zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.
V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.
Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.
Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.
Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.
Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.
Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.
Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.
Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.
To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.
Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.
Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.
Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.
Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.
Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.
Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.
Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.
Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.
Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.
Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.
Generálna prokuratúra SR
Rozpočtové dôsledky na rok 2008
Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:
A. Bežné výdavky
Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov
a) Tarifný plat
KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk
GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk
7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk
–––––––––––––––––––––
Spolu 1 276 440 Sk
Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk
Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk
Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%
z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk
Tovary a služby
a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)
(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk
Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk
Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk
4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk
Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk
B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)
- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk
Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk
Rozpočtové dôsledky na rok 2009
A. Bežné výdavky
1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov
a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)
KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk
GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk
7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk
–––––––––––––––––––––
Spolu 1 327 200 Sk
Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk
Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk
2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%
z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk
3) Tovary a služby
režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk
4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk
Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk
Rozpočtové dôsledky na rok 2010
A. Bežné výdavky
1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov
a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)
KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk
GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk
7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk
–––––––––––––––––––––
Spolu 1 380 480 Sk
b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk
Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk
2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%
z objemu mzdových prostriedkov) 820 212 Sk
3) Tovary a služby
režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk
4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk
Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk
Ministerstvo vnútra SR
Rozpočtové dôsledky na rok 2008
A. Bežné výdavky
1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov
8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov) 362 362 Sk
6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2 341 472 Sk
Spolu 2 703 834 Sk
2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu
mzdových prostriedkov) 870 635 Sk
3) Tovary a služby
odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk
stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk
Spolu 169 920 Sk
Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk
B. Kapitálové výdavky
Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk) 315 000 Sk
Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk
Rozpočtové dôsledky na rok 2009
A. Bežné výdavky
1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov
(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)
8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov) 380 478 Sk
6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk
Spolu 2 838 990 Sk
2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu
mzdových prostriedkov) 914 155 Sk
3) Tovary a služby
odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk
stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk
Spolu 169 920 Sk
Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk
B. Kapitálové výdavky 0 Sk
Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk
Rozpočtové dôsledky na rok 2010
A. Bežné výdavky
1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov
(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)
8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov) 399 504 Sk
6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk
Spolu 2 980 992 Sk
2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu
mzdových prostriedkov) 959 879 Sk
3) Tovary a služby
odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk
stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk
Spolu 169 920 Sk
Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk
B. Kapitálové výdavky
Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk) 315 000 Sk
Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk
Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.
Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.
Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ návrhu právneho predpisu:
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
Názov návrhu právneho predpisu:
Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
Problematika návrhu zákona
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
je upravená v práve Európskej únie:
v primárnom:
Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,
Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,
v sekundárnom:
Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),
Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,
pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,
lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Úplná,
Gestor (spolupracujúce rezorty):
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:
Účasť expertov nebola využitá.

Čl. I

§ 1 §
Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov. Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom …

§ 2 §
Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad. Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a …

§ 3 až 8 §
V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu. Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť. Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene …

§ 9 §
Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť. Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

§ 10 až 12 §
Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku. Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu. Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba. Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona. Návrh upravuje postup pri …

§ 13 §
Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky. Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie. Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra …

§ 14 §
Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon. Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov. Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky …

§ 15 §
Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

§ 16 §
Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. …

§ 17 §
Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

§ 18 §
V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach. Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

§ 19 §
Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika …

§ 20 §
Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

čl. II až XXIII
So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. …

čl. XXIV
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII. V Bratislave, 18. apríla 2007 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Štefan Harabin, v. r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Dobroslav Trnka, v. r. generálny prokurátor Slovenskej republiky

čl. III
Navrhuje sa účinnosť zákona tak, aby tento nadobudol účinnosť súčasne so zákonom č. 330/2007 Z. z o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V Bratislave 26. septembra 2007 Robert F i c o, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan V a l e n t o v i č, v. r. minister zdravotníctva Slovenskej republiky

čl. IV (zákon č. 330/2007 Z. z.)
Zavádza sa do registra trestov aj zmienka o ochranných opatreniach ukladaných právnickým osobám. Ide o záväznú požiadavku GRECO na štáty, ktoré už majú zavedenú právnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb.

