zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020 v časti Trestná politika a väzenstvo, ako aj Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 a úlohy B.4. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 3. apríla 2013 č. 155.
Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti, ktorej členmi sú okrem zástupcov ministerstva spravodlivosti zástupcovia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Koordinačno-metodického centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie, fakulty práva Paneurópskej vysokej školy, Ligy za ľudské práva a ďalších odborníkov z praxe .
Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11.2012) (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. K čiastočnej transpozícii smernice 2012/29/EÚ došlo zákonom č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to vo vzťahu k úprave procesných práv poškodených v trestnom konaní. Úplná transpozícia smernice 2012/29/EÚ sa vykonáva osobitným zákonom, ktorý komplexne upravuje práva obetí trestných činov, odškodňovanie obetí násilných trestných činov a mechanizmus podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov, čím sa posilňuje postavenie obetí trestných činov v trestnom konaní.
Návrhom zákona sa ďalej vykonáva úplná transpozícia smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004) (ďalej len „smernica 2004/80/ES“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica 2004/80/ES bola v roku 2006 pôvodne do právneho poriadku Slovenskej republiky úplne transponovaná zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý zrušil pôvodný zákon č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 422/2002 Z. z.. Návrh zákona v tretej časti preberá právnu úpravu odškodňovania zo zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov a dopĺňa ju o praktické skúsenosti a situácie, ktoré vyplynuli z praxe pri aplikácii uvedeného zákona v súvislosti s odškodňovaním obetí násilných trestných činov.
Nosnou právnou úpravou návrhu zákona je čl. I, v ktorom je samotný zákon o ochrane a podpore obetí trestných činov. Čl. I návrhu zákona je rozdelený do piatich častí. Prvou časťou sú všeobecné ustanovenia. Táto časť vymedzuje základné pojmy (§ 2) a zásady uplatňovania ochrany a podpory obetí trestných činov (§ 3), ktoré sa vzťahujú na celý návrh zákona. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú základné inštitúty ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť, druhotná a opakovaná viktimizácia, trestné činy domáceho násilia a pod. Trestný poriadok upravuje procesné postavenie obete ako „poškodeného“, ktorým môže byť aj právnická osoba na rozdiel od obete, ktorou môže byť len fyzická osoba alebo za určitých okolností príbuzný. V trestnom konaní môže mať obeť okrem procesného postavenia poškodeného aj postavenie oznamovateľa trestného činu alebo svedka. Druhá časť upravuje práva obetí trestných činov. Práva obetí trestných činov sú čiastočne upravené aj v Trestnom poriadku. Návrh zákona v tejto časti upravuje najmä rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte a zdôrazňuje ich poskytovanie pre obeť zrozumiteľným spôsobom. Návrh zákona ďalej v tejto časti zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou. Medzi práva obetí trestných činov patrí aj právo na právnu pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a právo na finančné odškodnenie. Tretia časť sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov. Štruktúra tejto časti návrhu zákona zodpovedá štruktúre zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, ktorý sa týmto návrhom zákona zároveň ruší. Takisto boli do tejto časti návrhu zákona zapracované požiadavky praxe. Štvrtá časť návrhu zákona upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. Táto podpora sa bude vykonávať prostredníctvom akreditácie programu podpory obetí trestných činov a dotácií. V tejto časti sú upravené podmienky udelenia akreditácie, obsah a spôsob podania žiadosti o udelenie akreditácie, konanie o akreditácii, zánik a zrušenie akreditácie, kontrola plnenia podmienok akreditácie a povinností akreditovaných subjektov, dotácia poskytovaná zo štátneho rozpočtu, pričom podmienky poskytnutia dotácie podliehajú kontrole. Návrh zákona ustanovuje zverejňovanie informácií o poskytnutých dotáciách zo štátneho rozpočtu a zavádza register akreditovaných subjektov. V piatej časti sú obsiahnuté spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.
V čl. II sa v súlade s požiadavkou smernice 2012/29/EÚ formulačne dopĺňa osobitný motív v písmene e) o odkaz na pojmy „pohlavie“ v rámci právnej úpravy osobitného motívu. Súčasťou novelizácie Trestného zákona je aj právna úprava premlčania niektorých trestných činov.
Čl. III prepája Trestný poriadok s návrhom zákona v oblasti práv obetí trestných činov. Na účely riadnej transpozície smernice 2012/29/EÚ sa rozširujú základné zásady trestného konania, pojmový aparát používaný Trestným poriadkom, nanovo upravujú informačné povinnosti voči poškodenému a svedkovi, posilňuje postavenie poškodeného (obete) v trestnom konaní, a to najmä vo vzťahu k deťom, rozširujú sa možnosti poskytovania najmä právnej pomoci poškodenému, upravujú podmienky vykonávania výsluchu s ohľadom na potreby obetí, obmedzuje sa využitie inštitútu konfrontácie, mení sa koncept odvádzania peňažných prostriedkov na všeobecne prospešné účely, a to jeho nahradení jediným účelom, ktorým je podpora a ochrana obetí trestných činov, modifikujú sa pravidlá uzatvárania dohody o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom s cieľom posilniť postavenie poškodeného, a v neposlednom rade sa upravuje tzv. adhézne konanie.
Čl. IV novelizuje zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na účely čl. I v súvislosti s procesom akreditácie.
So zavedením systému dotácií pre subjekty poskytujúce pomoc obetiam bezprostredne súvisí aj zmena zákona č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. navrhovaná v čl. V.
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (boli členmi pracovnej skupiny zriadenej ministerstvom spravodlivosti) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem.
Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2018.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a príslušných prílohách doložky vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 15. augusta 2017. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila 16. augusta 2017.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
Predkladateľ návrhu zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu zákona:
je upravená v práve Európskej únie:
v primárnom
čl. 82 ods. 2 a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
legislatívne akty
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012)
nelegislatívne akty
v sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004)
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
smernica 2012/29/EÚ - 16. november 2015
lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
31. júl 2015 - uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 155/2013
apríl 2017 - Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
konanie proti Slovenskej republike č. 2016/0148 o porušení čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čiastočná transpozícia)
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný
Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☐
Materiál legislatívnej povahy
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012)
- Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004).
Termín začiatku a ukončenia PPK
júl 2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
júl 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2017
Definovanie problému
Transpozícia právne záväzného aktu EÚ v tomto prípade smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v EÚ. Vytvorenie absentujúceho celonárodného systému podporných služieb, ktoré budú poskytovať náležitú pomoc a podporu osobám, ktoré sa stali obeťami trestných činov.
Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je posilnenie práv obetí trestných činov, resp. ich zakotvenie v osobitnom zákone, ktoré sa súčasne vzťahujú aj na trestné konanie. Zabezpečenie potrebnej ochrany a náležitého prístupu zo strany orgánov verejnej moci v prípade kontaktu s týmito osobami, t. j. obetami trestných činov. Najdôležitejším cieľom je však vytvorenie komplexného a fungujúceho systému podporných služieb na území Slovenskej republiky, ktorý bude poskytovať a zabezpečovať obetiam trestných činov adekvátnu odbornú pomoc a podporu.
Dotknuté subjekty
Štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby
Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☒ Áno
☐ Nie
Vykonávacím predpisom bude upravený spôsob hodnotenia žiadostí o poskytnutie finančnej podpory, postup posudzovania a schvaľovania žiadostí o poskytnutie finančnej podpory, postup pri výkone činnosti komisie a spôsob výberu členov komisie.
Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.
Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.
Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
Kontakt na spracovateľa
Mgr. Dagmar Fillová (tel. č. 02 888 91 360), JUDr. Jana Bálešová (tel. č. 02 888 91 509) odbor legislatívy trestného práva , Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Zdroje
Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie vzhľadom na nedodržanie procesných náležitostí podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Výhrady Stálej pracovnej komisie boli prediskutované s príslušnými gestormi v rámci rozporových konaní.

čl. I
(zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. I § 1 §
V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je vymedzenie práv obetí trestných činov, rozsah pomoci a podpory, resp. služieb, na ktorých poskytnutie majú obete právny nárok. Ďalej sa vymedzuje vzťah medzi štátom a subjektmi poskytujúci pomoc obetiam a upravuje sa poskytovanie peňažnej pomoci, t. j. finančného odškodnenia obetí násilných trestných činov.

čl. I § 2 §
V odseku 1 sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú, a to: trestný čin, obeť, obzvlášť zraniteľná obeť, obeť násilného trestného činu, trestné činy domáceho násilia, druhotná viktimizácia, opakovaná viktimizácia, akreditovaný subjekt, mediácia, ujma na zdraví, subjekt poskytujúci pomoc obetiam, asistenčný orgán a rozhodovací orgán. Definíciu pojmu trestný čin ustanovuje platný Trestný zákon, avšak na účely tohto zákona sa z hľadiska jednoznačnosti v rámci základných ustanovení explicitne ustanovuje, že za trestný čin sa považuje aj čin, inak trestný. Dôvodom takéhoto vymedzenia trestného činu je záujem zákonodarcu na ochrane a podpore každej obete trestného činu, aj keď páchateľ nie je z dôvodu nedostatku veku alebo nepríčetnosti trestne zodpovedný a nie je ho možné spravodlivo potrestať. Obeťou na účely tohto zákona treba rozumieť len fyzickú osobu, ktorej bolo ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody. Za určitých podmienok sa za obeť považuje aj taxatívne vymedzený okruh …

čl. I § 3 §
V predmetnom ustanovení sú vymedzené základné zásady tohto zákona, ktoré treba zohľadniť a aplikovať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Uvedené zásady sú následne premietnuté a obsiahnuté v ostatných ustanoveniach zákona. V odseku 1 sa stanovuje vyvrátiteľná domnienka, že každá osoba, ktorá tvrdí, že sa stala obeťou trestného činu sa považuje za obeť, pokiaľ sa nepreukáže opak, t. j. zistia sa skutočnosti, ktoré status obete spochybnia a vyvrátia. Avšak do tohto momentu je potrebné takúto osobu považovať za obeť a poskytnúť jej možnosť na uplatnenie práv, ktoré jej tento zákon priznáva. Bolo by v rozpore s Chartou ľudských práv čakať s poskytnutím pomoci a podpory obetiam až do štádia ukončenia trestného konania. Orgán činný v trestnom konaní je zodpovedný za zabezpečenie dôkazov a zistenie skutočností potrebných pre trestné konanie, pričom tieto dôkazy by mohli viesť k vyvráteniu statusu obete. Ak, vznikne len pochybnosť o statuse obeti, je potrebné sa prikloniť k záveru, že táto osoba je obeťou trestného činu. Povinnosť oznámiť …

