Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211237 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316211237.1 Uznesenie Krajský súd Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov- matka: F.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXXX N. T. Q., J., štátny občan SR, a otec: P.. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX, B., adresa na doručovanie: L. X. D., M. XX, B., štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 175/2016-121 zo dňa 6. decembra 2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 175/2016-121 zo dňa 6. decembra 2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Návrhom podaným na Okresnom súd Bratislava III dňa 27.06.2016, navrhovateľ ako otec maloletého žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by upravil styk otca s maloletým dieťaťom a zároveň zaviazal matku povinnosťou informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa syna z dôvodu, že matka aj s dieťaťom bývajú v Rakúsku, matka s otcom nekomunikuje a odmieta umožniť otcovi styk s maloletým. 2. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 22.07.2016, č.k. 38P/175/2016-12, konanie zastavil z dôvodov, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v Rakúsku, v mieste obvyklého pobytu matky, nakoľko aj pobyt matky hodnotil ako pobyt vykazujúci znaky obvyklého pobytu, keďže sa matka niekoľko rokov zdržiava na území Rakúska, kde aj pracuje. Maloletý sa narodil v Rakúsku, má rakúsky rodný list a jeho trvalý pobyt je tiež v Rakúsku, je tam riadne vedený u pediatra a navštevuje tam materskú školu. V zmysle článku 17 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 Okresný súd Bratislava III rozhodol, že nemá právomoc v konkrétnej veci konať a preto a konanie zastavil. 3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, vyhovel jeho návrhu a nariadil neodkladné opatrenie. V odvolaní poukázal na ustanovenie § 100 C.m.p., v zmysle ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Návrh na rozvod manželstva u úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podal na Okresnom súde Bratislava III dňa 04.03.2016. pri rozhodnutí prihliadol na článok 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, v čase začatia konania. Otec tvrdil, že podanie zo dňa 04.03.2016 je rozhodujúce pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III v obligatórne dvoch spojených konaniach o rozvod aj úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Vychádzal z toho, že v čase podania návrhu bola štátom obvyklého pobytu maloletého Slovenská republika. Do prihlásenia maloletého do materskej školy v septembri 2015 bol maloletý v každom mesiaci približne 20 až 25 dní na Slovensku a len cca 5-8 dní v mesiaci bol v Rakúsku. S manželkou mali iba dočasne prenajatú nehnuteľnosť v Rakúsku, bola to križovatka medzi mestami výkonu práce a práve dôvodom návrhu na rozvod manželstva bola skutočnosť, že matka maloletého nebývala s ním v jeho byte v Bratislave alebo v spoločnej domácnosti v Rakúsku, ale bola sama s maloletým na Slovensku v Hurbanove u svojich rodičov. Podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 ako aj Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 sa pokladá obdobie 1 roka za dobu, po ktorej uplynutí sa maloleté dieťa za normálnych podmienok môže zžiť s novým prostredím a nadobudne v danom mieste obvyklý pobyt. Do podania návrhu otca uplynulo necelých sedem mesiacov od intenzívneho pobytu maloletého v Rakúsku, pričom spočiatku nebol maloletý v škôlke celý týždeň, ale maximálne 3 až 4 dni a každý víkend a nadväzujúce dni bol spolu s matkou na Slovensku u starých rodičov v Hurbanove. Otec tvrdil, že je daná právomoc slovenského súdu aj podľa článku 20 Nariadenia Rady, nakoľko je daná naliehavá potreba úpravy jeho styku s maloletým do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré je vedené na slovenskom súde, a preto slovenský súd má možnosť vydať neodkladné opatrenie, ktorým upraví styk a to bez ohľadu na to, ktorý súd členského štátu by podľa nariadenia mal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. 4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.09.2016, č.k. 20CoP/123/2016-64 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.07.2016, č.k. 38P/175/2016-12 o zastavení konania a vrátil vec na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou skúmania podmienok konania, či je alebo nie je daná právomoc súdu vo veci konať v potrebnom rozsahu a svoj záver dostatočne neodôvodnil, nemožno ho preto preskúmať v odvolacom konaní, keď okresný súd neuviedol, z akých skutkových a právnych záverov vychádzal, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné v dôsledku čoho súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a preto bola námietka nepreskúmateľnosti otca dôvodná. 5. Okresný súd Bratislava III v poradí druhým uznesením č.k. 38P 175/2016-121 zo dňa 6.12.2016 znovu preskúmal zákonné podmienky pre právomoc vo veci konať a dospel k záveru, že nie je daná právomoc tohto súdu vo veci konať a rozhodnúť. V súvislosti s týmto skúmaním vychádzal z právnych predpisov, ktoré vo svojom rozhodnutí aj citoval. 6. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 /ďalej len Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003/ vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území: - majú manželia obvyklý pobyt, alebo - manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo - má odporca obvyklý pobyt, alebo - v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil"; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil". 7. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 8. Podľa článku 8 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. 9. Podľa článku 9 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. 10. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 V prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa. 11. Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. 12. Podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 13. Podľa článku 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 V naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. 14. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku /ďalej len C.s.p./ ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 15. Súd prvej inštancie zastával názor, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom na čas do rozvodu prevyšuje rozsah zákonného vymedzenia spojených vecí v zmysle § 100 ods. 1 C.m.p. (§ 113 ods. 1 O.s.p. účinný v čase podania návrhu) na prejednanie a rozhodnutie výlučne príslušnému súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 C.m.p. /§88 ods. 1 písm. a/ O.s.p. účinný v čase podania návrhu/. Z tohto dôvodu bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia týkajúci sa dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania na čas do rozvodu manželstva, kde je daná miestna príslušnosť v zmysle § 112 ods. 1 C.m.p. (§ 88 ods. 1 písm. c/ O.s.p. účinný v čase podania návrhu) zapísaný pod novou spisovou značkou 38 P/175/2016. Okresný súd Bratislava III je miestne príslušným súdom v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, lebo jeden z manželov/otec/ býva na území štátu kde mali manželia naposledy obvyklý pobyt. Tunajší súd posúdil právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu v zmysle druhej kapitoly druhého oddielu. V prejednávanej veci sa maloleté dieťa oprávnene presťahovalo z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudlo tam obvyklý pobyt, súdy obvyklého štátu pobytu si zachovávajú právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý v uvedenom prípade neexistuje, preto je vylúčená aplikácia čl. 9. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Okresný súd Bratislava III nemôže aplikovať článok 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, na ktorý poukazoval otec a ktorý hovorí o období zdržiavania sa dieťaťa v inom členskom štáte najmenej jeden rok. Tento článok má podnadpis Súdna právomoc v prípade únosu dieťaťa, k čomu ale v konkrétnom prípade nedošlo. V zmysle článku 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a súvisí s návrhom na rozvod manželstva, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a kumulatívne bude splnená podmienka, že manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom, čo v konkrétnom prípade tiež splnené nie je, keďže matka podala návrh na určenie výživného pre dieťa spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia vo veci dočasného výživného na Okresnom súde Neusiedl am See dňa 22.04.2016. Okresný súd neaplikoval ani článok 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, na ktorý otec poukazoval v odvolaní z dôvodu, že nevidel potrebu naliehavého prípadu, keďže otec aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že matka kladie dôraz na stretávanie sa otca s maloletým synom len počas pracovných dní a v jej osobnej prítomnosti, čo odôvodňuje záver, že matka umožňuje otcovi styk, aj keď v obmedzenom rozsahu. Otec si môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na príslušnom súde v mieste bydliska maloletého, ktorý vydal predbežné opatrenie vo veci dočasného výživného na maloleté dieťa č.k. 1Pu 116/16p-2 zo dňa 22.04.2016 a začal konať vo veci určenia výživného pre maloleté dieťa. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 nedefinuje pojem obvyklý pobyt, okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, čo je v prejednávanej veci splnené, keďže maloletý navštevuje Materskú školu v Rakúsku od septembra 2015 a matka, ktorá vykonáva faktickú osobnú starostlivosť o dieťa v Rakúsku dlhodobo pracuje. Z potvrdenia o prihlásení na pobyt z centrálneho evidenčného registra bolo zistené, že maloletý T. X., nar. XX.XX.XXXX s miestom narodenia M. je prihlásený na trvalý pobyt v obci N. T. Q. od 29.10.2012. Z lustrácie v registri obyvateľov bolo zistené, že matka má s maloletým evidovaný trvalý pobyt na adrese N. T. Q., J. J. od 11.03.2013, rovnako aj zo správy o šetrení pomerov maloletého vyplýva že matka sa s dieťaťom nezdržiava na území Slovenskej republiky a preto nie je v kompetencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava prešetriť pomery na strane dieťaťa a matky, ani zaujať k danej veci stanovisko. Okresný súd Bratislava III opakovane posúdil predmetný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nemá právomoc v danej veci konať, keďže obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v čase začatia konania bol a stále je v Rakúskej republike. 16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci v danej veci konať, podal odvolanie otec maloletého, podaním zo dňa 17.1.