Zákon č. 514/2008 Z. z. Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008.
Navrhovaným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (ďalej len „smernica“).
Odpady z ťažobného priemyslu (ťažobné odpady) predstavujú dôležitý prúd odpadov produkovaných v Európskej únii a tvoria približne 29 % z celkového množstva odpadov, t.j. cca 400 miliónov ton ročne. Sú tvorené rôznymi materiálmi, spravidla horninami a zeminami, ktoré je potrebné odstrániť, aby bolo možné vyťažiť úžitkové nerasty, ako aj odpadmi vzniknutými pri úprave vyťažených nerastov.
Niektoré z týchto odpadov sú inertné, takže spravidla nepredstavujú vážnejšie ohrozenie životného prostredia, okrem prípadov skladovania veľkých množstiev takýchto odpadov na obrovských odvaloch alebo odkaliskách a možného ohrozenia okolia vrátane riek ich zrútením, zosuvmi alebo pretrhnutím hrádze, najmä v dôsledku mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienok, prípadne chýb v konštrukcii alebo v prevádzkovaní takýchto úložísk.
Na druhej strane veľká časť týchto odpadov, najmä z ťažby a úpravy neželezných kovov obsahuje značné množstvo nebezpečných látok vrátane ťažkých kovov. Tieto odpady môžu na zemskom povrchu rôznym spôsobom reagovať, vytvárať kyslé i zásadité kvapaliny a ďalšie škodlivé látky a zmesi, ktoré predstavujú „priebežné“ a dlhodobé nebezpečenstvo pre životné prostredie, najmä ohrozovaním podzemných a povrchových vôd priesakmi z takýchto úložísk, resp. splavovaním nebezpečných znečisťujúcich látok z ich povrchu, a to ako počas prevádzkovania úložiska, tak aj po jeho nesprávnom uzavretí. Najväčšie nebezpečenstvo s možnými katastrofickými následkami však hrozí v prípade zrútenia sa takýchto odvalov, ale najmä v prípade pretrhnutia hrádze odkaliska, kde sa ukladajú veľmi jemné odpady s obsahom značného množstva vody, ktorých mobilita v prípade uvoľnenia z odkaliska je značná, takže môžu migrovať do veľkých vzdialeností, najmä cez povrchové vodné toky.
Z niektorých takýchto závažných havárií s katastrofálnym dopadom na životné prostredie, ale aj na životy a zdravie ľudí za ostatných cca 20 rokov možno spomenúť
pretrhnutie hrádze odkaliska s odpadmi z úpravy fluoritov na lokalite Stava (Trento, Taliansko) v roku 1985, pri ktorom sa uvolnilo 200 000 m3 inertných odpadov, s následkom 268 obetí na ľudských životoch a s deštrukciou 62 objektov,
pri obdobnej havárii na lokalite Aznalcóllar v Južnej Andalúzii (Španielsko) v roku 1998 bolo „vyvrhnutých“ do rieky Guadiamar 2 milióny m3 odpadov a 4 milióny m3 vody kontaminovanej ťažkými kovmi, a to v zóne v tesnej blízkosti národného parku Doňana,
pretrhnutie hrádzí odkalísk na lokalitách Baia Mare a Baia Borsa (Rumunsko) v roku 2000 malo závažné cezhraničné účinky na životnom prostredí vo viacerých medzinárodných riekach, napríklad v prípade pretrhnutia hrádze odkaliska Baia Mare uniklo do rieky Lapus cca 100 000 m3 zvyškových vôd s obsahom zhruba 120 ton kyanidov a ťažkých kovov, ktoré sa následne dostali až do riek Somos a Tisa v Maďarsku a následne do rieky Dunaj.
Preto je potrebné zabezpečiť adekvátne nakladanie s ťažobnými odpadmi, t. j. najmä
zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť úložísk, na ktoré sa ukladajú ťažobné odpady a
zamedziť alebo minimalizovať kontamináciu vôd a pôdy priesakovými vodami z úložísk, prípadne emisiami tuhých alebo plynných znečisťujúcich látok do ovzdušia.
Navrhovaný zákon predstavuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave odpadového hospodárstva ustanovenej zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – pozri napríklad § 1 ods. 4 písm. a) a b) cit. zákona.
Smernica a tým aj návrh zákona zahŕňajú rôzne oblasti ťažobného priemyslu od geologického prieskumu ložísk nerastov, cez veľké uhoľné, rudné a nerudné bane a lomy, ťažbu ropy a zemného plynu hlbinnými vrtmi, až po malé ťažobné organizácie (spravidla kameňolomy, pieskoviská, štrkoviská) a ťažbu rašeliny, ktoré sa navzájom podstatne líšia technológiou ťažby a úpravy nerastov, vlastnosťami ťažených nerastov a technológiou ich úpravy a následne tiež vlastnosťami a množstvami produkovaných odpadov, ich rizikovosťou z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia ľudí, možnosťami ich prípadného zhodnotenia a pod.
V snahe zabrániť zbytočnému administratívnemu, ekonomickému a podobnému zaťaženiu prevádzkovateľov i príslušných orgánov, avšak pri zachovaní dostatočného rozsahu a adekvátnosti právnej úpravy sa v návrhu zákona (v súlade so smernicou) diferencujú požiadavky na určité skupiny úložísk a ich prevádzkovateľov, najmä s ohľadom na množstvo a vlastnosti produkovaných a ukladaných ťažobných odpadov, umiestnenie úložísk, miestne environmentálne podmienky a pod.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s príslušnými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:
v práve Európskej únie:
v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje trvalo udržateľný rozvoj ako jednu z úloh Európskej únie.
v práve Európskych spoločenstiev:
v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES.
Smernica upravuje opatrenia, postupy a pokyny na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie, najmä na vodu, živočíchy, rastliny, pôdu (zeminy), ovzdušie a krajinu a z nich vyplývajúcich rizík pre ľudské zdravie, ktoré sú výsledkom nakladania s odpadmi z ťažobného priemyslu.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:
záväzky vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve k pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii – nie sú
identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve k pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii – nie sú
lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za preberanie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody na návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov – 1. máj 2008
informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušená Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 – žiadne konanie nebolo začaté
informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú už preberané smernice transponované – prvá transpozícia
Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:
- úplný
Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
III. Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
Odhad vplyvov na verejné financie
Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty Európskej únie z implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. Zabezpečenie nových činností a postupov zakladá nové nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, krajských a obvodných úradov životného prostredia, Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a odborných technických výkonov súvisiacich s realizáciou navrhovaných postupov. Nové náklady si budú vyžadovať najmä nasledovné okruhy pôsobnosti zákona:
personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto zákona,
zabezpečenie inventarizácie uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie a pravidelnej aktualizácie tejto inventarizácie,
zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu,
spracovanie dokumentov, plánov a metodických materiálov na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu,
zabezpečenie opatrení na znižovanie negatívneho vplyvu uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov, za ktoré je zodpovedný štát, na zdravie ľudí a životné prostredie.
Východiskom pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu na štátny rozpočet bola analýza:
administratívnych kapacít na ústredných orgánoch štátnej správy, na obvodných úradoch životného prostredia, na obvodných banských úradoch, Slovenskej inšpekcii životného prostredia a v Slovenskej agentúre životného prostredia,
odborných podkladov a štúdií zameraných na hodnotenie a monitoring negatívnych vplyvov banskej činnosti na životné prostredie,
potrieb budovania informačného systému ťažobných odpadov,
databázy starých banských diel, ktorá obsahuje informácie aj o počte uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov.
Z uvedenej analýzy vyplýva:
Ministerstvo životného prostredia SR nemá personálne kapacity na zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu. MŽP SR je potrebné personálne posilniť o 2 pracovné miesta.
Obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia majú len limitované personálne kapacity, potreba personálneho posilnenia SIŽP je o 5 pracovných miest.
Obvodné banské úrady nemajú dostatočné personálne kapacity pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Potreba personálneho posilnenia každého z piatich úradov o 2 pracovné miesta bola však riešená v súvislosti s novelou zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, predloženou v roku 2007.
Slovenská agentúra životného prostredia nemá dostatočné personálne kapacity pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona, najmä vybudovanie a vedenie informačného systému ťažobných odpadov a reportingové povinnosti voči Európskej komisii. Potreba personálneho posilnenia je minimálne o 2 pracovné miesta.
Pre banské odpady neexistuje informačný systém a bude potrebné ho vybudovať.
Bude potrebné zabezpečiť dôkladnú inventarizáciu uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov.
Bude potrebné prijať opatrenia na zamedzenie negatívnych vplyvov ťažobných odpadov na zdravie človeka a životné prostredie na minimálne 100 lokalitách.
Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
a) zvýšené náklady spojené s personálnym posilnením:
- ministerstva – 2 pracovné miesta,
- Slovenskej agentúry životného prostredia – 2 pracovné miesta – pre pokrytie činností súvisiacich s vybudovaním a riadením informačného systému ťažobných odpadov a pre zabezpečenie reportingových povinností voči Európskej komisii,
- Slovenskej inšpekcie životného prostredia – 5 pracovných miest – pre pokrytie inšpekčnej činnosti na úseku banských odpadov.
Výdavky sú určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov.
b) zriaďovacie (jednorazové) výdavky (PC, motorové vozidlo) a prevádzkové výdavky na ÚO.
výdavky SAŽP súvisiace so zriadením a prevádzkou informačného systému ťažobných odpadov, vypracovaním a publikovaním metodických pokynov a informačných materiálov a školeniami štátnej správy.
zvýšené náklady na výkon štátnej správy spojené so zabezpečovaním inventarizácie opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu, jej aktualizácie, monitoring úložísk, za ktoré je zodpovedný štát, prieskum opustených a uzavretých úložísk a vypracovanie analýzy rizika pre jednotlivé úložiská, nápravné opatrenia (sanácia) na úložiskách, za ktoré je zodpovedný štát, vo výške: 10 mil. Sk v roku 2009 a v ďalších rokoch.
Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona: (v tis. Sk)
2008
2009
2010
Bežné výdavky (600)
z toho:
mzdy a platy pre 7 zamestnancov v ŠS (610) – ústredný orgán (2) a SIŽP (5)
1 832
840
12 156
2 621
12 312
2 726
poistné do poistných fondov (620)
294
917
952
bežný transfer (640)
698
8 618
8 634
v tom:
príspevok SAŽP na 2 zamestnancov
198
618
634
príspevok na inventarizáciu, monitoring, prieskum, nápravné opatrenia (sanácia)
500*)
8 000
8 000
Kapitálové výdavky (700)
500
2 000
2 000
z toho:
kapitálový transfer (720) – príspevok SAŽP na informačný systém
500*)
2 000*)
2 000
Spolu
2 332
14 156
14 312
Poznámka: výdavky na mzdy a poistné sú rozpočtované na rok 2008 na 4 mesiace (september až december)
*) Výdavky budú hradené z Prechodného fondu.
Výdavky spojené s implementáciou zákona pokryje MŽP SR v roku 2008 v rámci schváleného rozpočtu kapitoly.
Výdavky na roky 2009 až 2011 si bude MŽP SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2009.
Odhad dopadov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby
Návrh zákona sa pripravuje s cieľom zavedenia účinného manažmentu ťažobných odpadov, ktorý jednoznačne uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“ a princíp prevencie vzniku odpadov a vzniku závažných havárií v dôsledku nakladania s ťažobným odpadom.
Zavedenie manažmentu ťažobných odpadov významne prispeje k znižovaniu nebezpečnosti týchto odpadov a k znižovaniu rizík z nich vyplývajúcich na ľudské zdravie a životné prostredie, prispeje k zhodnocovaniu ťažobných odpadov, k zníženiu množstva odpadov určených na zneškodňovanie, prispeje k bezpečnému zneškodňovaniu odpadov na úložiskách, ktoré budú prísne sledované a monitorované, aby nedošlo na nich k žiadnym závažným havárijám. Zákon zabezpečuje prístup verejnosti ku všetkým dôležitým informáciám týkajúcich sa nakladania s ťažobným odpadom, zaisteresovaná verejnosť bude mať možnosť ovplyvniť rozhodnutia vydané v súvislosti s nakladaním s ťažobným odpadom. Zároveň obyvateľstvo obcí ovplyvnených úložiskom ťažobných odpadov bude pravideľne informované o vonkajších havarijných plánoch a o všetkých udalostiach, ktoré majú vplyv na životné prostredie v okolí úložiska. Jedným z cieľov zákona je tiež informovanie susedných štátov, v prípade vzniku takej havárie, ktorá by mohla mať negatívny dosah na iný štát a jeho obyvateľstvo. Všetky ustanovenia tohto zákona budú mať jednoznačne pozitívny vplyv za zdravie ľudí a životné prostredie.
Návrh zákona bude mať významný dopad na podnikateľskú sféru v oblasti ťažby nerastných surovín, hlavne však na také právnické osoby, ktoré prevádzkujú, alebo budú prevádzkovať úložisko ťažobných odpadov kategórie A. Kategória A zahŕňa také úložiská (haldy a odkaliská), ktoré vďaka svojej veľkosti a umiestneniu, obsahu nebezpečných odpadov, alebo obsahu nebezpečných látok alebo prípravkov, môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie, alebo môžu byť rizikové z pohľadu vzniku závažnej havárie. Pre tieto úložiská budú musieť prevádzkovatelia vytvárať hneď od začiatku prevádzky účelovú finančnú rezervu, aby v každom čase boli pripravené finančné prostriedky na sanáciu, alebo rekultiváciu úložiska, prípadne na odstránenie následkov závažnej havárie. Výška účelovej finančnej rezervy sa bude počítať s ohľadom na riziko, ktoré úložisko bude predstavovať pre životné prostredie a zdravie ľudí. Účelová finančná rezerva bude predstavovať značnú záťaž hlavne pre tých prevádzkovateľov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na pokraji rentability.
Celková výška dopadov na podnikateľskú sféru bola vypočítaná pre minimalistický a maximalistický scenár tvorby účelovej finančnej rezervy. Výška dopadov sa pohybuje v rozmedzí od 1001,24 mil. Sk (pre variant s maximálne 15 potenciálnymi úložiskami kategórie A) do 2057,77 mil. Sk (pre variant s maximálne 31 potenciálnymi úložiskami kategórie A). Za predpokladu priemernej životnosti úložiska 20 až 25 rokov, bude táto suma predstavovať cca 50 až 100 mil. ročne.
Zvýšené finančné náklady bude zákon predstavovať aj vďaka zavedeniu ďalších opatrení, napr. povinnosti vypracovávať plány nakladania s odpadmi, realizovať prieskum a monitoring úložiska, uzatvárať úložisko, poskytovať informácie a pod. Podnikatelia v ťažobnom priemysle musia byť pripravení na finančné zabezpečenie týchto činností a tiež nápravných opatrení v prípade závažných havárií. Podniky s rozsiahlou ťažbou budú musieť počítať s personálnym posilnením podniku pre oblasť nakladania s ťažobným odpadom.
Odhad vplyvov na životné prostredie
Návrh zákona zavádza nové postupy a opatrenia pri nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorých cieľom je čo najväčšie možné zníženie negatívnych účinkov tohto odpadu na zdravie ľudí a životné prostredie. V zmysle smernice sú prevádzkovatelia povinní vypracovať programy nakladania s ťažobným odpadom, ktorých cieľom je zamedzenie vzniku, minimalizácia, vhodná úprava, zhodnocovanie a vhodné zneškodňovanie ťažobného odpadu. Smernica tiež zavádza plány prevencie závažných havárií za účelom zaručenia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia vo vzťahu k rizikám havárií.
Navrhovaný právny predpis
umožňuje verejným orgánom zabezpečovať ciele obnovy a trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia v súlade s environmentálnou politikou EÚ.
reguluje a kategorizuje odpad z ťažobného priemyslu, pričom pôsobí aj preventívne,
konkretizuje a sprísňuje požiadavky pri nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, a preto bude mať významne kladný vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona výrazne prispieva k zabezpečovaniu tvorby a ochrany životného prostredia.
Odhad vplyvov na zamestnanosť
Z návrhu zákona vyplýva dopad na zamestnanosť. Prijatie zákona vyvolá zvýšenú potrebu pracovných miest na úrovni orgánov štátnej správy – celkovo 9 pracovných miest, z čoho 2 miesta pre MŽP SR, 5 miest pre SIŽP a 2 pracovné miesta v Slovenskej agentúre životného prostredia. Mierne zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva je možné očakávať v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľov, ktorí musia zabezpečovať činnosti vyplývajúce zo zákona, najmä riadenie úložiska odborne spôsobilou osobou, vypracovávanie plánov nakladania s ťažobným odpadom a plánov prevencie závažných havárií, monitoringu, minimalizácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadov.
Pozitívny vplyv na zamestnanosť bude mať zákon aj na úseku prieskumu podložia úložiska odpadov, hodnotenie rizika a analytickej kontroly ukladaných odpadov.
Negatívny vplyv zákona na zamestnanosť sa môže prejaviť v prevádzkach, ktoré sa nachádzajú na hranici rentability, a kde zavedenie nových environmentálnych požiadaviek može viesť k úpadku prevádzky. Týka sa to najmä podnikov, ktoré prevádzkujú úložiská kategórie A, a ktoré nebudú schopné zabezpečiť zloženie účelovej finančnej rezervy.
Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie
Návrh zákona je plne v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa opiera okrem ekonomického a sociálneho piliera aj o pilier environmentálny. Návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejsí prístup k nakladaniu s ťažobným odpadom a zodpovednejší prístup pri prevencii závažných havárií pri prevádzkovaní háld a odkalísk. Zavedením manžmentu na úseku ťažobných odpadov a preventívnych opatrení pre zamedzenie vzniku havarijných situácií a stavov sa podstatne zvýši kvalita životného prostredia, zníži sa negatívny vplyv ťažby na zdravie ľudí, vodu, ovzdušie, pôdu, faunu a flóru, na krajinu a chránené oblasti prírody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov, navrhovaná právna úprava umožňuje udeľovať sankcie. Ich výška bude zohľadňovať závažnosť porušovania povinností podľa tohto zákona a závažnosť hrozieb prevádzky pre ľudí a okolité prostredie.
Keďže návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES a zavedenie nových environmentálnych požiadaviek sa týka všetkých členských štátov, zákon nebude mať dopad na konkurencie schopnosť ťažobných podnikov v rámci Európskej únie.

