zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zákona bol vypracovaný na základe bodu B. 1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 625 z 12. júna 2002, ktorým bol schválený Legislatívny zámer zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a ktorým bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky v termíne do 31. decembra 2002 návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky požiadalo listom zo dňa 04.11.2002 o zmenu termínu predloženia návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na 30. jún 2003. Uvedenú zmenu predseda vlády odsúhlasil.
Vzhľadom na to, že nebolo časovo možné predložiť návrh zákona tak, aby o ňom mohla Národná rada Slovenskej republiky rokovať už na júlovej schôdzi, navrhlo ministerstvo spravodlivosti opätovne zmenu termínu na predloženie návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z 30. júna 2003 na 30.august 2003.
Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nadobudol účinnosť 1. júla 1969. Zmeny spoločenských pomerov za obdobie od 1. júla 1969, najmä nový pohľad na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi, ako aj jurisdikcia Európskeho súdu pre ľudské práva, si vyžaduje legislatívne zmeny platného zákona upravujúceho zodpovednosť štátu za škodu. Rovnako čl. 71 Ústavy SR, prijatie zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky vytvárajú predpoklady na zakotvenie novej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi vyšších územných celkov pri výkone štátnej správy, ale i zodpovednosť vyšších územných celkov za škodu, spôsobenú ich orgánmi pri výkone samosprávnych funkcií rozhodnutím týchto orgánov alebo ich nesprávnym úradným postupom.
Predkladaný návrh zákona upravuje zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci a upravuje aj zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti územnej samosprávy. Zároveň v rámci spoločných ustanovení obsahuje pre všetky orgány verejnej moci spoločnú právnu úpravu v prípadoch, keď je možná a žiaduca.
V súvislosti so zavedením samosprávy v našom právnom poriadku prestal byť štát výlučným nositeľom verejnej moci. Pri príprave návrhu zákona bolo teda nevyhnutné vysporiadať sa aj s týmto okruhom problémov a zákon koncipovať tak, aby sa vzťahoval nielen na štát, ale aj na územnú samosprávu. Zároveň bolo potrebné vyriešiť vzájomné vzťahy medzi územnou samosprávou, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy a štátom.
Návrh zákona upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym rozhodnutím. Druhý okruh bude predstavovať zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.
Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však nie je možné presne špecifikovať. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojim rozhodovaním porušujú zákony, alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prerokovanie návrhu zákona Radou hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.
Návrh zákona prerokovala a s pripomienkami schválila Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 12.08.2003. Pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky boli do materiálu zapracované.
Návrh zákona bol dňa 13.08.2003 predmetom rokovania Porady ekonomických ministrov, ktorá odporučila zvážiť účinnosť zákona vo väzbe na presné vymedzenie pojmu preneseného výkonu verejnej moci a nájsť nástroje na minimalizáciu rizika zneužívania zákona v praxi. Na návrh Porady ekonomických ministrov sa v návrhu zákona doplnilo ustanovenie, podľa ktorého bude viesť Ministerstvo financií Slovenskej republiky ústrednú evidenciu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku a uhradených náhrad škôd podľa navrhovaného zákona.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona : Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :
návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, , medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 24
Problematika návrhu právneho predpisu :
rozsudky ESD C 6/90 vo veci Francovich a Danila Bonifaci C 9/90, keďže sú prameňmi práva Európskych spoločenstiev
je upravená v práve Európskej únie v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý odkazuje na zachovávanie základných ľudských práv ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 Dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie),
Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskej únie,
Gestor (spolupracujúce rezorty) :
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :
Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
1. Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však bližšie nešpecifikovateľný. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojim rozhodovaním porušujú zákony, alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia.
Rozsah vyplatených peňažných prostriedkov ako odškodnenia za vydanie nezákonných rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup v rezorte spravodlivosti v období od 1. 1. 1999 do 31. 8. 2001 bol nasledovný:
v roku 1999 bola vyplatená suma 536 921, 60 Sk,
v roku 2000 bolo vyplatených 191 290 Sk,
v období od 1. 1. 2001 do 31. 8. 2001 bola vyplatená suma 138 093,40 Sk.
Celkovo bola v období od 1.1. 1999 do 31.8. 2001 vyplatená suma 866 305 Sk.
V roku 2002 vyplatilo ministerstvo náhradu škody v súvislosti s nálezmi ústavného súdu Slovenskej republiky vo výške 4 916 000 Sk a v súvislosti s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva sumu vo výške 1 405 000 Sk.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v danej súvislosti ku dňu 10. 10. 2001 vyplatilo 2 071 810,10 Sk. V prebiehajúcich súdnych sporoch je žalobcami uplatňovaná škoda voči Ministerstvu životného prostredia vo výške 3 318 459,- Sk za majetkovú a 12 000 000, - Sk za nemajetkovú ujmu. Ku vyššie uvedenému dátumu boli tomuto ministerstvu doručené návrhy na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spolu v uplatnenej výške 2 043 223,- Sk.
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky na základe „Dohody o nároku na náhradu škody podľa § 11 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom“ zo dňa 9. marca 2000 uhradil Západoslovenským energetickým závodom, š. p. Bratislava celkovú finančnú čiastku vo výške 460 274,- Sk.
Odbory sociálnych vecí krajských a okresných úradov v Slovenskej republiky podľa vyjadrenia Ministerstva sociálnych vecí a rodiny vyplatili za obdobie rokov 1999 až prvý polrok 2001 na náhradách škody podľa platného zákona o zodpovednosti za škodu celkovú sumu vo výške 440 300 Sk.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyplatilo v priebehu rokov 1999, 2000 a prvého polroku 2001 náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa platného zákona o zodpovednosti za škodu sumu vo výške 6 075 000 Sk.
Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky eviduje žiadosti o náhradu škody v zmysle teraz platného zákona č. 58/1969 Zb. za vyše jednej miliardy Sk. Škodu vo výške cca 25 miliónov Sk už štát musel uhradiť z titulu prehratého sporu na Okresnom súde v Žiline a teraz je povinný zaplatiť na základe rozsudku Okresného súdu v Košiciach sumu ďalších cca 25 miliónov Sk a v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III 440 miliónov Sk. Tieto rozsudky ešte nenadobudli právoplatnosť.
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

