Trestný zákon (300/2005 Z. z.)

čl. II a III
Navrhuje sa novelizovať Trestný zákon a Trestný poriadok z dôvodu potreby nového riešenia ochrany cudzinca pred vyhostením.

čl. X (Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)
Navrhuje sa upraviť v Trestnom zákone novú skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, podľa ktorej bude možno potrestať toho, kto sa dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril rozhodnutie o vykázaní zo spoločného obydlia a zakázaní vstupu do spoločného obydlia vydané podľa zákona o Policajnom zbore alebo na základe predbežného opatrenia súdu.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Ide o legislatívno-technickú, resp. štylistickú úpravu, súvisiacu s doplnením § 269 ods. 1 písmenom c).

čl. I bod 3 až 6 §
Ochrana spotrebiteľa sa v ustanovení § 269 ods. 1 Trestného zákona rozširuje o postih konania spôsobujúceho mu škodu predajom tovaru alebo poskytnutím služieb za cenu prevyšujúcu obmedzenie, t.j. maximum dovolenej výšky ceny, pokiaľ je takýto cenový limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe. Ide teda o protiprávne konanie charakterizované najmä v § 17 ods. 1 písm. a) alebo c) a ods. 4 písm. b) zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov spočívajúce v neoprávnenom navýšení ceny tovarov alebo služieb oproti pravidlám ustanoveným priamo zákonom o cenách alebo rozhodnutiami o cenovej regulácii (§ 4 až 6 cit. zák.), vydanými orgánmi podľa § 20 ods. 1 písm. a) až e) a publikovanými v súlade s § 11 tohto zákona, ktoré musí byť pre jeho trestnosť v zmysle návrhu spojené s poškodením spotrebiteľa (teda len subjektu podľa § 2 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), a to znížením hodnoty jeho …

čl. I bod 7 §
Ochrana spotrebiteľa sa rozšírením pôvodného návrhu na základe pripomienkového konania posilňuje aj novým ustanovením, ktoré charakterizuje ako trestný čin konanie považované zákonom č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa (ďalej len ZOS) za každých okolností za nekalé (§ 7 ods. 4 a príloha č. 1 s konkrétnym výpočtom a popisom jednotlivých takýchto praktík), musí však ísť o opakované konanie po akomkoľvek predchádzajúcom postihu, t.j. nielen pri odsúdený za rovnaký trestný čin, ale aj za priestupok podľa § 23 ZOS spáchaný obdobným konaním. Ak bol páchateľ pre rovnaký trestný čin odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, plynie lehota dvadsiatich štyroch mesiacov od prepustenia z výkonu trestu. Nevyžaduje sa spôsobenie majetkovej škody ako zákonný znak trestného činu, konanie však musí porušiť práva konkrétneho spotrebiteľa. Za porušenie práv spotrebiteľa je potrebné považovať obmedzenie alebo narušenie celkového rámca jeho práv vo vzťahu, založenom kúpou výrobku alebo poskytnutím služby, alebo zhoršenie podmienok pre výkon týchto práv (ako pri priestupku podľa § 23 ZOS). Ak pôjde …

čl. I bod 8 §
Podľa tohto pravidla dôjde k spáchaniu trestného činu nekalých obchodných praktík voči spotrebiteľovi (ktorého skutková podstata predpokladá predchádzajúci postih páchateľa alebo predávajúceho – právnickej osoby za priestupok alebo správny delikt) len vtedy, ak k tomuto postihu došlo po nadobudnutí účinnosti navrhovanej novely Trestného zákona. Predchádzajúce odsúdenie za rovnaký (t.j. novoupravený) trestný čin neprichádza do úvahy.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zavedenie meny euro v Slovenskej republike nie je relevantným titulom na akékoľvek sprísňovanie zákonnej právnej úpravy vo význame zvyšovania dolnej alebo hornej sadzby peňažného trestu. Z uvedeného dôvodu preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za jediný vhodný spôsob konverzie sankcií peňažného charakteru, v tomto prípade peňažných trestov, ich výsledným zaokrúhlením smerom nadol. Peňažné tresty v Trestnom zákone sú vyjadrené minimálnou a maximálnou výškou, resp. dolnou a hornou sadzbou, pričom tento model zostáva zachovaný. Prepočet trestov vyjadrených v platnom znení Trestného zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať spôsobom, kedy sa výsledné sumy po prepočítaním konverzným kurzom zaokrúhlia na celé desiatky eur smerom nadol. V rámci praktickej aplikácie zákona sú peňažné tresty ukladané len výnimočne na hornej hranici sadzby – z uvedeného dôvodu sa teda javí zaokrúhlenie výsledných súm na celé desiatky eur smerom nadol ako optimálne riešenie, keďže výsledná suma peňažného trestu, ktorá bude uložená, je výsledkom posúdenia viacerých kritérií hmotnoprávnej povahy …

čl. I bod 3 §
Výška škody je jedným z kritérií určujúcich trestnosť skutku, resp. jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu. V platnom znení Trestného zákona je tzv. malá škoda vyjadrená pevnou sumou (v súčasnosti 8000 Sk). V nadväznosti na zvedenie meny euro je potrebné v Trestnom zákone vysporiadať sa aj s právnou úpravou v § 125 ods. 1. Navrhuje sa sumu prepočítanú na základe konverzného kurzu zaokrúhliť na celé eurá smerom nahor – dôvodom pre toto riešenie je dodržanie základných princípov konverzie vyjadrených v generálnom zákone, a v konečnom dôsledku aj zamedzenie neodôvodnenému rozširovaniu podmienok trestnosti činu z titulu zavedenia meny euro v Slovenskej republike. Prípadné čisto matematické zaokrúhľovanie z tohto dôvodu nebolo použité vzhľadom na hodnotu konverzného kurzu a pravidlá pre prepočítanie, keďže takýto jav by, aj keď ojedinele, mohol nastať. V tomto prípade teda nejde o prepočet podľa konverzného kurzu s matematickým zaokrúhlením na najbližší eurocent, ale o zaokrúhlenie na celé eurá smerom nahor, čo je v prospech dotknutých občanov, teda …

čl. I bod 4 §
Trestnosť činu spáchaného do účinnosti navrhovaného zákona sa posúdi zväčša podľa doterajších predpisov (Trestný zákon), keďže prepočty zo slovenských korún na euro, súvisiace s posúdením kvalifikačných momentov a sadzieb peňažného trestu sú okrem vyššie uvedeného zaokrúhlenia hodnotovo neutrálne. Ak sa teda trestnosť činu posúdi a trest uloží podľa zákona v „korunovom“ znení, výška uloženého peňažného trestu sa prepočíta podľa konverzného kurzu so zohľadnením toho, že ide o príjem štátneho rozpočtu, teda so zaokrúhlením na celé eurocenty nadol.

čl. II (Trestný zákon)

čl. II bod 1 §
Trestný zákon v ustanovení § 128 ods. 3 definuje pojem „vojak“. Táto definícia nie je identická s týmto pojmom používaným v Trestnom poriadku, hoci poriadok je vykonávacou normou zákona. Ak bude ustanovenie § 128 ods. 3 doplnené o kategóriu „príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak“, tak by definícia „vojaka“ bude komplexne použiteľná aj v trestnom konaní. Zmena predmetného ustanovenia úzko súvisí so zmenou Trestného poriadku, kde sa navrhuje doplnenie § 16 o vymedzenie pôsobnosti okresných súdov v sídle krajského súdu ustanovených zákonom (pozri čl. XII) vo veciach, ktoré patrili do pôsobnosti zrušovaných vojenských súdov.

čl. II bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu použitého vnútorného odkazu v nadväznosti za zmenu § 128 ods. 3.

čl. II bod 3
Vzhľadom na zrušenie vojenských súdov a ich začlenenie do civilnej časti všeobecného súdnictva stráca doterajší § 416 svoje opodstatnenie a preto sa navrhuje jeho zrušenie. Podmienky pre upustenie od potrestania ustanovené v § 40 trestného zákona sú aplikovateľné na všetkých páchateľov rovnako. Nový režim služby ozbrojených silách nepozná kategóriu vojakov základnej služby (z hľadiska páchateľov trestného činu išlo až na ojedinelé výnimky o kategóriu páchateľov blízkych veku mladistvých) a tak niet dôvodu, aby páchateľ prečinu malej závažnosti v konaní pred všeobecným súdom mal zvýhodnenia iba preto, že sa činu dopustil ako profesionálny vojak. Zákonom dovolené zásahy, či ovplyvňovanie trestnej zodpovednosti veliteľmi, či služobnými orgánmi v našich pomeroch by mali patriť minulosti, resp. do súboru opatrení pre výkon trestného súdnictva v čase vojny a vojnového stavu. Navrhovaná zmena vyplýva zo zásadných pripomienok Generálne prokuratúry Slovenskej republiky a konečnom dôsledku zohľadňuje výsledky pripomienkového konania k tzv. veľkej novele Trestného poriadku (rokovanie vlády bolo ohľadom tejto novely Trestného poriadku prerušené).

čl. I

čl. I bod 1 §
Implementácia odporúčania OECD postihovať trestné činy podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách bez výnimky, čím sa vyhovelo bodu 244. Správy pracovnej skupiny OECD o aplikácii Dohovoru o podplácaní zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z novembra 2005.

čl. I bod 2 §
Zavádza sa pojem extrémistická skupina, ktorý sa v trestnom poriadku bude využívať ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby.

čl. I bod 3 §
Definícia extrémistického materiálu sa zavádza z dôvodu zavedenia skutkových podstát viazaných na jeho výrobu, rozširovanie a prechovávanie. Ide aj uskutočnenie budúcich záväzkov vyplývajúcich z článkov 3, 5 a 6 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a neznášanlivej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov. Podľa čl. 3 Dodatkového protokolu sa musí zaviesť trestnosť šírenia rasistického alebo neznášanlivého materiálu, za ktorý sa v zmysle čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu považuje „akýkoľvek písomný materiál, akékoľvek zobrazenie alebo akékoľvek iné znázornenie myšlienok a teórií, ktoré obhajujú, podporujú a podnecujú nenávisť, odlišné zaobchádzanie alebo násilie proti jednotlivcovi alebo skupine osôb založenú na rase, farbe, pôvode rodu alebo národnom alebo etnickom pôvode ako aj náboženstve, ak sa použije ako zámienka pre tieto dôvody.“ Navrhuje sa tak urobiť v novom § 130 ods. 8 písm. c) Trestného zákona. Samostatné riešenie sa týkalo čl. 6 Dodatkového protokolu a čl. 1 ods. 1 písm. c) a d) vo väzbe na písmeno e) a …

čl. I bod 4 §
Zároveň sa zavádza nový typ osobitného motívu a to pohnútka verejne podnecovať k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženstva, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá identifikácie. Záväzok zaviesť túto pohnútku vyplýva z čl. 4 rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, ktoré už má konečnú podobu zaslanú 19. júla 2007 Generálnym sekretárom Rady Výboru stálych predstaviteľov a požaduje, aby sa rasistická a xenofóbna motivácia považovala buď za priťažujúcu okolnosť alebo za obzvlášť priťažujúcu okolnosť. Za rasistickú a xenofóbnu motiváciu sa považuje motivácia verejne podnecovať nenávisť alebo násilie voči príslušníkom inej rasy, farby pleti, národnosti, etnickej skupiny, rodového pôvodu alebo náboženstva podľa čl. 1 ods.1 písm. a). Ďalším druhom osobitného motívu je spáchanie iného trestného činu v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419.

čl. I bod 5 §
Vzhľadom na potrebu riešiť otázku trestných činov extrémizmu je potrebné ich vymedziť. Ide o trestné činy, ktoré majú niektorý z extrémistických motívov vyjadrený v subjektívnej stránke základnej skutkovej podstaty ako aj o trestné činy, pri ktorých je „extrémistický motív“ až znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty.

čl. I bod 6 a 7 §
Navrhuje sa zosúladenie názvu ustanovenia s jeho obsahom. Zároveň sa zakotvuje osobitný motív podľa § 140 ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby.

čl. I bod 8 a 9 §
Z aplikačnej praxe vyplýva potreba doplnenia právnej úpravy najmä vzhľadom na rozširujúce sa výtržníctvo fanúšikov pri športových podujatiach. Zároveň sa legislatívno-technicky upravilo znenie písmena a) § 364 tak, že hrubá neslušnosť alebo výtržnosť je pojmovým znakom aj ostatných dvoch alternatív v písmene d) a e). Vypúšťa sa väzba sexuálnych praktík len na verejne prístupné miesto a trestným sa stáva aj verejné uskutočňovanie sexuálnych praktík. Zavádza sa nová okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby – člen extrémistickej skupiny. Ako zákonný znak trestného činu výtržníctva sa ustanovuje aj hanobenie štátneho symbolu, a to bez ohľadu na to, či ide o štátny symbol Slovenskej republiky alebo iného štátu, pričom pod pojmom hanobenie je potrebné rozumieť akékoľvek ničenie, poškodzovanie alebo znevažujúca úprava štátneho symbolu pomaľovaním a pod., napr. pálenie štátnej vlajky.

čl. I bod 10 a 11 §
Mení sa názov hlavy a dielu s ohľadom na novú úpravu trestných činov extrémizmu.

čl. I bod 12 a 13
Legislatívno-technické úpravy a zavedenie osobitného kvalifikačného znaku – člen extrémistickej skupiny

čl. I bod 14 a 15
Dopĺňa sa úprava o postih sympatií k skupinám okrem hnutí v § 422 ods. 1. Doterajšie znenie § 424 ods. 2, t.j. trestnosť verejného popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo ospravedlňovania holokaustu sa pri súčasnom rozšírení trestnosti takýchto prejavov aj vo vzťahu k iným obdobným zločinom a sprísnení postihu nahrádza novým ustanovením § 424a (a dopĺňa úpravou § 138 ods. 8 a 9 a novými skutkovými podstatami podľa § 422a až 422c) vzhľadom na budúce záväzky Slovenskej republiky postihovať verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen holokaustu, ale všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ustanovených Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou dohodou z 8. augusta 1845 spáchaných proti skupine osôb alebo jednotlivcovi určiteľnému podľa rasy, farby pleti, pôvodu rodu, národa, národnosti, etnickej skupiny alebo náboženského vyznania, ak je zámienkou pre predchádzajúce kritériá identifikácie, ak sa pri tom páchateľ vyhráža alebo hanobí takúto skupinu osôb alebo jednotlivca. Záväzok, ktorý Slovenská republika na seba preberie podpisom …

čl. I bod 16
Zavádzajú sa nové skutkové podstaty viazané na definíciu v § 130 ods. 8 a 9, pričom ide o úmyselné trestné činy, ktoré v rámci subjektívnej stránky vyžadujú minimálne uzrozumenie s tým, že páchateľ vyrába, rozširuje alebo prechováva materiály, ktoré sú extrémistickými materiálmi v zmysle legálnej definície podľa citovaného ustanovenia.

čl. I bod 17
Ide o doplnenie úpravy § 423 ods. 2, kde sa zavádza členstvo v extrémistickej skupine ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby.

čl. I bod 18 a 19
Čl. 4 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov ustanovuje povinnosť zaviesť ako trestný čin aj neverejné podnecovanie na spáchanie závažného trestného činu určeného vnútroštátnym právom prostredníctvom počítačového systému voči jednotlivcovi alebo skupine osôb pre ich pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farby pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu, pre ich farbu pleti alebo pre náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody. Preto bolo potrebné vypustiť pri takomto vyhrážaní pojmový znak verejne a vložiť doň aj rodový pôvod a náboženstvo, ak je zámienkou pre ostatné dôvody, ako spôsob vyhrážania – spáchaním zločinu. Verejné podnecovanie na obmedzovanie práv a slobôd národa, národnosti, rasy alebo etnické skupiny a ich príslušníkov bude prísnejšie trestné ako doteraz, rovnako ako verejné vyhrážanie týmto príslušníkom. Ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby sa pripája osobitný motív, kde je obsiahnutý aj motív podnecovať násilie a nenávisť voči príslušníkom určiteľných podľa spomenutých dôvodov, tak …

čl. I bod 20
Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu podnecovania, hanobenia a vyhrážania osôb určiteľných rasou, farbou pleti, pôvodom rodu, národnosťou, národom, etnickou skupinou alebo pre taký dôvod podľa § 424a Trestného zákona Ide o spoločné uskutočnenie budúcich záväzkov vyplývajúcich z článkov 3, 5 a 6 Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa trestnosti skutkov rasistickej a neznášanlivej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov a z článku 1 rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a neznášanlivosti prostredníctvom trestného práva, ktoré zakotvia povinnosť členských štátov Európskej únie uznať, že osoby alebo skupiny osôb vymedzené rasovým, národnostným, rodovým, etnickým pôvodom ako aj náboženským, ak sa použije ako zámienka pre iné dôvody sú chránené trestným zákonom, ak niekto verejne podnecuje násilie alebo nenávisť voči nim tak ako to stanovuje čl. 1 písm. a) a b) rámcového rozhodnutia v rámci výkladu podľa písmena f), pričom ide o navrhované ustanovenie § 424a ods. 1 písmeno a) Trestného zákona. Čl. 5 Dodatkového …

čl. XVII
Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách. Doteraz používaný pojem „elektronický platobný prostriedok“ sa nahrádza pojmom upraveným v zákone o platobných službách a to „platobný prostriedok a elektronické peniaze“.

čl. I

čl. I bod 1 §
Súčasná konštrukcia sa v dôvodovej správe k Trestnému zákonu odvoláva na Rímsky štatút Medzinárodného trestného tribunálu, ktorý sa však týka len troch trestných činov podľa Trestného zákona a to trestný čin genocídia podľa § 418, trestný čin neľudskosti podľa § 425 a trestný čin vojnového bezprávia podľa § 433 Trestného zákona. Čl.33 Rímskeho štatútu uvádza, že: Článok 33 Príkazy nadriadeného a nariadenie zákona 1. Skutočnosť, že trestný čin v jurisdikcii Súdu spáchala osoba v súlade s príkazom vlády alebo vojenského alebo civilného nadriadeného, nezbavuje túto osobu trestnej zodpovednosti, s výnimkou, keď a) osoba podliehala zákonnej povinnosti plniť príkazy vlády alebo daného nadriadeného, b) osoba nevedela, že tento príkaz je nezákonný, a c) príkaz nebol zjavne nezákonný. 2. Na účely tohto článku sú príkazy páchať genocídu alebo zločiny proti ľudskosti zjavne nezákonné. Je zrejmé, že nariadenie zákona v anglickej verzii ako „prescription of law“ nemusí byť len nariadenie zákona, ale akýkoľvek právny predpis. Takisto je potrebné upozorniť, že uvedený dôvod vylúčenia …

čl. I bod 2 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou nadpisu § 419 na Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme.

čl. I bod 3 až 6 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou názvu trestného činu podľa § 419.

čl. I bod 7 §
Jednoznačnejšie sa vyjadruje povaha prostriedkov, ktorými sa podporuje zločinecká alebo teroristická skupina. Takéto formulácia je potrebná z dôvodu vyhnutia sa prípadnému nepriaznivému hodnoteniu pracovných skupín Rady Európy Moneyval alebo OSN pri posudzovaní zavedenia trestnosti financovania teroristických organizácii. Pojem „prostriedky“ síce obsahuje aj finančné prostriedky, avšak medzinárodné organizácia pri takýchto aspektoch trestnosti vyžadujú výslovnú úpravu finančného charakteru prostriedkov určených pre teroristickú skupinu.

čl. I bod 8 až 11 §
Implementuje sa čl. 2 ods. 1 a 2 Medzinárodného dohovoru OSN o potláčaní činov jadrového terorizmu č.308/2007, platného pre Slovenskú republiku od 7. júla 2007. Čl. 2 ods. 3 a 4 sú obsiahnuté v príprave zločinu a pokuse trestného činu. Financovanie terorizmu doteraz nebolo výslovne ustanovené ako skutková podstata trestného činu. Záväzok výslovne zaviesť úpravu do osobitnej časti Trestného zákona vznikol až po dôkladnej analýze nedostatočnosti všeobecných ustanovení o príprave trestného činu. Odporúčanie na výslovné zakotvenie trestnosti financovania terorizmu je zakotvené v odporúčaní Výboru Rady Európy pre pranie špinavých peňazí v tretej hodnotiacej správe o SR o plnení odporúčaní FATF. Navrhuje sa rozšíriť výpočet spôsobov prípravy trestného činu ako všeobecnej formy trestnej činnosti aj o zámerné plánovanie trestného činu. Takáto úprava je predmetom Rezolúcie Bezpečnostnej Rady OSN č.1373(2001), ktorá v súlade s kapitolou VII Charty OSN rozhodla v bode 2 písm. e), že všetky štáty zabezpečia, aby osoby, ktoré sa zúčastňujú na financovaní, plánovaní alebo páchaní teroristických trestných činov alebo …

čl. I bod 12 §
Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 nie je dôsledne implementovaný v trestnom čine mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania podľa § 420, nakoľko súčasné znenie sa síce viaže na súvislosť s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, avšak nerieši prípady, ak orgán verejnej moci dá podnet, resp. dá výslovný alebo tichý súhlas na mučenia a in kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

čl. I (zákon č. 300/2005 Z. z.)

čl. I bod 1 §
Nakoľko sa v návrhu novely Trestného zákona zavádzajú nové prechodné ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku z uplatňovania zásady vyjadrenej v § 2 ods. 3 (ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje"), navrhuje sa vykonanie príslušnej zmeny v platnom znení predmetného ustanovenia ("Ak tento zákon neustanovuje inak...").

čl. I bod 2 §
Zavedenie nových typov ochranných opatrení a podmienok ich ukladania právnickým osobám si vyžaduje exaktnejšie vymedzenie pôsobnosti, či aplikácie Trestného zákona pri ich ukladaní. Uvedená požiadavka je preto premietnutá v navrhovanom § 7a.

čl. I bod 3 §
Ustanovujú sa nové ochranné opatrenia, ktoré sa budú ukladať právnickým osobám zneužitým na spáchanie trestnej činnosti fyzickými osobami. Navrhovaná koncepcia postihu právnických osôb v trestnom konaní vychádza pri definovaní možných sankcií z charakteru ochranného opatrenia, t.j. určitej zákonom dovolenej ujmy, v tomto prípade ujmy na majetku, v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ako bolo uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, medzinárodné záväzky Slovenskej republiky explicitne neurčujú typ trestnej sankcie, ktoré sa má vyvodiť voči právnickej osobe – nakoľko sa volí model nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, navrhuje sa využiť trestnú sankciu v podobe ochranného opatrenia. Z hľadiska okruhu alebo počtu navrhovaných ochranných opatrení v budúcnosti nemožno vylúčiť ich rozšírenie; uvedené však závisí od uplatňovania predloženého návrhu zákona v praxi, ako aj od vývoja najmä európskej legislatívy.

čl. I bod 4 §
Dôvodom rozšírenia rozsahu trestných činov podliehajúcich obligatórnemu ukladaniu trestu prepadnutia majetku je plnenie záväzku vyplývajúceho z rámcového rozhodnutia Rady 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti, ktorý v čl.3 upravuje konfiškačné trestné činy odkazom na ďalšie rámcové rozhodnutia ako: rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV o boji proti obchodovaniu s ľuďmi rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV o posilnení penalizačného rámca na prevenciu uľahčovania vstupu , tranzitu a pobytu rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV o boji proti terorizmu, ak je horná hranica trestu odňatia slobody 5 …

čl. I bod 5 §
Keďže trest prepadnutia majetku u fyzickej osoby a ochranné opatrenie zhabanie majetku u právnickej osoby sú vo svojej podstate rovnaké z hľadiska účinkov na majetkovú sféru dotknutej osoby, navrhuje sa zjednotiť právnu úpravu okruhu majetku, ktorý možno týmito trestnými sankciami postihnúť. Keďže aj v jednom aj v druhom prípade bude po uložení sankcie nasledovať konkurzné konanie, navrhuje sa odvíjať okruh majetku, ktorý tieto sankcie postihnú od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Majetok, ktorý ako taký vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Právna konštrukcia je postavená na pozitívnej enumerácii majetku, ktorý bude postihovaný trestom prepadnutia majetku (konštrukcia je rovnaká aj v prípade ochranného opatrenia zhabania majetku). V prvom rade pôjde o výťažok zo speňaženia majetku, v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu. Ďalej pôjde o majetok, ktorý je vylúčený zo súpisu majetku podstát (§ 81 zákona č. 7/2005 Z. z.) za splnenia podmienky, že ide o majetok, ktorý patrí odsúdenému po skončení konkurzu. Súčasne pôjde …

čl. I bod 6 §
Odôvodnenie nevyhnutnosti zaviesť ochranné opatrenia proti právnickým osobám ako uskutočnenie medzinárodnoprávnych záväzkov a odporúčaní voči Slovenskej republike týkajúcich sa zavedenia sankcií voči právnickým osobám za trestné činy fyzických osôb spáchaných v rámci oprávnení resp. podriadenosti voči právnickej osobe je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Sankcie vo výške 1 660 000 eur (cca 50 miliónov Sk) sa považujú v praxi GRECO sa dostatočne odrádzajúce, pozri Nemecko a Švédsko. Otázka splnenia záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k zavedeniu zodpovednosti právnickej osoby za trestné činy fyzických osôb je splnená ustanoveniami § 83a ods. 1 a § 83b ods. 1, ktoré stanovujú podmienky, bez splnenia ktorých nie je právnická osoba „zodpovedná“. Pre účely vykazovania splnenia záväzkov Slovenskej republiky sa bude uvádzať v časti „zavedenie zodpovednosti právnických osôb“ ustanovenie § 83a a § 83b Trestného zákona. Obdobný režim sa aplikuje v Španielsku. Zhabanie peňažnej čistky je fakultatívne, kým v prípade splnenia podmienok podľa § 83b súd uloží ochranné opatrenie zhabania majetku obligatórne, pričom v …

čl. I bod 7 §
Dôvodom rozšírenia ustanovenia o účinnej ľútosti o nové písmeno d) je umožniť aplikáciu osobitných ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže o neuložení, resp. znížení pokuty (ďalej len „Leniency program“) a vytvoriť priestor pre trestnoprávny postih tých ostatných účastníkov kartelovej dohody, ktorých účasť na takejto zakázanej dohode bola odhalená prostredníctvom Leniency programu. Leniency program je legálny, účinný a často krát jediný nástroj súťažných orgánov, vrátane Európskej komisie, na odhaľovanie najzávažnejších typov dohôd obmedzujúcich súťaž, tzv. kartelových dohôd, ktorých preukázanie je bez jeho aplikácie takmer nemožné. Svojim charakterom ide o najzávažnejšie porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže s výrazným negatívnym dopadom na spotrebiteľa, ako aj na celé odvetvie (napr. dohody uzatvorené medzi konkurentmi a týkajúce sa určenia cien, delenia trhov, obmedzovania výroby alebo koordinácie správania v procese verejného obstarávania). Ich cieľom je zvýšenie cien tovarov a služieb poskytovaných účastníkmi dohody a tým aj ich zisku, pričom pre spotrebiteľov neprinášajú žiadne objektívne výhody. Leniency program v súčasnosti upravuje v § 38 ods. 11 …

čl. I bod 8 §
Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, hoci nepravej, je vo svojej podstate otázkou rozširovania trestnosti určitých zákonom definovaných konaní, preto sa navrhuje aplikovať v rámci prechodných ustanovení novú právnu úpravu len na trestné čin spáchané po účinnosti návrhu zákona.

čl. I bod 9
Transpozičná príloha sa dopĺňa o právne akty Európskej únie, ktoré sa predkladaným návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

čl. II (Trestný zákon v znení neskorších predpisov)
Keďže Trestný zákon ako základný predpis trestného práva hmotného vyžaduje spĺňanie zvýšených nárokov základných požiadaviek kladených na zákon, vzhľadom na terminologickú presnosť a jednotnosť tohto zákona sa navrhuje vypustiť z definície vojaka príslušníka Železničnej polície.

čl. II
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1 §
Implementuje sa záväzok Slovenskej republiky v čl. 2, 4, 6 a 25 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý Slovenská republika podpísala v septembri 2007.

čl. II bod 2 §
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa dopĺňa chýbajúci odkaz § 201 ods. 4.

čl. II bod 3 a 4 §
Navrhuje sa úprava ustanovení týkajúcich peňažného trestu v súvislosti s navrhovanou zmenou Trestného poriadku, v rámci ktorej sa upúšťa od povinnosti vymáhania peňažného trestu, ktorý nebol zaplatený po márnom uplynutí lehoty na jeho zaplatenie na základe výzvy súdu potom čo sa rozsudok stal vykonateľným.

čl. II bod 5 a 6 §
Ustanovuje sa zoznam trestných činov, za ktoré sú uloží trest odňatia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v § 58 ods. 1 ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Súčasne sa dopĺňa nový odsek 3, v ktorom sa vymedzuje okruh trestných činov, v prípade ktorých súd obligatórne uloží trest prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v ods. 1. Novonavrhované ustanovenie ods. 3 reaguje v kontexte ostatnej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky na potrebu dôslednejšieho majetkového postihu páchateľov spoločensky obzvlášť nebezpečných trestných činov. V súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky k Rade Európy je normatívnou motiváciu zavedenia cit. ustanovenia predovšetkým naplnenie ratio legis Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (ozn. MZV SR č. 91/2009 Z. z.), ktorý sleduje zamedzenie kumulovania ziskov a ďalšieho používania prostriedkov získaných zo závažnej trestnej činnosti. V tomto zmysle možno poukázať aj na výrazný …

čl. II bod 7 a 9 §
V súlade s požiadavkami praxe dochádza k spresneniu textu zákona a pojmov.

čl. II bod 8 §
Uvedené ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu potreby ochrany personálu zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, iných pacientov hospitalizovaných v tomto zariadení, respektíve aj širšieho okruhu ľudí (napr. v prípade úteku zo zariadenia) pred agresívnym a nebezpečným správaním páchateľov v rámci výkonu ochranného liečenia vykonávaného zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

čl. II bod 10 §
Ustanovuje sa postup súdu pri zhabaní veci ak ide o vec, ktorá je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná alebo ak je vec zmiešaná s majetkom páchateľa alebo inej osoby získaným v súlade so zákonom.

čl. II bod 11 §
Doplnenie odkazu na odsek 3 v súvislosti s navrhovanou zmenou § 58.

čl. II bod 12 §
Implementujú sa odporúčania vyplývajúce pre Slovenskú republiku z tretieho kola hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO).

čl. II bod 13 §
Navrhuje sa úprava odseku 3 § 149 rozšírením jej aplikácie aj na skutky spáchané voči dvom osobám. Súčasné platné znenie § 149 nerozlišuje, či spáchaním trestného činu usmrtenia došlo k usmrteniu jednej alebo dvoch osôb. Súčasne sa navrhuje zníženie dolnej sadzby trestu odňatia slobody zo štyroch rokov na tri roky.

