Občiansky súdny poriadok (zrušený k 1. 7. 2016) (99/1963 Zb.)

čl. III

čl. III bod 1 (§ 200a, 200b a 200c) §

čl. III § 200a §
Navrhované znenie odseku 1 reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie právnej povahy registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku a redefiníciu konania, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie je registráciou, ale zostáva mu zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označuje už zaužívaným názvom ako konanie vo veciach obchodného registra. Ide o konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom, keďže z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného registra obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má len toto konanie všetky typické znaky nesporového konania. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez …

čl. III § 200b §
Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri, môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. Navrhovaná úprava z tohto dôvodu v odseku 1 umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na zápis podala proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, ktoré preskúma sudca. Uvedenou možnosťou je garantované právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku. Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu (ktoré sa navrhovateľovi oznamuje doručením alebo vydaním oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia alebo vydania tohto oznámenia. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol. Vyšší súdny úradník vykonáva zápis navrhovaných údajov v obchodnom registri na základe návrhu na zápis a jeho príloh tým spôsobom, že v …

čl. III § 200c §
V novelizovanom znení § 200c sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra, ktorá bola doteraz obsiahnutá v § 200d Občianskeho súdneho poriadku, ako aj vecná a miestna príslušnosť na novozavedené konanie – rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom sa obe riadia rovnakými pravidlami. Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť. Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na …

čl. III bod 2 (§ 200d) §
Úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach bola novo upravená v § 200c Občianskeho súdneho poriadku.

čl. III bod 3 (§ 202 ods. 3 písm. n)) §
Vypustenie predmetného ustanovenia odráža zmenu v koncepcii konania vo veciach obchodného registra a potrebu zabezpečenia súladu s ustanoveniami zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých už v konaní vo veciach obchodného registra nemožno vydať „pozitívne rozhodnutie“, t. j. uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra ako tomu bolo doteraz, keďže aj v prípade, ak údaje zapíše sudca, ktorý vyhovel námietkam proti odmietnutiu vykonania zápisu, ide stále o registráciu ako úkon súdu a nie o konanie vo veciach obchodného registra, v ktorom sa rozhoduje uznesením. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Ako vyplýva z ďalších ustanovení zákona, je voči tomuto uzneseniu súdu prípustné odvolanie.

čl. III bod 4 (§ 352a) §
Vloženie tohto ustanovenia má zabezpečiť jednoznačnejší výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú tzv. inú činnosť súdu, ktorú nemožno chápať úzko, tzn. iba ako prijímanie vecí do úschovy, ale ako širší okruh činností, ktoré sa vykonávajú na súde bez toho, aby mali povahu súdneho konania. Navrhovaná zmena odráža aj potrebu odstránenia prípadného nejednotného výkladu vo vzťahu k právnej kvalifikácii registrácie.

čl. III bod 5 (§ 372g) §
Toto ustanovenie upravuje uplatnenie príslušných novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku konaniam vo veciach obchodného registra začatým pred nadobudnutím ich účinnosti.

čl. II

čl. II bod 1 §
Ide iba o legislatívno – technickú zmenu súvisiacu so zmenou terminológie v rámci sústavy súdov.

čl. II bod 2 až 4 §
V nadväznosti na presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy bolo potrebné zmeniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 (§ 35 ods. 1 písm. a); § 35 ods. 2 písm. d) §
V dôsledku zmien v doterajšej koncepcii zapretia otcovstva po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty odkaz v poznámke pod čiarou nebude právne relevantný. Aj keď v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR poznámka pod čiarou má len informatívny a nie normatívny charakter, Občiansky súdny poriadok je procesným predpisom na základe ktorého postupujú v občianskom súdnom konaní súdy aj účastníci, preto je dôležité úpravu aktualizovať aj v tomto smere.

čl. II bod 3 (§ 80 písm. a) ) §
Navrhovaný zákon zakotvuje úpravu rodičovstva, ktoré zahŕňa nielen určenie otcovstva, ale i materstva. Z tohto dôvodu je potrebné v rámci príkladmeho výpočtu návrhov o vo veciach osobného stavu v § 80 písm. a) hovoriť o návrhu na určenie rodičovstva.

čl. II bod 4 (§ 88 ods. 1 písm. c) ) §
Zmena súvisí s úpravou nového samostatného nesporového konania o osvojiteľnosti.

čl. II bod 5 (§ 108) §
Reaguje na navrhovanú novú koncepciu osvojenia.

čl. II bod 6 (§ 120 ods. 2) §
V súvislosti so zakotvením konania o osvojiteľnosti a s úpravou určenia rodičovstva je nevyhnutné rozšíriť uplatnenie vyšetrovacej zásady v súlade s navrhovanou úpravou.

čl. II bod 7 (§ 142 ods. 1) §
Vzhľadom na vylúčenie pôsobnosti generálneho prokurátora pri zapretí otcovstva po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nebude naďalej právna úprava náhrady trov konania v tomto prípade právne relevantná.

čl. II bod 8 (§ 163 ods. 2) §
Rozšírenie výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí ako negatívnej stránky materiálnej právoplatnosti rozhodnutia súvisí s navrhovaným rozlišovaním troch druhov zásahov do rodičovských práv a povinností a s možnosťou priznať rodičovské práva vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi staršiemu ako šestnásť rokov pri splnení zákonných podmienok.

čl. II bod 9 (§ 176) §
Zmeny v odseku 1 súvisia s navrhovanou možnosťou úpravy styku dieťaťa s blízkymi osobami, s rozlišovaním troch druhov zásahov do rodičovských práv, s možnosťou priznať rodičovské práva a povinnosti v oblasti osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi staršiemu ako šestnásť rokov pri splnení zákonných podmienok, ako aj s navrhovaným umožnením predĺženia pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. V odseku 2 sa konkretizujú ostatné veci doplnením vecí neoprávneného premiestnenia, zadržania a vrátenia dieťaťa. Odsek 3 smeruje k odstráneniu interpretačných nejasností. Podľa navrhovanej úpravy náhradná rodinná starostlivosť je novo zavedenou legislatívnou skratkou pre inštitút zverenia dieťaťa do výchovy inej osoby ako rodiča a spolu s ústavnou starostlivosťou a pestúnskou starostlivosťou napĺňajú pojem náhradná starostlivosť. Pôvodný pojem náhradná rodinná starostlivosť uvádzal len príkladmo, o aké veci sa má jednať. Jednoročná lehota sa vzťahovala aj na iné veci patriace do starostlivosti súdu o maloletých. V záujme odstránenia stavu právnej neistoty, v ktorom sa môže dieťaťa nachádzať až do doby, kým nie je …

čl. II bod 10 (§ 178 ods. 1) §
Súvisí s rozlišovaním poručníctva a opatrovníctva.

čl. II bod 11 (§ 178 ods. 2) §
Formulačné upresnenie textu.

čl. II bod 12 (§ 180) §
Nadväzuje na obsahové i formulačné rozlišovanie poručníctva a opatrovníctva ako dvoch odlišných inštitútov. V odseku 3 sa premieta nová úprava kontroly poručníka (§ 58 návrhu) Odsek 4 je odkazujúcou právnou normou vzhľadom na podrobnú úpravu pravidiel pri spravovaní majetku maloletého dieťaťa v návrhu zákona o rodine. Keďže § 193 odkazuje v prípade opatrovníckeho konania na primerané použitie § 180, je potrebné novú úpravu sledovania spôsobu výkonu funkcie opatrovníka aplikovať aj na opatrovníka, ktorý bol ustanovený v konaní o spôsobilosti na právne úkony.

čl. II bod 13 (§ 180a) §
V nadväznosti na navrhované zmeny v oblasti ústavnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti a osvojenia sa upravuje nové samostatné nesporové beznávrhové konanie o osvojiteľnosti, ktorého cieľom je zefektívniť proces osvojenia a zisťovania právnej voľnosti dieťaťa. V odseku 2 sú vymedzení účastníci konania (§ 90 OSP). Procesná spôsobilosť sa priznáva aj maloletému rodičovi dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov (§ 22 OSP). Odsek 5 vyjadruje záujem na právnej istote dieťaťa v súvislosti so skúmaním jeho právnej voľnosti.

čl. II bod 14 (§ 181 ods. 2) §
Je reakciou na úpravu konania o osvojiteľnosti.

čl. II bod 15 (§ 185) §
Súvisí s novou úpravou v § 107 návrhu zákona, podľa ktorého začatie konania o zrušenie osvojenia nie je viazané len návrh – aktívnu legitimáciu osvojiteľa alebo osvojenca.

čl. II bod 16 a 17 (§ 238 ods. 4 a § 243f ods. 2 ) §
Zmeny, ktoré je potrebné vykonať v nadväznosti na navrhovanú úpravou zásahov do rodičovských práv a povinností a určovaní rodičovstva.

čl. II (Občiansky súdny poriadok)

čl. II bod 1 až 4 (§ 75 ods. 2, § 75 ods. 9, § 76 ods. 1 písm. h), § 77 ods. 4 a §
Pri príprave návrhu zákona prebiehali diskusie ohľadne kogentnej povahy právnej normy zakotvenej v článku 9 odseku 1 písmene a) smernice v časti transpozície úpravy podmienenia trvania (resp. odkladu vykonateľnosti) „zdržovacieho“ predbežného opatrenia zložením záruk (kaucie) určených na odškodnenie vlastníka práv. Európska komisia k spôsobu implementácie smernice v minulosti uviedla, že nebude akceptovať odkazy na všeobecné procesné ustanovenia týkajúce sa úpravy predbežných opatrení, ale požaduje, aby špecifické práva, tak ako sú deklarované v smernici, boli implementované koherentne a zrozumiteľne pre subjekty, ktorých sa tieto práva a povinnosti dotýkajú, pričom sa odvolala na judikáty Súdu Európskych spoločenstiev. Keďže Európska komisia začala konanie proti Slovenskej republike podľa článku 226 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva z dôvodu neoznámenia prebratia smernice do vnútroštátneho právneho poriadku (bolo vydané formálne oznámenie), navrhovaná úprava sa zároveň snaží predísť resp. zamedziť ďalším úvahám o nesprávnej alebo neúplnej transpozícii smernice do slovenského právneho poriadku. Zakotvením osobitného druhu predbežného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva sa vykonáva transpozícia článku 9 odseku 1 …

čl. II bod 5 (§ 78b až 78h) §

čl. II § 78b §
V nadväznosti na obligatórnu normu obsiahnutú v článku 7 odseku 1 smernice, ktorá ukladá členským štátom povinnosť upraviť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku samostatný špecifický inštitút zabezpečenia dôkazu, sú v § 78b odseku 1 návrhu taxatívne vypočítané jednotlivé spôsoby zabezpečenia dôkazu. Konkrétne druhy resp. spôsoby zabezpečenia dôkazu uvádza smernica len príkladmo (dikcia smernice v článku 7 odseku 1 druhej vete ustanovuje, že „takéto opatrenia môžu zahŕňať podrobný opis spolu s odobratím alebo bez odobratia vzoriek alebo fyzické zabavenie tovaru neoprávnene uvedeného na trh prípadne (in approprate cases) materiálov a nástrojov použitých na výrobu alebo distribúciu tohto tovaru a s tým súvisiacej dokumentácie.“). Aktívna legitimácia na podanie návrhu na zabezpečenie dôkazu reflektuje požiadavku smernice (k tomu porov. dikciu smernice v článku 7 ods. 1 prvej vete). V odsekoch 2 a 3 návrhu zákona je špeciálne upravená príslušnosť súdu a vymedzenie okruhu účastníkov. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu (k definícii účastníkov porov. § 90 …

čl. II § 78c §
Zmeny rešpektujú povinnosť, ktorú členským štátom Európskych spoločenstiev ukladá článok 7 odsek 2 smernice, podľa ktorého „členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazu mohli byť podmienené zložením dostatočnej kaucie (adequate security) alebo inej záruky zo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpenú odporcom podľa odseku 4.“ Zhodnotenie potreby zloženia zábezpeky určenej na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazu, bude na posúdení (úvahe) súdu vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Všeobecné kritéria, na základe ktorých súd určí nielen výšku zábezpeky, ale i lehoty na jej zloženie, sú príkladmo zakotvené v odseku 1. Pri posúdení kritéria spôsobu zabezpečenia dôkazu je potrebné vziať do úvahy možnosti vypočítané v ustanovení § 78b odseku 1 písmenách a) až c); pod povahu predmetu zabezpečenia dôkazu v praxi možno subsumovať napríklad otázku charakteru veci najmä z hľadiska ich hodnotového vyjadrenia; kritérium rozsahu predmetu zabezpečenia dôkazu smeruje na množstvo zabezpečiť sa majúcich vecí (kvantitu predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku). Zhodnotenie týchto kritérií bude mať …

čl. II § 78d §
V slovenskom preklade smernice je v článku 7 odseku 1 druhej až štvrtej vete ustanovené, že „tieto opatrenia sa prijmú, ak to bude potrebné, bez toho, že by sa o tom dozvedel druhý účastník konania, najmä ak je pravdepodobné, že akékoľvek omeškanie by spôsobilo vlastníkovi práv nenapraviteľnú škodu alebo ak hrozí preukázateľné riziko zničenia dôkazov. Ak sa opatrenia na zabezpečenie dôkazov prijmú bez toho, že by sa o tom dozvedela druhá strana, dotknuté strany budú o tom bezodkladne informované, najneskôr po vykonaní opatrení. Na návrh dotknutých strán sa uskutoční preskúmanie, vrátane práva na vypočutie, v primeranej lehote po oznámení opatrení s cieľom rozhodnúť, či opatrenia budú pozmenené, zrušené alebo potvrdené.“ S cieľom naliehavosti resp. potreby okamžitého zásahu tak, aby sa predišlo zmareniu zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku, výsluch účastníkov sa nevykonáva. Uznesenie, ktorým súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a uznesenie, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, sa doručujú až pri uskutočnení zabezpečenia (obdobná koncepcia ako …

čl. II § 78e §
Cieľom úpravy je ochrana účastníka, ktorému môže vzniknúť ujma podstatne vyššia ako je výška zloženej zábezpeky. Do uplynutia odvolacej lehoty dotknutý účastník má možnosť využiť riadny opravný prostriedok – odvolanie; v odvolaní proti uzneseniu môže namietať výšku súdom určenej zábezpeky. V § 78e sa počíta so situáciu, kedy je zábezpeka právoplatne určená a dotknutému účastníkovi konania hrozí ujma podstatne prevyšujúca výšku zábezpeky. Ak dotknutý účastník preukáže hrozbu vzniku podstatne vyššej ujmy, súd na jeho návrh (žiadosť) môže navýšiť zábezpeku; nemôže však ísť nad rámec žiadosti odporcu (ultra petitum pozri § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Súd pri posúdení odôvodnenosti návrhu opätovne zvažuje kritéria ustanovené v § 78c ods. 1 (t.j. povaha, spôsob, rozsah predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku).

čl. II § 78f §
Zákonné dôvody zániku zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku sú taxatívne vypočítane v odseku 1. Kým pri nesplnení povinnosti zložiť zábezpeku podľa § 78c odseku 1, je procesným dôsledkom odmietnutie návrhu, nesplnenie povinnosti podľa § 78e t.j. nezloženie navýšenej zábezpeky je spojené so súdnym zrušením zabezpečenia predmetu dôkazného prostriedku (§ 78f odsek 2). V súvislosti s vrátením predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku nadobúda na význame otázka, kto predložil dôkaz alebo komu bol odobraný. Práva tretích osôb zostávajú nedotknuté. Tieto si následne môžu uplatniť svoje práva na súde žalobou (na určenie vlastníckeho práva) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. K tomu porovnaj výklad k vymedzeniu okruhu účastníkov konania v § 78b odseku 3. Predbežným opatrením súd môže uložiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby sa niečoho zdržal, niečo vykonal, niečo znášal, kým nerozhodne o skutočnom vlastníkovi predmetu zabezpečenia dôkazného prostriedku (porovnaj § 78 ods. 1 písm. e) a f) a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku). V nadväznosti na zavedenie …

čl. II § 78g §
V článku 7 odsekoch 2 a 4 smernice sa ustanovuje, že „členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na zabezpečenie dôkazov mohli byť podmienené zložením dostatočnej kaucie alebo inej záruky zo strany navrhovateľa určenej na zabezpečenie náhrady za akúkoľvek ujmu utrpenú odporcom podľa odseku 4. Ak sú opatrenia na zabezpečenie dôkazov zrušené alebo ak sú premlčané v dôsledku nejakého skutku alebo opomenutia zo strany navrhovateľa, alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k porušeniu alebo k hrozbe porušenia práva duševného vlastníctva, súdne orgány majú právomoc nariadiť navrhovateľovi, na návrh odporcu, aby poskytol odporcovi primeranú náhradu za akúkoľvek ujmu spôsobenú týmito opatreniami.“ V § 78g sa navrhuje zakotviť osobitnú právnu úpravu zodpovednosti za ujmu s preklúziou práva, pokiaľ nebude v objektívnej lehote troch mesiacov uplatnené žalobou o náhradu ujmy na súde. Ide o procesnoprávny inštitút s osobitnými podmienkami uplatňovania. Tomu zodpovedá aj osobitná príslušnosť súdu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy navrhovaná v § 89b. V súlade so zásadou hospodárnosti konania je na …

čl. II § 78h §
V nadväznosti na vytvorenie inštitútu „spätnej kaucie“ je potrebné ustanoviť aj mechanizmus uspokojenia náhrady ujmy právoplatne priznanej navrhovateľovi zo zloženej „contra“ zábezpeky.

čl. II bod 6 (§ 89b) §
V záujme hospodárnosti konania sa navrhuje ustanoviť miestnu príslušnosť súdu na prejednanie žaloby o náhradu ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením predmetu dôkazného prostriedku (žaloba podľa § 78g odseku 1) v nadväznosti na miestnu príslušnosť zakotvenú v § 78b odseku 2. Treba dodať, že z časového hľadiska ide o štádium pred začatím konania vo veci samej.

čl. II bod 7 (§ 102 ods. 3) §
Ako už bolo povedané vo všeobecnej časti, z časového hľadiska ide v bode 5 o zabezpečenie dôkazu pred začatím konania vo veci samej. Možnosť súdu nariadiť zabezpečenie dôkazu po začatí konania je z pohľadu systematiky procesného kódexu riešená v bode 7 formou odkazujúcej normy.

čl. II bod 8 (§ 155 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou sa vykonáva transpozícia článku 16 smernice, podľa ktorého „členské štáty zabezpečia, aby v konaní vo veci porušenie práva duševného vlastníctva mohli súdne orgány na návrh navrhovateľa a na náklady porušovateľa nariadiť potrebné opatrenia na rozširovanie informácií týkajúcich sa rozhodnutia, vrátane oznámenia rozhodnutia a jeho zverejnenia v plnom rozsahu alebo jeho časti. Členské štáty môžu stanoviť ďalšie dodatočné opatrenia týkajúce sa zverejnenia, ktoré sú primerané konkrétnym okolnostiam, vrátane účinnej inzercie.“ Podľa platnej právnej úpravy na náklad účastníka, ktorý v konaní neuspel, možno uverejniť súdne rozhodnutia v taxatívne určených veciach. V takom prípade účastník, ktorý mal v konaní úspech, môže požiadať súd, aby mu priznal aj preddavok na trovy spojené s uverejnením rozsudku. Tento taxatívny výpočet sa navrhuje rozšíriť o rozsudky vydané vo veciach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.

čl. II bod 9 (§ 210a) §
Reakcia na úpravu v § 78c odsek 3. K možnosti autoremedúry porovnaj výklad k § 78c odseku 3.

