Zákon č. 273/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je korekcia platnej koncepcie predkladania spisu odvolaciemu súdu, ktorá vychádza z doterajších (viac ako ročných) skúsenosti súdov. Upúšťa sa od mechanizmu, kedy celé ťažisko „narábania“ s odvolaním (aj vadným) bolo zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela“) prenesené na odvolací súd (porov. platný § 209, § 211 Občianskeho súdneho poriadku). S podaním odvolania je spojená spisová agenda, ktorú predstavujú úkony vykonávané súdnymi úradníkmi a to predovšetkým vyberanie súdnych poplatkov, doručovanie odvolania ostatným účastníkom konania, odstraňovanie vád odvolania. Novelou došlo k presunu týchto viac-menej úradníckych úkonov na odvolacie súdy, tie však neboli na nárast odvolacej agendy ani personálne, ani materiálne pripravené. Presunom vybavovania úradníckych úkonov spojených s predkladaním spisu na úradníkmi lepšie vybavené prvostupňové súdy sa dosiahne efektívnejšie využitie súdnych úradníkov a zrýchli sa proces vybavenia veci od podania odvolania, pretože odvolací súd už nebude zaťažovaný úradníckymi úkonmi a sústredí sa na svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť. Nejde pritom o kopírovanie právnej úpravy pred novelou, ale o zefektívnenie občianskeho súdneho procesu tým, že sa zabraňuje zbytočnému neúčelnému a opakovanému predkladaniu spisu odvolaciemu súdu v prípadoch odvolaní proti nemeritórnym rozhodnutiam. Navrhovaná právna úprava sleduje vybavenie všetkých odvolaní jedným rozhodnutím odvolacieho súdu. Ťažisko úkonov podľa § 209 ods. 1 je v návrhu zákona rozdelené medzi súdy prvého stupňa a odvolacie súdy a to v závislosti od toho, či sa podanie nachádza na súde 1. stupňa alebo už bolo predložené odvolaciemu súdu.
Zrýchlenie súdneho konania sa má docieliť aj rozšírením okruhu vecí bez nariadenia pojednávania tzv. neverejných vecí vybavovaných odvolacím súdom pri splnení zákonných podmienok rešpektujúc princíp ústavnosti. Rozsudok sa vždy verejne vyhlási a účastníci budú upozornení na možnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom odlišne od napadnutého rozhodnutia.
Navrhovaná právna úprava odstraňuje v procesnom kódexe vybraný okruh naliehavých aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v súdnej praxi. Reakciou na vybrané nejednoznačné ustanovenia prípadne na medzery v zákone sú rozmanité výklady aplikačnej praxe a z toho prameniace nejednotné procesné postupy (napr. doplnenie § 221 ods. 1). Ide najmä o vyprecizovanie niektorých aspektov právnej úpravy námietky zaujatosti, ukladania poriadkovej pokuty, skúmania miestnej príslušnosti atď. Účelom viacerých zmien je posilniť procesnú ekonomiku konania vrátane zásady hospodárnosti konania (napr. § 16 ods. 1, § 209, § 211, § 214 ods. 3, § 250f ods. 3). Zámerom niektorých ustanovení je zrýchlenie civilného konania a odstránenie zbytočných prieťahov (napr. § 49, § 105, § 151, § 209, § 211, § 214 ods. 3, § 250ja ods. 3). K vzniku prieťahov v občianskom súdnom konaní výraznou mierou prispievajú problémy v doručovaní. Zmeny navrhované v právnej úprave doručovania súdnych písomností smerujú k zamedzeniu možných obštrukcií realizovaných „nedobromyseľným“ účastníkom konania. Modifikácia doterajšieho mechanizmu doručovania je o prenesení bremena pri doručovaní zo súdu na účastníka konania a smeruje k ochrane poctivého účastníka konania. Zrýchlenie konania sa očakáva konkrétne napríklad od novelizácie navrhovanej v § 105 ohľadne skúmania miestnej príslušnosti. A to preto, že rozhodovanie, ktoré podľa platného právneho stavu vykonáva Najvyšší súd Slovenskej republiky, bude rozložené na krajské súdy. Rozhodnutie, či už odvolacieho súdu alebo nadriadeného súdu bude musieť byť odôvodnené, čím sa posilní aj prvok ústavnosti pri rozhodovaní o sporoch o miestnu príslušnosť podľa ustanovenia § 105.
V súvislosti s problémami, ktoré vyvstali v aplikačnej praxi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sa navrhujú do § 35 doplniť dôvody, na základe ktorých je generálny prokurátor SR oprávnený podať návrh na začatie konania a tiež dôvody, kedy môže vstúpiť do začatého konania.
Ďalšiu oblasť, ktorá je predmetom zmien v návrhu zákona, predstavuje piata časť Správne súdnictvo. Zámerom navrhovaných modifikácii v časti rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je zvýšenie hospodárnosti a rýchlosti konania pri zachovaní ústavných práv účastníkov konania na súdnu ochranu (porov. článok 46 Ústavy Slovenskej republiky). Zmeny v časti rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sledujú priblíženie sa konaniu podľa druhej hlavy piatej časti. Takáto potreba vyplýva zo skúseností a požiadaviek praxe, nakoľko zhruba už len v 22 osobitných zákonoch je ustanovené, že sa proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov podáva opravný prostriedok na súd.
V § 374 odsek 3 sa pri rešpektovaní ústavného príkazu v článku 142 odsek 2 explicitne upresňujú možnosti súdu ohľadne rozhodovania o odvolaní podanému proti každému rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ a tiež sa normatívne rieši procesná povaha takých rozhodnutí.
V článku II sa vykonávajú zmeny v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Tieto sú spojené hlavne s navrhovaným „prerozdelením“ úkonov pri „narábaní“ s odvolaním medzi súd prvého stupňa a odvolací súd. V záujme odstránenia výkladových otáznikov sa štylisticky upresňujú vybrané dikcie (napr. § 10 ods. 4, § 11 ods. 7) a odstraňuje sa výkladový problém opätovného spoplatňovania odvolania v obchodných veciach (pozri zmenu v spoločnej poznámke pod položkou 16). V spoločných poznámkach k položkám 1 a 2 sa expressis verbis rieši dlhodobý aplikačný problém – spoplatňovanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti (vrátane bytov a nebytových priestorov) a tiež žalôb na vydanie veci.
Predkladateľ sa vracia k osvedčenému právnemu stavu, ktorý platil pred poslednou novelou zákona o súdnych poplatkoch. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nebolo by etické, ak by navrhovateľ platil súdny poplatok. V sadzobníku súdnych poplatkov sa preto vypúšťa osobitná paušálna sadzba 3000 Sk, ktorou sa predmetné žaloby spoplatňovali.
Na základe pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladateľ upúšťa od súdneho poplatku zakotveného v položke 10 písmeno e) zákona o súdnych poplatkoch (porov. platné znenie:„za konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky 10 000 Sk; ak sa rozhodnutím uložila pokuta 6 % najmenej 10 000 Sk, najviac 500 000 Sk“). Osobitnú sadzbu v položke 10 písmeno e) zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2005 zákon č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Platné znenie umožňuje vybrať poplatok v jednej a tej istej veci dvakrát - z návrhu na konanie na základe žaloby podľa písmena a) tejto položky, ako aj za konanie o žalobe - ale umožňovalo aj ďalšie výkladové možnosti napríklad využiť ju len v konaní o žalobe alebo len za konanie o opravnom prostriedku.
Z dôvodu prebujnenia súdnych poplatkov dochádza k vypusteniu súdneho poplatku sa podanie odporu proti platobnému rozkazu. V súdnej praxi nebolo zistené, že by hrozba platenia poplatku za odpor ovplyvňovala počet podaných odporov, podaním odporu sa nezačína žiadne konanie, ale sa len pokračuje v konaní začatom na návrh navrhovateľa a spoplatnenom súdnym poplatkom za návrh.
S cieľom stimulovať účastníkov, aby dosiahli zmier, navrhovaná právna úprava znižuje percentuálnu sadzbu súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade zmieru z doterajších 3 % na 1 %.
Novo navrhovaná položka 20a nadväzuje na úpravu v § 42 Občianskeho súdneho poriadku. Ak bolo podanie urobené elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, súd si bude účtovať za vyhotovenie rovnopisu takéhoto podania a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom súdny poplatok za každú stranu 2 Sk najmenej 200 Sk za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami najmenej 50 Sk za ostatné podania.
V článku III sa zmenami navrhovanými v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom reaguje na praktické problémy, ktoré vznikajú pri posúdení lex fori vo veciach osvojenia dieťaťa.
Dopad navrhovaných zmien na príjmovú časť štátneho rozpočtu je vyčíslený v doložke finančných vplyvov spolu s uvedením návrhu na úhradu dôsledkov navrhovaných zmien na rozpočet verejnej správy
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu :
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
b) nie je upravená v práve Európskej únie,
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,
b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,
c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,
d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,
e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné
6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.