čl. XIII
(zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Novelizácia predmetného zákona je potrebná v nadväznosti na zrušenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradenie inštitútom asistenta prokurátora. V bode 1 sa teda z § 13 ods. 3 písm. a) tretí bod vypúšťa zmienka o právnom čakateľovi prokuratúry. V bode 2 sa dopĺňa asistent prokurátora – systematicky patrí jeho zaradenie za vyššieho súdneho úradník [§ 14 ods. 3 písm. c) 10. bod].

čl. I

čl. I bod 1 §
Ustanovenie § 1 ods. 1 písm. f) sa v nadväznosti na svoju čiastočnú duplicitu vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona primerane upravuje a aktualizuje vypustením zmienky na medzinárodnú zmluvu ako aj osobitný predpis uvedený v poznámke pod čiarou k odkazu 2, nakoľko Rozhodnutie Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov trestov bolo zrušené a nahradené rámcovým rozhodnutím Rady č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ktoré sa transponuje touto novelou zákona.

čl. I bod 2 §
Text ustanovenia § 1 ods. 2 zákona sa zjednodušuje a sprehľadňuje vypustením slov „správy, informácie a o oznámenia“ zasielané zo strany členských štátov Európskej únie a iných štátov a ich začlenením pod jednotný pojem „informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach“. Odkaz 1 týkajúci sa informácií zasielaných na základe príslušnej medzinárodnej zmluvy sa presúva na koniec textu a týka sa najmä iných štátov ako sú štáty Európskej únie, príp. aj členských štátov Európskej únie, ktoré pri zasielaní informácií výnimočne postupujú podľa príslušnej medzinárodnej zmluvy.

čl. I bod 3 §
V nadväznosti na úpravu § 1 ods. 1 písm. f) a ods. 2 v predchádzajúcich bodoch bolo nutné primerane upraviť aj § 1 ods. 3, aby boli medzi informácie poskytované na základe tohto ustanovenia zahrnuté aj informácie o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach cudzozemských súdov.

čl. I bod 4 §
V ustanovení § 1 ods. 4 psím. d ) zákona sa vypúšťa odkaz 2 v nadväznosti na zrušenie Rozhodnutia Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov aj jeho nahradenie rámcovým rozhodnutím Rady č. 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi, ktoré sa transponuje touto novelou. V tejto súvislosti sa zároveň bližšie špecifikujú ústredné orgány iných členských štátov, ktoré boli pôvodne vymedzené v zrušenom Rozhodnutí Rady č. 2005/876/SVV.

čl. I bod 5 §
K úprave a rozšíreniu ustanovenia § 2 zákona dochádza v nadväznosti na zrušenie Rozhodnutia Rady č. 2005/876/SVV o výmene informácií z registrov trestov. Režim výmeny informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v súčasnosti vyplýva z požiadaviek transponovaného Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi. V ustanovení § 2 ods. 2 sa zavádza nový spôsob výmeny informácií elektronickou formou v štandardizovanom formáte, ktorý priamo vyplýva z Rozhodnutia Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa čl. 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Ustanovenie odseku 3 vyplýva z požiadavky čl. 11 ods. 5 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV a upravuje spôsob zasielania informácií medzi členskými štátmi v prípade, že elektronická výmena nie je z technických alebo iných dôvodov dočasne možná. Na tento účel sa zákon dopĺňa prílohou č. 1, ktorá obsahuje štandardný formulár žiadosti o informácie z registra trestov a odpovede na takúto žiadosť, ktorý sa …

čl. I bod 6 až 10 §
Požiadavka na doplnenie ustanovenia § 4 v súvislosti s obsahom trestných listov, ktoré sú podkladom na zápis informácií do registra trestov, vyplýva z ustanovení čl. 4 ods. 1 a čl. 11 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Účelom tohto doplnenia je zabezpečiť efektívnu výmenu informácií medzi registrami trestov členských štátov Európskej únie prostredníctvom jasného identifikovania členského štátu zodpovedného za centrálnu evidenciu trestných záznamov svojich občanov, ako aj rozšírenia skupiny údajov nevyhnutných na jednoznačnú identifikáciu dotknutej osoby.