čl. II bod 10 (§ 239) §
Proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku podľa § 78c odseku 3, nie je dovolanie podľa § 239 prípustné.

čl. II bod 11 §
Nahrádza sa doterajší spoločný nadpis, keďže – a to nielen pod po doplnení nového § 374c (pozri § 374 ods. 2 a 3)- nejde výlučne len o splnomocňovacie ustanovenia.

čl. II bod 12 a 13 §
Ustanovenia sa dopĺňajú v nadväznosti na transpozíciu smernice 2004/48/ES.

čl. I. (Občiansky súdny poriadok)

čl. I bod 1 (§ 7 ods. 2) §
Ústava Slovenskej republiky v čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) predpokladá, že o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky) a so zákonmi, nariadeniami vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach plnení úloh štátnej správy (čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) by mohol rozhodovať okrem Ústavného súdu Slovenskej republiky aj iný súd, t.j. všeobecný súd. Presunutie rozhodovania na všeobecné súdy v navrhovanom znení ustanovenia § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku si vyžaduje doplniť aj ustanovenie § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku o pôsobnosť súdov na rozhodovanie o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi, nariadeniami vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

čl. I bod 2 (§ 14 ods. 3) §
Rozširuje sa negatívne vymedzenie okolností, na ktoré súd neprihliada pri rozhodovaní o vylúčení sudcu. Tak, ako nie je možné vylúčiť sudcu pre jeho úkony v prejednávanej veci, nie je možné ho vylúčiť ani pre jeho úkony v iných právnych veciach, vrátane rozhodnutí, ktoré vydal.

čl. I bod 3 (§ 15 ods. 2) §
Cieľom je urýchliť proces predloženia veci nadriadenému súdu, aby sa spis zbytočne neposúval ešte aj medzi predsedom súdu a ostatnými sudcami v prípadoch, ak predseda súdu akceptuje oznámenie sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený.

čl. I bod 4 (§ 15a ods. 5) §
Ide o skrátenie a sprehľadnenie dikcie zákona.

čl. I bod 5 (§ 16 ods. 3) §
Nebýva ničím neobvyklým, že tesne pred pojednávaním, alebo v priebehu pojednávania, účastník namieta zaujatosť sudcu, aby docielil oddialenie rozhodnutia. Navrhuje sa možnosť sudcu zvážiť dôvodnosť námietky a vec predložiť až tesne pred rozhodnutím. Práva účastníka nijako nebudú dotknuté, pretože vec sa nadriadenému súdu predloží. Ak by došlo k vylúčeniu sudcu, ktorý už vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlási dokazovanie za skončené (§ 118 ods. 4 de lege ferenda), takýmto uznesením nový sudca nie je viazaný, pretože ide o uznesenie ktorým sa upravuje vedenie konania (170 ods. 2).

čl. I bod 6 (§ 18) §
V súlade s terminológiou použitou v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (článok 14 ods. 3), ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa navrhuje priznať účastníkovi právo konať nielen v materčine, ale aj v jazyku, ktorému rozumie. Platná právna úprava limituje uvedené právo účastníka vedľa materčiny na jazyk toho štátu, ktorému rozumie. Nie každý jazyk je nutne spojený s existenciou štátu (napr. Palestína - kastílčina). K tomu porov. aj zmenu v § 141 ods. 2.

čl. I bod 7 (§ 21) §
Ide o vyprecizovanie úpravy konania za právnickú osobu a za štát v konaní pred súdom. Ak údaje o štatutárnom zástupcovi vyplývajú z obchodného registra, nie je potrebné súdu predkladať osobitne výpis z obchodného registra na preukázanie oprávnenia konať za právnickú osobu. To isté platí, aj pokiaľ ide o inú právnickú osobu zapísanú v inom ako obchodnom registri napr. pozemkové spoločenstvo. V priebehu pripomienkového konania bola „otvorená“ otázka potreby preukazovania oprávnenia konať za právnickú osobu napríklad v prípade predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne niektorého z ministrov. Reakciou na túto diskusiu je rozšírenie výnimiek v odseku 5.

čl. I bod 8 (nadpis nad § 22) §
V zmysle Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky (bod 13 a 20 prílohy č. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky) nadpisy jednotlivých paragrafov nemožno členiť na pododseky. Z tohto dôvodu v nadpise nad § 22 bolo potrebné vypustiť výraz „a)“.

čl. I bod 9 (nadpis nad § 24) §
Porovnaj odôvodnenie k predchádzajúcemu bodu. V nadpise nad § 24 je potrebné nadpis „b) na základe plnomocenstva“ nahradiť nadpisom „Zástupcovia účastníkov na základe plnomocenstva“.

čl. I bod 10 (§ 24) §
Z uplatnených pripomienok vyplynulo, že nie je daný relevantný dôvod na to, aby účastník v civilnom konaní, najmä v zložitých veciach, si nemohol zvoliť v tej istej veci viacerých advokátov, tak ako v trestnom konaní. Dôležité je, že to bude efektívnejšie pre súdny proces a nebude na príťaž ostatným účastníkom konania, pretože trovy sa budú platiť len v rozsahu zastupovania jedným advokátom a doručovať sa bude tiež len jednému. Kedykoľvek môže účastník oznámiť, že ho zastupuje už len jeden advokát.

čl. I bod 11 (§ 26 ods. 3) §
Zámerom navrhovanej zmeny je dosiahnutie súladu s ustanovením § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.

čl. I bod 12 (§ 26 ods. 5) §
Ide o formulačné vyprecizovanie textu.

čl. I bod 13 (§ 27 ods. 1) §
Zákonodarca uvedenou úpravou zosúlaďuje úpravu s ustanovením § 24 OSP, kde je vo vete druhej uvedené: „Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu.“. Vzhľadom na to, že zákonodarca pri používaní pojmu "občan" neviaže tento pojem na existenciu štátneho občianstva Slovenskej republiky u takejto osoby, čo je pochopiteľné aj vzhľadom na členstvo SR v EÚ, zavádza sa pojem fyzická osoba, čím je daná možnosť účastníkovi dať sa zastúpiť aj fyzickou osobou, ktorá je napr. občanom členského štátu EÚ. Zákonodarca reflektuje tiež prostredie, v ktorom sa nachádza Slovenská republika po vstupe do EÚ (napr. úprava v zákone č. 586/2003 Z. z. o advokácii: § 30 a násl. - euroadvokát), ako aj požiadavku vyplývajúcu zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na právo usadiť sa - Článok 43 („V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnym príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú …

čl. I bod 14 (nadpis nad § 29) §
Ide o zjednotenie nadpisu - viď nadpis nad § 22 a nad § 24.

čl. I bod 15 (§ 29 ods. 5 a 6) §

čl. I odseku 5
V snahe predísť ujme, ktorá môže vzniknúť osobám zastúpeným opatrovníkom, ale tiež aj z dôvodu zachovania kontinuity v zastupovaní opatrovníkom v jednotlivých inštančných postupoch sa navrhuje ponechať rovnakého opatrovníka v opravných konaniach.

čl. I odseku 6
Súdu sa umožňuje vybrať podľa povahy veci najvhodnejšiu osobu, bez toho aby sa uzavrel okruh prostredia, z ktorého takúto osobu možno vybrať. Netreba zdôrazňovať, že najmä pri závažnejších sporoch je funkcia opatrovníka mimoriadne dôležitá, a podcenenie tejto otázky často krát hraničilo až s porušením práva na súdnu ochranu a zbytočným vyvolaním opravných konaní. Je aj v záujme druhej strany, aby sudcovi navrhla takúto vhodnú osobu. Bez súhlasu tejto osoby nie je možné ju ustanoviť za opatrovníka. Ak žiadna osoba nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka, riešenie ponúka § 48 ods. 4. Navrhovaná výnimka vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa § 200ea zakotvená v odseku 7 in fine (veta za bodkočiarkou) reaguje aj na prípady, kedy účastník konania je tzv. „osobou na stálom pohybe“ (napr. bezdomovec), o ktorej je táto skutočnosť v nadväznosti na predchádzajúce súdne spory týkajúce sa takejto osoby všeobecne známa. Komplikované zisťovanie vhodnej osoby na ustanovenie do funkcie opatrovníka značne predĺži súdne konanie. Preto sa v drobných sporoch …

čl. I bod 16 (§ 29a) §
V aplikačnej praxi boli zaznamenané veľmi vysoké počty účastníkov, napr. v istom prípade až v počte 800. Najčastejšie ide o spoločné žaloby poškodených osôb, ale aj napríklad uplatňovanie práv spoločníkov pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity (§ 9 zákona NR SR č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov). Postačí, ak stále nejaký z účastníkov požiada o odročenie pojednávania z relevantných dôvodov (§ 101 ods. 2) a konanie sa neúmerne predlžuje. Výrazné prieťahy vznikajú aj v súvislosti s úmrtím niektorého z účastníkov (v súvislosti so zisťovaním právnych zástupcov). Navrhovaná právna úprava sleduje koncentráciu korešpondencie medzi súdom a spoločným zástupcom. Ten bude mať rovnaké oprávnenia ako zástupca na základe plnomocenstva (§ 24 a nasl.). Sudca môže ustanoviť aj viacerých spoločných zástupcov pre rôznych účastníkov. Navrhovaná právna úprava nebráni tomu, aby pre rôznych účastníkov ustanovil rôznych zástupcov. Ten istý účastník nemôže mať dvoch zástupcov; to neplatí, ak by išlo o advokátov. Sudca nemôže nanútiť ako spoločného zástupcu advokáta za stavu, …

čl. I bod 17 (§ 31a) §
Navrhovaná právna úprava je explicitným vyjadrením zákazu zastupovania osobou, ktorá má rozporné záujmy so zastupovaným účastníkom. V praxi sa zaznamenali aj prípady, v ktorých advokát zastupoval účastníka občiansko-právneho vzťahu a na druhej strane bol prepojený s protistranou takéhoto vzťahu. Nič na veci nemenia medzičlánky medzi takýmto zástupcom (napr. koncipient, resp. iný substituent) a stranou sporu. V odseku 2 je upravený dôsledok toho, ak na strane opatrovníka alebo advokáta existujú nezlučiteľné dôvody na ich ustanovenie. Súd zruší uznesenie o ustanovení takého opatrovníka alebo advokáta.

čl. I bod 18 (§ 35 ods. 1 písm. f)) §
V niektorých prípadoch osobitné zákony upravujú možnosť prevodu vlastníctva, pritom v prípade, ak takouto zmluvou bol porušený zákon, zmluvné strany nemajú záujem podať (fakticky proti sebe) návrh na začatie súdneho konania o vyslovenie neplatnosti zmluvy (napríklad v prípade prevodu vlastníctva pozemkov Slovenským pozemkovým fondom). Uvedené platí aj vo vzťahu k prechodu vlastníctva a následne vo vzťahu k určeniu vlastníctva. Reakciou na zmienenú v praxi sa vyskytujúcu situáciu je rozšírenie dôvodov, na základe ktorých, môže prokurátor podať návrh na začatie konania o prípad, ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva a pri prevode alebo prechode vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôležitým faktorom tu je okrem iného existencia verejného záujmu na podaní takého návrhu, čo vyplýva z ustanovenia § 5 písmena c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (porov. dikciu § 5 „pri plnení úloh je prokurátor povinný chrániť verejný záujem.“).

čl. I bod 19 (§ 35 ods. 2 písm. g) až i)) §

čl. I písmenu g)
Navrhované oprávnenie prokurátora prispeje k účinnejšej ochrane práv osôb najmä v súvislosti s nárastom nečestností pri prevodoch nehnuteľnosti je veľmi žiadúci vstup prokuratúra. Nepochybne vstup prokurátora prispeje k vyššej prevencii proti kriminalite v pozemkových veciach.

čl. I písmenu h)
Poznatky z praxe v situácii po vydaní rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora ukazujú potrebu umožniť prokurátorovi vstup do konania súdu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia. Ide o to, aby prokurátor v konaní pred súdom mal možnosť obhájiť zákonnosť a opodstatnenosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného na základe jeho protestu. Osobitne v skutkovo a právne zložitých veciach môže účasť prokurátora významnou mierou napomôcť súdu.

čl. I písmenu i)
V sporoch týkajúcich sa najmä nárokov štátu má prokurátor len obmedzené možnosti konať a vstupovať do konania v zmysle platnej právnej úpravy a zabezpečovať tak dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Pritom v zmysle zákona č. 150/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná využívať všetky zákonné prostriedky, tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Vzhľadom na ochranu verejnoprospešného záujmu a v neposlednom rade aj vzhľadom na možné dopady sporov týkajúcich sa nárokov štátu a potrebu ochrany verejných financií je účelom navrhovanej zmeny umožniť prokurátorovi vstupovať do konania vo veciach, v ktorých ako účastník konania vystupuje štát, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu a jednotka územnej samosprávy.

čl. I bod 20 (§ 36 ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú opravu - vypustenie vnútorného odkazu na § 36b, ktorý bol zrušený.

čl. I bod 21 (§ 38) §
Navrhovaná právna úprava súvisí so zefektívnením dedičského konania, najmä s odbúraním početného posúvania spisu medzi notárom a súdom. Nové znenie tohto ustanovenia má za úlohu urýchliť priebeh dedičského konania, ktorý účel sa má dosiahnuť odstránením zbytočného kolobehu spisov medzi súdom a súdnym komisárom. Notár ako súdny komisár bude mať zo zákona zverenú právomoc vydávať v konaní o dedičstve rozhodnutia. Táto zákonná konštrukcia má oporu aj v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 v ktorom bolo konštatované, že: „Právne postavenie notára je postavením orgánu verejnej moci, na ktorý sa vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú štátnu - súdnu moc. Notár je v sústave orgánov verejnej moci považovaný za štátny orgán. Právne postavenie notára je primárne určené tak, že v rámci deľby štátnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v rozsahu určeného zákonom.” Notár bude …

čl. I bod 22 (§ 40 ods. 2) §
Zápisnicu môže spísať nielen sudca, ale aj súdny úradník, preto je túto skutočnosť potrebné v zákone výslovne vyjadriť. V druhej vete odseku 2 navrhuje predkladateľ pred slovom „účastníci“ doplniť slovo „prítomní“ vzhľadom na to, že nejde len o účastníkov prítomných na súde, ale aj na ktoromkoľvek mieste, kde sa uzatvára zmier. Napr. keď sú na uzavretie zmieru splnené podmienky pri obhliadke, nie je dôvod na to, aby nemohol podpísať zápisnicu už pri obhliadke. Navrhovaná úprava taktiež umožní dosiahnuť zmier aj s osobu, ktorá nie je prítomná, ale písomne vyjadrila svoju vôľu uzavrieť zmier. Niet dôvod len kvôli podpisu zápisnice predvolávať účastníka, ktorý jasne svoju vôľu uzavrieť zmier písomne prejavil. Ide o zmenu, ktorá podporuje zásadu hospodárnosti civilného procesu.

čl. I bod 23 (§ 42 ods. 1) §
Rozšírenie elektronickej komunikácie aj bez zaručeného elektronického podpisu bude možné realizovať s výraznými ochrannými obmedzeniami, medzi ktoré patrí aj navrhované povinné písomné potvrdenie podania vo veci samej. To znamená, že ak podanie vo veci samej (napr. žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby) a rovnako tak návrh na nariadenie predbežného opatrenia nebude potvrdené v trojdňovej lehote aj písomným podaním, nebude sa na neho prihliadať. Doplnením sa rozumie doplnenie o podanie vo veci samej písomne alebo ústne do zápisnice. Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe na náhradu zastaranej telegrafickej komunikácie za elektronickú komunikáciu.

čl. I bod 24 (§ 44a) §
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 (katastrálny zákon) na návrh oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu správa katastra vyznačí v katastri informatívnu poznámku. Navrhuje sa ďalšia oprávnená osoba a to účastník v súdnom konaní o uplatnenie vecného práva k nehnuteľnosti. Nemyslí sa tým iba konanie podľa § 80 písm. c) OSP napr. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale aj konanie podľa § 80 písm. b) OSP napr. o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť (reivindicatio), ale aj uloženie povinnosti niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť (negatórna žaloba). Účastník konania bude podľa navrhovanej úpravy oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania vo veci vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby V minulosti došlo k vypusteniu ustanovenia umožňujúceho účastníkom súdneho konania dosiahnuť poznámku v katastri a to len z dôvodu, že takáto poznámka obmedzovala trh s nehnuteľnosťami. Netreba pripomínať vážnosť dopadu súdneho rozhodnutia na účastníkov občiansko-právneho vzťahu v …

čl. I bod 22 (§ 45 ods. 3 až 7) §
Predkladateľ považuje za vhodné reagovať na rozvoj komunikačných prostriedkov najmä internetovej komunikácie, ktorá je lacná, účinná a efektívna, pričom považuje za nevyhnutné smerovať náhľad na systém a podstatu právnych noriem čiastočne do iusnaturalistickej dimenzie chápania práva, oproti prekonanému rigoróznemu pozitivisticko-právnemu nazeraniu na pojem práva tak, ako to vyplýva z viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. V týchto dimenziách chápania procesných predpisov majú byť procesné predpisy pokiaľ možno čo najviac flexibilné, umožňujúce súdu, pri rešpektovaní zaručeného práva na súdnu ochranu a princípov spravodlivého procesu, rozhodnúť o uplatnenom nároku vyplývajúcom z noriem tzv. hmotného práva čo najrýchlejšie a poskytnúť tak efektívne účinnú právnu ochranu ohrozenému, či porušenému právu. Za jeden z najvýraznejších problémov v procesných normách je možné považovať účinné oboznamovanie sa účastníkov s rozhodnutiami a postupmi súdu, či efektívnu komunikáciu so súdom, ktorá práve najčastejšie marí poskytovanie účinnej právnej ochrany ohrozeným materiálnym právam účastníkov. Procesné normy by zrejme bez existencie materiálnych práv účastníkov ani nemali svoj zmysel a …

čl. I bod 26 (46 ods. 2) §
Navrhovaná úprava má za cieľ odstrániť časté výhrady verejnosti, pretože vyzdvihnutie zásielky v úložnej dobe na pošte častokrát zvádzalo účastníka k počítaniu procesných lehôt od faktického prevzatia zásielky. Pošta nemá poučovaciu povinnosť a účastník netuší, že prípadná lehota na podanie opravného prostriedku už začala plynúť dňom uloženia. Práva protistrany navrhovanou úpravou nijako nie sú dotknuté, pretože ak sú splnené podmienky náhradného doručovania, tak zásielka sa bude považovať za doručenú jej vrátením súdu. Tento deň je nezameniteľný a na zásielke sa vyznačuje pečiatkou v podateľni.

čl. I bod 27 (§ 47 ods. 2) §
Navrhovaná úprava má za cieľ odstrániť časté výhrady verejnosti, pretože úložná doba na pošte nekorešponduje s trojdňovou lehotou podľa právnej úpravy de lege lata a častokrát adresát zásielky vyzdvihol zásielku na pošte oproti podpisu po trojdňovej lehote a od faktického prevzatia zásielky počítal aj plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku.

