zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)

Návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) je komplexnou právnou úpravou o vodách vyskytujúcich sa prirodzene na Zemi. Týka sa všetkých foriem vodných útvarov, ochrany vôd, práv k vodám a ich evidencie, vodných stavieb a práv a povinností týkajúcich sa pozemkov bezprostredne súvisiacich s vodami. Nahradí doterajšiu právnu úpravu z roku 2002, v ktorej bolo v súlade s Národným programom pre prijatie acquis communautaire transponovaných 13 smerníc Európskej únie v oblasti vôd okrem smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/EC zo dňa 23. októbra 2000, ktorá ustanovuje rámec činnosti Spoločenstva pre politiku v oblasti vôd (ďalej len „ Rámcova smernica o vode“) a nadobudla účinnosť v decembri 2000.
V návrhu zákona o vodách sú zachované právne inštitúty, ktoré majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a súvisia s nakladaní s vodami, všeobecným používaním vôd, povolením na osobitné používanie vôd, vydávaním súhlasu na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení, ktoré môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vyjadrení k zámeru stavieb z hľadiska ochrany vodných pomerov a ďalšie.
V návrhu zákona je transponovaná Rámcová smernica o vode, keďže táto smernica nebola, vzhľadom na termín nadobudnutia jej účinnosti, ani súčasťou Národného programu pre prijatie acquis communautaire. V zmysle príslušných ustanovení smernice sú členské štáty Európskej únie povinné ju transponovať najneskôr do 22. decembra 2003 a kandidátske krajiny do termínu vstupu do EÚ.
Rámcová smernica o vode predstavuje v súčasnosti vrchol komunitárneho práva EÚ v oblasti vôd, čím sa prešlo od riešenia jednotlivých problémov, upravených v predchádzajúcich smerniciach, ku komplexnému prístupu k ochrane a využívaní vôd a k celkovému jeho ekologickému poňatiu. Určujúcim faktorom kvality vôd, v zmysle tejto novej koncepcie, je v záujme ochrany a zlepšenia kvality európskych vôd hodnotenie ekologického a holistického stavu vôd, stanovenie environmentálnych cieľov, návrh na realizáciu opatrení na ich dosiahnutie, vrátane ich finančného zabezpečenia, plánovanie v povodiach, stratégia na elimináciu znečistenia nebezpečnými chemickými látkami, informovanie verejnosti a zavedenie finančných nástrojov, súvisiacich s vodohospodárskymi službami a užívaním vôd.
V nadväznosti na uvedené požiadavky sa rozširuje predmet vodného zákona a v záujme zabezpečenia ochrany vôd a ich trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele, pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a pre chránené územia. Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je dosiahnutie „dobrého stavu“ všetkých vôd, ktorý by mal byť dosiahnutý do roku 2015. Dobrý stav povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a dobrého chemického stavu pre útvary povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé vodné útvary a výrazne zmenené vodné útvary (kanály, prieplavy, vodné nádrže a pod.). Dobrý stav podzemných vôd znamená dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a dobrého chemického stavu a odvrátenie trendov zvyšovania koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí.
Nástrojom pre dosiahnutie environmentálnych cieľov je proces vodného plánovania vo vymedzených oblastiach povodí na národnej úrovni, ale aj v oblastiach medzinárodných povodí, ktorých sú tieto súčasťou. Dosiahnutie environmentálnych cieľov sa zabezpečuje prostredníctvom programov opatrení, ktoré sú obsahom plánov manažmentu povodí. V prípade Slovenskej republiky, ktorej teritórium v prevažnej miere pripadá k povodiu Dunaja je potrebné sa zamerať na regionálny aspekt (aktivity sú koordinované Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja), ako aj na bilaterálne dohody v oblasti hraničných vôd, najmä na spoluprácu s Poľskou republikou, v povodí Visly.
Novým aspektom tejto úpravy je účasť verejnosti na procese prípravy a schvaľovania plánov manažmentu oblastí povodí. Súčasne sa uplatňuje nová štruktúra vodného plánovania, ktorá spočíva vo vypracovaní rámcového plánov manažmentu oblastí povodí, s definovanými väzbami na medzinárodné povodia - oblasť povodia Dunaja a Visly a „Vodného plánu Slovenska“.
Na základe vykonaných analýz sú v návrhu zákona upresnené ustanovenia, súvisiace s už transponovanými smernicami, tak aby sa dosiahla úplná zhoda s právom EÚ. V neposlednom rade boli využité i skúsenosti z ročnej aplikácie vodného zákona v praxi a navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniklých problémov a upresnenie formulácií v záujme ich jednoznačného výkladu.
Do návrhu zákona sú zapracované ustanovenia, týkajúce sa pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti so zákonom č. 139/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
DOLOŽKA
finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
V návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) sa v novo navrhnutej úprave dvanástej časti rieši problematika poplatkov a platieb za používanie vôd z hľadiska jednotlivých odberateľov a užívateľov i z hľadiska poskytovaných úžitkov vodohospodárskych služieb. Pod platbami sa pre účely tohto zákona sa chápu také peňažné úhrady, ktorých výška je stanovená na základe ekonomických podkladov, dokumentujúcich vodohospodárske výrobné a pracovné procesy. Pod poplatkami sa chápu také peňažné úhrady, ktorých výška je určená štátom v podstate ad hoc a môže sa nimi sledovať niektoré špecifické zámery štátu (zníženie nákladov na výkon správnych činností, zmena orientácie obyvateľov a podnikateľskej sféry na niektoré poskytované služby a pod.)
V súvislosti s transpozíciou Rámcovej smernice o vode vznikajú nové požiadavky na monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné pre určenie a dosiahnutie environmentálnych cieľov.
Tieto skutočnosti sú premietnuté do vyčíslenia finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Prvá časť – Odhad nákladov na verejné financie
Monitorovanie vôd
Odhad nákladov na monitorovanie povrchových vôd:
Inšpekčný monitoring – jeho zavedenie v roku 2005 11 mil. Sk
jednorázová požiadavka na verejné financie v uvedom roku, inšpekčný monitoring sa opakuje každých 6 rokov
Prevádzkový monitoring – jeho realizácia od roku 2006 3 mil. Sk
Odhad nákladov na monitorovanie podzemných vôd:
Inšpekčný monitoring – jeho zavedenie v roku 2005 4,5 mil. Sk
jednorázová požiadavka na verejné financie v uvedom roku, inšpekčný monitoring sa opakuje každých 6 rokov
Prevádzkový monitoring – jeho realizácia od roku 2006 2 mil. Sk
Celkové náklady na monitorovanie vôd – jednorázovo v roku 2005 15,5 mil. SK
Celkové náklady na monitorovanie vôd v roku 2006 5 mil. Sk
Predmetné úprava vyžaduje zvýšenie počtu zamestnancov príspevkovej organizácie SHMÚ o 2 zamestnancov v roku 2004.
Platby za vodohospodárske služby
Odhad nákladov na verejné financie je vykonaný na základe podmienok roku 2003, kedy náklady na zabezpečovanie používania vôd na plavbu a na poskytovanie služieb vo verejnom záujme boli vyčíslené na 150 mil. Sk. Reguláciou cien služieb uskutočňovaných správcom vodohospodársky významných vodných tokov, ktoré by boli jeho príjmom podľa navrhovanej právnej úpravy, by došlo k zníženiu nákladov na verejné financie o 30 mil. Sk. Takže predpokladané výdavky štátneho rozpočtu na krytie nákladov na práce realizované vo verejnom záujme (zabezpečovanie plavby na medzinárodnej dunajskej vodnej ceste a na odstraňovaní mimoriadnych povodňových škôd) by predstavovali 120 mil. Sk.
Poplatky za odbery podzemných vôd
Poplatky za odbery podzemných vôd sú určené podľa účelu ich použitia rôznymi sadzbami, pričom v záujme eliminácie dopadu spoplatňovania užívania vôd na obyvateľstvo neboli poplatky za odbery podzemných vôd pre verejné vodovody zvýšené a zostávajú na terajšej úrovni 1,00 Sk.
Za účelom racionálneho a trvalo udržateľného využívania zdrojov podzemných vôd a predovšetkým pre vytvorenie podmienok na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa zavádzajú poplatky za odbery podzemných vôd pre účely, na ktoré použitie pitnej vody sa ustanovuje osobitnými predpismi, pre odbery geotermálnych vôd a zvyšujú sa poplatky za odbery pre ostatné využitie.
Podľa navrhovanej právnej úpravy poplatky za odbery podzemných vôd predstavujú príjmy štátneho rozpočtu približne 550 mil. Sk. Odhad tohto príjmu bol vyčíslený na základe údajov o odberoch podzemných vôd v roku 2002, evidovaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom a predstavuje nasledujúce výšky ročných poplatkov za odbery podzemných vôd:
odbery pre verejné vodovody 315 mil. Sk
odbery podzemných vôd pre účely, na ktorých použitie pitnej vody
sa ustanovuje osobitnými predpismi 32 mil. Sk
odbery vôd na závlahy 13 mil. Sk
ostatné využitie 190 mil. Sk
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd
Spoplatnenie vypúšťaného znečistenia by malo viesť producentov odpadových vôd k zvyšovaniu účinnosti odstraňovania klasického organického znečistenia vôd na mechanicko-biologických ČOV a k znižovaniu zaťažovania povrchových vôd vo vodných tokoch rozložiteľnými organickými látkami. Návrh výšky sadzieb poplatkov bude finančne zvýhodniť producentov odpadových vôd s dosahovaným vysokým čistiacim efektom oproti tým producentom, ktorí nedosahujú pri čistení odpadových vôd úroveň potrebnú na adekvátnu ochranu kvality vôd recipientov.
Zvýšená potreba ochrany vôd určených na odber pre úpravu na pitné vody a snaha o čo najvyššiu redukciu vypúšťaného znečistenia do takýchto vodných tokov bude riešená zavedením koeficientu, ktorým sa zvyšuje celkový poplatok za vypúšťanie odpadových vôd.
V záujme postupného prechodu z doterajšej právnej úpravy na novú právnu úpravu sa celková výška poplatkov bude uplatňovať postupne až do roku 2010.
Konkrétne sadzby budú ešte predmetom posudzovania v rámci prípravy nariadenia vlády SR .
Odhad dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC
Ekonomický dopad nie je vyčísliteľný pre nedostatok objektívnych podkladov. Predpokladá sa však iba minimálny priamy ekonomický dopad (odhad cca 1,0 mil. Sk) úprav platieb za vodohospodárske produkty na rozpočty obcí a VÚC.
Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce
Nemá dopady
Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu
Nemá dopady.
Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
1. Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života
Zvýšenie platieb za poskytované vodohospodárske služby vrátane zabezpečovania úloh verejnoprospešného charakteru, medzi ktorými dominujúce miesto zaujímajú opatrenia v oblasti protipovodňovej ochrany a úlohy, ktoré správca vodných tokov zabezpečuje vo verejnom záujme sa sprostredkovane dotkne aj obyvateľstva zlepšením podmienok pre kvalitu života (presadzovanie environmentálnych opatrení v oblasti správy a prevádzky vodných tokov a jednotlivých povodí, zvýšenie ochrany pred povodňami, výrazná podpora rozvoja cestovného ruchu, športu a rekreácie, rozvoj lodnej dopravy, a pod.). Na druhej strane zvýšenie cien povrchovej vody, ktorá je dodávaná vodárenským spoločnostiam na výrobu pitnej vody môže ovplyvniť cenu dodávanej pitnej vody. S ohľadom na skutočnosť je cena pitnej a odkanalizovanej vody je regulovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, tento ekonomický dopad nie je možné presne špecifikovať
2. Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu
Stanovenie jednoznačných ekonomických podmienok vytvorí prijateľnejšie a stabilnejšie ekonomické a finančné prostredie pre rozvoj výrobných a nevýrobných odvetví národného hospodárstva, ktoré sú viazané priamo alebo sprostredkovane na vodné toky, vodné plochy a povrchovú vodu. Súčasne vytvorí vhodné ekonomické podmienky pre správcu vodných tokov a správcov povodí pre zabezpečovanie úloh súvisiacich so správou vodných tokov a správou povodí bez nárokov na dotácie zo štátneho rozpočtu.
Na úrovni materiálnych, technických a ekonomických podmienok roku 2003 zvýšených o náklady na zabezpečenie opráv a údržby DHM do výšky normatívu opráv (+ 700 mil. Sk) úpravy cien všetkých produktov vodohospodárskeho výrobného procesu na báze ekonomicky oprávnených nákladov vrátane miery zisku 10 %, ktoré budú regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví predstavujú celový objeme 3 205 mil. Sk, ktorý je vyšší v porovnaní s očakávanou skutočnosťou roku 2003 o 1 751 mil. Sk a predstavuje zvýšenie platieb pre:
a) odberateľov povrchovej vody celkom 696 mil. Sk
z toho: aa) vodárenské spoločnosti na výrobu pitnej vody 24 mil. Sk
ab) odbery pre priemysel spolu 589 mil. Sk
z toho: - pre Slovnaft 42 mil. Sk
- pre EVO Vojany 390 mil. Sk
- ostatných výrobcov el. energie 30 mil. Sk - pre hutnícky priemysel 36 mil. Sk
- pre strojárenský priemysel 16 mil. Sk
- pre celulózopapierenský priemysel 35 mil. Sk
- pre ostatných priemyselných odberateľov 40 mil. Sk
ac) odbery pre poľnohospodárstvo 52 mil. Sk
z toho: pre závlahy 50 mil. Sk
ad) pre ostatných odberateľov 31 mil. Sk
b) výrobcov elektrickej energie v MVE s výkonom nad 100 kW,
ak sú vlastníkmi vodohospodárskej a energetickej časti MVE 24 mil. Sk
c) využívateľov hydroenergetického potenciálu vodných tokov,
ktorým sa dodáva kinetická energia povrchovej vody vo VN
s energetickým využitím (pri predpokladanej výrobe 2,4 mld. kWh
el. energie a bez zohľadnenia VD Gabčíkovo, ktoré sú riešené inou
formou) 1 031 mil. Sk
(pri priemernej výrobe el. energie 2,4 mld. Sk a súčasných platbách za využívanie hydroenergetického potenciálu v objeme 270 mil. Sk, to predstavuje platbu výrobcov elektrickej energie správcovi vodných tokov vo výške 0,1125 Sk z 1 kWh vyrobenej elektrickej energie; podľa predloženého návrhu na spoplatnenie hydroenergetického potenciálu pri tej istej predpokladanej výrobe elektrickej energie by platba výrobcov elektrickej energie predstavovala 0,5 421 Sk z 1 kWh vyrobenej elektrickej energie).
Celkové zvýšenie platieb za využívaný hydroenergetický potenciál sa premietne do nákladov výrobcov elektrickej energie vo vodných elektrárňach, ktoré sa môže a bude riešiť v závere roka 2004 predložením podkladov týchto výrobcov elektrickej energie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý svojim rozhodnutím určí cenu elektrickej energie pre jednotlivých odberateľov. Cenu elektrickej energie určenú na trh nie je možné v súčasnej dobe určiť, možno však predpokladať, že zvýšenie platieb za využívaný hydroenergetický potenciál sa premietne v plnom rozsahu do cien elektrickej energie.
V tejto súvislosti treba uviesť, že v súčasnosti niektorí odberatelia neakceptujú maximálnu cenu povrchovej vody, schválenej pre rok 2003 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví vo výške 1,88 Sk/m3 bez DPH (napr. EVO Vojany odoberá povrchovú vodu za cenu 0,704 Sk/m3), preto úpravy cien povrchovej vody na cca cenu 2,62 Sk/m3 budú pre týchto odberateľov oveľa výraznejšie a negatívne ovplyvnia ich náklady.
Realizácia úprav cien vodohospodárskych produktov sa predpokladá k 1. januáru 2005, podklady pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predloží správca vodných tokov a správca povodí najneskôr do 31. októbra 2004.
Týmito navrhovanými úhradami za poskytované vodohospodárske produkty by mali byť vykryté všetky náklady správcu vodných tokov a správcu povodí spojené so správou vodných tokov a správou povodí, teda aj náklady na zabezpečenie protipovodňovej ochrany a mali by byť tiež vytvorené finančné zdroje na jednoduchú reprodukciu DHM.
3. Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky
Obsahová i formálna stránka navrhovanej úpravy je plne v súlade s cieľmi hospodárskej politiky, pretože do vzťahov správcov vodných tokov a povodí na jednej strane a odberateľov a užívateľov povrchovej vody na strane druhej zavádza zásady a kritériá platné v Európskej únii a tiež ekonomické kritériá v stanovovaní podmienok pre rozvoj všetkých podnikateľských i nepodnikateľských subjektov.
Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie
Navrhovaná úprava má za cieľ zlepšenie stavu všetkých vôd a vodných ekosystémov za účelom dosiahnutie ich dobrého stavu do roku 2015 prostredníctvom integrovaného manažmentu vôd v rámci povodí a čiastkových povodí a realizáciou programov opatrení. Integrovaný manažment povodí ma súčasne v zmysle RSV i medzinárodný aspekt, v prípade Slovenska dosiahnutie dobrého stavu vôd v celom povodí Dunaja od jeho prameňa už po ústie do Čierneho mora.
Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť
Keďže v zmysle navrhovanej úpravy v oblasti platieb za poskytovanie vodohospodárskych služieb, by mal mať správca vodných tokov zabezpečené primerané finančné zdroje nielen na financovanie nákladov, súvisiacich so správou vodných tokov a povodí, ale aj na financovanie rozvojových vodohospodárskych investícií, možno predpokladať zvýšenie zamestnanosti cca o 300 osôb, z toho u správcu vodných tokov o cca 80 zamestnancov a u dodávateľských stavebných a ostatných organizácií cca o 220 osôb. Mierne zvýšenie zamestnanosti možno predpokladať aj u niektorých podnikateľských subjektov, ktorí rozvíjajú podnikateľské aktivity súvisiace s vodnými tokmi, vodnými plochami a vodou v oblasti ubytovacích, rekreačných a stravovacích služieb, teda v oblasti cestovného ruchu a tiež v rozvoji podnikateľských aktivít energetiky, rybárstva a osobnej a nákladnej vodnej dopravy.
Zvýšenie zamestnanosti sa týka celého územia Slovenska, pretože správca vodných tokov ako štátny podnik má celoslovenskú pôsobnosť a v predpokladom rozsahu sa dosiahne zhruba do 18 mesiacov od nadobudnutí účinnosti vodného zákona. Zabezpečenie pracovných síl na celom území Slovenska s ohľadom na požadovanú kvalifikáciu a počty nie je problematické. Pracovné miesta sa zabezpečia výberovým konaním a prostredníctvom príslušných úradov práce, osobitné nároky na zabezpečenie dodatočných finančných zdrojov na krytie miezd prípadne iných nákladov súvisiacich so zamestnanosťou sa neuplatňujú.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Návrh zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) svojou problematikou patrí do oblasti životného prostredia a táto oblasť je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ďalej je problematika týkajúca sa životného prostredia upravená v článku 81 Európskej dohody o pridružení a kapitole 8 prílohy Bielej knihy a je v pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2003,
táto problematika predmetom aproximácie práva podľa Partnerstva pre vstup, NPAA ako aj kapitoly 22 screeningu.
Problematika návrhu právneho predpisu:
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
- Smernica Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 o kvalite povrchových vôd určených na odber pitnej vody
- Smernica Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie
- Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia
- Smernica Rady 78/659/EHS z 18. júna 1978 o kvalite sladkých vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality za účelom podpory života rýb
- Smernica Rady 79/869/EHS z 9. októbra 1979 týkajúca sa metód merania a početnosti odberov a rozborov povrchových vôd určených na pitné účely
- Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd proti znečisteniu spôsobenému určitými nebezpečnými látkami
- Smernica Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre odpadové vody s obsahom ortuti vypúšťané z výroby chlór - alkalickej elektrolýzy
- Smernica Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom kadmia
- Smernica Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom ortuti v iných výrobách než chlór - alkalická elektrolýza
- Smernica Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 pre limitné hodnoty a kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom hexa – chlórcyklohexánu
- Smernica Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o hraničných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v Zozname prílohy k Smernici Rady 76/464/EHS
- Smernica Rady 91/271/EHS z 21.mája 1991 o čistení mestských odpadových vôd a
- Smernica Rady 91/676/EHS z 12 decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov
- Smernica Rady 98/83/EHS z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu (pitná voda)
- Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
b) úplná
6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: Bez účasti expertov

