KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokNajvyšší súd SR26. 9. 2018plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/52/2016 z 26. 9. 2018

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 8Sžo/52/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1014200424.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200424
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014200424.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z
členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu : A R A V E
R a. s., so sídlom v Trenčíne, M. R. Štefánika 26, IČO: 00 679 291, právne zastúpený : JUDr. Felix
Neupauer, advokát, so sídlom kancelárie v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému :
Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, so sídlom
v Bratislave, Jeséniova 17 D, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu č. 671-997/25/2014/Mar z 10. januára 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z 8. septembra 2015 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-48 z 22. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z 8.
septembra 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-48 z
22. januára 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S 52/2014-32 z 8. septembra
2015, (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.
671-997/25/2014/Mar z 10. januára 2014 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného správneho orgánu“), ktorým
Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej
aj „žalovaný správny orgán“) zamietla odvolanie účastníka správneho konania (žalobcu) a potvrdila
rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina č.
6990-32038/75/2013/Mac z 25. novembra 2013 (ďalej aj rozhodnutie „prvoinštančného správneho
orgánu“), ktorým prvoinštančný správny orgán uložil účastníkovi konania (žalobcovi) podľa § 71 ods. 13
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31. decembra 2013 poriadkovú
pokutu vo výške 330 eur za to, že ani na opakovanú písomnú výzvu nepredložil účastník správneho
konania (žalobca) potrebné doklady súvisiace s podaným vysvetlením o skutočnostiach dôležitých pre
objasnenie protiprávneho konania podľa zákona č. 543/2002 Z. z.. Krajský súd žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.
Krajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.
z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 a uviedol, že žalobca v žalobe žiadal, aby krajský súd
zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,



zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného správneho
orgánu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal za preukázané, že
Slovenskej inšpekcii životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia Žilina, odboru inšpekcie
ochrany prírody a krajiny bol 7. augusta 2013 doručený podnet na prešetrenie rozširovania nepôvodných
druhov zveri za hranicami zastavaného územia obce Motešice, ktorého sa mal dopustiť Ing. X. G.,
predseda predstavenstva spoločnosti A R A V E R a. s., so sídlom v Trenčíne chovom danielej a muflonej
zveri pravdepodobne od roku 2007 na oplotenom pozemku v k. ú. Z. Q. a v k. ú. V. a vypustením hlavne
muflonej zveri pravdepodobne vo februári 2011 do voľnej prírody poľovného revíru Machnáč.
Keďže obsahom podnetu sa už zaoberali aj iné miestne príslušné orgány štátnej správy prvoinštančný
správny orgán si vyžiadal kompletné spisové materiály obce Motešice, Obvodného oddelenia
policajného zboru v Trenčianskych Tepliciach, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín,
bývalého Obvodného lesného úradu v Trenčíne, bývalého Obvodného úradu životného prostredia v
Trenčíne a Slovenského poľovníckeho zväzu regionálnej organizácie Trenčín.
Za účelom objasnenia veci inšpekcia vyzvala a predvolala na podanie vysvetlenia o skutočnostiach
dôležitých na objasnenie protiprávneho konania účastníka konania ako vlastníka oplotených pozemkov,
na ktorých je realizovaný chov danielej a muflonej zveri ako aj súčasného chovateľa zveri v prevádzkarni
Horné Motešice na 15. októbra 2013. Súčasný chovateľ zveri, ktorý súčasne zastáva funkciu predsedu
predstavenstva účastníka konania si listovú zásielku neprevzal v odbernej lehote a rokovania sa
nezúčastnil aj napriek tomu, že ako štatutárny zástupca účastníka konania mal o jeho konaní vedomosť.
Účastník konania sa rokovania nezúčastnil, ospravedlnil sa listom z 11. októbra 2013, ktorý však bol na
poštovú prepravu podaný až 14. októbra 2013 a inšpekcii doručený 15. októbra 2013, teda už v čase
konania rokovania na Obecnom úrade v Motešiciach. V písomnom vysvetlení podal účastník konania k
predmetnej veci stanovisko, že A R A V E R a. s., sa nezaoberá chovom uvedenej zveri, žiadnu zver
nevypúšťa do voľnej prírody a nemá žiadne zariadenia v chránených územiach a ani v ich ochranných
pásmach. Uvedené vysvetlenie považuje za úplné a dostačujúce a z toho dôvodu ako aj z dôvodu
pracovnej vyťaženosti sa rokovania nezúčastní. Účastník konania žiadal, aby mu otázky správny orgán
zaslal písomne, na ktoré on bude odpovedať. V písomnom stanovisku účastník konania uviedol, že
žiaden chov zveri spoločnosť A R A V E R a. s., na svojich pozemkoch nezriadila, žiadnu zver nechová,
pozemky oplotila na základe stavebného povolenia. Zo stanoviska ďalej vyplýva, že osoby, ktoré sa mali
údajne podieľať na vypúšťaní muflonej zveri do voľnej prírody boli zamestnancami účastníka konania
aj keď tvrdenie o vypúšťaní zveri považuje účastník konania za absurdné a rovnako potvrdzuje, že v
minulosti žiadal účastník konania o uznanie zverníka, no konanie bolo zastavené, preto boli pozemky
prenajaté „SHR“, ktorý tam prevádzkuje zverofarmu. Doklady upravujúce vzťahy medzi chovateľom zveri
a vlastníkom pozemkov odmietol účastník konania predložiť z dôvodu, nakoľko obsahujú osobné údaje
chránené zákonom. Účastník konania opätovne žiadal o zaslanie podrobných otázok k prešetrovanej
veci inšpekcia mu vyhovela a výzvou z 29. októbra 2013 ho vyzvala o zodpovedanie piatich konkrétnych
otázok a predloženie dokladov súvisiacich s podaným vysvetlením. V písomnom stanovisku účastník
konania zo 7. novembra 2013 reagoval na obsah podnetu a dôkazy predložené dodávateľom podnetu,
čo však nebolo predmetom ani jednej otázky položenej účastníkovi konania vo výzve na podanie
vysvetlenia. Účastník konania vo svojom stanovisku nepodal vysvetlenie ku skutočnostiam uvedeným v
bode č. 1 výzvy na podanie vysvetlenia a to aj napriek tomu, že v nej bol upozornený na to, že opätovné
nepredloženie potrebných dokladov súvisiacich s podaným vysvetlením bude inšpekcia považovať za
účelové marenie objasňovania protiprávneho konania s možným sankčným postihom. V prvej otázke
výzvy na podanie vysvetlenia inšpekcia účastníka konania poučila, že predmetom objasňovania podnetu
nie je súčasný chov muflonej a danielej zveri v jeho oplotenom areáli, ale jej rozširovanie za hranicami
zastavaného územia obce Motešice, teda obdobie zriadenia chovu a obdobie údajného vypúšťania
muflonej zveri do voľnej prírody. Účastník konania ako vlastník predmetných pozemkov disponuje
údajmi dôležitými na objasnenie protiprávneho konania, preto bol v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11
zákona č. 543/2002 Z. z. povinný podať vysvetlenie a to uviesť identifikačné údaje subjektov, ktoré na
pozemkoch účastníka konania zriadili chov muflonej a danielej zveri a identifikačné údaje subjektov, ktoré
sa na nich zaoberali chovom zveri. Súčasne bol účastník konania povinný inšpekcii predložiť doklady
súvisiace s podaným vysvetlením teda kópie dokladov upravujúcich vzťahy medzi vlastníkom pozemkov



