravy v disciplinárnych konaniach zaslaných bez návrhu, t. j. ak vec odovzdal alebo postúpil disciplinárnej komisii orgán činný v trestnom konaní alebo súd, neexistoval navrhovateľ, a teda ani subjekt, ktorý by bol oprávnený proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie podať odvolanie v neprospech prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. Preto sa ustanovuje, že v týchto veciach bude oprávnený podať odvolanie generálny prokurátor.

čl. II bod 42 §
Vzhľadom na to, že hlavný európsky prokurátor a európsky prokurátor budú fyzicky vykonávať funkciu v úrade Európskej prokuratúry mimo územia Slovenskej republiky, ustanovuje sa logické pravidlo, že výkon takejto funkcie bude nezlučiteľný s členstvom v prokurátorskej rade, kde sa predpokladá aktívne pôsobenie a účasť na zasadnutiach, často zvolaných ad hoc na území Slovenskej republiky. Tým však nie je dotknuté právo hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora, ktorý počas dočasného pridelenia k Európskej prokuratúre nestráca základný status prokurátora, zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov prokurátorskej rady.

čl. II bod 43 §
Ustanovuje sa generálne pravidlo subsidiarity pre celý zákon č. 154/2001 Z. z., podľa ktorého sa na hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora bude vzťahovať zákon č. 154/2001 Z. z. len v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2017/1939.

čl. II bod 44 §
V prechodnom ustanovení sa upravuje postup v konaniach vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody, ktoré začali a neboli právoplatne skončené do 31. júla 2019. Tieto konania dokončí osobitná komisia zriadená podľa predpisov účinných do 31. júla 2019. Výberové konania na prokuratúre, ktoré sa začali ešte pred nadobudnutím účinnosti predloženého návrhu zákona, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. júla 2019. Vo vzťahu k disciplinárnym konaniam, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2019, sa ustanovuje, že zmeny pravidiel disciplinárneho konania sa nebudú vzťahovať na právoplatne neskončené veci. Uvedené pravidlo nebude platiť s ohľadom na záujem podporiť transparentnosť disciplinárnych konaní vedených na prokuratúre, pokiaľ ide o odôvodňovanie meritórnych rozhodnutí disciplinárnych komisií (§ 208 ods. 5 a 6), ktoré sa budú povinne odôvodňovať aj vo veciach, v ktorých disciplinárne konanie začalo pred účinnosťou predmetnej novely zákona č. 154/2001 Z. z. Rovnako ustanovenia upravujúce zastavenie disciplinárneho konania (§ 209) a oslobodenie prokurátora, proti ktorému sa vedie …

čl. VI
(zákon č. 154/2001 Z. z.)

čl. VI bod 1 [§ 3 ods. 1 písm. a)] §
Vzhľadom na komplexné uchopenie problematiky služobného úradu v prípade prokurátorov Európskej prokuratúry v novom odseku 5 sa navrhuje vypustenie súvisiacej úpravy v § 3 ods. 1 písm. a).

čl. VI bod 2 (§ 3 ods. 5) §
V záujme vytvorenia podmienok pre zabezpečenie podmienok sociálneho zabezpečenia hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora a jeho garantovania na rovnakej úrovni ako pre vnútroštátnych prokurátorov sa navrhuje úprava, podľa ktorej generálna prokuratúra bude plniť funkciu služobného úradu pre prokurátorov Európskej prokuratúry vo vymedzených oblastiach.

čl. VI bod 3 (§ 9b ods. 3) §
Vzhľadom na obmedzený počet miest prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorý určuje vláda Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora, bolo s účinnosťou od 1. septembra 2019 do § 55e ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre doplnené pravidlo, že „prokurátori dočasne pridelení na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora sa v rozsahu, v akom plnia úlohy Európskej prokuratúry, do tohto počtu nezapočítavajú“. V tej súvislosti sa navrhuje legislatívne upraviť pravidlo, že ak bude na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora dočasne pridelený prokurátor, ktorý nepôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry, takýto prokurátor sa bude počas výkonu funkcie považovať za prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Po skončení dočasného pridelenia v Európskej prokuratúre z dôvodu, ktorý neohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry, považuje predkladateľ za vhodné, aby sa takýto prokurátor, vzhľadom na jeho medzinárodné znalosti a skúsenosti mohol stať prokurátorom generálnej prokuratúry bez výberového konania. Inak bude zaradený na výkon funkcie prokurátora na svoju pôvodnú prokuratúru, kde vykonával funkciu prokurátora pred dočasným pridelením …