K ČL. I.

§ 1 §
Predmetom právnej úpravy je komplexná reglementácia vzťahov týkajúcich sa vôd. Úvodné ustanovenia vymedzujú účel, ktorý je premietnutý v § 1 ods.1 v nadväznosti na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/60/EHS zo dňa 23. 12. 2002, ktorá ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva politiky v oblasti vôd (ďalej „rámcová smernica o vode“). Oproti predchádzajúcemu zákonu o vodách je systém ochrany a používania vôd koncipovaný tak, že zahrňuje aj vodné ekosystémy a od vôd priamo závislé krajinné ekosystémy. Súčasne tento zákon upravuje aj vzťahy fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám a podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia.

§ 2 §
Ustanovenia tohoto paragrafu uvádzajú jednotlivé pojmy a ich definície. K pôvodným pojmom, ktoré definuje vodný zákon sa dopĺňajú pojmy podľa rámcovej smernice o vode napríklad pojem útvar povrchovej vody, útvar podzemnej vody, výrazne zmenený vodný útvar, umelý vodný útvar, hydrogeologický rajón, povodie a ostatné pojmy sú upravené v novom znení napríklad hydraulický kolektor, odpadová voda, voda z povrchového odtoku, kanalizácia, splašková odpadová vody, priemyselná odpadová vody a primárne čistenie.

§ 3 §
Zákon rozdeľuje vody na povrchové vody a podzemné vody. Všeobecne uznávaným základným znakom povrchových vôd je ich prirodzený výskyt na zemskom povrchu vo forme vodných útvarov tečúcej alebo stojatej vody. Iba v prípade vodného toku (jedna z možných kategórií vodných útvarov povrchovej vody) sa pripúšťa, že môže z časti tiecť aj pod zemským povrchom. V záujme odstránenia výkladových pochybností, ktoré v praxi pretrvávajú vo vzťahu k bagroviskám, štrkoviskám a iným zaliatym ťažobným jamám, sa v zákone ich vymedzenie upresňuje. Keďže kritériom rozlišovania povrchových vôd a podzemných vôd je to, kde sa prirodzene vyskytujú, následná činnosť prírody alebo človeka nemá za následok zmenu ich povahy. A preto aj z právneho hľadiska podzemnými vodami zostávajú vody tiež potom, čo sa ich hladina obnažila prepadom skrývky v dôsledku prírodných vplyvov alebo činnosťou človeka (napr. ťažbou štrku). Právny režim podzemných vôd v celom rozsahu sa bude teda vzťahovať aj na bagroviská a štrkoviská až po zrušení dobývacieho priestoru a právny režim povrchových vôd na …

§ 4 §
Nové znenie § 4 vyplynulo z Rámcovej smernice o vode. Odseky 1 až 11 definujú pojmy, ktoré súvisia so stavom povrchových vôd a stavom podzemných vôd. Odsek 1 všeobecne definuje stav povrchových vôd. Pre stav povrchových vôd je definovaný dobrý stav povrchových vôd, dobrý ekologický stav povrchových vôd, dobrý chemický stav povrchových vôd. Odsek 5 všeobecne definuje stav podzemných vôd. Pre stav podzemných vôd je definovaný dobrý stav podzemných vôd, dobrý chemický stav podzemných vôd. Odsek 9 definuje dobrý ekologický potenciál. Navrhovaná úprava odseku 13 upresňuje činnosti, ktoré sa musia vykonávať v rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, hlavne z hľadiska získavania podkladov pre stanovenie a dosiahnutia environmentálnych cieľov a súčasne rozširuje predmet programu monitorovania, ktorého schvaľovanie zostáva v pôsobnosti ministerstva. V odseku 14 sa vypúšťa odkaz na § 44 ods. 2 písm. a) ako nadbytočný . Do odseku 15 sa dopĺňa nový subjekt, ktorým je správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorý môže na účely …

§ 5 §
Ustanovenie upravuje environmentálne ciele, podľa rámcovej smernice o vode, ktoré ochranu vody rozširujú na všetky druhy vody, tak pre útvary povrchových vôd, útvary podzemných vôd a pre chránené územia. Ustanovenia určujú environmentálne ciele pre chránené územia, ktorými sú povrchové vody určené na odber pre pitnú vodu, oblasti kúpania pre verejnosť, povrchové vody vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, chránené vodohospodárske oblasti, ochranné pásma vodárenských zdrojov, citlivé oblasti, zraniteľné oblasti, chránené územia a ich ochranné pásma.

§ 6 §
Zákon zakladá inštitút vodnej bilancie, ktorú rozdeľuje na hydrologickú bilanciu a vodohospodársku bilanciu. Základnou bilančnou jednotkou pre vodnú bilanciu je čiastkové povodie. Úlohou hydrologickej bilancie je porovnávať zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval a úlohou vodohospodárskej bilancie je porovnávať požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou. Zároveň a definujú pojem využiteľné množstvo podzemnej vody. V odsekoch 5 a 6 sa ukladá oznamovacia povinnosť odberateľom podzemných vôd a povrchových vôd a tým, ktorí vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody v určenom množstve poverenej osobe, ktorým je Hydrologickému ústavu Bratislava.

§ 7 §
Ustanovenie definuje vodárenské zdroje, ktorými so vodné útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd využívané na odber vody pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave sú vodárenskými zdrojmi ako aj vodárenské toky. Povrchové vody vodných útvarov určených na odber pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené nariadením vlády SR č. 491/2002 Z.z. a ukazovatele kvality pitnej vody dodávanej na zásobovanie obyvateľstva ako aj i kontrolu ich dodržiavania ustanovujú zdravotnícke predpisy.

§ 8 §
Ustanovenie upravuje ochranu vodných útvarov alebo ich častí vhodných na kúpenie. Ich identifikáciu bude vykonávať ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a vyhlasovať vodné útvary vhodné na kúpanie je príslušný krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Ak vodné útvary vhodné na kúpanie nespĺňa požiadavky na kvalitu vody ustanovené zákonom č. 272/10004 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, príslušný orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia opatrenia na ich dosiahnutie.

§ 9 §
Ustanovenie zabezpečuje osobitnú ochranu vôd určených na závlahy a vo vykonávacom predpise určuje konkrétne požiadavky na kvalitu týchto vôd. Vodné útvary alebo ich časti vyhlasuje krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou na základe návrhov predkladaných Ministerstvom pôdohospodárstva. Kvalitatívne ciele vody určenej na závlahu sú v Slovenskej republike doteraz určené iba na úrovni technickej normy (STN 75 7143).

§ 10 §
Ustanovenia definuje povrchové vody pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, ktorých identifikáciu zabezpečuje ministerstvo a ich vyhlasovanie sa uskutočňuje všeobecne záväznou vyhláškou krajských úradov životného prostredia. Ustanovenia § 6 až 10 vychádzajú s príslušných smerníc Rady EÚ, ktoré určujú povinnosť prijať a vykonať nevyhnutné opatrenia potrebné na to, aby sa dosiahli stanovené kvalitatívne ciele pre príslušné vodné útvary a určuje aj lehoty, v ktorých majú byť tieto kvalitatívne ciele dosiahnuté. Výnimku v tom tvorí voda určená na závlahy, ktorá sa, s ohľadom na ochranu zdravia obyvateľstva a na ochranu podzemných vôd, nesmie použiť na zavlažovanie, ak nevyhovuje požiadavkám ustanoveným nariadením vlády. Vzhľadom k tomu, že využívanie vodných útvarov alebo ich častí s vodou na kúpanie, na závlahy, resp. s vodou vhodnou na podporu života najmä pôvodných druhov rýb, bude takmer vždy späté s rozvojom a využívaním územia regiónu, v ktorom sa tieto vody nachádzajú, zákon ustanovuje, aby príslušné vodné útvary alebo ich časti a im zodpovedajúce oblasti vyhlasoval orgán …

§ 11 až 16 §
Tretia časť vodného zákona nahradzuje a súčasne rozširuje pôvodnú úpravu zákona. Zodpovedá požiadavkám rámcovej smernice o vode v oblasti vymedzenia povodí a čiastkových povodí a ich správy a nového prístupu v problematike vodného plánovania (§ 11 až 16). K 11 V § 11 sú definované oblasti povodí a ich správa. Oblasťami povodí sú súvislé územia Slovenskej republiky vymedzené podľa prirodzených hydrologických hraníc čiastkových povodí, ku ktorým sú priradené hydrologické rajóny. Oblasťami povodí v povodí Dunaja sú povodie Dunaja, povodie Váhu, povodie Hrona, povodie Hornádu, povodie Bodrogu, a v povodí Visly je povodie Popradu a Dunajca. Odsek 4 definuje správu oblastí povodí. V písmenách a) až k) je vymedzenie činností, ktoré patria pod správu oblastí povodí. Odsek 5 určuje subjekt, ktorý vykonáva správu oblastí povodí, ktorým je správca vodohospodársky významných vodných tokov.

§ 12 §
Odsek 1 všeobecne definuje pojem „plánovanie v oblasti povodí“ ako sústavnú koncepčnú činnosť vykonávanú za účelom všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov, vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov vody a poskytovanie vodohospodárskych služieb, regulácie využívania vôd pre škodlivými účinkami vôd. Vodné plánovanie sa vykonáva prostredníctvom plánov manažmentu povodí, ktorým súčasťou sú programy opatrení. V odseku 2 uplatňuje nová štruktúra vodného plánovania, ktorá spočíva vo vypracovaní plánov manažmentu oblastí povodí a Vodného plánu Slovenska pre dosiahnutie environmentálnych cieľov prostredníctvom programov opatrení.

