zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

Návrh zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 a následného Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007. Návrh zákona vychádza tak tiež zo schváleného Legislatívneho zámeru návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila svojim uznesením č. 879 zo 17. októbra 2007.
Problematiku výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve v súčasnom období riešia štyri zákony, a to ústavný zákon č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na niekoľkokrát novelizované úpravy citovaných zákonov sa v oblasti školstva vytvorili podmienky sťažujúce zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v nových spoločenských podmienkach v súlade s ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sťaženie zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu vidíme najmä v tom, že zákon č. 29/1984 Zb. vznikol v iných spoločenských podmienkach a nedokáže pružne reagovať na súčasné požiadavky, podmienky a potreby spoločnosti.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ vytvoriť priestor na uskutočnenie reformných zmien vo výchove a vzdelávaní a to prostredníctvom definovania pojmov a základných princípov, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, určenia spôsobu uskutočňovania výchovy a vzdelávania prostredníctvom dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov na školách uvedených v sústave škôl a školských zariadení v nadväznosti na dosiahnutý stupeň vzdelania, stanovenie desaťročnej povinnej školskej dochádzky, určiť proces a systém výchovy a vzdelávania v materských školách, základných školách a stredných školách, umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, definovanie hodnotenia a klasifikácie žiakov, proces prijímania a ukončovania vzdelávania, monitorovanie a hodnotenie kvality vzdelávania, ale aj výchovno- vzdelávacej sústavy, stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí cudzincov, nadaných detí a žiakov a výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zároveň upravuje postavenie a úlohu zákonných zástupcov, detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.
V návrhu zákona bola zapracovaná problematika katolíckej výchovy a vzdelávania, ktorú podrobne rieši Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, podľa ktorej sa katolíckym školám a katolíckym školským zariadeniam poskytuje finančné zabezpečenie v zmysle tejto zmluvy. Súčasne bolo zapracované právo na výchovu a vzdelávanie v zmysle Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.
Základnými prvkami reformných zmien, ktoré bude riešiť navrhovaný zákon je, že výchova a vzdelávanie v školách sa bude uskutočňovať prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov. Pre školy určí štát povinný obsah výchovy a vzdelávania prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu. Profilácia školy bude vyjadrená školským vzdelávacím programom. V školských zariadeniach sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie prostredníctvom výchovných programov. Zosúladia sa dosiahnuté stupne vzdelania na našich školách s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, zároveň sa umožňuje dosiahnutie stupňa vzdelania na základných umeleckých školách a na jazykových školách. Navrhovaným znížením maximálneho počtu detí a žiakov v triedach materských škôl, základných škôl, stredných škôl a škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa sleduje skvalitňovanie vzdelávacieho procesu s umožnením individuálneho prístupu k dieťaťu alebo žiakovi. Navrhuje sa zriadenie Kurikulárnej rady, ako odborného iniciačného a poradného orgánu ministra školstva pre kľúčové oblasti výchovy a vzdelávania a Školského registra, ktorého súčasťou bude register škôl a školských zariadení a register žiakov. Navrhuje sa zriadenie Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, pre sledovanie skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a aj samotnej výchovno-vzdelávacej sústavy. Ďalšími zmenami je zaradenie materskej školy, jazykovej školy, základnej umeleckej školy do sústavy škôl a konzervatória ako samostatného prvku školskej sústavy. Navrhuje sa vytvorenie strednej odbornej školy, ktorá bude poskytovať vzdelávanie prostredníctvom školských vzdelávacích programov, ktoré v súčasnosti poskytujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia a učilištia. Ďalším cieľom je vytvorenie kooperujúceho poradenského systému prostredníctvom centier pedagogicko-psychologického poradenstva a centier špeciálnopedagogického poradenstva. Navrhovanou legislatívnou zmenou sa zabezpečí bezplatná výchova a vzdelávania detí v materských školách v poslednom roku pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.
V druhom článku predloženého návrhu zákona sa vstupuje do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správa v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona rieši kompetencie riaditeľa školy a spôsob jeho ustanovenia do funkcie bez rozdielu zriaďovateľa. Zvyšujú sa kompetencie orgánov miestnej štátnej správy (v súčasnosti krajským školským úradom) v oblasti riadenia škôl a školských zariadení v ich územnej pôsobnosti. Zmenou názvu škôl a školských zariadení určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bolo potrebné upraviť aj zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu, obce a samosprávneho kraja. Reformné zmeny priniesli ďalšie povinnosti Štátnej školskej inšpekcii, ktoré sa hlavne týkajú štátneho dozoru a kontroly nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu, výberových konaní na funkciu riaditeľa a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov riaditeľmi škôl a školských zariadení a zriaďovateľov.
V treťom článku návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe úlohy č. 2 v mesiaci apríl Plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.
V prvom rade zákon č. 597/2003 Z.z. navrhuje ustanoviť financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie za zákonného zástupcu v materských školách a v materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „špeciálne materské školy“) zriadených obcou, krajským školským úradom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou z kapitoly Ministerstva školstva SR (ďalej len „ministerstvo“) s účinnosťou od 1. septembra 2008. Financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje na základe „Koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy“ schválenej vládou SR uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007. Ide o čiastočnú úhradu nákladov na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a v špeciálnych materských školách. Finančné prostriedky poskytnuté zriaďovateľom sa budú môcť použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Prijatím novely zákona sa umožní zaškolenie čo najväčšieho počtu detí v materských školách a špeciálnych materských školách, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, aj u detí so sociálnym znevýhodnením, čo bude mať pozitívny vplyv v adaptácii týchto detí na školský proces v základných školách.
Ďalšie zmeny úpravy návrhu zákona súvisia predovšetkým v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), najmä so zmenou postavenia materských škôl a materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich preradenia zo školských zariadení medzi školy. Navrhuje sa zmena v spôsobe financovania súkromných škôl. Cirkevné školy sa budú naďalej financovať rovnako ako štátne školy. Zriaďovateľovi súkromnej školy sa zníži mesačný normatívny príspevok o 15 % v prípade porušenia platných právnych predpisov školou a to na obdobie od zistenia priestupku až po dobu jeho odstránenia. Zmena sa navrhuje aj v spôsobe financovania stravovania detí a žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Ministerstvo v súlade s touto zmenou pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky určené na služby spojené so stravovaním podľa počtu potenciálnych stravníkov, t. j. podľa celkového počtu detí a žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Súčasne sa navrhujú financovať zmeny v stave žiakov škôl presahujúcich 5 % u toho istého zriaďovateľa .prostredníctvom dohodovacieho konania
Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR. V súčasnosti sú tieto školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov a financujú sa podľa zákona č. 597/2003 Z. z.
Doterajšia prax od účinnosti zákona č. 597/2003 Z. z. ukázala, že pre účely normatívneho financovania nie je potrebné sledovať očakávané počty žiakov v novom školskom roku, nakoľko pre výpočet normatívneho príspevku pre školu a školské zariadenie na kalendárny rok možno využiť skutočné počty žiakov uvedené zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 4. Úprava výšky normatívneho príspevku na kalendárny rok podľa § 7 ods. 8 sa vypočíta na základe rozdielu skutočného počtu žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a počtu žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Novelou zákona č. 597/2003 Z. z. sa podrobnejšie určujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl finančné prostriedky na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií, financovanie rozvojových projektov a prideľovanie finančných prostriedkov prostredníctvom dohodovacieho konania.
Keďže výsledky kontrolnej činnosti ministerstva poukazujú na porušovanie povinností zriaďovateľov v oblasti normatívneho financovania škôl a školských zariadení, navrhuje sa ustanoviť sankcie, v zmysle ktorých ministerstvo za porušenie povinností uloží zriaďovateľovi pokuty. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu.
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ďalšími dokumentmi prijatými členskými štátmi Európskej únie riešiace problematiku vzdelávania.
Navrhovaná právna úprava bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad dopadov na verejné financie
Navrhovaný zákon o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet – rozpočet Ministerstva školstva SR, ale nebude mať vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov. Predpokladané dopady sú odhadované nasledovne :
Navrhovaná zmena
Odhadovaný dopad na rok 2008
Odhadovaný dopad na rok 2009
Odhadovaný dopad na rok 2010
finančné prostriedky
(v tis. Sk)
počet zamestnancov
finančné prostriedky
(v tis. Sk)
počet zamestnancov
finančné prostriedky
(v tis. Sk)
počet zamestnancov
1. Vypracovanie rámcových výchovno-vzdelávacích programov
20 000
25 000
25 000
z toho
610
0
0
0
620
0
0
0
630
20 000
25 000
25 000
2. Znižovanie počtov žiakov v triedach
266 667
1 622
800 000
1 622
800 000
1 622
z toho
610
161 377
484 131
484 131
620
56 805
170 414
170 414
630
48 485
145 455
145 455
3. Zriadenie a činnosť kurikulárnej rady
300
1 000
1 000
z toho
610
0
0
0
620
0
0
0
630
300
1 000
1 000
4. Zvýšené nároky na činnosť Štátnej školskej inšpekcie
1 500
2 000
2 000
z toho
610
0
0
0
620
0
0
0
630
1 500
2 000
2 000
5. Tvorba nových učebníc a učebných textov
53 000
44 000
44 000
z toho
610
0
0
0
620
0
0
0
630
53 000
44 000
44 000
6. Bezplatné vzdelávanie 5. ročných detí v materských školách
200 000
287 000
287 000
z toho
610
0
0
0
620
0
0
0
630
200 000
287 000
287 000
Spolu nad rámec výdavkov na regionálne školstvo:
541 467
1 622
1 159 000
1 622
1 159 000
1 622
Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny zabezpečí Ministerstva školstva SR v roku 2008 (september až december) v rámci rozpočtu svojej kapitoly a v rokoch 2009 a 2010 Ministerstva školstva SR požiada o zvýšenie rozpočtu.
Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.
Odhad dopadov na zamestnanosť
Návrh zákona predpokladá dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Návrh zákona nepredpokladá dopad na podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU
S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2
v sekundárnom práve:
Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),
Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EU, L 375, 23/12/2004),
Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a pracovných podmienok (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01),
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),
Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 03),
Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 07).
b) nie je upravená v práve Európskej únie:
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu
prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú v predmetnej oblasti pre SR žiadne záväzky,
z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v tejto oblasti pre Slovenskú republiku žiadne prechodné obdobia,
lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:
Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004
Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby – 12. január 2007
Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany – 10. október 2006.
nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,
Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon), zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Smernica 2004/114/ES bola prebratá do zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Smernica Rady 2004/83/ES bola prebratá do zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch, zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Úplný.
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.

čl. I

čl. I § 1 až § 4 §
Ustanovenie obsahuje základné pojmy definujúce predmet zákona a to princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, vzdelávacie programy na štátnej a školskej úrovni, sústavu škôl a školských zariadení, právne postavenie škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí, žiakov a ich zákonných zástupcov. V ďalších ustanoveniach sa konkretizujú princípy a ciele výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona.

čl. I § 5 §
V tomto ustanovení sa definuje, že výchova a vzdelávanie v školách sa uskutočňuje podľa dvojúrovňových výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-vzdelávacie programy sa delia na vzdelávacie programy pre školy a výchovné programy pre školské zariadenia. Vzdelávacie programy sú štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program. Prvú úroveň tvoria štátne vzdelávacie programy prostredníctvom ktorých štát určuje povinný obsah výchovy a vzdelávania. Druhú úroveň tvoria školské vzdelávacie programy, prostredníctvom ktorých si škola určuje svoj vlastný program vzdelávania s prihliadnutím na záujmy žiakov, zákonných zástupcov, podnikateľskej sféry a regiónu v ktorom sa škola nachádza. Podľa výchovného programu sa bude uskutočňovať výchova a vzdelávanie v školských zariadeniach, ktoré neposkytujú stupeň vzdelania.

čl. I § 6 §
Toto ustanovenie pojednáva o štátnych vzdelávacích programoch, ktoré vychádzajú z princípov výchovy a vzdelávania a vymedzujú povinný obsah a ciele výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie vedomostí, zručností a kľúčových kompetencií detí a žiakov. Je nevyhnutné, aby štátny vzdelávací program pre tvorbu školských vzdelávacích programov, vrátane individuálnych výchovno-vzdelávacích programov rámcovo vymedzoval osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v závislosti od špecifík, ktoré sú pre jednotlivé skupiny charakteristické, napr. osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie pre žiakov so zdravotným postihnutím podľa ich druhov (telesné, zmyslové, ...), pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (deti a žiaci s civilizačnými ochoreniami, hospitalizovaní žiaci...), žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a i. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po prerokovaní so zamestnávateľmi a ich profesijnými a záujmovými združeniami s celoslovenskou pôsobnosťou a s ministerstvami v rozsahu ich odvetvovej pôsobnosti. Štátne vzdelávacie programy sú záväzné pre tvorbu školských vzdelávacích programov.

čl. I § 7 §
Výchova a vzdelávanie sa v školách uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydá riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, rade školy a po písomnom súhlase zriaďovateľa školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom. Školský vzdelávací program vypracovaný podľa určených atribútov nemusí zodpovedať potrebám jednotlivých žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami materských, základných a stredných škôl bežného typu. Týmto žiakom je potrebné vytvoriť podmienky, ktoré im môže zabezpečiť len výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre školy vzdelávajúce žiakov s určitým zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením alebo s inými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z ktorého sa bude vychádzať pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu pre jednotlivých žiakov. V prípade vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach pre nich zriadených, okrem určitých indikácií nie je potrebné, aby postupovali podľa individuálneho vzdelávacieho programu, pretože je možné vzdelávať ich podľa výchovno-vzdelávacieho programu určeného pre …

čl. I § 8 §
Toto ustanovenie stanovuje, že výchovno-vzdelávací proces v školských zariadeniach podľa tohto zákona sa uskutočňuje podľa výchovného programu školského zariadenia, ktorý vypracuje riaditeľ školského zariadenia alebo vedúci školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo školského zariadenia, v rade školského zariadenia a po písomnom súhlase zriaďovateľa školského zariadenia v prípade, že zriaďovateľom školského zariadenia je obec alebo samosprávny kraj po prerokovaní v zastupiteľskom orgáne. Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými navrhovaným zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia.

čl. I § 9 §
Toto ustanovenie pojednáva o základných dokumentoch ako sú vzdelávacie štandardy (výkonové a obsahové), učebné plány a učebné osnovy, ktoré stanovujú obsah a rozsah výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacích programoch škôl a školských zariadení. Vzdelávacie štandardy budú obsahovať súbor požiadaviek na osvojovanie si vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány ako súčasť štátnych vzdelávacích programov budú obsahovať vzdelávacie oblasti a zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého vzdelávacieho programu. Je stanovené, že rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov. Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov a vymedzujú obsah vyučovania v jednotlivých predmetoch, čím je umožnená vlastná profilácia školy a záujmy žiakov študovať daný predmet z hľadiska ich ďalšej profesijnej orientácie. Tak tiež je stanovené, že rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov možno vykonať len do takej miery, ktorá zabezpečí dosiahnutie vedomostí, zručností a …

čl. I § 10 §
Ustanovenie vymedzuje výchovné štandardy ako súbor požiadaviek na osvojenie si zručností, vedomostí a kompetencií v školských zariadeniach. Tak tiež ustanovenie charakterizuje rámcové výchovné plány, ako súčasť štátnych výchovných programov, ktoré obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením ich minimálnej časovej dotácie v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí. Je umožnené školským zariadeniam v rámci tvorby vlastných výchovných programov využiť časovú dotáciu pre špecifikáciu svojho zamerania. Rozsah úprav výchovných plánov sa môže vykonať len do takej miery, ktorá vytvorí podmienky pre získanie a rozvíjanie zručností, vedomostí a schopností určených príslušným výchovným štandardom.

čl. I § 11 §
Ustanovenie definuje pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia ako súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností potrebných pre rozhodovacie procesy riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia. Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou ich registratúry podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov. V zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov môžu školy a školské zariadenia získavať a spracovávať osobné údaje uvedené v príslušnom ustanovení.

čl. I § 12 a § 13 §
Ustanovenie definuje výchovno-vzdelávací jazyk, ktorý na účely tohto zákona možno členiť na vyučovací jazyk a výchovný jazyk. Na školách v Slovenskej republike je vyučovacím aj výchovným jazykom štátny jazyk Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje právo detí a žiakov na školách a školských zariadeniach nachádzajúcich sa na národnostne zmiešanom území používať vo výchove a vzdelávaní aj ich materinský jazyk, t.j. jazyk národnostnej menšiny. Ustanovuje, že v školách s bilingválnym vzdelávaním je povinný predmet slovenský jazyk a literatúra. Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím (OSN, 1993), uznesenia vlády SR č. 692/2005 a č. 932/2006 k Národnému programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života v rezorte školstva a ďalšie dokumenty, výskumy u nás a v zahraničí, potvrdzujú, že posunkový jazyk (v doterajšom terminologickom vymedzení ako „posunková reč“ je považovaný za prirodzený jazyk nepočujúcich osôb, za ich prvý jazyk. Na základe využívania posunkového jazyka si nepočujúce dieťa ľahšie osvojí aj štátny jazyk. Na školách …

čl. I § 14 §
Experimentálne overovanie na školách podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva. Zákon stanovuje pravidlá a povinnosti všetkých zúčastnených na realizácii experimentu. Experimentom sa môžu overovať ciele, metódy a prostriedky vzdelávania, vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí, výchovné programy, formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov, spôsob riadenia škôl a školských zariadení.

čl. I § 15 §
Ustanovenie stanovuje, v akých školách sa vyučuje náboženská výchova a náboženstvo. Stanovuje subjekty, ktoré zabezpečujú vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva. Vymedzuje postavenie predmetu ako jedeného z povinne voliteľných predmetov v alternatíve s etickou výchovou. Vymedzuje, na ktorých školách sa uplatňuje názov predmetu náboženská výchova a náboženstvo. Uvádza, ktorý pedagogický zamestnanec je spôsobilý vyučovať náboženskú výchovu a náboženstvo aj vo vzťahu k cirkevnému povereniu. Pri vyučovaní náboženskej výchovy alebo náboženstva sa vychádza zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ako aj z Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami a o náboženskej výchove a vzdelávaní.

čl. I § 16 až § 18 §
Ustanovenia definujú stupne vzdelania získaných vo výchovno-vzdelávacom procese na školách podľa tohto zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od predprimárneho až po postsekundárne. Materské školy sa v súlade s klasifikáciou OECD zaraďujú ako súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy a ako školy poskytujúce predprimárne vzdelávanie. Tento návrh je aj v súlade s uznesením vlády SR č. 222 zo 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na vstup do základnej školy. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa podmienky za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Žiak s mentálnym postihnutím z dôvodu svojho postihnutia nemá predpoklady na to, aby zvládol obsah vzdelávania stanovený pre základnú školu. Z tohto dôvodu, berúc do úvahy jeho postihnutie, takýto žiak absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu získa primárne vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú doklady o získanom stupni vzdelania a …

čl. I § 19 §
Ustanovenie rieši dĺžku, začiatok a koniec plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná. Začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku, dosiahne školskú spôsobilosť. Pre dieťaťa, u ktorého sa prejaví školská nezrelosť, ustanovenie upravuje odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a tiež dodatočné odloženie plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň sa zakladajú povinnosti pre riaditeľa školy, zákonného zástupcu. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o zaradení žiaka do nultého ročníka. Ten je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Na plnenie povinnej školskej dochádzky môže byť výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, v takom prípade je treba k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného poradenského zariadenia a súhlasné vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast. Povinná školská dochádzka trvá najviac do konca …

čl. I § 20 §
Z dôvodu predchádzania zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku žiaka je v tomto ustanovení vymedzený termín zápisu a povinnosti zákonného zástupcu. Zápis je stanovený každoročne od 15. januára do 15. februára pred začiatkom školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku v spádovej škole v školskom obvode, kde má dieťa trvalý pobyt. Cieľom tohto ustanovenia je podporiť slobodnú voľbu zákonného zástupcu na výber školy pre svoje dieťa. Zápis do inej než spádovej školy musí riaditeľ oznámiť do 31. marca. Riaditeľ školy zašle zoznam všetkých detí zapísaných na plnenie povinnej školskej dochádzky do 15. apríla obci podľa trvalého bydliska dieťaťa. Rieši sa plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, umiestnených v školskom zariadení.

čl. I § 21 §
Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie poskytuje možnosť preradenia žiaka počas plnenia povinnej školskej dochádzky v strednej škole, konzervatóriu alebo v škole so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do základnej školy.

čl. I § 22 §
Ustanovenie definuje skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky, a to ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval žiak desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka žiak dovŕšil 16. rok veku. Vytvára sa možnosť pre žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím so súhlasom riaditeľa školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok jeho veku.

čl. I § 23 až § 25 §
Určujú sa formy osobitného plnenia školskej dochádzky a to individuálnym vzdelávaním, vzdelávaním v školách mimo územia SR, v školách zriadených iným štátom na území SR so súhlasom príslušného zastupiteľského úradu, vzdelávanie kde sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa medzinárodných programov, individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základných škôl alebo podľa individuálneho učebného plánu. Vzhľadom na požiadavky verejnosti poskytovať vzdelávanie žiakom aj mimo školy, navrhuje sa týmto ustanovením individuálne vzdelávanie a požiadavky s tým spojené. Individuálne vzdelávanie povoľuje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje pravidelnú účasť na vzdelávaní v škole, vtedy mu škola zabezpečuje vzdelávanie v rozsahu 2 hodín týždenne. Ustanovenie na rozdiel od predchádzajúcej praxe umožňuje poskytnúť individuálne vzdelávanie žiakovi prvého stupňa základnej školy. Zabezpečuje ho zákonný zástupca pedagogickým zamestnancom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Náklady s tým spojené hradí zákonný zástupca. Kontrolné kompetencie získa Štátna školská inšpekcia. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje i žiakovi, ktorý bol vzatý do …

čl. I § 26 §
Zavádza sa pojem individuálny učebný plán. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy, je určený pre žiakov s nadaním alebo pre žiakov, ktorí sa individuálne vzdelávajú na základe závažných dôvodov. Musí byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom.

čl. I § 27 §
Toto ustanovenie určuje sústavu škôl, ktoré tvoria tieto druhy: materská škola, základná škola, gymnázium, stredná odborná škola, konzervatórium, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základná umelecká škola, jazyková škola. Druhy škôl sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

čl. I § 28 §
V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 222 zo dňa 7. marca 2007 k návrhu koncepcie v oblasti predškolskej výchovy v nadväznosti na prípravu detí na vstup do základnej školy zavádza bezplatnú predškolskú výchovu a vzdelávanie pre deti jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Týmto motivujeme rodičov k umiestneniu dieťaťa do materskej školy alebo materskej školy so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Sledujeme tým zvýšenie zaškolenia detí v predškolských zariadeniach s pozitívnym vplyvom na ich kvalitnejšiu prípravu do základnej školy, zníženie percenta opakujúcich žiakov prvý ročník základnej školy, vyrovnanie rozdielov v celkovej úrovni zručností detí. V súlade s požiadavkami bezpečnosti detí znižujeme hornú hranicu detí v materskej škole podľa ich veku od 20 do 22 detí.

čl. I § 29 a § 30 §
Ustanovenia vymedzujú úlohy základnej školy, členenie na typy, stupne, ročníky, skupiny. Základná škola môže byť plnoorganizovaná – všetky ročníky a neplnoorganizovaná – nemá všetky ročníky. Prvý stupeň tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník, druhý stupeň tvorí piaty až deviaty ročník. Aj keď demografická krivka klesá, každý rok narastá počet detí s poruchami učenia a správania. S cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitu vyučovania, zlepšiť pracovné prostredie v škole upravuje sa najvyšší počet žiakov v triede základnej školy: v nultom ročníku na 16 žiakov, v prvom ročníku na 22 žiakov, v triede viacerých ročníkov 24 žiakov, v 2. – 4. roč. 25 žiakov a v 5. – 9. roč. 28 žiakov, uvádza sa možnosť zriadenia nultého ročníka, triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, možnosť začlenenia žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Začleňovať žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa odporúča v tom prípade, ak to neobmedzí vo výchove a vzdelávaní ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu. Upravujú sa počty žiakov na zriadenie základnej školy. Rieši sa …

čl. I § 31 §
Navrhovaným ustanovením je poskytnutá možnosť zákonnému zástupcovi požiadať o prestup žiaka do inej základnej školy a právo riaditeľa školy rozhodnúť o prijatí. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje je povinný do piatich pracovných dní zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý odpis dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do školského registra. Rieši tiež preradenie žiaka zo školského vzdelávacieho programu poskytujúceho základné vzdelanie do školského vzdelávacieho programu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, oslobodenie alebo čiastočné oslobodenie žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť.

čl. I § 32 až 36 §
Stredné školy sa členia na gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá. Zavádza sa druh strednej školy, ktorou je stredná odborná škola. Stredná odborná škola bude zabezpečovať odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí nezískali nižšie sekundárne vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov; absolvovaním týchto výchovno-vzdelávacích programov získa absolvent nižšie stredné odborné vzdelanie, odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú stredné odborné vzdelanie a odborné vzdelávanie absolventom základných škôl, ktorí získali nižšie stredné vzdelanie prostredníctvom výchovno-vzdelávacích programov odborov vzdelávania, ktoré poskytujú úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Zároveň sa zavádza druh strednej školy, ktorou je konzervatórium, ktoré poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Rieši sa prestup a prerušenie štúdia žiakov strednej školy. Pri prestupe žiaka na inú strednú školu sú ustanoveniami uložené povinnosti, ktoré musí žiak pri prestupe splniť. Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole môže byť preradený do základnej školy, ak sa mu …

čl. I § 37 §
Ustanovením sú uložené kompetencie riaditeľovi strednej školy pri rozhodovaní o opakovaní ročníka žiakovi na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov uvedených v žiadosti. V prípade nepovolenia opakovať ročník žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

čl. I § 38 §
Ustanovením sa stanovujú podmienky postupu žiaka do vyššieho ročníka strednej školy vrátane nadaných a talentovaných žiakov.

čl. I § 39 §
Ustanovenie stanovuje postup žiaka, ktorý chce zanechať štúdium.

čl. I § 40 §
Príslušné ustanovenie umožňuje žiakom, ktorí získali vedomosti samostatným štúdiom, štúdium jednotlivých predmetov. Stanovuje postup žiakov pri povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov. Po úspešnom vykonaní skúšok jednotlivých vyučovacích predmetov sa žiaci môžu pripraviť na vykonanie záverečnej alebo maturitnej skúšky.

čl. I § 41 §
Ustanovenie charakterizuje gymnázium ako všeobecnovzdelávaciu vnútorne diferencovanú strednú školu, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách.

čl. I § 42 §
Uvedeným ustanovením sa určuje pôsobnosť stredných odborných škôl ako škôl pripravujúcich predovšetkým na výkon povolaní a odborných činností, najmä technicko-hospodárskych, ekonomických, pedagogických, zdravotníckych, sociálno-právnych, správnych, umeleckých a kultúrnych; pripravujú aj na štúdium. V prípade, že stredné odborné školy budú pripravovať na výkon povolaní a odborných činností prevažne pre jednu oblasť, vytvára sa možnosť členenia na typy. Zároveň sa ustanovujú pojmy teoretické a praktické vyučovanie.

čl. I § 43 §
Definuje sa praktické vyučovanie ako neoddeliteľná súčasť odborného vzdelávania. Zároveň sa určujú formy praktického vyučovania a ustanovujú sa subjekty, ktoré budú poskytovať praktické vyučovanie. Týmito subjektmi sú stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe, školské hospodárstvo a pracovisko praktického vyučovania.

čl. I § 44 §
Konzervatórium je druh strednej školy, ktorá poskytuje okrem odbornej spôsobilosti aj umelecko-pedagogickú spôsobilosť. Uvedený paragraf definuje formy vzdelávania, dĺžku vzdelávacích programov v konzervatóriách a poskytované stupne vzdelania.

čl. I § 45 až § 47 §
Ustanovujú sa formy nadväzujúceho odborného vzdelávania, ktorými sú nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium. Nadstavbové štúdium je určené pre žiakov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie v príbuznom odbore. Pomaturitné štúdium je určené žiakom, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie. Zároveň sa ustanovujú druhy pomaturitného štúdia, ktorými sú zdokonaľovacie štúdium, inovačné štúdium, kvalifikačné štúdium, špecializačné štúdium a vyššie odborné štúdium. Zavedenie vyššieho odborného štúdia sa odôvodňuje závermi z Vyhodnotenia experimentu vyššieho odborného štúdia a návrhu postupu jeho transformácie. Transformáciou experimentálnych odborov na študijné odbory vyššieho odborného štúdia sa zavádza nový druh pomaturitného štúdia. V tomto štúdiu budú stredné odborné školy poskytovať absolventom s ukončeným úplným stredným všeobecným vzdelaním alebo úplným stredným odborným vzdelaním vyššie odborné vzdelanie. V príslušných ustanoveniach sa popisujú jednotlivé spôsoby ukončovania nadväzujúceho odborného vzdelávania a stupeň poskytnutého vzdelania.

čl. I § 48 §
Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého sa všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovia typy stredných odborných škôl a konzervatórií a podrobnosti o organizácii vzdelávania v nich, klasifikácii, pravidlách správania žiakov, formách a zmenách štúdia, ktoré nemusia byť riešené zákonnou normou

čl. I § 49 §
Základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov. Základná umelecká škola poskytuje svojim žiakom základné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe. Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia alebo na štúdium na konzervatóriu, v učebných a študijných odboroch s umeleckým zameraním na stredných odborných školách alebo na prípravu na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého zamerania. V základných umeleckých školách môže zriadiť niekoľko odborov ako napr. hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický a pod. V ustanovení sa ukladá žiakom povinnosť prispievať na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ich výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole. Zriaďovateľ nariadením určí výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom.

čl. I § 50 §
Ustanovenie splnomocňuje riaditeľa školy rozhodnúť o mimoriadnom ukončení štúdia a to najmä z výchovných dôvodov alebo v prípade neuhrádzania príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním. K§ 51 V ustanovení sú uvedené druhy štúdia, ktoré je možné v základnej umeleckej škole organizovať a ktoré sa organizujú pre každý umelecký odbor zvlášť. Zodpovedajú cieľom a obsahu vzdelávania v tejto škole. Parametre súvisiace s dĺžkou štúdia, jeho cieľmi, obsahom a zameraním sú podrobnejšie spracované v pedagogických dokumentoch. Prípravné štúdium v príslušnom umeleckom odbore je určené na intenzívne diagnostikovanie umeleckých schopností žiaka a jeho následnú profiláciu v umeleckom odbore. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí spravidla v rámci prípravného štúdia preukázali príslušnú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov predpokladajúcu úspešný rozvoj žiaka v danom umeleckom odbore. Rozšírené štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali nadanie a vynikajúce študijné výsledky. Formu rozšíreného štúdia možno uplatňovať až vo vyšších ročníkoch štúdia po preukázaní mimoriadnych schopností, zručností a návykov žiaka. Skrátené štúdium …

čl. I § 52 §
Ustanovenie stanovuje postup pre prijímanie na štúdium základných umeleckých školách. Ustanovuje sa postup prijímania žiakov do prípravného štúdia, základného štúdia a rozšíreného štúdia.. Žiaka je možné prijať do prípravného štúdia, kde sa prostredníctvom rozvoja schopností a zručností prejaví jeho umelecké nadanie. Do základného štúdia postupujú iba žiaci, ktorí počas prípravného štúdia preukážu dostatočný umelecké nadanie a perspektívu ďalšieho umeleckého rozvoja. Do základného štúdia možno prijať aj uchádzačov, ktorí neabsolvovali prípravné štúdium, ale úspešne vykonali prijímaciu skúšku do základného štúdia a preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov umožňujúcu ich úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Predpokladom na zaradenie do základného štúdia a štúdia pre dospelých je úspešné vykonanie talentovej skúšky pred prijímacou komisiou.

čl. I § 53 §
Ustanovenie charakterizuje jazykovú školu, ktorá je zaradená do sústavy škôl ako školu, ktorá poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch. Vzdelávací program jazykovej školy je možné ukončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky, ktorá má oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Vzdelávanie v jazykovej škole sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.

čl. I § 54 §
Ustanovenie špecifikuje formy výchovy a vzdelávania, a to dennú a externú. Denná forma sa realizuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Externá forma sa realizuje ako večerná, diaľková alebo dištančná. Určuje sa ich organizácia. Vzdelanie získané vo všetkých formách vzdelávania je rovnocenné.

čl. I § 55 a § 56 §
Hodnotenie žiakov je možné uskutočniť výberom jednej z troch alternatív, čo poskytuje škole viac možností realizácie vzdelávacieho programu. Hodnotenie žiaka sa vykonáva slovným hodnotením, klasifikáciou alebo ich kombináciou. Určujú sa stupne prospechu vo vyučovacích predmetoch a v správaní. Celkové hodnotenie žiaka nultého a prvého ročníka sa na vysvedčení vyjadruje slovom prospel alebo neprospel. S cieľom motivovať žiakov k lepšiemu výkonu v druhom až deviatom ročníku sa celkové hodnotenie rozšírilo o hodnotenie prospel s vyznamenaním a prospel veľmi dobre. Presne sa stanovujú podmienky určenia celkového hodnotenia a dôvody opakovania ročníka, klasifikácie v náhradnom termíne. Určujú sa termíny vykonania opravnej skúšky, skúšania v náhradnom termíne. Riaditeľ školy určí termíny tak, aby sa opravné skúšky vykonali najneskôr do 31. augusta, zo závažných dôvodov do 15. septembra a vyskúšanie v náhradnom termíne do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Z dôvodu náročnosti opravnej skúšky a následného zaťaženia psychiky žiaka sa ustanovuje, že vykonáva opravnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

čl. I § 57 §
Účelom tohto ustanovenia je určiť dôvody, kedy sa žiak klasifikuje na základe komisionálnej skúšky. Všetky skúšky na škole vykonávané mimo priebežnej klasifikácie za klasifikačné obdobie sú komisionálne. Určuje sa zloženie komisie a organizácia komisionálnej skúšky. Z dôvodov objektívnosti môže riaditeľ školy povoliť prítomnosť zákonného zástupcu na komisionálnom preskúšaní.

čl. I § 58 §
Ustanovenie zahŕňa opatrenia vo výchove, ktoré sú pochvala, napomenutie alebo pokarhanie triednym učiteľom, majstrom odbornej výchovy alebo vedúcim SPV, pokarhanie riaditeľom školy, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie. Z dôvodu okamžitého riešenia situácie sa zavádza ďalšie opatrenie vo výchove t.j. ochranné opatrenie, ktoré súvisí so správaním alebo agresivitou žiaka, ktoré ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania.

čl. I § 59 §
Ustanovenie určuje prijímanie detí na predprimárne vzdelávanie v materských školách. Spravidla sa prijímajú deti vo veku od troch do šiestich rokov. Výnimočne možno prijať dieťa do materskej školy vo veku od dvoch rokov. Na predprimárne vzdelávanie sa môže prijať aj dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku, a ktorému bol odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky alebo mu bolo dodatočne odložené plnenie povinnej školskej dochádzky. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku, dieťa s odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky a dieťa s dodatočne odloženým začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky. Je umožnené, aby bolo dieťa prijaté na predprimárne vzdelávanie aj počas školského roka.

čl. I § 60 §
Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky. Ustanovenie rieši aj výnimky, akou je možnosť prijať dieťa mladšie ako 6 rokov, alebo zabezpečenie inej formy vzdelávania. O spôsobe plnenia povinnej školskej dochádzky v prípade, ak žiaka nemožno umiestniť do základnej školy rozhodne príslušný orgán miestnej štátnej správy.

čl. I § 61 §
Ustanovenie stanovuje podmienky prijímania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základné vzdelávanie. Taktiež je umožnené prijať žiaka na inú školu pri zmene jeho potrieb.

čl. I § 62 §
Ustanovením sa stanovujú podmienky prijímania žiakov do prvých ročníkov jednotlivých druhov stredných škôl resp. vzdelávacích programov. Podmienkou prijatia je skutočnosť, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

čl. I § 63 §
Ustanovenie stanovuje postup uchádzača alebo jeho zákonného zástupcu pri podávaní prihlášok na štúdium na stredných školách. Umožňuje sa podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy v záujme väčšieho výberu o štúdium, o ktoré má uchádzač záujem a v odôvodnených prípadoch ďalšie dve prihlášky na štúdium, kde sa vyžaduje overenie nadania žiaka. K prihláške je možné pripojiť doklad o úspešnej účasti žiaka v predmetovej olympiáde alebo súťaži, ktorá súvisí so zvoleným odborom štúdia. Uchádzač, ktorý má zdravotné postihnutie alebo zdravotné znevýhodnenie pripojí vyjadrenie praktického lekára pre deti a dorast o schopnosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

čl. I § 64 §
Ustanovením sa stanovuje organizácia prijímacieho konania. Predmety na prijímacie skúšky pre jednotlivé odbory vzdelávania určuje MŠ SR a MZ SR (pre stredné zdravotnícke školy). Počet otváraných tried prvých ročníkov v jednotlivých stredných školách pre nasledujúce prijímacie konanie určuje zriaďovateľ. O návrhu počtov tried pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom bez ohľadu na zriaďovateľa rozhoduje orgán miestnej štátnej správy v školstve. Táto kompetencia súvisí s regulovaním počtov tried gymnázií s osemročným štúdiom v záujme zachovania kvality vzdelávania v základných školách, gymnáziách a tak tiež v záujme väčšej možnosti vzdelávania v odbornom školstve po ukončení nižšieho stredného vzdelania.

čl. I § 65 §
Stanovujú sa povinnosti riaditeľa strednej školy vo vzťahu k určeniu počtov žiakov v triedach prvých ročníkov a zverejneným kritériám na prijímaciu skúšku. Je v kompetencii riaditeľa školy prijať žiakov základnej školy na štúdium na stredných školách aj bez prijímacej skúšky. V záujme motivácie žiakov o štúdium sa umožňuje bez prijímacej skúšky prijať žiakov, ktorí v celoslovenskom testovaní dosiahli úspešnosť najmenej 90% v každom testovanom predmete s výnimkou žiakov, ktorí sa hlásia na školy, kde sa vyžaduje talentová skúška.

čl. I § 66 §
Ustanovenie sa zaoberá skladbou predmetov prijímacej skúšky, pričom prijímacia skúška z predmetu slovenský jazyk a literatúra je povinná pre všetkých žiakov. Termíny prijímacích skúšok súvisia s možnosťou žiakov si podať dve prihlášky na dve stredné školy. Pre žiakov, ktorí sa uchádzajú o štúdium, kde je potrebné overiť nadanie sa umožňuje na takéto školy podať dve prihlášky. Je umožnené konanie prijímacích skúšok v ďalšom termíne na školy na nenaplnený počet miest. V prípade závažných dôvodov neúčasti žiaka na prijímacej skúške, riaditeľ školy určí náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta.

čl. I § 67 a § 68 §
Ustanovením sa určujú kompetencie riaditeľa školy pri rozhodovaní o prijatí uchádzača na štúdium. Zoznam uchádzačov o štúdium zverejňuje riaditeľ školy do troch dní podľa výsledkov prijímacieho konania. Obsahuje poradie uchádzačov zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní. Taktiež zoznam musí obsahovať informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. Podmienkou prijatia na školu je vykonanie zápisu na základe zápisného lístka, ktorý vydá základná škola. Žiak môže byť zapísaný len na jednu strednú školu. Termín zápisu určí riaditeľ strednej školy. Rozhodnutie riaditeľa školy o prijatí uchádzača sa vykoná v zmysle zákona o správnom konaní.

čl. I § 69 §
Ustanovenie určuje organizáciu a podmienky prijímania uchádzačov na externú alebo kombinovanú formu štúdia v stredných školách a na nadstavbové a pomaturitné štúdium. Taktiež sa stanovujú termíny prijímacích skúšok na túto formu štúdia v poslednom úplnom júnovom týždni resp. v posledných dvoch augustových týždňoch.

čl. I § 70 §
Týmto ustanovením sa umožňuje prijímanie žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl za podmienok, ktoré sú uvedené v citovanom ustanovení. Ide o žiakov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov zanechali štúdium a po určitom čase si chcú doplniť vzdelanie.

čl. I § 71 §
Týmto ustanovením sa stanovuje povinnosť riaditeľovi základnej školy poskytnúť orgánu miestnej štátnej správy v školstve aktuálne údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách ako aj riaditeľovi strednej školy poskytnúť zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve o počtoch prihlásených a prijatých žiakov a o počtoch voľných miest, a to v záujme zisťovania priebežných štatistických údajov pre informovanie rodičov žiakov. Žiakom, ktorí sa neumiestnia ani po druhom termíne prijímacej skúšky, na plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí umiestnenie žiaka v strednej škole po prerokovaní so zákonným zástupcom.

čl. I § 72 §
Ustanovenie definuje spôsoby ukončovania štúdia v stredných školách, a to záverečnou skúškou, maturitnou skúškou, záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou.

čl. I § 73 §
V príslušných ustanoveniach tohto paragrafu sa ustanovuje cieľ záverečnej skúšky v nadväznosti základného vzťahu medzi sústavou vzdelávania a povolaniami, činnosťami na výkon ktorých sa žiaci štúdiom podľa učebných plánov a učebných osnov ako aj podľa vzdelávacích štandardov v učebných a študijných odboroch pripravujú. Ďalej sa ustanovuje členenie záverečnej skúšky tak, aby jej povinnými časťami bola písomná, praktická a ústna časť. Zároveň sa určuje overovanie vedomostí, zručností a kompetencií žiaka v jej jednotlivých častiach, termíny konania záverečnej skúšky v členení na riadne a mimoriadne skúšobné obdobie.

čl. I § 74 §
Ustanovenie definuje ciele maturitnej skúšky, ktorej súčasťou v stredných odborných školách je odborná zložka. Model maturitnej skúšky pozostávajúci z externej a internej časti sa javí ako najpriliehavejší vzhľadom na skutočnosť, že externou časťou skúšky z jednotlivých predmetov sa pomocou štátom garantovaných písomných skúšok zabezpečí validita a objektivita výsledkov maturitnej skúšky, kým interná (školská) časť skúšky by mala uchovávať a ďalej rozvíjať špecifickosť jednotlivých stredných škôl. Externá časť maturitnej skúšky bude písomná a bude realizovaná formou štandardizovaných testov, ktoré budú mať charakter overovacích testov. Testy budú koncipované predovšetkým uzavretými úlohami ( výber správnej odpovede z ponúkaných variant ), doplnkovo budú využité otvorené úlohy ( riešenie odpovede bez ponúkaného variantu ) alebo kombinácia oboch. Maturitnú skúšku z cudzích jazykov žiak vykoná v súlade s požiadavkami jazykovej náročnosti obsiahnuté v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Žiakom je umožnené tiež konať dobrovoľnú maturitnú skúšku najmä z dôvodu ich ďalšej profesijnej orientácie. V školách a triedach s bilingválnym vzdelávaním sa ukončovanie štúdia riadi predovšetkým medzinárodnými dohodami …

čl. I § 75 §
Ustanovenie stanovuje postup žiaka na prihlásenie sa na maturitnú skúšku vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením a to do 30. septembra. Žiakom je umožnená zmena predmetov alebo dodatočné prihlásenie sa na maturitnú skúšku do 15. októbra. Iný termín môže povoliť riaditeľ školy. Termíny sú stanovené v nadväznosti na prípravu potrebných testov na externú časť maturitnej skúšky, ktoré vypracúva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania a v nadväznosti na menovanie predsedov jednotlivých komisií orgánom miestnej štátnej správy v školstve.

čl. I § 76 §
Ustanovenie popisuje externú a internú časť maturitnej skúšky. Externú časť a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Úlohou internej časti maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch je overiť najmä tú časť kompetencií žiaka, ktorá sa nedá overiť formou testu či iným písomným prejavom. Preto táto časť maturitnej skúšky má byť vhodným doplnkom externej časti tak, aby spolu podávali ucelený obraz o vedomostiach, zručnostiach a postojoch budúceho absolventa. Pomocou tejto časti sa zachová a aj rozšíri možnosť prejavovania špecifickosti a profesijnej orientácie jednotlivých stredných škôl. Je stanovené, že v prípade voľby žiaka vykonať maturitnú skúšku z viacerých cudzích jazykov, žiak vykoná externú časť a písomnú formu internej časti len z jedného cudzieho jazyka. Požiadavka, že žiak môže vykonať v jeden deň najviac tri skúšky z internej časti a že internú časť, okrem jej písomnej formy, musí vykonať v priebehu piatich pracovných dní, má zabezpečiť vytvorenie rovnakých skúšobných podmienok pre všetkých žiakov, zlepšiť psychohygienické podmienky maturitnej skúšky, …

čl. I § 77 §
Ustanovenie určuje termíny maturitnej skúšky a to v riadnom skúšobnom období a v mimoriadnom skúšobnom období. Termíny externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky určí ministerstvo školstva jednotne pre všetky školy a žiakov v záujme zaistenia objektivity konania skúšok. Náhradný termín maturitnej skúšky slúži najmä pre tých žiakov, ktorí sa nemôžu zúčastniť riadneho termínu maturitnej skúšky najmä zo zdravotných dôvodov. Termín opravnej skúšky sa vzťahuje na tých žiakov, ktorí neprospeli z niektorého predmetu maturitnej skúšky.

čl. I § 78 a § 79 §
Ustanovenia určujú podmienku vykonania záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky, ktorou je úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia. Ďalej definujú záverečnú pomaturitnú skúšku ako odbornú skúšku, absolventskú skúšku ako komplexnú odbornú skúšku. Určujú obsah absolventskej skúšky, jej konanie v riadnom a mimoriadnom skúšobnom období.

