zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

čl. III

čl. III bod 1
Formulačne reaguje na úpravu rodičovstva.

čl. III bod 2 (§ 20a) §
Nová úprava v § 20a smeruje k odstráneniu doterajších interpretačných nejasností a z toho prameniacich nesprávnych záverov, že ustanovenie § 20 vedľa formy zahŕňa aj riešenie otázok „platnosti“ manželstva. Pre posúdenie platnosti manželstva nestačí len platnosť podľa právneho poriadku štátu, kde sa manželstvo uzavrelo. Okrem tohto musia byť splnené aj podmienky nášho hmotného práva (porov. § 5, 9 a 17 návrhu zákona). Ustanovenie sa týka posúdenia platnosti manželstva uzavretého slovenským občanom vzhľadom na zápis do osobitnej matriky.

čl. III bod 3 (§ 24) §
Zosúlaďuje sa úprava s Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností na ochranu dieťaťa z 19.10.1996 (ozn. č. 344/2002 Z. z.) a s § 39 ods. 2. Dohovor určuje, že súd, ktorý má právomoc, koná podľa lex fori. Výkladom doterajšej úpravy nastáva diskrepancia § 39 ods. 2 vo vzťahu k § 24. Slovenský súd by u takýchto detí mal síce právomoc ale konať by mal podľa právneho poriadku štátu, v ktorom majú obvyklý pobyt, čo by viedlo k rozporu s Dohovorom.

čl. III bod 4 (§ 26a) §
Je reakciou na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi, keďže doterajší § 26 sa na konania o predosvojiteľskej starostlivosti nevzťahuje. Vzhľadom na aspekt dočasného charakteru tohto opatrenia za primerané sa považovalo použitie ustanovení o úprave vzťahov medzi rodičmi a deťmi (§ 24, § 39). Explicitne sa osobitne upravuje hraničný ukazovateľ pre konanie o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

čl. III bod 5 až 9 (§ 28 až § 31) §
Formulačné zmeny, v ktorých je premietnutá obsahová i pojmová diferenciácia poručníctva a opatrovníctva.

čl. III bod 10 ( § 39 ods. 3) §
Zmena zodpovedá filozofii Dohovoru z roku 1996 (a dôvodom uvedeným pri § 24). Ochranné opatrenia majú len teritoriálnu pôsobnosť a úprava smeruje k zabezpečeniu rýchlosti konania.

čl. III bod 11 (§ 42) §
Formulačné zmeny súvisiace s rozlišovaním poručníctva a opatrovníctva. Pri posledných zmenách ZMPS sa nedoriešil problém právomoci v týchto otázkach, čím zostal rozpor medzi základným princípom „obvyklého pobytu“ v iných ustanoveniach týkajúcich sa ochrany osôb a týmto ustanovením, ktoré stále vychádza z prekonaného princípu štátneho občianstva. Navrhovanou formuláciou sa dostáva text do súladu aj s najnovším štandardnom v tejto oblasti Haagskym dohovorom o ochrane dospelých osôb z roku 1999, ktorého síce SR zatiaľ nie je zmluvnou stranou, ale ratifikácia sa v dohľadnej dobe predpokladá.

čl. III bod 12 (§ 62 písm. a) ) §
Reakcia na novú úpravu v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

čl. III bod 13 až 15 (§ 67, § 68a) §
Terminologické zosúladenie s navrhovanou úpravou v zákone o rodine. Zmena spoločného nadpisu nad § 68a smeruje k interpretačnému upresneniu v súlade s úpravou tohto konania.

čl. V
Novelizácia § 9 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom bola vyvolaná úpravou v § 53d, ktorý vylučuje možnosť voľby rozhodného práva účastníkmi zmluvy o založení zaknihovaných cenných papierov alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov v prípade osobitného režimu. Inak by šlo o neprípustnú nepriamu novelizáciu uvedeného zákona.

čl. II ((Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom)

čl. II § 51 ods. 2 písm. d) §
Zmena je spojená so zavedením nového druhu rozhodnutia rozkazu na plnenie.

čl. III
V súlade s logikou zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa dopĺňa § 10 o imperatívnu normu platnú pre záväzkové vzťahy majúce svoj pôvod alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Ako neadekvátne sa javí imperatívne normy vymedzovať v jednotlivých zákonoch upravujúcich spotrebiteľské právne vzťahy, ale tieto inkorporovať práve v ustanoveniach o záväzkoch s medzinárodným prvkom v zákone č. 97/1963 Zb. V súlade s filozofiou Nariadenia Rím I. sa zapracúva aj preferencia pre spotrebiteľa výhodnejšieho právneho režimu.