a chovateľom zveri. Keďže účastník konania na opakovanú výzvu prvoinštančného správneho orgánu
nepredložil kópie dokladov upravujúcich vzťahy medzi vlastníkom oplotených pozemkov k. ú. Z. Q. a k.
ú. V., ktorým je žalobca a údajným chovateľom muflonej a danielej zveri na nich bola mu rozhodnutím
prvoinštančného správneho orgánu uložená pokuta v zmysle § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. vo
výške 330 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný správny
orgán rozhodnutím č. 671-997/25/2014/Mar z 10. januára 2014, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a
potvrdil správnosť rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu.
Krajský súd sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu, že správne právne
posúdil danú vec. Žalobca na výzvu správneho orgánu nepredložil potrebné doklady súvisiace s
podaným vysvetlením tak, ako to ukladá ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.. Žalovaný
správny orgán správne rozhodol, keď postupoval a rozhodoval podľa právneho stavu platného v čase
vydania jeho rozhodnutia a to podľa zákona č. 543/2002 Z. z. účinného do 31. decembra 2013.
Dokazovanie správneho orgánu preukázalo, že žalobca dokladmi upravujúcimi vzťahy medzi vlastníkom
oplotených pozemkov, ktorým je žalobca a údajným chovateľom muflonej a danielej zveri na nich musel
disponovať, čo vyplývalo aj z jeho vyjadrení.
Ďalej krajský súd uviedol, že neobstojí ani námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu správnym
orgánom bolo nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd mal za to, že prvoinštančný správny orgán
vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie, čo vyplýva aj z administratívneho spisu. Obe rozhodnutia
správnych orgánov boli riadne zdôvodnené a boli v nich uvedené skutočnosti, ktoré viedli správne orgány
k danému rozhodnutiu. Taktiež krajský súd nevzhliadol, že by boli porušené práva žalobcu ako účastníka
konania to znamená, že neobstojí ani námietka žalobcu, čo sa týka vady konania, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný správny orgán mal za preukázané, že doklad
upravujúci vzťahy medzi účastníkom konania - žalobcom a chovateľom zveri existuje a je to nájomná
zmluva uzavretá medzi účastníkom konania a Ing. X. G. SHR uzatvorená 31. decembra 2009 v Trenčíne.
To, že takáto zmluva existuje potvrdil aj žalobca vo svojom stanovisku z 25. októbra 2013, kde uviedol,
že tieto doklady nepredloží, nakoľko obsahujú osobné údaje chránené zákonom.
Žalobca nerešpektoval výzvy prvoinštančného správneho orgánu na dodanie potrebných dokladov a
preto prvoinštančný správny orgán využil svoje oprávnenie stanovené v ustanovení § 71 ods. 13 zákona
č. 543/2002 Z. z. a uložil žalobcovi poriadkovú pokutu. Prvoinštančný správny orgán dal niekoľko krát
možnosť účastníkovi konania, aby požadované doklady dodal, ale tento túto možnosť nevyužil. Žalovaný
správny orgán sa zaoberal so všetkými vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré súvisia s predmetom
konania o uložení poriadkovej pokuty, s ktorými bol žalobca oboznámený a použil ich pri ukladaní
poriadkovej pokuty. Výška pokuty bola riadne odôvodnená a bola uložená tak ako ju ukladá § 71 ods.
13 zákona č. 543/2002 Z. z., ktorej výška bola stanovená do 331,93 eur.
Konanie o uložení poriadkovej pokuty bolo začaté a ukončené prvoinštančným správnym orgánom
podľa ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra
2013. Prvoinštančný správny orgán rozhodoval podľa právneho stavu platného v čase vydania jeho
rozhodnutia. Zákonom č. 506/2013 Z. z. účinným od 1. januára 2014 sa novelizoval zákon č. 543/2002
Z. z.. Po novelizácii zákona č. 543/2002 Z. z. účinnej od 1. januára 2014 je ustanovenie o uložení
poriadkovej pokuty uvedené v § 71 ods. 15 zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorej orgán ochrany prírody
môže uložiť poriadkovú pokutu od 30 eur do 1500 eur. Po novelizácii zákona č. 543/2002 Z. z. účinnej
k 1. januáru 2014 sa zaviedla spodná hranica a zvýšila sa horná hranica poriadkovej pokuty.
Vzhľadom k článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa uvádza, že trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je
to pre páchateľa priaznivejšie, odvolací orgán čiže žalovaný správny orgán pokračoval v konaní podľa
zákona č. 543/2002 Z. z. účinného do 31. decembra 2013. S týmto právnym názorom plne súhlasil aj
krajský súd.
Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne
zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Krajský súd mal za to, že
napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného správneho orgánu bol z pohľadu žalobných dôvodov v
súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalobu v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

