Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/10/2024 1020201663 25. 09. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201663.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., proti žalovanému: Justičná akadémia Slovenskej republiky, Suvorovova 1665/5, 902 01 Pezinok, IČO: 37 851 624, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – úradný záznam Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020, rozhodnutia skúšobnej komisie č. 3 žalovaného zo dňa 30.09.2020 o hodnotení písomného testu zo dňa 23.09.2020 a opatrenia žalovaného - list Spr.: 3473/2020/6-428 zo dňa 01.10.2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.11.2020, domáhal ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy a určenia, že zásah žalovaného do práv žalobcu úradným záznamom Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020, ako aj zásah do práv žalobcu listom žalovaného Spr.: 3473/2020/6-428 zo dňa 01.10.2020 bol nezákonný, a aby súd prikázal žalovanému opakovane prehodnotiť výsledky písomnej časti odborného testu žalobcu zo dňa 23.09.2020 a vo veci Spr.: 3407/2020/6 spísať protokol o vykonaní skúšky a vydať rozhodnutie o výsledku skúšky. Konanie o podanej žalobe bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/114/2020. 2. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Pred správnym súdom bola vec vedená následne vedená pod sp. zn. BA-7Sa/114/2020. 3. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. BA-7Sa/114/2020-63 zo dňa 10.10.2023 vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil svoje podanie: - pokiaľ ide o výrok I. a II. aby uviedol, čo týmto podaním sleduje [§57 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)]; a pre prípad, že svojím podaním mienil podať všeobecnú správnu žalobu (§ 177 SSP), aby označil tento druh žaloby a uviedol jasný, presný a zrozumiteľný žalobný návrh; a pre prípad, že svojím podaním mienil podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 252 SSP), aby označil tento druh žaloby, resp. uviedol, že zotrváva na podanej žalobe bezo zmien, - pokiaľ ide o výrok III., aby uviedol jasný, presný a zrozumiteľný žalobný návrh (§ 262 ods. 1 SSP). 4. Žalobca v stanovenej lehote podanú žalobu doplnil o spresnenie, že žalobca ňou sleduje preskúmanie dvoch opatrení a rozhodnutia, a to:
- úradného záznamu Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020 vydaného žalovaným, v časti týkajúcej sa osoby žalobcu, - rozhodnutie žalovaného – rozhodnutie skúšobnej komisie č. 3 zo dňa 30.09.2020 o hodnotení písomného testu zo dňa 23.09.2020 v časti týkajúcej sa osoby žalobcu, - oznámenie žalovaného Spr.: 3473/2020/6-428 zo dňa 01.10.2020 adresované žalobcovi. Žalobca v súlade s výzvou súdu označil žalobu ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 SSP. Žalobca uviedol, že vydané opatrenia a rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a rovnako tak skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ pri vydaní napadnutých opatrení a rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. 5. Žalobca sa domáhal zrušenia opatrenia vo vzťahu k osobe žalobcu obsiahnutom v úradnom zázname žalovaného Spr.: 3407/2020/6-371 o prehodnotení výsledkov testov skúšobnou komisiou č. 3 zo dňa 30.09.2020, kde je uvedené: „Komisia sa o vyššie uvedenom uzniesla nasledovne: - A. B. C. (83) počet bodov v teste 17, po zohľadnení pravidla 75 %-nej neúspešnosti a akceptovaní jednej z jeho námietok 19 bodov. Komisia návrh zamietla.“ Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia vo vzťahu k osobe žalobcu vydaného žalovaným, ktorý prostredníctvom skúšobnej komisie č. 3 rozhodol dňa 30.09.2020 o hodnotení písomného testu zo dňa 23.09.2020, a to na podklade vyššie uvedeného úradného záznamu Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020. Ďalej sa žalobca domáhal aj zrušenia oznámenia žalovaného Spr.: 3473/2020/6-428 zo dňa 01.10.2020, doručeného žalobcovi dňa 05.10.2020, v ktorom žalovaný uviedol: „Nakoľko ste na ďalšej opravnej odbornej justičnej skúške neprospeli z vypracovania odborného testu, celkový výsledok ďalšej opravnej skúšky bol „neprospel“, zostávate vo svojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky.“ 6. Žalobca uviedol, že sa dňa 03.04.2018 zúčastnil na odbornej justičnej skúške. Z dôvodu neúspešnosti v písomnej časti odborného testu na tejto odbornej justičnej skúške (16 bodov namiesto potrebných 17 bodov), pričom v časti skúšky písomné rozhodnutia žalobca uspel, mu nebolo umožnené vykonať ústnu časť odbornej justičnej skúšky. Žiadosťou zo dňa 11.06.2018 sa žalobca prihlásil na riadnu opravnú skúšku odbornej justičnej skúšky, ktorú mal vykonať dňa 09.10.2018. Žalobca z dôvodu práceneschopnosti požiadal o ospravedlnenie neúčasti a súčasne o nový termín riadnej opravnej skúšky v najbližšom možnom termíne tak, aby žalobca stihol zákonnú lehotu na jej vykonanie. Žalovaný žalobcovi ďalší termín riadnej opravnej skúšky v zákonnej lehote podľa žalobcu nestanovil a tak zmaril právo žalobcu na vykonanie riadnej opravnej skúšky. Žalobca bol nútený sa prihlásiť na opravnú justičnú skúšku ako na ďalšiu opravnú skúšku. Listom zo dňa 10.02.2020 bol žalobca žalovaným pozvaný na termín 26.03.2020, čo ale bola v poradí ďalšia opravná justičná skúška, pričom riadnu opravnú skúšku zavinením žalovaného žalobca nemohol vykonať. Termín 26.03.2020 v súvislosti s opatreniami na predchádzanie vzniku a šírenia prenosného ochorenia COVID-19 žalovaný presunul najskôr na 12.05.2020 a vzhľadom na pretrvávajúce opatrenia po zrušení pôvodného termínu určil nový termín na 23.09.2020 - písomná časť, 30.09.2020 - ústna časť. Pred vykonaním odbornej skúšky žalovaný nezverejnil okruh otázok na odborný písomný test, zoznam právnych predpisov, ani zoznam odbornej literatúry, z ktorých malo byť čerpané pri tvorbe otázok na písomný test. 7. Dňa 23.09.2020 žalobca absolvoval písomný odborný test, v ktorom mu bola priznaná úspešnosť za 17 správnych odpovedí. Žalobca mal možnosť v čase do 30.09.2020 namietať vyhodnotenie správnosti odpovedí, čo aj