čl. III

čl. III bod 1 §
Zavádza sa legislatívna skratka na mieste tak, ako to predpokladajú Legislatívne pravidlá vlády SR a zároveň sa mení neaktuálny názov ústredného orgánu štátnej správy.

čl. III bod 2 §
Súčasná právna úprava vyňatia cudzích štátov z právomoci slovenských súdov vychádza z prekonanej doktríny tzv. absolútnej imunity štátu, podľa ktorej bol štát úplne vyňatý z právomoci súdov iného štátu, bez ohľadu na charakter či predmet sporu. V súčasnosti sa však už v medzinárodnom práve verejnej etablovala doktrína tzv. funkčnej imunity štátu, ktorá rozlišuje medzi acta iure imperii, teda úkonmi štátu spojenými s jeho postavením ako suveréna, a acta iure gestionis, teda úkonmi, v ktorých štát vystupuje ako subjekt súkromného práva (zmluvné veci, pracovnoprávne vzťahy, a pod.). Z tejto doktríny vychádza aj Dohovor OSN o imunitách štátov z 2.12.2004, ktorý SR podpísala 15.9.2005, avšak zatiaľ neratifikovala (dohovor nenadobudol zatiaľ medzinárodnú platnosť, pretože k jeho platnosti sa vyžaduje uloženie 30 ratifikačných listín). Dohovor je kodifikáciou obyčajových pravidiel medzinárodného práva verejného. Doktrínu funkčnej imunity už slovenské súdy uplatňujú v dôsledku uplatňovania nariadení EÚ (najmä nariadenie č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach), pretože judikatúra Súdneho dvora …

čl. III bod 3 §
Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach C-20/92 Hubbard, C-43/95 Data Delecta, C-323/95 Hayes v- Kronenberg) zabraňuje slovenskému súdu požadovať zloženie zábezpeky na trovy konania od právnickej osoby so sídlom v inom členskom štáte alebo od občana iného členského štátu, ak by súd nemohol rovnakú záruku uložiť svojmu občanovi (ak nemá bydlisko či majetok na území SR). Navyše nariadenia EÚ z oblasti medzinárodného práva súkromného (relevantné je najmä nariadenie č. 44/2001) umožňujú vzájomný výkon rozhodnutí o trovách konania, čím dostatočne chránia odporcu v týchto situáciách. Pokiaľ ide o ostatné osoby, zachováva sa doterajší princíp vzájomnosti, avšak zákon ukladá dôkazné bremeno preukázania existencie vzájomnosti cudzincovi - navrhovateľovi, ktorý je v najlepšej pozícii preukázať obsah svojho domovského práva a má súčasne aj právny záujem na preukázaní vzájomnosti, aby sa uloženiu zábezpeky vyhol.

čl. III bod 4 §
Súčasná úprava zisťovania cudzieho práva je v zákone veľmi rámcová a neposkytuje súdom primeraný návod na to, ako postupovať. Nové znenie vymenúva ako príklad niektoré spôsoby, ktorými súd obsah cudzieho práva vie zabezpečiť a ktoré najčastejšie uvádza odborná literatúra. Druhá doplnená veta rieši dôsledky situácie, ktorá sa v praxi môže stať, a to nemožnosť zistenia obsahu cudzieho práva, resp. praktickú nemožnosť jeho zistenia. Úprava sa inšpiruje riešeniami v právnych poriadkoch iných štátov, napríklad aj nedávnou úpravou v ČR (§ 23 ods. 5 zákona č. 91/2012 Sb.).

čl. III bod 5 §
Cieľom tohto ustanovenia je riešiť príslušnosť orgánov v rezorte ministerstva spravodlivosti pri zabezpečovaní overenia listín na účely ich použitia v cudzine. Cieľom je uplatniť rovnaký systém tak na tzv. konzulárnu superlegalizáciu ako aj na postup podľa Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (ozn.č. 213/2002 Z.z.) pri vydaní apostilu. Keďže postup podľa dohovoru de facto nahrádza superlegalizáciu, teda „vyššie overenie“, je súčasné znenie ustanovenia nepresné a vyvoláva interpretačné dohady, či a do akej miery sa použije aj na účely predmetného dohovoru. Navrhované doplnenie má za cieľ odstrániť tieto pochybnosti.

