zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

čl. IV
Navrhovaná právna úprava zákona o strelných zbraniach a strelive vyžaduje novelizáciu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Nakoľko sa v praxi vyskytujú prípady, keď držitelia motorových vozidiel, resp. ich vlastníci používajú motorové vozidlá v cestnej premávke, ktoré boli vyradené z cestnej premávky alebo z evidencie vozidiel, rozširujú sa priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky o používanie takýchto vozidiel.

čl. IV bod 2 a 3 §
Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na úpravu v bode 1.

čl. II
Zrušuje sa § 34 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodov, že skutkové podstaty sa upravili v tomto zákone. Čl. III Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. V Bratislave 12. februára 2004 Mikuláš Dzurinda v.r. predseda vlády Slovenskej republiky László Miklós v.r. minister životného prostredia Slovenskej republiky

čl. II.
Na základe zásadnej pripomienky zo strany MV SR, že okresné úrady boli zrušené a od 1.1.2004 nemá vo veci prešetrovania priestupkov na úseku energetiky kompetenciu žiaden správny orgán, je navrhnuté zrušenie § 41 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska konania o priestupkoch vo veci poškodenia alebo zničenia zariadení na úseku energetiky teplárenstva a plynárenstva postačuje platné znenie ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch a navrhované znenie dotknutých ustanovení tohoto zákona.

čl. II
V zákone Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa vypúšťa § 42 ods. 1 písmeno b) z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone.

čl. I
V ustanovení o osobnej pôsobnosti zákona o priestupkoch sa navrhuje v súlade s navrhovanou zmenou čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vymedziť okruh priestupkov, na ktoré sa nebude vzťahovať imunita poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Pôjde o priestupky, ktoré boli spáchané v súvislosti s porušením zákazu požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky. Vychádza sa pritom z toho, že ide o závažné porušenie právneho poriadku, ktoré by nemalo byť v žiadnom prípade tolerované a v dôsledku ktorého naviac dochádza k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku.

čl. II
Vypustenie ustanovení o priestupkoch na úseku ochrany spotrebiteľa zo zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

čl. II
V nadväznosti na úpravu udeľovania blokových pokút navrhnutú v paragrafe 41b je potrebné upraviť ustanovenia zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov upravujúce osoby oprávnené prejednávať v blokovom konaní.

Čl. I

bod 1 §
Zmena tohto ustanovenia umožní správnym orgánom realizovať objasňovanie priestupkov a prijímať oznámenia o spáchaní priestupku aj v prípadoch, že vo veci nie je známy páchateľ.

bod 2 §
Zmenou tohto ustanovenia sa presne určí vecná príslušnosť orgánov Policajného zboru pri objasňovaní priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Čl. II Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008.

čl. II
Navrhuje sa novelizácia zákona o priestupkoch z dôvodu zosúladenia s terajším právnym poriadkom.

čl. III (Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení n
k bodom 1 a 2 Vzhľadom čoraz častejšie zistenia porušovania zákazu používať označenia „Policajný zbor“ a „Polícia“, sa navrhuje upraviť novú skutkovú podstatu priestupku, ktorou bude možno postihovať zákaz ustanovený zákonom a uložiť pokutu až do výšky 5 000,- Sk.

čl. III
Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na komplexnú úpravu priestupkov v § 40 návrhu zákona.

čl. II

čl. II bod 1 §
V nadväznosti na navrhovanú úpravu v čl. I dvanástom bode sa navrhuje v zákone Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ustanoviť novú skutkovú podstatu priestupku, ktorú bude možné postihovať pokutou do výšky 165 eur.

čl. II bod 2 §
Vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť zneužívania označenia „colná správa“ a služobnej rovnošaty colníka, ako aj služobného preukazu a odznaku sa navrhuje, aby bola za takýto priestupok proti verejnému poriadku uložená pokuta v najvyššom rozpätí ustanovenom v § 47 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, t. j. do 165 eur.

čl. III
Železničná polícia už nebude môcť prejednávať v blokovom konaní priestupky spáchané použitím vozidla, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená. Tieto priestupky môžu v súčasnosti prejednávať v blokovom konaní orgány Policajného zboru a v rámci Železničnej polície služba mýtnej polície. Vzhľadom na začlenenie služby mýtnej polície do Policajného zboru budú tieto priestupky prejednávať v blokovom konaní už iba orgány Policajného zboru.

čl. III

čl. III bod 1 a 2 §
Navrhovanou právnou úpravou bude odstránená duplicita určenia príslušnosti Železničnej polície na prejednávanie priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o dráhach a o bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy. Príslušnosť Železničnej polície na prejednávanie uvedených priestupkov zostane upravená v zákone o dráhach a v zákone o doprave na dráhach. Vzhľadom na zmenu v § 52 je potrebné vykonať zmenu aj v ustanovení o príslušnosti na vykonávanie objasňovania priestupkov Železničnou políciou.

čl. V (zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení nes

čl. V bod 1 (§ 52) §
V nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru je potrebné upraviť ustanovenie § 52, ktoré definuje správne orgány prejednávajúce priestupky.

čl. V bod 2 až 4 (§ 58) §
V nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru je potrebné upraviť aj ustanovenia pojednávajúce o objasňovaní priestupkov.

čl. V bod 5 [§ 86 písm. f)] §
V nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru je potrebné vypustiť orgány Železničnej polície spomedzi orgánov oprávnených prejednávať určité priestupky v blokovom konaní.

čl. III (zákon č. 372/1990 Zb.)

čl. III bod 1 (§ 14 ods. 2) §
Súčasné znenie § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch rieši rovnako ako trestnoprávna úprava započítanie času, po ktorý už páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správny nesmel činnosť vykonávať. Na rozdiel od Trestného zákona sa však v súčasnom znení zákona o priestupkoch neupravuje možnosť prerušenia plynutia času zákazu činnosti priamo zo zákona počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Návrh novely predpokladá prevzatie tohto prerušenia z Trestného zákona.

čl. III bod 2 (§ 14 ods. 4) §
Ustanovením zákazu upustenia od výkonu zvyšku zákazu činnosti v prípadoch opakovaného vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo odmietnutia vyšetrenia na ich zistenie sa sleduje stanovenie jednoznačnej povinnosti vykonať celý čas zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, nakoľko opakovaním takéhoto konania je zrejmé, že zákaz činnosti nebol na nápravu páchateľa postačujúci.

čl. III bod 3 (§ 22 ods. 1 písm. c)) §
V spojitosti s navrhovaným znížením veku na udelenie vodičského oprávnenia skupiny B na 17 rokov a súčasne so začlenením vedenia motorového vozidla bez spolujazdca, ak ho vyžaduje zákon o cestnej premávke, medzi porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, je potrebné vykonať aj zmenu v zákone o priestupkoch.

čl. III bod 4 (§ 22 ods. 1 písm. h)) §
Závažnejšia skutková podstata priestupku spáchaného prekročením povolenej rýchlosti sa navrhuje až od prekročenia rýchlosti o 20 km/h a viac v obci, resp. o 30 km/h a viac mimo obce.

čl. III bod 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 3d)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny v § 137 zákona o cestnej premávke.

čl. III bod 6 (§ 22 ods. 4) §
V nadväznosti na plnenie jednej z úloh Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2010 až 2014 – presadzovať, aby výkon právomocí polície ešte viac smeroval k ochrane všetkých slušných vodičov a nekompromisnému postihu hrubosti, arogancie a pirátstva na cestách – sa navrhuje vyňať priestupok spáchaný prekročením ustanovenej rýchlosti z povinnosti prejednať ho vždy v blokovom konaní. Ponecháva sa tak, ako je to i pri iných priestupkoch, na rozhodnutí príslušného orgánu, či sa jedná o porušenie pravidiel cestnej premávky takým spôsobom, ktoré výraznou mierou ohrozuje právom chránené záujmy spoločnosti, a teda je potrebné postúpiť ho správnemu orgánu na prejednanie mimo blokového konania. Jedine správny orgán môže, za tak závažný priestupok, ako je napr. veľké prekročenie rýchlosti v obci, uložiť aj zákaz činnosti vedenia motorového vozidla, a to v trvaní až do troch rokov. Prekročenie rýchlosti bola v uplynulom roku druhá najčastejšia príčina dopravných nehôd (z počtu 20.545 dopravných nehôd bolo v roku 2010 až 3.550 zapríčinených nedodržaním ustanovenej rýchlosti).