§ 1 §
V súlade s čl. 2 smernice sa v tomto paragrafe vymedzuje predmet zákona pozitívnym i negatívnym spôsobom. Ťažobný odpad predstavuje veľmi širokú škálu odpadov, ktoré vznikajú pri tam uvedených činnostiach. Osobitná právna úprava (vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave zákona o odpadoch) podľa tohto zákona sa však vzťahuje len na tie druhy odpadov, ktoré sú priamo výsledkom uvedených činností - horniny tvoriace skrývku ložiska nerastov, podložné a nadložné horniny, rôzne preplástky, hlušina a pod., ktoré treba vyťažiť, aby sa ložisko nerastu otvorilo, pripravilo a aby sa vyťažili úžitkové nerasty, ako aj rôzne druhy odpadov vznikajúcich pri úprave vyťažených nerastov. V odseku 2 písm. a) sa výslovne ustanovuje, že tento zákona sa nevzťahuje na nakladanie s iným ťažobným odpadom, ktorý síce vzniká pri činnostiach podľa odseku 1 písm. a), ale nie je ich priamym výsledkom – napríklad odpadové oleje, odpadové tonery, opotrebované pneumatiky, odpady z fyzikálnej a mechanickej úpravy povrchu kovov a plastov, odpadové obaly, absorbenty, handry na čistenie, filtračný materiál, …

