Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/161/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201360 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7015201360.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O. I. - Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. R. XXX/XX, N., zastúpený: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, Kapitulská 6, Trnava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Odbor železničnej polície, so sídlom v Košiciach, ul. Kuzmányho 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. k.: KRPZ-KE-ZP-345-001/2015 zo dňa 30.09.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach žalobu dňa 3.12.2015 proti označenému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.9.2015, ktorým ako odvolací správny orgán rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku prvostupňového správneho orgánu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odboru železničnej polície, oddelenia železničnej polície PZ Košice, Kmeťova 29, Košice, č.: KRPZ-KE-ZP2-142/2015-SK zo dňa 2.7.2015. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodol 2.7.2015 o priestupku obvineného - žalobcu, ktorého uznal vinným z priestupku diváckeho násilia podľa § 26 ods.1 písm. a/ zák. č. 1/2014 Z.z. o organizovaní športových podujatí, s poukazom na § 16a zákona, ktorého sa mal dopustiť 28.2.2015 o 13.50 hod. v obci Z. tým, že pred začatím futbalového stretnutia medzi mužstvami Ž. Š. B. a W. N. niesol na futbalový štadión do sektoru hostí pyrotechnický výrobok. 3. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa žalobca dopustil priestupku podľa § 26 ods.1 písm. a/ zák. č. 1/2014 Z. z. a to tým, že porušil § 16 písm. a/ uvedeného zákona, za čo mu podľa § 11 ods.1 písm. b/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a s poukazom na § 26 ods.1 písm. a/ zák. č. 1/2014 a § 26 ods.3 cit. zákona uložil pokutu vo výške 300 Eur, sankciu prepadnutia veci podľa § 15 ods.1 písm. a/ zákona o priestupkoch a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania podľa § 79 ods.1 zákona o priestupkoch vo výške 16 Eur. 4. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že písomne predvolal obvineného (žalobcu) na ústne prejednanie priestupku na 22.5.2015. Zásielka v odbernej lehote nebola žalobcom prevzatá. Opakovane prostredníctvom Policajného zboru Košice - Západ správny orgán doručoval predvolanie obvinenému na deň 23.6.2015 bezvýsledne so správou polície, že sa dlhodobo na uvedenej adrese miesta bydliska nezdržiava. Napokon žalobca bol kontaktovaný telefonicky a predvolaný a bola s ním spísaná zápisnica o ústnom prejednaní priestupku dňa 2.7.2015. Žalobca sa ku spáchaniu priestupku nepriznal. 5. Správny orgán právne posúdil skutok žalobcu z uvedeného dňa, podľa § 26 ods.1 písm. a/ a § 16 ods.1 písm. a/ v spojitosti s § 79 ods.1 zákona o priestupkoch. 6. Pri ukladaní sankcie uložil túto v intenciách možnosti danej § 26 ods.1 písm. a/ zákona č. 1/2014 v spojitosti s ust. § 26 ods.4 citovaného zákona. 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa záznamu o podaní oznámenia na Obvodnom oddelení PZ Z., B. Y.T., ktorý je zamestnancom bezpečnostnej služby Ž. B. 28.2.2015 vykonávajúc usporiadateľskú službu a kontrolujúc žalobcu na futbalovom zápase v sektore hostí ako člen tejto služby zistil asi o 13:15 hod. v uvedený deň u žalobcu pyrotechniku označenú v rozhodnutí. O uvedenom bol vyhotovený aj obrazový záznam bezpečnostnou kamerou. Správny orgán teda vychádzal z tohto oznámenia zamestnanca bezpečnostnej služby a zo záznamu bezpečnostnej kamery. 8. V odôvodnení správny orgán prvého stupňa konštatoval, že spáchanie priestupku žalobcom mal za dostatočne preukázané. Prihliadol na závažnosť priestupku a vychádzal z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a zistil, že žalobca spáchal celkom 7 priestupkov v cestnej doprave a priestupky všeobecného charakteru a konštatoval, že obvinenému uložil trest na spodnej hranici sadzby a neuložil trest zákazu navštevovať futbalové stretnutia organizované na území SR. 9. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňového prevzal žalobca 6.8.2015 a podal proti tomuto odvolanie. V odvolaní namietal príslušnosť správneho orgánu, ktorý rozhodoval o priestupku podľa zák. č. 1/2014 a konštatoval, že podľa § 55 zákona o priestupkoch je na prejednanie priestupku príslušný správny orgán v územnom obvode ktorého bol priestupok spáchaný. Namietal nepríslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, ak skutok sa stal v obci Z.. Súčasne konštatoval, že Železničná polícia sa zákonom č. 547/2010 Z.z. začlenila do Policajného zboru, avšak mal za to, že Železničná polícia aj po tomto začlenení má zabezpečovať plynulosť, bezpečnosť železničnej dopravy v obvode železničných dráh. Žalobca tiež namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nepreukázanie skutku, ktorým bol kvalifikovaný ako priestupok a neprimeranosť sankcie. 10. Žalobca poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, § 26 ods.1 písm. a/ zák. č. 1/2014 Z.z a § 16 písm. a/ toho istého zákona a namietal, že podľa ust. § 16 písm. a/ sa zakazuje vnášať na miesto športových podujatí a používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti. Uzavrel, že namietaným jeho konaním nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa označeného zákona, lebo pyrotechnika obvineným - žalobcom použitá nebola. 11. Konštatoval tiež, že ust. § 16 písm. a/ zák. č. 1/2014 Z.z. predpokladá nielen držanie, ale aj použitie označeného prostriedku na športových podujatiach. Kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to vnesenie a použitie tohto prostriedku žalobcovi preukázané nebolo. Podľa žalobcu sa skutok, ktorý bol kvalifikovaný ako priestupok nestal aj keď by bolo preukázané, že vniesol zakázanú vec na športové podujatie, nepoužil ju. Spojka „a“ medzi slovesom vnášať a používať podľa legislatívnych pravidiel Národnej rady Slovenskej republiky schválených jej uznesením z 18.12.1996 č. 519 pod č.19/1997, na ktoré odkázal podľa žalobcu kvalifikuje alternatívy. Použitím spojky „a“, „alebo“, „či“, tvrdil, citované ustanovenie zákona znamená a vyžaduje nevyhnutne spojenie oboch podmienok „držal“ aj „použil“. 12. Žalobca považuje konanie policajných orgánov za šikanózne, sankciu hodnotil ako neprimerane vysokú, o odôvodnení správneho orgánu prvého stupňa konštatoval, že bolo len formálne a jeho rozhodnutie arbitrárne. Odkázal na článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, podľa ktorého správny orgán má povinnosť odôvodniť rozhodnutie v súlade s článkom 46 Ústavy SR a v § 157 ods.2 O.s.p. Dôvodil judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia. 13. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému správnemu orgánu zo dňa 2.7.2015 rozhodol pod. č. k.: KRPZ-KE-ZP-345-001/2015 dňa 30.09.2015 tak, že jeho rozhodnutie zmenil, znížil výšku pokuty na 150 Eur. 14. V časti pokiaľ ide o záver o spáchaní priestupku sa z rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa stotožnil a potvrdil správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. 15. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že s odkazom na právnu úpravu podľa zák. č. 1/2014 Z. z. mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa, správne uzavrel, že došlo ku spáchaniu priestupku žalobcom a to tým, že v uvedený deň pred začatím futbalového stretnutia na vstupnej bráne do sektora hostí kontrolou zamestnancom súkromnej bezpečnostnej služby bola pri ohliadke nájdená u žalobcu svetlica označenej značky. 