čl. I bod 11 §
V doplnenom ustanovení § 7 ods. 1 písm. f) rozširuje rozsah informácií, ktoré je súd povinný zaslať registru trestov, pričom sa prihliada na potrebu zohľadniť aj výkon ochranného opatrenia (najmä ochranného liečenia alebo detencie), ktoré môžu mať významný dopad pre posudzovanie odsúdeného ešte dlhú dobu – aj niekoľko rokov po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

čl. I bod 12 §
Doterajšie znenie zákona stanovovalo registru trestov povinnosť uchovávať po dobu sto rokov výhradne údaje a informácie podľa § 4 až 8. Nakoľko súčasná novela zákona rozširuje skupinu uchovávaných údajov aj o informácie získané od príslušných orgánov ostatných členských štátov Európskej únie, je nutné aplikovať uvedený časový rozsah uchovávania aj na tieto údaje. Súčasná novela zároveň reaguje aj na zmenu vyplývajúcu z predchádzajúcej novely zákona, ktorou bolo v zákone zakotvené ustanovenie § 3a týkajúce sa ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám, a preto je v tejto súvislosti nutné upraviť aj časovú lehotu uchovávania údajov o týchto právnických osobách.

čl. I bod 13 §
Doplnenie ustanovenia § 10 ods. 3 zákona je zdôvodnené zámerom zjednodušenia prístupnosti informácií z registra trestov tak, aby sa žiadosti mohli podávať nielen na príslušných prokuratúrach a obecných úradoch, ktoré vedú aj matriku, ale aj na integrovaných obslužných miestach, ktoré boli zavedené § 9a zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 14 a 15 §
V súlade s navrhovaným doplnením zákona uvedeným v predchádzajúcom bode taktiež aj doplnenie ustanovenia § 10 ods. 10 vyplýva z § 9a zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 16 §
Ustanovenie § 11 týkajúce sa nezahladených odsúdení súdom členského štátu Európskej únie a súdom iného štátu sa mierne štylisticky modifikuje, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, že vo výpise z registra trestov je možné uviesť len tie nezahladené odsúdenia týchto cudzozemských súdov, ktoré boli uznané súdom Slovenskej republiky, následkom čoho nadobudli na území Slovenskej republiky právne účinky. Zároveň sa do textu za slovo „obmedzení“ vkladajú slová „alebo povinností“ v súlade s požiadavkami príslušných trestnoprávnych inštitútov.

čl. I bod 17 §
Uvedený bod bol do textu zapracovaný na základe zásadnej pripomienky Orgánu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Z pohľadu ochrany osobných údajov je potrebné, aby osobitný zákon (a nie vyhláška príp. iný všeobecne záväzný právny predpis s menšou silou ako zákon) obsahoval podstatné náležitosti zakotvené v ustanovení § 7 odsek 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného nie je preto možné ponechať ustanovenie obsahových náležitostí (t.j. zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania, okruh dotknutých osôb, ako aj ich poskytovanie, sprístupňovanie a zverejňovanie) na právnu normu nižšej právnej sily ako je zákon. Súčasná zákonná formulácia umožňuje vydať výpis z registra trestov aj na žiadosť orgánu verejnej moci, ak to ustanovuje osobitný predpis (nielen zákon). V tejto súvislosti možno odkázať aj na ustanovenie § 8 odsek 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „spracúvanie osobných údajov o porušení ustanovení predpisov trestného práva, priestupkového …

čl. I bod 18 §
Zmyslom doplnenia ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona v súvislosti s modifikáciou § 13 ods. 2 písm. c) upravenou v nasledujúcom bode je jasne vymedziť skupinu cudzozemských súdnych rozhodnutí, ktorých účinky na území Slovenskej republiky sú totožné s účinkami právoplatných odsúdení slovenských súdov, a jednoznačne ich odlíšiť od takých cudzozemských rozhodnutí, na ktoré nemožno prihliadať, pretože neboli uznané na základe postupu podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, a ktoré sa v odpise uvádzajú v osobitnej kategórii údajov (bod 19). Účinky rozhodnutí súdov iných členských krajín Európskej únie v trestnom konaní priamo vyplývajú z ustanovenia § 7b Trestného zákona navrhovaného v čl. II tejto novely, kým účinky súdov iných krajín môžu vyplynúť len na základe postupu podľa tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku (uznávacie konanie).