čl. VI bod 4 [§ 15 ods. 2 písm. h) a i)] §
Podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry môže dôjsť k odvolaniu hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora, a to najmä v tých najzávažnejších prípadoch, ktoré by inak podľa vnútroštátneho práva zakladali disciplinárnu zodpovednosť s možnosťou prípadného zániku funkcie prokurátora. Predkladateľ má za to, že za týchto podmienok je neúnosné, aby slovenský prokurátor naďalej zotrvával vo funkcii prokurátora, ak došlo k zániku jeho funkcie v Európskej prokuratúre odvolaním a zároveň, ak dôvod jeho odvolania z funkcie v Európskej prokuratúre je tak závažného charakteru, že odôvodňuje jeho odvolanie z funkcie prokurátora. Navrhuje sa preto zaviesť nový dôvod pre obligatórne odvolanie z funkcie prokurátora spočívajúci v tom, že došlo k odvolaniu z funkcie v Európskej prokuratúre, a to z takých dôvodov, ktoré vážne ohrozujú dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť (slovenskej) prokuratúry. Vyhodnotenie otázky, či ide o dôvody vážne ohrozujúce dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry bude v pôsobnosti …

čl. VI bod 5 a 7(§ 26 ods. 1 písm. u), § 138 ods. 3) §
Vzhľadom na to, že pri vykonaní ustanovení, ktoré majú garantovať prokurátorovi dočasne pridelenému k Európskej prokuratúre minimálny štandard jeho sociálneho zabezpečenia na úrovni vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky sa bude nevyhnutne vyžadovať súčinnosť dočasne prideleného prokurátora, navrhujeme do základných povinností prokurátora doplniť povinnosť oznamovať a preukazovať služobnému úradu potrebné informácie a údaje. Tomuto účelu slúžia zmeny navrhované v bodoch 5 a 7.

čl. VI bod 6 (§ 131 ods. 1) §
Navrhované doplnenie právnej úpravy si vyžiadala aplikačná prax v nadväznosti na pandémiu ochorenia Covid-19.

čl. VI bod 8 (§ 258a) §
Cieľom zmeny § 258a je doplnenie výkladového pravidla tak, aby sa zákon vzťahoval na hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora vtedy, ak tieto pozície zastávajú prokurátori zo Slovenskej republiky. V prípade európskeho delegovaného prokurátora ide vždy o prokurátora zo Slovenskej republiky, preto nie je potrebné toto doplnenie v prípade európskeho delegovaného prokurátora.

čl. IX (Zákon č. 154/2001 Z. z.)
(§ 7 ods. 6 písm. c)) Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť uchádzača o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry predkladať úradne osvedčenú kópiu rodného listu na účely výberového konania.

čl. VI
(Zákon č. 154/2001 Z. z.) Všeobecne Novelizácia zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry zahŕňa v prvom rade zmeny vyvolané samotným návrhom zákona v čl. I. To znamená, že prvú skupinu novelizačných bodov tvoria zmeny reflektujúce podriadenie prokurátorov disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu, novú terminológiu (disciplinárny návrh, disciplinárne rozhodnutie), zjednotenie zániku disciplinárnej zodpovednosti pri všetkých dotknutých profesiách a pod. Ďalej návrh rieši otázku zodpovednosti prokurátorov za priestupky. Podľa platnej právnej úpravy je možné, aby protiprávne konanie prokurátora, ktorá má znaky priestupku bolo riešené v duálnom režime, a to buď podľa všeobecnej úpravy priestupkového konania alebo v rámci disciplinárneho konania. Toto nastavenie stráca po zavedení disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu svoje opodstatnenie. Preto sa priestupky prokurátorov úplne vylučujú z disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov a budú riešené podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Poslednú skupinu zmien predstavuje právna úprava disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry. Podľa platnej právnej úpravy sa na disciplinárnu zodpovednosť právnych čakateľov prokuratúry …

