Zákon č. 125/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon 125/2013 Z. z., vyhlásený 31. 5. 2013, aktuálne znenie účinné od 15. 6. 2013. Znenie po paragrafoch zatiaľ nemáme stiahnuté – záväzné znenie je na Slov-Lex. Nižšie je 1 rozhodnutí súdov SR, ktoré predpis citujú.
Rozhodnutia
1 rozhodnutíBez okresných súdov, ktoré majú väčšinou len metadáta · Zobraziť aj okresné súdy
Dôvodové správy
Dôvodová správa k zákonu č. 125/2013 Z. z.31. 5. 2012
Zdroj: tlač 77 (6. VO)
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Droba a Martin Poliačik.
Predmetný návrh predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Manželstvo je inštitút prospešný pre jednotlivcov aj spoločnosť, vytvára rodinné zázemie a rozhodne nemáme v úmysle znižovať ani jeho spoločenskú dôležitosť, ani jeho postavenie v súkromnom živote jednotlivcov. Na druhej strane spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom.
V súčasnosti však existuje veľká nerovnováha medzi podmienkami, ktoré právny poriadok vytvára pre vstup do manželstva a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom. Dôvodom má byť pravdepodobne záujem na znížení počtu rozvodov tým, že musia podstúpiť konanie na súde o rozvode manželstva, kde súd zisťuje dôvody trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a zasahuje tak do tej najintímnejšej oblasti života jednotlivcov. Ak by platila takáto domnienka zákonodarcu, potom by bolo v skutočnosti rozvodov omnoho menej ako v súčasnosti je a na druhej strane toto môže práve spôsobovať dlhodobý trend, ktorým je zvyšovanie veku osôb uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva. A to aj v prípade, že majú spoločné deti, pretože dlhodobo sa zvyšuje počet detí narodených mimo manželstva, v roku 2011 bol tento podiel podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky až 26,5%.
Druhým významnejším trendom je skutočnosť, že v súčasnosti podľa Štatistického úradu SR súdy v 90% prípadov rozvodov návrhu vyhovejú a manželstvo rozvádzajú. Počet rozvodov síce od roku 2006 mierne klesá, ale v roku 2010 bolo podľa Štatistického úradu SR zaznamenaných 12 015 rozvedených manželstiev, čo je asi 40% z počtu uzavretých manželstiev. Z ďalších štatistických údajov je možné tiež zistiť, že ako dôvod rozvodu manželia v približne 80% prípadov uvádzajú „rozdielnosť pováh, názorov a záujmov“, teda dôvodom rozvodu nie je len nevera, domáce násilie či závislosť niektorého z manželov.
Na základe týchto faktov máme dôvod sa domnievať, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme na Slovensku v súčasnosti. Myslíme si, že ak spolu manželia už nechcú žiť v manželstve, má im právny poriadok umožniť, aby si vzájomné intímne a súkromné vzťahy vyriešili podľa možností bez zásahu štátu. Nie je dôvod pre zisťovania príčin rozvratu ich manželstva a zasahovanie do intímnej sféry ich manželského spolužitia. V prípade manželstiev, z ktorých nepochádzajú maloleté deti, dokonca nevidíme žiadny dôvod podstúpiť konanie pred súdom, ktoré v súčasnosti trvá v priemere 6 mesiacov. Pričom samotný rozvod manželstva je len prvým krokom k usporiadaniu ich vzájomných vzťahov, keďže následne musia bývalí manželia riešiť aj vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň si nemyslíme, že počet rozvodov manželstiev v dôsledku tohto návrhu stúpne vzhľadom na to, že súdy v drvivej väčšine návrhu na rozvod manželstva vyhovejú, takže keď už manželia podajú takýto návrh, ich vzťahy sú vo väčšine prípadov rozvrátené a naozaj ide o poslednú možnosť riešenia ich vzájomných nezhôd.
Návrh zákona rieši zjednodušenie rozvodu manželstva v dvoch základných rovinách. Zavádza inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu budú môcť uzavrieť len bezdetné manželské páry alebo manželské páry, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté. Takéto páry nemusia vôbec podstúpiť konanie pred súdom alebo uvádzať dôvody rozvratu manželstva. Rozhodovanie o ich statuse je teda ponechané na ich vzájomnú a dobrovoľnú dohodu so všetkou zodpovednosťou. Napriek tomu, že aj v takýchto prípadoch sa môžu manželia obrátiť na súd, veríme, že by sa predmetným návrhom mohla znížiť vyťaženosť súdov, aj keď podiel manželstiev, z ktorých nepochádzajú maloleté deti, na počte rozvodov je len 35%.
