zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine

Návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do legislatívneho procesu v súlade s programovým vyhlásením vlády SR a nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004, ktorý ukladá Ministerstvu spravodlivosti SR vypracovať novelu zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
V článku 41 Ústavy SR je vymedzený rámec ústavnej ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva. Zákon o rodine patrí medzi jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Zákon o rodine č. 94/1963 Zb. bol na svoju dobu moderný a progresívny. Po dlhé štyridsaťročné obdobie (účinnosť nadobudol 1. apríla 1964) platil takmer v nezmenenej podobe. V súčasnosti však už nedostatočne reaguje na vývoj a zmeny, ktoré nastávajú v spoločnosti.
Na základe medzirezortného rokovania, najmä v súvislosti s legislatívnou prípravou právnych predpisov v gescii Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR vznikla potreba pripraviť návrh novely zákona o rodine. Predkladaný návrh reaguje špecificky na Dohovor o právach dieťaťa a čiastočne i na legislatívny zámer – rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ktorý bude obsahovať aj úpravu rodinného práva, čo je odôvodnené prevažne súkromnoprávnou povahou vzťahov upravených rodinným kódexom. Využitá bola i komparácia s úpravami v zahraničných právnych poriadkoch (napr. nemecký model osvojenia).
V Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR uložené vypracovať novelu zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov. Rozsah navrhovaných zmien prekročil možnosti priamej novelizácie zákona a vyžiadal si zmeniť nielen pôvodnú systematiku zákona, ale i prijatie nového zákona. Navrhnutím nového zákona o rodine dochádza zároveň k naplneniu programového vyhlásenia vlády v bode Sociálna politika.
Zmeny sa týkajú najmä úpravy dôvodov neplatnosti a neexistencie manželstva v rámci okolností vylučujúcich uzavretie manželstva, možnosti úpravy styku dieťaťa s osobami blízkymi, úpravy rodičovských práv, regulácie správy majetku dieťaťa, foriem náhradnej starostlivosti, výchovných opatrení, osvojenia, určovania rodičovstva, návratu k rozlišovaniu inštitútov poručníctva a opatrovníctva a výživného. Novo sa sprísňujú pravidlá sledovania spôsobu výkonu a hodnotenia účinnosti ústavnej výchovy (obligatórne uložená zákonná povinnosť súdom sústavne sledovať spôsob výkonu ústavnej výchovy a najmenej dvakrát do roka hodnotiť jej účinnosť ex offo), výchovných opatrení, hodnotenia výkonu funkcie poručníka, opatrovníka na spravovanie majetku dieťaťa. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré sa stali zastaranými. Posledné zmeny zákona č. 94/1963 Zb. vyplývajúce zo skutočnosti, že orgánom príslušným na vedenie matriky už nie je orgán štátu, ale obec (mestská časť) boli vykonané zákonom č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nová úprava vymedzuje explicitne formou demonštratívneho výpočtu súhrn práv a povinností, ktoré tvoria obsah inštitútu rodičovských práv a povinností. Pôvodný pojem rodičovské práva, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti, bol terminologicky upresnený na rodičovské práva a povinnosti.
Pri príprave návrhu zákona bolo potrebné upraviť aj koncepciu náhradnej starostlivosti tak, aby sa odstránila doterajšia roztrieštenosť právnej úpravy. Z tohto dôvodu bola zahrnutá do návrhu zákona i pestúnska starostlivosť, ktorá síce vykazuje verejnoprávne prvky, avšak svojim charakterom je prevažne súkromnoprávnou inštitúciou.
S ohľadom na súčasný vývoj lekárskej vedy a v zahraničnej praxi stále častejšie sa vyskytujúcich sporov o určenie materstva, bolo nutné vysloviť zásadu, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné jednoznačne zakotviť neplatnosť akýchkoľvek zmlúv a dohôd, ktoré sú v rozpore so nevyvrátiteľnou zákonnou domnienkou materstva.
Účasť generálneho prokurátora v civilných veciach sa nezhoduje so zásadami, na ktorých je v právnom štáte budované nezávislé súdnictvo. V súlade s rekodifikačným zámerom Občianskeho zákonníka sa navrhuje, aby bolo možné rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva určeného podľa prvej alebo druhej domnienky po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty len na návrh dieťaťa.
Súčasne sa navrhuje upustiť od rozlišovania dvoch typov osvojenia. Rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave spočíva v tom, že osvojenie ako také bude môcť súd zrušiť do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení vždy. O zverení dieťaťa do predadopčnej starostlivosti bude rozhodovať iba súd. Predkladaný návrh zákona koncipuje jednoročnú dobu trvania predadopčnej starostlivosti ako jednu z obligatórnych hmotnoprávnych podmienok osvojenia dieťaťa. V súvislosti so zavedením nového samostatného nesporového konania o osvojiteľnosti, ktoré časovo predchádza konaniu o osvojenie sa ukladá súdom, aby jednak pred, ale i po nariadení ústavnej starostlivosti v rámci sledovania spôsobu jej výkonu skúmali, či nie sú u dieťaťa splnené predpoklady osvojiteľnosti. Rovnaký postup sa navrhuje aj pri zániku pestúnskej starostlivosti smrťou pestúna, alebo právoplatným rozhodnutím súdu. Účelom navrhovanej úpravy je zefektívnenie procesu zisťovania právnej voľnosti dieťaťa. Ak súd zistí, že tieto predpoklady sú splnené začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti. Dieťa sa stane právne voľným, čím sa urýchli budúci proces osvojenia, kedy sa súd už nebude musieť zaoberať touto otázkou.
Terminologické nerozlišovanie opatrovníctva a poručníctva spôsobuje problémy vo vzťahoch s medzinárodným prvkom, pretože väčšina zahraničných právnych poriadkov oba inštitúty rozlišuje nielen obsahovo, ale i terminologicky. Preto navrhovaný zákon oddeľuje oba inštitúty pojmovo i obsahovo. Podrobnejšie sa upravujú dôvody na ustanovenie poručníka, jeho práva a povinnosti, zodpovednosť a kontrola.
V oblasti výživného sa navrhuje zakotviť minimálnu výšku výživného odvodenú od výšky sumy životného minima, ktoré musí mať dieťa zabezpečené vždy. Upravuje sa tzv. tezaurácia výživného, ktorá umožňuje súdu, aby u výživného na dieťa v prípadoch hodných osobitného zreteľa rozhodol o povinnosti zložiť peňažnú čiastku na výživné splatné v budúcnosti. V praxi pôjde o situácie, keď povinný má nepravidelné príjmy (napr. sezónne zamestnanie), povinný podniká a berie na seba neprimerané majetkové riziká a existujú obavy, že by výživa dieťaťa nebola v budúcnosti riadne zabezpečená. Navrhuje sa návrat k časovému limitovaniu povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedenému manželovi na dobu piatich rokov po rozvode, ktoré ale nebude absolútne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladaný návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona z ....../2004 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) Návrh zákona svojou problematikou:
nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení,
nepatrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire,
nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha),
nie je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,
patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 na mesiac jún.
b) Podľa schválenej negociačnej pozícií Slovenská republika akceptuje a je pripravená v plnom rozsahu implementovať acquis v kapitole 24 - spolupráca v oblasti justície a vnútra.
4. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
sekundárne právo,
ktoré predstavujú nasledovné nariadenia Rady:
Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000
Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o súdnej právomoci a uznávaní a vykonávaní súdnych rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovskej zodpovednosti oboch manželov za deti
b)
c)
d) nie je upravená v práve Európskej únie
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
a) úplná zlučiteľnosť.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):
Bez účasti expertov.

čl. I
K základným zásadám Návrh zákona upravuje základné zásady, ktoré sú právnym vyjadrením mravných postulátov. Už v priebehu historického vývoja rodinného práva mali morálne normy dôležité miesto pri realizácii rodinnoprávnych vzťahov. Pre rodinné právo je špecifické preberať morálne pravidlá a dávať im normatívny charakter. Ide o normy imperfektné - neobsahujúce sankciu.

čl. I § 1 §
Prvýkrát je zavedená do zákona legislatívna skratka snúbenci. Pojem snúbenci používal zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve. Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 považoval zasnúbenie za právny inštitút a spájal s ním i niektoré právne následky predovšetkým v majetkovej sfére (nárok na veno, náhrada škody v prípade neodôvodneného odstúpenia od zasnúbenia a pod.), zákon o rodine už od tohoto pojmu upustil. Pojem snúbenec však z nášho právneho poriadku úplne nezmizol. Zostal zachovaný v zákone č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov a v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Legislatívna skratka na účely zákona o rodine v zmysle LPV SR má nahradiť slová, ktoré sa v texte opakujú viac ráz. Ustanovenie navrhovaného § 1 je upravené v súlade s rekodifikačným zámerom Občianskeho zákonníka. Doplnenie účelu manželstva o riadnu výchovu detí súvisí s reprodukčnou funkciou rodiny, ku ktorej založeniu manželstvo smeruje.

čl. I § 2 §
Úprava textu pôvodného § 3 súvisí so zmenou vyplývajúcou zo skutočnosti, že orgánom príslušným na vedenie matriky už nie je orgán štátu, ale obec alebo mestská časť.

čl. I § 3 §
Ustanovenie § 3 upravuje tzv. konzulárny sobáš. Úpravu možnosti uzavretia manželstva v cudzine v našom právnom poriadku umožnil už od začiatku svojej účinnosti zákon č. 94/1963 Zb. o rodine. Slovenský štátny občan môže v cudzine uzavrieť manželstvo, pričom forma uzavretia manželstva sa podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom spravuje právom miesta, kde sa manželstvo uzatvára. Vzhľadom na to, že cudzie právne predpisy môžu byť niekedy značne zložité a spôsobovať našim občanom ťažkosti, umožňuje sa uzavretie manželstva v cudzine našim občanom pred slovenským zastupiteľským úradom, prípadne pred iným orgánom SR, ktorý je na to splnomocnený. Manželstvo je potom uzatvárané podľa ustanovení zákona o rodine (vrátane podmienok platnosti atď.) pred vedúcim zastupiteľského úradu, popr. iným splnomocneným pracovníkom zastupiteľského úradu. Z týchto dôvodov sa dopĺňajú slová „podľa tohto zákona“. Nevylučuje sa tým, možnosť sobáša pred orgánom cudzieho štátu, kde sa náš občan zdržuje za predpokladu, že obrad sa neprieči kogentným ustanoveniam slovenského právneho poriadku (výhrada verejného poriadku). Tzv. konzulárny sobáš sa …

čl. I § 4 §
Základná koncepcia právnej úpravy občianskeho sobáša ako aj uzavretie manželstva zjednodušenou formou (in articulo mortis), v prípade, že život jedného zo snúbencov je priamo ohrozený zodpovedá pôvodnej právnej úprave. Výslovne sa zakotvuje, že povolenie matričného úradu na rozdiel od prípadov uvedených v ods. 2 sa nevyžaduje. V návrhu zákona boli oproti platnému zneniu vypustené „dôležité dôvody“. Matričná prax v posledných rokoch vychádza snúbencom v tomto smere v ústrety.

čl. I § 5 §
Princípy cirkevnej formy uzavretia manželstva (úprava miesta uzavretia manželstva, doručenia zápisnice o uzavretí manželstva, uzavretia manželstva zjednodušenou formou), tak ako ich zakotvil zákon č. 234/1992 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 94/1963 Zb. o rodine, sa v praxi osvedčili a zostávajú naďalej zachované. Pôvodná povinnosť orgánu cirkvi bezodkladne doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva príslušnému matričnému orgánu je upresnená v súlade s úpravou v § 27 ods. 6 zákona o matrikách na lehotu troch pracovných dní.

čl. I § 6 §
Výpočet konkrétnych dokladov, ktoré sú snúbenci povinní predložiť je upravený v zákone č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. K zásadným zmenám v porovnaní s platnou úpravou nedochádza v úprave súhlasneho vyhlásenie snúbencov o priezvisku, ktorá je osvedčená praxou. V odseku 3 písmene c) sa expresis verbis zjednocuje prax matričných úradov – ak si snúbenec ponechá doterajšie priezvisko vedľa spoločného priezviska, bude uvedené ako druhé v poradí (na druhom mieste). Právomoc odpustiť predloženie určených dokladov je potrebné vzťahovať na orgán podľa § 3 (pri konzulárnom sobáši).

čl. I § 7 §
Upravuje oslobodenie od povinnosti predložiť zákonom požadované doklady, ak ide o sobáš v prípade ohrozenia života, obsahovo preberá doterajší § 7. Predloženie dokladov nahrádza vyhlásenie snúbencov, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by uzavretie manželstva vylučovali.