čl. I § 4 §
Na účely transpozície čl. 4 smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zakotvuje právo obetí na prístup k informáciám, pričom sa vymedzuje okruh informácii, ktoré sú dotknuté osoby povinné poskytnúť obetiam pri prvom kontakte. Rozsah poskytnutia informácii sa odlišuje od subjektu, ktorý bol s obeťou pri prvom kontakte. Tieto informácie sa poskytujú obetiam v ústnej aj písomnej forme. Doterajšia právna úprava poskytnutia informácii o právach obetí, resp. poškodených obsiahnutá v § 49 ods. 2 a 3 Trestného poriadku sa vypúšťa. V odseku 1 sa upravuje základné právo na prístup k informáciám, ktoré sa týkajú veci, v ktorej je dotknutá osoba obeťou. V odseku 2 je uvedený katalóg, resp. rozsah informácií, ktorý korešponduje so znením čl. 4 smernice, pričom je doplnený o tzv. materiálny korektív (odôvodnené potreby obete v závislosti od jej veku, zdravotného stavu, druhu trestného činu a pod.). Z tohto dôvodu nie je potrebné vždy a každej obeti poskytnúť všetky informácie vymedzené v dotknutom ustanovení. Rovnaký rozsah informácií je …

čl. I § 5 §
V odsekoch 1 a 2 sa ustanovuje povinnosť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam poskytnúť alebo zabezpečiť odbornú pomoc obetiam, ktorá sa podľa tohto zákona diferencuje na všeobecnú a špecializovanú odbornú pomoc. Podmienky poskytovania odbornej pomoci sú upravené v § 6. V odsekoch 3 a 4 sa vymedzuje všeobecná a špecializovaná odborná pomoc. Všeobecnú odbornú pomoc sú povinné poskytnúť subjekty poskytujúce pomoc obetiam všetkým obetiam, to znamená aj obzvlášť zraniteľným obetiam. Špecializovaná odborná pomoc je určená a poskytovaná len obzvlášť zraniteľným obetiam. V odseku 5 sa upravuje zásada, podľa ktorej sa odborná pomoc poskytuje obeti trestného činu v intenciách jej osobitných potrieb a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestným činom. V praxi to znamená, že bude potrebné zohľadňovať a posudzovať každý jeden prípad osobitne bez vopred určenej paušalizácie. Je zrejmé, že potreby obete trestného činu krádeže budú iné ako potreby obete trestného činu sexuálneho násilia. Odbornú pomoc budú obetiam trestných činov poskytovať fyzické osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so subjektom poskytujúcim …

čl. I § 6 §
Upravujú sa podmienky a spôsob poskytnutia všeobecnej a špecializovanej odbornej pomoci. Subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné poskytnúť všeobecnú a špecializovanú odbornú pomoc na základe žiadosti obete alebo obzvlášť zraniteľnej obete bezodkladne. Ustanovuje sa, že všeobecnú odbornú pomoc sú povinné subjekty poskytujúce pomoc obetiam poskytnúť po dobu 90 dní bezplatne, ak získali finančný príspevok zo strany štátu, pričom je to odôvodnené závažnosťou trestného činu. Za odôvodnené prípady sa nepovažuje napr. trestný čin krádeže, trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, trestný čin neoprávneného obohatenia, trestný čin zatajenia veci a pod. Spravidla by malo ísť o závažnejší spôsob konania páchateľa, ktorým bolo obeti trestného činu ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda. Ak však subjekt poskytujúci pomoc obetiam nezískal finančný príspevok zo strany štátu, je oprávnený poskytnúť všeobecnú odbornú pomoc, okrem prvej konzultácie s obeťou za poplatok. Za splnenia určitých podmienok, t. j. osobitných potrieb obete a v rozsahu primeranom ujme spôsobenej trestných činom a na základe opakovanej žiadosti …

čl. I § 7 §
V odseku 1 sa vymedzuje právna pomoc, ktorou je potrebné na účely tohto zákona rozumieť poskytovanie právnych informácií a rovnako aj právne zastupovanie obete v trestnom konaní, v civilnom procese, ak si obeť uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní a o jej nároku nebolo rozhodnuté. V mnohých prípadoch je obeť, resp. poškodený, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhrady škody v trestnom konaní, súdom odkázaný, aby si svoj nárok uplatnil v civilnom procese. A preto sa z tohto dôvodu ustanovuje, že za právnu pomoc sa považuje právne zastupovanie aj v civilnom procese. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že obeť sa dostala do situácie, kedy je účastníkom, resp. stranou v trestnom konaní bez svojho zavinenia a bolo by v rozpore s čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, aby sa jej prístup k právnej pomoci zo strany štátu nezabezpečil a neposkytol prostredníctvom zákonom ustanovených subjektov, a tým sa napomohlo k …

čl. I § 8 §
V súlade s cieľmi smernice sa zaručuje právo na ochranu pred druhotnou alebo opakovanou viktimizáciou. Ustanovuje sa povinnosť orgánov verejnej moci a subjektov poskytujúcich pomoc obetiam pristupovať k obetiam, takým spôsobom, ktorý im nespôsobí druhotnú ujmu a rovnako zabezpečiť potrebné kroky, ktoré zabránia k opakovanej ujme spôsobenou páchateľom trestného činu. S cieľom zabezpečiť ochranu obetí pred opakovanou viktimizáciou alebo bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom, ktoré hrozí zo strany páchateľa sú orgány verejnej moci, resp. príslušné orgány, ktorých zákon na to oprávňuje povinné prijať rozhodnutie za účelom ochrany obete pred opakovanom viktimizáciou. Napríklad sudca pre prípravné konanie alebo súd sú v zmysle § 82 Trestného poriadku oprávnení uložiť primerané povinnosti alebo obmedzenia. Podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je policajt oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou (obeťou) a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať …

čl. I § 9 §
Z dôvodu komplexnosti zákona sa preberá doterajšia právna úprava odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi upravená v osobitnom predpise, t. j. zákone č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov do tohto zákona. Obetiam násilným trestných činov sa z tohto dôvodu zakotvuje právo na finančné odškodnenie za podmienok a v rozsahu uvedenom v tomto zákone. Finančné odškodnenie obetiam násilným trestných činov poskytuje štát.

čl. I § 10 §
V súlade so znením Smernice Rady 2004/80/ES môže o odškodnenie požiadať občan Slovenskej republiky, ale aj občania iných členských štátov EÚ. Táto úprava vyplýva zo zásady rovnosti občanov EÚ (občanov jednotlivých členských štátov EÚ). Právo požiadať o odškodnenie majú aj osoby, ktoré majú v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. Ďalej sa ustanovujú ďalšie dve základné zásady, na ktorých je zákon postavený, a to, že odškodnenie podľa tohto zákona je právne nárokovateľné, a že sa neposkytuje v prípade, ak ujma na zdraví bola obeti násilného trestného činu plne nahradená inak (najmä páchateľom trestného činu), obeť násilného trestného činu je zároveň páchateľom, obeť násilného trestného činu nedala súhlas s trestným stíhaním alebo je žiadateľom osoba (obeť násilného trestného činu), ktorá nemôže vykonávať oprávnenia poškodeného, pretože je v trestnom konaní stíhaná ako spoluobvinená. V prípade právnej úpravy v § 10 až 22 ide o právnu úpravu …

čl. I § 11 §
Definujú sa podkladové náležitosti, ktoré musia byť splnené na to, aby obeti násilného trestného činu vznikol nárok na odškodnenie – osobitne právoplatný rozsudok alebo trestný rozkaz. V odseku 3 sa ustanovuje výnimka pri trestnom čine sexuálneho zneužívania, ak je obvinený alebo obžalovaný pre nedostatok veku trestne zodpovedný, obeti násilného trestného činu nevzniká nárok na odškodnenie. Dôvodom takejto právnej úpravy je skutočnosť, že ide o dve osoby, z ktorých každá je „páchateľom“ i „poškodeným“, ktoré majú voči sebe navzájom nárok na odškodnenie. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje, že žiadna z nich podľa tohto zákona nezíska finančné odškodnenie. Opačná úprava by znamenala, že dvom osobám mladším ako 15 rokov po súloži vznikne nárok na finančné odškodnenie zo strany štátu. Takúto situáciu považuje zákonodarca za absurdnú.

čl. I § 12 §
Ustanovuje sa spôsob výpočtu odškodnenia. V prípade ujmy na zdraví sa použije zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov s výnimkou ustanovenia o možnosti zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). V prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, zákon priamo ustanovuje, že obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie sumy vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy; ak je pozostalých viac osôb, táto suma sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. Zároveň zákon ustanovuje, že pri morálnej škode spôsobenej trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok na vyplatenie sumy vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Tiež …

čl. I § 13 §
Ustanovuje sa maximálna suma, ktorú možno poskytnúť obeti násilného trestného ako náhradu ujmy na zdraví podľa tohto zákona vo viazanosti na minimálnu mzdu určenú osobitným právnym predpisom.

čl. I § 14 §
Určujú sa kritériá, na ktoré sa prihliada pri výpočte odškodnenia.

čl. I § 15 a 16 §
Navrhuje sa ročná lehota na podanie písomnej žiadosti o finančné odškodnenie odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu. Upravuje sa spôsob, akým sa žiada o odškodnenie – písomná žiadosť a prílohy, ktoré musia byť k nej priložené. V súlade so znením Smernice Rady 2004/80/ES i v záujme zjednodušenia podávania žiadostí o odškodnenie sa navrhuje vydanie vzoru jednotného tlačiva na podávanie žiadostí a to aj v kontexte cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ pri podávaní žiadosti o odškodnenie za ujmu na zdraví spôsobenú v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom má obeť násilného trestného činu trvalý pobyt. Vzor tlačiva určí ministerstvo spravodlivosti v súlade s osobitným predpisom, ktorým je čl. 14 Smernice Rady 2004/80/ES, ktoré bude k dispozícii na ministerstve spravodlivosti aj na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti. Ďalej sa ustanovuje orgán Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o žiadostiach o odškodnenie – ministerstvo spravodlivosti a lehoty, v ktorých musí byť žiadosť podaná, aby sa na ňu ex lege mohlo prihliadať. …

čl. I § 17 §
Zamestnanci ministerstva spravodlivosti, ktorí rozhodujú o žiadostiach podľa tohto zákona majú právo požadovať od orgánov činných v trestnom konaní súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí potrebnú súčinnosť. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné na ich žiadosť túto súčinnosť poskytnúť.

