zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov je jedným z kľúčových zákonov v daňovom systéme Slovenskej republiky. V uplynulom období bol niekoľkokrát zmenený, pričom potrebu týchto zmien vyvolávali tak zmeny iných súvisiacich právnych predpisov, ako aj zmeny – korekcie v samotnej daňovej politike zo strany štátu.
V predloženom návrhu zákona o dani z príjmov v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a Koncepciu daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006 sa navrhuje zavedenie tzv. rovnej dane, t.j. zdaňovanie všetkých druhov príjmov (ziskov) právnických osôb i fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou vo výške 19 % a odstránenie čo najširšieho okruhu výnimiek a oslobodení. Zásada jedného zdanenia príjmu sa uplatní aj v prípade podnikania prostredníctvom právnických osôb, keď zisk právnickej osoby po zdanení sa pri jeho ďalšom rozdelení už nezdaňuje.
Navrhovaný zákon zjednodušuje spôsob zdanenia príjmov tým, že sa ruší doteraz uplatňovaná osobitná sadzba dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (sadzby od 5 do 25 %). Na uvedené príjmy, vrátane príjmov, ktorých zdroj tvorby je na území SR, pričom sú vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, je uplatnená rovnako 19 % sadzba dane. Pri vyberaní zábezpeky (preddavku na daň) zo zdaniteľných príjmov plynúcich daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je uplatňovaná 19 % sadzba dane. Na posilnenie zásady daňovej spravodlivosti prispeje aj obmedzenie uplatňovania zrážkovej dane, ktorou je zároveň splnená daňová povinnosť, a to najmä uplatnením systému zápočtov zrazenej dane, vrátane možností uplatnenia nároku na jej vrátenie a zrušenia zrážkovej dane na niektoré príjmy (dlhopisy vrátane štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ak plynú výnosy z nich právnickým osobám). Uvedená zásada je realizovaná aj obmedzením výnimiek z rovnakého zdanenia príjmov realizovaného prostredníctvom oslobodení od dane alebo úľav na dani. Zásada jedného zdanenia príjmov je uplatnená tak, že podiely na zisku vyplácané už zo zdaneného zisku právnickej osoby nepodliehajú zdaneniu u príjemcu.
Výpočet základu dane z príjmov a daňovej povinnosti zjednoduší i obmedzenie rozsahu uznávania daňových výdavkov (nákladov) s požiadavkou ich zaplatenia. V návrhu zákona sú ustanovené podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov, ktoré sú v súčasnosti predmetom osobitného zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Z uvedeného dôvodu sa ruší zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.
Prevzatie časti ustanovení týkajúcich sa dĺžky zdaňovacích období a lehôt na podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov doteraz uvedených v zákone Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov priamo do ustanovení zákona o dani z príjmov prispeje ku komplexnej úprave zdanenia príjmov.
V návrhu zákona sú rovnako premietnuté zmeny vyplývajúce zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a následne k nemu vydaných opatrení. Závažná zmena týkajúca sa zrušenia možnosti tvorby rezerv na opravy hmotného majetku je v návrhu zákona riešená tak, aby dopad na finančnú situáciu daňovníkov nebol jednorazový v čase rozpustenia rezervy (rok 2004), ale je ponechaný priestor pre zahrnutie zostatku rezervy do príjmov postupne do roku 2008.
So zámerom jednotného zdanenia príjmov z transformácií spoločností, ustanovenie zákona o vyčíslení základu dane pri zrušení daňovníka bez likvidácie (zlúčenie, splynutie a rozdelenie spoločnosti) sa uplatní rovnakým spôsobom ako pri „domácich“ subjektoch aj na majetok spoločností, ktoré sú členmi Európskeho spoločenstva, a to v nadväznosti na Smernicu EÚ z 23. júla 1999 č. 90/434 o spoločnom daňovom systéme pre použitie pri zlúčení, rozdeľovaní a prevodoch aktív a výmenách akcií týkajúcich sa spoločností rozličných členských štátov EÚ.
Vzhľadom na zavedenie jednotného spôsobu zdanenia príjmov sa v návrhu zákona ruší inštitút paušálnej dane, pretože ide o nesystémový prvok.
V návrhu zákona sa výnimky, úľavy a oslobodenia v maximálne možnej miere rušia, resp. obmedzujú. Niektoré oslobodenia od dane bolo nutné zachovať z praktických dôvodov, ako napr. komplikované vyčíslenie hodnoty, administratívna jednoduchosť a pod. Zrušuje sa možnosť delenia príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na vypomáhajúce osoby.
Navrhuje sa zúžiť okruh nezdaniteľných častí základu dane. Navrhuje sa ponechanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku v sume zodpovedajúcej 19,2 násobku životného minima, platnej k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V súčasnom znení návrhu zákona sa ponecháva nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa. Na základe dohody s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny bude táto nezdaniteľná časť základu dane nahradená systémom daňových bonusov (odpočet ustanovenej sumy na vyživované dieťa priamo z daňovej povinnosti). V nadväznosti na stanovenú výšku daňového bonusu sú upravené aj súvisiace ustanovenia zákona, týkajúce sa spôsobu vyberania a platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Z dôvodu jednoduchej aplikácie sa ponecháva daňovníkom dane z príjmov fyzických osôb možnosť uplatňovania výdavkov percentom z príjmov v rovnakej výške, a to 25 % a naviac sa umožňuje daňovníkom - podnikateľom uplatniť okrem týchto percentuálnych výdavkov aj zaplatené povinné poistné na zdravotné poistenie a na sociálne poistenie.
V súvislosti s pripravovanou reformou dôchodkového zabezpečenia sa príjmy fyzických osôb nebudú znižovať o sumy nepovinného sporenia na dôchodok, ktorými sú napríklad príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie.
II. Vyjadrenie dopadu na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest
Zavedením rovnej dane vo výške 19 % sa predpokladá zníženie nezamestnanosti vytvorením nových pracovných miest. Najmä v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti sa rovná daň stáva kľúčovou podmienkou na vytvorenie nových pracovných miest, zdravého podnikateľského prostredia a oživenia podnikateľských aktivít.
K zníženiu nezamestnanosti, najmä prostredníctvom zvýšeného dopytu po práci, prispeje aj zavedenie daňového bonusu na vyživované deti, ktorý si môže daňovník uplatniť znížením skutočne vykázanej daňovej povinnosti.
III. Vyjadrenie finančného vplyvu na štátny rozpočet
Zákon o daniach z príjmov, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje v Slovenskej republike predstavuje zabezpečenie 31,2 % príjmov štátneho rozpočtu. Z celkových príjmov plynúcich z daní z príjmov do štátneho rozpočtu pripadá na daň z príjmov fyzických osôb 33, 4 mld. Sk a právnických osôb 29, 3 mld. Sk a na príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou pri zdroji 10,7 mld. Sk.
Predložený návrh zákona o dani z príjmov obsahuje oproti doteraz platnému zákonu rad spresňujúcich ustanovení, ktorých vplyv na príjmy štátneho rozpočtu sa prejaví po roku 2004, ale aj ustanovenia, ktorých uplatnenie po schválení bude mať vplyv na príjmy štátneho rozpočtu už v roku 2004.
V roku 2004 navrhované zmeny – úpravy zákona sa plne prejavia iba pri príjmoch plynúcich z dane z príjmov fyzických osôb vo výške cca 12,4 mld. Sk z dôvodu, že príjmy, ktoré budú plynúť v roku 2004 do štátneho rozpočtu budú tvoriť preddavky platené fyzickými osobami v upravenej výške z dôvodu vykonaných zmien.
Pôjde o
- zvýšenie nezdaniteľných častí základu dane – (položiek, ktoré sa odpočítajú od základu dane) a vykonané zmeny v daňových pásmach. Tieto zmeny budú znamenať zníženie daňového zaťaženia príjmov fyzických osôb, ale aj zníženie príjmov plynúcich do štátneho rozpočtu, a to vtedy, ak zníženie dane nebude kompenzované rastom zdaniteľných príjmov.
Pri vyčíslení ekonomického dopadu z navrhovaného zákona na štátny rozpočet za daň z príjmov právnických osôb sa vychádzalo najmä:
- z navrhovaného zníženia sadzby dane pri úrovni príjmov v roku 2001 s prihliadnutím na vývoj v roku 2002 za predpokladu, že v roku 2004 nedôjde k výrazným zmenám, ktoré by ovplyvňovali ekonomickú situáciu právnických osôb (pokles ziskovosti, pokles daňovníkov, a pod.); je potom možné uvažovať v roku 2004 s nižším príjmom štátneho rozpočtu plynúceho z daní z príjmov právnických osôb cca 8,2 mld. Sk.
Celkový dopad z navrhovanej úpravy zákona o dani z príjmov na príjmy štátneho rozpočtu v roku 2004 sa odhaduje cca 20,6 mld. Sk.
Prijatím nového návrhu zákona s účinnosťou od 1.1.2004 nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa nahradí daňovým zvýhodnením na vyživované dieťa, t.j. daňovým bonusom. Zavedenie systému daňového bonusu si vyžiada zvýšenú administratívnu náročnosť tak daňovej správy, ako aj kontroly, čo predpokladá zo strany daňovej správy požiadavku na zvýšenie počtu pracovníkov a finančných nákladov na mzdy a technické vybavenie pre týchto pracovníkov.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o dani z príjmov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o dani z príjmov.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Návrh zákona patrí svojou problematikou medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení – dane podnikov.
Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva - Kapitola č. 10 - Dane a taktiež je prioritou aj podľa Partnerstva pre vstup.
Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie - Kapitola 10. Priame zdaňovanie.
Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole č. 10 - Dane.
Návrh zákona sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a termín jeho predloženia je stanovený na október 2003. Návrh zákona patrí medzi Prioritné úlohy vlády SR na rok 2003 s termínom účinnosti 1. 1. 2004.
Negociačná pozícia v Kapitole č. 10 – Dane bola odovzdaná dňa 14. novembra 2000.
Kapitola č. 10 - Dane bola otvorená dňa 12. júna 2001 a predbežne uzavretá dňa 21. marca 2002. Z negociačnej pozície ku kapitole č. 10 - Dane v oblasti daní z príjmov vyplýva pre SR záväzok zosúladiť zákon o daniach z príjmov so smernicou Rady č. 90/434/EHS a so smernicou Rady č. 90/435/EHS. V oblasti daní z príjmov Slovenská republika nepožaduje žiadne prechodné obdobie ani výnimku.
Problematika návrhu zákona :
je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
v článkoch 12, 87, 88, 90 až 92 Zmluvy o založení ES,
v smernici Rady č. 90/434/EHS zo dňa 23.júla 1990 o spoločnom systéme daní platných pre fúzie, rozdelenie, prevod aktív a výmenu akcií medzi podnikmi v rozličných členských štátoch ( OJ L 225 z 20.8. 1990 ),
v smernici Rady č. 90/435/EHS zo dňa 23. júla 1990 o spoločnom systéme daní platných pre materské a dcérske spoločnosti v rozdielnych členských štátoch (OJ L 225 z 20.8. 1990 ).
4
Článok 12 Zmluvy o založení ES zakladá povinnosť členským štátom rešpektovať zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.
Ustanovenia článku 87 Zmluvy o založení ES vymedzujú zákaz akýchkoľvek podpôr poskytovaných štátom alebo z verejných zdrojov v akejkoľvek forme, ktoré narúšajú, bránia alebo obmedzujú hospodársku súťaž tým, že zvýhodňujú určité výrobné odvetvia alebo určitých podnikateľov, pokiaľ narušenie hospodárskej súťaže môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi ES.
V zmysle článku 88 Zmluvy o založení ES Európska komisia priebežne skúma systém podpôr a navrhuje príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spoločného trhu.
Zákaz daňovej diskriminácie upravujú články 90 až 92 Zmluvy o založení ES.
Smernica č. 90/434/EHS zakotvuje základné zásady spoločného daňového systému, ktorého cieľom je vyhnúť sa zdaňovaniu v súvislosti so zlučovaním, rozdeľovaním a prevodmi aktív alebo výmenou akcií.
Smernica č. 90/435/EHS vytvára právny základ harmonizovaného spoločného daňového systému so zreteľom na vzájomné zlučovanie obchodných spoločností z rozličných štátov, aby sa umožnilo podnikom prispôsobiť sa požiadavkám trhu.
Preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR a sú aj zrevidované. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.
nie je upravená v práve Európskej únie.
Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Návrh zákona je úplne zlučiteľný so smernicou č. 90/434/EHS a č. 90/435/EHS.
Gestor:
Ministerstvo financií SR.
Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:
Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili žiadni experti.

§ 1 §
Vymedzuje sa predmet a pôsobnosť zákona. V odseku 1 je zavedená legislatívna skratka „daň“ pre daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá sa interpretuje v závislosti od časti zákona, v ktorej bola použitá. To znamená, že pojem „daň“ použitý v druhej časti zákona znamená daň fyzickej osoby. Výraz „daň“ použitý v tretej časti zákona znamená daň právnickej osoby. V štvrtej až šiestej časti zákona ide o daň fyzickej osoby ako aj právnickej osoby. Odsek 2 zakotvuje zákonnú nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad vnútroštátnym daňovým predpisom. Takouto medzinárodnou zmluvou je zmluva uzatvorená v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Pre jej identifikáciu v ďalších ustanoveniach zákona je zavedená legislatívna skratka „medzinárodná zmluva“.

§ 2 §
V tomto ustanovení sa definujú základné pojmy na účely tohto zákona, používané vo viacerých jeho ustanoveniach. Ide o také pojmy ako daňovník, daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmet dane, zdaniteľný príjem, daňový výdavok, základ dane a daňová strata, zdaňovacie obdobie, obchodný majetok, finančný prenájom, závislé osoby. Jednou zo zásad zdaňovania príjmov je, že daňovníci sú zdaňovaní na základe koncepcie neobmedzenej daňovej povinnosti a obmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie z celosvetových príjmov na území Slovenskej republiky, zatiaľ čo obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie len z príjmov, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky; u týchto daňovníkov môžu medzinárodné zmluvy rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať. Fyzické osoby sú daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ak majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo ak sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v kalendárnom roku. Právnické osoby sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky vtedy, ak na jej území majú svoje právoplatné sídlo alebo miesto skutočného …

§ 3 §
Predmetom dane z príjmov sú v zásade všetky príjmy fyzických osôb s výnimkou príjmov vylúčených z predmetu dane. Rozdelenie príjmov podľa druhov príjmov, ktoré sú bližšie špecifikované v § 5 až 8, zodpovedá potrebe rešpektovať rozdiely pri zisťovaní základu dane a pri vyberaní dane z príjmov. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, ktoré príjmy nie sú predmetom dane. Predmetom dane nie sú predovšetkým príjmy, ktoré už raz predmetom zdanenia boli a ich ďalším zdanením by bola porušená zásada jediného priameho zdanenia; týmito sú vyplatené podiely na zisku po zdanení, dividendy, príjmy nadobudnuté dedením a darovaním. Z predmetu dane z príjmov je vylúčená aj daň z pridanej hodnoty na výstupe u platiteľov tejto dane vzhľadom na to, že túto daň je daňovník povinný odviesť do štátneho rozpočtu.

§ 4 §
Základ dane je všeobecne definovaný ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami, pričom ak daňovník dosiahne viacej druhov príjmov, základ dane tvorí úhrn čiastkových základov dane vypočítaný z jednotlivých druhov príjmov. Z príjmov podľa § 6 môže daňovník vykázať daňovú stratu, o ktorú znižuje úhrn čiastkových základov dane podľa § 6 až 8. Ustanovenie bližšie špecifikuje, ktoré príjmy sa zahŕňajú do základu dane, resp. ktoré príjmy sa nezahŕňajú do základu dane. Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy za prenájom nebytových priestorov spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv vzhľadom na to, že podľa § 43 ods. 6 sa vybratím dane zrážkou z týchto príjmov považuje daňová povinnosť za splnenú. Pri iných príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, navrhovaný zákon daňovníkovi umožňuje tieto príjmy zahrnúť do základu dane a zrazenú daň si odpočítať od daňovej povinnosti ako preddavok na daň, ak sa tak rozhodne. Ak neuplatní …

§ 5 §
Ustanovenie upravuje príjmy, ktoré sa považujú za príjmy zo závislej činnosti, pre ktoré je podmienkou skutočnosť, že daňovník je povinný dodržiavať príkazy platiteľa príjmu. Sú to najmä príjmy za prácu na základe pracovnoprávneho a služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru. Patria sem aj príjmy spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, ktorí nemajú so svojou spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer podľa Zákonníka práce, ale poberajú príjem za prácu pre spoločnosť, platy a funkčné príplatky členov vlády, platy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch právnických osôb, v orgánoch územnej samosprávy (napr. odmeny za výkon funkcie v štátnom podniku, odmena za výkon funkcie podľa § 7 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov - výkon funkcie v samosprávnych orgánoch Národného úradu práce). Za príjem zo závislej činnosti sa okrem platov, odmien za výkon funkcie, náhrady za stratu zárobku a pod. pokladá aj náhrada za stratu času, poskytovaná napr. podľa zákona č. …

§ 6 §
Ustanovenie taxatívne uvádza výpočet príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Medzi príjmy podľa odsekov 1 a 2 daňovník zaraďuje jednotlivé druhy príjmov, ktoré dosiahol z činnosti vykonávanej na základe povolenia, registrácie, osvedčenia alebo iného súhlasu príslušného orgánu, ak sú na výkon takýchto činností potrebné. Patria sem napríklad príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva dosiahnuté na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb., príjmy živnostníkov, ktorí majú vydané živnostenské oprávnenie podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, príjmy komerčných právnikov, audítorov, daňových poradcov, súkromných lekárov, notárov a pod. Medzi príjmy podľa odseku 2 písm. b) sa zaraďujú príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou a ani podnikaním podľa osobitného predpisu. Sú to napr. príjmy „profesionálnych“ športovcov, príjmy správcov konkurznej podstaty, príjmy osobných asistentov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v …

§ 7 §
Príjmami z kapitálového majetku sú príjmy, ktoré sú najmä výsledkom investovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu. Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43 sadzbou 19 % (daň sa vyberá zrážkou aj z výnosov z dlhopisov pokladničných poukážok). Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a f) sú základom dane (čiastkovým základom dane). Tieto príjmy sa neznižujú o výdavky, základom dane (čiastkovým základom dane) sú priamo tieto príjmy. Ak príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahrnie ich daňovník do základu dane podľa § 4.