čl. VI bod 1 [§ 1 ods. 1 písm. a)] §
V doterajšom vymedzí predmetu právnej úpravy obsiahnutej v zákone o prokurátoroch sa navrhuje vypustiť zmienku o disciplinárnom konaní, pretože po novom statusové zákony nebudú obsahovať právne normy týkajúce sa disciplinárneho konania. Procesné normy sa presúvajú zo statusových zákonov do samotného disciplinárneho poriadku. Statusové zákony však naďalej budú obsahovať hmotnoprávnu úpravu disciplinárnej zodpovednosti tej-ktorej profesie. Rovnako tomu bude aj v prípade prokurátorov. Preto sa v § 1 ods. 1 písm. a) navrhuje len výslovný zmienka o úprave disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov, pričom zmienka o disciplinárnom konaní sa z predmetu právnej úpravy vypúšťa.

čl. VI bod 2 [§ 1 ods. 1 písm. b)] §
Jednou zo systémových zmien v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry je zrušenie inštitútu disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry. Z tohto dôvodu sa preto vypúšťa zmienka o úprave disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry z predmetu právnej úpravy, pretože tento inštitút ako taký zaniká. Namiesto toho dochádza k prepracovaniu § 241 ods. 3 zákona a k rozšíreniu dôvodov odvolania právneho čakateľa prokuratúry z funkcie.

čl. VI bod 3 [§ 15 ods. 2 písm. e)] §
Zmena § 15 ods. 2 písm. e) má skôr terminologický význam. Doterajšia dikcia tohto ustanovenia operuje s pojmom „disciplinárna komisia“. Vzhľadom na to, že o disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov bude rozhodovať najvyšší správny súd, tak je potrebné túto skutočnosť zohľadniť v doterajšom znení dotknutého ustanovenia. Toto ustanovenie bude preto po novom referovať na disciplinárne rozhodnutie, ktorým bolo prokurátorovi právoplatne uložené disciplinárne previnenie spočívajúce v zbavení funkcie prokurátora. Z hľadiska tejto právnej normy je irelevantné, aby riešila otázku subjektu, ktorý disciplinárne rozhodnutie vydáva. Pre podstatu § 15, ktorý rieši odvolanie z funkcie prokurátora, je rozhodujúci fakt existencie právoplatného disciplinárneho rozhodnutia.

čl. VI bod 4 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa v dotknutých ustanovenia zohľadňuje nový pojem „disciplinárne rozhodnutie“ namiesto doterajšieho pojmu „rozhodnutie disciplinárnej komisie“. Pri používaní pojmu disciplinárne rozhodnutie nie je potrebný prívlastok „najvyššieho správneho súdu“, pretože z povahy veci je zrejmé, že ide o rozhodnutie toho orgánu, v ktorého pôsobnosti je konať a rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov.

čl. VI bod 5 (§ 18 ods. 2) §
Navrhované doplnenie § 18 ods. 2 nadväzuje na § 39 ods. 5 v čl. I, kde sa normuje pravidlo, podľa ktorého rozhodnutie o zbavení funkcie prokurátora na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu nebude predmetom súdneho prieskumu. Uvedenú skutočnosť treba preto zohľadniť aj v platnom znení § 18 ods. 2. Niet racionálneho dôvodu na to, aby rozhodnutie generálneho prokurátora, ktoré vychádza z právoplatného rozhodnutia najvyššieho správneho súdu bolo napádané správnou žalobou na súde a následne kasačnou sťažnosťou na najvyššom správnom súde, t.j. na súde, ktorý uložil prokurátorovi disciplinárne opatrenie spočívajúce v zbavení funkcie.

čl. VI bod 6 až 9 §
Ide o terminologickú zmenu; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 4.

čl. VI bod 10 [§ 51 ods. 2 písm. b)] §
Ide o terminologickú zmenu; k tomu pozri odôvodnenie k bodom 3 a 4.

čl. VI bod 11 [§ 93 ods. 1 písm. c)] §
Doterajšia úprava príplatku za výkon funkcie v disciplinárnej komisii stráca svoje opodstatnenie. Po novom budú prísediaci disciplinárnych senátov odmeňovaní podľa novej právnej úpravy; k tomu pozri § 10 ods. 8 návrhu zákon v čl. I.

