zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

čl. IV
Novela zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je vyvolaná povinnosťou prebrať ustanovenie smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (čl. 6 ods. 2, 3 a 4). Uvedené články smernice upravujú posudzovanie vplyvov takých činností, ktoré majú vplyv na územia patriace do súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000). Ostatné časti citovanej smernice sú prebraté do zákona č. 543/2002 Z.z. V náväznosti na túto skutočnosť obsahuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov prepojenie (§ 28 ods. 2)na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vo vzťahu k posudzovaniu takých činností, ktoré môžu mať vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000). Cieľom ochrany uvedených území je zachovať priaznivý stav biotopov európskeho významu a priaznivý stav druhov európskeho významu.

čl. III
Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny sa navrhuje doplniť do ustanovenia § 9 nové písmeno, ktoré ustanovuje vydávanie vyjadrení orgánov ochrany prírody ako dotknutého orgánu vo vzťahu ku konaniam podľa tohto návrhu zákona. Z pohľadu tohto zákona bude vyjadrenie týchto orgánov stanoviskom podľa § 32. Druhý novelizačný bod ustanovuje, ktorý konkrétny dotknutý orgán na úseku ochrany prírody a krajiny bude vydávať vyjadrenia, bude to obvodný úrad životného prostredia.

čl. XI.
V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

čl. II
Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa novelizuje v súvislosti s vypustením vstupného do chráneného územia zo zdrojov Environmentálneho fondu.

čl. V

čl. V bod 1 a 2 §
Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce zo zmien predkladaného návrhu zákona.

čl. V bod 3 §
Geologický prieskum je činnosť dočasná a v zastavanom území obce je vykonávaná za účelom overenia inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov na účely územného plánovania, resp. zakladania stavieb. Zákonom sa teda z dôvodu odbúrania byrokracie (obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja sa podľa pôvodného znenia zákona vyjadroval ku každému geologickému prieskumu i pokiaľ počas neho neboli realizované technické práce) v súvislosti so skutočnosťou, že obvodný úrad životného prostredia v sídle sa nevyjadruje v zastavanom území obce ani napr. k vydaniu stavebného povoleniu a povolenia terénnych úprav navrhuje sa, aby sa vyjadrenie obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja k projektu geologickej úlohy v zastavaných územiach obce taktiež nevyžadovalo.

čl. IV
V zákone o odpadoch sa menia aj príslušné ustanovenia nadväzujúce na zmeny v čl. I (zákone o cestnej premávke), ktoré súvisia s povinnosťami spracovateľov starých vozidiel. Spracovateľ starého vozidla prevezme od držiteľa vozidla aj doklady a tabuľky s evidenčným číslom, pričom samotné tabuľky spracuje a doklady od vozidla zašle orgánu Policajného zboru. Zároveň elektronicky zašle údaje o spracovaní vozidla, na základe čoho orgán Policajného zboru dané vozidlo vyradí z evidencie vozidiel.

čl. I

čl. I bod 1 §
Hlavným účelom tejto zmeny je v ZOPK presne vymedziť, že správca nadzemného elektrického vedenia je zároveň povinný na vlastné náklady takéto zriadenie pravidelne kontrolovať, obnovovať a udržiavať. Prax ukázala, že tieto zariadenia sú neudržiavané, z čoho pri väčších búrkach môžu vznikať ich poškodením aj škody na životnom prostredí.

čl. I bod 2 §
Prax ukázala, že je potrebné v ZOPK presne vymedziť druhy vozidiel, ktoré majú zakázaný vstup na určité územia a súčasné je potrebné pojem cesta v ZOPK nahradiť konkrétnou špecifikáciou typu týchto ciest, aby sa predišlo aplikačným problémom.

čl. I bod 3 §
Najmä v oblastiach so zvýšenou koncentráciou ľudí, ako sú napríklad rekreačné zóny, turistické chodníky, často dochádza k znečisťovaniu územia odpadmi. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) určuje, že je zakázané znečisťovať životné prostredie, avšak stráž prírody nie je oprávnená jeho porušenie kontrolovať. Aj z vyššie uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby porušenia zákona o odpadoch mohla kontrolovať aj stráž prírody.