čl. I bod 28 (§ 48 ods. 3) §
V terminológií Občianskeho súdneho poriadku sa navrhuje nahradiť slová „oprávnenej podnikať“ slovami „ktorá je podnikateľom“. S týmto pojmom pracuje právny poriadok porov. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

čl. I bod 29 (§ 48 ods. 4) §
Navrhovaná právna úprava súvisí s expressis verbis zákazom ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, čo bolo bežnou súdnou praxou. Takýto opatrovník väčšinou kopíroval predstavy sudcu a „nekomplikoval“ proces procesnými úkonmi. Takýmto zákazom sa však pre prípad, že nikto nebude súhlasiť s ustanovením za opatrovníka, vytvorila potreba právnej úpravy, ktorá by riešila takýto stav. Už podľa platnej právnej úpravy (§ 47a) platí, že rozhodnutie vyvesené na úradnej tabuli sa 15-tým dňom považuje za doručené. V tomto smere navrhovaná právna úprava len precizuje riešenie otázky doručovania osobám, ktorých pobyt nie je známy. Navrhovaná právna úprava predpokladá prioritné zisťovanie pobytu účastníka súdom, najčastejšie prostredníctvom obecného miestneho úradu, polície, osoby, ktorá vykonáva odvody a pod. Po márnom zisťovaní pobytu bude povinnosťou súdu tiež zistiť, či sa takémuto účastníkovi úspešne neodovzdávajú sociálne dávky štátu a na akej adrese. Ak by účastník takéto dávky preberal, neboli by splnené podmienky na vyvesenie rozhodnutia na tabuli, ale súd by sa musel postarať o doručenie účastníkovi. Dôležité je doručiť mu …

čl. I bod 30 (§ 48a) §
Obdobne ako v trestnom konaní sa umožňuje účastníkovi zvoliť si viacerých advokátov ako právnych zástupcov. Pôjde spravidla o právne náročnejšie veci a účastník musí sám znášať trovy ďalších advokátov. Súd bude doručovať písomnosti iba na adresu jedného z advokátov a to toho, ktorého určí účastník. Ak účastník advokáta neurčí, súd môže doručovať písomnosť ktorémukoľvek zo zvolených advokátov. Súd nemusí osobitne vyzývať účastníka, či určuje advokáta na doručovanie, ale kým do prvého doručovania advokát nie je takto určený, tak môže doručiť ktorémukoľvek bez ďalšieho. Je vecou účastníka konania a jeho advokátov, aby sa navzájom finančne vysporiadali. Bez súhlasu účastníka nie je možné, aby ho zastupovali viacerí advokáti. Navrhovaná právna úprava nebude znamenať zvýšenie výdavkov, pretože neúspešná strana sporu bude znášať trovy právneho zastúpenia iba za jedného advokáta.

čl. I bod 31 (§ 49a) §
Ide o fakultatívne ustanovenie. Navrhovanou zmenou sa sleduje dosiahnutie doručenia písomnosti pri možných komplikáciách. Doručovateľom nikdy nebude účastník konania, ale súdny exekútor. Týmto spôsobom sa umožní pokračovať v súdnom konaní aj v prípadoch komplikácií pri doručovaní poštou. Navrhovaná zmena je ďalším krokom smerujúcim k odstráneniu obštrukcií v civilnom procese a teda i k zrýchleniu konania. Je na účastníkovi, v jeho záujme a na jeho bdelosti, aby sa včasným doručením poučenia podľa § 49 ods. 2 až 5 zjednodušil ďalší postup súdu pri doručovaní súdnych písomností. Príklad z praxe: Napríklad, ak je účastníkovi známe, alebo má pochybnosti, že osoba s ktorou má viesť súdny spor, môže robiť obštrukcie, môže požiadať na úvod konania súd o pružnejšie doručenie prvých písomností (žaloba, poučenie podľa § 49 ods. 2 až 5) súdnym exekútorom a po poučení podľa § 49 nastáva prísnejší režim doručovania účastníkovi. Náklady spojené s doručením súdnym exekútorom budú síce zvýšené a účastník nebude mať právo na ich náhradu, na druhej strane …

čl. I bod 32 (§ 74 ods. 2) §
Zmena je reakciou na v praxi sa vyskytujúce (prekvapivé) situácie, ktoré niekedy hraničia s odopretím prístupu k spravodlivosti (denegatio iustitiae). Účelom predbežného opatrenia je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpokladom na to, aby „návrhové“ predbežné opatrenie nariadil nepríslušný súd, je fakt, že príslušný súd nie je známy alebo príslušný súd nemôže včas zakročiť. V nadväznosti na vyššie uvedené, skutočnosť, že sudca si „ponechá“ na nariadenie predbežného opatrenia 30-ty deň od doručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 75 ods. 4, pre účastníka môže napríklad znamenať aj vznik nenapraviteľného stavu. Sudca musí vedieť sám dostatočne zvážiť naliehavosť konkrétnej právnej veci. Prepätý formalizmus v takýchto prípadoch nemá svoje opodstatnenie a nielenže môže vyvolať nenapraviteľný stav, ale vo verejnosti výrazne otriasa dôverou v štátne orgány, ktorých úlohou je poskytovať ochranu subjektívnym právam. Navrhovaná dikcia „príslušný súd nemôže včas nariadiť predbežné opatrenie“ nie je v procesnom práve použitá prvýkrát resp. nie je novinkou. Podľa platného znenia § …

čl. I bod 33 (§ 75 ods. 2) §
V celom texte Občianskeho súdneho poriadku sa navrhuje zjednotiť doterajšiu roztrieštenú terminológiu. Predbežné opatrenie súd nevydáva, ale nariaďuje (porov. zmenu v prvej vete). Označenie fyzickej osoby alebo konkrétneho zariadenia musí byť uvedené rovnako vo všetkých návrhoch na vydanie predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa. t.j. nielen podľa § 75a ale aj podľa § 76 ods. 1 písm. b) ) – porov. zmenu v tretej vete. Napriek tomu, že zmena sa týka len prvej vety a tretej vety, predkladateľ navrhuje v rámci novelizačné tohto novelizačného bodu z dôvodu prehľadnosti uviesť úplné znenie odseku 2.

čl. I bod 34 (§ 75 ods. 4) §
Platný procesný poriadok obsahuje na viacerých miestach ustanovenia, ktoré podporujú neprimeraný postup súdu na rôzne procesné situácie. Dôveru v súdy výrazne znižujú prípady z praxe, kedy treba akútne poskytnúť dočasne ochranu, ale súd postupuje najprv tak, že vyzve na zaplatenie súdneho poplatku. Korešpondencia s účastníkom spravidla privodí stav, že už je rozhodnutie zbytočné. Z hľadiska pozitívneho práva síce súd postupuje podľa práva, ale tak, že sa dosiahne následok právnou normou nežiadúci a v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu predbežného opatrenia. Uprednostnenie súdneho poplatku pred akútne potrebným predbežným opatrením súdu by popieralo účel predbežného opatrenia.

čl. I bod 35 (§ 75 ods. 5) §
Ide o prelomenie zásady, že uznesenie je vykonateľné doručením a ak obsahuje lehotu na plnenie, tak uplynutím tejto lehoty - ktorej začiatok plynie od jej doručenia (§ 171 ods. 1 a 2). Vyžaduje si to potreba mimoriadne rýchleho zásahu a dočasná úprava pomerov v záujme ochrany maloletého dieťaťa a ochrany osôb pred osobami dôvodne podozrivými z násilia. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bude vo vypočítaných prípadoch okamžite vykonateľné a zvlášť je to dôležité, aby polícia mohla na základe súdneho rozhodnutia okamžite zasiahnuť.

čl. I bod 36 ( § 75 ods. 6) §
V celom texte Občianskeho súdneho poriadku sa navrhuje zjednotiť doterajšiu roztrieštenú terminológiu. Predbežné opatrenie súd nevydáva, ale nariaďuje. Tomu zodpovedajú aj zmeny v § 76, 77, 81 a § 273c ods. 1.

čl. I bod 37 (§ 75 ods. 7) §
Ustanovenie § 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 už rieši otázku stavu rozhodujúceho pre vydanie aj predbežného opatrenia. Pre konanie na odvolacom súde o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia je toto ustanovenie ultraformalistickým. Pre predkladateľa je neudržateľné toto ustanovenie, pretože účastníkom treba poskytnúť rýchlu dočasnú ochranu, podľa toho, ako to okolnosti vyžadujú. Uvedené ustanovenie bolo nepochopené v praxi, napr. osoby bývajúce v byte sa domáhali dočasného zákazu nakladania s ich bytom, v ktorom bývali a ktorý bol predmetom zabezpečovacieho prevodu práva. Súd prvého stupňa zamietol návrh, pretože neosvedčili, že ich majú vypratať. Krátko na to ich vypratali a odvolací súd skonštatoval, že musí vychádzať zo stavu, ktorý tu bol v čase keď rozhodoval súd prvého stupňa a potvrdil rozhodnutie.

čl. I bod 38 (§ 75 ods. 9 a ods. 10) §
Odsek 9 Takáto úprava vytvorí priestor na to, aby sa odporca dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Preto mu nemožno doručovať ani návrh, ani prípadne odvolanie, ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý/zamietnutý. Aplikačná prax sa dožadovala navrhovanej zmeny z dôvodu, že odporca častokrát po doručení návrhu veci zariadil tak, že následné predbežné opatrenie stratilo na význame. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv tu musí mať prednosť pred právom odporcu vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam (článok 48 Ústavy). Ochrana odporcu je daná tým, že sa k týmto skutočnostiam môže vyjadriť počas konania a navyše zodpovednosťou navrhovateľa za vzniknutú ujmu (§ 77 ods. 3). Odsek 10 30-dňová lehota na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia a v aplikačnej praxi často aj ďalšia 30-dňová lehota na odoslanie predbežného opatrenia skôr degradujú tento inštitút, ktorého cieľom je poskytnúť rýchlu dočasnú úpravu pomerov a odstrániť obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovaná úprava má …

čl. I bod 39 (§ 75a ods. 1) §
Slová „orgán poverený výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie“ je potrebné nahradiť slovami „orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.“ Ide o zosúladenie s terminológiu používanou v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (porovnaj § 6 a § 73 cit. zákona)

čl. I bod 40 a 41 (§ 76 ods. 1 a 2) §
Porov. odôvodnenie k § 75 ods. 5.

čl. I bod 42 (§ 76 ods. 4 a 5) §
Cieľom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktnej požiadavke na formu predbežného opatrenia. Nie je dôvod trvať na vypracovávaní „siahodlhého“ odôvodnenia v prípade, že súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uznesenia o nariadení predbežného opatrení v takom prípade postačí, ak sa súd obmedzí len na skonštatovanie správnosti skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odsek 5 je reakciou na situáciu, kedy nie je možné doručiť rodičom - účastníkom uznesenie o predbežnom opatrení a je v záujme dieťaťa nevyhnutné a to i napriek tomu, že nie sú jeho život a zdravie bezprostredne ohrozené (napr. dieťa je v nemocnici, u starých rodičov) zabezpečiť sústavnú starostlivosť. Častejšie ide o prípady, kedy bolo uložené odovzdať dieťaťa do starostlivosti právnickej osobe - zariadeniu na výkon rozhodnutia …

čl. I bod 43 (§ 77 ods. 1 písm. c)) §
Po tom, čo sa rozhodnutie vo veci samej stane vykonateľným, sa oprávnený bude spravidla domáhať nariadenia exekúcie na uspokojenie svojho práva. Predbežné opatrenie má plniť svoju funkciu aj po tom, pričom lehota 15 dní na nariadenie exekúcie je v súčasnosti príliš krátka. Predĺženie tejto lehoty posilní ochranný význam predbežného opatrenia a zvýši vymožiteľnosť práva oprávneného.

čl. I bod 44 (§ 77 ods. 4) §
Ide o legislatívno-technickú opravu súvisiacu s vypustením odseku 7 v § 75.

čl. I bod 45 (§ 77 ods. 6 písm. a) a b)) §
Porov. odôvodnenie k § 75 ods. 5.

čl. I bod 46 (§ 79 ods. 1 druhá veta) §
Navrhuje sa doplniť fakultatívnu náležitosť návrhu na začatie konania - uvedenie dátumu narodenia. Návrh takejto úpravy súvisí s tým, že nie ojedinele dochádza k tomu, že napr. otec a syn rovnakých mien bývajú na rovnakej adrese a pri rozhodovaní súdu nie je zrejmé, kto je účastníkom konania a kto preberá písomnosti - určené napr. do vlastných rúk. Rodné číslo je chránené ako osobný identifikátor. Preto sa navrhuje zaviesť fakultatívnu možnosť uvádzať v návrhu na začatie konania dátum narodenia, čím sa odstránia niektoré nedorozumenia a aplikačné problémy. Neuvedenie dátumu narodenia v návrhu, nebude pritom zakladať neúplnosť návrhu a dôvod na odstraňovanie jeho vád, ale bude výsostne poriadkového charakteru. Absencia dátumu narodenia teda nebude znamenať takú vadu návrhu, pre ktorú by súd nemohol pokračovať v konaní. Kedykoľvek v priebehu konania sa dá tento dátum doplniť. Predkladateľ neakceptoval povinnosť uvádzať dátum narodenia, pretože nie vždy ho má druhá strana občianskoprávneho vzťahu k dispozícií a sťažuje sa tak, urobenie podania na súd.

čl. I bod 47 (§ 79 ods. 1 piata veta) §
Porov. aj zmenu v § 48 ods. 3. V terminológií Občianskeho súdneho poriadku sa navrhuje nahradiť slová „oprávnenej podnikať“ slovami „ktorá je podnikateľom.“ S týmto pojmom pracuje právny poriadok porov. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

čl. I bod 48 (§ 81 ods. 2) §
Ide o zjednotenie terminológie. Predbežné opatrenie súd nariadi. Tomu zodpovedajú aj zmeny v § 75, 76, 77, 81 a § 273c ods. 1.

čl. I bod 49 (§ 81 ods. 4) §
Niektoré ustanovenia tretej časti zo svojej povahy nie sú použiteľné na konania začínané bez návrhu (napr. ustanovenia o žalobe). V ďalších ustanoveniach tretej časti môže byť potom ustanovené inak, teda že určité ustanovenie sa na konanie začínané bez návrhu nepoužije, hoci by to bolo možné (napr. § 114a o prípravnom pojednávaní), a naopak, niektoré ustanovenia sa použijú len v konaniach začínaných bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. c)).

čl. I bod 50 (§ 87 písm. f)) §
Európska únia zo strany všetkých jej orgánov a inštitúcii vrátane Európskeho súdneho dvora kladie dôraz na zvýšenú ochranu spotrebiteľa všetkými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ. Posolstvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je dokonca o zvýšenej ochrane spotrebiteľa aj proti jeho vôli, ak je to na jeho prospech. Spotrebiteľ nie vždy všetkým veciam dobre rozumie a navrhovaná právna úprava je príspevkom k rozšíreniu jeho ochrany.

čl. I bod 51 (§ 88 ods. 1 písm. j)) §
Predkladateľ považuje za vhodné upraviť osobitnú miestnu poslušnosť týkajúcu sa konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Súd v zmysle § 105 ods. 1 skúma v zásade miestnu príslušnosť len podľa § 88. Ak je podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, či povolenie reštrukturalizácie, je vhodné z viacerých dôvodov takéto konanie prebiehalo na súde v obvode ktorého má účastník svoje sídlo, miesto podnikania či bydlisko. Dôvodom je najmä skutočnosť, že väčšina veriteľov, ktorí si prihlasujú pohľadávky v konkurze, či reštrukturalizácii má sídlo, miesto podnikania, či bydlisko zrejme tiež najmä v obvode konkurzného súdu (§ 9 zákona č. 371/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov) keďže sa predpokladá, že dlžník vykonáva činnosť najmä v tomto mieste (t.j. má v tomto mieste centrum jeho hospodárskych záujmov) a súd ustanovuje v konaní predbežného správcu, či správcu so sídlom kancelárie v jeho obvode. Súd za súčasného stavu by nemal možnosť z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpiť vec mieste príslušnému súdu z úradnej povinnosti, čo nie je vhodné. Ak by …

čl. I bod 52 (§ 92 ods. 1) §
Pojem „pristúpiť do konania“ nemá v procesnej teórií svoje opodstatnenie, nakoľko súd pripúšťa vstúpenie účastníka do konania. S cieľom odstrániť túto pojmologickú rozpoltenosť sa navrhuje nahradiť slovo „pristúpil“ slovom vstúpil.“

čl. I bod 53 (§ 93 ods. 2) §
Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Musí ísť o návrh na rozhodnutie o práve podľa osobitného predpisu, musí ísť o návrh o obdobnom práve, ktorého ochrany sa domáha samotný účastník a musí takýto návrh …

čl. I bod 54 (§ 94 ods. 3) §
Úprava má súvislosť s odsekom 1. Okruh tých osôb, o ktorých právach a povinnostiach má byť v konaní rozhodnuté, nemusí byť od začiatku konania jasný alebo sa môže i v priebehu konania meniť. V takom prípade súd môže uznesením účasť účastníka v konaní ukončiť (súd zastaví konanie vo vzťahu k tomuto účastníkovi). Doterajšia právna úprava neumožňuje zobrať návrh späť voči osobe, ktorá sa nestala účastníkom na základe návrhu. Nová právna úprava takto zjednoduší postup pri zastavení konania voči osobe, ktorej sa už konanie netýka.

čl. I bod 55 (§ 100 ods. 1) §
Vo viacerých európskych krajinách, ktoré majú právny poriadok založený na kontinentálnom systéme práva, možno vysledovať taký postup sudcu, že sa snaží účastníkov viesť až po samotné rozhodnutie vo veci samej tak, aby vždy mali umožnené právne argumentovať k právnemu posúdeniu veci, ktoré považuje sudca za relevantné. Takto sa zabezpečí vyargumentovanie strán sporu až po samotné rozhodnutie. Nejde tu o narušenie kontradiktórnosti konania, pretože sudca nevyzýva na doplnenie rozhodujúcich skutočností, ani na doplnenie dôkazov, ale garantuje sa, že nedôjde k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. V našich podmienkach často možno vysledovať tzv. šokovanie účastníkov rozsudkom. Sudca má obavu, že bude disciplinárne stíhaný, ak by vopred čo len naznačil právne posúdenie veci a označuje sa to za neprípustné prejudikovanie. Pritom správne by mali mať strany sporu umožnené, aby na pripravované rozhodnutie mali možnosť náležite právne argumentovať. Sudcovi sa zároveň vytvára priestor, aby sa takýto stav nezneužíval námietkami zaujatosti a ak niektorá strana účelovo „vyrába“ námietky zaujatosti, tak na takýto stav pamätá navrhované ustanovenie § …

čl. I bod 56, 101 a 102 (§ 100 ods. 3, § 178 ods. 2, § 180 ods. 3) §
Odôvodnenie je rovnaké ako k § 75a.

čl. I bod 57 (§ 102 ods. 1) §
Ide o zjednotenie terminológie.

čl. I bod 58 (§ 107 ods. 3) §
Vzhľadom na to, že nie vždy musí ísť o dediča, ktorý po zomrelom prevezme právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, je potrebné nahradiť dediča každou osobou, ktorá takéto právo alebo povinnosť prevzala. Osoba, ktorá nastúpi do konania namiesto doterajšieho účastníka, zdieľa v celom rozsahu postavenie doterajšieho účastníka vrátane rozhodovania o trovách konania.