čl. I bod 19 §
Nutnosť zmeny a doplnenia ustanovenia § 13 ods. 2 písm. c) zákona vyplýva zo skutočnosti, že súčasťou odpisu registra trestov sú aj informácie o odsúdeniach v iných krajinách (odlišných od členských štátov Európske únie) vyplývajúce z trestných listov pre medzinárodnú výmenu, ktoré však nenadobudli právne účinky na území Slovenskej republiky prostredníctvom uznania. Informácie o týchto odsúdeniach sa preto v registri trestov uvádzajú v osobitnej kategórii údajov s doložkou, že tieto rozhodnutia nemajú právne účinky na území Slovenskej republiky a majú len informatívny charakter.

čl. I bod 20 §
Doplnenie nového § 13a ods. 1 vyplýva z nutnosti jasne vymedziť charakter a možnosti zohľadnenia nezahladených cudzozemských súdnych rozhodnutí, ktoré sú súčasťou odpisov registra trestov vydávaných na iné účely ako trestné konanie. Kým pre účely trestného konania účinok odsúdenia súdu iného členského štátu Európskej únie na území Slovenskej republiky vyplýva priamo z ustanovenia § 7b Trestného zákona navrhovaného v čl. II tejto novely, jeho zohľadnenie pre iné účely než trestné konanie bez uznania podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku nie je prípustné; primerane to platí aj pre neuznané rozhodnutia súdov iných štátov ako členských štátov Európskej únie. Z uvedeného dôvodu sa odpisy registra trestov vydávaných na účely § 14 ods. 2 a 3 v prípadoch neuznaných odsúdení uvádzajú s doložkou, že tieto rozhodnutia nemajú právne účinky na území Slovenskej republiky a majú len informatívny charakter.

čl. I bod 21
Poznámka pod čiarou k odkazu 8 sa aktualizuje v nadväznosti na prijatie nového zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

čl. I bod 22 a 23 §
Vypustenie časti citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 9 v § 14 ods. 2 písm. a) ako aj špecifikovanie rozsahu poskytnutia informácií z registra trestov podľa § 14 ods. 3 písm. l) vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 15/2006 z 20. mája 2009, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 382/2009 Z. z., a ktorý konštatuje, že na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti podľa § 19 zákona č. 190/2003 Z. z. nemožno vyžadovať odpis registra trestov, ale len výpis z registra trestov. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však pre posúdenie spoľahlivosti osoby vyžaduje aj informáciu o rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Na základe odbornej diskusie v rozporovom konaní sa prijalo kompromisné riešenie, ktoré pre definovaný účel poskytne Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky informáciu vo forme výpisu (§ 11 zákona o …

čl. I bod 24 §
Súčasné znenie ustanovenia § 17 sa nahrádza novým znením, ktoré vyplýva z požiadavky transpozície rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV. Transponované články 4 a 5 rámcového rozhodnutia stanovujú povinnosť informovať ústredné orgány iných členských štátov Európskej únie o odsúdení ich štátnych príslušníkov, čím definujú členský štát, ktorého je odsúdená osoba štátnym občanom, ako subjekt centrálnej evidencie a poskytovania informácií o odsúdeniach svojich občanov na základe žiadosti iných členských štátov. Orgánom zodpovedným za evidenciu informácií o odsúdeniach slovenských občanov v zahraničí ako aj za poskytovanie informácií o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach týkajúcich sa štátnych príslušníkov iných členských štátov je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V ustanovení § 17 sa zároveň v súlade s požiadavkou čl. 5 stanovuje povinnosť aktualizovať údaje súvisiace s odsúdením slovenského občana v nadväznosti na zmeny vykonané v štáte odsúdenia na účely ich ďalšieho poskytovania na základe žiadosti ústredných orgánov iných členských štátov EÚ, pričom povinnosť poskytovať výhradne aktualizované údaje platí aj pri žiadostiach iných štátov ako členských štátov EU. Generálna …