II.
Odvolanie žalobcu



Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z 8. septembra 2015 odvolanie (ďalej aj „podané odvolanie“ a
„odvolanie žalobcu“), v ktorom sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací
súd“) rozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.
V podanom odvolaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že rozhodnutie
krajského súdu napáda z dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221
ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku a podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku.
Žalobca v podanom odvolaní namietal, že krajský súd neprihliadol na námietku miestnej príslušnosti
súdu, ktorú v konaní pred krajským súdom uplatnil žalovaný správny orgán. Krajský súd tak neskúmal
miestnu príslušnosť na riadne a včas uplatnenú námietku miestnej príslušnosti súdu žalovaným
správnym orgánom, ani sa v rozhodnutí krajského súdu s touto námietkou nijako nevysporiadal.
Ďalej, podľa žalobcu, bolo cieľom prvoinštančného správneho orgánu zistiť subjekt chovateľa zveri a
identifikačné údaje tohto subjektu v čase údajného vypúšťania nepôvodných druhov zveri do voľnej
prírody. Tieto informácie bolo podľa žalobcu možné zistiť aj z pripojených spisových materiálov, ktoré si
žalovaný správny orgán vyžiadal za účelom objasnenia podnetu od iných správnych orgánov. Žalobca
poukázal na úradný záznam Obvodného lesného úradu Trenčín č. j. 2011/00101 z 18. marca 2011 a
na identifikáciu farmového chovu (SK-FCH-TN-240), ktorý je vedený v registri farmových chovov voľne
žijúcej zveri Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky, pričom tento register je
voľne dostupný na internete.
Podľa žalobcu ak by aj požiadavka na predloženie nájomnej zmluvy bola relevantná, nezbavuje to
prvoinštančný správny orgán dokázať skutočnosť, že žalobca touto zmluvou disponoval. Vo vyjadrení
žalobcu z 18. novembra 2013 žalobca totiž oznámil, že žiadnymi inými dokladmi, než tými, ktoré už zaslal
nedisponuje. Podľa žalobcu prvoinštančný správny orgán žiadnym spôsobom nedokazoval, či žalobca
disponuje nájomnou zmluvou, ktorú žiadal predložiť žalovaný správny orgán. Napokon žalovaný správny
orgán si zabezpečil požadovanú zmluvu od OR PZ Trenčín v priebehu rozhodovania o dovolaní žalobcu
v správnom konaní. To znamená podľa žalobcu, že uloženie poriadkovej pokuty žalobcovi stráca zmysel,
keď inštitút poriadkovej pokuty je nástrojom na zabezpečenie hospodárnosti konania a odstránenia
zbytočných prieťahov.
Na záver žalobca uviedol, že žalovaný správny orgán nemal oprávnenie požadovať súčinnosť od tretích
osôb, keďže žalovaný správny orgán v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 psím. a/ zákona č. 543/2002 Z. z.
v znení účinnom do 31. decembra 2013 neoznámil žalobcovi najneskôr v deň začatia výkonu štátneho
dozoru kontrolovanej osobe (žalobcovi) začatie kontroly. Podľa žalobcu je zrejmé, že de iure štátny dozor
nikdy voči nemu nezačal, a teda nemohla mu byť v rámci neho uložená poriadková pokuta v zmysle
ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z..

III.
Vyjadrenie žalovaného správneho orgánu k odvolaniu

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný správny orgán listom zo 4. apríla 2016 a zotrval na svojich
tvrdeniach.