Článok I (Občiansky súdny poriadok):

bod 1 (§ 16)
Odsek 1: Úpravou desaťdňovej lehoty na predloženie námietky zaujatosti nadriadenému súdu sa v praxi docielilo urýchlenie vybavenia námietky zaujatosti. Problematickým sa však stalo predkladanie námietky zaujatosti v desaťdňovej lehote od jej podania v prípade, že bola spojená aj s odvolaním. Z praktického hľadiska nie je možné dodržať aj desaťdňovú lehotu na predloženie veci nadriadenému súdu od podania námietky a zároveň vykonať úkony spojené s predložením veci odvolaciemu súdu. Prakticky to potom znamená nedodržanie zákona buď v § 16 ods. 1 alebo v § 209. Navrhovaná právna úprava odstraňuje uvedený problém a to tak, že v prípade námietky zaujatosti podanej za stavu, že je podané zároveň aj odvolanie proti rozhodnutiu, súd predloží vec až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu (§ 209, § 209a). Aby sa predišlo odoslaniu spisu na rozhodnutie o námietke zaujatosti v priebehu plynutia odvolacej lehoty skôr ako je podané odvolanie, navrhuje sa 15-dňová lehota na predloženie odvolaciemu súdu. Zabráni sa tak zbytočnému odoslaniu spisu …

bod 2 (§ 21 )
V súlade s terminológiu v platnom právnom poriadku – Zákonník práce, Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe - sa navrhuje nahradiť slovo „pracovník“ slovom „zamestnanec.“ Zmena v odseku 1 súvisí s rozšírením zastupovania štátu aj o právnické osoby, ktoré nemusia byť štátnym orgánom (odsek 2). Pri vyhodnocovaní kvality právnej úpravy jednotlivých procesnoprávnych inštitútov bola až v rovine zásadnej pripomienky predostretá požiadavka na komplexnejšiu právnu úpravu vo veciach účasti štátu a jeho zastupovania v občianskom súdnom konaní. Ustanovenie § 21 ods. 2 o zastupovaní štátu výlučne štátnym orgánom je dnes už prekonané, napríklad ustanovením § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého štát v taxatívne vypočítaných pozemkových veciach zastupuje Slovenský pozemkový fond. Označovanie štátu a jeho zastupovanie v návrhoch na začatie konania robí v aplikačnej praxi problémy a súdy nepostupujú jednotne, či už v otázke posudzovania vecnej legitimácie alebo v otázke splnenia …

bod 3 až 5 (§ 35 )
Navrhovaná právna úprava § 35 ods. 1 písm. e) nadväzuje na ustanovenie § 105 Trestného zákona, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Podľa § 105 Trestného zákona súd uloží (obligatórne) v občianskoprávnom konaní ochrannú výchovu osobe, ktorá dovŕšila dvanásty rok svoju veku a je mladšia ako štrnásť rokov, ak spáchala čin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, a to aj na návrh prokurátora. Ide o časť vety pred bodkočiarkou, ktorá je pokrytá platným znením ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Problém, ktorý odporúčame riešiť, sa týka predovšetkým časti vety za bodkočiarkou uvedenej v § 105 Trestného zákona, podľa ktorej súd tak môže urobiť aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako štrnásť rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by bol inak trestným činom. V tomto prípade totiž Trestný zákon neustanovuje orgán, na základe návrhu ktorého by súd mohol začať konať v občianskoprávnom konaní o uložení ochrannej výchovy …

bod 6 (§ 45 ods. 2)
Doklad o doručení písomnosti súdu tzv. doručenka má povahu verejnej listiny (k tomu porov. napr. Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky R ČR č. 55/2002). Ak spochybňuje účastník konania správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. V nadväznosti na povahu doručenky (pozri § 133 a 134) sa dopĺňa do § 45 odseku 2 vyvrátiteľná právna domnienka o pravdivosti doručenky. Náležitosti doručenky sú obsiahnuté vo vyhláške č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z.z. v ustanovení § 144. S uvedenou zmenou súvisí aj návrh na doplnenie § 374 ods. 1. Tým, že navrhovaná právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd by teda bez preukázania opaku nemal …

bod 7
§ 49 ods. 1: Ide o reakciu na nejednotnosť súdnej praxi pri vyzývaní na zaplatenie súdneho poplatku, kedy niektoré súdy aplikujú § 49 ods. 1 druhej vety a výzvy na zaplatenie poplatku doručujú aj zástupcovi aj účastníkovi, čo následne častokrát spôsobuje duplicitu platenia súdneho poplatku, rôzne názory na počiatok plynutia zákonnej 10-dňovej lehoty ako aj predlžovanie konania z dôvodu potreby vracať zaplatené preplatky uznesením. Problém rieši aj česká judikatúra – Ústavní soud České republiky v rozhodnutí II.ÚS 671/2002, Nejvyšší soud ČR – R 1/2001, kde sa dospelo k záveru, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok nie je povinnosť účastníka osobne v konaní niečo vykonať. Navrhované znenie je plne v súlade s týmito závermi. Explicitná úprava smeruje k odstráneniu výkladových rozdielností a teda k zjednoteniu postupu súdov. § 49 ods. 2 až 4 : Problémy v doručovaní výraznou mierou prispievajú k vzniku prieťahov v občianskom súdnom konaní. De lege lata právna úprava rieši problém odopretia prijatia písomnosti (§ 50), doručovania spojeného s …

bod 8 až 10 (§ 53)
Návrh zákona sa v § 53 odsek 1 a v § 53 odsek 4 vracia - od nadobudnutia účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - k viac ako štyridsaťročnému osvedčenému mechanizmu ukladania poriadkových pokút vrátane možnosti súdu toto poriadkové opatrenie dodatočne odpustiť. Obligatórny spôsob ukladania poriadkových pokút na základe taxatívne ustanovených zákonných dôvodov bol zavedený do procesného poriadku s účinnosťou od 1. septembra 2005 zákonom č. 341/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poriadková pokuta slúži na to, aby súd mohol vynucovať a upevňovať svoju autoritu všade tam, kde by mohla byť neprípustnými zásahmi ohrozená a aby mohol pomocou tohto opatrenia zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh konania a tým urýchliť rýchlu a účinnú ochranu občianskych práv. Preto už v roku 1963 zákonodarca vyjadril v Občianskom súdnom poriadku zámer, že zákon musí ponechať súdu širokú možnosť voľnej úvahy, kedy a v akom rozsahu poriadkovú pokutu použiť. Zákonom ustanovené poriadkové opatrenia sú …

bod 11 (§ 88 ods. 1 písm. o)
Navrhuje sa návrat k vymedzeniu osobitnej miestnej príslušnosti v konaniach vo veciach ochrany osobnosti obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku do 30. augusta 2003 v § 88 odseku 1 písmene o). Zákonom č. 353/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov došlo s účinnosťou od 1. septembra 2003 k vypusteniu tejto úpravy (vrátane šiestej hlavy tretej časti venovanej špeciálne konaniu vo veciach ochrany osobnosti). V dôvodovej správe sa uvádza, že v § 88 ods. 1 písm. o) bola „určená osobitná miestna príslušnosť konaní vo veciach ochrany osobnosti podľa tretej časti šiestej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že sa uvedená časť vypúšťa z občianskeho súdneho poriadku, stráca toto ustanovenie opodstatnenosť.“ Samotným zámerom pôvodne upravenej výlučnej miestnej príslušnosti v konaní vo veciach ochrany osobnosti bolo uľahčiť žalobcovi prístup k súdnej ochrane v takej závažnej oblasti, …