čl. I bod 25 §
S cieľom transpozície čl. 6 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV ustanovenie § 17a určuje Generálnu prokuratúru ako ústredný orgán na zasielanie žiadostí o informácie z registra trestov iného členského štátu Európskej únie pre účely trestného konania voči jeho občanovi, alebo iné účely v súvislosti s plnením úloh stanovených zákonom, prípadne na žiadosť dotknutej osoby, ktorá je občanom dožiadaného členského štátu. V zmysle požiadavky čl. 7 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV je možné žiadať od iného členského štátu aj informácie o odsúdeniach inej osoby, ako je občan tohto členského štátu, a to v rozsahu stanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorou je Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Požiadavka na ochranu použitia osobných údajov poskytnutých na základe žiadosti Generálnej prokuratúry zakotvená v ustanovení § 17a ods. 3 vyplýva z čl. 9 ods. 1 až 3 a ods. 5 predmetného rámcového rozhodnutia. Na základe požiadaviek vyplývajúcich z čl. 7 a 8 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV Generálna prokuratúra v zmysle ustanovenia § 17b ods. 1 zákona zabezpečuje …

čl. I bod 26 §
Úprava ustanovenia § 19 ods. 1 je odôvodnená zmenami vykonanými v ustanoveniach § 10 ods. 3 a ods. 10 zákona, ako aj nutnosťou upraviť zaplatenie poplatku za poskytnutie informácií z registra trestov na základe žiadosti dotknutej osoby v zmysle ustanovenia § 17a ods. 1 zákona.

čl. I bod 27 §
Vzhľadom na transpozíciu rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktoré v plnom rozsahu nahrádza rozhodnutie 2005/876/SVV, ako aj priamu aplikáciu rozhodnutia 2009/316/SVV, sa ustanovenie § 19 ods. 3 stalo nadbytočným, nakoľko výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie bude prebiehať v elektronickej podobe prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS), pričom štandardné tlačivá v zmysle prílohy č. 1 sa budú využívať len v prípadoch, ak výmena informácií v elektronickej podobe nebude možná, tak ako to vyplýva z navrhovaného ustanovenia § 2.

čl. I bod 28 §
Týmto ustanovením sa zriaďuje Príloha č. 2 k tomuto zákonu, ktorú tvoria transponované rámcové rozhodnutia Rady Európskej únie.

čl. I bod 29
Zákon sa dopĺňa dvomi prílohami. Prílohu č. 1 tvorí štandardný formulár žiadosti a odpovede na ňu využívaný pri výmene informácii z registrov trestov medzi členskými štátmi Európskej únie, ktorý sa však bude využívať len v prípade, že výmena informácii nebude možná v elektronickej podobe prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) upraveného v ustanovení § 2 zákona. Prílohu č. 2 tvorí zoznam transponovaných rámcových rozhodnutí Rady Európskej únie.

čl. V
(zákon č. 330/2007 Z. z.) Predmetom čl. II je novelizácia zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Právna úprava § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako orgán vykonávajúci výberové konanie stratila oprávnenie získať pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti odpis registra trestov týkajúci sa uchádzača o funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje v podobe právnej úpravy § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod v znení, ktoré bolo platné a účinné do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z. …

čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.) V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

čl. IV
Týmto ustanovením sa dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov. Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje okruh subjektov oprávnených žiadať generálnu prokuratúru o výpis z registra trestov o služobné úrady v zmysle zákona o štátnej službe a to za účelom zabezpečenia výpisu z registra trestov pre úspešných uchádzačov o štátnu službu pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru a tiež pre fyzické osoby pred vznikom pracovného pomeru v zmysle zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. V zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov bude vydávanie výpisov z registra trestov podľa predchádzajúcej vety oslobodené od poplatkov.

čl. IV
(zákon č. 330/2007 Z. z.) V súvislosti so zavedením akreditačného mechanizmu pre poskytovanie pomoci obetiam trestných činov sa vyžaduje, aby osoba, ktorá bude poskytovať takúto pomoc preukázala svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov.

čl. XCIV

čl. XCIV bod 1 §
Doplnenie ustanovenia má za úlohu umožniť dostatočné overenie totožnosti osôb na účely zabezpečenia výpisu z registra trestov.

čl. XCIV bod 2 §
Doplnenie ustanovenia rozširuje okruh zamestnancov, ktorí overujú správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. XCIV bod 3 §
Zmenou ustanovenia sa dopĺňa dôvod, na základe ktorého sa vydáva výpis z registra trestov a na naplnenie účelu zákona o znižovaní administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. XCIV bod 4 §
V nadväznosti na predošlý novelizačný bod sa zohľadňuje doplnenie osôb oprávnených žiadať výpis z registra trestov a teda s tým súvisiace overovanie správnosti údajov na vyžiadanie výpisu z registra trestov oprávnenou osobou.