IV.
Právny názor odvolacieho súdu

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom



v žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § s 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom
podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po
neverejnej porade senátu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie
je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými
administratívnymi predpismi.
V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V
zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Odvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu.
Predmetom konania na krajskom súde bolo preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu č. 671-997/25/2014/Mar z 10. januára 2014, ktorým Slovenská inšpekcia životného
prostredia - ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny zamietla odvolanie účastníka správneho
konania (žalobcu) a potvrdila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorát
životného prostredia Žilina č. 6990-32038/75/2013/Mac z 25. novembra 2013, ktorým prvoinštančný
správny orgán uložil účastníkovi konania (žalobcovi) podľa § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31. decembra 2013 poriadkovú pokutu vo výške 330 eur
za to, že ani na opakovanú písomnú výzvu nepredložil účastník správneho konania (žalobca) potrebné
doklady súvisiace s podaným vysvetlením o skutočnostiach dôležitých pre objasnenie protiprávneho
konania podľa zákona č. 543/2002 Z. z..
Odvolací súd preskúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho
spisu v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť
dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých
právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
Podľa názoru odvolacieho súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o
čom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom konaní bolo obsahom
administratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení
dôkazov tak ako krajský súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani
takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že krajský súd
dostatočne podrobne a presne posúdil zistený skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými
námietkami žalobcu.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym
orgánom a správne právne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so
záverom správnych orgánov oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného
správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací
súd za správny.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že krajský súd neprihliadol na námietku miestnej príslušnosti
súdu, ktorú v konaní pred krajským súdom uplatnil žalovaný správny orgán, odvolací súd uvádza,
že z ustanovenia § 105 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že súd z úradnej povinnosti
skúma, či je daná miestna príslušnosť. Z časového hľadiska skúma miestnu príslušnosť kedykoľvek
počas konania, avšak len pokiaľ ide o osobitnú miestnu príslušnosť výlučnú. Na to, aby mohol
skúmať všeobecnú miestnu príslušnosť alebo osobitnú miestnu príslušnosť alternatívnu musí žalobca
vystupovať v rôznych veciach ako žalobca, alebo miestnu príslušnosť musí namietať žalovaný. V takom