čl. I

čl. I § 1 §
Porušovanie zákonnosti pri výkone verejnej moci je nežiadúcim a spoločensky neprijateľným javom. Orgány verejnej moci v právnom štáte musia mať také právne postavenie, ktoré bez pochybností umožní uplatnenie ich zodpovednosti za každé porušenie zákona, alebo za ich každý nesprávny úradný postup. Osobám sa táto možnosť zaručuje článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a priznávajú sa im sa dve príbuzné, navzájom nezávislé práva: právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Z uvedeného dôvodu sa prostredníctvom samostatného zákona upravujú podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Návrh zákona rozlišuje medzi zodpovednosťou štátu a zodpovednosťou územnej samosprávy, pričom zodpovednosť štátu sa vzťahuje tak na prípady keď bola škoda spôsobená orgánmi štátu pri výkone verejnej moci ako aj na prípady, keď bola škoda spôsobená orgánmi územnej samosprávy pri výkone verejnej moci, na ktoré bol prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy podľa osobitného predpisu. Subjekty zodpovednosti …

čl. I § 2 §
Keďže v rámci výkonu verejnej moci pôsobia viaceré orgány, ktorých vzťah k štátu je veľmi rôznorodý, je potrebné v rámci § 2 vymedziť pojmy na účel zákona. Zabráni sa tým výkladovým problémom a prekomplikovanosti ďalších zákonných ustanovení. Pojem verejná moc je nadradený pojmom výkonná moc, štátna správa i verejná správa. Tento pojem je najvšeobecnejší, pretože v sebe zahŕňa výkon moci orgánmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ako aj výkon moci prostredníctvom iných subjektov. Podľa uznesenia Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky zo dňa 9. júna 1992, sp. zn. I. ÚS 191/92 je verejnou mocou taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. …

čl. I § 3 §
V rámci uvedeného ustanovenia sa zakotvuje absolútna objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti je nevyhnutný, pretože je potrebné aby sa vo vzťahu k poškodenému napravili všetky dôsledky porušenia zákona. Návrh rozlišuje medzi zodpovednosťou za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste alebo ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a nesprávnym úradným postupom.

čl. I § 4 §
Keďže subjektom zodpovednosti je štát, bolo potrebné v rámci zákona určiť orgány, ktoré budú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať. Pri ich určovaní bolo nevyhnutné prihliadnuť k vzťahom, ktoré vznikajú medzi rôznymi nositeľmi zodpovednosti, napríklad medzi štátom a územnými samosprávami. Zákonodarca vychádzal aj s kompetenčného zákona, v rámci ktorého sú dané základné princípy deľby kompetencií v rámci ústredných orgánov štátnej správy. Samostatne bolo potrebné upraviť postavenie Najvyššieho kontrolného orgánu a Národnej banky Slovenska ako orgánov sui generis. Rovnako bolo nevyhnutné, aby sa určil subjekt, ktorý bude oprávnený konať v mene štátu orgán verejnoprávnej inštitúcie, orgán záujmovej samosprávy alebo právnickú osobu, ktorým zákon zveril rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Tieto orgány budú príslušné na konanie i vo veciach regresného nároku. Ak bude nárok na náhradu škody uplatnený u nepríslušného orgánu, vznikne jeho povinnosť postúpiť žiadosť poškodeného príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky uplatnenia nároku však zostávajú zachované. …