čl. II bod 14 až 16 §
Dopĺňa sa nové písmeno, ktoré postihuje konanie páchateľa, ak jeho úmysel smeruje k ublíženiu na zdraví, ale následkom je spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví.

čl. II bod 17 §
Navrhuje sa postihovať aj konanie, ktoré spočíva v získaní do svojej moci dieťaťa na účel adopcie v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom. Právna úprava sa tak stane komplexnou a umožní trestať všetky obe formy protiprávneho konania pri adopcii detí.

čl. II bod 18 §
Upravujú sa trestné sadzby, keďže v zmysle platnej úpravy je prísnejšie trestané prechodné užívanie motorového vozidla väčšej hodnoty ako jeho krádež.

čl. II bod 19 §
Efektívne exekučné konanie je nevyhnutnou súčasťou právnych inštitútov, zabezpečujúcich vymožiteľnosť práva na území štátu. Efektívnosť tohto konania značne znižuje skutočnosť, že v súčasnej trestnoprávnej úprave neexistujú mechanizmy, postihujúce porušovanie povinností zo strany povinného. Existujúce civilnoprávne inštitúty (odporovateľnosť právnych úkonov, neplatnosť právnych úkonov) nie sú dostatočné ani ako prevencia, ani ako prostriedok zjednania nápravy pri porušení zákona. Obdobná situácia v prípade konkurzu a reštrukturalizácie (čo je vlastne generálna exekúcia) riešená je. Aj v marení exekučného konania je treba vidieť spoločensky nebezpečné konanie a jednotlivé formy porušovania povinností preto musia byť zahrnuté v navrhovanej skutkovej stránke trestného činu marenia exekučného konania.

čl. II bod 20 §
Navrhovaná úprava trestného činu podľa § 248a Poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky je viazaná výlučne na poškodenie, znehodnotenie a zničenie nehnuteľnej veci, ktorá požíva v zmysle osobitného predpisu osobitnú ochranu ako kultúrna pamiatka, t.j. nehnuteľnej veci pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku, a to čo aj z nedbanlivosti. Za nedbanlivostné konanie v tomto prípade nemožno považovať konanie štátneho orgánu, ktorý má v správe danú nehnuteľnosť, ktorá je kultúrnou pamiatkou, ak táto nehnuteľnosť chátra z dôvodu nepridelenia finančných prostriedkov z verejných rozpočtov na základe žiadosti tohto subjektu. Navrhovaná právna úprava prináša osobitnú ochranu nehnuteľných kultúrnych pamiatok ako najvýznamnejšej súčasti pamiatkového fondu, t.j. nie pre celý pamiatkový fond. Z dôvodu, že základná skutková podstata trestného činu poškodzovania cudzej veci, ako aj skutková podstata trestného činu zneužívania vlastníctva sa ukázala ako nevyhovujúca a pre potreby aplikačnej praxe pri ochrane pamiatkového fondu aj ako príliš všeobecná. Navyše v prípade ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok je irelevantná otázka vlastníctva k tejto …

čl. II bod 21 §
Reaguje sa na skutočnosť, že nelegálna archeologická činnosť už aj na Slovensku vykazuje takmer masový charakter, kde už nejde len o činnosť niekoľkých jednotlivcov, ktorý sa tejto nezákonnej činnosti zo záľuby venujú. Vo vzťahu k predloženému postihu aj za neoprávnené vykopanie archeologického nálezu je potrebné uviesť, že nie všetky archeologické nálezy sú v prírode len vykopávané. Niektoré sú vyzdvihnuté aj bez použitia čakana alebo vojenskej lopatky a teda inak ako výkopom. Tzv. plytké vyzdvihnutie archeologického nálezu je možné vykonať napríklad po orbe alebo aj z dna jazera alebo rieky. Je preto potrebné upraviť trestnoprávny postih aj pre situáciu, kedy páchateľ archeologický nález z miesta nálezu vyzdvihne inak ako za pomoci výkopu. Vo vzťahu k vyššiemu postihu za používanie detektorov kovov alebo iných detekčných zariadení, ktoré konanie je zaradené do kvalifikovanej skutkovej podstaty, je potrebné uviesť, že prakticky každý útok na archeologické lokality v teréne je vykonávaný prostredníctvom detektorov kovov, čo by v praxi mohlo znamenať minimum trestných stíhaní za skutok …

čl. II bod 22 §
V súvislosti s nelegálnou archeologickou činnosťou prax v nedávnej minulosti zaznamenala aj neoprávnenú výrobu replík alebo napodobenín archeologických nálezov, ako aj obrazov, ktoré boli v obchodnej sieti predávané ako pravé. Voči páchateľom bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť za trestný čin podvodu, keďže samotnú neoprávnenú výrobu nebolo možné riešiť prostredníctvom platného Trestného zákona. Novonavrhovaný § 249a má preto ambíciu systémovo riešiť také falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty, vrátane archeologických nálezov, ktoré dnes nie je pokryté § 283 Trestného zákona o porušovaní autorského práva. Pojem „predmet kultúrnej hodnoty“ je definovaný v § 2 ods. 1 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a subsumuje aj hnuteľné archeologické nálezy. Pojem „predmet kultúrnej hodnoty požívajúci ochranu podľa osobitného predpisu“ predstavuje hnuteľnú vec chránenú ako kultúrna pamiatka podľa § 2 ods. 3 pamiatkového zákona. Pojem „napodobní“ vyjadruje také konanie páchateľa, ktorého výsledný produkt …

čl. II bod 23 až 25 §
Navrhované doplnenie § 251 ods. 2 o písm. d) reaguje na rozmáhajúci jav neoprávneného podnikania verejných činiteľov v súvislosti s výkonom svojho zamestnávania, povolania alebo funkcie.

čl. II bod 26 §
Predkladaný návrh skutkovej podstaty § 251a Neoprávnené zamestnávanie vychádza zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, konkrétne smernice EP a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov. Návrh skutkovej podstaty umožňuje postihovať konanie páchateľov, ktorí neoprávnene zamestnajú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú v rozpore so všeobecným právnym predpisom, ktorým sa myslí najmä zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takýmito osobami sú všetci cudzinci s výnimkou občanov členských štátov Európskej únie, občanov iných zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo občanov Švajčiarskej konfederácie. Návrh skutkovej podstaty je transpozíciou čl. 9 až 12 smernice. Smernica zaväzuje členské štáty trestnoprávne postihovať konanie, ktoré bolo spáchané úmyselne, pričom okolnosti stanovené v článku 9 ods. 1 písm. a) až e) smernice nemusia byť …

čl. II bod 27 a 28 §
Navrhuje sa, aby trestným činom podľa § 278 bolo aj nezaplatenie poistného na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom predmetného návrhu je zvýšiť platobnú disciplínu subjektov povinných platiť a odvádzať poistné, ktoré využívajúc skutočnosť, že trestnoprávnemu postihu podlieha len zadržanie a neodvedenie poistného, častokrát odvádzajú len poistné za svojich zamestnancov a nie aj poistné, ktoré sú povinní platiť ako zamestnávatelia. Navyše, vzhľadom na účel, na ktorý slúži poistné, ktorým je výplata dávok sociálneho poistenia a garancia štátu v prípade nesolventnosti niektorého zo základných fondov je neodôvodnené, aby nezaplatenie poistného nemalo identické trestnoprávne následky ako nezaplatenie dane.

čl. II bod 29 §
Nedostatočná účinnosť administratívnoprávneho postihu uskutočňovania tzv. čiernych stavieb bez stavebného povolenia vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu – neoprávnené uskutočňovanie stavby. V spoločenskej praxi sa udomácnilo konanie stavebníkov, ktorí bez akéhokoľvek povolenia začali realizovať práce na novej stavbe a túto neraz bez stavebného povolenia aj dokončili. Počas uskutočňovania stavby, resp. niekedy až po jej postavení stavebníci požiadali o dodatočné povolenie stavby, teda nerešpektovali povinnosť ustanovenú zákonom a aktivitu vo vzťahu k stavebnému úradu začali vyvíjať až vtedy, keď už existoval protiprávny stav, ktorý mohol mať nezvratné následky na zákonom chránené verejné záujmy a hodnoty, resp. mohol založiť vážnu ujmu na právach dotknutých osôb. Osobitne závažné prípady pritom predstavuje stav, keď je stavba bez stavebného povolenia zriadená na cudzom pozemku a došlo k vážnemu zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Výsledkom tejto praxe nie je iba porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku stavebného poriadku, ale aj multiplikovanie sporov v občianskoprávnej sfére, a to v kontexte založenia a širokého …

čl. II bod 30 §
Predkladaný návrh skutkovej podstaty § 302a Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok vychádza zo záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, konkrétne smernice EP a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia a z Rámcového rozhodnutia Rady 2005/667/SVV z 12. júla 2005 na posilnenie trestnoprávneho rámca pre vynútiteľnosť práva proti znečisťovaniu mora z lodí. Tieto právne záväzne akty Európskej únie nadväzujú na úpravu Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL 1973) v znení neskorších predpisov (ozn. MZV SR č. 165/2001 Z. z.), ktoré je nutné harmonizovať na úrovni Spoločenstva. Návrh skutkovej podstaty vytvára novú trestnoprávnu úpravu, ktorá dovoľuje postihovať i nedbanlivostné konanie osôb, ktoré spôsobia minimálne väčšiu škodu na životnom prostredí konaním vymedzeným v odseku 1. „Znečisťujúcimi látkami“ sa rozumejú látky zahrnuté v prílohách I (ropné látky) a II (škodlivé kvapalné látky) Dohovoru. „Vypúšťaním“ podľa článku 2 Dohovoru …

čl. II bod 31 a 32 §
V snahe reagovať na podnety z aplikačnej praxe a vážnosť pochybení verejných činiteľov pri správe vecí verejných v ostatnom období, navrhuje sa nový § 327a, a to pre prípady trestnoprávneho postihovania verejného činiteľa, ktorý nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci, a to z nedbanlivosti. Podmienkou pre trestnosť tohto konania je, že verejný činiteľ spôsobí svojím nedbanlivostným konaním škodu veľkého rozsahu, alebo ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb. Navrhovaná úprava je pretavením vysokej miery odbornej starostlivosti, ktorá sa spája s výkon činnosti verejných činiteľov a ktorú predpokladá aj zverenie vážnych rozhodovacích právomocí verejným činiteľom zákonom. Verejný činiteľ sa pri naplnení uvedenej skutkovej podstaty trestného činu potrestá odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

čl. II bod 33 až 35 §
Implementujú sa odporúčania vyplývajúce pre Slovenskú republiku z tretieho kola hodnotenia Skupiny štátov proti korupcii Rady Európy (GRECO).

čl. II bod 36 §
Kupovanie voličských hlasov je najväčším problémom a najčastejším dôvodom vyhlásenia neplatnosti volieb. Tento záver vyplynul aj z odbornej porady predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky, konanej 28. októbra 2010. Ide o konanie, ktoré so sebou nesie veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a zasahuje do samotnej podstaty volebného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. So zreteľom na závažnosť a rozšírenosť tohto nežiaduceho protispoločenského javu je plne opodstatnené reagovať naň aj normami Trestného práva. Je tomu tak aj v iných demokratických krajinách, napr. v Rakúsku, Nemecku, či Švajčiarsku. Potreba trestnoprávneho postihu kupovania voličských hlasov bola medzičasom signalizovaná aj zástupcami rezortu Ministerstva vnútra SR, ktoré pracuje na príprave nového volebného kódexu. V novonavrhovanom odseku 1 sa zavádza skutková podstata, ktorá je koncipovaná s cieľom trestnoprávne postihnúť osoby, ktoré priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytnú, ponúknu alebo sľúbia úplatok tomu, kto má ústavné právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky s cieľom, aby vo …

čl. II bod 37 §
Navrhovaná zmena má efektívne reagovať na situáciu, že k ovplyvňovaniu nezávislosti sudcu najčastejšie dochádza v rámci kolegiálnych alebo kamarátskych vzťahov prostredníctvom iných osôb s právnickým vzdelaním, akými sú napríklad iní sudcovia, či advokáti, či iné osoby patriace do kategórie verejných činiteľov, ktoré majú v tomto ohľade najväčší vplyv a možnosti. Aj vzhľadom na túto skutočnosť by k požadovanej zmene právnej úpravy malo dôjsť v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty.

čl. II bod 38 až 42 §
Zmyslom navrhovaných zmien je explicitne uviesť, že k spáchaniu trestného činu mareniu spravodlivosti môže dôjsť aj prostredníctvom ďalších osôb než sú tam v súčasnosti uvedené, konkrétne aj prostredníctvom právneho či zákonného zástupcu strany v konaní alebo účastníka konania a v § 344 ods. 1 písm. d) sa k objektom nezákonného pôsobenia pridáva ešte aj osoba sudcu. V kvalifikovanej skutkovej podstate v ods. 2 sa navrhovanou menou zavádza nová kategória osôb s osobitným statusom vyplývajúcim z ich postavenia, profesie, či funkcie, a to vzhľadom na ich kapacitu dosiahnuť nezákonný účel efektívnejšie.

čl. II bod 43 §
Nerešpektovanie rozhodnutí stavebných úradov o zastavení stavebných prác, ktorými sa zakazuje pokračovať v stavebných prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny podľa ustanovení stavebného zákona, predstavuje vážny problém pri postihovaní uskutočňovania tzv. čiernych stavieb. Z tohto dôvodu sa v § 348 navrhuje zaviesť nové písm. g), ktoré reaguje na aktuálny stav aplikačnej praxe a podľa ktorého sa za marenie výkonu úradného rozhodnutia bude považovať aj také konanie, kedy bude osoba napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonávať ďalej práce, úpravy alebo bude inak pokračovať v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny. O marenie výkonu úradného rozhodnutia pôjde iba vtedy, ak sa právoplatné rozhodnutie, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, vzťahuje na práce na inej ako drobnej alebo jednoduchej stavbe. Cieľom novonavrhovaného ustanovenia je operatívne postihovať nerešpektovanie rozhodnutia stavebného úradu s cieľom docieliť zastavenie prác na nelegálnej stavbe a zabrániť tak jej dokončeniu bez právoplatného stavebného povolenia.

čl. II bod 44 §
Implementuje sa záväzok Slovenskej republiky v čl. 2, 4, 6 a 25 Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, ktorý SR podpísala v septembri 2007.

čl. II (Trestný zákon)

čl. II bod 1 (§ 69 ods. 4) §
Ustanovením zákazu podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti v prípadoch opakovaného vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na jej zistenie sa sleduje stanovenie jednoznačnej povinnosti vykonať celý čas zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, nakoľko opakovaním takéhoto konania je zrejmé, že trest nebol na nápravu páchateľa postačujúci.

čl. II bod 2 (§ 289 ods. 1 a 2) §
S cieľom postihovať prostriedkami trestného práva výkon zamestnania alebo činnosti pod vplyvom návykovej látky, pri ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia ľudí alebo k spôsobeniu značnej škody na majetku, sa navrhuje doplniť skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky o dve nové základné skutkové podstaty. Tieto ustanovenia majú za cieľ prehĺbiť ochranu života, zdravia a majetku občanov najmä pred vodičmi motorových vozidiel, ktorí vedú vozidlo v podnapitom stave alebo pod vplyvom drog. Z povahy vozidiel, ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky vyplýva, že následky dopravných nehôd sú spravidla závažné. Ide nie len o usmrtenia, ale aj počtom niekoľkonásobne prevyšujúce ťažké zranenia. Obdobné účinky môžu nastať aj pri ďalších zamestnaniach alebo činnostiam, na ktoré sa môže uplatniť toto ustanovenie. Patrí k nim napr. práca posunovača, signalistu, práca pri ovládaní veľkých a zložitých strojov (napr. žeriav), riadenie technologických procesov v chemickom priemysle, atómových elektrárňach a iné. Ustanovenie základnej skutkovej podstaty podľa odseku 1 …

čl. II bod 3 až 5 (§ 289 ods. 3 a 4) §
V novooznačenom odseku 3 sa v písmenách a) a b), predpokladajúcich recidívu vykonávania zamestnania alebo inej činnosti pod vplyvom návykovej látky, dopĺňa postih opakovaného konania spočívajúceho v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu podľa odseku 2, napriek predchádzajúcemu postihu či odsúdeniu alebo potrestaniu. Zároveň sa navrhuje zvýšiť trestnú sadzbu pri konaniach opísaných v odsekoch 3 a 4.

čl. II

čl. II bod 1 §
Navrhované ustanovenie § 7b ods. 1 Trestného zákona vymedzuje základné podmienky, na základe ktorých možno vykonať priznať účinky rozhodnutiu súdu iného štátu v trestnej veci, prípadne ho vykonať na území Slovenskej republiky. Základným predpokladom takýchto dôsledkov môžu byť relevantné ustanovenia zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Obsah ustanovenia § 7b ods. 1 Trestného zákona bol pre svoj hmotnoprávny charakter vyňatý z ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku a systematicky zaradený v úvodných ustanoveniach Trestného zákona ako zákonný predpoklad, na ktorý priamo nadväzuje tretia hlava piatej časti Trestného poriadku (výkon rozhodnutí vo vzťahu k cudzine), ale tiež navrhované ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona, ktoré vyplynulo z požiadavky stanovenej v čl. 3 Rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona pri stanovení podmienky obojstrannej trestnosti spáchaného skutku vytvára predpoklad pre procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov uvedený v navrhovanom …

čl. II bod 2 a 3 §
Zohľadnenie rozhodnutia súdu iného členského štátu Európskej únie je vylúčené v prípadoch uvedených v § 41 a 42 Trestného zákona, nakoľko by tento postup smeroval k zrušeniu rozhodnutia súdu tohto členského štátu. Výnimka z požiadavky zohľadňovať v trestnom konaní rozhodnutia súdov iných členských štátov Európskej únie je odôvodnená samotným ustanovením čl. 3 ods. 3 a 4 rámcového rozhodnutie Rady 2008/675/SVV, kde je stanovené, že zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení vyhlásených v iných členských štátoch nesmie ovplyvňovať predchádzajúce odsúdenia tohto členského štátu alebo jeho rozhodnutia o ich vykonaní, ani ich rušiť alebo revidovať.

čl. II bod 4 §
Ustanovenie navrhovaného § 438e je odôvodnené vzhľadom na zásadu zákazu retroaktivity trestnoprávnych noriem. V trestnom konaní sa preto môžu zohľadniť len tie odsúdenia súdmi iných členských štátov Európskej únie, ktoré nadobudnú právoplatnosť dňom účinnosti tejto novely Trestného zákona.

čl. II bod 5 §
Týmto ustanovením sa dopĺňa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie o rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní, ktorého transpozícia je zabezpečená v predchádzajúcich bodoch.

čl. I
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

čl. I bod 1 §
Návrhom sa transponuje čl. 8 smernice EP a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV („ďalej len smernica 2011/36/EU) a čl. 14 smernice EP a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (ďalej len „smernica 2011/93/EÚ“), ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich príslušné vnútroštátne orgány boli oprávnené trestne nestíhať alebo neukladať tresty obetiam obchodovania s ľuďmi, resp. sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania, za ich účasť na vedľajšej trestnej činnosti, ak boli na páchanie tejto trestnej činnosti donútené v priamej súvislosti s tým, že boli vystavené akémukoľvek zo skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc. V tomto ohľade sa navrhuje, aby súd mohol upustiť od potrestania páchateľa, ak ide o prečin, ktorý spáchala osoba z donútenia v …

čl. I bod 2 §
Zmeny v predmetných ustanoveniach súvisia so zmenou názvu trestných činov podľa § 180 a 181 Trestného zákona (bod 27).

čl. I bod 3 §
Návrhom sa transponuje čl. 10 ods. 1 smernice 2011/93/EÚ, v zmysle ktorého sú členské štáty Európskej únie povinné prijať vhodné opatrenia s cieľom minimalizácie rizika recidívy u osôb, ktoré spáchali niektorí z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti na dieťati. Cieľom takýchto opatrení má byť dočasné alebo trvalé zabránenie profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi. Uvedené sa dá dosiahnuť prostredníctvom zavedenia možnosti uloženia trestu zákazu činnosti tým páchateľom, ktorí spáchajú jeden z označených trestných činov na dieťati a u ktorých súd vzhľadom na okolnosti danej veci bude uloženie trestu zákazu činnosti považovať za potrebné.

čl. I bod 4 a 8 §
Ide o legislatívno-technické zmeny v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 61 Trestného zákona (bod 3).

čl. I bod 5 až 7 §
Zmenou ustanovenia § 65 Trestného zákona sa odstraňuje transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k čl. 28 smernice EP a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, ktorý upravuje podmienky ochrany občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov pred vyhostením z iného členského štátu Európskej únie. V súlade s označenou smernicou sa navrhuje upraviť podmienky ukladania trestu vyhostenia pre občanov členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru ako aj ich rodinným príslušníkom viazaním na podmienku, že takéto osoby predstavujú hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok (u páchateľa, ktorý je občanom Európskej únie alebo jeho rodinným príslušníkom bez ohľadu na štátnu príslušnosť a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky), alebo ak predstavujú hrozbu pre bezpečnosť štátu (u páchateľa, ktorý je občanom …

čl. I bod 9 §
Legislatívno-technická zmena v súvislosti s vnútorným odkazom a zmenou v bode 1.

čl. I bod 10 §
S ohľadom na doterajšiu prax sa navrhuje umožniť súdu uložiť ochranné liečenie aj v prípadoch, ak páchateľ spácha trestný čin v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Uvedená zmena umožní súdu uložiť ochranné liečenia aj tým páchateľom, ktorí spáchali trestný čin v stave plnej príčetnosti pričom skutok nebol spáchaný pod vplyvom návykovej látky ani v súvislosti s jej zneužívaním. Zmena má prispieť k zníženiu rizika recidívy u tých špecifických páchateľov sexuálnych trestných činov, ktorí trestný čin spáchali výlučne v stave vyvolanom duševnou poruchou (sexuálnou deviáciou), u ktorých za platného stavu uloženie ochranného liečenia nie je možné z dôvodu nenaplnenia ostatných podmienok pre jeho uloženie podľa § 73 Trestného zákona.

čl. I bod 11 §
Návrhom sa transponujú čl. 15 ods. 2 smernice 2011/93/EÚ a čl. 9 ods. 2 smernice 2011/36/EÚ, ktoré zaväzujú členské štáty prijať potrebné opatrenia k tomu, aby premlčacia doba pre trestné stíhanie skutkov, ktoré sú predmetom týchto smerníc, uplynula vždy dostatočný dlhý čas potom, čo obeť týchto trestných činov dosiahla plnoletosť. Z tohto dôvodu sa upravujú osobitné podmienky pre premlčanie trestného stíhania trestných činov týkajúcich sa sexuálneho vykorisťovania a zneužívania detí a obchodovania s nimi. V záujme zvýšenia právnej ochrany dieťaťa sa navrhuje, aby premlčacia doba vybraných trestných činov spáchaných na deťoch, uplynula najskôr tri roky potom, čo osoba, na ktorej bol trestný čin spáchaný, dovŕšila osemnásty rok svojho veku. Návrhom sa v zmysle požiadaviek smerníc jednak zamedzuje možnosť premlčania trestného stíhania u vybraných trestných činoch spáchaných na deťoch pred nadobudnutím ich plnoletosti a súčasne sa vytvára dostatočne dlhý časový úsek po nadobudnutí plnoletosti obete pre jej rozhodnutie daný trestný čin oznámiť.

čl. I bod 12 a 13 §
Upravujú sa podmienky pre ukladanie trestu zákazu činnosti mladistvým v nadväznosti na zmenu § 61 ods. 4 Trestného zákona (bod 3).

čl. I bod 14 §
V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním a zo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z čl. 2 písm. a) smernice 2011/93/EÚ - viď Tabuľka zhody, sa ustanovuje všeobecná definícia pojmu „dieťa“ v Trestnom zákone, v zmysle ktorej sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov. Možnosť nadobudnutia plnoletosti pred dovŕšením 18 rokov uzavretím manželstva nezakladá dôvod pre obmedzenie rozsahu trestnoprávnej ochrany dieťaťa v trestnom konaní v zmysle označených medzinárodných právnych aktov.

čl. I bod 15 a 16 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s chýbajúcim odsekom s označením 7 v platnom znení § 130 a s tým súvisiacu legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v odseku 8.

čl. I bod 17 – 21 §
V súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo smernice 2011/93/EÚ a Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním sa na účely Trestného zákona ustanovujú osobitné definície detskej prostitúcie (bod 18) a detského pornografického predstavenia (bod 20). Súčasne sa rozširuje definícia detskej pornografie o osoby, ktoré v pornografickom materiáli vyzerajú, resp. predstierajú, že sú dieťaťom, a to bez ohľadu na ich skutočný vek (bod 19). Pre potreby trestného konania bude naplnenie tohto znaku pravdepodobne predmetom znaleckého skúmania. S cieľom zamedzenia výkladových problémov sa v súvislosti so zavedením osobitnej definície detskej prostitúcie súčasne dopĺňa aj definícia prostitúcie o odkaz na dospelú osobu (bod 17).

čl. I bod 22 §
Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu podľa § 140 písm. f) o spáchanie trestného činu z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu. Návrh bol prijatý v súvislosti s plnením úloh Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2011-2014 schválenej uznesením vlády SR č. 379 z 8. júna 2011 v rámci činnosti Medzirezortnej pracovnej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu.

čl. I bod 23 §
Navrhuje sa rozšírenie katalógu trestných činov extrémizmu o trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, ktorý bol do Trestného zákona zaradený zákonom č. 262/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa zníženie dolnej hranice trestnej sadzby u trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa (§ 172 ods. 1) zo štyroch na tri roky trestu odňatia slobody. Navrhovaná zmena má za cieľ umožniť súdu podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa § 51 (trest odňatia slobody nesmie prevyšovať tri roky), a to najmä v tých prípadoch, ak odsudzuje páchateľa za nelegálnu držbu drogy, ktorej množstvo mierne prevyšuje hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, ktorej držba je v zmysle Trestného zákona posudzovaná ako horný limit pre stanovenie, že sa v danom prípade jedná o prechovávanie drog pre vlastnú potrebu podľa § 135. Kvalifikácia skutku v prípade nelegálnej držby drogy vyplýva zo stanovenia množstva zadržanej nelegálnej drogy (vo forme násobku obvykle jednorazovej dávky) a závisí predovšetkým od kvality konkrétnej zadržanej drogy (obsah jej účinnej látky), ktorú však užívateľ drog pri ich zaobstaraní za účelom vlastnej potreby nedokáže vopred predpokladať. …

čl. I bod 25 a 26 §
V súvislosti s transpozíciou smernice 2011/36/EÚ sa dopĺňa definícia trestného činu obchodovania s ľuďmi v § 179 ods. 1 a 2 o znak „únosu“, „žobrania“ ako osobitnej formy nútenej služby a „zneužívania na páchanie trestnej činnosti“. Súčasne sa s ohľadom na doterajšiu prax dopĺňa odkaz na „nútené sobáše“, ktoré predstavujú osobitnú formu obchodovania s ľuďmi.

čl. I bod 27 §
Návrhom sa transponuje čl. 4 ods. 2 písm. c) a ods. 3 smernice 2011/36/EU, ktorými sa stanovujú priťažujúce okolnosti, resp. osobitné kvalifikačné pojmy vo vzťahu k trestnému činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179.

čl. I bod 28 §
Návrhom dochádza k zmene názvu § 180 „Obchodovanie s deťmi“, nakoľko znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 180 nezakladajú trestný čin obchodovania s deťmi v zmysle príslušných medzinárodných noriem v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Trestný čin obchodovania s deťmi, ktorého znaky sú súladné s príslušnými medzinárodnými normami, je v Trestnom zákone upravený v § 179 ods. 2, ako súčasť trestného činu obchodovania s ľuďmi. Názov § 180 - obchodovanie s deťmi, je preto z tohto pohľadu možno považovať za nepresný; navrhuje sa preto zmena jeho názvu na „Zverenie dieťaťa do moci iného“.

čl. I bod 29 §
Návrhom sa transponuje čl. 6 ods. 1 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať návrh dospelej osoby, uskutočnený pomocou informačných a komunikačných technológií, na stretnutie s dieťaťom, ktoré nedosiahlo vek, v ktorom je spôsobilé dať súhlas na pohlavný styk, s cieľom spáchať na ňom niektorí z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 4 a článku 5 ods. 6 smernice (návrh nového § 201a). Návrhom sa ďalej transponuje čl. 3 ods. 2 a 3 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať zapríčinenie toho, že dieťa, ktoré ešte nedosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, sa stane na sexuálne účely svedkom sexuálnych aktivít alebo sexuálneho zneužívania, hoci sa na nich toto dieťa nemusí priamo zúčastňovať (návrh nového § 201b).

čl. I bod 30 §
Navrhovaná zmena § 202 vyplynula zo zmeny definície dieťaťa (bod 13) a zavedenia definície detskej prostitúcie (bod 18). Súčasne sa transponuje čl. 3 ods. 5 písm. i) smernice 2011/93, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, ktoré dosiahlo vek spôsobilosti dať súhlas na sexuálne aktivity, ak dôjde k zneužitiu uznaného postavenia páchateľa, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa. V súvislosti so zmenami odseku 1 sa precizuje aj znenie odseku 2.

čl. I bod 31 §
Zmena úpravy trestného činu kupliarstva vyplynula z odporúčaní Hodnotiacej správy vlády Spojených štátov amerických o obchodovaní s ľuďmi v roku 2012, v zmysle ktorej Slovenskej republike odporúča prijať také legislatívne zmeny, aby detské obete zapojené do prostitúcie boli štátnymi orgánmi posudzované vždy ako obete trestného činu obchodovania s ľuďmi a nie kupliarstva. S uvedeným odporúčaním vyslovili súhlas aj zúčastnené rezorty v rámci plnenia úloh Národného akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2011-2014, v rámci ktorého sa posudzoval súlad právnej úpravy trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 a trestného činu kupliarstva podľa § 367 Trestného zákona. V zmysle záverov tohto skúmania bol prijatý záver, že v prípade vykorisťovania detských obetí na účely detskej prostitúcie má isť vždy o trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 2 Trestného zákona a nie o trestný čin kupliarstva podľa § 367 Trestného zákona.

čl. I bod 32 §
Rozširuje sa skutková podstata trestného činu výroby detskej pornografie podľa § 368 o využitie, získanie, ponúknutie alebo iné zneužitie dieťa k výrobe detského pornografického predstavenia v zmysle novo zavedenej definície (bod 20).