prípade však námietka miestnej nepríslušnosti musí byť vznesená pri prvom úkone, ktorý žalovanému
patrí a ak túto svoju zákonnú možnosť do takto stanoveného času nevyužije, dochádza ku konvalidácii
miestnej príslušnosti súdu, v dôsledku čoho sa konanie uskutoční na v podstate miestne nepríslušnom
súde. V ostatných prípadoch nemá súd z úradnej povinnosti skúmať svoju miestnu príslušnosť.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci žalovaný správny orgán
vzniesol riadne a včas námietku miestnej nepríslušnosti Krajského súdu v Bratislave pri prvom
procesnom úkone, ktorý mu patril - vyjadrení k žalobe z 27. júna 2014, ako aj to, že vo veci v zmysle
ustanovenie § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodoval miestne nepríslušný súd.
Odvolaciu námietku žalobcu možno posúdiť podľa obsahu jednak ako námietku miestnej príslušnosti.
Z ustanovenia § 105 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku však vyplýva, že námietku miestnej
príslušnosti súdu môže uplatňovať len procesný subjekt v postavení žalovaného, nie žalobca. Naviac,
uplatnenie námietky miestnej príslušnosti súdu je v zmysle ustanovenia § 105 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku koncentrované k prvému procesnému úkonu, ktorý žalovanému v konaní patrí.
Námietka miestnej príslušnosti súdu tiež nie je podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku relevantnou odvolacou námietkou.
Odvolaciu námietku, týkajúcu sa miestnej príslušnosti tiež možno posúdiť ako námietku nesprávneho
procesného postupu krajského súdu. V uvedenom prípade by existovala možnosť aplikácie ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm.
f/ Občianskeho súdneho poriadku alebo ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nesprávny procesný postup
krajského súdu, ktorý neskúmal miestnu príslušnosť na riadne a včas uplatnenú námietku miestnej
príslušnosti súdu žalovaným správnym orgánom, však nepovažuje odvolací súd za relevantnú námietku
žalobcu, keď podaním žaloby na miestne nepríslušný súd si žalobca sám vybral súd, na ktorom
mienil uplatňovať svoje nároky. Naviac, žalovaný správny orgán nepodal odvolanie proti rozhodnutiu
krajského súdu, preto sa podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán stotožnil s postupom
a rozhodnutím krajského súdu a krajský súd nedostatok podmienky miestnej príslušnosti svojim
rozhodnutím zhojil. Napokon, podľa odvolacieho súdu, miestna nepríslušnosť krajského súdu sama o
sebe, nemá za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu, a týmto postupom krajského
súdu sa ani žalobcovi neodňala možnosť konať pred súdom.
Na základe uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 ak sa
osoba na výzvu orgánu ochrany prírody nedostaví bez náležitého ospravedlnenia na podanie vysvetlenia
alebo ho odoprie podať, alebo nepredloží potrebné doklady, môže jej tento orgán štátnej správy uložiť
poriadkovú pokutu do 331,93 eura, a to aj opakovane.
Žalobcovi bola 9. októbra 2013 preukázateľne doručená a Výzva a predvolanie na podanie
vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č.
5817-26522/75/2013/Mac zo 7. októbra 2013 (ďalej len „výzva na poskytnutie súčinnosti“), v ktorej
prvoinštančný správny orgán v rámci výkonu štátneho dozoru vyzýval žalobcu v zmysle ustanovenia
§ 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 okrem
iného na predloženie dokladov, najmä rozhodnutia (súhlasy, výnimky) a vyjadrenia orgánov ochrany
prírody a iných orgánov štátnej správy vo veci oplotenia pozemkov a chovu zveri na nich, mapové
podklady, osvedčenie o zápise do evidencie SHR, evidenciu o stavoch zveri a zmenách stavov zveri,
resp. účtovné písomnosti súvisiace s nákupom a predajom zveri za celé obdobie jej chovu, doklad o
registrácii farmového chovu zveri (oznámenie ŠVPS SR o pridelení registračného čísla) a iné písomnosti,
údaje a vysvetlenia, ktoré môžu napomôcť objasneniu veci. Prvoinštančný správny orgán žalobcu poučil
aj o možnosti uloženia mu poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002
Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013.
Vyjadrenie žalobcu z 11. októbra 2013 k výzve na poskytnutie súčinnosti považoval prvoinštančný
správny orgán za nedostatočné, a preto bola žalobcovi 24. októbra 2013 doručená Opätovná výzva a
predvolanie na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného
prostredia Žilina č. 5817-2766/75/2013/Mac z 21. októbra 2013 (ďalej len „opätovná výzva na poskytnutie
súčinnosti“), v ktorej prvoinštančný správny orgán vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a
ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 v rámci výkonu štátneho dozoru
okrem iného na predloženie dokladov, najmä rozhodnutia (súhlasy, výnimky) a vyjadrenia orgánov
ochrany prírody a iných orgánov štátnej správy vo veci oplotenia pozemkov a chovu zveri na nich,
mapové podklady, evidenciu o stavoch zveri a zmenách stavov zveri, resp. účtovné písomnosti súvisiace
s nákupom a predajom zveri za celé obdobie jej chovu, doklady upravujúce vzťahy medzi vlastníkom
pozemkov a chovateľom zveri na nich a iné písomnosti, údaje a vysvetlenia, ktoré môžu napomôcť