bod 12 (§ 105)
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rozložiť agendu týkajúcu sa rozhodovania v sporoch o miestnu príslušnosť medzi všetky krajské súdy pri zachovaní pružnosti postupovania veci s novou možnosťou pre účastníkov konania privodiť rozhodovanie aj na inom než príslušnom súde. V snahe minimalizovať výkladové otázniky predkladateľ poukazuje na niektoré riešenia ponúkané navrhovanou právnou úpravou. Prelomenie zásady, že súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88, bude prichádzať do úvahy - ak ako už bolo uvedené – v prípade opätovného vystupovania navrhovateľa aspoň v jednej inej právoplatne neskončenej veci. Pri viacerých navrhovateľoch (žalobcoch) stačí, že jeden z nich je totožný s navrhovateľom v predmetnej veci. Tým sa zároveň predíde tomu, aby boli prejednané veci od jedného žalobcu vo väčších množstvách na nepríslušnom súde, čo by najmä pre súdy v obvode Bratislavy mohlo znamenať značne zvýšený nápad vecí najmä od väčších spoločností. Ak navrhovateľ nebude na príslušnom súde navrhovateľom v inej neskončenej veci a nepôjde o výlučnú príslušnosť iného súdu, navrhovaná právna úprava bude …

bod 13 (§ 126 )
Podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe príslušník Slovenskej informačnej služby nepreukazuje svoju totožnosť, ale svoju príslušnosť k Slovenskej informačnej službe a to služobným preukazom s evidenčným číslom a ústnym vyhlásením „Slovenská informačná služba“. Navrhované doplnenie ustanovenia § 126 korešponduje s ustanoveniami Trestného poriadku a ustanovením § 10 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Navrhovaná zmena platnej právnej úpravy je potrebná nielen z dôvodu zosúladenia Občianskeho súdneho poriadku s inými zákonmi, najmä zákonom NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a zákonom NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe, ale aj z dôvodu dodržiavania zákona o ochrane utajovaných skutočností. Osobné údaje príslušníka Slovenskej informačnej služby v spojení s údajmi osvedčujúcimi jeho príslušnosť k Slovenskej informačnej službe a to aj po skončení služobného pomeru, sú utajovanou skutočnosťou. V aplikačnej praxi súdov vznikajú problémy súvisiace s oboznamovaním sa s …

bod 14 (§ 151 )
Zavedenie rozhodovania o trovách konania len na návrh a povinnosť špecifikácie trov právneho zastúpenia privodili v otázke trov konania zvýšenú aktivitu účastníkov a znamená to aj zjednodušenie práce súdu, najmä pokiaľ ide o spracovanie písomného rozhodnutia o trovách konania. Pre zaneprázdnené súdy je prijateľnejšie odkontrolovať žiadané trovy, než ich všetky vyšetriť a v prípade odvolania pre opomenutie niektorých trov predkladať spis odvolaciemu súdu. Pre účastníka konania, ktorý sa o svoje procesné práva má vo vlastnom záujme starať, podanie návrhu a špecifikácia trov nemôže znamenať výraznejšiu záťaž. Preto, aj keď sa vyskytli požiadavky na návrat k zásade oficiality pri rozhodovaní o trovách konania, predkladateľ nereflektoval na tieto požiadavky. Aplikačná prax však požadovala odstrániť výkladové otázniky, ktoré platná právna úprava v § 151 priniesla a umožniť v náročnejších prípadoch rozhodnutie o trovách až po skončení veci samej. Postavenie advokáta je v procese rozhodovania o trovách konania významné z hľadiska miesta plnenia (§ 149 ods. 1). Iba účastníkovi je možné priznať túto náhradu …

odseku 3
Aplikačná prax potvrdzuje, že rozhodnutie o trovách konania býva niekedy z hľadiska jeho rozsahu náročnejšie ako rozhodnutie vo veci samej, najmä keď ide o väčší počet účastníkov konania alebo o väčší počet uplatnených nárokov. Pre účastníka konania je dôležité, aby čím skôr bolo rozhodnuté vo veci samej o jeho právach a právom chránených záujmoch. Navrhovaná právna úprava preto vo fakultatívnej rovine priznáva možnosť súdu rozhodnúť o tom, že o trovách rozhodne až po právoplatnosti. Vhodným sa javí výrok: „o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“. Právo na náhradu trov konania sa konštituuje až právoplatným rozhodnutím súdu. Navrhovaná právna úprava neznamená, že sa o trovách nerozhodne, ale že sa len oddiali rozhodnutie o trovách konania, a preto neprichádza do úvahy postup podľa § 166 o doplnení rozsudku. Aj v prípade oddialenia rozhodnutia o trovách konania na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci sa zachováva povinnosť účastníka špecifikovať trovy do troch dní len s tým rozdielom, že trojdňová lehota …

odseku 4
V praxi môže nastať aj situácia, že rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, bude uznesenie o zastavení konania a v týchto prípadoch nie je potrebné takéto uznesenie vyhlásiť, ale stačí rozhodnúť aj bez pojednávania (tzv. uznesenie od stola). Keď účastník nemôže vedieť, kedy sa tak stane, súd vyzve v prípadoch, kedy účastník podal návrh na rozhodnutie o trovách, aby trovy špecifikoval. V takomto prípade 3-dňová lehota plynie odo dňa doručenia výzvy na špecifikáciu trov. Keďže v takomto prípade nie je možné určiť trojdňovú lehotu od vyhlásenia rozhodnutia, súd vyzve účastníka konania, ktorý podal návrh na rozhodnutie o trovách, aby trovy špecifikoval.

odseku 6
Vzhľadom na zachovanie postupu pri rozhodovaní o trovách konania len na návrh bolo potrebné explicitne upraviť rozhodovanie o trovách štátu aj bez návrhu.

bod 15 (§ 170 ods. 1)
Navrhovaná úprava reaguje na zmeny vykonané v § 151, ktorý rieši mechanizmus rozhodovania o trovách konania. Ako už bolo uvedené vyššie, ak účastník konania zastúpený advokátom trovy v lehote troch dní nešpecifikuje a účastníkovi konania iné trovy ako trovy právneho zastúpenia zo spisu nevyplývajú, súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Nebráni tomu ani skutočnosť, že výrok prisudzujúci trovy konania (nevyčíslené) bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania má v takomto prípade povahu uznesenia. Uznesením je súd viazaný, len čo bolo vyhlásené, pokiaľ to zákon neupravuje inak. V zmene navrhovanej v § 170 ods. 1 sa premieta ďalšia výnimka zo zásady, že súd je viazaný vyhláseným uznesením, keďže navrhované ustanovenie § 151 umožňuje v písomnom vyhotovení uviesť namiesto prisudzujúceho vyhláseného výroku výrok o nepriznaní trov konania.

bod 16 (§ 180a ods. 6)
Dopĺňa sa explicitná úprava ohľadne formy rozhodnutia o osvojiteľnosti, ktorá doteraz v § 180a chýbala. V dôsledku absencie výslovnej úpravy vyvstali v súdnej praxi interpretačné otázniky a to najmä s poukazom na dikciu § 152 ods. 1 a § 167 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. O osvojiteľnosti má súd rozhodovať formou rozsudku, nakoľko ide o meritórne rozhodnutie, ktorým sa dokumentuje právna voľnosť dieťaťa.