§ 8 §
Podľa tohto ustanovenia sa zdaňujú všetky príjmy, ktoré nepatria medzi príjmy uvedené v § 5 až 7, napríklad príjmy z príležitostných činností, ktorými sú zber druhotných surovín, lesných plodov a pod. Vzhľadom na to, že ide o činnosti veľmi rôznorodé, nie je možné v tomto ustanovení uviesť taxatívny výpočet príjmov, ktoré možno zaradiť medzi ostatné príjmy. Medzi takéto príjmy však nepatrí napríklad príjem z činnosti, na ktorú má daňovník oprávnenie podľa osobitného predpisu (napr. živnostenské oprávnenie), aj keď sa vykonáva príležitostne alebo v minimálnom rozsahu; rovnako sem nepatrí príjem z činnosti podľa autorského zákona. Takéto príjmy sa zaraďujú medzi príjmy podľa § 6. Spôsob zistenia základu dane (čiastkového základu dane) niektorých druhov príjmov, uvedených v tomto ustanovení, je ustanovený v odseku 3. Pri príjmoch si daňovník môže uplatniť len výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmu a nemôže ich uplatniť vo vyššej sume ako je dosiahnutý príjem (z týchto príjmov môže vykázať len kladný základ dane a nie stratu, ako je to …

§ 9 §
Ustanovenie obsahuje v maximálne možnej miere obmedzený taxatívny výpočet príjmov oslobodených od dane. Pri príjmoch z predaja nehnuteľností [ods.1 písm. a)] sa navrhuje päťročná lehota, po uplynutí ktorej od nadobudnutia nehnuteľnosti, je príjem z jej predaja oslobodený od dane. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjem z predaja nehnuteľností (ide aj o predaj bytov, nebytových priestorov, aj ich častí), ktoré daňovník má alebo mal zahrnuté v obchodnom majetku. Súčasne sa definuje deň vyradenia z obchodného majetku. Príjmy z predaja hnuteľného majetku [ods. 1 písm. c)], ktorý neslúži na podnikanie sú oslobodené od dane, čo je bežná prax vo väčšine krajín vzhľadom na to, že predajom hnuteľného majetku v zásade nie je možné dosiahnuť zisk až na niektoré výnimky, akými sú napr. cenné papiere, ktoré sú na daňové účely vylúčené z hnuteľného majetku a príjem z ich predaja nie je od dane z príjmov oslobodený. Pri predaji nehnuteľností alebo hnuteľných vecí, vydaných podľa osobitných predpisov (napr. v rámci reštitúcií) oprávnenej osobe, je u …

§ 10 §
Podľa tohto ustanovenia sa postupuje pri zdaňovaní spoločných príjmov viacerých daňovníkov. Ide o príjmy plynúce z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv alebo z dôvodu spoločného podnikania alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti na základe zmluvy o združení alebo na základe písomného vyhlásenia o združení sa spoločníkov pozemkových spoločenstiev, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

§ 11 §
V ustanovení sa uvádzajú nezdaniteľné časti základu dane, ktoré znižujú základ dane pred výpočtom daňovej povinnosti. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka podľa odseku 1 písm. a) je suma zodpovedajúca 19,2 násobku sumy životného minima. Rovnaká nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje aj na manželku (manžela), ak nemá vlastný príjem. Ak má vlastný príjem, ktorý neprevyšuje ustanovenú sumu, daňovník si uplatní rozdiel medzi touto ročnou nezdaniteľnou časťou základu dane a sumou vlastného príjmu manželky (manžela). Pri týchto sumách sa takto zaviedol valorizačný mechanizmus. Ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia (teda k 1. januáru) poberateľom starobného dôchodku, resp. ostatných dôchodkov uvedených v odseku 2 alebo takéto dôchodky boli daňovníkovi priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a tieto sú vyššie ako suma predstavujúca základnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, daňovník nemá nárok na odpočet tejto sumy. Ak však tieto dôchodky neprevyšujú túto sumu, daňovník si uplatní rozdiel medzi ročnou sumou dôchodku a sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná …

§ 12 §
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ale aj právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak majú príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky tak, ako vyplýva z definície § 2. Pod pojmom osoby, ktoré podliehajú dani z príjmov právnických osôb, sa rozumejú právnické osoby vznikajúce na základe príslušných zákonov ktoré majú spôsobilosť na práva a záväzky. Pod uvedeným však nie je možné rozumieť napr. združenie osôb (fyzických či právnických) vytvorené zmluvou o združení podľa § 829 až 842 Občianskeho zákonníka, ktoré nemajú právnu spôsobilosť na práva a povinnosti a nestávajú sa právnickou osobou. Občiansky zákonník v § 17 ods. 2 definuje ako právnické osoby a) združenia fyzických osôb alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Na daňové účely nie je rozhodujúce, či osoba je alebo nie je zapísaná v obchodnom registri, nakoľko právnické osoby nemusia byť vždy …

§ l3
Ustanovenie vymedzuje príjmy, ktoré sú oslobodené od dane. To znamená, že v prvom rade ide o príjmy, ktoré sú predmetom dane, ale na základe tohto ustanovenia sú oslobodené od dane. Do oslobodených príjmov sú zahrnuté len príjmy, ktoré zo spoločenského záujmu vyžadujú tento postup, alebo ich oslobodenie je ekonomicky účelné (minimalizuje sa oslobodenie daňovníkov, resp. príjmov, ktoré by zakladalo selektívne výhody pri podnikaní). Oslobodenie podľa odseku 1 písm. a) u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa vzťahuje k činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol. Ide o činnosti, ktoré sú poslaním týchto daňovníkov a vyplývajú z osobitných predpisov na základe ktorých vznikli, konkretizované ďalej štatútom, stanovami, zriaďovateľskými a zakladateľskými listinami. Uvedené oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z činností, ktoré sú podnikaním. V prípade rozpočtovej organizácie sú naviac oslobodené od dane aj príjmy z prenájmu a z predaja majetku, avšak len ak je príjem zohľadnený v rozpočte zriaďovateľa. Ustanovenie odseku 1 písm. b), z dôvodu osobitného určenia a poslania obcí a …

§ 14 §
Ustanovenie rieši spôsob zisťovania základu dane platný len pre právnické osoby (na rozdiel od spoločných ustanovení uvedených v § 17 až 29). Pre daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu s likvidáciou, na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie je základom dane účtovný hospodársky výsledok dosiahnutý počas obdobia likvidácie, resp. konkurzu. Základ dane sa vyčísľuje počas zdaňovacieho obdobia, dĺžka ktorého je uvedená v § 41. Nakoľko likvidácia a obdobie konkurzu je dlhodobejší proces, zdaňovacie obdobie počas likvidácie je stále chápané ako jeden celok najviac v dĺžke uvedenej v § 41. Celkový základ dane sa však vypočíta ako sumár ročných základov dane. V súlade s odsekom 3 pri správcovských spoločnostiach vytvárajúcich podielové fondy sa základ dane určuje samostatne za správcovskú spoločnosť. Za jednotlivé podielové fondy sa základ dane samostatne neurčuje, nakoľko podielové fondy sú zdaňované len z príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Odseky 4 až 7 spresňujú spôsob zisťovania základu dane verejnej obchodnej spoločnosti a …

§ 15 §
Sadzba dane fyzických osôb a právnických osôb sa navrhuje vo výške 19 % v nadväznosti na zásadu daňovej reformy a rovnej dane. Uvedená sadzba je použitá aj na daň vyberanú zrážkou (§ 43), a rovnako aj na zabezpečenie dane (§ 44 ods. 2).

§ 16 §
Ustanovenie taxatívne vymedzuje zdroj príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Rozlišuje príjmy z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky samotným daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi (napr. z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni, zo závislej činnosti, zo služieb vykonávaných inak, ako prostredníctvom stálej prevádzkarne, z vystúpení umelcov alebo športovcov), príjmy, ktoré nevyžadujú fyzickú prítomnosť daňovníka alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky. Do tejto druhej skupiny patria príjmy z prenájmu nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci umiestnenej na území Slovenskej republiky, ako aj príjmy z ich predaja, vrátane príjmov z predaja cenných papierov emitovaných tuzemskými právnickými osobami, z predaja majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky, z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve, ktoré sú tuzemskými právnickými osobami. Do tejto kategórie patria aj výhry v stávkach, lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží, výživné, dôchodky a podobné plnenia. Nadobudnutím účinnosti tohto …

§ 17 §
Toto ustanovenie obsahuje spoločnú úpravu na vymedzenie základu dane pre fyzické osoby a právnické osoby. Ak ide o fyzické osoby, vzťahuje sa len na príjmy dosiahnuté z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a na príjmy z prenájmu. Základ dane je definovaný v § 2 písm. j), ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami [t.j. príjmami (výnosmi), ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov (výnosov) od dane oslobodených] a daňovými výdavkami [t.j. výdavkami (nákladmi) vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov], a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v zdaňovacom období. Zákon teda predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, ktorá však vyplýva aj zo zákona o účtovníctve a príslušných smerníc používaných daňovníkom na zabezpečenie účtovania hospodárskeho výsledku, ktorý sa ďalej upravuje na účely zistenia základu podľa príslušných ustanovení zákona. Pri vyčíslení základu dane sa vychádza z účtovníctva a hospodárskeho výsledku, ktorý je vyčíslený na základe príslušných smerníc k účtovej osnove, ktorý je ďalej upravovaný …

§ 18 §
Vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1997 bola uverejnená I. časť smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní s cieľom vykonania metodickej pomoci daňovníkom i daňovým orgánom na aplikovanie postupu pri vyčíslení základu dane i postupu správcu dane pri posudzovaní a uplatňovaní cenových transferov ovplyvňujúcich príjmy a výdavky daňovníkov. Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 17 ods. 5, podľa ktorého súčasťou základu dane závislých osôb je aj rozdiel, o ktorý sa ceny dohodnuté medzi zahraničnými závislými osobami pri obchodných vzťahoch líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, ak táto odchýlka znížila základ dane. Ustanovenie § 18 sa vzťahuje len na určenie rozdielu, ktorý je predmetom zdanenia a súčasťou základu dane pri zahraničných závislých osobách. Možné je ho však využiť aj na určenie obvyklej trhovej ceny u tuzemských závislých osôb a pri určení obvyklej trhovej ceny pri prevode aktív medzi stálou prevádzkarňou a jej zriaďovateľom. Pri zisťovaní opodstatnenosti rozdielu v cenách sa vychádza z porovnávania podmienok, …

§ 19 §
V súlade s odsekom 1 tohto ustanovenia, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Zákon takto priamo nevymedzuje celkový rozsah základných možných výdavkov (napr. spotrebu materiálu, mzdové náklady, hodnotou tovaru zahrnovanú do nákladov pri predaji, služby a pod.), ale tieto akceptuje podľa účtovníctva. Ak je výška výdavku limitovaná osobitným predpisom, preukázaný výdavok (náklad) je možné zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. To znamená, že ak osobitný predpis ustanovuje limit pre maximálnu úhradu, resp. inak vymedzuje náklad, ktorý daňovník môže vynaložiť (napr. výška úhrady pri pracovných cestách a spôsob zisťovania spotreby PHL podľa zákona č. 283/2002 Z. z., prídel do sociálneho fondu podľa § 5 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) je účtovný náklad uznaný za daňový výdavok len do výšky uvedeného limitu či vymedzenia. Ak je výška výdavku limitovaná ustanoveniami tohto zákona, je pri určení daňového výdavku uplatnený postup (vymedzenie, resp. limit) tak, ako …

§ 20 §
V súlade s § 19 ods. 3 písm. e) sa za daňové výdavky uzná aj tvorba rezerv a opravných položiek podľa § 20. Ustanovenie § 20 vymedzuje rezervy a opravné položky, ktorých tvorba sa uzná za daňový výdavok. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaný zákon zrušuje zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane, súčasťou § 20 sú aj rezervy, ktoré boli upravené týmto zrušeným zákonom (s výnimkou neuznaných rezerv na opravy hmotného majetku).

§ 21 §
Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky (náklady) ktoré priamo vymedzuje toto ustanovenie. Ide predovšetkým o výdavky na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku, ktoré do daňových výdavkov nie je možné zahrnúť jednorazovo, ale len postupne prostredníctvom odpisov. Daňovým výdavkom nie sú ani sumy použité na zvýšenie základného imania, sankčné postihy, dane zaplatené za iného daňovníka a ďalšie položky.

§ 22 §
Ustanovenie definuje pojmy hmotný majetok, nehmotný majetok, iný majetok, odpisovanie a prerušenie odpisovania na účely tohto zákona. Osobitne sa zvýrazňuje, že hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby. Hranica rozhodujúca pre zaradenie do odpisovaného hmotného majetku je ustanovená sumou prevyšujúcou hranicu 30 000 Sk a u nehmotného majetku sumou prevyšujúcou hranicu 50 000 Sk. V definícii nehmotného majetku zákon v plnom rozsahu nadväzuje na definíciu nehmotného majetku na účely účtovné, odstraňujú sa doterajšie odlišnosti v definovaní tohto majetku a rovnako aj odpisovanie nehmotného majetku plne korešponduje so zásadami platnými v účtovníctve. V ďalšom texte sa ustanovujú podmienky, za ktorých môže daňovník uplatniť ročný odpis. Pri zániku daňovníka bez likvidácie sa vypočítaný ročný odpis rozdelí pomernou časťou medzi zanikajúceho daňovníka a jeho právneho nástupcu, vypočítaný s presnosťou na celé mesiace. Z dôvodu zjednodušenia zákon neumožňuje uplatňovanie polročného odpisu v roku vyradenia majetku z používania. Táto možnosť sa po úpravách pri zahrnovaní zostatkovej ceny do daňových výdavkov v plnej výške …

§ 23 §
Toto ustanovenie definuje okruh hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý je na účely tohto zákona vylúčený z odpisovania. Hmotný majetok po skončení finančného prenájmu u ktorého prechádzajú vlastnícke práva na nájomcu bezplatne, je rovnako ako každý iný majetok s obstarávacou cenou 30 000 Sk a menej u nájomcu v ďalšom období vylúčený z odpisovania. Z odpisovania je vylúčený u prevádzkovateľa nehnuteľný hmotný majetok charakteru inžinierskych sietí, ktorý bol odovzdaný prevádzkovateľovi na jeho ďalšie využitie vrátane preložiek energetických diel.

§ 24 §
Definuje subjekt odpisovania hmotného majetku a nehmotného majetku, a to ako vlastník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo, resp. spravuje majetok štátu alebo majetok obce a ďalej tento zákon nadväzuje na postupy účtovania a v súlade s nimi umožňuje odpisovanie aj takého hmotného majetku, ktorého vlastnícke práva neprešli na kupujúceho, ale kupujúci už vystupuje ako ekonomický vlastník, t.j. užíva majetok vo svojej činnosti na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Ide hlavne o prípady kedy kupujúci nadobudne vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej ceny alebo pri obstaraní nehnuteľnosti a pri nehnuteľnostiach až povolením vkladu do katastra nehnuteľností.

§ 25 §
V tomto ustanovení je definovaná na účely tohto zákona vstupná cena hmotného majetku a nehmotného majetku a to v súlade s účtovnými predpismi. Určuje sa ocenenie nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva tak, že nový vlastník môže odpisovať len zo zostatkovej ceny zistenej u predchádzajúceho vlastníka (vkladateľa), ktorá je na účely vkladu považovaná za vstupnú cenu. Ustanovuje sa ocenenie majetku určeného fyzickou osobou na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť pri preradení z majetku určeného na osobné používanie do obchodného majetku tak, že obstarávacia cena sa upraví o sumu odpisov v roku preradenia majetku a ďalej pokračuje v odpisovaní ako v ďalších rokoch z pôvodnej obstarávacej ceny. Ďalej sa ustanovujú prípady zahrnovania DPH do vstupnej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku. Dodatočne odpočítateľná DPH alebo dodatočne neodpočítateľná DPH pri zmene účelu využitia majetku po skončení obdobia, v ktorom bol majetok obstaraný a v nasledujúcich 4 rokoch je vždy zahrnovaná do základu dane z príjmov.

§ 26 až 28 §
V týchto ustanoveniach sa určujú 4 odpisové skupiny s priradenými lehotami odpisovania 4, 6, 12 a 20 rokov. Hmotný majetok na účely odpisovania sa zatriedi v súlade s vyhláškou ŠÚ SR č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie a opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vydáva Klasifikácia stavieb. Na základe takto vykonaného zatriedenia sa majetok podľa prílohy k zákonu zaradí do príslušnej odpisovej skupiny. Ustanovuje sa spôsob výpočtu mesačného odpisu (časová metóda) a spôsob odpisovania nehmotného majetku.

§ 29 §
V tomto ustanovení sa definuje pojem technického zhodnotenia, a to v nadväznosti na stavebno-technické predpisy a rekonštrukcia a modernizácia.

§ 30 §
Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, a to počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok, nedochádza ku kráteniu odpočtu daňovej straty. Zákon umožňuje odpočítavať každú vykázanú stratu podľa ustanovených pravidiel.