objasneniu veci. Prvoinštančný správny orgán poučil žalobcu aj o možnosti uloženia mu poriadkovej
pokuty v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra
2013.
V stanovisku žalobcu k opätovnej výzve na poskytnutie súčinnosti z 25. októbra 2013, žalobca uviedol,
že doklady upravujúce vzťahy medzi chovateľom zveri a vlastníkom pozemkov nepredloží, nakoľko
obsahujú osobné údaje chránené zákonom. Následne prvoinštančný správny orgán 31. októbra 2013
doručil žalobcovi Výzvu na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu
životného prostredia Žilina č. 5817-29159/75/2013/Mac z 29. októbra 2013, v ktorej uviedol, že odoprieť
potrebný doklad orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva objasňovanie protiprávneho konania z dôvodu,
že obsahuje osobné údaje, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a že opätovné nepredloženie
dokladov bude prvoinštančný správny orgán považovať za účelové marenie objasňovania protiprávneho
konania s možným sankčným postihom v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v
znení účinnom do 31. decembra 2013.
Z uvedeného skutkového stavu má odvolací súd za preukázané, že žalobca (právnická osoba) na
výzvu orgánu ochrany prírody (prvoinštančného správneho orgánu), konkrétne Výzvu a predvolanie
na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia
Žilina č. 5817-26522/75/2013/Mac zo 7. októbra 2013, Opätovnú výzvu a predvolanie na podanie
vysvetlenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č.
5817-2766/75/2013/Mac z 21. októbra 2013 a Výzvu na podanie vysvetlenia Slovenskej inšpekcie
životného prostredia Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 5817-29159/75/2013/Mac z 29. októbra
2013, nepredložil potrebné doklady - doklady upravujúce vzťahy medzi vlastníkom pozemkov a
chovateľom zveri (nájomnú zmluvu medzi žalobcom a chovateľom zveri) a teda naplnil skutkovú podstatu
iného správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom
do 31. decembra 2013.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že nedisponuje dokladmi upravujúcimi vzťahy medzi chovateľom zveri a vlastníkom
pozemkov, je potrebné podľa odvolacieho súdu poukázať na to, že žalobca je jedným z účastníkov
týchto zmluvných vzťahov a preto by mal ako dobrý hospodár a ako jedna zo zmluvných strán uvedené
doklady mať vo svojej dispozícii. Naviac, ich dispozíciu sám žalobca potvrdil v stanovisku k podaniu
vysvetlenia z 25. októbra 2013 a preto sa neskoršie tvrdenia žalobcu javia odvolaciemu súdu ako účelové
a nedôveryhodné.
Ak žalobca poukazuje na účel poriadkovej pokuty a to, že tento účel nebol rozhodnutím žalovaného
správneho orgánu naplnený, odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z.
z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 je upravený inštitút poriadkovej pokuty. Poriadková pokuta
je procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek
tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto
rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j. nesplnením takej
povinnosti dôjde k predĺženiu konania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje
zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť účastníkov konania, resp. ich zástupcov a iných
subjektov v prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon
upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili.
Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca svojím konaním skutočne sťažoval postup správneho orgánu
pri výkone štátneho dozoru, resp. svojim konaním maril tento výkon a predlžoval ho. Nemožno sa
stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že prvoinštančný správny orgán požadoval doklady, ktorými disponoval.
Prvoinštančný správny orgán síce disponoval časťou informácií, ktoré boli obsiahnuté v nájomnej zmluve
medzi žalobcom a chovateľom zveri, to však neospravedlňuje žalobcu na kvalifikovanú výzvu správneho
orgánu túto zmluvu prvoinštančnému správnemu orgánu nepredložiť. Rovnako ani skutočnosť, že
prvoinštančný správny orgán mal inú možnosť ako získať požadované doklady, neobstojí. Je výlučne
vecou správneho orgánu akým spôsobom vedie konanie a vykonáva dokazovanie, keďže správny orgán
sám nesie zodpovednosť za to, aby správne konanie prebiehalo podľa základných pravidiel správneho
konania zakotvených v § 2 Správneho poriadku. Naviac, žalobca nemal žiaden právny ani faktický dôvod
požadované doklady prvoinštančnému správnemu orgánu nepredložiť.
Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný správny orgán v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 psím. a/ zákona
č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 neoznámil žalobcovi najneskôr v deň začatia
výkonu štátneho dozoru kontrolovanej osobe (žalobcovi) začatie kontroly, a preto je zrejmé, že de iure
štátny dozor nikdy voči žalobcovi nezačal, a teda nemohla mu byť v rámci neho uložená poriadková
pokuta v zmysle ustanovenia § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra
2013, odvolací súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádza založené písomné oznámenie



