zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich

čl. I

čl. I bod 1 §
S cieľom prehĺbenia dôvery občanov v spravodlivosť garantovanú štátom a jeho autoritami sa sprísňujú sa zákonné požiadavky, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá môže byť vymenovaná za sudcu. Osoba, ktorá zlyhala v niektorom z právnických povolaní tak, že jej bolo uložené disciplinárne opatrenie znemožňujúce jej výkon tohto právnického povolania nemôže byť vymenovaná za sudcu.

čl. I bod 2 §
Jedným z predpokladov vymenovania sudcu je jeho bezúhonnosť. V § 5 ods. 5 sa mení ustanovenie definujúce bezúhonnosť sudcu. Svoju bezúhonnosť v zmysle zákonného vymedzenia bude sudca preukazovať odpisom z registra trestov. Sudca sa nebude považovať za bezúhonného ani v prípade, ak mu bol trestný čin v súlade s trestným poriadkom zahľadený, tzn. napriek zahľadeniu jeho trestného činu nebude spĺňať predpoklady na vymenovanie sudcu.

čl. I bod 3 §
Dočasné pridelenie sudcu slúži na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva alebo na prehlbovanie kvalifikácie sudcu. Rozhoduje o ňom súdna rada. Dočasné pridelenie by malo podliehať aj riadiacim štruktúram súdu príslušného kraja a okresov, a preto sa navrhuje na uplatnenie tejto kompetencie návrh predsedu súdu, na ktorý sa má sudca dočasne prideliť a súčasne vyjadrenie predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.

čl. I bod 4 §
Preložiť sudcu na iný súd možno len so súhlasom dotknutého sudcu alebo na základe disciplinárneho opatrenia. Minister spravodlivosti ako reprezentant štátnej správy súdov zabezpečuje chod súdov po stránke organizačnej, finančnej a personálnej a v rámci tejto pôsobnosti určuje aj počet sudcov a počet voľných miest sudcov na jednotlivých súdoch. Minister disponuje úplnými informáciami o to, koľko sudcov je potrebné na riadny chod jednotlivých súdov. Preto aj v prípade preloženia sudcu je potrebné zohľadniť personálne obsadenie súdu, z ktorého sa navrhuje preloženie sudcu ako aj personálne obsadenie súdu, na ktorý sa navrhuje preloženie sudcu. Z týchto dôvodov musí byť na súde, kam má byť sudca preložený najprv vytvorené voľné miesto K preloženiu sudcu sa vyjadruje aj predseda súdu, na ktorý má byť sudca preložený, ako aj predseda súdu, na ktorom sudca pôsobil pred preložením.

čl. I bod 5 §
Ak je preloženie sudcu disciplinárnym opatrením za disciplinárny previnenie, súhlas dotknutého sudcu sa nevyžaduje a v tomto prípade súdna rada musí sudcu v súlade s diciplinárnym opatrením preložiť na súd nižšieho stupňa. Aj v tomto prípade však možno sudcu preložiť len na taký súd, na ktorom je voľné miesto sudcu určené ministrom .

čl. I bod 6 §
V § 18 ods. 3 sa dopĺňa informačná povinnosť ministra spravodlivosti v prípadoch, keď e súdna rada povinná navrhnúť prezidentovi Slovenskej republiky odvolanie z funkcie sudcu.

čl. I bod 7 §
Na základe doplnenia ustanovenia o nárokoch súvisiacich so skončením výkonu funkcie sudcu, sudca nebude mať nárok na odchodné v súvislosti so skončením funkcie sudcu v prípade, že voči nemu bude začaté disciplinárne konanie, ktoré bude následne zastavené z dôvodu, že sa sudca vzdal funkcie.

čl. I bod 8 §
Súdna rada rozhoduje o pozastavení výkonu funkcie sudcu v prípade predsedu Najvyššieho súdu SR a podpredsedu Najvyššieho súdu SR. V ostatných prípadoch sa navrhuje jednotný spôsob rozhodovania o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bude rozhodovať minister spravodlivosti. Ak súdna rada nebude považovať dôvody, na základe ktorých minister rozhodol o dočasnom pozastavení funkcie sudcu za dostatočné, môže súdna rozhodnutie ministra v zákonnej lehote zrušiť. V súvislosti so zmenou v § 22 ods. 2 sa následne upravuje aj odsek 3.

čl. I bod 9 §
V tomto ustanovení sa zaviedla legislatívna skratka.

čl. I bod 10 §
Podľa dnes platného zákona môže osoba, ktorá je oprávnená podať návrh na disciplinárne konanie požiadať o hodnotenie sudcu v súvislosti s disciplinárnym konaním. Nepreukázanie požadovaných výsledkov na základe hodnotenia sudcov je považované za disciplinárne previnenie sudcu. Posudzovanie, kedy je hodnotenie požadované v súvislosti s disciplinárnym konaním sa javí ako problematické, pretože až na základe výsledkov hodnotenia sudcu je možné zvážiť podanie návrhu na disciplinárne konanie, preto z dôvodu zamedzenia výkladových nezrovnalostí sa toto ustanovenie mení. Hodnotenie sudcu sa môže uskutočniť na návrh osoby, ktorá je oprávnená podať návrh na začatie disciplinárneho konania bez ohľadu na to, či je alebo nie je požadované v súvislosti s disciplinárnym konaním.

čl. I bod 11 §
Hodnotenie sudcu má zabezpečiť objektívny obraz o výkone funkcie sudcu. Návrh zákona dopĺňa medzi podklady, na základe ktorých predseda súdu hodnotí sudcu, aj stanoviská predsedov senátov a predsedu kolégia, ktoré napomôžu objektívnemu zhodnoteniu práce sudcu.

čl. I bod 12 §
Návrh zákona odstraňuje výnimku z pravidla, že voľné miesto sudcu sa obsadzuje výberovým konaním. Po prijatí navrhovanej právnej úpravy aj v prípade, že je možné voľné miesto sudcu obsadiť justičným čakateľom, musí predseda súdu vyhlásiť výberové konanie. Počet voľných miest na konkrétnom súde určuje minister spravodlivosti, ktorý zodpovedá za chod súdnictva, a preto možno výberové konanie vyhlásiť až potom, keď minister spravodlivosti na konkrétny súd určí voľné miesto sudcu.

čl. I bod 13 §
Podľa platnej právnej úpravy členov výberovej komisie, ktorá uskutočňuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu vymenúva predseda súdu na návrh príslušnej sudcovskej rady. Návrhom, podľa ktorého jedného člena výberovej komisie z celkového počtu piatich členov výberovej komisie navrhne súdna rada a jedného člena ministerstvo sa sleduje zvýšenie transparentnosti rozhodovania výberovej komisie. Traja členovia výberovej komisie budú naďalej menovaní predsedom súdu na návrh príslušnej sudcovskej rady, čím zostane zachovaný rozhodujúci vplyv zástupcov príslušnej sudcovskej rady na rozhodovaní výberovej komisie o obsadení voľného miesta sudcu.

čl. I bod 14 §
Návrh zákona dopĺňa nové povinnosti sudcu, ktoré zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom, ktorí sa spreneverujú výkonu funkcie sudcu. Prvou je povinnosť sudcu, na požiadanie predsedu súdu, podrobiť sa dychovej skúške alebo vyšetreniu, ktorým je možné zistiť, či nevykonáva svoju funkciu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Vykonávanie funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok počas pracovnej doby sudcu alebo počas nariadenej pohotovosti je považované za závažné disciplinárne previnenie, ktoré je nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu, pretože narúša dôveru verejnosti k justícii. Druhou novo zavedenou povinnosťou je povinnosť sudcu, ak sú mu známe údaje a skutočnosti, ktoré môžu byť podkladom na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči sudcovi, oboznámiť s nimi predsedu súdu. Následne ak predseda súdu zistí takéto skutočnosti alebo údaje, je povinný zabezpečiť vykonanie dôkazov a v súlade s § 120 zákona je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu.

čl. I bod 15 §
Medzi základné predpoklady spojené nielen s vymenovaním sudcu, ale aj s jeho výkonom funkcie patria bezúhonnosť sudcu a jeho morálne vlastnosti, ktoré dávajú záruku, že bude svoju funkciu riadne vykonávať. V súvislosti s posilňovaním dôvery verejnosti v justíciu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať na internete údaje, ktoré sudca zo zákona podáva o svojich majetkových pomeroch.

čl. I bod 16 §
V základných právach sudcu sa explicitne vymedzuje, že sudca nemôže byť znevýhodňovaný alebo zvýhodňovaný za jeho právne názory či jeho postoje vyjadrené ním ako členom sudcovskej rady alebo súdnej rady.

čl. I bod 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súčasnom odseku 2, po preznačení odsek 3 § 34, nakoľko úprava rozvrhu práce je obsiahnutá v zákone č. 335/1991 Zb..

čl. I bod 18 §
Predseda súdu môže sudcovi, na základe jeho žiadosti, písomne povoliť vykonávanie funkčných povinností sudcu aj v domácom prostredí. Navrhovaná úprava dopĺňa dnes platnú úpravu o fikciu, že ak predseda súdu o žiadosti sudcu vykonávať prácu v domácom prostredí nerozhodne v zákonnej lehote 60 dní, považuje sa jeho žiadosť za chválenú.

čl. I bod 19
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 20 a 21 §
Ustanovenie sprehľadňuje a spresňuje úpravu disciplinárnych previnení a disciplinárnych opatrení. Oproti platnej právnej úprave dopĺňa disciplinárne previnenia sudcu napr. o porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdov, o zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v konaní alebo v disciplinárnom konaní. Za disciplinárne previnenie sa bude považovať aj zjavne svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré nemá oporu v právnom poriadku a presahujúce právnu úvahu sudcu, čiže napr. rozhodnutie na základe neplatného právneho predpisu alebo svojvoľné rozhodnutie sudcu. Návrh zákona rozlišuje medzi disciplinárnym previnením sudcu, závažným disciplinárnym previnením a disciplinárnym previnením, ktoré je nezlučiteľné s funkciou sudcu. Ak sudca spácha disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie, následným disciplinárnym opatrením bude odvolanie z funkcie sudcu. Pri rozlišovaní medzi disciplinárnym previnením a závažným disciplinárnym previnením sa vychádzalo z princípu gradácie, čiže ak bude disciplinárne previnenie závažnejšie, väčšieho rozsahu alebo opakované musí byť posudzované ako závažnejšie. Druhou výraznou zmenou je spresnenie a sprísnenie disciplinárnych opatrení za jednotlivé disciplinárne previnenia. Na základe predkladaného návrhu zákona bude …

čl. I bod 22 §
Návrh zákona mení spôsob kreovania disciplinárnych senátov. Sudcov disciplinárneho súdu navrhnú sudcovské rady, Národná rada a minister spravodlivosti zo sudcov jednotlivých súdov. Pri voľbe sudcov disciplinárnych súdov súdna rada dbá na primerané zastúpenie všetkých druhov a stupňov súdov. Ak toho istého sudcu navrhne za člena disciplinárneho súdu viac navrhovateľov, súdna rada prihliadne na prvý doručený návrh, na ostatné návrhy tohto istého kandidáta neprihliada, o čom upovedomí navrhovateľa a požiada ho o nový návrh kandidáta.

čl. I bod 23 §
§ 119 ods. 4 stanovuje podmienky, ktoré musí spĺňať sudca disciplinárneho súdu. Vzhľadom k tomu, že súdna rada volí sudcov disciplinárneho súdu, je členstvo v súdnej rade nezlučiteľné s funkciou sudcu disciplinárneho súdu. Taktiež predseda súdu nemôže byť sudcom disciplinárneho súdu, z dôvodu jeho možnosti navrhovať disciplinárne konanie. Na druhej strane členstvo v sudcovskej rade sa nepovažuje za nezlučiteľné s funkciou sudcu disciplinárneho súdu. Ten istý sudca môže byť sudcom disciplinárneho súdu najviac dve po sebe nasledujúce obdobia. Z dôvodu zamedzenia obštrukcií pri obsadzovaní a v činnosti disciplinárnych senátov sa stanovuje podmienka, že sudca sa môže vzdať funkcie sudcu disciplinárneho súdu len v prípade, ak sa súčasne vzdáva aj funkcie sudcu.

čl. I bod 24 §
Úprava súvisí s bodmi 21 a 22.

čl. I bod 25 §
V súlade so zmenou navrhovania sudcov disciplinárneho súdu sa mení aj spôsob kreovania disciplinárnych senátov tak, aby v nich mali zastúpenie kandidáti navrhnutí sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti aj Národnou radou Slovenskej republiky.

čl. I bod 26 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže funkcia sudcu disciplinárneho súdu nie je nezlučiteľná s členstvom v sudcovskej rade.

čl. I bod 27 §
Upravuje sa postup orgánu prejednávajúceho priestupky v prípade, ak sa priestupku dopustil sudca.

čl. I bod 28 §
Na základe rozhodnutie ministra spravodlivosti môže byť sudcovi, voči ktorému sa vedie disciplinárne konanie, až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu. Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podáva verejný ochranca práv, súdna rada alebo predseda súdu, je povinný bezodkladne informovať o podaní návrhu ministra spravodlivosti, ktorý na základe tejto informácie môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.

čl. I bod 29 §
Do disciplinárneho konania sa zavádza povinnosť označiť dôkazy, tak pre navrhovateľa, ako aj pre sudcu, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. Následne, na základe zistení vychádzajúcich zo skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj nesporných skutočností, disciplinárny súd rozhodne.

čl. I bod 30 §
Rozhodnutie disciplinárneho senátu výraznou mierou ovplyvňuje dôveru verejnosti v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. V záujem posilnenia dôvery v justíciu sa v prípade, že rozhodnutie nebolo prijaté jednohlasne, stanovuje, že súčasťou rozhodnutia je okrem výroku, odôvodnenia a poučenia o odvolaní, aj menšinový názor s jeho odôvodnením. Druhým výrazným prvkom je zverejnenie rozhodnutia disciplinárneho senátu na voľne prístupnej internetovej stránke, ktoré zabezpečí súdna rada.

čl. I bod 31 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 32 §
V súlade so zmenou disciplinárnych opatrení sa sprísňuje aj možnosť zahladenia disciplinárneho postihu sudcu.

čl. I bod 33 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 34 §
Upravujú sa prechodné ustanovenia k úprave tohto zákona. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou § 28 ods. 1, podľa ktorej sa voľné miesto sudcu obsadzuje vždy výberovým konaním sa prechodným ustanovením rieši postavenie tých justičných čakateľov, ktorí sa pred nadobudnutím účinnosti stali justičnými čakateľmi, preto by vo vzťahu k nim bola aplikácia § 28 ods. 1 neprimeraná, nakoľko títo justiční čakatelia splnili pred nadobudnutím činnosti tohto zákona všetky zákonom stanovené podmienky pre vymenovanie do funkcie sudcu (s výnimkou podmienky veku) podľa predchádzajúcich predpisov. Sudcovia disciplinárnych senátov ustanovení podľa doterajších predpisov zostávajú vo funkcii do ustanovenia sudcov podľa tohto zákona. Disciplinárne konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Zásadne sa tieto konania dokončia doterajšími disciplinárnymi senátmi, o odvolaniach podaných po účinnosti tohto zákona však už budú rozhodovať novovytvorené odvolacie disciplinárne senáty. To znamená, že pokiaľ bude disciplinárne konanie trvať dlhšie ako všeobecne stanovené funkčné obdobie sudcov doterajších disciplinárnych senátov sudcovia zostávajú sudcami týchto disciplinárnych senátov až do …

čl. I.

čl. I bod 1 §
V zmysle bodu C. 5 uznesenia vlády č. 444 z 05. júna 2003 sa navrhuje odňatie ďalšieho platu sudcov v roku 2004. Túto požiadavku je možne legislatívno – technicky vyjadriť iba pozitívnym vymedzením v rámci prechodných ustanovení zákona, v rámci ktorých sa stanovujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za mesiac november 2004.

čl. I bod 2
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v rámci bodu 1 vymedzujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za rok 2004, je nevyhnutné opätovne posunúť účinnosť § 77 platného zákona, ktorý upravuje podmienky a splatnosť ďalších platov za mesiac máj a november.

čl. III

čl. III bod 1 §
Vznikom Justičnej akadémie, ako vzdelávacej inštitúcie sudcov, nie je potrebná súčinnosť iných orgánov pri vzdelávaní sudcov a preto navrhujeme zmeniť toto ustanovenie.

čl. III bod 2 a 3 §
Vzhľadom na narastanie úloh sudcov nespojených bezprostredne s výkonom rozhodovacej činnosti ( prieskumy rozhodovacej činnosti pre účely skúmania účinnosti právnych predpisov a ich využitie v legislatívnej činnosti, analýzy obehu spisov pre súdny manažment, metodické pomôcky pre aplikáciu práva EU, pripomienkovanie návrhu zákonov, a aj v záujme zachovania platovej úrovne po odňatí práva na 14. plat v roku 2003, 2004 a pozastavení valorizácie, navrhuje sa trvalé ponechanie možnosti priznania odmien sudcom za vykonanie úloh nad rozsah povinností vyplývajúcich mu z § 30, a to na návrh sudcovskej rady. Sudcovská rada bude môcť ustanoviť kritériá pre priznávanie odmien a tiež ich navrhovať. Tým sa mimoriadne odmeňovanie stane transparentným a kontrolovateľným. Aj obmedzenie výšky jednorázovej odmeny umožní lepšiu kontrolu zásluhovosti.

čl. II

čl. II bod 1 §
Vzhľadom na ustanovenie čl. 2 ods. 1 rozhodnutia o zriadení Eurojustu národný člen v Eurojuste má byť prokurátorom alebo sudcom. Z tohto ustanovenia vyplýva nevyhnutnosť, že nemôže mať prerušený výkon funkcie, pretože počas prerušeného výkonu funkcie sudcu by nemal oprávnenia nevyhnutné pre výkon funkcie národného člena. To podporuje aj rozsah oprávnení, ktoré sú určené priamo v rozhodnutí - napríklad právo na informácie, priame kontakty a prístup do registra trestov. Z uvedeného vyplýva, že národnému členovi by sa nemal prerušiť výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z. z. v platnom znení, pretože tak by vznikli pochybnosti, či mu prislúchajú oprávnenia sudcu, ktoré sú nevyhnutné pri výkone funkcie národného člena. Počas poverenia sudcu plnením úloh v orgáne EÚ by sudca nevybavoval konkrétne trestné veci, ale inak by mal všetky právomoci sudcu, ktoré s vybavovaním konkrétnych vecí súvisia. V odseku 2 sa ustanovuje spôsob rozhodovania v tomto prípade, pričom je toto oprávnenie zverené ministrovi spravodlivosti, ktorý podľa § …

čl. II bod 2 až 4 §
V súvislosti s tým, že sudca poverený na plnenie úloh v orgáne Európskej únie bude vykonávať funkciu spravidla v prostredí, kde by jeho doterajší plat nepostačoval ani na uspokojenie najzákladnejších životných potrieb, bude nutné novo upraviť aj platové pomery a vyplácanie náhrad takého sudcu. Model uvedený v zákone o štátnej službe je solídne prepracovaný a vhodný na použitie i u sudcov s tou odchýlkou, že plat sa bude vypočítavať zo základného platu sudcu, a nie z platu štátneho zamestnanca. 25% platu sudcu najvyššieho súdu je približne rovnaká suma ako 60% funkčného (nie tarifného) platu štátneho zamestnanca v 11. platovej triede platovej tarify, z ktorého sa plat zamestnanca v zahraničí spravidla vypočítava. Rovnako úprava platových náhrad pri výkone práce v zahraničí je veľmi dobre prepracovaná v § 19 až § 31 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Z tohto dôvodu je potrebné na túto právnu úpravu napojiť aj vyplácanie náhrad sudcovi dočasne poverenému na plnenie úloh v orgáne Európskej …

čl. II bod 5 §
Obdobie než navrhovaná úprava nadobudne účinnosť, bude nutné presne označiť a uviesť, či plnenie úloh v orgáne Európskej únie bude možné považovať za výkon funkcie sudcu v období do prijatia novej právnej úpravy a tiež odkedy bude možné vyplatiť prvýkrát plat a náhrady výdavkov podľa novej úpravy.

čl. I.

čl. I bod 1 §
V zmysle bodu B. 1 uznesenia vlády č. 429 z 05. mája 2004 sa navrhuje odňatie ďalšieho platu sudcov v roku 2005. Túto požiadavku je možné legislatívno – technicky vyjadriť iba pozitívnym vymedzením v rámci prechodných ustanovení zákona, v rámci ktorých sa stanovujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za mesiac november 2005.

čl. I bod 2
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v rámci bodu 1 vymedzujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za rok 2005, je nevyhnutné opätovne posunúť účinnosť § 77 platného zákona, ktorý upravuje podmienky a splatnosť ďalších platov za mesiac máj a november opätovne o ďalší rok, teda na 1. január 2006.

čl. I.

čl. I bod 1 §
Ministerstvo spravodlivosti kompromisne navrhuje odňatie jedného ďalšieho platu sudcov v roku 2006, a to z dôvodu návrhu uznesenia vlády SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 , ktoré predložilo na rokovanie vlády SR Ministerstvo financií SR, v ktorom navrhlo trvalo zrušiť inštitút ďalšieho platu pre sudcov a prokurátorov. Túto požiadavku je možné legislatívno – technicky vyjadriť iba pozitívnym vymedzením v rámci prechodných ustanovení zákona, v rámci ktorých sa stanovujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za mesiac november 2006.

čl. I bod 2
Vzhľadom na skutočnosť, že sa v rámci bodu 1 vymedzujú podmienky na priznanie ďalšieho platu za rok 2006, je nevyhnutné opätovne posunúť účinnosť § 77 platného zákona, ktorý upravuje podmienky a splatnosť ďalších platov za mesiac máj a november opätovne o ďalší rok, teda na 1. január 2007.

čl. II

čl. II bod 1 a 2
V návrhu právneho predpisu sa zrušujú niektoré zastarané odkazy a zavádzajú sa nové odkazy, ako aj ich označenie, resp. prečíslovanie. Napriek tomu, že v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnu hodnotu, vznikla potreba zosúladiť návrh zákona aj z tohto pohľadu.

čl. II bod 3 a 5 §
K základným predpokladom, ktoré musí spĺňať uchádzač o funkciu sudcu, patrí aj výslovný súhlas s vymenovaním na vopred určený súd, ktorý je síce upravený už v § 7, ale koncepčne sa navrhuje presunúť túto požiadavku priamo k ostatným predpokladom, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá má byť vymenovaná do funkcie sudcu. Nové znenie presnejšie upravuje postup, keď sa uchádzač o funkciu sudcu prihlasuje do výberového konania s vopred určeným pridelením na konkrétny súd. Nie je preto vhodné, aby do prideľovania vstupoval minister spravodlivosti formálnym návrhom pridelenia úspešného kandidáta. Úlohou ministra spravodlivosti je len formálne oznámiť Súdnej rade Slovenskej republiky výsledky výberového konania pre konkrétny súd s rešpektovaním práva Súdnej rade Slovenskej republiky navrhnúť alebo nenavrhnúť prezidentovi úspešného kandidáta. (porovnaj III. ÚS 79/04, III. ÚS 238/05 a ďalšie). Navrhuje sa tiež vypustenie odvolania súhlasu s pridelením na určitý súd (novelizačný bod 17) – súhlas je podmienkou vymenovania za sudcu, takže jeho odvolanie pred vymenovaním má za následok, že nedôjde k vymenovaniu za …

čl. II bod 4
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 6 §
Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o prideľovaní sudcov, a to najmä s prihliadnutím na opätovné zavedenie inštitútu justičného čakateľa. Navrhuje sa, aby súdna rada rozhodovala o pridelení sudcu (justičného čakateľa) na základe návrhu ministra spravodlivosti, resp. minister spravodlivosti v tomto prípade bude podávať návrh súdnej rade. Ak sa voľné miesto sudcu obsadzuje výberovým konaní, minister spravodlivosti oznámi súdnej rade výsledky výberového konania. Ďalej sa navrhuje, aby súdna rada prideľovala nových sudcov vždy na okresné súdy, teda nie na krajský súd alebo Najvyšší súd SR. Aj keď vo výberovom konaní môžu byť úspešní aj uchádzači s dlhoročnou právnickou praxou, je vhodné, aby sa na okresnom súde dôkladne zžili s prácou sudcu, technikou vedenia pojednávania, formulovania rozhodnutí a s povinnosťami sudcu, a až potom prípadne boli preložení na súd vyššieho stupňa po absolvovaní výberového konania, v ktorom sa okrem iného zohľadní aj ich pôsobenie na okresnom súde.

čl. II bod 7 §
Zmena súvisí s úpravami v bode 6. Preberajú sa podmienky pôsobenia na Špeciálnom súde, pôvodne upravené v § 11 ods. 3; pôvodný inštitút vyjadrenia NBÚ sa nahrádza aktuálnym inštitútom osvedčenia.

čl. II bod 8 §
Zmenou platnej právnej úpravy sa zjednocuje dĺžka dočasného pridelenia sudcu.

čl. II bod 9 a 10 §
Súdna rada Slovenskej republiky rozhoduje o dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu, z uvedeného vyplýva, že obdobie, počas ktorého sudca dočasne pôsobí na tom-ktorom súde, je ohraničené výkonom funkcie predsedu súdu. V prípade, že výkon funkcie predsedu súdu je ukončený, sudca sa má automaticky vrátiť na materský súd. Z tohto dôvodu je požiadavka na rozhodnutie súdnej rady a súhlas sudcu na spätné pridelenie na výkon funkcie sudcu na jeho pôvodný súd nadbytočná a treba ju vypustiť.

čl. II bod 11 §
Navrhuje sa nerozlišovať pri dôvodoch stáže sudcu „využitie svojich skúseností“ a „prehlbovanie kvalifikácie“ a upraviť dĺžku stáže u všetkých sudcov rovnako. Ďalej sa navrhuje, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky a Súdna rada Slovenskej republiky rozhodovali o stáži sudcu až po vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí, pretože často sa predseda súdu dozvie o stáži sudcu ako posledný, čo má negatívny dopad na chod súdu a zabezpečenie organizácie práce na súde. Predseda súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorý má záujem o výkon stáže, by mal mať možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s výkonom stáže, predovšetkým s ohľadom na stav ním riadeného súdu. Z uvedeného dôvodu sa teda navrhuje podmieniť rozhodnutie o stáži sudcu prerokovaním tejto stáže s predsedom súdu, na ktorom vykonáva funkciu sudca, o ktorého stáž v danom prípade ide. Na základe požiadavky Súdnej rady SR sa upravuje subjekt oprávnený rozhodnúť o stáži sudcu tak, že Ministerstvo spravodlivosti SR ním bude len v prípade, ak ide o stáž …

čl. II bod 12 §
Formulačne sa spresňuje znenie, vzhľadom na skutočnosť, že Súdna rada Slovenskej republiky fakticky rozhoduje v prevažnej miere o žiadostiach sudcov o preloženie na iný súd.

čl. II bod 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 14 §
Vzhľadom na to, že vekový cenzus pre vymenovanie za sudcu je 30 rokov, navrhuje sa, aby sa v záujme zvyšovania kvality práce sudcov a využívania ich odborných vedomostí získaných v praxi prehodnotila aj veková hranicu pre kariérny postup sudcov na súdy vyššieho stupňa. Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v bode 6 (§ 11).