16. K odvolacím dôvodom žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu konštatoval, že vec bola pridelená Železničnej polícii PZ Košice a jeho oddeleniu podľa § 55 ods.3 zákona o priestupkoch z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku v zmysle trvalého bydliska žalobcu. Podľa článku 29 ods.2 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, prejednávanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a vybraných priestupkov na úseku organizovania verejných zhromaždení alebo kultúrnych podujatí prístupných verejnosti, verejných športových podujatí a extrémizmu, vykonávajú v prvom stupni oddelenia Železničnej polície PZ Krajského riaditeľstva Policajného zboru. Z tohto ustanovenia podľa žalovaného vyplýva, že služba Železničnej polície okrem špecifických úloh v súvislosti so železničnou dopravou uvedených v § 2 ods.1 písm. q/, r/ a s/ plní rovnako ďalšie úlohy obsiahnuté v tomto ustanovení na úseku ochrany verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj pátrania po osobách a veciach. 17. K žalobnému dôvodu uvedenému v odvolaní žalobcom, ktorý sa týka absencie materiálneho znaku priestupku a primeranosti sankcie, uviedol: „Odbor železničnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ako odvolací orgán zastáva stanovisko, že v § 16 zákona o organizovaní verejných športových podujatí, sú uvedené dve zakázané formy konania účastníkov podujatia, ktorých spoločným znakom sú nebezpečné predmety. V prvom prípade ide o vnesenie nebezpečného predmetu na podujatie a v druhom prípade ide o jeho použitie, pričom obe formy konania sú protiprávne samostatne. Zámerom zákonodarcu nepochybne bolo vyjadriť, že aj samotné vnesenie nebezpečného predmetu na športové podujatie je protiprávnym konaním. Ak by zákonodarca nechcel výslovne vyjadriť, že samotné vnesenie nebezpečného predmetu je priestupkom, neuvádzal by toto konanie v citovanom ustanovení, pretože predpokladom použitia nebezpečného predmetu na športovom podujatí je jeho vnesenie. Každý nebezpečný predmet použitý na podujatí musel byť na podujatie vnesený. Ak by sa predmetné ustanovenie malo aplikovať podľa názoru odvolateľa, teda že k naplneniu skutkovej podstaty priestupku je potrebné kumulatívne splnenie oboch foriem konania (vnesenie a použitie), potom by v praxi dochádzalo k prípadom, kedy priestupca síce nebezpečný predmet použije, avšak k naplneniu skutkovej podstaty priestupku nedôjde, pretože priestupca ho na podujatie nedoniesol. Tu by nedošlo k splneniu kumulatívnej podmienky v zmysle argumentácie odvolateľa. V takomto chápaní by bol zákon v praxi nepoužiteľný a neúčinný, pretože by mohlo dôjsť k situácii, kedy by fanúšik na podujatie doniesol nebezpečný výrobok avšak ho nepoužil, zatiaľ čo iný fanúšik by takýto predmet na štadión síce nevniesol, ale použil by ho. Ani v jednom z prípadov by nedošlo k naplneniu kumulatívnej podmienky tak ako to tvrdí odvolateľ. V obidvoch prípadoch by bolo takéto konanie prakticky nepostihnuteľné z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky ako sa domnieva odvolateľ. Zámerom zákonodarcu nepochybne bolo vyjadrenie protiprávnosti oboch foriem konania samostatne. Tento fakt vyplýva aj zo samotného Európskeho dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch (ďalej len „dohovor“), ktorého cieľom bolo v rámci svojich príslušných ústavných predpisov podniknúť kroky potrebné na uplatnenie ustanovení tohto dohovoru vo vzťahu k predchádzaniu a zvládnutiu násilia a neviazanosti divákov počas futbalových zápasov. Za tým účelom Slovenská republika prijala konkrétne opatrenia pri vstupoch na štadióny a na štadiónoch samotných, s cieľom predísť takémuto konaniu. Konkrétne z článku 1 bod č. 4 písm. g) dohovoru vyplýva, že účelom a cieľom pripravovanej legislatívy má byť o. i., prostredníctvom zabezpečenia kontrol pri vstupe na športové podujatia, cit.: „...zabrániť divákom prinášať na štadióny predmety, ktoré sa môžu použiť pri násilných činoch, alebo ohňostroje, či podobné prostriedky. Z uvedeného je zrejmé, že dôraz je kladený už na zabránenie vnesenia nebezpečného predmetu bez ohľadu na skutočnosť či bol, alebo nebol nebezpečný predmet divákom použitý“. 18. Podľa názoru žalovaného skutková podstata priestupku v zmysle § 16 písm. a) zákona o organizovaní verejných športových podujatí bola v tomto prípade naplnená. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 16 písm. a) zákona o organizovaní verejných športových podujatí je postačujúce vnesenie nebezpečného predmetu na športové podujatie, bez ohľadu na to, či bol vnesený nebezpečný predmet aj použitý. 19. Žalovaný hodnotil postup prvostupňového správneho orgánu pri hodnotení dôkazov o spáchaní priestupku žalobcom, vychádzajúc zo správy o výsledkov objasňovania priestupku na futbalovom štadióne v Z. a tiež na základe predloženého dôkazu DVD nosičom, obsahujúci kamerový záznam z bezpečnostného systému organizátora, ktorý bol sprístupnený pre účely priestupkového konania podľa § 21 ods.4 zákona o organizovaní verejných športových podujatí. Vychádzal aj zo záznamu o podaní oznámenia zamestnancom súkromnej bezpečnostnej služby ŽP, Z. M. B. B. Y.Č., ktorý potvrdil, že 28.2.2015 u odvolateľa našiel pri bezpečnostnej prehliadke svetlicu. Žalovaný konštatoval, že sa oboznámil aj s listinným dôkazom, ktorým je potvrdenie o zaistení veci, pri odvolateľovi zistená svetlica za účelom vykonania úkonov z dôvodu existencie podozrenia bola odňatá, o čom potvrdenie o zaistení veci odvolateľ odmietol podpísať, ako to vyplýva z potvrdenia. Žalovaný uzavrel, že z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä zákonom o správnom konaní bol správne aplikovaný aj zákon č. 1/2014 Z. z. K otázke hodnotenia dôkazov konštatoval, že tieto boli hodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a správne orgány dospeli k záveru o spáchaní priestupku o vine žalobcu na základe presne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. 20. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa pri hodnotení správnosti postupu prvostupňového správneho orgánu zameral na zákonnosť sankcie a jej primeranosť. Dospel k záveru, že uložená sankcia za priestupok, uložená v súlade s ust. § 26 ods.3 zákona o organizovaní verejných športových podujatí bola uložená v zmysle citovaného zákona vo výške 300 Eur, keď zákon umožňuje uložiť pokutu do výšky 1500 Eur, ak ide o rizikové podujatie, až do výšky 3000 Eur. Pri určovaní druhu sankcie a výmery prvého stupňový orgán prihliadal na závažnosť priestupku a na posúdenie či správny orgán prvého stupňa prihliadol na všetky okolnosti viazané na samotný subjekt, skutok a jeho následok. Konštatoval, že určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je vecou voľného uváženia, čo však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého musí správny orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Hoci pri uložení pokuty správny orgán prihliadol na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania a postupoval zákonným spôsobom, výšku pokuty stanovil neodôvodnene vysoko. 21. Žalovaný podľa § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku, berúc do úvahy dôvody odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, toto rozhodnutie zmenil vo výroku o uloženej sankcii tak, že túto zmenil zo sumy 300 Eur na 150 Eur, ktorú pokladá z hľadiska represívneho a preventívneho za postačujúcu, predovšetkým pre skutočnosť, že následok konania nenastal, keďže svetlica bola žalobcovi zistená a odňatá. Pokiaľ ide o individualizáciu hodnotenia výšky sankcie uviedol, že z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra z 22.5.2015 síce vyplýva, že sa žalobca opakovane dopúšťal priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a verejnému poriadku, ale takéhoto priestupku sa dopustil prvýkrát. 22. Žalovaný sa ale nestotožnil s názorom žalobcu o možnosti využiť miernejšiu sankciu formou sankcie a to pokarhania a konštatoval, že žalobcovi bolo spáchanie priestupku preukázané a len pokarhanie by nepôsobilo dostatočne preventívne na žalobcu ani ostatných návštevníkov športových podujatí. Vzal do úvahy úmyselnosť konania žalobcu, ktorý si zadovážil pyrotechnický výrobok za účelom jeho vnesenia na športové podujatie, hoci si bol vedomý, že bude podrobený prehliadke pracovníkmi bezpečnostnej služby a vstup s vecou mu nebude umožnený. 23. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie a žiadal odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. 24. Zo stručného vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.6.2016 vyplýva, že odkazuje na odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 30.9.2015, v ktorom rozhodol o odvolacích námietkach žalobcu a ktoré sú zhodné so žalobnými námietkami obsiahnutými v žalobe. Navrhol súdu správnu žalobu zamietnuť a oznámil, že súhlasí s rozhodnutím o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania. 25. Krajský súd v Košiciach ako súd správny, príslušný na konanie podľa zákona č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/ preskúmal administratívny spis žalovaného a dospel k záveru, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmanie je možné podľa § 2, § 6 § 3 ods. 1 písm. b/, § 6 ods. 2 písm. b/, 23 ods. 2 písm. a/ SSP správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP. 26. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, a to na základe zistenia o splnení procesnoprávnych podmienok pre takýto procesný postup (§ 182 ods. 1 písm. g) SSP, § 105 ods. 2 písm. a, až d ) SSP), tak že správnu žalobu podľa § 190 ods. 1 SSP ako nedôvodnú zamietol. 27. Krajský súd v Košiciach 14.6.2016 upovedomil žalobcu o tom, že jeho žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného z 30.9.2015 nevyhovuje. 28. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Predmetnú správnu žalobu súd posudzuje podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku /§ 491 ods. 1 SSP/. 30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach okrem iného, v správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 32. Podľa § 133 ods. 1 vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením. 33. Podľa § 135 ods. l SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 35. Podľa § 190 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 36. Podľa § 194 ods. 1 trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 37. Správny súd rozhodol, vzhľadom na vyššie uvedené týmto rozsudkom o celom rozsahu žaloby včas podanej správnemu súdu 3. 12. 2015, keď rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 13. 10. 2015. 38. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, oddelenie Železničnej polície PZ Banská Bystrica postúpilo Krajskému riaditeľstvu PZ Košice, oddeleniu Železničnej polície Košice, Kmeťova 29 správu o výsledku objasňovania priestupku podľa § 26 ods.1 písm. a/ zák. č. 1/2014 Z. z., ktorú obdržal od policajta OO PZ Z. dňa 30.3.2015 vo veci žalobcu pre nerešpektovanie § 16 písm. a/ zák. č. 1/2014 z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku podľa § 55 ods.3 zák. č. 372/1990 Z. z. 39. Z priestupkového spisu sa súd oboznámil okrem samotného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho orgánu s obsahom odvolania žalobcu proti prvostupňovému správnemu orgánu, s obsahom zápisnice, ktorá je súčasťou priestupkového spisu, o prejednaní priestupku, ktorý bol so žalobcom prejednaný 2.7.2015. 40. Z priestupkového spisu súd zistil, že policajt Obvodného oddelenia Policajného zboru Z. postúpil správu o výsledku objasňovania priestupku Oddeleniu Železničnej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica, ktorý ju listom 1.4.2015 podľa § 55 ods.3 zákona o priestupkoch z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku z dôvodu bydliska žalobcu postúpil Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Košice, oddelenie Železničnej polície PZ Košice, Kmeťova ul. Ide o prejednanie priestupku spáchaného žalobcom podľa § 26 ods.1 písm. a/ zák. č. 1/2004 v spojení s § 16 písm. a/ cit. zákona pre podozrenie vnesenia pyrotechnického výrobku na futbalový štadión dňa 28.2.2015. 