§ 2 §
V tomto paragrafe sa preberajú, s určitými úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku, definície z čl. 3 smernice a vymedzujú sa tiež niektoré ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

§ 3 §
Ustanovujú sa všeobecné (základné) povinnosti a opatrenia, ktoré majú prevádzkovatelia prijať na správne a bezpečné nakladanie s ťažobným odpadom. Pri napĺňaní týchto základných povinností sa vychádza z najlepších dostupných techník so zohľadnením miestnych environmentálnych podmienok a ďalších okolností.

§ 4 §
Základným predpokladom pre diferenciáciu povinností s ohľadom na riziko, ktoré predstavujú určité skupiny úložísk, a na zamedzenie zbytočným tvrdostiam zákona, je kategorizácia úložísk a ich zaradenie do (prísnejšej) kategórie A alebo do (menej prísnej) kategórie B. Na úložiská kategórie B sa, okrem výnimiek ustanovených v § 1, nevzťahujú niektoré povinnosti vyplývajúce najmä z § 6, 14 a 15 návrhu zákona. Konkrétne úložisko zaradí do zodpovedajúcej kategórie príslušný orgán (obvodný banský úrad alebo obvodný úrad životného prostredia) na základe žiadosti prevádzkovateľa obsahujúcej náležitosti podľa odseku 10 návrhu zákona.