čl. II bod 15 a 16 §
Navrhuje sa, aby predsedovia kolégií a predsedovia grémií, ak bolo grémium na okresnom súde zriadené, boli menovaní a odvolávaní predsedom súdu, na ktorom kolégium alebo grémium pôsobí. Ak je však zriadené spoločné grémium pre viacero okresných súdov, nemôže o menovaní a odvolaní jeho predsedu rozhodovať predseda jedného okresného súdu; prípadné zavedenie dohody medzi predsedami okresných súdov by mohlo v aplikačnej praxi spôsobovať problémy, preto sa navrhuje pre takýto prípad menovacie a odvolávacie oprávnenie predsedu krajského súdu.

čl. II bod 17 §
Navrhuje sa vypustiť odvolanie súhlasu s pridelením ako dôvodu zániku funkcie sudcu, keďže takáto možnosť po vymenovaní za sudcu a pridelení na konkrétny súd neexistuje. Dôvody sú totožné s odôvodnením k bodom 3 a 5.

čl. II bod 18 §
Vzhľadom na rozsah vykonávaných zmien v rámci § 22 sa navrhuje jeho nové úplné znenie. Výslovne sa rozlišuje zánik dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, ak pominú dôvody, pre ktoré bol výkon funkcie sudcu pozastavený (ods. 8), zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu ministrom alebo súdnou radou (ods. 5, 6) a skončenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu uplynutím lehoty (ods. 4). K ods. 4: Navrhuje sa upraviť maximálna dĺžka dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Navrhovaným znením sa umožní, aby bolo dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončené po dvoch, resp. troch rokoch, bez ohľadu na to, či predmetné disciplinárne resp. súdne konanie už bolo právoplatne ukončené alebo nie. Súčasne sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Súdnu radu SR rozhodnúť o predĺžení dočasného pozastavenia funkcie, ak dochádza k prieťahom v súdnom alebo disciplinárnom konaní, ktoré však nie sú zavinené súdom alebo disciplinárnym senátom, ale samotným stíhaným sudcom, napríklad ak sa nedostaví na pojednávanie, na poslednú chvíľu zmení obhajcu a podobne. Pri predĺžení dočasného pozastavenia …

čl. II bod 19 §
Navrhuje sa vypustiť obmedzenie doby prerušenia výkonu funkcie sudcu, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch. Ak samotné tieto medzinárodné orgány neobmedzujú počet funkčných období, nie je vhodné, aby na základe vnútroštátneho predpisu bolo pôsobenie sudcu v medzinárodnej organizácii skončené, ak je aj v tejto medzinárodnej organizácii spokojnosť s jeho pôsobením.

čl. II bod 20 a 21 §
Ide o formulačné spresnenie textu, nakoľko Súdna rada SR sudcu z jedného súdu na iný súd prekladá a nie prideľuje.

čl. II bod 22, 23 a 25
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 24 §
Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, keďže je nutné jednoznačne špecifikovať osobný úrad sudcu počas dočasného pridelenia sudcu na výkon funcie predsedu súdu.

čl. II bod 26 §
Periodicita hodnotenia práce sudcov je dostatočne zabezpečená vnútornou revíziou súdov v pravidelných päťročných intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií v súlade s § 55 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v medziach, ako sú stanovené v § 55 ods. 2 citovaného zákona.

čl. II bod 27 §
Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, aby sudca nemusel byť hodnotený vždy, ak sa uchádza o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa, najmä ak v priebehu roka absolvuje niekoľko takýchto výberových konaní. Preto sa navrhuje, že ak sa vykoná hodnotenie sudcu v súvislosti s prvým výberovým konaním na súd vyššieho stupňa, je toto hodnotenie použiteľné aj v ďalších výberových konaniach tohto typu bez nutnosti opätovne vykonávať hodnotenie sudcu.

čl. II bod 28 §
Súčasná právna úprava stanovuje, že sudcu hodnotí predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu – navrhuje sa presnejšie špecifikovať predmetné ustanovenie z toho dôvodu, že to môže byť problém pri dočasnom pridelení sudcu. Keďže dočasné pridelenie by malo trvať krátky čas, v tomto prípade by mal sudcu hodnotiť predseda jeho „materského“ súdu, pričom prirodzene môže požiadať o súčinnosť predsedu súdu, na ktorý je sudca dočasne pridelený. Súčasne sa navrhuje doplniť slovo „najmä“, nakoľko predseda súdu môže zobrať do úvahy pri hodnotení sudcu aj iné skutočnosti.

čl. II bod 29 §
Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

čl. II bod 30 §
V zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vnútorná revízia súdov vykonáva v päťročných časových intervaloch a je zameraná, okrem iného, na výsledky práce súdu a jeho sudcov, so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť sudcov, na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní, dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie, včasnosť vybavovania a vypravovania súdnych rozhodnutí, úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní, atď. (§ 55 ods. 2). Preto je logické, aby predseda súdu pri hodnotení sudcu prihliadol na výsledky zo správy o výsledku revízie vykonanej na súde, na ktorom hodnotený sudca vykonáva svoju funkciu.

čl. II bod 31 §
V doterajšom zákonnom znení nie je upravené hodnotenie predsedov súdov, čo spôsobuje nejednotnú prax a preto sa navrhuje toto ustanovenie doplniť. Doterajšie odseky 4 a 6 priamo súvisia, ale sú nesúrodé až protirečivé. O námietkach sudcu proti hodnoteniu by podľa doterajšieho odseku 6 mal rozhodovať disciplinárny súd. Rozhodovanie disciplinárneho súdu o podaných námietkach nie je logické a správne, pretože tento orgán nemá také poznatky o hodnotenom sudcovi ako orgány súdnej samosprávy, navyše tento orgán má principiálne iné poslanie a nie je vhodný na rozhodovanie o námietkach proti hodnoteniu sudcu aj s dôrazom na súčasný spôsob jeho kreovania – disciplinárne súdy s laickým prvkom. Javí sa preto vhodné určiť všetkým sudcom jednotnú lehotu na podanie námietok proti hodnoteniu a súčasne určiť jeden orgán, ktorý bude príslušný rozhodovať o podaných námietkach. Navrhuje sa zveriť rozhodovanie sudcovskej rade, ktorá má bezprostredné poznatky o činnosti a celkovom pôsobení sudcu.

čl. II bod 32 §
Spresnenie ustanovenia reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Výberové konania sa aj doteraz uskutočňovali na krajských súdoch, táto prax sa osvedčila. Súčasne sa navrhuje nová právna úprava obsadzovania sudcovských miest justičnými čakateľmi, kedy sa uplatní postup, v zmysle ktorého sa voľné miesto sudcu obsadí bez výberového konania priamo justičným čakateľom, ktorý na tomto súde pôsobí. Ak tento postup nie je možný, vyhlási sa výberové konanie, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky podľa navrhovaného odseku 2. Navrhovaná zmena v odseku 2 vyplýva zo skutočnosti, že skúška podľa § 5 ods. 3 sa zo zákona považuje za odbornú justičnú skúšku. Nie je teda dôvod, aby uchádzač žiadal o uznanie skúšky. Takýto inštitút (uznanie skúšky) ani zákon nepozná. Podľa doterajšieho znenia by sa na výberovom konaní teoreticky mohla zúčastniť aj osoba, ktorá ešte nedovŕšila 30 rokov s tým, že k vymenovaniu prezidentom by došlo až po dovŕšení veku 30 rokov. Je to však z hľadiska účelného obsadzovania voľných miest sudcov nepraktické, pretože …

čl. II bod 33 §
Zmena ustanovenia § 29 súvisí so zmenami § 48 ods. 2 písm. d) zákona č. 757/2004 Z. z. Navrhuje sa, aby sa výberové konanie uskutočňovalo na krajskom súde a aby jedného člena výberovej komisie navrhovala sudcovská rada príslušného okresného súdu, jedného člena kolégium predsedov sudcovský rád, jedného minister spravodlivosti a jedného súdna rada, pričom piatym členom výberovej komisie bude ex lege predseda okresného súdu, na ktorom je voľné miesto sudcu alebo ním poverený sudca. Výberové konanie na postup na súd vyššieho stupňa vyhlasuje predseda tohto súdu a výberová komisia má rovnaké zloženie ako pri výberovom konaní na funkciu sudcu s tým rozdielom, že piatym členom výberovej komisie je predseda súdu, ktorý výberové konanie vyhlásil. Keďže na Najvyššom súde SR nepôsobí kolégium predsedov sudcovských rád, pri výberovom konaní na postup na Najvyšší súd SR bude sudcovská rada Najvyššieho súdu navrhovať dvoch členov výberovej komisie.

čl. II bod 34 a 36
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 35 §
Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť sudcu prehlbovať svoju kvalifikáciu a povinnosť zúčastňovať sa vzdelávacích aktivít organizovaných Justičnou akadémiou. Doterajšia právna úprava len konštatovala, že sudca je zodpovedný za neprehlbovanie svojej kvalifikácie, pričom chýbala úprava samotnej povinnosti vzdelávať sa.

čl. II bod 37 §
Ide o spresnenie znenia právnej normy. Súčasne sa znenie právnej úpravy prispôsobuje novej právnej úpravy majetkových priznaní sudcov, kde sa pôsobnosť ministerstva spravodlivosti presúva na súdnu radu.

čl. II bod 38 §
Spresňuje sa slovná formulácia vzhľadom na súčasné znenie, ktoré je v dnešnej podobe nelogické.

čl. II bod 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 40 §
Navrhuje sa nová právna úprava majetkových priznaní sudcov, a to jednak po obsahovej stránke, ako aj procesnej stránke podávania majetkového priznania. Táto právna úprava by sa mala čo najviac priblížiť úprave majetkového priznania podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Samotný návrh znenia právnej úpravy vychádza z návrhu Súdnej rady Slovenskej republiky.

čl. II bod 41 a 42
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 43 §
Navrhuje sa nové znenie právnej úpravy týkajúce sa práce v domácom prostredí, a to z dôvodov efektívnejšieho prístupu k využívaniu predmetného inštitútu. Navrhuje sa, aby boli podrobné podmienky povoľovania práce v domácom prostredí a jej rozsah upravené zásadami prijatými Súdnu radou Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tým sa súčasne zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 44
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 45 §
Navrhuje sa, aby právna úprava deklarovala nárok sudcu na náhradu výdavkov počas dočasného pridelenia a stáže, pričom podrobnosti o podmienkach a rozsahu tejto náhrady ustanoví vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Doterajšie znenie spôsobovalo v praxi problémy. Stáž alebo dočasné pridelenie nie je možné posudzovať rovnako ako pracovnú cestu. Podľa predkladateľa sa riešenie spočívajúce v ustanovení rozsahu náhrady výdavkov vykonávacím predpisom javí byť efektívnejšie. Súčasne sa navrhuje, aby bola sudcovi, ktorý je preložený na súd vyššieho stupňa v záujme zabezpečenia výkonu súdnictva, priznaná náhrada výdavkov, ale len po dobu jedného roka.

čl. II bod 46 a 47 §
Spresňuje sa znenie tohto ustanovenia z dôvodov riešenia problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi.

čl. II bod 48 a 49 §
Predmetné ustanovenie sa mení tým spôsobom, že sudca si bude môcť sám vybrať rehabilitačné zariadenie zamerané na vyliečenie zdravotných problémov ktorými trpí, spojených napr. s dlhodobým výkonom sedavého zamestnania, príp. z dôvodu dlhodobej psychickej záťaže s tým, že mu bude preplatená náhrada nákladov len do výšky nákladov na poskytovanie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom a prevyšujúcu sumu rehabilitácie si sudca uhradí z vlastných finančných prostriedkov.

čl. II bod 50
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 51 §
Ide o formulačnú úpravu textu súvisiacu s § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 52 a 53 §
Úprava súvisí so zmenami v § 12 a 22.

čl. II bod 54 §
Cieľom navrhovanej úpravy je doplnenie činností, ktoré sa majú posudzovať u sudcu ako výkon funkcie sudcu. Aj keď podľa § 13 ods. 2 (v doterajšom účinnom znení ods. 3) sa stáž sudcu považuje za výkon funkcie sudcu, navrhovateľ má za to, že je vhodné aj tu, vo výpočte „náhradných dôb“ posudzovaných ako výkon funkcie sudcu, výslovne uviesť stáž sudcu. Podobne je vhodné výslovne uviesť aj plnenie úloh v orgáne EÚ a pôsobenie v ústavných funkciách podľa § 24 ods. 1.

čl. II bod 55 §
Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenia, keďže sú obsolentné.

čl. II bod 56 §
Úprava súvisí so zmenami § 73 (novelizačný bod 62).

čl. II bod 57 a 58 §
Navrhuje sa upraviť funkčný príplatok za riadiacu činnosť tak, aby patril aj sudcovi príslušného súdu v prípade, že je poverený výkonom funkcie predsedu súdu, ak funkcia predsedu súdu nie je obsadená a súčasne funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená alebo ak podpredseda súdu je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu t. j. dočasne reálne nevykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde. K presunutiu príplatku z predsedu na zastupujúceho podpredsedu alebo sudcu však v tomto prípade dochádza až po 6 týždňoch nevykonávania funkcie predsedu súdu. Súčasne sa navrhuje, aby sa predsedovi a podpredsedovi súdu pozastavilo vyplácanie príplatku za riadiacu činnosť v prípade, ak nevykonávajú funkciu sudcu na predmetnom súde napr. sú dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo vykonávajú stáž sudcu.

čl. II bod 59 §
Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v zákone 757/2004 Z. z. – možnosť predsedu krajského súdu, aby zriadil spoločné grémium pre viacero okresných súdov. Takéto spoločné grémium pri doslovnom výklade nie je „grémium okresného súdu“. Vypustenie uvedených slov zabezpečí nárok na príplatok aj pre predsedov takýchto grémií.

čl. II bod 60 §
Navrhuje sa zastaviť vyplácanie funkčného príplatku za vyššiu sudcovskú funkciu predsedovi grémia a predsedovi kolégia v prípade, že na predmetnom súde nevykonáva funkciu sudcu napr. pri dočasnom pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo pri stáži sudcu. V danom prípade sa navrhuje, aby bol predmetný príplatok vyplácaný tomu sudcovi, ktorý ho zastupuje počas dočasnej neprítomnosti.

čl. II bod 61 §
Vzhľadom na upustenie od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný článok I) sa navrhuje zrušenie príplatku pre sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na preťažený súd.

čl. II bod 62 §
V rámci obnovenia inštitútu justičného čakateľa sa navrhuje zavedenie tzv. školiteľa justičného čakateľa, ktorého určí predseda súdu. Týmto školiteľom je sudca príslušného okresného súdu. Vzhľadom na význam postavenia školiteľa v odbornej príprave justičného čakateľa sa navrhuje honorovať výkon tejto funkcie osobitným príplatkom vo výške 30 eur mesačne. Predkladateľ využíva na zavedenie príplatku za vedenie justičného čakateľa § 73, ktorý predtým ustanovoval príplatok za zastupovanie sudcu preťaženého súdu. Vypustenie tohto príplatku za zastupovanie súvisí s upustením od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný článok I).

čl. II bod 63 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. II bod 64 až 66 §
Disciplinárna konanie je postavené na zásadách trestného práva, preto sa javí ako neprípustné vzhľadom na prezumpciu neviny, aby bol sudca postihovaný nepriznaním ďalšieho platu, ako je to doposiaľ, len pre samotný fakt, že sa proti nemu začalo disciplinárne konanie. Rovnako je neprijateľné, aby rozsah majetkového postihu (počet nevyplatených ďalších platov) závisel od dĺžky trvania disciplinárneho konania. Pokiaľ sudca vykonáva funkciu sudcu, teda nemá dočasne pozastavený výkon funkcie, mal by mať nárok aj na ďalší plat. Preto sa navrhuje, aby sudcovi nevznikol nárok na ďalší plat len v prípade právoplatného odsúdenia a aby bol postihnutý za ten istý skutok týmto spôsobom len raz, teda v jednom polroku (keďže za ten istý skutok už je raz potrestaný disciplinárnym opatrením, ktorým tiež možno citeľne zasiahnuť do majetkovej sféry sudcu). V návrhu sa zabezpečuje dodržiavanie prezumpcie neviny – v prípade, že disciplinárny senát právoplatne nerozhodne, je sudca nevinný, t. j. má nárok na ďalší plat sudcu. Pokiaľ má však dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu …

čl. II bod 67 §
Pri úprave odmeňovania sa vychádza z toho, že poslaním sudcu je na prvom mieste výkon súdnictva – rozhodovanie vecí, preto by mal byť odmeňovaný za to, ako kvalitne si tieto povinnosti plní nie za iné aktivity. Malo by sa najmä prihliadať, aký celkový stav má v senáte, koľko starších vecí, z akého dôvodu, ako plynulo a kvalitne ich vybavuje. Zároveň sa navrhuje, aby v týchto veciach rozhodovali predseda súdu a tiež aj minister, nakoľko títo súdy, ako aj predsedov riadia a nesú aj zodpovednosť za ich výsledky. Zároveň sa dopĺňa aj kritérium mimoriadnych výsledkov pri výkone správy súdu a pri výkone stáže, vzhľadom na skutočnosť, že túto otázku zákon doposiaľ neupravoval.

čl. II bod 68 §
Úprava príplatku k náhrade príjmu a k nemocenskému (§ 93) je systematicky súčasťou ustanovení o sociálnom zabezpečení sudcu. Preto na tomto mieste zákona nemá opodstatnenie.

čl. II bod 69 a 70 §
Súčasná právna úprava je nejednoznačná – je zrejmé, že v tomto ustanovení sa majú predmetné obdobia započítavať do započítateľnej praxe sudcu ako celku. Súčasne sa navrhuje, aby sa čas počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu započítaval do započítateľnej praxe v tých prípadoch, ak sudca nebol odsúdený za úmyselný trestný čin, resp. v disciplinárnom konaní mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

čl. II bod 71 §
Ide o formulačné spresnenie znenia tohto ustanovenia. Základný plat sudcu sa bude priznávať na okresných súdoch odo dňa zloženia sľubu, na krajských súdoch odo dňa preloženia na tento súd. V odseku 2 sa oproti doterajšej úprave navrhuje nepoužiť slovo „príplatok“ v prípade, že sa sudcovi mení základný plat z titulu zaradenia do vyššieho platového stupňa. Súčasne sa upravuje vyplácanie príplatkov jednotne – a to odo dňa, keď nastala skutočnosť rozhodujúca pre priznanie príplatku.

čl. II bod 72
Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že podľa dostupných informácii je možné vyplatiť posledný plat sudcu v prípade skončenia výkonu funkcie sudcu vo výplatnom termíne za príslušný kalendárny mesiac napr. za mesiac máj v júni – nie je možné vyplatiť plat kedykoľvek.

čl. II bod 73 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 74 §
Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že právna úprava nie je jednoznačná z hľadiska určenia spôsobu rozhodovania sudcovskej rady, t.j. či môže sudcovská rada aj zmeniť rozhodnutie predsedu súdu, resp. či ho môže len potvrdiť alebo zrušiť. Tiež nie je zrejmé, či je predseda súdu viazaný právnym názorom sudcovskej rady uvedeným v jej rozhodnutí, ktorým zruší jeho pôvodné rozhodnutie. Nárok sudcu bude v prípade negatívneho rozhodnutia predsedu súdu nárokovateľný štandardnou žalobou, ako u každej inej fyzickej osoby.

čl. II bod 75
Navrhovaná zmena reaguje na novú úpravu podávania majetkových priznaní a na potrebu zabezpečiť ochranu osobných údajov.

čl. II bod 76 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. II bod 77
Navrhuje sa, aby mal predseda súdu možnosť pri opakovaných alebo dlhotrvajúcich práceneschopnostiach sudcu, ktoré vzbudzuje podozrenie zo zneužívania príplatku, dať Súdnej rade Slovenskej republiky podnet na zastavenie vyplácania príspevku.

čl. II bod 78 až 80 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 81 a 82 §
Vypúšťa sa odsek 2, keďže obsahuje obsolentnú právnu úpravu. V novo označenom odseku 2 (predtým odsek 3) sa taktiež navrhuje vykonanie zmeny odzrkadľujúcej skutočnosť, že sudcovia už nie sú ustanovovaní do funkcie na štyri roky, ale vždy bez časového obmedzenia.

čl. II bod 83 a 84
Úprava nadväzuje na navrhované znenie § 22 ods. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Článok III predkladaného zákona). Odkaz na tento predpis, ktorý predtým obsahovala druhá veta, sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

čl. II bod 85 a 86 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 87 a 89 §
Podľa doterajšej úpravy sa výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu považuje za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. Navrhuje sa, aby nielen výkon funkcie, ale aj samotná prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok bola postihovaná ako disciplinárne previnenie. Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi bude mať rovnaké právne následky ako výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu.

čl. II bod 88 §
Navrhovaná formulácia rieši situácie, keď platný zákon výslovne predpokladá povinnosť rozhodovania sudcov podľa už neplatného práva, alebo keď sudca nenachádza podklad pre svoje rozhodnutie priamo v zákone, ale rozhodne napríklad na základe analógie.

čl. II bod 90 §
Súčasná právna úprava predstavuje unikum v právnom poriadku vo veci priestupkov a disciplinárnych previnení. Táto výnimočnosť spočíva v tom, že disciplinárna zodpovednosť sudcu sa nepremlčuje, ak sa disciplinárneho previnenia dopustil sudca tým, že neviedol súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Uvedené ustanovenie zasahuje do základných práv občanov, a to nielen sudcov, na právo na právnu istotu, a to nepriamym nátlakom na nezávislosť sudcov. Týmto ustanovením by boli sudcovia postavení na úroveň vojnových zločincov, či zločincov, ktorí sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti, ktoré jediné sú nepremlčateľné. Zákony Slovenskej republiky, ktoré riešia priestupkové či trestné konanie, vždy pripúšťajú možnosť premlčania, preto je potrebné podobné ustanovenie zaviesť aj tu. V prípade, ak boli prieťahy v súdnom konaní vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, navrhuje sa, aby sa dvojročná prekluzívna lehota počítala znova odo dňa rozhodnutia týchto orgánov.

čl. II bod 91 §
Vzhľadom na poznatky doterajšej činnosti disciplinárnych senátov sa javí ako účelné voliť popri sudcoch disciplinárnych senátov aj ich náhradníkov, najmä s prihliadnutím na znenie § 119 ods. 1. Existencia náhradníka sudcu disciplinárneho súdu je zárukou plynulého rozhodovania disciplinárneho súdu. Preklenúť absenciu člena disciplinárneho senátu jeho zástupcom je riešením krátkodobej povahy, pričom využitie náhradníka sa predpokladá v prípadoch dlhodobej neprítomnosti sudcu disciplinárneho senátu. Počet náhradníkov, rovnako ako počet sudcov disciplinárneho súdu, nie je ustanovený zákonom, ale vyplýva z rozvrhu práce disciplinárneho súdu.

čl. II bod 92 až 95 §
Právny stav existujúci od 1. novembra 2003 nerešpektuje odporúčania medzinárodných štandardov upravujúcich nezávislosť súdnictva, najmä časť 5 bod 5.1. Európskej charty o štatúte sudcov, podľa ktorej disciplinárne senáty majú byť zložené najmenej z polovice volenými sudcami a vytvára sa i reálny priestor pre priamy alebo nepriamy faktický vplyv na výkon právomocí sudcov v rozpore s Princípom I., bod 2 písm. b) odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (94) 12 z 13.10.1994. V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje úprava platného znenia zákona týkajúceho sa kreovania disciplinárnych senátov tak, že sa vytvorí zákonný mechanizmus naplnenia uvedených odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy. Súčasne sa mení predmetné ustanovenie spôsobom, že sudca disciplinárneho súdu sa bude môcť tejto funkcie vzdať bez toho, aby sa súčasne vzdal aj funkcie sudcu. Tým, že sudca disciplinárneho súdu sa podľa doteraz účinného právneho stavu môže tejto funkcie vzdať len ak sa súčasne vzdá aj funkcie sudcu, je výkon funkcie sudcu disciplinárneho súdu postavený na úroveň nútenej …

čl. II bod 96 a 97 §
Aplikáciou tohto ustanovenia v súčasnom znení dochádzalo k situáciám, že sudca sa o začatí disciplinárneho konania pre priestupok v správnom konaní – napríklad pre nedovolené parkovanie – dozvedel až po doručení návrhu na začatie disciplinárneho konania. Takáto právna úprava je vo vzťahu k sudcovi ako ústavnému činiteľovi dehonestujúca a neprijateľná aj z dôvodu jej možného zneužitia. V navrhovanom odseku 3 sa upravuje subjekt, ktorému orgán prejednávajúci priestupok postúpi vec, resp. orgán činný v trestnom konaní alebo súd odstúpi vec na disciplinárne konanie. V odseku 4 sa ukladá povinnosť pre osoby podľa odseku 3 vybaviť v zákonom určenej lehote postúpenú (odstúpenú) vec buď tak, že ju sami prejednajú (ide o analógiou blokového konania), alebo tak, že podajú návrh na začatie disciplinárneho konania.

čl. II bod 98 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 99 a 100 §
Úprava reaguje na poznatky aplikačnej praxe.

čl. II bod 101 §
Úprava nadväzuje na zmeny upravené v § 27 ods. 5 (podľa doterajšieho znenia ods. 6) – novelizačný bod 31.

čl. II bod 102 §
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že postavenie justičných čakateľov zostáva z pohľadu minulej právnej úpravy a účelu tohto inštitútu nezmenené, keďže táto právna úprava sa osvedčila aj v minulosti. Z pôvodne zrušeného zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (zrušený zákonom č. 757/2004 Z. z.) došlo k presunu postavenia justičných čakateľov do zákona č. 757/2004 Z. z. v rámci spoločných a prechodných ustanovení, keďže v čase prijímania nového zákona o súdoch nebol predpoklad ďalšieho pôsobenia justičných čakateľov; táto úprava predstavovala len určité rezíduum potrebné pre dokončenie prípravnej služby v tom čase pôsobiacich justičných čakateľov. V nadväznosti na opätovné obnovenie činnosti justičných čakateľov sa v prvom rade navrhuje legislatívno-technická úprava spočívajúca v presunutí právnej úpravy postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právna úprava sa presúva v čiastočne …

čl. II bod 103 §
V prechodných ustanoveniach sa upravuje doplácanie ďalšieho platu u tých sudcov, ktorým bol odobratý ďalší plat z toho dôvodu, že sa proti nim viedlo disciplinárne konanie, napriek tomu, že im nebolo uložené disciplinárne opatrenie (§ 151j). V § 151k sa upravuje v prechodných ustanoveniach vzhľadom na navrhované zmeny pri kreovaní disciplinárnych senátov aj postavenie sudcov a predsedov disciplinárnych senátov tým spôsobom, že sa budú považovať za osoby zvolené podľa tohto zákona a teda ich funkčné obdobie sa skončí až jeho riadnym uplynutím. Súčasne sa upravuje postavenie predsedov kolégií a predsedov grémií zvolených podľa doterajších predpisov v súvislosti so zmenami navrhnutými v § 15 (novelizačný bod 15). Podobne sa upravuje v § 151l trvanie stáže sudcu (nadväzne na novelizáciu § 13 – novelizačný bod 11). Prechodná úprava povolení na prácu v domácom prostredí nadväzuje na nové znenie § 41 ods. 1 (novelizačný bod 43). Navrhuje sa ponechať sudcom tri mesiace na podanie nových žiadostí a predsedom súdov na ich posúdenie a …

čl. IV (zákon č. 385/2000 z. z.)
Poznámka k novele zákona o sudcoch a prísediacich Predkladaná novela nadväzuje na prebiehajúce novelizácie (parlamentná tlač 719). Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vnímať navrhované zmeny v kontexte skôr začatého legislatívneho procesu, ktorého úspešné ukončenie sa predpokladá ešte pred schválením predkladaného návrhu zákona.

