Zákon č. 561/2007 Z. z. Zákon o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike.
Navrhovaný zákona zachováva kontinuitu poskytovania investičných stimulov, inkorporuje nové Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007-2013 (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C 54/13, 4. 3. 2006) a regionálnu mapu pomoci na roky 2007-2013, ktorú schválila Európska komisia.
Návrh zákona predstavuje prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike a bude prispievať k vytváraniu dôveryhodného podnikateľského prostredia pre domácich a zahraničných investorov.
Investičnú pomoc v zmysle navrhovaného zákona bude možné poskytnúť podnikateľovi na podporu počiatočnej investície a tvorbu nových pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s touto počiatočnou investíciou.
Podmienky a limity pre poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane, podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.
Návrh zákona o investičnej pomoci svojím obsahom zasahuje do viacerých oblastí hospodárskeho života, na procese posudzovania investičnej pomoci sa bude podieľať niekoľko orgánov verejnej správy, konečné schvaľovanie je na vláde Slovenskej republiky.
V kontexte komunitárneho práva je zákon o investičnej pomoci ucelený národný program poskytovania štátnej pomoci v regiónoch, kde je možné poskytnúť štátnu pomoc podľa čl. 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Návrh zákona o investičnej pomoci spĺňa definičné znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci v zmysle čl. 2 bod 1 písm. i) Nariadenia komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 302/29, 1.11.2006) a priamo na základe zákona bude možné poskytovať štátnu pomoc bez nutnosti schvaľovania jednotlivých prípadov štátnej pomoci Európskou komisiou, pretože investičná pomoc poskytovaná podľa podmienok zákona o investičnej pomoci bude súčasne považovaná za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle čl. 87 ods. 3 Zmluvy o ES.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov
na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Rozhodnutia investorov o realizácii investičných projektov sú ovplyvňované v prvom rade ekonomickými podmienkami príslušnej krajiny a regiónu a trhovými faktormi. Vstup investora do hostiteľskej krajiny sa viaže na kritériá ako sú politické riziko, transparentnosť metodiky poskytovania štátnej a regionálnej pomoci, vymožiteľnosť práva, celková stabilita krajiny a jej legislatívy, výkonnosť ekonomiky, zadlženosť, úverový rating a prístup k financiám.
Pri konečnom rozhodnutí o lokalizácii investície však predovšetkým v prípade rovnocenného postavenia základných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj objem a štruktúra štátnej pomoci, ktorú môže investor získať vo forme tzv. investičných stimulov/investičnej pomoci. Slovensko, podobne ako iné krajiny tiež takéto stimuly poskytuje. Z okolitých krajín je však Slovensko stále krajinou, ktorá poskytuje najnižšiu štátnu pomoc a tak nevyužíva tento stimul na prilákanie zahraničných investícií v dostatočnej miere v porovnaní s okolitými krajinami. Uvedené dokazuje aj porovnanie celkovej výšky štátnej pomoci poskytnutej investorom v priebehu rokov 2000 – 2004 (2q.2004) , ktoré je znázornené v nasledujúcom grafe:
Graf č. 1 – Porovnanie krajín pri poskytovaní štátnej pomoci
Zdroj: Správa Európskej komisie, 16.11.2004
Slovenská republika od účinnosti zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch do konca roka 2006 podporila investičnými stimulmi celkovo 69 investičných projektov v celkovej sume 28 683,76 mil. Sk s celkovým počtom novovytvorených priamych pracovných miest 29 870. Najväčší počet projektov bol podporený koncom roka 2006 (cca 46) vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR pripravilo Schému regionálnej pomoci v priebehu septembra 2006, ktorá bola následne schválená Komisiou EÚ v novembri 2006 a umožňovala schváliť investičné stimuly projektom bez predchádzajúcej notifikácie zo strany Komisie. Schéma skončila platnosť dňa 31. 12. 2006 vzhľadom na platnosť nových Usmernení na národnú regionálnu pomoc od 1. 1. 2007. Štátna pomoc v zmysle zákona o investičných stimuloch smerovala do nasledujúcich oblastí:
Graf č. 2- Celková štátna pomoc formou investičných stimulov podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)
Graf č. 3 – Celková výška investícií podľa krajov (obdobie 2001 – 2006)
Graf č. 4 – Počet vytvorených pracovných miest podporených invest. stimulmi (2001 – 2006)
V nadväznosti na vyššie uvedené údaje je však potrebné zdôrazniť, že v porovnaní s okolitými krajinami, Slovenská republika zaostáva v prilákavaní investorov a je na chvoste spomedzi krajín V4. Jednou z príčin bola predovšetkým skutočnosť, že Slovenskej republike chýbal program pomoci odsúhlasený Komisiou EÚ, v rámci ktorého by bolo možné poskytovať investičné stimuly bez predchádzajúcej notifikácie pomoci, ktorá bola časovo a administratívne náročná a predstavovala obrovskú nevýhodu v rámci krajín V4. Takýmto programom pomoci by mal byť práve predkladaný návrh zákona o investičnej pomoci, ktorým sa predpokladá zefektívnenie procesu poskytovania investičných stimulov.
Tabuľka č. 1
Toky priamych investícií do a z krajín OECD za roky 2002 - 2005
v mld. USD
Odlev
Prílev
2002
2003
2004p
2005e
2002
2003
2004p
2005e
Austrália
8.0
15.5
17.5
-39.8
17.7
9.7
42.0
-36.8
Rakúsko
5.8
7.1
7.4
9.4
0.4
7.2
3.7
8.9
Belgicko
12.7
36.9
33.5
22.9
15.6
32.1
42.1
23.7
Luxembourg
125.8
99.9
81.7
52.4
115.2
90.3
77.3
43.7
Kanada
26.8
21.5
43.2
34.1
22.1
7.6
1.5
33.8
Česká republika
0.2
0.2
1.0
0.9
8.5
2.1
5.0
11.0
Dánsko
5.7
1.1
-10.4
8.1
6.6
2.6
-10.7
5.0
Fínsko
7.6
-2.3
-1.1
2.7
7.9
3.3
3.5
4.6
Francúzsko
50,5
53.2
57.0
115.6
49.1
42.5
31.4
63.5
Nemecko
19.0
6.2
1.9
45.6
53.6
29.2
-15.1
32.6
Grécko
0.7
0.4
1.0
1.5
0.1
1.3
2.1
0.6
Maďarská republika
0.3
1.6
1.1
1.3
3.0
2.1
4.7
6.7
Island
0,3
0.4
2.6
6.7
0.1
0.3
0.7
2.3
Írsko
11.0
5.6
15.8
12.9
29.4
22.8
11.2
-22.8
Taliansko
17.1
9.1
19.3
41.5
14.6
16.4
16.8
19.5
Japansko
32.3
28.8
31.0
45.8
9.2
6.3
7.8
2.8
Kórea
2,6
3.4
4.7
4.3
2.4
3.5
9.2
4.3
Mexiko
0.9
1.3
4.4
6.2
18.3
14.2
18.7
18.1
Holandsko
32,0
44.2
17.3
119.4
25.1
21.8
0.4
43.6
Nový Zéland
-1.1
0.2
1.1
-0.3
-0.3
2.0
4.4
2.8
Nórsko
4,2
2.1
3.5
3.4
0.7
3.8
2,5
14.5
Poľsko
0.2
0.3
0.8
1.5
4.1
4.9
12.4
7.7
Portugalsko
-0,1
8.0
8.0
1.1
1.8
8.6
2.4
3.1
Slovenská repub.
0.0
0.0
0.2
0.1
4.1
0.6
1.1
1.9
Španielsko
32.7
27.6
60.6
38.7
39.2
26.0
24.8
23.0
Švédsko
10.6
21.3
11.9
26.0
11.7
1.3
-1.9
13.7
Švajčiarsko
8.2
15.4
26.9
42.8
6.3
16.5
0.8
5.8
Turecko
0.2
0.5
0-9
1.0
1.1
1.8
2.8
9.7
Veľká Británia
50.3
62.4
94.9
101.1
24.1
16.8
56.3
164.5
Spojené štáty americké
154.5
140.6
244.1
9.1
80.8
67.1
133.2
109.8
Spolu OECD
619.1
612.6
781.8
716.1
572.5
464.8
490.9
621.7
Poznámka č.1: údaje sú prepočítané aktuálnym priemerným výmenným kurzom USD
Poznámka č.2: žltou farbou zvýraznené krajiny V4
p: predežne e: odhadovaný
Zdroj: OECD International Direct Investment database.
I. Odhad dopadov na verejné financie
Vychádzajúc z doterajších skúseností, v súčasnosti je veľmi obtiažne predpokladať a kvantifikovať odhady na verejné financie, nakoľko nie je momentálne dostupná informácia, koľko investorov predpokladá implementovať svoje investičné projekty v Slovenskej republike v nasledujúcom období. Všeobecne je však možné konštatovať, že Slovenská republika, vzhľadom na svoj ekonomický rast, rast ceny práce a pod. sa stane s postupom času menej zaujímavou a atraktívnou z pohľadu „lacnej pracovnej sily“ a investičné projekty s týmto cieľom sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú presúvať do juhovýchodných európskych krajín (Rumunsko, Bulharsko, atď.). Je však možné očakávať prílev sofistikovanejších projektov, projektov s vyššou pridanou hodnotou a výskumno-vývojových centier.
Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností predpokladáme, že aplikáciou návrhu zákona o investičnej pomoci požiadavky na verejné financie v nasledujúcich rokoch by mali byť nasledovné:
Tabuľka č. 2 – dopad na verejné financie v mld. Sk
rok
priama forma investičnej pomoci (mld. Sk)
nepriama forma investičnej pomoci
(v mld. Sk)
dopad na verejné financie
(v mld. Sk)
2007
0,5
1,5
2
2008
0,5
1,5
2
2009
0,3
1,2
1,5
Spolu
1,3
4,2
5,5
Z celkových predpokladaných dopadov na verejné financie sa predpokladá priama forma štátnej pomoci vo výške 0,5 mld. Sk ročne (dotácia na obstaranie investičného majetku, príspevok na novovytvorené pracovné miesta, príspevok na všeobecné a špecifické vzdelávanie), zvyšných 1,5 mld. Sk tvorí nepriama štátna pomoc (vo forme úľavy na dani z príjmov, resp. prevodu majetku štátu za cenu nižšiu ako je jeho všeobecná hodnota).
Na druhej strane prílev zahraničných investícií pozitívne ovplyvní viacero ukazovateľov štátneho rozpočtu a štátnej bilancie. Vychádzajúc z doterajších skúseností, zhrnutie hlavných vplyvov ilustruje nasledovná tabuľka:
Koncepcia
1. Kvantifikovateľné vplyvy
