zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám

čl. IV a V.
Úprava predmetných ustanovení zo zákona o štátnej službe a zo zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje z dôvodu predídeniu možných výkladových problémov a pochybností o konflikte týchto ustanovení s navrhovaným § 9 ods. 3 a 4 zákona č. 211/2000 Z. z.

čl. I

čl. I bod 1 §
V § 2 ods. 1 sa dopĺňajú ako povinná osoba podľa tohto zákona vyššie územné celky. Ide o zosúladenie so znením odseku 2.

čl. I bod 2 §
Na účely zákona sa definuje pojem „osoba so zmyslovým postihnutím“, ktorá má právo na sprístupnenie informácie v jej prístupnej (vnímateľnej) forme.

čl. I bod 3 §
Definuje sa prístupná forma pre osobu so zmyslovým postihnutím zraku (nevidiacu a slabozrakú). Ustanovuje sa oprávnenie tejto osoby požadovať aby jej bola sprístupnená informácia v prístupnej forme a povinnosť povinnej osoby poskytnúť informáciu v prístupnej forme, po predložení príslušnej kópie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Povinná osoba, ktorá nemá k dispozícii špeciálne zariadenia prispôsobené na písmo a tlač slepeckého písma, má možnosť bezodkladne požiadať o vyhotovenie prekladu sprístupňovanej informácie osobu, ktorá má takéto zariadenie k dispozícii, napr. Úniu slabozrakých a nevidomých, prípadne jej pobočku (podľa dostupnosti, napr. krajskú alebo obvodnú pobočku) alebo aj inú organizáciu, napr. Slepecký ústav v Levoči a pod., prípadne fyzickú osobu – prekladateľa podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Informácie môže získať prostredníctvom internetu. Ak ide o taký rozsah informácie, ktorý by presiahol primeraný rozsah v prístupnej forme (napr. ak sprístupnenie informácie vyžaduje sprístupnenie písomností nad rámec primeraného rozsahu (cca 10 strán …

čl. I bod 4 §
Upravuje sa lehota na vybavenie žiadosti, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 14 ods. 2 písm. a). Lehota sa predlžuje vzhľadom na potrebu zabezpečenia prekladu.

čl. I bod 5 §
V prípade taxatívne uvedených závažných dôvodov sa predlžuje lehota na sprístupnenie informácie nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 14 ods. 2 písm. a) o 15 pracovných dní.

čl. I bod 6 §
Ustanovuje sa, že náklady spojené s poskytnutím informácie osobe so zmyslovým postihnutím v primeranom rozsahu v prístupnej forme znáša povinná osoba.

čl. VII
(Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 207/2008 Z. z.) Predmetnou zmenou sa navrhuje premena výšky pokuty za spáchaný priestupok v zmysle ustanovenia § 21a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu, preto bolo vykonané zaokrúhlenie konečnej sumy na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

čl. III

čl. III bod 1 §
§ 5a a 5b Ustanovenie § 5a ods. 1 infozákona obsahuje legálnu definíciu povinne zverejňovanej zmluvy, ktorá je vymedzená tromi znakmi: 1. personálny znak, 2. znak formy zmluvy, 3. vecný znak. 1. Personálny znak povinne zverejňovanej zmluvy je splnený vtedy, keď je zmluvnou stranou osoba povinná podľa infozákona sprístupňovať informácie t.j. osoba uvedená v ustanovení § 2 infozákona. 2. Znak formy zmluvy vyčleňuje spod legálnej definície povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré majú inú ako písomnú formu. Podmienka písomnej formy zmluvy má aj svoj praktický význam, keďže nevytvára zbytočnú administratívnu záťaž v podobe formalizovania zmlúv v situáciách, kde to súčasná právna úprava ani nevyžaduje (z povahy veci vyplýva, že zverejniť možno len písomnú zmluvu). Na strane druhej, táto právna konštrukcia zahŕňa všetky prípady, kde podmienka písomnej formy zmluvy je podmienkou jej platnosti podľa osobitných zákonov. Ide najmä o prípady právnej úpravy nakladania s nehnuteľným majetkom štátu, verejného obstarávania, poskytovania štátnych dotácií a pod. 3. Vecný znak je splnený vtedy, keď zmluva obsahuje …

čl. IV
(zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov)

čl. IV bod 1 §
V súvislosti s navrhovaným § 55m ods. 5 (čl. I) nie je konformné s § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Navrhuje sa preto v zákone o slobodnom prístupe k informáciám nanovo upraviť sprístupňovanie informácií v trestnom konaní, tak aby táto úprava nadväzovala na navrhovanú úpravu v zákone o prokuratúre a platnú úpravu v zákone o súdoch. Takáto úprava by na jednej strane mala zjednoznačniť platnú právnu úpravu v tejto oblasti (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.), ktorá vyvoláva rozdielnu prax v rozhodovaní súdov a vytvoriť podmienky na primerané sprístupňovanie informácií z trestného konania verejnosti vrátane poskytovania najdôležitejších rozhodnutí. Na druhej strane by úprava nemala sprístupnením informácií umožniť zmarenie alebo sťaženie trestného konania, teda musí byť aj v súlade s § 6 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V tejto úprave sa okrem vyššie uvedeného navrhuje, aby podliehali sprístupňovaniu rozhodnutia policajta v …

čl. IV bod 2 a 3 §
Ide o zmeny súvisiace s nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy.

čl. I

čl. I bod 1 §
V spojení s ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) a preformulovaným ustanovením § 5a ods. 1 infozákona sa aktualizuje poznámka pod čiarou č. 2, ktorá obsahuje ustanovenie už zrušeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov. Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 2 §
V ustanovení o legálnej definícii povinne zverejňovanej zmluvy (§ 5a ods. 1) sa precizuje ustanovenie tzv. vecného znaku povinne zverejňovanej zmluvy a to tak, že tento znak je splnený vtedy, keď sa zmluva týka nakladania s majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo zriadených na základe zákona.

čl. I bod 3 §
V ustanovení odseku 2 ustanovenia § 5a infozákona sa zavádza osobitná legálna definícia povinne zverejňovanej zmluvy odchylná od definície uvedenej v odseku 1. Navrhované ustanovenie sa vyznačuje osobitným tzv. personálnym znakom povinne zverejňovanej zmluvy. Personálny znak je v tomto prípade splnený vtedy, ak zmluvu uzaviera povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona. To znamená právnická osoba založená povinnými osobami podľa § 2 odsekov 1 a 2. Navrhované ustanovenie však upravuje ďalšie kvalifikačné znaky povinnej osoby a to, že štát alebo povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 v nej majú účasť. Ide o účasť v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona, s ktorej majetkom sa na základe zmluvy nakladá. Nejde len o účasť majetkovú, napr. vo forme obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo vo forme akcie v akciovej spoločnosti, ale i o účasť napr. vo forme riadenia či kontroly nad neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby vplyvom na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie …

čl. I bod 4 §
Ustanovenie vychádza z praktických ťažkostí a z neúmernej administratívnej záťaže povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmlúv. Problémy nastávali v situáciách, keď povinne zverejňovaná zmluva obsahovala ako prílohu napríklad podrobný grafický alebo textový popis zhotovovaného diela a bolo technicky náročné zabezpečiť požiadavku ustanovenia § 5a odsek 13 druhá veta infozákona na súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom. Okrem toho podľa ustanovenia § 5a ods. 13 druhá veta zákona, povinná osoba musí zabezpečiť nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa zákona nesprístupňuje. Vo väčšine prípadov práve podrobné prílohy zmlúv môžu obsahovať informácie týkajúce sa autorského diela (najmä projektová dokumentácia), o predmete práva priemyselného vlastníctva či obchodného tajomstva (napríklad spôsob kalkulácie jednotkových cien tovarov), ktoré sa nemajú sprístupniť. Dané ustanovenie je však potrebné v záujme dosiahnutia účelu zákona aplikovať skôr výnimočne a selektívne na úzku časť ustanovení zmluvy. Z tohto dôvodu zákon taxatívne vypočítava konkrétne časti zmluvy ako technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, kalkulácie jednotkových cien, vzory). Nemusí však …