§ 31 §
Na daňové účely sa používa kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska, uplatnený v účtovníctve daňovníka. Výnimky sú ustanovené v odsekoch 2 až 4.

§ 32 §
Zákon ustanovuje povinnosť podať daňové priznanie daňovníkovi, ktorého zdaniteľné príjmy za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka s ustanovenými výnimkami. Do tejto sumy sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a zrazením tejto dane je daňová povinnosť splnená (ide o príjmy za prenájom nebytových priestorov spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv). Rovnako sa do tejto sumy nezahŕňajú aj ďalšie príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak daňovník nebude chcieť uplatniť postup podľa § 43 ods. 7, to znamená, že si príjmy, z ktorých bola vybraná daň podľa § 43 priznáva v daňovom priznaní. Priznanie podáva podľa odseku 1 aj daňovník, ktorého síce ročné zdaniteľné príjmy nepresiahli ustanovenú sumu, ale vykazuje daňovú stratu. Daňové priznanie daňovník môže podať, aj keď mu táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Daňovník s príjmami podľa § 5, ktorý poberal príjmy, z ktorých …

§ 33 §
S cieľom podporiť rodiny s deťmi sa navrhuje zaviesť systém daňového bonusu v sume 4 800 Sk ročne na každé vyživované dieťa, žijúce v domácnosti s daňovníkom, ktoré je podľa zákona o prídavkoch na deti nezaopatreným dieťaťom. O túto sumu, resp. jej časť si daňovník, ktorý má základ dane z príjmov podľa § 6 aspoň vo výške 12 násobku minimálnej mzdy, zníži vypočítanú daň. Ak suma dane je nižšia ako suma daňového bonusu, rozdiel týchto súm zašle príslušný správca dane daňovníkovi na základe jeho žiadosti, pričom pri vrátení tejto sumy postupuje ako pri vrátení daňového preplatku. Daňovníkovi, ktorý má príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 12 násobku minimálnej mzdy a uplatňuje si daňový bonus u zamestnávateľa, sa znižuje mesačný preddavok na daň vo výške 1/12 ročnej sumy daňového bonusu. Postup uplatnenia daňového bonusu, preukazovanie jeho nároku a povinnosti zamestnávateľa súvisiace s priznaním daňového bonusu je pre zamestnanca a zamestnávateľa ustanovený v § 35 až 40. Ak dieťa vyživujú v …

§ 34 §
Podľa tohto ustanovenia sa platia preddavky na daň z príjmov fyzických osôb na bežné zdaňovacie obdobie v závislosti od poslednej známej daňovej povinnosti. Preddavky na daň sa platia v období od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania (napr. od 1. apríla bežného roka do 31. marca nasledujúceho roka). Ustanovenie určuje aj spôsob výpočtu preddavkov na daň a ich splatnosť. Preddavky podľa odseku 10 neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy z kapitálového majetku (§ 7) a ostatné príjmy (§ 8). Podľa odseku 11 sa ustanovenie o platení preddavkov na daň nevzťahuje na príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a na príjmy podľa § 5, ak sa z nich vyberajú preddavky podľa § 35. Povinnosť platenia preddavkov na daň podľa odsekov 2 a 3 sa odvíja od výšky poslednej známej daňovej povinnosti definovanej v odseku 5. Daňovník, ktorého posledná známa daňová …

§ 35 §
Ustanovenie upravuje výpočet mesačného preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac (aj vtedy, ak príjem zo závislej činnosti spočíva len v nepeňažnom plnení), pričom sadzba dane je jednotná vo výške 19 % bez ohľadu na výšku príjmov. Vypočítaná suma preddavku na daň sa zníži o sumu vo výške zodpovedajúcej 1/12 daňového bonusu. U zamestnancov, ktorých zdaniteľný príjem zo závislej činnosti sa podľa osobitných predpisov skladá z korunovej časti z časti v cudzej mene, zdaniteľná mzda sa vypočítava s úhrnu príjmov a teda aj z časti v cudzej mene prepočítanej na slovenskú menu. Sú to napr. štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, vojaci Armády Slovenskej republiky, ktorí sa zúčastňujú plnenia úloh v rámci mierových misií a pod. Podľa odseku 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane nemôže uplatniť pri výpočte mesačného preddavku na daň nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u tých zamestnancov, ktorí nepodpísali vyhlásenie na zdanenie príjmov …

§ 36 §
Ustanovenie ukladá zamestnancovi povinnosť preukazovania splnenia podmienok na priznanie daňového bonusu pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane ustanovuje podmienky, kedy môže pri výpočte preddavkov na preukázanie nároku na daňový bonus prihliadnuť a daňový bonus priznať. Ak zamestnanec poberá zdaniteľnú mzdu od viacerých zamestnávateľov súčasne alebo postupne, prihliadne na nezdaniteľnú časť daňovníka a na daňový bonus len jeden z nich. Ak daňovník neuplatňuje alebo nepredloží doklady preukazujúce nárok na daňový bonus zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane v ustanovenom termíne, daňovník si môže daňový bonus na vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti uplatniť pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo pri podaní daňového priznania. Vyhlásenie na zdanenie príjmov na nasledujúce zdaňovacie obdobie podpisuje zamestnanec u platiteľa dane do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania alebo v priebehu roka a každoročne do konca januára, aby platiteľ dane vedel správne uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a priznať daňový bonus na …

§ 37 §
Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) a na daňovníka, ktorý je poberateľom dôchodkov je potrebné preukazovať zákonom stanovenými druhmi úradných dokladov a je ustanovený aj spôsob posudzovania ich platnosti. Nárok na priznanie daňového bonusu môže zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, preukázať aj potvrdením príslušného územného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa. Vzhľadom na to, že na účely priznania daňového bonusu sa posudzuje nezaopatrenosť dieťaťa, je potrebné predkladať doklady aj u maloletého dieťaťa, ktoré skončilo povinnú školskú dochádzku.

§ 38 §
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa vykonáva na základe žiadosti zamestnanca, ak poberal príjmy len zo závislej činnosti a neuplatňuje si odpočet na príjmy, z ktorých bola zrazená daň podľa § 43. Ak tento zamestnanec nepožiada o vykonanie ročného zúčtovania, vznikne mu povinnosť podať daňové priznanie, aj keby nepoberal iné príjmy. Zamestnanec je povinný podať daňové priznanie aj vtedy, ak požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a nepredloží mu doklady od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Ďalej ustanovenie upravuje postup zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane pri vrátení preplatku na dani a vyplatení daňového bonusu, ktoré vyplývajú z ročného zúčtovania preddavkov a postup aj v prípade, ak z ročného zúčtovania vyplynie daňový nedoplatok. Preplatok dane a daňový bonus vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za mesiac apríl a o vrátený preplatok dane a daňový bonus môže znížiť odvod preddavkov na daň do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom …

§ 39 §
V ustanovení sú uvedené povinnosti platiteľov pri vedení mzdových listov a evidencie príjmov zo závislej činnosti a vystavovaní potvrdení pre daňovníka. Ustanovenú evidenciu sú povinní viesť platitelia dane aj pre tých daňovníkov, ktorým nevyplácajú príjmy zo závislej činnosti, ale poskytujú im len naturálny požitok v podobe možnosti používať služobný automobil aj na súkromné účely. Meno a priezvisko, rodné číslo a adresa daňovníkov, na ktorých sa vzťahujem osobitný režim vykazovania údajov, sa na mzdových listoch neuvádzajú. Ďalej sú povinní platitelia dane vystaviť daňovníkovi - zamestnancovi potvrdenie o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste a v zákonom určenej lehote ich aj daňovníkovi doručiť a tiež vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50. Podľa odsekov 7 a 8 sú platitelia dane povinní správcovi dane predkladať prehľady a hlásenia o úhrne príjmov zo závislej činnosti, poskytnutých za zdaňovacie obdobie jednotlivým daňovníkom, pričom ani v prehľadoch a hláseniach sa meno a priezvisko, rodné číslo a adresa daňovníkov, na ktorých sa vzťahujem osobitný režim …

§ 40 §
V ustanovení je upravená zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane v prípadoch, ak zamestnancovi zrazil vyšší alebo nižší preddavok na daň alebo daň ako mal alebo priznal a vyplatil daňový bonus vo vyššej alebo nižšej sume ako mal zamestnanec nárok podľa tohto zákona (aj zavinením daňovníka). Ustanovenie komplexne rieši postup vybratia nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti, resp. uplatneného vyššieho daňového bonusu vtedy, ak už zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane daňovníkovi mzdu nevypláca a nemôže zo zamestnancovej mzdy vykonať zrážku.

§ 41 §
Zdaňovacím obdobím je vo všeobecnosti kalendárny rok, avšak zákon priamo ustanovuje niektoré prípady, kedy zdaňovacím obdobím nie je kalendárny rok. Zdaňovacím obdobím na základe povolenia správcu dane môže byť v odôvodnených prípadoch uvedených v zákone o účtovníctve aj tzv. hospodársky rok definovaný v účtovných predpisoch. Uvedené je vhodné využiť najmä, ak je daňovník ovládanou osobou a ovládajúca osoba so sídlom mimo územia SR používa iné zdaňovacie obdobie ako je kalendárny rok. Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je daňovník povinný podať v ustanovenej lehote vyplývajúcej z § 49. Výnimky platia pre daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národnú banku Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky. Určité osobitosti sa vzťahujú aj na rozpočtové a príspevkové organizácie a občianske združenia, u ktorých zákon vymedzuje podmienky, kedy povinnosť podať priznanie nevzniká.

§ 42 §
Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platí, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavok na daň za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania. Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Preddavok na daň za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania. Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania. Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania. Správca dane môže určiť platenie preddavkov zhodným spôsobom aj …

§ 43 §
Vo všeobecnosti je pri niektorých druhoch príjmov z hľadiska predchádzania daňovým únikom aj podľa zahraničných skúseností nevyhnutné vyberať daň príjmov pri zdroji, pretože príjemca môže byť v uvedenom prípade odbremenený od povinnosti podania priznania alebo môže byť subjektom so sídlom alebo bydliskom v cudzine. Ustanovenie vymedzuje príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a to vo výške 19 %. Vybratím dane zrážkou je splnená daňová povinnosť, ak je vybraná platiteľom za daňovníka (príjemcu), ktorým je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, Fond národného majetku Slovenskej republiky, správcovská spoločnosť a podielový fond a Národná banka Slovenska. Ak ide o príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý na území Slovenskej republiky nepodniká prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a preukázateľne ide o príjmy, ktoré nesúvisia s touto stálou prevádzkarňou, vybratím dane zrážkou je daňová povinnosť splnená. V opačnom prípade sa postupuje podľa odseku 7, zrazená daň sa považuje za preddavok na daň, ktorý sa započíta na výslednú daňovú povinnosť stálej …

§ 44 §
Toto ustanovenie (zabezpečenie dane) dáva širokú možnosť správcovi dane zabezpečiť daň iným spôsobom ako od daňovníka. Podľa odseku 1 správca dane môže rozhodnutím uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali sumu vo výške polovice sadzby dane podľa § 15 z peňažného plnenia na preddavok dane na jej zabezpečenie. Rovnako však zákon určuje tým platiteľom príjmu, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, povinnosť zrážky preddavku na daň vo výške rovnej dane t.j. 19 %. Zabezpečením dane iným subjektom ako daňovníkom je vlastne "poistený" zdaniteľný príjem už po jeho výplate. Ak ide o príjem z prenájmu nehnuteľností, plynúci daňovníkovi fyzickej osobe, pri zabezpečení dane sa zdaniteľný príjem zníži o 25 % podľa § 6 ods. 10.

§ 45 §
Toto ustanovenie umožňuje započítať daň zaplatenú v druhom štáte pri úhrade dane v Slovenskej republike. Možnosť takého zápočtu je však len v prípadoch, ak ide o uhradenú daň v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou. Ak podľa príslušnej zmluvy príslušný príjem v krajine zdroja možno zdaniť iba delenou sadzbou dane, napr. vo výške 5 %, ak bude z tohto príjmu vybratá vyššia suma dane v krajine zdroja (napr. 10 %), na našom území možno započítať daň iba do výšky 5 %. Zápočet dane sa však vykoná najviac do sumy dane, pripadajúcej na príjmy, plynúce zo zdrojov v zahraničí, to znamená vo výške dane, aká by sa z týchto príjmov platila na našom území podľa našej vnútroštátnej daňovej …

§ 46 §
Z tohto ustanovenia vyplýva minimálna výška dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb.

§ 47 §
Ustanovuje sa spôsob zaokrúhľovania základu dane, zdaniteľnej mzdy, dane (vrátane dane vyberanej zrážkou), preddavkov na daň, sumy zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane.

§ 48 §
Zahraničným platiteľom dane je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá vykonáva na území Slovenskej republiky činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo zamestnáva na území Slovenskej republiky svojich zamestnancov dlhšie ako l83 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacoch.

§ 49 §
Toto ustanovenie upravuje základné lehoty na podávania daňového priznania fyzických osôb a právnických osôb a ďalej ustanovuje platiteľovi dane lehoty na predkladanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a daň vyberanú podľa § 43 za uplynulý štvrťrok a hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti.

§ 50 §
Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovníkom vo vyhlásení, ktoré je súčasťou daňového priznania (daňovník s príjmami zo závislej činnosti, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie podáva vyhlásenie osobitne správcovi dane podľa bydliska daňovníka) určiť 1 % nimi zaplatenej dane na úhradu taxatívnych výdavkov len v prospech taxatívne vymedzených právnických osôb. Jedno percento zaplatenej dane je možné poskytnúť len ak daňovník zaplatí daň z príjmov. Pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane sa v roku 2004 použijú ustanovenia § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

§ 51 §
Týmto ustanovením je Ministerstvo financií Slovenskej republiky splnomocnené ustanoviť na účely tohto zákona všeobecne záväzným právnym predpisom postup daňovníka pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak a všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť podrobnosti k ustanoveniam tohto zákona.

§ 52 §
Prechodné a záverečné ustanovenia riešia spôsob uplatnenia zmien, ktoré je daňovník povinný vykonať v účtovníctve k 1. januáru 2004 a ich vplyv na vyčíslenie základu dane z príjmov.

§ 53 §
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004. Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 735/2003 zo dňa 20. augusta 2003. Mikuláš D z u r i n d a, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Ivan M i k l o š, v. r. podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

čl. II
Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa zákon o dani z príjmov. Príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z členstva v EZHZ sa bude považovať za príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni na účely jeho zdanenia na území Slovenskej republiky. Táto úprava je vyvolaná právnou úpravou obsiahnutou v článku 40 nariadenia, podľa ktorého sú zisky a straty EZHZ zdaniteľné len v rukách jednotlivých jeho členov, a to podľa právnych poriadkov členských štátov, ktorých sú títo členovia zoskupenia rezidentami. Z formálnoprávneho hľadiska teda EZHZ nebude považované za daňovoprávny subjekt (daňovníka dane z príjmov) a daňovoprávny základ sa z uvedeného dôvodu bude určovať na úrovni jeho jednotlivých členov a nie na úrovni EZHZ.

čl. II
V Článku II sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 177/2004 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. …/2004 a týmto zákonom.

čl. II
V Článku II sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 177/2004 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. …/2004 a týmto zákonom.

bod 1 §
V nadväznosti na úpravy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré zvyšuje sumy životného minima a minimálnej mzdy, navrhuje sa zvýšiť aj daňový bonus na vyživované dieťa zo sumy 4 800 ročne (mesačne 400 Sk) na sumu 5 400 ročne, t.j. 450 Sk mesačne na každé dieťa, ktoré sa považuje za vyživované.

bod 2 §
Vzhľadom na to, že k zvýšeniu sumy daňového bonusu prichádza v priebehu roka 2005, je nevyhnutné upraviť výšku daňového bonusu za jednotlivé kalendárne mesiace, pretože zamestnávatelia daňový bonus priznávajú mesačne, t.j. za september až december 2005 už zamestnávatelia budú priznávať daňový bonus mesačne v sume 450 Sk, kým za mesiace do nadobudnutia účinnosti predkladanej novely je suma daňového bonusu v kalendárnom mesiaci 400 Sk. V záujme zachovania daňovej spravodlivosti a rovnosti sa takýto postup uplatní nielen u zamestnanca (príjmy podľa § 5 zákona), ale aj u daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6 zákona). Znamená to, že v roku 2005 sa v úhrne uplatní daňový bonus v sume 5000 Sk.

čl. V
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

čl. I

čl. I bod 1 - § 2 písm. v) §
Ustanovenia sa legislatívne spresňuje vo väzbe na § 11 ods. 11 (životné poistenie).

čl. I bod 2 - § 5 ods. 1 písm. b) §
Doplnenie daňovníkov, ktorých príjmy sa považujú za príjmy zo závislej činnosti.

čl. I bod 3 a 4 - § 5 ods. 1 písm. i) a § 5 ods. 3 písm. c) §
Spresnenie ustanovení týkajúcich sa príjmov zo závislej činnosti v oblasti zdaňovania cien a výhier zo súťaží vyhlásení zamestnávateľom pre svojich zamestnancov na odstránenie nejasností, či ich považujeme za zdaniteľný príjem podľa § 5 alebo podľa § 8 zákona. Rovnako sa to týka aj vrátených preplatkov poistného, o ktoré boli znižované príjmy zo závislej činnosti. Tieto sa tiež považujú za príjem podľa § 5 zákona.

čl. I bod 5 - poznámka pod čiarou k odkazu 28
Úprava je vykonaná v nadväznosti na zákon č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa zrušil zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Ide o legislatívne spresnenie.

