Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/108/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200694 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200694.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: O. C., N. XXX/ XX, XXX XX R. A., právne zastúpený advokátkou: Mgr. Eva Kováčechová, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7/2015, č. 12589/2015-1000-7496 zo dňa 23.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 7/2015, č. 12589/2015-1000-7496 zo dňa 23.02.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. info184/22400-2014-1013-54600 zo dňa 05.12.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) S.s.p a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vo zvyšku žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žiadosťou zo dňa 24.07.2014 žalobca požiadal žalovaného v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, o poskytnutie informácii, konkrétne o sprístupnenie investičného zámeru „Rozšírenie a modernizácia výroby čpavku spoločnosti Duslo, a.s. - Čpavok 4“, na realizáciu ktorého Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky schválilo investičnú pomoc rozhodnutím č. 17/2014 zo dňa 25.06.2014. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 28/2014 zo dňa 05.08.2014 žiadosti žalobcu s poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o informáciách nevyhovel. 3. O podanom rozklade žalobcu žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 45/2014 zo dňa 09.10.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 4. O žiadosti žalobcu opätovne rozhodol žalovaný rozhodnutím o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu zo dňa 05.12.2014 č. info184/22400-2014-1013-54600 tak, že časť požadovanej informácie žalobcovi sprístupnil a sčasti nevyhovel žiadosti o informácie. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že ide o informácie, na ktoré nemožno aplikovať ust. § 10 ods. 2 zákona o informáciách, pričom informácie, ku ktorým sa z investičného zámeru obmedzuje prístup, sú ekonomického, obchodného a technického charakteru, výslovne sa týkajú iba výrobných procesov a obchodných vzťahov Duslo, a.s., a preto nie sú o štátnej pomoci. 5. O rozklade žalobcu voči rozhodnutiu č. 44/2014 zo dňa 05.12.2014 v konaní vedenom pod č. info184/22400-2014-1013-54600 rozhodol minister hospodárstva Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. 7/2015, č. 12589/2015-1000-7496 zo dňa 23.02.2015 tak, že tento v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie žalovaného potvrdil. 6. Žalovaný druhostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď žalobcovi sprístupnil dotknutý investičný zámer v rozsahu informácii o štátnej pomoci podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z., s vylúčením tých informácii, u ktorých sú naplnené všetky pojmové znaky obchodného tajomstva podľa § 17 zákona č. 513/1991 Zb., keď skonštatoval, že v prípade týchto informácii sa nejdená o informácie podľa § 10 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 211/2000 Z.z. a zároveň zdôraznil, že informácie o štátnej pomoci týkajúce sa dotknutého investičného projektu boli žiadateľovi v plnom rozsahu sprístupnené 24.07.2014 zaslaním scanu rozhodnutia ministra hospodárstva č. 17/2014 zo dňa 26.06.2014 o schválení investičnej pomoci pre Duslo Šaľa, a.s. v súvislosti s vybavovaním inej žiadosti o informácie. 7. Žalovaný konštatoval, že zámerom zákonodarcu v danom prípade nebolo umožniť verejnosti prístup k akýmkoľvek informáciám obsiahnutým v investičných zámeroch, či iných obdobných dokumentoch, žiadateľov o štátnu pomoc, tak ako to predpokladá žalobca, ale umožniť verejnosti získať základné informácie o štátnej pomoci, t.j. hlavne o jej poskytnutí príjemcovi, výške, forme štátnej pomoci, jej použití príjemcom a podmienkach jej poskytnutia, pričom takéto informácie bezpochyby nemôžu byť nesprístupnené z dôvodu ochrany obchodného tajomstva. Uviedol, že žalobcom požadovaný rozsah informácii, obsiahnutých v dotknutom investičnom zámere však prevyšuje rozsah informácii podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. 