§ 13 §
Ustanovenia upravujú plán manažmentu povodí. Odsek 1 všeobecne definuje plán manažmentu povodí, ktorý je základným nástrojom plánovania v oblasti vôd. Plány manažmentu í povodí sa vypracúvajú pre povodie Dunaja, povodie Váhu, povodie Hrona, povodie Hornádu, povodie Bodrogu a povodie Popradu a Dunajca. Upravuje sa proces vypracuvávania plánu manažmentu povodí a spolupráca s jednotlivými subjektami, ktorým sú krajské úrady životného prostredie a ostatné dotknuté orgány štátnej správy a samosprávne kraje. Plány manažmentu povodí zabezpečujú ministerstvom poverené odborné organizácie. Určuje sa termín schválenia plánov manažmentu povodí - do 31. decembra 2009. Určuje sa postup vypracovania, prehodnocovania a aktualizácie plánov manažmentu oblastí povodí aj s časovým a vecným postupom, ktorý určuje rámcová smernica o vode. Vzhľadom na záväznosť týchto ustanovení, boli do novelizovaných ustanovení tieto požiadavky premietnuté. Odsek 4 upravuje účasť verejnosti na procese prípravy a schvaľovania plánov manažmentu povodí.

§ 14 §
Ustanovenie definuje Vodný plán Slovenska, ktorého vypracovanie zabezpečuje ministerstvo a schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

§ 15 §
Ustanovenie upravuje program opatrení, ktorý vychádza z analýz vykonaných v rámci vodného plánovania a obsahuje úlohy na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych cieľov. Pre jednotlivé úlohy sa určuje časový plán ich uskutočnenia, zdroje a spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie. Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť predpokladaný výsledok z hľadiska zlepšenia stavu vodných pomerov v danom vodnom útvare.

§ 1 6 §
Ustanovenie určuje v súlade s Rámcovou smernicou EÚ úlohu dosiahnutia dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd prostredníctvom plnenia opatrení, ktoré vychádzajú z plánu manažmentu povodí v termíne do 31. decembra 2015.

§ 17 §
Toto ustanovenie upravuje základné povinnosti pri nakladaní s vodami. Pojem nakladanie s vodami vyjadruje najvšeobecnejší vzťah daného subjektu k vodám. Zahŕňa jednak používanie vôd, najmä odbery povrchových vôd a podzemných vôd, vypúšťanie odpadových vôd , ale aj iné ich využitie k plavbe, k rekreácii a využitie sily vody. Súčasťou nakladania s vodami sú i činnosti, ktoré majú vplyv na vodné pomery. V predloženom návrhu zákona sa zaraďuje, medzi základné povinnosti pri nakladaní s vodami, v súvislosti s transpozíciou Smernice Rady č. 76/464/EHS a č. 86/280/EHS, povinnosť v jestvujúcich priemyselných zdrojoch (§ 2 ods. 28) postupne obmedzovať vo vypúšťaných odpadových vodách škodlivé látky, ktoré sú uvedené v Zozname II tohto zákona a postupne obmedzovať až do úplného vylúčenia z vypúšťaných odpadových vôd obzvlášť škodlivé látky, ktoré sú uvedené v Zozname I Prílohy č. 2 tohto zákona. Z nových priemyselných zdrojov zásadne nie je možné vypúšťať obzvlášť škodlivé látky v odpadových vodách. V súlade so Smernicou EÚ č. 86/280/EHS zákon umožňuje však …

§ 18 §
Úprava všeobecného používania vôd sa preberá z doterajšej právnej úpravy. V tomto smere existuje kontinuita právnej úpravy na našom území už viac ako sto rokov. Obsahovo úprava všeobecného používania vôd sa rozšírila aj užívanie podzemných vôd a vymedzili sa jednoduché zariadenia, ktoré podmieňujú takéto užívanie.

§ 19 §
Plavba sa podľa zákona považuje všeobecne za voľnú a zakazuje sa plavba plavidiel so spaľovacími motormi len na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na hospodársky chov rýb a na odkrytých podzemných vodách. Zákon zároveň splnomocňuje krajské úrady životného prostredia všeobecnou záväznou vyhláškou upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení. Významnou úpravou je zákaz zásobovania plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.

§ 20 §
Ustanovenie upravuje používanie banských vôd len, ak podnikateľ banskej činnosti nepotrebuje používať banskú vodu pre vlastnú činnosť. Ukladá sa mu povinnosť umožniť odber banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie.

§ 21 §
Ustanovenie § 21 ods. 1 upravuje rozdelenie povolení na prípady užívania povrchových vôd a na prípady užívania podzemných vôd a na ostatné prípady, ktoré sa týkajú užívania povrchových vôd a podzemných vôd. Úpravou sa zabezpečuje prehľad v špecifikovaní jednotlivých prípadov, na ktoré sa vzťahuje inštitút osobitného užívania. Regulácia osobitného používania vôd formou povolení, vydávaných orgánmi štátnej vodnej správy má rovnako, ako úprava všeobecného používania vôd, na našom území dlhoročnú tradíciu a právnu kontinuitu. Povinnosť mať povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa rozšírila aj na výkon niektorých činností, ktoré môžu významne ovplyvniť vodné pomery, ako napr. hospodársky chov vodnej hydiny v povrchových vodách, intenzívny chov rýb, či závlaha pozemkov odpadovými vodami po ich čistení. Uvedené rozšírenie prípadov osobitného používania vôd, v ktorých sa vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa navrhuje z dôvodov zvýšenia účinnosti ochrany vôd a odstránenia niektorých nejasností pri aplikácii príslušných ustanovení súčasného zákona. V dôsledku implementácie príslušných ustanovení smerníc Rady EÚ sa v navrhovanej úprave uvádzajú prípady, …

§ 22 §
Zákon ustanovuje, že práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z povolenia na osobitné používanie vôd, vydaného na účel spojený s užívaním nehnuteľností prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa majetku. Predpokladom na takýto prechod povolenia na osobitné používanie vôd je, že táto nehnuteľnosť bude i naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Nadobúdateľ je však povinný prevod alebo prechod takéhoto majetku oznámiť do dvoch mesiacov orgánu štátnej vodnej správy. V tejto súvislosti zákon upravuje aj možnosť riešenia prípadov, keď oprávnený na odber povrchových vôd prenechá časť povoleného odberu inému. Pôjde napríklad o prípady rozdelenia nehnuteľností, pôvodne napojených na jeden vodný zdroj, bez toho, aby si každý musel samostatne zabezpečiť pripojenie na tento zdroj. Zverená je pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy zasiahnuť do využívania vôd v prospech zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, ak výdatnosť vodného zdroja prevyšuje potrebu užívateľa.

§ 23 §
Úprava o vydávaní povolení orgánu štátnej vodnej správy aj na výkon niektorých činností, ktoré môžu významne ovplyvniť vodné pomery bola prevzatá z platného vodného zákona Správcovi vodného toku, ktorý vykonáva tieto činnosti v súvislosti s prevádzkou a údržbou vodného toku sa povolenie nevydáva.

§ 24 §
Zákon preberá podľa doterajších predpisov inštitút zmeny, zrušenia, dočasného obmedzenia a zániku povolenia na osobitné používanie vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy. Taxatívne vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých môže orgán štátnej vodnej správy ním vydané povolenie na osobitné používanie vôd, zmeniť alebo zrušiť. Výkon štátnej vodnej správy si vyžaduje zmeny rozhodnutia v ktoromkoľvek čase jeho platnosti na rozdiel od správneho poriadku. V prípade zmeny alebo zrušenia rozhodnutia je potrebné vykonať riadne konanie pri zachovaní zákonných ustanovení, najmä musí byť oprávnenému daná možnosť, aby zaujal stanovisko k chystanému rozhodnutiu a možnosť použitia opravného prostriedku, pretože ide o obmedzenie alebo zánik oprávnenia, ktoré mu doteraz patrilo. Osobitne sa riešia prípady prechodného nedostatku vody vo vodárenskom zdroji, ktoré si vyžadujú obmedziť alebo inak upraviť zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu ak je potrebné dočasne obmedziť alebo upraviť podmienky zásobovania pitnou vodou s verejného vodovodu.

§ 25 §
Od zrušenia povolení na osobitné používanie vôd treba odlišovať zánik povolenIa na osobitné používanie vôd. Takéto povolenie zanikne zo zákona na základe vzniku taxatívne vymedzených právnych skutočností a nevyžaduje si vydanie samostatného rozhodnutia v správnom konaní.

§ 26 §
Táto úprava určuje podľa doterajšej právnej úpravy vo väzbe na ustanovenie §120 stavebného zákona pre orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu s výnimkou právomoci územného rozhodovania a vyvlastnenia. Taktiež určuje z časti odlišný postup od stavebného zákona pri povoľovaní vodných stavieb orgánom štátnej vodenej správy ako špeciálnym stavebným úradom.

§ 27 §
Inštitúty súhlasu zabezpečuje preventívnu ochranu vôd a vodných a pomerov a sú z hľadiska ochrany vôd veľmi dôležité. Súhlasy sa vydávajú na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb alebo zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Stavebné konanie pri týchto stavbách vykonáva všeobecný stavebný úrad. Orgán štátnej vodnej správy, orgánu štátnej správy má v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu. Z dôvodov účinnejšej ochrany podzemných vôd pred tzv. nepriamym vypúšťaním nebezpečných látok do podzemných vôd, ako to vyplýva z požiadaviek uvedených v Smernici EÚ č. 80/68/EHS, sa ustanovuje, že orgán štátnej vodnej správy vydá súhlas na zhotovenie stavieb a zariadení pre zaobchádzanie s nebezpečnými látkami len po splnení podmienky vyplývajúcej z § 37 ods.2. Pri vydávaní súhlasu v týchto prípadoch musí vychádzať primerane aj z ustanovení § 35 ods. 2 až 5.

§ 28 §
Vyjadrenie sa vyžaduje k akejkoľvek investičnej činnosti, ako aj k príprave technologických zmien vo výrobnom procese alebo v objeme výroby a v osobitných prípadoch k neinvestičnej úprave stavieb, ku geologickým prácam, k ťažbe štrku a zemným prácam a k lesným hospodárskym plánom. Vyjadrenia vydané podľa § 28 nemajú povahu administratívneho rozhodnutia. V stavebnom konaní sú súhlasy aj vyjadrenia podkladom rozhodnutia stavebného úradu s tým rozdielom, že súhlasy sa považujú za rozhodnutia o predbežnej otázke a teda ich obsahom je stavebný úrad viazaný (§ 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).

§ 29 §
Účelom evidencie o vodách je mať k dispozícii vždy aktuálny prehľad o všetkých skutočnostiach a právnych pomeroch, týkajúcich sa nakladania s vodami. V rámci inštitútu evidencie o vodách sa eviduje okrem pôvodnej evidencie povolení, súhlasov, vyjadrení a iných rozhodnutí, vydaných orgánmi štátnej vodnej správy, sa evidujú aj ďalšie skutočnosti, súvisiace s výkonom štátnej vodnej správy. Podrobnosti o vedení evidencie o vodách upravuje Ministerstvo životného prostredia SR všeobecne záväzným právny predpisom.

§ 30 §
Uvedené ustanovenia nadväzujú na doterajšiu úpravu vodného zákona a sú orientované na všeobecnú povinnosť ochrany vôd, podmienok ich výskytu a obehu. Systém ochrany vôd sa rozširuje aj na vodné ekosystémy a od vôd priamo závislé krajinné ekosystémy, teda chráni sa voda nielen z hľadiska uspokojovania potrieb človeka, ale aj z hľadiska zachovania prírodného a životného prostredia. Úprava sa odvíja z čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať okrem iného . aj prírodu a životné prostredie nad mieru prípustnú zákonom. Uvedená úprava má všeobecný charakter, ale ustanovenie odseku 3 umožňuje orgánu štátnej vodnej správy tieto všeobecne formulované povinnosti podľa miestnych podmienok a potrieb konkretizovať a uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov konkrétne opatrenia zamerané na zachovanie a zlepšovanie vodných pomerov.

§ 31 §
Účinná ochrana vôd vyžaduje chrániť aj územia ich prirodzeného výskytu a obnovy tak, aby ľudskou činnosťou a aktivitami neboli narušené podmienky prirodzeného výskytu a obnovy povrchových vôd alebo podzemných vôd s negatívnym dopadom na množstvo a kvalitu týchto vôd. Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd je vymedzené územie, na ktorom sa prirodzeným spôsobom tvoria významné zásoby vôd. Hospodárske aktivity na tomto území treba v záujme zachovania prirodzeného výskytu a obnovy týchto významných zdrojov vody podriadiť tomuto účelu. Navrhovaná úprava upresňuje obmedzenia, ktoré musia byť rešpektované pri plánovaní územného a hospodárskeho rozvoja preto, aby sa zabezpečila efektívna ochrana vôd prirodzene sa vyskytujúcich na tomto území. Ako prvá bola na našom území vyhlásená v r. 1978 chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove, kde sa nachádzajú zásoby podzemnej vody európskeho významu. V roku 1987 bolo vyhlásených nariadením vlády ďalších 9 oblastí. Vyhlásené chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd zostávajú naďalej v platnosti.

