{"guid": "5f0f4c95-95bd-48bd-a01c-e6fa06f6c920:57539f09-c36d-4d44-a644-7378ddc84b35", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201663.3", "spisova_znacka": "BA-7Sa/114/2020", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/114/2020 z 25. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 25. septembra 2024, sp. zn. BA-7Sa/114/2020, ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201663.3", "identifikacne_cislo": "1020201663", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/548/#paragraf-14.odsek-7", "nazov": "§ 14 ods. 7 zákona č. 548/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/548/#paragraf-14.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/548-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/548/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 548/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/548/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/548-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/549/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/549/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/549-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/548#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/548#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/549#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57539f09-c36d-4d44-a644-7378ddc84b35", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201663.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201663.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201663.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/10/2024\n1020201663\n25. 09. 2024\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2024:1020201663.3\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X,\nXXX XX F., proti žalovanému: Justičná akadémia Slovenskej republiky, Suvorovova 1665/5, 902 01\nPezinok, IČO: 37 851 624, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného – úradný záznam Spr.:\n3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020, rozhodnutia skúšobnej komisie č. 3 žalovaného zo dňa 30.09.2020\no hodnotení písomného testu zo dňa 23.09.2020 a opatrenia žalovaného - list Spr.: 3473/2020/6-428\nzo dňa 01.10.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.\nII. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.11.2020,\ndomáhal ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy a určenia, že zásah žalovaného do\npráv žalobcu úradným záznamom Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020, ako aj zásah do práv\nžalobcu listom žalovaného Spr.: 3473/2020/6-428 zo dňa 01.10.2020 bol nezákonný, a aby súd\nprikázal žalovanému opakovane prehodnotiť výsledky písomnej časti odborného testu žalobcu zo\ndňa 23.09.2020 a vo veci Spr.: 3407/2020/6 spísať protokol o vykonaní skúšky a vydať rozhodnutie\no výsledku skúšky. Konanie o podanej žalobe bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.\nzn. 7Sa/114/2020.\n2. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne\nvýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023\ndaná právomoc správnych súdov. Pred správnym súdom bola vec vedená následne vedená pod sp. zn.\nBA-7Sa/114/2020.\n3. Správny súd v Bratislave uznesením č.k. BA-7Sa/114/2020-63 zo dňa 10.10.2023 vyzval žalobcu, aby\nv lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil svoje podanie:\n- pokiaľ ide o výrok I. a II. aby uviedol, čo týmto podaním sleduje [§57 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)]; a pre prípad, že svojím podaním mienil podať všeobecnú\nsprávnu žalobu (§ 177 SSP), aby označil tento druh žaloby a uviedol jasný, presný a zrozumiteľný\nžalobný návrh; a pre prípad, že svojím podaním mienil podať žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy (§ 252 SSP), aby označil tento druh žaloby, resp. uviedol, že zotrváva na podanej žalobe bezo\nzmien,\n- pokiaľ ide o výrok III., aby uviedol jasný, presný a zrozumiteľný žalobný návrh (§ 262 ods. 1 SSP).\n4. Žalobca v stanovenej lehote podanú žalobu doplnil o spresnenie, že žalobca ňou sleduje preskúmanie\ndvoch opatrení a rozhodnutia, a to:\n\n- úradného záznamu Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020 vydaného žalovaným, v časti týkajúcej\nsa osoby žalobcu,\n- rozhodnutie žalovaného – rozhodnutie skúšobnej komisie č. 3 zo dňa 30.09.2020 o hodnotení\npísomného testu zo dňa 23.09.2020 v časti týkajúcej sa osoby žalobcu,\n- oznámenie žalovaného Spr.: 3473/2020/6-428 zo dňa 01.10.2020 adresované žalobcovi.\nŽalobca v súlade s výzvou súdu označil žalobu ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177\nSSP. Žalobca uviedol, že vydané opatrenia a rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a rovnako tak skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ pri\nvydaní napadnutých opatrení a rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.\n5. Žalobca sa domáhal zrušenia opatrenia vo vzťahu k osobe žalobcu obsiahnutom v úradnom zázname\nžalovaného Spr.: 3407/2020/6-371 o prehodnotení výsledkov testov skúšobnou komisiou č. 3 zo dňa\n30.09.2020, kde je uvedené: „Komisia sa o vyššie uvedenom uzniesla nasledovne: - A. B. C. (83) počet\nbodov v teste 17, po zohľadnení pravidla 75 %-nej neúspešnosti a akceptovaní jednej z jeho námietok\n19 bodov. Komisia návrh zamietla.“ Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia vo vzťahu k osobe\nžalobcu vydaného žalovaným, ktorý prostredníctvom skúšobnej komisie č. 3 rozhodol dňa 30.09.2020 o\nhodnotení písomného testu zo dňa 23.09.2020, a to na podklade vyššie uvedeného úradného záznamu\nSpr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020. Ďalej sa žalobca domáhal aj zrušenia oznámenia žalovaného\nSpr.: 3473/2020/6-428 zo dňa 01.10.2020, doručeného žalobcovi dňa 05.10.2020, v ktorom žalovaný\nuviedol: „Nakoľko ste na ďalšej opravnej odbornej justičnej skúške neprospeli z vypracovania odborného\ntestu, celkový výsledok ďalšej opravnej skúšky bol „neprospel“, zostávate vo svojej funkcii bez možnosti\nznovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky.“\n6. Žalobca uviedol, že sa dňa 03.04.2018 zúčastnil na odbornej justičnej skúške. Z dôvodu neúspešnosti\nv písomnej časti odborného testu na tejto odbornej justičnej skúške (16 bodov namiesto potrebných\n17 bodov), pričom v časti skúšky písomné rozhodnutia žalobca uspel, mu nebolo umožnené vykonať\nústnu časť odbornej justičnej skúšky. Žiadosťou zo dňa 11.06.2018 sa žalobca prihlásil na riadnu\nopravnú skúšku odbornej justičnej skúšky, ktorú mal vykonať dňa 09.10.2018. Žalobca z dôvodu\npráceneschopnosti požiadal o ospravedlnenie neúčasti a súčasne o nový termín riadnej opravnej skúšky\nv najbližšom možnom termíne tak, aby žalobca stihol zákonnú lehotu na jej vykonanie. Žalovaný\nžalobcovi ďalší termín riadnej opravnej skúšky v zákonnej lehote podľa žalobcu nestanovil a tak zmaril\nprávo žalobcu na vykonanie riadnej opravnej skúšky. Žalobca bol nútený sa prihlásiť na opravnú justičnú\nskúšku ako na ďalšiu opravnú skúšku. Listom zo dňa 10.02.2020 bol žalobca žalovaným pozvaný\nna termín 26.03.2020, čo ale bola v poradí ďalšia opravná justičná skúška, pričom riadnu opravnú\nskúšku zavinením žalovaného žalobca nemohol vykonať. Termín 26.03.2020 v súvislosti s opatreniami\nna predchádzanie vzniku a šírenia prenosného ochorenia COVID-19 žalovaný presunul najskôr na\n12.05.2020 a vzhľadom na pretrvávajúce opatrenia po zrušení pôvodného termínu určil nový termín\nna 23.09.2020 - písomná časť, 30.09.2020 - ústna časť. Pred vykonaním odbornej skúšky žalovaný\nnezverejnil okruh otázok na odborný písomný test, zoznam právnych predpisov, ani zoznam odbornej\nliteratúry, z ktorých malo byť čerpané pri tvorbe otázok na písomný test.\n7. Dňa 23.09.2020 žalobca absolvoval písomný odborný test, v ktorom mu bola priznaná úspešnosť\nza 17 správnych odpovedí. Žalobca mal možnosť v čase do 30.09.2020 namietať vyhodnotenie\nsprávnosti odpovedí, čo aj urobil písomným podaním zo dňa 24.09.2020, v ktorom podal dve námietky\na žiadal komisiu o prehodnotenie vyhodnotenia dvoch otázok č. 9 a 13. Žalobca uviedol, že jedna zo\nžalobcových dvoch námietok bola akceptovaná, avšak žalovaný skutočnosť, že žalobca dosiahol 18\nbodov v úradnom zázname ani pri rozhodnutí o výsledku písomnej časti odbornej justičnej skúšky –\npísomný test nekonštatoval. Neaplikovanie „pravidla“ 75% komisia bližšie neodôvodnila. Pravidlo 75%\nneúspešnosti malo znamenať skutočnosť, že oddelenie justičných databáz odporučí skúšobnej komisii\nzmeniť pôvodný počet bodov v prípade, ak niektorá otázka štatisticky dosahuje v odpovediach všetkých\núčastníkov konkrétneho termínu odbornej justičnej skúšky neúspešnosť viac ako 75 %. Skúšobnej\nkomisii sa odporučí, aby bol za takéto otázky plošne priznaný bod všetkým účastníkom. Z napadnutého\núradného záznamu nie je možné zistiť, ktorá z dvoch námietok žalobcu bola akceptovaná (toto nebolo\nžalobcovi oznámené ani ústne) a v čom konkrétne spočívalo zohľadnenie, resp. nezohľadnenie pravidla\n75 %-nej neúspešnosti na zamietnutie námietok žalobcu. Rozhodnutie komisie zo dňa 30.09.2020 je\nnepreskúmateľné a predstavuje zásah do práv žalobcu na spravodlivé konanie aj pred orgánom štátnej\nsprávy. Navyše úradný záznam a aj rozhodnutie skúšobnej komisie sú v rozpore so skutkovým stavom\nobsiahnutom v administratívnom spise, ktorý orgán verejnej správy pri jeho vydaní nevzal do úvahy\na nevysporiadal sa riadne s odporúčaním oddelenia justičných databáz a ani s dvomi námietkami\nžalobcu. Žalobca má za to, že aj keď žalovaný svojím postupom zasiahol do subjektívnych práv žalobcu,\n\nkeď mu neumožnil vykonať riadnu opravnú skúšku v náhradnom termíne, hoci o tento termín riadne\npožiadal (§ 14 ods. 7 Zákona o Justičnej akadémii je neprimerané tvrdé), prinútil žalobcu žiadať o\nďalšiu opravnú skúšku a vydal vo veci úradný záznam s nepreskúmateľným obsahom a následne bez\nďalšieho zdôvodnenia v ozname zo dňa 01.10.2020 konštatoval žalobcovu neúspešnosť na odbornej\njustičnej skúške zo dňa 23.09.2020 a 30.09.2020 s tým, že žalobcovi nepriznáva právo prihlásiť na\nakýkoľvek ďalší termín odbornej justičnej skúšky. Úradný záznam zo dňa 30.09.2020 a rozhodnutie\nskúšobnej komisie zo dňa 30.09.2020 dostatočne jasne, zrozumiteľne a presvedčivo neobjasňujú\nskutkovú podstatu veci, čo ich robí nezákonnými. V predmetnej veci s poukazom na čl. 9 ods. 5\nskúšobného poriadku nebol o priebehu skúšky uchádzača spísaný protokol o vykonaní skúšky. Žalobca\ntakýto postup považuje za zásah do jeho práv a žiada napadnutý postup žalovaného z hľadiska jeho\nzákonnosti preskúmať.\n8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.01.2021 k žalobe v znení pred jej doplnením (t.j. v čase, kedy\nžalobca žaloval iný zásah - pozn. súdu) uviedol, že si žalobca zvolil nevhodný prostriedok ochrany,\nktorý nemôže viesť k jeho úspechu. Úradný záznam má len evidenčný charakter a nie je spôsobilý\nzasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Samotné obsahové posúdenie vecnej\nnámietky, či odpoveď uchádzača na testovú otázku je správna alebo nie, nemôže byť predmetom\nsúdneho prieskumu v správnom súdnictve. Žalovaný dodržal všetky podmienky riadneho procesu\na žalobca ich ani nerozporoval. Vyhodnotenie vypracovaného testu skúšobnou komisiou nie je opravným\npostupom na základe námietok uchádzača, ale ukončením hodnotiaceho procesu. Komisia s návrhom\noddelenia databáz uznať žalobcovi ako správnu jednu z odpovedí nesúhlasila. Zároveň nesúhlasila\nso zohľadnením pravidla 75%tnej neúspešnosti nad rámec skúšobného poriadku. S námietkami\nžalobcu sa komisia zaoberala tak, že ich zamietla. Zákon ani skúšobný poriadok neukladá povinnosť\nskúšobnej komisii osobitne odôvodniť správnosť alebo nesprávnosť odpovede. Test je metóda na\nzisťovanie vedomostí. Čo sa týka protokolu o vykonaní skúšky, tento spísaný bol, avšak sa nedoručuje\nuchádzačom. Žalovaný objasnil, že žalobca sa nezúčastnil na termíne opravnej skúšky, svoju neúčasť\nzdôvodnil a zdokladoval doručením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. Z dôvodu plynutia\nprekluzívnych lehôt by sa nestihol zúčastniť na jarnom termíne odbornej justičnej skúšky, pretože mu\nlehota na vykonanie skúšky márne uplynula pred riadne schváleným termínom skúšky. Preto žalovaný\nžalobcovi oznámil, že z dôvodu zmeškania zákonnej lehoty bol hodnotený stupňom neprospel. Žalobu\nnavrhol zamietnuť.\n9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.05.2024 k doplneniu žaloby namietol oneskorenie vznesenia\nžalobných námietok. Uviedol, že oddelenie justičných databáz navrhlo urobiť ad hoc korekciu výsledku\ntak, aby sa zohľadnilo pravidlo 75 %-nej neúspešnosti nad rámec skúšobného poriadku. Tento návrh\nje súčasťou administratívneho spisu. Skúšobná komisia s týmto návrhom oddelenia justičných databáz\nnesúhlasila. Rovnako skúšobná komisia neakceptovala námietky žalobcu a po hlasovaní o výsledku\npísomnej časti skúšky prijala rozhodnutie, ktoré bolo zaznamenané v protokole o vykonaní ústnej\nčasti skúšky. Ani jedna zo skúšobných komisií neakceptovala návrh oddelenia justičných databáz\na ani nezohľadnila námietky účastníkov odbornej justičnej skúšky. Z toho vyplýva, že ani jedna zo\nskúšobných komisií neprekročila rámec pravidiel stanovených skúšobným poriadkom a ich rozhodnutia\nnemožno považovať za arbitrárne. Rozhodnutie skúšobnej komisie o výsledku skúšky sa zaznamenáva\nna Protokole o vykonaní odbornej justičnej skúšky. Skúšobná komisia v uvedenom protokole uvádza\nna dvoch miestach výsledky jednotlivých fáz časti odbornej justičnej skúšky podčiarknutím alebo\nzakrúžkovaním jedného z možných hodnotení (prospel s vyznamenaním, prospel a neprospel), pri teste\ntiež skúšobná komisia uvádza počet dosiahnutých bodov. Žalovaný zotrval na stanovisku, že žalobu\nje treba zamietnuť.