čl. I bod 5 §
Dochádza k precizovaniu negatívneho vymedzenia povinne zverejňovanej zmluvy a to tak, že povinne zverejňovanou zmluvou nie je zmluva týkajúca sa cenných papierov alebo iných finančných nástrojov. Ide o zmluvy, ktoré sa týkajú vydávania štátnych cenných papierov podľa anglosaského práva v zahraničí. Právnym základom vydania štátnych cenných papierov v zahraničí je bezodplatná „rámcová zmluva“ (EMTN Program) medzi sprostredkovateľmi vydania ŠCP (bankami) a emitentom (SR). Zmenou má dôjsť k rovnakému zaobchádzaniu so všetkými finančnými nástrojmi, teda s cennými papiermi a finančnými derivátmi, pretože je reálne nemožné vopred zverejniť zmluvy o obchodoch s finančnými nástrojmi, ktoré sa na regulovaných finančných trhoch vykonávajú on line.

čl. I bod 6 §
V novelizačnom bode 6 sa navrhuje rozšírenie katalógu negatívneho výpočtu povinne zverejňovaných zmlúv: Zmluva uzavieraná v pôsobnosti Štátnej pokladnice týkajúca sa finančných a platobných služieb V praxi pôjde najmä o tieto zmluvy: zmluvy uzatvárané Štátnou pokladnicou s prevádzkovateľmi platobných systémov; zmluvy týkajúce sa služieb poskytovaných bankami a pobočkami zahraničných bánk; zmluvy a písomné dohody podľa zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zmluvy týkajúce sa platobných služieb, vedenia a správy účtov klientov; zmluvy o Platobnom systéme EURO SIPS a ich dodatky; zmluvy o účasti v TARGET2-SK a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte a ich dodatky; rámcová zmluva o vedení účtov Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a jej dodatky; dohody o pripojení klienta Štátnej pokladnice, zmluvy o príjmovom účte a ich dodatky; zmluvy o výdavkovom účte a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte neúročenom a ich dodatky; zmluvy o bežnom účte úročenom a ich dodatky; zmluvy o …

čl. I bod 7 §
V ustanovení sa spresňuje, zmluvy ktorých povinných osôb sa zverejňujú v registri a ktoré sa zverejňujú na webovom sídle. Povinne zverejňovaná zmluva, ktorej účastníkom je povinná osoba, sa zverejňuje v registri; to neplatí, ak ide o Národnú banku Slovenska a povinné osoby, ktorými sú obce, vyššie územné celku, povinné osoby, ktoré sú ich rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou a povinné osoby v ktorých majú viac ako 50% účasť. Pre výklad pojmu účasť platia časti dôvodovej správy uvedené k bodu 3 návrhu zákona.

čl. I bod 8 §
Navrhované ustanovenia odsekov 7 a 8 nadväzujú na doterajšiu úpravu. Zvýrazňuje sa zodpovednosť Úradu vlády Slovenskej republiky za súlad zverejnenej zmluvy s jej znením, ktoré mu zaslali povinné osoby. Úrad vlády Slovenskej republiky nezodpovedá však za to, že je zverejnená zmluva, ktorá bola v skutočnosti aj uzatvorená. Daná skutočnosť totiž závisí od toho, či povinná osoba zasielajúca zmluvu na zverejnenie zaslala tú zmluvu, ktorá bola uzatvorená.

čl. I bod 9 §
Navrhované ustanovenie zavádza možnosť, aby v prípade, že povinná osoba, ktorá má zverejniť zmluvu na svojom webovom sídle, nemá webové sídlo, sa mohla rozhodnúť či zverejní zmluvu na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo tak ako doposiaľ, bezodplatne v Obchodnom vestníku.

čl. I bod 10 a 11 §
Z dôvodu, že písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy môže slúžiť ako dôkaz o tejto dôležitej právnej skutočnosti, novela precizuje minimálne náležitosti, ktoré by malo potvrdenie o zverejnení zmluvy obsahovať a upravuje jeho formu. Ide o údaje, ktoré majú dostatočne individualizovať zmluvu. Potvrdenie môže okrem minimálnych náležitostí obsahovať aj iné údaje. K niektorým údajom: a) názov zmluvy: Uvedie sa označenie (názov) zmluvy, ktoré je zvyčajne uvedené v záhlaví zmluvy na prvej strane. Napríklad Zmluva o dielo, Kúpna zmluva o kúpe osobného motorového vozidla. Ak toto označenie nie je v zmluve uvedené, neuvedie sa. b) identifikácia účastníkov zmluvy. Zväčša sa identifikujú uvedením obchodného mena alebo úplného názvu právnickej osoby alebo mena a priezviska fyzickej osoby, sídla právnickej osoby alebo adresy trvalého bydliska fyzickej osoby, IČO, ak majú pridelené. Pokiaľ ide o účastníka zmluvy, ktorý je odlišný od povinnej osoby a ide o osobu, ktorej osobné údaje sa majú podľa osobitného zákona chrániť, v potvrdení ju možno identifikovať uvedením týchto osobných údajov: titul, …

čl. I bod 12 §
V ustanovení sa rieši opätovne neúmerná administratívna záťaž povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmlúv, a to v situáciách, keď viacero povinných osôb by malo tú istú zmluvu zverejniť na totožnom mieste, alebo ak má byť zmluva zverejnená viacerými spôsobmi. Podľa infozákona, povinná osoba alebo účastník zmluvy, podávajúci návrh na zverejnenie zmluvy, sú povinní zabezpečiť súlad zverejnenej zmluvy so skutočným stavom a nesprístupnenie ustanovení zmluvy obsahujúcich informáciu, ktorá sa podľa infozákona nesprístupňuje. Podľa infozákona, informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon. V záujme dosiahnutia účelu zákona sa prelamuje zásada ochrany osobných údajov a to tak, že povinná osoba alebo účastník zmluvy podávajúci návrh na zverejnenie zmluvy nebudú pred zverejnením anonymizovať osobné údaje účastníka zmluvy odlišného od povinnej osoby a rozsahu podľa navrhovaného ustanovenia infozákona. Zároveň nebude potrebné anonymizovať údaje o označení nehnuteľnosti.