čl. I § 80 až § 82 §
Organizačnú štruktúru, ktorá zabezpečuje organizáciu a priebeh maturitnej skúšky tvoria ústredná, školská a predmetová maturitná komisia. Ústredná maturitná komisia sa predovšetkým vyjadruje k požiadavkám a obsahu externej časti a písomnej forme internej časti maturitných skúšok a k ich harmonogramu. Predsedu a členov ústrednej maturitnej komisie menuje minister školstva najmä z radov pedagogickej a odbornej verejnosti. Predseda školskej maturitnej komisie zodpovedá za riadny priebeh maturitných skúšok na škole a dohliada na objektivitu priebehu skúšok, riaditeľ školy zodpovedá za vytvorenie podmienok pre riadny priebeh skúšok V záujme zabezpečenia objektivity internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov sa ustanovujú predmetové maturitné komisie, ktorých môže byť na jednej škole aj viac. Predsedov školskej maturitnej komisie a predsedov predmetových maturitných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Menovanie predsedov je platné pre riadne ako aj mimoriadne skúšobné obdobie maturitnej skúšky. Predsedovia majú príslušnú odbornú a pedagogickú spôsobilosť a najmenej štyri roky pedagogickej praxe a nie sú v pracovnoprávnom vzťahu ku škole, na ktorej …

čl. I § 83 až § 85 §
Ustanovenia týchto paragrafov určujú konanie záverečnej skúšky a absolventskej skúšky pred skúšobnou komisiou, ktorá má stálych a ďalších členov. Ďalej uvedené ustanovenie popisuje členov skúšobnej komisie, ktorí budú pôsobiť pre záverečnú a absolventskú skúšku ako ďalší členovia tejto komisie. Členom skúšobnej komisie je aj delegovaný zástupca profesijnej komory ak má odbornú spôsobilosť v oblasti odborného vzdelávania a prípravy podľa osobitného predpisu. Ako príklad osobitného predpisu sa uvádza zákon č. 126/1998 Z. z. o Slovenskej živnostenskej komore a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 86 a § 87 §
Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške môže byť vyjadrená stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov stanovuje predmetová maturitná komisia súhlasom všetkých členov prípadne hlasovaním. Hodnotenie internej časti maturitnej skúšky je nezávislé na tom, ako žiak uspel v externej časti maturitnej skúšky. V záujme ochrany práv žiakov, ak má žiak pochybnosti o správnosti klasifikácie, môže požiadať o nahliadnutie do svojej písomnej práce a prípadné námietky podať písomne Štátnej školskej inšpekcii prostredníctvom riaditeľa školy. Taktiež môže podať námietky voči hodnotenie ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky. Ide o zabezpečenie objektívnosti hodnotenia a vylúčenie subjektívnych vplyvov pri hodnotení. Podmienkou na úspešné zloženie maturitnej skúšky je úspešné zloženie zo všetkých jej povinných predmetov a jej častí, pričom skúška z dobrovoľného maturitného predmetu nemá vplyv na jej úspešné zloženie. Klasifikácia na záverečnej skúške alebo absolventskej skúške sa vyjadruje stupňom prospechu.

čl. I § 88 §
V prípade, že žiak vykoná skúšku neúspešne, môže na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať opravnú skúšku. Žiak koná opravnú skúšku vždy len z tej skúšky a predmetu, z ktorého neuspel a takou formou, akou konal skúšku v riadnom termíne. Nie je napr. možné, ak žiak neúspešne vykonal obhajobu maturitnej práce, aby konal opravnú skúšku formou ústnej skúšky pred maturitnou komisiou. Žiak môže taktiež na základe povolenia školskej maturitnej komisie konať druhú opravnú skúšku resp. opakovať celú maturitnú skúšku. Týmto je vytvorený dostatočný priestor a možnosti úspešne vykonať maturitnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období v prípade neúspechu z niektorého predmetu v riadnom skúšobnom období. Časová hranica konania opravnej skúšky alebo celej skúšky je limitovaná troma rokmi od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy. Ustanovenia tohto paragrafu taktiež určujú postup a kompetenciu skúšobnej komisie pri povoľovaní opravnej skúšky z jednotlivej časti záverečnej alebo absolventskej skúšky v prípade, ak z tejto časti skúšky žiak strednej odbornej školy bol klasifikovaný stupňom 5 – …

čl. I § 89 §
Príslušným ustanovením sa predovšetkým riešia žiaci, ktorí sa pre vážne najmä zdravotné dôvody nemôžu zúčastniť na záverečnej, maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške ako aj žiaci, ktorí sa na skúškach správajú nedovoleným spôsobom. Príslušným ustanovením je daná možnosť skladať maturitnú skúšku aj ako štátnu jazykovú skúšku. Umožňuje sa žiakom nahradiť si maturitnú skúšku z cudzieho jazyka v prípade, ak získajú niektorý z certifikátov na príslušnej úrovni jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca. Tieto certifikáty sú poskytované prostredníctvom inštitúcií, ktoré sú etablované v SR, a ktoré dávajú záruku kvality a hodnovernosti vedomostí, ktoré žiaci preukážu pri absolvovaní skúšok na získanie príslušného certifikátu.

čl. I § 90 §
Ustanovenie určuje doklady o vzdelaní, ktoré získa absolvent záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolventskej skúšky. Zároveň sa ustanovujú úkony vo všeobecnom záujme, vykonávané v súvislosti s ukončovaním štúdia na stredných školách. Certifikátom o zložení maturitnej skúšky a dosiahnutie úplného stredného všeobecného alebo úplného stredného odborného vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške. Vysvedčenie o maturitnej skúške bude obsahovať identifikačné údaje o žiakovi, škole a študijnom odbore, jednotlivé predmety externej časti skúšky a internej časti skúšky, a hodnotenie vyjadrené percentami ( pri externej časti a písomnej forme internej časti ) a známkou ( pri internej časti ) vrátane percentilu. Vysvedčenie o maturitnej skúške spracováva a vystavuje škola na základe protokolu o maturitnej skúške. Žiakom stredných odborných škôl sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydáva aj výučný list. Žiakom tried s dvoma vyučovacími jazykmi sa vydáva vysvedčenie o maturitnej skúške v oboch vyučovacích jazykoch resp. vysvedčenie v slovenskom jazyku a v druhom vyučovacom jazyku, ktoré slúži …

čl. I § 91 a § 92 §
Ustanovenie určuje lehoty kedy sa mu zachovávajú práva a povinnosti žiaka školy v prípade, ak nevykonal skúšku úspešne a bola mu povolená opravná skúška. V prípade, že už nie je žiakom školy, má možnosť vykonať skúšku v budúcom období do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. V prípade prerušenia štúdia prestáva byť žiakom školy po dobu prerušenia.

čl. I § 93 §
Ide o splnomocňovacie ustanovenie, ktorým sa určí zoznam predmetov maturitnej skúške v jej externej časti a písomnej forme internej časti, podrobnosti o ich vykonávaní, klasifikácii ako aj spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa charakteru ich postihnutia.

čl. I § 94 §
Ustanovenie vymedzuje, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Podľa písm. a) sa uskutočňuje v školách, ktoré sa doposiaľ označovali ako špeciálne školy. Ide o školy, v ktorých sa vzdelávajú len žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí sa z dôvodu svojho postihnutia či znevýhodnenia nemôžu vzdelávať v triedach škôl podľa písm. b). Vzdelávanie podľa písm. b) sa uskutočňuje v bežných školách, a to buď v bežnej triede alebo v triede, v ktorej sú len žiaci so zdravotným znevýhodnením. Postup pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným znevýhodnením vychádza z výchovno-vzdelávacích programov. Jednotlivé programy budú zostavené tak, aby v čo najvyššej miere zohľadňovali špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby príslušnej skupiny žiakov. Každý výchovno-vzdelávací program je všeobecnou kategóriou, ktorého obsah bude prispôsobený jednotlivým špecifikám podľa svojho zamerania, napr. program pre deti a žiakov s telesným postihnutím sa ďalej rozčlení podľa jednotlivých druhov a typov postihnutia tak, aby zahrnul celú škálu možných telesných postihnutí. Umožňuje sa, aby žiak so závažným stupňom …

čl. I § 95 §
Školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú navrhnuté tak, aby poskytovali výchovu a vzdelávanie od predškolskej prípravy až po prípravu na povolanie. Nakoľko základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím poskytujú odlišné vzdelanie než ostatné školy, označujú sa názvom špeciálna základná škola. Do škôl pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je možné prijať všetky deti bez rozdielu, ale len deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z tohto dôvodu sa stanovuje, že dieťa sa prijíma do školy na základe diagnostických vyšetrení. Toto ustanovenie zabezpečí, aby nebolo možné za žiaka so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením a s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu považovať žiaka, ktorý do tejto skupiny na základe diagnostiky nepatrí. Garantuje sa vzdelávanie s pomocou nevyhnutných kompenzačných pomôcok, učebných pomôcok a učebníc, ktoré sa poskytujú bezplatne. Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré druhy škôl pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nie sú dostupné vo všetkých regiónoch Slovenska, umožňuje sa zriaďovanie týchto škôl ako internátnych. Školy pre žiakov …

čl. I § 96 §
Časť detí so zdravotným znevýhodnením má také špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, že ich výchova a vzdelávanie v bežnej materskej škole nie je vhodné. Preto návrh zákona umožňuje aj zriaďovanie materských škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením.

čl. I § 97 §
Stanovuje osobitosti výchovy a vzdelávania v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Umožňuje predĺženie dĺžky vzdelávania, a to z dôvodu špeciálnych výchovno – vzdelávacích potrieb žiakov. Stanovuje počet ročníkov, s možnosťou zriadenia prípravného ročníka pre tých žiakov, ktorí nemajú predpoklad zvládnuť prvý ročník. Vymedzuje počet detí určujúci kritérium na zriadenie a zrušenie školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje počet žiakov v triede. Umožňuje zriaďovanie prípravných ročníkov pre šesť ročných žiakov, ktorí nedosiahli školskú spôsobilosť a umožňuje predĺžiť dĺžku vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej škole až na 11 rokov, pričom dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program. Z dôvodu rôznych stupňov mentálneho postihnutia vzdelávaných žiakov navrhované znenie upravuje vnútornú diferenciáciu na tri vzdelávacie varianty. § 98 Osobitosti zdravotného postihnutia neumožňujú všetkým žiakom so zdravotným znevýhodnením, aby sa úspešne vzdelávali v bežných stredných školách. Ustanovenie poskytuje základný rámec pre stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Stanovuje kritériá pre zriadenie školy, obsah a dĺžku …

čl. I § 99 §
Ak žiakov s mentálnym postihnutím alebo v kombinácii s iným postihnutím nie je možné vzdelávať v odborných učilištiach, zriaďujú sa pre nich praktické školy, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností. Nakoľko stupeň postihnutia žiakom neumožní vyučiť sa v odbore, žiaci nezískavajú výučný list. Po absolvovaní trojročnej praktickej školy získavajú záverečné vysvedčenie, v ktorom sa napr. pre budúceho zamestnávateľa uvedie, zameranie a činnosti, ktoré je konkrétny absolvent schopný vykonávať. Dôraz pri vzdelávaní v praktickej škole sa kladie na praktickú pracovnú prípravu, načo praktická škola zriaďuje pracovisko. Zriaďuje sa priamo v škole alebo mimo nej, žiaci sa pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov delia na skupiny. Navrhované znenie umožní, aby v praktickej škole boli vzdelávaní aj dospelí občania s mentálnym postihnutím (napr. klienti domovov sociálnych služieb), ktorí doposiaľ neabsolvovali vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

čl. I § 100 §
Odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností tým žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ich pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby. Dĺžka vzdelávania v odbornom učilišti je dva alebo tri roky v závislosti od náročnosti prípravy na určité povolanie. Pre mentálne postihnutých žiakov, ktorých manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované je určený prípravný ročník odborného učilištia. Po jeho absolvovaní určí riaditeľ odborného učilišťa, či bude žiak ďalej pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole. Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže získať žiak s mentálnym postihnutím nižšie stredné vzdelanie. To sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikovanosti na výkon pracovných činnosti rozdeľuje na zaškolenie, zaučenie a vyučenie. Počty žiakov v triedach odborného učilišťa sa stanovujú v závislosti od špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivých druhov a stupňov zdravotných postihnutí. Zvýšenie počtu žiakov v …

čl. I § 101 §
Stanovuje podmienky prijatia do odborného učilišťa a praktickej školy tak, aby bolo možné do týchto škôl prijať aj žiaka z nižšieho ročníka základnej školy, a to za predpokladu, že ukončil povinnú školskú dochádzku. Zo znenia nepriamo vyplýva, že odborné učilište je školou pre žiakov s ľahkým stupňom postihnutia, praktická škola je pre žiakov so závažnejším stupňom mentálneho postihnutia, ktorý neumožní žiakom absolvovanie obsahu vzdelávania v odbornom učilišti.

čl. I § 102 §
Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike špeciálnej výchovy a vzdelávania.

čl. I § 103 §
Ustanovenie definuje jednotlivé druhy nadania a formy ich rozvíjania v školách. Konkretizuje možné podmienky pre žiakov v rozvíjaní nadania, a to rozšíreným vzdelávaním predmetov už v materskej škole, urýchleným vzdelávaním, ktoré zahŕňa kratšiu dobu pri získaní nižšieho stredného vzdelania alebo absolvovaní strednej školy. Nadaní žiaci tiež môžu postupovať podľa individuálneho vzdelávacieho plánu alebo programu, najmä v prípadoch, ak z dôvodu účasti na súťažiach alebo iných podujatiach, súvisiacich s ich nadaním nie je možné zabezpečiť ich pravidelnú účasť na vyučovaní. V oblasti intelektového nadania vymedzuje všeobecné intelektové nadanie, diagnostikované kompetentným psychológom a špecifické intelektové nadanie, ktoré je zamerané na niektorú oblasť školského vzdelávania.

čl. I § 104 §
Pre deti a žiakov možno zriaďovať školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie druhu nadania. Ustanovenie vymedzuje rozdiel medzi školami a triedami pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov a špecificky intelektovo nadaných žiakov. Školy pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov sa zameriavajú okrem rozvoja samotného nadania aj na celú osobnosť dieťaťa a prípadné problémové prejavy intelektového nadania. Školy a triedy pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sa zameriavajú na rozšírené vyučovanie predmetov, súvisiacich so špecifickým nadaním (napr. matematické, prírodovedné, jazykové).

čl. I § 105 §
Ustanovenie vymedzuje požiadavky pri prijímaní žiaka do školy alebo triedy na rozvíjanie nadania. V prípade špecifického intelektového nadania, umeleckého nadania, praktického nadania a športového nadania sú žiaci prijímaní na základe skúšky na overenie špeciálnych schopností, pedagogickej diagnostiky vedomostí a zručností a psychodiagnostického vyšetrenia, zameraného na oblasť nadania, v prípade športového nadania je podmienkou aj zdravotná spôsobilosť. Kritériá týchto overení určuje riaditeľ, a to do 1. februára. Všeobecne intelektovo nadaní žiaci sú prijímaní do škôl a tried pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov na základe psychologického vyšetrenia vykonaného zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

čl. I § 106 §
Stanovuje povinnosť riaditeľa zabezpečiť v školskom vzdelávacom programe starostlivosť o nadaných žiakov. V prípade, ak žiak nepreukazuje požadované výkony, môže riaditeľ rozhodnúť o jeho preradení alebo vylúčení zo vzdelávacieho programu poskytujúceho rozšírené vzdelávanie.

čl. I § 107 §
Ustanovenie rieši výchovu a vzdelávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré sa uskutočňuje v školách s využitím špecifických metód a foriem. Je umožnené školám vytvárať pre týchto žiakov individuálne podmienky, ktorými sú vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, úprava organizácie výchovy a vzdelávania ako aj úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje. Ustanovenie umožňuje poskytnúť zriaďovateľom škôl príspevok zo strany ministerstva školstva na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

čl. I § 108 §
Ustanovuje sa, že ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova sa môžu zriadiť materské školy, základné školy a stredné školy pre deti a žiakov so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením, s nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu. Ustanovuje sa, že vzdelanie získané v týchto školách, okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím, je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

čl. I § 109 až § 111 §
V týchto ustanoveniach sa definujú školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy a to policajné školy a školy požiarnej ochrany.

čl. I § 112 §
Definuje sa sústava školských zariadení, ktorú tvoria školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, školské špeciálne výchovné zariadenia, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, školské účelové zariadenia.

čl. I § 113 §
Ustanovujú sa školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, ktoré sú školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti, centrum voľného času, školský internát, školské hospodárstvo, stredisko odbornej praxe.

čl. I § 114 až § 118 §
Ustanovenie definujú jednotlivé školské zariadenia, ktoré sú svojim zameraním určené na činnosti, ktoré skvalitňujú a odborne dopĺňajú výchovno-vzdelávací proces na školách, ako napr. školský klub detí, centrum voľného času a pod.

čl. I § 119 §
Zmocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacieho predpisu k problematike školských výchovno-vzdelávacích zariadení.

čl. I § 120 §
Ustanovenie stanovuje, ktoré zariadenia zriaďované v rezorte školstva sú školské špeciálne výchovné zariadenia. Zariadenia sú navrhnuté tak, aby plnili im príslušné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov.

čl. I § 121 §
Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovnú starostlivosť a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť deťom alebo žiakom, o umiestení ktorých rozhodol súd na základe § 37 a 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a § 103 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo o to požiadal zákonný zástupca. Ustanovenie uvádza základné činnosti Diagnostického centra, ktorými sú zabezpečovanie diagnostiky deťom a žiakom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovnej alebo reedukačnej starostlivosti, prípadne vytvorenie individuálneho reedukačného programu na základe určenej diagnózy; odporúča umiestnenie dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie a uplatnenie na trhu práce, na úpravu rodinných pomerov; poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú, vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako podklad k vypracovaniu individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu. V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie, ktoré prijíma …

čl. I § 122 §
Toto ustanovenie rieši problematiku reedukačných centier, ktoré na základe výchovno-vzdelávacieho programu, individuálneho reedukačného programu poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia. Z dôvodu racionalizácie je možné zriaďovať tieto zariadenia len pri minimálnom počte výchovných skupín tri. Z dôvodu zvyšovania účinnosti reedukačného procesu v týchto zariadeniach sa stanovuje i horná hranica počtov skupín na šesť, ak má reedukačné centrum výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín, čo sa v praxi javí ako najvyšší únosný počet výchovných skupín, pri ktorom má reedukačný proces požadovaný účinok. Ustanovenie udáva možnosť diferenciácie reedukačných centier. Počíta s určitými obmedzeniami detí umiestnených v týchto zariadeniach po stránke organizačnej i výchovných opatrení a z uvedeného dôvodu je vnútorná organizácia reedukačných domovov navrhovaná do oddelení, pre deti s prevýchovným režimom, pre deti s potrebou zvýšenej zdravotnej starostlivosti s ochranným režimom a pre mladistvé matky s deťmi oddelenie pre matky s deťmi. Zároveň je …

čl. I § 123 §
Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú a výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave. Svoje služby poskytuje súbežne s výchovno–vzdelávacím procesom v rámci plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na povolanie. Ustanovenie upravuje počet detí vo výchovnej skupine, maximálny počet výchovných skupín v liečebno-výchovných sanatóriách, ktoré sa zriaďujú ako denné alebo internátne zariadenia.

čl. I § 124 §
Ustanovenie je rozpracovaním všetkých možností, ktoré môže špeciálne výchovné zariadenie využiť, ak sa rozhodne, že sa v ňom bude poskytovať zdravotná starostlivosť. Zdravotnú starostlivosť môžu podľa príslušných smerníc Európskej únie (v súčasnosti smernica č. 36/2005/ES v znení smernice č. 100/2006ES) poskytovať iba osoby spĺňajúce podmienky na výkon príslušného zdravotníckeho povolania a mali by byť vytvorené aj vhodné podmienky pre správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach splnomocňuje sa ministerstvo zdravotníctva, ako kompetentný orgán v SR pre oblasť správnej zdravotnej starostlivosti, aby v spolupráci s ministerstvom školstva všeobecne záväzným právnym predpisom upravilo minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špeciálnych výchovných zariadeniach, ak si zariadenie vyberie možnosť priameho zamestnania zdravotníckeho pracovníka. Nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z. z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotníckych výkonov v znení nariadení vlády SR č. 223/2005 Z. z. upravuje vedecky a historickou skúsenosťou overené zdravotnícke výkony, ktoré sú oprávnení vykonávať zdravotnícky pracovníci s príslušnou kvalifikáciou na území SR. Keďže pri …

čl. I § 125 §
Ustanovenie vymenúva formy opatrení vo výchove, ktoré sú zamerané na pozitívnu motiváciu detí k vlastnému reedukačnému procesu a tiež niektoré opatrenia na ochranu bezpečnosti a zdravia dieťaťa. Inštitút možnosti prerušenia pobytu dieťaťa s nariadenou náhradnou výchovou v špeciálnom výchovnom zariadení, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom centre je veľmi dôležitým prvkom reedukačného procesu. Môže slúžiť ako motivačný prvok alebo ako možnosť overenia si správnosti reedukačných postupov. Prerušenie pobytu toto ustanovenie rozdeľuje na krátkodobé prerušenie, ktoré je stanovené na mimopracovné dni alebo školské prázdniny, alebo skúšobný pobyt (podmienečné prepustenie) s možnosťou sledovania dieťaťa v spolupráci s príslušným orgánom miestnej štátnej správy a vyhodnocovania pobytu dieťaťa s možnosťou jeho vrátenia naspäť do zariadenia. Osobitné výchovné opatrenia sú preto osobitné, že nie sú obvyklým pedagogickým prostriedkom, ktorý by sa používal v systéme bežných škôl. Ide o špeciálno – pedagogický postup, ktorý sa uplatňuje v špeciálnych výchovných zariadeniach, konkrétne v diagnostickom centre alebo v reedukačnom domove. Ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré je možné …

čl. I § 126 §
Keďže vo väčšine prípadov nariadeniu náhradnej výchovy predchádza zanedbanie alebo neschopnosť poskytovania starostlivosti o dieťa zo strany zákonného zástupcu, zaväzuje toto ustanovenie zákonného zástupcu podieľať sa na úhrade nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení. Keď je dieťa alebo žiak umiestnený v zariadení na základe požiadania zákonného zástupcu, úhradu mesačných nákladov za pobyt dieťaťa alebo žiaka určí zariadenie. Náklady na zabezpečenie návratu dieťaťa z nepovoleného prerušenia pobytu v zariadení neustále stúpajú. Cena prevádzky služobných automobilov a následná amortizácia, cena pohonných hmôt a náklady na hradenie nákladov zamestnancom, ktoré im vznikli vyslaním na služobnú cestu neustále rastú a preto je vhodné, aby sa aj dieťa, ktoré má vlastný príjem, podieľalo sa na úhradách vzniknutých zabezpečovaním jeho návratu.

čl. I § 127 §
Poskytovanie mesačného vreckového, vecných darov a jednorazového peňažného príspevku na výbavu riešia platné predpisy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 390/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

čl. I § 128 §
Ustanovenie uvádza, že vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo aj v iných školách podľa zákona. Taktiež sa uvádza, že na dokladoch o vzdelaní získanom v takejto škole sa uvádza len údaj o škole.

čl. I § 129 §
Ustanovenie uvádza, že o špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v nich, o individuálnych výchovno-vzdelávacích programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach upraví ministerstvo školstva všeobecnej záväzným právnym predpisom.

čl. I § 130 §
Navrhované znenie vymedzuje zložky systému výchovného poradenstva a prevencie jeho činnosti. Upravuje postavenie školského psychológa, psychológa, školského špeciálneho pedagóga, školského liečebného pedagóga, školského koordinátora prevencie a sociálneho pedagóga tak, aby bol systém výchovného poradenstva a prevencie čo najfunkčnejší. Z dôvodu zjednoznačnenia činnosti týchto zariadení stanovuje činnosti, ktoré vykonávajú tieto zariadenia a upravuje metodické riadenie. Aby bola prevádzka zariadení efektívna, zariadenie nie je možné zriadiť s nižším počtom odborných zamestnancov ako 3. V záujme dostupnosti pre všetkých potenciálnych klientov sa stanovuje, že odborné činnosti sa pre uvedených klientov poskytujú bezplatne.

čl. I § 131 §
V ustanovenie vymedzuje činnosti výchovného a psychologického poradenstva a prevencie, a to psychologickú, špeciálnopedagogickú, sociálnu a stanovuje, kto tieto činnosti vykonáva. Činnosti sú koncipované tak, aby obsiahli všetky suportívne činnosti, smerujúce najmä k efektívnej výchove a vzdelávaniu a harmonickému rozvoju žiakov.

čl. I § 132 §
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je školské zariadenie, ktorého činnosť je zameraná na poradenstvo a výchovnú prevenciu, vykonáva odborné činnosti zamerané na poskytovanie odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti, metodickú a informačnú pomoc pedagogickým zamestnancom škôl a zákonným zástupcom detí najmä v oblastiach výchovy a vzdelávania, profesijnej a kariérovej orientácie žiakov a prevencie delikventného vývinu detí. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia.

čl. I § 133 §
Vymedzujú sa činnosti a formy, ktoré realizuje centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Je dôležité, aby žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní v bežných školách, ich pedagógom a rodičom tieto školské zariadenia poskytovali odborné poradenstvo a suportívne služby. V záujme kvalitného vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím, znevýhodnením, nerovnomerným vývinom alebo s ohrozením vývinu poskytujú tieto zariadenia aj odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc školským špeciálnym pedagógom v jednotlivých školách.

čl. I § 134 §
Ustanovenie rieši problematiku výchovného poradenstva, ktoré sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách uvedených v sústave škôl okrem materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej školy a vybraných školských zariadení.

čl. I § 135 §
Vymedzujú sa činnosti psychologického poradenstva poskytovaného školským psychológom alebo psychológom. Vymedzuje sa, komu je psychologické poradenstvo poskytované a aké služby pre deti a ich zákonných zástupcov sprostredkúva.

čl. I § 136 §
Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike školských zariadení výchovnej prevencie a poradenstva.

čl. I § 137 §
Ustanovenie rozdeľuje školské účelové zariadenia, ktorými sú: škola v prírode, zariadenia školského stravovania a stredisko služieb škole.

čl. I § 138 §
Školy v prírode sa preradili z kategórie výchovno-vzdelávacích zariadení, do školských účelových zariadení. Škola v prírode svojim poslaním umožňuje deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovno-vzdelávacieho procesu v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

čl. I § 139 až 141 §
Ustanovenie určuje zariadenia školského stravovania, ktoré zabezpečujú školské stravovanie detí, žiakov a iných osôb. Zriaďujú sa na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

čl. I § 142 §
Znenie zmocňuje ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu k problematike zariadení školského stravovania.

čl. I § 143 §
Ustanovenie určuje stredisko služieb škole, ako zariadenie, ktoré poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.

čl. I § 144 a § 145 §
Ustanovenia určujú práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu v procese výchovy a vzdelávania. Zaručuje sa, že práva ustanovené týmto zákonom sú rovnaké ku všetkým uchádzačom, deťom a žiakom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo výchove a vzdelaní. Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie dieťa alebo žiaka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

čl. I § 146 §
Ustanovenie deklaruje, že deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom azylantov a žiadateľov o udelenie azylu sa poskytuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky. Pre tieto deti možno vytvárať osobitné podmienky na vzdelávanie, ako napr. možnosť osvojenia si štátneho jazyka a pod.

čl. I § 147 a § 148 §
Výmenné programy sa uskutočňujú medzi strednými školami Slovenskej republiky a strednými školami iného členského štátu Európskej únie alebo strednými školami štátov, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie. Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor a to na základe dohody. Škola, ktoré zabezpečuje výmenný program je zodpovedná za žiakov, hlavne však za ubytovanie, stravovanie a pod. je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad nad žiakmi. Určuje sa, kto sa na výmenných programoch môže finančne podieľať.

čl. I § 149 §
Ustanovenie rieši štipendium, ktoré možno poskytnúť žiakovi denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy. Príslušné ustanovenia popisujú podmienky za ktorých je možné štipendium poskytnúť.

čl. I § 150 §
Ustanovuje sa organizácia školského roka, definuje sa obdobie vyučovania a školských prázdnin a zmocňuje sa ministerstvo školstva k vydaniu vykonávacieho predpisu o podrobnostiach organizácie školského roka.

čl. I § 151 §
Ustanovenie rieši ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania na školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona. Ustanovuje sa možnosť, že majú právo vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ktorá však nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania. Stanovuje sa zákaz činnosti politickým stranám, prenikaniu informácií, ktoré by narúšali mravné princípy výchovy a vzdelávania v proces vzdelávania.

čl. I § 152 §
Ustanovenie rieši povinnosť školy pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov v procese výchovy a vzdelávania.

čl. I § 153 §
Každá škola má svoj školský poriadok, ktorý vydá riaditeľ školy po prerokovaní v orgáne školskej samosprávy a pedagogickej rade. Školský poriadok rieši práva a povinnosti žiakov, zákonných zástupcov a vzájomný vzťah medzi nimi a pedagogickými a ďalšími zamestnancami školy, vnútornom režime školy a B a OZ detí a žiakov a pod.

čl. I § 154 až §156 §
Ministerstvo školstva má záujem sústavne zlepšovať úroveň výchovno-vzdelávacích výsledkov, preto vytvorí podmienky monitorovania a hodnotenia výchovy a vzdelávania. Zriadením Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania sa vytvoria predpoklady na kvalitné metodické a organizačné riadenie externých častí skúšok a testovania žiakov. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania bude zodpovedať za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania, určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva, vydáva osvedčenie o spôsobilosti k výkonu funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok alebo testovania. Z dôvodov vytvorenia objektívnych podmienok pre testovanie sú stanovené povinnosti riaditeľa školy, žiaka a jeho zákonného zástupu.

čl. I § 157 a § 158 §
Ustanovenie rieši nový spôsob registrácie detí a žiakov, škôl a školských zariadení. Uvedené riešenie sa využíva za účelom overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii, na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona a na účel štatistických zisťovaní, ďalej sa sprehľadnia počty detí a žiakov škôl a ich pohyb pri migrácii. Register vedie ministerstvo školstva (štátny register), orgán miestnej štátnej správy (register v jeho územnej pôsobnosti) a príslušná škola. Tento register je neverejný.

čl. I § 159 §
Ustanovenia definujú Kurikulárnu radu, ako odborný, iniciačný a poradný orgán ministra školstva v oblasti výchovy a vzdelávania, inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a ďalších činností súvisiacich so vzdelávaním.

čl. I § 160 §
Ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti zákona na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a na súkromné školy a súkromné školské zariadenia.

čl. I § 161 §
Prechodné ustanovenie stanovuje postup plynulého preklenutia obdobia, kedy sa postupovalo vo výchove a vzdelávaní podľa doterajších predpisov na obdobie po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona.

čl. I § 162 §
Ide o deklaratívne ustanovenie, podľa ktorého sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

čl. I § 163 §
Zrušovacie ustanovenie vymenúva všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom rušia a ktoré boli vydané na základe zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

čl. II

čl. II bod 1
Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi vymenovať riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v určenej časovej lehote odo dňa predloženia návrhu.

čl. II bod 2
Ustanovenie rieši menovanie kandidáta na funkciu riaditeľa v tých prípadoch, v ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo nekoná v stanovenej lehote, alebo nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní.

čl. II bod 3 a 4
Spresňuje sa kompetencia hlavného školského inšpektora pri odvolaní riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

čl. II bod 5
Technická úprava v súvislosti s textom uvedeným v bodoch 3 a 4.

čl. II bod 6
Ustanovenie rieši postup zriaďovateľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy pri vymenovaní kandidáta na funkciu riaditeľa školy.

čl. II bod 7
Stanovuje sa povinnosť zriaďovateľovi zabezpečiť organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa.

čl. II bod 8
Ukladá sa povinnosť rade školy vyzvať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s hlasom riadnym. Ide o záujem štátu, aby riaditeľ školy spĺňal odborné a kvalifikačné predpoklady na svoju funkciu.

čl. II bod 9
Ustanovením sa ukladajú povinnosti riaditeľovi školy vo väzbe uvedené v Čl. I .

čl. II bod 10
Dopĺňajú sa kompetencie riaditeľa školy na Čl. I.

čl. II bod 11 až 14
Navrhované ustanovenia sú zosúladené so zmenami, ktoré prináša návrh nového zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) uvedených v Čl. I .

čl. II bod 15
Ukladajú sa kompetencie riaditeľovi jazykovej školy, riaditeľovi materskej školy vo väzbe na Čl. I.

čl. II bod 16
Rozširujú sa kompetencie obce ako zriaďovateľa vo väzbe na zmeny v Čl. I.

čl. II bod 17
Premietnuté ustanovenie, ktoré určuje kompetencie obci vo väzbe na zmeny v Čl. I.

čl. II bod 18
Rieši sa doplnenie pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, obce ktorá vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a určuje výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, ZUŠ a výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí.

čl. II bod 19
Ide o zosúladenie názvov škôl vo väzbe na zmeny v Čl. I.

čl. II bod 20
Zosúladené so zmenami v Čl. I vo vzťahu k učilištiam

čl. II bod 21
Rieši sa vymenovanie škôl a školských zariadení, ktoré zriaďuje a zrušuje samosprávny kraj pri výkone samosprávy vo väzbe na zmeny v Čl. I.

čl. II bod 22
Rieši sa zmena názvov škôl so zmenami uvedenými v Čl. I..

čl. II bod 23 až 25
Ide o rozšírenie kompetencii samosprávneho kraja vo väzbe na zmeny v Čl. I.

čl. II bod 26
Vymenúvajú sa zriaďovateľské kompetencie krajského školského úradu premietnuté do zmien Uvedených v Čl. I.

čl. II bod 27
Rozširujú sa kompetencie krajskému školskému úradu viesť územný školský register detí a žiakov uvedený v Čl. I.

čl. II bod 28 až 30
Ustanovenia rozširujú kompetencie Štátnej školskej inšpekcie a to v súvislosti so zavedením výchovno-vzdelávacích programov podľa návrhu nového školského zákona.

čl. II bod 31
Jedná sa o spresnenie procesu spravovania siete škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania ministerstvom školstva.

čl. II bod 32
Zosúladenie s Čl. I.

čl. II bod 33
Rozširujú sa kompetencie ministerstva školstva o vedenie štátneho registra detí a žiakov v súvislosti s § 162 návrhu zákona o výchove a vzdelávaní .

čl. II bod 34 a 35
Úprava v súvislosti so zaradením materských škôl a jazykových škôl do sústavy škôl.

čl. II bod 36
Technické spresnenie.

čl. II bod 37
Riešia sa možnosti ministerstva školstva rozhodnúť o vyradení školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania aj na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j).

čl. II bod 38
Ustanovenie ukladá povinnosť zriaďovateľovi oznámiť ministerstvu školstva zmenu adresy zriaďovateľa, zmenu súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelenie alebo odňatie čestného názvu školy alebo školského zariadenia. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 39
Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

čl. II bod 40
Ustanovenie určuje označovanie názvov škôl na vonkajšom označení budovy.

čl. II bod 41
Ustanovuje sa rozšírenie rady školy pri výberovom konaní na funkciu riaditeľa o zástupcov príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve a Štátnej školskej inšpekcie s riadnym hlasom.

čl. II bod 42
Ustanovenie je nadbytočné, nakoľko problematika je riešená v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

čl. II bod 43 a 44
Ustanoveniami sa riešia priestupky a správne delikty vo vzťahu k plneniu povinnej školskej dochádzky a zriaďovaniu škôl a školských zariadení.

čl. II bod 45 a 46
V nadväznosti na vykonané zmeny je upravený rozsah pôsobnosti zákona pre neštátne školy.

čl. II bod 47
Zosúladenie s potrebou vychádzajúcou z praxe pri aplikácii zákona.

čl. III

čl. III bod 1
Ustanovenie § 1 ods. 1 sa upravuje v súvislosti s novým zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (ďalej len „školský zákon“), zároveň sa dopĺňa o financovanie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len „príspevok na výchovu a vzdelávanie“) detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie, o ktorom sa pojednáva v § 7 ods. 8. Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa navrhuje poskytovať všetkým zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl, t. j. obciam, krajským školským úradom, štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa realizuje od začiatku normatívneho financovania, pričom o záujmové vzdelávanie prejavuje každoročne záujem približne 75 % žiakov základných a stredných škôl. Zároveň sa upravuje aj znenie poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom.

čl. III bod 2
Navrhuje sa úprava ustanovenia § 1 ods. 3 v súvislosti s novým školským zákonom a v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4, t.j. s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d, v ktorých sa navrhuje spresniť poskytovanie finančných prostriedkov na financovanie špecifík, ktoré nemožno zohľadniť v normatíve, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov.

čl. III bod 3
V súvislosti s novým školským zákonom sa navrhuje upraviť ustanovenie § 1 ods. 4, najmä z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy (do účinnosti nového školského zákona patria materské školy a špeciálne materské školy medzi školské zariadenia).

čl. III bod 4
V ustanovení § 1 sa vkladá nový odsek 5, v ktorom sa zabezpečuje financovanie úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie pre zriaďovateľov materských škôl a špeciálnych materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky zo štátneho rozpočtu.

čl. III bod 5
Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

čl. III bod 6
V ustanovení § 1 ods. 7 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Zákonom č. 279/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zmenila zriaďovateľská pôsobnosť škôl, ktoré pred účinnosťou tohto zákona patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR a s účinnosťou od 1. júla 2006 patria tieto školy do zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

čl. III bod 7
Navrhuje sa upraviť znenie úvodnej vety k ustanoveniu § 2 ods. 1 v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy.

čl. III bod 8
Z dôvodu zrušenia zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13. Znenie sa navrhuje upraviť v súvislosti so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. III bod 9
Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

čl. III bod 10 a 11
Navrhuje sa upraviť nadpis ustanovenia pod § 3 a znenie ustanovenia § 3 ods. 1, ktoré súvisia s úpravou § 1 ods. 1, t. j. s financovaním úhrady príspevku na výchovu a vzdelávanie detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v materských školách a špeciálnych materských školách a príspevku na záujmové vzdelávanie..

čl. III bod 12
Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) sa navrhuje doplniť o štátne materské školy (špeciálne materské školy v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov), z dôvodu ich zaradenia medzi školy.

čl. III bod 13
Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

čl. III bod 14
Ustanovenie § 3 ods. 2 - štruktúra finančných prostriedkov v kapitole Ministerstva školstva SR sa navrhuje doplniť o príspevok na výchovu a vzdelávanie. Zmena súvisí s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1.

čl. III bod 15
Navrhované úpravy ustanovenia § 3 ods. 3 súvisia so zmenami v súvislosti s novým školským zákonom, z dôvodu zaradenia materských škôl medzi školy. Zároveň sa určuje, podľa ktorého ustanovenia sa navrhuje poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl (§ 6 a 6a), príspevok na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl (§ 6b) a príspevok na záujmové vzdelávanie (§ 7 ods. 8).

čl. III bod 16
Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 3 ods. 6 v súvislosti s financovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie, zmenou spôsobu financovania cirkevných škôl a súkromných škôl a s doplnením nových ustanovení § 4a až 4d. Zmena súvisí najmä s úpravou ustanovenia § 1 ods. 1 a návrhom nových ustanovení § 6 až 6b . Príspevok na výchovu a vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom. Príspevok na záujmové vzdelávanie sa poskytuje zriaďovateľom škôl a školských zariadení a možno ho použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.

čl. III bod 17 a 18
Z ustanovenia § 4 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť zber údajov pre normatívne financovanie týkajúci sa očakávaného počtu žiakov v novom školskom roku, nakoľko sa tieto údaje zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl a školských zariadení a zmeny v nasledujúcom rozpise finančných prostriedkov. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov pre školy, štátne materské školy a štátne školské zariadenia.

čl. III bod 19
Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 súvisí s vložením nových ustanovení § 4a až 4d, ktoré bližšie a podrobnejšie špecifikujú podmienky, na základe ktorých môže ministerstvo prideliť zriaďovateľom škôl účelovo dotácie z kapitoly ministerstva na financovanie špecifík, financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov, financovanie havarijných situácií a financovanie rozvojových projektov. Zároveň sa aktualizuje zneie poznámky pod čiarou k odkazu 21.

čl. III bod 20
Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 4 ods. 13, ktorá súvisí s vypustením odsekov 13 až 16 z ustanovenia § 4 a vložením nových ustanovení § 4a až 4d.

čl. III bod 21
Navrhovaná úprava súvisí so zmenou názvu špeciálnych škôl na školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré ustanovuje nový školský zákon.

čl. III bod 22
V novom ustanovení § 4a sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom škôl účelovo určené finančné prostriedky na financovanie špecifík - opakujúcich sa nákladov, ktoré nie sú zohľadnené v normatíve školy. Zároveň sa ustanovuje, čo sa pokladá za špecifiká. Ustanovuje sa lehota, dokedy môže zriaďovateľ školy podať žiadosť a aj niektoré náležitosti žiadosti. V novom ustanovení § 4b sa upresňujú podmienky a pravidlá, podľa ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl za mimoriadne výsledky žiakov. Zároveň sa určuje lehota, dokedy ministerstvo zverejní okruh súťaží, olympiád medzinárodných projektov a programov na nasledujúci školský rok, za ktoré ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom škôl prostredníctvom mimoriadnych výsledkov žiakov. V novom ustanovení § 4c sa upresňujú podmienky a pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľom štátnych škôl a štátnych školských zariadení účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Ďalej sa ustanovuje, čo sa pokladá za havarijnú situáciu, niektoré …

čl. III bod 23
Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 5 v súvislosti s novým školským zákonom, na základe ktorého sa materské školy a špeciálne materské školy zaradili medzi školy. Zároveň sa upravuje aj spôsob prideľovania finančných prostriedkov pre krajské školské úrady – podľa počtu všetkých detí štátnych materských škôl a podľa počtu všetkých žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 6 v súvislosti so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a so zmenou spôsobu financovania súkromných škôl, ktorých financovanie sa rieši v novom ustanovení (§ 6a). Pôvodné ustanovenie § 6 sa vzťahuje na cirkevné školy. Cirkevné školy sú rovnako financované ako štátne školy. V ustanovení § 6 ods. 3 sa navrhuje, aby zriaďovateľ cirkevnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci a reklamy.

čl. III bod 24
V novom ustanovení § 6a sa určuje spôsob prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom súkromných škôl. Stanovuje sa znížená výška mesačného normatívneho príspevku pre súkromnú školu, ak orgán štátnej správy alebo Štátna školská inšpekcia zistia závažné porušenie platných právnych predpisov. Znížený mesačný normatívny príspevok (ods. 4) sa poskytne zriaďovateľovi súkromnej školy až do oznámenia zriaďovateľa súkromnej školy ministerstvu, že závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou bolo odstránené. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa súkromnej školy oznámiť ministerstvu školstva závažné porušenie platných právnych predpisov súkromnou školou a povinnosť oznámiť odstránenie zistených závažných porušení platných právnych predpisov súkromnou školou. V ustanovení § 6a ods. 6 sa navrhuje, aby zriaďovateľ súkromnej školy bol povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na osobné náklady a prevádzkové náklady, okrem úhrad nájomného v rámci zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a reklamy. V novom ustanovení § 6b sa navrhujú pravidlá, na základe ktorých ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl na financovanie …

čl. III bod 25
Zmena lehoty predloženia súhrnnej správy o hospodárení za predchádzajúci kalendárny rok zriaďovateľom sa navrhuje z dôvodu využitia údajov z tejto správy pri dohodovacom konaní zo strany zriaďovateľa a ministerstva.

čl. III bod 26 a 27
Návrh zmeny ustanovení súvisia so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

čl. III bod 28
Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu nového školského zákona (zmeny postavenia materských škôl a špeciálnych materských a ich zaradenia medzi školy) a z dôvodu vypustenia zberu údajov pre normatívne financovanie - očakávaného počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku, nakoľko tieto údaje sa zo strany zriaďovateľov nadhodnocovali, čo malo za následok zníženie výšky normatívu pre jednotlivé kategórie škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení. Zavedením tejto zmeny sa zjednoduší celý mechanizmus zberu údajov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva.

čl. III bod 29
Návrh zmeny ustanovenia súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3.

čl. III bod 30
Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 6 súvisiaca s vložením nových ustanovení § 4 až 6a.

čl. III bod 31
Pôvodné ustanovenie § 7 ods. 7 sa navrhuje vypustiť, nakoľko Ministerstvo školstva SR zákonom č. 689/2006 Z. z. ustanovilo inštitút dohodovacieho konania každoročne. Zriaďovatelia škôl v prípade zmeny počtu žiakov o 5 % v školách v priebehu roka môžu požiadať ministerstvo o ich dofinancovanie z uvedeného dôvodu.

čl. III bod 32
Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 7 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a s vložením nových ustanovení § 4a až 4d a ustanovenia § 8c.

čl. III bod 33
Úprava ustanovenia § 7 ods. 8 súvisí s novým školským zákonom (so zmenou postavenia materských škôl, špeciálnych materských škôl a jazykových škôl, ktoré patria medzi školy) a s doplnením lehoty na vydanie vzdelávacieho poukazu pre vydavateľov vzdelávacích poukazov a zároveň sa ustanovuje lehota pre prijímateľov vzdelávacích poukazov (školy a školské zariadenia) dokedy môžu vzdelávacie poukazy prijať. Ustanovenie lehoty sa zavádza z dôvodu, že niektoré školy neposkytli žiakom škôl dostatočný priestor na rozhodnutie, ktorému poskytovateľovi záujmového vzdelávania odovzdajú vzdelávací poukaz. Medzi poskytovateľov záujmového vzdelávania sú zaradené aj základné umelecké školy.

čl. III bod 34
Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 7 ods. 9 súvisí so zmenou ustanovenia § 4 a vložením nového ustanovenia § 4a, v ktorom okrem spresnenia podmienok a pravidiel prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl na špecifiká, sa ustanovuje aj zoznam špecifík a s vypustením ustanovenia § 7 ods. 7.

čl. III bod 35
V ustanovení § 7 ods. 10 sa upresňujú pravidlá prideľovania finančných prostriedkov krajským školským úradom na kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. V ustanovení § 7 ods. 11 sa upresňujú výdavky pre krajské školské úrady.

čl. III bod 36
Úprava ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou ustanovenia § 1 ods. 3, v súvislosti so zmenou postavenia materských škôl v rámci návrhu nového školského zákona a v súvislosti s poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie (§ 6b) zriaďovateľom materských škôl a špeciálnych materských škôl.

čl. III bod 37
Legislatívno-technická úprava ustanovenia § 8a súvisí s návrhom nového ustanovenia § 8c o dohodovacom konaní.

čl. III bod 38
V novom ustanovení § 8b sa navrhujú ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákona, ktoré môže uložiť ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení, ktoré sú financované podľa tohto zákona. V tomto ustanovení sa zároveň určuje lehota uloženia pokuty, lehota splatnosti pokuty a skutočnosť, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. V novom ustanovení § 8c sa upresňujú podmienky a postup pri dohodovacom konaní, definuje sa pojem dohodovacie konanie, ustanovujú sa niektoré náležitosti žiadosti zriaďovateľa o dohodovacie konanie, ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti zriaďovateľa a jej obsah. V dohodovacom konaní ide o pridelenie finančných prostriedkov zriaďovateľom na úhradu nákladov škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zohľadnené v normatívoch podľa § 4 a 5. Zároveň sa ustanovuje aj lehota, do ktorej musí zriaďovateľ tieto finančné prostriedky prideliť školám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

čl. III bod 39
Úpravou ustanovenia § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť okruh zriaďovateľov škôl, ktorým poskytne Ministerstvo školstva SR zálohu na financovanie škôl.