čl. I § 18 až 20 §
Ustanovenia § 18 až 20 sú kľúčové pre prevzatie Smernice Rady 2004/80/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica Rady 2004/80/ES má za cieľ uľahčiť komunikáciu medzi členskými štátmi EÚ v otázke odškodňovania osôb poškodených trestnými činmi, a to v tom zmysle, aby obeť trestného činu, ktorá je občanom členského štátu EÚ, a ktorej bola spôsobená ujma na zdraví v dôsledku trestného činu spáchaného na území iného členského štátu EÚ, ako je členský štát, na území ktorého má trvalý pobyt, mohla požiadať o odškodnenie za ujmu na zdraví ten členský štát EÚ, na území ktorého bol tento trestný čin spáchaný, a to prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu EÚ, na území ktorého má trvalý pobyt. Zjednodušene povedané: občanovi EÚ s trvalým pobytom na území členského štátu A je spôsobená ujma na zdraví na území členského štátu B a obeť násilného trestného činu môže požiadať členský štát B o odškodnenie prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu A. Do tohto procesu tak vstupujú dva orgány: …

čl. I § 21 §
Upravuje sa povinnosť obete násilného trestného činu alebo jej právneho nástupcu, ktorej bolo v zmysle tohto zákona poskytnuté odškodnenie, vrátiť náhradu ujmy na zdraví, ktorú získala iným spôsobom ako podľa tohto zákona, a to až do výšky, ktorá jej bola na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti o odškodnení poskytnutá. Rovnako sa ustanovuje právo štátu domáhať sa splnenia tejto povinnosti zo strany obete násilného trestného činu i možnosť vzdať sa uplatnenia tohto práva.

čl. I § 22 §
Orgány činné v trestnom konaní budú naďalej povinné poskytnúť obeti násilného trestného činu, ktorej bola spôsobená trestným činom ujma na zdraví, informácie o možnosti požiadať o odškodnenie podľa tohto zákona. Za účelom zlepšenia informovanosti verejnosti o možnosti získať odškodnenie podľa tohto zákona a o jeho podmienkach sa zároveň zakotvuje povinnosť ministerstva spravodlivosti zverejniť informácie o podmienkach na získanie odškodnenia na svojej internetovej stránke (www.justice.gov.sk).

čl. I § 23 §
Ako už vyplýva z prechádzajúceho textu zákona, koncept podpory obetí trestných činov je v intenciách preberanej smernice postavený, tak že odborná pomoc obetiam trestných činov bude poskytovaná zo strany štátu a neštátnych subjektov. Práve úprava v štvrtej časti zákona reguluje postavenie a činnosť subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, a to úpravou systému akreditácie, dotácií a zavedenia verejne dostupného registra subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. Navrhované ustanovenie upravuje v odseku 1 účel akreditácie, ktorým je overenie spôsobilosti plniť úlohy subjektu poskytujúceho pomoc obetiam. Akreditácia je zároveň podmienkou získania dotácie zo štátneho rozpočtu na účel plnenia úlohy poskytovať odbornú pomoc vymedzenú v § 5 ods. 3 alebo 4 návrhu zákona. V odseku 3 sa vymedzuje vzťah navrhovanej právnej úpravy k osobitným mechanizmom podpory neziskového sektora v súvislosti s poskytovaním služieb sociálneho charakteru. Vzhľadom na právnu úpravu v zákone o sociálnych službách sa navrhuje, aby služby obetiam trestných činov mohli byť financované viaczdrojovo, a to podľa povahy služby obeti trestného činu. Ak dochádza …

čl. I § 24 §
Navrhované vymedzenie podmienok udelenia akreditácie majú za cieľ stanoviť minimálny štandard personálnej, organizačnej a materiálno-technickej vybavenosti subjektu poskytujúceho pomoc obetiam. Z hľadiska organizačného sa vyžaduje, aby bol predložený projekt, z ktorého budú zrejmé metódy poskytovania odbornej pomoci. Ďalej sa vyžaduje materiálno-technická vybavenosť [odsek 1 písm. d)] vrátane priestorov pre poskytovanie odbornej pomoci [odsek 1 písm. e)]. V personálnej oblasti sa vyžaduje bezúhonnosť a odbornosť fyzických osôb, ktoré budú zabezpečovať faktické plnenie úloh subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Na tento účel sa v odsekoch 2 až 4 vymedzuje obsah týchto personálnych podmienok, pričom základnom podmienkou je získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo, psychológia alebo sociálna práca a výkon praxe v príslušných odboroch minimálne tri roky. Vymedzenie príslušných študijných odborov bezprostredne súvisí s § 5 ods. 3 a 4 tohto zákona, v ktorom sú špecifikované konkrétne formy odbornej pomoci. Na účely zabezpečenia, resp. poskytnutia odbornej pomoci podľa § 5 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje výnimka, pričom na vykonávanie tejto …

čl. I § 25 a 26 §
Ustanovenie § 25 upravuje náležitosti žiadosti o akreditáciu a jej povinné prílohy. Podaním žiadosti sa začína konania o udelení akreditácie. Vzhľadom na subsidiárne použitie správneho poriadku (pozri § 34) sa bude aplikovať mechanizmus odstraňovania vád podania. Z hľadiska rozsahu povinných príloh sa navrhuje tieto minimalizovať na nevyhnutné minimum, a to v súlade so zásadou „1x a dosť“. Výsledkom konania o udelení akreditácie je rozhodnutie o jej udelení alebo zamietnutie žiadosti, ak nie sú splnené podmienky pre udelenie akreditácie. Okrem samotného udelenia akreditácie, zákon umožňuje jej predĺženie, rovnako aj jej odňatie. Aj v tomto prípade platí subsidiarita správneho poriadku, a teda aj možnosť opravných prostriedkov podľa správneho poriadku vrátane súdneho prieskumu právoplatného rozhodnutia ministerstva spravodlivosti.

čl. I § 27 §
Nad rámec právnej úpravy správneho poriadku sa v odseku 1 upravujú obsahové náležitosti rozhodnutia o udelení akreditácie. V odseku 2 sa upravuje doba platnosti akreditácie a možnosť jej predĺženia. Navrhuje sa doba piatich rokov ako v prípade platnosti akreditácie, tak aj v prípade doby jej predĺženia. V odseku 3 sa vymedzujú právomoci hodnotiacej komisie, ktorú zriadi na účely rozhodovania o akreditácii ministerstvo spravodlivosti. Súčasne sa negatívnym výpočtom ustanovuje, kto nesmie byť členom hodnotiacej komisie. Podrobnosti o činnosti hodnotiacej komisie budú upravené vykonávacím predpisom, ktorý na tento účel vydá ministerstvo spravodlivosti. Pracovný návrh predmetnej vyhlášky je súčasťou predkladaného návrhu zákona a bude predmetom riadneho legislatívneho procesu po schválení predkladaného návrhu zákona. V odseku 4 sa upravuje nemožnosť prevodu alebo prechodu akreditácie na právneho nástupcu. Nie je prípustné, aby akreditácia bola „obchodovateľná“, a to aj s ohľadom na navrhovaný mechanizmus financovania podpory subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. V prípade zániku subjektu poskytujúceho pomoc obetiam nebude dochádzať k prechodu akreditácie na právneho nástupcu.

čl. I § 28 §
Navrhuje sa zákonom uložiť subjektom poskytujúcim pomoc obetiam štyri základné povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť funkčnosť systému podpory obetí trestných činov. Neplnenie týchto povinnosti môže viesť k zrušeniu akreditácie.

čl. I § 29 §
Návrh zákona rozlišuje zánik akreditácie a zrušenie akreditácie. K zániku akreditácie bude dochádzať priamo zo zákona, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1. K zrušeniu akreditácie bude dochádzať na základe rozhodnutia ministerstva spravodlivosti, a to z dôvodov uvedených v odseku 2.

čl. I § 30 §
S cieľom dosiahnuť stav trvalo udržateľného systému podpory obetí sa navrhuje upraviť kontrolné mechanizmy zo strany štátnej moci. V prvom rade sa zavádzajú kontrolné oprávnenia ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k akreditovaným subjektom vrátane ukladania opatrenia na nápravu, ak výsledky kontrolnej činnosti poukážu na nedodržiavanie povinností uložených zákonom alebo na jeho základe. Súčasne sa navrhuje umožniť podávanie sťažností na postup akreditovaných subjektov. Vybavovanie sťažnosti bude v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.

čl. I § 31 §
Ustanovuje sa, že ministerstvo spravodlivosti bude poskytovať akreditovaným subjektom dotáciu na všeobecnú odbornú pomoc alebo špecializovanú odbornú pomoc. Dotácia bude vyplácaná z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. Náležitosti žiadosti o dotáciu, prílohy, vyhodnocovanie žiadostí a pod. upravuje osobitný predpis (zákon č. 302/2016 Z. z.).

čl. I § 32 §
Publicita údajov o subjektoch poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré prešli procesom akreditácie sa nevyhnutná. Jednou zo základných informácií, ktorú má obeť trestného činu dostať je informácia o tom, ktoré subjekty poskytujú pomoc obetiam. Navrhuje sa preto zriadiť verejne dostupný register akreditovaných subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Register bude viesť ministerstvo spravodlivosti. Register bude zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Okrem subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, ktoré sú akreditované, sa do tohto registra budú môcť zapísať aj iné subjekty, ktoré poskytujú pomoc obetiam, a to na návrh príslušného ministerstva, ktoré vykonáva nad týmito subjektami dozor, dohľad alebo kontrolu. V odseku 3 sa upravuje rozsah údajov zapisovaných do registra.

čl. I § 33 §
V súlade s požiadavkami preberanej smernice sa navrhuje upraviť pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy (ministerstiev) na úseku ochrany a podpory obetí trestných činov. Na tento účel sa v odseku 1 vymedzuje všeobecná pôsobnosť ministerstva spravodlivosti vrátane medzinárodnej spolupráce a v odseku 2 špecializovaná pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti domáceho násilia a násilia na deťoch; v otázkach násilia na deťoch na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky má osobitne určený odbor, a to Národné koordinačné stredisko na ochranu detí pred násilím.