8. Argumentáciu žalobcu, že investičný zámer je potrebné sprístupniť prinajmenšom v rozsahu informácii, ktoré sú vymedzené v § 9 a nasl. zákona č. 561/2007 Z.z., pretože ide o informácie, na základe ktorých prebieha posudzovanie žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci, a preto ide o „informácie o štátnej pomoci“, žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené považoval za neopodstatnenú, pretože citované ustanovenia zákona určujú obsahové náležitosti investičného zámeru a jeho príloh. Mal zato, že ust. § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. neukladá povinnej osobne povinnosť sprístupniť všetky informácie, na základe ktorých prebieha posudzovanie žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci. 9. V súvislosti s námietkou žalobcu, že väčšina informácii z investičných zámerov žiadateľov sa zverejňovala v materiáloch, ktorými vláda SR schvaľovala poskytnutie investičnej pomoci - napr. návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Holcim Business Services, s.r.o. a Mondi SCP, a.s. uviedol, že štruktúra obsahu návrhov na poskytnutie investičnej pomoci a v nich obsiahnutých informácii zostala v podmienkach žalovaného aj po žiadateľom uvádzanej novele zákona č. 561/2007 Z.z. nezmenená. Súčasne zdôraznil, že žalobca v danom prípade nepožadoval sprístupnenie návrhu na poskytnutie investičnej pomoci na realizáciu dotknutého investičného zámeru, ale investičný zámer samotný, pričom obsahy týchto dokumentov sa najmä s prihliadnutím na rozsah, povahu a štruktúru v nich obsiahnutých informácii výrazne líšia. II. 10. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.04.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 7/2015, č. 12589/2015-1000-7496 zo dňa 23.02.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. Info184/22400 - 2014 -1013 -54600 zo dňa 05.12.2014. 11. Žalobca rozhodnutia a postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v celom rozsahu pre nezákonnosť namietal s poukazom na to, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 12. Dôvodil, že namietaným postupom a rozhodnutiami žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán neoprávnene zasiahli do práv žalobcu a to tým, že bez oprávneného právneho dôvodu nesprístupnili požadované informácie žalobcovi, v rozpore s ústavnými garanciami zasiahli do žalobcovho práva na prístup k informáciám. Argumentoval, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zúžili interpretáciu § 10 ods. 2 písm. d) zákona o informáciách len na otázku obchodného tajomstva, pričom podstatou tejto výnimky z obmedzenia prístupu k informáciám však je pojem „informácia o štátnej pomoci“. Bol názoru, že informáciou o štátnej pomoci rozhodne nie je len rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci ako sa snaží interpretovať žalovaný, ale pod pojem informácia o štátnej pomoci podľa názoru žalobcu treba nevyhnutne zahrnúť aj investičný zámer, ktorý je nielen nevyhnutým predpokladom pre začatie posudzovania a rozhodovania o tom, či žiadateľ dostane niektorú formu investičnej pomoci podľa zákona, ale je nevyhnutným podkladom v každom štádiu posudzovania aj realizácie samotnej investičnej pomoci. 13. Žalobca ďalej argumentoval, že podľa čl. 4 ods. 1 Odporúčania Rady Európy č. Rec (2002) 2 o prístupe k informáciám a dokumentom verejného záujmu zo dňa 21.02.2002 možno sprístupnenie dokumentu alebo informácie odoprieť, ak by sprístupnenie poškodilo obchodné alebo ekonomické záujmy osôb. Avšak informácia sa musí sprístupniť, ak verejný záujem na sprístupnení informácie prevažuje obchodné a ekonomické záujmy osôb (čl. 4 ods. 2 Odporúčania, rovnako aj čl. 3 ods. 2 Dohovoru o prístupe k verejným informáciám prijatého Výborom ministrov Rady Európy dňa 27.11.2008). 14. Žalobca vyslovil presvedčenie, že pojem informácia o štátnej pomoci v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. d) zákona o informáciách treba interpretovať aj s ohľadom na zákon o investičnej pomoci, a teda treba ním rozumieť všetky informácie nachádzajúce sa v investičnom zámere, t.j. všetky informácie podľa § 9 zákona o investičnej pomoci. 