Priame pracovné miesta min. 5000/rok
Nepriame pracovné miesta min. 2500/rok
úspora na znížení počtu nezamestnaných min. 3500/rok
odvody do fondov (zdrav.,soc..) min. 2,7 mld. Sk/rok
daň z príjmu zo závislej činnosti min. 0,342 mld. Sk/rok
daň z príjmu právnických osôb min. 4,5 mld. Sk/rok
DPH vyplývajúca zo zvýšenej spotreby min.3 000 Sk/osoba/rok
celkom min. 7,722 mld. Sk/rok
2. Nekvantifikovateľné vplyvy
Ekonomický rast
Odstraňovanie disparít medzi regiónmi SR
Zlepšenie vývoja meny
Zlepšenie salda obchodnej bilancie – podpora exportu
Diverzifikácia priemyslu SR
Zvýšenie výberu dovozného cla
Podpora (záchrana vstupom investora do podniku) premyslených odvetví v úpadku
Podpora výskumu a vývoja
Zabráneniu odchodu pracovnej sily do zahraničia, „úniku mozgov“
Zvýšenie ratingu Slovenska (dôveryhodnosť)
Odhad dopadov na štátny rozpočet
Spoločnosti, ktoré zamýšľajú realizovať priame investície v Slovenskej republike, okrem toho že nemalou mierou zvýšia HDP Slovenskej republiky, budú predstavovať významných daňovníkov dane z príjmu. V súčasnej dobe existuje predpoklad, že spoločnosť, ktorá realizuje investíciu „na zelenej lúke“, začne realizovať prvé odvody dane z príjmu právnických osôb v priemere do 5 rokov od začatia realizácie projektu, pričom v tomto období je započítané aj obdobie poskytovania daňových úľav. Nezanedbateľnou stránkou zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu sa v prípade dovozu technológií zo štátov mimo EÚ môžu stať aj dovozné clá.
Investori v Slovenskej republike budú taktiež vo významnej miere prispievať do štátneho rozpočtu vysokými odvodmi dane z pridanej hodnoty, i keď veľa podnikov zameriava svoju produkciu na export, ktorý je od dane z pridanej hodnoty oslobodený. Na druhej strane však export priaznivo vplýva na stav obchodnej bilancie Slovenskej republiky, ktorý v oblasti tovarov vykazuje negatívnu tendenciu.
Okrem uvedených daňových príjmov nezanedbateľná je aj skutočnosť zvyšovania zamestnanosti, ktorá je bližšie špecifikovaná nižšie. Zvýšením životnej úrovne zamestnancov sa zvýšia aj ich výdavky za tovary a služby, ktoré sú predmetom DPH. Berúc do úvahy predpokladaný nárast pracovných miest a nezmenenú sadzbu DPH, za každých 1 000 Sk zvýšených výdavkov na osobu a mesiac, štátny rozpočet získa ročne navyše 105 mil. Sk.
Platobná bilancia
Skúsenosti naznačujú, že väčší prílev priamych zahraničných investícií prispieva k udržaniu vysokej úrovne domácich investícií bez toho, aby spôsoboval napätie platobnej bilancie. Zároveň uľahčuje transfer technológií a know-how, zlepšuje riadenie podnikov, napomáha reštrukturalizácii a urýchľuje rast vývozu. Navyše, žiadúci je aj v súvislosti s financovaním dlhu. Dovoz zahraničného kapitálu do krajiny znamená vo všeobecnosti doplnenie domácich zdrojov pre ekonomický rast a umožňuje vyfinancovať vzniknutý deficit bežného účtu platobnej bilancie. Na druhej strane treba spomenúť aj skutočnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv či už na platobnú bilanciu alebo na celkový zahraničný dlh. Hlavnou mierou sa na nich môžu podieľať dividendy vyplácané investorovi do zahraničia alebo financovanie spoločností ich holdingovou štruktúrou alebo zahraničnou bankou, čo je bežná obchodná prax.
II. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Návrh zákona má pozitívny vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pri zásade dodržiavania právnych predpisov Európskej únie a Slovenskej republiky, nakoľko poskytnutá investičná pomoc je pri splnení všetkých podmienok pri prijímateľoch nenávratnou finančnou pomocou.
Slovenská republika však môže profitovať z týchto investícií najmä v oblasti regionálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov, a to najmä v dôsledku rozvoja dopravnej a spojovacej infraštruktúry, zvýšenia zamestnanosti a kvalifikácie pracovnej sily.
Vplyv moderných technológií
Z doterajších skúseností s vstupom zahraničných investorov do slovenského podniku vyplýva, že bez modernej technológie, ktorú priniesol zahraničný investor, by nemohli existujúce domáce podniky modernizovať svoje výrobné zariadenia a dlhodobo dosahovať zvýšenú produktivitu, nakoľko by na inovačné účely nemali dostatok vlastných zdrojov. Zahraničný investor priniesol domácim podnikom mnohé pozitíva v oblasti zvýšenia technickej úrovne výroby, zvýšenia kvality výrobkov a zvýšenia kvalifikácie pracovníkov.
Naša krajina v prevažnej miere spĺňa podmienky pre umiestnenie vysokej technológie, a to z dôvodu, že vzdelanosť obyvateľstva má vysokú úroveň a aj pri určitých nových prvkoch technológie existuje predpoklad rýchleho preškolenia konkrétnych pracovníkov. Pre zahraničného partnera v našej krajine existuje významný efekt možnosti kombinácie vzdelanej pracovnej sily s nízkymi mzdami, čo tvorí v súčasnosti aj jeden z najvyhľadávanejších stimulov pri rozhodovaní o investovaní na Slovensku.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že od 1. 1. 2007 platia nové Usmernenia o národnej regionálnej pomoci, v zmysle ktorých oprávnenými nákladmi pre účely poskytnutia štátnej pomoci, môžu byť len nové, pred tým nepoužívané a neodpisované strojné a technologické zariadenia. Z toho dôvodu neočakávame príchod zastaranej, používanej a ekologicky záťažovej technológie.
III. Odhad dopadov na životné prostredie
Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nakoľko žiadateľ – príjemca investičnej pomoci musí spĺňať prísne kritériá vzťahujúce k ochrane životného prostredia.
IV. Odhad dopadov na zamestnanosť
Aplikácia zákona bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť v Slovenskej republike a predpokladá sa, že prijatý zákon podporí tvorbu priamych nových pracovných miest v počte minimálne 5 – 8 tis. Sk ročne.
Tabuľka č. 3 – odhad dopadov na priamu a nepriamu zamestnanosť
rok
Priame nové pracovné miesta
Nepriame (vyvolané) pracovné miesta
Celková zamestnanosť
2007
5 - 8 000
3 – 5 000
8 – 13 000
2008
5 – 8 000
3 – 5 000
8 – 13 000
2009
3 – 7 000
1 – 3 000
4 – 10 000
2010
3 – 7 000
1 – 3 000
4 – 10 000
Spolu
16 – 30 000
8 – 16 000
24 – 46 000
Okrem zvýšenia priamej zamestnanosti však dôjde aj k tvorbe nepriamych pracovných miest, nakoľko investori vo veľkej miere počítajú s využívaním domácich subdodávateľov a stúpnu aj nároky na verejné služby, infraštruktúru a občiansku vybavenosť, ktoré vyvolajú tvorbu ďalších pracovných miest. V súčasnosti je však veľmi obtiažne kvantifikovať vplyvy plánovaných priamych investícií na nepriamu zamestnanosť, ale dá sa očakávať, že na každé nové pracovné miesto sa predpokladá vytvorenie 0,5 – 1,5 nepriamych pracovných miest.
Ďalšie pozitívne vplyvy investícií v tejto oblasti spočívajú vo zvyšovaní kvalifikácie pracovnej sily, a to z dôvodu, že investori často umožňujú pracovníkom zaškolenie vo svojej materskej spoločnosti. V podnikoch sa výrazne mení aj vzťah k práci a pracovná disciplína, čo má výrazný vplyv na zvyšovanie produktivity práce.
DOLOŽKA
zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev
a právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev
- primárnom články 87 až 89 Zmluvy o založení ES v platnom znení
- sekundárnom
Nariadenie Komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc (Úradný vestník ES, L 302/29, 1.11.2006),
Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci, (Úradný vestník ES L 142, 14.5.1998),
Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Úradný vestník ES mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 01 S. 339),
Nariadenie komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 8/zv. 4) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1627/2006 z 24. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 302, 1. 11. 2006),
Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom, (Úradný vestník ES L 10, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku Kapitola 08 Zväzok 02 S. 141 - 150),
Nariadenie Komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú.v. ES L 63, 28.02.2004).
v právne nezáväzných aktoch:
Oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnými orgánmi (Úradný vestník ES 97/C 209/03),
Usmernenie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (Úradný vestník ES 2006/C 54/08 zo dňa 4.3. 2006),
b) nie je upravená v práve Európskej únie:
je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev: napríklad v rozhodnutí C 13/61, C 14/68, C 66/86.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Aktu o podmienkach pristúpenia vyplývajú pre Slovenskú republiku uplatnenie Čl. 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.
Z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovensku republiku žiadne prechodné obdobia.
Lehota na prebratie právneho aktu Európskej únie: bezpredmetné.
Nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.
Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom
Európskej únie:
Úplná
Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva SR
Spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo
financií SR.