čl. IV bod 1 až 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva. Predkladateľ považuje v bode 1 za vhodnejšie a prehľadnejšie riešenie úplne nové znenie dotknutých ustanovení.

čl. IV bod 3 §
V súvislosti s vypustením celej piatej časti je potrebné zohľadniť doterajšiu právnu úpravu v § 148 ods. 9, ktorá je určujúca pre priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu aj v novej právnej úprave. Podstata doterajšej právnej úpravy zostáva zachovaná, pričom sa presúva do § 95 ako nový odsek 8.

čl. IV bod 4 až 15 §
Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa navrhuje, aby funkcia prísediacich zanikajúcich vojenských súdov zanikla ex lege. Vzhľadom na túto požiadavku sa navrhuje rozšírenie ustanovenia § 145 obsahujúceho dôvody zániku funkcie prísediaceho aj o zánik funkcie prísediaceho zo zákona, ako ďalší možný dôvod zániku funkcie prísediaceho.

čl. IV bod 16 §
§ 151n ods. 1 Navrhuje sa, aby došlo k zániku funkcie prísediacich priamo zo zákona. Pre úplnosť a z dôvodu právnej istoty sa súčasne navrhuje konštatácia o nedotknuteľnosti, resp. ďalšom trvaní služobného pomeru prísediacich zanikajúcich vojenských súdov. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že prípadný zánik funkcie prísediaceho z dôvodu zániku vojenského súdu, ktorý by nastal ex lege ku dňu účinnosti zákona nie je vhodným riešením, keďže môže spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní – zánikom funkcie prísediaceho sa zmení personálne obsadenie senátu, čo je podľa platnej právnej úpravy trestného procesu dôvodom na opakovanie už začatého hlavného pojednávania. Ako optimálne riešenie sa javí trvanie funkcie prísediaceho do momentu právoplatného skočenia veci, v ktorej je prísediacim (ide o analogickú konštrukciu ako v § 141 ods. 1 druhá veta zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Právoplatným ukončením trestnej veci dôjde k zániku funkcie prísediaceho. Trvanie funkcie …

čl. X
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 12 ods. 2 v zákone č. 385/2000 Z. z. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu budú oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami rovnako ako osoby s osobitným postavením podľa § 34 zákona č. 215/2004 Z. z. Podľa § 34 ods. 3 citovaného zákona sa v prípade osôb s osobitným postavením nevyžaduje bezpečnostná previerka.

čl. I

čl. I bod 1
Ústava Slovenskej republiky upravuje rámcovo základné aspekty disciplinárnej zodpovednosti sudcov, a to v čl. 136 ods. 3 (disciplinárna zodpovednosť predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), čl. 138 ods. 2 písm. b) (zánik funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky), čl. 141a ods. 2 písm. e) (voľba predsedov a členov disciplinárnych senátov), čl. 147 ods. 1 (zánik funkcie sudcu) a čl. 148 ods. 1 (preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa). Z citovaných článkov ústavy možno odvodiť, že disciplinárna zodpovednosť sudcov sa vyvodzuje v rámci disciplinárneho konania, ktoré sa uskutočňuje pred disciplinárnym senátom, ak nie je táto právomoc vymedzená Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Z ústavného textu teda vyplýva, že inštitucionálne je disciplinárna zodpovednosť sudcov spojená s činnosťou disciplinárneho senátu. Ústava Slovenskej republiky neupravuje inštitút disciplinárneho súdu. Pojem „disciplinárny súd“ má len svoje zákonné vyjadrenie; niet zmienky o ňom v texte Ústavy Slovenskej republiky. Základnou črtou predkladanej zákonnej úpravy disciplinárneho konania je nahradenie doterajšieho spôsobu vytvárania disciplinárnych senátov prostredníctvom rozvrhu práce disciplinárneho súdu …

čl. I bod 2 §
Zákon zakazuje výkon funkcie sudcu na dvoch a viacerých súdoch súčasne. S prihliadnutím na zmenu navrhovanú v novelizačnom bode 1 sa v § 12 ods. 1 navrhuje ponechať výnimku súčasného výkonu funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu; výslovná právna úprava zamedzí prípadným výkladovým nezrovnalostiam.

čl. I bod 3 §
Poznatky aplikačnej praxe poukazujú na nejednoznačný prístup k posudzovaniu, výkladu a aplikácii § 22 ods. 5 prvá veta „Sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30% základného platu.“. Zo znenia právnej úpravy a z prístupu aplikačnej praxe nie je celkom zrejmé, či „dňom pozastavenia“ je deň vydania rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu alebo až deň právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na charakter inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu a závažnosť dôvodov, pre ktoré sa môže uplatňovať, sa navrhuje túto výkladovú nezrovnalosť vyriešiť tak, že právna úprava výslovne vylúči odkladný účinok podania odvolania proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Nebude sa teda vyžadovať, aby rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu bolo právoplatné na to, aby sudcovi bol vyplácaný znížený plat. Súčasne však zostávajú nedotknuté ustanovenia § 22 ods. 6 a 7, podľa ktorých v prípade zrušenia dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, dôjde k doplateniu rozdielu v plate.

čl. I bod 4 §
Právna úprava zohľadňuje jednak nahradenie pojmu „disciplinárny súd“ v celom zákone pojmom „disciplinárny senát“ a súčasne reflektuje nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov, ktoré rozhodujú o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Disciplinárnym senátom, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu treba rozumieť prvostupňový disciplinárny senát.

čl. I bod 5 §
Navrhované doplnenie právnej úpravy nadväzuje na praktické skúsenosti s uplatňovaním inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Podľa platnej právnej úpravy možno výkon funkcie sudcu dočasne pozastaviť len z dvoch dôvodov: vedenie trestného stíhania za úmyselný trestný čin alebo vedenie disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže sudca byť odvolaný z funkcie sudcu. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy sa voči sudcovi začne disciplinárne konanie, v dôsledku čoho dôjde aj k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu (v rozhodnutí disciplinárneho súdu je uvedený len tento dôvod) a následne, po dočasnom pozastavení výkon funkcie sudcu začne proti sudcovi trestné stíhanie. Späťvzatím návrhu na začatie disciplinárneho konania (často účelovo, a teda bez meritórneho rozhodnutia) automaticky zo zákona nastávajú účinky podľa § 22 ods. 6 a 7, hoci tu existuje dôvod na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu v podobe prebiehajúceho trestného stíhania. Uvedený jav považuje predkladateľ za nežiaduci a vymykajúci sa účelu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, a preto sa navrhuje doplnenie právnej úpravy …

čl. I bod 6 a 7 §
Systém hodnotenia práce sudcov nie je v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky novým právnym inštitútom. Rovnako je tento inštitút známy aj z právnych poriadkov iných štátov (väčšina členských štátov Európskej únie, Spojené štáty americké atď.). Existenciu a reálne uplatňovanie hodnotenia sudcov predpokladajú aj medzinárodné dokumenty, resp. odporúčania medzinárodných organizácií, a to formou definovania základných princípov jeho výkonu. Rešpektujúc tieto princípy sa navrhuje komplexná zákonná úprava hodnotenia sudcov. Vo všeobecnosti je potrebné je v Slovenskej republike rozlišovať hodnotenie fungovania systému súdnictva a hodnotenie sudcu. Na zabezpečenie hodnotenia súdnictva vo všeobecnosti je určený inštitút vnútornej revízie súdov, ktorý sa vykonáva priebežne, resp. ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady, aj mimoriadne mimo zákonom určeného cyklu. Hodnotenie práce sudcu sa vykonáva prostredníctvom inštitútu hodnotenia sudcov. Systém hodnotenia sudcov je súčasťou právnej úpravy dlhodobo. Rovnako dlhodobo je problematické jeho praktické využívanie. Uvedený stav má viacero príčin. Jeho aktuálne formálne vyjadrenie v zákonnej úprave je súčasťou zákona o súdoch, ktorý rámcovo a len čiastkovo upravuje základné …

čl. I bod 8 až 10 §
Do § 28 ods. 1 sa vkladá úprava evidencie sudcov, ktorí žiadajú súdnu radu o preloženie na súd tohto istého stupňa (na voľné miesto sudcu). Táto evidencia bola doteraz upravená v zásadách a navrhuje sa jej zákonná úprava. Rovnako sa v § 28 ods. 4 navrhuje prehodnotiť účel výberového konania, a to zohľadnením kritérií, ktoré boli upravené doteraz len v zásadách, a teda nad rámec zákona. Splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 28 ods. 4 má za cieľ umožniť upraviť detailnú úpravu priebehu výberového konania vo vyhláške ministerstva spravodlivosti; návrhy vykonávacích predpisov sú súčasťou predkladanej zákonnej úpravy. Aktuálny stav je, že v súčasnosti platné zásady výberových konaní sú zjavne v rozpore zo zákonnou úpravou. Prekladaným návrhom zákona dochádza k nahradeniu doterajších zásad výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie a zásad výberového konania na funkcie predsedu súdu výslovnou právnou úpravou v podobe všeobecne …

čl. I bod 11 §
Reaguje sa na praktické poznatky spojené s uplatňovaním § 30 ods. 11. Zákaz možnosti vyjadrovať sa k súdnym rozhodnutiam zo strany sudcu nemožno vnímať v absolútnom význame – sudca môže rozhodnutia komentovať, podrobovať ich odbornej kritike alebo zaujímať k nim vlastné postoje napr. v rámci výkonu lektorskej činnosti, publikačnej činnosti a pod. Preto sa navrhuje obmedziť aktuálne platný zákaz len na rozhodnutia, ktoré nie sú právoplatné.

čl. I bod 12 §
Právna úprava sa zosúlaďuje s platným právnym stavom, nakoľko súdna rada už nemá oprávnenie podávať návrh na začatie disciplinárneho konania.

čl. I bod 13 §
S prihliadnutím na zmeny v povoľovaní práce v domácom prostredí sa odstraňuje formálny rozpor vo vnútorných odkazoch v § 41 ods. 3; ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 14 §
Navrhovaná zmena má za cieľ zefektívniť hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami, kedy v praxi sa často stáva, že súdy majú uzatvorené zmluvy s rehabilitačnými zariadeniami, ktoré nie sú z hľadiska hospodárnosti výhodné.

čl. I bod 15 až 17 §
Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je zavedenie takej zákonnej úpravy hodnotenia výkonu funkcie sudcov, ktorá určí presné kritériá, proces a dôsledky hodnotenia práce sudcov s možnosťou straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom. V nadväznosti na túto požiadavku sa zavádza právna úprava, ktorá nadväzuje na už existujúcu úpravu disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. c). Zavádzajú sa nové skutkové podstaty previnení, ktorých účelom je vytvoriť možnosť pre zánik funkcie sudcu, ak tento zjavne nevykazuje dosahovanie požadovaných výsledkov, a to opakovane. Prvé negatívne hodnotenie sudcu („nevyhovujúci“) sa bude posudzovať ako disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. c). Na základe prvého negatívneho hodnotenia sa vykoná opakované hodnotenie sudcu v zmysle § 27 ods. 1 písm. e), ktoré bezprostredne nadväzuje na prvé hodnotenie sudcu (po jednom roku). Ak aj toto opakované hodnotenie bude so záverom „nevyhovujúci“, pôjde o závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. i). …

čl. I bod 18 §
Navrhovaná zmena má za cieľ sprísniť sankciu upravenú v § 117 ods. 1 písm. b). Zníženie funkčného platu až o 15% nemá požadovaný efekt vo význame prevenčného a sankčného pôsobenia. Navrhuje sa preto jej zvýšenie až do 30% platu sudcu.

čl. I bod 19 §
Platná právna úprava umožňuje vybaviť priestupok sudcu aj mimo disciplinárneho konania, a to tak, že orgán oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania (k tomu pozri § 120 ods. 3) sudcu písomne napomenie. Prekladateľ má za to, že miera v akej možno tento postup uplatňovať nemôže byť úplne neohraničená, nakoľko aj v rámci skutkových podstát priestupkov možno identifikovať také, ktorých spáchanie nemôže byť vybavené napomenutím z dôvodu ich zvýšeného stupňa spoločenskej nebezpečnosti. Navrhuje sa preto, aby predseda súdu mohol napomenutím vybaviť len taký priestupok, za ktorý osobitné zákony umožňujú uložiť pokutu nižšiu ako 100 eur. Ak bude teda podľa osobitných zákonov pokuta vyššia ako 100 eur (resp. jej horná hranica), predseda nebude môcť vybaviť vec písomným napomenutím, ale bude musieť uložiť sankciu podľa § 117 ods. 3, prípadne podať návrh na začatie disciplinárneho konania, ak sú na to splnené zákonné podmienky (§ 120 ods. 4).

čl. I bod 20 a 21 §
(Všeobecne) Navrhované zmeny v rámci disciplinárneho konania, resp. postavenia disciplinárneho súdu reagujú na požiadavku vyplývajúcu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Vláda SR sa bude usilovať o zavedenie disciplinárnych senátov systémom náhodného výberu ad hoc zvlášť pre každé disciplinárne konanie a umožní občiansku kontrolu disciplinárnych senátov a ich konaní.“. V disciplinárnych konaniach sa zavádza prvok náhodného výberu, ktorý sa osvedčil v štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Odstraňuje, aj medzinárodne kritizované, podozrenia z manipulácie pri prideľovaní na prejednanie a rozhodnutie jednotlivých disciplinárnych návrhov. Dôsledné rešpektovanie náhodného výberu si vyžiada vytvorenie širšej/rozsiahlejšej databázy predsedov i členov disciplinárnych senátov. Prevaha „sudcovského“ prvku v disciplinárnych senátoch zostáva zachovaná, dokonca sa posilňuje jeho postavenie – predsedom senátu bude môcť byť iba sudca, a to len zo sudcov navrhnutých sudcami, prostredníctvom sudcovských rád. Rovnako zostáva zachované majoritné zastúpenie sudcov v prvostupňovom i odvolacom disciplinárnom senáte. Novou je úprava povinného zastúpenia, hoci vždy minoritného, „nesudcovského“ prvku. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v Českej republike, ktorá z …

čl. I bod 22
Ide o legislatívno-technickú úpravu; súčasné znenie poznámok pod čiarou k odkazom 16 a 28c je obsahovo totožné; postačuje zachovanie poznámky pod čiarou k odkazu 16.

čl. I bod 23 §
Platné znenie písmena a) nekorešponduje so znením písmen b) a c) z hľadiska definovania okruhu sudcov, ktorí spadajú do pôsobnosti predsedu súdu. V prípade písmena a) je zrejmé, že sa týka len sudcov, ktorí vykonávajúc svoju funkciu; netýka sa sudcov, ktorí majú výkon funkcie prerušený. Naopak, písmená b) a c) zahŕňajú aj sudcov, ktorí majú výkon funkcie prerušený. Zosúladenie znenia písmena a) so znením písmen b) a c) je teda viac ako žiaduce. Zamedzí sa tak výkladovým nezrovnalostiam, rovnako aj situácii, že sudca, ktorý spácha priestupok nebude z dôvodu dočasného nevykonávania funkcie sudcu potrestaný.

čl. I bod 24 §
Nakoľko súdna rada už nemôže iniciovať disciplinárne konanie, navrhuje sa, aby priestupkové veci predsedov krajských súdov a predsedu Špecializovaného trestného súdu riešil priamo minister spravodlivosti. Všetci predsedovia súdov sú orgánmi správy súdov, pričom ústredným orgánom štátnej správy súdov je ministerstvo.

čl. I bod 25 §
Podobne ako v prípade § 117 ods. 9, aj v tomto prípade sa navrhuje obmedzenie predsedu súdu pri prejednávaní priestupkov, ktorých páchateľom je sudca. Podľa platnej právnej úpravy, ak priestupkovú vec nevybaví predseda súdu (písomné napomenutie alebo sankcie podľa § 117 ods. 3), je povinný podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Navrhovanou zmenu sa vytvára právna konštrukcia, podľa ktorej pri najzávažnejších priestupkoch (limit hornej sadzby pokuty 800 eur) nebude môcť predseda vec vybaviť priamo sám, ale vždy podá návrh na začatie disciplinárneho konania. Ďalej sa v navrhovanej právnej úprave rozširuje katalóg sankcií, ktoré bude môcť predseda súdu uložiť, a to na všetky sankcie podľa § 117 ods. 3; niet dôvodu, aby predseda súdu nemohol pri vybavovaní priestupkovej veci využiť celý katalóg do úvahy prichádzajúcich sankcií. Navrhovaná právna úprava ďalej zohľadňuje skutočnosť, že súdna rada už nemôže iniciovať disciplinárne konanie.

čl. I bod 26 §
Vzhľadom na nejednoznačný prístup aplikačnej praxe pri posudzovaní plynutia a počítania lehôt pri podávaní návrhu na začatie disciplinárneho konania v prípade prieťahov v konaní sa navrhuje výslovne upraviť, že objektívna lehota v prípade prieťahov začína plynúť rovnako ako v iných prípadoch od momentu spáchania disciplinárneho previnenia (t.j. od skutku). V § 120 ods. 7 sa ďalej navrhuje vypustiť zmätočný odkaz „[§ 116 ods. 2 písm. e)]“ ako zmätočný.

čl. I bod 27 §
Z praktických dôvodov sa navrhuje ako ďalšiu z náležitostí návrhu na začatie disciplinárneho konania zaviesť povinnosť uvádzať v návrhu okamih, kedy sa navrhovateľ dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia. Uvedená skutočnosť je dôležitá z hľadiska posudzovania plynutia lehôt podľa § 120 ods. 7, a teda aj posudzovania skutočnosti, či je návrh na začatie disciplinárneho konania podaný včas alebo nie.

čl. I bod 28 §
Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania subjektom, ktorý ho podal a následný zákaz podať v tomto prípade nový návrh na začatie disciplinárneho konania môže predstavovať pri praktickej aplikácii nástroj manipulácie s disciplinárnym konaním (účelové späťvzatie návrhu a pod.). Preto sa navrhuje, aby tento zákaz podať nový návrh pôsobil len voči subjektu, ktorý vzal pôvodný návrh späť.

čl. I bod 29 a 30 §
S prihliadnutím na spôsob vytvárania disciplinárnych senátov na účely rozhodovania o námietkach zaujatosti sa vypúšťaná úprava stáva bezpredmetnou.

čl. I bod 31 §
Aktuálne znenie § 126 ods. 1 je duplicitné s úpravou podľa § 122 vo vzťahu k sudcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie. Duplicita spočíva v povinnosti doručovať sudcovi návrh na začatie disciplinárneho konania dva krát, a to podľa § 122 a podľa § 126 ods. 1. Navrhovaná zmena odstraňuje túto duplicitu, pričom bude postačovať doručenie návrhu podľa § 122.

čl. I bod 32 §
Vypúšťaná úprava je neaktuálna od 1. januára 2009 (zákon č. 517/2008 Z. z.).

čl. I bod 33 §
Pre úplnosť právnej úpravy sa navrhuje výslovne upraviť lehotu na písomné vyhotovenie rozhodnutia disciplinárneho súdu. Subsidiárna aplikácia Trestného poriadku (lehota na písomné vyhotovenie rozsudku je 30 pracovných dní) je s prihliadnutím na lehotu určenú pre rozhodnutie disciplinárneho súdu (tri mesiace) neprimerane dlhá.

čl. I bod 34 §
Navrhuje sa naviazať plynutie tam uvedených lehôt na možné zahladenie postihu za disciplinárne previnenie (priestupok atď.) nie na odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ale odo dňa vykonania sankcie, nakoľko v tam uvedenej lehote nemusí byť sankcia ešte vykonaná (napr. zákon činnosti); k tomu porovnaj § 92 a 93 Trestného zákona. Súčasne sa upúšťa od konštrukcie, podľa ktorej o zahladení disciplinárneho postihu je nutné vydávať rozhodnutie. Je neefektívne a neúčelné, aby tieto osvedčenia vydával 18 členný orgán, ktorým je súdna rada (podľa doterajšej úpravy zahladenie disciplinárneho postihu vykonáva súdna rada). Podľa novej právnej úpravy účinky zahladenia disciplinárneho postihu budú nastávať priamo zo zákona. O tejto skutočnosti bude predseda disciplinárneho senátu (určený náhodným výberom) vydávať osvedčenie; k tomu pozri navrhovaný § 119c ods. 1.

čl. I bod 35 a 36 §
Vychádzajúc z nie celkom jednotnej interpretácie platného znenia § 150 ods. 2 sa navrhuje výslovne (nie cez poznámku pod čiarou, ktorá nemá normatívny obsah) určiť subsidiárne použitie Trestného zákona v oblasti hmotnoprávnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti sudcov (napr. pojmy ako zavinenie, značná škoda, obzvlášť závažný následok a pod.). Subsidiárne použitie Trestného poriadku zostáva zachované pre oblasť samotného disciplinárneho konania (proces).

čl. I bod 37 §
(§ 151v) Prechodné ustanovenia navrhované v § 151v riešia status „sudcov disciplinárneho súdu“, t.j. členov senátov, predsedov senátov a náhradníkov (členovia disciplinárnych senátov zvolení súdnou radou ako sudcovia disciplinárneho súdu a zaradení rozvrhom práce ako náhradníci). Podľa navrhovanej právnej úpravy ich status nadobudnutý voľbou v súdnej rade zostáva nedotknutý; to platí aj pre zloženie senátov vo veciach, ktoré nie sú právoplatne skončené. Na účely aplikácie novej právnej úpravy pre nový nápad po 1. januári 2012 sa však doteraz zvolení sudcovia disciplinárneho súdu zaradia do databáz podľa § 119a a 119c. Zo zákona sa stávajú členmi disciplinárnych senátov (to platí aj pre náhradníkov) a predsedami disciplinárnych senátov so zaradením do príslušnej databázy podľa toho, kto bol navrhovateľom pri ich pôvodnej voľbe v súdnej rade. Podľa tohto prechodného ustanovenia sa nový mechanizmus vytvárania disciplinárnych senátov nedotkne zloženie senátov vytvorených ku dňu účinnosti zákona. Avšak ak dôjde napr. k vylúčeniu jedného z členov senátu alebo predsedu senátu, doplnenie chýbajúceho člena senátu sa vykoná …

čl. II
V navrhovanom ustanovení sa určuje základný plat sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu v roku 2014 na úrovni základného platu sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu priznaného podľa zákona č. 385/2000 Z. z. v roku 2012. Obdobne aj funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 a 4 zákona č. 385/2000 Z. z., sa pre rok 2014 určuje na úrovni roku 2012.

čl. I
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. I bod 1 §
Precizuje sa právna úprava oznamovania tzv. fakultatívnych dôvodov odvolania z funkcie sudcu súdnej rade, a to tak, že dôvod na odvolanie z funkcie sudcu („zdravotná nespôsobilosť“) bude súdnej rade povinne oznamovať predseda príslušného súdu, ktorý bezprostredne disponuje informáciami tohto typu, pričom druhý dôvod fakultatívneho odvolania z funkcie sudcu („dosiahnutie veku 65 rokov“) bude súdnej rade naďalej povinne oznamovať minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

čl. I bod 2 až 5 §
Navrhované rozšírenie situácií kedy dochádza priamo zo zákona k uplatneniu inštitútu prerušenia výkonu funkcie sudcu vychádza z nového znenia čl. 145a ods. 2 ústavy, podľa ktorého výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný okrem iného aj s funkciou predsedu súdnej rady. To znamená, že v prípade vymenovania sudcu do funkcie predsedu súdnej rady sa priamo zo zákona preruší výkon funkcie sudcu, čo umožní nerušený výkon funkcie predsedu súdnej rady. Po skončení výkonu funkcie predsedu súdnej rady sa sudca znovu ujme výkonu funkcie sudcu v štandardnom režime vyplývajúcom z § 22 ods. 7 prvej vety.

čl. I bod 6 §
Obmedzenie imunity sudcov na ústavnej úrovni sa musí zákonite premietnuť do analogickej zmeny aj vo vzťahu k prísediacim sudcom z radov občanov, kde sa uplatní rovnaká právna úprava ako v prípade sudcov.

čl. I bod 7 §
Účelom navrhovaného ustanovenia je nanovo definovať podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí (povolenie na plnenie funkčných povinností v domácom prostredí) tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu a aby reálne plnil svoju funkciu. Ruší sa preto doterajšia právomoc sudcovskej rady rozhodovať o povoľovaní práce v domácom prostredí vrátane jej „tichého súhlasu“ (ak sudcovská rada nerozhodla do 60 dní, žiadosť sa považovala za schválenú). Právomoc povoľovať prácu v domácom prostredí sa zveruje predsedovi súdu, vrátane kontroly jej využívania, ako aj jej zrušenia. Novou podmienkou pre povolenie práce v domácom prostredí bude podmienka, že sudca nie je disciplinárne stíhaný. Novým dôvodom pre zrušenie povolenia na prácu v domácom prostredí bude disciplinárne odsúdenie sudcu. Predseda si pri povoľovaní alebo rušení práce v domácom prostredí môže vyžiadať ako podklad stanovisko sudcovskej rady a aj stanovisko predsedov senátov a predsedu príslušného kolégia alebo grémia. Vzhľadom na komplexnú zmenu podmienok plnenia funkčných povinností v domácom prostredí sa v prechodných ustanoveniach navrhuje zrušenie doterajších povolení pre …

čl. I bod 8 §
Výslovne sa navrhuje zakotviť právo predsedu súdu požiadať príslušné orgány o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu, čomu bude zodpovedať povinnosť príslušných orgánov túto kontrolu vykonať, čím sa vytvárajú podmienky pre zamedzenie účelovému zneužívaniu inštitútu pracovnej neschopnosti (k tomu pozri čl. VII).

čl. I bod 9 §
Navrhovaná zmena nadväzuje na právnu úpravu nezlučiteľnosti výkonu funkcie sudcu s funkciou predsedu súdnej rady. Zmenou uvedených ustanovení sa docieli stav, kedy sa obdobie výkonu funkcie predsedu súdnej rady bude započítavať do výkonu funkcie sudcu na účely posudzovania platových a iných nárokov sudcu. Niet legitímneho dôvodu na vylúčenie takéhoto započítania rokov. K tomu pozri navrhované zmeny § 24.

čl. I bod 10 §
V nadväznosti na ciele deklarované vo všeobecnej časti dôvodovej správy, t.j. sfunkčniť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov sa navrhuje zavedenie nového typu funkčného príplatku [§ 65 ods. 1 písm. b) prvý bod], a to príplatku za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Tento príplatok má jednak kompenzovať výkon činností nad rámec bežných sudcovských povinností a súčasne má pôsobiť motivačne pre sudcov vykonávať funkciu člena alebo predsedu disciplinárneho senátu. Príplatok je diferencovaný podľa toho, či ide o člena disciplinárneho senátu alebo o predsedu disciplinárneho senátu, a to bez ohľadu na to, či ide o disciplinárny senát prvého stupňa alebo odvolací. Príplatok bude vyplácaný mesačne, a to súdom, ktorý plní funkciu osobného úradu sudcu. Podľa novej právnej úpravy kreovania disciplinárnych senátov sa zohľadňuje situácia, kedy nie každý kandidát na člena alebo predsedu disciplinárneho senátu bude reálne zaradený rozvrhom práce do senátu. V tomto prípade je iba náhradníkom a je logické a spravodlivé, aby nepoberal príplatok, ktorý je naviazaný na reálny výkon …

čl. I bod 11 a 12 §
Účelom navrhovanej právnej úpravy je sprísnenie podmienok vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu (bežne označovaný ako 13. a 14. plat). Jednak sa zvyšuje kvóta pracovného času, ktorý musí sudca reálne odpracovať v rozhodnom polroku zo 75 na 95 dní a súčasne sa zavádza negatívna podmienka spočívajúca vo vylúčení nároku na ďalší plat v prípade, ak dôjde k prerozdeleniu agendy pridelenej sudcovi, o ktorého ide. K prerozdeleniu vecí môže dôjsť len zo zákonných dôvodov, pričom pre potreby posudzovania splnenia podmienok vzniku nároku na ďalší plat je rozhodujúci dôvod podľa § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t. j. prerozdelenie vecí z dôvodu dlhodobej, šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti sudcu.

