Zákon č. 517/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Účelom tejto novely je v prvom rade reagovať na požiadavky aplikačnej praxe a vyriešiť legislatívnymi úpravami existujúce problémy a nedostatky, ktoré platná právna úprava v praxi vyvoláva.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade reagovať na praktické problémy aplikačnej praxe a nedostatky platnej právnej úpravy v oblasti statusových záležitostí sudcov a organizácie, správy a riadenia súdov (novela zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 757/2004 Z. z.). Návrh zákona ďalej reaguje na nutnosť prispôsobenia textu právnej úpravy zákona o probačných a mediačných úradníkoch novým trestným kódexom, ako aj úpravy niektorých základných nedostatkov tohto zákona – v tomto prípade ide skôr o legislatívno-technickú úpravu. Úprava v oblasti postavenia súdnych úradníkov vychádza jednak z požiadaviek aplikačnej praxe a taktiež súvisí s pripravovanou novelizáciou zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je reagovať na poznatky súdov a iných orgánov verejnej moci o nedostatkoch platnej právnej úpravy a jej možných negatívnych dôsledkoch na rozhodovanie a nezávislosť súdnej moci. Novela zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky sa týka úpravy súdu s pôsobnosťou vo veciach starostlivosti o maloletých týkajúcich sa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania maloletého dieťaťa.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Dopady na verejné financie budú kryté z prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky; návrh zákona nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,
nie je upravená v práve Európskej únie,
nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.
Doložka
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Predkladaný návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v čl. I bod 14 – zriadenie funkcie podpredsedu súdu na každom súde – ide o nároky v súvislosti s funkčným príplatkom podpredsedu súdu podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti nie je zriadená funkcia podpredsedu súdu na 31 okresných súdoch, z toho je 17 súdov s počtom sudcov do 10, kde funkčný príplatok podpredsedu súdu je 2000 Sk mesačne, a 14 súdov s počtom sudcov nad 10, kde funkčný príplatok podpredsedu súdu je 3000 Sk mesačne. Nároky na verejné financie teda predstavujú každý rok zvýšenie 14 funkčných platov podpredsedov súdov o sumu 2000 Sk, resp. 3000 Sk (17 x 2000 Sk x 14) + (14 x 3000 Sk x 14) = 1 064 000 Sk ročne plus príspevky na sociálne a zdravotné poistenie.
V roku 2009:
Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk
Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 319 000 Sk
Spolu 1 383 000 Sk
V roku 2010:
Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk
Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 319 000 Sk
Spolu 1 383 000 Sk
V roku 2011:
Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk
Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní 319 000 Sk
Spolu 1 383 000 Sk
Nároky na verejné financie, ktoré predkladaný návrh zákona zakladá, budú kryté z prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.
Návrh zákona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

čl. I

čl. I bod 1
Navrhovaná zmena smeruje k spresneniu textu právnej normy, ktorá predstavuje zákonné vyjadrenie princípu zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), resp. jednu z foriem prejavu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Doterajšie znenie nekorešponduje s procesnou právnou úpravu (napr. ak v civilnom procese nie je daná právomoc súdu, súd uznesením zastaví konanie a vec postúpi príslušnému orgánu; rozhodne nezamieta návrh), preto sa navrhuje spresnenie textu právnej normy. Podstata zákazu odmietnutia spravodlivosti však ostáva zachovaná, t.j. ak súdu bude doručený návrh na začatie konania vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, súd buď tento návrh postúpi príslušnému orgánu, do právomoci ktorého patrí konať a rozhodovať v predmetnej veci alebo ak takého orgánu niet, vo veci rozhodne priamo súd.

čl. I bod 2
Navrhovaná zmena vyplýva z opätovného zavedenia inštitútu justičného čakateľa, kedy aj justiční čakatelia sa budú podieľať na výkone súdnictva, podobne ako súdni úradníci.

čl. I bod 3
Zavádza sa oprávnenie sudcov súdu, resp. sudcovskej rady požadovať zvolanie pléna. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť predsedu súdu zvolať plénum v ustanovenej lehote. Právna úprava v záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom, kedy predseda súdu nebude reagovať na požiadavku o zvolanie pléna, upravuje alternatívne zvolanie pléna súdu, a to osobami uvedenými v navrhovanom odseku 5. Zvolania pléna sa môže domáhať buď tretina sudcov tohto súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho predseda alebo podpredseda sudcovskej rady. Na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, môže iniciovať zvolanie pléna tretina sudcov tohto súdu. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho funkčne najstarší sudca tohto súdu. V oboch prípadoch platí, že predseda súdu zvolá plénum len vtedy, ak k písomnej žiadosti bude pripojený aj návrh programu rokovania pléna.

čl. I bod 4, 6 a 7
Navrhuje sa nová úprava postavenia a fungovania grémií okresných súdov. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa grémia nebudú zriaďovať obligatórne priamo zo zákona, ale na základe konštitučného oprávnenia predsedu krajského súdu pre okresné súdy v obvode tohto krajského súdu. Súčasne sa navrhuje možnosť vytvorenia spoločných grémií viacerých okresných súdov. Uvedené zmeny reagujú na požiadavky aplikačnej praxe na súdoch. Ďalej sa upravuje inštitút spoločného rokovania kolégia krajského súdu so sudcami okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.

čl. I bod 5
Navrhovaná zmena súvisí s obnovením inštitútu justičného čakateľa (článok II bod 102). Navrhuje sa, aby sa aj justiční čakatelia mohli zúčastniť na rokovaní grémia, prirodzene bez hlasovacieho práva.

čl. I bod 8
Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť znenie zákona, a to v podobe jednotnej právnej úpravy poverovania niektorých členov kolégií úlohami, ktoré inak zákon vyčleňuje predsedovi kolégia. Možnosť tohto poverenia zostáva zachovaná, dochádza však k zjednoteniu právnej úpravy a naviac, možnosť poverenia sa zavádza aj u kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak s tým dotknutý poverený sudca súhlasí.

čl. I bod 9, 11 a 12
Zmena právnej úpravy vychádza z praktických požiadaviek, kedy v niektorých prípadoch je objektívne nemožné vyhlásiť výberové konanie po neúspešnom výberovom konaní tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od predchádzajúceho (neúspešného) výberového konania. Navrhuje sa predĺžiť lehotu na 60 dní.

čl. I bod 10
Podľa skúseností z aplikačnej praxe nastávajú situácie kedy, sudcovská rada nie je schopná zvoliť členov výberovej komisie do výberového konania na predsedu súdu. Preto sa navrhuje, aby v tomto prípade určilo členov výberovej komisie namiesto sudcovskej rady kolégium predsedov sudcovských rád, v ktorého obvode sa uskutočňuje výberové konanie.

čl. I bod 13
Dopĺňa sa právna úprava odvolávania predsedu súdu. Navrhuje sa, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky mohol odvolať predsedu súdu nielen z dôvodu porušenia zákona, ale aj z iných závažných dôvodov, avšak vždy až po prerokovaní so Súdnou radou Slovenskej republiky. Dôvody odvolania bude musieť minister v rozhodnutí výslovne uviesť a pred Súdnou radou SR aj za prítomnosti dotknutého predsedu súdu zdôvodniť. Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že konanie predsedu súdu, ktoré je síce súladné so zákonom, môže za určitých okolností vyvolávať pochybnosti o efektívnosti, morálnosti, či bezúhonnosti takéhoto konania, ako aj spôsobilosti riadiť organizáciu akou je súd. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli to, že ústredným orgánom štátnej správy pre súdy je v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je zároveň zodpovedné za riadne fungovanie súdov Slovenskej republiky. Inak povedané, minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako čelný predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej …

čl. I bod 14
Vzhľadom na to, že v praxi dochádza k situáciám, že sudcovská samospráva reaguje neprimeraným spôsobom na kroky a opatrenia predsedu súdu v rámci riadenia a správy súdu, navrhuje sa vypustenie oprávnenia sudcovskej rady navrhnúť odvolanie predsedu súdu.

čl. I bod 15
Z dôvodu praktických požiadaviek okresných súdov sa navrhuje opätovne zaviesť funkciu podpredsedu súdu na každom súde, vrátane všetkých okresných súdov s počtom sudcov nižším ako 15. V navrhovanom odseku 2 sa súčasne dopĺňa právna úprava o možnosť poverenia sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov predsedu súdu aj počas dlhodobej neprítomnosti podpredsedu súdu; dlhodobou prítomnosťou je v tomto prípade neprítomnosť presahujúca šesť týždňov.

