zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe úlohy č. 5 v mesiaci november v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 predkladá návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “návrh zákona”).
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016 (ďalej len “koncepcia”) schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 44/2013 z 30.1.2013, v rámci plnenia cieľa č. 1 - Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov, úlohy č. 1 - Úprava právnych predpisov.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry po dlhodobej dôkladnej analýze stavu problematiky v Slovenskej republike i v iných štátoch Európskej únie a po širokej vecnej diskusii.
Závažnosť a rozšírenie fenoménu diváckeho násilia najprv najmä v Anglicku a následne aj v ďalších štátoch Európy v 70-tych a 80-tych rokoch XX. storočia boli dôvodom pre to, aby bol v roku 1985 na pôde Rady Európy (19. augusta 1985; Štrasburg) uzavretý Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch (CETS 120), ktorý okrem Andorry, Gruzínska, Írska, Malty, Moldavska a San Marina podpísali všetky členské štáty Rady Európy, v roku 2013 pristúpilo k dohovoru aj Maroko, ako nečlenský štát Rady Európy. Slovenská republika je signatárom tohto dohovoru od 1. júla 1993. Signatárske štáty dohovoru sa prijatím tohto dohovoru zaviazali k vzájomnej spolupráci všetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii diváckeho násilia (štát, polícia, športové zväzy, kluby, obce, cestovné kancelárie, prepravcovia, fan kluby), ktorej účelom je postarať sa o bezpečnosť a pohodlie slušných priaznivcov a efektívny postih delikventov vrátane trestnoprávneho, s cieľom zabrániť problémovým osobám zúčastňovať sa na športových podujatiach. Aj tento dohovor vychádza z poznania, že fenomén diváckeho násilia je síce najsilnejší na futbalových stretnutiach, zároveň však vždy existuje reálna hrozba, že po vytlačení tohto negatívneho javu z futbalových štadiónov alebo aj z iných dôvodov sa môže zaťažiť športové podujatia iných športových odvetví[1]. Problematika diváckeho násilia a jej vývoj je neustále predmetom skúmania Stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru. Stály výbor k aplikácii dohovoru v praxi vypracoval viacero odborných dokumentov obsahujúcich odporúčania a najlepšie postupy pre členské štáty, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia diváckeho násilia.
Predložený návrh zákona vychádza z Európskeho dohovoru (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí a najmä na futbalových zápasoch, odporúčaní[2] stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru, z právnych aktov[3] orgánov Európskej únie, z poznatkov získaných komparáciou právnych úprav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch Európskej únie (najmä Poľska, Česka, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka), ako aj z praktických poznatkov z aplikácie doterajšej právnej úpravy v Slovenskej republike. Významným zdrojom poznania boli aj informácie a poznatky získané z konzultačných stretnutí s bezpečnostnými expertmi Policajného zboru Slovenskej republiky, SFZ, SZĽH, UEFA a so zástupcami národných športových zväzov.
Navrhovaná právna úprava nahrádza súčasnú právnu úpravu, upravuje organizovanie športových podujatí tak, aby vznikol efektívny systém právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie okrem systematicky upravených pravidiel organizovania športových podujatí aj zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy, ktorých cieľom je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových podujatí a na strane druhej prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na týchto podujatiach.
Základným východiskom návrhu je ambícia, čo najmenej zasahovať do výkonu práv a slobôd garantovaných článkami 28 a 37 Ústavy SR v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhromažďovania sa účastníkov/divákov, ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení - športových klubov.
Zákon má “čo najmenej obťažovať slušných ľudí” pri organizovaní malých športových podujatí (do 300 účastníkov vrátane športovcov, členov realizačných tímov, delegovaných osôb a funkcionárov), uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty. V týchto prípadoch návrh zákona prináša zmiernenie režimu regulácie, pričom malé a komunitné športové podujatia boli úplne vyňaté spod pôsobnosti navrhovaného zákona.
Podľa doterajšej právnej úpravy boli komunitné podujatia vyňaté spod pôsobnosti zákona č. 479/2008 Z.z. iba ak ich organizátor organizoval vo vlastných priestoroch. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude organizovanie komunitných podujatí konaných v akomkoľvek športovom zriadení (nielen v priestoroch organizátora) vyňaté spod pôsobnosti zákona o organizovaní verejných športových podujatí a bude sa riadiť iba všeobecnou právnou úpravou (Občiansky zákonník, Priestupkový zákon, Trestný zákon, Zákon o športe a pod.).
Malé podujatia, ktoré sú organizované v rámci súťaží riadených športovými zväzmi, budú okrem všeobecnej právnej úpravy regulované aj vnútornými predpismi a rozhodnutiami príslušného športového zväzu, ktoré spravidla dostatočne reflektujú špecifiká podujatí jednotlivých športových odvetví a tomu zodpovedajúce organizačné nároky (personálne, bezpečnostné, zdravotnícke a iné).
Ak by však malé alebo komunitné podujatie bolo kvalifikované ako rizikové, nízky počet účastníkov, či komunitný charakter podujatia bude irelevantný a organizátor podujatia bude povinný vo verejnom záujme na ochrane verejného poriadku, bezpečnosti, zdravia účastníkov podujatia i ďalších chránených hodnôt postupovať podľa navrhovanej právnej úpravy upravujúcej organizovanie rizikových podujatí.
Návrh zákona vymedzuje hranicu verejného záujmu, po prekročení ktorej sa organizovanie verejného športového podujatia stáva predmetom záujmu verejného práva a jeho osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v predkladanom návrhu zákona.
Základným koncepčným prvkom návrhu zákona je, že definuje podujatia, ktoré sú primárnym predmetom záujmu verejnoprávnej regulácie a tieto sú označené pojmom “podujatia s osobitným režimom”, pri ktorých je bezpečnostné riziko dané buď z dôvodu prítomnosti vyššieho počtu osôb na mieste konania podujatia alebo ich vysokou koncentráciou v uzavretom priestore športového zariadenia, vyšším výskytom bezpečnostných incidentov pri konkrétnom druhu športu (futbal, hokej) alebo rizikovosťou divákov, ktorých účasť na verejnom športovom podujatí je možné predpokladať.
Návrh zákona ustanovuje za podujatia s osobitným režimom tieto podujatia:
● rizikové podujatia (môže ísť o podujatie ktoréhokoľvek športového odvetvia),
● futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,
● podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo
● podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov.
Pri týchto podujatiach návrh zákona vo verejnom záujme na ochrane verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia upravuje podmienky výkonu zhromažďovacieho práva tak, že sa ustanovujú štandardné pravidlá pre ich organizovanie, ktoré musí pod hrozbou sankcií dodržať každý organizátor takého podujatia, pričom tento sprísnený režim pre organizátora podujatia sa premieta aj do sprísnenia režimu pre účastníkov takého podujatia v záujme ochrany bezpečnosti a pohodlia slušného diváka vrátane mládeže, detí a žien.
Návrh zákona kladie dôraz na právne inštitúty preventívnej povahy (napr. ustanovením prevenčných povinností organizátora a usporiadateľskej služby, možnosťou uložiť zákaz účasti na verejných podujatiach ako predbežné opatrenie ihneď po obvinení z priestupku, zriadenie a prevádzka informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach a ďalšie).
Návrh zákona v záujme preventívneho pôsobenia sankcií umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa.
Návrh zákona pri žiadnom priestupku ani správnom delikte neustanovuje dolnú hranicu pokuty, čím umožňuje menej závažné priestupky vybaviť aj napomenutím[4] alebo uložením pokarhania, ak je možné predpokladať, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená.
Za priestupky je možné okrem pokuty uložiť aj prepadnutie veci (napr. nebezpečného predmetu, vlajky, transparentu alebo inej veci, na ktorej sú zobrazené znevažujúce, rasistické alebo extrémistické symboly a pod.) upravené všeobecnou úprave v Priestupkovom zákone, rovnako ako ochranné opatrenie - zhabanie veci.
Návrh zákona obsahuje osobitnú úpravu obmedzujúceho opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na športových podujatiach až na dobu päť rokov (Priestupkový zákon umožňuje uloženie obmedzujúceho opatrenia najviac na dva roky).
Významne sa sprísňuje možný postih za priestupky diváckeho násilia (pri rizikových podujatiach až do 3 000 eur) a priestupkovú recidívu, ktorá pri naplnení materiálneho znaku (§ 10 ods. 2 Tr. zákona), t.j. rovnorodá recidíva najzávažnejších priestupkov bude mať za následok vyvodenie trestnej zodpovednosti.
Pri ukladaní sankcie za rovnorodú recidívu priestupkov v priestupkovom konaní (ak bol ďalší obdobný priestupok spáchaný do jedného roka od postihu za predchádzajúci priestupok) je možné sankciu za ďalší priestupok uložiť až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcie ustanovenej za tento priestupok, t. j. závažné konania hraničnej povahy spočívajúce v recidíve závažnejších priestupkov, ktoré na základe § 10 ods. 2 Tr. zákona nebudú kvalifikované ako trestný čin výtržníctva, prípadne iný trestný čin, budú posúdené v priestupkovom konaní v prísnejšom režime ako jednotlivo posudzovaný priestupok.
V rámci trestného konania prináša návrh zákona nový alternatívny druh trestu - trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude postihovať tú oblasť života páchateľa, v rámci ktorej sa dopustil trestného činu. Páchateľovi bude v súlade so zásadami pre ukladanie trestu vrátane zásady primeranosti uložením trestu zákazu účasti na verejných podujatiach zakázané, aby sa spolu so svojou komunitou zúčastňoval na určených verejných športových podujatiach “svojho” družstva, klubu, v rámci konkrétnej súťaže alebo aj na verejných podujatiach všeobecne.
Zavádza sa možnosť uložiť obvinenému (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) alebo odsúdenému (pri uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach alebo aj pri uložení iného trestu) povinnosť dostaviť sa v určenom čase (v čase podujatia, na ktoré sa zákaz vzťahuje) na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta obvyklého pobytu obvineného/odsúdeného, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
V Trestnom zákone sa v súvislosti so zavedením nového druhu trestu definuje “trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným podujatím” i pojem “verejné podujatie”.
Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí, najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju a naopak, zvoľňuje sa režim organizovania podujatí v najvyšších súťažiach tých športov, kde k aktom diváckeho násilia nedochádza a v nižších súťažiach všetkých športov. Pri rizikových podujatiach bude organizátor povinný do sektorov pre priaznivcov hostí zabezpečiť, aby všetky vstupenky boli na meno a priezvisko. Organizátor a športový zväz sú oprávnení rozhodnúť o tom, že vstupenky na meno a priezvisko budú distribuované aj do ostatných sektorov, resp. že sa takto budú distribuovať na všetky stretnutia súťažného ročníka konkrétnej súťaže.
Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy bezpečnostného manažéra ako dôležitého odborného subjektu, ktorý už aj v súčasnosti na základe predpisov športových zväzov futbalu a hokeja plní na strane organizátora významné úlohy na úseku prípravy a riadenia bezpečnostných opatrení vykonávaných v súvislosti so športovým podujatím.
Pri rizikových podujatiach, ale aj ďalších podujatiach, kde je zvýšené bezpečnostné riziko z objektívnych dôvodov (naplnenie kapacity športového zariadenia alebo vysoký počet účastníkov a najvyššie súťaže futbalu a hokeja) bude bezpečnostný manažér určený organizátorom podujatia obligatórne.
Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (proces prebieha mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu a vykonanie skúšky prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.
Oblasti vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií.
Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti, počet členov komisie nie je obmedzený. Náklady vzniknuté v súvislosti s činnosťou komisie môžu byť hradené aj z prevádzkového fondu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach.
Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná tým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pôsobia, postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť na verejných podujatiach aj pre iné kluby, resp. aj pre iné športy.
Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy osoby delegovanej športovým zväzom (delegát zväzu), ktorá bude v prípade športových podujatí s osobitným režimom ďalším obligatórnym odborným orgánom dozoru, ktorý je okrem znalosti relevantnej právnej úpravy dôkladne oboznámený aj s vnútornými predpismi príslušného športového zväzu upravujúcimi organizovanie športových podujatí v konkrétnom športovom odvetví a pravidlami príslušného športu a športovej súťaže. Delegát zväzu je odborný dozorný a hodnotiaci orgán, ktorý obligatórne vyhotovuje správu o podujatí, ku ktorej prikladá fotografie prípadne krátke videá preukazujúce nevhodné správanie alebo konanie účastníkov podujatia a zistené nedostatky pri organizovaní športového podujatia zo strany organizátora. Znalosť a skúsenosť delegáta zväzu má dopomôcť okrem ochrany verejného záujmu, aj ochrane záujmov športových zväzov na riadnom organizovaní športových podujatí a k tomu, aby opatrenia organizátora boli vykonané v súlade so zákonom i pravidlami príslušného športového zväzu a športu.
Vymedzujú sa úlohy jednotlivých subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov v súvislosti s uskutočnením verejného podujatia a precizujú sa ich práva a povinnosti. Pre prípad nesplnenia povinnosti navrhovaná úprava ustanovuje spôsob vyvodenia právnej zodpovednosti voči jednotlivým skupinám subjektov (organizátor, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ, dozorný orgán obce, delegát zväzu, divák alebo akákoľvek iná fyzická osoba) v závislosti od toho, či ide o delikt spáchaný v súvislosti s bežným podujatím alebo podujatím s osobitným režimom, resp. rizikovým podujatím, kde sa predpokladá najprísnejší postih.
Agenda prejednávania správnych deliktov a priestupkov, ktorá bola doposiaľ v pôsobnosti obce, bude presunutá na okresné úrady (správne delikty) a Policajný zbor (priestupky) z dôvodu možného konfliktu záujmov obcí, nakoľko obce sú v mnohých prípadoch spoluvlastníkom (akcionárom) alebo významným sponzorom organizátora (športového klubu), ktorý je často podporovaný obcami dotáciami na mládežnícky šport alebo na úhradu nákladov klubu súvisiacich so správou a údržbou športového zariadenia užívaného športovým klubom. Nie je zriedkavá ani tá situácia, keď majú obce v orgánoch športových klubov svojich zástupcov. Uvedený presun pôsobnosti z obcí na okresné úrady, resp. na Policajný zbor je preto z vecného hľadiska logický a nevyhnutný.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je kriminalizovať mladých ľudí, ktorí sa dopustili protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Aj preto sa vytvára a posilňuje režim postihu v správnom a priestupkovom konaní vrátane možnosti prísnejšieho postihu v prípade priestupkovej recidívy, ktorá nebude posúdená ako trestný čin.
Oproti predchádzajúcej právnej úprave v zákone č. 479/2008 Z. z. sa pri správnych deliktoch právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov zavádza možnosť uloženia ďalšieho druhu sankcie - zákazu činnosti a to až na päť rokov.
Návrh zákona v častiach, kde sa prenáša zodpovednosť za plnenie úloh a riadiace/rozhodovacie procesy do priestoru športovej autonómie, vylučuje aplikáciu Správneho poriadku, pričom tieto procesy sa budú riadiť úpravou uvedenou v návrhu zákona, vnútornými predpismi zväzu a základnými princípmi spravodlivosti.
Pri najzávažnejších rozhodnutiach obce (dozorného orgánu), ktoré okrem toho, že môžu za určitých okolností predstavovať nedôvodný zásah do slobody združovania a zhromažďovacieho práva, môžu mať aj významne negatívne ekonomické dopady na organizátora (zakázanie podujatia, s prípravou ktorého boli spojené náklady), sa podľa predloženého návrhu ustanovuje zjednodušený režim správneho konania (podobný režim je využitý v ust. § 31 ods. 5 zák.č. 162/1995 Z.z.), ktorý zabezpečí jednak operatívnosť rozhodovacieho procesu, ako aj to, že rozhodnutia obce budú mať všetky náležitosti rozhodnutia podľa Správneho poriadku (výrok, odôvodnenie, poučenie). V opačnom prípade by zákon de facto nevylučoval arbitrárne rozhodnutia obce listom alebo oznámením bez primeraného odôvodnenia. Rozhodnutie obce vydané v tomto režime bude možné preskúmať na návrh organizátora v rámci správneho súdnictva.
Ak dozorný orgán obce počas konania podujatia preruší alebo ukončí podujatie, pôjde o faktický zásah orgánu verejnej správy, ktorý bude mimo režimu bežného správneho konania, pretože ani prípadné podanie opravného prostriedku nemôže zvrátiť dôsledky tohto faktického zásahu. Zákonnosť vykonania faktického zásahu môže posúdiť správny súd, ktorého rozhodnutie bude relevantným titulom pre prípadné uplatnenie nároku na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s týmto faktickým zásahom.
Pri úprave predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených športových podujatiach bola využitá štandardná právna úprava tohto inštitútu v Správnom poriadku.
Návrh zákona precizuje právnu úpravu prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, obsah jednotlivých evidencií, osoby oprávnené využívať údaje z evidencií, ako aj spôsob nakladania s údajmi. V osobitnej časti evidencie budú vedení aj hlavní usporiadatelia, bezpečnostní manažéri a usporiadatelia. Prístup k vytvorenej databáze vyškolených hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov uľahčí organizátorom podujatí zabezpečovanie usporiadateľskej služby pre akékoľvek verejné podujatie a orgánom dozoru umožní kontrolu toho, či usporiadateľská služba je na podujatí vykonávaná odborne zdatnými osobami, ktoré sú držiteľmi príslušného osvedčenia alebo preukazu.
V evidencii informačného systému budú vedené aj dohody uzavreté medzi organizátorom a Policajným zborom, resp. medzi organizátorom a obcou, na základe ktorých bude Policajný zbor, resp. obecná polícia poskytovať odplatnú súčinnosť pri zabezpečení a výkone usporiadateľskej služby, čím bude zabezpečená možnosť kontroly obsahu týchto dohôd, najmä čo sa týka výšky náhrad uplatňovaných zo strany Policajného zboru a obcí, aby medzi nimi neboli neodôvodnené disproporcie.
S problematikou násilia a neviazanosti divákov (diváckeho násilia) úzko súvisí aj problematika rasizmu, diskriminácie, intolerancie a ostatných prejavov súvisiacich s problematikou extrémizmu. V tomto smere návrh zákona reaguje na právnu medzeru spočívajúcu v tom, že slovenský právny poriadok nepoznal priestupky extrémizmu, v dôsledku čoho niektoré menej závažné formy protiprávneho konania, ktoré nebolo možné posúdiť ako priestupky proti verejnému poriadku alebo ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, boli posudzované buď ako trestný čin, čo sa vo viacerých prípadoch javilo ako neprimerane prísne (kriminalizovanie) alebo druhá možnosť bola, že neboli postihnuté vôbec, čo je však vo vzťahu k extrémistickým prejavom a ich náznakom neprijateľné. Ide napr. o prípady verejného obnaženia častí tela (vyhrnutie rukávov, vyzlečenie hornej časti oblečenia), na ktorých je vytetovaný/zobrazený zakázaný extrémistický symbol alebo zobrazenie takého symbolu na šatstve alebo iných veciach a pod.
Návrhom zmien dotknutých zákonov sa zároveň odstraňujú identifikované nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Vzhľadom na skutočnosť, že problematika diváckeho násilia má prierezový charakter, v dôsledku čoho je upravená vo viacerých zákonoch, v záujme vytvorenia logicky koherentného riešenia sa navrhuje zmena a doplnenie aj ďalších zákonov uvedených v čl. II až VII.
Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet a informatizáciu spoločnosti. Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude dôsledkom zníženia počtu rizikových podujatí a tým aj počtu príslušníkov Policajného zboru, ktorí budú musieť byť z dôvodu konania športových podujatí nasadení alebo v pohotovosti (personálne náklady navyše zvyšuje skutočnosť, že tieto podujatia sa konajú väčšinou v deň pracovného pokoja) s čím je spojené zníženie nákladov na prípravu, presun a použitie technických prostriedkov z dôvodu zabezpečenia verejného poriadku na verejných podujatiach, ako aj pri presune fanúšikov.
Za prínos z pohľadu verejných financií je možné považovať aj to, že Policajný zbor si bude môcť v prípade vynúteného zásahu v športovom zariadení, ktorého dôvodom je hrubé zanedbanie povinnosti organizátora, uplatniť účelne vynaložené náklady na tento zásah. To isté bude platiť aj pri zásahu obecnej polície. Zákon upravuje možnosť, že Policajný zbor alebo obecná polícia budú na základe odplatnej zmluvy poskytovať súčinnosť pri výkone usporiadateľskej služby aj na štadióne (nie iba v jeho okolí) a to najmä pri medzinárodných a rizikových podujatiach.
Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude mať aj to, že v dôsledku presunu právomoci na prejednanie priestupkov diváckeho násilia z obcí na Policajný zbor, a presunu právomoci na konanie o správnych deliktoch organizátorov (klubov), z obcí na okresný úrad, príjmy z pokút uložených za porušenie povinností ustanovených v navrhovanom zákone (za priestupok alebo správny delikt) organizátorovi, členovi usporiadateľskej služby, divákovi a ďalším subjektom zodpovedným za riadny priebeh podujatia, budú príjmom štátneho rozpočtu.
Pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti prinesie jednak vytvorenie a prevádzkovanie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, ktorý bude prepojený na informačný systém národného futbalového informačného strediska[5] (NFIS), ako aj postupné zavedenie elektronických systémov umožňujúcich predaj vstupeniek na meno a priezvisko.
Predpokladá sa mierny pozitívny i dopad aj na podnikateľské prostredie, nakoľko v dôsledku eliminácie incidentov počas premiestňovania divákov na podujatie a z podujatia nebude potrebné uzatvoriť na niekoľko hodín všetky prevádzky pohostinských a iných služieb na trase fanúšikov na štadión a zakázať predaj alkoholických nápojov, ako sa to pomerne často deje pri rizikových stretnutiach.
Návrh zákona bude mať negatívny i pozitívny dopad na organizátorov podujatí osobitného režimu a najmä pri rizikových podujatiach, kde si splnenie zákonom ustanovených povinností organizátora podujatia vyžiada zvýšenie nákladov. Spravidla vždy však ide o podujatia, na ktorých sa vyberá vstupné. Organizátori budú motivovaní k práci s fanúšikmi tak, aby rizikových podujatí, s ktorými sú spojené zvýšené náklady, bolo čo najmenej. Ak aplikácia opatrení podľa návrhu zákona prinesie stabilnú kultiváciu prostredia a atmosféry na štadiónoch, je možné očakávať vyššie návštevy a tým aj vyššie príjmy zo vstupného a konzumného pre organizátorov týchto podujatí.
Návrh zákona bude mať mierny negatívny dopad na rozpočty obcí v dôsledku presunu právomocí na prejednanie priestupkov a správnych deliktov z obcí na Policajný zbor Slovenskej republiky. Tento presun je však nevyhnutný v dôsledku konfliktu záujmov v prípadoch, keď je obec spolumajiteľom alebo významným sponzorom organizátora (klubu).
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie a na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.
[1] článok 1 ods. 2 dohovoru: “2. Zúčastnené strany použijú ustanovenia tohto dohovoru aj pri iných športoch a športových podujatiach, kde sa možno obávať násilia a neviazanosti divákov, berúc do úvahy špecifické požiadavky takýchto športov a športových podujatí.”
[2] Právne dokumenty Rady Európy k problematike diváckeho násilia na stránkach Rady Európy: http://www.coe.int/t/dg4/sport/Resources/Ref_Text_Violence_en.asp
[3] Napríklad Rozhodnutie Rady 2002/348/SVV z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v platnom znení; Uznesenie Rady (2010/C 165/01) z 3. júna 2010 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. EÚ C 165, 24.6.2010, s. 1 – 21).
[4] Podľa § 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa napomenutie nepovažuje za sankciu.
[5] Zriadenie a úlohy národného futbalového informačného strediska upravuje Rozhodnutie Rady (2002/348/SVV) z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1 – 3) v znení Rozhodnutia Rady 2007/412/SVV z 12. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 155, 15.6.2007, s. 76 – 77)