15. Žalobca tvrdil, že namietané rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný ani prvostupňový orgán nezdôvodnili, na základe akej správnej úvahy dospeli k záveru, že niektoré informácie žalobcovi nesprístupnili. Žalovaný sa s argumentáciou žalobcu v namietanom rozhodnutí nevysporiadal, neskúmal, či a do akej miery je poskytnutie investičnej pomoci pre Duslo zákonné a účelné, nedostatočne sa zaoberal námietkou, že informácie uvedené v investičnom zámere sú informáciou o štátnej pomoci. Podľa názoru žalobcu nie je zrejmé, prečo žalobcom požadované informácie žalovaný nepovažuje za informácie o štátnej pomoci, nakoľko v rozhodnutí chýba odôvodnenie tohto jeho konštatovania, a preto mal zato, že žalovaný postupoval tak v rozpore s ust. § 3 ods. 4 a 5, § 32 ako aj § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 18 ods. 2 zákona o informáciách. 16. Žalobca ďalej namietal tú skutočnosť, že žalovaný sa tiež nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, že v obdobných prípadoch pri poskytovaní (zverejňovaní) informácii podľa zákona o investičnej pomoci postupujú štátne orgány neodôvodnene odlišne. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo informácie zverejňované pri investičnej pomoci, ktorú schvaľuje vláda sú informáciami o štátnej pomoci, avšak rovnaký druh informácii pri investičnej pomoci, ktorú schvaľujú ministerstvá, už za informácie o štátnej pomoci nie sú považované. Takéto odlišné zaobchádzanie žalobca vyhodnotil ako neodôvodnené a nevyplývajúce zo zákona. 17. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, I. ÚS 252/07) uviedol, že je povinnosťou štátnych orgánov interpretovať právne predpisy spôsobom, ktorý zaručí ochranu všetkých základných práv a slobôd s tým, že žalovaný svojvoľné zmenil, zúžil interpretáciu pojmu informácia o štátnej pomoci a bezdôvodne odoprel žalobcovi prístup k niektorým informáciám, ktoré boli do prijatia novely č. 102/2014 Z.z. bežne zverejňované. Mal zato, že ak chcel prvostupňový orgán ako aj žalovaný sa odchýliť od doterajšej praxe interpretácie pojmu „informácia o štátnej pomoci“, musia takýto krok presvedčivo odôvodniť, ich postup nemožno podľa žalobcu interpretovať inak, ako bezdôvodný a arbitrárny odlišný postup v obdobnej situácii, čo je v rozpore s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca žiadal aby súd vyslovil, že postup a rozhodnutie žalovaného v súvislosti s postupom pri vybavovaní žiadosti o informáciu zo strany žalobcu bol nezákonný, ďalej aby napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal uložiť ministrovi hospodárstva SR povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu. III. 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.06.2015 uviedol, že prvostupňový orgán a ani druhostupňový orgán do ústavného práva žalobcu na informácie nezasiahol. Mal zato, že právo na informácie žalobcu boli zo strany žalovaného rešpektované a informácie boli žalobcovi poskytnuté. K zásahu žalovaného do práva žalobcu bez právneho dôvodu by mohlo dôjsť podľa názoru žalovaného v tom prípade, ak by na žiadosť žalobcu nereagoval a žiadne informácie by mu nesprístupnil. Žalovaný bol však v tomto prípade iba nútený obmedziť obsah resp. rozsah sprístupnených informácii a to z dôvodu ochrany práva spoločnosti Duslo, a.s. na obchodné tajomstvo. Žalovaný s poukazom na ods. 4 článku 26 Ústavy SR obmedzil sprístupnenie informácii v prospech žalobcu v zmysle ust. § 17 Obchodného zákonníka, pretože podľa jeho názoru toto obmedzenie bolo nevyhnutné na ochranu práv spoločnosti Duslo, a.s., ktoré sú predmetom obchodného tajomstva tohto podniku. Argumentoval, že v prípade sprístupnenia informácii, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, žalovaný by porušil tak ust. § 17 Obchodného zákonníka, kedy proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži v zmysle § 20 Obchodného zákonníka. Dôvodil, že obchodné tajomstvo je prostriedok ochrany predovšetkým takých dôležitých skutočností, ako sú rôzne postupy a metódy, ktoré podnikateľ nechce alebo nemôže chrániť registráciou na Úrade priemyselného vlastníctva, alebo nespĺňajú požiadavku na ochranu autorského zákona. Žalovaný s poukazom na túto argumentáciu sprístupnil žalobcovi informácie uvedené v dotknutom investičnom zámere, s vylúčením tých informácii, ktoré sú súčasťou obchodného tajomstva spoločnosti Duslo, a.s. a z tohto dôvodu majú byť podľa vôle podnikateľa utajené. 20. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by svojim postupom a rozhodnutiami hrubo zasiahol do práv žalobcu garantovaných v článku 46 Ústavy SR, pretože prvostupňový aj druhostupňový orgán konali na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 21. Odmietol tvrdenia žalobcu, že správne orgány nevydali riadne a odôvodnené rozhodnutie, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti riadneho rozhodnutia s tým, že každé rozhodnutie, či už prvostupňového alebo druhostupňového orgánu bolo vydané v súlade s ust. § 46 a § 47 správneho poriadku, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti ako výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade. 22. Žalovaný sa s tvrdením žalobcu ohľadom výkladu žalovaného, ktorý vyhodnotil ako reštriktívny nestotožnil, pretože bol názoru, že výklad obsahu danej právnej normy žalovaný nevykladá užšie ako to vyplýva aj z jeho písomného vyjadrenia. Mal zato, že právo žalobcu na informácie nebolo v jednotlivých konaniach obmedzené, či už nezákonne alebo protiústavne, pretože žalobca bol oboznámený s informáciami uvedenými v investičnom zámere a to v súlade s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. 23. Žalovaný rozhodne nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný sa snaží interpretovať, že „informáciou o štátnej pomoci“ je len rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci. Ak by zastával takýto názor, sprístupnil by žalobcovi iba Rozhodnutie č. 17/2014 o schválení investičnej pomoci a nie dokument investičného zámeru s obmedzením prístupu k jednotlivým častiam špecifikovaným v bodoch 1) - 32) na základe Rozhodnutia č. 44/2014 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu. Zastával názor, že investičný zámer nie je informáciou o investičnej (štátnej) pomoci ako celok, aj keď je podkladom na rozhodovanie o nej. Pod pojem „informácia o štátnej pomoci“ podľa žalovaného nie je možné zahrnúť všetky informácie uvedené v investičnom zámere a z tohto dôvodu žalovaný vydal Rozhodnutie č. 44/2014 o odmietnutí poskytnúť úplnú informáciu, keďže nesprístupnené skutočnosti sú predmetom obchodného tajomstva spoločnosti Duslo, a.s. Žalovaný názor žalobcu o tom, že v kontexte prístupu k informáciám treba pojem „informácia o štátnej pomoci“ interpretovať v rozsahu ústavného práva na prístup k informáciám, považoval za nesprávny. 24. Rovnako žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že základným zmyslom ústavného práva na prístup k informáciám je predovšetkým verejná kontrola verejnej moci s tým, že táto skutočnosť nevyplýva z Ústavy SR, Dohovoru ani Odporúčania, keďže právo prijímať a rozširovať informácie možno obmedziť a to vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo by sprístupnenie týchto informácii poškodilo obchodné alebo ekonomické záujmy osôb. Argumentoval, že verejnú kontrolu verejnej moci nemožno v tomto prípade povyšovať nad právo na ochranu obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka. Konštatoval, že zmyslom investičnej pomoci je predovšetkým podpora počiatočnej investície a vytváranie pracovných miest, ktorá sa poskytuje podnikateľom a to najmä obchodným spoločnostiam. 25. Žalovaný tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože sú v ňom presne špecifikované dôvody odmietnutia poskytnúť úplnú informáciu. Konštatoval, že Duslo, a.s. ako investor síce predložil investičný zámer pred podaním žiadosti o štátnu pomoc avšak informácie, ku ktorým sa z investičného zámeru obmedzil prístup, sú ekonomického, obchodného a technického charakteru, výslovne sa týkajú iba výrobných procesov a obchodných vzťahov Duslo, a.s., a preto nie sú o štátnej pomoci. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný zato, že otázka ochrany, či sprístupnenia obchodného tajomstva je vždy viazaná na požiadavky podnikateľského subjektu a jeho aktivity smerujúce k ochrane dôverných informácii. Žalovaný dostupnými prostriedkami posudzoval dokument investičného zámeru a zo sprístupnenia vylúčil iba informácie spĺňajúce všetkých 5 znakov obchodného tajomstva. 26. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový orgán sa odchýlil od doterajšej praxe interpretácie pojmu informácia o štátnej pomoci žalovaný mal zato, že rozsah obmedzení prístupu k informáciám z dôvodu ochrany obchodného tajomstva pri rozličných investičných projektoch môže byť odlišný. Na určenie rozsahu sprístupnenia informácii z investičných projektov nie je ustanovený žiaden všeobecný záväzný predpis, ani jednotný metodický pokyn s tým, že každý prípad sa posudzuje ad hoc v súčinnosti s investorom. 27. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil námietky žalobcu za nedôvodné, interpretáciu práva na informácie zo strany žalobcu za neopodstatnenú a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. IV. 28. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, §13 Správneho súdneho poriadku, preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 29. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 31. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 32. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 33. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 34. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 35. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 36. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. 37. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 38. Podľa § 10 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. 39. Podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2. 40. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 41. Podľa § 1 zákona č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon je schémou štátnej pomoci podľa osobitného predpisu ( Čl. 13 Nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú.v. ES L 214/3, 9.8.2008)). 42. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 7/2015, č.12589/2015-1000-7496 zo dňa 23.02.2015, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.info184/22400-2014-1013-54600 zo dňa 05.12.2014 o sprístupnení časti požadovanej informácie žalobcovi a o čiastočnom nevyhovení žiadosti žalobcu o informácie týkajúcej sa sprístupnenia investičného zámeru „Rozšírenie a modernizácia výroby čpavku v spoločnosti Duslo, a.s., - Čpavok 4“ a rozklad žalobcu v celom rozsahu zamietol. 43. Medzi spornými stranami bol zásadný rozpor v posúdení, či požadovanú informáciu pre prípad, ak aj ide o obchodné tajomstvo, má resp. nemá povinnosť povinná osoba sprístupniť. 44. V prvom rade je potrebné uviesť, že obchodné tajomstvo je súkromnoprávnym inštitútom upraveným v § 17 a nasl. Obchodného zákonníka. Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa obchodné tajomstvo vzťahuje, má výlučné právo s týmto tajomstvom nakladať, najmä (predovšetkým) dať povolenie k jeho použitiu a stanoviť podmienky takéhoto použitia. Obchodné tajomstvo môže pojmovo existovať len za súčasného splnenia všetkých piatich podmienok uvedených v § 17 Obchodného zákonníka, podľa ktorých obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súčasne súvisia s podnikom, majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu, či nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. V prípade, že nie sú splnené súčasne všetky tieto podmienky, o obchodné tajomstvo nejde. Ochrane podľa § 10 zákona č. 211/2000 Z.z podliehajú len také skutočnosti, ktoré sú viazané na podnik podnikateľa a ktoré pritom spĺňajú definičné znaky obchodného tajomstva. Z hľadiska slobody informácií je zásadné, že podnikateľ musí zodpovedajúcim spôsobom utajovanie určitej skutočnosti zabezpečovať. Nie je prípustné, aby podnikateľ určitú skutočnosť či informáciu bez akéhokoľvek obmedzenia dal povinnému subjektu a potom dodatočne v prípade sporu o poskytnutie týchto informácií tretím osobám tvrdil, že ide o obchodné tajomstvo. 