čl. I bod 16
Z hľadiska aktuálnosti právnej úpravy ide o prežité ustanovenie, ktorého praktická aplikácia je vylúčená, preto sa navrhuje jeho vypustenie.

čl. I bod 17
V nadväznosti na zmeny zavádzané v oblasti postavenia predsedov súdov (viď prechádzajúce ustanovenia) sa navrhuje aj úprava predmetného ustanovenia upravujúca postavenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR.

čl. I bod 18 a 21
V záujme posilnenia sudcovskej samosprávy sa navrhuje rozšíriť sudcovské rady na všetky súdy, a to zrušením kritéria 15 sudcov ako podmienky na zriadenie sudcovskej rady. Navrhované doplnenie právnej úpravy v bode 18 vyplýva z praktickej potreby reagovať na situáciu, ktorá nastáva na súdoch, na ktorých nie je zvolená sudcovská rada. Podľa platnej právnej úpravy má predseda sudcovskej rady zverené zo zákona určité právomoci, ktoré je potrebné vykonávať aj na súde, ktorý nemá zvolenú sudcovskú radu. Preto sa navrhuje, aby si na tento účel plénum príslušného okresného súdu zvolilo svojho zástupcu, ktorý bude plniť úlohy predsedu sudcovskej rady, napr. zastupovať tento súd v kolégiu predsedov sudcovských rád.

čl. I bod 19 a 20
Zavádza sa mechanizmus odvolávania členov sudcovskej rady sudcami príslušného súdu. Z pohľadu fungovania sudcovskej samosprávy a kreovania orgánov sudcovskej samosprávy je potrebné riešiť aj otázku odvolávania členov sudcovskej rady ako orgánu reprezentujúceho záujmy sudcov toho-ktorého súdu. Pôvodným nositeľom a reprezentantom sudcovskej samosprávy na súde je plénum súdu, t.j. všetci sudcovia tohto súdu, ktorí reprezentujú sudcovskú samosprávu buď priamo v rámci pléna alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov, ktorými sú členovia sudcovskej rady. Ak zákon teda zveruje sudcom príslušného súdu právo voliť členov sudcovskej rady, má a musí upraviť aj mechanizmus, ktorý umožní sudcom príslušného súdu odvolať člena sudcovskej rady. Nová právna úprava teda výslovne ustanovuje, že plénum súdu volí a odvoláva členov sudcovskej rady. Výslovná právna úprava odvolávania členov sudcovskej rady reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe, keďže nastali a nastávajú prípady nejednoznačného výkladu zákona, a to či oprávneniu voliť členov sudcovskej rady zodpovedá aj právo ich odvolávať, keď zákon toto oprávnenie výslovne neupravil, resp. či možno právo odvolávať členov sudcovskej …

čl. I bod 22
Navrhuje sa, aby sa predseda súdu mohol v odôvodnených prípadoch obrátiť so žiadosťou o zaujatie stanoviska na sudcovskú radu a aby sudcovská rada mohla prijať stanovisko k danému problému. Predmetné doplnenie právnej úpravy má za cieľ reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v záujme zlepšenia podmienok a možností riadenia a organizácie súdov, a to aj zapojením sudcovskej samosprávy do týchto procesov nad rámec doterajšej právnej úpravy.

čl. I bod 23 a 24
Precizuje sa právna úprava zániku členstva v sudcovskej rade. Právna úprava sa dopĺňa v nadväznosti na novú úpravu odvolávania členov sudcovskej rady plénom súdu [písmeno e)]. Vypustenie pôvodného odseku 5 je dané v nadväznosti na oprávnenie pléna súdu odvolať člena sudcovskej rady, pričom podrobnosti má určiť volebný poriadok pléna (novelizačný bod 20).

čl. I bod 25
Navrhovaná zmena reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Keďže nie na všetkých okresných súdoch sú zriadené sudcovské rady, v prípade personálneho obsadenia kolégia predsedov sudcovských rád sa vyskytujú praktické problémy, keďže nie je jasné, či okresný súd, ktorý nemá sudcovskú radu, má alebo nemá mať zastúpenie v kolégiu predsedov sudcovských rád, resp. ak má mať zastúpenie v kolégiu, kto má reprezentovať tento okresný súd. Aj keď sa v novelizačnom bode 18 zavádza kreovanie sudcovskej rady na všetkých súdoch, môže v praxi nastať situácia, že sudcovskú radu nebude možné z rôznych dôvodov zvoliť. Navrhovaná právna úprava výslovne ustanovuje, že aj súdy, na ktorých nie je zvolená (alebo ešte nebola zvolená) sudcovská rada, majú svoje zastúpenie v kolégiu predsedov sudcovských rád, pričom ich zástupcom je sudca zvolený plénom tohto súdu.

čl. I bod 26
Nové znenie písmena d) je výsledkom zosúladenia právnej úpravy zákona č. 757/2004 Z. z. a zákona č. 385/2000 Z. z. o sudoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 29 cit. zákona). Platné znenie § 48 ods. 2 písm. d) zákona o súdoch a § 29 zákona o sudcoch a prísediacich sú v súčasnosti v zjavnom rozpore. Vyriešenie tohto rozporu sa realizuje úpravou znenia zákona č. 757/2004 Z. z.

čl. I bod 27
Ide o analogickú úpravu ako v prípade zmeny § 45 ods. 7 (novelizačný bod 22).

čl. I bod 28, 30, 31, 32 a 34
Navrhovaná právna úprava má za cieľ vyriešiť problémy aplikačnej praxe, najmä z pohľadu účastníkov dedičského konania, pri poverovaní notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Notárom je v konaní o dedičstve na základe zákona zverený výkon časti právomoci inak patriacej súdom. To znamená, že notár je podľa zákona v konaní o dedičstve oprávnený vykonávať úkony, ktoré sú úkonmi súdu. Počnúc 1. aprílom 2005 bol zavedený nový mechanizmus poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve, v zmysle ktorého sú veci notárom prideľované náhodným výberom prostredníctvom na to určených programových prostriedkov. Toto ustanovovanie notárov za súdnych komisárov v praxi spôsobuje účastníkom konania praktické problémy, keďže neraz sa stáva, že účastníci dedičského konania musia cestovať za notárom do vzdialených miest, hoci iný notár sídli priamo v ich meste. Podstata predkladaného návrhu spočíva v zmene spôsobu poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Navrhuje sa nahradiť prideľovanie vecí notárom ako súdnym komisárom prostredníctvom elektronickej podateľne mechanizmom, ktorý tu bol dlhodobo zaužívaný pred prijatím zákona č. …

čl. I bod 29
Platná právna úprava týkajúca sa organizácie práce na súde obsahuje výnimky umožňujúce obmedziť nápad sudcu, ktorý je zaradený do revíznych orgánov (§ 57 ods. 4 a 5). Z hľadiska organizácie práce na súdoch sa javí ako vhodnejšie riešenie vypustiť tieto zákonné výnimky (novelizačné body 39 a 40) a vytvoriť zákonnú možnosť, aby zníženie nápadu týchto osôb ustanovil rozvrh práce ako najdôležitejší vnútroorganizačný akt riadenia súdu, a to v závislosti od miestnych pomerov na tom-ktorom súde. Zníženie rozsahu, v akom sa sudca podieľa na výkone súdnictva, sa môže vzťahovať nielen na členov revíznych oddelení, ale aj na ďalších sudcov vykonávajúcich osobitné funkcie podľa tohto zákona alebo podľa zákona o sudcoch a prísediacich (predseda súdu, podpredseda súdu, člen disciplinárneho senátu a pod.). Kritériom pri zostavovaní rozvrhu práce je zohľadnenie výkonu povinností, ktoré inak ostatní sudcovia nevykonávajú.

čl. I bod 33
Navrhované zmeny reagujú na nové postavenie grémií okresných súdov – fakultatívne kreovanie.

čl. I bod 35
Úlohou predsedu kolégia alebo predsedu grémia, ak je zriadené, nie je plnenie povinností predsedu súdu, preto sa navrhuje vypustenie tejto právnej úpravy.