bod 17 (§ 209)
S podaním odvolania je spojená spisová agenda, ktorú predstavujú úkony vykonávané súdnymi úradníkmi a to predovšetkým vyberanie súdnych poplatkov, doručovanie odvolania ostatným účastníkom konania, odstraňovanie vád odvolania. Novelou došlo k presunu týchto úradníckych úkonov na odvolacie súdy, tie však neboli na nárast odvolacej agendy ani personálne, ani materiálne pripravené. Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2005-53 o určovaní počtu zamestnancov a pravidlách rozdeľovania zamestnaneckých miest určuje, že na jeden senát v agende „Co“ pripadá 1 asistent, 1/3 súdneho tajomníka, 1 vyšší súdny úradník. Pridelenie jedného asistenta na senát pre troch sudcov a jedného vyššieho súdneho úradníka je nedostačujúce. Na jednu asistentku pridelenú senátu pripadá opis 50 - 60 rozhodnutí mesačne a pri náraste práce súvisiacej s úradníckymi úkonmi dochádza k predlžovaniu lehôt na napísanie a odoslanie rozhodnutí, predlžuje sa odvolacie konanie a takto aj celý súdny proces. Navrhovaná právna úprava odstraňuje vyššie uvedené problémy. Súd prvého stupňa pred predložením spisu odstraňuje vady odvolania a upozorňuje odvolateľa na chýbajúce náležitosti odvolania …

odseku 2
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je odstrániť prieťahy vznikajúce s predkladaním spisu odvolaciemu súdu len v súvislosti s odvolaniami podanými proti uzneseniam, ktorými súd nerozhodol vo veci samej. Rozhodujúce je to, aby prvostupňový súd mohol pokračovať v konaní aj bez predloženia veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu. Až keď súd prvého stupňa rozhodne vo veci samej, až následne takéto odvolanie postúpi odvolaciemu súdu, prípadne aj spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej. Tak sa bude minimalizovať opakované predkladanie veci odvolaciemu súdu. Navrhovaná právna úprava teda odstráni zbytočné predkladanie veci odvolaciemu súdu. V praxi pôjde najčastejšie o prípady odvolaní podaných proti uzneseniu o poriadkovej pokute, uzneseniu o preddavku na trovy dôkazov, v prípadoch keď odvolanie nie je prípustné (§ 202), kedy účastník má niekedy záujem účelovo oddialiť rozhodnutie, a preto napáda každé procesné uznesenie. Súd môže pokračovať v konaní aj v prípadoch odvolaní proti uzneseniam neoprávnených osôb a keď napadnuté uznesenie zaniklo inak (§ 210a, § 374 …

odseku 3
Vyššie uvedený postup sa neuplatní vo veciach podľa § 120 ods. 2, pri prejednaní ktorých odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom (§ 213 ods. 1) a neuplatňuje sa ani princíp kontradiktórnosti (§ 213 ods. 4 druhá veta). V uvedených veciach sa súd pri neúplnom odvolaní obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, napríklad v prípade nejasného odvolania, či je napadnutý len výrok o osobnej starostlivosti alebo aj výrok o výživnom, prípadne styku a pod.

bod 18 (§ 209a)
Doručovanie odvolania ostatným účastníkom je ďalší z úkonov, ktorý môžu realizovať súdni úradníci v rámci kompletizácie spisu na súde prvého stupňa (viď dôvodová správa k § 209). Ak nejde o prípad podľa § 209 ods. 1 druhá veta, súd doručí ostatných účastníkom odvolanie smerujúce aj proti nemeritórnym rozhodnutiam, ale len tým, ktoré sa doručujú (§ 168 ods. 2). Súd preto bude doručovať odvolanie proti nemeritórnym uzneseniam, len ak je to potrebné pre vedenie konania, ak je prípustné odvolanie, alebo ak sa ním ukladá nejaká povinnosť. Navrhovaná právna úprava upúšťa od výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu. To neznamená, žeby účastník nemal možnosť urobiť podanie, ktorým sleduje účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Navrhovaná právna úprava rovnako nebráni ani súdu vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu. Návrh zákona len odstraňuje stav, ktorý znamenal zbytočné predražovanie konania, pretože platná právna úprava ukladá vyzývať účastníkov konania na podanie vyjadrenia k odvolaniu, ak to považujú za potrebné. …

bod 19 a 20 (§ 211)
Podľa navrhovanej právnej úpravy prioritne súd prvého stupňa vybaví všetky úradnícke úkony spojené s predložením spisu (výzva na odstránenie chýbajúcich náležitostí, rozhodnutie o súdnom poplatku za odvolanie, doručenie odvolania a výzvy na vyjadrenie k odvolaniu). Nemožno vylúčiť, že pri týchto úkonoch zo strany súdu prvého stupňa dôjde k pochybeniam. Navrhovaná úprava má zabrániť, aby po predložení spisu odvolaciemu súdu v prípade zistenia nedostatku pri predkladaní spisu zo strany prvostupňového súdu bol spis kvôli takémuto nedostatku vracaný späť súdu prvého stupňa. Pri zaťažení sudcov, ktorí robia s desiatkami až stovkami spisov, by to znamenalo výrazne oddialenie rozhodnutia o právach účastníkov konania a akékoľvek ukladanie lehôt pre prvostupňový súd na odstránenie nedostatkov pri predkladaní spisu nie je dobré, keďže najmä v súvislosti s doručovaním nie je vždy dobre možné dodržať lehotu na vrátenie spisu odvolaciemu súdu. Spravidla pôjde o drobné nedostatky pri predkladaní spisu, ktoré bez problémov môže vybaviť aj sám odvolací súd s využitím súdnych úradníkov, keďže ide predovšetkým o úradnícke …

bod 21 (§ 214 ods. 3 a 4)
Navrhovaná právna úprava rozširuje prípady, kedy odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní bez pojednávania. Predpokladajú sa pritom skutkovo ustálené veci a odvolanie je podané iba z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Akonáhle by mal odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, neboli by splnené podmienky na rozhodnutie odvolacieho súdu bez pojednávania. Zákonnou podmienkou pre rozhodnutie o odvolaní bez pojednávania je tiež skutočnosť, že sa účastníci vzdali práva zúčastniť sa na pojednávaní alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Vzdanie sa práva zúčastniť sa pojednávania alebo vyjadrenie súhlasu môže účastník urobiť podaním podľa § 42 ods. 1. Od navrhovanej právnej úpravy sa očakáva zjednodušenie a zhospodárnenie súdneho procesu najmä za stavu, keď účastníci nepochádzajú z miesta sídla odvolacieho súdu. Predpokladá sa, že súdni úradníci pripravia vec odvolaciemu senátu tak, že tento bude môcť posúdiť, či sú splnené podmienky na postup podľa navrhovaného ustanovenia. Podmienkou je, aby všetci účastníci konania sa buď vzdali práva …

bod 22 (§ 221 ods. 1 písm. i) )
Poslednými novelizáciami ustanovenia § 221 sa sledoval záujem „pribrzdiť“ zrušovanie rozhodnutí, pretože zrušenie rozhodnutia je spravidla spojené s odsunutím konečného vecného vybavenia veci. Že ide o jednu z najcitlivejších oblastí O.s.p., potvrdzuje aplikačná prax. Predkladateľ návrhu zákona nemá o nič menší záujem na právnej úprave, ktorá by garantovala prejednanie a rozhodnutie veci v primeranej lehote (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.). Uplynula však pomerne krátka doba a aplikačná prax volá po zmene, ale nie z dôvodu, žeby odvolacie súdy sa nedokázali vysporiadať s právnou úpravou jednotlivých spôsobov rozhodnutia o odvolaní, ale z dôvodu potreby prehľadnejšej právnej úpravy v záujme zabezpečenia predvídateľnosti práva a tým aj právnej istoty účastníkov konania. Bez toho, aby sa nejako narušovala koncepcia právnej úpravy jednotlivých spôsobov rozhodovania odvolacieho súdu, už v rámci predmetnej „malej novely“ O.s.p. sa navrhuje rozšírenie dôvodov pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale len nemeritórnej povahy. Ide o …

bod 23 (§ 224 ods. 4)
Ak odvolací súd bude rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 2, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Porov. aj odôvodnenie k § 151.

