{"guid": "c94d9f2e-027d-41af-868c-e64efb2a458b:788cd30b-67ff-4b81-a2e8-e9df93738c28", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7119215730.1", "spisova_znacka": "3Cob/26/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/26/2020 z 29. 11. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 29. novembra 2020, sp. zn. 3Cob/26/2020, ECLI:SK:KSKE:2020:7119215730.1", "identifikacne_cislo": "7119215730", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2020-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/97", "nazov": "ZMPS", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/97", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/97-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/788cd30b-67ff-4b81-a2e8-e9df93738c28", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7119215730.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7119215730.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2020:7119215730.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/26/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119215730
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119215730.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: REGIONINVESTAGRO
OOO, so sídlom Volgogradslaya oblast, Volgograd, ul. imeni Timeryazeva, bld. 9, Ruská federácia,
IČO: 1033400547553, zastúpeného advokátskou kanceláriou bnt attorneys-at-law, s. r. o., so sídlom
Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978, proti žalovaným: 1/ MAGNIT EU, s.r.o., so sídlom Čermeľská
1453/3, Košice - mestská časť Sever, IČO: 50 706 411, 2/ U. J. X. Z., so sídlom XXXX F., L. G. XX/
A, Maďarsko, číslo v obchodnom registri Maďarska Cg. 05-11-000351, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/107/2019-205 zo dňa
28.1.2020 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e     uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným elektronicky dňa
12.12.2019 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení:
„I. Žalovaní sú povinní vydať žalobcovi nasledovné veci:
- postrekovač Centerliner 168 CLS, 370 m, sériové č. CL 33 STLN 180
- sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom (3 kusy)
- sito pre oddeľovač FAN 520 mm s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom (5 kusov)
- postrekovač Centerliner 168 CLS, 420 m, sériové č. CL 33 STLN 183
v celkovej hodnote v čase zadržania 157.188,01 EUR, a to bezodkladne, najneskôr však do 3 dní od
doručenia tohto uznesenia alebo v prípade, ak má súd za to, že dôvodné je vydať len tú časť vecí, ktorých
hodnota presahuje hodnotu pohľadávok síce uplatnených žalovaným č. 1 a postúpených na žalovaného
č. 2, ale neakceptovaných žalobcom (pričom máme zato, že zádržné právo u oboch žalovaných je
vykonávané nezákonne), aby súd vydal uznesenie:

I. Žalovaný č. 1 je povinný vydať žalobcovi nasledovné veci:
- sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom (2 kusy)
- sito pre oddeľovač FAN 520 mm HD s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom (4 kusy) v celkovej hodnote v
čase zadržania 9.877,50 EUR a to bezodkladne, najneskôr však do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
II. Žalovaný č. 2 je povinný vydať žalobcovi nasledovné veci:
- sito pre oddeľovač FAN 260 mm HD s veľkosťou ôk 0,75 mm s T-profilom
- sito pre oddeľovač FAN 520 mm HD s veľkosťou ôk 1,00 mm s G-profilom
- postrekovač Centerliner 168 CLS, 420 m, sériové č. CL 33 STLN 183



v celkovej hodnote v čase zadržania 77.654,88 EUR a to bezodkladne, najneskôr však do 3 dní od
doručenia tohto uznesenia a žalovaný č. 2 je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nasledovnými
vecami, a to konkrétne:
- postrekovač Centerliner 168 CLS, 370 m, sériové č. CL 33 STLN 180 v celkovej hodnote v čase
zadržania 69.655,63 EUR najmä tieto nepremiestniť, nepredať, nedarovať ani ich inak nescudziť, ani
iným spôsobom nezaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,
III. Žalovaní sú spoločne a nerozdeľme povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu
(100%).“

3. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca v zmysle uznesenia príslušného súdu zo dňa 20.12.2019
sp. zn. 31Cb/107/2019-109, podaním doručeným súdu dňa 22.1.2020  doložil úradné preklady listín,
ktoré sú prílohami na vydanie neodkladného opatrenia.