urobil písomným podaním zo dňa 24.09.2020, v ktorom podal dve námietky a žiadal komisiu o prehodnotenie vyhodnotenia dvoch otázok č. 9 a 13. Žalobca uviedol, že jedna zo žalobcových dvoch námietok bola akceptovaná, avšak žalovaný skutočnosť, že žalobca dosiahol 18 bodov v úradnom zázname ani pri rozhodnutí o výsledku písomnej časti odbornej justičnej skúšky – písomný test nekonštatoval. Neaplikovanie „pravidla“ 75% komisia bližšie neodôvodnila. Pravidlo 75% neúspešnosti malo znamenať skutočnosť, že oddelenie justičných databáz odporučí skúšobnej komisii zmeniť pôvodný počet bodov v prípade, ak niektorá otázka štatisticky dosahuje v odpovediach všetkých účastníkov konkrétneho termínu odbornej justičnej skúšky neúspešnosť viac ako 75 %. Skúšobnej komisii sa odporučí, aby bol za takéto otázky plošne priznaný bod všetkým účastníkom. Z napadnutého úradného záznamu nie je možné zistiť, ktorá z dvoch námietok žalobcu bola akceptovaná (toto nebolo žalobcovi oznámené ani ústne) a v čom konkrétne spočívalo zohľadnenie, resp. nezohľadnenie pravidla 75 %-nej neúspešnosti na zamietnutie námietok žalobcu. Rozhodnutie komisie zo dňa 30.09.2020 je nepreskúmateľné a predstavuje zásah do práv žalobcu na spravodlivé konanie aj pred orgánom štátnej správy. Navyše úradný záznam a aj rozhodnutie skúšobnej komisie sú v rozpore so skutkovým stavom obsiahnutom v administratívnom spise, ktorý orgán verejnej správy pri jeho vydaní nevzal do úvahy a nevysporiadal sa riadne s odporúčaním oddelenia justičných databáz a ani s dvomi námietkami žalobcu. Žalobca má za to, že aj keď žalovaný svojím postupom zasiahol do subjektívnych práv žalobcu,
keď mu neumožnil vykonať riadnu opravnú skúšku v náhradnom termíne, hoci o tento termín riadne požiadal (§ 14 ods. 7 Zákona o Justičnej akadémii je neprimerané tvrdé), prinútil žalobcu žiadať o ďalšiu opravnú skúšku a vydal vo veci úradný záznam s nepreskúmateľným obsahom a následne bez ďalšieho zdôvodnenia v ozname zo dňa 01.10.2020 konštatoval žalobcovu neúspešnosť na odbornej justičnej skúške zo dňa 23.09.2020 a 30.09.2020 s tým, že žalobcovi nepriznáva právo prihlásiť na akýkoľvek ďalší termín odbornej justičnej skúšky. Úradný záznam zo dňa 30.09.2020 a rozhodnutie skúšobnej komisie zo dňa 30.09.2020 dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo neobjasňujú skutkovú podstatu veci, čo ich robí nezákonnými. V predmetnej veci s poukazom na čl. 9 ods. 5 skúšobného poriadku nebol o priebehu skúšky uchádzača spísaný protokol o vykonaní skúšky. Žalobca takýto postup považuje za zásah do jeho práv a žiada napadnutý postup žalovaného z hľadiska jeho zákonnosti preskúmať. 8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.01.2021 k žalobe v znení pred jej doplnením (t.j. v čase, kedy žalobca žaloval iný zásah - pozn. súdu) uviedol, že si žalobca zvolil nevhodný prostriedok ochrany, ktorý nemôže viesť k jeho úspechu. Úradný záznam má len evidenčný charakter a nie je spôsobilý zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Samotné obsahové posúdenie vecnej námietky, či odpoveď uchádzača na testovú otázku je správna alebo nie, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Žalovaný dodržal všetky podmienky riadneho procesu a žalobca ich ani nerozporoval. Vyhodnotenie vypracovaného testu skúšobnou komisiou nie je opravným postupom na základe námietok uchádzača, ale ukončením hodnotiaceho procesu. Komisia s návrhom oddelenia databáz uznať žalobcovi ako správnu jednu z odpovedí nesúhlasila. Zároveň nesúhlasila so zohľadnením pravidla 75%tnej neúspešnosti nad rámec skúšobného poriadku. S námietkami žalobcu sa komisia zaoberala tak, že ich zamietla. Zákon ani skúšobný poriadok neukladá povinnosť skúšobnej komisii osobitne odôvodniť správnosť alebo nesprávnosť odpovede. Test je metóda na zisťovanie vedomostí. Čo sa týka protokolu o vykonaní skúšky, tento spísaný bol, avšak sa nedoručuje uchádzačom. Žalovaný objasnil, že žalobca sa nezúčastnil na termíne opravnej skúšky, svoju neúčasť zdôvodnil a zdokladoval doručením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. Z dôvodu plynutia prekluzívnych lehôt by sa nestihol zúčastniť na jarnom termíne odbornej justičnej skúšky, pretože mu lehota na vykonanie skúšky márne uplynula pred riadne schváleným termínom skúšky. Preto žalovaný žalobcovi oznámil, že z dôvodu zmeškania zákonnej lehoty bol hodnotený stupňom neprospel. Žalobu navrhol zamietnuť. 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.05.2024 k doplneniu žaloby namietol oneskorenie vznesenia žalobných námietok. Uviedol, že oddelenie justičných databáz navrhlo urobiť ad hoc korekciu výsledku tak, aby sa zohľadnilo pravidlo 75 %-nej neúspešnosti nad rámec skúšobného poriadku. Tento návrh je súčasťou administratívneho spisu. Skúšobná komisia s týmto návrhom oddelenia justičných databáz nesúhlasila. Rovnako skúšobná komisia neakceptovala námietky žalobcu a po hlasovaní o výsledku písomnej časti skúšky prijala rozhodnutie, ktoré bolo zaznamenané v protokole o vykonaní ústnej časti skúšky. Ani jedna zo skúšobných komisií neakceptovala návrh oddelenia justičných databáz a ani nezohľadnila námietky účastníkov odbornej justičnej skúšky. Z toho vyplýva, že ani jedna zo skúšobných komisií neprekročila rámec pravidiel stanovených skúšobným poriadkom a ich rozhodnutia nemožno považovať za arbitrárne. Rozhodnutie skúšobnej komisie o výsledku skúšky sa zaznamenáva na Protokole o vykonaní odbornej justičnej skúšky. Skúšobná komisia v uvedenom protokole uvádza na dvoch miestach výsledky jednotlivých fáz časti odbornej justičnej skúšky podčiarknutím alebo zakrúžkovaním jedného z možných hodnotení (prospel s vyznamenaním, prospel a neprospel), pri teste tiež skúšobná komisia uvádza počet dosiahnutých bodov. Žalovaný zotrval na stanovisku, že žalobu je treba zamietnuť. 