čl. II
Zo zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa vypúšťajú priestupky na úseku farmácie z dôvodu, že sa priestupky na úseku humánnej farmácie a na úseku veterinárnej farmácie upravujú v predloženom návrhu zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

čl. I
Každý má právo na odpočinok a na rešpektovanie určitého kľudového režimu, počas ktorého sa človek dokáže fyzicky i psychicky zregenerovať, aby mohol aj naďalej fungovať ako ľudská bytosť a plnohodnotný člen spoločnosti. Takéto právo (právo na kľud alebo nočný kľud) možno vnímať minimálne v troch rovinách. Prvou rovinou je vnímanie kľudu ako primeraného odpočinku po práci, ktorý garantuje aj článok 36 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky, primárne a sekundárne právo EÚ a viacero iných medzinárodných dohovorov. V tejto rovine je kľud vnímaný ako základné ľudské právo a ako súčasť pracovnoprávneho procesu, ktorý je potrebný na regeneráciu síl do takej miery, aby bol človek schopný ďalšej práce. Návrh zákona sa tejto roviny kľudu v podobe primeraného odpočinku po práci nedotýka. Okrem iného je to vyjadrené tým, že hoci pri definovaní dňa pracovného pokoja návrh zákona odkazuje na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len …

čl. II
Upravuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu zosúladenie s navrhovanou úpravou puncového zákona.

čl. II (Zákon o priestupkoch)

čl. II bod 1 a 2 §
V súlade s novou právnou úpravou zákazu používania označenia „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“, „exekúcia“, „exekučná činnosť“, „výkon rozhodnutia“ sa zavádza v priestupkovom zákone nová skutková podstata postihovania uvedeného protiprávneho konania na úseku priestupkov proti verejnému poriadku. Do citovaného predpisu sa vstupuje v dvoch novelizačných bodoch, ktoré dopĺňajú platnú právnu úpravu jednak v rovine skutkovej podstaty a jednak v rovine postihu.

čl. II

čl. II bod 1 §
Navrhuje sa v súvislosti s novelizačným bodom 2, aby nebolo možné priestupky podľa § 88aa prejednať súčasne s iným priestupkom. Dôvodom je skutočnosť, aby pri výkone rozhodnutia na základe spojeného prejednania priestupkov podľa § 88aa nedochádzalo k aplikačným problémom pri vyčíslení uloženej pokuty a jej vymáhaní prostredníctvom zrážok z príjmov uvedených v navrhovanom § 88aa.

čl. II bod 2 §
Navrhuje sa nový § 88aa, ktorým sa umožňuje výkon rozhodnutia o uloženej pokute za vybrané priestupky prikázaním zrážok z vybraných sociálnych príjmov páchateľov. Navrhované nové znenie odseku 1 upravuje ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih, a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí. Ide najmä o priestupky proti verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu a priestupky proti majetku. Ich páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok. V dôsledku toho je táto skupina páchateľov doposiaľ nepostihnuteľná. Cieľom navrhovaného opatrenia je pôsobiť účinne na túto skupinu páchateľov, a tým zamedziť neustálemu nárastu počtu týchto priestupkov. V odseku 2 sa osobitne upravuje výkon rozhodnutia vo vzťahu k príjmom uvedeným v odseku 1, pretože na výkon rozhodnutia zrážkou z príjmov podľa odseku 1 nie je možné použiť …

čl. II bod 3 §
Z dôvodu zabezpečenia jednotnej a bezproblémovej aplikácie navrhovanej úpravy sa ustanovuje, že nové ustanovenia o výkone rozhodnutia sa budú vzťahovať až na priestupky páchané odo dňa účinnosti navrhovanej novely zákona.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Podľa Priestupkového zákona je možné uložiť ochranné opatrenie “obmedzujúce opatrenie” iba za konkrétne priestupky výslovne uvedené v § 17 ods. 1 Priestupkového zákona. Vzhľadom na navrhované doplnenie priestupkov extrémizmu (§ 47a) sa navrhuje doplnenie týchto priestupkov do skupiny priestupkov, pri ktorých je možné toto ochranné opatrenie uložiť. Ukladanie obmedzujúcich opatrení s odkazom na Priestupkový zákon upravuje aj osobitný zákon (napr. zákon o organizovaní verejných športových podujatí), preto bolo potrebné rozšíriť možnosť ukladania obmedzujúceho opatrenia aj na priestupky, pri ktorých uloženie tohto ochranného opatrenia umožňuje osobitný zákon (zákon o organizovaní športových podujatí).

čl. IV bod 2 §
Navrhovaná zmena má v súlade so zásadou materiálnej spravodlivosti vyriešiť situácie, keď protiprávne konania závažnejšej povahy, ktoré sú stíhané ako trestné činy v trestnom konaní, sú nakoniec orgánmi činnými v trestnom konaní prípadne až súdom konajúcim v trestnej veci prekvalifikované na priestupky a postúpené orgánom príslušným na prejednanie priestupku. V týchto prípadoch v dôsledku dĺžky trvania trestného konania často dochádza k premlčaniu zodpovednosti za priestupok z dôvodu uplynutia priestupkovej premlčacej lehoty, ktorá podľa doterajšej právnej úpravy plynula bez ohľadu na prebiehajúce trestné stíhanie osoby. Ide pritom spravidla o priestupky závažnejšej povahy na hranici ich posúdenia ako trestný čin (prečin). Často ide o protiprávne konania, ktoré z hľadiska formálnej stránky napĺňajú všetky zákonné znaky prečinu avšak orgány činné v trestnom konaní alebo súd ich s použitím ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona prekvalifikujú na priestupok. V prípadoch, keď bolo trestné stíhanie časovo náročnejšie, či už z dôvodov náročnosti dokazovania (znalecké posudky a pod.), nespolupráca procesných strán alebo z iných dôvodov, …

čl. IV bod 3 a 4 §
Novelizuje sa ustanovenie § 47 priestupky proti verejnému poriadku doplnením skutkovej podstaty priestupkov súvisiacich s účasťou na verejných podujatiach (verejné zhromaždenia, verejné kultúrne podujatia a iné verejné podujatia), ktorou sa zavádza obdobná regulácia ako pri verejných športových podujatiach podľa zákona o organizovaní verejných športových podujatí. Neexistuje vecný dôvod pre to, aby verbálne a iné útoky a provokácie ako napr. úmyselné olievanie pivom, pľutie, hrubé vulgárne nadávky, slovné provokácie a pod., ktorými sú na verejnom podujatí (na verejnosti), často priamo pred stovkami, či tisíckami občanov, žien, mládeže, či dokonca detí, hrubo znevažované, urážané alebo ohrozované osoby podieľajúce sa na organizačnom zabezpečení verejného podujatia, neboli posúdené a postihované obdobne ako je to ustanovené v osobitnom zákone / § 26 ods. 1 písm. e) návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí uvedeného v čl. I./. Zároveň sa dopĺňa výška sadzby pokút ako sankcie za tieto priestupky.

čl. IV bod 5 §
Doplnením § 47a sa navrhuje vymedziť konania, ktoré budú posudzované ako priestupky extrémizmu, ku ktorým veľmi často dochádza práve v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Navrhovaná úprava má za cieľ podchytiť predovšetkým tie konania, ktoré by v rámci trestného konania boli skončené odmietnutím trestného oznámenia prípadne jeho zastavením (s poukazom na § 10 ods. 2 TZ). V týchto prípadoch pôjde o protiprávne konania, ktorých závažnosť (spôsob vykonania, následok, okolnosti za ktorých bol skutok spáchaný), by nepostačovala na naplnenie skutkovej podstaty niektorého z trestných činov extrémizmu. Napriek tomu, z pohľadu verejného záujmu na potláčaní prejavov extrémizmu ako mimoriadne škodlivého spoločenského fenoménu súčasnej doby, je dôležité, aby ani tieto menej závažné formy protiprávneho konania neboli tolerované a aby boli postihnuté v priestupkovom konaní. Takto bude priestupca upozornený na to, že jeho konanie nie je v súlade so zákonom a že sa ho musí zdržať (napr. obnaženie na tele vytetovaných extrémistických symbolov na verejnosti a pod.). Zároveň pri opätovnom protiprávnom konaní obdobného …

čl. IV bod 6 §
Úpravou uvedeného ustanovenia sa do príslušnosti Policajného zboru na prejednanie priestupkov dopĺňajú priestupky extrémizmu a priestupky podľa § 47 ods. 1 písm. k).

čl. IV bod 7 §
Vypúšťa sa obsoletné ustanovenie, ktoré po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej republiky na dva samostatné štáty stratilo svoje opodstatnenie. Česká republika toto ustanovenie vypustila zo svojho “Priestupkového zákona” k 1.3.1993 (zákon č. 67/1993 Sb.).

čl. IV bod 8 §
Prechodné ustanovenie v dôsledku úpravy plynutia premlčacej doby podľa § 20 ods. 2.

čl. III
Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

čl. IV
(návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)

čl. IV bod 1 a 2 §
Navrhovaná zmena vyplynula z doplnenia nového odseku 2 v skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona (pozri čl. II bod 12), ktorým sa zavádza tzv. priestupková recidíva. Jej podstata spočíva v odlíšení páchania priestupku proti blízkej osobe a zverenej osobe od iných skutkových podstát v rámci priestupku proti spoločenskému spolunažívaniu.