§ 5 §
Jedným zo základných nástrojov na zabezpečenie komplexného a systémového prístupu prevádzkovateľa (ale aj príslušných orgánov) v odpadovom hospodárstve je vypracúvanie a schvaľovanie plánov odpadového hospodárstva a ich aktualizácia. Obdobou takéhoto nástroja (dokumentu) na zabezpečenie systémového a komplexného prístupu k nakladaniu s ťažobným odpadom so zohľadnením príslušných osobitostí tejto oblasti odpadového hospodárstva je vypracúvanie a schvaľovanie plánu nakladania s ťažobným odpadom (ďalej len „plán“). Návrh zákona ustanovuje jednak ciele, ktoré musí takýto plán spĺňať a jednak jeho obsah (náležitosti). Súčasťou týchto náležitostí ja tiež opis vlastností ťažobného odpadu ukladaného na úložisko podľa prílohy č. 1. Plán obsahuje okrem iného tiež návrh plánu (projektu) na uzavretie úložiska vrátane rekultivácie ovplyvneného územia a monitoringu po uzavretí úložiska, z ktorého sa vychádza o. i. pri určovaní výšky účelovej finančnej rezervy a ročných odvodov na jej tvorbu (§ 14). Schválený plán je jednou z dôležitých príloh žiadosti o povolenie zriadenia, užívania (zmeny, uzavretia) konkrétneho úložiska podľa § 7. Keďže ciele a náležitosti plánu obsahujú viacero …

§ 6 §
Tento paragraf je jedným z ustanovení návrhu zákona, ktoré sa vzťahujú len na prevádzkovateľov úložísk kategórie A. Navrhovaná právna úprava (v súlade s čl. 6 smernice) obsahuje určité (menej prísne) inštitúty podobné niektorým požiadavkám vyplývajúcim pre prevádzkovateľov podnikov spadajúcich pod režim novelizovanej smernice Seveso II (zákon č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Ide najmä o povinnosť vypracovania plánu prevencie závažných havárií a ustanovenie odborne spôsobilej osoby na kontrolu jej plnenia, zavedenie systému riadenia bezpečnosti (Pozri prílohu č. 2), vypracovanie vnútorného (vnútropodnikového) havarijného plánu a aktívna i pasívna forma informovania verejnosti (najmä verejnosti dotknutej prípadnou závažnou haváriou) prinajmenšom v rozsahu určenom v prílohe č. 3. Ak však konkrétne úložisko spadá pod režim zákona č. 261/2002 Z.z. [pozri napr. jeho § ods. 2 písm. f) a g)], nevzťahujú sa naň ustanovenia odsekov 1 až 11 tohto paragrafu, ale sa naň vzťahujú v plnom rozsahu prísnejšie požiadavky citovaného zákona – …

§ 7 §
Základnou podmienkou ukladania ťažobného odpadu na úložisko je legalizácia úložiska, t.j. povolenie jeho výstavby (zriadenia), prevádzky (užívania), zmien a uzavretia. Tento inštitút už v súčasnosti upravujú osobitné predpisy, a to vrátane kompetencie príslušných orgánov, napríklad: zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon ) v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Osobitné predpisy však (i s ohľadom na dátum ich účinnosti) neobsahujú niektoré požiadavky na povoľovanie úložísk v súlade so smernicou. Preto s prihliadnutím na odsek 1 tohto paragrafu, budú musieť príslušné orgány pri povoľovaní zriadenia, užívania, zmeny a uzavretia úložiska postupovať tiež v súlade s …

§ 8 §
V tomto paragrafe sa upravuje právo verejnosti na informácie a na jej účasť na environmentálnom rozhodovaní, a to v súlade s požiadavkami čl. 8 smernice a Aarhuského dohovoru s prihliadnutím na obdobnú právnu úpravu v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch v Slovenskej republike. V súlade s postupom ustanoveným v niektorých právnych predpisoch (napr. zákon č. 245/2003 Z. z., zákon č. 24/2006 Z. z., zákon č. 71/1967 Zb., nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6.9.2006) sa ustanovujú podmienky, za ktorých má zainteresovaná verejnosť postavenie zúčastnenej osoby v konaní podľa § 7.

§ 9 §
Jednou z foriem zhodnocovania ťažobného odpadu, ochrany alebo sanácie životného prostredia, ale tiež napríklad z hľadiska bezpečnosti banskej prevádzky, resp. priamo ako neoddeliteľná súčasť niektorých dobývacích metód je ukladanie ťažobného odpadu do vyťažených priestorov. V § 9 ods. 1 a 2 vrátane odkazov na primeranú aplikáciu ďalších ustanovení návrhu zákona sa ustanovujú niektoré povinnosti, najmä z hľadiska dvoch ťažiskových princípov smernice – zabezpečenie stability ukladaných ťažobných odpadov a ochrana životného prostredia, najmä vôd a pôdy. Ukladanie ťažobného odpadu na úložiská je veľmi podobné ukladaniu „bežných“ odpadov na skládky a na odkaliská. S ohľadom na špecifiká nakladania s ťažobným odpadom sa však na takéto ukladanie nevzťahuje smernica Rady č. 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov. Niektoré princípy, resp. požiadavky smernice o skládkach odpadov totiž nie sú dosť dobre aplikovateľné na oblasť nakladania s ťažobným odpadom – napríklad zákaz zneškodňovania kvapalných odpadov na skládkach, všeobecný zákaz zmiešavania nebezpečných a ostatných odpadov, povinnosť zriadiť geologickú alebo technickú bariéru pod skládkou. Preto …

§ 10 §
V § 10 sa ustanovujú základné požiadavky, ktoré treba (s ohľadom na konkrétne podmienky daného úložiska) zohľadniť a dodržiavať pri výstavbe a prevádzke úložísk, a to spolu s požiadavkami vyplývajúcimi z osobitných právnych predpisov, ktorých exemplatívny výpočet sa uvádza k poznámke pod čiarou k odkazu 27. V odseku 6 sa ustanovujú niektoré povinnosti prevádzkovateľa pre prípad vzniku, resp. zistenia určitých skutočností alebo stavov, ktoré ohrozujú správne fungovanie úložiska. Veľmi dôležitou súčasťou kontroly správneho fungovania úložiska je vykonávanie pravidelných kontrol a monitoringu, týkajúcich sa ako stability úložiska, tak aj jeho možných vplyvov na okolie. Ide o jednu zo základných povinností prevádzkovateľa. Vedenie evidencie o výsledku tohto monitoringu, kontrol a pod. umožňuje i spätne overiť vývoj určitého stavu, resp. preukázať súlad prevádzkovania úložiska s platnými právnymi predpismi. Je tiež veľmi dôležitým nástrojom na získanie komplexnej informácie pre prípadného nového prevádzkovateľa úložiska a pod. Preto sa v odsekoch 2 až 6 ukladajú v tomto smere prevádzkovateľovi konkrétne povinnosti vrátane povinnosti zasielania ročných súhrnných …

§ 11 §
Postup pri uzatváraní úložísk už v súčasnosti upravujú osobitné predpisy. Požiadavky týchto predpisov sú rôznorodé a nie vždy dostačujúce z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia ľudí. V návrhu zákona sa preto zjednocujú a jednoznačnejšie vymedzujú požiadavky, ako aj postup prevádzkovateľov, najmä však príslušných orgánov pri uzatváraní úložísk, ako aj postup a povinnosti pre etapu po uzavretí úložiska. Určité obdobné povinnosti prevádzkovateľa ako pre etapu prevádzkovania úložiska sa ustanovujú aj pre etapu uzatvárania úložiska a etapu po jeho uzavretí.