čl. III bod 40
Za § 9 sa navrhuje vložiť nové ustanovenie § 9a v súvislosti s účinnosťou ustanovení 4 ods. 8, § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, § 6a ods. 3 až 7, § 8b a § 8c od 1. januára 2009. V období od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008 budú školy a školské zariadenia financované rovnako ako sú v súčasnosti, najmä z dôvodu ukončenia kalendárneho roka podľa pravidiel platných na jeho začiatku. Zmena sa dotýka úpravy výšky normatívneho príspevku pre školy, spôsobu financovania nákladov na stravovanie detí a žiakov zo škôl zriadených krajským školským úradom, účelovosti použitia finančných prostriedkov v neštátnych školách, zmeny spôsobu financovania súkromných škôl, ukladania sankcií a úpravy dohodovacieho konania.

čl. III bod 41
Návrh úprav znenia poznámok pod čiarou k odkazom 15 až 19 súvisí so zrušením zákona č. 303/1995 Z. z.

čl. IV
Ide o zosúladenie vo väzbe na Čl. II.

čl. V
Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona. Bratislava 5. marca 2008 Robert F i c o v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján M i k o l a j v. r. minister školstva Slovenskej republiky

Čl. I

bod 1 §
Navrhuje sa, aby ustanovenie upravujúce používanie učebníc a učebných textov bolo doplnené o špecifikáciu uvádzania geografických názvov v jazykoch národnostných menšín v učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch schvaľovaných ministerstvom. Čl. II Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje k 1. januáru 2009.

čl. I

čl. I bod č. 1 §
Anglický jazyk je najrozšírenejším jazykom v medzinárodnej komunikácii, v prostredí informačných technológií, vedy, výskumu a v komerčnej sfére. Znalosť anglického jazyka zvyšuje konkurencieschopnosť uchádzača na trhu práce tak na Slovensku ako aj v zahraničí. V súčasnosti je anglický jazyk špecificky povinným cudzím jazykom vo vzdelávaní vo väčšine krajín Európskej únie, v ktorých nie je angličtina úradným jazykom. 90 % žiakov Európskej únie sa učí anglický jazyk a v Slovenskej republike už v súčasnosti cca 66 % žiakov. V súčasnosti v trinástich krajinách Európskej únie je vyučovanie anglického jazyka ustanovené ako povinný vyučovací predmet a taktiež príslušná európska legislatíva ustanovuje, aby sa v krajinách Európskej únie vyučovali najmenej dva cudzie jazyky. Zákon definuje aj požadovanú úroveň ovládania cudzieho jazyka, z ktorého žiak vykonáva maturitnú skúšku a to v ustanovení § 74 ods. 6, ktorý hovorí, že úroveň sa meria podľa Spoločného európskeho referenčného rámca cudzích jazykov a následne vykonávací predpis k tomuto ustanoveniu hovorí, že je to na úrovni B2.

čl. I bod č. 2 §
Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú práva uchádzačov o vzdelávanie detí a žiakov zaručené v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní, ktorá je ustanovená osobitným predpisom. Právo nevidiaceho žiaka na poskytovanie učebníc a ďalších textov v Braillovom písme je praktickým naplnením tohto ustanovenia. Predmetné ustanovenie taxatívne zaručuje vydávanie a poskytovanie učebníc a ďalších textov pre žiakov so zdravotným postihnutím, ktorí sa nemôžu vzdelávať používaním bežných učebníc, podľa rovnakých pravidiel ako učebnice pre intaktných žiakov.

čl. I bod č. 3 až 5 §
Vložením slov „ak tento zákon neustanovuje inak“ sa vytvára priestor, aby v súlade so zmenou ustanovenia § 55 aj po vykonaní komisionálnej skúšky v rámci individuálneho vzdelávania alebo celkového hodnotenia nemuselo byť vydané polročné vysvedčenie, ale len výpis o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiaka.

čl. I bod č. 6 §
Navrhované ustanovenia taxatívne určujú dni, v ktorých žiak, ktorý je plnoletý alebo zákonný zástupca maloletého žiaka, v ktorom je žiak umiestnený na základe rozhodnutia súdu získava informáciu o hodnotení a klasifikácii, prospechu a správaní. Zároveň sa taxatívne určujú dni, v ktorých žiaci stredných škôl a odborných učilíšť získavajú túto informáciu pred vykonaním záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje postup, ktorým sa odstraňuje dôvod na zavedené vydávanie polročných vysvedčení ako samostatných tlačív. V praxi treba chápať vysvedčenie ako verejnú listinu, ktorou sa žiak alebo jeho zákonný zástupca preukazuje tretej osobe o získanom stupni vzdelania alebo absolvovanom vzdelávaní napr. pri prestupe na inú školu, prijímaní na inú školu, prijímaní do zamestnania a pod. V praktickom živote polročné vysvedčenie sa využíva len minimálne, hlavne v uvedených dôvodoch. V zmysle uvedeného a na základe skutočnosti, že hodnotenie a klasifikácia za oba školské polroky je uvedená na koncoročnom vysvedčení, považuje predkladateľ za zbytočnú administratívnu náročnosť všeobecné vydávanie …

čl. I bod 7 §
Táto úprava vychádza zo zmien vykonaných v § 55. Rozširuje možnosť plnoletého žiaka a zákonného zástupcu maloletého žiaka požiadať o komisionálne preskúšanie pri spochybnení správnosti klasifikácie na konci prvého alebo druhého polroka školského roka.

čl. I bod 8 a 9 §
Keďže organizácia výchovy a vzdelávania v stredných školách v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je špecifická, uplatnilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby sa zmeny vykonané v § 55 ods. 10 nevzťahovali na tieto stredné školy.

čl. I bod 10 §
V záujme plynulého a kontinuálneho zabezpečenia podmienok na cestovný ruch (tvorba cestovných poriadkov), podpory podnikateľského prostredia a možnosti dlhodobého plánovania rekreačných pobytov a dovoleniek považuje predkladateľ za vhodné, aby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky oboznámilo širokú verejnosť o termínoch školských prázdnin tri roky dopredu. V súčasnosti sa táto informácia poskytuje len na jeden školský rok.

čl. I

čl. I bod 1
Súčasné znenie školského zákona ustanovuje, že pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia. Keďže už v súčasnosti platný zákon umožňuje viesť triednu knihu v elektronickej podobe, tak nutnosť takúto triednu knihu na konci roka vytlačiť a takýmto spôsobom archivovať je zbytočnou byrokratickou záťažou pre školy a školské zariadenia. Zákon o archívoch a registratúrach taktiež umožňuje archiváciu dokumentov aj v inej ako tlačenej podobe, pričom podľa zákona o archívnictve je archivácia elektronických záznamov rovnocenná papierovým. Archívy sú taktiež podľa zákona povinné prijímať elektronické nosiče. V súčasnosti platným zákonom stanovená povinnosť tlače elektronicky vedenej triednej knihy nemá v digitálnej dobe svoje opodstatnenie. Predloženým návrhom zákona sa preto odstraňuje popísaný problém vytvárania zbytočnej byrokratickej záťaže, ktorú musia znášať …

čl. I bod 2 až 11
Napriek viacerým novelizáciám školského zákona, aj v relatívne nedávnom období, takmer desatina odkazov na osobitné zákony odkazuje na už zrušené zákony. Hoci neaktuálnosť tzv. poznámok pod čiarou nemá za následok nemožnosť uplatnenia práv a povinností subjektov, ktorým sú určené, zainteresovaným subjektom to predsa len môže sťažiť porozumeniu zákona, a teda aj postup v zmysle platnej legislatívy. Úlohou gestorov zákonov alebo gestorských ministerstiev je príprava takej legislatívy, ktorá reflektuje na aktuálne spoločenské dianie a potreby z nej vyplývajúce. Táto úloha vlastne predstavuje živý, nekončiaci proces vylepšovania a aktualizácie legislatívy. Aktualizácia odkazov na osobitné zákony (vrátane poznámok pod čiarou k týmto odkazom), nepochybne patrí medzi základné povinnosti zákonodarcu pri novelizácii každého právneho predpisu. Predkladaný návrh zákona teda okrem iného aktualizuje takmer desatinu nesprávnych odkazov na osobitné zákony, má teda aj purifikačný charakter, čím prispieva k lepšej zrozumiteľnosti zákona a pochopení právneho textu zo strany adresátov tejto právnej normy.

čl. I

čl. I bod 1 §
Zmenou znenia sa navrhuje umožniť individuálne vzdelávanie nielen pre žiakov prvého stupňa, ale aj pre žiakov druhého stupňa základnej školy.

čl. I bod 2 §
Ruší sa podmienka splnenia kvalifikačných predpokladov pre pedagogického zamestnanca osobou, ktorá vykonáva domáce vzdelávanie. Zavádza sa spolupráca so školou v podobe stretnutí s učiteľom, online hodín alebo zadávaním úloh či projektov na vypracovanie na diaľku. Keďže vedomosti žiaka sú pravidelne preverované a žiak aj zákonný zástupca spolupracujú s kmeňovou školou pri individuálnom vzdelávaní, nie je nutné, aby osoba, ktorá vykonáva individuálne vzdelávanie, splnila kvalifikačné požiadavky pre pedagogického zamestnanca. Zároveň, ak žiak neprospeje v preverení vedomostí, alebo ak škola zistí nedostatky v úrovni a kvalite individuálneho vzdelávania, škola môže rozhodnúť o zrušení individuálneho vzdelávania. Z dôvodov dostatočnej kontroly sa javí povinnosť splniť kvalifikačné predpoklady pre pedagogického zamestnanca nadbytočná.

čl. I bod 3 §
Namiesto komisionálnych skúšok sa navrhuje preverenie vedomostí žiaka formou, akú určí kmeňová škola a to minimálne raz na konci každého polroka. Vzhľadom na to, že komisionálne skúšky sa vykonávajú pred trojčlennou komisiou a zvyčajne sú určené pre prepadajúcich žiakov, predstavujú pre dieťa záťaž a zároveň nadmerný stres. Obzvlášť v prípade detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, napríklad detí s autizmom, môže byť prítomnosť troch neznámych ľudí výrazne ovplyvniť výsledky žiaka. Uvoľňuje sa zároveň podoba preverenia vedomostí žiaka, čo znamená, že žiak môže byť skúšaný formou projektu, ústnej skúšky, zadania, testu alebo inak.

čl. I bod 4
Vzhľadom na pravidelný kontakt žiaka s kmeňovou školou sa stáva kmeňová škola orgánom, ktorý vykonáva kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania aj prostredníctvom stretnutí alebo preverenia vedomostí žiaka. Pre objektívnosť posúdenia individuálneho vzdelávania sa navrhuje ponechať túto kompetenciu aj Štátnej školskej inšpekcii.

čl. I bod 5
Zavádza sa možnosť zrušiť individuálne vzdelávanie aj na základe návrhu povereného zamestnanca kmeňovej školy, ktorý vykonal kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní.

čl. I bod 6
Vzhľadom na to, že sa ruší povinnosť vykonávať individuálne vzdelávanie osobou s kvalifikačnými predpokladmi pre pedagogického zamestnanca a vzhľadom na to, že v praxi aj tak individuálne vzdelávanie vykonáva zákonný zástupca v spolupráci so školou, nahrádza sa úplne novým znením doterajší odsek 14, ktorý prikazuje zákonnému zástupcovi finančne odmeňovať osobu, ktorá vykonáva individuálne vzdelávanie. Tento odsek 14 sa nahrádza novým textom, ktorým sa ukladá škole povinnosť poskytovať žiakovi v individuálnom vzdelávaní potrebné učebné materiály, prípadne poskytovať konzultácie a stretnutia. Toto hradí z normatívnych prostriedkov, ktorých výšku aktuálne určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z.. Ich súčasná výška je 10 % normatívu na žiaka vzdelávajúceho sa v dennej forme štúdia. Navrhovatelia odporúčajú zvýšiť aktuálne normatívne prostriedky z 10 % na 40 %.

čl. III

čl. III bod 1 až 7 §
Úprava ustanovení s cieľom zníženia administratívnej záťaže. Súčasné znenie ustanovenia vymedzuje rôzne časti školského vzdelávacieho programu a výchovného programu. Zo školského vzdelávacieho programu ako aj z výchovného programu sa navrhuje vypustiť učebný plán v materských školách, personálne zabezpečenie, podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní a požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. Časti navrhnuté na vypustenie sú obsiahnuté v inej dokumentácii, prípadne sa týkajú zamestnancov školy, preto je zbytočné a nenáležité ich uvádzať v školskom vzdelávacom programe.

čl. III bod 8 §
Zosúladenie pôvodného textu zákona s novým znením § 13 odseky 4 až 11.

čl. III bod 9 a 10 §
Sprehľadnenie právnej úpravy učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, uvedenie všetkých subjektov, ktoré zabezpečujú odborné posúdenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov a učebných pomôcok a vydávanie schvaľovacích doložiek. Upravuje sa mechanizmus podľa § 1 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, čim sa odstraňujú nejasnosti aplikačnej praxe pojmu bezplatne poskytne v aktuálnej právnej norme, nakoľko sa majetok štátu (schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením obstarávané z verejných zdrojov) bezodplatne prevádza základným školám a stredným školám v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja, okresného úradu v sídle kraja, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Dopĺňa sa register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov o učebnice odporúčané ministerstvom školstva, z dôvodu lepšej informovanosti škôl o učebniciach, ktoré môžu …

čl. III bod 11 §
Aplikačná prax preukázala potrebu nanovo zaviesť pravidlá používania učebníc, pracovných zošitov a učebných textov, o ich evidencii, o spôsobe a výške náhrady za stratené, zničené alebo poškodené učebnice, pracovné zošity a učebné texty, ktorých absencia od roku 2008 zrušením nariadenia vlády SR č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov spôsobuje problémy v praxi. Škola je povinná hospodárne nakladať s majetkom, ktorý jej bol prevedený do správy a viesť evidenciu učebníc. V prípade straty, zničenia alebo poškodenia zapožičaných učebníc, pracovných zošitov a učebných textov je povinný žiak, ak nie je plnoletý, jeho zákonný zástupca, škole nahradiť vzniknutú škodu. Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené schválené učebnice, schválené učebné texty, schválené pracovné zošity a schválené učebné pomôcky zostávajú škole a škola ich bude môcť použiť na zabezpečenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov alebo učebných pomôcok. Upravuje sa postup pri zapožičiavaní učebníc, pracovných zošitov, učebných textov a učebných pomôcok pri prestupe žiaka na inú …

čl. III bod 12 §
V praxi sa doklad využíva len obmedzene. Doklad dostáva každé dieťa bez ohľadu na úroveň vedomostí a zručností. Navrhuje sa vydávať ho iba na základe žiadosti.

čl. III bod 13 §
Navrhuje sa, aby v škole, v ktorej sa vzdeláva viac ako 20 individuálne začlenených žiakov pôsobil školský špeciálny pedagóg. Cieľom úpravy je zvýšiť starostlivosť o vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ide o úlohu z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 až 2020 – zvýšiť počet odborných zamestnancov v školách. Zriaďovatelia týchto škôl už dostávajú od roku 2004 zvýšené normatívy na týchto žiakov. Z uvedeného dôvodu nemá návrh dopad na štátny rozpočet. Návrhom sa neurčuje úväzok školského špeciálneho pedagóga. Z pridelených finančných prostriedkov na viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením si môže škola aj v súčasnosti zabezpečiť školského špeciálneho pedagóga na plný úväzok (100%) a ešte je zostane viac ako 11 000 € na prevádzku. Myslia sa tým náklady na bežnú prevádzku. Tým sa však nemyslia náklady na povinné materiálno technické zabezpečenie, nakoľko pri prijímaní žiaka do školy riaditeľ deklaruje, že ho má, teda má vytvorené podmienky na vzdelávanie takéhoto žiaka v škole. Okrem toho ministerstvo školstva každoročne …

čl. III bod 14 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 4e zákona č. 597/2003 Z. z.

čl. III bod 15 až 17 §
Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí. Bližšie popísané v čl. II v 2. bode.

čl. III bod 18 §
Aktualizuje sa transpozičná príloha vzhľadom na nahradenie smernice Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair. Ide o formálnu povinnosť aktualizácie prílohy, nakoľko všetky transpozičné povinnosti sú už v súčasnosti upravené v súlade s predmetnou smernicou.

čl. I
k bodom 1 a 2 Z dôvodu pochybností pri využívaní elektronických služieb vrátane služieb elektronického vládnutia sa preferuje slovné spojenie „písomný dokument“. Z dôvodu správneho vedenia pedagogickej dokumentácie, teda zachovania obsahových náležitostí každého typu dokumentu v jeho tlačenej aj elektronickej podobe, sa majú používať výlučne vzory elektronických formulárov schválených a zverejnených ministerstvom školstva na jeho webovom sídle a na centrálnej úradnej elektronickej tabuli ústredného portálu. Umožňuje sa, aby sa triedna kniha nemusela na konci školského roka vytlačiť v listinnej podobe. S elektronicky vedenou dokumentáciou škola a školské zariadenie nakladá ako s elektronickým registratúrnym záznamom a musí ho autorizovať. k bodu 3 a 4 Precizuje sa zoznam osobných údajov, ktoré sú škola alebo školské zariadenie oprávnené spracúvať a to aj s ohľadom na čiastočnú duplicitu právnej úpravy s údajmi požadovanými pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky podľa § 20 ods. 4 a absenciou získavania kontaktných údajov zákonného zástupcu pri zápise dieťaťa. Termín bydlisko sa nahrádza a pridáva sa na …

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa vydanie osobitného vzdelávacieho programu v súlade s cieľom návrhu zákona: umožniť v školách realizovať výučbu slovenského jazyka spôsobom odlišným od štandardnej výučby štátneho jazyka, ktorá vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský, no nereflektuje odlišné vzdelávacie potreby detí s iným materinským jazykom. Pri jeho tvorbe sa bude vychádzať predovšetkým z odporúčaní medzinárodných organizácií, napríklad Rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1985 z 8. apríla 2014.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa rozšíriť definícia pri vzdelávaní cudzincov v záujme dosiahnutia cieľov návrhu zákona pri všetkých príslušníkoch národnostných menšín.

čl. I bod 3 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vložením nových odsekov.

čl. I bod 4 §
Úprava nadväzuje na bod 1 a navrhuje sa v záujme dosiahnutia cieľov návrhu zákona pri všetkých príslušníkoch národnostných menšín. Súčasne sa umožňuje odľahčiť (i) deti osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, (ii) deti žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, (iii) deti ako žiadateľov o udelenie azylu a (iv) deti ako cudzincov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu od výučby jedného cudzieho jazyka, nakoľko tieto deti ovládajú materinský jazyk a budú sa okrem slovenského jazyka učiť ešte cudzí jazyk. Pridanie ešte ďalšieho cudzieho jazyka by mohlo týmto deťom skomplikovať osvojenie si štátneho jazyka, resp. prvého cudzieho jazyka.

čl. I bod 5 §
Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulé vydanie vzdelávacích programov najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

čl. II
Upravuje sa povinnosť zriaďovateľa znížiť úhradu zákonnému zástupcovi dieťaťa v zariadení školského stravovania o sumu poskytnutej dotácie na dieťa podľa čl. I. Cieľom tejto úpravy je zabezpečenie, aby došlo k naplneniu celkového cieľa návrhu zákona, a to predovšetkým zníženie finančného zaťaženia zákonných zástupcov detí od úhrady za stravu.

čl. I

čl. I bod 1 §
Do ustanovenia § 107 sa navrhuje doplniť definícia žiaka základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa bude využívať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách.

čl. I bod 2 §
Definuje rozsah údajov, ktoré poskytne ministerstvo školstva Sociálnej poisťovni. Účel sa ustanovuje zhodný s účelom uvedeným v čl. IV bode 2, ktorý hovorí o údajoch, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Vzhľadom na to, že je potrebné jednoznačne identifikovať fyzickú osobu, o ktorej má poskytnúť údaje Sociálna poisťovňa, navrhuje sa, aby bolo poskytované rodné číslo. Vzhľadom na to, že z pohľadu informačného systému Sociálnej poisťovne sú relevantní zákonní zástupcovia detí a žiakov, navrhuje sa, aby išlo o rodné číslo zákonného zástupcu, nie o rodné číslo samotného žiaka. Tento údaj sa spracúva v Centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov (ďalej len „register“) na základe § 157 ods. 3 písm. b) prvého bodu 1 v spojení s písm. b) štvrtým bodom zákona č. 245/2008 Z. z. Na „vrátenie“ relevantných údajov nie je potrebné Sociálnej poisťovni z registra poskytovať ďalšie údaje. Vzhľadom na to, že cieľom sú analýzy ekonomického zázemia detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov, navrhuje sa, aby „dotazované“ údaje boli limitované len …

čl. V (zákon č. 245/2008 Z. z.)

čl. V bod 1 a 2 §
Cieľom návrhu zákona je zvýšenie otvorenosti trhu s učebnicami, učebnými textami a pracovnými zošitmi. Súčasné znenie príslušného ustanovenia umožňuje používanie a financovanie jedného druhu vzdelávacích materiálov, ktoré majú od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) nie schvaľovaciu, ale odporúčaciu doložku. Týmto druhom sú učebnice. V rámci otvárania trhu sa navrhuje rozšíriť tento okruh aj o pracovné zošity, ktoré získajú odporúčaciu doložku, t.j. aj na odporúčané pracovné zošity by mohol štát poskytovať finančné prostriedky.

čl. V bod 3 §
V nadväznosti na mimoriadne prerušenie vyučovania sa navrhuje zabezpečenie elektronickej verzie schválených (resp. odporúčaných) učebníc, učebných textov a pracovných zošitov centrálne na jednom, štátom určenom webovom sídle. Toto opatrenie sa navrhuje aplikovať nielen na súčasnú situáciu, ale na krízové situácie vo všeobecnosti. Na rôznych webových sídlach je v súčasnosti k dispozícii množstvo vzdelávacích materiálov, no z hľadiska aplikačnej praxe je potrebné, aby mali žiaci, ich zákonní zástupcovia, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci k dispozícii v elektronickej podobe aj učebnice, učebné texty a pracovné zošity. Vo vzťahu k miestu sprístupnenia učebnice, učebného textu alebo pracovného zošitu pôjde o webové sídlo určené ministerstvom školstva. Nemusí ísť teda priamo o webové sídlo ministerstva školstva, ale o niektorý centrálny portál. Vo vzťahu k okruhu osôb, ktorým bude elektronická verzia prístupná sa navrhuje, aby išlo len o žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, t.j. osoby, pre ktoré sú učebnica, učebný text a pracovný zošit primárne určené. Vo vzťahu k dobe sprístupňovania sa …

čl. V bod 4 §
Vzhľadom na obmedzenie zoskupovania väčšieho počtu ľudí je problematické zabezpečovať poskytovanie vzdelávania v dennej forme. Preto sa navrhuje pri mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách (t.j. v krízových situáciách) umožniť dennú formu uskutočňovať aj dištančne.

čl. V bod 5 §
V čase mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v školách v súvislosti s ochorením COVID-19 sa hodnotenie výhradne formou klasifikácie ukazuje ako neefektívny spôsob spätnej väzby pre žiakov. Tým, že sa žiaci učia v domácich podmienkach, ktoré môžu byť veľmi odlišné, klasifikácia znevýhodňuje tých žiakov, ktorí sa z objektívnych dôvodov nedokážu plnohodnotne zapojiť do vzdelávania. Preto sa navrhuje doterajší spôsob slovného hodnotenia na prvom stupni základnej školy rozšíriť aj na druhý stupeň.

čl. V bod 6 §
V nadväznosti na mimoriadne prerušenie vyučovania v súvislosti s ochorením COVID-19 je potrebné operatívne nastaviť viacero procesov v oblasti výchovy a vzdelávania odlišne oproti súčasnému právnemu stavu (napr. podávanie prihlášok, hodnotenie – či už klasifikáciou alebo slovným hodnotením, zápisy, ...), preto sa navrhuje výlučne na čas trvania zveriť ministerstvu školstva možnosť tieto postupy upraviť tak, aby školy, školské zariadenia, zriaďovatelia, ... postupovali v súlade s opatreniami na riešenie súčasnej krízovej situácie.

čl. IV (novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)

čl. IV bod 1 §
Vzhľadom na to, že na policajné školy sa nevzťahuje § 149 zákona č. 245/2008 Z. z., t.j. ustanovenie o doterajších „stredoškolských“ štipendiách, navrhuje sa toto obmedzenie zachovať aj pri novonavrhovanom štipendium. Iná situácia platí pri školách požiarnej ochrany, na ktoré sa ustanovenie o doterajších štipendiách vzťahuje primerane. Preto sa navrhuje rovnaký prístup aj pri novonavrhovanom štipendiu.

čl. IV bod 2 §
V nadväznosti na návrh poskytovania tehotenského príspevku sa obdobným spôsobom navrhuje poskytovanie tehotenského štipendia, t.j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (t.j. od skončenia 12. týždňa tehotenstva) mesačne 200 eur. Zároveň vzhľadom na možnú potrebu úpravy výšky sa navrhuje, aby výšku mohla meniť vláda nariadením (obdobne ako sa menia sumy životného minima opatrením). Okruhom oprávnených sú tehotné žiačky stredných škôl po dovŕšení 18. roku veku, bez ohľadu na formu štúdia, ako aj bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom strednej školy. Tehotenské štipendium sa navrhuje priznávať a poskytovať obdobným mechanizmom ako študentkám vysokých škôl s tým, že rozhodovať bude riaditeľ školy. Keďže pri rozhodovaní riaditeľa strednej školy o priznaní štipendia podľa § 149 zákona č. 245/2008 Z. z. sa postupuje podľa Správneho poriadku, navrhuje sa zachovanie tohto princípu aj pri rozhodovaní o tehotenskom štipendiu. Zároveň sa navrhuje, aby nedochádzalo k súbežnému poskytovaniu tehotenského štipendia a tehotenského (vyplácaného Sociálnou poisťovňou).

čl. I

čl. I bod 1 a 2 §
S cieľom umožniť individuálne vzdelávanie všetkým žiakom základných škôl bez rozdielu veku, sa navrhuje umožniť individuálne vzdelávanie žiakov na druhom stupni základných škôl rovnako ako tomu bolo doteraz pre žiakov prvého stupňa základných škôl. V súčasnosti môžu žiaci druhého stupňa základnej školy plniť školskú dochádzku formou individuálneho vzdelávania, len ak im zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, alebo ak je žiak vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorému nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace. Z pedagogickej praxe vyplýva, že individuálne vzdelávanie na druhom stupni je spôsobilé naplniť ciele Štátneho vzdelávacieho programu pre sekundárne vzdelávanie rovnako ako individuálne vzdelávanie na prvom stupni napĺňa ciele Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie. Existuje teda dôvod pre možnosť individuálneho vzdelávania aj na druhom stupni základnej školy, a to bez zdravotných dôvodov, resp. z dôvodu vzatia do väzby alebo z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody.

čl. I

čl. I bod 1 §
Vzhľadom na požiadavky praxe sa novým spôsobom definuje pojem žiak. Podľa novej právnej úpravy sa za žiaka bude považovať fyzická osoba, ktorá navštevuje školu a zúčastňuje sa na výchovno-vzdelávacom procese v škole alebo v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy. Osoba vo veku od 27 rokov, ktorá sa bude zúčastňovať na výchovno-vzdelávacom procese, je v návrhu zákona definovaná ako účastník výchovy a vzdelávania s právami a povinnosťami rovnakými ako má žiak. Uvedená zmena bude zohľadnená do financovania v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z. Vek 26 rokov ako hraničný pre pojem „žiak“ bol určený z dôvodu, že aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia ide spravidla o vek, dokedy má fyzická osoba nárok na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia, aj keby sa zúčastňovala formálneho vzdelávania v dennej forme štúdia.

čl. I bod 2 §
Cieľom navrhovanej úpravy je zohľadniť rozdiel medzi výsledkom a výkonom. Žiak môže dosiahnuť nielen mimoriadne výkony, ale aj mimoriadne výsledky v rámci výstupov a meraní vo výchovno-vzdelávacom procese.

čl. I bod 3 §
Definuje sa pojem vzdelávacia oblasť, ktorá tvorí v rámci vzdelávacieho programu základný rámec rozdelenia vyučovacích predmetov vo výchovno-vzdelávacom procese. Vyučovacie predmety vo vzdelávacej oblasti sú vybraté v koexistencií vedeckých poznatkov alebo základných princípov a foriem práce s nimi. Vzdelávacie oblasti logicky korešpondujú so štruktúrou vyučovacích predmetov a vytvárajú im nadmnožiny, potrebné pre medzipredmetové vzťahy.

čl. I bod 4 §
Navrhovaná definícia reflektuje na potrebu praxe a vyjadruje pojem vyučovací predmet ako vybranú a do didaktického systému spracovanú časť vedy, techniky, umenia, športu a iných oblastí spoločenskej činnosti, určenej na pedagogické ciele. Plní informatívnu funkciu, pri rozširovaní a prehlbovaní vedeckého poznania sveta, formatívnu z pohľadu rozvoja osobnosti, inštrumentálnu s vplyvom na osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú prostriedkom na rozvíjanie poznania v iných predmetoch a oblastiach spoločenskej praxe.

čl. I bod 5 a 42 §
Stupne vzdelania sa nedosahujú v rámci „ucelenej časti“ vzdelávacieho programu. Členenie základného vzdelania na ucelené časti bolo spájané s dosiahnutým vzdelaním na určitej úrovni základnej školy. Dosiahnutý stupeň vzdelania vyjadruje úroveň vzdelania žiaka a jeho možnosti nasledujúceho vzdelávania. Preto ucelená časť predstavovala pojem, ktorý sa preukázal ako neopodstatnený. Z uvedených dôvodov sa v príslušných ustanoveniach školského zákona navrhuje jeho vypustenie.

čl. I bod 6 §
V súčasnom znení zákona bol profilový predmet zadefinovaný iba pre skupinu odborov vzdelávania. Z hľadiska potrieb praxe sa navrhuje spresnenie definície profilového predmetu všeobecne pre všetky odbory vzdelávania. Škola si vytvára vlastný školský vzdelávací program prostredníctvom disponibilných hodín a ich zosúladením s víziou školy. Z toho vyplýva potreba pomenovania predmetov priority ako profilový predmet alebo skupina profilových predmetov. V konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu budú definované profilové predmety v rámci štátnych vzdelávacích programov. Ostatné školy budú posudzované s ohľadom na špecifické požiadavky študijného odboru alebo učebného odboru. V základných školách bude profilový predmet iba na báze dobrovoľnosti.

čl. I bod 7 §
Navrhuje sa doplnenie definícií nových pojmov. Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 vyplýva záväzok v právnych predpisoch zadefinovať pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie, ktoré sú už v praxi zaužívané. Pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie sa budú používať iba pri tých školách a školských zariadeniach, v ktorých sa celý výchovno-vzdelávací proces, okrem vyučovania jazykov, uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenú charakteristiku môže národnostná škola alebo národnostné školské zariadenie vyjadriť aj vo svojom názve. Doposiaľ nebol v právnych predpisov zadefinovaný ani pojem medzinárodný program, aj keď školský zákon umožňoval jeho využívanie ako školského vzdelávacieho programu. Keďže doterajšie znenie definíciu neupravovalo, nebol jednoznačný rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku, a to bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom. Navrhuje sa aj doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak, ak ide o dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných školách …

čl. I bod 8 §
Navrhuje sa spresnenie a jednoznačnosť zakotveného princípu bezplatnosti vzdelania okrem „štátnych“ základných a stredných škôl aj v „štátnych“ materských školách.

čl. I bod 9 §
S cieľom podpory inklúzie sa navrhuje doplnenie princípov výchovy a vzdelávania o inkluzívne vzdelávanie, ktoré predstavuje proces pre vytvorenie pracovného prostredia v triedach skĺbením individuálnych prístupov k deťom a žiakom. Inklúzia v škole predstavuje sústavné úsilie o modeláciu a prispôsobovanie sa výchovno-vzdelávacieho procesu na neustále sa meniacu diverzitu všetkých aktérov v školskom prostredí. Inklúzia znamená nachádzať spôsoby ako žiť s rôznorodosťou a ako čerpať z rôznorodosti. Inklúzia súvisí s identifikáciou a odstránením bariér, ktoré predpokladajú stotožnenie sa úsilím identifikovať prekážky, zhromažďovať a hodnotiť údaje z rôznych zdrojov pre zlepšovanie školskej praxe. Inklúzia predstavuje prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí alebo žiakov pri aktivitách. Úspech je pritom spájaný s výstupmi vzdelávacieho procesu, ktoré presahujú rámec testovania vedomostí. Dôraz je potrebné klásť aj na osobitnú pozornosť na tie cieľové skupiny, ktoré čelia ohrozeniu marginalizácie a dosahovania podpriemeru vo vzdelávaní. Samostatným a význačným okruhom je aj problematika dostupnosti pomôcok a vybavenia pre výučbu.

čl. I bod 10 a 11 §
Rozdelenie definície v rámci cieľov výchovy a vzdelávania je žiadúce pri kompetenciách z pohľadu jazykového vzdelávania žiaka ako komunikačného nástroja a ďalších všeobecne charakterizovaných kompetencií. Kompetencie sa chápu v širokom rámci, ale z pohľadu školy sa transformujú na uvedené základné cieľové kategórie, výstupy zo všeobecného vzdelávania a výchovy. Nadobúdanie a rozvíjanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces. Ak má byť vzdelávanie príležitosťou pre nadobúdanie a následné rozvíjanie kompetencií, bez ohľadu na to, aké vzdelávanie a výchovu učiaci sa potrebujú, panuje zhoda v tom, že je potrebné sa zamerať predovšetkým na univerzálne, flexibilné a trvalo udržateľné kompetencie. Systém formálneho aj neformálneho vzdelávania by mal prispieť k získaniu vedomostí a ich základného aplikovania. Cieľom je, aby boli v systémoch vzdelávania vytvárané príležitosti k tomu, aby boli učiaci sa jedinci podnecovaní k ďalšiemu učeniu, aby si osvojovali vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje dôležité pre motiváciu k učeniu, úspechu a napredovaniu v učení.

čl. I bod 12 a 13 §
Navrhuje sa úprava pre školské zariadenia, ktoré vypracúvajú výchovný program školského zariadenia, vzhľadom na to, že v doterajšej právnej úprave absentoval štátny výchovný program, z ktorého má vychádzať školský program výchovného zariadenia. Štátny výchovný program pre školské zariadenia predstavuje rámec pre výchovný program, ktorý si školské zariadenie môže prijať za svoj a školské zariadenie ho nemusí vypracovávať, čo predstavuje krok k debyrokratizácii. Zároveň sa špecifikujú tie školské zariadenia, pre ktoré je požiadavka výchovného programu povinná. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, či aj školské účelové zariadenia majú mať vypracovaný výchovný program, ktorý musia plniť. Výchovný program bude podľa návrhu obsahovať aj časť, ktorá vyčlení priestor na vlastné zameranie školského zariadenia. Opis vlastného zamerania vychádza z aktuálnych podmienok a situácie v školskom zariadení s plnou akceptáciou špecifík zriaďovateľa. Z charakteristiky školského zariadenia by malo byť jasné, aký je jeho východiskový stav pre jeho ďalšiu pedagogickú činnosť, čo môže ponúknuť, aké obmedzenia má, alebo ktoré aktivity zatiaľ nemôže uskutočňovať, či zabezpečuje výchovu a …

čl. I bod 14 a 15 §
Navrhuje sa spresnenie pojmu štátny vzdelávací program pre jednotlivé odbory vzdelania a zredukovanie jeho povinných častí. Škola na základe štátneho vzdelávacieho programu vypracúva školský vzdelávací program. Škole sa navrhuje možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Rovnako zostáva možnosť pre školu aplikovať štátny vzdelávací program aj pre každý odbor vzdelávania samostatne, teda škola môže mať viac školských vzdelávacích programov.

čl. I bod 16 §
Navrhuje sa rozšírenie okruhu študijných odborov v stredných školách, v ktorých sú potrebné požiadavky na zdravotnú spôsobilosť žiaka. Uvedená úprava vychádza z aplikačnej praxe a požiadaviek zamestnávateľov, pretože doterajšie nastavenie nedostatočne pokrývalo potreby škôl.

čl. I bod 17 §
Štátny vzdelávací program podľa novej právnej úpravy bude Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) vydávať nielen pre odbor vzdelávania, ale aj pre príslušný stupeň vzdelania. Uvedená úprava vychádza z nového nastavenia minimálnych cieľov príslušného stupňa vzdelania, s cieľom overenia jeho získania. Vzhľadom na obsahovú nekonzistentnosť s terminologickým účelovým a obsahovým vymedzením štátneho vzdelávacieho programu sa vypúšťa hodnotenie škôl ako obligatórna súčasť štátneho vzdelávacieho programu, ktoré ale zostáva na vlastnom uvážení školy a voľbe, rovnako ako ďalšie časti spojené s jedinečnosťou školy alebo zriaďovateľa.

čl. I bod 18 §
Navrhuje sa spresnenie pojmu školský vzdelávací program v nadväznosti na úpravu na zmenu definície štátneho vzdelávacieho programu. Navrhuje sa zadefinovať školský vzdelávací program ako jednotný a základný dokument školy, v rámci ktorého sa zároveň redukujú niektoré doposiaľ povinné náležitosti, ktoré je ale možné vymedziť inde. Škole sa ponúka možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Zároveň sa vypúšťajú náležitosti školského vzdelávacieho programu, ktoré podliehajú časovej zmene alebo sú súčasťou iných dokumentov, čím sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy.

čl. I bod 19 §
Navrhuje sa spresnenie pojmov naprieč zákonom, ktorý používa deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie v jednoznačnom zapracovaní prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

čl. I bod 20 §
Vzhľadom na otvorenie priestoru pre školy používať školský vzdelávací program, ktorý má základ v schválenom medzinárodnom programe a najviac reflektuje ich zameranie, poslanie, a víziu, ale zároveň je v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania, sa dopĺňa možnosť kontroly ich dodržiavania v schválenom rámci Štátnou školskou inšpekciou. V prípade medzinárodných programov, ktoré podliehajú opakujúcemu sa dohľadu nadriadenou medzinárodnou organizáciou, túto skutočnosť zohľadňuje pri výkone aj Štátna školská inšpekcia. Navrhuje sa zavedenie termínu na zverejnenie školského vzdelávacieho programu do 60 pracovných dní od jeho schválenia. Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky škôl v rámci jednotného princípu a jednoznačnosti dokumentu. Zároveň sa budú rešpektovať autorské práva vo vzťahu školy a tvorcov učebných osnov v základných špecifikách jednotlivých odborov škôl. Ide o terminologické spresnenie, že školským vzdelávacím programom môže byť výsledok experimentálneho overovania, ktorý je schválený, čo bolo doposiaľ v aplikačnej praxi nejednoznačné. Toto spresnenie sa navrhuje tiež s cieľom predísť situáciám, kedy sa školským vzdelávacím programom školy mohli stať aj programy v experimentálnom …

čl. I bod 21 §
Presnejšia špecifikácia úprav potrieb v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení sa navrhuje tak, aby boli v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie. V snahe reflektovať individuálne potreby dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálny vzdelávací program vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so všetkými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, ktorí dokážu identifikovať konkrétne potreby dieťaťa alebo žiaka vo všetkých vyučovacích predmetoch.

čl. I bod 22 §
V § 8 sa navrhuje spresnenie pojmu štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia. Štátny výchovný program ponúka škole alebo školskému zariadeniu možnosť ho v plnom rozsahu prijať ako vzorový, alebo doplniť o osobitosti výchovy a podmienok v školskom zariadení a takto ho zaradiť aj ako súčasť školského vzdelávacieho programu. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Zároveň sa ustanovuje termín zverejnenia pre jednoznačnosť tohto dokumentu. V § 9 sa navrhuje koncepčná zmena, ktorá zosúlaďuje genézu tvorby rámcových učebných plánov, z ktorých vychádzajú vzdelávacie štandardy, následne sú tvorené učebné plány, a z nich vyplývajú učebné osnovy. Úprava definície je v prospech pripravovanej kurikulárnej reformy.

čl. I bod 23 §
Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na to, že výchova, ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, je uskutočňovaná formou individuálneho prístupu k žiakom a nie je ju možné štandardizovať.

čl. I bod 24 §
Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii s cieľom zefektívnenia právnej úpravy. Účelom je jednak zníženie administratívnej záťaže, ako aj vyššia flexibilita prispôsobovania jednotlivých formulárov aktuálnym podmienkam. Uvedené ustanovenie bude podrobne rozpracované vo vykonávacom predpise. Touto úpravou sa zároveň umožní spresniť a konkretizovať pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu podľa príslušného druhu a typu školy a školského zariadenia. Táto úprava si kladie za cieľ okrem iného aj zvýšiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť jednotlivých súčastí dokumentácie používanej v školách a školských zariadeniach. V návrhu sa zároveň zjednocuje získanie a spracovanie osobných údajov s údajmi vedenými v centrálnom registri. Na zachovanie individuálneho prístupu k dieťaťu sa navrhuje pridať materinský jazyk medzi osobné údaje. Vzhľadom na aplikačné problémy v praxi súvisiace napríklad so striedavou starostlivosťou sa na základe požiadaviek dopĺňa možnosť školy a školského zariadenia spracúvať aj údaje vyplývajúce z rozhodnutí týkajúcich sa výchovy a starostlivosti.

čl. I bod 25 až 30 §
Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje zadefinovanie vyučovacieho jazyka v školách s medzinárodným programom, národnostných školách a národnostných školských zariadeniach a možnosť individuálneho prístupu žiakov k vzdelaniu. Doposiaľ definícia neposkytovala rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku: v bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

čl. I bod 31 §
V § 13 sa zavádza pojem edukačná publikácia, ako „strešný“ pojem vo vzťahu k učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom. Navrhuje sa zlúčenie dvojstupňového procesu vydávania doložiek s cieľom zjednodušenia procesu posudzovania súladu edukačných publikácií používaných v školách so štátnym vzdelávacím programom. Zavedenie povinnosti určiť lehotu platnosti doložky vydanej edukačnej publikácie a možnosti odňať vydanú doložku pre nesúlad s aktuálnym štátnym vzdelávacím programom vedie k aktualizácii registra edukačných publikácií, na zakúpenie ktorých môže ministerstvo školstva v priebehu roka poskytnúť finančné prostriedky. Je nutné, aby sa vytvorili podmienky na využívanie aj elektronických verzií učebníc, učebných textov a pracovných zošitov. Tlačené verzie sú síce dôležité, no treba minimalizovať prenášanie množstvo kníh žiakmi aj z hľadiska hmotnosti.

čl. I bod 32 až 37 §
Navrhuje sa rozšírenie okruhu predkladateľov experimentálneho overovania o organizácie zriadené ministerstvom školstva pre zjednodušenie a rýchlejšie zavádzanie nových foriem a metód práce vo výchovno-vzdelávacom procese v školách a školských zariadeniach. Navrhuje sa spresnenie požiadaviek na obsah návrhu experimentálneho overovania. Hypotéza a teoretické východiská overovania boli nahradené zdôvodnením experimentálneho overovania, vzhľadom na to, že zdôvodnenie lepšie vyjadruje prínos a praktickú využiteľnosť. Navrhuje sa zavedenie povinnosti ministerstva školstva zverejňovať zoznam schválených experimentálnych overovaní, ktoré prinesie školám možnosť oboznámiť sa s novými možnosťami práce vo výchovno-vzdelávacom procese a v prípade záujmu ich využívanie bez ďalšieho schvaľovania. V nadväznosti na paralelne pripravovanú novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje odčleniť experimentálne overovanie odborov vzdelávania v stredných odborných školách, stredných športových školách, konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu, kde predkladateľmi môžu byť aj stavovské organizácie a profesijné organizácia.

čl. I bod 38 §
Navrhuje sa vytvorenie katalógu výsledkov experimentálneho overovania a inovácií vo výchove a vzdelávaní s cieľom sprístupniť príklady dobrej praxe a vytvorených programov riaditeľom škôl a školských zariadení aj pedagogickým a odborným zamestnancom, ktorí majú záujem využiť ich pre svoj osobný profesijný rozvoj alebo pri plánovaní aktivít na rozvoj školy alebo školského zariadenia. Ministerstvo školstva bude viesť tento katalóg, aby ho mohli školy a školské zariadenia voľne používať vo svojom výchovno-vzdelávacom procese. Školy a školské zariadenia sa často obávajú začať s uplatňovaním inovácií, pretože sa obávajú nesúhlasu niektorých rodičov, zriaďovateľov alebo kontrolných orgánov štátu. Zavedením katalógu poskytne ministerstvo školstva verejne prístupnú informáciu o inováciách, ktoré môže škola alebo školské zariadenie používať.

čl. I bod 39 §
Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu je potrebné vypustiť slovné spojenie „ucelenej časti“, z dôvodu nesprávnej interpretácie v rámci aplikačnej praxe.

čl. I bod 40 §
Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu v materskej škole nemusí byť vzdelávanie členené na ročníky, a zároveň ani nie je presne ustanovený počet rokov vzdelávania.

čl. I bod 41 §
Navrhuje sa rozšírenie skupiny žiakov pre získanie základného vzdelania, aby mali túto možnosť všetci žiaci bez rozdielu, iba na základe svojich schopností. Preto bude navrhovanou zmenou možné získať základné vzdelanie v špeciálnych školách a pokračovať v ďalšom štúdiu na stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v stredných školách v učebných odboroch. Zároveň sa dopĺňa úprava, ktorá zavádza úspešné absolvovanie celoslovenského externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl ako predpoklad prijatia na vzdelávanie v stredných školách. Nižšie stredné vzdelanie možno zároveň získať v rámci nižšieho stredného odborného vzdelania absolvovaním komisionálnej skúšky, ktorej možnosť vykonania prináša úprava v § 31a. Navrhovaná úprava reflektuje odporúčania súvisiace so zmenou diagnostiky tak, aby prebiehala na základe dlhodobejšieho skúmania dieťaťa a vyhodnocovania jeho rozvoja prostredníctvom diagnostických vyšetrení, ktoré zohľadňujú schopnosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo detí s odlišným materinským jazykom, a ktorá bude spočívať v rozpoznaní silných a slabých stránok každého dieťaťa pre potreby jeho inkluzívneho vzdelávania. Nesprávne zaraďovanie niektorých detí do špeciálnych …

čl. I bod 42 až 45 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s jednoznačným vymedzením a označením toho istého stupňa vzdelania a terminologické spresnenie získanej kvalifikácie v dvoch rôznych systémoch.

čl. I bod 46 a 47 §
V navrhovanom znení sa rozčleňuje § 17 na dva paragrafy, aby boli oddelené stupne základného umeleckého vzdelania a v nasledujúcom paragrafe stupne jazykového vzdelania, ktoré sú naviazané na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Následne v závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií sa vypúšťa slovné spojenie „s doložkou“ z dôvodu, že všetky vysvedčenia sa vydávajú na tlačivách ministerstva školstva a doložky na nich sú zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania.

čl. I bod 48 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na presun obsahu § 17 ods. 3 a 4 do nového § 17a.

čl. I bod 49 a 53 §
Navrhuje sa doplnenie nového § 17a s väzbou na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky a prislúchajúce doklady k jednotlivým stupňom. Úprava je potrebná aj z dôvodu relevancie v preukazovaní jazykových kompetencií fyzickej osoby z dôvodu možných kvalifikačných predpokladov. V závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií sú zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania aj doklady, ktoré preukazujú získaný stupeň vzdelania.