\n10. Správny súd sa oboznámil s úradným záznamom Spr.: 3407/2020/6-371 o prehodnotení výsledkov\ntestov skúšobnou komisiou č. 3 zo dňa 30.09.2020. Z jeho obsahu vyplýva, že dňa 30.09.2020\nv rámci konania ústnej časti náhradného termínu odbornej justičnej skúšky skúšobná komisia č.\n3 prehodnocovala v rámci rozhodovania o výsledkoch písomnej časti odbornej justičnej skúšky aj\nvýsledky testov. Išlo o štyroch účastníkov zaradených žrebovaním do tejto komisie. Jednalo sa\no účastníkov, ktorí buď vzniesli námietky, alebo sa im na základe stanoviska oddelenia justičných\ndatabáz odporúčalo zmeniť pôvodný počet bodov z dôvodu navrhovaného pravidla, podľa ktorého, ak\notázka štatisticky dosahuje v odpovediach všetkých účastníkov konkrétneho termínu odbornej justičnej\nskúšky neúspešnosť viac ako 75%, má byť za ňu plošne priznaný bod všetkým účastníkom daného\ntermínu. Komisia sa vo vzťahu k žalobcovi uzniesla nasledovne „počet bodov v teste 17, po zohľadnení\npravidla 75%tnej neúspešnosti a akceptovaní jednej z jeho námietok 19 bodov. Komisia návrh zamietla.“\nZ obsahu uvedeného úradného záznamu podľa názoru správneho súdu vyplýva záver skúšobnej\nkomisie o zamietnutí návrhu žalobcu, pričom v uvedenom úradnom zázname je uvedený aj údaj o tom,\n\nkoľko bodov by žalobca získal, pokiaľ by bola jeho námietka akceptovaná a bolo by zohľadnené pravidlo\n75%tnej neúspešnosti. Uvedený úradný záznam je podpísaný všetkými členmi skúšobnej komisie.\nÚradný záznam sa žalobcovi nedoručoval.\n11. Správny súd sa oboznámil tiež s obsahom listu žalovaného Spr.: 3473/2020/6-428 zo dňa\n01.10.2020, v ktorom žalovaný sumárne uviedol, že žalobca dňa 03.04.2018 neuspel na písomnej časti\nodbornej justičnej skúšky v odbornom teste. V tento deň začala žalobcovi plynúť lehota podľa § 14\nods. 3 zákona č. 548/2003 Z.z., pričom opravnú skúšku mohol vykonať v období medzi 03.07.2018\na 03.01.2019. Dňa 09.10.2018 sa žalobca nezúčastnil z dôvodu práceneschopnosti na termíne opravnej\nodbornej justičnej skúšky. S poukazom na § 14 ods. 7 zákona č. 548/2003 Z.z. mal žalobca možnosť\nprihlásiť sa na ďalšiu opravnú skúšku v zákonom stanovenej lehote, najskôr 03.01.2020 a najneskôr\n03.01.2021. Dňa 23.09.2020 sa zúčastnil na odbornej justičnej skúške, v rámci ktorej vypracovanie\nodborného testu bolo hodnotené stupňom „neprospel.“ Žalovaný žalobcovi oznámil, že nakoľko na ďalšej\nopravnej odbornej justičnej skúške neprospel z vypracovania odborného testu, celkový výsledok ďalšej\nopravnej skúšky je „neprospel,“ žalobca zostáva vo svojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť na\nvykonanie skúšky.\n12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vedúci oddelenia justičných databáz vypracoval pre\nžalovaného dňa 28.09.2020 návrh pre vysporiadanie sa s námietkami žalobcu k testu na odborné\njustičné skúšky, keďže žalobca o prehodnotenie niektorých otázok požiadal mailom dňa 24.09.2020.\nŽalobca vzniesol dve námietky vo vzťahu k vyhodnoteniu dvoch odpovedí v teste. Záver vedúceho\noddelenia justičných databáz znel: „Po akceptovaní jeho prvej námietky by mal sťažovateľ 18 bodov,\nsúčasne pri akceptovaní pravidla 75%tnej neúspešnosti, ktoré v danom dni písomnej skúšky zachytáva\njednu otázku v teste, by mal 19 bodov a mohol sa tak zúčastniť ústnej časti.“\n13. V administratívnom spise je založený Protokol o vykonaní odbornej justičnej skúšky dňa 23.09.2020\n(písomná časť) a 30.09.2020 (ústna časť) týkajúci sa žalobcu. V protokole je identifikácia žalobcu, jeho\nporadové číslo, identifikácia členov skúšobnej komisie, vyhodnotenie písomnej časti – vyhodnotenie\nodborného testu „neprospel“ (počet bodov 17 z celkového počtu 25), vyhotovenie rozhodnutia v trestnej\nveci (absolvoval 03.04.2018) „prospel s vyznamenaním“, vyhotovenie rozhodnutia v inej než trestnej veci\n(absolvoval 03.04.2018) „prospel“. V protokole je uvedené, že: „V zmysle článku 6 ods. 15 Skúšobného\nporiadku sa skúšobná komisia uzniesla o vyššie uvedenom výsledku písomnej časti odbornej justičnej\nskúšky...“ Hlasovanie: ZA: 5 s pripojením podpisov skúšobnej komisie. Protokol obsahuje celkové\nhodnotenie „neprospel“ s podpismi skúšobnej komisie v Pezinku dňa 30.09.2020.\n14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení do 31.12.2020 (ďalej len „zákon o JA“) zriaďuje sa Justičná akadémia Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „akadémia“).\n15. Podľa § 2 ods. 2 zákona o JA akadémia je právnická osoba, ktorá je rozpočtovou organizáciou\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a hospodári s prostriedkami\núčelovo určenými v štátnom rozpočte na vzdelávanie sudcov, prokurátorov, súdnych úradníkov,\nasistentov sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a asistentov prokurátora.\n16. Podľa § 12 ods. 1 zákona o JA návrh na vykonanie odbornej justičnej skúšky (ďalej len \"skúška\")\njustičným čakateľom predkladá akadémii minister. K návrhu priloží aj záverečné hodnotenie justičného\nčakateľa vypracované predsedom príslušného krajského súdu.\n17. Podľa § 12 ods. 3 zákona o JA cieľom skúšky je overiť, či má justičný čakateľ alebo právny čakateľ\nprokuratúry potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu sudcu\nalebo funkciu prokurátora.\n18. Podľa § 12 ods. 4 zákona o JA vykonanie skúšky zabezpečuje akadémia spravidla dvakrát do roka,\nv jarnom a v jesennom období.\n19. Podľa § 12 ods. 5 zákona o JA skúška justičného čakateľa a skúška právneho čakateľa prokuratúry\nmajú písomnú a ústnu časť. Písomná časť sa skladá z odborného testu, z vyhotovenia rozhodnutí v\ntrestnej a v inej než trestnej veci. Písomnou časťou skúšky sa overuje spôsobilosť justičného čakateľa a\nprávneho čakateľa prokuratúry samostatne vykonávať procesné úkony a postupy vyplývajúce z funkcie,\nna ktorú sa pripravuje. Na ústnej skúške majú justičný čakateľ a právny čakateľ prokuratúry preukázať\nvedomosti z ústavného práva, z organizácie a pôsobnosti súdov a prokuratúry, z trestného práva, z\nmedzinárodného práva, z občianskeho práva, z rodinného práva, z obchodného práva, z finančného\npráva, zo správneho práva, z pracovného práva a z práva Európskej únie.