bod 24 § 246c)
Zmena je spojená s vypustením odseku 2 v § 250s. Navrhuje sa upustiť od doterajšej diferenciácie v úprave opravných prostriedkov vo veciach dôchodkových a vo veciach iného druhu. V prvej hlave piatej časti, ktorá má povahu lex generalis vo vzťahu k druhej až siedmej hlave - resp. určuje všeobecné zásady uplatňovania opravných prostriedkov v správnom súdnictve - sa vypúšťa zákonná výnimka, ktorá umožňuje prelomiť zásadu, podľa ktorej proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Vzhľadom na charakter konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti (k tomu porov. všeobecnú časť dôvodovej správy), prestáva byť nevyhnutné či žiaduce, aby konanie v dôchodkových veciach malo svoju osobitnú úpravu v § 250s odseku 2. Rovnako nie je daný vecný dôvod na rozlišovanie resp. na rozdielnu úpravu možnosti podania opravného prostriedku vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v závislosti od toho, či ide o opravný prostriedok v dôchodkovej veci alebo v inej veci …

bod 25 (§ 250b ods. 5 )
Z činnosti prokuratúry v oblasti dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a z jej poznatkov týkajúcich sa rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy v konaniach o proteste prokurátora vyplýva, že lehota, v ktorej môže prokurátor uplatniť svoje oprávnenie podľa § 35 ods.1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, je neprimerane krátka, a preto sa predmetné oprávnenie nevyužíva a ani nemôže využívať v takom rozsahu, ako by bolo potrebné a nutné. Táto skutočnosť je podmienená najmä okolnosťami, ktoré sú mimo dispozície prokurátora, ako napríklad čas podania podnetu – podnet môže byť podaný krátko pred uplynutím ročnej lehoty alebo po jej uplynutí, ale v čase keď je ešte možné podať proti rozhodnutiu protest (podľa § 27 ods. 1 písm. e) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre protest proti rozhodnutiu vydanému orgánom verejnej správy v oblasti verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho …

bod 26 (§ 250f ods. 3)
Navrhuje sa rozšíriť dôvody, na základe ktorých správny súd môže rozhodnúť o žalobe proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov bez pojednávania. Podľa § 250j odseku 3 v správnom súdnictve súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti mu vec na ďalšie konanie z formálnych dôvodov: ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu; ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov; ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Nariaďovať ústne pojednávanie vo vymenovaných veciach je nehospodárne a i prípadné dokazovanie nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia sa v týchto veciach spravidla nevykonáva (porov. § 250i). V ustanovení § 250f odseku 3 sa tak okrem možnosti rozhodnúť vo veci samej rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa odseku 1 zakotvuje aj ďalšia možnosť pre taký postup súdu. Pôjde o veci, v ktorých je zrejmé, …

bod 27 (§ 250j ods. 2)
Platné znenie ustanovenia § 250j odseku 2 písmena d) upravuje prakticky dva „zrušovacie dôvody“ v prípadoch, ak súd preskúmal správne rozhodnutie v medziach žaloby: 1. nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo pre nedostatok dôvodov rozhodnutia, 2. nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu neúplnosti spisov správneho orgánu ,resp. z dôvodu nepredloženia spisov správneho orgánu. Vypustenie zrušovacieho dôvodu pod č. 2 je dôvodné, pretože žalobca pri podaní žaloby objektívne nemohol vedieť, že správny orgán po podaní žaloby predloží súdu neúplné spisy, resp. vôbec ich súdu nepredloží. Tento dôvod zrušenia rozhodnutia umožňuje súdu použiť ustanovenie § 250j ods. 3, pričom súd vtedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (medze žaloby). Zrušovací dôvod pod č. 1 (nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo pre nedostatok dôvodov) nie je totožný s obdobným zrušovacím dôvodom obsiahnutým v 250j ods. 3. Preto nedochádza k je jeho vypusteniu. Pri uplatnení zrušovacieho dôvodu podľa § 250j ods.2 písm. d) súd preskúmava správne rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v …

bod 28 (§ 250ja ods.3)
Všeobecné pravidlo týkajúce sa vymedzenia medzí dokazovania pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu upravuje § 250i odseku 1. „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.“ Pri rozhodovaní podľa tretej hlavy piatej časti je pre rozsah dokazovania základom ustanovenie § 250q odseku 1 druhej vety. „Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.“ Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že v správnom súdnictve súd vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Uvedené pravidlo sa zjavne bude vzťahovať aj na prípady, v ktorých správny súd bude preskúmavať zákonnosť postupu, aj keď z hľadiska štylistickej skladby zákon k pojmu „rozhodnutie“ nepripojil aj pojem „postup“ (§ 250i ods. 1). Za nevyhnutné dôkazy treba považovať tie, ktorých vykonanie slúži účelu správneho súdnictva (porov. § 244). Aplikácia ustanovenia § 213 Občianskeho súdneho poriadku v odvolacom konaní v správnom súdnictve …

bod 29 a 30 (§ 250s ods. 1 a 2)
Vzhľadom na charakter konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa tretej hlavy piatej časti už nie je nevyhnutné ani žiaduce, aby konanie v dôchodkových veciach malo svoju osobitnú úpravu v § 250s odseku 2. K tomu porov. aj zmenu v § 246c a všeobecnú časť dôvodovej správy. V doterajšom znení ustanovenia § 250s sa nachádza triedenie na odvolacie konanie v iných ako dôchodkových veciach a vo veciach dôchodkových. Súdna prax potvrdzuje, že predmetné rozlíšenie je už neživotné (obsolétne). Podstata konania o opravnom prostriedku, ktorým je odvolanie, je u oboch skupín súdnych agend rovnaká. Možnosť podania odvolania sa tak zjednocuje s úpravou obsiahnutou v konaní o žalobách podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250ja). Súčasne sa unifikuje úprava opravných prostriedkov tak, že ani v dôchodkovej agende nebude možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania), keďže z hľadiska ochrany ústavného práva na súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy nejde o dostupný a efektívny opravný prostriedok. Efektívny …

bod 31 (§ 250t ods. 2)
Prokurátori sa často vo svojej činnosti stretávajú s tým, že orgány verejnej správy napriek tomu, že majú zákonom ustanovenú povinnosť rozhodnúť v konkrétnych lehotách, postupujú v rozpore s takto uloženými povinnosťami, čím dochádza k neodôvodneným prieťahom v procese rozhodovania. Ak prokurátor zistí takúto skutočnosť, môže za účelom odstránenia nezákonného stavu podať orgánu verejnej správy upozornenie (pozri § 28 a 29 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre). Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora, alebo v tej istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu. Bezprostredne nadriadený orgán a dozerajúci orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora orgánom verejnej správy alebo prokurátorom. Napriek uvedenému, ak orgán verejnej správy či jeho bezprostredne nadriadený orgán alebo dozerajúci orgán nereaguje na upozornenie prokurátora a vo veci nekoná, prokurátor nemá k dispozícii žiadne zákonné prostriedky, ktorými …

bod 32 (§ 250zf ods. 4 )
Navrhovanú právnu úpravu si vyžiadala rozhodovacia prax súdov, a to najmä z hľadiska zložitosti problematiky územnej samosprávy, jej rozsahu a nejednotnosti výkladu rozhodnutí a postupov orgánov územnej samosprávy. Za účelom zjednocovania rozhodovacej praxe je potrebné, aby v týchto veciach mohlo prebehnúť dvojstupňové konanie.

bod 33 a 34 (§ 352b)
Z dôvodu komplexnosti právnej úpravy je potrebná zmena doterajšieho znenia, ktorá súvisí s uplatňovaním právnych aktov Európskej únie. Doterajšia úprava uvažuje len o osvedčeniach o európskom exekučnom titule. V súčasnosti však nejde o jediný druh „európskeho osvedčenia.“ K tomu porov. napríklad čl. 54, 57 ods. 4, 58 a Prílohy V. a VI. nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 (Ú. v. ES L 1, 12 16.1.2001) o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych veciach a obchodných veciach, čl. 39, 41, 42 ods. 1 a Prílohy I. až IV nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (Ú. v. EÚ, L 1, 338, 23.12.2003) o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 a čl. 33 a Prílohy IV. a V. nariadenia Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 (Ú. v. ES L 19, 160, 30.6.2000) o právomoci …

bod 35 (§ 372o)
Teória práva vychádza z premisy, že pokiaľ v procesnej právnej norme chýba prechodné ustanovenie, vzťahuje sa nová úprava aj na konania začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy. Toto pravidlo býva explicitne upravené v prechodných ustanoveniach. Odsek 1 vychádza z uvedenej generálnej klauzuly, ktorá je prelomená v ďalších odsekoch. V sporoch o miestnu príslušnosť, ktoré vyvstali pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, sa bude postupovať podľa nového § 105, avšak len za predpokladu, že vec ešte nebola postúpená príslušnému súdu. Navrhovanou úpravou sa koriguje mechanizmus v apelačnom systéme. Upúšťa sa od koncepcie, kedy celé ťažisko „narábania“ s odvolaním (aj vadným) je prenesené na odvolací súd (porov. platný § 209, § 211 Občianskeho súdneho poriadku). V odseku 3 sa ustanovuje, že v režime novej právnej úpravy ohľadne úkonov súdu prvého stupňa pri podaní odvolania (§ 209 a 209a návrhu zákona) sa bude postupovať aj pri predkladaní „starých“ vecí. Nevyhnutnou podmienkou (conditio sine qua non) na aplikáciu nového právneho režimu je fakt, že do …

bod 36 (§ 374 ods. 1 )
Na doplnenie § 45 ods. 2 reaguje rozšírenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 374 ods. 1 a j na „veci týkajúce sa doručenky.“ Náležitosti doručenky sú obsiahnuté vo vyhláške č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z.z. v ustanovení § 144. V § 45 odseku 2 je obsiahnutá prezumpcia pravdivosti údajov na doručenke. Vyhláška má povahu vykonávacieho právneho predpisu t.j. právnej normy nižšej právnej sily. Z dôvodu právnej čistoty vznikla potreba vyprecizovať zákonné splnomocnenie, na základe ktorého vykonávací predpis ustanoví náležitosti doručenky. Pre úplnosť treba dodať, že česká právna úprava vypočítava náležitosti doručenky priamo v zákone (porov. § 50f OSŘ).