čl. I

čl. I § 1 §
Obsahom § 1 je okrem vymedzenia predmetu právnej úpravy aj vymedzenie základnej filozofie návrhu zákona, a to zabezpečiť koordinovanosť a vzájomnú spoluprácu všetkých subjektov zúčastňujúcich sa na príprave, organizovaní i na samotnom priebehu podujatia tak, aby sa naplnil základný účel podujatia bez sprievodných negatívnych javov spočívajúcich v nevhodnom konaní alebo správaní účastníkov podujatia, či dokonca v diváckom násilí, ktoré narúšajú pokojný výkon ústavou garantovaného zhromažďovacieho práva, a často sa dotýkajú aj ďalších ústavou chránených hodnôt (život, zdravie, mravnosť, vlastníctvo, životné prostredie). Cieľom predloženého návrhu zákona je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam, či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dané prítomnosťou väčšieho poštu osôb na mieste konania podujatia alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia, v takom prípade aj bez ohľadu na rizikovosť účastníkov, na čo zákon reaguje definovaním podujatí s osobitným režimom. Vzhľadom na nejednoznačnosť predchádzajúcej právnej úpravy sa jednoznačným spôsobom vymedzuje negatívna pôsobnosť zákona tak, aby zákon reguloval iba tie …

čl. I § 2 §
Predmetom právnej úpravy obsiahnutej v § 2 je vymedzenie základných pojmov, ktoré sa prelínajú celým návrhom zákona a ktorých definovanie je nevyhnutné pre pochopenie podstaty a zmyslu jednotlivých ustanovení predloženého návrhu zákona. Oproti pôvodnej právnej úprave sa precizuje pojem podujatie, vymedzujú sa jeho jednotlivé druhy, a to medzinárodné podujatie, podujatie s osobitným režimom a rizikové podujatie, ktorých rozlíšenie je nevyhnutné pre aplikáciu príslušných ustanovení návrhu zákona v závislosti od konkrétneho druhu podujatia. Účelom rozlíšenia jednotlivých druhov podujatí je spresnenie a jednoznačné vymedzenie povinností, ktoré sa na organizátora príslušného druhu podujatia budú vzťahovať. Rizikové podujatie v doterajšej právnej úprave nebolo explicitne vymedzené, preto návrh zákona ustanovuje jeho legálnu definíciu tak, aby s prihliadnutím na rôznorodosť a špecifickosť konkrétneho podujatia a s prihliadnutím na podmienky, za ktorých sa koná, bolo možné jeho označenie za rizikové oprávneným subjektom, ktorým je organizátor podujatia, obec alebo Policajný zbor. Označiť podujatie za rizikové môže ktorýkoľvek z oprávnených subjektov a takéto označenie je relevantné pre všetky ostatné …

čl. I § 3 §
Organizátorom podujatia môže byť akákoľvek fyzická osoba, fyzická osoba podnikateľ, právnická osoba alebo obec. Ak je organizátorom podujatia obec, osobitný režim pôsobnosti právnej úpravy ustanovuje § 28 návrhu zákona.

čl. I § 4 §
Predmetné ustanovenie je prepracovaním, rozšírením a precizovaním povinnosti organizátora podujatia oznámiť konanie podujatia obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak ide o podujatie s osobitným režimom alebo medzinárodné podujatie, jeho konanie je organizátor podujatia povinný oznámiť aj príslušnému útvaru Policajného zboru a taktiež príslušnému športovému zväzu (podľa športového odvetvia). Lehoty na oznámenie podujatia sa ustanovujú s prihliadnutím na podmienky konania konkrétneho podujatia. Pri bežnom podujatí organizátor podáva oznámenie obci najneskôr 10 dní pred konaním podujatia, pri podujatiach s osobitným režimom a medzinárodných podujatiach je ustanovená dlhšia lehota - 15 dní, ktorá má zaručiť obci, Policajnému zboru i športovému zväzu dostatok času na prípravu organizácie podujatia, najmä čo sa týka určenia bezpečnostných opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby sa podujatie mohlo uskutočniť bez bezpečnostných incidentov. Lehota 30 dní bola ustanovená pre podujatia organizované mimo športového zriadenia, pri ktorých zákon vyžaduje postup uvedený v § 5, ktorý je časovo náročnejší. Taxatívne sa vymedzujú náležitosti oznámenia obci, ktoré sa ustanovujú v závislosti …

čl. I § 5 §
V tomto ustanovení sa upravuje proces oznamovania a prípravy verejného športového podujatia mimo športového zariadenia s dôrazom na dosiahnutie vyváženosti právnej úpravy vo vzťahu k ochrane dvoch ústavou garantovaných základných práv, a to na jednej strane vlastníckeho práva k pozemkom a priestorom, kde sa má podujatie konať a na strane druhej zhromaždovacieho práva osôb, ktoré sa v súvislosti s konaním verejného športového podujatia chcú pokojne zhromaždiť v okolí športoviska. Ústava SR pripúšťa obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vo vzťahu k zhromažďovaciemu právu ústava predpokladá možnosť zákonného ustanovenia opatrení v demokratickej spoločnosti nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Pri konaní podujatia v športovom zariadení sa vychádza z predpokladu, že takýto súhlas bol zo strany organizátora zabezpečený napr. formou nájomnej zmluvy, zaslaním objednávky na prenájom haly a pod., preto sa takýto súhlas pri oznámení podujatia …