čl. VI bod 12 (§ 105 ods. 2) §
Ide o terminologickú zmenu; k tomu pozri odôvodnenie k bodom 3 a 4.

čl. VI bod 13 (§ 114) §
Pozri odôvodnenie k bodu 12.

čl. VI bod 14 (§ 162 ods. 3 a 4) §
Otázka požadovania regresnej náhrady od prokurátora nie je otázkou, ktorá by mala byť posudzovaná v rámci disciplinárneho konania, aj keď faktom je, že disciplinárne konanie môže tvoriť základ pre tento postup, najmä ak sa skonštatuje zavinené konanie prokurátora, ktoré malo za následok vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom. Navrhuje sa preto vypustiť možnosť disciplinárneho orgánu „prebíjať“ zákonnú úpravu pre požadovanie regresnej náhrady voči prokurátorom.

čl. VI bod 15 (§ 187) §
Podľa platnej právnej úpravy je prokurátor disciplinárne zodpovedný okrem disciplinárneho previnenia aj za priestupok. Priestupky prokurátorov môžu byť za podmienok podľa § 187 ods. 3 prejednané aj v priestupkovom konaní, resp. môžu byť prejednávané v disciplinárnom konaní. Z koncepčného hľadiska nemožno považovať aktuálne nastavenie právnej úpravy priestupkovej zodpovednosti prokurátorov za úplne „šťastné“ riešenie, ktoré v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky ako takého je v porovnaní s inými verejnými funkcionármi nad/neštandardné. Predkladateľ má za to, že platný právny stav duality pri vyvodzovaní zodpovednosti prokurátorov za priestupky je v súvislosti so založením disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu do budúcna neudržateľný. Preto sa navrhuje vylúčiť priestupky z disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov, čím sa docieli stav, kedy priestupkovú zodpovednosť prokurátorov budú riešiť štátne orgány, ktoré sú na to určené zákonom Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tým sa zároveň naplní aj pôvodný zámer deklarovaný pri prijímaní zákona č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej …

čl. VI bod 16
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou § 187 ako celku (bod 15). Pôvodne používané odkazy a poznámky pod čiarou 57 a 57a sú neaktuálne a treba ich vypustiť.

čl. VI bod 17 (§ 189 nadpis) §
Z nadpisu pod § 189 sa vypúšťa zmienka o sankciách a ochranných opatreniach, ktorá sa v dôsledku podriadenia priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov stáva neaktuálnou.

čl. VI bod 18 (§ 189 ods. 1) §
Ide o zmenu vyvolanú vypustením § 208 ako celku. Referencia na toto vypúšťané ustanovenie prestáva byť aktuálnou a treba ju taktiež vypustiť.

čl. VI bod 19 (§ 189 ods. 3) §
Vypustenie odseku 3 v § 189 nadväzuje na podriadenie priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 21 až 25 §
Ide o zmeny vyvolané v dôsledku podriadenia priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 26 §
Navrhuje sa vypustenie doterajších procesných ustanovení týkajúcich sa disciplinárneho konania vo veciach prokurátorov. Tieto vypúšťané ustanovenia nachádzajú svoj odraz priamo v disciplinárnom poriadku (čl. I).

čl. VI bod 27 (§ 194 a 195) §
Doterajšia právna úprava neprípustnosti disciplinárneho stíhania sa presúva do návrhu zákona v čl. I v podobe dôvodov pre zastavenie disciplinárneho konania. Ustanovenie § 194 však dostáva nový obsah, ktorým je hmotnoprávna úprava zániku disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, ktorá doteraz nebola v zákone o prokurátoroch výslovne riešená, aj keď zákon jej existenciu predpokladá. Z hľadiska obsahového nastavenia právnej úpravy sa vychádza z rovnakého znenia § 118 zákona o sudcoch a prísediacich. V tejto súvislosti treba uviesť, že štandard uvedený v § 118 zákona o sudcoch a prísediacich sa premieta nie len do zákona o prokurátoroch, ale aj do Exekučného poriadku a do Notárskeho poriadku. Tým sa docieli zjednotenie právnej úpravy zániku disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov. Tu treba zdôrazniť, že rovnaký koncept platí aj v prípade premlčania trestného stíhania; k tomu pozri § 87 ods. 3 a 4 Trestného zákona. Spochybňovanie právnej úpravy v disciplinárnom konaní je preto spochybňovaním právnej úpravy v trestnom konaní. Ako disciplinárna zodpovednosť, tak aj …

čl. VI bod 28
Navrhuje sa vypustenie doterajších procesných ustanovení týkajúcich sa disciplinárneho konania vo veciach prokurátorov. Tieto vypúšťané ustanovenia nachádzajú svoj odraz priamo v disciplinárnom poriadku (čl. I).