čl. I § 5 §
Vzhľadom na to, že k vydávaniu nezákonných rozhodnutí dochádza resp. by malo dochádzať v rámci zákonom stanovených procesných postupov, vymedzuje sa okruh poškodených predovšetkým na okruh účastníkov konania, ktorým vznikla škoda. Zároveň návrh zákona vyslovene uvádza, že poškodeným môže byť aj osoba, s ktorou sa nekonalo ako s účastníkom konania, hoci ním byť mala. Tým sa priznáva aktívna legitimácia na podanie žaloby aj tým, ktorí boli kvôli procesnej chybe vylúčení z prejednania veci. Kto sa považuje za účastníka konania v konkrétnej veci sa bude skúmať podľa príslušných procesných predpisov. Zákon zároveň rieši prípady, v ktorých bolo nezákonné rozhodnutie vydané orgánom územnej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej správy v rámci konania, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok. Orgány územnej samosprávy v zmysle platného zákona nerozhodujú výlučne podľa správneho poriadku, bolo teda potrebné upraviť aj takú alternatívu, keď rozhodnutie nebude vydané v rámci správneho poriadku a teda nebude možné určiť okruh účastníkov konania podľa príslušných ustanovení správneho poriadku. V tomto prípade zákon …

čl. I § 6 §
V rámci tohto paragrafu zákon upravuje podmienky pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym rozhodnutím. Návrh zákona stanovil tri základné podmienky: nezákonnosť rozhodnutia právoplatnosť rozhodnutia a vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesným predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, že otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán. Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Iná právna konštrukcia by viedla k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky nepochybne sú. Z tejto …

čl. I § 7 a 8 §
Právo na odškodnenie za väzbu podľa platného zákona o zodpovednosti za škodu sa vo viacerých smeroch nekryje s právom na odškodnenie podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru. Platný zákon o zodpovednosti za škodu neobsahuje zodpovednosť štátu za zaistenie ani zadržanie samozrejme v čase kedy bola platná právna úprava prijímaná nebolo možné predpokladať, že sa Slovenska republika stane zmluvnou stranou Európskeho dohovoru. V predloženom návrhu sa v plnej miere odrazili ustanovenia Dohovoru v súvislosti s náhradou škody. Návrh zákona v rozlišuje medzi škodou spôsobenou rozhodnutím o väzbe, rozhodnutím o treste, rozhodnutím o ochrannom opatrení a samostatne rieši otázky protiprávneho zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody.

čl. I § 9 §
Ako bolo už vyššie uvedené, zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. V rámci uvedeného ustanovenia sa riešia tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé i na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní. Zavedenie ustanovení o prieťahoch v konaní ako dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožní riešenie mnohých sporov už na vnútroštátnej úrovni a nie pred ESĽP. Závery vyjadrené zástupcom Slovenskej republiky pred ESĽP v „Stanovisku k prieťahom v konaní“ obsahujú konštatovanie, že naozaj vznikli prieťahy v konaní, ktoré nezavinil sťažovateľ ani právna zložitosť veci. Vyčkávať na to, že to isté potvrdí Ústavný súd Slovenskej republiky alebo dokonca ESĽP, je rovnako zbytočné …

čl. I § 10 §
V rámci reformy verejnej správy sa mení inštitucionálne usporiadanie verejnej správy, a znižuje sa rozsah pôsobenia štátnej správy v území. Verejná správa je zabezpečovaná „dvojkoľajnosťou“ verejnej správy – štátnou správou a územnou samosprávou. Niektoré kompetencie zostávajú rozdelené medzi štátnu správu a samosprávu a výlučné kompetencie naďalej vykonáva štátna správa. Územná samospráva existuje v súlade s Ústavou SR v dvoch formách. Prvú formu bude predstavovať miestna samospráva (obce a mestá) a druhú formu samospráva vyššieho územného celku (regionálna samospráva). Pri výkone samosprávy obce alebo vyššieho územného celku v originálnej pôsobnosti a pri výkone iných funkcií samosprávy bude samosprávny územný celok niesť sám zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom jeho orgánov.