čl. I § 8 §
V nadväznosti na rekodifikačný zámer Občianskeho zákonníka sa novo vymedzujú podrobnosti uzavretia manželstva zástupcom. Zákon v súlade s požiadavkami uvedenými v zákone o matrikách, výslovne špecifikuje požiadavky kladené na plnomocenstvo z hľadiska formy. V porovnaní s platným § 9 sa v odseku 1 upúšťa od požiadavky dôležitých dôvodov, na základe ktorých matričný úrad môže povoliť uzavrieť manželstvo zástupcom. Návrh zákona obsahuje samostatnú úpravu možnosti odvolania plnomocenstva. Použitie ustanovenia § 33b ods. 4 Občianskeho zákonníka je v tomto prípade vylúčené. Požiadavky kladené na osobu zástupcu – plnoletosť, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu- vychádzajú z poznatku, ku ktorému už v minulosti dospela právna teória analógiou k ustanoveniam § 13 ods. 1, § 14 zákona o rodine a k § 22 ods. 2 OZ. Cieľom požiadavky rovnakého pohlavia zástupcu a zastúpeného je zachovanie a rešpektovanie slávnostného spôsobu sobášneho obradu. Zastúpený na základe plnomocenstva môže byť len jeden zo snúbencov.

čl. I § 9 až § 13 §
Pojem okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva v sebe zahŕňa dva okruhy prekážok (neplatnosť a neexistencia) s rôznymi právnymi následkami – neplatnosť a neexistenciu. V súlade s procesným právom sa upresňujú pôvodné formulácie. Pôvodné dôvody neplatnosti manželstva (matrimonium nullum) porušenie princípu monogamie, príbuzenský vzťah, nedostatok veku, duševná porucha; ako aj úprava konvalidácie neplatného manželstva sú naďalej právne relevantné, preto sú prevzaté z doterajšej úpravy. Pri prekážke duševnej poruchy je zachovaná možnosť konvalidácie, ak sa zdravotný stav manžela stal zlučiteľný s účelom manželstva – tj. v danom medziobdobí sa zdravotný stav manžela pôvodne trpiaceho poruchou upravil tak, že nie je prekážkou na to, aby manželstvo plnilo svoj účel. Návrh zákona upresňuje v § 12 otázky spôsobilosti snúbencov na uzavretie manželstva vo vzťahu k ich psychickým vlastnostiam. V porovnaní s odsekom 3 riešia odseky 1 a 2 § 12 situácie, kedy už bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Právne následky uzavretia manželstva osobou, ktorá trpí duševnou poruchou …

čl. I § 14 §
Napriek tomu, že v praxi ide o veľmi zriedkavé prípady, v odbornej literatúre bola dlhodobo diskutovaná otázka, do akej miery je možné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka o právnych úkonoch prostredníctvom § 104 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine na prípady manželstva uzavretého v dôsledku bezprávnej vyhrážky, alebo omylu týkajúceho sa totožnosti jedného zo snúbencov, alebo povahy právneho úkonu uzavretia manželstva. Navrhované ustanovenie § 14 rozširuje explicitne dôvody neplatnosti manželstva o prípady vady právneho úkonu spočívajúcich v nedostatkoch náležitosti vôle (sloboda, vážnosť, zrozumiteľnosť, určitosť). V odseku 3 je obsiahnutá špeciálna úprava uplatnenia návrhu na vyhlásenie manželstva za neplatné, ktoré je viazané na subjektívne určený začiatok behu jednoročnej lehoty. Následkom uplynutia jednoročnej preklúzívnej doby a neuplatnenia uvedeného práva v tejto dobe je zánik subjektívneho práva a spoločne s ním i nároku.

čl. I § 15 a § 16 §
Úprava konania o vyhlásení manželstva za neplatné a následky neplatného manželstva vychádzajú z doterajšej úpravy.

čl. I § 17 §
Prípady tzv. zdanlivého manželstva (non matrimonium) platný zákon o rodine výslovne upravuje len v § 9 a § 13 ods. 2. Iné prípady boli riešené formou výkladu a často viedli k interpretačným nejasnostiam. V ustanovení § 17 sú upravené expresis verbis prípady zdanlivého manželstva (napr. fyzické násilie - vis absoluta; uzavretie manželstva maloletým mladším ako 16 rokov, manželstvo by bolo uzavreté pred cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, ktorá nie je registrovaná podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. atď.). Ak dôjde k naplneniu jednej z alternatívne uvedených skutočností, manželstvo od začiatku nevzniklo a nevyvoláva žiadne právne následky. Rozhodnutie súdu v prípade pochybností má len deklaratórny účinok (na rozdiel od rozhodnutia o neplatnosti manželstva).

čl. I § 18 až § 21 §
V nadväznosti na vymedzenie účelu manželstva v § 1 ods. 2 ako aj na rekodifikačný zámer Občianskeho zákonníka je medzi doterajšie práva a povinnosti medzi manželmi v § 18 explicitne zahrnutá i povinnosť spoločne sa starať o deti. Normy práva rodinného sa úzko prelínajú s normami morálnymi. Povinnosť rešpektovať svoju dôstojnosť má smerovať k naplneniu účelu manželstva (§ 1 ods. 2) a viesť manželov k rešpektovaniu svojej osobnosti, najmä svojich schopností, možností a k ich vyrovnanému spolužitiu. Úprava povinnosti uspokojovať potreby rodiny je doplnená o kritérium majetkových pomerov. Rozhodovanie o podstatných veciach týkajúcich sa rodiny a zastupovanie medzi manželmi je naďalej právne relevantné, preto je prebraté z doterajšej právnej úpravy. Ustanovenie pôvodného § 20 odseku 2 nebolo vypustené vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe, podľa ktorej má táto úprava stále svoje opodstatnenie, pretože vnímanie tohto problému nie je vo všetkých regiónoch rovnaké. Rozhodovanie súdom by prichádzalo do úvahy najmä, ak by pri výkone povolania a pracovného uplatnenia vznikali problémy, ktorých riešenie …

čl. I § 22 §
Napriek navrhovanej úprave v odseku 1 § 23 (rozvod ako individuálna záležitosť rozvádzajúcich sa manželov) sa nevypúšťa doterajší - stále však existujúci - postoj spoločnosti k manželstvu ako k spoločensky dôležitej inštitúcií, ktorej zaručuje ochranu Ústava SR ako základný zákon štátu v článku 41. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí (Pls. IV/66) podrobne formuloval význam tohoto ustanovenia. V rozhodnutí uvádza, že „nie je pravdivé tvrdenie, že uvedené ustanovenie má len deklaratórnu povahu. Vlastný význam ustanovenia na úvahy súdu o existencii podmienok na rozvod je daný úzkou vnútornou súvislosťou tohto ustanovenia s § 24 (§ 23 návrhu zákona). Ide o výkladové vodítko pri skúmaní existencie dôvodu na rozvod.“

čl. I § 23 §
V súvislosti so zmenou spoločenskej situácie a v súlade s legislatívnym zámerom Občianskeho zákonníka sa javí ako nevyhnutné podrobnejšie upraviť podmienky rozvodu manželstva. Pôvodné ustanovenie § 24 zdôrazňovalo záujem spoločnosti na zachovaní manželstva. Z celospoločenskej záležitosti sa rozvod manželov ako legitimná forma riešenia manželského konfliktu a jediný zákonný spôsob zrušenia manželstva za života oboch manželov, stáva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov. V § 23 ods. 1 sa vedľa toho, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a pri súčasnom zachovaní pôvodného § 23 (navrhovaný § 22) dopĺňa aj nemožnosť obnovenia manželského súžitia, teda taká intenzita rozvratu vzťahov, ktorá naznačuje, že medzi manželmi už s najväčšou pravdepodobnosťou nie je možné dosiahnuť zmierenie. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania; ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu. Rovnako ako podľa platného právneho stavu súd bude prihliadať na záujmy maloletých detí ako k jednej z hmotnoprávnych podmienok rozvodu (napr. R IV/1966). Zisťovanie príčin rozvratu …

čl. I § 24 §
V rovine procesného práva je potrebné považovať schválenie dohody rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností súdom za podmienku na to, aby sa mohla stať exekučným titulom (§ 272 a násl. OSP). Z tohto dôvodu sa v odseku 2 hovorí o „nevykonateľnosti“. Doterajšie kritéria pre rozhodovanie súdu o právach a povinnostiach rodičov k dieťaťu sa stali zastaranými. Navrhované znenie zdôrazňuje záujem dieťaťa ako dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi ako i z Dohovoru o právach dieťaťa. Navrhované ustanovenie odseku 3 formou príkladmého výpočtu rozvíja kritérium záujmu dieťaťa. Ustanovenie odseku 4 novo zakotvuje explicitne právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a právo toho rodiča, ktorému nebude dieťa zverené do výchovy na pravidelné informovanie o dieťati. Právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov má svoj základ v článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Pravidelné informácie o dieťati by mali zahŕňať predovšetkým údaje o jeho školských výsledkoch, záujmových aktivitách, zdravotnom stave. Na zabezpečenie …

čl. I § 25 §
Návrh zákona rovnako ako doteraz vychádza z toho, že na otázke úpravy styku s dieťaťom ako špeciálnej zložke rodičovských práv a povinností - sa rodičia dohodnú a rozhodovanie súdu o nej bez takejto možnosti by bolo nevhodným vmiešavaním štátnej moci do rodinných vzťahov. Rozsah úpravy styku závisí aj od veku dieťaťa, jeho mimoškolských aktivít, od doterajšieho vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Rodič má síce právo stýkať sa so svojim dieťaťom, nie je to však jeho povinnosť. Explicitne sa zakotvuje, že rodičia sa musia dohodnúť o styku s dieťaťom ešte pred vydaním rozsudku o rozvode. Dohoda sa stane súčasťou rozsudku. Ak k dohode nedôjde priamo v rozhodnutí o rozvode, musí súd styk rodičov s maloletým dieťaťom upraviť. V porovnaní s pôvodnou úpravou sa rozširuje predpoklad, na základe ktorého je možné, aby súd vyslovil obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom. Na rozdiel od doterajšieho kritéria „záujmu zdravia dieťaťa“ novo formulovaný všeobecnejší predpoklad „záujmu dieťaťa“ bude zahŕňať aj prípady, kedy rodič napr. …

čl. I § 26 §
Princíp možnosti súdu zmeniť v prípade i bez návrhu rozhodnutia alebo dohody rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností pri podstatnej zmene pomerov (závažnejšia zmena, nielen krátkodobého charakteru) zostáva v porovnaní s pôvodným § 28 zákona č. 94/1963 Zb. zachovaný. Klasický procesnoprávny inštitút zv. clausula rebus sic stantibus ako výnimka zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, s ktorými sa súdy dostatočne vyrovnali v judikatúre (napr. R 14/65, R 72/1965; Zborník rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR III, IV).

čl. I § 27 §
Osobné právo rozvedeného manžela týkajúce sa zmeny priezviska po rozvode manželstva vychádza z doterajšej v praxi osvedčenej koncepcie právnej úpravy. Na základe požiadaviek matričných úradov dochádza k predĺženiu preklúzivnej lehoty pôvodne jedného mesiaca na tri mesiace odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode môže rozvedený manžel oznámiť matričnému úradu (jednostranným právnym úkonom), že prijíma opäť svoje pôvodné priezvisko, alebo že nebude používať spoločné priezvisko, ak si zároveň ponechal svoje predošlé priezvisko.