čl. I bod 13 §
Do právnej úpravy zodpovednosti sudcu sa navrhuje exaktná úprava uplatňovania regresnej náhrady voči sudcom v prípade prieťahov v konaní konštatovaných ústavným súdom alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Opatrenie má za cieľ zvýrazniť zodpovednosť sudcov za výkon rozhodovacej činnosti pri rešpektovaní práva každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak zavinenie sudcu bude zistené v disciplinárnom konaní, orgány správy súdu budú povinné vymáhať od sudcu ako regresnú náhradu časť alebo celú sumu finančného zadosťučinenia priznaného ústavným súdom alebo Európskym súdom pre ľudské práva.

čl. I bod 14 §
Návrh výslovne pripúšťa účasť sudcov, ktorí majú prerušený výkon súdnictva podľa § 24 ods. 4 zákona, aby mohli byť vymenovaní do funkcie predsedu alebo člena disciplinárneho senátu a aby tak mohli zužitkovať svoje dlhoročné skúsenosti v rámci disciplinárneho konania.

čl. I bod 15 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá zohľadňuje zmeny v štruktúre nasledujúcich ustanovení v dôsledku čoho je nadpis nad § 119c bezpredmetný.

čl. I bod 16 §
§ 119c Navrhovaná úprava mení doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov, a to tak, že upúšťa od ich náhodného generovania pre každý prípad disciplinárneho konania, a namiesto toho zavádza štandardný mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce, pričom disciplinárne veci sa týmto senátom budú prideľovať náhodným výberom, t.j. rovnakým spôsobom ako na všetkých všeobecných súdoch. V odsekoch 2 a 3 sa preberá doterajšia úprava pomeru zastúpenia jednotlivých zložiek podieľajúcich sa na navrhovaní kandidátov na predsedov a členov disciplinárnych senátov. § 119d Podobne ako v zákone o súdoch, aj v tomto zákone sa navrhuje upraviť prideľovanie vecí disciplinárnym senátom, a to tak, že zákon výslovne upraví pravidlá prideľovania vecí disciplinárnym senátom. Základná požiadavka, ktorou je požiadavka náhodného výberu, je vyjadrená v odsekoch 1 až 3. Právna úprava zachováva výnimku prideľovania žiadostí o vydanie osvedčenia o zahladení potrestania priamo predsedom disciplinárnych senátov. V odsekoch 3 až 7 sú tak ako v doterajšej úprave regulované niektoré špecifické situácie a modifikácie náhodného prideľovania vecí.

čl. I bod 17 §
Po vzore § 50 a 52 zákona o súdoch sa definujú obsahové náležitosti rozvrhu práce disciplinárnych senátov a proces jeho tvorby. Právomoc schvaľovať rozvrh práce sa navrhuje zveriť súdnej rade, to platí aj pre zmeny rozvrhu práce. Rovnako ako v prípade všeobecných súdov sa zachováva verejná dostupnosť rozvrhu práce disciplinárnych senátov.

čl. I bod 18 §
Doterajšie znenie § 119e ods. 3 sa prispôsobuje novej právnej úprave kreovania disciplinárnych senátov.

čl. I bod 19 a 20 §
Prejavom posilnenia pôsobnosti súdnej rady na zákonnej úrovni musí byť aj mechanizmus, prostredníctvom ktorého možno odstrániť nedostatky zistené pri výkone ostatnej pôsobnosti súdnej rady. Týmto mechanizmom bude aj oprávnenie predsedu súdnej rady iniciovať disciplinárne konanie. Preto sa navrhuje zaradiť predsedu súdnej rady medzi subjekty oprávnené podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

čl. I bod 21 §
Odstraňuje sa zrejmá disproporcia v právnej úprave zverejňovania rozhodnutí disciplinárnych senátov. Súčasná úprava § 129 ods. 7 nie celkom korešponduje s úpravou zverejňovania rozhodnutí disciplinárnych senátov podľa § 82a zákona o súdoch.

čl. I bod 22 §
Vzhľadom na novú právnu úpravu sa navrhuje v prechodných ustanoveniach riešiť prípadný konflikt pôvodnej a novej právnej úpravy. V odseku 1 sa navrhuje zrušiť ex lege všetky doteraz vydané povolenia na prácu v domácom prostredí, a to z dôvodu komplexnej zmeny podmienok ich povoľovania a rušenia. V odsekoch 2 až 5 sa reaguje na zmeny vykonávané v kreovaní disciplinárnych senátov. Základným pravidlom je, aby doterajšie senáty dokončili pridelené veci. Zákon predpokladá, že tak spravia v lehote dvoch mesiacov od účinnosti zákona, v opačnom prípade sa im veci odnímu a pridelia sa senátom vytvoreným podľa novej právnej úpravy (odseky 2 a 3). Analogicky sa požaduje, aby súdna rada schválila prvý rozvrh práce disciplinárnych senátov do dvoch mesiacov od účinnosti zákona (odsek 4).

čl. II
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. II bod 1 §
Cieľom navrhovanej zmeny § 28 ods. 2 je zaviesť novú podmienku účasti vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu, ktorou bude absolvovanie prípravného vzdelávanie zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu. Zavedenie tejto podmienky je odôvodnené zachovaním otvorených výberových konaní na funkciu sudcu (justičný čakateľ sa taktiež bude musieť zúčastniť výberového konania), avšak pri zabezpečení toho, aby aj uchádzači o funkciu sudcu, ktorí nepochádzajú z justičného systému mali osvojené tie praktické zručnosti potrebné pre výkon funkciu sudcu, ktoré budú garantovať to, že aj takýto kandidát na funkciu sudcu bude bez ďalších pochybností spôsobilý vykonávať funkciu sudcu od prvého dňa vymenovania do tejto funkcie. Systém prípravného vzdelávania je už v súčasnosti zabezpečovaný Justičnou akadémiou (zákon používa nie celkom vhodný pojem „tréningový kurz“; k tomu pozri § 3 ods. 2 zákona č. 548/2003 Z. z.). Na rozdiel od navrhovanej právnej úpravy však platná a účinná právna úprava predpokladá jeho realizáciu až potom čo sa osoba ujme funkcie sudcu, t.j. …

čl. II bod 2 §
Zmena § 29 ods. 1 je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011. Podstata navrhovanej zmeny spočíva vo vytvorení takej právnej úpravy, ktorá bude súdnej moci garantovať rozhodujúci vplyv v rámci výberovej komisie pri obsadzovaní voľného miesta sudcu. Na tento účel sa navrhuje rozšíri počet členov výberovej komisie, ktorí sú nominovaný Súdnou radou Slovenskej republiky o jedného člena (po novom nominuje dvoch členov), a to na úkor ministra spravodlivosti (po novom nominuje už len jedného člena).

čl. II bod 3 až 6 §
Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z.

čl. I
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. I bod 1 (§ 5 ods. 3) §
Cieľom navrhovanej zmeny je znížiť počet rokov odbornej praxe potrebnej pre odpustenie vykonania justičnej skúšky z 20 rokov na 15 rokov a zároveň doplniť ďalšiu formu odbornej praxe, ktorú možno vziať do úvahy pri rozhodovaní o odpustení vykonania justičnej skúšky. Navrhovaná úprava tak vytvára vhodnejšie podmienky pre obsadzovane voľných miest sudcov z radov odborníkov, najmä pre potreby správnych kolégií krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Skrátenie doby trvania odbornej praxe súčasne vychádza z ústavnej úpravy podmienok pre vymenovanie do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (k tomu pozri čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorej sa pre vymenovanie do funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky vyžaduje, aby bol kandidát „najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní“. Niet legitímneho dôvodu pre odlišnú právnu úpravu podmienky pre prístup k funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudcov všeobecných súdov.

čl. I bod 2 (§ 11 ods. 1) §
Zmena platného a účinného znenia § 11 ods. 1 vychádza z novej právnej úpravy výberových konaní na funkciu sudcu. Podľa navrhovaného § 28 a nasl. sa voľné miesto sudcu na okresnom súde bude obsadzovať z kandidátov na funkciu sudcu, ktorých bude generovať hromadné výberové konanie. Voľné miesto sudcu sa súde vyššieho stupňa (§ 11 ods. 1 druhá veta) sa bude obsadzovať podľa doterajšej právnej úpravy, a to na základe výsledkov výberového konania, ktoré súdnej rade oznámi predseda výberovej komisie. Z uvedeného dôvodu preto dochádza k preformulovaniu znenia § 11 ods. 1 tak, aby toto znenie zodpovedalo novej právnej úprave hromadných výberových konaní.

čl. I bod 3 (§ 11 ods. 2) §
V navrhovanom znení § 11 ods. 1 sa zavádza legislatívna skratka pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto bolo potrebné odstrániť totožnú legislatívnu skratku zavedenú v § 11 ods. 2.

čl. I bod 4 (§ 11 ods. 3) §
Navrhovanou zmenou § 11 ods. 3 sa sleduje zlepšenie možností pre správne kolégiá obsadzovať voľné miesta sudcov z radov odborníkov pôsobiacich mimo justičného prostredia, ale aj napríklad z radov asistentov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Právna úprava je cielená výlučne na správne kolégiá krajských súdov a nebude sa uplatňovať v prípade voľných miest iných kolégií krajských súdov.

čl. I bod 5 [§ 13 ods. 1 písm. c)] §
Ide o zavedenie legislatívnej skratky „kancelária súdnej rady“, nakoľko predmetné označenie sa vyskytuje v dotknutej právnej úprave v jej viacerých ustanoveniach, pričom jeho používanie nie je jednotné.

čl. I bod 6 (§ 14 ods. 2) §
Zmena § 14 ods. 2 zohľadňuje analogickú zmenu vykonávanú v § 11 ods. 3, a teda navrhuje, aby v prípade preloženia sudcu do správneho kolégia krajského súdu bolo možné už po siedmych rokoch právnickej praxe.

čl. I bod 7 (§ 14) §
V kontexte novej právnej úpravy hromadných výberových konaní sa navrhuje limitovať možnosť preloženia sudcu na iný súd toho istého stupňa uplynutím zákonom ustanovenej lehoty piatich rokov. Táto právna úprava nadväzuje na doterajšiu nie úplne vyhovujúcu prax, kedy boli sudcovia pridelení na okresné súdy prekladaní na iné súdy pomerne v krátkom čase od ich vymenovania a pridelenia, čo neguje snahu zabezpečiť fungovanie súdov ich riadnym personálnym obsadením. Právna úprava sa bude vzťahovať aj na existujúcich sudcov okresných súdov. Návrh zákona predpokladá možnosť uplatniť výnimku z tohto pravidla, a to v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z hľadiska jej praktickej aplikácie pôjde napríklad o rodinné alebo zdravotné dôvody. Ustálenie obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ bude na orgáne, ktorý bude rozhodovať o preložení sudcu, t.j. na Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“).

čl. I bod 8 (§ 24 ods. 9) §
Navrhované doplnenie právnej úpravy súvisí so zriadením hodnotiacich komisií podľa nového znenia § 27b. Návrh zákona predpokladá, že členmi hodnotiacich komisií sa budú môcť stať aj sudcovia, ktorí majú prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4. Zvolenie takéhoto sudcu do funkcie člena hodnotiacej komisie bude mať za následok znovu ujatie sa funkcie sudcu. Takýto sudca sa ujme funkcie buď na súde, na ktorom pôsobil pred prerušením výkonu funkcie sudcu alebo na inom súde, na ktorom je určené voľné miesto sudcu a na ktorý ho na tento účel preloží súdna rada. Súčasne v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že návrh zákona predpokladá, že takýto sudca nebude členom hodnotiacej komisie v obvode krajského súdu, v ktorom pôsobil pred prerušením výkonu funkcie sudcu.

čl. I bod 9 (§ 27b) §
Navrhovaná právna úprava upúšťa na okresných súdoch, krajskom súde a Špecializovanom trestnom súde od doterajšieho modelu hodnotenia sudcov, ktoré vykonávali predsedovia kolégií, resp. predsedovia grémií príslušných súdov. Po novom sa navrhuje, aby hodnotenie sudcov vykonávali hodnotiace komisie. Návrh zákona v tejto časti nadväzuje na programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého „Pravidelné hodnotenie práce sudcov, zavedené od roku 2012, je potrebné vyhodnotiť a dopracovať, aby plnilo svoju funkciu. Práca sudcu sa má hodnotiť komplexne, preto každý sudca má byť raz za päť rokov podrobený komplexnému hodnoteniu. Dnes hodnotenie sudcov vykonávajú kolegovia, výsledky nie sú verejne známe. Je potrebné dopracovať hodnotenie – najmä pokiaľ ide o hodnotiteľov. Vláda zváži vytvorenie tzv. hodnotiacich senátov, ktoré budú tvoriť sudcovia, ktorí sa budú venovať len tejto činnosti.“. Návrhom zákona teda dochádza k zmene subjektu, ktorý vykonáva hodnotenie sudcov. Hodnotiace komisie bude kreovať súdna rada, ktorej sa navrhuje zveriť oprávnenie vymenúvať a odvolávať členov hodnotiacich komisií. Funkčné obdobie členov hodnotiacej komisie bude päť rokov. Navrhovať kandidátov na …

čl. I bod 10 [§ 27c písm. a)] §
Navrhuje sa, aby v rámci hodnotenia sudcov bola braná do úvahy aj obtiažnosť vecí, o ktorých hodnotený sudca koná a rozhoduje, čím sa zvýrazňuje aj kvalitatívna stránka rozhodovacej činnosti hodnoteného sudcu.

čl. I bod 11 až 17 a 19 až 20 §
Ide o zmeny vyvolané zmenou subjektu vykonávajúceho hodnotenie sudcov. Z uvedeného dôvodu sa zohľadňuje existencia hodnotiacich komisií v súvisiacich ustanoveniach zákona o sudcoch a prísediacich.

čl. I bod 18 (§ 27e) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 27d a následného používania vnútorných odkazov na toto ustanovenie.

čl. I bod 21 (§ 27h) §
Návrh zákona zavádza zverejňovanie hodnotení sudcov vrátane súvisiacej dokumentácie (námietky sudcu, stanovisko sudcovskej rady). V tejto časti návrh zákona napĺňa programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého „Pre zvýšenie verejnej kontroly vláda zmení právnu úpravu tak, aby sa výsledky hodnotenia sudcov zverejňovali.“. Súčasne sa realizuje úloha C.29. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 59 z 11. februára 2015 k návrhu akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie v Slovenskej republike na rok 2015. Všeobecne k problematike výberových konaní Návrhom zákona sa zavádza nový mechanizmus výberových konaní na obsadenie voľného miesta sudcu na okresných súdoch. Podstata novej právnej úpravy spočíva v zavedení tzv. hromadného výberového konania, ktorého cieľom je vytvoriť databázu kandidátov na funkciu sudcu, z ktorých sa budú priebežne obsadzovať voľné miesta sudcov na okresných súdoch. Voľné miesta sudcov na súdoch vyššieho stupňa sa budú obsadzovať tak ako doteraz. Z hľadiska legislatívno-technického spracovania právnej úpravy je potrebné uviesť, že predkladateľ volí používanie pojmov „hromadné výberové konanie“ a „výberové konanie podľa § 28 ods. 3“, …

čl. I bod 22 (§ 28) §
V odseku 1 sa po vzore doterajšej právnej úpravy vymedzuje základná zásada pre obsadenie voľného miesta sudcu, ktorou je úspešné absolvovanie výberového konania. Táto zásada pripúšťa jedinú výnimku zo svojho uplatňovania, a to obsadenie voľného miesta preložením sudcu na iný súd rovnakého stupňa (napr. preloženie sudcu z okresného súdu na iný okresný súd alebo z jedného krajského súdu na iný krajský súd). V tejto časti nejde o novú právnu úpravu, ale o právnu úpravu prevzatú z doterajšieho znenia zákona; k tomu pozri § 28 ods. 1 v platnom znení. V odsekoch 2 a 3 sa upravuje výberové konanie na okresných súdoch (odsek 2) a na súdoch vyššieho stupňa (odsek 3). Z hľadiska normatívneho vyjadrenia uvedeného zámeru sa navrhuje, aby sa rozlišovali dve formy výberového konania – výberové konanie na vopred neurčený počet miest sudcov (hromadné výberové konanie) a výberové konanie na vopred určený počet miest sudcov. Prvá forma výberového konania sa bude uplatňovať pri obsadzovaní voľných miest na okresných súdov, …

čl. I bod 23 §
§ 28a Ustanovenie nového § 28a rieši problematiku vyhlasovania výberového konania a jeho organizačné a technické zabezpečenie. Subjektom, ktorý vyhlasuje hromadné výberové konanie bude predseda súdnej rady a v prípade výberového konania na súde vyššieho stupňa ním bude predseda príslušného súdu. Ide teda o odklon od doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej výberové konanie vyhlasoval vždy predseda súdu, na ktorom sa obsadzovalo voľné miesto sudcu. V prípade hromadného výberového konania je namieste koncentrovať jeho vyhlasovanie u jednej osoby, a to najmä z ohľadom na požiadavku, aby sa hromadné výberové konanie uskutočňovalo v rovnakom čase (termíne). Hromadné výberové konania sú koncipované na regionálnom princípe, to znamená, že hromadným výberovým konaním sa obsadzujú voľné miesta sudcov v obvode krajského súdu. Výsledkom hromadného výberového konania je vytvorenie databázy kandidátov na funkciu sudcu zvlášť pre obvod každého krajského súdu. Vzhľadom na tieto požiadavky sa navrhuje, aby sa hromadné výberové konania vyhlasovali súčasne v obvodoch všetkých krajských súdov, a to aspoň raz ročne, pričom predseda súdnej …

čl. I bod 24 (§ 29 ods. 1 a 2) §
Pôvodné ustanovenie § 29 o kreovaní výberovej komisie a základných zásadách jej činnosti sa aktualizuje s ohľadom na zavedenie hromadného výberového konania. Doterajšia právna úprava zloženia výberovej komisie zostáva zachovaná v rozsahu počtu členov výberovej komisie (5 členov), pomeru zastúpenia nominantov súdnej moci a iných zložiek štátnej moci (3:2) a kreovania databáz kandidátov na členov výberovej komisie. Navrhovaný zákon upúšťa od nominácie člena výberovej komisie Národnou radou Slovenskej republiky. Po novom bude členov výberovej komisie vymenúvať predseda súdu, ak pôjde o výberové konanie na súde vyššieho stupňa a predseda súdnej rady, ak pôjde o hromadné výberové konanie. Z hľadiska pomeru zastúpenia zložiek štátnej moci (3:2) vo výberových komisiách bude zloženie výberových komisií rovnaké. V prípade hromadného výberového konania sa navrhuje nasledovné zastúpenie: 2 členovi súdna rada, 1 člen kolégium predsedov sudcovských rád a 2 členovia minister spravodlivosti. V prípade výberového konania na voľné miesto na krajskom súde, Špecializovanom trestnom súde a najvyššom súde sa navrhuje nasledovné zastúpenie: 1 člen súdna …

čl. I bod 25 (§ 29 ods. 3) §
Ide o zmenu vyvolanú zmenou v zložení výberových komisií. Po novom budú členov výberovej komisie ustanovovať aj kolégia súdov vyššieho stupňa a kolégium predsedov sudcovských rád. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť aj v § 29 ods. 3.

čl. I bod 26 (§ 29 ods. 5) §
Právna úprava z praktických dôvodov upravuje ustanovovanie náhradníkov členov výberovej komisie za účelom zabezpečenia ničím nerušeného priebehu výberových konaní, aby tieto z dôvodu chýbajúcich členov výberovej komisie nemuseli byť rušené.

čl. I bod 27 [§ 32 ods. 2 písm. f)] §
Predkladateľ navrhuje doplnenie údajov zverejnených v majetkovom priznaní v súvislosti s uznesením vlády č. 542/2014 z 29. 10.2014, z ktorého pre ministerstvo spravodlivosti vyplynula úloha D.1, predmetom ktorej bolo plnenie úloh podľa návrhu opatrení na plnenie odporúčaní GRECO. Z návrhu opatrení vyplýva úloha splniť odporúčanie x. týkajúce sa majetkových priznaní sudcov, ktoré spočíva v stanovení povinnosti deklarovať záväzky (napr. dlhy a pôžičky) a dary v hodnote nad určitú stanovenú hranicu u tých sudcov, na ktorých sa nevzťahuje Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Odporúčanie vyplynulo z hodnotiacej správy, ktorú schválilo plénum GRECO v októbri 2013. Súčasne navrhovanou úpravou predkladateľ dáva do súladu právnu úpravu týkajúcu sa majetkových priznaní sudcov a právnu úpravu týkajúcu sa majetkových priznaní prokurátorov v zmysle § 28 ods. 2 písm. e) zákona o prokuratúre.

čl. I bod 28 (§ 68 ods. 1 a § 69 ods. 1) §
Právna úprava funkčných príplatkov sudcov sa zosúlaďuje s obdobnou právnou úpravou podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. Priemerný plat sudcu je plat podľa § 67 ods. 1.

čl. I bod 29 §
Doterajšia limitácia pri vyplácaní odmien sudcov sa týkala ako rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, tak aj rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (resp. od 1.1.2017 rozpočtovej kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Vzhľadom na oddelenosť týchto rozpočtových kapitol sa navrhuje obmedzujúce pravidlo podľa § 78a ods. 5 prvá veta vztiahnuť len na odmeny sudcov, ktoré sú vyplácané z rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

čl. I bod 30 §
Predkladateľ navrhovaným ustanovením odstraňuje nežiaducu dvojkoľajnosť vo vzťahu k postupu, v rámci ktorého sa prejednávajú priestupky sudcov v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ,,priestupkový zákon“). Súčasná právna úprava na jednej strane upravuje obligatórny postup orgánu oprávneného na prejedávanie priestupkov a na strane druhej upravuje situácie kedy priestupky sudcu v zmysle priestupkového zákona prejednáva disciplinárny senát. Súčasné legislatívne riešenie sa javí ako nežiaduce, nakoľko v praxi môže dochádzať na jednej strane k vyhýbaniu sa uloženiu finančnej sankcie, napr. v prípade, že sudca by spáchal niektorý z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý by mu bola štandardne v priestupkovom konaní vedenom orgánom oprávneným na prejednávanie takýchto priestupkov uložená pokuta, avšak v prípade ak by sa priestupok prejednal v disciplinárnom konaní prichádza do úvahy situácia, kedy by bolo sudcovi za spáchanie priestupku uložené len napomenutie, čím by sa vyhol finančnej sankcii. Na strane druhej by taktiež nebola optimálna ani opačná situácia, kedy by …

čl. I bod 31 (§ 115a) §
V súčasnej právnej úprave doposiaľ absentovalo zreteľné vymedzenie požadovanej miery zavinenia, teda subjektívnej stránky jednotlivých skutkových podstát disciplinárnych previnení. Uvedené je podstatným determinantom pre určenie, kedy sa pre vznik disciplinárnej zodpovednosti vyžaduje úmyselné zavinenie sudcu, a kedy stačí zavinenie sudcu z nedbanlivosti. Nakoľko subjektívna stránka skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia musí byť v disciplinárnom konaní preukázaná považujeme za potrebné odstránenie deficitu vymedzenia subjektívnej stránky tak ako uvádzame vyššie. Nejasnosť súčasného znenia právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu subjektívnej stránky disciplinárnych previnení by mohla vyvolávať stav právnej neistoty sudcu, nakoľko tento nemusí vedieť, či jeho konanie napĺňa alebo nenapĺňa znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, pričom súčasne je absencia vymedzenia subjektívnej stránky spôsobilá negatívne ovplyvňovať aplikačnú prax disciplinárnych senátov. Disciplinárne senáty môžu rozdielne pristupovať k výkladu jednotlivých subjektívnych stránok disciplinárnych previnení, čo môže viesť k rozličnej rozhodovacej činnosti disciplinárnych senátov v obdobných resp. rovnakých situáciách. Odvodzovanie formy zavinenia prostredníctvom subsidiárneho použitia všeobecnej časti Trestného zákona sa javí ako nepostačujúce. Subjektívna stránka disciplinárnych previnení …

čl. I bod 32 a 33 §
Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa disciplinárne previnenie spočívajúce v porušení povinností pri výkone správy súdu podľa osobitného predpisu, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o výkone súdnictva. Odstraňuje sa tak dvojkoľajnosť doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej porušenie povinností orgánu riadenia a správy súdov (t.j. predsedu a podpredsedu súdu) bolo možné postihnúť buď v disciplinárnom konaní alebo odvolaním z funkcie ministrom spravodlivosti.

čl. I bod 34 a 35 §
V nadväznosti na zavádzaný § 115a sa v právnej úprave dotknutých disciplinárnych previnení vyslovene zavádza úmyselná forma zavinenia. Navrhovaná právna úprava vypúšťa z dotknutého ustanovenia podmienku, predmetom ktorej je miera zavinenia, nakoľko požadovaná subjektívna stránka je navrhovanou právnou úpravou jasne definovaná, a preto už ďalej nie je priestor pre takéto posudzovanie miery zavinenia.

čl. I bod 36, 37 až 41 §
V nadväznosti na zmeny navrhované v novelizačných bodoch 29 a 30 sa vykonávajú zmeny súvisiacich ustanovení, čím sa dosiahne celkový súlad jednotlivých ustanovení navrhovanej právnej úpravy. Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 42 (§ 118 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu v dôsledku zmeny štruktúry § 120.

čl. I bod 43 (§ 119 ods. 1) §
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 44 §
Nová právna úprava taktiež upravuje problematiku zbavovania členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti. Doposiaľ nebolo zo znenia právnej úpravy jasné, ktorý subjekt je oprávnený k takémuto zbaveniu mlčanlivosti. Vychádzajúc jednak zo skutočnosti, že súdna rada je v zmysle navrhovanej právnej úpravy jediným subjektom zabezpečujúcim činnosť disciplinárnych senátov a ďalej vychádzajúc taktiež z analógie iuris navrhovaná právna úprava priznáva predsedovi súdnej rady oprávnenie spočívajúce v zbavení predsedov a členov disciplinárnych senátov od povinnosti mlčanlivosti . Pre porovnanie možno v tejto súvislosti vziať do úvahy zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), in concreto § 39 ods. 2, podľa ktorého povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže notára za splnenia určitých podmienok zbaviť účastník konania alebo jeho právni nástupcovia, minister alebo predseda okresného súdu, v obvode ktorého mal notár sídlo. V súvislosti s uvedeným možno poukázať na skutočnosť, že podobne ako je uvedené aj v § 30 ods. 10 zákona o sudcoch a prísediacich má túto možnosť osoba, …

čl. I bod 45 a 46 §
V zmysle čl. 141a ods. 5 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky, voľba ako aj odvolávanie členov disciplinárnych senátov a taktiež predsedov disciplinárnych senátov patrí do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky, avšak v zmysle súčasného znenia § 119 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“). De lege lata teda možno hovoriť o určitej bipartite vo vzťahu k subjektom podieľajúcim sa na zabezpečovaní činnosti disciplinárnych senátov. Vyriešenie otázky určenia jediného subjektu, v ktorého pôsobnosti bude fungovanie disciplinárnych senátov, od voľby členov disciplinárnych senátov, počnúc kontrolou ich činnosti až po organizačné a technické zabezpečovanie ich činnosti, sa javí ako prostriedok na zabezpečenie výraznejšej plynulosti disciplinárnych konaní a súčasne tak na zabezpečenie celkového zefektívnenia činnosti disciplinárnych senátov. Určený subjekt bude jediným zodpovedným subjektom vo vzťahu ku kreovaniu, ako aj ku všetkým aspektom činnosti disciplinárnych senátov, pričom jeho výlučná zodpovednosť bude smerovať najmä k voľbe ako aj odvolávaniu členov disciplinárnych …

čl. I bod 47 §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zrýchliť proces navrhovania kandidátov, nakoľko určený dvojnásobný počet sa v praxi javí ako nadbytočný. Vo vzťahu k samotnej podstate voľby ostáva tento princíp zachovaný a napĺňaný, nakoľko súdna rada je aj naďalej oprávnená navrhnutého kandidáta nezvoliť, čo má za následok opätovný návrh kandidáta zo strany oprávnených subjektov.