\n20. Podľa § 14 ods. 2 zákona o JA ak justičný čakateľ pri skúške neprospel, minister mu povolí vykonať\nopravnú skúšku na základe jeho písomnej žiadosti; generálny prokurátor povolí vykonať opravnú skúšku\nprávnemu čakateľovi prokuratúry na základe jeho písomnej žiadosti.\n\n21. Podľa § 14 ods. 5 zákona o JA na vykonanie skúšky vyššieho súdneho úradníka a asistenta\nprokurátora sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3 a § 12 ods. 1 až 5; ak ide o poradcu sudcu\nústavného súdu Slovenskej republiky, vykonáva právomoci spojené s návrhom na vykonanie skúšky,\nvykonaním opravnej skúšky a ďalšej opravnej skúšky a s odovzdaním osvedčenia o vykonaní skúšky\npredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n22. Podľa § 14 ods. 7 zákona o JA ďalšiu opravnú skúšku môže vyšší súdny úradník alebo asistent\nprokurátora vykonať najskôr po jednom roku a najneskôr do dvoch rokov od konania opravnej skúšky.\nAk vyšší súdny úradník alebo asistent prokurátora neprospel ani pri ďalšej opravnej skúške, zostáva vo\nsvojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky.\n23. Podľa § 15 ods. 2 zákona o JA podrobnosti o organizácii a vykonaní skúšky upraví skúšobný poriadok\nakadémie.\n24. Podľa čl. 1 skúšobného poriadku, účinného od 01.01.2019, vydaného Radou žalovaného podľa\n§ 15 ods. 2 zákona o JA (ďalej len „skúšobný poriadok“) cieľom odbornej justičnej skúšky (ďalej aj\n„skúška“), ktorej vykonanie zabezpečuje Justičná akadémia Slovenskej republiky (ďalej len „akadémia“)\nv zmysle zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nje overiť, či má „justičný čakateľ, právny čakateľ prokuratúry, vyšší súdny úradník, asistent sudcu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, asistent prokurátora alebo poradca sudcu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky“ (ďalej aj „uchádzač“) potrebné odborné vedomosti a je dostatočne pripravený na\nto, aby mohol zastávať funkciu sudcu alebo prokurátora (§12 ods. 3 zákona o JA).\n25. Podľa čl. 2 ods. 1 skúšobného poriadku skúšku vykonáva uchádzač pred skúšobnou komisiou\nzloženou z piatich členov volených a odvolávaných Radou Justičnej akadémie Slovenskej republiky\n(ďalej len „rada“) na návrh súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdnej rady“), generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), rady prokurátorov a ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Zaradenie uchádzačov do\nskúšobných komisií vylosuje riaditeľ Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ\nakadémie“) alebo ním poverený člen pedagogického dozoru Justičnej akadémie Slovenskej republiky v\ndeň konania písomnej časti skúšky za prítomnosti minimálne troch členov skúšobných komisií.\n26. Podľa čl. 5 ods. 1 skúšobného poriadku skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti (12 ods. 5 zákona\no JA). Písomná časť sa koná v jeden deň, ústna časť v jeden deň s odstupom spravidla jedného týždňa\nod skončenia písomnej časti skúšky.\n27. Podľa čl. 5 ods. 2 písomná časť skúšky sa skladá z odborného testu a z vyhotovenia rozhodnutí v\ntrestnej a inej než trestnej veci (§ 12 ods. 5 zákona o JA). Písomnou časťou skúšky sa overujú odborné\nvedomosti prostredníctvom odborného testu a spôsobilosť uchádzača samostatne vykonávať procesné\núkony a postupy vyplývajúce z funkcie, na ktorú sa pripravuje prostredníctvom vyhotovenia rozhodnutia\nv trestnej a inej než trestnej veci.\n28. Podľa čl. 6 ods. 1 skúšobného poriadku pred začatím písomnej časti skúšky informuje riaditeľ\nakadémie alebo ním poverený člen pedagogického dozoru uchádzačov o jej organizácii a priebehu, ako\naj o ich právach a povinnostiach.\n29. Podľa čl. 6 ods. 3 skúšobného poriadku odborný test vylosuje predseda skúšobnej komisie za\nprítomnosti členov skúšobných komisií, vykonávajúcich dozor na písomnej časti skúšky, za pomoci\nelektronického systému. Odborný test sa automaticky vytvorí z náhodne vybraných otázok z databáz\npre odborné justičné skúšky spravovaných akadémiou. Otázky vylosované pre test sa z databáz vyradia\nnajmenej na dva nasledujúce skúšobné roky.\n30. Podľa čl. 6 ods. 4 skúšobného poriadku odborný test sa skladá z 25 otázok, pričom sú v ňom\nzastúpené jednotlivé odvetvia práva uvedené v č. 5 ods. 4 tak, aby sa proporcionálne zohľadnilo\nrozloženie agendy v jednotlivých oblastiach v praxi. Každá otázka odborného testu má priradené 4\nrozdielne odpovede označené písmenami a, b, c, d, pričom vždy len jedna je správna. Uchádzač označí\nv teste zakrúžkovaním písmeno tej odpovede, o ktorej sa domnieva, že je správna. Pokiaľ po vyznačení\nuchádzač zmení názor, pôvodné označenie preškrtne a zakrúžkuje iné písmeno, pričom vedľa takto\nzakrúžkovanej odpovede zreteľne napíše text „oprava“. Za každú správne zodpovedanú otázku bude\nuchádzačovi pridelený jeden bod.\n31. Podľa čl. 6 ods. 5 skúšobného poriadku odborný test vyhodnocujú členovia pedagogického dozoru\nurčení radou. Riaditeľom akadémie určený zamestnanec akadémie predloží vyhodnotenie odborných\ntestov predsedom skúšobných komisií v deň konania ústnej časti skúšky.\n32. Podľa čl. 6 ods. 6 skúšobného poriadku uchádzač je po vypracovaní odborného testu hodnotený\nstupňom „prospel“, ak správne odpovedal aspoň na 19 otázok a „prospel s vyznamenaním“, ak správne\nodpovedal aspoň na 23 otázok. Ak uchádzač nezodpovedal správne aspoň 19 otázok, má sa za to, že\n„neprospel“.\n\n33. Podľa čl. 6 ods. 9 skúšobného poriadku všetci uchádzači pripravujúci sa na rovnakú funkciu\nvykonávajúci písomnú časť skúšky v ten istý deň vyhotovujú písomné rozhodnutia na základe rovnakých\nspisov.\n34. Podľa čl. 6 ods. 14 skúšobného poriadku o získanom počte bodov v odbornom teste písomnej časti\nskúšky sú uchádzači informovaní po skončení písomnej časti skúšky. Akadémia umožní uchádzačom\nnahliadnuť do vyhodnoteného odborného testu za prítomnosti člena pedagogického dozoru.\n35. Podľa čl. 6 ods. 15 skúšobného poriadku o výsledku písomnej časti skúšky, vrátane preskúmaných\nhodnotení, sa uznáša skúšobná komisia v deň ústnej časti skúšky na začiatku zasadania. O výsledku\npísomnej časti skúšky upovedomí prítomných uchádzačov predseda príslušnej skúšobnej komisie v\ndeň konania ústnej časti skúšky pred jej začatím. Upovedomenie neprítomných uchádzačov zabezpečí\nriaditeľom akadémie určený zamestnanec akadémie. Predpokladom na vykonanie ústnej časti skúšky\nje, aby uchádzač bol hodnotený zo všetkých častí písomnej časti skúšky minimálne stupňom prospel.