čl. VI bod 29 a 30 (§ 215 ods. 1 a 3) §
Ide o zmeny vyvolané v dôsledku podriadenia priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 31 (§ 216) §
Referencia na subsidiárne použitie Trestného poriadku v disciplinárnom konaní proti prokurátorom je riešená vo všeobecnej rovine v čl. I (§ 4). Preto sa vypúšťa, rovnako ako iné procesné ustanovenia z doterajšieho znenia § 216 zákona o prokurátoroch. Subsidiarita Trestného zákona pre posudzovanie hmotnoprávnych otázok disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov však zostáva zachovaná.

čl. VI bod 32 až 34 (§ 217) §
Ide o zmeny vyvolané v dôsledku podriadenia priestupkovej zodpovednosti prokurátorov všeobecnému režimu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 35 a 36 (§ 217b ods. 1 a 2) §
Podľa platnej právnej úpravy sa navrhovateľ a disciplinárne komisia pri prejednávaní konania prokurátora, ktoré vykazuje porušenie pravidiel prokurátorskej etiky majú možnosť, resp. povinnosť obrátiť sa so žiadosťou o stanovisko na Etickú komisiu prokuratúry. Stanovisko Etickej komisie prokuratúry je pre navrhovateľa záväzné, pre disciplinárnu komisiu nie je záväzné. V kontexte nového zákona v čl. I je potrebné vykonať novelizáciu § 217b ods. 1 a 2, ktorá spočíva v tom, že právna úprava vyžiadania si stanovisko Etickej komisie prokuratúry zo strany disciplinárneho orgánu sa presúva do čl. I (pozri navrhovaný § 25 ods. 2), kam po správnosti patrí. Skutočnosť, že stanovisko Etickej komisie je pre disciplinárny orgán, ktorým je najvyšší správny súd, nezáväzné nie je potrebné osobitne normovať, pretože vyplýva bez ďalšieho z čl. 141 a čl. 144 ústavy. Poslednou zmenou, ktorý sa v § 217b vykonáva je nahradenie pojmu „navrhovateľ“ pojmom „osoba oprávnená podať disciplinárny návrh“; v tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje skutočnosť, že pojem navrhovateľ je v …

čl. VI bod 37 [§ 224 ods. 2 písm. e)] §
Vzhľadom na novú pôsobnosť Rady prokurátorov Slovenskej republiky voliť prísediacich disciplinárnych senátov, ktorá sa zavádza v čl. I, sa navrhuje vykonať analogickú zmenu aj v priamo v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

čl. VI bod 38 [§ 224 ods. 2 písm. h)] §
Navrhované doplnenie novej pôsobnosti rady prokurátorov súvisí so zámerom predkladateľa zrušiť inštitút disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry. Tak ako to vyplýva z predchádzajúceho textu, dochádza ku kvalitatívnej zmene dôvodov pre fakultatívne odvolanie právneho čakateľa z funkcie v § 241 ods. 3, kde sa normuje nový dôvod pre odvolanie z funkcie v písmene a). Pre vyváženie právnej úpravy však nebude rozhodovanie generálneho prokurátora pri odvolaní z funkcie podľa § 241 ods. 3 písm. a) úplne autonómne, pretože bude vyžadovať predchádzajúci súhlas rady prokurátorov (§ 241 ods. 4). Existenciu novej pôsobnosti rady prokurátorov je potrebné zohľadniť aj v § 224 ods. 2.

čl. VI bod 39 [§ 241 ods. 2 písm. e)] §
Vypúšťa sa dôvod pre odvolanie právneho čakateľa prokuratúry majúci základ v rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, pretože dochádza k úplnému zrušeniu inštitútu disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry.