čl. I bod 48 §
Podľa § 119b ods. 4 prvej vety zákona o sudcoch: „Na účely disciplinárneho konania sa sudcovia zvolení podľa odseku 1, ktorí nie sú sudcami najvyššieho súdu, považujú za sudcov dočasne pridelených podľa § 12 ods. 1 na najvyšší súd; nezakladá to však nárok na základný plat alebo príplatky, ktoré takému prideleniu zodpovedajú podľa tohto zákona.“. Táto úprava sa vzhľadom na podradenie činnosti disciplinárnych senátov pod súdnu radu (kreovanie, výkon dohľadu nad ich činnosťou) a jej kanceláriu (organizačné a technické zabezpečenie činnosti disciplinárnych senátov) sa preto javí ako nadbytočná.

čl. I bod 49 a 50 §
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 51 §
Subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi sa javí ako nedostatočná, a to najmä v prípadoch konštatovania porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Neprimerane krátka subjektívna lehota tak vedie v praxi k nie ojedinelému zastavovaniu disciplinárnych konaní disciplinárnymi senátmi len z dôvodu oneskoreného podania disciplinárneho návrhu. Predĺžením subjektívnej lehoty súčasne príde aj k zjednoteniu subjektívnych lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti exekútorom (12 mesiacov) a notárov (1 rok). Navrhovaná všeobecná trojročná objektívna lehota analogicky vychádza z premlčania trestného stíhania ostatných prečinov podľa Trestného zákona, súčasne tiež zjednocuje objektívnu lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi s objektívnou lehotou na podanie návrhu na začatie konania proti notárovi, ktorá je tiež trojročná. Navrhuje sa predĺžená päťročná objektívna lehota v prípade, ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, keďže disciplinárna zodpovednosť je častokrát vyvodzovaná na podklade rozhodnutí ústavného súdu resp. …

čl. I bod 52 (§ 120 ods. 5) §
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 53 (§ 120 ods. 6) §
Návrh na začatie disciplinárneho konania je často príliš stručný a všeobecný. Taký návrh znemožňuje disciplinárne stíhanému sudcovi účinne sa brániť, hoci v zmysle ustanovenia § 126 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr na ústnom pojednávaní. Tiež s ohľadom na rýchlosť a plynulosť disciplinárneho konania je nevyhnutné, aby bol návrh natoľko precízny a konkrétny, že disciplinárny senát skutočne bude môcť o tomto návrhu rozhodnúť spravidla do troch mesiacov (§ 129 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich). Z návrhu by preto mali byť zrejmé všetky okolnosti podstatné pre zistenie toho, či sa disciplinárne stíhaný sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ako aj skutočnosti odôvodňujúce uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. Dôsledné a dostatočne konkrétne odôvodnenie návrhu na začatie konania je dôležité tiež z pohľadu verejnosti (odbornej – predovšetkým kolegov disciplinárne stíhaného sudcu, ale i laickej). Z nedostatočne odôvodneného návrhu nie je totiž zrejmé, či bol taký návrh podaný oprávnene alebo nie. Navyše, povinnosť riadne odôvodniť …

čl. I bod 54, 59 a 71 §
Aplikačná prax týkajúca sa späťvzatia návrhu na začatie disciplinárneho konania je nedostatočná. Nie je zriedkavým javom, že navrhovateľ po začatí konania vezme návrh na začatie konania späť, a to bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia či vysvetlenia. Prax ukazuje, že sa tak stáva dokonca aj v prípadoch, kedy navrhovateľ pôvodne navrhoval najprísnejšie disciplinárne opatrenia (odvolanie z funkcie sudcu, preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa), a teda považoval konanie disciplinárne stíhaného sudcu za závažné disciplinárne previnenie. Vzhľadom k tomu, že v prípade disciplinárnych konaní proti sudcom existuje verejný záujem na tom, aby bolo zrejmé, kedy a za akých okolností sú sudcovia disciplinárne postihovaní, ale tiež oslobodzovaní, je nevyhnutné, aby verejnosť mohla byť oboznámená aj s dôvodmi, pre ktoré sa disciplinárne konanie zastavuje v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania. Navrhovateľ totiž nepodáva návrh vo svojom osobnom záujme, ale vo verejnom záujme. Preto je nevyhnutné, aby podanie, ktorým sa berie návrh na začatie disciplinárneho konania späť, bolo presvedčivo odôvodnené. Späťvzatie návrhu by malo byť …

čl. I bod 55 [§ 124 písm. b)] §
Navrhovaná právna úprava v dôsledku odobratia pôsobnosti disciplinárnych senátov vo vzťahu k prejednávaniu priestupkov a konania, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov výslovne upravuje povinnosť disciplinárnych senátov zastaviť v takýchto prípadoch disciplinárne konanie a predmetnú vec postúpiť orgánu príslušnému na prejednanie danej veci.

čl. I bod 56 až 58 §
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úpravy postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 60 (§ 125 ods. 4) §
Súčasná právna úprava upravuje prerušenie disciplinárneho konania len v situácii, kedy funkcia sudcu zanikne. Prax si vyžaduje aj úpravu na vyriešenie situácie, kedy funkcia sudcu nezanikne, ale dôjde k jej prerušeniu. Ide o obdobný stav ako po vzdaní sa funkcie sudcu. Keďže sudca nepoberá plat, ale len starobný dôchodok a príplatok k tomuto dôchodku, nie je možné napríklad ani uložiť a vykonať disciplinárne opatrenia znížením platu sudcu, ktorý bol uznaný z disciplinárneho priestupku a zákon umožňuje uloženie len trestu znížením jeho platu. Z praktického hľadiska sa javí ako účelné v tomto prípade pristúpiť k prerušeniu disciplinárneho konania. Pre prípad, že odpadne prekážka neumožňujúca dokončiť disciplinárne konanie, t.j. sudca sa znovu ujme výkonu funkcie sudcu, v disciplinárnom konaní a bude pokračovať.

čl. I bod 61 až 69 §
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 70 (§ 129 ods. 5) §
Uvedené je reakciou na novelizačný bod 59 v zmysle ktorého dochádza k ďalšiemu členeniu znenia pôvodného § 124, ktorý sa v zmysle navrhovanej právnej úpravy ďalej člení na odseky. Navrhuje sa preto aktualizovať vnútorný odkaz.

čl. I bod 71 (§ 129 ods. 6) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry § 124.

čl. I bod 72 a 73 §
Ide o zmeny vyvolané zmenou právnej úprav postihu sudcov za priestupky; k tomu pozri odôvodnenie k bodu 30.

čl. I bod 74 (§ 135) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú vypustením § 117 ods. 1 písm. d).

čl. I bod 75 (§ 151zb) §
Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení je vyriešiť konflikt novej právnej úpravy a pôvodnej právnej úpravy a súčasne reagovať na nové inštitúty zavádzané návrhom zákona. V odseku 1 sa navrhuje nechať dokončiť výberové konania vyhlásené podľa doterajších predpisov v pôvodnom režime. Aplikácia tohto prechodného ustanovenia je samozrejme závislá na tom, či vôbec budú pred účinnosťou zákona vyhlásené výberové konania voľné miesta sudcov. V odseku 2 sa navrhuje určiť lehotu do kedy majú byť vyhlásené a uskutočnené prvé hromadné výberové konania. Cieľom predkladateľa je mať do konca roka 2017 naplnené databázy kandidátov na funkciu sudcu. Právna úprava z dôvodu právnej istoty rieši aj otázku situácie, kedy nebude v čase účinnosti zákona obsadená funkcia predsedu súdnej rady. Keďže hodnotiace komisie sú novým inštitútom, resp. orgánom, navrhuje sa v odseku 3 ustanoviť súdnej rade lehotu, do ktorej musí vytvoriť prvé hodnotiace komisie. Podľa odseku 4 dôjde ku dňu účinnosti zákona k zrušeniu databázy kandidátov na členov výberovej komisie zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, keďže parlament …

čl. XXXIV
V navrhovanej zmene ustanovenia upravuje postup preukázania bezúhonnosti. Občan, ktorý má byť vymenovaný za sudcu poskytne iba údaje pre potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa určuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis z registra trestov a aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 5.

čl. IV
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. IV bod 1 §
Do § 17 upravujúceho dôvody zániku funkcie sudcu sa v nadväznosti na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky in concreto vloženiu nového čl. 146a do Ústavy Slovenskej republiky dopĺňa ďalší dôvod zániku funkcie sudcu ex constitutione, ktorý spočíva v dovŕšení 68. roku veku sudcu. Uvedené je potrebné zohľadniť aj v právnej úprave na úrovni zákona. V nadväznosti na uvedené a vychádzajúc z textu novelizovaného čl. 146a Ústavy Slovenskej republiky, sudcovi, ktorý dovŕšil 68. rok veku zaniká funkcia sudcu k 31. decembru toho kalendárneho roka, v ktorom tento vek dosiahol.

čl. IV bod 2 až 5 §
Doposiaľ podľa znenia § 18 ods. 2 bol prezident oprávnený na návrh súdnej rady sudcu odvolať z dvoch dôvodov. Jednak pokiaľ sudcovi zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti, a druhým dôvodom pre takéto odvolanie bolo dosiahnutie veku 65 rokov. Uvedené znenie odzrkadľovalo text čl. 147 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, avšak v nadväznosti na novelizáciu citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, v rámci ktorej prišlo k vypusteniu druhého dôvodu spočívajúceho v dovŕšení veku 65 rokov je potrebné zohľadniť túto zmenu aj v právnej úprave na úrovni zákona. V nadväznosti na uvedené sa tak z § 18 ods. 2 vypúšťa dôvod spočívajúci v dovŕšení veku 65 rokov, na základe ktorého bol prezident oprávnený na návrh súdnej rady sudcu odvolať. Na vyššie uvedené reaguje aj navrhovaná zmena v § 18 ods. 3, § 21 ods. 1 a § 38 ods. 2, kde sa vypúšťa vnútorný odkaz na dôvod spočívajúci v dovŕšení veku 65 rokov, pre ktorý mohol …

čl. I
(zákon č. 385/2000 Z. z.) Všeobecne k hosťujúcim sudcom Primárnym dôvodom pre zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu je zabezpečiť riadny chod súdnictva, a to v prípade dočasnej absencie sudcu. V prípade dočasnej absencie sudcu ide o situácie kedy sudca nemôže vykonávať funkciu sudcu, pričom jeho miesto nemožno obsadiť, pretože nie je voľným miestom sudcu a pridelenie nového voľného miesta sudcu na dotknutý súd nie je účelné, keďže absencia sudcu je dočasného charakteru (typicky materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, práceneschopnosť presahujúca šesť týždňov, stáž sudcu, prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 1 až 3 a poverenie plnením úloh v orgáne Európskej únie). Eventuálne sa inštitút hosťujúceho sudcu zavádza na riešenie dočasnej preťaženosti súdov, pričom sa jedná o mimoriadne využitie tohto inštitútu v prípade, kedy ho nie je možné využiť na zastupovanie absentujúceho sudcu. V súčasnosti zákonná úprava umožňuje riešiť popísané situácie buď pridelením nového voľného miesta sudcu, preložením sudcu na dotknutý súd alebo dočasným pridelením sudcu na dotknutý súd. Tieto …

čl. I bod 1 a 2 (§ 5 ods. 1 a § 11 ods. 1) §
Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, návrh zákona vychádza pri úprave hosťujúceho sudcu z ústavnej úpravy pridelenia sudcov. Cieľom navrhovanej zmeny § 5 ods. 1 písm. i) a § 11 ods. 1 je zaviesť rozlišovanie medzi pridelením sudcu na výkon funkcie na okresný súd (doterajší stav) a pridelením na výkon funkcie hosťujúceho sudcu (dopĺňaný stav). V jednom aj v druhom prípade bude platiť, že voľné miesto sudcu na okresnom súde a voľné miesto hosťujúceho sudcu sa bude obsadzovať na základe hromadného výberového konania, t.j. z databázy kandidátov na funkciu sudcu; na tento účel sa novelizuje § 28 zákona o sudcoch a prísediacich. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že kandidát na funkciu sudcu musí splniť rovnaké podmienky pre vznik funkcie sudcu, bez ohľadu na to, či sa obsadzuje voľné miesto sudcu alebo voľné miesto hosťujúceho sudcu. Doterajšie znenie § 5 ods. 1 písm. a) upravovalo súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd. Po novom bude obsahovať …

čl. I bod 3 (§ 11 ods. 4) §
Vzhľadom na rozlišovanie medzi pridelením na konkrétny súd a pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu je potrebné primerane upraviť § 11 ods. 4, a to doplnením právnej úpravy rovnakým spôsobom ako v bode 1. Z praktickej stránky veci bude teda platiť, že pridelenie hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu Súdna rada Slovenskej republiky oznámi ministerstvu spravodlivosti. Súdna rada Slovenskej republiky bude zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam hosťujúcich sudcov podľa navrhovaného § 11a ods. 6.

čl. I bod 4 (§ 11a) §
Navrhovaný § 11a zavádza inštitút hosťujúceho sudcu. Z hľadiska systematiky je tak potrebné spraviť v zákone o sudcoch a prísediacich, t.j. v statusovej úprave sudcov. Vzhľadom na charakter tohto inštitútu je potrebné ho ukotviť v druhom diele, ktorý doteraz upravoval pridelenie sudcu, dočasné pridelenie a preloženie sudcu. Vzhľadom na zmeny v charaktere prideľovania sudcov sa javí ako účelné ustanovenie zaradiť za § 11, ktorý upravuje pridelenie sudcu. Zvýrazňuje sa tak účel tohto inštitútu opísaný vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Ako už vyplýva z predchádzajúceho textu, inštitút hosťujúceho sudcu je špecifickým inštitútom, ktorého zavedenie do právnej úpravy si vyžaduje niektoré systémové zmeny. Po novom bude zákonná úprava rozlišovať voľné miesto sudcu a voľné miesto hosťujúceho sudcu. S voľným miestom sudcu je spojená určitá miera stability sudcu na konkrétnom súde, pričom zmena tohto statusu je možná len na základe preloženia sudcu (na súd toho istého stupňa, vyššieho stupňa alebo nižšieho stupňa, t.j. vo vertikálnej rovine) alebo jeho dočasného pridelenia (len v horizontálnej …

čl. I bod 5 (§ 12 ods. 1) §
Cieľom navrhovanej zmeny v rámci dočasného pridelenia je dosiahnuť stav, kedy sa dočasné pridelenie bude na okresných súdoch využívať len vtedy, ak personálne nedostatky na okresných súdoch nemožno riešiť pridelením, preložením alebo využitím hosťujúceho sudcu. Na súdoch vyššieho stupňa sa nebude využívať inštitút hosťujúceho sudcu, preto zostáva zachovaná možnosť využívať aj naďalej dočasné pridelenie na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva na týchto súdoch. Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca vykonáva funkciu len na okresnom súde, nemôže byť inštitút hosťujúceho sudcu využitý na súdoch vyššieho stupňa. Preto pre riešenie dočasných zmien v personálnom obsadení súdov vyššieho stupňa (krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky) sa bude využívať inštitút dočasného pridelenia sudcu,. Nedostatky v personálnom obsadení okresných súdov, ktoré majú dočasný charakter sa však budú prioritne riešiť využitím hosťujúceho sudcu, a iba ak tento inštitút nie je možné využiť, bude nasledovať možnosť dočasného pridelenia sudcu z jedného okresného súdu na iný okresný súd.

čl. I bod 6 (§ 12 ods. 3) §
Vzhľadom na to, že v rámci dočasného pridelenia niet inej úpravy dĺžky jeho trvania ako tej, ktorá je upravená v § 12 ods. 3, tak sa navrhuje vypustenie časti ustanovenia, ktoré je bezpredmetné.

čl. I bod 7 (§ 12 ods. 4) §
Navrhovaná úprava predstavuje zjednotenie právnej terminológie v danom odseku; po správnosti má ísť o slovné spojenie „dočasne pridelený“.

čl. I bod 8 (§ 13 ods. 1) §
S cieľom zabezpečiť v čo najširšej miere riadny výkon súdnictva sa navrhuje obmedziť výkon stáže mimo rezortu spravodlivosti, resp. súdnej moci. Na tento účel sa vypúšťa možnosť vykonávať stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a Úrade vlády Slovenskej republiky. Predkladateľ má za to, že sudcovia majú v prvom rade vykonávať ich základné poslanie, a to vykonávať súdnictvo, t.j. konať a rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

čl. I bod 9 a 10 (§ 13 ods. 2 a 3) §
Ide o legislatívno-technické zmeny dotknutých ustanovení v nadväznosti na zmeny v štruktúre odseku 1 (prečíslovanie vnútorných odkazov).

čl. I bod 11 (§ 13a ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu zohľadňujúcu správne používanie legislatívnych skratiek v texte zákona.

čl. I bod 12 (§ 15 ods. 3) §
Navrhovaná úprava má zabezpečiť, aby sa po neúspešnej voľbe predsedu kolégia jeho voľba opakovala v pravidelnom intervale (každých 30 dní) až do zvolenia predsedu kolégia.

čl. I bod 13, 14, 15, 16 (§ 22 ods. 1, 2, 6 a § 22a ods. 4) §
V nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 sa niektoré ustanovenia právneho poriadku stali obsolentnými. Cieľom navrhovanej úpravy je vypustiť takéto ustanovenia zo zákona o sudcoch a prísediacich. V danom prípade ide o ustanovenia, ktorých aplikácia prichádzala do úvahy na základe čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky boli vyhlásené za protiústavné a Ústavný súd Slovenskej republiky sa nevysporiadal vo výrokovej časti so všetkými zákonnými ustanoveniami s tým súvisiacimi, tak predkladateľ zvolil v záujme čistoty právneho poriadku riešenie, že tento nedostatok v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyrieši priamou novelizáciou. V tejto súvislosti však treba poukázať na to, že časť zákonných ustanovení je súčasťou výrokovej časti cit. nálezu. A teda vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratili účinnosť. Vzhľadom na to, že po šiestich mesiacoch stratia aj platnosť predkladateľ nepovažuje za nevyhnutné tieto ustanovenia formálne vypúšťať v rámci novelizácie. …

čl. I bod 17 [§ 24 ods. 1 písm. a)] §
Doterajšia právna úprava umožňuje, aby mohol sudca prerušiť výkon funkcie sudcu z dôvodu začatia vykonávania funkcie vedúceho služobného úradu (pozn. po novom generálneho tajomníka služobného úradu). Z pohľadu potrieb aplikačnej praxe sa nejaví ako žiaduce, aby sudcovia pôsobili v takýchto funkciách prostredníctvom inštitútu prerušenia výkonu funkcie sudcu a je namieste, aby vykonávali funkciu sudcu a ich kapacita bola naplno využitá pre výkon súdnictva. Navrhuje sa preto zamedziť tomu, aby zákon umožňoval prerušenie výkonu funkcie sudcu z dôvodu výkonu funkcie generálneho tajomníka služobného úradu. Ak teda sudca bude chcieť vykonávať funkciu generálneho tajomníka služobného úradu, bude sa musieť vzdať funkcie sudcu.

čl. I bod 18 (§ 24 ods. 7) §
Ide o legislatívno-technickú zmenu zohľadňujúcu správne používanie legislatívnych skratiek v texte zákona a tiež zmenu nadväzujúcu na predchádzajúce ustanovenie, podľa ktorého nebude sudcovi umožnené vykonávať funkciu vedúceho služobného úradu.

čl. I bod 19 (§ 24 ods. 8) §
Platná právna úprava § 24 ods. 8 sa sústreďuje na tzv. emeritných sudcov, t.j. sudcov, ktorí majú prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4, t.j. z dôvodu vzniku nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Zákon umožňuje týmto sudcom ujať sa znovu výkonu funkcie sudcu, ale len na vopred určený čas na súde, na ktorom pôsobili pred prerušením výkonu funkcie sudcu alebo na súde, na ktorý boli preložený za predpokladu, že na takomto súde je k dispozícii voľné miesto sudcu. Podmienka voľného miesta sudcu sa však z pohľadu aplikačnej praxe javí ako problematická, keďže súdy majú tendenciu obsadzovať voľné miesta sudcov trvalým spôsobom, a to novým sudcom. Pre zlepšenie možnosti využitia odbornej kapacity emeritných sudcov sa navrhuje, aby minister spravodlivosti mohol určiť dočasne voľné miesto sudcu, čo koreluje s dočasným ujatím sa funkcie emeritným sudcom. V praxi to bude znamenať, že ak to limity výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva umožnia, minister bude môcť vytvoriť …

čl. I bod 20 (§ 25 ods. 4) §
Navrhované doplnenie § 25 ods. 4 rieši úpravu osobného úradu hosťujúceho sudcu. Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca nie je pridelený na konkrétny súd, tak nie je možné aplikovať § 25 ods. 4 v platnom znení a určiť tak osobný úrad hosťujúceho sudcu. Táto situácia si preto vyžaduje doplnenie právnej úpravy o výslovnú úpravu osobného úradu hosťujúceho sudcu. Pretože hosťujúci sudca je určený pre obvod krajského súdu a miesto výkonu funkcie mu určuje predseda krajského súdu, javí sa ako najúčelnejšie, aby osobným úradom hosťujúceho sudcu bol krajský súd. Riešenie, ktoré by za hosťujúci súd určilo ten súd, na ktorom hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu nie je vhodným riešením, keďže by zakladalo požiadavku na pomerne častú zmenu osobného úradu a spôsobovalo by zbytočné komplikácie ako z pohľadu dotknutého sudcu, tak aj dotknutých súdov.

čl. I bod 21 (§ 27b ods. 2) §
S poukazom na skutočnosť, že hodnotenie sudcov najvyššieho súdu je upravené v § 27b ods. 4, ktorý zohľadňuje osobitosti činnosti najvyššieho súdu, a podľa ktorého hodnotenie týchto sudcov vykonáva predseda príslušného kolégia (resp. vo vzťahu k predsedovi kolégia iný člen kolégia), javí sa platné znenie ustanovenia § 27b ods. 2 ako nadbytočné.

čl. I bod 22 až 24 (§ 27c a § 27d) §
Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca môže v hodnotenom období vykonávať funkciu sudcu na viacerých súdoch, navrhuje sa, aby sa vychádzalo pri jeho hodnotení z poznatkov o úrovni jeho práce zo všetkých súdov, na ktorých v rámci hodnoteného obdobia pôsobil.

čl. I bod 25 a 26 (§ 28 ods. 1 a 2) §
Zmena právnej úpravy výberových konaní má za cieľ zaviesť princíp, podľa ktorého sa voľné miesto hosťujúceho sudcu bude obsadzovať vždy na základe výsledkov hromadného výberového konania, pričom obsadenie voľného miesta hosťujúceho sudcu nebude možné preložením sudcu. Predkladateľ analyzoval aj možnosť otvorenia systému hosťujúcich sudcov pre sudcov pridelených na konkrétne súdy, ale pripustenie tejto možnosti by popieralo zmysel inštitútu hosťujúceho sudcu, keďže by obsadenie voľného miesta hosťujúceho sudcu sudcom iného súdu automaticky spôsobovalo výpadok sudcu na materskom súde a potrebu riešiť tento stav využitím inštitútu hosťujúceho sudcu. To znamená, že z dôvodu zamedzenia týchto výpadkov v systéme súdov sa navrhuje v § 28 ods. 1 výslovne zakotviť požiadavku, že voľné miesto hosťujúceho sudcu sa obsadzuje výlučne hromadným výberovým konaním. V § 28 ods. 2 sa vykonáva súvisiaca zmena, ktorá predznamenáva rovnaké zásady hromadného výberového konania na obsadzovanie postov hosťujúcich sudcov, t.j. hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na vopred neurčený počet miest hosťujúcich sudcov. Samotné voľné miesto hosťujúceho sudcu sa bude obsadzovať …

čl. I bod 27 (§ 28a ods. 1) §
Jednou zo základných ideí, na ktorých stojí predkladaná právna úprava je snaha docieliť stav, kedy sú voľné miesta sudcov obsadzované výberovým konaním a absencia sudcov na dotknutom súde je tak riešená systémovo žiaducim riešením, a nie dočasným „vykrývaním“ chýbajúceho sudcu. Na tento účel sa navrhuje zavedenie povinnosti, ktorej nositeľom je predseda súdu, aby výberové konanie na voľné miesto sudcu bolo vyhlásené do 60 dní od určenia voľného miesta sudcu. Sankciou za nesplnenie danej povinnosti je to, že súd príde o voľné miesto sudcu. Uvedené nebude platiť v prípade ak sa bude voľné miesto sudcu obsadzovať preložením. Tu treba uviesť, že ide o právnu úpravu, ktorá sa týka obsadzovania voľných miest sudcov na súde vyššieho stupňa, keďže len na týchto súdoch sa vyhlasuje výberové konanie na konkrétne voľné miesto sudcu. V prípade hromadných výberových konaní sa tieto vyhlasujú pre vopred neurčený počet voľných miest sudcov.

čl. I bod 28 (§ 28b ods. 1) §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rýchlejšie obsadzovanie voľných miest sudcov. Podľa súčasne nastavených podmienok systému hromadných výberových konaní, nie je pre uchádzačov týchto výberových konaní explicitne stanovený vek. Iba v § 5 sú upravené predpoklady na vymenovanie za sudcu, zahŕňajúce okrem iného dosiahnutie veku aspoň 30 rokov v deň vymenovania. Za účelom zabrániť situácii, kedy by, v prípade úspešnosti kandidáta, ktorý vo výberovom konaní síce splnil všetky podmienky vrátane udelenia súhlasu s vymenovaním a s pridelením na vopred určený súd, avšak ešte nedosiahol požadovaný vek na jeho vymenovanie do funkcie sudcu, došlo k zablokovaniu daného voľného miesta na niekoľko mesiacov alebo rokov, sa javí ako vhodné presné stanovenie veku, ktorý musí uchádzač dosiahnuť už v čase jeho účasti vo výberovom konaní.

