Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 8Sžrk/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201601 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1013201601.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: R.. H. M., Ľ. X, XXX XX F. proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia č. 4-37, Záhorská Bystrica - Leopoldov majer, IČO: 31 746 292, Ľubovnianska 8, Bratislava, 2/ Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, IČO: 30 781 035, Čsl. Tankistov 134, Bratislava, zastúpený JUDr. Margita Medveczká, advokátka, Drotárska cesta 68, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1429/11/527/09 MMI zo dňa 24.03.2011, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa ( pôvodne pribratého účastníka konania v rade 1/) proti Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č.k 6S/ 211/2013-503 zo dňa 16.11.2016, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/211/2013-503 zo dňa 16.11.2016, v časti výroku ktorým bola žaloba žalobkyne proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietnutá, o d m i e t a. Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6 S/211/2013-503 zo dňa 16.11.2016, v časti výroku ktorým bola žaloba žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1429/11/527/09 MMI zo dňa 24.03.2011 odmietnutá, z a m i e t a . Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom súde 1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č.k. 6 S 211/2013-503 zo dňa 16.11.2016 žalobu v časti konania proti inému zásahu orgánu verejnej správy zamietol s poukazom na ustanovenie § 261 SSP. Konanie v časti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1429/11/527/09/ MMI zo dňa 24.03.2011 odmietol z dôvodu toho, že žalobný návrh bol podaný po zákonom ustanovenej lehote a tiež s poukazom na ustanovenie § 7 pís. a) v spojení s § 97 a 98 písm. g/ SSP. 2. Ako dôvody svojho rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy uviedol, že konanie podľa § 252 a nasl. SSP je inštitútom súdnej ochrany pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym správnym aktom. Zásah je nezákonným resp. v širšom slova zmysle protiprávnym, ak ide o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. právo na život, právo na osobnú slobodu, právo na ochranu vlastníctva, právo na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy nemôže súd zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval, a ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Poukázal na to, že súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti žalovaného nepokračovať v porušovaní práva žalobcu a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sž/2/2009). Cieľom ochrany podľa § 252 a nasl. SSP je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. 3. Správny súd poukázal na to, že jednou zo základných podmienok poskytnutia ochrany pred nezákonným zásahom správneho orgánu súdom je jeho nezákonnosť, teda porušenie práv fyzickej alebo právnickej osoby v rozpore s právnymi predpismi. Nezákonnosť zásahu žalobkyňa videla v tom, že žalovaný podľa nej protiprávne koná po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia č. 1429/11/527/09/ MMI zo dňa 24. 3. 2011, pričom žiadala, aby žalovaný upustil od konania - vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov č. 4 - 37 Leopoldov majer, k.ú. Záhorská, ktorého zhotoviteľom bol Ing. Ján Barca - GEOMAP a ktorý bol schválený rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 392-1/2004/PÚ/Mar zo dňa 13.08.2004. 4. Správny súd poukázal na to, že zákon č. 64/1997 Z.z. upravuje postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Uvedené konanie sa skladá z niekoľko na seba nadväzujúcich etáp. Po podaní návrhu a predložení úvodných podkladov, uverejnení verejnej vyhlášky a doručeniu oznámenia o začatí konania známym účastníkom, je určená možnosť podania námietok, ktoré správny organ prerokuje a rozhodne o nich. Zároveň správny orgán vyzve Slovenský pozemkový fond, aby v primeranej lehote, ktorú mu zároveň určí, navrhol náhradné pozemky v tom istom okrese, v ktorom sa nachádzala prevažná časť pôvodných pozemkov, spolu so znaleckým posudkom na určenie ich hodnoty. Po rozhodnutí o námietkach správny orgán rozhodnutím úvodné podklady schváli. Správny orgán následne vyzve vlastníkov, aby sa v lehote 60 dní vyjadrili, či žiadajú ako vyrovnanie náhradné pozemky, v hodnote pozemku podľa registra pôvodného stavu v obvode pozemkových úprav alebo či súhlasia s poskytnutím náhrady v peniazoch pred vyhotovením projektu pozemkových úprav. Po uskutočnení vyššie uvedený úkonov správny organ rozhodne, že vlastníkom, ktorí sa v lehote 60 dní nevyjadrili k spôsobu náhrady, náhrada sa poskytne v peniazoch, že vlastníkom, ktorí napriek tomu, že nebola splnená podmienka uvedená v § 8 ods. 5, trvajú na odkúpení stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení, poskytne sa náhrada v pozemkoch a určí obvod pozemkových úprav, ktorý tvorí samostatný obvod zriadenej záhradkovej osady a samostatný obvod náhradných pozemkov. Správny orgán zadá vypracovanie projektu. Vypracovaný návrh projektu správny orgán vyvesí na 30 dní na verejné nahliadnutie a zároveň doručí každému účastníkovi konania, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu projektu týkajúci sa pozemkov, ktoré sú alebo majú byť v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať do 15 dní odo dňa doručenia výpisu alebo zverejnenia námietky proti údajom v ňom uvedených. Následne správny orgán postupom podľa zákona č. 64/1997 Z.z. projekt schváli a po schválení projektu nariadi rozhodnutím jeho vykonanie, v ktorého rámci sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia pozemky v samostatnom obvode náhradných pozemkov a vyhotoví sa geometrický plán. Dňom vydania rozhodnutia o vykonaní projektu alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov. 5. Ako je zrejmé zo stručnej rekapitulácie priebehu konania podľa zákona č. 64/1997 Z.z., etapa nariadenia vykonania projektu (§ 15 ods. 1 zákona) nasleduje po schválení projektu. V predmetnej veci bol projekt schválený rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave (predchodca žalovaného) rozhodnutím č. 392-1/2004/PÚ/Mar zo dňa 13.08.