čl. II

čl. II bod 1 (§ 13 ods. 3 a 4) §
Navrhuje sa, aby výnosy pokút uložených za priestupky boli príjmom štátneho rozpočtu, ak osobitný zákon neustanovuje inak, s výnimkou pokút uložených obcou, ktoré sú príjmom obce. Osobitným zákonom je napr. zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, podľa ktorého výnosy z pokút za priestupky, ktoré ukladá vyšší územný celok sú príjmom rozpočtu vyššieho územného celku (§ 42 ods. 5) alebo zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, podľa ktorého je výnos pokút podľa vecnej príslušnosti dopravného správneho orgánu príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce a výnos blokovej pokuty uloženej revízormi je príjmom dopravcu (§ 49 ods. 7).

čl. II bod 2 [§ 22 ods. 1 písm. c)] §
Legislatívno-technická úprava priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v nadväznosti na navrhované zmeny v § 4 ods. 2 písm. a) a § 137 ods. 2 písm. n) zákona o cestnej premávke, v ktorých sa precizujú ustanovenia o vedení motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu.

čl. II bod 3 [§ 22 ods. 1 písm. g)] §
Legislatívno-technická úprava priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v nadväznosti na navrhované zmeny v § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, v ktorom sa navrhuje, aby sa za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom považovalo len spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej dôjde k ublíženiu na zdraví inej osobe alebo spôsobením škody na majetku inému ako vodičovi vozidla.

čl. II bod 4, 6 až 8 [§ 22 ods. 1 písm. h), ods. 2 písm. c), d) a ods. 3] §
Navrhuje sa nová úprava sankcií za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustí osoba, ktorá ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v zákone o cestnej premávke alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením, pričom jednotlivé sankcie sú diferencované do troch úrovní. Hlavným účelom je priblíženie výšky sankcií za priestupok výške sankcií v tzv. objektívnej zodpovednosti, pričom sa zosúlaďujú aj hraničné hodnoty prekročenia rýchlosti (napr. v obci je hraničná hodnota pri priestupku prekročenie rýchlosti o viac ako 19 km/h, pri objektívnej zodpovednosti to je prekročenie rýchlosti o viac ako 20 km/h). Pri prekročení rýchlosti v obci najviac o 20 km/h a mimo obce najviac o 30 km/h nedochádza vo výške sankcií k žiadnej zmene – v blokovom a rozkaznom konaní bude možné uložiť pokutu do 50 eur a v riadnom konaní do 100 eur. Pri prekročení rýchlosti v obci o viac ako 20 km/h, ale o menej ako 50 km/h a mimo obce o viac …

čl. II bod 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 3d)
Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia poznámky pod čiarou vzhľadom na pomerne časté zmeny vo vymedzení porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom v § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke.

čl. II bod 9 (§ 22 ods. 4) §
Vzhľadom na zmenu sankcií za prekročenie rýchlosti sa navrhuje, aby bol aj tento priestupok vybavený vždy v blokovom konaní, ak sú na to splnené zákonné podmienky (ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť).

čl. II bod 10 [§ 58 ods. 4 písm. a), § 86 písm. b)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v oprave nesprávnych vnútorných odkazov po prijatí zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov.

čl. II bod 11 (§ 61 ods. 1) §
Vzhľadom na potrebu transpozície smernice 2015/413 (čl. 4 ods. 4) sa konkretizuje, že automatizovaná výmena informácií o vymedzených deliktoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, sa uskutočňuje prostredníctvom informačného systému EUCARIS [Zmluva o európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS), oznámenie č. 17/2011 Z. z.].

čl. II bod 12 a 13 [§ 61 ods. 1 písm. c), § 61 ods. 2 písm. f) kód 4.] §
Spresnenie transpozície smernice 2015/413 tak, aby bolo možné vyhľadať údaje aj pri priestupku nezastavenia na príkaz vyplývajúci z dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“.

čl. II bod 14 (§ 68 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 22 ods. 1 písm. g) a so zmenou v § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, pričom sa vychádza z filozofie trestného konania, v ktorom sa trestné stíhanie za vymedzené trestné činy proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, môže začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, ujmy na zdraví porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej podľa zákona, alebo spôsobenie malej škody na cudzom majetku, ktoré sa stane pri dopravnej nehode je tak v trestnom konaní podmienené súhlasom poškodeného, ak ide o poškodeného, ktorý je voči páchateľovi (vinníkovi, vodičovi vozidla) blízkou osobou. Podľa súdnej judikatúry by sa takáto možnosť (prejednať priestupok len so súhlasom poškodeného) mala vzťahovať aj na menej závažné následky spôsobené dopravnou nehodou blízkej osobe, ktoré …

čl. II bod 15 až 18 (§ 79) §
Navrhuje sa aby trovy konania za priestupky boli príjmom štátneho rozpočtu, ak osobitný zákon neustanovuje inak, s výnimkou úhrady trov za priestupky, ktoré prejednala obec. Trovy konania za priestupky, ktoré prejednala obec, budú príjmom obce.

čl. II bod 19 (§ 84 ods. 2) §
Keďže za prekročenie rýchlosti v obci o viac ako 20 km/h, ale o menej ako 50 km/h a mimo obce o viac ako o 30 km/h, ale menej ako o 60 km/h, už nebude možné uložiť zákaz činnosti, je potrebné explicitne vyjadriť, že takýto priestupok nebude možné vybaviť napomenutím.

čl. II bod 20 (§ 88) §
Podľa § 88 zákona o priestupkoch rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, ktorá je príjmom obce (13 ods. 3), vykonáva okresný úrad. Z uvedeného vyplýva, že vymáhajúcim správnym orgánom je vždy okresný úrad, a teda nie je rozhodujúce, či pokutu za taxatívne vymedzené skutkové podstaty priestupkov uvedené v § 13 ods. 3 zákona o priestupkoch uložila obec, okresný úrad alebo iný príslušný orgán, napríklad orgán Policajného zboru. Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 7 ods. 1 prvej vete ustanovuje, že výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo vnútra, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Za takýto osobitný zákon, ktorý upravuje inak výkon rozhodnutí okresných úradov vydaných v správnom konaní, možno považovať aj spomenuté ustanovenie zákona o priestupkoch. Okresné úrady však nie sú personálne ani inak vybavené na výkon predmetnej agendy, ktorá bola zverená ministerstvu vnútra v rámci programu reorganizácie štátnej správy (ESO), avšak so zámerom zabezpečovať výkon rozhodnutí okresných …

čl. II bod 21 (§ 95a) §
Ide o legislatívno-technická úpravu z dôvodu transpozície smernice 2015/413.

čl. II bod 22 (§ 96c) §
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ktorý okresný úrad nezačal alebo neskončil do 31. decembra 2015, uskutoční Ministerstvo vnútra SR.

čl. II bod 23 (Príloha)
Dopĺňa sa transpozičná príloha, v ktorej sa uvádza smernica 2015/413.

čl. II
Navrhuje sa výnimka zo skutkového vymedzenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustí vodič, ak počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Uvedeného priestupku sa nedopustí cyklista jazdiaci v zastavanom území obce (intraviláne), alebo po cestičke pre cyklistov u ktorého množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramov etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou.

čl. III (zákon o priestupkoch)

čl. III bod 1, 6 a 7 [§ 22 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 2 písm. a) a b)] §
Z dôvodu menšej nebezpečnosti činu pre spoločnosť sa navrhovanou zmenou znižuje sankcia za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, ale len v prípadoch, ak udalosť v cestnej premávke, ktorá by inak mohla byť kvalifikovaná ako škodová udalosť, vzhľadom na nesplnenie povinností, resp. porušenia zákazov podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke je dopravnou nehodou.