čl. III bod 6 §
Ustanovenie § 65 vychádza z historickej úpravy uznávania, ktorá sa na území Slovenskej republiky uplatňuje od roku 1964. Kým v minulosti problémy s uznávaním rozhodnutí o osvojení detí, cudzích štátnych občanov, občanmi SR v cudzine fakticky neexistovali, zvýšená mobilita slovenských občanov a politické zmeny po roku 1989 spôsobili, že počet takýchto osvojení vzrástol, pričom k osvojeniam dochádza často v exotických krajinách. Matrika nie je dostatočne odborne vybavená na to, aby vedela posúdiť, či takéto cudzie rozhodnutie o osvojení spĺňa všetky podmienky vyžadované zákonom pre jeho uznanie v Slovenskej republike. To vedie ku skutočnosti, že osvojitelia sú matrikou odkazovaní na postup podľa § 67 ods. 4, čo vedie k frustrácii účastníkov, keďže zákon osobitné konanie o uznaní v týchto prípadoch nevyžaduje. Zvyšuje sa tak právna neistota občanov, pretože nevedia, ako majú postupovať. Zavedenie povinného uznania pre všetky prípady osvojenia, ak dieťa alebo aspoň jeden z osvojiteľov je slovenský občan (teda situácie, kedy osvojeniu vyslovenému v cudzine musia byť v SR priznané …

čl. III bod 7 §
V dôsledku zmien, ktoré sa do zákona zaviedli zákonom č. 589/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k rozdeleniu pôvodného ustanovenia § 67 na dve ustanovenia (§ 65 a § 67), pričom cieľom úpravy nebolo zmeniť podstatu pôvodnej úpravy: uznaniu osobitným výrokom mali podliehať len rozhodnutia uvedené v § 65. Neúplné znenie nového § 67 ods. 1 však vedie k výkladovým problémom, kedy sa obsah tohto ustanovenia vykladá nad rámec vymedzený § 65. Aby sa tento výkladový problém odstránil, navrhuje sa v novom znení použiť priamy odkaz na § 65.

čl. III bod 8 §
Ustanovenie bolo prevzaté z pôvodného znenia § 65. V rámci zmien vykonaných zákonom č. 589/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k vypusteniu odkazu na uznanie cudzieho rozhodnutia „slovenským orgánom“. Touto zmenou však zákonodarca nemal v úmysle zmeniť existujúcu filozofiu uznávania cudzích rozhodnutí v Slovenskej republiky, podľa ktorej cudzie rozhodnutie, ktoré nevyžaduje výkon, uznáva ten slovenský orgán, ktorý mu priznáva účinky. Teda nielen slovenský súd. Zmenená formulácia však spôsobuje nejasnosť v otázke, či skutočne cudzie rozhodnutie smie uznať aj iný slovenský orgán ako súd. Odstránenie tejto pochybnosti vyžaduje návrat k pôvodnému zneniu.

čl. III bod 9 §
Vzhľadom na odlišnosť obsahu právnych poriadkov rôznych štátov môže dôjsť k situácii, že cudzie rozhodnutie, ktoré má byť uznané alebo vykonané v Slovenskej republike bude obsahovať právny inštitút (vecné právo, opatrenie, príkaz), ktorý nie je v právnom poriadku SR známy alebo nie je známy pod týmto názvom alebo v tej istej podobe. Súčasná právna úprava možnosť adaptácie neupravuje a neexistuje ani právna prax, ktorá by poskytovala návod na riešenie. V dôsledku uplatňovania nových nariadení EÚ prijímaných v oblasti medzinárodného práva súkromného a procesného (najmä nariadenie, ktoré povinnosť takéhoto prispôsobenia (adaptácie), výslovne upravuje, sa javí vhodné upraviť v zákone, ako sa bude v týchto prípadoch postupovať. Vhodným riešením sa javí všeobecná úprava adaptácie , ktorá sa bude uplatňovať nielen v kontexte existujúcich nariadení, ale bude použiteľná aj v iných prípadoch a v súvislosti s rôznymi konaniami s cudzím prvkom. Stav, kedy by sa pripravovala osobitná úprava pre každý jednotlivý prípad, v ktorom by sa vyžadovala adaptácia, nie je žiaduci. V snahe …