čl. VI bod 40 [§ 241 ods. 3 písm. a)] §
Berúc do úvahy skutočnosť, že návrhom zákona dochádza k zrušeniu inštitútu disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry, navrhuje sa rozšíriť dôvody pre fakultatívne odvolanie právneho čakateľa prokuratúry z funkcie, pričom nové písmeno a) vo svojej podstate preberá časť skutkových podstát doterajších disciplinárnych previnení právnych čakateľov prokuratúry. To znamená, že vybrané skutkové podstaty disciplinárnych previnení právnych čakateľov prokuratúry sa transformujú do podoby dôvodov pre odvolanie právneho čakateľa prokuratúry z funkcie. Navrhovaná právna úprava je výsledkom pripomienkového konania a zohľadňuje závery z uskutočnených rozporových konaní.

čl. VI bod 41 (§ 241 ods. 4) §
Cieľom doplnenia nového odseku 4 je vyvážiť oprávnenia generálneho prokurátora pri odvolávaní právneho čakateľa prokuratúry z funkcie podľa § 241 ods. 3 písm. a). Preto sa koncipuje pôsobnosť rady prokurátorov udeľovať k tomuto odvolaniu predchádzajúci súhlas. Udeleniu súhlasu, resp. jeho neudeleniu bude musieť predchádzať vypočutie dotknutého právneho čakateľa a jeho nadriadených a školiteľa.

čl. VI bod 42 (§ 243 ods. 1) §
S ohľadom vypustenie disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry sa vykonáva vyvolaná zmena v § 243 ods. 1 platného znenia zákona.

čl. VI bod 43 (§ 251a) §
Obsah doterajšieho znenia § 251a sa navrhuje nahradiť novým znením. Vykonávajú sa tak dve úpravy. V prvom rade sa zohľadňuje zrušenie inštitútu disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry. V druhom rade sa normuje pravidlo, ktoré sa uplatňuje aj v prípade prokurátorov, podľa ktorého poklesky menšieho významu možno riešiť pohovorom, ktorý vykoná s dotknutou osobou nadriadený.

čl. VII
(zákon č. 154/2001 Z. z.) Doplnenie právnej úpravy nezlučiteľnosti výkonu funkcie prokurátora s inými verejnými funkciami sa vykonáva v nadväznosti na zriadenie správnych súdov. Podľa doterajšej úpravy je výkon funkcie prokurátora nezlučiteľný s funkciou sudcu na všetkých všeobecných súdoch. Niet relevantného dôvodu na iný prístup v prípade funkcie sudcu správneho súdu. Preto sa funkcia sudcu správneho súdu vkladá do výpočtu funkcií v § 11 ods. 1. Okrem toho predkladateľ zvažoval v prípade zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry aj zmeny v § 18 ods. 2, § 18 ods. 4 písm. b), § 243 ods. 2 a § 243 ods. 3 písm. b). Citované ustanovenia v platnom znení používajú pojmy „správny súd“ v súvislosti s konaním o niektorých statusových otázkach prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry. Po novom bude pojem „správny súd“ vyhradený na označenie konkrétneho typu súdu a prestáva byť pojmom na označenie súdov konajúcich v rámci správneho súdnictva. Samotná dikcia cit. ustanovení po zriadení správnych súdov sa nestáva automaticky …

čl. I

čl. I bod 1 §
Zrovnoprávňuje sa posudzovanie praxe pre všetkých kandidátov do výberového konania na prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. V súčasnosti sú pri posudzovaní podmienky dĺžky praxe paradoxne znevýhodnení prokurátori, ktorí okrem 10 ročnej praxe potrebujú naplniť aj podmienku 7-ročného výkonu praxe prokurátora.

čl. I bod 2 §
Rovnako ako pri právnych čakateľov prokuratúry sa umožňuje generálnemu prokurátorovi započítať inú právnickú prax do výkonu funkcie asistenta prokurátora.

čl. VII
(zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

čl. VII bod 1 (§ 4 ods. 3) §
V súvislosti s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona sa vypúšťajú špeciálny prokurátor a zástupca špeciálneho prokurátora ako vedúci prokurátori.

