zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch

Návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.
Predkladaný návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že na dosiahnutie jedného z ústredných cieľov reformy súdnictva, ktorým je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania a rozhodovania je potrebné okrem legislatívnych zmien v oblasti procesných predpisov, vykonať aj legislatívne úpravy týkajúce sa samotnej organizácie súdov a ich správy. Týmto návrhom zákona sa zároveň završuje celý okruh ústavnoprávnych a zákonných zmien v súdnictva za posledné štyri roky.
Základný rámec právnej úpravy pre oblasť súdnictva je daný čl. 141 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, kde sú upravené principiálne otázky týkajúce sa organizácie výkonu súdnictva, postavenia sudcov a celkovo výkonu súdnej moci na území Slovenskej republiky. Podrobnejšia právna úprava, bližšie rozvíjajúca ústavou zakotvené princípy výkonu súdnictva, je obsiahnutá v niekoľkých zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Problematika, ktorá je predmetom predkladaného návrhu zákona o súdoch je v súčasnosti upravená primárne v dvoch zákonoch, ktorými sú zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Uvedené zákony, ktoré boli prijaté ešte v čase existencie česko-slovenskej federácie, pôvodne komplexne upravovali celú problematiku týkajúcu sa výkonu súdnictva. Je nepochybné, že v čase svojho prijatie išlo o právne normy mimoriadneho významu, avšak spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v súvislosti s prijatím Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a taktiež požiadavky praxe si vyžiadali legislatívne zmeny, často zásadného významu a rozsahu. Prijímaním nových právnych predpisov sa niektoré otázky upravené v citovaných zákonoch vyčlenili a upravili osobitných zákonoch. Prvým z nich bol zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatie tohto zákona znamenalo vyčlenenie právnej úpravy sídel a obvodov súdov do samostatnej právneho predpisu. Tento zákon je v súčasnosti už nahradený zákonom č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Prijatím sudcovského kódexu, t.j. zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z týchto zákonov čiastočne prevzala a následne komplexne upravila problematika postavenia sudcov a prísediacich a podmienok výkonu ich funkcie. Okrem prijatia uvedených samostatných zákonov boli vykonané a i naďalej sú vykonávané početné novelizácie, účelom ktorých je reagovať a odstraňovať existujúce nedostatky v oblasti organizácie a správy súdov.
Napriek pomerne početným novelizáciám je súčasná právna úprava organizácie a správy súdnictva v mnohých smeroch prekonaná a často nevyhovujúca. Niektoré otázky sú upravené vo vyššie citovaných zákonoch upravené duplicitne, niektoré sú upravené príliš rámcovo a zasluhujú si podrobnejšiu zákonnú úpravu. V platnej právnej úprave naďalej absentuje zákonný rámec vnútornej organizácie súdov, ktorý sa v súčasnosti čiastočne odvíja od úpravy nachádzajúcej sa v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb.), prípadne v interných predpisoch. Rovnako zákonná právny úprava rozdelenia práce na súde je nepostačujúca a vyžaduje si najmä podrobne ustanoviť, a to hlavne zákonným spôsobom, pravidlá pre tvorbu rozvrhu práce, prostredníctvom ktorého sa napĺňa ústavou garantované právo na prejednania a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.
Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že problematika organizácie a správy si vyžaduje prijatie novej komplexnej právnej úpravy, ktorou by sa vykonali nevyhnutné systémové zmeny v organizácii a správe súdov v záujme celkového zefektívnenia výkonu súdnictva.
Cieľom predkladateľa je teda predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorý bude komplexne riešiť problematiku organizácie a správy súdov a s tým súvisiacich parciálnych otázok v záujme vytvárania čo najlepších podmienok pre výkon súdnej moci.
Vo všeobecnosti možno hlavné ciele predkladanej právnej úpravy formulovať nasledovne:
nanovo upraviť organizáciu výkonu súdnictva a jeho kontrolu (najmä rozvrh práce, organizácia práce, zavedenie nového inštitútu – vnútornej revízie),
nanovo upraviť organizáciu ekonomickej a administratívnej správy súdnictva a jej kontrolu (najmä tvorba rozpočtu, správa majetku, materiálne zabezpečenie súdov a pod.)
oddeliť výkon súdenia od výkonu správy súdov (predseda súdu a riaditeľ správy súdu)
Uvedené ciele predpokladajú realizáciu čiastkových opatrení, ktoré musia byť v predkladanej právnej úprave zakomponované a zohľadnené, ide najmä o:
profesionalizáciu výkonu správy súdov na jednotlivých stupňoch súdov (riaditeľ správy súdu),
koncentrácia vybraných činností v rámci správy súdov na krajských súdoch, ak ich možno efektívnejšie vykonávať z niekoľkých centier,
decentralizácia niektorých činností, ktoré možno efektívnejšie vykonávať decentralizovane,
zníženie počtu funkcionárov súdu,
vymedzenie kompetencií orgánov riadenia a správy súdov, s presným vymedzením zodpovednostných vzťahov,
novú úpravu postavenie predsedov súdov,
zavedenie inštitútu vnútornej revízie,
stanovenie zákonného rámca pre tvorbu rozpočtu súdov,
rozšírenie sudcovských rád aj na okresné súdy, posilnenia kompetencií orgánov sudcovskej samosprávy,
prepracovanie systému sťažností a zavedenie osobitnej kategórie podnetov,
Navrhuje sa preto prijatie nového zákona, v ktorom by sa sústredila právna úprava vzťahujúca sa na organizáciu a správu súdov a do ktorého by sa prevzali praxou osvedčené ustanovenia zo zákona č. 335/1991 Zb. a zo zákona SNR č. 80/1992 Zb., ktoré by sa touto navrhovanou právnou úpravou nahradili v celom rozsahu.
Prijatie niektorých systémových opatrení v rámci navrhovanej právnej úpravy nového zákona o súdoch si vyžiada zmenu a doplnenie dotknutých ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). V súvislosti so systémovými zmenami v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje zmena a doplnenie niektorých súvisiacich zákonov.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24
Problematika právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
nie je upravená v práve Európskej únie
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
Gestor (spolupracujúce rezorty):
bezpredmetné
Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:
bez účasti expertov
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet v nasledovnom rozsahu
Zaradenie súdnych úradníkov na súdoch ako štátnych zamestnancov do 7. platovej triedy:
Počet štátnozamestnaneckých miest ............................ 600 súdnych úradníkov
Súčasné zaradenie v plat. triede T6 ................................. 12 720 Sk/mes.
Navrhované zaradenie v plat. triede T7 ......................... 14 410 Sk/mes.
_______________________________________________________________________________
Rozdiel ................................................................................... + 1 690 Sk/mes.
Výpočet:
600 súdnych úradníkov + 1690 Sk x 12 mes. = 12 168 000 Sk
Doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 69 ods. 1 o písmeno e), ktoré znie:
predsedovi kategórie krajského súdu v sumu 1 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 800 Sk mesačne.
Navrhované priznanie funkčných príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu nebude mať dopad na štátny rozpočet, nakoľko bude financované z úspory zníženia súdnych funkcionárov (podpredsedov súdov) v zmysle ustanovení návrhu zákona.
Súčasný stav
podpredsedovia krajských súdov s funkčným príplatkom 3 600 Sk/mes.:
22 podpredsedov KS x 3600 Sk x 12 mes. = 950 400 Sk/rok
podpredsedovia okresných súdov s funkčným príplatkom 3000 Sk/mes.:
67 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 2 412 000 Sk/rok
____________________________________________________________________
Spolu podpredsedovia OS + KS ...................... 3 362 400 Sk/rok
Funkčné príplatky podpredsedov, ktoré v zmysle návrhu zákona zostávajú v platnosti:
44 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 1 584 000 Sk/rok
8 podpredsedov KS x 3 600 Sk x 12 mes. = 345 600 Sk/rok
____________________________________________________________________
Spolu .............................................................. 1 929 600 Sk/rok
Úspora zo zníženia počtu podpredsedov OS a KS:
Súčasné funkčné príplatky podpredsedov OS + KS = 3 362 400 Sk/rok
Zotrvávajúce funkčné príplatky podpreds. OS + KS = - 1 929 600 Sk/rok
____________________________________________________________________
Zostáva na prerozdelenie ......................................... = 1 432 800 Sk/rok
Návrh v zmysle ustanovenia návrhu zákona:
predsedovia kolégia krajského súdu .................. 3 x 8 KS = 24 osôb
24 preds. kolégia KS x 1000 Sk x 12 mes. = 288 000 Sk/rok
predsedovia grémia okresného súdu ................ 100 osôb
100 predsedov grémií OS x 800 Sk x 12 mes. = 960 000 Sk/rok
____________________________________________________________________
Spolu funkčné príplatky OS + KS .............................. 1 248 000 Sk/rok
Rekapitulácia:
Zostalo na prerozdelenie .......................................... 1 432 800 Sk/rok
Potreba na nové funkčné príplatky .......................... 1 248 000 Sk/rok
____________________________________________________________________
Zostáva .......................................................................... 184 800 Sk/rok
na vytvorenie ďalších kolégií a grémií na súdoch SR.
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

čl. I

čl. I § 1 §
Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiely siedmej hlavy upravuje základné princípy a zásady organizácie a výkonu súdnej moci v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona o súdoch nadväzuje a podrobne rozvíja základy ústavnej koncepcie súdnictva a obsahuje ustanovenia o právomoci súdov, hlavných zásadách činnosti súdov, sústave súdov, pôsobnosti súdov, organizácii súdov, riadení a správe súdov, o sudcovskej samospráve a o účasti súdov zapojených na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR na tvorbe rozpočtu pre súdy. V odseku 2 sa vymedzuje predmet úpravy negatívnym spôsobom, a to tak, že sídla a obvody upravuje osobitný zákon.

čl. I § 2 §
Rešpektujúc znenie Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje okruh otázok tvoriacich výkon súdnictva, t.j. okruh oprávnení, ktoré zveruje zákon súdom ako orgánom verejnej moci, na rozdiel od iných orgánov verejnej moci. V súlade s Návrhom opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva zostane rozhodovanie o správnych veciach zachované v sústave všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, keďže stav nie je taký, aby odôvodňoval efektívny výkon správneho súdnictva v samostatnej sústave správnych súdov. Návrh zákona v 2 ods. 2 predpokladá, že súdy budú vykonávať aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, teda činnosť, ktorá nemá povahu rozhodovaciu, napríklad vedenie obchodného registra, súdnu úschovu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku a pod.

čl. I § 3 a 4 §
Základné zásady činnosti súdov, tak ako sú vymedzené v predkladanom návrhu zákona o súdoch, sú koncipované v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a adekvátnym spôsobom zaisťujú ochranu práv účastníkov konania a potrebné princípy, z ktorých musí fungujúce nezávislé súdnictvo vychádzať. V návrhu sa čiastočne preberajú zásady obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré sa v prípade potreby modifikujú tak, aby zodpovedali zneniu procesných predpisov a zároveň sa dopĺňajú o zásady v doteraz platnej právnej úprave neupravené. Právna úprava sa obmedzuje na všeobecné vyjadrenie zásad, pričom sa predpokladá ich konkretizácia v osobitných, najmä v právnych predpisoch procesnej povahy. Ustanovenie § je dokazujúcim ustanovením, podľa ktorého bezpečnosť objektov súdu a nerušný priebeh súdneho konania zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného zákona.

čl. I § 5 §
Vychádzajúc z s čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy; podľa ods. 2 citovaného článku podrobnejšiu úpravu sústavy súdov upravuje zákon, a teda v § 2 sa navrhuje, aby okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sústavu súdov tvorili, tak ako tomu bol doteraz, okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Uvedené súdy teda tvoria sústavu všeobecného súdnictva. V súlade s „Návrhom optimalizácie súdnej sústavy“ je cieľom prekladateľa vytvorenie jednotnej trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva (dvojstupňovej v rámci správneho súdnictva), v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa a veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať najvyšší súd. Zo sústavy súdov sa, v porovnaní z doterajšou právnou úpravou, navrhuje vypustenie poľných súdov, t.j. vyšších poľných súdy a nižších poľných súdov, pôsobnosť ktorých do …

čl. I § 6 §
V § 6 sa ustanovuje všeobecná zásada, podľa ktorej súdnictvo v prvom stupni vykonávajú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach okresné súdy. Výnimku z aplikácie tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon, ktorý môže zveriť prvostupňovú agendu aj do pôsobnosti súdov vyššieho stupňa. Odlišná situácia je v rámci správneho súdnictva, v rámci ktorého v správnych veciach bude konať a rozhodovať v prvom stupni krajský súd. Podľa odseku 2 na okresných súdoch zostane len agenda vo vybraných volebných veciach (konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende a konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja).

čl. I § 7 §
Krajské súdy v rámci v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach budú konať a rozhodovať v prvom rade ako súdy druhého stupňa; iba výnimočne budú konať a rozhodovať v týchto veciach ako súdy prvého stupňa. Odlišná situácia je v prípade správneho súdnictva. Krajské súdy budú konať a rozhodovať v správnom súdnictve zásadne ako súdy prvého stupňa. Osobitný zákon môže ustanoviť, že v prvom stupni bude konať a rozhodovať iný súd. Vzhľadom na to, že okresné súdy v správnom súdnictve nebudú konať (okrem vecí uvedených v § 6 ods. 2 ), prejdú na krajské súdy všetky správne veci, v ktorých doposiaľ konali okresné súdy (napr. preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch, preskúmavanie rozhodnutí územnej samosprávy podľa zákona o obecnom zriadení). K tomu sú potrebné niektoré novely zákonov (k tomu pozri Čl. VI až IX návrhu zákona). V odseku 3 sa krajským súdom zveruje právomoc konať a rozhodovať vo veciach s konečnou platnosťou ako súdu jedinej inštancie, ak to ustanovuje zákon. Pôjde napr. o niektoré veci …

čl. I § 8 §
Deklaruje sa postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva Najvyšší súd sa charakterizuje ako najvyšší súdny orgán všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (v zahraničí je správne súdnictvo spravidla zastrešené samostatnými najvyššími súdmi). Táto jeho pozícia bude naplňovaná najmä jeho samotnou rozhodovacou činnosťou, ktorou sa okrem iného má zaistiť jednotnosť a zákonnosť v rozhodovaní ostatných súdov. Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. Návrh vychádza z toho, že najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto …

čl. I § 9 §
Špeciálny súd je organickou súčasťou sústavy súdov Slovenskej republiky a bol do nej zaradený zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2004 Z.z. ako špecializovaný orgán na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu. V § 9 sa vymedzuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, ktorý bude rozhodovať výlučne v trestných veciach uvedených v Trestnom zákone, prípadne ďalších veciach, ak tak ustanoví osobitný zákon. Pôjde najmä o otázky úzko súvisiace z trestným konaním a odhaľovaním trestnej činnosti ako napríklad rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona. V odseku 2 sa definuje postavenie Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti podľa vzoru krajského súdu, z čoho vyplýva, že o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

čl. I § 10 §
V sústave súdov Slovenskej republiky majú už tradičné postavenie vojenské súdy, ktoré uskutočňujú súdne konanie vo veciach vymedzených právnymi predpismi trestného práva procesného týkajúcich sa trestných činov najmä vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, vo výnimočných prípadoch i civilných osôb. V § 10 sa ustanovuje pôsobnosť vojenských súdov. Podobne ako Špeciálny súd, i vojenské súdy budú rozhodovať výlučne v trestných veciach, prípadne aj v niektorých veciach súvisiacich s trestným konaním, resp. s odhaľovaním trestnej činnosti. Napriek svojmu osobitnému postaveniu patria vojenské súdy, podobne ako Špeciálny súd, do sústavy všeobecných súdov. Vojenský obvodový súd je súdom prvej inštancie; o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam bude rozhodovať Vyšší vojenský súd, ktorý vo výnimočných prípadoch bude rozhodovať aj ako súd prvého stupňa. O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu bude rozhodovať najvyšší súd. Ustanovenie odseku 5 sa preberá zo súčasného znenia zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, pričom je čiastočne prispôsobené zneniu textu Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje realizáciu záväzku …

čl. I § 11 §
Ústava Slovenskej republiky v čl. 141 ods. 1 stanovuje že „v Slovenskej republike súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.“ Odsek 1 nadväzuje na ústavou zakotvený princíp, pričom ho ďalej rozvíja v tom smere, že na súde zabezpečujú výkon súdnictva vo všeobecnosti a primárne sudcovia, ktorý sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Výnimku zo zásady, že na súde konajú a rozhodujú výlučne sudcovia predvída samotná Ústavy Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2, keď umožňuje aby sa na rozhodovaní podieľali aj prísediaci sudcovia z radov občanov a zamestnanci súdu poverení sudcom. V súlade s citovaným článkom Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje zásada senátneho rozhodovania, ktorá môže byť prelomená v prospech samosudcovského rozhodovania; zákon zároveň zohľadňuje, že niektoré otázky prislúcha rozhodnúť predsedovi senátu. Návrh zákona obe tieto možnosti zohľadňuj. Aj naďalej zachováva pri rozhodovaní súdov, avšak len v trestnoprávnych veciach, prítomný laický prvok v podobe prísediacich ako aj možnosť konania …

čl. I § 12 §
Plénum súdu predstavuje jeden zo základný prvkov v organizácii súdu, prostredníctvom ktorého sa realizuje riadenie a správa vybraných vnútorných vecí súdu priamo sudcami príslušného súdu. Plénum je v podstate kolektívnym orgánom s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva. Plénum nemá postavenie orgánu správy súdu, ale je nevyhnutným článkom v rámci riadenia a správy súdu a je zároveň výrazom nezávislosti a určitej vnútornej autonómie súdu, keďže volí orgány sudcovskej samosprávy a v určitých prípadoch plní ich funkciu (k tomu pozri vysvetlivky k § 45 návrhu zákona). V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje zloženie pléna súdu, jeho uznášaniaschopnosť a spôsob prijímania rozhodnutí pléna a taktiež základný rámec jeho pôsobnosti..