čl. I bod 6 - § 6 ods. 10 §
Zmenou sa dosiahne jednotný spôsob uplatňovania tzv. paušálnych výdavkov. Vyššou percentuálnou sadzbou nebudú zvýhodnené niektoré činnosti, pri ktorých bolo možné takéto výdavky uplatniť. Zachováva sa aj naďalej systém kombinácie percentuálnych výdavkov so zaplatenými príspevkami a poistným.

čl. I bod 7 a 8 - § 7 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. e) §
Zjednodušil sa systém zdanenia výnosov plynúcich z podielových fondov. Zrážku dane za príjemcu – fyzickú osobu vykoná platiteľ dane, t.j. správcovská spoločnosť. Vybraním dane zrážkou nebude splnená daňová povinnosť len v prípade, ak sa daňovník rozhodne využiť ustanovenie § 43 ods. 7 zákona. Uvedený systém zdanenia výnosov z podielových listov zároveň zrovnoprávni zdanenie úrokov plynúcich z úsporných vkladov s výnosmi plynúcimi z podielových listov.

čl. I bod 9 a 10 - § 8 ods. 1 písm. k) a ods. 3 písm. c) §
Ustanovenie § 8 ods. 1 písm. k) sa vypúšťa, pretože vrátené poistné na zdravotné poistenie zaplatené bez právneho dôvodu a vrátené poistné na sociálne poistenie zaplatené bez právneho dôvodu alebo vrátená časť poistného presahujúca správnu výšku poistného, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcom zdaňovacom období alebo predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach úhrn príjmov sa považujú za príjmy podľa § 5 alebo § 6, a to v závislosti od toho, s ktorými príjmami súviseli.

čl. I bod 11 - § 8 ods. 11 §
Ustanovenie § 8 ods. 1 písm. k) sa vypúšťa, pretože vrátené poistné na zdravotné poistenie zaplatené bez právneho dôvodu a vrátené poistné na sociálne poistenie zaplatené bez právneho dôvodu alebo vrátená časť poistného presahujúca správnu výšku poistného, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcom zdaňovacom období alebo predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach úhrn príjmov sa považujú za príjmy podľa § 5 alebo § 6, a to v závislosti od toho, s ktorými príjmami súviseli.

čl. I bod 12 - poznámka pod čiarou k odkazu 38 §
Úprava vyplýva v nadväznosti na zákon č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa zrušil s účinnosťou od 1. januára 2006 zákon č. 328/1991 Zb. Ide teda o legislatívne spresnenie.

čl. I bod 13 a 14 - § 9 ods. 1 písm. h) a j) §
Doterajšie znenie § 9 ods. 1 písm. h) neumožňovalo jednoznačnú aplikáciu v praxi. Spresnením a doplnením nového písmena j) sa nerozširuje okruh príjmov oslobodených od dane (ide len o legislatívne spresnenie). Daňovník, ktorý bude dosahovať príjmy uvedené v odseku 1 písm. h), ale aj v písmene j), uplatní si oslobodenie vo výške päťnásobku sumy životného minima len raz, a to buď pri príjmoch podľa písmena h) alebo podľa nového písmena j).

čl. I bod 15 - § 9 ods. 2 písm. r) §
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. r) zákona zvýhodňuje fyzické osoby - daňovníkov iných štátov EÚ oproti fyzickým osobám, ktoré sú daňovníkmi v SR a v štátoch mimo EÚ. Povinnosť oslobodenia úrokových príjmov nevyplýva z právnych predpisov EÚ.

čl. I bod 16 - § 9 ods. 3 §
Legislatívne spresnenie v nadväznosti na úpravy vykonané predchádzajúcimi novelami zákona.

čl. I bod 17 - § 11 §
Ide o úpravu nezdaniteľných častí základu dane v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky [znižovanie súm nezdaniteľnej časti základu dane a na manželku (manžela) v nadväznosti na výšku základu dane].

čl. I bod 18 - § 13 ods. 1 písm. e) §
Ustanovenie sa zo zákona vypúšťa, čím sa dosiahne jednotný spôsob zdanenia príjmov právnických osôb – podnikateľov a právnických osôb nezaložených alebo nezriadených za účelom podnikania, u ktorých boli oslobodené príjmy z podnikania vrátane príjmov z prenájmu majetku, predaja majetku, príjmov z reklám v sume 300 tis. Sk za zdaňovacie obdobie, pričom pri prekročení tejto hranice sa do základu dane zahrnie len suma prevyšujúca zákonom ustanovenú sumu 300 tis. Sk.

čl. I bod 19 - § 14 ods. 2 §
Úprava ustanovenia nadväzuje na inštitút vyrovnania vyplývajúci zo zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorý bol nahradený novým inštitútom reštrukturalizácie, upraveným v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia (na rozdiel od používaného spôsobu pri vyrovnaní), ku dňu povolenia reštrukturalizácie a počas obdobia reštrukturalizácie nedochádza k zmene zdaňovacieho obdobia používaného daňovníkom pred povolením reštrukturalizácie, t.j. podáva daňové priznanie tak, ako by nedošlo k reštrukturalizácii.

čl. I bod 20 - § 16 ods. 1 písm. e) bod 3 §
Ustanovenie sa spresňuje vo väzbe na zmenu vykonanú v § 43 ods. 10 tohto zákona.

čl. I bod 21 - § 17 ods. 3 písm. g) §
Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. g) umožňuje nezahrnúť do základu dane príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok (t.j. ide o obdobu príjmu oslobodeného od dane). Napríklad pri postúpení pohľadávky podľa § 19 ods. 3 písm. h) sa hodnota pohľadávky uzná pri jej postúpení v daňových výdavkoch do výšky príjmu z prijatej úhrady, plynúcej z jej postúpenia; v prípade nižšej úhrady nebude sa môcť použiť § 17 ods. 3 písm. g) na zníženie príjmu (výnosu), za ktorý bola postúpená pohľadávka.

čl. I bod 22 - § 17 ods. 8 §
Ustanovenie sa legislatívne spresňuje vo väzbe na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý s účinnosťou od 1. januára 2006 zrušil zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 23 - § 17 ods. 16 §
Ustanovenie § 17 ods. 16 vymedzuje spôsob zistenia a úpravy základu dane pri predaji majetku daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie.

čl. I bod 24 a 25 - § 18 ods. 4 a 5 §
Vzhľadom na rastúci počet nadnárodných spoločností investujúcich v SR je predpoklad, že bude rásť aj počet žiadostí o odsúhlasenie metódy stanovenia ceny pri transakciách, ktoré sa uskutočňujú medzi závislými zahraničnými osobami. Použitie konkrétnej metódy stanovenia ceny sa schvaľuje formou rozhodnutia, čím sa zabezpečí právna istota pre daňovníka, ale aj pre správcu dane. Rozhodnutie správca dane vydá vzhľadom na meniace sa podmienky na trhu na päť zdaňovacích období, pričom daňovník môže požiadať o predĺženie o ďalších päť zdaňovacích období. Správca dane má právo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia zrušiť alebo zmeniť, a to aj z vlastnej iniciatívy, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov, alebo došlo k zmene podmienok alebo na základe žiadosti daňovníka.

čl. I bod 26 a 27 - § 19 ods. 2 písm. h) §
Ustanovenie sa spresňuje vzhľadom na to, že konkurz môže byť zamietnutý alebo zrušený aj z iného dôvodu, ako je nedostatok majetku na súdne trovy alebo na odmenu správcu konkurznej podstaty. Spresňuje sa aj text v nadväznosti na úpravu vykonanú v exekučnom zákone.

čl. I bod 28 - § 19 ods. 2 písm. p) §
V rámci zjednodušenia a podpory podnikania sa upravuje stravné u daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 v minimálnej hodnote, ako pri pracovnej ceste u zamestnanca v rozsahu 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 29 – § 19 ods. 3 písm. l) §
Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré môže priamo na základe osobitného predpisu platiť zamestnávateľ za zamestnanca, sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky ustanoveného limitu.

čl. I bod 30 - § 19 ods. 3 písm. s) §
V súlade s účtovníctvom sú úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku do času uvedenia tohto majetku do používania súčasťou obstarávacej ceny alebo účtované do nákladov, a to na základe rozhodnutia účtovnej jednotky. Uvedená skutočnosť je rešpektovaná aj na účely zistenia základu dane.

čl. I bod 31 - poznámka pod čiarou k odkazu č. 97 §
V súlade s § 20 ods. 8 zákona je tvorba technických rezerv v poisťovníctve na neživotné aj životné poistenie uznaná za daňový výdavok vo výške, ktorá nesmie prekročiť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (resp. zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky), ktorý zároveň vymedzuje jednotlivé druhy technických rezerv. Ak cit. zákon o poisťovníctve doplní, resp. rozšíri okruh rezerv, ktoré tvoria poisťovne a rámcovo vymedzí spôsob, resp. metódu výpočtu ich výšky, je tvorba tejto rezervy uznaná za daňový výdavok.

čl. I bod 32 - § 20 ods. 9 písm. c) §
Názov tejto rezervy sa zosúlaďuje s banským zákonom. Daňovým výdavkom je aj rezerva na „náhradu škôd vzniknutých banskou činnosťou“. Škody a náhrady škôd sú naďalej uznaným daňovým výdavkom v rozsahu ustanovení § 19 ods. 2 písm. a), § 19 ods. 3 písm. g) a § 21 ods. 2 písm. e) zákona. Zároveň sa toto ustanovenie spresňuje v súlade s účtovníctvom, a to tak, že sa neumožňuje daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva tvoriť takúto rezervu ako náklad.

čl. I bod 33 a 34 - § 20 ods. 9 písm. d) a e) §
Ustanovenie § 20 ods. 9 sa legislatívne spresňuje vo vzťahu k zákonu o účtovníctve. Zároveň sa umožňuje aj daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva tvoriť rezervu ako náklad na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom (túto činnosť môže vykonávať aj fyzická osoba). V nadväznosti na zákon č. 733/2004 Z. z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, sa ustanovenie § 54e a nasledujúce novelizovaného zákona o odpadoch ukladá výrobcom elektrozariadení povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným elektroodpadom. Navrhovanou zmenou v písmene e) sa vypustením časti textu, legislatívne spresňuje subjekt, ktorý túto rezervu môže tvoriť (nie len výrobca).

čl. I bod 35 - § 20 ods. 20 §
Zmenou v postupoch účtovania od 1. januára 2007 sa mení spôsob účtovania rezerv a ich použitia, z tohto dôvodu sa v zákone ustanovuje spôsob zahrnutia vzniknutého rozdielu pri zúčtovaní a použití rezervy do základu dane.

čl. I bod 36 - § 25 ods. 5 písm. c) §
Úpravou sa umožní daňovníkovi, ktorý je platiteľom DPH a uplatňuje nárok na pomerné odpočítanie DPH z hmotného majetku a nehmotného majetku, zahrnúť časť neodpočítanej DPH v súlade s úpravou podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IAS/IFRS) a v súlade s § 52 ods. 7 postupov účtovania pre podnikateľov do obstarávacej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku. Rovnako sa však daňovník môže rozhodnúť na účely tohto zákona pre odlišný postup aký uplatňuje v účtovníctve, t.j. neuplatenú časť DPH pri obstaraní hmotného majetku a nehmotného majetku môže zahrnúť aj priamo do výdavkov podľa § 19 zákona.

čl. I bod 37 - § 32 ods. 1 §
Ustanovenie sa legislatívne spresňuje tak, aby bolo jednoznačné, že lehota na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona sa vzťahuje aj na toho daňovníka, ktorý podáva daňové priznanie podľa § 32 ods. 5, t.j. na toho, ktorému nevyplýva povinnosť podania daňového priznania a v nadväznosti na zmenu vykonanú v § 11.

čl. I bod 38 až 41 – § 32 ods. 2, § 32 ods. 2 písm. d), § 32 ods. 3 písm. b), § §
Ide o legislatívnu úpravu vo väzbe na zmenu vykonanú v § 11.

čl. I bod 42 - § 32 ods. 11 §
Spresnenie. Ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 spätne za 2-3 zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť. Za podanie daňového priznania len z dôvodu priznania dôchodku, správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať.

čl. I bod 43 - § 33 ods. 3 §
Ide o legislatívnu úpravu vo väzbe na zmenu vykonanú v § 11.

čl. I bod 44 - § 34 ods. 1 a 2 §
Pri tejto úprave ide o podporu malých a stredných podnikateľov a zároveň o zjednotenie sumy, od ktorej je závislé platenie preddavkov s právnickými osobami.

čl. I bod 45 a 46- § 34 ods. 5 a 7 §
Ide o legislatívnu úpravu vo väzbe na zmenu vykonanú v § 11.

čl. I bod 47 - § 35 ods. 1 písm. b) §
Ide o legislatívnu úpravu vo väzbe na nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a manželku.

čl. I bod 48 a 49 - § 35 ods. 7 §
Ustanovenia sa upravili z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti, t.j. zamestnávateľ môže znížiť o sumy vyplateného daňového bonusu nielen vybraté preddavky na daň, ale aj sumu dane vybranú zrážkou a žiadosť o poukázanie daňového bonusu bude správcovi dane zasielať nie mesačne, ale štvrťročne, ako prílohu, resp. súčasť predkladaného tlačiva prehľadu.

čl. I bod 50 až 62 §
§ 36 ods. 3, ods. 5, ods. 6, § 36 ods. 6 písm. c), § 36 ods. 8, § 37 ods. 1 písm. a), § 37 ods. 1 písm. b), § 37 ods. 3, § 38 ods. 1 a 4, § 38 ods. 4 písm. b) a c) a § 39 ods. 2 písm. d) Ide o legislatívnu úpravu vo väzbe úpravu nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a manželku.

čl. I bod 63 - § 39 ods. 9 písm. a) §
V tlačive prehľadu bude zamestnávateľ uvádzať aj daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j).

čl. I bod 64 až 66 - § 41 ods. 5, ods. 7 a § 42 ods. 3 písm. b) a c) §
Príslušné ustanovenia, ktoré nadväzujú na inštitút vyrovnania vyplývajúci zo zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov boli nahradené novým inštitútom reštrukturalizácie, upraveným v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Doterajšie odseky 8 až 12 sa zároveň označujú ako odseky 7 až 11.

čl. I bod 67 a 68 - § 42 ods. 4 §
Úprava umožní, v rámci zjednodušenia podmienok pre podnikanie nových daňovníkov, aby nový daňovník, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, neplatil preddavky na daň za toto zdaňovacie obdobie. Tento daňovník podľa súčasne platného znenia zákona platí preddavky na základe tzv. predpokladanej dane nahlásenej daňovníkom. Právny nástupca daňovníka zrušeného alebo zaniknutého bez likvidácie platia preddavky naďalej v súlade s § 42 ods. 4 zákona.

čl. I bod 69 a 70 - § 43 ods. 3 písm. c) a d) §
Úprava je vykonaná v nadväznosti na úpravu zdaňovania cien a výhier zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov.

čl. I bod 71 - § 43 ods. 4 §
Ustanovenie sa legislatívne spresňuje.

čl. I bod 72 - § 43 ods. 10 §
Upravuje sa tak, že zrážku dane za príjemcu – fyzickú osobu, vykoná platiteľ dane, t. j. správcovská spoločnosť. Vybraním dane zrážkou nebude splnená daňová povinnosť len v prípade, ak sa daňovník rozhodne využiť § 43 ods. 7 zákona. Uvedený systém zdanenia výnosov z podielových listov zároveň zrovnoprávni zdanenie úrokov plynúcich z úsporných vkladov s výnosmi plynúcimi z podielových listov. Doplnením § 43 ods. 10 zákona sa vymedzuje výnos, resp. rozdiel, ktorý podlieha zdaneniu pri vrátení podielového listu.

čl. I bod 73 - § 43 ods. 11 §
Znižuje sa administratívna náročnosť pre zamestnávateľov, ktorí vyberajú daň zrážkou z príjmov zo závislej činnosti. Úpravou ustanovenia nebudú povinní hlásenia posielať mesačne.

čl. I bod 74 - § 44 ods. 2 §
Zníženie sumy zrážanej na zabezpečenie dane zmierni neprimerane vysoké daňové zaťaženie úhrad, ktoré plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Táto úprava sa navrhuje v záujme odstraňovania prekážok, ktoré bránia voľnému pohybu tovarov a služieb. Výnimka sa vzťahuje na daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, u ktorej však suma na zabezpečenie dane zostáva nezmenená.

čl. I bod 75 – § 45 ods. 4 §
Toto ustanovenie dopĺňa a spresňuje ustanovenia, ktorými bola transponovaná Smernica rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov. Krajiny uvedené v prílohe č. 3 tejto novely budú v prechodnom období zrážať daň v súlade s článkom 11 smernice v inej (väčšej) výške ako je ustanovené v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Za zdaňovacie obdobie roka 2005 je to daň vo výške 15 % z brutto sumy úrokov. Podľa článku 14 smernice každý členský štát je povinný prijať opatrenia na zamedzenie z toho vyplývajúceho dvojitého zdanenia.

čl. I bod 76 a 77 - § 46 a § 47 ods. 1 §
Úprava tohto ustanovenia je vo väzbe na § 11 zákona – nezdaniteľné časti základu dane.

čl. I bod 78 až 81 - § 49 ods. 2 až 5 §
Úprava vyplýva z požiadaviek praxe – doplnenie lehôt na podanie žiadostí v súvislosti s podávaním daňových priznaní.

čl. I bod 82 až 86 - § 50 ods. 1, 2, 3, ods. 5 písm. e) a h) a § 50 ods. 6 písm. §
V praxi sa po dvoch rokoch ukázalo uplatňovanie poukazovania finančných prostriedkov aj právnickými osobami ako nesystémové riešenie, z dôvodu prerozdeľovania vysokých súm daňových príjmov jednotlivým neziskovým organizáciám ako prijímateľom podielu zaplatenej dane. Zároveň sa rozšíril účel o podporu športu, prevencie, liečby, resocializácie drogovo závislých osôb. Ustanovenie § 50 ods. 6 písm. a) sa spresňuje.