čl. I § 28 §
V súvislosti s rozsahom celého komplexu vzťahov rodičov k deťom sa upravuje nadpis prvej hlavy. V rámci prvej hlavy sa systematicky upravujú jednotlivé zložky rodičovských práv a povinností, otázky súvisiace s ich výkonom, výchovné opatrenia a zásahy do rodičovských práv a povinností (tzv. faktické § 37; na základe rozhodnutia súdu § 38). V odbornej literatúre bola dlhodobo diskutovaná otázka, ktoré práva a povinnosti tvoria obsah inštitútu rodičovských práv a ktoré existujú mimo tento rámec. Nová úprava v nadväznosti na Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka príkladmo vymedzuje expressis verbis súhrn práv a povinností, ktoré tvoria obsah inštitútu rodičovských práv a povinností. Pri diskusiách, ako pomenovať komplex vzťahov medzi rodičmi a deťmi, keďže pôvodný pojem rodičovské práva pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti, bol po prekovaní návrhu zákona v Legislatívnej rade vlády SR namiesto pôvodne navrhovanej „rodičovskej zodpovednsoti“ zvolený termín rodičovské práva a povinnosti. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia len vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V odseku 1 je vymedzený príkladmo …

čl. I § 29 §
Nové ustanovenie zakotvuje možnosť súdu priznať rodičovské práva a povinnosti i maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov v určitom konkrétne vymedzenom rozsahu; vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa. Schopnosť maloletého rodiča staršieho ako 16 rokov osobne sa o dieťa starať sa posúdi súd; nie je to automatické priznanie tohto práva priamo zo zákona. Návrh zákona vypĺňa existujúcu právnu medzeru v platnej právnej úprave, ktorá nepriznáva žiadnu zo zložiek rodičovských práv maloletému rodičovi ku svojmu dieťaťu. Na druhej strane mu však platná právna úprava ukladá povinnosti, najmä v oblasti vyživovacej. Podľa doterajšej úpravy sa maloletá slobodná matka môže dostať do právne zložito riešiteľnej situácie, pretože jej nie je možné zveriť dieťa do výchovy. Ak by s otcom dieťaťa uzavrela manželstvo (§ 13 ZR) nadobudla by plnoletosť a rodičovské práva by jej patrili zo zákona (§ 8 Občianskeho zákonníka). Dochádza tak bezdôvodne k určitému rozdielnemu postaveniu rodičov na základe toho, či uzavreli (resp. neuzavreli) manželstvo. Výrok rozsudku o priznaní rodičovských …

čl. I § 30 §
Navrhované znenie odseku 1 vychádza jednak z platného právneho stavu, jednak z článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb.) Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že odsek 1 nie je len proklamatívnym ustanovením morálneho charakteru. Osobný život rodiča, ktorý nie je v súlade so všeobecne uznávanými morálnymi normami sa môže prejaviť napr. pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy jedného z rodičov (§ 24), pri rozhodovaní súdu o zákaze styku dieťaťa s rodičom (§ 25), pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ak rodičia spolu nežijú (§ 36), ako aj pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti detí voči rodičom (§ 66, 67). Odsek 2 je širším základom pre interpretáciu § 18 - rozšírenie výpočtu povinností medzi manželmi o povinnosť manželov starať sa spoločne o deti - teda aj o deti „nevlastné“. Keďže medzi subjektívnymi právami a povinnosťami existuje vzájomná jednota, je potrebné pod pojmom „podieľať sa“ rozumieť právo, ktorému súčasne korešponduje povinnosť. Ustanovenie …

čl. I § 31 §
Doterajšia úprava v zákone o rodine neobsahuje samostatné ustanovenie o spôsobilosti maloletých detí na niektoré právne úkony v oblasti rodinného práva; výnimku predstavuje § 13 – uzavretie manželstva maloletým starším ako 16 rokov. Preto odsek 1 zakotvuje expressis verbis súčasnú koncepciu spôsobilosti maloletých na právne úkony spočívajúcu v tom, že maloletý na právny úkon spôsobilosť buď má a potom koná sám a svojim menom (R 13/1981), alebo s ohľadom na svoju rozumovú a vôľovú vyspelosť túto spôsobilosť nemá a právne úkony robí za neho zákonný zástupca. Navrhované ustanovenie sa vzťahuje len na maloleté deti. Práva a zároveň povinnosti vyplývajúce z odseku 1 majú len tí rodičia, ktorým patria rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu. Formulačne upravený odsek 2 zodpovedá koncepcii pôvodnej úpravy kolízneho opatrovníka v ustanoveniach odsekov 2 a 3 § 36, súčasne sa zavádza legislatívna skratka. Za vážne dôvody v odseku 3 je možné považovať situácie, kedy jediný žijúci rodič, najčastejšie matka je chorá a následne hospitalizovaná do …

čl. I § 32 §
V nadväznosti na Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka a na zmeny v ekonomickom systéme spoločnosti sa javí ako nevyhnutná špecifická právna regulácia správy majetku maloletého dieťaťa, ktorá by vyplnila existujúcu právnu medzeru. Doterajšia úprava obsahuje len povinnosť rodičov spravovať veci dieťaťa (§ 36). Nehovorí ale o žiadnych pravidlách pre takúto správu na rozdiel od zákona č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve, ktorý riešil aj otázky správy majetku dieťaťa (§ 58 až 60). Navrhované ustanovenie je tak určitou reminiscenciou na ustanovenia zákona o rodinnom práve. Právna teória i súdna prax sa doteraz opierala len o ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka (R 27/1975. Dieťa môže v súčasnej dobe nadobúdať majetok na základe rôznych právnych titulov; dedením, prechodom reštitučných nárokov, zo športovej činnosti, z autorských práv a podobne. Povinnosť rodičov spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou implikuje povinnosť zachovať majetkové hodnoty a vylúčiť riziká, prípadne ujmu na majetkových záujmoch dieťaťa. Inými osobami vykonávajúcimi náhradnú starostlivosť je potrebné rozumieť napr. osobu, ktorej bolo dieťa zverené …

čl. I § 33 §
V rámci tohto paragrafu sa zakotvuje úprava dôvodov na ustanovenie majetkového opatrovníka, jeho práva a povinnosti, zodpovednosť. Majetkového opatrovníka súd ustanoví aj na podnet iných osôb ako rodičov. Konanie o ustanovení majetkového opatrovníka je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých podľa § 176 OSP, ktoré je možné začať i bez návrhu. Odôvodnené prípady, kedy by majetkové záujmy dieťaťa mohli byť ohrozené budú spočívať najmä v dôvodoch nezavineného charakteru, pre ktoré rodičia nie sú schopní spravovať majetok dieťaťa a sami nevyužili možnosť poveriť touto správou kvalifikovaného odborníka s príslušnými odbornými znalosťami. Napríklad choroba; nedostatok znalostí (rozvedený rodič – podnikateľ zomrie a maloleté dieťa ako univerzálny dedič zdedí obchodný podiel v spoločnosti; dieťa zdedí autorské práva; dieťa má samo príjmy z autorských honorárov a podobne). Okrem týchto dôvodov sa môžu na strane rodičov vyskytnúť i situácie, kedy porušujú svoje povinnosti pri správe majetku dieťaťa, používajú ho predovšetkým pre svoju potrebu, s majetkom dieťaťa podnikajú a berú pri tom na seba neprimerané …

čl. I § 34 §
Navrhuje sa explicitná úprava zákonných dôvodov zániku majetkového opatrovníctva (podobne ako u poručníctva). V prípade zániku je potrebné rozlišovať medzi situáciami, kedy zaniká len funkcia konkrétneho majetkového opatrovníka, pričom zákonné dôvody na jeho ustanovenie naďalej pretrvávajú a súd bude rozhodovať o ustanovení nového opatrovníka - relatívny zánik (ods. 4) a situáciami, kedy majetkové opatrovníctvo zaniká absolútne, pretože odpadli všetky zákonné dôvody. V odsekov 2 a 3 sa upravuje zbavenie funkcie majetkového opatrovníka na jeho návrh. Od uvedeného spôsobu zániku je potrebné odlíšiť odvolanie z jeho funkcie, ktoré má sankčný charakter.

čl. I § 35 §
Ide o ustanovenie, ktoré obsahovo preberá pôvodné ustanovenie § 49. Pôvodné znenie však neobsahovalo žiadnu zmienku o tom, čo je potrebné rozumieť pod „podstatnou vecou.“ Nové znenie tohto ustanovenia vyjadruje explicitne formou demonštratívneho výpočtu skutočnosti, ku ktorým už v minulosti dospela právna teória i aplikačná prax (napr. R 17/68; Pls. 4/64). Pre úplnosť treba uviesť, že vo veciach vysťahovania maloletého dieťaťa do cudziny je potrebné, aby súd skúmal, či nie sú v danom prípade splnené podmienky pre aplikáciu Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie č. 119/2001 Z.z.). Problematiku udelenia súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti za maloletého pacienta upravuje zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

čl. I § 36 §
Odsek 1 reaguje na skutočnosť, že aj keď rodičia dieťaťa spolu nežijú, sú schopní dohodnúť sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z rodičovských práv a povinností. Kedykoľvek, teda aj pred rozhodnutím súdu, aj v priebehu samotného konania, môžu rodičia uzavrieť takúto dohodu, ktorá podlieha schváleniu súdom. Na rozhodovanie súdu sa vzťahujú primerane ustanovenia o úprave výkonu rodičovských práva a povinností a úprave styku v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa. Na úpravu vyživovacej povinnosti sa vzťahuje ustanovenie § 65. Odsek 2 - možnosť upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami jeho zomrelému rodičovi na návrh vychádza z požiadaviek praxe.

čl. I § 37 §
Ustanovenia týkajúce sa výchovných opatrení - faktických zásahov do rodičovských práv - sú systematicky zahrnuté do prvej hlavy pred zásahy do rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu. Situácie, kedy prichádzajú do úvahy sú signálom, že vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi existujú poruchy, ktoré pokiaľ budú včas odstránené, nevyžadujú zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností podľa § 38. V odseku 2 je v súlade s LPV SR zavedená legislatívna skratka pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej prevencie. Podrobnejšie ustanovenia týkajúce sa sociálnoprávnej ochrany boli v porovnaní s platnou právnou úpravou vypustené, pretože táto oblasť bude upravená samostatným zákonom. Základným pilierom preventívneho významu v zákone o rodine bude ustanovenie odseku 1. Vzhľadom na zmenu spoločenských pomerov je platná právna úprava výchovných opatrení nedostatočná a pokiaľ, ide o obmedzenia, najmä vo väčších mestách aj neefektívna. Ustanovenie § 37 zakotvuje úpravu nových druhov výchovných opatrení, spôsob ich ukladania a následnú kontrolu ich efektívnosti. V odseku 2 sú uvedené opatrenia nižšej intenzity, …

čl. I § 38 §
V súvislosti s novým pomenovaním prvej hlavy sa javí z legislatívnotechnického hľadiska vhodnejšie systematicky zaradiť do tejto hlavy aj zásahy do rodičovských práv a povinností rozhodnutím súdu pôvodne upravené v hlave druhej (Účasť spoločnosti pri výkone práv a povinností rodičov). V snahe diferencovať medzi dôvodmi, pre ktoré rodičia neplnia svoje práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností resp. ich porušujú a, ktoré nemožno považovať za zavinené porušenie povinností zo strany rodiča sa odsek 1 vracia k inštitútu pozastavenia výkonu rodičovských práv a povinností. Inštitút spočívania výkonu rodičovských práv u nás existoval do roku 1964 v zákone č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve. Tzv. sistácia rodičovských práv a povinností znamená, že rodič je aj naďalej nositeľom rodičovských práv a povinností, nemôže ju však z dôvodov ako napríklad choroba, alebo dlhodobý pobyt v zahraničí vykonávať. Platná právna úprava nerobí žiadne rozdiely medzi zásahom takéhoto druhu a zásahom, ktorý má byť sankciou pre rodiča, ktorý z vlastného zavinenia riadne neplní svoje …

čl. I § 39 §
Ustanovenie § 39 systematicky nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie. Ak došlo k zásahu do rodičovských práv len u jedného z rodičov, koncentrujú sa rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu u druhého rodiča. V ostatných prípadoch pri pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri ich pozbavení súd ustanoví dieťaťu v rámci jedného rozhodnutia poručníka. Tento princíp platí aj pre prípady obmedzenia výkonu rodičovských práv. Pokiaľ bolo obmedzenie výkonu rodičovských práv vyslovené u obidvoch rodičov alebo u jediného žijúce rodiča, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka len na výkon tej zložky rodičovských práv , v ktorej bol jediný žijúci rodič (resp. obaja rodičia) obmedzený. Pôjde o hmotnoprávneho opatrovníka podľa § 60. V prípade obmedzenia rodiča pri spravovaní majetku dieťaťa, nastupuje osobitný majetkový opatrovník. Úprava v odseku 4 vyslovuje expressis verbis zásadu, ku ktorej už v minulosti dospela právna teória a súdna prax.

čl. I § 40 až § 43 §
V druhej hlave s nadpisom Ďalšie práva a povinnosti rodičov a detí a vzťahy v rodine sú upravené otázky ležiace mimo rámec rodičovských práv a povinností. V § 40 až 42 je prebratá doterajšia koncepcia určovania mena a priezviska dieťaťa. Právo na určenie mena a priezviska priznáva dieťaťu aj Dohovor o právach dieťaťa v článku 7. V rámci § 43 sú upravené práva a povinnosti dieťaťa. Návrh zákona reaguje špecificky na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj na Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka. Dieťa nie je len pasívnym objektom výchovy. V procesnej rovine upravil zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania zákon č. 353/2003 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v ustanovení ( § 100 ods. 3 OSP). S cieľom zabrániť ovplyvneniu dieťaťa najmä jeho rodičom, môže súd zistiť názor …

čl. I § 44 §
S cieľom odstrániť doterajšiu roztrieštenosť právnej úpravy náhradnej starostlivosti boli do samostatných ustanovení tretej hlavy zahrnuté všetky formy náhradnej starostlivosti, teda aj pestúnska starostlivosť. Formulačné vymedzenie náhradnej starostlivosti je dôsledkom odstránenia doterajšej roztrieštenosti právnej úpravy a začlenenia i pestúnskej starostlivosti do nového zákona o rodine. V dikcii odseku 1 § 44 je zdôraznená dočasnosť všetkých spôsobov upravených v tretej hlave. Zo systematického zaradenia jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti je potrebné vyvodiť ich prioritu. Výchova je tu chápaná v širšom slova zmysle jako starostlivosť o osobu dieťaťa, při ktorej dochádza aj k podstatným rozhodnutiam. Zahřňa starostlivosť o výchovu, o rozvoj individuálnych telesných a duševných schopností dieťaťa. Na rozdiel od osobnej starostlivosti, ktorú môžu zabezpečovať aj osoby, ktoré nie sú zákonnými zástupcami dieťaťa. Aj v prípade umeistnenia dieťaťa do niektorej z foriem nárhadnej starostlivosti sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia, prípadne poručník. V návrhu zákona je pojem výchova používaný v širšom zmysle. V ostatných prípadoch je použitý pojem osobná starostlivosť.