čl. I § 11 až 14 §
Obdobne ako pri zodpovednosti štátu za škodu, aj pri zodpovednosti územných celkov za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy bolo potrebné zapracovať zo zákona ustanovenie, v rámci ktorého sa určili osoby, ktoré sú oprávnené konať za územnú samosprávu pri nárokoch o náhrade škody. Orgánmi, oprávnenými konať v mene samosprávneho územného celku pri výkone samosprávnych funkcií budú predseda samosprávneho kraja, ak bola škoda a nemajetková ujma spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu samosprávneho kraja pri výkone samosprávnych funkcií a starosta obce (primátor mesta), ak bola škoda a nemajetková ujma spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu obce pri výkone samosprávnych funkcií. Rovnako sa upravil aj okruh poškodených, ktorí majú právo domáhať sa náhrady škody, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Ani v prípade zodpovednosti za škodu územnej samosprávy sa nedefinujú pojmy „nezákonné rozhodnutie“ a „nesprávny úradný postup“.

čl. I § 15 a 16 §
V snahe zabrániť zbytočným súdnym sporom sa aj naďalej tak, ako v platnej právnej úprave, ponecháva v zákone inštitút predbežného prerokovania nároku. Zákon stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch keď k škode došlo protiprávnym rozhodnutím, rozhodnutím o väzbe, treste alebo ochrannom opatrení, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Z praxe súdov vyplýva, že sa poškodený spravidla obracajú na súd s nárokom na náhradu škody iba vtedy, ak príslušný orgán v zákonom stanovenej lehote ich nárok celkom alebo sčasti neuspokojil. Iba výnimočne sa stáva, že bol podaný návrh na začatie konania bez predbežného prerokovania nároku, hoci je toto predbežné prerokovanie potrebné. Zmyslom predbežného prejednania nároku je využitie zákonných možností na to, aby k náprave narušených vzťahov došlo jednaním medzi poškodenými a orgánmi oprávnenými konať za štát resp. územnú samosprávu a aby sa v týchto prípadoch pokiaľ možno predišlo súdnemu konaniu. Poškodený sa obracia na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu …

čl. I § 17 a 18 §
V novom zákone bolo potrebné rozšíriť súčasné chápanie práva na náhradu škody ako práva na náhradu skutočnej majetkovej škody i na chápanie náhrady škody ako „spravodlivého zadosťučinenia“. Tým sa rozšírili možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nielen na náhradu skutočnej majetkovej škody, ale aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať napr. peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako i iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Tá by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu. Návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy obsahuje podrobnú úpravu týkajúcu sa odškodňovania trov konania, ktoré boli vynaložené v rámci konania, pri ktorom došlo k vydaniu protiprávneho rozhodnutia či k nesprávnemu úradnému postupu. Náhrada trov konania je v …

čl. I § 19 a 20 §
Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto ju spôsobil, resp. odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia zrušujúceho pôvodné – nezákonné rozhodnutie poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti. Táto premlčacia lehota je 3 – ročná. Objektívna premlčacia lehota je 10 – ročná a začína plynúť odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia poškodenému alebo osobám, ktoré môžu uplatniť nárok na náhradu škody v prospech poškodeného alebo po jeho smrti alebo odo dňa, keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Objektívna premlčacia lehota neplynie, ak ide o škodu na zdraví. Subjektívna i objektívna premlčacia lehota platí jednotne pre uplatnenie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne v rámci predbežného prerokovania i pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne premlčacie lehoty odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania nároku, najdlhšie však 6 mesiacov, nebudú plynúť. …

čl. I § 21 až 24 §
Navrhovaný zákon zakotvuje plnú a osobnú zodpovednosť subjektov, ktoré svojím nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci škodu spôsobili. Štát bude podľa navrhovanej právnej úpravy povinný požadovať regresnú náhradu od tých subjektov, za rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup ktorých uhradil škodu. Právne vzťahy zamestnancov týkajúce zodpovednosti sa budú spravovať príslušnými pracovnoprávnymi predpismi.

čl. I § 25 §
Navrhovaná právna úprava nadväzuje na Občiansky zákonník a preto je nevyhnutné v rámci zákona odkázať na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý v tomto prípade pôsobí subsidiárne k navrhovanej právnej úprave. Zároveň bolo nevyhnutné ustanoviť, že strata na zárobku sa hradí aj v iných prípadoch ako pri škode na zdraví

čl. I § 26 §
Vzhľadom na to, že sa rozširuje rozsah zodpovednosti štátu za konanie orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, je nevyhnutné, aby Ministerstvo financií slovenskej republiky disponovalo údajmi o výške náhrady škody, ktorá bola uhradená jednotlivými orgánmi. Zákon bude mať bližšie nešpecifikovateľný dopad na štátny rozpočet a preto sú uvedené údaje sú nevyhnutné pri koncipovaní štátneho rozpočtu.

