Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/26/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119215730 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119215730.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: REGIONINVESTAGRO OOO, so sídlom Volgogradslaya oblast, Volgograd, ul. imeni Timeryazeva, bld. 9, Ruská federácia, IČO: 1033400547553, zastúpeného advokátskou kanceláriou bnt attorneys-at-law, s. r. o., so sídlom Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978, proti žalovaným: 1/ MAGNIT EU, s.r.o., so sídlom Čermeľská 1453/3, Košice - mestská časť Sever, IČO: 50 706 411, 2/ U. J. X. Z., so sídlom XXXX F., L. G. XX/ A, Maďarsko, číslo v obchodnom registri Maďarska Cg. 05-11-000351, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/107/2019-205 zo dňa 28.1.2020 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným elektronicky dňa 12.12.2019 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení: „I. Žalovaní sú povinní vydať žalobcovi nasledovné veci: - postrekovač Centerliner 168 CLS, 370 m, sériové č. CL 33 STLN 180 - sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom (3 kusy) - sito pre oddeľovač FAN 520 mm s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom (5 kusov) - postrekovač Centerliner 168 CLS, 420 m, sériové č. CL 33 STLN 183 v celkovej hodnote v čase zadržania 157.188,01 EUR, a to bezodkladne, najneskôr však do 3 dní od doručenia tohto uznesenia alebo v prípade, ak má súd za to, že dôvodné je vydať len tú časť vecí, ktorých hodnota presahuje hodnotu pohľadávok síce uplatnených žalovaným č. 1 a postúpených na žalovaného č. 2, ale neakceptovaných žalobcom (pričom máme zato, že zádržné právo u oboch žalovaných je vykonávané nezákonne), aby súd vydal uznesenie: I. Žalovaný č. 1 je povinný vydať žalobcovi nasledovné veci: - sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom (2 kusy) - sito pre oddeľovač FAN 520 mm HD s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom (4 kusy) v celkovej hodnote v čase zadržania 9.877,50 EUR a to bezodkladne, najneskôr však do 3 dní od doručenia tohto uznesenia. II. Žalovaný č. 2 je povinný vydať žalobcovi nasledovné veci: - sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom - sito pre oddeľovač FAN 520 mm HD s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom - postrekovač Centerliner 168 CLS, 420 m, sériové č. CL 33 STLN 183 v celkovej hodnote v čase zadržania 77.654,88 EUR a to bezodkladne, najneskôr však do 3 dní od doručenia tohto uznesenia a žalovaný č. 2 je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nasledovnými vecami, a to konkrétne: - postrekovač Centerliner 168 CLS, 370 m, sériové č. CL 33 STLN 180 v celkovej hodnote v čase zadržania 69.655,63 EUR najmä tieto nepremiestniť, nepredať, nedarovať ani ich inak nescudziť, ani iným spôsobom nezaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, III. Žalovaní sú spoločne a nerozdeľme povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (100%).“ 3. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca v zmysle uznesenia príslušného súdu zo dňa 20.12.2019 sp. zn. 31Cb/107/2019-109, podaním doručeným súdu dňa 22.1.2020 doložil úradné preklady listín, ktoré sú prílohami na vydanie neodkladného opatrenia. 4. Podľa predloženej Zmluvy č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019, uzavretej medzi medzinárodnou dopravnou spoločnosťou MAGNIT EU s.r.o. a spoločnosťou REGIONINVESTAGRO OOO, bod 14 Vyriešenie sporov, súdna príslušnosť si strany dohodli, že: spory alebo rozpory vyplývajúce z tejto zmluvy a jednotlivých dodatkov k nej sa budú podľa možnosti riešiť cestou rokovaní medzi zmluvnými stranami. Ak k vzájomnej dohode nedôjde v priebehu 15 dní, zmluvné strany sú v zmysle Dohovoru CMR povinné obrátiť sa na príslušný súd. Strany sa dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu, v súlade s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať súdne konanie. 5. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenie § 161 ods. 1, 2 a § 9 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyvodil, že z predloženej Zmluvy č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019 mal nepochybne za preukázané, že strany sa dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu v súlade s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať súdne konanie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala spoločnosť REGIONINVESTAGRO OOO, so sídlom Volgogradslaya oblast, Volgograd, ul. imeni Timeryazeva, bld. 9, Ruská federácia, IČO: 1033400547553, a preto s poukazom na vyššie uvedené, spor má prejednať príslušný súd podľa sídla žalobcu, teda príslušný súd v Ruskej federácií. 