čl. I bod 50 a 51 §
Navrhuje sa vypustenie vysvedčenia o záverečnej pomaturitnej skúške, z dôvodu vypustenia samotného pomaturitného štúdia, pretože táto forma štúdia sa neuskutočňuje. Zároveň sa vykonáva legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že v praktickej škole je dokladom o získanom stupni vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. b) záverečné vysvedčenie.

čl. I bod 52 §
Navrhuje sa aj doplnenie informácie o jazykoch, v ktorých sa vedú doklady o získanom vzdelaní v školách s iným ako štátnym vyučovacím jazykom. Doterajšie znenie nedefinovalo jednoznačne jazyk, v ktorých sa vydávali doklady o získanom vzdelaní v školách s medzinárodným programom. V nadväznosti na uvedené zmeny sa vykonávajú ďalšie legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 54 §
Navrhovaná úprava je spojená s plnením povinnej školskej dochádzky, ktorá nie je podmienená dokladom o povinnom predprimárnom vzdelávaní. Na plnenie povinnej školskej dochádzky je povinný prihlásiť svoje dieťa zákonný zástupca dieťaťa bez obmedzení.

čl. I bod 55 §
Navrhuje sa zavedenie prihlášky na vzdelávanie v základnej škole, s cieľom jednotnej terminológie (viď prihláška na vzdelávanie v strednej školy) a zjednodušiť systém pre zákonných zástupcov pri prihlasovaní detí do základnej školy.

čl. I bod 56 a 57 §
Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Navrhuje sa doplnenie žiadosti zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania o písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, s cieľom lepšie a systematickejšie zabezpečiť stabilitu v procese individuálneho vzdelávania žiaka.

čl. I bod 58 a 63 §
Legislatívno-technická úprava spojená s novým pojmom edukačné publikácie.

čl. I bod 59 §
Legislatívno-technická úprava spojená s úpravou terminológie pri hodnotení žiakov.

čl. I bod 60 a 61 §
Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol zrušiť individuálne vzdelávanie žiaka na návrh povereného školského inšpektora alebo povereného zamestnanca kmeňovej školy. Úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť kvalitu individuálneho vzdelávania tým, že školský inšpektor alebo poverený zamestnanec kmeňovej školy vie posúdiť, či individuálne vzdelávanie napĺňa svoj účel, a navrhovanou úpravou má možnosť podať návrh na zrušenie individuálneho vzdelávania, ak sa účel nenapĺňa alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka, nedostatočne napĺňa jeho účel.

čl. I bod 62 §
Navrhovaná úprava určuje následky pre zákonného zástupcu žiaka, ak v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu s cieľom redukovať prípady, kedy zákonný zástupca so školou nekomunikuje. Oznamovanie tejto skutočnosti príslušným orgánom miestnej štátnej správy a obci je potrebné na zosúladenie právnych predpisov.

čl. I bod 64 §
Navrhovaná úprava určuje prílohu žiadosti, ktorou je kópia posledného vysvedčenia. Z dôvodu jeho zrozumiteľnosti pre školu sa navrhuje požadovanie aj úradného prekladu (s výnimkou českého jazyka z hľadiska jeho všeobecnej zrozumiteľnosti).

čl. I bod 65 a 66 §
Návrh zohľadňuje novú možnosť uskutočnenia komisionálnych skúšok dištančne pre žiakov vzdelávajúcich sa formou individuálneho vzdelávania v zahraničí. Úprava sa navrhuje s cieľom uľahčiť uskutočnenie komisionálnych skúšok pre žiakov s dlhodobým pobytom v zahraničí a zároveň zabezpečiť, aby žiak komisionálnu skúšku vykonal na svojej kmeňovej škole aj v prípadoch, kedy by to prezenčne nebolo možné. Navrhované doplnenie slova kmeňová spresňuje jednoznačnosť školy vzhľadom k žiakovi.

čl. I bod 67 §
Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe a požiadavky škôl sa upravuje spôsob evidencie žiaka v katalógovom liste žiaka v prípade, ak nepožiadal o komisionálnu skúšku. Dôsledkom nepožiadania o komisionálnu skúšku je vyradenie žiaka zo štúdia, čím dôjde k sprehľadneniu evidencie žiakov stredných škôl.

čl. I bod 68 §
Navrhuje sa právna úprava pre situáciu, ktorá upravuje postup v prípade ak, žiak vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok. Následne takýto žiak vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Riešená je aj skutočnosť, ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiadal do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky a následne riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.

čl. I bod 69 §
Navrhuje sa jazyková úprava pôvodného textu a zároveň ponechanie na zvážení riaditeľa školy, aby posúdil opodstatnenosť dôvodov na umožnenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu.

čl. I bod 70 §
Navrhuje sa právny rámec pre vytváranie škôl ako jednej právnickej osoby akoukoľvek kombináciou vymedzených druhov škôl s cieľom zefektívniť administratívu škôl. Súvisiaca právna úprava je obsiahnutá v príslušných novelizačných bodoch v článku, ktorým sa novelizuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 71 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s tým, že základná umelecká škola a jazyková škola sa nedelia na typy.

čl. I bod 72 až 75 §
Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov v materskej škole, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením ak ide o štátnu školu. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 76 §
Úpravou sa zamedzuje potenciálnej segregácii detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o jedno z legislatívnych opatrení, ktoré možno uskutočniť v snahe zabezpečiť rovnoprávny prístup k deťom bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú. Uvedený zámer legislatívnej úpravy SR deklarovala aj v písomnej komunikácii s Európskou komisiou vo vzťahu k infringementu č. 2015/2025 C(2019) 2717 final z 30. 4. 2015 (formálna výzva) a infringementu č. 2015/2025 C(2019) 7279 final z 11.10. 2019 (odôvodnené stanovisko) prebiehajúcemu od roku 2015.

čl. I bod 77 a 79 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 78 §
Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie vypúšťa obmedzenie, aby v materskej škole boli v rámci jednej triedy najviac dve zaradené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

čl. I bod 80 §
Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby popri asistentovi učiteľa mohli pôsobiť v materskej školy odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb dieťaťa a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

čl. I bod 81 §
Navrhuje sa, aby aktivity organizované školou ako napríklad projekty, pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, športové výcviky, v materskej škole aj saunovanie, boli organizované v súlade so základným dokumentom školy, t.j. školským vzdelávacím programom.

čl. I bod 82 §
V nadväznosti na úpravu ustanovení o materskej škole, a tiež v nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania sa splnomocňovacie ustanovenie prispôsobuje novej právnej úprave. Právna úprava sa navrhuje pre jednoznačnosť aplikačnej praxe súvisiacu so spresnením druhu školy, v ktorej sa vzdelávanie uskutočňuje.

čl. I bod 83 §
Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast.

čl. I bod 84 §
Navrhovaná úprava predstavuje koncepčné riešenie nastavenia vzdelávania žiakov v základnej škole. Ďalej sa navrhuje zjednotenie maximálneho počtu žiakov v triedach prvého stupňa s cieľom zachovania nemennosti triednych kolektívov a doplnenie možnosti spájať žiakov do skupín s cieľom zlepšenia výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Najvyšší počet žiakov v prvom ročníku sa zjednocuje s ostatnými ročníkmi. V štátnom vzdelávacom programe pre základné školy budú upravené podmienky pre aplikačnú prax tak, aby v každej triede, v ktorej bude plánovaný počet žiakov nad 22 riaditeľ mohol požiadať o asistenta učiteľa. Analýza priemerného počtu žiakov v triedach prvých ročníkov za obdobie rokov 2017 až 2020 potvrdzuje priemernú naplnenosť sledovaných tried, a preto sa nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť pedagogických zamestnancov z dôvodu navrhovaného opatrenia. Podporným opatrením je zapracovanie takého mechanizmu v rámcových učebných plánoch, pri ktorom bude v triede prvého ročníka s počtom žiakov 23 až 25 pôsobiť pedagogický asistent. Zdroj: Počet žiakov a počet tried bol určený z údajov CVTI.(https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601; prehľad žiaci podľa ročníkov ; …

čl. I bod 85 §
Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov. V rámci jednotného princípu sa navrhuje táto zmenu naprieč všetkými ustanoveniami, ktoré upravujú najnižší počet žiakov v triedach.

čl. I bod 86 §
Navrhuje sa spresnenie formulácie v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení.

čl. I bod 87 §
Navrhuje sa doplnenie vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu, ktorý je potrebný pred samotným aktom zaradenia žiaka do špecializovanej triedy. Ak by o zaradení rozhodol iba riaditeľ sám, bez súhlasu zákonného zástupcu, bolo by problematické napĺňať proces integrácie a individuálneho prístupu k žiakovi bez podpory zo strany zákonných zástupcov.

čl. I bod 88 §
Navrhuje sa spresnenie možnosti navýšenia počtu žiakov v triede o žiaka preradeného do základnej školy z inej základnej školy alebo zo strednej školy počas školského roku. Úprava sa navrhuje s cieľom zohľadniť zmeny v počte žiakov v triede, ku ktorým môže dôjsť počas celého školského roka.

čl. I bod 89 a 90 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

čl. I bod 91 §
Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda sú dôvody jednoznačnejšie a prispôsobené praxi.

čl. I bod 92 a 93 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

čl. I bod 94 a 95 §
Navrhovaná úprava súvisí s napĺňaním tézy Programového vyhlásenia vlády SR 2020-2024 o racionalizácii a optimalizácii siete škôl a školských zariadení.

čl. I bod 96 §
Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby mohli pôsobiť v základnej škole pedagogickí asistenti, odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb žiaka a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

čl. I bod 97 §
Navrhuje sa, aby aktivity, projekty, pobyty žiakov v škole v prírode, výlety, exkurzie a športové výcviky boli organizované v súlade so školským vzdelávacím programom a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka, a to bez potreby predchádzajúcej dohody so zákonným zástupcom žiaka, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave. Navrhovaná úprava v súvislosti so základnou školou bez právnej subjektivity predpokladá pre zorganizovanie aktivít školského vzdelávacieho programu aj dohodu so zriaďovateľom.

čl. I bod 98 a 99 §
Navrhuje sa jednoznačné rozlíšenie procesu prijatia žiaka prestupom zo základnej školy a procesu prijatia žiaka v rámci prijímacieho konania, ktoré následne umožňuje upravovať normatívne financovanie pre prípady prestupujúcich žiakov. Obdobný mechanizmus sa zavádza pri strednej škole s cieľom jednoznačnej identifikácie žiakov prijímaných v priebehu školského roka a v rámci prijímacieho konania. V rámci reflektovania na individuálne potreby žiaka a zohľadňovanie jeho zdravotných dôvodov alebo iných závažných dôvodov môže riaditeľ školy rozhodnúť o prestupe žiaka do nižšieho ročníka v prípade, ak je táto skutočnosť v prospech žiaka a predstavuje možnosť integrácie alebo inkluzívneho vzdelávania.

čl. I bod 100 §
Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

čl. I bod 101 §
Navrhovaná úprava samostatne rieši situáciu, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v prípade plnenia povinnej školskej dochádzky striedavo v dvoch základných školách. Táto situácia nebola doteraz upravená. Preto je potrebné upraviť vydávanie vysvedčenia žiakovi z pohľadu povinnosti základnej školy a akceptovaním hodnotenia, ktoré žiak získa v oboch školách.

čl. I bod 102 §
Navrhovaná úprava vytvára ďalšiu možnosť získať nižšie stredné vzdelanie. Vzdelávací program budú organizovať základné školy, ktoré v plnom rozsahu pokrývajú aj personálne zabezpečenie programu. Písomný vstupný test zabezpečí prirodzené rozdelenie uchádzačov podľa už dosiahnutej úrovne tak, aby sa mohli vzdelávať v programe vzdelávania čo najefektívnejšie. Písomný test môže preukázať dostatočnú pripravenosť na komisionálnu skúšku a v takom prípade nie je potrebné absolvovať program. Určenie školy a nastavenie procesov má na regionálnej úrovni v pôsobnosti orgán miestnej štátnej správy.

čl. I bod 103 §
Navrhovaná úprava jednoznačne vymedzuje možnosti financovanie žiakov z dôvodu prestupu.

čl. I bod 104 až 108 §
Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach strednej školy, cieľom ktorého je zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší určený počet žiakov. Dôvody na zníženie počtu žiakov v triede sa dopĺňajú o výchovu a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania, čo je vnímané ako ďalší podporný mechanizmus systému duálneho vzdelávania aj pre tie odbory, kde by sa zamestnávateľovi nepodarilo vykonať nábor na dostatočný počet žiakov na otvorenie triedy. Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda sú dôvody jednoznačnejšie …

čl. I bod 109 §
Navrhovaná úprava rieši doterajšiu absenciu zaraďovania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy a úpravu prípadov potrebného odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu.

čl. I bod 110 až 114 §
S cieľom spresnenia sa navrhuje sa doplnenie súčasti žiadosti o prestup žiaka. Navrhuje sa určenie povinnosti pre riaditeľa strednej školy oznámiť zmenu o prestupe do centrálneho registra do 30 pracovných dní. Termín korešponduje so zasielaním aktualizačných dávok do centrálneho registra, s cieľom sprehľadniť evidenciu žiakov stredných škôl, najmä pre potreby kontroly normatívneho financovania a jednoduchšieho zisťovania aktuálneho stavu počtu žiakov v prípade mimoriadnej situácie. Navrhuje sa doplnenie úpravy týkajúcej sa druhu rozhodnutia riaditeľa školy, ktorým sa prijíma žiak na vzdelávanie v strednej škole s cieľom zabezpečiť efektívnu aplikáciu ustanovenia o navýšení počtu žiakov v triede o naviac troch z dôvodu prestupu žiaka z inej strednej školy podľa § 33 ods. 2 písm. d). Doterajšia právna úprava nedostatočne rozlišovala medzi prijatím žiaka v rámci prijímacieho konania a prijatím žiaka prestupom, čo bolo v aplikačnej praxi problematické pri napĺňaní plánov výkonov v stredných školách.

čl. I bod 115 §
Navrhuje sa vypustenie pojmu „športová výkonnosť“ ako dôvodu preradenia žiaka zo strednej športovej školy do základnej školy vzhľadom na zavedenie stredných športových škôl, v ktorých sa už neposkytuje výchova a vzdelávanie v osemročných vzdelávacích programoch.

čl. I bod 116 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu hodnotenia žiaka.

čl. I bod 117 a 118 §
Vzhľadom na podnety riaditeľov stredných škôl sa navrhuje doplnenie dôvodu pre zanechanie štúdia po ukončení povinnej školskej dochádzky, čoho dôsledkom je vyradenie žiaka zo štúdia. Úprava sa navrhuje s cieľom sprehľadnenia evidencie žiakov stredných škôl.

čl. I bod 119 §
Na základe požiadaviek a podnetov aplikačnej praxe sa navrhuje úprava preukazovania zdravotnej spôsobilosti žiaka pri prijatí alebo pri zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas štúdia a ustanovujú sa postupy a riešenia, ktoré je možné uskutočniť pre ďalšie vzdelávanie, v prípade nepreukázania zdravotnej spôsobilosti žiaka.

čl. I bod 120 §
V nadväznosti na možnosť získať nižšie stredné vzdelanie na základnej škole sa navrhuje vypustiť duplicita na strednej odbornej škole. Aplikačná prax poukazovala na nedostatok pedagogických zamestnancov na stredných školách, ktorí by systematicky pripravovali na komisionálne skúšky.

čl. I bod 121 §
V nadväznosti na požiadavky stredných športových škôl sa vypúšťajú požiadavky na minimálny počet individuálnych športov a kolektívnych športov. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť pružnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi.

čl. I bod 122 až 125 §
V nadväznosti na požiadavky praxe sa upravuje znenie tak, aby korešpondovalo s rozdelením vzdelávacích oblastí, terminológiou a zaradením vyučovacieho predmetu umelecká prax v školách umeleckého priemyslu.

čl. I bod 126 §
Navrhuje sa vypustenie zdokonaľovacieho štúdia, ktoré bolo zamerané na zdokonaľovanie inovatívnych vedomostí a zručností, nezvyšovalo kvalifikáciu ani nadobudnutý stupeň vzdelania, a preto oň uchádzači nejavili záujem a v súčasnosti v tomto type štúdia nie je žiaden žiak.

čl. I bod 127 §
Navrhuje sa vypustenie duplicít vo vzťahu k základnej umeleckej škole. Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa spresňuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. Tento príspevok je možné odpustiť v školskom roku iba raz v jednom umeleckom odbore.

čl. I bod 128 §
Navrhovaná úprava spresňuje premietnutie nastavenia uskutočňovania foriem skráteného štúdia v školách.

čl. I bod 129 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na úpravy v rámci jazykových škôl.

čl. I bod 130 a 131 §
Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. Tento príspevok je možné odpustiť v školskom roku iba raz pre jeden jazyk. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 132 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na komplexné zmeny v § 55, keďže klasifikácia je druhom hodnotenia.

čl. I bod 133 až 138 §
Navrhuje sa rozšírenie dištančného vzdelávania v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe s cieľom, aby bolo systémovým riešením výchovno-vzdelávacieho procesu, nielen riešením v krízovej situácii. Úprava v súvislosti so spresnením pojmu dištančné vzdelávanie má za cieľ zabezpečiť, aby sa rozlíšili pojmy diaľkové vzdelávanie a dištančné vzdelávanie. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 139 až 143 §
Návrh súvisí s komplexným rozšírením možností hodnotenia žiakov, variabilitou druhov vzdelávania na základných školách a stredných školách a s vplyvom na prechod medzi jednotlivými stupňami vzdelávania. Zároveň sa navrhuje zavedenie jednotnej terminológie hodnotenia v celom zákone. Vytvára sa štruktúra hodnotenia tak, aby bolo jednoznačne odlíšené priebežne hodnotenie v predmete, súhrnné hodnotenie v predmete, ako aj celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka. Definujú sa podmienky postupu do vyššieho ročníka pri slovnom hodnotení žiaka z predmetu a pri hodnotení predmetu formou aktívne absolvoval, absolvoval a neabsolvoval. Zároveň sa oddeľuje hodnotenie vedomostí ako výsledku vzdelávacieho procesu a výchovy v správaní.

čl. I bod 144 §
Navrhuje sa spresnenie terminológie a vymedzenia dôvodov pre konanie komisionálnej skúšky s cieľom jednoznačnej aplikácie. Navrhovanou úpravou sa zároveň dopĺňa nový inštitút, ktorým je na zabezpečenie transparentnosti možná prítomnosť povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca okresného úradu v sídle kraja, ak v príslušnej škole komisionálnu skúšku koná aspoň 20 % žiakov z príslušného ročníka.

čl. I bod 145 až 147 §
Navrhuje sa doplnenie okruhu, ktorý zasahujú v prípade žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie. Členovia školského podporného tímu sú priamo v škole a preto môžu pomôcť okamžite na mieste problému. Taxatívne vymenovaných možností sa rozširuje o odborných zamestnancov zariadenia poradenstva a prevencie, tak aby mohli byť privolaní a poskytovať odbornú pomoc a súčinnosť. Rôznorodé problémové situácie vyžadujú pomoc rôznych aktérov, preto nie je vždy nutné zapojenie všetkých súčasne, v každej situácií. V prípade vzniku problémovej situácie zostáva vždy nedotknutá informačná povinnosť zákonného zástupcu.

čl. I bod 148 až 150 §
Navrhuje sa doplnenie informovania zriaďovateľa o ďalších podmienkach prijatia detí do materskej školy. Cez zriaďovateľa sa zabezpečuje financovanie, a preto je dôležitá ich vzájomná súčinnosť. Zároveň sa dopĺňa informačná povinnosť o plnení povinného predprimárneho vzdelávania voči obci, v ktorej majú deti trvalý pobyt. Navrhované znenie obsahuje aj taxatívne určený zoznam údajov pre zaslanie.

čl. I bod 151 §
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v § 29.

čl. I bod 152 §
V nadväznosti na rozšírenie možností vzdelávania sa navrhuje spresniť, že do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy. Táto formulácia zahŕňa skončenie základnej školy v ktoromkoľvek ročníku po deviatich rokoch.

čl. I bod 153 §
Navrhuje sa vypustenie odseku, ktorý upravuje prijatie do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho štúdia. Zdokonaľovacie štúdium nenavštevuje v súčasnosti už žiaden žiak a predstavuje nesystémovú zložku.

čl. I bod 154 §
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, upravujúceho podmienky prijímacieho konania v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody alebo medzinárodného programu, vzhľadom na to, že v doterajšom znení zákona tieto podmienky neboli jednoznačne ustanovené.

čl. I bod 155 a 157 §
Navrhuje sa zmeniť proces prijímacieho konania na účel jeho zjednodušenia a zlepšenia podmienok pre uchádzača, ktorý sa bude prijímacieho konania zúčastňovať. Podmienky pri výbere strednej školy sú významne ovplyvnené kritériami, ktoré si každá stredná škola zverejňuje podľa vlastného zamerania a uváženia do konca februára školského roku, v ktorom už uchádzač prijímacie konanie koná. Predpoklad úspešného vykonania prijímacej skúšky je cielená príprava, ktorá si vyžaduje dlhšie časové obdobie, ako len dva alebo tri mesiace podľa súčasnej právnej úpravy. Vytvorenie časového priestoru a podmienok pre uchádzača na dôslednú prípravu pri výbere školy je kľúčovou fázou rozhodovania sa žiaka, ktorá ovplyvňuje taký dôležitý krok ako je výber strednej školy. Zmena sa týka aj časového rámca zverejnenia kritérií na prijatie na strednú školu, ktoré sa rozširuje z obdobia 3 mesiacov na 16 mesiacov. Zverejnenie kritérií prijímacieho konania k 30. novembru a vyplnenie údajov o záujme žiakov základnej školy o štúdium na stredných školách na stránkach školského výpočtového strediska zefektívni a zoptimalizuje samosprávnym krajom proces …

čl. I bod 158 §
V nadväznosti na zmenu mechanizmu prijímacieho konania sa navrhuje spresnenie povinnosti pre riaditeľov škôl zverejniť počty žiakov, ktorých možno prijať do študijných odborov a učebných odborov. Počet žiakov v jednotlivých odboroch vzdelávania podlieha prerokovaniu v pedagogickej rade školy, následne sa k nemu vyjadruje rada školy a je podmienený súhlasom zriaďovateľa. Tento počet nie je súčasťou kritérií prijímacieho konania a pre jasnú a jednoduchú informovanosť je potrebné zverejniť počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok.

čl. I bod 159 §
Navrhuje sa zmena časového rámca pre zverejnenie kritérií na prijatie na strednú školu, čím sa dosiahne zväčšenie časového rámca z obdobia 3 mesiacov na 16 mesiacov pre rozhodovací proces pre uchádzačov. Zverejnenie kritérií prijímacieho konania k 30. novembru a vyplnenie údajov o záujme žiakov základnej školy o štúdium na stredných školách na stránkach školského výpočtového strediska zefektívni a zoptimalizuje samosprávnym krajom proces plánov výkonov pre jednotlivé stredné školy, žiakom poskytne dostatočný časový priestor na výber strednej školy a zodpovednú prípravu na prijímacie skúšky. Zmena je pripravovaná s ohľadom na potreby uchádzača. Pri tvorbe kritérií prijímacieho konania je potrebné ich nastavenie komplexne tak, aby boli jasne zadané podmienky, ktoré musí uchádzač splniť. Potrebná je jednoznačnosť termínu pre všetky školy.

čl. I bod 160 §
Navrhovaná úprava umožní v systéme duálneho vzdelávania určenie a zverejnenie podmienok prijímacieho konania, ak škola uzatvorí zmluvu o duálnom vzdelávaní so zamestnávateľom po tomto termíne a najneskôr do 30 dní od uzatvorenia zmluvy.

čl. I bod 161 a 162 §
Navrhuje sa rozšírenie možnosti pre riaditeľa školy, ktorá poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie, zaradiť do kritérií na prijímacie konanie výsledky externého testovania žiakov 9. ročníka a prijať uchádzača bez prijímacej skúšky na základe dosiahnutých výsledkov viac ako 90% v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka a tiež pre riaditeľa školy, ktorá poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie, prijať uchádzača bez prijímacej skúšky na základe výsledkov viac ako 80% v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka s cieľom, aby sa žiakom rozšírili možnosti štúdia a zvýšila motivácia pre dosiahnutie čo najlepších vedomostí počas štúdia na základnej škole. Pre riaditeľov škôl s odbormi vzdelávania vyžadujúcimi overenie nadania a talentu sa ponecháva povinnosť overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie a zavádza sa povinnosť overiť vedomosti z predmetov určených ministerstvom školstva v rámci prijímania na stredné školy.

čl. I bod 163 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravami v termíne zverejnenia kritérií prijímacieho konania.

čl. I bod 164 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením terminológie názvu prihlášky na vzdelávanie.

čl. I bod 165 a 166 §
V novom nastavení mechanizmu prijímacieho konania sa predpokladá zmena kompetencie určovať termíny prijímacích skúšok pre jednotlivé stredné školy. Vzhľadom na mechanizmus prijímacieho konania, podľa novej právnej úpravy tieto termíny bude určovať ministerstvo školstva. Tým sa odstránia problémy s prekryvom jednotlivých termínov a jednoznačnosť termínu. Navrhuje sa zjednotenie procesu prijímacieho konania umožnením zverejnenia výsledkov prijímacieho konania v jednotnom termíne pre všetky stredné školy v každom odbore vzdelávania. Po zjednotení procesov bude možné prijať uchádzača na prvú strednú školu, na ktorú žiak splnil podmienky prijatia z poradia škôl, ktoré žiak uviedol v prihláške na štúdium. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 167 §
Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku, čo predstavuje skupinu najtalentovanejších detí, ktorá sa o osemročné štúdium uchádza. Z týchto uchádzačov je možné naplniť počet určených miest už v prvom kole.

čl. I bod 168 a 169 §
Navrhuje sa spresnenie pre riaditeľov škôl pri rozhodovaní o prijatí do strednej školy prihliadnuť okrem zdravotnej spôsobilosti aj na zmenenú pracovnú schopnosť a týmto predísť prípadom, kedy na odbor vzdelávania bol prijatý žiak, ktorý by nemohol plnohodnotne nadobudnúť poskytované vzdelanie a ojedinele z tohto dôvodu by musel predčasne ukončiť štúdium. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy. Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie procesu rozhodovania o prijatí na štúdium a tvorbe kritérií, tak aby jeho súčasťou boli aj mimoškolské aktivity žiaka, ktorý ak že je úspešným riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže budú tieto jeho aktivity zohľadnené pri prijímacom konaní. Navrhuje sa vypustiť testovanie žiakov 9. ročníka, keďže nie je potrebné ho opätovne duplikovať. Testovanie žiakov 9. ročníka má v procese prijímacieho konania významné postavenie a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

čl. I bod 170 až 172 §
Jednou z prioritných téz novely školského zákona je zjednodušenie procesu prijímacieho konania. Rozhodovanie uchádzača je časované pred podaním prihlášky na prijímacie konanie, čo bude mať za následok zjednodušenie procesu prijímacieho konania. Jednotlivé zmeny tiež reflektujú dlhodobé požiadavky riaditeľov stredných škôl, aby sa proces prijímacie konania zjednodušil a zrušili sa zápisné lístky. Dôsledkom pre stredné školy bude jednoduchšie nastavenie druhého kola prijímacieho konania. Pre uchádzačov, ktorý sa zúčastnia druhého kola to znamená, že informácie o neobsadených miestach dostanú skôr a zníži sa neistota vyplývajúca z prechodu zo základnej školy na strednú školu. V kontexte uvedeného sa spresňuje aj proces rozhodovania o prijatí. Toto spresnenie vychádza zo skutočnosti, že prijímacia skúška je iba jedna zo súčasti prijímacieho konania. V mnohých prípadoch tak bolo pre riaditeľa školy ťažšie vykonateľné zverejnenie výsledkov po prijímacej skúške. Preto sa navrhuje úprava, podľa ktorej zoznam uchádzačov zverejní riaditeľ v určenom termíne, ktorý však plynie od termínu skončenia prijímacieho konania. Žiak sa v rámci prijímacieho konania pri podaní …

čl. I bod 173 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie záverečnej pomaturitnej skúšky.

čl. I bod 174 až 177 §
Navrhuje sa vypustenie písomnej časti záverečnej skúšky. Témy na písomnú časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Písomná časť záverečnej skúšky je v súčasnosti určená v rozsahu 1 téma až 10 tém a trvá od 45 minút do 120 minút. Dosiahnuté vzdelanie absolventskou skúškou zostáva v rozsahu praktickej časti záverečnej skúšky, v ktorej sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme a ústnej časti záverečnej skúšky, v ktorej sa overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme. Počet tém a ich rozsah korešpondujú s charakterom učebného odboru. Tieto dve časti úplne pokrývajú štúdium v učebných odboroch. Zároveň sa navrhuje zavedenie kompetencie ministerstva školstva určovať termíny konania skúšok na ukončovanie vzdelania s cieľom časovo zosúladiť termíny a tiež poskytnutie možnosti pružne reagovať v prípade mimoriadnej situácie. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy spojené so zmenou určovania termínov záverečnej skúšky.

čl. I bod 178 §
Navrhuje sa zavedenie možnosti absolvovania maturitnej skúšky z predmetu po jeho ukončení v príslušnom pláne školského vzdelávacieho programu. Tým sa napríklad umožňuje vykonávať maturitnú skúšku zo slovenského jazyka v bilingválnych päťročných programoch už vo štvrtom ročníku, ak sa slovenský jazyk a literatúra učia iba v prvých štyroch rokoch tohto štúdia. Keďže táto skutočnosť je možnosťou, pôvodný koncept maturitnej skúšky zostáva zachovaný. Realizácia niektorého maturitného predmetu počas štúdia dáva priestor na lepšiu prípravu na maturitnú skúšku pre žiaka strednej školy.

čl. I bod 179 §
Navrhuje sa neobmedzovať žiaka vo vykonaní aj viacerých maturitných skúšok z dobrovoľného predmetu. Základom úpravy je potreba súčasnej doby, ktorá vyžaduje absolventov aj pri špecializácií na niektorý prírodovedný predmet preukázať znalosti v oblasti informatiky, matematiky alebo cudzích jazykov.

čl. I bod 180 §
Legislatívno-technická úprava je terminologickým zosúladením naprieč celým zákonom.

čl. I bod 181 §
Navrhuje sa úprava pre jednotnú aplikáciu v otázke rovnocennosti maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, s cieľom zaviesť rovnocenné nastavenie podmienok pri ukončovaní štúdia pre žiakov vzdelávajúcich sa v školách s medzinárodným programom. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 182 a 184 §
Navrhuje sa zaviesť povinnosť pre žiaka odhlásiť sa z dobrovoľnej maturitnej skúšky, ak ju nechce konať. Navrhnutý termín je nastavený tak, aby tieto skúšky administratívne nezaťažili stredné školy, ktoré v nasledujúcom čase pripravujú maturitné rozvrhy. Zohľadňujú sa nielen potreby žiakov ale aj škôl s cieľom znížiť administratívnu záťaž spojenú s organizovaním maturitných skúšok a maturitných komisií.

čl. I bod 185 a 186 §
Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že podrobnosti o externej časti a internej časti maturitnej skúšky majú detailný charakter a preto je vhodnejšie a flexibilnejšie, ak ich bude upravovať vykonávací právny predpis. Doteraz boli v zákone náležitosti, ktoré by bolo žiadúce mať v právnom predpise nižšej právnej sily, vo vyhláške č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách. Komplexná úprava ukončovania štúdia na stredných školách tak bude kompaktná a prehľadná. Navrhovaná zmena reflektuje najmä na požiadavky škôl. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť flexibilnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 187 a 188 §
Navrhovaná úprava umožňuje konať náhradnú maturitnú skúšku z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky aj v septembri nasledujúceho školského roka s cieľom umožniť tým žiakom, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli vykonať túto skúšku v riadnom ani v náhradnom termíne v apríli, vykonať skúšku skôr ako v riadnom termíne nasledujúceho roka. Ak ide o žiaka, ktorý prekonal dlhodobú chorobu, podľa súčasného právneho stavu mu nebolo umožnené ísť študovať na vysokú školu už v nasledujúcom školskom roku z dôvodu, že v nasledujúcom školskom roku mohli najskôr vykonať maturitnú skúšku z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v riadnom skúšobnom období, t. j. v marci.

čl. I bod 189 §
Navrhuje sa odstrániť ustanovenia o záverečnej pomaturitnej skúške, ktorú bolo potrebné vykonať pri nadstavbovom štúdiu. Vzhľadom na to, že v nadstavbovom štúdiu v súčasnosti neštuduje žiaden žiak, nie je potrebné a preto nie je potrebné zachovať ani skúšku, ktorá je jeho záverom.

čl. I bod 190 až 192 §
Navrhované úpravy nadväzujú na definíciu profilového predmetu na konzervatóriu. Pokiaľ ide o termíny konania absolventskej skúšky, navrhujú sa rovnaké pôsobnosti pre ministerstvo školstva, ako v prípade záverečnej skúšky a maturitnej skúšky, t.j. určovať ich bude ministerstvo školstva. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu maturitnej skúšky.

čl. I bod 193 a 194 §
Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že podrobnosti o maturitných komisiách a skúšobných komisiách pre záverečnú skúšku a skúšobných komisiách pre absolventskú skúšku má upravovať vykonávací právny predpis. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť pružnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 195 až 207 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v nadväznosti na klasifikáciu a zadefinovaný medzinárodný program a úpravy v nadväznosti na zmeny pri maturitnej skúške, záverečnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške.

čl. I bod 208 §
Spresňuje sa vymedzenie škôl, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením.

čl. I bod 209 až 213 §
Navrhovaná úprava spresňuje výchovu a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorá sa uskutočňuje v materských školách, základných školách alebo stredných školách. Používanie vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením vyučovaných v špeciálnych školách a špeciálnych triedach s cieľom zabezpečiť vzdelávanie integrovaných žiakov v bežných triedach škôl a školských zariadení podľa individuálnych vzdelávacích programov vytvorených podľa novo navrhovaného znenia § 7a. Praktická škola a odborné učilište predstavujú typ špeciálnej strednej školy, preto pôvodné rozdelenie bolo zmätočné. Následne sa spresňuje praktickej školy a odborného učilišťa, tak aby sa docielila jednoznačnosť. Ďalej navrhovaná úprava spresňuje terminológiu pre označovanie osôb, ktoré sa uchádzajú o vzdelávanie v praktických školách a odborných učilištiach, keďže v danom čase ešte nejde o žiakov.

čl. I bod 214 §
Úprava termínu je potrebná pre zosúladenie termínov prijímacieho konania, aby nevznikla disproporcia.

čl. I bod 215 §
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy hodnoty určené v triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov (v prvom až štvrtom ročníku základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac 22 žiakov) vytvárali disproporciu v nadväzujúcom ročníku. Zmena v navýšení o dvoch žiakov pri maximálnom počte 24 žiakov v triede strednej školy zabezpečí plynulejší prechod, pretože takto určené počty žiakov sú v rozdieloch násobkom.

čl. I bod 216 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny týkajúce sa termínov prijímacieho konania.

čl. I bod 217 §
Navrhuje sa vypustenie časti o zaradení žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špecializovaných tried s cieľom dosiahnuť jednotný prístup vo vzdelávaní ku všetkým žiakom, pričom tento návrh možno vnímať ako jedno z opatrení proti možnej segregácii.

čl. I bod 218 §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v § 11 týkajúce sa pedagogickej dokumentácie.

čl. I bod 219 až 223 §
Legislatívno-technická úprava v dôsledku vypustenia textu zo zákona a jeho presunu do vykonávacieho právneho predpisu a prečíslovania, preznačenia zostávajúceho textu v zákone.

čl. I bod 224 a 225 §
V nadväznosti na komplexnú zmenu systému poradenstva a prevencie sa upravuje aj označenie príslušných školských zariadení a jednoznačne sa definuje ich obligatórne postavenie ako právnických osôb.

čl. I bod 226 §
Navrhuje sa pridanie záujmovej činnosti medzi aktivity, ktoré sú zabezpečené v školskom klube detí pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole. Rozšírenie možností reflektuje na požiadavky aplikačnej praxe.

čl. I bod 227 §
Navrhuje sa upraviť najvyšší počet detí v jednom oddelení školského klubu detí jednotným spôsobom tak, aby bolo docielený čo najkvalitnejší výchovno-vzdelávací proces v školskom klube detí, aj vzhľadom na to, že môžu poskytovať ďalšie záujmové činnosti. Z údajov o počte oddelení školských klubov detí a o počte žiakov, zapísaných v školskom klube detí k 15. 9. 2020 (In: Štatistická ročenka za rok 2020, dostupná na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-skolske-kluby.html?page_id=9594) vyplýva, že priemerný počet žiakov v oddelení školského klubu, ktorý je súčasťou základnej školy, je 25,52. Na základe uvedeného možno konštatovať, že návrh nemá vplyv na rozpočet miest a obcí, ktoré sú zriaďovateľmi školských klubov detí. Navrhovaná zmena rešpektuje výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, preto sa zároveň navrhuje ponechať počet detí v oddeleniach pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

čl. I bod 228 až 233 §
Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 234 §
Navrhované ustanovenie upravuje stav pri umiestňovaní dieťaťa do zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu. V tomto prípade nie je možné uplatniť príslušné ustanovenie školského zákona vzhľadom na skutočnosť, že by mohlo ísť o rozpor so súdnym rozhodnutím, na základe ktorého je dieťa umiestnené napr. v centre pre deti a rodiny, ako aj so zásadou právnej istoty pre účastníkov konania. V praxi nie je možné, aby diagnostické centrum prijalo toto dieťa na základe dohody s centrom pre deti a rodiny aj vo vzťahu k zákonu č. 61/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa v § 49 ods. 5 ustanovilo, že centrum pre deti a rodiny nemôže za účelom zabezpečenia odbornej pomoci premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu.

čl. I bod 235 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 236 §
Navrhuje sa umiestňovanie detí do reedukačných centier, ktorý predstavuje dlhodobo veľmi náročný a zdĺhavý proces. Dohodnutý medzirezortný postup umiestňovania detí do reedukačných centier (dieťa pred umiestnením do reedukačného centra absolvuje diagnostiku v diagnostickom centre, v rámci ktorej diagnostické centrum označí reedukačné centrum) cez diagnostické centrá sa osvedčilo a je preto potrebné upraviť aj právne podmienky na tento postup.

čl. I bod 237 §
Úpravou sa navrhuje podporiť aj v diagnostických centrách, tak ako v reedukačných centrách, nevyhnutné vytvorenie priestoru pre prijímanie detí, ktoré nemajú ukončenú povinnú školskú dochádzku a zároveň už dosiahli 15 rokov veku.

čl. I bod 238 až 243 §
Navrhované úpravy reflektujú na pretrvávajúce problémové situácie pri umiestňovaní dieťaťa do zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu. V tomto prípade nie je možné uplatniť príslušné ustanovenie školského zákona vzhľadom na skutočnosť, že by mohlo ísť o rozpor so súdnym rozhodnutím, na základe ktorého je dieťa umiestnené napr. v centre pre deti a rodiny, ako aj so zásadou právnej istoty pre účastníkov konania. V praxi nie je možné, aby diagnostické centrum prijalo toto dieťa na základe dohody s centrom pre deti a rodiny aj vo vzťahu k zákonu č. 61/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa v § 49 ods. 5 ustanovilo, že centrum pre deti a rodiny nemôže za účelom zabezpečenia odbornej pomoci premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Je v záujme dieťaťa, ktoré je umiestnené v reedukačnom …

čl. I bod 244 §
S cieľom zvýšenia dostupnosti odbornej pomoci dieťaťu pre všetky rodiny sa navrhuje neustanoviť úhradu za pobyt dieťaťa v špeciálnych výchovných zariadeniach za pobyt dieťaťa, ktoré je umiestnené na základe neodkladného opatrenia súdu. Zároveň sa s cieľom zjednotenia právnych predpisov v tejto oblasti a s cieľom spresnenia upravuje finančné a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach, a to vreckové a vecné dary deťom umiestneným v špeciálnych výchovných zariadeniach na základe neodkladného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy.

čl. I bod 245 §
Uvedenou úpravou § 130 ods. 1 a 2 sa definuje predmet systému poradenstva a prevencie. Definícia je skladbou účelu systému poradenstva a prevencie a odborných činností, ktoré poskytuje. Ustanovenie vymedzuje odborné činnosti koncipované tak, aby obsiahli všetky podporné činnosti potrebné na dosiahnutie cieľov výchovy a vzdelávania dieťaťa, žiaka a študenta a neoddeliteľne s tým aj jeho optimálny vývin a inklúziu. Tým je definícia prepojená s činnosťou vecne príslušných odborných zamestnancov podľa osobitného zákona (zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Tiež sa definuje okruh možných prijímateľov poskytovaných odborných a poradenských činností. V § 130 ods. 3 a 4 sa ustanovuje komplexný systém poradenstva a prevencie, ktorý budú tvoriť zariadenia poradenstva a prevencie t. j. centrum poradenstva a prevencie a špecializované centrum poradenstva a školský podporný tím, pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci pôsobiaci priamo v školách. Vytvára sa centrum poradenstva a prevencie, ktoré bude poskytovať odborné činnosti bez vymedzenia zamerania …

čl. I bod 246 a 247 §
Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 248 §
Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie prispôsobené reálnej praxi, pokiaľ ide o úlohy strediska služieb škole.

čl. I bod 249 §
Úprava súvisí so zavedením legislatívnej skratky štátna škola.

čl. I bod 250 §
Úprava súvisí s definičným vymedzením pojmu inkluzívne vzdelávanie.

čl. I bod 251 až 253 §
Legislatívno-technická úprava spojená s pojmom didaktické prostriedky.

čl. I bod 254 §
Navrhovaná úprava vyplynula z aktuálne pretrvávajúcej krízovej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19. Navrhovaná právna úprava reflektuje možnú situáciu, kedy nebude žiaduce, aby sa vzhľadom na epidemiologickú situáciu navštevovali zdravotnícke zariadenia, keď to nie je nevyhnutne a zákonný zástupca bude môcť ospravedlniť neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka trvajúcu aj dlhšie ako tri dni.

čl. I bod 255 §
Podľa súčasnej právnej úpravy na žiadosti, či iné podania týkajúce sa výchovy a vzdelávania postačuje súhlas jedného zákonného zástupcu. Uvedená úprava je však časom už prekonaná. Preto sa riaditeľom odporúčalo vyžadovať súhlas oboch zákonných zástupcov, ako aj doručovať rozhodnutia obom zákonným zástupcom. Navrhuje sa doplnenie vzhľadom na to, že s určitými výnimkami majú rodičovské práva vždy obaja rodičia, okrem iného aj rozvedení, nežijúci v spoločnej domácnosti a pod., navrhuje sa, aby bola táto skutočnosť jednoznačne upravená. Vo vzťahu k doručovaniu je štandardom doručovanie obom rodičom, keďže prípadné opravné prostriedky môže podať každý samostatne. Ak ale jeden z rodičov pri vypĺňaní podania nemá k dispozícii druhú adresu, navrhuje sa, aby bolo možné doručovať len jednému z nich, ak by ani riaditeľ v rámci súčinnosti v správnom konaní nevedel zistiť druhú adresu.

čl. I bod 256 a 257 §
Navrhovaná úprava spresňuje zaraďovanie dieťaťa cudzinca do výchovno-vzdelávacieho procesu bez obmedzenia na časové obdobie. Následne sa navrhuje spresnenie tak, aby nedochádzalo k rôznej interpretácii v aplikačnej praxi, a dopĺňa sa povinnosť zúčastňovať sa celoslovenského testovania deťom cudzincov s cieľom zohľadniť ich úroveň ovládania štátneho jazyka, avšak s ohľadom na individuálny prístup, ktorý umožňuje riaditeľovi školy udeliť súhlas, aby sa žiak, ktorý ovláda slovenský jazyk a literatúra stupňom nedostatočný nemusel absolvovať testovanie.

čl. I bod 258 §
Navrhuje sa spresnenie podmienok pre poskytnutie štipendia, úprava zavádza okrem štipendia aj iné nepeňažné plnenie. Úprava určuje poskytnutie štipendia v prípade zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ak je zmena v prospech žiaka a doplňuje podmienky, pri ktorých sa štipendium neposkytuje. Vzhľadom na väčšiu flexibilitu reagovať na aktuálne požiadavky praxe sa navrhuje presun niektorých náležitostí, napríklad aj kritérií, do vykonávacieho predpisu obdobne, ako je to pri študentoch vysokých škôl. Navrhované znenie upravuje aj kontrolný mechanizmus dodržiavania podmienok poskytovania štipendia.

čl. I bod 259 až 261 §
Navrhuje sa spresnenie podmienok pre poskytnutie štipendia počas tehotenstva.

čl. I bod 262 §
S cieľom jednotnej aplikácie ohľadne školských prázdnin v materských školách sa spresňuje, že v materských školách nie sú prázdniny a uplatňuje sa v nich len prerušenie alebo obmedzenie prevádzky z rozhodnutia zriaďovateľa.

čl. I bod 263 až 266 §
Navrhovaná úprava vyplynula z aktuálne pretrvávajúcej krízovej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19. Navrhovaná právna úprava reflektuje možnú situáciu, kedy je žiaduce, aby riaditeľ mohol aj lokálne, prípadne iba v niektorých triedach udeliť riaditeľské voľno v čase krízovej situácie. Ďalšie návrhy úprav rovnako vychádzajú z praktických skúseností a obmedzení z dôvodu ochrany verejného zdravia. Aplikovateľné sú však iba v krízovej situácii.

čl. I bod 267 §
Navrhovaná úprava sa dopĺňa z dôvodu, že povinné predprimárne vzdelávanie nie je možné prerušiť. Prerušenie dochádzky do materskej školy prichádza do úvahy iba v prípade predprimárneho vzdelávania mladších detí, pre ktoré nie je predprimárne vzdelávanie povinné.

čl. I bod 268 §
Úprava sa navrhuje s cieľom odstrániť výkladové nejasnosti v tom zmysle, že školy a školské zariadenia môžu nadobúdať veci, ktoré sa využívajú v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu a sú potrebné pre činnosť škôl a školských zariadení. Dary ako zdroj príjmov upravuje § 2 ods. 4 zákona č. 597/2003 Z. z., avšak navrhovaná úprava súvisí s jednoznačnou aplikáciou na všetky školy a školské zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa.

čl. I bod 269 §
Navrhovaná úprava spresňuje s ohľadom na možnosti zavedenia dištančného vzdelávania a tiež vzhľadom na aktuálne prebiehajúce dištančné vzdelávanie vzťahy zodpovednosti školy a školského zariadenia.