4. Podľa predloženej Zmluvy č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019, uzavretej medzi medzinárodnou
dopravnou spoločnosťou MAGNIT EU s.r.o. a spoločnosťou REGIONINVESTAGRO OOO, bod 14
Vyriešenie  sporov, súdna príslušnosť si strany dohodli, že: spory alebo rozpory vyplývajúce z tejto
zmluvy a jednotlivých dodatkov k nej sa budú podľa možnosti riešiť cestou rokovaní medzi zmluvnými
stranami. Ak k vzájomnej dohode nedôjde v priebehu 15 dní, zmluvné strany sú v zmysle Dohovoru CMR
povinné obrátiť sa na príslušný súd. Strany sa dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu
sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu, v súlade
s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať súdne konanie.

5. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenie § 161 ods. 1, 2 a § 9 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) vyvodil, že z predloženej Zmluvy č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019
mal nepochybne za preukázané, že strany sa dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu
sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu v súlade
s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať súdne konanie. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podala spoločnosť REGIONINVESTAGRO OOO, so sídlom Volgogradslaya oblast, Volgograd,
ul. imeni Timeryazeva, bld. 9, Ruská federácia, IČO: 1033400547553, a preto s poukazom na vyššie
uvedené, spor má prejednať príslušný súd podľa sídla žalobcu, teda príslušný súd v Ruskej federácií.

6. S poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že Okresný súd Košice I  v zmysle uzavretej zmluvy nemá
právomoc konať v tejto veci, a preto s poukazom aj na citované zákonné ustanovenia, súd konanie
zastavil.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 257 CSP a vzhľadom k tomu,
že súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci, rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvej
inštancie zrušiť a vo veci konať, alternatívne navrhol uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie
v znení návrhu žalobcu. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1
písm.h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie poukazujúc na ustanovenie bodu 14 Zmluvy
č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vyvodil, že
spory plynúce z danej zmluvy majú prejednať súdy Ruskej federácie a v nadväznosti na to konanie
zastavil, keďže dospel k záveru, že nemá právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť, tento záver
súdu prvej inštancie nepovažoval za správny. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca je ruskou
obchodnou spoločnosťou a žalovaný v 1/ rade slovenskou obchodnou spoločnosťou, vyskytuje sa v
tomto súkromnoprávnom vzťahu cudzí prvok spočívajúci v subjekte, ktorého následkom je potrebné určiť
rozhodné právo a právomoc súdov. Poukázal na to, že v danom prípade žalovaný v 1/ rade obstarával
prevoz hnuteľných vecí pre žalobcu. Vzhľadom na to, že ide o cezhraničné poskytovanie zasielateľských
služieb medzi stranami, z ktorých jedna (žalobca) má sídlo mimo EÚ, posudzuje slovenský súd tento
právny vzťah v zmysle kolíznych noriem slovenského právneho poriadku, konkrétne v zmysle zák.č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“) a v nadväznosti na
to citoval ustanovenie § 9 ods. 1, § 37 ods. 1, 2, 3 ZMPS. Žalobca ďalej uviedol, že právomoc súdov,
ktoré mali riešiť prípadné spory medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade vyplývajúce zo zmluvy, boli
upravené v čl. 14 zmluvy, ktorý citoval a z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1/