čl. I bod 36
Predmetná zmena smeruje k posilneniu postavenia predsedu súdu pri vykonávaní dohľadu pri výkone súdnictva. Navrhuje sa výslovne ustanoviť povinnosť sudcov (ako aj súdnych úradníkov, justičných čakateľov a iných zamestnancov súdu) dodržiavať opatrenia uložené predsedom súdu na odstránenie nedostatkov alebo ich príčin v rámci výkonu dohľadovej právomoci. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť sudcov podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. u štátnych zamestnancov alebo iných zamestnancov súdu podľa príslušnej zákonnej úpravy.

čl. I bod 37
Zmena vyplýva z aktuálneho znenia Trestného poriadku.

čl. I bod 38
Navrhuje sa, aby predsedovia okresných súdov mohli predsedom krajských súdov navrhnúť nariadenie mimoriadnej revízie na vlastnom súde. Predseda krajského súdu však týmto návrhom nie je viazaný. Doplnenie právnej úpravy smeruje k rozšíreniu vykonania mimoriadnych revízií nad rámec doterajšej právnej úpravy.

čl. I bod 39 a 40
Navrhované zmeny súvisia s bodom 29.

čl. I bod 41
Zostaviť zoznam preťažených súdov nie je možné z titulu nerovnomernosti nápadu a závažnosti prejednávaných vecí. Predmetné skutočnosti skresľujú matematické výpočty týkajúce sa zaťaženosti jednotlivých súdov, pri ktorých sa zohľadňuje počet vecí pripadajúcich na jedného sudcu, a normatívu určenému sudcovi na vybavenie v určitej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi ešte nie je stanovený všeobecne akceptovateľný normatív výkonnosti sudcov, je ustanovenie týkajúce sa zostavovania zoznamu preťažených súdov predčasné, a to najmä vo vzťahu k finančným nárokom, ktoré sú viazané na predmetné ustanovenie. Počet sudcov je primárne ovplyvňovaný výškou poskytnutých finančných prostriedkov a v spojitosti s ústavným postavením sudcov je problém zabezpečiť v každom okamihu rovnomerné obsadenie jednotlivých súdov. Súčasne sa navrhuje spresnenie právnej úpravy, a to výslovnou úpravou určovania počtov sudcov po dohode so Súdnou radou Slovenskej republiky. Voľné miesta sudcov však bude ministerstvo určovať aj naďalej bez ingerencie iného orgánu.

čl. I bod 42 a 43
Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti vykonávania previerok spisov súdu aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavenia sťažností občanov. Podľa platnej právnej úpravy vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky previerky súdnych spisov podľa § 72 ods. 1 písm. c). Z platnej právnej úpravy je zrejmé, že táto pôsobnosť ministerstva smeruje k previerkam súdnych spisov v súvislosti s výkonom súdnictva, t.j. v súvislosti s vlastnou rozhodovacou činnosťou súdov, najmä v otázkach prípadných prieťahov v konaní. Cieľom novej právnej úpravy je analogické rozšírenie pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností smerujúcich na sudcov, ktoré boli podané podľa novelizovaného zákona. Podľa navrhovanej právnej úpravy v rámci výkonu pôsobnosti podľa nového písmena e) bude ministerstvo bude oprávnené vykonávať previerky spôsobu vybavovania sťažností a prešetrovania vybavovania sťažností, pričom na tieto účely bude oprávnené nahliadať do súdnych spisov, prípadne bude oprávnené si priamo vyžiadať súdne spisy z príslušného súdu (uvedené platí nie len pre súdne spisy v …

čl. I bod 44
Navrhuje sa nová právna úprava v oblasti prevádzky, riadenia a organizačného zabezpečenia informačných technológií súdnictva. Súčasná právna úprava v oblasti informačných technológií súdnictva a ich riadenia je daná vo všeobecnej rovine [§ 71 ods. 1 písm. d) prvý a tretí bod] a v konkrétnej rovine (§ 73 ods. 1). Výkon týchto kompetencií patrí do výlučnej pôsobnosti ministerstva, ktoré ich realizuje buď z centra alebo prostredníctvom na tento účel zriadených organizačných útvarov ministerstva pôsobiacich na krajských súdoch. Návrh zákona vychádza z predpokladu, že realizáciu kompetencií v oblasti informačných technológií aj naďalej bude primárne vykonávať ministerstvo, ale na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa zavádza možnosť delegovania niektorých čiastkových úloh (v rozsahu podľa § 73 ods. 1), primárne prislúchajúcich zákonom ministerstvu, na krajské súdy. Inak povedané, na zákonnom základe sa zavádza mechanizmus prenesenia časti kompetencií ministerstva na krajské súdy v oblasti správy súdu. Určenie okruhu kompetencií, ktoré bude možné na základe zákona preniesť na krajské súdy, je daný dikciou § 73 ods. …

čl. I bod 45
Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické problémy, ktoré spôsobuje platná a účinná právna úprava osobného úradu a jeho podriadenosti riaditeľovi správy súdu. Podľa poznatkov aplikačnej praxe je podriadenie osobného úradu riaditeľovi správy súdu nesystémovým riešením. Osobou primárne zodpovednou za fungovanie súdu je predseda súdu. Vzhľadom na uvedené postavenie predsedu súdu je teda potrebné, aby boli zákonom vytvorené všetky predpoklady pre efektívny výkon jeho pôsobnosti, medzi ktoré patrí aj podriadenie osobného úradu priamo predsedovi súdu.

čl. I bod 46
Ide o právnu úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v predchádzajúcich bodoch (bod 44).

čl. I bod 47
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou uvedenou v novelizačnom bode 45.

čl. I bod 48
Navrhuje sa nová právna úprava prípravy východísk pre tvorbu návrhu rozpočtu súdnictva, a to posilnením postavenia Súdnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na jej ústavné kompetencie. Návrh zákona v tomto prípade rešpektuje a zohľadňuje požiadavky Súdnej rady Slovenskej republiky vznesené v rámci vnútrorezortného pripomienkového konania, ako aj výsledky rozporového konania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

čl. I bod 49
Navrhuje sa úprava splnomocňovacieho ustanovenia. Na základe platnej právnej úpravy bola vydaná vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miestach sudcov na súdoch. Táto právna úprava sa v praxi neosvedčila, keďže na jej podklade nemožno v praxi docieliť uspokojivý stav pri určovaní voľných miest sudcov, resp. pri posudzovaní preťaženosti súdov. Preto sa navrhuje vyhlášku zrušiť (novelizačný bod 53) a vypustiť splnomocňujúce ustanovenia týkajúce sa pravidiel určovania miest sudcov a voľných miest sudcov a kritérií určenia a vedenia zoznamu preťažených súdov (v nadväznosti na novelizačný bod 41).

čl. I bod 50 až 52 (prechodné ustanovenia)
Navrhuje sa vypustiť právnu úpravu postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. a presunúť ju do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kam systematicky patrí. Z hľadiska legislatívno-technického sa navrhuje využiť takto „uvoľnené“ § 99 až 101 pre formulovanie prechodných ustanovení k predkladanému návrhu zákona, keďže postup v zmysle ktorého by došlo k derogácii § 99 až 101 a následnému vytvoreniu nových paragrafov s prechodnými ustanoveniami považuje predkladateľ za neúčelný. k § 99 Vzhľadom na zavedenie novej právnej úpravy prideľovania vecí notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve sa navrhujú prechodné ustanovenia k tejto právnej úprave. V odseku 1 sa upravuje mechanizmus vydania prvých notárskych rozvrhov, a to najmä určením lehôt, v rámci ktorých sú príslušné subjekty povinné realizovať povinnosť vydať notársky rozvrh práce. Táto právna úprava je potrebná vzhľadom na termíny upravené v § 52a, resp. vzhľadom na účinnosť navrhovanej právnej úpravy. …

čl. I bod 53
Tento bod súvisí s novelizačnými bodom 49. S prihliadnutím na zrušenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 92 ods. 2 písm. d) a rešpektujúc rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie PL. ÚS 18/02) sa navrhuje výslovné zrušenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch.

čl. II

čl. II bod 1 a 2
V návrhu právneho predpisu sa zrušujú niektoré zastarané odkazy a zavádzajú sa nové odkazy, ako aj ich označenie, resp. prečíslovanie. Napriek tomu, že v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnu hodnotu, vznikla potreba zosúladiť návrh zákona aj z tohto pohľadu.

