Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 44C/19/2025 1425203545 21. 04. 2026 JUDr. Martin Truchlý ECLI:SK:MSBA4:2026:1425203545.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Truchlým, v spore žalobkyne: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXXX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie 6.460 eur, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.460 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.04.2025 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 6.460 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnila tým, že trestným rozkazom E. F. D. G. zo dňa 25.04.2023, spis. zn. XXX/XX/ XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2023, bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, obeťou ktorého sa stala F. H. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „obeť“). Za tento trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu ako aj povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, ako aj povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť psychologického poradenstva. Žiadosťou doručenou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“) dňa 05.10.2023 podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 274/2017 Z. z.“) sa obeť domáhala poskytnutia finančného odškodnenia za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela v dôsledku násilného trestného činu žalovaného. Rozhodnutím zo dňa 22.03.2024, vydaným podľa zákona č. 274/2017 Z. z. Ministerstvo priznalo obeti odškodnenie v sume 6.460 eur. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia zákona NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon č. 278/1993 Z. z.), z ktorých vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobkyne ako Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR v konaní o zaplatenie náhrady škody. Ministerstvo ako správca pohľadávky štátu zaslalo žalovanému opakovane list zo dňa 03.06.2024, ktorým žalovaného vyzvalo, aby uhradil náhradu škody v sume 6.460 eur. Do dňa podania žaloby nedošlo zo strany žalovaného k uspokojeniu pohľadávky čo i len v časti, z dôvodu ktorého sa žalobkyňa týmto návrhom domáha v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. zaplatenia náhrady škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa žiada súd, aby vo veci rozhodol tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 6.460 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň, aby žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalovanému súd žalobu (vrátane jej príloh, poučenia pre stranu sporu a výzvy na vyjadrenie sa k žalobe) doručil zverejnením oznámenia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 05.12.2025 v súlade s ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“). Žalovaný sa k nárokom žalobkyne nevyjadril, jej skutkové tvrdenia nijako nepoprel. 3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 21.04.2026, na ktoré predvolal obe sporové strany. Dostavila sa žalobkyňa. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Nedoručená zásielka s predvolaním sa súdu vrátila dňa 03.03.2026. Zásielka sa dňom vrátenia považuje za doručenú aj keď sa adresát o tom nedozvedel v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Žalobkyňa na predmetnom pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej žalobe, ktorou sa domáha zaplatenia dlžnej sumy. Dlžná suma bola priznaná obeti ako odškodnenie podľa zákona o obetiach trestných činov. Vyplatením odškodného prešiel nárok z obete na štát. Navrhla zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť dlžnú sumu. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to: Trestný rozkaz E. F. D. G. zo dňa 25.04.2023, sp. zn. XXX/XX/XXXX, Žiadosť o odškodnenie obete násilného trestného činu zo dňa 30.09.2023 s fotokópiou plnomocenstva zo dňa 21.04.2023, Rozhodnutie o odškodnení zo dňa 22.03.2024, č. S-MSSR-000958/2023, Žiadosť o realizáciu jednorazovej platby zo dňa 07.05.2024, Výzva na úhradu zo dňa 03.06.2024, Podanie zo dňa 19.06.2024, označené ako „Opätovné zaslanie podania zo dňa 03.06.2024“ spolu s vrátenou zásielkou a zistil tento skutkový stav: Z Trestného rozkazu E. F. D. G. zo dňa 25.04.2023, spis. zn. XXX/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2023 vyplýva, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, obeťou ktorého sa stala F. H. F.. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu, ako aj povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, ako aj povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť psychologického poradenstva. Žiadosťou doručenou Ministerstvu dňa 05.10.2023 sa obeť domáhala poskytnutia finančného odškodnenia za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela v dôsledku násilného trestného činu žalovaného. Z Rozhodnutia o odškodnení zo dňa 22.03.2024 vyplýva, že Ministerstvo priznalo obeti odškodnenie v sume 6.460 eur. Zo žiadosti o realizáciu jednorazovej platby vyplýva, že predmetné plnenie bolo dňa 07.05.2024 aj uhradené, a to na základe žiadosti o realizáciu jednorazovej platby prevodom na bankový účet právneho zástupcu obete v zmysle bodu 6.1 žiadosti. Listom zo dňa 03.06.2024 Ministerstvo žalovaného opakovane vyzvalo, aby uhradil náhradu škody v sume 6.460 eur, a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Zásielka s uvedeným podaním bola žalobkyni opakovane vrátená ako nedoručená. 5. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: 6. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z., o odškodnenie môže požiadať obeť násilného trestného činu, ktorá je občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. O odškodnenie môže požiadať aj obeť násilného trestného činu, ktorá má v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. 7. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z., nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný
rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak. 8. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z., o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je ministerstvo spravodlivosti. 9. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z., poskytnutím odškodnenia obeti násilného trestného činu podľa tohto zákona prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia. 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z., na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. 11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z., Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. 12. Súd mal z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení veci za preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom E. F. D. G. zo dňa 25.04.2023 spis. zn. XXX/XX/XXXX právoplatne uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pričom poškodenou bola obeť. Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa zákona č. 274/2017 Z. z. nepochybne vznikol, keď v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznal vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví. Za tento trestný čin bol žalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu, ako aj povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, ako aj povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť psychologického poradenstva. Tým bolo nepochybne preukázané protiprávne konanie žalovaného, ako aj existencia ujmy spôsobenej poškodenej osobe. 13. Z listinných dôkazov ďalej vyplynulo, že poškodená si uplatnila nárok na poskytnutie finančného odškodnenia podľa zákona č. 274/2017 Z. z., a to žiadosťou doručenou Ministerstvu dňa 05.10.2023. Z Rozhodnutia o odškodnení zo dňa 22.03.2024 súd zistil, že poškodenej bolo priznané odškodnenie vo výške 6.460 eur z titulu nemajetkovej ujmy spôsobenej násilným trestným činom žalovaného. Zároveň bolo preukázané, že predmetná suma bola dňa 07.05.2024 poškodenou aj reálne prijatá, a to prevodom na bankový účet jej právneho zástupcu. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. poskytnutím odškodnenia obeti násilného trestného činu prechádza nárok obete na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia. Uvedeným zákonným ustanovením dochádza k zákonnému prechodu pohľadávky z poškodenej osoby na štát, a to okamihom poskytnutia odškodnenia. Súd mal teda preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. 14. Keďže žalobkyňa v konaní preukázala jednak existenciu právoplatného odsúdenia žalovaného za násilný trestný čin, jednak poskytnutie odškodnenia obeti vo výške 6.460 eur, vznikol jej voči žalovanému nárok v rozsahu vyplateného plnenia. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by jeho povinnosť nahradiť žalobcovi poskytnuté plnenie vylučovali. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.460 eur, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. 15. Súd zároveň rozhodol o predĺžení lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 3 CSP, a to na 15 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle žalobného návrhu žalobkyne. Pri určení dlhšej lehoty na plnenie
súd prihliadol na povahu uloženej povinnosti a výšku priznanej sumy, ktorá predstavuje jednorazové peňažné plnenie vo výške 6.460 eur. Súd mal za to, že poskytnutie dlhšej lehoty je primerané a umožní žalovanému reálne splniť uloženú povinnosť dobrovoľne, bez potreby bezprostredného výkonu rozhodnutia, pričom zároveň nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalobcu. Určenú lehotu preto súd považoval za primeranú okolnostiam prípadu a zodpovedajúcu zásade spravodlivého usporiadania práv a povinností strán sporu. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).