10. Správny súd sa oboznámil s úradným záznamom Spr.: 3407/2020/6-371 o prehodnotení výsledkov testov skúšobnou komisiou č. 3 zo dňa 30.09.2020. Z jeho obsahu vyplýva, že dňa 30.09.2020 v rámci konania ústnej časti náhradného termínu odbornej justičnej skúšky skúšobná komisia č. 3 prehodnocovala v rámci rozhodovania o výsledkoch písomnej časti odbornej justičnej skúšky aj výsledky testov. Išlo o štyroch účastníkov zaradených žrebovaním do tejto komisie. Jednalo sa o účastníkov, ktorí buď vzniesli námietky, alebo sa im na základe stanoviska oddelenia justičných databáz odporúčalo zmeniť pôvodný počet bodov z dôvodu navrhovaného pravidla, podľa ktorého, ak otázka štatisticky dosahuje v odpovediach všetkých účastníkov konkrétneho termínu odbornej justičnej skúšky neúspešnosť viac ako 75%, má byť za ňu plošne priznaný bod všetkým účastníkom daného termínu. Komisia sa vo vzťahu k žalobcovi uzniesla nasledovne „počet bodov v teste 17, po zohľadnení pravidla 75%tnej neúspešnosti a akceptovaní jednej z jeho námietok 19 bodov. Komisia návrh zamietla.“ Z obsahu uvedeného úradného záznamu podľa názoru správneho súdu vyplýva záver skúšobnej komisie o zamietnutí návrhu žalobcu, pričom v uvedenom úradnom zázname je uvedený aj údaj o tom,
koľko bodov by žalobca získal, pokiaľ by bola jeho námietka akceptovaná a bolo by zohľadnené pravidlo 75%tnej neúspešnosti. Uvedený úradný záznam je podpísaný všetkými členmi skúšobnej komisie. Úradný záznam sa žalobcovi nedoručoval. 11. Správny súd sa oboznámil tiež s obsahom listu žalovaného Spr.: 3473/2020/6-428 zo dňa 01.10.2020, v ktorom žalovaný sumárne uviedol, že žalobca dňa 03.04.2018 neuspel na písomnej časti odbornej justičnej skúšky v odbornom teste. V tento deň začala žalobcovi plynúť lehota podľa § 14 ods. 3 zákona č. 548/2003 Z.z., pričom opravnú skúšku mohol vykonať v období medzi 03.07.2018 a 03.01.2019. Dňa 09.10.2018 sa žalobca nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti na termíne opravnej odbornej justičnej skúšky. S poukazom na § 14 ods. 7 zákona č. 548/2003 Z.z. mal žalobca možnosť prihlásiť sa na ďalšiu opravnú skúšku v zákonom stanovenej lehote, najskôr 03.01.2020 a najneskôr 03.01.2021. Dňa 23.09.2020 sa zúčastnil na odbornej justičnej skúške, v rámci ktorej vypracovanie odborného testu bolo hodnotené stupňom „neprospel.“ Žalovaný žalobcovi oznámil, že nakoľko na ďalšej opravnej odbornej justičnej skúške neprospel z vypracovania odborného testu, celkový výsledok ďalšej opravnej skúšky je „neprospel,“ žalobca zostáva vo svojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky. 12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vedúci oddelenia justičných databáz vypracoval pre žalovaného dňa 28.09.2020 návrh pre vysporiadanie sa s námietkami žalobcu k testu na odborné justičné skúšky, keďže žalobca o prehodnotenie niektorých otázok požiadal mailom dňa 24.09.2020. Žalobca vzniesol dve námietky vo vzťahu k vyhodnoteniu dvoch odpovedí v teste. Záver vedúceho oddelenia justičných databáz znel: „Po akceptovaní jeho prvej námietky by mal sťažovateľ 18 bodov, súčasne pri akceptovaní pravidla 75%tnej neúspešnosti, ktoré v danom dni písomnej skúšky zachytáva jednu otázku v teste, by mal 19 bodov a mohol sa tak zúčastniť ústnej časti.“ 13. V administratívnom spise je založený Protokol o vykonaní odbornej justičnej skúšky dňa 23.09.2020 (písomná časť) a 30.09.2020 (ústna časť) týkajúci sa žalobcu. V protokole je identifikácia žalobcu, jeho poradové číslo, identifikácia členov skúšobnej komisie, vyhodnotenie písomnej časti – vyhodnotenie odborného testu „neprospel“ (počet bodov 17 z celkového počtu 25), vyhotovenie rozhodnutia v trestnej veci (absolvoval 03.04.2018) „prospel s vyznamenaním“, vyhotovenie rozhodnutia v inej než trestnej veci (absolvoval 03.04.2018) „prospel“. V protokole je uvedené, že: „V zmysle článku 6 ods. 15 Skúšobného poriadku sa skúšobná komisia uzniesla o vyššie uvedenom výsledku písomnej časti odbornej justičnej skúšky...“ Hlasovanie: ZA: 5 s pripojením podpisov skúšobnej komisie. Protokol obsahuje celkové hodnotenie „neprospel“ s podpismi skúšobnej komisie v Pezinku dňa 30.09.2020. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2020 (ďalej len „zákon o JA“) zriaďuje sa Justičná akadémia Slovenskej republiky (ďalej len „akadémia“). 15. Podľa § 2 ods. 2 zákona o JA akadémia je právnická osoba, ktorá je rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a hospodári s prostriedkami účelovo určenými v štátnom rozpočte na vzdelávanie sudcov, prokurátorov, súdnych úradníkov, asistentov sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a asistentov prokurátora. 16. Podľa § 12 ods. 1 zákona o JA návrh na vykonanie odbornej justičnej skúšky (ďalej len "skúška") justičným čakateľom predkladá akadémii minister. K návrhu priloží aj záverečné hodnotenie justičného čakateľa vypracované predsedom príslušného krajského súdu. 17. Podľa § 12 ods. 3 zákona o JA cieľom skúšky je overiť, či má justičný čakateľ alebo právny čakateľ prokuratúry potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu sudcu alebo funkciu prokurátora. 18. Podľa § 12 ods. 4 zákona o JA vykonanie skúšky zabezpečuje akadémia spravidla dvakrát do roka, v jarnom a v jesennom období. 19. Podľa § 12 ods. 5 zákona o JA skúška justičného čakateľa a skúška právneho čakateľa prokuratúry majú písomnú a ústnu časť. Písomná časť sa skladá z odborného testu, z vyhotovenia rozhodnutí v trestnej a v inej než trestnej veci. Písomnou časťou skúšky sa overuje spôsobilosť justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry samostatne vykonávať procesné úkony a postupy vyplývajúce z funkcie, na ktorú sa pripravuje. Na ústnej skúške majú justičný čakateľ a právny čakateľ prokuratúry preukázať vedomosti z ústavného práva, z organizácie a pôsobnosti súdov a prokuratúry, z trestného práva, z medzinárodného práva, z občianskeho práva, z rodinného práva, z obchodného práva, z finančného práva, zo správneho práva, z pracovného práva a z práva Európskej únie. 20. Podľa § 14 ods. 2 zákona o JA ak justičný čakateľ pri skúške neprospel, minister mu povolí vykonať opravnú skúšku na základe jeho písomnej žiadosti; generálny prokurátor povolí vykonať opravnú skúšku právnemu čakateľovi prokuratúry na základe jeho písomnej žiadosti.