čl. I § 13 §
Doterajšia právna úprava súdneho oddelenia obsiahnutá v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) sa javí pre potreby praxe ako nevyhovujúca, pričom je nevyhnutné, aby fungovanie oddelenia malo zákonný rámec. Podľa navrhovaného znenia už sudca (senát) nebude súčasťou súdneho oddelenia, inak povedané súdne oddelenie sa bude vytvárať pre potreby sudcu alebo senátu a predstavuje v podstate obslužný aparát, ktorý má umožniť sudcovi (senátu) sústrediť svoju činnosť na samotný výkon súdenia a zbavuje sudcu (senát) nutnosti vykonávať činnosti nesúvisiace so samotným rozhodovaním; tieto bude obstarávať oddelenie pre sudcu (senát). Pôjde najmä o činnosti administratívneho charakteru. V § 13 sa upravuje postavenie súdneho oddelenia, jeho zloženie, spôsob organizácie práce v súdnom oddelení. Navrhuje sa, aby sa súdne oddelenie vytváralo obligatórne pre sudcu (senát) a fakultatívne pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaní a rozhodovaním; či sa súdne oddelenie vytvorí aj pre súdneho úradníka bude vyplývať z rozvrhu práce. Okrem súdnych oddelení sa predpokladá …

čl. I § 14 §
Upravuje sa zloženie senátu okresného súdu. Ponecháva sa prítomný laický prvok. Funkciu predsedu senátu môže vykonávať jedine sudca (§ 15 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

čl. I § 15 §
Zavádza sa nový inštitút v rámci organizácie okresného súdu, ktorým je grémium okresného súdu. Základnou úlohou grémia okresného súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Zaradenie sudcu do grémium však nepredurčuje špecializáciu tohto sudcu, len zohľadňuje už spomínanú podstatnú časť jeho rozhodovacej činnosti, ktorá je základným kritériom zaradenie sudcu do príslušného grémia. Grémium možno čiastočne ponímať ako určitú obdobu kolégia krajského súdu. Grémium okresného súdu ani predsedu grémia nie je orgánom riadenia a správy. Ustanovenie § 17 upravuje zriaďovanie grémií, pričom obligatórne sa zriaďuje občianske a trestné kolégium, ďalšie kolégia sa zriaďujú fakultatívne, za predpokladu, že budú mať požadovaný minimálny počet členov. Ak na súde nie je dostatočný počet sudcov s preväzujúcim obsahom rozhodovacej činnosti určitého druhu pre vytvorenie grémia, funkciu grémia plnia títo sudcovia bez vytvorenia grémia; funkciu predsedu grémia vykonáva predseda súdu. Ďalej sa upravuje pôsobnosť grémií a pôsobnosť predsedu grémia. Ustanovenie do funkcie …

čl. I § 16 §
Upravuje sa zloženie senátov krajského súdu; senáty krajského súdu sú zložené výlučne zo sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. V odseku 2 sa zohľadňuje pomerne častý jav na súdoch vyššieho stupňa kedy sa v senáte nachádzajú viacerí sudcovia, ktorý sú z hľadiska kariérneho postu predsedami senátu.

čl. I § 17 §
Obdobnú funkciu ako grémia na okresnom súde plnia na krajskom súde kolégiá. Vzhľadom na to, že krajský súd je primárne súdom odvolacím je nevyhnuté aby, bola posilnená jeho funkcia v rámci zjednocovacieho konania, ktorú bude krajský súd realizovať najmä prostredníctvom jednotlivých kolégií. Na krajskom súde sa budú zriaďovať obligatórne uvedené štyri kolégiá; kreovanie ďalších nie je vylúčené.

čl. I § 18 §
Najvyšší súd bude i naďalej rozhodovať v zásade v senátoch, s výnimku niektorých vecí, o ktorých môže rozhodnúť predseda senátu, ak tak ustanoví niektorý z procesných kódexov. V odseku 2 sa ustanovuje zloženie senátov najvyššieho súdu, ktoré sú v zásade trojčlenné; ak najvyšší súd rozhoduje v inštančnom postupe proti rozhodnutiam iného senátu najvyššieho súdu skladajú sa z piatich sudcov. Uvedené zloženie senátov môže byť osobitným zákonom (napr. procesným kódexom) modifikované v prospech vyššieho, avšak vždy nepárneho počtu sudcov.

čl. I § 19 §
Sudcovia najvyššieho súdu v súčasnosti nemajú k dispozícii žiadnych odborných pracovníkov na vykonávanie takých činností, ako je zadovažovanie podkladov k rozhodnutiu vo veci, skutkový a právny rozbor prejednávaných vecí, vyhľadávanie odbornej literatúry a judikatúry, zisťovanie a vyhľadávanie odborných konzultantov, písanie konceptov právnych riešení veci a pod. Ide o vysoko odbornú a všestrannú činnosť v rôznych právnych odboroch zahŕňajúcich nielen právne, ale aj ekonomické, sociálne, medicínske či rôzne technické súvislosti. Preto je žiadúce do funkcie asistentov sudcov menovať odborníkov s dlhšou právnou praxou, ktorí budú zárukou vysoko erudovaného odborného servisu pre rozhodovanie najvyššieho súdu a sudcov. Vzhľadom na to sa javí dôvodné ich postavenie špeciálne upraviť v zákone o súdoch. Asistent sudcu najvyššieho súdu bude mať postavenie štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu, a to v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania.

čl. I § 20 §
Vymedzuje sa pôsobnosť pléna najvyššieho súdu, spôsob jeho zvolávania, rokovania a rozhodovania, verejnosť rokovaní pléna najvyššieho súdu a niektoré parciálne otázky týkajúce sa zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu. Vzhľadom na závažnosť otázok, ktoré bude plénum prejednávať a na ich možný dopad na chod súdnictva je nevyhnutné, aby sa rokovania pléna najvyššieho súdu mohli zúčastňovať aj iné zložky verejnej moci, čo je zohľadnené v odseku 5.

čl. I § 21 §
Kolégium najvyššieho súdu je kolektívnym orgánom z rozhodovacou a inou právomocou, pričom plní obdobné úlohy ako kolégium krajského súdu, či grémium okresného súdu, teda zabezpečuje potrebnú odbornú úroveň sudcov, ktorý sú jeho súčasťou. Na rozdiel od kolégia krajského súd je kolégiu najvyššieho súdu zverené právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo vyplýva z jednej zo základných úloh najvyššieho súdu, ktorou je zabezpečovania jednotného používania a jednotného výkladu zákonov. Vnútorná organizácia kolégia a organizácia jeho činnosti je obdobná ako u kolégia krajského súdu.

čl. I § 22 §
V § 24 sa upravujú základné princípy realizácie zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu, ktorá sa uskutočňuje v dvoch formách, a to zverejňovaním súdnych rozhodnutí zásadného významu (nie len rozhodnutí najvyššieho súdu) a prijímaním zásadných stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedenú zjednocovaciu činnosť uskutočňuje na najvyššom súde plénum a kolégium. Vzhľadom na význam tejto činnosti je nevyhnutné upraviť zásady spolupráce pléna alebo kolégia najvyššieho súdu s inými orgánmi verejnej moci, prípadne iným odbornými ustanovizňami tak ako je to navrhované v odseku 2. Vzhľadom na význam a prípadný dosah zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu sa umožňuje, aby sa na rokovaní pléna alebo kolégia, ktoré rozhoduje o prijatí stanoviska obligatórne zúčastňovali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva. Účasť iných subjektov je podľa odseku 3 fakultatívna.

čl. I § 23 §
Upravuje sa vydávanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zároveň sa v písm. a) a b) špecifikuje jej obsah. Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bude najvyšší súd zverejňovať na internete, čo umožní zvyšovanie právneho vedomia ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Z dôvodu materiálno-technického zabezpečenia tejto povinnosti vyplývajúcej pre najvyšší súd, sa v Čl. IX navrhuje oddialenie účinnosti tohto ustanovenia.

čl. I § 24 §
Ide o splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého plénum najvyššieho súdu prijíma uvedené interné normy, pričom rokovací poriadok sa, vzhľadom na svoj význam, vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

čl. I § 25 a 26 §
Špeciálny súd bude rozhodovať v trojčlenných senátoch, ak osobitný zákon neustanoví, že vo vecí predseda senátu. Senáty špeciálneho súdu sa budú skladať výlučne zo sudcov, teda laický prvok sa neuplatňuje. Vzhľadom na to, že jedinou agendou Špeciálneho súdu bude agenda trestná, kolégiá sa na Špeciálnom súde nebudú zriaďovať; ich pôsobnosť bude vykonávať plénum Špeciálneho súdu.

čl. I § 27 až 31 §
Šiesta hlava zakotvuje, ako to už z názvu vyplýva, postavenie a organizáciu vojenských súdov ako súčasti všeobecného súdov. V § 10 ods. 2 sa upravuje postavenie vojenského obvodového súdu ako prvostupňového článku sústavy vojenských súdov. Pri jeho rozhodovaní sa bude uplatňovať zásada samosudcovského rozhodovania v kombinácii so senátnym rozhodovaním. Senáty vojenského obvodového súdu budú podobne ako na okresných súdoch pozostávať zo sudcu, ktorý bude predsedom senátu a dvoch prísediacich. Podobne ako na krajskom súde i na Vyššom vojenskom súde sa bude uplatňovať primárne zásada senátneho rozhodovania. Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú výlučne zo sudcov tohto súdu; prísediaci na tomto súde nebudú pôsobiť. Pre vojenské obvodové súdy ako aj pre Vyšší vojenský súd platí primerane poznámka k § 26. Vzhľadom na to, že podľa návrhu zákona sa do budúcna už nepočíta zo zriaďovaním poľných súdov je potrebné, aby ich funkciu počas vojnového stavu alebo vojny plnili vojenské súdy. Tieto však môžu efektívne fungovať len za predpokladu, že ich počty sudcov …

čl. I § 32 §
Na rozdiel od platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 80/1992 Zb. sa doteraz používaný pojem „štátna správa súdov“ nahrádza pojmom „riadenia a správa súdov“, ktorý zodpovedá zneniu Ústavy Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 3). Riadenie súdov je možné charakterizovať ako súbor práv a povinností zverený orgánom riadenia správy súdov, resp. súhrn činností vykonávaných týmito orgánmi, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom rozhodovacieho procesu súdu (sudcu) a ktoré sú realizované za účelom skvalitnenia tohto procesu, najmä z hľadiska odbornosti, profesionality, včasnosti rozhodovania a efektivity konania. Na strane druhej, správu súdu je možné vymedziť ako súhrn činností vykonávaných príslušnými subjektami (orgánmi riadenia a správy súdov), ktorých účelom je vytvorenie čo najvhodnejších najmä materiálnych podmienok pre vlastný výkon súdenia (rozhodovacej činnosti súdov, sudcov), t.j. zabezpečiť potrebný „servis“ pre samotnú rozhodovaciu činnosť súdov a sudcov. Jednou zo základných podmienok pre naplnenie ústavného princípu sudcovskej nezávislosti súdnej moci je dôsledné oddelenie výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov (sudcov). Absolútne oddelenie týchto dvoch …

čl. I § 33 §
Definujú sa orgány riadenia a správy súdov, ktorými sú predsedovi a podpredsedovia súdov, orgány sudcovskej samosprávy (sudcovské rady) a súdna rada. Spôsob a rozsah v akom sa podieľajú tieto orgány na riadení a práve súdov určuje zákon.

čl. I § 34 §
Definujú sa orgány správy súdov, ktorými je vo všeobecnosti ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť súdov. Riaditeľ správy súdu je taktiež orgánom správy súdu (doterajší vedúci súdnych správ postavenie štátneho orgánu nemali), ktorý bude vykonávať podstatnú časť ekonomicko-administratívnej agendy, ktorú doteraz vykonával predseda súdu, a to v mene súdu. Niektoré otázky majúce charakter ekonomicko-administratívny však naďalej zostávajú v pôsobnosti predsedov súdov, ktorý sú primárne zodpovedný za chod toho ktorého súdu.

čl. I § 35 §
Ustanovuje sa pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia súdu a v oblasti správy súdu, kde táto pôsobnosť je rozdelená medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať nielen ako súhrn určitých oprávnení, ale zároveň aj ako zákonom dané povinnosti, s nesplnením ktorých je spojený vznik právnej zodpovednosti, právnym dôsledkom ktorej môže byť i zánik funkcie predsedu súdu. Predseda je štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu. Rozsah, v akom sa predseda súdu podieľa na výkone súdnictva sa určí v rozvrhu práce, a teda predseda súdu v konečnom dôsledku nemusí počas výkonu tejto funkcie pojednávať. Ak predseda súdu vykonáva súdnictvo, tak buď ako predseda senátu alebo sudca, t.j. člen senátu alebo samosudca.

čl. I § 36 §
Upravuje spôsob ustanovenia sudcu do funkcie predsedu súdu. Predsedu súdu bude menovať do funkcie minister spravodlivosti SR, a to na základe výsledkov výberového konania z troch najúspešnejších kandidátov. Funkčné obdobie predsedu súdu bude päť ročné a do funkcie ho bude možne vymenovať len v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

čl. I § 37 §
V § 37 je upravený zákonný rámec pre výberové konanie na funkciu predsedu súdu, jeho priebeh a účel. Samotné výberové konanie vyhlasuje minister spôsobom a v lehotách tak, aby bol zabezpečená rovnaká možnosť pre prípadných záujemcov uchádzať sa o túto funkciu a v neposlednom rade tak, aby bola zachovaná funkčnosť súdov. O funkciu predsedu súdu sa môže uchádzať nielen sudca príslušného súdu, ale aj sudca súdu rovnakého alebo vyššieho stupňa. Uvedené riešenie predpokladá v prípade vymenovania do funkcie predsedu súdu rozhodnutie Sudcovskej rady dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona). V odsekoch 5 až 7 sa ustanovuje spôsob kreovania päťčlennej výberovej komisie a jej predsedu, uznášaniaschopnosť a spôsob rozhodovania. Cieľom zákonodarcu je, aby vo výberovej komisii boli zastúpené všetky zložky súdnictva, ako sudcov, tak i predstaviteľov správy súdov, pri zachovaní väčšiny z radov sudcov, čo podľa názoru zákonodarcu je dostatočnou zárukou a vyjadrením patričnej miery samosprávy v oblasti …

čl. I § 38 §
Ustanovujú sa spôsoby zániku funkcie predsedu súdu. Základným a štandardným spôsobom zániku tejto funkcie je uplynutie jeho päťročného funkčného obdobia. Funkcia predsedu súdu však môže zaniknúť aj z dôvodov uvedených ods. 1 písm. a) až e), a to ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia. V odsekoch 2 až 6 sa bližšie špecifikuje proces predchádzajúci zániku funkcie predsedu súdu v závislosti od toho ktorého dôvodu zániku tejto funkcie. V odseku 7 sa upravuje zabezpečenie realizácie úloh zverených predsedovi súdu, a to v situácii, ak funkcia predsedu zanikla, nový predseda súdu sa ešte neujal funkcie a podpredseda súdu nie je ustanovený, prípadne nie je vymenovaný.

čl. I § 39 až 41 §
Upravuje sa postavenie podpredsedu súdu, rozsah a spôsob akým zastupuje predsedu súdu. V návrhu zákona sa upúšťa od kreovania funkcie podpredsedu súdu na všetkých okresných súdoch rovnako aj od viacerých postov podpredsedov súdov na jednom súde, následne sa upravuje aj spôsob zastupovania predsedu súdu, ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená. V § 41 sa odkazuje na použitie ustanovení o zániku funkcie predsedu súdu aj na zánik funkcie podpredsedu súdu. Rozširuje sa právomoc predsedu súdu navrhnúť ministrovi odvolanie podpredsedu súdu. Výkon funkcie podpredsedu súdu, ako aj predsedu súdu sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

čl. I § 42 §
V súlade so zakotvením postavenia predsedu a podpredsedu súdu ako súdnych funkcionárov, sa definujú ich povinnosti. Doplnenie povinností súdnych funkcionárov zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nim, ak sa spreneveria výkonu svojej funkcie. Predseda a podpredseda súdu pri výkone svojej funkcie musí konať tak, aby neohrozil dôveru súdnictva, napr. nesmie zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho postoje a názory sudcu alebo člena sudcovskej rady, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, zistiť potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov a musí sa zdržať verejného vyslovovania názoru o veciach, ktoré sú prejednávané na súde, ktorý spravuje.

čl. I § 43 §
Ustanovenie do funkcie zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu vyplýva z časti priamo z čl. 145 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zo zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto úprava ustanovenie do funkcie v tomto zákone nie je z dôvodu prípadnej duplicity potrebná. Na predsedu najvyššieho súdu sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

čl. I § 44 §
Pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa uplatňuje špecifický postup, na ktorom sa podieľa aj minister obrany. Na predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu, o postavení podpredsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

čl. I § 45 §
V zmysle čl. 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy, ktorými sú podľa navrhovaného odseku 1 sudcovské rady. Navrhuje sa, aby sa sudcovské rady zriaďovali na všetkých súdoch, teda na rozdiel od platnej právnej úpravy nielen na krajských súdoch, Špeciálnom súde, najvyššom súde a Vyššom vojenskom súde, ale aj na okresných súdoch. Na tzv. „malých“ okresných súdoch s počtom sudcom menším ako 15 sa sudcovské rady nebudú zriaďovať a ich funkciu bude plniť plénum tohto „malého“ súdu; uvedené platí aj pre vojenské obvodové súdy. Ustanovuje sa minimálny a maximálny počet členov sudcovskej rady. Členov sudcovskej rady bude voliť plénum príslušného súdu, ktoré zároveň určí počet členov sudcovskej rady. Ďalej sa upravuje spôsob kreovania orgánov sudcovskej rady, zvolávanie a rokovanie sudcovskej rady, spôsob hlasovania v sudcovskej rade, pôsobnosť sudcovskej rady, zverejňovanie informácií o činnosti sudcovskej rady a prijímanie vnútroorganizačných právnych aktov sudcovskej rady.

čl. I § 46 §
Ustanovuje sa funkčné obdobie sudcovských rád v trvaní 5 rokov a spôsoby zániku členstva v sudcovskej rade.

čl. I § 47 §
V nadväznosti na § 48 sa upravuje spôsob dopĺňania členov sudcovskej rady do počtu určeného plénom pri voľbe členov sudcovskej rady a taktiež podmienky, za ktorých môže plénum pre tento prípad rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady.

čl. I § 48 §
Upravuje zloženie a pôsobnosť kolégia predsedov sudcovských rád, ako určitej nadstavby k orgánom sudcovskej samosprávy, úlohou ktorej je rozhodovať o otázkach presahujúcich svojim významom územnú pôsobnosť jednotlivých sudcovských rad.

čl. I § 49 §
Vymedzujú sa základné nástroje uplatňované predsedom súdu pri riadení súdu.