čl. I § 45 až § 47 §
Pre zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča je zavedená legislatívna skratka náhradná osobná starostlivosť. Novo sa explicitne v návrhu zákona zakotvuje obdobne ako u pestúna rozloženie jednotlivých častí rodičovských práv a povinností a ich výkon medzi rodiča a osobu, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Odsek 7 § 45 vyslovuje expressis verbis zásadu, ku ktorej už v minulosti dospela právna teória a súdna prax. Súd by mal pri rozhodovaní o tom, komu zverí dieťa do výchovy dať prednosť predovšetkým príbuznému, ku ktorému má dieťa citový vzťah (napr. prarodičia, starší plnoletý súrodenec, teta) alebo osobe blízkej. Pod pojmom príbuzný sa rozumie príbuzenstvo v širšom slova zmysle. Občiansky zákonník rozlišuje príbuzenstvo v priamom rade a príbuzenstvo v rade pobočnom (§ 117 OZ). Súrodenci sú príbuznými v druhej línii a nie sú teda vylúčení. V porovnaní s poručníctvom je cieľom a obsahom inštitútu zverenia dieťaťa do výchovy inej fyzickej osoby než rodiča osobná starostlivosť tejto osoby o …

čl. I § 48 §
S cieľom odstrániť roztrieštenosť platného právneho stavu a v nadväznosti na Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, bola do návrhu zákona včlenená úprava pestúnskej starostlivosti. Napriek tomu, že pestúnska starostlivosť vykazuje i verejnoprávne rysy, svojim charakterom je zväčša súkromnoprávnou inštitúciou. Preto dochádza k jej zaradeniu do prevažne súkromnoprávneho predpisu. V porovnaní s platným právnym stavom v zákone č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti (ďalej len „zákon o pestúnskej starostlivosti“) zostáva právna úprava vo všeobecnosti zachovaná. V odseku 1 sa zavádza legislatívna skratka pestún. Rozdiel oproti inštitútu zverenia dieťaťa do výchovy inej fyzickej osoby než rodiča a pestúnskej starostlivosti spočíva okrem hmotného zabezpečenia pestúna príspevkami podľa osobitného predpisu. V § 44 ods. 4 sa konštatuje, že pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti súd zvolí, vždy prihliadne na záujem dieťaťa. Ak existujú už v dobe rozhodovania súdu predpoklady, že rodičia budú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je vhodnejšie zveriť dieťa do osobnej starostlivosti príbuzným …

čl. I § 49 §
Doterajšie zverenie právomoci rozhodovať o predpestúnskej starostlivosti vo všetkých prípadoch úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyvoláva závažné pochybnosti s ohľadom na článok 41 odsek 4 Ústavy SR a článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa. Novelou zákona o rodine č. 127/2002 Z. z. sa odobralo okresným úradom ako správnym orgánom oprávnenie menej závažného dopadu (zrušený § 46) práve pre rozpor s uvedenými ustanoveniami Ústavy SR a Dohovoru o právach dieťaťa. Z uvedeného dôvodu sa umožňuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí rozhodovať o fakultatívnom dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho pestúna, len v dvoch prípadoch. Ak ide o dieťa s nariadenou ústavnou starostlivosťou, pretože k tomu došlo rozhodnutím súdu. V ostatných prípadoch sa vyžaduje súhlas rodičov dieťaťa.

čl. I § 50 až § 53 §
Návrh zákona sa vracia k výslovnému zakotveniu základnej povinnosti pestúna starať sa osobne o dieťa, tak ako to robil v minulosti zákon č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti. Koncepcia právnej úpravy práv a povinnosti pestúna (právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach) zostáva zachovaná. Pri správe majetku dieťaťa v bežných veciach sa odkazuje na primerané použitie pravidiel obsiahnutých v novom § 32. Povinnosť dieťaťa podieľať sa na spoločných potrebách rodiny (koadjutorium) má dieťa aj voči pestúnovi (obdobne ako voči rodičom v § 43 ods. 2). V prípade individuálnej pestúnskej starostlivosti má manžel pestúna, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti (rovnako ako manžel rodiča dieťaťa § 30 ods. 2) právo a súčasne povinnosť podieľať sa na výchove dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov (prípadne iných fyzických osôb, ktoré majú zákonnú vyživovaciu povinnosť napr. prarodičia) voči dieťaťu naďalej trvá. Výslovné zakotvenie spôsobov zániku pestúnskej starostlivosti obsahuje aj platná právna úprava (§ 6 zákona o pestúnskej starostlivosti). Upresňuje sa explicitne …

čl. I § 54 §
Keďže i v prípade umiestnenia dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia (osvojitelia, resp. poručník), je namieste výstižnejšie pomenovanie tejto formy náhradnej starostlivosti. Rodičia alebo iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťaťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti, ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne (aj nepriaznivá sociálna alebo zdravotná situácia na strane rodičov). Zo systematického začlenenia ústavnej starostlivosti na záver poradia všetkých ostatných spôsobov náhradnej starostlivosti vyplýva, že sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. Už so samotnej definície náhradnej starostlivosti v § 44 je zrejmé, že aj ústavná starostlivosť musí byť vždy len dočasným opatrením. Táto skutočnosť je zdôraznená v porovnaní s doterajším znením (§ 44 ods. 3) výslovne v návrhu zákona, ktorý ukladá súdnej praxi povinnosť skúmať, či dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, ktorá má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Zákonné predpoklady pre nariadenie ústavnej starostlivosti …

čl. I § 55 §
Doterajšia úprava sledovania realizácie rozhodnutia o ústavnej starostlivosti (§ 47 zákona o rodine; § 72 ods. 2 vyhlášky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy ) sa ukázala ako nedostatočná. Cieľom navrhovanej úpravy v § 55 je prelomiť nevyhovujúci právny stav a jeho dopad v aplikačnej praxi. Sprísňujú sa pravidlá sledovania spôsobu výkonu a hodnotenia účinnosti ústavnej starostlivosti. Súd je povinný ex offo v obligatórne určených dvoch intervaloch v priebehu jedného roka sledovať v súčinnosti so zainteresovanými subjektami spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodní vychovávatelia napríklad prarodičia, súrodenci rodičov, iní príbuzní, známi alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový vzťah; ako aj možnosť pestúnskej starostlivosti. Rovnako ako v prípade zániku pestúnskej starostlivosti s vymedzených dôvodov, sa navrhuje, aby pred, ale i po nariadení ústavnej starostlivosti v rámci sledovania spôsobu jej výkonu súdy skúmali, či nie sú u dieťaťa splnené predpoklady osvojiteľnosti. Platná právna úprava v zákone o rodine …

čl. I § 56 §
V nadväznosti na Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že terminologické nerozlišovanie opatrovníctva a poručníctva spôsobuje určité problémy vo vzťahoch s medzinárodným prvkom, pretože väčšina zahraničných právnych poriadkov rozlišuje oba inštitúty nielen obsahovo, ale i terminologicky, navrhuje sa návrat k inštitútu poručníctva. Poručníctvo (tutela) a opatrovníctvo (cura) čerpajú svoj základ v rímskom práve. Premietli sa i do Všeobecného zákonníka občianskeho z roku 1811 a v modernizovanej podobe sa objavili aj v zákone o rodinnom práve. Zákon o rodine č. 94/1963 Zb. pomerne neuvážene ponechal len faktické nie však pojmové rozlišovanie medzi oboma inštitútmi. Základné rozdiely medzi poručníkom a opatrovníkom spočívajú najmä v tom, že poručník maloleté dieťa výchováva, zastupuje, spravuje jeho majetok rovnako ako by tieto práva a povinnosti mali rodičia. Obsah a rozsah práv a povinností opatrovník závisí na účele, pre ktorý bol ustanovený; bude prípad od prípadu iný a vychádza zo súdneho rozhodnutia, ktoré vymedzí okruh jeho práv a povinností. V porovnaní s poručníkom je opatrovník časovo …

čl. I § 57 §
Oproti pôvodnej úprave sa rozširuje poradie osôb, ktoré môžu byť ustanovené do funkcie poručníka. V súlade so zdôraznením záujmu na rešpektovaní vôle rodičov i pre prípad ich smrti sa pri výbere vhodnej osoby kladie dôraz na toho, koho doporučili rodičia. Toto oprávnenie už v minulosti priznával rodičom zákon o rodinnom práve. Navrhovaná úprava má umožniť rodičom ovplyvniť výchovné prostredie dieťaťa v dobe, kedy môžu vykonávať rodičovské práva a povinnosti i do budúcnosti pre prípad, že by zomreli. Neplatí to však absolútne. Prejav vôle nemôže byť právne relevantný v prípadoch, keď rodičia nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo ak boli pozbavení rodičovských práv. Súd však nebude vždy prejavom vôle rodičov ohľadne osoby poručníka viazaný. Musí skúmať, či určenie doporučenej osoby, by nebolo v rozpore so záujmami dieťaťa (napr. negatívny vzťah dieťaťa k danej osobe). Nakoľko v praxi sa dieťa často nachádza vo faktickej spoločnej starostlivosti manželov, ale podľa doterajšej úpravy len jeden z nich môže vykonávať funkciu poručníka, …

čl. I § 58 §
Novo sa upravujú náležitosti rozhodnutia o ustanovení poručníka. V porovnaní s majetkovým opatrovníkom poručník bude predkladať dve správy; správu o dieťati a správu o nakladaní s majetkom, ktoré musia obsahovať náležitosti, ktoré sú príkladmo uvedené v odseku 2. Pôvodná koncepcia rozhodovania poručníka v podstatnej veci dieťaťa je zachovaná; vyžaduje schválenie súdu. Príkladmo sú podstatné veci novo uvedené v § 35. Doterajší rozsah súdneho dozoru nad výkonom funkcie poručníka nie je bližšie vymedzený. Namiesto pôvodne nekonkretizovanej formulácie „podlieha pravidelnému dozoru súdu“ sa obligatórne zavádzajú dva intervaly v priebehu jedného roka, v ktorých súd bude ex offo hodnotiť výkon funkcie poručníka. Procesným odrazom hmotnoprávneho základu zakotveného v § 58 je ustanovenie § 180 OSP. V prípade porušenia povinností pri spravovaní majetku dieťaťa sa uplatní rovnako ako u majetkového opatrovníka všeobecná zodpovednosť za škodu, ktorá by vznikla porušením zákonných povinností. Týmto ustanovením nie je vylúčená ani prípadná zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, či trestnoprávna zodpovednosť. O počiatku behu premlčacej lehoty tu platí záver uvedený …

čl. I § 59 §
V ustanovení § 59 sú výslovne zakotvené spôsoby zániku poručníctva. Platná právna úprava obsahuje len zmienku o možnosti uvoľnenia poručníka z funkcie (§ 81). Je však potrebné diferencovať medzi situáciami, kedy zaniká len funkcia konkrétneho poručníka, pričom zákonné dôvody na jeho ustanovenie naďalej pretrvávajú a súd bude rozhodovať o ustanovení nového poručníka -relatívny zánik (ods. 5) a situáciami, kedy poručníctvo zaniká absolútne, pretože odpadli všetky zákonné dôvody. Návrh zákona diferencuje medzi pozbavením funkcie poručníka na jeho návrh a odvolaním z jeho funkcie, ktoré má sankčný charakter (rovnako ako u majetkového opatrovníka v § 34). Vzhľadom na novú úpravu v § 57 ods. 2 sa súčasne upresňuje explicitne úprava zániku poručníctva rozvodom manželov. Súd môže na návrh (obdobne ako v prípade spoločnej pestúnskej starostlivosti, alebo spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti), rozhodnúť o tom, že funkciu poručníka bude naďalej vykonávať jeden z bývalých manželov.

čl. I § 60 a § 61 §
Napriek tomu, že cieľom nového zákona bolo výslovne ošetriť všetky situácie, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť, kedy je potrebné ustanoviť dieťaťu poručníka (§ 39, § 56), ktorý nie je vopred obmedzený účelom (na rozdiel od opatrovníka) alebo opatrovníka (§ 39 ods. 3, § 57 ods. 4), predkladá sa návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania s ponechaním pôvodnej možnosti ustanovenia opatrovníka ad hoc, teda tam, kde je to z iných dôvodov potrebné v záujme dieťaťa. Ako už bolo uvedené pri úprave § 31, s cieľom odlíšiť procesného (kolízneho opatrovníka, opatrovníka v konaní o osvojenie), nie je vhodné výslovne uvedenie týchto ustanovení v odseku 1. Ak súd ustanoví opatrovníka dieťaťu z dôvodu obmedzenia rodičovských práv jeho rodičov, súčasne vo výroku uvedie rozsah práv a povinností, ktoré bude opatrovník vykonávať.