čl. I bod 13 §
Popri povinnosti zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu a zavádza povinnosť ju nepretržite zverejňovať počas trvania záväzkového vzťahu (záväzku) vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas piatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona. Každá povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená aspoň päť rokov od nadobudnutia účinnosti a to bez ohľadu na to, či záväzkový vzťah (záväzok) z nej vzniknutý už zanikol pred uplynutím tejto doby. Pod pojmom záväzkový vzťah (záväzok) treba rozumieť právny vzťah, na základe ktorého povinná osoba, či už ako dlžník, je povinná niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť alebo ako veriteľ je oprávnená to od dlžníka požadovať. Bližšie porovnaj výklad v dôvodovej správe o poskytnutí plnenia z majetku povinnej osoby (bod 3.). Zánikom záväzkového vzťahu (záväzku) zaniká i povinnosť zverejňovať zmluvu. K zániku môže dôjsť na základe rôznych právnych skutočností s ktorými právne predpisy zánik spájajú. Pôjde napríklad o ustanovenia § 559 až 584 Občianskeho zákonníka či ustanovenia osobitného predpisu (zánik záväzku splnením podľa §324-343, …

čl. I bod 14 §
Dôležitá zmena nastáva pri zverejňovaní objednávok a faktúr, kde už nebude potrebné zverejňovať ich úplné znenie na zabezpečenie súladu so skutočným stavom, ale postačí ak povinná osoba bude na svojom webovom sídle počas piatich rokov odo dňa ich zverejnenia v štruktúrovanej a prehľadnej podobe zverejňovať údaje, t.j. namiesto zverejnenia objednávky, či faktúry, sa zverejnenia len zákonom ustanovené údaje o nej. Takto koncipovaná právna úprava umožní, aby povinné osoby využívali pri zverejňovaní objednávok a faktúr svoje vlastné informačné systémy, z ktorých budú môcť exportovať požadované dáta priamo na svoje webové sídlo bez nutnosti skenovať objednávky a faktúry. Predkladateľ má za to, že tento model zverejňovania objednávok a faktúr umožní aj efektívnejšie vyhľadávanie v rámci zverejňovaných údajov. Alternatívne však zostáva možnosť, za splnenia podmienok podľa § 5b ods. 3 infozákona, túto povinnosť splniť zverejnením objednávky alebo faktúry v súlade so skutočným stavom. Je preto na povinnej osobe, pre ktorú alternatívu zverejňovania sa rozhodne. V prípade, že povinná osoba nemá webové sídlo, nemusí …

čl. I bod 15 §
Ustanovením sa rozširuje okruh informácií, ktoré sa nesprístupňujú. Právna úprava má zamedziť tomu, aby infozákon bol zneužívaný v neprospech Slovenskej republiky napríklad subjektom, ktorý je zúčastnený na zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní. Ide o konania, ktoré sú uvedené vo viacerých prameňoch práva ako napríklad Dohovor o riešení sporov medzi štátmi a občanmi druhých štátov (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 420/1992 Zb.), Európsky dohovor o obchodnej arbitráži (vyhláška ministra zahraničných vecí z 3. augusta 1964 č. 176/1964 Zb.), zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 16 §
Navrhuje sa ustanovenie zákona uplatniť na povinne zverejňovanú zmluvu uzavretú po 1. januári 2012, na objednávku tovarov a služieb vyhotovenú po 1. januári 2012 a na faktúru doručenú alebo zaplatenú po 1. januári 2012.

čl. I bod 17 §
Zrušovacím ustanovením sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 118/2011 Z. z. ktorým sa ustanovuje hodnota objednávok tovarov a služieb a faktúr za tovary a služby, ktoré sa nezverejňujú. S účinnosťou od 1. januára 2012 tak vznikne povinnosť zverejňovať údaje podľa § 5b infozákona bez ohľadu na hodnotu objednaných či fakturovaných plnení.

Čl. I

bod 1 §
Týmto bodom sa do zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) zavádzajú osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií, ktorými sa transponuje záväzný právny akt Európskej únie - smernica č. 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej len „smernica“). Transpozícia sa tak vykonáva v súlade s odsekom 9 preambuly smernice, podľa ktorého je smernica postavená na existujúcom prístupovom režime členských štátov a nemení národné pravidlá prístupu k dokumentom. Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak budú existovať popri sebe tri režimy, a to: a) povinné zverejňovanie informácií (§ 5), zmlúv (§ 5a), faktúr a objednávok (§5b); b) sprístupňovanie informácií na žiadosť (§ 14 a nasl.); c) sprístupňovanie informácií na opakované použitie (§ 21b a nasl.). § 21b Z dôvodu jednoznačnosti sa zavádzajú úvodné definície …

bod 2 §
Doplnenie spoločných ustanovení zdôrazňuje osobitosť ustanovení o opakovanom použití informácií a to tak, že ustanovenia o osobitnom použití informácií sa použijú na prístup k informáciám len na základe žiadosti podľa § 21h.

bod 3 §
V bode 3 sú upravené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012. V odseku 1 je upravený princíp, podľa ktorého ustanovenia takzvaných „výhradných dohôd“, teda dohôd, ktoré obsahujú obmedzenie opakovaného použitia informácií ostanými žiadateľmi, sa stanú neplatné 1. decembra 2012. Uvedené však neplatí, ak ide je obmedzenie nevyhnutné na poskytovanie služieb vo verejnom záujme; tieto dohody ostávajú v platnosti, musia sa však zverejniť najneskôr do 31. decembra 2012. V súlade s § 22d ods. 2 a 3, povinná osoba nemôže podmieňovať povolenie opakovaného použitia informácií určením podmienok, ak ide o informácie alebo štruktúru informácií, ktoré boli alebo sú verejne dostupné alebo zverejnené povinnou osobou pred 1. decembrom 2012. Zároveň sa upravuje, že informácia zverejnená podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu sprístupnená podľa tohto zákona pred 1. decembrom 2012, môže byť ďalej použitá žiadateľom na podnikateľské a nepodnikateľské účely.

bod 4
Navrhuje sa úprava znenia prvého bodu v prílohe k zákonu z dôvodu mimoriadneho vydania slovenskej jazykovej verzie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora v Úradnom vestníku EÚ. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 32).

bod 5
Navrhuje sa úprava znenia druhého bodu v prílohe k zákonu z dôvodu mimoriadneho vydania slovenskej jazykovej verzie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7). Čl. II Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. decembru 2012. V Bratislave, 1. augusta 2012 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec, v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Čl. I.

bod 1 §
V súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej len „smernica“) sa spresňuje rozsah informácií, na ktoré sa opakované použitie informácií nevťahuje. Konkrétne ide o upresnenie negatívneho výpočtu informácie podľa § 21c ods. 1 písm. b) t.j. informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, avšak ich nevyhotovila v súvislosti s plnením jej úloh. Upresňuje sa, že tieto úlohy musia byť vymedzené zákonom vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

bod 2 §
Ustanovenie § 21c ods. 1 písm. c) sa mení v tom, že v prípade ak osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácií na účel ich opakovaného použitia, ktoré podliehajú právam duševného vlastníctva, už súhlas udelila, nebudú tieto informácie vylúčené z rozsahu informácií prístupných na ich opakované použitie z dôvodu ochrany práv duševného vlastníctva.

bod 3 a 4 §
V týchto bodoch dochádza k výraznej zmene povinností akademickej knižnice, múzea, galérie, knižnice, archívu a divadla. Podľa platného zákona sa povinnosť sprístupňovať nevzťahuje na informáciu, ktorú má k dispozícii vzdelávacia inštitúcia a výskumná inštitúcia ako škola, vysoká škola a osoba zabezpečujúca výskum a vývoj. Vzdelávacími a výskumnými inštitúciami sa na účely zákona rozumejú najmä školy, vysoké školy, výskumné inštitúcie, vrátane organizácií založených na účely výmeny výsledkov výskumu a kultúrnymi inštitúciami najmä múzeá, knižnice, archívy, orchestre, opery, balety a divadlá. Podľa návrhu zákona táto výnimka sa už nemá vzťahovať na informáciu, ktorú má k dispozícii akademická knižnica (§ 8 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach), ktorá je organizačným útvarom povinnej osoby alebo súčasťou povinnej osoby. Rovnako sa výnimka z povinnosti sprístupňovať nevzťahuje na múzeum, galériu, knižnicu, archív a divadlo avšak len za podmienky, že sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila. Uvedená zmena vyplýva z nového znenia písmena e) a f) čl. čl. 1 ods. 1 smernice.

bod 5 §
Legislatívno-technická zmena v dôsledku zmeny v bode 4.