čl. I bod 87 - § 52 ods. 3 §
Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na § 52b ods. 3 tohto zákona.

čl. I bod 88 - § 52 ods. 4 §
Predlžuje sa lehota, počas ktorej môže byť daňovníkom, ktorí žiadajú o investičné stimuly podľa zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani.

čl. I bod 89 - § 52b §
K odseku 1 – doplnenie ustanovenia § 5 ods. 1 písm. i) sa môže uplatniť aj za zdaňovacie obdobie roka 2006 pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania za rok 2006 z príjmov podľa § 5.

čl. I odseku 2 - ustanovenia § 11 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú §
K odseku 3 – toto ustanovenie sa dopĺňa vo väzbe na doplnené ustanovenie § 45 ods. 4. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmu po prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006. Rovnako aj toto ustanovenie sa vzťahuje na započítanie dane zrazenej z úrokového príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného v období od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005. K odseku 4 – doplnením uvedených odsekov sa zamedzí možnosť zneužitia ustanovení § 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov daňovníkmi, ktorí by inak nemali nárok na čerpanie daňovej úľavy. K odseku 5 - zdaňovacím obdobím pre daňovníkov, ktorí si uplatňujú daňové úľavy podľa § 35 alebo § 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov môže byť hospodársky rok, ktorý nezodpovedá kalendárnemu roku, a preto lehota na podanie daňového priznania stanovená v …

čl. I bod 90 – príloha č. 3
Táto príloha sa dopĺňa vo väzbe na doplnené ustanovenie § 45 ods. 4, ktoré dopĺňa a spresňuje ustanovenia, ktorými bola transponovaná Smernica rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov.

čl. II
V nadväznosti na bod 5 v čl. I sa ustanovuje, že prípadný kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne pri verejnom zdravotnom poistení je oslobodený od dane z príjmu.

čl. III

čl. III bod 1
Dopĺňa sa nový § 30a z dôvodu, že súčasne platná legislatíva neupravuje definíciu daňovej úľavy, ako jednej z foriem investičnej pomoci. Táto problematika je len z časti riešená v § 52 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý sa odvoláva na ustanovenia už zrušeného zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a má účinnosť do 31. 12. 2007.

čl. III § 30 a – Úľava na dani pre prijímateľov investičnej pomoci §
Navrhované ustanovenie upravuje podmienky úľavy na dani pre daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani. Podľa tohto ustanovenia je možné poskytnúť úľavu na dani len v prípade, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky uvedené v zákone o investičnej pomoci (rozhodnutí o schválení investičnej pomoci) a osobitné podmienky a neuplatňuje si nárok na iné daňové úľavy. Úľavu na dani si môže daňovník uplatňovať súhrnne do hodnoty uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci. Túto úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré je možné si úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené v zákone o investičnej pomoci a osobitné podmienky, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení investičnej pomoci. Vzhľadom na to, že investičná pomoc sa poskytuje len na oprávnené …

čl. III bod 2
Podľa doterajšieho ustanovenia úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov sa vzťahovala na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané do 31. decembra 2007. Vzhľadom na to, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2007, môže sa úľava na dani pre príjemcov investičných stimulov vzťahovať iba na príjemcov, ktorým rozhodnutie bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. do 30. novembra 2007.

čl. I

čl. I bod 1, 8 a 9 §
§ 2 písm. c), i), m), § 9 ods. 5, § 17 ods. 1 písm. a), ods. 8 písm. a), ods. 12, § 19 ods. 3 písm. h), § 22 ods. 1, 4, 11, 12, § 24 ods. 1, § 26 ods. 9, § 17 ods. 3 písm. h) a ods. 11: Ide o úpravu zákona vo väzbe na doplnenie § 6 zákona o odseky 14 a 15. Týmito ustanoveniami sa zavádza vedenie daňovej evidencie pre daňovníkov, ktorí nie sú účtovnými jednotkami, ale budú uplatňovať preukázateľné daňové výdavky. Toto zvýhodnenie (v ktorom sa neukladá povinnosť vedenia účtovníctva) sa zavádza pre daňovníkov s príjmami najviac 170 000 eur (cca 5 mil. Sk). Zároveň sa upravuje postup tohto daňovníka pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti a postup pri odpise a postúpení pohľadávky.

čl. I bod 2 - § 6 nové odseky 14 a 15 §
Zavedením daňovej evidencie sa sleduje cieľ podpory rozvoja malého podnikania. Pre podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou sa poskytuje výnimka z vedenia účtovníctva za predpokladu, že nezamestnáva žiadnych zamestnancov a jeho obrat nie je vyšší ako 170 000 eur. Tento daňovník bude uplatňovať daňové výdavky v rozsahu zjednodušenej daňovej evidencie ustanovenej priamo v § 6 ods. 14 tejto novely zákona. Na tohto daňovníka sa nebude vzťahovať povinnosť vykonať inventarizáciu, zostavovať účtovnú závierku, povinnosť uzatvárať a otvárať účtovné knihy a vyhotovovať účtovné výkazy, oceňovať majetok reálnou hodnotou, zostavovať účtovný odpisový plán a vyčísľovať kurzové rozdiely. Vzhľadom na to, že tento daňovník sa nebude považovať za účtovnú jednotku, nebude možné ho sankcionovať podľa zákona o účtovníctve. Ak daňovník poruší podmienky ustanovené v odseku 14, bude viesť daňovú evidenciu už len v tomto zdaňovacom období, v ktorom podmienky porušil. V bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období sa tomuto daňovníkovi umožňuje rozhodnúť sa, či bude viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) alebo evidenciu podľa § 6 ods. 10 …

čl. I bod 3 - § 9 ods. 1 písm. k) §
Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona sa dopĺňa o písmeno k), podľa ktorého sa oslobodzuje od dane aj príjem získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnenie iného bytu alebo ako náhrady za uvoľnenie bytu, vyplatenej užívateľovi bytu, ale len oprávnenou osobou alebo jej dedičom, ktorej bola vydaná predmetná nehnuteľnosť podľa reštitučných zákonov, v ktorej sa takýto byt nachádza. Napríklad oprávnená osoba, ktorej bol vydaný nájomný dom, vyplatí doterajším nájomcom za uvolnenie bytu finančnú náhradu alebo im ako náhradu zabezpečí do vlastníctva iný byt.

čl. I bod 4 - § 9 ods. 2 písm. l) §
Ustanovenie týkajúce sa výhier a cien v § 9 zákona je legislatívne spresnené na základe upozornenia Európskej komisie na možnú nezlučiteľnosť určitých ustanovení o zdaňovaní výhier z lotérií, obsiahnutých v slovenských právnych predpisoch s článkom 49 Zmluvy o ES a článku 36 Dohody o EHP. Úpravou sa zabezpečí rovnaké daňové zaobchádzanie s výhrami z lotérií zo zdrojov z územia SR aj zo zahraničia.

čl. I bod 5 - § 9 ods. 2 písm. r) §
Navrhovanou úpravou sa súčasné znenie písmena r) mení tak, že oslobodenie od dane sa bude vzťahovať len na prijatú náhradu za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme. Súčasné znenie písmena r) sa zároveň mení tak, že na základe upozornenia Európskej komisie z dôvodu zabezpečenia rovnakých pravidiel pri zdaňovaní výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných a registrovaných mimo územia a na území SR, výnosy zo štátnych dlhopisov SR vydaných a registrovaných v zahraničí už nebudú oslobodené od dane.

čl. I bod 6 a 27 - § 11 ods. 8 a § 33 ods. 10 §
V nadväznosti na upozornenie Európskej komisie (povinnosti vyplývajúce z článkov 39 a 43 Zmluvy o ES a článkov 28 a 31 Dohody o EHP) na zabezpečenie rovnakých pravidiel pri zdaňovaní osôb bez trvalého pobytu na území SR (daňový nerezident SR), ktoré poberajú celý príjem alebo jeho podstatnú časť zo zdrojov na území SR sa navrhuje aplikácia rovnakých daňových zvýhodnení aké platia pre osoby s trvalým pobytom na území SR (daňový rezident SR). V súčasnom znení zákona o dani z príjmov sa daňovým nerezidentom SR priznávajú len niektoré nezdaniteľné časti základu dane, nepriznáva sa im nárok na daňový bonus, čo sa môže považovať za diskrimináciu najmä u tých daňových nerezidentov SR, ktorí poberajú celý svoj zdaniteľný príjem, alebo jeho väčšiu časť zo zdrojov na území SR. Z tohto dôvodu sa ustanovenia § 11 ods. 8 a § 33 ods. 10 zákona navrhujú tak, aby si tieto zvýhodnenia mohli uplatniť aj daňovníci, ktorí majú na území SR obmedzenú daňovú povinnosť (daňový nerezident …

čl. I bod 7 - § 13 ods. 2 písm. f) §
Súčasné znenie písmena f) sa vypúšťa. Znamená to, že výnosy zo štátnych dlhopisov SR vydaných a registrovaných v zahraničí už nebudú oslobodené od dane na základe upozornenia Európskej komisie z dôvodu zabezpečenia rovnakých pravidiel pri zdaňovaní výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných a registrovaných mimo územia SR a na území SR.

čl. I bod 10 - § 17 ods. 17 §
Na rozdiel od súčasne platného stavu, aj novo vzniknutý daňovník môže za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, uplatniť postup o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak doručí oznámenie správcovi dane v lehote najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol. Umožňuje sa, aby aj právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie mohol za ustanovených podmienok pokračovať v postupe o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane.

čl. I bod 11 - § 17 ods. 29 §
Daňovník je povinný upraviť základ dane o sumu záväzkov po 36 mesiacoch od ich splatnosti, ak ide o záväzky, ktoré znížili základ dane. Rovnako je povinný zvýšiť základ dane o sumu takých záväzkov, ktoré boli zaúčtované ako zníženie výnosov (príjmom), ak ide napr. o poskytnuté bonusy, skontá, zľavy z kúpnej ceny.

čl. I bod 12 - § 17 ods. 31 §
Na základe tejto úpravy, ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, nebude následná úprava výsledku hospodárenia ovplyvňovať výšku základu dane a daňovej povinnosti. Uvedené sa použije na tie prípady, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnie nižšie náklady (výdavky) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania. Takýto postup bude považovaný za postup v súlade s týmto ustanovením a nepoužije sa úprava podaním dodatočného daňového priznania podľa odseku 15. Vzhľadom na to, že takýto postup je v súlade so zákonom, predchádza sa tým možnému sankcionovaniu zo strany správcu dane v prípade, ak došlo k skoršej úhrade vyššej daňovej povinnosti zo strany daňovníka. Uvedené sa nepoužije na situácie, kedy daňovník v príslušnom zdaňovacom období vykáže nižší základ dane a nižšiu daň a to či už z dôvodu chybného účtovania nižších výnosov alebo skoršieho zahrnutia účtovného …

čl. I bod 13 - § 19 ods. 2 písm. l) §
Ide o zjednodušenie uplatňovania daňových výdavkov vynaložených na spotrebované pohonné látky (PHL) v súvislosti s používaním motorových vozidiel, pričom sa zároveň ponecháva aj súčasný právny stav. Daňovník, či už právnická osoba alebo fyzická osoba si môže sám určiť, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL, t.j. vyberie si jeden z možných ustanovených spôsobov v prvom až treťom bode. V prvom bode sa ponecháva súčasný právny stav uplatňovania PHL. Podľa druhého bodu daňovník, ktorý používa vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla, ktorá zaznamenáva evidenciu jázd, ako daňové výdavky si môže uplatniť nákup na spotrebované PHL. Zároveň evidencia jázd podľa tohto zariadenia slúži ako podklad, na aké cesty bolo vozidlo použité. V takomto prípade by daňovník neprepočítaval spotrebu podľa osvedčenia alebo podľa technického preukazu a uplatnil by preukázané výdavky na nákup PHL. V treťom bode sa umožňuje uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník je …

čl. I bod 14 - § 20 ods. 1 §
Vo všeobecnosti sa pri zistení základu dane z príjmov vychádza z výsledku hospodárenia vykázaného v účtovníctve, ktorý je následne upravovaný podľa jednotlivých ustanovení zákona o dani z príjmov. Tvorba rezervy v súlade s § 19 ods. 8 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet. S účinnosťou od 1. januára 2008 sa zmenil spôsob účtovania rezervy na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii tak, že tvorba tejto rezervy sa účtuje ako zníženie výnosov, so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv (§ 19 ods. 9 Postupov účtovania). Vzhľadom na nový spôsob účtovania tvorby rezervy na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny navrhuje sa úprava ustanovenia zákona tak, aby zo znenia § 20 ods. 1 zákona jednoznačne vyplynulo, že len tie rezervy, ktoré sú uvedené v ustanovení § 20, sú považované za rezervy, …

čl. I bod 15 - § 20 ods. 2 písm. f) §
Ustanovenie sa legislatívne spresňuje vo väzbe na zmenu vykonanú v § 13 ods. 2 písm. f), ktoré sa zo zákona vypúšťa.

čl. I bod 16 - § 20 ods. 14 písm. a) až c) §
Ustanovenie sa legislatívne spresňuje.

čl. I bod 17 a 18 - § 22 ods. 2 písm. a), ods. 6 písm. c) až e), ods. 7 a § 29 o §
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje vstupná cena hmotného majetku a technického zhodnotenia hmotného a nehmotného majetku z 996 eur na 1 700 eur a v § 22 ods. 7 zákona sa zvyšuje vstupná cena nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur. Zároveň sa v súlade so zmenou vykonanou v zákone o účtovníctve z nehmotného majetku v § 22 ods. 7 zákona vypúšťajú zriaďovacie výdavky, ktoré od nadobudnutia účinnosti novely zákona nebudú považované za nehmotný majetok ako na účely účtovné, tak aj daňové.

čl. I bod 19 - § 22 ods. 9 §
V súvislosti s úpravou § 33 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF/23054/2002-92 v znení neskorších predpisov) týkajúcou sa prechodného a dočasného užívania stavby sa umožňuje uplatniť daňové odpisy v týchto prípadoch. Ak nedôjde k prechodnému užívaniu alebo sa nepredĺži skúšobná prevádzka stavebným úradom je daňovník povinný prerušiť odpisovanie daného majetku do doby vydania kolaudačného rozhodnutia. Prerušenie odpisovania hmotného majetku z uvedených dôvodov sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý si uplatňuje úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a zákona.

čl. I bod 20, 22 a 23 - § 22 ods. 15, § 25 ods. 1 písm. h) a § 25 ods. 8 §
Navrhuje sa zavedenie odpisovania tzv. jednotlivých oddeliteľných súčastí za podmienky, že takto odpisovaný hmotný majetok charakteru samostatných hnuteľných vecí [§ 22 ods. 2 písm. a) zákona] sa môže rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti (komponenty), ktorých vstupná cena bude vyššia ako 1 700 eur. Pokiaľ ide o budovy a stavby, zákon umožňuje vyčleniť na samostatné odpisovanie len 4 druhy jednotlivých oddeliteľných súčastí (rozvody počítačových sietí, osobné a nákladné výťahy, eskalátory a pohyblivé chodníky, klimatizačné zariadenia), ktoré sú zaradené do druhej a tretej odpisovej skupiny uvedené v prílohe č. 1. Súčasne sa definuje vstupná cena jednotlivých oddeliteľných súčastí (komponentov), pričom súčet cien týchto komponentov sa musí rovnať vstupnej cene daného hmotného majetku.

čl. I bod 21 - poznámka pod čiarou k odkazu 118
Ide o technicko-legislatívnu úpravu.

čl. I bod 24 a 26 - poznámka pod čiarou k odkazu 120 a § 26 ods. 7 §
Európsky parlament a Rada (ES) vydala nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu pre jednotlivé členské štáty EÚ.

čl. I bod 25 - § 26 ods. 2 §
Ide o úpravu súvisiacu so zavedením tzv. komponentného odpisovania, ktoré upravuje spôsob odpisovania jednotlivých oddeliteľných súčastí hmotného majetku.

čl. I bod 28 - § 43 ods. 6 §
Pri úrokoch a iných výnosoch z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z podielových listov pri ich vyplatení (vrátení), z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov sa u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou umožní vysporiadať daň rovnakým spôsobom, ako u daňovníkoch s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Uvedený postup je vykonaný na základe upozornenia Európskej komisie z dôvodu zabezpečenia rovnakých pravidiel pri zdaňovaní týchto príjmov.

čl. I bod 29 - § 45 ods. 3 písm. c) §
Ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí (vykonáva prácu mimo územia SR) a sú tam preukázateľne zdanené, na zamedzenie dvojitému zdaneniu sa daňovníkovi umožní uplatniť metódu, ktorá je pre neho výhodnejšia, bez ohľadu na metódu, ktorá je uvedená v zmluve o zamedzení dvojitému zdaneniu.