čl. I § 27 §
V rámci prechodných ustanovení bolo nevyhnutné vyriešiť vzťah novej právnej úpravy k rozhodnutiam a konaniam, ktoré prebiehali podľa momentálne platnej právnej úpravy. Pôsobnosť zákona je navrhnutá tak, že sa nová právna úprava bude vzťahovať iba na rozhodnutia vydané po účinnosti zákona a nesprávny úradný postup na základe ktorého vznikla škoda odo dňa účinnosti zákona.

čl. I § 28 §
Keďže navrhovaný zákon nahrádza platnú právnu úpravu, je potrebné zrušiť zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

čl. II a III
Vzhľadom na to, že navrhovaným zákon sa upravila objektívna zodpovednosť notárov a exekútorov bolo nevyhnutné premietnuť uvedenú skutočnosť aj do zákonov, upravujúcich ich postavenie a činnosť, aby nedošlo k nepriamej novelizácii a nesúladu právnych predpisov.

čl. IV
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou, podľa ktorej sa bude môcť poškodený domáhať na ústavnom súde uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti ak ide o škodu spôsobenú prieťahmi v konaní bez vážneho dôvodu, bolo potrebné vypustiť v § 56 obmedzujúcu dikciu, podľa ktorej primerané zadosťučinenie predstavovalo iba náhradu nemajetkovej ujmy. navrhovaný zákon predpokladá, že škoda pozostáva z troch častí : skutočnej škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy.

čl. V
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj na potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2004. Bratislava 20. augusta 2003 Mikuláš Dzurinda, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. III
V čl. III sa navrhuje novelizovať zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadväzne na čl. I bod 63, na základe ktorého daňovému subjektu nevznikne nárok na plnú náhradu škody v prípade zaplatenia sankčného úroku správcom dane, ale len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom.

čl. X
(Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z. a zákona č. .../2008 Z. z.)

čl. X bod 1 §
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zavedenie meny euro v Slovenskej republiky nie je relevantným titulom na akékoľvek sprísňovanie zákonnej právnej úpravy vo význame zvyšovania dolnej alebo hornej sadzby sankcie peňažného charakteru. Z uvedeného dôvodu preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za jediný vhodný spôsob konverzie sankcií peňažného charakteru ich výsledné zaokrúhlenie smerom nadol. Pokuty v novelizovanom zákone sú vyjadrené minimálnou a maximálnou výškou, resp. dolnou a hornou sadzbou, pričom tento model zostáva zachovaný. Prepočet pokút vyjadrených v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať spôsobom, kedy sa výsledné sumy po prepočítaním konverzným zaokrúhlia na celé desiatky eur smerom nadol. V rámci praktickej aplikácie zákona sú pokuty ukladané len výnimočne na hornej hranici sadzby – z uvedeného dôvodu sa teda javí zaokrúhlenie výsledných súm na celé desiatky eur smerom nahor ako optimálne riešenie, keďže výsledná suma pokuty, ktorá bude uložená je výsledkom posúdenia viacerých kritérií hmotnoprávnej povahy (závažnosť protizákonného konania, intenzita konania, osoba páchateľa a pod.), …

čl. X bod 2 §
Z dôvodu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti s realizáciou práva na náhradu škody podľa novelizovaného zákona sa navrhuje priamo zákonom ustanoviť spôsob zaokrúhľovania náhrady škody priznanej v slovenskej mene, ktorá sa stane splatnou po dni zavedenia eura. Z hľadiska metodiky zaokrúhľovania sa uplatňuje princíp zaokrúhľovania na najbližší eurocent smerom nahor na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, rešpektujúc tak základné princípy prechodu na euro definované v generálnom zákone.

čl. III
Novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

čl. III bod 1 §
Dopĺňa sa právna úprava posudzovania nároku na úhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, a to jednak určením kritérií, ktoré súd v rámci rozhodovacej činnosti zohľadňuje, ako aj zavedením mechanizmu určovania minimálnej výšky nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá sa bude odvíjať od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

čl. III bod 2 §
Precizuje sa znenie právnej normy, a to v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe.