čl. I bod 270 až 281 §
Navrhuje sa úprava ustanovení týkajúcich sa monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania s cieľom rozšíriť skupinu subjektov, ktoré môžu kvalitu výchovy a vzdelávania monitorovať. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy. Zároveň sa zjednocuje označovanie priamo riadených organizácií zriaďovaných ministerstvom školstva v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. a v súlade s rozhodnutím zriaďovateľa. V súvislosti so zmenami sa precizujú aj ustanovenia o spracovaní osobných údajov na účely monitorovania výchovy a vzdelávania. Dopĺňa sa predpoklad pre dosiahnutie nižšieho stredného vzdelania. Významnou zmenou je to, že sa navrhuje rozšírenie okruhu žiakov, ktorí sa môžu zúčastniť celoslovenského testovania, o skupinu žiakov s mentálnym postihnutím a žiakov študujúcich v školách s medzinárodným programom, tak aby získať nižšie stredné vzdelanie mohla aj ďalšia skupina žiakov, čo nadväzuje na úpravu § 16. Dopĺňa sa aj okruh škôl, v ktorých sa vykonáva externé testovanie žiakov 9. ročníka základnej školy s cieľom uskutočniť testovanie všetkých žiakov, teda aj tých, ktorí študujú na …

čl. I bod 282 až 291 §
Navrhuje sa rozšírenie položiek zberaných v centrálnom registri o materinský jazyk z dôvodu potreby individuálneho prístupu k dieťaťu. Navrhovanými úpravami sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje možnosť sprístupňovania osobných údajov z centrálneho registra s cieľom zefektívniť možnosť poskytovania centralizovaných služieb žiakom a ich zákonným zástupcom. Legislatívno-technické úpravy spojené s terminológiou v rámci celého zákona.

čl. I bod 292 a 293 §
Legislatívno-technická úprava a úprava v súvislosti so zavedením pojmu účastník vzdelávania.

čl. I bod 294 §
Prechodné ustanovenia určujú časové rámce, v rámci ktorých sa vzhľadom na existenciu iba jednej doložky určuje dočasná platnosť existujúcich doložiek, deklaruje transformácia registra schválených učebníc, schválených učebných textov, schválený pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov na register didaktických prostriedkov, vzhľadom na nový mechanizmus prijímacieho konania uskutočnia s tým súvisiace jednotlivé procesy určovania predmetov a podmienok prijímacieho konania, určujú lehoty pre poradenské zariadenia na prispôsobenie sa novým požiadavkám, určuje prechodné obdobie riešenia kapacitných možností spojených s povinným predprimárnym vzdelávaním.

čl. I bod 295 až 299 §
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmeny v terminológii.

čl. I

čl. I bod 1 §
Vzhľadom na požiadavky praxe sa novým spôsobom definuje pojem žiak. Podľa novej právnej úpravy sa za žiaka bude považovať fyzická osoba, ktorá navštevuje školu a zúčastňuje sa na výchovno-vzdelávacom procese v škole alebo v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy. Osoba vo veku od 27 rokov, ktorá sa bude zúčastňovať na výchovno-vzdelávacom procese, je v návrhu zákona definovaná ako účastník výchovy a vzdelávania s právami a povinnosťami rovnakými ako má žiak. Uvedená zmena bude zohľadnená do financovania v rámci novely nariadenia vlády č. 630/2008 Z. z. Vek 26 rokov ako hraničný pre pojem „žiak“ bol určený z dôvodu, že aj vo všeobecne záväzných právnych predpisoch týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia ide spravidla o vek, dokedy má fyzická osoba nárok na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia, aj keby sa zúčastňovala formálneho vzdelávania v dennej forme štúdia.

čl. I bod 2 §
Cieľom navrhovanej úpravy je zohľadniť rozdiel medzi výsledkom a výkonom. Žiak môže dosiahnuť nielen mimoriadne výkony, ale aj mimoriadne výsledky v rámci výstupov a meraní vo výchovno-vzdelávacom procese.

čl. I bod 3 §
Definuje sa pojem vzdelávacia oblasť, ktorá tvorí v rámci vzdelávacieho programu základný rámec rozdelenia vyučovacích predmetov vo výchovno-vzdelávacom procese. Vyučovacie predmety vo vzdelávacej oblasti sú vybraté v koexistencií vedeckých poznatkov alebo základných princípov a foriem práce s nimi. Vzdelávacie oblasti logicky korešpondujú so štruktúrou vyučovacích predmetov a vytvárajú im nadmnožiny, potrebné pre medzipredmetové vzťahy.

čl. I bod 4 §
Navrhovaná definícia reflektuje na potrebu praxe a vyjadruje pojem vyučovací predmet ako vybranú a do didaktického systému spracovanú časť vedy, techniky, umenia, športu a iných oblastí spoločenskej činnosti, určenej na pedagogické ciele. Plní informatívnu funkciu, pri rozširovaní a prehlbovaní vedeckého poznania sveta, formatívnu z pohľadu rozvoja osobnosti, inštrumentálnu s vplyvom na osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú prostriedkom na rozvíjanie poznania v iných predmetoch a oblastiach spoločenskej praxe.

čl. I bod 5 a 42
Stupne vzdelania sa nedosahujú v rámci „ucelenej časti“ vzdelávacieho programu. Členenie základného vzdelania na ucelené časti bolo spájané s dosiahnutým vzdelaním na určitej úrovni základnej školy. Dosiahnutý stupeň vzdelania vyjadruje úroveň vzdelania žiaka a jeho možnosti nasledujúceho vzdelávania. Preto ucelená časť predstavovala pojem, ktorý sa preukázal ako neopodstatnený. Z uvedených dôvodov sa v príslušných ustanoveniach školského zákona navrhuje jeho vypustenie.

čl. I bod 6
V súčasnom znení zákona bol profilový predmet zadefinovaný iba pre skupinu odborov vzdelávania. Z hľadiska potrieb praxe sa navrhuje spresnenie definície profilového predmetu všeobecne pre všetky odbory vzdelávania. Škola si vytvára vlastný školský vzdelávací program prostredníctvom disponibilných hodín a ich zosúladením s víziou školy. Z toho vyplýva potreba pomenovania predmetov priority ako profilový predmet alebo skupina profilových predmetov. V konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu budú definované profilové predmety v rámci štátnych vzdelávacích programov. Ostatné školy budú posudzované s ohľadom na špecifické požiadavky študijného odboru alebo učebného odboru. V základných školách bude profilový predmet iba na báze dobrovoľnosti.

čl. I bod 7
Navrhuje sa doplnenie definícií nových pojmov. Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 vyplýva záväzok v právnych predpisoch zadefinovať pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie, ktoré sú už v praxi zaužívané. Pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie sa budú používať iba pri tých školách a školských zariadeniach, v ktorých sa celý výchovno-vzdelávací proces, okrem vyučovania jazykov, uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenú charakteristiku môže národnostná škola alebo národnostné školské zariadenie vyjadriť aj vo svojom názve. Doposiaľ nebol v právnych predpisov zadefinovaný ani pojem medzinárodný program, aj keď školský zákon umožňoval jeho využívanie ako školského vzdelávacieho programu. Keďže doterajšie znenie definíciu neupravovalo, nebol jednoznačný rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku, a to bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom. Navrhuje sa aj doplnenie definície účastníka výchovy a vzdelávania s cieľom nepoužívať pojem žiak, ak ide o dospelých účastníkov výchovy a vzdelávania v základných školách …

čl. I bod 8
Navrhuje sa spresnenie a jednoznačnosť zakotveného princípu bezplatnosti vzdelania okrem „štátnych“ základných a stredných škôl aj v „štátnych“ materských školách.

čl. I bod 9
S cieľom podpory inklúzie sa navrhuje doplnenie princípov výchovy a vzdelávania o inkluzívne vzdelávanie, ktoré predstavuje proces pre vytvorenie pracovného prostredia v triedach skĺbením individuálnych prístupov k deťom a žiakom. Inklúzia v škole predstavuje sústavné úsilie o modeláciu a prispôsobovanie sa výchovno-vzdelávacieho procesu na neustále sa meniacu diverzitu všetkých aktérov v školskom prostredí. Inklúzia znamená nachádzať spôsoby ako žiť s rôznorodosťou a ako čerpať z rôznorodosti. Inklúzia súvisí s identifikáciou a odstránením bariér, ktoré predpokladajú stotožnenie sa úsilím identifikovať prekážky, zhromažďovať a hodnotiť údaje z rôznych zdrojov pre zlepšovanie školskej praxe. Inklúzia predstavuje prítomnosť, účasť, úspech a šťastie všetkých detí alebo žiakov pri aktivitách. Úspech je pritom spájaný s výstupmi vzdelávacieho procesu, ktoré presahujú rámec testovania vedomostí. Dôraz je potrebné klásť aj na osobitnú pozornosť na tie cieľové skupiny, ktoré čelia ohrozeniu marginalizácie a dosahovania podpriemeru vo vzdelávaní. Samostatným a význačným okruhom je aj problematika dostupnosti pomôcok a vybavenia pre výučbu.

čl. I bod 10 a 11
Rozdelenie definície v rámci cieľov výchovy a vzdelávania je žiadúce pri kompetenciách z pohľadu jazykového vzdelávania žiaka ako komunikačného nástroja a ďalších všeobecne charakterizovaných kompetencií. Kompetencie sa chápu v širokom rámci, ale z pohľadu školy sa transformujú na uvedené základné cieľové kategórie, výstupy zo všeobecného vzdelávania a výchovy. Nadobúdanie a rozvíjanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces. Ak má byť vzdelávanie príležitosťou pre nadobúdanie a následné rozvíjanie kompetencií, bez ohľadu na to, aké vzdelávanie a výchovu učiaci sa potrebujú, panuje zhoda v tom, že je potrebné sa zamerať predovšetkým na univerzálne, flexibilné a trvalo udržateľné kompetencie. Systém formálneho aj neformálneho vzdelávania by mal prispieť k získaniu vedomostí a ich základného aplikovania. Cieľom je, aby boli v systémoch vzdelávania vytvárané príležitosti k tomu, aby boli učiaci sa jedinci podnecovaní k ďalšiemu učeniu, aby si osvojovali vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje dôležité pre motiváciu k učeniu, úspechu a napredovaniu v učení.

čl. I bod 12 a 13
Navrhuje sa úprava pre školské zariadenia, ktoré vypracúvajú výchovný program školského zariadenia, vzhľadom na to, že v doterajšej právnej úprave absentoval štátny výchovný program, z ktorého má vychádzať školský program výchovného zariadenia. Štátny výchovný program pre školské zariadenia predstavuje rámec pre výchovný program, ktorý si školské zariadenie môže prijať za svoj a školské zariadenie ho nemusí vypracovávať, čo predstavuje krok k debyrokratizácii. Zároveň sa špecifikujú tie školské zariadenia, pre ktoré je požiadavka výchovného programu povinná. V doterajšej praxi vznikali pochybnosti, či aj školské účelové zariadenia majú mať vypracovaný výchovný program, ktorý musia plniť. Výchovný program bude podľa návrhu obsahovať aj časť, ktorá vyčlení priestor na vlastné zameranie školského zariadenia. Opis vlastného zamerania vychádza z aktuálnych podmienok a situácie v školskom zariadení s plnou akceptáciou špecifík zriaďovateľa. Z charakteristiky školského zariadenia by malo byť jasné, aký je jeho východiskový stav pre jeho ďalšiu pedagogickú činnosť, čo môže ponúknuť, aké obmedzenia má, alebo ktoré aktivity zatiaľ nemôže uskutočňovať, či zabezpečuje výchovu a …

čl. I bod 14 a 15
Navrhuje sa spresnenie pojmu štátny vzdelávací program pre jednotlivé odbory vzdelania a zredukovanie jeho povinných častí. Škola na základe štátneho vzdelávacieho programu vypracúva školský vzdelávací program. Škole sa navrhuje možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Rovnako zostáva možnosť pre školu aplikovať štátny vzdelávací program aj pre každý odbor vzdelávania samostatne, teda škola môže mať viac školských vzdelávacích programov.

čl. I bod 16
Navrhuje sa rozšírenie okruhu študijných odborov v stredných školách, v ktorých sú potrebné požiadavky na zdravotnú spôsobilosť žiaka. Uvedená úprava vychádza z aplikačnej praxe a požiadaviek zamestnávateľov, pretože doterajšie nastavenie nedostatočne pokrývalo potreby škôl.

čl. I bod 17
Štátny vzdelávací program podľa novej právnej úpravy bude Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) vydávať nielen pre odbor vzdelávania, ale aj pre príslušný stupeň vzdelania. Uvedená úprava vychádza z nového nastavenia minimálnych cieľov príslušného stupňa vzdelania, s cieľom overenia jeho získania. Vzhľadom na obsahovú nekonzistentnosť s terminologickým účelovým a obsahovým vymedzením štátneho vzdelávacieho programu sa vypúšťa hodnotenie škôl ako obligatórna súčasť štátneho vzdelávacieho programu, ktoré ale zostáva na vlastnom uvážení školy a voľbe, rovnako ako ďalšie časti spojené s jedinečnosťou školy alebo zriaďovateľa.

čl. I bod 18
Navrhuje sa spresnenie pojmu školský vzdelávací program v nadväznosti na úpravu na zmenu definície štátneho vzdelávacieho programu. Navrhuje sa zadefinovať školský vzdelávací program ako jednotný a základný dokument školy, v rámci ktorého sa zároveň redukujú niektoré doposiaľ povinné náležitosti, ktoré je ale možné vymedziť inde. Škole sa ponúka možnosť vypracovať jeden dokument pre všetky organizačné zložky, stupne vzdelania aj odbory vzdelania. Zároveň sa vypúšťajú náležitosti školského vzdelávacieho programu, ktoré podliehajú časovej zmene alebo sú súčasťou iných dokumentov, čím sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy.

čl. I bod 19
Navrhuje sa spresnenie pojmov naprieč zákonom, ktorý používa deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvára pre ne podmienky v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie v jednoznačnom zapracovaní prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

čl. I bod 20
Vzhľadom na otvorenie priestoru pre školy používať školský vzdelávací program, ktorý má základ v schválenom medzinárodnom programe a najviac reflektuje ich zameranie, poslanie, a víziu, ale zároveň je v súlade s princípmi výchovy a vzdelávania, sa dopĺňa možnosť kontroly ich dodržiavania v schválenom rámci Štátnou školskou inšpekciou. V prípade medzinárodných programov, ktoré podliehajú opakujúcemu sa dohľadu nadriadenou medzinárodnou organizáciou, túto skutočnosť zohľadňuje pri výkone aj Štátna školská inšpekcia. Navrhuje sa zavedenie termínu na zverejnenie školského vzdelávacieho programu do 60 pracovných dní od jeho schválenia. Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky škôl v rámci jednotného princípu a jednoznačnosti dokumentu. Zároveň sa budú rešpektovať autorské práva vo vzťahu školy a tvorcov učebných osnov v základných špecifikách jednotlivých odborov škôl. Ide o terminologické spresnenie, že školským vzdelávacím programom môže byť výsledok experimentálneho overovania, ktorý je schválený, čo bolo doposiaľ v aplikačnej praxi nejednoznačné. Toto spresnenie sa navrhuje tiež s cieľom predísť situáciám, kedy sa školským vzdelávacím programom školy mohli stať aj programy v experimentálnom …

čl. I bod 21
Presnejšia špecifikácia úprav potrieb v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení sa navrhuje tak, aby boli v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie. V snahe reflektovať individuálne potreby dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiaka špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami individuálny vzdelávací program vypracuje pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so všetkými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, ktorí dokážu identifikovať konkrétne potreby dieťaťa alebo žiaka vo všetkých vyučovacích predmetoch.

čl. I bod 22
V § 8 sa navrhuje spresnenie pojmu štátny výchovný program a výchovný program školského zariadenia. Štátny výchovný program ponúka škole alebo školskému zariadeniu možnosť ho v plnom rozsahu prijať ako vzorový, alebo doplniť o osobitosti výchovy a podmienok v školskom zariadení a takto ho zaradiť aj ako súčasť školského vzdelávacieho programu. Tým sa zníži administratívna záťaž najmä pre väčšie školy. Zároveň sa ustanovuje termín zverejnenia pre jednoznačnosť tohto dokumentu. V § 9 sa navrhuje koncepčná zmena, ktorá zosúlaďuje genézu tvorby rámcových učebných plánov, z ktorých vychádzajú vzdelávacie štandardy, následne sú tvorené učebné plány, a z nich vyplývajú učebné osnovy. Úprava definície je v prospech pripravovanej kurikulárnej reformy.

čl. I bod 23
Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na to, že výchova, ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, je uskutočňovaná formou individuálneho prístupu k žiakom a nie je ju možné štandardizovať.

čl. I bod 24
Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o pedagogickej dokumentácii a ďalšej dokumentácii s cieľom zefektívnenia právnej úpravy. Účelom je jednak zníženie administratívnej záťaže, ako aj vyššia flexibilita prispôsobovania jednotlivých formulárov aktuálnym podmienkam. Uvedené ustanovenie bude podrobne rozpracované vo vykonávacom predpise. Touto úpravou sa zároveň umožní spresniť a konkretizovať pedagogickú a ďalšiu dokumentáciu podľa príslušného druhu a typu školy a školského zariadenia. Táto úprava si kladie za cieľ okrem iného aj zvýšiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť jednotlivých súčastí dokumentácie používanej v školách a školských zariadeniach. V návrhu sa zároveň zjednocuje získanie a spracovanie osobných údajov s údajmi vedenými v centrálnom registri. Na zachovanie individuálneho prístupu k dieťaťu sa navrhuje pridať materinský jazyk medzi osobné údaje. Vzhľadom na aplikačné problémy v praxi súvisiace napríklad so striedavou starostlivosťou sa na základe požiadaviek dopĺňa možnosť školy a školského zariadenia spracúvať aj údaje vyplývajúce z rozhodnutí týkajúcich sa výchovy a starostlivosti.

čl. I bod 25 až 30
Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje zadefinovanie vyučovacieho jazyka v školách s medzinárodným programom, národnostných školách a národnostných školských zariadeniach a možnosť individuálneho prístupu žiakov k vzdelaniu. Doposiaľ definícia neposkytovala rozdiel medzi školami, v ktorých prebiehal výchovno-vzdelávací proces v inom ako štátnom jazyku: v bilingválnych školách, školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a v školách s medzinárodným programom.

čl. I bod 31
V § 13 sa zavádza pojem edukačná publikácia, ako „strešný“ pojem vo vzťahu k učebniciam, učebným textom a pracovným zošitom. Navrhuje sa zlúčenie dvojstupňového procesu vydávania doložiek s cieľom zjednodušenia procesu posudzovania súladu edukačných publikácií používaných v školách so štátnym vzdelávacím programom. Zavedenie povinnosti určiť lehotu platnosti doložky vydanej edukačnej publikácie a možnosti odňať vydanú doložku pre nesúlad s aktuálnym štátnym vzdelávacím programom vedie k aktualizácii registra edukačných publikácií, na zakúpenie ktorých môže ministerstvo školstva v priebehu roka poskytnúť finančné prostriedky. Je nutné, aby sa vytvorili podmienky na využívanie aj elektronických verzií učebníc, učebných textov a pracovných zošitov. Tlačené verzie sú síce dôležité, no treba minimalizovať prenášanie množstvo kníh žiakmi aj z hľadiska hmotnosti.

čl. I bod 32 až 37
Navrhuje sa rozšírenie okruhu predkladateľov experimentálneho overovania o organizácie zriadené ministerstvom školstva pre zjednodušenie a rýchlejšie zavádzanie nových foriem a metód práce vo výchovno-vzdelávacom procese v školách a školských zariadeniach. Navrhuje sa spresnenie požiadaviek na obsah návrhu experimentálneho overovania. Hypotéza a teoretické východiská overovania boli nahradené zdôvodnením experimentálneho overovania, vzhľadom na to, že zdôvodnenie lepšie vyjadruje prínos a praktickú využiteľnosť. Navrhuje sa zavedenie povinnosti ministerstva školstva zverejňovať zoznam schválených experimentálnych overovaní, ktoré prinesie školám možnosť oboznámiť sa s novými možnosťami práce vo výchovno-vzdelávacom procese a v prípade záujmu ich využívanie bez ďalšieho schvaľovania. V nadväznosti na paralelne pripravovanú novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje odčleniť experimentálne overovanie odborov vzdelávania v stredných odborných školách, stredných športových školách, konzervatóriách a školách umeleckého priemyslu, kde predkladateľmi môžu byť aj stavovské organizácie a profesijné organizácia.

čl. I bod 38
Navrhuje sa vytvorenie katalógu výsledkov experimentálneho overovania a inovácií vo výchove a vzdelávaní s cieľom sprístupniť príklady dobrej praxe a vytvorených programov riaditeľom škôl a školských zariadení aj pedagogickým a odborným zamestnancom, ktorí majú záujem využiť ich pre svoj osobný profesijný rozvoj alebo pri plánovaní aktivít na rozvoj školy alebo školského zariadenia. Ministerstvo školstva bude viesť tento katalóg, aby ho mohli školy a školské zariadenia voľne používať vo svojom výchovno-vzdelávacom procese. Školy a školské zariadenia sa často obávajú začať s uplatňovaním inovácií, pretože sa obávajú nesúhlasu niektorých rodičov, zriaďovateľov alebo kontrolných orgánov štátu. Zavedením katalógu poskytne ministerstvo školstva verejne prístupnú informáciu o inováciách, ktoré môže škola alebo školské zariadenie používať.

čl. I bod 39
Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu je potrebné vypustiť slovné spojenie „ucelenej časti“, z dôvodu nesprávnej interpretácie v rámci aplikačnej praxe.

čl. I bod 40
Navrhuje sa úprava terminológie, keďže v rámci vzdelávacieho programu v materskej škole nemusí byť vzdelávanie členené na ročníky, a zároveň ani nie je presne ustanovený počet rokov vzdelávania.

čl. I bod 41
Navrhuje sa rozšírenie skupiny žiakov pre získanie základného vzdelania, aby mali túto možnosť všetci žiaci bez rozdielu, iba na základe svojich schopností. Preto bude navrhovanou zmenou možné získať základné vzdelanie v špeciálnych školách a pokračovať v ďalšom štúdiu na stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v stredných školách v učebných odboroch. Zároveň sa dopĺňa úprava, ktorá zavádza úspešné absolvovanie celoslovenského externého testovania žiakov 9. ročníkov základných škôl ako predpoklad prijatia na vzdelávanie v stredných školách. Nižšie stredné vzdelanie možno zároveň získať v rámci nižšieho stredného odborného vzdelania absolvovaním komisionálnej skúšky, ktorej možnosť vykonania prináša úprava v § 31a. Navrhovaná úprava reflektuje odporúčania súvisiace so zmenou diagnostiky tak, aby prebiehala na základe dlhodobejšieho skúmania dieťaťa a vyhodnocovania jeho rozvoja prostredníctvom diagnostických vyšetrení, ktoré zohľadňujú schopnosti detí zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo detí s odlišným materinským jazykom, a ktorá bude spočívať v rozpoznaní silných a slabých stránok každého dieťaťa pre potreby jeho inkluzívneho vzdelávania. Nesprávne zaraďovanie niektorých detí do špeciálnych …

čl. I bod 42 až 45
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s jednoznačným vymedzením a označením toho istého stupňa vzdelania a terminologické spresnenie získanej kvalifikácie v dvoch rôznych systémoch.

čl. I bod 46 a 47
V navrhovanom znení sa rozčleňuje § 17 na dva paragrafy, aby boli oddelené stupne základného umeleckého vzdelania a v nasledujúcom paragrafe stupne jazykového vzdelania, ktoré sú naviazané na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Následne v závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií sa vypúšťa slovné spojenie „s doložkou“ z dôvodu, že všetky vysvedčenia sa vydávajú na tlačivách ministerstva školstva a doložky na nich sú zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania.

čl. I bod 48
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na presun obsahu § 17 ods. 3 a 4 do nového § 17a.

čl. I bod 49 a 53
Navrhuje sa doplnenie nového § 17a s väzbou na Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky a prislúchajúce doklady k jednotlivým stupňom. Úprava je potrebná aj z dôvodu relevancie v preukazovaní jazykových kompetencií fyzickej osoby z dôvodu možných kvalifikačných predpokladov. V závislosti od úpravy v pedagogickej dokumentácií a ďalšej dokumentácií sú zohľadnené podľa príslušného stupňa vzdelávania aj doklady, ktoré preukazujú získaný stupeň vzdelania.

čl. I bod 50 a 51
Navrhuje sa vypustenie vysvedčenia o záverečnej pomaturitnej skúške, z dôvodu vypustenia samotného pomaturitného štúdia, pretože táto forma štúdia sa neuskutočňuje. Zároveň sa vykonáva legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že v praktickej škole je dokladom o získanom stupni vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. b) záverečné vysvedčenie.

čl. I bod 52
Navrhuje sa aj doplnenie informácie o jazykoch, v ktorých sa vedú doklady o získanom vzdelaní v školách s iným ako štátnym vyučovacím jazykom. Doterajšie znenie nedefinovalo jednoznačne jazyk, v ktorých sa vydávali doklady o získanom vzdelaní v školách s medzinárodným programom. V nadväznosti na uvedené zmeny sa vykonávajú ďalšie legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 54
Navrhovaná úprava je spojená s plnením povinnej školskej dochádzky, ktorá nie je podmienená dokladom o povinnom predprimárnom vzdelávaní. Na plnenie povinnej školskej dochádzky je povinný prihlásiť svoje dieťa zákonný zástupca dieťaťa bez obmedzení.

čl. I bod 55
Navrhuje sa zavedenie prihlášky na vzdelávanie v základnej škole, s cieľom jednotnej terminológie (viď prihláška na vzdelávanie v strednej školy) a zjednodušiť systém pre zákonných zástupcov pri prihlasovaní detí do základnej školy.

čl. I bod 56 a 57
Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Navrhuje sa doplnenie žiadosti zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania o písomný súhlas fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, s cieľom lepšie a systematickejšie zabezpečiť stabilitu v procese individuálneho vzdelávania žiaka.

čl. I bod 58 a 63
Legislatívno-technická úprava spojená s novým pojmom edukačné publikácie.

čl. I bod 59
Legislatívno-technická úprava spojená s úpravou terminológie pri hodnotení žiakov.

čl. I bod 60 a 61
Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol zrušiť individuálne vzdelávanie žiaka na návrh povereného školského inšpektora alebo povereného zamestnanca kmeňovej školy. Úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť kvalitu individuálneho vzdelávania tým, že školský inšpektor alebo poverený zamestnanec kmeňovej školy vie posúdiť, či individuálne vzdelávanie napĺňa svoj účel, a navrhovanou úpravou má možnosť podať návrh na zrušenie individuálneho vzdelávania, ak sa účel nenapĺňa alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka, nedostatočne napĺňa jeho účel.

čl. I bod 62
Navrhovaná úprava určuje následky pre zákonného zástupcu žiaka, ak v určených termínoch nepredloží doklad, že žiak navštevuje príslušnú školu s cieľom redukovať prípady, kedy zákonný zástupca so školou nekomunikuje. Oznamovanie tejto skutočnosti príslušným orgánom miestnej štátnej správy a obci je potrebné na zosúladenie právnych predpisov.

čl. I bod 64
Navrhovaná úprava určuje prílohu žiadosti, ktorou je kópia posledného vysvedčenia. Z dôvodu jeho zrozumiteľnosti pre školu sa navrhuje požadovanie aj úradného prekladu (s výnimkou českého jazyka z hľadiska jeho všeobecnej zrozumiteľnosti).

čl. I bod 65 a 66
Návrh zohľadňuje novú možnosť uskutočnenia komisionálnych skúšok dištančne pre žiakov vzdelávajúcich sa formou individuálneho vzdelávania v zahraničí. Úprava sa navrhuje s cieľom uľahčiť uskutočnenie komisionálnych skúšok pre žiakov s dlhodobým pobytom v zahraničí a zároveň zabezpečiť, aby žiak komisionálnu skúšku vykonal na svojej kmeňovej škole aj v prípadoch, kedy by to prezenčne nebolo možné. Navrhované doplnenie slova kmeňová spresňuje jednoznačnosť školy vzhľadom k žiakovi.

čl. I bod 67
Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe a požiadavky škôl sa upravuje spôsob evidencie žiaka v katalógovom liste žiaka v prípade, ak nepožiadal o komisionálnu skúšku. Dôsledkom nepožiadania o komisionálnu skúšku je vyradenie žiaka zo štúdia, čím dôjde k sprehľadneniu evidencie žiakov stredných škôl.

čl. I bod 68
Navrhuje sa právna úprava pre situáciu, ktorá upravuje postup v prípade ak, žiak vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nepožiada o vykonanie komisionálnych skúšok. Následne takýto žiak vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Riešená je aj skutočnosť, ak žiak o vykonanie komisionálnych skúšok nepožiadal do ukončenia desiateho roku plnenia povinnej školskej dochádzky a následne riaditeľ školy uvedie túto skutočnosť v katalógovom liste žiaka a vyradí ho z evidencie školy.

čl. I bod 69
Navrhuje sa jazyková úprava pôvodného textu a zároveň ponechanie na zvážení riaditeľa školy, aby posúdil opodstatnenosť dôvodov na umožnenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu.

čl. I bod 70
Navrhuje sa právny rámec pre vytváranie škôl ako jednej právnickej osoby akoukoľvek kombináciou vymedzených druhov škôl s cieľom zefektívniť administratívu škôl. Súvisiaca právna úprava je obsiahnutá v príslušných novelizačných bodoch v článku, ktorým sa novelizuje zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 71
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s tým, že základná umelecká škola a jazyková škola sa nedelia na typy.

čl. I bod 72 až 75
Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov v materskej škole, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením ak ide o štátnu školu. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 76
Úpravou sa zamedzuje potenciálnej segregácii detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ide o jedno z legislatívnych opatrení, ktoré možno uskutočniť v snahe zabezpečiť rovnoprávny prístup k deťom bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú. Uvedený zámer legislatívnej úpravy SR deklarovala aj v písomnej komunikácii s Európskou komisiou vo vzťahu k infringementu č. 2015/2025 C(2019) 2717 final z 30. 4. 2015 (formálna výzva) a infringementu č. 2015/2025 C(2019) 7279 final z 11.10. 2019 (odôvodnené stanovisko) prebiehajúcemu od roku 2015.

čl. I bod 77 a 79
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 78
Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie vypúšťa obmedzenie, aby v materskej škole boli v rámci jednej triedy najviac dve zaradené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

čl. I bod 80
Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby popri asistentovi učiteľa mohli pôsobiť v materskej školy odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb dieťaťa a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

čl. I bod 81
Navrhuje sa, aby aktivity organizované školou ako napríklad projekty, pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, športové výcviky, v materskej škole aj saunovanie, boli organizované v súlade so základným dokumentom školy, t.j. školským vzdelávacím programom.

čl. I bod 82
V nadväznosti na úpravu ustanovení o materskej škole, a tiež v nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania sa splnomocňovacie ustanovenie prispôsobuje novej právnej úprave. Právna úprava sa navrhuje pre jednoznačnosť aplikačnej praxe súvisiacu so spresnením druhu školy, v ktorej sa vzdelávanie uskutočňuje.

čl. I bod 83
Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčanie zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast.

čl. I bod 84
Navrhovaná úprava predstavuje koncepčné riešenie nastavenia vzdelávania žiakov v základnej škole. Ďalej sa navrhuje zjednotenie maximálneho počtu žiakov v triedach prvého stupňa s cieľom zachovania nemennosti triednych kolektívov a doplnenie možnosti spájať žiakov do skupín s cieľom zlepšenia výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Najvyšší počet žiakov v prvom ročníku sa zjednocuje s ostatnými ročníkmi. V štátnom vzdelávacom programe pre základné školy budú upravené podmienky pre aplikačnú prax tak, aby v každej triede, v ktorej bude plánovaný počet žiakov nad 22 riaditeľ mohol požiadať o asistenta učiteľa. Analýza priemerného počtu žiakov v triedach prvých ročníkov za obdobie rokov 2017 až 2020 potvrdzuje priemernú naplnenosť sledovaných tried, a preto sa nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť pedagogických zamestnancov z dôvodu navrhovaného opatrenia. Podporným opatrením je zapracovanie takého mechanizmu v rámcových učebných plánoch, pri ktorom bude v triede prvého ročníka s počtom žiakov 23 až 25 pôsobiť pedagogický asistent. Zdroj: Počet žiakov a počet tried bol určený z údajov CVTI.(https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601; prehľad žiaci podľa ročníkov ; …

čl. I bod 85
Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach daného stupňa, ktoré je orientované smerom k žiakom s cieľom zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší počet žiakov. V rámci jednotného princípu sa navrhuje táto zmenu naprieč všetkými ustanoveniami, ktoré upravujú najnižší počet žiakov v triedach.

čl. I bod 86
Navrhuje sa spresnenie formulácie v rámci vzdelávania integrovaných detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do škôl a školských zariadení.

čl. I bod 87
Navrhuje sa doplnenie vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu, ktorý je potrebný pred samotným aktom zaradenia žiaka do špecializovanej triedy. Ak by o zaradení rozhodol iba riaditeľ sám, bez súhlasu zákonného zástupcu, bolo by problematické napĺňať proces integrácie a individuálneho prístupu k žiakovi bez podpory zo strany zákonných zástupcov.

čl. I bod 88
Navrhuje sa spresnenie možnosti navýšenia počtu žiakov v triede o žiaka preradeného do základnej školy z inej základnej školy alebo zo strednej školy počas školského roku. Úprava sa navrhuje s cieľom zohľadniť zmeny v počte žiakov v triede, ku ktorým môže dôjsť počas celého školského roka.

čl. I bod 89 a 90
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

čl. I bod 91
Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda sú dôvody jednoznačnejšie a prispôsobené praxi.

čl. I bod 92 a 93
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou ustanovení o počtoch žiakov v triede základnej školy.

čl. I bod 94 a 95
Navrhovaná úprava súvisí s napĺňaním tézy Programového vyhlásenia vlády SR 2020-2024 o racionalizácii a optimalizácii siete škôl a školských zariadení.

čl. I bod 96
Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby mohli pôsobiť v základnej škole pedagogickí asistenti, odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb žiaka a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradenie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov. Zároveň pre zlepšenie prostredia v škole je daná možnosť, aby v škole pôsobil školský digitálny koordinátor. V súbežne predkladanej novele zákona č. 138/2019 Z. z. sa navrhuje vytvoriť kategóriu zamestnanca aj kariérovú pozíciu, čo korešponduje s potrebami škôl.

čl. I bod 97
Navrhuje sa, aby aktivity, projekty, pobyty žiakov v škole v prírode, výlety, exkurzie a športové výcviky boli organizované v súlade so školským vzdelávacím programom a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka, a to bez potreby predchádzajúcej dohody so zákonným zástupcom žiaka, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave. Navrhovaná úprava v súvislosti so základnou školou bez právnej subjektivity predpokladá pre zorganizovanie aktivít školského vzdelávacieho programu aj dohodu so zriaďovateľom.

čl. I bod 98 a 99
Navrhuje sa jednoznačné rozlíšenie procesu prijatia žiaka prestupom zo základnej školy a procesu prijatia žiaka v rámci prijímacieho konania, ktoré následne umožňuje upravovať normatívne financovanie pre prípady prestupujúcich žiakov. Obdobný mechanizmus sa zavádza pri strednej škole s cieľom jednoznačnej identifikácie žiakov prijímaných v priebehu školského roka a v rámci prijímacieho konania. V rámci reflektovania na individuálne potreby žiaka a zohľadňovanie jeho zdravotných dôvodov alebo iných závažných dôvodov môže riaditeľ školy rozhodnúť o prestupe žiaka do nižšieho ročníka v prípade, ak je táto skutočnosť v prospech žiaka a predstavuje možnosť integrácie alebo inkluzívneho vzdelávania.

čl. I bod 100
Navrhuje sa doplnenie žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania žiadosti o odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie tak, aby bolo možné pre žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prikladať toto vyjadrenie, ale zostáva zachovaná aj možnosť vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

čl. I bod 101
Navrhovaná úprava samostatne rieši situáciu, ktorá vyplýva z rozhodnutia súdu pri zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v prípade plnenia povinnej školskej dochádzky striedavo v dvoch základných školách. Táto situácia nebola doteraz upravená. Preto je potrebné upraviť vydávanie vysvedčenia žiakovi z pohľadu povinnosti základnej školy a akceptovaním hodnotenia, ktoré žiak získa v oboch školách.

čl. I bod 102
Navrhovaná úprava vytvára ďalšiu možnosť získať nižšie stredné vzdelanie. Vzdelávací program budú organizovať základné školy, ktoré v plnom rozsahu pokrývajú aj personálne zabezpečenie programu. Písomný vstupný test zabezpečí prirodzené rozdelenie uchádzačov podľa už dosiahnutej úrovne tak, aby sa mohli vzdelávať v programe vzdelávania čo najefektívnejšie. Písomný test môže preukázať dostatočnú pripravenosť na komisionálnu skúšku a v takom prípade nie je potrebné absolvovať program. Určenie školy a nastavenie procesov má na regionálnej úrovni v pôsobnosti orgán miestnej štátnej správy.

čl. I bod 103
Navrhovaná úprava jednoznačne vymedzuje možnosti financovanie žiakov z dôvodu prestupu.

čl. I bod 104 až 108
Navrhuje sa zavedenie priemerného počtu žiakov v triedach strednej školy, cieľom ktorého je zachovať početnosť triedy bez nutnosti spájania tried, ak je počet žiakov v jednej triede školy nižší ako najnižší určený počet žiakov. Dôvody na zníženie počtu žiakov v triede sa dopĺňajú o výchovu a vzdelávanie v systéme duálneho vzdelávania, čo je vnímané ako ďalší podporný mechanizmus systému duálneho vzdelávania aj pre tie odbory, kde by sa zamestnávateľovi nepodarilo vykonať nábor na dostatočný počet žiakov na otvorenie triedy. Navrhuje sa spresnenie dôvodu, pri ktorom môže zriaďovateľ určiť zníženie najnižšieho počtu žiakov v triedach, čím sa zjednocujú pravidlá pre všetky školy. V praxi bolo veľmi ťažko identifikovateľné, čo sa môže použiť ako iný dôvod hodný osobitného zreteľa. V skutočnosti sa tým však rozumeli prípady, kedy zriaďovateľ povolil aj nižší počet žiakov v triede, než bol zákonom ustanovený, no zároveň si tento rozdiel dofinancoval zo svojich prostriedkov, iných ako sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Navrhovanou úpravou sa teda sú dôvody jednoznačnejšie …

čl. I bod 109
Navrhovaná úprava rieši doterajšiu absenciu zaraďovania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do triedy strednej školy a úpravu prípadov potrebného odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu.

čl. I bod 110 až 114
S cieľom spresnenia sa navrhuje sa doplnenie súčasti žiadosti o prestup žiaka. Navrhuje sa určenie povinnosti pre riaditeľa strednej školy oznámiť zmenu o prestupe do centrálneho registra do 30 pracovných dní. Termín korešponduje so zasielaním aktualizačných dávok do centrálneho registra, s cieľom sprehľadniť evidenciu žiakov stredných škôl, najmä pre potreby kontroly normatívneho financovania a jednoduchšieho zisťovania aktuálneho stavu počtu žiakov v prípade mimoriadnej situácie. Navrhuje sa doplnenie úpravy týkajúcej sa druhu rozhodnutia riaditeľa školy, ktorým sa prijíma žiak na vzdelávanie v strednej škole s cieľom zabezpečiť efektívnu aplikáciu ustanovenia o navýšení počtu žiakov v triede o naviac troch z dôvodu prestupu žiaka z inej strednej školy podľa § 33 ods. 2 písm. d). Doterajšia právna úprava nedostatočne rozlišovala medzi prijatím žiaka v rámci prijímacieho konania a prijatím žiaka prestupom, čo bolo v aplikačnej praxi problematické pri napĺňaní plánov výkonov v stredných školách.

čl. I bod 115
Navrhuje sa vypustenie pojmu „športová výkonnosť“ ako dôvodu preradenia žiaka zo strednej športovej školy do základnej školy vzhľadom na zavedenie stredných športových škôl, v ktorých sa už neposkytuje výchova a vzdelávanie v osemročných vzdelávacích programoch.

čl. I bod 116
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu hodnotenia žiaka.

čl. I bod 117 a 118
Vzhľadom na podnety riaditeľov stredných škôl sa navrhuje doplnenie dôvodu pre zanechanie štúdia po ukončení povinnej školskej dochádzky, čoho dôsledkom je vyradenie žiaka zo štúdia. Úprava sa navrhuje s cieľom sprehľadnenia evidencie žiakov stredných škôl.

čl. I bod 119
Na základe požiadaviek a podnetov aplikačnej praxe sa navrhuje úprava preukazovania zdravotnej spôsobilosti žiaka pri prijatí alebo pri zmene zdravotnej spôsobilosti žiaka počas štúdia a ustanovujú sa postupy a riešenia, ktoré je možné uskutočniť pre ďalšie vzdelávanie, v prípade nepreukázania zdravotnej spôsobilosti žiaka.

čl. I bod 120
V nadväznosti na možnosť získať nižšie stredné vzdelanie na základnej škole sa navrhuje vypustiť duplicita na strednej odbornej škole. Aplikačná prax poukazovala na nedostatok pedagogických zamestnancov na stredných školách, ktorí by systematicky pripravovali na komisionálne skúšky.

čl. I bod 121
V nadväznosti na požiadavky stredných športových škôl sa vypúšťajú požiadavky na minimálny počet individuálnych športov a kolektívnych športov. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť pružnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi.

čl. I bod 122 až 125
V nadväznosti na požiadavky praxe sa upravuje znenie tak, aby korešpondovalo s rozdelením vzdelávacích oblastí, terminológiou a zaradením vyučovacieho predmetu umelecká prax v školách umeleckého priemyslu.

čl. I bod 126
Navrhuje sa vypustenie zdokonaľovacieho štúdia, ktoré bolo zamerané na zdokonaľovanie inovatívnych vedomostí a zručností, nezvyšovalo kvalifikáciu ani nadobudnutý stupeň vzdelania, a preto oň uchádzači nejavili záujem a v súčasnosti v tomto type štúdia nie je žiaden žiak.

čl. I bod 127
Navrhuje sa vypustenie duplicít vo vzťahu k základnej umeleckej škole. Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa spresňuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. Tento príspevok je možné odpustiť v školskom roku iba raz v jednom umeleckom odbore.

čl. I bod 128
Navrhovaná úprava spresňuje premietnutie nastavenia uskutočňovania foriem skráteného štúdia v školách.

čl. I bod 129
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na úpravy v rámci jazykových škôl.

čl. I bod 130 a 131
Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. Tento príspevok je možné odpustiť v školskom roku iba raz pre jeden jazyk. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 132
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na komplexné zmeny v § 55, keďže klasifikácia je druhom hodnotenia.

čl. I bod 133 až 138
Navrhuje sa rozšírenie dištančného vzdelávania v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe s cieľom, aby bolo systémovým riešením výchovno-vzdelávacieho procesu, nielen riešením v krízovej situácii. Úprava v súvislosti so spresnením pojmu dištančné vzdelávanie má za cieľ zabezpečiť, aby sa rozlíšili pojmy diaľkové vzdelávanie a dištančné vzdelávanie. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 139 až 143
Návrh súvisí s komplexným rozšírením možností hodnotenia žiakov, variabilitou druhov vzdelávania na základných školách a stredných školách a s vplyvom na prechod medzi jednotlivými stupňami vzdelávania. Zároveň sa navrhuje zavedenie jednotnej terminológie hodnotenia v celom zákone. Vytvára sa štruktúra hodnotenia tak, aby bolo jednoznačne odlíšené priebežne hodnotenie v predmete, súhrnné hodnotenie v predmete, ako aj celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka. Definujú sa podmienky postupu do vyššieho ročníka pri slovnom hodnotení žiaka z predmetu a pri hodnotení predmetu formou aktívne absolvoval, absolvoval a neabsolvoval. Zároveň sa oddeľuje hodnotenie vedomostí ako výsledku vzdelávacieho procesu a výchovy v správaní.

čl. I bod 144
Navrhuje sa spresnenie terminológie a vymedzenia dôvodov pre konanie komisionálnej skúšky s cieľom jednoznačnej aplikácie. Navrhovanou úpravou sa zároveň dopĺňa nový inštitút, ktorým je na zabezpečenie transparentnosti možná prítomnosť povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca okresného úradu v sídle kraja, ak v príslušnej škole komisionálnu skúšku koná aspoň 20 % žiakov z príslušného ročníka.

čl. I bod 145 až 147
Navrhuje sa doplnenie okruhu, ktorý zasahujú v prípade žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie. Členovia školského podporného tímu sú priamo v škole a preto môžu pomôcť okamžite na mieste problému. Taxatívne vymenovaných možností sa rozširuje o odborných zamestnancov zariadenia poradenstva a prevencie, tak aby mohli byť privolaní a poskytovať odbornú pomoc a súčinnosť. Rôznorodé problémové situácie vyžadujú pomoc rôznych aktérov, preto nie je vždy nutné zapojenie všetkých súčasne, v každej situácií. V prípade vzniku problémovej situácie zostáva vždy nedotknutá informačná povinnosť zákonného zástupcu.

čl. I bod 148 až 150
Navrhuje sa doplnenie informovania zriaďovateľa o ďalších podmienkach prijatia detí do materskej školy. Cez zriaďovateľa sa zabezpečuje financovanie, a preto je dôležitá ich vzájomná súčinnosť. Zároveň sa dopĺňa informačná povinnosť o plnení povinného predprimárneho vzdelávania voči obci, v ktorej majú deti trvalý pobyt. Navrhované znenie obsahuje aj taxatívne určený zoznam údajov pre zaslanie.

čl. I bod 151
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v § 29.

čl. I bod 152
V nadväznosti na rozšírenie možností vzdelávania sa navrhuje spresniť, že do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý navštevoval najmenej deväť rokov základnú školu a neukončil vzdelávací program základnej školy. Táto formulácia zahŕňa skončenie základnej školy v ktoromkoľvek ročníku po deviatich rokoch.

čl. I bod 153
Navrhuje sa vypustenie odseku, ktorý upravuje prijatie do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho štúdia. Zdokonaľovacie štúdium nenavštevuje v súčasnosti už žiaden žiak a predstavuje nesystémovú zložku.

čl. I bod 154
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, upravujúceho podmienky prijímacieho konania v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody alebo medzinárodného programu, vzhľadom na to, že v doterajšom znení zákona tieto podmienky neboli jednoznačne ustanovené.