čl. I

čl. I § 1 §
Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri jej poskytovaní investičnej pomoci a kontrole jej použitia. Ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, zákon je zároveň schémou štátnej pomoci podľa nariadenia ES č. 1628/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc, a v tom prípade bude možné poskytovať investičnú pomoc podľa tohto zákona bez jej schvaľovania Európskou komisiou. Podľa čl. 3 nariadenia by mal každý národný program, na základe ktorého je poskytovaná regionálna investičná pomoc, odkazovať na toto nariadenie.

čl. I § 2 §
Investičná pomoc je štátna pomoc na podporu počiatočnej investície a vytvárania pracovných miest vo forme dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, úľavy na dani z príjmu podľa osobitného predpisu, príspevku na vytvorené nové pracovné miesta podľa osobitného predpisu, prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku, pričom sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu. Investičná pomoc podľa písm. a), c) a d) sa poskytne na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom investičnej pomoci a prijímateľom. Pri investičnej pomoci podľa písm. d) zmluva o prevode nehnuteľného majetku alebo zámenná zmluva o zámene nehnuteľného majetku musí obsahovať ustanovenia o zriadení záložného práva uzatvoreného najmenej na päť rokov odo dňa prevodu nehnuteľného majetku alebo zámeny nehnuteľného majetku. Poskytovateľom investičnej pomoci je: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak ide o investičnú pomoc podľa písm. a), Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom vecne príslušného správcu dane, ak ide o investičnú pomoc podľa …

čl. I § 3 §
Vymedzujú sa pojmy, ktoré zákon pre jednoznačnú aplikáciu používa, najmä zámer na poskytnutie investičnej pomoci, nové výrobné a technologické zariadenie, žiadateľ a prijímateľ investičnej pomoci, miera nezamestnanosti, technologické centrum, centrum strategických služieb, komplexné stredisko cestovného ruchu, intenzita investičnej pomoci, ponuka na poskytnutie investičnej pomoci, začatie prác, ukončenie investičného zámeru.

čl. I § 4 §
Pri vymedzení podmienok na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe sa vychádzalo z požiadavky, aby do Slovenskej republiky boli privezené moderné výrobné a technologické zariadenia, ktoré musia byť nové, a prostredníctvom tejto podmienky bolo nastavené jedno z kritérií požadovanej štruktúry podporovanej investície. Výrobné a technologické zariadenia musia tvoriť určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku. V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú: vybudovanie nového podniku, rozšírenie existujúceho podniku, diverzifikácia výroby podniku na nové, dodatočné výrobky, alebo zásadná zmena výrobného programu existujúceho podniku, alebo kúpa podniku, obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, a to v hodnote najmenej 60 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b), obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej 800 miliónov Sk, z toho …

čl. I § 5 §
Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre technologické centrá, ktorými podľa zákona sú: vybudovanie nového technologického centra, alebo rozšírenie existujúceho technologického centra, obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) najmenej v sume 40 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 60 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

čl. I § 6 §
Ustanovujú sa taxatívne podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci pre centrá strategických služieb, ktorými sú vybudovanie nového centra strategických služieb, alebo rozšírenie existujúceho centra strategických služieb, obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 35 miliónov Sk, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, za splnenie tejto podmienky sa nepovažuje vynaloženie investičných prostriedkov vytvorených zo zisku dosiahnutého z investičného zámeru posudzovaného na účely poskytnutia investičnej pomoci, z celkového počtu zamestnancov budú tvoriť minimálne 30 % zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním.