21. Podľa § 14 ods. 5 zákona o JA na vykonanie skúšky vyššieho súdneho úradníka a asistenta prokurátora sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3 a § 12 ods. 1 až 5; ak ide o poradcu sudcu ústavného súdu Slovenskej republiky, vykonáva právomoci spojené s návrhom na vykonanie skúšky, vykonaním opravnej skúšky a ďalšej opravnej skúšky a s odovzdaním osvedčenia o vykonaní skúšky predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky. 22. Podľa § 14 ods. 7 zákona o JA ďalšiu opravnú skúšku môže vyšší súdny úradník alebo asistent prokurátora vykonať najskôr po jednom roku a najneskôr do dvoch rokov od konania opravnej skúšky. Ak vyšší súdny úradník alebo asistent prokurátora neprospel ani pri ďalšej opravnej skúške, zostáva vo svojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky. 23. Podľa § 15 ods. 2 zákona o JA podrobnosti o organizácii a vykonaní skúšky upraví skúšobný poriadok akadémie. 24. Podľa čl. 1 skúšobného poriadku, účinného od 01.01.2019, vydaného Radou žalovaného podľa § 15 ods. 2 zákona o JA (ďalej len „skúšobný poriadok“) cieľom odbornej justičnej skúšky (ďalej aj „skúška“), ktorej vykonanie zabezpečuje Justičná akadémia Slovenskej republiky (ďalej len „akadémia“) v zmysle zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je overiť, či má „justičný čakateľ, právny čakateľ prokuratúry, vyšší súdny úradník, asistent sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, asistent prokurátora alebo poradca sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky“ (ďalej aj „uchádzač“) potrebné odborné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu sudcu alebo prokurátora (§12 ods. 3 zákona o JA). 25. Podľa čl. 2 ods. 1 skúšobného poriadku skúšku vykonáva uchádzač pred skúšobnou komisiou zloženou z piatich členov volených a odvolávaných Radou Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „rada“) na návrh súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdnej rady“), generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), rady prokurátorov a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Zaradenie uchádzačov do skúšobných komisií vylosuje riaditeľ Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ akadémie“) alebo ním poverený člen pedagogického dozoru Justičnej akadémie Slovenskej republiky v deň konania písomnej časti skúšky za prítomnosti minimálne troch členov skúšobných komisií. 26. Podľa čl. 5 ods. 1 skúšobného poriadku skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti (12 ods. 5 zákona o JA). Písomná časť sa koná v jeden deň, ústna časť v jeden deň s odstupom spravidla jedného týždňa od skončenia písomnej časti skúšky. 27. Podľa čl. 5 ods. 2 písomná časť skúšky sa skladá z odborného testu a z vyhotovenia rozhodnutí v trestnej a inej než trestnej veci (§ 12 ods. 5 zákona o JA). Písomnou časťou skúšky sa overujú odborné vedomosti prostredníctvom odborného testu a spôsobilosť uchádzača samostatne vykonávať procesné úkony a postupy vyplývajúce z funkcie, na ktorú sa pripravuje prostredníctvom vyhotovenia rozhodnutia v trestnej a inej než trestnej veci. 28. Podľa čl. 6 ods. 1 skúšobného poriadku pred začatím písomnej časti skúšky informuje riaditeľ akadémie alebo ním poverený člen pedagogického dozoru uchádzačov o jej organizácii a priebehu, ako aj o ich právach a povinnostiach. 29. Podľa čl. 6 ods. 3 skúšobného poriadku odborný test vylosuje predseda skúšobnej komisie za prítomnosti členov skúšobných komisií, vykonávajúcich dozor na písomnej časti skúšky, za pomoci elektronického systému. Odborný test sa automaticky vytvorí z náhodne vybraných otázok z databáz pre odborné justičné skúšky spravovaných akadémiou. Otázky vylosované pre test sa z databáz vyradia najmenej na dva nasledujúce skúšobné roky. 30. Podľa čl. 6 ods. 4 skúšobného poriadku odborný test sa skladá z 25 otázok, pričom sú v ňom zastúpené jednotlivé odvetvia práva uvedené v č. 5 ods. 4 tak, aby sa proporcionálne zohľadnilo rozloženie agendy v jednotlivých oblastiach v praxi. Každá otázka odborného testu má priradené 4 rozdielne odpovede označené písmenami a, b, c, d, pričom vždy len jedna je správna. Uchádzač označí v teste zakrúžkovaním písmeno tej odpovede, o ktorej sa domnieva, že je správna. Pokiaľ po vyznačení uchádzač zmení názor, pôvodné označenie preškrtne a zakrúžkuje iné písmeno, pričom vedľa takto zakrúžkovanej odpovede zreteľne napíše text „oprava“. Za každú správne zodpovedanú otázku bude uchádzačovi pridelený jeden bod. 31. Podľa čl. 6 ods. 5 skúšobného poriadku odborný test vyhodnocujú členovia pedagogického dozoru určení radou. Riaditeľom akadémie určený zamestnanec akadémie predloží vyhodnotenie odborných testov predsedom skúšobných komisií v deň konania ústnej časti skúšky. 32. Podľa čl. 6 ods. 6 skúšobného poriadku uchádzač je po vypracovaní odborného testu hodnotený stupňom „prospel“, ak správne odpovedal aspoň na 19 otázok a „prospel s vyznamenaním“, ak správne odpovedal aspoň na 23 otázok. Ak uchádzač nezodpovedal správne aspoň 19 otázok, má sa za to, že „neprospel“.