čl. I § 62 §
Návrh zákona v súlade s rekodifikačným zámerom OZ vychádza z filozofie, že dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, keďže v platnej právnej úprave podobné výslovné zakotvenie a uloženie tejto zákonnej povinnosti rodičom z hľadiska systematiky chýba. Základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti v § 28 ods. 1 písm. a). Cieľom novej úpravy v odseku 3 je zmena filozofie v určovaní výživného na maloleté dieťa, ktorá smeruje k tomu, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Navrhuje sa zakotviť minimálny rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy (v súčasnosti podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v znení zákona č. 372/2004 činí výška životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťaťa a nezaopatrené dieťa sumu 2080 Sk; pôjde o …

čl. I § 63 §
Nevyvrátiteľná právna domnienka o príjmoch povinného v odseku 1 (doterajšie ustanovenie § 85a, ktoré doplnil zákon č. 245/2002 Z. z ) sa zvyšuje na dvadsaťnásobok sumy životného minima (ide o sumu 91 600 Sk, keďže podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v znení zákona č. 372/2004 činí výška životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu sumu 4580 Sk.). Dôvodom je snaha obmedziť prípady, kedy bude pre povinného rodiča podnikateľa výhodnejšie nepreukázať súdu svoje majetkové pomery a nechať nastúpiť zákonnú domnienku. Ak by sa súdu tvrdený príjem povinného odôvodnene javil ako nepravdivý , bolo by možné na základe § 96 ods. 1 platného zákona o rodine (nový § 75) prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a na tzv. potencionalitu príjmov, to znamená na jeho zjavne nevyužívaným schopnostiam. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného je dôležitá aj aktivita oprávneného rodiča, ktorý má možnosť upozorniť súd na existenciu ďalších majetkových podstát povinného (napr. luxusné autá, nehnuteľnosti a pod.). Keďže ide o nesporové konanie (§ …

čl. I § 64 §
V rámci tohto ustanovenia je upravená tzv. tezaurácia výživného, ktorá umožňuje súdu, aby u výživného na dieťa mohol v prípadoch hodných osobitného zreteľa rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú čiastku na výživné splatné v budúcnosti. Napr. v prípadoch, keď má povinný nepravidelné príjmy (napr. sezónne zamestnanie), povinný podniká a berie na seba neprimerané majetkové riziká. a existujú obavy, že by výživa dieťaťa nebola v budúcnosti zabezpečená. Rovnako ako v predchádzajúcom paragrafe, pôjde o poukazovanie prostriedkov na osobitný účet v prospech dieťaťa, ktorý pre neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

čl. I § 65 §
V rámci tohto paragrafu je upravená povinnosť súdu upraviť rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťa alebo schváliť ich dohodu o výške výživného, ak spolu nežijú alebo aj keď spolu žijú, avšak neplnia dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť. Základ úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak rodičia spolu nežijú, je vyjadrený v § 36. Naďalej je zachovaná koncepcia pôvodného § 86; výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

čl. I § 66 a § 67 §
Namiesto pôvodného kritéria slušnej výživy sa navrhuje kritérium výživy primeranej. Naďalej je potrebné vychádzať z toho, že rozsah vyživovacej povinností detí k rodičom je užší v porovnaní s vyživovacou povinnosťou rodičov k deťom a vzájomnou vyživovacou povinnosťou medzi manželmi, ale širší oproti vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Ak existuje na strane rodičov stav odkázanosti na výživu na strane jednej, a možnosti a schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť umožňujúce poskytovať výživné ďalšej osobe a súčasne nie je daný rozpor s dobrými mravmi ani konkurencia s inými druhmi vyživovacích povinností na strane druhej majú rodičia právo na to, aby im ich deti zabezpečili výživu umožňujúcu slušnú životnú úroveň. Doplnenie majetkových pomerov medzi kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súvisí s ich navrhovaným rozšírením v spoločných ustanoveniach (nový § 75). V odseku 2 je zakotvený vzájomný vzťah vyživovacej povinnosti medzi manželmi a povinnosti poskytovať príspevok na výživu rozvedeného manžela voči vyživovacej povinnosti detí k rodičom.

čl. I § 68 až § 70 §
V porovnaní s platným právnym stavom návrh zákona prináša dve zmeny. Prvou je rozšírenie aplikácie § 63 (pôvodný § 85a) formou odkazujúcej právnej normy (analógie legis) aj na vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými. Na rozdiel od § 63 sa úprava nevyvrátiteľnej právnej domnienky o výške príjmov a tvorbe úspor vzťahuje len na výživné pre maloleté dieťa. Doplnenie majetkových pomerov medzi kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súvisí s ich navrhovaným rozšírením v spoločných ustanoveniach (nový § 75). Pôvodné princípy tzv. plurality povinných a určenie rozsahu plnenia ich vyživovacej povinnosti zostávajú nezmenené.

čl. I § 71 §
Naďalej je nevyhnutné, aby sa do úpravy vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi a jej rozsahu premietla tradičná filozofia vzťahov medzi manželmi, ktorá vychádza z toho, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti (porov. § 18, 19). Preto zásady doterajšej právnej úpravy vyživovacej povinnosti medzi manželmi zostavajú nezmenené.

čl. I § 72 a § 73 §
Koncepcia priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela obsiahnutá v pôvodnom § 92 a § 94 zostáva nezmenená. Rovnako ako u ostatných druhov vyživovacích povinností sa rozširujú kritéria na určenie rozsahu na strane povinného o majetkové pomery. Návrh zákona sa v § 67 ods. 3 vracia k úprave, ktorá bola vypustená novelou č. 132/1982 Zb. Limitovanie povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedeného manžela na dobu piatich rokov po rozvode nie je absolútne. Návrh zákona umožňuje výnimočné predĺženie, ak sú na to objektívne dôvody. Táto úprava smeruje k rovnomernému zabezpečeniu ochrany nielen oprávneného, ale i povinného, ktorý ak by podľa platnej právnej úpravy nevyužil možnosť podať návrh na zmenu rozhodnutia pri podstatnej zmene pomerov (§ 79, § 163 ods. 1 OSP), mohol by sa dostať do nepriaznivejšej situácie.

čl. I § 74 §
Nevydatá matka sa počas tehotenstva či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie. Z tohto dôvodu, sa navrhuje predĺžiť dobu, po ktorú je otec dieťaťa povinný prispievať na úhradu výživy z pôvodného jedného roka na dva roky. Naďalej ide o maximálny časový limit poskytovania uvedeného príspevku, ktorý podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť priznaný aj po kratšiu dobu. Aplikačná prax sa vyrovnala s doterajšou absenciou ustanovenia o počiatku behu pôvodnej jednoročnej lehoty a vychádza zo záveru, že uvedená lehota môže začať bežať najskôr začiatkom tehotenstva a najneskôr pôrodom (R 50/1985, R 1/1967). Návrh zákona explicitne určuje maximálny počiatok behu navrhovanej dvojročnej lehoty. Z odseku 1 jednoznačne vyplýva, že ide o dva nároky: nárok na príspevok na výživu matky limitovaný na dobu dvoch rokov a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V odseku 2 sú zakotvené tri nároky: príspevok na výživu matky najviac po dobu dvoch rokov, príspevok na úhradu nákladov spojených …

čl. I § 75 §
Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného zjavne nesystémovo doplnila kritéria na určovanie rozsahu výživného o majetkové pomery povinného len na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (pôvodný § 85). Kritérium tzv. majetkových možnosti povinnej osoby obsahoval už v minulosti zákon o rodinnom práve. Zaradením majetkových pomerov povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu všetkých druhov vyživovacích povinností návrh zákona vypĺňa existujúcu legislatívnu medzeru. Možnosť skúmať majetkové pomery povinného umožňuje súdu komplexne posudzovať pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň. Pri doplnení všeobecných kritérií sa odstraňujú výkladové ťažkosti v situáciách, kedy má povinný značný majetok (napr. nehnuteľnosť), ale žiadne výnosy a keď tvrdí, že je sám sociálne potrebný. Súd v tomto prípade výživné určiť musí, s tým, že je na povinnom, aby predal časť svojich statkov a z výťažku hradil výživné. Rozširujú sa východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality bude mať vedľa doterajších dôvodov prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, …

čl. I § 76 §
Úprava splatnosti a započítania pohľadávok vychádza z platného právneho stavu.

čl. I § 77 §
Cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 1 ako podmienky na priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Súd bude skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

čl. I § 78 §
Filozofia podstatnej zmeny pomerov a následnej možnosti zmeniť rozhodnutia o výživnom zostáva zachovaná. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých môže súd začať konania i bez návrhu (§ 81 OSP); to platí aj pre rozhodovanie o zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom pre maloleté dieťaťa. V ostatných prípadoch je potrebná aktivita oprávneného. V odseku 3 je doplnená tzv. valorizačná klauzula.

čl. I § 79 §
V § 79 je upravený osobitný rodinnoprávny inštitút (pôvodne zakotvený v § 101 zákona o rodine), ktorý je potrebné odlišovať od bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka. Odsek 3 zakotvuje formou odkazujúcej normy expressis verbis poznatok, ku ktorému už v minulosti dospela aplikačná prax (R 36/1969, 1/1979 ) a odstraňuje prípadné pochybnosti ohľadne premlčacej lehoty. Keďže sa jedná o majetkové plnenia bude v tomto prípade bežať všeobecná trojročná premlčacia lehota. Typické prípady uplatnenia pôvodného § 101 sa vyskytujú v súvislosti s problematikou zapretia otcovstva. Ak manžel matky úspešne zaprel otcovstvo a otcom dieťaťa bol určený iný muž, môže manžel uplatniť svoj nárok predovšetkým voči tomu, kto bol ako otec určený. Ak však k určeniu otcovstva k dieťaťu nedošlo, a druhý rodič dieťaťa nie je známy, môže byť tento nárok uplatnený i proti matke dieťaťa ( R 1/1979), pretože vyživovaciu povinnosť k dieťaťu mala len matka.

čl. I § 80 a § 81 §
Upravujú následný regres (legálnu cesiu) a výživné na dieťaťa v kolektívnej výchove. Výživné poskytnuté štátnym orgánom je priamou pohľadávkou štátu.

čl. I odseku 2 § 81 zariadenie je len platobným miestom, výživné je nárokom dieť §

čl. I § 82 a § 83 §
Doterajšia právna úprava vychádzala zo starej rímskej zásady „mater semper certa est, pater incertus.“ Pokrok v súčasnej lekárskej vede v oblasti tzv. asistovanej reprodukcie priniesol v zahraničnej právnej praxi stále častejšie sa vyskytujúce spory o určenie materstva. Asistovaná reprodukcia je interdisciplinárne odvetvie medicíny na hranici medzi reprodučknou endokrinológiou, embryológiou, gynekológiou. Venuje sa liečbe neplodnosti mužov a žien širokou paletou metód od najjednoduchších spočívajúcich v liečebnom ovplyvnení funkcie pohlavných žliaz, cez prenos pohlavných buniek, až po mimotelové oplodnenie. Preto v záujme právnej istoty zákon jednoznačne definuje matku, ako ženu, ktorá dieťa porodila. V rámci rímsko-germánskej vetvy európskeho civilného práva, ku ktorej patríme, sa neprikladá význam inej právnej udalosti, ale výlučne porodeniu dieťaťa. V tom spočíva rozdiel v porovnaní s rímsko-románskou vetvou typickou napr. pre Francúzsko, kde dôležitú úlohu zohráva uznávanie materstva. Nové ustanovenie odseku § 85 zavádza do právnej úpravy zásadu neplatnosti akýchkoľvek zmlúv a dohôd, ktoré sú v rozpore so zákonnou domnienkou materstva. V zahraničnej praxi už nastali aj prípady, …

čl. I § 84 až § 96 §
V porovnaní s pôvodným právnym stavom zostáva úprava určenia otcovstva vo všeobecnosti zachovaná. Zmena sa týka najmä doterajšej systematiky. Ustanovenia § 85 až 89 zahŕňajú komplexne úpravu určenia a zapretia otcovstva určeného podľa prvej domnienky (otcovstvo manžela matky) rovnako tak § 90 až 93 ohľadne druhej domnienky (súhlasné vyhlásenie rodičov) a § 94 a 95 v prípade tretej domnienky (určenie otcovstva súdom). V § 91 ods. 2 sa expressis verbis ustanovuje, že maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie výlučne pred súdom. Súdna prax vychádzala doteraz len z judikatúry. (R 48/1984 – maloletý môže určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením, pokiaľ je jeho vyhlásenie primerané jeho rozumovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku v spojitosti s § 9 OZ a § 104 ZR). Doterajšia právna úprava priznáva aktívnu legitimáciu len matke a dieťaťu k podaniu návrhu na určenie otcovstva súdom. Tento stav sa môže javiť ako určitá diskriminácia muža, ktorý sa za otca považoval, ale matka odmietla súhlasné vyhlásenie o jeho otcovstve. Dohovor …

čl. I § 97 až § 110 §
Navrhuje sa zmena v doterajšej koncepcii osvojenia, ktorá rozlišuje medzi dvomi typmi osvojenia. Inštitút nezrušitelného osvojenia zaviedol zákon č. 15/1958 Zb. o zmene predpisov o osvojení. Zákon o rodine č. 94/1963 Zb. nadviazal na túto diferenciáciu. Pri komparácii so zahraničnými právnymi poriadkami jedine Francúzsko rozlišuje medzi osvojením dvojakého typu. V § 97 sú upravené jedny zo základných právnych následkov osvojenia, ktoré nastanú dňom právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. S osvojením sú spojené rovnaké právne následky, ako keby došlo k existencii pokrvného príbuzenstva. Pre úplnosť treba dodať, že príbuzenstvo je nielen právna kategória, ale tiež kategória biologická, ktorá nemôže byť s ohľadom na svoju podstatu zrušená súdnym rozhodnutím. Ak dôjde k vzniku príbuzenstva na základe osvojenia, je tým vylúčené ďalšie trvanie príbuzenstva na prirodzenom základe; ktoré de iure zaniká a trvá len de facto. Preto prekážka príbuzenského vzťahu ako dôvod neplatnosti manželstva platí nielen v osvojiteľskej rodine, ale zostáva zachovaná i v pôvodnej biologickej rodine (§ 13 ods. 2 návrhu zákona). Osvojitelia …

čl. I § 111 až 114 §
V rámci spoločných ustanovení zákona sa rieši subsidiárne použitie Občiankeho zákonníka.