rade si za účelom riešenia vzájomných sporov plynúcich zo zmluvy dohodli postup tak, že v prvom rade
sa majú spory medzi zmluvnými stranami riešiť cestou rokovaní a vzájomnej dohody, ako druhý krok, a
to za predpokladu, že nedôjde v priebehu 15 dní k dohode, sú zmluvné strany v zmysle Dohovoru CMR
povinné obrátiť sa na príslušný súd a nakoniec sa strany dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k
vyriešeniu sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu.
Keďže k zmierlivému vyriešeniu sporu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nedošlo, uviedol žalobca,
že sa sporom musí zaoberať súd. Podľa tvrdenia žalobcu sa v tomto smere strany prednostne zaviazali
obrátiť na súd, ktorý je príslušný v zmysle Dohovoru CMR. Poukázal na to, že ide o Dohovor o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorého je Slovenská republika signatárom a
ktorý sa stal súčasťou slovenského právneho poriadku prostredníctvom Vyhlášky ministra zahraničných
vecí č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“).
Žalobca citujúc čl. 31 bod 1 Dohovoru CMR uviedol, že žalovaný v 1/ rade má sídlo na území
Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že ak bude vychádzať z prednostného uplatnenia ustanovenia
Zmluvy, na základe ktorého si strany určili, že právomoc rozhodovať spory vyplýva z Dohovoru CMR,
právomoc slovenských súdov je daná a dôvod uvádzaný súdom prvej inštancie na zastavenie konania
tak neexistuje. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak by aj pripustil, že úmysel zmluvných strán v čl.
14 zmluvy nebol taký, aby poradie, v akom sa strany na určení právomoci dohodli, malo rozhodujúci
vplyv, právomoc slovenských súdov je daná. Zmluvné strany sa totiž v absolútnom protiklade s druhou
vetou ustanovenia čl. 14 zmluvy, v poslednej vete daného ustanovenia dojednali, že spor zo zmluvy
bude prejednávať súd žalobcu, čo by v posudzovanej situácií znamenalo, súd nachádzajúci sa v Ruskej
federácií. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že ustanovenie čl. 14 zmluvy obsahuje dve vzájomne
rozporné a protichodné ustanovenia, na základe ktorých by sa mala určiť právomoc súdov oprávnených
riešiť spory zo Zmluvy.
Žalobca citujúc ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že v zmysle právnej teórie
je právny úkon neurčitý, ak je vyjadrenie prejavu vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak
nejednoznačné, pričom neurčitosť sa nedá odstrániť ani výkladom v zmysle § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že čl. 14 zmluvy o právomoci súdov je neurčitý, keďže obsahuje ustanovenia (druhá
a tretia veta), z ktorých vyplýva, že spory zo zmluvy sa budú prejednávať na súdoch rôznych štátov.
Uvedené sa nedá odstrániť ani výkladom, keďže formulácia ustanovenia posudzovaných ustanovení
je celkom jasne zrozumiteľná a teda iný výklad - pri zachovaní zmyslu sa tam nachádzajúcich slov -
nepripúšťa. Tým pádom je čl. 14 neplatný, v dôsledku čoho medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade k
voľbe právomoci súdov nedošlo, a preto sa určuje právomoc podľa ustanovenia § 37 ZMPS, v zmysle
ktorého, „ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej
smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové
práva, ak tu má majetok“. V nadväznosti na to uviedol, že žalovaný v 1/ rade má sídlo na území
Slovenskej republiky, a teda aj v prípade neplatnosti čl. 14 zmluvy, by mal právomoc rozhodnúť vo veci
slovenský súd.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je potrebné podľa § 385 CSP nariadiť
odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.h/ CSP, teda že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu
a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácií na zistený skutkový stav
veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že žalobcom namietaný odvolací dôvod nie je naplnený. S odôvodnením rozhodnutia sa odvolací
súd stotožňuje, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 CSP) a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné:



13. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu je, či súd prvej inštancie rozhodol
správne a v súlade so zákonom, keď pre nedostatok právomoci slovenských súdov konanie zastavil.