čl. I § 7 §
Ustanovujú sa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci pre cestovný ruch. V odseku 1 sú taxatívne vymedzené podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, ktorými podľa zákona sú: vybudovanie nového komplexného strediska cestovného ruchu, alebo rozšírenie existujúceho komplexného strediska cestovného ruchu o nové služby, obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na poskytovanie služieb a to v hodnote najmenej 40 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku, obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku najmenej v sume 500 miliónov Sk, z toho najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo vlastnými prostriedkami fyzickej osoby – podnikateľa, činnosti, procesy, stavby alebo zariadenia spĺňajúce podmienky na ochranu životného prostredia, dosahovanie podielu najmenej 80 % objemu tržieb z podnikateľských činností uvedených v investičnom zámere z celkového tržieb prijímateľa investičnej pomoci. Ak investičný zámer bude realizovaný v okrese alebo okresoch, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike zverejňovaná v štatistických údajoch ústredia …

čl. I § 8 §
Ustanovenie definuje v súlade s čl. 4.2 Usmernení oprávnené náklady, ktoré môžu byť v rámci investičnej regionálnej pomoci podporené, zároveň sa zamedzuje praktikám príjemcov pomoci, ktorí v rámci investičného zámeru obstarajú dlhodobý hmotný majetok a dajú ho k dispozícií svojím subdodávateľom mimo Slovenskej republiky. Pomoc na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ktorý nie je využívaný v Slovenskej republike, nepredstavuje regionálny prínos pre daný región. Maximálny podiel dlhodobého nehmotného majetku na celkovej investícií vychádza z článku č.4.2.1 ods. 55 Usmernenia. Do oprávnených nákladov vhodných na poskytnutie investičnej pomoci môže byť započítaný dlhodobý nehmotný majetok maximálne do výšky 50 % hodnoty dlhodobého hmotného majetku, ktorý vznikol transferom technológií, nadobudnutím práv know-how alebo nepatentových technických poznatkov, a to za predpokladu, že bude obstaraný za trhových podmienok od iných ako ekonomicky alebo personálne prepojených osôb, bude zahrnutý do majetku prijímateľa a bude odpisovaný a využívaný výhradne prijímateľom podniku najmenej päť rokov podľa investičného zámeru. Do oprávnených nákladov vhodných na investičnú regionálnu pomoc nemôže byť započítaný …

čl. I § 9 §
Ustanovuje sa obsah a náležitosti investičného zámeru, vrátane povinných príloh, ktoré musí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ priložiť k investičnému zámeru. Žiadateľ predkladá investičný zámer v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme ministerstvu, ktorý obsahuje identifikačné údaje žiadateľa, ktorými sú obchodné meno, sídlo, právna forma, identifikačné číslo, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob akým budú za právnickú osobu konať, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, ak je žiadateľom právnická osoba, meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, obchodné meno, predmet podnikania a odvetvie, v ktorom podniká, meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt zodpovedného zástupcu, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, miesto podnikania a prevádzkarne, ak sú zriadené, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ, plánovanú výšku finančných prostriedkov určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku v dobe realizácie investičného zámeru v …

čl. I § 10 §
Upravuje sa postup pri posudzovaní investičného zámeru. ministerstvo posúdi úplnosť investičného zámeru a ak investičný zámer obsahuje všetky požadované údaje na posúdenie, do 30 dní zabezpečí vypracovanie odborného posudku, ktorý zohľadní hospodársky a sociálny význam investičného zámeru a jeho environmentálny dopad. Vypracovanie posudku budú zabezpečovať odborné organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva. Ak vyplynie z odborného posudku, že žiadateľ má predpoklad splniť podmienky pre poskytnutie investičnej pomoci, ministerstvo vypracuje návrh na poskytnutie investičnej pomoci, v ktorom uvedie formy investičnej pomoci výšku investičnej pomoci podľa jednotlivých foriem a podmienky poskytnutia investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci ministerstvo predloží na posúdenie jednotlivým poskytovateľom investičnej pomoci. Ustanovuje sa postup posudzovania jednotlivých navrhovaných foriem investičnej pomoci poskytovateľmi investičnej pomoci. Poskytovatelia investičnej pomoci posúdia predpoklady splnenia podmienok na poskytnutie navrhovanej investičnej pomoci a do 30 pracovných dní od doručenia návrhu zašlú ministerstvu hospodárstva písomné stanovisko, v ktorom vyjadria súhlas alebo nesúhlas s poskytnutím navrhovanej investičnej pomoci. Ak z posudku vyplýva, že žiadateľ nemá predpoklad splniť …

čl. I § 11 §
Podľa článku 4.1.1. bod 38 Usmernení nemôžu byť začaté práce na investičnom projekte skôr, ako žiadateľovi na základe posúdenia investičného zámeru ministerstvo písomne potvrdí že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci podľa zákona. Splnomocňuje sa ministerstvo aby na základe stanovísk poskytovateľov investičnej pomoci vypracovalo ponuku na poskytnutie investičnej pomoci v členení na jednotlivé formy investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 s uvedením výšky jednotlivých foriem investičnej pomoci a stanovenia podmienok, za ktorých je možné investičnú pomoc poskytnúť a čerpať. Ministerstvo nemôže zapracovať do ponuky tú formu investičnej pomoci, s ktorou poskytovateľ investičnej pomoci nesúhlasí. Ponuku zašle ministerstvo žiadateľovi a poskytovateľom investičnej pomoci. Ak sa práce podľa investičného zámeru začnú pred splnením týchto podmienok, investičná pomoc nemôže byť poskytnutá.

čl. I § 12 §
Žiadateľ môže na základe ponuky podľa § 11 požiadať ministerstvo o poskytnutie investičnej pomoci do 60 dní od jej doručenia. Žiadosť musí obsahovať obchodné meno prijímateľa, ktorý o poskytnutie investičnej pomoci žiada, jeho sídlo, identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, ak mu bola pridelené údaje uvedené v písmene a) o prijímateľovi, ktorým je iná právnická osoba, ktorej založenie žiadateľ zabezpečí v súvislosti s prijatím ponuky podľa § 11, a v ktorej bude mať žiadateľ postavenie ovládajúcej osoby, ak prijímateľom nebude žiadateľ, mená a priezviská členov štatutárneho orgánu žiadateľa, ak prijímateľom nebude žiadateľ, žiadosť obsahuje aj meno a priezvisko fyzickej osoby a jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a obchodné meno a sídlo právnickej osoby, s ktorými žiadateľ založí inú právnickú osobu, formy investičnej pomoci, o ktorých poskytnutie sa žiada, výšku jednotlivých foriem investičnej pomoci v členení podľa § 2 ods. 1 Prílohou žiadosti je výpis z obchodného registra, nie starší ako tri mesiace, ak je …

čl. I § 13 §
Upravuje sa postup pri schvaľovaní investičnej pomoci. Návrh na poskytnutie investičnej pomoci, ktorý predkladá ministerstvo schvaľuje vláda Slovenskej republiky, ktorá pri schvaľovaní zohľadní najmä národohospodársky význam počiatočnej investície a účinky poskytnutia investičnej pomoci na hospodársku súťaž na relevantnom trhu. Po schválení návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, ministerstvo ak investičná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006 vydá žiadateľovi rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a to do 15 pracovných dní od schválenia vládou. Ak investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti podľa čl. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1628/2006, ministerstvo do 15 dní od schválenia návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou, postupom podľa osobitného predpisu, požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti navrhovanej investičnej pomoci so spoločným trhom, o čom písomne informuje žiadateľa. Ak vláda návrh na poskytnutie investičnej pomoci neschváli, ministerstvo žiadosť zamietne. Ak komisia prijme rozhodnutie, že návrh na poskytnutie investičnej pomoci je zlučiteľný so spoločným trhom, ministerstvo do 15 pracovných dní vydá žiadateľovi rozhodnutie o …

čl. I § 14 §
Určujú sa náležitosti rozhodnutia o schválení investičnej pomoci, ktoré obsahuje označenie prijímateľa investičnej pomoci, formy schválenej investičnej pomoci a ich výšku, podmienky, za ktorých bola investičná pomoc schválená, schválenú intenzitu investičnej pomoci a schválenú výšku investičnej pomoci a podmienky, za ktorých je možné investičnú pomoc čerpať.