čl. I § 50 §
Definuje sa rozvrh práce ako jeden z nástrojov riadenia súdov, prostredníctvo, ktorého sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V odseku 2 sa stanovujú obsahové náležitosti rozvrhu práce. Zároveň sa upravuje zásada publicity rozvrhu práce.

čl. I § 51 §
V odseku 1 sa upravuje všeobecný princíp podľa, ktorého sa uskutočňuje prideľovanie vecí jednotlivým senátom, samosudcom súdnym úradníkom a notárom ako súdnym komisárom. Veci sa teda prideľujú za týchto kumulatívne splnených podmienok: náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, t.j. „generátorom“ V odsekoch 4 až 7 sa upravujú modifikácie uvedeného spôsobu prideľovania vecí došlých na súd.

čl. I § 52 §
Toto ustanovenie upravuje proces tvorby rozvrhu práce a určuje subjekty, ktoré sa na ňom podieľajú. Subjektom zodpovedným nielen za samotné vytvorenie, ale aj vytvorenie funkčného rozvrhu práce, je predseda príslušného súdu. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný postupovať v súčinnosti s vymenovanými orgánmi riadenia a správy súdov. V záujme zabezpečenie a potrebnej miery pružnosti a, zohľadňujúc mieru zodpovednosti predsedu súdu pri tvorbe rozvrhu práce je aj to, že návrhmi vznesenými subjektami podieľajúcimi sa na tvorbe rozvrhu práce nie je predseda súdu viazaný, čo ho však nezbavuje povinnosti uviesť tieto odlišné stanoviská pri vydaní rozvrhu práce. Ak si predseda súdu neplní zákonom určené povinnosti, má takéto jeho konaní alebo nekonanie za následok vznik disciplinárnej zodpovednosti a môže viesť až k jeho dovolaniu z funkcie predsedu súdu. Pre prípad, že rozvrh práce nie je vydaný v lehotách ustanovených zákonom, resp. nie je vydaný vôbec, použije sa postup uvedený v odseku 6.

čl. I § 53 §
V záujme zabezpečenie efektívneho výkonu súdnictva sa upravuje dohľadová právomoc predsedu súdu, výkon ktorej má smerovať k zabezpečeniu dodržiavania zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti a plynulosti súdneho konania. Nová, navrhovaná právna úprava dohľadu predsedu súdu vychádza a nadväzuje na platné znenie zákona č. 80/1992 Zb. pričom bližšie špecifikuje a konkretizuje oprávnenia predsedu súdu v rámci výkonu dohľadu. Dohľadovú právomoc predsedu súdu je potrebné vnímať zároveň aj ako jeho povinnosť, keďže za výkon súdnictva na súde zodpovedá predseda súdu. Nástroje, prostredníctvom ktorých predseda súdu vykonáva dohľad a ktoré sú určené na dosiahnutie riadneho chodu súdu pri výkone súdnictva, sú uvedené v ods. 1 písm. a) až g). Ak pri výkone dohľadu predseda údu zistí prípadné nedostatky je nevyhnutné, aby tieto zistenia prerokoval s dotknutým sudcom a v prípade, ak je to potrebné uložil opatrenie – návrh na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc –, ktoré by viedli k náprave. Predseda súdu podáva v odôvodnených prípadoch ministerstvu podnety na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov.

čl. I § 54 a 55 §
Vnútorná revízia predstavuje osobitný inštitút v rámci riadenia súdov. Je relatívne novým prvkom, ktorý súčasná platná právna úprava nepozná. Základnou úlohou vnútornej revízie je odhaliť slabé miesta v vo vybavení a činnosti súdov. Má preveriť úroveň organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti súdu, pričom nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Inak povedané, vnútorná revízia sa zameriava na všetky otázky činnosti súdu s výnimkou rozhodovacej činnosti súdu. V odseku 1 sa definujú základné úlohy a ciel vnútornej revízie. Garantuje nezávislosť súdnictva pri výkone vnútornej revízie. Vymedzuje vzťah medzi vnútornou revíziou a vnútorným auditom podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že na výkon vnútornej revízie sa nepoužije uvedený zákon, resp. ciele vnútornej revízie a vnútorného auditu sú odlišné a teda tieto dva inštitúty nie je možné stotožňovať.

čl. I § 56 §
Definujú sa základné práva a povinnosti členov oddelenia revízie pri výkone samotnej revízie.

čl. I § 57 §
Upravuje sa výkon revízie na okresnom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na okresnom súde vykonáva.

čl. I § 58 §
Upravuje sa výkon revízie na krajskom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na krajskom súde vykonáva.

čl. I § 59 §
Upravuje sa základný rámec výkonu revízie na najvyššom súde.

čl. I § 60 §
Upravujú sa jednotlivé spôsoby zániku funkcie vizitátora.

čl. I § 61 §
Výsledkom revízie je správa, ktorá v písomnej forme popisuje zistený stav na preverovanom súde, ktorá ako taká sa zasiela vymedzenému okruhu subjektov a je podkladom pre realizáciu potrebných opatrení vedúcich k náprave prípadných nedostatkov zistených pri výkone revízie.

čl. I § 62 §
Upravuje jeden z právnych mechanizmov oprávňujúci fyzické osoby a právnické osoby domáhať sa ochrany svojho ústavou garantovaného práva, a to práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je sťažnosť na postup súdu. Zároveň sa vymedzuje predmet sťažnosti, ktorým môžu byť len prieťahy v konaní alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania vymedzeným okruhom súdnych osôb. Aktívne legitimovaným na podanie sťažnosti je účastník konania v občianskom súdnom konaní a strana v trestnom konaní, ktorých totožnosť s prihliadnutím na § 58 odsek 2 musí byť zrejmá. Podanie sťažnosti sťažovateľom nesmie byť zámienkou pre vyvodzovanie akýchkoľvek negatívnych dôsledkov, či represie voči jeho osobe, s výnimkou administratívnoprávneho alebo trestnoprávneho postihu, ak sa svojou sťažnosťou dopustí priestupku alebo trestného činu. V odseku 4 sa zvýrazňuje povinnosť príslušných orgánov riadenia a správy posudzovať podania došlé na súd v prvom rade podľa ich obsahu, a to z dôvodu, že podanie ktoré síce nie je sťažnosťou, môže byť podnetom, ktorým sa v konečnom dôsledku môže poukazovať na závažné …

čl. I § 63 §
Ustanovenie vymedzuje, ktorému z jednotlivých orgánov riadenia a správy súdov patrí vybavovanie sťažností. Navrhovanou úpravou je zakotvené, že sťažnosti v zásade vybavuje predseda príslušného súdu.

čl. I § 64 §
Stanovuje sa účel vybavovania sťažností, ktorým je odstránenie prípadných prieťahov v konaní. Pre naplnenie toho účelu zveruje návrh zákona orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje určité oprávnenie umožňujúce zistiť skutočný stav veci (najmä na základe súdneho spisu, ale aj prípadných výpovedí dotknutých osôb) ako aj povinnosť vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám, ktoré majú zabezpečiť nápravu zistených nedostatkov – podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc.

čl. I § 65 §
Špecifiká činnosti súdov vyžadujú aby lehota na vybavenie sťažnosti bolo stanovená v takom rozsahu, aby zabezpečovala právo sťažovateľa na včasné vybavenie sťažnosti, ale súčasne tiež orgánu umožnila sústrediť všetky potrebné podklady pre jej vybavenie bez toho, aby týmto šetrením boli spôsobené prieťahy súdneho konania. Z týchto dôvodov sa upúšťa od doterajšej právnej úpravy, ktorá stanovovala lehotu na vybavenie sťažnosti v trvaní dvoch mesiacov, pričom umožňovala je j predĺženie bez špecifikácie dĺžky trvania tohto predĺženia. Navrhované znenie § 67 ustanovuje v odseku 1 všeobecnú 30 dňovú lehotu na vybavenie sťažnosti. Zároveň zohľadňuje aj prípadné komplikácie, ktoré môžu pri vybavovaní sťažnosti nastať a umožňuje jej predĺženie, avšak na rozdiel od doterajšej právnej úpravy stanovuje maximálnu dĺžku trvania lehoty (3 mesiace), v rámci ktorej musí byť sťažnosť vybavená. Z uvedeného teda vyplýva, že lehotu na vybavenie sťažnosti možno predĺžiť maximálne o 2 mesiace. Uvedené riešenie má odstrániť existujúci stav, kedy niektoré sťažnosti sú vybavované aj polroka, čo je do budúcna neúnosné.

čl. I § 66 §
Účel vybavovania sťažnosti je naplnený až v momente, keď sťažovateľ je informovaný o spôsobe jej vybavenia ako aj o opatreniach prijatých za účelom odstránenia zistených prieťahov v konaní, prípadne vyvodenia osobnej zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi. Zároveň sa ustanovujú výnimky, keď nie je potrebné sťažovateľa písomne upovedomiť o vybavení sťažnosti.

čl. I § 67 §
Upravuje sa možnosť preskúmania postupu a výsledku pri vybavovaní sťažnosti a to formou prešetrenia vybavenia sťažnosti. Určujú sa aj orgány príslušné na prešetrenie sťažnosti. Pri prešetrovaní podnetov postupuje príslušný orgán primerane podľa ustanovení tohto zákona o vybavovaní sťažností. Ak sa v rámci prešetrenia sťažnosti zistí, že sťažnosť nebola vybavená ako odôvodnená, hoci tak vybavená byť mala, tak orgán prešetrujúci vybavenie sťažnosti je povinný podať voči konkrétnemu predsedovi súdu návrh na začatie disciplinárneho konania. Prešetrenia vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

čl. I § 68 §
Ustanovuje sa subsidiárne použitie zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach na vybavovanie sťažnosti a prešetrovanie vybavenia sťažností

čl. I § 69 §
Podnety popri sťažnostiach predstavujú ďalší z nástrojov uplatňovaných pri riadení súdnictva. Na rozdiel od sťažností, predmet podnetu je koncipovaný ďaleko širšie; pri sťažnostiach ich predmetom môžu byť len prieťahy v konaní (teda týka sa len výkonu súdnictva). Podnety sa môžu týkať aj výkonu správy sú a podnet môže uplatniť každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má znalosť o určitých nedostatkoch v činnosti súdu, resp. v správaní súdnych osôb. V odsekoch 2 až 4 sa upravuje okruh orgánov oprávnených vybavovať podnety. Podobne ako sťažnosť i podnet musí byť vybavený v zákonom stanovenej lehote.

čl. I § 70 §
Ustanovuje sa základná zásada rešpektovaná vo všetkých právnych procesoch, podľa ktorej sa každé podanie posudzuje podľa svojho obsahu a nie formálneho označenia.

čl. I § 71 §
Ustanovenie vymedzuje jednotlivé kompetencie ministerstva pri správe súdov v členení podľa jednotlivých oblastiach správy súdov v súlade s § 35. S prihliadnutím na špecifické postavenie vojenských súdov sa ich správu vykonáva primárne ministerstvo obrany a čiastočne aj ministerstvo. Pôsobnosť ministerstva sa rozširuje a precizuje v oblasti informatiky a informačných systémov, pri ktorej doteraz absentovala adekvátna právna úprava.

čl. I § 72 §
Upravuje sa dohľadová právomoc ministerstva. Výkone tejto právomoci ministerstva spočíva v sledovaní práce súdov, kde výkon správy ministerstva je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Ministerstvo preto môže pri výkone svojej dohľadovej právomoci sledovať a hodnotiť postup súdov v konkrétnych veciach len z toho hľadiska, či nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní a z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania (sťažnosti) a nevhodného správania súdnych osôb (podnety). Spôsobom vybavovania právoplatne skončených vecí a môže zaoberať len z hľadiska získaných poznatkov o nejednotnosti súdneho rozhodovania v dôsledku čoho môže dávať podnety najvyššiemu súdu na zaujatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre efektívnu realizáciu vyššie uvedených čiastkových oprávnení sa ministerstvu dáva možnosť vyžiadať si konkrétny spis.

čl. I § 73 §
Nad rámec doterajšej platnej právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť orgánov riadenia a správy súdov v oblasti informatiky a informačných systémov. Účelom tohto ustanovenia je upraviť kreovanie osobitných organizačných útvarov ministerstva na úrovni krajských súdov, ktoré by spravovali chod informačných systémov v rámci obvodu krajského súdu, t.j. aj na okresných súdov a zabezpečovali by tak bezpečnú a bezporuchovú prevádzku informačnej siete v dnešnej dobe nevyhnutnej súčasti práce sudcov pri výkon súdnictva. Navrhuje sa, aby oddelenia informatiky na krajských súdoch (v súlade s odsekom 4 aj na ostatných súdoch) boli v podstate detašovanými pracoviskami ministerstva. Uvedené riešenie, resp. centralizovaná správa informačných systémov je nevyhnutná najmä vzhľadom na povahu a charakter, ale i z dôvodov efektívnosti a bezpečnosti, ktorými sa vyznačuje oblasti informatiky.

čl. I § 74 §
V odseku 1 sa vymedzujú kompetencie predsedu súdu v rámci správy súdu, ktoré vykonáva každý predseda súdu bez ohľadu na to, či ide o súd vyššieho alebo nižšieho stupňa. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie jednotlivých predsedov súdov. Špecifické postavenie má predseda najvyššieho súdu, ktorý vykonáva aj niektoré kompetencie, ktoré inak prislúchajú ministerstvu.

čl. I § 75 §
Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého každý predseda súdu vydá organizačný poriadok, ktorým sa ustanovia podrobnosti pri organizácie pri správe súdu.

čl. I § 76 §
Definuje sa postavenie riaditeľa správu súdov ako štátneho zamestnanca, na ktorého sa aplikuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určuje sa jeho osobný úrad, ktorým je príslušný súd.

čl. I § 77 §
Oprávnenie konať v mene súdu je vo všeobecnosti dané predsedovi súdu, t.j. štatutárnym orgánom súdu je jeho predseda. Ak sa má naplniť jeden zo základných cieľov tohto návrhu zákon, ktorým je odbremenenie predsedu súdu od úkonov nespadajúcich do výkonu súdnictva, je nevyhnutné, aby riaditeľ správy súdov ako orgán riadenia a správy súdov vykonával svoju pôsobnosť taktiež v mene súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnenie konať v mene súdu je priamo zo zákona rozdelené medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Základným kritériom pre určenie pôsobnosti riaditeľa správy súdu je vecná hľadisko, podľa ktorého riaditeľ správy súdu koná v mene súdu len, ak ide o úkony súvisiace s riadením a organizáciou ekonomického a administratívneho chodu súdu. Pôsobnosť riaditeľa správy súdu určuje primárne zákon. V záujme zabezpečenia hospodárneho a efektívneho chodu súdu vo vymedzených oblastiach je možné pôsobnosť riaditeľa správy súdu rozšíriť, a to prenesením niektorých kompetencií z predsedu súdu a riaditeľa ak o tom rozhodne predseda súdu.

čl. I § 78 §
V odseku 1 sa vymedzujú jednotlivé kompetencie, ktorú vykonáva riaditeľ každého súdu bez rozdielu. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie riaditeľov správ jednotlivých súdov.

čl. I § 79 §
V § 79 sa vyvára zákonný rámec pre spracúvanie údajov v rámci Centrálneho informačného systém a stanovujú sa základné zásady pre spracúvanie údajov uvedených v odseku 1. Podrobnosti o vymedzenom okruhu otázok upraví vyhláška ministerstva.

čl. I § 80 §
Stanovuje účel použitia osobných údajov a okruh subjektov oprávnených na ich využívanie. Primárne sú nimi ministerstvo a súdy. Sekundárne aj iné orgány verejnej moci ak tak ustanoví osobitný zákona

čl. I § 81 §
Upravujú sa špecifiká spracúvania osobných údajov nachádzajúcich sa v centrálnom informačnom systéme.

čl. I § 82 §
V súvislosti s plnením úloh ktoré ministerstvu vyplývajú z tohto alebo osobitných zákonov, dochádza k vytváraniu automatizovaných informačných systémov. Navrhované znenie § 83 rieši rámcovo oprávnenia vyplývajúce z vytvorenia týchto systémov, ich vlastníctvo a správu.

čl. I § 83 až 88 §
V reakcii na požiadavky praxe je potrebné aspoň rámcovo, ale hlavne zákonným spôsobom upraviť problematiku tvorby rozpočtu súdov. Práve zákonná úprava má byť garanciou zvýšenia participácie reprezentantov súdnej moci na tvorbe rozpočtu súdov ako jedného z najdôležitejších nástrojov vplývajúcich chod súdnictva. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska stanovenia všeobecných potrieb súdnictva a určenia priorít týchto potrieb i nevyhnutnej selekcie nepodstatných požiadaviek. Zámerom zákonodarcu je aspoň v hrubých rysoch, ale s presne vymedzenými väzbami upraviť samotný proces tvorby rozpočtu súdov. Navrhovaná právna úprava vychádza z nového spôsobu rozpočtovania rezortu, a to z tzv. programového rozpočtu. Rozpočet súdov je základným nástrojom, podľa ktorého sa riadi finančné hospodárenie súdov. Samotný rozpočet je súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva. S finančnými prostriedkami určenými tomu ktorému súdu hospodári tento súd samostatne, čo však nevylučuje metodické riadenie zo strany ministerstva, skôr naopak, koordinácia týchto činností je zo strany ministerstva spravodlivosti ako správcu rozpočtovej kapitoly nevyhnutná. Vymedzuje základný vzťah medzi súdmi a ministerstvom, resp. vojenskými súdmi a ministerstvom obrany …

čl. I § 89 §
Ide o výkladové ustanovenie, zohľadňujúce rekodifikáciu trestného práva procesného.

čl. I § 90 §
Podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok úlohy justičnej pokladnice plní Krajský súd v Bratislave. § 85 návrhu zákona konkretizuje príslušné ustanovenia citovaného zákona v tom zmysle, že určuje osobitný organizačný útvar určený na plnenie úloh justičnej pokladnice v rámci Krajského súdu v Bratislave – Oddelenie justičnej pokladnice.

čl. I § 91 §
Navrhuje sa výslovne upraviť riešenie situácie, keď by Špeciálny súd nebol vytvorený (bolo by neúspešné výberové konanie) alebo také prípady, keď Špeciálny súd nemôže vykonávať svoju právomoc (pôjde najmä o prípad keď budú všetci sudcovia tohto súdu vylúčení). Ustanovuje sa, že v tomto prípade vykonáva právomoc Špeciálneho súdu Krajský súd v Banskej Bystrici.

