zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.
Účelom návrhu zákona je zavedenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu.
Návrh zákona na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod, ktorá je limitovaná len na procesy spojené s verejným obstarávaním, má plošný charakter z hľadiska prístupu k verejným zdrojom. Narábanie s verejnými prostriedkami v rámci verejného obstarávania predstavuje približne iba 20% výdavkov verejného sektora. Súčasná právna úprava nerieši dostatočným spôsobom identifikáciu konečného užívateľa výhod, pretože je založená čestnom vyhlásení; od tohto konceptu návrh zákona upúšťa a zavádza sprísnený režim verifikácie konečného užívateľa výhod.
Partnerom verejného sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Právna úprava nadväzuje na existujúcu právnu úpravu pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, keďže aj register partnerov verejného sektora bude verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti. Súčasne dochádza k novému abstraktnejšiemu definičnému vymedzeniu konečného užívateľ výhod, ktorým je fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo vykonáva kontrolu nad klientom, alebo fyzická osoba, v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva.
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod nebude podkladom zápisu do registra čestné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod, ale bude sa musieť uplatniť procedúra identifikácie konečného užívateľa výhod. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod bude okrem partnera verejného sektora zodpovedať aj oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Oprávnená osoba bude povinná postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú na tento účel upravuje. Návrh zákona však neostáva len pri prvotnej identifikácii konečného užívateľa výhod, keďže predpokladá aj následnú identifikáciu, a o to vždy keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a pod.
Návrh zákona zavádza štandardné registračné konanie, ktorým treba rozumieť konanie o zápise údajov do registra, zmene zapísaných údajov alebo výmaze údajov zapísaných do registra. Registráciu bude vykonávať Okresný súd Žilina. Registračné konanie sa koncipuje ako výlučne elektronické konanie, na ktoré sa vzťahuje úprava elektronickej podoby výkonu verejnej moci.
Návrh zákona s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy, a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh zákona svojou povahou – úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej úradnej evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru – spĺňa atribúty, ktoré umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva; k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy.
Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania.
Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizácie súvisiacich zákonov, a to primárne tých, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi. Definícia konečného užívateľa výhod bude obsiahnutá v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novelizácia sa taktiež navrhuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a Hospodárskou a sociálnou radou vlády. Vláda Slovenskej republiky návrhy zákona prerokovala a schválila 17. augusta 2016.

čl. I
(zákon o registri partnerov verejného sektora)

čl. I § 1 §
Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet právnej úpravy, t.j. okruh spoločenských vzťahov, ktoré zákon reguluje. Návrh zákona upravuje zriadenie registra. Súčasne vymedzuje subjekty a údaje o nich, ktoré sa do tohto registra (povinne) zapisujú, ako aj procedúru zápisu údajov, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov. V tejto časti zákon vychádza z rokmi a praxou osvedčenej právnej úpravy obchodného registra (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Návrh zákona ďalej upravuje niektoré povinnosti spojené s evidenciou údajov v registri, a to najmä overovanie údajov o konečných užívateľoch výhod. Súčasťou návrhu zákona sú aj sankčné mechanizmy určené na riešenie situácie, keď dôjde k porušeniu zákonom ustanovených povinností. Zriaďovaný register nahrádza doterajší register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný návrh zákona nepredstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z …

čl. I § 2 §
V § 2 sa zavádza základný pojmový aparát využívaný v návrhu zákona. Partner verejného sektora je definovaný niekoľkými definíciami. Právna úprava obsahuje pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu. Jednotiacim znakom jednotlivých definícii partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1 písm. a) je pozitívna definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie je v § 2 ods. 2, 3 a 4. Posúdenie otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda má povinnosť zápisu do registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne, či tu nie je okolnosť, ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora (negatívna definícia). Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je v rámci definície partnera verejného sektora výslovne vylúčený samotný verejný sektor; k tomu …

čl. I § 3 §
Register sa vymedzuje ako zoznam údajov a dokumentov ustanovených predkladaným návrhom zákona. Údajmi v tomto prípade sú údaje podľa § 4, dokumentmi sú tzv. verifikačné dokumenty. Register má verejný charakter, pričom verejný prístup je garantovaný tým, že register sa zverejňuje na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom platí, že údaje zapísané v registri nie je potrebné preukazovať pre orgánmi verejnej moci. V ďalšom texte návrh zákona je register vymedzený ako informačný systém verejnej správy. V dôsledku toho sa naň vzťahu ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správa a prevádzka tohto informačného systému sa zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Zámerom predkladateľa je rozšíriť funkcionalitu existujúcich informačných systémov používaných na súdoch (najmä Súdny manažment). Prezentačná vrstva informačného systému bude k dispozícii tak ako predpokladá návrh zákona na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa odseku 1 bude register zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, t.j. …

čl. I § 4 §
Navrhovaný § 4 vymedzuje obsah registra. Nadväzuje sa na definičné vymedzenie registra, t.j. ide o verejný zoznam údajov a dokumentov. A teda ustanovujú sa údaje zapisované do registra a dokumenty ukladané do registra. Základná požiadavka ustanovená zákonom je, aby sa do registra zapisovali partneri verejného sektora, t.j. fyzické osoby a právnické osoby, ktoré spĺňajú definičné vymedzenie partnera verejného sektora podľa § 2. Zápis partnera verejného sektora sa síce vykonáva na dobu neurčitú (§ 7 ods. 3), ale návrh zákona súčasne požaduje, aby tento zápis trval minimálne po dobu trvania právneho vzťahu (zmluvy) medzi partnerom verejného sektora a subjektom, ktorý reprezentuje štát, územná samospráva či verejnoprávna inštitúcia. Právne vzťahy, o ktoré tu ide, majú zmluvný základ, to znamená, že ich trvanie možno stotožniť s trvaním samotnej zmluvy. V tomto kontexte je potrebné osobitne posudzovať aj jednotlivé zmluvné typy, keďže existuje kategória zmlúv, ktorých hospodársky účel pominie bezprostredne po tom, čo sú skonzumované. Typickým príkladom je napríklad zmluva týkajúca sa prevodu vlastníctva …

čl. I § 5 §
Ustanovenie § 5 upravuje začatie konania o návrhu na zápis. Pod slovným spojením „návrh na zápis“ treba rozumieť návrh na zápis údajov (tzv. prvozápis), zmenu zapísaných údajov alebo výmaz zapísaných údajov. Aktívna legitimácia je na strane oprávnenej osoby, ktorá návrh na zápis podáva za partnera verejného sektora. Vzhľadom na to, že právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou zmluvný základ, ustanovuje sa zákonná povinnosť, a teda kogentná norma, partnera verejného sektora poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť. Rozsah súčinnosti je vymedzený slovami „na účely podľa tohto zákona“; tento pojem treba vykladať v intenciách povinností oprávnenej osoby podľa tohto zákona, t.j. na účely samotného registračného konania, ale najmä na účely overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. V odseku 2 sa navrhuje, aby návrhy na zápis boli podávané registrujúcemu orgánu výlučne v elektronickej podobe v intenciách zákona o e-Governmente. Návrh na zápis bude musieť byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, inak sa naň nebude prihliadať, t.j. neuplatní sa odmietnutie návrhu …

čl. I § 6 §
V odseku 1 sa upravujú skutočnosti, ktoré registrujúci orgán preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou), jednak o podmienky viažuce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho prílohy má v prvom rade formálno-právny a nie materiálny charakter, t.j., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do registra) ponesie partner verejného sektora a oprávnená osoba. Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k odseku 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na formulári, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka …

čl. I § 7 §
Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov podľa § 6 a 7 zákona, je v zmysle odseku 1 registrujúci orgán povinný vykonať zápis v lehote dvoch pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Ustanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o návrhy bez vád, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter. Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nebude prípustný opravný prostriedok, t.j. námietky. Podľa odseku 2 registrujúci orgán informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle. Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Nevyžaduje sa preto jeho doručovanie do vlastných rúk, keďže niet …

čl. I § 8 §
V odseku 1 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6 zákona. V takomto prípade registrujúci orgán navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrujúci orgán upovedomiť navrhovateľa. Registrujúci orgán si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto oprávnenej osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Keďže ide o doručenie rozhodnutia, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok a od doručenia ktorého začína plynúť lehota na uplatnenie opravného prostriedku, povaha veci vyžaduje, aby sa vykonalo doručovanie do vlastných rúk. Doručovanie sa bude v tomto prípade vykonávať elektronicky podľa zákona o e-Governmente, pričom sa použijú tie ustanovenie cit. zákona, ktoré upravujú elektronickú obdobu doručovania do vlastných rúk, t.j. ide o doručovane s elektronickou doručenkou. Keďže v § 7 ods. 1 zákon ustanovuje dvojdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bola oprávnená osoba približne v rovnakej lehote upovedomená aj o skutočnosti, že registrujúci orgán navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že …

čl. I § 9 §
V ustanovení odsekov 1 a 2 sa navrhuje úprava mechanizmu zmeny údajov zapísaných v registri. V tomto prípade nejde len o údaje o konečnom užívateľovi výhod, ale o všetky údaje zapisované do registra v rozsahu § 4. Zmena zapísaných údajov sa bude vykonávať na základe návrhu (k tomu pozri § 5 až 8). Koncepčne je právna úprava nastavená na vzájomnej súčinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Vychádza sa pri tom z predpokladu, že partner verejného sektora je primárne tým subjektom, ktorý sa ako prvý dozvie o zmene zapísaných údajov. Preto je v odseku 1 ako prvé pravidlo vyjadrená informačná povinnosť partnera verejného sektora smerom k oprávnenej osobe. Túto povinnosť je partner verejného sektora splniť bezodkladne potom, čo sa dozvedel o zmene údajov. Na podklade toho je oprávnená osoba povinná podať návrh na zmenu zapísaných údajov. Lehota na podanie návrhu je 30 dní, čo vytvára dostatočný časový priestor pre overovania údajov o konečnom užívateľovi výhod. Pretože o zmene údajov sa …

čl. I § 10 §
Výmaz partnera verejného sektora sa bude vykonávať na návrh samotného partnera, ktorý za neho podáva oprávnená osoba a v jedinom prípade aj bez tohto návrhu, a to vtedy, ak partnerovi verejného sektora bude uložená pokuta podľa § 13 ods. 1 alebo ods. 4, t.j. z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o existencii vylúčenia oprávnenej osoby. Výmaz bude vždy spôsobovať vylúčenie z možnosti uchádzať sa o verejné zdroje nad rámec limitov podľa § 2 ods. 2 a 3. Konanie o výmaze údajov je konaním, ktoré teda možno začať aj z úradnej moci. Výmaz oprávnenej osoby sa bude realizovať buď na návrh partnera verejného sektora alebo oprávnenej osoby. Vzhľadom na to, že oprávnená osoba vykonáva úkony pre partnera verejného sektora na báze dobrovoľnosti, je namieste umožniť jej ukončiť spoluprácu s partnerom verejného sektora, a to najmä v prípadoch kedy partner verejného sektora nebude poskytovať oprávnenej osobe súčinnosť, prípade nebude oprávnenej osobe poskytovať požadované informácie o konečnom užívateľovi výhod, …