čl. I § 15 §
Ustanovujú sa povinnosti prijímateľa pomoci v súlade s čl. 4.1.1 bod 40 Usmernenia. Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 je povinný zachovať dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc v rozsahu zodpovedajúcom skutočnej výške čerpanej investičnej pomoci najmenej však do výšky podľa § 4 ods. 1 písm. c) alebo § 4 ods. 2 a 3, alebo § 5 písm. b) alebo § 6 písm. b) alebo § 7 ods. 1 písm. c), alebo § 7 ods. 2 a 3, v štruktúre podľa § 4 ods.1 písm. a) a b) alebo § 7 ods. 1 písm. a) a b), a to po dobu uplatňovania investičnej pomoci podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), najmenej však po dobu piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom žiadateľ ukončil investičný zámer. Prijímateľ investičnej pomoci podľa § 2 ods. 1 písm. c) je povinný obsadiť vytvorené pracovné miesta do troch rokov po …

čl. I § 16 §
V praxi dochádza k prípadom, keď investor prehodnotí svoje podnikateľské aktivity a nezrealizuje svoj investičný zámer a zároveň ani nečerpá investičnú pomoc (neuvažuje ani v budúcnosti čerpať investičnú pomoc), neexistuje spôsob, ako rozhodnutie o schválení investičnej pomoci zrušiť. Navrhuje sa preto upraviť túto možnosť pre investorov, ktorí ešte nezačali s čerpaním investičnej pomoci. Ustanovujú sa prípady, kedy rozhodnutie o schválení investičnej pomoci stráca platnosť a povinnosť vrátiť alebo odviesť už poskytnutú investičnú pomoc vrátane penále a ďalších sankcií s odkazom na príslušné právne predpisy.

čl. I § 17 §
Ustanovuje sa výkon kontroly použitia investičnej pomoci, ako aj povinnosti poskytovateľov investičnej pomoci pri výkone kontroly. Ďalej sú vymenované príslušné orgány štátnej správy, ktoré sú oprávnené na výkon kontroly podľa poskytnutej formy investičnej pomoci. Stanovujú sa lehoty, v ktorých sú povinné orgány kontroly vykonať kontrolu dodržiavania stanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Pri postupe kontrolných orgánov pri výkone kontroly platia osobitné predpisy, na ktoré zákon odkazuje.

čl. I § 18 §
Vláda ustanoví nariadením maximálnu intenzitu regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 bod 97 Usmernení, mapa regionálnej pomoci, ktorú schválila Európska komisia je záväzná iba pod podmienkou, že ju členský štát prijal. Splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví vzor formulára na získanie investičnej pomoci.

čl. I § 19 a 20 §
Pri konaní a rozhodovaní o poskytnutí investičnej pomoci ministerstvo postupuje podľa predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Poskytnutie investičnej pomoci na ďalší investičný projekt pre toho istého príjemcu pomoci je možné iba vtedy, ak preukáže, že ukončil realizáciu investičného zámeru, na ktorý mu bola schválená štátna pomoc a schválenú štátnu pomoc vyčerpal. Ďalej sa ustanovuje, že štátna pomoc poskytnutá príjemcovi vo forme investičných stimulov podľa predchádzajúcej právnej úpravy zostáva v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako boli uvedené v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov.

čl. I § 21 §
Zrušuje sa zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 203/2004 Z. z.

čl. II
Navrhuje sa vytvoriť nový nástroj aktívnej politiky trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest, ktoré bezprostredne súvisia s počiatočnou investíciou zamestnávateľovi, ktorému bola schválená investičná pomoc. Navrhuje sa doplniť § 54 odsek 2 o písmeno h) s tým, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považuje aj investičná pomoc schválená vládou Slovenskej republiky alebo komisiou formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta poskytovaných ústredím práce spôsobom a za podmienok ustanovených v osobitnej zmluve uzatvorenej medzi ústredím práce a prijímateľom investičnej pomoci.

čl. III

čl. III bod 1
Dopĺňa sa nový § 30a z dôvodu, že súčasne platná legislatíva neupravuje definíciu daňovej úľavy, ako jednej z foriem investičnej pomoci. Táto problematika je len z časti riešená v § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý sa odvoláva na ustanovenia už zrušeného zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a má účinnosť do 31. 12. 2007.

čl. III § 30 a – Úľava na dani pre prijímateľov investičnej pomoci
Navrhované ustanovenie upravuje podmienky úľavy na dani pre daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani. Podľa tohto ustanovenia je možné poskytnúť úľavu na dani len v prípade, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky uvedené v zákone o investičnej pomoci (rozhodnutí o schválení investičnej pomoci) a osobitné podmienky a neuplatňuje si nárok na iné daňové úľavy. Úľavu na dani si môže daňovník uplatňovať súhrnne do hodnoty uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Túto úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré je možné si úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené v zákone o investičnej pomoci a osobitné podmienky, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci. Vzhľadom na to, že investičná pomoc sa poskytuje len na oprávnené …

čl. III bod 2
Podľa doterajšieho ustanovenia úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov sa vzťahovala na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané do 31. decembra 2007. Vzhľadom na to, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2007, môže sa úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov vzťahovať iba na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. do 30. novembra 2007.

čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2007, aby bola zachovaná kontinuita so zákonom č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch, podľa ktorého bolo možné poskytovať daňovú úľavu len do 31. decembra 2007. Bratislava 15. augusta 2007 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Jahnátek, v. r. minister hospodárstva Slovenskej republiky

čl. I

čl. I bod 1. až 5. a 7. a 8.
Zákon o investičnej pomoci v kontexte komunitárneho práva bol považovaný za ucelený národný program poskytovania štátnej pomoci v regiónoch, kde je možné poskytnúť štátnu pomoc. Zákon o investičnej pomoci spĺňa definičné znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci v zmysle čl. 2 bod 1 písm. i) Nariadenia komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc. Nariadenia komisie (ES) č. 1628/2006 z 24. októbra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na národnú regionálnu investičnú pomoc bolo zrušené. Dňa 9. 8. 2008 nadobudlo účinnosť Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008). Jednou z podmienok na to, aby zákon o investičnej pomoci spĺňal definičné znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci, musí byť uvedený odkaz na nariadenie s uvedením jeho názvu a …

čl. I bod 6.
Navrhovanou zmenou sa sleduje odstránenie obmedzenia vybraných technologických zariadení, ktoré môžu byť podporené formou investičnej pomoci vzhľadom na špecifickosť poskytovaných služieb v sektore cestovného ruchu.

čl. I bod 9. §
Ide o nápravu zrejmej chyby v zákone o investičnej pomoci, pretože kontrolu použitia investičnej pomoci uvedenej v § 2 ods. 1 písm. c) zákona o investičnej pomoci nemôže vykonávať príslušný správca dane.