čl. I § 115 až § 120 §
Ustanovenia § 118, § 119, a § 120 sú reakciou na navrhovanú úpravu poručníctva a výživného; pre právne vzťahy založené podľa skoršieho práva sa vytvára nový právny režim. Právny vzťah osvojenia a jeho ochrana musí byť v súlade s princípom retroaktivity naďalej rešpektovaný.

čl. I § 121 §
Keďže navrhovaný zákon nahrádza platnú právnu úpravu, je potrebné zrušiť zákon č. 94/1963 Zb. o rodine a hmotnoprávnu základňu pestúnskej starostlivosti v osobitnom zákone v nadväznosti na jej úpravu v návrhu zákona.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 (§ 35 ods. 1 písm. a); § 35 ods. 2 písm. d)
V dôsledku zmien v doterajšej koncepcii zapretia otcovstva po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty odkaz v poznámke pod čiarou nebude právne relevantný. Aj keď v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR poznámka pod čiarou má len informatívny a nie normatívny charakter, Občiansky súdny poriadok je procesným predpisom na základe ktorého postupujú v občianskom súdnom konaní súdy aj účastníci, preto je dôležité úpravu aktualizovať aj v tomto smere.

čl. II bod 3 (§ 80 písm. a) )
Navrhovaný zákon zakotvuje úpravu rodičovstva, ktoré zahŕňa nielen určenie otcovstva, ale i materstva. Z tohto dôvodu je potrebné v rámci príkladmeho výpočtu návrhov o vo veciach osobného stavu v § 80 písm. a) hovoriť o návrhu na určenie rodičovstva.

čl. II bod 4 (§ 88 ods. 1 písm. c) )
Zmena súvisí s úpravou nového samostatného nesporového konania o osvojiteľnosti.

čl. II bod 5 (§ 108)
Reaguje na navrhovanú novú koncepciu osvojenia.

čl. II bod 6 (§ 120 ods. 2)
V súvislosti so zakotvením konania o osvojiteľnosti a s úpravou určenia rodičovstva je nevyhnutné rozšíriť uplatnenie vyšetrovacej zásady v súlade s navrhovanou úpravou.

čl. II bod 7 (§ 142 ods. 1)
Vzhľadom na vylúčenie pôsobnosti generálneho prokurátora pri zapretí otcovstva po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nebude naďalej právna úprava náhrady trov konania v tomto prípade právne relevantná.

čl. II bod 8 (§ 163 ods. 2)
Rozšírenie výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí ako negatívnej stránky materiálnej právoplatnosti rozhodnutia súvisí s navrhovaným rozlišovaním troch druhov zásahov do rodičovských práv a povinností a s možnosťou priznať rodičovské práva vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi staršiemu ako šestnásť rokov pri splnení zákonných podmienok.

čl. II bod 9 (§ 176)
Zmeny v odseku 1 súvisia s navrhovanou možnosťou úpravy styku dieťaťa s blízkymi osobami, s rozlišovaním troch druhov zásahov do rodičovských práv, s možnosťou priznať rodičovské práva a povinnosti v oblasti osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi staršiemu ako šestnásť rokov pri splnení zákonných podmienok, ako aj s navrhovaným umožnením predĺženia pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. V odseku 2 sa konkretizujú ostatné veci doplnením vecí neoprávneného premiestnenia, zadržania a vrátenia dieťaťa. Odsek 3 smeruje k odstráneniu interpretačných nejasností. Podľa navrhovanej úpravy náhradná rodinná starostlivosť je novo zavedenou legislatívnou skratkou pre inštitút zverenia dieťaťa do výchovy inej osoby ako rodiča a spolu s ústavnou starostlivosťou a pestúnskou starostlivosťou napĺňajú pojem náhradná starostlivosť. Pôvodný pojem náhradná rodinná starostlivosť uvádzal len príkladmo, o aké veci sa má jednať. Jednoročná lehota sa vzťahovala aj na iné veci patriace do starostlivosti súdu o maloletých. V záujme odstránenia stavu právnej neistoty, v ktorom sa môže dieťaťa nachádzať až do doby, kým nie je …

čl. II bod 10 (§ 178 ods. 1)
Súvisí s rozlišovaním poručníctva a opatrovníctva.

čl. II bod 11 (§ 178 ods. 2)
Formulačné upresnenie textu.

čl. II bod 12 (§ 180)
Nadväzuje na obsahové i formulačné rozlišovanie poručníctva a opatrovníctva ako dvoch odlišných inštitútov. V odseku 3 sa premieta nová úprava kontroly poručníka (§ 58 návrhu) Odsek 4 je odkazujúcou právnou normou vzhľadom na podrobnú úpravu pravidiel pri spravovaní majetku maloletého dieťaťa v návrhu zákona o rodine. Keďže § 193 odkazuje v prípade opatrovníckeho konania na primerané použitie § 180, je potrebné novú úpravu sledovania spôsobu výkonu funkcie opatrovníka aplikovať aj na opatrovníka, ktorý bol ustanovený v konaní o spôsobilosti na právne úkony.

čl. II bod 13 (§ 180a)
V nadväznosti na navrhované zmeny v oblasti ústavnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti a osvojenia sa upravuje nové samostatné nesporové beznávrhové konanie o osvojiteľnosti, ktorého cieľom je zefektívniť proces osvojenia a zisťovania právnej voľnosti dieťaťa. V odseku 2 sú vymedzení účastníci konania (§ 90 OSP). Procesná spôsobilosť sa priznáva aj maloletému rodičovi dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov (§ 22 OSP). Odsek 5 vyjadruje záujem na právnej istote dieťaťa v súvislosti so skúmaním jeho právnej voľnosti.

čl. II bod 14 (§ 181 ods. 2)
Je reakciou na úpravu konania o osvojiteľnosti.

čl. II bod 15 (§ 185)
Súvisí s novou úpravou v § 107 návrhu zákona, podľa ktorého začatie konania o zrušenie osvojenia nie je viazané len návrh – aktívnu legitimáciu osvojiteľa alebo osvojenca.

čl. II bod 16 a 17 (§ 238 ods. 4 a § 243f ods. 2 )
Zmeny, ktoré je potrebné vykonať v nadväznosti na navrhovanú úpravou zásahov do rodičovských práv a povinností a určovaní rodičovstva.

čl. III

čl. III bod 1
Formulačne reaguje na úpravu rodičovstva.

čl. III bod 2 (§ 20a)
Nová úprava v § 20a smeruje k odstráneniu doterajších interpretačných nejasností a z toho prameniacich nesprávnych záverov, že ustanovenie § 20 vedľa formy zahŕňa aj riešenie otázok „platnosti“ manželstva. Pre posúdenie platnosti manželstva nestačí len platnosť podľa právneho poriadku štátu, kde sa manželstvo uzavrelo. Okrem tohto musia byť splnené aj podmienky nášho hmotného práva (porov. § 5, 9 a 17 návrhu zákona). Ustanovenie sa týka posúdenia platnosti manželstva uzavretého slovenským občanom vzhľadom na zápis do osobitnej matriky.

čl. III bod 3 (§ 24)
Zosúlaďuje sa úprava s Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností na ochranu dieťaťa z 19.10.1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z.) a s § 39 ods. 2. Dohovor určuje, že súd, ktorý má právomoc, koná podľa lex fori. Výkladom doterajšej úpravy nastáva diskrepancia § 39 ods. 2 vo vzťahu k § 24. Slovenský súd by u takýchto detí mal síce právomoc ale konať by mal podľa právneho poriadku štátu, v ktorom majú obvyklý pobyt, čo by viedlo k rozporu s Dohovorom.

čl. III bod 4 (§ 26a)
Je reakciou na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi, keďže doterajší § 26 sa na konania o predosvojiteľskej starostlivosti nevzťahuje. Vzhľadom na aspekt dočasného charakteru tohto opatrenia za primerané sa považovalo použitie ustanovení o úprave vzťahov medzi rodičmi a deťmi (§ 24, § 39). Explicitne sa osobitne upravuje hraničný ukazovateľ pre konanie o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

čl. III bod 5 až 9 (§ 28 až § 31)
Formulačné zmeny, v ktorých je premietnutá obsahová i pojmová diferenciácia poručníctva a opatrovníctva.

čl. III bod 10 ( § 39 ods. 3)
Zmena zodpovedá filozofii Dohovoru z roku 1996 (a dôvodom uvedeným pri § 24). Ochranné opatrenia majú len teritoriálnu pôsobnosť a úprava smeruje k zabezpečeniu rýchlosti konania.

čl. III bod 11 (§ 42)
Formulačné zmeny súvisiace s rozlišovaním poručníctva a opatrovníctva. Pri posledných zmenách ZMPS sa nedoriešil problém právomoci v týchto otázkach, čím zostal rozpor medzi základným princípom „obvyklého pobytu“ v iných ustanoveniach týkajúcich sa ochrany osôb a týmto ustanovením, ktoré stále vychádza z prekonaného princípu štátneho občianstva. Navrhovanou formuláciou sa dostáva text do súladu aj s najnovším štandardnom v tejto oblasti Haagskym dohovorom o ochrane dospelých osôb z roku 1999, ktorého síce SR zatiaľ nie je zmluvnou stranou, ale ratifikácia sa v dohľadnej dobe predpokladá.

čl. III bod 12 (§ 62 písm. a) )
Reakcia na novú úpravu v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

čl. III bod 13 až 15 (§ 67, § 68a)
Terminologické zosúladenie s navrhovanou úpravou v zákone o rodine. Zmena spoločného nadpisu nad § 68a smeruje k interpretačnému upresneniu v súlade s úpravou tohto konania.

čl. IV a V
V súvislosti s navrhovanou úpravou v § 108 je potrebné premietnuť zmeny týkajúce sa upustenia od rozlišovania dvoch typov osvojenia namiesto rodičov osvojenca aj do zákonov upravujúcich spôsoby nadobúdania štátneho občianstva a zápisy do matriky. V zákone o matrikách je okrem toho potrebné reagovať na úpravu rodičovstva a v rámci úpravy súčinnosti v § 24 na väzbu medzi súdom a matričným úradom podľa § 108 návrhu zákona.

čl. VI
Reakcia na zrušenie pôsobnosti generálneho prokurátora pri podávaní návrhu na zapretie otcovstva.

čl. VII

čl. VII bod 1 (§ 16 ods. 13 a 14 )
Vytvára sa právny základ pre tzv. utajené pôrody. Na rozdiel od tzv. anonymných pôrodov typických napr .pre francúzsku právnu úpravu (legálnu možnosť anonymného pôrodu pozná i rakúska úprava. V prípade odložených alebo anonymne porodených detí prebieha rovnaké konanie ako v prípade detí nájdených) naďalej bude zdravotná dokumentácia ženy obsahovať rovnaké údaje ako bežná zdravotná dokumentácia. Vzhľadom na zabezpečenie ochrany zdravia dieťaťa sa nejaví ako vhodné neuvádzať osobné údaje matky do jejzdravotnej dokumentácie. V praxi by sa tak prakticky znemožnilo zistiť dôležité informácie zdravotnej povahy, ktoré by mohli mať význam napr. pri liečbe dieťaťa (genetické predpoklady a pod). V odseku 13 § 16 sa priznáva žene právo na osobitnú ochranu svojich osobných údajov. Zdravotnícke zariadenie je povinné viesť osobitnú zdravotnú dokumentáciu. Upravuje sa osobitný právny režim nakladania a vedenia tejto dokumentácie spojený s povinnosťou mlčanlivosti.