čl. I § 11 §
V § 11 sa upravuje inštitút overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. Ide o koncept, ktorý nahrádza doterajšiu úpravu čestných vyhlásení o konečnom užívateľovi výhod. Nositeľom povinnosti overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod bude oprávnená osoba, ktorej na tento účel je partner verejného sektora povinný poskytovať súčinnosť (§ 5 ods. 1). V odseku 1 sa upravuje zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných v registri. Zodpovednými subjektmi sú partner verejného sektora a oprávnená osoba. Oprávnená osoba však len v rozsahu korektívu konania s odbornou starostlivosťou. V odseku 2 sa upravujú situácie (tzv. verifikačné udalosti), ktoré zakladajú povinnosť oprávnenej osoby identifikovať konečného užívateľa výhod. Primárne sa bude identifikácie konečného užívateľa výhod vykonávať pri tzv. prvozápise, t.j. pri podaní návrhu na zápis partnera verejného sektora do registra. Následne sa vyžaduje identifikácia konečného užívateľa výhod počas trvania tohto zápisu: pri zápise zmeny konečného užívateľa výhod – v tomto prípade o overenie identifikácie na základe § 9 ods. 1 a 2 zákona, t.j. pri zmene už zapísaných údajov …

čl. I § 12 §
V § 12 sa navrhuje mechanizmus verifikácie konečného užívateľa výhod vykonávaný z úradnej moci. Na tento účel sa navrhuje, aby registrujúci orgán mal jednak oprávnenie vyzvať partnera verejného sektora a oprávnenú osobu na poskytnutie súčinnosti (odsek 2) a súčasne sa umožňuje, aby registrujúci orgán mohol využiť pri overovaní konečného užívateľa výhod aj iné orgány, a to tzv. povinného osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa bude realizovať buď na základe kvalifikovaného podnetu alebo aj bez tohto podnetu. Úprava kvalifikovaného podnetu je prevzatá z platného znenia zákona o verejnom obstarávaní, pričom je rozšírená aj o notifikačnú povinnosť vo vzťahu k oznamovateľovi o spôsobe vybavenia jeho podnetu. Z procesného hľadiska sa na postup registrujúceho orgánu, t.j. súdu budú vzťahovať ustanovenia § 289 až 298 Civilného mimosporového poriadku, ktoré svojou povahou najviac vyhovuje potrebám …

čl. I § 13 §
V § 13 sa upravujú pokuty za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom. Pokuty sú diferencované podľa závažnosti porušenej povinnosti do dvoch kategórií. V odseku 1 sa upravuje pokuta, ktorá bude ukladaná za porušenie týchto povinností: uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod v návrhu na zápis, uvedenie nepravdivých údajov alebo neúplných údajov o verejných funkcionároch, alebo nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote ustanovenej týmto zákonom (§ 9 ods. 1), porušenie zákazu výkonu funkcie oprávnenej osoby podľa § 19. V týchto prípadoch sa pokuta bude jedným rozhodnutím ukladať partnerovi verejného sektora a súčasne aj jeho štatutárnemu orgánu, prípadne všetkým jeho členom (vo význame každému osobitne). Z povahy veci sa uloženie pokuty štatutárnemu orgánu nepoužije, ak je partnerom verejného sektora fyzická osoba. Výška pokuty je v prípade partnera verejného sektora definovaná dvojako – v prvom rade sa pokuta uloží vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. …

čl. I § 14 §
Ďalším postihom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorému bude uložená pokuta z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod v návrhu na zápis bude diskvalifikácia podľa Obchodného zákonníka; k tomu pozri § 13a cit. zákona. V praxi to bude znamenať, že registrujúci orgán zašle právoplatné rozhodnutie o pokute príslušnému súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií. Na podklade tohto rozhodnutia súd, ktorý vedie register diskvalifikácií v spolupráci s registrovými súdmi vykoná výmaz dotknutej fyzickej osoby zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých figuruje ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Doba vylúčenia (diskvalifikácie) je v tomto prípade tri roky; k tomu pozri § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka. Koncept diskvalifikácie podľa Obchodného zákonníka je nastavený tak, že umožňuje, aby osobitný zákon ustanovil konkrétne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky za rozhodnutia o vylúčení. V súčasnosti sú takto definované dve rozhodnutia – rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo …

čl. I § 15 §
Ustanovenie § 15 upravuje súkromnoprávne dôsledky porušenia niektorých povinností ustanovených zákonom. Ak dôjde k právoplatnému uloženiu pokuty za porušenie povinností uvádzať v návrhu na zápis pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo si podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote ustanovenej týmto zákonom, vznikne účastníkovi zmluvy, s ktorým partner verejného sektora uzavrel zmluvu, právo odstúpiť od tejto zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy vznikne aj v prípade nesplnenia povinnosti zabezpečiť zápis oprávnenej osoby podľa § 10 ods. 2 v zákonom ustanovenej lehote. Pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia od zmluvy treba vychádzať z povahy zmluvného vzťahu, a teda aplikovať buď Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník. Porušenie povinnosti vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod alebo nesplnenie povinnosti vykonať zápis oprávnenej osoby do registra včas bude mať za následok to, že účastník zmluvy, s ktorým partner verejného sektora uzavrel zmluvu, nemusí plniť svoje zmluvné povinnosti a nedostane sa tým od omeškania so splnením svojho záväzku.

čl. I § 16 §
Zákonná úprava predpokladá, že podania adresované registrujúcemu orgánu budú formalizované a bude ich potrebné vykonať na predpísaných formulároch. Tieto budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Navrhuje sa preto štandardné splnomocňujúce ustanovenie pre vydanie týchto formulárov. Vychádzajúc z textu zákona možno rozlišovať tieto podania: návrh na prvý zápis partnera verejného sektora (§ 5 ods. 1) návrh na zmenu (výmaz) zapísaných údajov (§ 9 a § 10) návrh na výmaz oprávnenej osoby (§ 10 ods. 2) oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod (§ 11 ods. 6). Z dôvodu prehľadnosti budú formuláre pre návrh na prvý zápis a návrh na zmenu (výmaz) zapísaných údajov diferencované podľa toho či je partnerom verejného sektora fyzická osoba alebo právnická osoba. Návrh príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je v súlade s čl. 17 ods. 1 písm. i) Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky súčasťou predkladaného materiálu. V odseku 2 sa koncipuje právna úprava, ktorá čerpá z § 13 ods. 3 zákona č. 530/2003 …

čl. I § 17 §
Navrhuje sa, aby platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora mohli využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, resp. verejný sektor ako taký. Na tento účel sa umožňuje zapisovať do registra aj subjekty, ktoré nie sú partnermi verejného sektora, a teda nemajú zákonnú povinnosť zápisu. Možno očakávať, že napr. veľké korporácie preberú tento mechanizmus aj pre svoje B2B obchodné vzťahy. V tomto prípade však ide o dobrovoľnú registráciu (pozri dikciu v odseku 1 „ak o to požiada“). Pod pojmom „postupom a za podmienok podľa tohto zákona“ treba rozumieť, že na takúto registráciu sa vzťahuje procesná úprava v § 5 až 11. Na takto zapísanú osobu sa budú vzťahovať povinnosti podľa tohto zákona, napr. povinnosť verifikácie podľa § 11. Vzhľadom na dobrovoľný charakter zápisu sa však navrhuje nepoužiť na takto zapísanú osobu ustanovenia o pokutách (§ 13), o vylúčení (§ 14) a o odstúpení od zmluvy a omeškaní (§ 15). Z hľadiska technického spracovania prezentačne vrstvy registra …

čl. I § 18 §
Charakteristickým znakom zákona je, že vykonáva novelizáciu právnych predpisov regulujúcich prístup k verejným zdrojom, resp. majetku. Podstata týchto novelizácií spočíva v tom, že sa zavádza nová podmienka pre získanie verejných zdrojov alebo majetku, ktorá spočíva v tom, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa o tieto zdroje či majetok uchádza musí byť zapísaná v registri. Táto povinnosť bude splnené len vtedy, ak bude zápis v registri obsahovať všetky údaje ustanovené v § 4. Ide teda o výkladové ustanovenie, ktoré určuje kedy možno považovať povinnosť zápisu v registri za splnenú.

čl. I § 19 §
V § 19 sa upravujú okolnosti, ktoré zamedzujú výkon činností oprávnenej osoby, ak tu existujú okolnosti, ktoré sú dôvodným predpokladom zaujatosti oprávnenej osoby. V prípade písmena a) sa pri tom vychádza z logiky veci, že je neprípustné, aby v jednej veci bol partner verejného sektora a oprávnená osoba ten istý subjekt. Rovnako je neprípustné, aby oprávnenou osobou bola osoba, ktorá je v tej istej veci aj konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora. Podľa písmena b) bude vylúčené, aby oprávnená osoba vykonávala činnosť podľa tohto zákona, ak jej konečný užívateľ výhod je tá istá osoba ako v prípade partnera verejného sektora. V písmene c) sa ako diskvalifikačné kritériu zavádza vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby, ktorý je spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, a to najmä formou personálneho alebo majetkového prepojenia partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Ak teda nastane niektorá zo skutočností uvedených v písmenách a), b) alebo c), oprávnená osoba nebude môcť vykonávať činnosť oprávnenej osoby. Porušenie tohto zákazu …

čl. I § 20 §
Z dôvodu predchádzania prípadných výkladovým nezrovnalostiam sa navrhuje výslovne vyjadriť tú skutočnosť, že činnosť advokáta, notára, banky, pobočky zahraničnej banky, audítora a daňového poradcu podľa zákona o partneroch verejného sektora nijako nenahrádza ich povinnosti podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I § 21 §
Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení je vysporiadať sa s existujúcim registrom konečných užívateľov výhod zriadeným zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa návrhu zákona sa subjekty zapísané v registri podľa zákona o verejnom obstarávaní budú považovať za subjekty zapísané do registra partnerov verejného sektora, a to odo dňa účinnosti zákona. Na tento účel ministerstvo spravodlivosti preberie databázu registra konečných užívateľov výhod. Osoby zapísané pôvodne v registri konečných užívateľov výhod budú však povinné vykonať dodatočne, v lehote šiestich mesiacov proces overenia identifikácie konečného užívateľa výhod podľa novej právnej úpravy. Nesplnenie tejto povinnosti povedie k výmazu dotknutého subjektu z registra konečných užívateľov výhod.

čl. I § 22 §
Prechodné ustanovenia podľa § 22 majú za cieľ zabezpečiť verifikáciu konečného užívateľa výhod aj v prípadoch zmluvných vzťahov, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona a trvajú aj po jeho účinnosti. Na tento účel sa v odseku 1 ustanovuje povinnosť fyzických osôb a právnických osôb, ktoré spĺňajú podmienky pre zápis do registra, aby zabezpečili svoj zápis do registra do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Podmienkami pre zápis do registra treba rozumieť naplnenie definície partnera verejného sektora podľa § 2. V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa uplatní postu podľa odseku 2, v zmysle ktorého subjekt reprezentujúci verejný sektor nebude povinný plniť zo zmluvy a nedostane sa do omeškania a ďalej vznikne právo odstúpiť od zmluvy. Pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia od zmluvy treba vychádzať z povahy zmluvného vzťahu, ktorý sa ukončuje odstúpením, a teda aplikovať buď Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník.

čl. I § 23 §
Vzhľadom na skutočnosť, že partnerom verejného sektora budú podľa § 2 ods. 1 písm. a) aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti navrhuje sa ustanoviť prechodné obdobie, v rámci ktorého sa budú musieť dodatočne zapísať do registra, ak spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora.

čl. II
(zákon č. 92/1991 Z. z.) Do zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie privatizovaného majetku, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. III
(zákon č. 138/1991 Zb.) Do zákona o majetku obcí sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku obce, ktorá spočíva v zápise do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o majetok obce (mesta) spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. IV
(zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.) Do zákona o správe majetku štátu sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku štátu, ktorá spočíva v zápise do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o majetok štátu spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. V
(zákon č. 446/2001 Z. z.) Do zákona o majetku vyšších územných celkov sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku vyššieho územného celku, ktorá spočíva v zápise do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza majetok vyššieho územného celku spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. VI
(zákon č. 483/2001 Z. z.) Navrhnutá úprava v čl. VI bode 1 je potrebná na legislatíve zabezpečenie prelomenia bankového tajomstva podľa § 91 ods. 4 zákona o bankách tak, aby bola zabezpečená harmonizácia zákona o bankách s ustanoveniami pripravovaného zákona o registri partnerov verejného sektora

čl. VII
(zákon č. 527/2002 Z. z.) Územná samospráva a verejnoprávne inštitúcie sú povinné predávať svoj majetok spravidla formou dražby. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. prechádza na vydražiteľa vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu, prechod majetku je podmienený len zaplatením kúpnej ceny. Na tento účel sa navrhuje doplnenie cit. zákona tak, aby udelenie príklepu bolo titulom pre nadobudnutie vlastníctva len vtedy, ak je splnená podmienka zápisu do registra partnerov verejného sektora. Uvedená právna konštrukcia sa vzťahuje len na tie osoby, ktoré spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora. Na iné osoby sa však nevzťahuje.

čl. VIII
(zákon č. 549/2003 Z. z.) Doplnenie zákona o súdnych úradníkoch má za cieľ umožniť zveriť do pôsobnosti vyšších súdnych úradníkov vykonávanie zápisov do registra, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov v tomto registri. Ide o analogickú úpravu aká sa používa v prípade agendy obchodného registra; k tomu pozri § 4 ods. 3 zákona o súdnych úradníkoch.

čl. IX
(zákon č. 176/2004 Z. z.) Do zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku verejnoprávnej inštitúcie, ktorá spočíva v zápise do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o majetok verejnoprávnej inštitúcie spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. X
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

čl. X bod 1
Do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie dotácie, ktorá spočíva v zápise žiadateľa o dotáciu do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. X bod 2
Zavádza sa všeobecné pravidlo v rámci pravidiel rozpočtového hospodárenia, podľa ktorého verejné prostriedky, majetok štátu alebo štátne finančné aktíva bude možné poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora len, ak sú tieto osoby zapísané v registri. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. XI
(zákon č. 581/2004 Z. z.)

čl. XI bod 1
V intenciách definičného vymedzenia partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod návrhu zákona sa navrhuje medzi partnerov verejného sektora zaradiť aj zdravotné poisťovne, pretože tieto nakladajú s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Odkrytie konečných užívateľov výhod v prípade zdravotných poisťovní je preto legitímne požadovať. Na zdravotnú poisťovňu zapísanú v registri sa tak budú vzťahovať povinnosti ustanovené v zákone o registri (čl. I). Porušenie týchto povinností môže viesť k uplatneniu všetkých dôsledkov, ktoré tento zákon spája s nesplnením zákonných povinností partnera verejného sektora (§ 13 až 16 návrhu zákona).

čl. XI bod 2
Navrhuje sa, aby prílohou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia bol aj výpis z registra. To znamená, že subjekt, ktorý má byť budúcou zdravotnou poisťovňou musí byť pred podaním žiadosti zapísaný v registri.

čl. XI bod 3
Navrhuje sa rozšíriť okruh dôvodov, pre ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zruší povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia aj o skutočnosť, že zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri. Predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť až v momente uplynutia lehoty podľa navrhovaného prechodného ustanovenia; k tomu pozri bod 4.

čl. XI bod 4
Ustanovuje sa prechodné obdobie v trvaní šiestich mesiacov pre vykonanie zápisu do registra zo strany zdravotných poisťovní. Nesplnenie tejto povinnosti bude zakladať použitie § 39 ods. 1 písm. k) zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, t.j. zrušenie povolenia.

čl. XII
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

čl. XII bod 1
Navrhované doplnenie zákon o konkurze a reštrukturalizácii má za cieľ využiť systém odkrývania konečných užívateľov výhod aj v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Na tento účel sa rozširuje definičné vymedzenie spriaznenej osoby, ktorou bude aj ten veriteľ, ktorý si prihlasuje pohľadávku vo výške nad 1 milión eur voči dlžníkovi, ktorý je partnerom verejného sektora alebo ním bol v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie. Právna úprava sa nevzťahuje na orgány verejnej správy podľa rozpočtových predpisov.

čl. XII bod 2
V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa nová práva úprava spriaznených osôb bude vzťahovať len konania začaté po účinnosti zákona.

čl. XIII
(zákon č. 561/2007 Z. z.) Do zákona o investičnej pomoci sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie investičnej pomoci, ktorá spočíva v zápise do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. XIV
(zákon č. 297/2008 Z. z.)

čl. XIV bod 1 a 2
Cieľom zmeny zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nanovo definovať konečného užívateľa výhod. Definícia konečného užívateľa výhod je koncipovaná jednak vo všeobecnej rovine a jednak demonštratívnym výpočtom osôb, ktorá je potrebné vždy považovať za konečných užívateľov výhod. Vo všeobecnej časti definície konečného užívateľa výhod návrh zákona vychádza z čl. 3 bod 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES.

čl. XIV bod 3 až 5
Vo väzbe na § 12 zákona o registri partnerov verejného sektora sa navrhuje upraviť súčinnostné ustanovenia novelizovaného zákona. Subjektom, ktorému sa bude po novom poskytovať súčinnosť bude registrujúci orgán, t.j. Okresný súd Žilina.

čl. XV
(zákon č. 292/2014 Z. z.) Do zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorá spočíva v zápise do registra. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

čl. XVI
(zákon č. 343/2015 Z. z.)

čl. XVI bod 1
Zmena zákona o verejnom obstarávaní zahŕňa najmä vypustenie právnej úpravy doterajšieho registra konečných užívateľov výhod. Táto právna úprava sa stáva v súvislosti so zavádzaním nového registra – registra partnerov verejného sektora – bezpredmetnou. Nedochádza však k vypusteniu podmienky zápisu v registri ako podmienky uzavretia zmluvy po skončení procesu verejného obstarávania. Táto podmienka zostáva zachovaná. Podmienku zápisu v registri je však potrebné vnímať v súvislosti s finančnými limitmi zavádzanými v § 2 ods. 2 návrhu zákona. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sa doterajšie znenie § 11 nahrádza novým znením, kde je vyjadrená podmienka zápisu v registri ako podmienka pre uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Táto podmienka sa vzťahuje ako na uchádzačov, tak aj na ich subdodávateľov. Subdodávateľom v tomto prípade nie je len subdodávateľ vymedzený v zákone vo verejnom obstarávaní, ale aj subdodávateľ vymedzený v § 2 ods. 1 písm. a) siedmy bod návrhu zákona.

čl. XVI bod 2
Ide o zmenu vyvolanú zmenou § 11 novelizovaného zákona.

čl. XVI bod 3
Je legitímne požadovať, aby podmienku zápisu do registra spĺňal aj nový dodávateľ alebo nový koncesionár. Preto sa táto požiadavka v zákone upravuje výslovne.

čl. XVI bod 4
Doterajšie znenie § 19 ods. 3 sa prispôsobuje novej právnej úprave registra partnerov verejného sektora. Jeho vecná podstata sa však nemení.

čl. XVI bod 5 až 14
Ide o zmeny vyvolané zmenou § 11 novelizovaného zákona.

čl. XVI bod 15
Vypúšťa sa doterajšia právna úprava registra konečných užívateľov výhod. Vzhľadom na zavedenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora sa doterajšia právna úprava stáva bezpredmetnou.

čl. XVI bod 16 a 17
Ide o zmenu vyvolanú vypustením časti ustanovení v § 56.

čl. XVI bod 18
Navrhuje sa ponechať doterajší správny delikt upravený v § 182 ods. 1 písm. d) s tým, že musí dôjsť k zmene jeho skutkovej podstaty vzhľadom na zmenu právnej úpravy v § 11. Doterajší zákaz uzavrieť zmluvu s osobu, ktorá nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod sa nahrádza zákazom podľa § 11. Analogicky k tomu sa preto nanovo koncipuje doterajšia úprava § 182 ods. 1 písm. d).

čl. XVI bod 19
Ide o zmenu vyvolanú vypustením časti ustanovení v § 56.

čl. XVI bod 20
Navrhuje sa vypustiť doterajšie správne delikty podľa § 182 ods. 3 písm. b), g) a h), a to z dôvodu zamedzenia dvojitého potrestania, keďže sankcie sa obdobné protiprávne konanie sa upravujú v § 13 návrhu zákona.

čl. XVI bod 21
Ide o zmenu vyvolanú vypustením § 162 ods. 1.

čl. XVI bod 22
V § 187a ods. 1 sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nová právna úprava použije aj na verejné obstarávania, pri ktorých nebola do 31. decembra 2016 uzavretá zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva. V § 187a ods. 2 sa navrhuje prechodné ustanovenie, ktoré má za cieľ umožniť Úradu pre verejné obstarávanie dokončiť konania začaté podľa doterajších predpisov vo veciach súvisiacich s povinnosťou evidencie konečných užívateľov výhod.

čl. XVII
(účinnosť) S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2017, čo zároveň zabezpečuje dostatočnú legisvakačnú lehotu, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia obsiahnuté v čl. I. Delená účinnosť vo vzťahu k čl. XI je daná potrebou odložiť účinnosť ustanovenia umožňujúceho odňatie licencie na výkon činnosti zdravotnej poisťovne v prípade nesplnenia povinnosti vykonať registráciu podľa tohto zákona v rámci určeného prechodného ustanovenia. Až po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné prvýkrát aplikovať oprávnenie odňať licenciu. V Bratislave, 17. augusta 2016 Robert Fico, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Lucia Žitňanská, v.r. podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhovanou právnou úpravou dochádza k doplneniu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) o časť, ktorá je negatívnym vymedzením definície zmluvy na účely zákona. Zmluvou podľa predchádzajúceho nie je zmluva alebo iný právny úkon, ktorého účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ak v mene Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Štátnej pokladnice vykonáva svoju pôsobnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto pôsobnosť zahŕňa vydávanie štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, ale i uzatváranie dvojstranných obchodov na medzinárodnom finančnom trhu za účelom riadenia menového alebo úrokového rizika štátu a riadenia jeho likvidity. Z aktuálneho znenia zákona, najmä v spojitosti s peňažným plnením podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod je zrejmé, že pojem partner verejného sektora vymedzuje aj pojem zmluva podľa § 2 ods. 1 písm. d) platného znenia zakladajúca právny vzťah so štátom, a to popri vecnom vymedzení v § 2 ods. 1 …

čl. I bod 2 §
Návrhom zákona dochádza k rozšíreniu okruhu subjektov, ktorých za partnera verejného sektora považovať nemožno, a to ani v prípade, ak by prijímali plnenia nad limity uvedené v § 2 ods. 2 a 3 zákona. V § 2 zákona sa odsek 4 dopĺňa písmenami d) a e), podľa ktorých sa partnerom verejného sektora nemôžu stať iné štáty a ich orgány a tiež medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného a ich orgány. Cieľ zákonodarcu pri príprave zákona totiž nebol ustanovovať povinnosti pre tieto subjekty, ale naopak smeroval len k úprave tých vzťahov, ktoré vznikajú v rámci verejného sektora v územnej pôsobnosti Slovenskej republiky. Naviac, vzťahy medzi Slovenskou republikou a jej orgánmi s týmito subjektmi sú prednostne regulované najmä bilaterálnymi či multilaterálnymi medzinárodnými zmluvami.

čl. I
(zákon č. 315/2016 Z. z.)

čl. I bod 1 až 9 (§ 2 ods. 1) všeobecne §
Cieľom návrhu zákona je v tejto časti nanovo vymedziť pojem „partner verejného sektora“ a tým pádom aj okruh osôb, ktoré sa povinne zapisujú do registra partnerov verejného sektora postupom podľa tohto zákona. Predkladateľ vymedzuje partnera verejného sektora pozitívnym spôsobom (odsek 1) a negatívnym spôsobom (odseky 2, 3 a 5). Vzťah týchto ustanovení treba vnímať tak, že subjekt, ktorý inak spĺňa znaky partnera verejného sektora podľa odseku 1 nemá povinnosť zápisu do registra, ak mu svedčí niektorý z dôvodov podľa odsekov 2, 3 a 5. Upúšťa sa od doterajšieho prelínania pozitívneho a negatívneho vymedzenia partnera verejného sektora v odseku 1 [pozri pôvodnú dikciu „...ktorá nie je subjektom verejnej správy...“ v písmene a), resp. dikciu „...okrem zmluvy...“ v písmene d)], čo v aplikačnej praxi spôsobovalo výkladové nezrovnalosti. Negatívne vymedzenie partnera verejného sektora v odsekoch 2, 3 a 5 je postavené tak ako doteraz na objeme transakcie bez ohľadu na účastníkov právneho vzťahu (de minimis limity v odsekoch 2 a 3), na statuse …

čl. I bod 1 (subjekt verejnej správy) §
V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody sa výnimka pre subjekty verejnej správy presúva do odseku 5, kam systematicky patrí. Tiež v tomto bode dochádza k legislatívno-technickej úprave súvisiacej s vložením nového odseku 4 v § 2.

čl. I bod 2 a 3 [§ 2 ods. 1 písm. a) prvý bod a druhý bod] §
V tomto prípade dochádza k trom zmenám ustanovenia. V prvom prípade sa pojem „európske štrukturálne a investičné fondy“ nahrádza pojmom „európske fondy“. Cieľom tejto právnej úpravy je vyriešenie otázky, či sa zákon vzťahuje aj na prostriedky z európskych fondov, ktoré nemajú charakter štrukturálnych a investičných fondov, a to tak, že právna úprava sa rozširuje na akékoľvek fondy Európskej únie. Na dosiahnutie tohto cieľa je najvhodnejším riešením vypustenie slov „štrukturálne a investičné“, ktoré zužovali doterajšiu právnu úpravu. V praxi sa tiež stala spornou otázka posudzovania prijímania plnení z Európskeho pôdohospodárskeho záručného fondu. Prijímanie plnení z tohto fondu nad rámec limitov uvedených v zákone však v zmysle navrhovanej právnej úpravy požíva výnimku z povinnosti zápisu do registra. Predkladateľ zvážil argumenty ohľadne potreby zabezpečenia záujmov Slovenskej republiky, ktorým je aj odstránenie nízkej konkurencieschopnosti slovenského agropotravinárskeho priemyslu voči ostatným členským krajinám, ktorá by mohla byť prehĺbená zavádzaním nových vnútroštátnych podmienok, ktoré by boli nad rámec požiadaviek Európskej únie. Na základe uvedenej výnimky sa teda …

čl. I bod 4 [§ 2 ods. 1 písm. a) prvý, druhý a šiesty bod)] §
Na účely tohto zákona sa za právnickú osobu zriadenú zákonom nemajú považovať komory (samosprávne profesijné organizácie) zriadené zákonom (napríklad Slovenská advokátska komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a pod.). Tieto subjekty síce sú právnickými osobami zriadenými zákonom, avšak nie je vhodné ich považovať za súčasť verejného sektora na účely tohto zákona, pretože tieto záujmové organizácie nie sú financované „štátom“, ale z príspevkov svojich členov, ktorých združujú a ktorých záujmy chránia a obhajujú a preto ani plnenia, ktoré by od uvedených komôr prijímali fyzické alebo právnické osoby nemajú charakter „verejných zdrojov“. Napriek tomu je podľa súčasnej právnej úpravy prijímateľ plnenia od komory nad limit ustanovený zákonom považovaný v zmysle uvedenej definície za partnera verejného sektora a má povinnosť zápisu. Preto sa navrhuje vyňatie komôr zriadených zákonom z množiny „právnických osôb zriadených zákonom.“

čl. I bod 5 [§ 2 ods. 1 písm. a) šiesty bod)] §
Ide o precizovanie ustanovenia, podľa ktorého vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora veriteľovi, ktorý nadobudol pohľadávku klasickou cesiou, ale aj tomu, komu má byť pohľadávka uhradená z iného titulu – ide napríklad o situáciu, kedy ručiteľ dlžníka uspokojí veriteľa v čoho dôsledku prejde na ručiteľa pohľadávka priamo zo zákona, prípadne môže ísť o prechod pohľadávok na dedičov na základe právoplatného skončenia dedičského konania.

čl. I bod 6 [§ 2 ods. 1 nové písm. a) bod 7] §
Pri subdodávateľoch sa navrhuje precíznejšie vyjadriť povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora, keďže zavedený korektív „vie alebo má vedieť“ sa javil príliš všeobecným a v praxi spôsoboval problémy. Podľa novo koncipovaného korektívu má subdodávateľ povinnosť zápisu vtedy, ak vie alebo so zreteľom na všetky okolnosti má vedieť, že plnenia, ktoré dodáva, sú určené partnerovi verejného sektora a súvisia, a teda, že sa svojim plnením podieľa na uskutočňovaní verejnej zákazky. „So zreteľom na všetky okolnosti“ možno vykladať aj v svetle nasledujúcich príkladov, ktoré vychádzajú zo zverejnených výkladových stanovísk ministerstva spravodlivosti: Subdodávateľ dodáva stavebný materiál na výstavbu diaľnic či obdobných projektov, ktorý pravidelne dováža na miesto, kde sa štátny projekt uskutočňuje. Tu sa prezumuje, že subdodávateľ musí o tejto skutočnosti vedieť a je teda jeho povinnosťou zapísať sa do registra. Odlišnou situáciou bude napr. dodanie výpočtovej techniky subdodávateľom A subjektu B, ktorý následne dodá túto techniku ministerstvu. Je zrejmé, že subdodávateľ A v tomto prípade pravdepodobne nevie a nemusí vedieť, že …

čl. I bod 7 (verejný podnik) §
V spojitosti so zaradením subjektov, ktorými sú (i) právnické osoby, ktoré sú úplne alebo z väčšej časti financované štátom, obcou, vyšším územným celkom, (ii) právnické osoby zriadené zákonom, ktoré sú kontrolované štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom a (iii) právnické osoby, v ktorých štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu medzi subjekty verejného sektora, došlo k zmene tým spôsobom, že návrh zužuje množinu „verejný sektor“ len na právnické osoby zriadené zákonom alebo právnické osoby založené štátom, obcou, vyšším územným celkom ak v tejto právnickej osobe má štát, obec či vyšší územný celok samostatne alebo spoločne výlučnú, teda 100% - nú priamu alebo nepriamu majetkovú účasť. Pre tieto právnické osoby je charakteristické, že napriek tomu, že sa v právnych vzťahoch správajú ako subjekty súkromného práva, výlučným vlastníkom prostriedkov uvedených spoločností je verejný sektor. Návrh zákona zároveň uvedené subjekty podriaďuje pod novozavedený …

čl. I bod 8 [§ 2 ods. 1 písm. c)] §
V aplikačnej praxi vznikla nie úplne vyhovujúca právna úprava, ktorá v prípade bánk umožňovala, aby oprávnenou osobu bola aj pobočka zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom v prípade ostatných oprávnených osôb sa táto možnosť nepripustila, i keď je zrejmé, že napríklad advokáciu môže na území Slovenskej republiky vykonávať aj zahraničná advokátska kancelária tým, že si tu umiestni svoju organizačnú zložku. Navrhovaná právna úprava má za cieľ odstrániť disproporciu platnej právnu úpravy tak, že sa umožní vykonávanie činnosti oprávnenej osoby aj zahraničným oprávneným osobám, ak vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojho podniku alebo organizačnej zložky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o organizačnej zložke možno hovoriť len v prípade advokátov, bánk, daňových poradcov a audítorov; notári organizačné zložky nevytvárajú.

čl. I bod 9 [§ 2 ods. 1 písm. e)] §
Cieľom zmeny definičného vymedzenia zmluvy ktorej definícia je obsiahnutá v § 2 ods. 1 písm. e) je odstrániť z tejto definície výnimku (pozri dikciu „...okrem zmluvy...“), pretože negatívne vymedzuje partnera verejného sektora v ustanovení, kde to z hľadiska systematiky je nenáležité. Z vecného hľadiska však nedochádza k zmene zákonnej úpravy. Výnimka konštituovaná podľa doterajšieho znenia § 2 ods. 1 písm. d) sa len presúva do § 2 ods. 5 kam systematicky patrí. Zmluvou sa na účely zákona naďalej rozumie nielen zmluva v ponímaní dvoj, alebo viacstranného právneho úkonu ale aj „iné právne úkony“. Ide predovšetkým o individuálne právne akty orgánu verejnej správy (najmä v podobe rozhodnutí), na základe ktorých vzniká právnickým či fyzickým osobám právo na plnenie (či už finančné plnenie alebo plnenie vo forme majetku) s výnimkou rozhodnutí súdu či rozhodcovského orgánu. Iným právnym úkonom rozumieme tiež príklep na dražbe, ktorým (po zaplatení ceny dosiahnutej na dražbe) prechádza vlastnícke právo na vydražiteľa. Zákonné nároky, ktoré sa priznávajú fyzickým či …

čl. I písmenu a)
Hodnotou plnenia zo zmluvy sa rozumie súhrn všetkých plnení či už finančných alebo majetkových alebo ich kombinácia, pričom z hľadiska právnej istoty sa navrhuje vyjadriť, že uvedené sumy sa posudzujú vždy bez dane z pridanej hodnoty ak sa táto účtuje - teda ak je subjekt platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa účtovných predpisov nenavyšuje sa hodnota plnenia zo zmluvy o daň z pridanej hodnoty.

čl. I písmenu b)
Problematiku viacerých subjektov, ktorých spája spoluvlastníctvo k nadobúdanému plneniu rieši navrhované pravidlo v písm. b). V praxi totiž vznikajú situácie, kedy štát prevádza nehnuteľnosť do spoluvlastníctva pre viaceré fyzické či právnické osoby, prípadne sa stane bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov. Napriek tomu, že teória občianskeho práva sa pozerá na jednotlivé časti spoluvlastníctva ako na časti ideálne a nie reálne delené časti; na účely posudzovania povinnosti zápisu do registra je potrebné zisťovať, či pri rozdelení plnenia podľa spoluvlastníckych podielov by každý zo subjektov, ktoré tvoria zmluvnú stranu nadobudol plnenie prekračujúce finančné limity. Pokiaľ tomu tak nie je, povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora nevzniká. V prípade, ak veľkosť podielov nie je určená, alebo ich nemožno určiť sa má za to, že podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Odlišná situácia nastáva v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov a pozemkových spoločenstiev, ktorých rovnako spája spoluvlastnícky vzťah, ale tieto subjekty sú vyňaté zo zákona podľa § 2 ods. 5 písm. m) a n) en bloc, to …

čl. I písmenu c)
V písm. c) sa potvrdzuje doterajší logický výklad právnej úpravy, že na účely posudzovania naplnenia finančných limitov podľa § 2 ods. 2 a 3 sa jednotlivé transakcie jedného partnera verejného sektora nesčítavajú. Uvedené možno demonštrovať na praktickom príklade: Spoločnosť s ručením obmedzeným ma uzatvorené tri zmluvy, každú s iným subjektom verejnej správy. Každá zo zmlúv zakladá nárok na peňažné jednorazové plnenie vo výške 40 000 eur. Ani jedna zo zmlúv nezakladá povinnosť zápisu do registra keďže nie sú splnené finančné limity podľa § 2 ods. 2 a 3. Spoločnosť s ručením obmedzeným ma uzatvorené tri zmluvy, každú s iným subjektom verejnej správy, pričom prvá zo zmlúv zakladá jednorazové plnenie vo výške 120 000 eur, druhá vo výške 200 000 eur a tretia vo výške 50 000 eur. V tomto prípade sú v prvých dvoch situáciách splnené podmienky finančných limitov, a teda je daná povinnosť zápisu do registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným uzatvára tri zmluvy s rovnakým subjektom verejnej správy. Hodnota …

čl. I písmenu d)
Uvedeným ustanovením sa rieši najmä problém vzniknutý v aplikačnej praxi v rámci uzavretých nájomných zmlúv, kedy štát je v pozícií prenajímateľa a fyzická alebo právnická osoba v postavení nájomcu. Častým nesprávnym výkladom zákona dochádzalo k určovaniu de minimis hodnoty plnenia odvíjajúcej sa od hodnoty prenajímaného majetku, čo je však nesprávne. Preto sa navrhuje explicitne vyjadriť, že v prípade, ak štát poskytuje plnenie majúce majetkový charakter, posudzuje sa na účely naplnenia finančných limitov protihodnota poskytnutá fyzickou alebo právnickou osobou - teda v prípade nájomných zmlúv bude touto protihodnotou za užívanie majetku finančné plnenie v podobe nájomného. Zároveň na účely určenia hodnoty plnenia ostáva zachované výkladové pravidlo, že pokiaľ osobitný predpis (napríklad zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov) určuje povinnosť vyhotovovať znalecký posudok pre určenie všeobecnej hodnoty majetku, práv majetku, alebo iných majetkových práv, vychádza sa pri …

čl. I písmenu e)
Opätovne sa nadväzuje na problém nájomných a iných zmlúv, predmetom ktorých je opakujúce sa plnenie, pri ktorých v rámci doterajšej právnej úpravy absentovalo vymedzenie, za aký čas treba posudzovať hodnoty plnenia, preto sa navrhuje vyjadriť, že toto plnenie sa posudzuje za celý čas trvania zmluvy, pričom ak zmluva predpokladá možnosť prolongácie, zavádza sa fikcia, že k nej dôjde.

čl. I písmenu f)
Zavádza sa účelová fikcia, že v prípade, ak obsah zmluvy predpokladá možnosť jednostranného predĺženia trvania zmluvy, k takémuto predĺženiu dôjde.

čl. I písmenu g)
Opätovne ide o zavedenie fikcie, pri ktorej sa má za to, že ak zmluva obsahuje zákonné alebo iné dôvody na predčasné ukončenie zmluvy, teda v konečnom dôsledku i ukončenie čerpania plnenia predpokladaného zmluvou (napr. možnosť jednostranného odstúpenia, zrušenia zmluvy alebo výpovede...), k takýmto okolnostiam nedôjde.

čl. I písmenu h)
Ďalšiu fikciou, v zmysle ktorej sa má zmluvný obsah vykladať, je, že v prípade, ak zmluva predpokladá navýšenie hodnoty plnenia (napríklad v dôsledku zmeny ceny jednotlivých komodít, zmeny kurzu meny v ktorej je zmluvná hodnota dohodnutá), k takémuto navýšeniu dôjde.

čl. I písmenu i)
Písmeno i) reaguje na problematiku tzv. rámcových zmlúv, v ktorých je určená maximálna suma plnenia, pričom z uvedenej zmluvy nie je zrejmé, či táto bude skutočne poskytnutá v uvedenom rozsahu a jednotlivé plnenia sú poskytované na základe následne uzatváraných čiastkových zmlúv, v ktorých sa druh plnenia a jeho výška, ako aj parametre zákazky podrobne špecifikujú. Vychádzajúc z doterajšieho výkladu k uvedeným rámcovým zmluvám sa zavádza pravidlo, že samotné právo na poskytnutie plnenia, ktoré prekračuje de minimis limity zakladá povinnosť zápisu do registra, bez ohľadu na to, či k vyčerpaniu tohto „rámca“ skutočne dôjde. Pokiaľ rámcovú zmluvu uzatvárajú na jednej strane so štátom viacerí účastníci zmluvy, má sa za to, že každý z týchto účastníkov je partnerom verejného sektora.

čl. I písmenu j)
Ďalšou fikciou, ktorú návrh v rámci výkladových pravidiel zavádza je fikcia, že pokiaľ je v zmluve určená hodnota plnenia, k poskytnutiu tejto dôjde, napriek možným korekciám alebo kráteniu plnenia v dôsledku porušenia zmluvných či zákonných povinností. Pri všetkých fikciách sa má za to, že k uvedeným skutočnostiam dôjde a v súlade s touto fikciou treba postupovať pri vyhodnocovaní povinnosti zápisu do registra, prípadne pri ďalšom zotrvaní partnera verejného sektora v registri.

čl. I písmenu k)
Písmeno k) návrhu reaguje na situáciu, kedy zmluva obsahuje možnosť uloženia zmluvných sankcií (napríklad možnosť zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania ...). Pri takýchto zmluvách sa plnenia z uplatnených zmluvných sankcií na účely určenia de minimis limitu neposudzujú. Sankcie, ktoré možno uložiť subjektom poberajúcim plnenia priamo zo zákona na základe rozhodnutia štátneho orgánu (napríklad z dôvodu dodatočného nesplnenia podmienok) sa zohľadnia.

čl. I písmenu l)
V písmene l) sa zavádza pravidlo, ako posudzovať moment, ktorým vzniká povinnosť zápisu do registra, pokiaľ v zmluve absentuje hodnota plnenia, alebo pokiaľ ak ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, kde vopred nemožno „vypočítať“, aká hodnota plnenia bude poskytnutá. V prvom prípade sa reaguje na situáciu, že v niektorých zmluvných vzťahoch nie je možné vopred predpokladať, aká výška plnenia bude poskytnutá a táto závisí od vopred neistých skutočností. Takáto situácia v praxi nastáva napríklad pri zmluvách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ktorá sa zaväzuje poskytnúť plnenie, ktorého výška je závislá od poskytnutých úkonov zdravotnej starostlivosti (v prípade ak je zmluvnou stranou lekáreň od objemu predaných liekov či liečiv), pričom plnenie sa poskytuje viackrát do roka. V tomto prípade vzniká povinnosť zápisu až (a zároveň najneskôr) pred poskytnutím plnenia, ktorým po sčítaní s ostatnými plneniami z uzavretej zmluvy dôjde k prekročeniu finančných limitov. Uvedené neplatí, ak pri vynaložení odbornej starostlivosti možno predpokladať, že táto hodnota plnenia bude prekročená. Odborná …

čl. I písmenu m)
Ostáva zachované a explicitne sa vyjadruje doterajšie pravidlo, že pokiaľ ide o štátnu pomoc, ktorej výšku nemožno v čase jej poskytnutia určiť, vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora vždy bez ohľadu na to, či následne poskytnutá štátna pomoc prekročí finančné limity alebo nie. Uvedené pravidlo zároveň predstavuje výnimku z pravidla uvedeného v písmene l), ktoré sa pri týchto zmluvách nepoužije.

čl. I písmenu n)
V písmene n) sa zavádza osobitné pravidlo pri zmluvách, ktorých predmetom je opakujúce sa plnenie a zmluvnými stranami tejto zmluvy sú poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotná poisťovňa, ktorých vzťahy sa spravujú osobitným predpisom ktorým je zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z. ). Pri uvedených subjektoch dochádza k uzatváraniu zmlúv majúcich charakter rámcových zmlúv, často na viacročné obdobie, predmetom ktorých je opakujúce sa plnenie, ktoré je však vyplácané v niektorých prípadoch viackrát ročne, pričom je závislé od neistých skutočností (ako je uvedené v odôvodnení k písm. m). Pri uvedených zmluvách je dôvodné zachovať posudzovanie hodnoty zmluvy vždy len v rámci konkrétneho kalendárneho roka, nie počas celej doby trvania zmluvy, ako je ustanovené v § 2 ods. 4 písm. e). Zásada uvedená v tomto písmene sa teda uplatní namiesto zásady v § 2 ods. 4 písm. e), avšak …

čl. I bod 12 až 15 (všeobecne) §
Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, zámerom predkladateľa je systematicky oddeliť pojmové vymedzenie partnera verejného sektora a negatívne vymedzenie tohto pojmu. Na tento účel sa výnimky z definičného vymedzenia partnera verejného sektora sústreďujú do § 2 ods. 5. V rámci uvedeného ustanovenia ostáva zachovaná výnimka z povinnosti zápisu pre subjekty neziskového sektora (okrem prípadu ak vstupujú do verejného obstarávania alebo nadobúdajú majetok nad limity), pričom zákonodarca naďalej uvedené subjekty v zákone nevypočítava. V podmienkach Slovenskej republiky však medzi tieto subjekty patria najmä občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy, miestne akčné skupiny, ale aj cirkvi či náboženské spoločnosti, pričom „neziskovosť“ uvedených subjektov sa musí prejavovať v ich činnosti v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovania potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Zároveň, vzhľadom na nežiadúcu prax orgánov verejnej moci je potrebné na tomto mieste poukázať i na všeobecný zákaz orgánov verejnej moci požadovať od subjektov požívajúcich …

čl. I bod 12 [§ 2 ods. 5 písm. a) a b] §
V prípade doplnenia nového písmena a) do § 2 ods. 5 nejde o novú právnu úpravu, ale ide len o presunutie subjektu verejného sektora priamo do výnimiek v § 2 ods. 5 zákona. Rešpektujúc zásadu, že zákon nedopadá na vzťahy G2G sa navrhuje zaradiť verejné podniky medzi tie subjekty, ktoré nebudú mať postavenie partnera verejného sektora, hoci sú inak splnené parametre pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a). Táto výnimka však nebude platiť pri transakciách, ktoré sú výsledkom verejného obstarávania, a teda verejný podnik, ktorý bude uzatvárať zmluvu, ktorá je výsledkom verejného obstarávania bude mať povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Uvedený konštrukt sa zdá vhodným z toho dôvodu, že pokiaľ verejný podnik v postavení úspešného uchádzača uzatvára zmluvu s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nemal by byť oproti ostatným úspešným uchádzačom uzatvárajúcom zmluvy oslobodený od povinnosti zápisu v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene …

čl. I bod 13 [§ 2 ods. 5 písm. c)] §
Uvedený odsek predstavuje legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zjednotením pojmov „všeobecná hodnota“, „hodnota“ a pojmom „suma“ jednotným pojmom „hodnota plnenia“ a tiež so skutočnosťou, že majetkové plnenie môže byť poskytované tak vo forme jednorazového plnenia (§ 2 ods. 2), ako aj vo forme opakujúceho sa (čiastkového) plnenia (§ 2 ods. 3).

čl. I bod 14 [§ 2 ods. 5 písm. d)] §
Cieľom uvedenej právnej úpravy je vyňať z pôsobnosti zákona „finančný sektor“ pri výkone činnosti, ktorá v podstate rovnako ako pri verejných podnikoch tvorí ich „core business“, resp. v prípade, kde tieto subjekty sú pri svojej činnosti regulované a dohliadané Národnou bankou Slovenska, Európskou centrálnou bankou alebo príslušným zahraničným orgánom dohľadu, pričom samotný dohľad nad týmito subjektami je v mnohých aspektoch prísnejší a rozsiahlejší, ako ustanovuje režim tohto zákona, a preto sa povinnosť zápisu pre tieto subjekty javí nadbytočná a zaťažujúca pri výkone ich činnosti.

čl. I bod 15 [§ 2 ods. 5 písm. h) až o)] §

čl. I písmenu h)
Navrhované doplnenie § 2 ods. 5 o nové písmeno h) vylúči z pôsobnosti zákona tie subjekty, ktoré vstupujú do zmluvných vzťahov s verejnými podnikmi v rámci bežného obchodného styku a hlavnej ekonomickej činnosti týchto verejných podnikov. Dôvodom pre túto právnu úpravu je zohľadnenie faktu, že verejné podniky pôsobia častokrát v rámci konkurenčného prostredia, kde povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora môže spôsobovať nerovnaké postavenie súťažiteľov na trhu. V tomto prípade je dôležitým práve parameter bežného obchodného styku a hlavnej ekonomickej činnosti podniku. Pod pojmom „bežný obchodný styk“ v danom kontexte treba rozumieť s ohľadom na obsah uvedeného pojmu v rámci zákona o slobode informácií v znení neskorších predpisov zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti verejného podniku zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii s fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom. V praxi ide o také zmluvy, na základe ktorých partner verejného sektora v pozícií dodávateľa poskytuje fyzickým osobám - spotrebiteľom na uspokojenie ich …

čl. I písmenám i) a j)
Návrh zákona zavádza výnimku pre majiteľov finančných nástrojov, ktorí majú právo na výplatu určitých finančných nástrojov, v prípadoch, keď emisiu takýchto finančných nástrojov vykonali alebo sprostredkovali priamo banky, pobočky zahraničných bánk alebo obdobné finančné inštitúcie, prípadne pokiaľ tieto finančné nástroje sú obchodované na regulovanom trhu, alebo boli na tento trh prijaté do 6 mesiacov od ich vydania. Zavedenie uvedenej výnimky vychádza z dôvodov, ktoré viedli zákonodarcu pre zavedenie oslobodenia od povinnosti zápisu pre banky či pobočky zahraničných bánk pri prijímaní plnení z úveru či pôžičky, rovnako ako z dôvodov pre zavedenie výnimky pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity a Národnú banku Slovenska pri novele zákona. V súčasnosti nastavená právna úprava znamená pre subjekty, ktoré chcú získať dlhové financovanie prostredníctvom emisie dlhopisov na finančných trhoch (ďalej len „dotknuté subjekty“) rovnakú prekážku v získaní tohto dlhového financovania, ako bola identifikovaná pri Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity; zahraniční aj domáci majitelia takýchto dlhopisov (investori), ktorí budú mať právo na splatenie menovitej …

čl. I písmenu k)
Body 1 a 2 V tomto prípade ide skôr o legislatívno-technickú zmenu, pričom nejde o novú právnu úpravu. Výnimka vytvorená zákonom č. 38/2017 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov zostáva zachovaná z hľadiska jej obsahu, dochádza však k zmene jej zaradenia v systematike zákona. To znamená, že transakcie vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a Národnou bankou Slovenska zostávajú naďalej vyňaté z režimu zákona, pričom z hľadiska úplnosti dochádza k zakotveniu, že vyňaté sú jednak zmluvy, do ktorých vstupujú fyzické a právnické osoby a druhým účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ale aj iné transakcie vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu (pozri odôvodnenie k písm. k) bodu 6). Bod 3 Návrh zákona zavádza výnimku z povinnosti zápisu pre fyzické a právnické osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu so Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s. pri výkone jej činnosti …

čl. I písmenu l)
Navrhuje sa vyňatie z režimu zákona pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zahraničí, pokiaľ nejde o subjekt vykonávajúci na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť. Títo poskytovatelia síce nemajú uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ale podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona prijímajú plnenia zo zdravotného poistenia. Zavedenie uvedenej výnimky je legitímne z dôvodu, že odmietnutím zápisu zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do registra môže dôjsť k odmietnutiu preplatenia prostriedkov zo strany slovenskej zdravotnej poisťovne, napr. v prípade plánovaného úkonu zdravotnej starostlivosti v zahraničí (rôzne druhy operácií), prípadne k odmietnutiu preplatenia samotným poistencom poskytnutých prostriedkov pre zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v prípade, ak v zahraničí dôjde k poskytnutiu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, čo v konečnom dôsledku spôsobí nechcený negatívny dopad na život či zdravie poistencov, ktorým uvedené úkony zdravotnej starostlivosti nemusia byť poskytnuté, prípadne náklady na ne budú musieť vynaložiť z vlastných financií. Vo všeobecnosti však naďalej platí, že nezapísanie sa poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nerobí neplatnú zmluvu …

čl. I písmenu m)
Partnerom verejného sektora v zmysle návrhu zákona nie sú vlastníci bytov a nebytových priestorov prijímajúci plnenia, ktorými dochádza k čerpaniu verejných zdrojov. Partnerom nie je ani spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ani správca konajúci v mene vlastníkov, pokiaľ uzatvárajú zmluvu, na základe ktorej dochádza k čerpaniu verejných zdrojov. Právne postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) je pritom špecifické. Nadobudnutím vlastníctva k bytu vlastník bytu zo zákona nadobúda tiež spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku. Uvedené spoluvlastníctvo má na rozdiel od podielového spoluvlastníctva v zmysle Občianskeho zákonníka charakter „nerozlučnosti“. Vlastníctvo nie je možné oddeliť od spoluvlastníctva, prechádza na vlastníka spolu s predmetom vlastníctva. Ak by sa vlastníci dohodli napríklad na odpredaji niektorej časti domu na podnikateľské účely, ich …

čl. I písmenu n)
Z vecného hľadiska sa z obdobného dôvodu ako v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov navrhuje vyňatie z režimu zákona aj pre pozemkové spoločenstvá. Rovnako ako v prípade vlastníkov bytov totiž členovia pozemkových spoločenstiev tvoria z právneho hľadiska osobitný druh podielového spoluvlastníctva upravený zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvá v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z.“). Jediným rozdielom je, že v prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov je spoluvlastníctvo tvorené spoločnými časťami, zariadeniami a príslušenstvom k domu, kým v prípade členov pozemkových spoločenstiev je spoluvlastníctvo tvorené predmetom právneho vzťahu, ktorým je súbor pozemkov podliehajúci spoločnému právnemu režimu. V zmysle súčasnej právnej úpravy hovoríme o tzv. „spoločnej nehnuteľnosti“. Vlastníkmi (spoluvlastníkmi) tejto nehnuteľnosti sú však jednotliví členovia, nie spoločenstvo. Rovnako, ako v prípade spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov toto spoluvlastníctvo nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Zároveň, spoločná nehnuteľnosť je zásadne nedeliteľná. Avšak, v zmysle § 12 ods. 4 …

čl. I písmenu o)
Vyjadruje sa doterajšie stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, že subjekty, ktorých zákonné nároky na plnenie od štátu vyplývajú z tzv. reštitučných predpisov nie sú partnermi verejného sektora. Reštituenti sú považovaní za „pôvodných“ vlastníkov nehnuteľností (resp. ide o ich právnych nástupcov), ktorým zákonný nárok na vrátenie ich nehnuteľností vzniká priamo zo zákona, napriek tomu, že k navráteniu majetku je potrebná zmluva uzavretá s povinnou osobou. Pokiaľ k jej uzavretiu nedôjde, rozhodne o uvedených nárokoch súd. Rovnako povinnosť zápisu nevzniká ani z toho dôvodu, že v danom prípade oprávnená osoba z reštitúcií nenadobudne iný (nový) „hospodársky prospech“ ako ten, ktorý jej patrí, resp. patril; inak povedané nenavyšuje svoje majetkové aktíva o nič viac ako o to, čo bolo jej pôvodným vlastníctvom. Preto nie je a nemôže byť úmyslom zákonodarcu podrobovať povinnosti zápisu uvedené subjekty.

čl. I bod 16 (§ 3 ods. 2) §
Navrhovanou právnou úpravou sa vyjadruje záväznosť údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora, a to nielen vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale aj pri bežných úkonoch (najmä uzatváranie zmlúv) v rámci obchodného styku partnera verejného sektora, kde rovnako nie je potrebné preukazovať zápis určitých údajov v registri. V praxi to znamená, že v komunikácii s orgánmi verejnej moci, ale aj v obchodnom styku nie je potrebné predkladať výpisy z registra partnerov verejného sektora na preukázanie splnenia podmienky zápisu, ale každý subjekt, ktorý posudzuje splnenie podmienky zápisu údajov v registri partnerov verejného sektora si túto skutočnosť musí overiť v registri vo vlastnej réžii bez toho, aby túto povinnosť prenášal na svojho partnera. Ak to dotknutý subjekt považuje za potrebné, môže si stiahnuť výpis z registra, tento vytlačiť a založiť do spisu; nejde však o zákonom vyžadovanú procedúru. Cieľom doplnenia právnej úpravy je teda zvýšiť mieru akceptovateľnosti registra partnerov verejného sektora ako zdroja údajov pre obchodné či iné transakcie.

čl. I bod 17 (§ 3 ods. 3) §
Vzhľadom na verejný charakter registra, ako aj jeho funkcionalitu overiť si zápis určitých údajov v čase sa upúšťa od vydávania potvrdení o tom, že určitý údaj v registri nie je zapísaný, z dôvodu nadbytočnosti. Register partnerov verejného sektora je vystavaný na princípe materiálnej publicity a údaje, ktoré majú záväzný charakter si môže každý subjekt zabezpečiť jednoduchým stiahnutím si potvrdenia priamo z registra, rovnako tak tiež v podobe štruktúrovaných údajov, ktoré umožňujú ich ďalšie spracovanie (tzv. forma Open data). Uvedená skutočnosť sa explicitne vyjadruje v návrhu zákona.

čl. I bod 18 (§ 4 ods. 1) §
Vzhľadom na nejednoznačnosť po aký časový úsek má partner verejného sektora povinnosť zotrvať zapísaný v registri a tento zápis aj udržiavať sa navrhuje vyjadriť pojem „trvanie zmluvy“. Pojem trvanie zmluvy, ktoré podľa § 4 ods. 1 viaže partnera povinnosťou zápisu sa vzťahuje na poskytovanie verejných zdrojov zo zmluvy či iného právneho úkonu. Trvanie zmluvy je ohraničené začiatkom a koncom účinnosti zmluvy, pričom teória občianskeho práva rozoznáva rôzne druhy zániku zmluvy – t. j. zániku „trvania“ zmluvy. Najčastejším spôsobom je splnenie – najmä pri jednorazovom plnení (napr. odovzdanie diela pri zmluve o dielo), ďalej to môže byť ukončenie dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, dodatočnou nemožnosťou plnenia či uplynutím času, na ktorý bola zmluva uzatvorená (pri zmluvách na dobu určitú) atď. V praxi však môže nastať situácia, že zo zmluvy už nie je plnené (napr. skončilo čerpanie európskych fondov), avšak zmluva predpokladá jej ďalšie „trvanie“ dané tzv. notifikačnými povinnosťami vo vzťahu k uskutočnenému projektu, prípadne trvá lehota na uplatnenie zodpovednosti za …

čl. I bod 19 až 21 (§ 4 ods. 2 a 3) §
Vzhľadom na aplikačné problémy spôsobené tým, že právna úprava nerozlišovala fyzickú osobu „nepodnikateľa“ a fyzickú osobu – podnikateľa sa navrhuje výslovná právna úprava, ktorá bude typologicky rozlišovať tri typy partnerov verejného sektora, a to fyzické osoby (odsek 2), fyzické osoby podnikateľov (odsek 3) a právnické osoby (odsek 4). Z uvedeného dôvodu dochádza v odseku 2 k vypusteniu zapisovania identifikačného čísla organizácie, keďže tento údaj sa bude zapisovať už len pri fyzickej osobe – podnikateľovi v rámci navrhnutého nového odseku 3; pri fyzickej osobe „nepodnikateľovi“, ktorého zápis upravuje odsek 1, sa zapisuje len dátum narodenia, keďže takýto subjekt identifikačným číslom organizácie nedisponuje. Rovnako v odseku 2 dochádza k vypusteniu zápisu „miesta podnikania“, ktoré sa zapisuje len pri fyzickej osobe – podnikateľovi. Na zákonnú úpravu bude v tomto prípade reagovať aj vykonávacia vyhláška, v ktorej bude potrebné zaviesť dva nové formuláre, a to formulár pre zápis údajov o fyzickej osobe – podnikateľovi a formulár pre zápis zmeny údajov o fyzickej osobe – …

čl. I bod 22 (§ 4 ods. 5) §
Navrhuje sa zjednodušenie procedúry zápisu v prípade emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podliehajú požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem (ďalej v texte len „emitent“). V prvom rade ide o zjednodušenie pri zápise konečných užívateľov výhod pri týchto subjektoch, keďže podľa navrhovanej právnej úpravy sa v prípade emitentov namiesto konečných užívateľov výhod zapisuje len štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu. K zjednodušeniu pri zápise týchto „fiktívnych konečných užívateľov výhod“ dochádza aj zavedením možnosti, aby oprávnená osoba uviedla namiesto údaju o trvalom pobyte člena štatutárneho orgánu len údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora. Tu na rozdiel od zápisu konečných užívateľov výhod, ktorí musia podľa navrhovaného § 4 ods. 5 preukázať dôvod, pre ktorý údaj o trvalom pobyte neuvádzajú, oprávnená osoba nezapísanie trvalého pobytu nezdôvodňuje a nemusí teda vyhotovovať a prikladať k návrhu na zápis ani čestné vyhlásenie obsahujúce tieto dôvody. Okrem uvedeného dochádza tiež …

čl. I bod 23 (§ 4 ods. 6) §
V tomto prípade ide o právnu úpravu, ktorá vychádza z praktických skúseností pri zapisovaní údajov o konečných užívateľoch výhod. Vzhľadom na to, že sa v praxi vyskytujú prípady, kedy sú koneční užívatelia výhod – najmä v zahraničných jurisdikciách – v režime ochrany štátu (napr. policajná či iná obdobná ochrana), resp. údaje o ich bydlisku sú blokované napríklad z titulu dôvodnej obavy o ich život a zdravie, navrhuje sa umožniť zohľadniť tieto situácie. Na tento účel sa umožní namiesto adresy trvalého pobytu konečného užívateľa výhod uviesť údaj o sídle alebo mieste podnikania partnera verejného sektora. Okolnosti, ktoré zdôvodňujú skutočnosti, pre ktoré nebolo možné zapísať údaje o trvalom pobyte konečného užívateľa výhod, sa uvedú v čestnom vyhlásení oprávnenej osoby, ktorá tvorí prílohu návrhu na zápis údajov do registra, pričom uvedené čestné vyhlásenie bude neverejné. Tento záver vyplýva z vymedzenia verejne dostupných údajov podľa § 4, kde toto čestné vyhlásenie nefiguruje, a preto nebude toto vyhlásenie verejne dostupné.

čl. I bod 24 (§ 4 ods. 7) §
V záujme zavedenia širšej transparentnosti a možnosti zainteresovania sa verejnosti do začatých konaní o kvalifikovanom podnete podľa zákona sa zavádza povinnosť zverejňovať v registri dátumu začatia konania a spisovú značku konania o kvalifikovanom podnete. V tomto bode dochádza tiež k legislatívno-technickej úprave súvisiacej s prečíslovaním odsekov v § 11 ktoré je spôsobené vložením nového odseku 4 za odsek 3.

čl. I bod 25 § 6 ods. 1 písm. e)] §
V tomto prípade ide len o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prečíslovaním odsekov v § 11 ktoré je spôsobené vložením nového odseku 4 za odsek 3.

čl. I bod 26 [§ 6 ods. 1 písm. f) a g)] §
Navrhuje sa doplnenie skutočností, ktoré skúma registrujúci orgán v prípade podaného návrhu na zápis do registra. V prvom rade sa reaguje na nežiadúcu prax oprávnených osôb, ktoré mnohokrát vo verifikačnom dokumente zverejnili okrem iných údajov aj rodné číslo konečného užívateľa výhod, napriek tomu, že uvedené zákon nevyžaduje a zároveň aj napriek tomu, že to právna úprava ochrany osobných údajov výslovne zakazuje. Keďže rodné číslo ako všeobecne použiteľný identifikátor požíva v zmysle § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ochranu, je potrebné za účelom zamedzenia zverejnenia verifikačných dokumentov obsahujúcich rodné čísla podrobiť verifikačný dokument prieskumu zo strany registrujúceho orgánu. Ak bude verifikačný dokument obsahovať rodné číslo, registrujúci orgán vyhodnotí návrh na zápis (ktorého prílohou je verifikačný dokument) tak, že ho odmietne. Odmietnutie návrhu na zápis však nebráni tomu, aby oprávnená osoba odstránila nedostatok podania (t.j. odstránila z verifikačného dokumentu rodné číslo) a návrh na zápis podala znovu. Predkladateľ v tomto …

čl. I bod 27 (§ 9 ods. 1) §
Za účelom odstránenia pochybností o tom, ktoré skutočnosti vyvolávajú zmenové konanie sa navrhuje vyjadriť, že zmena zapísaných údajov je potrebná v prípade zmeny osoby konečného užívateľa výhod, v prípade zmeny údajov zapísaných o tejto osobe (napríklad konečný užívateľ výhod zmení adresu trvalého pobytu).

čl. I bod 28 [§ 11 ods. 2 písm. c)] §
Vzhľadom na to, že povinnosť overenia identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru kalendárneho roka je v určitých prípadoch negovaná právnou úpravou navrhovanou v novom odseku 8, navrhuje sa túto skutočnosť výslovne upraviť aj v § 11 ods. 2 písm. c).

čl. I bod 29 [(§ 11 ods. 2 písm. d)] §
Vzhľadom na nejednoznačnosť v aplikačnej praxi sa navrhuje spresnenie vo vzťahu k verifikačnej udalosti – uzavretiu zmluvy, ktorá zakladá povinnosť overovať konečného užívateľa výhod tak, že ide vyslovene len o takú zmluvu, ktorej hodnota presahuje de minimis limity ustanovené zákonom. Len pri takejto zmluve vzniká oprávnenej osobe povinnosť overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod. Povinnosť overenia identifikácie v súvislosti s uzavretím novej zmluvy vzniká aj v prípade, že prvozápis partnera bol vykonaný v kratšej ako 6-mesačnej lehote, ktorá predstavuje výnimku z overenia podľa súčasného § 11 ods. 3.

čl. I bod 30 [§ 11 ods. 2 písm. d) a e)] §
Navrhuje sa upraviť lehotu, v rámci ktorej je oprávnená soba povinná identifikovať konečného užívateľa výhod, resp. overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod. V praxi častokrát najmä pri verejných obstarávaniach nastávajú situácie, kedy jedna zmluvná strana nemá presnú vedomosť o momente uzatvorenia zmluvy a kým dôjde k podpisu zmluvy všetkými zmluvnými stranami ubehne často aj 10 dní. Rokovania a pripomienkové procesy vedúce k uzavretiu zmluvy sú veľmi individuálne – sú situácie, keď sa zmluva podpíše v priebehu 3 dní, avšak častejšie sa stáva, že tento proces je časovo náročnejší. Oprávnené osoby častokrát poukazovali na krátkosť 5-dňovej lehoty, zároveň však bolo potrebné zachovať potrebu aktuálnosti údajov o konečných užívateľoch výhod. Z uvedeného dôvodu predkladateľ zvolil kompromisné riešenie v podobe 10-dňovej lehoty a to tak pri uzavretí novej zmluvy (alebo jej zmene), ako aj pri plnení zo zmluvy nad limity ustanovené zákonom.

čl. I bod 31 (§ 11 ods. 3) §
Ide o precizovanie 6-mesačnej výnimky z povinnosti zápisu tým spôsobom, že výnimka platí aj v prípade, ak bol konečný užívateľ výhod identifikovaný pri prvozápise partnera verejného sektora. Inak povedané, pokiaľ sa partner verejného sektora zapíše do registra (čím identifikuje konečného užívateľa výhod), platí pre neho rovnako 6-mesačná výnimka z povinnosti overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. Z uvedeného dôvodu sa k slovám „overenie identifikácie konečného užívateľa výhod“, ktoré sa viažu na verifikačné udalosti podľa § 11 ods. 2 písm. a) až e), dopĺňajú slová „identifikácia konečného užívateľa výhod“, ktorá sa viaže na prvozápis. V praxi sa teda potvrdzuje prax, kedy sa partner verejného sektora preventívne zapíše do registra (napríklad v nadväznosti na začaté verejné obstarávanie, zverejnenie projektovej výzvy a pod.), pričom ak do šiestich mesiacov od prvozápisu dôjde k tomu, že bude uzatvárať zmluvu nad určené zákonné limity, tak nebude musieť absolvovať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 2 písm. d), pretože aj na tohto partnera verejného sektora …

čl. I bod 32 (§ 11 ods. 4) §
Za účelom zjednodušenia postupu oprávnených osôb pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sa zakotvuje možnosť vykonať overenie konečného užívateľa výhod aj na dobrovoľnej báze, teda mimo verifikačných udalostí, ktoré sú ustanovené v § 11 ods. 2. Toto doplnenie právnej úpravy má svoj nepochybný význam pre zníženie administratívnej záťaže, pretože dopĺňaný odsek 4 v spojitosti s odsekom 3 bude v praxi znamenať to, že bude postačovať overenie identifikácie konečného užívateľ výhod dvakrát ročne. Samozrejme tým nie je dotknutá povinnosť iniciovať zmenové konanie keď počas plynutia šesťmesačnej lehoty podľa § 11 ods. 3 dôjde k zmene konečného užívateľa výhod.

čl. I bod 33 (§ 11 ods. 5) §
Ide o precizovanie ustanovenia, ktoré sa týka postupu identifikácie alebo overenia identifikácie konečného užívateľa, v rámci ktorého je potrebné vyjadriť, že ustanovenia zákona č. 297/2008 Z. z. sa na tento postup vzťahujú len primerane. Absolútne uplatňovanie zákona č. 297/2008 Z. z. v činnosti oprávnenej osoby spôsobuje v praxi problémy napríklad v tom, že podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. sa overením identifikácie rozumie „overenie údajov v doklade totožnosti fyzickej osoby, ak sú tam uvedené a overenie podoby s podobou v jej doklade totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak povinná osoba po zohľadnení okolností vykonávania obchodu a bezpečnostných rizík používanej technológie vyhodnotí, že takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti ... .“ V tomto prípade nie je účelné, …

čl. I bod 34 až 36 (§ 11 ods. 5 a § 13 ods. 1) §
Ide o legislatívno-technické úpravy vnútorných odkazov v § 11 ods. 5 a § 13 ods. 1 vyvolané zavedením nového odseku 3 v § 4.

čl. I bod 37 (§ 11 ods. 7) §
Navrhuje sa vyjadriť, že verifikačný dokument nesmie obsahovať všeobecne použiteľný identifikátor, ktorý v zmysle zákona o osobných údajov požíva ochranu. Následkom uvedenia tohto údaja vo verifikačnom dokumente, a teda porušenia zákonnej povinnosti, je odmietnutie návrhu na zápisu. S touto zmenou súvisí zmena § 6 ods. 1.

čl. I bod 38 (§ 11 ods. 8) §
Úpravou odseku 8 sa riešia aplikačné problémy, ktoré v praxi nastali v súvislosti s overením identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru príslušného kalendárneho roka podľa § 11 ods. 2 písm. c) platného znenia zákona. Prvým bola nejednoznačnosť vo vzťahu k určeniu času, do ktorého treba registrujúcemu orgánu zaslať oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod. Tu sa navrhuje zaviesť výslovnú lehotu na splnenie tejto povinnosti – do konca februára nasledujúceho roka. Taktiež sa má za to, že verejný sektor nemôže pozastaviť plnenie, ktoré má poskytnúť v priebehu januára a februára z dôvodu, že nie je splnená povinnosť overenia identifikácie, pretože oprávnená osoba má prvé dva mesiace v roku na to, aby overenie bez tejto sankcie v podobe pozastavenia plnenia uskutočnila. Druhý aplikačný problém nastával v prípade, ak oprávnená osoba pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod zistila, že tento sa zmenil a preto nebolo zrejmé, či postačuje v takejto situácií vykonať zmenové konanie, ktoré samo o sebe vyžaduje overenie identifikácie …

čl. I bod 39 a 40 (§ 11 ods. 9 a 10) §
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s vložením nových odsekov 4, 7 a 8 v § 11.

čl. I bod 41 (§12 ods. 1) §
Navrhuje sa výslovné doplnenie ustanovenia § 12 ods. 1 na účely určenia okamihu, od ktorého registrujúci orgán posudzuje skutkový stav v rámci konania o kvalifikovanom podnete. Aj keď záver navrhovaný v doplnení § 12 ods. 1 platí už aj v súčasnosti, z dôvodu právnej istoty adresátov právnych noriem sa javí ako vhodné, aby došlo k jeho formálnemu vyjadreniu. V danej situácií sa javí spravodlivým, aby súd vychádzal zo skutkového stavu v čase začatia konania o kvalifikovanom podnete, dodatočné odstránenie porušení, alebo doplnenie údajov nemajú viesť k znemožneniu uloženia sankcie a zastaveniu konania; pripustenie takéhoto stavu by totiž mohlo viesť k špekulatívnemu konaniu partnerov verejného sektora, ktorí by takto mohli úmyselne už pri zápise do registra založiť protiprávny stav a tento udržiavať až do momentu oznámenia o začatí konania o kvalifikovanom podnete a následne zapísať pravdivé a úplne údaje a tak sa oslobodiť od uloženia sankcie.

čl. I bod 42 (§ 12 ods. 5) §
Ustanovenie o možnosti vypočutia účastníka konania aj mimo pojednávania sa navrhuje z § 12 ods. 6 vypustiť z dôvodu jeho včlenenia do nového § 16 ods. 6, ktorý pojednáva o možnosti vykonať aj tie dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol (pozri odôvodnenie k bodu 49).

čl. I bod 43 (§12 ods. 7) §
V § 12 ods. 7 sa zavádza tzv. „materiálny korektív“, ktorý má chrániť účastníkov konania pred formalistickým rozhodovaním súdu o uloženej sankcií v prípade, ak síce došlo k porušeniu zákona, ale závažnosť takéhoto konania je nepatrná. V takom prípade súd síce vysloví „vinu“, ale neuloží sankciu za porušenie zákona (výmaz, pokuta). Nepatrnou závažnosťou sa rozumejú najmä zrejmé chyby či nesprávnosti v zápise konečného užívateľa výhod (napríklad odlišné súpisné alebo popisné číslo pri adrese trvalého pobytu, chyba v mene konečného užívateľa výhod a pod.) Nepatrnou závažnosťou však nemožno rozumieť také pochybenie v zápise konečného užívateľa výhod, kedy je tento subjekt určený nesprávne (napríklad namiesto konečného užívateľa X je zapísaný konečný užívateľ Y, prípadne je zapísaných viac alebo menej konečných užívateľov výhod ako v skutočnosti má byť). V takomto prípade materiálny korektív nemožno použiť.

čl. I bod 44(§ 13 ods. 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú s vložením nového odseku 3 v § 4.

čl. I bod 45 [(§ 13 ods. 1 písm. b)] §
V rámci ustanovenia o sankciách dochádza k určitému zmierneniu doteraz nastaveného mechanizmu tým spôsobom, že registrujúci orgán pri ukladaní pokuty členom štatutárneho orgánu musí dbať na to, že po sčítaní všetkých pokút uložených týmto členom nesmie dôjsť k prekročeniu hornej hranice 100.000 eur. Doterajšie ustanovenie bolo koncipované tým spôsobom, že pokutu do tejto výšky mohol dostať i každý jednotlivý člen štatutárneho orgánu samostatne, čo sa javilo k rozsahu porušenia povinnosti uloženej zákonom i vzhľadom na ostatné sankcie, ktoré v prípade uvedenia nepravdivých či neúplných údajov postihujú partnera verejného sektora v zmysle zákona neproporcionálnym. Zároveň sa navrhuje ustanoviť solidárna zodpovednosť členov štatutárneho orgánu za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu.

čl. I bod 46 (§ 13 ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením nových odsekov 4,7 a 9 v § 11.

čl. I bod 47 (§ 13 ods. 7) §
Dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti.

čl. I bod 48 (nový § 13a) §
Navrhuje sa ustanoviť, že súčasne s momentom výmazu partnera verejného sektora z úradnej povinnosti vzniká partnerovi verejného sektora zákaz zapísať sa do registra partnerov verejného sektora po dobu dvoch rokov, ktorá sa počíta od právoplatnosti rozhodnutia registrujúceho orgánu o výmaze. V zmysle súčasnej právnej úpravy nič nebráni partnerovi verejného sektora, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti, aby sa opätovne zapísal do registra hoci i na druhý deň po výmaze, čo nedostatočne rešpektuje výchovný a prevenčný charakter, ktoré majú v zákone nastavené sankcie sledovať. Tento následok je preto legitímny. Skutočnosť, či partner verejného sektora nebol v posledných dvoch rokoch vymazaný z registra, bude predmetom súdneho prieskumu pri podanom návrhu na zápis. Po uplynutí doby diskvalifikácie bude možné, aby sa partner verejného sektora znovu zapísal prostredníctvom oprávnenej osoby do registra.

čl. I bod 49 (§ 16 ods. 5) §
Podľa platnej právnej úpravy sa na konania uvedené v § 16 ods. 5 nepoužije čl. 6 Civilného mimosporového poriadku. Keďže § 35 a 36 sú reflexiou čl. 6 Civilného mimosporového poriadku, je namieste vylúčenie aj aplikácie cit. ustanovení. Ide teda o spresnenie právnej úpravy.

čl. I bod 50 (§ 16 ods. 6 a 7) §
Navrhovaný odsek 6 predstavuje výnimku z ustanovenia § 16 ods. 5, ktoré uvádza, že na konanie sa nevzťahuje čl. 6 Civilného mimosporového poriadku, zakotvujúci vyšetrovaciu zásadu. Konanie o kvalifikovanom podnete a konanie o pokute teda ostávajú vystavané na princípe oficiality, avšak v prípade ak je to nevyhnutné na zistenie skutkových okolností, môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, pričom prichádza do úvahy najmä možnosť navrhnúť vypočutie účastníka konania, ak jeho výpoveď môže mať mimoriadny význam pre rozhodnutie alebo postup registrujúceho orgánu v konaní. Uvedený výkon dôkazov súdom prichádza do úvahy len ak ide o mimoriadne situácie, kedy princíp materiálnej pravdy dokáže prevážiť nad povinnosťou dôkazného bremena na strane účastníkov konania. Možnosť súdu vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, sa zdá vhodnou aj z toho dôvodu, že v zmysle súčasnej právnej úpravy najmä v prípade, ak súd začne konanie o kvalifikovanom podnete z vlastnej iniciatívy, nemá možnosť tieto dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať. V odseku 7 sa …

čl. I bod 51 [(§ 19 písm. c)] §
Navrhuje sa explicitne ustanoviť, že vzťah medzi klientom (ktorý je partnerom verejného sektora) a advokátom (alebo inou oprávnenou osobou) vykonávajúcimi svoju činnosť podľa osobitných predpisov (napr. Notársky poriadok, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ... ) nie je prekážkou pre výkon činnosti oprávnenej osoby. Podstatným v danom prípade je, že uvedené služby vykonávajú oprávnené osoby pre svojich klientov síce odplatne, avšak ich činnosť nie je vo vzťahu k partnerovi verejného sektora „závislou činnosťou“ – teda činnosťou vykonávanou na základe pracovnej zmluvy či dohody v zmysle pracovnoprávnych predpisov a vo vzťahu podriadenosti k partnerovi verejného sektora.

čl. I bod 52 (nový § 26) §
Navrhuje sa zakotviť prechodné ustanovenia súvisiace so zmenami zákona k 1. júlu 2019. V odseku 1 sa navrhuje vyjadriť, že akékoľvek konanie, ktoré bolo začaté podľa právnych predpisov účinných do 1. júla 2019 sa dokončí podľa týchto právnych predpisov a nová právna úprava sa neaplikuje, čím sa posilňuje právna istota subjektov vo vzťahu k začatým a právoplatne neukončeným konaniam. Ďalšie prechodné ustanovenie (§ 26 ods. 2) súvisí so zmenou pojmu „vrcholový manažment“ a so zmenou zapisovaných údajov pri emitentoch cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo spoločnosti, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda alebo riadi. Výlučné právo ovládať alebo riadiť sa naďalej vykladá tým spôsobom, že iná osoba, ako emitent cenných papierov nemá podiel na hlasovacích právach, prípadne majetkovú účasť na ovládanej spoločnosti. Výlučnosť práv teda znamená ovládanie spoločnosti emitentom v podiele 100%. Pri vyššie uvedených osobách (teda pri emitentoch a nimi ovládaných osobách) sa podľa novej právnej úpravy budú vždy zapisovať len subjekty, ktoré …