§ 12 §
V odseku 1 a 2 sa ustanovujú všeobecné povinnosti prevádzkovateľa z hľadiska ochrany životného prostredia, najmä ochrany vôd a pôdy. Tieto povinnosti sa primerane aplikujú aj na prípady ukladania ťažobného odpadu do vyťažených priestorov, či už podzemných alebo povrchových, ktoré budú po uzavretí zatopené (odsek 3). Osobitné požiadavky sa ustanovujú pre odkaliská, na ktorých sa nachádza kyanid alebo kyanidové zlúčeniny (najmä v ťažobnom odpade ako výsledok úpravárenského procesu) rozložiteľný slabou kyselinou. V odsekoch 4 a 5 tohto paragrafu sa ustanovuje všeobecná povinnosť znižovania koncentrácie takéhoto kyanidu použitím najlepších dostupných techník, resp. inými opatreniami. V prechodnom ustanovení § 29 ods. 8 sa ustanovujú konkrétne maximálne limity pre takýto kyanid v mieste vypúšťania kalu z úpravárenského zariadenia pre úložiská, ktoré boli povolené alebo prevádzkované pred 1.5.2008, a ich postupné znižovanie. Pre nové úložiská povolené po 1.5.2008 sa ustanovuje jeden koncentračný limit, a to max. 10 ppm. V odôvodnenom prípade s prihliadnutím na miestne environmentálne podmienky a pod. môže príslušný orgán nariadiť prísnejšie …

§ 13 §
Špecifickými sú ustanovenia odsekov 1 a 2, ktoré v súlade s čl. 2 ods. 3 druhá alinea smernice umožňujú na tam určené prípady, na základe osobitnej žiadosti individuálnym správnym aktom povoliť výnimku z niektorých ustanovení tohto zákona.

§ 14 §
Obdobne ako v iných členských štátoch EÚ aj na Slovensku existuje značný počet prípadov, kedy nedošlo k riadnemu uzavretiu úložísk, k ich následnému monitoringu a ďalšej kontrole prevádzkovateľom po ich uzavretí atď. Častokrát došlo z dôvodu zániku prevádzkovateľa bez právneho nástupcu, nedostatkov pri privatizácii ťažobných podnikov a pod. k opusteniu úložísk bez ich uzavretia a zabezpečenia následnej potrebnej starostlivosti, alebo aspoň riadneho zabezpečenia, zodpovednosti atď. Jedným z nástrojov na zamedzenie opakovania sa takýchto prípadov, resp. aspoň na zmiernenia príslušných negatívnych dopadov sa v čl. 14 smernice (a tým aj v § 14 návrhu zákona) ustanovuje požiadavka určitej finančnej zábezpeky (finančného krytia) nákladov na budúce uzavretie úložiska kategórie A vrátane rekultivácie dotknutého územia, ako aj na monitoring úložiska po jeho uzavretí. Do § 14 návrhu zákona sa preberá obdobný nástroj, ako podľa § 22 zákona o odpadoch, t. j. povinnosť prevádzkovateľa vytvárať účelovú finančnú rezervu a túto v ročných splátkach odvádzať na osobitný účet prevádzkovateľa. Čerpanie týchto prostriedkov je možné len …

§ 15 §
V § 15 sa upravuje základný postup, oznamovacia povinnosť a kompetencie príslušných orgánov (najmä ministerstva) v prípade povoľovania úložiska kategórie A, ktorého prevádzka môže mať významné environmentálne vplyvy, resp. postup pre prípad vzniku závažnej havárie na úložisku kategórie A s možnými významnými cezhraničnými vplyvmi, a to ako pre prípad, keď je Slovenská republika stranou pôvodu, ako aj pre prípad, že je dotknutou stranou. Právna úprava je obdobná ako v iných právnych predpisoch (napríklad zákon č. 24/2006 Z. z., zákon č. 359/2007 Z. z.). Ide o základnú právnu úpravu tejto oblasti – podrobnosti upravia na základe vzájomnosti a rovnocennosti príslušné medzinárodné zmluvy.

§ 16 §
Navrhuje sa zriadenie informačného systému nakladania s ťažobným odpadom na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií o nakladaní s ťažobným odpadom. Zriadenie tohto informačného systému je dôležité nielen z dôvodov zhromažďovania a spracúvania údajov a informácií dôležitých pre činnosť príslušných orgánov, ale tiež na účely plnenia notifikačnej povinnosti voči Komisii a na účely zhromažďovania, uchovávania a šírenia informácií o životnom prostredí podľa zákona č. 205/2004 Z. z., resp. ich sprístupňovania podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Dôležitou súčasťou tohto informačného systému bude register uzavretých úložísk a register opustených úložísk. Zriadenie takéhoto registra sa nepriamo vyžaduje v čl. 20 smernice, podľa ktorého sú členské štáty povinné zabezpečiť inventarizáciu uzavretých úložísk vrátane opustených úložísk a sprístupniť ju verejnosti najneskôr do 1.5.2012. Inventarizáciu bude zabezpečovať ministerstvo. K 17 Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktoré sú príslušnými na výkon štátnej správy podľa tohto zákona. Sú nimi ministerstvo, Ministerstvo hospodárstva SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, Hlavný banský úrad a …

§ 18 §
Navrhuje sa upraviť pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku nakladania s ťažobným odpadom vrátane s tým súvisiacich kompetencií na úseku štátneho dozoru, preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov nižšieho stupňa, normotvorby, medzinárodnej spolupráce a notifikačného orgánu za Slovenskú republiku vo vzťahu k orgánom EÚ. Do pôsobnosti ministerstva bude patriť aj spolurozhodovanie podľa § 1 ods. 3 návrhu zákona v prípade pochybnosti, či ide o ťažobný odpad. Medzi úlohy ministerstva [odsek 2 písm. b)] patrí aj prevádzkovanie informačného systému nakladania s ťažobným odpadom. V súlade s § 16 ods. 4 návrhu zákona sa predpokladá, že prevádzkovaním tohto informačného systému ministerstvo poverí právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom - obdobne ako v prípade iných čiastkových informačných systémov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Ministerstvo vypracuje vykonávací predpis k návrhu zákona. Spolu s návrhom zákona sú predložené tézy vyhlášky, nakoľko samotná Komisia mešká s usmernením členských štátov pri jej vypracovávaní.

§ 19 §
Postavenie Ministerstva hospodárstva SR sa upravuje s prihliadnutím na to, že do jeho pôsobnosti patria orgány štátnej banskej správy – Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady.

§ 20 §
V súlade so základnou pôsobnosťou SIŽP podľa zákona č. 525/2003 Z. z. sa ustanovuje jej kompetencia na výkon štátneho dozoru a ukladanie pokút aj podľa tohto zákona.

§ 21 §
Podľa právneho stavu účinného v čase spracúvania tohto návrhu upravuje sa postavenie krajských úradov životného prostredia ako druhostupňových orgánov štátnej správy.