čl. I bod 4 a 5 §
Z dlhodobých skúsenosti vyplýva, že vlastníci, nájomcovia a správcovia pozemkov pri výkone hospodárskej činnosti, bez predošlej konzultácie často poškodia a nenávratne ničia chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Preto sa navrhuje, aby na území, na ktorom platí aspoň druhý stupeň ochrany, sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu protipožiarnych pásov a ciest. Rovnako táto skupina osôb pri výkone hospodárskej činnosti, alebo pri úprave pozemkov bez predošlej konzultácie často poškodí a nenávratne zničí chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Tohto sa dopúšťajú aj jazdci na terénnych motocykloch a motorových trojkolkách a štvorkolkách. Preto sa navrhuje, aby aj na terénne úpravy a narúšanie pôdneho krytu v druhom stupni ochrany vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody.

čl. I bod 6 §
Podľa súčasnej právnej úpravy § 15 ods. 1 písm. k) ZOPK je zakázaný voľný pohyb psov vo štvrtom a piatom stupni ochrany. Návrhom sa voľný pohyb psa zakazuje aj v treťom stupni ochrany, kde v súčasnosti neraz ohrozujú chránené živočíchy, rastliny, ako aj návštevníkov chránených území. Naďalej však platí výnimka zo zákazu voľného pohybu pre psov, a to pre služobného psa a psa používaného na plnenie špecifických úloh.

čl. I bod 7 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na Čl. I bod 6 tohto návrhu zákona.

čl. I bod 8 a 9 §
Navrhuje sa, aby na území, na ktorom platí tretí a štvrtý stupeň ochrany sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na ťažbu drevnej hmoty inak ako výberkovým alebo účelovým spôsobom, umiestnenie stavby, zriaďovanie poľovníckeho zariadenia alebo rybochovného zariadenia a prikrmovanie, vnadenie zveri a zriaďovanie políčok pre zver. V zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov sa využívajú štyri hospodárske spôsoby a to holorubný, podrastový, výberkový a účelový. Pri vylúčení len holorubného spôsobu hospodárenia by správcovia alebo vlastníci lesa začali využívať podrastový spôsob hospodárenia, pri ktorom je spravidla výrub na ploche o výške porastu, ktorý pripomína holorub a následne sa necháva vyrúbaná plocha samovoľne zarásť náletovými drevinami. Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme, aby na ťažbu drevnej hmoty inak, ako výberkovým alebo účelovým spôsobom, bol od tretieho stupňa ochrany potrebný vždy súhlas aj orgánu ochrany prírody, ktorá bude vedieť kvalifikovane posúdiť ich dopad na životné prostredie. Stavebné úrady často nerešpektujú stanoviská odbornej organizácie o vhodnosti umiestnenia stavby …

čl. I bod 10 §
Územia s 5. stupňom ochrany by mali požívať maximálnu ochranu. Pasením hospodárskych zvierat dochádza k poškodzovaniu vegetačného a pôdneho krytu, ako aj k možnému zavlečeniu parazitárnych a infekčných ochorení na chránené druhy živočíchov a k možnému vyrušovaniu chránených živočíchov hospodárskymi zvieratami a pastierskymi psami. Taktiež pri pasení dochádza k znečisťovaniu územia rôznym druhom odpadu, zvyšuje sa riziko pôdnej erózie. Aj z vyššie uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v 5. stupni ochrany bolo zakázané pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat.

čl. I bod 11 §
Hoci v ochrannom pásme chráneného územia platí druhý až štvrtý stupeň ochrany, nie je toto územie považované za chránené územie a tak hoci je doň zakázaný vjazd motorovým vozidlom, nemôže toto vozidlo člen stráže prírody zastaviť, aby odkontroloval oprávnenosť jeho vjazdu. Taktiež postavenie nelegálnej stavby nie je dosiaľ v ochrannom pásme trestným činom, pričom najviac sa nelegálne stavby stavajú práve v ochranných pásmach národných parkov. Aj z tohto dôvodu sa navrhuje, aby bolo možné ochranné pásma vyhlásiť za chránené územia, pokiaľ sa na nich budú nachádzať biotopy národného, európskeho významu alebo iné významné chránené druhy.