čl. I bod 30 - § 46 §
V súčasnosti poberateľ starobného, výsluhového a predčasného starobného dôchodku, ktorý si nemôže uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, daň neplatí, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. ak aj pracuje ako zamestnanec a zamestnávateľ mu príjem priebežne zdaňuje alebo mu plynú úroky v banke, ak je úhrn týchto príjmov nižší ako polovica sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, môže požiadať správcu dane o vrátenie dane – úprava pre týchto poberateľov dôchodkov (daňových rezidentov SR) je len spresnenie súčasného stavu. Ustanovenie sa navrhuje upraviť tak, aby napr. aj dôchodca z iného štátu, t.j. daňový nerezident SR, ktorý má napr. uložené finančné úspory v peňažnom ústave v SR, mohol využiť inštitút vrátenia dane, ale len vtedy, ak by úhrn jeho príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvoril najmenej 90 % zo všetkých príjmov týchto daňovníkov, t.j. z príjmov plynúcich z územia SR ako aj z …

čl. I bod 31 a 32 - § 49 ods. 1, 2 a 3 §
Z dôvodu časového rozloženia administratívneho zaťaženia v súvislosti s podávaním daňových priznaní a ich následným spracovávaním sa upravujú lehoty na podanie daňových priznaní. Pri priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, ktorá má len príjmy zo závislej činnosti (DP typ A) sa navrhuje ponechať lehota do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobie, u ostatných fyzických osôb, ktoré podávajú daňové priznanie k dani z príjmov (DP typ B) sa navrhuje lehota do štyroch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobie a u právnických osôb sa navrhuje táto lehota do šesť mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Zároveň sa vo väzbe na túto zmenu mení aj predĺženie lehoty na podania daňového priznania, ktorú môže povoliť na žiadosť daňovníka alebo z vlastného podnetu správca dane.

čl. I bod 33 - § 51a ods. 1 a 2 §
Týmto ustanovením sa ukladá povinnosť Ministerstvu financií SR určiť postup úpravy základu dane pri prechode z uplatňovania výdavkov percentom z dosiahnutých príjmov (§ 6 ods. 10 zákona) na preukázateľné výdavky (§ 6 ods. 14 zákona) a naopak. Rovnako sa ukladá povinnosť Ministerstvu financií SR určiť postup úpravy základu dane pri prechode z podvojného účtovníctva na daňovú evidenciu (§ 6 ods. 14 zákona) a naopak.

čl. I bod 34 - § 52g - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009 §
Odsek 1 - zvyšuje sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, zároveň sa znižuje hranica základu dane, pri ktorom sa nebude môcť táto nezdaniteľná časť uplatňovať na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010. Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane nepriamo vyvolá aj zvýšenie zamestnaneckej prémie. Odsek 2 - vzhľadom na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 pri preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 zákona sa bude zamestnancom prvé dva mesiace roku 2009 uplatňovať 1/12 z 19,2 – násobku platného životného minima podľa znenia zákona účinného do 28. februára 2009. Od 1. marca 2009 sa bude uplatňovať 1/12 zo sumy 22,5 - násobku platného životného minima. Pri výpočte preddavkov z príjmov zo závislej činnosti v zdaňovacom období roku 2010 sa bude taktiež vychádzať zo sumy 22,5 - násobku platného životného minima. Celkové zvýšenie sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa znenia zákona účinného od 1. marca 2009 sa …

čl. I bod 35 – príloha č. 1
Európsky parlament a Rada (ES) vydala nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu pre jednotlivé členské štáty EÚ. Zavedením novej štatistickej klasifikácie produktov podľa činností sa zmenilo zaradenie jednotlivých položiek do nových číselných kódov a z tohto dôvodu je potrebné vykonať úpravu prílohy č. 1 zákona. Súčasne v rámci novej prílohy dochádza k preradeniu niektorých druhov majetku do nižších odpisových skupín z dôvodu podpory podnikateľského sektora. Ide predovšetkým o presun výrobných technológií z 2. odpisovej skupiny do 1. odpisovej skupiny.

čl. II
Obsahuje ustanovenia o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Upravuje podmienky, za ktorých si môže žiadateľ o stimuly uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmu ako jednej z foriem stimulov pre výskum a vývoj ako aj výšku úľavy na dani z príjmu, do ktorej môže byť úľava poskytnutá.

čl. II
Navrhovanou novelou zákona o dani z príjmov sa zabezpečí, aby sa tento mimoriadny odvod zahrnul do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k jeho úhrade do štátneho rozpočtu.

čl. II

čl. II bod 1 §
Z daňového poriadku bola vypustená definícia preddavku na daň a preto bola doplnená do zákona o dani z príjmov. Platiteľom dane je zamestnávateľ, ktorý zráža zamestnancom preddavky na daň a daň z príjmov zo závislej činnosti a tiež fyzická alebo právnická osoba, ktorá vypláca napr. peňažnú výhru v lotériách, úrok, dávku z doplnkového dôchodkového poistenia (príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou). Vzhľadom na to, že daňový poriadok nešpecifikuje platiteľa dane, bolo potrebné ho ustanoviť v zákone o dani z príjmov. S touto skutočnosťou súvisí aj vypustenie odkazu k poznámke pod čiarou ako legislatívne spresnenie. Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby po nadobudnutí účinnosti novely zákona už nemôže byť registrovaná ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, pretože nemá právnu subjektivitu a nemali by sa jej ukladať práva a povinnosti.

čl. II bod 2, 4, 6, 10, 13 a 35 §
Zmena odkazov v nadväznosti na nový daňový poriadok v súvislosti so zánikom práva vyrubiť daň, s úrokom z daňového preplatku zapríčineného správcom dane a s lehotou na oznamovanie skončenia poberania príjmov.

čl. II bod 3 §
Pretože v tomto prípade nejde o oznamovaciu povinnosť adresovanú správcovi dane, zo zákona o dani z príjmov bola vypustená oznamovacia povinnosť medzi dvoma podnikateľskými subjektami, ktorú by mal sankcionovať správca dane.

čl. II bod 5 §
Technická úprava v nadväznosti na zjednotenie daňovej a colnej správy.

čl. II bod 7až 9 §
Vypustenie a úprava ustanovení z dôvodu, že na správu dane sa použijú ustanovenia daňového poriadku a pri nesprávnom uplatnení daňového bonusu bude platiteľ dane povinný zaplatiť pokutu podľa ustanovení daňového poriadku. V zákone o dani z príjmov sa upravuje postup správcu dane aj pri kontrole daňového bonusu a zamestnaneckej prémie.

čl. II bod 11
Legislatívna úprava (odstránenie duplicity) v nadväznosti na úpravu v § 2 o započítaní zaplatených preddavkov na daň na úhradu dane.

čl. II bod 12, 24 a 25 §
Správca dane môže na žiadosť daňovníka v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov na daň inak, ako len z dôvodu zmeny výšky predpokladanej dane (napr. daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý platí preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám - tento daňovník dnes nemôže požiadať o platenie preddavkov inak). Aj daňovník právnická osoba, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú preddavky platené, požiadal o platenie preddavkov inak, bude pri vysporiadaní rozdielu zaplatených preddavkov od začiatku zdaňovacieho obdobia postupovať rovnako ako daňovník, ktorý platil preddavky z daňového priznania počas celého obdobia.

čl. II bod 14 a 26 §
V súčasnosti správca dane nemôže vrátiť v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavok na daň, ak daňovník zaplatil preddavok na daň v sume vyššej než na akú bol povinný podľa tohto zákona alebo ak daňovník povinnosť platiť preddavky na daň nemal. Ustanovenie je zmenené tak, aby na žiadosť daňovníka mohol správca dane takýto preddavok na daň daňovníkovi vrátiť do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu podľa § 79 daňového poriadku.

čl. II bod 15 §
Správca dane poukazuje na žiadosť zamestnávateľa sumu rozdielu daňového bonusu v lehote najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Ustanovenie spresňuje, že ak v rámci tejto lehoty začne správca dane daňovú kontrolu, v akej lehote sumu daňového bonusu vracia v zamestnávateľovi v tomto prípade.

čl. II bod 16, 18 a 34 §
V rámci reformy daňovej správy sa kompetencie metodického usmerňovania presúvajú na Finančné riaditeľstvo SR (do konca roku 2011 Daňové riaditeľstvo SR), ktoré identifikuje problémy a požiadavky preukazovania relevantných skutočností v praxi a tým aj štruktúry tlačív používaných v súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. Úpravy vykonané v názvosloví aj v súvislosti so zjednotením daňovej a colnej správy.

čl. II bod 17 §
Ak správca dane zistí, že platiteľ dane nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, ale napriek splneným podmienkam na jeho vykonanie podľa tohto zákona, platiteľ dane týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti má rovnaký význam ako daňové priznanie a z toho dôvodu jeho vzor bude vydávať ministerstvo.

čl. II bod 19 a 20 §
Technická úprava v súvislosti s prehľadom a hlásením, pričom vzor tlačiva prehľadu bude vydávať finančné riaditeľstvo a vzor tlačiva hlásenia ministerstvo tak, ako doteraz.

čl. II bod 21 §
Na hlásenie, ktoré je povinný podávať platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, sa budú vzťahovať ustanovenia daňového poriadku tak, ako na daňové priznanie.

čl. II bod 22 a 23 §
Do zákona o dani z príjmov sa ustanovujú postupy súvisiace s podávaním prehľadu a kontrolou daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, pretože tieto ustanovenia daňový poriadok neobsahuje.

čl. II bod 27 §
Z daňového poriadku boli uvedené ustanovenia vypustené. Vzhľadom na to, že tým by sa zrušil istý spôsob ochrany zamestnanca voči nesprávnemu postupu zamestnávateľa pri výbere preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti, uvedené ustanovenia boli doplnené do zákona o dani z príjmov. Rovnako to platí aj pre ostatných daňovníkov, ktorým platiteľ dane zrazil preddavky na daň alebo daň.

čl. II bod 28 §
Legislatívne spresnenie v súvislosti s úrokovým príjmom.

čl. II bod 29 §
Platiteľom dane za svojich zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, môže byť aj zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky prípadne jeho podriadená organizácia, ak o tejto registrácii rozhodne. Pre tieto subjekty zákon neukladá povinnosť, ale možnosť registrácie ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti.

čl. II bod 30 až 32 §
V zákone o dani z príjmov sa spresnila povinnosť zaplatenia dane nielen daňovníkom, ktorí podávajú daňové priznanie, ale aj dedičom a osobám, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce, ktorí podávajú daňové priznanie za zomrelého. Doplnená bola aj lehota na podávanie daňového priznania za zomrelého daňovníka osobami, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce.

čl. II bod 33 §
Daňový poriadok ustanovuje len postup pri registrácii daňovníkov a preto bol okruh povinnej registrácie daňovníkov do zákona o dani z príjmov doplnený. Pri registrácii – náležitosti žiadosti, konanie na základe výzvy správcu dane atď. - sa bude postupovať podľa daňového poriadku. Navrhuje sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a aj z dôvodu jednoznačnosti skutočnosť, aby fyzické osoby neboli povinné sa registrovať v prípade, ak poberajú len príjmy zo závislej činnosti alebo len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a ich kombináciu a právnické osoby v prípade, ak poberajú len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná oznámiť vznik stálej prevádzkarne správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky vznikla. Ak dôjde k zmenám skutočností, zakladajúcich povinnosť registrácie, daňovník je povinný túto skutočnosť správcovi dane oznámiť a pri zrušení registrácie postupuje podľa ustanovení daňového poriadku. Ustanovenie odseku 7 dotýkajúce sa implementácie článkov …

čl. II bod 36 a 37 §
Na správu dane z príjmu a na správu dane z emisných kvót sa vzťahuje postup podľa daňového poriadku. Navrhuje sa aj spresniť, že po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie a platia sa správcovi dane v eurách.

čl. II bod 38 §
Prechodné ustanovenia k novým povinnostiam uloženým daňovníkom zákonom o dani z príjmov, najmä k oznamovacím povinnostiam a k registrácii, ktoré boli do zákona o dani z príjmov novoustanovené. Organizačným jednotkám fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré boli do 31.12.2011 platiteľmi dane z príjmov zo závislej činnosti bude zrušená registrácia ako platiteľa dane do 31.12.2012 na základe zrušenia registrácie fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá túto organizačnú jednotku vytvorila (zriadila) alebo z úradnej moci.

čl. II bod 39 §
Vzhľadom na zmenu pojmu sankčný úrok v daňovom poriadku, v zákone o dani z príjmov sa tento mení na úrok z omeškania.

čl. II bod 40
Do zákona o dani z príjmov sa doplnili nové prílohy, ktoré boli z pôvodného zákona o správe daní vypustené.

čl. VI
V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa v kategórii ostatných príjmov dopĺňa ako príjem, ktorý sa započítava do dane z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, každé peňažné aj nepeňažné plnenie, ktoré prijal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti od držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, výrobcu lieku, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z.)

čl. III bod 1
Z dôvodu zavedenia nového inštitútu v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sú dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré bude možné do stanovenej výšky uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov fyzických osôb, zavádza sa terminologický pojem dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do zákona o dani z príjmov.

čl. III bod 2
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s vypustením citácie zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z poznámky pod čiarou k odkazu 29a. Dôvodom vypustenia je skutočnosť, že príjmy z činnosti sprostredkovateľov vykonávanej podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nepatria do § 6 ods. 2 písmena d), nakoľko zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení môžu uzatvárať len zamestnanci dôchodkových správcovských spoločností v pracovnom pomere alebo vykonávajúci činnosť na dohodu.

čl. III bod 3
Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane, ktorú bude možné uplatniť z čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) alebo z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) alebo zo súčtu čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 5, § 6 ods. 1 a 2).

čl. III bod 4
Upravuje sa výpočet novej nezdaniteľnej časti základu dane z príjmu fyzických osôb, ktorú si budú môcť uplatniť fyzické osoby platiace dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, a to maximálne do výšky 2 % z čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania alebo inej inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo zo súčtu týchto čiastkových základov dane z príjmu fyzických osôb (§ 5, § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), najviac však do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.

čl. III bod 5 §
Spresňuje sa, že zamestnávateľ zohľadní novú nezdaniteľnú časť základu dane uvedenú v § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmu až pri ročnom zúčtovaní za príslušné zdaňovacie obdobie a nezohľadňuje sa pri výpočte preddavku na daň za kalendárny mesiac.

čl. III bod 6 §
Precizuje sa spôsob dokladovania nároku zamestnanca na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov v prípade, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie zamestnávateľ, zamestnanec ho platí sám a požiada o ročné zúčtovanie dane zo závislej činnosti zamestnávateľa. V tomto prípade predloží zamestnávateľovi výpis z osobného účtu zaslaný dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ktorý táto zašle sporiteľovi do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok a z ktorého sa zistí suma zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v kalendárnom roku. Ak zamestnanec nepredloží uvedený doklad, zamestnávateľ neprihliadne na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 pri ročnom zúčtovaní. Uvedený výpis bude slúžiť fyzickým osobám uplatňujúcim si nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmu vo svojom daňovom priznaní pri kontrole daňového úradu.

čl. III bod 7 §
Spresňuje sa spôsob vykonania ročného zúčtovania dane z príjmov zo závislej činnosti zamestnanca realizovaného zamestnávateľom doplnením povinnosti zamestnávateľa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania nezdaniteľnú časť základu dane uvedenú v § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov, a to v prípade, že zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť.

čl. III bod 8 §
V súvislosti so zavedením možnosti odvádzať zamestnávateľom dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie za zamestnanca, zavádza sa povinnosť zamestnávateľa uvádzať v mzdovom liste zamestnanca sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

čl. II
V súvislosti s tým, že v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa vkladajú do § 5 ods. 1 písm. j) odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára, tieto príjmy podľa uvedeného návrhu nebudú od účinnosti zákona patriť do okruhu príjmov zo závislej činnosti, ktoré zakladajú sociálne poistenie, preto nie je dôvod na ponechanie osobitnej úpravy pre členov volebnej komisie v § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

čl. III
Upravuje sa poznámka pod čiarkou k odkazu 18 v súvislosti s úpravou § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa špecifikujú niektoré druhy príjmov zo závislej činnosti v samostatných písmenách j) a k), ktoré je potrebné zahrnúť do príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa platí poistné na verejné zdravotné poistenie.

čl. I
Zmena zákona č. 595/2003 Z.z. [§ 8 ods. 10]. Navrhuje sa vypustiť znenie „okrem nepeňažnej výhry alebo ceny“ a druhá veta predmetného ustanovenia. V § 43 ods. 3 písm. c) a d) sa navrhuje vypustiť slovo „peňažnú“. Účelom navrhovanej právnej úpravy je upraviť znenie tak, aby nepeňažné výhry alebo ceny podľa § 8 odseku 1 písm. i) a j), rovnako ako peňažné výhry alebo ceny, plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, boli zdaňované prevádzkovateľom alebo organizátorom hry, súťaže alebo žrebovania zrážkou dane. Navrhovanou právnou úpravou sa zosúladí a zrovnoprávni postavenie nepeňažnej výhry alebo ceny vo vzťahu k peňažnej výhre alebo cene tým, že v oboch prípadoch budú zdaňované zrážkovou daňou a teda aj nepeňažné výhry budú oslobené od povinnosti platiť odvody do zdravotnej poisťovne.

čl. II

čl. II bod 1 §
Aplikačná prax ukázala, že odpočet na dani z príjmov prostredníctvom koeficientu má nežiaduci charakter, kedy pri rozšírení existujúceho podniku môže dochádzať k uplatneniu daňovej úľavy na zisky z minulých období. Cieľom úpravy je zamedziť takémuto postupu odstránením koeficientu 0,8.

čl. II bod 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na bod 1.

čl. II bod 3 §
Upravuje prechodné obdobie predpisu účinného do 31. 3. 2013 podľa § 30a, 30b úľavy na dani z príjmu.

čl. IV
Dopĺňa sa okruh príjmov, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov, a to o výnosy z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktoré sa vyplácajú poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia z dôvodu, že podiel na prebytku z výnosov z umiestnenia prostriedkov technických rezerv nie je priamo dôchodkom starobného dôchodkového sporenia (ktorý je už v súčasnosti od dane z príjmov oslobodený), ale vypláca sa dôchodcovi spolu s dôchodkom starobného dôchodkového sporenia, ktorý mu vypláca poistiteľ. Zámerom predkladateľa preto je, aby bol aj takýto príjem oslobodený od dane z príjmov.