čl. I bod 59 (§ 113 ods. 3) §
Aplikačná prax poukazovala na vážne problémy s tým, že napriek rozhodnutiu o osvojiteľnosti maloleté dieťa zastupujú naďalej rodičia, ktorí sa tak môžu dostať do kontaktu s budúcimi osvojiteľmi a napriek ich nezáujmu o dieťa, sú jeho zástupcami. Navrhuje sa súčasne viesť konanie o obmedzení, pozbavení rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu. Dôležité je, že sa im umožní aj napriek rozhodnutiu o osvojiteľnosti požiadať o zrušenie rozhodnutia o osvojiteľnosti, ak dôjde k zmene pomerov. Spojenie uvedených konaní bude pri rešpektovaní negatívnej procesnej podmienky res iudiacata vylúčené, v prípade, ak súd už rozhodol o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu ešte pred začatím konania o osvojiteľnosti

čl. I bod 60 (§ 114 ods. 2) §
Ide o vyprecizovanie textu s poukazom na totožné znenie v § 120 ods. 4. Zároveň sa navrhuje, aby navrhovateľ mal v čo najkratšej dobe vyjadrenie odporcu vo svojej dispozícií, čím sa môže pomerne v krátkej dobe navrhovateľ rozhodnúť, či trvá na podanom návrhu. Z obdobnej konštrukcie vychádza aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12. 2006), v ktorom sa upravuje doručovanie podaní protistrane.

čl. I bod 61 (§ 114 ods. 4) §
Vylúčenie možnosti náhradného doručenia uznesenia, ktorým súd ukladá odporcovi povinnosti podľa § 114 odseku 3, priniesla novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 428/2004 Z. z. Predmetné uznesenie o vedení konania je potrebné doručiť odporcovi do vlastných rúk. Vylúčenie náhradného doručenia vyvolalo v súdnej praxi problémy. V praxi súd i tak musel ustanoviť kolízneho opatrovníka pre doručovanie podľa § 29 odseku 2 (porovnaj tiež § 49 ods. 2). Ako jednu zo zásadných problematických oblastí v justícii je potrebné vnímať problematiku nízkej vymožiteľnosti práva. Nízka vymožiteľnosť práva vzniká najmä pri obchodných transakciách a súvisí s množstvom skutočností, pričom jedným dôvodom je aj malá pružnosť procesných noriem, ktoré do veľkej miery stanovujú predpísané spôsoby konania súdu bez možného prispôsobenia na konkrétnu individuálne prerokovávanú vec. Táto nízka pružnosť následne umožňuje osobám, ktorým je to na prospech, účinne realizovať obštrukcie pri preberaní zásielok a tak mariť efektívny a hospodárny priebeh konania, ktorého účelom je poskytnúť právnu ochranu porušenému alebo ohrozenému subjektívnemu právu. Doručovanie a …

čl. I bod 62 (§ 115 ods. 1) §
V priebehu legislatívneho procesu odznela pripomienka, že napriek tomu, že nariadenia Európskeho spoločenstva sú priamo aplikovateľné (porov. čl 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky ) a nevyžadujú si nevyhnutne vykonanie zákonom (na rozdiel od smerníc ES), sa javí ako vhodné zohľadniť odlišný procesný postup, ktorý umožňuje článok 5 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch, ak hodnota pohľadávky nepresahuje 2000 eur, aj v návrhu zákona. Navrhovaný § 115a ods. 2 sa týka vnútroštátnych drobných sporov zadefinovaných v § 200ea, ale nie cezhraničných „drobných“ sporov definovaných v článku 2 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007. Predkladateľ akceptoval túto pripomienku a zapracoval ju do § 115 ods. 1, pričom osobitným predpisom je práve predmetné nariadenie EP a Rady (ES).

čl. I bod 63 (§ 115a ods. 2) §
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani vo veciach s nízkou hodnotou sporu (porovnaj Článok 5 odsek 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu). Sudca má však stále možnosť pojednávanie nariadiť, ak to podľa povahy veci považuje za potrebné. Ak by prvostupňové konanie prebehlo bez pojednávania, právna úprava bude garantovať v odvolacom konaní prejednanie veci na pojednávaní (§ 214).

čl. I bod 64 (§ 116 ods. 6) §
Predkladateľ reaguje na strane jednej na nové technologické možnosti a strane druhej na právnu úpravu EÚ (Článok 8 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu). Podmienka súhlasu účastníkov je nevyhnutná; tým je dostatočne garantované právo na súdnu ochranu. Bez súhlasu účastníkov konania takéto pojednávanie nebude možné uskutočniť. Tzv. „iné prostriedky komunikačnej technológie“ nemožno stotožňovať s prostriedkami masmediálnej komunikácie napr. TV. Navrhované ustanovenie bude v praxi dopadať najmä na pojednávanie prostredníctvom videokonferencie.

čl. I bod 65 (§ 118) §
Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivý súdny proces sa upravuje postup sudcu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a sporným skutočnostiam. Zavedený čiastočne kontradiktórny proces zároveň odôvodňuje vyššiu ochranu účastníkov konania, tým že sudca usmerní účastníkov konania o rozsahu dokazovania, ktoré mieni vykonať. Tým sa môžu minimalizovať stavy tzv. opomenutých návrhov na dokazovanie zo strany účastníkov konania. Úprava o tom, kedy má súd vyhlásiť uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie, v procesnom predpise absentuje. S cieľom zjednotiť postup súdnej praxe je potrebné explicitne doplniť úpravu v § 118 odseku 4, podľa ktorej uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie, súd vyhlási na záver pojednávania.

čl. I bod 66 (§ 118a) §
Aby bolo právo na ochranu vo veciach uvedených v navrhovanom ustanovení § 118a účinné, navrhuje sa zaviesť na vypočítané súdne konanie prísnejšiu koncentráciu, podobne ako je tomu v Českej republike (§ 118 OSŘ). Spoločným znakom vybraných konaní v odseku 1 je skutočnosť, že v týchto konaniach súd rozhodne spravidla na základe písomných dôkazov. Znamená to, že účastníci konania budú musieť všetky rozhodujúce skutočnosti o veci samej a dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Zároveň sa zavádzajú výnimky z takto prísnej koncentrácie. Súd je aj po skončení prvého pojednávania povinný prihliadať na skutočnosti a dôkazy, ktoré kumulatívne: spochybňujú vierohodnosť dosiaľ vykonaných dôkazných prostriedkov, nastali (ktoré vyšli) najavo po prvom pojednávaní a ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia takejto výnimky je, že účastník musí uniesť bremeno tvrdenia a dôkazu, že ide o prípustnú výnimku v zmysle § 118a ods. 2 poslednej vety. Nejde o duplicitné ustanovenie s § 120 ods. 4, ale o prísnejšiu …

čl. I bod 67 (§ 119 ods. 3) §
K navrhovanému ustanoveniu viď dôvodová správa k § 153d. Ide o fakultatívne ustanovenie a teda možnosť súdu na návrh všetkých účastníkov konania bez ohľadu na ich prítomnosť vyhlásiť rozsudok, ktorým spravodlivo usporiada veci účastníkov (článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Navrhovaný typ rozsudku môže v praxi častokrát oveľa jednoduchšie spravodlivo usporiadať veci účastníkov konania, pretože nie v jednom prípade bez ďalšieho „úmorného“ dokazovania ide o veci viacmenej právne i skutkovo jasné. Dlhé dokazovanie v praxi sudca vykoná v niektorých prípadoch len preto, aby predišiel zrušeniu rozsudku /kumulatívna podmienka „a nevykonal navrhnuté dôkazy“ § 221 ods. 1 písm. h)/. Z hľadiska procesnej ekonomiky sa zrušením rozsudku nič nestratí, pretože tento druh rozsudku sa vydá len vtedy, ak je potrebné odročiť pojednávanie. Sudcovi sa pritom umožňuje podľa navrhovanej právnej úpravy vysloviť právny názor, aby sa účastníci vyargumentovali až po samotné rozhodnutie. Nepôjde o neprípustné prejudikovanie, ale o posilnenie práva na spravodlivý proces založený na predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Je …

čl. I bod 68 (§ 120 ods. 4) §
Ide o zosúladenie s tým istým ustanovením in fine a s § 205a.

čl. I bod 69 (§ 141 ods. 2) §
Úprava je reakciou na článok 9 Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov. Predmetný článok požaduje od zmluvných strán, aby v občianskom konaní umožnili účastníkovi použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk a to bez vzniku dodatočných nákladov pre účastníka. Navrhované úprava v § 18 toto právo účastníkovi garantuje (v limitovanom rozsahu aj platná právna úprava). Vo vzťahu k úhrade trov výbor expertov poukázal na § 141 ods. 2, ktorý zakotvuje, že trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát. Regionálny alebo menšinový jazyk nemusí byť vždy totožný s materským jazykom účastníka. Z tohto dôvodu bolo potrebné rozšíriť aplikáciu § 141 odsek 2 aj na trovy, spojené s tým, že účastník koná v jazyku, ktorému rozumie. V súvislosti s tým sa vykonáva aj zmena v § 18 (porov. odôvodnenie).

čl. I bod 70 (§ 149 ods. 3) §
Porovnaj dôvodovú správu k § 25 ods. 4. Navrhovaná právna úprava dopĺňa právnu úpravu o možnosti účastníka nechať sa zastupovať viacerými advokátmi.

čl. I bod 71 (§ 150) §
V odseku 1 ide o jedno z ustanovení, ktorým možno dosiahnuť motiváciu účastníka k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti a dôkazy predkladal na úvod konania. Obdobne ako v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predkladateľ navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Pre porovnanie nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, …

čl. I bod 72 (§ 151 ods. 7) §
Kým sudca rozhodne o tom, či súdne trovy sa priznávajú účastníkovi konania vyjadrené zlomkom, alebo percentuálne, tak súdny úradník trovy už len vyčísli. Úradník pritom bude vedieť, ktorému účastníkovi treba trovy priznať a v akom pomere. Cieľom je odbremeniť sudcov od často krát prácneho rozhodovania o trovách konania. Sudca bude však ten, kto rozhodne, či sa trovy priznávajú a v akom rozsahu.

čl. I bod 73 (§ 153 ods. 3) §
Navrhovaná zmena smeruje k posilneniu súdnej ochrany spotrebiteľa v spore vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň je aj reakciou na rozsudok Európskeho súdneho dvora (in Joined cases C-240/98 to C-244/98 Court of Justice). Rozsudky ESD pri výklade noriem práva ES majú pre SR priamu záväznosť ako pozitívne právo. Zásadný prelom v slovenskom procesnom práve predstavuje spomenuté rozhodnutie v tejto veci C - 240/98. Európsky súdny dvor v tomto rozhodnutí v bode 26 spomenutého rozhodnutia vyslovil, že „cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že neprijateľné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti neprijateľnej povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde sporné sumy často nízke, môžu byť odmeny za zastupovanie vyššie než sporná čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie neprijateľnej podmienky. Podstata je, že v množstve členských štátov procesné predpisy umožňujú jednotlivcom brániť aj samým v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní …

čl. I bod 74 (§ 153b ods. 5) §
Explicitne sa rozširujú prípady v odseku 5, kedy je zakázané rozhodnúť kontumačným rozsudkom. Porov. odôvodnenie k zmenám v § 172 ods. 10 a § 153 ods. 3.

čl. I bod 75 (§ 153d) §
Navrhuje sa veľmi jednoduchým spôsobom usporiadať veci pre prípad nutnosti odročenia pojednávania autoritatívnym rozhodnutím súdu a tak sa umožní účastníkom zvážiť medzi voľbou pomerne rýchleho súdneho rozhodnutia alebo odročením pojednávania a ďalším dokazovaním. Súd bude povinný v takom prípade odôvodniť svoje rozhodnutie iba ústne a ihneď ho doručiť prítomným účastníkom konania na pojednávaní. Neprítomným ho odošle do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Účastníkom sa umožňuje veľmi jednoduchým spôsobom zrušiť takéto rozhodnutie súdu podaním, ktorým prejavia nesúhlas s týmto rozhodnutím. Na zrušenie takéhoto rozhodnutia nie je potrebné osobitné rozhodovanie súdu, ale rozsudok sa včas podaným odvolaním účastníka konania proti ktorémukoľvek výroku zruší zo zákona. Odvolanie nie je potrebné odôvodňovať. Výslovne sa upravuje, že účastník konania sa tu nemôže vzdať práva podať odvolanie. Predkladateľ vychádza z predpokladu, že už od začatia sporu po predložení úvodných dôkazov je v mnohých prípadoch možné urobiť dôvodný záver buď o dôvodnosti žaloby alebo o neodôvodnenosti žaloby. To umožňuje sudcovi veľmi praktickým rozhodnutím vyvolať stav spravodlivého usporiadania …

čl. I bod 76 (§ 155 odsek 3) §
Navrhované ustanovenie si vyžiadala súdna prax. Vo veciach, v ktorých súdy priznali minimálne výživné pri zmene životného minima, bolo potrebné začínať konanie o zvýšenie výživného. Navrhovaná právna úprava predíde takýmto zbytočným postupom, pretože bez ďalšieho sa bude vychádzať z aktuálnej výšky životného minima. Výrok o priznaní minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine by mohol znieť napríklad takto: “Otec je povinný platiť na výživu maloletej Denisy 30 % zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine počnúc 1. januárom 2007....“ Je pritom vhodné uviesť v odôvodnení výšku životného minima za obdobie, za ktoré sa priznáva výživné až do rozhodnutia súdu. V ďalšom období bude už vecou súdneho exekútora, aby vychádzal z nezameniteľnej sumy vyplývajúcej zo zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov. Výrok je možné vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom.

čl. I bod 77 (§ 156 ods. 2) §
Pre účastníka je dôležité, aby mal v rukách čím skôr vykonateľné rozhodnutie. Podľa platnej právnej úpravy môže súd odročiť pojednávanie na účely vyhlásenia rozsudku najviac na 5 dní. Súd však má ďalších 30 dní na to, aby sa rozhodnutie odoslalo (§ 158 ods. 4). Navrhovaná právna úprava komplexne rieši viaceré otázky a znamená posilnenie práv účastníkov konania. Predovšetkým trojtýždňová lehota oproti päťdňovej poskytuje dostatočný priestor sudcovi na to, aby vyvinul maximálne úsilie pri príprave súdneho rozhodnutia. V aplikačnej praxi možno vysledovať prípady, že pri písaní rozhodnutia sa zistili chyby, pre ktoré bol dôvodný postup podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovaná právna úprava tým, že sudca bude musieť odovzdať rozsudok už priamo na pojednávaní, pri jeho vyhotovovaní má možnosť „vychytať“ detailné nedostatky a možno aj pri príprave rozhodnutia vo veci samej sudca môže dospieť k presvedčivejším dôvodom než pôvodne pri odročovaní uvažoval. Ušetria sa zároveň finančné prostriedky, pretože rozsudok bude doručený prítomným účastníkom konania. Obdobná právna úprava je v Nemecku. …

čl. I bod 78 (§ 157 ods. 4) §
Vypustenie odseku 4 z ustanovenia § 157 novelou 341/2005 Z. z. bolo predkladateľom odôvodnené tým, že je nadbytočné, nakoľko dikcia odseku 3 subsumuje aj prípady upravené vo vypustenom odseku 4. Ide však o zrejmú nesprávnosť, nakoľko rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku a rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania (§ 114 ods. 5, § 153a ods. 4), a teda dikcia § 157 ods. 3 prípady predpokladané vypusteným odsekom 4 určite nesubsumuje. Navrhované znenie nie je len návratom k úprave spred novely 341/2005 Z. z., ale je modifikované aj tým, že rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť aj podľa § 114 ods. 5 OSP a zosúlaďuje sa forma odôvodnení rozsudkov pre uznanie a zmeškanie s odôvodneniami rozsudkov podľa § 157 ods. 3 OSP (v prípadoch, keď sa prítomní účastníci vzdajú odvolania proti nemu).

čl. I bod 79 (§ 159a) §
Ako keby bolo pravidlom v sporoch o nehnuteľnosti, že sa predmetná nehnuteľnosť viacnásobne prevádza a dotknutej osobe sa komplikuje proces naturálnej reštitúcie. Súdna prax potvrdzuje značne sťažené poskytovanie spravodlivosti najmä v súvislosti s ustálením okruhu pasívne legitimovaných osôb. Nebýva ničím výnimočným, že ešte v ten istý deň, ako sa uplatní právo na súde proti osobe, ktorá je v katastri evidovaná ako vlastník veci, dôjde k prevodu na iné osoby. Už v starom práve bol pritom mechanizmus, ktorý pri publicite pozemkovej knihy (Grundbuch) oveľa účinnejšie chránil tak osoby domáhajúce sa ochrany na súde, ako aj osoby ktoré uzatvárali zmluvy s nepoctivými predávajúcimi. Rozsudok o právach k nehnuteľnosti sa bez ďalšieho vzťahoval nielen na účastníkov konania, ale aj na osoby, ktoré napriek vyznačenému údaju o vedení súdneho konania v pozemkovej knihe, uzavreli zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Vzhľadom na zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám), síce podľa platnej …

čl. I bod 80 (§ 160 ods. 1) §
Navrhovaná právna úprava reaguje na už aj tak v praxi rozbehnutý postup súdov, ktoré pri povolení splátok spravidla rozhodujú o strate výhody splátok.

čl. I bod 81 (§ 169 ods. 1) §
Uvedené ustanovenie súvisí s § 209 ods. 2. Súdu nič nebráni privodiť vykonateľnosť uznesenia bez ohľadu na právoplatnosť, čím sa dosiahne oveľa rýchlejšia ochrana porušeným subjektívnym právam. Súd prvého stupňa v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým bola uložená povinnosť ani nemusí predkladať v takomto prípade vec odvolaciemu súdu môže pokračovať v konaní, pretože ide už o vykonateľné rozhodnutie bez ohľadu na právoplatnosť, a môže pokračovať v procese v záujme docielenia čo najskoršieho rozhodnutia vo veci samej. Navrhovaná právna úprava má zabrániť tomu, aby sa vykonateľnosť rozhodnutia viazala až na právoplatnosť uznesenia. Ak predsa len sudca bude viazať splnenie povinnosti až na právoplatnosť uznesenia, musí zároveň takýto postup zdôvodniť. Napr. pri uložení povinnosti zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania sudcovia často krát zbytočne viažu na uplynutie lehoty na plnenie po právoplatnosti uznesenia (povinný zaplatí preddavok do 3 dní od právoplatnosti). V prípade odvolania potom aj súdy prvého stupňa predkladajú odvolaciemu súdu vec na odvolanie, pretože k vykonateľnosti potrebujú mať právoplatné uznesenie. …

čl. I bod 82 (§ 169 ods. 2) §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabrániť pochybnostiam, či sa má uznesenie o prerušení konania odôvodniť. Často krát je totiž považované za uznesenie o vedení konania, ktoré nie je potrebné zdôvodňovať (§ 169 ods. 2). Je pritom zrejmé, že uznesenie o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vo veciach týkajúcich sa predkladania na rozhodnutie o predbežnej otázke Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev alebo na Ústavný súd si vyžaduje zdôvodnenie.

čl. I bod 83 (§ 170 ods. 3) §
Navrhovaná právna úprava odstraňuje akékoľvek doterajšie výkladové nejasnosti, o tom, či sa uznesenie o prerušení konania považuje alebo nepovažuje za uznesenie o vedení konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 36/2003 judikoval, že uznesenie o prerušení konania nie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.

čl. I bod 84 (§ 172 ods. 2) §
Doplnenie odseku 2 je reakciou na požiadavky aplikačnej praxe. Do odseku 2 sa explicitne dopĺňa, že neprípustnosť vydania platobného rozkazu vo vzťahu k nemožnosti jeho doručenia do cudziny dopadá výlučne na prípady, kedy je adresátom odporca.