čl. I § 92 §
Ide o splnomocňovacie ustanovenie na základe ktorého ministerstvo vyhláškou vydá jednak správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd ako aj ďalšie vyhlášky na vykonanie ustanovení zákona v rozsahu podľa odseku 2.

čl. I § 93 až 96 §
V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných predsedov súdov a podpredsedov súdov (okrem predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu), najmä s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza nový systém kreovania funkcie predsedu súdu. Uvedené sa vzťahuje aj na predsedov kolégií. Návrh zákona sa v § 95 vysporiadala s existenciou už zvolených sudcovských rád na krajských súdoch a rieši obdobie do zvolenia nových sudcovských rád podľa toho zákona. Taktiež sa tu upravuje prvá voľba predsedov grémií okresných súdov a predsedov kolégií krajských súdov..

čl. I § 97 až 99 §
Vzhľadom na to, že zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa ako celok zrušuje a problematika justičných čakateľov sa nezaradila do návrhu zákona o súdoch , uvedené legislatívno-technické riešenie presúva v podstate výlučne statusové otázky súvisiace s postavením justičných čakateľov do návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. I § 100 §
Ustanovenie obsahuje návrh na zrušenie zákona č 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Obsah týchto právnych predpisov je z podstatnej časti nahradený úpravou navrhnutou v tomto zákone.

čl. II

čl. II bod 1
Navrhovaná zmena vyplýva zo zavedenia inštitútu dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu podľa bodu 2.

čl. II bod 2
Navrhované ustanovenie vychádza z nevyhnutnosti upraviť postup pre prípad, že za predsedu súdu nižšieho stupňa bude vymenovaný sudca súdu vyššieho stupňa, čo si bude vyžadovať uplatnenie navrhovaného inštitútu dočasného pridelenia sudcu na výkon funkcie predsedu súdu.

čl. II bod 3 až 5
Zavedenie grémií na okresných súdoch si vyžaduje doplnenie právnej úpravy o spôsob voľby predsedu grémia a zániku jeho funkcie.

čl. II bod 6
Stanovuje sa pravidlo, že výkon určených funkcií na súde, okrem samotnej funkcie sudcu, sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu.

čl. II bod 7
Presúva sa pôsobnosť zo sudcovských rád na kolégium predsedov sudcovských rád.

čl. II bod 8
V praxi často dochádza k prípadom, keď sudca odmietne dať predsedovi súdu súhlas na zbavenie mlčanlivosti najmä v prípadoch, keď orgány činné v trestnom konaní preverujú trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navrhovaná zmena má zjednodušiť túto procedúru zbavovania mlčanlivosti.

čl. II bod 9
Upravuje sa funkčný príplatok podpredsedu súdu v čase, keď zastupuje predsedu súdu; uvedené platí aj pre sudcu, ktorý zastupuje predsedu, ak podpredseda nie je ustanovený.

čl. II bod 10
Zriaďovanie grémií na okresných súdoch a kolégií na krajských súdoch si vyžaduje aj zmeny v oblasti funkčných príplatkov za riadenie v prípade predsedov týchto grémií alebo kolégií.

čl. II bod 11
Dopĺňa sa okruh subjektov aktívne legitimovaných podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

čl. II bod 12
Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi. Súčasná dvojmesačná lehota nestačí na objektívne zistenie skutkového stavu a prešetrenie podnetov, nakoľko vo väčšine prípadov je potrebné vyžiadať si spisy súdov viacerých stupňov a vyjadrenia viacerých dotknutých osôb, resp. v niektorých prípadoch „počkať“ na rozhodnutie napr. o podanom mimoriadnom dovolaní alebo vznesenej námietke zaujatosti.

čl. III

čl. III bod 1 a 2
Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia zákona o nový § 4a.

čl. III bod 3
Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov obsahoval v ustanoveniach § 13 ods. 3 a § 20 ods. 2 určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdov na rozhodovania o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania. Vzhľadom na to, že sa táto právna úprava pre svoju prílišnú špecifickosť a znenie § 9 návrhu zákona v predkladanom zákone nepremietla a vzhľadom na to, že sa zákon č. 335/1991 Zb. ruší ako celok, je nevyhnutné túto problematiku zakomponovať do osobitného zákona, ktorým je zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Uvedenou legislatívno-technickou zmenou sa takto právna úprava „odpočúvania“ mimo trestného konania stáva komplexnou.

čl. IV

čl. IV bod 1
Dopĺňa sa právna úprava o prese vymedzenie vzťahov nadriadenosti a podriadenosti v rámci štátnej služby súdnych úradníkov ako štátnych zamestnancov tak, že predstaveným, a teda nadriadeným vo vzťahu k súdnym úradníkom bude predseda súdu alebo ním poverený sudca.

čl. IV bod 2
Uvedená zmena nadväzuje na zmenu zákona o Justičnej akadémii, v zmysle ktorej riaditeľ Justičnej akadémie vymenúva minister alebo vedúci úradu na návrh ministra. Takéto riešenie predpokladá zmenu § 30 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. IV bod 3
Súdni úradníci pôsobiaci na súdoch, s výnimkou najvyššieho súdu, budú sa zaradzujú do 7. platovej triedy.

čl. V
Návrh zákona vychádza zo zásady, že správne súdnictvo je vykonávané krajskými súdmi. Pokiaľ osobitné zákony ustanovujú vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, je potrebná ich zmena už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o súdoch. Uvedená zmena Občianskeho súdneho poriadku presúva agendu preskúmavania rozhodnutí a postupov o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon z okresných súdov na krajské súdy. V pôsobnosti okresných súdov zostane po tejto zmene v správnom súdnictve len agenda vo vybraných volebných veciach.

čl. VI

čl. VI bod 1
Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového znenia § 93 ods. 2 (pozri bod 2).

čl. VI bod 2
V Notárskom poriadku je zakotvená úprava preskúmavania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie okresnými súdmi. Okrem zmeny formy súdneho prieskumu na konanie o žalobe, navrhovaná úprava súčasne znamená vylúčenie vecnej príslušnosti okresného súdu. Pôsobnosť rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho rozhodnutia vydaného disciplinárnou komisiou sa presúva z okresných súdov na prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky.

čl. VI bod 3
Upravuje sa možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva, a to formou žaloby proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým mu bola uložená sankcia.

čl. VII
Zákon o obecnom zriadení upravuje vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí starostov pri výkone samosprávy, pričom nadbytočne upravuje aj niektoré procesné postupy súdu, ktoré sú upravené Občianskym súdnym poriadkom. Vychádzajúc z koncepcie krajských súdov ako súdov vykonávajúcich správne súdnictvo navrhuje sa vykonanie zmeny zákona o obecnom zriadení.

čl. VIII
Postavenie krajského súdu ako základného článku správneho súdnictva sa vyžaduje presun agendy z ostatných súdov a jej koncentráciu na krajských súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj zmena zákona o vojenskej službe.

čl. IX
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005 s výnimkou § 23 ods. 2 (k tomu pozri vysvetlivky k § 23). Bratislava, 19. august 2004 Mikuláš Dzurinda, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovaná zmena smeruje k spresneniu textu právnej normy, ktorá predstavuje zákonné vyjadrenie princípu zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), resp. jednu z foriem prejavu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Doterajšie znenie nekorešponduje s procesnou právnou úpravu (napr. ak v civilnom procese nie je daná právomoc súdu, súd uznesením zastaví konanie a vec postúpi príslušnému orgánu; rozhodne nezamieta návrh), preto sa navrhuje spresnenie textu právnej normy. Podstata zákazu odmietnutia spravodlivosti však ostáva zachovaná, t.j. ak súdu bude doručený návrh na začatie konania vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, súd buď tento návrh postúpi príslušnému orgánu, do právomoci ktorého patrí konať a rozhodovať v predmetnej veci alebo ak takého orgánu niet, vo veci rozhodne priamo súd.

čl. I bod 2 §
Navrhovaná zmena vyplýva z opätovného zavedenia inštitútu justičného čakateľa, kedy aj justiční čakatelia sa budú podieľať na výkone súdnictva, podobne ako súdni úradníci.

čl. I bod 3 §
Zavádza sa oprávnenie sudcov súdu, resp. sudcovskej rady požadovať zvolanie pléna. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť predsedu súdu zvolať plénum v ustanovenej lehote. Právna úprava v záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom, kedy predseda súdu nebude reagovať na požiadavku o zvolanie pléna, upravuje alternatívne zvolanie pléna súdu, a to osobami uvedenými v navrhovanom odseku 5. Zvolania pléna sa môže domáhať buď tretina sudcov tohto súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho predseda alebo podpredseda sudcovskej rady. Na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, môže iniciovať zvolanie pléna tretina sudcov tohto súdu. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho funkčne najstarší sudca tohto súdu. V oboch prípadoch platí, že predseda súdu zvolá plénum len vtedy, ak k písomnej žiadosti bude pripojený aj návrh programu rokovania pléna.

čl. I bod 4, 6 a 7 §
Navrhuje sa nová úprava postavenia a fungovania grémií okresných súdov. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa grémia nebudú zriaďovať obligatórne priamo zo zákona, ale na základe konštitučného oprávnenia predsedu krajského súdu pre okresné súdy v obvode tohto krajského súdu. Súčasne sa navrhuje možnosť vytvorenia spoločných grémií viacerých okresných súdov. Uvedené zmeny reagujú na požiadavky aplikačnej praxe na súdoch. Ďalej sa upravuje inštitút spoločného rokovania kolégia krajského súdu so sudcami okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.

čl. I bod 5 §
Navrhovaná zmena súvisí s obnovením inštitútu justičného čakateľa (článok II bod 102). Navrhuje sa, aby sa aj justiční čakatelia mohli zúčastniť na rokovaní grémia, prirodzene bez hlasovacieho práva.

čl. I bod 8 §
Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť znenie zákona, a to v podobe jednotnej právnej úpravy poverovania niektorých členov kolégií úlohami, ktoré inak zákon vyčleňuje predsedovi kolégia. Možnosť tohto poverenia zostáva zachovaná, dochádza však k zjednoteniu právnej úpravy a naviac, možnosť poverenia sa zavádza aj u kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak s tým dotknutý poverený sudca súhlasí.

čl. I bod 9, 11 a 12 §
Zmena právnej úpravy vychádza z praktických požiadaviek, kedy v niektorých prípadoch je objektívne nemožné vyhlásiť výberové konanie po neúspešnom výberovom konaní tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od predchádzajúceho (neúspešného) výberového konania. Navrhuje sa predĺžiť lehotu na 60 dní.

čl. I bod 10 §
Podľa skúseností z aplikačnej praxe nastávajú situácie kedy, sudcovská rada nie je schopná zvoliť členov výberovej komisie do výberového konania na predsedu súdu. Preto sa navrhuje, aby v tomto prípade určilo členov výberovej komisie namiesto sudcovskej rady kolégium predsedov sudcovských rád, v ktorého obvode sa uskutočňuje výberové konanie.

čl. I bod 13 §
Dopĺňa sa právna úprava odvolávania predsedu súdu. Navrhuje sa, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky mohol odvolať predsedu súdu nielen z dôvodu porušenia zákona, ale aj z iných závažných dôvodov, avšak vždy až po prerokovaní so Súdnou radou Slovenskej republiky. Dôvody odvolania bude musieť minister v rozhodnutí výslovne uviesť a pred Súdnou radou SR aj za prítomnosti dotknutého predsedu súdu zdôvodniť. Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že konanie predsedu súdu, ktoré je síce súladné so zákonom, môže za určitých okolností vyvolávať pochybnosti o efektívnosti, morálnosti, či bezúhonnosti takéhoto konania, ako aj spôsobilosti riadiť organizáciu akou je súd. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli to, že ústredným orgánom štátnej správy pre súdy je v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je zároveň zodpovedné za riadne fungovanie súdov Slovenskej republiky. Inak povedané, minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako čelný predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej …

čl. I bod 14 §
Vzhľadom na to, že v praxi dochádza k situáciám, že sudcovská samospráva reaguje neprimeraným spôsobom na kroky a opatrenia predsedu súdu v rámci riadenia a správy súdu, navrhuje sa vypustenie oprávnenia sudcovskej rady navrhnúť odvolanie predsedu súdu.

čl. I bod 15 §
Z dôvodu praktických požiadaviek okresných súdov sa navrhuje opätovne zaviesť funkciu podpredsedu súdu na každom súde, vrátane všetkých okresných súdov s počtom sudcov nižším ako 15. V navrhovanom odseku 2 sa súčasne dopĺňa právna úprava o možnosť poverenia sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov predsedu súdu aj počas dlhodobej neprítomnosti podpredsedu súdu; dlhodobou prítomnosťou je v tomto prípade neprítomnosť presahujúca šesť týždňov.

čl. I bod 16 §
Z hľadiska aktuálnosti právnej úpravy ide o prežité ustanovenie, ktorého praktická aplikácia je vylúčená, preto sa navrhuje jeho vypustenie.

čl. I bod 17 §
V nadväznosti na zmeny zavádzané v oblasti postavenia predsedov súdov (viď prechádzajúce ustanovenia) sa navrhuje aj úprava predmetného ustanovenia upravujúca postavenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR.

čl. I bod 18 a 21 §
V záujme posilnenia sudcovskej samosprávy sa navrhuje rozšíriť sudcovské rady na všetky súdy, a to zrušením kritéria 15 sudcov ako podmienky na zriadenie sudcovskej rady. Navrhované doplnenie právnej úpravy v bode 18 vyplýva z praktickej potreby reagovať na situáciu, ktorá nastáva na súdoch, na ktorých nie je zvolená sudcovská rada. Podľa platnej právnej úpravy má predseda sudcovskej rady zverené zo zákona určité právomoci, ktoré je potrebné vykonávať aj na súde, ktorý nemá zvolenú sudcovskú radu. Preto sa navrhuje, aby si na tento účel plénum príslušného okresného súdu zvolilo svojho zástupcu, ktorý bude plniť úlohy predsedu sudcovskej rady, napr. zastupovať tento súd v kolégiu predsedov sudcovských rád.

čl. I bod 19 a 20 §
Zavádza sa mechanizmus odvolávania členov sudcovskej rady sudcami príslušného súdu. Z pohľadu fungovania sudcovskej samosprávy a kreovania orgánov sudcovskej samosprávy je potrebné riešiť aj otázku odvolávania členov sudcovskej rady ako orgánu reprezentujúceho záujmy sudcov toho-ktorého súdu. Pôvodným nositeľom a reprezentantom sudcovskej samosprávy na súde je plénum súdu, t.j. všetci sudcovia tohto súdu, ktorí reprezentujú sudcovskú samosprávu buď priamo v rámci pléna alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov, ktorými sú členovia sudcovskej rady. Ak zákon teda zveruje sudcom príslušného súdu právo voliť členov sudcovskej rady, má a musí upraviť aj mechanizmus, ktorý umožní sudcom príslušného súdu odvolať člena sudcovskej rady. Nová právna úprava teda výslovne ustanovuje, že plénum súdu volí a odvoláva členov sudcovskej rady. Výslovná právna úprava odvolávania členov sudcovskej rady reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe, keďže nastali a nastávajú prípady nejednoznačného výkladu zákona, a to či oprávneniu voliť členov sudcovskej rady zodpovedá aj právo ich odvolávať, keď zákon toto oprávnenie výslovne neupravil, resp. či možno právo odvolávať členov sudcovskej …

čl. I bod 22 §
Navrhuje sa, aby sa predseda súdu mohol v odôvodnených prípadoch obrátiť so žiadosťou o zaujatie stanoviska na sudcovskú radu a aby sudcovská rada mohla prijať stanovisko k danému problému. Predmetné doplnenie právnej úpravy má za cieľ reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v záujme zlepšenia podmienok a možností riadenia a organizácie súdov, a to aj zapojením sudcovskej samosprávy do týchto procesov nad rámec doterajšej právnej úpravy.

čl. I bod 23 a 24 §
Precizuje sa právna úprava zániku členstva v sudcovskej rade. Právna úprava sa dopĺňa v nadväznosti na novú úpravu odvolávania členov sudcovskej rady plénom súdu [písmeno e)]. Vypustenie pôvodného odseku 5 je dané v nadväznosti na oprávnenie pléna súdu odvolať člena sudcovskej rady, pričom podrobnosti má určiť volebný poriadok pléna (novelizačný bod 20).

čl. I bod 25 §
Navrhovaná zmena reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Keďže nie na všetkých okresných súdoch sú zriadené sudcovské rady, v prípade personálneho obsadenia kolégia predsedov sudcovských rád sa vyskytujú praktické problémy, keďže nie je jasné, či okresný súd, ktorý nemá sudcovskú radu, má alebo nemá mať zastúpenie v kolégiu predsedov sudcovských rád, resp. ak má mať zastúpenie v kolégiu, kto má reprezentovať tento okresný súd. Aj keď sa v novelizačnom bode 18 zavádza kreovanie sudcovskej rady na všetkých súdoch, môže v praxi nastať situácia, že sudcovskú radu nebude možné z rôznych dôvodov zvoliť. Navrhovaná právna úprava výslovne ustanovuje, že aj súdy, na ktorých nie je zvolená (alebo ešte nebola zvolená) sudcovská rada, majú svoje zastúpenie v kolégiu predsedov sudcovských rád, pričom ich zástupcom je sudca zvolený plénom tohto súdu.

čl. I bod 26 §
Nové znenie písmena d) je výsledkom zosúladenia právnej úpravy zákona č. 757/2004 Z. z. a zákona č. 385/2000 Z. z. o sudoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 29 cit. zákona). Platné znenie § 48 ods. 2 písm. d) zákona o súdoch a § 29 zákona o sudcoch a prísediacich sú v súčasnosti v zjavnom rozpore. Vyriešenie tohto rozporu sa realizuje úpravou znenia zákona č. 757/2004 Z. z.

čl. I bod 27 §
Ide o analogickú úpravu ako v prípade zmeny § 45 ods. 7 (novelizačný bod 22).