\n36. Podľa čl. 9 ods. 1 skúšobného poriadku jednotlivé časti písomnej a ústnej skúšky (odborný test,\npísomné vyhotovenie rozhodnutia v trestnej veci, písomné vyhotovenie rozhodnutia v inej než trestnej\nveci a odpovede na otázky z jednotlivých (piatich) oblastí práva podľa čl. 5 ods. 4) sa hodnotia\nklasifikačným stupňom „prospel s vyznamenaním“, „prospel“ a „neprospel“ (čl. 6 ods. 6, čl. 6 ods. 13 a čl.\n7 ods. 2) podľa celkového stupňa teoretickej a praktickej pripravenosti uchádzača na výkon povolania\nsudcu alebo prokurátora (§ 13 ods. 4 zákona o JA).\n37. Podľa čl. 9 ods. 2 skúšobného poriadku skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní\nvšetci jej členovia. O hodnoteniach jednotlivých častí písomnej a ústnej skúšky sa komisia uznáša\nväčšinou hlasov. Člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania (§ 13 ods. 4 zákona o JA).\n38. Podľa čl. 9 ods. 3 skúšobného poriadku rozhodnutie skúšobnej komisie o výsledku skúšky je konečné\na nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. Výsledok skúšky sa oznámi uchádzačovi v deň\nkonania ústnej časti skúšky.\n39. Podľa čl. 9 ods. 4 skúšobného poriadku celkový výsledok skúšky „prospel s vyznamenaním“\nzíska uchádzač, ktorý bol takto hodnotený najmenej v piatich z ôsmich hodnotení jednotlivých častí\nskúšky, inak je celkový výsledok skúšky uchádzača „prospel“. V prípade, ak bol uchádzač hodnotený\nklasifikačným stupňom „neprospel“ čo i len v jednom z ôsmich hodnotení jednotlivých častí skúšky,\nje celkový výsledok skúšky „neprospel“ a uchádzač sa musí podrobiť opravnej alebo ďalšej opravnej\nskúške (čl. 10).\n40. Podľa čl. 9 ods. 5 skúšobného poriadku o priebehu skúšky každého uchádzača spíše komisia\nprotokol o vykonaní skúšky, ktorý obsahuje:\na) meno uchádzača a jeho osobné údaje\nb) dátum a miesto konania skúšky\nc) témy písomných vyhotovení rozhodnutí\nd) hodnotenia („prospel s vyznamenaním“, „prospel“, „neprospel“) z odborného testu, oboch vyhotovení\nrozhodnutí z písomnej časti skúšky a z piatich jednotlivých odpovedí z ústnej časti skúšky osobitne\ne) celkový výsledok skúšky\nf) meno a podpisy predsedu a členov komisie.\n41. Podľa čl. 9 ods. 6 skúšobného poriadku za vypracovanie protokolu a jeho správnosť zodpovedá\npredseda skúšobnej komisie.\n42. Podľa čl. 10 ods. 1 skúšobného poriadku opravnú časť písomnej časti skúšky vykoná uchádzač len\nz tej časti, v ktorej „neprospel“.\n43. Podľa čl. 10 ods. 2 skúšobného poriadku ak uchádzač pri skúške neprospel, minister spravodlivosti\npovolí vykonanie opravnej skúšky na základe písomnej žiadosti, ak ide o justičného čakateľa, vyššieho\nsúdneho úradníka, alebo asistent sudcu; generálny prokurátor povolí na základe písomnej žiadosti\nvykonať opravnú skúšku právnemu čakateľovi prokuratúry alebo asistentovi prokurátora; predseda\nústavného súdu povolí vykonať na základe písomnej žiadosti opravnú skúšku poradcovi sudcu. Rovnako\nsa postupuje pri ďalšej opravnej skúške v prípade vyššieho súdneho úradníka, asistenta sudcu, asistenta\nprokurátora a poradcu sudcu Ústavného súdu.\n44. Podľa čl. 10 ods. 4 skúšobného poriadku opravnú skúšku môže uchádzač vykonať najskôr po troch\nmesiacoch, a najneskôr do deviatich mesiacov od neúspešného vykonania prvého termínu skúšky.\nĎalšiu opravnú skúšku môže vyšší súdny úradník, asistent sudcu, asistent prokurátora, poradca sudcu\nvykonať najskôr po uplynutí jedného roka, najneskôr do dvoch rokov od opakovanej skúšky (§ 14 ods.\n3, 5, 7 zákona o JA). Ustanovenia čl. 5 platia obdobne.\n45. Podľa čl. 12 ods. 1 skúšobného poriadku uchádzač, ktorý neprospel na skúške konanej v čase\npred nadobudnutím platnosti tohto skúšobného poriadku, vykoná opravnú skúšku alebo ďalšiu opravnú\nskúšku podľa tohto nového znenia skúšobného poriadku.\n\n46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení do 30.06.2021 (ďalej len\n„zákon o súdnych úradníkoch“) súdni úradníci sú štátnymi zamestnancami, ktorí spĺňajú predpoklady\npodľa osobitného zákona (Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.).\n47. Podľa § 21a ods. 1 zákona o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník, ktorý získal vysokoškolské\nvzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej\nrepublike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný\nzahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu vyššieho súdneho úradníka najmenej tri roky\na dosiahol vek najmenej 30 rokov, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku (Zákon č. 548/2003 Z.\nz. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) najneskôr do troch mesiacov od\ndoručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.\n48. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n49. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n50. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním\npostup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní\nindividuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.\n51. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka.\n52. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté\n53. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú\na) orgány štátnej správy,\nb) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej\nrepubliky\nBratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,\nc) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,\nd) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,\ne) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej\nsprávy.\n54. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n55. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s\nnegatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo\nopatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a\nto okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).\n56. Správny súd sa najskôr musel vysporiadať s otázkou, či:\na) skúšobná komisia žalovaného je orgánom verejnej správy. Na zodpovedanie tejto otázky sa správny\nsúd bližšie zaoberal charakterom procesu overovania vedomostí žalovaným ako aj jeho postavením;\nb) konanie pred žalovaným o vykonaní odbornej justičnej skúšky je administratívnym konaním;\nc) žalobou napadnuté akty podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.