§ 32 §
Úpravou podľa tohto ustanovenia sa zabezpečuje ochrana výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti konkrétneho vodárenského zdroja, ktorý sa využíva alebo plánuje využiť na hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov. Ochranné pásma určuje orgán štátnej vodnej správy rozhodnutím na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Aj v tomto prípade úprava vychádza z platnej právnej úpravy a s niektorými upresneniami preberá z nej aj režim vyhlasovania a regulácie činnosti v ochranných pásmach. Oproti platnej úprave okrem iného zavádza povinnosť nahradiť majetkovú ujmu vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, za obmedzenie alebo zákaz používať tieto nehnuteľnosti najmä podľa zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa zriaďujú za účelom zabezpečenia kvality a zdravotnej bezchybnosti dodávanej pitnej vody. Preto náhradu majetkovej ujmy musí znáša ten, v záujme koho sa ochranné pásma vyhlásili pre plnenie jeho podnikateľskej činnosti, súvisiacej s dodávaním pitnej vody obyvateľstvu. Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov …

§ 33 až 35 §
Úprava sa zameriava na ochranu pred špecifickým druhom znečisťovania vôd, a to pred znečisťovaním vôd predovšetkým dusíkom a fosforom. Táto úprava bola transponovaná zo smerníc Rady EÚ č. 91/271 a č. 91/676. Narastajúce množstvá fosforu a dusíka, prejavujúce sa zvyšujúcimi sa koncentračnými hodnotami vo vodách, vedú v povrchových a v odkrytých podzemných vodách k eutrofizácii vôd s následkom nemožnosti ich používania na akýkoľvek účel. Vysoké koncentrácie dusíka (nad 50 mg.l-1) v podzemnej vode vylučuje ju z použitia pre pitnú vodu a pri vyšších koncentráciách môže jej používanie na pitné účely spôsobiť aj smrť kojencov. Vzhľadom na to, že uvedené látky sa vo väčšom množstve môžu dostávať do vôd v podstate dvomi spôsobmi - vypúšťaním komunálnych odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd s vysokým podielom organického znečistenia alebo používaním (manipuláciou, skladovaním a aplikáciou) organických a priemyselných hnojív v poľnohospodárskej výrobe, aj ochrana pred vnikaním týchto látok do vôd sa zameriava predovšetkým na tieto činnosti. Na základe uvedených hľadísk úprava ustanovuje vymedziť …

§ 36 §
Ustanovenie ukladá povinnosť odvádzať a vypúšťať odpadové vody v aglomeráciách s viac ako 2000 ekvivalentnými obyvateľmi v zásade iba verejnou kanalizáciou po vyčistení na mechanicko-biologickej čistiarni odpadových vôd. Pripúšťa vo výnimočných a ojedinelých prípadoch tiež odchylný postup. Zároveň definuje aglomeráciu ako územne ohraničenú oblasť, v ktorej sú osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinuté, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Právna úprava vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových alebo podzemných vôd vychádza z platného tzv. emisno-imisného princípu povoľovania vypúšťania odpadových vôd, pričom zohľadňuje zásady a požiadavky vyplývajúce z príslušných smerníc Rady …

§ 37 §
Úprava obsahuje prísnejšie podmienky vypúšťania odpadových vôd do podzemných vôd oproti ich vypúšťania do povrchových vôd. Predovšetkým treba zdôrazniť, že pred vydaním povolenia na vypúšťanie komunálnych odpadových vôd alebo vôd obsahujúcich škodlivé látky do podzemných vôd musí žiadateľ o takéto vypúšťanie zabezpečiť zisťovanie v takom rozsahu, aby bola zdokumentovaná nielen kvalita podzemnej vody a ostatné náležitosti podľa § 37 ods. 1, ale aby sa mohli navrhnúť opatrenia, ktoré účinne zabránia jednak šíreniu sa znečisťujúcich látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách do okolitých vodných útvarov, ako aj poškodzovaniu od nich závislých vodných a krajinných ekosystémov. Ak sa na základe vykonaného predchádzajúceho prieskumu spoľahlivo preukáže, že daná podzemná voda je hodnotená ako trvalo nevhodná pre akékoľvek používanie, možno povoliť vypúšťanie uvedených odpadových vôd do podzemných vôd. V praxi pôjde spravidla o presne lokalizované a proti šíreniu znečistenia riadne zabezpečené vodné útvary podzemnej vody, ktoré boli veľmi silne znečistené predchádzajúcou priemyselnou alebo poľnohospodárskou výrobou a ich sanácia by bola sporná alebo ekonomicky, či …

§ 38 §
Navrhovaná úprava vychádza z platnej úpravy. Vykonané zmeny vyplývajú z implementácie smernice Rady EÚ č 76/464 v záujme zvýšenej ochrany vôd, a to nielen pokiaľ ide o určovanie znečisťujúcich látok obsiahnutých v odpadových vodách vypúšťaných do verejnej kanalizácie a ich limitných hodnôt, ale aj o preukázanie splnenia určitých podmienok, súčasne so žiadosťou o vydanie povolenia. Sleduje sa tým zvýšiť význam ochrany zdravia prevádzkových zamestnancov verejnej kanalizácie a ochrany jednotlivých zariadení verejnej kanalizácie, zvýšiť prevádzkovú bezpečnosť čistiarne odpadových vôd i ochranu výslednej kvality čistiarenského kalu z hľadiska jeho ďalšieho spracovania i prípadného využitia. Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

§ 39 §
Zákon zavádza pojem “nebezpečná látka", a to pre skupiny alebo druhy škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok, uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, pokiaľ nie sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd. Tým sa sleduje terminologicky odlíšiť významovo i vecne odlišné zaobchádzanie s tými istými látkami a s nimi spojené ochranné opatrenia keď sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd a keď nie sú ich súčasťou. Ustanovenia obsahujú tiež povinnosti pre používateľa nebezpečných látok z hľadiska prevencie možných únikov nebezpečných látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo do prostredia súvisiaceho s vodu (čo sa označuje v smernici Rady EÚ č. 80/68 ako “nepriame vypúšťanie”) pri nakladaní s nimi. Navrhovaná úprava uvádza prípady a podmienky, za ktorých môže orgán štátnej vodnej správe povoliť na obmedzený čas a v nevyhnutnej miere použitie nebezpečných látok vo vodách a upravuje aj zaobchádzanie s obalmi z nebezpečných látok.

§ 40 §
Realizácia opatrení na dosiahnutie súladu vypúšťania škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok v odpadových vodách do povrchových alebo podzemných vôd, ako aj dosiahnutie súladu nakladania s nimi, pokiaľ nie sú súčasťou vypúšťaných odpadových vôd, podľa tohoto zákona bude organizačne, technicky i finančne veľmi náročná. Potrebné opatrenia spočívajú nielen v rekonštrukcii jestvujúcich, či výstavbe nových čistiarní priemyselných odpadových vôd, ale aj v zmenách výrobných technológií a zavadzaní najlepšej dostupnej techniky, či v niektorých prípadoch aj v zmene výrobného programu. Preto navrhovaná úprava, ktorá je v našej právnej úprave nová a vyplýva zo smernice Rady EÚ č. 76/464/EHS a č. 86/280/EHS, ukladá, v súlade so Smernicou Rady EÚ č. 76/464/EHS, vypracovať “Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami”. Určuje tiež podstatné náležitosti tohto programu a lehoty jeho aktualizácie.

§ 41 §
Napriek sprísnenej úprave na ochranu vôd pred znečistením nemožno v praxi úplne zabrániť znečisteniu vôd, ktoré presiahne prípustnú mieru, napr. v dôsledku prevádzkovej alebo prírodnej udalosti, zanedbaním povinností osôb. Preto je potrebné mať upravený postup pre takýto prípad. Vychádzajúc z doterajšej úpravy a z praktických poznatkov sa v tomto paragrafe upravuje základný postup pri mimoriadnom zhoršení alebo ohrození kvality vôd. Tak, ako doteraz sa počíta s činnosťou Slovenskej inšpekcie životného prostredia, so správcami vodných tokov, ako aj s obcami. Prvotnú zodpovednosť, aj v súlade s príslušnými medzinárodnými dokumentmi, však nesie pôvodca tohto znečistenia, ktorý znáša aj náklady na odstránenie znečistenia bez ohľadu na to, či potrebné opatrenia vykonal osobne alebo ich vykonali namiesto neho odborne spôsobilé a technicky vybavené osoby. Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo obvodnému úradu životného prostredia, na linku tiesňového volania 112, podľa zákona o integrovanom záchrannom systéme, obci …

§ 42 §
Najdôležitejšou zložkou ochrany povrchových vôd a podzemných vôd je prevencia, na ktorú je kladený zvýšený dôraz v predchádzajúcich ustanoveniach. V prípade, že i napriek týmto preventívnym opatreniam dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu povrchových vôd a podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho, je povinnosťou každého kto takéto poškodenie spôsobí, vykonať opatrenia na nápravu. Táto zákonná povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku, ktorého používanie súviselo s ohrozením, alebo poškodením povrchových vôd a podzemných vôd. Pôjde o prípady rôznych prevádzok a výrobných činností, ktoré takýto nepriaznivý stav spôsobia a prejdú do vlastníctva iných subjektov. Zmenou právneho subjektu prechádza zo zákona táto zodpovednosť aj na ďalšieho nadobúdateľa. Zákon pamätá aj na prípady, keď subjekt povinný vykonať opatrenia nie je známy, alebo nemá prostriedky a hrozí nebezpečie a hrozí nebezpečie zhoršenia stavu vôd alebo prostredia s ním súvisiaceho. V takomto prípade vykonanie opatrení zabezpečí orgán štátnej vodnej správy. Úprava tohoto ustanovenia rieši aj otázku zabezpečenia prístupu na nehnuteľnosť, alebo dočasné obmedzenie riadneho užívania …

§ 43 §
Úprava týchto ustanovení je zameraná na pojmové vymedzenie vodného toku a jeho právnej povahy aj s ohľadom na Čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Zároveň zachováva kontinuitu vlastníckych vzťahov tak, aby nedošlo k žiadnym vlastníckym zmenám oproti doterajšej úprave, ktorá založila vlastníctvo štátu povrchových vôd vo vodnom toku a pozemkov tvoriacich ich korytá. Nové vymedzenie pojmu vodný tok vytvára právny priestor, aby v súlade s ústavným princípom rovnosti vlastníctva mohli byť vlastníkmi vodných stavieb, alebo pozemkov napríklad umelých vodných tokov aj neštátne subjekty. V prípadoch neštátneho vlastníctva vodných stavieb na vodných tokoch /vodné nádrže, kanály a pod./ právna povaha nimi zadržiavaných, akumulovaných, resp. odvádzaných povrchových vôd, ako vlastníctva štátu, zostáva nezmenená. Zákon rieši aj problematiku, ktorá súvisí so spresňovaním brehových čiar korýt vodných tokov, vznikom alebo zmenou nových korýt a tým aj s vymedzením rozsahu pozemkov tvoriacich vodné toky, ako aj problematiku ochrany vodných tokov a ich korýt.

§ 44 §
Vodné toky sa členia podľa významu na vodohospodársky významné vodné toky a drobné vodné toky a z hľadiska ich využitia na vodárenské vodné toky a ostatné vodné toky. Vodárenské vodné toky sú zároveň aj vodohospodársky významné vodné toky, ktorých

§ 45 §
Ustanovenie upravuje prípady vrátenia vodného toku zmeny koryta neupraveného vodného toku pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom. Vychádza zo zásady, že správca vodného toku je povinný vrátiť tento vodný tok do pôvodného stavu s výnimkou, ak zmenou koryta dôjde k zlepšeniu odtokových pomerov. Správca vodného toku je v takomto prípade povinný požiadať o povolenie orgán štátnej vodnej správy na jeho vrátenie

§ 46 §
Definuje základné náležitosti inundačného územia i spôsob jeho vymedzenia. Ochranu vodných tokov zákon zabezpečuje jednak zakotvením povinnosti na vykonávanie riadnej správy a zabezpečenie plnenia všetkých funkcií vodného toku a určením povinností pre vlastníka stavby vo vodnom toku. zoznam sa v záujme informovanosti ale aj z dôvodov osobitného právneho režimu uverejňuje všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 47 §
Ustanovenie upravuje zákazy činností, ktoré poškodzujú vodné toky a ich korytá a v tejto súvislosti ukladá povinnosti vlastníkov vodných stavieb a iných technických zariadení umiestnených vo vodných tokoch a na pobrežných pozemkoch.

§ 48 §
Správa vodných tokov je definovaná, ako činnosti vykonávané v rámci ich údržby a prevádzky za účelom zachovania a rozvoja všetkých funkcií vodného toku na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov. Správa vodných tokov je zverená štátnej organizácií rezortu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Vlastník okrem iného má na vlastné náklady odstraňovať nánosy brániace nehatenému odtoku alebo prietoku vody. Vlastník takýchto pozemkov je povinný zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku alebo ohroziť ich kvalitu a ak ide o drobný vodný tok je povinný na vlastné náklady udržiavať pobrežné pozemky v takom stave, aby netvorili prekážky brániace riadnemu odtoku vôd v koryte vodného toku. Úlohy na úseku správy vodného toku zákon ustanovuje ako povinnosti správcu. Za významné úlohy možno považovať najmä udržiavanie koryta v stave, ktorý zabezpečuje jeho dostatočnú prietočnosť a bezpečné odvádzanie vody z územia, udržiavanie brehových porastov a porastov v inundačných územiach tak, aby neboli prekážkou odtoku vody. Zákonnou povinnosťou správcu vodného toku je udržiavať v riadnom …

§ 49 §
Navrhovaná úprava obsahuje aj potrebné oprávnenia pre správcu vodného toku pri správe vodného toku. Patrí sem okrem iného aj oprávnenie vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti s tým, že ak tým spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť.

§ 50 §
Ustanovenia upravujú povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov. Vlastník takýchto pozemkov je povinný okrem iného zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku alebo ohroziť ich kvalitu a ak ide o drobný vodný tok je povinný na vlastné náklady udržiavať pobrežné pozemky v takom stave, aby netvorili prekážky brániace riadnemu odtoku vôd v koryte vodného toku.

§ 51 §
Ustanovenie pripúšťa, že v odôvodnených prípadoch možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži. Správca drobného vodného toku môže drobný vodných tok alebo jeho môže prenechať do nájmu alebo do výpožičky neštátnym subjektom, a to koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe, obci územím ktorej drobný vodný tok preteká alebo aj inej právnickej alebo fyzickej osobe, oprávnenej na podnikanie, ak táto preukáže, že drobný vodný tok s jej činnosťou súvisí. súvislosť nájmu alebo výpožičky s jej činnosťou.

§ 52 §
Navrhované ustanovenie vychádza z platnej úpravy, pričom spresňuje pojem “vodná stavba” a rozširuje príkladný výpočet, vodných stavieb s cieľom predchádzať prípadným nejasnostiam pri posudzovaní vodnej stavby. V zásade možno konštatovať, že účelom vodných stavieb je jednak upravovať hydrologický režim povrchových vôd alebo podzemných vôd v záujme ich lepšieho využívania alebo v záujme ochrany pred ich škodlivými účinkami, jednak využívať prirodzené vlastnosti na uspokojovanie osobných potrieb obyvateľstva alebo na výrobné a iné podnikateľské aktivity.

§ 53 a 54 §
Ustanovenia týchto paragrafov podrobnejšie upravujú povinnosti vlastníka vodnej stavby v záujme jej riadnej prevádzky a údržby, ktoré je vlastník vodnej stavby povinný vykonávať na vlastné náklady. Za účelom riadneho výkonu prevádzky a údržby vodnej stavby ukladá zákon povinnosť vlastníkom pozemkov susediacich s vodnou stavbou umožniť vstup na tieto pozemky s tým, že vlastník vodnej stavby je povinný uhradiť škody, ktoré vlastníkovi pozemkov v tejto súvislosti vznikli.