čl. I bod 85 (§ 172 ods. 6 až 10) §
Explicitne sa navrhuje možnosť vydať rozkaz na plnenie aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo aj voči viacerým odporcom. Platná právna úprava neobsahuje zmienku o tom, že by bolo možné vydať rozkaz len do časti uplatnenej pohľadávky. Súdna prax preto vychádza zo záveru, že rozkazom je súd povinný vybaviť celý predmet konania t. j. rozhodnúť v ňom o všetkom, čo žalobca požaduje. Z judikatúry: R 45/1986: Vydaním platobného rozkazu nie je možné návrhu na začatie konania vyhovieť len sčasti. Úpravou navrhovanou v § 172 odseku 6 sa prelamuje tento mechanizmus. Súd bude môcť rozhodovať len o časti návrhu za predpokladu, že zvyšná časť návrhu bude v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. V duchu dispozičnej zásady dosiahnutie takéhoto rozhodnutia závisí od dispozičnej činnosti navrhovateľa. Súd bude rozhodovať o časti návrhu, ktorej sa rozpor netýka len za predpokladu, že navrhovateľ oznámi súdu súhlas s vydaním rozkazu len v tejto časti. Najčastejšie pôjde o prevýšenie úrokov z omeškania, ktorých výška je zrejmá z Nariadenia …

čl. I bod 86 (§ 173 ods. 2) §
Doručenie uznesenia o zrušení platobného rozkazu účastníkovi, ktorý pritom už aj zaplatil súdny poplatok a očakáva poskytnutie spravodlivosti, nepridáva súdom na dôvere. Okrem iného je to aj o zbytočnej prácnosti a o neefektívnosti súdneho procesu. Ak sa zruší platobný rozkaz, súd musí nariadiť pojednávanie. Predkladateľ považuje za efektívnejšie, ak účastník konania obdrží spolu so zrušením platobného rozkazu aj predvolanie na pojednávanie. V praxi sa stáva, že po zrušení platobného rozkazu, sa stal známy pobyt účastníka, ktorému sa predtým nepodarilo platobný rozkaz doručiť. Bezvýznamná nie je ani stránka hospodárnosti konania. Účastník pritom bude oslovený, aby oznámil prípadnú vedomosť o pobyte odporcu a to i vo vlastnom záujme.

čl. I bod 87 (§ 173 ods. 3 a 4) §
Cieľom navrhovaného ustanovenia je znížiť počet vecí, ktoré končia zrušením rozhodnutia vydanom v skrátenom konaní len preto, že nie je známy pobyt odporcu. Bdelým patrí právo (vigilantibus iura scripta sunt) - navrhovateľovi sa umožňuje aktívne vstúpiť do procesu doručovania tak, že má možnosť označiť miesto faktického zdržiavania sa odporcu. Ak je známy pobyt odporcu, už platná právna úprava ponúka doručovanie súdnym exekútorom, ktorý neberie zreteľ na „rajonizáciu“ pre doručovanie. V snahe predísť obštrukciám po prípadnom podaní odporu sa navrhuje doručovať spolu s rozkazom už aj poučenie podľa § 49 ods. 2 až 5, čím sa v prípade obštrukcií umožní súdu realizovať jednoduchšie doručovanie ukladaním písomností na súde.

čl. I bod 88 (§ 174 ods. 3 písm. b)) §
Upresňuje sa jeden z dôvodov na odmietnutie odporu a to chýbajúce odôvodnenie vo veci samej. Zároveň sa dáva toto ustanovenie do súladu s ustanovením § 174 ods. 1 (...nebol podaný odpor s odôvodnením...).

čl. I bod 89 (§ 174 ods. 4) §
Cieľom navrhovaného ustanovenia je urýchliť oboznámenie navrhovateľa s podaným odporom, čo môže privodiť aj zjednodušenie procesu v krátkom časovom období po začatí konania. Tiež sa sleduje vyselektovať - v relatívne krátkom čase po začatí konania - veci, ktoré sú jednoduchšie a je úplne zbytočné, aby boli zahrnuté medzi ostatné zložitejšie veci, o ktorých je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že ohľadne nich sa bude viesť zložitejší proces. Zároveň predkladateľ nešpecifikuje konkrétne veci, pretože sudca musí dobre vedieť, ktoré veci sú nenáročné a u ktorých je perspektíva zmierenia. Niekedy bude postačovať už len samotné preštudovanie spisu. Dnes už možno konštatovať, že vyšší súdni úradníci sa osvedčili, dokážu sudcovi kvalitne pripraviť spis, vydávajú súdne rozhodnutia (zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch) a nepochybne aj koncepty rozsudkov s nazbieranou judikatúrou, normami európskeho práva a predstavujú značné uľahčenie práce sudcu. Niet dôvodu, aby sa neuplatnilo ich využitie aj v rámci komunikácie s účastníkmi konania za účelom, aby predložili sudcovi vec na konkrétne riešenie …

čl. I bod 90 (§ 174a a § 174b) §

čl. I § 174a §
Úprava je reakciou na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12. 2006).

čl. I § 174b §
V záujme rýchlosti, efektívnosti a hospodárnosti súdneho procesu predkladateľ upravuje novú formu rozhodnutia vydaného v skrátenom konaní - rozkaz na plnenie. Platná právna úprava umožňuje súdu vydať platobný rozkaz len vo vzťahu k povinnosti spočívajúcej v zaplatení peňažnej sumy. Rozkaz na plnenie smeruje nielen voči splneniu „peňažnej“ povinnosti, ale všeobecne voči povinnosti určitého plnenia (napr. vydať určitú vec, dodať alebo vykonať pre navrhovateľa určitú prácu, či úkon, niečo nečiniť, uložiť povinnosť uzavrieť zmluvu, ospravedlniť sa, niečoho sa zdržať - dare, facere, omitere, pati) v zmysle § 80 písm. b). Rozkaz na plnenie bude možné vydať v skrátenom konaní aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa, bez vypočutia odporcu, napriek tomu, že vydanie rozkazu na plnenie nie je výslovne podmienené požiadavkou, aby navrhovateľ najskôr existenciu uplatnenej povinnosti preukázal, musí mať súd na jeho vydanie k dispozícií iný dostatočný základ, z ktorého by pri posúdení dôvodnosti nároku vychádzal. Ten je daný v požiadavke na presné a úplné vykreslenie skutkového základu (porovnaj dikciu „tak, ako …

čl. I bod 91 (§ 175) §

čl. I nadpisu
Zavedením nového inštitútu „rozkaz na plnenie“ vznikla potreba označiť aj špecifický inštitút „zmenkový a šekový platobný rozkaz“. Keďže zmenkový platobný rozkaz má povahu rozhodnutia vo veci samej, v konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či ho ponechá v platnosti alebo nie. Doposiaľ chýba procesná opora na riešenie situácie, keď navrhovateľ zobral návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu späť vo vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo účastníci uzatvorili zmier. Zmenkový platobný rozkaz tak bol vydaný, nebolo ho možné zrušiť, lebo na to chýbalo procesné ustanovenie a nikdy nenadobudol právoplatnosť. Zmenkový platobný rozkaz je špecifickým druhom rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, ktoré akcentuje podstatu existencie zmenky ako abstraktného rekta cenného papiera, pričom s jeho vyhotovením a používaním sa spája zásada tzv. zmenkovej prísnosti (rigor cambialis). Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava osobitostí konania v zmenkových veciach nie je veľmi podrobná, vznikajú v praxi problémy s jednotnou aplikáciou. Navrhované znenie § 175 sa na tieto aplikačné problémy snaží reagovať. V ods. 2 sa …

čl. I bod 92 (§ 175q ods. 1 písm. d) a e)) §
V súvislosti najmä zo zákazom drobenia poľnohospodárskej pôdy nie je možné potvrdiť dedičstvo podľa podielov a preto sa navrhuje vyporiadanie dedičstva inak než len prikázaním podielu. Predloženým návrhom sa zavádza možnosť, aby súd vykonal vyporiadanie medzi dedičmi, ktoré vyporiadanie však musí mať oporu v hmotnom práve. Podľa platného právneho stavu súd nemôže vykonať vyporiadanie medzi dedičmi v prípade, ak medzi nimi nedôjde k dohode. V takom prípade im potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa výšky zákonných dedičských podielov. Vyporiadanie musí súd vykonať v prípade, ak ide o zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy podľa osobitného právneho predpisu - zákona č. 180/1995 Z. z. ohľadom špecifického majetku, poľnohospodárskej a lesnej pôdy v extraviláne. Ohľadom iného majetku nebude môcť súd vykonať vyporiadanie medzi dedičmi, nakoľko to neumožňuje hmotné právo. Tak nedôjde k poškodeniu práv tých dedičov, ktorým nemohlo byť potvrdené dedičstvo podľa dedičských podielov z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku.

čl. I bod 93 (§ 175u ods. 1) §
Celkovo sa úprava likvidácie dedičstva vymyká zo samotnej filozofie procesu dedičského práva, vyvoláva otázniky tiež z hľadiska uplatnenia zásady oficiality. Podľa doterajšej právnej úpravy pri likvidácii dedičstva možno hovoriť o určitom samostatnom konaní v rámci iného konania. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je speňaženie majetku za tzv. trhových podmienok. Spravovací poriadok upraví podrobnejší postup súdneho komisára pri speňažovaní majetku.

čl. I bod 94 (§175x ods. 3) §
Ide o požiadavku aplikačnej praxe. Boli zaznamenané prípady, že dedič opakovane podáva návrh na dedičské konanie o znovuobjavenom majetku, aj napriek tomu, že ostatní dedičia tento majetok spochybňujú a podľa § 175k ods. 3 na takýto majetok nemôže súd prihliadať. Konanie sa zastavuje a štát platí notára. Navrhuje sa, aby dedič hradil sám odmenu notára, ak podáva neuvážené návrhy. Správne by totiž v prípade spornosti mal dať žalobu podľa § 80 písm. c) OSP o určenie, že novoobjavený majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi, rozsudok by zaväzoval všetkých dedičov a dedičský súd by ho následne musel prejednať. Na význame stratila žaloba o určenie, že vec do dedičstva nepatrí pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Dedič totiž má jednoduchší mechanizmus a to námietku podľa § 175k ods. 3, že vec do dedičstva nepatrí a po tejto námietke sa takýto majetok nemôže prejednať.

čl. I bod 95 (§ 175zca ods. 1 písm. a)) §
Navrhuje sa rozšíriť právnu úpravu možností, na základe ktorých je notár oprávnený ukončiť dedičské konanie vo vlastnej kompetencii vydaním osvedčenia o dedičstve aj na prípady osvedčenia potvrdenia nadobudnutia dedičstva maloletým dedičom a dedičom, ktorý musí mať opatrovníka, ak je jediným dedičom Vydanie osvedčenia o dedičstve vrátane novo navrhovaných prípadov je pre notára záväzné. Po márnom uplynutí lehoty na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve nadobudne osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, notár vyznačí právoplatnosť, vykoná následnú agendu a vybavený spis pripravený na archiváciu odovzdá súdu. Práva a oprávnené záujmy účastníkov, aj maloletých a nesvojprávnych, budú dostatočne chránené; pripadne im celé dedičstvo. V konečnom dôsledku sa vždy budú môcť dovolať súdnej ochrany prostredníctvom svojho opatrovníka.

čl. I bod 96 (175zca ods. 2 písm. g)) §
Kvôli prehľadnosti celkových nákladov dedičov v súvislosti s prejednaním dedičstva vybaveného osvedčením sa dopĺňa osvedčenie aj o náležitosť - odmena a výdavky notára. Ide vlastne o vyúčtovanie notára za prejednanie dedičstva vydaním osvedčenia.

čl. I bod 97 (§ 175zca ods. 7) §
Ide o zefektívnenie dedičského konania tým, že notár vydá nenáročné procesné rozhodnutie a zároveň ho aj doručí. Odstráni sa tým prieťah vzniknutý posúvaním spisu medzi notárom a súdom (viď tiež dôvodová správa k § 38).

čl. I bod 98 (§ 176 ods. 1) §
Úprava je reakciou na úpravu možnosti sudcu vydať v skrátenom konaní rozkaz na plnenie výživného na maloleté dieťa (porov. § 176 ods. 6) , ktorý je tiež formou súdneho rozhodnutia. Do § 176 ods. 1 sa dopĺňajú slová „ak tento zákon neustanovuje inak,“ čím je vyjadrený vzťah k odseku 6.

čl. I bod 99 (§ 176 ods. 3) §
Vo väzbe na jeden z cieľov navrhovanej novely, ktorým je zrýchlenie konania, predkladateľ považuje za potrebné explicitne ustanoviť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd začne vykonávať úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania. Maximálna zákonná lehota 6 mesiacov na rozhodnutie sa v praxi ukázala ako primerane dlhá na zistenie všetkých potrebných dôkazov pre rozhodnutie. Praktickým problémom sa javí skutočnosť, že súd v niektorých prípadoch začne zisťovať dôkazy až ku koncu lehoty, čím získa možnosť predĺženia lehoty pre absenciu dôkazov, pričom objektivita, či dôvody nemožnosti získania dôkazov nie je vždy skúmaná. Faktom potom zostáva, že nie je rozhodnuté v lehote.

čl. I bod 100 (§ 176 ods. 5) §
Keďže predsa len môžu už v samom úvode konania o výživné na maloleté dieťa byť dostatočné podklady na rozhodnutie, umožňuje sa aj vo veciach výživného na maloleté dieťa využiť inštitút skráteného konania. Sudca pri rozhodovaní týchto vecí nie je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2). Tieto veci sa na účely vydávania rozhodnutí v skrátenom konaní považujú za veci na plnenie. Je však stále na vôli sudcu, či využije túto formu skráteného konania. Nepochybne sa vytvára priestor na veľmi rýchle poskytnutie spravodlivosti.

čl. I bod 101 (178 ods. 2) §
Viď dôvodová správa k bodu 39.

čl. I bod 102 (§ 180 ods. 3) §
Viď dôvodová správa k bodu 39.

čl. I bod 103 (§ 180a ods. 5) §
Inštitút osvojiteľnosti, napriek pôvodnému zámeru, prekročil hranicu preskúmania právnej voľnosti dieťaťa. Na vyslovenú „právnu voľnosť“ nadväzuje povinnosť sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť - osvojenie. Nakoľko nie je a ani nemôže byť v pôsobnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí rozhodnutie, i keď skutočne výnimočné, pre ktoré dieťa nie je osvojenie najvhodnejším riešením, navyše ak súd už rozhodol o osvojiteľnosti, je potrebné doplniť úpravu tak, aby v konaní o osvojiteľnosti súd, už v tomto štádiu, zhodnotil nielen rozmer splnenia podmienok na vyslovenie osvojiteľnosti na strane rodičov dieťaťa (právnu voľnosť), ale aby posúdil i otázky na strane dieťaťa samotného. Vyslovením osvojiteľnosti by sa vylúčila akákoľvek pochybnosť o tom, že by budúce „možné“ osvojenie plnilo svoj účel. Skúmanie, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa neprieči účelu osvojenia až v samotnom konaní o osvojenie, je kontraproduktívne. Rovnako kontraproduktívne je konanie o osvojiteľnosti napr. 17-ročného dieťaťa. U takéhoto dieťaťa ešte nebolo sprostredkované nadviazanie vzťahu so žiadateľom o osvojenie, keďže vzhľadom na dĺžku predosvojiteľskej starostlivosti a dĺžku lehoty na …

čl. I bod 104 (§ 180b) §
V právnej úprave konania o osvojiteľnosti zostala nezodpovedaná otázka prípustnosti prípadne neprípustnosti zrušenia osvojiteľnosti dieťaťa. V praxi, i keď výnimočne, sa objavujú prípady, že i napriek tomu, že sú rodičia účastníkmi konania o osvojiteľnosti, kontaktujú po rozhodnutí o osvojiteľnosti svoje deti a začnú sa snažiť o zmenu rodinných pomerov. Ak je prípustné zrušenie osvojiteľnosti (analógia s privolením na osvojenie, kedy je možné odvolať súhlas), je potrebné upraviť dobu, do ktorej je možné podať návrh na zrušenie osvojiteľnosti. Navrhuje sa rovnaký časový limit ako v prípade odvolania privolenia na osvojenie t.j. do času, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Procesnou podmienkou je podanie návrhu na zrušenie osvojiteľnosti v časovom limite. Hmotnoprávnou podmienkou je zmena pomerov (clausula rebus sic stantibus).

čl. I bod 105 (§ 189) §
Vypúšťa sa odsek 1, pretože nariadenie pojednávania je vždy v záujme toho, o ktorého spôsobilosť na právne úkony ide.

čl. I bod 106 (§ 189a ods. 2) §
Nie je potrebné budovať ďalší notársky register, čo je finančne i časovo mimoriadne náročné, pričom by mal plniť iba úlohu, ktorú dokáže s minimálnymi úpravami plniť už toho času vybudovaný a plne funkčný Notársky centrálny register listín.

čl. I bod 107 (§ 200ea) §
Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, upravilo mechanizmus pre európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotu sporu v tzv. cezhraničných sporoch. Snahou predkladateľa je zaviesť aj do vnútroštátneho civilného procesu inštitút „vecí s nízkou hodnotou predmetu sporu.“ Explicitne sa v § 29 ods. 6 ustanovuje, že veci s nízkou hodnotou predmetu sporu sú také, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase doručenia návrhu na začatie konania na súd neprevyšuje 500 eur. Podľa nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 je hranicou veci s nízkou hodnotou sporu 2 000 eur. V nadväznosti na to, ako i s cieľom posilniť zásadu rýchlosti a hospodárnosti civilného procesu, sa vykonávajú zmeny v § 115a ods. 2. Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, konanie sa považuje za drobný spor, ak príslušenstvo neprevyšuje sumu 500 eur. Zmluvná pokuta nepredstavuje príslušenstvo pohľadávky. Príslušenstvom sa rozumia …

čl. I bod 108 (§ 202 ods. 3 písm. l) a písm. m) ) §
Ide o rozšírenie neprípustnosti odvolania aj proti obdobnému uzneseniu v § 209. Ak by prvostupňový súd nesprávne postupoval pri odstraňovaní vád odvolania, ustanovenie § 211 umožní odvolaciemu súdu pochybenia napraviť. Ustanovenie odseku 3 písmena m) súvisí so zavedením nového inštitútu - rozkazu na plnenie.

čl. I bod 109 (§ 202 ods. 3 písm. o)) §
Ide o rozšírenie uznesení, proti ktorým nebude prípustné odvolanie. Pod novým písmenom o) pôjde o uznesenie prvostupňového súdu vo veci postúpenia ESD na riešenie prejudiciálnej otázky a keďže súd prvého stupňa nemá povinnosť takéto postúpenie vykonať, nie je dôvod ani na to, aby sa mu takéto postúpenie „nanútilo“. .

čl. I bod 110 (§ 209a ods. 1) §
Pri predkladaní spisu je dôležité, aby sa tzv. úradnícké úkony (vykonané spravidla súdnym úradníkom), medzi ktoré patrí aj doručovanie odvolania ostatným účastníkom konania vykonávali bez zbytočných prieťahov a aby bol spis urýchlene predložený odvolaciemu súdu na pokračovanie procesu poskytovania spravodlivosti. Zmena je reakciou na úpravu v § 214 návrhu zákona.

čl. I bod 111 (§ 210a) §
Navrhuje sa rozšíriť prípady autoremedúry o uznesenie o zastavení konania o dedičstve a o uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 75a. Odôvodnené odvolanie v týchto prípadoch urýchli konanie, ak bude môcť o ňom rozhodnúť sám súd prvého stupňa.

čl. I bod 112 (§ 213 ods. 1) §
Zmena vnútorného odkazu je spojená s doplnením ďalších odsekov do § 213.

čl. I bod 113 (§ 213 ods. 2) §
Navrhovaným ustanovením sa má v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Porovnaj tiež dôvodovú správu k § 100 ods. 1. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.