bod 6
Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z.

bod 7
Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.

bod 8
Návrh zákona rozširuje rozsah informácií, na ktorého sa nevzťahuje povinnosť sprístupňovať informácie. Ide o všeobecnejšie vymedzenie informácií, ktorých sprístupnenie obmedzujú vo vzťahu k vymedzeným subjektom osobitné prepisy alebo na sprístupnenie ktorej je nevyhnutné splnenie zákonných predpokladov podľa osobitného predpisu. Vecne sa z režimu opakovaného sprístupnenia informácií vynímajú informácie obsiahnuté výlučne v logách, heraldických znakoch a insígniách. Tieto obmedzenia vychádzajú z čl. 1. bod iii) písm. ca) a cb) smernice.

bod 9 a 10 §
Návrh zákona prináša zásadnú zmenu v tom, že už nebude na posúdení (svojvoľnom rozhodnutí) povinnej osoby či bude informácie v režime opakovaného použitia informácií sprístupňovať. Dnes platný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje voľnú úvahu povinnej osoby (§ 21d ods. 1 - Sprístupniť informácie podľa ustanovení o opakovanom použití informácií možno len na základe rozhodnutia povinnej osoby; § 21d ods. 2 - Ak povinná osoba umožňuje sprístupnenie informácií podľa odseku 1, bez zbytočného odkladu nahlási prevádzkovateľovi ....; § 21e ods. 1 - Ak povinná osoba umožňuje opakované použitie informácií, je povinná sprístupniť tieto informácie a umožniť opakované použitie informácií všetkým žiadateľom za rovnakých podmienok.) Návrh § 21d ods. 1 upravuje, že povinná osoba je povinná sprístupniť informácie na účel opakovaného použitia čo predstavuje reakciu na nové znenie zásady čl. 3 ods. 1 smernice (rovnako recitál 7 a 8). Súčasne sa stanovuje možnosť aj pre proaktívne zverejnenie informácií na účel opakovaného použitia (napr. pre povinné osoby, ktoré sa rozhodnú zefektívniť poskytovanie informácií …

bod 11 §
V § 21e ods. 4 sa upravuje nová výnimka zo zásady uvedenej v § 21e ods. 2 (neplatnosť ustanovení, ktoré obmedzujú opakované použitie informácií) a to vo vzťahu k digitalizácii kultúrnych zdrojov financovanej prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. Ak povinná osoba udelí výhradný prístup na obdobie dlhšie ako 10 rokov povinná osoba overí dôvody obmedzenia opakovaného použitia v jedenástom roku a každých nasledujúcich sedem rokov, pričom z overenia vypracuje odôvodnený písomný záznam. Osoba, ktorá má výhradný prístup k opakovane používaným informáciám je povinná poskytnúť povinnej osobe bezodplatne rozmnoženinu digitalizovaného predmetu kultúrneho dedičstva, ktorá bude prístupná na opakované použitie po uplynutí doby výhradnosti. Uvedený režim predstavuje premietnutie čl. 11 ods. 2a smernice.

bod 12 §
Ak povinná osoba zverejní informácie na účel opakovaného použitia proaktívne (t.j. bez žiadosti podľa § 21d ods. 1 druhej vety) a neurčí podmienky ich opakovaného použitia stanovuje sa domnienka za účelom ochrany osôb, ktoré budú ďalej šíriť/nakladať s takto sprístupnenými informáciami. Vo vzťahu k sprístupneným informáciám, ktoré sú chránené podľa Autorského zákona sa má za to, že je udelená verejná licencia na všetky spôsoby použitia známe v čase jej udelenia v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv. Podľa Usmernenia Európskej komisie o odporúčaných licenciách, súboroch údajov a o spoplatnení opakovaného použitia dokumentov (2014/C 240/01) (ďalej len „Usmernenie“) a samotnej smernice (čl. 8 ods. 2) by sa mali používať štandardné licencie v digitálnom formáte. Obzvlášť sa odporúča využitie Creative Commons Zero, prípadne licencia Creative Commons Uvedenie autora (CC-BY) v najnovšej verzii (aktuálne 4.0).

bod 13 až 15 §
V súčasnosti štandardy ISVS upravujú celú oblasť podmienok, nielen technické požiadavky - napr. v §52 ods.1 písm. b) je uvedený štandard poskytovania údaja otvoreným spôsobom, ktorý sa významne týka aj možných povinností žiadateľa podľa §21f ods.4 zákona. V ods.4 ide o spresnenie, že vymenované povinnosti nie sú obligatórne, ale iba možné na zvolenie povinnou osobou.

bod 16 §
Navrhovaná zmena reaguje na zásadnú zmenu opísanú v novelizačnom bode 9 až 10.

bod 17 §
Úprava reaguje na čl. 5 smernice, v zmysle ktorého subjekty verejného sektora sprístupnia svoje dokumenty v dostupných formátoch alebo jazykoch, a pokiaľ je to možné a vhodné, v otvorenom, strojovo čitateľnom formáte spolu s ich metaúdajmi. Oboje, dokumenty i metaúdaje, by mali v čo možno najväčšom rozsahu spĺňať formálne otvorené štandardy; a čl. 2 smernice (definície pojmov „strojovo čitateľný formát“, „otvorený formát“ a „formálne otvorený štandard“). Pojmy otvorený údaj, automatizované spracovanie a metaúdaj použité v navrhovanom doplnení ustanovenia 21g ods. 1 vychádzajú z výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (ďalej len „výnos“), ktorý ich bližšie definuje. Ide o technické požiadavky, ktoré môžu byť s ohľadom na neustály vývoj informačných technológií v budúcnosti predmetom úprav, preto zákonodarca zvolil formu odkazu na vykonávací predpis a definície uvedené v ňom sú aplikovateľné. Osobitosťou je pojem formálne otvorené štandardy, ktorý výnos bližšie neupravuje. Z uvedeného dôvodu je potrebné zadefinovanie v zákone. Navrhované požiadavky na …

bod 18 §
Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.

bod 19
Pravidlo v zmysle ktorého povinná osoba nemá povinnosť sprístupňovať informácie usporiadané podľa pokynov žiadateľa, ak tieto presahujú rámec jednoduchej operácie, zostáva zachované. Doplnenie ustanovenia reaguje na nové znenie čl. 5 ods. 3 smernice, ktoré zohľadňuje situáciu, kedy povinná osoba vyhotovuje určité dokumenty prostredníctvom inej osoby. Smernica neukladá povinnosť vyhotovovať alebo uchovávať takéto informácie na účel ich opakovaného použitia, t.j. žiadateľ nemôže vyžadovať aby povinná osoba v takejto činnosti pokračovala iba z dôvodu, že on ich využíva ďalej na svoju činnosť. Uvedené ustanovenie reaguje výlučne na požiadavku opakovaného použitia informácií, nedotýka sa povinností uvedených v osobitných zákonoch - napr. podľa § 23 písm. j) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sprístupňuje aktuálne informácie o kvalite ovzdušia verejnosti prostredníctvom poverenej organizácie – Slovenský hydrometeorologický ústav a najmenej raz ročne zverejňuje informácie o kvalite ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní.

bod 20 §
Múzea, knižnice, galérie, archívy a akademické knižnice nie sú povinné žiadateľovi oznámiť, kto je nositeľom práva duševného vlastníctva. Doplnenie reaguje na poslednú vetu čl. 4 ods. 3 smernice.