§ 55 §
Ustanovenie upravuje režim ochrany vodných stavieb tým, že uvádza zákazy niektorých činností, ktorými môže byť vodná stavba ohrozená alebo poškodená. Umožňuje orgánu štátnej vodnej správy určiť pásmo ochrany vodnej stavby na návrh vlastníka tejto stavby. V tomto prípade je vlastník vodnej stavby povinný vlastníkovi nehnuteľnosti nahradiť spôsobenú škodu. Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto svojou činnosťou poškodil vodnú stavbu alebo ohrozil alebo znemožnil jej prevádzku nariadiť odstránenie škodlivého stavu.

§ 56 §
Zákon obsahuje výpočet základných povinností spojených s prevádzkovaním vodných stavieb, čo je odôvodnené spoločenským záujmom udržiavania vodných stavieb v trvale dobrom a prevádzkyschopnom stave. Jednou z dôležitých povinností vlastníkov vodných stavieb je zabezpečovať na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad. Výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vysoko odborná činnosť, ktorá sa musí zabezpečovať kvalifikovaným pracoviskom. Pre vodné stavy ustanovuje zákon, z hľadiska zabezpečovania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, pôsobnosť pre Ministerstvo životného prostredia SR na ich zaraďovanie do štyroch kategórií, pričom pre vodné stavby zaradené do I. a II. kategórie môže takýto dohľad vykonávať len špecializovaná organizácia poverená týmto ministerstvom. Úprava obsahuje tiež povinnosti vlastníka, resp. stavebníka vodnej stavby pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu. Podrobnosti týkajúce sa samotného výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa upravia vo všeobecne záväznom právnom predpise.

§ 57 §
Ustanovenie upravuje inštitút manipulačného poriadku vodnej stavby, ktorý je povinný vlastník taxatívne vymedzených vodných stavieb predložiť na schválenie orgánu štátnej vodnej správy. Manipulačný poriadok slúži j samotnému užívateľovi a orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku, pretože sú v ňom upravené podstatné veci, týkajúce sa vodnej stavby s prihliadnutím na rôzne situácie, ktoré môžu nastať zmenami v hydrologickom režime vodného toku alebo manipuláciou s vodnou stavbou. Vzhľadom na skutočnosť, že vodné stavby na vodnom toku sú svojou prevádzkou na sebe závislé ukladá sa správcovi vodohospodársky významného vodného toku vypracovať súhrnný manipulačný poriadok za ním spravovaný hlavný vodný tok a jeho prítoky. V ňom sa upravia situácie, ktoré môžu nastať vplyvom vôd, vplyvom extrémnych klimatických pomerov, alebo poruchou na niektorej vodnej stavbe, a ktoré bude nevyhnutné riešiť koordinovaným postupom prevádzkovateľov všetkých vodných stavieb, v súčinnosti so správcom vodného toku a orgánom štátnej vodnej správy.

§ 58 až 63 §
Problematika zákona má široký záber, pretože upravuje vzťahy k všetkým vodám. Z hľadiska usporiadania štátnej správy problematika vôd zasahuje do kompetencie viacerých ústredných orgánov štátnej správy. Navrhovaný zákon vychádza z doterajšieho usporiadania základných kompetencií ústredných orgánov štátnej správy, vyplývajúcich zo zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov a zákona č. 139/2003 Z.z.

§ 59 §
Ministerstvo životného prostredia SR ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva zabezpečuje úlohy na úseku riadenia výkonu štátnej vodnej správy a plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru. Jednou z dôležitých úloh ministerstva, ktorou sa premietajú Smernice EÚ o vodného zákona je systematické zisťovanie a hodnotenie výskytu a stavu povrchových a podzemných vôd na celom území Slovenskej republiky. V súlade s Rámcovou smernicou o vode zákon zavádza nový inštitút vodného plánovania a v tejto súvislosti zveruje dôležité úlohy ministerstvu a to zabezpečovanie vypracovania Vodného plánu Slovenska, plánov manažmentu povodí ako aj koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly, vypracúvanie koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve. Medzi ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú pre Ministerstvo životného prostredia SR z nových inštitútov, založených týmto zákonom patria úlohy súvisiace s vyhlásením citlivých oblastí a zraniteľných oblastí, programom monitorovania ako aj s vypracovaním Programu postupného znižovania znečistenia vôd škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami a nebezpečnými látkami. ďalšie úlohy ministerstva sú …

§ 60 §
Krajský úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresov. V nadväznosti na nové inštitúty zavedené vodným zákonov zveruje krajským úradom životného prostredia pôsobnosti súvisiace s vyhlásením vodných útvarov alebo ich častí s vodou určenou na závlahy, vymedzením vodných útvarov povrchových vôd ako vhodných pre život a reprodukciu rýb a ich rozdelením na vody lososové a vody kaprové a zakladá pôsobnosť na ustanovenie podmienok plavby plavidiel so spaľovacím motorom. Táto úprava súvisí s doterajším všeobecným zákazom používania povrchových vôd na plavbu motorových plavidiel. Nová úprava umožňuje ustanoviť podmienky, za ktorých bude možné uskutočňovať plavbu motorových plavidiel so spaľovacím motorom tak, aby nedošlo ohrozovaniu kvality vôd, narušovaniu rekreácie a ďalších zákonom chránených záujmov. V rámci výkonu štátneho vodoochranného dozoru krajskému úradu životného prostredia sa zverila významná pôsobnosť na rozhodovanie o dočasnom zákaze, …

§ 61 §
Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery. Vyjadrovacou činnosťou k výstavbe sa zabezpečuje preventívna ochrana vôd a vodných pomerov pri výstavbe a prevádzke vodných a iných stavieb. Ochrana vodárenských zdrojov sa zabezpečuje určovaním ochranných pásiem, ktoré sú súčasne aj pásmami hygienickej ochrany vodárenských zdrojov určených pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Osobitné úlohy plní pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, ktorého súčasťou je aj výkon odborného technicko-bezpečnostného dozoru nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb a majetku a pri ukladaní opatrení na nápravu, ako aj sankčných postihov za porušenie povinností ustanovených v oblasti vôd. Na tomto úseku prejednáva aj priestupky. Obvodný úrad životného prostredia má pôsobnosť odvolacieho orgánu vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovala …

§ 62 §
Slovenská inšpekcia životného prostredia (inšpekcia) je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami. V rámci výkonu tejto dozornej činnosti kontroluje najmä dodržiavanie podmienok rozhodnutí pri vypúšťaní odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd a prevádzke čistiarní odpadových vôd a dodržiavanie právnych predpisov pri nakladaní s nebezpečnými látkami. Na základe výsledku kontrol ukladá právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorými sú podnikatelia pokuty v správnom konaní a vyžaduje od kontrolovaných subjektov vykonanie nápravy. Inšpekcia schvaľuje havarijné plány v správnom konaní, a plní dôležitú úlohu pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, v rámci ktorého je oprávnená vyžadovať si spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických a fyzických osôb a vydávať pôvodcovi príkazy na vykonanie potrebných opatrení na zamedzenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov mimo správneho konania. Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo na odstránenie jeho škodlivých následkov nedosiahnu …

§ 63 §
Obec bude naďalej na úseku štátnej vodnej správy zabezpečovať pôsobnosť prvostupňového orgánu pri povoľovaní odberov povrchových vôd a podzemných vôd pre potreby jednotlivých domácností, ako aj pri zhotovení, zmene a zrušení vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom. Pri zakladaní pôsobnosti sa vychádzalo zo zákona č. 416/2001 Z.z o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Významnou pôsobnosťou je výkon štátneho vodoochranného dozoru obce zameraný najmä na plnenie si povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre občanov. Obec je oprávnená na zabezpečenie odstránenia zistených nedostatkov ukladať opatrenia rozhodnutím v správnom konaní. ako aj prejednávať priestupky v určenom rozsahu na úseku vôd, vodných tokov a vodných stavieb.

§ 64 §
Vzhľadom na presun kompetencií na úseku vodného hospodárstva podľa zákona č. 139/2003 Z.z. Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky zostávajú v pôsobnosti tieto úlohy - identifikácia vodných útvarov alebo ich častí na závlahy, vydávanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe a zabezpečenie vypracovania a kontroly plnenia Programu poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach a pravidelne ich prehodnocovanie.

§ 65 §
Ustanovenie upravuje povinosť orgánov štátnej vodnej správy pri vydávaní povolení na osobitné užívanie vôd, súhlasov, vyjadrení a pri inom rozhodovaní vychádzať z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, z vodnej bilancie, z programu opatrení na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu, z plánov manažmentu povodí, z Vodného plánu Slovenska, z Programu znižovania znečistenia vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami a z koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve

§ 66 §
Súčasťou výkonu štátnej vodnej správy je aj vykonávanie štátneho vodoochranného dozoru. Zákon ukladá obvodným úradom životného prostredia, krajským úradom životného prostredia a obciam povinnosť vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, ako aj nad dodržiavaním nimi vydaných rozhodnutí. Touto činnosťou sa zabezpečuje sústavná kontrola dodržiavania povinností najmä pri osobitnom používaní vôd, pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, ako aj ďalších povinností, ktorých plnenie si zákon vyžaduje. Nástrojom na vykonanie náprav pri zistení nedostatkov v rámci výkonu štátneho vodoochranného dozoru je oprávnenie ukladať opatrenia rozhodnutím v správnom konaní. Súčasťou štátneho vodoochranného dozoru je aj odborný technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. V rámci odborného technicko-bezpečnostného dozoru sa kontroluje, ako si vlastníci alebo užívatelia vodných stavieb plnia povinnosti na úseku vykonávania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu. V prípade zistených nedostatkov orgány štátnej vodnej správy rozhodnú o opatreniach a termínoch na ich splnenie.

§ 67 §
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní funkciu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo vzťahu k orgánom miestnej štátnej vodnej správy a inšpekcii. Výkonom hlavného vodoochranného dozoru sa zabezpečuje cieľavedomá a systematická kontrola jednak výkonu štátnej vodnej správy a prostredníctvom špecializovaného kontrolného orgánu Slovenskej inšpekcie životného prostredia aj kontrolu právnických osôb a fyzických osôb, ktorými sú podnikatelia..

§ 68 §
Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie kontroly u konkrétnych kontrolovaných subjektoch a na nehnuteľnostiach a objektoch, kde dochádza k osobitnému používaniu vôd a k iným činnostiam, ktoré môžu mať vplyv na vodné pomery.

§ 69 §
Vodná stráž plní doplňujúcu funkciu pri zabezpečovaní ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb, zameranú najmä na konanie fyzických osôb. Jej úlohou bude hlavne chrániť vodné pomery v inundačných územiach, dodržiavanie podmienok ochrany v ochranných pásmach vodných zdrojov a ochrany vodných stavieb. Pretože vodná stráž chráni aj majetok vlastníkov vodných diel a správcov vodných tokov, ako aj záujmy obce je potrebné, aby tieto subjekty znášali náklady na jej činnosť. Vodná stráž pri plnení svojich úloh môže požiadať o spoluprácu políciu. Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukáže osobitným preukazom a odznakom so štátnym znakom Slovenskej republiky. Osobám vykonávajúcim štátny vodoochranný dozor zákon zveruje oprávnenia nevyhnutné pre výkon ich činnosti ako člena vodnej stráže.

§ 70 §
Povinnosť vytvoriť funkciu vodohospodára sa preberá z doterajšej platnej právnej úpravy, ktorá sa v praxi osvedčila, s tým, že sa upresnili podmienky, ktoré zakladajú povinnosť pre právnické osoby a fyzické osoby, ktorými sú podnikatelia ustanoviť funkciu vodohospodára Oprávnenia a povinností vodohospodára sa podrobne špecifikujú v zákone, čím sa zdôrazňuje význam tejto funkcie. Zároveň sa ukladá zákonná povinnosť vytvárať predpoklady pre riadny výkon tejto funkcie. Právna úprava kvalifikačných požiadaviek a odbernej praxe na vykonávanie činnosti vodohospodára sa upresňuje s tým, že ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienky odbornej praxe.

§ 71 a 72 §
Zákon rieši problematiku miestnej príslušnosti krajských úradov životného prostredia v prípadoch, ktorých sú na rozhodovanie a výkon štátnej správy príslušné dva a viac krajských úradov životného prostredia. ako aj prípady súbehu rozhodovania orgánov štátnej vodnej správy.

§ 73 §
Orgány štátnej vodnej správy postupujú vo veciach upravených týmto zákonom podľa zákona o správnom konaní a ak ide o povolenie vodných stavieb aj podľa stavebného zákona. Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydanie vyjadrenia, na vydávanie príkazov na vykonanie opatrení pri riešení mimoriadneho zhoršenia alebo ohrozenia kvality vôd, na vydávanie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených Ministerstvom životného prostredia SR v rámci výkonu hlavného štátneho vodoochranného dozoru, na upustenie zákazov v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na rozhodovanie o prevode správy drobných vodných tokov alebo ich úsekov inej štátnej organizácii. a na zaradenie vodných stavieb do jednotlivých kategórií za účelom vykonávania odborného technicko-bezpečnostného dohľadu. K žiadosti o povolenie treba pripojiť doklady obsahujúce údaje potrebné na posúdenie dosahu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery a na iné právom chránené záujmy. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ešte ďalšie doklady prípadne posudky. Osobitne sú riešené aj prípady, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej …

§ 74 až 75 §
Za porušenia povinností ustanovených týmto zákonom sa ukladajú v správnom konaní právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorým sú podnikatelia pokuty. Zákon upresňuje doterajšie vymedzenie jednotlivých skutkových podstát v nadväznosti na zmenu ustanovenia § 21 týkajúceho sa vymedzenie jednotlivých prípadov osobitného užívania vôd a zakotvuje výšku jednotlivých pokút a spôsob ich výpočtu. Prvostupňová pôsobnosť na ukladanie pokút v rozsahu porušenia povinností určených v skutkových podstatách je zverená obvodným úradom životného prostredia. Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností len v rozsahu pôsobnosti jej výkonu štátneho vodoochranného dozoru. Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgán štátnej vodnej správy, ako špeciálny stavebný úrad, ukladá pokuty podľa stavebného zákona.

§ 76 §
Pri konkrétnom posudzovaní administratívneho deliktu a určení výšky pokuty sa v ustanovených prípadoch prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti za ktorých k porušeniu povinností došlo a tiež na to, ako sa právny subjekt pričinil o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov. Pre začatie konania o uložení pokuty sa ustanovuje subjektívna lehota jeden rok odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností a objektívna trojročná lehota, ktorá plynie odo dňa kedy k porušeniu povinností došlo.

§ 77 §
Ustanovenie upravuje jednotlivé skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb a doterajšie skutkové podstaty upravené v § 34 zákona o priestupkoch zrušuje, okrem pôsobností na prejednávanie priestupkov obvodnými úradmi životného prostredia a zakladá takúto pôsobnosť vo vymedzenom rozsahu aj obciam. Výnosy pokút uložených za priestupky prejednávané obcou sú príjmom jej rozpočtu.