čl. III bod 3 §
Zavedenie neobmedzenej hmotnej zodpovednosti sudcov za škodu spôsobenú prieťahmi v konaní závažným spôsobom ohrozuje princíp nezávislosti súdnej moci a je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami a štandardami vymedzujúcimi princípy sudcovskej nezávislosti. Keďže sudca nie je podnikateľ, ktorý má neobmedzené zisky či straty, je nedôvodné vyžadovať od neho nahrádzanie takýchto škôd bez ohľadu na zavinenie. Zámerom predkladateľa je teda dosiahnuť zákonnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá zodpovedá medzinárodným štandardom vo vyspelých demokraciách, a súčasne ju zosúladiť s úpravou obdobnej zodpovednosti v štátnej službe. Návrh vychádza zo zásady, že sudca nemôže zodpovedať v celej výške za škodu, ktorú nespôsobil úmyselne.

čl. III bod 4 §
Legislatívno-technicky sa spresňuje začiatok vety, pretože v doterajšej praxi nebolo celkom jasné, či sa povinnosť podľa tohto ustanovenia vzťahuje aj na štátne orgány, verejnoprávne inštitúcie a orgány záujmovej a územnej samosprávy. Súčasne sa zavádza princíp zavineného konania ako nevyhnutná podmienka uplatňovania regresnej náhrady voči zamestnancom fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

čl. III bod 5 §
Návrhom zákona sa zavádza právomoc súdov rozhodovať o sporoch vzniknutých pri aplikácii zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

čl. III bod 6 až 8 §
Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické požiadavky aplikačnej praxe pri ukladaní sankcií podľa § 26. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy je príslušný orgán verejnej moci povinný nahlásiť do 15 dní od doručenia žiadosti podľa § 15 okrem iného aj spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. Uvedenú povinnosť je objektívne nemožné splniť, keďže v rámci 15-dňovej lehoty od podania žiadosti nie je možne zrealizovať predbežne prejednanie nároku na náhradu škody a už vôbec nie prípadne nadväzujúce konanie pred súdom, ktorého výsledkom je priznanie prípadnej náhrady škody podľa tohto zákona, t.j. uspokojenie nároku na náhradu škody. Preto sa navrhuje, aby povinnosť oznámiť spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody bola splnená síce do 15 dní tak ako doteraz, ale samotná lehota začne plynúť až okamihom uspokojenia nároku na náhradu škody.

čl. III bod 9 §
Vzhľadom na navrhované zmeny v predmetnom zákone sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktoré sa použijú pri posudzovaní nárokov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti predkladanej novely, o ktorých sa bude rozhodovať po nadobudnutí účinnosti zákona.

čl. II
Ustanovením inštitútu „vyšetrovateľ colnej správy“ je žiaduce rozšíriť zoznam orgánov príslušných konať v mene štátu. V prípade škody spôsobenej vyšetrovateľom colnej správy alebo povereným colným orgánom v trestnom konaní bude týmto orgánom Ministerstvo financií SR.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu. Vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe sa navrhuje precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou za nezákonné rozhodnutie. Explicitne sa vymedzuje príslušnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v prípade nezákonného rozhodnutia vydaného súdom alebo v prípade nesprávneho úradného postupu súdu.

čl. I bod 2 §
Obdobne ako v bode 1, sa explicitne vymedzuje príslušnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prípade konania vyšetrovateľa alebo povereného pracovníka Policajného zboru resp. Ministerstva financií Slovenskej republiky v prípade konania vyšetrovateľa finančnej správy a povereného pracovníka finančnej správy. Vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky naďalej platia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f).

čl. I bod 3 §
Dopĺňa sa ďalší subjekt konajúci v mene štátu a to Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pričom úrad bude konať v prípade jeho nezákonných rozhodnutí alebo jeho nesprávneho úradného postupu.

čl. I bod 4 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doplnením nového písmena v § 4.

čl. I bod 5 §
Návrh zákona sa dopĺňa o ďalší prípad, kedy právo na náhradu škody nevznikne, a to prípady väzby nariadenej v konaní o vydaní do cudziny. Nakoľko ide o špecifické konanie, pričom v konaní je zúčastnená aj cudzia strana, nesú zodpovednosť orgány Slovenskej republiky výlučne v prípadoch, kedy pochybenie spôsobili; zodpovednosť štátu je limitovaná pre prípady, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky.