6. S poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že Okresný súd Košice I v zmysle uzavretej zmluvy nemá právomoc konať v tejto veci, a preto s poukazom aj na citované zákonné ustanovenia, súd konanie zastavil. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 257 CSP a vzhľadom k tomu, že súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci, rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. 8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vo veci konať, alternatívne navrhol uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v znení návrhu žalobcu. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie poukazujúc na ustanovenie bodu 14 Zmluvy č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vyvodil, že spory plynúce z danej zmluvy majú prejednať súdy Ruskej federácie a v nadväznosti na to konanie zastavil, keďže dospel k záveru, že nemá právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť, tento záver súdu prvej inštancie nepovažoval za správny. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca je ruskou obchodnou spoločnosťou a žalovaný v 1/ rade slovenskou obchodnou spoločnosťou, vyskytuje sa v tomto súkromnoprávnom vzťahu cudzí prvok spočívajúci v subjekte, ktorého následkom je potrebné určiť rozhodné právo a právomoc súdov. Poukázal na to, že v danom prípade žalovaný v 1/ rade obstarával prevoz hnuteľných vecí pre žalobcu. Vzhľadom na to, že ide o cezhraničné poskytovanie zasielateľských služieb medzi stranami, z ktorých jedna (žalobca) má sídlo mimo EÚ, posudzuje slovenský súd tento právny vzťah v zmysle kolíznych noriem slovenského právneho poriadku, konkrétne v zmysle zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“) a v nadväznosti na to citoval ustanovenie § 9 ods. 1, § 37 ods. 1, 2, 3 ZMPS. Žalobca ďalej uviedol, že právomoc súdov, ktoré mali riešiť prípadné spory medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vyplývajúce zo zmluvy, boli upravené v čl. 14 zmluvy, ktorý citoval a z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1/ rade si za účelom riešenia vzájomných sporov plynúcich zo zmluvy dohodli postup tak, že v prvom rade sa majú spory medzi zmluvnými stranami riešiť cestou rokovaní a vzájomnej dohody, ako druhý krok, a to za predpokladu, že nedôjde v priebehu 15 dní k dohode, sú zmluvné strany v zmysle Dohovoru CMR povinné obrátiť sa na príslušný súd a nakoniec sa strany dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu. Keďže k zmierlivému vyriešeniu sporu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nedošlo, uviedol žalobca, že sa sporom musí zaoberať súd. Podľa tvrdenia žalobcu sa v tomto smere strany prednostne zaviazali obrátiť na súd, ktorý je príslušný v zmysle Dohovoru CMR. Poukázal na to, že ide o Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorého je Slovenská republika signatárom a ktorý sa stal súčasťou slovenského právneho poriadku prostredníctvom Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“). Žalobca citujúc čl. 31 bod 1 Dohovoru CMR uviedol, že žalovaný v 1/ rade má sídlo na území Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že ak bude vychádzať z prednostného uplatnenia ustanovenia Zmluvy, na základe ktorého si strany určili, že právomoc rozhodovať spory vyplýva z Dohovoru CMR, právomoc slovenských súdov je daná a dôvod uvádzaný súdom prvej inštancie na zastavenie konania tak neexistuje. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak by aj pripustil, že úmysel zmluvných strán v čl. 14 zmluvy nebol taký, aby poradie, v akom sa strany na určení právomoci dohodli, malo rozhodujúci vplyv, právomoc slovenských súdov je daná. Zmluvné strany sa totiž v absolútnom protiklade s druhou vetou ustanovenia čl. 14 zmluvy, v poslednej vete daného ustanovenia dojednali, že spor zo zmluvy bude prejednávať súd žalobcu, čo by v posudzovanej situácií znamenalo, súd nachádzajúci sa v Ruskej federácií. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že ustanovenie čl. 14 zmluvy obsahuje dve vzájomne rozporné a protichodné ustanovenia, na základe ktorých by sa mala určiť právomoc súdov oprávnených riešiť spory zo Zmluvy. Žalobca citujúc ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že v zmysle právnej teórie je právny úkon neurčitý, ak je vyjadrenie prejavu vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, pričom neurčitosť sa nedá odstrániť ani výkladom v zmysle § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že čl. 14 zmluvy o právomoci súdov je neurčitý, keďže obsahuje ustanovenia (druhá a tretia veta), z ktorých vyplýva, že spory zo zmluvy sa budú prejednávať na súdoch rôznych štátov. Uvedené sa nedá odstrániť ani výkladom, keďže formulácia ustanovenia posudzovaných ustanovení je celkom jasne zrozumiteľná a teda iný výklad - pri zachovaní zmyslu sa tam nachádzajúcich slov - nepripúšťa. Tým pádom je čl. 14 neplatný, v dôsledku čoho medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade k voľbe právomoci súdov nedošlo, a preto sa určuje právomoc podľa ustanovenia § 37 ZMPS, v zmysle ktorého, „ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok“. V nadväznosti na to uviedol, že žalovaný v 1/ rade má sídlo na území Slovenskej republiky, a teda aj v prípade neplatnosti čl. 14 zmluvy, by mal právomoc rozhodnúť vo veci slovenský súd. 9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 CSP nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácií na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalobcom namietaný odvolací dôvod nie je naplnený. S odôvodnením rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 CSP) a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné: 13. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu je, či súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď pre nedostatok právomoci slovenských súdov konanie zastavil. 14. Súd prvej inštancie pri vyvodení záveru o nedostatku právomoci slovenských súdov vychádzal zo žalobcom predloženej zmluvy č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019, v zmysle ktorej mal nepochybne za preukázané, že strany si dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu v súlade s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať súdne konanie. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala spoločnosť REGIONINVESTAGRO OOO, so sídlom Volgogradslaya oblast, Volgograd, ul. imeni Timeryazeva, bld. 9, Ruská federácia, IČO: 1033400547553, uzavrel, že spor má prejednať príslušný súd podľa sídla žalobcu, teda príslušný súd v Ruskej federácii. Z uvedeného správne vyvodil, že Okresný súd Košice I v zmysle uzavretej zmluvy nemá právomoc konať v tejto veci, a preto s odkazom na citované zákonné ustanovenia správne konanie zastavil, keďže k tomu boli splnené procesné podmienky konania. 15. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že v posudzovanej veci je žalobcom právnická osoba - ruská obchodná spoločnosť so sídlom v Ruskej federácií a žalovaným - slovenská obchodná spoločnosť a že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bol založený zmluvou č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019, v ktorej si zmluvné strany upravili konkrétne práva a povinnosti. Predmetom zmluvy zo dňa 22.7.2019, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, vychádzajúc z jej obsahu ako aj z tvrdenia žalobcu bolo zabezpečiť zasielateľskú činnosť pre žalobcu a zabezpečiť prepravu tovaru pre žalobcu ako objednávateľa z miesta určenia do miesta doručenia, a to na účet a náklady žalobcu ako objednávateľa. Ide teda aj v zmysle tvrdenia žalobcu o cezhraničné poskytovanie zasielateľských služieb medzi stranami, z ktorých strana sporu, a to žalobca okrem toho, že má sídlo mimo EÚ, nie je členským štátom Európskej únie. 16. S poukazom na vyššie uvedené možno súhlasiť so žalobcom, že pre určenie právomoci súdu sa aplikuje vnútroštátna úprava obsiahnutá v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSP“) a ktorého účelom je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné obdobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci (§ 1 citovaného zákona). 17. Odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, s ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy (§ 2 citovaného zákona). 18. Zákon č. 97/1963 Zb. v ustanovení § 37e upravuje voľbu právomocí, pričom podľa odseku 1 citovaného ustanovenia, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. Z odseku 3 uvedeného ustanovenia súčasne vyplýva, že dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú. 19. V posudzovanej veci si žalobca a žalovaný v 1/ rade ako účastníci zmluvy zo dňa 22.7.2019 dohodli v bode 14 zmluvy, že spory alebo rozpory vyplývajúce z tejto zmluvy a jednotlivých dodatkov k nej sa budú podľa možnosti riešiť cestou rokovaní medzi zmluvnými stranami. Ak k vzájomnej dohode nedôjde v priebehu 15 dní, zmluvné strany sú v zmysle Dohovoru CMR povinné obrátiť sa na príslušný súd. Strany sa dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu v súlade s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať súdne konanie. 