§ 78 §
Navrhované ustanovenie definuje pojem platba za užívanie vôd, ktorou je finančná náhrada nákladov za poskytnuté výrobky a ostatné vodohospodárske služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu a za využívanie energetickej vody. Vymedzujú sa jednotlivé prípady užívanie povrchových vôd, za ktoré sa platia platby. Platby sú povinné platiť tí, užívatelia vôd, ktorí odoberajú povrchové vody v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne, využívajú hydroenergetický potenciál vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve alebo v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 10 MW a odberajú energetické vody z vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW. Spoplatnené je aj používanie vôd na plavbu na vodných cestách a poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme, ktoré však uhrádza štát. Platby podľa tohto ustanovenia sú príjmom správcu vodného toku., ich výška sa určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví okrem za používanie vôd na plavbu a …

§ 79 §
Ustanovenie definuje poplatok ako finančnú náhradu za odber podzemnej vody a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd. Tieto poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu. Povinnosť platiť poplatky za odbery podzemných vôd sa vzťahuje na takých odberateľov, ktorí ich odoberajú v množstve v množstve presahujúcom 15 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 250 m3 za mesiac. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí producenti odpadových vôd, ktorí ich vypúšťajú do povrchových vôd v množstve väčšom ako 10 000 m3 za rok alebo l000 m3 za mesiac pričom prekročia v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené limity. Uvádzajú sa aj prípady, na ktoré sa povinnosť platiť odplaty za odbery podzemných vôd a odplaty za vypúšťanie odpadových vôd nevzťahujú. Oslobodzujú sa od platenia poplatkov odbery pri hydrogeologickom prieskume, čerpaní znečistených podzemných vôd za účelom zníženia ich znečistenia, hydraulickej ochrane podzemných vôd pred znečistením, zakladaní stavieb, odvodnení pozemkov, napúšťaní rybochovných zariadení, nádrží a rybníkov na chov rýb a odbery v záhradkárskych osadách pre spoločný závlahový systém. …

§ 82 §
§ 82 obsahuje zoznam transponovaných smerníc.

§ 83 §
Zrušuje sa zákon č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) zákona č. 245/2003 Z.z.. .

čl. II
Zrušuje sa § 34 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodov, že skutkové podstaty sa upravili v tomto zákone. Čl. III Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. V Bratislave 12. februára 2004 Mikuláš Dzurinda v.r. predseda vlády Slovenskej republiky László Miklós v.r. minister životného prostredia Slovenskej republiky

čl. IV
V súvislosti s úpravou § 8 ods. 2 písm. b) zákona sa novelizuje zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

čl. V
Navrhuje sa doplniť pôsobnosť orgánu štátnej vodnej správy ako dotknutého orgánu, ktorá vydáva stanoviská v konaniach podľa tohto návrhu zákona.

čl. XV.
V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách. Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

Článok I

bod 1 §
§ 30 ods. 2 znie: „(2) Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia“. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu odstránenia termínu „(ďalej len vlastník)“.

bod 2
§ 30 ods. 3 znie: „(3) Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom, správcom alebo nájomcom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2“. Uvedená zmena dopĺňa za slovo „vlastníkom“ slová „správcom alebo nájomcom“.

bod 3 §
V § 32 ods.6 prvá veta za slovo "žiadosť" sa vkladá nový odkaz „č.45a“, poznámka pod čiarou k odkazu 45a znie: „45a) § 1 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady“. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu špecifikácie náležitostí a príloh žiadosti.

bod 4 §
V § 32 ods.6 poznámka pod čiarou k odkazu č.46 znie: „46) nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady“. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu zmeny právneho predpisu.

bod 5
V § 32 ods.8 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: „Priznať nárok na úhradu majetkovej ujmy podľa § 32 ods.6 možno iba vlastníkovi pozemku“. Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu jednoznačného určenia oprávneného subjektu na úhradu majetkovej ujmy.

bod 6 §
V § 32 sa vkladá nový ods. 10, ktorý znie: „(10) Vlastník poľnohospodárskych a lesných pozemkov nie je oprávnený pohľadávky voči povinným subjektom uvedeným v § 32 ods. 6 tohto zákona postúpiť, poskytnúť ako bankovú zálohu alebo inú garanciu, ako aj inak ich prevádzať na tretie subjekty“. Uvedené ustanovenie sa navrhuje z dôvodu, aby náhrada majetkovej ujmy zostala v plnom rozsahu len vlastníkovi pozemkov. Článok II Navrhuje sa ustanovenie účinnosti zákona od 1. júna 2010.

čl. IV
V súvislosti so zriadením Agentúry rozvoja vodnej dopravy je potrebné doplniť zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov o ustanovenia týkajúce sa prevzatia správy a výkonu údržby zriaďovaných a budovaných súčastí vodnej cesty a ďalšieho majetku potrebného na ich prevádzku a údržbu po prevode správy tohto majetku. Túto správu bude vykonávať správca vodného toku a bude novozriadenej organizácii aj poskytovať súčinnosť pri tvorbe podkladov na spracovanie koncepcií v oblasti vodných ciest, aby bola zabezpečená kontinuita a odbornosť v tejto oblasti.

čl. III.
Úprava § 12 je doplnením odseku 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov je potrebná, aby sa predišlo duplicite posudzovania plánov koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve, ktoré budú na základe znenia odseku 4 posúdené podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

čl. II

čl. II bod 1 §
Úprava ustanovenia je z dôvodu zosúladenia s novým znením § 8 pojem „voda určená na kúpanie“.

čl. II bod 2 §
Ide o transpozíciu smernice. Ustanovenie upravuje ochranu vodných útvarov alebo ich častí určených na kúpanie. Ich identifikáciu bude vykonávať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Vyhlasovať vodné útvary určené na kúpanie je príslušný krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Ak vodné útvary určené na kúpanie nespĺňajú požiadavky na kvalitu vody ustanovené osobitným predpisom, príslušný orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva opatrenia na ich dosiahnutie. Zároveň je potrebné zistiť a hodnotiť zdroje znečistenia, ktoré majú vplyv na kvalitu vôd určených na kúpanie, uložiť opatrenia, ktoré vedú k zníženiu nebezpečenstva znečistenia takýchto vôd a ak je potrebné vykonávať primerané a konkrétne opatrenia na zabezpečenie zvýšenia počtu vôd určených na kúpanie, ktoré sú klasifikované ako výborné alebo dobré. Ustanovuje sa pôsobnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vytvárať profily vôd určených na kúpanie, revidovať a aktualizovať ich.

čl. II bod 3 §
Úprava ustanovenia je z dôvodu jeho zosúladenia s novým znením § 8. Pojem „vody vhodné na kúpanie“ sa nahrádza pojmom „voda určená na kúpanie“.

čl. II bod 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nesprávneho vnútorného odkazu.

čl. II bod 5 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu nesprávneho vnútorného odkazu.

čl. II bod 6 §
V § 59 ide o transpozíciu smernice. Medzi úlohy, ktoré vyplývajú pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky patria aj úlohy súvisiace z gestorstva nad úlohami v oblasti vôd vo vzťahu k Európskej únii.

čl. II bod 7
V § 73 ods. 19 ide o úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 66c z dôvodu prijatia zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom a vydáva stanoviská v konaniach aj podľa tohto zákona. Dochádza k prepojeniu vodného zákona so zákonom č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. II bod 8 §
Úprava ustanovenia je z dôvodu zosúladenia s novým znením § 8, podľa ktorého je potrebné upraviť ustanovenie o kompetencii krajského úradu životného prostredia vo veci vyhlasovania vôd určených na kúpanie a uloženia opatrení na nápravu.

čl. II bod 9 §
Navrhuje sa vloženie § 83a, ktorým sa zrušuje vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 224/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní, ktorú nahradil Výnos zo 16. septembra 2010 č. 2/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (oznámenie č. 396/2010 Z. z .)

čl. V

čl. V bod 1 [§ 2 písm. ac)] §
Na základe požiadavky Európskej komisie sa bližšie špecifikuje definícia zástupcu výrobcu na účely národného typového schválenia doplnkového príslušenstva vozidla a výbavy vozidla, ktorým môže byť podnikateľ so sídlom alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo v inom členskom štáte Európskej únie.

čl. V bod 2 (§ 3 ods. 5) §
Vzhľadom na postupné prijímanie jednotlivých štádií programu ESO, kedy do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR prechádzajú (o. i.) motorové vozidlá doteraz patriace miestnym orgánom špecializovanej štátnej správy, nie je opodstatnená výnimka z pôsobnosti zákona č. 725/2004 Z. z. pre všetky vozidlá ministerstva. Mimo pôsobnosti tohto zákona budú iba vybrané vozidlá ministerstva, u ktorých to je s ohľadom na špeciálne úlohy, ktoré plnia, opodstatnené. Okrem toho sa navrhuje vyňať spod pôsobnosti zákona č. 725/2004 Z. z. aj vozidlá hasičských jednotiek po dohode s ich vlastníkmi, pričom pôjde najmä o špecializovanú techniku slúžiacu na hasenie požiarov, u ktorej je vzhľadom na jej osobitný charakter a špeciálne zameranie, účelné, aby boli evidované v rovnakej evidencii ako vozidlá Hasičského a záchranného zboru.

čl. V bod 3 a 32 (poznámka pod čiarou k odkazu 6 a 40a)
Aktualizujú sa odkazy v poznámkach pod čiarou.

čl. V bod 4 až
6, 10 až 13, 15, 28 [§ 5 ods. 26, § 6 ods. 16, § 7 ods. 19, § 16a ods. 28 a 29, § 16b ods. 6 a 17, § 16d ods. 7, § 17 ods. 10, § 18 ods. 18, § 20 ods. 11, § 20a ods. 9, § 101 písm. c) bod 4)] V nadväznosti na zmeny vykonané v čl. I (zákone o cestnej premávke) týkajúce sa elektronizácie evidenčných úkonov sa vykonávajú aj nevyhnutné zmeny Ak občan zakúpil nové vozidlo, ustanovuje sa možnosť jeho prihlásenia do evidencie vozidiel pre predajcu vozidiel alebo osoby, ktorej predmetom činnosti je predaj vozidiel evidovaných v Slovenskej republike alebo v inom štáte, prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Zároveň sa upravuje, že osvedčenie o evidencii časť II bude vydávať orgán Policajného zboru. Pre obvodný úrad dopravy sa zavádza možnosť vydať kompletné osvedčenie o evidencii časť II a elektronickým spôsobom požiadať o výrobu a doručenie polykarbonátového osvedčenia o evidencii časť I. Taktiež …

čl. V bod 7 [§ 12 ods. 1 písm. o) a p)] §
Navrhované ustanovenie sa dopĺňa na účely výkonu štátneho dozoru. V súčasnosti výrobca alebo zástupca výrobcu musí viesť evidenciu o príjme a výdaji tlačív osvedčení o evidencii časť II, súčasťou ktorej je fotokópia vystaveného osvedčenia o evidencii časť II. V prípade prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel prostredníctvom elektronickej služby by nebolo možné vykonať štátny odborný dozor. Z tohto dôvodu sa do § 12 ods. 1 dopĺňa povinnosť, že výrobca alebo zástupca výrobcu si vedie evidenciu údajov, ktoré boli zaslané do evidencie vozidiel, súčasťou ktorej je aj fotokópia osvedčenia o zhode COC, ktorá bola aj doteraz súčasťou evidencie o príjme a výdaji tlačív osvedčení o evidencii časť II. V súvislosti so zavedením predkladania potvrdenia výrobcu alebo zástupcu výrobcu pri jednotlivo dovezených vozidlách u nových vozidiel, ktoré ešte neboli prihlásené do evidencie vozidiel, sa zavádza povinnosť vydať takéto potvrdenie a aj niesť zodpovednosť za údaje uvedené v takomto potvrdení. Rovnako sa táto povinnosť vzťahuje aj na stanovisko výrobcu alebo zástupcu výrobcu (napríklad pri …

čl. V bod 8 a 9 [§ 16a ods. 2 písm. a) a ods. 9 písm. a)] §
Pri jednotlivo dovezených vozidlách z členského štátu alebo iného zmluvného štátu sa kontrole originality podrobujú len vozidlá už evidované v štáte dovozu, kontrola originality sa nevyžaduje pri vozidlách nových, ešte neevidovaných v žiadnom členskom štáte alebo inom zmluvnom štáte. Toto umožňuje legalizáciu vozidiel pochádzajúcich z trestnej činnosti, pretože odcudzené vozidlá sa prihlasujú ako vozidlá nové, ešte neevidované na základe falošného alebo pozmeneného osvedčenie o zhode COC. Cieľom úpravy je eliminácia tejto trestnej činnosti tak, aby sa pri nových, ešte neevidovaných jednotlivo dovezených vozidlách predkladalo aj potvrdenie výrobcu alebo zástupcu výrobcu, že jednotlivo dovezené vozidlo je novým vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel (garancia výrobcu alebo zástupcu výrobcu), alebo by sa vozidlo podrobovalo administratívnej kontrole originality, v rámci ktorej by sa skontrolovalo, či ide o nové vozidlo, kontrolovali by sa základné identifikátory vozidla, ich úplnosť a pravosť (či neboli pozmeňované) a tiež osvedčenie o zhode COC, jeho ochranné prvky a údaje v ňom uvádzané. Zavedením tohto postupu sa umožní odhaliť …

čl. V bod 14 [§ 18 ods. 8 písm. c)] §
V súvislosti so schvaľovaním hromadnej prestavby typu vozidla, podobne ako je to pri typovom schválení, typovom schválení ES, homologizácii typu, zavádza sa povinnosť predložiť vyhlásenie o zavedení systému riadenia kvality a kontroly výroby podľa medzinárodnej normy ISO 9001.

čl. V bod 16 (§ 23 ods. 10) §
Legislatívno-technická zmena navrhovaná z dôvodu začlenenia Železničnej polície do Policajného zboru.

čl. V bod 17 a 18 (§ 24 ods. 2, § 24a) §
V nadväznosti na zmeny vykonané v čl. I (zákone o cestnej premávke) týkajúce sa prenesenia dočasného vyradenia vozidiel spod pôsobnosti obvodných úradov dopravy na orgány Policajného zboru sa vykonávajú nevyhnutné zmeny v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách.

čl. V bod 19 [§ 24b ods. 1 písm. f)] §
Dopĺňa sa ďalší dôvod, kedy musí byť vozidlo trvalo vyradené z premávky na pozemných komunikáciách, a to vtedy, ak bolo odcudzené pred jeho schválením.