čl. I bod 114 a 115 (§ 213 ods. 6 a 7) §
Navrhované ustanovenie súvisí s úpravou § 221 ods. 1 písm. h). Ak súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd mu môže vrátiť vec na doplnenie dokazovania. Ak by vznikli trovy konania, rozhodne o nich súd prvého stupňa. Najčastejšie pôjde o trovy znaleckého dokazovania, kedy súd prvého stupňa vyzve aj na zloženie preddavku. V prípade podaného odvolania vec nepredkladá na odvolací súd, ale až spolu s konečným vybavením pokynu odvolacieho súdu.

čl. I bod 116 (§ 214) §
Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry ESĽP nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môže rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej stránke. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Bez pojednávania nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak: zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať/zopakovať/ dôkazy, ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania, ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Odvolací súd by mal nariadiť pojednávanie a teda to považovať za potrebné v prípade, ak sa namieta odňatie možnosti konať pred súdom, aby takémuto účastníkovi dodatočne „dožičil“ spravodlivý proces, a to aj keď odvolací súd považuje argumenty účastníka o odňatí možnosti konať pred súdom za pochybné. Tým sa odstránia akékoľvek diskusie o odňatí možnosti konať pred súdom. …

čl. I bod 117 (§ 217 ods. 1) §
Odstraňuje sa zároveň výkladový otáznik, či 30-dňová lehota na nariadenie predbežného opatrenia platí aj pre odvolací súd. Je neprijateľné, aby odvolací súd o predbežnom opatrení rozhodoval niekoľko mesiacov. Takáto prax je v rozpore so zmyslom a účelom predbežného opatrenia. Odvolací súd teda rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré sa týka predbežného opatrenia najneskôr do 30-tich dní.

čl. I bod 118 (§ 217 ods. 2) §
Vypúšťa sa označenie § 174 ods. 3, pretože uznesenie o odmietnutí odporu je nezameniteľné a takto bude môcť byť ustanovenie § 217 ods. 2 použiteľné aj na rozkaz na plnenie.

čl. I bod 119 (§ 218 ods. 1 písm. d)) §
Ak súd odmietne odvolanie, pretože neobsahuje zákonné náležitosti a sám pritom pochybí pri odstraňovaní vád odvolania, znamená to odňatie možnosti konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa účastníkovi nepriznajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Povinnosti súdu vyzvať na odstránenie vád odvolania korešponduje právo účastníka, aby bol pred odmietnutím na taký nedostatok upozornený a vyzvaný na odstránenie nedostatku. To platí aj pre prípad, že účastník je zastúpený advokátom. Nejde totiž o poučovanie podľa § 5, ale o splnenie zákonom vyžadovaného postupu na to, aby mohol nastať následok v podobe odmietnutia odvolania.

čl. I bod 120 (§ 219 ods. 2 a 3) §
Navrhované ustanovenie reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môže zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy, ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude verejnosťou vítane. Explicitne sa upravuje tzv. medzitýmný rozsudok v odvolacom konaní.

čl. I bod 121 (§ 221 ods. 1 písm. h)) §
Predkladateľ neupúšťa od zásady, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie iba v taxatívne vypočítaných prípadoch. Dávnejšie dôvody pre zrušenie rozhodnutia napadnutého odvolaním a to pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nepreskúmateľnosť poskytovali značne široký priestor na zrušovanie rozhodnutí aj v prípadoch, keď odvolací súd mohol prípad vecne ukončiť. Aplikačná prax však potvrdzuje, že novo vymedzené dôvody na zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom spôsobujú v praxi určité problémy. Kým odvolacie súdy poukazujú na nekvalitné rozhodnutia prvostupňových súdov, prvostupňové súdy namietajú, že odvolacieho súdy zrušujú rozhodnutie niekedy aj bez uvedenia konkrétneho dôvodu alebo najčastejšie s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f) dochádza k zrušovaniu rozhodnutí súdov prvého stupňa pre odňatie možnosti konať pred súdom napríklad pre nedostatočné odôvodnenie. Konanie pred odvolacím súdom je konaním apelačného súdu v plnej jurisdikcií s možnosťou modifikovať skutkový stav. Odvolacie súdy namietajú, že súdy prvého stupňa vykonajú niekedy aj povrchne všetky navrhnuté dôkazy očakávajúc, že tým odpadne jedna z kumulatívnych podmienok na zrušenie rozhodnutia. Navrhuje …

čl. I bod 122 (§ 221 ods. 1 písm. j) §
Vzhľadom na nejednotné postupy v súdnej praxi sa explicitne ustanovuje, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom je aj schválenie zmieru odvolacím súdom.

čl. I bod 123 (§ 221 ods. 2) §
Ide o jednoduchšiu formu ďalšieho postupu súdu po zrušení rozhodnutia podľa dôvodov, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia. Formulácia počíta aj len so zrušením rozhodnutia bez ďalšieho, napr. zrušenie uznesenia o poriadkovej pokute.

čl. I bod 124 (§ 221 ods. 3) §
Úprava je spojená s novým mechanizmom v § 221 ods. 2.

čl. I bod 125 (§ 228) §
V odseku 1 sú vypočítané dôvody, na základe ktorých možno napadnúť právoplatný rozsudok žalobou na obnovu konania. Tieto vychádzajú predovšetkým z platného § 228 ods. 1. Vo vymedzení prípustnosti obnovy konania sa zachováva doterajšia úprava v tom, že žalobu je možné podať len proti právoplatným rozhodnutiam a rozširujú sa dôvody. Predkladateľ pri navrhovanej úprave zobral do úvahy aj rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. júla 2007 (Štátna pomoc - ESUO - Hutnícky priemysel) vo veci C 119/05 (Ministero dell’Industria, del Commercio e dell’Artigianato v. Lucchini SpA, predtým Lucchini Siderurgica SpA,). V uvedenom rozsudku Súdny dvor argumentoval tým, že súdy mali povinnosť prihliadať na komunitárne právo ex offo. Tým, že vnútroštátne súdy nepriznali právne účinky norme komunitárneho práva, bez príslušnej právomoci rozhodli o neplatnosti tejto normy. Táto právomoc právom prináleží iba Súdnemu dvoru. Navrhovaná právna úprava v odseku 3 reaguje na čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť …

čl. I bod 126 (§ 230 ods. 2 písm. d)) §
Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku bude možné podať návrh na obnovu konania aj na základe novonavrhovaného dôvodu pre rozpor napadnutého rozsudku s rozhodnutím ESD alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

čl. I bod 127 (§ 238 ods. 5) §
V aplikačnej praxi vznikali výkladové otázniky, či je prípustné dovolanie vo veciach, ak ide už len o príslušenstvo pohľadávky. Za príslušenstvo sa považujú: úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a teda aj priznané trovy konania. Za príslušenstvo sa nepovažuje zmluvná pokuta. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, navrhuje sa prípustnosť dovolania odvíjať rovnako od limitu pre prípustnosť dovolania tak, ako je to pri pohľadávke .Pri príslušenstve samotnom ako premetu dovolacieho konania bude dôležitá jeho výška v čase začatia dovolacieho konania a to aj keby sa jeho výška dodatočne v priebehu dovolacieho konania menila.

čl. I bod 128 (§ 239 ods. 1) §
V odseku 1 sa pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci postúpenia veci Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev Ak súd prvého stupňa nemá povinnosť postúpiť vec na riešenie prejudiciálnej otázky ESD, predkladateľ navrhuje nepripustiť odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na postúpenie veci ESD na riešenie prejudiciálnej otázky (§202ods.3 písm. o). Na rozdiel od prvostupňového súdu odvolací súd má povinnosť postúpiť vec na riešenie prejudiciálnej otázky a navrhuje sa možnosť preskúmania jeho rozhodnutia v dovolacom konaní.

čl. I bod 129 (§ 241 ods. 3) §
V súvislosti so zmenami v úprave úkonov súdu prvého stupňa a konania na odvolacom súde (najmä § 209 a § 211) vykonanými s účinnosťou od 1. júla 2007 zákonom č. 273/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa posilnila procesná ekonomika konania vrátane zásady hospodárnosti konania a zároveň prispeli k zrýchleniu civilného konania a k odstráneniu zbytočných prieťahov, sa navrhuje doplniť v § 241 odseku 3 vnútorný odkaz na obdobnú aplikáciu vybraných ustanovení - § 209a § 213 ods.2 Platný vnútorný odkaz na § 209 smeruje k rozdeleniu úkonov medzi súd prvého stupňa a dovolací súd a to v závislosti od toho, či sa podanie nachádza na súde prvého stupňa, alebo už bolo predložené dovolaciemu súdu. Ak bude dovolací súd toho názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo aplikované a je pre vybavenie veci …

čl. I bod 130 (§ 243b ods. 1 až 3) §
Navrhuje sa nová úprava rozhodovania dovolacieho súdu. Právna teória rozoznáva tri základné typy opravného konania, a to apeláciu, revíziu a kasáciu (porov. : Systém opravných prostriedkov v civilnom procese. Bratislava: Manz 1998). Apelačné opravné konanie je založené na zásade úplnej prieskumnej právomoci opravného orgánu (súdu), ktorý preskúmava jednak skutkové zistenia prvostupňového orgánu, jednak jeho právne závery, a má spravidla plnú jurisdikciu vo veci, teda môže preskúmavané rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo potvrdiť. V Slovenskej republike je na apelačnom princípe založené odvolacie konanie v občianskom súdnom procese, ale aj v trestnom a správnom procese. Revízne opravné konanie oprávňuje účastníkov dožadovať sa preskúmania napadnutého rozhodnutia z hľadiska porušenia hmotnoprávnych i procesných predpisov v medziach uplatneného návrhu a z dôvodov v ňom tvrdených. Revízny orgán pritom spravidla nepreskúmava skutkový stav zistený nižším orgánom, ale z jeho skutkových zistení vychádza. Odstránenie prípadných nezákonností v zistení skutkového stavu prenecháva nižšiemu orgánu tým, že jeho rozhodnutie zruší. Revízny orgán má však rovnako ako apelačný orgán vo veci …

čl. I bod 131 (§ 243i) §
Legislatívno-technická úprava. Doplnenie vnútorného odkazu v zátvorke, nakoľko konanie na dovolacom súde je riešené v § 242 až 243d.

čl. I bod 132 (§ 246a ods. 4) §
Pri založení miestnej príslušnosti podľa § 246a ods. 1, veta druhá, OSP, keď príslušnosť súdu je daná všeobecným súdom navrhovateľa, v praxi došlo k situácii, že totožné rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmava viacero súdov na základe žalôb prokuratora a účastníka konania. Vzhľadom na rozdielnosť navrhovateľov nepôjde o prekážku začatého konania. Takýto stav nie je žiaduci, preto je namieste zaradiť do ustanovenia § 246a OSP nový odsek upravujúci príslušnosť na podanie žaloby prokurátorom za podmienok ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) OSP tak, že v prípade, ak preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia je už predmetom konania začatého na krajskom súde, príslušnom podľa všeobecného súdu účastníka, aj na konanie o žalobe prokurátora bude príslušný tento krajský súd.

čl. I bod 133 (§ 250 ods. 1) §
Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť plnohodnotne sa zúčastniť súdneho konania aj účastníkovi správneho konania, ktorý síce nie je navrhovateľom, ale zrušením rozhodnutia správneho orgánu by mohli byť jeho práva a povinnosti dotknuté. Právna úprava je tiež reakciou na požiadavky Aarhurského dohovoru.

čl. I bod 134 (§ 250ja ods. 1) §
Zmena bola prijatá na rokovaní vlády Slovenskej republiky. Išlo o neodstránený rozpor t. j. predkladateľom neakceptovanú zásadnú pripomienku uplatnenú Protimonopolným úradom Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie v rámci medzirezortného pripomienkového konania nad rámec zmien v článku I návrhu zákona. Zakotvuje sa možnosť podať odvolanie proti rozsudku správneho súdu pri ktoromkoľvek dôvode zrušenia rozhodnutia správneho orgánu obsiahnutom v § 250j ods. 2 písm. a) až e). Odstraňujú sa výnimky obsiahnuté v doterajšom § 250ja ods. 2.

čl. I bod 135 (§ 250ja ods. 2) §
Zmena je spojená so zmenou v odseku 1 (porov. predchádzajúci bod).

čl. I bod 136 (§ 250zf ods. 2) §
V platnom odseku 1 je zakotvená aktívna legitimácia prokurátora na podanie návrhu. V odseku 2 sa však hovorí o tom, kto podal návrh na začatie konania. Tento nesúlad sa navrhovanou zmenou odstraňuje.

čl. I bod 137 (§ 250zfa) §
Ústava Slovenskej republiky v čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) predpokladá, že o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky) a so zákonmi, nariadeniami vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach plnení úloh štátnej správy (čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) by mohol rozhodovať okrem Ústavného súdu Slovenskej republiky aj iný súd, t.j. všeobecný súd. Rozšírenie pôsobnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v nedávnej minulosti a súvisiaca požiadavka, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodoval, ak je to možné, len o najzávažnejších veciach, odôvodňujú prenesenie rozhodovania o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy na všeobecné súdy. Rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, zostáva zachované. Navrhované ustanovenie, …

čl. I bod 138 (§ 251 ods. 2) §
Rozširuje sa predmet výkonu rozhodnutia o pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti s uloženými ochrannými opatreniami v trestnom konaní tiež aj v nadväznosti na pripravované novely trestných kódexov.

čl. I bod 139 (§ 273c ods. 1) §
Ide o zjednotenie terminológie.

čl. I bod 140 (§ 279 ods. 2) §
Cieľom tejto úpravy je zaradenie pohľadávok Zboru väzenskej a justičnej stráže pri realizácii exekúcie medzi prednostné pohľadávky z dôvodu zvýšenia efektívnosti vymáhania tohto špecifického druhu pohľadávok štátu v správe Zboru väzenskej a justičnej stráže. Navrhovaná úprava predpokladá zaradiť pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže ako pohľadávky štátu do výhodnejšieho režimu ich uplatnenia, zaradením medzi prednostné pohľadávky spolu so súdnymi pohľadávkami vzhľadom na to, že Zbor väzenskej a justičnej stráže je súčasťou rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR a podstatná časť pohľadávok Zboru väzenskej a justičnej stráže, a to trovy výkonu väzby sú určené rozhodnutiami súdov. Dôvodom tohto výhodnejšieho zaradenia je skutočnosť, že tieto druhy pohľadávok sú pohľadávkami, ktoré vznikli štátu ako náklad, trovy za obvineného resp. odsúdeného.

čl. I bod 141 (§ 282 ods. 1) §
Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia pre pohľadávky štátu a ktoré vymáha Justičná pokladnica, sa zo zákona zrušuje, ak ho vydá súdny úradník a je proti nemu podané odvolanie (§ 374 ods. 3 v spojení s § 202 ods. 2). V aplikačnej praxi boli zaznamenané výkladové otázniky práve s takýmto zrušením uznesenia a to z dôvodu, že banky prestali blokovať prostriedky a došlo k účelnej nemajetnosti povinného a zmareniu výkonu rozhodnutia. Zrušením rozhodnutia však výkon rozhodnutia nekončí. V snahe predísť takýmto situáciám sa navrhuje, aby aj po prípadnom zrušení uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia bol blokovaný majetok povinného a to až do vymoženia pohľadávky, prípadne do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak.

čl. I bod 142 (§ 305 písmeno a)) §
Viď dôvodová správa k § 282.

čl. I bod 143 (§ 313 ods. 1) §
Viď dôvodová správa k zmene v § 282.

čl. I bod 144 (§ 372p) §
Upravuje sa režim pôsobenia novej právnej úpravy (lex posterior) a starej právnej úpravy (lex priori). Generálnym pravidlom bude, že nová právna úprava sa bude vzťahovať aj na konania začaté pred nadobudnutím jej účinnosti (1. januárom 2009). Prelomením je odsek 2, ktorú súvisí s doplnením dôvodov, kedy môže podľa § 35 ods. 1 písm. f) podať návrh na začatie konania prokurátor - konkrétne, ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva a na podaní takého návrhu je verejný záujem. Z tohto nového dôvodu môže prokurátor podať návrh na začatie iba v právnych vzťahoch, ktoré vznikli po 1. januárom 2009.

čl. I bod 145 (§ 374 ods. 2) §
V nadväznosti na zmeny zakotvené v § 38 (postavenie notára v dedičskom konaní), v § 45 ods. 7 (elektronická komunikácia s účastníkmi konania) a na zavedenie nového inštitútu rozkazu na plnenie rešpektujúc ústavný príkaz obsiahnutý v článku 123 Ústavy Slovenskej republiky ako základného zákona štátu sa navrhuje doplniť zákonné splnomocňovacie ustanovenie na vydanie spravovacieho poriadku.

čl. III (Občiansky súdny poriadok)

čl. III bod 1, 2, 6 až 8 §
Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách. Pokuty uložené v slovenských korunách podľa § 53 ods. 1 a 2, § 250b ods. 4, § 250u a § 273 ods. 1, ktoré sa stanú splatnými po 1. januári 2009, sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na celé eurá nadol. Dopad na štátny rozpočet bude minimálny (bagateľný). V súdnej praxi nemožno vysledovať prípady, kedy by boli uložené pokuty v maximálnej zákonnej výške, avšak predpokladá sa ich nízky výskyt. Zámerom tejto úpravy je zabezpečiť jasnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu určením pevnej sumy uloženej pokuty v rámci jej prepočtu na eurá a následného zaokrúhlenia na celé eurá smerom nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech účastníka (obdobne, ako sa navrhuje zaokrúhľovanie v prospech poplatníka v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

čl. III bod 3 a 4 §
Uvedené ustanovenia sa vkladá do Občianskeho súdneho poriadku za účelom zníženia administratívnej záťaže registrových súdov, ktorá je spôsobená vstupom Slovenska do menovej únie. Navrhované ustanovenie by malo významným spôsobom znížiť náklady, ktoré by boli s poštovým doručovaním uvedených uznesení a potvrdení spojené. Predpokladaná úspora iba na poštových službách sa predpokladá až na úrovni 4 miliónov Sk, pričom pre spoločnosti nebude znížená právna istota, nakoľko v zmysle § 10 generálneho zákona sa odo dňa zavedenia eura považujú menovité hodnoty znejúce na slovenské koruny za menovité hodnoty znejúce na eurá, a to v prepočte a po zaokrúhlení podľa stanovených pravidiel. Uvedené oslobodenie od doručovania uznesenia sa bude týkať iba konaní o premene podľa osobitných predpisov, za ktoré sa považujú za konania podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, ktoré sa podávajú v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. na novom tlačive, alebo podľa § 3 uvedenej vyhlášky – na zmenovom formulári, avšak samostatne. Pôjde teda iba …

čl. III bod 5 §
Odvolanie voči uzneseniu, ktoré sa podľa § 200f nemusí doručovať nie je prípustné. Pôjde teda iba o uznesenia v konaniach o premene začatých na návrh podľa § 2 a § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. a konania o premene iniciované súhlasom s navrhnutou metódou prepočtu podľa § 12a ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z..

čl. III bod 9 §
V súvislosti so zavedením meny eura v Slovenskej republike je potrebné vykonať zmeny v ustanovení o určení najvyššieho prípustného rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, tak aby z čistej mzdy ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, bolo možné zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.

čl. II (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpis
k bodu 1 (§ 75 ods. 5) Skracuje sa lehota ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) do 48 hodín od doručenia návrhu k bodu 2 (§ 76 ods. 1 písm. g)) Rozširuje sa okruh osôb, voči ktorým môže predbežné opatrenie smerovať okrem blízkej osoby alebo osoby, ktorá je zverená do starostlivosti alebo do výchovy.