čl. VII bod 2 (§ 6 ods. 3) §
Navrhovaná právna úprava má legislatívno-technickú povahu. Definovanie podmienok na odbornú justičnú skúšku v poslednej vete § 6 odsek 3 súvisí s podmienkami na vymenovanie do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorého zrušenie sa navrhuje.

čl. VII bod 3 (§ 9) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Navrhuje sa vypustenie odseku 3 vrátane poznámky pod čiarou, ktorý upravuje podmienky na dočasné pridelenie prokurátora na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry.

čl. VII bod 4 ( § 9 ods. 4) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 3.

čl. VII bod 5 (§ 9b ods. 3) §
V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje, aby sa na účely tohto zákona európsky delegovaný prokurátor považoval za prokurátora generálnej prokuratúry. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. VII bod 6 (§ 10 ods. 6) §
Navrhovaná zmena má legislatívno-technickú povahu, ktorá súvisí so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Z podmienok na preloženie prokurátora na výkon funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry sa vypúšťa tretia veta § 10 ods. 3 aktuálneho znenia zákona.

čl. VII bod 7 (§ 19) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa z § 19 vypúšťa.

čl. VII bod 8 (§ 20 ods. 2) §
Navrhovaná právna úprava pri funkčnom postupe prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa má výlučne legislatívno-technickú povahu, ktorá súvisí so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. VII bod 9
V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa z tohto zákona navrhuje vypustiť v druhej časti v druhej hlave siedmy diel spolu s poznámkami pod čiarou 14b a 14c.

čl. VII bod 10 (§ 92a ods. 2) §
V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje, aby európskemu delegovanému prokurátorovi, ktorý plní aj úlohy prokurátora generálnej prokuratúry, patrí pomerná časť platu podľa tohto zákona, ktorá zodpovedá určenému rozsahu plnenia úloh.

čl. VII bod 11 a 12 ( § 91 ods. 1 písm. b) a c)) §
Navrhovaná právna úprava má výlučne legislatívno-technickú povahu. Zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry zanikajú funkcie špeciálneho prokurátora a zástupcu špeciálneho prokurátora, ktorým patria podľa tohto zákona funkčné príplatky.

čl. VII bod 13 (§ 98a) §
V súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje zrušenie funkčného príplatku prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry za výkon funkcie prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry, ktorý mu patrí v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

čl. VII bod 14 a 15 (§ 103 ods. 3 a 4) §
Navrhovaná právna úprava má legislatívno-technickú povahu. S navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry súvisí aj navrhovaná zmena právnej úpravy v § 103, ktorá upravuje osobitne platové pomery prokurátora počas dočasného pridelenia na Úrad špeciálnej prokuratúry.

čl. VII bod 16 (162 ods. 5) §
Navrhovaná úprava legislatívno-technickej povahy súvisí so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Na škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím európskeho delegovaného prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa vzťahuje tento zákon v prípadoch, ak plní úlohy generálnej prokuratúry.

čl. VII bod 17 a 18 (§ 221 ods. 1 a § 224 ods. 2 písm. f)) §
Ide výlučne o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.

čl. VII bod 19 ( § 229) §
Predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora upravuje § 6 tohto zákona, v ktorom je bezúhonnosť upravená v odseku 5 a nie v odseku 6. Navrhovaná právna úprava opravuje nesprávny odkaz v § 229.

čl. VII bod 20 a 21 ( § 231 ods. 1 a § 251 ods. 1) §
Navrhovaná právna úprava má výlučne legislatívno-technickú povahu. V § 231 ods. 1 a § 251 ods. 1 má byť správne uvedený odkaz na zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je v poznámke pod čiarou 11b.

čl. VII bod 22 (§ 265 zf) §
Navrhované prechodné ustanovenie rieši prechod práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej ostávajú prokurátormi generálnej prokuratúry a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jej jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme. Služobný pomer, štátnozamestnanecký pomer a výkon práce vo verejnom záujme zaniká 14. januára 2024. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 môžu zaniknúť v časovom období od 1. januára do 14. januára 2024 na základe iných dôvodov ustanovených v tomto zákone. Generálny prokurátor sa môže s týmito osobami dohodnúť na inom obsahu služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a výkonu práce vo verejnom záujme.