čl. V bod 20 (§ 32 ods. 4) §
Dopĺňa sa oprávnenie pre poverenú technickú službu kontroly originality vozidiel požadovať poskytnutie informácií zo systému EUCARIS, ktorý prevádzkuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

čl. V bod 21 [§ 41 písm. f)] §
Vypúšťa sa ustanovenie, kedy oprávnená osoba technickej kontroly musí zabezpečiť, aby sa na kontrolnej linke nenachádzali vozidlá, na ktorých nie sú vykonávané kontrolné úkony v rámci technickej kontroly a emisnej kontroly. Zavedením povinného monitorovania staníc technickej kontroly je toto ustanovenie zbytočné a v aplikačnej praxi dochádzalo ku komplikáciám pri vykonávaní kontrol najmä prípojných vozidiel, kedy by ťažné vozidlo na kontrolne linke nemalo čo robiť a takisto je potrebné napríklad pre súdnych znalcov umožniť, aby vozidlá po dopravnej nehode mohli prekontrolovať na kontrolnej linke stanice technickej kontroly.

čl. V bod 22 [§ 44 ods. 5 písm. a), § 62 ods. 5 písm. a), § 79 ods. 5 písm. a) a §
V súvislosti s predĺžením platnosti osvedčení technikov technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality a technika montáže plynových zariadení je umožnené požiadať o predĺženie aj skôr než 120 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia. Napríklad pri rozšírení osvedčenia technika si môže technik zároveň požiadať aj o predĺženie platnosti osvedčenia technika, čo doteraz nebolo možné.

čl. V bod 23 (§ 50 ods. 1) §
Súčasné znenie § 50 ods. 1 je potrebné upraviť tak, že vozidlo podlieha technickej kontrole okrem prípadu, keď je dočasne vyradené z evidencie vozidiel.

čl. V bod 24 a 26 [§ 50 ods. 2, § 68 ods. 2 a § 83 ods. 4 písm. b)] §
V súvislosti s nariadením vykonania technickej kontroly pravidelnej alebo emisnej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt alebo kontroly originality na základe rozhodnutia obvodného úradu dopravy sa zavádza, že rozhodnutie môže byť vydané automatizovaným spôsobom, ktoré namiesto odtlačku úradnej pečiatky môže obsahovať predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby môže obsahovať faksimile podpisu oprávnenej osoby. Napríklad po oznámení zo zahraničia, že pri vykonaní cestnej technickej kontroly podľa smernice 2000/30/ES, bolo slovenské vozidlo hodnotené ako nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, musí byť podľa zákona č. 725/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 578/2006 Z. z. nariadené vykonanie technickej kontroly pravidelnej alebo emisnej kontroly pravidelnej mimo ustanovených lehôt. Navrhovaným spôsobom sa zabezpečí vykonanie nariadenia takejto kontroly automatickým spôsobom prostredníctvom informačného systému.

čl. V bod 25 (§ 68 ods. 1) §
Súčasné znenie § 68 ods. 1 je potrebné upraviť tak, že motorové vozidlo podlieha emisnej kontrole pravidelnej okrem prípadu, keď je dočasne vyradené z evidencie vozidiel.

čl. V bod 27 (§ 84 ods. 4) §
Pri vykonaní kontroly originality bude technik povinný oznámiť orgánu Policajného zboru aj skutočnosť, že evidovaniu vozidlu bránia dôvody uvedené v informačnom systéme EUCARIS.

čl. V bod 29 [§ 101 písm. k)] §
Upresňuje sa ustanovenie o kompetencii obvodného úradu dopravy v nadväznosti na § 50 ods. 2, § 68 ods. 2 a § 83 ods. 4 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z.

čl. V bod 30 (§ 107 ods. 3) §
V súvislosti s presunom pôsobnosti dočasného vyradenia vozidla z premávky z obvodných úradov dopravy na orgány Policajného zboru bola zrušená povinnosť ustanovená v § 24a ods. 6, preto sa zrušuje príslušná sankcia v správnych deliktoch.

čl. V bod 31 [§ 107 ods. 9 písm. a)] §
V súvislosti s prihlasovaním vozidla do evidencie vozidiel prostredníctvom elektronickej služby na to určenej boli do § 12 ods. 1 pre výrobcu alebo zástupcu výrobcu zavedené nové povinnosti viesť evidenciu odosielaných údajov, preto sa do správnych deliktov dopĺňa sankcia za ich neplnenie.

čl. V bod 33 (§ 109 ods. 8) §
Umožňuje sa v konaní podľa zákona č. 725/2004 Z. z. splnomocniť inú osobu na vykonanie úkonu aj bez osvedčeného podpisu, ak tak žiadateľ urobí pred správnym orgánom pri podaní žiadosti.

čl. II
Do sadzobníka správnych poplatkov sa dopĺňa suma, ktorú uhradí žiadateľ pri podaní žiadosti o vydanie povolenia orgánu štátnej vodnej správy na využívanie zdrojov podzemnej vody alebo osobitnej vody podľa § 3 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odobranej zo zdrojov podzemnej vody, ktoré sú situované na území Slovenskej republiky, na účely prepravy alebo prevodu cez štátnu hranicu Slovenskej republiky.

čl. I

čl. I bod 1 §
V § 6 ods. 5 sa ustanovenie precizuje z dôvodu jednoznačného výkladu a jeho jednotnej aplikácii tak, aby povinnosť oznamovať údaje o odberoch vôd mali všetci odberatelia, ktorí odoberajú vodu na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. h) až j).

čl. I bod 2 §
V § 6 ods. 6 sa ustanovenie precizuje z dôvodu jednoznačného výkladu a jeho jednotnej aplikácie tak, aby povinnosť oznamovať údaje o vypúšťaní vôd mali všetci tí, ktorí vypúšťajú vodu na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) a d).

čl. I bod 3 §
Ustanovenie § 11 ods. 4 sa precizuje z dôvodu jednoznačného výkladu a jeho jednotnej aplikácie pri definovaní Správneho územia povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja.

čl. I bod 4 §
Ustanovenie § 11 ods. 5 sa precizuje z dôvodu jednoznačného výkladu a jeho jednotnej aplikácie pri definovaní Správneho územia povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly.

čl. I bod 5 §
Úpravou ustanovenia § 16 ods. 6 písm. b) tretieho bodu sa znenie zosúlaďuje s čl. 4 ods. 7 písm. c) smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000) v znení rozhodnutia č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001 (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/32/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013 (Ú. v. EÚ L 226, 24.8.2013) v znení smernice Rady 2013/64/EÚ zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013).

čl. I bod 6
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 24b.

čl. I bod 7
Aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 30.

čl. I bod 8 §
V § 21 ods. 2 písm. d) sa upravujú vnútorné odkazy.

čl. I bod 9
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 31.

čl. I bod 10 §
Pri povoľovaní odberu podzemných vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný minimálnou hladinou podzemných vôd a rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o schválení záverečnej správy podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov s výpočtom množstiev podzemnej vody. Úpravou § 21 ods. 8 sa navrhuje oslobodenie odberateľov podzemnej vody z domových studní na uspokojovanie osobných potrieb od platenia finančnej čiastky za zhotovenie záverečnej správy. V tomto prípade nie je potrebné žiadať od odberateľov podzemnej vody rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody, ktorým by bol orgán štátnej vodnej správy viazaný. V § 21 ods. 9 sa definuje súčet odobratej podzemnej vody z každého odberného miesta. Odobraté množstvo podzemnej vody pri povoľovaní odberu podzemnej vody z jedného vodného útvaru podzemnej vody viacerými odbernými miestami pre fyzickú osobu - podnikateľa alebo právnickú osobu odobraté množstvo podzemnej vody tvorí súčet odobratej podzemnej vody z každého odberného miesta. …

čl. I bod 11 §
Úprava § 23 ods. 1 vložením odkazu 31aa reaguje na vypustenie § 46 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje pojem „inundačné územie“. Tento pojem sa presunul do zákona č. 71/2015 Z. z., ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z.

čl. I bod 12 §
V súvislosti s úpravou inundačných území sa ustanovenie § 28 ods. 2 písm. c) dopĺňa skutočnosťou, kedy je potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy.

čl. I bod 13 §
Úpravou ustanovenia § 36 ods. 2 sa rieši nesprávny vnútorný odkaz v odseku 3 doplnením novej vety z odseku 3, ktorá ustanovuje v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách postup podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 14 §
Úprava ustanovenia § 36 ods. 3, ktoré sa týka aglomerácií menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, vypustením nesprávneho vnútorného odkazu na odseky 2 a 3, sa zosúlaďuje s odsekom 2.

čl. I bod 15 §
V § 38 sa odseky 2 až 6 precizujú v nadväznosti na odsek 1 nahradením slov „prioritných nebezpečných látok“ slovami „prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok“.

čl. I bod 16 §
§ 46 o inundačných územiach sa vypúšťa z dôvodu zosúladenia so zákonom č. 71/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. Touto novelou zákona sa úprava inundačných území prevzala do zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 17
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 57.

čl. I bod 18
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 58b.

čl. I bod 19 §
§ 56d písm. g) sa zosúlaďuje s § 56b ods. 2 písm. c), podľa ktorého môže Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zrušiť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak sa držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti počas piatich rokov nezúčastnil aspoň jedenkrát školenia.

čl. I bod 20
Aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 61d.

čl. I bod 21 §
Úprava v § 59 ods. 2 súvisí s prijatím Lisabonskej zmluvy.

čl. I bod 22 §
§ 59 ods. 2 sa dopĺňa novou úlohou, ktorú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky plní voči Európskej únii, ktorá vyplýva z nového nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 167/2015 Z.z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky.

čl. I bod 23 §
Z § 61 sa vypúšťa kompetencia okresného úradu určovať inundačné územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch. Táto kompetencia je v § 20 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 24 §
Úprava § 63 ods. 3 súvisí z prechodným ustanovením § 80d ods. 3 zákona č. 409/2014 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je potrebné uviesť povolenia na odbery vody do súladu so zákonom účinným od 15. januára 2015. Preto je nevyhnutné, aby orgány štátnej správy mali pri povoľovaní odberov vody z vodných útvarov presnú a aktuálnu informáciu už o množstvách, ktorých odber povolí obec.

čl. I bod 25 §
Úprava § 63 ods. 4 nadväzuje na § 20 zákona č. 71/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. Kompetencia určovať inundačné územia prešla na okresný úrad.

čl. I bod 26 §
V § 73 ods. 15 sa zosúlaďuje s § 61 písm. a).

čl. I bod 27 §
Doplnenie § 73 súvisí s novelizáciou § 28 ods. 2 písm. c).

čl. I bod 28 §
Zmenou § 74 ods. 1 písm. i) sa rozširuje pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov správny delikt aj na porušenie povinností podľa § 36 ods. 15, tak ako ustanovuje § 77 ods.1 písm. j) pre fyzickú osobu.

čl. I bod 29 §
V § 76 ods. 2 ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu v súvislosti s úpravou ustanovenia § 74 ods. 1 zákonom č. 409/2014 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 30 §
Z dôvodu aplikačnej praxe sa v poznámke pod čiarou k odkazu 70 aktualizujú konkrétne ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 31
V § 80d sa predlžuje termín zosúladenia sa so zákonom č. 409/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov o jeden rok.

čl. I bod 32 §
Ide o transpozíciu prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky (Ú. v. EÚ L 226, 24.8.2013).

čl. I bod 33 §
Aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 75.

čl. I bod 34 §
V prílohe č. 1a druhom bode sa nahrádza zrušený zákon platným zákonom č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 35 §
Príloha č. 1b prvý bod sa dopĺňa ďalšími látkami (dusitanmi a fosforom). Ide o transpozíciu smernice Komisie 2014/80/EÚ z 20. júna 2014, ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 182, 21.6.2014).

čl. I bod 36
Transpozičná príloha č. 6 sa dopĺňa smernicami, ktoré sa preberajú novými novelizačnými bodmi.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
Navrhuje sa zrušiť vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 199/2008 Z. z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 462/2011 Z. z., nakoľko podmienky hospodárenia vo vyhlásených zraniteľných oblastiach boli ustanovené v zákone č. 394/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

čl. LXVI

čl. LXVI bod 1 a 2 §
Navrhovaná zmena vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra trestov. Fyzická osoba a právnická osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým ministerstvo získa výpis z registra trestov. Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 3aa.

čl. II

čl. II bod 1 a 2 §
Úpravou § 16 ods. 10 a navrhovaným znením § 16a sa precizuje možnosť uplatnenia výnimky z environmentálnych cieľov a postup orgánov štátnej vodnej správa pri povoľovaní tejto výnimky. Navrhovaná úprava zjednodušuje postup orgánov štátnej vodnej správy a vytvára menšiu záťaž pre Výskumný ústav vodného hospodárstva, ktorý vypracováva odborné stanoviská pre konkrétne činnosti podľa navrhovaného § 16a ods. 3. K dôvodu, že nie je možné jednoznačne určiť činnosti, pre ktoré je potrebné aplikovať postup podľa § 16a, sa uvádzajú v ďalšej časti príklady činností, ktoré tomuto postupu podliehajú. Pod pojmom činnosť je potrebné chápať nielen stavebnú činnosť ale aj inú činnosť, napr. banskú činnosť, činnosť vykonávanú banským spôsobom, údržba vodných stavieb, odbery podzemných vôd, pričom sú tieto činnosti často v praxi uvádzané ako navrhovaná činnosť, projekt, zámer, zámer stavby a pod. Ak ide o navrhované činnosti, ktoré môžu viesť k novým zmenám fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmenám hladiny útvaru podzemnej vody, patria sem najmä projekty pre návrhy nových činností, …

čl. II bod 3 §
Zrušenie § 16b a § 16c vyplynulo z aplikačnej praxe, nakoľko iba minimum navrhovaných činností si vyžadovalo rozhodnutie podľa § 16a ods. 14 a teda predkladanie správy, ktorú mala vypracovať odborná osoba.

čl. II bod 4 §
Navrhované doplnenie § 24 ods. 1 umožňuje orgánom štátnej vodnej správy zmeniť alebo zrušiť povolenie na osobitné užívanie vôd z dôvodu nesplnenia environmentálnych cieľov

čl. II bod 5 §
Do vodného zákona sa dopĺňa podmienka pre stavebníka, ktorý má najneskôr k vydaniu kolaudačného rozhodnutia pre výstavbu prevádzkovo súvisiaceho verejného vodovodu alebo prevádzkovo súvisiacej verejnej kanalizácie uzatvoriť písomnú zmluvu s vlastníkom existujúceho verejného vodovodu alebo vlastníkom existujúcej verejnej kanalizácie.

čl. II bod 6 §
Úpravou § 26 ods. 8 sa precizuje ustanovenie vzhľadom na zmenu a doplnenie zákona č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (novela zákona), kde sa v § 19 ods. 2 zo zákona vymedzujú pásma ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu a stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce. Súčasne sa jednoznačne určuje charakter vecného bremena vo vzťahu k vodnej stavbe a pásmu ochrany.

čl. II bod 7 §
Úpravou § 26 ods. 10 sa umožňuje orgánom štátnej vodnej správy po zrušení povolenia na osobitné užívanie vôd rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá toto povolenie využívala.