čl. I bod 12 §
V súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky nie je zaviazaná k výkonu strážnej služby a zamestnaných strážcov využíva aj na plnenie rôznych technických a hospodárskych úloh tak, že výkon strážnej služby je následne neefektívny. Z dlhodobej praxe, odkedy je zriadená stráž prírody, vyplynula potreba jednotného riadenia profesionálnych a dobrovoľných strážcov. V doterajšej praxi sa však ku koordinácii ich činnosti pristupovalo individuálne. Osvedčila sa koordinácia činnosti a vzdelávanie profesionálnych a dobrovoľných strážcov v rámci jedného chráneného územia povereným pracovníkom, spravidla vedúcim odboru strážnej služby. Preto navrhujeme, aby takýto systém jednotného riadenia bol upravený zákonom. Povinnosť viesť evidenciu priestupkov vyplýva z § 89 a 89a zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 13 §
Prax ukázala, že obce často nie sú dostatočne kompetentné a personálne vybavené na to, aby posudzovali vhodnosť vykonania výrubov v chránených územiach a ich ochranných pásmach. Respektíve tejto problematike nevenujú dostatočnú pozornosť a tak dochádza často k výrubom drevín nad rámec zákona. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby sa zachovalo pôvodné znenie zákona, kde táto kompetencia obce bude v druhom a treťom stupni ochrany spadať pod okresné úrady.

čl. I bod 14 §
V súčasnosti chýba presná definícia funkcie a pracovnej náplne stráže prírody, jej členenie a kompetencie. Aj z tohto dôvodu sa navrhuje úplne nové znenie § 72, podľa ktorého sa táto stráž delí na profesionálnu a dobrovoľnú. Rovnako je snaha zadefinovať kompetencie jednotlivých zložiek stráže prírody, čo by malo smerovať k skvalitneniu samotného výkonu strážnej služby ochrany prírody. Zároveň sa navrhuje, aby odbornú spôsobilosť pred výkonom funkcie stráže prírody bolo potrebné preveriť nielen u dobrovoľných, ale aj u profesionálnych strážcov prírody. V ostatných otázkach bolo prevzaté doterajšie znenie § 72 ZOPK. Podrobnosti takéhoto preskúšania upraví Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

čl. I bod 15 §
Z dlhodobej praxe vyplynula potreba vytvorenia jednotného systému riadenia činnosti profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody tak, aby plnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona a v rámci jednotlivých odborných organizácií nesuplovali činnosti, ktoré so strážnou službou nesúvisia. Vzťah k zákonu č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je vyjadrený už v platnom zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (§ 92 ods. 10).

čl. I bod 16 až 18 a 21 až 23
Navrhuje sa zachovať nárok člena stráže prírody na rovnošatu vzhľadom na to, že zrušenie tohto nároku poslednou novelou ZOPK č. 506/2013 Z. z. viedlo k ďalšiemu nežiaducemu znižovaniu autority stráže prírody. Oproti pôvodnému právnemu stavu sa priznáva právo pre rovnošatu aj dobrovoľnému členovi stráže prírody. Prinavrátením stavu, ktorý platil do 31. decembra 2013 sa súčasne zabráni zneužívaniu označenia a vydávaním sa za stráž prírody neoprávnenými osobami. Takéto prípady sa už v doterajšej praxi objavili.

čl. I bod 19
Páchatelia priestupkov a trestných činov na území s druhým až piatym stupňom ochrany často nelegálne vchádzajú rôznymi dopravnými prostriedkami, v ktorých potom odvážajú nelegálne získané jedince chráneného druhu, zver, ryby, rastliny a ich plody, plodnice húb, ako aj nerasty a skameneliny. Stráž prírody dosiaľ môže zastaviť dopravný prostriedok len v chránenom území, a nie aj v ochrannom pásme chráneného územia.