čl. I § 34 §
V odseku 1 sa ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona s výnimkou štvrtej časti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Správny poriadok sa bude teda aplikovať v konaní o udelení akreditácie, jej predĺžení alebo zrušení. V odseku 2 sa upravuje v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. právny základ pre spracúvanie osobných údajov obetí trestných činov zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. V odseku 3 sa v súlade s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky upravuje splnomocnenie pre ministerstvo spravodlivosti upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom zloženie, rozhodovanie, organizáciu práce a postup hodnotiacej komisie.

čl. I § 35 §
Ustanovuje sa, že konania o poskytnutí odškodnenia podľa tretej časti tohto zákona začaté predo dňom účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Cieľom prechodného ustanovenie je teda vyriešiť konflikt medzi doterajšou (zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov) a novou právnou úpravou.

čl. I § 36 §
V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa do navrhovaného zákona vkladá transpozičný odkaz.

čl. I § 37 §
Navrhovaným zákonom dochádza k zrušeniu zákona zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 79/2008 Z. z., zákona č. 146/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. Čl. II (novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

čl. I bod 1
Cieľom navrhovanej úpravy je predĺžiť dobu, v ktorej sa premlčuje trestné stíhanie vybraných trestných činov uvedených v § 87 ods. 5 z 3 rokov na 15 rokov, pričom zároveň dochádza k rozšíreniu katalógu týchto trestných činov aj na trestný čin znásilnenia podľa § 199 a trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 200. Objektom týchto trestných činov je často dieťa. Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že obete týchto trestných činov sa často odhodlajú k nahláseniu takýchto trestných činov až po uplynutí terajšej premlčacej doby. Preto veľa obetí zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia a páchatelia zostávajú nepotrestaní a pokračujú v páchaní trestnej činnosti.

čl. I bod 2
V § 140 sa formulačne upravuje písmeno e), ktorého znenie sa dopĺňa v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov odkazom na „pohlavie“. Čl. III (zákon č. 301/2005 Z. z.)

čl. I bod 1
Do základných zásad trestného konania sa dopĺňa nová zásada, ktorej cieľom je chrániť práva poškodeného a súčasne posilniť jeho postavenie počas priebehu trestného konania. Túto zásadu je potrebné zohľadniť a aplikovať pri výklade jednotlivých ustanovení tohto zákona. Zásada počíta so „zavedením povinnosti“ orgánom činných v trestnom konaní a súdom umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv počas celého trestného konania. Rovnako orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné viesť trestné konanie ohľaduplne k poškodenému, t. j. zohľadniť situáciu, potreby, vek, zdravotné postihnutie alebo vyspelosť poškodeného. Táto zásada súčasne vyjadruje, že orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné pri potupe v trestnom konaní rešpektovať a zohľadňovať ustanovenia zákona o obetiach trestných činov (navrhovaný čl. I).

čl. I bod 2
V súvislosti s návrhom zákona v čl. I, ktorý zavádza pojem „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“ bolo nevyhnutné potrebné doplniť do definície „organizácie na pomoc poškodeným“ v Trestnom poriadku aj tento pojem. To znamená, že všade tam, kde Trestný poriadok používa pojem „organizácia na pomoc poškodeným“ treba pod tento pojem zahrnúť aj pojem „subjekt poskytujúci pomoc obetiam“.

čl. I bod 3
Podľa § 135 sa v rámci trestného konania predpokladá s pribratím psychológa alebo znalca k výsluchu osoby mladšej ako 18 rokov. Trestný poriadok však nerieši možnosť uplatnenia akýchkoľvek náhrad za účasť psychológa na takomto úkone trestného konania. V tejto súvislosti vznikajú v aplikačnej praxi problémy so zabezpečením psychológov k úkonom. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaradiť psychológa medzi pomocné osoby, čím mu vznikne nárok na náhradu ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Tu však treba poznamenať, že psychológom, ktorý sa priberá do konania môže byť aj napríklad príslušník Policajného zboru, za predpokladu, že má príslušnú kvalifikáciu, resp. odborné vzdelanie v príslušnom odbore.

čl. I bod 4
Navrhovaná právna úprava precizuje a rozširuje okruh informácií, ktoré na žiadosť poškodeného poskytujú orgány činné v trestnom konaní alebo súd. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne tieto informácie aj bez takejto žiadosti, v prípade zistenia hrozby nebezpečenstva v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže kedykoľvek svoju žiadosť o poskytovanie informácií vziať späť.

čl. I bod 5
Navrhovanou zmenou sa zakotvuje, že v prípade ustanovenia opatrovníka, ak je poškodeným maloletá osoba pri trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe sa ex lege ustanoví zástupca z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Toto pravidlo však nebude platiť v prípade, že za opatrovníka je ustanovený priamo subjekt poskytujúci pomoc obetiam. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť právo obete (dieťaťa) na právnu pomoc v trestnom konaní, keďže doterajšia právna úprava ani aplikačná prax toto právo negarantovala.

čl. I bod 6
Navrhovaným doplnením sa umožňuje poškodenému na účely trestného konania zvoliť si za dôverníka aj svojho splnomocnenca, ktorý ho bude sprevádzať na úkonoch trestného konania a poskytovať mu nevyhnutne potrebnú pomoc počas celého konania. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj subjekt poskytujúci pomoc obetiam, a teda tento subjekt môže byť zároveň aj dôverníkom.

čl. I bod 7
Navrhovanou zmenou sa predchádza duplicite právnej úpravy v Trestnom poriadku a navrhovaného zákona. V súvislosti so zavedením informačnej povinnosti v § 4 tohto zákona (čl. I), t. j. vymedzením okruhu informácii, ktoré sú príslušné orgány, resp. subjekty povinné poskytnúť obetiam pri prvom kontakte bolo potrebné v Trestnom poriadku vypustiť odseky, ktoré ukladali orgánom činným v trestnom konaní povinnosť informovať poškodeného aj o právach, ktoré sú stanovené v čl. 4 smernice.

čl. I bod 8
V nadväznosti na zistené nedostatky, na ktoré poukázala aplikačná prax súdov sa explicitne stanovuje, ak bol v rozhodnutí o rozvode manželstva, resp. v dohode o styku rodičov s maloletým dieťaťom upravený styk rodičia s dieťaťom, ktorý je obvineným pre podozrenie zo spáchania trestného činu voči dieťaťu alebo bývalému manželovi a takejto osobe bolo uložené v trestnom konaní primerané obmedzenie podľa 82 ods. písm. h) Trestného poriadku, má uložené primerané obmedzenie prednosť pred uvedeným rozhodnutím v civilnom procese, ktorého výkon spočíva. Hmotnoprávne sa teda vyjadruje skutočnosť, že pôvodne vydané rozhodnutie o úprave styku nebude možné vykonať, ak odporuje neskôr vydanému rozhodnutiu trestného súdu. Zamedzí sa tak situáciám, kedy existuje rozdielne upravené právo styku dvoma rozhodnutiami súdov.

čl. I bod 9
Navrhuje sa nahradiť pôvodné znenie ustanovenia odseku 4 týkajúceho sa niektorých obmedzení vedenia konfrontácie s obvineným u detských obetí novým znením, na základe ktorého by sa úplne vylúčila možnosť vykonania konfrontácie s obvineným u všetkých osôb mladších ako 18 rokov, ktoré sa stali obeťami alebo boli svedkami trestného činu. Návrh má za cieľ zvýšiť ochranu všetkých detských obetí a detských svedkov eliminovaním priameho kontaktu s páchateľom v trestnom konaní, a to bez ohľadu na to, aký trestný čin bol spáchaný.

čl. I bod 10
Navrhovaným ustanovením sa má obmedziť vedenie konfrontácie s obvineným u obetí, na ktorých bol spáchaný niektorý z taxatívne vymedzených trestných činov, u ktorých vzhľadom na charakter trestného činu hrozí zvýšené riziko druhotnej alebo opakovanej viktimizácie pri priamom kontakte s páchateľom v trestnom konaní. Súčasne sa má obmedziť vedenie konfrontácie s obvineným u obetí trestných činov spáchaných násilím alebo hrozbou násilia, kde tiež existuje riziko spôsobenia druhotnej alebo opakovanej viktimizácie.

čl. I bod 11
Uskutočňuje sa transpozícia čl. 23 smernice, ktorý upravuje ochranu obzvlášť zraniteľnej obete pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a k tomu prináležiace prijatie opatrení zo strany členských štátov EÚ. Z toho dôvodu sa navrhuje uskutočniť výsluch svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu. K tomuto výsluchu je potrebné prizvať, resp. pribrať psychológa alebo znalca, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Navrhovaná právna úprava sa nevzťahuje na dieťa (osoba mladšia ako 18 rokov), keďže § 135 Trestného poriadku osobitne upravuje výsluch dieťaťa (ide nad rámec znenia smernice). Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť ochranu a podporu obzvlášť zraniteľných obetí pri výsluchu vzhľadom na citlivejšie prežívanie a zvládanie jednotlivých štádií trestného konania dôsledkom spáchaného trestného činu. V prípade výsluchu obzvlášť zraniteľnej osoby, ktorá je obeťou trestného činu proti ľudskej dôstojnosti, trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa …

čl. I bod 12
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predchádzať druhotnej viktimizácii, a to tým spôsobom, že sa pred výsluchom dieťaťa prekonzultuje s psychológom alebo znalcom, prípadne aj so zákonným zástupcom, orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pedagógom, spôsob vedenia výsluchu na individuálnom stretnutí, ktoré je povinný iniciovať orgán činný v trestnom konaní. Výstupom takéhoto stretnutia má byť konsenzus na, napr. spôsobe kladenia otázok, formulácie otázok, tempa vedenia výsluchu, možnostiach jeho prerušenia, ak sa to ukáže ako potrebné a pod.

čl. I bod 13
Ide o zosúladenie zaužívanej terminológie v normách Trestného poriadku. Trestný poriadok namiesto pojmu „dieťa“ používa pojem „osoba mladšia ako 18 rokov“.

čl. I bod 14
Navrhovaná právna úprava precizuje a rozširuje okruh informácií, ktoré na žiadosť svedka poskytujú orgány činné v trestnom konaní alebo súd. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne tieto informácie aj bez takejto žiadosti, v prípade zistenia hrozby nebezpečenstva v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Svedok sa môže kedykoľvek vzdať práva na poskytovanie týchto informácií.