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.1.2017, v ktorom žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil navrhované neodkladné opatrenie. Otec maloletého sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že v čase začatia konania mal a v súčasnej dobe aj má obvyklý pobyt v Rakúskej republike a preto súd nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. V súvislosti s ustanovením § 100 C.m.p. uviedol, že návrh na rozvod manželstva a návrh na úpravu práv a povinností k maloletému podal na Okresnom súde Bratislava III dňa 4.3.2016 s tým, že ide o obligatórne spojenie týchto dvoch konaní do jedného. Otec tvrdil, že stále trvá naliehavá potreba dočasnej úpravy styku s maloletým, pretože matka mu neumožňuje styk s maloletým aspoň v minimálnom rozsahu, v akom by on s maloletým chcel byť, teda aspoň každú párnu sobotu cez víkendy bez prítomnosti matky maloletého v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., a preto podal v rámci tohto konania dňa 27.6.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Podľa názoru otca, aj keď súd pridelil jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.3.2016 novú spisovú značku 38P 175/2016 a pôvodné konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode vedie pod spisovou značkou 37P 65/2016, ide stále o to isté, o konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému a teda je založená právomoc Okresného súdu Bratislava III podľa článku 8 Nariadenia Brusel II a deň 4.3.2016 je rozhodujúci v zmysle článku 8 Nariadenia Brusel II pre určenie právomoci súdu. Otec v podanom odvolaní zdôraznil, že Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25. októbra 1980, ako aj Nariadenie Brusel II bis, pokladajú obdobie 1 roka za dobu, po ktorej uplynutí sa maloleté dieťa za normálnych podmienok môže zžiť s prostredím a nadobudne v danom mieste obvyklý pobyt. V tej súvislosti uviedol, že maloletý sa síce narodil v Rakúsku, avšak od 3.4.2012 do začiatku navštevovania materskej školy v septembri 2015, prežil prevažnú časť svojho života na Slovensku a do podania jeho návrhu dňa 4.3.2016 uplynulo necelých 7 mesiacov od intenzívnejšieho pobytu maloletého v Rakúsku, pričom spočiatku maloletý nebol v škôlke celý týždeň, ale maximálne 3 - 4 dni a každý víkend a nadväzujúce dni bol maloletý na Slovensku v Hurbanove. Do dňa 27.6.2016 uplynulo necelých 10 mesiacov od intenzívnejšieho pobytu maloletého v Rakúsku. Maloletý sa nemohol zžiť s prostredím v Rakúsku, ktoré sa nestalo miestom jeho obvyklého pobytu skôr ako v septembri 2016, teda po uplynutí 1 roka od zrejme skutočného úmyslu matky maloletého tam sa maloletým bývať. Otec maloletého zastával názor, že Okresný súd Bratislava III má právomoc vo veci konať a rozhodnúť podľa článku 8 Nariadenia Brusel II bis, nakoľko maloletý mal obvyklý pobyt na Slovensku v čase začatia konania, a to v čase podania návrhu na rozvod manželstva dňa 4.3.2016, ako aj v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 27.6.2016. Otec založil do spisu dôkazy (fotografie, výpis z bankového účtu matky preukazujúci platby na Slovensku počas relevantného obdobia, výpis z knihy jázd automobilu matky, preukazujúci miesto tankovania na Slovensku počas relevantného obdobia ). Otec tiež poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o rodine upravujúce rodičovské práva a povinnosti ako aj záujem maloletého na riadnom styku so svojimi rodičmi a právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Okrem toho otec poukázal aj na článok 20 Nariadenia Brusel II bis, podľa ktorého v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Za danej situácie, možnosť otca byť s maloletým v trvaní maximálne 2 hodiny týždenne, aj to nie vždy a podľa nálady matky a v jej prítomnosti, je podľa názoru otca minimálne. 17. Krajský súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 18. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 19. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 20. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci v čase začatia konania skúmal podľa § 161 C.s.p., či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu. 21. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 22. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 23. Medzi neodstrániteľné vady konania patrí nedostatok právomoci súdu, ktorá predstavuje súhrn oprávnení a povinností, ktorými súdy disponujú pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Ak určitá vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá vedie k zastaveniu konania. 24. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 25. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 26. Podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 27. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 28. Týmto právne záväzným aktom je nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, pretože aj Slovenská republika aj Rakúsko sú členskými štátmi Európskej únie a preto je ho potrebné aplikovať prednostne pred ZMPSaP podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. 29. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 30. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 31. V prejednávanej veci nebola dôvodná námietka otca maloletého v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď konanie zastavil, pretože nesúhlasil so záverom súdu, že maloletý mal v čase začatia konania a aj v súčasnej dobe má obvyklý pobyt v Rakúskej republike, čo odôvodňuje stav, že súd nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. 32. V danom prípade sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal otázkou skúmania podmienok konania, či je alebo nie je daná právomoc súdu vo veci konať a dospel k správnemu právnemu záveru, že túto právomoc nemá. Okresný súd Bratislava III v danej veci vychádzal z Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ktoré nedefinuje pojem obvyklý pobyt a okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, čo je v prejednávanej veci splnené, keďže maloletý navštevuje Materskú školu v Rakúsku od septembra 2015 a matka, ktorá vykonáva faktickú osobnú starostlivosť o dieťa v Rakúsku dlhodobo pracuje. Z potvrdenia o prihlásení na pobyt z centrálneho evidenčného registra bolo zistené, že maloletý T. X., nar. XX.XX.XXXX s miestom narodenia M. je prihlásený na trvalý pobyt v obci N. T. Q. od 29.10.2012. Z lustrácie v registri obyvateľov bolo zistené, že matka má s maloletým evidovaný trvalý pobyt na adrese N. T. Q., J. republika od 11.03.2013, rovnako aj zo správy o šetrení pomerov maloletého vyplýva že matka sa s dieťaťom nezdržiava na území Slovenskej republiky a preto nie je v kompetencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava prešetriť pomery na strane dieťaťa a matky, ani zaujať k danej veci stanovisko. 33. V odvolaní nebola opodstatnená námietka otca, že maloletý nemá v Rakúsku obvyklý pobyt tak, ako zistil okresný súd z predložených dôkazov v spise a jeho tvrdenie, že maloletý sa zdržuje s matkou často na území Slovenskej republiky, k čomu preukázal fotografie, výpisy z účtu matky a doklady o tankovaní motorového vozidla matky, nemôžu mať podstatný význam pre zmenu záveru súdu prvej inštancie o obvyklom pobyte maloletého, ktorý bol súdom dostatočne a správne preukázaný. Súd mal preukázané, že matka maloletého dlhodobo pracuje v Rakúsku, že maloletý navštevuje materskú škodu v Rakúsku, miesto narodenia maloletého a jeho prihlásenie k trvalému pobytu je v Rakúsku, správa o šetrení pomerov maloletého ako aj ďalšie v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu uvedené skutočnosti , odôvodňujú záver odlišný od tvrdenia otca maloletého. Rovnako bol správny názor súdu, že tvrdenie otca o tom, že maloletý sa zžil s prostredím, na ktorú otec poukázal vo svojom odvolaní v súvislosti s Haagskym dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25.októbra 1980, ako aj Nariadenie Brusel II bis, ktoré pokladajú obdobie 1 roka za dobu, po ktorej uplynutí sa maloleté dieťa za normálnych podmienok môže zžiť s prostredím a nadobudne v danom mieste obvyklý pobyt, nebolo v danom prípade opodstatnené, pretože sa týka únosu dieťaťa, k čomu ale v konkrétnom prípade nedošlo. 34. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie aj v tom, že v danom prípade nie je možné aplikovať článok 20 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, na ktorý otec poukazoval v odvolaní z dôvodu, že nebola preukázaná potreba naliehavého prípadu, lebo otec uviedol, že matka kladie dôraz na jeho stretávanie s maloletým len počas pracovných dní a v jej osobnej prítomnosti, čo odôvodňuje záver, že matka umožňuje otcovi styk, aj keď v obmedzenom rozsahu. Nie je preto daný dôvod pre postup podľa uvedeného článku 20 Nariadenia, aj keď otec tvrdí, že matka mu neumožňuje styk s maloletým aspoň v minimálnom rozsahu, v akom by on s maloletým chcel byť, teda aspoň každú párnu sobotu cez víkendy bez prítomnosti matky maloletého v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., a preto podal v rámci tohto konania dňa 27.6.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. 35. V danom prípade odvolací súd je toho názoru, že otcovi maloletého ako navrhovateľovi nariadenia neodkladného opatrenia nebola odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo ani porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces tým, že súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci, pretože otec si môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na príslušnom súde v mieste bydliska maloletého, ktorý vydal predbežné opatrenie vo veci dočasného výživného na maloleté dieťa č.k. 1Pu 116/16p-2 zo dňa 22.04.2016. 36. Okrem toho nebolo dôvodné ani tvrdenie otca maloletého v súvislosti so zastavením konania, že boli porušené príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ktoré upravujú rodičovské práva a povinnosti ako aj záujem maloletého na riadnom styku so svojimi rodičmi a právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. K tomu je nutné zdôrazniť, že aj sám otec potvrdil, že styk s maloletým sa realizuje, aj keď nie podľa predstáv a potreby otca stretávať sa s maloletým, ale konečnú a obidvoma rodičmi navrhnutú a požadovanú úpravu styku bude obsahovať rozhodnutie súdu, ktorý má v danej veci právomoc konať, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o tejto otázke. 37. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je založené na správnych dôvodoch a v podanom odvolaní neboli uvedené skutočnosti a námietky odvolateľa, ktoré by odôvodňovali zmenu tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).