čl. I § 6 §
Obsahom § 6 je podrobná úprava povinností organizátora, ktoré sú rozlíšené podľa druhu podujatia. Odsek 1 upravuje všeobecné povinnosti, ktoré musí splniť každý organizátor podujatia, teda aj organizátor, ktorý organizuje podujatie, ktoré nie je podujatím s osobitným režimom. Doplnenie, resp. zmena jednotlivých povinností vychádza zo skúseností získaných na základe aplikačnej praxe a z potreby zosúladenia právnej úpravy s faktickým, resp. želaným stavom. Zdôrazňuje sa povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť ochranu objektov a verejný poriadok na mieste konania podujatia prostredníctvom členov usporiadateľskej služby. Novo sa ustanovuje aj povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť pred začiatkom každého podujatia zaškolenie členov usporiadateľskej služby (vrátane dobrovoľníkov). Toto školenie bude zamerané na druh a charakter konkrétneho podujatia, predpokladaný počet a rizikovosť divákov a bezpečnostné opatrenia, ktoré budú vykonávané na predmetnom podujatí. Hranie slovenskej hymny v najvyšších súťažiach sa v praxi uskutočňovalo skôr výnimočne a orgány dozoru (podľa doterajšej úpravy to bola obec) plnenie tejto povinnosti nevyžadovali/nesankcionovali, preto sa navrhuje ustanovenie upraviť a naplniť tak jeho dodržiavanie. Pri bežných …

čl. I § 7 §
Návrh zákona vychádza z konceptu, že organizátor podujatia zodpovedá za zabezpečenie verejného poriadku na mieste konania podujatia (v športovom zariadení) a Policajný zbor a obecná polícia zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku mimo športového zariadenia. Policajti, okrem veliaceho dôstojníka a tzv. spotterov[1], nebudú za normálnych okolností počas podujatia prítomní v priestoroch športového zariadenia, ani ak pôjde o rizikové podujatie. Policajné jednotky budú však pripravené na vykonanie zákroku, ak by v priestoroch športového zariadenia nastali okolnosti predpokladané zákonom. Výnimkou z uvedeného konceptu budú prípady, keď na základe odplatnej zmluvy s organizátorom podujatia bude Policajný zbor a/alebo obecná polícia poskytovať súčinnosť pri organizácii rizikového podujatia preventívnym umiestnením policajtov v priestoroch športového zariadenia. V nadväznosti na uvedený koncept návrh zákona ustanovuje povinný postup organizátora podujatia v prípadoch, keď už nie je schopný udržať verejný poriadok na mieste konania podujatia (na štadióne) vlastnými prostriedkami a silami (usporiadatelia, strážna služba). Organizátor bude v takom prípade povinný prerušiť alebo ukončiť športové podujatie v súlade s pravidlami príslušnej športovej …

čl. I § 8 §
Vymedzením pojmu usporiadateľská služba sa sleduje presné vyjadrenie podstaty činnosti, úloh a vzájomných vzťahov členov usporiadateľskej služby. Ak je usporiadateľská služba zabezpečovaná s využitím strážnej služby, na zamestnancov strážnej služby sa vzťahujú aj práva a povinnosti členov usporiadateľskej služby, ktorí zároveň majú oprávnenia podľa osobitného zákona o súkromnej bezpečnosti. Návrh zákona určuje pre organizátora podujatia možnosť, aby na základe dohody o spolupráci bolo plnenie úloh a činností usporiadateľskej služby zabezpečené aj obecnou políciou. Táto dohoda, ktorá musí mať písomnú formu, obsahuje najmä zásady spolupráce obecnej polície a organizátora podujatia, počet príslušníkov obecnej polície, ktorí budú plniť úlohy usporiadateľskej služby, rozsah činnosti vykonávanej obecnou políciou a spôsob určenia výšky nákladov uhrádzaných organizátorom podujatia obci za vykonanú činnosť.

čl. I § 9 §
S prihliadnutím na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe sa návrhom zákona presne vymedzuje, akým spôsobom sa určí potrebný počet členov usporiadateľskej služby pri podujatiach s rôznymi počtami divákov. Pri bežnom podujatí je ustanovený počet členov usporiadateľskej služby najmenej 10 usporiadateľov na 300 divákov a na každých 100 divákov jeden ďalší usporiadateľ. Ak ide o podujatie s osobitným režimom, najmenej 20% počtu všetkých členov usporiadateľskej služby tvoria odborne spôsobilí zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníci obecnej polície, ak nejde o rizikové podujatie alebo o podujatie, na ktorom poskytuje súčinnosť Policajný zbor podľa § 18 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu (súčinnosť pri zabezpečení dopravných obmedzení). Pri rizikových podujatiach sa vyžaduje dvojnásobný počet usporiadateľov (najmenej 20 na 300 divákov a na každých ďalších 100 ďalší dvaja usporiadatelia), pričom z dôvodu vyššieho bezpečnostného rizika a tým aj náročnosti výkonu usporiadateľskej služby musí byť najmenej polovica členov usporiadateľskej služby tvorená odborne spôsobilými zamestnancami prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníkmi obecnej polície. Bezpečnostná zložka usporiadateľskej služby …

čl. I § 10 až 13 §
Predmetné ustanovenia upravujú postavenie a úlohy osôb, ktoré v rámci výkonu usporiadateľskej služby na strane organizátora podujatia zabezpečuje hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ. Definujú sa podmienky spôsobilosti členov usporiadateľskej služby (hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ) na vykonávanie činnosti usporiadateľskej služby. Novo sa definujú predpoklady, ktoré musí osoba usporiadateľa spĺňať, a to zdravotná spôsobilosť, plnoletosť, bezúhonnosť a predovšetkým zodpovedajúca odborná príprava, ktorá ho predurčuje na plnenie úloh súvisiacich s organizáciou riadneho a pokojného priebehu podujatia. Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (mimo režimu správneho konania), kde budú hlavnú rolu zohrávať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb. Keďže v doterajšej právnej úprave absentoval základný obsah odbornej prípravy, ktorú má absolvovať/zvládnuť usporiadateľ, cieľom predloženého návrhu zákona je vymedziť základný rámec vedomostí a zručností, ktorými musí osoba usporiadateľa disponovať. Oblasti prípravy a vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb …

čl. I § 14 §
V záujme posilnenia úloh a činností usporiadateľskej služby za účelom väčšej zodpovednosti jej členov za riadny a pokojný priebeh podujatia sa jednoznačne rozčleňujú oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby. Napriek tomu, že podľa právnej úpravy platnej od roku 2008 bol usporiadateľ na jednej strane oprávnený: ● presvedčiť sa, či sa na podujatí chce zúčastniť iba fyzická osoba na to oprávnená a ● neumožniť vstup na podujatie fyzickej osobe, ktorej súd uložil obmedzenie v rámci probačného dohľadu alebo ktorej príslušný orgán uložil obmedzujúce opatrenie, zákon výslovne/priamo usporiadateľa alebo organizátora podujatia neoprávňoval k tomu, aby mohol v priestore, za ktorý organizačne i právne zodpovedá, zisťovať totožnosť účastníka podujatia, hoci z podstaty citovaných zákonných oprávnení je zrejmé, že bez zistenia totožnosti naplnenie tohto účelu nie je možné. Taktiež je potrebné jednoznačne vyjadriť povinnosť usporiadateľa, ktorý sa spolupodieľa na zabezpečení riadneho priebehu podujatia vrátane verejného poriadku, bezpečnosti osôb, nevpustiť do priestoru, kde sa podujatie koná osobu, ktorá pri vstupe odmietne preukázať svoju totožnosť alebo …

čl. I § 15 §
Upravujú sa konkrétne povinnosti účastníka podujatia, ktoré korešpondujú s oprávneniami a povinnosťami organizátora podujatia a členov usporiadateľskej služby a ich porušenie je premietnuté do časti návrhu zákona upravujúcej zodpovednosť za priestupky. Povinnosti účastníka podujatia sa vzhľadom na extenzívne vymedzenie pojmu “účastník podujatia” vzťahujú na všetky osoby, ktoré sú zúčastnené na podujatí. Základnými povinnosťami účastníka podujatia sú: ● povinnosť dodržiavať pokyny osôb podieľajúcich sa na organizovaní podujatia a výkone dozoru nad priebehom podujatia, ● povinnosť zdržať sa všetkého, čo by narušovalo verejný poriadok alebo pokojný priebeh podujatia, ● povinnosť zdržať sa požívania alkoholických nápojov počas podujatia, ak obec vydala zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov na podujatí, ● povinnosť zdržať sa požívania omamných látok alebo psychotropných látok počas podujatia, ● povinnosť strpieť úkony členov usporiadateľskej služby súvisiace s porušením povinnosti účastníka podujatia pri výkone oprávnení a plnení ich povinností podľa § 14, ● povinnosť po skončení podujatia sa pokojne rozísť, ● povinnosť zaobstarať si vstupenku do sektoru vyčleneného pre divákov …

čl. I § 16 §
Upravujú sa zákazy pre účastníka podujatia, ktorých porušenie je premietnuté do časti zákona upravujúcej zodpovednosť za priestupky. Účastníkovi podujatia sa v záujme ochrany verejného poriadku a pokojného priebehu podujatia zakazuje vnášať na miesto konania podujatia a používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti. Pri porušení tohto zákazu bude potrebné vždy skúmať, či pokus o vnesenie pyrotechniky, zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším zaistenej pri vstupe diváka do športového zariadenia, vzhľadom na druh a charakter podujatia, druh, charakter a účel bežného/možného použitia zaistenej veci, osobu diváka (rizikový divák, bežný divák, hosťujúci divák), stupeň zavinenia (nedbanlivosť alebo úmysel) a konkrétne okolnosti zistenia veci (napr. či vec bola vedome ukrytá na/v tele alebo v oblečení diváka), napĺňa materiálnu stránku priestupku. Účastníkovi podujatia sa tiež zakazuje navštevovať podujatie pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, ako aj vnášať alkoholické nápoje na …

čl. I § 17 §
Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce pri príprave, priebehu a organizácii podujatia. Obec na území svojej pôsobnosti vykonáva samosprávu starostlivosťou o svojich obyvateľov (§ 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a to nielen tých, ktorí sú účastníkmi verejného športového podujatia ale aj (najmä) tých, ktorí sa na podujatí nezúčastnia a konanie podujatia vnímajú neutrálne, resp. negatívne, najmä v prípade, keď podujatie zasiahne do pohodlia ich každodenného života, ani nehovoriac o ich zákonom chránených právach. Mnohé športové zariadenia/štadióny sú v (spolu)vlastníctve obcí, t.j. obec kontrolou bezpečnostných opatrení deklarovaných/vykonaných zo strany organizátora podujatia de iure i de facto "vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce" (§ 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.). Obec utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na kultúru, telesnú kultúru a šport (§ 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb.). …

čl. I § 18 §
Ustanovujú sa podmienky, za ktorých je Policajný zbor oprávnený bez označenia monitorovaných priestorov vyhotovovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy z prípravy alebo priebehu podujatia, vrátane premiestňovania sa účastníkov podujatia, ako aj iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku súvisiacich s podujatím. Zásadne pôjde o monitorovanie priestorov, ktoré sú verejne prístupné (napr. autobusová stanica, vlaková stanica, verejný dopravný prostriedok, parkovisko, čerpacia stanica, odpočívadlo, cestná komunikácia, verejnosti prístupné pohostinské zariadenia a pod.), za súčasného splnenia zákonnej podmienky, že na danom podujatí alebo v súvislosti s podujatím hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku, je ohrozená bezpečnosť, život alebo zdravie účastníkov podujatia alebo ide o rizikové podujatie. Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom bude možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania a na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22. Ak zaznamenané údaje nie sú potrebné na niektorý z uvedených účelov, organizátor podujatia je povinný ich zlikvidovať v lehote …

čl. I § 19 §
Na základe skutočnosti, že každý šport je zastrešený športovým zväzom, ktorý v záujme ochrany pravidiel a rozvoja príslušného športu vykonáva dozor nad riadnym konaním športových podujatí so znalosťou ich pravidiel a interných predpisov príslušného športového zväzu, či pravidiel medzinárodnej športovej organizácie, sa v záujme posilnenia prvku nezávislej odbornej kontroly nad organizovaním podujatí ustanovujú pravidlá a spôsob výkonu tohto dozoru, ktorý bude vykonávaný obligatórne na podujatiach s osobitným režimom. Porušenie povinnosti delegáta zúčastniť sa na podujatí (bez ospravedlnenia a primeraných dôvodov) sa posudzuje ako priestupok rovnako ako nevypracovanie a nepredloženie správy delegáta športovému zväzu. Upravuje sa postavenie a úlohy delegáta zväzu, ktorý je povinný upozorňovať organizátora podujatia na nedostatky v dodržiavaní zákona bezodkladne po ich zistení a vyžadovať vykonanie opatrení na ich odstránenie. V prípade zistenia hrubého narušenia verejného poriadku alebo vážneho ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia delegát zväzu bezodkladne operatívne ústnym vyhlásením vyzve organizátora podujatia prostredníctvom hlavného usporiadateľa na prerušenie podujatia alebo skončenie podujatia v súlade s …

čl. I § 20 §
Obsahom predmetného ustanovenia sú osobitné požiadavky na športové zariadenia z hľadiska bezpečnosti účastníkov podujatia. Podmienky a kritéria pre výstavbu športových zariadení, ktoré sa majú využívať na medzinárodné športové podujatia, musia okrem slovenských právnych predpisov a noriem spĺňať aj parametre, ktoré vyžaduje príslušná medzinárodná športová organizácia. Táto podmienka sa vyjadruje aj v zákone z dôvodu, aby sa stala právne relevantnou napr. v rámci stavebného konania, prípadne pri prideľovaní dotácií na výstavbu športovej infraštruktúry s parametrami, ktoré sú vyžadované medzinárodnými športovými organizáciami, avšak sú nad rámec slovenských právnych predpisov a noriem. Požiadavka rozdelenia štadióna na sektory technickými prostriedkami, prípadne živou reťazou usporiadateľov, je primeraná pri rizikových stretnutiach. V záujme efektívneho zabezpečenia verejného poriadku a bezpečnosti osôb na mieste konania podujatia a v jeho okolí zákon dáva oprávnenie organizátorovi podujatia, Policajnému zboru, obecnej polícii uzatvoriť priestory, verejné priestranstvá (sektory, fanzóny, parkovisko), priestory poskytovania služieb (bufety, reštaurácie) na mieste konania podujatia a vykonať dôkladnú kontrolu účastníkov podujatia, fanúšikov alebo iných osôb, ak možno z …