čl. I bod 15 až 21
Cieľom navrhovanej zmeny v príslušných ustanoveniach je účelne využiť peňažnú čiastku, ktorú je obvinený povinný pri uzatváraní zmieru zaplatiť, resp. poskytnúť. Navrhuje sa, aby táto peňažná suma ex lege pripadla priamo ministerstvu spravodlivosti za účelom pomoci a podpory obetí trestných činov (čl. I). Ministerstvo spravodlivosti môže použiť túto peňažnú čiastku na finančné odškodnenie obetí násilných trestných činov alebo ju poskytne vo forme dotácie subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, s ktorými uzavrie zmluvu .

čl. I bod 22
Na posilnenie postavenia poškodeného v konaní o dohode vine a treste sa ustanovuje povinnosť prokurátora predvolať na toto konanie aj poškodeného.

čl. I bod 23
Cieľom navrhovaného ustanovenia je posilniť postavenie poškodeného v konaní o dohode o vine a treste, pričom sa prokurátorovi zakotvuje povinnosť dbať na záujem poškodeného dohodnúť sa o rozsahu a spôsobe náhrady škody pri uzatváraní dohody o vine a treste. Ak sa poškodený nedostavil na konanie o dohode o vine a treste je prokurátor oprávnený uzavrieť dohodu s obvineným a rovnako sa dohodnúť s obvineným na rozsahu a spôsobe náhrady škody, až do výšky uplatnenej poškodeným.

čl. I bod 24
Ustanovuje sa informačná povinnosť prokurátora, ktorý je povinný upozorniť súd o tom, že medzi poškodeným a obvineným nedošlo k dohode o náhrade škody pri uzatváraní dohody o vine a treste.

čl. I bod 25
Navrhovanou úpravou sa transponuje čl. 23 smernice, ktorý upravuje ochranu obzvlášť zraniteľnej obete pred opakovanou viktimizáciou v konaní pred súdom, t.j. zamedzenie vizuálneho kontaktu obzvlášť zraniteľnej obete s obžalovaným. Zamedzenie vizuálneho kontaktu je možné uskutočniť použitím technických zariadení alebo vykázaním obžalovaného z pojednávacej miestnosti. Forma, ktorej cieľom je zamedzenie vizuálneho kontaktu obzvlášť zraniteľnej obete s obžalovaným je na úvahe predsedu senátu.

čl. I bod 26
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 23; potreba zmeny vnútorného odkazu.

čl. I bod 27
Navrhovanou zmenou sa ustanovuje povinnosť súdu vždy rozhodnúť o nároku na náhradu škody v odsudzujúcom rozsudku, ak je výška škody súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody súdy väčšinou odkazujú poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Z pohľadu poškodeného je procesne veľmi náročné a zdĺhavé domáhať sa nároku na náhradu škody v dvoch súdnych konaniach, ktoré majú dva základné stupne.

čl. I bod 28
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 23; potreba zmeny vnútorného odkazu.

čl. IV
(zákon č. 330/2007 Z. z.) V súvislosti so zavedením akreditačného mechanizmu pre poskytovanie pomoci obetiam trestných činov sa vyžaduje, aby osoba, ktorá bude poskytovať takúto pomoc preukázala svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov.

čl. V
(zákon č. 302/2016 Z. z.)

čl. V bod 1
Vzhľadom na to, že zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá financovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov zo strany štátu formou dotácií, navrhuje sa vykonanie zmien a doplnení v zákone č. 302/2016 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 287/2012 Z. z. (ďalej len „zákon č. 302/2016 Z. z.“). Primárnou zmenou je doplnenie právnej úpravy rozsahu dotácií tak, aby zákon č. 302/2016 Z. z. odzrkadľoval existenciu dotácií v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov. Na tento účel sa teda nanovo upravuje § 2 tak, aby z neho bolo zrejmé, že …

čl. V bod 2
Ide o zmenu vyvolanú zmenou štruktúry § 2.

čl. V bod 3
V § 3 zákona č. 302/2016 Z. z. sa upravuje účel dotácie. Vzhľadom na zavedenie nového typu dotácie v § 2 sa navrhuje osobitne upraviť účel tejto novej dotácie. Dotácia sa teda bude poskytovať na zabezpečenie všeobecnej a špecializovanej odbornej pomoci poskytovanej obetiam trestných činov.

čl. V bod 4
Subjekty poskytujúce pomoc obetiam trestných činov budú z väčšej časti financované zo strany ministerstva spravodlivosti. V ich prípade nejde o aktivity, ktoré sú vykonávané popri ich hlavnej činnosti, preto sa navrhuje neuplatňovať výnimku, podľa ktorej dotácia nemôže byť určená na úhradu prevádzkových nákladov žiadateľa o dotáciu.

čl. V bod 5
Ide o zmenu vyvolanú zmenou štruktúry § 3. Okruh žiadateľov o dotáciu sa v prípade dotácii v oblasti ľudských práv nemení.

čl. V bod 6
Ide o zmenu, ktorú si vyžiadala aplikačná prax tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, koho treba rozumieť pod pojmom podnikateľ. Na tento účel sa odkazuje na § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý vymedzuje pojem „podnikateľ“.

čl. V bod 7
Novo zavádzaný typ dotácie pre oblasť poskytovania podpory obetiam trestných činov bude mať osobitne vyjadreného žiadateľa; týmto bude môcť byť len subjekt akreditovaný podľa zákona o obetiach trestných činov.

čl. V bod 8
Pri poskytovaní dotácií pre subjekty poskytujúce pomoc obetiam sa nebude vyžadovať spolufinancovanie, nakoľko ide o primárnu činnosť, ktoré tieto subjekty budú vykonávať.

čl. V bod 9
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú zmenou štruktúry § 4.

čl. V bod 10
Predkladanie popisu projektu ako povinnej prílohy žiadosti sa nebude vyžadovať v prípade dotácií v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov, nakoľko projektom bude ministerstvo spravodlivosti disponovať už od udelenia akreditácie subjektu poskytujúceho pomoc obetiam trestných činov.

čl. V bod 11 a 12
Navrhovaná zmena reflektuje existenciu tzv. referenčných registrov, ktoré majú orgány verejnej moci používať pri výkone verejnej moci a nezaťažovať občanov a právnické osoby administratívnymi povinnosťami pri preukazovaní skutočností známych z referenčných registrov. Preto sa vypúšťa požiadavka na predkladanie dokladov preukazujúcich právnu subjektivitu a postavenie štatutárneho orgánu. Na tento účel sa budú využívať údaje registra právnických osôb.

čl. V bod 13
Nakoľko spolufinancovanie sa nebude uplatňovať pri dotáciách v oblasti poskytovania odbornej pomoci obetiam trestných činov, je bezpredmetné predkladanie príloh preukazujúcich splnenie podmienky spolufinancovania.

čl. V bod 14
Ide o zmenu vyvolanú zavedením nového typu žiadateľa o dotáciu, na tento účel sa rozširuje použitý vnútorný odkaz.

čl. V bod 15
Navrhuje sa, aby ministerstvo spravodlivosti vytváralo dve komisie pre vyhodnocovanie žiadostí o dotáciu, čo zodpovedá odlišnému charakteru rozsahu dotácií, ako aj skutočnosti, že vyhodnocovanie žiadostí si bude vyžadovať odlišné odborné znalosti na strane hodnotiteľov.

čl. V bod 16
Navrhuje sa vypustenie zverejňovania informácie o disponibilnom objeme finančných prostriedkov, nakoľko tento v čase najmenej dva mesiace pred termínom predkladania žiadostí nie je známy. Z hľadiska naplnenia účelu zákona postačuje zverejňovanie informácie podľa § 7 písm. b).

čl. V bod 17
Vzhľadom na to, že pojem „projekt“ je v platnom znení zákona používaný v kontexte dotácií v oblasti ľudských práv, navrhuje sa pod tento pojem subsumovať aj projekt zavedený v rámci zákona o obetiach trestných činov, ktorý je predkladaný ministerstvu spravodlivosti na účely konania o udelení akreditácie. Ide o výkladové ustanovenie, ktorého cieľom je predísť prípadným výkladom nezrovnalostiam.

čl. VI
(účinnosť) S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

čl. VI prílohe
V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. V Bratislave, 16. augusta 2017 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská, v. r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. XIV
(zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. XIV bod 1 §
V nadväznosti na konaním o porušení č. 2016/0149, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV je potrebné v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonať korekcie, ktoré zabezpečenia splnenie všetkých záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z cit. smernice. Na tento účel sa v § 2 ods. 1 písm. c) šiesty bod dopĺňa do individuálneho posúdenia obete aj otázka druhotnej viktimizácie, ktorá môže v konkrétnom prípade ovplyvniť skutočnosť, že ide o obzvlášť zraniteľnú obeť, ktorá sa vyžaduje v súlade so smernicou osobitne ohľaduplné zaobchádzanie, či osobitne služby na podporu obete.

čl. XIV bod 2 §
Navrhovaným doplnením § 2 ods. 1 o nové písmeno n) sa vykonáva úplná transpozícia čl. 2 ods. 1 písm. b) smernice. Smernica priznáva určité práva aj rodinným príslušníkom obete; k tomu pozri čl. 8 ods. 1 a 3 a čl. 18 a 19 smernice. Na to, aby bolo možné tieto práva ukotviť v právnom poriadku Slovenskej republiky je potrebné najprv ukotviť pojem rodinný príslušník obete, a to v § 2 ods. 1 zákona o obetiach.

čl. XIV bod 3 §
Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 prvá veta smernice. Smernica v tejto časti vyžaduje, aby nie len obeť, ale aj jej rodinní príslušníci neboli vystavovaní opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. Preto sa do základných zásad ochrany obetí dopĺňa zásada ochrany pred opakovanou a druhotnou viktimizáciou tak, aby sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov obete.

čl. XIV bod 4 §
Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 22 ods. 5 a 7 smernice, ktoré okrem iného vyžadujú vykonávať individuálne posúdenie obete aj s ohľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a zároveň vyžadujú aktualizáciu tohto individuálneho posúdenia.

