Zákon č. 220/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladaný materiál je iniciatívnej povahy a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Účelom tohto návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho inštitucionálneho fungovania prokuratúry v Slovenskej republike. Nástrojmi na dosiahnutie uvedeného cieľa, ktoré používa tento návrh zákona, sú transparentnosť výberu prokurátorov a vedúcich prokurátorov prostredníctvom možnosti verejnej kontroly procesu ich výberu, prehľadnosť a predvídateľnosť rozhodovacej činnosti prokuratúry prostredníctvom zverejňovania jej rozhodnutí. Procesná nezávislosť prokurátora je zvýraznená tým, že zákon zamedzuje ukladaniu tzv. negatívnych pokynov ako v trestných, tak aj v civilných veciach. Návrh zákona ďalej novým a vyváženým spôsobom mení postup pri vydávaní záväzných stanovísk pre prokurátorov. S cieľom efektívneho boja proti korupcii sa ďalej navrhuje popri zverejnení majetkových priznaní sudcov aj zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov. S cieľom zavedenia transparentných disciplinárnych konaní proti prokurátorom sa tiež navrhuje právna úprava disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako u sudcov (napr. upúšťa sa od doteraz využívanej majority členov disciplinárnych komisií nominovaných samotnou prokuratúrou). Návrh zákona nadväzuje pri riešení uvedených inštitútov na zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona ďalej v intenciách Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky posilňuje postavenie a nezávislosť Úradu špeciálnej prokuratúry.
V nadväznosti na zavedenie otvorených výberových konaní dochádza k systémovej zmene spočívajúcej v nahradení doterajšieho inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Jeho postavenie bude analogické ako postavenie vyššieho súdneho úradníka vrátane možnosti vykonávať v trestnom konaní a občianskom súdnom konaní jednoduché procesné úkony a vydávanie jednoduchých rozhodnutí.
Súčasťou návrhu zákona je v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 805 zo 17. novembra 2010 aj zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Zlúčenie vojenskej prokuratúry sa vykoná s právnym nástupníctvom v oblasti práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru prokurátorov, právnych čakateľov a ostatných zamestnancov vojenskej prokuratúry, resp. vyplývajúcich z majetkovoprávnych vzťahov. Agendu zrušovanej vojenskej prokuratúry prevezmú zákonom ustanovené civilné prokuratúry. Vojenské trestné činy budú stíhať špecializované civilné prokuratúry, ktorých sídla a územné obvody budú totožné so sídlami a obvodmi špecializovaných všeobecných súdov, ktoré konajú a rozhodujú o vojenských trestných činoch.
Návrhom zákona dochádza k novelizácii týchto právnych predpisov (v poradí ako sú uvedené vo vlastnom materiáli):
zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
zákon č. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov
zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov
zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov
zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov
zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov
zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
Okrem navrhovaných vecných zmien obsahuje návrh zákona množstvo legislatívno-technických zmien, ktorých vykonanie je potrebné najmä vzhľadom na zlúčenie vojenskej a civilnej zložky prokuratúry, reaguje sa však aj na terminologickú zhodou napr. s novou úpravou trestného procesu, ako aj Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy spôsobom a v rozsahu, ktorý je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 2. marca 2011.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je obsiahnutá v judikatúre judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
Doložka
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Predložený návrh zákonov bude mať dopad na verejné financie a to pre kapitolu Ministerstvo obrany SR v roku 2011 vo výške cca 492,5 tis. eur.
Jednorazové výdavky budú predstavovať výšku cca 402,0 tis. eur na odchodné profesionálnym vojakom (37 prípadov).
Okrem toho budú vyplácané profesionálnym vojakov mesačne výsluhové dôchodky (9 poberateľov), resp. výsluhové príspevky (28 poberateľov), ktoré budú v roku 2011 predstavovať výšku celkom cca 90,5 tis. eur.
Predmetné navŕšenie rozpočtových prostriedkov v roku 2011 bude kapitola Ministerstva obrany SR riešiť z rozpočtovaných prostriedkov vyčlenených na činnosť Generálnej prokuratúry – Hlavnej vojenskej prokuratúry danom roku.
Pre rok 2012 a ďalšie roky bude to mať tiež dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany SR, a to vyplácaním výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov:
- v roku 2012 to bude činiť cca 239,3 tis. eur,
- v roku 2013 to bude činiť cca 180,3 tis. eur.
Tieto výdavky si bude rezort uplatňovať v rámci plánovacieho cyklu na dané obdobie.
Generálnej prokuratúre SR budú delimitované rozpočtové prostriedky vo výške cca 760,8 tis. eur, v tom
kategória 610 – 577,8 tis. eur,
kategória 620 – 177,0 tis. eur,
kategória 630 – 6,0 tis. eur.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov

čl. I
(zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov)

čl. I bod 1
Návrhom zákona sa zavádza inštitút asistenta prokurátora. Účelom zriadenia tohto inštitútu je vytvoriť predpoklady pre odbremenenie prokurátorov od vykonávania jednoduchých procesných úkonov vrátane rozhodovacej činnosti vo veciach, ktoré mohli doteraz vykonávať aj právni čakatelia prokuratúry prípadne aj v iných veciach na základe poverenia prokurátora. Zavedenie asistentov prokuratúry súčasne zodpovedá požiadavke na otvorenie výberových konaní na funkciu prokurátora, kde by doterajší systém ich obsadzovania, ktorý preferuje právneho čakateľa prokuratúry, neobstál – ide o rovnakú situáciu ako v prípade obsadzovania voľných miest sudcov. Pozícia asistenta prokurátora je z hľadiska statusu a procesných oprávnení koncipovaná analogickým spôsobom ako v prípade vyšších súdnych úradníkov. To znamená, že asistent prokurátora bude vykonávať niektoré procesné úkony, vrátane rozhodovacej činnosti, pričom tak bude robiť buď na základe poverenia prokurátora alebo na základe priameho splnomocnenia obsiahnutého v zákone. Zo systematického hľadiska sa inštitút ako taký zavádza zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (participácia na výkone pôsobnosti prokuratúry, rozsah oprávnení), pričom status asistenta prokuratúry …