33. Podľa čl. 6 ods. 9 skúšobného poriadku všetci uchádzači pripravujúci sa na rovnakú funkciu vykonávajúci písomnú časť skúšky v ten istý deň vyhotovujú písomné rozhodnutia na základe rovnakých spisov. 34. Podľa čl. 6 ods. 14 skúšobného poriadku o získanom počte bodov v odbornom teste písomnej časti skúšky sú uchádzači informovaní po skončení písomnej časti skúšky. Akadémia umožní uchádzačom nahliadnuť do vyhodnoteného odborného testu za prítomnosti člena pedagogického dozoru. 35. Podľa čl. 6 ods. 15 skúšobného poriadku o výsledku písomnej časti skúšky, vrátane preskúmaných hodnotení, sa uznáša skúšobná komisia v deň ústnej časti skúšky na začiatku zasadania. O výsledku písomnej časti skúšky upovedomí prítomných uchádzačov predseda príslušnej skúšobnej komisie v deň konania ústnej časti skúšky pred jej začatím. Upovedomenie neprítomných uchádzačov zabezpečí riaditeľom akadémie určený zamestnanec akadémie. Predpokladom na vykonanie ústnej časti skúšky je, aby uchádzač bol hodnotený zo všetkých častí písomnej časti skúšky minimálne stupňom prospel. 36. Podľa čl. 9 ods. 1 skúšobného poriadku jednotlivé časti písomnej a ústnej skúšky (odborný test, písomné vyhotovenie rozhodnutia v trestnej veci, písomné vyhotovenie rozhodnutia v inej než trestnej veci a odpovede na otázky z jednotlivých (piatich) oblastí práva podľa čl. 5 ods. 4) sa hodnotia klasifikačným stupňom „prospel s vyznamenaním“, „prospel“ a „neprospel“ (čl. 6 ods. 6, čl. 6 ods. 13 a čl. 7 ods. 2) podľa celkového stupňa teoretickej a praktickej pripravenosti uchádzača na výkon povolania sudcu alebo prokurátora (§ 13 ods. 4 zákona o JA). 37. Podľa čl. 9 ods. 2 skúšobného poriadku skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. O hodnoteniach jednotlivých častí písomnej a ústnej skúšky sa komisia uznáša väčšinou hlasov. Člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania (§ 13 ods. 4 zákona o JA). 38. Podľa čl. 9 ods. 3 skúšobného poriadku rozhodnutie skúšobnej komisie o výsledku skúšky je konečné a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. Výsledok skúšky sa oznámi uchádzačovi v deň konania ústnej časti skúšky. 39. Podľa čl. 9 ods. 4 skúšobného poriadku celkový výsledok skúšky „prospel s vyznamenaním“ získa uchádzač, ktorý bol takto hodnotený najmenej v piatich z ôsmich hodnotení jednotlivých častí skúšky, inak je celkový výsledok skúšky uchádzača „prospel“. V prípade, ak bol uchádzač hodnotený klasifikačným stupňom „neprospel“ čo i len v jednom z ôsmich hodnotení jednotlivých častí skúšky, je celkový výsledok skúšky „neprospel“ a uchádzač sa musí podrobiť opravnej alebo ďalšej opravnej skúške (čl. 10). 40. Podľa čl. 9 ods. 5 skúšobného poriadku o priebehu skúšky každého uchádzača spíše komisia protokol o vykonaní skúšky, ktorý obsahuje: a) meno uchádzača a jeho osobné údaje b) dátum a miesto konania skúšky c) témy písomných vyhotovení rozhodnutí d) hodnotenia („prospel s vyznamenaním“, „prospel“, „neprospel“) z odborného testu, oboch vyhotovení rozhodnutí z písomnej časti skúšky a z piatich jednotlivých odpovedí z ústnej časti skúšky osobitne e) celkový výsledok skúšky f) meno a podpisy predsedu a členov komisie. 41. Podľa čl. 9 ods. 6 skúšobného poriadku za vypracovanie protokolu a jeho správnosť zodpovedá predseda skúšobnej komisie. 42. Podľa čl. 10 ods. 1 skúšobného poriadku opravnú časť písomnej časti skúšky vykoná uchádzač len z tej časti, v ktorej „neprospel“. 43. Podľa čl. 10 ods. 2 skúšobného poriadku ak uchádzač pri skúške neprospel, minister spravodlivosti povolí vykonanie opravnej skúšky na základe písomnej žiadosti, ak ide o justičného čakateľa, vyššieho súdneho úradníka, alebo asistent sudcu; generálny prokurátor povolí na základe písomnej žiadosti vykonať opravnú skúšku právnemu čakateľovi prokuratúry alebo asistentovi prokurátora; predseda ústavného súdu povolí vykonať na základe písomnej žiadosti opravnú skúšku poradcovi sudcu. Rovnako sa postupuje pri ďalšej opravnej skúške v prípade vyššieho súdneho úradníka, asistenta sudcu, asistenta prokurátora a poradcu sudcu Ústavného súdu. 44. Podľa čl. 10 ods. 4 skúšobného poriadku opravnú skúšku môže uchádzač vykonať najskôr po troch mesiacoch, a najneskôr do deviatich mesiacov od neúspešného vykonania prvého termínu skúšky. Ďalšiu opravnú skúšku môže vyšší súdny úradník, asistent sudcu, asistent prokurátora, poradca sudcu vykonať najskôr po uplynutí jedného roka, najneskôr do dvoch rokov od opakovanej skúšky (§ 14 ods. 3, 5, 7 zákona o JA). Ustanovenia čl. 5 platia obdobne. 45. Podľa čl. 12 ods. 1 skúšobného poriadku uchádzač, ktorý neprospel na skúške konanej v čase pred nadobudnutím platnosti tohto skúšobného poriadku, vykoná opravnú skúšku alebo ďalšiu opravnú skúšku podľa tohto nového znenia skúšobného poriadku.