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.09.2005. Správny orgán, keď nariadil vykonanie schváleného projektu, postupoval správne v intenciách zákona, a preto súd uvedený postup považoval za súladný so zákonom. 6. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný vyzval Slovenský pozemkový fond o aktualizáciu registra pôvodného stavu, súd poukázal na ustanovenie § 18c zákona č. 64/1997 Z.z., ktorý bol do zákona doplnený novelou č. 57/2011 Z.z. účinnou dňom 01.04.2011. Keďže do účinnosti uvedenej novely zákona, teda do 31.03.2011, správny organ konanie nezastavil, bolo jeho zákonnou povinnosťou požiadať o aktualizáciu registra pôvodného stavu v súlade s §18c zákona. Preto námietky žalobkyne o protiprávnosti takéhoto postupu súd nemohol považovať za dôvodné, oprávňujúce správny súd rozhodnúť podľa § 262 SSP a zakázať žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, prípadne mu uložiť povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Na základe dôvodov uvedených vyššie správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v medziach stanovených zákonom, žaloba proti inému nezákonného zásahu orgánu verejnej správy (žalovaného) nie je dôvodná, a preto ju zamietol. 7. Vo vzťahu k odmietnutej všeobecnej správnej žalobe poukázal na to, že žalobkyňa žalobný návrh na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia č. 1429/11/527/09/MMI zo dňa 24.3.2011 (právoplatného dňa 20.08.2011) a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie formulovala (doplnila) v podaní doručenom súdu osobne dňa 26.05.2016. Správny súd mal za to, že nad všetky pochybnosti je zrejmé, že uvedený žalobný návrh bol podaný po lehote ustanovenej v § 181 ods. 1 v spojení s § 183 SSP, a preto sa v tejto časti žalobným návrhom súd z dôvodu zániku práva na podanie správnej žaloby meritórne nezaoberal. 8. Pokiaľ ide o otázku právoplatnosti rozhodnutia, ktorá bola medzi účastníkmi sporná, súd nad rámec nevyhnutného odôvodnenia na vysvetlenie dodáva, že z pripojeného administratívneho spisu a z listín predložených účastníkmi konania súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný (jeho právny predchodca) vydal dňa 24.03.2011, nebolo v zákonnej lehote napadnuté odvolaním. Dňa 24.03.2011 rozhodnutie prevzali splnomocnení zástupcovia (na základe plnomocenstiev zo dňa 07.03.1998 a zo dňa 06.10.2005) účastníka konania - pribratého účastníka Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia č. 4 - 37, Záhorská Bystrica - Leopoldov majer, pričom sa v deň prevzatia rozhodnutia vzdali odvolania. Odvolanie žalobkyne ako splnomocnenej zástupkyne (plnomocenstvo zo dňa 31.03.2011) pribratého účastníka Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia č. 4 - 37, Záhorská Bystrica - Leopoldov majer nemohlo byť akceptované vzhľadom na skutočnosť, že splnomocnení zástupcovia, ktorí mali plnú moc (oprávnenie) zastupovať pribratého účastníka v celom konaní, sa práva na podanie odvolania vzdali. Ďalším úkonom zástupcu účastníka, akým je vzdanie sa odvolania, nie je možné tento úkon nahradiť a správny orgán musel prihliadať len na úkon účastníka skôr urobený (vzdanie sa odvolania). V lehote na odvolanie teda nebolo podané žiadne. Touto skutočnosťou bola naplnená aj podmienka neprípustnosti podať správnu žalobu v súlade s § 7 písm. a) SSP, keďže účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Správne súdy preskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré boli vydané v poslednom stupni po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov prípustných podľa osobitných predpisov. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto správny súd v súlade s § 7 písm. a) v spojení s § 97 a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. O náhrade trov konania z dôvodu, že žaloba bola odmietnutá, súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratým účastníkom. II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia 9. Proti právoplatnému uzneseniu správneho súdu podal kasačnú sťažnosť sťažovateľ - Slovenský zväz záhradkárov, základná organizácia č. 4-37 Záhorská Bystrica - Leopoldov Majer Bratislava, v konaní pred správnym súdom pribratý účastník konania v rade 1/ podľa § 250 ods. 1 OSP. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal procesnú subjektivitu pribratého účastníka konania Lesného pozemkového spoločenstva v Záhorskej Bystrici, s poukazom aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/26/2006-83 zo dňa 24.02.2009, právoplatný dňa 09.04.2009, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú. 10. Lesné pozemkové spoločenstvo vystupujúc ako pribratý účastník v konaní o vyporiadanie vlastníctva nemá preukázanú procesnú subjektivitu podľa zákona o záhradkových osadách. Žalovaný protiprávne pribral toto Lesné pozemkové spoločenstvo do konania po 1. apríli 2011. Pre nedostatok vecnej legitimácie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní Lesné pozemkové spoločenstvo nemá procesnú subjektivitu ani v tomto súdnom konaní, v tomto smere poukázal na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. b/ SSP. 11. Vo vzťahu k odmietnutiu žaloby v časti o preskúmanie rozhodnutia č.k. 1429/11/527/09 MMI zo dňa 24.03.2011 sťažovateľ uviedol, že pre nesprávny postup žalovaného podľa ust.