čl. I bod 29 (§ 28d ods. 2) §
Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú zavedením hosťujúcich sudcov. Doterajšia právna úprava predpokladá, že voľné miesta sudcov sa obsadzujú z databázy kandidátov na funkciu sudcu určenej pre príslušný obvod krajského súdu. Toto pravidlo má jednu výnimku, ktorou sa rieši situácia, keď v databáze nie je dostatočný počet kandidátov na funkciu sudcu. V takom prípade sa umožňuje využitie databázy kandidátov pre obvod iných krajských súdov. Niet dôvodu, ktorý by vyžadoval, aby tieto pravidlá neplatili aj pre obsadzovanie voľných miest kandidátov na funkciu hosťujúceho sudcu. Preto sa navrhuje rovnaká právna úprava aj pre obsadzovanie voľných miest hosťujúcich sudcov. V praxi to bude znamenať to, že ak budú pre obvod konkrétneho krajského súdu určené tri miesta hosťujúcich sudcov, tieto budú ponúknuté kandidátom na funkciu sudcu. Ak v databáze nebude dostatočný počet kandidátov pre obsadenie voľných miest hosťujúcich sudcov, tieto miesta bude možné ponúknuť kandidátom na funkciu z databáz ostatných krajských súdov. Tu treba upriamiť pozornosť na súvisiacu právnu úpravu v čl. …

čl. I bod 30 (§ 28d ods. 3) §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zohľadniť existenciu nového typu voľného miesta sudcu v právnej úprave obsadzovania voľných miest. To znamená, že pravidlá obsiahnuté v § 28d ods. 3 sa budú uplatňovať aj v prípade voľných miest hosťujúcich sudcov.

čl. I bod 31 (§ 33 ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečiť správne používanie vnútorných odkazov.

čl. I bod 32 (§ 44a) §
Vzhľadom k tomu, že hosťujúcemu sudcovi vzniknú pri výkone funkcie sudcu zvýšené výdavky, a to najmä v súvislosti s cestovaním a ubytovaním, je potrebné upraviť náhradu týchto výdavkov. Náhrada zvýšených výdavkov hosťujúceho sudcu bude upravená v samostatnom vykonávacom predpise vydaným ministerstvom. Predkladateľ nevidí ako účelné spájať právnu úpravu náhrad hosťujúceho sudcu s aktuálnou úpravou v § 44 zákona o sudcoch a prísediacich, pretože by to viedlo k nutnosti vydávať už existujúcu vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 570/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a rozsah náhrady zvýšených výdavkov sudcu pri dočasnom pridelení, pri výkone stáže a pri preložení na súd vyššieho stupňa nanovo. Ako schodnejšie riešenie sa javí vydanie novej autonómnej právnej úpravy. Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu.

čl. I bod 33 [§ 65 ods. 1 písm. b)] §
Vzhľadom na zavedenie nového typu príplatku – príplatku za výkon funkcie hosťujúceho sudcu – je potrebné zohľadniť jeho existenciu v § 65 ods. 1 písm. b). K tomu pozri odôvodnenie k § 71a.

čl. I bod 34 (§ 66 ods. 3) §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vyriešenie otázky platu hosťujúceho sudcu. Hosťujúci sudca je sudcom, ktorý nie je pridelený na konkrétny súd, ale je pridelený na voľné miesto hosťujúceho sudcu určené pre potreby obvodu krajského súdu. Z tohto dôvodu je potrebné zasiahnuť do právnej úpravy v § 66 tak, aby sa táto úprava doplnila aj výslovne o hosťujúceho sudcu, pretože doterajšia úprava pri určovaní platu sudcu tento plat odvíja od toho, či ide o sudcu okresného súdu, krajského súdu, Špecializovaného trestného súdu alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Inak povedané, doterajšia úprava platových pomerov sudcu nepozná sudcu, ktorý nie je „ukotvený“ na konkrétnom súde. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje výslovná úprava platu hosťujúceho sudcu a to tak, že plat hosťujúceho sudcu bude kopírovať plat sudcu okresného súdu. Tento koncept je ďalej podporený aj tou skutočnosťou, že hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu na okresnom súde. Osobným úradom hosťujúceho sudcu, a teda súdom, ktorý bude hosťujúcemu sudcovi vyplácať jeho plat a ďalšie náležitosti …

čl. I bod 35 (§ 69 ods. 5) §
Ustanovenie berie do úvahy skutočnosť zastupovania predsedu kolégia na Najvyššom súde Slovenskej republiky a krajskom súde povereným predsedom senátu, v čase keď tento nie je riadne zvolený, s tým, že tomuto predsedovi poverenému vykonávaním úloh kolégia bude za výkon danej funkcie prináležať i príplatok v rovnakej výške aká prináleží predsedovi kolégia.

čl. I bod 36 (§ 71a) §
Predkladateľ berie do úvahy pri koncipovaní inštitútu hosťujúceho sudcu tú skutočnosť, že s výkonom funkcie hosťujúceho sudcu je spojená značná miera mobility sudcu v rámci obvodu krajského súdu, resp. tento sudca nemá stabilné miesto výkonu funkcie, ale funkciu vykonáva na tom súde, na ktorom je potrebné dočasne zabezpečiť personálnu kapacitu súdu. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje zaviesť nový typ príplatku, ktorý ma plniť motivačnú funkciu, a to príplatok za výkon funkcie hosťujúceho sudcu, ktorý bude tomuto sudcovi patriť mesačne. Nárok na tento príplatok bude vznikať momentom pridelenia sudcu na voľné miesto hosťujúceho sudcu a ujatia sa funkcie hosťujúceho sudcu. Nárok na tento príplatok zaniká v momente kedy hosťujúci sudca prestane vykonávať funkciu hosťujúceho sudcu, napríklad z dôvodu preloženia na voľné miesto sudcu na konkrétnom súde. V nadväznosti na zavedenie predmetného príplatku predkladateľ zvažoval rôznu výšku tohto príplatku a celkovo koncept náhrad výdavkov spojených s výkonom funkcie hosťujúceho sudcu. Výsledné znenie je výsledkom odbornej diskusie v rámci pracovnej skupiny. Príplatok za …

čl. I bod 37 (§ 119a ods. 4) §
Zámerom navrhovaného ustanovenia je urýchliť proces doplnenia databáz predsedov a členov disciplinárnych senátov. S poukazom na skutočnosť, že súdna rada zasadá spravidla raz za mesiac sa javí účelnejším, aby voľby predsedov a členov disciplinárnych senátov vyhlasoval predseda súdnej rady, ktorý zároveň vyhlasuje i ostatné voľby podľa zákona o súdnej rade (voľby do medzinárodných súdnych orgánov, voľby predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu, voľby členov súdnej rady).

čl. I bod 38 a 39 (§ 120 ods. 2) §
Cieľom navrhovaného ustanovenia je ukotviť disciplinárnu právomoc voči hosťujúcemu sudcovi, s tým, že táto bude (okrem ďalších subjektov uvedených v § 120 ods. 2) prináležať tým predsedom okresných súdov a sudcovským radám súdov, na ktorých hosťujúci sudca vykonával funkciu sudcu v čase vzniku dôvodu na disciplinárne stíhanie. Disciplinárna právomoc tak bude týmto subjektom prináležať aj v čase kedy už hosťujúci sudca nebude vykonávať funkciu sudcu na uvedených súdoch, rozhodujúci bude v danom prípade vznik skutočnosti zakladajúcej disciplinárnu zodpovednosť na konkrétnom súde. Disciplinárna právomoc bude zároveň náležať i predsedovi toho krajského súdu, v obvode ktorého hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu.

čl. I bod 40 (§ 130) §
Navrhuje sa do zákona o sudcoch a prísediacich doplniť povinnosť disciplinárnych senátov vždy doručovať rozhodnutie o disciplinárnom návrhu podanom akýmkoľvek oprávneným subjektom aj ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. V súčasnosti sú totiž ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky doručované návrhy na začatie disciplinárneho konania podané ostatnými subjektmi oprávnenými podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 120 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich), avšak ministerstvu spravodlivosti nie sú známe výsledky týchto disciplinárnych konaní, o týchto sa toto s odstupom času dozvedá len z internetovej stránky Súdnej rady Slovenskej republiky, aj to iba v anonymizovanej podobe. Obdobná povinnosť disciplinárneho senátu – doručovať rozhodnutie vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom – je zakotvená aj v § 228d ods. 7 Exekučného poriadku, čiže sa nejedná o výnimočnú právnu úpravu.

čl. I bod 41 (§ 151zc § 151zd) §
Vzhľadom na systémové zmeny stáží sudcu sa navrhuje, aby stáže sudcov, ktoré podľa novej právnej úpravy už nie sú prípustné na určených štátnych orgánoch zanikli ku dňu účinnosti zákona.

čl. I
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa zvýšiť sumu príplatku školiteľa za vedenie justičného čakateľa a zároveň zmeniť mechanizmus určovania výšky tohto príplatku z pôvodnej pevnej sumy 30 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Dôvodom pre celkové zvýšenie príplatku je motivovať vo väčšom rozsahu sudcov k výkonu činnosti školiteľov justičných čakateľov a prispieť tak k ich lepšej odbornej pripravenosti.

čl. I bod 2 §

čl. I § 148 §
Ustanovenie v prvej vete definuje justičného čakateľa ako zamestnanca v štátnej službe podľa zákona o štátnej službe. Ide o rovnaký koncept aký platil doteraz. Zároveň sa potvrdzuje účel tohto inštitútu, t. j. príprava na výkon funkcie sudcu a podieľanie sa na výkone súdnictva. V tejto súvislosti však treba upozorniť na to, že doterajšia právna úprava postavenia justičných čakateľov sa síce dovoláva zákona o štátnej službe, ale bola vytváraná a schvaľovaná v čase, keď platil a bol účinný „starý“ zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prijatím nového zákona o štátnej službe prestala byť právna úprava postavenia justičných čakateľov v niektorých otázkach aktuálnou (napríklad odvolanie pre nespravenie justičnej skúšky), resp. nová úprava štátnej služby otvorila nové možnosti usporiadania právnych vzťahov štátnych zamestnancov, ktoré neboli známe pôvodnej právnej úprave štátnej služby. Tu treba poukázať na previazanosť právnej úpravy justičných čakateľov v tom, že podľa právnej úpravy v zákone o štátnej …

čl. I § 149 §
V novom § 149 sa upravujú podmienky prijatia osoby na štátnozamestnanecké miesto justičného čakateľa. Vzhľadom na komplexnosť úpravy pôjde v prípade ustanovenia § 149 o osobitnú úpravu, ktorá vylučuje aplikáciu všeobecnej úpravy v zákone o štátnej službe. Koncepčne sú podmienky prijatia do štátnej služby nastavované po vzore právnej úpravy právnych čakateľov prokuratúry; k tomu pozri § 236 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokuratúre a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

čl. I § 149a §
Ustanovenia § 149a až 149d upravujú výberové konanie na funkciu justičného čakateľa. Z koncepčného hľadiska platí, že tieto ustanovenia sú osobitnou právnou úpravou k úprave výberového konania na podľa zákona o štátnej službe, a teda v zmysle § 148 druhá veta zákona sa všeobecná úprava výberového konania nepoužije a prednosť má osobitná úprava v zákone o sudcoch a prísediacich. Z hľadiska obsahu úpravy výberových konaní na funkciu justičného čakateľa je inšpiračným zdrojom právna úprava výberových konaní na funkciu sudcu podľa § 28 až 29 platného znenia zákona o sudcoch a prísediacich. To platí aj pre rozdelenie právnej úpravy výberových konaní medzi zákon a vykonávaciu vyhlášku; k tomu pozri § 149o písm. a) až f) návrhu zákona. V navrhovanom § 149a sa v odseku 1 upravuje účel výberového konania na funkciu justičného čakateľa, pričom týmto účelom je overiť schopnosti, odborné vedomosti, jazykové znalosti a zdravotný stav uchádzača o funkciu justičného čakateľa a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom …

čl. I § 149b §
Navrhovaná právna úprava rieši podmienky účasti vo výberovom konaní, predkladanie niektorých listín zo strany uchádzačov a ich zverejňovanie. Rovnako sa upravuje aj publicita ďalších informácií týkajúcich sa výberového konania. V tomto prípade treba uviesť, že navrhovaná právna úprava do značnej miery čerpá z právnej úpravy výberových konaní na funkciu sudcu, pričom sa preberá štandard otvorenosti a transparentnosti uplatňovaný v prípade sudcov. Čo sa týka účasti vo výberovom konaní, tak podmienkou účasti vo výberovom konaní bude podanie žiadosti o zaradenie do výberového konania, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, plná spôsobilosť na právne úkony, zdravotná spôsobilosť, bezúhonnosť, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a splnenie podmienok podľa navrhovaného § 149 písm. b) až e). Podobne ako v prípade výberových konaní na funkciu sudcu bude uchádzač predkladať životopis, motivačný list a vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie. Všetky tieto dokumenty …

čl. I § 149c §
Ustanovenie § 149c upravuje niektoré základné aspekty výberového konania na justičného čakateľa. Aj v tomto prípade platí, že sa využíva už existujúca procedúra výberových konaní na voľné miesto sudcu, pričom úprava je do značnej miery ovplyvnená práve § 28 až 29 platného znenia zákona. V odseku 1 sa upravujú jednotlivé časti, z ktorých bude pozostávať výberové konanie; tu treba poukázať, že v zmysle § 149l písm. c) a d) bude táto úprava dotváraná vykonávacím predpisom. Odsek 2 ukladá zabezpečenie „nahrávania“ výberového konania tak, ako je tomu v prípade sudcov. V odseku 3 sa upravuje postup výberovej komisie pri hodnotení uchádzačov; tu treba poukázať, že v zmysle § 149l písm. e) bude táto úprava dotváraná vykonávacím predpisom. V odseku 4 sa upravuje zápisnica z výberového konania a jej zverejňovanie vrátane zverejňovania zvukového záznamu z výberového konania. Aj v tomto prípade bude právna úprava dotváraná vykonávacou vyhláškou, a to v rozsahu podľa § 149l písm. e).

čl. I § 149d §
Upravuje sa zloženie výberovej komisie, ktorá vykoná výberové konanie na justičného čakateľa. Berúc do úvahy praktickú stránku veci sa navrhuje využiť ten istý model kreovania výberovej komisie ako v prípade výberových komisií na voľné miesto sudcu, pretože táto úprava sa v praxi osvedčila. Docieli sa tak bezproblémová aplikácia právnej úpravy kreovania výberovej komisie na justičných čakateľov. Z uvedeného dôvodu je preto právna úprava v § 149d rámcová a odkazuje na rovnaké použitie už zavedených ustanovení, a to § 29 ods. 4 a 5 zákona o sudcoch a prísediacich.

čl. I § 149e §
Navrhuje sa osobitná úprava sľubu justičného čakateľa. Ide o prevzatú právnu úpravu z § 148 ods. 5 platného znenia zákona a zároveň o osobitnú úpravu k § 49 ods. 2 zákona o štátnej službe, ktorého ustanovenia sa v prípade justičných čakateľov nepoužijú. Použije sa však zvyšok právnej úpravy skladania sľubu podľa všeobecnej úpravy v zákone o štátnej službe.

čl. I § 149f §
Ustanovenia odsekov 1 a 2 nie sú novinkou, pretože ide o ustanovenia prevzaté z platnej právnej úpravy (§ 148 ods. 2 a § 148 ods. 6 druhá veta platné znenia zákona). A teda aj do budúcna bude platiť, že príprava justičného čakateľa zahŕňa odbornú prípravu a vykonanie odbornej justičnej skúšky, a ďalej aj to, že obsahovú náplň odbornej prípravy justičného čakateľa bude schvaľovať Súdna rada Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Novou je však právna úprava v odsekoch 3 a 4. V navrhovanom odseku 3 sa priamo zákonom zabezpečuje to, aby justičný čakateľ v rámci odbornej prípravy rotoval v rámci základných súdnych agend, a to na okresných súdoch a na krajskom súde (najmä v rozsahu agendy správneho súdnictva). V odseku 4 sa demonštratívnym spôsobom upravuje rozsah povinností justičného čakateľa v rámci odbornej prípravy (prvá veta), ako aj rozsah, v akom sa justičný čakateľ v rámci odbornej prípravy podieľa na výkone súdnictva. V tomto prípade sa navrhuje, aby …

čl. I § 149g §
V navrhovanom odseku 1 sa upravuje dĺžka odbornej prípravy justičného čakateľa. Aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti sa navrhuje jej trvanie v rozsahu troch rokov a bez možnosti jej skracovania. Skracovanie odbornej prípravy justičného čakateľa nie je vhodným riešením, pretože vytvára možnosti pre subjektívne či selektívne alebo arbitrárne rozhodovanie toho, komu patrí rozhodovať o jej skrátení. Preto predkladateľ možnosť skrátenia odbornej prípravy nenavrhuje zavádzať. V odseku 2 sa explicitne vymedzuje, aké konkrétne časové úseky sa posudzujú ako výkon funkcie justičného čakateľa na účely odbornej prípravy (napríklad čerpanie dovolenky, služobné voľno s náhradou platu atď.) a v odseku 3 sa formou negatívneho výpočtu expressis verbis ustanovuje, aký čas nemožno započítať do dĺžky odbornej prípravy (napríklad rodičovská dovolenka). Ustanovenie § 149g ods. 3 je prevzatým ustanovením § 149a ods. 1 prvá veta. Ide o prevzatie doterajšej praxou osvedčenej úpravy, ktorá prikazuje justičnému čakateľovi povinnosť absolvovať odbornú justičnú skúšku najneskôr do šiestich mesiacov od uplynutia odbornej prípravy.

čl. I § 149h §
Navrhovaný § 149h upravuje školiteľa justičného čakateľa. Aj doterajšia právna úprava obsahovala inštitút školiteľa, takže v tejto časti nejde o novinku, ale o zachovanie doterajšej právnej úpravy. Novinkou je však úprava, ktorá vyžaduje, aby školiteľom mohol byť len sudca, ktorý má za sebou určitú prax. Ako vhodná dĺžka sa v tomto prípade javí prax sudcu v trvaní päť rokov.

čl. I § 149i §
Právna úprava služobného hodnotenia justičného čakateľa vychádza z právnej úpravy služobného hodnotenia podľa zákona o štátnej službe, resp. čiastočne modifikuje úpravu služobného hodnotenia podľa zákona o štátnej služba vo vzťahu k justičným čakateľom. Koncepčne bude platiť, že justičný čakateľ sa bude podrobovať služobnému hodnoteniu podľa zákona o štátnej službe s tými odlišnosťami, ktoré bude upravovať zákon o sudcoch a prísediacich. Služobné hodnotenie bude vykonávať v prípade justičného čakateľa predseda krajského súdu (hodnotiteľom je teda predseda krajského súdu). Komisionálne hodnotenie justičného čakateľa (pozri § 122 ods. 8 a 9 zákona o štátnej službe) je výslovne vylúčené, pretože táto právna úprava sa javí ako nepotrebná v prípade justičných čakateľov. Z hľadiska oblastí hodnotených v rámci služobného hodnotenia justičného čakateľa sa bude aplikovať § 149i ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý tieto oblasti upravuje a ktorý tým pádom vylučuje aplikáciu § 122 ods. 1 zákona o štátnej službe; v tomto prípade má teda osobitná úprava prednosť. Osobitnou je aj úprava vybavovania …

čl. I § 149j §
V navrhovanom § 149j sa upravuje tzv. záverečné hodnotenie justičného čakateľa. Ide o osobitný inštitút, ktorý nie je možné zamieňať so služobným hodnotením vykonávaným podľa zákona o štátnej službe v spojení s navrhovaným § 149i. Cieľom záverečného hodnotenia je zhodnotiť celú prípravu justičného čakateľa z hľadiska naplnenia jej účelu.

čl. I § 149k §
Navrhované ustanovenie upravuje výkaz praxe justičného čakateľa. Inšpiračným vzorom pre túto úpravu je úprava výkazu praxe advokátskeho koncipienta v § 62a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Vo výkaze sa bude zaznamenávať priebeh odbornej prípravy justičného čakateľa, pričom výkaz bude viesť školiteľ justičného čakateľa, t.j. predsedom súdu určený sudca príslušného súdu, na ktorom justičný čakateľ bude vykonávať odbornú prípravu. Keďže výkaz praxe justičného čakateľa je dôležitým zdrojom pre hodnotenie justičného čakateľa, ustanovuje sa povinnosť pre justičného čakateľa predložiť tento výkaz tomu, kto vykonáva hodnotenie justičného čakateľa, t. j. predsedovi krajského súdu.

čl. I § 149l §
Po vzore doterajšej právnej úpravy (§ 149a ods. 3 v platnom znení) sa navrhuje, aby po skončení prípravy sa justičný čakateľ podieľal na výkone súdnictva v rovnakom rozsahu ako vyšší súdny úradník. Na tento účel predseda súdu justičného čakateľ bude musieť zaradiť do konkrétneho súdneho oddelenia a prideliť mu príslušnú agendu. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá takýto rozsah výkonu súdnictva považovala za možnosť pre justičného čakateľa, nová právna úprava robí z výkonu súdnictva povinnosť na strane justičného čakateľa, pretože niet dôvodu nevyužiť jeho odbornú kapacitu na každodennú prácu so súdnymi spismi, a to až do momentu, kým sa stane sudcom.

čl. I § 149m §
Vzhľadom na to, že justičný čakateľ vykonáva štátnu službu ako dočasnú štátnu službu, navrhuje sa zaviesť osobitné spôsoby skončenia dočasnej štátnej služby justičného čakateľa, a to s ohľadom na účel prípravy justičného čakateľa. Navrhovaná právna úprava súvisí s § 37 písm. i) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov; k tomu pozri čl. III návrhu zákona. Justičný čakateľ je povinný po skončení odbornej prípravy úspešne vykonať odbornú justičnú skúšku a následne sa stať kandidátom na funkciu sudcu, resp. obsadiť voľné miesto sudcu. Ak na strane justičného čakateľa nastanú dôvody, pre ktoré nie je dosiahnutý niektorý z uvedených cieľov, je namieste, aby došlo k skončeniu dočasnej štátnej služby justičného čakateľa, pretože je zrejmé, že niet perspektívy pre dotknutú osobu v rezorte justície. A preto bude platiť, že ak justičný čakateľ nespraví úspešne odbornú justičnú skúšku, tak mu skončí dočasná štátna služba. Uvedené vyplýva zo znenia § 149m písm. a). Rovnaký záver bude platiť …

čl. I § 149n §
Účel a zmysel prípravy justičných čakateľov je naplnený vtedy, ak sa stanú sudcami. Preto sa navrhuje, aby táto právna skutočnosť bola dôvodom pre skončenie štátnozamestnaneckého vzťahu justičného čakateľa zo zákona. Toto riešenie je najvhodnejším aj s ohľadom na dosiahnutie stavu, kedy sudca nevykonáva inú platenú činnosť, či povolanie alebo zamestnanie (nezlučiteľnosť funkcií). Tu treba uviesť, že § 149n má povahu ďalšieho dôvodu pre skončenie štátnozamestnaneckého vzťahu zo zákona, a to popri dôvodoch uvedených vo všeobecnej úprave v zákone o štátnej službe. Tento výklad podporuje znenie § 82 ods. 5 zákona o štátnej službe a tam použitá dikcia „...aj...“.

čl. I § 149o §
Navrhované ustanovenie je splnomocňujúcim ustanovením, podľa ktorého bude vydaná vykonávacia právna úprava v podobe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vykonávacia úprava bude zameraná na otázky týkajúce sa výberových konaní na justičného čakateľa [písmená a) až f)] a hodnotenia prípravy justičného čakateľa [písmená g) a h)]. Javí sa ako účelné časť právnej úpravy pojať do vykonávacieho predpisu a nezaťažovať ním text zákona. V prípade výberového konania ide naviac aj o praxou osvedčený model uplatňovaní v prípade výberových konaní na voľné miesto sudcu a funkciu predsedu súdu; k tomu pozri vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 475/2011 Z. z. a č. 160/2017 Z. z. Analogicky to platí aj v prípade hodnotenia justičného čakateľa; porovnaj zákon č. 55/2017 Z. z. a vyhlášku úradu vlády Slovenskej republiky č. 136/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o služobnom hodnotení. Základné tézy budúcej vykonávacej úpravy sú súčasťou predkladaného materiálu.

čl. I bod 3 §
V piatej časti zákona o sudcoch a prísediacich sa precizuje a podrobnejšie rozpracúva právna úprava postavenia justičných čakateľov, na tento účel dochádza aj k systémovým zmenám v ich postavení (napríklad dočasná štátna služba). Preto je potrebné vyriešiť otázku kolízie novej úpravy a postavenia justičných čakateľov, ktorí sa stali justičnými čakateľmi pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy. Ako najspravodlivejšie riešenie sa javí ponechať ich štátnozamestnanecký vzťah bez zmeny a v pôvodnom právnom režime. Preto sa navrhuje, aby sa na týchto justičných čakateľov vzťahovala právna úprava účinná do účinnosti predkladaného návrhu zákona.

čl. I

čl. I bod 1 §
Do spoločných ustanovení sa dopĺňa v súčasnosti absentujúca právna úprava ukotvenia člena hodnotiacej komisie, ktorým je osoba, ktorej zanikla funkcia sudcu, v systéme súdnictva. Existujúci právna stavy vyvoláva otázky ohľadom postavenia tejto osoby, a to v komparácii so sudcom, ktorý sa na účely výkonu funkcie člena hodnotiacej komisie (znovu)ujíma výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 9 platného znenia zákona. V súčasnosti je sporné, či takýto člen hodnotiacej komisie musí mať vytvorené voľné miesto sudcu na súde, kto je jeho osobným úradom, aká odmena mu prinálež za výkon funkcie člena hodnotiacej komisie a pod. Vzhľadom na to, že odpovede na uvedené otázky nie je možné vo všetkých prípadoch úspešne a nespochybniteľne odvodiť z existujúcej právnej úpravy, navrhuje sa tieto otázky vyriešiť výslovným spôsobom a umožniť tak nerušenú činnosť hodnotiacich komisií. Voľba emeritného sudcu, ktorému zanikla funkcia sudcu, za člena hodnotiacej komisie sa podmieňuje existenciou voľného miesta sudcu, a to spravidla na tom súde, na ktorom tento sudcu vykonával funkciu sudcu …

čl. I bod 2 §
Navrhované doplnenie prechodného ustanovenia umožňuje, aby členmi hodnotiacich komisií mohli byť aj sudcovia, ktorý boli odvolaní z funkcie sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov. Vzhľadom na to, že inštitút odvolania sudcu z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov už nie je od 1. januára 2021 súčasťou právneho poriadku, resp. bolo zrušený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, navrhuje sa právnu normu koncipovať ako ustanovenie prechodného charakteru. Dôležitým momentom právnej úpravy je aj tá skutočnosť, že zákon výslovne rozlišuje dôvody zániku funkcie sudcu, ktoré sa berú do úvahy pri riešení otázky, či sudca sa môže alebo nemôže stať členom hodnotiacej komisie. Funkcia sudcu zaniká z rôznych dôvodov. Nie všetky však majú charakter, ktorý nediskvalifikoval bývalého sudcu z možnosti výkonu funkcie člena hodnotiacej komisie. Preto zákon neumožňuje zvoliť do funkcie člena hodnotiacej komisie sudcu, ktorému zanikla funkcia odvolaním z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný …

čl. V
(zákon č. 385/2000 Z. z. ) Všeobecne Novelizácia zákona o sudcoch a prísediacich zahŕňa v prvom rade zmeny vyvolané samotným návrhom zákona v čl. I. To znamená, že prvú skupinu novelizačných bodov tvoria zmeny reflektujúce podriadenie sudcov disciplinárnej právomoci najvyššieho správneho súdu, novú terminológiu (disciplinárny návrh, disciplinárne rozhodnutie), zrušenie príplatku za výkon funkcie v disciplinárnom senáte a pod. Ďalej návrh rieši presunutie procesných otázok rozhodovania o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu v prípade trestného alebo disciplinárneho stíhania sudcu do návrhu zákona v čl. I, pričom súčasťou zákona o sudcoch a prísediacich zostáva už len hmotnoprávna úprava tohto inštitútu. Poslednú skupinu zmien predstavuje právna úprava transformujúca konanie podľa doterajšieho znenia § 138 zákona o sudcoch a prísediacich do podoby disciplinárneho konania prostredníctvom úpravy novej skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia.