čl. I bod 28, 30, 31, 32 a 34 §
Navrhovaná právna úprava má za cieľ vyriešiť problémy aplikačnej praxe, najmä z pohľadu účastníkov dedičského konania, pri poverovaní notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Notárom je v konaní o dedičstve na základe zákona zverený výkon časti právomoci inak patriacej súdom. To znamená, že notár je podľa zákona v konaní o dedičstve oprávnený vykonávať úkony, ktoré sú úkonmi súdu. Počnúc 1. aprílom 2005 bol zavedený nový mechanizmus poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve, v zmysle ktorého sú veci notárom prideľované náhodným výberom prostredníctvom na to určených programových prostriedkov. Toto ustanovovanie notárov za súdnych komisárov v praxi spôsobuje účastníkom konania praktické problémy, keďže neraz sa stáva, že účastníci dedičského konania musia cestovať za notárom do vzdialených miest, hoci iný notár sídli priamo v ich meste. Podstata predkladaného návrhu spočíva v zmene spôsobu poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Navrhuje sa nahradiť prideľovanie vecí notárom ako súdnym komisárom prostredníctvom elektronickej podateľne mechanizmom, ktorý tu bol dlhodobo zaužívaný pred prijatím zákona č. …

čl. I bod 29 §
Platná právna úprava týkajúca sa organizácie práce na súde obsahuje výnimky umožňujúce obmedziť nápad sudcu, ktorý je zaradený do revíznych orgánov (§ 57 ods. 4 a 5). Z hľadiska organizácie práce na súdoch sa javí ako vhodnejšie riešenie vypustiť tieto zákonné výnimky (novelizačné body 39 a 40) a vytvoriť zákonnú možnosť, aby zníženie nápadu týchto osôb ustanovil rozvrh práce ako najdôležitejší vnútroorganizačný akt riadenia súdu, a to v závislosti od miestnych pomerov na tom-ktorom súde. Zníženie rozsahu, v akom sa sudca podieľa na výkone súdnictva, sa môže vzťahovať nielen na členov revíznych oddelení, ale aj na ďalších sudcov vykonávajúcich osobitné funkcie podľa tohto zákona alebo podľa zákona o sudcoch a prísediacich (predseda súdu, podpredseda súdu, člen disciplinárneho senátu a pod.). Kritériom pri zostavovaní rozvrhu práce je zohľadnenie výkonu povinností, ktoré inak ostatní sudcovia nevykonávajú.

čl. I bod 33 §
Navrhované zmeny reagujú na nové postavenie grémií okresných súdov – fakultatívne kreovanie.

čl. I bod 35 §
Úlohou predsedu kolégia alebo predsedu grémia, ak je zriadené, nie je plnenie povinností predsedu súdu, preto sa navrhuje vypustenie tejto právnej úpravy.

čl. I bod 36 §
Predmetná zmena smeruje k posilneniu postavenia predsedu súdu pri vykonávaní dohľadu pri výkone súdnictva. Navrhuje sa výslovne ustanoviť povinnosť sudcov (ako aj súdnych úradníkov, justičných čakateľov a iných zamestnancov súdu) dodržiavať opatrenia uložené predsedom súdu na odstránenie nedostatkov alebo ich príčin v rámci výkonu dohľadovej právomoci. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť sudcov podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. u štátnych zamestnancov alebo iných zamestnancov súdu podľa príslušnej zákonnej úpravy.

čl. I bod 37 §
Zmena vyplýva z aktuálneho znenia Trestného poriadku.

čl. I bod 38 §
Navrhuje sa, aby predsedovia okresných súdov mohli predsedom krajských súdov navrhnúť nariadenie mimoriadnej revízie na vlastnom súde. Predseda krajského súdu však týmto návrhom nie je viazaný. Doplnenie právnej úpravy smeruje k rozšíreniu vykonania mimoriadnych revízií nad rámec doterajšej právnej úpravy.

čl. I bod 39 a 40 §
Navrhované zmeny súvisia s bodom 29.

čl. I bod 41 §
Zostaviť zoznam preťažených súdov nie je možné z titulu nerovnomernosti nápadu a závažnosti prejednávaných vecí. Predmetné skutočnosti skresľujú matematické výpočty týkajúce sa zaťaženosti jednotlivých súdov, pri ktorých sa zohľadňuje počet vecí pripadajúcich na jedného sudcu, a normatívu určenému sudcovi na vybavenie v určitej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi ešte nie je stanovený všeobecne akceptovateľný normatív výkonnosti sudcov, je ustanovenie týkajúce sa zostavovania zoznamu preťažených súdov predčasné, a to najmä vo vzťahu k finančným nárokom, ktoré sú viazané na predmetné ustanovenie. Počet sudcov je primárne ovplyvňovaný výškou poskytnutých finančných prostriedkov a v spojitosti s ústavným postavením sudcov je problém zabezpečiť v každom okamihu rovnomerné obsadenie jednotlivých súdov. Súčasne sa navrhuje spresnenie právnej úpravy, a to výslovnou úpravou určovania počtov sudcov po dohode so Súdnou radou Slovenskej republiky. Voľné miesta sudcov však bude ministerstvo určovať aj naďalej bez ingerencie iného orgánu.

čl. I bod 42 a 43 §
Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti vykonávania previerok spisov súdu aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavenia sťažností občanov. Podľa platnej právnej úpravy vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky previerky súdnych spisov podľa § 72 ods. 1 písm. c). Z platnej právnej úpravy je zrejmé, že táto pôsobnosť ministerstva smeruje k previerkam súdnych spisov v súvislosti s výkonom súdnictva, t.j. v súvislosti s vlastnou rozhodovacou činnosťou súdov, najmä v otázkach prípadných prieťahov v konaní. Cieľom novej právnej úpravy je analogické rozšírenie pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností smerujúcich na sudcov, ktoré boli podané podľa novelizovaného zákona. Podľa navrhovanej právnej úpravy v rámci výkonu pôsobnosti podľa nového písmena e) bude ministerstvo bude oprávnené vykonávať previerky spôsobu vybavovania sťažností a prešetrovania vybavovania sťažností, pričom na tieto účely bude oprávnené nahliadať do súdnych spisov, prípadne bude oprávnené si priamo vyžiadať súdne spisy z príslušného súdu (uvedené platí nie len pre súdne spisy v …

čl. I bod 44 §
Navrhuje sa nová právna úprava v oblasti prevádzky, riadenia a organizačného zabezpečenia informačných technológií súdnictva. Súčasná právna úprava v oblasti informačných technológií súdnictva a ich riadenia je daná vo všeobecnej rovine [§ 71 ods. 1 písm. d) prvý a tretí bod] a v konkrétnej rovine (§ 73 ods. 1). Výkon týchto kompetencií patrí do výlučnej pôsobnosti ministerstva, ktoré ich realizuje buď z centra alebo prostredníctvom na tento účel zriadených organizačných útvarov ministerstva pôsobiacich na krajských súdoch. Návrh zákona vychádza z predpokladu, že realizáciu kompetencií v oblasti informačných technológií aj naďalej bude primárne vykonávať ministerstvo, ale na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa zavádza možnosť delegovania niektorých čiastkových úloh (v rozsahu podľa § 73 ods. 1), primárne prislúchajúcich zákonom ministerstvu, na krajské súdy. Inak povedané, na zákonnom základe sa zavádza mechanizmus prenesenia časti kompetencií ministerstva na krajské súdy v oblasti správy súdu. Určenie okruhu kompetencií, ktoré bude možné na základe zákona preniesť na krajské súdy, je daný dikciou § 73 ods. …

čl. I bod 45 §
Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické problémy, ktoré spôsobuje platná a účinná právna úprava osobného úradu a jeho podriadenosti riaditeľovi správy súdu. Podľa poznatkov aplikačnej praxe je podriadenie osobného úradu riaditeľovi správy súdu nesystémovým riešením. Osobou primárne zodpovednou za fungovanie súdu je predseda súdu. Vzhľadom na uvedené postavenie predsedu súdu je teda potrebné, aby boli zákonom vytvorené všetky predpoklady pre efektívny výkon jeho pôsobnosti, medzi ktoré patrí aj podriadenie osobného úradu priamo predsedovi súdu.

čl. I bod 46 §
Ide o právnu úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v predchádzajúcich bodoch (bod 44).

čl. I bod 47 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou uvedenou v novelizačnom bode 45.

čl. I bod 48 §
Navrhuje sa nová právna úprava prípravy východísk pre tvorbu návrhu rozpočtu súdnictva, a to posilnením postavenia Súdnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na jej ústavné kompetencie. Návrh zákona v tomto prípade rešpektuje a zohľadňuje požiadavky Súdnej rady Slovenskej republiky vznesené v rámci vnútrorezortného pripomienkového konania, ako aj výsledky rozporového konania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

čl. I bod 49 §
Navrhuje sa úprava splnomocňovacieho ustanovenia. Na základe platnej právnej úpravy bola vydaná vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miestach sudcov na súdoch. Táto právna úprava sa v praxi neosvedčila, keďže na jej podklade nemožno v praxi docieliť uspokojivý stav pri určovaní voľných miest sudcov, resp. pri posudzovaní preťaženosti súdov. Preto sa navrhuje vyhlášku zrušiť (novelizačný bod 53) a vypustiť splnomocňujúce ustanovenia týkajúce sa pravidiel určovania miest sudcov a voľných miest sudcov a kritérií určenia a vedenia zoznamu preťažených súdov (v nadväznosti na novelizačný bod 41).

čl. I bod 50 až 52 (prechodné ustanovenia) §
Navrhuje sa vypustiť právnu úpravu postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. a presunúť ju do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kam systematicky patrí. Z hľadiska legislatívno-technického sa navrhuje využiť takto „uvoľnené“ § 99 až 101 pre formulovanie prechodných ustanovení k predkladanému návrhu zákona, keďže postup v zmysle ktorého by došlo k derogácii § 99 až 101 a následnému vytvoreniu nových paragrafov s prechodnými ustanoveniami považuje predkladateľ za neúčelný. k § 99 Vzhľadom na zavedenie novej právnej úpravy prideľovania vecí notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve sa navrhujú prechodné ustanovenia k tejto právnej úprave. V odseku 1 sa upravuje mechanizmus vydania prvých notárskych rozvrhov, a to najmä určením lehôt, v rámci ktorých sú príslušné subjekty povinné realizovať povinnosť vydať notársky rozvrh práce. Táto právna úprava je potrebná vzhľadom na termíny upravené v § 52a, resp. vzhľadom na účinnosť navrhovanej právnej úpravy. …

čl. I bod 53
Tento bod súvisí s novelizačnými bodom 49. S prihliadnutím na zrušenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 92 ods. 2 písm. d) a rešpektujúc rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie PL. ÚS 18/02) sa navrhuje výslovné zrušenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch.

čl. I (zákon č. 757/2004 Z. z.)
Poznámka k novele zákona o súdoch Predkladaná novela nadväzuje na prebiehajúce novelizácie (parlamentná tlač 719). Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vnímať navrhované zmeny v kontexte skôr začatého legislatívneho procesu, ktorého úspešné ukončenie sa predpokladá ešte pred schválením predkladaného návrhu zákona.

čl. I bod 1 až 3 §
Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Podrobnosti o sústave v zmysle čl. 143 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky upravuje práve zákona č. 757/2004 z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (doterajšie znenie § 5). Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu a dovolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu, resp. vojenských obvodových súdov (doterajšie znenie § 8) sa z dôvodov predchádzania prípadným výkladovým nezrovnalostiam navrhuje upraviť v čl. III ako prechodné ustanovenie; k tomu pozri odôvodnenie k čl. III.

čl. I bod 4 až 7 §
Doterajšia právna úprava výkonu trestného súdnictva v čase vojny a vojnového stavu sa čiastočne preberá aj do novej právnej úpravy. Výsledné znenie je výsledkom vyhodnotenie zásadných pripomienok Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Vyššieho vojenského súdu.

čl. I bod 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva. Vzhľadom na platné znenie § 38 ods. 1 písm. d) nie je potrebné osobitne upraviť zánik funkcie predsedu Vyššieho vojenského súdu a predsedov vojenských obvodových súdov.

čl. I bod 9 až 24 a 26 §
Ide o legislatívno-technickú úpravy v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Právna úprava zohľadňuje zrušenie vojenských súdov v oblasti úpravy sudcovskej samosprávy, riadenia súdov a správy súdov.

čl. I bod 25 §
Predmetné ustanovenie je doterajším odsekom 5 z § 10. Vzhľadom na povahu tohto ustanovenia sa navrhuje jeho zaradenie do spoločných ustanovení zákona. V nadväznosti na pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky sa súčasne dopĺňa špecifikácia medzinárodnej zmluvy, na ktorú ustanovenie odkazuje.

čl. XV (splnomocnenie na vydanie úplného znenia)
Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj s prihliadnutím na rozsah prechádzajúcej novelizácie (tlač 719) sa navrhuj, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie tohto zákona.

čl. XV (účinnosť)
Navrhuje sa účinnosť právnej úpravy, a to od 1. marca 2009 s výnimkou ustanovenia, ktorým ex lege dôjde ku skončeniu služobného pomeru profesionálneho vojaka (sudca a justičný čakateľ bývalého vojenského súdu), kde je táto delená (skoršia) účinnosť potrebná z hľadiska vzniku nárokov vo vzťahu k výsluhovým náležitostiam. V Bratislave, 6. novembra 2008 Štefan Harabin podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Robert Fico predseda vlády Slovenskej republiky

čl. I
(novela zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) Všeobecne Nakoľko súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky už je smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú.v. ES, L 281, 23.11.1995) a vzhľadom na to, že v rámci ochrany osobných údajov v Slovenskej republiky prístup, ktorý predkladateľ v rámci transpozície rámcového rozhodnutia zvolil spočíva v tom, že do znenia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa výslovne preberajú len tie ustanovenia rámcového rozhodnutia, ktoré nenachádzajú svoje vyjadrenie v zákone č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene doplnení niektorých zákonov (k tomu pozri tabuľku zhody). Navrhovaná právna úprava ďalej v kontexte vykonávanej transpozície precizuje platné znenie zákona upravujúce Centrálny informačný systém súdnictva, kde sa v prvom rade reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, resp. právna úprava …

čl. I bod 1
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa doplnenie platnej právnej úpravy o podrobné pravidlá kreovania a prideľovania vecí senátom Najvyššieho súdu SR tak, aby nedochádzalo k účelovým zmenám rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR v konaní o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu.

čl. I bod 3 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňuje existujúca nekonzistencia zákona v používaní pojmu „Centrálny informačný systém súdnictva“ a jeho legislatívnej skratky „centrálny informačný systém“; legislatívna skratka bola pôvodne zavedená až v § 79 ods. 2.

čl. I bod 4 §
Aktualizuje sa znenie predmetného ustanovenia v nadväznosti na novú právnu úpravu informačných systémov verejnej správy. Pôvodné znenie vychádzalo z už zrušeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.

čl. I bod 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v aktualizácii poznámky pod čiarou k odkazu 34, kde sa cituje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov; v ďalšom texte dôvodovej správy sa používa skratka „zákon o ochrane osobných údajov“.

čl. I bod 6
Ide o legislatívno-technickú Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v aktualizácii poznámky pod čiarou k odkazu 38.

čl. I bod 7 §
(§ 79 ods. 1) Ide o pôvodné ustanovenie, ktoré je aktuálne precizuje vzhľadom na doterajšiu aplikačnú prax. V zásade sa rozlišujú dve kategórie informácií, osobných údajov a iných údajov. Prvú skupinu predstavujú údaje, ktoré najmä súdy spracúvajú v rámci občianskeho súdneho konania a trestného konania, a ktoré sú potrebné pre samotný výkon súdnictva. Druhú skupinu prestavujú údaje, ktoré sa spracúvajú v rámci inej činnosti súdov, resp. ktoré nie sú súčasťou občianskeho súdneho konania alebo trestného konania, môžu však s ním bezprostredne súvisieť. V tomto prípade ide napr. o údaje spracúvané v rámci výkonu pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 13 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (výkon štátneho dohľadu nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov a Notárskej komory Slovenskej republiky, zabezpečovanie výkonu znaleckej činnosti, prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti, zastupovanie Slovenskej republiky na Európskom súde pre ľudské práva a zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskych …

čl. I bod 8 §
(§ 82c) Základná právna úprava ochrany osobných údajov je obsiahnutá v zákone o ochrane osobných údajov, pričom tento zákon súčasne zahŕňa transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú.v. ES, L 281, 23.11.1995) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú.v. EÚ L 284, 31.10.2003). Účelom právnej úpravy zákona o súdoch v § 81 ods. 1 je jednak umožniť niektoré odchýlky od generálnej právnej úpravy zákona o ochrane osobných údajov, umožniť doplnenie právnu reguláciu ochrany osobných údajov ako takej nad rámec zákona o ochrane osobných údajov; t.j. navrhované ustanovenie vymedzuje základný vzťah právnej úpravy zákona o súdoch (lex specialis) a právnej úpravy zákona o ochrane osobných údajov (lex generalis). Navrhovanou právnou úpravou sa súčasne dosiahne stav umožňujúci vo všeobecnej časti dôvodovej správy popísaný spôsob transpozície rámcového rozhodnutia, keďže toto sa do zákona o súdoch preberá len čiastočne, …

čl. I bod 9 a 10 §
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s doplnením transpozičnej prílohy (doteraz nebola súčasťou znenia zákona).

čl. III

čl. III bod 1, 2 a 4 §
Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je jedným zo zámerov vlády zamedziť prelínaniu súdnej moci a správy súdov. Na tento účel sa navrhuje zaviesť nezlučiteľnosť funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu s členstvom v súdnej rade. Ak sa teda predseda (podpredseda) súdu stane členom súdnej rady, zanikne mu ex lege funkcia predsedu (podpredsedu) súdu.

čl. III bod 3 a 7 §
Nakoľko dochádza k zrušeniu zásad na obsadzovanie funkcie predsedu súdu, časť tejto úpravy sa premieta do zákona o súdoch a zvyšná časť do vyhlášky, ktorá bude vydaná podľa § 92 ods. 3.