čl. I bod 155 a 157
Navrhuje sa zmeniť proces prijímacieho konania na účel jeho zjednodušenia a zlepšenia podmienok pre uchádzača, ktorý sa bude prijímacieho konania zúčastňovať. Podmienky pri výbere strednej školy sú významne ovplyvnené kritériami, ktoré si každá stredná škola zverejňuje podľa vlastného zamerania a uváženia do konca februára školského roku, v ktorom už uchádzač prijímacie konanie koná. Predpoklad úspešného vykonania prijímacej skúšky je cielená príprava, ktorá si vyžaduje dlhšie časové obdobie, ako len dva alebo tri mesiace podľa súčasnej právnej úpravy. Vytvorenie časového priestoru a podmienok pre uchádzača na dôslednú prípravu pri výbere školy je kľúčovou fázou rozhodovania sa žiaka, ktorá ovplyvňuje taký dôležitý krok ako je výber strednej školy. Zmena sa týka aj časového rámca zverejnenia kritérií na prijatie na strednú školu, ktoré sa rozširuje z obdobia 3 mesiacov na 16 mesiacov. Zverejnenie kritérií prijímacieho konania k 30. novembru a vyplnenie údajov o záujme žiakov základnej školy o štúdium na stredných školách na stránkach školského výpočtového strediska zefektívni a zoptimalizuje samosprávnym krajom proces …

čl. I bod 158
V nadväznosti na zmenu mechanizmu prijímacieho konania sa navrhuje spresnenie povinnosti pre riaditeľov škôl zverejniť počty žiakov, ktorých možno prijať do študijných odborov a učebných odborov. Počet žiakov v jednotlivých odboroch vzdelávania podlieha prerokovaniu v pedagogickej rade školy, následne sa k nemu vyjadruje rada školy a je podmienený súhlasom zriaďovateľa. Tento počet nie je súčasťou kritérií prijímacieho konania a pre jasnú a jednoduchú informovanosť je potrebné zverejniť počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok.

čl. I bod 159
Navrhuje sa zmena časového rámca pre zverejnenie kritérií na prijatie na strednú školu, čím sa dosiahne zväčšenie časového rámca z obdobia 3 mesiacov na 16 mesiacov pre rozhodovací proces pre uchádzačov. Zverejnenie kritérií prijímacieho konania k 30. novembru a vyplnenie údajov o záujme žiakov základnej školy o štúdium na stredných školách na stránkach školského výpočtového strediska zefektívni a zoptimalizuje samosprávnym krajom proces plánov výkonov pre jednotlivé stredné školy, žiakom poskytne dostatočný časový priestor na výber strednej školy a zodpovednú prípravu na prijímacie skúšky. Zmena je pripravovaná s ohľadom na potreby uchádzača. Pri tvorbe kritérií prijímacieho konania je potrebné ich nastavenie komplexne tak, aby boli jasne zadané podmienky, ktoré musí uchádzač splniť. Potrebná je jednoznačnosť termínu pre všetky školy.

čl. I bod 160
Navrhovaná úprava umožní v systéme duálneho vzdelávania určenie a zverejnenie podmienok prijímacieho konania, ak škola uzatvorí zmluvu o duálnom vzdelávaní so zamestnávateľom po tomto termíne a najneskôr do 30 dní od uzatvorenia zmluvy.

čl. I bod 161 a 162
Navrhuje sa rozšírenie možnosti pre riaditeľa školy, ktorá poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie, zaradiť do kritérií na prijímacie konanie výsledky externého testovania žiakov 9. ročníka a prijať uchádzača bez prijímacej skúšky na základe dosiahnutých výsledkov viac ako 90% v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka a tiež pre riaditeľa školy, ktorá poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie, prijať uchádzača bez prijímacej skúšky na základe výsledkov viac ako 80% v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka s cieľom, aby sa žiakom rozšírili možnosti štúdia a zvýšila motivácia pre dosiahnutie čo najlepších vedomostí počas štúdia na základnej škole. Pre riaditeľov škôl s odbormi vzdelávania vyžadujúcimi overenie nadania a talentu sa ponecháva povinnosť overiť špeciálne schopnosti, zručnosti alebo nadanie a zavádza sa povinnosť overiť vedomosti z predmetov určených ministerstvom školstva v rámci prijímania na stredné školy.

čl. I bod 163
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravami v termíne zverejnenia kritérií prijímacieho konania.

čl. I bod 164
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením terminológie názvu prihlášky na vzdelávanie.

čl. I bod 165 a 166
V novom nastavení mechanizmu prijímacieho konania sa predpokladá zmena kompetencie určovať termíny prijímacích skúšok pre jednotlivé stredné školy. Vzhľadom na mechanizmus prijímacieho konania, podľa novej právnej úpravy tieto termíny bude určovať ministerstvo školstva. Tým sa odstránia problémy s prekryvom jednotlivých termínov a jednoznačnosť termínu. Navrhuje sa zjednotenie procesu prijímacieho konania umožnením zverejnenia výsledkov prijímacieho konania v jednotnom termíne pre všetky stredné školy v každom odbore vzdelávania. Po zjednotení procesov bude možné prijať uchádzača na prvú strednú školu, na ktorú žiak splnil podmienky prijatia z poradia škôl, ktoré žiak uviedol v prihláške na štúdium. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 167
Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku, čo predstavuje skupinu najtalentovanejších detí, ktorá sa o osemročné štúdium uchádza. Z týchto uchádzačov je možné naplniť počet určených miest už v prvom kole.

čl. I bod 168 a 169
Navrhuje sa spresnenie pre riaditeľov škôl pri rozhodovaní o prijatí do strednej školy prihliadnuť okrem zdravotnej spôsobilosti aj na zmenenú pracovnú schopnosť a týmto predísť prípadom, kedy na odbor vzdelávania bol prijatý žiak, ktorý by nemohol plnohodnotne nadobudnúť poskytované vzdelanie a ojedinele z tohto dôvodu by musel predčasne ukončiť štúdium. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy. Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie procesu rozhodovania o prijatí na štúdium a tvorbe kritérií, tak aby jeho súčasťou boli aj mimoškolské aktivity žiaka, ktorý ak že je úspešným riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže budú tieto jeho aktivity zohľadnené pri prijímacom konaní. Navrhuje sa vypustiť testovanie žiakov 9. ročníka, keďže nie je potrebné ho opätovne duplikovať. Testovanie žiakov 9. ročníka má v procese prijímacieho konania významné postavenie a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

čl. I bod 170 až 172
Jednou z prioritných téz novely školského zákona je zjednodušenie procesu prijímacieho konania. Rozhodovanie uchádzača je časované pred podaním prihlášky na prijímacie konanie, čo bude mať za následok zjednodušenie procesu prijímacieho konania. Jednotlivé zmeny tiež reflektujú dlhodobé požiadavky riaditeľov stredných škôl, aby sa proces prijímacie konania zjednodušil a zrušili sa zápisné lístky. Dôsledkom pre stredné školy bude jednoduchšie nastavenie druhého kola prijímacieho konania. Pre uchádzačov, ktorý sa zúčastnia druhého kola to znamená, že informácie o neobsadených miestach dostanú skôr a zníži sa neistota vyplývajúca z prechodu zo základnej školy na strednú školu. V kontexte uvedeného sa spresňuje aj proces rozhodovania o prijatí. Toto spresnenie vychádza zo skutočnosti, že prijímacia skúška je iba jedna zo súčasti prijímacieho konania. V mnohých prípadoch tak bolo pre riaditeľa školy ťažšie vykonateľné zverejnenie výsledkov po prijímacej skúške. Preto sa navrhuje úprava, podľa ktorej zoznam uchádzačov zverejní riaditeľ v určenom termíne, ktorý však plynie od termínu skončenia prijímacieho konania. Žiak sa v rámci prijímacieho konania pri podaní …

čl. I bod 173
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie záverečnej pomaturitnej skúšky.

čl. I bod 174 až 177
Navrhuje sa vypustenie písomnej časti záverečnej skúšky. Témy na písomnú časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy. Písomná časť záverečnej skúšky je v súčasnosti určená v rozsahu 1 téma až 10 tém a trvá od 45 minút do 120 minút. Dosiahnuté vzdelanie absolventskou skúškou zostáva v rozsahu praktickej časti záverečnej skúšky, v ktorej sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme a ústnej časti záverečnej skúšky, v ktorej sa overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme. Počet tém a ich rozsah korešpondujú s charakterom učebného odboru. Tieto dve časti úplne pokrývajú štúdium v učebných odboroch. Zároveň sa navrhuje zavedenie kompetencie ministerstva školstva určovať termíny konania skúšok na ukončovanie vzdelania s cieľom časovo zosúladiť termíny a tiež poskytnutie možnosti pružne reagovať v prípade mimoriadnej situácie. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy spojené so zmenou určovania termínov záverečnej skúšky.

čl. I bod 178
Navrhuje sa zavedenie možnosti absolvovania maturitnej skúšky z predmetu po jeho ukončení v príslušnom pláne školského vzdelávacieho programu. Tým sa napríklad umožňuje vykonávať maturitnú skúšku zo slovenského jazyka v bilingválnych päťročných programoch už vo štvrtom ročníku, ak sa slovenský jazyk a literatúra učia iba v prvých štyroch rokoch tohto štúdia. Keďže táto skutočnosť je možnosťou, pôvodný koncept maturitnej skúšky zostáva zachovaný. Realizácia niektorého maturitného predmetu počas štúdia dáva priestor na lepšiu prípravu na maturitnú skúšku pre žiaka strednej školy.

čl. I bod 179
Navrhuje sa neobmedzovať žiaka vo vykonaní aj viacerých maturitných skúšok z dobrovoľného predmetu. Základom úpravy je potreba súčasnej doby, ktorá vyžaduje absolventov aj pri špecializácií na niektorý prírodovedný predmet preukázať znalosti v oblasti informatiky, matematiky alebo cudzích jazykov.

čl. I bod 180
Legislatívno-technická úprava je terminologickým zosúladením naprieč celým zákonom.

čl. I bod 181
Navrhuje sa úprava pre jednotnú aplikáciu v otázke rovnocennosti maturitnej skúšky vykonanej podľa medzinárodného programu s maturitnou skúškou podľa tohto zákona, s cieľom zaviesť rovnocenné nastavenie podmienok pri ukončovaní štúdia pre žiakov vzdelávajúcich sa v školách s medzinárodným programom. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 182 a 184
Navrhuje sa zaviesť povinnosť pre žiaka odhlásiť sa z dobrovoľnej maturitnej skúšky, ak ju nechce konať. Navrhnutý termín je nastavený tak, aby tieto skúšky administratívne nezaťažili stredné školy, ktoré v nasledujúcom čase pripravujú maturitné rozvrhy. Zohľadňujú sa nielen potreby žiakov ale aj škôl s cieľom znížiť administratívnu záťaž spojenú s organizovaním maturitných skúšok a maturitných komisií.

čl. I bod 185 a 186
Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že podrobnosti o externej časti a internej časti maturitnej skúšky majú detailný charakter a preto je vhodnejšie a flexibilnejšie, ak ich bude upravovať vykonávací právny predpis. Doteraz boli v zákone náležitosti, ktoré by bolo žiadúce mať v právnom predpise nižšej právnej sily, vo vyhláške č. 318/2008 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách. Komplexná úprava ukončovania štúdia na stredných školách tak bude kompaktná a prehľadná. Navrhovaná zmena reflektuje najmä na požiadavky škôl. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť flexibilnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 187 a 188
Navrhovaná úprava umožňuje konať náhradnú maturitnú skúšku z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky aj v septembri nasledujúceho školského roka s cieľom umožniť tým žiakom, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli vykonať túto skúšku v riadnom ani v náhradnom termíne v apríli, vykonať skúšku skôr ako v riadnom termíne nasledujúceho roka. Ak ide o žiaka, ktorý prekonal dlhodobú chorobu, podľa súčasného právneho stavu mu nebolo umožnené ísť študovať na vysokú školu už v nasledujúcom školskom roku z dôvodu, že v nasledujúcom školskom roku mohli najskôr vykonať maturitnú skúšku z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v riadnom skúšobnom období, t. j. v marci.

čl. I bod 189
Navrhuje sa odstrániť ustanovenia o záverečnej pomaturitnej skúške, ktorú bolo potrebné vykonať pri nadstavbovom štúdiu. Vzhľadom na to, že v nadstavbovom štúdiu v súčasnosti neštuduje žiaden žiak, nie je potrebné a preto nie je potrebné zachovať ani skúšku, ktorá je jeho záverom.

čl. I bod 190 až 192
Navrhované úpravy nadväzujú na definíciu profilového predmetu na konzervatóriu. Pokiaľ ide o termíny konania absolventskej skúšky, navrhujú sa rovnaké pôsobnosti pre ministerstvo školstva, ako v prípade záverečnej skúšky a maturitnej skúšky, t.j. určovať ich bude ministerstvo školstva. Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu maturitnej skúšky.

čl. I bod 193 a 194
Úprava sa navrhuje vzhľadom na to, že podrobnosti o maturitných komisiách a skúšobných komisiách pre záverečnú skúšku a skúšobných komisiách pre absolventskú skúšku má upravovať vykonávací právny predpis. Do budúcna predstavuje takáto úprava možnosť pružnejšieho a efektívnejšieho reagovania na potenciálne zmeny, ktoré sa môžu vyskytnúť v aplikačnej praxi. Zároveň sa vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 195 až 207
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravy v nadväznosti na klasifikáciu a zadefinovaný medzinárodný program a úpravy v nadväznosti na zmeny pri maturitnej skúške, záverečnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške.

čl. I bod 208
Spresňuje sa vymedzenie škôl, kde sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením.

čl. I bod 209 až 213
Navrhovaná úprava spresňuje výchovu a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorá sa uskutočňuje v materských školách, základných školách alebo stredných školách. Používanie vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením vyučovaných v špeciálnych školách a špeciálnych triedach s cieľom zabezpečiť vzdelávanie integrovaných žiakov v bežných triedach škôl a školských zariadení podľa individuálnych vzdelávacích programov vytvorených podľa novo navrhovaného znenia § 7a. Praktická škola a odborné učilište predstavujú typ špeciálnej strednej školy, preto pôvodné rozdelenie bolo zmätočné. Následne sa spresňuje praktickej školy a odborného učilišťa, tak aby sa docielila jednoznačnosť. Ďalej navrhovaná úprava spresňuje terminológiu pre označovanie osôb, ktoré sa uchádzajú o vzdelávanie v praktických školách a odborných učilištiach, keďže v danom čase ešte nejde o žiakov.

čl. I bod 214
Úprava termínu je potrebná pre zosúladenie termínov prijímacieho konania, aby nevznikla disproporcia.

čl. I bod 215
Navrhovaná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy hodnoty určené v triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov (v prvom až štvrtom ročníku základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac 22 žiakov) vytvárali disproporciu v nadväzujúcom ročníku. Zmena v navýšení o dvoch žiakov pri maximálnom počte 24 žiakov v triede strednej školy zabezpečí plynulejší prechod, pretože takto určené počty žiakov sú v rozdieloch násobkom.

čl. I bod 216
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny týkajúce sa termínov prijímacieho konania.

čl. I bod 217
Navrhuje sa vypustenie časti o zaradení žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špecializovaných tried s cieľom dosiahnuť jednotný prístup vo vzdelávaní ku všetkým žiakom, pričom tento návrh možno vnímať ako jedno z opatrení proti možnej segregácii.

čl. I bod 218
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v § 11 týkajúce sa pedagogickej dokumentácie.

čl. I bod 219 až 223
Legislatívno-technická úprava v dôsledku vypustenia textu zo zákona a jeho presunu do vykonávacieho právneho predpisu a prečíslovania, preznačenia zostávajúceho textu v zákone.

čl. I bod 224 a 225
V nadväznosti na komplexnú zmenu systému poradenstva a prevencie sa upravuje aj označenie príslušných školských zariadení a jednoznačne sa definuje ich obligatórne postavenie ako právnických osôb.

čl. I bod 226
Navrhuje sa pridanie záujmovej činnosti medzi aktivity, ktoré sú zabezpečené v školskom klube detí pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole. Rozšírenie možností reflektuje na požiadavky aplikačnej praxe.

čl. I bod 227
Navrhuje sa upraviť najvyšší počet detí v jednom oddelení školského klubu detí jednotným spôsobom tak, aby bolo docielený čo najkvalitnejší výchovno-vzdelávací proces v školskom klube detí, aj vzhľadom na to, že môžu poskytovať ďalšie záujmové činnosti. Z údajov o počte oddelení školských klubov detí a o počte žiakov, zapísaných v školskom klube detí k 15. 9. 2020 (In: Štatistická ročenka za rok 2020, dostupná na: https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-skolske-kluby.html?page_id=9594) vyplýva, že priemerný počet žiakov v oddelení školského klubu, ktorý je súčasťou základnej školy, je 25,52. Na základe uvedeného možno konštatovať, že návrh nemá vplyv na rozpočet miest a obcí, ktoré sú zriaďovateľmi školských klubov detí. Navrhovaná zmena rešpektuje výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, preto sa zároveň navrhuje ponechať počet detí v oddeleniach pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

čl. I bod 228 až 233
Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 234
Navrhované ustanovenie upravuje stav pri umiestňovaní dieťaťa do zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu. V tomto prípade nie je možné uplatniť príslušné ustanovenie školského zákona vzhľadom na skutočnosť, že by mohlo ísť o rozpor so súdnym rozhodnutím, na základe ktorého je dieťa umiestnené napr. v centre pre deti a rodiny, ako aj so zásadou právnej istoty pre účastníkov konania. V praxi nie je možné, aby diagnostické centrum prijalo toto dieťa na základe dohody s centrom pre deti a rodiny aj vo vzťahu k zákonu č. 61/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa v § 49 ods. 5 ustanovilo, že centrum pre deti a rodiny nemôže za účelom zabezpečenia odbornej pomoci premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu.

čl. I bod 235
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 236
Navrhuje sa umiestňovanie detí do reedukačných centier, ktorý predstavuje dlhodobo veľmi náročný a zdĺhavý proces. Dohodnutý medzirezortný postup umiestňovania detí do reedukačných centier (dieťa pred umiestnením do reedukačného centra absolvuje diagnostiku v diagnostickom centre, v rámci ktorej diagnostické centrum označí reedukačné centrum) cez diagnostické centrá sa osvedčilo a je preto potrebné upraviť aj právne podmienky na tento postup.

čl. I bod 237
Úpravou sa navrhuje podporiť aj v diagnostických centrách, tak ako v reedukačných centrách, nevyhnutné vytvorenie priestoru pre prijímanie detí, ktoré nemajú ukončenú povinnú školskú dochádzku a zároveň už dosiahli 15 rokov veku.

čl. I bod 238 až 243
Navrhované úpravy reflektujú na pretrvávajúce problémové situácie pri umiestňovaní dieťaťa do zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu. V tomto prípade nie je možné uplatniť príslušné ustanovenie školského zákona vzhľadom na skutočnosť, že by mohlo ísť o rozpor so súdnym rozhodnutím, na základe ktorého je dieťa umiestnené napr. v centre pre deti a rodiny, ako aj so zásadou právnej istoty pre účastníkov konania. V praxi nie je možné, aby diagnostické centrum prijalo toto dieťa na základe dohody s centrom pre deti a rodiny aj vo vzťahu k zákonu č. 61/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa v § 49 ods. 5 ustanovilo, že centrum pre deti a rodiny nemôže za účelom zabezpečenia odbornej pomoci premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Je v záujme dieťaťa, ktoré je umiestnené v reedukačnom …

čl. I bod 244
S cieľom zvýšenia dostupnosti odbornej pomoci dieťaťu pre všetky rodiny sa navrhuje neustanoviť úhradu za pobyt dieťaťa v špeciálnych výchovných zariadeniach za pobyt dieťaťa, ktoré je umiestnené na základe neodkladného opatrenia súdu. Zároveň sa s cieľom zjednotenia právnych predpisov v tejto oblasti a s cieľom spresnenia upravuje finančné a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach, a to vreckové a vecné dary deťom umiestneným v špeciálnych výchovných zariadeniach na základe neodkladného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti alebo rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy.

čl. I bod 245
Uvedenou úpravou § 130 ods. 1 a 2 sa definuje predmet systému poradenstva a prevencie. Definícia je skladbou účelu systému poradenstva a prevencie a odborných činností, ktoré poskytuje. Ustanovenie vymedzuje odborné činnosti koncipované tak, aby obsiahli všetky podporné činnosti potrebné na dosiahnutie cieľov výchovy a vzdelávania dieťaťa, žiaka a študenta a neoddeliteľne s tým aj jeho optimálny vývin a inklúziu. Tým je definícia prepojená s činnosťou vecne príslušných odborných zamestnancov podľa osobitného zákona (zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Tiež sa definuje okruh možných prijímateľov poskytovaných odborných a poradenských činností. V § 130 ods. 3 a 4 sa ustanovuje komplexný systém poradenstva a prevencie, ktorý budú tvoriť zariadenia poradenstva a prevencie t. j. centrum poradenstva a prevencie a špecializované centrum poradenstva a školský podporný tím, pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci pôsobiaci priamo v školách. Vytvára sa centrum poradenstva a prevencie, ktoré bude poskytovať odborné činnosti bez vymedzenia zamerania …

čl. I bod 246 a 247
Vzhľadom na nejednotnú aplikačnú prax sa výslovne upravuje možnosť zriaďovateľa nielen určiť výšku príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov, ale aj tento príspevok znížiť, zvýšiť alebo odpustiť. Tieto úkony sa schvaľujú všeobecne záväzným nariadením. Aj keď je na zvážení a vôli zriaďovateľa, aké dôvody uzná vzhľadom na svoje regionálne a miestne požiadavky za relevantné na odpustenie príspevku, zákon aj naďalej ponecháva tzv. „sprístupnenie“ tohto druhu vzdelania pre skupinu, ktorou sú osoby v hmotnej núdzi, vo forme zákonného dôvodu odpustenia príspevku. Všetci zriaďovatelia konsenzuálne aplikujú odpustenie príspevku pre deti v hmotnej núdzi, čím podporujú sociálny rozmer pri vzdelávaní týchto detí a naplnenie daného ustanovenia. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy.

čl. I bod 248
Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie prispôsobené reálnej praxi, pokiaľ ide o úlohy strediska služieb škole.

čl. I bod 249
Úprava súvisí so zavedením legislatívnej skratky štátna škola.

čl. I bod 250
Úprava súvisí s definičným vymedzením pojmu inkluzívne vzdelávanie.

čl. I bod 251 až 253
Legislatívno-technická úprava spojená s pojmom didaktické prostriedky.

čl. I bod 254
Navrhovaná úprava vyplynula z aktuálne pretrvávajúcej krízovej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19. Navrhovaná právna úprava reflektuje možnú situáciu, kedy nebude žiaduce, aby sa vzhľadom na epidemiologickú situáciu navštevovali zdravotnícke zariadenia, keď to nie je nevyhnutne a zákonný zástupca bude môcť ospravedlniť neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka trvajúcu aj dlhšie ako tri dni.

čl. I bod 255
Podľa súčasnej právnej úpravy na žiadosti, či iné podania týkajúce sa výchovy a vzdelávania postačuje súhlas jedného zákonného zástupcu. Uvedená úprava je však časom už prekonaná. Preto sa riaditeľom odporúčalo vyžadovať súhlas oboch zákonných zástupcov, ako aj doručovať rozhodnutia obom zákonným zástupcom. Navrhuje sa doplnenie vzhľadom na to, že s určitými výnimkami majú rodičovské práva vždy obaja rodičia, okrem iného aj rozvedení, nežijúci v spoločnej domácnosti a pod., navrhuje sa, aby bola táto skutočnosť jednoznačne upravená. Vo vzťahu k doručovaniu je štandardom doručovanie obom rodičom, keďže prípadné opravné prostriedky môže podať každý samostatne. Ak ale jeden z rodičov pri vypĺňaní podania nemá k dispozícii druhú adresu, navrhuje sa, aby bolo možné doručovať len jednému z nich, ak by ani riaditeľ v rámci súčinnosti v správnom konaní nevedel zistiť druhú adresu.

čl. I bod 256 a 257
Navrhovaná úprava spresňuje zaraďovanie dieťaťa cudzinca do výchovno-vzdelávacieho procesu bez obmedzenia na časové obdobie. Následne sa navrhuje spresnenie tak, aby nedochádzalo k rôznej interpretácii v aplikačnej praxi, a dopĺňa sa povinnosť zúčastňovať sa celoslovenského testovania deťom cudzincov s cieľom zohľadniť ich úroveň ovládania štátneho jazyka, avšak s ohľadom na individuálny prístup, ktorý umožňuje riaditeľovi školy udeliť súhlas, aby sa žiak, ktorý ovláda slovenský jazyk a literatúra stupňom nedostatočný nemusel absolvovať testovanie.

čl. I bod 258
Navrhuje sa spresnenie podmienok pre poskytnutie štipendia, úprava zavádza okrem štipendia aj iné nepeňažné plnenie. Úprava určuje poskytnutie štipendia v prípade zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ak je zmena v prospech žiaka a doplňuje podmienky, pri ktorých sa štipendium neposkytuje. Vzhľadom na väčšiu flexibilitu reagovať na aktuálne požiadavky praxe sa navrhuje presun niektorých náležitostí, napríklad aj kritérií, do vykonávacieho predpisu obdobne, ako je to pri študentoch vysokých škôl. Navrhované znenie upravuje aj kontrolný mechanizmus dodržiavania podmienok poskytovania štipendia.

čl. I bod 259 až 261
Navrhuje sa spresnenie podmienok pre poskytnutie štipendia počas tehotenstva.

čl. I bod 262
S cieľom jednotnej aplikácie ohľadne školských prázdnin v materských školách sa spresňuje, že v materských školách nie sú prázdniny a uplatňuje sa v nich len prerušenie alebo obmedzenie prevádzky z rozhodnutia zriaďovateľa.

čl. I bod 263 až 266
Navrhovaná úprava vyplynula z aktuálne pretrvávajúcej krízovej situácie súvisiacej s ochorením COVID-19. Navrhovaná právna úprava reflektuje možnú situáciu, kedy je žiaduce, aby riaditeľ mohol aj lokálne, prípadne iba v niektorých triedach udeliť riaditeľské voľno v čase krízovej situácie. Ďalšie návrhy úprav rovnako vychádzajú z praktických skúseností a obmedzení z dôvodu ochrany verejného zdravia. Aplikovateľné sú však iba v krízovej situácii.

čl. I bod 267
Navrhovaná úprava sa dopĺňa z dôvodu, že povinné predprimárne vzdelávanie nie je možné prerušiť. Prerušenie dochádzky do materskej školy prichádza do úvahy iba v prípade predprimárneho vzdelávania mladších detí, pre ktoré nie je predprimárne vzdelávanie povinné.

čl. I bod 268
Úprava sa navrhuje s cieľom odstrániť výkladové nejasnosti v tom zmysle, že školy a školské zariadenia môžu nadobúdať veci, ktoré sa využívajú v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu a sú potrebné pre činnosť škôl a školských zariadení. Dary ako zdroj príjmov upravuje § 2 ods. 4 zákona č. 597/2003 Z. z., avšak navrhovaná úprava súvisí s jednoznačnou aplikáciou na všetky školy a školské zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa.

čl. I bod 269
Navrhovaná úprava spresňuje s ohľadom na možnosti zavedenia dištančného vzdelávania a tiež vzhľadom na aktuálne prebiehajúce dištančné vzdelávanie vzťahy zodpovednosti školy a školského zariadenia.

čl. I bod 270 až 281
Navrhuje sa úprava ustanovení týkajúcich sa monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania s cieľom rozšíriť skupinu subjektov, ktoré môžu kvalitu výchovy a vzdelávania monitorovať. V týchto novelizačných bodoch sa zároveň vykonávajú príslušné legislatívno-technické úpravy. Zároveň sa zjednocuje označovanie priamo riadených organizácií zriaďovaných ministerstvom školstva v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. a v súlade s rozhodnutím zriaďovateľa. V súvislosti so zmenami sa precizujú aj ustanovenia o spracovaní osobných údajov na účely monitorovania výchovy a vzdelávania. Dopĺňa sa predpoklad pre dosiahnutie nižšieho stredného vzdelania. Významnou zmenou je to, že sa navrhuje rozšírenie okruhu žiakov, ktorí sa môžu zúčastniť celoslovenského testovania, o skupinu žiakov s mentálnym postihnutím a žiakov študujúcich v školách s medzinárodným programom, tak aby získať nižšie stredné vzdelanie mohla aj ďalšia skupina žiakov, čo nadväzuje na úpravu § 16. Dopĺňa sa aj okruh škôl, v ktorých sa vykonáva externé testovanie žiakov 9. ročníka základnej školy s cieľom uskutočniť testovanie všetkých žiakov, teda aj tých, ktorí študujú na …

čl. I bod 282 až 291
Navrhuje sa rozšírenie položiek zberaných v centrálnom registri o materinský jazyk z dôvodu potreby individuálneho prístupu k dieťaťu. Navrhovanými úpravami sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje možnosť sprístupňovania osobných údajov z centrálneho registra s cieľom zefektívniť možnosť poskytovania centralizovaných služieb žiakom a ich zákonným zástupcom. Legislatívno-technické úpravy spojené s terminológiou v rámci celého zákona.

čl. I bod 292 a 293
Legislatívno-technická úprava a úprava v súvislosti so zavedením pojmu účastník vzdelávania.

čl. I bod 294
Prechodné ustanovenia určujú časové rámce, v rámci ktorých sa vzhľadom na existenciu iba jednej doložky určuje dočasná platnosť existujúcich doložiek, deklaruje transformácia registra schválených učebníc, schválených učebných textov, schválený pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov na register didaktických prostriedkov, vzhľadom na nový mechanizmus prijímacieho konania uskutočnia s tým súvisiace jednotlivé procesy určovania predmetov a podmienok prijímacieho konania, určujú lehoty pre poradenské zariadenia na prispôsobenie sa novým požiadavkám, určuje prechodné obdobie riešenia kapacitných možností spojených s povinným predprimárnym vzdelávaním.

čl. I bod 295 až 299
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmeny v terminológii.

čl. V
V čl. V sa navrhuje doplniť zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom, aby edukačná publikácia, ktorá je vydaná v elektronickej podobe a používa sa na vzdelávanie v školách, spĺňala požiadavky na prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

čl. II
Navrhuje sa pridať do zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) nové ustanovenie, podľa ktorého budú školy a školské zariadenia poskytovať súčinnosť pre pôsobenie osobného asistenta.

čl. I

čl. I bod 1.
V § 3 sa dopĺňa princíp výchovy a vzdelávania, ktorým je rešpektovanie práva rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Hoci tento princíp vychádza z iných právnych predpisov a medzinárodných dohovorov, nebol zatiaľ výslovne ukotvený v školskom zákone. Tento princíp sa má aplikovať v čo najširšej miere aj vo vzájomnej komunikácii medzi školou a rodičmi, a jeho naplnenie môže prispieť k budovaniu dôvery rodičov voči škole a k hodnotovej formácii detí a mládeže v súlade s hodnotami ich rodičov.

čl. I bod 2.
Nový § 15a upravuje základný mechanizmus, ako môžu rodičia uplatniť právo na výchovu dieťaťa v súlade so svojím presvedčením. V odseku 1 sa deklaruje záujem štátu, premietnutý v povinnosti školy, na rešpektovaní práva rodičov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Štát jednoznačne deklaruje, že nemá žiadny záujem na vzniku konfliktov medzi školou a rodičom najmä v citlivých etických otázkach, v ktorých plne rešpektuje práva rodičov. V odseku 2 sa upravuje všeobecné právo rodiča, aby mu škola na základe jeho žiadosti poskytla požadované informácie o obsahu, metodike, cieľoch výchovy a vzdelávania a základné informácie o učiteľoch a prizvaných osôb, ktoré majú dieťa vzdelávať, a to o oblasti ktorú rodič určí, alebo aj o výchove a vzdelaní v celom rozsahu. V odseku 3 sa upravuje osobitná povinnosť školy poskytnúť rodičovi informácie o výchove a vzdelávaní v oblasti sexuálneho správania, a to vopred, keďže ide o oblasť, pri ktorej sa objavujú najväčšie riziká až pobúrenie …

čl. I bod 3. §
Upravuje sa vzor poskytnutia informácií školou a informovaného súhlasu rodiča podľa § 15a ods. 3.

čl. III
Pri výpočte objemu finančných prostriedkov pre zariadenia poradenstva a prevencie sa bude vychádzať z počtu detí, ktorým bola poskytnutá odborná činnosť zariadením poradenstva a prevencie, ale aj z výkonov odborných činnosti poskytnutých príslušným zariadením za uplynulý školský rok. Z tohto dôvodu budú zariadenia poradenstva a prevencie do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov vkladať údaj o rozsahu odborných činností, ktorý deťom alebo žiakom poskytli; tento údaj nie je osobným údajom o fyzickej osobe.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 2 písm. k) §
Cieľom je lepšie zohľadnenie vymedzenia zdravotne postihnutej osoby v kontexte Čl. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde je uvedené aj intelektuálne postihnutie. Zároveň ide aj o spresnenie týkajúce sa kombinácie postihnutí, keďže sú situácie, ak prevažujúce postihnutie nie je možné jednoznačne určiť.

čl. I bod 2 (§ 2 písm. o)), 46 (§ 11 ods. 6 písm. b)), 267 (§ 145ca), 305 a 306 §
Cieľom úpravy je presnejšia definícia detí a žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a automatizácia posudzovania relevantných podmienok, ktorá odstráni viaceré nedostatky a chybovosť pri posudzovaní zariadením poradenstva a podpory, čím sa zároveň zníži administratívna záťaž a umožní efektívnejšie využitie jeho kapacít. Zmenou sa naviac umožní cielenejšie poskytovanie podpory deťom a žiakom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Súvisiace úpravy technického charakteru sú nevyhnutné na získanie relevantných údajov z informačných systémov.

čl. I bod 3 (§ 2 písm. w) a x)) §
Technická úprava nadväzujúca na paralelne predkladaný nový zákon o školskej správe, keďže po novom sa školy – s výnimkou policajných škôl a škôl požiarnej ochrany) nebudú zriaďovať podľa zákona o školskej správe, ale podľa osobitných predpisov – zákona č. 523/2004 Z. z. a zákona č. 213/1997 Z. z. s tým, že zákon o školskej správe bude upravovať zápis do registra škôl a školských zariadení a tento zápis bude podmienkou na vykonávanie výchovno-vzdelávacej činnosti. Pri informovanom súhlase sa zohľadňuje elektronizácia tak, ho okrem doterajšej listinnej podoby bolo možné vyjadriť aj prostredníctvom školského informačného systému. Navrhované opatrenie má za cieľ znížiť administratívnu záťaž škôl a zefektívniť komunikáciu so zákonnými zástupcami.

čl. I bod 4 a 6 (§ 2 písm. ab) a af)) a 42 (§ 11 ods. 2) §
Precizovanie definícií v rámci národnostného školstva na základe aktuálnej praxe a systému národnostného školstva. Existujú školy, v ktorých prebieha výchovno-vzdelávací proces v štátnom jazyku a len v niektorých triedach sa vyučuje aj jazyk národnostnej menšiny. V takomto prípade ide iba o triedu s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny. K takýmto situáciám bude vo zvýšenej miere dochádzať pri optimalizácii a racionalizácii siete škôl.

čl. I bod 5 (§ 2 písm. ac) a ad)), 48 (§ 12 ods. 6) a 51 (§ 12 ods. 8) §
Cieľom je umožnenie národnostného bilingválneho vzdelávania. Znamená to, že škola bude môcť poskytovať bilingválne vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny a zároveň napríklad v anglickom jazyku. Zriadenie bilingválnych gymnázií s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny v kombinácii s cudzím jazykom je dôležité z pohľadu zabezpečenia rovnosti príležitostí a práv žiakov z národnostných menšín. Bilingválne vzdelávanie vychádzajúce z materinského jazyka môže viesť k efektívnejšiemu osvojeniu cudzieho jazyka a zároveň k lepším celkovým študijným výsledkom.

čl. I bod 7 (§ 2 písm. ai)) §
Spresňuje sa definícia inkluzívneho vzdelávania. Cieľom je rozšírenie o všeobecnú podporu každému s ohľadom na výchovno-vzdelávacie potreby (myslia sa akékoľvek – nielen špeciálne). Zároveň inkluzívnosť vzdelávania sa má týkať nielen školského prostredia, ale spoločnosti celkovo.

čl. I bod 8 (§ 2 písm. al)) §
Vymedzenie pojmu obvyklý pobyt reaguje na potreby aplikačnej praxe na účely prednostného prijímania detí do materskej školy a žiakov do základnej školy v kontexte (verejných) školských obvodov. V praxi je skupina detí, ktoré majú trvalý pobyt nahlásený len na obec/mesto vo všeobecnosti. Pri týchto deťoch je v súčasnosti problém príslušnosti do spádovej materskej školy alebo do školského obvodu, keďže štandardne sú spádové materské školy a školské obvody základnej školy určované pre konkrétne ulice / súpisné čísla, t.j. nie pre obec/mesto ako celok. V tomto kontexte sa nastavuje pojem obvyklý pobyt, aby bolo zaradenie do obvodu možné jednoznačne pre všetky deti s trvalým pobytom na území obce bez ohľadu na to, či ide o „bežnú“ adresu, alebo o obec ako celok.

čl. I bod 9 (§ 3 písm. b)) a 172 (§ 59 ods. 12) a 173 (§ 59b) §
Ustanovenia reflektujú na znižovanie veku povinného predprimárneho vzdelávania, keď k 1. 9. 2028 pre rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávanie stráca § 59b (právo na prijatie) opodstatnenie. Navrhovanú prioritizácia prihlášok je však potrebné v tomto kontexte aktualizovať už skôr, keďže prijímanie do materskej škole sa realizuje skôr ako v septembri. Tieto novelizačné body majú odloženú účinnosť.

čl. I bod 10 (§ 3 písm. v) až x)) §
V školskom zákone sa v súčasnosti výslovne neuvádza koncept duševného zdravia. Národný program duševného zdravia schválený 26. augusta 2024 popisuje a predstavuje prístup k duševnému zdraviu v SR. V programe je uvedená škola ako neoddeliteľná súčasť systému starostlivosti o duševné zdravie. Predstavuje komunitu, ktorá je jeho základným komponentom (v tej istej rovine ako rodina). V nadväznosti na uvedené sa navrhuje doplniť ochranu zdravia na úrovni fyzického aj duševného zdravia do princípov vzdelávania a výchovy. Zároveň sa reflektuje na vývoj a využívanie umelej inteligencie a osobitné postavenie cirkevných škôl a súkromných škôl.

čl. I bod 11 a 12 (§ 4 písm. b) a c)) §
Cieľom je uprednostnenie komunikačných kompetencií v štátnom jazyku, cudzom jazyku a v národnostnom školstve aj v jazyku národnostnej menšiny. Následne je opodstatnené, aby žiak získaval aj ďalšie kompetencie, napríklad digitálne. Ide o priority cieľov výchovy a vzdelávania, nakoľko bez komunikačných kompetencií v štátnom jazyku nemôže nadobúdať ďalšie kompetencie napríklad digitálne. Zároveň je potrebné aby sa deti učili s informáciami pracovať, vedeli hľadať zdroje informácií, porozumieť faktom a na ich základe sa vedieť orientovať.

čl. I bod 13 (§ 4 písm. e)) §
Pre deti, ktorých materinským jazykom je jazyk národnostnej menšiny, predstavuje druhý cudzí jazyk už štvrtý jazyk, ktorý si musia osvojiť. V prípade rómskych detí navštevujúcich národnostné školy môže ísť dokonca o piaty jazyk. Je dôležité, aby sa pri vyučovaní jazykov zohľadňovalo celkové jazykové zaťaženie žiakov navštevujúcich národnostné školy. Ak sa od týchto detí očakáva osvojenie viacerých cudzích jazykov naraz, hrozí, že nezostane dostatočný priestor na dostatočne kvalitné osvojenie štátneho jazyka a anglického jazyka a rozvoj materinského jazyka, ktorý je zároveň právom chráneným základom ich identity. Návrh má umožniť lepšie sa sústrediť na svoj materinský (príp. vyučovací) jazyk, štátny jazyk a najdôležitejší cudzí jazyk.

čl. I bod 14 (§ 4 písm. i)) §
Navrhuje sa vypustenie zmienky na konkrétny dohovor tak, aby ustanovenie vystihovalo všeobecne všetky medzinárodné zmluvy o ľudských právach, , ktorých väzba je dôležitá na účely cieľov výchovy a vzdelávania. Ich princípy sa zohľadňujú aj v systéme výchovy a vzdelávania na Slovensku.

čl. I bod 15 (§ 4 písm. n) §
Navrhuje sa doplnenie ďalšieho cieľa výchovy a vzdelávania s väzbou na emocionalitu, vzhľadom na to, že rozvoj emócií je významným prvkom komplexného rozvoju človeka, na ktorom stojí aj kognitívny rozvoj.

čl. I bod 16 (§ 5 ods. 4) §
Navrhuje sa spresnenie, členenia vzdelávacích programov, keďže individuálny vzdelávací program z obsahového hľadiska nie je ani štátnym vzdelávacím programom, ani školským vzdelávacím programom. Uvedené dva vzdelávacie programy tvoria východisko pre individuálny.

čl. I bod 17 (§ 6 ods. 1) a 37 (§ 9 ods. 2) §
Ide o technické spresnenie súvisiace so skutočnosťou, že na cykly sa nečlenia samotné vzdelávacie programy, ale ich zložky - rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy. Zároveň doplnením možnosti členenia štátneho vzdelávacieho programu na vzdelávacie cykly alebo vzdelávacie moduly sa vytvára možnosť flexibilnejšieho a efektívnejšieho usporiadania odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike. Tento prístup vychádza z princípov modulárneho odborného vzdelávania (Modulare Ausbildung), ktoré sa uplatňuje napríklad v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku. Zavedenie modulov umožní prehľadnejšie a cielenejšie vyučovanie odborných predmetov, zvýšenie motivácie žiakov vďaka zrozumiteľnejšej štruktúre vzdelávania, posilnenie spolupráce so zamestnávateľmi, ktorí sa môžu aktívnejšie podieľať na tvorbe alebo úprave konkrétnych modulov podľa požiadaviek pracovného trhu, lepší prechod medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním, a to aj v súlade s koncepciou celoživotného vzdelávania. Návrhom sa nevytvára povinnosť, ale zavádza sa možnosť využívať moduly, čím sa podporuje modernizácia odborného školstva v súlade s európskymi trendmi.

čl. I bod 18 až 24 (§ 6 ods. 4), 27 až 30 (§ 7 ods. 4) a 70 (§ 16 ods. 3) §
V nadväznosti na potreby aplikačnej praxe sa spresňujú náležitosti štátnych vzdelávacích programov a školských vzdelávacích programov s tým, že sa osobitne reflektujú odlišnosti pri jazykových školách, keďže tieto programy sú objektívne odlišné napríklad oproti základným školám a stredným školám. Osobitosti výchovy a vzdelávania pre deti do troch rokov veku reflektujú na nárast počtu detí vo veku od dvoch do troch rokov v materských školách, pričom pre túto skupinu detí má opodstatnenie v určitej časti odlišný pedagogický prístup zameraný skôr na výchovnú zložku. Medzi náležitosti školského vzdelávacieho programu sa dopĺňa stratégia digitálnej transformácie školy, ktorá je základným nástrojom plánovania a hodnotenia pokroku v oblasti digitalizácie. Jej existencia a pravidelná aktualizácia sú v súlade s národnými cieľmi a odporúčaniami Európskej komisie v oblasti digitálnej transformácie vzdelávania. Zároveň sa v rámci obsahu štátneho vzdelávacieho programu reflektuje na kurikulárnu reformu (doplnenie minimálneho učebného výstupu). Minimálny učebný výstup sa má zameriavať nie na rozsah vedomostí, ale na ich kvalitu. Zároveň, týkať sa má len nových …

čl. I bod 25 (§ 6 ods. 7), 34 (§ 7 ods. 15) a 36 (§ 8 ods. 9) §
S ohľadom na práva národnostných menšín v jazykovej oblasti sa navrhuje, aby štátny vzdelávací program a školský vzdelávací program vo vzťahu k školám s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny vydával aj v jazyku tejto národnostnej menšiny. Obdobne aj pre štátne výchovné programy pre školské zariadenia, ktoré sú národnostnými školskými zariadeniami.

čl. I bod 26 (§ 7 ods. 3) §
Cieľom je jednoznačné zabezpečenie súladu školského vzdelávacieho programu na základe medzinárodnej dohody nielen so štátnym vzdelávacím programom ale aj s príslušnou medzinárodnou dohodou.

čl. I bod 31 (§ 7 ods. 5) §
Navrhuje sa zjednotenie pojmov vo vzťahu k činnosti zariadení poradenstva a prevencie. Ide najmä o skutočnosť, že zariadenie má objektívne vyhodnotiť skutkový stav a vyjadriť sa k nemu (bez preferovaného následku). Následné vyhodnotenie pre ďalšie konanie má byť vecou postupu riaditeľa školy.

čl. I bod 32 §
(§ 7 ods. 7, § 8 ods. 6 a § 86), 108 (§ 28 ods. 4), 151 a 152 (§ 36 ods. 1 a 2), 188 (§ 67 ods. 1), 204 (§ 77 ods. 3), 211 (§ 86 ods. 4), 296 (poznámka 93) Technická úprava nadväzujúca na paralelne predkladaný nový zákon o školskej správe so zohľadnením skutočnosti, že poznámka pod čiarou v danom prípade nie je nevyhnutná.

čl. I bod 33 (§ 7 ods. 9) §
Cieľom ustanovenia je zvýšenie transparentnosti pri školských vzdelávacích programoch spolu so snahou ministerstva o zníženie informačnej nerovnosti rodičov a uchádzačov, aby boli všetky školské vzdelávacie programy okrem webu školy aj na jednom centrálnom úložisku. Zároveň sa pri učebných osnovách odborných predmetov zohľadňujú osobitosti pri stredných školách, pri ktorých sa ponecháva možnosť ich nezverejňovania. Zároveň pre stredné odborné školy, ktoré sú Centrom excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy sa navrhuje zverejňovanie učebných osnov aj pre tieto predmety, čo vychádza z ich budúceho postavenia ako inšpiratívnych, metodických a odborných lídrov v systéme stredného odborného vzdelávania a podporuje šírenie príkladov dobrej praxe, uľahčuje systémové zdieľanie inovatívnych vzdelávacích riešení a napĺňa princíp otvorenosti a kvality, ktorý je základom filozofie centier excelentnosti.

čl. I bod 34 (§ 7 ods. 14) §
Navrhuje sa upraviť realizáciu preventívnych aktivít zo strany štátnych orgánov takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že na ich realizáciu sa nevyžaduje súhlas rady školy, pedagogickej rady školy alebo zákonného zástupcu dieťaťa. V súčasnosti je vysoko aktuálna téma ochrany mäkkých cieľov, ktorá vyplynula z bezpečnostnej situácie v objektoch a priestranstvách považovaných za tzv. mäkké ciele, a to najmä na školách a školských zariadeniach. Je dôležité, aby sa preventívnych aktivít realizovaných štátnymi orgánmi zúčastnili najmä tí žiaci, u ktorých je predpoklad protiprávneho správania sa resp. hrozby pre ostatných žiakov alebo učiteľov, čo by mohlo byť znemožnené prípadným vyžadovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.