čl. III bod 2 [§ 22 ods. 1 písm. c)] §
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke ustanovuje jednoznačný zákaz vodičovi viesť motorové vozidlo akejkoľvek skupiny počas trvania trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorových vozidiel alebo počas trvania sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorových vozidiel. V prípade porušenia tejto povinnosti je právnym následkom trest za trestný čin Marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Na vyvodenie zodpovednosti za uvedený trestný čin sa vyžaduje úmyselné zavinenie. V prípade, ak rozhodnutie s vysloveným zákazom činnosti bol vodičovi doručovaný podľa ustanovení o náhradnom doručovaní, rozhodnutie síce nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, ale vodič nie je oboznámený so skutočnosťou, že mu bol zákaz činnosti uložený. Úmyselné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke je v takom prípade veľmi ťažko preukázateľné a často je takéto konanie postúpené na konanie o priestupku, kde na vyvodenie zodpovednosti za takéto konanie postačuje preukázať minimálne nevedomú nedbanlivosť. V súčasnosti je …

čl. III bod 3 [§ 22 ods. 1 písm. e)] §
Zmena z dôvodu nejednoznačnosti a v praxi (tak na strane občana, ako aj policajta) obtiažneho výkladu pojmu zastavané územie obce s odkazom na § 139a ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého takýmto územím môže byť napríklad pozemok ostatných plôch, pozemok vhodný na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny, pozemok, ktoré podľa schváleného územného plánu obce alebo schváleného územného plánu zóny sú určené na umiestnenie stavieb na účel uspokojovania voľnočasových a rekreačných potrieb obyvateľstva (rekreácie). Skutočnosť, či obec schválila dané miesto na umiestnenie stavby, v praxi nemusí byť okamžite na mieste jednoznačne viditeľné. Navrhované ustanovenie bude v praxi jednoducho vykonateľné, zrejmé a jednoznačné. Obcou sa takto bude rozumieť priestor v platnosti dopravnej značky Obec. V nadväznosti na zmeny v zákone o cestnej premávke sa zároveň sa pod danú výnimku subsumujú aj vodiči kolobežky s pomocným motorčekom a vodiči samovyvažovacieho vozidla.

čl. III bod 4, 8 a 11 [§ 22 ods. 1 písm. k), § 22 ods. 2 písm. e), § 22 ods. 3 p §
Nevenovanie sa vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávky, pod ktoré je možné subsumovať aj obsluhovanie telefónneho prístroja, patrí medzi najčastejšie príčiny dopravných nehôd. Samotné obsluhovanie telefónu počas vedenia vozidla patrí medzi najčastejšie zistené a sankcionované porušenia pravidiel cestnej premávky, pričom ani zvýšený dohľad nad týmto negatívnym správaním neprináša pokles používania telefónov, ale naopak – používanie telefónov má u vodičov neustále stúpajúcu tendenciu (za posledných 5 rokov vzrástol počet zistených týchto priestupkov takmer trojnásobne). Navrhuje sa preto, aby bolo možné tento priestupok sankcionovať v samostatnej úrovni výšky pokuty, a to do 100 eur v blokovom konaní (namiesto doterajších do 50 eur) a do 200 eur v riadnom konaní (namiesto doterajších do 100 eur).

čl. III bod 5, 9, 10, 12 až 14 [§ 22 ods. 1 písm. m), § 22 ods. 2 písm. g) a h), §
Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na vloženie nového písmena k) do § 22 ods. 1.

čl. III

čl. III bod 1 §
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj novelizácia zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Rozširuje sa skutková podstata priestupku extrémizmu podľa § 47a zákona o priestupkoch tak, že tohto priestupku sa dopustí aj ten, kto umiestni na pamätníku, pomníku alebo pamätnej tabuli text, vyobrazenie alebo symbol oslavujúci, propagujúci alebo obhajujúci režim založený na komunistickej, fašistickej alebo nacistickej ideológii alebo jeho predstaviteľa, alebo kto takéto uzmiestnenie iniciuje, rozhodne o ňom, umožní ho alebo sa na ňom inak podieľa. Za priestupok sa bude považovať aj také konanie, keď osoba napriek predchádzajúcej výzve obsiahnutej v rozhodnutí o spáchaní priestupku neodstráni protiprávny stav.

čl. III bod 2 §
Dopĺňa sa nový odsek 2, v ktorom sa ustanovuje, že rozhodnutie o spáchaní priestupku podľa odseku 1 písm. d) alebo e) (konkrétne výrok rozhodnutia) musí obsahovať aj výzvu na odstránenie protiprávneho stavu, a to najneskôr v lehote do 60 dní. Za priestupok sa bude považovať aj situácia, ked páchateľ priestupku podľa odseku 1 písm. d) neodstránil protiprávny stav, ktorý spôsobil, a preto môže byť rozhodnuté o spáchaní priestupku podľa ustanovenia odseku 1 písm. e), v korom bude určená nová lehota na odstránenie protiprávneho stavu, a to aj opakovane, až kým nedôjde k náprave.

čl. III bod 3 §
V tomto bode návrhu zákona sa upravuje znenie doterajšieho ustanovenia § 47a ods. 2 (po novom odsek 3), podľa ktorého bola stanovená pokuta za spáchanie priestupkov podľa odseku 1 pre všetky rovnako, vo výške 500 EUR. Navrhovanou právnou úpravou dôjde k odstupňovaniu udeľovaných pokút, a to vo výške do 500 EUR za priestupky podľa odseku 1 písm. a) až c), vo výške do 1000 EUR za priestupok podľa odseku 1 písm. d) a vo výške do 2000 EUR za priestupok podľa odseku 1 písm. e), t.j. v prípade, ak napriek výzve nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v určenej lehote, a to aj opakovane.

čl. IV
Navrhuje sa stanoviť zákaz umiestňovať na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach texty, vyobrazenia a symboly oslavujúce, propagujúce alebo obhajujúce režim vojnovej Slovenskej republiky alebo iný režim založený na fašistickej alebo nacistickej ideológii a ich predstaviteľov; to sa nevzťahuje na predstaviteľov režimu, ktorí sa aktívne zapojili do protifašistického odboja. Toto ustanovenie je analogické k zákazu komunistických pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ navrhovaných v Čl. I bode 3. Porušovanie uvedeného zákazu bude sankcionované prostredníctvom novely zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obsiahnutej v Čl. III tohto návrhu zákona. Je dôležité uviesť, že v prípade prijatia navrhovanej právnej úpravy nedôjde v zmysle prechodného ustanovenia k premenovávaniu už existujúcich pamätníkov, pomníkov či pamätných tabúľ (§ 6b).

čl. II
Navrhuje sa, aby výslovným zakotvením právomoci pre obecnú políciu na prejednávanie taxatívne vymedzených priestupkov v blokovom konaní bola odstránená výkladová nejednoznačnosť v otázke, či a ktoré priestupky podľa zákona o priestupkoch môže obecná polícia prejednávať. Ak by bol uplatnený jazykový (gramatický) a doslovný výklad, z ustanovení § 58 ods. 3 písm. d) a § 86 písm. b) zákona o priestupkoch je namieste taký záver, že obecná polícia nie je oprávnená objasňovať žiadne priestupky podľa zákona o priestupkoch, pretože podľa tohto zákona nie je oprávnená v blokovom konaní prejednávať žiadne priestupky. Oprávnenie na blokové konanie o vymedzených priestupkoch je ustanovením § 86 písm. b) zákona o priestupkoch zverené len obci, bez zmienky o obecnej polícii. Z ostatných všeobecne záväzných predpisov z odvetvia správneho práva je evidentné, že práve v súvislosti so zverením právomoci na blokové konanie o priestupkoch pre obecnú políciu sa vždy hovorí o obecnej polícii, a nie o obci. Z týchto ustanovení potom vyplýva, že ak obec nemá zriadenú …

čl. II
Tento článok obsahuje návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. [§ 22 ods. 1 písm. i)] Medzi súčasné skutkové podstaty priestupku vodiča sa dopĺňa, že priestupkom je aj ak vodič použije vozidlo pri preprave skaziteľných potravín, ktoré neplní podmienky podľa dohody ATP. Zároveň sa v tomto písmene vykonávajú legislatívnotechnické úpravy, ktorými sa zosúlaďuje terminológia s § 45 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

čl. III (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch)

čl. III bod 1 [§ 22 ods. 1 písm. c) prvý bod)] §
Navrhuje sa úprava v súvislosti s jednoznačným definovaním porušenia pravidla cestnej premávky podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke aj ako priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ak by skutok s odkazom na § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch nemohol byť kvalifikovaný ako trestný čin [najčastejšie podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona].

čl. III bod 2 [§ 22 ods. 1 písm. h)] §
Rýchlosť jazdy zohráva kľúčovú úlohu pri vzniku dopravných nehôd a významným spôsobom ovplyvňuje aj rozsah ich následkov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú dopravné nehody ôsmou hlavnou príčinou úmrtí na celom svete (Global status report on road safety 2018. Geneva: World Health Organization; 2018. https://www.who.int/publications/i/item/9789241565684). V publikácii Európskej komisie Tematická správa o bezpečnosti na cestách – Rýchlosť European Commission (2021) Road safety thematic report – Speeding. European Road Safety Observatory. Brussels, European Commission, Directorate General for Transport https://road-safety.transport.ec.europa.eu/statistics-and-analysis/data-and-analysis/thematic-reports_en) sa uvádza: približne 30 % smrteľných nehôd na cestách je spôsobených nadmernou (prekročenie povolenej rýchlosti) alebo neprimeranou (k vlastným schopnostiam, vlastnostiam vozidla, nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a pod.) rýchlosťou; 67 % Európanov priznáva, že za posledných 30 rokov prekročili rýchlosť na vidieckych cestách; chodec, ktorého zrazí auto idúce rýchlosťou 65 km/h, má štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že bude usmrtený v porovnaní s autom idúcim rýchlosťou 50 km/h; zníženie priemernej rýchlosti o 1 km/h na všetkých cestách v celej EÚ by zachránilo …

čl. III bod 3 [§ 22 ods. 1 písm. i) tretí bod] §
Ide o nadväzujúcu úpravu na zmenu navrhovanú v § 137 ods. 2 písm. g) druhom bode zákona o cestnej premávke, ktorou sa vymedzuje prekročenie prípustnej hmotnosti ako závažný priestupok až pri jej prekročení o 10 % a viac.