čl. III bod 5 §
Navrhovaná právna úprava reaguje na poznatky aplikačnej praxe a nejednoznačný výklad právnej úpravy. Zmena v personálnom obsadení súdu je podľa platnej právnej úpravy dôvodom na prerozdelenie už pridelených vecí. Problematickým z hľadiska aplikačnej praxe je výklad tohto ustanovenia v prípade senátnych vecí. Senáty môžu byť podľa platnej právnej úpravy troj, päť a viacčlenné. Zmena v osobe jedného člena senátu (napr. prerušenie výkonu funkcie sudcu, odchod do dôchodku a pod.) by nemala mať za následok prerozdelenie veci medzi iné senáty, ale predseda súdu by mal opatrením prideliť do tohto senátu iného sudcu, a to v záujme kontinuálneho konania a rozhodovania o veci (k tomu pozri tiež § 51a ods. 3 zákona). V kontexte platného znenia § 51 ods. 4 písm. b) je táto požiadavka sporná. Preto sa navrhuje v záujme zabezpečenia plynulosti súdneho konania považovať v prípade senátov za zmenu v personálnom obsadení súdu len takú zmenu, ktorou dôjde k zmene nadpolovičnej väčšiny členov senátov (dvaja z troch, traja z piatich …

čl. III bod 6 §
V nadväznosti na zavedenie nové inštitútu v zákone o súdoch – ročný štatistický výkaz sudcu – zavádza sa povinnosť ministerstva spravodlivosti zverejňovať štatistické údaje [o výkonnosti súdov; potrebné vykladať v spojitosti s navrhovaným § 27 ods. 2 písm. i)] každoročne k 28. februáru, čím sa vytvárajú podmienky pre bezproblémové splnenie povinnosti predsedov súdov vyhotoviť ročný štatistický výkaz sudcu k 31. marcu. Pri porovnávaní údajov o výkonnosti sudcu v konkrétnej agende s celoslovenským priemerom bude predseda súdu vychádzať práve z údajov, ktoré zverejňuje ministerstvo spravodlivosti.

čl. VIII
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. VIII bod 1 §
Účelom navrhovanej právnej úpravy je predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov z troch na päť rokov pri zachovaní obmedzenia vykonávať funkciu predsedu súdu najviac dvakrát po sebe. Dôvodom pre túto zmenu je fakt, že trojročné funkčné obdobie sa v praxi neosvedčilo, nakoľko tri roky sú pomerne krátky čas pre predsedu súdu pre realizáciu systémových opatrení na zlepšenie činnosti súdu.

čl. VIII bod 2 §
Vzhľadom na praktické požiadavky aplikačnej praxe, ako aj rozsah agendy sa navrhuje obnoviť model dvoch podpredsedov súdov na krajských súdoch a veľkých okresných súdoch (okresné súdy v sídle krajského súdu a okresné súdy s počtom sudcov viac ako 30). Na týchto súdoch budú pôsobiť dvaja podpredsedovia súdov.

čl. VIII bod 3 §
Navrhuje sa výslovná úprava dohľadových právomocí predsedu súdu vo vzťahu osobitnému sledovaniu plynulosti súdneho konania v prípadoch, v ktorých ústavný súd alebo Európsky súdu pre ľudské práva konštatoval porušenia práva na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov. Je dôležité, aby predsedovia venovali týmto prípadom náležitú pozornosť a uplatnili všetky zákonné mechanizmy na odstránenie vzniknutého stavu vrátane iniciovania disciplinárneho konania, prípadne uplatnenia regresnej náhrady škody, ak k porušeniu základných práv došlo v dôsledku osobného zlyhania sudcu.

čl. VIII bod 4 §
Prechodné ustanovenia riešia konflikt novej právnej úpravy dĺžky funkčného obdobia predsedu a podpredsedu súdu s aktuálnym stavom, a to tak, že doterajší predsedovia a podpredsedovia dokončia trojročné funkčné obdobie, t.j. ich funkčné obdobie sa prijatím novej právnej úpravy nepredlžuje.

čl. IV
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. IV bod 1, 2, 4, 5 a 6 §
Účelom navrhovaných ustanovení je vykonať zmeny a doplnenia zákonnej úpravy tak, aby bola naplnená požiadavka obnovenia inštitútu justičných čakateľov.

čl. IV bod 3 §
V prípade zákona o súdoch vyslovil ústavný súd nesúlad § 38 ods. 5 druhej a tretej vety s Ústavou Slovenskej republiky. Cieľom zmeny § 38 ods. 5 je naplnenie požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu. Na tento účel sa dopĺňa právna úprava o dôvody odvolania predsedu súdu (porušenie zákonných povinností predsedu súdu), ako aj o mechanizmus súdneho prieskumu tohto rozhodnutia ministra spravodlivosti. Samotné konanie o odvolaní predsedu súdu sa navrhuje vyňať z režimu správneho poriadku za súčasného vymedzenia obsahových náležitostí tohto rozhodnutia (výrok, odôvodnenie a poučenie). Právoplatné rozhodnutie ministra spravodlivosti bude preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to na základe žaloby, ktorú bude môcť podať odvolaný predseda súdu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude v tomto prípade konečné a nebude možné ho napadnúť odvolaním, príp. mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo však nevylučuje (tak ako doteraz) uplatnenie individuálnej ústavnej sťažnosti. Predkladateľ má za to, že takto koncipovaná právna úprava napĺňa závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky PL. ÚS …

čl. VII (zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

čl. VII § 82i §
Register diskvalifikácií predstavuje neverejný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva a v ktorom sa evidujú údaje o osobách vylúčených z výkonu funkcií podľa Obchodného zákonníka. Súd na základe žiadosti vydá žiadateľovi potvrdenie o tom, či o jeho osobe v registri záznam je alebo nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že zavedením registra predkladateľ nechce zvyšovať administratívne zaťaženie podnikateľov, výpis z registra nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra a nepredpokladá sa jeho potreba ani v iných prípadoch. Na základe uvedeného si bude môcť žiadateľ vyžiadať potvrdenie o zápise v registri o svojej osobe, ak bude potrebovať preukázať svoju spôsobilosť vykonávať funkciu, napr. obchodným partnerom.

čl. VII § 82j §
Ustanovenie upravuje zdroj údajov v registri ako aj dobu, počas ktorej sa budú informácie v registri uchovávať.

čl. VII § 82k §
Diskvalifikačný list predstavuje zdroj údajov o vylúčenej osobe pre súd, ktorý vedie register diskvalifikácií. Predmetné ustanovenie hovorí, čo je jeho obsahom. Navrhované ustanovenie popisuje tok informácií o vylúčení na súdoch. Súd, na základe ktorého rozhodnutia bola osoba vylúčená, zašle diskvalifikačný list (obsahujúci údaje o vylúčenej osobe) súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií. Ten následne vykoná lustráciu toho, v obchodnom registri ktorého súdu, resp. ktorých súdov je vylúčená osoba zapísaná a prostredníctvom výpisu z registra informuje tento súd, resp. súdy o vylúčení osoby. Uvedený krok je nevyhnutý vzhľadom na naviazanie vylúčenia osoby s jej vymazaním z obchodného registra (pozri čl. VII návrhu zákona). Uvedené nevylučuje komunikáciu súdov prostredníctvom elektronických prostriedkov.

čl. I
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. I bod 1 §
Vzhľadom na zámer zriadiť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné vykonať zmeny v § 24 doterajšieho znenia zákona. Predmetné ustanovenie upravuje vydávanie vnútroorganizačných aktov riadenia, ktorými sú organizačný poriadok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rokovacie poriadky, a to pléna a kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vydávanie organizačného poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vzhľadom na skutočnosť, že tento súd prestáva byť služobným úradom, stáva bezpredmetným. Preto sa navrhuje oprávnenia pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky schvaľovanie organizačného poriadku. Nová právna úprava predpokladá, že organizačný poriadok sa bude vydávať na úrovni Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky; k tomu pozri bod 2 (§ 24a ods. 7).

čl. I bod 2 §
Cieľom doplnenia nového § 24a je zriadiť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V odsekoch 2 a 3 sa vymedzuje pôsobnosť Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava v odseku 2 je všeobecným vymedzením pôsobnosti kancelárie, a to podľa jednotlivých oblastí tvoriacich správu súdu – s uvedeným pojmovým aparátom pracuje už platné znenie zákona o súdoch. V odseku 3 sa vymedzuje pôsobnosť kancelárie špecifickým spôsobom, pomenovaním konkrétnych činností v rámci správy súdu (z legislatívno-technického hľadiska sa používa súbor vnútorných odkazov). Kancelária tak preberá doterajšiu pôsobnosť predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti správy súdov a riaditeľa správy tohto súdu. Vzhľadom na ústavné konotácie riadenia súdov sa navrhuje ponechať plne v pôsobnosti predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky personálne veci sudcov, resp. otázky týkajúcich sa výkonu súdnictva. Zriadením Kancelárie najvyššieho súdu dochádza k nahradeniu doterajšej kapitoly Najvyšší súd Slovenskej republiky novou kapitolou, a to práve Kanceláriou najvyššieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda prestáva byť rozpočtovou kapitolou. Po novom bude činnosť tohto súdu …

čl. I bod 3 §
Platné znenie zákona o súdoch v § 34 vymedzuje orgány správy súdov. Z koncepčného hľadiska správu súdov popri predsedovi súdu zabezpečuje riaditeľ správy súdu. Vzhľadom na zriadenie kancelárie najvyššieho súdu tento koncept prestáva platiť na najvyššom súde, kde sa pôsobnosť riaditeľa správy súdu sústredí do kancelárie najvyššieho súdu. Z uvedeného dôvodu prestáva funkcia riaditeľa správy súdu byť aktuálna na najvyššom súde. Tento záver je potrebné zohľadniť aj pri vymedzení orgánov správy súdov, už nebude patriť riaditeľ správy najvyššieho súdu.

čl. I bod 4 §
Koncepčne je zákon o súdoch vystavaný tak, že predseda súdu je orgánom riadenia výkonu súdnictva a (štátnej) správy súdu. Vzhľadom na kreovanie kancelárie najvyššieho súdu ako obslužného orgánu pre najvyšší súd sa situácia mení aj z hľadiska postavenia predsedu najvyššieho súdu z hľadiska jeho pôsobnosti v rámci správy najvyššieho súdu. Preto je potrebné túto skutočnosť vyjadriť aj pri základnom vymedzení základného poslania predsedu súdu – riadiť súd. Na najvyššom súde bude túto úlohu síce naďalej plniť predseda najvyššieho súdu, ale vo vymedzených oblastiach tak bude robiť prostredníctvom na to určeného orgánu, ktorým je kancelária najvyššieho súdu. Takáto právna úprava však nič nemení na fakte, že zodpovedným za riadny chod najvyššieho súdu je naďalej predseda tohto súdu. Uvedený záver vyplýva aj z podriadenosti kancelárie priamo predsedovi najvyššieho súdu, a to prostredníctvom vedúceho tejto kancelárie.

čl. I bod 5 §
Účelom navrhovaného znenia je zosúladenie terminológie so súčasným právnym stavom. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom na základe uvedeného sa zrušila následná finančná kontrola.

čl. I bod 6 §
Účelom navrhovaného znenia je, taktiež ako v predchádzajúcom bode, zosúladenie terminológie so súčasným právnym stavom. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa priebežná finančná kontrola a predbežná finančná kontrola nahrádza základnou finančnou kontrolou.

čl. I bod 7
Dôvodom navrhovaného znenia je aktualizácia príslušných právnych predpisov, nakoľko s účinnosťou od 1. januára 2016 bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušený zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa zároveň ruší následná finančná kontrola a priebežná finančná kontrola a predbežná finančná kontrola sa nahrádza základnou finančnou kontrolou.

čl. I bod 8 §
Dôvodom navrhovanej zmeny znenia ustanovenia § 74 ods. 4 je odstránenie rizika vzniku kolízie navrhovaného znenia § 24a ods. 2 s predchádzajúcim znením § 74 ods. 1 a kolízie navrhovaného znenia § 24a ods. 3 s predchádzajúcim znením § 74 ods. 4. Navrhovaná zmena znenia § 74 ods. 4 má za cieľ jasne determinovať, ktoré činnosti vo vzťahu k správe najvyššieho súdu budú patriť do pôsobnosti predsedu najvyššieho súdu a zároveň je tým možné vymedziť, ktoré činnosti vo vzťahu k správe najvyššieho súdu budú spadať výlučne do pôsobnosti kancelárie najvyššieho súdu. Súčasne je potrebné uvedomiť si, že navrhovaná zmena znenia ustanovenia § 74 ods. 4 predstavuje špecifickú úpravu vzťahujúcu sa in concreto na správu najvyššieho súdu.

čl. I bod 9 §
Doterajšie znenie paragrafu sa navrhuje zmeniť z dôvodu, že sa nebude vzťahovať na najvyšší súd. Výkon správy prechádza na kanceláriu najvyššieho súdu. Podľa návrhu § 24a ods. 7 budú podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho súdu určené organizačným poriadok kancelárie, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Podrobnosti o organizácii práce najvyššieho súdu pri výkone súdnictva určí predseda najvyššieho súdu v rozvrhu práce. Právna úprava riaditeľa správy najvyššieho súdu sa stáva bezpredmetnou, a preto sa navrhuje jej vypustenie aj v rámci § 78 ods. 2.

čl. I bod 10 §
V nadväznosti na prebiehajúci legislatívny proces vo veci návrhu zákona o upomínacom konaní, ako aj s prihliadnutím na fakt, že zverejňovanie platobných rozkazov nemá veľkú vypovedaciu hodnotu a ich anonymizácia administratívne zaťažuje súdy sa navrhuje zrušiť povinné zverejňovanie platobných rozkazov. Sprístupňovanie týchto rozhodnutí na žiadosť však ostáva zachované.

čl. I bod 11 §
Navrhuje sa doplniť príslušnosť súd na vedenie registra diskvalifikácii, ktorá bola v rámci zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov neúmyselne vypustená.

čl. I bod 12 §
Východiská pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdnictva budú Súdnej rade Slovenskej republiky predkladať okrem Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (doterajšia úprava), aj Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (nová úprava), a to namiesto Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (doterajšia úprava). Navrhované zmeny vo vzťahu k terminológii majú za účel zosúladenie predmetnej terminológie s terminológiou zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého s účinnosťou od 1. 8. 2015 sa východiská rozpočtu verejnej správy nevypracovávajú ako samostatný dokument.

čl. I bod 13 §
Keďže zriadenie Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky znamená vznik nového subjektu práva a keďže súčasne dochádza k prechodu niektorých kompetencií z najvyššieho súdu na zriaďovanú kanceláriu najvyššieho súdu je potrebné, aby dôsledky takejto zmeny právnej úpravy boli vyriešené v prechodnom ustanovení tak, aby bola zachovaná kontinuita v právnych vzťahoch, ktoré súvisia s kompetenciami prechádzajúcimi na kanceláriu najvyššieho súdu. Na tento účel sa volí generálna právna úprava, ktorej účelom je pokryť v podstate akékoľvek právne vzťahy, ktoré sú spojené s prechodom kompetencií z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu. Osobitne sú zvýraznené štátnozamestnanecké a obdobné právne vzťahy. Osobitne sa taktiež navrhuje úprava prechodu správy majetku z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu.

čl. V
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. V bod 1 (§ 19 ods. 1) §
Je potrebné dať zákonnú garanciu pre vytvorenie podmienok činnosti sudcu najvyššieho súdu tak, aby táto činnosť bola krytá počtom štátnozamestnaneckých miest a objemom finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly. Pridelenie aspoň dvoch asistentov je štandardnou podmienkou výkonu funkcie sudcu v Českej republiky, aj v iných štátoch. V tých oblastiach rozhodovacej činnosti, ktoré vyžadujú osobitnú špecializáciu (napr. dane, clá, hospodárska súťaž, priemyslové vlastníctvo, sociálne veci, azylové konanie a ďalšie, o ktorých to určí plénum najvyššieho súdu), je na mieste vytvoriť priestor pre pridelenie ďalšieho asistenta sudcu špecializujúceho na uvedenú problematiku.

čl. V bod 2 (§ 21 ods. 3) §
Posilňuje sa ingerencia kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, a to tak, že kolégium bude mať možnosť (nie povinnosť) zaujať stanovisko k uchádzačom o túto funkciu prihláseným do výberového konania.

čl. V bod 3 (§ 24a ods. 3, § 73 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 71, t.j. dochádza k aktualizácii vnútorného odkazu; po novom sa bude § 71 členiť na dva odseky.

čl. V bod 4 (§ 36) §
Navrhovaná právna úprava vychádza z programového vyhlásenia vlády, podľa ktorého „Po oddelení pozícií predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu vláda navrhne spresniť nezlučiteľnosti pozície predsedu súdu a člena Súdnej rady v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu, pretože predseda súdu je súčasťou správy a riadenia sudcov a z tohto titulu podlieha riadiacej právomoci ministra.“. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje jednoznačne vyjadriť to, že minister spravodlivosti nemôže za predsedu súdu vymenovať sudcu, ktorý je členom súdnej rady. V súčasnosti platí právna úprava, podľa ktorej je zvolenie za člena súdnej rady dôvodom pre zánik funkcie predsedu súdu. Táto právna úprava prešla testom ústavnosti, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011). Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje formálne zamedziť situácii, kedy by minister mohol vymenovať za predsedu súdu sudcu, ktorý je členom súdnej rady, rovnako aj následku v automatickom zániku funkcie predsedu súdu.

čl. V bod 5 [§ 38 ods. 1 písm. f)] §
Funkcia člena súdnej rady nevzniká len zvolením (voľba sudcami), ale aj vymenovaním (prezident, vláda). Preto sa navrhuje vyjadriť túto skutočnosť aj v platnom znení § 38 ods. 1 písm. f). Doplnenie právnej úpravy úzko súvisí s novelizáciou § 36 (bod 1).

čl. V bod 6 (§ 40) §
Právnu úpravu nezlučiteľnosti orgánov riadenia a správy súdov, ktoré sú ustanovené do funkcie ministrom spravodlivosti s členstvom v súdnej rade sa navrhuje rozšíriť aj na podpredsedov súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj v prípade podpredsedov súdov výslovne upraviť, že do funkcie podpredsedu súdu nemôže byť vymenovaný sudca, ktorý je členom súdnej rady. Na zánik funkcie sudcu sa vzťahujú ustanovenia o zániku funkcie predsedu súdu, preto je namieste vyriešiť rovnakú situáciu ako v prípade § 36 zákona o súdoch.

čl. V bod 7 až 11 (§ 52a) §
Navrhovaná zmena § 52a má za cieľ zosúladiť znenie zákona o súdoch s § 162 Civilného mimosporového poriadku. Pôsobnosť vydávať rozvrh práce notárov na účely konania o dedičstve zveruje Civilný mimosporový poriadok predsedom okresných súdov. Platné a účinné znenie zákona o súdoch túto skutočnosť ani po prijatí zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezohľadňuje, preto je potrebné zákon o súdoch prispôsobiť Civilnému mimosporovému poriadku. Aj keď tento zjavný nesúlad zákonných úprav možno preklenúť použitím výkladového pravidla lex posterior derogat legi priori, z dlhodobého hľadiska je potrebné formálno-právne zosúladiť tieto zákony.