čl. I bod 20
Zriaďovanie skládok síce upravuje zákon o odpadoch, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, a teda v prípade pristihnutia osoby vysýpajúcej odpad nemá možnosť účinne zasiahnuť, nemôže osobu vyzvať, aby sa identifikovala a ani ju zadržať a následne vec vyriešiť. Čo sa týka zákazu vypaľovania trávnatých porastov, remízok a krovísk, tento je síce upravený v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, pritom sa s touto činnosťou často stretáva.

čl. I bod 24
Nepreukázanie dostatočnej odbornej spôsobilosti bude dôvodom na ukončenie členstva v stráži prírody.

čl. I bod 25
Rozširuje sa okruh priestupkov a správnych deliktov za porušenie ZOPK o neuposlúchnutie výzvy alebo príkaz strážcu prírody, o nedovolené použitie označenia organizácie ochrany prírody na dopravnom prostriedku, neuposlúchnutie výzvy alebo príkazu strážcu prírody a neoprávnené použitie označenia odevu, ktoré sa zhoduje s označením stráže prírody alebo rovnošatou stráže prírody, alebo vydávanie sa za člena stráže prírody, za ktoré môže orgán ochrany prírody uložiť pokutu do 9 958,17 eura a prepadnutie veci podnikateľovi alebo právnickej osobe.

čl. I, 1. bodu §
Novelou sa rozširujú možnosti využitia finančnej náhrady poskytnutej za výrub drevín v zmysle § 48 zákona. Ponechaná je starostlivosť o dreviny rastúce na jej území, avšak finančné prostriedky sa ďalej môžu použiť aj na vypracovanie dokumentácie súvisiacej s ochranou a starostlivosti o dreviny, dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, výsadbu nových drevín na území obce, realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability a budovaním prvkov zelenej infraštruktúry ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty. Dokumentáciou súvisiacou s ochranou a starostlivosťou o dreviny sa myslia napríklad terénne prieskumy a zameriavanie drevín, dokument starostlivosti o dreviny, odborné posudky, dendrologický prieskum atď.

čl. LII
Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby predkladať výpis z registra trestov. Žiadateľ poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Ponecháva sa povinnosť pre cudzincov dokladovať bezúhonnosť obdobných potvrdením akým je výpis z registra trestov vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava, prípadne čestným vyhlásením. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 72a.

čl. II

čl. II bod 1 §
Ustanovuje sa definícia hendikepovaného chráneného živočícha vzhľadom na úpravu v ustanoveniach § 35, § 41, § 94 a § 103.

čl. II bod 2 §
Ustanovuje sa zákaz chovu chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody. Definícia chovu v ľudskej opatere je uvedená v ustanovení § 2 ods. 2 písm. l). V zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 sa tento zákaz nevzťahuje na chránené živočíchy odchované v zajatí. Účelom navrhovanej úpravy zákona je rozlíšenie medzi zákazom držby chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody, ktorý platí podľa súčasnej právnej úpravy a zákazom držby chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody za účelom jeho rozmnožovania. Pri žiadosti o povolenie výnimky tak budúci držiteľ chráneného živočícha bude musieť ako dôvod držby uviesť aj jeho využitie na rozmnožovanie, na základe čoho sa zabezpečí zodpovedné posúdenie žiadosti v súlade so záujmami ochrany chráneného druhu a nedôjde tak prípadom, že žiadateľ bude využívať chráneného živočícha na iné ako deklarované účely.

čl. II bod 3 §
Upresňujú sa povinnosti týkajúce oznamovania nájdených chránených živočíchov. Nakoľko nie je dôvodné, aby popri organizácii ochrany prírody bol príslušným orgánom na prijatie oznámenia v prípade nájdenia poľovnej zveri osobitný orgán, vypúšťa sa povinnosť adresovať tieto oznámenia okresnému úradu. Oprávnenie na náhradu výdavkov za poskytnutú starostlivosť pre hendikepované chránené živočícha sa ustanovuje v § 35 ods. 6 na základe novej právnej úpravy § 103 ods. 2 a 3.