žalobcovi o začatí výkonu štátneho dozoru v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002
Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013.
Z ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013
vyplýva, že oprávnený zamestnanec je povinný oznámiť najneskôr v deň začatia výkonu štátneho
dozoru kontrolovanej osobe alebo jeho zamestnancovi začatie kontroly a preukázať sa služobným
preukazom, alebo osobitným písomným poverením. V rámci výkonu štátneho dozoru je potom správny
orgán oprávnený v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.
decembra 2013 požadovať od fyzických a právnických osôb potrebnú súčinnosť. Zo znenia ustanovenia
§ 71 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 však nevyplýva, že túto
súčinnosť je povinný poskytnúť len kontrolovaný subjekt, ale ktorákoľvek fyzická či právnická osoba na
výzvu správneho orgánu. Ustanovenie § 71 ods. 13 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.
decembra 2013 preto nie je naviazané výlučne na kontrolovaný subjekt ale na výkon štátneho dozoru a
poriadkovú pokutu možno uložiť ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré na výzvu neposkytnú
správnemu orgánu potrebnú súčinnosť v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002
Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013.
Z výzvy na poskytnutie súčinnosti a opätovnej výzvy na poskytnutie súčinnosti vyplýva, že žalobca
bol v zmysle ustanovenia § 71 ods. 11 a ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.
decembra 2013 vyzvaný prvoinštančným správnym orgánom ako orgánom štátneho dozoru podľa §
66 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. na poskytnutie súčinnosti v rámci objasňovania podnetu na
prešetrenie rozširovania nepôvodných druhov zveri za hranicami zastavaného územia. Z uvedenej
formulácie vyplýva, že prvoinštančný správny orgán konal v pozícii orgánu štátneho dozoru, a že žiadal
o poskytnutie súčinnosti v rámci výkonu štátneho dozoru. Vo vzťahu k predmetu sporu je bez relevancie,
či výkon štátneho dozoru bol alebo nebol v zmysle ustanovenia § 71 ods. 4 písm. a/ zákona č. 543/2002
Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 oznámený kontrolovanému subjektu a či žalobca bol alebo
nebol v postavení kontrolovaného subjektu.
Na základe uvedený skutočností odvolací súd konštatuje, že ani s touto odvolacou námietkou žalobcu
sa nestotožnil a považuje ju za nedôvodnú.
Pokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje správny orgán s prihliadnutím na povahu porušenej
povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje správny orgán voľnou úvahou.
Miera voľnej úvahy správneho orgánu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou
hranicou poriadkovej pokuty vo výške 331,93 eur.
Vo vzťahu k výške uloženej pokuty prvoinštančný správny orgán a žalovaný správny orgán uviedli,
že pri ukladaní poriadkovej pokuty prihliadali najmä na skutočnosť, že účastník konania nepredložil
požalované doklady ani na opakovanú výzvu správneho orgánu, a neurobil tak ani po začatí konania
o uložení poriadkovej pokuty. Prvoinštančný správny orgán a žalovaný správny orgán zároveň nezistili
žiadne poľahčujúce okolnosti, ktoré by mali vplyv na výšku uloženej poriadkovej pokuty. Uvedené sa
odvolaciemu súdu javí ako jasné, zrozumiteľné a dostatočné odôvodnenie výšky uloženej sankcie, ktoré
nevybočuje z medzí stanovených zákonom a má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Na záver odvolací súd konštatuje, že ani námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia
krajského súdu nepovažuje za dôvodnú, nakoľko ako už bolo mnohokrát judikované, že v odôvodnení
rozhodnutia je potrebné objasniť len skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam. V tejto súvislosti
Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 117/05).
Odvolací súd preto nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti
daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-32 z 8. septembra 2015 v
spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 52/2014-48 z 22. januára 2016 ako
vecne správny podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s ustanovením § 219 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zamietnutie žaloby krajským súdom.

V.
Trovy odvolacieho konania



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 a contrario
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku, s ustanovením § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 492
ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný správny orgán mal v konaní úspech, avšak
správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom súdnictve neprináleží.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 5S/52/2014

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1014200424

  1. 7. 9. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/52/2014 z 7. 9. 2015
  2. 26. 9. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/52/2016 z 26. 9. 2018 (toto rozhodnutie)