zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch

Na základe čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky môže rozhodovať a určité úkony vykonávať zamestnanec súdu poverený sudcom, v rozsahu, ktorý stanoví zákon. Na súdoch Slovenskej republiky vykonávajú časť úkonov a rozhodujú v jednoduchých procesných veciach súdni tajomníci, justiční čakatelia a vyšší súdni úradníci. Zmocnenie príslušným ústavným článkom vyvolalo potrebu presnejšej úpravy spôsobu rozdelenia vymedzených druhov agendy najmä medzi vyšších súdnych úradníkov a súdnych tajomníkov.
Návrh zákona, ktorý predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do legislatívneho procesu, vychádza z potreby komplexnejšie upraviť postavenie súdnych úradníkov, ktorými sú v zmysle zákona o štátnej službe nielen vyšší súdni úradníci, ale aj súdni tajomníci a probační a mediační úradníci. V projekte súdny manažment súdni tajomníci vykonávajú množstvo úkonov najmä pokiaľ ide o prípravu spisu a majú v ňom nezastupiteľné postavenie. Probační a mediační úradníci sú štátnymi zamestnancami a ich status je upravený osobitným zákonom. Podliehajú však režimu súdneho úradníka.
Vyšší súdni úradníci dlhodobo pôsobia vo väčšine európskych demokratických krajín. Sú oprávnení v niektorých druhoch súdneho konania samostatne rozhodovať namiesto sudcu, ale aj samostatne vykonávať jednotlivé úkony súdu v konkrétne vymedzených druhoch súdnych sporov. Vyšší súdni úradníci sa v týchto krajinách trvalo osvedčujú a ich činnosť sa stala pre chod súdu nepostrádateľnou. Môžu svojou činnosťou odbremeniť sudcu od vybavovania menej závažných vecí a umožniť mu, aby sa sústredil na obtiažnejšie a komplikované prípady.
V Rakúsku a Nemecku je vyšší súdny úradník verejným funkcionárom v súdnom aparáte, ktorý autonómne vykonáva zákonom danú kompetenciu. Prenesenie určitých kompetencií zo sudcu na vyššieho súdneho úradníka povolil nemecký zákonodarca už v roku 1926 a odvtedy ich rozsah narastá. Niektoré z nich vykonáva výlučne, iné si za presne stanovených podmienok, delí so sudcom.
V Českej republike pôsobia vyšší súdni úradníci od roku 1995. Sú oprávnení vykonávať právne a skutkovo jednoduché úkony súdu.
Je všeobecne známe, že vznikom obchodného súdnictva a vytváraním nových druhov súdnych agend došlo na súdoch Slovenskej republiky k problémom, ktoré sa prejavili v neschopnosti súdov plynulo vybavovať súdnu agendu, čím dochádza k porušovaniu ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Cieľom nového zákona je uľahčiť prácu sudcom prostredníctvom zjednodušenia procesného konania tak, aby sa mohli viac sústrediť na rozhodovanie vo veci samej ako na technickú a formálnu stránku veci. K tomu má slúžiť nielen inštitút vyššieho súdneho úradníka, ktorý bude oprávnený vykonávať niektoré právne úkony súdu samostatne, ale aj zákonná úprava postavenia súdnych tajomníkov ako nižších súdnych úradníkov, ktorí doposiaľ vykonávali jednoduché procesné úkony na základe Vyhlášky č.66/1992 Zb. o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov. V zmysle čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky môže zamestnanec súdu poverený sudcom rozhodovať len vo veciach ustanovených v zákone. To znamená, že zákon o súdnych úradníkoch dáva existujúci stav na súdoch do súladu s Ústavou Slovenskej republiky.
Súdni úradníci sú zaradení do štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tejto skutočnosti vychádza aj navrhovaná právna úprava pri stanovení predpokladov pre výkon funkcie vyššieho súdneho úradníka. Osobitné kvalifikačné predpoklady sú upravené priamo v zákone. Postavenie súdnych úradníkov je vymedzené zakotvením ústavnej požiadavky ich nezávislosti a nestrannosti pri vydávaní rozhodnutí a vykonávaní jednotlivých úkonov samostatne priamo na základe zákona.
Rozsah ich činnosti je stanovený tak, že na vykonávanie jednotlivých, právne a skutkovo jednoduchých úkonov súdu, ktoré nespočívajú v rozhodnutí, sú oprávnení priamo zo zákona. Ďalšie úkony budú vykonávať na základe poverenia sudcov, ktoré bude generálne, podľa druhu súdnych konaní alebo jednotlivých druhov rozhodnutí v rozvrhu práce, alebo bude individuálne v konkrétnom spise. Filozofia zákona smeruje k tomu, aby sa inštitút vyššieho súdneho úradníka uberal smerom k pozícii asistenta sudcu a inštitút súdneho tajomníka k vybavovaniu jednoduchých formálnych úkonov. Pre účastníka konania je dôležité, aby mu súd poskytol ochranu jeho práv v primeranej dobe, bez opakovaného nedôvodného odročovania pojednávania. Zákon o súdnych úradníkoch má práve k tomu prispieť.
Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie:
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona: Návrh zákona o súdnych úradníkoch
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Predložený návrh patrí medzi krátkodobé priority podľa Národného programu pre prijatie acquis communitarire (posilnenie nezávislosti súdnictva) a je súčasťou plnenia politických kritérií – demokracia a právny štát obsiahnutých v Partnerstve pre vstup (pokračovať v posilňovaní nezávislosti a efektívnosti súdnictva).
Podľa čl. 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii je únia založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom. Odsek 2 zmluvy upravuje vzťah Spoločenstiev k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z novembra 1950. Problematiku upravuje čl. 6 uvedeného Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie).
Návrh zákona plne akceptuje zásady komunitárneho práva, a v tomto smere predstavuje úplný stupeň kompatibility s ustanovením článku 6 ods. 1 a 2 Zmluvy o Európskej únii.
Gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Účasť expertov:
Pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je bezpredmetná.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
Návrh zákona nezakladá ďalšie nároky na verejné financie.
Zriadenie inštitútu vyššieho súdneho úradníka na základe zákona č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo zohľadnené v návrhu rozpočtu na rok 2002.Nová právna úprava nadväzuje na pôvodný zákon a dáva do súladu reálny stav so stavom právnym.
V rozpočte bolo zriadenie inštitútu súdnych úradníkov zohľadnené nasledovne:
na rok 2002.....................200 nových štátnozamestnaneckých miest
na rok 2003.....................200 nových štátnozamestnaneckých miest – zmena od 1.7.2003
na rok 2004.....................200 nových štátnozamestnaneckých miest v kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť v súvislosti s probačnými a mediačnými úradníkmi je obsiahnutá v zákone č...../2003 o probačných a mediačných úradníkoch.
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona priaznivo ovplyvní zamestnanosť, pretože navrhovaným zákonom sa vytvorí 200 nových pracovných miest pre vyšších súdnych úradníkov.
.
2.Osobitná časť.

Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl.142 ods.2 výslovne uvádza že zákon ustanoví, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Na súdoch Slovenskej republiky vykonávajú určité úkony a rozhodujú v jednoduchých veciach justiční čakatelia , vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci, ktorí sú štátnymi zamestnancami. Zákon o súdnych úradníkoch vymedzuje ich postavenie .

§ 2 §
Za súdnych úradníkov podľa tohto zákona sa považujú vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci , ktorých status vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa Zákona č. 312/2001 o štátnej službe ,v znení neskorších predpisov. Zabezpečujú výkon súdnictva v rozsahu stanovenom týmto zákonom. Ostatné náležitosti , ktoré nie sú upravené osobitne v tomto zákone , upravuje zákon o štátnej službe. Keďže predložený návrh zákona upravuje postavenie súdnych úradníkov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere, je potrebné v ňom upraviť aj probačných a mediačných úradníkov. Slovenské trestné kódexy obsahujú niektoré inštitúty, ktoré predpokladajú uplatnenie probačných a mediačných činností, a to najmä podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307 – § 308 Tr. por. a zmier podľa § 309 – § 313 Tr. por.. Zároveň bude probačný a mediačný úradník pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi poškodeným a obvineným v otázkach náhrady škody, ktorá vznikla spáchaným trestným činom. . Návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je predložený do legislatívneho …

§ 3 §
V záujme presného vymedzenia okruhu činnosti vyšších súdnych úradníkov definuje zákon nielen v akom konaní na súde môže vyšší súdny úradník konať a rozhodovať, ale definuje aj to, čo možno za úkony vyššieho súdneho úradníka považovať. Rozhodovanie je jedinou činnosťou vyššieho súdneho úradníka, ku ktorej je podľa Ústavy SR potrebné poverenie sudcu. Rozvrh práce je na každom súde základným dokumentom vymedzujúcim rozdelenie agendy súdu medzi sudcov, ostatných zamestnancov a kancelárie, určuje zastupovanie ,rozdelenie pojednávacích miestností a presne popisuje aj ostatnú činnosť súdu. Podrobnosti o rozvrhu práce sú uvedené v § 26 a 27 Zákona č.335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Do rozvrhu práce preto patrí aj poverenie sudcu , v ktorých veciach môže konať vyšší súdny úradník samostatne. Iba tak je možné v súlade s ústavou pri rozhodovaní vo vymedzenom okruhu vecí efektívne konať a nepridať sudcovi množstvo administratívnych úkonov. Zákon samozrejme nevylučuje aj poverenie v konkrétnej veci. Pokiaľ súd upraví v súlade s týmto ustanovením v rozvrhu práce, ktoré …

§ 4 §
Pojem použitý v Ústave Slovenskej republiky , že zákon ustanoví , v ktorých veciach môže rozhodovať zamestnanec súdu poverený sudcom , viedol zákonodarcu k špecifikácii postavenia a rozsahu úkonov vyšších súdnych úradníkov Vyšší súdny úradník po úspešnom absolvovaní výberového konania je v prípravnej štátnej službe, ktorá trvá šesť mesiacov a musí byť ukončená kvalifikačnou skúškou podľa tohto zákona. V prípade začatia trestného alebo disciplinárneho konania zákon upravuje osobitne rozsah oprávnenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý do rozhodnutia o vine nebude môcť vykonávať rozhodovaciu činnosť. Ostatné úkony, ktoré nie sú spojené s rozhodovacou činnosťou, vykonávať môže. Zákon o obchodnom registri , ukladaní listín do zbierky listín a o zmene a doplnení niektorých zákonov , úplne novým spôsobom upravuje registráciu , ktorá nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Táto úprava viedla zákonodarcu k definovaniu osobitnej činnosti vyššieho súdneho úradníka, ktorou je registrácia údajov v obchodnom registri. Jej charakter a potreba zrýchliť registráciu umožňuje, aby ju vykonával vyšší súdny …

§ 5 až 8 §
Na základe poverenia sudcu, obsiahnutom v rozvrhu práce, bude v občianskoprávnej agende vyšší súdny úradník viesť celé konanie a rozhodovať vo veciach podľa občianskeho súdneho poriadku, prípadne exekučného poriadku samostatne, bez zásahu sudcu a vymenované druhy konaní budú rozvrhom práce určené ako jeho agenda. Rovnako bude vydávať rozhodnutia vymenované v § 6. Popri úkonoch, ktoré sú svojim charakterom prípravou pojednávania a nevyžaduje sa k nim poverenie sudcu, bude vydávať rozhodnutia týkajúce sa súdnych poplatkov v celom rozsahu, odstraňovať vady podaní , rozhodovať o znaleckej odmene a podobne. Aby nevznikli pochybnosti o tom , ktorý sudca poveril vyššieho súdneho úradníka na konanie a rozhodovanie a v ktorých druhoch agendy , bude potrebné generálne splnomocnenie v rozvrhu práce po predchádzajúcom prerokovaní rozvrhu práce so sudcami. Bude zároveň nevyhnutné prideliť vyššieho súdneho úradníka konkrétnemu sudcovi alebo viacerým sudcom , aby bola zabezpečená aj kontrola poverenia ad hoc v konkrétnej veci a rozhodovanie sudcu o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Zaradenie vyšších …

§ 12 §
Zriadenie inštitútu probačného a mediačného úradníka predpokladá v návrhu osobitného zákona prijatie najmenej dvoch probačných a mediačných úradníkov na každý okresný súd. Probačný a mediačný úradník bude vykonávať kompetencie podľa osobitného zákona.. Predpoklady pre výkon funkcie a rozsah činnosti probačného a mediačného úradníka sú upravené v zákone, ktorý nadobudne účinnosť rovnako ako zákon o súdnych úradníkoch. Niektoré osobitné časti upravujúce vzdelávanie a vykonanie kvalifikačnej skúšky sa vzťahujú aj na túto kategóriu súdnych úradníkov.

§ 13 §
Zákon o štátnej službe splnomocnil v § 22 ods.4 , aby sa osobitným zákonom upravili podmienky vykonania kvalifikačnej skúšky pre účely ukončenia prípravnej služby štátnych zamestnancov v justícii. Pre kategóriu zamestnancov súdu, ktorých činnosť je upravená týmto zákonom, boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej službe upravené podmienky odbornej prípravy na vykonanie kvalifikačnej skúšky, obdobie trvania prípravnej služby, a základný obsah potrebných vedomostí teoretického a praktického charakteru. Celé obdobie prípravnej služby je rozdelené na dve obdobia v trvaní po troch mesiacoch. Každé z nich má iný charakter a končí sa po uplynutí troch mesiacoch vykonaním pohovoru a po uplynutí ďalších troch mesiacov vykonaním kvalifikačnej skúšky, ktorá je podmienkou, aby sa súdni úradníci stali zamestnancami v stálej štátnej službe. Rozsah vedomostí, ktoré sú povinní preukázať, je zameraný na špecifické podmienky justície.

§ 14 až 17 §
Získanie vedomostí počas adaptačného vstupného vzdelávania je rovnaké pre všetky kategórie súdnych úradníkov. Adaptačné prípravné vzdelávanie, ktoré končí vykonaním kvalifikačnej skúšky je rozdielne pre kategóriu vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov a pre kategóriu probačných a mediačných úradníkov. Jeho cieľom je získanie podrobných vedomostí z oblasti, ktorá bude pre prácu jednotlivých kategórií súdnych úradníkov najdôležitejšia a najpotrebnejšia.

§ 18, 19, 20 §
Obsah kvalifikačnej skúšky, spôsob jej vykonania a podrobnosti o výsledku a splnení podmienok pre jej vykonanie, určil zákonodarca s výnimkami týkajúcimi sa justičného prostredia, v súlade so zákonom o štátnej službe. Zároveň určil aj spôsob kreovania a zloženie komisie, ktorá je oprávnená vykonať overenie vedomostí štátnych úradníkov a vydať osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky. Podmienka pre zaradenie súdneho úradníka do stálej štátnej služby a tým aj podmienka plnohodnotného výkonu určeného týmto zákonom je viazaná na jej úspešné vykonanie. Pre prípad neúspechu sú stanovené podmienky opakovania skúšky. V praxi sa môžu vyskytnúť prípady, že ani pri opakovanej skúške súdny úradník neuspeje. Rovnako sa môže stať, že o opakovanie skúšky nepožiada. V zákone je pre tieto prípady upravený následok, ktorým je skončenie státnozamestneckého pomeru. Nie je možné predlžovať prípravnú štátnu službu aj na čas po neúspešnom vykonaní skúšky a obísť jednoznačnú podmienku pre vymenovanie do stálej štátnej služby, ktorou je vykonanie skúšky.

§ 21 §
Celoživotné vzdelávanie štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe je charakteristickým znakom štátnozamestnaneckého pomeru. Vytvorením Justičnej akadémie vznikne inštitúcia , ktorá bude okrem sudcov vzdelávať aj súdnych úradníkov a zabezpečí tým ich odborný rast a v prípade vyšších súdnych úradníkov aj možnú prípravu na vykonanie justičnej skúšky a zaradenie na voľné miesto sudcu. Pre súdnych tajomníkov bude odborná príprava potrebná okrem iného aj na možnosť preloženia na voľné štátnozamestnanecké miesto vyššieho súdneho úradníka.

§ 22 §
Plánované počty vyšších súdnych úradníkov na ďalšie obdobia , ktoré predstavujú v druhom polroku 2003 dvesto miest a v roku 2004 ďalších dvesto miest , sú z hľadiska prípravy a fungovania v systéme justície, aj s ohľadom na podmienky vzdelávania, možným východiskom pre obsadzovanie voľných sudcovských miest . Ak vyšší súdny úradník požiada o vykonanie justičnej skúšky a minister spravodlivosti po preskúmaní podmienok , ktoré musia byť splnené , vykonanie tejto skúšky povolí , môže sa dosiahnuť obsadzovanie voľných sudcovských miest po absolvovaní výberového konania s väčším prehľadom , najmä z hľadiska hodnotenia schopností vyššieho súdneho úradníka a úspešnosti plnenia jeho úloh v čase vykonávania funkcie. Doba šesť rokov je relatívne dlhá a možno pri jej určení polemizovať o tom, či je potrebná. Vekový cenzus pre možnosť vymenovania za sudcu je tridsať rokov. Skúsenosti získané od nástupu na štátnozamestnanecké miesto vyššieho súdneho úradníka pri zabezpečení možnosti vzdelávania a najmä praktické vykonávanie konkrétnych úkonov vrátane rozhodovania, sú pre plynulý prechod na …

§ 23 §
Ústava Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2 výslovne upravuje možnosť opravného prostriedku proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom tak, že o ňom rozhoduje vždy sudca. Novela občianskeho súdneho poriadku Zák.č.424/2002 Z.z. doplnila § 374 o odsek štvrtý , ktorým upravila procesný postup v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu zamestnanca súdu. V navrhovanej úprave, vo veciach občianskoprávnej povahy, bude postupovať sudca podľa tohto ustanovenia. Vo veciach trestných bude postupovať sudca pri rozhodnutí o sťažnosti podľa trestného poriadku. Rozhodovacia činnosť súdnych úradníkov môže byť spojená s ich vzťahom k veci účastníkom lebo ich zástupcom. V spoločných ustanoveniach bolo potrebné odkázať na tie ustanovenia občianskeho súdneho poriadku a trestného poriadku , ktoré vylúčenie iných osôb zúčastňujúcich sa konania a rozhodovania na súde upravujú. V spoločných ustanoveniach odkazuje zákon tiež na tie predpisy , ktoré platia v prípade, že tento zákon neobsahuje osobitnú úpravu. Zároveň v statusových veciach odkazuje na zákon o štátnej službe.

§ 24 §
Zákon 425/2002 o vyšších súdnych úradníkoch účinný od 1.9.2002 umožnil obsadenie miest vyšších súdnych úradníkov na súdoch Slovenska na základe úspešných výberových konaní. Vyšších súdnych úradníkov pôsobiacich v justícii podľa navrhovaného znenia prechodných a záverečných ustanovení treba považovať za vyšších súdnych úradníkov podľa tohto zákona. Na rozdiel od súdnych úradníkov, ktorí budú pôsobiť v justícii na základe úspešného výberového konania od účinnosti tohto zákona, nie je žiadúce, aby prestali rozhodovať, ak tak robili doposiaľ. Preto je v § 24 ods.1 určená pre túto kategóriu vyšších súdnych úradníkov výnimka, na základe ktorej môžu rozhodovať do vykonania kvalifikačnej skúšky. V súlade s platnou právnou úpravou vyšší súdni úradníci, ktorí už na súdoch pôsobia, vykonávali všetky úkony bez obmedzenia a kvalifikačnú skúšku mali vykonať do dvoch rokov podľa zákona o štátnej službe. V prechodných a záverečných ustanoveniach im zákon ukladá povinnosť vykonať skúšku do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona pod sankciou zániku skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Súdni tajomníci sú pri rozdelení práce na …

§ 25 §
Táto zákonná úprava sa vzťahuje komplexne na vyšších súdnych úradníkov, preto je potrebné doposiaľ platný zákon o vyšších súdnych úradníkoch zrušiť. Zákon v Čl. II. novelizoval aj zákon o sudcoch a prísediacich, preto sa derogácia týka iba čl. prvého.

§ 26 §
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1.1.2004. Dostatočná legisvakančná lehota je potrebná najmä na dôslednú prípravu rozvrhov práce na súdoch. Bratislava 20. augusta 2003. Mikuláš D z u r i n d a, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v. r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Z dôvodu nedosiahnuteľnosti doobsadenia justičnej pokladnice vyššími súdnymi úradníkmi a najmä z dôvodu využitia ľudských zdrojov na súde, je potrebné prehodnotiť pozíciu súdneho tajomníka ako povereného zamestnanca súdu oprávneného rozhodovať a konať v civilnom súdnom konaní. Prakticky to znamená prenos určitých kompetencií doteraz spojených s činnosťou vyššieho súdneho úradníka na súdneho tajomníka. Ide o také činnosti, ktoré vo všeobecnosti majú viac administratívny charakter a „paušálny“ procedurálny postup.

čl. IV bod 2 §
Navrhovaná právna úprava reaguje na zmeny vykonané zákonom č. 231/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. IV bod 3 až 5 §
Podľa navrhovanej právnej úpravy sa vypúšťa § 22, ktorý sa zároveň vkladá za § 24 v podobe § 24a. Vychádza sa z novej právnej úpravy obsadzovania miest sudcov justičnými čakateľmi, resp. z možnosti vyšších súdnych úradníkov stať sa justičnými čakateľmi a mať možnosť započítania doterajšej praxe do prípravnej služby justičného čakateľa. Navrhuje sa teda, aby právo vykonať justičnú skúšku patrilo len vyšším súdnym úradníkom, ktorí boli vymenovaní do štátnej služby pred dňom nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu zákona. Ďalej sa vypúšťa slova „nepretržite“ (pôvodne v texte § 22), čím sa reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, nakoľko spôsobuje značné problémy. Podľa platného znenia totiž, ak vyšší súdny úradník požiada na dva mesiace o neplatené voľno z rodinných dôvodov, po návrate do práce musí opätovne začínať cyklus 3 roky. Súčasne sa navrhuje vypustiť z návrhu zákona lehotu v dĺžke maximálne 3 mesiacov na vykonanie odbornej justičnej skúšky od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti. Uvedené znenie nekorešpondovalo s § 15 odsek 4 zákona č. 548/2003 …

čl. V
(novela zákona o súdnych úradníkoch) Účelom navrhovanej zmeny zákona o súdnych úradníkoch je umožniť probačným a mediačným úradníkom vykonávať kontrolu rozhodnutí technickými prostriedkami. Zákon o súdnych úradníkoch v súčasnosti vymedzuje pôsobnosť probačných a mediačných úradníkov tak, že vykonávajú úkony probácie a mediácie. Výslovné rozšírenie ich pôsobnosti aj o kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami odlíši túto činnosť od samotnej probácie (probácia = trestné konanie, kontrola technickými prostriedkami nie je naviazaná len na trestné konanie). Dôvodom pre takto koncipovanú úpravu je aj odlíšenie výkonu probácie od výkonu kontroly technickými prostriedkami aj na participáciu ministerstva spravodlivosti v procese kontroly technickými prostriedkami s cieľom zamedziť participácii výkonnej moci na výkone probácie, ktorá je plne v pôsobnosti súdov, aj keď vo svojej podstate nepredstavuje „klasickú“ rozhodovaciu činnosť súdov.

čl. III
Do zákona o súdnych úradníkoch sa zavádza právomoc vyššieho súdneho úradníka rozhodovať v upomínacom konaní.

čl. VIII
(zákon č. 549/2003 Z. z.) Doplnenie zákona o súdnych úradníkoch má za cieľ umožniť zveriť do pôsobnosti vyšších súdnych úradníkov vykonávanie zápisov do registra, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov v tomto registri. Ide o analogickú úpravu aká sa používa v prípade agendy obchodného registra; k tomu pozri § 4 ods. 3 zákona o súdnych úradníkoch.

čl. LVI
Účelom navrhovanej zmeny je vypustenie povinnosti predkladať odpis registra trestov. Fyzická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým oprávnená osoba získa odpis registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazom 4 a 4a.

čl. II
(zákon č. 549/2003 Z. z.) Navrhovaná zmena reaguje na navrhovanú zmenu v čl. I, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby namiesto sudcu rozhodoval o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal správny orgán štátu pôvodu, vyšší súdny úradník. V nadväznosti na uvedené je tak potrebné uskutočniť zmenu aj v zákone č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ktorý upravuje postavenie a činnosť súdnych úradníkov.

čl. VII
(Zákon o zákon o súdnych úradníkoch) Cieľom úpravy je vymedziť v súlade s novou terminológiou v akých konaniach rozhodujú vyšší súdni úradníci.

čl. II
(zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch) Navrhované ustanovenie reaguje na dlhodobo identifikované problémy aplikačnej praxe týkajúce sa nadmernej administratívnej záťaže pri výkone trestu povinnej práce. V praxi sa často vyskytuje situácia, kedy pri výkone tohto trestu dochádza k opakovanému preposielaniu informácií a žiadostí medzi probačným a mediačným úradníkom a príslušným súdom, resp. súdnym oddelením, čo spôsobuje tzv. „administratívny ping-pong“ a zbytočné časové predĺženie procesu. Cieľom navrhovanej zmeny je posilniť kompetencie probačného a mediačného úradníka a zároveň odbremeniť súdy od úkonov, ktoré je možné efektívne zabezpečiť v rámci výkonu probácie. Zníženie byrokratickej záťaže prispeje k zvýšeniu efektivity výkonu alternatívnych trestov a k lepšiemu využívaniu kapacít justičných orgánov. Záver o potrebe odbúrať nadbytočné administratívne kroky vyplýva aj z Revízie výdavkov na väzenstvo vypracovanej Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií Slovenskej republiky v apríli 2025, ktorá odporúča zefektívnenie procesov pri výkone alternatívnych trestov a zníženie ich administratívnej náročnosti ako jednu z priorít s cieľom dosiahnuť lepšiu hospodárnosť a účinnosť trestnej politiky. …