§ 15 ods. l zákona o záhradkových osadách nebol včas, t.j. do 31.03.2011 prevedený vlastnícky vzťah na užívateľov pozemkov. Užívatelia sa preto domáhali nápravy voči rozhodnutiu č. 1429/11/527/09/MMI z 24.03.2011. Následne bola dňa 14.09.2011 podaná žaloba na Krajskom súde v Bratislave, ktorá však bola podaním zo dňa 08.02.2012 vzatá v plnom rozsahu späť. Po späťvzatí žaloby boli užívateľmi uplatnené opravné prostriedky v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 12. Po vyčerpaní možných opravných prostriedkov v zmysle Správneho poriadku, vrátane návrhu na vykonanie opatrenia podľa ust. § 50 správneho poriadku vo veci nečinnosti Krajského pozemkového úradu v odvolacom konaní proti rozhodnutiu č. 1429/11/527/09/MMI z 24.03.2011 vydaním rozhodnutia vo veci samej, bol doručený ostatný neformálny list z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, SP. zn. 1021/2013-430 zo dňa 25.02.2013. V závere odpovede sa uvádza, že nie je dôvod na postup podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku. Následne dňa 28.03.2013 bol podaný návrh na Najvyšší súd Slovenskej republiky, postúpený na Krajský súd v Bratislave. 13. Sťažovateľ namietal, že procesný postup žalovaného pri riešení opravného prostriedku proti rozhodnutiu č. 1429/11/527/09/MMI nie je v súlade so Správnym poriadkom. O skutočnosti, že zo strany splnomocniteľa na právne úkony v správnom konaní neprišlo k ratihabícii úkonu - prekročenia oprávnenia, svedčia ďalšie postupy užívateľov pri domáhaní sa nápravy proti vydanému rozhodnutiu a protiprávnemu konaniu žalovaného a aj jeho nadriadeného správneho orgánu. 14. Žalovaným je síce zdokumentované, že sa právny zástupca a jeden člen ZO Leopoldov mąjer vzdal odvolania v ten istý deň, kedy bolo toto rozhodnutie vydané, no všetci užívatelia pozemkov v zriadenej záhradkovej osade ZO Leopoldov majer neboli o tom informovaní, čím sa dostali týmto protiprávnym úkonom do omylu a nemali možnosť včas uplatniť svoje právne nároky. Konanie žalovaného je nezákonné, pretože jeho postupom boli užívatelia pozemkov ukrátení na svojich subjektívnych právach. Právny úkon „vzdania sa odvolania”, ktorý mal byt' vykonaný v tom čase právnym zástupcom ZO Leopoldov majer, JUDr. R. V. a členom ZO Leopoldov majer Y.. Š. Z. priamo v deň vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. 24.03.2011 je protiprávny. V spisovom materiáli sa nachádza iba doručenka SPF, absentuje doklad o prevzatí rozhodnutia zástupcov R.. V. E. Y.. Z.. U. H. „. I. W. I. W. Y. Y.. Š. Z. nie je uvedené voči akému rozhodnutiu toto prehlásenie o nepodaní odvolania smeruje. Prehlásenie o vzdaní sa odvolania vykonali obidvąja zástupcovia na tlačive, ktoré je určené na iný predmet činnosti správneho orgánu, nie na účely zákona o záhradkových osadách. V podaniach o nápravu voči vydanému rozhodnutiu z 24.03.2011 bol druhostupňový správny orgán a ministerstvo na tieto skutočnosti upozornený. Vzdanie sa odvolania zástupcov je absolútne neplatné, nebol dodržaný postup podľa § 51 Správneho poriadku. Okrem skutočnosti, že nebol zo strany splnomocniteľa vyslovený súhlas s prekročením oprávnenia splnomocnencov, vzdanie sa odvolania jediným členom záhradkovej osady je v rozpore so Stanovami Slovenského zväzu záhradkárov zo dňa 12.I l. 1995 v platom znení ich dodatkov. 15. Žalovaný mal splnomocnenie č. ZO SZZ-4-37-LM zo dňa 07.03.1998 na zastupovanie podľa § 22 a 31 Občianskeho zákonníka a § 17 a 25 zák. č. 71/67 Zb. o správnom konaní vo všetkých veciach spojených s prerokovaním záujmov ZO SZZ na príslušných štátnych orgánoch vo veciach užívania a vlastníctva k užívaným pozemkom v záhradkovej osade Leopoldov majer v k. ú. Záhorská Bystrica s uvedením troch členov, a to: Y.. Š. Z., R.. N. Q. E. K.. Y. I.. 16. Základná organizácia SZZ je samostatná právnická osoba. Štatutárnym orgánom tejto právnickej osoby je výbor, teda kolektívny orgán. V mene výboru ZO zväzu vystupujú a navonok konajú predseda a tajomník, prípadne iný písomne poverený člen výboru. Je tam stanovená kumulatívna podmienka - v konaní predseda a tajomník. Ide o zákonom stanovené podmienky upravené v stanovách a pri ich nedodržaní by sa mohla druhá strana domáhať neplatnosti právneho úkonu. Pri dodržaní zásady kolektívneho rozhodovania nie je preto možné, aby štatutárnym orgánom bol priamo predseda alebo tajomník. Právny úkon vzdania sa odvolania jedného člena základnej organizácie je neplatný z dôvodu porušenia Stanov SZZ. 17. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol prijať prehlásenie o nepodaní odvolania len jediného člena ZO Leopoldov majer. Odvolací orgán mal prihliadať na úkon účastníka konania, odvolanie zo dňa 31.03.2011, ku ktorému pristúpili aj ďalší užívatelia pozemkov ešte pred doručeným neformálnym listom druhostupňového správneho orgánu k odvolaniu. Aby sa napadnuté rozhodnutie považovalo za doručené, žalovaný musel rozhodnutie doručiť právnemu zástupcovi záhradkárov a dvom členom ZO. Žalovaný bol informovaný, že v tom čase predsedom ZO Leopoldov majer je R.. R. T.. Odvolací orgán je povinný zrušiť alebo zmeniť každé nezákonné rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie posudzuje samostatne po právnej i skutkovej stránke. V napadnutom rozhodnutí musel zistiť také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne, a muselo sa preto zmeniť alebo zrušiť. Odvolací orgán je oprávnený zmeniť nielen výrokovú časť rozhodnutia, ale aj jeho odôvodnenie. 18. Doručenie neformálneho listu z ministerstva sp. zn. 1021/2013-430 zo dňa 25.02.2013 k podanému návrhu na vykonanie opatrenia podľa ust. 50 správneho poriadku vo veci nečinnosti Krajského pozemkového úradu v odvolacom konaní proti rozhodnutiu č. 1429/11/527/09/MMI z 24.03.2011 vydaním rozhodnutia vo veci samej, je možné akceptovať ako splnenú podmienku, aby súd mohol konať a rozhodnúť po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov prípustných podľa osobitných predpisov. V konaní správneho orgánu je zistená taká vada, ktorá má vplyv nielen na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale aj na zákonnosť postupov žalovaného po účinnosti zákona č. 57/2011 Z. z, ktorým sa doplnil zákon o záhradkových osadách od 1. apríla 2011. V postupe správnych orgánov o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu č .1429/11/527/09/MMI je evidentný zámer predlžovania správneho konania, o čom svedčí vyjadrenie žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 25.09.2013. 19. Skutočnosť, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia č. 1429/11/527/09/MMI z 24.03.2011 a bezprostredne po jeho vydaní nedisponoval s údajmi týkajúcich sa vlastníckych vzťahov k pozemkom kde je zriadená záhradková osada ZO Leopoldov majer je dokladovaná v odpovedi Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 1000/143/08/2011 zo dňa 25.07.2011 pri preskúmaní tohto rozhodnutia na žiadosť Lesného pozemkového spoločenstva zo dňa 05.05.2011. Aj tento správny orgán potvrdil, že „účastníkom tohto správneho konania nie je Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, z ktorého dôvodu mu nebolo toto rozhodnutie doručené” 20. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 1429/11/527/09/MMI z 24.03.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie. 21. Vo vzťahu k zamietnutej žalobe v časti ochrany proti inému zásahu verejnej správy sťažovateľ poukázal na to, že súčasne s podanými opravnými prostriedkami proti rozhodnutiu č. 1429/11/527/09/ MMI, záhradkári museli čeliť Opatreniu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu SP. zn. 7-2623/11 z 05.04.2011 - 24.05.2011), ktorým bol zápis do katastra nehnuteľností vykonaný na liste vlastníctva č. 6363 spoločných nehnuteľností podľa zákona č. 181/1995 Z. z. v prospech Lesného pozemkového spoločenstva pod položkou výkazu zmien č. 332/11. Po zmarenom správnom konaní o proteste prokurátora (prijatý protest č. Pd 48/11-19), ktorému nebolo vyhovené rozhodnutím č. Upo 29/12-BP z 23.03.2012 (nebolo doručené ZO Leopoldov majer) a preskúmaní zákonnosti jeho vybavenia na Krajskej prokuratúre v Bratislave č. Kd 301/12-8 z 21.08.2012 a následne podanej žalobe na Krajskom súde v Bratislave bolo súdne konanie zastavené v právnej veci nezákonného zásahu iného orgánu verejnej správy (Opatrenie Správy katastra) uznesením č. k. 1S 126/2012-242 z 23.05.2013 z dôvodu zmeškania lehoty. 22. Aj toto súdne konanie bezprostredne súvisí s návrhom žaloby, pretože do súdneho konania vo veci žaloby proti opatreniu Správy katastra vstúpilo Lesné pozemkové spoločenstvo ako vedľajší účastník konania a list vlastníctva č. 6363 je ním prezentovaný ako jeden z dôkazov vedľajšieho účastníka na strane žalovaného aj v tomto súdnom konaní. 23. Keďže Správa katastra vykonávala zápisy pozemkov od 05.04.2011 - 24.05.2011, je evidentné, že Opatrenie Správy katastra je vykonávané po účinnosti zákona č. 57/2011 Z. z. a zápisy pokračovali aj po 24.05.2011. Opatrenie Správy katastra sa malo opierat' o tvrdenia právnej zástupkyne Lesného pozemkového spoločenstva, na základe ktorého sa zapisovali pozemky zrušených útvarov bývalých urbarialistov a podobných útvarov, kde vlastníctvo jednotlivým členom malo zostať zachované. Podiely vlastníkov združených v Lesnom pozemkovom spoločenstve sa mali prepisovať z listov vlastníctva, na ktorých ich podiely údajne boli už zapísané. Tvrdenia právnej zástupkyne Lesného pozemkového spoločenstva sú zavádzajúce; sú právne nepodložené. 24. Keďže Správa katastra vedie okrem iných register Z, ktorý obsahuje údaje o konaní vo veci záznamu, okrem verejných listín a iných listín, ktoré sú predmetom zápisu v registroch N a X, register R, ktorý obsahuje listiny, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou alebo vlastníkom, najmä listina o zmene druhu pozemku, o zmene trvalého pobytu, o zmene priezviska fyzickej osoby, o zmene názvu právnickej osoby, žiadosť o zlúčenie listov vlastníctva a o zápis geometrického plánu, museli jej byt' známe všetky okolnosti prípadu ZO Leopoldov majer, najmä Geometrický plán, ktorý je súčasťou právoplatne schváleného projektu pozemkových úprav v zriadenej záhradkovej osade ZO Leopoldov majer. Ak by tvrdenia právnej zástupkyne Lesného pozemkového spoločenstva boli právne podložené, žalovaný mal možnosť postupovať s členmi združenými v Lesnom pozemkovom spoločenstve ako s domnelými vlastníkmi v súlade s ustanoveniami § 16 zákona č. 330/1991 Zb. Slovenský pozemkový fond podl'a § 17 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. vykonáva práva vlastníka k pozemkom, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorého miesto pobytu nie je známe, alebo ak vlastník svoje práva neuplatnil a neprebieha konanie podľa § 16 uvedeného zákona. Zoznam týchto pozemkov je osobitnou čast'ou registra pôvodného stavu. Po schválení registra pôvodného stavu zostáva prístupný na verejné nahliadnutie. 25. Nielen žalovanému, Slovenskému pozemkovému fondu, ale aj Správe katastra museli byt' známe skutočnosti týkajúce pozemkov, na ktorých je zriadená záhradková osada ZO Leopoldov majer. 26. Následky zásahu orgánu verejnej správy v dôsledku vykonaného Opatrenia Správy katastra naďalej trvajú. Vykonaným zápisom na LV č. 6363 sú priamo dotknuté právom chránené záujmy užívateľov pozemkov z dôvodu neoprávnene zapísaných pozemkov v zriadenej záhradkovej osade ZO Leopoldov majer, parc. č. 2644/1 až 78, parc. č. 2644/157, 158, parc. č. 2648/36 až 83, parc. č. 2645, zapísaných ako spoločné nehnuteľnosti v prospech Lesného pozemkového spoločenstva. Opatrením Správy katastra sa záhradkári protiprávne dostali do podielového spoluvlastníctva Lesného pozemkového spoločenstva po 1. apríli 2011 vykonaným zápisom na LV č. 6363. Prostredníctvom vykonaného zápisu na list vlastníctva č. 6363 spoločných nehnuteľností podľa zákona č. 181/1995 Z. z. Lesné pozemkové spoločenstvo legalizoval protiprávne nielen právny stav k dotknutým pozemkom, ale aj svoju právnu subjektivitu pozemkového spoločenstva. 27. V tomto súdnom konaní aj v trestnom oznámení je predložený ako dôkaz rozsudok Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 10Cb/204/2009 zo dňa 30.03.2011, ktorým rozhodol, že Lesné pozemkové spoločenstvo sa zrušuje a nariaďuje sa jeho likvidácia. Na tieto skutočnosti je potrebné poukázať z dôvodu, že orgány verejnej správy nerešpektovali platnú právnu úpravu a svojimi postupmi vniesli do celého prebiehajúceho správneho konania podľa zákona o záhradkových osadách značný chaos. Zriadená záhradková osada ZO Leopoldov majer je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v tomto konaní ide. 28. Zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej osoby alebo právnickej osoby spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti pokračuje. Nezákonne konal ďalej, keď Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave dal vypracovať znalecký posudok na stanovenie hodnoty pozemkov v zriadenej záhradkovej osade ZO Leopoldov majer, keď k týmto pozemkom nie je identifikovaný vlastnícky vzťah. 29. Vyhotovený znalecký posudok 42/2012, ktorého zadávateľom je Slovenský pozemkový fond v zmysle zmluvy o dielo č. 01515/2012-UVZD-ZP0138/12.00 zo dňa 29.06.2012 na stanovenie hodnoty pozemku pre ZO Leopoldov majer vychádza z toho istého Geometrického plánu, ktorým bol zameraný skutočný stav a určenie vlastníckych práv k parcele Č.. XXXX/X-XXX, XXXX, XXXX, XXXX/XX-XXX zo dňa 01.08.2003, číslo plánu 14/2003, úradne I. I.Y. Ú. U. F., L. V. F. K. XX.XX.XXXX T. Č. XXX/XXXX, na základe ktorého žalovaný správny orgán schválil projekt pozemkových úprav v zriadenej záhradkovej osade ZO Leopoldov majer zhotoviteľom K.. R. F. zo dňa 31.10.2003. Znaleckým posudkom nie sú podrobne vyjadrené vlastnícke vzťahy k pôvodnému - združenému pozemku PK alebo KN-E - par. č. 7129 (výmera 48 246 m2) a parc. č. XXXX (výmera 496 m2). 30. Žalovanému museli byt' známe právne skutočnosti viažuce sa na vlastnícku štruktúru Lesného pozemkového spoločenstva pri zadávaní Znaleckého posudku 42/2012 vychádzal z nepravdivých vlastníckych a evidenčných údajov k nehnuteľnostiam evidovaných na liste vlastníctva č. 6363.Vykonaným znaleckým posudkom vzniklo užívateľom protizákonné peňažné plnenie, ktoré bolo priznané ďalším úkonom žalovaného. 31. Žalovaný aj po účinnosti zákona č. 57/2011 Z. z. od 01.04.2011 pokračoval v nejasnostiach, keďže nemal dokladovaný zmenený, resp. spresnený skutkový stav k právnej parcele č. XXXX z PKV 418.Na základe údajov RPS v zriadenej záhradkovej osade ZO Leopoldov majer z 27.10.2000 neboli potvrdení vlastníci k právnej parcele č. XXXX z PKV 418. Je upravený o novovzniknuté parcelné čísla KN-C s výmerami podľa výkazu geometrického plánu. Doplnené sú aj ceny pozemkov pre potreby riešenia finančných náhrad spoluvlastníkov žalovaného po 1. apríli 2011 stále trvá aj s dôsledkami a pokračovaním v konaní žalovaného hrozí jeho opakovanie. 32. Cieľom konania podľa § 252 a nasl. SSP je posilnenie ochrany fyzických osôb a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej. 33. Je v rozpore so zákonným právnym princípom právnej istoty a dôvery občanov SR, aby po 16 rokoch, kedy užívatelia spoločnej nehnuteľnosti v zriadenej záhradkovej osade ZO Leopoldov majer žijúci v právnej istote a dôvere v správnost' rozhodnutia štátneho orgánu boli vystavení neistote. Je potrebné prihliadnuť na vady, ktoré by odňali účastníkovi možnost' obrátit' sa na súd. 34. Žalovaný nekoná v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných slobodách. Zákonnú úpravu o záhradkových osadách, cieľom ktorej je jednak zabezpečenie právnej istoty (ochrany) doterajších užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, ako aj vytvorenie nevyhnutných predpokladov na uskutočnenie jedného z konaní o pozemkových úpravách, možno v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru hodnotiť ako právnu normu regulujúcu užívanie majetku vo verejnom záujme. 35. Do správneho súdnictva je zavedená požiadavka tzv. plnej jurisdikcie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Verejný záujem sa sleduje pozemkovými úpravami. Je definovaný v §1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., v § 19 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb., pričom tento je spoločný pre všetky druhy pozemkových úprav. Podľa právneho názoru ústavného súdu predovšetkým sa zabezpečuje právna istota doterajších užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a zabezpečuje sa aj reálnosť ich ďalšieho využívania do obdobia konečného vyriešenia vlastníckeho práva k nim na základe konania podľa § 7 ods. 1 zákona o záhradkových osadách. 36. Postupy orgánov verejnej správy viedli k zbytočným prieťahom a teda k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu zabezpečujúceho ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. 37. S cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu, teda porušenie verejného práva fyzickej alebo právnickej osoby, právo na ochranu užívania majetku vo verejnom záujme (právo na ochranu vlastníctva), žiadali ukončiť tento nezákonný zásah a uložiť žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom, teda pred 1. aprílom 2011 tým, že ukončí konanie v merite veci schválením vykonania projektu v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej osade podľa 16 ods. 1 zákona o záhradkových osadách. Na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním žalovaného žiadali, aby kasačný súd na základe vyššie uvedených skutočností kasačnú sťažnosť posúdil ako dôvodnú vo všetkých troch bodoch sťažnostného návrhu. Z dôvodu, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/211/2013-503, 6S 239/2014 hrozí závažná ujma podľa § 447 SSP, žiadali uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 38. Žalovaný sa písomne vyjadril ku kasačnej sťažnosti, uviedol, že trvá na svojom názore a skutočnostiach uvedených v rozhodnutí č. 1429/11/527/09 /MMI zo dňa 24.03.2011. 39. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril písomne aj pribratý účastník konania v rade 2/. Mal za to, že kasačná sťažnosť by mala byť zamietnutá ako nedôvodná. Vo vzťahu k námietke procesnej subjektivity Lesného pozemkového spoločenstva uviedol, že Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici je právnickou osobu zriadenou v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a preto je aj zapísané do registra pozemkových spoločenstiev vedenom Okresným úradom v Bratislave, odbor pozemkový. Pod č. LS/1/1996. Výpis z registra pozemkových spoločenstiev v konaní predložili. Pribratý účastník konania v rade 2/ sa stotožnil s názorom súdu, že žalobný návrh proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č.1429/11/527/09 MMI zo dňa 24.03.2011 bol podaný po lehote v zmysle § 181 ods. 1 a § 183 CSP. 40. V časti konania ktorým bola žaloba zamietnutá proti inému zásahu orgánu verejnej správy uviedol, že žalobkyňa neuviedla v rozpore s ktorými právnymi predpismi majú byť právne úkony žalovaného vykonávané podľa ust. § 18 c/ zákona o záhradkových osadách. Stotožnil sa s názorom vysloveným v odôvodnení uznesenia Krajského súdu, postup žalovaného bol v súlade so zákonom a preto nemôže byť považovaný za nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Zároveň sa nepotreboval vyjadrovať ku skutočnostiam týkajúcich sa vlastníctva na ktoré sťažovateľ poukazuje. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. III. Právne názory kasačného súdu 41. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 zák. 162/2015 Z.z.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, § 457 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť podanú proti výroku uznesenia správneho súdu, ktorým tento zamietol žalobu v časti konania proti inému zásahu orgánu verejnej správy, je potrebné odmietnuť s poukazom na ustanovenie § 459 písm. b/ SSP ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobu. 42. Podľa § 250v ods. 1 -8 OSP ( zákon č. 99/1963 Zb. ) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. (2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. (3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. (4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. (5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. (6) Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. (7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. (8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. 43. Podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP ( zákon č. 162/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016 ) žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 44. Podľa § 253 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46. 45. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 46. Podľa § 255 ods. 1 - 3 žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. (2) Ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. (3) Ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto. 47. Najvyšší súd ako súd kasačný v tomto smere poukazuje na to, že v tejto časti konania išlo o konanie podľa štvrtej časti, druhej hlavy zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku a to o konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy s poukazom aj na ust. § 491 ods. 1 SSP. 48. Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že toto konanie začalo na základe žaloby ( návrhu ) žalobkyne, ktorá bola doručená na Najvyšší súd SR dňa 28.03.2013, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. Následne bola žaloba, resp. vec postúpená na Krajský súd v Bratislave uznesením pod č.k. 5Sžz/1/2013 zo dňa 15. augusta 2013, podľa ktorého bol návrh navrhovateľky ( žalobkyne ) v časti návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy - Obvodnému pozemkovému úradu postúpený Krajskému súdu v Bratislave. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2013. 49. Z obsahu súdneho spisu ďalej Najvyšší súd SR zistil, že uznesením pod č.k. 6S/211/2013-195 zo dňa 21.11.2013 bol do konania pribratý účastník správneho konania - Slovenský zväz záhradkárov, základná organizácia č. 4/37 Záhorská Bystrica - Leopoldov Majer, 841 06 Bratislava, účastník konania v rade 1/ - sťažovateľ. V odôvodnení uznesenia bol odkaz na § 250 ods. 1 O.s.p. ( zákon č. 99/1963 Zb. ) s tým, že tento je účastníkom správneho konania a výsledkom tohto sporu môžu byť dotknuté jeho práva a povinnosti. 50. Zároveň bolo zistené z obsahu súdneho spisu, že do konania bol pribratý aj účastník konania v rade 2/ - Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici so sídlom Čsl. tankistov 134, 841 06 Bratislava uznesením č.k. 6S/211/2013 zo dňa 09.10.2015 s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p., s tým, že bol účastníkom správneho konania a výsledkom tohto sporu by mohli byť dotknuté práva a povinnosti tohto účastníka konania. 51. Kasačný súd poukazuje ďalej na ust. § 491 odsek 1 SSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Je nepochybné, že predmetné konanie začalo doručením žaloby najskôr na Najvyšší súd SR a to dňa 28.03.2013 ( následne bola vec postúpená na Krajský súd v Bratislave ), teda začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963, ktorá právna úprava obsahovala v § 250v a nasl. OSP ( šiesta hlava piatej časti OSP ) samostatné konanie o ochrane pred nezákonným zásahom. Nezákonný zásah bol § 250v ods. 1 a nasl. OSP upravený veľmi všeobecne a široko. 52. Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že aj rozhodnutia o pribratí účastníkov do konania v rade 1/ a 2/ boli prijaté za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Zb.. 53. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením s poukazom na ustanovenie § 491 odsek 1 SSP už rozhodoval podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku - zákona č . 162/2015, účinného od 01.07.2016. 54. V novej úprave Správneho súdneho poriadku zostalo ,, konanie o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy „ zachované avšak v tzv. rozpracovanej podobe“. Správny súdny poriadok pojem iný zásah orgánu verejnej správy zadefinoval v § 3 ods. 1 pís. e) SSP podľa ktorého iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Zákon v § 252 SSP upravuje 2 typy žalôb proti inému zásahu a to negatórnu - § 252 ods. 1 SSP a určovaciu - § 252 ods. 2 SSP. 55. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR je potrebné ďalej uviesť nasledovné : účastníkom konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sú žalobca a žalovaný ( § 253 SSP ). Žalobca je zadefinovaný v § 254 SSP, žalovaný ako orgán verejnej správy je zadefinovaný v § 255 SSP. Toto vymedzenie účastníctva predstavuje výnimku oproti všeobecnému vymedzeniu účastníkov správneho súdneho konania v § 32 ods. 1 SSP v tom zmysle, že účastníkmi konania nebudú ďalší účastníci v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ a b/ SSP. To znamená, že ak by sa aj ten istý iný zásah orgánu verejnej správy vzťahoval alebo týkal viacerých osôb, účastníctvo by nepatrilo tej osobe, ktorá by žalobu nepodala, samozrejme v takomto prípade nie je vylúčené podanie viacerých samostatných žalôb, ktoré by boli následne obligatórne spojené na spoločné konanie podľa § 65 ods. 3 SSP. Rovnako by sa spoločnou žalobu mohli ochrany pred totožným iným zásahom orgánu verejnej správy, domáhať aj viaceré osoby. Jedinou osobou v konaní, ktorej môže svedčať postavenie ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 3 písm . c/ SSP je prokurátor, ktorý je oprávnený vstúpiť aj do konania o žalobe proti inému zásahu v zmysle svojho univerzálneho vstupového oprávnenia daného § 46 SSP, na ktorý odkazuje aj veta za bodkočiarkou v § 253 SSP. V rámci konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy neprichádza do úvahy ani uplatnenie si procesného postavenia zúčastnenej osoby podľa § 41 SSP, pretože toto je viazané buď na postavenie zúčastnenej osoby podľa § 15 písm. a/ Správneho poriadku., alebo účastníctvo v administratívnom konaní, teda procesné administratívne inštitúty, ktoré sa vo vzťahu k inému zásahu neaplikujú ( komentár k Správnemu súdnemu poriadku, str. 1234 a nasl., nakladateľstvo C.H. BECK, Jana Baricová a kol,, 2018 ). 56. Vzhľadom na to, že žaloba v tejto časti proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná za účinnosti OSP - zákona č. 99/1963 Z.z., ako žaloba na ochranu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 250 v a nasl. OSP a konanie s poukazom na § 491 odsek 1 SSP už bolo dokončené podľa ustanovení zákona 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku účinného od 1.7.2016 je potrebné poukázať na to, že s poukazom na ust. § 250v odsek 1 a 2 O.s.p., je účastníctvo v tomto konaní vymedzené rovnako ako podľa SSP ( § 253 a § 254 SSP). 57. Sťažnostnú legitimáciu, t.j. subjekty, ktoré sú oprávnené na podanie kasačnej sťažnosti, vymedzuje ustanovenie § 442 SSP. Len osoby uvedené v tomto ustanovení sú oprávnené iniciovať kasačné konanie. 58. Podľa názoru kasačného súdu kasačnú sťažnosť proti výroku uznesenia správneho súdu, ktorý tento v časti konania proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalobu zamietol, mohla podať len žalobkyňa, ktorá sa domáhala ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy prostredníctvom žaloby. Len žalobkyňa a žalovaný orgán verejnej správy v tejto časti konania mohli byť účastníkmi konania o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy ( porovnaj § 250v ods. 1, 2 OSP a §§ 253, 254 a 255 SSP ). Na tom nič nemení ani nesprávny procesný postup správneho súdu, ktorý v tejto časti konania pribral účastníkov konania v rade 1/ a 2/ do konania, tento nemôže spôsobiť vadu konania v dôsledku ktorej by bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť, nakoľko neznemožnil účastníkovi konania ( žalobkyni ) uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 59. Kasačný súd zdôrazňuje, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je potrebné tvrdenie žalobcu - fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach , alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami (§ 254 SSP). Obdobná bola aj predchádzajúca právna úprava podľa ktorej v zmysle § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, nezákonným zásahom verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej, alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu , ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. To znamená, že pokiaľ správny súd zamietol žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou žalobou sa žalobkyňa ako fyzická osoba domáhala ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy, oprávneným subjektom na podanie kasačnej sťažnosti podľa Najvyššieho súdu bola len žalobkyňa a nie pribratý účastník konania v rade 1/, preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako pribratého účastníka konania v rade 1/ kasačný súd odmietol ako podanú neoprávnenou osobou s odkazom na § 459 písm. b/ SSP. 60. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu správneho súdu, ktorým výrokom uznesenia v časti konania - žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1426/11/527/09 MMI zo dňa 24.03.2011, žalobu odmietol, kasačný súd uvádza nasledovné : 61. Najvyšší súd SR ako súd kasačný preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu, v tejto časti z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a ods. 2 SSP). Postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, § 457 ods. 2 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a je potrebné ju zamietnuť. 62. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 63. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 64. Podľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 65. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 66. Podľa § 98 ods. 1 SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak a) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d) bola podaná oneskorene, e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50, g) je neprípustná, h) tak ustanoví tento zákon. 67. Podľa § 181 odsek 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 68. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 69. Správny súd žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.1426/11/527/09/ MMI zo dňa 24.03.2011 odmietol, ako neprípustnú s poukazom na § 181 ods. 1 a § 183 SSP z dôvodu toho, že žalobný návrh bol podaný po zákonom ustanovenej lehote, tiež poukázal aj na to, že žaloba je neprípustná s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g/ a § 7 písm. a/ SSP. 70. Kasačný súd udáva, že správny súd v súlade s ust. § 98 ods.1 pís g) SSP vyhodnotil dôvod odmietnutia žaloby v tejto časti v spojení s § 7 pís. a) SSP ako správny, s ktorým dôvodom sa kasačný súd stotožňuje a naň odkazuje. 71. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje, čo správne súdy nepreskúmavajú. V § 7 pís. a) SSP je uvedený dôvod - nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku, čo je najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. 72. Rozhodnutie žalovaného ( jeho právneho predchodcu ) č.1426/11/527/09/MMI zo dňa 24.03.2011 prevzali splnomocnení zástupcovia pribratého účastníka konania v rade 1/, pričom sa vzdali práva podať odvolanie proti nemu. Odvolanie žalobkyne ako splnomocnenej zástupkyne pribratého účastníka konania v rade 1/ od dňa 31.3.2011, preto nemohlo byť akceptované. Okrem iného kasačný súd poukazuje na to, na čo už poukázal aj Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia č.k. 5Sžz/1/2013-173, zo dňa 15.8.2013, že Krajský pozemkový úrad v Bratislave sa listom č. 589/143/08/2011 z 19.7.2011 vysporiadal s odvolaním žalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č.k. 1492/11/527/08/MMI z 24. marca 2011. V jeho závere uviedol, že podanie žalobkyne v predmetnej veci považuje v zmysle § 53 správneho poriadku za neplatné, ktoré nespôsobuje účinky spojené so začiatkom odvolacieho konania, preto ho vybavil neformálne. Dôvodom je skutočnosť, že žalobkyňa sa nepreukázala ako splnomocnená zástupkyňa účastníka konania - ZO SZZ 4-37 Leopoldov majer, pričom Y.. Š. Z. E. R.. R. V., ktorí zastupujú ZO SZZ 4-37 Leopoldov majer na základe plnomocenstva, sa zaň odvolania proti citovanému rozhodnutiu písomne vzdali. Aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo týmto odvolanie žalobkyne vybavené. Pokiaľ žalobkyňa nesúhlasila s týmto spôsobom vybavenia odvolania, mala sa domáhať ochrany prostredníctvom žaloby a to preskúmania ,, listu „ v súdnom konaní v zmysle § 70 správneho poriadku v spojení s § 247 a nasl. OSP, teda podľa vtedy platných a účinných právnych predpisov. 73. Z tohto dôvodu kasačný súd, kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti výroku napadnutého uznesenia správneho súdu v časti žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1429/11/527/09/ MMI zo dňa 24.3.2011 zamietol podľa § 461 SSP ako nedôvodnú. 74. Zároveň kasačný súd zamietol návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti s poukazom na § 447 ods. 1 SSP. 75. Podľa § 446 odsek 1 SSP kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. 76. Podľa § 447 odsek 1 , 2 SSP kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. (2) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3. 77. Ustanovenie § 446 odsek 1 SSP ustanovuje, že podaním kasačnej sťažnosti nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto právna úprava je daná predovšetkým povahou kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku. Inak povedané, nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo. Pokiaľ ide o dôvod pre priznanie odkladného účinku, zákon v § 447 odsek 1 SSP vymedzuje len jeden dôvod a tým je hrozba závažnej ujmy. Kasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že sťažovateľ dôvody hrozby závažnej ujmy právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. 78. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 pís. a/ SSP. 79. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.