čl. XIV bod 5 §
Týmto doplnením sa zabezpečuje úplná transpozícia čl. 8 ods. 1 a 3 smernice, ktorá vyžaduje, aby aj rodinní príslušníci obete mali prístup k službám na podporu obetí, a to v rozsahu so svojimi osobitnými potrebami a s rozsahom ujmy spôsobenej trestným činom spáchaným voči obeti.

čl. XIV bod 6 §
Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 prvá veta smernice. Smernica v tejto časti vyžaduje, aby nie len obeť, ale aj jej rodinní príslušníci neboli vystavovaní opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. Preto sa do základných zásad ochrany obetí dopĺňa zásada ochrany pred opakovanou a druhotnou viktimizáciou tak, aby sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov obete. Zároveň sa z platného znenia zákona vypúšťa reštrikcia povinnosti používať vhodne prispôsobené úradné miestnosti „ak to priestorové možnosti umožňujú“.

čl. XIV bod 7 §
Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 druhá veta smernice.

čl. XIV bod 8 §
Ide o precizovanie právnej úpravy o dôvody prerušenia a zastavenia trestného stíhania, pri ktorých patrí odškodnenie obeti násilného trestného činu, aj ak nedošlo vydaniu rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým sa páchateľ uznáva za vinného. Vychádzajúc z aplikačnej praxe ministerstva, práve ak sa nezistia skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, pričom nie sú pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, sú okolnosti, pri ktorých je nevyhnutné, aby sa obeti násilného trestného činu dostalo odškodnenia aspoň podľa tohto zákona.

čl. XIV bod 9 §
Uplatňovanie si nároku na náhradu ujmy v trestnom konaní nad rámec majetkovej škody je skôr výnimočné. Preto i v doterajšej aplikačnej praxi ministerstvo výkladom prijímalo záver, ktorý sa aktuálne navrhuje nespochybniteľne upraviť navrhnutou zmenou.

čl. XIV bod 10 §
Zákon ustanovuje ako podmienku pre udelenie akreditácie poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní odbornej pomoci podľa tohto zákona. V zásade ide o nadbytočné rozširovanie povinnosti na poistenie, pretože na účely zákona postačuje poistenie zodpovednosti za škodu vo všeobecnej rovine.

čl. XIV bod 11 §
Navrhuje sa vypustiť podmienku začatia konania, ktorá spočíva v doručení úplnej žiadosti o akreditáciu. Týmto sa právna úprava dostane plne do režimu správneho poriadku, ktorý v prípade neúplného podania vyžaduje jeho doplnenie pod hrozbou zastavenia správneho konania.

čl. XIV bod 12 §
V nadväznosti na doplnenie právnej úpravy o práva rodinných príslušníkov obete je potrebné v súvislosti s doplnením § 5 rozšíriť oprávnenie na spracúvanie osobných údajov aj ohľadom rodinných príslušníkov obete.

čl. I

čl. I bod 1
V celom znení zákona sa navrhuje jednotné používanie pojmu nemajetková ujma. V platnom znení zákona sa v niektorých prípadoch používa aj pojem morálna škoda, pričom význam týchto pojmov je rovnaký. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou v bode 1.

čl. I bod 3 §
Vzhľadom na špecifické postavenie obetí nedobrovoľného zmiznutia a závažnosť tohto trestného činu sa navrhuje ich doplnenie medzi obzvlášť zraniteľné obete. Obete nedobrovoľného zmiznutia sú vystavené obzvlášť závažnému konaniu, ktoré zasahuje do ich integrity a ľudských práv. Zároveň ide o trestný čin s účasťou štátu, čo predstavuje zvýšené riziko viktimizácie obete pri styku s inými zložkami štátnej moci (napr. orgány činné v trestnom konaní, súd). Doplnením zoznamu obzvlášť zraniteľných obetí o obete nedobrovoľného zmiznutia sa posilní postavenie obetí nedobrovoľného zmiznutia v trestnom konaní, vytvorí sa mechanizmus pre prevenciu a minimalizáciu ich viktimizácie a zlepší sa ich prístup k špecializovanej odbornej pomoci. Výbor OSN pre nedobrovoľné zmiznutia vo svojich odporúčaniach obsiahnutých v Záverečnom stanovisku k Východiskovej správe Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím poukazuje aj na problematiku odškodňovania takýchto obetí a prístupu k reparácii, pričom dôraz kladie na špecifickosť postavenia obetí nedobrovoľného zmiznutia.

čl. I bod 4 §
V prípade smrti obete v dôsledku násilného trestného činu, sa okruh obetí násilného trestného činu rozširuje o blízke osoby, ktoré v čase smrti žili s obeťou v jednej domácnosti najmenej po dobu jedného roka. Takéto osoby sa zaraďujú do rovnakej kategórie ako pozostalý rodič, nakoľko z dôvodu spoločnej starostlivosti o domácnosť alebo odkázanosti výživou na zomretého, môžu reálne pociťovať finančné ťažkosti v dôsledku straty osoby podieľajúcej sa na chode spoločnej domácnosti. Preukázať splnenie vyššie uvedených podmienok bude úlohou osoby žiadajúcej o odškodnenie.

čl. I bod 5 §
Okruh osôb, ktoré môžu žiadať o odškodnenie za spôsobenú nemajetkovú ujmu sa rozširuje o obete domáceho násilia, a to vo vzťahu k trestnému činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Týmto obetiam podľa platnej právnej úpravy patrí odškodnenie len v prípadoch, ak im bola trestným činom spôsobená ujma na zdraví vo forme ublíženia na zdraví alebo ťažkej ujmy na zdraví, v dôsledku čoho pomerne široká skupina obetí nemá právo žiadať o odškodnenie. V prípade obetí domáceho násilia pritom ide o skupinu obzvlášť zraniteľných obetí. Možnosť získať odškodnenie od štátu zjednodušuje prístup obetí domáceho násilia k právu na odškodnenie a zároveň zvyšuje mieru ochrany obete pred ďalšou viktimizáciou. Pokiaľ ide o obete nedobrovoľného zmiznutia, v zmysle Záverečného stanoviska Výboru OSN pre nedobrovoľné zmiznutia a odporúčaných opatrení na nápravu a ochranu detí pred nedobrovoľným zmiznutím a garantovania okamžitej, spravodlivej a primeranej náhrady škody, navrhujeme zaradiť do kategórie trestných činov, ktorými bola spôsobená morálna škoda aj trestný čin nedobrovoľného zmiznutia.

čl. I bod 6 §
Pozri k tomu odôvodnenie k bodu 5.

čl. I bod 7 §
Na účely poskytovania služieb intervenčným centrom sa zavádza osobitná definícia obete domáceho násilia. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“) v §27a pri vykázaní používa označenie „ohrozená osoba“. Nakoľko pri vykázaní konanie vykázanej osoby nemusí dosahovať intenzitu trestného činu, mohlo by v praxi dochádzať k rozporom v terminológii medzi ohrozenou osobou a definíciou obete trestného činu. Za účelom odstránenia nezrovnalostí, ktoré môžu v aplikačnej praxi spôsobovať problémy a pre zabezpečenie poskytnutia služieb intervenčného centra ohrozeným osobám, sa navrhuje doplnenie tejto definície aj do zákona o obetiach. Obdobne sa pre účely poskytovania krízovej intervencie intervenčným centrom definuje pojem „krízová intervencia“, aby nedochádzalo k jeho zamieňaniu s podobnými pojmami vyskytujúcimi sa v osobitných právnych predpisoch. Krízová intervencia je najmä naviazaná na bezprostredné poskytnutie pomoci obeti trestného činu domáceho násilia po vykázaní páchateľa. Medzi hlavné činnosti tejto intervencie patrí krízová psychologická intervencia a vyhodnotenie hrozby nebezpečenstva ohrozenia …

čl. I bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou v bode 33, ktorá súvisí so zavedením novej formy financovania subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

čl. I bod 9 §
Súčasná právna úprava zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci obeti v trestnom konaní a v civilnom procese v prípade vymáhania nároku na náhradu škody. V praxi sa však vyskytujú situácie, kedy je obeti potrebné poskytnúť právnu pomoc aj v iných konaniach, ktoré bezprostredne súvisia so spáchaným trestným činom a ochranou obete pred opakovanou viktimizáciou. Ide najmä o konania týkajúce sa neodkladných opatrení podľa § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a na ne nadväzujúce konania (napr. § 705a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), ktoré majú zabezpečiť obmedzenie styku páchateľa s obeťou a jeho pôsobenie na obeť. Navrhovaná právna úprava rozširuje okruh konaní, pri ktorých je obeti poskytovaná právna pomoc, čím zabezpečuje prístup obete k právnej pomoci aj vo vyššie spomínaných konaniach a tým zvyšuje štandard vo vzťahu k ochrane obeti pred opakovanou viktimizáciou. Zároveň dochádza k účinnejšiemu prepojeniu inštitútu vykázania podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. a následných právnych krokov, kedy je obeti poskytnutá …

čl. I bod 10 §
Navrhovanou právnou úpravou dochádza k zosúladeniu povinností obsiahnutých v zákone o obetiach a v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní prijímať opatrenia na zabránenie opakovanej viktimizácii zo strany páchateľa, medzi ktoré patrí aj zabránenie styku páchateľa s obeťou a jej rodinnými príslušníkmi. V prípade, ak nemajú k dispozícii prispôsobené miestnosti, je potrebné, aby prijali iné vhodné opatrenia.

čl. I bod 11 §
Negatívna podmienka v § 10 ods. 2 písm. b) rieši primárne prípady, ak je páchateľom trestného činu pozostalý, ktorý spáchal trestný čin, v dôsledku ktorého bola spôsobená smrť jeho manželovi, dieťaťu, rodičovi alebo osobe, ktorá s ním žila najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti. V takomto prípade páchateľovi trestného činu, aj keď je pozostalým, nie je možné priznať odškodnenie. Keďže navrhovaná právna úprava umožňuje priznať odškodnenie už v priebehu trestného konania, kedy o vine ešte nie je rozhodnuté, použitie negatívnych podmienok sa bude vzťahovať aj na osoby, ktoré sú podozrivé alebo obvinené zo spáchania trestného činu, v dôsledku ktorého sa považujú za pozostalé obete.