čl. I (Občiansky súdny poriadok)

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa možnosť, aby generálny prokurátor najmä z dôvodu časovej tiesne podal mimoriadne dovolanie v naliehavých prípadoch aj bez odôvodnenia s tým, že dôvody musia byť pod sankciou zastavenia konania v zákonnej lehote doplnené. Doterajšie oprávnenie generálneho prokurátora podať mimoriadne dovolanie v zákonom stanovenej lehote nie je týmto návrhom zákona obmedzené.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa, aby podanie mimoriadneho dovolania nastal automatický odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutie už samotným podaním mimoriadneho dovolania, a to za predpokladu, že generálny prokurátor súčasne s podaním mimoriadneho dovolania navrhne odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Účinky odkladu vykonateľnosti zaniknú, ak dovolací súd návrh generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti zamietne. Dovolací súd môže návrhu na odklad vykonateľnosti vyhovieť, v takom prípade pokračujú účinky odkladu vykonateľnosti až do skončenia dovolacieho konania (do rozhodnutia vo veci samej). Ak dovolací súd do jedného roka nevydá rozhodnutie o návrhu na odklad vykonateľnosti uplynutím tejto lehoty účinky odkladu vykonateľnosti zanikajú. Za účelom, aby účastník konania vedel preukázať, že nastal odklad účinnosti rozhodnutia, ktoré sa ho týka, ukladá sa dovolaciemu súdu povinnosť vydať potvrdenie o podaní mimoriadneho dovolania, ktoré súčasne obsahuje návrh na odklad vykonateľnosti mimoriadným dovolaním napadnutého rozhodnutia.

čl. I bod 3 §
Navrhovaná právna úprava sa bude vzťahovať nielen na rozhodnutia, ktoré nadobudnú právoplatnosť po účinnosti tohto zákona, ale aj na rozhodnutia ktoré nadobudli právoplatnosť pred účinnosťou navrhovanej právnej úpravy, pokiaľ sú splnené podmienky podľa § 243e až 243g OSP ustanovené v doterajšom znení Občianskeho súdneho poriadku pre podanie mimoriadneho dovolania.

čl. II (Občiansky súdny poriadok)
Zaradenie tohto novelizačného článku do návrhu zákona bolo nevyhnutné vzhľadom na zmeny vykonávané v bodoch 2. a 22. novelizačného čl. I.

čl. I - Občiansky súdny poriadok

čl. I bod 1 (§ 30) §
Porovnaj tiež dôvodovú správu k článku II (bod 2 čl. II - § 4 písm. e)). Účastník nemusí spĺňať podmienku kritéria stavu materiálnej núdze a pritom je nereálne, aby si zabezpečil (zaplatil) advokáta. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k finančnému príjmu, ale aj vzhľadom na zložitosť právnej veci a jej naliehavosť v prípade osoby v slabšom sociálnom postavení. Zákon nemôže byť natoľko kazuistický, že by postihol všetky rozmanitosti spoločenských vzťahov a súdu sa musí zákonite ponechať priestor na doplnenie zákona pre prípady, s ktorými zákon nepočíta. Nepochybne pôjde o rýchlejší spôsob získania bezplatnej právnej pomoci, než v režime administratívneho preskúmavania podmienok materiálnej núdze. Pokiaľ ide o odňatie bezplatnej právnej pomoci, sudca rovnako flexibilne po zistení, že bezplatné právne zastupovanie neslúži na ochranu práv účastníka, odníme priznanie bezplatného právneho zastúpenia. V prípade, že sa stane právoplatným uznesenie o úplnom odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, takéto uznesenie sa zo zákona považuje za uznesenie o odňatí priznania …

čl. I bod 2 (§ 35 ods. 1 písm. f)) §
Aplikácia ustanovenia sa rozširuje na všetky spôsoby nadobudnutia vlastníctva a teda aj na prípady vydržania. Zmena reaguje aj na prípady porušenia zákona pri vydaní osvedčenia notára o vydržaní.

čl. I bod 3 (§ 35 ods. 2 písm. j) §
Na vybranom prehľade právnych aktov Európskej únie možno vidieť záujem Európskej únie na ochrane spotrebiteľa. Prokurátor ako priateľ súdu môže pretavovať do súdneho procesu všetky dôležité aspekty ochrany spotrebiteľa v rovine in abstracto a najúčinnejšie to bude v súdnych sporoch na základe tzv. hromadných žalôb alebo žalôb združení na ochranu spotrebiteľov podľa §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Predkladateľ v tomto smere odporúča do pozornosti link Komisie na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na niektoré takého žaloby http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/komis_zal.htm. 1) Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docj=docj&docop=docop&docor=docor&docjo=docjo&numaff=C-240/98&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100 - smernica 93/13/EHS - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia; 2) Elisa María Mostaza Claro - C 168/05 http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=docop&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-168/05&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100 - smernica 93/13/EHS - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoc spotrebiteľ nekalosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal; 3) Cofidis - C 473/00 http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=docop&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-473/00&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100 -smernica …

čl. I bod 4 (§ 44a) §
Inštitút sporovej poznámky sa v praxi osvedčil a výraznou mierou nahradil predbežné opatrenie o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou. Výhodou je zápis poznámky už na druhý deň po podaní žiadosti a v spojení s ustanovením § 159a vznikol účinný prostriedok aj proti obštrukciám spojeným s účelovými prevodmi nehnuteľností v priebehu súdneho konania. V praxi sa vynorili otázky, či má inštitút sporovej poznámky dopadať aj na mimoriadne opravné prostriedky. Nie je dôvod na to, aby sa z režimu ochranného inštitútu poznámky spornosti vyňali mimoriadne opravné prostriedky, a preto sa z preventívnych dôvodov expressis verbis do ustanovenia § 44a dopĺňa inštitút poznámky spornosti. Ide len o informatívnu poznámku, ktorá nebráni zapisovaniu vecných práv, ale plní tú najdôležitejšiu funkciu, akú kataster nehnuteľností má plniť a to informovať všetky tretie osoby o prebiehajúcich konaniach.

čl. I bod 5 (§ 75 ods. 5) §
Bez toho, aby došlo k ukráteniu práv obete domáceho násilia, sa navrhuje úprava, ktorá odstráni problémy vzniknuté v aplikačnej praxi. Pre obeť je dôležité, že podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo zákona dochádza k predĺženiu ochranného režimu na základe rozhodnutia policajta podľa § 27a ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.. v znení zákona č. 491/2008 Z. z.

čl. I bod 6 (§ 75 ods. 6) §
Vypúšťa sa obsolentné ustanovenie. Podľa § 221 odsek 3 odvolací súd zruší uznesenie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, len ak konanie zastavuje.

čl. I bod 7 (§ 75 ods. 6) §
Explicitne sa upravuje, že predbežné opatrenia súdy môžu nariadiť nielen bez výsluchu ale aj bez nariadenia pojednávania a to s cieľom odstrániť pochybnosti o tejto otázke. Súd by ani dobre nemohol v uložených lehotách zvládnuť pojednávanie. Naviac pri rozhodovaní o predbežnom opatrení sa nedokazuje, ale vychádza sa len z osvedčenia práva a z osvedčenia ohrozenia práva.

čl. I bod 8 (§ 75b) §
V praxi sa vyskytli pochybnosti o tom, či vo veciach domáceho násilia má súd povinnosť pojednávať. Navrhovaná dikcia tieto pochybnosti odstraňuje. Navrhovaná dikcia explicitne umožňuje súdu podľa obsahu spisového materiálu zvoliť postup bez pojednávania alebo s pojednávaním. Ak súd nariadi pojednávanie, osobitné podmienky sú upravené v ďalších odsekoch. Rovnako je len na rozhodnutí sudcu, či využije možnosť kontumačného rozhodnutia pre nedostavenie sa účastníka.

čl. I bod 9 (§ 77 ods. 4) §
Legislatívnotechnická zmena vnútorného odkazu súvisiaca s prečíslovaním odsekov v § 75.

čl. I bod 10 (§ 94 ods. 4) §
Napriek tomu, že súdy vydávajú množstvo rozhodnutí, podľa ktorých sa má plniť z rozpočtových prostriedkov súdu či už účastníkom konania, svedkom, znalcom z rôznych právnych dôvodov (spravidla náhrada trov konania, znalečné, tlmočné a pod.), zákon nerieši explicitne otázku riadneho opravného konania v záujme súdu. Ide pritom o rozpočtové prostriedky, ktoré nemusia byť zanedbateľné. Napríklad vo veci ochrany osobnosti, súd ustanovil advokáta obidvom účastníkom konania (navrhovateľovi aj odporcovi) a priznal na účet každému z advokátov po štvrť milióna korún. Až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa spravidla na základe podnetu učtárne súdu vyvolávajú mimoriadne opravné konania. Vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je možné urobiť záver, že štát podľa § 94 ods. 1 je účastníkom konania („V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.). Navrhovaná právna úprava takto určí postup vo všetkých veciach. V zmysle splnomocňovacieho ustanovenia upraveného v § 374 ods. 1 bude podrobný postup súdu (najmä …

čl. I bod 11 (§ 105 ods. 5) §
V praxi môže nastať situácia, že vec napadne na iný súd rovnakého stupňa, než na súd, ktorý je určený podľa osobitného predpisu (napríklad na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je podľa zákona č. 371/2004 Z. z. príslušný Okresný súd Bratislava I). Podľa navrhovaného ustanovenia sa zhojí nepríslušnosť takéhoto súdu. Podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je dôležité, že rozhodne súd spravodlivo a včas. Pri zhojení miestnej nepríslušnosti nepôjde už o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3). Dôležité je, aby rozhodol súd rovnakého stupňa; inak by išlo o vecnú nepríslušnosť.

čl. I bod 12, 13 a 21 (§ 140 ods. 3 a 4 a § 175x) §
Reaguje sa na úpravu náhrady odmeny notára a jeho výdavkov, v prípade, ak dedič zoberie návrh späť. De lege lata tieto výdavky znáša štát a dedič nenesie žiadne následky, aj keď sám inicioval dedičské konanie a následne bolo z dôvodu späťvzatia návrhu konanie zastavené. Ide o posilnenie zodpovednosti dediča, ktorý vyvolá konanie o znovuobjavenom majetku. Z dôvodu rešpektovania systematiky zákona sa úprava obsiahnutá v platnom § 175x ods. 3 presúva do ustanovenia § 140 ods. 4.

čl. I bod 14 (§ 146 ods. 1 písm. d) §
Explicitne sa upravuje otázka náhrady trov konania v správnom súdnictve, ak sa konanie začalo na návrh prokurátora (porov. § 250t ods. 2 a 8). Prokurátor reprezentuje verejný záujem, záujem celej spoločnosti a v podstate aj účastníkov, ktorí sú v súdnom konaní. Bolo by nelogické, aby pri takomto verejnom záujme platil trovy prokurátor. Z dôvodu rovnosti nebude platiť trovy ani neúspešný účastník.

čl. I bod 15 (§ 149 ods. 2) §
Porovnaj dôvodovú správu k článku II bod 14 (§ 15). Jedinou úlohou súdu bude rozhodnúť o trovách konania a trovy priznať priamo advokátovi, ak bol určený centrom vrátane situácie, ak o bezplatnej právnej pomoci rozhodol súd. Súd už nebude hradiť zo svojich prostriedkov advokáta. Ak bude účastníkovi určený advokát na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., pri odmene a náhrade trov sa bude postupovať podľa § 15 tohto zákona a § 14a až § 14e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o zjednotenie bezplatného právneho zastupovania vo vzťahu k režimu odmeňovania.

čl. I bod 16 (§ 159a) §
Ustanovenie § 159a sa prospešne osvedčilo v aplikačnej praxi, pretože na druhý deň po začatí súdneho konania môže mať účastník vyznačenú poznámku v katastri nehnuteľností, a tak zabezpečenú právnu istotu pred osobami, ktoré by mohli argumentovať dobrou vierou, že nevedeli o spornosti veci. Uvedený inštitút vo veľkom rozsahu nahradil inštitút predbežného opatrenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou. V súvislosti s novelizáciou katastrálneho zákona sa pôvodne uvažovalo, že účinky vkladu nastanú ku dňu podania návrhu na vklad. Táto právna úprava v legislatívnom procese neprešla a z dôvodu právnej istoty je potrebné chrániť účastníkov občianskoprávnych vzťahov nie ku dňu povolenia vkladu, ale ku dňu podania návrhu na vklad. Nemôžu totiž v čase podania návrhu na vklad vedieť, či do rozhodnutia o povolenie vkladu (niekedy ide aj o lehotu 30 dní) nenastane zápis poznámky spornosti podľa § 44a. Predkladateľ odporúča do pozornosti iné prípady, kedy je viazaná rozsudkom aj osoba, ktorá nebola účastníkom konania, napríklad § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 54 …

čl. I bod 17 (§ 174 ods. 2) §
Obdobne ako pri nedoručení platobného rozkazu (§ 173 ods. 2 druhá veta) aj pri podaní odporu len niektorým z účastníkov sa zruší platobný rozkaz vo vzťahu k dotknutým účastníkom. Nie je dôvod na to, aby sa zrušoval platobný rozkaz aj voči tým, ktorí sú v samostatnom spoločenstve a odpor nepodali.

čl. I bod 18 (§ 174b ods. 1) §
Je vhodné najmä v prípadoch, ak sudca zváži dlhšiu ako 15-dňovú lehotu na plnenie, aby explicitne bola vyjadrená 15-dňová lehota na podanie odporu. Je dôležité, aby bola zaužívaná rovnaká lehota na podanie odporu.

čl. I bod 19 (§ 174b ods.2) §
Odstraňujú sa pochybnosti, či možno vydať rozkaz aj na plnenie v budúcnosti zročných dávok a či je možné rozhodnúť aj o plnení v splátkach. Ak sa rozhodne rozkazom na plnenie aj o už splatnom dlhu, súd uloží plniť splatný dlh v lehote, ktorú určí na strane jednej a na strane druhej v budúcnosti zročné dávky alebo splátky, uloží zaplatiť niektorým zo štandardných výrokov, ktoré sa použijú pri rozsudku, napríklad výrok rozkazu na plnenie pri manželskom výživnom by mohol znieť: Odporcovi sa ukladá I. platiť navrhovateľke manželské výživné mesačne 100 eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc 1. januárom 2009 a II. dlžné výživné za obdobie 1. januára 2009 do 30.6.2009 vo výške 600 eur zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia rozkazu na plnenie, alebo III. podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde v lehote 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie. IV. Odporca je povinný do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu na …

čl. I bod 20 (§ 175u ods. 2) §
Dopĺňa sa úprava, podľa ktorej pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania vo vlastnom mene. O každom speňažovaní majetku súdny komisár bude informovať účastníkov konania a bude prihliadať na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.

čl. I bod 22 (§ 231 ods. 1) §
Ide o odstránenie duplicitnej úpravy vo vzťahu k ustanoveniu § 228 ods. 2.

čl. I bod 23 (§ 250ja ods. 2) §
Ide o zjednotenie režimu nariadenia pojednávania podľa štvrtej časti OSP (§ 214), kedy ide rovnako o občianskoprávne veci.

čl. I bod 24 a 25 (§ 273c) §
Predkladateľ zastáva názor, že nie je dôvod na to, aby postup podľa ustanovenia § 273c subsumoval výlučne predbežné opatrenia nariadené podľa § 75a a že pri nariadení predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) by sa malo postupovať podľa ustanovenia § 272 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (teda k odňatiu dieťaťa by súd pristúpil až po márnej výzve toho, komu bola predbežným opatrením uložená povinnosť). Navrhovaná zmena upravuje jednotný režim pre výkon predbežného opatrenia nariadeného podľa § 75a a podľa § 76 ods. 1 písm. b).

čl. I bod 26 (§ 374a) §
Navrhovaná právna úprava má za cieľ reagovať na neprimeranosti pri rozhodovaní o trovách konania. Predkladateľ pre zvýraznenie problému dáva do pozornosti, ako môže v praxi vyzerať odôvodnenie výroku o trovách: Výňatok zo súdneho rozhodnutia: Trovy konania predstavujú z úkonu právnej pomoci za určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru: - úkon dňa 23.1.2001 prevzatie a príprava zastúpenia podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a vyhl. 240/1990 Zb. - úkon a= 200 Sk / ust. § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb./,režijný paušál á=100.- Sk - písomné podanie - vyjadrenie k návrhu 24.1.2001 podľa ust. §16 ods. 1 písm. c vyhl. 240/1990 Zb. úkon á=200 Sk/ podľa § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb./, režijný paušál á=100.- Sk - písomné podanie na súd dňa 15.2.2001 podľa § 16 ods. 1 písm. c vyhl. 240/1990 Zb. úkon á=200 Sk (podľa § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb.), režijný paušál á=100.- Sk - pojednávanie 12.4.2002 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 …

čl. II (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)

čl. II bod 1 (§ 153 ods. 4) §
Porovnaj tiež všeobecnú časť dôvodovej správy a osobitnú časť dôvodovej správy k čl. I. Aj v procesnom kódexe sa reaguje na potrebu dosiahnuť sledovaný cieľ uvedený v článku I bod 3. Navrhovaná právna úprava súvisí zo záväznosťou výroku rozsudku (viď tiež dôvody uvedené v článku I bod 3). Rozhodovanie ultra petit má už oporu v platnom práve v § 153 ods. 3. Podľa článku 7 odsek 1 smernice členské štáty majú zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi. Výber zo smernice: „Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe týchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských …

čl. II bod 2 § 238 ods. 3) §
V aplikačnej praxi možno bežne zmonitorovať prípady, kedy napriek zamietnutiu žaloby dodávateľa o plnenie z neprijateľnej podmienky, tento ďalej používa rovnakú neprijateľnú podmienku vo formulárových zmluvách a uplatňuje voči ostatným spotrebiteľom plnenie z takejto podmienky na súde. Navrhovaná právna úprava má zamedziť sústavnému používaniu nekalej podmienky (čl. I bod 3). Z dôvodu právnej istoty dodávateľov bolo nevyhnutné im umožniť prístup k dovolaciemu súdu aj v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa. Rozhodnutie podľa § 153 ods. 4 bude mať totiž širší dopad než len na vzťahy medzi účastníkmi konania (porovnaj dôvodovú správu k článku I). Dodávateľ tak bude mať možnosť obhájiť svoju zmluvnú podmienku až pred Najvyšším súdom a počas dovolacieho konania má tiež možnosť využiť inštitút odkladu vykonateľnosti.

čl. II bod 3 (§ 372s) §
Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 1. marca 2010.

čl. II
Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

čl. II
(novela zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov)

čl. II bod 1 (§ 30) §
S ohľadom na zmenu koncepčného prístupu ohľadom poskytovania právnej pomoci centrom sa navrhuje, aby právnu pomoc v podobe ustanovovania advokáta zabezpečovalo iba centrum právnej pomoci. Súd bude podľa navrhovanej právnej úpravy oprávnený účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého budú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, iba odkázať na Centrum právnej pomoci. Zároveň sa ustanovuje zákonná povinnosť súdu poučiť účastníka o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci. Navrhovaná právna úprava predpokladá, že v prípade odkázania účastníka na Centrum právnej pomoci bude tomuto účastníkovi poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc omnoho rýchlejšie, ako tomu bolo doteraz zo strany súdov. Centrum právnej pomoci bude navyše oprávnené poskytnúť aj tzv. predbežnú právnu pomoc, čím bude možné zamedziť vzniku ujmy na strane účastníka súdneho konania (napr. v prípade nevyhnutnosti podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia a pod.).

čl. II bod 2 (§ 31 ods. 2) §
Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné. Súčasne sa vypúšťa označenie odseku 1.

čl. II bod 3 (§ 31a ods. 2) §
Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa navrhuje nové znenie ustanovenia.