čl. III bod 10 §
Konanie o uznanie cudzieho rozhodnutia (a podporne aj konanie o vyhlásenie vykonateľnosti § 68h ods.2) má osobitný, nostrifikačný charakter, preto uplatnenie všeobecnej úpravy trov konania v § 137 a nasl. OSP nie je na toto konanie vhodné. Justičná prax otázku možnosti či nemožnosti priznania trov konania o uznanie jednoznačne nevyriešila a problém pretrváva. Navrhované ustanovenie tento problém rieši tým, že nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania o uznanie (resp. vyhlásenie vykonateľnosti - § 68h ods.2). To je opodstatnené charakterom tohto konania, v ktorom sa neriešia otázky oprávnenosti nároku, ktorý je podkladom rozhodnutia. Preto nie je namieste priznávať navrhovateľovi náhradu trov voči druhému účastníkovi, najmä ak navrhovateľom môže byť aj odporca z uznávaného cudzieho rozhodnutia. Nepriznanie práva na náhradu trov konanie o uznanie nevylučuje, aby si oprávnený náklady vynaložené na dosiahnutie výkonu, vrátane nákladov spojených s vyhlásením vykonateľnosti, uplatnil v exekučnom konaní (§ 200 ods. 1, druhá veta Exekučného poriadku), resp. v rámci súdneho výkonu rozhodnutia (§ 270 …

čl. III bod 11 §
V súvislosti s adaptačným konaním je zároveň potrebné upraviť § 68a, resp. jeho písm. c) tak, aby bola upravená príslušnosť súdu pre adaptačné konanie v prípade, že premena práva nebude vykonávaná v rámci konania o uznaní alebo výkone cudzieho rozhodnutia, keďže napr. v prípade premeny cudzieho vecného práva ide o právo s účinkami erga omnes, na ktoré súčasné znenie § 68a písm. c) nemožno aplikovať. Ako najvhodnejšia alternatíva sa javí prikázanie celej agendy jednému súdu, aby nedochádzalo k prípadným rozdielnym výkladom a protichodným premenám cudzích práv. Zároveň sa v tejto agende nepredokladá vysoký nápad.

čl. III bod 12 §
Upravuje sa spolupôsobenie skoršej a neskoršej právnej úpravy.

čl. III bod 13
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky na správnom mieste v texte predpisu (Pozri tiež bod 1).

čl. I
Zákon č. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov

čl. I bod 1 (§ 39 ods. 1) §
Navrhovaným ustanovením sa rozširuje právomoc v rodinných veciach o kritérium štátnej príslušnosti. Ide o právomoc subsidiárnu, preto sa uplatní len v prípade, ak tomu nebráni právo EÚ, medzinárodne zmluvy alebo bilaterálne zmluvy (§ 2). Slovenský súd má tak možnosť konať, ak si to vyžaduje záujem maloletého, aj keď nemá obvyklý pobyt v SR. Toto ustanovenie bude mať uplatnenie najmä v prípade, ak ide o slovenského občana v krajine, s ktorou SR nie je viazaná žiadnou zmluvou a je to potrebné na ochranu práv a záujmov maloletého. Zároveň, možno navrhované ustanovenie využiť aj pri konaniach, ktoré sú vylúčené z vecnej pôsobnosti Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1111“) a aj Haagskeho dohovoru z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností …

čl. I bod 2 (§ 39a) §
Prevzatie právomoci slovenským súdom umožňuje nariadenie (EÚ) 2019/1111, ale aj Haagsky dohovor z roku 1996. a to buď na žiadosť iného súdu alebo na návrh účastníka konania v prípade, že cudzí súd konanie preruší a vyzve účastníka, aby takýto návrh o prevzatie právomoci podal. Účastník konania nemôže požiadať slovenský súd o prevzatie právomoci priamo, ale iba po splnení podmienok ustanovených v nariadení alebo dohovore, t.j. po prerušení konania na súde, ktorý má právomoc konať a po výzve tohto súdu, aby podali návrh na prevzatie právomoci. Navrhovanou úpravou sa zjednocuje postup súdov v týchto prípadoch. Nariadenie (EÚ) 2019/1111 upravuje explicitne lehotu na strane jednej. Na strane druhej Haagsky dohovor z roku 1996 takúto lehotu neupravuje. Na účely zjednotenia postupu súdov sa zavádza procesný postup pri rozhodovaní a určuje sa miestna príslušnosť súdu, keďže v týchto prípadoch typicky nebude možné založiť miestnu príslušnosť podľa slovenských procesných predpisov. Vzhľadom na nízky počet a špecifickosť takýchto prípadov je vhodné, aby o takýchto žiadostiach rozhodoval …