46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení do 30.06.2021 (ďalej len „zákon o súdnych úradníkoch“) súdni úradníci sú štátnymi zamestnancami, ktorí spĺňajú predpoklady podľa osobitného zákona (Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.). 47. Podľa § 21a ods. 1 zákona o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu vyššieho súdneho úradníka najmenej tri roky a dosiahol vek najmenej 30 rokov, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku (Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. 48. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 49. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 50. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 51. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 52. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 53. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 54. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 55. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 56. Správny súd sa najskôr musel vysporiadať s otázkou, či: a) skúšobná komisia žalovaného je orgánom verejnej správy. Na zodpovedanie tejto otázky sa správny súd bližšie zaoberal charakterom procesu overovania vedomostí žalovaným ako aj jeho postavením; b) konanie pred žalovaným o vykonaní odbornej justičnej skúšky je administratívnym konaním; c) žalobou napadnuté akty podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 57. Správny súd vo vzťahu k definovaniu toho, či skúšobná komisia žalovaného je orgánom verejnej správy vychádzal z toho, že žalovaný je právnickou osoba, ktorá je rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a hospodári s prostriedkami účelovo určenými v štátnom rozpočte na vzdelávanie sudcov, prokurátorov, súdnych úradníkov, asistentov sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a asistentov prokurátora, a overuje vedomosti a odborné predpoklady justičných čakateľov potrebné na výkon funkcie sudcu a právnych čakateľov prokuratúry potrebné na výkon funkcie prokurátora vykonaním odbornej justičnej skúšky.
58. „Vytvorenie Justičnej akadémie je jedným z významných bodov, ktoré Európska komisia uvádza v pravidelných správach (Regularly Report) týkajúcich sa plnenia politických kritérií pre vstup Slovenskej republiky do EÚ... Účelom navrhovanej právnej úpravy je zriadenie Justičnej akadémie ako vzdelávacej inštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov ako aj ďalších osôb po dohode s profesnými právnickými združeniami alebo inými vzdelávacími inštitúciami za úhradu nákladov. V navrhovanej právnej úprave sa vytvárajú predpoklady zabezpečenia širšieho rozsahu nezávislosti súdnej moci zakotvením zodpovednosti súdnej moci za vzdelávanie sudcov, prokurátorov a iných príslušníkov justičného aparátu.“ (Dôvodová správa č. 548/2003 Ds, Zákon z 28. októbra 2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, k §1 a 2). 59. „Akadémia ako vzdelávacia inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou bude skvalitňovať rozhodovaciu a ďalšiu činnosť súdov, zvyšovať odbornú úroveň sudcov a iných príslušníkov justičného aparátu. Právo na zabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania po celý čas výkonu funkcie sudcu je zakotvené v ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 19 ods. 4 a § 53 ods. 1 písm. g) zákona č. 312/2001 Z. z . o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bude akadémia zabezpečovať vzdelávacie procesy justičným čakateľom potrebné pre výkon funkcie sudcu počas ich prípravnej štátnej služby až do ich vymenovania za sudcu.“ (Dôvodová správa č. 548/2003 Ds, Zákon z 28. októbra 2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, k §3). 60. Žalobca má právo na vykonanie odbornej justičnej skúšky za predpokladu splnenia predpokladov stanovených v zákone o súdnych úradníkoch, konkrétne v ustanovení §21a ods. 1 zákona o súdnych úradníkoch. Organizáciu odbornej justičnej skúšky zabezpečuje žalovaný, pričom proces jej vykonania sa spravuje zákonom o JA a skúšobným poriadkom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má právo garantované zákonom, že ak splní subjektívne podmienky na jeho strane (vzdelanie, prax, vek) má právo požiadať o absolvovanie procesu overenia jeho vedomostí, ktorý je upravený zákonom o JA a skúšobným poriadkom. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že podľa § 12 ods. 1 zákona o JA návrh na vykonanie skúšky predkladá žalovanému minister spravodlivosti SR, a nie záujemca o jej vykonanie sám. 61. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má zo zákona právo na to, aby odborná justičná skúška prebehla za podmienok uvedených v zákone o JA a v skúšobnom poriadku, a tomuto právu žalobcu zodpovedá povinnosť žalovaného dodržať podmienky uvedené v zákone o JA a v skúšobnom poriadku a poskytnúť tak každému uchádzačovi o odbornú justičnú skúšku spravodlivý proces overenia vedomostí garantovaný všetkým rovnako. Záruky spravodlivosti, zákonnosti a férovosti tohto procesu upravuje zákon o JA a skúšobný poriadok. Tento proces sa pred žalovaným začal v prípade žalobcu podaním návrhu na vykonanie odbornej justičnej skúšky ministrom spravodlivosti žalovanému. 62. Úlohou žalovaného je zabezpečiť pre každého uchádzača rovnaké konanie a podmienky overenia jeho odborných vedomostí, pričom tento proces musí spĺňať základné princípy právneho štátu, ako je právna istota a predvídateľnosť. Podľa názoru správneho súdu sú tieto princípy znením zákona o JA a znením skúšobného poriadku dodržané, keďže každý uchádzač o vykonanie odbornej justičnej skúšky je vopred oboznámený s priebehom konania, v ktorom sa budú overovať jeho vedomosti, ako aj s dôsledkami zlyhania v rámci tohto procesu. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že vo vzťahu k žalobcovi nepanovala žiadna právna neistota o tom, ako bude proces overenia jeho vedomostí prebiehať. Žalobca v žalobe nenamietal porušenie skúšobného poriadku a povinnosti žalovaného pred začatím písomnej časti skúšky informovať uchádzačov o jej organizácii a priebehu, ako aj o ich právach a povinnostiach. 63. Rozhodovanie žalovaného v konaní o odbornej justičnej skúške sa podľa správneho súdu týka rozhodovania o právach a povinnostiach uchádzača o vykonanie odbornej justičnej skúšky. Absolvovanie odbornej justičnej skúšky ako zavŕšenie fázy prípravy uchádzača na funkciu sudcu zabezpečuje žalovaný, pričom ohľadom rozhodovania skúšobnej komisie a žalovaného o tom, či uchádzač bude alebo nebude úspešný, sa jedná o rozhodovanie v rámci výkonu verejnej správy. Verejná správa v spočíva v povinnosti žalovaného zabezpečiť vzdelanie a prípravu budúcich sudcov a v povinnosti zabezpečiť overenie, či uchádzač nadobudol potrebný stupeň vedomostí a pripravenosti na to, aby úspešne absolvoval odbornú justičnú skúšku. Preto správny súd uzavrel, že v prejednávanom prípade skúšobná komisia žalovaného resp. žalovaný vystupuje voči žalobcovi ako orgán verejnej správy podľa § 4 písm. e) SSP.