čl. I bod 6 §
Právna úprava novely zákona spresňuje definíciu nesprávneho úradného postupu, pričom účelom predloženého návrhu nie je vylúčenie Národnej rady Slovenskej republiky z okruhu zodpovednostných subjektov podľa tohto zákona. Zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky zostáva aj naďalej zachovaná tak, ako je upravená už v súčasnej právnej úprave – napríklad vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. j). Navrhovaná právna úprava je formalizovaným vyjadrením aktuálneho právneho stavu. Prijatie zákona Národnou radou Slovenskej republiky je spôsobilé vyvolať zásah do práva a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Zákon ako všeobecne záväzný právny predpis predstavuje súbor právnych noriem, ktoré sú záväznými pravidlami správania fyzických osôb, právnických osôb, ale aj samotného štátu. Inak povedané, každý zákon predstavuje vo svojej podstate zásah do práv a právom chránených záujmov tým, že reguluje správanie subjektov práva a záväzne a vynútiteľne stanovuje, čo môžu, musia, resp. nesmú konať. V opačnom prípade by zákon mal len deklaratórny charakter a nespĺňal by základnú požiadavku …

čl. I bod 7 §
Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody …

čl. I bod 8 §
Subjekty predbežne prejednávajúce nárok na náhradu škody sa často dostávajú do situácie, že nevedia uplatnený nárok zodpovedne vyhodnotiť, nakoľko nedisponujú potrebnými informáciami a tieto im nie sú, či už poškodeným alebo treťou osobou, poskytnuté. Ak návrh na predbežné prerokovanie nespĺňa základné formálne náležitosti, príslušný orgán nemá možnosť preveriť ani tvrdenie poškodeného, ale ani oprávnenosť nároku, ani jeho výšku. Do právnej úpravy sa dopĺňa procedúra odstraňovania obsahových nedostatkov žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Ak žiadateľ neodstráni nedostatky žiadosti a príslušný orgán na žiadosť neprihliada, nič nebráni tomu, aby žiadateľ mohol znovu podať žiadosť spĺňajúcu podmienky zákona. . Ak právna úprava požaduje, aby poškodený predbežne prerokoval nárok, táto podmienka nemôže byť riadne splnená, ak poškodený požaduje iný rozsah nároku voči príslušnému orgánu a iný rozsah nároku si uplatňuje v rámci konania na súde. Vzhľadom na uvedené sa dopĺňa, že podmienka predbežného prerokovania nároku je splnená, len ak v oboch konaniach si poškodený uplatňoval nárok v rovnakom rozsahu a z rovnakého titulu. Rovnako …

čl. I bod 9 §
Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá škoda spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola primerane odčinená. V konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritéria na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky škody je závislé od úvahy súdu, ktorý má možnosť zvážiť všetky relevantné skutočností konkrétneho prípadu. Súdy však priznanú sumu často nedostatočne zdôvodnia, takže rozsudok je minimálne v tejto časti nepresvedčivý až nepreskúmateľný. Navrhované ustanovenie zavádza vzájomnú závislosť medzi odškodnením osôb poškodených násilnými trestnými činmi priznávaným podľa osobitného predpisu na jednej strane a výškou nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci na strane druhej. Výška nemajetkovej ujme nemôže presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu. Nakoľko v prípadoch obetí násilných trestných činov môže dôjsť aj k závažnému zásahu do zdravia či dokonca života , je možné považovať za primerané, aby odškodnenie za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nebolo …

čl. I bod 10 §
Vypustenie duplicitnej úpravy, vzhľadom na zmeny zapracované v § 16.

čl. I bod 11 a 12 §
V súlade s § 24 sa spravujú právne vzťahy upravené týmto zákonom úpravou Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o úpravu náhrady nákladov, aj právna úprava Občianskeho zákonníka rovnako používa pojem účelne využívané náklady (napr. § 130 ods. 3, § 151i ods. 3, § 151l ods. 3 atď.). Ako už bolo uvádzané, finančná kompenzácia podľa tohto zákona na jednej strane nemá vytvárať priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane má umožňovať „spravodlivé zadosťučinenie“. Tento princíp má platiť aj v prípade náhrady trov konania. V prípade trov právneho zastupovania sa spresňuje, že výška náhrady sa určí ako tarifná odmena podľa vyhlášky upravujúcej odmenu a náhradu advokátov za poskytovanie právnych služieb. V takýchto prípadoch nebude rozhodujúce, aký spôsob odmeny bol dohodnutý medzi právnym zástupcom a poškodeným, a teda ani akú čiastku poškodený v tejto súvislosti skutočne vynaložil. Aj v tomto prípade má štát nahrádzať účelne vynaložené náklady. Ak si poškodený dohodne vyššiu ako tarifnú odmenu, musí si byť vedomý, že sa sám pričinil …

čl. I bod 13 §
Spresňuje sa právna úprava; ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, premlčacia lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

čl. I bod 14 §
Legislatívno-technická úprava, vzhľadom na terminologické označenia používané v zákone.