čl. I bod 10. §
V záujme zjednodušenia poskytnutia investičnej pomoci sa navrhuje vypustenie ustanovenia, ktoré obmedzovalo možnosť požiadať o poskytnutie investičnej pomoci na ďalší nový investičný zámer zo strany toho istého žiadateľa až po skončení investičného zámeru a vyčerpaní investičnej pomoci. Žiadateľ môže požiadať o poskytnutie investičnej pomoci na nový investičný zámer iba za podmienok, že realizuje pôvodný investičný zámer v súlade s podmienkami uvedenými v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci pôvodného investičného zámeru.

čl. I bod 11. §
V ustanovení § 20a sú navrhnuté prechodné ustanovenia súvisiace s úpravou tých podmienok, ktoré musí spĺňať investičný zámer žiadateľa. Navrhovanou úpravou sa vytvorí priestor na možnosť uchádzať sa o investičnú pomoc širšiemu počtu podnikateľských subjektov, a to aj spomedzi malých a stredných podnikov. Zvýši sa pravdepodobnosť získania investičnej pomoci a súčasne sa zabezpečia nové pracovné miesta. Cieľovou skupinou sú predovšetkým etablovaní domáci investori. Navrhovaným prechodným ustanovením sa zakladajú predpoklady na iniciovanie existujúcich podnikov k rozširovaniu; diverzifikácii výroby podniku na nové, dodatočné výrobky (služby), resp. zásadnej zmeny výrobného programu. Zároveň sa zabezpečuje, aby sa podnikateľské subjekty aktívne zapájali do riešenia lokálnej zamestnanosti a tým sa spolupodieľali na zmierňovaní dopadov globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Navrhovaná úprava umožní započítanie nových strojných a technologických zariadení obstaraných od majetkovo alebo personálne prepojených spoločností do oprávnených nákladov za predpokladu, že budú obstarané za trhovú cenu a že sa jedná o jedinečné alebo špecifické zariadenie, vyvinuté iba v rámci skupiny.

čl. III
Z dôvodu navrhovaných zmien v zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 56/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa upravuje § 53d zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Na základe poznatkov z praxe sa bližšie špecifikuje predmet úpravy a zároveň sa zosúlaďuje návrh zákona s Nariadením Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách).

čl. I bod 2 §
V záujme zamedzenia nejednoznačného výkladu sa precizuje znenie ustanovenia, ktoré upravuje pojem investičný zámer.

čl. I bod 3 §
Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky z praxe podporovať moderné technológie a vzhľadom na to sa podmienka obstarávania výrobných a technologických zariadení sprísňuje tak, že novým výrobným a technologickým zariadením sa rozumie zariadenie zakúpené za trhových podmienok, ktoré nebolo doteraz nikde odpisované a nebolo vyrobené viac ako dva roky pred jeho obstaraním.

čl. I bod 4 §
V dôsledku aplikačnej praxe a v záujme jednoznačnosti sa terminológia technologického centra a centra strategických služieb spresňuje.

čl. I bod 5 §
Týmto novelizačným bodom sa spresňuje definícia intenzity investičnej pomoci podľa bodu 41 Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007-2013.

čl. I bod 6 §
Špecifikuje sa záväzná povinnosť objednať strojové a technologické zariadenie v rámci pojmu začatia prác.

čl. I bod 7 §
Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky z praxe zaviesť resp. zadefinovať pojmy ako vytvorené nové pracovné miesto, rozšírenie výroby v existujúcom podniku, finančná analýza a opakovaná investičná pomoc, ktoré pri aplikácii zákona o investičnej pomoci absentovali. Pojem vytvorené nové pracovné miesto bol zadefinovaný z dôvodu, aby sa predchádzalo udržiavaniu pracovných miest, ale naopak, aby sa žiadateľ zaviazal, že investičný zámer povedie k čistému nárastu pracovných miest. Pojem rozšírenie výroby v existujúcom podniku bol zadefinovaný z dôvodu, aby bol presne vymedzený percentuálny podiel nárastu výroby v objemovom alebo hodnotovom vyjadrení a aby sa žiadateľ zaviazal, že investičný zámer povedie k čistému nárastu pracovných miest. Pojem finančná analýza sa zavádza z dôvodu jednoznačnejšieho preukázania splnenia stimulačného účinku požadovanej investičnej pomoci, ako aj deklarovania reálnosti investičného zámeru, v rámci ktorej sa preukazuje finančná udržateľnosť investičného zámeru s a bez financovania pomocou investičnej pomoci.

čl. I bod 8 §
Navrhnutým vložením slova všeobecné sa legislatívne upravuje pojem z dôvodu právnej jednoznačnosti.

čl. I bod 9 §
Navrhovanou úpravou sa precizuje znenie predmetného odseku tak, aby bolo zrejmé, že investičný zámer realizovaný v priemyselnej výrobe musí viesť k vytvoreniu nových pracovných miest a musí byť realizovaný na jednom mieste, čím sa predíde k rozmiestneniu nehnuteľností vo viacerých okresoch. S cieľom vytvoriť predpoklady na poskytnutie investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov, ktorí uvažujú o realizácii investičného zámeru v priemyselnej výrobe sa taktiež navrhuje minimálnu výšku na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok znížiť na 10 000 000 eur.

čl. I bod 10 §
S cieľom zohľadniť mieru nezamestnanosti okresu, kde sa predpokladá realizácia investičného zámeru, navrhuje sa minimálnu výšku na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok znížiť zo 7 000 000 eur na 5 000 000 eur.

čl. I bod 11 §
S cieľom zohľadniť mieru nezamestnanosti okresu, ktorá je najmenej o 50 % vyššia ako miera nezamestnanosti v Slovenskej republike, kde sa predpokladá realizácia investičného zámeru, navrhuje sa minimálnu výšku na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok znížiť zo 3 500 000 eur na 3 000 000 eur.

čl. I bod 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 13 §
Sprísňuje sa podmienka na poskytovanie investičnej pomoci v technologických centrách, ktorá sa týka zvýšenia vzdelanostnej štruktúry zamestnancov, cieľom ktorej je podpora takých technologických centier, kde sa predpokladá väčšia sofistikovanosť predmetu činnosti a náročnosť na vysokoškolské vzdelanie zamestnancov, a podmienka na poskytovanie investičnej pomoci v centrách strategických služieb, ktorá sa týka zvýšenia vzdelanostnej štruktúry zamestnancov, cieľom ktorej je podpora takých služieb, v ktorých je vysoký podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Touto zmenou sa zaviedla aj podmienka, že realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu nových pracovných miest.

čl. I bod 14 §
Navrhovanou úpravou sa precizuje znenie predmetného odseku tak, aby bolo zrejmé, že investičný zámer realizovaný v cestovnom ruchu musí viesť k vytvoreniu nových pracovných miest a musí byť realizovaný na jednom mieste, čím sa predíde k rozmiestneniu nehnuteľností vo viacerých okresoch.

čl. I bod 15, 16, 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 18 §
Ide o zosúladenie ustanovenia s Usmerneniami pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 -2013.

čl. I bod 19 §
V dôsledku stransparentnenia poskytovania investičnej pomoci a kontroly obstarávania dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku sa jednoznačne v zákone určuje, že prijímateľ je povinný viesť samostatnú analytickú evidenciu oprávnených nákladov obstaraných v súvislosti s investičným zámerom.

čl. I bod 20 §
V nadväznosti na viaceré nejasnosti ohľadne identifikačných údajov žiadateľa navrhuje sa ustanovenie doplniť o údaj ako hlavný predmet podnikania a veľkosť podniku.

čl. I bod 21 §
Navrhuje sa zosúladenie znenia odkazu pod čiarou s textom príslušného ustanovenia.