čl. II bod 3 a 5
K základným predpokladom, ktoré musí spĺňať uchádzač o funkciu sudcu, patrí aj výslovný súhlas s vymenovaním na vopred určený súd, ktorý je síce upravený už v § 7, ale koncepčne sa navrhuje presunúť túto požiadavku priamo k ostatným predpokladom, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá má byť vymenovaná do funkcie sudcu. Nové znenie presnejšie upravuje postup, keď sa uchádzač o funkciu sudcu prihlasuje do výberového konania s vopred určeným pridelením na konkrétny súd. Nie je preto vhodné, aby do prideľovania vstupoval minister spravodlivosti formálnym návrhom pridelenia úspešného kandidáta. Úlohou ministra spravodlivosti je len formálne oznámiť Súdnej rade Slovenskej republiky výsledky výberového konania pre konkrétny súd s rešpektovaním práva Súdnej rade Slovenskej republiky navrhnúť alebo nenavrhnúť prezidentovi úspešného kandidáta. (porovnaj III. ÚS 79/04, III. ÚS 238/05 a ďalšie). Navrhuje sa tiež vypustenie odvolania súhlasu s pridelením na určitý súd (novelizačný bod 17) – súhlas je podmienkou vymenovania za sudcu, takže jeho odvolanie pred vymenovaním má za následok, že nedôjde k vymenovaniu za …

čl. II bod 4
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 6
Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o prideľovaní sudcov, a to najmä s prihliadnutím na opätovné zavedenie inštitútu justičného čakateľa. Navrhuje sa, aby súdna rada rozhodovala o pridelení sudcu (justičného čakateľa) na základe návrhu ministra spravodlivosti, resp. minister spravodlivosti v tomto prípade bude podávať návrh súdnej rade. Ak sa voľné miesto sudcu obsadzuje výberovým konaní, minister spravodlivosti oznámi súdnej rade výsledky výberového konania. Ďalej sa navrhuje, aby súdna rada prideľovala nových sudcov vždy na okresné súdy, teda nie na krajský súd alebo Najvyšší súd SR. Aj keď vo výberovom konaní môžu byť úspešní aj uchádzači s dlhoročnou právnickou praxou, je vhodné, aby sa na okresnom súde dôkladne zžili s prácou sudcu, technikou vedenia pojednávania, formulovania rozhodnutí a s povinnosťami sudcu, a až potom prípadne boli preložení na súd vyššieho stupňa po absolvovaní výberového konania, v ktorom sa okrem iného zohľadní aj ich pôsobenie na okresnom súde.

čl. II bod 7
Zmena súvisí s úpravami v bode 6. Preberajú sa podmienky pôsobenia na Špeciálnom súde, pôvodne upravené v § 11 ods. 3; pôvodný inštitút vyjadrenia NBÚ sa nahrádza aktuálnym inštitútom osvedčenia.

čl. II bod 8
Zmenou platnej právnej úpravy sa zjednocuje dĺžka dočasného pridelenia sudcu.

čl. II bod 9 a 10
Súdna rada Slovenskej republiky rozhoduje o dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu, z uvedeného vyplýva, že obdobie, počas ktorého sudca dočasne pôsobí na tom-ktorom súde, je ohraničené výkonom funkcie predsedu súdu. V prípade, že výkon funkcie predsedu súdu je ukončený, sudca sa má automaticky vrátiť na materský súd. Z tohto dôvodu je požiadavka na rozhodnutie súdnej rady a súhlas sudcu na spätné pridelenie na výkon funkcie sudcu na jeho pôvodný súd nadbytočná a treba ju vypustiť.

čl. II bod 11
Navrhuje sa nerozlišovať pri dôvodoch stáže sudcu „využitie svojich skúseností“ a „prehlbovanie kvalifikácie“ a upraviť dĺžku stáže u všetkých sudcov rovnako. Ďalej sa navrhuje, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky a Súdna rada Slovenskej republiky rozhodovali o stáži sudcu až po vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí, pretože často sa predseda súdu dozvie o stáži sudcu ako posledný, čo má negatívny dopad na chod súdu a zabezpečenie organizácie práce na súde. Predseda súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorý má záujem o výkon stáže, by mal mať možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s výkonom stáže, predovšetkým s ohľadom na stav ním riadeného súdu. Z uvedeného dôvodu sa teda navrhuje podmieniť rozhodnutie o stáži sudcu prerokovaním tejto stáže s predsedom súdu, na ktorom vykonáva funkciu sudca, o ktorého stáž v danom prípade ide. Na základe požiadavky Súdnej rady SR sa upravuje subjekt oprávnený rozhodnúť o stáži sudcu tak, že Ministerstvo spravodlivosti SR ním bude len v prípade, ak ide o stáž …

čl. II bod 12
Formulačne sa spresňuje znenie, vzhľadom na skutočnosť, že Súdna rada Slovenskej republiky fakticky rozhoduje v prevažnej miere o žiadostiach sudcov o preloženie na iný súd.

čl. II bod 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 14
Vzhľadom na to, že vekový cenzus pre vymenovanie za sudcu je 30 rokov, navrhuje sa, aby sa v záujme zvyšovania kvality práce sudcov a využívania ich odborných vedomostí získaných v praxi prehodnotila aj veková hranicu pre kariérny postup sudcov na súdy vyššieho stupňa. Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v bode 6 (§ 11).

čl. II bod 15 a 16
Navrhuje sa, aby predsedovia kolégií a predsedovia grémií, ak bolo grémium na okresnom súde zriadené, boli menovaní a odvolávaní predsedom súdu, na ktorom kolégium alebo grémium pôsobí. Ak je však zriadené spoločné grémium pre viacero okresných súdov, nemôže o menovaní a odvolaní jeho predsedu rozhodovať predseda jedného okresného súdu; prípadné zavedenie dohody medzi predsedami okresných súdov by mohlo v aplikačnej praxi spôsobovať problémy, preto sa navrhuje pre takýto prípad menovacie a odvolávacie oprávnenie predsedu krajského súdu.

čl. II bod 17
Navrhuje sa vypustiť odvolanie súhlasu s pridelením ako dôvodu zániku funkcie sudcu, keďže takáto možnosť po vymenovaní za sudcu a pridelení na konkrétny súd neexistuje. Dôvody sú totožné s odôvodnením k bodom 3 a 5.

čl. II bod 18
Vzhľadom na rozsah vykonávaných zmien v rámci § 22 sa navrhuje jeho nové úplné znenie. Výslovne sa rozlišuje zánik dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, ak pominú dôvody, pre ktoré bol výkon funkcie sudcu pozastavený (ods. 8), zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu ministrom alebo súdnou radou (ods. 5, 6) a skončenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu uplynutím lehoty (ods. 4). K ods. 4: Navrhuje sa upraviť maximálna dĺžka dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Navrhovaným znením sa umožní, aby bolo dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončené po dvoch, resp. troch rokoch, bez ohľadu na to, či predmetné disciplinárne resp. súdne konanie už bolo právoplatne ukončené alebo nie. Súčasne sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Súdnu radu SR rozhodnúť o predĺžení dočasného pozastavenia funkcie, ak dochádza k prieťahom v súdnom alebo disciplinárnom konaní, ktoré však nie sú zavinené súdom alebo disciplinárnym senátom, ale samotným stíhaným sudcom, napríklad ak sa nedostaví na pojednávanie, na poslednú chvíľu zmení obhajcu a podobne. Pri predĺžení dočasného pozastavenia …

čl. II bod 19
Navrhuje sa vypustiť obmedzenie doby prerušenia výkonu funkcie sudcu, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch. Ak samotné tieto medzinárodné orgány neobmedzujú počet funkčných období, nie je vhodné, aby na základe vnútroštátneho predpisu bolo pôsobenie sudcu v medzinárodnej organizácii skončené, ak je aj v tejto medzinárodnej organizácii spokojnosť s jeho pôsobením.

čl. II bod 20 a 21
Ide o formulačné spresnenie textu, nakoľko Súdna rada SR sudcu z jedného súdu na iný súd prekladá a nie prideľuje.

čl. II bod 22, 23 a 25
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 24
Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, keďže je nutné jednoznačne špecifikovať osobný úrad sudcu počas dočasného pridelenia sudcu na výkon funcie predsedu súdu.

čl. II bod 26
Periodicita hodnotenia práce sudcov je dostatočne zabezpečená vnútornou revíziou súdov v pravidelných päťročných intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií v súlade s § 55 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v medziach, ako sú stanovené v § 55 ods. 2 citovaného zákona.