\n57. Správny súd vo vzťahu k definovaniu toho, či skúšobná komisia žalovaného je orgánom verejnej\nsprávy vychádzal z toho, že žalovaný je právnickou osoba, ktorá je rozpočtovou organizáciou\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky a hospodári s prostriedkami účelovo určenými v štátnom\nrozpočte na vzdelávanie sudcov, prokurátorov, súdnych úradníkov, asistentov sudcov Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a asistentov prokurátora, a overuje vedomosti a odborné predpoklady justičných\nčakateľov potrebné na výkon funkcie sudcu a právnych čakateľov prokuratúry potrebné na výkon funkcie\nprokurátora vykonaním odbornej justičnej skúšky.\n\n58. „Vytvorenie Justičnej akadémie je jedným z významných bodov, ktoré Európska komisia uvádza v\npravidelných správach (Regularly Report) týkajúcich sa plnenia politických kritérií pre vstup Slovenskej\nrepubliky do EÚ... Účelom navrhovanej právnej úpravy je zriadenie Justičnej akadémie ako vzdelávacej\ninštitúcie s celoštátnou pôsobnosťou, zabezpečujúcej vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných\nčakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov ako aj\nďalších osôb po dohode s profesnými právnickými združeniami alebo inými vzdelávacími inštitúciami\nza úhradu nákladov. V navrhovanej právnej úprave sa vytvárajú predpoklady zabezpečenia širšieho\nrozsahu nezávislosti súdnej moci zakotvením zodpovednosti súdnej moci za vzdelávanie sudcov,\nprokurátorov a iných príslušníkov justičného aparátu.“ (Dôvodová správa č. 548/2003 Ds, Zákon z 28.\noktóbra 2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom\nSlovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, k §1 a 2).\n59. „Akadémia ako vzdelávacia inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou bude skvalitňovať rozhodovaciu a\nďalšiu činnosť súdov, zvyšovať odbornú úroveň sudcov a iných príslušníkov justičného aparátu. Právo na\nzabezpečenie podmienok systematického a bezplatného vzdelávania po celý čas výkonu funkcie sudcu\nje zakotvené v ustanovení § 35 ods. 1 zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov. V zmysle § 19 ods. 4 a § 53 ods. 1 písm. g) zákona č. 312/2001 Z. z . o\nštátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bude akadémia\nzabezpečovať vzdelávacie procesy justičným čakateľom potrebné pre výkon funkcie sudcu počas ich\nprípravnej štátnej služby až do ich vymenovania za sudcu.“ (Dôvodová správa č. 548/2003 Ds, Zákon z\n28. októbra 2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom\nSlovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, k §3).\n60. Žalobca má právo na vykonanie odbornej justičnej skúšky za predpokladu splnenia predpokladov\nstanovených v zákone o súdnych úradníkoch, konkrétne v ustanovení §21a ods. 1 zákona o súdnych\núradníkoch. Organizáciu odbornej justičnej skúšky zabezpečuje žalovaný, pričom proces jej vykonania\nsa spravuje zákonom o JA a skúšobným poriadkom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má právo\ngarantované zákonom, že ak splní subjektívne podmienky na jeho strane (vzdelanie, prax, vek) má\nprávo požiadať o absolvovanie procesu overenia jeho vedomostí, ktorý je upravený zákonom o JA\na skúšobným poriadkom. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že podľa § 12 ods. 1 zákona\no JA návrh na vykonanie skúšky predkladá žalovanému minister spravodlivosti SR, a nie záujemca o jej\nvykonanie sám.\n61. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má zo zákona právo na to, aby odborná justičná skúška\nprebehla za podmienok uvedených v zákone o JA a v skúšobnom poriadku, a tomuto právu žalobcu\nzodpovedá povinnosť žalovaného dodržať podmienky uvedené v zákone o JA a v skúšobnom poriadku\na poskytnúť tak každému uchádzačovi o odbornú justičnú skúšku spravodlivý proces overenia vedomostí\ngarantovaný všetkým rovnako. Záruky spravodlivosti, zákonnosti a férovosti tohto procesu upravuje\nzákon o JA a skúšobný poriadok. Tento proces sa pred žalovaným začal v prípade žalobcu podaním\nnávrhu na vykonanie odbornej justičnej skúšky ministrom spravodlivosti žalovanému.\n62. Úlohou žalovaného je zabezpečiť pre každého uchádzača rovnaké konanie a podmienky overenia\njeho odborných vedomostí, pričom tento proces musí spĺňať základné princípy právneho štátu, ako\nje právna istota a predvídateľnosť. Podľa názoru správneho súdu sú tieto princípy znením zákona\no JA a znením skúšobného poriadku dodržané, keďže každý uchádzač o vykonanie odbornej justičnej\nskúšky je vopred oboznámený s priebehom konania, v ktorom sa budú overovať jeho vedomosti, ako\naj s dôsledkami zlyhania v rámci tohto procesu. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že vo\nvzťahu k žalobcovi nepanovala žiadna právna neistota o tom, ako bude proces overenia jeho vedomostí\nprebiehať. Žalobca v žalobe nenamietal porušenie skúšobného poriadku a povinnosti žalovaného pred\nzačatím písomnej časti skúšky informovať uchádzačov o jej organizácii a priebehu, ako aj o ich právach\na povinnostiach.\n63. Rozhodovanie žalovaného v konaní o odbornej justičnej skúške sa podľa správneho súdu\ntýka rozhodovania o právach a povinnostiach uchádzača o vykonanie odbornej justičnej skúšky.\nAbsolvovanie odbornej justičnej skúšky ako zavŕšenie fázy prípravy uchádzača na funkciu sudcu\nzabezpečuje žalovaný, pričom ohľadom rozhodovania skúšobnej komisie a žalovaného o tom, či\nuchádzač bude alebo nebude úspešný, sa jedná o rozhodovanie v rámci výkonu verejnej správy.\nVerejná správa v spočíva v povinnosti žalovaného zabezpečiť vzdelanie a prípravu budúcich sudcov a\nv povinnosti zabezpečiť overenie, či uchádzač nadobudol potrebný stupeň vedomostí a pripravenosti na\nto, aby úspešne absolvoval odbornú justičnú skúšku. Preto správny súd uzavrel, že v prejednávanom\nprípade skúšobná komisia žalovaného resp. žalovaný vystupuje voči žalobcovi ako orgán verejnej správy\npodľa § 4 písm. e) SSP.\n\n64. Na podporu záveru správneho súdu, že žalovaný vystupuje v prejednávanej veci voči žalobcovi ako\norgán verejnej správy podľa § 4 písm. e) SSP správny súd poukazuje na analógiu postavenia skúšobnej\nkomisie žalovaného pri odbornej justičnej skúške s výberovou komisiou v procese výberového konania\nna obsadenie voľného miesta sudcu. K postaveniu výberovej komisie zaujal stanovisko Ústavný súd\nSlovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 394/2021 zo dňa 11.10.2022, bod 14,15 a 16:\n„14. Pokiaľ ide o postavenie výberovej komisie vo výberovom konaní na obsadenie voľného miesta\nsudcu, možno tento orgán považovať za orgán verejnej správy v súlade s § 4 písm. e) SSP, podľa\nktorého sa orgánmi verejnej správy na účely Správneho súdneho poriadku rozumejú štátne orgány,\niné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovania o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Kreácia výberovej\nkomisie, ako aj rozsah jej právomoci či spôsob jej rozhodovania v predmetnom konaní vyplýval v tomto\nprípade priamo z ustanovení § 28 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení platnom do 31. decembra 2020\n(ďalej len „zákon o sudcoch“), a preto ju možno považovať za orgán verejnej správy sui generis (m. m.