bod 21 §
Rozhodnutia, proti ktorým je možné podať odvolanie sú uvedené v § 21g, pričom v odseku 2 sú uvedené dôvody, kedy je možno napadnúť odvolaním aj tzv. pozitívne rozhodnutie (t.j. rozhodnutie zápisom v spise vzhľadom na subsidiárne použitie ustanovení § 18 ods. 1), a to v prípadoch kedy sa žiadateľ domnieva, že - neboli dodržané podmienky rovnakého zaobchádzania, - výška úhrady nebola stanovená v súlade s ustanovením § 21k. Doplnenie právnej úpravy („výška úhrady nebola stanovená v súlade s ustanovením § 21k“) reaguje na nové znenie čl. 4 ods. 4 smernice a úvodného ustanovenia 28 novely smernice („K opravným prostriedkom by mala patriť možnosť preskúmania zamietavých rozhodnutí, ale aj rozhodnutí, ktoré síce opakované použitie povoľujú, ale aj tak by mohli žiadateľa postihnúť z iných dôvodov, predovšetkým stanovenými poplatkami.“).

bod 22 §
Čl. 6 smernice týkajúci sa spoplatňovania bol v dôsledku novely smernice výrazne pozmenený. Novelou smernice dochádza k stanoveniu zásady tzv. mariginálnych nákladov, ktoré sú definované ako okrajové náklady vzniknuté pri reprodukcii, poskytovaní a šírení informácií. V časti 4.1.1. Usmernenia sú uvedené položky, ktoré by mohli byť považované za oprávnené náklady - napr. náklady na vývoj, údržby softvéru/hardvéru, formátovanie na požiadanie, kopírovanie, manipulácia (baliaci papier), konzultácie (telefónne hovory, korešpondencia so žiadateľmi, náklady na služby klientom), doručenie. V nadväznosti na uvedené zákonodarca definuje marginálne náklady ako náklady účelne vynaložené, ktoré sú spojené s umožnením prístupu k informáciám na účely opakovaného použitia, pričom aj s ohľadom na znenie usmernenia do tejto skupiny zahŕňa okrem iného aj vynaloženú ľudskú prácu. Za účelom eliminácie možných rozdielov sa navrhuje stanoviť pevná suma za vynaloženú ľudskú prácu a to vo výške minimálnej hodinovej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok stanovenej osobitným predpisom za každú začatú hodinu (zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov). …

bod 23 §
Legislatívno-technická zmena s ohľadom na úpravy vykonané v bode 22.

bod 24
Stanovuje sa povinnosť povinných osôb poskytnúť Ministerstvu spravodlivosti SR potrebné informácie za účelom transpozície čl. 13 ods. 2 smernice, v zmysle ktorého „členské štáty predložia Európskej komisii každé 3 roky správu o dostupnosti informácií verejného sektora na opakované použitie a o podmienkach ich sprístupňovania a o opravných postupoch. Členské štáty na základe uvedenej správy, ktorá je zverejnená, vykonajú revíziu vykonávania článku 6, najmä pokiaľ ide o výber poplatkov nad rámec okrajových nákladov“.

bod 25 §
Prechodné ustanovenie vychádza zo znenia čl. 11 ods. 4 smernice, v zmysle ktorého „výhradné dohody platné k 17. júlu 2013, ktoré nespĺňajú podmienky na výnimku v zmysle odsekov 2 a 2a, sa ukončia uplynutím platnosti zmluvy alebo v každom prípade najneskôr do 18. júla 2043.“. Čl. II Navrhuje sa účinnosť k 1. decembru 2015. V Bratislave, 26. augusta 2015 Robert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Tomáš Borec, v. r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky

čl. II (Zákon č. 211/2000 Z. z.)

čl. II bod 1 až 3 (§ 2 ods. 3) §
Legislatívna úprava zabezpečí rovnaké podmienky činnosti pri sprístupňovaní informácii pre všetky subjekty s udeleným povolením na vykonávanie verejného zdravotného poistenia pri výkone činností vo verejnom záujme, pri ktorých sa hospodári s verejnými prostriedkami. Navrhovaná zmena stransparentní činnosť zdravotných poisťovní a umožní sprístupnenie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami širokej verejnosti, čo je v súlade s účelom zákona. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

čl. I
(zákon č. 211/2000 Z. z.)

čl. I bod 1 (§ 21b ods. 1) §
V súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej len "nová PSI smernica"), ktorou sa s účinnosťou od 17. júla 2021 ruší smernica 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 a smernica 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, sa rozširuje legálna definícia opakovaného použitia informácií, resp. okruh informácií, ktoré môžu byť opakovane použité, o informácie, ktoré má v držbe tzv. verejný podnik. Zmenou legálnej definície opakovaného použitia informácií sa tak rozširuje personálna pôsobnosť režimu sprístupňovania informácií za účelom opakovaného použitia na nový subjekt – verejný podnik (k tomu pozri čl. 2 ods. 11 písm. a) a b) novej PSI smernice). Jednoducho povedané, k pozitívnemu vymedzeniu opakovaného použitia informácií pribudne v zmysle navrhovaného ustanovenia použitie informácie, ktorú má verejný podnik (ako nová povinná osoba) k dispozícii, na podnikateľský alebo nepodnikateľský účel odlišný od pôvodného účelu, pre ktorý bola vyhotovená v rámci vykonávania služieb vo verejnom záujme (najmä v …

čl. I bod 2 (§ 21b ods. 3) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zmeny v novelizačnom bode 12 (vzhľadom na rozšírenie definície opakovaného použitia informácií a diferenciáciu subjektov, na ktoré sa vzťahuje režim sprístupňovania informácií na opakované použitie).

čl. I bod 3 (§ 21b ods. 5 až 7) §
Na účely nového ponímania rozšírenej definície opakovaného použitia informácií je potrebné osobitne zadefinovať verejný podnik ako novú povinnú osobu v tomto režime sprístupňovania informácií, a to podľa úpravy čl. 2 ods. 3 v spojitosti s čl. 1 ods. 1 písm. b) body i) až iv) novej PSI smernice. Navrhovaná definícia v § 21b ods. 5 preberá z dôvodu jednotnosti používanej terminológie definíciu právnickej osoby, ktorá je obstarávateľom podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), avšak ďalej ju vymedzuje cez konkrétne oblasti činností, v ktorých právnická osoba pôsobí: oblasť vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, oblasť železničnej a cestnej osobnej dopravy, oblasť leteckej dopravy a oblasť námornej dopravy, s odkazom na zákon o verejnom obstarávaní a príslušné nariadenia Európskej únie upravujúce predmetné oblasti týchto činností. Informácie, ktoré sa pri vykonávaní týchto činností vytvárajú, nie sú …

čl. I bod 4 [§ 21c ods. 1 písm. b)] §
Vzhľadom na diferenciáciu subjektov, na ktoré sa vzťahuje režim sprístupňovania informácií na opakované použitie (t. z. subjekt verejného sektora a verejný podnik) sa navrhovanou úpravou len precizuje, že ustanovenia o opakovanom použití informácií sa nevzťahujú na informácie, ktoré síce povinná osoba podľa § 21b ods. 3 (subjekt verejného sektora) má k dispozícii, no nevyhotovila ich v súvislosti s plnením svojich úloh vymedzených v osobitných predpisoch napr. v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 5 [§ 21c ods. 1 písm. c)] §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia definície tretej strany do ustanovenia § 21b ods. 6 písm. i).