čl. II bod 27
Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, aby sudca nemusel byť hodnotený vždy, ak sa uchádza o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa, najmä ak v priebehu roka absolvuje niekoľko takýchto výberových konaní. Preto sa navrhuje, že ak sa vykoná hodnotenie sudcu v súvislosti s prvým výberovým konaním na súd vyššieho stupňa, je toto hodnotenie použiteľné aj v ďalších výberových konaniach tohto typu bez nutnosti opätovne vykonávať hodnotenie sudcu.

čl. II bod 28
Súčasná právna úprava stanovuje, že sudcu hodnotí predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu – navrhuje sa presnejšie špecifikovať predmetné ustanovenie z toho dôvodu, že to môže byť problém pri dočasnom pridelení sudcu. Keďže dočasné pridelenie by malo trvať krátky čas, v tomto prípade by mal sudcu hodnotiť predseda jeho „materského“ súdu, pričom prirodzene môže požiadať o súčinnosť predsedu súdu, na ktorý je sudca dočasne pridelený. Súčasne sa navrhuje doplniť slovo „najmä“, nakoľko predseda súdu môže zobrať do úvahy pri hodnotení sudcu aj iné skutočnosti.

čl. II bod 29
Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

čl. II bod 30
V zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vnútorná revízia súdov vykonáva v päťročných časových intervaloch a je zameraná, okrem iného, na výsledky práce súdu a jeho sudcov, so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť sudcov, na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní, dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie, včasnosť vybavovania a vypravovania súdnych rozhodnutí, úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní, atď. (§ 55 ods. 2). Preto je logické, aby predseda súdu pri hodnotení sudcu prihliadol na výsledky zo správy o výsledku revízie vykonanej na súde, na ktorom hodnotený sudca vykonáva svoju funkciu.

čl. II bod 31
V doterajšom zákonnom znení nie je upravené hodnotenie predsedov súdov, čo spôsobuje nejednotnú prax a preto sa navrhuje toto ustanovenie doplniť. Doterajšie odseky 4 a 6 priamo súvisia, ale sú nesúrodé až protirečivé. O námietkach sudcu proti hodnoteniu by podľa doterajšieho odseku 6 mal rozhodovať disciplinárny súd. Rozhodovanie disciplinárneho súdu o podaných námietkach nie je logické a správne, pretože tento orgán nemá také poznatky o hodnotenom sudcovi ako orgány súdnej samosprávy, navyše tento orgán má principiálne iné poslanie a nie je vhodný na rozhodovanie o námietkach proti hodnoteniu sudcu aj s dôrazom na súčasný spôsob jeho kreovania – disciplinárne súdy s laickým prvkom. Javí sa preto vhodné určiť všetkým sudcom jednotnú lehotu na podanie námietok proti hodnoteniu a súčasne určiť jeden orgán, ktorý bude príslušný rozhodovať o podaných námietkach. Navrhuje sa zveriť rozhodovanie sudcovskej rade, ktorá má bezprostredné poznatky o činnosti a celkovom pôsobení sudcu.

čl. II bod 32
Spresnenie ustanovenia reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Výberové konania sa aj doteraz uskutočňovali na krajských súdoch, táto prax sa osvedčila. Súčasne sa navrhuje nová právna úprava obsadzovania sudcovských miest justičnými čakateľmi, kedy sa uplatní postup, v zmysle ktorého sa voľné miesto sudcu obsadí bez výberového konania priamo justičným čakateľom, ktorý na tomto súde pôsobí. Ak tento postup nie je možný, vyhlási sa výberové konanie, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky podľa navrhovaného odseku 2. Navrhovaná zmena v odseku 2 vyplýva zo skutočnosti, že skúška podľa § 5 ods. 3 sa zo zákona považuje za odbornú justičnú skúšku. Nie je teda dôvod, aby uchádzač žiadal o uznanie skúšky. Takýto inštitút (uznanie skúšky) ani zákon nepozná. Podľa doterajšieho znenia by sa na výberovom konaní teoreticky mohla zúčastniť aj osoba, ktorá ešte nedovŕšila 30 rokov s tým, že k vymenovaniu prezidentom by došlo až po dovŕšení veku 30 rokov. Je to však z hľadiska účelného obsadzovania voľných miest sudcov nepraktické, pretože …

čl. II bod 33
Zmena ustanovenia § 29 súvisí so zmenami § 48 ods. 2 písm. d) zákona č. 757/2004 Z. z. Navrhuje sa, aby sa výberové konanie uskutočňovalo na krajskom súde a aby jedného člena výberovej komisie navrhovala sudcovská rada príslušného okresného súdu, jedného člena kolégium predsedov sudcovský rád, jedného minister spravodlivosti a jedného súdna rada, pričom piatym členom výberovej komisie bude ex lege predseda okresného súdu, na ktorom je voľné miesto sudcu alebo ním poverený sudca. Výberové konanie na postup na súd vyššieho stupňa vyhlasuje predseda tohto súdu a výberová komisia má rovnaké zloženie ako pri výberovom konaní na funkciu sudcu s tým rozdielom, že piatym členom výberovej komisie je predseda súdu, ktorý výberové konanie vyhlásil. Keďže na Najvyššom súde SR nepôsobí kolégium predsedov sudcovských rád, pri výberovom konaní na postup na Najvyšší súd SR bude sudcovská rada Najvyššieho súdu navrhovať dvoch členov výberovej komisie.

čl. II bod 34 a 36
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 35
Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť sudcu prehlbovať svoju kvalifikáciu a povinnosť zúčastňovať sa vzdelávacích aktivít organizovaných Justičnou akadémiou. Doterajšia právna úprava len konštatovala, že sudca je zodpovedný za neprehlbovanie svojej kvalifikácie, pričom chýbala úprava samotnej povinnosti vzdelávať sa.

čl. II bod 37
Ide o spresnenie znenia právnej normy. Súčasne sa znenie právnej úpravy prispôsobuje novej právnej úpravy majetkových priznaní sudcov, kde sa pôsobnosť ministerstva spravodlivosti presúva na súdnu radu.

čl. II bod 38
Spresňuje sa slovná formulácia vzhľadom na súčasné znenie, ktoré je v dnešnej podobe nelogické.

čl. II bod 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 40
Navrhuje sa nová právna úprava majetkových priznaní sudcov, a to jednak po obsahovej stránke, ako aj procesnej stránke podávania majetkového priznania. Táto právna úprava by sa mala čo najviac priblížiť úprave majetkového priznania podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Samotný návrh znenia právnej úpravy vychádza z návrhu Súdnej rady Slovenskej republiky.

čl. II bod 41 a 42
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 43
Navrhuje sa nové znenie právnej úpravy týkajúce sa práce v domácom prostredí, a to z dôvodov efektívnejšieho prístupu k využívaniu predmetného inštitútu. Navrhuje sa, aby boli podrobné podmienky povoľovania práce v domácom prostredí a jej rozsah upravené zásadami prijatými Súdnu radou Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tým sa súčasne zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 44
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 45
Navrhuje sa, aby právna úprava deklarovala nárok sudcu na náhradu výdavkov počas dočasného pridelenia a stáže, pričom podrobnosti o podmienkach a rozsahu tejto náhrady ustanoví vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Doterajšie znenie spôsobovalo v praxi problémy. Stáž alebo dočasné pridelenie nie je možné posudzovať rovnako ako pracovnú cestu. Podľa predkladateľa sa riešenie spočívajúce v ustanovení rozsahu náhrady výdavkov vykonávacím predpisom javí byť efektívnejšie. Súčasne sa navrhuje, aby bola sudcovi, ktorý je preložený na súd vyššieho stupňa v záujme zabezpečenia výkonu súdnictva, priznaná náhrada výdavkov, ale len po dobu jedného roka.

čl. II bod 46 a 47
Spresňuje sa znenie tohto ustanovenia z dôvodov riešenia problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi.

čl. II bod 48 a 49
Predmetné ustanovenie sa mení tým spôsobom, že sudca si bude môcť sám vybrať rehabilitačné zariadenie zamerané na vyliečenie zdravotných problémov ktorými trpí, spojených napr. s dlhodobým výkonom sedavého zamestnania, príp. z dôvodu dlhodobej psychickej záťaže s tým, že mu bude preplatená náhrada nákladov len do výšky nákladov na poskytovanie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom a prevyšujúcu sumu rehabilitácie si sudca uhradí z vlastných finančných prostriedkov.