čl. I § 21 §
Obsahom právnej úpravy v § 21 je úprava povinnosti organizátora rizikového podujatia zriadiť pri vchodoch a východoch športového zariadenia a v priestoroch športového zariadenia kamerový zabezpečovací systém. Systém musí umožniť monitorovanie uvedených priestorov a identifikáciu fyzickej osoby a zabezpečiť záznam v digitálnej forme. Povinnosť zriadiť kamerový zabezpečovací systém má organizátor podujatia vždy na futbalovom podujatí a hokejovom podujatí najvyššej celoštátnej súťaže v kategórii dospelých, ako aj v prípadoch, ak to ustanovujú požiadavky medzinárodnej športovej organizácie alebo národného športového zväzu, a to aj v prípadoch ak nejde o rizikové podujatie. Kamerový systém nesmie zasahovať do súkromia fyzických osôb, ktoré nie sú účastníkmi podujatia. Monitorovanie športového zariadenia musí byť označené pri vstupoch do športového zariadenia. Vymedzuje sa na aké účely môže byť využitý záznam z kamerového systému inštalovaného v športových zariadeniach. Návrh zákona taxatívne vymedzuje možné náhradné opatrenia, za splnenia ktorých sa podujatie môže konať aj v prípade, ak organizátor podujatia, ktorý bol povinný zriadiť kamerový systém, tento systém nezriadil. Týmito alternatívnym …

čl. I § 22 §
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, o ktorých osobách budú vedené údaje v informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach. Pôjde o údaje o všetkých osobách, ktoré boli orgánmi verejnej moci alebo aj disciplinárnymi orgánmi potrestané alebo postihnuté za akty diváckeho násilia alebo im bol uložený predbežný zákaz alebo obmedzenie účasti na verejných podujatiach. Rovnako budú evidované aj osoby zdržujúce sa na území SR, ktoré boli postihnuté alebo potrestané za akty diváckeho násilia v cudzine, ako aj cudzinci, ktorým bolo uložené administratívne vyhostenie a zákaz vstupu na územie SR v súvislosti s deliktami diváckeho násilia, na ktorých sa mali zúčastniť na území SR. Zákon upravuje aj zaznamenanie údajov o osobe podozrivej zo spáchania deliktu diváckeho násilia aj v prípade, ak jej totožnosť nebola ešte zistená. Návrh zákona predpokladá možnosť, aby organizátor podujatia bol oprávnený do evidencie uviesť osoby, ktoré porušili organizačný poriadok alebo návštevný poriadok bez formálneho správneho konania a na tomto základe neumožniť evidovanej osobe účasť na podujatí, ktoré organizuje. V …

čl. I § 23 §
Navrhuje sa koncept samofinancovania prevádzky a rozvoja informačného systému tak, že polovica z každej finančnej sankcie uloženej za správny delikt alebo priestupok podľa tohto zákona alebo za disciplinárne previnenie súvisiace s organizovaním alebo účasťou na verejnom športovom podujatí by mala byť poukázaná na osobitný “prevádzkový účet”, z ktorého by mala byť verejne kontrolovateľným spôsobom financovaná prevádzka a rozvoj informačného systému. Ďalším zdrojom financovania informačného systému môžu byť príspevky športových zväzov, účelové dotácie, dary a iné príjmy. Prípadné prebytočné prostriedky na účte by mali byť používané na projekty, ktorých cieľom je zabezpečenie verejného poriadku a bezpečnosti osôb na verejných podujatiach a na vzdelávacie aktivity v tejto oblasti. Informácie o príjmoch a výdavkoch prevádzkového účtu a informácie o spôsobe nakladania s finančnými prostriedkami prevádzkového účtu budú verejne prístupné a kontrolovateľné na webovom sídle subjektu, ktorý spravuje informačný systém.

čl. I § 24 §
Upravujú sa konkrétne porušenia zákona - správne delikty, za ktoré bude okresný úrad na návrh obce, Policajného zboru alebo z vlastného podnetu ukladať pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi. Horná hranica pokuty za jednotlivé porušenia je odstupňovaná podľa charakteru konkrétneho podujatia, na ktorom k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Pri rizikových podujatiach môže byť uložená za správny delikt pokuta až do výšky 50.000 eur. Za správny delikt, pri ktorom v dôsledku hrubého zanedbania povinností organizátora podujatia dôjde k závažnému alebo nenapraviteľnému následku alebo ak vznik takého následku bezprostredne hrozil, bude možné uložiť aj zákaz činnosti až na päť rokov. Páchateľovi správneho deliktu sa na dobu výkonu sankcie zakáže vykonávať činnosť organizátora podujatí určených presným označením druhu podujatí, športového klubu alebo jeho družstva, súťaže alebo športu, na ktoré sa tento zákaz vzťahuje. Pri recidíve správnych deliktov v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za obdobný správny delikt, možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice. …

čl. I § 25 §
Zákon vymedzuje skutkové podstaty priestupkov podľa jednotlivých subjektov, ktorým zákon ukladá povinnosti v súvislosti s organizovaním športových podujatí. Ako organizátor podujatia sa môže priestupku dopustiť iba fyzická osoba - nepodnikateľ, podnikateľ by pri porušení tej istej povinnosti zodpovedal za správny delikt podľa § 24. Pri správnom delikte je ustanovená podstatne vyššia hranica pokuty, nakoľko organizátor podujatia, ktorý podujatie organizuje v rámci svojho podnikania (s cieľom dosiahnuť zisk) je povinný vykonávať podnikateľskú činnosť s potrebnou odbornou starostlivosťou. Priestupku sa dopustí hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ, ak ● nesplní povinnosť oznámiť stratu zdravotnej spôsobilosti alebo stratu bezúhonnosti (§ 13 ods. 4), ● nesplní niektorú z povinností člena usporiadateľskej služby podľa § 14 ods. 2, alebo ● predloží nepravdivý lekársky posudok alebo uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení o bezúhonnosti. Priestupku sa dopustí účastník podujatia, ak ● poruší povinnosti účastníka podujatia uvedené v § 15, ● poruší zákazy ustanovené v § 16 písm. b) až d) a f) ○ navštevovať podujatie pod …

čl. I § 26 §
Zákon vymedzuje skutkové podstaty priestupkov diváckeho násilia, ktorých sa účastník podujatia môže dopustiť aj na bežnom podujatí, nie iba na rizikovom podujatí. Za priestupky diváckeho násilia sa bude považovať: ● vnášanie na miesto konania podujatia a používanie pyrotechnického výrobku, strelnej zbrane, chladnej zbrane alebo inej veci, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, ● používanie štátnych symbolov cudzích štátov alebo ich predchodcov znevažujúcim spôsobom alebo iným spôsobom, ktorým možno podnecovať k narušeniu verejného poriadku alebo ohrozeniu riadneho priebehu domáceho podujatia riadeného príslušným športovým zväzom, ● vstupovanie v čase konania podujatia do priestorov športoviska bez súhlasu organizátora, ● vhadzovanie predmetov do priestoru športoviska, ● hrubé znevažovanie, urážanie, ohrozovanie alebo provokovanie organizátora, hlavného usporiadateľa, usporiadateľa, bezpečnostného manažéra, člena súkromnej bezpečnostnej služby, dozorného orgánu, delegáta zväzu, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo dobrovoľníka vykonané verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom v súvislosti s účasťou na podujatí, ● neoprávnené bránenie v pokojnom prístupe účastníkov podujatia na miesto konania podujatia, alebo ● neoprávnene …

čl. I § 27 §
Spoločné ustanovenia upravujú postup pri prejednaní priestupkov podľa § 25 a 26. Príslušným na ich prejednanie je Policajný zbor. Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia spočívajúceho v uložení predbežného zákazu účasti na určených športových podujatiach osobe obvinenej z priestupku závažnejšej povahy. Účelom predbežného zákazu je v záujme individuálnej i generálnej prevencie zabrániť osobe, proti ktorej sa vedie priestupkové konanie v účasti na ďalších podujatiach. Pri absencii takejto úpravy sa osoby, ktoré sa dopustili deliktov diváckeho násilia napriek ich zadržaniu, predvedeniu a obvineniu z priestupku mohli zúčastniť na ďalších podujatiach a stávali sa tak “úspešnými” negatívnymi vzormi pre komunitu, v rámci ktorej pôsobili. Predbežný zákaz bude ukladať Policajný zbor v režime právnej úpravy podľa Správneho poriadku. Rozhodnutie o uložení predbežného zákaz sa bude doručovať obvinenému z priestupku alebo z trestného činu do vlastných rúk po jeho zadržaní a obvinení. Prípadné odvolanie nebude mať odkladný účinok. Vzhľadom na odlišnú úpravu oproti § 84 ods. 2 Priestupkového zákona, ktorý zužuje rozsah priestupkov, pri ktorých …

čl. I § 28 §
Ak je organizátorom verejného športového podujatia obec, organizovanie takéhoto podujatia podlieha osobitnému režimu a návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí sa na takéto podujatie vzťahuje len v presne vymedzenom rozsahu. To neplatí, ak je obec organizátorom rizikového podujatia, v takom prípade sa návrh zákona uplatňuje v celom rozsahu. Ak ide o podujatie organizované viacerými organizátormi, pričom jedným z organizátorov podujatia je obec a ďalšími organizátormi podujatia sú iné fyzické alebo právnické osoby, v takom prípade bude mať obec postavenie bežného organizátora a na organizovanie takého podujatia sa bude právna úprava vzťahovať v celom rozsahu. V prípade, ak je obec (prípadne viacero obcí) organizátorom alebo spoluorganizátorom podujatia, dozor na podujatí vykonáva fyzická osoba poverená Policajným zborom. Obec v takom prípade konanie podujatia oznamuje Policajnému zboru. O prípadných správnych deliktoch obce ako organizátora podujatia bude rozhodovať okresný úrad tak, ako pri ostatných organizátoroch podujatí podľa tohto zákona.

čl. I § 29 §
Ustanovenie § 29 vymedzuje pôsobnosť správneho poriadku a ďalších právnych predpisov na skutočnosti, ktoré sú obsahom právnej úpravy návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri vymedzení vzťahu ustanovení návrhu zákona k správnemu poriadku sa ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a pozitívne je vymedzené konanie podľa konkrétnych ustanovení, na ktoré sa bude aplikovať správny poriadok (§ 4 ods. 5, § 5 ods. 2 a 5, § 17 ods. 4 a 6, § 24 a § 27 ods. 2 až 4 s odchýlkami uvedenými v § 29 ods. 2 a 3, kde je odlišne od všeobecnej úpravy v správnom poriadku vymedzené, kto je účastníkom konaní podľa jednotlivých ustanovení návrhu zákona (§ 4 ods. 5, § 5 ods. 2, § 5 ods. 5, § 17 ods. 4 a 6, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok. Účastníkom konania, v ktorom obec rozhodne o zákaze podujatia organizovaného mimo …

čl. I § 30 §
Kvôli jednoznačnosti sa ustanovuje, že uplatnenie oprávnení a povinností usporiadateľa podľa § 14 je potrebné vnímať ako faktický zásah usporiadateľa, ktorého účelom a cieľom je zabezpečiť verejný poriadok a bezpečnosť na podujatí. Ich výkon, nie je možné považovať za sankciu, ktorá by mohla tvoriť prekážku pre ďalší postup v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní ani vtedy, ak bude divák vylúčený z podujatia pre porušenie návštevného poriadku. Prípadný spor o oprávnenosti vylúčenia z podujatia a prípadnej náhrade škody bude predmetom občianskeho súdneho konania. Disciplinárny postih vyvodený voči členovi združenia (klubu alebo fyzickej osobe v pôsobnosti disciplinárnej komisie) za jeho protiprávne konanie, ktoré bolo kvalifikované aj ako porušenie predpisov športového zväzu, je potrebné vnímať iba ako vyvodenie zodpovednosti voči členovi člena športového združenia (hráč, klub) v rovine civilnoprávnej. Disciplinárne postihnutý subjekt porušil na základe stanov (dohoda členov združenia o pravidlách fungovania združenia) pravidlá dohodnuté pre výkon záujmovej činnosti v rámci združenia. Disciplinárny postih neznamená prekážku rozhodnutej veci v trestnom konaní, priestupkovom …

čl. I § 31 §
Prechodným ustanovením sa upravuje režim odbornej prípravy usporiadateľov, ktorá do účinnosti tohto zákona podliehala právnej úprave zákona č. 288/1997 Z. z. Ak hlavný usporiadateľ a usporiadateľ absolvovali odbornú prípravu a získali odbornú spôsobilosť podľa zákona č. 288/1997 Z. z., táto odborná spôsobilosť im ostáva zachovaná do 31. decembra 2017. Od 1. januára 2018 sa na nich začne vzťahovať právna úprava podľa tohto zákona a sú povinní absolvovať opakované overenie odbornej spôsobilosti podľa § 13 ods. 6. V súvislosti s touto úpravou sa prechodným ustanovením rieši aj evidencia takýchto hlavných usporiadateľov a usporiadateľov.

čl. I § 32 §
Zrušenie zákona č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzhľadom na nový zákon o organizovaní verejných športových podujatí a zrušenie vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 332/2009 Z. z. o podrobnostiach o kamerovom zabezpečovacom systéme.

čl. II

čl. II bod 1
Navrhuje sa doplnenie existujúceho systému trestov o nový druh trestu, ktorý bude môcť byť uložený aj samostatne. Divácke násilie je spoločenský fenomén, ktorý sa môže zo športových podujatí presunúť aj na iné verejné podujatia, preto sa navrhuje zavedenie špeciálneho druhu trestu, ktorého primárnym cieľom je to, aby sa páchateľ nemohol zúčastňovať na verejných podujatiach, ktorých rozsah v súlade s účelom trestu a so zásadou primeranosti určí súd. V mnohých európskych štátoch tento druh trestu existuje už dlhšie obdobie a s jeho aplikáciou sú pozitívne skúsenosti. Tento druh trestu bol doplnený v roku 2010 aj do systému trestov v Českej republike. Tento trest bude môcť súd uložiť pri trestných činoch spáchaných v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí alebo ak to bude so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku a to najviac na 10 rokov.