čl. I bod 3 (§ 47a) §
Navrhovaným ustanovením sa premieta princíp forum necessitatis do vnútroštátnej úpravy. V praxi môžu vzniknúť výnimočné situácie, kedy cudzí súd, ktorý by inak mal vo veci právomoc, nemôže túto právomoc vykonávať, napríklad z dôvodu diplomatickej imunity účastníka alebo občianskej vojny v krajine. V taktom prípade je vhodné za určitých okolností zabezpečiť, aby mohol slovenský súd vec prejednať. Zabráni sa tým situácii, kedy by sa účastník nemohol domôcť svojho práva na spravodlivý proces. Výkon tejto právomoci predpokladá dostatočnú väzbu veci so SR (napríklad štátna príslušnosť jedného z účastníkov, majetkové záujmy na území SR). Súd sám zváži vzhľadom na okolnosti prípadu, či si právomoc založí alebo nie. Predmetné ustanovenie zahŕňa aj prípady, kedy nemožno uznať cudzie rozhodnutie a domovský súd nemôže už v tej istej veci konať z dôvodu res iudicata, teda nemožno konanie opätovne účinne začať, resp. uskutočniť v cudzine.

čl. I bod 4 (§ 48a) §
V súčasnosti platné znenie zákona neumožňuje konanie zastaviť z dôvodu medzinárodnej litispendencie. Medzinárodná litispendencia je upravená len v niektorých medzinárodných zmluvách alebo právnych aktoch EÚ. Zákon bude umožňovať za určitých podmienok prerušiť a zastaviť konanie a v situáciách, na ktoré sa medzinárodná zmluva, či právny ak EÚ neuplatní. Konanie na súdoch v dvoch rôznych štátoch zbytočne časovo i finančne zaťažuje strany, a preto nové ustanovenie umožňuje na návrh niektorého z účastníkov prerušiť konaniez dôvodu, že na súde cudzieho štátu prebieha konanie o rovnakom spore. Súd zváži, či možno očakávať, že vydané rozhodnutie bude v SR uznané. V tomto štádiu konania môže s určitosťou skúmať len splnenie podmienky právomoci cudzieho súdu. V prípade, že si cudzí súd založil právomoc na kritériách, ktoré neodporujú nášmu zákonu a ak je to v záujme účastníkov konania a vzhľadom na povahu konania, súd môže prerušiť konanie. Pokračovanie v konaní je upravené podobne ako v § 163 CSP. Súd v konaní pokračuje, ak to navrhne niektorý …

čl. I bod 5 (§ 52) §
Legislatívno – technická úprava pre lepšiu prehľadnosť právneho predpisu.

čl. I bod 6 (§ 53 ods. 1) §
Zavádza sa legislatívna skratka.

čl. I bod 7 (§ 53 ods. 2 a §54) §
Legislatívno – technická úprava pre lepšiu prehľadnosť právneho predpisu.

čl. I bod 8 (§ 55) §
Pôvodný obsah § 55 sa presúva do § 58e. Nové znenie § 55 adresuje absenciu vymedzenia predmetu právnej pomoci, ktorá spôsobuje neprehľadnosť pre aplikačnú prax. Súčasná právna úprava je limitovaná a pre prax nedostatočná. Preto je potrebné jej bližšie rozpracovanie. Odsek 3 je doplnený o „iné orgány a osoby“ vzhľadom na rozličnú právnu úpravu jednotlivých štátov, kde o právnu pomoc môžu žiadať aj iné orgány alebo osoby, ako napríklad hussier (doručovateľ) vo Francúzsku alebo advokátske kancelárie v USA. Pod pojmom „iné orgány“ však nemožno chápať správne orgány konajúce v správnom konaní ani doručovanie písomností v správnom konaní, a to z dôvodu, že správne veci sú vylúčené z rozsahu pôsobností tohto zákona. Ustanovenie § 1 zákona vymedzuje pôsobnosť a limituje ju výhradne na veci občianskoprávne, obchodné, rodinné a pracovné s medzinárodným prvkom.