čl. V bod 1 §
Zmeny v ustanoveniach § 14 ods. 1 a 4, § 16 ods. 1, § 18 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 6, § 78 a § 84 sú vyvolané za účelom ustálenia používania právnej terminológie v statusových zákonoch, akým je aj zákon o sudcoch, s pojmami ustanovenými návrhom zákona o disciplinárnom poriadku. Z uvedeného je zrejme, že bod 1 čl. IV má výlučne legislatívno-technický charakter a dochádza ním k nahradeniu pojmu „návrh za začatie disciplinárneho konania“ jednoduchším pojmom „disciplinárny návrh“.

čl. V bod 2 (§ 22 ods. 2) §
Ustanovenie § 22 ods. 2 vymedzuje subjekt, ktorý rozhoduje o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Podľa platného znenia § 22 ods. 2 je týmto subjektom disciplinárny senát kreovaný na základe príslušných ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich. Z § 39 návrhu zákona o disciplinárnom poriadku vyplýva, že aj po prijatí predloženej právnej úpravy bude vo výsledku o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhodovať tiež disciplinárny senát. Rozdielom však je, že tento disciplinárny senát bude zriadený v rámci štruktúry najvyššieho správneho súdu, na základe ustanovení disciplinárneho poriadku. Predmetný návrh z vyššie uvedených dôvodov sleduje vyvrátenie akýkoľvek pochybností o tom, ktorý disciplinárny senát by mal o dočasnom pozastavení rozhodovať. V prípade akceptácie navrhovanej zmeny bude nespochybniteľné, že subjektom s takouto právomocou bude výlučne najvyšší správny súd, ktorý rozhoduje prostredníctvom ustanovených senátov.

čl. V bod 3 §
Navrhovaná zmena v bode 3 čl. IV je podobne ako v prechádzajúcich prípadoch legislatívno-technického charakteru, prostredníctvom ktorej bude zjednotená právna terminológia návrhu zákona o disciplinárnom poriadku s textáciou jednotlivých osobitných zákonov.

čl. V bod 4 (§ 22 ods. 3 a 4) §
Odseky 3 a 4 upravujú postup disciplinárneho senátu v otázke dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Ich vypustenie sa navrhuje z dôvodu, že právna úprava dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu sa presúva do štvrtej časti disciplinárneho súdneho poriadku. Konkrétne § 22 ods. 3 alternuje § 39 návrhu zákona a § 22 odsek 4 nahrádza § 40 návrhu zákona. Vzhľadom na uvedené právna úprava, ktorej vypustenie sa navrhuje sa stáva bezpredmetnou.

čl. V bod 5 (§ 22 ods. 5) §
S ohľadom na navrhované zmeny v bode 4 čl. IV, ktoré viedli k vypusteniu dvoch odsekov v dotknutom ustanovení a následného prečíslovania zvyšných odsekov ustanovenia § 22, bolo nutné upraviť aj vnútorný odkaz v § 22 ods. 5.

čl. V bod 6 (§ 22b) §
Pôvodné ustanovenie § 22b ods. 1 upravovalo špecifickú situáciu, kedy konkrétnemu sudcovi je dočasne pozastavený výkon funkcie z istých dôvodov a k týmto dôvodom sa v čase pridali ďalšie nové dôvody, na základe ktorých by mohol byť pozastavený výkon funkcie. Podobne, ako aj v predchádzajúcom bode, je toto ustanovenie § 22b ods. 1 nahradené ustanovením § 41 návrhu zákona o disciplinárnom poriadku. Z uvedeného dôvodu sa ods. 1 stáva naďalej nepotrebným a navrhuje sa jeho vypustenie.

čl. V bod 7 [§ 27a ods. 1 písm. c)] §
Navrhovaná zmena pozostáva z dvoch častí. V prvom prípade sa navrhuje nahradenie prekonaného pojmu „návrh na začatie disciplinárneho konania“ termínom upraveným v návrhu zákona o disciplinárnom poriadku, a to „disciplinárny návrh“. Druhou zmenou je vypustenie vnútorného odkazu na ustanovenie § 120 ods. 2. Tento návrh je opodstatnený z dôvodu, že návrhovú legitimáciu upravuje návrh zákona o disciplinárnom poriadku, v dôsledku čoho sa navrhuje v bode 15 čl. IV aj úplne vypustenie § 120 ods. 2.

čl. V bod 8 (§ 30 ods. 5) §
Dotknuté ustanovenie upravuje všeobecnú povinnosť sudcu riadne a včas si plniť svoje sudcovské povinnosti. Medzi tieto povinnosti patrí aj vykonávať úlohu člena alebo predsedu disciplinárneho senátu prípade, ak mu bola rozvrhom práce zverená disciplinoprávna agenda a bol zaradený do príslušného disciplinárneho senátu. V tomto prípade sa navrhovaná zmena týka len úpravy správneho označenia sudcov, ktorí budú zaradení do disciplinárnych senátov. Podľa návrhu zákona o disciplinárnom poriadku sú títo sudcovia označovaný ako „členovia disciplinárneho senátu“, pričom ide o sudcov najvyššieho správneho súdu. Preto zotrvávanie na právnej úprave, ktorá vyžaduje riadne plnenie ich úloh ako sudcov je bezpredmetná.

čl. V bod 9 [§ 41 ods. 2 písm. b)] §
Pojem „právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu“ je pojmom prekonaným, nakoľko návrh zákona o disciplinárnom poriadku pozná iba termín „disciplinárne rozhodnutie“. Z dôvodu formulácie § 41 ods. 2 písm. b) sa navrhuje preformulovanie predmetného ustanovenia tak, aby korešpondovalo s ustálenou právnou terminológiou.

čl. V bod 10 §
Uvedené zmeny bolo potrebné vykonať v reakcií na bod 4 čl. IV, v ktorom prišlo k vypusteniu dvoch odsekov a následnému prečíslovaniu zvyšnej časti ustanovenia. Vymedzené ustanovenia v tomto bode obsahujú vnútorné odkazy na § 22, ktorý bol novelizovaný. Navrhnuté zmeny len reflektujú nové číslovanie odsekov v § 22.

čl. V bod 11 (§ 69a) §
Doterajšia úprava funkčného príplatku za výkon funkcie v disciplinárnej senáte stráca svoje opodstatnenie. V prípade sudcov najvyššieho správneho súdu pôjde o výkon funkcie sudcu, nejde už teda o výkon funkcie v osobitnom disciplinárnom telese, ktorú by bolo potrebné osobitným spôsobom honorovať.

čl. V bod 12
Vypustenie jednotlivých nadpisov príslušných hláv tretej časti zákona u sudoch sa navrhuje z dôvodu výrazných zásahov do obsahu týchto hláv. Vzhľadom na charakter navrhovaných zmien v bodoch 13 až 17 čl. IV by pôvodné názvy jednotlivých hláv neodzrkadľovali obsah týchto hláv.

čl. V bod 13 a 14 [§ 116 ods. 2 písm. j) § 116 ods. 3 písm. d)] §
Navrhované rozšírenie skutkových podstát disciplinárnych previnení sudcov preberá doterajšie znenie § 138 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého právoplatné odsúdenie sudcu pre nedbanlivostný trestný čin mohlo vyústiť do konania pred disciplinárnym senátom, ktorý mal možnosť svojim rozhodnutím skonštatovať, že ide o čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Aj s ohľadom na nové znenie čl. 147 ods. 1 písm. c) ústavy je potrebné, aby sa konanie podľa doterajšieho § 138 transformovalo do podoby disciplinárneho konania, pretože dikcia ústavy neumožňuje realizáciu § 138 v inom konaní ako v disciplinárnom konaní. Predkladateľ považuje za potrebné zachovať právnu úpravu, ktorá umožňuje posúdiť otázku, či spáchanie nedbanlivostného trestného činu zo strany sudcu je alebo nie je zlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. V praxi nemožno vylúčiť, že nastane prípad, kedy bude sudca odsúdený za nedbanlivostný trestný čin bez toho, aby mu bol uložený trest odňatia slobody. Samotné právoplatné odsúdenie sudcu za nedbanlivostný trestný čin nie je samo o sebe dôvodom pre jeho odvolanie …

čl. V bod 15 (§ 117 ods. 7) §
Podobne ako aj v prechádzajúcich bodoch, tak aj v ustanovení § 117 ods. 7 bolo nevyhnutné zosúladenie terminológie zákona o sudcoch s právnou terminológiou návrhu zákona o disciplinárnom súdnom poriadku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje nahradiť prekonaný pojem, pojmom novým. Navrhovaná zmena má legislatívno-technický charakter.

čl. V bod 16 (§ 117 ods. 8) §
Podľa pôvodnej právnej úpravy v situácii, kedy bolo sudcovi udelené písomné napomenutie sa mohol tento sudca obrátiť na disciplinárny senát, zriadený zákonom o sudoch a prísediacich s návrhom na určenie, že napomenutie je neplatné. Príslušné ustanovenia, na základe ktorého boli disciplinárne senáty zriadené súdnou radou boli vypustené. Sudcom však predkladateľ ponechal možnosť obrátiť sa na príslušnú autoritu s návrhom na určenie neplatnosti upomenutia. Po novom bude touto autoritou Najvyšší správny súd, nakoľko na základe ústavných zmien mu pripadá disciplinárna právomoc aj vo veciach sudcov, pričom je zrejmé, že písomné napomenutie je súčasťou disciplinoprávnej agendy.

čl. V bod 17 (§ 118 ods. 1) §
Z dôvodu určitosti právne úpravy a jej jednoznačnosti sa navrhuje vyjadriť premlčaciu lehotu spôsobujúcu zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu výslovne bez odkazovania na právnu úpravu lehôt na podanie disciplinárneho návrhu. Doterajšia právna úprava má svoje úskalia, ktoré okrem iného spočívajú v tom, že odkaz na lehotu na podanie disciplinárneho návrhu je odkazom ako na objektívnu, tak aj subjektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu. Lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti nemá byť naviazaná na subjektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu. Takouto lehotou je len objektívna lehota na podanie disciplinárneho návrhu. Rozlišovanie zameškania subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie disciplinárneho konania má aj svoj procesný význam, pretože zameškanie objektívnej lehoty je dôvodom pre zastavenie disciplinárneho konania z dôvodu zániku disciplinárnej zodpovednosti a zameškanie subjektívnej lehoty spadá pod iný dôvod pre zastavenie disciplinárneho konania, ktorým je oneskorené podanie disciplinárneho návrhu. K tomu pozri tiež čl. I § 26 a jeho odôvodnenie.

čl. V bod 18 [§ 118 ods. 2 písm. b)] §
V tomto prípade ide o terminologickú zmenu, ktorou sa zohľadňuje nový pojem „disciplinárny návrh“, ako aj skutočnosť, že zákon v platnom znení používal neaktuálny pojem „disciplinárny súd“, ktorým sa po správnosti rozumie disciplinárny senát. Zmeny sú teda rýdzo legislatívno-technického charakteru.

čl. V bod 19 (§ 119) §
V § 119 je po novom odkazovacia právna norma, ktorá adresátov právnej úpravy presmeruje ohľadom konania vo veciach disciplinárnej zodpovednosti na zákon uvedený v čl. I. Ustanovenie nemá síce bezprostredný normatívny obsah, ale jeho zaradenia do zákona je z hľadiska prehľadnosti právneho poriadku nepochybne prínosné.

čl. V bod 20 (§ 119a až 133) §
Ustanovenia, ktoré sa navrhujú vypustiť sú procesnoprávneho charakteru a upravujú disciplinárne konanie. S ohľadom už na zmieňovanú snahu zamedziť duplicite právnej úpravy, ktorá navyše rozdielne reguluje tie isté otázky sa navrhuje príslušné ustanovenia vypustiť. Všetky pravidlá disciplinárneho konania sú dostatočne regulované návrhom zákona o disciplinárnom poriadku.

čl. V bod 21 (§ 138) §
Ustanovenie § 138 upravovalo disciplinárne konanie v osobitých prípadoch. Keďže po novom sa obsah § 138 premietol do § 116 ods. 2 a 3, navrhuje sa vypustenie príslušného ustanovenia z dôvodu jeho nadbytočnosti. K tomu pozri odôvodnenie zmien § 116 ods. 2 a 3.

čl. V bod 22 (§ 150 ods. 2) §
Navrhovaná zmena v ustanovení sa týka vypustenia dodatku o subsidiárnom používaní Trestného poriadku. Je odôvodnená tým, že subsidiárne určenie všeobecného zákona je dostatočne vymedzené v § 4 návrhu zákona o disciplinárnom súdnom poriadku, a preto je táto procesná úprava v zákone o sudcoch a prísediacich do budúcna bezpredmetná.

čl. IV
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. IV bod 1 (§ 11 ods. 1) §
Navrhované doplnenie právnej úpravy súvisí o zriadením správnych súdov. Doplnením správnych súdov do § 11 ods. 1 sa ukotví pravidlo, podľa ktorého voľné miesta sudcov správnych súdov sa v prípade ich obsadenia pridelením budú obsadzovať na základe výberového konania. Pridelením sudcu treba rozumieť prvotné pridelenie nasledujúce po vymenovaní do funkcie sudcu. Odlišný postup sa bude uplatňovať v prípade obsadzovania voľných miest sudcov na správnych súdov v prípade preloženia; k tomu pozri nové znenie § 14 ods. 2 v spojitosti s novým znením § 28 ods. 1.

čl. IV bod 2 (§ 11 ods. 3) §
Nové znenie § 11 ods. 3 zohľadňuje zriadenie správnych súdov, pričom však nedochádza k vecnej zmene právnej úpravy, ktorí už v súčasnosti v prípade pridelenia na krajský súd do správneho kolégia vyžaduje právnickú prax v trvaní 7 rokov a v prípade pridelenia na krajské súdy do iných kolégií ako do správneho kolégia a na Špecializovaný trestných súd sa vyžaduje právnickú prax 10 rokov. Podstata navrhovanej právnej úpravy spočíva len v tom, že správne kolégiá krajských súdov sa nahrádzajú správnymi súdmi ako takými. Tu treba zdôrazniť, že predkladateľ v plnej miere rešpektuje zámery zákonodarcu obsiahnuté v zákone č. 152/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedenou novelou zákona sa zaviedla právna úprava odlišného trvania právnickej praxe potrebnej pre pridelenie na súd do správneho kolégia, a to z s cieľom „zlepšenia možností pre …

čl. IV bod 3 (§ 14 ods. 1) §
Podľa platnej právnej úpravy sa obsadzovanie voľných miest sudcov na súde toho istého stupňa, ktorými sú okresné súd a krajské súdy, realizuje dvojako. Buď na základe výberového konania alebo bez výberového konania, ak ide o preloženie sudcu zo súdu toho istého stupňa. Dôvodom takejto právnej úpravy je to, že sudca, ktorý chce pôsobiť na inom súde toho istého stupňa, nemusí absolvovať nové výberové konanie, pretože výberovým procesom, ktorý sa vyžaduje na ten-ktorý stupeň súdu, už raz prešiel. Takže niet dôvodu na to, aby absolvoval nové výberové konanie. Obsadzovanie voľných miest sudcov preložením bez výberového konania má svoje pravidlá. V prvom rade je táto možnosť normovaná v § 28 ods. 1 prvej vete. Ďalej zákon v § 28 ods. 1 druhej vete predpokladá vytváranie evidencie žiadostí o preloženie na súd toho istého stupňa, ktorú vedie súdna rada. Osobitnú povahu a význam má pravidlo v § 28a ods. 1 platného znenia zákona, podľa ktorého predseda súdu vyššieho stupňa musí vyhlásiť výberové konanie …

čl. IV bod 4 (§ 14 ods. 2) §
Podľa platného znenia § 14 ods. 2 sa vyžaduje v prípade preloženia sudcu do správneho kolégia krajského súdu vykonávanie právnickej praxe v trvaní aspoň sedem rokov. V prípade preloženia na krajské súdy do iných kolégií ako do správneho kolégia a na Špecializovaný trestných súd sa vyžaduje právnická prax 10 rokov. Podstata navrhovanej právnej úpravy spočíva len v tom, že správne kolégiá krajských súdov sa nahrádzajú správnymi súdmi ako takými. Podstata doterajšej úpravy zostáva inak nedotknutá. K tomu pozri tiež odôvodnenie k bodu 2.

čl. IV bod 5 (§ 14 ods. 4) §
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je výslovné ukotvenie prekladania sudcu na súd nižšieho stupňa na jeho žiadosť. Táto možnosť v súčasnosti vyplýva z § 14 ods. 1 len nepriamo. Z dôvodu právnej istoty, ako aj legality postupu pri prekladaní sudcu na súd nižšieho stupňa inak ako na základe disciplinárneho rozhodnutia, je preto dôležité túto skutočnosť výslovne vyjadriť v právnej norme. S navrhovanou zmenou súvisí aj zmena § 28 ods. 1, podľa ktorej pri prekladaní sudcu na súd nižšieho stupňa sa nevyžaduje úspešné absolvovanie výberového konania, pretože v prípade sudcov sa výberové konanie vyžaduje len pri postup na súd vyššieho stupňa. Z hľadiska aplikácie § 14 ods. 4 druhá veta je dôležité, že aj v tomto prípade sa budú aplikovať pravidlá prekladaní sudcov vyjadrené v odseku 1, a teda najmä v časti týkajúce sa požiadavky na existenciu voľného miesta sudcu na súde, na ktorý má byť sudca preložený, či vyjadrenia predsedu súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.

čl. IV bod 6 (§ 14 ods. 6) §
Pôvodným zámerom predkladateľa pri obsadzovaní prvých voľných miest sudcov správnych súdov preložením bez výberového konania bolo, aby sudca, o ktorého predloženie ide, predstúpil pred súdnu radu, ktorá by vykonala pohovor s týmto sudcom. Na základe výsledkov pripomienkového konania predkladateľa akceptoval pripomienky, ktoré poukazovali na neurčitosť pôvodne navrhovanej právnej úpravy spočívajúcu v tom, že prax súdnej rady už v súčasnosti zabezpečuje to, že sudca pre preložený potom, čo predstúpi pred súdnu radu, ktorá ho vypočuje. A teda súdna rada už v súčasnosti aplikuje štandard, ktorý predkladateľ pôvodne navrhoval v rámci ustanovení upravujúcich obsadzovanie prvých voľných miest sudcov vznikajúcich správnych súdov. Berúc do úvahy túto skutočnosť, ako aj fakt, že ide o dôležité pravidlo, navrhuje sa jeho povýšenie na úroveň právnej normy, ktorá sa bude aplikovať vo všeobecnosti v prípade akéhokoľvek preloženia sudcu (§ 14 ods. 5). Na tento účel sa preto zavádza pravidlo, kde vyžaduje to, aby sudca, ktorý má byť preložený bol vypočutý v súdnej rade. Predkladateľ nepovažuje za potrebné …

čl. IV bod 7 (§ 27b ods. 2) §
Platné znenie § 27b upravuje subjekty vykonávajúce hodnotenie sudcov. S výnimkou sudcov najvyšších súdov sa uplatňuje pravidlo, podľa ktorého hodnotenie sudcov vykonávajú profesionalizované hodnotiace komisie, ktoré zriaďuje Súdna rada Slovenskej republiky. Rovnaký model hodnotenia práce sudcov sa navrhuje aj v prípade sudcov vznikajúcich správnych súdov, ktorý budú hodnotení rovnakými hodnotiacimi komisiami ako ich kolegovia z ostatných súdov. Predkladateľ nevzhliadol dôvod na to, aby sa pre správne súdy vytvárali osobitne hodnotiace komisie, a to aj s ohľadom, že sudcov správnych kolégií terajších krajských súdov hodnotia tie isté hodnotiace komisie.

čl. IV bod 7 (§ 28 ods. 1) §
Vzhľadom na to, že zriadením správnych súdov budú popri sebe existovať dve súdne inštancie rovnakého stupňa, je potrebné sa vysporiadať s pravidlami obsadzovania voľných miest na týchto súdoch. Platné znenie zákona vyžaduje, aby sa každé voľné miesto sudcu obsadzovalo výberovým konaním. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, a to v prípade obsadzovania voľných miest preložením na súd tohto istého stupňa a v prípade obsadzovania voľného miesta na okresnom súde hosťujúcim sudcom. Prvá z uvedených výnimiek sa v sústave súdov pozostávajúcej z najvyššieho súdu, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a okresných súdov mohla uplatniť len v prípade preloženia sudcu krajského súdu na iný krajský súd a sudcu okresného súdu na iný okresný súd, pretože len v týchto prípadoch išlo o preloženie na súd toho istého stupňa, pri ktorých zákon pripúšťa preloženie bez výberového konania. Situácia sa však mení v prípade, ak pôjde o krajské súdy a správne súdy. Na základe výsledkov rozporových konaní sa predkladateľ v tomto prípade priklonil k väčšej …

čl. IV bod 9 (§ 28 ods. 3) §
Aj v prípade obsadzovania voľných miest sudcov správneho súdu bude platiť právna úprava, podľa ktorej sa výberovým konaním obsadzuje vopred určený počet voľných miest sudcov. A teda v prípade výberového konania na správnom súde sa nebude používať inštitút hromadného výberového konania. Rovnaký koncept platí aj pre krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a najvyššie súdy. Hromadné výberové konanie je naďalej spojené výlučne s obsadzovaním voľných miest sudcov na okresných súdoch.

čl. IV bod 10 (§ 28a ods. 1) §
Pozri odôvodnenie k bodu 4.

čl. IV bod 11 (§ 28b ods. 2) §
Vzhľadom na to, že v prípade výberových konaní na súde vyššieho stupňa sa u uchádzačov, ktorí sú sudcami, nebude uplatňovať procedúra preverovania majetkových pomerov, tak sa doterajšia povinnosť predkladať majetkové priznanie obmedzuje len na tých uchádzačov, ktorí nie sú sudcami. Tu treba poznamenať, že všetci sudcovia sú podrobovaní preverovaniu majetkových pomerov každoročne. Táto skutočnosť vedie k situácii, že sudca, ktorého majetkové pomery boli preverené sa opätovne podrobuje tejto procedúre, hoci od posledného preverenia jeho majetkových pomerov uplynulo napríklad niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov. Tento prístup sa nejaví ako adekvátny a preto sa navrhuje nová regulácia, podľa ktorej sa preverovanie majetkových pomerov sudcov nebude vykonávať len preto, že sudca sa prihlásil do výberového konania, pretože k prevereniu jeho majetkových pomerov už došlo na báze pravidelného každoročného preverovania. Ide o analogickú úpravu aká sa uplatňuje v prípade hodnotenia sudcu vo výberovom konaní. Sudca, ktorý sa zúčastňuje výberového konania na voľné miesto sudcu sa z tohto dôvodu podrobuje hodnoteniu, ktorého výsledkom je dokument …

čl. IV bod 12 (§ 66 ods. 2) §
Doplnenie § 66 ods. 2 o sudcov správnych súdov vytvára základný predpoklad pre určovanie ich platových náležitostí. Tak ako sudcovia okresných súdov a krajských súdov, aj sudcovia správnych súdov sa na potreby určenia základného platu budú zaraďovať do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov.

čl. IV bod 13 (§ 66 ods. 3) §
Pretože správne súdy budú mať postavenie krajských súdov (k tomu pozri súvisiacu zmenu zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), budú sa ich sudcovi – rovnako ako sudcovia krajských súdov – zaraďovať platovej skupiny II. Niet dôvodu na odlišný prístup k pri platovom ohodnotení sudcov správnych súdov v porovnaní so sudcami krajských súdov.

čl. IV bod 14 a 15 [§ 68 ods. 1 písm. c) a d)] §
Platné znenie § 68 ods. 1 písm. c) zákona upravuje funkčný príplatok za výkon funkcie predsedu krajského súdu a predsedu Špecializovaného súdu. Táto úprava sa rozširuje aj o predsedov správnych súdov, ktorým bude za výkon funkcie predsedu správneho súdu prináležať rovnaký príplatok ako predsedom krajských súdov, resp. predsedovi Špecializovaného trestného súdu, ktorý má taktiež postavenie krajského súdu. Analogicky sa v § 68 ods. 1 písm. d) navrhuje upraviť aj funkčný príplatok za výkon funkcie podpredsedu správneho súdu, a to na úrovni funkčného podpredsedu krajského súdu, resp. Špecializovaného trestného súdu.

čl. IV bod 16 [§ § 69 ods. 1 písm. a)] §
Predsedovi senátu na správnom súde sa navrhuje priznať rovnaký príplatok za túto funkciu ako v prípade predsedov senátov na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde. V konečnom dôsledku sa tak zachováva výška tohto príplatku, ktorý v súčasnosti patrí predsedom senátov zaradeným do správnych kolégií krajských súdov.

čl. IV bod 17 [§ 69 ods. 1 písm. b)] §
Samosudcovi na správnom súde sa navrhuje priznať rovnaký príplatok za výkon funkcie ako v prípade samosudcov na krajských súdoch a na Špecializovanom trestnom súde. V konečnom dôsledku sa tak zachováva výška tohto príplatku, ktorý v súčasnosti patrí samosudcom zaradeným do správnych kolégií krajských súdov.

čl. IV bod 18 (§ 83 ods. 1) §
Do právnej úpravy priznania základného platu a príplatku sa formálno-právne zaraďujú aj sudcovia správnych súdov. Ide teda o zmenu vyvolanú zriadením správnych súdov. Okrem toho sa v právnej úprave v prípade krajských súdy zohľadňuje aj to, že sudca môže byť na krajský súd pridelený a nie len nevyhnutne preložený.

čl. IV bod 19 (§ 114 ods. 2) §
V právnej úprave (správneho) konania vo veciach náhrady škody sa v prípade rozhodnutiu predsedu správneho súdu navrhuje pripustenie odvolania, o ktorom bude rozhodovať ministerstvo spravodlivosti, rovnako ako je tomu v prípade odvolaní proti rozhodnutiam predsedov krajských súdov.

čl. IV bod 20 (§ 114 ods. 5) §
Vzhľadom na zriadenie správnych súdov sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť aj v právnej úprave príslušnosti na konanie a rozhodovanie vo veciach náhrady škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania. V prípade nárokov sudcov správneho súdu bude o nich rozhodovať predseda tohto súdu.