čl. I bod 6 a 7 [§ 21c ods. 1 písm. e) a f)] §
V týchto novelizačných bodoch dochádza k úprave kategórií tých informácií, ktoré sú vylúčené z režimu opakovaného použitia, v nadväznosti na subjekty, ktoré sú ich „držiteľmi“. Podľa platného zákona sa povinnosť sprístupňovať nevzťahuje na informáciu, ktorú má k dispozícii vzdelávacia inštitúcia a výskumná inštitúcia ako škola, vysoká škola a osoba zabezpečujúca výskum a vývoj, a ktorú ma k dispozícii kultúrna inštitúcia s výnimkou galérie, múzea, knižnice a archívu. Podľa návrhu zákona sa ustanovenia týkajúce sa opakovaného použitia informácií nemajú vzťahovať na informáciu, ktorú má k dispozícii škola v zmysle § 27 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a v prípade všetkých ostatných vzdelávacích inštitúcií sa tieto ustanovenia nemajú vzťahovať na takú informáciu, ktorá nie je výskumným údajom. Uvedená zmena vyplýva z nového znenia písmena k) čl. 1 ods. 2 novej PSI smernice. V praxi to bude znamenať, že všetky iné vzdelávacie inštitúcie než školy zadefinované v školskom zákone, napr. …

čl. I bod 8 a 9 (poznámky pod čiarou k odkazom 27j a 27k)
Legislatívno-technická zmena v podobe aktualizácie znenia odkazov 27j a 27k v dôsledku zrušenia výnosu č. 55/2014 Z. z. a zákona č. 428/2002 Z. z. a ich nahradenia novými právnymi predpismi: vyhláškou č. 362/2018 Z. z. a zákonom č. 95/2019 Z. z.

čl. I bod 10 [§ 21c ods. 1 písm. i)] §
Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 215/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú vymedzené subjekty pôsobiace v energetike povinné zachovávať dôvernosť určitých informácií. Účelom doplnenia ustanovenia § 21c ods. 1 písm. i) je zohľadniť predmetnú právnu úpravu v režime opakovaného použitia informácií.

čl. I bod 11 [§ 21c ods. 1 písm. k) a l)] §
Negatívne vymedzenie vecnej pôsobnosti osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií sa dopĺňa o dve ďalšie nové písmená k) a l). To znamená, že ku kategóriám tých informácií, ktoré sú vylúčené z režimu opakovaného použitia, pribúdajú: citlivé informácie o kritickej infraštruktúre, podľa zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (písm. k), informácie, ktorými disponuje osoba vykonávajúca výskum a osoba financujúca výskum okrem výskumných údajov (písm. l). Toto písmeno l) nepredstavuje úplne novú kategóriu informácií vylúčených z režimu opakovaného použitia, pretože podľa platného zákona je v § 21c ods. 1 písm. e) upravená „osoba zabezpečujúca výskum a vývoj“. V nadväznosti na nové znenie písmena l) čl. 1 ods. 2 novej PSI smernice bolo potrebné nanovo upraviť, že osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií sa nevzťahujú na také informácie, ktoré nie sú výskumnými údajmi a ktorými zároveň disponuje osoba vykonávajúca alebo financujúca výskum vrátane organizácií založených na účely výmeny výsledkov výskumu. Výskumné údaje teda podliehajú režimu opakovaného použitia, …

čl. I bod 12 (§ 21c ods. 3 a 4) §
Vecne sa z režimu sprístupnenia informácií na opakované použitie vynímajú tiež tie informácie, ktoré má k dispozícií povinná osoba podľa § 21b ods. 5 (verejný podnik), a ktoré zároveň neboli vyhotovené v rámci poskytovania služieb vo verejnom záujme alebo sa týkajú činnosti v rámci hospodárskej súťaže s inými účastníkmi trhu. Okrem toho v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z čl. 1 ods. 6 novej PSI smernice sa ustanovuje, že ak ide o informáciu, ktorá je predmetom osobitného práva zhotoviteľa databázy podľa § 135 ods. 1 Autorského zákona („Ak databáza vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má zhotoviteľ databázy výhradné právo databázu použiť a udeliť súhlas na extrakciu alebo reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti.“), povinná osoba podľa § 21b ods. 3 (subjekt verejného sektora) si toto právo na účely opakovaného použitia neuplatní. Inak povedané, zhotoviteľ databázy nemôže zamedziť opakovanému použitiu takejto informácie prostredníctvom tohto práva (výhradné majetkové právo databázu …

čl. I bod 13 (§ 21d ods. 2) §
Výnimka zo všeobecnej povinnosti povinných osôb sprístupniť informácie na účely opakovaného použitia sa rozširuje o informácie, ktoré má k dispozícii verejný podnik. O tom, či verejný podnik sprístupní alebo nesprístupní informácie na účely opakovaného použitia, rozhoduje výlučne dotknutý verejný podnik. Uvedené je reakciou na všeobecnú zásadu smernice v čl. 3 ods. 2 (k tomu recitál 26). Ak sa verejný podnik rozhodne, že bude tieto informácie sprístupňovať na účel ich opakovaného použitia, zverejní o tom oznam na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, inak podľa § 6 ods. 2 zákona.

čl. I bod 14 (§ 21d ods. 3) §
Navrhuje sa nahradiť publikačné miesto. Údaje týkajúce opakovaného použitia informácií majú byť namiesto ústredného portálu verejnej správy centralizované na portáli určenom Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií“) pre sprístupňovanie otvorených údajov. V súčasnosti je to portál data.gov.sk. Rovnako dochádza v novelizačnom bode k technickej úprave súvisiacej s vnútornými odkazmi.

čl. I bod 15 (§ 21e ods. 2) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia definície tretej strany do ustanovenia § 21b ods. 6 písm. i). Nová PSI smernica v súvislosti s výhradnými dohodami rozširuje zákaz týchto dohôd aj na zmluvy (dohody) medzi verejnými podnikmi a tretími stranami.

čl. I bod 16 (§ 21e ods. 3) §
Pri výhradných dohodách uzatváraných vo verejnom záujme sa v súlade s čl. 12 ods. 2 novej PSI smernice vyslovene dopĺňa povinnosť ich zverejnenia v určitom časovom „predstihu“, a to najmenej dva mesiace pred tým, než takáto dohoda nadobudne účinnosť. Smernica síce upravuje túto povinnosť vo vzťahu ku všetkým takým výhradným dohodám, ktoré sú uzavreté po 15. júli 2019 (16. júla 2019 a neskôr), avšak vzhľadom na dnes platný zákon, ktorý v § 21e ods. 5 ustanovuje povinnosť zverejňovať výhradné dohody na svojich webových stránkach, inak podľa § 6 ods. 2, má predkladateľ za to, že vyššie uvedenú povinnosť (zverejňovať dva mesiace pred tým, než....) stačí upraviť k účinnosti návrhu zákona. Pokiaľ ide o spôsob ich zverejnenia, nová PSI smernica ukladá povinnosť ich zverejniť v elektronickej podobe. Pokiaľ ide o dobu ich zverejnenia, navrhuje sa počas celej doby existencie záväzkov vyplývajúcich z takejto výhradnej dohody.

čl. I bod 17 (§ 21e ods. 4) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia definície tretej strany do ustanovenia § 21b ods. 6 písm. i). Zároveň sa v súlade s čl. 12 ods. 3 štvrtá a piata veta novej PSI smernice precizuje, že ak ide o výhradnú dohodu týkajúcu sa digitálnych kultúrnych zdrojov, tretia strana poskytne kópiu digitalizovaného predmetu kultúrneho dedičstva povinnej osobe podľa § 21b ods. 3 (subjektu verejného sektora) bezplatne ako súčasť takejto dohody, pričom predmetná kópia je dostupná na opakované použitie po uplynutí obdobia výhradnosti.