čl. I bod 9 (§ 56) §
Vypustenie slova „justičným“ súvisí s novým odsekom 3 v § 55. Doterajšia neexistencia vnútroštátnej právnej úpravy miestnej príslušnosti pri poskytovaní právnej pomoci prináša aplikačné problémy. Navrhovaná zmena jasne ustanovuje miestu príslušnosť súdu pri poskytovaní právnej pomoci cudziemu orgánu. Výnimka, kedy sa vzájomnosť nevyžaduje, t. j. na doručovanie písomností osobe v Slovenskej republike, bola inšpirovaná právnou úpravou doručovania písomností v právnom styku s cudzinou v trestných veciach, kde sa vzájomnosť na takéto doručenie taktiež nevyžaduje. Odmietnutie poskytnutia právnej pomoci cudziemu orgánu pri doručení písomnosti účastníkovi v SR len z dôvodu absencie vzájomnosti by mohlo ohroziť procesné práva tohto účastníka v konaní v cudzine, najmä rozsah uplatnenia jeho práva na obhajobu v tom konaní.

čl. I bod 10 (§ 56a) §
Doterajšia neexistencia obdobnej úpravy spôsobuje neprehľadnosť pre aplikačnú prax. Navrhované riešenie je inšpirované zaužívaným ustanovením § 540 ods. 2 Trestného poriadku.

čl. I bod 11 (§ 57) §
Absencia úpravy komunikácie s cudzími súdmi spôsobuje neprehľadnosť pre aplikačnú prax a navrhované riešenie ju odstraňuje. Doterajšie odseky 2 až 5 sa v mierne pozmenenom znení presúvajú do nového § 58b.

čl. I bod 12 (§ 58) §
Navrhované doplnenie podrobnejšie upravuje doručenie písomnosti na základe dožiadania cudzieho súdu. V odseku 1 sa upravuje postup doručenia podľa všeobecných procesných predpisov (§ 111 CMP) v prípadoch, kedy je doručovaná písomnosť v slovenskom jazyku, alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v Trestnom poriadku (§ 541). Účelom odseku 2 je zachovanie zmyslu pôvodného § 58 a teda ochrana adresáta v prípadoch, kedy písomnosť nie je vyhotovený v jazyku podľa odseku 1.

čl. I bod 13 (§ 58a až § 58g) §
Navrhované ustanovenie § 58a rieši špecifický prípad, kedy cudzí orgán požiada o osobné doručenie, ktoré v slovenskom právnom poriadku nie je upravené, ale existuje v mnohých cudzích právnych poriadkoch. Dožadujúci orgán môže preto požiadať o osobné doručenie a v takom prípade je nutné písomnosť doručiť osobe tak, aby bolo zaručené, že danú písomnosť prebrala jedine osoba uvedená v žiadosti. Vzhľadom na to, že doručenie do vlastných rúk nezaručuje, že písomnosť preberie osoba, ktorej má byť písomnosť doručená, je v tomto prípade potrebné využiť inštitút doručenia prostredníctvom zamestnanca súdu alebo súdneho exekútora, prípadne si súd adresáta za účelom doručenia predvolá. Navrhované ustanovenie § 58b je v zásade prevzatým ustanovením § 57 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov („ďalej len ZMPS“) s tým, že v odseku 1 je druhá veta doplnená o povinnosť upozorniť na význam výpovede a následky krivej prísahy, ktoré bolo prebrané z Trestného poriadku (§ 542). Odsek 5 sa pridáva na …

čl. I bod 14 (§ 59) §
Legislatívno – technická úprava pre lepšiu prehľadnosť právneho predpisu.

čl. I bod 15 (§ 62 písm. a/) §
Doplnenie notárskych kandidátov je potrebné vzhľadom na zmenu § 25 a § 57 Notárskeho poriadku.

čl. I bod 16 (§ 62a ods. 1) §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novým znením ustanovenia § 2.

čl. I bod 17 (§ 62a ods. 3) §
Cieľom zmeny je urýchliť vyhotovovanie prekladov podľa tohto ustanovenia, keďže oprávnená osoba nemôže počas vyhotovovania prekladov vymáhať výživné zo zahraničia, a dokonca jej nevznikne ani nárok na náhradné výživné.

čl. I bod 18 (§ 67 ods. 3 a 4) §
Odkaz na iné cudzie rozhodnutie vyvolával v doterajšej praxi dojem, že nemôže ísť o rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, čo spôsobovalo problém pri uznávaní štatusových rozhodnutí. Uznanie prihliadnutím na cudzie rozhodnutie sa musí aplikovať pri všetkých rozhodnutiach, teda aj tých, ktoré patria pod odsek 1 a 2, ak u nich osobitné rozhodnutie o uznaní nie je vyžadované z dôvodu prednosti medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu EÚ. Toto vyjasnenie je dôležité aj vzhľadom na § 67 ods. 3 v spojení s § 250 CMP, kedy napríklad v dôsledku uplatnenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom (Praha 29.októbra 1992, oznámenie č. 193/1993 Z. z.) súd, ktorý vkladá rozhodnutie do registra, musí skúmať podmienky na uznanie cudzieho rozhodnutia z úradnej povinnosti. Z CMP to však doteraz jasne nevyplýva. Kvôli jednoznačnosti a odstráneniu výkladových a aplikačných otáznikov sa navrhuje aj doplnenie ustanovenia …