čl. II bod 50
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 51
Ide o formulačnú úpravu textu súvisiacu s § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

čl. II bod 52 a 53
Úprava súvisí so zmenami v § 12 a 22.

čl. II bod 54
Cieľom navrhovanej úpravy je doplnenie činností, ktoré sa majú posudzovať u sudcu ako výkon funkcie sudcu. Aj keď podľa § 13 ods. 2 (v doterajšom účinnom znení ods. 3) sa stáž sudcu považuje za výkon funkcie sudcu, navrhovateľ má za to, že je vhodné aj tu, vo výpočte „náhradných dôb“ posudzovaných ako výkon funkcie sudcu, výslovne uviesť stáž sudcu. Podobne je vhodné výslovne uviesť aj plnenie úloh v orgáne EÚ a pôsobenie v ústavných funkciách podľa § 24 ods. 1.

čl. II bod 55
Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenia, keďže sú obsolentné.

čl. II bod 56
Úprava súvisí so zmenami § 73 (novelizačný bod 62).

čl. II bod 57 a 58
Navrhuje sa upraviť funkčný príplatok za riadiacu činnosť tak, aby patril aj sudcovi príslušného súdu v prípade, že je poverený výkonom funkcie predsedu súdu, ak funkcia predsedu súdu nie je obsadená a súčasne funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená alebo ak podpredseda súdu je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu t. j. dočasne reálne nevykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde. K presunutiu príplatku z predsedu na zastupujúceho podpredsedu alebo sudcu však v tomto prípade dochádza až po 6 týždňoch nevykonávania funkcie predsedu súdu. Súčasne sa navrhuje, aby sa predsedovi a podpredsedovi súdu pozastavilo vyplácanie príplatku za riadiacu činnosť v prípade, ak nevykonávajú funkciu sudcu na predmetnom súde napr. sú dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo vykonávajú stáž sudcu.

čl. II bod 59
Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v zákone 757/2004 Z. z. – možnosť predsedu krajského súdu, aby zriadil spoločné grémium pre viacero okresných súdov. Takéto spoločné grémium pri doslovnom výklade nie je „grémium okresného súdu“. Vypustenie uvedených slov zabezpečí nárok na príplatok aj pre predsedov takýchto grémií.

čl. II bod 60
Navrhuje sa zastaviť vyplácanie funkčného príplatku za vyššiu sudcovskú funkciu predsedovi grémia a predsedovi kolégia v prípade, že na predmetnom súde nevykonáva funkciu sudcu napr. pri dočasnom pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo pri stáži sudcu. V danom prípade sa navrhuje, aby bol predmetný príplatok vyplácaný tomu sudcovi, ktorý ho zastupuje počas dočasnej neprítomnosti.

čl. II bod 61
Vzhľadom na upustenie od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný článok I) sa navrhuje zrušenie príplatku pre sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na preťažený súd.

čl. II bod 62
V rámci obnovenia inštitútu justičného čakateľa sa navrhuje zavedenie tzv. školiteľa justičného čakateľa, ktorého určí predseda súdu. Týmto školiteľom je sudca príslušného okresného súdu. Vzhľadom na význam postavenia školiteľa v odbornej príprave justičného čakateľa sa navrhuje honorovať výkon tejto funkcie osobitným príplatkom vo výške 30 eur mesačne. Predkladateľ využíva na zavedenie príplatku za vedenie justičného čakateľa § 73, ktorý predtým ustanovoval príplatok za zastupovanie sudcu preťaženého súdu. Vypustenie tohto príplatku za zastupovanie súvisí s upustením od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný článok I).

čl. II bod 63
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. II bod 64 až 66
Disciplinárna konanie je postavené na zásadách trestného práva, preto sa javí ako neprípustné vzhľadom na prezumpciu neviny, aby bol sudca postihovaný nepriznaním ďalšieho platu, ako je to doposiaľ, len pre samotný fakt, že sa proti nemu začalo disciplinárne konanie. Rovnako je neprijateľné, aby rozsah majetkového postihu (počet nevyplatených ďalších platov) závisel od dĺžky trvania disciplinárneho konania. Pokiaľ sudca vykonáva funkciu sudcu, teda nemá dočasne pozastavený výkon funkcie, mal by mať nárok aj na ďalší plat. Preto sa navrhuje, aby sudcovi nevznikol nárok na ďalší plat len v prípade právoplatného odsúdenia a aby bol postihnutý za ten istý skutok týmto spôsobom len raz, teda v jednom polroku (keďže za ten istý skutok už je raz potrestaný disciplinárnym opatrením, ktorým tiež možno citeľne zasiahnuť do majetkovej sféry sudcu). V návrhu sa zabezpečuje dodržiavanie prezumpcie neviny – v prípade, že disciplinárny senát právoplatne nerozhodne, je sudca nevinný, t. j. má nárok na ďalší plat sudcu. Pokiaľ má však dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu …

čl. II bod 67
Pri úprave odmeňovania sa vychádza z toho, že poslaním sudcu je na prvom mieste výkon súdnictva – rozhodovanie vecí, preto by mal byť odmeňovaný za to, ako kvalitne si tieto povinnosti plní nie za iné aktivity. Malo by sa najmä prihliadať, aký celkový stav má v senáte, koľko starších vecí, z akého dôvodu, ako plynulo a kvalitne ich vybavuje. Zároveň sa navrhuje, aby v týchto veciach rozhodovali predseda súdu a tiež aj minister, nakoľko títo súdy, ako aj predsedov riadia a nesú aj zodpovednosť za ich výsledky. Zároveň sa dopĺňa aj kritérium mimoriadnych výsledkov pri výkone správy súdu a pri výkone stáže, vzhľadom na skutočnosť, že túto otázku zákon doposiaľ neupravoval.

čl. II bod 68
Úprava príplatku k náhrade príjmu a k nemocenskému (§ 93) je systematicky súčasťou ustanovení o sociálnom zabezpečení sudcu. Preto na tomto mieste zákona nemá opodstatnenie.

čl. II bod 69 a 70
Súčasná právna úprava je nejednoznačná – je zrejmé, že v tomto ustanovení sa majú predmetné obdobia započítavať do započítateľnej praxe sudcu ako celku. Súčasne sa navrhuje, aby sa čas počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu započítaval do započítateľnej praxe v tých prípadoch, ak sudca nebol odsúdený za úmyselný trestný čin, resp. v disciplinárnom konaní mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

čl. II bod 71
Ide o formulačné spresnenie znenia tohto ustanovenia. Základný plat sudcu sa bude priznávať na okresných súdoch odo dňa zloženia sľubu, na krajských súdoch odo dňa preloženia na tento súd. V odseku 2 sa oproti doterajšej úprave navrhuje nepoužiť slovo „príplatok“ v prípade, že sa sudcovi mení základný plat z titulu zaradenia do vyššieho platového stupňa. Súčasne sa upravuje vyplácanie príplatkov jednotne – a to odo dňa, keď nastala skutočnosť rozhodujúca pre priznanie príplatku.

čl. II bod 72
Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že podľa dostupných informácii je možné vyplatiť posledný plat sudcu v prípade skončenia výkonu funkcie sudcu vo výplatnom termíne za príslušný kalendárny mesiac napr. za mesiac máj v júni – nie je možné vyplatiť plat kedykoľvek.

čl. II bod 73
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 74
Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že právna úprava nie je jednoznačná z hľadiska určenia spôsobu rozhodovania sudcovskej rady, t.j. či môže sudcovská rada aj zmeniť rozhodnutie predsedu súdu, resp. či ho môže len potvrdiť alebo zrušiť. Tiež nie je zrejmé, či je predseda súdu viazaný právnym názorom sudcovskej rady uvedeným v jej rozhodnutí, ktorým zruší jeho pôvodné rozhodnutie. Nárok sudcu bude v prípade negatívneho rozhodnutia predsedu súdu nárokovateľný štandardnou žalobou, ako u každej inej fyzickej osoby.

čl. II bod 75
Navrhovaná zmena reaguje na novú úpravu podávania majetkových priznaní a na potrebu zabezpečiť ochranu osobných údajov.

čl. II bod 76
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. II bod 77
Navrhuje sa, aby mal predseda súdu možnosť pri opakovaných alebo dlhotrvajúcich práceneschopnostiach sudcu, ktoré vzbudzuje podozrenie zo zneužívania príplatku, dať Súdnej rade Slovenskej republiky podnet na zastavenie vyplácania príspevku.