čl. IV bod 21 (§ 117 ods. 5) §
Doplnenie právnej úpravy v § 117 ods. 8 zákona o sudcoch a prísediacich má za cieľ jednoznačne upraviť postup pri prieskume napomenutia uloženého sudcovi podľa § 117 ods. 7. Na tento účel sa normuje pravidlo, podľa ktorého sa tento typ konania jednoznačne subsumuje pod režim disciplinárneho súdneho poriadku, určuje sa teleso, ktoré rozhoduje o určení neplatnosti napomenutia uloženého sudcovi (disciplinárny senát), ako aj skutočnosť, že v tomto konaní sa nebude nariaďovať ústne pojednávanie. Z dôvodu spravodlivého nastavenia konania sa bude vyžadovať ako podklad rozhodnutia disciplinárneho senátu najvyššieho správneho súdu vyjadrenie orgánu, ktorý napomenutie uložil. Docieli sa tak stav, kedy obe „strany sporu“ budú mať možnosť vyjadriť sa v tomto konaní; dotknutý sudca tým, že podá návrh na určenie neplatnosti napomenutia a ten, kto napomenutie uložil tým, že disciplinárny senát si vyžiada jeho stanovisko. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností sa normuje subsidiárne použitie disciplinárneho súdneho poriadku na konanie podľa § 117 ods. 8, čím sa jednoznačne oddelí konanie podľa § 117 ods. …

čl. VI
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. VI bod 1 a 2 §
Navrhovaná zmena § 12 má za cieľ obnoviť inštitút dočasného pridelenia sudcu na účely zabezpečovania riadneho chodu súdnictva, a to podľa právneho stavu účinného do 31. decembra 2022. S účinnosťou do 1. januára 2021 došlo k modifikácii dočasného pridelenia sudcu tak, že sa obmedzilo len na účely prehlbovania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie na výkon súčasnej alebo budúcej funkcie, pričom počas dočasného pridelenia sa nevykonáva funkcia sudcu; sudca teda nesúdi. Po novom sa pri dočasnom pridelení navrhuje, aby počas dočasného pridelenia sudca aj vykonával súdnictvo, t.j. súdil na súde, na ktorý je dočasne pridelený. Z dikcie odseku 1 je zrejmé, že účelom, na ktorý sa dočasné pridelenie využíva je zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva. Ide teda o situáciu, kedy na dotknutom súde jeho personálne kapacity nepostačujú na vybavovanie súdnej agendy bez toho, aby nevznikali prieťahy v konaní z dôvodu napríklad dočasnej preťaženosti súdu. Využitie dočasného pridelenia sudcu na zabezpečovanie riadneho výkonu súdnictva však bude prichádzať do úvahy až vtedy, ak ostatné zákonodarcom …

čl. V
(zákon o sudcoch a prísediacich)

čl. V bod 1 a 2 (§ 24 ods. 1 písm. d) a § 24 ods. 7) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Navrhované zmeny sa týkajú tých ustanovení zákona, ktoré upravujú prerušenie výkonu funkcie sudcu, ktorý sa stal špeciálnym prokurátorom. V súvislosti s navrhovaným zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti generálnej prokuratúry uvedeným v čl. I návrhu zákona sa navrhuje vypustenie slov „špeciálny prokurátor“ vo všetkých gramatických tvaroch.

čl. I
(zákon č. 385/2000 Z. z.)

čl. I bod 1 ( § 10 ods. 4) §
Do navrhovaného znenia § 10 ods. 4 sa prenáša znenie textu, ktoré bolo doteraz upravené v § 12 ods. 1. Ustanovuje sa, že sudca nemôže vykonávať sudcovskú funkciu súčasne na dvoch rôznych súdoch. Špeciálnou výnimkou bude situácia, keď sudca popri svojej bežnej funkcii bude zastávať aj funkciu člena disciplinárneho senátu tak ako to predpokladá novelizácia disciplinárneho súdneho poriadku. Sudca, ktorý je členom disciplinárneho poriadku a súčasne nie je sudcom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky tak bude môcť vykonávať funkciu sudcu na dvoch súdoch súčasne. Vo svojej podstate ide o obnovenie právneho stavu, ktorý bol aktuálny do zriadenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Pravidlo o zamedzení výkonu funkcie sudcu na dvoch súdoch súčasne (vrátane výnimky) však nepatrí do právnej úpravy dočasného pridelenia (§ 12), ale má ísť o generálnu úpravu. Preto sa presúvať v systematike zákona do § 10.

čl. I bod 2 ( § 11 ods. 2 a 3) §
Cieľom návrhu je zjednotiť trvania právnickej praxe ako podmienky pridelenia sudcu na súd vyššieho stupňa. Súčasná právna úprava dĺžku právnickej praxe upravuje inak v prípade pridelenia sudcu na súdy všeobecného súdnictva (10, resp. 15 rokov) a inak v prípade pridelenia sudcov na súdy správneho súdnictva (7, resp. 10 rokov). Po novom bude vyžadované trvanie právnickej praxe v prípade pridelenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky 15 rokov, a teda rovnako ako v prípade pridelenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V prípade pridelenia na správne súdy bude trvanie právnickej praxe 10 rokov, a teda rovnako ako v prípade pridelenia na krajské súdy a Špecializovaný trestný súd, ktorý má rovnako ako správne súdy postavenie krajského súdu.

čl. I bod 3 [§ 11a ods. 2 písm. a) piaty bod] §
Niet dôvodu, aby aj v prípade dočasného prerušenia výkonu funkcie sudcu na dobu maximálne päť rokov v dôsledku rozhodnutia ministra spravodlivosti po vyjadrení sudcovskej rady, ktorým vyhovel žiadosti sudcu z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov (§ 24 ods. 5) neexistovala možnosť sanovania dočasnej absencie zákonného sudcu, ktorá dočasne negatívne ovplyvňuje fungovanie súdu a zabezpečenia riadneho a plynulého výkonu súdnictva, keď ide o situáciu, ktorú je potrebné riešiť rovnako ako v prípade, ak je výkon funkcie sudcu prerušený v dôsledku zastávania inej vysokej štátnej funkcie, či kandidatúry vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, alebo v prípade pôsobenia v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch (§ 24 ods. 1 až 3). Z uvedeného dôvodu sa preto rozširujú možnosť využitia hosťujúceho sudcu aj v prípade prerušenia výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 5 zákona.

čl. I bod 4 až 6 (§ 11a ods. 3 § 12 ods. 1 a 2) §
Inštitút hosťujúceho sudcu bol zriadený zákonom č. 282/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom vytvoriť predpoklady pre riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov tým, že spôsobujú dočasnú absenciu zákonného sudcu alebo situáciu dočasnej preťaženosti súdov. Vytvorenie inštitútu hosťujúceho sudcu sa odvíjal od vzoru tzv. lietajúceho sudcu zavedeného v európskom priestore ako sudcu s osobitným statusom, spočívajúcom v jednoduchšej možnosti zmeniť takémuto sudcovi miesto výkonu funkcie, podľa potreby pri riešení nedostatočných personálnych kapacít súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter. Hosťujúci sudca má rovnaké práva a povinnosti ako sudca, je hodnotený a disciplinárne zodpovedný. Na rozdiel od „sudcu“ je inštitút hosťujúceho sudcu založený na mobilite a možnosť zmeny z hosťujúceho sudcu na sudcu je limitovaná zákonom. Navrhuje sa doplnenie zákonnej úpravy so zámerom využitia hosťujúceho sudcu aj na krajskom súde alebo správnom súde, pre obvod ktorého je …

čl. I bod 7 (§ 12 ods. 3) §
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe – najmä súdov vyššieho stupňa – sa navrhuje predĺžiť maximálnu dĺžku trvania dočasného pridelenia sudcu o jeden rok, čím sa obnovuje právny stav účinný do 31. decembra 2020. Tu treba uviesť, že zákonná úprava nezasahuje do existujúceho stavu vo význame, že by sa ňou automaticky predĺžili dočasné pridelenia, o ktorých rozhodla súdna rada pred účinnosťou zákona. Ak má následok predĺženia nastať, bude potrebné o tom rozhodnúť. Rovnako nová úprava neznamená, že k doterajšiemu jednému roku možného dočasného pridelenia pribúdajú ďalšie dva roky. Existujúce dočasné pridelenia tak možno predĺžiť len o takú dobu, ktorá nebude presahovať v úhrne dva roky v období troch rokov.

čl. I bod 8 (§ 14 ods. 2) §
Aj v prípade trvania právnickej praxe ako podmienky preloženia sudcu na súd vyššieho stupňa sa navrhuje zjednotenie trvania právnickej praxe v prípade preloženia na súdy správneho súdnictva. Ide o analogickú zmenu aká sa navrhuje v bode 2. Na krajský súd bude možné preložiť len sudcu, ktorý vykonával už sudcovskú prax a má skúsenosti z rozhodovania na okresnom súde, čo má za cieľ zabezpečiť pozitívny vplyv na zvýšenie kvality rozhodovacej činnosti súdov vyššieho stupňa.

čl. I bod 9 (§ 22a) §
Navrhuje sa zrušiť právomoc Súdnej rady Slovenskej republiky rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Dočasné pozastavenie funkcie sudcu predstavuje tak zásadný zásah do integrity sudcu, že by malo byť výlučné zverené len nezávislému, nestrannému a apolitickému súdu, ktorým je Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Existencia dôvodov spochybňujúcich sudcovskú spôsobilosť sa má premietnuť do prípadného návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo do začatia trestného stíhania sudcu, ak je to dôvodné. Začatie disciplinárneho konania alebo obvinenie sudcu v trestnom konaní sú samé o sebe dôvodom pre dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podľa § 22.

čl. I bod 10 až 14 (§ 27a) §
Predkladaná právna úprava mení koncept vykonávania hodnotenia sudcov. Navrhuje sa hodnotiť sudcov len po výkone prvých päť rokov funkcie sudcu, a nie každých 5 rokov, ako to bolo upravené v doteraz platnej právnej úprave. Cieľom takejto úpravy je obmedziť vykonávanie opakovaných päťročných hodnotení najmä u „výborných“ sudcov, u ktorých sa nepredpokladá iný výsledok a ide len o formálne hodnotenie. Po piatich rokoch by sa tak hodnotili len začínajúci sudcovia a tí, ktorých výsledok hodnotenia by nebol uspokojivý, pričom cieľom by bolo očakávané zlepšenie ich práce. Taktiež sa navrhuje upustiť od hodnotenia sudcu v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu súdu a na funkciu predsedu senátu, pretože vykonanie hodnotenia sudcu pri týchto funkciách nie je buď účelné, pretože nevypovedá bezprostredne o predpokladoch pre výkon riadiacej funkcie (predseda súdu), alebo pre poznanie činnosti sudcu pre výkon vyššej sudcovskej funkcie nie je nevyhnutné (predseda senátu). Podľa doterajšej právnej úpravy sa vykonáva hodnotenie pre výberové konania na postup na súd vyššej inštancie, na …

čl. I bod 15 a 16 (§ 27b ods. 1 a § 27b ods. 2) §
Vzhľadom na to, že správny súd má postavenie krajského súdu je potrebné výslovne nastaviť systém hodnotenia aj sudcov správneho súdu tak, aby sudcu v obvode krajského a správneho súdu hodnotil sudca z iného obvodu krajského a správneho súdu. Navrhovaná úprava má za cieľ ustanoviť pravidlo, že hodnotiaci sudca nebude hodnotiť sudcu „svojho obvodu“. Ide o precizovanie právnej úpravy, ktoré si vyžaduje aplikačná prax po zriadení správnych súdov.

čl. I bod 17 (§ 27b ods. 2) §
V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje oprávnenie, resp. úloha Súdnej rady Slovenskej republiky metodicky riadiť a usmerňovať hodnotiace komisie a vykonávať dohľad nad ich činnosťou, pretože je orgánom, ktorý ich kreuje. Ukotvenie tejto zákonnej pôsobnosti v sebe umožňuje súdnej rade vhodnejšie koordinovať činnosť hodnotiacich komisií pri výkone ich činnosti, zabezpečovať jednotnú aplikáciu právnej úpravy, ako aj metodológiu postupov hodnotiacich komisií.

čl. I bod 18 (§ 27b ods. 5) §
Návrh precizuje platnú právnu úpravu tak, že reaguje na niektoré praktické požiadavky na doplnenie úpravy hodnotenia sudcov zo strany predsedov krajských súdov a predsedov správnych súdov vytváraním materiálnych a technických podmienok pre hodnotiace komisie (napr. prístup k súdnemu manažmentu, k súdnym registrom a pod.). Toto ustanovenie si vyžiadala aplikačná prax, ktorá poukazuje na nejednotný prístup predsedov súdov, pri ktorých pôsobia hodnotiace komisie a súdov, na ktorých sa vykonáva hodnotenie sudcu.

čl. I bod 19 [§ 27d ods. 1 písm. b)] §
Podľa ustanovenia § 27d ods. 1 písm. b) sa v rámci hodnotenia rozhodovacej činnosti sudcu zameriava hodnotiaca komisia na „včasnosť vyhotovovania a presvedčivosť rozhodnutí“. To, že rozhodnutie má byť presvedčivé vyžadujú procesné predpisy, resp. judikatúra súdov. Navrhuje sa, aby túto problematiku neriešila hodnotiaca komisia, ale súd vyššieho stupňa v rámci inštančného postupu. Následne si hodnotiaca komisia vytvorí úsudok v tejto otázke z rozhodnutia súdu vyššieho stupňa, ak sa ňou súd vyššieho stupňa zaoberal, pretože len súdu vyššej inštancie patrí posudzovať túto otázku.

čl. I bod 20 [§ 27d ods. 1 písm. c)] §
Z dôvodu odbremenenia členov hodnotiacich komisií od nevyhnutnosti zakaždým vycestovať kvôli účasti na pojednávaní a ich efektívnejšieho fungovania sa im navrhuje umožniť namiesto účasti na pojednávaní vypočuť si zvukový záznam z pojednávania.

čl. I bod 21 (§ 27d ods. 7) §
Navrhuje sa, aby prideľovanie zníženého počtu bodov bolo odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami zistenými pri hodnotení, vrátane prideľovania zníženého počtu bodov predsedom súdu. Aj v tomto prípade ide o reakciu na požiadavky aplikačnej praxe – v tomto prípade s ohľadom na právo hodnoteného sudcu poznať dôvody svojho hodnotenia.

čl. I bod 22 (§ 27e ods.1) §
S cieľom zabezpečiť presnejšie a spravodlivejšie ohodnotenie výkonu funkcie sudcu sa navrhuje rozšíriť rozpätie intervalovej škály hodnotenia na päť stupňov. Opakovaná kritika práce hodnotiacich komisií súvisí s konečným hodnotením sudcov častým výrokom „výborný“. Doterajšia právna úprava dáva pomerne málo možností rozlišovať kvalitu sudcov viditeľnejšie. Navrhovaná právna úprava by takúto možnosť vytvorila. Zmena § 27e ods. 1 sa prejavuje aj v iných súvisiacich ustanoveniach, či už s ohľadom na rozšírenie stupnice výrokov hodnotenia sudcu (najmä zmeny v dôvodoch hodnotenia), alebo s ohľadom na terminologickú zmenu „nevyhovujúci“ na „nedostatočný“.

čl. I bod 23 (§ 27e ods. 5) §
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť objektívnejšie posudzovanie a rozhodovanie o námietkach hodnoteného sudcu. V prípade, že hodnotiaca komisia týmto námietkam nevyhovie, bude sa nimi ďalej zaoberať Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá k nim zaujme stanovisko. Zároveň sa zavádza aj alternatívna možnosť – ak má Súdna rada Slovenskej republiky pochybnosti o pôvodnom hodnotení, môže nariadiť jeho opakovanie prostredníctvom inej hodnotiacej komisie, ktorú sama určí. V prípade vykonania opakovaného hodnotenia sudcu podľa rozhodnutia Súdnej rady Slovenskej republiky sa výsledok tohto hodnotenia bude považovať za konečný a záväzný. Rovnako sa bude považovať za konečné aj hodnotenie vykonané v prípade zmeneného hodnotenia sudcu tou istou hodnotiacou komisiou na základe stanoviska Súdnej rady. Súd nebude môcť toto rozhodnutie ďalej preskúmať.

čl. I bod 24 (§ 27e ods. 6 a 7) §
Účelom navrhovanej úpravy je zobjektivizovať konanie a rozhodovanie o námietkach hodnoteného sudcu najvyššieho súdu, najvyššieho správneho súdu predsedu kolégia. V prípade, že ten kto vykonáva hodnotenie sudcu nevyhovie námietkam hodnoteného sudcu, umožní sa, aby sudcovská rada súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, zaujala stanovisko k sporným otázkam. Na základe tohto stanoviska môže ten, kto vykonáva hodnotenie sudcu, zmeniť svoje rozhodnutie. Hodnotenie sudcu v tomto procese nie je preskúmateľné súdom.

čl. I bod 25 (§ 27f) §
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 27f upravujúce hodnotenie sudcov v súvislosti s výberovými konaniami na funkciu predsedu súdu a predsedu senátu súdu vyššieho stupňa. Obligatórne hodnotenie týchto subjektov sa javilo ako neefektívne. A pretože došlo k zmene § 27a ods. 1 písm. b), tak sa musí vypustiť § 27f, ktorý je už bezpredmetný.

čl. I bod 26 (§ 27g) §
V nadväznosti na navrhovanú zmenu v ustanovení § 27a ods. 2 sa navrhuje, aby uchádzač vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu pri postupe na súd vyššieho stupňa mohol predložiť hodnotenie sudcu nie staršie ako jeden rok s výrokom výborný, alebo chválitebný, čím sa zabezpečí oslobodenie od povinnosti vykonať opätovne aj písomný test v lehote kratšej ako jeden rok. Podľa platného znenia § 27g v súčasnosti platí, že sudca hodnotený „výborný“ (aktuálne 86 až 100 bodov) v rámci výberového konania nemusí absolvovať písomný test, prípadovú štúdiu a vyhotovenie súdnych rozhodnutí. Má teda výhodu za kvalitnú prácu spočívajúcu vo vynechaní niektorých zložiek písomnej časti výberového konania. Ak sa zvýši počet stupňov hodnotenia na 5 a nezmení sa § 27g, sudca bude potrebovať na využitie výhody podľa § 27g minimálne 90 bodov namiesto doterajších 86 bodov. Preto sa navrhuje výhody podľa § 27g rozšíriť aj na sudcov hodnotených výrokom „chválitebný“, čo však znamená, že namiesto doterajších 86 bodov postačuje 80 bodov. Čiže …

čl. I bod 27 a 28 (§ 27h) §
Navrhuje sa zabezpečiť ochranu hodnotených sudcov pred negatívnymi vplyvmi tým, že sa obmedzí zverejňovanie hodnotení sudcov na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tak, že toto zverejnenie bude obsahovať len výsledok, t.j. výrok a počet bodov. V tejto súvislosti sa dopĺňa zákon o sprístupňovanie celého znenia hodnotenia sudcu, napr. predsedovi súdu, subjektu oprávnenému podať disciplinárny návrh a pod. Návrh ustanovuje povinnosť o toto hodnotenie požiadať hodnotiacu komisiu, pretože na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nie je plné znenie hodnotenia.

čl. I bod 29 (§ 28b ods. 4) §
Uchádzač môže v písomnostiach dokladaných k výberovému konaniu uviesť aj skutočnosti alebo údaje, ktoré sa môžu týkať jeho súkromia. V záujme zabezpečenia práva uchádzača na ochranu súkromia sa preto zavádza jeho možnosť požiadať ministerstvo o výmaz tých skutočností alebo údajov, ktoré považuje za zasahujúce do jeho súkromia. Podanie takejto žiadosti a aj následné vykonanie výmazu je však možné až po uskutočnení výberového konania.

čl. I bod 30 (§ 28c ods. 1) §
Pri postupe sudcu na súd vyššieho stupňa sa navrhuje upustiť od psychologického posúdenia a prekladu z cudzieho jazyka ako zložky výberového konania v prípade, ak je uchádzačom o funkciu sudcu sudca, čím sa zohľadňujú požiadavky aplikačnej praxe. Predkladateľ zároveň považuje za nesystémový a naďalej neudržateľný, vyvolávajúci otázky aj z pohľadu ústavného práva na prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok, súčasný stav, kedy je hromadné výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu okresného súdu náročnejšie, než výberové konanie podľa § 28 ods. 3, a to pokiaľ ide o uchádzačov, ktorí nie sú sudcami. Ak totiž sudca okresného súdu prejaví záujem o preloženie na súd vyššieho stupňa, okrem rovnakej minimálnej doby právnickej praxe, ktorú musí spĺňať aj uchádzač, ktorí sudcom nie je, sudca okresného súdu už musel absolvovať náročnejšie (minimálne z pohľadu odborného testu a počtu vypracovaných súdnych rozhodnutí) hromadné výberové konanie a podľa súčasnej úpravy duplicitne minimálne preklad z cudzieho jazyka, psychologické posúdenie a ústnu časť (ak je jeho bezprostredne …

čl. I bod 31 (§ 28d ods. 3) §
Pri preverovaní predpokladov sudcovskej spôsobilosti u kandidátov na funkciu sudcu môže nastať situácia, keď bolo voči kandidátovi alebo kandidátke vznesené obvinenie z trestného činu, prípadne bola osoba obžalovaná. Samotné obvinenie alebo obžaloba z trestného činu nemusí viesť k záveru o tom, že kandidát na funkciu sudcu nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. Na jednej strane je potrebné pripomenúť prezumpciu neviny, na strane druhej však aj informácie zistené v rámci trestného stíhania osoby, napríklad tie, ktoré nie sú sporné, alebo sú skutkovo ustálené, môžu byť relevantné pri overovaní predpokladov sudcovskej spôsobilosti, a to bez ohľadu na to, či osoba bude uznaná vinnou. Napríklad čin spáchaný osobou nemusí byť trestným činom, môže byť však skutkom, ktorý je problematický z hľadiska morálnych predpokladov, sudcovskej integrity na výkon funkcie alebo z hľadiska obchodných, majetkových alebo finančných vzťahov s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Z uvedeného dôvodu sa javí ako vhodné pri preverovaní predpokladov u takého kandidáta reagovať na postup vo vyšetrovaní trestného činu, pričom nemožno vylúčiť, …

čl. I bod 32 (§ 34 ods. 6) §
Cieľom doplnenia § 34 ods. 6 je výslovne upraviť pomoc sudcom zo strany Policajného zboru v prípade dôvodnej obavy o život a zdravie aj pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov súdu, ktoré súd vykonáva pri výkone súdnictva. Doterajšia právna úprava v § 34 ods. 6 konštituuje právo sudcu na ochranu svojej osoby a jeho rodinných príslušníkov, prípadne jeho obydlia v odôvodnených prípadoch, ktoré reprezentuje situácia kedy sudca čelí pre výkon svojej funkcie napríklad vyhrážkam takej intenzity, že vzniká dôvodná obava o život a zdravie sudcu, prípadne jeho rodinných príslušníkov. V právnej úprave však absentuje výslovná všeobecná úprava poskytovania obdobnej pomoci sudcom v prípadoch vykonávania jednotlivých procesných úkonov mimo budovy súdu, ktorými môžu byť napríklad ohliadka, či vzhliadnutie účastníka konania, o ktorého statuse súd koná. Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa sa preto navrhuje v zákone rozšíriť právnu úpravu práva sudcu na poskytnutie náležitej pomoci zo strany Policajného zboru, a to precizovaním znenia § 34 ods. 6 platnej právnej úpravy s odkazom na …

čl. I bod 33 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú vypustením § 22a – navrhuje sa preto aktualizácia vnútorných odkazov v § 62 písm. j), § 77 ods. 3 písm. d) a § 82 ods. 2 písm. e).

čl. I bod 34 a 37 [§ 62 písm. n) a § 69 ods. 6] §
Z dôvodu vzniku aplikačných nezrovnalostí sa pristupuje k zaradeniu členov hodnotiacich komisií do systému, ktorý kopíruje porovnateľné inštitúty definované zákonom tak, aby sa výkon funkcie člena hodnotiacej komisie považoval za výkon funkcie sudcu na účely zákona o sudcoch a prísediacich ako celku. Táto skutočnosť v súčasnosti vyplýva z § 27b ods. 3. Je žiaduce, aby táto skutočnosť bola zohľadnená aj vo všeobecnom ustanovení § 62. Súčasne sa upravuje aj ustanovenie týkajúce sa funkčného príplatku vo vzťahu k členovi hodnotiacej komisie.

čl. I bod 35 [§ 65 ods. 1 písm. f)] §
Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s obnovením inštitútu odmien v § 79.

čl. I bod 36 [§ 69 ods. 1 písm. e)] §
Spresňuje sa platná právna úprava, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam. Predsedovi kolégia správneho súdu patrí príplatok za výkon funkcie sudcu rovnako ako predsedovi kolégia na krajskom súde, vzhľadom na to, že oba súdy majú rovnaké právne postavenie (správny súd má postavenie krajského súdu). Odstraňuje sa tým formálny nedostatok právnej úpravy v zákone č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z.

čl. I bod 38 (§ 69a) §
Dopĺňa sa právna úprava funkčného príplatku za výkon funkcie člena disciplinárneho senátu. Podľa zmien a doplnení disciplinárneho súdneho poriadku sa navrhuje, aby členmi disciplinárnych senátov mohli byť aj sudcovia všeobecných súdov a súdov správneho súdnictva s výnimkou sudcov najvyššieho správneho súdu. U prísediacich sa uplatňuje podľa aktuálnej právnej úpravy systém ich odmeňovania paušálnou odmenou, ktorej výšku (200 eur mesačne) upravuje vykonávací predpis ministerstva spravodlivosti. Niet dôvodu, aby sudcovia všeobecných súdov neboli odmeňovaní za výkon funkcie prísediaceho. Avšak berúc do úvahy všeobecné princípy odmeňovania sudcov za výkon inej verejnej funkcie popri výkone funkcie sudcu sa navrhuje, aby namiesto odmeny poberali funkčný príplatok. Ide vo svojej podstate o právnu úpravu účinnú od roku 2014 do roku 2021.

čl. I bod 39 a 40 (§ 71a a § 72 ods. 2) §
V navrhovaných ustanoveniach sa rieši otázka súbehu príplatku za výkon funkcie hosťujúceho sudcu podľa § 71a (5% z platu) a príplatku počas dočasného pridelenia sudcu podľa § 72 (taktiež 5% z platu). Vzhľadom na to, že nie je dôvod vyplácať oba príplatky súčasne, navrhuje sa preferovať príplatok za výkon funkcie hosťujúceho sudcu, nakoľko opačná voľba by zbytočne zvyšovala administratívu (nový platový dekrét).

čl. I bod 41 [§ 77 ods. 3 písm. f) a g)] §
Zosúlaďuje sa ustanovenie § 77 o ďalšom plate s § 27b odsek 3 zákona, podľa ktorého sa členstvo v hodnotiacej komisii považuje za výkon funkcie sudcu tak, aby ďalší plat bez akýchkoľvek pochybností patril aj členom hodnotiacich komisií bez ohľadu na to, či ide o sudcov s prerušeným výkonom funkcie sudcu alebo tzv. emeritných sudcov alebo sudcov dočasne pridelených.

čl. I bod 42 (§ 79) §
Oproti platnej právnej úprave sa navrhuje opätovné zavedenie možnosti priznania odmeny sudcovi, ktorá bola zrušená zákonom č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, avšak len v prípadoch životných jubileí, a to pri dosiahnutí veku 50, resp. 60 rokov. Priznanie odmeny sudcovi je ustanovené ako možnosť fakultatívna, a to iba v prípade, ak to budú finančné možnosti súdu umožňovať.

čl. I bod 43 (§ 150 ods. 3) §
V súvislosti so znením bodu 37 (§ 77 sa odsek 3)a priznaním ďalšieho platu emeritným sudcom je potrebné doplniť aj znenie § 150 ods. 3, kde je upravená definícia tzv. emeritného sudcu ako člena hodnotiacej komisie vrátane jeho náležitostí.

čl. I bod 44 (§ 151zh) §
Cieľom dopĺňaného prechodného ustanovenia je vyriešiť konflikt pôvodnej a novej právnej úpravy dĺžky trvania právnickej praxe ako podmienky pre pridelenie alebo preloženie sudcu na súd vyššieho stupňa. Prechodné ustanovenie teda reaguje na zmenu § 11 ods. 2 a 3, § 14 ods. 2, § 27g a § 28c ods. 1. Na základe navrhovaného prechodného ustanovenia sa nová práva úprava v § 11 ods. 2 a 3, § 14 ods. 2, § 27g a § 28c ods. 1 bude aplikovať až vo výberových konaniach, ktoré budú vyhlásené po účinnosti týchto zmien, t.j. od 1. januára 2026.