čl. II bod 8 §
V § 36 ods. 18 je vložená definícia vodnej stavby - malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, ktorá slúži na individuálne čistenie splaškových odpadových vôd z jednotlivých nehnuteľností - rodinných domov (nazývaná aj „domová čistiareň odpadových vôd“), menších penziónov, chát, chalúp a pod. s kapacitou vypúšťaných odpadových vôd do 10 m3/deň tam, kde nie je vybudovaná verejná kanalizácia. Ide o precizovanie ustanovení pre individuálne a iné primerané systémy na čistenie splaškových odpadových vôd. V § 36 ods. 19 sa doplnil splnomocňovací odkaz na návrh nariadenia vlády, ktorým sa bude meniť a dopĺňať nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, z dôvodu precizovania ustanovení pre malé čistiarne odpadových vôd do 50 EO.

čl. II bod 9 §
Doplnený nový odsek 2 v § 53 ukladá povinnosť pre vlastníkov malých (domových) čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov („DČOV“) na vykonanie technickej revízie, ktoré bude vykonávať odborne spôsobilá osoba poverená ministerstvom. Vykonávať technickú revíziu je potrebné raz za rok (bez diaľkového monitoringu) a raz za dva roky (s diaľkovým monitoringom). Vlastník DČOV je povinný výsledky týchto revízií odovzdávať elektronicky do 30. januára nasledujúceho roka príslušnému orgánu štátnej vodnej správy.

čl. II bod 10 §
Doplnením § 59 sa určuje pôsobnosť ministerstva pri riešení pochybnostiach o miestnej príslušnosti orgánu štátnej vodnej správy na vydanie záväzného stanoviska podľa § 16a ods. 1 alebo v konaní o povolení výnimky podľa § 16a ods. 10.

čl. II bod 11 §
Zmena § 60 ods. 1 písm. i) a j) vyplýva z navrhovanej zmeny § 16a.

čl. II bod 12 §
Novelizačný bod k § 61 písm. a) sa dopĺňa do zákona z dôvodu precizovania, ktorý orgán štátnej vodnej správy a akým spôsobom vydáva súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. g) vodného zákona. Na vydanie súhlasu je príslušný okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja, ak mu to vyplýva z § 60.

čl. II bod 13 §
Doplnením § 73 ods. 1 sa precizuje postup orgánov štátnej vodnej správy pri rozhodovaní týkajúcich sa vodných stavieb vo vzťahu ku stavebnému zákonu.

čl. II bod 14 §
Doplnením § 73 ods. 16 sa určilo, že na vydanie záväzného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 1 a súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. g) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

čl. II bod 15 §
Novelizačný bod k § 73 ods. 18 sa dopĺňa do zákona z dôvodu precizovania, že vydaný súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. g) je záväzným stanoviskom. Súčasne sa upravuje postavenie vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia ako to predpokladá § 140a ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie dáva možnosť upraviť si postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona prostredníctvom osobitných predpisov, ako napríklad zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. V tomto prípade je aj na základe poznatkov z aplikačnej praxe potrebné upraviť postavenie vlastníkov verejných vodovodov a vlastníkov verejných kanalizácií ako dotknutého …

čl. II bod 16 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu.

čl. II bod 17 §
Navrhovanou zmenou § 73 ods. 21 sa precizovalo, k akému konaniu správneho orgánu je podkladom záväzné stanovisko.

čl. II bod 18 §
Dopĺňa sa nový správny delikt pre vlastníka malej ČOV do 50 EO, ktorý si nesplní povinnosti v súvislosti so zabezpečením technickej revízie, ak neodovzdá výsledky tejto revízie orgánu štátnej vodnej správy, alebo nepožiada o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd orgán štátnej vodnej správy v určenej lehote.

čl. II bod 19 §
Dopĺňa sa upresnenie v § 74 ods. 4, že pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu.

čl. II bod 20 §
K pokutám v § 75 ods. 7 sa dopĺňajú nové správne delikty z § 74 ods. 1 – nové písm. r).

čl. II bod 21 §
Upresňuje sa v § 76 ods. 2, kedy sa pokuty súbežne neuložia – ide o precizovanie ustanovenia.

čl. II bod 22 §
Dopĺňa sa nový priestupok pre vlastníka malej ČOV do 50 EO, ktorý si nesplní povinnosti v súvislosti so zabezpečením technickej revízie, ak neodovzdá výsledky tejto revízie orgánu štátnej vodnej správy, alebo nepožiada o zosúladenie povolenia na osobitné užívanie vôd orgán štátnej vodnej správy v určenej lehote.

čl. II bod 23 §
Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením nových povinností a pokút.

čl. II bod 24 §
Vypustenie pojmu „výnosy pokút uložené“ v § 77 ods. 5 a nahradenie slovami „Pokuty uložené“ je z dôvodu precizovania pojmov.

čl. II bod 25 §
Dopĺňa sa upresnenie v § 77 ods. 6, že pokuty uložené podľa § 77 ods. 5 písm. b) sú príjmom Environmentálneho fondu.

čl. II bod 26 §
Upravuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s predĺžením povinnosti zosúladiť povolenia na odber podzemných vôd s týmto zákonom.

čl. II bod 27 §
V § 80f sa dopĺňa prechodné ustanovenie účinné k 1. januáru 2022 - v ods. 1) až 3) - začaté a právoplatne neskončené konania do 31. decembra 2021 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súčasne sa upravujú prechodné ustanovenia v súvislosti s novou definíciou vodnej stavby malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov a doplnením podmienok a klasifikácie malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov v novelizácii nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Úprava v spočíva v tom, že kolaudačné konania k takýmto stavbám, ku ktorým už bolo vydané stavebné povolenie sa dokončia podľa doterajšieho znenia. Súčasne sa dáva vlastníkom takýchto stavieb dvojročná lehota na zosúladenie podmienok ich užívania a zosúladenia príslušného povolenia na osobitné užívanie vôd s novým znením a ročná lehota na začatie vykonávania technickej revízie a odovzdávania výsledkov technickej revízie orgánu štátnej vodnej správy odo dňa účinnosti novej úpravy.

čl. II bod 28
K prílohe č. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.: Ide o precizovanie ustanovenia PRÍLOHY II smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení neskorších zmien KRITÉRIÁ IDENTIFIKÁCIE CITLIVÝCH A MENEJ CITLIVÝCH OBLASTÍ v bode A, písmene a), v časti písmena i).

čl. II bod 29
Ide o opravu publikačných zdrojov aktov Európskej únie.

čl. I.

čl. I bod 1
Zavádzajú sa. resp. definujú nové pojmy „revitalizácia vodného toku“ a „riečne procesy“.

čl. I bod 2 a 3
Ide o úpravu a zjednodušenie procesu povoľovania revitalizácie vodného tokov.

čl. I bod 4
Účelom navrhovanej úpravy je zabezpečiť zjednodušený postup pri povoľovaní úprav alebo odstránenia vodných stavieb, ktoré prestali plniť svoju funkciu. Špecifikuje sa kedy vodná stavba neplní svoju funkciu a podmienky pre jej odstránenie alebo zmenu.

čl. I bod 5
Zjednodušuje sa proces povoľovania revitalizácií vodných tokov a špecifikujú sa náležitosti ohlásenia uskutočnenia revitalizácie vodného toku.

čl. I bod 6 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu (prečíslovanie vnútorných odkazov) z dôvodu doplnenia § 26a

čl. I bod 7 §
Navrhované ustanovenie upravuje, že ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa §32 sa premietnu do vlastného riešenia územnoplánovacej dokumentácie. Odsekom sa sleduje, aby v záujme komplexnosti regulatívy územnoplánovacej dokumentácie zahŕňali aj existujúce ochranné pásma vodárenských zdrojov. Ukladá sa povinnosť nepreberať do územného plánu ochranné pásma iba mechanicky prevzatím z iného právneho predpisu, ale premietať požadovanú ochranu priamo do jednotlivých regulatívov.

čl. I bod 8 §
Mení sa definícia prirodzeného koryta a definuje sa upravený tok.

čl. I bod 9 §
Definuje sa upravené koryto vodného toku.

čl. I bod 10 §
Upravuje sa postup a podmienky pri zmene prirodzeného koryta vplyvom vonkajších síl pri jeho ponechaní v novom koryte alebo vrátení do pôvodného stavu a poskytnutia náhrad.

čl. I bod 11 §
Definujú sa ciele revitalizácie vodného toku, opatrenia, ktorými sa revitalizácie realizujú, realizácia revitalizácií ako verejný záujem a možnosť vyhlásiť vládou SR revitalizáciu za významnú investíciu podľa osobitného predpisu.

čl. I bod 12 §
Upravuje sa cieľ správy vodných tokov v súlade so smernicou 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000.

čl. I bod 13 §
V činnostiach, z ktorých pozostáva správa vodných tokov sa dopĺňa zabezpečovanie revitalizácií vodných tokov a súvisiaca údržba vodných tokov.

čl. I bod 14 §
Do zoznamu vodných stavieb sa vkladajú stavby pre účely realizácie revitalizácií vodných tokov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Definíciu bolo potrebné upraviť vzhľadom na potrebu podpory využitia obnoviteľných zdrojov tepelných čerpadiel (TP) § 79 vodného zákona.

čl. I bod 2 §
Úprava vyplynula z dôvodu duplicity s Ústavou SR.

čl. I bod 3 §
Zavedením výnimky pre spoplatnenie pri odbere podzemných vôd na využitie tepelného potenciálu, ktorá vyplynula z prílohy Vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) zo 14. júla 2023, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie Rady z 13. júla 2021 o schválení a posúdení Plánu obnovy a odolnosti SR, konkrétne z Reformy 1, čiastkové opatrenie 3: Podpora tepelných čerpadiel v rámci Komponentu 19 REPowerEU Plánu obnovy a odolnosti SR, bolo potrebné doplniť aj vzhľadom na úpravu § 79 vodného zákona zadefinovať pojem tepelný potenciál.

čl. I bod 4 §
Úprava vyplynula z dôvodu, že sa zaviedol nový pojem „tepelný potenciál“, ktorý nahradil pojem „energetický potenciál“. Energetickým potenciálom vôd nie je len schopnosť poskytnúť tepelnú energiu pre využitie tepelnými čerpadlami ale najmä vplyv dynamiky a regulačného efektu vodných tokov v správe správcu vodného toku prevádzkovaných nad týmto odberom povrchových vôd na výrobu elektrickej energie (viď NV SR č. 755/2004 Z. z. § 5). Zjednodušene možno povedať, že energetickým potenciálom vôd sa v súčasnosti rozumie mechanická energie vody využívaná na výrobu elektrickej energie. V súčasnosti pod pojmom energetický potenciál rozumieme, že ide výhradne o výrobu elektrickej energie z vôd (konkrétne ide o regulovanú vodohospodársku službu, ktorej cenu reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a týka sa Vodného diela Žilina v správe VV, š. p.

čl. I bod 5 a 6 §
Ustanovenie § 21 ods. 1 upravuje rozdelenie povolení na prípady užívania povrchových vôd a na prípady užívania podzemných vôd a na ostatné prípady, ktoré sa týkajú užívania povrchových vôd a podzemných vôd. Povinnosť mať povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa rozšírila aj na výkon niektorých činností, ktoré môžu významne ovplyvniť vodné pomery, napr. odberom tepelného potenciálu vôd bez ich priameho odberu. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zvýšenia účinnosti ochrany vôd.

čl. I bod 7 §
Bolo potrebné doplniť vzhľadom na potrebu podpory využitia obnoviteľných zdrojov TP § 79. Doba platnosti povolenia na 10 rokov sa stanovila z dôvodu návratnosti vstupných realizačných nákladov/investície.

čl. I bod 8 §
Úprava vyplynula z dôvodu, že sa zaviedol nový pojem „tepelný potenciál“, ktorý nahradil pojem „energetický potenciál“. Doplnenie bolo potrebné vzhľadom na potrebu podpory využitia obnoviteľných zdrojov TP § 79, ktoré môžu využívať tepelný potenciál aj z povrchových vôd.

čl. I bod 9 §
Ustanovenie vychádza z doterajšej aplikačnej praxe, podľa ktorej pri povoľovaní odberu podzemnej vody s uvedenými limitmi sa vyžaduje odborný hydrogeologický posudok [§ 2 ods. 5 písm. e) zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)]. Aj pri podpore TP je potrebné dodržiavať podmienky environmentálnych cieľov určených pre útvary podzemných vôd, útvary povrchových vôd a chránené územia.

čl. I bod 10 §
Ustanovenie § 27 ods. 1 písm. g), bolo nahradené a doplnené zmenou v § 52 ods. 1 písmeno l). V nadväznosti bol súhlas § 27 ods. 1 písm. g), nahradený na potrebou povolenia podľa § 21 odseku 1 písmeno b) nový bod 5.

čl. I bod 11 §
Aj pri podpore TP je potrebné dodržiavať podmienky environmentálnych cieľov určených pre útvary podzemných vôd, útvary povrchových vôd a chránené územia.

čl. I bod 12 §
Aj pri podpore TP je potrebné dodržiavať podmienky environmentálnych cieľov určených pre útvary podzemných vôd, útvary povrchových vôd a chránené územia, na ktoré môže mať vplyv prevádzka takýchto vodných stavieb.

čl. I bod 13 §
Úprava v súvislosti s bodom 9, zohľadnenie vypustenia písmena g) v § 61 písm. a) a § 73 ods. 16 a 18.

čl. I bod 14 §
Upresnenie výkonu dozornej činnosti vyplynulo z aplikačnej praxe.

čl. I bod 15 §
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V zmysle Čl. 4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú podzemné vody, ako aj vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že vo vodoprávnych konaniach podľa vodného zákona absentuje oprávnenie štátu, ako účastníka konania a vlastníka podzemných a geotermálnych vôd, účinne hájiť záujmy, vyplývajúce z jeho vlastníctva.

čl. I bod 16 §
Určuje sa zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa tohto zákona.

čl. I bod 17 §
Legislatívna zmena vyplynula z Vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) zo 14. júla 2023, ktorým sa mení vykonávacie rozhodnutie Rady z 13. júla 2021 o schválení a posúdení Plánu obnovy a odolnosti SR, konkrétne z Reformy 1, čiastkové opatrenie 3: Podpora tepelných čerpadiel v rámci Komponentu 19 REPowerEU Plánu obnovy a odolnosti SR. Za účelom odstránenia legislatívnych bariér pri využívaní systémov tepelných čerpadiel sa ruší povinnosť uhrádzať poplatky za odber podzemnej vody pri ich využívaní.

čl. II
Do § 49 sa dopĺňa nový odsek 7. Týmto ustanovením sa zavádza možnosť pre správcu vodohospodársky významných vodných tokov možnosť zabezpečovať a realizovať výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Tieto činnosti môže vykonávať správca vodohospodársky významných vodných tokov samostatne alebo subdodávateľsky, t.j. prostredníctvom tretích subjektov.