čl. III bod 4 [§ 22 ods. 1 písm. i) štvrtý bod] §
Gramatická úprava spočívajúca v oprave spojky.

čl. III bod 5 (§ 22 ods. 4) §
Zmenou zákona v roku 2022 sa oklieštil rozsah povinne vybavovaných priestupkov v blokovom konaní, keďže sa ustanovilo, že prekročenie rýchlosti v obci o 50 km/h a viac a mimo obce o 60 km/h a viac, sa nemusí vybaviť v blokovom konaní, ak sa ho páchateľ dopustil tretíkrát a viac za posledných 12 mesiacov, čo umožnilo pri takomto opakovanom a podstatnom prekročení rýchlosti aj uloženie zákazu činnosti. Hrozba možnosti uloženia sankcie zákazu činnosti až pri treťom (a ďalšom) prekročení rýchlosti jazdy v obci o najmenej 50 km/h, čo znamená, že už dvakrát bol prichytený za jazdu cez obec rýchlosťou 100 km/h a viac alebo mimo obce o 60 km/h a viac, je však extrémne neskoro. Pri rýchlosti 80 – 100 km/h v obci vodič nemôže stihnúť zareagovať na dieťa hrajúce sa pri ceste, prechádzajúce cez cestu, cyklistu či kolobežkára jazdiaceho pri pravom okraji vozovky. Takému vodičovi v súčasnosti nie je možné zadržať vodičský preukaz (zadržanie vodičského preukazu za insolventnosť je irelevantné, …

čl. I

čl. I bod 1 (§ 5 ods. 2) §
Pojem „iná návyková látka“ bol definovaný v § 1 ods. 3 zákona SNR č. 46/1989 Zb. o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Predmetný zákon bol dňa 31.07.1996 zrušený zákonom č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Z uvedeného dôvodu je potrebné doteraz používaný všeobecný pojem „iná návyková látka“ nahradiť vymedzením návykových látok, užitím ktorých sa páchateľ nezbavuje zodpovednosti za spáchaný priestupok.

čl. I bod 2 (§ 7 ods. 1) §
Účinné znenie § 7 ods. 1 upravuje, že ak od spáchania priestupku do času rozhodovania o priestupku dôjde k zmene právnej úpravy, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania; podľa neskoršieho zákona sa postupuje len v prípade, že je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 možno páchateľovi uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase rozhodovania o priestupku. V súčasnom znení absentuje explicitná úprava, podľa ktorého zákona sa určuje výška sankcie. Navrhuje sa preto v § 7 ods. 1 určiť, podľa ktorého zákona sa ukladá sankcia v prípade, že od spáchania priestupku do času, kedy sa o ňom rozhodne, dôjde k zmene právnej úpravy.

čl. I bod 3 (§ 9 ods. 3) §
Predmetom novelizačného bodu je vypustenie úpravy o priestupkovej zodpovednosti prezidenta Slovenskej republiky v súvislosti s čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 107 Ústavy SR možno prezidenta stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Z uvedeného vyplýva, že prezidenta Slovenskej republiky nemožno trestne stíhať (s výnimkou úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady), a ani v rámci konania o priestupku alebo konania o správnom delikte.

čl. I bod 4 a 8 [§ 11 ods. 1 písm. e) a § 15a] §
Navrhuje sa rozšírenie okruhu sankcií, ktoré možno uložiť páchateľovi v konaní o priestupku, o sankciu menších obecných prác. Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe. Častokrát sa vyskytujú prípady, kedy pokuty uložené v konaní o priestupku správnym orgánom nie je možné vymôcť. Z tohto dôvodu sa v mnohých prípadoch stráca účel samotného priestupkového konania. Zároveň sa vyskytujú prípady, v ktorých nie je peňažná pokuta dostatočným odstrašujúcim prostriedkom, najmä ak páchateľ priestupku je finančne schopný pokutu uhradiť. Uloženie sankcie menších obecných prác predstavuje efektívny nástroj, ktorý bude mať nielen represívny charakter vo vzťahu k páchateľovi, ale zároveň bude pôsobiť výchovne a preventívne. Menšie obecné práce môžu mať výchovný charakter a prispieť k zníženiu recidívy priestupkov tým, že páchateľ bude priamo prispievať k zlepšeniu svojho okolia. Práca v prospech spoločnosti môže viesť k zvýšeniu sociálnej zodpovednosti a uvedomeniu si dôsledkov spáchania priestupku. Rozšírením okruhu sankcií sa pre správny orgán vytvára priestor na prispôsobenie druhu a rozsahu uloženej sankcie individuálnym okolnostiam prípadu. Ide o …

čl. I bod 5, §
6, 10, 15, 18, 19, 20, 22, 24, 25, 28, 30, 35, 36, 39 (§ 13 ods. 1 a 2, § 19 ods. 3, § 21 ods. 2, § 24 ods. 2, § 26 ods. 2, § 27 ods. 2, § 28 ods. 2, § 32 ods. 2, § 35 ods. 2, § 42 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 47 ods. 2, § 47a ods. 4, § 48, § 49 ods. 2) Navrhuje sa navýšenie pokút pri niektorých priestupkoch. Potreba zvýšenia pokút, ktoré možno uložiť za priestupky podľa zákona o priestupkoch, vychádzala predovšetkým z aplikačnej praxe. Navyšovanie pokút má viacero rovín: Zvyšovanie pokút v prípade priestupkov, ktoré majú stúpajúcu tendenciu, Zohľadnenie vývoja inflácie v prípade priestupkov, kde výšky pokút neboli zvyšované od roku 1990, Odstránenie nepomeru výšky pokuty pri všeobecných skutkových podstatách priestupkov na vybraných úsekoch oproti špeciálnym úpravám priestupkov v jednotlivých osobitných zákonoch, Odstránenie vnútorného nepomeru výšky pokút pri jednotlivých priestupkoch v rámci zákona o …

čl. I bod 7, §
23, 27, 33, 38, 43, 45, 47, 53, 54, 55, 61, 65, 72, 73, 79, 81, 83 [ (§ 14 ods. 3, § 30 ods. 1 písm. h), a písm. i), § 42b, § 47a ods. 1 písm. c), § 49 ods. 1 písm. d), § 51, § 55 ods. 3, § 60 ods. 5 až 7, § 68 ods. 1, § 86 písm. c) a d), § 88aa ods. 1, poznámky pod čiarou k odkazom 3, 4a, 6, 7, 8aa, 9, 10, 15 a 17)] Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami uskutočnenými týmto návrhom zákona, resp. odstránenie legislatívno – technických nedostatkov spôsobených v dôsledku predchádzajúcich legislatívnych procesov (najmä potreba úpravy vnútorných odkazov, aktualizácia, spresnenie alebo vypustenie poznámok pod čiarou).

čl. I bod 9 (§ 19 ods. 1) §
Aktualizuje sa znenie tak, aby zodpovedalo špecifikám priestupkových konaní, v ktorých sú páchateľmi mladiství. Uvádzajú sa tie skutočnosti, ktoré je správny orgán povinný v konaní s mladistvým vziať na zreteľ, a to najmä vek, vyspelosť, osobné pomery mladistvého, a to tak, aby bola zabezpečená výchovná a preventívna funkcia konania o priestupku aj uloženej sankcie.

čl. I bod 11 (§ 19 ods. 5) §
Osobitne sa upravuje postup správneho orgánu pri ukladaní sankcie menších obecných prác mladistvému páchateľovi. Rozsah menších obecných prác z časového hľadiska sa v prípade mladistvého znižuje na polovicu oproti rozsahu menších obecných prác, ktoré možno uložiť dospelému páchateľovi. Zároveň sa ustanovuje, že menšie obecné práce nesmú ohrozovať zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj mladistvého.

čl. I bod 12 (§ 20 ods. 2) §
Úprava časového úseku, ktorá sa nezapočítava do prekluzívnej lehoty podľa odseku 1. Do plynutia lehoty na zánik zodpovednosti za priestupok sa nezapočítava doba, počas ktorej sa proti páchateľovi pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe je doterajšie vymedzenie doby, ktorá sa do prekluzívnej lehoty nezapočítava príliš široké, nakoľko ide o dobu, počas ktorej je vedené trestné stíhanie „vo veci“. Do plynutia lehoty na zánik zodpovednosti sa tiež nezapočítava doba, po ktorú sa viedlo pre ten istý skutok konanie o proteste prokurátora podľa zákona o prokuratúre. Zároveň sa do lehoty nezapočítava iná doba, ak tak ustanoví osobitný zákon. Navrhovaná úprava korešponduje s § 71 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

čl. I bod 13 [§ 21 ods. 1 písm. b)] §
Precizuje sa vymedzenie „inej právnickej osoby“.