čl. I bod 18 (§ 21e ods. 5) §
Navrhované ustanovenie je svojím obsahom premietnutím zásady stanovenej v bode 50 recitálu novej PSI smernice, podľa ktorej by dohody, ktoré síce vyslovene neobsahujú výhradný prístup k opakovane používaným informáciám, ale možno od nich odôvodnene očakávať obmedzenie opakovaného použitia informácií, mali podliehať verejnej kontrole – mali by sa preto zverejňovať. Takéto zverejňovanie by malo zabrániť obmedzeniu škály potenciálnych opakovaných užívateľov informácií. Čo sa týka spôsobu a času resp. doby ich zverejňovania platia rovnaké podmienky ako v § 21e ods. 3.

čl. I bod 19 (§ 21e ods. 6) §
Dôvodom navrhovanej úpravy je zosúladenie textu tohto odseku so zmenami zavedenými v predchádzajúcich odsekoch ustanovenia § 21e návrhu zákona.

čl. I bod 20 (poznámka pod čiarou k odkazu 27n)
Legislatívno-technická zmena v podobe aktualizácie znenia odkazu 27n v dôsledku už spomínaného zrušenia výnosu č. 55/2014 Z. z. a jeho nahradenia zákonom č. 95/2019 Z. z. a vyhláškou č. 78/2020 Z. z.

čl. I bod 21 (§ 21f ods. 6) §
Vzhľadom na diferenciáciu povinných osôb na povinnú osobu podľa § 21b ods. 3 (subjekt verejného sektora) a povinnú osobu podľa § 21b ods. 5 (verejný podnik) sa precizuje, že ak povinná osoba podľa § 21b ods. 3 opakovane použije informácie ako vstup pre svoje podnikateľské aktivity, ktoré nepatria do rozsahu plnenia jej úloh, vzťahujú sa na ňu rovnaké povinnosti, aké platia pre iných žiadateľov (užívateľov informácií na podnikateľské účely). Účelom predmetnej úpravy je nediskriminácia ostatných žiadateľov popri povinnej osoby podľa § 21b ods. 3, ktorá použije informácie na rovnaké účely (podnikanie).

čl. I bod 22 (§ 21f ods. 9) §
Navrhované ustanovenie reaguje na čl. 10 ods. 2 novej PSI smernice, ktorý zavádza dostupnosť a opakovanú použiteľnosť údajov vedeckého výskumu financovaného z verejných prostriedkov alebo spolufinancovaného subjektmi verejného a súkromného sektora. Cieľom je urýchliť vedecký pokrok, bojovať proti podvodom vo vede a celkovo podporiť hospodársky rast a oblasť inovácií. Uvedené sa pritom vzťahuje len na také výskumné údaje, ktoré už sú sprístupnené prostredníctvom existujúcej databázy, a ktoré nebudú spôsobovať dodatočné náklady či vyžadovať dodatočné spracovanie informácií.

čl. I bod 23 (§ 21g ods. 1) §
Režim opakovaného použitia informácií rešpektuje technické podmienky danej povinnej osoby. Uprednostňuje sa však sprístupnenie informácií v elektronickej podobe ako otvorený údaj umožňujúci automatizované spracovanie spolu s metaúdajmi. Pojem otvorený údaj bližšie upravuje vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície č. 78/2020 Z. z. Rovnako dochádza k legislatívno-technická zmene v podobe aktualizácie znenia odkazov 27nb a 27nc v dôsledku zrušenia výnosu č. 55/2014 Z. z. a jeho nahradenia vyhláškou č. 78/2020 Z. z. Zmena v druhej vete súvisí so zavedením definície formálne otvoreného štandardu priamo do textu zákona o slobodnom prístupe k informáciám – do § 21b ods. 6 písm. f) návrhu zákona.

čl. I bod 24 (poznámka pod čiarou k odkazu 27o)
Legislatívno-technická zmena v podobe aktualizácie znenia odkazu 27o v dôsledku zrušenia výnosu č. 55/2014 Z. z. a zrušenia zákona č. 275/2006 Z. z.

čl. I bod 25 (§ 21g ods. 3 až 5) §
Do ustanovenia o podobe a spôsobe sprístupňovania informácií na účel ich opakovaného použitia sa dopĺňa spôsob sprístupňovania dynamických údajov a súborov informácií s vysokou hodnotou – prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (z ang. application programming interface – ďalej len „API“), a v relevantných prípadoch prostredníctvom ich hromadného stiahnutia, pokiaľ si to nevyžaduje neprimerané úsilie (pri posudzovaní primeranosti resp. neprimeranosti úsilia sa odporúča vziať od úvahy veľkosť a prevádzkový počet konkrétnej povinnej osoby). Dynamické údaje by sa mali sprístupňovať vzhľadom na ich povahu (podliehajú pravidelnej aktualizácií) hneď po ich zhromaždení alebo v prípade manuálnej aktualizácie hneď po zmene (úprave) súboru informácií, prostredníctvom API, aby sa tak podporil rozvoj internetových, mobilných a cloudových aplikácií založených na takýchto údajoch; ak to z technických alebo finančných dôvodov nie je možné, mali by sa sprístupniť v takom časovom rámci, ktorý umožní využitie ich hospodárskeho resp. spoločenského potenciálu v plnom rozsahu. Pojem rámec jednoduchej operácie už je uvedený v odseku 2 (bližšie v dôvodovej správe k zákonu …

čl. I bod 26 (§ 21i ods. 6) §
V súlade s čl. 4 ods. 6 novej PSI smernice a bodmi 26 a 31 recitálu sa navrhuje, aby ustanovenia o postupe a lehotách na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácie na účel ich opakovaného použitia neplatili na verejné podniky, vzdelávacie zariadenia a osoby vykonávajúce alebo financujúce výskum. Tieto subjekty nie sú povinné dodržiavať ustanovenia novej PSI smernice týkajúce sa „spracúvania žiadosti“. Na druhej strane, ak sprístupňujú informácie v režime opakovaného použitia informácií, sú povinné dodržiavať iné pravidlá vyplývajúce z textu novej PSI smernice napríklad pokiaľ ide o formáty, zákaz výhradných dohôd, transparentnosť atď.

čl. I bod 27 a 28 (§ 21j ods. 1 a 2) §
Vzhľadom na diferenciáciu povinných osôb na povinnú osobu podľa § 21b ods. 3 (subjekt verejného sektora) a povinnú osobu podľa § 21b ods. 5 (verejný podnik) sa precizuje, že odvolať sa je možné voči rozhodnutiu povinnej osoby podľa § 21b ods. 3. Vyplýva to z čl. 4 ods. 4 a 6 v spojitosti s čl. 7 ods. 3 novej PSI smernice, v zmysle ktorých verejné podniky, osoby vykonávajúce výskum a osoby financujúce výskum nie sú povinné dodržiavať ustanovenia novej PSI smernice týkajúce sa opravných prostriedkov.