čl. I bod 19 (§ 68b ods. 1) §
Doplnením záverečnej vety v § 68b ods. 1 sa rozširuje okruh procesne legitimovaných osôb, ktoré môžu podať návrh , aby o uznaní či neuznaní (§ 68h) cudzieho rozhodnutia rozhodol súd osobitným výrokom podľa § 67 ods. 4. o prokurátora. Možnosť prokurátora je limitovaná len na podanie návrhu na neuznanie cudzieho rozhodnutia, a to z dôvodu ochrany verejného poriadku. Nástroje EÚ zaviedli prezumpciu uznania cudzieho rozhodnutia (teda nie automatizmus potreby konania o uznanie ako v ZMPS) len s možnosťou konania o uznanie/neuznanie len na návrh „zainteresovanej osoby“. Keďže v prípade rodinnoprávnych vzťahov sa nemožno spoliehať na to, že účastníci konania sami sa budú opierať o tento dôvod neuznania a v prípade, že vec súdu nepredložia, ani súd nemôže z úradnej povinnosti rozpor s verejným poriadkom skúmať. Tento aspekt bol ďalej prehĺbený prijatím nariadenia (EÚ) 2019/1111. V zmysle tohto nariadenia sa cudzie rozhodnutia z členských štátov EÚ uznávajú bez osobitného konania. To znamená, že sa vychádza z prezumpcie, že rozhodnutie z členského …

čl. I bod 20 (§ 68c ods. 4) §
Prokurátor podáva návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia vo verejnom záujme, a preto nemusí zabezpečovať preklad cudzieho rozhodnutia. Keďže predmetom skúmania súdom je výhrada verejného poriadku, predloženie dokladu týkajúceho sa zabezpečenia procesných práv účastníka v konaní v cudzine nemá relevanciu a nevyžaduje sa.

čl. I bod 21 (§ 68g ods. 2) §
V nadväznosti na teóriu uplatňovanú v slovenskom medzinárodnom práve súkromnom sa uplatňuje zásada relatívnej výhrady verejného poriadku, v dôsledku ktorej sa účinky cudzieho rozhodnutia posudzujú vzhľadom na kontext daného konkrétneho prípadu. Ide o explicitné zhmotnenie zásady relatívnej výhrady verejného poriadku v prípadoch, kedy by sa na účely konania mohli, ako rozhodnutie o predbežnej otázke, účinky cudzieho rozhodnutia uznať aj v prípadoch, kedy by rozhodnutie odporovalo verejnému poriadku.

čl. I bod 22 (§ 68h ods. 2) §
V dôsledku terminologických zmien zavedených v čl. 30 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/1111 je navrhované doplnenie potrebné za účelom predchádzania nesprávneho výkladu subsidiarity ustanovení zákona aj vo vzťahu k tomuto nariadeniu.

čl. II
(zákon č. 97/1963 Zb.)

čl. II bod 1 a 6 (§ 37b písm. d) a § 64a) §
Novelizuje sa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ktorým sa transponujú čl. 16 a 17 smernice (EÚ) 2024/1069. Článok 16 smernice (EÚ) 2024/1069, podľa ktorého by sa zamietlo uznanie a vykonanie rozsudku z tretej krajiny, ak by sa takéto konanie považovalo za zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce sa transponuje do nového § 64a a čl. 17 smernice (EÚ) 2024/1069, podľa ktorého by mohol žalovaný v spore proti verejnej účasti požadovať na súdoch alebo tribunáloch t. j. iných príslušných orgánoch v mieste svojho bydliska alebo sídla náhradu škody a nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním na súde alebo tribunáli tretej krajiny sa transponovalo do § 37b písm. d).