\nIII. ÚS 797/2016).\n15. Rozhodnutie výberovej komisie prijaté v rámci výberového konania podľa § 29 ods. 1 zákona o\nsudcoch a vyhlášky č. 160/2017 Z. z. zjavne možno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy\ndefinované v § 3 ods. 1 písm. b) SPP a preskúmanie tohto rozhodnutia pred správnym súdom je\npodľa § 5 ods. 2 SPP jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práva a\noprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Odporca vo svojom vyjadrení k ústavnej\nsťažnosti ústavný súd upozornil, že mu bola 14. júla 2021 doručená žaloba proti inému zásahu orgánu\nverejnej správy podľa § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie, z ktorej\nvyplýva, že sťažovateľ inicioval žalobou z 5. apríla 2021 konanie v predmetnej veci pred krajským súdom.\n16. Na základe uvedených skutočností, ako aj s prihliadnutím na znenie čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný\nsúd dospel k záveru, že v súvislosti s rozhodnutím výberovej komisie v predmetnom konaní sa\nsťažovateľ ochrany svojich subjektívnych práv mohol domáhať podaním správnej žaloby príslušnému\nvšeobecnému súdu. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ toto svoje dispozičné oprávnenie podať\nsprávnu žalobu v záujme ochrany ním uvedených práv využil, avšak príslušný krajský súd v konaní\nv predmetnej veci dosiaľ nerozhodol. Z dôvodov uvedených v tomto náleze ústavný súd podľa § 56\nods. 2 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol. Vzhľadom na\nodmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa, ktoré by mali oporu len vo vyslovení porušenia jeho v ústavnej sťažnosti označeného\npráva.“\n65. Administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti\nv oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.\nTak ako už bolo uvedené, pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán\nverejnej správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície\n(odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o\nprávach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah\nnormatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Za\nindividuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré\nmajú určeného konkrétneho adresáta (napr. rozhodnutie orgánu katastra o povolení vkladu) alebo\nsa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom adresátov (napr. rozhodnutie stavebného\núradu o stavebnej uzávere). Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom\nsprávneho konania (konania podľa Správneho poriadku), daňového konania (konania podľa Daňového\nporiadku) alebo osobitných konaní (napr. konanie o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností) a\nmôžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň\nchápané ako procesne formalizovaný postup pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou\nformalizáciu je pritom potrebné rozumieť to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho\nzačiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov (FEČÍK, Marián. § 3 [Administratívne pojmy]. In:\nBARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1.\nvydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 34.).\n66. Overovanie úrovne vedomostí uchádzača o odbornú justičnú skúšku prináleží skúšobnej komisii. Tá\nv prípade žalobcu o.i. prehodnocovala výsledky odborného testu na základe dvoch námietok žalobcu.\nSkúšobná komisia navrhovanú zmenu vyhodnotenia testu žalobcu na základe podaných námietok\nzamietla, pričom (ako je overiteľné z úradného záznamu Spr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020)\n\nskúšobná komisia rozhodovala o štyroch uchádzačov a v ani jednom neuplatnila pravidlo 75%tnej\nneúspešnosti a ich námietky neprijala.\n67. Žalobca žalobou napáda výsledok odborného úsudku členov skúšobnej komisie o prehodnotení\nvýsledku písomnej časti skúšky na základe žalobcom podaných námietok. Skúšobná komisia je povinná\nspravovať sa zákonom o JA a skúšobným poriadkom. Podľa znenia skúšobného poriadku (čl. 6 ods.\n5) odborný test vyhodnocujú členovia pedagogického zboru určení radou. Následne sa vyhodnotenie\nodborných testov predloží predsedom skúšobných komisií v deň konania ústnej účasti skúšky, t.j. v tomto\nprípade dňa 30.09.2020. Podľa skúšobného poriadku (čl. 6 ods. 6) ak uchádzač nezodpovedal správne\naspoň 19 otázok, má sa za to, že „neprospel.“ Skúšobná komisia sa uznáša o výsledku písomnej\nčasti skúšky v deň ústnej časti skúšky na začiatku zasadnutia (čl. 6 ods. 15 skúšobného poriadku).\nO výsledku písomnej časti skúšky upovedomí prítomných uchádzačov predseda príslušnej skúšobnej\nkomisie v deň konania ústnej časti skúšky pred jej začatím. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ani\njedno zo žalobou napadnutých opatrení a rozhodnutia nie je svojim obsahom uznesením sa skúšobnej\nkomisie o výsledku písomnej časti skúšky a ani upovedomením predsedu skúšobnej komisie o výsledku\npísomnej časti skúšky.\n68. Celkový výsledok skúšky závisí od vyhodnotenia všetkých ôsmich hodnotení jednotlivých častí\nskúšky. V rámci vyhodnotenia celkového výsledku skúšky sa z podkladových informácií týkajúcich sa\nvyhodnotenia jednotlivých fáz v rámci písomnej a ústnej časti skúšky vykoná sumár v zmysle zákona\no JA.\n69. Skúšobný poriadok upravuje ako skúšobná komisia zasadá, hlasuje a uznáša sa, a to v podobe\núpravy toho, kedy je skúšobná komisia schopná uznášať sa (ak sú prítomní všetci jej členovia), aká\nväčšina je potrebná pre uznesenie sa a toho, že člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.\n70. Úradný záznam skúšobnej komisie o stanovisku skúšobnej komisie k podnetom na prehodnotenie\nvýsledku písomnej časti odbornej justičnej skúšky, vrátane odborného testu, je jeden z viacerých\npodkladov, ktorý sa vo výsledku vyhodnocuje spolu s ďalšími podkladmi a informáciami pri konečnom\nrozhodnutí, či uchádzač bol alebo nebol úspešný pri absolvovaní odbornej justičnej skúšky.\n71. Úradný záznam skúšobnej komisie, ktorý napadol žalobca všeobecnou správnou žalobou, je\ndokument, ktorý je prepisom udalostí, ktoré sa fakticky udiali. Tento dokument nemá konštitutívny účinok,\nlen deklaruje a opisuje faktický stav, ktorý nastal. Žiaden predpis neupravuje, aké náležitosti by úradný\nzáznam mal mať.