čl. I bod 14 a 37 [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 49 ods. 1 písm. c)] §
Navrhuje sa presunúť skutková podstata priestupku z § 49 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. Totožná skutková podstata je v súčasnosti zaradená medzi priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Z hľadiska objektu sa však javí ako vhodnejšie zaradenie medzi priestupky proti poriadku v správe, konkrétne medzi priestupky vyskytujúce sa na viacerých úsekoch správy. Objektom v tomto prípade nie je občianske spolunažívanie, ale poriadok vo verejnej správe a riadny chod orgánov štátnej správy, predpokladom ktorého je poskytovanie pravdivých a úplných údajov zo strany fyzických osôb. V ustanovení sa zároveň precizuje vymedzenie pojmu „organizácia“. V nadväznosti na doplnenie skutkovej podstaty do písmena c) je potrebné zmeniť označenie nasledujúcich písmen.

čl. I bod 16 a 17 [§ 22 ods. 1 písm. a) a písm. c)] §
Vypúšťa sa skutková podstata priestupku, ktorého sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Aktuálna právna úprava umožňuje duálny postih fyzickej osoby, ktorá sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky vykonávanému spôsobom ustanoveným v osobitnom predpise, nakoľko v § 289 ods. 2 Trestného zákona je obsiahnutá skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorej objektívna stránka je rovnaká, ako v prípade priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu sa navyše vyžaduje aj splnenie ďalšej podmienky, a to aby osoba, ktorá sa odmietla podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, vykonávala zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo spôsobená značná škoda na majetku. Podľa ustálenej súdnej judikatúry sa zamestnaním alebo činnosťou rozumie také …

čl. I bod 20 (§ 27) §
Predmetné ustanovenie bolo prijaté ešte v roku 1992 a reflektovalo vtedajší právny stav, no dnes už nezodpovedá súčasným podmienkam. Priestupok zahŕňa tak hmotné ako aj nehmotné reprodukcie, čo je v súlade so zadefinovaním zákonných reprodukcií napríklad aj podľa rozhodnutia ECB o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (ECB/2013/10). Zároveň sa upravuje názov celého paragrafu z dôvodu neexistencie „slovenskej meny“.

čl. I bod 21 [§ 28 ods. 1 písm. b) a c)] §
Skutková podstata priestupku na úseku práce a sociálnych vecí podľa § 28 ods. 1 písm. b) sa rozširuje aj o narušenie výchovy dieťaťa zvereného do ústavnej starostlivosti. Účelom navrhovanej zmeny je zabezpečenie zvýšenej ochrany detí aj v systéme ústavnej starostlivosti. Zároveň sa zavádza nová skutková podstata priestupku na úseku práce a sociálnych vecí podľa § 28 ods. 1 písm. c), ktorej sa dopustí páchateľ tým, že marí výkon výchovného opatrenia uloženého orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa zákona č. 305/2005 Z. z. alebo súdom podľa zákona č. 36/2005 Z. z. Navrhovaná úprava má za cieľ zlepšiť vynútiteľnosť plnenia povinností uložených orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, resp. súdom v rámci výchovných opatrení. Zároveň sa navrhuje vypustenie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí, ktorého sa osoba dopustí tým, že ako cudzinec je zamestnaná v Slovenskej republike bez pracovného povolenia, ak je také povolenie potrebné. Predmetný návrh reflektuje na duplicitnú úpravu obdobného priestupku podľa § 7 zákona č. …

čl. I bod 25 (§ 35) §
Navrhuje sa vypustenie skutkových podstát priestupkov podľa § 35 ods. 1 písm. a) a e) z dôvodu ich duplicity so skutkovými podstatami priestupkov podľa osobitných predpisov. Obdobný priestupok ako priestupok podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch je upravený v § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V prípade priestupku podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch sa duplicitná úprava nachádza v § 25 ods. 1 písm. e) a h) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na vyššie uvedené vypustenie dvoch skutkových podstát priestupkov je potrebné pristúpiť aj k zmene nadpisu § 35, a …

čl. I bod 26 (§ 42a) §
Navrhuje sa vypustenie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a zákona o priestupkoch. Predmetný návrh reflektuje duplicitnú úpravu obdobného priestupku upraveného v ustanovení § 21a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 29 [§ 47 ods. 1 písm. ch) a i)] §
Aplikačná prax poukázala na potrebu riešenia právnej konzekvencie za porušenie zákazu nosenia rovnošaty príslušníka obecnej polície inou osobou ako príslušníkom obecnej polície. Tento zákaz je ustanovený v zákone o obecnej polícii, avšak bez nadväzujúcej úpravy príslušnej skutkovej podstaty priestupku a možného postihu. Ustanovenie rovnako reflektuje zákaz používať označenie a rovnošatu vo vzťahu k žandárskemu zboru, čo vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 150/2025 Z. z. o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na predmet úpravy priestupkov proti verejnému poriadku vo vzťahu k doteraz ustanoveným zákazom používania služobných rovnošiat Policajného zboru a príslušníkov finančnej správy sa obdobne ustanovuje nová skutková podstata porušenia zákazu používať rovnošatu ďalších vymedzených príslušníkov. V rámci novelizačného bodu sa zároveň reflektuje zmeny právnej úpravy na úseku finančnej správy. Aktuálne platná formulácia skutkovej podstaty priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. i) nezodpovedá platnému právnemu stavu. Mení sa …

čl. I bod 31 [§ 47a ods. 1 písm. a)] §
Predmetnou úpravou dôjde k bližšiemu zosúladeniu vymedzenia extrémistického materiálu v tomto ustanovení, s vymedzením uvedeným v ustanovení § 130 ods. 7 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Po novom bude zrejmé, že prívlastok „ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd“ sa vzťahuje na skupiny a hnutia.

čl. I bod 32 [§ 47a ods. 1 písm. b)] §
Navrhuje sa, aby boli protiprávnymi (a tým aj postihnuteľnými) útoky proti skupinám osôb alebo jednotlivcom aj pre ich inú príslušnosť, než len tie, ktoré boli v tejto skutkovej podstate vymedzené doteraz. Vymedzenie vychádza z ustanovení § 140 písm. e) Trestného zákona, § 423 Trestného zákona a § 424 Trestného zákona.

čl. I bod 34 (§ 47a ods. 2) §
Touto úpravou sa umožňuje použitie inak zakázaného vyhotovenia na spoločensky prospešné účely.

čl. I bod 40 a 41 [§ 50 ods. 1 písm. d) a písm. e)] §
Navrhuje sa vložiť v rámci objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti majetku ako spôsob konania „zničenie veci“ v záujme jednoznačného vymedzenia a odlíšenia od „poškodenia veci“.

čl. I bod 42 (§ 50 ods. 4) §
Návrh reflektuje na poznatky z aplikačnej praxe. V § 50 ods. 4 sa možnosť uloženia pokuty v prípade recidívy nahrádza formuláciou „uloží sa“. V prípade opakovaného spáchania priestupku podľa § 50 ods. 1 alebo 2 je tak správny orgán povinný ukladať pokuty s hornými hranicami sadzby podľa § 50 ods. 4. Zároveň sa dopĺňa možnosť uloženia pokuty v blokovom konaní vo výške do 1000 Eur.

čl. I bod 44 (§ 52 ods. 1) §
Legislatívna úprava z dôvodu prijatia zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým boli obvodné úrady zrušené a nahradené okresnými úradmi.

čl. I bod 46 [§ 58 ods. 3 písm. b)] §
Pôsobnosť orgánov Vojenskej polície objasňovať priestupky sa rozširuje aj na priestupky proti majetku štátu v správe alebo užívaní Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva, rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

čl. I bod 48 [§ 58 ods. 4 písm. a)] §
Navrhuje sa rozšíriť okruh priestupkov na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, ktoré objasňujú orgány Policajného zboru . Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe a smeruje k čo najefektívnejšiemu objasňovaniu predmetných priestupkov. Orgány Policajného zboru podľa účinnej právnej úpravy už dnes objasňujú niektoré priestupky na predmetnom úseku, a to konkrétne priestupky podľa § 30 ods. 1 písm. d) až h) zákona o priestupkoch. Navrhuje sa rozšírenie aj na ostatné skutkové podstaty priestupkov na predmetnom úseku.