čl. II bod 78 až 80
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 81 a 82
Vypúšťa sa odsek 2, keďže obsahuje obsolentnú právnu úpravu. V novo označenom odseku 2 (predtým odsek 3) sa taktiež navrhuje vykonanie zmeny odzrkadľujúcej skutočnosť, že sudcovia už nie sú ustanovovaní do funkcie na štyri roky, ale vždy bez časového obmedzenia.

čl. II bod 83 a 84
Úprava nadväzuje na navrhované znenie § 22 ods. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Článok III predkladaného zákona). Odkaz na tento predpis, ktorý predtým obsahovala druhá veta, sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

čl. II bod 85 a 86
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 87 a 89
Podľa doterajšej úpravy sa výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu považuje za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. Navrhuje sa, aby nielen výkon funkcie, ale aj samotná prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok bola postihovaná ako disciplinárne previnenie. Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi bude mať rovnaké právne následky ako výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu.

čl. II bod 88
Navrhovaná formulácia rieši situácie, keď platný zákon výslovne predpokladá povinnosť rozhodovania sudcov podľa už neplatného práva, alebo keď sudca nenachádza podklad pre svoje rozhodnutie priamo v zákone, ale rozhodne napríklad na základe analógie.

čl. II bod 90
Súčasná právna úprava predstavuje unikum v právnom poriadku vo veci priestupkov a disciplinárnych previnení. Táto výnimočnosť spočíva v tom, že disciplinárna zodpovednosť sudcu sa nepremlčuje, ak sa disciplinárneho previnenia dopustil sudca tým, že neviedol súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Uvedené ustanovenie zasahuje do základných práv občanov, a to nielen sudcov, na právo na právnu istotu, a to nepriamym nátlakom na nezávislosť sudcov. Týmto ustanovením by boli sudcovia postavení na úroveň vojnových zločincov, či zločincov, ktorí sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti, ktoré jediné sú nepremlčateľné. Zákony Slovenskej republiky, ktoré riešia priestupkové či trestné konanie, vždy pripúšťajú možnosť premlčania, preto je potrebné podobné ustanovenie zaviesť aj tu. V prípade, ak boli prieťahy v súdnom konaní vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, navrhuje sa, aby sa dvojročná prekluzívna lehota počítala znova odo dňa rozhodnutia týchto orgánov.

čl. II bod 91
Vzhľadom na poznatky doterajšej činnosti disciplinárnych senátov sa javí ako účelné voliť popri sudcoch disciplinárnych senátov aj ich náhradníkov, najmä s prihliadnutím na znenie § 119 ods. 1. Existencia náhradníka sudcu disciplinárneho súdu je zárukou plynulého rozhodovania disciplinárneho súdu. Preklenúť absenciu člena disciplinárneho senátu jeho zástupcom je riešením krátkodobej povahy, pričom využitie náhradníka sa predpokladá v prípadoch dlhodobej neprítomnosti sudcu disciplinárneho senátu. Počet náhradníkov, rovnako ako počet sudcov disciplinárneho súdu, nie je ustanovený zákonom, ale vyplýva z rozvrhu práce disciplinárneho súdu.

čl. II bod 92 až 95
Právny stav existujúci od 1. novembra 2003 nerešpektuje odporúčania medzinárodných štandardov upravujúcich nezávislosť súdnictva, najmä časť 5 bod 5.1. Európskej charty o štatúte sudcov, podľa ktorej disciplinárne senáty majú byť zložené najmenej z polovice volenými sudcami a vytvára sa i reálny priestor pre priamy alebo nepriamy faktický vplyv na výkon právomocí sudcov v rozpore s Princípom I., bod 2 písm. b) odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (94) 12 z 13.10.1994. V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje úprava platného znenia zákona týkajúceho sa kreovania disciplinárnych senátov tak, že sa vytvorí zákonný mechanizmus naplnenia uvedených odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy. Súčasne sa mení predmetné ustanovenie spôsobom, že sudca disciplinárneho súdu sa bude môcť tejto funkcie vzdať bez toho, aby sa súčasne vzdal aj funkcie sudcu. Tým, že sudca disciplinárneho súdu sa podľa doteraz účinného právneho stavu môže tejto funkcie vzdať len ak sa súčasne vzdá aj funkcie sudcu, je výkon funkcie sudcu disciplinárneho súdu postavený na úroveň nútenej …

čl. II bod 96 a 97
Aplikáciou tohto ustanovenia v súčasnom znení dochádzalo k situáciám, že sudca sa o začatí disciplinárneho konania pre priestupok v správnom konaní – napríklad pre nedovolené parkovanie – dozvedel až po doručení návrhu na začatie disciplinárneho konania. Takáto právna úprava je vo vzťahu k sudcovi ako ústavnému činiteľovi dehonestujúca a neprijateľná aj z dôvodu jej možného zneužitia. V navrhovanom odseku 3 sa upravuje subjekt, ktorému orgán prejednávajúci priestupok postúpi vec, resp. orgán činný v trestnom konaní alebo súd odstúpi vec na disciplinárne konanie. V odseku 4 sa ukladá povinnosť pre osoby podľa odseku 3 vybaviť v zákonom určenej lehote postúpenú (odstúpenú) vec buď tak, že ju sami prejednajú (ide o analógiou blokového konania), alebo tak, že podajú návrh na začatie disciplinárneho konania.

čl. II bod 98
Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

čl. II bod 99 a 100
Úprava reaguje na poznatky aplikačnej praxe.

čl. II bod 101
Úprava nadväzuje na zmeny upravené v § 27 ods. 5 (podľa doterajšieho znenia ods. 6) – novelizačný bod 31.

čl. II bod 102
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že postavenie justičných čakateľov zostáva z pohľadu minulej právnej úpravy a účelu tohto inštitútu nezmenené, keďže táto právna úprava sa osvedčila aj v minulosti. Z pôvodne zrušeného zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (zrušený zákonom č. 757/2004 Z. z.) došlo k presunu postavenia justičných čakateľov do zákona č. 757/2004 Z. z. v rámci spoločných a prechodných ustanovení, keďže v čase prijímania nového zákona o súdoch nebol predpoklad ďalšieho pôsobenia justičných čakateľov; táto úprava predstavovala len určité rezíduum potrebné pre dokončenie prípravnej služby v tom čase pôsobiacich justičných čakateľov. V nadväznosti na opätovné obnovenie činnosti justičných čakateľov sa v prvom rade navrhuje legislatívno-technická úprava spočívajúca v presunutí právnej úpravy postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právna úprava sa presúva v čiastočne …

čl. II bod 103
V prechodných ustanoveniach sa upravuje doplácanie ďalšieho platu u tých sudcov, ktorým bol odobratý ďalší plat z toho dôvodu, že sa proti nim viedlo disciplinárne konanie, napriek tomu, že im nebolo uložené disciplinárne opatrenie (§ 151j). V § 151k sa upravuje v prechodných ustanoveniach vzhľadom na navrhované zmeny pri kreovaní disciplinárnych senátov aj postavenie sudcov a predsedov disciplinárnych senátov tým spôsobom, že sa budú považovať za osoby zvolené podľa tohto zákona a teda ich funkčné obdobie sa skončí až jeho riadnym uplynutím. Súčasne sa upravuje postavenie predsedov kolégií a predsedov grémií zvolených podľa doterajších predpisov v súvislosti so zmenami navrhnutými v § 15 (novelizačný bod 15). Podobne sa upravuje v § 151l trvanie stáže sudcu (nadväzne na novelizáciu § 13 – novelizačný bod 11). Prechodná úprava povolení na prácu v domácom prostredí nadväzuje na nové znenie § 41 ods. 1 (novelizačný bod 43). Navrhuje sa ponechať sudcom tri mesiace na podanie nových žiadostí a predsedom súdov na ich posúdenie a …

čl. III
Novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

čl. III bod 1
Dopĺňa sa právna úprava posudzovania nároku na úhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, a to jednak určením kritérií, ktoré súd v rámci rozhodovacej činnosti zohľadňuje, ako aj zavedením mechanizmu určovania minimálnej výšky nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá sa bude odvíjať od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

čl. III bod 2
Precizuje sa znenie právnej normy, a to v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe.

čl. III bod 3
Zavedenie neobmedzenej hmotnej zodpovednosti sudcov za škodu spôsobenú prieťahmi v konaní závažným spôsobom ohrozuje princíp nezávislosti súdnej moci a je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami a štandardami vymedzujúcimi princípy sudcovskej nezávislosti. Keďže sudca nie je podnikateľ, ktorý má neobmedzené zisky či straty, je nedôvodné vyžadovať od neho nahrádzanie takýchto škôd bez ohľadu na zavinenie. Zámerom predkladateľa je teda dosiahnuť zákonnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá zodpovedá medzinárodným štandardom vo vyspelých demokraciách, a súčasne ju zosúladiť s úpravou obdobnej zodpovednosti v štátnej službe. Návrh vychádza zo zásady, že sudca nemôže zodpovedať v celej výške za škodu, ktorú nespôsobil úmyselne.

čl. III bod 4
Legislatívno-technicky sa spresňuje začiatok vety, pretože v doterajšej praxi nebolo celkom jasné, či sa povinnosť podľa tohto ustanovenia vzťahuje aj na štátne orgány, verejnoprávne inštitúcie a orgány záujmovej a územnej samosprávy. Súčasne sa zavádza princíp zavineného konania ako nevyhnutná podmienka uplatňovania regresnej náhrady voči zamestnancom fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

čl. III bod 5
Návrhom zákona sa zavádza právomoc súdov rozhodovať o sporoch vzniknutých pri aplikácii zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

čl. III bod 6 až 8
Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické požiadavky aplikačnej praxe pri ukladaní sankcií podľa § 26. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy je príslušný orgán verejnej moci povinný nahlásiť do 15 dní od doručenia žiadosti podľa § 15 okrem iného aj spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. Uvedenú povinnosť je objektívne nemožné splniť, keďže v rámci 15-dňovej lehoty od podania žiadosti nie je možne zrealizovať predbežne prejednanie nároku na náhradu škody a už vôbec nie prípadne nadväzujúce konanie pred súdom, ktorého výsledkom je priznanie prípadnej náhrady škody podľa tohto zákona, t.j. uspokojenie nároku na náhradu škody. Preto sa navrhuje, aby povinnosť oznámiť spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody bola splnená síce do 15 dní tak ako doteraz, ale samotná lehota začne plynúť až okamihom uspokojenia nároku na náhradu škody.

čl. III bod 9
Vzhľadom na navrhované zmeny v predmetnom zákone sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktoré sa použijú pri posudzovaní nárokov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti predkladanej novely, o ktorých sa bude rozhodovať po nadobudnutí účinnosti zákona.

čl. IV

čl. IV bod 1
Z dôvodu nedosiahnuteľnosti doobsadenia justičnej pokladnice vyššími súdnymi úradníkmi a najmä z dôvodu využitia ľudských zdrojov na súde, je potrebné prehodnotiť pozíciu súdneho tajomníka ako povereného zamestnanca súdu oprávneného rozhodovať a konať v civilnom súdnom konaní. Prakticky to znamená prenos určitých kompetencií doteraz spojených s činnosťou vyššieho súdneho úradníka na súdneho tajomníka. Ide o také činnosti, ktoré vo všeobecnosti majú viac administratívny charakter a „paušálny“ procedurálny postup.

čl. IV bod 2
Navrhovaná právna úprava reaguje na zmeny vykonané zákonom č. 231/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. IV bod 3 až 5
Podľa navrhovanej právnej úpravy sa vypúšťa § 22, ktorý sa zároveň vkladá za § 24 v podobe § 24a. Vychádza sa z novej právnej úpravy obsadzovania miest sudcov justičnými čakateľmi, resp. z možnosti vyšších súdnych úradníkov stať sa justičnými čakateľmi a mať možnosť započítania doterajšej praxe do prípravnej služby justičného čakateľa. Navrhuje sa teda, aby právo vykonať justičnú skúšku patrilo len vyšším súdnym úradníkom, ktorí boli vymenovaní do štátnej služby pred dňom nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu zákona. Ďalej sa vypúšťa slova „nepretržite“ (pôvodne v texte § 22), čím sa reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, nakoľko spôsobuje značné problémy. Podľa platného znenia totiž, ak vyšší súdny úradník požiada na dva mesiace o neplatené voľno z rodinných dôvodov, po návrate do práce musí opätovne začínať cyklus 3 roky. Súčasne sa navrhuje vypustiť z návrhu zákona lehotu v dĺžke maximálne 3 mesiacov na vykonanie odbornej justičnej skúšky od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti. Uvedené znenie nekorešpondovalo s § 15 odsek 4 zákona č. 548/2003 …

čl. V
Všeobecne Novela zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a reaguje sa ňou na požiadavky aplikačnej praxe. V predloženom znení predstavuje táto novela len návrh na odstránenie základných problémov aplikačnej praxe. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predpokladá vypracovanie rozsiahlejšej novely predmetného zákona, ktorej obsahom by mala byť podrobnejšia úprava spôsobu zabezpečovania probačných programov (sociálne a iné výcviky, psychoterapia a pod.) a podmienok, za akých bude možné tieto programy vykonávať a financovať. Takýto návrh si však vyžaduje dôslednú prípravu (analýza výkonu a potrieb, zabezpečenie finančných zdrojov a pod.).

čl. V bod 1
Navrhované spresnenie si vyžaduje aplikačná prax, keďže dochádza k situáciám, kedy probační a mediační úradníci buď z vlastnej iniciatívy, resp. pod tlakom okolia plnia úlohy, na ktoré nie sú kompetentní, t.j. úlohy sociálnych kurátorov. V praktickom výkone potom probační a mediační úradníci vykonávajú postpenitenciárnu prácu, resp. ostatné činnosti sociálnej kurately v plnom rozsahu, čím zasahujú do pôsobnosti iných orgánov a neplnia efektívne vlastné úlohy.

čl. V bod 2, 4, 5, 8 a 9
Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu Trestného zákona a Trestného poriadku. Platné znenie novelizovaného zákona nekorešponduje s uvedenými trestnými kódexmi.

čl. V bod 3
S prihliadnutím na platné a účinné znenie Trestného poriadku je zrejmé, že v prípade, ak súd vydá rozhodnutie, ktorým napríklad nahradí väzbu probačným dohľadom, nie je nutné, aby predseda senátu osobitne vydával písomný pokyn pre probačného a mediačného úradníka na vykonanie probácie, keďže táto povinnosť konať vyplýva priamo z rozhodnutia súdu. Preto sa navrhuje z dôvodu efektívneho výkonu činnosti súdov priamo v zákone výslovne konštatovať, že rozhodnutie súdu, ktorým sa dáva podnet na vykonanie probácie, nemusí už byť doplnené písomným pokynom predsedu senátu. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že súčasná úprava zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola prijímaná v čase, kedy bol účinný „starý“ Trestný poriadok [zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov] a kedy bolo vydávanie samostatných pokynov na vykonanie probácie aktuálne a opodstatnené; nová úprava trestného procesu však vydávanie samostatných pokynov na probáciu zjavne nevyžaduje.

čl. V bod 6
Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

čl. V bod 7
Ide o legislatívno-technickú úpravu tak, aby v druhej vete neboli uvedené iné subjekty než v prvej vete, čo v praxi spôsobovalo výkladové problémy.

čl. VI
Slovenská republika ratifikovala Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ozn. č. 119/2001 Z. z. – ďalej len „dohovor“) dňa 24. 10. 2000, pričom tento dohovor sa stal na území Slovenskej republiky účinný dňom 1. 2. 2001. Dohovor upravuje veľmi špecifickú oblasť, ktorou je okamžitý návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Dohovor ako taký sa nesnaží riešiť problém rozhodovania o tom, kto má opatrovnícke práva k dieťaťu, avšak predstavuje postoj, že každý spor vo veci starostlivosti o maloletých má riešiť príslušný orgán štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt predtým, ako bolo premiestnené. Práve orgán tohto štátu považujú zmluvné strany dohovoru za „najbližší“ k dieťaťu a k jeho rodičom a teda najlepšie schopný čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti na strane všetkých účastníkov konania a tak rozhodnúť vo veci samej. Hoci dohovor obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú priamo aplikovateľné, v otázkach postupu a konania vytvára iba určitý rámec a detailnú úpravu ponecháva na vnútroštátne právne …

čl. VII
Navrhuje sa, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2009. V Bratislave, 20. augusta 2008 Robert F i c o, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Štefan H a r a b i n, v.r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky