Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/167/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118212718 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118212718.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci partnera verejného sektora: APOTHEKA, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 682 591, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom V. XX, XXX XX F., za účasti oprávnenej osoby: ADAUS, s. r. o. - pôvodné obchodné meno Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Michalom Peckom, advokátom, so sídlom Y. XA, XXX XX F. - mestská časť C., za účasti člena štatutárneho orgánu partnera verejného sektora - konateľa partnera verejného sektora: T.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, pobytom M. XXX/X, XXX XX F. - L. Y., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Flochovou, advokátkou, so sídlom V. XX, XXX XX F., v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., o odvolaní partnera verejného sektora, štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a oprávnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok 7/2018-198 zo dňa 19. augusta 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 5PPok/7/2018-428 zo dňa 12.10.2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5PPok 7/2018-198 zo dňa 19. augusta 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 5PPok/7/2018-428 zo dňa 12.10.2020 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením (ďalej len „uznesenie“, resp. „napadnuté uznesenie“) okresný súd výrokom I. uložil partnerovi verejného sektora APOTHEKA, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 682 591 pokutu vo výške 50.000,- Eur (slovom: päťdesiattisíc Eur), ktorú je partner verejného sektora povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „PVS“ alebo „PVS - APOTHEKA, s.r.o.“). Podľa výroku II. uložil členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora konateľovi partnera verejného sektora T.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX F. - L. Y. pokutu vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. Podľa výroku III. bola uložená oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544 pokuta vo výške 20.000,- Eur (slovom: dvadsaťtisíc Eur), ktorú je povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa výroku IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na podnety oznamovateľov, keď dňa 23.08.2018 bol okresnému súdu doručený podnet občianskeho združenia Transparency International Slovensko, so sídlom Bajkalská 1496/25, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 817 823, ktorým bolo navrhnuté, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod obchodnej spoločnosti C.E.N. s.r.o., so sídlom Gagarinova 12, 821 05 Bratislava, IČO: 35 780 886, ako aj ďalších 13 obchodných spoločností, medzi ktorými bola uvedená aj obchodná spoločnosť APOTHEKA, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 682 591, nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z.z.“). V pozícii oprávnenej osoby vystupovala Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 99/5B, PSČ 821 08, ktorej konateľom je Y.. R. F.. Z registra partnerov verejného sektora vyplynulo, že konečným užívateľom výhod bola označená jedna fyzická osoba, a to doc. T.. K. V., T... Občianske združenie Transparency International Slovensko poukázalo na § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak má akýkoľvek vzťah k PVS alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. V registri partnerov verejného sektora je od 29.08.2017 zapísaná obchodná spoločnosť EKLUB, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08. Podľa verifikačného dokumentu zo dňa 23.08.2017 je jediným spoločníkom spoločnosti EKLUB, s.r.o. spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, PSČ 811 08, ktorá má v súčasnosti troch spoločníkov: a) spoločnosť BIZZ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, PSČ 821 08, ktorej jediným spoločníkom je Y.. R. F., b) spoločnosť G Group Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 99,9953 % akcionárom je H.. T.. K. V., T.., c) spoločnosť PKA Limited, so sídlom Valetta VLT1165, St. John Street 85, Maltská republika, založená podľa práva Maltskej republiky, ktorej 100 % akcionárom je T.. T. V.. Podľa tvrdenia Transparency International Slovensko pred vykonaním zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra partnerov verejného sektora dňa 01.02.2017 boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. dvaja spoločníci - spoločnosť BIZZ, s. r. o. a H. K. V.. K. V. je v súčasnosti navyše konateľom spoločnosti GGFS s.r.o.. Na základe týchto skutočností vzniká podľa Transparency International Slovensko podozrenie, že Y.. R. F. ako konateľ oprávnenej osoby porušil ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., vzhľadom na to, že tak ako H. K. V. má rovnaký podnikateľský záujem na hospodárskom výsledku spoločnosti GGFS s.r.o., ktorej spoločníkmi sú spoločnosti BIZZ, s. r. o. a G Group Ltd., v ktorých sú spoločníkmi Y.. R. F. a H.. V., a teda ide o určitý vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a PVS, ktorý spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby v prípade zápisu spoločnosti C.E.N. s.r.o. do registra PVS v súvislosti s oznámením o overení konečného užívateľa výhod zo dňa 05.07.2018. 3. Okresný súd poukázal na to, že dňa 12.09.2018 mu bolo doručené podanie E. U., v ktorom vyjadril pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby pri realizácii úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre viacerých označených partnerov verejného sektora, medzi inými aj PVS - APOTHEKA, s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 682 591, čo vyvoláva dôvodnú pochybnosť, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v registri partnerov verejného sektora, nie sú pravdivé alebo úplné. Okresný súd podrobne podanie oznamovateľa p. E. U. vyjadril v odsekoch 3., 4., 5., 6., 7. a 8. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. 4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na vyjadrenie účastníkov konania, a to PVS - APOTHEKA, s.r.o., oprávnenej osoby - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. a okrem podrobného vyjadrenia PVS, oprávnenej osoby, okresný súd uviedol aj vyjadrenie konateľa PVS. 5. Okresný súd uviedol, že v záujme zabezpečenia realizácie práva na spravodlivý proces účastníkov konania, okrem možnosti vyjadrenia sa účastníkov k veci písomne, vytýčil vo veci aj verejné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.02.2019 za prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania. 6. Okresný súd primárne poukázal na skutkový stav zistený vykonaním listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov, ktorý skutkový stav posudzoval ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiacemu k prvému zápisu PVS do Registra partnerov verejného sektora, t.j. ku dňu 14.07.2017. PVS mal ku dňu 14.07.2017 dvoch spoločníkov, a to T.. K. V. s vkladom 6.004,- Eur a K.. I. V. s vkladom 996,- Eur. Konateľom partnera bol T.. K. V.. Konečným užívateľom výhod partnera bol H. T.. K. V., T... Obchodná spoločnosť GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690 mala troch spoločníkov, a to spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava s vkladom 750,- Eur, spoločnosť PKA LTD. s vkladom 1.500,- Eur a spoločnosť G GROUP LTD. s vkladom 5.250,- Eur. Obchodný podiel spoločníka BIZZ, s.r.o. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED. Konateľmi spoločnosti boli T.. K. V. a T.. T. V., Y. 7. Okresný súd v odseku 57. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že obchodná spoločnosť BIZZ, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 858 463 mala jediného spoločníka a konateľa, a to p. R. F.. Obchodný podiel spoločníka R. F. bol v januári 2019 prevedený na nového spoločníka CORDWELL LIMITED a konateľom sa stal p. Y. L.. 8. Oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. mala ku dňu 14.07.2017 dvoch spoločníkov, a to Y.. R. F. a R.. T. Y., oboch s vkladom 3.320,- Eur. Jediným konateľom oprávnenej osoby bol Y.. R. F.. 9. Okresný súd poukázal na aplikáciu právnych noriem, pod ktoré subsumoval zistený skutkový stav, a to pod ust. § 13 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. 10. Ako jeden z oznamovateľov podnetu p. E. U., tak aj oprávnená osoba v podaniach v podstate zhodne argumentovali v otázke údajnej podmienenosti konania o uloženie pokuty z dôvodu porušenia zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. predchádzajúcim konaním podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. o kvalifikovanom podnete. S týmto názorom sa okresný súd nestotožnil. Je pravdou, že výmaz PVS v konaní podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. automaticky v zmysle ust. § 12 ods. 7 predmetného zákona vyvoláva začatie konania o uložení pokuty. Tu však podľa okresného súdu treba pripomenúť, že v konaní o kvalifikovanom podnete rozhoduje súd podľa skutkového stavu ku dňu rozhodovania. Vyplýva to z ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré zakotvuje primerané použitie ustanovení CMP v konaniach podľa ust. § 12 a 13 zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, t.j. subsidiárna pôsobnosť ustanovení CSP, ak CMP neustanovuje inak a ust. § 217 ods. 1 CSP (pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). K rozhodnutiu o výmaze PVS podľa § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z.z. dôjde len vtedy, ak sú údaje o ňom zapísané v RPVS neúplné alebo nepravdivé v čase rozhodnutia súdu. Automatické iniciovanie konania o pokute podľa § 12 ods. 8 zákona č. 315/2016 Z.z. teda nenastáva napr. v situácii, keď údaje o PVS zapísané v RPVS boli síce v minulosti nepravdivé, no v čase rozhodovania súdu o kvalifikovanom podnete už boli do registra zapísané pravdivé a úplné údaje, napr. PVS v priebehu konania o kvalifikovanom podnete zápis opravil. Ustanovenie § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. však viaže začatie konania o pokute na uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov v návrhu na zápis kedykoľvek v minulosti, nielen v časovo poslednom konaní o zmene zápisu, ale v konaní o pokute je možné sankcionovať aj uvedenie nepravdivých údajov, ktoré boli medzičasom dotknuté v inom konaní zmenou, či boli vymazané z registra. Ak by malo byť sankčné konanie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. podmienené iba predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete s výsledkom výmazu partnera z registra, nebolo by možné vôbec postihnúť uvedenie nepravdivých údajov v návrhoch na zápis medzičasom vymazaných partnerov verejného sektora. Okresný súd ďalej uviedol, že ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. sankcionuje tri skutkové podstaty, kde v poradí tretia, a to porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. nie je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch skutkových podstát (uvedenie nepravdivých údajov v návrhu na zápis a nepodanie návrhu na zápis zmeny v zákonnej lehote, čo vlastne znamená tiež, že v registri boli alebo sú zapísané nepravdivé údaje) nevyhnutne sprevádzaná zápisom nepravdivých alebo neúplných údajov v registri. Je možné, že verifikácia vykonaná vylúčenou osobou má dôsledok v podobe zápisu nepravdivých údajov v registri, no nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Ak vo veci verifikácie a zápisu koná vylúčená osoba, je samozrejme pravdepodobnosť zápisu nepravdivých údajov vyššia, ako keď verifikáciu vykonáva nestranná oprávnená osoba. Ustanovením § 13 v časti porušenia zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. zákonodarca preventívne sankcionuje konanie oprávnenej osoby, ktorá je vylúčená alebo v konflikte záujmov. V neposlednom rade podľa okresného súdu, ak by konanie o uložení pokuty malo byť podmienené predchádzajúcim konaním o kvalifikovanom podnete podľa ust. § 12 zákona č. 315/2016 Z.z. (a ktoré skončilo zistením nepravdivých údajov zapísaných v registri a výmazom partnera z registra, lebo len takéto konanie automaticky vyvoláva konanie o pokute), sankcionované osoby by boli postihované len jedenkrát za naplnenie dvoch skutkových podstát - uvedenie nepravdivých údajov v návrhu a porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Rozlišovanie týchto skutkových podstát v § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. by tak nemalo žiaden zmysel. Okresný súd uzavrel, že konanie o pokute podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. nie je vždy iba dôsledkom predchádzajúceho konania podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z.z., ale je možné ho viesť samostatne. 11. Súd prvej inštancie uviedol, že ochrana záujmu na nestrannom vykonaní verifikácie oprávnenou osobou zakotvením ustanovenia § 19 do zákona č. 315/2016 Z.z. je logickou reakciou zákonodarcu na fakt, že v minulosti (a zrejme čiastočne aj v súčasnosti) to boli práve niektoré z profesií, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby, ktoré pomáhali ukrývať skutočných užívateľov výhod či už právnou pomocou alebo priamo svojou účasťou v partnerovi verejného sektora. Požiadavka na nestranný výkon úkonov oprávnenou osobou nevypláva iba z ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ale aj z ust. § 11 ods. 4, § 16 ods. 4 zákona č. 315/2016, podľa ktorého na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre PVS sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti, pričom tento zmluvný typ je charakteristický tým, že kontrolu je potrebné vykonať v zmysle ust. § 592 ods. 1 Obchodného zákonníka nestranne. 12. Na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby podľa okresného súdu bolo možné s určitými výhradami použiť pre inšpiráciu aj judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Okresný súd poukázal na ustálenú judikatúru nielen všeobecných súdov, ale aj Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Z pohľadu čl. 6 ods. 1 Dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup a objektívny prístup. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Rozhodujúcim prvkom rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Pre zaujatosť sudcu je rozhodujúca existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť v očiach strán a verejnosti. 13. Súd prvej inštancie uviedol, že názor oprávnenej osoby, že záujem spoločnosti na nestrannej verifikácii nemôže byť silnejší ako záujem spoločnosti na nestrannom výkone súdnej moci, je na diskusiu. Požiadavka na nestranné rozhodovanie sudcov ako predstaviteľov jednej zo zložiek moci je imanentnou súčasťou právneho štátu a explicitnou súčasťou ústavného poriadku. Ani požiadavku na nestranný a nezaujatý výkon úloh oprávnenej osoby nie je možné brať na ľahkú váhu, a to nielen pri vzatí do úvahy výšky sankcií za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Podľa okresného súdu je potrebné zohľadniť aj účel zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý treba vnímať vo viacerých rozmeroch, a to nielen z hľadiska transparentného nakladania s verejným majetkom a verejnými prostriedkami, ale aj z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí. 14. V posudzovanej veci oprávnená osoba subjektívne sama seba nepovažovala za vylúčenú z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. V konaní nebolo preukázané, že by intenzita vzťahu Y. a T.. K. V. presahovala intenzitu bežného vzťahu advokát - klient s výnimkou vzťahu vyplývajúceho z ich účasti ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o.. Z objektívneho hľadiska však personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. V danom prípade boli spoločník a konateľ oprávnenej osoby (Y.) so spoločníkom a konateľom PVS (T.. K. V.) spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o.. Na tom nič nemení to, že obaja boli spoločníkmi spoločnosti GGFS s.r.o. prostredníctvom obchodných spoločností BIZZ, s.r.o. a G GROUP Limited (T.. V. bol do júla 2017 priamo spoločníkom GGFS s.r.o.). Obchodná spoločnosť ako právnická osoba je umelou entitou, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu, t.j. schopnosť byť nositeľom práv a povinností a prostredníctvom štatutárneho orgánu či iných osôb schopnosť vlastnými úkonmi preberať práva a povinnosti - spôsobilosť právne konať. V právnickej osobe je potrebné rozlišovať osoby, ktoré jej vôľu (v prípade obchodnej spoločnosti najčastejšie na valnom zhromaždení) vytvárajú a osoby, ktoré právne relevantným spôsobom už vytvorenú vôľu prejavujú navonok. Túto vôľu môže právnická osoba vytvoriť a prejaviť navonok len prostredníctvom fyzických osôb, v prípade spoločnosti BIZZ, s.r.o. prostredníctvom Y.. F.. Nemôže preto obstáť poukaz na to, že spoločníkmi v GGFS s.r.o. boli Y.. F. a T.. V. nepriamo prostredníctvom iných obchodných spoločností, ktoré ovládajú. Ak z verejne prístupných registrov je zistiteľná vzájomná interakcia medzi T.. V. a Y.. F. a ich spoločná účasť v inej obchodnej spoločnosti, a to nielen z výpisov z obchodného registra, ale zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti GGFS s.r.o. založenej v zbierke listín obchodného registra (hoc aj Y.. F. na valnom zhromaždení zastupoval BIZZ, s.r.o., ale bol to on, kto sa valného zhromaždenia osobne zúčastnil a prejavoval vôľu v mene BIZZ, s.r.o. navonok), a potom tie isté osoby podpisovali v mene oprávnenej osoby a PVS tak verifikačný dokument, ako aj dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby, môže to oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti takejto verifikácie oprávnenou osobou. 15. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že hoci vzťah Y.. F. a T.. V. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. nemožno kvalifikovať ako spoločné podnikanie podľa definície vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, nepochybne ide o vzťah obchodnoprávny v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka. Tento vzťah podľa okresného súdu by sa dal pripodobniť k vzťahu spoluvlastníkov veci, hoci ho s ním vzhľadom na špecifickú povahu obchodného podielu nemožno úplne stotožniť. Stav, kedy spoločník a konateľ oprávnenej osoby je spoločníkom v spoločnosti, kde je spoločníkom aj spoločník a konateľ PVS, vyvoláva objektívne oprávnené pochybnosti o nestrannosti výkonu verifikácie oprávnenou osobou. V danej veci tak vzťah medzi Y.. F. a T.. V. nemožno posudzovať iba ako vzťah advokáta a klienta, ale aj ako vzťah dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti, ktorý môže byť tak pozitívny ako aj negatívny a môže sa v priebehu času vyvíjať. Z objektívneho pohľadu tento vzťah podľa okresného súdu spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. 16. Hoci tvrdenia oznamovateľa U. o závislosti či vďačnosti Y.. F. voči T.. V. neboli v konaní preukázané, je objektívnym faktom, že spoločníkom spoločnosti GGFS s.r.o. sa Y.. F. mohol stať len na základe vôle T.. V. ako väčšinového spoločníka v spoločnosti GGFS s.r.o.. Spoločnosť GGFS s.r.o. je v zmysle čl. VII Spoločenskej zmluvy uzavretou spoločnosťou, t.j. prevod obchodného podielu a tak vstup nového spoločníka, je viazaný na súhlas VZ spoločnosti. Zmyslom tohto ustanovenia je snaha doterajších spoločníkov regulovať, kto sa stane spoločníkom spoločnosti. Vstup Y.. F. do spoločnosti preto v danom prípade mohol prebehnúť len po výslovnom prejave vôle T.. V.. Do určitej miery podobný prípad, v ktorom sa riešil dopad vzťahu minoritného akcionára, ktorý hlasoval za ustanovenie členky predstavenstva do jej funkcie a ktorá sa neskôr stala zákonnou sudkyňou vo veci, kde vystupoval tento minoritný akcionár, na nestrannosť danej sudkyne, bol riešený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 68/2015 z 11. januára 2017, ktoré následne bolo posúdené ako ústavne konformné uznesením Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 504/2017-21 z 1. augusta 2017, kde takto založený vzťah bol posúdený ako dôvod na vylúčenie sudkyne z rozhodovania veci. 17. Okresný súd v odseku 82. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na to, že zákon č. 315/2016 Z.z. je nepochybne predpisom verejného práva a pokuty zakotvené v jeho ust. § 13 majú verejnoprávny charakter. Právne normy zakotvujúce verejnoprávne sankcie nemožno vykladať extenzívne, ale naopak reštriktívne. Ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. však výslovne ako dôvod pre zákaz vykonávania úkonov oprávnenej osoby uvádza vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo členom jeho orgánov. Zákon teda výslovne normuje zákaz vykonávania úkonov oprávnenou osobou, ak je oprávnená osoba vo vzťahu k členom orgánov PVS, ktorý spochybňuje jej nestrannosť. 18. Okresný súd zistil, že T.. V. bol a je jediným členom štatutárneho orgánu PVS. Priamo riadi PVS, rozhoduje o jeho obchodnom vedení, zastupuje PVS a koná za neho vo vzťahu k tretím osobám. Pri PVS - APOTHEKA, s.r.o. je to práve T.. V., ktorý PVS riadi a zastupuje ako štatutárny orgán. Vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Y.. F. s členom štatutárneho orgánu PVS je úplne zjavný a ľahko spoznateľný jednoduchým nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s.r.o. a GGFS s.r.o., kde je zistiteľná spoločná účasť Y.. F. a T.. V. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov (či už najskôr priamo T.. V. a následne prostredníctvom G GROUP a Y.. F. nepriamo cez BIZZ, s.r.o.). Súd prvej inštancie tak uzavrel, že vzhľadom na vzťah oprávnenej osoby k členovi orgánu PVS, oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS - APOTHEKA, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. 19. Okresný súd v odseku 84. odôvodnenia napadnutého uznesenia zovšeobecnil záver tak, že vzťah medzi konateľom PVS a konateľom oprávnenej osoby, ako aj vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi väčšinovo ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS a oprávnená osoba je tak podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS. 20. K uloženým pokutám okresný súd poukázal na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., kde je sankčný mechanizmus vyjadrený v ust. § 13 tak, že je možné ho uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra PVS, preto okresný súd preskúmal, či PVS bol do registra PVS zapísaný dobrovoľne alebo obligatórne. Z tvrdení a dôkazov predložených PVS okresný súd zistil, že objemy finančných prostriedkov, ktoré získava PVS od zdravotných poisťovní, vysoko prevyšujú zákonné limity, ktoré zakladajú povinnosť obligatórneho zápisu partnera verejného sektora do registra PVS. Okresný súd uzavrel, že PVS je ako obligatórne zapisovanému subjektu možné uložiť pokutu podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. 21. Súd prvej inštancie poukázal na význam pokuty, ktorá nemá mať iba sankčný charakter, ale aj výchovný a stimulačný. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Výška pokuty ukladanej partnerovi verejného sektora je stanovená priamo zákonom, a to sumou hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal zo zmluvy. Len v prípade, ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur. Určenie výšky pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia je vecou uváženia súdu, pričom v takomto prípade súd zohľadňuje otázku povahy, závažnosti, spôsobu a následkov porušenia povinnosti, príp. ďalšie okolnosti viažuce sa k sankcionovanému porušeniu zákona, t.j. napr. dobu trvania protiprávneho stavu, aby pokuta spĺňala nielen požiadavku individuálnej represie, ale pôsobila aj preventívne s cieľom pozitívne ovplyvniť správanie sa povinnej osoby, príp. tretích osôb (funkcia individuálnej a generálnej prevencie). 22. K pojmu „hospodársky prospech“ okresný súd vyjadril, že považuje za správne chápanie tohto pojmu tak, ako to bolo vysvetlené v dôvodovej správe k zákonu č. 315/2016 Z.z., podľa ktorej „spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak PVS nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal“. Inými slovami, hospodársky prospech treba chápať nie ako obrat PVS s verejným sektorom, ale zisk, ktorý bol PVS vytvorený z relevantných transakcií s verejným sektorom. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že na to, aby mohol byť hospodársky prospech riadne vyčíslený, je potrebné poznať priame, preukázateľné a účelné náklady (výdavky) PVS vynaložené na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnené náklady). 23. V danej veci vyčíslenie hospodárskeho prospechu PVS poskytlo okresnému súdu prehľad o úhradách zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. za lekárenskú starostlivosť PVS za obdobie od zápisu PVS do registra partnerov verejného sektora do 30.04.2019 a prehľad o celkových nákladoch PVS za toto obdobie. PVS navrhol spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu zodpovedajúceho predloženej zmluve uzatvorenej so zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vychádzajúc zo stanovenia výšky nákladov vynaložených na plnenie zmluvy (konkrétne na zabezpečenie poskytovania lekárenskej starostlivosti poistencom poisťovne) na základe predpokladu, že pomer výnosov PVS zo zmluvy uzatvorenej so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. k celkovým výnosom PVS je totožný s pomerom nákladov prináležiacim k zmluve vo vzťahu k celkovým nákladom partnera. Hospodársky prospech by sa takýmto spôsobom podľa PVS určil ako rozdiel výnosov zo zmluvy a pomerných nákladov. S týmto prepočtom by podľa okresného súdu bolo možné v zásade súhlasiť v prípade, keby bolo zrejmé, že všetky náklady PVS možno považovať za oprávnené náklady. Uvedené však nebolo možné skonštatovať. Aj sám PVS priznáva, že z účtovného hľadiska nemožno jednotlivé náklady priradiť k výnosom z konkrétnych obchodov a súčasne okresný súd doplnil, že PVS zahrnul do nákladov celkové náklady PVS (napr. ostatné náklady /mzdové náklady, odvody do poisťovní, zákonné sociálne náklady, služby, materiál, energie, ostatné/, daň PO), pričom nebolo možné určiť, ktoré z nich sa priamo viažu k plneniu zo zmluvy. Podľa okresného súdu sa javilo, že v posudzovanom prípade hospodársky prospech je mimoriadne obtiažne, resp. nemožné určiť. Ak pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti platby uhrádzajú tri zdravotné poisťovne, ako aj samotní pacienti, ktorí čiastočne hradia im predpísané lieky a títo nakupujú aj lieky a tovar bez úhrady zdravotných poisťovní, oddelenie jednotlivých nákladov a výnosov by bolo veľmi prácne a dokazovanie v tomto smere nákladné, z hľadiska procesnej hospodárnosti neefektívne, preto bol namieste záver, že výška hospodárskeho prospechu v tomto prípade sa nedá určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti okresný súd pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur, rešpektujúc zásady ukladania sankcií. 24. Primárnym účelom sankcie ukladanej PVS podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z.z. je odčerpanie hospodárskeho prospechu, ktorý PVS získal plnením zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu jeho povinností podľa zákona č. 315/2016 Z.z.. V posudzovanom prípade porušenie povinností PVS nemalo za následok nepravdivý alebo neúplný zápis. Sankcia za porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. chráni záujem štátu na nestrannom výkone povinností oprávnenej osoby s cieľom, aby nestranná verifikácia viedla k zápisu pravdivých a úplných údajov do registra. I napriek uvedenému bolo namieste, aby okresný súd pri určení výšky pokuty v prípade, že hospodársky prospech nie je možné určiť, vychádzal minimálne z údajov uvedených v účtovných závierkach dostupných v registri účtovných závierok, príp. z údajov zistených z podkladov predložených účastníkmi konania, prípadne zistených z iných zdrojov, a to s cieľom stanoviť výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky PVS v snahe vyhnúť sa tomu, aby PVS považoval uloženú pokutu vzhľadom na objem výnosov, ktoré získal na základe zmlúv podľa ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z. za „bezvýznamnú“, z ktorého dôvodu by nemohla naplniť účel sankcie alebo naopak, aby uložená sankcia nemala likvidačný charakter. 25. Okresný súd pri stanovení výšky pokút v zákonom stanovenom rozpätí považoval za inšpiratívny Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 9.3.2004, sp.zn. Pl. ÚS 38/02. Okresný súd sa stotožnil s argumentáciou uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20.4.2010, č.j. 1 As 9/2008-133 publikovaného pod č. 2092/2010 Sb.. Pri rešpektovaní zásady proporcionality, t.j. aby výška sankcie bola primeraná závažnosti a dôsledkom porušenia povinnosti, ktorá je sankcionovaná, potreby individuálnej, a to náprava budúceho konania toho, kto povinnosť porušil a generálnej (výchovné pôsobenie sankcie na iných PVS) prevencie, potom podľa názoru okresného súdu bolo primerané v okolnostiach individuálneho posudzovaného prípadu uložiť PVS pokutu vo výške 50.000,- Eur. Táto pokuta, jej výška, nebude mať likvidačný charakter pre PVS, keďže zodpovedá niečo viac ako 1% plnenia, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (1.348.421,69 Eur za rok 2017 + 2.660.673,78 Eur za rok 2018 + 774.757,24 Eur za časť roka 2019), rovnako zhruba zodpovedá vyčísleniu hospodárskeho prospechu samotným partnerom (hoci, ako bolo uvedené okresným súdom, s týmto výpočtom sa okresný súd nestotožnil), taktiež zodpovedá 1,2% čistého obratu PVS za rok 2018, zisteného z jeho verejne prístupnej účtovnej závierky, či zhruba 2,5 násobku čistého zisku PVS za rok 2018 (týmito číslami okresný súd len demonštroval nelikvidačný charakter výšky pokuty pre PVS, a teda rešpektovanie zásady proporcionality pri jej ukladaní). Súčasne táto výška pokuty bude dostatočne výchovná pre iných PVS, ktorí by potencionálne mohli porušiť zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. 26. K pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu T. okresný súd uviedol, že táto pokuta bola ukladaná štatutárnemu orgánu za nesprávny výber oprávnenej osoby, o ktorej konateľ PVS musel vedieť, že s ohľadom na znenie § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. je táto vylúčená z vykonávania úkonov vo veci PVS. Na zodpovednosti konateľa podľa okresného súdu nič nemení ani to, že podľa predloženej zápisnice z VZ PVS z 06.03.2017 pri výbere oprávnenej osoby vykonával uznesenie VZ (s odkazom na ust. § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka). VZ nakoniec prijalo uznesenie o výbere oprávnenej osoby jednomyseľným hlasovaním, pričom T. sám tento návrh predložil a ako väčšinový spoločník aj odhlasoval. Dôvody, ktoré viedli okresný súd k uloženiu pokuty na spodnej hranici zákonného rozpätia bolo viacero, a to, išlo o prvé porušenie zákona č. 315/2016 Z.z. zo strany konateľa PVS. Ďalej boli vzaté do úvahy kritéria uvedené v ust. § 13 ods. 6 zákona č. 315/2016 Z.z. a súčasne bolo zohľadnené, že doposiaľ nebola spochybnená správnosť údajov zapísaných o PVS v registri PVS a porušenie ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. nemalo škodlivý následok v podobe nesprávneho zápisu údajov a ukladaná pokuta má tak preventívny charakter. V neposlednom rade okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že problematika vylúčenia oprávnenej osoby z vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. je úplne novou, preto pri absencii akejkoľvek použiteľnej odbornej literatúry a judikatúry nebolo ľahké pre kohokoľvek sa správne v problematike zorientovať, čomu musí zodpovedať aj výška uloženej sankcie. Vo výroku o pokute uloženej členovi štatutárneho orgánu okresný súd zohľadnil aj ručenie oprávnenej osoby za zaplatenie tejto pokuty, pričom tento výrok zodpovedá záverom ešte federálnej judikatúry o vzťahu dlžníka a ručiteľa (R 2/1975 - „Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného“). 27. K pokute uloženej oprávnenej osobe okresný súd uviedol, že aj táto má preventívny charakter, keď nedošlo k škodlivému následku v podobe zápisu nesprávnych údajov do registra. Okresný súd uviedol, že úvahy o výške pokuty, ktoré vyjadril v odseku 92. odôvodnenia napadnutého uznesenia platia v zásade aj pre pokutu ukladanú oprávnenej osobe, no s tým rozdielom, že zákaz vyjadrený v ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. sa týka priamo oprávnenej osoby. U oprávnenej osoby sa predpokladá, že úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vykoná profesionálne a s odbornou starostlivosťou, ktorej súčasťou je aj schopnosť oprávnenej osoby vyvarovať sa pri svojom konaní konfliktu záujmov. Je to predovšetkým oprávnená osoba, ktorá ako osoba práva znalá, má povinnosť rozpoznať svoje možné vylúčenie z vykonávania úkonov vo vzťahu ku konkrétnemu PVS a eventuálne vykonávanie úkonov odmietnuť. Z tohto dôvodu okresný súd uložil pri rovnakom zákonnom rozpätí výšky pokuty u oprávnenej osoby ako pri členovi štatutárneho orgánu PVS pokutu oprávnenej osobe vo väčšej výške ako členovi štatutárneho orgánu PVS, avšak tiež v dolnej polovici zákonného rozpätia, a to vo výške 20.000.- Eur. 28. Uloženú pokutu sú účastníci konania povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina, ktorý je vedený v Štátnej pokladnici, podľa platobných údajov, ktoré uviedol okresný súd v pripojených príkazoch na úhradu. Okresný súd súčasne upozornil účastníkov konania na ust. § 13 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená. Vzhľadom na tento následok nezaplatenia pokuty riadne a včas určil okresný súd lehotu na zaplatenie pokuty do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti príslušného výroku uznesenia. 29. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd aplikoval ust. § 52, § 57 CMP s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, prihliadnuc na to, že dôvod na aplikáciu ustanovení § 55 CMP a § 56 CMP nezistil, pričom konateľ PVS navrhol, aby okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok a ostatní účastníci konania návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania v priebehu konania neučinili. 30. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie PVS a štatutárny orgán PVS prostredníctvom právnej zástupkyne. K prípustnosti odvolania PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na ust. § 2 ods. 1 CMP, § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 13 ods. 1, 7 zákona č. 315/2016 Z.z.. Ďalej bolo odkázané na úpravu Dohovoru čl. 6, čl. 2 Protokolu č. 7, dojednaného v Štrasburgu 22. novembra 1984 (ďalej aj ako „Dodatkový protokol č. 7“) v spojení s ust. § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. PVS a štatutárny orgán PVS mali za to, že vzhľadom na povahu právnej úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. a jeho systematické zaradenie v právnom poriadku SR, je možné konštatovať, že sa jedná o normu administratívneho práva. Značné právomoci má síce v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. Okresný súd Žilina, a teda jedná sa o súdne delikty, kedy bez ohľadu na ďalšie kritériá je nutné aplikovať všetky ustanovenia Dohovoru. Nakoľko právna úprava zákona č. 315/2016 Z.z. je nejednoznačná pri používaní pojmu súd a registrujúci orgán, je preto potrebné uvažovať i v tom zmysle, že Okresný súd Žilina v týchto konaniach nevykonáva súdnictvo v zmysle Čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky a vystupuje ako iný orgán verejnej moci, a to ako registrujúci orgán a v tomto prípade by bolo potrebné skúmať i zvyšné kritériá. I napriek tomu, že právna úprava sa týka PVS, oprávnených osôb a konečných užívateľov výhod, týmito subjektmi môže byť ktokoľvek, a to najmä v postavení konečného užívateľa výhod alebo PVS. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že právna norma, a to zákon č. 315/2016 Z.z. je záväzná pre všetkých. PVS a štatutárny orgán PVS ďalej mali za to, že sankcie za porušenie povinností podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú značne intenzívne a majú prevažne represívny charakter. Pokuty upravené v zákone č. 315/2016 Z.z. pre oprávnené osoby, štatutárny orgán PVS a konečných užívateľov predstavujú približne desaťnásobok až stodvanásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Ďalšími sankciami uplatnenými podľa zákona č. 315/2016 Z.z. je i výmaz z registra partnerov verejného sektora, ktoré má za následok nielen zásah do zmluvných vzťahov PVS, ale rozhodnutie o výmaze predstavuje zároveň rozhodnutie o vylúčení podľa ust. § 13a Obchodného zákonníka, čo v praxi predstavuje istú analógiu trestu zákazu činnosti upraveného v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení. V neposlednom rade je nutné považovať za sankciu s trestným charakterom sankciu v zmysle ust. § 16 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z.z., a to zverejnenie rozhodnutí o výmaze podľa ust. § 12 a o pokute podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. 31. Európsky súd pre ľudské práva pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len činy či skutky, ktoré sú vyslovene označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. Vo veci Engel a iní proti Holandsku sa Európsky súd pre ľudské práva vysporiadal s otázkou, či je vnútroštátna právna kvalifikácia skutku ako mimosúdneho deliktu dostatočným dôvodom na neaplikovanie ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vrátane jeho dodatkových protokolov (ďalej len „Dohovor“), nakoľko takéto vnútroštátne konanie nie je označené ako trestné. Európsky súd pre ľudské práva argumentoval, že ak bolo ponechané na úvahe zmluvných strán Dohovoru, ktoré protiprávne konania budú považovať za trestné a ktoré len za správne delikty, stal by sa rozsah použitia Dohovoru závislý na ich suverénnej vôli, čo by bolo podľa názoru súdu v rozpore s predmetom a cieľom Dohovoru. Engelovskými kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sú: a) kvalifikácia činu v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, ktoré kritérium slúži na to, či je potrebné skúmané konanie klasifikovať na základe vnútroštátnej právnej úpravy ako súdny delikt, resp. ako mimosúdny delikt, b) povaha protiprávneho konania, obsahom ktorého kritéria je skutočnosť, či právna norma, ktorej porušením prišlo k spáchaniu deliktu je záväzná pre všetkých alebo je záväzná len voči špecifikovanej vybranej skupine osôb, pričom toto kritérium podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS nie je striktne nastavené tak, aby vylúčilo všetky normy, ktoré nie sú záväzné voči všetkým osobám, c) intenzita ukladanej sankcie, podľa ktorého kritéria je najdôležitejšie určiť nielen povahu predmetnej sankcie, ale najmä jej charakter v zmysle toho, či predmetná sankcia smeruje primárne k potrestaniu páchateľa alebo k odstráneniu škodlivého následku jeho konania, či uvedeniu veci do pôvodného stavu. 32. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že nakoľko sú simultánne splnené všetky tri uvedené kritériá, je obligatórne nutné konania podľa § 12 a podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. posudzovať ako konanie s trestným charakterom, a teda v celej miere naň aplikovať všetky ustanovenia Dohovoru. Rovnakým spôsobom ako v konaniach s trestným charakterom sa postupuje i v prípadoch správneho trestania. Podľa názoru PVS a štatutárneho orgánu PVS i v prípade, ak by Okresný súd Žilina mal postavenie správneho orgánu, i v prípade, ak by Okresný súd Žilina mal postavenie nezávislého súdu, vzhľadom na charakter a výšku ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, každé jedno rozhodnutie o uložení sankcie či už partnerovi verejného sektora, štatutárnemu orgánu alebo oprávnenej osobe musí byť preskúmateľné nezávislým súdom Slovenskej republiky (Čl. 1 ods. 1, Čl. 46 ods. 1, 2, Čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). 33. PVS a štatutárny orgán PVS ďalej namietali odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 34. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na podmienenosť sankčného konania preukázaním nesprávnych údajov v registri. V tejto súvislosti sa poukázalo na stanovisko oprávnenej osoby v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania, ako aj na pojednávaní dňa 19.02.2019, keď sa oprávnená osoba rozsiahlo venovala podmienenosti sankčného konania preukázaním nekorektných údajov v registri. Oprávnená osoba opakovane vyslovila právny názor, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty, a to aj pre porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., by malo byť podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod v registri. Oprávnená osoba pritom vychádzala z logického výkladu právnej normy § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorej hypotéze sa pre účely sankcionovania prvé dve porušenia viažu práve na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri alebo sa viažu na záujem aktualizácie v prípade ich zmeny, aby v každom čase boli príslušné údaje pravdivé a úplné. Z tohto dôvodu oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že sa javí ako logicky nezdôvodniteľné, prečo by práve tretie, a to v zákone č. 315/2016 Z.z. uvedené porušenie, a to porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., malo byť vyňaté z previazanosti na obsah, úplnosť, resp. pravdivostnú hodnotu údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod zapísaných v registri, a to aj napriek tomu, že tieto porušenia sú formulované v hypotéze príslušnej právnej normy alternatívne. Oprávnená osoba poukázala na skutočnosť, že záver o podmienenosti sankčného konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti alebo neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod možno vyvodiť aj z následných právnych následkov v súkromnej sfére PVS alebo členov štatutárneho orgánu. Podľa oprávnenej osoby je rozumné a spravodlivé očakávať, že iniciovanie sankčného konania o uloženie pokuty proti PVS, resp. štatutárnemu orgánu za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. bude podmienené predchádzajúcim preukázaním nepravdivosti a neúplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Oprávnená osoba zároveň zdôraznila, že príliš formalistický výklad a aplikácia príslušnej právnej normy smerujúci k samoúčelnému sankcionovaniu by neposkytovala materiálnu ochranu zákonnosti, nebola by zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Čo sa týka obrany oprávnenej osoby a záverov okresného súdu PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na odsek 68. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu. 35. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že hoci sa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia venoval problematike podmienenosti sankčného konania preukázaním nesprávnosti údajov zapísaných v registri, podľa názoru PVS a štatutárneho orgánu PVS konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa absolútne nevyporiadal s argumentmi predostretými oprávnenou osobou a podmienenosť jednotlivých konaní vysvetlil po „vlastnej línii“ bez akéhokoľvek vyjadrenia k argumentácii oprávnenej osoby. Okresný súd podmienenosť sankčných konaní posúdil spôsobom, z ktorého vyplýva, že v podstate v dôsledku nesprávnosti, nedokonalosti a v konečnom dôsledku nezmyselnosti právnej úpravy obsiahnutej v § 12 zákona č. 315/2016 Z.z., neexistuje podmienenosť konaní podľa § 12 a § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Podľa názoru PVS a jeho štatutárneho orgánu okrem nesprávneho právneho posúdenia okresný súd zároveň dotknutú právnu normu vyložil v neprospech adresáta právnej normy, teda postupoval v hrubom rozpore s právnym poriadkom SR. 36. K vylúčeniu oprávnenej osoby podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na odsek 83. a 84. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré závery považovali odvolatelia za právny názor absolútne nesprávny. PVS a štatutárny orgán PVS zdôraznili, že zákon č. 315/2016 Z.z. je právnym predpisom verejného práva, teda možno konštatovať, že je administratívnoprávnym (správnym) právnym predpisom, pretože štát prostredníctvom registrujúceho súdu v konaniach, v ktorých rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, ktoré sú adresátmi právnej normy, vystupuje vo vzťahu k týmto subjektom z pozície moci, nadradenosti a rozhodnutia registrujúceho súdu sú štátnou mocou vynútiteľné. Podľa ustálenej súdnej praxe pri aplikácii verejnoprávnych predpisov nie je prípustný ich extenzívny výklad, nie je možné rozširovať vecnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné, hoci aj podobné vzťahy, ktoré príslušná právna norma nereguluje. Rovnako nie je možné rozširovať ani osobnú pôsobnosť verejnoprávnej normy na iné subjekty, ktoré príslušná norma nezaväzuje. PVS a konečný užívateľ výhod nie sú rovnaké osoby. Spoločnosť APOTHEKA, s.r.o. je partnerom verejného sektora, T.. K. V. je konečným užívateľom výhod ako i štatutárnym orgánom (konateľom) PVS. Y.. R. F. nie je oprávnenou osobou PVS. Oprávnenou osobou PVS je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v ktorej v rozhodujúcom čase bol Y.. Juraj Bugala konateľom a spoločníkom podieľajúcim sa na základnom imaní advokátskej kancelárie v rozsahu 50 %. Zostávajúcim 50 %-ným spoločníkom oprávnenej osoby bol R.. T. Y.. Vzhľadom na štruktúru obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. je zrejmé, že na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia v spoločnosti, vrátane rozhodnutia o výkone funkcie oprávnenej osoby v prospech akéhokoľvek subjektu nebolo v rozhodujúcom čase postačujúce len rozhodnutie spoločníka Y.. R. F., ale i druhého spoločníka R.. T. Y.. Z tohto dôvodu je vykonštruovaná údajná zaviazanosť Y.. R. F. vo vzťahu k T.. K. V. absolútne bezpredmetná, pretože bez súčinnosti druhého spoločníka oprávnenej osoby R.. T. Y., oprávnená osoba neprijme žiadne obchodné rozhodnutie. 37. Pokiaľ by aj bolo pripustené, že medzi oprávnenou osobou - Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o. existuje istý vzťah k T.. K. V., čo PVS a štatutárny orgán PVS absolútne odmietli, vychádzajúc z ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. musí ísť o vzťah, ktorý by mohol spochybniť vzťah oprávnenej osoby k PVS, resp. členom jej orgánov. Hoci zákon č. 315/2016 Z.z. používa pojem akýkoľvek, musí sa tento pojem vykladať na ťarchu zákonodarcu a nie adresáta právnej normy. Pokiaľ v zmysle zákona č. 315/2016 Z.z. tento vzťah musí byť objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa tohto zákona, to znamená, že tento vzťah potom musí mať určitú kvalitu. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd dostatočne neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Prijatím striktného jazykového výkladu dotknutého ustanovenia by musela byť ad absurdum, z činnosti oprávnenej osoby vylúčená i banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej má PVS alebo konečný užívateľ výhod uložené finančné prostriedky. Nesprávny záver okresného súdu je neprijateľný aj v ekonomických reáliách prípadu. Skupina GRAFOBAL, ktorej konečným užívateľom výhod je v zásade T.. K. V., je jednou z najväčších obchodných skupín na Slovensku. Viaceré z nich bezpochyby patria medzi 20 až 30 najväčších slovenských obchodných spoločností. V dôsledku toho je úplne zrejmé, že nielen tieto osoby, ale aj T.. K. V. ako ich konečný užívateľ výhod a v niektorých spoločnostiach aj ako ich orgán, vstupuje do vzájomných vzťahov, možno tvrdiť, so všetkými bankami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky, a to buď priamym vkladom alebo nepriamo, prostredníctvom rôznych dohôd a zabezpečení. Všetky dotknuté banky tak majú nielen prirodzený, ale aj zákonom vyžadovaný záujem o zhodnotenie prostriedkov T.. K. V.. Prijatím gramatického výkladu ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. tak, ako tento aplikoval okresný súd v napadnutom uznesení, by tak stricto sensu všetky banky, resp. pobočky zahraničných bánk museli byť vylúčené z vykonávania činnosti oprávnenej osoby pre spoločnosti akýmkoľvek spôsobom patriace do skupiny GRAFOBAL. Takýmto výkladom zákona č. 315/2016 Z.z. a jeho aplikáciou na posudzovaný vzťah zo strany okresného súdu došlo k popretiu nielen základného účelu § 19 tohto zákona, ale časť ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z. stratila opodstatnenie. 38. PVS a štatutárny orgán PVS k výkladu ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 22/2010 zo dňa 20.12.2011. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS závery vyslovené Okresným súdom Žilina popierajú základný účel ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. a s týmito závermi sú spojené nespravodlivé až absurdné dôsledky a nevyhnutne vedú k ekonomicky a logicky neúnosnému usporiadaniu vzťahov. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS je pri výklade právnych noriem potrebné vychádzať z toho, že cieľom pri prijatí zákona je racionálna právna úprava. V tomto smere poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/1/2010 zo dňa 01.07.201. V zmysle ustálenej judikatúry preto nemôže byť cieľom racionálneho zákonodarcu, aby výklad ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. bol čo i len rámcovo spôsobilý viesť k ekonomicky a logicky neúnosnému usporiadaniu vzťahov. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS spôsob, akým Okresný súd Žilina v napadnutom uznesení vyložil ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. je nespravodlivý, v príkrom rozpore s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. PVS a štatutárny orgán PVS boli názoru, že nedokonalú právnu normu v ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., ktorá obmedzuje práva súkromnoprávnych subjektov, treba vykladať prísne reštriktívne. V tejto súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1826/11 z 07.03.2012. 39. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že personálnym prepojením sa rozumie najmä vzťah osôb, ktoré sú si navzájom blízke s poukazom na ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Personálnym prepojením sa zároveň rozumie aj účasť oprávnenej osoby - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. v dozorných, kontrolných a iných orgánoch PVS - APOTHEKA, s.r.o.. Majetkovým prepojením sa rozumejú najmä vzťahy, v ktorých je oprávnená osoba, a to Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. svojim príjmom „závislá“ na PVS - APOTHEKA, s.r.o.. Ide najmä o pracovnoprávne vzťahy, vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou, dohodou. Rovnako sa majetkovým prepojením rozumie aj akákoľvek účasť na podnikaní či zisku PVS. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS je absolútne nesporné, že medzi oprávnenou osobou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. a PVS - APOTHEKA, s.r.o. neexistuje žiadne personálne alebo majetkové prepojenie v zmysle vyššie uvedenej právnej teórie. Podľa právnej teórie mohli okrem majetkového a personálneho prepojenia existovať aj iné vzťahy, ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Podľa judikatúry súdov sa nestrannosť člení na dva druhy, ide o nestrannosť objektívnu a nestrannosť subjektívnu. K subjektívnej nestrannosti PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že za účelom jej preukázania pred zápisom PVS oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. urobila vyhlásenie o svojej nestrannosti. Rovnako i PVS považuje svoj vzťah k oprávnenej osobe Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. za absolútne nestranný a nezaujatý. Ďalej je tu požiadavka objektívnej nestrannosti. Vo vzťahu k tejto objektívnej nestrannosti PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že okresný súd v napadnutom uznesení nesprávne aplikoval existujúcu judikatúru vo vzťahu k nestrannosti a nezaujatosti oprávnenej osoby vo väzbe na nestrannosť sudcov. Konajúci okresný súd nanajvýš absurdne v odôvodnení napadnutého uznesenia prirovnal vzťah Y. a T.. K. V. ako spoločníkov v spoločnosti GGFS s.r.o. k vzťahu spoluvlastníkov veci. Okresný súd posudzoval objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby nesprávne, vychádzal z judikatúry, ktorá bola založená na odlišnom skutkovom základe a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že Y.. R. F. a T.. K. V. nie sú spoluvlastníkmi identického obchodného podielu a Y. a T.. K. V. v rozhodujúcom čase priamo ako fyzické osoby dokonca ani nevlastnili obchodný podiel, vlastníkmi dvoch rôznych samostatných obchodných podielov boli samostatné obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou T.. K. V. a Y.. R. F.. 40. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týkala subjektívnej a objektívnej nestrannosti sudcu v konaní s tým, že PVS je absolútne presvedčený o tom, že medzi oprávnenou osobou, resp. jej spoločníkom a v rozhodujúcom čase konateľom Y.. R. F. a PVS, ako aj jeho konateľom T.. K. V., išlo o objektívne ako i subjektívne absolútne nestranný vzťah. Výrok o uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu PVS je tak nesprávny a nezákonný. 41. V súvislosti s uložením pokuty PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že neporušili žiadnu povinnosť podľa zákona č. 315/2016 Z.z., a preto nemohlo dôjsť ani k uloženiu pokuty. Ustanovenie § 19 v spojení s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. ukladá povinnosti výlučne oprávnenej osobe, ktorá je povinná konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie. Povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. v ust. § 19 sa vzťahuje výlučne na oprávnenú osobu a nie na PVS a už vôbec nie na jeho konateľa. Aj z ust. § 11 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá PVS a oprávnená osoba zapísaná v registri. 42. Z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že pokutu je možné uložiť osobe, ktorá je štatutárnym orgánom alebo každému členovi štatutárneho orgánu PVS v čase porušenia povinnosti podľa prvej vety; podľa prvej vety predmetného ustanovenia môže člen štatutárneho orgánu konajúci v mene PVS ale porušiť len jednu povinnosť, a to povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.. Zvyšné dve skutkové podstaty uvedené v prvej vete predmetného ustanovenia nemajú charakter povinnosti, ktorú by člen štatutárneho orgánu mal a mohol dodržať, resp. ktorú by mohol porušiť. Ide o uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 315/2016 Z.z. a porušenie zákazu podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. zákazu vykonávať úkony oprávnenej osoby, ktorý podľa názoru PVS a jej štatutárneho orgánu nemôže porušiť nikto iný len samotná oprávnená osoba. Ak by mal zákonodarca v úmysle sankcionovať členov štatutárneho orgánu za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., bola by, resp. mala by byť táto skutočnosť explicitne uvedená pod písm. b) predmetného ustanovenia § 13 ods. 1 rovnako, ako tomu je v prípade § 13 ods. 2, ktorý sa nepochybne vzťahuje tak na prípad, kedy bola uložená pokuta pre nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. § 9 ods. 1 a na prípad uloženia pokuty za porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. 43. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS je neprípustné také právne posúdenie ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., podľa ktorého súd uloží pokutu fyzickej osobe - štatutárnemu orgánu v sume 10.000,- Eur bez toho, aby táto fyzická osoba porušila akúkoľvek povinnosť alebo záujem chránený zákonom. Takýto výklad zákona č. 315/2016 Z.z. je podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS v rozpore s princípmi právneho štátu, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s princípmi správneho trestania podľa článku 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 44. PVS a štatutárny orgán PVS v ďalšej časti odvolania poukázali na postup okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva odvolateľov na spravodlivý proces s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS uznesenie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené, okresný súd sa dostatočne a v niektorých prípadoch vôbec nevysporial s argumentáciou účastníkov, ako ani s dôkazmi predloženými jednotlivými účastníkmi. Oprávnená osoba vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania sa pomerne rozsiahlo venovala právnej úprave minoritných spoločníkov obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ktorá v zásade vyvracala argumentáciu oznamovateľa o údajnej zaviazanosti, servilnosti Y.. R. F. vo vzťahu k T.. K. V.. Oprávnená osoba poukázala na viaceré inštitúty, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku a ktoré výrazne eliminujú, resp. úplne vylučujú poddajnosť, servilnosť, zaviazanosť alebo ekonomickú závislosť minoritných spoločníkov vo vzťahu k väčšinovým spoločníkom, a to aj so zameraním na ich právo na podiel na zisku. Okresný súd nezohľadnil túto argumentáciu oprávnenej osoby, nevenoval jej pozornosť, došlo k nesprávnemu posúdeniu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS. 45. PVS vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 18.10.2018 predostrel analýzu majetkového prepojenia oprávnenej osoby a PVS, na ktorú analogicky aplikoval zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Túto argumentáciu PVS okresný súd odignoroval. Rovnako PVS predložil dôkazy Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 06.03.2017, čestné vyhlásenie T.. K. V. a na pojednávaní dňa 19.02.2019 výkladové stanovisko MS SR. K dôkazom doloženým PVS okresný súd nezaujal žiadne stanovisko a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či sa vôbec nimi zaoberal. Rovnako tak z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa okresný súd zaoberal čestným vyhlásením T.. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS je tak rozhodnutie okresného súdu nedostatočné, nespĺňa požiadavky zákonného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu v zmysle ustálenej judikatúry, ako aj právnej úpravy. 46. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nesprávne právne posúdil. Písomným podaním zo dňa 10.06.2019, pre prípad, že konajúci súd rozhodne o uložení pokuty PVS, PVS konajúcemu okresnému súdu predložil dôkazy preukazujúce hospodársky prospech plynúci zo záväzkových vzťahov uzatvorených so „štátom“. Hoci zákon č. 315/2016 Z.z. hospodársky prospech nedefinuje, pod týmto pojmom treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad PVS, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil PVS za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami, ktoré PVS vynaložil na obstaranie, resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na odsek 88. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podľa predložených dôkazov okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň pri určení výšky pokuty vec nesprávne právne posúdil, pretože hospodársky prospech je určiteľný i na základe dôkazov predložených PVS. Ako už uviedol PVS vo svojom návrhu na doplnenie dôkazov, v danom konkrétnom prípade existuje len jeden zmluvný vzťah medzi PVS a „štátom“, ktorý spĺňa zákonnú definíciu zmluvy podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016, a to zmluva uzatvorená so spoločnosťou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.. PVS nemá uzavretú žiadnu inú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 315/2016 Z.z.. Zmluvy uzatvorené so spoločnosťami Union zdravotná poisťovňa, a.s. a DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. nie sú zmluvami podľa ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., keďže obidve zdravotné poisťovne sú súkromné, nefinancované štátom, ako je to v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.. PVS zdôraznil, že v zmysle zákona o liekoch je jedinou podnikateľskou aktivitou PVS prevádzkovanie lekárne, konkrétne jednej prevádzky lekárne. V súlade so spomínaným zákonom o liekoch PVS inú podnikateľskú aktivitu nevykonáva, ani nemôže. Znamená to, že všetky náklady, ktoré PVS uviedol v položke nákladov sú jednoznačne preukázateľnými nákladmi. Je logické, že v prípade absencie mzdových nákladov, odvodových nákladov, teda reálne v prípade absencie zamestnancov, materiálu a podobne, by prevádzka lekárne PVS nefungovala. Všetky náklady uvedené PVS sú reálnymi opodstatnenými nákladmi, ktoré vynakladá na svoju jedinú podnikateľskú aktivitu - prevádzkovanie lekárne. Práve z dôvodu, aby sa PVS pri výpočte hospodárskeho prospechu „neobohatil“, spravodlivo určil pomer výnosov z jednotlivých poisťovní a následne rovnako matematicky vyčíslil pomer jednotlivých nákladov vo vzťahu k príjmom z poisťovní. PVS preto spoľahlivo určil hospodársky prospech - výnos, ktorý má PVS z jedinej zmluvy uzatvorenej podľa ust. § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z.. I napriek uvedenému okresný súd v zmysle predložených dôkazov dospel k nesprávnym záverom a k nesprávnemu právnemu posúdeniu, v dôsledku čoho PVS nesprávne uložil sankciu za údajné porušenie povinnosti. PVS a štatutárny orgán PVS navrhli uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že konanie o uložení pokuty bude zastavené. 47. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie aj oprávnená osoba, ktorá k rozsahu odvolania uviedla, že toto smeruje proti výroku I., II. a III. uznesenia okresného súdu. 48. K prípustnosti odvolania oprávnená osoba poukázala na ust. § 13 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s ust. § 13 ods. 4, § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., § 2 ods. 1 CMP, § 355 ods. 2, § 357 CSP. V poučení napadnutého rozhodnutia okresného súdu nie je uvedené, či je proti výroku III. prípustné odvolanie. Oprávnená osoba uviedla, že napáda rozhodnutie okresného súdu aj v rozsahu jeho výroku III.. Z ustálenej rozhodovacej praxe registrujúceho orgánu je známe, že tento rozhoduje v sankčných konaniach podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. formou uznesení. Z dôvodu subsidiárneho použitia CMP, ktorý je vo vzťahu k CSP zákonom lex specialis, sa prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute spravuje ustanovením § 59 ods. 1 CMP, podľa ktorého odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa ust. § 304 písm. f) CMP. Podľa oprávnenej osoby napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku III., ktorý je rozhodnutím o pokute podľa § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím meritórnym, nie rozhodnutím procesným, pretože týmto rozhodnutím registrujúci orgán rozhodol o predmete/podstate veci s konečnou platnosťou, oprávnenej osobe ním priamo ustanovil sankčnú povinnosť zasahujúcu do jej hmotnoprávneho postavenia. Zákon č. 315/2016 Z.z. ako lex specialis vo vzťahu k CMP výslovne ani implicitne nevylučuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. a toto odvolanie nevylučujú ani ustanovenia CMP, upravujúce osobitné konania vo veciach obchodného registra, ktoré sa subsidiárne použijú na sankčné konanie podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. z dôvodu príbuznosti právnej úpravy. Z týchto východísk má oprávnená osoba za to, že proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu aj v časti jeho výroku III. je odvolanie prípustné. 49. Ku skutkovému stavu oprávnená osoba uviedla, že spoločnosť, a to PVS bola do registra PVS zapísaná dňa 25.07.2017. Podľa zverejneného verifikačného dokumentu PVS - APOTHEKA, s.r.o. zo dňa 14.07.2017 je H.. jej konečným užívateľom výhod, a to z dôvodu držby väčšinového obchodného podielu na jej základnom imaní a hlasovacích právach vo výške, ktorému zodpovedá vklad vo výške 6.004,- Eur. Ku dňu zápisu PVS do registra bol a stále je p. K. V. jej jediným konateľom. Tieto skutočnosti vyplývajú z registra PVS a taktiež z obchodného registra. Úkony oprávnenej osoby podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vykonávala pre PVS Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. (oprávnená osoba). Z pohľadu sankcionovania PVS a konateľa, oprávnenej osoby napadnutým uznesením okresného súdu, boli relevantné dve námietky oznamovateľov Transparency International Slovensko a p. E. U., ktorými založili „určitý“ vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a PVS, spochybňujúcom nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS pri jej zápise do registra, t.j.: 1. námietka, že Y.. R. F. ako jeden zo spoločníkov oprávnenej osoby a v relevantnom čase aj jej jediný konateľ prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s. r. o., IČO: 36 858 463, ktorej jediným spoločníkom bol p. R. F. a p. K. V. prostredníctvom spoločnosti G Group LTD., ktorej bol p. K. V. akcionárom s podielom vo výške 99,953%, mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o., IČO: 47 079 690, a teda sa spoločne podieľali na jej hospodárskom výsledku, a 2. námietka, že p. R. F. nadobudol nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. na základe hlasovania p. K. V. ako väčšinového spoločníka spoločnosti GGFS s.r.o. spolu s druhým jej spoločníkom p. T. V. na jej valnom zhromaždení, teda ho nadobudol na základe individuálnych preferencií p. K. V.. Oznamovateľmi proklamovaný vzťah založený na personálnom prepojení medzi oprávnenou osobou a PVS mal podľa nich navodzovať, že p. R. F. porušil pri zápise PVS do registra, resp. pri overení identifikácie jej konečného užívateľa výhod ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. V čase zápisu PVS do registra boli spoločníkmi oprávnenej osoby p. R. F. a R.. T. Y., každý s podielom na základnom imaní a hlasovacích právach 50 %. V čase zápisu PVS do registra až do 04.10.2018 bol p. R. F. aj konateľom oprávnenej osoby. 50. V septembri, resp. v októbri roku 2018 registrujúci orgán začal ex offo konania o uloženie pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k celkom 19 PVS. Jedným z nich bola aj PVS - APOTHEKA, s.r.o.. Pre všetkých 19 PVS vykonávala úkony oprávnenej osoby podľa príslušného zákona Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.. Tieto údaje oprávnená osoba uviedla z titulu namietaného porušenia zásady ne bis in idem postupom registrujúceho súdu. Okresný súd posudzoval skutkový stav ku dňu vyhotovenia verifikačného dokumentu slúžiaceho k prvému zápisu PVS do registra, t.j. ku dňu 14.07.2017 v zmysle odseku 54. napadnutého rozhodnutia. Oprávnená osoba uviedla tabuľku PVS, pre ktorých začala vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. s vyhotovením verifikačných dokumentov. Všetci 19 PVS vrátane PVS - APOTHEKA, s.r.o. patria do skupiny GRAFOBAL GROUP a ich konečným užívateľom výhod je H. T.. K. V., T... Por. č. Obchodné meno partnera verejného sektora IČO Deň podpisu Verifikačného dokumentu Spisová značka 1. GPN s. r. o. 36 713 422 29.06.2017 43PPok/1/2018 2. C.E.N. s. r. o. 35 780 886 30.06.2017 43PPok/7/2018 3. Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s. 35 792 281 06.07.2017 43PPok/2/2018 4. Slovenská Grafia a. s. 31 321 470 07.07.2017 43PPok/8/2018 5. Ružinovská poliklinika, a. s. 35 914 793 10.07.2017 5PPok/9/2018 6. APOTHEKA, s. r. o. 35 682 591 14.07.2017 5PPok/7/2018 7. MEDIA TRADE spol. s r.o. 31 333 150 14.07.2017 43PPok/6/2018 8. VITALITA, s. r. o. 31 395 112 14.07.2017 5PPok/3/2018 9. APOTHEKA ESSENTIAE, s. r. o. 31 396 577 14.07.2017 43PPok/9/2018 10. TIPO, s. r. o. 36 015 938 14.07.2017 5PPok/8/2018 11. Becomed, s. r. o. 31 374 069 14.07.2017 5PPok/10/2018 12. FARMEDIX, s. r. o. 44 673 515 14.07.2017 5PPok/11/2018 13. Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica, a. s. 44 444 761 14.07.2017 5PPok/4/2018 14. GGT a. s. 35 791 829 18.07.2017 43PPok/4/2018 15. EHC service, s. r. o. 36 507 245 19.07.2017 43PPok/3/2018 16. VODAX a. s. 35 801 948 19.07.2017 5PPok/5/2018 17. OMS, a. s. 34 132 333 27.07.2017 43PPok/5/2018 18. TBB, a. s. 30 225 574 30.08.2017 5PPok/6/2018 19. GS - SERVIS, s. r. o. 35 844 540 18.10.2017 5PPok/2/2018 Ku dňu datovania tohto odvolania oprávnenou osobou okresný súd už rozhodol samostatným rozhodnutím aj v ďalšej právnej veci, a to uznesením č.k. 43PPok/6/2018-172 zo dňa 19.08.2019, vo veci PVS - MEDIA TRADE, spol. s r.o., IČO: 35 682 591, za účasti člena jej štatutárneho orgánu - H. a za účasti oprávnenej osoby - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Podľa oprávnenej osoby zákon č. 315/2016 Z.z. je bezpochyby predpisom verejného práva a protiprávne konania uvedené v tomto zákone sú deliktmi verejnoprávneho charakteru a sankcie za tieto delikty ukladané majú verejnoprávnu povahu, čo konštatuje registrujúci orgán v napadnutom rozhodnutí v zmysle odseku 82. odôvodnenia. Oprávnená osoba uviedla, že zákon č. 315/2016 Z.z. v právnom poriadku SR je systematicky zaradený do odvetvia administratívneho (správneho) práva, a teda konania ním reprobované (delikty) majú povahu správnych deliktov. S poukazom aj na kvalifikáciu hroziaceho postihu v dôvodovej správe k zákonu č. 315/2016 Z.z. ako postihu administratívneho možno delikty podľa zákona č. 315/2016 Z.z. subsumovať pod správne delikty a pokuty za tieto delikty ukladané za administratívne sankcie. Oprávnená osoba mala za to, že v konaniach upravených zákonom č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán, hoci je súdom, nekoná v rámci výkonu kompetencie súdnictva podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR. Na úseku registra partnerov verejného sektora registrujúci orgán koná v rámci inej svojej činnosti súvisiacej s jeho právomocou podľa osobitného zákona. Podľa oprávnenej osoby registrujúci orgán v rámci výkonu kompetencie koná ako orgán na úseku verejnej správy, vychádzajúc zo systematického zaradenia zákona č. 315/2016 Z.z. v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pokiaľ tento právny názor oprávnenej osoby nebude akceptovaný, tak minimálne registrujúci orgán má postavenie orgánu sui generis. V tejto súvislosti oprávnená osoba poukázala na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 385/2008 zo dňa 21.04.2009 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/13/2019 zo dňa 30.04.2015. Oprávnená osoba zdôraznila, že registrujúci orgán, a to Okresný súd Žilina, v tejto veci nekonal v rámci výkonu kompetencie súdnictva v zmysle čl. 142 ods. 1 Ústavy SR. 51. Oprávnená osoba uviedla, že ak sa vychádza z predpokladu, že protiprávne konania podľa zákona č. 315/2016 Z.z., vrátane porušenia zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. sú svojou povahou správnymi deliktmi, tak je nevyhnutné aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestov za trestné činy v správnom trestaní. Ústavný súd SR, resp. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach viackrát judikovali so zreteľom na zásady vyjadrené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, že konanie o správnych deliktoch a ich trestanie musí podliehať rovnakému režimu ako konanie o trestných činoch a ako trestný postih za trestné činy. Ak by bolo pripustené, že deliktuálne konania podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nie sú správnymi deliktmi, bezpochyby o nich platí, že sú deliktmi verejnoprávneho charakteru, podobne ako trestné činy, priestupky alebo iné správne delikty, a sankcie ukladané za porušenie ustanovených povinností majú verejnoprávnu povahu. Podľa oprávnenej osoby trestanie a ukladanie pokút v režime zákona č. 315/2016 Z.z. musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy, či správne delikty, v dôsledku čoho sa aj na postihovanie za porušenie povinností ustanovených zákonom č. 315/2016 Z.z. musia analogicky aplikovať zásady trestného konania a ukladania trestných sankcií, pričom jednou zo základných zásad trestného konania a postihovania za trestné činy je zásada ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného potrestania alebo stíhania za ten istý skutok. 52. Oprávnená osoba uviedla, že pred registrujúcim orgánom prebiehali alebo prebiehajú súbežne konania vo veciach 19 PVS, vrátane PVS - APOTHEKA, s.r.o., pri ktorých Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. vykonávala úkony oprávnenej osoby pri ich registrácii do registra, resp. pri overovaní identifikácie ich konečného užívateľa výhod v registri. Ohľadne dvoch PVS, a to ohľadne APOTHEKA, s.r.o. a spoločnosti MEDIA TRADE spol. s r.o., registrujúci orgán ku dňu datovania odvolania oprávnenej osoby rozhodol samostatnými rozhodnutiami. Skutková a právna stránka konaní vedených ohľadne všetkých vyššie avizovaných 19 partnerov PVS, vrátane PVS - APOTHEKA, s.r.o. je totožná. Všetci 19 PVS patria do skupiny GRAFOBAL GROUP. Konečným užívateľom výhod všetkých 19 PVS, vrátane PVS - APOTHEKA, s.r.o. bol/je H. ako spoločník s priamou alebo nepriamou majetkovou účasťou v nich, v prípade niektorých PVS je p. K. V. aj členom ich štatutárneho orgánu, resp. členom ich kontrolného orgánu. Oznamovatelia vyvodzovali personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS z jedinej skutočnosti, a síce, že Y.. R. F. ako jeden zo spoločníkov a v relevantnom čase aj konateľ oprávnenej osoby prostredníctvom spoločnosti BIZZ, s. r. o. a p. K. V. prostredníctvom spoločnosti G Group LTD. mali nepriamy majetkový podiel v spoločnosti GGFS s.r.o. a na jej hospodárskom výsledku, čo malo podľa oznamovateľov zakladať určitý vzťah spochybňujúci nestrannosť oprávnenej osoby pri zápise toho-ktorého PVS do registra, teda o vzťah diskvalifikujúci oprávnenú osobu z výkonu úkonov oprávnenej osoby podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. a s týmto názorom sa registrujúci orgán stotožnil. Jednotiacim menovateľom pre porušenie zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou, a to vo vzťahu ku všetkým 19 PVS, vrátane PVS - APOTHEKA, s.r.o., bola zmienená nepriama majetkovú účasť p. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o.. 53. Oprávnená osoba poukázala na to, že registrujúci orgán napadnutým rozhodnutím sankcionoval PVS - APOTHEKA, s.r.o., konateľa PVS p. K. V. a oprávnenú osobu z dôvodu porušenia zákazu výkonu činností oprávnenej osoby podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pričom diskvalifikáciu oprávnenej osoby z úkonov podľa príslušného zákona pre PVS vyvodil z nepriamej majetkovej účasti p. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia registrujúci orgán len stroho konštatuje, bez náležitého vysvetlenia, že vzťah medzi konateľom PVS a konateľom oprávnenej osoby, ako aj vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných osôb, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS a oprávnená osoba je tak podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa tohto zákona. Registrujúci orgán na rovnakom skutkovom a právnom základe sankcionoval uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 43PPok/6/2018-172 zo dňa 19.08.2019 aj spoločnosť MEDIA TRADE spol. s r.o., jej konateľa p. K. V. a oprávnenú osobu. Oprávnená osoba namietala, že by sa dopustila porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k PVS. Ak by aj tomu tak bolo, tak oprávnená osoba sa súčasne domnieva, že v prípade porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu ku všetkým 19 PVS, vrátane PVS - APOTHEKA, s.r.o. a spoločnosti MEDIA TRADE spol. s r.o. by nešlo o opakovanie deliktu, ale takéto konanie oprávnenej osoby by vykazovalo znaky pokračovacieho deliktu, ktorý sa posudzuje ako jeden delikt, v dôsledku čoho bolo namieste uložiť len jednu sankciu, aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy. Vo vzťahu ku všetkým 19 PVS patriacich do skupiny GRAFOBAL GROUP by porušenie zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou bolo založené len na jednej skutočnosti, a to na spoločnej nepriamej majetkovej účasti p. R. F. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o.. 54. Podľa oprávnenej osoby čiastkové porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k jednotlivým PVS by mali aj blízku súvislosť v čase. Táto časová súvislosť vyplýva aj z tabuľkového prehľadu, ktorý poskytla oprávnená osoba v podanom odvolaní. Porušenia zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. zo strany oprávnenej osoby vo vzťahu ku každému z 19 PVS, vrátane PVS - APOTHEKA, s.r.o. by boli len čiastkovými útokmi jedného a toho istého pokračovacieho verejnoprávneho (správneho) deliktu, ktorých protiprávnosť (trestnosť) by sa vzhľadom na analogickú aplikáciu ust. § 122 ods. 10 Trestného zákona mala posudzovať ako jeden delikt. Registrujúci orgán preto mal za viaceré čiastkové útoky uložiť oprávnenej osobe len jednu sankciu podľa ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., ktorá sa vzťahuje na porušenie zákazu podľa ust. § 19 príslušného zákona. Registrujúci orgán o jednotlivých čiastkových útokoch identického protiprávneho konania (totožného deliktu) nemôže vo vzťahu k oprávnenej osobe konať vo viacerých samostatných konaniach a určite nemôže rozhodnúť proti oprávnenej osobe viacerými samostatnými rozhodnutiami, ktorými by kumuloval pokuty za to isté protiprávne konanie. Týmto by došlo k porušeniu práva oprávnenej osoby na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu ignorovania princípu ne bis in idem. Javí sa podľa oprávnenej osoby ako spravodlivé, aby registrujúci orgán prihliadal na predchádzajúce sankcionovanie oprávnenej osoby a zohľadnil zásadu konzumpcie skutku a s tým spojenú zásadu konzumpcie sankcie pri trestaní pokračovacieho deliktu. Za týchto okolností by sa deliktu s pokračovacím charakterom dopustil potom aj konateľ PVS H. nakoľko tento by z pozície štatutárneho orgánu PVS aj spoločnosti MEDIA TRADE spol. s r.o. kontrahovaním zmluvy o výkone funkcie oprávnenej osoby podľa zákona č. 315/2016 Z.z. so spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. taktiež porušil zákaz podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Aj u tohto štatutárneho orgánu by jednotlivé čiastkové útoky napĺňali znaky toho istého deliktu, zo subjektívnej stránky by boli spojené jedným a tým istým zámerom poverovať oprávnenú osobu výkonom úkonov pre PVS, v ktorých je štatutárnym orgánom. Aj p. K.. za porušenie jedného deliktu mala byť uložená len jedna spoločná pokuta. 55. Oprávnená osoba má za to, že registrujúci orgán v sankčnom konaní porušil zásadu ne bis in idem vo vzťahu k oprávnenej osobe a konateľovi PVS, a preto konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, napadnuté rozhodnutie je nezákonné, došlo k porušeniu práva dotknutých subjektov na spravodlivý proces. 56. Podľa odvolania oprávnenej osoby napadnuté rozhodnutie okresného súdu neobsahuje požadované náležitosti, keď vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia mala byť uvedená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS - APOTHEKA, s.r.o., konateľovi PVS a oprávnenej osobe, každému pokuta. Pokiaľ sa na správne trestanie primerane použijú ustanovenia trestnoprávnej úpravy, tak z tejto je potrebné vychádzať aj pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Najvyšší súd SR viackrát vo svojich rozhodnutiach, ktoré sa týkali pokút za správne delikty konštatoval, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností. Táto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to nielen z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, ale aj z dôvodu vylúčenia dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, ďalej aj pre určenie rozsahu dokazovania, zabezpečenie práva na obhajobu. Registrujúci orgán však kvalifikáciu skutku uviedol len v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, hoci ani táto kvalifikácia nie je dostatočná. Nie je uvedené, akým konkrétnym konaním bol delikt zo strany jednotlivých účastníkov spáchaný, v akom čase a podobne. Podľa oprávnenej osoby chýbajúci opis presného skutku vo výrokovej časti spôsobuje, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Registrujúci orgán ani v uznesení o začatí konania neuviedol, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, jej konateľa p. K. V. alebo oprávnenej osoby, čím im zamedzil vyjadriť sa k dôvodom „obvinenia“ a cez ich prizmu zvoliť vhodnú účinnú obranu. Počas celého konania registrujúci orgán neuviedol ani svoj predbežný právny názor. Všetci účastníci konania sa mohli len domnievať, v čom registrujúci orgán videl pochybenia z pohľadu zákona č. 315/2016 Z.z.. Právny názor registrujúceho orgánu, že vzťah nepriamej majetkovej účasti p. R. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o. je diskvalifikujúci pre výkon činností podľa zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnenou osobou pre PVS, t.j. pre subjekt odlišný od spoločnosti GGFS s.r.o., sa všetci účastníci konania dozvedeli až z napadnutého rozhodnutia. Tento právny názor bol prekvapivý, nakoľko bol výsledkom veľmi extenzívneho výkladu právnej normy obsiahnutej v ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Účastníci mali mať hneď od začiatku vedomosť, čo sa im kladie za vinu, aby sa mohli k dôvodom obvinenia vyjadriť. Podnety oznamovateľov a názory, ktoré boli nimi formulované, neboli relevantné pre účastníkov konania. 57. Oprávnená osoba vnímala nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu aj vo vzťahu k ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Podľa oprávnenej osoby nebolo preukázané ani majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby s PVS v zmysle ust. § 66a Obchodného zákonníka, v zmysle § 2 písm. o) zákona č. 595/2003 Z.z., resp. v zmysle § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z.. Registrujúci orgán založil vylúčenie oprávnenej osoby z úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS výlučne len na nepriamej majetkovej účasti p. R. a p. K. V. v spoločnosti GGFS s.r.o., t.j. v subjekte odlišnom od PVS, pričom len stroho cez prizmu teórie zdania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodovaní o vylúčení sudcov z rozhodovania veci konštatoval, že tento vzťah bol objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS. Registrujúci orgán však nešpecifikoval, ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, v dôsledku čoho takto vyslovený právny názor registrujúci orgán posunul len do pocitovej roviny. V kontexte uvedeného je tak napadnuté rozhodnutie arbitrárne (svojvoľné). 58. Podľa oprávnenej osoby jej vylúčenie, ktorá by bola určitým spôsobom zaujatá, sa vyžaduje najmä v tých prípadoch, kedy by táto zaujatosť mohla mať vplyv na celkový priebeh a výsledok konania, ktorým je nepochybne zápis pravdivých a úplných údajov o konečnom užívateľovi výhod do registra, či už v rámci jeho prvotnej identifikácie alebo v rámci overenia jeho identifikácie. Nestrannosť oprávnenej osoby voči PVS je potrebné posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania a jeho výsledku. Podľa oprávnenej osoby registrujúci orgán extrémne extenzívne vyložil ustanovenie § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS odvodil od nepriamej majetkovej účasti p. R. F. a p. K. V. v inom, od PVS odlišnom subjekte GGFS s.r.o.. Registrujúcim orgánom tvrdené personálne prepojenie dotknutých osôb v rámci spoločnosti GGFS s.r.o. je veľmi vzdialené PVS a jej sa týkajúcej veci, konania a jeho výsledku a úvahy o možnom vplyve na nestrannosť oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS sú tak špekulatívne, bez opory v reálnej obave z možného záujmu oprávnenej osoby „skresľovať“ údaje o konečnom užívateľovi výhod PVS. Nemožno ani logicky zdôvodniť, prečo by oprávnená osoba mala uvádzať nekorektné alebo neúplné údaje o APOTHEKA, s.r.o. ako partnerovi verejného sektora alebo jej konečnom užívateľovi výhod do registra. Napokon, tieto boli/sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán ich nespochybnil. Obchodný, čisto formálny vzťah založený nepriamou majetkovou účasťou spoločníka a konateľa oprávnenej osoby (. R. a spoločníka a konateľa PVS (p. K. V.) v jednej spoločnosti (GGFS s.r.o.) nie je objektívne spôsobilý pozitívne alebo negatívne ovplyvniť pomer p. R. F. a už vôbec nie oprávnenej osoby ako právnickej osoby k druhej, inej, odlišnej spoločnosti, na ktorej majetku, hospodárskych výsledkoch p. R. F. ani oprávnená osoba neparticipujú, sú im ľahostajné, na ktorej riadenie a kontrolu nemajú vplyv. Registrujúci orgán nezaložil porušenie zákazu podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. na priateľskom vzťahu alebo závislom ekonomickom vzťahu p. R. F. a p. K. V.. Pokiaľ právna norma v ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. používa pojem „akýkoľvek vzťah“, ide o právnu normu neurčitú, vágnu, a preto nie je možné vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax ju vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale na ťarchu zákonodarcu. Oprávnená osoba navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zmeniť a konanie zastaviť. 59. K odvolaniu oprávnenej osoby sa vyjadril PVS a štatutárny orgán PVS prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 22.01.2020. Uviedli, že rozsah odvolania zo strany oprávnenej osoby považujú za správny, keď oprávnená osoba podala odvolanie proti výrokom I., II. a III. napadnutého uznesenia okresného súdu. K prípustnosti odvolania a k dôvodom vyjadreným oprávnenou osobou PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že rozhodnutie o pokute podľa § 13 ods. 1 a 4 zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím meritórnym, nie procesným, keďže registrujúci orgán ním rozhoduje o predmete, podstate veci s končenou platnosťou, pričom podanie odvolania nevylučuje ani zákon č. 315/2016 Z.z. a nevylučuje ani ustanovenie CMP. PVS a štatutárny orgán PVS boli rovnakého názoru ako oprávnená osoba, a to, že vzhľadom na charakter a výšku ukladaných sankcií, v záujme zachovania právnej istoty účastníkov konania, rozhodnutia o uložení pokuty musia byť preskúmateľné nezávislým súdom Slovenskej republiky, čo vyplýva aj z ust. § 59 ods. 1 CMP tak, ako na toto ustanovenie poukazuje v odvolaní aj oprávnená osoba. 60. K časti odvolania oprávnenej osoby, ktorá poukazuje na skutkové okolnosti, PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že tento skutkový stav nepokladajú za sporný, a preto sa k nemu nevyjadrujú. 61. K charakteru deliktov PVS a štatutárny orgán PVS poukázali na odvolacie dôvody oprávnenej osoby. V podstate PVS a štatutárny orgán PVS zastávajú zhodný názor ako oprávnená osoba, keď zo zákona č. 315/2016 Z.z. jednoznačne nevyplýva, či Okresný súd Žilina má pri ukladaní sankcií podľa tohto zákona postavenie správneho orgánu alebo reprezentuje nezávislý a nestranný súd. Aj vzhľadom k tomuto sa PVS a štatutárny orgán PVS v zhode s odvolacími dôvodmi oprávnenej osoby domnievajú, že Okresný súdu Žilina v konaní podľa č. 315/2016 Z.z. vystupuje ako správny orgán alebo minimálne ako orgán sui generis. 62. K aplikovaniu zásad trestného konania, ktoré vyjadrila oprávnená osoba v odvolaní v odsekoch 31. až 33. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že postoj oprávnenej osoby je vyjadrený vyťažujúco a podrobne, a preto sa obmedzujú na konštatovanie, že ho pokladajú za správny, vecný a s ním súhlasia. 63. K absencii kvalifikácie skutku vo výrokovej časti napadnutého uznesenia a v konečnom dôsledku aj v odôvodnení napadnutého uznesenia, čo namietala oprávnená osoba v odvolaní, PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že s týmito odvolacími dôvodmi oprávnenej osoby súhlasia. Uviedli, že za nedostatočnú považujú aj časť odôvodnenia napadnutého uznesenia. Okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou účastníkov ani s dôkazmi predloženými účastníkmi konania. PVS a štatutárny orgán PVS tak preto v zhode s odvolaním oprávnenej osoby majú za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je dostatočné, nespĺňa požiadavky zákonného odôvodnenia, a to v časti týkajúceho sa majetkového prepojenia oprávnenej osoby vo vzťahu k PVS, k Zápisnici valného zhromaždenia PVS zo dňa 06.03.2017, k výkladovému stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR a k čestnému vyhláseniu H. 64. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré namietala oprávnená osoba v odvolaní v odsekoch 51. až 56. PVS a štatutárny orgán PVS uviedli, že sa stotožňujú s týmto odvolacím dôvodom. Ťažiskovým pri námietke nesprávneho právneho posúdenia je predovšetkým posudzovanie vzťahu člena štatutárneho orgánu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a nesprávne vyvodený záver, ku ktorému registrujúci orgán týmto rozhodovacím procesom dospel. V dostatočnom rozsahu sa oprávnená osoba v odvolaní vyjadrila k vzťahu člena štatutárneho orgánu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS, preto PVS a štatutárny orgán PVS nepovažovali za účelné sa opätovne vyjadrovať k posudzovaniu vzťahu člena štatutárneho orgánu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS. PVS a štatutárny orgán PVS vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej osoby uviedli, že v konaní pred registrujúcim orgánom nebolo preukázané ani majetkové ani personálne prepojenie oprávnenej osoby a PVS, registrujúci orgán založil vzťah p. R. a p. K. V. len na nepriamej majetkovej účasti v spoločnosti GGFS s.r.o.. Registrujúci orgán nešpecifikoval ako konkrétne bol tento vzťah objektívne spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Registrujúci orgán neprijateľne extenzívne vyložil ustanovenia zákona č. 315/2016 Z.z., pričom ich mal vyložiť na ťarchu zákonodarcu a nie na ťarchu adresáta právnej normy. Podľa PVS a štatutárneho orgánu PVS registrujúci orgán neprihliadal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, na ktorú oprávnená osoba poukázala v súvislosti s aplikáciou teórie zdania a registrujúci orgán nesprávne aplikoval rozhodovaciu prax týkajúcu sa nestrannosti súdov. PVS a štatutárny orgán PVS sa v plnom rozsahu stotožnili s odvolaním oprávnenej osoby a žiadali, aby bolo aj odvolaniu oprávnenej osoby v celom rozsahu vyhovené. 65. Samostatným podaním zo dňa 19.05.2020 PVS a štatutárny orgán PVS konajúci prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne doručili do spisového materiálu rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, v ktorom rozhodnutí ústavného súdu poukázali na odsek 27. odôvodnenia, z ktorého vyplýva prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Odvolanie odvolateľov je preto prípustné a PVS a štatutárny orgán PVS žiadali o ňom v odvolacom konaní meritórne rozhodnúť. 66. K doručenému odvolaniu PVS a štatutárneho orgánu PVS sa oprávnená osoba nevyjadrila. 67. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaných odvolaní a postupom bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 68. Primárnu riešil krajský súd ako súd odvolací otázku (ne)prípustnosti odvolania podaného partnerom verejného sektora (ďalej len „PVS“ alebo „APOTHEKA, s.r.o.“), konateľom partnera verejného sektora (ďalej len „konateľ PVS“) a v konečnom dôsledku rozsah odvolania podaného oprávnenou osobou. V poučení napadnutého uznesenia okresného súdu bolo uvedené, že proti rozhodnutiu o pokute podľa ust. § 13 odseku 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 315/2016 Z.z.“) môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b) zákona č. 315/2016 Z.z., a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Ďalej v poučení bolo vyjadrené, že proti výroku IV. uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina, ktorý výrok bol výrokom o nároku na náhradu trov konania, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z výrokovej časti II. napadnutého uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že bola konateľovi PVS: T.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX F. - L. Y., uložená pokuta vo výške 10.000,- Eur (slovom: desaťtisíc Eur), ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto výroku uznesenia na účet č. L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, t.č. obchodné meno: ADAUS, s. r. o., pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov. Krajský súd uvádza, že u oprávnenej osoby došlo od 28.04.2021 k zmene obchodného mena: ADAUS, s. r. o. (výpis z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 44323/B), avšak pre zabezpečenie kontinuity s napadnutým uznesením okresného súdu sa ďalej uvádza oprávnená osoba pod pôvodným obchodným menom Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.. 69. Bolo nepochybné, že napadnuté uznesenie okresného súdu je zo dňa 19. augusta 2019. Podľa ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b) (poznámka krajského súdu: znenie ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. do 31.08.2019). V zmysle znenia ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. účinného od 01.09.2019, proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b). Krajský súd má za to, že i vzhľadom k odlišnému zneniu ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. k dátumu napadnutého uznesenia okresného súdu a platného v štádiu odvolacieho konania, podstatné pre prípustnosť odvolania oprávnenej osoby bolo, že v zmysle výroku II. rozhodnutia okresného súdu pri uložení pokuty konateľovi PVS bolo vyjadrené, že za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba - Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544. Toto ručenie oprávnenej osoby je vyjadrené aj v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z.. Dôvodová správa k zákonu č. 241/2019 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k ust. § 13 ods. 7 uvádza, že ním „dochádza k zosúladeniu uvedeného ustanovenia s § 13 ods. 5, ktorý vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby z uloženej pokuty považuje za ručiteľský, nie za vzťah solidárnej zodpovednosti“. Vzhľadom k tomuto zosúladeniu ručiteľského vystupovania oprávnenej osoby, konkrétne v ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z., účinného od 01.09.2019, potom prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu mala zo zákona oprávnená osoba. Opätovne zvýrazňuje krajský súd, že v zmysle výroku II. napadnutého uznesenia okresného súdu vo vzťahu k oprávnenosti podania odvolania oprávnenou osobou bolo určujúce vyjadrenie ručiteľského záväzku tejto oprávnenej osoby za pokutu uloženú konateľovi PVS a nie to, či bola uložená pokuta spoločne a nerozdielne s konateľom PVS. Ručeniu už podľa ustálenej súdnej praxe zodpovedá výrok plnenia tak, že plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov a nie solidárnosť vyjadreného plnenia, t.j. plniť spoločne a nerozdielne tak, ako to bolo v zmysle znenia ust. § 13 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. do 31.08.2019. Podľa vyjadreného krajský súd konštatuje, že oprávnenej osobe priamo zákon č. 315/2016 Z.z. zveruje podanie odvolania. Oprávnená osoba v podanom odvolaní zo dňa 09.09.2019 uviedla rozsah odvolania, ktorým napáda výrok I., výrok II. a výrok III. napadnutého uznesenia okresného súdu. 70. K prípustnosti odvolania podaného PVS a konateľom PVS, krajský súd vychádzal z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, na ktoré rozhodnutie ústavného súdu poukázala aj právna zástupkyňa PVS a konateľa PVS, ktoré sa týka tejto veci (týmto rozhodnutím ÚS SR bola ústavná sťažnosť T. a obchodnej spoločnosti APOTHEKA, s.r.o. odmietnutá pre nedostatok právomoci ÚS SR na ich prerokovanie - uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5 PPok 7/2018-198 zo dňa 19. augusta 2019). 71. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000,- Eur do 1.000.000,- Eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne. 72. Podľa ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je aj oprávnená osoba. 73. Z ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. nesporne vyplýva, že oprávnená osoba je účastníkom konania podľa odseku 1, § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Vzhľadom k uvedenému odkazu vyjadreného v ust. § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. je tak zrejmé, že oprávnená osoba má účastníctvo v konaní o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z., t.j. v konaní o uložení pokuty PVS a štatutárnemu orgánu, v danom prípade konateľovi PVS, ktoré účastníctvo je zachované aj vo vyvolanom odvolacom konaní. Znamená to, že oprávnená osoba je účastníkom konania o odvolaní, ktoré sa týka aj odvolania PVS a konateľa PVS, ktorým napadnutým uznesením okresného súdu bola podľa výroku I., II. uložená pokuta. 74. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 z odseku 28. odôvodnenia vyplýva, že podanie odvolania oprávnenou osobou podľa ust. § 13 ods. 7 zákona o registri partnerov verejného sektora zakladá účinky voči rozhodnutiu o uložení pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora ako celku. Z tohto záveru Ústavného súdu SR vyplýva (z ktorého vychádzal aj krajský súd), že podaním odvolania oprávnenou osobou sa „otvára“ celé napadnuté rozhodnutie okresného súdu, t.j. v celosti jeho výrokovej časti uloženia pokuty PVS, konateľovi PVS, oprávnenej osobe a k týmto výrokom viažuce sa odôvodnenie. 75. Podľa ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú. 76. Z tohto citovaného zákonného ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. Práve odkaz na primerané použitie Civilného mimosporového poriadku dáva podľa názoru krajského súdu, ktorý je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 odpoveď na to, že je prípustné proti uzneseniu okresného súdu aj odvolanie podané PVS a konateľom PVS. 77. Podľa ust. § 59 ods. 1 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f). 78. Konanie a rozhodovanie o pokute vzhľadom k obsahu zákona č. 315/2016 Z.z. v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu je konaním a rozhodovaním vo veci samej. Krajský súd poukazuje na odsek 27. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, z ktorého vyplýva: „Povahu rozhodnutia vo veci samej má v zásade každé rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktoré navyše má i charakter trestania za predchádzajúce protiprávne konanie a spĺňa i tzv. „engelovské“ kritériá v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, najmä pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa povahy a stupňa hroziacej sankcie, t.j. vo vzťahu k výške hroziacich pokút (od 10.000,- Eur do 100.000,- Eur). Vychádzajúc z čl. 13 dohovoru právo na účinný opravný prostriedok má mať ten, komu môže súd ako registrujúci orgán uložiť pokutu v zmysle § 13 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ďalej z odseku 32. odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu vyplýva, že „Zo subsidiárneho vzťahu Civilného sporového poriadku k Civilnému mimosporovému poriadku možno vyvodiť, že aplikovanie ustanovenia o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora vylúčené.“ V predchádzajúcom odseku 31. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR bolo vyjadrené to, že pre posúdenie samostatného alebo nerozlučného spoločenstva je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; všade tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 1/2018 z 29. januára 2019. Aj v uznesení ÚS SR sp.zn. II. ÚS 345/2020 zo dňa 27. augusta 2020, ktoré sa týka inej veci (sp. zn. Okresného súdu Žilina 43PPok/9/2018, sp. zn. Krajského súdu Žilina 13Cob/152/2020), v ods. 28., 29., 30. odôvodnenia sa poukazuje na samostatné, nerozlučné spoločenstvo, ako aj, že aplikovanie ustanovenia CSP o nerozlučnom spoločenstve nie je v konaní o uloženie pokuty podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčené. 79. Na základe skutočnosti, že priamo ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. poukazuje na primerané použitie CMP na konanie o pokute, pričom podľa ust. § 59 ods. 1 CMP je odvolanie prípustné proti uzneseniu okresného súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ktorým rozhodnutím vo veci samej je aj rozhodnutie okresného súdu o uložení pokuty tak PVS, konateľovi PVS, ako aj oprávnenej osobe, krajský súd v zhode s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 konštatuje, že bolo prípustné odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu aj zo strany PVS a konateľa PVS. 80. Po skonštatovaní odvolacím súdom, že tu bola daná prípustnosť odvolania podaného PVS, konateľom PVS, oprávnenou osobou, bolo následne posudzované, či krajský súd má spôsobilý predmet pre odvolacie konanie, a to rozhodnutie okresného súdu, ktoré má zákonom požadované náležitosti, t.j. nielen vo výrokovej časti, ale aj v časti odôvodnenia. 81. PVS, konateľ PVS, oprávnená osoba v podanom odvolaní namietali, že rozhodnutie okresného súdu nemá náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, je nedostatočne odôvodnené. Krajský súd uvádza, že na základe ust. § 2 ods. 1 CMP sa subsidiárne aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku, t.j. aj ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu má za to, že toto má náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd svoje rozhodnutie riadnym spôsobom zdôvodnil, keď vyjadril samostatne zistený skutkový stav, vyjadril ktoré rozhodné ustanovenia zákona č. 315/2016 Z.z. aplikoval, samostatne, s dôrazom prehľadnosti vyjadril právne posúdenie, ako aj rozhodné okolnosti k uloženým pokutám. Okresný súd vyjadril skutkové a právne východiská, na základe ktorých rozhodol o uložení pokuty tak PVS, ako aj konateľovi PVS a oprávnenej osobe. Všeobecné súdy nie sú povinné dať stanovisko, resp. vyjadriť závery ku každej okolnosti, ktorú predostiera sporová strana, resp. účastník. Je postačujúce, ak sa dajú skutkové a právne závery a tieto zdôvodnia len k okolnostiam podstatnej a rozhodnej povahy, ktoré sú určujúce pre samotné súdne rozhodnutie. Rovnako tak ani konanie o opravnom prostriedku, v danom prípade o odvolaniach PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby, nemá poskytnúť odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré majú pre posúdenie odvolacej veci podstatný význam (II. ÚS 78/05). Je už ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR vyjadrené, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). 82. Odvolaním oprávnená osoba okrem iného napádala výrokovú časť uznesenia okresného súdu v tom, že nebola vyjadrená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená PVS, konateľovi PVS a oprávnenej osobe pokuta. Ak registrujúci orgán zahrnul kvalifikáciu skutku len do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto podľa oprávnenej osoby nie je dostatočná a chýba opis presného skutku vo výrokovej časti rozhodnutia, spôsobuje to, že by mohlo dôjsť k dvojnásobnému sankcionovaniu účastníka konania za ten istý skutok, čo je v rozpore so zásadou ne bis in idem. Oprávnená osoba mala za to, že napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou, pokiaľ výroková časť napadnutého rozhodnutia neobsahuje kvalifikáciu skutku, ktorú možno vyvodiť len z jeho odôvodnenia. Oprávnená osoba v tomto videla porušenie práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod nehodnotí krajský súd ako relevantný. Považuje za potrebné poukázať na účel právnej úpravy prijatý zákonom č. 315/2016 Z.z. a charakter konania o uložení pokuty podľa ust. § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. Predmet úpravy zákona č. 315/2016 Z.z. v § 1 je vyjadrený tak, že upravuje zriadenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), údaje zapisované do registra, postup pri zápise údajov do registra, zápise zmeny zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov (ďalej len „registrácia“), overovaní údajov zapisovaných do registra a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Ústavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 v odseku 25. odôvodnenia uviedol, že rozhodnutie registrujúceho orgánu, konkrétne Okresného súdu Žilina, o uložení sankcie podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora (zákona č. 315/2016 Z.z.) je špecifickým typom rozhodnutia, ktoré svojou povahou vychádza z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra podľa § 278 a nasl. CMP. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že zákonnú úpravu súdneho sankcionovania možno nájsť aj v § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaceho s § 298 ods. 1 CMP. 83. Z postupu konania PVS a konateľa PVS bolo zistené, že proti rozhodnutiu okresného súdu bola podaná správna žaloba, označená vo veciach správneho trestania, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 31S/94/2019 zo dňa 4. decembra 2019 tak, že žalobu PVS a konateľa PVS o preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 5 PPok/7/2018-198 zo dňa 19.8.2019 odmietol a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Žiline bolo konštatované, že v posudzovanej veci sa žalobcovia, t.j. PVS a konateľ PVS domáhali zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy, t.j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené podľa § 7 písm. d) Správneho súdneho poriadku. Ďalej krajský súd uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalobcov, že v prejednávanej veci okresný súd rozhodoval ako správny orgán v oblasti verejnej správy na úseku registra PVS, ale okresný súd rozhodoval v rámci trojdelenia štátnej moci ako orgán súdnej moci, keď mu bola zverená kompetencia ako súdneho orgánu v konaní podľa civilných procesných predpisov. Krajský súd uviedol, že rozhodnutie vydané okresným súdom nie je rozhodnutím vydaným orgánom verejnej správy a tým takéto rozhodnutie je zo súdneho prieskumu vylúčené. Odvolaciemu súdu bolo známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/4/2020 zo dňa 20.05.2020, z ktorého podľa odseku 11. odôvodnenia vyplýval záver, že rozhodnutie vydané Okresným súdom Žilina v súdnom konaní podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. je rozhodnutím, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy. Jednalo sa o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. V spojení s odsekom 12. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo konštatované, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z.z. sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. NS SR preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Odvolací súd poukázal na tieto rozhodnutia, a to Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože aj z nich vyplýva záver charakteru konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., a to konania, v ktorom sú vydávané rozhodnutia ako výsledok civilného mimosporového procesu, pre ktorý nie je namieste sa domáhať toho, ako vyjadrila oprávnená osoba v podanom odvolaní, že vo výrokovej časti takéhoto súdneho rozhodnutia by mala byť uvedená kvalifikácia skutku, za ktorého porušenie bola uložená pokuta. Oprávnená osoba v bode 6. podaného odvolania, v odseku 49 namietala, že rovnakou vadou trpelo už samotné uznesenie o začatí konania, ktorým registrujúci orgán začal konanie v prejednávanej veci ex offo, ak neuviedol vo výrokovej časti, v čom vidí deliktuálne konanie PVS, konateľa PVS alebo oprávnenej osoby, pre ktoré začal konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z.. 84. Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vymedzený charakter konania o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z., a to keď ide o rozhodnutia, ktoré sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu), ktoré konania o uložení pokuty vychádzajú aj z právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, u ktorého princíp sankcionovania je aj v ust. § 11 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, ako tento odkaz a prepojenie vyjadril v odseku 25. odôvodnenia uznesenia č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020 Ústavný súd Slovenskej republiky, nebol opodstatnený odvolací dôvod oprávnenej osoby o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, pokiaľ vo výrokovej časti nie je kvalifikácia skutku, za ktorý došlo k uloženiu pokuty. K uvedenému záveru krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 432/2020 zo dňa 08.10.2020, v ktorom v odseku 21. odôvodnenia sa uvádza: „Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov o porušení práv tým, že okresný súd vo výrokovej časti neuviedol, pre ktoré konkrétne porušenie povinností začal konanie o pokute, ústavný súd odkazuje na vlastné tvrdenie sťažovateľov, s ktorým sa ústavný súd stotožňuje, a teda, že „Uloženie pokuty však nie je samo o sebe predmetom ani účelom iniciovaného konania o pokute. Jeho predmetom a účelom je zisťovanie a rozhodovanie o niektorom protiprávnom konaní uvedenom v hypotéze právnej normy obsiahnutej v § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z..“ Napokon dôvody začatia konania o uložení pokuty je možné vyvodiť aj z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré cituje ustanovenia zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorých porušenie napĺňa dôvodnosť začatia konania o pokute v zmysle § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora.“ Ústavný súd SR preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Krajský súd konštatuje, že mal spôsobilý predmet konania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého aj výroková časť bola úplná a určitá, t.j. nevyžadovalo sa vyjadrenie, resp. tak ako to namietala oprávnená osoba v odvolaní, kvalifikácia skutku vo výroku, za ktorý sa okresným súdom uložila pokuta. 85. Podstatou odvolania PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby bola námietka nesprávnych skutkových zistení, záverov, nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z., ak došlo k extenzívnemu výkladu verejnoprávnej normy, ktorou podľa odvolateľov je zákon č. 315/2016 Z.z., námietka nedostatočného odôvodnenia, tvrdenie odvolateľov o nestrannosti oprávnenej osoby k PVS, jeho konateľovi, nevysporiadanie sa s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá riešila nestrannosť sudcov, resp. sudcu na konaní a rozhodovaní vo veci, pokiaľ okresný súd vychádzal pri kvalifikácii nestrannosti zo súdnych rozhodnutí, ktoré sa týkali posudzovania vylúčenia alebo nevylúčenia sudcu, porušenie princípu ne bis in idem, konštatovania okresným súdom, ktoré nemajú oporu v spise, náklady, ktoré PVS uviedol v položke nákladov sú jednoznačne preukázateľnými nákladmi, PVS spoľahlivo určil hospodársky prospech - výnos, ktorý má PVS z jedinej zmluvy uzavretej podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2016 Z.z., a to so subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.. 86. Krajský súd úvodom k súhrnnosti odvolacích dôvodov PVS, konateľa PVS a oprávnenej osoby uvádza, že ani jeden z nich nebol vyhodnotený ako relevantný. Krajský súd má za to, že v dostatočnom a potrebnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie okresným súdom, na čo nadväzovalo aj správne právne posúdenie a vyhodnotenie. K rozsahu vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje na ust. § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., keď na konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, avšak ustanovenia Čl. 6, ust. § 35 a § 36 CMP sa nepoužijú, t.j. nepoužijú sa ustanovenia o dokazovaní v rozsahu, aby bol zistený skutočný stav veci súdom. Pre účely konania a rozhodovania okresným súdom v zmysle § 13 zákona č. 315/2016 Z.z. bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci, ktorý bol aj správnym spôsobom vyhodnotený a rovnako správnosť záverov sa konštatuje aj v rovine právneho vyhodnotenia veci. Spoločným znakom správnosti skutkových ako aj právnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keď sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na jeho skutkové ako aj právne závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a ani žiadúce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli opätovne zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. K zvolenému postupu krajským súdom sa poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR, príkladmo rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/190/2016, sp. zn. 5Cdo/40/2018 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR uznesenie sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. októbra 2009, keď je nepochybné, že rozhodnutie okresného súdu ako aj odvolacieho súdu tvoria organickú jednotu. 87. K správnosti výkladu právnej normy, a to zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý uskutočnil okresný súd, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že zákon č. 315/2016 Z.z. zaviedol pre vybrané osoby, ktoré obchodujú s verejným sektorom, v zákone č. 315/2016 Z.z. označované ako partneri verejného sektora, novú povinnosť, ktorou je zápis ich konečných užívateľov výhod do novozriadeného registra partnerov verejného sektora. Dôvodová správa uvádza, že jeho účelom je „zavedenie registra partnerov verejného sektora“. Z koncepcie predmetného zákona je zrejmé, že primárnym účelom je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. Register partnerov verejného sektora nahradil pôvodný register konečných užívateľov výhod, ktorý bol zriadený v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Zákon č. 315/2016 Z.z. prináša nový postup identifikácie konečných užívateľov výhod, ktorý má zabezpečiť, aby údaje o týchto osobách zapísané v registri partnerov verejného sektora zodpovedali skutočnosti a zároveň sa vzťahovali na čo najširší okruh subjektov obchodujúcich s verejným sektorom. Sankčné mechanizmy sú nastavené, ak sa poruší povinnosť uvádzať pravdivé alebo úplné údaje o konečnom užívateľovi výhod. Sankcie platia aj v prípade, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. alebo sa poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Oprávnené osoby pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod sú povinné konať nestranne a s odbornou starostlivosťou a zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky potrebné dostupné informácie. Vo všeobecnosti z dôvodovej správy k zákonu č. 315/2016 Z.z. vyplýva, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod okrem partnera verejného sektora zodpovedá aj oprávnená osoba. Zákon č. 315/2016 Z.z. predpokladá okrem prvotnej identifikácie konečného užívateľa výhod aj následnú identifikáciu, a to vždy, keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a podobne. Je nepochybné v zmysle zákonnej úpravy č. 315/2016 Z.z., že od oprávnenej osoby sa vyžaduje odborná starostlivosť a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Oprávnená osoba tak, ako aj vyjadril Ústavný súd SR v uznesení č.k. I. ÚS 147/2020-51 zo dňa 2. apríla 2020, je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, pretože len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Okresný súd preto správne postupoval, pokiaľ vo svojom rozhodnutí kládol dôraz na odbornosť oprávnenej osoby a jej zodpovednosť v procese registrácie, ktorý predpoklad profesionálneho vykonávania úkonov s odbornou starostlivosťou sa zákonite a logicky premietol aj do výšky uloženej pokuty okresným súdom, pokiaľ bolo zistené, že oprávnená osoba porušila zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. 88. Podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z. oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora. 89. V danej veci okresný súd zistil vzťah oprávnenej osoby k členovi orgánu partnera verejného sektora, pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. vo vzťahu k partnerovi verejného sektora APOTHEKA, s.r.o. a došlo tak k porušeniu zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Tento zistený vzťah okresný súd vyjadril v odseku 79., 83. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Vykvalifikoval ho ako vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Y. F. s T. V. ako konateľom (spoločníkom) PVS. Podľa okresného súdu vzťah oprávnenej osoby prostredníctvom jej spoločníka a konateľa Y.. F. s členom štatutárneho orgánu - konateľa PVS - T.. K. V. bol zjavný nahliadnutím do výpisov z obchodného registra spoločnosti BIZZ, s. r. o. a GGFS s.r.o., z ktorých bola zistiteľná spoločná účasť Y.. R. F. a T.. K. V. v obchodnej spoločnosti GGFS s.r.o. ako spoločníkov, či už najskôr priamo T.. K. V. a následne prostredníctvom G GROUP LTD. a R. F. nepriamo cez BIZZ, s. r. o.. V zhrňujúcom závere okresný súd skonštatoval, že vzťah medzi konateľom PVS a konateľom oprávnenej osoby, ako aj vzťah medzi spoločníkom PVS a konateľom oprávnenej osoby, založený ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej obchodnej spoločnosti, aj keď prostredníctvom iných právnických osôb nimi ovládaných, je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, a preto oprávnená osoba podľa záveru okresného súdu bola podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vylúčená z vykonávania úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora. 90. Podľa názoru krajského súdu takto zistený vzťah okresný súd správne vykvalifikoval ako vzťah v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., pre ktorý oprávnená osoba nesmela vykonávať úkony podľa zákona o registri partnerov verejného sektora. Takto zistený vzťah aj podľa názoru krajského súdu by mohol vzbudiť pochybnosť o nestrannosti oprávnenej osoby a nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom PVS a štatutárneho orgánu PVS o extenzívnom výklade zisteného vzťahu a ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Nepochybne z ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva zákaz pre oprávnenú osobu vykonávať úkony podľa tohto zákona, pokiaľ má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by len mohol vzniesť pochybnosť jej nestrannosti. Z odseku 70. odôvodnenia napadnutého uznesenia ako aj ďalej nadväzujúcich odsekov vyplýva, že na možné vylúčenie oprávnenej osoby z vykonávania úkonov sa súd prvej inštancie inšpiroval judikatúrou, ktorá rieši vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Uvedené inšpirovanie však neznamená bezvýhradné aplikovanie judikačnej činnosti súvisiacej s otázkou vylúčenia sudcov z rozhodovania veci. Krajský súd má za to, že prístup k výkladu rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. uskutočnil okresný súd nie v rozpore so zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy, ale v súlade s charakterom právnej normy, ktorá ak má zabezpečiť zvýšenie transparentnosti vo vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom, tak je potom namieste, pokiaľ sa pri vzťahu oprávnenej osoby k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov kladie dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti, t.j. či z objektívneho hľadiska (personálne) prepojenie oprávnenej osoby a partnera verejného sektora v očiach tretej osoby môže oprávnene vzbudiť pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby. 91. PVS a štatutárny orgán PVS v podanom odvolaní namietali, že okresný súd neskúmal kvalitu vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS a uspokojil sa výlučne s rigidným jazykovým výkladom ust. 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Tento odvolací dôvod nebol opodstatnený. Okresný súd sa podrobne vyjadroval k zistenému vzťahu oprávnenej osoby a štatutárneho orgánu PVS. Zákon č. 315/2016 Z.z. má pozitívne vymedzenie kto je partnerom verejného sektora a negatívne vymedzenie kto ním nie je. Pojmovým spoločným znakom vymedzenia pojmu „partner verejného sektora“ je nakladanie s verejnými zdrojmi/verejnými financiami/verejnými prostriedkami. Pri pozitívnej definícii partnera verejného sektora sa jedná predovšetkým o fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejného sektora a ktorá prijíma verejné zdroje, vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, pričom ich prijíma priamo alebo sprostredkovane. Práve zákonom č. 315/2016 Z.z. sledovaná transparentnosť vzťahov pri nakladaní s verejnými prostriedkami dala zákonný podklad k tomu, aby bolo možné v danej veci vysloviť, že okresným súdom zistený vzťah medzi konateľom (spoločníkom) PVS a konateľom, spoločníkom oprávnenej osoby spochybňuje nestrannosť oprávnenej osoby. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom PVS, štatutárneho orgánu PVS, oprávnenej osoby, krajský súd konštatuje, že dodržiavanie princípu transparentnosti sleduje práve ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z., ktoré porušenie ako skonštatoval okresný súd vo svojom rozhodnutí vyplynulo zo vzťahu medzi konateľom (spoločníkom) PVS a konateľom oprávnenej osoby, založeného ich spoločnou účasťou ako spoločníkov v tretej spoločnosti (hoci prostredníctvom iných právnických osôb), čo objektívne vyvoláva pochybnosti o nestrannosti oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora vo vzťahu k partnerovi verejného sektora, preto oprávnená osoba je vylúčená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. z vykonávania úkonov. Práve prepojenosť konateľa (spoločníka) PVS a konateľa oprávnenej osoby objektívne narúša nestrannosť oprávnenej osoby pri vykonávaní úkonov podľa zákona č. 315/2016 Z.z., preto oprávnená osoba podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z. bola vylúčená z vykonávania úkonov podľa tohto zákona vo vzťahu k PVS. Výklad rozhodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. bol zo strany okresného súdu podľa názoru krajského súdu v zhode so zmyslom a účelom tejto právnej normy, ktorý nezasiahol do základných práv a slobôd odvolateľov. Krajský súd dodáva, že vzťah oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov je vzťahom cez vystupujúce osoby za tieto subjekty, a preto pri tomto vzťahu nie je možné také reštriktívne nazeranie ako vyjadril v odvolaní PVS a štatutárny orgán PVS v tom, že Y. R. F. nie je oprávnenou osobou, ak oprávnenou osobou je Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.. 92. Z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplývajú jednotlivo vymedzené skutky, za ktoré registrujúci orgán ukladá pokuty PVS, štatutárnemu orgánu PVS, medzi ktorými je aj porušenie zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. Z ustanovenia § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. vyplýva uloženie pokuty oprávnenej osobe registrujúcim orgánom, ak poruší zákaz podľa ust. § 19 zákona č. 315/2016 Z.z.. V danej veci okresný súd vecne správnym spôsobom skonštatoval porušenie zákazu podľa § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z., z ktorého titulu bol splnený základ pre ukladanie pokút okresným súdom, a to tak PVS ako aj štatutárnemu orgánu PVS, oprávnenej osobe. Krajský súd opätovne za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, ktoré sa viaže k stanoveniu výšky uložených pokút, keďže sa s postupom a závermi okresného súdu stotožňuje. Okresný súd postupoval pri ukladaní pokút za rešpektovania zásad proporcionality, zodpovednosti, odbornej starostlivosti oprávnenej osoby, pričom PVS uložil pokutu 50.000,- Eur, ktorá nemá likvidačný charakter aj podľa názoru krajského súdu a konateľovi PVS uložil pokutu na spodnej hranici zákonného rozpätia, čo bolo uplatnené aj pri sankcii uloženej oprávnenej osobe, u ktorej však okresný súd zohľadnil to, že u nej sa predpokladá profesionalita a odborná starostlivosť, pre ktorú v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z. registrujúci orgán oprávnenej osobe uložil pokutu vyššiu od spodnej hranice zákonného rozpätia, t.j. nie 10.000,- Eur ako konateľovi PVS, ale 20.000,- Eur. Okresný súd v zákonne požadovanom rozsahu zdôvodnil aj závery prijaté k výške ukladaných pokút. 93. K odvolaciemu dôvodu oprávnenej osoby, že vzhľadom k viacerým vyvolaným konaniam pri uložení pokuty oprávnenej osobe dochádza k porušeniu princípu ne bis in idem, t.j. zákaz viacnásobného potrestania za ten istý skutok, krajský súd uvádza, že nebol namieste. V danej veci okresným súdom bolo posudzované, či vo veci partnera verejného sektora APOTHEKA, s.r.o., IČO: 35 682 591, pri vykonávaní úkonov podľa zákona o registri partnerov verejného sektora došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá postup registrujúceho orgánu na uloženie pokuty v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z.. Ak k takémuto konaniu, resp. vykonaniu úkonov, ktoré podlieha uloženiu pokuty došlo, tak potom namieste bol postup okresného súdu, ktorý rozhodol o uložení pokuty oprávnenej osobe, ktorá porušila zákaz podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Odvolatelia v odvolaní namietali, že okresný súd neaplikoval rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri konštatovaní vzťahu medzi oprávnenou osobou a konateľom PVS, z ktorej rozhodovacej praxe vyplýva, že vzťahy založené na kolegiálnej a profesionálnej spolupráci pokiaľ neprerastú do vzťahov priateľských, úzko osobných, blízkych, sa nepovažujú za vzťahy, vzbudzujúce pochybnosti o nestrannosti. K uvedenému odvolaciemu dôvodu krajský súd poukazuje na odsek 70. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že okresný súd na posúdenie možného vylúčenia oprávnenej osoby len ako inšpirujúcu použil judikatúru riešiacu vylúčenie sudcov z rozhodovania veci. Za tohto stavu nemožno bezvýhradne apelovať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka posúdenia (ne)zaujatosti sudcov, resp. sudcu pri rozhodovaní tej ktorej veci. Pre objektívnu nestrannosť oprávnenej osoby, resp. pre objektívne vylúčenie spochybnenia nestrannosti oprávnenej osoby k PVS alebo k členom jeho orgánov, je vzhľadom k zmyslu a účelu zákona č. 315/2016 Z.z. dôraz na objektívne hľadisko nestrannosti v očiach tretej osoby, pokiaľ primárnym účelom zákona č. 315/2016 Z.z. je zvýšenie transparentnosti vo vzťahoch medzi súkromným a verejným sektorom. 94. K odvolacej argumentácii ohľadom posúdenia deliktuálneho konania oprávnenej osoby vo vzťahu ku všetkým sankcionovaným spoločnostiam ako pokračovacieho deliktu s tým, že nešlo o opakovanie deliktu, ale o jeden delikt, v dôsledku čoho je namieste uložiť jednu sankciu aplikujúc zásady ukladania trestov za pokračovací trestný čin podľa trestnoprávnej úpravy, krajský súd uvádza, že analogická aplikácia ustanovení upravujúcich ukladanie trestov za trestné činy, resp. priestupky, nemôže byť bezbrehá. Je potrebné zvýrazniť, že úprava registra partnerov verejného sektora vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom je obsiahnutá práve v samotnom zákone č. 315/2016 Z.z., ktorý nielen dotknutým subjektom súkromného práva vymedzuje rámec ich práv a povinností, ale aj konajúcim súdom vymedzuje rámec ich procesného postupu vrátane postupu pri posudzovaní porušenia zákonom uložených povinností a ukladania sankcií za toto porušenie. Úprava posudzovania skutku ako pokračovacieho trestného činu a ukladania trestu za takýto trestný čin je úpravou výlučne aplikovateľnou v podmienkach trestného konania a túto úpravu nemožno prenášať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., ktorý upravuje inú právnu oblasť, len z dôvodu, že táto úprava by sa pre opakované porušovanie povinností v zmysle tohto zákona javila ako priaznivejšia pre porušovateľa. Pokračovací trestný čin je upravený v ustanovení § 122 ods. 10 Trestného zákona ako osobitný, samostatný inštitút trestného práva a jeho úpravu nemožno bez výslovného zákonného odkazu aplikovať na ukladanie sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z., v ktorom obdobná úprava absentuje. Je namieste zvýrazniť, že Trestný zákon v ustanovení § 122 ods. 13 rámcuje pokračovací trestný čin okamihom vznesenia obvinenia. Pri absencii akejkoľvek úpravy tejto otázky v zákone č. 315/2016 Z.z. a celkom zjavnej nemožnosti použitia trestnoprávnej úpravy o okamihu vznesenia obvinenia by potom pri ukladaní sankcií podľa zákona č. 315/2016 Z.z. nebolo možné vymedziť, ktoré čiastkové skutky by ešte mali spadať pod jeden „pokračovací“ delikt. V zmysle uvedeného by tak ani nebolo možné určiť, za ktoré konkrétne porušenia a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym spoločnostiam by mala byť posudzovaná a uložená jedna, spoločná sankcia, ktorej sa oprávnená osoba v odvolaní domáha. 95. Odvolanie PVS a konateľa PVS nebolo relevantné ani čo do spôsobu a postupu okresného súdu pri uložení pokuty PVS a konateľovi PVS. Krajský súd sa stotožnil so spôsobom uloženia pokuty PVS a konateľovi PVS, ako aj s východiskami, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Okresný súd určitým spôsobom vyjadril a zdôvodnil to, že výška hospodárskeho prospechu sa v tomto prípade nedala určiť, v dôsledku ktorej skutočnosti pristúpil k stanoveniu výšky pokuty v zákonom stanovenom rozmedzí od 10.000,- Eur, za rešpektovania zásad ukladania sankcií. 96. Krajský súd nezistil dôvod na zastavenie konania, pretože úkony podľa zákona č. 315/2016 Z.z. pre PVS, a to spoločnosť APOTHEKA, s.r.o. vykonala oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., t.č. s obchodným menom ADAUS, s. r. o., ktorá bola z týchto úkonov vylúčená podľa ust. § 19 písm. c) zákona č. 315/2016 Z.z.. Krajský súd nezistil nesprávnosť skutkových zistení, ani nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 97. Výrok IV., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výrokov I., II., III., ktoré boli odvolaniami napadnuté, bol rovnako potvrdený ako vecne správny. 98. Krajský súd vo väzbe k vysloveným záverom a k princípu právnej istoty (Čl. 2 CSP) poukazuje aj na svoje rozhodnutie sp. zn. 13Cob/152/2020 zo dňa 04.05.2021. 99. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ krajský súd nezistil dôvod podľa ust. § 55 a § 56 CMP. V podstate v odvolaní PVS a konateľ PVS žiadali rozhodnúť o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.