čl. I bod 35 (§ 7a ods. 1 a 2) §
Ustanovenie súvisí s komplexnou reformou výchovných zariadení. Zároveň pri individuálnom vzdelávaní má ísť o vzdelávanie podľa bežného školského vzdelávacieho programu, teda nie je dôvod na vypracúvanie individuálnych vzdelávacích programov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť vypracúvať individuálny vzdelávací program pri individuálnom vzdelávaní žiaka na žiadosť zákonného zástupcu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona, ak ide o žiaka bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. V takom prípade sa žiak vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu školy, a preto nie je dôvod na vypracovanie individuálneho vzdelávacieho programu. Tým sa zároveň znižuje administratívna záťaž škôl. Cieľom návrhu je zvýšenie participatívnosti žiakov pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu. Navrhuje sa, aby sa konzultácia pri vypracúvaní individuálneho vzdelávacieho programu povinne realizovala nielen so zákonným zástupcom, ale aj so samotným žiakom – ak ide o žiaka základnej školy najmenej v piatom ročníku alebo o žiaka strednej školy. Zohľadňuje sa tým predpokladaná kognitívna a vývinová úroveň týchto žiakov, ktorá im vo väčšine prípadov umožňuje porozumieť obsahu, cieľom a významu individuálneho vzdelávacieho …

čl. I bod 38 (§ 9 ods. 4) §
Úprava terminológie, keďže stupeň vzdelania sa nepriznáva.

čl. I bod 39 (§ 9 ods. 5) a 40 (§ 9 ods. 7) §
Ide o terminologické spresnenie, ktoré v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe presnejšie vystihuje vymedzenie náležitostí obsahových štandardov a učebných osnov.

čl. I bod 41 (§ 9 ods. 8) §
Úprava ustanovenia nadväzuje na kurikulárnu reformu.

čl. I bod 43 a 46 (§ 11 ods. 6 písm. b)) §
Technická zmena v nadväznosti na zmeny v § 157.

čl. I bod 44 (§ 11 ods. 6 písm. a)) §
Technická zmena v nadväznosti na vymedzenie nového pojmu obvyklý pobyt.

čl. I bod 45 (§ 11 ods. 6 písm. a)) §
Technické doplnenie údaja, ktorý je už evidovaný v Centrálnom registri. Školy údaj v súčasnosti evidujú dopočítaním z rodného čísla, ak je pridelené. Jeho samostatné uvádzanie sa tak týka najmä osôb, ktoré rodné číslo nemajú pridelené, t.j. cudzincov.

čl. I bod 47 (§ 12 ods. 3) a 50 (§ 12 ods. 7) §
Vo vecnom kontexte ustanovenia je kategória "etnická skupina" nepresná. Rómska menšina je od r. 1990 uznaná ako národnostná menšina. V SR nie je iná menšinu, ktorá by bola etnickou skupinou a spĺňala podmienku občianstva SR. Osobitne ide o odsek 7, z ktorého by mohlo vyplývať, že za cudzí jazyk sa nepovažuje jazyk etnickej skupiny cudzincov alebo migrantov. V ďalšom texte sa už používa len pojem jazyk príslušnej národnostnej menšiny. Zároveň aj rámcové učebné plány sú len pre školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny a s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny.

čl. I bod 49 (§ 12 ods. 6) §
Vymedzuje sa rozsah vzdelávania v druhom vyučovacom jazyku v rámci bilingválnych vzdelávacích programov stredných škôl bez medzinárodnej dohody. Účelom je zabezpečiť rozsah vzdelávania v druhom vyučovacom jazyku tak, aby tento poskytoval dostatok priestoru na osvojenie si daného jazyka a zvládnutie maturitnej skúšky na úrovni C1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.

čl. I bod 52 až 58 (§ 13) §
Pojem certifikát viac vystihuje dokument, ktorý je výstupom odborného posúdenia súladu edukačnej publikácie s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a štátnym vzdelávacím programom, pri plnení ktorého sa má edukačná publikácia používať. Digitálny vzdelávací obsah sa dopĺňa medzi edukačné publikácie vzhľadom na rozvoj IT, pričom môže ísť napríklad o videá s edukatívnym obsahom, ktoré objektívne nemôžu spadať do žiadnej z existujúcich kategórií edukačných publikácií. Pritom môže byť opodstatnené využívať ich vo výchovno-vzdelávacom procese v školách. Na základe podnetov z aplikačnej praxe za pri učebniciach zavádza metodická príručka na ich používanie Vzhľadom na to, že na trhu je viac učebníc na jeden vyučovací predmet, práve metodické príručky pomáhajú pri výbere, keďže informujú o práci s učebnicou a sú nápomocné pri nových postupoch a zámeroch autorov realizovať inovatívne metódy vzdelávania. Ustanovenia o prevode vlastníctva, resp. správy nadväzujú na paralelne predkladaný zákon o školskej správe, vzhľadom na to, že už nemajú existovať školy, ktoré sú naviazané na právnu subjektivitu zriaďovateľa. Zároveň sa sprehľadňuje …

čl. I bod 59, 60 a 62 (§ 13a) §
Technické úpravy nadväzujúce na zmeny v § 13.

čl. I bod 61 a 63 (§ 13a ods. 3 a 13aa) §
Cieľom návrhu je zefektívnenie zabezpečovania edukačných publikácií, na ktoré boli poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Tlač z elektronického dokumentu si tak bude môcť zabezpečiť aj sama škola, ak bude mať technické možnosti. Obmedzenia, ktoré si bude môcť autor nastaviť vychádzajú zo súčasného nastavenia v § 13b.

čl. I bod 64 (§ 13b) §
Technické spresnenie v nadväznosti na skutočnosť, že z § 13 vyplýva existencia edukačných publikácií aj pre materské školy.

čl. I bod 65 (§ 13c) a 236 (§ 112 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhované nové označenie príslušnej skupiny školských zariadení v rámci reformy výchovných zariadení. Zároveň sa reflektuje na paralelne predkladaný nový zákon o školskej správe, podľa ktorého sa materské školy zriadené ústredným orgánom štátnej správy ponechávajú už len v prechodnom ustanovení. Zároveň sa vykonáva aj technická úprava v nadväznosti na paralelne predkladaný návrh nového zákona o školskej správe, v ktorom je jedno z koncepčných riešení spočíva v tom, že všetky školy budú mať právnu subjektivitu.

čl. I bod 66 (§ 14 ods. 10) §
Ustanovenie reflektuje na paralelne predkladaný nový zákon o školskej správe, pričom možnosť zriaďovania priamo riadených organizácií ministerstvom školstva vyplýva už zo zákona č. 523/2004 Z. z., teda bez potreby osobitného odkazu na zákon č. 596/2003 Z. z. (resp. nový zákon o školskej správe).

čl. I bod 67 (§ 14 ods. 13) §
Navrhuje sa zefektívnenie systému experimentálnych overovaní tak, aby v prípade, ak dlhodobo po schválení experimentálne overovanie v praxi nezačne, malo ministerstvo možnosť ho ukončiť. Identické riešenie sa navrhuje v paralelne predkladanej novele zákona č. 61/2015 Z. z. vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu a príprave.

čl. I bod 68 a 69 (§ 15a ods. 4 a 7) §
V základnej škole pri zdravotníckom zariadení je vyučovanie najmenej troch vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy neúčelné a nerealizovateľné. Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť vyučovať telesnú a športovú výchovu v tých základných školách pre žiakov so zdravotným postihnutím, v ktorých je to možné a účelné, formou započítavania hodín v odseku 7.

čl. I bod 71 (§ 16 ods. 4 písm. b)) §
Technická úprava nadväzujúca na vypustenie skráteného štúdia (§ 47a).

čl. I bod 72 (§ 16 ods. 4 písm. d)) a 213 (§ 88 ods. 2) §
Technická úprava nadväzujúca na zmenu strednej priemyselnej školy z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh strednej školy (§ 42aa).

čl. I bod 73 až 75 (§ 16 ods. 5) §
Skracuje sa dĺžka štúdia v pomaturitnom špecializačnom štúdiu a vyššom odbornom štúdiu z dvoch na jeden rok a z troch na dva roky z dôvodu, že v rámci paralelne predkladaného nového zákona o vysokých školách bude možné uznať vzdelávacie výstupy a úroveň kvalifikácie a dosiahnutého stupňa vzdelania v rámci 1. stupňa vysokoškolského vzdelania. Zároveň sa reflektuje na transformáciu strednej priemyselnej školy na samostatný druh strednej školy s osobitným vymedzením jej poslania. Zároveň sa navrhuje upraviť väzbu na krátke študijné programy zavádzané v paralelne predkladanom návrhu nového zákona o vysokých školách.

čl. I bod 76 (§ 17a) §
Terminologické spresnenie v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe, keďže kurzom je konkrétna vzdelávacia „jednotka“, avšak príslušným úrovniam zodpovedajú stupne jazykového vzdelávania. Zároveň sa dopĺňajú úrovne A1 a B1, keďže aj tieto patria medzi jazykové vzdelávanie. Taktiež sa pri jednotlivých úrovniach spresňuje potrebná skúška (okrem úrovne A1, pri ktorej sa skúška nevyžaduje).

čl. I bod 77 (§ 18 ods. 1 a § 27 ods. 1), 94 (§ 23 písm. c)), 183 (§ 65 ods. 3) §
Technická úprava nadväzujúca na paralelne predkladaný nový zákon o školskej správe, keďže po novom sa školy nebudú zriaďovateľa podľa zákona o školskej správe, ale podľa osobitných predpisov – zákona č. 523/2004 Z. z. a zákona č. 213/1997 Z. z. s tým, že zákon o školskej správe bude upravovať zápis do registra škôl a školských zariadení a tento zápis bude podmienkou na vykonávanie výchovno-vzdelávacej činnosti.

čl. I bod 78 (§ 18 ods. 2) §
Zavedenie nového dokladu súvisí s § 54 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., keďže jazyková skúška podľa uvedeného ustanovenia je odlišná od štátnej jazykovej skúšky a je potrebné, aby existoval doklad aj o takej jazykovej skúške.

čl. I bod 79 a 80 (§ 18 ods. 4 a 5) §
Terminologická úprava, keďže pojem „tlačivo“ sa spája s listinnou podobou dokumentu.

čl. I bod 81 a 82 (§ 18 ods. 7 a 11) §
Úprava v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe, ktorá reaguje na dve situácie. V praxi sa stáva, že pri vypĺňaní dokladu o vzdelaní sa vyskytne technická chyba (preklep v mene alebo dátume narodenia, opomenutie hodnotenia za niektorý predmet, ...). Doterajšie znenie neumožňuje vykonať ani technickú opravu. Zároveň sa zavádza postup pri oprave dokladu – vydaním nového dokladu, pričom držiteľ pôvodného dokladu (alebo zákonný zástupca v prípade neplnoletého) je povinný pôvodný doklad pri prevzatí nového odovzdať. Podstatné je, že opravu bude možné realizovať len vo vzťahu k údajom platným v čase vydania prvotného dokladu. Teda ak dôjde napríklad k zmene mena z dôvodu osvojenia až po vydaní dokladu, nový/opravený doklad naďalej nebude možné vydať, keďže toto nie je „opravou“ chyby. Cieľom tohto ustanovenia je predchádzať paralelnej existencii viacerých verzií dokladu, čo by mohlo viesť k zneužitiu, nedôvere v pravosť údajov či administratívnym nezrovnalostiam. V aplikačnej praxi je nejednotnosť vo vzťahu k odpisom, pričom niektoré školy napríklad podmieňujú vydanie odpisu vysvedčenia finančným poplatkom …

čl. I bod 83 (§ 19 ods. 4 a 5) §
Navrhovaná úprava súvisí so zmenami v § 157 zákona a smeruje k zníženiu administratívnej záťaže zákonných zástupcov a zástupcov zariadení. Umožňuje, aby sa údaje z príloh k prihláške na vzdelávanie v základnej škole, konkrétne súhlasné vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a pediatra, získavali z centrálneho registra, ak tam už tieto údaje sú evidované. Tým sa odstraňuje potreba ich opätovného predkladania. Zároveň ide o technickú úpravu v nadväznosti na zavedenie legislatívnej skratky pre pediatra a zosúladenie s aktuálnym označením príslušného lekára v právnom poriadku.

čl. I bod 84 (§ 20 ods. 2 až 6) a 86 (§ 20 ods. 10, 12 a § 29 ods. 21) §
Cieľom návrhu je jednoznačné oddelenie dvoch krokov v procese nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku – prihlasovania (podávania prihlášky) a zápisu (osobnej účasti v škole). Ustanovenie zároveň súvisí s navrhovanou elektronizáciou prihlasovania na vzdelávanie v materských, základných a stredných školách. Zatiaľ čo elektronická prihláška môže byť podaná ešte pred termínom zápisu, samotný zápis predstavuje osobnú účasť zákonného zástupcu a dieťaťa v škole. S cieľom zabezpečiť dostatočný časový priestor na spracovanie prijatých prihlášok a prípravu ďalšej komunikácie medzi školou a zákonným zástupcom sa navrhuje, aby sa lehota na podávanie prihlášok začínala najneskôr jeden mesiac pred začiatkom zápisu. Prítomnosť dieťaťa pri zápise je v štandardných prípadoch nevyhnutná. Môžu však nastať situácie, keď účasť dieťaťa nie je možná, napríklad z dôvodu jeho ochorenia alebo dlhodobého pobytu v zahraničí. V takýchto prípadoch sa navrhuje umožniť realizáciu zápisu dištančnou formou, po vzájomnej dohode zákonného zástupcu a školy, prostredníctvom vhodných elektronických nástrojov (napr. cez MS Teams). V mimoriadnych prípadoch sa môže ojedinele vyskytnúť aj situácia, keď …

čl. I bod 85 §
(§ 20 ods. 8 a 13 a § 61 ods. 3), 89 (§ 20 ods. 14), 96 (§ 25 ods. 1), 111 (§ 28 ods. 12), 129 (§ 28d ods. 7), 144 (§ 33 ods. 16, § 37 ods. 1, § 67 ods. 2 a 5, § 68 ods. 2 a § 69 ods. 9), 147 (§ 35 ods. 4), 153 (§ 36 ods. 3), 158 (§ 50 ods. 2), 188 (§ 67 ods. 1), 193 (§ 69 ods. 1 a 2, § 149 ods. 6, § 149a ods. 4), 248 (§ 130 ods. 12) Technická úprava súvisí s paralelne predkladaným novým zákonom o školskej správe, ktorý generálne mení subjekt rozhodovania z riaditeľa na školu ako organizáciu.

čl. I bod 87, 88 (§ 20 ods. 11 a 12), 91 a 92 (§ 21 ods. 2 a 3) §
Úprava súvisí s paralelne predkladaným novým zákonom o školskej správe, ktoré nanovo nastavuje obvody, a zároveň s paralelne predkladaným novým zákonom o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý viaže normatívne financovanie aj na nové nastavenie obvodov.

čl. I bod 90 (§ 20 ods. 18) a 113 (§ 28 ods. 15) §
Navrhuje sa úprava systému plnenia povinnej školskej dochádzky a povinného predprimárneho vzdelávania pri striedavej starostlivosti medzi dvoma štátmi. V praxi sa tieto situácie vyskytujú, pričom právne predpisy upravujú okolnosti plnenia školskej dochádzky alebo predprimárneho vzdelávania len pri striedavej starostlivosti v rámci SR, nie medzištátne (§ 28 ods. 14 a § 30 ods. 6). Zároveň súčasné znenie nijako neupravuje strednú školu. Potrebné je pritom vysporiadať sa s evidenciou dochádzky, hodnotením, vydávaním dokladu o vzdelaní ako aj preukazovaním návštevy školy (obzvlášť z dôvodu, že údaje do centrálneho registra sa vkladajú len za školy v SR).

čl. I bod 93 (§ 22) §
Navrhovaná úprava spresňuje podmienky, za ktorých môže žiak ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie. Zásadnou zmenou oproti súčasnému zneniu je zavedenie povinnosti riaditeľa školy rozhodovať o umožnení ukončenia deviateho ročníka na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, čím sa zabezpečuje väčšia právna istota a procesná transparentnosť pre žiadateľov. Zmena reaguje na potrebu lepšej ochrany práv detí a ich zákonných zástupcov, najmä v prípade žiakov, ktorých situácia si vyžaduje skoršie ukončenie povinnej školskej dochádzky. Doplnením ustanovenia o povinnosť riaditeľa školy písomne odôvodniť nevyhovenie žiadosti sa posilňuje transparentnosť rozhodovania a umožňuje sa účinnejšie uplatňovanie kontrolných a opravných mechanizmov zo strany zákonných zástupcov. Tento krok zároveň podporuje zodpovedné a dôsledné vyhodnocovanie každej žiadosti zo strany školy. Ustanovenie o možnosti ministerstva školstva výnimočne povoliť ukončenie deviateho ročníka do dovŕšenia 18. roku veku žiaka sa navrhuje presunúť do samostatného ustanovenia, aby sa prehľadnejšie odlíšili rozhodovacie kompetencie riaditeľa školy a ministerstva a …

čl. I bod 95 (§ 24) §
Navrhovanou úpravou § 24 ods. 2 písm. a) sa spresňuje, že individuálne vzdelávanie možno povoliť žiakovi, ktorému jeho fyzické zdravie neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole, a ktorý je zároveň schopný vzdelávať sa inou formou. Cieľom úpravy je jednoznačne odlíšiť prípady, keď je individuálne vzdelávanie primeraným riešením, od situácií, ktoré si vyžadujú iný druh podpory zo strany školy. Dlhodobé vylúčenie zo školského prostredia totiž môže viesť k zhoršeniu psychického stavu, prehĺbeniu pocitu izolácie, strate sociálnych väzieb či narušeniu dennej rutiny a stability, ktorú škola prirodzene poskytuje. Úprava preto podporuje inkluzívny prístup a posilňuje úlohu školy ako priestoru podpory, nie izolácie. Navrhovaná úprava taktiež mení minimálny rozsah vzdelávania, ktoré zabezpečuje škola žiakovi, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe žiadosti podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona, a to zo súčasných najmenej dvoch vyučovacích hodín týždenne na najmenej štyri vyučovacie hodiny týždenne. Dôvodom tejto zmeny je aplikačná prax, ktorá preukázala, že doterajší rozsah vzdelávania v minimálnom objeme dvoch hodín týždenne …

čl. I bod 97 (§ 25 ods. 3) §
Technické spresnenie tak, aby bolo zrejmé, o aký „orgán štátnej správy“ má ísť.

čl. I bod 98 (§ 25 ods. 6) §
Technické ustanovenie nadväzujúce na kurikulárnu reformu a zavedenie cyklov.

čl. I bod 99 (§ 25 ods. 10) §
Návrhom sa spresňuje možnosť školy zaradiť žiaka, ktorý sa po návrate zo zahraničia opätovne zaraďuje do školského systému v Slovenskej republike, najviac o jeden ročník nižšie po zhodnotení jeho jazykových a vedomostných predpokladov. Cieľom je zabrániť neprimeranému zaraďovaniu týchto žiakov do výrazne nižších ročníkov, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na ich ďalšiu vzdelávaciu dráhu. V aplikačnej praxi dochádzalo k situáciám, keď boli žiaci po návrate zo zahraničia zaradení o viacero ročníkov nižšie, čo spôsobilo, že nestihli ukončiť deviaty ročník základnej školy pred dovŕšením veku na ukončenie povinnej školskej dochádzky a tým pádom nezískali úplné základné vzdelanie. Navrhované ustanovenie tak zvyšuje predvídateľnosť a férovosť pri rozhodovaní o zaradení žiakov a zároveň posilňuje ochranu ich práva na prístup k vzdelaniu v súlade s ich individuálnymi potrebami a predchádzajúcim vzdelávacím kontextom.

čl. I bod 100 (§ 25 ods. 11) §
Navrhuje sa riešenie pre situácie, ktorých v súčasnosti pribúda, a to, že žiak skončí základnú školu v zahraničí a má záujem (resp. jeho zákonní zástupcovia), aby vo vzdelávaní v strednej škole pokračoval priamo v cudzine. Keďže po získaní príslušného stupňa vzdelania už nie je žiakom kmeňovej školy, navrhuje sa, aby zákonný žiak informoval obec a úrad práce sociálnych vecí a rodiny (keďže ten, je platiteľom prídavku na dieťa). Úprava zároveň vychádza z obdobného prístupu aplikovaného v Českej republike a zohľadňuje aj kapacitné limity škôl v SR v súvislosti s nárastom počtu detí-cudzincov.

čl. I bod 101 (§ 26 ods. 1), 112 (§ 28 ods. 13), 115 (§ 28 ods. 18) §
Technické spresnenie, keďže ustanovenie sa z povahy veci vzťahuje nielen na zákonného zástupcu, ale aj na zástupcu zariadenia.

čl. I bod 102 (§ 26 ods. 4) §
V záujme zníženia administratívnej záťaže sa umožňuje, aby v situácii, ak sa žiak má vzdelávať zároveň podľa individuálneho vzdelávacieho programu aj individuálneho učebného plánu, nebolo potrebné vydávať dva samostatné dokumenty.

čl. I bod 103 (§ 26 ods. 6 a 7) §
Obdobne ako pri individuálnom vzdelávaní, aj tu je cieľom zvýšenie bezpečnosti. Zavádza sa požiadavka na reflektovanie možných sociálno-patologických prejavov rizikového správania žiaka, ktorému bolo povolené vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu. V prípade podozrenia bude túto skutočnosť pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec oznamovať riaditeľovi (širší okruh osôb ako pri individuálnom vzdelávaní je z dôvodu, že pri individuálnom vzdelávaní má túto skutočnosť možnosti zistiť predovšetkým skúšajúci). Následne riaditeľ odporučí zákonnému zástupcovi vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Za predpokladu, že zákonný zástupca nedá informovaný súhlas, paralelne predkladaný návrh nového zákona o školskej správe toto konanie vymedzuje ako skutkovú podstatu priestupku. Zároveň sa vymedzujú dôvody na zrušenie povolenia vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré vychádzajú z niektorých dôvodov na zrušenie povolenia individuálneho vzdelávania, keďže aj tento inštitút predstavuje jednu z foriem osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky.

čl. I bod 104 (§ 27 ods. 2) a 154 (§ 42aa) §
Navrhuje sa transformácia strednej priemyselnej školy z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh strednej školy. Odčlenenie súvisí s osobitným postavením v rámci prípravy budúcej špecializovanej kvalifikovanej pracovnej sily vo vybraných oblastiach na vyšších stupňoch kvalifikácie z dôvodu prebiehajúcej digitalizácie a automatizácie výroby a služieb. Ďalším dôvodom je potreba reflektovať na potrebu vzniku nových kvalifikácií a úpravy obsahu vzdelávania v dôsledku nástupu umelej inteligencie. Stredná priemyselná škola bude súčasťou systému duálneho vzdelávania z dôvodu, že sa tam realizuje aj vyššie odborné vzdelávanie, ktoré vhodné pre praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Vstúpiť do tohto systému bude možnosťou školy a zamestnávateľa (nie povinnosť), pričom špecifikácie praktického vyučovania a jeho formy budú upravené v štátnych vzdelávacích programoch v nadväznosti na osobitosti jednotlivých skupín odborov vzdelávania.

čl. I bod 105 (§ 27 ods. 3), 107 (§ 27 ods. 4) a 139 (§ 32) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie stredných priemyselných škôl do § 27.

čl. I bod 106 (§ 27 ods. 4 a 6) §
Technická úprava, ktorá súvisí s paralelne predkladaným návrhom nového zákona o školskej správe, ktorý tieto skutočnosti upravuje komplexne.

čl. I bod 109 (§ 28 ods. 8) §
Logopedické poradenstvo, prevenciu, terapiu a odbornú pomoc deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou v rámci logopedickej intervencie poskytuje logopéd. Orientačnú logopedickú diagnostiku, odbornú pomoc a logopedické poradenstvo deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou v rámci logopedickej intervencie poskytuje školský logopéd. Vzhľadom na uvedené, posledná veta v § 28 ods. 8 je obsolétna.

čl. I bod 110 (§ 28 ods. 10) §
Technické zosúladenie s mechanizmom ako pri základných školách z hľadiska dôvodov aj terminológie. Úprava sa navrhuje z dôvodu, aby sa až počas školského roku, nie pred jeho začiatkom, využívala možnosť zvýšenia najvyššieho počtu detí na triedu.

čl. I bod 114 (§ 28 ods. 16), 145 (§ 33 ods. 17), 221 (§ 96 ods. 4, § 97 ods. 7 §
Cieľom je zavedenie možnosti a formalizácie pôsobenia nepedagogických a neodborných zamestnancov, ktorí vykonávajú podporné činnosti v školách a školských zariadeniach z dôvodu potreby podpory detí a žiakov nielen zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a detí žiakov so zdravotným znevýhodnením pri ich adaptácii, socializácii, rozvoja schopností, zručností, emocionálnych vlastností, osobnosti a výkone samoobslužných činností, ako aj pri odstraňovaní bariér a podpore komunikácie so zákonnými zástupcami.

čl. I bod 116 (§ 28 ods. 19) §
Spresnenie, keďže individuálne vzdelávanie je len jedna z foriem osobitných spôsobov plnenia povinného predprimárneho vzdelávania, a nie je účelné ustanovenie limitovať len na tento jednu formu.

čl. I bod 117 až 120 (§ 28a ods. 1 a 2) §
Cieľom je postupné zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania najskôr od štyroch a následne od troch rokov veku pre všetky deti s trvalým pobytom v Slovenskej republike. Zákon bude naďalej umožňovať rôzne formy jeho plnenia v závislosti od zdravotnej spôsobilosti detí a od preferencií zákonných zástupcov. Cieľom je zabezpečiť kvalitné predprimárne vzdelávanie všetkých detí. Podmienky plnenia povinného predprimárneho vzdelávania budú miernejšie ako pri päťročných deťoch. Povinné predprimárne vzdelávanie trojročných detí bude v rozsahu minimálne 3 hodiny denne; v prípade detí so zdravotným znevýhodnením aj menej (§ 59). Zvyšuje sa týždenný počet hodín poskytovaných dieťaťu v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Aj podmienky individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti rodičov budú pre deti troj- a štvorročné deti nastavené miernejšie, ako pre päťročné deti – tieto deti nebudú absolvovať posúdenie plnenia určeného obsahu individuálneho vzdelávania priebežne, každý rok, len v treťom roku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Požiadavky na vzdelanie osoby poskytujúcej individuálne vzdelávanie sa nemenia, nesprísňujú. Návrhom sa rešpektuje právo zákonných zástupcov rozhodnúť, či …

čl. I bod 121 (§ 28a ods. 3) §
Technické úpravy súvisiace s inými bodmi.

čl. I bod 123 (§ 28b) §
Spresňujú sa podmienky plnenia povinného predprimárneho vzdelávania formou individuálneho vzdelávania. Základná zmena sa týka podmienky povolenia individuálneho vzdelávania na základe žiadosti zákonného zástupcu, kde sa požiadavka na stupeň vzdelania presúva z poskytovateľa vzdelávania na osobu zákonného zástupcu. Podstatnou zmenou je aj zvýšenie minimálneho rozsahu poskytovaného vzdelávania z dvoch na štyri hodiny týždenne, ak ide o individuálne vzdelávanie z dôvodu zdravotného stavu. Explicitne sa upravuje, že individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov sa bude povoľovať len dieťaťu, ktorému fyzické zdravie nebude umožňovať účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole a to na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorý ku nej priloží súhlas pediatra vydaný na základe vyjadrenia lekára so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo. Zároveň sa jednoznačne ustanovuje obdobie, v ktorom možno podať žiadosť o individuálne vzdelávanie ako „domškoláka“ a tiež to, že zákonný zástupca bude mať právo byť prítomný pri posúdení rozvoja vedomostí, zručností a kompetencií dieťaťa. Upravuje sa postup, ak pedagogický zamestnanec pri …

čl. I bod 124 (§ 28c) §
V nadväznosti na znižovanie veku povinného predprimárneho vzdelávania sa zavádza osobitný model jeho realizácie vo vzťahu k troj- a štvorročným deťom. Podľa návrhu môže byť dieťa vzdelávané buď formou pravidelného dochádzania do materskej školy (na základe prijatia) alebo formou domáceho vzdelávania (ide o zjednodušený model individuálneho vzdelávania), pričom výber je na zákonnom zástupcovi. V rámci navrhovaného modelu domáceho vzdelávania nebude povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy, ale len oznámiť domáce vzdelávanie príslušnej obci. To zároveň znamená, že nedôjde k zvýšeniu administratívnej záťaže, keďže riaditeľ nebude musieť vydávať ani rozhodnutie o prijatí, ani rozhodnutie o prípadnom povolené individuálneho vzdelávania. Vyžaduje sa, aby zákonný zástupca mal rovnaký stupeň vzdelania ako pri bežnom individuálnom vzdelávaní dieťaťa. Zároveň po dovŕšení štvrtého roku veku sa z hľadiska sledovania účelu a opodstatnenosti domáceho vzdelávania bude posudzovať dosiahnutá úroveň vzdelania. Keďže dieťa nebude prijaté do materskej školy, toto posúdenie bude vykonávať materská škola, ktorú si na tento účel vyberie zákonný zástupca dieťaťa. Posúdenie rozvoja vedomostí, zručností a …

čl. I bod 125 a 126 (§ 28d ods. 1 a 2) §
Spresňuje sa postup prijímania prestupom, osobitne ak ide o dieťa v centre pre deti a rodiny. Naďalej ostáva zachovaná ingerencia regionálneho úradu školskej správy. V súčasnosti regionálny úrad požiada, avšak nie je jednoznačné na základe čoho (napr. podnet centra pre deti a rodiny). Zároveň v iných ustanoveniach školského zákona je pôsobnosť regionálneho úradu na určenie príslušnej školy. Teda postup sa navrhuje spresniť tak, že žiadosť bude podávať centrum pre deti a rodiny s tým, že regionálny úrad „určí“ príslušnú školu. Takýto postup zodpovedá štandardnej systematike prihlasovania na vzdelávanie.

čl. I bod 127 (§ 28d ods. 3) §
Spresňuje sa dokumentácia odovzdávaná pri prestupe do inej školy tak, aby mal nový riaditeľ lepšie informácie o histórii dieťaťa v pôvodnej škole. Môže ísť o dieťa s podporným opatrením a je opodstatnené, aby nový riaditeľ mal o tejto skutočnosti informáciu. Zároveň sa technicky reaguje na vloženie nového odseku a zmenu názvu a účelu registra.

čl. I bod 128 (§ 28d ods. 6) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie nového odseku.

čl. I bod 130 (§ 28d ods. 7 písm. d)) §
Spresnenie textu v nadväznosti na ustanovenia o inkluzívnom vzdelávaní.

čl. I bod 131 (§ 28d ods. 7 písm. e)) §
Technická úprava v nadväznosti na terminologickú úpravu a zavedenie legislatívnej skratky.

čl. I bod 132 a 133 (§ 29 ods. 5) §
Úprava v nadväznosti na kurikulárnu reformu.

čl. I bod 134 (§ 29 ods. 6) §
Vypustenie nadbytočného textu, keďže nikde nie je definovaný „charakter“ triedy.

čl. I bod 135 (§ 29 ods. 11) §
Zosúladenie požadovanej dokumentácie k prijatiu dieťaťa s nadaním mladšieho ako 6 rokov do úvodného ročníka s prijatím dieťaťa mladšieho ako 6 rokov na základné vzdelávanie, tzv. výnimočné prijatie, a to súhlasným vyjadrením CPP a súhlasným vyjadrením pediatra. Súčasný stav vyžaduje len súhlasné vyjadrenie CPP a prerokovaný informovaný súhlas zákonného zástupcu. Napriek tomu, že síce v tomto prípade ide o dieťa s nadaním, nevylučuje to výskyt vážneho zdravotného problému (psychického alebo fyzického hľadiska) u dieťa, ktoré by mu toho času ešte znemožňovalo riadne vzdelávanie v základnej škole. Môže ísť aj deti vo veku 4 rokov veku a zároveň skutočnosť, že v prípade ak dieťa nebude schopné zvládať alebo sa aklimatizovať na podmienky základnej školy, tak jeho návrat ani z úvodného ročníka do ZŠ nie je v priebehu školského roka možný. Preto obdobne ako u detí v MŠ a detí, ktoré majú byť predčasne zaškolené sa má vyjadriť lekár po posúdení zdravotného stavu dieťaťa a môže sa tak stať až na základe …

čl. I bod 136 (§ 29 ods. 13) §
Zosúladenie terminológie a požadovanej dokumentácie s dokumentáciou pri prijímaní žiaka so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním na základné vzdelávanie podľa § 61 ods. 1 zákona.

čl. I bod 137 (§ 29 ods. 14 až 16) §
V nadväznosti na potreby dotknutých detí z poznatkov aplikačnej praxe sa rozširuje účel adaptačných tried. Spresňuje sa okruh detí, vo vzťahu ku ktorým je relevantné zaradenie do adaptačnej triedy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie. Návrhom sa spresňuje a rozširuje možnosť zaradiť žiaka do adaptačnej triedy aj do najbližšieho nižšieho ročníka. Táto možnosť však nebude u žiakov, ktorí už pri prijatí boli zaradení do nižšieho ročníka a následne boli neskôr zaradení do adaptačnej triedy, alebo boli prijatí prestupom z inej školy zaradení najskôr do nižšieho ročníka a následne zaradení do adaptačnej triedy. Ak by sa totiž možnosť zaradenia v rámci adaptačnej triedy do nižšieho ročníka týkala aj týchto žiakov, znamenalo by to dva roky „navyše“. Cieľom je lepšie zohľadniť individuálne potreby žiakov, ktorí majú vážnejšie adaptačné ťažkosti alebo z objektívnych dôvodov nie sú pripravení zvládnuť nároky aktuálneho ročníka. Návrh reaguje na požiadavky z aplikačnej praxe a prispieva k efektívnejšiemu riešeniu individuálnych situácií žiakov ohrozených školským neúspechom. Navrhuje sa, aby …

čl. I bod 138 (§ 30 až 31a) §
Spresňuje sa možnosť vzdelávať žiakov viacerých ročníkov v alebo skupine v nadväznosti na kurikulárnu reformu. Naďalej platí, že vyučovanie žiakov rôznych ročníkov druhého stupňa v rámci tretieho vzdelávacieho cyklu v tzv. spojenej triede, nie je možné. Vzhľadom na podstatné rozdiely v učive nie je vhodné vyučovať v tzv. spojenej triede ani žiakov naprieč prvým a druhým cyklom. Ak však z objektívnych dôvodov – organizačných alebo finančných - nie je možné zabezpečiť ich iný spôsob vzdelávania, umožňuje sa výnimočne vyučovať v jednej triede žiakov najviac z troch po sebe nasledujúcich ročníkov prvého a druhého cyklu. Súčasné znenie § 29 ods. 5 určuje max. počet žiakov takejto triedy, ale explicitne len v ročníkoch prvého stupňa základnej školy, čo znemožňuje vytváranie takýchto tried (skupín) v ročníkoch druhého stupňa. V kontexte vyhlášky o základnej škole (§ 3) je spájanie žiakov do skupín vytvorených zo žiakov rôznych ročníkov umožnené na vybraných predmetoch. Uvedené ustanovenie zákona neumožňuje zavedenie inovácie vo vzdelávaní, tzv "rovesnícke vyučovanie", ktoré zahŕňa …

čl. I bod 140 a 141 (§ 33 ods. 1 a 7) §
Ustanovenia reflektujú na nový systém výchovných zariadení, kde vzhľadom na osobitosti výchovy a vzdelávania ako aj na počty detí vo výchovných zariadeniach nie je dôvod v príslušnej strednej škole vyžadovať rovnaké počty detí, ako pri bežnej strednej škole.

čl. I bod 142 (§ 33 ods. 12 až 14) §
Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe sa ukazuje opodstatnenosť umožniť adaptačné triedy aj v stredných školách. Systém sa navrhuje obdobný ako pri základných školách, avšak len vo vzťahu k jednému okruhu žiakov, a to nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka.

čl. I bod 143 (§ 33 ods. 15) §
Úprava v nadväznosti na aplikačnú prax, keďže pri deťoch vo výchovnom zariadení je často problematické zadovážiť informovaný súhlas zákonného zástupcu, ktorí nejavia o dieťa záujem.

čl. I bod 146 (§ 35 ods. 1) §
Navrhovaná úprava reflektuje osobitné postavenie žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, kde je jeho odborná príprava viazaná na konkrétneho zamestnávateľa na základe zmluvného vzťahu. Súhlas zamestnávateľa s prestupom žiaka je preto nevyhnutný na zachovanie právnej istoty a funkčnosti systému duálneho vzdelávania. Doplnenie o neplatnosť rozhodnutia riaditeľa bez súhlasu zamestnávateľa má za cieľ predchádzať situáciám, keď by bol žiak prestúpený bez súhlasu zamestnávateľa, s ktorým má žiak uzatvorenú učebnú zmluvu. Zmena zároveň chráni práva a záväzky všetkých strán zúčastnených na duálnom vzdelávaní a podporuje zodpovedný a koordinovaný prístup k prestupu žiaka, ktorý sa pripravuje v úzkej väzbe na zamestnávateľa. Cieľom ustanovenia je zároveň zníženie administratívnej záťaže pri žiakoch s podpornými opatreniami tak, aby nebolo potrebné vyžadovať nové vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ak existujúce vyjadrenie je ešte stále v danom čase aktuálne.

čl. I bod 148 a 149 (§ 35 ods. 5 a 6) §
Pri prechode žiaka zo strednej školy s bilingválnym vzdelávaním, ktorý už absolvoval maturitnú skúšku z niektorého z maturitných predmetov a prestúpil na inú strednú školu do štvorročného vzdelávacieho programu je žiaduce, aby mu výsledky maturitnej skúšky z tohto predmetu riaditeľ školy akceptoval a uviedol ich na maturitnom vysvedčení po úspešnom absolvovaní maturitnej skúšky z ostatných predmetov. Preto je potrebné, aby pri prestupe žiaka bola novej škole odovzdaná aj dokumentácia, ktorá sa týka absolvovanej maturitnej skúšky a jej výsledky. Odstráni sa tým problém pri vydaní vysvedčenia o maturitnej skúške pretože škola nemôže vydať vysvedčenie len o nejakej časti maturitnej skúšky a žiak nemusí absolvovať dva krát maturitnú skúšku z predmetu, ktorú úspešne vykonal na pôvodnej škole. Spresňuje sa dokumentácia odovzdávaná pri prestupe do inej školy tak, aby mal nový riaditeľ lepšie informácie o histórii žiaka v pôvodnej škole. Môže ísť o žiaka s podporným opatrením a je opodstatnené, aby nový riaditeľ mal o tejto skutočnosti informáciu, vrátane informácií o zmene zdravotnej …

čl. I bod 150 (§ 35 ods. 8) §
Spresňuje sa postup, ak je žiak v centre pre deti a rodiny. Naďalej ostáva zachovaná ingerencia regionálneho úradu školskej správy. V súčasnosti regionálny úrad požiada, avšak nie je jednoznačné na základe čoho (napr. podnet centra pre deti a rodiny). Zároveň v iných ustanoveniach školského zákona je pôsobnosť regionálneho úradu na určenie príslušnej školy. Teda postup sa navrhuje spresniť tak, že žiadosť bude podávať centrum pre deti a rodiny s tým, že regionálny úrad „určí“ príslušnú školu. Takýto postup zodpovedá štandardnej systematike prihlasovania na vzdelávanie.

čl. I bod 153 (§ 36 ods. 3) §
Technické úpravy nadväzujúce na predchádzajúce body.

čl. I bod 155 a 157 (§ 45 a 47a) §
Odstránenie dvojročnej skrátenej formy štúdia v učebných odboroch poskytujúcich stredné odborné vzdelanie vyplynulo z ustanovení zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý flexibilnejšie a operatívnejšie reaguje na potreby trhu práce a umožňuje získanie výučného listu aj v kratšom termíne ako je 2-ročné skrátené štúdium vo formálnom systéme vzdelávania.

čl. I bod 156 (§ 47) §
Ustanovením sa reaguje na osamostatnenie strednej priemyselnej školy ako druhu strednej školy, aby stredné priemyselné školy mohli (tak, ako doteraz ako typ strednej odbornej školy) realizovať pomaturitné štúdium. Upravuje sa aj nadväznosť na nadväzujúce štúdium na vysokej škole v zodpovedajúcom študijnom odbore. Taktiež sa zohľadňuje doplnenie nových písmen do § 16 ods. 5 – vyššie odborné vzdelanie.

čl. I bod 159 (§ 52 ods. 3) a 229 (§ 103 ods. 3) §
Navrhuje sa, aby vo všeobecnosti umelecké nadanie (t.j. nielen študijné predpoklady na štúdium v základnej umeleckej škole) posudzovala komisia základnej umeleckej školy. Súvisí s navrhovanou zmenou § 103 ods. 3, keďže pri zisťovaní umeleckého nadania nie je opodstatnené psychodiagnostické vyšetrenie. Navrhovaná úprava dopĺňa existujúce ustanovenie o vymedzenie umeleckého nadania detí alebo žiakov, pričom explicitne uvádza, že umelecké nadanie sa môže prejavovať najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej alebo tanečnej oblasti. Zároveň sa spresňuje, že na jeho zistenie sa nevyžaduje psychodiagnostické vyšetrenie. Cieľom tejto úpravy je zosúladiť prístup k zisteniu umeleckého nadania s existujúcou úpravou v prípade športového nadania, kde sa psychodiagnostické vyšetrenie taktiež nevyžaduje. Zároveň sa tým vytvára právna istota pre školy a zákonných zástupcov, ako aj zjednodušenie administratívneho procesu pri identifikácii a rozvoji nadania žiakov v oblasti umenia. Uvedené vymedzenie reflektuje doterajšiu aplikačnú prax a zároveň podporuje dostupnosť umeleckého vzdelávania pre širší okruh žiakov so záujmom a predpokladmi v tejto oblasti.

čl. I bod 160 a 161 (§ 53 a 53a) §
Navrhuje sa komplexná úprava organizácie vzdelávania v jazykových školách na základe podnetov z aplikačnej praxe tak, aby boli zákonom jednoznačne vymedzené povinnosti dotknutých subjektov (riaditeľ, regionálny úrad, ministerstvo). Zároveň sa zohľadňuje potreba úpravy poskytovania vzdelávania v slovenskom jazyku pre cudzincov metódami a formami ako v cudzom jazyku. Napokon sa spresňujú aj ustanovenia týkajúce sa personálneho zabezpečenia skúšok.

čl. I bod 162 až 170 (§ 55 až 57) §
Snaha sprehľadniť a vyjasniť nehodnotenie zavedením "aktívne absolvoval" sa neosvedčila a je pre prax veľmi mätúca. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že ide o vyjadrenia, ak sa vyučovací predmet nehodnotí (teda systém nehodnotenia), pričom opis týchto pojmov poukazuje na akési diferencované hodnotenie žiakov. Navrhovaná úprava spresňuje podmienky opakovania ročníka v prípade, že žiaka nebolo možné hodnotiť pre závažné zdravotné dôvody a to ani potom, čo bolo žiakovi predĺžené hodnotenie v náhradnom termíne podľa § 56 ods. 1 a 2. Zároveň je cieľom predchádzať nesprávnej evidencii žiakov ako žiakov opakujúcich ročníkov a to v prípade žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 ods. 1 písm. b) alebo c) (napr. vzdelávanie v zahraničí alebo v medzinárodnej škole) a neabsolvujú komisionálnu skúšku, avšak zákonný zástupca (alebo plnoletý žiak) doloží riadne potvrdenie o návšteve školy podľa § 25 ods. 3. Zároveň sa ustanovuje, aby žiak plniaci povinnú školskú dochádzku mohol opakovať ročník viackrát v rámci toho istého stupňa vzdelávania, …

čl. I bod 171 (§ 59 až 60) §
Cieľom je elektronizácia prihlášok na vzdelávanie v materskej škole a základnej škole na jednotnej platforme ministerstva školstva (ako podregister v rámci rezortného informačného systému). Zákonný zástupca bude mať možnosť podať samostatne prihlášku na materskú školu aj základnú školu listinne, alebo elektronicky súčasne na vybrané materské, alebo základné školy. Školy listinne predložené prihlášky bez veľkých časových nárokov nahrajú do informačného systému vďaka prepojeniu so štátnymi registrami. Zároveň dochádza k harmonizácií procesu spracovania prihlášky, kontroly prihlášky, tvorby rozhodnutia a doručovania rozhodnutia v regionálnom školstve. Má ísť o obdobný proces ako je v súčasnosti pri stredných školách (t.j. výveska, fikcia doručenia a kód namiesto mena). Dôležitou zmenou, ktorá sa navrhuje v regionálnom školstve je možnosť prioritizácie materských škôl a základných škôl uvedených na prihláške, pri ktorých tzv. student-optimal stable mechanism algoritmus na centrálnej platforme podľa českého modelu zjednoduší riaditeľom rozhodovanie o prijatí. Algoritmus na základe prioritizácie škôl uvedených zákonným zástupcom na prihláške a poradia žiakov zostaveného školou navrhuje najoptimálnejšie využitie kapacít škôl tak, …

čl. I bod 174 (§ 61) §
Zosúladenie požadovanej dokumentácie k prijímaniu dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním na základné vzdelávanie s požadovanou dokumentáciou pri takýchto deťoch do materskej školy a strednej školy. Aktuálne znenie zákona ustanovuje, že v prípade jednotlivých druhov škôl riaditeľ školy rozhoduje o prijatí žiaka so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním na základe rozličných dokumentov: - v MŠ rozhoduje riaditeľ školy rozhodne riaditeľ materskej školy na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie a na základe vopred prerokovaného informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, - v ZŠ rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a správy z diagnostického vyšetrenia vydanej zariadením poradenstva a prevencie, ktorá obsahuje návrh podporného opatrenia, - v SŠ rozhoduje riaditeľ školy na základe odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie a vopred prerokovaného informovaného súhlasu plnoletého žiaka alebo zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo zástupcu zariadenia.“.

čl. I bod 175 (§ 62 ods. 3) §
Cieľom je zjednotenie prihlasovania do strednej školy z deviateho ročníka, pričom na novelizačný bod nadväzuje prechodné ustanovenie tak, aby zmena bola relevantná až pre prijímacie konanie na školský rok 2027/2028 (t.j. poslední ôsmaci budú môcť byť do strednej školy prijatí na školský rok 2026/2017).

čl. I bod 176 (§ 62 ods. 4) §
Ide o terminologické spresnenie, keďže relevantné je zdravotné postihnutie žiaka, nie základná škola a jej vzdelávací program.