41. Zo záznamu o podaní oznámenia vyplýva, že 28.2.2015 B. Y., zamestnanec súkromnej bezpečnostnej služby vykonávajúcej službu na futbalovom štadióne v Z. pri stretnutí Ž. B. - N. vykonával na základe oprávnení osoby na základe osobitného zákona kontrolu osoby žalobcu a zistil, že prenáša označenú svetlicu. 42. Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods.2 zákona č. 372/1990 o priestupkoch vyplýva, že žalobca odmietol podať vysvetlenie a využil toto právo podľa § 56 ods.2 zákona o priestupkoch. Podľa potvrdenia o zaistení veci žalobca odmietol toto podpísať dňa 28.2.2015. Zaistená bola vec 1 kus pyrotechniky - svetlica. Z úradného záznamu z 28.2.2015 vyplýva, že žalobca bol predvedený pre policajný orgán bez použitia násilia podľa § 17 ods.2 zák. č. 171/1993 Z. z. 43. Správny súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu, žalobných námietok a priestupkového spisu konštatuje: 44. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a žalobné námietky sú totožné, pozostáva z námietky príslušnosti správneho orgánu, ktorou žalobca namietal príslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, s poukazom na § 55 zákona o priestupkoch a však konštatoval, že Železničná polícia napriek jej včleneniu do Policajného zboru, nebola príslušná na prejednanie priestupku. 45. V tejto súvislosti súd konštatuje, že s poukazom na ust. § 55 zákona o priestupkoch je na úseku oddelenia Policajného zboru, konkrétne oddelenia Železničnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ktorý bol zákonom č. 547/2010 Z. z. začlenený do Policajného zboru. Podľa tohto je možné použitie Železničnej polície aj na úseku okrem Železničnej dopravy v obvode železničných dráh a úseku verejného poriadku. V zmysle § 4 ods.1 zákona o policajnom zbore je služba Železničnej polície jednou zo služieb Policajného zboru, ktorú zriaďuje, zrušuje a jej náplň určuje minister. Podľa článku 29 ods. 2 Nariadenie prezidenta Policajného zboru č. 4/2002 o objasňovaní priestupkov a o prejednaní priestupkov v Policajnom zbore prejednávanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a vybraných priestupkov na úseku organizovania verejných zhromaždení a kultúrnych podujatí prístupných verejnosti, verejných športových podujatí a extrémizmu vykonajú v prvom stupni oddelenia Železničnej polície Policajného zboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru. 46. Žalovaný odôvodnil postúpenie veci z miesta spáchania priestupku do miesta bydliska žalobcu podľa § 55 ods.3 zákona o priestupkoch z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ má trvalý pobyt v územnom obvode Oddelenia Železničnej polície Policajného zboru. 47. Správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku za nedôvodnú, vychádzajúc z textu a obsahu zákona a jeho účelu, kedy pre plynulé zabezpečovanie úloh Policajného zboru došlo k zjednoteniu útvarov Policajného zboru v zmysle citovaného zákona č. 547/2010 Z. z., ktorým došlo i k začleneniu zložiek Železničnej polície Policajného zboru. 48. V zmysle § 4 ods.1 a 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom Zbore a spomínaného nariadenia prezidenta Policajného zboru, došlo k naplneniu obsahovej náplne a pôsobnosti orgánov Železničnej polície, ktorá je činná aj na úseku verejných športových podujatí. Potom tomto zákonnom posúdení Oddelenie PZ Železničnej polície B. „z dôvodu vhodnosti“ podľa § 55 ods.3 zákona o priestupkoch postúpilo vec prejednania priestupku žalobcu do Košíc, kde je miesto bydliska žalobcu. 49. K žalobnej námietke, ktorá sa týka neexistujúceho materiálneho znaku vzniku priestupku a neprimeranosť sankcie, žalovaný uviedol, že potvrdil správnosť postupu a zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutku, ktorý kvalifikoval ako priestupok na úseku verejnej bezpečnosti podľa ust. § 16 písm. a/, § 26 ods.1 písm. a/ zákona č. 1/2014. 