čl. V bod 12 (§ 57 ods. 2, § 58 ods. 3, § 59 a § 59a) §
Zákonom č. 195/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa zaviedla možnosť, aby členmi revíznych oddelení mohli byť aj sudcovia, ktorým zanikla funkcia podľa čl. 146 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Paradoxne však právna úprava nedovoľuje využiť skúsenosti sudcov, ktorým zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vzdaním sa funkcie sudcu. Aj v tomto prípade ide o osoby, ktorých dlhoročné odborné a praktické skúsenosti môžu reálne prispieť ku kvalitnému výkonu vnútornej revízie súdov. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje umožniť, aby títo bývalí sudcovia sa mohli stať členmi revíznych oddelení.

čl. V bod 13 (§ 57a ods. 2) §
Navrhuje sa, aby členmi revíznych oddelení mohli byť aj tí sudcovia, ktorí sú zvolení za členov hodnotiacich komisií.

čl. V bod 14 (§ 60 ods. 3) §
V tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu Pojem „disciplinárny súd“ právny poriadok nepozná od roku 2012. Z uvedeného dôvodu sa preto nahrádza tento pojem pojmom „disciplinárny senát“.

čl. V bod 15 a 16 [§ 71 písm. a) prvý bod, § 71 ods. 2] §
Podľa § 71 písm. a) prvý bod zákon o súdoch ministerstvo určuje počty sudcov a zamestnancov súdov a voľné miesta sudcov. Aktuálne túto pôsobnosť ministerstvo vykonáva po prerokovaní s predsedami súdov. Navrhuje sa, aby bola do procesu určovania počtu miest sudcov a zamestnancov súdov, t.j. celkových personálnych stavov na súdoch, zapojená popri predsedoch súdov aj súdna rada. Určovanie voľných miest sudcov zostáva vo výlučnej pôsobnosti ministra spravodlivosti. Cieľom zmeny § 71 je nastaviť nanovo pravidlá určovania počtu miest sudcov.

čl. V bod 17 (§ 82a ods. 2) §
Podľa súčasnej právnej úpravy zverejňoval rozhodnutia disciplinárnych senátov Najvyšší súd, avšak v nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu, celkové zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov bude zabezpečovať súdna rada a jej kancelária, preto bolo potrebné zosúladiť ustanovenie upravujúce zverejňovanie rozhodnutí disciplinárnych senátov s takto navrhovaným konceptom zabezpečovania činnosti.

čl. V bod 18 (§ 82i ods. 2) §
Navrhuje sa, aby bol register diskvalifikácií voľne dostupný na internete. Na tento účel sa bude jeho informačný obsah zverejňovať na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Vzhľadom na význam registra diskvalifikácií nie je dôvodné trvať na neverejnom charaktere tohto registra, ale naopak je dôležité, aby bol jeho informačný obsah dostupný komukoľvek – obchodnému partnerovi, orgánu verejnej moci atď.

čl. V bod 19 (§ 82l ods. 3) §
S prihliadnutím na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a princípy na ktorých je táto zákonná úpravy vystavaná sa navrhuje zaviesť plošnú povinnosť pre každý orgán verejnej moci komunikovať so súdmi prostredníctvom elektronických podaní. Niet dôvodu na to, aby za účinnosti zákona o e-Governmente vôbec prichádzalo do úvahy, aby orgány verejnej moci komunikovali so súdmi inak ako elektronicky prostredníctvom na to vytvorenej technickej infraštruktúry. Na rovnakej požiadavke je namieste trvať aj vo vzťahu advokátom, ktorí zastupujú účastníkov alebo strany v konaní. Predkladateľ má za to, že je namieste takúto povinnosť formulovať v zákone o súdoch, ktorý je predpisom všeobecného charakteru dopadajúceho na akékoľvek konanie pred súdom. Preto volí toto riešenie namiesto novelizácie procesných kódexov. Porušenie tejto zákonnej povinnosti nebude zakladať neúčinnosť procesného úkonu. Bude však zakladať vznik poplatkovej povinnosti za spracovanie podania, ktoré nie je vykonané v súlade s …

čl. V bod 20 (§ 85) §
Navrhované znenie bolo potrebné zosúladiť so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého sa východiská rozpočtu verejnej správy nevypracovávajú ako samostatný dokument a pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy sa vychádza z programu stability schváleného vládou Slovenskej republiky (§ 14 ods. 1). V nadväznosti na uvedené Súdna rada SR zaujíma stanovisko k podkladom (nie k východiskám) pre tvorbu rozpočtu verejnej správy, ktoré jej predkladá Ministerstvo spravodlivosti SR a Kancelária najvyššieho súdu SR.

čl. V bod 21 (§ 86) §
Nové znenie druhej vety v § 86 zohľadňuje ústavnú pôsobnosť súdnej rady podľa čl. 141a ods. 5 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, a to „vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu súdov“. Z ústavného vymedzenia pôsobnosti súdnej rady vyplýva oprávnenie predkladať priamo Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu rozpočtu sudcov, a nie ako súčasť vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, čo zodpovedá súčasnému zneniu § 86 zákona o súdoch. Z uvedeného dôvodu sa preto konštituuje oprávnenie súdnej rady predkladať svoje stanovisko Národnej rade Slovenskej republiky.

čl. V bod 22 (§ 101cd) §
Navrhuje sa odloženie povinnosti elektronickej komunikácie (§ 82l ods. 3) u tých právnych zástupcov, ktorí sú fyzickými osobami.

čl. XI
Návrhom zákona dochádza aj k transpozícii smernice 2016/680 a keďže súdy sú jedným z príslušným orgánov v zmysle tejto smernice a bude sa na nich vzťahovať štvrtá časť zákona (Osobitné pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi), navrhuje sa zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov vypustiť, resp. upraviť ustanovenia, ktoré by boli duplicitné k právnej úpravy podľa predloženého návrhu zákona o ochrane osobných údajov.

čl. I
V súlade s dôvodmi uvedenými vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje, aby súhlasy súdu podľa § 63 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov neboli sprístupňované na základe žiadosti o sprístupnenie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Rovnako sa nebudú sprístupňovať súhlasy súdu s použitím informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. Ďalej sa výnimka z povinnosti sprístupňovať rozhodnutia súdov bude vzťahovať aj na príkazy vydávané súdmi podľa Trestného poriadku. Príkazom súd v trestnom konaní (najmä v postupe pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní) rozhoduje o zásahoch do základných práva a slobôd; napr. príkaz na zatknutie podľa § 73 Trestného poriadku, príkaz na domovú prehliadku podľa § …

čl. III
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. III bod 1 a 2 (§ 17 ods. 2 a § 21 ods. 2) §
Navrhovaná úprava súvisí s úpravou v čl. I týkajúcou sa § 69 zákona o sudcoch. Reaguje na medzeru v zákone v prípade neobsadenej funkcie predsedu kolégia na krajskom súde a najvyššom súde, napríklad v prípade nezvolenia predsedu kolégia podľa § 15 ods. 3 zákona o sudcoch. Predstavuje obdobu úpravy § 38 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z.

čl. III bod 3 (§ 21 ods. 3) §
Cieľom navrhovanej úpravy je zjednocovanie výkladu zákonov v rámci toho ktorého kolégia najvyššieho súdu. Zjednocovanie výkladu medzi kolégiami spadá do pôsobnosti pléna najvyššieho súdu. Dopĺňa sa možné zjednocovanie nielen v prípade rozdielnosti výkladov veľkým senátom daného kolégia, ako je to dané súčasnou právnou úpravou, ale aj v prípade, ak sú rozdiely medzi bežnými trojčlennými či päťčlennými senátmi kolégia. Podľa predpisov civilného a správneho súdneho procesu zriadený veľký senát nie je vždy rovnako obsadený vzhľadom na zákonom ustanovený spôsob jeho kreovania. Preto nemožno vylúčiť ani rozdielny výklad v rozhodnutiach veľkého senátu. Stanovisko kolégia zjednotí rozdielne výklady veľkého senátu a senátov kolégia a bude pre sudcov kolégia záväzné. Navrhovaná úprava záväznosti stanoviska kolégia sa odvodzuje zo všeobecnej požiadavky jednotnosti rozhodovania a právnej istoty a je inšpirovaná aj znením § 13 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. III bod 4 (§ 21 ods. 4) §
Ide o úpravu, ktorej cieľom je, aby bolo jednoznačné, že predseda kolégia môže navrhovať prijatie stanovísk len kolégiu, ktorému predsedá.

čl. III bod 5 (§ 24a ods. 3) §
Navrhovaná úprava rozširuje pôsobnosť Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o oblasť riadenia a metodického usmerňovania vývoja, nasadzovania a využívania informačných systémov a technológií z dôvodu autonómneho postavenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v systéme súdov.

čl. III bod 6 (§ 45 ods. 7) §
Navrhovaná zmena upravuje kompetenciu sudcovských rád podávať návrh na začatie disciplinárneho konania aj v prípadoch, ktoré nie sú špecifikované v tomto zákone. Problematika disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní sudcov je komplexne upravená v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. III bod 7 [§ 50 ods. 2 písm. d)] §
Vzhľadom na to, že problematika hosťujúcich sudcov úzko súvisí s otázkou zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákon o súdoch), je potrebné, aby sa v rozvrhu práce určil spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce. V praxi to bude znamenať to, že ak predseda krajského súdu určí hosťujúcemu sudcovi miesto výkonu funkcie sudcu na konkrétnom okresnom súde, predseda okresného súdu bude musieť zmeniť rozvrh práce a zaradiť hosťujúceho sudcu na vybavovanie konkrétnej agendy, resp. určiť súdne oddelenie zastupovaného sudcu, ktoré hosťujúci sudca preberá namiesto pôvodného zákonného sudcu. Prostredníctvom rozvrhu práce dôjde k zaradeniu hosťujúceho sudcu aj do príslušného grémia, táto požiadavka vyplýva z § 50 ods. 2 písm. j) v spojitosti s § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona o súdoch. Keďže je hosťujúci sudca členom grémia má právo sa podieľať na činnosti tohto grémia napríklad aktívnym a pasívnym volebným právom v prípade voľby predsedu grémia. Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca bude vykonávať funkciu …

čl. III bod 8 (§ 51 ods. 1) §
Účelom doplnenia § 51 ods. 1 je zohľadnenie špecifík trestnoprávnej agendy vyplývajúcich z § 277 ods. 5 Trestného poriadku. Podľa cit. úpravy platí, že ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí. Toto pravidlo trestného konania limituje využitie inštitútu hosťujúceho sudcu v trestnoprávnej agende, pretože podstata inštitútu hosťujúceho sudcu spočíva práve v zmene v obsadení osoby samosudcu alebo v zmene v zložení senátu. Predkladateľ zvažoval v tejto súvislosti alternatívne mechanizmus, podľa ktorého by hosťujúci sudca dokončil rozpojednávané trestné veci, hoci by už pôsobil na inom súde. Od tohto konceptu však upustil, pretože by znamenal prílišnú komplikovanosť systému hosťujúcich sudcov. Nateraz sa preto javí ako najvhodnejšie riešenie zamedziť prideľovaniu trestných veci hosťujúcim sudcom. Predkladateľ nevylučuje zmenu tejto právnej úpravy, ak sa pre ňu vytvoria vhodné podmienky v Trestnom poriadku.

čl. III bod 9 a 10 (§ 51 ods. 4 a 5) §
V nadväznosti na zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu sa navrhuje zmena právnej úpravy prideľovania a prerozdeľovania vecí. Platná právna úprava rozlišuje medzi pridelením veci a prerozdeľovaním už pridelených vecí. V oboch prípadoch platí, že pridelenie veci alebo prerozdelenie vecí sa vykonáva náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Platná právna úprava prikazuje prerozdelenie vecí zo štyroch dôvodov uvedených v § 51 ods. 4. Jedným z týchto dôvodov je aj dlhodobá šesť týždňov presahujúca neprítomnosť zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená [písmeno a)]. Do momentu kým dôjde k prerozdeleniu vecí v prípade absencie zákonného sudcu sa využíva inštitút zastúpenia iným sudcom toho istého súdu, a to v súlade s rozvrhom práce. Potom, čo neprítomnosť zákonného sudcu presiahne šesť týždňov dochádza k prerozdeleniu vecí tohto sudcu medzi ostatných sudcov tohto istého súdu. Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy je zabezpečiť konanie a rozhodovanie vo veciach, pretože absencia zákonného sudcu nie je a ani nemôže byť dôvodom pre to, aby sa vo …

čl. III bod 11 (§ 51a ods. 3) §
Podľa platného znenia § 51a sa sudcovi garantuje určitá miera špecializácie na konkrétnu agendu tým, že zmena jeho zaradenia na inú agendu je podmienená buď súhlasom sudcu alebo prerokovaním so sudcovskou radou; v oboch prípadoch sa vyžaduje, aby predseda súdu po zmene funkčného zaradenia sudcu zohľadňoval to, že sudca vybavuje – z jeho pohľadu – novú agendu po dobu troch mesiacov od zmeny agendy. Tieto pravidlá je však potrebné podrobiť bližšej analýze po zavedení inštitútu hosťujúceho sudcu. V prípade hosťujúceho sudcu musí tento sudca zastupovať iného zákonného sudcu, t.j. od okamihu určenia miesta výkonu funkcie na konkrétnom okresnom súde zastupuje zákonného sudcu. Ak by sa v prípade hosťujúcich sudcov mala rešpektovať garancia špecializácie podľa § 51a, tak ich využitie pri zabezpečovaní riadneho chodu súdov by sa stalo problematickým, pretože ich zaradenie do rozvrhu práce okresného súdu na iný typ agendy akú vykonávali predtým na inom okresnom súde by mohlo viesť k situácii, že hosťujúceho sudcu nebude možné využiť, lebo nemusí …

čl. III bod 12 a 13 [§ 71 ods. 1 písm. a) prvý bod a ods. 2] §
Zavedením inštitútu hosťujúceho sudcu a s tým spojeného nového typu sudcovského miesta – voľného miesta hosťujúceho sudcu – sa navrhuje primerane upraviť mechanizmus určovania miest sudcov. Podľa platnej právnej úpravy sa určujú celkové miesta sudcov a voľné miesta sudcov. Túto právnu úpravu je potrebné rozšíriť aj o voľné miesta hosťujúcich sudcov, pričom aktéri tohto procesu budú tí istí ako podľa doterajšej právnej úpravy, t.j. ministerstvo spravodlivosti, predsedovia súdov a Súdna rada Slovenskej republiky. Procedúra určenia týchto miest vyplýva z § 71 ods. 2, pričom na určovaní voľných miest hosťujúcich sudcov sa budú podieľať predsedovia súdov a Súdna rada Slovenskej republiky formou prerokovania návrhu ministerstva spravodlivosti. Rovnako sa v tomto novelizačnom bode zohľadňuje zavedenie nového typu miesta sudcu, ktorým je dočasné voľné miesto sudcu; k tomu pozri zmenu navrhovanú v čl. I bod 8. Pre efektívne využitie inštitútu hosťujúceho sudcu je dôležité, aby nenastala situácia, že kapacita hosťujúceho sudcu zostane nevyužitá. Táto situácia nastane vtedy, ak je určený väčší počet miest …

čl. III bod 14 a 15 (§ 82a ods. 4 a § 82b ods. 3) §
Zavedenie predmetnej úpravy predstavuje ďalší krok k rozvoju správy najvyššieho súdu prostredníctvom Kancelárie Najvyššieho súdu SR zriadenej zákonom č. 307/2016 Z. z. Rozsah a periodicitu zverejňovania štatistických údajov o činnosti najvyššieho súdu, jeho kolégií, senátov a sudcov bude určovať predseda najvyššieho súdu.

čl. III bod 16 (§ 82ba) §
Navrhovaná úprava rieši zákonnosť poskytovania a zverejňovania osobných údajov (na webovom sídle alebo stránke súdu, úradnej tabuli súdu a pri pojednávacích miestnostiach súdu) týkajúcich sa konaní pred súdmi v Slovenskej republike. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov totižto ustanovuje, že každé spracúvanie osobných údajov musí mať svoj právny základ. Právne základy spracúvania osobných údajov ustanovuje § 13 zákona č. 18/2018 Z. z. Uvedené ustanovenie predmetného zákona vo svojom odseku 2 upravuje, že právny základ na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 písm. c) a e) (v tomto prípade) musí byť ustanovený v osobitnom zákone. Odsek 2 uvedeného ustanovenia tiež upravuje, že spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, prípadne príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytnú.

čl. III bod 17 (§ 82l ods. 3) §
Ide o zosúladenie právnej úpravy so smernicou 77/249/EHS, s tým, že hosťujúcim euroadvokátom bude umožnené komunikovať pri elektronickom doručovaní so súdmi priamo a nie prostredníctvom spolupracujúcich domácich advokátov.

čl. III
Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť riadne fungovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to v situáciách, ktoré doterajšia právna úprava nepredvídala, resp. ktoré so sebou aplikačná prax počas existencie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doteraz nepriniesla, pretože doteraz sa nestalo, aby Najvyšší súdu Slovenskej republiky nemal súčasne obsadenú funkciu predsedu a podpredsedu, resp. aby podpredseda tohto súdu mal v čase zastupovania predsedu dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu z dôvodu vznesenia obvinenia pre úmyselný trestný čin. S ohľadom na osobitné postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nejaví ako vhodné podriaďovať jeho fungovanie v čase „bezvládia“ tomu istému režimu, ako ostatné všeobecné súdy, ktoré sú v plnej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. A teda nie je vhodné, aby minister spravodlivosti poveroval niektorého zo sudcov najvyššieho súdu plnením úloh predsedu súdu do momentu vymenovania nového predsedu súdu (k tomu pozri § 38 ods. 7). Rovnako nie je namieste poverovanie na dočasné riadenie súdu zverovať do pôsobnosti prezidentky Slovenskej republiky, pretože by išlo o …

čl. VIII
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. VIII bod 1 (§ 24b) §
S poukazom na argumentáciu v osobitnej časti dôvodovej správy k čl. I k § 37 sa navrhuje v zákone o súdoch v § 24b výslovne potvrdiť, že o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu bude rozhodovať päťčlenný senát najvyššieho správneho súdu zložený z predsedu a štyroch sudcov. Potvrdzuje sa tak doterajšia koncepcia prieskumu rozhodnutí najvyšších súdov, kedy o opravných prostriedkoch už podľa platnej právnej úprav má rozhodovať päťčlenný profesionálny senát. Súčasne sa z právnej úpravy v § 24b vypúšťa možnosť, aby disciplinárny senát mohol pozostávať z párneho počtu osôb, pretože vzhľadom na zloženie disciplinárnych senátov navrhované v čl. I je táto možnosť bezpredmetná.