§ 22 §
Jedným z dvoch prvostupňových orgánov na výkon štátnej správy podľa tohto zákona je obvodný úrad životného prostredia ako orgán štátnej vodnej správy podľa zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Povoľovanie odkalísk (s výnimkou odkalísk vzniknutých pri banskej činnosti) ako vodných stavieb a ich prevádzkovanie, odborno-technický dohľad atď. upravuje vodný zákon – pri povoľovaní výstavby odkaliska a ich užívania vystupuje orgán štátnej vodnej správy ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona. Vodný zákon a predpisy na jeho vykonanie pomerne podrobným spôsobom upravujú požiadavky na odkaliská a ich prevádzku a kontrolu. Tieto predpisy sa vzťahujú aj na odkaliská, ktoré sú úložiskami na ukladanie ťažobného odpadu podľa tohto zákona, spolu s doplňujúcimi (špecifickými) požiadavkami vyplývajúcimi z návrhu zákona. Preto sa aj v návrhu zákona zachováva pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy s konkretizáciou na príslušné ustanovenia tohto návrhu. Nedotknutá ostáva tiež všeobecná pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia ako orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva. Ich vzťah k orgánom štátnej vodnej …

§ 23 §
V súlade so zákonom SNR č. 51/1988 Zb. sa upravuje pôsobnosť Hlavného banského úradu ako druhostupňového orgánu štátnej banskej správy vo veciach nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto návrhu zákona. V nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 návrhu zákona sa upravuje tiež pôsobnosť Hlavného banského úradu pri rozhodovaní ministerstva v pochybnostiach, či ide o ťažobný odpad. Spolupráca (prerokovanie) s ministerstva má napomôcť pri zohľadňovaní určitých odborných špecifík banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom pri tomto rozhodovaní.

§ 24 §
Obdobne ako v prípade orgánov štátnej vodnej správy sú aj obvodné banské úrady základnými prvostupňovými orgánmi na výkon štátnej správy podľa tohto návrhu zákona, a to predovšetkým pokiaľ ide o odvaly. Z osobitných (banských) predpisov vyplýva pôsobnosť obvodných banských úradov ako prvostupňových orgánov štátnej banskej správy v oblasti ochrany a využívania nerastného bohatstva a bezpečnosti práce a prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Obvodné banské úrady obdobne ako orgány štátnej vodnej správy sú špeciálnymi stavebnými úradmi v zmysle § 120 stavebného zákona vo veci povoľovania banských diel a niektorých banských stavieb slúžiacich otvárke, príprave alebo dobývaniu a úprave nerastov. Z uvedených hľadísk sa preto navrhuje upraviť pôsobnosť obvodných banských úradov pri výkone štátnej správy v návrhu zákona. K 25 V § 25 sa konkretizuje pôsobnosť (všeobecných) stavebných úradov pri povoľovaní niektorých úložísk vyplývajúca z osobitných predpisov, najmä zo stavebného zákona. Ide o vydávanie územných rozhodnutí v prípadoch uvedených v písmenách a) a b), ktoré predchádzajú vydaniu „stavebného“ …

§ 26 §
V tomto paragrafe sa upravuje postup a oprávnenia orgánov vykonávajúcich štátny dozor nad plnením požiadaviek tohto zákona, ako aj tomu zodpovedajúce povinnosti prevádzkovateľov.

§ 27 §
V § 27 sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov na úseku nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto zákona, výška pokút ukladaných za jednotlivé správne delikty, spôsob, kompetencia a lehoty na ukladanie pokút, ako aj plynutie výnosov z pokút.

§ 28 §
V tomto paragrafe sa deklaruje všeobecná platnosť správneho poriadku aj na konania podľa návrhu zákona s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy výsledkom konania nie je rozhodnutie príslušného orgánu ako individuálny správny akt.

§ 29 §
V tomto prechodnom ustanovení sa určuje postup a lehoty na zosúladenie doterajšieho stavu s požiadavkami návrhu zákona. Lehoty a niektoré povinnosti boli určené s prihliadnutím na obdobné požiadavky a lehoty v čl. 13 ods. 6 a čl. 24 smernice.

§ 30 §
Upravuje sa transpozičná doložka.

čl. II
Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o správe dani a poplatkov týkajúca sa účelovej finančnej rezervy.

čl. III
Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, do ktorého sa vkladá nový §15a týkajúci sa informácií pre verejnosť.

čl. IV
Navrhuje sa doplnenie prílohy (sadzobníka správnych poplatkov) cit. zákona o spoplatnenie konkrétnych úkonov podľa tohto zákona.

čl. V
Navrhuje sa zmena (upresnenie) textu ustanovenia § 1 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch odkazujúceho na platnosť osobitných predpisov o nakladaní s niektorými druhmi odpadov.

čl. VI
Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o dani z príjmov týkajúca sa účelovej finančnej rezervy.

čl. VII
Navrhuje sa zmena zákona o vodách, kde sa v § 25 vkladá nový odsek týkajúci sa povoľovania odkalísk, ktoré slúžia ako úložiská ťažobného odpadu.

čl. VIII
V súlade s čl. 15 smernice sa dopĺňa § 1 ods. 2 výpočet pracovných činností, na ktoré sa vzťahuje objektívna zodpovednosť podľa cit. zákona za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu takejto škody.

čl. IX
Dátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa navrhuje stanoviť dňom 1.januára 2009.

čl. IX prílohe č. 1
Ide o prevzatie prílohy II smernice ustanovujúcej opis vlastností ťažobného odpadu ako jednu z náležitostí plánu podľa § 5 návrhu zákona.

čl. IX prílohe č. 2
Touto prílohou sa preberá v čiastočne upravenej forme bod 1 Prílohy I smernice ustanovujúci oblasti, ktorých sa má týkať systém riadenia bezpečnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) návrhu zákona.

čl. IX prílohe č. 3
Ide o prevzatie bodu 2 Prílohy I smernice ustanovujúceho minimálny obsah informácie pre verejnosť podľa § 6 ods. 11 návrhu zákona.

čl. IX prílohe č. 4
V tejto prílohe je uvedená smernica, ktorá je transponovaná týmto návrhom zákona. V Bratislave dňa 20. augusta 2008 Róbert Fico, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ján Chrbet, v. r. minister životného prostredia Slovenskej republiky

bod 1 §
Presné zosúladenie definície s bodom 6 článku 3 smernice, kde sa vymedzuje pojem „ťažobný priemysel“.

bod 2 §
Presné zosúladenie definície s bodom 1 článku 2 smernice, kde sa vymedzuje pojem „ťažobný odpad“. Zavedením pojmu „prieskum“ sa nahrádza doterajší pojem „geologický prieskum“ pojmom „prieskum“.

bod 3 §
Presné zosúladenie definície s bodom 3 článku 3 smernice, kde sa vymedzuje pojem „inertný odpad“.

bod 4 §
Presné zosúladenie definície s bodom 8 článku 3 smernice, kde sa vymedzuje pojem „úprava“.