bod 37 (§ 374 ods. 3)
Ústavný základ predmetnej úpravy je obsiahnutý v článku 142 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.“ Cieľom navrhovanej právnej úpravy je odstrániť dvojkoľajnosť, ktorá vznikla vydávaním inak odvolaním nenapadnuteľných rozhodnutí súdnymi úradníkmi. Ak takéto rozhodnutie vydal sudca, odvolanie nebolo prípustné (§ 202). Ak také rozhodnutie inak nenapadnuteľné odvolaním vydal súdny úradník, proti jeho rozhodnutiu podľa článku 142 Ústavy Slovenskej republiky je opravný prostriedok prípustný. Navrhovaná právna úprava odstraňuje túto dvojkoľajnosť tým, že podaním odvolania proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sa zo zákona jeho rozhodnutie zrušuje a novo rozhodne sudca. Znenie § 374 odseku 3 bolo naposledy dotknuté novelou vykonanou zákonom č. 428/2004 Z. z. Touto novelou došlo k vypusteniu dikcie: „rozhodnutie sudcu sa považuje sa rozhodnutie súdu prvého stupňa a možno ho napadnúť odvolaním.“ Navrhovaná úprava jednotným spôsobom (pre rozhodnutia vydané vyššími súdnymi úradníkmi ako aj pre rozhodnutia vydané justičnými čakateľmi) explicitne ustanovuje, že odvolaniu proti rozhodnutiu, …

bod 1 a 30 (§ 4 ods. 1 a k položke 7a)
Konania vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom boli do 31. decembra 2005 v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov oslobodené od súdneho poplatku; obdobne konania vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré zostali od súdneho poplatku oslobodené aj po 1. januári 2006. Zákonom č. 621/2005 Z. z. boli s účinnosťou od 1. januára 2006 vykonané v zákone o súdnych poplatkoch zmeny v tom smere, že žaloby na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom boli vyňaté z rozsahu vecného oslobodenia (ustanovenie § 4 ods. 1 písmeno c) bolo vypustené). V nadväznosti na vypustenie písmena c) z ustanovenia § 4 odseku 1 zákona o súdnych poplatkoch t.j. vylúčení vecí náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom z rozsahu vecného oslobodenia, sa v položke 7a sadzobníka …

bod 2 (§ 4 ods. 2 písm. e))
Zmena súvisí s úpravou navrhovanou v položke 8. Platná úprava neustanovuje osobitnú sadzbu súdneho poplatku za konanie o určení výživného medzi manželmi a o príspevku na výživu rozvedeného manžela a o vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými alebo za ich zvýšenie. Zakotvená je len poplatková povinnosť z návrhu na zníženie spomenutých druhov vyživovacích povinností a poplatková povinnosť z návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Tento právny stav platí od 1. januára 2006 (zákon č. 621/2005 Z. z.). V súdnej praxi vyvstala otázka o tom, či treba vyberať poplatky za návrh na určenie vyživovacej povinnosti manželov, za návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela a za návrh na určenie vyživovacej povinnosti medzi príbuznými. Jeden z existujúcich výkladových názorov poukazuje na znenie úvodnej vety položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov - „z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba“- t.j. pri neexistencii osobitnej sadzby sa v tomto prípade uplatní položka 1. Možno sa stretnúť aj s iným stanoviskom a to, že …

bod 3 až 6 (§ 4 ods. 2 písm. k) , poznámky pod čiarou k odkazom 3d a 3e)
Vzhľadom na prijatie zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné upraviť znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k). Prechodom ozbrojených síl Slovenskej republiky na úplnú profesionalizáciu sa totiž zrušila základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba. V § 4 ods. 2 písmeno k) sa navrhuje nahradiť slová „vojaci základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby,“ slovami „profesionálni vojaci ozbrojených síl Slovenskej republiky,“. Keďže zákon č. 370/1997 Z. z. bol zrušený zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poznámka pod čiarou k odkazu 3d sa stala obsolétnou. Napriek tomu že, v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnu hodnotu, vznikla potreba zosúladiť zákon aj z tohto pohľadu. Rovnako tak bol zrušený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a …

bod 7 (§ 4 ods. 2 písm. z) )
Platná právna úprava do kategórie osobného oslobodenia zahŕňa v § 4 odseku 2 písmeno t) navrhovateľa podľa § 16 odseku 1 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Osobné oslobodenie vychádza z povahy zákona, ktorý je typicky reštitučným zákonom. Druhá skupina „reštitučného“ oslobodenia je subsumovaná pod písmenom u). Oslobodeným je navrhovateľ v konaní podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. Ďalšie reštitučné právne úpravy, v režime ktorých je navrhovateľ oslobodený od súdnych poplatkov, sú vypočítané v poznámkach pod čiarou (napr. zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov). Pre úplnosť treba dodať, že poznámka pod čiarou nedisponuje normatívnou povahou, má len informatívny charakter. Navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb., sa riadi zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na …

bod 8 (§ 4 ods. 3 )
Navrhovaná zmena rieši rozpor použitej terminológie v zákone o súdnych poplatkoch, ktorá v § 4 ods. 3 neráta s oslobodením konania o exekúciách a v ostatných ustanoveniach pojmovo rozlišuje výkon rozhodnutia a exekúciu (čo vedie k záveru, že na konania o exekúciách sa nevzťahuje oslobodenie upravené v § 4 ods. 1 a 2 ZSP), s ustanovením § 233 Exekučného poriadku, podľa ktorého „tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona.“ V časti právnickej verejnosti prevažuje názor, že na konanie o exekúciách sa nemôže aplikovať ustanovenie § 4 zákona o súdnych poplatkoch upravujúce zákonné vecné a osobné oslobodenie od poplatku, aj napriek ustanoveniu § 233 EP. Návrh zákona explicitnou úpravou odstraňuje túto interpretačnú nejasnosť.

bod 9 (§ 6 ods. 2)
Navrhovaná úprava je spojená so zmenou v treťom bode spoločných poznámok k položkám 1 a 2. K dôvodom tejto zmeny pozri argumenty k bodu 25 (tretí bod spoločných poznámok k položkám 1 a 2).

bod 10 (§ 9 ods. 1)
Zmena je reakciou na vývoj výšky súdnych poplatkov od roku 2001. Vzhľadom na zmeny v sadzobníku súdnych poplatkov je vhodné zvýšiť hranicu možnosti platenia súdneho poplatku kolkovými známkami do sumy 25 000 Sk tak, aby bolo možné zaplatiť napr. súdny poplatok za zápis akciovej spoločnosti súčasne s návrhom v kolkoch. Zmena povedie k odstráneniu aplikačných problémov súvisiacich s vyberaním a platením súdnych poplatkov a k zníženiu administratívnej náročnosti a nákladov na vyberanie súdnych poplatkov.