čl. II bod 4 §
Vzhľadom na to, že ustanovenia § 35 neustanovujú povinnosť viesť evidenciu o nájdených chránených živočíchov, predmetná úprava sa presúva do § 65a ods. 2 písm. c).

čl. II bod 5 §
Ustanovuje sa povinnosť viesť druhové karty pre hendikepované chránené živočíchy oddelene od druhových kariet chránených živočíchov držaných na iné účely z dôvodu lepšej kontroly takto držaných jedincov.

čl. II bod 6 a 7 §
Úprava súvisí s novoustanovenou definíciou hendikepovaného chráneného živočícha a novou úpravou § 65a ods. 2 písm. c).

čl. II bod 8 §
Vypúšťa sa pôsobnosť organizácie ochrany prírody na vedenie evidencie nájdených chránených živočíchov, ktorá je už upravená v § 65a ods. 2 písm. c) a určuje sa pôsobnosť na prijímanie nájdených chránených živočíchov uniknutých zo zajatia a určovanie ďalšieho nakladania s nimi.

čl. II bod 9 až 11 a 16 §
Úprava súvisí s novou právnou úpravou § 103 ods. 2 a 3.

čl. II bod 12 až 14 §
Spresňuje sa ustanovenie upravujúce nakladanie s chránenými druhmi vo vlastníctve štátu vo vzťahu k zákazom podľa odseku 4, rozširuje sa možnosť použitia chránených druhov aj na výchovnú a vzdelávaciu činnosť výchovnovzdelávacích inštitúcií a súčasne sa limituje možnosť prevodu chránených druhov len na účely taxatívne uvedené v zákone.

čl. II bod 15 §
Spresňuje sa doterajšie ustanovenie, ktoré zakazuje prevod a zmenu držiteľa chránených živočíchov v správe majetku štátu pochádzajúcich z voľnej prírody. Podľa novej úpravy bude zákaz prevodu a zmeny držiteľa chránených živočíchov platiť len vo vzťahu k subjektom, ktoré sa dopustili protiprávneho konania v relevantnom rozsahu tak, aby v praxi neboli z možnosti držby chránených živočíchov vylúčené subjekty, ktoré sa dopustili menej závažného protiprávneho konania, napríklad na úseku vedenia evidencie chránených živočíchov, vrátane štátnych subjektov. Účelom ustanovenia je ďalej umožniť chovným a rehabilitačným staniciam, ktoré prevádzkujú neštátne subjekty, držbu hendikepovaných chránených živočíchov zaradených v prílohe A nariadenia (ES) č. 338/97 v platnom znení na nevyhnutnú dobu potrebnú na zabezpečenie starostlivosti o ne, ako aj držbu hendikepovaných chránených živočíchov, ktoré podľa posudku veterinárneho lekára nie sú z dôvodu trvalého poškodenia ich fyzického zdravia schopné samostatne prežiť vo voľnej prírode. Tieto živočíchy zostanú naďalej vo vlastníctve štátu a bude ich možné použiť napríklad na prírodno-ochranné alebo výchovno-vzdelávacie účely.

čl. II bod 17 až 19 §
Účelom navrhovanej úpravy je upraviť režim nakladania s chránenými živočíchmi osobitne pre živočíchy, ktoré pochádzajú z voľnej prírody a živočíchy, ktoré unikli zo zajatia. Definícia živočícha, ktorý unikol, je ustanovená v § 2 ods. 2 písm. ze). Podľa platnej právnej úpravy sa na živé chránené živočíchy pochádzajúce z voľnej prírody (prevažne ide o hendikepované chránené živočíchy) aplikoval režim ustanovený pre nájdené (stratené) chránené živočíchy s ustanovenou trojmesačnou lehotou, po uplynutí ktorej sa stávali majetkom štátu. Podľa navrhovanej úpravy budú tieto živočíchy už odo dňa ich odobratia z miesta ich prirodzeného výskytu vlastníctvom štátu s tým, že sa na ne nebudú vzťahovať ustanovenia zákona o správe majetku štátu, čo je v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Účely držby a nakladania s hendikepovanými chránenými živočíchmi sú odlišné od tých, z ktorých vychádza zákon o správe majetku štátu najmä z dôvodu, že …