čl. I bod 2 a 3
Doterajšia práva úprava obsiahnutá v § 6, ktorá umožňovala vydávanie tzv. negatívnych pokynov podriadeným prokurátorom sa v praxi neosvedčila, keďže bola systematicky využívaná spôsobom, ktorý vyvolával dôvodné pochybnosti o transparentnosti činnosti prokuratúry. Z hľadiska monokratického usporiadania prokuratúry a z toho vyplývajúcej možnosti priamo riadiť a usmerňovať podriadených prokurátorov nadriadeným prokurátorom sa právna úprava mení v tom význame, že sa výslovne zakazujú negatívne pokyny, t.j. pokyny, ktoré vedú k zastaveniu (skončeniu) konania niektorým zo spôsobov popísaných v nových odsekoch 8 a 9 alebo k nevykonaniu niektorých z úkonov tam uvedených. Podľa aktuálnej právnej úpravy môže nadriadený prokurátor (i) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh alebo (ii) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Uvedený systém fungovania prokuratúry zostáva síce zachovaný, ale navrhovanou zmenu nebude platiť v absolútnom význame tak ako doteraz. V intenciách nového znenia odseku 8 (trestné konanie) nebude môcť nadriadený prokurátor prikázať podriadenému prokurátorovi, aby nezačínal trestné …

čl. I bod 4
Zavádza sa nový model vydávania záväzných stanovísk. Podstata vykonávanej zmeny spočíva vo vytvorení vyváženého prostredia, ktoré bude zárukou toho, že záväzné stanoviská určené všetkým prokurátorom a asistentom prokurátorov nebudú vydávané účelovo, či svojvoľne bez náležitej odbornej diskusie. Podľa predkladaného návrhu budú slúžiť na jednotné uplatňovanie zákonov a podzákonných právnych predpisov na úrovni prokuratúry. Vydávať tieto stanoviská bude minister spravodlivosti, a to výlučne na návrh na to vytváranej komisie. V tejto komisii bude mať paritné zastúpenie prokuratúra a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (3+3). Takto koncipovaná právna úprava neumožňuje ministrovi spravodlivosti samostatne vydať záväzné stanovisko. S prihliadnutím na všeobecnú požiadavku na transparentný výkon verejnej moci sa navrhuje, aby všetky záväzné stanoviská vydané ministrom spravodlivosti boli zverejnené na internete. Súčasne sa ustanovujú podmienky pre vymenovanie za člena tejto komisie, a to analogicky ako v prípade členov výberovej komisie pri obsadzovaní funkcie prokurátora.

čl. I bod 5
Podľa navrhovanej právnej úpravy sa zavádza negatívna podmienka možnosti uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora. Obmedzuje sa teda možnosť opätovného vymenovania tej istej osoby za generálneho prokurátora vzhľadom na spôsob jeho ustanovovania do funkcie. Osoba, ktorá pred účinnosťou novej právnej úpravy už vykonávala funkciu generálneho prokurátora sa bude môcť podľa prechodného ustanovenia v § 56c uchádzať o funkciu generálneho prokurátora znovu. Nakoľko sa zavádza takáto podmienka u vedúceho prokurátora, ktorého volí Národná rada Slovenskej republiky, rovnako sa rieši aj postavenie špeciálneho prokurátora, avšak v zákone o prokurátoroch.

čl. I bod 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonávanú v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. I bod 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zavedením inštitútu asistenta prokurátora.

čl. I bod 8
Doterajšia právna úprava záväzných stanovísk sa vypúšťa s výlučnej pôsobnosti generálneho prokurátora a presúva do všeobecných ustanovení zákona (§ 6a a 6b).

čl. I bod 9
Ide o súvisiacu zmenu so zmenou záväzných stanovísk, kde sa výslovne navrhuje rozlišovať právna a organizačné akty generálneho prokurátora a záväzné pokyn vydávané podľa § 6a a 6b.

čl. I bod 10
Podobne ako v prípade zverejňovania štatistických údajov o činnosti súdov sa navrhuje, aby aj generálny prokurátor v správe podávanej Národnej rade Slovenskej republiky uvádzal štatistické údaje o činnosti prokuratúry.

čl. I bod 11 a 12
Dopĺňa sa právna úprava úkonov, ktoré môže vykonávať v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní asistent prokurátora. V jednom aj druhom prípade platí, že tieto úkony môže asistent vykonať len na základe poverenia prokurátora. Z hľadiska obsahu, či rozsahu do úvahy prichádzajúcich úkonov sa vychádza z internej úpravy Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo 16. mája 2001 o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry; vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 200/2001 Z. z.).

čl. I bod 13
Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Aj keby sa mohlo javiť vypustenie celého odseku 4 ako odôvodnené z titulu zániku vojenskej prokuratúry, predkladateľ má za to, že ponechanie takejto výslovnej úpravy je namieste, keďže ozbrojené sily nie je možno subsumovať pod pojem „orgány verejnej správy“ (pozri dikciu odseku 1). V nadväznosti na zrušenie vojenských prokuratúr a navrhovaný prechod vojenských prokurátorov na civilné prokuratúry považujeme za potrebné určiť prokurátorov, ktorí budú vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v ozbrojených silách a budú vystupovať ako vojenský orgán oprávnený uplatňovať právo vysielajúceho štátu voči príslušníkom jeho ozbrojených síl podľa Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl (oznámenie č. 566/2004 Z. z.). Zároveň je potrebné, aby títo prokurátori aj po zrušení vojenských prokuratúr vybavovali agendu súvisiacu s trestnými činmi vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona (okrem pokusu trestného činu) …

čl. I bod 14
Podľa § 31 ods. 1 písm. f) zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prokurátor oprávnenou osobou s osobitným postavením, na ktorú sa nevykonávala bezpečnostná previerka a nevyžadovalo sa vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, t. j. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo prokurátorovi zo zákona. Zákonom č. 215/2004 Z. z. bol zákon č. 241/2001 Z. z. zrušený a prokurátor už nie je, podľa § 34 zákona č. 215/2004 Z. z., oprávnenou osobou s osobitným postavením. V prípade potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami prokurátorom, je potrebné vykonať bezpečnostnú previerku a následné určenie podľa § 31 zákona č. 215/2004 Z. z., čím sa stáva oprávnenou osobou na príslušný stupeň utajenia. Oprávnenia prokurátora podľa § 30 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pri vykonávaní previerok zachovávania zákonnosti zahŕňajú jednak vstupy do objektov orgánov verejnej správy, ako aj predloženie spisov, dokladov a vysvetlení. Pri všeobecnom koncipovaní oprávnení …

čl. I bod 15
Cieľom doplnenia je odstrániť viacnásobné súbežné konanie o tej istej otázke podľa Trestného poriadku a zákona o prokuratúre na základe opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu v prípadoch, v ktorých nebolo skončené trestné konanie, pri zachovaní možnosti preskúmania zákonnosti postupu alebo rozhodnutia prokurátora na základe podnetu.