čl. I bod 49 [§ 58 ods. 4 písm. b)] §
Navrhované vypustenie kategórie devízových priestupkov z kategórie priestupkov, ktoré objasňujú orgány Policajného zboru, vychádza z toho, že devízové priestupky boli vypustené zo zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zákonom č. 602/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2004. Konanie, ktoré bolo dovtedy protiprávnym a napĺňalo znaky skutkovej podstaty devízového priestupku, už nie je protiprávnym konaním ani porušením devízových predpisov. Predmetné ustanovenie je preto v časti týkajúcej sa devízových priestupkov obsolétne. Zároveň sa medzi priestupky, ktoré objasňujú orgány Policajného zboru dopĺňajú priestupky na úseku správy štátnych hraníc podľa zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov. Prijatím zákona č. 298/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. decembra 1999 bol zrušený § 44 zákona o priestupkoch (Priestupky na úseku ochrany a správy štátnych hraníc). V § 58 ods. 4 písm. a) zákona o priestupkoch, podľa …

čl. I bod 50 a 51 [§ 60 ods. 1 písm. a) a § 60 ods. 2] §
Návrh smeruje k tomu, aby nebol zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately automaticky alternatívou k účasti osôb zodpovedných za výchovu a starostlivosť o dieťa alebo mladistvého pri podaní vysvetlenia k objasneniu priestupku. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby orgán oprávnený objasňovať priestupky, v prípade, ak chce požadovať vysvetlenie od maloletých, resp. mladistvých osôb, sa v prvom rade snažil zabezpečiť účasť zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov. Až v prípade, že nemožno zabezpečiť účasť vyššie uvedených osôb, predmetný úkon možno vykonať v prítomnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

čl. I bod 51 (§ 60 ods. 3) §
Navrhované znenie umožňuje orgánom Policajného zboru v rámci objasňovania priestupku zverejniť osobné údaje zachytené prostredníctvom zvukového, obrazovo-zvukového alebo obrazového záznamu za účelom zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku. V súčasnosti v súlade s § 69e zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je Policajný zbor oprávnený zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru na účely trestného konania alebo pri pátraní po osobách. Prax ukázala, že využitie masovokomunikačných prostriedkov a sociálnych sietí v týchto prípadoch má svoje opodstatnenie a napomáha objasňovaniu trestnej činnosti a pri pátraní po osobách. Je potrebné umožniť aj orgánom objasňujúcim priestupky využívať tieto možnosti na účely zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku. Zverejňovanie osobných údajov zachytených obrazovým, zvukovým alebo obrazovo-zvukovým záznamom na účel zistenia totožnosti osoby podozrivej zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, priestupku proti majetku, priestupku extrémizmu a priestupku diváckeho násilia je spracúvanie osobných údajov vo verejnom záujme. Pri …

čl. I bod 52 [§ 60 ods. 5 písm. b)] §
Za písmeno a) sa navrhuje vložiť písmeno b) v novom znení, ktoré rozširuje dôvody, kedy orgán oprávnený objasňovať priestupky odloží vec záznamom. Ustanovenie sa navrhuje z dôvodu jeho vyžiadania aplikačnou praxou. Podľa súčasného znenia zákona o priestupkoch, orgány oprávnené objasňovať priestupok odložia vec záznamom len v prípade, ak nie je podozrenie z priestupku alebo priestupok nemožno prejednať. Priestupok nemožno prejednať len z dôvodu, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky alebo sa na priestupok vzťahuje amnestia. Orgány oprávnené objasňovať priestupok sú povinné spísať správu o výsledku objasňovania a predložiť ju príslušnému správnemu orgánu na prejednanie priestupku aj v prípade, ak osoba požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona, alebo v čase spáchania priestupku nedovŕšila štrnásty rok svojho veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom, alebo nemohla ovládať svoje konanie, alebo zomrela pred začatím konania, hoci je zrejmé, že správny orgán bude musieť odložiť vec pred začatím …

čl. I bod 56 [ (§ 66 ods. 1 písm. c)] §
Pôvodné znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c) stanovuje ako dôvod na nezačatie konania, že osoba zomrela pred začatím konania. Toto znenie však nezohľadňuje prípady právne relevantnej smrti, keď fyzická osoba nebola fyzicky nájdená mŕtva, ale bola vyhlásená za mŕtvu. Rozhodnutie súdu o vyhlásení za mŕtveho má rovnaké právne účinky ako úmrtie. Doplnením slovného spojenia „alebo bola vyhlásená za mŕtvu“ sa ustanovenie zosúlaďuje s platnou právnou úpravou civilného práva aj správneho konania a odstraňuje sa aplikačná medzera, ktorá by mohla viest' k formálnemu začatiu a vedeniu konania proti osobe, ktorá je z právneho hľadiska mŕtva.

čl. I bod 57 (§ 66 ods. 3) §
Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sa upovedomujú o odložení veci. Okrem poškodeného sa o odložení veci upovedomí aj oznamovateľ.

čl. I bod 58 (§ 67 ods. 2) §
Precizuje sa znenie ustanovenia tak, aby zodpovedalo správnemu označeniu všetkých subjektov, ktoré sú spôsobilé oznámiť alebo postúpiť správnemu orgánu informácie, ktoré sú podkladom pre začatie konania o priestupku.

čl. I bod 59 (§ 67 ods. 3) §
Účinná právna úprava ukladá správnemu orgánu povinnosť v prípade, ak vec neodloží alebo nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začať konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní od predloženia veci. V praxi správnych orgánov nastávajú situácie, kedy správny orgán po predložení veci zistí, že objasňovanie nebolo v danom prípade vykonané dostatočným spôsobom a vec následne vráti orgánu, ktorý vykonal objasňovanie, za účelom „doobjasnenia“ v súlade so znením § 58 ods. 2 druhá veta zákona o priestupkoch. Vzhľadom na uvedené vyvstala potreba doplnenia ustanovenia § 67 odsek 3 o prípady, v ktorých správny orgán koná zákonným postupom vymedzeným v § 58 odsek 2 druhá veta.

čl. I bod 60 (§ 67 ods. 4) §
Precizovanie ustanovenia. Správnemu orgánu sa ukladá, aby do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti upovedomil oznamovateľa o urobených opatreniach. Týmto sa zároveň zvýhodňuje postavenie oznamovateľa, keďže kedykoľvek v priebehu konania môže prostredníctvom písomnej žiadosti požiadať správny orgán o poskytnutie informácie o urobených opatreniach (podľa doterajšej právnej úpravy sa lehota počítala od okamihu oznámenia priestupku oznamovateľom).

čl. I bod 62 (§ 68 ods. 3) §
Precizovanie vymedzenia pojmu blízka osoba na účely zákona o priestupkoch na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

čl. I bod 63 (§ 70 ods. 2) §
Navrhovaná úprava predstavuje zavedenie koncentračnej zásady vo vzťahu k poškodenému a uplatňovaniu jeho nároku na náhradu škody. Vymedzuje sa moment, do kedy možno uplatniť nárok na náhradu škody, okrem prípadov, v ktorých sa osoba, ktorej vznikla majetková škoda, vzdala nároku na náhradu škody už skôr.

čl. I bod 64 [§ 71 písm. a)] §
Zbor národnej bezpečnosti bol zriadený zákonom č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti. Zákon č. 40/1974 Zb. bol následne zrušený zákonom č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície, ktorým sa zriadili Federálny policajný zbor a Zbor hradnej polície. Ďalej bol zákon č. 333/1991 Zb. zrušený zákonom NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na uvedené je potrebné predmetné ustanovenie novelizovať a nahradiť pojem „Zbor národnej bezpečnosti“, nakoľko už neexistuje. V zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Navrhuje sa preto upraviť § 71 písm. a) tak, že v prípade, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin, správny orgán vec postúpi orgánu činnému v trestnom konaní.

čl. I bod 66 [§ 76 ods. 1 písm. i)] §
Právny poriadok rozlišuje dva prípady majúce za následok stratu spôsobilosti fyzickej osoby na práva a povinnosti, a to smrť a vyhlásenie za mŕtveho. Súčasná právna úprava pozná ako dôvod zastavenia konania o priestupku smrť obvineného. V praxi nastávajú situácie, kedy smrť fyzickej osoby nemožno preukázať zákonom predpísaným spôsobom alebo ide o nezvestnú osobu. Ak súd zistí smrť fyzickej osoby inak, vyhlási ju za mŕtvu. Rovnako súd vyhlási za mŕtvu nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (§ 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Z uvedeného dôvodu vznikla potreba doplnenia dôvodu zastavenia konania pre prípad vyhlásenia obvineného z priestupku za mŕtveho.