čl. II bod 2 až 4
Dopĺňajú sa nové priťažujúce okolnosti, ktorými sa reaguje na vyššiu závažnosť protiprávnych konaní skupín osôb, ktoré sa presúvajú na miesto konania verejného podujatia, alebo sa vracajú z miesta konania verejného podujatia (nové písmeno n) a trestné činy spáchané z dôvodu príslušnosti k športovému klubu (nové písmeno o). Tieto priťažujúce okolnosti budú prichádzať do úvahy najmä pri protiprávnom konaní skupín fanúšikov (najmä futbalových), ktorých členovia sa často pod vplyvom alkoholu dopúšťajú agresívnych protiprávnych konaní na čerpacích staniciach, na odpočívadlách, v/pri motorestoch a pohostinských zariadeniach, ktoré sú často z tohto dôvodu uzavreté a strážené políciou alebo aj vo vlakoch a na staniciach. Vzhľadom na potenciál agresivity a hroziace závažnejšie následky konania väčšej skupiny osôb, ktoré sa navzájom vo svojom protiprávnom konaní podporujú je dôvodné vyjadrenie vyššej závažnosti takéhoto konania zavedením novej priťažujúcej okolnosti. Vyjadrenie tejto okolnosti v zákone sleduje preventívny účinok a jednoznačne vyjadruje neprijateľnosť takýchto konaní spoločnosťou. Z hľadiska závažnosti sa konanie takejto skupiny osôb javí byť podstatne závažnejšie ako konanie …

čl. II bod 5
Navrhuje sa doplnenie § 42 ods. 2 o trest zákazu účasti na verejných podujatiach v tom význame, aby súd pri ukladaní súhrnného trestu uložil tento trest obligatórne vo všetkých prípadoch, v ktorých bol tento trest uložený skorším rozsudkom, ktorého výrok o treste novší rozsudok zrušuje.

čl. II bod 6
V záujme zjednotenia terminológie použitej v Trestnom zákone sa navrhuje upraviť vyjadrenie obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona navrhovaným spôsobom.

čl. II bod 7
Do fakultatívneho výpočtu povinností, ktoré je možné odsúdenému uložiť, sa dopĺňa povinnosť, aby sa odsúdený alebo obvinený (pri podmienečnom zastavení trestného stíhania) dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru, spravidla v mieste kde sa zdržiava, prípadne aj opakovane. Táto povinnosť má byť ukladaná najmä v prípadoch, keď bude potrebné zabezpečiť, aby sa osoba, ktorej bol uložený zákaz účasti na vymedzených verejných (športových, kultúrnych, spoločenských) podujatiach, nemohla zúčastniť na verejnom podujatí, na ktoré sa vzťahuje uložený zákaz, vrátane stretnutí konaných v cudzine, kde sa dotknutá osoba z objektívnych dôvodov nebude môcť zúčastniť. Porušenie tejto povinnosti bude v závislosti od štádia konania a procesnej situácie posudzované ako okolnosť odôvodňujúca vzatie do väzby (pri nesplnení povinnosti uloženej sudcom pri rozhodnutí o nevzatí do väzby), či pokračovanie v trestnom stíhaní (pri podmienečne zastavenom trestnom stíhaní) alebo pri hodnotení osoby v rámci posudzovania plnenia podmienok probačného dohľadu odsúdeným v rámci skúšobnej doby. Máme za to, že práve tento inštitút by mal napomôcť v …

čl. II bod 8
Upravuje sa podstata a účel trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude môcť súd uložiť za úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo pri inom trestnom čine, ak je to so zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a okolnosti spáchania činu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Bude sa jednať najmä o prípady násilných trestných činov, ku ktorým môže dôjsť napadnutím fanúšika na ulici, násilné incidenty v pohostinských zariadeniach pri sledovaní televíznych prenosov alebo organizované bitky medzi futbalovými chuligánmi, ktorí sa dohodnú na mieste a čase bitky, čo nemusí byť vôbec viazané na konkrétne verejné podujatie. Trest zákazu účasti na verejných podujatiach môže byť uložený aj ako samostatný trest. Súdom má byť ukladaný v rozsahu zodpovedajúcom predmetu záujmu odsúdeného tak, aby postihol v prvom rade tú oblasť života odsúdeného, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania (napr. stretnutia konkrétneho športu, súťaže, klubu, kategórie, družstva). Popri tomto treste budú môcť byť odsúdenému súdom …

čl. II bod 9 a 10
Upravujú sa podmienky podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a zahladenia tohto trestu analogickým spôsobom ako pri treste zákazu činnosti.

čl. II bod 11 a 12
Medzi tresty, ktoré je možné uložiť mladistvým páchateľom trestných činov sa dopĺňa trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorého účelom je cielene pôsobiť na tú sféru života páchateľa, v ktorej sa dopustil protiprávneho konania. Na skutočného fanúšika športového klubu, športu alebo iného druhu verejných podujatí je takýto trest primeraným a dostatočným výchovným prostriedkom. Práve trest zákazu účasti na verejných podujatiach je účinným nástrojom a dostatočným opatrením voči páchateľovi, ktorý tento trest vníma veľmi negatívne, nakoľko nemôže sa zúčastniť športového podujatia (diania) materského klubu. Trest zákazu účasti na verejných podujatiach bude môcť súd uložiť mladistvému najviac na 5 rokov. Na rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach mladistvého odsúdeného sa primerane použije všeobecná právna úprava tohto postupu pri dospelom páchateľovi.

čl. II bod 13
Upravuje sa spôsob zahladenia odsúdenia mladistvého, ktorému bol uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Trest je zahladený jeho vykonaním.

čl. II bod 14
Predmetným ustanovením sa vymedzujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre kvalifikáciu skutku ako trestného činu spáchaného v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí. Zároveň sa vymedzuje pojem verejné podujatie na účely Trestného zákona.

čl. II bod 15
Vzhľadom na spoločenskú potrebu efektívne riešiť problematiku diváckeho násilia, sa v záujme dosiahnutia účelu ukladaných zákazov účasti na verejných podujatiach ustanovuje, že nedodržanie trestu zákazu účasti na verejných podujatiach a uložených obmedzení a povinností v súvislosti s výkonom tohto trestu - nerešpektovanie rozhodnutia orgánu verejnej moci, bude posudzované ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Formálne znaky trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia budú naplnené aj v prípade, keď odsúdený bez primeraných dôvodov nedodrží povinnosť uloženú popri treste zákazu účasti na verejných podujatiach, dostaviť sa v určenom čase na určený útvar Policajného zboru a to bez ohľadu na skutočnosť, či bude preukázaná prítomnosť odsúdeného na podujatí, na ktorom mal účasť zakázanú, resp. v súvislosti s ktorým mu bola uložená povinnosť dostaviť sa na určený útvar Policajného zboru.

čl. II bod 16
Precizuje sa znenie písmena d) odseku 1 pri trestnom čine výtržníctva. Pri verejných podujatiach, kde sa zdržiava väčšie množstvo osôb, pričom sú na nich často prítomné aj maloleté osoby, ženy, či osoby vyššieho veku, predstavuje použitie pyrotechnických výrobkov možnosť vážneho ohrozenia zdravia. Následkom použitia pyrotechnických výrobkov môže byť napr. roztrhnutie ušného bubienka (akustický efekt) alebo popálenina, prípadne až devastačné poranenie rúk alebo nôh. Rovnako negatívne je vnímaná aj samotná obava účastníkov podujatia z uvedených možných následkov, ktorá odrádza slušných občanov od účasti na verejných podujatiach. Pyrotechnické výrobky vrátane po domácky vyrobených/ upravených zariadení alebo výrobkov páchatelia používajú skrytým spôsobom, najmä pri verejných športových stretnutiach ale aj pri silvestrovských zábavách, verejných zhromaždeniach a iných podujatiach konaných na verejných priestranstvách/námestiach, kde páchatelia často nič netušiacim účastníkom hádžu pyrotechnické výrobky (delobuchy) pod nohy. Nebezpečnosť konkrétnych druhov pyrotechnických výrobkov bude závisieť od druhu použitého pyrotechnického výrobku, ako aj od spôsobu použitia a spôsobeného alebo hroziaceho následku. Na základe vyhodnotenia týchto okolností bude posúdená závažnosť …

čl. II bod 17 a 18
Navrhuje sa doplniť do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva ako nový kvalifikačný znak okolnosť, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva formou konaní uvedených v odseku 1 voči chránenej osobe, pričom za chránenú osobu bude podľa § 139 Tr. zákona považovaný “verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona”, t. j. aj člen usporiadateľskej služby. Z podstaty veci vyplýva, že z foriem výtržníctva uvedených v odseku 1 bude možné voči chránenej osobe konať najmä spôsobom uvedeným pod písm. a) (napadne iného) ale aj inými spôsobmi, ktoré v odseku 1 výslovne nie sú uvedené, a to vzhľadom ku konštrukcii odseku 1, kde sú uvedené formy výtržníctva iba fakultatívne, čo je vyjadrené použitím výrazu “najmä”. Do kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva sa ako ďalší nový kvalifikačný znak navrhuje doplniť recidíva protiprávnych konaní, keď sa páchateľ dopustí výtržníctva (konania v odseku 1), hoci bol za taký alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvanástich …

čl. III

čl. III bod 1, 3 a 9
Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Návrhom v bode 1 sa rozširuje právo na preklad a tlmočenie v trestnom konaní popri osobách uvedených v § 2 ods. 20 Trestného poriadku aj na podozrivú osobu. V bode 2 sa v súlade s označenou smernicou rozširuje právo na preklad a tlmočenie aj na ostatné úkony v rámci trestného konania akými sú porada obvineného s obhajcom v priebehu alebo v súvislosti s …

čl. III bod 2
Navrhovaným doplnením sa zabezpečí poskytovanie informácií zo strany súdu subjektu, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach vo vzťahu k všetkým odsúdeniam za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí.

čl. III bod 4
Legislatívno-technická úprava doplnenia písmena f) v § 82 ods. 1 v nadväznosti na zmenu § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona.

čl. III bod 5
Najefektívnejší spôsob vybavenia trestných vecí páchateľov prečinov spáchaných nielen v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo územia SR, je zrýchlený postup podľa § 204 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku (tzv. superrýchle vyšetrovanie), ktorého znenie sa za tým účelom upravuje. Navrhovaná zmena umožní postup podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku aj v tých prípadoch, v ktorých zadržaniu páchateľa prečinu “pri čine alebo bezprostredne po ňom” bránila akákoľvek iná prekážka objektívnej alebo subjektívnej povahy (napr. ak sa páchateľovi podarilo z miesta činu újsť; ak bolo potrebné najskôr stotožniť osobu páchateľa zaznamenanú kamerovým systémom a následne ju fyzicky vyhľadať a pod.), vždy však len za splnenia podmienky, že k zadržaniu páchateľa došlo do 24 hodín po skutku. Navrhovanou zmenou sa reaguje na situácie súvisiace predovšetkým s fenoménom diváckeho násilia na športových podujatiach, avšak k obdobným situáciám môže dôjsť aj na verejných zhromaždeniach alebo iných verejných podujatiach, v ktorých osobu podozrivú zo spáchania prečinu, ktorá sa nachádza/pohybuje/ukrýva …

čl. III bod 6
Doplnením ustanovenia sa upravuje povinnosť prokurátora pri podmienečnom zastavení trestného stíhania za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí ak súčasne došlo k uloženiu obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na športové podujatie, upovedomiť o tejto skutočnosti subjekt, ktorý prevádzkuje informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona v rozsahu informácii, ktoré vymedzuje tento osobitný zákon. Súčasne pre prípad uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona sa upravuje povinnosť prokurátora zaslať takéto uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania určenému útvaru Policajného zboru, na ktorý je obvinený povinný dostaviť sa v určenom čase.

čl. III bod 7
Dopĺňa sa výpočet trestov, ktoré je možné uložiť trestným rozkazom o novo zavedený trest zákazu účasti na verejných podujatiach.

čl. III bod 8
Upravuje sa spôsob zabezpečenia výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach. O uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach súd upovedomí orgán Policajného zboru, v obvode ktorého má odsúdený bydlisko. Účelom trestu je to, aby sa odsúdený dostavil na určený útvar Policajného zboru v mieste skutočného bydliska, ktoré často bude totožné s adresou trvalého bydliska. Je však veľa osôb, ktoré majú trvalý pobyt formálne vedený inde ako sa fakticky zdržujú. Určenie útvaru Policajného zboru sa v súlade s účelom trestu zákazu účasti na verejných podujatiach preto neviaže na “trvalý pobyt” odsúdeného, ale na faktické bydlisko, nakoľko tento trest má čo najmenej zasahovať do bežného života odsúdeného a nemá mu spôsobovať ani neprimerané cestovné náklady (do miesta trvalého bydliska). Ak uloženie trestu súvisí so zákazom účasti na športovom podujatí, súd o tejto skutočností upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona (zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v rozsahu …

čl. IV

čl. IV bod 1
Podľa Priestupkového zákona je možné uložiť ochranné opatrenie “obmedzujúce opatrenie” iba za konkrétne priestupky výslovne uvedené v § 17 ods. 1 Priestupkového zákona. Vzhľadom na navrhované doplnenie priestupkov extrémizmu (§ 47a) sa navrhuje doplnenie týchto priestupkov do skupiny priestupkov, pri ktorých je možné toto ochranné opatrenie uložiť. Ukladanie obmedzujúcich opatrení s odkazom na Priestupkový zákon upravuje aj osobitný zákon (napr. zákon o organizovaní verejných športových podujatí), preto bolo potrebné rozšíriť možnosť ukladania obmedzujúceho opatrenia aj na priestupky, pri ktorých uloženie tohto ochranného opatrenia umožňuje osobitný zákon (zákon o organizovaní športových podujatí).

čl. IV bod 2
Navrhovaná zmena má v súlade so zásadou materiálnej spravodlivosti vyriešiť situácie, keď protiprávne konania závažnejšej povahy, ktoré sú stíhané ako trestné činy v trestnom konaní, sú nakoniec orgánmi činnými v trestnom konaní prípadne až súdom konajúcim v trestnej veci prekvalifikované na priestupky a postúpené orgánom príslušným na prejednanie priestupku. V týchto prípadoch v dôsledku dĺžky trvania trestného konania často dochádza k premlčaniu zodpovednosti za priestupok z dôvodu uplynutia priestupkovej premlčacej lehoty, ktorá podľa doterajšej právnej úpravy plynula bez ohľadu na prebiehajúce trestné stíhanie osoby. Ide pritom spravidla o priestupky závažnejšej povahy na hranici ich posúdenia ako trestný čin (prečin). Často ide o protiprávne konania, ktoré z hľadiska formálnej stránky napĺňajú všetky zákonné znaky prečinu avšak orgány činné v trestnom konaní alebo súd ich s použitím ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona prekvalifikujú na priestupok. V prípadoch, keď bolo trestné stíhanie časovo náročnejšie, či už z dôvodov náročnosti dokazovania (znalecké posudky a pod.), nespolupráca procesných strán alebo z iných dôvodov, …

čl. IV bod 3 a 4
Novelizuje sa ustanovenie § 47 priestupky proti verejnému poriadku doplnením skutkovej podstaty priestupkov súvisiacich s účasťou na verejných podujatiach (verejné zhromaždenia, verejné kultúrne podujatia a iné verejné podujatia), ktorou sa zavádza obdobná regulácia ako pri verejných športových podujatiach podľa zákona o organizovaní verejných športových podujatí. Neexistuje vecný dôvod pre to, aby verbálne a iné útoky a provokácie ako napr. úmyselné olievanie pivom, pľutie, hrubé vulgárne nadávky, slovné provokácie a pod., ktorými sú na verejnom podujatí (na verejnosti), často priamo pred stovkami, či tisíckami občanov, žien, mládeže, či dokonca detí, hrubo znevažované, urážané alebo ohrozované osoby podieľajúce sa na organizačnom zabezpečení verejného podujatia, neboli posúdené a postihované obdobne ako je to ustanovené v osobitnom zákone / § 26 ods. 1 písm. e) návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí uvedeného v čl. I./. Zároveň sa dopĺňa výška sadzby pokút ako sankcie za tieto priestupky.