45. Povinný subjekt posudzuje naplnenie podmienok neposkytnutia informácií stanovených § 10 zákona č. 211/2000 Z.z v okamihu, keď dostane žiadosť o informácie. V prejednávanej veci z administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovanej informácie v celom rozsahu nevyhovel, následne po podaní rozkladu žalobcom druhostupňový orgán rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a opätovne pristúpil k posudzovaniu žiadosti žalobcu. Pri druhom rozhodovaní o žiadosti žalobcu o informácie žalovaný posúdil celý dokument ako sám uviedol, v spolupráci so spoločnosťou Duslo a.s. z hľadiska, či všetky v ňom obsiahnuté informácie spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že bolo zistené, že v súčasnosti sú mnohé informácie z dokumentu verejne dostupné, ide o informácie o projekte, ktoré sa publikujú na základe zákonných povinností, napr. v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, o používaných látkach zverejnených v registri chemických látok ECHA podľa REACH, údaje z účtovných závierok a výročných správ Duslo alebo koncern Agrofert a taktiež o činnosti a výrobe, ktoré spoločnosť Duslo alebo koncern Agrofert publikovali dobrovoľne na svojej webovej stránke alebo v médiách, a s prihliadnutím na tieto skutočnosti žalovaný nemôže vyhovieť požiadavke Duslo na úplnú ochranu investičného zámeru pred sprístupnením tretím osobám a preto obmedzil prístup iba k častiam uvedeným v rozhodnutí, ktoré spĺňajú všetkých päť znakov obchodného tajomstva. 46. Je povinnosťou povinného subjektu, aby každý predmet tvrdeného obchodného tajomstva preskúmal z hľadiska, či skutočne môže byť predmetom obchodného tajomstva, pretože ako aj v danom prípade až v priebehu druhého, opätovného rozhodovania žalovaného vyplynulo, že obchodným tajomstvom nemôžu byť také údaje, o ktorých zvláštny predpis stanovuje, že majú byť zverejnené. Vyjadrenie vôle podnikateľa chrániť informácie je len jedným zo znakov obchodného tajomstva. Ak podnikateľ tvrdí, že celý dokument je obchodným tajomstvom, povinná osoba musí zistiť, či naozaj všetky informácie nachádzajúce sa v dokumente spĺňajú znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie, ktoré nie sú obchodným tajomstvom. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom pritom zaťažuje žalovaného (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sži 11/2009). 47. V danom prípade súd poznamenáva, že pojem obchodné tajomstvo nemožno vykladať mechanicky, teda tak, že informácia buď je alebo nie je obchodným tajomstvom (podľa toho či spĺňa alebo nespĺňa znaky obchodného tajomstva), ale otázka, či ide o obchodné tajomstvo musí byť posudzovaná aj v kontexte posudzovanej situácie. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia obchodným tajomstvom a či možno na základe zákona o slobode informácii odmietnuť jej sprístupnenie, treba preto zohľadniť aj verejný záujem na sprístupnení tejto informácie a vážiť ho so záujmom na ochrane obchodného tajomstva. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia informácii, ktoré podliehajú obchodnému tajomstvu, žalovaný rozhodnutie oprel len o konštatáciu, že ide o informácie, na ktoré nemožno aplikovať ust. § 10 ods. 2 zákona o informáciách s tým, že informácie, ku ktorým sa z investičného zámeru obmedzuje prístup, sú ekonomického, obchodného a technického charakteru, výslovne sa týkajú iba výrobných procesov a obchodných vzťahov Duslo, a.s., a preto nie sú o štátnej pomoci. Taktiež konštatoval, že ust. § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. neukladá povinnej osobne povinnosť sprístupniť všetky informácie, na základe ktorých prebieha posudzovanie žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci. 48. Krajskému súdu sa uvedené závery žalovaného javili pre preskúmanie jeho rozhodnutí nedostatočne odôvodnené. Z obsahu rozhodnutia žalovaného jednak nie je jasné, o aké objektívne skutočnosti oprel svoje tvrdenie, že nesprístupnené informácie sú obchodným tajomstvom Duslo a.s. a rovnako nie je zrejmé, prečo žalovaný tieto informácie nepovažuje za informácie o štátnej pomoci. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu spočívajúcom v tom, že žalovaný nedostatočne zdôvodnil na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, že niektoré informácie žalobcovi nesprístupnil, rovnako nedostatočne sa zaoberal námietkou žalobcu, že informácie uvedené v investičnom zámere sú informáciou o štátnej pomoci. 49. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatoval, že nepostačuje iba vymenovať v odôvodnení rozhodnutia znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka a deklarovať, že všetky požadované informácie tieto znaky spĺňajú, a to bez akéhokoľvek konkretizovania. Z takéhoto obsahu rozhodnutia vôbec nemožno posúdiť, či jednotlivé požadované informácie naozaj spĺňajú všetky znaky obchodné tajomstva, alebo ide len o deklaráciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má nedostatky spočívajúce v tom, že absentujú myšlienkové zdôvodnenia jednotlivých tvrdení, ktoré by boli zo strany žalovaného vyhodnocované jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podľa konštantnej judikatúry je potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť najmä, o ktoré skutkové zistenia sa opierajú úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na základe ktorých podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval zistené skutočnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s odôvodnením vykonaných dôkazov a zistení vo vzťahu k spoločnosti Duslo a. s., neuviedol právne úvahy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, na základe akých konkrétnych zistení dospel ku konštatácii, že ide o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva. Z rozhodnutia nie je jasné na základe akých objektívnych zistení dospel k záveru, že všetky nesprístupnené informácie sú obchodným tajomstvom Duslo a.s., pričom v rozhodnutí sám žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení spoločnosti Duslo a.s., rovnako nie je zrejmé, či skúmal splnenie aj zvyšných troch objektívnych pojmových znakov obchodného tajomstva a z tohto hľadiska preto možno konštatovať, že jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 50. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia riadne vysporiadať. 51. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 52. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 53. Žalobcovi bolo možné odoprieť sprístupniť informácie, keby bolo nesporne preukázané, že požadované informácie predstavujú predmet obchodného tajomstva a to za súčasného splnenia podmienky, že tieto nie sú o štátnej pomoci. Uvedené, ako súd vyššie konštatoval, žalovaný zistil nedostatočne a rovnako nedostatočne svoje rozhodnutia v tomto smere odôvodnil, čo spôsobuje ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. 54. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 55. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť vyššie uvedené nedostatky a po doplnení dôkazov opätovne posúdiť všetky v konaní zistené skutočnosti (vykonané dôkazy), zhrnúť ich a podrobnejšie zhodnotiť z hľadiska ich právnej relevancie, rozlíšiť, dôkladnejšie reagovať na podstatné pripomienky a vyjadrenia žalobcu, konkrétne zdôvodniť, prečo takýto druh informácií spĺňa všetky znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka v spojení s uvedením právnej úvahy, na základe ktorej žalovaný nepovažuje žalobcom požadované informácie za informácie o štátnej pomoci a to tak, aby rozhodnutie bolo presvedčivo a riadne odôvodnené. 56. Žalobca v žalobe ďalej žiadal, aby súd vyslovil, že postup a rozhodnutie žalovaného v súvislosti s postupom pri vybavovaní žiadosti o informáciu zo strany žalobcu bol nezákonný. Vo vzťahu k tejto časti žaloby súd konštatoval, že v rámci rozhodovania v správnom súdnictve súd rozhodnutia správnych orgánov preskumáva z hľadiska jeho súladu so zákonom a v prípade zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, rozhodnutie zrušuje práve z dôvodu jeho nezákonnosti, pričom osobitne túto konštatáciu vo výroku rozhodnutia nevyslovuje. 57. Preto krajský súd vo zvyšku žalobu ako nadbytočnú zamietol a to aj v časti žaloby, ktorou žalobca žiadal uložiť ministrovi hospodárstva SR povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu, a to vzhľadom na vyššie uvedený charakter dôvodov zrušenia preskumávaných rozhodnutí. 58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech. Podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.