čl. III
Ide o úpravu zákona č. 543/2002 Z. z. vo vzťahu k riešeniu problematiky inváznych nepôvodných druhov v súlade s nariadením Európskej únie. Dochádza k vypusteniu tých ustanovení, ktoré riešia problematiku inváznych nepôvodných druhov. Ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. sa nebudú vzťahovať na oblasť prevencie a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, ktorá bude predmetom úpravy osobitného predpisu. Súčasne sa upravujú ustanovenia, ktoré riešia súvisiacu problematiku ochrany prirodzeného druhového zloženia ekosystémov vo vzťahu k nepôvodným druhom rastlín a živočíchov. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. sa na výsadbu alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín za hranicami zastavaného územia obce, výsadbu alebo pestovanie nepôvodných druhov rastlín v zastavanom území obce na výmere viac ako 1 000 m2 a na vypustenie nepôvodných druhov živočíchov do životného prostredia vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Tento súhlas sa nevyžaduje pri tých nepôvodných druhoch živočíchoch a rastlín, ktorých zoznam vydá ministerstvo životného prostredia všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa platného právneho stavu ide …

čl. II
V rámci novelizačného bodu k zákonu o živnostenskom podnikaní sa ustanovuje, že živnosťou nie je vzdelávacia činnosť a výchovná činnosť vykonávaná podľa zákona č. 543/2002 Z. z. v oblasti ochrany prírody a krajiny. Uvedenou úpravou sa sleduje vymedzenie vybraných odborných činností vykonávaných najmä organizáciou ochrany prírody a krajiny zriadenou Ministerstvom životného prostredia SR v rámci svojej pôsobnosti ustanovenej zákonom v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré nemajú charakter živností, spod pôsobnosti zákona o živnostenskom podnikaní.

Čl. I

bod 1 §
Odstraňuje sa ustanovenie zákona o zákaze pohybovania sa mimo vyznačeného turistického chodníka na základe požiadavky širokej verejnosti. Takéto ustanovenie viedlo k tomu, že určité osoby na základe súhlasu ochrany prírody sprostredkovali turistom pohyb mimo vyznačeného chodníka za poplatok.

bod 2 §
Každý vlastník by mal byť riadne a osobne informovaný o zámere smerujúcom k obmedzeniu jeho vlastníckych oprávnení, aby mal možnosť uplatniť všetky svoje právne možnosti zúčastniť sa procesu vyhlasovania chráneného územia a jeho zóny. Komunikácia s dotknutým vlastníkom by sa mala realizovať adresne a individuálne, a nie iba prostredníctvom fikcie doručenia verejnou vyhláškou. Preto sa navrhuje, aby sa možnosť oznamovať zámer verejnou vyhláškou zúžila iba na doručovanie tzv. nezistenému vlastníkovi. Pri takom vlastníkovi je odôvodnené doručovať zámer iba prostredníctvom fikcie doručenia, keďže možnosť správneho orgánu doručiť mu oznámenie zámeru individuálne je značne obmedzená. Pri ostatných vlastníkoch, ktorých totožnosť aj pobyt je správnemu orgánu známy, nie je dôvod na to, aby im doručoval oznámenie len verejnou vyhláškou, zvlášť ak ide o obmedzenie vlastníckeho práva.

bod 3 §
Upravuje sa povinnosť pre orgán ochrany prírody a krajiny získať písomný súhlas známeho vlastníka so zámer vyhlásiť chránené územie, zóny chráneného územia alebo chránený strom.

bod 4
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny sa dopĺňa o podrobnejšiu špecifikáciu ochrany v danej lokalite.