čl. I bod 12 §
Navrhovaný odsek 3 umožňuje vznik nároku na odškodnenie aj predtým, ako rozsudok, trestný rozkaz alebo rozhodnutie v trestnom konaní podľa odsekov 1 a 2 boli vyhlásené, vydané alebo nadobudli právoplatnosť. Ide o situáciu, kedy dôjde k začatiu trestného stíhania a výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý má znaky násilného trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví. Podľa platnej právnej úpravy môže obeť násilného trestného činu požiadať o odškodnenie až po právoplatnom skončení trestného konania. Vzhľadom na odporúčania adresované v správe Špeciálnej poradkyne pre odškodňovanie obetí, Joëlle Milquet „Posilnenie práv obetí: od kompenzácie k náprave“, má mať každá obeť násilného trestného činu právo na čo najrýchlejšie, najspravodlivejšie a najjednoduchšie odškodnenie, ktoré jej poskytne štát. Dňa 24. júna 2020 prijala Európska Komisia prvú Stratégiu EÚ práv obetí trestných činov (2020-2025), ktorá odporúča všetkým členským štátom, aby sa uistili, že odstránia akékoľvek existujúce procesné prekážky v konaní o poskytnutí odškodnenia a zabránia riziku …

čl. I bod 13 §
Návrh zákona upravuje aj podmienky týkajúce sa uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré je potrebné splniť pre získanie odškodnenia. Podmienkou pre získanie odškodnenia na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 1 zákona o obetiach bude aj naďalej uplatnenie si nároku na náhradu škody v trestnom konaní. V prípadoch, kedy si obeť uplatňuje nárok na odškodnenie v súvislosti s rozhodnutiami podľa § 11 ods. 2 zákona o obetiach alebo ak si obeť násilného trestného činu uplatní nárok v priebehu trestného konania, táto podmienka sa neuplatní. Nie je však vylúčené zníženie odškodnenia pri neuplatnení nároku priamo voči páchateľovi podľa § 14. Zároveň sa dopĺňajú výnimky, kedy sa podmienka uplatnenia nároku v trestnom konaní nevyžaduje.

čl. I bod 14 §
V prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, zákon o obetiach priamo ustanovuje, že obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie sumy vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy. Výška odškodnenia pre pozostalých v prípade, že obeť v dôsledku násilného trestného činu zomrela, sa stanoví fixnou sumou rovnakou pre každého pozostalého, t. j. rovným dielom. Takýmto spôsobom sa odstráni nežiaduci jav súčasnej právnej úpravy, ktorý zvýhodňuje žiadateľov v prípade, kedy obeť násilného trestného činu po sebe zanechala len jedného pozostalého a tomuto bolo poskytnuté odškodnenie súhrnne v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Navrhovaná právna úprava všetky pozostalé obete zrovnoprávňuje, zároveň však umožňuje priznať odškodnenie v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy jedinej pozostalej obeti, ak táto bola odkázaná na výživu zomretého. Návrh zákona tiež zjednocuje používanie pojmu „suma mesačnej minimálnej mzdy“, ktorý je zavedený v § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Ďalej sa navrhuje vymedziť, že ide o sumu mesačnej minimálnej mzdy platnej v období kalendárneho roka, v …

čl. I bod 15 §
Ide o reakciu na aplikačnú prax, resp. výslovné legislatívne zachytenie formujúcej sa aplikačnej praxe, kedy už prvá veta predmetného ustanovenia hovorí o rozsahu spôsobenej ujmy na zdraví, teda nehovorí výslovne o sume, resp. výške škody na zdraví vo finančnom vyjadrení. Vypustenie druhej vety uvoľní podmienky na priznanie odškodnenia v prípade, ak rozsah ujmy na zdraví bol zistený v trestnom konaní (a bola i páchateľovi uložená povinnosť nahradiť obeti násilného trestného činu škodu na zdraví), ale niektoré následky spôsobenej ujmy na zdraví sa objavia alebo ich je možné hodnotiť až neskôr (napríklad pri sťažení spoločenského uplatnenia). Vypustenie druhej vety predmetného ustanovenia má definitívne odstrániť zdanlivé prekážky pre priznanie odškodnenia v sume presahujúcej škodu na zdraví vyčíslenú v trestnom rozkaze alebo rozsudku vydanom v trestnom konaní a potvrdiť aplikačnú prax, podľa ktorej sa pri priznaní odškodnenia vychádza z rozsahu ujmy na zdraví zistenej v trestnom konaní vo význame, čo do zisteného poškodenia zdravia, nie vo význame, čo do hodnotenej a vyčíslenej škody …

čl. I bod 16 §
Pozri k tomu odôvodnenie k bodu 14 v časti týkajúcej sa pojmu „suma mesačnej minimálnej mzdy“.

čl. I bod 17 a 18 §
Doplnením slova „najneskôr“ v odseku 2 sa reaguje na zavedenie možnosti žiadať o odškodnenie aj pred právoplatným skončením trestného konania, zvýrazňuje sa tým teda skutočnosť, že ustanovenie § 15 ods. 2 hovorí výlučne len o lehote, dokedy najneskôr je možné žiadať odškodnenie, nie o tom, že právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní podľa § 11 ods. 1 alebo 2 je podmienkou žiadosti o odškodnenie. Okrem toho sa navrhujú i legislatívno-technické úpravy v odsekoch 2 a 3, ktoré majú zabezpečiť jednoznačnejší výklad predmetných ustanovení odseku 2 až 4.

čl. I bod 19 a 20 §
Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí obsahovať písomná žiadosť o odškodnenie a jej prílohy. Úprava odsekov 1 a 2 reaguje na aplikačnú prax a vypúšťajú sa náležitosti, ktoré pre posúdenie žiadosti nie sú nevyhnutné, resp. zjednodušuje sa proces uplatnenia nároku v prípadoch, ak niektoré prílohy netreba požadovať priamo od obete, ale môže ich získať ministerstvo postupom podľa § 17 (postačuje ich označenie zo strany obete násilného trestného činu). Zároveň sa výslovne upravuje, ktoré skutočnosti je obeť násilného trestného činu povinná uviesť. Ide o zmenu, ktorá má súvis s navrhovanou právnou úpravou v § 16 ods. 6,umožňujúcou ministerstvu pristúpiť k zmene už vydaného rozhodnutia. Takýto postup na jednej strane umožní ministerstvu v niektorých prípadoch spoľahnúť sa na pravdivosť tvrdenia obete násilného trestného činu bez jeho podrobného overovania, čo proces rozhodnutia o odškodnení urýchli, no zároveň § 16 ods. 6 umožní ministerstvu vydať nové rozhodnutie, ak sa tvrdenia obete násilného trestného činu preukážu ako nepravdivé (napríklad ak obeť násilného trestného činu zamlčí, že …

čl. I bod 21 §
Už s prijatím zákona o obetiach bola ustanovená možnosť obete násilného trestného činu zabezpečiť si zastupovanie v konaní o poskytnutí odškodnenia len prostredníctvom taxatívne vymedzených subjektov. Dopĺňa sa výslovná úprava, ktorá by mala zamedziť akýmkoľvek pochybnostiam, že subjekt poskytujúci pomoc obetiam môže byť len subjekt, ktorý takúto pomoc poskytuje obetiam podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 22 §
V odseku 5 sa ustanovuje, že lehota na vydanie rozhodnutia ministerstva o žiadosti sa skracuje na štyri mesiace. Túto lehotu je možné predĺžiť o čas, počas ktorého ministerstvo čaká na poskytnutie potrebnej súčinnosti v zmysle § 17 ods. 1. Ide o požiadavku, ktorá vyplýva z aplikačnej praxe ministerstva. V prípadoch, v ktorých je zisťovanie rozhodujúcich skutočností skutkovo jednoduché, doterajšia šesťmesačná lehota nebola nevyhnutná. Na druhej strane v prípadoch, v ktorých bolo potrebné zisťovanie skutočností od subjektov podľa § 17, šesťmesačná lehota nebola dostatočná.

čl. I bod 23 §
Podľa súčasnej právnej úpravy ministerstvo nie je oprávnené v prípade, ak dodatočne vyjdú najavo skutočnosti, že neboli splnené zákonné podmienky pre poskytnutie odškodnenia, alebo podmienky poskytnutia odškodnenia v priznanej výške, uskutočniť nové konanie a vydať nové rozhodnutie, či inak realizovať nápravu pôvodného rozhodnutia. Ministerstvo je pritom povinné pri rozhodovaní o výške odškodnenia, v zmysle § 12 ods. 4 zákona o obetiach od čiastky, ktorá predstavuje preukázanú výšku ujmy na zdraví, odčítať súčet všetkých súm, ktoré obeť už získala z titulu ujmy na zdraví inak. Pokiaľ nedôjde k splneniu tejto povinnosti, napr. práve v dôsledku toho, že obeť neinformovala ministerstvo o skôr uvedených skutočnostiach, je finančné odškodnenie priznané v inej (vyššej) sume, než obeti skutočne prináleží. Vydanie nového rozhodnutia a uloženie povinnosti vrátiť odškodnenie alebo jeho časť nepredstavuje sankciu za uvedenie nepravdivých skutočností, resp. nesplnenie informačnej povinnosti, keďže k tomuto nemusí dôjsť úmyselne. Predmetné ustanovenie má byť len spôsobom, akým ministerstvo na základe dodatočne zistených skutočností môže zabezpečiť, aby každej obeti …

čl. I bod 24 §
V § 20 odseku 2 sa dopĺňa jazykový režim prijatia žiadosti o odškodnenie podľa § 18 a § 19 o anglický jazyk.