čl. VIII bod 2 (§ 37 ods. 11) §
Po vzore právnej úpravy v § 28b ods. 2 zákon o sudcoch a prísediacich a vo väzbe na § 27hc ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje doplnenie chýbajúcej právnej úpravy podávania majetkového priznania aj v prípade uchádzačov o funkciu predsedu súdu. Toto doplnenie je potrebné pre dosiahnutie stavu skutočného preverenia majetkových pomerov bez toho, aby bolo nutné sa spoliehať na naposledy podané majetkové priznanie.

čl. VIII bod 3 [§ 45 ods. 7 písm. f)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú zmenou terminológie, ktorej podstata spočíva v tom, že doterajší pojem „návrh na začatie disciplinárneho konania“ sa nahrádza kratším a zrozumiteľnejším pojmom „disciplinárny návrh“.

čl. XI
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. XI bod 1 (§ 5) §
Ustanovenie § 5 v platnom znení upravuje sústavu súdov nadväznosti na čl. 143 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Začlenenie správnych súdov do sústavy súdov si preto vyžaduje zmenu § 5 zákona o súdoch. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje, aby sústavu súdov tvorili súdy všeobecného súdnictva a súdy správneho súdnictva. Súdmi všeobecného súdnictva budú okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Pretože mestské súdy majú postavenie okresných súdov, nie je potrebné ich osobitne pomenúvať v sústave súdov. Súdmi správneho súdnictva budú správne súdy ako súdy prvoinštančné a najvyšší správny súd. Týmto rozdelením sústavy súdov na všeobecné súdy a správne súdy sa jednoznačným spôsobom konštatuje dichotómia súdnej sústavy. Vzhľadom na originalitu a špecifickosť správneho súdnictva je dôležité samostatné postavenie súdov správneho súdnictva v sústave súdov.

čl. XI bod 2 (§ 7 ods. 3) §
Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, krajské súdy prestávajú byť súdmi vykonávajúcimi pôsobnosť v správnej agende, pričom ich doterajšia pôsobnosť prechádza na zriaďované správne súdy. Túto skutočnosť je potrebné vyjadriť aj normatívne, a to formou vypustenia § 7 ods. 3, ktorý zakladal pôsobnosť krajských súdov ako prvostupňových súdov v správnych veciach.

čl. XI bod 3 (§ 7a) §
Berúc do úvahy doterajšiu systematiku zákon o súdoch sa navrhuje do zákona zaradiť samostatné ustanovenie, ktoré upraví pôsobnosť správnych súdov. Do odseku 1 sa premieta doterajšie znenie § 7 ods. 3, ktoré upravovalo pôsobnosť krajských súdov ako správnych súdov. A teda základným poslaním správnych súdov je konať a rozhodovať v správnych veciach ako súdy prvého stupňa. Znenie ustanovenia súčasne predpokladá, že správne súdnictvo v prvom stupni môže vykonávať aj iný súd, ak tak ustanovia predpisy o konaní pred súdmi. V tomto prípade je týmto predpisom Správny súdny poriadok, ktorý vo vymedzenom rozsahu ustanovuje ako súd prvého stupňa v agende správneho súdnictva najvyšší správny súd. V odseku 2 sa umožňuje, aby správne súdy vybavovali aj inú agendu ako agendu správneho súdnictva za predpokladu, že tak ustanoví osobitný predpis. Pretože sústava správnych súdov je dvojstupňová, pričom hierarchicky na jej čele stojí najvyšší správny súd, je logické, aby správne súdy mali postavenie krajských súdov. Ide o rovnaký koncept, ktorý sa uplatňuje aj v …

čl. XI bod 4 (§ 8a ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú v dôsledku zriadenia správnych súdov. V platnom znení § 8a ods. 1 je potrebné zohľadniť, že právnymi nástupcami krajských súdov v agende správneho súdnictva budú po novom správne súdy. A teda rámcová pôsobnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 8a ods. 1 sa preto musí odvíjať od rozhodovacej činnosti správnych súdov.

čl. XI bod 5 (§ 17 ods. 1) §
Vzhľadom na to, že krajské súdy prestávajú vykonávať pôsobnosť v správnych veciach, návrhom zákona sa vypúšťa obligatórne zriaďovanie správneho kolégia na krajských súdoch.

čl. XI bod 6 (§ 17a a 17b) §
V navrhovanom § 17a sa vymedzuje vnútorná organizácia správnych súdov. Senát správneho súdu bude, tak ako doteraz v prípade senátu krajského súdu v agende správnych vecí, trojčlenný a bude pozostávať výlučne zo sudcov. Umožňuje sa však, aby predpisy o konaní pred súdmi ustanovili odlišné zloženie senátu správneho súdu. Rovnako ako v prípade iných senátov, aj v prípade senátov správnych súdov bude činnosť senátov správnych súdov riadiť a organizovať predseda senátu. Ustanovenie do funkcie predsedu senátu správneho súdu upravuje § 15 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A teda predsedov senátov správnych súdov bude do funkcie ustanovovať predseda súdu na základe výsledkov výberového konania. V § 17b ods. 1 sa dáva možnosť predsedovi správneho súdu vytvoriť kolégiá správneho súdu, a to rovnakým mechanizmom aký sa uplatňuje na krajskom súde. To znamená, že kolégium zriaďuje predseda súdu v rozvrhu práce po prerokovaní s plénom správneho súdu. Ak kolégium …

čl. XI bod 7 (§ 34 ods. 2) §
Platné znenie § 34 ods. 2 upravuje funkciu riaditeľa správy súdu, ktorý je orgánom správy súdu. Vzhľadom na konštrukciu § 34 ods. 2 je potrebné zahrnúť do jeho znenia aj riaditeľov (zriaďovaných) správnych súdov. To znamená, že orgánom správy správneho súdu bude aj riaditeľ správy tohto súdu.

čl. XI bod 8 (§ 37 ods. 11) §
Upúšťa sa od povinnosti predkladania majetkového priznania v prípade výberového konania na funkciu predsedu súdu, pretože súdna rada nebude vykonávať preverovanie majetkových pomerov sudcu, ktorý sa uchádza o funkciu predsedu súdu. K tomu pozri aj zmeny navrhované v čl. IX.

čl. XI bod 9 (§ 38 ods. 5) §
Pre úplnú jednoznačnosť právnej úpravy sa potvrdzuje, že procedúra podľa § 38 ods. 5 v druhej a nasledujúcich vetách sa vzťahuje len na odvolanie predsedu súdu bez návrhu.

čl. XI bod 10 (§ 41) §
Z dôvodu dosiahnutia jednoznačnej interpretácie § 41 sa navrhuje, aby v prípade odvolania podpredsedu súdu sa neaplikoval § 38 ods. 5 zákona o súdoch.

čl. XI bod 11 (§ 45 ods. 1) §
Zriaďovanie sudcovskej rady sa bude týkať aj správnych súdov. Na tento účel sa vykonáva novelizácia § 45 ods. 1 kam sa výslovne medzi súdy, na ktorých sa zriaďuje sudcovská rada, zaraďujú aj správne súdy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sudcovská rada nebude na týchto súdoch zriadená ku dňu účinnosti ich zriadenia, pretože procedúra kreovania sudcovskej rady nie je otázkou, ktorá sa da vyriešiť pred účinnosťou zmeny zákona, resp. v krátkom čase. Neznamená to však, že sudcovská samospráva tým utrpí, pretože pokým nebude zriadená sudcovská rada bude jej funkcie plniť v súlade s § 45 ods. 1 posledná veta plénum príslušného správneho súdu. Je už vecou pléna tohto súdu, aby po účinnosti zriadení správneho súdu pristúpilo k zriadeniu sudcovskej rady procedúrou, ktorú predpokladá zákon o súdoch.

čl. XI bod 12 až 14 (§ 58 ods. 1, 2 a 3) §
Podstata navrhovanej zmeny spočíva v tom, že z právnej úpravy sa vypúšťa osobitná úprava vnútornej revízie krajských súdov v agende správneho súdnictva, pretože táto právna úprava sa presúva do samostatného § 58a, v ktorom bude sústredená úprava výkonu vnútornej revízie na správnych súdoch.

čl. XI bod 15 (§ 58a) §
Nový § 58a upravuje vnútornú revíziu správnych súdov. Podľa doterajšej úpravy vnútornú revíziu v agende správneho súdnictva na krajských súdoch vykonával najvyšší správny súd (v ostatných agendách Najvyšší súd Slovenskej republiky). Tento koncept zostáva v odseku 1 zachovaný aj v prípade vnútornej revízie správnych súdov, ktorú bude vykonáva – logicky – najvyšší správny súd. V odsekoch 2 a 3 sa upravuje kreovanie revízneho oddelenia pre výkon revízie na správnych súdov. Kreovať revíznu komisiu bude predseda najvyššieho správneho súdu. Rovnako ako v prípade krajských súdov sa pri výkone revízie správnych súdov bude primerane postupovať § 57 ods. 3, 6 a 7.

čl. XI bod 16 a 17 (§ 61 ods. 2 a 3) §
V právnej úprave zostavovania a distribúcie správy o výsledkoch revízie sa navrhuje doplniť aj zriaďované správne súdy, a teda aj tieto súdy budú adresátom správy o výsledkoch revízie. Na podstate právnej úprave sa inak nič nemení.

čl. XI bod 18 [§ 67 ods. 1 písm. b)] §
V úprave prešetrovania vybavovania sťažností sa navrhuje, aby na prešetrenie vybavenia sťažností predsedom správneho súdu bolo ministerstvo spravodlivosti tak, ako je tomu v prípade súdov, ktoré majú postavenie krajských súdov (krajské súdy, Špecializovaný trestný súd).

čl. XI bod 19 [§ 71 ods. 1 písm. c) prvý bod] §
Ide o formálno-právnu zmenu rozširujúcu pôsobnosť metodického usmerňovania a kontroly výkonu správy súdov zo strany ministerstva aj na zriaďované správne súdy. Doplnenie právnej úpravy zodpovedá postaveniu ministerstva spravodlivosti ako ústrednému orgánu štátnej správy súdov.

čl. XI bod 20 až 25 §
V rámci právnej úpravy správy súdov sa navrhuje zohľadniť zriadenie správnych súdov. na podstate doterajšej právnej úpravy sa nič nemení, len sa do nej dopĺňajú správne súdy. Zjednodušene povedané, v prípade správnych súdov bude ich správa postavená na obdobných zásadách ako je tomu v prípade krajských súdov, resp. Špecializovaného trestného súdu, ktorý má taktiež postavenie krajského súdu, rovnako ako správne súdy.

čl. XI bod 26 až 28 §
V právnej úprave rozpočtu súdov sa navrhuje zohľadňuje zriadenie správnych súdov. Správne súdy budú mať postavenie rozpočtových organizácií, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočtovú kapitolu ministerstva spravodlivosti rovnako ako je tomu v prípade okresných súdov a krajských súdov.

čl. XI bod 29 (§ 92 ods. 1) §
V tomto prípade ide o formálno-právne rozšírenie doterajšieho splnomocnenia pre vydanie spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy aj o správne súdy. A teda doterajšia vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy sa bude vzťahovať aj na správne súdy.

čl. V
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. V bod 1 §
Navrhuje sa možnosť vylúčenia z registra diskvalifikácií rozhodnutím vydaným iným členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak bolo uznané postupom podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

čl. V bod 2 §
V súlade s požiadavkami transponovanej smernice sa navrhuje sprístupňovanie údajov z registra diskvalifikácií členským štátom Európskej únie alebo niektorému zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

čl. V bod 3
Navrhuje sa doplnenie znenia smernice druhým bodom do zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

čl. IX
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. IX bod 1 (§ 50 ods. 5) §
Doplnenie právnej úpravy má za cieľ reguláciu presúvania sudcu medzi sídlom a pracoviskom okresného súdu. Berúc do úvahy medzinárodné štandardy určujúce pre nezávislosť súdnictva sa javí ako účelné preventívne doplniť do zákonnej úpravy právo sudcu vysloviť svoj názor k jeho prípadnému presunu zo sídla súdu na pracovisko alebo naopak z pracoviska do sídla. Pretože materiálne môže byť takýto presun vnímaný ako faktické preloženie sudcu, je dôležité podriadiť takýto prípadný presun súhlasu sudcu. Na dosiahnutie vyššie uvedeného zámeru je potrebné v platnom znení zákona o súdoch ustanoviť, že určenie miesta výkonu funkcie sudcu sa v prípade okresného súdu, ktorý má zriadené pracovisko, sa určí v rozvrhu práce. To, že ide o náležitosť rozvrhu práce vytvára súčasne priestor preto, aby sa k určeniu miesta výkonu funkcie sudcu vyjadrili ako sudcovia, tak aj sudcovská rada v rámci postupu tvorby rozvrhu práce. Z uvedeného dôvodu sa preto vkladá nový odsek 5, ktorý rozširuje obsahové náležitosti rozvrhu práce. Cieľom dopĺňanej právnej úpravy je rozptýliť akékoľvek …

čl. IX bod 2 (§ 51b ods. 4) §
Normuje sa pravidlo, podľa ktorého ku zmene miesta výkonu funkcie sudcu z pracoviska do sídla súdu (a naopak) bude možné len so súhlasom dotknutého sudcu. Výnimku z tohto pravidla upravuje druhá veta, podľa ktorej, ak súhlas sudcu nebol daný, predseda súdu sa môže obrátiť na Súdnu radu Slovenskej republiky, aby nahradil neudelený súhlas dotknutého sudcu. Úprava v § 51b ods. 4 poskytuje sudcovi, ktorý nesúhlasí so zmenou miesta výkonu jeho funkcie medzi sídelným súdom a pracoviskom (alebo naopak), ochranu tým, že takáto zmena musí byť prerokovaná v súdnej rade. Súdna rada zhodnotí dôvodnosť zmeny a či nie je možno dosiahnuť účel zmeny aj iným spôsobom ako preložením dotknutého sudcu. Rozvrh môže byť v tejto časti prijatý až na základe súhlasu súdnej rady.

čl. IX bod 3 (§ 101f) §
Prechodné ustanovenie je reakciou na úpravu v § 50 ods. 5 a § 51b ods. 4. V prechodnom ustanovení sa fixuje počiatočný stav určenia miesta výkonu funkcie sudcu na okresných súdoch, ktoré majú zriadené pracovisko. Tento stav sa preto zohľadní v prvom rozvrhu práce. Zmena miesta výkonu funkcie sudcu sa už následne bude realizovať v intenciách § 51b ods. 4 v spojitosti s § 50 ods. 5, a teda pre zmenu tohto stavu sa bude vyžadovať súhlas sudcu.

čl. III
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. III bod 1 a 2 (§ 7a) §
Navrhuje sa precizovať právnu úpravu tak, aby bolo jasne stanovené, že správne súdy majú postavenie krajských súdov v rámci súdnej sústavy. Odsek 2 sa vypúšťa z dôvodu presunu jeho pôvodného znenia do odseku 1.

čl. III bod 3 (§ 18 ods. 1) §
Vzhľadom na skutočnosť, že tzv. kompetenčný senát najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu má podľa § 11 ods. 2 Civilného sporového poriadku párny počet členov, tak sa precizuje doterajšie znenie § 18 ods. 1, aby sa pravidlo nepárneho počtu členov senátu vzťahovalo výlučne na senát najvyššieho súdu. Kompetenčný senát nie je senátom výlučne najvyššieho súdu a ani výlučne senátom najvyššieho správneho súdu, ale ide o spoločné teleso týchto dvoch súdnych inštancií. Preto navrhované doplnenie právnej úpravy vyrieši zdanlivý nesúlad § 18 ods. 1 novelizovaného zákona a § 11 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Kompetenčný senát najvyššieho súdu nie je jediným senátom, ktorý má odlišný počet sudcov ako je upravený v prvej a druhej vete § 18 ods. 1. Okrem toho existuje tzv. veľký senát najvyššieho súdu (§ 48 Civilného sporového poriadku). V tomto prípade však ide o teleso výlučne spojené s najvyšším súdom. V prípade veľkého senátu je namieste zotrvať na pravidle, že tento senát má mať nepárny počet členov.

čl. III bod 4 (§ 24b) §
Úprava zloženia disciplinárnych senátov vrátane odvolacích senátov sa v novej podobe presúva do zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v znení zákona č. 40/2024 Z. z. Vzhľadom na to sa preto vypúšťa úprava týkajúca sa odvolacích disciplinárnych senátov v § 24b, pričom § 24b sa rozširuje po vzore súčasnej tretej vety o odkaz na osobitný predpis, ktorý upravuje zloženie disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu. Okrem toho sa v § 24b vykonáva obdobná zmena ako je uvedené v bode 3; k tomu pozri odôvodnenie predchádzajúceho novelizačného bodu.

čl. III bod 5 (§ 51b) §
V platnom znení § 51b je upravená možnosť vytvorenia obvodu pracoviska v rámci obvodu súdu pre vybavovanie niektorej z hlavných agend súdu, ktorými sú agendy uvedené v § 3 ods. 5 zákona 757/2004 Z. z. . Zámer tejto úpravy je priblíženie súdu a tým aj spravodlivosti účastníkom konania. Podmienkou pre vytvorenie obvodu pracoviska súdu je, že na vybavovanie konkrétnej hlavnej agendy sú na súde vytvorené aspoň tri senáty alebo jej vybavovaním sú poverení aspoň traja samosudcovia, pričom musí ísť o senáty, resp. samosudcov, ktorý vybavujú výlučne jednu hlavnú agendu. V rámci navrhovanej právnej úpravy sa reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, navrhované zníženie počtu potrebných senátov resp. počtu samosudcov v prípade vytvorenia obvodu pracoviska súdu v rámci obvodu súdu zodpovedá aktuálnym potrebám.

čl. III bod 6 až 9 (§ 84, § 85, § 87 a § 88.ods 1) §
Zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov bol zriadený Mestský súd Košice. Z hľadiska jeho správy zákonodarca navodil stav, kedy tento súd ako jediný okresný súd nie je z rozpočtového hľadiska zaradený do pôsobnosti nadriadeného krajského súdu. Ani mestské súdy v Bratislave nie sú organizované týmto spôsobom. Navrhuje sa preto odstrániť tento právny stav a podriadiť v rozpočtovej oblasti Mestský súd Košice pôsobnosti Krajského súdu v Košiciach.

čl. III bod 10 §
Z dôvodu aktualizácie sa upravuje znenie a odkaz na poznámku pod čiarou v § 90.