čl. VII bod 2 (§ 16a)
Upravuje sa povinnosť zdravotníckeho zariadenia postúpiť osobitnú zdravotnú dokumentáciu ministerstvu zdravotníctva, ktoré je povinné viesť evidenciu takejto dokumentácie. Sprístupnenie osobných údajov ženy bude možné len na základe rozhodnutia súdu.

čl. VIII
Upravuje sa oznamovacia povinnosť zdravotníckeho zariadenia.

čl. IX
Ak matka pri tzv. „utajenom pôrode“ neurčí meno dieťaťa postupuje matričný úrad rovnako ako v prípade, ak nie je známy ani jeden rodič dieťaťa. – oznámi túto skutočnosť súdu. Keďže údaje o matke vrátane jej priezviska sa do rodného listu dieťaťa nezapíšu, je potrebné analogicky postupovať ako v situáciách, keď rodičia nie sú známi a priezvisko určuje súd. Údaje matky sa do rodného listu dieťaťa nezapíšu. Zdravotnícke zariadenie bude povinné informovať príslušný matričný úrad o narodení dieťaťa s uvedením jeho pohlavia a dátumu narodenia.

čl. X
Účinnosť zákona sa navrhuje s ohľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakančnú lehotu na 1. január 2005. Bratislava, 19. august 2004 Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. I (Zákon o rodine)

čl. I bod 1. §
V základných zásadách sa dopĺňa veta o tom, čo tvorí najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa. Doplnenie tejto zásady má primárne vyjadrovať presvedčenie slovenskej spoločnosti o tom, že súdy a všetky orgány, ktoré sa dotýkajú svojimi postupmi (rozhodnutiami) dieťaťa majú rešpektovať základné právo dieťaťa, podľa okolností konkrétnej situácie vyrastať od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí (podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť; v II. časti bod 3 Usmernenia OSN o náhradnej starostlivosti o deti z roku 2009 je ustanovené: Vzhľadom k tomu, že rodina je základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast, blaho a ochranu detí, je treba v prvom rade usilovať o ponechanie detí, či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.). Doplnenie zásady napĺňa záväzok Programového vyhlásenia vlády SR - podporiť ochranu maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa …

čl. I bod 2. §
Novou zásadou sa utvrdzuje skutočnosť, že obaja nositelia rodičových práv a povinnosti sú rovnocenní. Ustanovením sa má deklarovať princíp, ktorý je už vyjadrený vo viacerých ustanoveniach normatívnej časti zákona o rodine (napr. § 28 ods. 2, § 31 ods. 2, § 35).

čl. I bod 3.
Popri odkaze na zásadu záujmu dieťaťa v normatívnej časti zákona o rodine, či v iných zákonoch (napr. § 23 ods. 2 druhá veta, § 24 ods. 3, § 44 ods. 4, § 45 ods. 1, § 54 ods. 5, § 59 ods. 4 zákona o rodine; § 1 ods. 2 písm. a/, § 6 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) doplnením článku čl. 5 v zákone o rodine táto významná zásada Dohovoru o právach dieťaťa získava svoje patričné kardinálne miesto v rodinnom práve v postavení základnej zásady zákona o rodine. Dôvodom úpravy novej zásady je, aby súd a všetky osoby, ktoré vykonávajú voči dieťaťu svoje práva a povinnosti, mali záujem dieťaťa na zreteli, aby ho starostlivo posudzovali a zodpovedne určovali. Motívov návrhu tohto doplnenia bolo viacero. Jedným je skutočnosť, že Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach dieťaťa (v roku 2014 sa v medzinárodnom spoločenstve oslávilo 25. výročie platnosti dohovoru), ktorý okrem …

čl. I bod 4.
Návrh na zmenu ustanovenia má zvýrazniť už dnes existujúci princíp, že obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimočným zásahom do výkonu rodičovského práva (ultima ratio). Taktiež sa návrhom zvýrazňuje už dnes platný princíp subsidiarity medzi obmedzením styku a zákazom styku. Na základe tohto princípu má súd v konkrétnej situácii posudzovania záujmu dieťaťa a zásahu do rodičovského práva spravidla skúmať či záujem dieťaťa nemožno lepšie dosiahnuť obmedzením styku rodiča s dieťaťom. Ak to však nie je možné, až v tomto prípade súd zvolí ochranu záujmu dieťaťa vo forme zákazu styku.

čl. I bod 5. §
Podľa súčasnej právnej úpravy môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi upravený styk s dieťaťom. Navrhuje sa vzhľadom na pretrvávajúce interpretačné a praktické problémy s aktuálnym znením upraviť znenie ustanovenia. Je nereálne, aby nastala situácia, v ktorej by súd aj bez návrhu, t.j. bez prejavu vôle rodiča, ktorého právo styku je znemožňované, mohol zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti a takpovediac proti jeho vôli zveril dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.

čl. I bod 6. §
Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o rodine prevzal zo zrušeného zákona č. 94/1993 Zb. o rodine niekoľko ustanovení vrátane terminológie, ocitol sa aj v novom zákone o rodine pojem „vývoj“ dieťaťa, ktorý nie je vecne správny (v súvislosti s človekom pojem vývoj v podstate znamená historický proces zmien počas ktorého prebiehal/prebieha vývoj ľudského druhu – fylogenéza a slovo vývin - ontogenéza pomenováva individuálny proces zmien konkrétneho jednotlivca). Z právneho a legislatívneho pohľadu nie je nevyhnutné vykonať zmeny v pojme, ktorý používa zákon o rodine, avšak vzhľadom na to, že sa v bodoch 1 a 3 navrhujú doplnenia základných zásad zákona o rodine a tieto zmeny a doplnenia obsahujú aj doplnenia zohľadňujúce individuálny proces zmien dieťaťa, t.j. používajú pojem vývin, navrhuje sa, aby základné zásady používali vecne správny pojem a v tejto súvislosti, aby bola zjednotená terminológia v celom znení zákona /§ 28 ods. 1 písm. a), § 30 ods. 3 a § 37 ods. 2 písm. c)/.

čl. I bod 7. §
Rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon (§ 28 ods. 3) rovnoprávni. Zákon rovnako predpokladá, že sa rodičia osobitne pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností dohodnú a pre prípad, že sa v podstatných veciach nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Na účely určenia toho, čo je podstatnou vecou, zákon výpočtom uvádza príklady podstatných vecí súvisiacich rodičovskými právami a povinnosťami, pričom demonštratívny výpočet umožňuje, aby súd vyhodnotil ako podstatnú vec aj vec ktorá nie je uvedená priamo v zákone. V tejto súvislosti bolo potrebné upraviť resp. spresniť ďalšiu explicitne spomenutú podstatnú otázku a to pojem „vysťahovanie“. Z pohľadu praxe sa tento javí byť jednak zastaraný a jednak nevystihujúci podstatu. Zmena bydliska resp. odsťahovanie sa (ktorá bude mať za následok aj zmenu obvyklého pobytu) je vhodnejšia a je zrozumiteľnejšia aj pre samotných adresátov tejto povinnosti, t.j. rodičov. Vzhľadom na rôznu prax sa taktiež navrhuje, rovnako ako napríklad v prípade …

čl. I bod 8. §
Dôvodom návrhu na doplnenie § 36 ods. 1 je možnosť rôznych interpretácií aktuálneho znenia ustanovenia. V § 36 ods. 1 je upravený výkon rodičovských práv a povinností a úprava styku, ktorá nie je spojená s rozvodom manželstva, t.j. úprava rodičovských práv a povinností a úprava styku v prípadoch, keď rodičia nie sú manželia alebo sú manželia a nežijú spolu. Text celého odseku je venovaný výlučne rodičom bez uvedenia situácie úpravy styku dieťaťa s príbuznými a blízkymi (čím sa aj odkaz na primerané použitie ustanovení § 25 a § 26 môže zúžiť výkladom len na rodičov). Práve táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti, nakoľko ochrana práv starých rodičov a iných blízkych osôb na styk s dieťaťom po rozvode manželstva je vyslovene upravená v § 25 ods. 5 a rovnaká ochrana práv starých rodičov a blízkych osôb je vyslovené upravená aj v ods. 2 § 36 v jednoznačne pomenovanej situácii zániku manželstva smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Nakoľko je nespochybniteľné, že …

čl. I bod 9. §
Jedným z výchovných opatrení, ktoré môže byť uložené, je uloženie povinnosti dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach a práve určenie toho, kde sa má toto výchovné opatrenie vykonať priamo v zákone spôsobuje v praxi problémy. Dôvodom problémov je, že aj keď sa v praxi tento pojem bežne používa, v právnom poriadku Slovenskej republiky sa týmto pojmom označuje konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb v ktorom sa navyše žiadne výchovné opatrenie nemôže vykonávať. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustenie určenia miesta výkonu tohto výchovného opatrenia priamo v texte zákona.

čl. I bod 10. až 13. §
Už z aktuálnej právnej úpravy systému náhradnej starostlivosti vyplýva, že ústavná starostlivosť je výnimočným riešením situácie dieťaťa o ktoré sa nemôžu z rôznych dôvodov starať jeho rodičia. V procese prípravy návrhu novely boli prehodnotené aktuálne ustanovenia upravujúce ústavnú starostlivosť a výsledkom prehodnotenia je návrh vzájomne sa dopĺňajúcich zmien úpravy výchovných opatrení (osobitne tzv. pobytového charakteru) ako krátkodobých a vo svojej podstate preventívnych opatrení súdu a úpravy ustanovení upravujúcich ústavnú starostlivosť. Ústavnú starostlivosť je možné nariadiť podľa § 54 ods. 2 okrem iného až vtedy, keď iné výchovné opatrenia neviedli k náprave s tým, že výnimočne je možné ústavnú starostlivosť nariadiť aj keď jej nariadeniu nepredchádzali výchovné opatrenia. Ak súd nariadil ústavnú z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov môže v rozhodnutí určiť rodičom aj primeranú lehotu na úpravu rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa. Vychádzajúc z praktických skúseností súdov aj orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je určovanie lehôt rodičom na sanáciu rodinného prostredia v čase, keď je už nariadená …

čl. I bod 14. §
V súvislosti s navrhovanými zmenami v koncepcii výchovných opatrení je potrebné vykonať aj zmenu v hodnotení účinnosti výchovného opatrenia tak, aby celkové zhodnotenie plnenia účelu výchovného opatrenia bolo vykonané pred uplynutím obdobia, ktoré určil súd. Len tak je možné zabezpečiť včasné zhodnotenie situácie dieťaťa, posúdiť a určiť záujem dieťaťa.

čl. I bod 15. §
Podľa Všeobecného komentára č. 12 Výboru OSN pre práva dieťaťa k právu dieťaťa byť vypočuté vo veciach zisťovania názoru dieťaťa nemožno začínať s predpokladom, že dieťa nie je schopné vyjadriť svoj názor napr. pre vek alebo rozumovú vyspelosť, nie je na dieťati aby dokázalo svoju schopnosť vyjadriť svoj názor. Článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa zakladá právo každého dieťaťa, ktoré je schopné formulovať svoj názor slobodne vyjadriť názor na všetky záležitosti, ktoré sa ho dotýkajú, a následného práva na riadne zváženie tohto názoru podľa veku dieťaťa a jeho úrovne vyspelosti. Aktuálne znenie § 43 viaže kritérium veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa už k právu na vyjadrenie názoru z tohto dôvodu sa navrhuje zmena prvej vety a dosiahnuť tak plný súlad zákona s Dohovorom o právach dieťaťa.

čl. I bod 16. §
Osoba, ktorej má byť zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí splniť zákonom ustanovené predpoklady napr. aj predpoklad, že spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti bude zaručené, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa. Náhradná osobná starostlivosť, ktorej podstatou je formálna starostlivosť príbuzných a blízkych osôb dieťaťa je preferovanou formou náhradnej starostlivosti o dieťa, podporovanou priorizáciu tejto formy riešenia v príslušných právnych predpisoch ako aj finančne. V praxi sa však objavujú aj snahy o usporiadanie vzťahov k dieťaťu formou náhradnej starostlivosti, ktoré spochybňujú základný predpoklad zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. že takéto zverenie je v záujme dieťaťa. Pochybnosti vznikajú osobitne pri návrhoch na náhradnú osobnú starostlivosť, ktorých výsledkom by mohlo byť krížové usporiadanie vzťahov k deťom v rámci blízkej aj širšej rodiny a preto sa v záujme zníženia rizika zneužívania inštitútu náhradnej osobnej starostlivosti, navrhuje jednoznačne upraviť, že osobe, ktorá sa aktuálne osobne nestará o svoje dieťa z dôvodu, že …

čl. I bod 17. §
V záujme zjednodušenia usporiadania náhradných vzťahov v rámci blízkej rodiny sa navrhuje, aby sa v prípade prarodičov dieťaťa, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky osoby, ktorá žiada o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti bola rozšírená na územie členských štátov Európskej únie. Návrh reaguje nie na časté, ale sporadicky sa objavujúce prípady, kedy najbližšia rodina dieťaťa má trvalý pobyt v inej krajine EÚ (najčastejšie v Českej republike).