čl. I bod 33 §
Návrhom sa transponuje čl. 5 ods. 3 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať úmyselné získavanie prístupu k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete (internetu). Konaním v úmysle získať prístup k detskej pornografii prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby sa rozumie také konanie, ktoré preukázateľne smeruje k vedomému, teda nie nevyžiadanému/náhodnému získaniu prístupu k detskej pornografii, t.j. najmä vykonaním registrácie, odoslaním požiadavky na prístup, alebo uhradením platby za prístup na internetovú stránku s detskou pornografiou. V novom odseku 2 sa transponuje čl. 4 ods. 4 smernice 2011/93/EÚ, ktorý zaväzuje členské štáty trestne stíhať konanie založené na vedomej účasti na detskom pornografickom predstavení v zmysle novo zavedenej definície (bod 20).

čl. I bod 34 §
Navrhovaná zmena § 372 ods.1 vyplynula zo zmeny definície dieťaťa (bod 13).

čl. I bod 35 §
Dopĺňa sa absentujúci názov trestného činu podľa § 422d, ktorý bol do Trestného zákona zaradený zákonom č. 262/2011 Z. z. bez názvu.

čl. I bod 36 §
Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

čl. I bod 37 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 61 Trestného zákona (bod 3).

čl. I bod 38 §
V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a schengenského priestoru a s tým spojenými právnymi obmedzeniami voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie, ktorým bol zmluvným štátom Schengenského dohovoru uložený trest vyhostenia, sa navrhuje prehodnotiť právne dôsledky ukladania trestu vyhostenia podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005, v zmysle ktorého sa trest vyhostenia ukladal páchateľom, ktorí neboli občanmi Slovenskej republiky, na neurčito a teda navždy. Vstup takýchto osôb na územie Slovenskej republiky (a v prípade občanov štátov stojacích mimo Európskej únie do celého Schengenského priestoru) je protizákonný a možno ho povoliť, len ak prezident Slovenskej republiky odpustí trest v rámci udelenia milosti. S ohľadom na platnú úpravu Trestného zákona, v zmysle ktorej možno trest vyhostenia uložiť na jeden až pätnásť rokov (§ 65 ods. 3 TZ) sa navrhuje, aby trest vyhostenia uložený podľa zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 sa …

čl. I bod 39
Uvedená zmena súvisí s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a zánikom Európskych spoločenstiev.

čl. I bod 40 až 42
V súvislosti s vykonanými transpozíciami sa aktualizuje príloha Trestného zákona.

čl. II

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa doplnenie existujúceho systému trestov o nový druh trestu, ktorý bude môcť byť uložený aj samostatne. Divácke násilie je spoločenský fenomén, ktorý sa môže zo športových podujatí presunúť aj na iné verejné podujatia, preto sa navrhuje zavedenie špeciálneho druhu trestu, ktorého primárnym cieľom je to, aby sa páchateľ nemohol zúčastňovať na verejných podujatiach, ktorých rozsah v súlade s účelom trestu a so zásadou primeranosti určí súd. V mnohých európskych štátoch tento druh trestu existuje už dlhšie obdobie a s jeho aplikáciou sú pozitívne skúsenosti. Tento druh trestu bol doplnený v roku 2010 aj do systému trestov v Českej republike. Tento trest bude môcť súd uložiť pri trestných činoch spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to bude so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku a to najviac na 10 rokov.

čl. II bod 2 až 4 §
Dopĺňajú sa nové priťažujúce okolnosti, ktorými sa reaguje na vyššiu závažnosť protiprávnych konaní skupín osôb, ktoré sa presúvajú na miesto konania verejného podujatia, alebo sa vracajú z miesta konania verejného podujatia (nové písmeno n) a trestné činy spáchané z dôvodu príslušnosti k športovému klubu (nové písmeno o). Tieto priťažujúce okolnosti budú prichádzať do úvahy najmä pri protiprávnom konaní skupín fanúšikov (najmä futbalových), ktorých členovia sa často pod vplyvom alkoholu dopúšťajú agresívnych protiprávnych konaní na čerpacích staniciach, na odpočívadlách, v/pri motorestoch a pohostinských zariadeniach, ktoré sú často z tohto dôvodu uzavreté a strážené políciou alebo aj vo vlakoch a na staniciach. Vzhľadom na potenciál agresivity a hroziace závažnejšie následky konania väčšej skupiny osôb, ktoré sa navzájom vo svojom protiprávnom konaní podporujú je dôvodné vyjadrenie vyššej závažnosti takéhoto konania zavedením novej priťažujúcej okolnosti. Vyjadrenie tejto okolnosti v zákone sleduje preventívny účinok a jednoznačne vyjadruje neprijateľnosť takýchto konaní spoločnosťou. Z hľadiska závažnosti sa konanie takejto skupiny osôb javí byť podstatne závažnejšie ako konanie …

čl. II bod 5 §
Navrhuje sa doplnenie § 42 ods. 2 o trest zákazu účasti na verejných podujatiach v tom význame, aby súd pri ukladaní súhrnného trestu uložil tento trest obligatórne vo všetkých prípadoch, v ktorých bol tento trest uložený skorším rozsudkom, ktorého výrok o treste novší rozsudok zrušuje.

čl. II bod 6 §
V záujme zjednotenia terminológie použitej v Trestnom zákone sa navrhuje upraviť vyjadrenie obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona navrhovaným spôsobom.

čl. II bod 7 §
Do fakultatívneho výpočtu povinností, ktoré je možné odsúdenému uložiť, sa dopĺňa povinnosť, aby sa odsúdený alebo obvinený (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru, spravidla v mieste kde sa zdržiava, prípadne aj opakovane. Táto povinnosť má byť ukladaná najmä v prípadoch, keď bude potrebné zabezpečiť, aby sa osoba, ktorej bol uložený zákaz účasti na vymedzených verejných (športových, kultúrnych, spoločenských) podujatiach, nemohla zúčastniť na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje uložený zákaz, vrátane stretnutí konaných v cudzine, kde sa dotknutá osoba z objektívnych dôvodov nebude môcť zúčastniť. Porušenie tejto povinnosti bude v závislosti od štádia konania a procesnej situácie posudzované ako okolnosť odôvodňujúca vzatie do väzby (pri nesplnení povinnosti uloženej sudcom pri rozhodnutí o nevzatí do väzby), či pokračovanie v trestnom stíhaní (pri podmienečne zastavenom trestnom stíhaní) alebo pri hodnotení osoby v rámci posudzovania plnenia podmienok probačného dohľadu odsúdeným v rámci skúšobnej doby. Máme za to, že práve tento inštitút by mal napomôcť v …

čl. II bod 8 §
Upravuje sa podstata a účel trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude môcť súd uložiť za úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo pri inom trestnom čine, ak je to so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Bude sa jednať najmä o prípady násilných trestných činov, ku ktorým môže dôjsť napadnutím fanúšika na ulici, násilné incidenty v pohostinských zariadeniach pri sledovaní televíznych prenosov alebo organizované bitky medzi futbalovými chuligánmi, ktorí sa dohodnú na mieste a čase bitky, čo nemusí byť vôbec viazané na konkrétne verejné podujatie. Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže byť uložený aj ako samostatný trest. Súdom má byť ukladaný v rozsahu zodpovedajúcom predmetu záujmu odsúdeného tak, aby postihol v prvom rade tú oblasť života odsúdeného, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania (napr. stretnutia konkrétneho športu, súťaže, klubu, kategórie, družstva). Popri tomto treste budú môcť byť odsúdenému súdom …

čl. II bod 9 a 10 §
Upravujú sa podmienky podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a zahladenia tohto trestu analogickým spôsobom ako pri treste zákazu činnosti.

čl. II bod 11 a 12 §
Medzi tresty, ktoré je možné uložiť mladistvým páchateľom trestných činov sa dopĺňa trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorého účelom je cielene pôsobiť na tú sféru života páchateľa, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania. Na skutočného fanúšika športového klubu, športu alebo iného druhu verejných podujatí je takýto trest primeraným a dostatočným výchovným prostriedkom. Práve trest zákazu účasti na verejných podujatiach je účinným nástrojom a dostatočným opatrením voči páchateľovi, ktorý tento trest vníma veľmi negatívne, nakoľko nemôže sa zúčastniť športového podujatia (diania) materského klubu. Trest zákazu účasti na verejných podujatiach bude môcť súd uložiť mladistvému najviac na 5 rokov. Na rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach mladistvého odsúdeného sa primerane použije všeobecná právna úprava tohto postupu pri dospelom páchateľovi.

čl. II bod 13 §
Upravuje sa spôsob zahladenia odsúdenia mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Trest je zahladený jeho vykonaním.

čl. II bod 14 §
Predmetným ustanovením sa vymedzujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre kvalifikáciu skutku ako trestného činu spáchaného v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí. Zároveň sa vymedzuje pojem verejné podujatie na účely Trestného zákona.

čl. II bod 15 §
Vzhľadom na spoločenskú potrebu efektívne riešiť problematiku diváckeho násilia, sa v záujme dosiahnutia účelu ukladaných zákazov účasti na verejných podujatiach ustanovuje, že nedodržanie trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a uložených obmedzení a povinností v súvislosti s výkonom tohto trestu - nerešpektovanie rozhodnutia orgánu verejnej moci, bude posudzované ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Formálne znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia budú naplnené aj v prípade, keď odsúdený bez primeraných dôvodov nedodrží povinnosť uloženú popri treste zákazu účasti na verejných podujatiach, dostaviť sa v určenom čase na určený útvar Policajného zboru a to bez ohľadu na skutočnosť, či bude preukázaná prítomnosť odsúdeného na podujatí, na ktorom mal účasť zakázanú, resp. v súvislosti s ktorým mu bola uložená povinnosť dostaviť sa na určený útvar Policajného zboru.

čl. II bod 16 §
Precizuje sa znenie písmena d) odseku 1 pri trestnom čine výtržníctva. Pri verejných podujatiach, kde sa zdržiava väčšie množstvo osôb, pričom sú na nich často prítomné aj maloleté osoby, ženy, či osoby vyššieho veku, predstavuje použitie pyrotechnických výrobkov možnosť vážneho ohrozenia zdravia. Následkom použitia pyrotechnických výrobkov môže byť napr. roztrhnutie ušného bubienka (akustický efekt) alebo popálenina, prípadne až devastačné poranenie rúk alebo nôh. Rovnako negatívne je vnímaná aj samotná obava účastníkov podujatia z uvedených možných následkov, ktorá odrádza slušných občanov od účasti na verejných podujatiach. Pyrotechnické výrobky vrátane po domácky vyrobených/ upravených zariadení alebo výrobkov páchatelia používajú skrytým spôsobom, najmä pri verejných športových stretnutiach ale aj pri silvestrovských zábavách, verejných zhromaždeniach a iných podujatiach konaných na verejných priestranstvách/námestiach, kde páchatelia často nič netušiacim účastníkom hádžu pyrotechnické výrobky (delobuchy) pod nohy. Nebezpečnosť konkrétnych druhov pyrotechnických výrobkov bude závisieť od druhu použitého pyrotechnického výrobku, ako aj od spôsobu použitia a spôsobeného alebo hroziaceho následku. Na základe vyhodnotenia týchto okolností bude posúdená závažnosť …

čl. II bod 17 a 18 §
Navrhuje sa doplniť do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva ako nový kvalifikačný znak okolnosť, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva formou konaní uvedených v odseku 1 voči chránenej osobe, pričom za chránenú osobu bude podľa § 139 Tr. zákona považovaný “verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona”, t. j. aj člen usporiadateľskej služby. Z podstaty veci vyplýva, že z foriem výtržníctva uvedených v odseku 1 bude možné voči chránenej osobe konať najmä spôsobom uvedeným pod písm. a) (napadne iného) ale aj inými spôsobmi, ktoré v odseku 1 výslovne nie sú uvedené, a to vzhľadom ku konštrukcii odseku 1, kde sú uvedené formy výtržníctva iba fakultatívne, čo je vyjadrené použitím výrazu “najmä”. Do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva sa ako ďalší nový kvalifikačný znak navrhuje doplniť recidíva protiprávnych konaní, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva (konania v odseku 1), hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich …

čl. II (Trestný zákon)
Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu či už člena štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu bude (na dobu uvedenú v rozhodnutí) zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva. Právoplatný rozsudok, ktorý sa takýto trest uložil sa spolu s vyplnením diskvalifikačným listom zašle súdu s agendou registra diskvalifikácií.

čl. II (Trestný zákon)
§ 348 písm. h) Chránená osoba, ktorá má v Slovenskej republike záujem dovolať sa ochranného opatrenia nariadeného vydávajúcim orgánom v inom členskom štáte, predloží orgánu Policajného zboru príslušnému podľa osobitného predpisu vyhotovenie ochranného opatrenia, o ktorého pravosti nemožno mať pochybnosť a osvedčenie vydané v členskom štáte pôvodu spolu s prekladom do slovenského jazyka. Uvedený postup sa uplatní v situácii, keď bude potrebné dovolať sa konkrétnej právnej ochrany a život alebo zdravie chránenej osoby budú ohrozené. Nová skutková podstata marenia výkonu úradného rozhodnutia bude reflektovať na situáciu, keď sa osoba predstavujúca riziko dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní.

čl. I
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

čl. I bod 1 §
Navrhovaná zmena definície zahraničného verejného činiteľa a súvisiacich ustanovení (§ 330, § 334 a § 336; vypustenie § 331 a § 335 Trestného zákona) reaguje na Fázu 3 hodnotenia Slovenskej republiky Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách (WGB) zameranú najmä na uplatňovanie Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor“). Hodnotiaca správa Slovenskej republiky uvádza ako hlavné nedostatky pri vykonávaní Dohovoru nedostatočný súlad vnútroštátnej legislatívy a aplikačnej praxe s jednotlivými článkami Dohovoru, konkrétne definície zahraničného verejného činiteľa (čl. 1 Dohovoru). Požiadavka OECD v tejto veci smeruje k tomu, aby bola osoba v postavení zahraničného verejného činiteľa postihnuteľná na základe kritéria výkonu funkcie. Interpretácia čl. 1 ods. 4 písm. c) Dohovoru je širšia ako interpretácia spojenia “v spojitosti s výkonom funkcie” v platnom Trestnom zákone vo vzťahu k domácemu verejnému činiteľovi v tom zmysle, že podľa Dohovoru stačí, že osoba má postavenie zahraničného verejného činiteľa, aj keď v konkrétnej veci …

čl. I bod 2 §
Doplnením § 231 ods. 1, ktorým sa definuje trestný čin podielnictva o znaky nadobudnutia, držby a užívania veci, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, resp. toho čo bolo za takú vec získane, sa reaguje na odporúčanie Výboru expertov Rady Európy týkajúcim sa hodnotenia opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu (Moneyval) vznesené v rámci 4. kola hodnotenia Slovenskej republiky. Vo vzťahu k platnej právnej úprave bol v rámci tohto hodnotenia identifikovaný nedostatok vo vzťahu ku kriminalizácii konaní spojených s praním špinavých peňazí, ak sú spáchané s vedomím, že daný majetok pochádza z trestnej činnosti, a to aj vtedy, keď neexistuje úmysel zatajenia – čl. 6 ods. 1 písm. c) Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (ozn. č. 109/2002 Z. z.). Návrhom sa tento nedostatok odstraňuje.

čl. I bod 3 až 18 §
Návrhmi sa odstraňuje transpozičný deficit vo vzťahu k právne záväzným aktom Európskej únie, konkrétne k : - smernici EP a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, a - smernici EP a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia. Transpozičný deficit právnej úpravy Slovenskej republiky bol identifikovaný zo strany Európskej komisie v rámci EU Pilot-u č. 5645/13/JUST zo 7. októbra 2013, a to konkrétne vo vzťahu k: - trestnému činu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 300 a 301 – doplnenie následku trestného činu, ktorým je vydanie iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (bod 3 a súvisiace zmeny v bodoch 4 až 7), - trestnému činu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 - doplnenie nedbanlivostnej formy spáchania trestného činu a doplnenie následku trestného činu, ktorým je vydanie iného do nebezpečenstva ťažkej ujmy …

čl. I bod 19 až 22 §
Navrhované zmeny reagujú na zmenu definície zahraničného verejného činiteľa v § 128 ods. 2 (bod 1) ako vyplynuli z Fázy 3 hodnotenia Slovenskej republiky Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách (WGB) zameranú najmä na uplatňovanie Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ozn. č. 318/1999 Z. z.). Podstatou týchto zmien je vypustenie § 331 a § 335, ktoré sú s ohľadom na širšiu definíciu zahraničného verejného činiteľa zahrnuté do platných ustanovení § 330, resp. § 334. Návrhom súčasne dochádza k želanému zjednodušeniu právnej úpravy postihovania trestných činov korupcie v prípade zahraničných verejných činiteľov.

čl. II
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1 §
Návrhom sa precizuje text ustanovenia § 7b, ktorým sa vykonala transpozícia Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15. 8. 2008) zákonom č. 334/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom označeného rámcového rozhodnutia je v novom trestnom konaní zohľadniť právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní tým spôsobom, že sa im priznajú rovnaké právne účinky ako majú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia. Priznanie právnych účinkov trestných rozhodnutí vydaných súdmi iného členského štátu Európskej únie je v zmysle označeného rámcového rozhodnutia striktne viazané na účely trestného konania, napr. pri určení recidívy a nemá presah do iných právnych odvetví, rovnako ako nepriznáva im právne účinky mimo samotného trestného konania.

čl. II bod 2 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 16.

čl. II bod 3 §
Zmena pojmového vymedzenia veci na účely trestu prepadnutia veci je odôvodnená zavedením jednej a na účely trestného práva všeobecne použiteľnej definície veci v § 130 v kontexte čoho sa stáva § 60 ods. 4 bezpredmetným. Z legislatívno-technického hľadiska sa obsah vymedzenia veci podľa § 60 ods. 4 presúva do § 130 písm. e) (k tomu pozri bod 5 v čl. I).

čl. II bod 4 §
Odporúčania MONEYVAL vytýkajú platnej právnej úprave trestného práva nedostatok v spočívajúci v právnej nemožnosti zhabať (resp. skonfiškovať) veci, ktoré nepatria páchateľovi a boli získané trestným činom alebo ako odmena za trestný čin alebo boli získané za takéto veci. Cieľom zmeny § 83 ods. 1 je preto umožniť zhabať v trestnom konaní aj takéto veci. Realizáciu uvedených odporúčaní je potrebné z vecného hľadiska riešiť v rámci inštitútu zhabania veci, nakoľko tento sa týka primárne vecí, ktoré nepatria páchateľovi.

čl. II bod 5 a 6 §
Odporúčania MONEYVAL vytýkajú platnej právnej úprave, že „hoci sa väčšina základných kritérií javí ako formálne splnených, zdá sa, že definícia „majetku” nie je v úplnom súlade s metodickým usmernením. Preto by orgány Slovenskej republiky mali „majetok” definovať v súlade s metodickým usmernením Finančnej akčnej skupiny (FATF)“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že používanie pojmu „majetok“ v Trestnom zákone je rýdzo účelové, nakoľko sa používa v kontexte trestnoprávnych sankcií postihujúcich majetok ako celok – trest prepadnutia majetku a ochranné opatrenie zhabania majetku (pozn. je potrebné uviesť, že pojem majetok na účely trestných sankcií je potrebné vnímať v kontexte civilistického chápania majetku, ktoré nie je v aplikačnej praxi sporné, resp. je ustálené). Požiadavky, resp. odporúčania MONEYVAL vo vzťahu k postihovaniu majetku normami trestného práva či už v podobe „zmrazovania“ majetku (v ponímaní našej právnej úpravy ide o zaistenie majetku) alebo konfiškácie majetku (v ponímaní našej právnej úpravy ide o prepadnutie a zhabanie majetku) je potrebné v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy implementovať …

čl. II bod 7 a 8 §
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia o osobitnom motíve v písmene d) a f) o dôvody založené na pohlaví a rode. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkovania konania s odvolaním sa na úpravu zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a identifikovaného narastajúceho počtu prípadov násilných trestných činov, ktorých motívom je práve nenávisť voči pohlaviu (predovšetkým voči ženám ako skupine), resp. k transrodovým osobám.

čl. II bod 9 §
Navrhuje sa zmena existujúceho hmotnoprávneho ustanovenia. V danom prípade ide o ohrozovací trestný čin, ktorý predpokladá i nedbanlivostné konanie páchateľa, najmä súvisiace s výkonom povolania v oblasti zdravotníctva. Navrhovaná zmena zosúlaďuje názvoslovie a pojmy predmetnej skutkovej podstaty so všeobecne záväzným právnym predpisom, z ktorého vychádza, a to zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 5 uvedeného zákona, liečivo je chemicky jednotná alebo nejednotná látka ľudského, rastlinného, živočíšneho alebo chemického pôvodu, ktorá je nositeľom biologického účinku využiteľného na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Podľa § 2 ods. 7 toho istého zákona, liek je liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok, ktoré sú upravené technologickým procesom do liekovej formy a sú určené na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb, liečenie chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Z uvedeného vyplýva, že na účely trestnoprávnych ustanovení je precíznejšie …

čl. II bod 10 §
Zavádza sa nová, špeciálna skutková podstata trestného činu neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami (§ 170a). Ide o špecialitu vo vzťahu k navrhovanej úprave § 170. Objekt tohto ustanovenia prísnejšie chráni verejné zdravie pred voľným šírením nepovolených (nelegálnych) liekov, liečiv a zdravotníckych pomôcok. Zámerom predkladateľa je vytvoriť účinný mechanizmus postihovania nelegálneho obchodu s liekmi, v uplynulom období najmä na internete, ako aj neoprávneného prílivu neznámych zahraničných prípravkov, najmä z krajín juhovýchodnej Ázie, ktoré predstavuje vysoké riziko vážneho ohrozenia zdravia obyvateľstva v celoeurópskom meradle, vzhľadom na voľný obeh tovaru a služieb v Európskom hospodárskom priestore. Charakteristika objektívnej stránky vylučuje postihovanie iných, než úmyselne konajúcich páchateľov s jasným cieľom obchodovať s nelegálnou komoditou. Formulácia jednotlivých spôsobov konania je primárne zameraná na ochranu cieľovej skupiny obchodovania – konzumentov, ktorá je v kriminálnom reťazci posledným článkom dokonania skutku. Nie je účelom trestného práva zbytočne kriminalizovať subjekty, ktoré sú v konečnom dôsledku „obeťami“ a zdrojom príjmu páchateľov, najmä organizovaných alebo zločineckých skupín. Nová …

čl. II bod 11 §
V danom prípade ide o mimoriadne dôležitú zmenu v súčasnosti obsolentného ustanovenia. V platnom znení nie je predmetná skutková podstata v praxi aplikovateľná. Objektívna stránka skutkovej podstaty podmienená vekom osoby, ktorej sa anabolická látka podáva alebo podmienka vzťahujúca sa na podanie látky osobe, ktorá sa zúčastňuje organizovanej športovej činnosti je v rozpore s objektom, ktorý by mal zákonodarca sledovať charakterizovaním tohto alebo obdobného trestného činu. Prevažná väčšina európskych krajín postihuje trestnoprávnou úpravou podávanie anabolík alebo obchodovanie s nimi en bloc, bez akejkoľvek špecifikácie spôsobu alebo následku konania. Spresňuje sa aj názov a pojmy používané v skutkovej podstate. Termín „anabolické látky“ sa nahrádza pojmom „látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom“. Z teórie farmakológie a farmakoterapie vyplýva, že pri charakteristike skutkovej podstaty, akou je takzvaný „dopingový“ paragraf, je vhodnejšie a účelnejšie vychádzať z termínu „hormón“ a jeho účinky. Zneužívanie týchto látok a neoprávnené nakladanie s nimi nie je prísne naviazané iba na doping. Doping v tomto poňatí je širší pojem ako …

čl. II bod 12 a 13 §
Zmenu definície trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby si vyžiadala aplikačná prax. Navrhuje sa vypustenie znaku týrania, ktorého preukazovanie v trestnom konaní vytvára aplikačné nejasnosti a neželanú nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Pre naplnenie znakov daného trestného činu je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným z konaním podľa ods. 1 písm. a) až e). Súčasne sa navrhuje nový odsek 2, ktorým sa zavádza trestnosť konania týrania blízkej a zverenej osoby pri priestupkovej recidíve (k tomu pozri aj súvisiaci čl. IV – návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

čl. II bod 14 §
Vypúšťa sa chybný odkaz na znak neoprávnenosti v definícií trestného činu subvenčného pôvodu podľa § 225 ods. 2, ktorého účelom je postihovať samotné použitie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel vo všeobecnosti, t.j. aj u dotácií získaných oprávnene.

čl. II bod 15 §
Použitie pojmu „majetok“ je v úvode platného znenia § 233 ods. 1 už v súčasnosti vecne nesprávne, keď hneď v pokračovaní vety sa už hovorí o „veci“ („v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci“). V kontexte zmeny v pojmovom vymedzení „veci“ v Trestnom zákone (k tomu pozri čl. II) je zmena § 233 ods. 1 o to viac nutná. Navrhovaná zmena súčasne reflektuje odporúčania MONEYVAL, podľa ktorých „§ 233 Trestného zákona Slovenskej republiky používa pojmy „príjem alebo iný majetok” a paragraf 231 používa slovo „vec”. Paragraf 130 Trestného zákona Slovenskej republiky definuje slovo „vec” ako, inter alia, hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, (ak z jednotlivých ustanovení Trestného zákona Slovenskej republiky nevyplýva niečo iné), ovládateľnú prírodnú silu alebo energiu, alebo cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. Definícia „veci” nie je v súlade s definíciou „majetku” v „slovníku pojmov používaných v metodickom usmernení”, ktorý definuje „majetok” ako „aktíva akéhokoľvek druhu, či už hmotné alebo nehmotné, hnuteľné …

čl. II bod 16 a 17 §
Návrhom sa vykonáva transpozícia smernice EP a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV do právneho poriadku Slovenskej republiky a to doplnením skutkovej podstaty trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 o konanie spočívajúce v neoprávnenej manipulácii s nástrojmi, ktoré slúžia na ochranu peňazí pred ich falšovaním, ako sú hologramy, vodoznaky alebo iné ochranné prvky peňazí (nový odsek 2) – k tomu pozri aj tabuľku zhody k smernici 2014/62/EÚ.

čl. II bod 18 a 19 §
Navrhuje sa vypustenie odkazu na väčšiu škodu, resp. značnú škodu v trestnom čine marenia výkonu správy daní podľa § 278a z dôvodu nadbytočnosti. Návrh vyplynul z medzirezortného pripomienkového konania – pozri vyhodnotenie MPK.

čl. II bod 20 §
Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme v odseku 2 o nové písmeno b), ktorým sa zavádza trestnosť činu, ktorý spočíva v poskytovaní finančných prostriedkov alebo iných prostriedkov páchateľovi trestného činu terorizmu na iný účel ako je uvedený písmene a), t. j. na iný účel ako je ich použitie alebo umožnenie ich použitia na spáchanie trestného činu terorizmu podľa odseku 1. Potreba predmetného doplnenia skutkovej podstaty trestného činu terorizmu vyplynula zo 4. kola hodnotenia Slovenskej republiky vo Výbore expertov Rady Európy týkajúcim sa hodnotenia opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu (Moneyval), ktorý dovolávajúc sa medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti boji proti terorizmu vytkol chýbajúcu právnu úpravu, ktorá by umožňovala postihovať financovanie a podporovanie páchateľov trestného činu terorizmu aj na ich aktivity, ktoré nie sú priamo spojené so samotným spáchaním trestného činu terorizmu, myslí sa tým napr. financovanie bežných životných výdajov takýchto páchateľov alebo poskytovanie akýchkoľvek prostriedkov na účely ich bežného …

čl. II bod 21 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s bodom 19.

čl. II bod 22 §
Návrhom sa reaguje na aktuálny globálny fenomén tzv. cudzích bojovníkoch v zmysle Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2178 (2014) z 24. septembra 2015, ktorá vyzýva na legislatívne riešenia postihovania tohto fenoménu. Z teoretického hľadiska možno cudzieho bojovníka vo všeobecnosti definovať ako jednotlivca, ktorý opustí územie štátu, z ktorého pochádza alebo kde žije s cieľom pripojiť sa k neštátnej ozbrojenej skupine v rámci ozbrojeného konfliktu prebiehajúceho na území iného štátu a ktorý je primárne motivovaný ideológiou, náboženstvom alebo iným príbuzenstvom. Fenomén cudzích bojovníkov je možné ďalej charakterizovať nasledovnými typickými znakmi: ide o páchateľa, ktorý nie je občanom štátu, v ktorom prebieha ozbrojený konflikt a nemá ani žiadne iné príbuzenské vzťahy k danému štátu, operuje v rámci ozbrojenej skupiny stojacej mimo rámca ozbrojených síl daného štátu alebo ozbrojených zborov uznaných daných štátov, svoju činnosť vykonáva osobne a priamo v bojovej operácií aktívnym vedením boja, jeho primárna motivácia na svojej účasti nie je orientovaná na finančný zisk ale je skôr ideologická; zväčša nie …

čl. II bod 23 §
Dopĺňa sa transpozičná príloha Trestného zákona v súvislosti s vykonaním transpozície smerníc Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú. v. EÚ L 151, 21.5.2014) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

čl. III
(Trestný zákon)

čl. III bod 1 §
Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

čl. III bod 2 a 3 §
V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

čl. III bod 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

čl. III bod 5 §
Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené …

čl. III bod 6 a 7 §
Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

čl. III bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

čl. III bod 9 §
Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba. Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie …

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa definičné vymedzenie pojmu „teroristické trestné činy“, v zmysle ktorého sa za trestné činy terorizmu považujú tieto trestné činy: založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419, zločin spáchaný členom teroristickou skupinou (logicky sa vzťahuje aj na celú teroristickú skupinu), a zločin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) – t.j. spáchanie trestného činu v úmysle spáchať trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419. Pojem „teroristické trestné činy“ bude použiteľný na základe tohto vymedzenia aj v iných zákonoch – napr. Trestný poriadok, zákona o Policajnom zbore atď.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby, a teda aj sprísnenie postihu, pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 z osem na desať rokov trestu odňatia slobody, čím sa tento trestný čin dostáva do kategórie obzvlášť závažných zločinov (k tomu pozri § 11 ods. 3)

čl. II
(novela zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1 §
Pri uložení trestu prepadnutia majetku sa navrhuje rozšíriť taxatívny výpočet trestných činov uvedených v § 58 ods. 2 Trestného zákona o trestný čin nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 230 ods. 2, 3 a ods. 4 Trestného zákona z dôvodu prísnejšieho postihovania uvedeného konania. Uvedený zámer korešponduje so zámerom vyjadreným v paralelne prebiehajúcej novelizácia zákona o hazardných hrách. Postih nelegálneho prevádzkovania hazardných hier sa sprísňuje súčasne aj rozšírením trestných činov právnických osôb; k tomu pozri čl. VII.