čl. XCIV bod 5 §
Doplnením ustanovenia sa rozširuje okruh dôvodov na vydávanie odpisu registra trestov.

čl. XCIV bod 6 §
Vypustenie ustanovenia, nakoľko pominuli dôvody preukazovania bezúhonnosti alebo spoľahlivosti odpisom registra trestov pre vojakov v zálohe na účely zaradenia do aktívnych záloh.

čl. XCIV bod 7 §
Doplnenie ustanovenia z dôvodu povinnosti preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť v nadväznosti na zmenu zákona o súdnej rade – preukazovanie bezúhonnosti členov disciplinárnych senátov a kandidáta na sudu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne.

čl. VIII (zákon o registri trestov)
Keďže jednou z podmienok na vykonávanie funkcie predsedu a podpredsedu úradu je bezúhonnosť, ktorá sa preukazuje odpisom registra trestov, je potrebné novelizovať aj zákon č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedené platí obdobne aj pokiaľ ide o preukazovanie bezúhonnosti podpredsedu.

čl. XXIII (Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov)
Návrhom dochádza predĺženiu platnosti splnomocnenia vydaného na účely vyžiadania výpisu z registra trestov z 30 dní na 90 dní. Opatrením sa znižuje administratívna záťaž na strane dotknutých žiadateľov o výpis z registra trestov.

čl. XII
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

čl. XII bod 1 (§ 13 ods. 7) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné vykonať v nadväznosti na predchádzajúce novelizácie zákona, ktoré opomenuli vykonať aktualizáciu vnútorných odkazov po doplnení nových ustanovení do existujúcej štruktúry zákona.

čl. XII bod 2 [§ 14 ods. 1 písm. a)] §
Navrhovaná právna úprava ma za cieľ vyriešiť prístup Európskej prokuratúry k odpisom z registra trestov. Na tento účel sa navrhuje výslovne upraviť, že Európska prokuratúra bude k týmto údajom pristupovať prostredníctvom európskeho delegovaného prokurátora alebo európskeho prokurátora; v prípade európskeho prokurátora len, ak ide o nominanta za Slovenskú republiku.

čl. XII bod 3 (§ 19 ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorú je potrebné vykonať v nadväznosti na predchádzajúce novelizácie zákona, ktoré opomenuli vykonať aktualizáciu vnútorných odkazov po doplnení nových ustanovení do existujúcej štruktúry zákona.

čl. VII (zákon o registri trestov)
V nadväznosti na zmeny v zákone o verejnom obstarávaní a z dôvodu vyžadovania odpisu registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti pri kandidátoch na predsedu úradu sa dopĺňajú nové dôvody pre vydanie odpisu registra trestov.

čl. III
Dôvodom doplnenia písmena q) do § 14 ods. 3 je potreba zabezpečenia oprávnenosti ministerstva školstva na vyžiadanie odpisu registra trestov. Táto úprava je spojená s tým, že o námietke preukázania bezúhonnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca bude rozhodovať ministerstvo školstva, a z toho dôvodu musí mať prístup k odpisom registra trestov, keďže regionálne úrady školskej správy sú povinné odpis registra trestov zlikvidovať. Z tohto dôvodu ide o nevyhnutnú zmenu, ktorej cieľom je zabezpečenie opravného prostriedku pri preukazovaní bezúhonnosti.

čl. IV (novelizácia zákona č. 330/2007 Z. z.)

čl. IV bod 1 §
Navrhuje sa v súvislosti s úpravou predpokladu bezúhonnosti profesionálnych náhradných rodičov doplnenie zákona o registri trestov tak, aby bolo centrum oprávnené vyžiadať na účel overenia predpokladu bezúhonnosti odpis z registra trestov.

čl. IV bod 2
Navrhuje sa doplnenie prílohy č. 2 (príslušné právne záväzné akty Európskej únie).

čl. VI (zákon o registri trestov)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením inštitútu IOM.