čl. I bod 177 (§ 63 ods. 5 a 6), 189 (§ 68 ods. 1), 190 (§ 68 ods. 2), 191 (§ 68 §
Ide o úpravu nadväzujúcu na elektronizáciu prihlášok a možnosť systému prioritizácie škôl, resp. odborov vzdelávania rovnako, ako sa navrhuje pri materských školách a základných školách. Harmonizácia prijímacieho konania sa realizuje na materských, základných aj stredných školách. Formuláre prihlášok pri stredných školách, bude podobne ako pri materských a základných školách určovať ministerstvo s tým, že navrhujú sa dva typy – s možnosťou vyznačenia priorít a bez tejto možnosti (v obehu však na jeden školský rok nebudú súbežne oba typy). V prípade, ak ministerstvo urči vzor prihlášky s povinnosťou označiť prioritu pre každú školu, informačný systém umožní použitie algoritmu podľa modelu z prijímacieho konania v Českej republike. Ak ministerstvo neurčí vzor prihlášky s povinnosťou označiť prioritu, informačný systém nespustí algoritmus a podporí proces vydávania rozhodnutí, ktorý si bude vyžadovať od zákonných zástupcov potvrdenie vybranej škole prijatie na vzdelávanie. Nový harmonizovaný proces navrhuje doručovať rozhodnutie o prijatí v prípadoch kedy o to požiada zákonný zástupca. V ostatných prípadoch bude miesto a spôsob doručenia …

čl. I bod 178 (§ 63 ods. 7) §
Ustanovenie sa navrhuje s cieľom zníženia administratívnej záťaže lekárov, aby sa potvrdenia nevyžadovali celoplošne. Druhým cieľom zmena pohľadu na žiaka od nazerania cez zdravotné postihnutie k vytváraniu inkluzívneho prostredia. Doklad od lekára sa bude prikladať nie paušálne, ale len ak ide o taký odbor vzdelávania, v ktorom sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť.

čl. I bod 179 (§ 63 ods. 8) §
Cieľom ustanovenia je zníženie administratívnej záťaže pri žiakoch s podpornými opatreniami tak, aby nebolo potrebné vyžadovať nové vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ak existujúce vyjadrenie je ešte stále v danom čase aktuálne.

čl. I bod 180 (§ 64 ods. 8), 242 (§ 116 ods. 2) a 282 (§ 153 ods. 4) §
Terminologické zjednotenie vo vzťahu k súťažiam a olympiádam. Zároveň vo vzťahu k § 116 ods. 2 dochádza aj k rozšíreniu dotknutej skupiny osôb, keďže pojem „súťaž“ sa týka aj materských škôl.

čl. I bod 181 (§ 65 ods. 1) §
Termín zverejnenia počtu prijímaných žiakov do 1. ročníka nasledujúceho školského roka by mal predchádzať termínu podania prihlášky riaditeľovi základnej školy. Počet prijímaných žiakov môže byť jedeným z dôvodov prečo uchádzač/zákonný zástupca vyberie/nevyberie danú strednú školu/daný odbor vzdelávania. Navrhovaný termín je v súlade s § 29 ods. 6 a 7 zákona č. 61/2015 Z. z.

čl. I bod 182 (§ 65 ods. 2), 184 a 187 (§ 65 ods. 5 a 6, § 66), 287 a 288 (§ 155 §
Cieľom návrhu je zvýšiť transparentnosť, porovnateľnosť a spravodlivosť prijímacieho procesu na stredné školy prostredníctvom zavedenia jednotnej štátnej prijímacej skúšky, ktorá nahrádza doterajšie rôznorodé školské kritériá aj štátne testovanie (T9). Návrh zároveň reflektuje potrebu diferencovať požiadavky podľa typu štúdia (maturitné vs. učebné odbory), zachovať flexibilitu pre gymnáziá doplnením voliteľného testu všeobecných študijných predpokladov, ktorý má preveriť logické a analytické myslenie a zohľadniť postavenie cudzincov zavedením prístupnejšej formy jazykovej skúšky zo slovenského jazyka na úrovni A2. Zrušením Testovania 9 sa znižuje administratívne zaťaženie škôl a zároveň sa výsledky presúvajú do rozhodujúcej fázy – prijímacieho procesu. Stále však platí, že ročníky, v ktorých sa externé testovanie uskutočňuje, neurčuje podľa § 155 samotný zákon, ale ministerstvo školstva.

čl. I bod 183 (§ 65 ods. 3) §
Úprava na základe potrieb aplikačnej praxe. Riaditeľ strednej školy bude môcť efektívnejšie plánovať a riadiť školu zverejnením kritérií prijatia do 30. novembra školského roka, v ktorom sa prijímacia skúška koná. Umožní mu to reagovať napr. na situácie, že na niektorý odbor vzdelania škole nedostane na príslušný školský rok plán výkonov alebo bude príslušný odbor vyradený zo sústavy odborov vzdelávania, resp. daný do útlmu.

čl. I bod 185 (§ 65 ods. 5) §
Zverejňovanie kritérií prijatia v časovom horizonte dvoch rokov spôsobuje stredným školám komplikácie. Aplikačná prax ukázala, že na príslušný odbor vzdelávania niekedy nedostane stredná škola na príslušný školský rok plány výkonov (žiadnych žiakov nebude môcť prijať do 1. ročníka) aj keď kritéria na prijatie už musela mať zverejnené. Zároveň sa stáva, že príslušný odbor vzdelávania môže byť medzičasom vyradený zo sústavy odborov vzdelávania, resp. daný do útlmu, alebo mu bude na základe požiadaviek zmenený názov a kód. Aktuálny stav odoberá možnosť riaditeľovi efektívne plánovať a riadiť školu tým, že nemôže meniť kritériá prijatia po ich analýze z predchádzajúceho prijímacieho konania. Napríklad po zaradení prísneho/málo prísneho kritéria už nemôže ovplyvniť kritériá v nasledujúcom prijímacom konaní.

čl. I bod 186 (§ 65 ods. 6) §
Ustanovenie reaguje na zavedenie systému e-Prihlášky a reflektuje na paralelne predkladaný novým zákonom o školskej správe, ktorý generálne mení subjekt rozhodovania z riaditeľa na školu ako organizáciu. V ustanovení je aj legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie odsekov 5 a 6 v § 65.

čl. I bod 194 (§ 71 ods. 5) §
Cieľom je zlepšenie toku informácií v nadväznosti na ďalšie opatrenia posilňujúce bezpečnosť na školách. Návrhom sa má zabezpečiť, aby pri prechode zo základnej na strednú školu aj nová škola disponovala dostatočnými informáciami žiakovi, vrátane prejavov rizikového správania, resp. podporných opatreniach.

čl. I bod 195 (§ 73 ods. 4) §
Navrhované opatrenie zvyšuje kvalitu výstupu vzdelávania v učebných odboroch. Podporuje zabezpečenie jednotnosti a spravodlivosti. Vypracúvanie jednotných zadaní zabezpečuje, že všetci žiaci v príslušnom odbore vzdelávania majú rovnaké podmienky na skúške, čo zaručuje spravodlivé hodnotenie ich zručností a vedomostí. Zabezpečí sa zároveň znalosť najnovších trendov, požiadaviek trhu práce a štandardov v danom odvetví, čo im umožňuje vytvárať zadania reflektujúce aktuálne požiadavky praxe. Ďalej sa zabezpečí špecifickosť skúšok. Väzba na stavovské organizácie a profesijné organizácie zaisťuje, že zadania sú relevantné pre konkrétny odbor vzdelávania a odrážajú praktické požiadavky. Centralizované vytváranie jednotných zadaní znižuje administratívnu záťaž škôl a zabezpečuje, že všetky školy používajú štandardizované a overené zadania. Už v súčasnosti stavovské organizácie a profesijné organizácie majú významnú úlohu v procese tvorby týchto zadaní prostredníctvom spolupráce s odbornými komisiami a školami, čo výrazne prispieva k jednotným štandardom a kvalite záverečných skúšok v odbornom vzdelávaní.

čl. I bod 196 (§ 74 ods. 6) §
Cieľom je zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky pre žiakov gymnázií, stredných priemyselných škôl a tých stredných odborných škôl, kde sa praktické vyučovanie realizuje formou odbornej praxe podľa zákona č. 61/2015 Z. z. Návrh reaguje na dlhodobo pretrvávajúci problém nízkej úrovne matematickej gramotnosti u časti absolventov stredných škôl, ako aj na rastúci dopyt trhu práce po zamestnancoch so silnejšími analytickými, numerickými a logickými zručnosťami. V kontexte európskych vzdelávacích politík (napr. odporúčanie Rady EÚ o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie z roku 2018) je matematická kompetencia vnímaná ako základná podmienka úspešnej participácie v modernej spoločnosti a na trhu práce. Práve matematika tvorí základ digitálnych, technických a vedeckých zručností, ktoré sú nevyhnutné pre uplatnenie sa v odvetviach ako informačné technológie, strojárstvo, energetika, ekonomika, logistika, zdravotníctvo, či výskum a vývoj. Zavedením povinnej maturity z matematiky sa zároveň podporí rovnosť kvalifikačných nárokov naprieč strednými školami všeobecného aj odborného zamerania a prispeje k súladnosti so stratégiami EÚ v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a digitálnej transformácie. Povinná …

čl. I bod 197 až 201 (§ 74 ods. 12 a 75) §
Umožnenie konať dodatočne maturitnú skúšku z vybraného predmetu vyplynulo z potrieb aplikačnej praxe. Návrh umožní absolventom stredných škôl vykonať maturitnú skúšku z predmetu/predmetov, ktorý preferuje vysoká škola pri prijímaní. S tým súvisí aj ustanovenie procesu prihlasovania na dodatočnú maturitnú skúšku. Zároveň ustanovuje možnosť prihlásiť sa na maturitnú skúšku žiakom vo 4. ročníku bilingválnych vzdelávacích programov. Úprava termínu odhlásenia sa z dobrovoľnej maturitnej skúšky vyplynula z aplikačnej praxe, kedy je výhodnejšie mať predmetnú informáciu najneskôr 15 dní pre príslušným termínom časti maturitnej skúšky. Uznanie jazykového certifikátu a tým oslobodenie od konania maturitnej skúšky z druhého vyučovacieho jazyka vyplynulo z rokovaní so zástupcami krajín ktoré majú so Slovenskou republikou uzavreté dohody o činnosti bilingválnych sekcií. Cieľom ustanovenia je zároveň zníženie administratívnej záťaže pri žiakoch s podpornými opatreniami tak, aby nebolo potrebné vyžadovať nové vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie, ak existujúce vyjadrenie je ešte stále v danom čase aktuálne.

čl. I bod 202 (§ 75a) §
Návrh reaguje na potrebu spravodlivého a flexibilného posudzovania jazykových kompetencií žiakov – cudzincov, ktorí absolvujú vzdelávanie v strednej škole v Slovenskej republike, ale neabsolvovali predchádzajúce stupne vzdelávania v slovenskom jazyku. V súčasnosti zákon predpokladá jednotnú maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich jazykový pôvod a čas vstupu do vzdelávania. V prípade cudzincov to však môže predstavovať neprimeranú prekážku úspešného ukončenia stredoškolského štúdia, ak nedisponujú dostatočnými kompetenciami na úrovni slovenského jazyka ako materinského jazyka. Preto sa navrhuje umožniť cudzincom nahradiť maturitnú skúšku zo slovenského jazyka štátnou jazykovou skúškou na úrovni B2, čo zodpovedá úrovni nezávislého používateľa podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. V prípade, že žiak začal štúdium na Slovensku až na strednej škole, povoliť alternatívu vykonať skúšku na úrovni B1, t. j. prahová úroveň samostatnosti, ktorú možno považovať za primeranú na zvládnutie základnej komunikácie a štúdia. Návrh zabezpečuje rovnaký prístup k ukončeniu štúdia pre žiakov - cudzincov, štandardizované preukazovanie jazykovej kompetencie, súlad …

čl. I bod 203 (§ 76 ods. 6) §
Čas na prípravu pre vykonanie praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky v rozsahu sa navrhuje skrátiť v nadväznosti na skutočnosť, že žiak sa má v príslušnom ročníku pripravovať počas celého roka.

čl. I bod 205 a 206 (§ 77) §
Spresnenie podmienok procesu konania maturitnej skúšky pre žiaka so zdravotným znevýhodnením v domácom prostredí vyplynulo z aplikačnej praxe. Určujú sa termíny konania jednotlivých častí maturitnej skúšky pre takéhoto žiaka. Zároveň sa upravujú sa podmienky prihlasovania na opravnú skúšku niektorej časti alebo formy maturitnej skúšky.

čl. I bod 207 (§ 80 ods. 4) §
Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa spresňuje vymenúvanie predsedov maturitnej komisie ministerstvom školstva. Jednoznačne sa určuje, že sa to týka len predsedov maturitných komisií v bilingválnych vzdelávacích programoch, ktoré sa realizujú na základe medzinárodných zmlúv.

čl. I bod 208 (§ 86 ods. 2) §
Účelom návrhu je, aby predseda predmetovej maturitnej komisie mal možnosť skontrolovať hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky ešte pred oznámením výsledku žiakom

čl. I bod 209 a 210 (§ 86 ods. 3) §
Dôvodom doplnenia je umožniť žiakovi alebo jeho zákonnému zástupcovi nahliadnutie aj do externej časti maturitnej skúšky a možnosti podania námietky k hodnoteniu tejto časti maturitne skúšky.

čl. I bod 211 (§ 86 ods. 4) §
Úprava nadväzujúca na paralelne predkladaný nový zákon o školskej správe so zohľadnením skutočnosti, že záväzný pokyn na odstránenie nedostatkov ako druh opatrenia zákon č. 596/2003 Z. z. neupravuje ani v súčasnosti.

čl. I bod 214 (§ 88 ods. 5) §
Spresnenie splnomocňovacieho ustanovenie, keďže modifikácie podmienok sú v tomto prípade relevantné nielen pri maturitnej skúške, ale aj pri záverečnej skúške a absolventskej skúške.

čl. I bod 215 (§ 88 ods. 10) §
Umožnenie zmeny maturitných predmetov pri opakovaní celej maturitnej skúšky vyplynulo z aplikačnej praxe. Žiak si nemôže zmeniť maturitu z predmetov, ktoré sú povinné ale môže si vybrať nové/iné voliteľné predmety, ktoré určuje vykonávací predpis.

čl. I bod 216 (§ 90) §
Návrhom sa sleduje možnosť operatívnejšie reagovať na vývoj inflácie pri určovaní výšky relevantných súm. Zároveň sa zvyšuje transparentnosť, keďže suma bude určená jednotne a zverejnená na webe ministerstva.

čl. I bod 217 (§ 93) §
Doplnenie záverečnej a absolventskej skúšky je z dôvodu, aby boli zahrnuté všetky spôsoby ukončovania štúdia na strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a zabezpečené tak relevantné podmienky pre týchto žiakov. Zároveň sa navrhuje rozšírenie skupiny osôb s úpravou maturitnej skúšky zo žiakov so zdravotným znevýhodnením na žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

čl. I bod 218 (§ 94) §
Návrh reflektuje na kurikulárnu reformu, kde sa pri nových štátnych vzdelávacích programoch očakáva jednotný vzdelávací program bez ohľadu na zdravotné znevýhodnenia s tým, že bude dopĺňaný podľa potreby prioritne podpornými opatreniami.

čl. I bod 219 (§ 95 ods. 3) §
Vytvorením možnosti pokračovať vo vzdelávaní v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa sleduje najlepší záujem dieťaťa - zachovanie psychickej stability, rešpektovanie sociálnych väzieb, podpora pri zvládnutí pretrvávajúcich špecifických výchovno-vzdelávacích potrieb, ktoré si vyžadujú individualizovaný prístup, ktorý žiakovi škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením dokáže poskytnúť najmä pri osvojovaní si učiva bežnej základnej školy v posledných ročníkoch.

čl. I bod 220 (§ 95 ods. 4) §
Technická úprava v nadväznosti na terminologické zmeny v § 13. Vzhľadom na posun odsekov v § 94 sa zmena nevykonáva v súbornom novelizačnom bode vyššie.

čl. I bod 222 (§ 97 ods. 3) §
V záujme eliminovania predčasného ukončenia školskej dochádzky nie je vhodné považovať absolvovanie prípravného ročníka za plnenie školskej dochádzky, nakoľko v praxi započítanie prípravného ročníka do plnenia povinnej školskej dochádzky spôsobilo, že žiaci absolvovali povinných 10 rokov školskej dochádzky v nižšom ako poslednom ročníku a nezískali stupeň vzdelania poskytovaného školou. Navrhovanou úpravou sa vytvorí žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý ukončí prípravný ročník, možnosť výberu, či bude vzdelávaný v hlavnom vzdelávacom prúde alebo v škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

čl. I bod 223 (§ 97 ods. 4) §
Spresnenie vzdelávania v školách pri zdravotníckom zariadení v nadväznosti na zmenu § 94 ods. 2.

čl. I bod 224 (§ 97 ods. 5) §
Terminologické spresnenie, keďže v tomto prípade nejde o vzdelávací program, ale o školu.

čl. I bod 225 (§ 97 ods. 6) §
Úprava sledujúca racionalizáciu, keďže ponechanie triedy pri nižšom počte žiakov je viazané na predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Nie je pritom jednoznačné a spoľahlivé vychádzať v tomto prípade len z predpokladu.

čl. I bod 226 (§ 98 ods. 5), 227 (§ 99 ods. 6) a 228 (§ 100 ods. 9) §
Vzhľadom na klesajúci počet žiakov v školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a ustanoveným najnižším počtom žiakov v triedach týchto škôl z praxe vyplynula potreba, aby školy pri poklese žiakov v rámci ročníka, mali možnosť vo všeobecnosti naprieč typmi škôl vzdelávať v jednej triede žiakov viacerých ročníkov.

čl. I bod 230 (§ 104 ods. 9) §
Úprava spočívajúca v zmene vymedzenia ročníkov nadväzuje na kurikulárnu reformu a zavádzanie cyklov.

čl. I bod 231 (§ 107 ods. 3) §
V súčasnej právnej úprave je personálna podpora pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia ustanovená len pre základné a stredné školy. Z výskumov, ako aj z praktických skúseností škôl vyplýva, že tieto deti prichádzajú do predprimárneho vzdelávania s obmedzeniami v oblasti jazykového prejavu, sociálnych zručností, sebaregulácie a celkovej školskej pripravenosti. Tieto rozdiely môžu viesť k zlyhávaniu v ďalších stupňoch vzdelávania, pokiaľ nie sú adresované včas a odborne. Navrhované kvantitatívne kritérium zohľadňuje reálnu kapacitu tried a personálne možnosti materských škôl, pričom určuje minimálny štandard podpory tam, kde je výskyt detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vyšší a riziko výchovno-vzdelávacích komplikácií výraznejšie.

čl. I bod 232 (§ 108 ods. 1) §
Návrh reflektuje na paralelne predkladaný návrh nového zákona o školskej správe, podľa ktorého školy budú môcť byť buď samostatnými právnickými osobami, alebo organizačnými zložkami (t.j. nie súčasťami).

čl. I bod 233 až 235 (§ 110 a 111) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 138 a 143 a zmeny v súvisiacich ustanoveniach.

čl. I bod 236 (§ 112 ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhované nové označenie príslušnej skupiny školských zariadení v rámci reformy výchovných zariadení.

čl. I bod 237 (§ 112 ods. 2) §
Ustanovenie súvisí s paralelne predkladaným novým zákonom o školskej správe, keďže komplexná úprava bude z hľadiska systematiky práve v tomto zákone.

čl. I bod 238 (§ 114 ods. 1) §
Ide o zohľadnenie štátneho výchovného programu, z ktorého vyplýva, že príprava na vyučovanie nie je hlavným cieľom činnosti školského klubu detí. Jeho cieľom je umožniť deťom rozvíjať ich osobnostný potenciál, záujmy a vzdelávacie potreby v podporujúcom prostredí uplatňujúcom požiadavky na výchovu mimo vyučovania a výchovu vo voľnom čase, prostredníctvom princípov neformálneho vzdelávania a zabezpečovať deťom podmienky na prípravu na vyučovanie.

čl. I bod 239 (§ 114 ods. 2) §
Úprava súvisí so skutočnosťou, že vychovávateľ v oddelení školského klubu detí vykonáva obdobnú činnosť ako triedny učiteľ, vedie evidenciu žiakov, eviduje dochádzku, pripravuje týždenný rozpis výchovnej činnosti, participuje na tvorení školského výchovného programu, ktorý musí byť v súlade so štátnym výchovným programom.

čl. I bod 240 (§ 114 ods. 8 a 9) §
Z aplikačnej praxe vyplýva, že v mnohých školách je použitie príspevku za pobyt dieťaťa v školskom klube detí neprehľadné a používa sa aj na vykrytie nákladov, ktoré s činnosťou školského klubu nesúvisia. Je vhodné určiť použitie príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí, keďže ide o finančné prostriedky poskytované zákonnými zástupcami detí na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí, čo však v súčasnom znení zákona výslovne nie je uvedené. Navrhuje sa zároveň prepojenie personálneho zabezpečenia školského klubu detí s personálnym zabezpečením školy, ktorej je súčasťou, aby aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí majú pedagogického asistenta v triede, podporu sebaobsluhy a poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas vyučovania v škole, mali k tejto podpore prístup aj školskom klube detí.

čl. I bod 241 (§ 116 ods. 1) §
Navrhovaná úprava vypúšťa vekové ohraničenie „do veku 30 rokov“ v súvislosti so záujmovou a rekreačnou činnosťou v centrách voľného času, ktorú tieto školské zariadenia môžu zabezpečovať podľa svojho výchovného programu. V praxi je veková hranica 30 rokov irelevantná, keďže finančné prostriedky sa zo strany obce poskytujú len na záujmové vzdelávanie detí a osôb do dovŕšenia 15 rokov veku s trvalým pobytom na území obce. Zároveň platí, že centrum voľného času môže zabezpečovať činnosť aj pre osoby staršie ako 15 rokov vrátane dospelých (napr. rodičov), avšak túto činnosť zabezpečuje buď z vlastných príjmov, alebo iných neštandardných zdrojov financovania. Vzhľadom na uvedené je presnejšie a systémovejšie ustanoviť, že centrum voľného času môže zabezpečovať činnosť pre deti, rodičov a iné osoby bez uvedenia vekovej hranice. Táto zmena zároveň rozširuje flexibilitu centier voľného času pri práci s rôznorodými cieľovými skupinami podľa ich aktuálnych potrieb a kapacít.

čl. I bod 243 (§ 117 ods. 9) §
Z aplikačnej praxe je zrejmé, že deti cudzinci – osobitne deti, ktorých rodiča žijú na Ukrajine, nemajú vždy zabezpečené ubytovanie a s tým spojené odborné činnosti na internátoch, najmä v čase prázdnin, hoci boli prijaté na štúdium na strednej škole so znalosťou zložitej situácie, v ktorej sa nachádzajú. Problematické sú najmä letné prázdniny. Internáty nemajú povinnosť zabezpečovať prevádzku počas dní pracovného voľna, pracovného pokoja a prázdnin, preto je potrebné vytvoriť v zákone podmienky na nepretržitú prevádzku týchto zariadení vo vzťahu k skupine cudzincov, ktorí sa na území SR nachádzajú bez zákonného zástupcu.

čl. I bod 244 (§ 120 až 129) §
Návrh predstavuje komplexné prebudovanie systému výchovných zariadení v nadväznosti na dlhodobo komunikované nedostatky. Cieľom je modernizácia právnej úpravy výchovných zariadení, ich organizácie, činnosti a kompetencií s dôrazom na zohľadnenie aktuálnych poznatkov z oblasti starostlivosti o deti s ohrozeným alebo narušeným psychosociálnym vývinom. Návrh reflektuje potrebu vyššej odbornosti, individualizácie prístupu a komplexnosti služieb poskytovaných týmto deťom, a to v kontexte prevencie sociálno-patologických javov, podpory reedukácie a účinnej integrácie do spoločnosti. Zmeny reagujú na dlhodobo identifikované problémy aplikačnej praxe, ako napríklad: - nedostatočnú diferenciáciu medzi druhmi výchovných zariadení, - absenciu štandardizovaných diagnostických a reedukačných procesov, - nedostatočnú personálnu a odbornú podporu, - nejasnosti v oblasti režimu pobytu detí so špeciálnymi potrebami, Návrh spresňuje podmienky prijatia detí do týchto zariadení, ich vnútornú organizáciu, režim, podporné služby, práva a povinnosti, ako aj opatrenia na ochranu detí a zamestnancov. Návrh si vyžiada navýšenie rozpočtových prostriedkov najmä v súvislosti - so zabezpečením kvalifikovaného personálu, - so zavedením štandardizovaného technického vybavenia (monitoring) - so skvalitnením materiálnych podmienok …

čl. I bod 245, 250 až 253 (§ 130 ods. 3, § 131 ods. 4 až 6) §
Návrh reflektuje realitu odbornej praxe, keďže v centrách poradenstva a prevencie sa bežne vykonávajú činnosti 3. aj 4. stupňa bez formálneho odlíšenia v prevádzke, organizácii ani odborných tímoch. Rozdelenie týchto úrovní v jednom zariadení zároveň vedie k administratívnym komplikáciám. Preto sa navrhuje tieto úrovne spojiť. Zároveň sa navrhuje, aby výchovné zariadenia tvorili 5. stupeň podpornej úrovne, čím sa systematicky začlenia do systému podpory. Výchovné zariadenia poskytujú intenzívnu odbornú pomoc najťažším klientom, s ktorými už iné inštitúcie často nevedia pracovať. Tieto zariadenia zamestnávajú kvalifikovaných odborníkov a zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečení kontinuity podpory pre deti a žiakov v krízových a náročných situáciách. Zmena prispeje k uznaniu výchovných zariadení ako plnohodnotnej súčasti systému odborného poradenstva a posilneniu inkluzívneho a kontinuálneho prístupu v podpore detí a žiakov. Zariadenia poradenstva a prevencie vydávajú náležité odporúčania a vyjadrenia v záujme zabezpečiť ďalšie plnenie práv dieťaťa ustanovených v § 144 ods. 1 písm. e) školského zákona, t. j. práv na inkluzívne vzdelávanie a individuálny prístup rešpektujúci …

čl. I bod 246 a 247 (§ 130 ods. 5, 7 až 11) §
Cieľom je zlepšenie toku informácií v nadväznosti na ďalšie opatrenia posilňujúce bezpečnosť na školách. Návrhom sa má zabezpečiť, aby školy disponovali dostatočnými informáciami o rizikových prejavoch dieťaťa, ktoré boli identifikované v systéme poradenstva a prevencie. Na ustanovenie sú naviazané nové skutkové podstaty priestupkov v paralelne predkladanom novom zákone o školskej správe.

čl. I bod 249 (§ 131 ods. 3) §
Zahrnutie školského podporného tímu ako celku pri realizácii činností podpornej úrovne druhého stupňa je z odborného hľadiska nepresné, keďže jeho členmi sú aj pedagogickí asistenti, ktorí nemajú odbornú kvalifikáciu potrebnú na vykonávanie orientačnej diagnostiky, intervencie, terapie či reedukácie. Rovnako nie všetci kariéroví poradcovia alebo výchovní poradcovia spĺňajú podmienky pre výkon druhého stupňa podpornej úrovne, keďže v systéme sú zaradení skôr na úroveň prvého stupňa. Zároveň sa navrhuje spoluprácu rozšíriť z centier poradenstva a prevencie na zariadenia poradenstva a prevencie všeobecne, tj. aj špeciálne centrá poradenstva a prevencie, keďže spolupráca je relevantná naprieč.

čl. I bod 254 (§ 132) §
Navrhuje sa vytvorenie úrovne metodickej podpory. Vzhľadom na situáciu na školách je kľúčové posilniť metodickú činnosť a školách, čo v konečnom dôsledku má prispieť k odbremeneniu zariadení poradenstva a prevencie od výkonu činností na treťom až piatom stupni podpory. Zároveň je potrebné, aby si zariadenia navzájom poskytovali usmerňovanie s cieľom zefektívniť ich činnosť v systéme poradenstva a prevencie.

čl. I bod 255 až 257 (§ 137, 138 a 143) §
Navrhuje sa zrušenie škôl v prírode ako školských zariadení a stredísk služieb škole. Pri školách v prírode ide o zariadenia, ktoré ponúkajú len ubytovanie a stravovanie, rovnako, ako iné zariadenia cestovného ruchu. Je na každej škole, či pobyt detí alebo žiakov zrealizuje v zariadení zaradenom do siete škôl alebo v inom zariadení. v prevádzke je už len 9 takýchto zariadení z toho dve nemajú ani právnu subjektivitu, t.j. sú súčasťou/zložkou svojho zriaďovateľa. Pri stredísk služieb škole je ich zachovanie tiež obsolétne, vzhľadom na možnosti školských klastrov v rámci zákona č. 596/2003 Z. z., resp. nového paralelne predkladaného návrhu zákona o školskej správe. V súčasnosti sú v prevádzke len štyri takéto zariadenia, z toho tri bez právnej subjektivity.

čl. I bod 258 (§ 144 ods. 1 písm. d)) §
Ide o spresnenie textu, keďže národnostné školstvo je napojené na jazyky národnostných menšín v SR, nie aj na ostatné jazyky.

čl. I bod 259 (§ 144 ods. 1 písm. f)) §
Technická úprava v nadväznosti na zmeny v § 13.

čl. I bod 260 (§ 144 ods. 1 písm. p)) §
Vypustenie doterajšieho textu má priamu väzbu na nové znenie § 145a a 145b. Obdobnú väzbu má aj nový text, keďže ide o transformáciu doterajšieho podporného opatrenia „odstraňovanie fyzických bariér“.

čl. I bod 261 (§ 144 ods. 3) §
Technická úprava súvisiaca so zmenami v § 13.

čl. I bod 262 (§ 144 ods. 7) §
Cieľom je zvýšenie bezpečnosti na školách ustanovením novej povinnosti zákonným zástupcom na spoluprácu so školou.

čl. I bod 263 (§ 144 ods. 8) §
Technická úprava, keďže príslušné povinnosti sa netýkajú len povinnej školskej dochádzky, ale aj povinného predprimárneho vzdelávania.

čl. I bod 264 (§ 144 ods. 9) §
Účasť dieťaťa alebo žiaka na súťaži je ako ospravedlniteľná neprítomnosť postačujúca pri takých, ktoré neorganizuje samotná škola. Pri súťažiach organizovaných školou ide spravidla o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu.

čl. I bod 265 (§ 144a ods. 1) §
Návrh súvisí s elektronizáciou prihlasovania na vzdelávanie, keďže pri elektronickej prihláške bude súhlas/nesúhlas vyjadrený vyznačením príslušnej položky v informačnom systéme. Zároveň sa dopĺňa aj informovaný súhlas vo vzťahu k zariadeniam poradenstva a prevencie, keďže je opodstatnené, aby sa aj na ich odborné činnosti vzťahoval rovnaký mechanizmus, ako pri žiadostiach podávaných v správnom konaní (hoci vykonávanie činnosti zariadení poradenstva a prevencie nie je spojené so správnym konaním). Teda aj na vykonanie odbornej činnosti – tam, kde sa informovaný súhlas vyžaduje – bude vo všeobecnosti potrebný podpis oboch rodičov.

čl. I bod 266 (§ 145a a 145b) §
S cieľom sprehľadniť a zefektívniť poskytovanie podporných opatrení sa navrhuje podporné opatrenia jednoznačne rozčleniť do skupín tak, ako sú uvedené aj v Pláne obnovy. Ide o rozdelením existujúcich podporných opatrení do týchto skupín okrem súčasných podporných opatrení podľa § 145a ods. 2 písm. d), g), i), r), s), t), a u), na ktoré je opodstatnené nazerať nie ako na „typické“ podporné opatrenia, keďže ide o činnosti a práva, ktoré vyplývajú z iných ustanovení zákona. Podporné opatrenia majú slúžiť ako podpora nad rámec tej, ktorá je v iných častiach zákona. Zoznam podporných opatrení bol v tomto kontexte zrevidovaný. Odstraňujú sa tak duplicita a niektoré nejednoznačnosti. Podporné opatrenia podľa sú definované ako opatrenia poskytované „školou alebo školským zariadením“ s cieľom umožniť deťom a žiakom plnohodnotné zapájanie sa do výchovy a vzdelávania a rozvíjanie ich schopností a zručností. Zákon explicitne zahrňuje poskytovanie podpory aj v „školských zariadeniach“ vo všeobecnosti. V praxi sa však školských zariadení vo všeobecnosti (vrátane napr. školských internátov alebo školských …

čl. I bod 268 (§ 146) §
Cieľom ustanovenie je spresnenie v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe súvisiace s mimoriadnou situáciou. Ide predovšetkým o niektoré formulačné spresnenia. Taktiež sa spresňuje okruh osôb, ktoré sa nemusia zúčastniť externého testovania. Pojem „deti cudzincov“ môže byť pri doslovnom výklade, najmä v právnom alebo jazykovom preklade, mylne chápaný ako označenie detí, ktoré sú samy deťmi cudzincov (teda „deti detí“). V nadväznosti na definíciu cudzincov v doterajšom § 146 ods. 1 sa preto navrhuje ju jednoznačne upraviť. V prípade škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny predstavuje zásadný problém u detí-cudzincov najmä absencia znalosti vyučovacieho jazyka školy, ktorým je jazyk národnostnej menšiny, nie automaticky slovenský jazyk. V mnohých prípadoch je pre dieťa cudzí jazykom nielen slovenský jazyk, ale aj jazyk národnostnej menšiny, v ktorom prebieha väčšina vyučovania a v ktorom sú žiaci hodnotení aj v odborných predmetoch, ako je napríklad matematika. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby právna úprava explicitne zohľadňovala aj jazyk národnostných menšín ako vyučovací jazyk v školách, kde sa …

čl. I bod 269 (§ 150 ods. 8) §
Technická úprava vzhľadom na zmenu terminológie pri prihlasovaní na vzdelávanie, ktorá súvisí s elektronizáciou a zjednotením systému.

čl. I bod 270 až 273 (§ 150a) §
Úprava v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe a poznatky pri chrípkových epidémiách tak, aby „zatvorenie“ školy nebolo vecou riaditeľského voľna podľa § 150 ods. 5, ktorého účel je odlišný. Navrhovaná právna úprava reaguje na neaktuálnosť Metodického usmernenia č. 15/2005-R. V súčasnosti Regionálne úrady verejného zdravotníctva vydávajú odporúčania na uzavretie škôl v prípade výskytu epidemiologickej situácie (napríklad chrípkovej), čo si vyžaduje aktualizáciu úpravy týkajúcej sa dočasného obmedzenia alebo prerušenia prevádzky škôl. V súčasnosti, vzhľadom na platné znenia školského zákona, sú riaditelia základných a stredných škôl nútení riešiť vznik epidemiologickej situácie výlučne udelením riaditeľského voľna, ktoré však môžu poskytnúť maximálne na 5 dní. Situácie ako pandémia chrípky, žltačky alebo iných infekčných ochorení u detí, žiakov a zamestnancov si však môžu vyžadovať dlhodobejšie prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu, ktoré súčasná právna úprava dostatočne nereflektuje. Navyše je potrebné upraviť, aby bola problematika dočasného obmedzenia alebo prerušenia prevádzky škôl jasne a efektívne riešená aj v prípade súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení, čím sa zabezpečí jednotný …

čl. I bod 274 (§ 151 ods. 1) §
Úprava súvisí s paralelne predkladaným novým zákonom o financovaní škôl a školských zariadení, kam obsah ustanovenie patrí z hľadiska systematiky.

čl. I bod 275 (§ 151a ods. 5) §
Súčasná právna úprava explicitne neupravuje používanie mobilných telefónov v materských školách a v stredných školách, čo ponecháva nejednoznačnosť v ich regulácii. Táto nejasnosť môže viesť k odlišným prístupom škôl a problémom pri ich uplatňovaní. Dopĺňaný odsek umožňuje materským školám, stredným školám, základným umeleckým školám a jazykovým školám vytvoriť vlastné pravidlá a zabezpečiť tak jednotnú aplikáciu pravidiel na úrovni konkrétnych inštitúcií.

čl. I bod 276 (§ 152 písm. a)) §
Úprava súvisí so zavedením podpory psychosociálneho vývinu detí a žiakov s ohľadom na ich duševné zdravie pri výchove a vzdelávaní v škole alebo školskom zariadení, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb školou alebo školským zariadením.

čl. I bod 277 (§ 152 písm. b)) a 281 (§ 153 ods. 3) §
Navrhuje sa redukovať negatívnu konotáciu príslušného zastaralého pojmu.

čl. I bod 278 (§ 152 ods. 2) §
Ustanovenie súvisí s paralelne predkladaným návrhom nového zákona o školskej správe. Ide o presun z doterajšieho zákona č. 596/2003 Z. z., keďže nemá ísť len o úlohu riaditeľa, ale školy, resp. jej zamestnancov ako celku.

čl. I bod 280 a 283 (§ 153 ods. 1, 2 a 5) §
Spresňuje sa postavenie školského poriadku, keďže právne predpisy ho doposiaľ nevymedzujú, hoci ide o základný vnútorný predpis školy. Rovnako tak je z dôvodu jednoznačnosti potrebné v tejto súvislosti aj vymedziť jeho záväznosť a spresniť úpravu o oboznamovaní o školskom poriadku. Zároveň z dôvodu zvýšenia transparentnosti je opodstatnené, aby bol zverejnený na webovom sídle školy.

čl. I bod 284 a 285 (§ 154) §
Na základe potrieb praxe sa na účely vyhodnocovania meraní, presnejších analýz výsledkov externej časti maturitnej skúšky a externých testovaní navrhuje zbierať aj ďalšie údaje, ktoré doteraz v zákone neboli uvedené. Zároveň sa navrhuje regulovať zverejňovania dát o monitorovaní kvality výchovy a vzdelávania, keďže úlohou samotného testovania nie je merať kvalitu škôl.

čl. I bod 286 (§ 155 ods. 5) §
Ustanovenie špecifikuje, kto musí povinne alebo môže dobrovoľne vykonať externé testovanie. Podľa súčasného znenia § 155 ods. 9 školského zákona (po novom § 155a) žiaci podľa § 97 ods. 5, ktorí sú žiakmi posledného ročníka základnej školy, majú možnosť zúčastniť sa externého testovania na účel získania nižšieho stredného vzdelania. Títo žiaci sa môžu prihlásiť sa na externé testovanie už v poslednom ročníku základnej školy (t. j. v deviatom/desiatom). Z toho dôvodu text za bodkočiarkou prestáva mať opodstatnenie. Žiaci s mentálnym postihnutím sa nevzdelávajú podľa vzdelávacích štandardov základných škôl, preto nie je opodstatnená ich väzba na testovanie T9 (ktoré sa navyše má zrušiť). Základné školy, na ktorých je väčšina takýchto žiakov vzdelávaná, nie sú „bežnými“ základnými školami, na ktoré sa T9 vzťahovalo, preto zároveň nastávajú komplikácie pri prihlasovaní žiakov.

čl. I bod 289 (§ 155 ods. 8) §
V aplikačnej praxi sa preukázalo, že niektoré školy nemajú dostatočné personálne kapacity na zabezpečenie externého dozoru počas testovania. Preto by bolo prínosné umožniť školám vysielať na výkon externého dozoru aj odborných zamestnancov, čím by sa zvýšila flexibilita a efektívnosť organizácie testovania. Zároveň je potrebné reflektovať, že počas náhradných termínov externého testovania niektoré školy využívajú na výkon externého dozoru aj zamestnancov regionálnych úradov a Národného inštitútu pre hodnotenie a akreditáciu vo vzdelávaní (NIVAM). Zavedenie možnosti zapojiť odborných zamestnancov škôl do externého dozoru by teda doplnilo a uľahčilo existujúce organizačné procesy, pričom by prispelo k lepšiemu zabezpečeniu kvality a integrity testovania.

čl. I bod 288 a 290 (§ 155 ods. 9 a § 155a) §
V nadväznosti na poznatky pri aplikácii ustanovení o externom testovaní na získanie nižšieho stredného vzdelania sa navrhuje podrobnejšia úprava v samostatnom paragrafe. Ide o úpravy vo vzťahu k okruhu osôb, ale aj rámcové vymedzenie postupu, akým sa externé testovanie vykonáva. Cieľom je jasne a transparentne definovať podmienky, postup a organizáciu externého testovania pre žiakov posledného ročníka základnej školy podľa § 97 ods. 5, ktorí majú možnosť získať nižšie stredné vzdelanie úspešným absolvovaním tohto testovania. Súčasný právny stav umožňuje fyzickým osobám, ktoré dosiahli primárne vzdelanie a skončili povinnú školskú dochádzku (PŠD), získať nižšie stredné vzdelanie troma spôsobmi: - Externým testovaním na účel získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 155 ods. 9 zákona, - Programom vzdelávania na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 31a, - V rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania na strednej škole. V základných školách určených príslušným regionálnym úradom školstva (RÚŠS) sa aktuálne realizujú možnosti podľa bodov 1 a 2. Z aplikačnej praxe po dvoch rokoch účinnosti § …

čl. I bod 291 až 295 a 303 (§ 157 a 157a) §
Zmeny v § 157 majú dva hlavné ciele. Jedným je zabezpečenie elektronizácie podávania prihlášok do materskej školy, základnej školy a strednej školy na jednotnej centrálnej platforme spravovanej ministerstvom školstva. V tejto súvislosti sa dopĺňajú aj nové údaje, pričom pri údajoch od lekárov (očkovanie a zdravotná spôsobilosť) sa predpokladá napojenie na NCZI tak, aby zákonný zástupca nemusel prikladať samostatne príslušný doklad. Perspektívne sa obdobné prepojenie predpokladá aj vo vzťahu k dokladom od zariadenia poradenstva a prevencie. Ďalším cieľom v § 157 je rozšírenie údajov v registri v nadväznosti na reformu systému výchovných zariadení tak, aby bolo možné na základe relevantných dát nastavovať potrebné opatrenia zo strany štátu. Zmenou rozhodnutia o prijatí do formy informácie o prijatí v zozname uvedenom na výveske školy a určením dňa zverejnenia zoznamu za deň doručenia rozhodnutia o prijatí je možné dosiahnuť úspory v materských, základných a stredných školách. Rozhodnutia o neprijatí budú naďalej doručované písomne a to listinne, alebo elektronicky do elektronickej schránky občana. Pre prípady, …

čl. I bod 297 (poznámka 93a)
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na paralelne predkladaný nový zákon o školskej správe so zohľadnením skutočnosti, že príslušný obsah je už v súčasnosti predmetom zákona č. 422/2015 Z. z.

čl. I bod 298, 299, 301 a 302 (§ 157) §
Cieľom ustanovení je umožniť efektívnejšiu výmenu údajov v nevyhnutnom rozsahu, a to nielen v rámci orgánov verejnej správy. Ide o zníženie administratívnej náročnosti napríklad vo vzťahu k preukazovaniu nároku na dopravné zľavy, kde má mať možnosť dopravca sám si overiť, či ide o žiaka školy. Spresnenie spôsobu plnenia povinnosti škôl a školských zariadení referencovať údaje vedené o zamestnancoch, deťoch, žiakoch a poslucháčoch na Register fyzických osôb. Aj školy sa majú povinnosť referencovať, nakoľko zasielajú údaje do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov. Nie je realizovateľné a ekonomické, aby sa 6 tisíc subjektov integrovalo na CPDI, preto návrh zákona spresňuje, že tieto údaje budú sprostredkúvané školám z registrov ministerstva školstva. Aktuálne referenciácia prebieha na úrovni registrov ministerstva školstva a školy nedisponujú informáciou o stotožnení žiakov na register fyzických osôb. Toto spresnenie umožní zasielať aj niektoré ďalšie informácie z referenčných registrov – napr. IFO, adresa trvalého pobytu, adresný identifikátor z Registra adries a iné.

čl. I bod 300 (§ 157 ods. 8 písm. d)) §
Úprava zohľadňujúca skutočnosť, že údaje o dochádzke už sú položkou centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov. Teda je možné znížiť administratívne zaťaženie riaditeľov a tieto údaje poskytovať obci priamo proaktívne a bez potreby dohody. Zároveň sa dopĺňa aj Národné centrum zdravotníckych informácií v nadväznosti na registre, ktoré sa v súčasnosti zavádzajú v rezorte zdravotníctva a Štátna školská inšpekcia na účely výkonu inšpekčnej činnosti.

čl. I bod 304 (§ 158 ods. 5 a 6) §
Ustanovenia reagujú na reformu systému výchovných zariadení. Cieľom je umožniť efektívnejšiu výmenu údajov tak, aby bolo možné na základe relevantných dát nastavovať potrebné opatrenia zo strany štátu. Cieľom je zvýšiť efektivitu a transparentnosť v oblasti evidencie detí umiestnených do výchovných zariadení a zároveň zabezpečiť aktuálne informácie o kapacitách týchto zariadení. V súčasnosti sú regionálne úrady a ÚPSVaR pri umiestňovaní detí do týchto zariadení individuálne zisťujú dostupné miesta kontaktovaním zariadení, čo je neefektívne a neumožňuje systematické plánovanie ani flexibilné rozhodovanie v krízových situáciách. Zavedením povinnosti sprístupňovať aktuálne údaje o kapacitách sa • umožní rýchla a koordinovaná reakcia na potrebu umiestnenia dieťaťa v krízovej situácii, • zlepší prehľad o pohybe detí a obsadenosti zariadení pre príslušné orgány, • poskytnú podklady na plánovanie kapacít a optimalizáciu siete zariadení, • prispeje ku kontrole kvality výkonu výchovných opatrení, Navrhovaná úprava taktiež prispeje k skoršiemu a cielenejšiemu návratu detí do ich prirodzeného prostredia, prípadne k ich presunu do vhodnejšieho zariadenia, ak to bude z hľadiska ich …

čl. I bod 307 (§ 160) §
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na posun odsekov v rámci nového znenia § 55a.

čl. I bod 308 (§ 161qa) §
V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje predĺženie prechodného obdobia z dôvodu pretrvávajúceho nedostatku personálnych kapacít zariadení poradenstva a prevencie.

čl. I bod 309 (§ 161t) §
Ustanovenie nadväzujúce na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania od troch rokov a na vypustenie § 59b s odloženou účinnosťou. V tejto súvislosti sa v paralelne predkladanom návrhu zákona o školskej správe nezapracúva druhá veta z aktuálneho § 6 ods. 21 a 22 zákona č. 596/2003 Z. z. Namiesto nich sa navrhuje predĺženie obdobia v dotknutom prechodnom ustanovení, keďže ešte neuplynulo.

čl. I bod 310 (§ 161y) §
V nadväznosti na navrhované zmeny sa rieši prechodný stav. Ide najmä o oblasť edukačných publikácií, kde ide o vyradenie vymedzeného okruhu publikácií z registra, transformáciu stredných priemyselných škôl, zrušenie škôl v prírode ako školských zariadení, stredísk služieb škole, školských hospodárstiev a stredísk odbornej praxe, zrušenie liečebno-výchovných sanatórií v nadväznosti na reformu systému výchovných zariadení tak, aby sa umožnili dokončiť pobyty začaté v roku 2026; po novom bude existovať výchovno-liečebné centrum, pričom ale nemá ísť o transformáciu existujúcich zariadení dokončenie skráteného štúdia a individuálneho vzdelávania žiakov, zavedenie jednotnej prijímacej skúšky a maturitnej skúšky z matematiky, úpravu k povinnému vzdelávaniu cudzincov, vytvorenie vhodných možností na dokončenie základného vzdelanie formou druhošancového vzdelávania.

čl. XVI (školský zákon)
Ide o zosúladenie novej terminológie s návrhom zákona o medzinárodnej ochrane, vrátane aktualizácie tých poznámok pod čiarou k jednotlivým odkazom, ktoré obsahujú odkaz na súčasnú právnu úpravu (zákon o azyle).