bod 5
Úprava ustanovenia si vyžiadala aplikačná prax, ktorá v súčasnom znení znamená pre vlastníkov pozemkov a stavieb, a to i zastavanom území obce, že priľahlé pozemky, ktoré sú v určitom stupni ochrany im vytvára prekážku v riadnom využívaní vlastných objektov, a to z hľadiska celkového prístupu na pozemok alebo na vytvorenie podmienok na riadne užívanie a obhospodarovanie vlastného pozemku a stavby, ktorá sa na ňom nachádza. Prevodom týchto pozemkov sa dosiahne vyššia kultúra obhospodarovania a užívania stavieb a pozemkov v zastavanom území obce a nevytvára sa umelá prekážka, ktorá je pre vlastníkov týchto pozemkov a stavieb aj napriek ich snahe neriešiteľná.

bod 6
Legislatívno-technická úprava textu.

bod 7
Upravuje sa predkupné právo majiteľa pozemku, ktorý je v súčasnej dobe nútený najprv osloviť štát aj napriek tomu, že vo svojom bezprostrednom okolí má osoby blízke, ktoré by najďalej užívali vlastníctvo tohto pozemku tak, ako ho doposiaľ užíval samotný vlastník. Ak nie je v súčasnej dobe na prekážku vlastníctvo touto osobou, nemalo by sa prejudikovať, že by budúci vlastník z okruhu osôb blízkych pôvodnému majiteľovi bol problém. Čl. II Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. decembra 2022.

čl. I
V súčasnej dobe je Štátna ochrana prírody SR podľa ustanovenia § 65 a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov oprávnená zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojím správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí; na tieto činnosti vykonávané alebo obstarávané Štátnou ochranou prírody SR sa ustanovenia zákona o poľovníctve nevzťahujú. Aktuálne platný právny stav umožňuje členom zásahových tímov, ktoré sú súčasťou Štátnej ochrany prírody SR, vykonávať činností na základe zákona, vrátane eliminácie medveďa hnedého. Navrhuje sa doplnenie možnosti udelenia výnimky v § 40 ods. 3 z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v prepojení na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. V záujme skrátenia procesu povolenia výnimky je navrhnuté, aby sa správny poriadok v tomto prípade neuplatňoval na proces povolenia výnimiek. Účelom je docieliť právny stav, ktorý umožní v čo najkratšom možnom čase …

čl. I

čl. I bod 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa doplnenia poznámky pod čiarou.

čl. I bod 2 §
Navrhovanou úpravou sa zvyšujú hraničné rozmery obvodu kmeňa stromov a plošná výmera krovitých porastov, na ktorých výrub sa nebude vyžadovať vydanie súhlasu orgánom ochrany prírody a krajiny. Z pôvodnej hornej hranice obvodu kmeňa stromu do 40 cm sa horná hranica obvodu kmeňa stromu zvýšila do 80 cm. Z pôvodnej výmery súvislých krovitých porastov v zastavanom území obce do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce do 20 m2 sa jednotne výmera súvislého krovitého porastu zvýšila na 100 m2, t. j. bez ohľadu na to, či ide o zastavané územie obce alebo nie.

čl. I bod 3 §
Vypustenie písmena c) súvisí s novou úpravou § 47 ods. 4 písm. a).

čl. I bod 4 §
Ustanovenie reflektuje na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Vložením predmetných slov do § 47 ods. 4 písm. d) dôjde k zavedeniu zákonnej výnimky, ak výrub drevín bude povolený orgánom štátnej správy podľa osobitných predpisov. V tomto prípade bude orgán ochrany prírody dotknutým orgánom štátnej správy a bude vydávať záväzné stanovisko pre príslušný povoľujúci orgán štátnej správy, s čím súvisí aj doplnenie poznámok pod čiarou. Navrhovaná právna úprava reflektuje na potrebu odstránenia duplicitného vydávania rozhodnutí v tej istej veci, čo je v rozpore so základnými zásadami a princípmi správneho konania.

čl. I bod 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa doplnenia poznámky pod čiarou.

čl. I bod 6 §
Ide o spresnenie textu zákonnej výnimky.