čl. I bod 18. §
Nakoľko je náhradná osobná starostlivosť štátom garantovaná náhradná forma starostlivosti a jej výkon musí byť v záujme dieťaťa, je vylúčené, aby súd a štátne orgány ktoré sú povinné sledovať úroveň vykonávania náhradnej starostlivosti o dieťa nedisponovali informáciou o pobyte dieťaťa, navyše ak ide o pobyt dieťaťa mimo územia Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto (rovnako ako u pestúnskej starostlivosti), aby bol náhradný rodič povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa na dobu dlhšiu ako tri mesiace z územia Slovenskej republiky spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžky pobytu. Návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie je postavený na povolení súdu s vycestovaním dieťaťa. Súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa (napr. vycestovanie do nebezpečnej krajiny, ohrozujúci účel vycestovania …

čl. I bod 19. §
V čase prípravy zákona o rodine platila v Slovenskej republike právna úprava finančnej podpory náhradnej starostlivosti formou príspevkov od štátu podľa ktorej bola príspevkami podporovaná len pestúnska starostlivosť a poručníctvo (v prípade ak sa poručník osobne stará o dieťa). Preto aj zákon o rodine reagoval len na túto situáciu, t.j. výživné na dieťa v pestúnskej starostlivosti rodičia podľa zákona o rodine poukazujú úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý plní úlohy odberného miesta výživného a zároveň poukazuje pestúnom príspevky (v prípade, ak je výživné vyššie ako príspevky na dieťa rozdiel je poukazovaný dieťaťu). Tento mechanizmus je osvedčený a odbremeňuje pestúnov od povinností smerom k výživnému dieťaťa. Od roku 2008 je na Slovenku účinná nová právna úprava podpory náhradnej starostlivosti, ktorá zaviedla aj finančnú podporu detí v náhradnej osobnej starostlivosti, z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bola osvedčená konštrukcia s pestúnskej starostlivosti uplatňovaná aj v prípade náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň sa navrhuje vzhľadom na praktické skúsenosti z pestúnskej starostlivosti jednoznačne upraviť, …

čl. I bod 20. §
Sledovanie účelu pestúnskej starostlivosti je aktuálne upravené vo vykonávacom predpise – vyhláške č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy – ďalej len Spravovací poriadok (§ 91 a nasl.). Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy – pestúni sú viazaní najmenej dvakrát ročne predkladať súdu správu o výkone pestúnskej starostlivosti a súd môže sledovať výkon pestúnskej starostlivosti aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately V novelizačnom bode 25 sa navrhuje upraviť priamo v zákone povinnosť súdu hodnotiť v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pestúnsku starostlivosť a to nielen kvalitu pestúnskej starostlivosti ale aj overenie skutočnosti či trvajú dôvody náhradného riešenia osobnej starostlivosti o dieťa. Nakoľko do sústavy náhradnej starostlivosti patrí aj náhradná osobná starostlivosť navrhuje sa rovnako ako v prípade pestúnskej starostlivosti (ale aj ústavnej starostlivosti a …

čl. I bod 21.
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 22. §
Z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v novelizačnom bode 16 k náhradnej osobnej starostlivosti sa navrhuje, aby osobe, ktorá sa na základe rozhodnutia súdu aktuálne osobne nestará o svoje dieťa nemohlo byť zverené dieťa do pestúnskej starostlivosti.

čl. I bod 23. §
Podľa Nálezu Ústavného súdu (615 z 18. októbra 2006) ustanovenie § 49 ods. 1 prvej vety zákona nie je v súlade s čl. 41 ods. 4 druhou vetou Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 32 ods. 4 druhou vetou Listiny základných práv a slobôd a s čl. 9 prvým bodom prvou vetou Dohovoru o právach dieťaťa. Ustanovenie § 49 ods. 1 prvej vety zákona nie je platné a tým sa celý § 49 stal nadbytočný, navrhuje sa preto jeho vypustenie.

čl. I bod 24. §
Nakoľko pestúnska starostlivosť, rovnako ako náhradná osobná starostlivosť (porovnaj navrhovanú úpravu v bode 18) je štátom garantovaná (organizovaná) náhradná forma starostlivosti o dieťa a súd v súčinnosti so štátnymi orgánmi sleduje aby jej výkon bol v záujme dieťaťa je vylúčené, aby súd a štátne orgány nedisponovali informáciou o pobyte dieťaťa a podrobnostiach tohto pobytu (ani doterajšia úprava povinnosti pestúna, aby najmenej dvakrát do roka predkladal súdu správu o maloletom dieťati nie je na tento účel efektívna). Navrhuje sa preto rovnako ako u náhradnej osobnej starostlivosti, aby bol pestún povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa z územia Slovenskej republiky na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžke pobytu. Návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie ako povoľovacie konanie o vycestovaní dieťaťa. Súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri …

čl. I bod 25. §
Navrhuje sa, aby polročné sledovanie výkonu pestúnskej starostlivosti upravené v Spravovacom poriadku bolo v podobe zhodnocovania kvality starostlivosti a trvania dôvodov pre ktoré nemôžu rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa upravené priamo v zákone. Účelom návrhu je sledovať úroveň osobnej starostlivosti o dieťa pestúnom a podobne ako v prípade ústavnej starostlivosti aj priebežne skúmať, či neodpadli dôvody pre ktoré bolo dieťa odňaté zo starostlivosti rodičov.

čl. I bod 26. §
Navrhuje sa vyriešiť aplikačný problém, nakoľko úrad práce, sociálnych vecí rodiny ako odberné miesto výživného na dieťa v pestúnskej starostlivosti (a poskytovateľ príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti) nemá na jednej strane legitímny dôvod preberať výživné za plnoleté dieťa avšak rozhodnutie súdu, ktorým je uložená povinnosť rodičom poukazovať výživné úradu je platné, je preto potrebné jednoznačne upraviť, že úrad práce, sociálnych vecí rodiny je odberným miestom výživného dieťaťa len do jeho plnoletosti.

čl. I bod 27.
Legislatívno-technická úprava

čl. I bod 28 až 30. §
Nariadenie ústavnej starostlivosti je výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov až vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. následne do pestúnskej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že súd má vyslovene upravenú povinnosť skúmať, či dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. pestúnskej starostlivosti a z § 44 je vyvodzovaná priorita jednotlivých foriem náhradnej starostlivosti (t.j. priorita starostlivosti príbuznými a osobami blízkymi dieťaťu – náhradná osobná starostlivosť, a ak takáto možnosť nie je tak pestúnska starostlivosť a až ako posledné riešenie ústavná starostlivosť), navrhuje sa zosúladiť text prvej vety ods. 1 § 54 so znením § 44. Je nevyhnutné opakovane legislatívne potvrdiť princíp vzťahov a priority medzi jednotlivými druhmi náhradnej starostlivosti. Má platiť, že náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné …

čl. I bod 31. §
Podľa ods. 62 Všeobecného komentára Výboru OSN č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu ak sa oddelenie dieťaťa od rodiny stane nevyhnutným, rozhodujúce osoby musia zaručiť, aby dieťa, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho alebo jej najlepším záujmom, udržiavalo spojenie a vzťahy so svojimi rodičmi a rodinou (súrodencami, príbuznými a osobami, ku ktorým má silný osobný vzťah). Pri rozhodnutiach o frekvencii a dĺžke návštev alebo iného kontaktu pri umiestnení dieťaťa mimo rodiny je nevyhnutné zohľadniť kvalitu vzťahov a potrebu ich udržiavania. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele utvára široký priestor pre udržiavanie resp. zlepšovanie vzťahov detí umiestnených v zariadeniach s ich rodičmi, starými rodičmi, súrodencami a ďalšími blízkymi osobami je však potrebné doplniť do zákona rodine aby súd pri zvažovaní miesta výkonu ústavnej starostlivosti prihliadal nielen na zachovanie a udržiavanie súrodeneckých väzieb ale aj na udržiavanie väzieb s rodičmi a inými blízkymi osobami dieťaťa.

čl. I bod 32. §
Z pôvodného zákona č. 94/1993 Zb. o rodine bola okrem iného prevzatá aj možnosť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19. roku veku, pôvodne bola táto možnosť využívaná v prípadoch kedy nemali deti ukončené štúdium. V súčasnosti však neexistuje legitímny dôvod pre predĺženie ústavnej starostlivosti v prípade plnoletej fyzickej osoby, z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť toto ustanovenie. Na túto zmenu reaguje aj zmena v právnej úprave v § 176 ods. 1 OSP (čl. II bod 2).

čl. I bod 33. §
Zariadenie je podľa § 81 ods. 2 miestom na ktoré má povinná osoba poukazovať výživné na maloleté dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia o ústavnej starostlivosti. Keďže povinnými sú rodičia a zariadenie má postavenie platobného miesta nakoľko oprávneným je stále dieťa, navrhuje sa, aby zákon ustanovil priamo právo zariadenia ako subjektu ktorý zabezpečuje náhradnú starostlivosť o dieťa, konať vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa v prípade neplanenia vyživovacej povinnosti povinnými.

čl. I bod 34. §
Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. V rozhodnutí PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 (nález publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.) bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že subjektívna lehota ustanovená na podanie zapieracej žaloby v napadnutom ustanovení resp. podmienky plynutia uvedenej lehoty nezohľadňujú fakt, že …

čl. I bod 35 až 37. §
Doposiaľ nebola v zákone vysporiadaná situácia ak rodič - žena požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom a samotné utajenie osoby v súvislosti s pôrodom prostredníctvom osobitného režimu nakladania so zdravotnou dokumentáciou rodičky nie je jednoznačným riešením pre rodinnoprávne vzťahy. Je možné vychádzať z faktu, že matka nie je známa, ale to nemení nič na skutočnosti, že matka môže v lehote šiestich týždňov odo dňa pôrodu odvolať svoju žiadať o utajenie svojej osoby. Situáciu nie je možné prirovnať ani k opusteniu dieťaťa prostredníctvom verejného inkubátora, na ktorý je možné aplikovať postup ako v situácii, keď rodiča počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem. Navrhuje sa preto, pristupovať aj k prípadom tzv. utajených pôrodov rovnako ako v prípadoch, keď rodiča počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem.

čl. I bod 38. §
Navrhuje sa utvoriť podmienky na riešenie síce sporadicky sa objavujúcej situácie, avšak pre istotu konkrétnych detí mimoriadne problematickej situácie, kedy je dieťa zverené do starostlivosti budúcich osvojiteľov, ktorá musí trvať najmenej deväť mesiacov a budúci osvojiteľ nepodá po uplynutí tejto lehoty návrh na osvojenie. Navrhuje sa preto zákonom utvoriť možnosť pre súd na zrušenie predosvojiteľskej starostlivosti, ak počas doby osemnástich mesiacov (t.j. raz tak dlhej doby ako je zákonom stanovená minimálna doba predosvojiteľskej starostlivosti) nepodá budúci osvojiteľ návrh na osvojenie. Predkladateľ má za to že rok a pol je dostatočne dlhá doba na zváženie skutočného záujmu o osvojenie si dieťaťa.

čl. I bod 39.
Legislatívno-technická úprava

čl. I bod 40. §
V odseku 1 a v odseku 2 sa reaguje na situáciu, ktorú vyvolali účinky rozhodnutia Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 (nález publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.). (porovnaj bod 34). Nález spôsobil, že s účinnosťou od 7. septembra 2008 dotknuté ustanovenie stratilo platnosť. Preto je potrebné prijať prechodné ustanovenia tak, že môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel je otcom dieťaťa a to do 31. decembra 2018. Podmienkou je, že sa v tejto veci nezačalo konanie pred 1. januárom 2016 a že ide o dieťa, ktoré sa po 7. septembri 2008 narodilo jeho manželke. Ďalej platí, že konanie o zapretí otcovstva manželom matky dieťaťa alebo opatrovníkom manžela o ktorom súd nerozhodol do 31. decembra 2015 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. januára 2016. Prechodným ustanovením sa navrhuje, aby konania o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení výchovného …

čl. I

čl. I bod 1 (§ 62 ods. 3) §
Navrhuje sa, aby každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery bol povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu najmenej v rozsahu 100 % sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhované zvýšenie minimálneho výživného reaguje na skutočnosť, že súčasná hranica na úrovni 30 % zo životného minima už dlhodobo nereflektuje reálne náklady spojené so zabezpečením základných potrieb dieťaťa.

čl. I

čl. I bod 1 (§ 62 ods. 3) §
Navrhuje sa, aby každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery bol povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu najmenej v rozsahu 100 % sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhované zvýšenie minimálneho výživného reaguje na skutočnosť, že súčasná hranica na úrovni 30 % zo životného minima už dlhodobo nereflektuje reálne náklady spojené so zabezpečením základných potrieb dieťaťa.