čl. I bod 16
Navrhovaná zmena reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej zložky prokuratúry. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje naformulovať celý § 38 nanovo. Súčasne sa navrhuje doplnenie právnej úpravy, ktorou sa výslovne spresní právna forma prokuratúry vzhľadom na znenie § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojitosti s § 2 a 38 zákona o prokuratúre.

čl. I bod 17 a 18
Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. I bod 19
Nová právna úprava v Trestnom poriadku, na ktorý nadväzuje novelizované ustanovenie, už nepozná pojem „preverovanie“. Preto sa navrhuje jeho nahradenie pojmom „vybavenie“.

čl. I bod 20
Doterajší § 43 upravoval postavenie vyššej vojenskej prokuratúry. Nakoľko dochádza k jej zániku, zo systematického hľadiska sa navrhuje do § 43 zaradiť úpravu okresnej prokuratúry. V novom znení sa vykonáva jediná zmena, a to v § 43 ods. 1 písm. b), kde sa slovo „preverenie“ nahrádza slovom „vybavenie“; k tomu pozri odôvodnenie predchádzajúceho novelizačného bodu.

čl. I bod 21
Ide o doplnenie analogickej právnej úprav podobne ako v prípade úpravy výkonu vojenského súdnictva v čase vojny a vojnového stavu; k tomu pozri § 27 a 28 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 59/2009 Z. z. Podľa navrhovaného znenia sa teda v čase vojny a vojnového stavu doplnia stavy prokurátorov, ktorí konajú o tzv. vojenských trestných činoch, spôsobom uvedeným v § 44 ods. 3. Rovnako ako nástupnícke súdy zrušených vojenských súdov, aj nástupnícke prokuratúry budú môcť vykonávať svoju pôsobnosť mimo svojho sídla či územného obvodu. Navrhovaná právna úprava má za cieľ zabezpečiť výkon záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z nášho členstva v medzinárodných bezpečnostných organizáciách.

čl. I bod 22 a 23
Je dôležité upozorniť na fakt, že v roku 2009 v súvislosti so zrušením vojenských súdov došlo k zmenám usporiadania sústavy vojenskej prokuratúry. Koncept zrušenia vojenských súdov definoval tri okresné súdy a jeden krajský súd ako nástupnické súdy so špecializovanou agendou (podobne ako napr. okresné súdy v sídle krajských súdov na účely trestného konania, zmenkové a šekové súdy, konkurzné súdy a pod.). Pre úpravu sústavy prokuratúry pred 1. aprílom 2009 podľa § 39 ods. 2 platilo, že sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov. To platilo aj pre vojenskú prokuratúru, kde „príslušnými súdmi“ boli vojenské súdy. To znamená, že právna úprava výslovne neurčovala sídla a územné obvody prokuratúry (s výnimkou generálnej prokuratúry). Zrušením vojenských súdov a súčasným zachovaním existencie vojenskej prokuratúry sa prejavilo nutnosťou definovať priamo výslovne v zákone o prokuratúre sídla a územné obvody vojenskej prokuratúry, ktoré sú naviazané podľa platného znenia § 39 ods. 5, 6 a 7 práve na sídla …

čl. I bod 24 až 27
Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. I bod 28
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry nemá s prokurátormi generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr alebo okresných prokuratúr najbližšie spoločne nadriadeného prokurátora, preto sa navrhuje výslovne uviesť subjekt oprávnený rozhodovať kompetenčné spory v rámci prokuratúry, ak je jedným z dotknutých prokurátorov práve prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Bude ním generálny prokurátor.

čl. I bod 29
Navrhovaná právna úprava výslovne požaduje, aby aplikácia určovania výnimiek z ustanovení § 46 až 50 sa realizovala (i) výnimočne a (ii) výlučne na jednotlivé konkrétne prípady a aby táto právna úprava nebola využívaná spôsobom, ktorý sa vymyká duchu zákonnej úpravy, kedy dochádza k vytváraniu normatívnych pravidiel nad rámec zákona. Osobitne sa v tomto prípade posilňuje postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry, kde sa bude vyžadovať súhlas špeciálneho prokurátora s prípadným určením príslušnosti špeciálneho prokurátora.

čl. I bod 30 až 35
Ide o legislatívno-technické úpravy vykonávané v súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. I bod 36
V nadväznosti na snahu posilniť postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje výslovne zakotviť v zákone, že špeciálny prokurátor je z titulu svojej funkcie súčasne aj námestníkom generálneho prokurátora.

čl. I bod 37
Zosúladenie s platnou právnou úpravou zákona č. 215/2004 Z. z., ktorá už neupravuje „vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu“ (zákon č. 241/2001 Z. z.), ale osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.).