bod 5 §
Na základe Formálneho oznámenia – Porušenie č. 2010/2149 Európskej Komisie sa dopĺňajú definície: „nerastná surovina‘ alebo „nerast“: V bode 5 článku 3 smernice sa vymedzuje, že „nerastná surovina‘ alebo „nerast“ znamená prirodzene sa vyskytujúce ložisko organickej alebo anorganickej látky v zemskej kôre, ako napr. energetické suroviny, kovové rudy, priemyselné nerasty a stavebné nerasty, ale nie vodu;“. Vymedzenie pojmu „nerasty“ uvedeného v zákone č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov nezodpovedá vymedzeniu uvedenému v smernici. Ide o rozdiely týkajúce sa vody, rašeliny, bahna, piesku, štrku a okruhliakov, keďže v slovenskej legislatíve sa tieto pojmy nepovažujú za „nerastnú surovinu“. Z toho dôvodu sa to javí ako nesprávna transpozíciu smernice, a preto sa zavádza definícia „nerastnej suroviny alebo nerastu“. „prieskum“: V článku 3 bode 21 smernice sa vymedzuje, že „prieskum“ znamená vyhľadávanie ekonomicky využiteľných ložísk nerastných surovín, vrátane odberu vzoriek, objemového vzorkovania, vŕtania a výkopov s výnimkou akýchkoľvek prác potrebných na prípravu ťažby na ložisku …

bod 6
Zákonom č. 137/2010 Z. z. o ovzduší sa zrušil zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov. Do poznámky pod čiarou k odkazu 7 sa premietla táto skutočnosť.

bod 7 §
Definícia úložiska bola upravená na základe požiadaviek orgánov štátnej správy vykonávajúcich štátnu správu v oblasti nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu kvôli lepšej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti definície.

bod 8 §
Spresnenie znenia odseku (podľa prílohy III smernice) a doplnenie jedného kritéria, ktoré je základné pre kategorizáciu úložísk ťažobného odpadu na úložiská kategórie A a úložiská kategórie B. ,

bod 9 §
Odkazom na poznámku pod čiarou sa presne zavádza, o ktorú prahovú hodnotu ide. Poznámka pod čiarou znie: Čl. 7 rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2009 o stanovení kritérií na klasifikáciu zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (2009/337/ES) (Ú. v. EÚ L 102/7 – 11, 22.4.2009).

bod 10
Zákonom č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) sa zrušil zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov. Do poznámky pod čiarou k odkazu 11 sa premietla táto skutočnosť.

bod 11 §
Podľa § 28 zákona č. 514/2008 Z. z. sa na postup podľa § 4 nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a v pôvodnom znení § 4 chýbalo ustanovenie umožňujúce zmenu vydaného rozhodnutia, ak sa preukážu nové skutočnosti rozhodujúce pre zaradenie úložiska.

bod 12 §
Na základe Formálneho oznámenia – Porušenie č. 2010/2149 Európskej Komisie sa mení znenie § 5 ods. 2 písm. a) bodu 5. Článok 5 ods. 2 písm. v) smernice stanovuje ako jeden z cieľov plánu nakladania používanie menej nebezpečných látok na úpravu nerastných surovín. Smernica definuje „nebezpečnú látku“ v článku 3 ods. 17 ako látku, zmes alebo prípravok, ktorá je nebezpečná v zmysle smernice 67/548/ES alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov, v znení neskorších predpisov. Vnútroštátna úprava však odkazuje len na takú látku, ktorá je nebezpečná pre životné prostredie. Definícia nebezpečnej látky v rozsahu vyššie uvedených smerníc však má byť interpretovaná ako vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia tak aj ochrane životného prostredia. Z toho dôvodu sa to javí ako zúženie definície a nesprávna transpozíciu smernice. Preto sa vypúšťajú slová „pre životné prostredie“.

bod 13 §
Upravuje sa chybná formulácia. Plán nakladania má obsahovať, ako jednu časť, plán na uzavretie úložiska, vrátane rekultivácie, kontrolných postupov a monitorovania (podobne, ako sa uvádza v § 5 ods. 3 písm. e)).

bod 14
Upravuje sa poznámka pod čiarou, z dôvodu novelizácie zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov zákonom č. 384/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení zákona č. 515/2008 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť od 1. novembra 2009.

bod 15 §
Zavádza sa odkaz na zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa môže posúdiť stav územia, ktoré môže byť ovplyvnené úložiskom.

bod 16 §
Upravuje sa chybný odkaz na ustanovenie zákona.

bod 17 §
Podľa § 5 ods. 7 príslušný orgán rozhodne o schválení plánu nakladania do troch mesiacov od jeho predloženia, ak obsahuje stanovené náležitosti. V opačnom prípade vráti príslušný orgán plán nakladania na dopracovanie. Nie je však stanovená lehota na dopracovanie. Túto lehotu určí príslušný orgán. Keďže podľa § 28 zákona č. 514/2008 Z. z. sa na postup podľa § 5 nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

bod 18 §
Opravuje sa chybne vyskloňovaný tvar slova „obsahujúci“.

bod 19 §
Upravuje sa chybné číslo odkazujúce na poznámku pod čiarou. Číslo 17 sa nahrádza číslom 16.

bod 20
Zákonom č. 137/2010 Z. z. o ovzduší sa zrušil zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov. Do poznámky pod čiarou k odkazu 21 sa premietla táto skutočnosť.

bod 21 §
Obec, ktorá je účastníkom konania o povoľovaní úložiska ťažobného odpadu, informuje svojich obyvateľov (tak, ako je to v danej obci obvyklé) o možnosti vyjadriť sa k žiadosti prevádzkovateľa o povolenie zriadenia a užívania úložiska.

bod 22 §
Zavedením pojmu „prieskum“ sa nahrádza doterajší pojem „geologický prieskum ložísk“ pojmom „prieskum“.

bod 23 §
Príslušný orgán sa stanovuje ako ten, komu je potrebné oznámiť skutočnosti podľa § 10 ods. 6 písm. b). Požiadavka orgánov štátnej správy v oblasti nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu.

bod 24 §
Opravuje sa chybný tvar slova „mimoriadnej“.

bod 25 §
Vložením nového odseku 4 do § 14 sa posúva číslovanie nasledujúcich odsekov. Upravuje sa odkaz na príslušný odkaz vzhľadom na posun číslovania odsekov.

bod 26 a 27 §
Odkaz 30 sa aktualizuje. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd sa ruší a nahrádza sa nariadením vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Odkaz 30 sa zároveň vypúšťa z § 12 ods. 1 písm. c) a umiestňuje sa do § 12 ods. 1 nad slová „podľa osobitných predpisov“.

bod 28 §
Na základe bodu 4 článku 13 smernice sa dopĺňa povinnosť prevádzkovateľa pri prevencii zhoršenia stavu vôd, aby zneškodňoval ťažobný odpad v pevnom skupenstve, vo forme kalu alebo v kvapalnom skupenstve prostredníctvom vypúšťania do iného vodného recipientu ako toho, ktorý bol vytvorený na účely zneškodňovania ťažobného odpadu.

bod 29
Zákonom č. 137/2010 Z. z. o ovzduší sa zrušil zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov. Do poznámky pod čiarou k odkazu 21 sa premietla táto skutočnosť.