čl. I bod 29 (§ 21k) §
Komplexnou zmenou ustanovenia § 21k dochádza k výraznej zmene v oblasti poplatkov za sprístupnenie informácií verejného sektora na opakované použitie. Nová PSI smernica zavádza pravidlo, že takéto ich sprístupnenie je bezplatné. V tejto súvislosti možno badať posun ku konceptu otvorených údajov, ktoré by mali byť dostupné voľne, bez akýchkoľvek poplatkov a bez časového obmedzenia. Základným pravidlom je, že povinná osoba sprístupňuje informácie na účely opakovaného použitia bezplatne, pričom úhrada zahrňuje len marginálne náklady spojené s reprodukciou, s poskytovaním a šírením informácie, a po novom aj s anonymizáciou osobných údajov či opatreniami prijatými na ochranu dôverných obchodných informácií (§ 21k ods. 1 návrhu zákona). Nová PSI smernica upravuje niekoľko výnimiek, v rámci ktorých konkrétne povinné osoby nemusia aplikovať zásadu bezplatného opakovaného použitia informácií – čo je premietnuté do ustanovenia § 21k ods. 3 návrhu zákona, podľa ktorého sa zásada bezplatnosti nepoužije, ak informáciu sprístupňuje: a) povinná osoba podľa § 21b ods. 3 (subjekt verejného sektora), ktorá vytvára príjmy, ktorými pokrýva podstatnú …

čl. I bod 30 (§ 21l) §
V rámci už stanovenej povinnosti povinných osôb poskytnúť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky potrebné informácie týkajúce sa opakovaného použitia informácií, po novom najmä za účelom naplnenia čl. 18 ods. 1 novej PSI smernice, v zmysle ktorej „Komisia najskôr 17. júla 2025 vykoná hodnotenie tejto smernice a predloží Európskemu parlamentu a Rade, ako aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, správu o hlavných zisteniach tohto hodnotenia. Členské štáty poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy.“ sa navrhuje prechod povinnosti z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na ministerstvo investícií, nakoľko sa ráta s prevzatím osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií z o zákona o slobodnom prístupe k informáciám do zákona o údajoch, ktorý je v gescii navrhovaného rezortu.

čl. I bod 31 (prechodné ustanovenie - § 22 g) §
Prechodné ustanovenie vychádza zo znenia čl. 12 ods. 5 novej PSI smernice, v zmysle ktorého „Výhradné dohody platné ku 16. júlu 2019, ktoré nespĺňajú podmienky na udelenie výnimiek stanovené v odsekoch 2 a 3 a ktoré uzavreli verejné podniky, sa ukončia uplynutím platnosti zmluvy a v každom prípade najneskôr 17. júla 2049.“ Aby zákon nepôsobil retroaktívne stanovujú sa prechodné ustanovenia k účinnosti zákona.

čl. I bod 32 (príloha)
Upravuje sa znenie prílohy v dôsledku zrušenia smernice 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora a jej novely vykonanej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. S účinnosťou k 17. júlu 2021 dochádza k ich nahradeniu novou PSI smernicou.

čl. I
Navrhuje sa do zákona o slobode informácií doplniť § 5c, ktorý upravuje takzvané povinne zverejňované výzvy. Tieto výzvy sú výzvami na predkladanie žiadostí o niektorú z priamych foriem pomoci podľa zákona č. 358/2015 Z. z. o štátnej pomoci. Takýmito najčastejšie poskytovanými formami pomoci na základe výziev budú najmä dotácie, granty alebo príspevky. Okruh poskytovateľov pomoci, na ktorých sa viaže povinnosť zverejňovať výzvy v registri výziev je vymedzený ako okruh povinných osôb podľa § 2 zákona o slobode informácií. Presný postup pri zasielaní výziev povinnými osobami Úradu vlády SR a pri zverejňovaní výziev v registri výziev ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Základný zákonom vymedzený postup nariaďuje povinnej osobe zaslať Úradu vlády SR výzvu na predkladanie žiadostí na zverejnenie, pričom výzva má obsahovať náležitosti podľa odseku 6. Výzva sa považuje za vyhlásenú dňom zverejnenia v registri výziev a bez jej vyhlásenia v registri nemožno poskytnúť žiadateľom vymedzenú pomoc. Register obsahuje taktiež údaje o ďalšom postupe po zaslaní žiadostí o niektorú z foriem …

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa vypustenie oznámenia predpokladanej výšky úhrady za sprístupnenie informácií povinnou osobou. Z praxe vyplýva, že povinné osoby pri potvrdení podania žiadosti nedokážu hodnoverne odhadnúť predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácií. Inštitút oznámenia úhrady nákladov je však zachovaný novým odsekom 6.

čl. I bod 2 §
Dopĺňajú sa nové ustanovenia, ktoré stanovujú samostatnú povinnosť povinných osôb písomne oznámiť žiadateľovi výšku úhrady za poskytnutie informácie a podmieniť poskytnutie žiadanej informácie zaplatením tejto úhrady. Ak žiadateľ do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia výšky požadovanej úhrady túto úhradu nezaplatí, povinná osoba žiadosť odloží. Odo dňa odoslania výzvy na zaplatenie požadovanej úhrady sa lehota podľa § 17 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. prerušuje a neplynie až do dňa pripísania úhrady na účet povinnej osoby. Úprava zaväzuje povinnú osobu k reálnemu vyčísleniu oprávnených nákladov, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

čl. I bod 3 §
V súvislosti so zabezpečením potreby chrániť povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie sa zavádza možnosť pre povinné osoby požadovať úhradu nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií zahŕňa situácie, pri ktorých zhromažďovanie informácií bude pre povinnú osobu predstavovať v jej konkrétnych podmienkach časovo náročnú činnosť, ktorá sa objektívne vymyká bežnému poskytovaniu informácií touto povinnou osobou. V návrhu nejde len o prípad, kedy jedna žiadosť bude predstavovať náročnú činnosť, ktorá sa objektívne vymyká bežnému poskytovaniu informácií povinnou osobou, ale aj o prípady, kedy jeden žiadateľ v priebehu 30 dní žiada niekoľkými žiadosťami sprístupniť informácie, ktoré javia všetky znaky šikanózneho uplatňovania práva na prístup k informáciám (napr. zahltenie povinnej osoby veľkým počtom žiadostí v rámci informačného filibusteringu) alebo ktoré ako celok predstavujú náročnú činnosť, ktorá sa objektívne vymyká bežnému poskytovaniu informácií. V takomto prípade ide o úmyselné maliciózne konanie žiadateľa spočívajúce v aktívnom správaní, prostredníctvom ktorého žiadateľ využíva medzeru alebo prílišnú všeobecnosť formulácie všeobecne záväzných pravidiel v platnej …

čl. I bod 4 §
Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, ktorá nahrádza pojem "obvodný úrad" pojmom "okresný úrad", v súlade s aktuálnou terminológiou používanou v slovenskom právnom poriadku. K ČL. II

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona na 1. decembra 2024. DOLOŽKA vybraných vplyvov A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov A.2. Vplyvy: Vplyv Pozitívne Negatívne Žiadne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X 3. Sociálne vplyvy X vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, X sociálnu exklúziu, X rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X 4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X 6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana X vplyvy služieb verejnej správy na občana X vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe X 7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu X A.3. Poznámky: Návrh zákona má potenciálne veľmi mierne pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktorý však nie je možné vopred kvantifikovať. Návrh …

čl. II (Zákon č. 211/2000 Z. z.)
Už podľa súčasnej právnej úpravy [§ 5a ods. 5 písm. i)] zmluva o pôžičke podľa osobitného predpisu nie je povinne zverejňovanou zmluvou, pričom odkaz pod čiarou k poznámke 7ca) odkazuje na zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov (pozn. uvedený zákon bol zrušený a nahradený zákonom č. 396/2012 Z. z.). Nakoľko novelizovať právny predpis iba z dôvodu zmeny/aktualizácie poznámky pod čiarou je nežiaduce, zvolil predkladateľ aj z dôvodu právnej istoty zavedenie osobitného písmena, ktoré odstráni pochybnosti, či zmluva o pôžičke podľa § 24 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. (do účinnosti predkladaného návrhu zákona dohoda o splátkach) je/nie je povinne zverejňovanou zmluvou. Je potrebné uviesť, že v prípade tejto zmluvy je priamo právnym predpisom daná výška plnenia (ide o sumu 500 eur uvedenú v § 12a ods. 1 vyhlášky č. 665/2005 Z. z.) a rovnako aj doba plnenia (dva roky uvedenú v § 24i ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.) a osoba …