čl. II bod 2 až 4 §
Doterajšie znenia ustanovení o premlčaní trestného stíhania podľa § 88, resp. o premlčaní výkonu trestu podľa § 91 a premlčaní výkonu trestu u mladistvého podľa § 120 sa rozširujú o ďalšie skutkové podstaty trestných činov obsiahnutých v Dvanástej hlave Osobitnej časti Trestného zákona, ktorých závažnosť nedosahuje stupeň závažnosti trestných činov, u ktorých je zánik trestnosti limitovaný záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná.

čl. II bod 5 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 6.

čl. II bod 6 až 8 §
Z definície extrémistického materiálu podľa § 130 ods. 7 písm. d) a e) sa z dôvodu prehľadnosti vypúšťajú odkazy na medzinárodné zmluvy ich nahradením na všeobecný odkaz na kategóriu trestných činov vymedzených ich objektom, pričom pre zjednodušenie sa pôvodné definičné ustanovenia v písmenách d) a e) zlučujú do jedného ustanovenia v novom znení písmena d). Súčasne sa modifikuje aplikačná definícia extrémistického materiálu podľa odseku 8 jeho negatívnym vymedzením a ústupom od pôvodnej dikcie, ktorá od orgánov činných v trestnom konaní v rámci kvalifikácie vyžadovala dokazovanie úmyslu podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Nové znenie aplikačnej definície extrémistického materiálu podľa odseku 8 má ambíciu diferencovať zákonom povolenú manipuláciu s extrémistickým materiálom od jej pôvodného vymedzenia za striktnej podmienky dodržania legitímneho účelu: realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.

čl. II bod 9 až 11 §
Cieľom navrhovanej legislatívnej úpravy je prideliť osobe zdravotníckeho pracovníka pri výkone zdravotníckeho povolania smerujúceho k ochrane života a zdravia štatút chránenej osoby a zabezpečiť takejto osobe vyššiu právnu ochranu. Vzhľadom na narastajúcu incidenciu prípadov, kedy sa zdravotnícki pracovníci pri výkone zdravotníckeho povolania, resp. pri záchrane života alebo ochrane zdravia stávajú obeťami nebezpečného vyhrážania, pokusov alebo dokonaných trestných činov ublíženia na zdraví, alebo obeťami inej verbálnej či fyzickej agresie zo strany ošetrovaných pacientov, ich príbuzných alebo zúčastnených osôb, sa ustanovuje nový režim zákonnej ochrany osoby zdravotníckeho pracovníka pri výkone zdravotníckeho povolania tým, že získava štatút chránenej osoby v § 139 ods. 1 písm. j). Spáchanie trestného činu na zdravotnom pracovníkovi počas výkonu zdravotníckeho povolania automaticky podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

čl. II bod 12 a 13 §
V § 140 sa vypúšťa pôvodné písmeno d) z dôvodu nejasnosti a čiastočnej duplicity s pôvodným písmenom f). Súčasne sa formulačne upravuje pôvodné písmeno f), ktorého znenie sa dopĺňa v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva odkazom na „pôvod“ a „náboženské vyznanie“. Pre komplexnosť nová dikcia uplatňuje tézu skutočnosti alebo domnelosti a súčasne sa dopĺňa odkazom na „politické presvedčenie“.

čl. II bod 14 §
V súlade s ostatnými navrhovanými zmenami sa v § 140a upravuje taxatívny výpočet trestných činov extrémizmu podľa ich príslušných názvov.

čl. II bod 15 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 11; potreba zmeny vnútorného odkazu.

čl. II bod 16 §
Pôvodné znenie § 208 ods. 2 Trestného zákona viedlo v praxi k viacerým nejasnostiam, keďže v ňom nebola jednoznačne obsiahnutá objektívna stránka skutkovej podstaty hovoriaca o tom, že páchateľ sa dopustil obdobného činu dvakrát. Navrhované znenie explicitne vyjadruje nevyhnutnosť opakovaného konania, pričom z hľadiska formulácie vychádza z § 269a ods. 2 Trestného zákona.

čl. II bod 17 až 23 §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť osobe vyššieho veku, tento pojem je súčasťou osobitného kvalifikačného pojmu chránená osoba v zmysle ustanovenia § 139 písm. e) Trestného zákona, vyššiu právnu ochranu pri trestnom čine krádeže podľa § 212, trestnom čine sprenevery podľa § 213 a trestnom čine podvodu podľa § 221. Dôvodom navrhovanej zvýšenej zákonnej ochrany osôb vyššieho veku je skutočnosť, že tieto osoby, t.j. seniori sú častými obeťami páchania uvedenej trestnej činnosti. Analogicky sa rovnaká právna ochrana vzťahuje aj na ostatné osoby, ktoré sú súčasťou definície pojmu chránená osoba.

čl. II bod 24 §
Na účel transpozície smernice 2014/57/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa navrhuje doplniť skutkovú podstatu trestného činu zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1 a zároveň zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby z 3 rokov až na 4 roky. Doplnenie skutkovej podstaty spočíva v zavedení trestnosti toho, kto neoprávnene použije dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu alebo kto dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu nepovolanej osobe vyzradí. Dôvernou informáciou podľa osobitného predpisu je informácia v zmysle článku 7 ods. 1 až 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

čl. II bod 25 §
Na účel transpozície smernice 2014/57/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa navrhuje zaviesť nový trestný čin – manipulácia s trhom podľa § 265a. Pojmom ,,finančný nástroj“ sa má na mysli najmä akýkoľvek finančný nástroj vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ. Pojem ,,spotová zmluva týkajúca sa komodít“ je v súčasnosti vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 15 nariadenia (EÚ) č. 596/2014. ,,Referenčná hodnota“ je referenčná hodnota vymedzená v článku 3 ods. 1 bode 29 nariadenia (EÚ) č. 596/2014. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Trestný čin manipulácie s trhom podľa § 265a je v odseku 1 aj v odseku 2 prečinom – vzhľadom na formu zavinenia (úmyselný trestný čin) a výšku zákonom stanovenej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody (neprevyšuje päť rokov). Preto v prípade, že osobitný predpis konanie obsiahnuté v § …

čl. II bod 26 a 27 §
Ustanovuje sa nový režim zvýšenej zákonnej ochrany osôb vyššieho veku a rovnako ďalších osôb, ktoré sú súčasťou definície osobitného kvalifikačného pojmu chránená osoba v zmysle ustanovenia § 139 Trestného zákona, pri trestnom čine poškodzovania spotrebiteľa podľa § 269 a trestnom čine nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi podľa § 269a Trestného zákona.

čl. II bod 28 §
V § 421 sa do názvu skutkovej podstaty trestného činu vkladá „založenie“ a jej objektívna stránka sa analogicky dopĺňa o konanie spočívajúce v založení skupiny alebo hnutia, ktoré preukázateľne smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb. Súčasne sa pre komplexnosť dopĺňa znak „hlásania“ rasovej, etnickej, národnostnej alebo náboženskej nenávisti alebo nenávisti voči inej skupine osôb.

čl. II bod 29 §
V § 422 sa ustanovuje aplikácia samostatného názvu skutkovej podstaty z dôvodu prehľadnosti ako aj formulačná úprava v rámci analógie so skutkovou podstatou predchádzajúceho trestného činu podľa § 421.

čl. II bod 30 a 31 §
V § 422a ods. 2 sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa kvalifikačný moment „verejne“.

čl. II bod 32 a 33 §
V § 422d sa upravuje názov skutkovej podstaty trestného činu vzhľadom na jej rozšírenie o nový odsek 2, ktorý subsumuje znenie pôvodného § 424a zjednodušenými odkazmi na kategórie trestných činov vymedzených ich objektom podľa príslušných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná: Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (Ozn. MZV SR č. 333/2002 Z. z.) a Charta Medzinárodného vojenského tribunálu, ktorá tvorí prílohu Dohody o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi uverejnenej (164/1947 Zb.). Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu v novom odseku 2 súčasne v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva obsahuje odkaz na konanie spočívajúce v hrubom zľahčovaní.

čl. II bod 34 a 35 §
V § 423 ods. 1 písm. b) sa vzhľadom na analógiu v Trestnom zákone legislatívno-technicky upravuje poradie pôvodnej dikcie: „skupinu osôb alebo jednotlivca“ nahrádza „jednotlivca alebo skupinu osôb“. Pre komplexnosť nová dikcia uplatňuje tézu skutočnosti alebo domnelosti a súčasne sa dopĺňa odkazom na „politické presvedčenie“. V odseku 2 písm. a) sa pôvodný kvalifikačný moment, t.j. spáchanie trestného činu „najmenej s dvoma osobami“ nahrádza aplikáciou „ako člen extrémistickej skupiny“, vzhľadom na adresnosť podľa § 129 ods. 3 Trestného zákona a súčasne sa vypúšťajú obsolentné kvalifikačné momenty v písmenách b) a d): spáchanie trestného činu „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“, resp. „za krízovej situácie“.

čl. II bod 36 a 37 §
V súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva sa ustanovuje formulačne upravené znenie § 424 ods. 1, kde sa ustanovuje spôsob spáchania trestného činu „verejne“ ako obligatórny znak skutkovej podstaty a vypúšťa sa pôvodná časť objektívnej stránky trestného činu „kto také obmedzenie vykonal“, ktorá zakladá objektívnu stránku nového trestného činu apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a. Pre komplexnosť nová dikcia uplatňuje tézu skutočnosti alebo domnelosti a súčasne sa dopĺňa odkazom na „politické presvedčenie V odseku 3 sa vypúšťajú obsolentné kvalifikačné momenty: spáchanie trestného činu „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ a „verejne“.

čl. II bod 38 §
Ustanovuje sa skutková podstata nového trestného činu apartheidu a diskriminácie skupiny osôb, ktorá je vyjadrením plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Medzinárodného dohovoru o potlačení a trestaní zločinu apartheidu (Vyhl. č. 116/1976 Zb.) a Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Vyhl. č. 95/1974 Zb.). Objektom tohto trestného činu je predovšetkým zákaz akejkoľvek diskriminácie určitej skupiny ľudí, teda porušenia princípu rovnosti ako je garantovaný v článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (Úst. zák. č. 23/1991 Zb.): „Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia“. Apartheid je v rámci medzinárodného trestného práva vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Neľudské činy vyplývajúce z politiky a praktík rasovej segregácie a diskriminácie sú zločiny, ktoré sú v rozpore so zásadami medzinárodného práva, predovšetkým s cieľmi a zásadami charty OSN a vážne ohrozujú medzinárodný …

čl. II bod 39 §
Skutková podstata trestného činu neľudskosti podľa § 425 sa upravuje vypustením odkazu na medzinárodnú zmluvu priamo v jej pôvodnej dikcii formou demonštratívneho výpočtu trestných činov proti ľudskosti v zmysle článku 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (Ozn. MZV SR č. 333/2002 Z. z.). Predmetom ochrany je pri tejto skutkovej podstate trestného činu právo národov, národnostných, etnických, rasových, náboženských alebo iných skupín ľudí na existenciu a slobodný rozvoj v rámci spoločnosti, ako aj právo na život a rešpektovanie osobnosti príslušníkov týchto skupín.

čl. II bod 40
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. II (Trestný zákon)

čl. II bod 1 a 2 [§ 242 ods. 1 písm. a), § 251b)] §
Účelom navrhovaného doplnenia Trestného zákona je zavedenie skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý ma postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone. Objektom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb, pričom cieľom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana čistoty podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na biele kone. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu bude spočívať v konaní, ktoré je buď sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1), prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2) alebo samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3). Zároveň však v súlade s odsekom 3 platí, že biely kôň mal a mohol vedieť, že ten, kto na neho previedol účasť na právnickej osobe alebo ho ustanovil ako štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou. Páchateľom trestného …

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 až 4 (§ 5a, § 30 ods. 2, § 39 ods. 3 písm. a), § 47 ods. 2, § 58 ods §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. S ohľadom na navrhované znenie novej právnej úpravy trestných činov terorizmu bolo potrebné upraviť vnútorné odkazy na dotknuté ustanovenia.

čl. I bod 5 (§ 68 ods. 4) §
V § 68 je upravená fikcia ukončenia výkonu trestu odňatia slobody pri osobách podmienečne „prepustených“ z výkonu trestu odňatia slobody, a nie pri podmienečne „odsúdených“ osobách, ktoré de facto vo výkone trestu ani neboli, ak v rámci skúšobnej doby viedli riadny život a splnili podmienky podmienečného odsúdenia. Ide o precizáciu ustanovenia a odstránenie zrejmej logickej chyby.

čl. I bod 6 [§ 86 ods. 1 písm. e)] §
Navrhovaným znením sa vylučuje účinná ľútosť pri daňových trestných činoch spáchaných organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou. Podľa súčasnej právnej úpravy trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami (súčasné znenie § 86 ods. 1 písm. e) TZ). Navrhuje sa doplniť, aby z možnosti účinnej ľútosti a možnosti zbavenia sa trestnej zodpovednosti dodatočným zaplatením dane alebo poistného po skončení vyšetrovania boli vylúčené tieto daňové trestné činy, pokiaľ boli spáchané organizovanou alebo zločineckou skupinou, nakoľko trestná činnosť môže mať v tomto prípade závažnejší charakter spočívajúci v systematickom protiprávnom konaní.

čl. I bod 7 (§ 87 ods. 5) §
Navrhované znenie prispieva k dosiahnutiu medzinárodných štandardov, ktoré sú formulované napr. v čl. 58 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v zmysle ktorého:„Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby premlčanie začatia akéhokoľvek právneho konania, pokiaľ ide o činy ustanovené v súlade s článkami 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru, pokračovalo po dobu potrebnú a zodpovedajúcu závažnosti príslušného činu, na umožnenie účinného začatia konania po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť.“, pričom ustanovenie čl. 58 uvedeného dohovoru sleduje ochranu detských obetí a zaväzuje členské štáty, aby pre trestné činy sexuálneho násilia vrátane znásilnenia, manželstva z donútenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a núteného umelého prerušenie tehotenstva a sterilizácie zaručili, aby premlčacie lehoty umožňovali začatie účinného trestného stíhania potom, čo obeť dosiahla plnoletosť. Aby tak detské obete mali možnosť, po určitom čase od prežitej traumy a dosiahnutia plnoletosti oznámiť spáchanie trestného činu a jeho následné prešetrenie. V tejto …

čl. I bod 8 (§ 127 ods. 5) §
Uvedená zmena je reakciou na zavedenie nového konceptu trestného činu financovania terorizmu podľa § 419c, kde sa v odseku 2 postihuje konanie páchateľa, ktorý financuje blízku osobu toho, kto sa podieľa alebo podieľal na príprave, pokuse alebo spáchaní niektorého z trestných činov terorizmu, a to práve na základe toho, že sa na takomto konaní podieľa alebo podieľal. Na tieto účely bolo preto potrebné vo vymedzení pojmu ,,blízka osoba“ uviesť vnútorný odkaz aj na predmetný § 419c ods. 2, nakoľko v tejto časti navrhovanej úpravy sa pracuje s pojmom ,,blízka osoba“.

čl. I bod 9 a 11 až 12 [§ 129 ods. 5, § 140 písm. d), § 140b] §
Navrhované zmeny nadväzujú na novú právnu úpravu terorizmu. Pôvodná právna úprava terorizmu spočívala v trestnom čine terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme. Nová právna úprava sprehľadňuje, dopĺňa a rozdeľuje pôvodnú skutkovú podstatu tohto trestného činu na viac samostatných skutkových podstát – trestný čin teroristického útoku, trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme, trestný čin financovania terorizmu a nový trestný čin cestovania na účel terorizmu. Z tohto dôvodu je potrebné zavedenie novej právnej úpravy premietnuť aj do súvisiacich ustanovení – definícia teroristickej skupiny, osobitný motív, definícia trestných činov terorizmu. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné preformulovať ustanovenie upravujúce trestné činy terorizmu v § 140b (novelizačný bod 12), tak aby bol zohľadnený nový koncept právnej úpravy terorizmu v rámci ktorého sa pôvodná skutková podstata trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme rozdelila na viac samostatných skutkových podstát. Vo vzťahu k vymedzeniu osobitného motívu (novelizačný bod 11) spočívajúceho v úmysle spáchať doterajší trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na …

čl. I bod 10 (§ 132 ods. 4) §
V súčasnosti definícia detskej pornografie podľa § 132 ods. 4 Trestného zákona, ktorá je výkladovým pojmom pre trestné činy podľa § 368 až 370 Trestného zákona nezodpovedá nielen medzinárodným a európskym kritériám, ale ani samotnému princípu trestnoprávneho postihu detskej pornografie, a preto je potrebné ju legislatívne upraviť vypustením slov „inej osoby“. Za páchateľa zločinu výroby detskej pornografie je v zmysle aplikačnej praxe nevyhnutné považovať aj výrobcu detskej pornografie „v súkromí“ a pre vlastné účely, t. j. bez podmienky jej ďalšieho šírenia (primerane rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2015 sp. zn. 2Tdo 8/2015). Pod inou osobou je tak potrebné rozumieť aj samotného výrobcu detskej pornografie, ktorý si ju ponecháva vo svojej dispozícii.

čl. I bod 13 (§ 352 ods. 4) §
Ide o transpozíciu smernice 2017/541 v časti týkajúcej sa vystavenia alebo použitia falošných administratívnych dokumentov na účely spáchania niektorého z trestných činov terorizmu.

čl. I bod 14 (§ 419) §
Navrhované znenie § 419 predstavuje nanovo prepracovanú východiskovú skutkovú podstatu, ktorá upravuje trestný čin teroristického útoku. Predkladateľ zvolil názov ,,teroristický útok“ z toho titulu, že bolo potrebné určitým spôsobom vyprecizovať v tomto smere terminológiu, nakoľko v prípade ak by ponechal označenie predmetného trestného činu ako ,,trestný čin terorizmu“, uvedené by mohlo byť v rámci používania tohto pojmu ťažšie odlíšiteľné od všeobecného definičného ustanovenia, ktorým sa uvádza výpočet viacerých trestných činov, ktoré sú označené ako ,,trestné činy terorizmu“ (§ 140b). Vo vzťahu k novej koncepcii predmetnej skutkovej podstaty je potrebné v prvom rade uviesť, že predkladateľ pôvodnú skutkovú podstatu, ktorá spočívala v spáchaní trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme sprehľadňuje, dopĺňa a rozdeľuje tým spôsobom, že tzv. niektoré formy účasti na terorizme oddeľuje a v navrhovanom znení § 419 ponecháva len skutkovú podstatu teroristického útoku, ktorej objektívna stránka spočíva v taxatívne vymedzených protiprávnych konaniach (uvedené v navrhovanom § 419 ods. 1 písm. a) až f)), v ktorých je …

čl. I bod 15 (§ 419b až 419d) §

čl. I § 419b §
Trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme bolo z hľadiska systematického začlenenia a pri rešpektovaní legislatívnych pravidiel možné doplniť až ako ustanovenie s označením § 419b, nakoľko v súčasnom Trestnom zákone sa už nachádza § 419a, ktorý upravuje trestný čin účasti na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny na území iného štátu. Z legislatívno-technického hľadiska tak predkladateľ nemal inú vhodnejšiu možnosť vo vzťahu k systematickému zaradeniu a číselnému označeniu predmetného ustanovenia. Je však v tejto súvislosti potrebné chápať trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme ako systematicky nadväzujúci na navrhovaný § 419. Predkladateľ oddelil niektoré formy účasti na terorizme tým spôsobom, že tieto tvoria samostatnú skutkovú podstatu. Ide o také konania, ktoré nespočívajú v priamom útoku, tak ako je tomu v prípade teroristického útoku v zmysle navrhovaného znenia § 419, ale možno medzi takýmito konaniami a trestnými činmi terorizmu tak ako sú vymenované v navrhovanom § 140b nájsť určitú spojitosť, resp. takým činom predchádzajú alebo môžu predchádzať. V odseku 1 navrhovaného …

čl. I § 419c §
V navrhovanom znení sa upravuje protiprávne konanie páchateľa, ktoré predkladateľ označuje ako financovanie terorizmu. V rámci formulácie predmetného navrhovaného znenia predkladateľ okrem iného zohľadňoval a zapracoval závery odporúčaní výboru MONEYVAL a FATF. Koncept financovania terorizmu sa výraznejšie mení oproti predošlej právnej úprave, nakoľko ide o samostatný trestný čin, nie len jednu zo základných skutkových podstát ako tomu bolo v predchádzajúcej právnej úprave. Súčasne výraznou zmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je nepochybne skutočnosť, že v rámci navrhovaného znenia skutkovej podstaty trestného činu financovania terorizmu sa páchateľ postihuje aj v prípade, ak zhromažďuje alebo poskytuje finančné alebo iné prostriedky jednotlivcovi, ktorý je v navrhovanom znení označený ako ,,páchateľ terorizmu“, pričom táto osoba nemusí byť nevyhnutne členom teroristickej skupiny. Uvedené je potrebné najmä na účely postihovania páchateľov, ktorí financujú tzv. osamelých bojovníkov, ktorí nepatria do žiadnej z teroristických skupín, resp. osôb, ktoré sú v teroristických zoznamoch OSN alebo EÚ. Predkladateľ zvolil označenie osoby prostredníctvom jej určitého opisu (t. j. ,,osoba, ktorá …

čl. I § 419d §
Vzhľadom na závažnosť hrozby, ktorú pre spoločnosť predstavuje spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu a najmä potrebu zastaviť tok zahraničných teroristických bojovníkov bol do navrhovaného ustanovenia § 419d zavedený trestný čin cestovania na účel terorizmu, pričom je potrebné kriminalizovať cestovanie na účely terorizmu, in concreto cestovanie za účelom spáchania niektorého z trestných činov terorizmu, okrem trestného činu teroru podľa § 313 a § 314 a trestného činu teroristického útoku podľa § 419, nakoľko pri týchto trestných činoch terorizmu je potrebné cestovanie kriminalizovať v rámci prípavy, aby s ohľadom na výšku trestných sadzieb nedošlo v dôsledku osobitného postihovania cestovania k depenalizácii. Pri formulácii nových ustanovení, ktoré boli zavedené novelizačným bodom 11 predkladateľ zohľadňoval okrem požiadaviek aplikačnej praxe a názorov odbornej verejnosti taktiež medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú zo smernice 2017/541 na úrovni EÚ a medzinárodných dohovorov, tak ako sú uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, pričom súčasne prihliadal aj na odporúčania výboru MONEYVAL a FATF.

čl. I bod 16
Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 26., ktorým sa transponuje smernica 2017/541 a bod 27., ktorým sa transponuje smernica 2016/800.

čl. II
(Trestný zákon)

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa ustanoviť, že skúšobná doba uložená pri podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neplynie počas výkonu trestu odňatia slobody alebo počas výkonu väzby v inej trestnej veci. V praxi sa vyskytujú prípady, v rámci ktorých prakticky celá skúšobná doba uplynie počas väzby alebo výkonu trestu v inej trestnej veci, čím sa marí podstata podmienečného odsúdenia, resp. podmienečného prepustenia, nakoľko osoba ktorá je obmedzená na slobode v inej trestnej veci nemá ako preukázať schopnosť viesť riadny život v rámci uloženej skúšobnej doby.

čl. II bod 2 §
V praxi sa uvedené ustanovenie neosvedčilo, ide len o formálnu a ťažko vykonateľnú oblasť z pohľadu probácie a len štatisticky, formálne navyšuje počet prípadov probácie. Probačný a mediačný úradník nedisponuje mandátom tak, ako je to pri nariadení probačného dohľadu, tzn. nemá možnosť vynútiť si súčinnosť odsúdeného, povinnosť dostaviť sa k nemu do sídla súdu. Táto kategória odsúdených má často pobyt na neznámom mieste, pracuje v zahraničí, resp. nepreberá predvolania atď. Bežne sa v praxi stáva, že odsúdený sa nedostavuje na predvolania probačného a mediačného úradníka, resp. právni zástupcovia odsúdených kontaktujú probačného a mediačného úradníka s požiadavkou, aby ich klienta neobmedzoval a pod. Úprava § 50 v aktuálnom znení je neefektívna a míňa sa účinku. Navrhuje sa umožniť súdu uložiť sankcie podľa § 51 ods. 3 a 4 len ak zároveň nariadi probačný dohľad, tzn. zmocní probačného a mediačného úradníka na overovanie dodržiavania uložených sankcií a kontakt s povinnou osobou. Ponecháva sa však možnosť uložiť páchateľovi povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným …

čl. II bod 3 §
Navrhuje sa precizovanie dotknutých ustanovení v súlade s § 68 ods. 4. Účelom týchto ustanovení je zaistiť, aby nedošlo k osvedčeniu zo zákona, ak súd nemôže rozhodnúť o neosvedčení, pretože je povinný počkať, kým iný súd právoplatne skončí trestné konanie o skutku spáchanom v rámci skúšobnej doby, ktorý je dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení.

čl. II bod 4 §
Navrhuje sa precizovanie znenia § 51 ods. 7 Trestného zákona, nakoľko súčasné znenie ustanovenia je nelogické a nepresné. V čase, keď druhý súd rozhoduje o započítaní nevie a ani nemôže vedieť, či v tej skúšobnej dobe viedol odsúdený riadny život, nakoľko prvý súd ešte nemohol rozhodnúť o osvedčení alebo neosvedčení. Súčasne sa navrhuje vypustiť odkaz na úhrnný trest, nakoľko úhrnný trest sa ukladá v jednom konaní pričom nedochádza k zrušeniu skoršieho rozsudku, teda ani žiadne započítanie neprichádza do úvahy. Namiesto uvedeného sa navrhuje doplniť odkaz na spoločný trest, pri ktorom sa výrok o treste skoršieho rozsudku ruší.

čl. II bod 5 §
Povinnosť uvedenú v ustanovení § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona, resp. aktivity s nimi spojené sa v praxi ukladajú aj osobám, ktoré nie sú mentálne a osobnostne schopné sa ich zúčastniť, takže sa tieto povinnosti stávajú nevykonateľnými. Z uvedeného dôvodu je vhodné a účelné, aby probační a mediační úradníci, ako odborníci v tejto oblasti posúdili, či je opatrenie, ktoré chce sudca použiť v danom prípade vhodné, resp. či je v danom prípade vo vzťahu k páchateľovi vhodnejšie a účinnejšie použitie iného opatrenia. Probační a mediační úradníci budú disponovať jednoduchým nástrojom, prostredníctvom ktorého možno vykonať základnú identifikáciu vhodnosti uloženej povinnosti/obmedzenia páchateľovi trestného činu. Nepôjde o záväzný záver pre sudcu, správa od probačného úradníka bude mať odporúčací charakter s cieľom predísť uloženiu jednoznačne nevhodnej sankcie pre klienta (resp. i zapojenie klienta nevhodného pre skupinovú aktivitu).

čl. II bod 6 §
Návrhom sa reaguje na poznatky aplikačnej praxe v zmysle, ktorých bolo identifikované správanie kontrolovaných osôb, ktorým sa snažia docieliť marenie kontroly technickými prostriedkami, a tým aj mariť preukázanie nedodržiavania podmienok uloženého trestu, povinností alebo obmedzení. Právny poriadok však nijako neupravuje sankciu za takéto správanie a neprispieva tak k motivácii páchateľov trestných činov dodržiavať prevádzkové pokyny pre kontrolu technickými prostriedkami. Z uvedeného dôvodu sa výslovne upravuje, že dôvodom pre premenu trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody môže byť aj marenie výkonu kontroly technickými prostriedkami. Primerane sa dopĺňa i zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.

čl. II bod 7 §
Navrhuje sa upraviť, aby sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítavala popri dobe výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody ani doba výkonu väzby.

čl. II bod 8 §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zosúladiť vymedzenie rodinného príslušníka občana členského štátu Európskej únie s právnou úpravou zakotvenou v zákone č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň navrhovanou úpravou dochádza k odstráneniu transpozičného nedostatku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES, ktorý bol Slovenskej republiky vytknutý zo strany Európskej komisie.

čl. II bod 9 §
Odstránenie „kolízie“ lehoty pre podmienečné prepustenie pri odsúdenom za prečin a lehoty pre možnosť premeny trestu odňatia slobody (ďalej len „TOS“) na trest domáceho väzenia (ďalej len „TDV“). V súčasnosti možno premeniť (okrem splnenia ďalších podmienok) TOS po vykonaní jeho 1/3, ak zároveň zvyšok trestu nie je dlhší ako 2 roky a len so súhlasom odsúdeného. V prípade uloženého 12 mesačného TOS možno takýto trest premeniť po vykonaní 4 mesiacov, pričom podmienečne prepustiť možno na slobodu odsúdeného po 6 mesiacoch. V uvedenej situácii je odsúdený len vo výnimočných prípadoch motivovaný súhlasiť s premenou trestu na TDV, kedy by po prepustení z ústavu vykonával trest „na slobode“, avšak zvyšných 8 mesiacov by bol pod prísnou kontrolou, ak po 6 mesiacoch výkonu trestu ho možno prepustiť bez závažnejších zásahov do jeho života. Najväčší časový rozdiel (cca 6 mesiacov) medzi možnosťou opustiť ústav pri premene TOS na TDV alebo pri podmienečnom prepustení je pri 36 mesačnom treste, pričom pri vyššej trestnej sadzbe sa …

čl. II bod 10 §
Ide o vytvorenie možnosti aplikácie elektronického monitoringu pri ukladaní trestov v záujme zvýšenia úspešnosti reintegrácie páchateľa do spoločnosti. V slovenskej republike doposiaľ správanie odsúdeného po podmienečnom prepustení z výkonu TOS, teda počas skúšobnej doby nebolo kontrolované technickými prostriedkami ani iným obdobným efektívnym nástrojom. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2016 možno aj pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, čo však v praxi (v niektorých prípadoch ako príliš obmedzujúce riešenie) nie je využívané. Zároveň je vo väzenskom systéme evidované množstvo prípadov páchateľov zločinu, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát, pričom často ide o páchateľov, ktorí v porovnaní s páchateľmi prečinov predstavujú nižšiu mieru rizika ďalšieho zlyhania a dĺžka pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody ovplyvňuje úspešnosť ich následnej reintegrácie do spoločnosti. Kratší, resp. nevyhnutne dlhý pobyt odsúdeného vo výkone TOS napomáha úspešnej resocializácii páchateľa a zároveň u prvotrestaných páchateľov je vyšší predpoklad ich úspešného začlenenia do …

čl. II bod 11 §
Navrhuje sa nový odsek 3 z dôvodu súčasnej absencie právnej úpravy; v súčasnosti nie je upravené ako sa má posudzovať splnenie lehoty k podmienečnému prepusteniu v prípadoch, keď odsúdený vykonáva viac trestov odňatia slobody po sebe. Rozdielne výklady sú citeľné najmä v prípadoch, keď odsúdený má zároveň dovykonať zvyšok trestu, z ktorého opätovné podmienečné prepustenie nie je podľa § 68 ods. 5 Trestného zákona možné. Odsúdený v rovnakom postavení tak majú rozdielne podmienky, len v závislosti od toho, aké poradie výkonu trestov stanoví ústav na výkon trestu odňatia slobody a kedy bolo ústavu doručené nariadenie výkonu trestu. Návrh reflektuje stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR uverejnené pod č.16 v zbierke 2/2011.