čl. I bod 38
Do právnej úpravy sa zavádza inštitút zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí prokuratúry, ktorými treba rozumieť všetky uznesenia, ktorými sa skončilo trestné stíhanie (vrátane rozhodnutí, ktorými boli tieto uznesenia zmenené, potvrdené alebo zrušené), ako aj rozhodnutia disciplinárnych komisií. Význam zverejňovania rozhodnutí prokuratúry na internete je potrebné vnímať vo viacerých rovinách. Zverejnenie rozhodnutí prioritne prispeje k transparentnejšiemu rozhodovaniu prokuratúry, čím sa ešte viac posilní ochrana pred tajným výkonom pôsobnosti prokuratúry a kontrola zo strany verejnosti. Zverejňované rozhodnutia budú predstavovať rozsiahlu databázu informácií o spôsobe aplikácie právnych noriem prokuratúrou slúžiacu na ďalšie vzdelávanie prokurátorov, či právnej a laickej verejnosti, ale aj na skvalitnenie procesu rozhodovania. Prakticky neobmedzený prístup k rozhodnutiam prokuratúry, osobitne k obsahu odôvodnení, v nemalej miere vytvorí tlak na presvedčivejšie (kvalitnejšie) zdôvodňovanie záverov prokuratúry a zároveň poskytne dostatok podkladových informácií pre prípadnú kontrolu bezprostrednej činnosti konkrétnych prokurátorov, resp. prokuratúry ako takej. Podľa navrhovaného znenia § 55m sa budú zverejňovať právoplatné uznesenia prokuratúry, ktorými sa skončilo trestné stíhanie proti určitej osobe. Dôležitým momentom …

čl. I bod 39
§ 56b Z dôvodu právnej istoty a jednoznačného znenia právnej úpravy sa navrhuje výslovne v rámci prechodných ustanovení umožniť prokurátorom, ktorý do dňa účinnosti zákona vykonávali funkciu generálneho prokurátora, sa mohli o túto funkciu znovu uchádzať. § 56c Vzhľadom na zavedenie nového inštitútu „komisie pre vydávanie stanovísk“ (§ 6a a 6b) sa navrhuje v prechodnom ustanovení mechanizmus vymenovania jej prvých členov vrátane určenia lehoty pre generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti. Súčasne sa upravuje aj mechanizmus zvolania prvého zasadnutia komisie, v tomto prípade je potrebné odsek 2 vnímať v kontexte ustanovení § 6b ods. 2 a 3. § 56d Podľa platnej právnej úpravy sa pôsobnosť vojenskej prokuratúry odvíja od pôsobnosti špecializovaných všeobecných súdov, ktoré konajú a rozhodujú o vojenských trestných činoch. Okrem tejto agendy sa pôsobnosť vojenskej prokuratúry môže rozšíriť aj spôsobom podľa § 51 zákona o prokuratúre. Na základe uvedeného je teda faktický stav taký, že vojenská prokuratúra má dvojakú pôsobnosť – určenú podľa § 43 a 45 platného znenia …

čl. II
(zákon č. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu tvare z dôvodu nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (vyvoláva zmenu názvu príslušnej súdnej inštitúcie).

čl. II bod 2
V nadväznosti na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry sa navrhuje nanovo formulovať definíciu krajského prokurátora. Predkladateľ z dôvodu prehľadnosti volí techniku nového znenia § 10 ods. 7.

čl. II bod 3 až 7
Zavedenie inštitútu asistenta prokurátora, ktorý bude môcť samostatne na základe poverenia prokurátora vykonávať niektoré jednoduché úkony v trestnom konaní musí nájsť svoje vyjadrenie aj v procesnej úprave trestného konania. Asistent prokurátora bude na účely trestného konania zaradený medzi tzv. pomocné osoby, podobne ako vyšší súdny úradník. V trestnom konaní bude vykonávať úkony, o ktorých tak ustanoví buď priamo Trestný zákon alebo osobitný zákon, ktorým v tomto prípade je zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov; k tomu pozri čl. I predkladaného návrhu zákona. Na asistenta prokurátora sa bude vzťahovať analogicky právna úprava vylúčenia z vykonávania úkonov trestného konania vyššieho súdneho úradníka, či iných pomocných osôb (body 4 a 5).

čl. II bod 8 až 9
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktorých vykonanie je potrebné z dôvodu zrušenia vojenskej prokuratúry.

čl. II bod 10 a 11
Vzhľadom na zákonnú možnosť asistenta prokurátora samostatne vykonávať niektoré úkony trestného konania inak patriace do pôsobnosti prokurátora, vrátane rozhodovacej činnosti, navrhuje sa, aby aj asistent prokurátora mohol určiť, ktoré písomnosti sa budú doručovať do vlastných rúk v prípade tzv. iných písomností o ktorých tak môže určiť zákonom ustanovená osoba. Súčasne sa vykonáva súvisiaca zmena aj v prípade § 67 ods. 2 (odopretie prijatia). Na reálne zabezpečenie výkonu pôsobnosti asistenta prokurátora v trestnom konaní je potrebné, aby mu bol vytvorený prístup k súdnemu spisu, preto sa navrhuje rozšíriť doterajšie znenie § 66 ods. 1 aj o asistenta prokurátora.

čl. II bod 12 až 16
Ide o zmeny súvisiace so zavedením inštitútu asistenta prokurátora.

čl. II bod 17
Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

čl. II bod 18
Zohľadňujúc princíp právnej istoty a zákonnosti sa navrhuje priamo v Trestnom poriadku ustanoviť kontinuitu konania prokuratúry vo veciach, v ktorých pred účinnosťou novej právnej úpravy boli činní prokurátori vojenskej prokuratúry. Osobitným zákonom je v tomto prípade zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 19
Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

čl. III
(zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov) Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Z pôvodného znenia sa teda vypúšťa zmienka o vojenskom prokurátorovi.

čl. IV
(zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov)

čl. IV bod 1
V súvislosti s navrhovaným § 55m ods. 5 (čl. I) nie je konformné s § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhuje sa preto v zákone o slobodnom prístupe k informáciám nanovo upraviť sprístupňovanie informácií v trestnom konaní, tak aby táto úprava nadväzovala na navrhovanú úpravu v zákone o prokuratúre a platnú úpravu v zákone o súdoch. Takáto úprava by na jednej strane mala zjednoznačniť platnú právnu úpravu v tejto oblasti (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.), ktorá vyvoláva rozdielnu prax v rozhodovaní súdov a vytvoriť podmienky na primerané sprístupňovanie informácií z trestného konania verejnosti vrátane poskytovania najdôležitejších rozhodnutí. Na druhej strane by úprava nemala sprístupnením informácií umožniť zmarenie alebo sťaženie trestného konania, teda musí byť aj v súlade s § 6 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V tejto úprave sa okrem vyššie uvedeného navrhuje, aby podliehali sprístupňovaniu rozhodnutia policajta v …