bod 11 (§ 9 ods. 3)
Zmeny v apelačnom systéme vykonané novelou, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, boli premietnuté aj do zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa platného právneho stavu by mal súd prvého stupňa „iba“ zasielať odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty súdu druhého stupňa, ktorého úlohou je následne odstraňovať vady podania a vyzývať účastníkov konania na to, aby sa vyjadrili k odvolaniu vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku (porov. § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Od účinnosti novely uplynul viac ako jeden rok. Úprava, ktorej snahou bolo preniesť celé ťažisko mechanizmu odstraňovania vád odvolania na odvolacie súdy, nezohľadnila resp. neriešila všetky aspekty, ktoré v súdnej praxi v tejto súvislosti vyvstali (porov. § 209, § 211 Občianskeho súdneho poriadku). Na požiadavky súdnej praxe reagujú zmeny v § 209 až 211 návrhu zákona. Ťažisko úkonov podľa § 209 ods. 1 bolo v návrhu zákona rozdelené medzi súdy …

bod 12 (§ 10 ods. 1)
V ustanovení § 1 Občianskeho súdneho poriadku je vymedzený predmet právnej úpravy tohto základného procesného kódexu. Z procesného hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (denegatio iustitiae). Predkladateľ zastáva názor, že mechanizmus, na ktorom je založená platná právna úprava v ustanovení § 10 odseku 1 zákona o súdnych poplatkoch, je príliš rigorózny. Pokiaľ ide o podanie odvolania, navrhuje sa, aby nezaplatenie súdneho poplatku v súdom určenej lehote nebolo dôvodom na zastavenie konania. Cieľom je dosiahnuť, aby sa odvolanie dostalo čo najrýchlejšie do štádia „meritórneho rozhodovania,“ a odstrániť tak stav prílišného formalizmu (procesné zastavenie konania). Navrhovanou právnou úpravou pritom nie je dotknutá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Zároveň sa aj vyrieši problém, ktorý v praxi nastal pri odvolaniach proti predbežným opatreniam podľa § 76 ods. 1 písm. g), o ktorých mal rozhodnúť odvolací súd do siedmich dní, ale spravidla pre krátku lehotu nebol ešte zaplatený súdny poplatok za odvolanie. Zákon o súdnych …

bod 13 (§ 10 ods. 2 )
V spojení so zmenou v § 10 odseku 1 sa pre jednoznačnosť a zrozumiteľnosť navrhuje v celom texte § 10 zosúladiť nejednotné používanie pojmov „súd,“ „súd prvého stupňa,“ „prvostupňový súd.“

bod 14 a 15 (§ 10 ods. 3)
Zákonom č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, bolo zmenené znenie § 9 odseku 3. Do nadobudnutia účinnosti citovaného zákona - do 31. decembra 2005 - platila úprava, podľa ktorej „súd prvého stupňa zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.“ Od 1. januára 2006 uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zruší po splnení zákonnej podmienky príslušný súd. Úmyslom zákonodarcu bolo zrejme reagovať na novoty, ktoré do odvolacieho konania priniesla novela (k tomu porov. odôvodnenie k § 9 odseku 3). Ak poplatník zaplatil súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania, súd zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku. Od účinnosti zákona č. 621/2005 Z z. nastal v praxi aplikačný aj interpretačný problém v tom, ktorý funkčne príslušný súd treba subsumovať pod …

bod 16 (§ 10 ods. 4)
V aplikačnej praxi existuje interpretačná nejasnosť v tom, či pod dikciu „návrh na vykonanie iného úkonu súdu“ možno zahrnúť aj námietku zaujatosti. V § 1 zákona o súdnych poplatkoch je vymedzený predmet súdnych poplatkov. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Podľa platného právneho stavu poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania čerpá svoj základ v I. časti prílohy sadzobník súdnych poplatkov v položke 17a. Podľa názvu I. časti sú predmetom jej úpravy „poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní.“ „Poplatky za úkony súdov“ sú upravené v II. časti prílohy sadzobník súdnych poplatkov. Z hľadiska teórie procesného práva možno v prípade námietky zaujatosti uvažovať o dispozičnom oprávnení, ktoré procesný kódex priznáva účastníkovi konania. Právo účastníka civilného procesu na zákonného sudcu vychádza z článku 48 odseku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že …

bod 17 (§ 10 ods. 5)
Zosúladenie terminológie (porov. zmenu v § 10 ods. 2 a 3).

bod 18 (§ 11 ods. 1)
Podľa platnej úpravy súd má rozhodovať o vyrubení súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uznesením, kde je následkom nezaplatenia poplatku jeho vymáhanie. Preto sa súd bude námietkou zaoberať aj v prípade nezaplatenia poplatku. Zákon o súdnych poplatkoch ale nepočíta so situáciou, ako sa vysporiadať s uznesením o vyrubení poplatku v prípade, ak súdny poplatok nebol po vyrubení zaplatený a námietka bola uplatnená odôvodnene. V platnom § 11 ods. 1 tretej vete sa rieši len zaplatenie poplatku a jeho následné vrátenie v plnej výške. Aplikovať § 12 ods. 3 nie je možné, nakoľko nejde o nesprávne rozhodnutie. V § 11 odseku 1 sa navrhuje explicitným spôsobom zakotviť spôsob „nakladania“ s uznesením o uložení poplatkovej povinnosti. Ak teda bola námietka zaujatosti odôvodnená, pričom poplatok za jej vznesenie ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší.

bod 19 (§ 11 ods. 3 )
Platná dikcia v § 11 odseku 3 prvej vete v časti „ak sa podanie odmietlo“ je veľmi široká, čo vedie v súdnej praxi k výkladovým rozdielnostiam. Z hľadiska teórie procesného práva pod pojem „podanie“ možno subsumovať aj odvolanie prípadne dovolanie. Z pohľadu terminológie § 43 odseku 2 Občianskeho súdneho poriadku možno nahliadať na pojem „podanie“ ako na návrh na začatie konania. Odmietnutie podania bolo zakotvené do § 43 ods. 2 zákonom č. 353/2003 Z. z.; odmietnutie odvolania čerpá svoj základ v § 218 odseku 1; odmietnutie dovolania v § 243b odseku 4. S cieľom zjednotiť postup v aplikačnej praxi vrátenie poplatku v zmysle § 11 ods. 3 prvej vety sa navrhuje explicitne vzťahovať aj na prípady odmietnutia odvolania a dovolania. Nakoľko nie je daný racionálny dôvod na to, aby sa pri odmietnutí odvolania a dovolania, poplatok poplatníkovi nevracal. Pri odmietnutí sa vecou samou súd nezaoberá a nevrátenie zaplateného poplatku najmä, keď ide o niekoľko stotisíc až milión korún, je v …

bod 20 (§ 11 ods. 7)
Ustanovenie odseku 7 bolo do zákona o súdnych poplatkoch doplnené zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu bolo zámerom doplneného ustanovenia „motivovať aj finančnou výhodou, ak strany svoj spor čiastočne alebo celkom vyriešia zmierne v rôznych štádiách súdneho konania.“ Vecný zámer tohto ustanovenia je však prelomený gramatickým výkladom predmetnej dikcie. V praxi sa pri schválení súdneho zmieru nejednoznačne aplikuje § 11 ods. 7, kedy súdy nevracajú po schválení súdneho zmieru poplatok obidvom účastníkom (arg. dikcia „zo zaplateného poplatku“). A ak aj vracajú, následne sa vypočítaných 90% resp. 50% kráti ešte podľa odseku 4, čo je v rozpore so zmyslom odseku 7 a pôvodným zámerom zákonodarcu. Absentuje legislatívne vyjadrenie toho, že odsek 7 predstavuje vo vzťahu k odseku 4 špeciálnu úpravu. V praxi sa môže stať, že poplatok nebol zaplatený. Navrhovanou dikciou v štvrtej vete predkladateľ sleduje zámer motivovať účastníkov konania aj pri nezaplatenom súdnom poplatku. Navrhovaná právna úprava sa …

bod 21 (§ 12 ods. 1)
Navrhuje sa doplniť úpravu, ktorá bola vypustená zákonom č. 621/2005 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v spojení so zmenami v apelačnom systéme, keďže od 1. septembra 2005 má odstraňovať vady odvolania vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku odvolací súd. Obnovuje sa základná zásada, podľa ktorej vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. V civilnom procese je týmto orgánom predovšetkým súd prvého stupňa. Potvrdzuje to aj pravidlo, podľa ktorého vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje za predpokladu, že o poplatku nerozhodoval odvolací súd (k tomu porov. zmenu v § 9 ods. 3). Rozhodovanie o poplatku v odvolacom konaní bolo rozložené podľa pohybu spisu, aby sa predišlo jeho zbytočnému neefektívnemu predkladaniu z jednej inštancie na druhú len kvôli poplatku. Navrhovaná právna úprava v odseku 3 vychádza …

bod 22 (§ 14 ods. 2)
K tomu porov. odôvodnenie k § 10 odseku 1 ohľadne procesnoprávneho charakteru lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.

bod 23 (§ 18a Prechodné ustanovenie)
V § 18a sa upravuje režim prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva. Intertemporálne ustanovenie sa v podobe generálnej klauzule vyrovnáva s režimom spoplatňovania úkonov navrhnutých a konaniach začatých pred účinnosťou návrhu zákona. Konania, ktoré boli začaté a poplatkové úkony, ktoré boli navrhnuté pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, sa „dokončia“ podľa doterajších predpisov. To platí aj v prípade, ak sa tieto poplatkové úkony stanú splatnými po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona. Prechodné ustanovenie rešpektuje princíp aretroaktivity, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti. V odsekoch 2 až 3 dochádza k prelomeniu tohto pravidla.. V zmysle odseku 2 sa zmena vykonaná v § 10 odseku 1 bude aplikovať aj na odvolacie konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona. Neprávoplatné uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku za odvolanie sa stanú neúčinnými. Keďže pre účastníkov konania prináša neskoršia úprava (návrh zákona) priaznivejší právny stav, navrhuje sa aby „sankcií“ podľa doterajšieho § 10 odseku 1, ktorou je zastavenie konania pre nezaplatenie …

bod 24 (Prvý bod Spoločných poznámok k položkám 1 a 2)
V prvom bode spoločných poznámok k položkám 1 a 2 sa expressis verbis dopĺňa úprava spoplatňovania návrhov na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytového priestoru. a tiež reivindikačných žalôb jednotnou sumou. V platnej právnej úprave chýba akákoľvek zmienka o spoplatňovaní návrhov na vypratanie nehnuteľnosti. Aplikačná prax sa snažila preklenúť „zákonnú medzeru“ vlastnými výkladovými metódami. Dôsledkom toho je nejednotný postup pri spoplatňovaní predmetných návrhov. Jediným výkladovým vodítkom sa stalo stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júna 2002, sp. Zn. Cpj 20/2000, ktoré bolo vydané na účely zjednotenia výkladu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku konštatuje, že „v konaní o žalobe na vypratanie nehnuteľnosti (§ 80 písm. b) O. s. p.) sa súdny poplatok vymeria percentuálne z ceny nehnuteľnosti podľa položky 1 písm. a) sadzobníka. Právo na vydanie nehnuteľnej veci (§ 126 Občianskeho zákonníka), resp. na vrátenie vzájomného plnenia z neplatnej zmluvy …

bod 25 (Tretí bod spoločných poznámok k položkám 1 a 2)
Zákonom č. 457/2000 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, došlo k vypustenie poznámok k položke 1 a zároveň k doplneniu „nových“ spoločných poznámok pre položky 1 a 2. Pôvodné poznámky k položke 1 výslovne v bode 4 v prvej vete ustanovovali, že „poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.“ Zákon č. 457/2000 Z. z. preniesol do nových spoločných poznámok k položkám 1 a 2 body týkajúce sa poplatku v odvolacom konaní; uvedené pravidlo však opomenul prevziať. Zákon o súdnych poplatkoch zakotvuje koncepciu, podľa ktorej je sadzba poplatku uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Podľa § 6 odseku 2 poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní. Súdny poplatok za odvolanie sa platí …

bod 26 (Piaty bod spoločných poznámok k položkám 1 a 2)
Z dôvodu prebujnenia súdnych poplatkov dochádza k vypusteniu súdneho poplatku sa podanie odporu proti platobnému rozkazu. Nebolo zistené, že by hrozba platenia poplatku za odpor ovplyvňovala počet podaných odporov, podaním odporu sa nezačína žiadne konanie, ale sa len pokračuje v konaní začatom na návrh navrhovateľa a spoplatnenom súdnym poplatkom za návrh. Odpor proti platobnému rozkazu nepodliehal od prijatia zákona o súdnych poplatkoch vždy súdnemu poplatku. Zákon o súdnych poplatkoch po nadobudnutí svojej účinnosti (17. 3.1992) ustanovil, že „odpor proti platobnému rozkazu poplatku nepodlieha.“ K jeho spoplatneniu došlo novelou zákona č 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 150/1993 Z. z.

bod 27 (Položka 6 písm. b)
Účelom zmeny je motivácia účastníkov, aby dosiahli zmier; navrhovaná právna úprava znižuje percentuálnu sadzbu súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade zmieru z doterajších 3 % na 1 %. Doterajšie slovo „vysporiadanie“ bolo nahradené slovom „vyporiadanie,“ keďže z tohto pojmu vychádza aj Občiansky zákonník (porov. § 149 Obč. zák.).

bod 28 (Položka 7a )
K vypusteniu poplatku vo výške 3000 Sk za žaloby na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom porov. odôvodnenie k bodu 1. Neprimerane tvrdá poplatková povinnosť by mohla spôsobiť aj odopretie spravodlivosti.

bod 29 (Položka 8 )
Platí odôvodnenie k bodu § 4 ods. 2 písm. e).

bod 30 (Položka 10 písm. e)
Na základe pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladateľ upúšťa od poplatku zakotveného v položke 10 písmeno e) zákona o súdnych poplatkoch (porov. platné znenie:„za konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky 10 000 Sk; ak sa rozhodnutím uložila pokuta 6 % najmenej 10 000 Sk, najviac 500 000 Sk“). Osobitnú sadzbu v položke 10 písmeno e) zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2005 zákon č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Pred nadobudnutím účinnosti tejto novely podliehali správne žaloby poplatku podľa písmena a) t.j. 2 000 Sk a konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako poplatku 2 000 Sk podľa písmena b). Nejednoznačná formulácia písmena e) doplnená zákonom č. 621/20005 Z. z. (porov. platnú …

bod 31 (Poznámka k položke 13)
Od 1. septembra 2005 súdny výkon rozhodnutia už neprichádza do úvahy (s výnimkou výchovy maloletých detí a vymáhania justičných pohľadávok zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky). Dôvody na povolenie odkladu exekúcie môžu v zmysle § 56 Exekučného poriadku spočívať v prechodne nepriaznivej sociálnej situácii povinného, kedy by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Obdobne právne tituly na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku subsumujú napríklad okolnosť, kedy majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie môže navrhnúť ten, kto navrhol jej vykonanie. Paušálny súdny poplatok vo výške 3 000 Sk za návrh na zastavenie exekúcie alebo jej odklad nie je zlučiteľný s povahou týchto inštitútov. Z týchto dôvodov sa pôvodne navrhovalo písmeno a) vypustiť. Táto zmena už v platnom právnom poriadku bola vykonaná zákonom č. 24/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších …

bod 32 (Položka 16 – spoločná poznámka)
Výslovne sa dopĺňa úprava o tom, že spoločné poznámky sa vzťahujú aj k položke 2, ktorá doteraz v predmetnom výpočte chýbala. Odstraňuje sa tak výkladový problém opätovného spoplatňovania odvolania v obchodných veciach.

bod 33 (Položka 20a)
Navrhovaná položka nadväzuje na úpravu v § 42 Občianskeho súdneho poriadku. Ak bolo podanie urobené elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, súd si bude účtovať za vyhotovenie rovnopisu takéhoto podania a jeho príloh vrátane rovnopisov, ktoré sa budú doručovať účastníkom súdny poplatok vo výške 2 Sk za každú stranu, najmenej 200 Sk za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania a najmenej 50 Sk za ostatné podania, či už vo veci samej (napr. odvolanie a pod.) alebo nemeritórne podania (napr. návrh na rozhodnutie o trovách konania). Napr. ak dôjde na CD-nosiči 100 žalôb bez príloh, z ktorých každá je na 5 stranách, okrem rovnopisu, ktorý zostáva v spise, je treba doručiť 20 žalovaným, (100 x 5 strán x 21 rovnopisov), spolu 10 500 strán x 2 Sk sa rovná 21 000 tisíc Sk, t.j. súd vyzve navrhovateľa na zaplatenie 21 000 Sk. V tomto prípade nemožno vychádzať z minimálneho poplatku 200 Sk za žalobu, pretože suma za takto …