čl. II bod 12 §
Navrhuje sa doplnenie právnej úpravy, aby súd rozhodol o výkone zvyšku trestu odňatia slobody tak, že výkony trestov budú nasledovať plynule za sebou. V praxi dochádza k prípadom, kedy odsúdený vykoná trest odňatia slobody v inej trestnej veci, ktorá je príčinou na vyslovenie jeho neosvedčenia v skúšobnej dobe, je však prepustený na slobodu, nejaký čas (niekoľko mesiacov, dokonca aj rokov) je na slobode, a až potom súd rozhoduje o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe a výkone zvyšku trestu odňatia slobody. Takýto nekonzistentný postup spôsobuje, že súd musí robiť navyše úkony na dodanie odsúdeného do výkonu trestu, ale najmä narúša právnu istotu daného človeka a jeho zapojenie do riadneho života.

čl. II bod 13 a 14 §
Dostavovanie sa odsúdeného k probačnému a mediačnému úradníkovi po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako i každé oznamovanie vzdialenia sa z miesta pobytu je dlhodobo problematickou oblasťou výkonu ochranného dohľadu. Navrhuje sa doplniť lehotu, v ktorej sa má odsúdený prihlásiť na príslušnom súde podľa miesta svojho pobytu. Zároveň sa ako skúmané kritérium navrhuje použiť aktuálny, teda skutočný pobyt odsúdeného, nie formálny údaj, ktorý nezodpovedá potrebám účinného výkonu ochranného dohľadu, resp. dohliadaniu nad jeho priebehom.

čl. II bod 15 a 16 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 17.

čl. II bod 17 §
V praxi nie sú ojedinelé prípady, kedy osoby bez odbornej kvalifikácie vykonávajú za úplatu činnosti, ktoré svojim obsahom napĺňajú činnosti, ktoré zákon osobitne reguluje. Regulácia sa týka napríklad tzv. slobodných povolaní (architekt, advokát, audítor, lekár, lekárnik, veterinár, stavebný inžinier, daňový poradca, patentový zástupca) ako aj regulovaných činností súdnych exekútorov a notárov. Navrhuje sa preto, aby toto konanie predstavovalo kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného podnikania.

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 §
Vytvára sa výnimka zo zásady ukladania trestov v § 34 ods. 6 druhá veta („Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.“) odkazom na ustanovenie upravujúce podmienky ukladania trestu domáceho väzenia.

čl. I bod 2 a 14 §
Vo vzťahu k novelizačnému bodu 2 sa v § 34 Trestného zákona upravujúcom zásady ukladania trestov vypúšťa odsek 8, v rámci ktorého bola doposiaľ upravená možnosť súdu za splnenia určitých kritérií, rozhodnúť, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné. Vypúšťa sa tak možnosť súdu, aby rozhodol o tzv. absolútnom doživotnom treste, t. j. treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť možnosť, resp. právo pre odsúdeného na doživotie spočívajúce v podaní žiadosti o podmienečné prepustenie, ktorá bude riadne preskúmaná súdom. Neznamená to však, že takýto odsúdený bude automaticky podmienečne prepustený. Uvedené má za následok vytvorenie priestoru pre súdny prieskum žiadosti o podmienečné prepustenie u každého odsúdeného na trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko súd už v zmysle navrhovanej zmeny dotknutého ustanovenia nebude naďalej oprávnený rozhodnúť o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné. Vo vzťahu k novelizačnému bodu 14 sa v …

čl. I bod 3 a 4 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe vyvstala potreba výslovne upraviť možnosť započítania doby zadržania do výkonu trestu odňatia slobody uloženého v rámci tzv. superskráteného konania podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku bez rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie o vzatí zadržaného do väzby pred právoplatným odsúdením k trestu odňatia slobody. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva určitá nejednotnosť; niektoré súdy zadržanie do uloženého trestu odňatia slobody buď nezapočítajú, alebo o tom rozhodujú výlučne „per analogiam“ podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku.

čl. I bod 5 §
Precizuje sa znenie § 50 ods. 4 Trestného zákona, čím sa reaguje aj na potreby rozhodovania vo veciach začatých pred 1. januárom 2019.

čl. I bod 6 §
Navrhuje sa doplnenie primeraných povinností v rámci probačného dohľadu o povinnosť „zdržiavať sa v určenom čase na určenom mieste“ a to v súvislosti s prijatými zmenami v rámci zákona č. 321/2018 Z. z., konkrétne v časti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v rámci ktorého súd môže podmienečne prepustiť odsúdeného za zločin už po výkone polovice trestu, ak súčasne nariadi kontrolu technickým prostriedkom. Súd pri takomto rozhodnutí o podmienečnom prepustení bude v zmysle § 68 Trestného zákona nariaďovať probačný dohľad so súčasným uložením primeranej povinnosti alebo obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4, ktorých dodržiavanie je možné kontrolovať technickým prostriedkom. Napriek skutočnosti, že § 51 ods. 3 a 4 upravuje demonštratívny výpočet primeraných povinností a obmedzení, javí sa navrhované doplnenie odseku 4 ako potrebné, nakoľko sa dá predpokladať, že práve navrhovaná povinnosť bude mať časté využitie v týchto špecifických prípadoch a v prípade, že nebude v demonštratívnom zozname výslovne uvedená, môže v aplikačnej praxi dochádzať k ignorovaniu tejto …

čl. I bod 7 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 6; potreba zmeny vnútorného odkazu.

čl. I bod 8 až 10 §
Definuje sa predpoklad pre možnosť uloženia trestu domáceho väzenia popri prečinoch aj za určenú kategóriu zločinov. Z dostupných údajov vyplýva, že v Slovenskej republike stále prevláda v aplikačnej praxi punitívnosť a potenciál restoratívnej justície nie je využitý v dostatočnej miere. V súčasnosti v rozhodovacej činnosti súdov neevidujeme žiadne významné rozhodnutie, ktoré by predstavovalo prelom v nazeraní na ukladanie alternatívnych trestov. Naopak, Ústavný súd Českej republiky svojim nálezom sp. zn. II. ÚS 2027/17) vniesol nový pohľad na ukladanie trestov a predovšetkým na využitie alternatívnych trestov v zmysle aplikácie zásady „ultima ratio“. Predmetný prípad z Českej republiky demonštruje možnosti využiteľnosti alternatívnych trestov (v danom prípade trestu domáceho väzenia) aj pri trestných činoch, ktoré sa vyznačujú svojou vyššou závažnosťou. Uvedené platí aj vo vzťahu k iným druhom trestných sankcii nespojených s odňatím osobnej slobody, napr. pri peňažných trestoch, u ktorých je podiel uložených peňažných trestov v Slovenskej republike na úrovní 4,8% z celkového počtu uložených trestov predstavuje podiel uložených peňažných trestov v Českej …

čl. I bod 11 a 13 §
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení osoby odsúdenej na doživotie sa dopĺňa podmienka, v zmysle ktorej je takúto osobu možné podmienečne prepustiť, ak „s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného alebo obdobného trestného činu“ (bod 13). V zmysle uvedeného by mal súd pri svojom rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného na doživotie posúdiť splnenie podmienok podmienečného prepustenia v širšom rozsahu, kde by okrem všeobecných podmienok upravených v § 66 ods. 1 (ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život) obligatórne posudzoval aj okolnosti činu, za ktorý bola osoba odsúdená a povahu jej osobnosti. Uvedené má zabezpečiť dôkladnejšie posúdenie vhodnosti podmienečného prepustenia u tejto kategórie odsúdených a minimalizovať tak prípadné rizika pre spoločnosť z dôvodu ich prepustenia. Návrh súčasne poskytne širšie argumentačné možnosti súdu v prípade, že rozhodne o odmietnutí návrhu o podmienečné prepustenie takejto …

čl. I bod 12 §
Upravuje sa obligatórna dĺžka trvania kontroly technickými prostriedkami tak, aby bol pokrytý časový rozdiel medzi „bežným“ podmienečným prepustením a podmienečným prepustením s obligatórnym monitoringom. Navrhuje sa určiť toto obdobie na rozdiel medzi 1/2 a 2/3 uloženého trestu. Až po uplynutí 2/3 bude možné postupovať podľa § 23 ods. 3 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – rozhodnúť o skončení kontroly technickými prostriedkami, ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná.

čl. I bod 15 §
V súvislosti s odstránením inštitútu trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia sa navrhuje, aby sa v takýchto prípadoch predĺžila skúšobná doba na desať rokov (a taktiež v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na 25 rokov), pričom súd určí presnú dĺžku skúšobnej doby s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť súdu pri podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu na 25 rokov alebo na doživotie nariadiť probačný dohľad vo výmere do piatich rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona.

čl. I bod 16 §
Analogicky k ustanoveniam pri iných trestoch sa vytvára hmotnoprávna úprava podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, ktorá doposiaľ absentovala a v nedokonalej forme sa nachádzala v § 435 ods. 4 Trestného poriadku. V zmysle navrhovaného § 68a bude môcť súd podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, za splnenia podmienky, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný a zároveň bola vykonaná aspoň polovica uloženého trestu. V takom prípade súd určí skúšobnú dobu, ktorá môže predstavovať pri treste domáceho väzenia až dva roky. Určenie skúšobnej doby je povinnou súčasťou rozhodnutia príslušného súdu o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia. Dolná hranica skúšobnej doby nie je stanovená, skúšobná doba však musí trvať dlhšie, ako je nevykonaná časť trestu a maximálne môže trvať spomínané dva roky. Okrem toho v zmysle odseku 3 súd uloží odsúdenému probačný dohľad a prípadne tiež primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a …

čl. I bod 17 §
Navrhovaná úprava má za cieľ odstrániť problémy vyskytujúce sa v praxi v súvislosti s aplikovaním tohto ustanovenia. Z aplikačnej praxe boli totiž avizované prípady, kedy viacero čiastkových útokov spáchaných v zahraničí nemožno prevziať do jurisdikcie Slovenskej republiky, ak jednotlivé čiastkové útoky samostatne nenapĺňajú znaky trestného činu. Pokračovací trestný čin treba však vnímať komplexne aj v prípadoch, keď bol spáchaný cezhranične.

čl. I bod 18
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa precizuje používanie pojmu „extrémistický materiál“ v celom texte Trestného zákona s cieľom zabezpečenia jednoznačnej interpretácie skutkových podstát trestných činov týkajúcich sa extrémistických materiálov.

čl. I bod 19 a 20 §
V rámci expertného workshopu Európskej komisie k implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011) bola analyzovaná slovenská právna úprava so záverom, že na dosiahnutie úplného súladu s obsahom definície pojmu „detská pornografia“ uvedenej v čl. 2 písm. c) citovanej smernice je potrebné v definícii detskej pornografie v § 132 ods. 4 Trestného zákona nahradiť pojmový znak, že inkriminované zobrazenia „smerujú k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia“, znakom, že inkriminované zobrazenia sú „určené na sexuálne účely“. V zmysle uvedeného bola predmetná definícia upravená. Uvedená zmena následne podstatne determinuje aj požiadavky na dokazovanie naplnenia uvedeného znaku. Obdobným spôsobom bola upravená aj definícia pojmu „detské pornografické predstavenie“ v § 132 ods. 5 Trestného zákona. V súvislosti s predefinovaním definícií detskej pornografie podľa § 132 ods. 4 Trestného zákona a detského pornografického predstavenia podľa § 132 …

čl. I bod 21 §
V praxi orgánov činných v trestnom konaní boli v minulosti identifikované nejasnosti s právnou kvalifikáciou krádeže vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takýto skutok bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e), ktorým je definovaný osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania, v danom prípade vlámaním. Obidve kvalifikácie sa líšia predovšetkým v trestnej sadzbe, ktorá je pri druhej alternatíve podstatne prísnejšia (zločin) ako pri prvej (prečin). Líšia sa však aj vecnou príslušnosťou a režimom prípravného konania (vyšetrovanie verzus skrátené vyšetrovanie). Výkladové stanoviská, ku ktorým sa už podujali rôzne autority, boli protichodné. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 6/2012, by sa malo konanie páchateľa, ktorým si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, pričom čin spácha vlámaním a spôsobí ním škodu malú, kvalifikovať ako …

čl. I bod 22 §
Predkladateľ navrhuje upustiť od podmienky použitia prostriedkov len „vo väčšom rozsahu“ v prípade spáchania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu, že spôsobenie väčšej škody je už kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu a dochádza k prekrývaniu. Ak niečo vo väčšom rozsahu osoba použije na iný ako určený účel, je zrejmé, že zároveň spôsobuje škodu väčšieho rozsahu. Navrhuje sa preto vypustiť v tomto ustanovení podmienka konania vo väčšom rozsahu pre nadbytočnosť. Okrem iného sa takto koncipovaná úprava subvenčného podvodu v odseku 2 zosúladí so skutkovou podstatou trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v § 261 (pozri bod 24).

čl. I bod 23 §
Predkladateľ v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vykonal analýzu platných právnych predpisov, ktoré sú v ich gescii (Trestný zákon, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a zákon 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a identifikovali jednotlivé skutkové podstaty deliktov, priestupkov a trestných činov, ktoré zodpovedajú protiprávnym konaniam uvedeným v čl. 14 ods. 1 protokolu. Z výstupu analýzy možno konštatovať, že de facto pri všetkých protiprávnych konaniach uvedených v čl. 14 ods. 1 protokolu je možné tieto subsumovať pod niektorú z už existujúcich skutkových podstát trestných činov podľa Trestného zákona, prípadne sú také konania správnymi deliktami. Ako jediné absentujúce protiprávne konanie v našom právnom poriadku sa ukázalo konanie spočívajúce v nepovolenej výrobe tabaku alebo tabakových výrobkov, a tiež v samotnej …

čl. I bod 24 §
Vzhľadom na to, že smernica z veľkej miery vychádza zo znenia dohovoru, resp. jeho protokolov, ktorých obsah je v súčasnom znení ustanovení Trestného zákona už reflektovaný, naplňuje v súčasnosti platné znenie § 261 väčšinu požiadaviek smernice už teraz. Preto sa pri transpozícii smernice vychádza zo súčasnej právnej úpravy s tým, že bolo pristúpené k určitým zmenám. Z hľadiska konceptu ochrany finančných záujmov Európskej únie trestným právom sa navrhuje, aby právna úprava pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie zohľadňovala protiprávne konanie (i) osôb, ktoré žiadajú o finančné prostriedky alebo aktíva (§ 261 ods. 1), (ii) osôb, ktoré ich používajú (§ 261 ods. 2), (iii) osôb, ktoré rozhodujú o ich poskytnutí (§ 261 ods. 3) a (iv) osôb, ktoré riadia a kontrolujú nakladanie s prostriedkami a aktívami (§ 262 ods. 1). Tomuto konceptu je podriadená aj navrhovaná právna úprava.

čl. I § 261 ods. 1 §
Objektom tohto trestného činu je ochrana finančných záujmov Európskej únie. Tu došlo prijatím smernice k zmene, nakoľko nad rámec dohovoru, ktorý chránil iba príjmy a výdavky Európskej únie, smernica rozšírila ochranu finančných záujmov Európskej únie aj o aktíva. V súvislosti s čl. 2 ods. 1 písm. a) smernice sa tak pod finančnými záujmami Európskej únie rozumejú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, alebo z týchto rozpočtov pochádzajú, alebo do nich majú byť odvedené. Navrhuje sa tak zaistiť ochranu aktív ich doplnením do skutkovej podstaty § 261. Pod pojmom aktíva možno rozumieť všetok majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, pohľadávky, akcie, dlhopisy, a iné hodnoty, ktoré môže Európska únia vlastniť. Európska komisia sa pri prijímaní tejto smernice a zavádzaní nového pojmu aktíva odvolávala na článok 335 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zámerom rozšírenia ochrany finančných záujmov Európskej únie o aktíva je možnosť pro futuro poskytovať …

čl. I bod 25 a 27 §
Nový odsek 2 sankcionuje samotné použitie finančných prostriedkov alebo aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na iný účel, než na ktorý boli tieto prostriedky alebo aktíva určené. Trestnosť použitia finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Európskej únie na iný ako určený účel vyžaduje smernica v článku 3, okrem iného sa tak opäť harmonizuje dané ustanovenie s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona. Subjekt tohto trestného činu podľa § 261 ods. 2 je všeobecný, tak ako v odseku 1. Rovnako subjektívna stránka spočívajúca v úmyselnom zavinení a objekt je rovnaký ako v odseku 1. Pri formulácii navrhovaného znenia nového odseku 3 predkladateľ vychádzal z požiadaviek aplikačnej praxe a názorov expertov v danej oblasti zapojených do procesu transpozície smernice. Nový odsek 3 reflektuje požiadavku, aby bolo trestné aj konanie páchateľa, ktorý ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto finančné prostriedky alebo aktíva …

čl. I bod 26 §
Ide o zásadu, aby konanie uvedené v odseku 2 a 3 bolo v odsekoch 4 až 6 postihované prísnejšími trestnými sadzbami v závislosti od naplnenia kvalifikačných znakov. Absenciou by vypadol ťažší následok páchateľov zakotvených v § 261 odseku 2 a 3.

čl. I bod 28 §
Návrh skutkovej podstaty nového trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie je vyjadrením reakcie na absenciu trestnoprávnej zodpovednosti za manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii. Objektom tohto trestného činu je záujem na dôvere v pravosť, úplnosť a pravdivosť všetkých údajov v zdravotnej dokumentácii a ochrana údajov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii. Zdravotná dokumentácia je definovaná v ustanovení § 18 a nasl. zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Objektívna stránka trestného činu podľa § 352a ods. 1 spočíva z hľadiska konania páchateľa vo falšovaní zdravotnej dokumentácie alebo vo vyhotovení nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť ju ako pravú pred orgánom verejnej moci alebo v použití takejto zdravotnej dokumentácii ako pravej pred orgánom verejnej moci alebo v zabezpečení si od inej osoby vyhotovenie falošnej zdravotnej dokumentácie alebo nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť takúto zdravotnú dokumentáciu ako pravú pred orgánom …

čl. I bod 29 §
Prechodným ustanovením sa ustanovuje, že na trest odňatia slobody na doživotie uložený podľa § 34 ods. 8 alebo § 67 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 sa použije navrhovaná právna úprava, t. j. tieto osoby môžu byť podmienečne prepustené v súlade s ustanovením § 67 Trestného zákona.

čl. I bod 30
Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 30, ktorým sa transponuje smernica.

čl. II

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 86 ods. 1 písm. b) z dôvodu, že toto ustanovenie sa vzťahovalo na v súčasnosti už neúčinný zákon o náhradnom výživnom č. 452/2004 Z. z. a možno ho považovať za nadbytočné.

čl. II bod 2 §
Legislatívno – technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1.

čl. II bod 3 §
Navrhuje sa skrátenie doby neplatenia výživného pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy zo súčasných troch mesiacov na dva mesiace.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa zmeniť zaradenie trestných činov § 378 a 378a, ktoré v súčasnosti spadajú pod trestné činy proti iným právam a slobodám (Ôsma hlava osobitnej časti Trestného zákona) a to tak, že sa presunú do druhého dielu Šiestej hlavy Trestného zákona pod trestné činy proti životnému prostrediu. Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálne požiadavky na úpravu nie len z hmotnoprávneho hľadiska (zvieratá - organizmy sa považujú podľa právnej náuky, Aarhuského dohovoru ako aj judikatúry Európskej únie za zložku životného prostredia), ale aj z pohľadu aplikačnej praxe (napr. etablované zaradenie agendy § 378 a §378a (násilia páchaného na zvieratách) v rámci SR spadá do pôsobnosti Odboru environmentálnej kriminality Prezídia PZ).

čl. I § 305a §
Predkladateľ navrhuje prísnejší postih za konanie uvedené v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu z dvoch rokov na šesť mesiacov až tri roky. Takáto zmena reflektuje trend dereifikácie („odvecovanie“), kedy skorší prístup k zvieratám ako k veciam sa mení na prístup k zvieratám ako k živým tvorom. Aplikačná prax totiž preukázala, že vo väčšine prípadov sa pri prvopáchateľoch konanie vymedzené pri trestnom čine týrania zvierat kvalifikuje len ako priestupok (s uložením pokuty), prípadne sa využíva inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, čo absolútne neplní funkciu individuálnej a ani generálnej prevencie a nechráni spoločnosť pred páchaním tejto závažnej trestnej činnosti. Cieľom novej právnej úpravy trestného činu týrania zvierat je, aby poskytoval ochranu zvieratám v hierarchii chránených hodnôt výraznejšie ako napr. u ochrany majetku. Základná skutková podstata tohto trestného činu v odseku 1 sa doplnila o neposkytnutie potrebnej pomoci zvieraťu za presne uvedených okolností, keďže poznatky z aplikačnej praxe preukázali, že týrať zviera sa da aj „nekonaním“, v písmene c) odseku …

čl. I § 305b §
Návrh vyplýva z potrieb aplikačnej praxe, kde sa uvedená úprava ukázala ako nedostatočná. Cieľom súčasne platnej úpravy bolo reagovať na množiace sa prípady závažného zanedbania predovšetkým (stád) hospodárskych zvierat ako hovädzieho dobytka či koní. Taká úprava však nedokáže reagovať na veľký počet nedbanlivostných skutkov spáchaných na jednom zvierati (vo významnej miere hovädzí dobytok, kone) a to ani v prípadoch s fatálnym následkom v dôsledku hrubého zanedbania, ak nie je možné jednoznačne preukázať úmysel páchateľa (v zmysle zásady in dubio pro reo, t. j. pri pochybnostiach v prospech páchateľa). Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bolo možné postihovať páchateľa za trestný čin uvedený v § 305b odsek 1, ak sa ho dopustí čo i len na jednom zvierati (v zmysle súčasnej právnej úpravy šlo o zanedbanie starostlivosti o zvieratá, nie o zviera). Tiež sa predmetné ustanovenie dopĺňa o odsek 2, ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorej znenie a tiež úprava trestných sadzieb boli vymedzené analogickým spôsobom ako u trestného činu týrania …

čl. I § 305c §
Chov zvierat, predovšetkým psov na účely zápasov za účelom zisku, je nový fenomén a zárobková činnosť, ktorá je nelegálna nielen z dôvodu neexistencie príslušného podnikateľského oprávnenia, či krátenia daní, ale predovšetkým z dôvodu, že ide o aktivitu, ktorú už dnes zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zakazuje pod hrozbou pokuty (štvanie zvieraťa proti zvieraťu). Postih za prvé dva spomenuté delikty je však ťažko možné uložiť, pokiaľ nie je páchateľ pristihnutý pri čine, t. j. keď štve zviera proti zvieraťu a/alebo prijíma za túto aktivitu odplatu. Samotnému zápasu však predchádza a nasleduje množstvo úkonov, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť závery potrebné na účely trestného či priestupkového konania. V priestupkovej rovine však súčasná úprava na tento účel z vyššie spomenutých dôvodov nepostačuje, pričom v trestnoprávnej rovine úprava úplne absentuje. Návrh preto reaguje na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžiadala zaviesť trestnoprávnu úpravu organizovania zápasov zvierat, keďže jej absencia má za následok slabú postihnuteľnosť páchateľov …

čl. I bod 2 §
Legislatívno-technická úprava z dôvodu, že trestné činy podľa § 378 a 378a sa presúvajú z ôsmej hlavy do šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona a nanovo sa označujú ako trestné činy podľa § 305a a 305b Trestného zákona.

čl. II
(Trestný zákon)

čl. II bod 1 (§ 5a) §
Na účely transpozície čl. 10 smernice 2018/1673 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý zakladá právomoc členského štátu stíhať a vyšetrovať trestné činy vymedzené v dotknutých smerniciach, ak je páchateľom osoba, ktorá má obvyklý pobyt na území daného členského štátu, sa navrhuje § 5a Trestného zákona doplniť o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti (§ 233 až 234). Ustanovenie § 5a obsahuje katalóg trestných činov, ktorých trestnosť sa posudzuje podľa Trestného zákona aj v prípade, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky cudzincom, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Navrhovanými zmenami sa zabezpečuje pôsobnosť Trestného zákona aj v prípadoch, kedy došlo k spáchaniu trestnej činnosti aj mimo územia Slovenskej republiky a nejde o páchateľa, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

čl. II bod 2 (§ 33) §
Zavádza sa nový druh ochranného opatrenia v súvislosti s transpozíciou článku 5 smernice 2014/42/EÚ (rozšírená konfiškácia). Detailné odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy v bode 17.

čl. II bod 3 a 4 (§ 34 ods. 4, § 35 ods. 5) §
Z dôvodu rozšírenia účelu trestného konania aj o riadne odňatie výnosov z trestnej činnosti v § 1 Trestného poriadku sa navrhuje túto úpravu primerane premietnuť aj do zásad ukladania trestov a ochranných opatrení, aby reálne dochádzalo k napĺňaniu tohto účelu trestného konania. Preto bude súd po novom pri ukladaní trestu alebo ochranného opatrenia prihliadať na skutočnosť, či páchateľ alebo iná osoba získala trestným činom majetkový prospech a následne uloží taký druh trestu alebo ochranného opatrenia, ktorým ho postihne na majetku v závislosti od výšky protiprávne získaného majetkového prospechu. Pritom nie je vylúčené súčasné uloženie aj iného druhu trestu alebo ochranného opatrenia.

čl. II bod 5 a 6 (§ 40 ods. 1 písm. b), § 40 ods. 2) §
V nadväznosti na konanie o porušení č. 2019/2135, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011) je potrebné v Trestnom zákone vykonať korekcie, ktoré zabezpečia splnenie všetkých záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z dotknutej smernice. Zo znenia smernice je potrebné zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány boli oprávnené nestíhať a neukladať tresty za trestné činy bez ohľadu na to, či ide o prečin alebo zločin, ktorý osoba spáchala z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin vymedzený v čl. 14 cit. smernice, ako aj trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ktorý svojim charakterom úzko súvisí s trestnými činmi uvedenými v tomto ustanovení, t. …

čl. II bod 7 a 14 (§ 40 ods. 3, § 73 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s prečíslovaním vnútorných odkazov v nadväznosti na zmenu štruktúry § 40.

čl. II bod 8 (pojem legalizácia výnosu z trestnej činnosti) §
V nadväznosti na zavedenie legálnej definície výnosu v Trestnom zákone, ktorou zároveň dochádza aj k zmene zaužívanej terminológie vo vzťahu k pojmu „legalizácia príjmu z trestnej činnosti“, bolo viac ako žiaduce zohľadniť túto zmenu naprieč celým zákonom, pričom po novom pôjde už o „legalizáciu výnosu z trestnej činnosti“. Pozri k tomu odôvodnenie k zavedeniu definície výnosu v trestnom kódexe.

čl. II bod 9 (§ 58 ods. 2) §
V navrhovanom znení sa vypúšťa časť týkajúca sa trestného činu podielnictva z dôvodu zrušenia tohto trestného činu. Ďalej sa zrušuje možnosť uložiť trest prepadnutia majetku v prípade trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 a 2Trestného zákona, nakoľko ustanovenie § 58 ods. 2 Trestného zákona vyžaduje splnenie podmienky, že páchateľ trestného činu nadobudol trestnou činnosťou majetok aspoň v značnom rozsahu, čo je v prípade prvých dvoch odsekoch § 233 Trestného zákona bezpredmetné. Spáchanie trestného činu v značnom rozsahu je v prípade trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 233 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na uvedený odsek sa vzťahuje § 58 ods. 3 Trestného zákona (spolu s § 233 ods. 4).

čl. II bod 10 (§ 59 ods. 3) §
Doterajšie pravidlo v § 59 ods. 3 upravuje účinok uloženia trestu prepadnutia majetku a to tak, že zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Ako sa má takto zaniknuté BSM vysporiadať, nie je však na prvý pohľad úplne zrejmé. Niet zrejme sporu, že prepadnutie majetku postihuje individuálny majetok odsúdeného a tiež majetkové hodnoty prináležiace do spoluvlastníctva manželov, pri ktorých nie sú podiely na ich hodnote určené. Pre vnútorný vzťah manželov navzájom ohľadom týchto majetkových hodnôt platia pravidlá podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Prípad, pri ktorom je možné majetkovú masu BSM objektívne deliť na polovicu je skôr výnimočný. Zákonodarca si preto pomáha prezumpciou (podiely oboch manželov sú rovnaké), svedčiacou v prospech príjmovo „slabšieho“ manžela (v zaužívaných stereotypoch najčastejšie manželka), ktorá mu má aj „pomáhať“ v prípade konania o vyporiadaní BSM. Prezumpcia prenáša dôkazné bremeno na tú stranu, ktorá by tvrdila a preukazovala opak. Majetková podstata BSM zahŕňa majetkové hodnoty rôzneho druhu, a teda jej vyporiadanie sa spravidla nezaobíde bez výroku súdu o nároku …

čl. II bod 11, 12 a 13 [§ 60 ods. 1 písm. b) až d)] §
V súvislosti so zavedením legálnej definície výnosu v Trestnom zákone (§ 130 ods. 9) je potrebné vykonať legislatívno-technické úpravy v dotknutých ustanoveniach zákona, pretože platné znenie týchto ustanovení sa premietlo, resp. subsumovalo pod definíciu výnosu.

čl. II bod 15 [§ 83 ods. 1 písm. c) a d)] §
Zmena v § 83 ods. 1 písm. c) súvisí so zavedením legálnej definície výnosu v Trestnom zákone (§ 130 ods. 9), ktoré v rámci definície tohto pojmu subsumuje platné znenie predmetného ustanovenia. Na základe tejto skutočnosti ako aj v nadväznosti na identifikované nedostatky v rámci V. kola hodnotení Výboru expertov na hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovanie terorizmu (Moneyval), podľa ktorého v slovenskej právnej úprave absentuje postihovanie veci, ktorá nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie trestného činu, sa navrhuje nové znenie písmena d) v § 83 ods. 1 Trestného zákona.