čl. IV bod 2 a 3
Ide o zmeny súvisiace s nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

čl. V
(zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov)

čl. V bod 1 až 4
V súvislosti so zlúčením vojenskej a civilnej prokuratúry sa stáva dotknuté ustanovenie bezpredmetným, a preto sa navrhuje jeho vypustenie. Z hľadiska naplnenia pôvodného účelu vypúšťaného ustanovenia je úplne dostatočná úprava v § 53 ods. 2. Vykonáva sa súčasne aj súvisiaca legislatívno-technická zmena v § 56 ods. 6

čl. VI
(zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry)

čl. VI bod 1
S prihliadnutím na zavedenie inštitútu asistenta prokurátora, ako aj vzhľadom na nové znenie šiestej časti novelizovaného zákona sa navrhuje rozšíriť predmet právnej úpravy aj o úpravu asistentov prokurátorov.

čl. VI bod 2 až 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 7
Doterajší spôsob obsadzovania voľných miest prokurátorov, a to na základe vymenovania generálnym prokurátorom bez výberového konania sa navrhuje nahradiť transparentnými a otvorenými výberovými konaniami pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá. Z uvedeného dôvodu sa preto rozširujú podmienky pre vymenovanie osoby do funkcie prokurátora aj o zákonnú podmienku úspešného absolvovania výberového konania. Jediná výnimka, ktorú zákon pripúšťa pri obsadzovaní voľného miesta prokurátora obsadením bez výberového konania je preloženie prokurátora na prokuratúru nižšieho alebo toho istého stupňa na jeho žiadosť, resp. v dôsledku uloženia disciplinárneho opatrenia [§ 189 ods. 1 písm. d)].

čl. VI bod 8
Doterajšia právna úprava preukazovania bezúhonnosti osôb uchádzajúcich sa o funkciu prokurátora (okrem prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry) je z hľadiska požiadaviek na transparentnosť absolútne nevyhovujúcou. Povolanie prokurátora je jedinou právnickou profesiou, kde sa nevyžaduje nulová tolerancia vo vzťahu k určeným trestný činom. Rovnako ako v iných právnických profesiách sa aj u prokurátorov ako posledných zavádza nulová tolerancia – spáchanie úmyselného zločinu bude mať za následok nemožnosť vymenovania za prokurátora, aj keď bude odsúdenie zahladené. Z toho potom vyplýva, že uchádzač o funkciu prokurátora bude svoju bezúhonnosť preukazovať nie výpisom z registra trestov, ale odpisom registra trestov. V odpise registra trestov sa uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení, o priebehu výkonu trestu, výkonu ochranných opatrení a o zahladení odsúdenia podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona (§ 13 ods. 1 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov). Súčasťou odpisu registra trestov sú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o právoplatnom rozhodnutí súdu …

čl. VI bod 9 a 10
Navrhuje sa nová právna úprava inštitútu výberového konania na voľné miesto prokurátora. Podstata vykonávaných zmien spočíva v nasledovnom: výberové konanie bude jediný spôsob, akým sa bude môcť osoba, ktorá spĺňa zákonom ustanovené požiadavky, stať prokurátorom, resp. akým možno obsadiť voľné miesto prokurátora, výberové konanie bude vždy verejné verejne dostupné budú aj všetky žiadosti uchádzačov o voľné miesto prokurátora, vrátane ich životopisov, motivačných listov a zápisnice z výberového konania, ako aj údajov o ich vzťahoch k členom výberovej komisie, ktokoľvek bude môcť vzniesť voči uchádzačovi o funkciu prokurátora akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená výberovej komisii, kreovaním výberovej komisie sa vytvárajú reálne predpoklady pre vyššiu účasť „neprokurátorov“ vo výberovej komisii – vytvára sa databáza kandidátov na členov výberovej komisie. Vo vzťahu ku kreovaniu výberovej komisie sa bude uplatňovať princíp, podľa ktorého bude členov výberovej komisie menovať generálny prokurátor, ktorý vyhlasuje výberové konanie, a to z vopred známej databázy kandidátov. Zastúpenie jednotlivých zložiek štátnej moci vo výberovej komisii bude nasledovné: generálny prokurátor Slovenskej …

čl. VI bod 11
Navrhuje sa výslovne uviesť, že generálny prokurátor vymenuje prokurátora na základe výsledkov výberového konania. Ide o právnu úpravu súvisiacu so zavedením výberových konaní ako jedinej možnosti pre obsadzovanie voľných miest prokurátorov.

čl. VI bod 12
Zosúladenie s platnou právnou úpravou zákona č. 215/2004 Z. z., ktorá už neupravuje „vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu“ (zákon č. 241/2001 Z. z.), ale osvedčenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 26 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.).

čl. VI bod 13
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou odkazov 11 a 11b.

čl. VI bod 14
Legislatívno-technická úprava súvisiac so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“ v novom znení § 7a ods. 1.

čl. VI bod 15
Navrhovaná zmena je dôležitá z hľadiska naplnenia požiadavky na obsadzovanie každého voľného miesta prokurátora transparentným a otvoreným výberovým konaním. Aj v prípade obsadzovania voľného miesta prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa sa budú aplikovať ustanovenia § 7 a 7a, a to nie „primerane“ (doterajšia úprava), ale „rovnako“ (nová úprava).

čl. VI bod 16 a 17
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 18
Rovnako ako v prípade obsadzovania voľných miest prokurátorov aj v prípade obsadzovania funkcie vedúceho prokurátora sa navrhuje podmieniť obsadenie tejto funkcie verejnosti otvoreným a transparentným výberovým konaním. Súčasne sa navrhuje zaviesť funkčné obdobia vedúcich prokurátorov, ktorým sú okresní prokurátori, krajskí prokurátori a ich námestníci. Funkčné obdobie bude päť rokov, pričom sa zavádza možnosť kandidovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Na právnu úpravu zavedenia funkčných období uvedených vedúcich prokurátorov nadväzuje prechodné ustanovenie v § 265g, kde sa výslovne uvádza, že síce dotknutí vedúci prokurátori naďalej zostávajú vo svojich funkciách, pričom tieto funkcie zaniknú zo zákona uplynutím času; k tomu pozri bližšie odôvodnenie § 265g.