čl. I bod 22 §
Navrhuje sa spresniť ustanovenie vzhľadom na to, že ako povinný údaj investičného zámeru sa vyžaduje počiatočný stav a predpokladaný konečný stav zamestnancov a požiadavka na ich odbornú kvalifikáciu.

čl. I bod 23 a 24 §
V záujme dôslednejšieho posúdenia investičného zámeru a dôveryhodnosti údajov uvádzaných v investičnom zámere sa navrhuje rozšíriť okruh povinných príloh investičného zámeru, ktoré je žiadateľ povinný predložiť.

čl. I bod 25 §
Legislatívno-technická úprava.

čl. I bod 26 §
Aktuálne znenie upravujúce posúdenie investičného zámeru predstavuje čiastočnú konkretizáciu pôsobnosti ministerstva hospodárstva SR alebo ministerstva dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, avšak s nepresnou terminológiou. Vzhľadom na to sa navrhuje terminologicky a systémovo spresniť a previazať postup ministerstva hospodárstva SR alebo ministerstva dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, pri posudzovaní investičných zámerov s dôrazom na posúdenie životaschopnosti investičného zámeru a posúdenia vplyvu poskytnutia investičnej pomoci na existujúce domáce podnikateľské subjekty.

čl. I bod 27 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 28 §
V záujme aktuálnosti údajov v dokumentoch, ktoré tvoria povinnú prílohu žiadosti sa doba platnosti skracuje na jeden mesiac.

čl. I bod 29 a 30 §
Ide o formulačné spresnenie, nakoľko v ustanovení sú spojené viaceré doklady vydávané viacerými orgánmi ohľadom rôznych skutočností, ktoré je žiadateľ vo vzťahu k ministerstvu hospodárstva SR alebo ministerstvu dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu povinný preukázať.

čl. I bod 31 §
V záujme jednoznačnej aplikácie zákona o investičnej pomoci a nadväzne na spresnenie definície v § 3 písm. a) sa navrhuje slová počiatočnou investíciou nahradiť slovami investičný zámer.

čl. I bod 32 a 33 §
V nadväznosti na úpravu v navrhovanom ustanovení § 15 ods. 3, v ktorom sa navrhuje, aby prijímateľ investičnej pomoci bez rozdielu formy investičnej pomoci zachoval počet a obsadenie novovytvorených pracovných miest najmenej päť rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta sa dopĺňa povinnosť doručiť rozhodnutie o schválení investičnej pomoci všetkým poskytovateľom podľa § 2 ods. 4 zákona o investičnej pomoci.

čl. I bod 34 §
Týmto novelizačným bodom sa navrhuje vypustiť ustanovenie vzhľadom na postačujúcu úpravu v § 19 ods. 1, nakoľko na tento paragraf sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ako aj vzhľadom na zamedzenie rozdielneho výkladu.

čl. I bod 35 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na § 19 zákona o investičnej pomoci z dôvodu jednoznačnosti a zamedzenia rozdielneho výkladu.

čl. I bod 36 §
V dôsledku sprísnenia a spresnenia povinností prijímateľa sa navrhuje, aby prijímateľ investičnej pomoci bez rozdielu formy investičnej pomoci zachoval počet novovytvorených pracovných miest najmenej 5 rokov odo dňa prvého obsadenia pracovného miesta. Návrh jednoznačne dopĺňa povinnosť prijímateľa splniť základné zákonné podmienky aj v tom prípade, ak bude investičný zámer realizovaný v okresoch s mierou nezamestnanosti vyššou ako je priemer SR, a to do troch rokov od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci. Týmto novelizačným bodom vypustenie slova kalendárnych je motivované z hľadiska aplikačnej praxe, kedy dochádzalo k metúcemu vymedzovaniu časového intervalu. Z dôvodu jednoznačnosti, ako aj zamedzenia rozdielneho výkladu sa navrhuje stanoviť zmeny, ktoré prijímateľ nesmie počas realizácie investičného zámeru, čerpania investičnej pomoci a v lehote piatich po sebe nasledujúcich rokov po roku, v ktorom skončil investičný zámer uskutočniť. Ide najmä o zmeny týkajúce sa nevynaloženia plánovaných finančných prostriedkov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku uvedených v investičnom zámere o viac ako 15 %, vytvorenia nižšieho počtu …

čl. I bod 37 §
V tomto novelizačnom bode sa spresňuje postup ministerstva hospodárstva SR alebo ministerstva dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu pri posudzovaní oznámených zmien. Navrhovaná zmena upresňuje ustanovenie tak, aby bolo jednoznačne a jasne v zákone stanovené, kedy ministerstvo hospodárstva SR alebo ministerstva dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu písomne oznámi skutočnosť, že oznámená zmena nemá vplyv na podmienky, za ktorých bola investičná pomoc schválená, alebo ak predmetná zmena má vplyv na podmienky za ktorých bola investičná pomoc schválená a je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovania investičnej pomoci vydá rozhodnutie o schválení zmeny rozhodnutia o schválení investičnej pomoci. V prípade, že oznámená zmena nie je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovania investičnej pomoci ministerstvo hospodárstva SR alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu zruší vydané rozhodnutie. Na náležitosti rozhodnutí podľa § 15b sa primerane použije § 14.

čl. I bod 38 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na precizovanie znenia § 15 ods. 3.

čl. I bod 39 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 40 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 41 §
Navrhuje sa vzor formulára na finančnú analýzu investičného zámeru, podrobnosti o informačnej tabuli podľa § 15 ods. 11 upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

čl. I bod 42 §
Navrhuje sa novelizovať ustanovenie tak, aby bolo jasne, jednoznačne a explicitne v zákone stanovené, že možnosť poskytnutia opakovanej investičnej pomoci v odvetviach priemyselnej výroby a v cestovnom ruchu je možné len vo forme úľavy na dani z príjmu. Táto podmienka bola zadefinovaná v dôsledku konsolidácie verejných financií.

čl. I bod 43 §
Z dôvodu jednoznačnosti a zamedzenia rozdielneho výkladu sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že ak už bola poskytnutá investičná pomoc niektorému podnikateľskému subjektu, ktorý je voči prijímateľovi spriaznenou osobou, nová pomoc pre tohto prijímateľa môže byť poskytnutá len vo forme úľavy na dani z príjmu, nakoľko sa posudzuje ako opakovaná investičná pomoc.

čl. I bod 44 §
Navrhuje sa, aby sa podľa ustanovení tohto zákona posudzovali aj rozhodnutia o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí investičných stimulov vydané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

čl. I bod 45 §
Sumy, ktoré sú aktuálne uvádzané v Sk sa navrhujú nahradiť sumou v mene euro a lehota sa predlžuje na desať rokov.

čl. I

čl. I bod 1
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014.

čl. I bod 2 §
Vymedzuje sa pôsobnosť zákona v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti regionálnej investičnej pomoci. Zákon je schémou štátnej pomoci a investičná pomoc poskytovaná na základe schémy štátnej pomoci je oslobodená od notifikačnej povinnosti za účelom posúdenia zlučiteľnosti navrhovanej pomoci s vnútorným trhom, pričom nariadenie (EÚ) č. 651/2014 je základným právnym predpisom upravujúcim práve pravidlá skupinových výnimiek oslobodených od notifikačnej povinnosti a to nielen v oblasti investičnej pomoci.

čl. I bod 3, 4, 10 §
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014.

čl. I bod 5 §
Doplnením nového § 2 ods. 3 sa upravujú náležitosti zmluvy o poskytnutí dotácie na dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok.

čl. I bod 6 §
Spresňuje sa definícia investičného zámeru.

čl. I bod 7 §
Právna úprava súvisiaca s podmienkou vytvorenia minimálneho počtu vytvorených nových pracovných miest pri investičnom zámere pre technologické centrá.