čl. II bod 16 (§ 83a) §
Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza nový inštitút ochranného opatrenia, ktoré bolo nevyhnutné zaviesť v súvislosti s transpozíciou článku 5 smernice 2014/42/EÚ (rozšírená konfiškácia). Použitie ochranného opatrenia vychádza z talianskeho modelu, ktorý nekladie dôraz na uznanie viny, ale na ochranu spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. V tomto prípade sa postihuje majetok, ktorý nemá priamu súvislosť s trestným činom. Zhabanie takejto časti majetku je potrebné z dôvodu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti. Navrhovaný inštitút vychádza z princípu, že štát je povinný zhabať akýkoľvek majetok, ktorý bol získaný trestnou činnosťou, čím sa má zabezpečiť ochrana pred recidívou páchateľov a súčasne odradiť potencionálnych páchateľov trestnej činnosti. Zákonodarná moc štátu je oprávnená prijať také legislatívne opatrenia, ktoré vedú k dikcii, že zločin sa nevypláca a páchateľom sú zároveň skonfiškované zisky z trestnej činnosti a potencionálne nástroje k jej ďalšiemu páchaniu, čo je vo verejnom záujme. Vymedzenie časového obdobia, v ktorom sa skúma nepomer medzi celkovým majetkom a príjmami páchateľa nadobudnutými v súlade so …

čl. II bod 17 [§ 86 ods. 1 písm. f)] §
Ustanovenie § 86 ods. 1 upravuje osobitné prípady účinnej ľútosti pri taxatívne vymenovaných trestných činoch. Trestnosť týchto trestných činov zanikne pri splnení podmienok uvedených pri konkrétnych trestných činoch, pričom tieto podmienky sa odlišujú najmä okamihom, keď ešte možno následok napraviť. Navrhovaná zmena rozširuje doterajšie zákonné možnosti zániku trestnosti aj na trestný čin poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336d. Navrhované ustanovenie zaručuje beztrestnosť v prípade splnenia dvoch kumulatívnych podmienok a to, aby páchateľ poskytol nenáležitú výhodu, alebo túto prisľúbil dať len preto, že bol o to požiadaný a zároveň informoval o celej udalosti sám, dobrovoľne a bez odkladu orgány činné v trestnom konaní alebo Policajný zbor SR.

čl. II bod 18 (§ 128 ods. 1) §
V súvislosti so zavedením nového trestného činu prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d (pozri bod 48) bolo potrebné sprecizovať v § 128 ods. 1 druhú vetu Trestného zákona v tom zmysle, že pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa bude vyžadovať, aby bol trestný čin spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou.

čl. II bod 19 (§ 128 ods. 1) §
Navrhovanou úpravou sa v súvislosti so zavedením nového trestného činu prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d rozširuje legálna definícia verejného činiteľa aj o osobu, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovými právami a finančnými prostriedkami, pričom hospodárenie s nimi podlieha kontrole Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Dôvodom predmetného rozšírenia je skutočnosť, že osoby disponujúce s majetkom, resp. finančnými prostriedkami, ktoré sú používané vo verejnom záujme, by mali požívať rovnakú zodpovednosť ako iné osoby, ktoré vykonávajú verejnú funkciu. Vynakladanie týchto finančných prostriedkov je v záujme spoločnosti, a preto by mala existovať vyššia miera zodpovednosti v prípade zneužitia oprávnenia osôb, ktoré sú poverené hospodárením s uvedenými finančnými prostriedkami. Navrhované doplnenie definície verejného činiteľa sa dotkne všetkých skutkových podstát, v ktorých je ako špeciálny subjekt uvedený verejný činiteľ vrátane kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov, v ktorých kvalifikačným momentom je práve spáchanie trestného činu verejným činiteľom.

čl. II bod 20 a 21 (§ 130 ods. 1 písm. e), § 130 ods. 9) §
Navrhovaná definícia výnosu z trestnej činnosti vychádza z čl. 2 smernice 2014/42/EÚ, v ktorom je vymedzený dotknutý pojem ako „akýkoľvek hospodársky prospech pochádzajúci priamo alebo nepriamo z trestnej činnosti; môže pozostávať z majetku v akejkoľvek podobe a zahŕňajú všetky následné opätovné investície alebo premenu priamych príjmov a akýkoľvek majetkový prospech“. Navrhovanou definíciou sa zabezpečí zaistenie ako aj prípadné prepadnutie, resp. zhabanie plodov a úžitkov vecí, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti., tak ako to vyžaduje uvedená smernica. Výnosom z trestnej činnosti sa podľa navrhovaného znenia rozumie akýkoľvek ekonomický, resp. majetkový prospech plynúci zo spáchania trestného činu. Môže ísť o výnos, resp. vec akéhokoľvek druhu, či už vo finančnom vyjadrení alebo ako hnuteľná vec alebo nehnuteľná, právne dokumenty potvrdzujúce vlastnícke právo k určitej veci, alebo podiel na tomto vlastníctve a pod. Za výnos sa považuje aj vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin, rovnako aj vec, ktorá bola nadobudnutá za vec, ktorá bola získaná trestným činom. Súčasne za výnos sa …

čl. II bod 22 (§ 131 ods. 4) §
V súvislosti s navrhovaným zavedením nového trestného činu prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody sa ustanovenie § 131 dopĺňa o definíciu pojmu „nenáležitá výhoda“. Nenáležitou výhodou sa v zmysle navrhovanej definície rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, na ktoré príjemca nemá právny nárok, pričom musí ísť o plnenie, ktorého hodnota presahuje 200 eur. Inak povedané ide o také plnenie bez právneho nároku alebo právneho dôvodu, ktorého cieľom je zvýhodniť inú osobu práve z toho dôvodu, že má postavenie verejného činiteľa. Za nenáležitú výhodu sa považuje aj neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je možné oceniť v peniazoch. Nenáležitou výhodou môže byť akýkoľvek hmotný alebo nehmotný dar, resp. prospech spôsobilý ovplyvniť verejného činiteľa, pričom túto spôsobilosť je potrebné vnímať objektívne, t. j. vytvorením určitej vďačnosti spôsobilej ovplyvniť verejného činiteľa, teda nie subjektívne. Výhody, ktorých prijatie je povolené zákonom alebo sa poskytujú v prípade existencie verejného alebo oprávneného záujmu nespadajú pod definíciu nenáležitej výhody. Nenáležitými …

čl. II bod 23 (§ 131 ods. 6 a 7) §
Za účelom transpozície čl. 2 písm. a) a d) smernice 2019/713/EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky sa v § 131 Trestného zákona zavádza a definuje pojem „platobný prostriedok“ (odsek 6) a pojem „virtuálna mena“ (odsek 7). Z hľadiska významu a obsahu týchto pojmov, ako aj systematiky Trestného zákona sa tieto pojmy navrhujú vymedziť v ustanoveniach, ktoré definujú pojem „vec“. Podľa navrhovanej definície sa „platobným prostriedkom“ rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet alebo záznam, alebo ich kombinácia vrátane platobnej karty, ktorá držiteľovi ako aj používateľovi sama osebe alebo spolu s určitým postupom ako aj súborom postupov umožní prevod peňazí, elektronických peňazí alebo virtuálnej meny. Platobným prostriedkom môže byť aj platobná karta, internet banking alebo iné služby elektronického bankovníctva a pod. Pod pojmom „virtuálna mena“ sa na účely Trestného zákona považuje digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný alebo garantovaný centrálnou bankou alebo orgánom verejnej moci, pričom nie je nevyhnutne viazaný na zákonom zavedenú menu, nemá ani právny status meny alebo …

čl. II bod 24 až §
41, 56 a 57 [§ 179 ods. 3 písm. e), f) a g), § 199 ods. 2 písm. c), e) a f), § 199 ods. 3, § 200 ods. 2 písm. c), e) a f), § 200 ods. 3, § 201 ods. 2 písm. b), d) a e), § 201 ods. 3, § 201b ods. 2, § 202 ods. 2, § 202 ods. 3, § 368 ods. 2) písm. b), d) a e)] Aj pri týchto bodoch navrhovaná právna úprava vychádza z konania o porušení č. 2019/2135, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011). Smernica vyžaduje, aby sa smernicou stanovené okolnosti v zmysle čl. 9 považovali za priťažujúce okolnosti, ak už nie …

čl. II bod 42 (§ 219) §
Vzhľadom na zavedenie definície „platobného prostriedku“ do Trestného zákona, pod ktorú je možné subsumovať ako platobné karty, tak aj elektronické peniaze, prípadne iný predmet spôsobilý plniť takúto funkciu, sa upúšťa od používania týchto pomenovaní, resp. pojmov v skutkovej podstate trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, pričom sa navrhuje používať výlučne pojem „platobný prostriedok“. Navrhuje sa, aby v súčasnosti platný odsek 1 bol rozdelený do troch odsekov v nadväznosti na požiadavku orgánov činných v trestnom konaní vychádzajúcu z ich poznatkov a skúseností. V navrhovaných odsekoch 1 a 2 sa preto vymedzuje iba protiprávne konanie, resp. dispozícia s pravým platobným prostriedkom. V odseku 3 sa in contrario vymedzuje protiprávne konanie v súvislosti s falšovaním platobného prostriedku, ako aj následnou dispozíciou s takto falšovaným platobným prostriedkom.

čl. II § 219 ods. 1 a 2 §
Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci, pokiaľ ide o výkon oprávnení súvisiacich s jeho využívaním. Konkrétne ide o vlastníctvo platobného prostriedku. Tu došlo prijatím smernice k zmene, nakoľko súčasne používané pojmy „elektronické peniaze“ a „iná platobná karta“ boli v zmysle čl. 2 písm. a) smernice subsumované pod pojem „platobný prostriedok“. V súvislosti s uvedenou zmenou sa v navrhovanom znení ustanovenia § 219 používa výlučne pojem platobný prostriedok. Platobným prostriedkom sa rozumie nehmotné alebo hmotné chránené zariadenie, predmet alebo záznam, alebo ich kombinácia, ktorá držiteľovi ako aj používateľovi sama osebe alebo spolu s určitým postupom ako aj súborom postupov umožní prevod peňazí, elektronických peňazí alebo virtuálnej meny. Platobným prostriedkom môže byť aj platobná karta, internet banking alebo iné služby elektronického bankovníctva a pod. Objektívna stránka trestného činu podľa § 219 ods. 1 spočíva z hľadiska konania alternatívne v neoprávnenom prechovávaní, preprave, obstaraní alebo inom zadovážení pravého platobného prostriedku alebo v neoprávnenom poskytnutí pravého platobného prostriedku tretej osobe bez právneho titulu. …

čl. II § 219 ods. 3 až 7 §
Objektívna stránka trestného činu podľa § 219 ods. 1 a 2 spočíva z hľadiska konania alternatívne vo falšovaní, pozmenení, napodobení alebo neoprávnenej výrobe platobného prostriedku s úmyslom použiť ho ako pravý alebo v prechovávaní, preprave, obstaraní alebo inom zadovážení, použití alebo poskytnutí falšovaného platobného prostriedku tretej osobe. Neoprávneným vyrobením platobného prostriedku je akákoľvek jeho výroba (priemyselná alebo remeselná) neoprávneným subjektom. Za falšovanie sa považuje vyhotovenie nepravej veci ako celku, v tomto prípade platobného prostriedku, neoprávnenou osobou, ktorý má vyvolať dojem pravosti. Pozmenením platobného prostriedku sa rozumie podstatná zmena jeho časti, pričom platobný prostriedok ako celok zostáva zachovaný. Za napodobenie platobného prostriedku sa považuje jeho vyrobenie spôsobom plniť funkciu jeho originálu. Subjekt tohto trestného činu podľa § 219 ods. 3 je všeobecný, rovnako ako v odseku 1. Taktiež subjektívna stránka spočívajúca v úmyselnom zavinení a objekt je rovnaký ako v odseku 1. Znenie odseku 4 (v súčasnosti platný odsek 2) bolo za účelom zachovania rovnakej terminológie primerane upravené ako znenie odseku …

čl. II bod 43 (§ 231, § 232) §
Navrhuje sa ustanovenia § 231 a 232 Trestného zákona zrušiť, pričom obsah skutkovej podstaty trestného činu podielnictva sa „preklopí“ do skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Predkladateľ v zmysle znenia smernice ako aj aplikačných problémov z praxe a z dôvodu istej duplicity uvedených trestných činov pristúpil k návrhu riešenia, ktoré predstavuje zlúčenie konaní obsiahnutých pri trestnom čine podielnictva a trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti, do jednej skutkovej podstaty. Zámerom návrhu je lepšia prehľadnosť a zjednodušenie pri určovaní právnej kvalifikácie skutku, zosúladenie úpravy so znením obsahu smernice a odstránenie v podstate duplicitných skutkových podstát, ktoré sa líšia iba tým, či je páchateľom legalizácie výnosu z trestnej činnosti/podielnictva tá istá alebo iná osoba, ako tá, ktorá spáchala predikatívny trestný čin. Vykonaním uvedenej zmeny však neznamená, že sa zastavia trestné konania, ktoré momentálne prebiehajú v súvislosti so spáchaním trestného činu podielnictva. V tomto prípade nie je možná aplikácia ustanovenia § 84 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu, ktorý …

čl. II bod 44 (§ 233) §
Legalizácia výnosu z trestnej činnosti je dôsledkom páchania inej, spravidla organizovanej a veľmi rôznorodej trestnej činnosti, na ktorú bezprostredne nadväzuje. Aby sa takto získaný výnos z trestnej činnosti mohol ďalej legálne používať, je potrebné ho zlegalizovať, aby sa zakryl jeho zdroj resp. pôvod v trestnej činnosti. Skutková podstata trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti teda predpokladá najprv spáchanie predikatívneho trestného činu páchateľom trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo iným páchateľom, získanie veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti a až následne konanie smerujúce k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Za objekt možno označiť záujem spoločnosti na ochrane pred legalizáciou výnosov z trestnej činnosti a zachovaní integrity finančného trhu. Predmetom legalizácie výnosu z trestnej činnosti je vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti. Tu došlo k zmene oproti súčasnej právnej úprave ustanovenia § 233 Trestného zákona, a to nahradením pojmu príjem alebo vec pochádzajúca z trestnej činnosti pojmom vec, ktorá je výnosom z …

čl. II bod 45 (§ 233a) §
Zavedenie nedbanlivostnej formy zavinenia pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti má podľa predkladateľa z hľadiska prevencie spoločnosti veľký význam. Názor expertov v danej oblasti zapojených do procesu transpozície smernice 2018/1673 v súvislosti s možnosťou zaviesť pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti zavinenie z nedbanlivosti bol jednotný, pričom pri rozhodovaní bol kladený dôraz hlavne na potrebu pozdvihnutia miery opatrnosti z dôvodu zvýšenej kriminality v tejto oblasti za posledné obdobie. Podstatnými znakmi skutkovej podstaty tohto trestného činu na rozdiel od § 233 Trestného zákona je zavinenie z nedbanlivosti a to, že musí ísť o vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti v minimálne väčšej hodnote (nad 2660 Eur v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona). Pri navrhovanom odseku 1 si možno všimnúť, že foriem, akými je možné nakladať s vecou pochádzajúcou z trestného konania je tu menej ako je tomu pri § 233 Trestného zákona (konkrétne ide o ukrytie veci, jej prevedenie na seba alebo iného, jej …

čl. II bod 46 [§ 234 ods. 1 písm. a)] §
Z dôvodu nového trestného činu financovania terorizmu podľa § 419c Trestného zákona, ktorý bol zavedený zákonom č. 161/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinným od 1. júla 2018, bolo potrebné rozšíriť výpočet trestných činov v prípade § 234 ods. 1 písm. a) o spomínaný trestný čin financovania terorizmu podľa § 419c Trestného zákona a rovnako bolo potrebné pridať nový trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a Trestného zákona.

čl. II bod 47 až 52 (§ 247 ods. 2, § 247a ods. 2 písm. c) a d), § 247b ods. 2 pí §
Navrhuje sa, aby kvalifikované skutkové podstaty trestného činu neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, trestného činu neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, trestného činu neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b a trestného činu výroby a držby prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d Trestného zákona, boli doplnené o osobitný kvalifikačný pojem „závažnejší spôsob konania“. Návrhom sa sleduje požiadavka aplikačnej praxe, aby pri uvedených trestných činoch bolo možné pri odhaľovaní a vyšetrovaní tzv. počítačovej kriminality použiť viacero druhov informačno-technických prostriedkov, čím sa umožní a zabezpečí flexibilnejšie odhaľovanie, objasňovanie a dokazovanie tejto trestnej činnosti.

čl. II bod 53 (§ 326a) §
Navrhovaným trestným činom zneužitia práva dochádza k realizácii Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024. Z hľadiska systematiky je zaradený medzi trestné činy proti poriadku vo verejných veciach do ôsmej hlavy II. dielu (trestné činy verejných činiteľov). Navrhovaná právna úprava trestného činu zneužitia práva si kladie za cieľ chrániť (objekt trestného činu) v prvom rade ústavné právo adresátov práva na také rozhodnutie o ich právach a povinnostiach, ktoré bude spravodlivé a nebude výsledkom svojvoľného aplikovania a výkladu právnych noriem (čl. 46 a nasl. Ústavy) subjektom, ktorý o ich právach a povinnostiach je zákonom povolaný rozhodnúť, ako nestranný arbiter. Subjekt tohto trestného činu je špeciálny, môže ním byť iba sudca, prísediaci sudca a rozhodca rozhodujúci v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodne svojvoľne, t.j. v zjavnom rozpore so zákonom resp. bez opory v zákone …

čl. II bod 54 (§ 336) §
V nadväznosti na problémy orgánov činných v trestnom konaní účinne vyšetrovať a postihovať páchateľov trestného činu nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona vychádzajúce z nesprávnej formulácie skutkovej podstaty tohto trestného činu a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 2 To 11/2015, ktoré bolo publikované aj v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod číslom 49 z roku 2017, predkladateľ pristúpil k prijatiu nového znenia skutkovej podstaty trestného činu nepriamej korupcie. V zmysle predmetného rozhodnutia je podľa súčasného znenia nepriama korupcia takmer nepostihnuteľná prostriedkami trestného práva. Pri koncipovaní nového znenia nepriamej korupcie predkladateľ vychádzal z vytknutých nedostatkov uvedených v dotknutom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Navrhovaným znením sa má zabezpečiť trestnosť takého konania, ktoré spočíva v pôsobení na verejného činiteľa alebo na iné v dotknutom ustanovení nanovo vymedzené osoby aj nepriamo, t. j. cez ďalšiu osobu. V navrhovanom znení sa nanovo upravuje obojstranná trestnosť nepriameho prijímania úplatku (§ 336 ods. 1) a nepriameho podplácania (§ 336 ods. 2). Objektom tohto trestného činu je …

čl. II bod 55 (§ 336c, § 336d) §
Súčasná právna úprava trestných činov korupcie je definovaná v Trestnom zákone ako prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, volebná korupcia a športová korupcia. Súčasný Trestný zákon umožňuje trestať len prípady, v ktorých je zrejmá a preukázateľná súvislosť medzi prijatím (poskytnutím) úplatku a konaním v rozpore s povinnosťami, nie však motivovaním konať v rozpore s povinnosťami, tzv. prikrmovaním bez poskytnutia protislužby. Na prvý pohľad nevinné prijímanie pozorností, darčekov, pozvaní na kultúrne alebo športové podujatia, “sponzorovanie” osláv a podobne len preto, že osoba zastáva pracovnú pozíciu s dôležitými právomocami odporuje elementárnym štandardom etiky a morálky, avšak nie zákonu. Zároveň dochádza k deformácií verejného života a oslabovaniu dôvery občianskej spoločnosti k inštitúciám a výkonu verejnej moci. So zreteľom na závažnosť a rozšírenosť tohto nežiaduceho protispoločenského javu, a teda z pohľadu osvojenia si opísaných etických a morálnych štandardov a oprostenia sa od „zvykov“ z doby neslobody znamenajúcich zneužívanie svojho pracovného (verejného) postavenia na osobné obohatenie k stále neukončenej transformácii celej spoločnosti, je plne opodstatnené, legitímne …

čl. II § 336c §
Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom, nestrannom a zákonnom obstarávaní vecí všeobecného záujmu, teda ochrana čistoty verejného života. Ide o realizáciu článku 7 a 8 Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (prijatého Radou Európy v Štrasburgu 27. januára 1999), ku ktorému Slovenská republika pristúpila. Objektívna stránka trestného činu podľa § 336c spočíva z hľadiska konania v tom, že páchateľ priamo alebo sprostredkovane alternatívne prijme, požiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou. V ustanovení § 131 ods. 4 je nenáležitá výhoda definovaná ako plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok, a ktorého hodnota prevyšuje 200 eur ako aj neoprávnené zvýhodnenie verejného činiteľa alebo jemu blízkej osoby, ktoré nie je možné oceniť v peniazoch. Zjednodušene povedané, ide o prijímanie akejkoľvek výhody verejným činiteľom v hodnote 200 a viac eur, pričom nezáleží na tom, či príjemca výhody urobil niečo, čo by inak, bez poskytnutia nenáležitej výhody, neurobil. Už samotné prijatie výhody bez …

čl. II § 336d §
Objekt trestného činu poskytnutia nenáležitej výhody je v podstate totožný s objektom trestného činu prijatia nenáležitej výhody podľa § 336c. Trestný čin poskytnutia nenáležitej výhody je zrkadlovým obrazom ustanovení o prijímaní nenáležitej výhody. Objektívna stránka trestného činu podľa § 336d spočíva z hľadiska konania alternatívne v poskytnutí, ponúknutí alebo sľúbení nenáležitej výhody verejnému činiteľovi v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, a to buď priamo alebo prostredníctvom inej osoby. Poskytnutím nenáležitej výhody je nielen jej priame bezprostredné odovzdanie, či už v peňažnej forme alebo v iných nemateriálnych formách, ale aj nepriame poskytnutie materiálnej či inej výhody alebo vo forme poskytnutia protislužby. V tomto prípade ide o poskytnutie akejkoľvek výhody verejnému činiteľovi v hodnote 200 a viac eur, prípadne neoprávnené zvýhodnenie, ktoré sa nedá oceniť peniazoch, a ktoré nie je spojená so špecifickým konaním verejného činiteľa. Ide o konanie, ktoré spočíva najmä v poskytovaní malých výhod s cieľom zlepšenia vzťahu s verejným činiteľom. Nezáleží na tom, či príjemca výhody urobil niečo, …

čl. II bod 58 (§ 438i) §
V súvislosti so zavedením ochranného opatrenia zhabania časti majetku podľa § 83a Trestného zákona sa v prechodnom ustanovení zohľadňuje zákaz retroaktivity, ktorý je potrebné uplatniť vo vzťahu k preukazovaniu pôvodu majetku získaného v rozhodujúcom období (odsek 1). V navrhovanou odseku 2 sa zavádza generálne pravidlo, že pojem „legalizácia príjmov z trestnej činnosti“ sa naprieč celým právnym poriadkom nahrádza pojmom „legalizácia výnosov z trestnej činnosti“ vzhľadom na skutočnosť, že sa v Trestnom zákone zaviedla legálna definícia výnosu z trestnej činnosti. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť používanie správnej, presnej a jednotnej právnej terminológie.

čl. II bod 59 (príloha)
Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

čl. I
Trestný zákon sa dopĺňa novou skutkovou podstatou trestného činu nebezpečného obťažovania, ktorá pokrýva najnebezpečnejšie prípady kybernetickej šikany. Skutočnosť, že sa prostriedkami trestného práva postihujú iba najzávažnejšie prípady kybernetickej šikany naznačuje vyjadrenie skutkovej podstaty, pracujúce s pojmami dlhodobosti a úmyselného zhoršovania kvality života. Už v úvodnej vete trestného činu nebezpečného obťažovania je totiž zdôraznené vymedzenie úmyselnosti a zhoršenia kvality života a následne v písm. a) aj zdôraznenie dlhodobosti úmyselného konania, a v písm. b) sa postihuje iba také zverejňovanie záznamov osobných prejavov, ktoré je spôsobilé privodiť vážnu ujmu poškodenému. Uvedené vymedzenia predstavujú záruku, že v praxi nemôže dôjsť k neprimeranému trestaniu údajných páchateľov týchto trestných činov. Navyše, vzhľadom na to, že ide o prečin, platí ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého „Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.“ Aj podľa ust. § 40 ods. 1 Trestného zákona, „Od …

čl. I § 360b ods. 1 písm. b) §
Navrhované znenie odseku 1 písm. b) formulačne vychádza z trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona a z časti z trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 Trestného zákona, ale pritom sa od týchto skutkových podstát podstatne líši. V prípade ohovárania je v prvom rade nutné, aby zo strany páchateľa došlo k oznámeniu nepravdivej informácie. Kybernetická šikana však naopak vo veľkej miere v spočíva v oznamovaní a zverejňovaní pravdivých, intímnych a vysoko senzitívnych informácií, údajov, dokonca audiovizuálnych či vizuálnych záznamov. V takom prípade teda nie je naplnený základný znak skutkovej podstaty ohovárania, ktorá vyžaduje, aby páchateľ o poškodenom (obeti) oznámil nepravdivý údaj, pričom tento údaj je spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť tejto osoby u spoluobčanov, poškodiť osobe v zamestnaní, v podnikaní, narušiť osobe rodinné vzťahy alebo jej spôsobiť inú vážnu ujmu. Rozdiel v porovnaní so skutkovou podstatou trestného činu porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 spočíva …

čl. I § 360b ods. 2 §
Kvalifikovaná skutková podstata v odseku 2 prísnejšie postihuje prípady, kedy sa šikana pácha na chránenej osobe v zmysle ust. § 139 (najmä na dieťati) alebo z osobitného motívu v zmysle ust. § 140 (napr. z pomsty).

čl. I § 360b ods. 3 §
Kvalifikovaná skutková podstata v odseku 3 prísnejšie postihuje prípady, kedy šikana vedie k ťažkej ujme na zdraví alebo k smrti obete, ako aj prípady recidívy.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa zvýšiť trestnoprávnu ochranu zvierat, ktoré sú používané na liečebné, športové alebo rekreačné účely, a to doplnením kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu týrania zvierat podľa § 305a Trestného zákona o nové znenie uvedené v § 305a ods. 2 písm. c). Niektoré druhy zvierat, najmä psy, kone a mačky sú používané na liečebné, športové alebo rekreačné účely. Ide o aktivity nazývané aj agility, napríklad dogtrekking, psie záprahy, dostihy chrtov/koní, agroturistické jazdenie na koňoch. Niektoré druhy zvierat sú úspešne používané aj na liečebné účely - hypoterapia, felinoterapia, animoterapia a pod. Ide o činnosti časovo, odborne i finančne náročné; na ich výkon musia mať zvieratá špeciálnu prípravu. Preto sa navrhuje zvýšiť trestnoprávnu ochranu zvierat, ktoré sú používané na liečebné, športové alebo rekreačné účely.

čl. I bod 2 §
Navrhovaná právna úprava ustanovená v § 305aa je novou skutkovou podstatou trestného činu usmrtenia spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zvýšiť ochranu spoločenských zvierat – psov a mačiek (§ 305d ods. 2 navrhovanej právnej úpravy) - pred usmrtením bez primeraného dôvodu ustanoveného osobitným zákonom. Primeraný dôvod na usmrtenie zvieraťa ustanovuje § 22 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého „Primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa je prípad nutnej obrany a krajnej núdze, usmrtenie hospodárskeho zvieraťa využívaného na získavanie produktu živočíšneho pôvodu alebo živočíšnych vedľajších produktov, usmrtenie zvieraťa v schválenom postupe, bezbolestné usmrtenie zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho poranenia alebo z dôvodu jeho veku, ak je jeho ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením; bezbolestné usmrtenie zvieraťa po predchádzajúcom zbavení vedomia môže vykonať len veterinárny lekár okrem skončenia utrpenia zvieraťa v naliehavých prípadoch, ak nemožno rýchlo zabezpečiť pomoc veterinárneho lekára, usmrtenie zvieraťa pri eradikácii, kontrole, prevencii a diagnostike …

čl. I bod 3 §
Navrhovaná právna úprava súvisí s navrhovaným znením § 305a ods. 2 písm. c), účelom ktorého je zvýšiť trestnoprávnu ochranu zvierat používaných na liečebné, športové alebo rekreačné účely, a to tak, aby právna úprava ustanovená v § 305a až 305c sa vzťahovala aj na koňovité zvieratá. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplniť do spoločného ustanovenia § 305d, ktoré vymedzuje zvieratá na účely § 305a až 305c, aj koňovité zviera.

čl. I bod 4 §
Navrhovaná právna úprava súvisí s navrhovaným znením § 305aa, účelom ktorého je zvýšiť ochranu spoločenských zvierat – psov a mačiek - pred usmrtením bez primeraného dôvodu ustanoveného osobitným zákonom. Z tohto dôvodu sa navrhuje doterajší text spoločného ustanovenia § 305d, ktoré vymedzuje zvieratá na účely § 305a až 305c, označiť ako odsek 1 a toto ustanovenie doplniť o nový odsek 2, ktorý na účely novej skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu podľa § 305aa ustanoví psa a mačku.

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 (§ 5a) §
Ide o nevyhnutné úpravy vyvolané zmenou právnej úpravy drogových trestných činov v § 171 až 173 a zavedeným nového drogového trestného činu § 173a.

čl. I bod 2 (§ 21 ods. 1) §
Navrhovaná úprava má za cieľ posilnenie práva na právnu pomoc vrátane práva na obhajobu v trestnom konaní a zároveň aj chrániť nezávislý výkon advokácie. Konanie v súlade so zákonom nikdy nemôže byť trestné, a to ani ako účastníctvo na trestnom čine. Platí to aj o poskytovaní právnych služieb v súlade so zákonom o advokácii. Z uvedených dôvodov sa to navrhuje premietnuť priamo do textu zákona.

čl. I bod 3 (§ 29 ods. 1 a 2) §
Po vzore Českej republiky sa navrhuje rozšírenie podmienok súhlasu poškodeného ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť aj na súhlas daný súčasne s konaním osoby páchajúcej dotknutý čin. V súlade s filozofiou restoratívnej justície sa navrhovanou úpravou do popredia dáva postoj poškodeného k činu. V prípade existencie súhlasu poškodeného spoločenská nebezpečnosť činu zásadne klesá a v modernom trestnom práve ako prostriedku ultima ratio nie je priestor na trestnoprávny postih takýchto činov.

čl. I bod 4 a 5 (§ 33a) §
Do Trestného zákona sa popri zásadách ukladania trestov a ochranných opatrení zavádza explicitná úprava všeobecných zásad ukladania sankcií. Obdobne ako v Českej republike, ide o zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a o explicitné vyjadrenie princípu proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.