čl. I bod 25 §
V prípade priznania odškodnenia prechádza nárok obete voči páchateľovi v časti vyplateného odškodnenia na štát. Ide o významné odbremenenie obetí pri uplatňovaní si nároku na náhradu škody voči páchateľovi trestného činu, ktorým jej bola spôsobená ujma na zdraví. V súvislosti s tým vznikla potreba vypustiť ustanovenie, podľa ktorého bola obeť násilného trestného činu povinná ministerstvu vrátiť poskytnuté odškodnenie, ak sa domohla náhrady škody od páchateľa. Platná právna úprava je výhodná práve pre páchateľov, od ktorých si obeť po vyplatení odškodnenia od štátu prestáva uplatňovať akýkoľvek nárok, keďže ak by aj akékoľvek (čiastočné) odškodnenie obeť získala, bola by povinná ho vrátiť štátu. Navrhovanou zmenou, sa má podľa dobrej praxe viacerých členských štátov zefektívniť plnenie finančných záväzkov zo strany páchateľov voči štátu. Taktiež je potrebné novou právnou úpravou reagovať na prechádzanie opakovanej viktimizácii obete, ktorá podľa navrhovanej právnej úpravy už nie je nútená uplatňovať si svoje práva za účelom získania náhrady škody voči páchateľovi trestného činu. Nárok si uplatní len od štátu, …

čl. I bod 26 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovanou zmenou v bode 33, ktorá súvisí so zavedením novej formy financovania subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

čl. I bod 27 §
Subjekty poskytujúce pomoc obetiam dlhodobo poskytujú aj sociálne služby v zmysle osobitných predpisov a zamestnávajú odborne spôsobilé osoby spĺňajúce kvalifikačné predpoklady podľa týchto predpisov. Tieto osoby majú často niekoľkoročné skúsenosti s poskytovaním odbornej pomoci obetiam, prípadne aj špecializáciu na poskytovanie odbornej pomoci obzvlášť zraniteľným obetiam. Avšak z dôvodu absolvovania vysokoškolského vzdelania v inom odbore ako sociálna práca sa stáva, že osoby s niekoľkoročnou praxou s poskytovaním sociálnych služieb obetiam, nie je možné v zmysle zákona o obetiach považovať za odborne spôsobilé. Vzhľadom na uvedené sa preto navrhuje, aby odborne spôsobilou osobu v odbore sociálna práca mohla byť aj osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v niektorom z príbuzných odborov, pričom podmienka vykonávania praxe zostáva zachovaná. Týmito príbuznými odbormi sú najmä sociálne služby a poradenstvo, sociálna pedagogika, špeciálna pedagogika, liečebná pedagogika, andragogika, sociálna a humanitárna práca, sociálno-právna činnosť a charitatívno-misijná činnosť. Uvedenou legislatívnou úpravou dôjde k rozšíreniu okruhu osôb, ktoré sú odborne spôsobilé pre oblasť sociálnej práce a zároveň k …

čl. I bod 28 §
Ide o doplnenie náležitosti, ktorú bude po novom obsahovať rozhodnutie o udelení akreditácie v súvislosti s regionálnym poskytovaním odbornej pomoci a zavedením možnosti pôsobenia ako intervenčné centrum.

čl. I bod 29 §
Navrhuje sa doplnenie povinností akreditovaného subjektu o poskytovanie odbornej pomoci v súlade so štandardmi poskytovanej odbornej pomoci. V zmysle § 30 zákona o obetiach ministerstvo vykonáva kontrolu plnenia podmienok akreditácie, povinností a štandardov kvality poskytovanej odbornej pomoci. Medzi povinnosťami akreditovaného subjektu však nie je v súčasnej právnej úprave zahrnuté poskytovanie odbornej pomoci v súlade so štandardmi kvality poskytovanej odbornej pomoci. Doplnením tejto povinnosti dochádza k zosúladeniu s § 30 zákona o obetiach. Minimálne štandardy kvality poskytovania odbornej pomoci obetiam budú upravené metodickým pokynom v súlade s § 33 ods. 1 zákona o obetiach.

čl. I bod 30 §
§ 28a Navrhuje sa zavedenie možnosti rozšírenia pôsobnosti akreditovaného subjektu ako tzv. intervenčného centra pre obete domáceho násilia podľa modelu z Rakúska a Českej republiky. Tento model umožňuje prepojenie policajnej intervencie s krízovou intervenciou a zároveň vytvára koordinovaný postup pri zabezpečení ochrany obete. Jedným z práv obete je právo na poskytnutie odbornej pomoci, ktorá je poskytovaná zo strany subjektov poskytujúcich pomoc obetiam, resp. akreditovaných subjektov. Tieto subjekty poskytujú pomoc tým obetiam, ktoré ich vyhľadajú a bez koordinácie postupov a opatrení najmä s orgánmi činnými v trestnom konaní. V prípade obetí domáceho násilia nastala v praxi potreba koordinácie činností medzi subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a orgánmi verejnej moci, najmä orgánmi činnými v trestnom konaní. Intervenčné centrum na základe informácií poskytnutých Policajným zborom proaktívne kontaktuje obeť domáceho násilia, bezprostredne po výskyte domáceho násilia a ponúkne jej odbornú pomoc, pričom obeti vysvetlí jej možnosti ako aj rozsah pomoci, ktorú jej vie intervenčné centrum poskytnúť, prípadne sprostredkovať. Táto forma spolupráce a včasného zachytenia prípadov …

čl. I bod 31 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia v súvislosti s možnosťou akreditovaného subjektu pôsobiť ako intervenčné centrum.

čl. I bod 32 §
V prípade, ak nastanú dôvody na zrušenie akreditácie, akreditovaný subjekt poskytujúci pomoc prestáva pôsobiť aj ako intervenčné centrum. Podmienkou pre pôsobenie subjektu poskytujúceho pomoc obetiam ako intervenčné centrum je získanie akreditácie podľa § 24 a nasl. zákona o obetiach. Preto je potrebné previazať zrušenie alebo zánik akreditácie aj s ukončením pôsobenia ako intervenčné centrum.

čl. I bod 33 §
Súčasná forma financovania akreditovaných subjektov umožňuje poskytnutie dotácie do výšky 50 000 eur v priebehu jedného kalendárneho roka. Tento model je z dlhodobého hľadiska nevyhovujúci, nakoľko vytvára prostredie neistoty a neumožňuje podporu a zabezpečenie poskytovania odbornej pomoci na regionálnej úrovni z dlhodobého hľadiska. Zároveň je administratívne náročný, nakoľko je potrebné každý rok pripraviť výzvu na predkladanie žiadostí, zabezpečiť ich spracovanie, hodnotenie a následné poskytnutie dotácie. Podporené subjekty v dôsledku náročnosti administratívneho postupu získavajú finančné prostriedky v priebehu roka, pričom však odbornú pomoc majú poskytovať a zabezpečovať od januára daného roka. Taktiež maximálny finančný limit je v prípade akreditovaných subjektov, ktoré majú zamestnávať, resp. zabezpečovať poskytovanie odbornej pomoci prostredníctvom minimálne troch odborne spôsobilých osôb nedostatočný. Ďalej, v prípade pôsobenia akreditovaného subjektu ako intervenčného centra je potrebné upraviť a zabezpečiť financovanie týchto subjektov v každom kraji na dlhodobej a udržateľnej báze, čo poskytuje garanciu vo vzťahu ku kvalite a odbornosti poskytovanej pomoci ako aj jej dostupnosti. Vytvorením a podporou intervenčných centier bude …

čl. I bod 34 §
Vzhľadom na rozšírenie možnosti pôsobenia akreditovaného subjektu ako intervenčného centra sa navrhuje doplnenie tejto informácie aj do registra subjektov poskytujúcich pomoc obetiam. Takéto označenie urýchli a zefektívni vyhľadávanie subjektu poskytujúceho tieto služby a priamo odkáže príslušníkov Policajného zboru na subjekt, ktorý pôsobí ako intervenčné centrum. Zároveň v ustanovení dochádza k legislatívno-technickým úpravám, ktoré súvisia s navrhovanou zmenou v bode 33, ktorou sa zavádza nová forma financovania subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

čl. I bod 35 §
Článok 25 smernice 2012/29/EÚ sa zameriava na odbornú prípravu odborníkov z praxe, ktorí prichádzajú do styku s obeťou – cez úradníkov, príslušníkov Policajného zboru až po sudcov a právnikov všeobecne. Ustanovenie nového § 32a reflektuje túto požiadavku a vytvára povinnosť zohľadniť pri poskytovaní vzdelávania aj špecifické vzdelávanie zamerané na práva obetí. Pod vzdelávaním je potrebné rozumieť prípravu na výkon právnických povolaní, t. j. vysokoškolské vzdelávanie ako aj kontinuálne vzdelávanie po získaní vysokoškolského vzdelania v odbore právo, prípadne iných odboroch. Týmto ustanovením je sledovaný cieľ, aby odborníci v praxi mali prístup k vzdelávaniu zameranému na práva obetí, a aby následne vedeli poskytovať služby obetiam, čím bude zabezpečená kvalita poskytovaných služieb.

čl. I bod 36 §
Prechodné ustanovenie ustanovuje, ktorými ustanoveniami sa budú riadiť konania začaté pred 1. májom 2021. Konania začaté pred účinnosťou navrhovaného zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2021. Ďalej sa navrhuje, aby vo všetkých konaniach s účinnosťou od 1. mája 2021 došlo k prechodu nároku obete na vymáhanie vyplateného odškodnenia od páchateľa na štát, t. j. aby vo všetkých konaniach, v ktorých bolo odškodnenie poskytnuté po 1. máji 2021 (aj keď sa v konaní postupuje podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2021) boli páchatelia povinní plniť priamo ministerstvu.

čl. II
V čl. I sa navrhuje novelizovať zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na zmeny vykonané v § 135 ods. 1 Trestného poriadku sa v § 8 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z., ktorý upravuje právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou, navrhuje slovo „páchateľa“ nahradiť slovami „osoby, ktorú obeť označila za páchateľa, osoby ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu alebo osoby proti ktorej sa vede trestné konanie“; ide o zosúladenie pojmov v Trestnom poriadku a v zákone o obetiach trestných činov. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú podľa tejto úpravy povinné používať vhodne prispôsobené úradné miestnosti alebo prijímať iné opatrenia na zabránenie styku osoby, ktorú obeť označila za páchateľa, osoby ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu alebo osoby proti ktorej sa vedie trestné konanie s obeťou alebo jej rodinnými príslušníkmi.

čl. II bod 2 §
Navrhuje sa úprava znenia § 8 ods. 3 tak, aby v záujme ochrany obete pred druhotnou viktimizáciou bolo možné lekárske vyšetrenie prikázať v nevyhnutnej miere a len vtedy, ak je to potrebné na účely trestného konania, viesť výsluch obzvlášť zraniteľnej obete v prípravnom konaní spravidla osobou pohlavia určeného vypočúvanou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody, tlmočiť výsluch obzvlášť zraniteľnej obete spravidla osobou pohlavia určeného vypočúvanou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody, klásť otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete len, ak je to nevyhnutné pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Všetky navrhované obmedzenia, resp. pravidlá sú nastavené tak, aby zrkadlovo zodpovedali § 134 ods. 5 a 6 Trestného poriadku.