čl. VI bod 19
Úprava výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora je konštruovaná tak, že sa obmedzuje na úpravu spôsobu jeho vyhlasovania, účelu, spôsobu výberu úspešného uchádzača, vyhlasovania prípadného nového výberového konania a jeho organizačno-technického zabezpečenia. V ostatných otázkach, ako najmä kreovanie výberovej komisie, zverejňovanie údajov o uchádzačoch a pod., sa použije právna úprava výberového konania na voľné miesto prokurátora (§ 7 a 7a).

čl. VI bod 20
Nakoľko sa zavádza funkčné obdobie o niektorých vedúcich prokurátoroch je potrebné zaviesť aj nový dôvod zániku oprávnenia vykonávať funkciu vedúceho prokurátora, ktorým bude uplynutie funkčného obdobia.

čl. VI bod 21
Dopĺňa sa právna regulácia situácie, kedy nie je obsadená funkcia vedúceho prokurátora ani námestníka tohto vedúceho prokurátora. Bude sa postupovať tak, že generálny prokurátor poverí niektoré z prokurátorov, aby do vymenovania vedúceho prokurátora tento zastupujúci prokurátor riadil dotknutú prokuratúru.

čl. VI bod 22
Právnou úpravou sa predlžuje funkčné obdobie špeciálneho prokurátora z piatich na sedem rokov. Súčasne sa rovnako ako v prípade generálneho prokurátora výslovne zavádza zákaz vykonávania tejto funkcie opakovane. Pri posudzovaní plynutia funkčného obdobia doterajšieho špeciálneho prokurátora je potrebné vychádzať z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 238/04 z 31. januára 2005.

čl. VI bod 23
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novými poznámkami pod čiarou. Obsahovo totožná poznámka pod čiarou sa zavádza poznámkou pod čiarou k odkazu 9.

čl. VI bod 24
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 25 až 27
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov rovnakým spôsobom ako v prípade sudcov (§ 28 ods. 9). Majetkové priznania prokurátorov sa budú zverejňovať na webovej stránke generálnej prokuratúry. Súčasne sa zavádza lehota na zverejňovanie majetkových priznaní prokurátorov (každoročne do 30. júna). Zmenami v § 28 ods. 2 písm. b), c) a d) sa zosúlaďuje právna úprava zákona o prokurátoroch s právnou úpravou v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. VI bod 28 až 50
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktorými sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Podľa potreby predkladateľ volí legislatívnu techniku buď naformulovania úplne nového znenia dotknutých ustanovení alebo ich zmenou – vo všetkých prípadoch sa vypúšťa zmienka o vojenskej prokuratúre. V bode 29 sa vykonáva legislatívno-technická zmena súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky „minister spravodlivosti“ v § 7a ods. 1.

čl. VI bod 51 a 52
Návrh zákona, obdobne ako v prípade disciplinárnej zodpovednosti sudcov, mení spôsob vytvárania disciplinárnych komisií. Kreovanie disciplinárnych komisií bude ovplyvnené i návrhmi z neprokurátorského prostredia. Ak pritom toho istého kandidáta navrhne viac navrhovateľov, generálny prokurátor prihliadne na prvý doručený návrh, na ostatné návrhy tohto istého kandidáta neprihliada, o čom upovedomí navrhovateľa a požiada ho o nový návrh. Dôležitým aspektom novej právnej úpravy je možnosť navrhnúť a súčasne vymenovať za predsedu alebo člena disciplinárnej komisie aj osobu, ktorá nie je prokurátorom, ktorá však musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom (§ 192 ods. 6). Právna úprava ďalej precizuje podmienky vymenovania prokurátora za člena disciplinárnej komisie (odsek 4). Súčasne sa zvádzajú funkčné obdobia pre členov disciplinárnych komisií (odseky 5 a 7) a výslovne sa upravujú dôvody zániku funkcie predsedu a člena disciplinárnej komisie. Navrhovaná právna úprava vychádza z úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov obsiahnutej v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím …

čl. VI bod 53 a 54
Ide o vecné úpravy, ktorým sa zosúlaďuje právna úprava s novým Trestným poriadkom, ktorý už medzi orgány činné v trestnom konaní nezaraďuje súdy, preto je potrebná ich výslovné uvedenie popri orgánoch činných v trestnom konaní.

čl. VI bod 55
Nanovo sa definuje okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa vykonávajú tieto zmeny: (i) vypúšťa sa zmienka o vojenských prokurátoroch, (ii) ruší sa návrhové oprávnenie ministra obrany, (iii) dopĺňa sa návrhové oprávnenie ministra spravodlivosti ktoré súvisí s celkovým posilnením postavenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky smerom k prokuratúre a (iv) dopĺňa sa návrhové oprávnenie verejného ochrancu právu analogicky ako v prípade sudcov. Právna úprava sa dopĺňa o chýbajúcu úpravu podávania návrhov na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi, čím sa zamedzí absurdným situáciám, kedy za disciplinárne previnenie nie je možné stíhať generálneho prokurátor, a to len z dôvodu, že niet oprávneného subjektu na podanie disciplinárneho návrhu. Návrh predpokladá, že návrh na začatie disciplinárneho konania bude môcť Ústavnému súdu podať minister spravodlivosti alebo verejný ochranca práv.

čl. VI bod 56 a 57
V § 197 ods. 3 sa navrhuje predĺžiť objektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie konania z jedného roka na dva roky a subjektívnu lehotu z dvoch mesiacov na šesť mesiacov. Ide o prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej disciplinárne konanie už nemožno začať na základe návrhu na začatie disciplinárneho konania a ani v ňom pokračovať. Jednoročná objektívna lehota je neprimeraná závažnosti a zložitosti disciplinárneho konania. Analogická zmena sa vykonáva aj v § 198 ods. 1.

čl. VI bod 58
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s prečíslovaním zavedených odkazov.