čl. II bod 4 (§ 137) §
Navrhuje sa, aby sa za trovy konania považovali aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní pred súdom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa pritom rozumie najmä zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V súlade s navrhovanou dikciou zákona č. 327/2005 Z. z. bude aj centru patriť náhrada za zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. …

čl. II bod 5 (§ 140 ods. 2) §
Z dôvodu navrhovaných zmien v bodoch 1 a 2 sa navrhované ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné.

čl. II bod 6 (§ 149 ods. 2) §
V súlade s novou dikciou § 15 v článku I sa navrhuje nové znenie § 149 ods. 2. V prípade ak bude pred súdom zastupovať centrum alebo advokát určený centrom, bude sa na rozhodovanie o trovách právneho zastupovania vzťahovať ustanovenie § 15 zákona č. 327/2005 Z. z.

čl. II bod 7 (§ 151 ods. 8) §
S ohľadom na novo navrhovanú dikciu § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa zavádza nová právna úprava, podľa ktorej bude mať súd povinnosť vo výroku o náhrade trov konania vyjadriť osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne aj iné trovy, ktorých náhradu prizná účastníkovi. Uvedená právna úprava zároveň umožní presne stanoviť výšku trov, ktoré budú patriť právnemu zástupcovi účastníka a uľahčí tak následné vysporiadanie vzájomných nárokov účastníka a jeho právneho zástupcu.

čl. II bod 8 (§ 372t) §
Z dôvodu vypustenia inštitútu ustanovovania advokátov súdom sa zavádza prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je upraviť režim neskončených konaní, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa ustanovení doterajších predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom derogácie (napr. v neskončených konaniach o trovách rozhodne súd, ktorý advokáta ustanovil, tento súd bude mať zároveň právo posúdiť, či trvajú podmienky ustanovenia advokáta, a pod.).

čl. II (Občiansky súdny poriadok)

čl. II bod 1
Je potrebné upravenie samostatného konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení z dôvodu špecifickosti uvedeného konania, keďže ide o obmedzenie osobnej slobody. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí previazanosť na zákon o pobyte cudzincov a presne sa ustanovia jednotlivé lehoty, pri konaní vo veci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, pre účastníka konania, policajný útvar a príslušný súd.

čl. II bod 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu, z dôvodu navrhovaného vloženia nového ustanovenia § 250sa.

čl. II (Občiansky súdny poriadok)
V súvislosti s úvodnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nanovo formulujú ustanovenia § 88 a 106, ktoré reagujú na zmeny vykonané v tomto zákone. Navrhované zmeny sa týkajú miestnej príslušnosti súdov a prekážok súdneho konania v prípade, ak začalo alebo prebieha rozhodcovské konanie alebo je uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Ustanovenia oboch paragrafov sú budované na presadení ochrany práv spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a vážnymi následkami neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 106, len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví. Vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tejto veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie, alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo …

čl. II (Občiansky súdny poriadok)

čl. II bod 1 (§ 246c ods. 2) §
Ide o transpozíciu čl. 12 ods. 2 prepracovanej procedurálnej smernice.

čl. II bod 2 (§ 250q ods. 2) §
Z dôvodu transpozície čl. 46 ods. 3 prepracovanej procedurálnej smernice sa ustanovuje, aký stav konania je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu v konaní vo veci azylu alebo doplnkovej ochrany. Na rozdiel od súčasného právneho stavu (§250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku), podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, bude podľa navrhovaného znenia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia vo veci azylu a doplnkovej ochrany pre súd rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia. Obdobne je táto otázka riešená aj v Správnom súdnom poriadku.

čl. II bod 3 (§ 250q ods. 3) §
Vzhľadom na úpravu uvedenú v bode 2 je potrebné doplniť osobitný dôvod na zrušenie rozhodnutia vydaného správnym orgánom vo veci azylu a doplnkovej ochrany. Podľa názoru predkladateľa by sa ustanovenie § 250k ods. 1 tretej vety Občianskeho súdneho poriadku malo vzťahovať aj na tie prípady, ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené len z dôvodu uvedeného v § 250q ods. 3.

čl. II bod 4 (príloha)
V prílohe sa dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

čl. II (Občiansky súdny poriadok)

čl. II bod 1. §
Rozširuje sa oprávnenie prokurátora podať v konaní starostlivosti o maloletých podať návrh na uloženie výchovného opatrenia osobe, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom. Návrh reaguje na zistenia Generálnej prokuratúry SR, že aj napriek tomu, že Trestným zákonom (zákon č. 300/2005 Z. z.) sa znížila veková hranica trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov, prokuratúra pozoruje pretrvávanie a v niektorých prípadoch aj nárast činnosti inak trestnej u osôb mladších ako 14 rokov, ktoré ale pre nedostatok veku nie sú trestne zodpovedné. Trestné stíhanie sa po zistení osoby, ktorá mala trestný čin spáchať spravidla ani nezačne (ak je táto osoba zjavná už z trestného oznámenia, čo je špecifické najmä pre násilnú trestnú činnosť) a trestné oznámenie je podľa § 196 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pre neprípustnosť trestného stíhania odložené, resp. trestné stíhanie je z rovnakého dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zastavené.

čl. II bod 2. §
V nadväznosti na navrhovanú zmenu v zákone o rodine, kde sa navrhuje vylúčiť možnosť predĺženia ústavnej starostlivosti do 19 roku veku, mení sa aj dané ustanovenie procesného predpisu.

čl. II bod 3. §

čl. II § 178a až § 178j §
V ustanoveniach § 178a až § 178j sa navrhuje nový druh konania s názvom: Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Nadväzuje sa na konanie o návrat maloletého dieťa podľa haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ozn. č. 119/2001 Z.z.), ďalej len „dohovor“ a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ďalej len „nariadenie Brusel IIa“, má charakter sui generis a všeobecná úprava konania vo veciach starostlivosti sa ukázala ako nedostatočná. O nedostatočných účinkoch dnes platných procesných ustanovení svedčí viacero prípadov, v ktorých bolo Európskym súdom pre ľudské práva a slobody konštatované voči Slovenskej republike, že došlo k porušeniu práva na rodinný a súkromný život a k prieťahom v konaní, keď rodič žiadal slovenské súdy o návrat uneseného dieťaťa. Čiastočnou legislatívnou inšpiráciou bola úprava v nemeckom vykonávacom zákone (Gesetz zur Aus- und Durchführung bestimmter Rechtsinstrumente …

čl. II § 178b §
Ustanovenie osobitným spôsobom vymedzuje účastníkov konania z dôvodu zabezpečenia efektivity navrhovaného druhu konania. Navrhuje sa vymedziť účastníka konania podľa tzv. druhej definície účastníctva,[13] t.j. účastníkom konania je subjekt, ktorého označí zákon. Za účastníkov označuje navrhovateľa t.j. ten, kto tvrdí, že jeho opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, bolo porušené (§ 178b ods. 1 písm. a), tzv. únoscu t.j. ten, kto podľa tvrdenia navrhovateľa porušuje opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním (§ 178b ods. 1 písm. b) a samotné dieťa. Aj keď vo veľkej väčšine prípadov pôjde o tzv. rodičovské únosy, znenie počíta s možnosťou, že pôjde o inú osobu, u ktorej sa dieťa nachádza (prarodič, iný príbuzný či cudzia osoba). Vychádza pritom z pôsobnosti dohovoru a nariadenia Brusel IIa, ktoré neobmedzujú svoju pôsobnosť len na rodičov - únoscov. Ustanovenie používa pojem „opatrovnícke právo“ v …

čl. II § 178c §
Konanie o návrat dieťaťa je návrhové konania a preto sa začína len na návrh.

čl. II § 178d §
V záujme zabezpečenia rýchleho priebehu a ukončenia konania sa ukladá navrhovateľovi, aby jeho návrh bol úplný z hľadiska preukázateľnosti jeho žiadosti o návrat. Z dôvodu podpory zmierneho riešenia situácia, ktorej dáva dohovor aj nariadenie Brusel IIa v týchto veciach prioritu, sa vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol aj informáciu o mediácii. Toto má motivovať navrhovateľa k uskutočneniu mediácie a taktiež poskytnúť súdu informáciu tom, či je možnosť dosiahnuť zmierlivé riešenie v rámci konania. Službu mediácie v prípade únosov poskytuje napríklad Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.[14] Odsek 2 ustanovuje povinnosť uviesť adresu doručovania v SR v prípadoch, že navrhovateľ nie je zastúpený v konaní advokátom. To je z dôvodu, aby súd v prípade komunikácie s navrhovateľom nemusel doručovať písomnosti do cudziny (vyhotovovanie prekladov a doručovanie by znemožnilo vykonať konanie v krátkom čase).

čl. II § 178e §
V konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehoty.

čl. II § 178f §
O dočasnej úprave styku žalobcu s dieťaťom rozhodne súd v tomto konaní len na návrh navrhovateľa, čo súvisí s charakterom daného konania o návrate a mimoriadnym charakterom takejto dočasnej úpravy styku s dieťaťom v jeho kontexte. Cieľom je, aby navrhovateľ nestratil kontakt s dieťaťom, ktoré mu bolo unesené a aby nedošlo k odcudzeniu.

čl. II § 178g §
Ustanovenie upravuje postup súdu po začatí konania. Krátke časové lehoty súvisia s charakterom konania a lehotou 6 týždňov, ktorá vyplýva z dohovoru a nariadenia Brusel IIa. Upravuje sa inštitút kvalifikovanej výzvy smerujúcej k zabezpečeniu urýchleného rozhodnutia veci a prípadnej možnosti rozhodnúť vo veci bez pojednávania.

čl. II § 178h §
Rovnako ako iné ustanovenia aj toto navrhované ustanovenie má zohľadniť krátke časové lehoty, ktoré súvisia s charakterom konania a s lehotou 6 týždňov. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa má za to, že ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá námietky alebo na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci sa práva účasti na prejednávaní veci vzdali, alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

čl. II § 178i §
Súd rozhoduje uznesením. Navrhovanou úpravou sa má odstrániť doterajšia prax, že už prvostupňový súd zaväzoval rodiča – únoscu na plnenie neprávoplatného rozhodnutia. Rodičovi tak bola odňatá faktická možnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie. O to dôležitejšie je navrhované ustanovenie, keďže návrh zavádza neprípustnosť dovolania a mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu v tomto druhu konaní.

čl. II § 178j §
Odsek 1 určuje lehotu na vydanie rozhodnutia vo veci, ktorá sa odvíja z úpravy v dohovore a povinnosti vyplývajúce z čl. 11 ods. 3 nariadenia Brusel IIa. Odsek 2 upravuje možnosť podmieniť návrat dieťaťa zárukami zo strany žalobcu či inými vhodnými opatreniami vydanými orgánmi štátu, do ktorého sa má vrátiť dieťa. Ustanovenie poskytuje základ pre uplatnenie tzv. mirror orders (zrkadlové rozhodnutia), ktoré sa po vzore anglosaskom rozširujú aj do iných zmluvných štátov dohovoru. Odráža tiež znenie čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa. Záruky môže súdu predložiť či navrhnúť žalobca a súd si ich môže overiť prostredníctvom ústredného orgánu podľa dohovoru či prostredníctvom siete tzv. styčných sudcov. Rovnakým spôsobom si súd môže zabezpečiť informáciu, či vydanie zrkadlového rozhodnutia, t.j. rozhodnutia s podobným obsahom, prichádza v danom štáte do úvahy. Primeranosť záruky posudzujú súd v rámci svojho uváženia vzhľadom na okolnosti prípadu, napríklad zaistenie ubytovania, zabezpečenie dopravy do štátu obvyklého pobytu dieťaťa a pod. Odsek 3 obsahuje povinnosť osobitného poučenia o …

čl. II bod 4. §

čl. II § 179b §
Povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých – všeobecné otázky: Súčasťou predkladaných návrhov na zmeny a doplnenia je aj návrh jasných pravidiel pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v prípadoch, keď nie je možné overiť úroveň starostlivosti o dieťa súčasnými inštitútmi práva. Ide o koordinovanú a do seba zapadajúcu zmenu dvoch predpisov a to: zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele“).. Dôvodom tohto návrhu je aplikačná prax orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a policajných zložiek, konkrétne skutočnosť, že a tieto orgány nemôžu dostatočne reagovať v situáciách, kedy je potrebné preveriť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa, vystavenie dieťaťa neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu (ďalej len „stav dieťaťa“), nakoľko disponujú (často anonymnými) informáciami, …

čl. II § 179b ods. 1 §
V ustanovení odseku 1 sa konštituuje oprávnenie súdu povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby vstúpil do obydlia (povolenie sa zo zákona bude vzťahovať aj na otvorenie obydlia) na účel výkonu oprávnenia preverovať (preverovanie stavu dieťaťa). Povolenie sa zväčša bude vydávať bez toho, aby bolo začaté súdne konanie vo veci samej. Práve cieľom povolenia má byť umožnenie osobne a predovšetkým efektívne preverovať informácie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, čím má orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dostať k dispozícii dostatok informácií, aby mohol iniciovať opatrenia smerujúce na zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa v následnom súdnom konaní. Podmienkou tohto povolenia je právna skutočnosť, že zamestnancovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nebolo umožnené efektívne preverovať informácie nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Je napríklad irelevantné, či osoba neumožňujúca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať svoje zákonné oprávnenie má alebo nemá užívací …

čl. II § 179b ods. 2 §
Z dôvodu zabezpečenia efektivity navrhovaného inštitútu sa navrhuje osobitne vymedziť miestnu príslušnosť súdu určenú obvodom obydlia dieťaťa, v ktorom sa dieťa nachádza a ďalej vymedziť účastníka konania podľa tzv. druhej definície účastníctva,[21] t.j. účastníkom konania je subjekt, ktorého označí zákon. Zákon výslovne upravuje, že účastníkom konania o povolení je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej a kurately a osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa. Osobu ktorá sa o dieťa osobne stará sa považuje osoba, ktorá je vo výpočte ustanovenia § 6 druhá veta zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a to: rodič, osvojiteľ, poručník, opatrovník a osoba, ktorej súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ďalším ustanovením, ktoré zvyšuje efektivitu a rýchlosť rozhodovania súdu je to, že súd môže rozhodnúť o povolení aj bez výsluchu účastníka konania a bez nariadenia pojednávania.

čl. II § 179b ods. 3 §
Za efektivitu tohto nástroja sa súdu ukladá lehota rozhodnúť o návrhu bezodkladne. Najneskôr však do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti ustanovené osobitným predpisom. Na mysli sa má len návrh, ktorý môže podľa § 93f ods. 1 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele podať len orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej a kurately. Návrh má smerovať k povoleniu vstupu do obydlia na účel vykonania oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele t.j. oprávnenie osobne preverovať v prostredí uvedenom v § 4 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele informácie o tom, že by dieťa mohlo byť vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Súd rozhodne vo forme uznesenia o povolení alebo uznesením o zamietnutí návrhu. Rozhodnutie sa v rovnakej lehote doručuje v mieste sídla súdu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej …

čl. II § 179b ods. 4 a ods. 5 §
Návrh upravuje náležitosti uznesenia o povolení. Súd v ňom označí - orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorého zamestnanec je oprávnený vstúpiť do obydlia na účely preverovania stavu dieťaťa, - obydlie vo vzťahu ku ktorému sa udeľuje povolenie a - dobu trvania povolenia. Ako garancia proti prípadnému šikanóznemu výkonu oprávnenia na základe povolenia je limitácia jeho trvania jasne stanovenými pravidlami. Maximálna doba platnosti je najviac sedem pracovných dní od jeho doručenia orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Samozrejme, že súd môže určiť v uznesení aj kratšiu lehotu platnosti. Ďalej uznesenie zaniká márnym uplynutím tejto lehoty alebo jeho vykonaním. Povolenie zaniká aj vtedy, ak plnoletá fyzická osoba nachádzajúca sa v obydlí umožnila orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately preverovať stav dieťaťa.

čl. II § 179b ods. 6 §
Povolenie sa ex lege vzťahuje nie len na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately označený vo výroku uznesenia, ale aj na policajta, ktorý poskytuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a prizvaným osobám ochranu a na orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prizvanú osobu, ktorá má napomôcť výkonu oprávnenia preverovať. Prizvanou osobou je najmä zástupca školy, školského zariadenia, zástupca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak s tým súhlasí. To znamená, že zákonodarca splnomocňuje najmä na vstup do obydlia vyššie uvedené osoby. Dané ustanovenie tak zabezpečuje legálnosť zásahu týchto osôb do základných práv a slobôd.

čl. II § 179b ods. 7 §
So zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je oprávnený vstúpiť policajt (§ 93g ods. 1 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) ako aj prizvaná osoba orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (porovnaj § 93g ods. 2 návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele) napríklad: zástupca školy, školského zariadenia, ošetrujúci lekár dieťaťa, zamestnanec akreditovaného subjektu, ak akreditovaný subjekt vykonával pre dieťa niektoré z opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo iná fyzická osoba, ktorá môže napomôcť výkonu oprávnenia. Zákon však explicitne vyjadruje, že otvorenie obydlia zabezpečí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a nie príslušník Policajného zboru, ktorý poskytuje orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ochranu alebo nie prizvaná fyzická osoba. Tí sú oprávnení do obydlia vstúpiť a zotrvať v ňom.

čl. II bod 5. §
V § 201 sa upravuje aktívna legitimácia na podanie odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie povolenia podľa § 179b OSP len pre osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá oprávnenie podať odvolanie. Za osobu ktorá sa o dieťa osobne stará sa považuje osoba, ktorá je vo výpočte ustanovenia § 6 druhá veta zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a to: rodič, osvojiteľ, poručník, opatrovník a osoba, ktorej súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

čl. II bod 6. §
V § 221 sa osobitne upravuje možný spôsob rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na vydanie povolenia podľa § 179b OSP. Súd môže len zrušiť napadnuté rozhodnutie a konanie zastaviť. Inak má odvolací súd rozhodnutie potvrdiť.

čl. II bod 7. a 8. §
Vzhľadom ku krátke časové lehoty v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní sa navrhuje, aby dovolanie a mimoriadne dovolanie neboli prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o návrhu o návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy.

čl. II bod 9. až 11. §
Vzhľadom na to, že v § 179b ods. 1 sa uvádza legálna definícia obydlia a nie je vhodné aby si v rámci právneho predpisu konkurovali legálne definície, zjednocuje sa pojem obydlie aj v ustanovení § 273 ods. 4, § 273aa ods. 3 a § 273d ods. 2 písm. b).

čl. II
Navrhovaná úprava umožňuje súdu aj bez návrhu pribrať do konania komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

čl. II

čl. II bod 1
Uvedenou úpravou sa vykonávajú príslušné ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú.v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 107) do slovenského právneho poriadku - podmienky vydávania európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len “osvedčenie” alebo “EDO”). V zmysle nariadenia sa má osvedčenie vydávať počas dedičského konania, ako aj po jeho právoplatnom skončení. Osvedčenie bude možné využiť najmä na preukázanie jednej alebo viacerých z týchto skutočností: a) postavenie a/alebo právo každého dediča, prípadne odkazovníka uvedeného v osvedčení a ich príslušné dedičské podiely; b) pridelenie konkrétneho majetku, ktorý je súčasťou dedičstva, dedičom, prípadne odkazovníkom uvedeným v osvedčení; c) právomoci osoby určenej v osvedčení na vykonanie závetu alebo správu dedičstva. V závislosti od momentu, kedy sa EDO bude vydávať, ho možno charakterizovať ako úkon dedičského konania, ale i ako úkon, ktorý nie je súčasťou postupu samotného dedičského konania, …