§ 252 SSP

Súdy pri výklade § 252 SSP vychádzajú z legálnej definície iného zásahu v § 3 ods. 1 písm. e) SSP, z ktorej vyvodzujú dva typy zásahov: faktický postup orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a postup pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu (sp. zn. 1Sžk/31/2020, Najvyšší správny súd SR, 2021). Iný zásah má faktickú povahu, neprebehlo pri ňom formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia na mieste samom; vyžaduje sa priame dotknutie práv, právom chránených záujmov alebo povinností (sp. zn. 6Sžk/31/2019, Najvyšší súd SR, 2020). Cieľom ochrany podľa § 252 a nasl. SSP je ukončenie zásahu, voči ktorému sa dotknutá osoba nemôže brániť inými prostriedkami (sp. zn. 1Sžk/31/2020, Najvyšší správny súd SR, 2021).

Prvou otázkou je odlíšenie iného zásahu od rozhodnutia a opatrenia. Najvyšší súd SR potvrdil zastavenie konania o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom, lebo išlo o rozhodnutie, a nie o iný zásah v režime § 252 a nasl. SSP (sp. zn. 6Sžk/5/2016, Najvyšší súd SR, 2018). Oznámenie o vykonaní záznamu do katastra nehnuteľností správny súd od účinnosti SSP (1. 7. 2016) považoval za opatrenie, takže prostriedkom ochrany je všeobecná správna žaloba podľa § 177 SSP, nie žaloba podľa § 252 SSP (sp. zn. 6Sžk/31/2019, Najvyšší súd SR, 2020). Naopak zaradenie webového sídla do zoznamu zakázaných webových sídel a nadväzujúce úkony orgánov štátneho dozoru možno preskúmať len žalobou proti inému zásahu; kasačný súd preto uznesenie správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (sp. zn. 8Sžk/28/2021, Najvyšší správny súd SR, 2022).

Osobitnú skupinu tvoria postupy správcu dane. Zákonom predpokladaný a v súlade s ním uskutočnený postup správcu dane v daňovom exekučnom konaní (prikázanie pohľadávky z účtu, zablokovanie prostriedkov v banke) nie je iným zásahom, lebo ide o nástroje Daňového poriadku sledujúce legitímny cieľ vymoženia nedoplatku (sp. zn. 1Sžk/31/2020, Najvyšší správny súd SR, 2021). Pri žalobe proti začatiu a vedeniu daňovej exekúcie správny súd vychádzal z § 3 ods. 1 písm. e) v spojení s § 252 ods. 1 SSP (sp. zn. 6Sžk/30/2020, Najvyšší súd SR, 2020); žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP proti postupu daňového úradu v daňovej exekúcii správny súd zamietol (sp. zn. 5Sfk/11/2024, Najvyšší správny súd SR, 2024). Pri daňovej kontrole správny súd skúmal, či ide o iný zásah, s odkazom na českú judikatúru, podľa ktorej je neudržateľný názor, že by sa daňový subjekt mohol brániť proti kontrole až žalobou proti rozhodnutiu o dani (sp. zn. 8Sžk/7/2021, Najvyšší správny súd SR, 2022).

Druhou kľúčovou otázkou je časová podmienka odseku 1: zásah alebo jeho následky musia trvať alebo musí hroziť opakovanie. Iný zásah môže trvať, len ak už začal, a aj opakovanie predpokladá, že k nemu aspoň raz došlo; samotná hrozba zásahu, ktorý ešte nenastal, nemôže byť predmetom žaloby a touto žalobou nemožno orgánu brániť, aby v budúcnosti uplatňoval svoju právomoc (sp. zn. 7Ssk/73/2026, Najvyšší správny súd SR, 2026). Kasačný súd v tej istej veci dodal, že lekárska prehliadka osobne prítomného poistenca posudkovým lekárom môže byť iným zásahom, obstarávanie podkladov pre administratívne konanie však spravidla nie. Sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. správny súd neposúdil ako zásah trvajúci alebo hroziaci opakovaním, keďže sa viaže na stav v čase poskytnutia informácie; žalobca navyše nepreukázal žalobnú legitimáciu podľa § 252 a § 254 SSP (sp. zn. 7Svk/26/2022, Najvyšší správny súd SR, 2024).

Treťou otázkou je vzťah odsekov 1 a 2. Správny súd vo veci miestneho referenda uviedol, že určovacia zásahová žaloba má vo vzťahu k negatórnej žalobe subsidiárny charakter: možno ju podať, len ak počas trvania zásahu nebolo možné podať negatórnu žalobu. Pochybenie žalobkyne, ktorá trvajúci zásah nenapadla počas jeho trvania, nemožno odstrániť kvalifikáciou žaloby ako určovacej podľa § 252 ods. 2 SSP (sp. zn. 6Svk/28/2023, Najvyšší správny súd SR, 2024). Kasačný súd však v tej istej veci považoval za namieste očakávať, aby správny súd aspoň v základných rysoch objasnil skutočnosti relevantné pre záver o skončení zásahu (zániku funkcie starostky), o ktorý oprel nemožnosť podať negatórnu aj určovaciu žalobu. Určovacia žaloba podľa odseku 2 smeruje na určenie nezákonnosti už skončeného zásahu, nie na jeho zrušenie, a popri subsidiarite ju zákon podmieňuje aj tým, že rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu; k alternatívnemu petitu na zrušenie listu žalovaného sa správny súd vyjadril poukazom na to, čoho sa možno podľa § 252 ods. 2 SSP domáhať (sp. zn. 7Svk/26/2022, Najvyšší správny súd SR, 2024).

Negatórny charakter ochrany podľa odseku 1 súdy vyvodzujú z § 262 ods. 1 SSP: pri dôvodnej žalobe súd uznesením zakáže žalovanému pokračovať v zásahu a ak je to možné, uloží mu obnoviť stav pred zásahom; konanie sa tým nekončí a žalovaný musí oznámiť splnenie zákazu (sp. zn. 6Sžk/31/2019, Najvyšší súd SR, 2020; sp. zn. 6Sžk/30/2020, Najvyšší súd SR, 2020; sp. zn. 5Sžk/14/2019, Najvyšší súd SR, 2020). Nedôvodnú žalobu súd podľa § 261 SSP zamietne, pričom nedôvodnosť znamená, že nie sú dané tvrdené žalobné body, teda dôvody nezákonnosti určitého, existujúceho zásahu (sp. zn. 7Ssk/73/2026, Najvyšší správny súd SR, 2026). Pripomína sa aj lehota podľa § 256 SSP – dva mesiace odo dňa, keď sa dotknutá osoba o zásahu dozvedela, najneskôr dva roky od jeho vykonania (sp. zn. 5Sžk/14/2019, Najvyšší súd SR, 2020). Vo veci sprístupnenia informácie bolo predchádzajúce uznesenie správneho súdu zrušené a vec mu vrátená na ďalšie konanie pre nesprávnosť určenia okamihu začatia plynutia lehoty (sp. zn. 7Svk/26/2022, Najvyšší správny súd SR, 2024).