čl. I bod 8 §
Právna úprava súvisiaca s odchýlkou 10% nevytvorenia plánovaného počtu nových pracovných miest podľa ustanovenia § 15 ods. 9 písm. a) za účelom posúdenia výšky poskytnutej investičnej pomoci a intenzity investičnej pomoci vo vzťahu k rozhodnutiu o schválení investičnej pomoci.

čl. I bod 9 a 13 §
Právna úprava za účelom súladu s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 481/2011 Z. z., ktorým sa ustanovuje maximálna intenzita investičnej pomoci a výška investičnej pomoci podľa formy investičnej pomoci a miery nezamestnanosti v okresoch podľa jednotlivých regiónov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 11 a 14 §
Je potrebné ustanoviť, aby sa preukazovanie podmienky, viazalo nie na predchádzajúce tri finančné roky, ale na predchádzajúce tri účtovné obdobia, keďže zákon o investičnej pomoci nedefinuje pojem „finančný rok“. Splnenie týchto podmienok sa preukazuje z účtovnej evidencie, resp. účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje za účtovné obdobie.

čl. I bod 12 §
Upravuje sa podmienka minimálneho počtu nových pracovných miest pre investičný zámer týkajúci sa technologických centier (30 nových pracovných miest), nakoľko z aplikačnej praxe vyplynulo, že technologické centrá si vyžadujú skôr značnú investíciu do obstarania majetku a realizácia technologického centra má vysokú pridanú hodnotu na hospodárstvo SR aj v prípade vytvorenia nižšie počtu pracovných miest ako je všeobecná podmienka minimálneho vytvorenia nových pracovných miest.

čl. I bod 15 §
Zosúladenie s aktuálnym znením zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinným od 1. januára 2015.

čl. I bod 16 §
Ustanovenie mení a dopĺňa predloženie príloh k investičnému zámeru. Ide o doplnenie formuláru investičnej pomoci, na ktorý sa odkazuje v § 18 ods. 2 a ktorého vzor ustanovuje všeobecne záväzný predpis. Ďalej ide o doplnenie záväzného vyhlásenia v súvislosti s nepremiestňovaním ukončenej činnosti, vyplývajúci z ustanovení nariadenia (EÚ) č. 651/2014. Právna úprava mení obsahovú stránku vyhlásenia vzťahujúceho sa na začatie prác, a to v súvislosti s nevydaním potvrdenia, pričom začatie prác sa viaže na podanie investičného zámeru. K investičnému zámeru sa prikladajú doklady preukazujúce, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky a nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľom môže byť aj zahraničná osoba, zahraničná osoba túto povinnosť nebude mať, nakoľko podstatným faktorom je, že prijímateľ pomoci nie je daňovým dlžníkom ani dlžníkom na sociálnom alebo zdravotnom poistení.

čl. I bod 17, 18, 20, 21 §
Zmena právnej úpravy § 10 až 12 sa týka zefektívnenia konania o poskytnutie investičnej pomoci a ide predovšetkým o skrátenie lehôt. Zároveň sa odstraňuje povinnosť vydávať potvrdenie o splnení podmienok, na ktoré bola doposiaľ naviazaná oprávnenosť vynakladania oprávnených nákladov. Žiadateľ je oprávnený začať práce na investičnom zámere už podaním investičného zámeru, čo je v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014, pričom súčasná právna úprava bola sprísnením a v dôsledku toho v porovnaní s inými štátmi menej konkurencieschopná.

čl. I bod 19 a 24 §
Legislatívno-technická úprava v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014.

čl. I bod 22 §
Zmena právnej úpravy súvisiaca so zrýchlením procesu schvaľovania investičnej pomoci. Právna úprava príloh k žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci nadväzuje na prílohy predkladané k investičnému zámeru podľa § 9 ods. 1 a 2.

čl. I bod 23 §
Zmena lehoty na vydanie rozhodnutia o schválení investičnej pomoci súvisí so zrýchlením konania o investičnej pomoci a nadväzuje na skrátenie lehôt podľa § 10 až 12.

čl. I bod 25 a 27 §
Legislatívno-technická úprava v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ.

čl. I bod 26 a 28 §
Vzhľadom na definíciu dátumu poskytnutia pomoci podľa článku 2 bod 28 nariadenia (EÚ) č. 651/2014, právna úprava konkretizuje deň poskytnutia pomoci podľa slovenského právneho poriadku, a to dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení investičnej pomoci za účelom predchádzania pochybností, čo sa považuje za nárok na poskytnutie pomoci.

čl. I bod 29 §
Doplnenie dôvodu výmeny pokazeného zaradenia v súlade s článkom 14 bod 5 nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

čl. I bod 30 §
Navrhovaná právna úprava pozostáva z dvoch zmien. Popri odchýlke do 15 % nevynaloženia plánovaných finančných prostriedkov na obstaranie majetku sa zavádza odchýlka do 10% nevytvorenia plánovaného počtu nových pracovných miest, a to z dôvodu vysokého stupňa premenlivosti celkovej ekonomickej situácie. Pri vytváraní trojročných až päťročných podnikateľských plánoch, aj pri vynaložení maximálneho úsilia zachovať konzervatívne plány môžu nastať nepredvídané okolnosti trhu v dôsledku, ktorých dôjde k radikálnym zmenám projektov, pričom realizácia investície nie je ohrozená, investícia sa v danom regióne realizuje, avšak je ovplyvnená nepredpokladanými okolnosťami. Vzhľadom na početné aplikačné problémy súvisiace s posudzovaním pojmu „zásadná zmena vlastníckej štruktúry“, spresňuje sa význam tzv. zakázanej zmeny súvisiacej so zmenou vlastníckej štruktúry u prijímateľa pomoci. Predmetným ustanovením sa predchádza obmedzovaniu zmien vlastníckych štruktúr, ktoré neohrozujú hospodársku súťaž a predstavujú vnútroskupinové reštrukturalizácie.

čl. I bod 31 §
Zmena právnej úpravy týkajúca sa posunutia termínu na predkladanie pravidelných ročných správ z januára na apríl predovšetkým z dôvodu početného množstva žiadostí o posunutie termínu po lehote na podanie daňového priznania.

čl. I bod 32 §
Navrhovaná právna úprava spresňuje posudzovanie zmien týkajúcich sa investičného zámeru, na ktorý bola schválená investičná pomoc, a to s prihliadnutím na schválenú intenzitu investičnej pomoci, výšku investičnej pomoci ako aj vplyvu na počet nových pracovných miest, ktoré sa v konaní o schválení investičnej pomoci posudzovali ako plánovaný počet nových pracovných miest a na plánovaný počet nových pracovných miest sa prihliadalo pri predkladaní návrhu na poskytnutie investičnej pomoci na rokovanie vlády SR alebo pri vydávaní rozhodnutia príslušným ministerstvom.

čl. I bod 33 §
Právna úprava zavádza povinnosť zverejňovať rozhodnutia o schválení investičnej pomoci za účelom zvyšovania transparentnosti a zvyšovania úrovne informovanosti verejnosti. Navrhované znenie ďalej mení možnosti foriem pomoci pri opakovanej investičnej pomoci, odstraňujú sa obmedzenia pri poskytovaní pomoci tomu istému prijímateľovi alebo prijímateľovi, ktorý je spriaznenou osobou.

čl. I bod 34 §
Navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces schvaľovania investičnej pomoci, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona, počas platnosti nariadenia (EÚ) č. 651/2014, avšak neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona.

čl. VII
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s tým, že žiadateľom pri investičnom zámere môže byť aj JSA.

čl. XIII
(zákon č. 561/2007 Z. z.) Do zákona o investičnej pomoci sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie investičnej pomoci, ktorá spočíva v zápise do registra. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.