čl. II
Navrhovanou úpravou sa poistné vrátené zdravotnou poisťovňou na základe vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia z dôvodu uplatnenia nároku na odpočítateľnú položku bude zdaňovať daňou vyberanou zrážkou, rovnako ako sa aj v súčasnosti zdaňuje poistné vrátené zdravotnou poisťovňou na základe vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Nové písmeno p) sa dopĺňa len za účelom právnej istoty daňovníkov, že pri odpočítateľnej položke sa na vrátené poistné na zdravotné poistenie uplatňuje rovnaký spôsob zdanenia.

čl. IV
Aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu mohol splniť povinnosť podľa § 16 ods. 6 písm. e), a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu, navrhuje sa novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov.

čl. II
Článkom II predloženého návrhu zákona sa vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu mení a dopĺňa zákon č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žiadateľ je oprávnený začať práce na investičnom zámere už podaním investičného zámeru, čo je v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014, pričom súčasná právna úprava bola sprísnením a v dôsledku toho v porovnaní s inými štátmi menej konkurencieschopná.

čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)
Vzhľadom na osobitný charakter vyrovnávacieho príplatku ako osobitnej dôchodkovej dávky, ktorou sa dorovnáva rozdiel medzi vyplácanými českými a slovenskými dôchodkami a dôchodkom, na ktorý by mal poistenec nárok, ak by sa ČSFR nerozdelila, sa na účely zákona o dani z príjmov navrhuje rozšíriť dôchodkové príjmy aj vyrovnávací príplatok.

čl. VIII
Nakoľko návrh zákona rieši aj platové pomery komisárov, a to tak, aby bola zabezpečená ich nezávislosť, je potrebné doplniť v zákone o dani z príjmov príslušné ustanovenie tak, aby sa za príjem zo závislej činnosti považoval aj príjem komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Výnimka z ustanovenia pre akciovú spoločnosť by mala byť uplatniteľná aj v prípade JSA.

čl. IV bod 2 §
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením JSA.

čl. I

čl. I bod 1 a 2 - § 2 písm. o) §
Ide o spresnenie pojmu ekonomické a personálne prepojenie v nadväznosti na jeho zosúladenie s požadovaným obsahom, keďže v praxi vznikali situácie, kedy aj zjavné ekonomické a personálne prepojenie dvoch osôb nespadalo pod príslušnú definíciu. Upravuje sa pojem „vedenie“, kde sa nahrádza obchodná spoločnosť a družstvo všeobecným pojmom právnická osoba z dôvodu, že existujú v obchodnej sfére aj iné subjekty, ktorých cieľom je aj dosahovanie zisku, napr. pozemkové spoločenstvá a v predmetnej definícii absentovali.

čl. I bod 3 - § 2 písm. p) §
Ide o úpravu v súvislosti so zmenami v § 17 ods. 5 a novou definíciou v § 2 písm. ab). Prepojenie medzi subjektami z dôvodu ich obchodných vzťahov je potrebné posudzovať ako prepojenie v rámci právnych vzťahov alebo transakcií medzi subjektami, ktoré vznikajú za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.

čl. I bod 4 - § 2 písm. y) §
Návrhom zákona sa medzi držiteľov uvedených v § 2 písm. y) uvádza aj držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti zadefinovaný v zákone č. 362/2011 Z. z. o liekoch.

čl. I bod 5 - § 2 písm. ab) §
Navrhovanou úpravou sa pridáva nový základný pojem do zákona, a to pojem kontrolovanej transakcie. Táto definícia je naviazaná na ustanovenie § 17 ods. 5, kde pojem „kontrolovaná transakcia“ nahrádza pojem „vzájomný obchodný vzťah“. Dôvodom zmeny je rôzny výklad pojmu vzájomný obchodný vzťah, ktorý nemá zákonnú definíciu a u odbornej verejnosti vznikali nejasnosti, čo sa presne pod týmto pojmom rozumie a rovnako nebola opora pre tento pojem ani v medzinárodných dokumentoch. Na rozdiel od pojmu vzájomný obchodný vzťah, pojem kontrolovaná transakcia (controlled transaction) sa používa pri definovaní obdobných vzťahov medzi závislými osobami v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Definícia stanovuje, čo je to kontrolovaná transakcia a medzi ktorými osobami sa transakcia pokladá za kontrolovanú. Posledná veta určuje pravidlo, že pri posudzovaní transakcie sa prihliada na jej skutočný obsah.

čl. I bod 6 až 9 a 29 - § 3 ods. 1 písm. e) až g), § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 §
Navrhovanou úpravou sa do predmetu dane u fyzických osôb zaraďujú podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy a podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. V nadväznosti na uvedenú úpravu už podiely na zisku nebudú od dane oslobodené ani u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva, pričom budú považované za príjem zo závislej činnosti zdaňovaný preddavkovým spôsobom podľa § 35. Za príjem zo závislej činnosti sa u člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva bude naďalej považovať odmena vyplácaná za účasť na zasadnutia týchto orgánov alebo za prácu pre obchodnú spoločnosť alebo družstvo. Podiel na zisku (dividenda) – tantiéma vyplatený členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva podľa Obchodného zákonníka bude príjmom podľa § 3 ods. 1 písm. e) zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 %.

čl. I bod 10 - § 6 ods. 10 §
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje limit paušálnych výdavkov až na 60 % z dosiahnutých príjmov podľa odseku 1 a 2 najviac do maximálnej sumy 20 000 eur. Súčasne ostáva zachovaná možnosť okrem paušálnych výdavkov uplatniť v preukázateľnej výške zaplatené poistné a príspevky podľa osobitných predpisov. Obdobne sa zvyšuje výška limitu paušálnych výdavkov aj u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 4.

čl. I bod 11 - § 9 ods. 1 písm. n) §
Navrhovanou úpravou sa od dane oslobodzuje podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou do výšky 500 eur. Zdaniteľným príjmom bude podiel člena pozemkového spoločenstva len v prípade, ak bude vyšší ako 500 eur a to v sume prevyšujúcej túto čiastku.

čl. I bod 12 - § 12 ods. 7 písm. c) §
U právnickej osoby budú podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy predmetom dane u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou len vtedy, ak budú plynúť od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x). Predmetom dane budú rovnako podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu § 2 písm. x), ak mu budú vyplatené tuzemskou právnickou osobou. Podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti je predmetom dane u spoločníka - právnickej osoby ako súčasť základu dane podľa § 14. Zámerom zdaňovania podielov na zisku (dividend) a iných príjmov plynúcich z nezmluvných štátov a do nezmluvných štátov je zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu, presunu ziskov a investícií do krajín, ktoré uplatňujú nulové alebo nízke zdaňovanie daňou z príjmov právnickej osoby a …

čl. I bod 13 - § 13 ods. 1 písm. c) §
Rada pre riešenie krízových situácií zriadená osobitným zákonom vykonáva obdobné činnosti ako Fond na ochranu vkladov alebo Garančný fond investícií. Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu zdaňovania príjmov Rady pre riešenie krízových situácií s Fondom na ochranu vkladov a Garančným fondom investícií, t. j. príjmy Národného fondu podľa § 91 zákona č. 371/2014 Z. z o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre riešenie krízových situácií sa oslobodzujú od dane z príjmov.

čl. I bod 14 - § 15 §
Ustanovenie § 15 upravuje sadzbu dane u fyzických ako aj u právnických osôb, ak sa príjmy zdaňujú prostredníctvom daňového priznania. Podiely na zisku (dividendy) a iné príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) a príjmy, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu plynúce zo zdrojov v zahraničí sa u fyzickej ako aj právnickej osoby zahrnú do osobitného základu dane, pričom u fyzickej osoby sa zdania sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 %. U právnickej osoby sa zdania len v prípade, ak pôjde o príjmy plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x), a to sadzbou dane vo výške 35 %. Zároveň sa navrhuje zníženie sadzby dane z príjmov právnickej osoby z doterajších 22 % na 21 %. Cieľom úpravy je zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie motivácie platenia dane.

čl. I bod 15 - § 16 ods. 1 písm. e) §
V nadväznosti na zavedenie zdaňovania podielov na zisku (dividend) a iných príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) a príjmov, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu vyplácaných daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, bolo potrebné zahrnúť tieto príjmy medzi príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. Podiely na zisku u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva sú považované za príjem zo závislej činnosti, ktorý je zdrojom príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 16 ods. 1 písm. b).

čl. I bod 16 - § 17 ods. 5 §
Dôvodom zmeny je rôzny výklad pojmu vzájomný obchodný vzťah, ktorý nemá zákonnú definíciu a u odbornej verejnosti vznikali nejasnosti, čo sa presne pod týmto pojmom rozumie a rovnako nebola opora pre tento pojem ani v medzinárodných dokumentoch. Na rozdiel od toho pojem kontrolovaná transakcia (controlled transaction) je používaný pri definovaní obdobných vzťahov medzi závislými osobami v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Doplnenie slova „podmienky“ je odôvodnené situáciou, kedy na základ dane má vplyv nielen cena, ale aj podmienky pri kontrolovaných transakciách, ktoré by sa použili v transakciách medzi nezávislými osobami. V prvej vete sa tiež upravuje podmieňovací spôsob z dôvodu, že reálne podmienky sa neporovnávajú s reálnymi podmienkami, ale s fiktívnymi podmienkami, ktoré zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Zmena v poslednej vete § 17 ods. 5 súvisí s posudzovaním toho, čo je pri určovaní základu dane závislej osoby možné zahrnúť do výdavkov a okrem služieb existujú aj iné transakcie, ktoré preukázateľne súvisia s činnosťou závislej …

čl. I bod 17 - § 17 ods. 6 §
Pokiaľ si daňovník sám upraví základ dane podľa § 17 ods. 5, iná závislá osoba (rezident SR) môže vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane (zníženie) bez povinnosti podania žiadosti správcovi dane o povolenie tejto úpravy. Ak daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b zníži základ dane podaním dodatočného daňového priznania podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba (rezident SR) povinná vykonať úpravu zvyšujúcu základ dane podľa § 17 ods. 5. Rovnako, ak iná závislá osoba primárne vykoná úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5, je daňovník uplatňujúci úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b povinný znížiť základ dane pre kontrolované transakcie. Zároveň sa ukladá povinnosť oznámiť správcovi dane vykonanie úpravy základu dane medzi závislými osobami, ktorá má za následok zníženie základu dane.

čl. I bod 18 - § 17 ods. 7 §
Ide o úpravu v súvislosti s odsúhlasovaním použitia konkrétnej metódy určenia základu dane pre stále prevádzkarne a úplné zjednotenie tohto postupu s § 18 ods. 4 a ods. 5.

čl. I bod 19 - § 17 ods. 19 písm. b) §
Navrhovaná úprava je vykonaná na základe podnetov z aplikačnej praxe s cieľom zvýšiť právnu istotu daňovníka. Zmenou dochádza k jednoznačnému vymedzeniu a spresneniu, že podmienka uznania výdavkov po zaplatení sa aplikuje aj na odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu. Uvedeným spôsobom sa posudzovalo uplatnenie týchto odplát aj do účinnosti tohto zákona.

čl. I bod 20 - § 17 ods. 39 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu zákona o správnych poplatkoch, podľa ktorého zápis držiteľa úplne nového vozidla, ktoré ešte nikdy nebolo evidované v evidencii vozidiel bude podliehať správnemu poplatku vo výške 33 eur, pričom za držiteľa motorového vozidla sa považuje výrobca vozidiel, zástupca výrobcu alebo autorizovaný predajca vozidiel, ktorý má na účely predaja vozidiel konečným zákazníkom uzatvorenú zmluvu s výrobcom alebo zástupcom výrobcu vozidiel. Predpokladá sa, že výrobca alebo predajca vozidiel si takto zaevidované vozidlo ponechá len na predvádzacie alebo skúšobné účely do času, kým ho nepredá zákazníkovi. V prípade, že držiteľ motorového vozidla neprevedie držbu tohto motorového vozidla na inú osobu do jedného roka vrátane od zápisu tohto motorového vozidla do evidencie vozidiel a zároveň do 15 dní po tomto termíne neuhradí plnú hodnotu registračného poplatku [položka 65 písm. a) VI. časti sadzobníka správnych poplatkov k zákonu o správnych poplatkov], akú by výrobca alebo predajca v pozícií držiteľa motorového vozidla zaplatil v čase, keď došlo k prvej evidencii vozidla, je …

čl. I bod 21 - § 18 ods. 1 §
Spresnenie v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5. Doplnenie slova „podmienky“ je odôvodnené situáciou, kedy na základ dane má vplyv nielen cena, ale aj podmienky pri kontrolovaných transakciách, ktoré by sa použili v transakciách medzi nezávislými osobami. V prvej vete sa tiež upravuje podmieňovací spôsob z dôvodu, že reálne podmienky sa neporovnávajú s reálnymi podmienkami, ale s fiktívnymi podmienkami, ktoré zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu.

čl. I bod 22 - § 18 ods. 4 §
Doterajšie znenie § 18 ods. 4 sa rozdeľuje z dôvodu prehľadnosti tohto ustanovenia na ods. 4 až 9. V novom odseku 4 sa stanovuje právo daňového subjektu, o čo môže požiadať správcu dane. Už v súčasnosti odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy ocenenia neznamená len odsúhlasenie metódy, ale aj jej použitia, t. j. aj odsúhlasenie spôsobu určenia ceny transakcií. Toto však vyvolávalo rozpory vo výklade § 18 ods. 4, preto sa slovné spojenie „a spôsob určenia ceny“ priamo zakomponovalo do zákona.

čl. I bod 23 - § 18 ods. 5 až 9 §
Nový odsek 5 ustanovuje možnosť podania unilaterálnej alebo bilaterálnej žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia. V odseku 5 sa dopĺňa úvod, ktorý ustanovuje na základe čoho môže daňovník žiadať o odsúhlasenie metódy ocenenia, a to buď na základe zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Doterajší obsah odseku 5 sa z dôvodu prehľadnosti rozdelil do samostatných nových odsekov 5 až 9. Odsek 6 ustanovuje povinné náležitosti žiadosti. Odsek 7 upravuje výšku poplatku za žiadosť o odsúhlasenie metódy ocenenia. Výška poplatku sa po novom nebude odvíjať od hodnoty obchodného prípadu, ale bude pevne stanovená. Uvedená úprava bola vykonaná z dôvodu problémov pri stanovení výšky hodnoty obchodného prípadu.

čl. I bod 24 - § 18 ods. 10 §
Podstatné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia (APA – advance pricing agreement) a stanovujú predpoklady, ktoré musia byť dodržiavané v rámci transferového oceňovania, aby APA bola platná. Podstatné podmienky sú podkladom pre stanovenie metódy transferového oceňovania v žiadostiach o APA, či už ide o daňovníka, tretiu stranu, priemyselné odvetvie, alebo obchodné a ekonomické podmienky. Následkom porušenia podstatnej podmienky je zrušenie alebo zmena APA bez ohľadu na to, či zmena podstatných podmienok bola spôsobená daňovníkom alebo treťou stranou. Podstatné podmienky, ktoré ovplyvňuje daňovník môžu byť napríklad spôsob vykonávania obchodnej činnosti, firemné či obchodné štruktúry, obchodné stratégie, zmena funkcií a rizík a iné. Podstatné podmienky, ktoré nie sú ovplyvnené daňovníkom zahŕňajú napríklad rozsah očakávaného objemu transakcií, zmenu daňového systému, zmenu podmienok na trhu a iné.

čl. I bod 25 - § 18a §
Nové ustanovenie § 18a bolo zavedené z dôvodu sankcionovať vo vyššej miere úmyselné vyhýbanie sa plateniu daní, a to najmä v prípade transferového oceňovania, pri ktorom často dochádza k agresívnemu daňovému plánovaniu. K doteraz platným ustanoveniam týkajúcich sa sankcií v daňovom poriadku sa týmto ustanovením zavádza zvýšenie sankcií pre daňovníkov, ktorí prostredníctvom transferového oceňovania úmyselne znižujú základ dane alebo zvyšujú daňovú stratu. Pre daňovníkov, ktorí sa dopúšťajú deliktov už teraz obsiahnutých v daňovom poriadku, ostáva výška sankcií v doteraz platnom znení. § 18a ods. 1 zdvojnásobuje výšku sankcie pre subjekty, ktoré sa dopustia správneho deliktu podľa daňového poriadku a zároveň správca dane musí uplatniť postup podľa druhej vety § 3 ods. 6 daňového poriadku. To znamená, že konanie daňovníka nemá ekonomické opodstatnenie a jeho výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorého výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. Jedná sa napríklad o situácie, kde dochádza k úmyselnému …

čl. I bod 26 - § 19 ods. 2 písm. u) §
Daňovým výdavkom bude aj poskytnutie materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia, ktorú daňovník bezodplatne odovzdá Ministerstvu vnútra SR na základe darovacej zmluvy. Humanitárna pomoc sa bude realizovať na základe už platného mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci SR do zahraničia (uznesenie vlády SR č. 310 z 12. apríla 2006). Zámer daňovo podporiť poskytovateľov materiálnej humanitárnej pomoci vychádza z unesenia vlády SR č. 178 z 11.mája 2016, ktorým sa schválila smernica pre postup delegácie na Svetovom humanitárnom samite v Istanbule v dňoch 23. a 24. mája 2016, kde sa SR zaviazala uskutočniť legislatívne zmeny za účelom zvýšenia motivácie daňovníkov o účasť na humanitárnej pomoci. Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v núdzi, ktorej podstatou je pomoc, podpora, záchrana životov, ľudskej dôstojnosti a zmierňovanie utrpenia ľudí v prípade prírodných katastrof, človekom spôsobených kríz, stavu hladu alebo v porovnateľných núdzových situáciách. Pod pojmom materiálna humanitárna pomoc sa má mysli najmä poskytnutie potrebného materiálu, techniky, potravín, resp. iných produktov, ktoré boli vyšpecifikované príjemcom pomoci, humanitárnymi organizáciami, …

čl. I bod 27 - § 21 ods. 2 písm. o) §
V súčasnosti sa príspevok na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií považuje za nedaňový výdavok. Ide o príspevok, ktoré povinnosť platenia vychádza z osobitného predpisu, t. j. zo zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a použitie prostriedkov z tohto fondu je určené na riešenie krízových situácií vo všetkých členských štátoch EÚ. Uvedeným návrhom sa tento príspevok bude považovať za daňový výdavok.