50. Podľa § 16 písm. a/ zákona organizovanie verejných športových podujatí účastníkovi podujatia sa zakazuje vnášať na miesto konania podujatia a používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň, alebo inú vec, ktorou možnou urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti. 51. Podľa § 26 toho istého zákona o organizovaní verejných športových podujatí priestupku diváckeho násilia sa dopustí ten, kto poruší zákaz podľa § 16 písm. a/ zákona . 52. Žalobca namietal, že neboli splnené podmienky materiálneho znaku vzniku priestupku, keď žalobca len vnášal, ale nepoužil pyrotechnický výrobok a dôvodil, že zákonodarca v zmysle legislatívnych podmienok zrejme mal na mysli nutnosť splnenia oboch podmienok, teda kumulatívne splnenie podmienok vnášať a používať pyrotechnický výrobok, pričom žalobca, ako vyplýva z oboznámeného iba vnášal pyrotechnický výrobok na uvedené športové podujatie, avšak ho nepoužil. 53. Správny súd sa stotožnil so žalovaným v otázke výkladu zákonných ustanovení uvedených v bode 50 a 51 tohto rozsudku. Cieľom týchto zákonných ustanovení je zabezpečiť bezpečnosť návštevníkov športových podujatí. Preto úmysel vnášať veci označené v § 16 písm. a/ zák. č. 1/2014 Z. z., na športové podujatie je vedené možným zámerom ich aj použiť. V prípade žalobcu došlo k odňatiu pyrotechnického zariadenia a preto k jeho použitiu dôjsť nemohlo. Nie vždy je vylúčené riziko nezistenia označených vecí a preto nielen používanie uvedených nástrojov na športových podujatiach nebezpečných životu a zdraviu jeho návštevníkov je bezpečnostným záujmom obcí, miest a športových podujatí, ako aj celej spoločnosti, ale tiež záujem včasného odhalenia ich existencie na uvedených miestach. Konanie obvineného bolo v dôsledku kontroly bezpečnostnou službou na uvedenom podujatí efektívne a odňatím veci pôsobilo preventívne pred prípadným použitím tohto zariadenia. Treba ale pripomenúť, že pyrotechnické zariadenie nemusel použiť samotný žalobca a trestnosť skutku vnesenia je spoločensky nebezpečná už aj tým, že svetlicu mal pripravenú a prenášal ju pri vchode a vstupe na športové podujatie a jej samotná existencia a to, že je k dispozícii, vedie k rizikám. Otázka použitia a spáchania deliktu podľa § 16 písm. a/ citovaného zákona, použitím tohto výrobku je ďalšou stránkou, ktorú vyhodnocuje policajný orgán v čase po spáchaní skutku. Správny súd sa preto stotožňuje so záverom o posúdení skutku samotného vnesenia svetlice na športové podujatie, ktoré správne správny orgány podriadili, podľa názoru súdu správne pod ust. § 16 písm. a/ cit. zákona. 54. Pokiaľ ide o žalobnú námietku formálnosti a arbitrárnosti rozhodnutia a tvrdenia žalobcu, že správne orgány porušili jeho právo zaručené podľa článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a článku 46 ods.1 Ústavy SR, správny súd sa nestotožňuje so žalobcom. 55. V tejto súvislosti súd konštatuje, že spravodlivé súdne rozhodnutie obsahuje aj zložku zrozumiteľnosti a odôvodnenia všetkých argumentov strán zúčastnených v priebehu konania. V danom prípade treba považovať konanie pred správnymi orgánmi za iné konanie v zmysle článku 46 ods.1. Ústavy SR. Podľa tohto ustanovenia má každý právo na súdnu a inú právnu ochranu za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Jednoznačne bolo preukázané, že iná právna ochrana umožňovala žalobcovi brániť svoje záujmy, mal možnosť vypovedať pred policajným orgánom i správnym orgánom prvého stupňa osobne, o čom svedčí zápisnica o prejednaní priestupku. 56. Správny orgán prvého stupňa a následne aj žalovaný vychádzali z obsahu priestupkového spisu, zo správy o objasňovaní priestupku jednoznačne vyplynulo, že zamestnanec bezpečnostnej služby pri kontrole žalobcu pri vstupe na športové podujatie zistil u žalobcu pyrotechnické zariadenie. Toto žalobcovi odňal, o čom bol spísaný záznam, existuje o tom video - nahrávka. Napriek skutočnosti, že sa žalobca k skutku nepriznal a nepodpísal ani odňatie pyrotechnického zariadenia, súčasne neargumentoval, že by toto zariadenie bol niekto určitým spôsobom bez jeho vedomia mu odovzdal, takže by sa stal len „prenášačom“ tohto zariadenia. Tým, že odmietol vypovedať, v podstate nevysvetlil okolnosť držania tohto pyrotechnického zariadenia u seba a vychádza sa z hore uvedeného, že vec bola u neho nájdená. Preto podľa súdu policajný orgán a správny orgán a následne žalovaný správne uzavreli, že takéto držanie pri prechode do športového objektu je v zmysle § 16 písm. a/ zák. č. 1/2014 Z. z priestupkom. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal všetkými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré však úspešné neboli. Tieto vyargumentoval a právne odôvodnil ako to je uvedené v bodoch tohto rozsudku v bodoch 14 až 22 a reagoval na odvolacie námietky žalobcu vyčerpávajúco. Správny orgán prvého stupňa rovnako vyčerpávajúco vyhodnotil vec podrobne vo všetkých súvislostiach ako je to v bodoch 2 až 11 uvedené v tomto rozsudku. 57. Žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie. Dospel pri individualizácii ukladania trestu za priestupok podľa zákona o priestupkoch k tomu, že napriek existencii evidencie o počte a druhoch priestupkoch žalobcu, nedošlo k závažnejšiemu následku, alebo k dokonaniu zámeru nositeľa takéhoto pyrotechnického zariadenia na športové podujatie a k ohrozeniu verejnej bezpečnosti života a zdravia, preto sankciu znížil z 300 euro na 150 euro. 58. Žalovaný podľa názoru správneho súdu zákonne nesúhlasil s uložením pokarhania na miesto uloženia sankcie, čo odôvodnil tým, že ide o vyvodenie zodpovednosti žalobcu za priestupok, ktorého sa bez pochýb dopustil žalobca úmyselne tým, že pyrotechnický výrobok na štadión prenášal tak, že si ho ukryl. Pyrotechnický výrobok bol u žalobcu nájdený, čo bolo zaznamenané na DVD nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Žalobca spáchanie skutku nespochybnil, hoci využil svoje právo nevypovedať, nevysvetlil ani túto okolnosť. Podľa správneho súdu s touto úvahou možno súhlasiť najmä z dôvodu preventívneho chápania uloženej pokuty pre samotného žalobcu i občiansku verejnosť, s akcentom na možný zámer o použití pyrotechnického výrobku a ohrozenie života zdravia verejnosti a športovom podujatí. 59. Žalovaný podľa správneho súdu obsah konania a rozhodnutia ako i odvolacích námietok žalobcu preskúmal a dospel správne k záveru, že správny orgán prvého stupňa sa nedopustil procesných pochybení a jeho rozhodnutie nemá inak vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto postupoval zákonne ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil len v závere o výške uloženej sankcie v prospech žalobcu. Samotný výrok rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil napadnuté rozhodnutie v časti výroku, ktorým bola uložená pokuta vo výške 300 Eur, za priestupok podľa § 26 ods.1 písm. e/ zákona a zák. č. 1/2014 porušením zákazu podľa § 16 písm. a/ citovaného zákona a uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch sankciu vo výške 150 Eur, pokladá správny súd bez výhrad za podrobne odôvodnený a zákonný. 60. Po hore uvedenom postupe správny súd konštatuje, že žalobcom napadnuté rozhodnutie je zákonné a žaloba žalobcu je nedôvodná, pretože postupom správnych orgánov v prejednávanej veci rešpektovaním všetkých procesných aj hmotnoprávnych ustanovení zákona a ústavných práv žalobcu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR a článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd k ich porušeniu nedošlo. Preto správny súd žalobu zamietol. Žalobca bol právne zastúpený advokátom a jeho právna pomoc bola v podstate efektívna v podobe zníženej sankcie odvolacím správnym orgánom. Správny súd si osvojil závery odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú individualizované a dostatočne odôvodnené na prípad žalobcu a nemožno hovoriť o ich formálnosti alebo arbitrárnosti. 61. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a a contrario ich neúspešnému žalobcovi nepriznal. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.