20. Odvolací súd námietku žalobcu, že ustanovenie čl. 14 zmluvy obsahuje dve vzájomné rozporné a protichodné ustanovenia, na základe ktorých by sa mala určiť právomoc súdov oprávnených riešiť spory zo zmluvy a teda, že zmluvné strany sa v protiklade s druhou vetou ustanovenia čl. 14 v poslednej vete daného ustanovenia dojednali, že spor zo zmluvy bude prejednávať súd žalobcu a že čl. 14 je neplatný, čoho dôsledku medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade k voľbe právomoci súdu nedošlo, nepovažuje za dôvodnú. 21. Podľa predloženej zmluvy zo dňa 22.7.2019 bod 14. Vyriešenie sporov, súdna príslušnosť si zmluvné strany dohodli, že sa budú podľa možnosti snažiť spory a rozpory vyplývajúce z tejto zmluvy a jednotlivých dodatkov riešiť cestou rokovaní. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že k zmierlivému vyriešeniu sporu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nedošlo. Veta druhá citovaného bodu rieši situáciu, že ak k vzájomnej dohode nedôjde v priebehu 15 dní, zmluvné strany sú v zmysle Dohovoru CMR povinné obrátiť sa na príslušný súd. 22. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pri medzinárodnej preprave tovaru po cestách sa právne vzťahy z prepravnej zmluvy riadia prednostne Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), čo vyplýva aj z ust § 756 Obch. zákonníka. 23. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že ide o Dohovor, ktorého Slovenská republika je signatárom. Bol prijatý ešte v roku 1956 a pre vtedajšiu Československú socialistickú republiku vstúpil do platnosti 3.12.1974 a tak ako na to poukázal žalobca, stal sa súčasťou slovenského právneho poriadku prostredníctvom Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. CMR stanovuje osobitné pravidlá vo veciach prepravných zmlúv v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a obsahuje tak ustanovenia hmotného práva ako aj ustanovenia procesného práva. Zámerom Dohovoru je, aby v každom spore zo vzťahov, ktorý sa ním riadi, sa pravidlá medzinárodnej príslušnosti súdov (prípadne rozhodcovských orgánov) riadili pravidlami obsiahnutými v čl. 31 Dohovoru. 24. Spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru možno na základe čl. 31 viesť na súdoch týchto štátov - súd zmluvného štátu určeného dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá alebo leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť. 25. S poukazom na vyššie uvedené, keďže zmluvná sloboda kontrahentov má v zásade prednosť a ostatné alternatívy slúžia subsidiárne ako možnosti v prípadne absencie zmluvného konsenzu, je potrebné považovať námietku žalobcu, že dojednanie v poslednej (tretej) vete ustanovenia čl. 14 o tom, že spor zo zmluvy bude prejednávať súd žalobcu, je v absolútnom protiklade s druhou vetou ustanovenia čl. 14, za nedôvodnú. Z textu čl. 14 zmluvy nepochybne totiž vyplýva, že v poslednej vete (tretej) a to v nadväznosti na druhú vetu, podľa ktorej zmluvné strany sú v zmysle Dohovoru CMR povinné obrátiť sa na príslušný súd, sa zmluvné strany dohodli, že spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu v súlade s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať súdne konanie. 26. Správne súd prvej inštancie teda uzavrel s prihliadnutím na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala spoločnosť žalobcu, že spor má prejednať príslušný súd podľa sídla žalobcu, teda príslušný súd v Ruskej federácií. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne zistil, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci, teda že nemá právomoc konať v tejto veci, správne s odkazom na citované zákonné ustanovenia konanie zastavil. Dohoda o založení príslušnosti cudzozemského štátu má totiž za následok vyňatie spornej veci z príslušnosti a právomoci slovenských súdov a zakladá tak neodstrániteľnú prekážku konania spočívajúcu v nedostatku právomoci slovenského súdu. 27. Z všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne, vrátane výroku o trovách konania, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.1 CSP a § 256 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal jednak z dôvodu neúspechu žalobcu a z dôvodu, že ostatným stranám sporu žiadne trovy nevznikli, pretože súd o žalobcom uplatnenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, ale konanie zastavil pre nedostatok právomoci. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).