čl. I bod 7 §
Navrhovanou úpravou sa zavádza nová zákonná výnimka na výrub krovitých porastov, ak rastú vo viniciach, a to za účelom výsadby nového viniča. Pod pojmom ,,vinica“ s ohľadom na zavedenú poznámku pod čiarou treba rozumieť druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na charakteristiku využívania pozemku ide o druh pozemku s trvalým porastom viniča vrátane neproduktívnej plochy, ako aj o druh pozemku, ktorý je vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený. Navrhovanou úpravou sa zavádza aj nová zákonná výnimka na výrub krovitých porastov, ktorá reflektuje na potrebu čistenia terasových stupňov v ovocných sadoch a viniciach. Terasové stupne, ktoré sú definované ako svahom tvorené medziradie ovocných sadov a viníc, sú v katastri nehnuteľností spravidla evidované ako druh pozemku ostatná plocha, pričom práve z tohto dôvodu bolo potrebné pre tieto prípady zaviesť osobitnú zákonnú výnimku. Potreba čistenia terasových stupňov úzko súvisí so zabezpečením efektívnosti užívania ovocných sadov a viníc, ako aj s predchádzaním vzniku škôd na týchto plodinách. Pod pojmom …

čl. I bod 8 §
Upravuje sa ustanovenie, ktoré neguje zákonom stanovené výnimky v § 47 ods. 4 písm. a), kedy sa súhlas na výrub drevín nevyžaduje. Navrhovanými zmenami došlo k zosúladeniu predmetného ustanovenia s definíciou významného krajinného prvku, a tým aj k sprehľadneniu použitých pojmov v zákone. Ďalej v dôsledku navrhovaných zmien bude možné aplikovať zákonnú výnimku ustanovenú v § 47 ods. 4 písm. a) aj v druhom a treťom stupni ochrany.

čl. I bod 9 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou v novelizačnom bode 3 (vypustenie písmena c) z § 47 odsek 4).

čl. II

čl. II bod 1 (§ 9 ods. 1 písm. m)) §
Navrhovaným ustanovením sa dopĺňajú konania, v ktorých sa vyžaduje záväzné stanovisko orgánu ochrany prírody, konkrétne ide o schválenie projektu starostlivosti o lesný pozemok. Schválením tohto projektu a stanovením výšky povolenej ťažby je u takejto povolenej ťažby preukázané, že nepôjde o drevo z odlesnených alebo degradovaných území v zmysle nariadenia EUDR. Uvedené doplnenie nadväzuje na už existujúcu úpravu zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), podľa ktorej sa v tomto konaní vyžaduje stanovisko orgánu ochrany prírody, ako aj novonavrhovanú úpravu § 37a zákona o lesoch.

čl. II bod 2 (§ 47 ods. 12) §
Návrhom sa dopĺňa povinnosť preukazovania pôvodu dreva orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, vrátane Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie, a členom lesnej stráže. Pri preprave dreva nie je pred preukázaním pôvodu dreva možné zistiť, či pochádza z ťažby na lesných pozemkoch alebo výrubu drevín na nelesných pozemkoch, teda pred takýmto preukázaním nie je zrejmý ani orgán kompetentný vo veci ďalej konať. Preto oprávnenie na prvotné preukázanie pôvodu dreva musia mať všetky orgány, ktoré majú pôvod dreva a legálnosť výrubu právo kontrolovať.

čl. II bod 3
Návrhom sa s cieľom zosúladenia používanej terminológie v súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisoch nahrádza pojem „náhodná ťažba“ pojmom „asanačná ťažba“ v súlade s bodom 1 návrhu novely zákona o lesoch.

čl. III (k zákonu č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorší
Návrhom sa zavádza výnimka z ustanovených zákazov v zákone o ochrane prírody a krajiny v súvislosti s vykonávaním horskej vodcovskej a horskej sprievodcovskej činnosti, ktoré sú regulované osobitným predpisom a ktoré sa vykonávajú výlučne v uvedených stupňoch ochrany prírody.