14. Súd prvej inštancie pri vyvodení záveru o nedostatku právomoci slovenských súdov vychádzal zo
žalobcom predloženej zmluvy č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019, v zmysle ktorej mal nepochybne
za preukázané, že strany si dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu sporu a nedorozumení
cestou rokovaní, spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu v súlade s hmotným právom
štátu, kde bude prebiehať súdne konanie. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala
spoločnosť REGIONINVESTAGRO OOO, so sídlom Volgogradslaya oblast, Volgograd, ul. imeni
Timeryazeva, bld. 9, Ruská federácia, IČO: 1033400547553, uzavrel, že spor má prejednať príslušný
súd podľa sídla žalobcu, teda príslušný súd v Ruskej federácii.  Z uvedeného správne vyvodil, že Okresný
súd Košice I v zmysle uzavretej zmluvy nemá právomoc konať v tejto veci, a preto s odkazom na citované
zákonné ustanovenia správne konanie zastavil, keďže k tomu boli splnené procesné podmienky konania.

15. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že v posudzovanej veci je
žalobcom právnická osoba - ruská obchodná spoločnosť so sídlom v Ruskej federácií a žalovaným  -
slovenská obchodná spoločnosť a že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bol založený
zmluvou č. MAGNIT/07/2019 zo dňa 22.7.2019, v ktorej si zmluvné strany upravili konkrétne práva a
povinnosti. Predmetom zmluvy zo dňa 22.7.2019, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade,
vychádzajúc z jej obsahu ako aj z tvrdenia žalobcu bolo zabezpečiť zasielateľskú činnosť pre žalobcu
a zabezpečiť prepravu tovaru pre žalobcu ako objednávateľa z miesta určenia do miesta doručenia, a
to na účet a náklady žalobcu ako objednávateľa. Ide teda aj v zmysle tvrdenia žalobcu o cezhraničné
poskytovanie zasielateľských služieb medzi stranami, z ktorých strana sporu, a to žalobca okrem toho,
že má sídlo mimo EÚ, nie je členským štátom Európskej únie.

16. S poukazom na vyššie uvedené možno súhlasiť so žalobcom, že pre určenie právomoci súdu sa
aplikuje vnútroštátna úprava obsiahnutá v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom (ďalej len „ZMPSP“) a ktorého účelom je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú
občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné obdobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť
právne postavenie cudzincov ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto
vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci (§ 1 citovaného zákona).

17. Odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ
neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, s ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon
vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy (§ 2 citovaného zákona).

18. Zákon č. 97/1963 Zb. v ustanovení § 37e upravuje voľbu právomocí, pričom podľa odseku 1
citovaného ustanovenia, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z
nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak je táto
právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. Z odseku 3
uvedeného ustanovenia súčasne vyplýva, že dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí
byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode,
stačí ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne
zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.

19. V posudzovanej veci si žalobca a žalovaný v 1/ rade ako účastníci zmluvy zo dňa 22.7.2019 dohodli v
bode 14 zmluvy, že spory alebo rozpory vyplývajúce z tejto zmluvy a jednotlivých dodatkov k nej sa budú
podľa možnosti riešiť cestou rokovaní medzi zmluvnými stranami. Ak k vzájomnej dohode nedôjde v
priebehu 15 dní, zmluvné strany sú v zmysle Dohovoru CMR povinné obrátiť sa na príslušný súd. Strany
sa dohodli, že ak v priebehu 15 dní nedôjde k vyriešeniu sporu a nedorozumení cestou rokovaní, spor
sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu v súlade s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať
súdne konanie.

20. Odvolací súd námietku žalobcu, že ustanovenie čl. 14 zmluvy obsahuje dve vzájomné rozporné a
protichodné ustanovenia, na základe ktorých by sa mala určiť právomoc súdov oprávnených riešiť spory
zo zmluvy a teda, že zmluvné strany sa v protiklade s druhou vetou ustanovenia čl. 14 v poslednej vete
daného ustanovenia dojednali, že spor zo zmluvy bude prejednávať súd žalobcu a  že čl. 14 je neplatný,



čoho dôsledku medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade k voľbe právomoci súdu nedošlo, nepovažuje
za dôvodnú.