čl. I bod 6 a 7 (§ 34 ods. 4 a 6) §
Vychádzajúc zo súčasnej právnej úpravy v § 34 ods. 4 sa navrhuje rozšírenie kritérií, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Ide najmä o správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snažil získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu, a to buď samostatne alebo popri inom treste. Zároveň navrhuje sa vypustenie obligatórneho uloženia trestu odňatia slobody pri trestnom čine s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcej päť rokov. Tento návrh je súčasťou opatrení vedúcich k posilneniu podmienok pre ukladanie alternatívnych trestov a zároveň aj pre dôslednú individualizáciu trestu zo strany súdu.

čl. I bod 8 až 14 (§ 36 až § 38) §
Na základe inšpirácie z právnej úpravy Českej republiky a v záujme posilnenia podmienok pre individualizáciu trestu súdu vzhľadom na okolnosti každého prípadu a tým aj v záujme zlepšenia podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov sa navrhuje koncepčná úprava zoznamov poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny ale demonštratívny. Taxatívne vymedzenie týchto okolností, na ktoré súd musí v každom prípade prihliadať pri určovaní druhu a výmere trestu, absolútne nezodpovedá reálnemu životu. Takáto právna úprava nevyhnutne bránila v dostatočnej individualizácii trestov, resp. zohľadneniu všetkých relevantných okolností, ktoré mali vplyv na konanie páchateľa alebo ktoré ho sprevádzali. S navrhovanou úpravou súvisí aj odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Táto právna úprava súdy často stavala až do pozície „počtárov“ (osobitne v spojitosti s taxatívnym zoznamom poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností) a vytvárala významnú prekážku pre dostatočnú individualizáciu trestov. Mechanizmus zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby v prípade recidívy sa …

čl. I bod 15 až 17 (§ 39) §
Navrhuje sa odstránenie duplicitnej úpravy v prípade zníženia trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V odsekoch 4 a 5 sa precizujú, resp. zavádzajú presné hranice pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu a pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré je svojou povahou blízke práve dohode o uznaní viny a prijatí trestu. V oboch prípadoch sa pri splnení podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo odseku 2 umožňuje aj uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú sadzbu podľa odseku 3.

čl. I bod 18 (§ 40a ods. 1) §
Ide o nevyhnutné úpravy vyvolané zmenou právnej úpravy drogových trestných činov podľa § 171, pričom sa navrhuje umožniť podmienečné upustenie od potrestania aj pri trestných činoch podľa § 172 ods. 1, 2 a 3.

čl. I bod 19 a 20 (§ 45) §
Navrhuje sa doplnenie spoločného trestu, keďže v dotknutých ustanoveniach popri úhrnnom treste a súhrnnom treste doposiaľ chýbal.

čl. I bod 21 (§ 47 ods. 2) §
V rámci právnej úpravy zásady „trikrát a dosť“ sa v nadväznosti na novú právnu úpravu drogových trestných činov menia odkazy, resp. pomenovania týchto drogových trestných činov a zároveň sa prehodnocuje zoznam trestných činov, najmä s ohľadom na ich spoločenskú závažnosť. Zároveň sa precizuje právna úprava a odstraňuje sa nezrovnalosť v aplikačnej praxi v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody znamená dvakrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, teda nie podmienečne odložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol dodatočne nariadený.

čl. I bod 22 a 23 (§ 49 ods. 1 a § 51 ods. 1) §
V súlade s jedným zo zámerov novely zlepšiť podmienky pre resocializáciu odsúdených a odbremeniť väzenský systém sa navrhuje rozšírenie možností uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom pre trest neprevyšujúci dva roky, resp. tri roky pri podmienečnom odklade s probačným dohľadom na tri roky, resp. štyri roky pri podmienečnom odklade s probačným dohľadom.

čl. I bod 24 a 25 (§ 53) §
V súlade so základnými východiskami novely sa rozširujú podmienky možnosti uloženia trestu domáceho väzenia znížením minimálnej výmery tohto trestu na polovicu dolnej hranice sadzby trestu odňatia slobody, ak je dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody Trestným zákonom ustanovená, a zvýšením maximálnej výmery tohto trestu zo štyroch na päť rokov.

čl. I bod 26 až 29 (§ 56) §
Zvyšuje sa horná hranica tohto trestu zo súčasných 331 930 eur na 3 000 000 eur a rozširuje sa možnosť súdu aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 1 uložiť peňažný trest aj pri zločinoch s výnimkou obzvlášť závažných zločinov, a to aj samostatne, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie trestu odňatia slobody, resp. (aj) iného trestu nie je potrebné. V odseku 5 sa slovo úhrnný nahrádza slovom spoločný, keďže pri ukladaní úhrnného trestu sa na rozdiel od súhrnného a spoločného trestu neruší skorší rozsudok. V prípade zrušenia úhrnného peňažného trestu a následne jeho opätovného uloženia tak pôjde o nový peňažný trest.

čl. I bod 30 až 33 (§ 58 a § 59) §
Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2021 vyslovil, že § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy. Ústavný súd vychádzal zo svojej judikatúry k primeranosti trestu (najmä nález so sp. zn. PL. ÚS 106/2011) a nesúlad ustanovení o obligatórnom treste prepadnutia majetku videl predovšetkým v tom, že táto právna úprava absolútne vylučovala aplikáciu princípu primeranosti pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Takáto právna úprava fakticky odňala súdu právomoc uložiť primeraný individualizovaný trest, keďže bránila súdu prispôsobiť druh a výmeru trestu konkrétnym okolnostiam prípadu. Samotná povaha obligatórneho trestu prepadnutia majetku teda pojmovo vylučovala akékoľvek skúmanie primeranosti a požiadavku uloženia primeraného a spravodlivého trestu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu nahrádzala nevyvrátiteľnou domnienkou, že v taxatívne určených prípadoch je primeraným a spravodlivým vždy iba trest prepadnutia majetku. Takouto právnou úpravou sa zároveň vytvoril priestor na také …

čl. I bod 34 (§ 61 ods. 2) §
V záujme rozšírenia podmienok pre ukladanie a preferenciu alternatívnych trestov sa rozširujú podmienky pre ukladanie samostatného trestu zákazu činnosti, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie trestu odňatia slobody, resp. aj iného trestu nie je potrebné.

čl. I bod 35 (§ 61 ods. 9) §
Ide o úpravu z obdobných dôvodov ako v prípade § 56 ods. 6.

čl. I bod 36 (§ 65a ods. 1) §
Pre zlepšenie podmienok pre návrat odsúdeného do spoločnosti a odbremenenie väzenského systému sa navrhuje rozšíriť podmienky pre premenu zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Za týmto účelom sa premena navrhuje umožniť nielen pri prečine. Zároveň sa navrhuje upraviť, aby premena bola možná, ak zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov, keďže aktuálna hranica troch rokov je v rozpore so základnými cieľmi novely a nedôvodne odďaľuje pozitívne efekty na páchateľa a spoločnosť spojené s trestom domáceho väzenia. Napokon by premena trestu odňatia slobody mala byť umožnená za sprísnených podmienok aj pri recidivistoch, keďže aj pri takýchto páchateľoch má štát záujem o ich začlenenie do spoločnosti. Preto sa pri recidivistoch navrhuje umožniť premenu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia až po vykonaní dvoch tretín trestu odňatia slobody.

čl. I bod 37 (§ 68a ods. 2) §
V súvislosti s navrhovanými zmenami v právnej úprave trestu domáceho väzenia sa s ohľadom na predĺženie maximálnej výmery trestu domáceho väzenia na päť rokov primerane predlžuje aj dĺžka skúšobnej doby pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku tohto trestu.

čl. I bod 38 (§ 73 a 74) §
Vychádzajúc z odborných poznatkov a požiadaviek aplikačnej praxe, lekárov a psychiatrov, ktorí sa sťažovali na formálne ukladanie ochranných liečení osobám, ktorým by ukladané nemalo byť, sa navrhuje nastaviť zákonné podmienky tak, aby ochranné liečenie bolo ukladané tým osobám, ktorým sa ukladať má, t. j. trpia duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a u ktorých má liečenie zmysel. V aplikačnej praxi sa často vyskytovali prípady, kedy súdy zbytočne ukladali ochranné liečenia pri závislostiach, hoci zo záverov znaleckých posudkov boli indície, že nariadenie ochranného liečenia nesplní svoju funkciu, keďže osoba, ktorej bolo ochranné liečenie uložené, sa mu nebude podrobovať. Dopĺňa sa doposiaľ absentujúca možnosť dodatočne uložiť ochranné liečenie, ak sa zistí, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou. Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a značnú mieru zásahu do osobnej slobody odsúdeného, akou je ústavná forma výkonu ochranného liečenia, sa navrhuje, aby súd ukladal túto formu liečenia výlučne v prípade, ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z …

čl. I bod 39 až 41 (§ 76) §
Súčasný odsek 1 nútil súd ukladať ochranný dohľad aj v prípadoch, v ktorých vôbec nebol potrebný a naopak neumožňoval uložiť ochranný dohľad páchateľovi, ktorý spáchal násilný zločin, napr. znásilnenie, a vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života a prostredie, v ktorom žije, by bol ochranný dohľad potrebný.

čl. I bod 42 (§ 76a) §
Dopĺňa sa obligatórne uloženie ochranného dohľadu páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a súd mu ukladá ochranné liečenie ambulantnou formou. Druhy duševných porúch, pre ktoré môže byť páchateľ uznaný za nepríčetného, môžu byť rôzne a nie všetky musia automaticky znamenať jeho nebezpečnosť na takej úrovni, že je potrebné jeho izolovanie a ústavné liečenie. Nakoľko však ide o páchateľa činu inak trestného je žiadúce, aby aspoň istý čas bol pod dohľadom represívnych zložiek. Naviac sa môžu vyskytnúť prípady, kedy by bolo vhodné mu napr. uložiť aj niektoré vyššie spomenuté obmedzenia, avšak z dôvodu zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť páchateľa to nie je možné. Navrhovanou úpravou by sa táto systémová medzera odstránila, čím by sa zvýšila ochrana obetí napr. nebezpečného prenasledovania, kedy by bolo možné uložiť zákaz priblížiť sa k poškodenej osobe na určitú vzdialenosť a jeho dodržiavanie by bolo kontrolované elektronickým monitoringom. Ochranný dohľad uloží súd obligatórne aj vtedy, ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického …

čl. I bod 43 (§ 77 ods. 1 a § 79) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením novej formy ochranného dohľadu v § 76a.

čl. I bod 44 až 46 (§ 77 ods. 2 až 5) §
Vzhľadom na zavedenie ochranného dohľadu podľa § 76a sa dopĺňajú povinnosti odsúdeného alebo páchateľa, ktorému bol takýto ochranný dohľad popri ochrannom liečení uložený. Odsúdený alebo páchateľ je povinný sa do piatich pracovných dní od uloženia ochranného dohľadu dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má odsúdený alebo páchateľ bydlisko. Lehota piatich pracovných dní (teda iná, ako pri klasickom ochrannom dohľade) sa zavádza z dôvodu, že ochranný dohľad podľa § 76a sa ukladá popri ambulantnom ochrannom liečení, ktoré súd musí nariadiť a to konkrétnemu zdravotníckemu zariadeniu (môže nastať zdržanie pri hľadaní voľného zariadenia a pod.), zároveň je tiež potrebné, aby sa ochranný dohľad začal vykonávať čo najskôr. V rámci ochranného dohľadu je odsúdený alebo páchateľ povinný sa osobne hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska. Táto povinnosť však neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. V porovnaní …

čl. I bod 47 (§ 78 ods. 3) §
Vzhľadom na novozavedené špeciálne ustanovenie § 76a so zachovaním jeho účelnosti a cieľa nemožno odseky 1 a 2 upravujúce minimálnu a maximálnu časovú hranicu možného uloženia ochranného dohľadu a podmienky jeho opätovného uloženia vzťahovať na toto ustanovenie. V tomto prípade musí ochranný dohľad trvať, dokým to vyžaduje jeho účel, rovnako ako ochranné liečenie. Ochranný dohľad podľa § 76a nemusí nevyhnutne trvať počas celej doby ochranného liečenia. Ak už nebude potrebný, môže sa skončiť aj skôr ale o tom musí rozhodnúť súd.

čl. I bod 48 a 49 (§ 81 a § 82 ods. 3) §
Vzhľadom na zriadenie Detenčného ústavu v Hronovciach ako rozpočtovej organizácie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k 1. januáru 2022 vyvstáva potreba prehodnotiť právnu úpravu vo vzťahu k osobám, pre ktoré má byť detencia ako taká vlastne určená. Preto sa navrhuje zákonný rámec upravujúci zaradenie páchateľa do detenčného ústavu. Do detencie nie je možné umiestniť osobu priamo „z ulice“. Umiestneniu do detenčného ústavu musí predchádzať výkon ochranného liečenia ústavnou formou alebo výkon trestu odňatia slobody, v rámci ktorého odsúdený trpí tak závažnou duševnou poruchou, pre ktorú nemôže vykonávať trest odňatia slobody a zároveň je jeho pobyt na slobode tak nebezpečný, že je potrebné ho izolovať od spoločnosti a liečiť v rámci detenčného ústavu. Ide o odstupňovanie „závažnosti“ nebezpečnosti. U človeka, ktorý je nebezpečný pre svoje okolie pre duševnú poruchu vyplýva táto jeho nebezpečnosť obvykle z toho, že sa nelieči. Veľmi veľa takýchto ľudí je nebezpečných len dovtedy, kým im nie je nasadená adekvátna liečba. V rámci ochranných liečení je hospitalizovaných veľa páchateľov, …

čl. I bod 50 (§ 83a ods. 3) §
Navrhuje sa posilniť právnu istotu tretích osôb, ktoré od páchateľa nadobudli majetok v dobrej viere. Zodpovedá to požiadavke na minimalizácie dopadu trestných sankcií na tretie osoby. Právnu ochranu konania tretích osôb v dobrej viere tiež osobitne zdôrazňuje aj čl. 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení.

čl. I bod 51 a 52 (§ 86) §
V § 86 ods. 1 písm. d) sa z podmienok vylučujúcich uplatnenie účinnej ľútosti navrhuje vypustiť negatívna podmienka, že páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny, a to vzhľadom na účel sledovaný právnou úpravou účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch a na preferencii štátu na riadnom zaplatení dane a poistného pred trestnoprávnym postihom prvopáchateľa. Vypustením predmetnej podmienky sa tak možnosti uplatnenia účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch čiastočne posilňujú (rozširujú). Do § 86 ods. 2 sa dopĺňa trestnoprávna recidíva, keďže súčasné znenie predmetného ustanovenia nekoncepčne nebránilo uplatneniu účinnej ľútosti v prípade trestnoprávnej recidívy, kým pri napr. správnom delikte ju vylučovalo.

čl. I bod 53 až 59 (§ 87, § 90 a § 96 ods. 1) §
Záujem spoločnosti na potrestaní trestného činu plynutím času nevyhnutne klesá. Preto pri zločine, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, tak z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie tento záujem zanikne podstatne skôr ako po uplynutí dvadsiatich rokov. Zákonodarca v Českej republike túto skutočnosť náležite zohľadnil, a preto je potrebné sa ním inšpirovať a skrátiť túto lehotu premlčania na pätnásť rokov. Dvadsať ročná lehota sa javí ako neprimerane dlhá aj pri porovnaní s rakúskou a nemeckou právnou úpravou premlčania, kde je pre trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov a najviac desať rokov (čo sú v podstate všetky neživotné trestné činy) ustanovená premlčacia lehota desať rokov. Ustanovenia o premlčaní teda v týchto krajinách tiež reflektujú rozdielny význam chránených spoločenských záujmov, v dôsledku čoho sa trestné činy proti najdôležitejším spoločenským záujmom (život a zdravie) premlčujú v dlhších premlčacích lehotách, než trestné činy smerujúce proti menej …

čl. I bod 60 (§ 116 ods. 2) §
Ide o úpravu z obdobných dôvodov ako v prípade § 56 ods. 6.

čl. I bod 61, 98, 100 a 102 (§ 122 ods. 12, § 233 ods. 2, § 233a ods. 2 a § 233b §
Po vzore Českej republiky sa ustanovuje, že súd bude pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na trestné činy podľa § 233 alebo podľa § 233a Trestného zákona povinný prihliadať tiež k trestnej sadzbe ustanovenej na predikatívny trestný čin, ak Trestný zákon na tento trestný čin ustanovuje miernejší trest. Táto úprava má za cieľ zvýrazniť vzťah medzi závažnosťou predikatívneho trestného činu a závažnosťou samotného trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti ako tzv. následného trestného činu a zohľadniť tento vzťah pri ukladaní trestu za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Zároveň sa ustanovuje, že trestné činy podľa § 233 a podľa § 233a sa nepovažujú za trváce trestné činy. Pri skutkových podstatách trestných činov podľa § 233 ods. 2 a § 233a ods. 2 Trestného zákona sa aj legislatívnou úpravou zvýrazňuje, že tieto trestné činy nemôžu byť spáchané v jednočinnom súbehu s predikatívnym trestným činom. Cieľom navrhovaných úprav je teda aj priamo v zákone zdôrazniť skutočnosť, že objektívna stránka …

čl. I bod 62 (§ 124 ods. 3) §
Navrhuje sa, aby za škodu na účely Trestného zákona bola považovaná aj skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, neoprávnene získaný alebo použitý nenávratný finančný príspevok, subvencia, dotácia, alebo iné plnenia zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, rozpočtu spravovaného Európskou úniou, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Dôvodom pre túto úpravu je najmä umožniť štátu (príslušným štátnym orgánom), obciam, vyšším územným celkom a pod. si v trestnom konaní uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na príslušnom verejnom rozpočte napr. daňovým trestným činom a pod. Návrhom sa reaguje najmä na skutočnosť, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu z 29. novembra 2017, sp. zn. Tpj 39 - 60/2017 je pri súčasnom znení Trestného zákona vylúčené, aby tieto nároky boli uplatnené v trestnom konaní ako nároky a náhradu škody.

čl. I bod 63 (§ 125 ods. 1) §
S ohľadom na aktuálnu spoločensko-ekonomickú situáciu (najmä inflácia) a jej porovnanie so stavom v r. 2005, ako aj s prihliadnutím na odhadovaný spoločensko-ekonomický vývoj v najbližšom období sa navrhuje určenie nových hraníc škody. Suma 266 eur má v súčasnosti podstatne nižší význam ako v roku 2006 a znižovaním jej významu fakticky každoročne dochádza k automatickému zvyšovaniu trestnosti (menej závažné konanie je trestané rovnako prísne). Iba minimálna mzda od r. 2005 narástla o cca 240%. Inflácia sa aktuálne pohybuje okolo 10 %. Preto sa navrhuje na jednej strane zvýšiť sumu malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur. Následne sa primerane upravujú aj hranice väčšej škody (suma prevyšujúca 35 000 eur), značnej škody (suma prevyšujúca 350 000 eur) a škody veľkého rozsahu (suma prevyšujúca 700 000 eur) tak, aby aj pomocou jednotlivých hraníc škody bola v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov vyjadrená spoločenská nebezpečnosť týchto trestných činov v súčasnej sociálno-ekonomickej situácii.

čl. I bod 64 (§ 126 ods. 3) §
Precizuje sa aktuálne znenie § 126 ods. 3 tak, aby sa výslovne netýkalo iba určenia výšky škody alebo ujmy, ale aj určenia prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

čl. I bod 65 (§ 128 ods. 2) §
Cieľom navrhovaných úprav je uvedenie ustanovenia do súladu s čl. 4 ods. 4 písm. a) bodu i) prvého pododseku druhej zarážky smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva, ktorý za úradníkov Európskej únie považuje aj osobu, ktorú do Európskej únie vyslal členský štát alebo akýkoľvek verejný či súkromný subjekt a ktorá vykonáva funkcie rovnocenné s funkciami, ktoré vykonávajú úradníci Európskej únie alebo iní zamestnanci. V záujme jednoznačnosti a odstránenia akýchkoľvek pochybností sa tak § 128 ods. 2 písm. b) dopĺňa o slovo „vyslaná“. Podľa navrhovateľa bude týmto doplnením bez akýchkoľvek pochybností zaručená správna transpozícia čl. 4 ods. 4 písm. a) bodu i) prvého pododseku druhej zarážky predmetnej smernice. V uvedenom ustanovení nie je potrebné navyše uvádzať, či ide o osobu vyslanú verejným alebo súkromným subjektom alebo či vykonáva rovnocenné funkcie s úradníkmi Európskej únie alebo inými zamestnancami, keďže navrhované znenie sa bude vzťahovať na …

čl. I bod 66, 67 a 164 (§ 135, § 135b až § 135f a prílohy č. 1 a 2) §
V dôsledku zmien skutkových podstát drogových trestných činov sa z Trestného zákona vypúšťa § 135, ktorý upravuje zákonné definície prechovávania drog pre vlastnú potrebu, z dôvodu, že tento pojem už nepatrí medzi jednotlivé znaky skutkových podstát nových drogových trestných činov. V § 135b sa ustanovuje definícia prechovávania a obchodovania s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu. Podľa doterajšej právnej úpravy bolo v praxi spravidla obtiažne preukázať, že páchateľ trestného činu podľa § 171 prechováva omamné alebo psychotropné látky v množstve zodpovedajúcom maximálne desiatim jednorazovým dávkam pre inú osobu než pre seba, nakoľko priznaním tejto skutočnosti by sa páchateľ vystavil podstatne prísnejšiemu postihu podľa platného § 172 ods. 1 písm. d). V odseku 1 sa vymedzuje pojem prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, pod ktoré patrí ich držba najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s …

čl. I bod 68 až 70 (§ 171 až § 173a) §
Platná úprava drogových trestných činov (§ 171 až 173) vytvára celý rad aplikačných problémov či už na úrovni znaleckého dokazovania nevyhnutného ku kvalifikácií skutkov založenom na množstve zaistenej drogy, rovnako ako aj neželanému postihovaniu samotných užívateľov drog, vrátane ich pestovateľov, ktoré je vo viacero identifikovaných prípadov v rozpore so zásadou primeranosti ukladaných trestov vo vzťahu k závažnosti spáchaného trestného činu. Uvedené nedostatky okrem iného spôsobuje aj nežiaduce zlúčenie rôznych foriem drogovej trestnej činnosti v platnom § 172, nakoľko v tomto ustanovení sú subsumované rozličné protiprávne činnosti, ktoré sa dotýkali odlišných kategórií páchateľov (užívatelia, díleri drog, výrobcovia a distribútori drog). To následne vedie k ukladaniu neprimeraných trestných sankcií vzhľadom na okolnosti konkrétnych prípadov. Predkladaným návrhom zákona sa odstraňujú vyššie uvedené nedostatky s cieľom zavedenia zrozumiteľného a transparentného právneho rámca pre spravodlivejšie postihovanie drogovej trestnej činnosti. Navrhované znenia § 171 až 173 upravujú skutkové podstaty rôznych foriem drogovej trestnej činnosti, pričom s ohľadom na špecifický charakter, ako aj závažnosť týchto foriem, dochádza …

čl. I bod 71 až 90, 96, 97, 99, 101, 103 až 137, 141 až 150, 152 až 155, 157 až §
V nadväznosti na východiská uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje upraviť sadzby trestu odňatia slobody niektorých trestných činov tak, aby zodpovedali spoločenskej nebezpečnosti (s ohľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu) jednotlivých trestných činov a rozšíriť rozsah týchto trestných sadzieb, aby to umožňovalo dostatočnú individualizáciu trestu v jednotlivých prípadoch. Zo zahraničných kriminologických a penologických výskumov navyše vyplýva, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré je nezriedka dôsledkom populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality. Naopak, jeho jediným preukázateľným efektom sú podľa týchto výskumov preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie (porovnaj nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011). Zníženie sadzieb je inšpirované skúsenosťami so znížením trestných sadzieb, resp. s nižšími trestnými sadzbami v okolitých členských štátoch Európskej únie, v ktorých trestné sadzby reflektujú rozdielnu dôležitosť rôznych právom chránených záujmov. Trestné sadzby totiž v súčasnosti nedostatočne reflektujú rozdielny spoločenský význam chránených záujmov. Napríklad spoločenská závažnosť trestného činu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona …

čl. I bod 91 až 95 (§ 225) §
Pri navrhovanej úprave sadzieb trestného činu subvenčného podvodu sa zohľadňuje vymedzenie pôsobnosti Európskej prokuratúry s poukazom na čl. 25 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Trestný čin subvenčného podvodu je skutkovo obdobný trestnému činu poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie s tým rozdielom, že nechráni finančné záujmy Európskej únie, ale finančné záujmy Slovenskej republiky. V praxi často dochádza k súbehu týchto trestných činov pri projektoch, ktoré sú spolufinancované z rozpočtu Európskej únie a z rozpočtu Slovenskej republiky. Časť financovaná z rozpočtu Slovenskej republiky je často výrazne menšia ako časť financovaná z rozpočtu Európskej únie. Oproti tomu skutkové podstaty subvenčného podvodu umožňujú prísnejšie trestanie ako skutkové podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Ak ale horná hranica trestnej sadzby súvisiaceho trestného činu je rovnaká alebo vyššia ako horná hranica trestnej sadzby trestného činu patriaceho do pôsobnosti Európskej prokuratúry, Európska prokuratúra podľa čl. 25 ods. 3 písm. a) nariadenia Rady …

čl. I bod 138 až 140 (§ 298 a § 299) §
Navrhuje sa do názvu dotknutých trestných činov a ich skutkových podstát doplniť pojem ,,jed", ktorý sa vypúšťa z drogových trestných činov. V prípade jedov v zmysle doterajšej praxe nedochádza k neoprávnenému nakladaniu ich užívateľmi, a teda neoprávnené nakladanie s jedmi spravidla nenapĺňa všetky znaky skutkových podstát drogových trestných činov. Neoprávnená výroba, nakladanie a držba jedov však môže svojou povahou ohroziť objekt chránený skutkovými podstatami trestných činov nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov, ktorým je záujem na ochrane bezpečnosti ľudí a spoločnosti pred možným ohrozením, ktoré vyplýva z nekontrolovateľnej výroby, dovozu, vývozu, prevozu, prechovávania alebo zadovažovania jedov. Zároveň je jed toxická látka, ktorú môžeme zaradiť medzi chemické látky, rizikové biologické agensy alebo toxíny. Z uvedených dôvodov sa javí ako logickejšie zaradenie nedovolenej výroby a držania jedov do skutkových podstát trestných činov podľa § 298 a § 299.

čl. I bod 151 a 156 (§ 330 a § 334) §
Trestný čin sa dopĺňa o verejného činiteľa, aby bolo možné postihnúť aj korupčné správanie verejného činiteľa, pri ktorom páchateľ neporuší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, ale naopak zoberie úplatok, aby konal v súlade s týmito povinnosťami. V § 334 ide o tzv. zrkadlové vymedzenie skutkovej podstaty podplácania ku skutkovej podstate prijímania úplatku podľa § 330.

čl. I bod 162 (§ 360a ods. 1) §
Z dôvodu spoločenskej závažnosti sa navrhuje zosúladenie trestnej sadzby s trestným činom nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b. Zároveň sa v § 360a navrhuje vypustiť slovo „dlhodobo“ ako reakcia na zvyšujúce sa počty a nebezpečnosť stalkingu a opakujúce sa problémy obetí pri nahlasovaní tejto trestnej činnosti, ktoré vyplývajú z tohto slova. Aplikačná prax si ustálila výklad vychádzajúc zo judikovaného pojmu „po dlhší čas“ (aspoň šesť mesiacov), že sa musí jednať o intenzívne prenasledovanie presahujúce mesiace. Pritom už ostatné znaky skutkovej podstaty podmieňujú, že pri tomto trestnom čine nejde o ojedinelý kontakt, ale prenasledovanie takej intenzity, že môže vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie alebo podstatne zhoršiť kvalitu života.

čl. I bod 163 (§ 438k) §
Odsekom 1 sa v nadväznosti na navrhovanú zmenu právnej úpravy trestu prepadnutia majetku zavádza mechanizmus na prehodnotenie doteraz nevykonaných trestov prepadnutia majetku a zohľadnenia (dôsledky) prípadného prehodnotenia trestu prepadnutia majetku v praxi. V záujme právnej istoty a zamedzenia rozdielnym výkladom sa v odseku 2 upravuje ustanovenie jasne navrhujúce, aby sa časový rámec nového § 74 ods. 5 ochranných liečení PAL, PTX, PGamb. vzťahoval aj na liečenia uložené podľa doterajších predpisov. Rovnako v záujme právnej istoty a zamedzenia rozdielnym výkladom sa v odseku 3 upravuje aj ustanovenie k ochrannému dohľadu, aby bolo zrejmé, že súd môže uložiť ochranný dohľad podľa § 76a aj vtedy, ak ochranné liečenie ambulantnou formou bolo už uložené podľa doterajších predpisov alebo ak bolo už rozhodnuté o zmene ústavného ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantné podľa doterajších predpisov. Nakoľko sa nanovo definujú hmotnoprávne aj procesné aspekty umiestnenia do detencie, v odseku 4 sa upravuje prechodné ustanovenie aj k detencii. Páchateľ umiestnený v detenčnom ústave podľa doterajších …

čl. I
V súlade s cieľom uvedeným vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa § 87 dopĺňa o nový odsek 6, ktorý je osobitnou právnou úpravou k odseku 1, ak ide o trestné činy podľa prvej hlavy, druhej hlavy, tretej hlavy a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. A teda zmeny premlčacích dôb vykonané zákonom z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa nebudú vzťahovať na tieto trestné činy. Pri týchto trestných činoch budú aj naďalej platiť doterajšie premlčacieho doby v prípade premlčania trestného stíhania. Z hľadiska legislatívno-technického spracovania sa volí osobitná právna úprava premlčacích dôb pre vymedzené kategórie trestných činov, ktorá v sebe obsahuje pravidlo o vylúčení aplikácie § 87 ods. 1 písm. b) a d), t.j. tých ustanovení, ktoré boli zmenené zákonom z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení …

čl. II
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 15. marca 2024, t.j. k rovnakému dátumu, ku ktorému má nadobudnúť účinnosť zákon z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pôvodne ako tlač 106). Formálno-právne sa tak zamedzí tomu, aby nastalo premlčanie trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, resp. zamedzí sa tak skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna. V Bratislave, 22. februára 2024 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Boris Susko, v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 (§ 34 ods. 6) §
Na základe konzultácií s Európskou komisiou sa navrhuje čiastočne modifikovať zákonom č. 40/2024 Z. z. zavedenú zmenu § 34 ods. 6 v tom zmysle, že v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie sa obligatórny trest odňatia slobody bude uplatňovať v prípade, ak horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona bude prevyšovať šesť rokov. Ide teda o odklon od všeobecnej právnej úpravy. V tejto súvislosti treba uviesť, že platné znenie § 34 ods. 6 už v súčasnosti predpokladá existenciu odklonov od všeobecného pravidla; k tomu pozri dikciu „...ak tento zákon neustanovuje inak...“.