\n72. Činnosť skúšobnej komisie spočíva vo vyhodnocovaní úrovne vedomostí, v procese upravenom\npredpismi (zákon o JA, skúšobný poriadok), pričom táto činnosť nesmie vybočiť z medzí stanovených\ntýmito predpismi, t.j. rozsah úvahy musí byť v rámci hraníc, ktoré vytýčil zákon o JA a skúšobný poriadok.\nŽalobca žalobou neindikuje, že by skúšobná komisia uvedené hranice pre svoju úvahu, v rámci ktorej\nintelektuálnou činnosťou hodnotí vedomostí uchádzačov, prekročila.\n73. Ako už správny súd vyššie v odôvodnení uviedol, konanie o vykonaní odbornej justičnej skúšky pred\nžalovaným možno považovať za začaté doručením návrhu ministra spravodlivosti na vykonanie odbornej\njustičnej skúšky. Proces konania odbornej justičnej skúšky je upravený zákonom o JA a skúšobným\nporiadkom. Je to proces formalizovaný, na konci ktorého je buď vydané osvedčenie o vykonaní skúšky\nalebo pokiaľ je celkový výsledok skúšky „neprospel,“ nastávajú zákonom predvídané následky. Aj\nv prípade úspechu ako aj neúspechu sa jedná o priamy dotyk na subjektívnych právach uchádzača\no vykonanie odbornej justičnej skúšky. Preto správny súd považuje konanie pred žalovaným o vykonanie\nodbornej justičnej skúšky za administratívne konanie.\n74. Ak uchádzač úspešne vykoná skúšku, žalovaný mu vystaví osvedčenie o jej vykonaní, ktoré odovzdá\núspešnému uchádzačovi riaditeľ žalovaného v prítomnosti ministra (§14 ods. 1 zákona o JA). Týmto\nmožno považovať proces overovania vedomostí odbornou justičnou skúškou v prípade úspešného\nuchádzača za formálne zavŕšený. Pokiaľ žalobca neprospel ani pri ďalšej odbornej skúške, účinky\ntohto faktického stavu nastávajú priamo zo zákona, konkrétne z § 14 ods. 7 zákona o JA, podľa\nktorého v takom prípade vyšší súdny úradník zostáva vo svojej funkcii bez možnosti znovu sa prihlásiť\nna vykonanie skúšky. Podľa zákona sa v takomto prípade nevydáva žiadne osobitné osvedčenie\no nevykonaní skúšky alebo rozhodnutie, ktoré by malo obsahovať určité zákonom predpísané náležitosti.\n75. Výsledok skúšky sa podľa čl. 9 ods. 3 skúšobného poriadku oznámi uchádzačovi v deň konania\nústnej časti skúšky. Rozhodnutie skúšobnej komisie je konečné a nie je proti nemu prípustný opravný\nprostriedok. Na formu oznámenia o konečného výsledku skúšky skúšobný poriadok nekladie žiadne\nformálne náležitosti či osobitnú písomnú formu. Oznámenie nastáva faktickým vyhlásením uchádzačovi\nv deň konania ústnej časti skúšky, t.j. v prípade žalobcu dňa 30.09.2020.\n76. Protokolom o vykonaní skúšky sa dokumentuje priebeh skúšky každého uchádzača, vrátane\nhodnotenia každej z ôsmich častí skúšky ako aj celkový výsledok skúšky. Podľa názoru správneho súdu\n\naž oznámením o celkovom výsledku skúšky s jej zachytením v protokole dochádza k ustáleniu toho, aký\ncelkový výsledok skúšky uchádzač dosiahol.\n77. Podľa názoru správneho súdu je opatrenie žalovaného - úradný záznam skúšobnej komisie č. 3 č.\nSpr.: 3407/2020/6-371 zo dňa 30.09.2020 opatrením orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré\nnemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, keďže úradný záznam bol spísaný\nmedzi členmi komisie ako dokument podkladového a evidenčného charakteru pre konečné rozhodnutie\no celkovom výsledku skúšky, pričom tento úradný záznam sa ani žalobcovi nedoručoval. Uvedená\nlistina len opisovala stav, ktorý fakticky nastal hlasovaním skúšobnej komisie o námietkach vznesených\nvoči jednej z ôsmich častí skúšky. Správny súd preto uzavrel, že uvedený úradný záznam nepodlieha\nsúdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP.\n78. Rozhodnutie skúšobnej komisie č. 3 žalovaného zo dňa 30.09.2020 o hodnotení písomného testu\nzo dňa 23.09.2020 je rozhodnutím, ktoré predbežne, len parciálne, a teda nie definitívne, v rámci\nprebiehajúceho administratívneho konania upravuje právne postavenie žalobcu a slúži ako podklad pre\nrozhodnutie vo veci samej, ktorým bolo rozhodnutie o celkovom výsledku skúšky zachytené v protokole.\nToto rozhodnutie skúšobnej komisie č. 3 žalovaného zo dňa 30.09.2020 o hodnotení písomného testu\nzo dňa 23.09.2020 nemohlo mať ujmu na subjektívnych právach žalobcu, keďže žalobca mal právo na\npodanie námietky (ktoré aj využil), avšak iné právo konaní o námietkach mu neprináleží. Priamy dotyk\nna subjektívnych právach nastal až vyhlásením celkového výsledku skúšky, ktorý však žalobca žalobou\nnenapadol. Preto rozhodnutie parciálneho charakteru nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm.\ne) SSP.\n79. Pokiaľ žalovaný zaslal dňa 01.10.2020 žalobcovi list pod Spr:3473/2020-6-428, v ktorom poukázal na\nznenie zákona o JA opisujúc faktický stav, ktorý už zo zákona nastal, takýto list má informačný charakter\na nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, keďže sa jedná opatrenie orgánov verejnej\nsprávy procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania. V uvedenom liste žalovaný len konštatoval, že žalobca na ďalšej opravnej odbornej skúške\nneprospel z vypracovania odborného testu, z čoho vyplýva, že celkový výsledok ďalšej opravnej skúšky\nje „neprospel“, a teda s odkazom na znenie zákona o JA zostáva žalobca vo svojej funkcii bez možnosti\nznovu sa prihlásiť na vykonanie skúšky. V tomto liste žalovaný len opisuje faktický stav, ktorý nastal\npriamo zo zákona.\n80. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je neprípustná, a preto\npostupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol v celom rozsahu.\n81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod\npre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, keďže hoc by do úvahy prichádzalo zavinenie žalobcu, žiadne trovy\nžalovaného zo spisu nevyplývajú a ani si ich náhradu neuplatnil.\n82. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu môže oprávnený subjekt (§442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného\nmesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\n\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:fefc57a4-64fd-46be-bb08-2361bbb0a676", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.394.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2021 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.394.2021.1"}, {"guid": "ussr:97e8087a-ec6f-4967-8b2a-6aca21b83d6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.797.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 797/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 797/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.797.2016.1"}], "citovane_v": []}