čl. I bod 67 [§ 76 ods. 1 písm. m)] §
Potreba doplnenia dôvodu zastavenia konania pre prípad úmrtia navrhovateľa alebo vyhlásenia navrhovateľa za mŕtveho vyvstala na základe opakujúcich sa problémov v praxi. Ide o situácie pri tzv. návrhových priestupkoch, pri ktorých správny orgán začne konanie na podklade návrhu navrhovateľa. Doterajšia právna úprava upravuje možnosť zastavenia konania iba v prípade smrti obvineného, avšak nerieši situáciu spomenutých návrhových priestupkov, v ktorých je ďalším účastníkom konania, popri obvinenom, aj navrhovateľ. V súčasnosti teda zákon o priestupkoch neumožňuje správnemu orgánu zastaviť konanie o priestupku z dôvodu, že navrhovateľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. V takýchto prípadoch je správny orgán nútený zostať nečinný a čakať do uplynutia prekluzívnej lehoty a konanie o priestupku následne zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že zodpovednosť za priestupok zanikla.

čl. I bod 68 (§ 77) §
V súvislosti s nahradením odkazu na § 70 ods. 2 na odkaz § 70 ods. 3 ide o legislatívno-technickú zmenu nadväzujúcu na novelizačný bod 58. Zároveň sa ustanovujú ďalšie náležitosti výroku rozhodnutia o priestupku v prípade, že je súčasťou rozhodnutia o priestupku uloženie sankcie menších obecných prác.

čl. I bod 69 (§ 79 ods. 1) §
Navrhované znenie upravuje osobitný prístup k maloletým osobám v súvislosti s ukladaním povinnosti uhradiť trovy priestupkového konania, či už mladistvému páchateľovi, alebo maloletej osobe, ktorá podala návrh na prejednanie priestupku. Navrhuje sa, aby v prípade týchto osôb sa výška paušálnej sumy trov konania ustanovená vo vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov, znížila na polovicu. Zároveň sa navrhuje vylúčiť z okruhu subjektov, ktorým sa ukladá povinnosť uhradiť trovy konania, navrhovateľov na prejednanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) sa prejednáva z úradnej povinnosti, okrem prípadu, kedy je poškodenou osobou blízka osoba vo vzťahu k páchateľovi. To znamená, že ak poškodená osoba nie je osobou blízkou páchateľovi, povinnosť uhradiť trovy konania jej nemôže byť uložená. Pri blízkych osobách, ktoré podávajú návrh na prejednanie priestupku, správny orgán povinnosť uhradiť trovy uloží v zákonom predvídaných …

čl. I bod 70 a 74 [§ 86 ods. 1 písm. a) a f)] §
Účelom navrhovanej zmeny je odstránenie duplicity úpravy v súvislosti s § 84 ods. 4 zákona o priestupkoch, podľa ktorého sú v blokovom konaní oprávnené ukladať pokuty správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené, orgány ustanovené týmto zákonom a orgány ustanovené iným zákonom. Vzhľadom na formuláciu predmetného ustanovenia, ktoré priamo pripúšťa, aby osobitné zákony ustanovovali orgány oprávnené prejednávať priestupky v blokovom konaní, úprava v § 86 písm. a) je v časti „alebo ďalšie priestupky, ak tak ustanoví osobitný zákon“ nadbytočná. Rovnako je tomu tak v prípade účinného znenia § 86 písm. f) . Pôsobnosť colných orgánov ukladať v blokovom konaní pokuty vyplýva priamo z osobitných zákonov.

čl. I bod 71 [§ 86 písm. b) ] §
Navrhovaná zmena reflektuje na skutočnosť, že osobitná časť zákona o priestupkoch neobsahuje samostatnú skutkovú podstatu „priestupku porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce“. Porušením všeobecne záväzného nariadenia obce môže byť naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku podľa § 46 alebo § 48 zákona o priestupkoch. Uvedené priestupky sú priamo citované v písmene b), a preto je potrebné z hľadiska jednoznačnosti a presnosti právnej normy vypustiť predmetné slová.

čl. I bod 75 [§ 86 ods. 1 písm. g)] §
Rozširuje sa okruh priestupkov, ktoré môžu prejednávať orgány Vojenskej polície o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a priestupky proti majetku v rámci pôsobnosti Vojenskej polície vo vzťahu k vojakom v zálohe a vojakom mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl SR alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby. Zároveň orgány Vojenskej polície budú oprávnené prejednávať v blokovom konaní vyššie uvedené priestupky spáchané osobami v rámci miestnej pôsobnosti Vojenskej polície v priestoroch Ministerstva obrany SR, ozbrojených síl a ďalších objektov vymedzených v právnej norme. V prípade priestupkov proti majetku, ak ide o majetok štátu v správe Ministerstva obrany SR a ďalších subjektov v rámci rezortu obrany, orgány Vojenskej polície ich budú môcť prejednávať v blokovom konaní bez ohľadu na to, či k ich spáchaniu došlo vo vojenských objektoch, resp. priestoroch a bez ohľadu na osobu páchateľa. Úprava vychádza z poznatkov z činnosti orgánov Vojenskej polície.

čl. I bod 76 (§ 87 ods. 1) §
V aplikačnej praxi vznikajú pochybnosti, aký druh sankcie možno uložiť v rozkaznom konaní. Existujú názory, že vzhľadom na odkaz na ustanovenie § 13 ods. 2 možno v rozkaznom konaní uložiť výlučne pokutu. Uvedený výklad však nie je správny a v rozkaznom konaní možno okrem pokuty uložiť aj iné druhy sankcií podľa § 11 ods. 1. V záujme odstránenia týchto pochybností je nutné odstrániť odkaz na § 13 ods. 2.

čl. I bod 77 (§ 88a) §
Vzhľadom na návrh rozšírenia okruhu sankcií, ktoré možno uložiť v konaní o priestupku o novú sankciu menších obecných prác, sa navrhuje vypustiť § 88a spočívajúci vo výkone rozhodnutia o pokute prostredníctvom verejnoprospešných prác. Zavedenie sankcie menších obecných prác spočívajúcej vo vykonaní prác v prospech obce sa javí ako efektívnejší a flexibilnejší nástroj v rámci sankčného mechanizmu ako výkon rozhodnutia formou verejnoprospešných prác v zmysle § 88a zákona o priestupkoch.

čl. I bod 79 (§ 88b) §
V navrhovanom ustanovení sa upravujú podrobnosti týkajúce sa výkonu sankcie menších obecných prác. Páchateľovi sa ukladá povinnosť dostaviť sa v lehote stanovenej v rozhodnutí o priestupku na obecný úrad obce. Na druhej strane sa obci sa ukladá povinnosť zabezpečiť pre páchateľa výkon menších obecných prác v uloženom rozsahu. Zároveň sa upravujú vzťahy a komunikácia medzi správnym orgánom, ktorý sankciu uložil, obcou, u ktorej sa majú menšie obecné práce vykonať a páchateľom, v záujme čo najefektívnejšieho výkonu predmetnej sankcie. Správny orgán po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku oznámi uloženie sankcie obci, u ktorej sa majú menšie obecné práce vykonať. Náležitosti oznámenia sú upravené v odseku 2. V prípade, že je správny orgán, ktorý sankciu menších obecných prác uložil, zároveň obcou, v územnom obvode ktorej majú byť vykonané, oznamovacie povinnosti voči správnemu orgánu odpadajú. Správnemu orgánu dáva možnosť v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti páchateľa (v prípade mladistvého aj zákonného zástupcu, fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o mladistvého na základe rozhodnutia …

čl. I bod 80 (§ 89a ods. 7) §
Navrhovaná zmena sa týka vymedzenia začiatku plynutia päťročnej lehoty pre orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, po uplynutí ktorej likviduje údaje z evidencie. Podľa účinného znenia platí, že údaje z evidencie priestupkov sa likvidujú po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo od zaplatenia pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V súčasnosti existuje disproporčný prístup pri likvidácii údajov o priestupkoch medzi prípadom, kedy bola pokuta uložená v blokovom konaní a v neskrátenom konaní. Zatiaľ čo v prvom prípade je rozhodujúci moment pre začatie plynutia lehoty zaplatenie pokuty, v druhom je to právoplatnosť rozhodnutia o priestupku. V praxi sa vyskytujú situácie, kedy napríklad priestupok riešený v blokovom konaní pokutou, ktorá nebola zaplatená, sa v systéme uchová, ale údaje o priestupku, kde bola v rozhodnutí o priestupku uložená pokuta, ktorá nebola zaplatená, sa po piatich rokoch od nadobudnutia právoplatnosti likvidujú. Navrhovanou úpravou sa preto zmení rozhodujúci moment pre začiatok počítania lehoty v prípade pokuty uloženej v blokovom …

čl. I bod 82 (§ 92 ods. 1) §
Precizuje sa okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať návrh na upustenie od výkonu zvyšku zákazu činnosti v prípade mladistvého páchateľa. Ide o totožný okruh subjektov ako v prípade podania návrhu na upustenie od výkonu menších obecných prác alebo ich zvyšku.