čl. I bod 2 (§ 87 ods. 7) §
Navrhované doplnenie § 87 o nový odsek 7 vyplýva z konzultácií s Európskou komisiou. Do Trestného zákona sa tak zavádza úprava posudzovania vplyvov novej zákonnej úpravy, ktorou dochádza k skráteniu premlčacích dôb v prípadoch, ak pred zmenou zákona došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby, ktorá sa s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie týka tých trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie [najmä rozsudok z 24. júla 2023 vo veci C-107/23 PPU Lin]. Navrhovaný mechanizmus obsiahnutý v § 87 ods. 7 vládneho návrhu zákona môže predstavovať kolíziu zásady lex mitior podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorá konštatuje, že pravidlá upravujúce premlčanie v trestných veciach nepatria do pôsobnosti čl. 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje zásadu lex mitior. Z požiadaviek vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva potreba prijať právnu úpravu zvyšujúcu štandard ochrany finančných záujmov Európskej únie. Podstata právnej úpravy spočíva v tom, že …

čl. I bod 3 (§ 137a) §
Vzhľadom na zmeny a doplnenia Trestného zákona týkajúce sa ochrany finančných záujmov Európskej únie sa navrhuje do Trestného zákona zaviesť výslovnú právnu úpravu pojmového vymedzenia finančných záujmov Európskej únie. Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej dikcie § 261, v ktorom sú finančné záujmy Európskej únie pomenované len nepriamo.

čl. I bod 4 až 10 (§ 278a, § 336 ods. 2, § 336c a 336d) §
V rámci právnej úpravy skutkových podstát trestných činov marenie výkonu správy daní (§ 278a), nepriama korupcia (§ 336 ods. 2) a prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody (§ 336c a 336d) sa navrhuje zosúladiť sadzby trestu odňatia slobody s požiadavkami plynúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. Na tento účel sa primerane upravujú sadzby trestu odňatia slobody. Vzhľadom na Plán obnovy a odolnosti Európska komisia požaduje vztiahnuť štandardy platné pre trestný postih za trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie aj na trestný čin prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody, hoci vo svojej podstate nejde o trestný čin, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva. To platí aj pre trestný čin marenie výkonu správy daní podľa § 278a.

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 (§ 5a) §
V súlade so zásadou univerzality a zásadou ochrany sa dopĺňa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d, čo predstavuje vyjadrenie dôležitosti záujmu chráneného týmto trestným činom z pohľadu štátu. Navrhované doplnenie je aj reflexiou čl. 12 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2024/1226, ktorého transpozícia sa vykoná práve doplnením § 5a Trestného zákona.

čl. I bod 2 a 3 (§ 16 ods. 2) §
Za účelom transpozície čl. 3 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1226, sa do všeobecnej časti Trestného zákona zavádza koncept hrubej nedbanlivosti, a to vo vzťahu k trestným činom, pri ktorých to zákon vo svojej osobitnej časti výslovne uvádza. Koncept hrubej nedbanlivosti sa aktuálne zavádza len vo vzťahu k novej skutkovej podstate trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417b. Hrubá nedbanlivosť nepredstavuje nový druh subjektívnej stránky zavinenia, čomu zodpovedá aj systematické umiestnenie v rámci § 16. Z koncepčného hľadiska sa tak hrubá nedbanlivosť bude používať len tam, kde to Trestný zákon v osobitnej časti predpokladá. Hrubou nedbanlivosťou sa rozumie obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom. Z pohľadu vedomostnej zložky zavinenia táto forma pokrýva prípady vedomého spáchania trestného činu ako aj prípady, kedy si páchateľ nebol vedomý toho, že jeho konaním môže naplniť jednotlivé znaky príslušného trestného činu, hoci o tom vzhľadom …

čl. I bod 3 (§ 88 a § 91) §
S ohľadom na systematické zaradenie nového trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d do dvanástej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ktorá má vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania a výkonu trestu osobitné postavenie, t. j. trestné činy zaradené v tejto hlave sú vo všeobecnosti nepremlčateľné, sa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d, aj vzhľadom na jeho osobitý charakter, zaraďuje medzi premlčateľné trestné činy v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1226.

čl. I bod 4 (§ 137b) §
Zavádza sa definícia reštriktívneho opatrenia a súvisiacich pojmov na účely Trestného zákona a výkladu týchto pojmov vo vzťahu ku skutkovým podstatám trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d. Vzhľadom na to, že pojmový aparát smernice (EÚ) 2024/1226 sa viaže len na transponované skutkové podstaty trestného činu a nie naprieč osobitnou častou Trestného zákona, volí predkladateľ špecifický prístup, ktorý zavádza ústredný pojem (reštriktívne opatrenie) a pojmy s ním súvisiace. Reštriktívnym opatrením sa na účely tohto zákona rozumie príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z medzinárodnej sankcie podľa predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií, prijaté právne záväzným aktom Európskej únie na základe článku 29 Zmluvy o Európskej únií alebo na základe článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Slovenský právny poriadok teda už pozná a používa pojem „medzinárodná sankcia“, ktorý je definovaný § 2 písm. a) uvedeného zákona. Medzinárodnou sankciou sa rozumie obmedzenie, príkaz alebo zákaz v predpisoch o medzinárodnej sankcii (rozhodnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov podľa čl. 41 Charty …

čl. I bod 5 (§ 417a až 417e) §
Všeobecne V navrhovaných § 417a až 417e sa transponuje primárne čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226 je pomerne neštandardným vyjadrením pomerne vysokého počtu rôznorodých konaní, ktoré majú reprezentovať objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Rovnako treba upriamiť pozornosť na to, že pre niektoré z týchto konaní sa majú uplatňovať miernejšie trestné sadzby ako pre iné, pre inú skupinu sa naopak vyžaduje prísnejší postih, v jednom prípade sa vyžaduje špecifická forma zavinenia (hrubá nedbanlivosť), a taktiež v jednom prípade nie je znakom skutkovej podstaty rozsah trestného činu vyjadrený v peniazoch. Z hľadiska normatívneho vyjadrenia tejto variability čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226 sa javí ako nevyhnutné zaviesť niekoľko skutkových podstát, ktoré zohľadnia túto variabilitu. Aj v rámci prípravy predkladaného návrhu zákona, rovnako aj v rámci vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528, XIII. volebné …

čl. I § 417a §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417a predstavuje všeobecnú skutkovú podstatu, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z akéhokoľvek reštriktívneho opatrenia, ak nie je postihnuteľné podľa § 417b, § 417c alebo § 417d. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) body i) a ii), a písm. i) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. b) a d) smernice (EÚ) 2024/1226. Ide o nasledovné porušenia reštriktívnych opatrení: sprístupnenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov priamo alebo nepriamo označenej osobe, subjektu alebo orgánu alebo v ich prospech v rozpore so zákazom, ktorý vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov v rozsahu najmenej 10 000 eur; nevykonanie zaistenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré patria označenej osobe, subjektu alebo orgánu, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, v rozpore s …

čl. I § 417b §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417b predstavuje špeciálnu skutkovú podstatu, na základe ktorej možno postihovať konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia, ktoré sa vo všeobecnosti týka nakladania s položkami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie alebo položiek s dvojakým použitím uvedených v prílohách I a IV k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021) v platnom znení. Osobitosť tejto skutkovej podstaty spočíva v tom, že na vyvodenie zodpovednosti páchateľa za toto konanie je potrebné preukázanie aspoň hrubej nedbanlivosti, ktorou sa rozumie obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného touto skutkovou podstatou. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. …

čl. I § 417c §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417c je privilegovanou skutkovou podstatou, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia tým, že páchateľ obchádza reštriktívneho opatrenie, a to: nesplnením povinnosti zo strany označenej fyzickej osoby alebo zástupcu označeného subjektu alebo orgánu, ktorá vyplýva z reštriktívneho opatrenia, oznamovať príslušným správnym orgánom finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje nachádzajúce sa v právomoci členského štátu, ktoré tejto osobe, tomuto subjektu alebo orgánu patria, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou; alebo nesplnením povinnosti, ktorá vyplýva reštriktívneho opatrenia, poskytnúť príslušným správnym orgánom informácie týkajúce sa zaistených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo informácie o finančných prostriedkoch alebo hospodárskych zdrojoch na území členských štátov, ktoré patria označeným osobám, subjektom alebo orgánom, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou a ktoré neboli zmrazené alebo zaistené, ak také informácie boli získané pri výkone profesijnej povinnosti, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov …

čl. I § 417d §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417d je špeciálnou skutkovou podstatou, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v umožnení vstupu označených fyzických osôb na územie členského štátu alebo tranzitu týchto osôb cez územie členského štátu v rozpore s príkazom, zákazom alebo obmedzením, ktoré vyplýva z reštriktívneho opatrenia. Označenými fyzickými osobami sú osoby, na ktoré sa vzťahuje reštriktívne opatrenie. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice (EÚ) 2024/1226.

čl. I § 417e §
Ustanovenie § 417e je špeciálnym ustanovením vylučujúcim trestnoprávnu zodpovednosť vo vzťahu ku všetkým skutkovým podstatám trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia. Reštriktívne opatrenia nemajú nevyhnutne absolútnu platnosť, pretože ako únijné, tak aj vnútroštátne právo predpokladá existenciu výnimiek z reštriktívnych opatrení. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky ide o § 13 zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Ak niekto koná v súlade s výnimkou, neporušuje príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z reštriktívneho opatrenia, a preto nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu. V tejto súvislosti je nevyhnutné upriamiť pozornosť na čl. 3 ods. 4 a 5 smernice (EÚ) 2024/1226. Cieľom nie je kriminalizovať humanitárnu pomoc osobám v núdzi alebo činnosti na podporu základných ľudských potrieb, ktorá sa poskytuje v súlade so zásadami nestrannosti, ľudskosti, neutrality a nezávislosti a v náležitých prípadoch s …

čl. I bod 7 a 8 (Príloha č. 3)
Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v Prílohe č. 3 k zákonu č. 300/2005 sa dopĺňa odkaz na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673, a tiež na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2123 z 4. októbra 2023, ktorou sa mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o zosúladenie s pravidlami Únie o ochrane osobných údajov (Ú. v. EÚ L, 2023/2123, 11. 10. 2023). Povinnosť uviesť priamo v prijatých opatreniach odkaz na túto smernicu (EÚ) 2024/1226 vyplýva členským štátom priamo zo smernice (EÚ) 2024/1226. Bod 7 predstavuje legislatívno-technickú úpravu, spočívajúcu v správnom uvedení názvu právneho aktu.

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 (§ 5a) §
V súlade so zásadou univerzality a zásadou ochrany sa dopĺňa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d, čo predstavuje vyjadrenie dôležitosti záujmu chráneného týmto trestným činom z pohľadu štátu. Navrhované doplnenie je aj reflexiou čl. 12 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2024/1226, ktorého transpozícia sa vykoná práve doplnením § 5a Trestného zákona.

čl. I bod 2 a 3 (§ 16 ods. 2) §
Za účelom transpozície čl. 3 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1226, sa do všeobecnej časti Trestného zákona zavádza koncept hrubej nedbanlivosti, a to vo vzťahu k trestným činom, pri ktorých to zákon vo svojej osobitnej časti výslovne uvádza. Koncept hrubej nedbanlivosti sa aktuálne zavádza len vo vzťahu k novej skutkovej podstate trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417b. Hrubá nedbanlivosť nepredstavuje nový druh subjektívnej stránky zavinenia, čomu zodpovedá aj systematické umiestnenie v rámci § 16. Z koncepčného hľadiska sa tak hrubá nedbanlivosť bude používať len tam, kde to Trestný zákon v osobitnej časti predpokladá. Hrubou nedbanlivosťou sa rozumie obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom. Z pohľadu vedomostnej zložky zavinenia táto forma pokrýva prípady vedomého spáchania trestného činu ako aj prípady, kedy si páchateľ nebol vedomý toho, že jeho konaním môže naplniť jednotlivé znaky príslušného trestného činu, hoci o tom vzhľadom …

čl. I bod 3 (§ 88 a § 91) §
S ohľadom na systematické zaradenie nového trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d do dvanástej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ktorá má vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania a výkonu trestu osobitné postavenie, t. j. trestné činy zaradené v tejto hlave sú vo všeobecnosti nepremlčateľné, sa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d, aj vzhľadom na jeho osobitý charakter, zaraďuje medzi premlčateľné trestné činy v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1226.

čl. I bod 4 (§ 137b) §
Zavádza sa definícia reštriktívneho opatrenia a súvisiacich pojmov na účely Trestného zákona a výkladu týchto pojmov vo vzťahu ku skutkovým podstatám trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d. Vzhľadom na to, že pojmový aparát smernice (EÚ) 2024/1226 sa viaže len na transponované skutkové podstaty trestného činu a nie naprieč osobitnou častou Trestného zákona, volí predkladateľ špecifický prístup, ktorý zavádza ústredný pojem (reštriktívne opatrenie) a pojmy s ním súvisiace. Reštriktívnym opatrením sa na účely tohto zákona rozumie príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z medzinárodnej sankcie podľa predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií, prijaté právne záväzným aktom Európskej únie na základe článku 29 Zmluvy o Európskej únií alebo na základe článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Slovenský právny poriadok teda už pozná a používa pojem „medzinárodná sankcia“, ktorý je definovaný § 2 písm. a) uvedeného zákona. Medzinárodnou sankciou sa rozumie obmedzenie, príkaz alebo zákaz v predpisoch o medzinárodnej sankcii (rozhodnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov podľa čl. 41 Charty …

čl. I bod 5 (§ 417a až 417e) §
Všeobecne V navrhovaných § 417a až 417e sa transponuje primárne čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226 je pomerne neštandardným vyjadrením pomerne vysokého počtu rôznorodých konaní, ktoré majú reprezentovať objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Rovnako treba upriamiť pozornosť na to, že pre niektoré z týchto konaní sa majú uplatňovať miernejšie trestné sadzby ako pre iné, pre inú skupinu sa naopak vyžaduje prísnejší postih, v jednom prípade sa vyžaduje špecifická forma zavinenia (hrubá nedbanlivosť), a taktiež v jednom prípade nie je znakom skutkovej podstaty rozsah trestného činu vyjadrený v peniazoch. Z hľadiska normatívneho vyjadrenia tejto variability čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226 sa javí ako nevyhnutné zaviesť niekoľko skutkových podstát, ktoré zohľadnia túto variabilitu. Aj v rámci prípravy predkladaného návrhu zákona, rovnako aj v rámci vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528, XIII. volebné …

čl. I § 417a §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417a predstavuje všeobecnú skutkovú podstatu, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z akéhokoľvek reštriktívneho opatrenia, ak nie je postihnuteľné podľa § 417b, § 417c alebo § 417d. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) body i) a ii), a písm. i) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. b) a d) smernice (EÚ) 2024/1226. Ide o nasledovné porušenia reštriktívnych opatrení: sprístupnenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov priamo alebo nepriamo označenej osobe, subjektu alebo orgánu alebo v ich prospech v rozpore so zákazom, ktorý vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov v rozsahu najmenej 10 000 eur; nevykonanie zaistenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré patria označenej osobe, subjektu alebo orgánu, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, v rozpore s …

čl. I § 417b §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417b predstavuje špeciálnu skutkovú podstatu, na základe ktorej možno postihovať konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia, ktoré sa vo všeobecnosti týka nakladania s položkami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie alebo položiek s dvojakým použitím uvedených v prílohách I a IV k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021) v platnom znení. Osobitosť tejto skutkovej podstaty spočíva v tom, že na vyvodenie zodpovednosti páchateľa za toto konanie je potrebné preukázanie aspoň hrubej nedbanlivosti, ktorou sa rozumie obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného touto skutkovou podstatou. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. …

čl. I § 417c §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417c je privilegovanou skutkovou podstatou, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia tým, že páchateľ obchádza reštriktívneho opatrenie, a to: nesplnením povinnosti zo strany označenej fyzickej osoby alebo zástupcu označeného subjektu alebo orgánu, ktorá vyplýva z reštriktívneho opatrenia, oznamovať príslušným správnym orgánom finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje nachádzajúce sa v právomoci členského štátu, ktoré tejto osobe, tomuto subjektu alebo orgánu patria, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou; alebo nesplnením povinnosti, ktorá vyplýva reštriktívneho opatrenia, poskytnúť príslušným správnym orgánom informácie týkajúce sa zaistených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo informácie o finančných prostriedkoch alebo hospodárskych zdrojoch na území členských štátov, ktoré patria označeným osobám, subjektom alebo orgánom, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou a ktoré neboli zmrazené alebo zaistené, ak také informácie boli získané pri výkone profesijnej povinnosti, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov …

čl. I § 417d §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417d je špeciálnou skutkovou podstatou, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v umožnení vstupu označených fyzických osôb na územie členského štátu alebo tranzitu týchto osôb cez územie členského štátu v rozpore s príkazom, zákazom alebo obmedzením, ktoré vyplýva z reštriktívneho opatrenia. Označenými fyzickými osobami sú osoby, na ktoré sa vzťahuje reštriktívne opatrenie. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice (EÚ) 2024/1226.

čl. I § 417e §
Ustanovenie § 417e je špeciálnym ustanovením vylučujúcim trestnoprávnu zodpovednosť vo vzťahu ku všetkým skutkovým podstatám trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia. Reštriktívne opatrenia nemajú nevyhnutne absolútnu platnosť, pretože ako únijné, tak aj vnútroštátne právo predpokladá existenciu výnimiek z reštriktívnych opatrení. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky ide o § 13 zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Ak niekto koná v súlade s výnimkou, neporušuje príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z reštriktívneho opatrenia, a preto nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu. V tejto súvislosti je nevyhnutné upriamiť pozornosť na čl. 3 ods. 4 a 5 smernice (EÚ) 2024/1226. Cieľom nie je kriminalizovať humanitárnu pomoc osobám v núdzi alebo činnosti na podporu základných ľudských potrieb, ktorá sa poskytuje v súlade so zásadami nestrannosti, ľudskosti, neutrality a nezávislosti a v náležitých prípadoch s …

čl. I bod 7 a 8 (Príloha č. 3)
Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v Prílohe č. 3 k zákonu č. 300/2005 sa dopĺňa odkaz na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673, a tiež na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2123 z 4. októbra 2023, ktorou sa mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o zosúladenie s pravidlami Únie o ochrane osobných údajov (Ú. v. EÚ L, 2023/2123, 11. 10. 2023). Povinnosť uviesť priamo v prijatých opatreniach odkaz na túto smernicu (EÚ) 2024/1226 vyplýva členským štátom priamo zo smernice (EÚ) 2024/1226. Bod 7 predstavuje legislatívno-technickú úpravu, spočívajúcu v správnom uvedení názvu právneho aktu.

čl. I
(Trestný zákon)

čl. I bod 1 (§ 5a) §
V súlade so zásadou univerzality a zásadou ochrany sa dopĺňa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d, čo predstavuje vyjadrenie dôležitosti záujmu chráneného týmto trestným činom z pohľadu štátu. Navrhované doplnenie je aj reflexiou čl. 12 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2024/1226, ktorého transpozícia sa vykoná práve doplnením § 5a Trestného zákona.

čl. I bod 2 a 3 (§ 16 ods. 2) §
Za účelom transpozície čl. 3 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1226, sa do všeobecnej časti Trestného zákona zavádza koncept hrubej nedbanlivosti, a to vo vzťahu k trestným činom, pri ktorých to zákon vo svojej osobitnej časti výslovne uvádza. Koncept hrubej nedbanlivosti sa aktuálne zavádza len vo vzťahu k novej skutkovej podstate trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417b. Hrubá nedbanlivosť nepredstavuje nový druh subjektívnej stránky zavinenia, čomu zodpovedá aj systematické umiestnenie v rámci § 16. Z koncepčného hľadiska sa tak hrubá nedbanlivosť bude používať len tam, kde to Trestný zákon v osobitnej časti predpokladá. Hrubou nedbanlivosťou sa rozumie obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného Trestným zákonom. Z pohľadu vedomostnej zložky zavinenia táto forma pokrýva prípady vedomého spáchania trestného činu ako aj prípady, kedy si páchateľ nebol vedomý toho, že jeho konaním môže naplniť jednotlivé znaky príslušného trestného činu, hoci o tom vzhľadom …

čl. I bod 3 (§ 88 a § 91) §
S ohľadom na systematické zaradenie nového trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d do dvanástej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ktorá má vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania a výkonu trestu osobitné postavenie, t. j. trestné činy zaradené v tejto hlave sú vo všeobecnosti nepremlčateľné, sa trestný čin porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d, aj vzhľadom na jeho osobitý charakter, zaraďuje medzi premlčateľné trestné činy v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1226.

čl. I bod 4 (§ 137b) §
Zavádza sa definícia reštriktívneho opatrenia a súvisiacich pojmov na účely Trestného zákona a výkladu týchto pojmov vo vzťahu ku skutkovým podstatám trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia podľa § 417a až 417d. Vzhľadom na to, že pojmový aparát smernice (EÚ) 2024/1226 sa viaže len na transponované skutkové podstaty trestného činu a nie naprieč osobitnou častou Trestného zákona, volí predkladateľ špecifický prístup, ktorý zavádza ústredný pojem (reštriktívne opatrenie) a pojmy s ním súvisiace. Reštriktívnym opatrením sa na účely tohto zákona rozumie príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z medzinárodnej sankcie podľa predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií, prijaté právne záväzným aktom Európskej únie na základe článku 29 Zmluvy o Európskej únií alebo na základe článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Slovenský právny poriadok teda už pozná a používa pojem „medzinárodná sankcia“, ktorý je definovaný § 2 písm. a) uvedeného zákona. Medzinárodnou sankciou sa rozumie obmedzenie, príkaz alebo zákaz v predpisoch o medzinárodnej sankcii (rozhodnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov podľa čl. 41 Charty …

čl. I bod 5 (§ 417a až 417e) §
Všeobecne V navrhovaných § 417a až 417e sa transponuje primárne čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226 je pomerne neštandardným vyjadrením pomerne vysokého počtu rôznorodých konaní, ktoré majú reprezentovať objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Rovnako treba upriamiť pozornosť na to, že pre niektoré z týchto konaní sa majú uplatňovať miernejšie trestné sadzby ako pre iné, pre inú skupinu sa naopak vyžaduje prísnejší postih, v jednom prípade sa vyžaduje špecifická forma zavinenia (hrubá nedbanlivosť), a taktiež v jednom prípade nie je znakom skutkovej podstaty rozsah trestného činu vyjadrený v peniazoch. Z hľadiska normatívneho vyjadrenia tejto variability čl. 3 smernice (EÚ) 2024/1226 sa javí ako nevyhnutné zaviesť niekoľko skutkových podstát, ktoré zohľadnia túto variabilitu. Aj v rámci prípravy predkladaného návrhu zákona, rovnako aj v rámci vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1528, XIII. volebné …

čl. I § 417a §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417a predstavuje všeobecnú skutkovú podstatu, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z akéhokoľvek reštriktívneho opatrenia, ak nie je postihnuteľné podľa § 417b, § 417c alebo § 417d. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) body i) a ii), a písm. i) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. b) a d) smernice (EÚ) 2024/1226. Ide o nasledovné porušenia reštriktívnych opatrení: sprístupnenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov priamo alebo nepriamo označenej osobe, subjektu alebo orgánu alebo v ich prospech v rozpore so zákazom, ktorý vyplýva z reštriktívneho opatrenia, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov v rozsahu najmenej 10 000 eur; nevykonanie zaistenia finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ktoré patria označenej osobe, subjektu alebo orgánu, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou, v rozpore s …

čl. I § 417b §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417b predstavuje špeciálnu skutkovú podstatu, na základe ktorej možno postihovať konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia, ktoré sa vo všeobecnosti týka nakladania s položkami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie alebo položiek s dvojakým použitím uvedených v prílohách I a IV k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021) v platnom znení. Osobitosť tejto skutkovej podstaty spočíva v tom, že na vyvodenie zodpovednosti páchateľa za toto konanie je potrebné preukázanie aspoň hrubej nedbanlivosti, ktorou sa rozumie obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného touto skutkovou podstatou. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. …

čl. I § 417c §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417c je privilegovanou skutkovou podstatou, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v porušení príkazu, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z reštriktívneho opatrenia tým, že páchateľ obchádza reštriktívneho opatrenie, a to: nesplnením povinnosti zo strany označenej fyzickej osoby alebo zástupcu označeného subjektu alebo orgánu, ktorá vyplýva z reštriktívneho opatrenia, oznamovať príslušným správnym orgánom finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje nachádzajúce sa v právomoci členského štátu, ktoré tejto osobe, tomuto subjektu alebo orgánu patria, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou; alebo nesplnením povinnosti, ktorá vyplýva reštriktívneho opatrenia, poskytnúť príslušným správnym orgánom informácie týkajúce sa zaistených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo informácie o finančných prostriedkoch alebo hospodárskych zdrojoch na území členských štátov, ktoré patria označeným osobám, subjektom alebo orgánom, sú v ich vlastníctve, držbe alebo pod ich kontrolou a ktoré neboli zmrazené alebo zaistené, ak také informácie boli získané pri výkone profesijnej povinnosti, ak sa toto konanie týka finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov …

čl. I § 417d §
Porušenie reštriktívneho opatrenia podľa § 417d je špeciálnou skutkovou podstatou, na základe ktorej možno postihovať úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v umožnení vstupu označených fyzických osôb na územie členského štátu alebo tranzitu týchto osôb cez územie členského štátu v rozpore s príkazom, zákazom alebo obmedzením, ktoré vyplýva z reštriktívneho opatrenia. Označenými fyzickými osobami sú osoby, na ktoré sa vzťahuje reštriktívne opatrenie. Predmetnou skutkovou podstatou sa transponuje porušenie reštriktívneho opatrenia v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c) v spojení s čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice (EÚ) 2024/1226.

čl. I § 417e §
Ustanovenie § 417e je špeciálnym ustanovením vylučujúcim trestnoprávnu zodpovednosť vo vzťahu ku všetkým skutkovým podstatám trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia. Reštriktívne opatrenia nemajú nevyhnutne absolútnu platnosť, pretože ako únijné, tak aj vnútroštátne právo predpokladá existenciu výnimiek z reštriktívnych opatrení. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky ide o § 13 zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií a o doplnení zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. Ak niekto koná v súlade s výnimkou, neporušuje príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z reštriktívneho opatrenia, a preto nenapĺňa objektívnu stránku trestného činu. V tejto súvislosti je nevyhnutné upriamiť pozornosť na čl. 3 ods. 4 a 5 smernice (EÚ) 2024/1226. Cieľom nie je kriminalizovať humanitárnu pomoc osobám v núdzi alebo činnosti na podporu základných ľudských potrieb, ktorá sa poskytuje v súlade so zásadami nestrannosti, ľudskosti, neutrality a nezávislosti a v náležitých prípadoch s …

čl. I bod 7 a 8 (Príloha č. 3)
Do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie v Prílohe č. 3 k zákonu č. 300/2005 sa dopĺňa odkaz na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1226 z 24. apríla 2024 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673, a tiež na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2123 z 4. októbra 2023, ktorou sa mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o zosúladenie s pravidlami Únie o ochrane osobných údajov (Ú. v. EÚ L, 2023/2123, 11. 10. 2023). Povinnosť uviesť priamo v prijatých opatreniach odkaz na túto smernicu (EÚ) 2024/1226 vyplýva členským štátom priamo zo smernice (EÚ) 2024/1226. Bod 7 predstavuje legislatívno-technickú úpravu, spočívajúcu v správnom uvedení názvu právneho aktu.

čl. II
(zákon 300/2005 Z. z. Trestný zákon)

čl. II bod 1 a 2 §
Navrhovanou zmenou sa upúšťa od povinnosti zriadiť osobitný ústav, ktorý by musel mať v názve, že ide o ústav pre mladistvých odsúdených, nakoľko vzhľadom na výrazne malý počet takýchto odsúdených je takýto stav neefektívny. V súlade s navrhovanou zmenou § 4 zákona o profilácii ústavu pre jednotlivé stupne stráženia a kategórie odsúdených rozhoduje generálny riaditeľ zboru. Uvedené však neznamená, že odsúdení mladiství nebudú ubytovaní oddelene od dospelých odsúdených. Zároveň v súlade s navrhovanou zmenou § 70 ods. 1 zákona, podľa ktorej mladistvý odsúdený je odsúdený, ktorý vykonáva trest do dovŕšenia osemnásteho roku svojho veku. Deň po jeho dovŕšení sa odsúdený preradí do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, sa stalo predmetné ustanovenie odseku 5 nadbytočným.

čl. II (Trestný zákon)

čl. II § 65 ods. 1 §
Zužuje sa okruh osôb, v prípade ktorých nie je možné uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Osobitná ochrana zostáva zachovaná pre osoby, ktorým sa na území Slovenskej republiky udelil azyl z dôvodu prenasledovania alebo udelila doplnková ochrana z dôvodu vážneho bezprávia, to znamená pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou.

čl. II
V súvislosti so zavedením novej sankcie menších obecných prác, ktorú možno uložiť v rozhodnutí o priestupku, sa zavádza do Trestného zákona nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Ide o právny prostriedok na zabezpečenie vymožiteľnosti sankcie menších obecných prác uloženej v rámci konania o priestupku. Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa dopustí ten, kto sa bez vážneho dôvodu nedostaví na výkon menších obecných prác alebo svojím konaním, alebo opomenutím zámerne znemožní ich vykonanie. Sankcia menších obecných prác predstavuje restoratívny nástroj, ktorý umožňuje pracovať s páchateľmi priestupkov, a zároveň pôsobiť na páchateľov výchovne a preventívne. Je potrebné si uvedomiť, že v mnohých prípadoch môže ísť o potencionálnych páchateľov trestných činov, a preto je žiadúce s týmito osobami pracovať ešte v čase, keď ich protiprávna činnosť dosiahla „iba“ úroveň priestupkov. V prípade, že títo páchatelia už v tomto štádiu nie sú schopní s pokorou vykonať sankciu menších obecných prác, je na mieste, aby ich prevýchova nadobudla vyšší stupeň a …

čl. I
(Trestný zákon) Úprava ustanovenia nahrádza pôvodný text ustanovenia odkazom na nové definície počítačového údaja, pamäťového nosiča a počítačového systému obsiahnuté v Trestnom poriadku.