bod 30 a 31 §
Zavedením pojmu „prieskum“ sa nahrádza doterajší pojem „geologický prieskum ložísk“ pojmom „prieskum“.

bod 32 §
Pri výpočte ročnej výšky účelovej finančnej rezervy sa vychádza z návrhu plánu na uzavretie úložiska schváleného ako súčasť plánu nakladania podľa § 5. Keďže plán nakladania sa vypracováva na päť rokov, aj výška účelovej finančnej rezervy by sa mala aktualizovať každých päť rokov alebo ako plán nakladania, pri každej jeho zmene (§ 5 ods. 9 zákona).

bod 33 §
Na základe zásadnej pripomienky Únie miest Slovenska sa pri vyčísľovaní investičných nákladov, potrebných na uzavretie a rekultiváciu úložiska a prevádzkových nákladov na monitorovanie úložiska po jeho uzavretí, zohľadňujú požiadavky uvedené v rozhodnutí komisie z 20. apríla 2009 (2009/335/ES) o technických usmerneniach na zriadenie finančnej zábezpeky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (Ú. V. EÚ L 101, 21.4.2009) a sú upravené o medziročnú mieru inflácie. Zvyšovanie investičných nákladov o medziročnú mieru inflácie má zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na rekultiváciu úložiska po jeho uzavretí a má odrážať aktuálnu ekonomickú situáciu.

bod 34 §
Na základe Formálneho oznámenia – Porušenie č. 2010/2149 Európskej Komisie sa dopĺňa nový odsek 4 do § 14. Článok 14 ods. 2 smernice ustanovuje, že výpočet zábezpeky sa uskutoční na základe: pravdepodobného vplyvu zariadenia na nakladanie s odpadmi na životné prostredie, berúc do úvahy najmä kategóriu tohto zariadenia, vlastnosti ťažobného odpadu a budúce použitie rekultivovaného územia, predpokladu, že akúkoľvek potrebnú rekultivačnú činnosť vyhodnotia a uskutočnia nezávislé a vhodne kvalifikované tretie strany. Vo vnútroštátnej právnej úprave v § 14 zákona č. 514/2008 Z. z. forma výpočtu účelovej finančnej rezervy nezohľadňuje dopad na životné prostredie. Rovnako neustanovuje podmienku, že akúkoľvek potrebnú rekultivačnú činnosť vyhodnotia a uskutočnia nezávislé a vhodne kvalifikované tretie strany. Z toho dôvodu sa to javí ako nesprávna transpozíciu smernice, a preto sa vkladá nový odsek 4 do § 14. Poznámka pod čiarou k odkazu 21 stanovuje, kto je nezávislá a vhodne kvalifikovaná tretia osoba.

bod 35 §
Prevádzkovateľ je povinný pred začatím prevádzky úložiska a počas prevádzky úložiska vytvárať účelovú finančnú rezervu, ktorej prostriedky sa použijú na uzavretie úložiska, jeho monitorovanie po jeho uzavretí, na rekultiváciu úložiska a rekultiváciu územia ovplyvneného úložiskom. Prevádzkovateľ vedie prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu na osobitnom účte a do 30 dní oznámi vytvorenie účtu príslušnému orgánu. Zavádza sa povinnosť prevádzkovateľa zaslať príslušnému orgánu do 30 dní potvrdenie o vytvorení účtu od banky.

bod 36 §
Prevádzkovateľ prevádza každoročne prostriedky účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Zavádza sa povinnosť prevádzkovateľa zaslať príslušnému orgánu do 30 dní oznámenie o prevedení prostriedkov účelovej finančnej rezervy a doklad o tom od banky.

bod 37 a 38, 40 až 44 §
Z dôvodu vloženia nového odseku 4 do § 14 je potrebné zmeniť odkazy na prečíslované odseky.

bod 39 §
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov krajský úrad životného prostredia je rozpočtová organizácia, t.j. má právnu subjektivitu. Podľa § 5 ods. 2 uvedeného zákona obvodný úrad životného prostredia je bez právnej subjektivity organizačne začlenený do krajského úradu životného prostredia, v administratívnosprávnom konaní koná samostatne. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky štátu je povinný vykonávať správca, z rozpočtu ktorého je financovaný orgán bez právnej subjektivity, z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla. Z uvedených vyplýva, že správu účelovej finančnej rezervy pri podmienkach podrobne uvedených v § 14 ods. 8, 10 až 14 a 16 by mal vykonávať krajský úrad životného prostredia.

bod 45 a 46 §
Na základe Formálneho oznámenia – Porušenie č. 2010/2149 Európskej Komisie sa upravuje znenie § 15 ods. 4 a ods. 5 zákona. Článok 16 ods. 3 smernice stanovuje povinnosť, aby členské štáty zabezpečili v prípade havárie zahŕňajúcej zariadenie na nakladanie s odpadmi kategórie A zaslanie informácie druhému členskému štátu, aby sa mohli minimalizovať následky havárie na zdravie ľudí a mohol sa vyhodnotiť a minimalizovať rozsah skutočnej alebo možnej environmentálnej škody. V § 15 ods. 4 zákona č. 514/2008 Z. z. sa zužuje význam tohto ustanovenia smernice iba na prípady závažných havárií a netransponuje účel, ktorým je minimalizovať následky havárie na zdravie ľudí ako aj vyhodnotiť a minimalizovať rozsah skutočnej alebo možnej environmentálnej škody. Z toho dôvodu sa to javí ako zúženie definície a nesprávna transpozícia smernice, a preto sa upravuje dané ustanovenie zákona. Podľa zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné odhadnúť a následne vyhodnotiť rozsah environmentálnej škody.

bod 47 §
Zmena ustanovenia vyplýva zo zmeny § 14 (novelizačný bod 39), ktorou sa dopĺňa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia.

bod 48, 50 až 53 §
Z dôvodu vloženia nového odseku 4 do § 14 je potrebné zmeniť odkazy na prečíslované odseky.

bod 49 §
Zákonom č. 137/2010 Z. z. o ovzduší sa zrušil zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov. Do poznámky pod čiarou k odkazu 38 sa premietla táto skutočnosť.

bod 54 a 55 §
Zosúladenie s článkom 4 ods. 2 a ods. 3 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

čl. CIII

čl. CIII bod 1 §
Navrhovanou úpravou ustanovenia sa zohľadňuje možnosť prístupu k aktuálnemu výpisu z registra trestov a zároveň sa upravuje podmienka preukazovania bezúhonnosti žiadateľov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru pobyt alebo sídlo, a ak sa jedná o zahraničné právnické osoby.

čl. CIII bod 2, 6, 9 §
Navrhovanou zmenou ustanovení sa vypúšťa povinnosť prekladať výpisy z obchodného registra, zo živnostenského registra a výpis z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

čl. CIII bod 3, 7 a 10
Navrhovaná úprava ruší povinnosť predkladať list vlastníctva alebo jeho kópiu.

čl. CIII bod 5
Navrhovaným doplnením sa ustanovuje právo ministerstva vyžiadať si od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky výpis z registra trestov osôb, ktoré vykonávajú špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu a stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím ako samostatné odborné činnosti na účely splnenia podmienky bezúhonnosti.

čl. CIII bod 11 a 12
Legislatívno-technická úprava.