21. Podľa predloženej zmluvy zo dňa 22.7.2019 bod 14. Vyriešenie sporov, súdna príslušnosť si
zmluvné strany dohodli, že sa budú podľa možnosti snažiť spory a rozpory vyplývajúce z tejto zmluvy
a jednotlivých dodatkov riešiť cestou rokovaní. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že k zmierlivému vyriešeniu
sporu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nedošlo. Veta druhá citovaného bodu rieši situáciu, že ak
k vzájomnej dohode nedôjde v priebehu 15 dní, zmluvné strany sú v zmysle Dohovoru CMR povinné
obrátiť sa na príslušný súd.

22. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pri medzinárodnej preprave tovaru
po cestách sa právne vzťahy z prepravnej zmluvy riadia prednostne Dohovorom o prepravnej zmluve v
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), čo vyplýva aj z ust § 756 Obch. zákonníka.

23. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi v tom, že ide o Dohovor, ktorého Slovenská republika je signatárom.
Bol prijatý ešte v roku 1956 a pre vtedajšiu Československú socialistickú republiku vstúpil do platnosti
3.12.1974 a tak ako na to poukázal žalobca, stal sa súčasťou slovenského právneho poriadku
prostredníctvom Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. CMR stanovuje osobitné pravidlá
vo veciach prepravných zmlúv v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a obsahuje tak ustanovenia
hmotného práva ako aj ustanovenia procesného práva. Zámerom Dohovoru je, aby v každom spore
zo vzťahov, ktorý sa ním riadi, sa pravidlá medzinárodnej príslušnosti súdov (prípadne rozhodcovských
orgánov) riadili pravidlami obsiahnutými v čl. 31 Dohovoru.

24. Spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru možno na základe čl. 31 viesť na
súdoch týchto štátov - súd zmluvného štátu určeného dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území
ktorého má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých
prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá alebo leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu
alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

25. S poukazom na vyššie uvedené, keďže zmluvná sloboda kontrahentov má v zásade prednosť
a ostatné alternatívy slúžia subsidiárne ako možnosti v prípadne absencie zmluvného konsenzu, je
potrebné považovať námietku žalobcu, že dojednanie v poslednej (tretej) vete ustanovenia čl. 14 o tom,
že spor zo zmluvy bude  prejednávať súd žalobcu, je v absolútnom protiklade s druhou vetou ustanovenia
čl. 14,  za nedôvodnú. Z textu čl. 14 zmluvy nepochybne totiž vyplýva, že v poslednej vete (tretej) a to v
nadväznosti na druhú vetu, podľa ktorej zmluvné strany sú v zmysle Dohovoru CMR povinné obrátiť sa
na príslušný súd, sa zmluvné strany dohodli, že spor sa postúpi na príslušný súd podľa sídla žalobcu v
súlade s hmotným právom štátu, kde bude prebiehať súdne konanie.

26. Správne súd prvej inštancie teda uzavrel s prihliadnutím na to, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podala spoločnosť žalobcu, že spor má prejednať príslušný súd podľa sídla žalobcu, teda
príslušný súd v Ruskej federácií. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne zistil, že nie je
daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci, teda že nemá právomoc konať v tejto veci,
správne s odkazom na citované zákonné ustanovenia konanie zastavil. Dohoda o založení príslušnosti
cudzozemského štátu má totiž za následok vyňatie spornej veci z príslušnosti a právomoci slovenských
súdov a zakladá tak neodstrániteľnú prekážku konania spočívajúcu v nedostatku právomoci slovenského
súdu.

27. Z všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne, vrátane výroku o trovách konania, o ktorom rozhodol súd prvej
inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s ust. §
262 ods.1 CSP a § 256 CSP a stranám sporu  náhradu trov odvolacieho konania nepriznal jednak
z dôvodu neúspechu žalobcu a z dôvodu, že ostatným stranám sporu žiadne trovy nevznikli, pretože
súd o žalobcom uplatnenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, ale  konanie
zastavil pre nedostatok právomoci.



29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/107/2019", "guid": "60eee622-4628-4ef0-930d-977315fe2895:1f108022-d7d5-4930-bfa4-5f2a529abc30", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}