čl. II bod 2 (§ 41 ods. 2) §
V právnej praxi sa na určenie rozhodného práva štandardne používa kritérium „obvyklého pobytu“, zatiaľ čo samotný pojem „pobyt“ je nepresný a môže viesť k výkladovým nejasnostiam. Navrhované doplnenie je preto nevyhnutná na zosúladenie terminológie s ostatnými medzinárodnými nástrojmi a zároveň s ostatnými ustanoveniami tohto zákona. Ustanovenie v doterajšom znení § 41 ods. 2 písm. b) obsahujúce slovné spojenie „pobyt dlhší čas“ predstavuje netypické a v právnej praxi neštandardné kritérium na určenie rozhodného práva. Jeho zachovanie by mohlo viesť k nejednotnej rozhodovacej praxi súdov a spôsobovať právnu neistotu a preto sa navrhuje jeho vypustenie.

čl. II bod 3 (§ 56 ods. 4) §
Navrhované ustanovenie predstavuje úpravu otázky prekladov v prípadoch, kedy slovenský justičný orgán je v pozícii dožiadaného orgánu. Vyjadruje základné pravidlo, že ak nie je ustanovené inak, slovenské orgány môžu prijímať žiadosti a ďalšie relevantné písomnosti v slovenskom jazyku. Ide o ustanovenie, ktoré zosúlaďuje vnútroštátnu úpravu s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a zároveň posilňuje právnu istotu. Zároveň je doplnené osobitné pravidlo pre prijímanie písomností, ktoré boli preložené formou strojového prekladu. Takto vyhotovený preklad možno akceptovať iba v prípade, že nie je nezrozumiteľný alebo zjavne chybný. Týmto ustanovením sa zabraňuje zneužívaniu strojových prekladov a súčasne sa zachováva ich praktická využiteľnosť v prípadoch, keď sú dostatočne kvalitné na splnenie účelu konania. Systém strojového prekladu eTranslation vyvinula a prevádzkuje Európska komisia a slúži na podporu viacjazyčnej komunikácie v rámci inštitúcií Európskej únie a verejného sektora členských štátov. Umožňuje automatický preklad textov a dokumentov medzi všetkými úradnými jazykmi. Nadväzuje na starší interný systém, ktorý vznikol pre potreby európskych inštitúcií a bol rozšírený v rámci programu …

čl. II bod 4 (§ 58 ods. 1 a 2) §
Vypustenie požiadavky overeného prekladu v odsekoch 1 a 2 súvisí s novým odsekom 4 v § 56 a zavedením možnosti využitia strojového prekladu.

čl. II bod 5 (§ 58f) §
Navrhované ustanovenie spresňuje a dopĺňa § 58f týkajúci sa jazyku dožiadania a písomností a predstavuje úpravu otázky prekladov v prípadoch, kedy slovenský justičný orgán v pozícii štátu pôvodu (dožadujúceho orgánu) zabezpečuje preklad žiadostí o justičnú spoluprácu a potrebných príloh, rozhodnutí alebo osvedčení do úradného jazyka dožiadaného štátu alebo do jazyka používaného na jeho území. Toto riešenie zodpovedá štandardnej medzinárodnej praxi a reflektuje potrebu zabezpečenia právnej istoty pri komunikácii s justičnými orgánmi iných štátov. Odsek 2 reaguje na prípad, keď dožiadaný štát vo svojom vyhlásení umožnil prijímanie žiadostí aj v inom jazyku. V takých prípadoch je možné vyhotoviť preklad aj do tohto jazyka, čím sa zjednodušuje prax a znižujú náklady na preklad. Odsek 3 zavádza možnosť využitia strojového prekladu, čo predstavuje významné zjednodušenie a zrýchlenie procesu. Strojový preklad bude vyhotovovaný slovenskými justičnými orgánmi na technickom základe poskytnutom Ministerstvom spravodlivosti alebo Európskou komisiou, pričom musí byť dodržaná ochrana osobných údajov a bezpečnosť prenosu údajov. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že ak dožiadaný cudzí …

čl. II bod 7 (§ 68c ods. 4) §
S cieľom čo najširšieho využitia sa navrhuje strojový preklad aj v prípade, ak súd rozhoduje o uznaní cudzieho rozhodnutia na návrh prokuratúra. Povinnosť overeného prekladu tak zostáva zachovaná len v prípade, kedy návrh na uznanie podáva účastník (s cieľom zabrániť falšovaniu preloženého rozhodnutia).

čl. II bod 8 a 9 (§ 69a a príloha) §
Vzhľadom na to, že ustanovenia smernice (EÚ) 2024/1069 sú transponované do zákona č. 97/1963 Zb. je potrebné doplniť transpozičné ustanovenie a prílohu so zoznamom preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.