64. Na podporu záveru správneho súdu, že žalovaný vystupuje v prejednávanej veci voči žalobcovi ako orgán verejnej správy podľa § 4 písm. e) SSP správny súd poukazuje na analógiu postavenia skúšobnej komisie žalovaného pri odbornej justičnej skúške s výberovou komisiou v procese výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu. K postaveniu výberovej komisie zaujal stanovisko Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 394/2021 zo dňa 11.10.2022, bod 14,15 a 16: „14. Pokiaľ ide o postavenie výberovej komisie vo výberovom konaní na obsadenie voľného miesta sudcu, možno tento orgán považovať za orgán verejnej správy v súlade s § 4 písm. e) SSP, podľa ktorého sa orgánmi verejnej správy na účely Správneho súdneho poriadku rozumejú štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Kreácia výberovej komisie, ako aj rozsah jej právomoci či spôsob jej rozhodovania v predmetnom konaní vyplýval v tomto prípade priamo z ustanovení § 28 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení platnom do 31. decembra 2020 (ďalej len „zákon o sudcoch“), a preto ju možno považovať za orgán verejnej správy sui generis (m. m. III. ÚS 797/2016). 15. Rozhodnutie výberovej komisie prijaté v rámci výberového konania podľa § 29 ods. 1 zákona o sudcoch a vyhlášky č. 160/2017 Z. z. zjavne možno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy definované v § 3 ods. 1 písm. b) SPP a preskúmanie tohto rozhodnutia pred správnym súdom je podľa § 5 ods. 2 SPP jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práva a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Odporca vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti ústavný súd upozornil, že mu bola 14. júla 2021 doručená žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie, z ktorej vyplýva, že sťažovateľ inicioval žalobou z 5. apríla 2021 konanie v predmetnej veci pred krajským súdom. 16. Na základe uvedených skutočností, ako aj s prihliadnutím na znenie čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd dospel k záveru, že v súvislosti s rozhodnutím výberovej komisie v predmetnom konaní sa sťažovateľ ochrany svojich subjektívnych práv mohol domáhať podaním správnej žaloby príslušnému všeobecnému súdu. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ toto svoje dispozičné oprávnenie podať správnu žalobu v záujme ochrany ním uvedených práv využil, avšak príslušný krajský súd v konaní v predmetnej veci dosiaľ nerozhodol. Z dôvodov uvedených v tomto náleze ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa, ktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia jeho v ústavnej sťažnosti označeného práva.“ 65. Administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Tak ako už bolo uvedené, pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície (odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Za individuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré majú určeného konkrétneho adresáta (napr. rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu) alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov (napr. rozhodnutie stavebného úradu o stavebnej uzávere). Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom správneho konania (konania podľa Správneho poriadku), daňového konania (konania podľa Daňového poriadku) alebo osobitných konaní (napr. konanie o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností) a môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň chápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov (FEČÍK, Marián. § 3 [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 34.). 66. Overovanie úrovne vedomostí uchádzača o odbornú justičnú skúšku prináleží skúšobnej komisii. Tá v prípade žalobcu o.i. prehodnocovala výsledky odborného testu na základe dvoch námietok žalobcu. Skúšobná komisia navrhovanú zmenu vyhodnotenia testu žalobcu na základe podaných námietok zamietla, pričom (ako je overiteľné z úradného záznamu Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020)
skúšobná komisia rozhodovala o štyroch uchádzačov a v ani jednom neuplatnila pravidlo 75%tnej neúspešnosti a ich námietky neprijala. 67. Žalobca žalobou napáda výsledok odborného úsudku členov skúšobnej komisie o prehodnotení výsledku písomnej časti skúšky na základe žalobcom podaných námietok. Skúšobná komisia je povinná spravovať sa zákonom o JA a skúšobným poriadkom. Podľa znenia skúšobného poriadku (čl. 6 ods. 5) odborný test vyhodnocujú členovia pedagogického zboru určení radou. Následne sa vyhodnotenie odborných testov predloží predsedom skúšobných komisií v deň konania ústnej účasti skúšky, t.j. v tomto prípade dňa 30.09.2020. Podľa skúšobného poriadku (čl. 6 ods. 6) ak uchádzač nezodpovedal správne aspoň 19 otázok, má sa za to, že „neprospel.“ Skúšobná komisia sa uznáša o výsledku písomnej časti skúšky v deň ústnej časti skúšky na začiatku zasadnutia (čl. 6 ods. 15 skúšobného poriadku). O výsledku písomnej časti skúšky upovedomí prítomných uchádzačov predseda príslušnej skúšobnej komisie v deň konania ústnej časti skúšky pred jej začatím. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ani jedno zo žalobou napadnutých opatrení a rozhodnutia nie je svojim obsahom uznesením sa skúšobnej komisie o výsledku písomnej časti skúšky a ani upovedomením predsedu skúšobnej komisie o výsledku písomnej časti skúšky. 68. Celkový výsledok skúšky závisí od vyhodnotenia všetkých ôsmich hodnotení jednotlivých častí skúšky. V rámci vyhodnotenia celkového výsledku skúšky sa z podkladových informácií týkajúcich sa vyhodnotenia jednotlivých fáz v rámci písomnej a ústnej časti skúšky vykoná sumár v zmysle zákona o JA. 69. Skúšobný poriadok upravuje ako skúšobná komisia zasadá, hlasuje a uznáša sa, a to v podobe úpravy toho, kedy je skúšobná komisia schopná uznášať sa (ak sú prítomní všetci jej členovia), aká väčšina je potrebná pre uznesenie sa a toho, že člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. 70. Úradný záznam skúšobnej komisie o stanovisku skúšobnej komisie k podnetom na prehodnotenie výsledku písomnej časti odbornej justičnej skúšky, vrátane odborného testu, je jeden z viacerých podkladov, ktorý sa vo výsledku vyhodnocuje spolu s ďalšími podkladmi a informáciami pri konečnom rozhodnutí, či uchádzač bol alebo nebol úspešný pri absolvovaní odbornej justičnej skúšky. 