čl. I bod 15 §
Doterajšie znenie zákona ukladá štátu povinnosť vymáhať si regresnú náhradu od zodpovedného subjektu. Uplatňovania regresnej náhrady ako povinnosti je v niektorých prípadoch problematické. Prvou skupinou sú konania, pri ktorých zisťovanie skutku či právneho stavu je vecou dokazovania na samotnom konaní. Začatie konania je závislé od dôkaznej situácie, existujúcej v čase začatia konania. Oprávnenosť konania nemožno dávať do pomeru s konečným výsledkom konania, ale len s podmienkami stanovenými zákonmi pre jednotlivé fázy konania. Na druhej strane poškodenému môže vzniknúť nárok na náhradu škody v zmysle tohto zákona, napr. ak bola obmedzená osobná sloboda poškodeného. Vzhľadom na uvedené, štát nemá dôvod pristupovať k vymáhaniu regresnej náhrady, ak zodpovedný subjekt konal v rozsahu jeho zákonných právomocí, a ak postup zodpovedal skutočnostiam, ktoré mal alebo mohol mať zodpovedný subjekt k dispozícii v čase vykonania úkonu, a až následne v konaní boli preukázané iné skutočnosti, ktoré odôvodňovali iný záver. Ak by však škoda bola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku (napr. …

čl. I bod 16 §
Upravuje sa povinnosť subjektov, voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu, aby po jej uhradení si následne uplatňovali nárok voči zodpovedným zamestnancom. V prípade ak zodpovedný zamestnanec škodu spôsobil úmyselným konaním, je subjekt povinný si uplatňovať škodu voči zodpovednému zamestnancovi. Ak je však spôsobená škoda z nedbanlivosti, má možnosť posúdiť okolnosti prípadu a zvážiť upustenie od vymáhania nároku, napr. v prípade, ak by náklady vymáhania prevyšovali výšku vymáhanej sumy, alebo ak existujú okolnosti osobitného zreteľa, na ktoré subjekt môže prihliadať.

čl. I bod 17 §
Navrhuje sa vykonať aktualizáciu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 11.

čl. I bod 18 §
Dopĺňaná právna úprava má za cieľ zefektívniť uplatňovanie nároku štátu na regresnú náhradu voči fyzickým osobám, na ktoré je prenesený výkon verejnej moci. Ide najmä o súdnych exekútorov a notárov. Podmienkou výkonu týchto právnických profesií je uzatvorenie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekútorskej alebo notárskej činnosti. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje počas celého trvania výkonu príslušnej činnosti. Nová právna úprava vychádza z predpokladu, že ak štát uhradí náhradu škody spôsobenej exekútorom alebo notárom pri výkone verejnej moci za súdneho exekútora alebo notára, regresnú náhradu si bude uplatňovať priamo voči poisťovni, z ktorou má dotknutý súdny exekútor alebo notár uzatvorenú poistnú zmluvu. Ak výška dojednaného poistného plnenia bude nižšia ako uhradená škoda, priamo voči poisťovni sa bude môcť uplatňovať regresná náhrada avšak len do výšky vyplývajúcej z poistnej zmluvy, a vo zvyšnej časti naďalej voči súdnemu exekútorovi alebo notárovi.

čl. I bod 19 §
Legislatívno-technické zosúladenie, vzhľadom na doplnenie § 26.

čl. I bod 20 §
S prihliadnutím na poznatky aplikačnej praxe možno konštatovať, že doterajšia lehota 15 dní je príliš krátka, preto sa navrhuje je predĺženie na 30 dní. Nakoľko Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako registrujúci subjekt evidoval veľký počet zápisov bez výpovednej hodnoty k štátnemu rozpočtu, za účelom vylúčenia bezobsažných oznámení, sa posunula povinnosť oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky údaje až odo dňa, kedy si poškodený uplatnil právo na náhradu škody na súde. Povinnosť príslušného orgánu oznamovať údaje o uspokojených nárokoch náhrady škody naďalej zostáva zachovaná v pôvodnom rozsahu.

čl. I bod 21 a 22 §
Spresňuje sa doterajšia právna úprava ukladania pokút. Ak orgán verejnej moci rozhoduje o udelení pokuty postupuje v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Vzhľadom na túto právnu úpravu sa v konaní o uložení pokuty podľa tohto zákona odkazuje na túto právnu úpravu. Návrh zákona dopĺňa kritéria, ktoré bude správny orgán brať do úvahy pri rozhodovaní o pokute. Z hmotnoprávneho hľadiska sa navrhuje znížiť hornú sadzbu pokuty, nakoľko jej aktuálna výška nezodpovedá povahe a závažnosti protiprávneho konania, ktoré sa ňou sankcionuje.