čl. VI bod 59
Zrušením vojenskej prokuratúry sa oznamovacia povinnosť smerom k ministrovi obrany stáva bezpredmetnou. Navrhuje sa preto vypustiť dotknuté ustanovenie.

čl. VI bod 60 a 61
V súvislosti so zmenou spôsobu vytvárania disciplinárnej komisie sa navrhuje, aby aj odvolacia disciplinárna komisia bola kreovaná rovnakým spôsobom. Pritom sa znižuje doterajší počet členov odvolacej disciplinárnej komisie z jedenástich na päť s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť a hospodárnosť disciplinárneho konania.

čl. VI bod 62 a 63
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 64
V záujme zamedzenia prelínania zložiek riadenia prokuratúry a samosprávy sa navrhuje, aby zákon výslovne ustanovil nezlučiteľnosť funkcií vedúcich prokurátorov s členstvom v prokurátorskej rade. Na túto úpravu nadväzuje prechodné ustanovenie § 265h. Pochopiteľne vedúci prokurátor neprestáva byť súčasťou zhromaždenia prokurátorov, preto mu zákon výslovne zachováva aktívne volebné právo pri kreovaní prokurátorskej rady; pasívne volebné právo však nebude mať.

čl. VI bod 65 a 66
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zánikom inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradením asistentom prokurátora.

čl. VI bod 67
V § 221 ods. 1 sa zavádza nezlučiteľnosť niektorých funkcií vedúceho prokurátora s členstvom v prokurátorskej rade. Podľa prechodných ustanovení v § 265h môže dôjsť k zániku členstva v prokurátorskej rade. Ak touto úpravou bude dotknutý predseda prokurátorskej rady, a to z dôvodu súčasného výkonu funkcie vedúceho prokurátora, je potrebné, aby zákonná úpravy výslovne vyriešila následky zániku funkcie predsedu prokurátorskej rady vo vzťahu k členstvu v rade prokurátorov. Navrhuje sa preto výslovne uviesť, že ak zanikne funkcia predsedu prokurátorskej rady, ex lege dochádza k zániku členstva v rade prokurátorov. Takto koncipovaná právna úprava má teda dvojaký účinok. Jednak reaguje na možné dôsledky vyplývajúce z § 265h a súčasne je aj pravidlom uplatňovaným pro futoro a jedným z možných dôvod zániku členstva v rade prokurátorov.

čl. VI bod 68 až 70
Navrhuje sa nahradiť doterajšiu právnu úpravu v tretej časti zákona (právni čakatelia prokuratúry) novou úpravou, a to úpravou postavenia asistentov prokurátorov. Táto právna úprava má teda charakter statusovej úpravy. Asistent prokurátora bude štátnym zamestnancom, ktorého postavenie bude regulované zákon o prokurátoroch a podporne zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 234). Podmienky pre výkon štátnej služby budú nastavené rovnakým spôsobom ako u vyšších súdnych úradníkov; bezúhonnosť sa bude preukazovať rovnakým spôsobom ako u prokurátorov (§ 229). V § 231 sa garantuje právo asistenta prokurátora na vykonanie odbornej justičnej skúšky vrátane hodnotenia asistenta prokurátora. Pre úplnosť sa konštatuje, že doterajší výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely posudzovania splnenia podmienky potrebnej trojročnej praxe (§ 231 ods. 1) bude považovať za výkon funkcie asistenta prokurátora. Asistent prokurátora bude podliehať disciplinárnej zodpovednosti v obdobnom rozsahu ako právny čakateľ prokuratúry. V bodoch 68 a 69 sa vykonávajú súvisiace legislatívno-technické úpravy.

čl. VI bod 71
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry.

čl. VI bod 72
Vypúšťané ustanovenie sa zaradením asistentov prokurátorov do režimu zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe stáva bezpredmetným, a preto sa navrhuje jeho vypustenie. Právo na súdnu ochranu asistentov prokurátorov v rámci ich štátnozamestnaneckých vzťahov vyplýva z § 125 zákona o štátnej službe.

čl. VI bod 73
§ 265e Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa právny čakateľ prokuratúry ku dňu účinnosti zákona bude považovať za asistenta prokurátora. Môže však do 15 dní požiadať o skončenie služobného pomeru, pričom v tomto prípade mu skončí tento vzťah k 31. máju 2011 zo zákona a bude mať nárok na odstupné ako v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z tzv. organizačných dôvodov. Ide o analogickú právnu úpravu, ktorá vychádza z § 140 zákona o štátnej službe. Táto právna úprava sa však nebude vzťahovať na právnych čakateľov vojenskej prokuratúry, kde dôjde ex lege k zániku služobného pomeru bez zmeny tohto pomeru na štátnozamestnanecký vzťah, a to z dôvodu zrušenia vojenskej prokuratúry ako samostatnej zložky prokuratúry. § 265f V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných vedúcich prokurátorov, ktorými sú okresní prokurátori (vrátane ich námestníkov) a krajskí prokurátori (vrátane ich námestníkov), s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza pevne ustanovené funkčné obdobie. Navrhuje sa preto, aby funkcia uvedených vedúcich prokurátorov …

čl. VII
(zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov)

čl. VII bod 1 a 2
Vykonáva sa zmena súvisiaca so zavedením oprávnenia verejného ochrancu práv podľa návrh na začatie disciplinárneho konania voči prokurátorovi vrátane generálneho prokurátora.

čl. VIII
(zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Z pôvodného znenia sa teda vypúšťa zmienka o vojenskej prokuratúre.

čl. IX
(zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

čl. IX bod 1 až 14
V súvislosti s navrhovaným zrušením vojenských prokuratúr je potrebné vykonať legislatívno-technické úpravy tak, že sa vypúšťajú ustanovenia, ktoré sa týkajú vojenských prokuratúr, prokurátorov vojenskej prokuratúry a právnych čakateľov vojenskej prokuratúry.

čl. X
(zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Všeobecne Zmenu zákona o Justičnej akadémii je potrebné vnímať v dvoch rovinách: jednak z hľadiska zaradenia asistentov prokurátorov do systému vzdelávania, ktoré zabezpečuje Justičná akadémia a jednak z hľadiska vytvorenia zákonných predpokladov pre vykonanie odbornej justičnej skúšky (ďalej len „justičná skúška“) asistentom prokurátora (toto právo mu bude priznávať zákon o prokurátoroch).