V druhej rovine rieši preskúmavanie príčin a dôvodov rozvodu manželstva v konaní pred súdom v prípade, že obaja manželia s rozvodom súhlasia. V tých prípadoch, kedy je potrebné upravovať práva a povinnosti rodičov - manželov k maloletým deťom, bude možný rozvod manželstva len na základe rozhodnutia súdu. Dôvodom je skutočnosť, že predmetný návrh nemá za cieľ narušiť princíp, na základe ktorého dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom musia byť schválené súdom. Na druhej strane opäť však nevidíme dôvod, v prípade súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva, aby súd zisťoval príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov a zasahoval do ich súkromnej sféry, pokiaľ to nie je nevyhnutné, hlavne s ohľadom na záujem maloletých detí.
Tento návrh nerieši úpravu majetkových práv manželov k veciam nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ani vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Majetkové vzťahy medzi manželmi upravuje Občiansky zákonník aj pokiaľ ide o vyporiadanie, pričom deň uzavretia dohody o rozvode manželstva je zároveň dňom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí takúto dohodu uzavreli.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť (6 bodov)
čl. I
Bod 1 V tomto ustanovení zachovávame pojem rozvod manželstva ako forma zrušenia manželstva na základe vôle manželov. Zároveň nanovo definuje spôsoby rozvodu manželstva tak, aby k rozvodu manželstva mohlo dôjsť na základe rozhodnutia súdu alebo na základe dohody o rozvode manželstva. Bod 2 Stanovuje, že iba v prípade, že jeden z manželov nesúhlasí s rozvodom manželstva, súd musí zisťovať príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi. Skúmanie príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi súvisí so skúmaním splnenia podmienok na rozvod manželstva, ktoré navrhujeme nahradiť súhlasným vyhlásením manželov v prípade, ak obaja z rozvodom súhlasia. Bod 3 Upravuje sa možnosť nahradiť skúmanie splnenia podmienok pre rozvod manželstva súdom súhlasným vyhlásením manželov. V podstate je to len zvýraznenie princípu vyjadreného v § 120 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, na základe ktorého si súd môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Bod 4 Zavádza sa nový spôsob zrušenia manželstva dohodou o rozvode manželstva a to len …
čl. II
V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť zákon o matrikách tak, aby bola dohoda o rozvode manželstva dokladom, ktorým sa popri rozhodnutí o rozvode manželstva preukazuje zrušenie predchádzajúceho manželstva, na účely uzatvárania ďalšieho manželstva.
čl. III
Bod 1 V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť ustanovenie tak, aby bola dohoda o rozvode manželstva dokladom, ktorým sa preukazuje zrušenie manželstva aj na účely udelenia štátneho občianstva. Bod 2 V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť ustanovenie tak, aby bola dohoda o rozvode manželstva dokladom, ktorým sa preukazuje zrušenie manželstva aj na účely prepustenia zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Bod 3 V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť ustanovenie tak, aby bola dohoda o rozvode manželstva dokladom, ktorým sa preukazuje zrušenie manželstva aj na účely vydania potvrdenia o štátnom občianstve.
čl. IV
Bod 1 V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť ustanovenie tak, aby bol deň uzavretia dohody o rozvode manželstva dňom rozhodnej udalosti na počítanie lehoty upravenej v tomto ustanovení. Bod 2 V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť ustanovenie tak, aby bol deň uzavretia dohody o rozvode manželstva dňom rozhodnej udalosti na počítanie lehoty upravenej v tomto ustanovení.
čl. V
V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť ustanovenie tak, aby bol deň uzavretia dohody o rozvode manželstva dňom rozhodnej udalosti na počítanie lehoty upravenej v tomto ustanovení.
čl. VI
Bod 1 V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť ustanovenie tak, aby bola dohoda o rozvode manželstva dokladom preukazujúcim zrušenie manželstva a na základe ktorého sa zapisujú do registra občanov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky administratívne údaje o osobe občana. Bod 2 V nadväznosti na zavedenie inštitútu dohody o rozvode manželstva, ktorou je možné manželstvo zrušiť, je nutné upraviť ustanovenie tak, aby bola dohoda o rozvode manželstva dokladom preukazujúcim zrušenie manželstva a na základe ktorého sa zapisujú do registra občanov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, administratívne údaje o osobe občana. V Čl. VII Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. septembra 2012 vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.
Celý text dôvodových správ – všeobecná aj osobitná časť s odkazmi na paragrafy
Vzťahy predpisu
Mení predpisy (3)
- 71/1992 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
- 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- 245/2008 Z. z. Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zdroj: Slov-Lex, „Vzťahy predpisu“ k aktuálnej verzii; pri novelách pozri aj časové verzie vyššie.