71. Úradný záznam skúšobnej komisie, ktorý napadol žalobca všeobecnou správnou žalobou, je dokument, ktorý je prepisom udalostí, ktoré sa fakticky udiali. Tento dokument nemá konštitutívny účinok, len deklaruje a opisuje faktický stav, ktorý nastal. Žiaden predpis neupravuje, aké náležitosti by úradný záznam mal mať. 72. Činnosť skúšobnej komisie spočíva vo vyhodnocovaní úrovne vedomostí, v procese upravenom predpismi (zákon o JA, skúšobný poriadok), pričom táto činnosť nesmie vybočiť z medzí stanovených týmito predpismi, t.j. rozsah úvahy musí byť v rámci hraníc, ktoré vytýčil zákon o JA a skúšobný poriadok. Žalobca žalobou neindikuje, že by skúšobná komisia uvedené hranice pre svoju úvahu, v rámci ktorej intelektuálnou činnosťou hodnotí vedomostí uchádzačov, prekročila. 73. Ako už správny súd vyššie v odôvodnení uviedol, konanie o vykonaní odbornej justičnej skúšky pred žalovaným možno považovať za začaté doručením návrhu ministra spravodlivosti na vykonanie odbornej justičnej skúšky. Proces konania odbornej justičnej skúšky je upravený zákonom o JA a skúšobným poriadkom. Je to proces formalizovaný, na konci ktorého je buď vydané osvedčenie o vykonaní skúšky alebo pokiaľ je celkový výsledok skúšky „neprospel,“ nastávajú zákonom predvídané následky. Aj v prípade úspechu ako aj neúspechu sa jedná o priamy dotyk na subjektívnych právach uchádzača o vykonanie odbornej justičnej skúšky. Preto správny súd považuje konanie pred žalovaným o vykonanie odbornej justičnej skúšky za administratívne konanie. 74. Ak uchádzač úspešne vykoná skúšku, žalovaný mu vystaví osvedčenie o jej vykonaní, ktoré odovzdá úspešnému uchádzačovi riaditeľ žalovaného v prítomnosti ministra (§14 ods. 1 zákona o JA). Týmto možno považovať proces overovania vedomostí odbornou justičnou skúškou v prípade úspešného uchádzača za formálne zavŕšený. Pokiaľ žalobca neprospel ani pri ďalšej odbornej skúške, účinky tohto faktického stavu nastávajú priamo zo zákona, konkrétne z § 14 ods. 7 zákona o JA, podľa ktorého v takom prípade vyšší súdny úradník zostáva vo svojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky. Podľa zákona sa v takomto prípade nevydáva žiadne osobitné osvedčenie o nevykonaní skúšky alebo rozhodnutie, ktoré by malo obsahovať určité zákonom predpísané náležitosti. 75. Výsledok skúšky sa podľa čl. 9 ods. 3 skúšobného poriadku oznámi uchádzačovi v deň konania ústnej časti skúšky. Rozhodnutie skúšobnej komisie je konečné a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. Na formu oznámenia o konečného výsledku skúšky skúšobný poriadok nekladie žiadne formálne náležitosti či osobitnú písomnú formu. Oznámenie nastáva faktickým vyhlásením uchádzačovi v deň konania ústnej časti skúšky, t.j. v prípade žalobcu dňa 30.09.2020. 76. Protokolom o vykonaní skúšky sa dokumentuje priebeh skúšky každého uchádzača, vrátane hodnotenia každej z ôsmich častí skúšky ako aj celkový výsledok skúšky. Podľa názoru správneho súdu
až oznámením o celkovom výsledku skúšky s jej zachytením v protokole dochádza k ustáleniu toho, aký celkový výsledok skúšky uchádzač dosiahol. 77. Podľa názoru správneho súdu je opatrenie žalovaného - úradný záznam skúšobnej komisie č. 3 č. Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020 opatrením orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, keďže úradný záznam bol spísaný medzi členmi komisie ako dokument podkladového a evidenčného charakteru pre konečné rozhodnutie o celkovom výsledku skúšky, pričom tento úradný záznam sa ani žalobcovi nedoručoval. Uvedená listina len opisovala stav, ktorý fakticky nastal hlasovaním skúšobnej komisie o námietkach vznesených voči jednej z ôsmich častí skúšky. Správny súd preto uzavrel, že uvedený úradný záznam nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. 78. Rozhodnutie skúšobnej komisie č. 3 žalovaného zo dňa 30.09.2020 o hodnotení písomného testu zo dňa 23.09.2020 je rozhodnutím, ktoré predbežne, len parciálne, a teda nie definitívne, v rámci prebiehajúceho administratívneho konania upravuje právne postavenie žalobcu a slúži ako podklad pre rozhodnutie vo veci samej, ktorým bolo rozhodnutie o celkovom výsledku skúšky zachytené v protokole. Toto rozhodnutie skúšobnej komisie č. 3 žalovaného zo dňa 30.09.2020 o hodnotení písomného testu zo dňa 23.09.2020 nemohlo mať ujmu na subjektívnych právach žalobcu, keďže žalobca mal právo na podanie námietky (ktoré aj využil), avšak iné právo konaní o námietkach mu neprináleží. Priamy dotyk na subjektívnych právach nastal až vyhlásením celkového výsledku skúšky, ktorý však žalobca žalobou nenapadol. Preto rozhodnutie parciálneho charakteru nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. 79. Pokiaľ žalovaný zaslal dňa 01.10.2020 žalobcovi list pod Spr:3473/2020-6-428, v ktorom poukázal na znenie zákona o JA opisujúc faktický stav, ktorý už zo zákona nastal, takýto list má informačný charakter a nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, keďže sa jedná opatrenie orgánov verejnej správy procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V uvedenom liste žalovaný len konštatoval, že žalobca na ďalšej opravnej odbornej skúške neprospel z vypracovania odborného testu, z čoho vyplýva, že celkový výsledok ďalšej opravnej skúšky je „neprospel“, a teda s odkazom na znenie zákona o JA zostáva žalobca vo svojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky. V tomto liste žalovaný len opisuje faktický stav, ktorý nastal priamo zo zákona. 80. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je neprípustná, a preto postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol v celom rozsahu. 81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, keďže hoc by do úvahy prichádzalo zavinenie žalobcu, žiadne trovy žalovaného zo spisu nevyplývajú a ani si ich náhradu neuplatnil. 82. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený subjekt (§442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.