čl. X bod 1 až 4
Navrhovanými zmenami sa zaraďujú asistenti prokurátorov do systému vzdelávania, ktoré zabezpečuje Justičná akadémia. Rovnako ako v prípade vyšších súdnych úradníkov, aj v prípade asistentov prokurátorov sa bude vykonávať špecifická forma vzdelávania, ktoré bude zamerané na vykonanie justičnej skúšky.

čl. X bod 5
Podľa doterajšej právnej úpravy mohli úlohy pedagogického zboru Justičnej akadémia vykonávať právni čakatelia prokuratúry a vyšší súdny úradníci. Navrhuje sa, aby tieto úlohy mohli vykonávať po zrušení právnych čakateľov aj asistenti prokurátorov (analogicky ako vyšší súdny úradníci).

čl. X bod 6 až 15
Podľa zákona o prokurátoroch bude mať asistent prokurátora právo po splnení zákonom ustanovených podmienok vykonať justičnú skúšku. V nadväznosti na to sa navrhuje vykonať súvisiace zmeny v právnej úprave postupu vykonania justičnej skúšky. Návrh na vykonanie odbornej justičnej skúšky bude v prípade asistenta prokurátora podávať Justičnej akadémii priamo generálny prokurátor. Cieľom justičnej skúšky v prípade asistenta prokurátora bude overiť, asistent prokurátora potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu prokurátora. Asistent prokurátora bude mať právo na poskytnutie služobného voľna s náhradou platu na účely prípravy a vykonania justičnej skúšky za rovnakých podmienok ako vyšší súdny úradník. Výsledok justičnej skúšky bude v prípade asistenta prokurátora oznamovaný priamo generálnemu prokurátorovi. Pri vykonaní opravnej skúšky budú pre asistenta prokurátora platiť rovnaké pravidlá ako v prípade vyššieho súdneho úradníka. Upúšťa sa však od doterajšej úpravy kedy neúspešné vykonanie opravnej skúšky právnym čakateľom prokuratúry malo z následok skončenie jeho služobného pomeru. Ak právny čakateľ prokuratúry nebude úspešný ani pri ďalšej opravnej …

čl. X bod 16
S prihliadnutím na doteraz vykonané zmeny v právnej úprave sa stávajú pôvodné prechodné ustanovenia v § 17 bezpredmetnými a preto sa navrhuje ich vypustenie.

čl. XI
(zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

čl. XI bod 1 až 37
Ide o legislatívno-technické zmeny, ktorými sa z novelizovaného zákona vypúšťa zmienka o vojenskej prokuratúre, prokurátoroch vojenskej prokuratúry a právnych čakateľoch vojenskej prokuratúry. Súčasne dochádza k vykonaniu súvisiacich zmien, najmä vo význame prečíslovania zavedených vnútorných odkazov, keďže v dôsledku vypustenia cieľa odkazu je nutné vykonať ich prečíslovania v záujme zachovania vnútornej konzistencie právnej úpravy.

čl. XI bod 38
Ustanovenie osobitným spôsobom končí výkon štátnej služby profesionálnym vojakom, ktorí boli vyčlenení z ozbrojených síl na plnenie úloh vojenskej prokuratúry a vykonávali funkciu prokurátora vojenskej prokuratúry alebo právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Zároveň umožní, aby títo profesionálni vojaci mohli zostať v služobnom pomere prokurátora.

čl. XII
(zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Zrušením vojenskej prokuratúry prestáva mať táto postavenie vojenského útvaru. Z hľadiska použitia legislatívnej techniky sa navrhuje naformulovať nanovo celý štvrtý bod v § 2 ods. 1 písm. g).

čl. XIII
(zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Novelizácia predmetného zákona je potrebná v nadväznosti na zrušenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradenie inštitútom asistenta prokurátora. V bode 1 sa teda z § 13 ods. 3 písm. a) tretí bod vypúšťa zmienka o právnom čakateľovi prokuratúry. V bode 2 sa dopĺňa asistent prokurátora – systematicky patrí jeho zaradenie za vyššieho súdneho úradník [§ 14 ods. 3 písm. c) 10. bod].

čl. XIV
(zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov)

čl. XIV bod 1
Vychádzajú s doterajšieho zákona o štátnej službe, tento sa vzťahoval na služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, ak to ustanovuje osobitný predpis. Osobitným predpisom, ktorým sa má v tomto prípade namysli je zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov – platné znenie tohto zákona však neobsahuje odkaz na subsidiárne alebo akékoľvek použite zákona o štátnej službe na služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry. Podľa § 251 ods. 1 zákona o prokurátoroch „Na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahuje Zákonník práce, ak osobitný zákon neustanoví inak.“. To znamená, že cit. zákon predpokladá subsidiárne použite Zákonníka práce a nie zákona o štátnej službe. Súčasne však predpokladá existenciu osobitného zákona, ktorý môže ustanoviť inak – týmto zákonom bol pôvodný zákon o štátnej službe; k tomu pozri § 2 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov …

čl. XIV bod 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa reaguje na zlúčenie vojenskej a civilnej prokuratúry. Z pôvodného znenia sa teda vypúšťa zmienka o vyššej vojenskej prokuratúre a vojenskej obvodnej prokuratúre ako služobných úradoch; z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nové znenie § 9 ods. 2 písm. i).

čl. XIV bod 3
Podobne ako v prechádzajúcom novelizačnom bode sa navrhuje vykonanie legislatívno-technickej zmeny, ktorou sa vypúšťa úprava vedúceho služobného úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenská prokuratúra.

čl. XIV bod 4 a 5
Uvedené zmeny súvisia s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

čl. XV
S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2011. Delená účinnosť sa navrhuje v prípadoch zrušenia vojenskej prokuratúry a s tým súvisiacich zmien (1. septembra 2011, resp. 31. august 2011, 2. septembra 2011) zverejňovanie rozhodnutí prokuratúry (1. januára 2012). V Bratislave, 2. marca 2011 Iveta Radičová v.r. predsedníčka vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská v.r. ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky