Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/312/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220814 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111220814.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., IČO: 25117483, Novodvorská 994, Praha, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXX/XX, A., za účasti združenia na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie Legionárov 5, Prešov, zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 939,75 Eur s príslušenstvom, o trovách konania, na odvolanie združenia proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 17C/55/2012-135 zo dňa 20.06.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že vedľajší účastník je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,11 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 147 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že žalobca sa návrhom zo dňa 01.09.2011, doručeným okresnému súdu dňa 22.09.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 939,75 Eur s príslušenstvom a trovy konania. Súd v skrátenom konaní vydal v predmetnej veci dňa 13.01.2012 platobný rozkaz č.k. 25Ro/137/2011-19, ktorým vyhovel návrhu v celom rozsahu. Dňa 10.02.2012 bolo tamojšiemu súdu doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, ktorým oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a dňa 22.03.2012 bolo doručené podanie, ktorým podalo odpor proti platobnému rozkazu. Žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa 27.11.2012. Žalovaná proti platobnému rozkazu odpor nepodala, a preto platobný rozkaz sa stal právoplatným. 2. Oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej v štádiu skráteného konania (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 6Cdo357/2012) 3. Odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku legitimovaný žalovaný a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu ako je to v prípade odvolania (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku), je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor proti platobnému rozkazu. 4. V zmysle vyššie uvedeného, súd odpor proti platobnému rozkazu podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS uznesením č.k. 17C/55/2012-115 zo dňa 12.05.2014 odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou. 5. Vzhľadom na vykonanie úkonov právnej služby právnym zástupcom žalobcu v čase po vydaní platobného rozkazu (vyjadrenie k podanému odporu), súd vyzval žalobcu, či si uplatňuje náhradu trov konania od vydania platobného rozkazu a v akej výške. Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške celkom 71,81 Eur, a to 61,74 Eur ako tarifnú odmenu a režijný paušál v sume 10,07 Eur s DPH. 6. Súd žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom v sume 71,11 Eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu zo dňa 17.05.2013, pričom pri určení výšky tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby vychádzal súd z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v zodpovedajúcom znení, teda žalobca mal nárok na tarifnú odmenu vo výške 51,45 Eur, počítanú z hodnoty veci v čase začatia poskytovania právnej služby a režijný paušál 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Súd žalobcovi nepriznal sumu režijného paušálu vo výške 10,07 Eur, ale len v sume 7,81 Eur (s DPH 9,37 Eur) v zmysle vyhlášky. O náhrade trov vzniknutých v štádiu po vydaní platobného rozkazu rozhodol súd podľa princípu zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 147 ods. 1 OSP, nakoľko vedľajší účastník svojím neuváženým vstupom do konania bez predchádzajúceho zistenia predmetu a stavu konania zavinil tieto trovy konania, a preto súd priznal žalobcovi náhradu týchto trov voči vedľajšiemu účastníkovi. 7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie JUDr. Ambróz Motyka, advokát zastupujúci v priebehu konania na strane žalovanej vystupujúce Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Namietal, že súd nesprávne zaviazal vedľajšieho účastníka na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,11 Eur. Ide o nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie. Poukázal na to, že združenie ako právnická osoba vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa za účelom ochrany práv spotrebiteľa a s tým cieľom v konaní aj vzniesli námietku premlčania. Súd prvej inštancie však ešte pred ich vstupom do konania vydal v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p. platobný rozkaz, pričom proti tomuto podali odpor, ktorý však bol v konečnom dôsledku odmietnutý. Nič však nemení na situácii, že vedľajší účastník ako združenie aktívne vystupovalo na obranu spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť ochranu jeho práv. Má za to, že súd túto skutočnosť mal vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa a použiť § 150 vtedy účinného O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súd v Bratislave č.k. 5Co/522/2012-98 z 31.10.2012 ako aj rozhodnutie č.k. 5Co/229/2013-88 zo dňa 31.05.2013. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva, resp. že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Záverom poukázal na to, že od 01.07.2016 spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich súdnych konaniach v súlade s § 95 CSP naďalej pod novým procesným označením ako osobitný subjekt konania. 8. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že sa plne stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal združenie na náhradu trov konania žalobcu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), osobou, proti ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. V konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Nám. Legionárov 5, Prešov (ďalej aj „združenie“), a to podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Ako už bolo konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v O.s.p. bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený v ust. § 81 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom združenie už nespĺňa zákonné podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege sa už predmetného konania nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať. 11. Bolo však potrebné rozhodnúť o trovách konania, ktoré vznikli do 30.06.2016, a to o trovách prvoinštančného konania na základe podaného odvolania združenia. 12. Podľa Čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. 13. Podľa Čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. 14. Podľa Čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia súdni úradníci sú štátnymi zamestnancami, ktorí spĺňajú predpoklady podľa osobitného zákona. 16. Podľa § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu a) o návrhu na vydanie platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podanom odpore, odpore podanom bez odôvodnenia, odpore podanom neoprávnenou osobou a o zrušení platobného rozkazu, b) o návrhu na vydanie šekového platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podaných námietkach, c) v konaní o dedičstve okrem 1. sporu dedičov o dedičské právo, 2. odňatia veci poverenému notárovi, 3. vrátenia veci notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia, 4. konania o dedičstve alebo jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine, 5. konania o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom, 6. nariadenia likvidácie dedičstva, 7. privolenia súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia, d) o úschovách, e) o umorení listín, f) v zmierovacom konaní, g) v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu 8) okrem schválenia príklepu súdom, h) v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, o výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, odobratím veci, i) v konaní o výkon rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 6 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o a) poriadkovej pokute, b) znalečnom, tlmočnom a svedočnom, c) preddavkoch na trovy dôkazu, d) súdnych poplatkoch, e) oslobodení od súdnych poplatkov, f) odstraňovaní vád podania, g) opatreniach podľa osobitného predpisu, 10) h) ustanovení správcu dedičstva, i) príslušnosti a právomoci súdu na konanie, j) ustanovení zástupcu účastníkovi konania, 11) k) prípustnosti vedľajšieho účastníctva, l) prerušení konania, m) spojení vecí na spoločné konanie, n) vydaní opravného uznesenia, o) pripustení zámeny účastníka konania o pristúpení ďalšieho účastníka do konania, p) pripustení zmeny návrhu na začatie konania, r) iných procesných rozhodnutiach. 18. Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy (Čl. 141 ods. 1 Ústavy SR). Z ustanovení Čl. 144 ods. 1 a Čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Táto výnimka súvisí so samotnými východiskami súdnictva demokratického právneho štátu, ktorého nevyhnutnou vlastnosťou je v prvom rade sudcovská nezávislosť. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy je možné vyvodiť záver, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch. V ust. § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch je vymenovaný okruh konania právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať a rozhodovať, v ust. § 6 uvedeného zákona je vymedzený okruh konkrétnych rozhodnutí, ktoré môže vyšší súdny úradník na základe poverenia sudcu vydať a v ust. § 7 uvedeného zákona sú uvedené iné procesné úkony, ktoré vyšší súdny úradník môže vykonať samostatne. 19. V prejednávanej veci rozhodol o náhrade trov konania strán napadnutým uznesením vyšší súdny úradník. Z obsahu spisu síce nevyplýva, že vyššiemu súdnemu úradníkovi bolo dané osobitné poverenie sudcu na vydanie rozhodnutia v tomto konaní, odvolaciemu súdu je však známe, že sudcovia vydávajú všeobecné poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, ktorý je rozvrhom práce pridelený do jeho súdneho oddelenia, aby vykonával úkony a rozhodoval podľa zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch o všetkých veciach patriacich do súdneho oddelenia príslušného sudcu tak, ako to zvyčajne vyplýva aj z rozvrhu práce toho - ktorého konkrétneho súdu. V prejednávanej veci sa viedlo sporové konanie o zaplatenie 939,75 Eur s príslušenstvom, tzn. že sa nejedná o také konanie, ktoré bolo vymenované v ust. § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, preto oprávnenie vyššieho súdneho úradníka rozhodnúť na základe poverenia sudcu mohlo vyplývať iba z ust. § 6 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch. Toto ustanovenie taxatívnym spôsobom vypočítavalo tie súdne rozhodnutia, ktoré bol vyšší súdny úradník oprávnený vydať vo vlastnom mene na základe poverenia sudcu. Gramatickým výkladom ustanovenia (v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého uznesenia) je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie o náhrade trov konania strán v tomto ustanovení uvedené nebolo. Systematickým výkladom tohto ustanovenia (v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého uznesenia) je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie o náhrade trov konania strán nemohlo byť obsiahnuté v ust. § 6 písm. r) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch ako iné procesné rozhodnutie. Procesné rozhodnutie je totiž rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania, nerozhoduje sa o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach strán. V rozhodnutí o náhrade trov konania strán súd rozhoduje o konkrétnych právach a povinnostiach strán, preto pokiaľ by zákonodarca chcel zveriť rozhodovanie o náhrade trov konania strán vyššiemu súdnemu úradníkovi, systematicky aj hierarchicky by takéto rozhodnutie muselo byť výslovne uvedené medzi ostatnými rozhodnutiami, ktoré oprávňujú vyššieho súdneho úradníka rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach strán, ako sú napr. rozhodnutie o poriadkovej pokute, o znalečnom, o súdnych poplatkoch a pod. 20. Odvolací súd napokon považuje za potrebné a vhodné pre ďalší priebeh konania poukázať podporne i na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 31/10 zo dňa 22.05.2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva mimo iného aj nasledujúca úvaha: „Vyšší súdny úradník je skutočne len úradníkom, u ktorého v zásade chýba garancia osobnej nezávislosti, nevyžadujú sa osobné predpoklady ako u sudcu, a odborná úroveň postačuje na výrazne nižšej úrovni. Z toho vyplývajú tiež limity činnosti vyššieho súdneho úradníka. Vyšší súdny úradník nesmie vykonávať také úkony, pre ktoré sú nevyhnutné vlastnosti, ktoré mu chýbajú (osobná nezávislosť, osobné predpoklady, odborná úroveň). Z tohto hľadiska je neprijateľné, aby vyšší súdny úradník meritórne rozhodoval, bez ohľadu na formu rozhodnutia. Pre ostatné procesné úkony, a predovšetkým pre procesné rozhodnutia, to platí rovnako tak. Vyšší súdny úradník má byť pomocníkom sudcu, ktorý napomáha k dosiahnutiu primeranej dĺžky súdneho konania tým, že vykonáva úkony jednoduchej či rutinnej povahy. Zložitejšie záležitosti, vyžadujúce právnu erudíciu, či situácie, v ktorých súd nemôže byť z povahy veci reprezentovaný nikým iným ako sudcom (meritórne rozhodnutia, rozhodnutia konečné, významnejšie rozhodnutie v rámci prípravy pojednávania), účasť vyšších súdnych úradníkov nepripúšťajú. Inak sa zo súdenia stáva v skutočnosti úradovanie.“ 21. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že právna úprava platná v čase vydania napadnutého rozhodnutia neumožňovala, aby vyšší súdny úradník aj na základe poverenia sudcu vydával samostatne rozhodnutie o náhrade trov konania v inom konaní než je uvedené v ust. § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch. Keďže rozhodovanie o náhrade trov konania strán (o nároku i výške) nebolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia zverené vyššiemu súdnemu úradníkovi, mal v prejednávanom prípade rozhodnúť sudca. 22. Podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 23. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. 24. S poukazom na uvedené, ak v prejednávanej veci rozhodol vyšší súdny úradník, muselo byť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 písm. a) Civilného sporového poriadku pre nesplnenie procesnej podmienky (rozhodol nesprávne obsadený súd) zrušené a vec v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími argumentami žalobcu. 25. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), tak bude v ďalšom konaní v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu odstrániť procesné pochybenie, ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho uznesenia, teda rozhodnúť o náhrade trov konania združenia (t.j. znova rozhodnúť sudcom o nároku na náhradu trov konania vyšším súdnym úradníkom o výške náhrady trov konania, ktorým bola vec pridelená na konanie a rozhodovanie), pričom nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť. 26. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).