čl. IV bod 5
Doplnením § 47a sa navrhuje vymedziť konania, ktoré budú posudzované ako priestupky extrémizmu, ku ktorým veľmi často dochádza práve v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Navrhovaná úprava má za cieľ podchytiť predovšetkým tie konania, ktoré by v rámci trestného konania boli skončené odmietnutím trestného oznámenia prípadne jeho zastavením (s poukazom na § 10 ods. 2 TZ). V týchto prípadoch pôjde o protiprávne konania, ktorých závažnosť (spôsob vykonania, následok, okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný), by nepostačovala na naplnenie skutkovej podstaty niektorého z trestných činov extrémizmu. Napriek tomu, z pohľadu verejného záujmu na potláčaní prejavov extrémizmu ako mimoriadne škodlivého spoločenského fenoménu súčasnej doby, je dôležité, aby ani tieto menej závažné formy protiprávneho konania neboli tolerované a aby boli postihnuté v priestupkovom konaní. Takto bude priestupca upozornený na to, že jeho konanie nie je v súlade so zákonom a že sa ho musí zdržať (napr. obnaženie na tele vytetovaných extrémistických symbolov na verejnosti a pod.). Zároveň pri opätovnom protiprávnom konaní obdobného …

čl. IV bod 6
Úpravou uvedeného ustanovenia sa do príslušnosti Policajného zboru na prejednanie priestupkov dopĺňajú priestupky extrémizmu a priestupky podľa § 47 ods. 1 písm. k).

čl. IV bod 7
Vypúšťa sa obsoletné ustanovenie, ktoré po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky na dva samostatné štáty stratilo svoje opodstatnenie. Česká republika toto ustanovenie vypustila zo svojho “Priestupkového zákona” k 1.3.1993 (zákon č. 67/1993 Sb.).

čl. IV bod 8
Prechodné ustanovenie v dôsledku úpravy plynutia premlčacej doby podľa § 20 ods. 2.

čl. V
V nadväznosti na zmenu požiadaviek na odbornú spôsobilosť a zmenu podmienok výkonu činnosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa v zákone o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je nevyhnutá úprava aj v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Prechodným ustanovením sa obmedzuje doba platnosti živnostenských oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti zákona. Podľa novej právnej úpravy sa činnosť usporiadateľ na športovom podujatí nebude vykonávať ako živnosť, keďže táto činnosť svojim charakterom nenapĺňa znaky podnikania. Živnosťou však bude zabezpečovanie činnosti usporiadateľskej služby, ktorá môže byť vykonávaná ako voľná živnosť.

čl. VI

čl. VI bod 1
Vzhľadom na novú právnu úpravu odbornej spôsobilosti usporiadateľa a podmienok výkonu jeho činnosti v zákone o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vypúšťa z predmetnej právnej úpravy usporiadateľ na športovom podujatí.

čl. VI bod 2
V nadväznosti na skutočnosť, že odborná príprava a overovanie odbornej spôsobilosti usporiadateľov prechádza s účinnosťou tohto zákona pod právny režim zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa prechodným ustanovením upravuje, ako sa bude posudzovať odborná príprava usporiadateľov, ktorá sa začala pred účinnosťou tohto zákona a jej ukončenie a vydanie osvedčenia nastane až po 1. januári 2014. Táto odborná príprava sa dokončí podľa zákona č. 288/1997 Z. z. účinného do 31. decembra 2013, s tým, že sa bude na účely prechodného ustanovenia § 31 zákona o organizovaní verejných športových podujatí považovať za odbornú prípravu podľa doterajších predpisov, teda za odbornú prípravu získanú podľa zákona č. 288/1997 Z. z.

čl. VII
V záujme preventívneho pôsobenia právnou úpravou sa navrhuje v zákone o športe výslovne vyjadriť oprávnenie športového klubu, ktorému bola uložená pokuta v disciplinárnom konaní alebo v správnom konaní alebo mu bola uložená iná sankcia alebo opatrenie, s ktorými sú spojené finančné náklady (napr. športovému klubu bude uložená povinnosť zdvojnásobiť na ďalšie stretnutie počet usporiadateľov alebo vykonávať usporiadateľskú službu aj na stretnutiach u súpera), uplatniť si v civilnom konaní primeranú úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov od toho, kto sa dopustil konania alebo je zodpovedný za konanie, ktoré bolo dôvodom pre uloženie sankcie. Aj keď zaplatená pokuta nie je škodou v pravom slova zmysle, predstavuje zníženie majetku pokutou postihnutého subjektu. Ak dôvodom pre uloženie pokuty bolo konanie iného subjektu ako toho, ktorému bola pokuta uložená, požiadavka náhrady / regresu zaplatenej pokuty alebo jej časti voči osobe, ktorej konanie bolo dôvodom pre uloženie pokuty, sa javí byť spravodlivá.

čl. VIII
Ustanovenie upravujúce účinnosť. [1] Spotter je policajt v civile, ktorý sa od bežného fanúšika ničím neodlišuje, má však špeciálnu úlohu - viac ako samotné stretnutie sleduje a prípadne aj dokumentuje dianie na štadióne, najmä v sektore hostí a sektore domácich vlajkonosičov. V Bratislave 26. septembra 2013 Robert Fico v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič v. r. minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Zdôraznenie princípov bezpečnosti, ochrany a služieb divákov, ale taktiež premietnutie týchto princípov do ustanovení zákona vyplýva z Dohovoru Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS 218) (ďalej len „CETS 218“), ako aj zo Súhrnnej správy o zlučiteľnosti súčasných právnych predpisov Slovenskej republiky o športových podujatiach s Dohovorom Rady Európy o integrovanom prístupe k ochrane, bezpečnosti a usporiadateľským službám na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach (CETS 218) z 10. júla 2016 (ďalej len „Súhrnná správa“). Zabezpečenie implementácie osvedčených európskych postupov vypracovaných expertmi z Veľkej Británie, Stáleho výboru Rady Európy a UEFA do legislatívneho rámca Slovenskej republiky na základe návštevy skupiny expertov a vypracovanej hodnotiacej správy pre Slovenskú republiku. Zabezpečenie komplexného prístupu k organizácii verejných športových podujatí zameraného na všetky strategické oblasti, nielen bezpečnosť, ale aj na ochranu a služby pre divákov. Táto stratégia odráža v sebe integrovaný prístup všetkých participujúcich subjektov na podujatí a presne vymedzuje kompetencie a …

čl. I bod 2 §
Z dôvodu spresnenia jednoznačnej klasifikácie druhov podujatia a nadväzujúci rozsah povinností organizátora konkrétneho druhu podujatia sa pojem účastníkov nahrádza slovom divákov. Ide o ustanovenie počtu osôb, pri ktorých sa podujatie považuje za malé podujatie a na takéto podujatie sa vzťahuje iba obmedzený režim zákona a rovnako iba povinnosti organizátora podujatia, ktoré sú v podmienkach malého podujatia primerané a vykonateľné. Uvedená úprava je zároveň aj zosúladením s § 2 písm. d), ktoré kategorizuje jednotlivé druhy podujatí s osobitným režimom. V nadväznosti na rozšírenie povinností organizátora podujatia v § 6 ods. 1 sa upravuje aj rozsah ustanovení, ktoré sa na režim malých podujatí nevzťahujú. Ďalšia úprava súvisí s tým, že sa na malé podujatia nevzťahuje povinnosť organizátora podujatia mať kvalifikovanú usporiadateľskú službu s odborne spôsobilým hlavným usporiadateľom, bezpečnostným manažérom a usporiadateľom. Výkonom oprávnení a povinností ustanovenými v § 14 disponujú iba kvalifikovaní členovia usporiadateľskej služby. Preto sa navrhuje, aby sa v prípade malých podujatí nevzťahoval § 14 ako celok. Súčasne sa však …

čl. I bod 3 §
Ide o zosúladenie terminológie so zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 440/2015 Z. z. o športe“), ktorý nahrádza používanie pojmu telesná kultúra pojmom šport.

čl. I bod 4, 55, 58, 59, 63 a 88 §
V nadväznosti na potreby aplikačnej praxe sa upravujú pojmy športovisko a športový priestor, ktoré nahradia doterajšie pojmy športové zariadenie a športovisko, keďže presnejšie z hľadiska odbornej terminológie vystihujú príslušné nehnuteľné priestory.

čl. I bod 5 §
Vzhľadom na to, že správcom informačného systému nebude už národný športový zväz futbalu a nebude ďalej povinný spolu s národným športovým zväzom hokeja vytvárať a prevádzkovať informačný systém, bude rizikovým účastníkom podujatia fyzická osoba, ktorá je evidovaná v informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

čl. I bod 6 §
Na základe podnetov aplikačnej praxe, najmä organizátorov maratónov, sa z dôvodu prekrývania lehôt pri podávaní oznámenia organizátorom pred konaním podujatia upravuje lehota na podanie oznámenia o konaní podujatia obci z 30 dní na 15 dní. Z uvedeného dôvodu sa zároveň vykonáva príslušná legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 7 §
Terminologické zosúladenie s § 8 ods. 3, podľa ktorého obec môže poskytovať súčinnosť pri plnení úloh usporiadateľskej služby.

čl. I bod 8 §
V nadväznosti na úpravu lehoty na oznámenie konania podujatia obci z 30 dní na 15 dní sa upravuje aj lehota, v rámci ktorej obec zverejňuje oznámenie o konaní podujatia, ak ide o podujatie, ktoré sa má konať mimo športoviska a organizátor podujatia nepredložil súhlas vlastníkov alebo užívateľov pozemkov alebo priestorov, kde sa má podujatie konať.

čl. I bod 9 §
Osvedčené európske postupy a predpisy medzinárodných športových organizácii majú z dôvodu bezpečnosti upravenú bezpečnostnú certifikáciu športovísk, kde z dôvodu zabezpečenia plynulej čiastočnej alebo celkovej evakuácie športoviska v prípade mimoriadnych udalostí ako požiar, terorizmus, nahlásenie bomby je nevyhnutné, aby pre ochranu života a zdravia divákov a zabezpečenia evakuácie nebola prekročená projektová kapacita športoviska.

čl. I bod 10 §
Zabezpečenie prístupu k celkovej bezpečnosti pri organizovaní verejného športového podujatia si vyžaduje nielen zabezpečenie plynulého a bezproblémového príchodu bezpečnostných a záchranných zložiek do priestorov športoviska počas mimoriadnych udalostí, ale aj bezproblémové opustenie týchto priestorov. Navrhovaná úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe, kde záchranné alebo policajné vozidlá pred podujatím zaparkovali v priestoroch športoviska, avšak počas incidentov ako odvoz zranených osôb alebo zadržaných osôb tieto športoviská nevedeli opustiť nakoľko im v tom bránili zle zaparkované vozidlá divákov a účastníkov podujatia. Z tohto dôvodu musia byť pre ochranu života, zdravia, majetku a nasadenie síl a prostriedkov polície, hasičských a záchranných zložiek prístupové cesty po celý čas prechodné v oboch smeroch.

čl. I bod 11 §
Keďže činnosti usporiadateľskej služby môže organizátor podujatia zabezpečiť aj prostredníctvom dobrovoľníkov, povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť farebné odlíšenie rovnošaty odborne spôsobilého zamestnanca SBS od rovnošaty usporiadateľa sa navrhovanou úpravou rozširuje aj o zabezpečenia farebného odlíšenia rovnošaty SBS od rovnošaty dobrovoľníkov vykonávajúcich činnosti usporiadateľskej služby.

čl. I bod 12 §
Z dôvodu zvýšenia zabezpečenia ochrany života a zdravia pre účastníkov podujatia v prípade potreby poskytnutia prvej pomoci návrh zákona kladie povinnosť organizátorovi podujatia označiť na situačnom pláne miesta konania podujatia miesta zdravotnej pomoci. Ustanovenie povinnosti farebného odlíšenia rovnošaty pre dobrovoľníkov nadväzuje na povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť farebne odlíšené rovnošaty zamestnancov SBS a usporiadateľov, na účely jednoznačnej identifikácie jednotlivých členov usporiadateľskej služby, keďže disponujú rozdielnym rozsahom oprávnení pri výkone usporiadateľskej služby v priebehu podujatia. Na účely zvýšenia komfortu pre divákov a taktiež aj ochranu života a zdravia počas mimoriadnych situácií na športovisku navrhovaná úprava ukladá povinnosť pre organizátora podujatia zabezpečiť usporiadateľskou službou alebo dobrovoľníkmi asistenciu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou v priestoroch športoviska Povinnosť organizátora podujatia zabezpečiť, aby vstupenky pre divákov boli vystavené na meno a priezvisko diváka, ak o tom rozhodne organizátor podujatia alebo športový zväz, alebo ak sú povinne vstupenky vystavené na meno a priezvisko diváka v prípade rizikového podujatia sa v nadväznosti na …

čl. I bod 13 §
Predmetnou úpravou sa v nadväznosti na aplikačnú prax spresňuje, že bezpečnostná prehliadka športoviska pred konaním podujatia s osobitným režimom a pri rizikovom podujatí má byť zameraná aj na zistenie, či sa v mieste konania podujatia nenachádzajú extrémistické materiály.

čl. I bod 14 §
V nadväznosti na aplikačnú prax a vzhľadom na potrebu zvýšenia bezpečnosti na podujatiach sa navrhuje sprísnenie režimu vo vzťahu k alkoholickým nápojom pri podujatiach s osobitným režimom. Podľa novej úpravy bude aj organizátor podujatia s osobitným režimom povinný zabezpečiť, aby sa nepredávali, nepodávali alebo nepožívali alkoholické nápoje s obsahom alkoholu vyšším ako 4,1 objemových percent alkoholu. Táto povinnosť sa bude uplatňovať v situáciách, ak obec nevydá zákaz predaja, podávania alebo požívania alkoholických nápojov.

čl. I bod 15 §
S cieľom predchádzať situáciám, kedy sa po uskutočnení rizikového podujatia zistí, že záznamy z kamerového systému nie sú vyhotovené, sú poškodené alebo sú neúplné, sa ustanovuje povinnosť pre organizátora rizikového podujatia vykonať kontrolu inštalácie a funkčnosti kamerového systému pred uskutočnením rizikového podujatia.

čl. I bod 16 §
Úpravou § 6 ods. 3 sa v nadväznosti na doplnenie povinnosti organizátora v § 6 ods. 1 písm. ab) vypúšťa duplicitná povinnosť, ktorá platí všeobecne pri akomkoľvek podujatí, pri ktorom sa vyžaduje distribúcia vstupeniek na meno a priezvisko diváka a súčasne v záujme zvýšenia bezpečnosti na rizikových podujatiach bude organizátor podujatia povinný zabezpečiť, aby pre všetkých divákov boli na týchto podujatiach vstupenky vystavené na meno a priezvisko diváka.

čl. I bod 17 §
Povinnosť zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby v prípade rizikového podujatia mali možnosť oboznámiť sa s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná a aby mali v čase konania podujatia prístup k výpisu z evidencie k informačnému systému sa v praxi preukázala ako nevykonateľná a preto sa vypúšťa. V čase vstupnej kontroly pred začiatkom podujatia nie je pre usporiadateľa realizovateľné popri vstupnej prehliadke osôb, ktoré vstupujú na miesto konania podujatia, disponovať aj výpisom z informačného systému a kontrolovať podľa fotografie, či ide o osobu alebo viaceré osoby, ktorým bol uložený zákaz. Plnenie povinnosti, aby sa osobám, ktorým bol uložený zákaz účasti na podujatiach, neumožnil vstup na podujatie, bude zabezpečený inými opatreniami. Namiesto tejto povinnosti sa organizátorovi rizikového podujatia ukladá povinnosť uzavrieť písomnú zmluvu s prevádzkovateľom strážnej služby, ktorej predmetom je výkon činnosti usporiadateľskej služby, tak aby nedochádzalo k uzatváraniu zmlúv na tento účel podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. s predmetom činnosti na poskytovanie strážnej …

čl. I bod 18 §
Na účely posilnenia zabezpečenia integrovaného prístupu pri organizácii rizikového podujatia v súlade s plnením Dohovoru CETS 218 sa okruh osôb, ktoré sa zúčastňujú na bezpečnostnej porade pred konaním rizikového podujatia rozširuje o člena obecnej polície a koordinátorov fanúšikov – domáceho družstva alebo jednotlivca a hosťujúceho družstva alebo jednotlivca.

čl. I bod 19 §
Ak je podujatie označené ako rizikové, tak je pre účely bezpečnosti dôležité zabezpečiť integrovaný prístup k bezpečnosti nielen mimo športoviska, ale aj priamo na športovisku, pričom je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že primárnu zodpovednosť za organizáciu a zabezpečenie podujatia má organizátor podujatia, avšak prístup k zabezpečovaniu bezpečnosti divákov musí byť spoločný (integrovaný). Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby na rizikovom podujatí sily a prostriedky polície mali vymedzené miesta aj v priestore športoviska, pričom nenahrádzajú usporiadateľskú službu. Tieto sily a prostriedky, ktorými polícia disponuje, plnia úlohu preventívnu a z taktického a časového hľadiska vedia na bezpečnostné riziká reagovať okamžite. V nadväznosti na uvedené sa pre organizátora rizikového podujatia ustanovuje povinnosť zriadiť pre veliteľa bezpečnostného opatrenia riadiacu miestnosť, tzv. velín, ako aj poskytnúť priestory pre vykonávanie bezpečnostných opatrení a zákrokov.

čl. I bod 20 §
Vypúšťa sa fakultatívna možnosť zriadenia riadiacej miestnosti v prípade rizikového podujatia, keďže sa zriadenie riadiacej miestnosti v prípade rizikového podujatia ustanovuje obligatórne.

čl. I bod 21 §
Vzhľadom na to, že informačným systémom na účely tohto zákona bude informačný systém Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nebudú organizátori oprávnenými osobami na zaznamenávanie informácií do tohto systému a to ani vo vzťahu k porušeniam organizačného poriadku podujatia alebo návštevného poriadku.

čl. I bod 22 §
V rámci integrovaného prístupu k zabezpečeniu bezpečnosti, ochrany sa doplna aj pilier služieb pre divákov.

čl. I bod 23 §
Predmetné ustanovenie sa na základe navrhovanej úpravy zosúlaďuje s § 9 ods. 5, ktoré umožňuje organizátorovi podujatia nahradiť kvalifikovaných usporiadateľov dobrovoľníkmi.

čl. I bod 24 a 25 §
Ustanovenie odseku 3 vychádza zo skutočnosti, že obecná polícia môže poskytovať súčinnosť pri plnení úloh usporiadateľskej služby na základe odplatnej dohody s organizátorom podujatia. Z uvedeného dôvodu sa v tomto kontexte spresňuje znenie písmena b) a zároveň sa zdôrazňuje skutočnosť, že ak obecná polícia uzavrie dohodu o poskytovaní súčinnosti s organizátorom podujatia, obecná polícia síce poskytuje súčinnosť podľa uzatvorenej dohody, ale nenahrádza činnosť usporiadateľskej služby.

čl. I bod 26 a 27 §
Z dôvodu lepšieho zabezpečenia ochrany života, zdravia, bezpečnosti osôb a majetku na štadiónoch sa zvyšuje počet členov usporiadateľskej služby na rizikovom podujatí z 20 na 25 členov usporiadateľskej služby na 300 divákov a ak ide o rizikové podujatie zvyšuje sa súčasne percentuálny podiel všetkých členov usporiadateľskej služby z 50% na 60%, ktorí sú odborne spôsobilými zamestnancami prevádzkovateľa strážnej služby alebo príslušníkmi obecnej polície.

čl. I bod 28 §
Podľa § 11 ods. 1 činnosť usporiadateľskej služby organizuje a riadi bezpečnostný manažér. Povinnosť pre organizátora podujatia určiť bezpečnostného manažéra a zabezpečiť riadny výkon jeho činnosti je však ustanovená iba v prípade podujatia s osobitným režimom a v prípade rizikového podujatia. Z uvedeného dôvodu sa v prípade bežných podujatí, pri ktorých nepôsobí bezpečnostný manažér, ustanovuje, že činnosť usporiadateľskej služby riadi a organizuje hlavný usporiadateľ.

čl. I bod 29 §
V nadväznosti na zmeny v systéme vzdelávania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov sa vypúšťa pôsobnosť osôb zabezpečujúcich odbornú prípravu určovať rozsah teoretickej a praktickej prípravy. Táto pôsobnosť patrí do kompetencie priamo národnému športovému zväzu, ktorý si bližšie podmienky zabezpečovania odbornej prípravy upravuje svojim vnútorným predpisom.

čl. I bod 30 §
Navrhovaná úprava reflektuje zmeny v pôsobnosti odbornej komisie vymenúvanej Policajným zborom. Do pôsobnosti odbornej komisie patrí aj vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb na účely zabezpečovania odbornej prípravy a skúšky hlavných usporiadateľov a bezpečnostných manažérov. Ak národný športový zväz zabezpečuje odbornú prípravu hlavných usporiadateľov a bezpečnostných manažérov, na účely realizácie ich skúšky na získanie odbornej spôsobilosti požiada odbornú komisiu o nomináciu členov skúšobnej komisie na konkrétny termín skúšky zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. Z hľadiska efektívnosti a aplikačnej praxe sa spresňuje počet členov skúšobnej komisie.

čl. I bod 31, 33 a 35 §
Systém vzdelávania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov v aplikačnej praxi preukázal, že je potrebné rešpektovať špecifickosť jednotlivých druhov športu a preto na základe uvedených návrhov vydávanie osvedčení a preukazov bude reflektovať individuálnosť jednotlivého druhu športu a v ňom požadované odlišné bezpečnostné opatrenia. Platnosť osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa sa bude vzťahovať iba na konkrétny druh športu. Zároveň sa však ustanoví aj zjednodušený systém získania odbornej spôsobilosti pre ďalší druh športu, ak uchádzač je už držiteľom platného osvedčenia.

čl. I bod 32 §
Na základe potrieb aplikačnej praxe sa z dôvodu prijímania rýchlych a operatívnych rozhodnutí pri bezpečnostných incidentoch na mieste podujatia upravuje povinnosť bezpečnostného manažéra vyhodnocovať bezpečnostné opatrenia a priamo a nepretržite koordinovať svoju činnosť s veliteľom bezpečnostného opatrenia Policajného zboru, pričom sa počas rizikového podujatia zdržiava prevažne v riadiacej miestnosti športoviska.

čl. I bod 34 §
V nadväznosti na spresnenie kompetencie hlavného usporiadateľa v prípade podujatí, na ktorých nepôsobí bezpečnostný manažér, o riadenie a organizovanie usporiadateľskej služby, sa v tomto kontexte zosúlaďuje aj ustanovenie o definícii činnosti usporiadateľa.

čl. I bod 36 §
Vzhľadom na zúženie platnosti osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a preukazu usporiadateľa na konkrétny druh športu sa zároveň zjednodušuje systém získania odbornej spôsobilosti na výkon činnosti usporiadateľskej služby v inom druhu športu. Ak osoba už má odbornú spôsobilosť pre jeden druh športu na výkon činnosti usporiadateľskej služby, v rámci odbornej prípravy pre iný druh športu už nemusí absolvovať teoretickú prípravu z právnej úpravy organizovania športových podujatí, prvú pomoc, požiarnu ochranu, či komunikačné zručnosti, ale absolvuje už len praktickú prípravu z oblasti núdzových a modelových situácií a ďalších oblastí určených predpismi športového zväzu, ktoré sú špecifické pre konkrétny druh športu. Rovnako aj skúška na získanie odbornej spôsobilosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra alebo usporiadateľa bude zameraná iba na tieto praktické oblasti. V súvislosti s posilnením sankčného systému vo vzťahu k usporiadateľom, hlavným usporiadateľom a bezpečnostným manažérom, posilňuje sa kompetencia národného športového zväzu, ktorý vydal príslušné osvedčenie, resp. športového zväzu alebo športového klubu, ktorý vydal preukaz usporiadateľa, tieto osvedčenia alebo preukazy obligatórne odňať …

čl. I bod 37 §
Pôsobnosť a fungovanie súčasne zriadenej odbornej komisie, ktorú zriaďuje Policajný zbor, sa v nadväznosti na takmer štvorročnú aplikačnú prax od účinnosti zákona zefektívňuje aj v záujme posilnenia komunikácie a spolupráce s národnými športovými zväzmi vo vzdelávacej oblasti. Počet členov odbornej komisie sa znižuje na 6, keďže tvorba obsahu teoretickej a praktickej prípravy, ako aj obsah skúšky určí národný športový zväz svojim predpisom. V prípade potreby národný športový zväz môžu využiť konzultačnú, metodickú a poradenskú pôsobnosť odbornej komisie. Členmi odbornej komisie budú dvaja zástupcovia Policajného zboru, dvaja zástupcovia národných športových zväzov a jeden zástupca Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a jeden zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. funkčné obdobie členov odbornej komisie sa ustanovuje na 4 roky.

čl. I bod 38 §
Doplnením predmetného ustanovenia sa určuje pôsobnosť odbornej komisie. Na žiadosť národného športového zväzu bude odborná komisie vymenúvať členov skúšobnej komisie na konkrétny termín skúšky. Členov skúšobnej komisie bude vymenúvať zo zoznamu odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti, ktoré na ten účel bude viesť. Uvedený zoznam bude zverejnený na webovom sídle Policajného zboru. V oblasti odbornej prípravy a skúšky hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov bude odborná komisia vytvárať v prípade potreby zjednocujúce pravidlá pre používanie testov na prípravu a skúšku uchádzačov. Keďže zodpovednosť za obsah a rozsah teoretickej a praktickej prípravy prechádza vo väčšej miere na národný športový zväz, ustanovuje sa metodická, konzultačná a poradenská činnosť odbornej komisie vo vzťahu k požiadavkám národných športových zväzov.

čl. I bod 39 §
Navrhovaná úprava deklaruje skutočnosť, že hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ je športovým odborníkom podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.

čl. I bod 40 §
V nadväznosti na vyššie uvedené návrhy úprav sa ustanovuje, že národné športové zväzy vo svojich predpisoch upravia podrobnosti vzdelávania, vrátane rozsahu teoretickej prípravy a praktickej prípravy, a to podľa špecifík a požiadaviek na odbornú prípravu členov usporiadateľskej služby v konkrétnom druhu športu.

čl. I bod 41 a 43 §
Zmeny v odbornej príprave a skúške z hľadiska doplnenia kompetencie odbornej komisie sa týkajú len procesu získania odbornej spôsobilosti hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa. Proces vzdelávania a skúšky delegátov zväzu zostávajú plne v kompetencii národného športového zväzu. Z uvedeného dôvodu sa vykonáva príslušná legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 42 §
Obdobne ako v prípade hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, kde sa platnosť odbornej spôsobilosti obmedzila iba na príslušný druh športu, sa navrhuje obmedzenie spôsobilosti pre konkrétny druh športu aj pre delegáta zväzu. Činnosť delegáta zväzu je výrazne špecifická, zameraná aj na znalosť športových pravidiel v príslušnom športe, preto sa navrhovaná úprava javí účelná a vhodná.

čl. I bod 44 §
Navrhovaná úprava deklaruje skutočnosť, že delegát zväzu je športovým odborníkom podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe. Zároveň sa ustanovuje, že národné športové zväzy vo svojich predpisoch upravia podrobnosti vzdelávania, vrátane rozsahu teoretickej prípravy a praktickej prípravy, a to podľa špecifík a požiadaviek na odbornú prípravu delegátov zväzu v konkrétnom druhu športu.

čl. I bod 45 §
V nadväznosti na presun správy a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach a zmenu rozsahu prístupových práv sa predmetné ustanovenie prispôsobuje novým podmienkam. Pre organizátora podujatia sa ustanovuje povinnosť bezodkladne zasielať povinné údaje správcovi informačného systému na účely ich spracovania v informačnom systéme. Tieto údaje príslušný člen usporiadateľskej služby odovzdá organizátorovi podujatia.

čl. I bod 46 §
Povinnosť zabezpečiť, aby všetci členovia usporiadateľskej služby v prípade rizikového podujatia mali možnosť oboznámiť sa s fotografiami tváre fyzických osôb, ktorých účasť na podujatí bola zakázaná a aby mali v čase konania podujatia prístup k výpisu z evidencie k informačnému systému sa v praxi preukázala ako nevykonateľná a preto sa vypúšťa. V čase vstupnej kontroly pred začiatkom podujatia nie je pre usporiadateľa realizovateľné popri vstupnej prehliadke osôb, ktoré vstupujú na miesto konania podujatia, disponovať aj papierovým výpisom z informačného systému a kontrolovať podľa fotografie, či ide o osobu alebo viaceré osoby, ktorým bol uložený zákaz. Plnenie povinnosti, aby sa osobám, ktorým bol uložený zákaz účasti na podujatiach, neumožnil vstup na podujatie, bude zabezpečený inými opatreniami, preto sa používanie výpisu z evidencie vypúšťa. Uvedená povinnosť bude nahradená inými možnosťami nevyhnutnými počas výkonu obmedzujúcich opatrení napr. ako hlásenie sa na polícii v čase konania podujatia, technickými prostriedkami alebo výmenou informácii organizátora s Policajným zborom. Uvedené ustanovenie sa zároveň nahrádza oprávnením člena usporiadateľskej …

čl. I bod 47 a 48 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 49 §
V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa aj pre člena usporiadateľskej služby - dobrovoľníka ustanovuje povinnosť mať v čase konania podujatia oblečenú rovnošatu, ktorá je farebne odlíšená od usporiadateľa a zamestnanca SBS. Farebné odlíšenie rovnošaty jednotlivých osôb zabezpečujúcich činnosti usporiadateľskej služby súvisí aj s rozdielnymi oprávneniami. Dobrovoľníci nemajú všetky oprávnenia, ktoré majú kvalifikovaní usporiadatelia, a zamestnanci SBS vykonávajúci činnosť usporiadateľskej služby, majú navyše aj oprávnenia v zmysle zákona o SBS.

čl. I bod 50 §
Ak nejde o rizikové podujatie môže organizátor zabezpečiť činnosť usporiadateľskej služby prostredníctvom prevádzkovateľa strážnej služby, pričom zamestnanci prevádzkovateľa strážnej služby majú v tomto prípade oprávnenia a povinnosti člena usporiadateľskej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že organizátor podujatia v prípadoch podujatí, kde je to možné, môže zabezpečiť výkon činnosti usporiadateľskej služby sčasti aj dobrovoľníkmi, je potrebné vzhľadom na rozličnú aplikačnú prax spresniť, aké zákonné oprávnenia a povinnosti budú patriť dobrovoľníkovi pri výkone činnosti usporiadateľskej služby. Tie sa musia líšiť od rozsahu oprávnení a povinností, ktoré patria kvalifikovane vyvzdelávanému usporiadateľovi s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Dobrovoľníkovi ako nekvalifikovanému členovi usporiadateľskej služby návrh zákona priznáva oprávnenie vyzvať diváka na opustenie miesta konania podujatia alebo premiestnenie do iného sektoru za nevhodné správanie alebo konanie. Dobrovoľník musí byť zaškolený pred podujatím a môže vykonávať činnosť podľa pokynov organizátora podujatia, ktoré nevykonáva kvalifikovaná usporiadateľská služba alebo činnosť podľa osobitného predpisu.

čl. I bod 51 §
Navrhovanou úpravou sa reaguje na požiadavky bezpečnostných manažérov z praxe. Výtržníci veľmi často používajú kukly na zakrývanie tváre. Doplnenie zákazu vnášať a používať kukly má mať prioritne preventívny účinok a zároveň umožniť, aby už pri vstupe takéhoto diváka na podujatie bola zabezpečená možnosť odobrať kuklu.

čl. I bod 52 §
Keďže športové podujatie má aj priebeh pred a po športovým podujatím a mimo miesta konania podujatia, túto skutočnosť je potrebné zohľadniť aj pri zákaze podľa § 16 písm. e), pričom zákaz sa vzťahuje aj na priestory verejnej dopravy, ktorými sú napríklad stanice, zastávky, prístrešky a pod. (t. j. nie len na samotné hromadné dopravné prostriedky, ktoré sú vyjadrené osobitne).

čl. I bod 53 §
Doplnenie termínu „pohlavie“ ako jednej z charakteristík, ktoré sú dôvodmi na možné odlišné zaobchádzanie. Ústava Slovenskej republiky v článku 12 zakazuje odlišné zaobchádzanie na základe pohlavia ako prvú charakteristiku pre možné odlišné zaobchádzanie a túto skutočnosť reflektuje aj návrh zákona.

čl. I bod 54 §
Aplikačná prax poukázala na čiastočnú nevykonateľnosť predmetného zákazu, ako aj jeho obchádzanie. Na väčšine podujatí sa podáva pivo so 4, 1 objemových percent alkoholu. Počas premiestňovania na podujatie alkohol účastník podujatia požívať nemôže, avšak po príchode na športovisko si ho kúpi. Obdobná situácia je v prípade, ak účastník podujatia alkoholický nápoj iba drží v ruke počas presunu na podujatie, avšak nepožíva ho. Predmetné ustanovenie malo negatívny dopad na všetkých účastníkov podujatia a aplikačná prax poukázala, že aj vypustením tohto ustanovenia existujú možnosti sankcionovania takýchto protiprávnych konaní v priestupkovom zákone. Príkladom bol zápas s Anglickom, kde 2000 fanúškov Albiónu cestovalo vlakom z Bratislavy do Trnavy na zápas s pivami v rukách, avšak nijako nenarušovali verejný poriadok. Prax poukazuje na to, že ak fanúšik nemá na sebe žiadny markant spojitosti so športom (futbalom), potom sa na neho predmetné ustanovenie nemôže aplikovať, ale ak niekto má na sebe šál a nepácha žiadne protiprávne konanie, ale drží v ruke pivo, už sa na neho …

čl. I bod 56 §
Pre prax je nevyhnutné, že ak Policajný zbor označí podujatie za rizikové z akéhokoľvek dôvodu, bude prítomný na mieste konania. Nemôže sa v praxi stať, že Policajný zbor označí podujatie ako rizikové, alebo ho neoznačí z dôvodu, aby sa v priestore športoviska nenachádzal a potom sily a prostriedky polície rozmiestni mimo športoviska. Ak má podujatie charakter rizikového a označí ho za rizikové polícia, je nevyhnutné, aby z dôvodu ochrany života, zdravia a majetku bola prítomná na podujatí. Je to z dôvodu prevencie a časového hľadiska reagovania na bezpečnostné incidenty.

čl. I bod 57 §
Terminologické spresnenie a zosúladenie so zákonom č. 440/2015 Z. z. o športe.

čl. I bod 60 §
Uvedené miesta zdravotnej pomoci sú určené pre ochranu života a zdravia divákov a nie pre športovú časť podujatia. V praxi sa toto ustanovenie obchádzalo tým, že organizátor vyčlenil jedno alebo dve miesta zdravotnej pomoci aj pre športovcov a divákov a z hľadiska bezpečnosti bola takáto aplikácia zákona nepostačujúca. Zároveň sa pre niektoré druhy podujatí, ktoré sa konajú mimo športoviska alebo ktoré sa konajú na športovisku a nepredpokladá sa na nich účasť 4000 a viac divákov, vyžaduje najmenej jedno miesto zdravotnej pomoci.

čl. I bod 61 §
Terminologické spresnenie v nadväznosti na existujúce definičné vymedzenie miesta konania podujatia v § 2 písm. e).

čl. I bod 62 §
Zohľadňujú sa ustanovenia CETS 218 a Súhrnnej správy. Podľa oboch týchto dokumentov je nevyhnutné, aby bola v zákone ustanovená inštitúcia, ktorá zodpovedá za medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny informácií k rizikovým fanúšikom a problematike medzinárodnej policajnej spolupráce v oblasti diváckeho násilia.

čl. I bod 64 §
Vzhľadom na kompetenčný presun bezpečnostnej agendy pri organizácii športových podujatí na rezort vnútra v plnom rozsahu sa vypúšťa pôsobnosť rezortu školstva pri tvorbe vyhlášky o kamerovom zabezpečovacom systéme. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka pre rezort vnútra, ktorá sa používa v ďalšom texte.

čl. I bod 65 §
Európske informačné systémy alebo databázy obsahujúce informácie o problematickom správaní, známych rizikových fanúšikoch, osobách so zákazom účasti na verejných podujatiach, bezpečnostných incidentoch a pod. sú spravované na policajnej úrovni alebo na úrovni vlády a na prístup športových zväzov a klubov sa vzťahujú špecifické pravidlá. Takýto prístup je odrazom primárnej zodpovednosti polície za monitorovanie dodržiavania opatrení zákazu účasti na verejných podujatiach a ďalšieho správania už postihnutých osôb, ktorým však nebol zakázaný vstup na podujatia. Policajná databáza páchateľov je navyše priamo prepojená so záznamami príslušných orgánov o postihoch uplatnených voči týmto osobám za ich neviazané správanie. Vzhľadom na uvedené sa zodpovednosť za správu a prevádzku informačného systému presúva zo Slovenského futbalového zväzu a Slovenského zväzu ľadového hokeja na Ministerstvo vnútra SR, ktoré bude prevádzkovateľom a správcom informačného systému. V tejto súvislosti sa v § 22 vykonávajú príslušné úpravy, pokiaľ ide o spracúvanie údajov v informačnom systéme, ako aj zasielanie údajov na účely ich spracovania v informačnom systéme. Rezort vnútra vedie informácie o …

čl. I bod 66 a 73 §
V nadväznosti na vypustenie § 7 ods. 5 sa zo správnych deliktov a priestupkov vypúšťa zneužitie oprávnenia podľa § 7 ods. 5.

čl. I bod 67 až 71 §
V nadväznosti na zmeny ohľadne správy a prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach je obsolétna skutková podstata doterajšieho § 24 ods. 1 písm. w) a x). Zároveň sa dopĺňa nová skutková podstata, ak športový zväz nepoužije 50% sumy z pokút uložených v disciplinárnom konaní na ustanovený účel. V nadväznosti na uvedené a v súvislosti s bodom 58 sa vykonávajú príslušné preznačenia vnútorných odkazov.

čl. I bod 72 a 85 §
Vzhľadom na zmenu pôsobnosti pri informačných systémoch sa pokuty za správne delikty stávajú len príjmom štátneho rozpočtu a nebudú ďalej vo výške 50% príjmom správcu informačného systému, ktorým bol národný športový zväz futbalu. V nadväznosti na úpravy týkajúce sa zmeny správy a prevádzky informačného systému sa zrušuje fungovanie prevádzkového účtu Národného športového zväzu futbalu.

čl. I bod 74, 80 a 81 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie písmena h) v § 16.

čl. I bod 75 až 79, 82 a 84 §
V súčasnej právnej úprave zákona č. 1/2014 Z. z. je nastavená nulová dolná hranica sadzby pokút za priestupok diváckeho násilia; platí pre blokové konanie, rozkazné konanie aj konanie o priestupku. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 1/2014 Z. z. sa na priestupky diváckeho násilia a ich prejednanie vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch – zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Pri určení druhu sankcie a jej výmery orgán Policajného zboru postupuje podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., pričom prihliada na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa a či bol páchateľ už za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Možnosť uplatnenia § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v kombinácii s nulovou dolnou hranicou sadzby pokút v zákone č. 1/2014 Z. z. vytvára priestor pre ukladanie len veľmi miernych sankcií, čo v konečnom dôsledku …

čl. I bod 83 §
V záujme zvýšenia bezpečnosti na podujatiach s osobitným režimom alebo na rizikových podujatiach zvyšuje sa horná hranica pre postihovanie priestupkovej recidívy pri opakovanom spáchaní priestupku diváckeho násilia na 24 mesiacov a súčasne sa zvyšuje aj dolná hranica obmedzujúceho opatrenia na jeden rok uloženého za opakovaný priestupok.

čl. I bod 86 §
Legislatívno-technická úprava, v nadväznosti na zmenu prístupu k označovaniu správneho poriadku ako zákona kódexového typu.

čl. I bod 87 §
Vzhľadom na to, že sa rozširuje okruh správnych deliktov, z dôvodu právnej istoty je potrebné ustanoviť, že konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2022 sa dokončia podľa tohto zákona účinného do 31. mája 2022. Keďže informačný systém prechádza pod Ministerstvo vnútra SR, ukladá sa Národnému športovému zväzu futbalu povinnosť do 30. júna 2022 odviesť príjmy z pokút vedené na samostatnom mimorozpočtovom účte zriadenom podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2022 do štátneho rozpočtu, vzhľadom na to, že tieto príjmy sú od 1. júna 2022 príjmom štátneho rozpočtu. Prechodné ustanovenie zachováva pôvodnú právnu úpravu aj vo vzťahu k odbornej príprave a skúške členov usporiadateľskej služby a delegátom zväzu, ktorá začala, ale ešte neskončila do 31. mája 2022. Vzhľadom na zmenu pôsobnosti pri informačných systémoch je potrebné zabezpečiť zosúladenie príslušných informačných systémov. Na zabezpečenie tohto zosúladenia sa navrhuje lehota jedného roka.

čl. X (zákon č. 1/2014 Z. z.)
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na prechod agendy športu na zriaďované Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.

čl. III

čl. III bod 1 [§ 6 ods. 1 písm. ag)] §
Členské štáty by nemali uplatňovať smernicu 2009/103/ES na prevádzku vozidiel v rámci podujatí a činností motoristického športu vrátane pretekov a súťaží, ako aj tréningov, skúšok a predvádzania vrátane tých, ktoré sa týkajú rýchlosti, spoľahlivosti alebo zručností. Takéto vyňaté činnosti by sa mali vykonávať vo vyhradenej a vymedzenej oblasti takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že bežná doprava, verejnosť a všetci, ktorí sa do týchto činností nezapájajú, nebudú môcť skutočne ani potenciálne využívať trasu, na ktorej sa jazdí. Takéto činnosti zvyčajne zahŕňajú činnosti na vyhradených tratiach alebo trasách motoristického športu a v oblastiach v ich bezprostrednej blízkosti, ako sú zabezpečené oblasti, oblasti zastávok v boxoch a garáže, kde je riziko nehody v porovnaní s bežnými cestami oveľa vyššie a do ktorých by neoprávnené osoby nemali vstupovať. V zmysle Čl. 1 bod 2 písm. b) smernice 2021/2118 sa takáto výnimka z PZP uplatňuje len vtedy, keď organizátor podujatia alebo činnosti alebo akákoľvek iná strana uzatvorili alternatívne poistenie alebo poskytli inú záruku pokrývajúcu škodu …

čl. III bod 2 a 3 [§ 24 ods. 1 a § 25 ods. 1] §
V nadväznosti na úpravu v bode 1 sa v ustanoveniach o správnych deliktoch a priestupkoch dopĺňa sankcia pre organizátora motoristického podujatia za nesplnenia si povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu.

čl. III bod 4 [§ 31d] §
Dopĺňa sa transpozičné ustanovenia v súvislosti so smernicou 2021/2118.

čl. III bod 5 [príloha k zákonu]
Dopĺňa sa zákon o prílohu k zákonu, v ktorej sa uvádza zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ v súvislosti s bodom 1, ktorým sa do novelizovaného zákona transponuje ustanovenie Čl. 1 bod 2 písm. b) smernice 2021/2118.