čl. I bod 28 - § 25 ods. 3 §
Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu v § 17 ods. 39. V prípade vyradenia motorového vozidla, u ktorého nedošlo v lehote do jedného roka vrátane od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel k prevodu držby na inú osoby a zároveň v lehote 15 dní po uplynutí lehoty od zápisu motorového vozidla do evidencie nedošlo k úhrade plnej hodnoty registračného poplatku, sa pri výpočte zostatkovej ceny za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis vypočítaný rovnomernou metódou odpisovania.

čl. I bod 30 až 34 - § 43 ods. 1, 2, 3 písm. r), ods. 5 písm. d) a ods. 9 §
Príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplatené tuzemskej fyzickej osobe ako aj fyzickej osobe nerezidentovi do zahraničia sa budú zdaňovať daňou vyberanou zrážkou vo výške 7 % alebo sadzbou dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Výnimku tvoria fyzické osoby, ktoré sú daňovníkmi nezmluvných štátov podľa § 2 písm. x), ktorým sa tieto príjmy zdaňujú daňou vyberanou zrážkou vo výške 35 %. Navrhovanou úpravou zákona sa tiež určuje, že platiteľ dane, ktorý vypláca podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou a vyberá daň zrážkou, zrazí daň len zo sumy prevyšujúcej oslobodenú výšku podielu člena pozemkového spoločenstva, t. j. sumu prevyšujúcu 500 eur. Ak budú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) vyplatené právnickej osobe – daňovníkovi z nezmluvného štátu, rovnako sa príjem zdaní daňou vyberanou zrážkou vo výške …

čl. I bod 35 - § 43 ods. 23 §
Uvedený návrh spresňuje postup pri uplatnení metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v prípadoch uvedených v § 43 ods. 20 a 22. Daňovník – platiteľ dane vyberanej zrážkou, zamedzí dvojitému zdaneniu prostredníctvom oznámenia vydaného podľa § 43 ods. 15 a 17 písm. a) zákona, pričom prostredníctvom tohto oznámenia požiada aj o vrátenie dane, vypočítanej na vrátenie po aplikácii metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. V prípade vybratia dane zrážkou z peňažných plnení podľa § 43 ods. 20 stálou prevádzkarňou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby na území SR, táto je povinná vystaviť potvrdenie pre prijímateľa o výške peňažného plnenia a zrazenej dani v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo peňažné plnenie vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech prijímateľa.

čl. I bod 36 - § 45 ods. 4 §
Zmena sa navrhuje z dôvodu nutnosti flexibilnejšej aktualizácie zoznamu štátov, ktoré budú zrážať daň až do ich prechodu na spoločný štandard oznamovania OECD (CRS – common reporting standards). Vo vzťahu k týmto štátom sa ponechá možnosť zápočtu zrazenej dane z vyplateného, poukázaného alebo pripísaného úroku. Táto úprava reaguje na potrebu ponechania možnosti zápočtu pre Rakúsko, ako aj pre tretie krajiny, ktoré majú podpísané Dohody s EÚ o uplatňovaní ekvivalentných opatrení ako boli dohodnuté v Smernici o zdaňovaní príjmu z úspor a postupne podpisujú pozmeňujúce protokoly k dohodám s EÚ o prechode na CRS.

čl. I bod 37 - § 49a ods. 7 §
V súčasnosti má vyplácajúci zástupca povinnosť oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka správcovi dane v zákone určené informácie o fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ, závislého územia alebo územia tretieho štátu a ktorá je konečným príjemcom vyplateného, poukázaného alebo pripísaného úroku. Z dôvodu zrušenia smernice o zdaňovaní príjmu z úspor už nie je potrebné upravovať túto povinnosť vyplácajúcich zástupcov a povinnosť sa vypúšťa zo zákona.

čl. I bod 38 - § 51e §
Súčasťou osobitného základu dane sú u fyzickej osoby iba príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) plynúce zo zdrojov v zahraničí. Tieto príjmy sa zdania sadzbou dane vo výške 7 % alebo 35 %, ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v nezmluvnom štáte. Navrhovanou úpravou sa od dane oslobodzuje aj podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou plynúci zo zdrojov v zahraničí do výšky 500 eur. Zdaniteľným príjmom bude podiel člena pozemkového spoločenstva len v prípade, ak bude vyšší ako 500 eur a to v sume prevyšujúcej túto čiastku. Súčasťou osobitného základu dane u právnickej osoby sú iba príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) prvého bodu, ktoré sú predmetom dane, plynúce od daňovníka z nezmluvného štátu § 2 písm. x). Tieto príjmy sa zdania sadzbou dane vo výške 35 %.

čl. I bod 39 - § 52zi a § 52zj §
§ 52zi K odseku 1 - Sadzba dane z príjmov právnickej osoby vo výške 21 % sa použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2017. Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, použije túto sadzbu dane prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začne v priebehu kalendárneho roka 2017. K odseku 2 – Ustanovenie týkajúce sa úpravy základu dane závislej osoby, ako aj zahrnutia nájomného a odplaty za použitie alebo poskytnutie práva na použitie sa uplatní už pri podávaní daňového priznania počnúc 1. 1. 2017. K odseku 3 - Ustanovenia § 18a ods. 1 a 2 týkajúce sa zvýšenia sankcie a možného zníženia sankcie sa použijú na doruby z daňovej kontroly začatej po 31. decembri 2016. K odseku 4 – Ustanovenie § 18a týkajúce sa zníženia sankcie na 3 percentá v prípade, ak daňovník požiada o odsúhlasenie metódy ocenenia sa uplatní na všetky prípady, kde ešte nebola pokuta právoplatne vyrubená. K odseku 5 - Podiely …

čl. I bod 40 – príloha č. 2
Nadväzne na transpozíciu Smernice, ktorou sa zrušuje Smernica o zdaňovaní úspor (2003/48/ES), sa aktualizuje príloha č. 2, kde sa uvádza zoznam prebratých smerníc.

čl. I bod 41 – prílohy č. 3 až 5
Z dôvodu zrušenia Smernice o zdaňovaní príjmu z úspor a vypustenia povinností vyplácajúcich zástupcov zo zákona o dani z príjmov sa vypúšťajú príslušné prílohy, ktoré mali nadväznosť na povinnosti vyplácajúcich zástupcov.

čl. VIII (Zákon o dani z príjmov)

čl. VIII bod 1 (§ 2 písmeno ac) §
Do základných pojmov sa dopĺňa definícia vkladu, za ktorý sa bude považovať peňažný aj nepeňažný vklad do základného imania, ako aj peňažný a nepeňažný príspevok do kapitálového fondu. Za splatený vklad sa bude považovať iba zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ak pôjde o podiel na zisku (dividendu) vykázaný za zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane. Touto úpravou sa zamedzuje zdaneniu prostriedkov zo zníženia základného imania v tom prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol u daňovníka predmetom dane (napr. základné imanie zvyšované zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia 2004-2016). Za splatený vklad sa však nebude považovať zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil daňovníkovi, by bol predmetom dane a podliehal zdaneniu. Za splatený vklad sa nepovažuje ani zvýšenie základného imania z kapitálových fondov z príspevkov nerealizovaných daňovníkom. Za …

čl. VIII bod 2 a 11 (§ 3 ods. 1 písm. e) a § 52zl) §
Za podiel na zisku (dividendu) sa bude považovať aj príjem plynúci zo zníženia základného imania, ktoré bolo predtým zvyšované zo zisku po zdanení. Rovnako sa za podiel na zisku (dividendu) bude považovať aj výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ak bol kapitálový fond z príspevkov tvorený zo zisku po zdanení. Podľa prechodného ustanovenia nebudú príjmy plynúce zo zníženia základného imania, ktoré bolo zvyšované zo zisku po zdanení, predmetom dane iba v prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol predmetom dane.

čl. VIII bod 3 až 10 §
V nadväznosti na úpravu kapitálových fondov z príspevkov v § 217a Obchodného zákonníka sa upravuje aj daňový dopad kapitálového fondu na základ dane z príjmov. Obchodný zákonník všeobecne definuje tvorbu kapitálového fondu, ako aj možnosť jeho prerozdelenia. Priamo v § 217a sa uvádza, že splatené príspevky spoločníkov (akcionárov) je možné použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov (akcionárov) po splnení zákonom stanovených podmienok. Ak dôjde k prerozdeleniu kapitálového fondu medzi spoločníkov (akcionárov) vyplatený príjem bude považovaný za zdaniteľný príjem daňovníka. Ak tieto vlastné zdroje budú prerozdelené aj spoločníkom (akcionárom), ktorí príspevky do kapitálových fondov nerealizovali, zákon ustanovuje, že daňový výdavok vo forme splateného príspevku si môže uplatniť iba ten akcionár (spoločník), ktorý príspevok aj splatil. Výdavok si však bude môcť uplatniť iba do výšky dosiahnutého príjmu. Zostávajúcu časť v daňových výdavkoch neuplatneného príspevku si môže daňovník uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za predpokladu, že mu bude vyplatený takýto príjem, resp. pri predaji akcií alebo obchodného podielu. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného …

čl. I

čl. I bod 1 - § 2 písm. d) §
Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak na území SR má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie. Uvedená terminológia vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníkov v SR.

čl. I bod 2 - § 2 písm. n) a o) §
Navrhovaná úprava súvisí s implementáciou Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „Smernica ATAD“) a zapracovaním časti smernice, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.

čl. I bod 3 - § 2 písm. r) §
Ide o zmenu v súvislosti so zavedením pojmu subjekt v písm. ac), kedy subjektom sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok.

čl. I bod 4 - § 2 písm. ac) až af) §
V písmene ac) sa zavádza definícia subjektu, ktorým sa rozumie právne usporiadanie majetku (trust) alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu (napr. partnership - združenie) alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok. Definícia je potrebná z dôvodu implementácie smernice ATAD. V písmene ad) sa definuje pojem ústredie, ktorý sa využíva aj v súvislosti so zdanením pri odchode. Ústredím sa rozumie právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne. V písmene ae) sa zavádza z dôvodu právnej istoty do základných pojmov definícia konečného príjemcu príjmov. Interpretácia konečného príjemcu vychádza z koncepcie používanej v smerniciach EÚ, ako aj zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Doplnenie tohto pojmu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom. Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu. Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území …

čl. I bod 5 a 12 - § 4 ods. 8 a § 8 ods. 16 §
Navrhovaná úprava rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t.j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.

čl. I bod 6, 13, 47 a 48, 50 až 53 - § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 19 ods. §
Podľa zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa s účinnosťou od 1. marca 2017 u fyzických osôb umožňuje vstúpiť do procesu oddlženia a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky vyplývajú z podnikateľskej činnosti alebo nie. Dlžník – fyzická osoba si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz. Z tohto dôvodu sa z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) vypúšťa reštrukturalizácia, nakoľko túto formu môže využiť už iba právnická osoba a dopĺňa sa odpis záväzku na základe splátkového kalendára. Odpis záväzkov, ktoré nebude musieť dlžník uhradiť v nadväznosti na uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára, bude u dlžníka príjmom oslobodeným od dane. Od dane bude oslobodený aj odpis záväzkov v prípade, ak dôjde k zrušeniu konkurzu, avšak len v prípade podľa § 167v ods. 1 …

čl. I bod 7 a 8 – poznámka pod čiarou k odkazu 27 a § 6 ods. 4 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu autorského zákona.

čl. I bod 9 - § 8 ods. 1 písm. a) §
Návrhom zákona sa ustanovenie len legislatívne spresňuje a to spresnením definície príležitostnej činnosti, za ktorú sa nepovažovalo a ani nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu, kde úhrada za ňu znižuje základ dane podnikateľov podľa § 17 až 29. V takomto prípade je možné vychádzať z predpokladu, že daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov, daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si plánuje takýto výdavok aj uplatniť do daňových výdavkov a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 …

čl. I bod 10 - § 8 ods. 1 písm. j) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zadefinovaním špeciálneho príjmu športovcov v súvislosti s presunom špeciálnych druhov príjmov športovcov z § 6 ods. 2 písm. b) do ods. 2 písm. e).

čl. I bod 11 a 102 - § 8 ods. 3 písm. c) a § 43 ods. 3 písm. o) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

čl. I bod 14, §
73, 75, 76, 78, 79, 83 až 87, 89 a 91, 93 až 96, 117 a 118, 131 - § 9 ods. 2 písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 nadpis, § 37 ods. 5 a ods. 6, § 38 ods. 4 až 7, § 39 ods. 6, ods. 9 písm. a) a b), ods. 11, 14, 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a druhá veta a § 47 ods. 1 druhá veta, § 52zl ods. 4 a 17 Navrhovanou úpravou sa zavádza daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Návrh zákona zároveň upravuje podmienky, po ktorých splnení si môže daňovník tento daňový bonus uplatniť. Hlavnými zákonnými podmienkami je skutočnosť, že daňovník – žiadateľ o úver musí mať ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov priemerný mesačný príjem …

čl. I bod 15 a 131 - § 9 ods. 2 písm. y) a § 52zl ods. 5 §
V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. marca 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť zdaniteľných nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

čl. I bod 16 - § 9 ods. 2 písm. ac) §
Navrhovaná úprava s účinnosťou od 1.1.2018 oslobodzuje peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.

čl. I bod 17, 19, 72, 77 a 83 - § 11 ods. 1 a 14, § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods §
Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na uhradené služby v kúpeľných zariadeniach, ktoré majú povolenie na kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa, ktoré je vymedzené v § 33 zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov. Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka …

čl. I bod 18 a 131 - § 11 ods. 6 a § 52zl ods. 6 §
Legislatívna úprava z dôvodu rovnakého daňového posudzovania výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa slovenských právnych noriem a zo zdrojov v zahraničí. Uvedeným spôsobom sa bude postupovať už pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie 2017.

čl. I bod 20 - § 13a a § 13b §

čl. I § 13a §
Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť osobitný daňový režim pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Jedná sa o oslobodenie príjmov (výnosov) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov a úžitkových vzorov, ale aj z použitia alebo za použitie počítačových programov (softvér). Podmienkou uplatnenia tohto oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, t. j. oslobodenie nie je možné uplatniť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, alebo softvéru. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2 aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, softvér) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Zámerom je podporiť priemyselný výskum a vývoj a z dôvodu, že sa jedná o finančne nákladnú činnosť, len u daňovníkov – právnických osôb. Z dôvodu, že …

čl. I § 13b §
Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť druhú formu osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie tzv. vnorených nehmotných aktív (embedded royalties), t. j. patentov a úžitkových vzorov využívaných pri výrobe výrobkov. Jedná sa o oslobodenie časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. Pri uplatňovaní oslobodenia je potrebné vychádzať z následnej kalkulácie predajnej ceny výrobkov založenej na skutočných priamych a nepriamych nákladoch vrátane k nim prislúchajúcich réžií (výrobná, správna a odbytová, ktorej súčasťou sú predovšetkým náklady na marketing, reklamu, náklady na sprostredkovanie predaja a pod). Podmienkou uplatnenia tejto formy oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2, takisto ako pri oslobodení podľa § 13a, aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent a úžitkový …

čl. I bod 21 - § 15 písm. a) tretí a štvrtý bod a písm. b) druhý bod §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na spresnenie zdanenia podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností, ktoré sú im vyplácané z dôvodu majetkovej účasti v.o.s. alebo k.s. na inej právnickej osobe.

čl. I bod 22 - § 15 písm. b) tretí bod §
V nadväznosti na implementáciu Smernice ATAD sa v § 17f a 17g upravuje nový koncept - zdanenie pri odchode. Zdanenie pri odchode, ktoré sa týka iba právnických osôb sa vyčísli v osobitnom základe dane, ktorý bude zdaňovaný sadzbou dane vo výške 21 %. V tejto súvislosti sa do § 15 písm. b) dopĺňa tretí bod – sadzba dane 21 % pre osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2.

čl. I bod 23 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod §
V § 16 v ods. 1 sa dopĺňa desiaty bod, ktorý stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území SR možno považovať aj úhrady od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v prípade, že predmetné odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti sú u týchto daňovníkov uznanými daňovými výdavkami.

čl. I bod 23, §
100, 103, 113, 114, 128 až 130 - § 16 ods. 1 písm. e) jedenásty bod, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. s), ods. 5 písm. d), ods. 24 a 25, § 44 ods. 7 a § 51e ods. 2 až 4 Navrhovanými úpravami sa spresňuje zdanenie podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností v prípadoch, ak im plynú tieto príjmy z dôvodu, že uvedené spoločnosti majú majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o., a.s.) alebo družstve. Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak má verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje …

čl. I bod 24 - § 16 ods. 2 §
Navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 je spresnená definícia výkonu činnosti a trvalého miesta, ktoré sú základnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne na území SR. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR je možné považovať aj výkon činností prostredníctvom digitálnej platformy na území SR. Za takéto činnosti digitálnej platformy môžeme považovať najmä sprostredkovávanie uzatvárania kontraktov medzi držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby a koncovým užívateľom. Cieľom ustanovenia je spresniť definíciu stálej prevádzkarne zavedením právnej fikcie, nakoľko súčasné znenie nereflektuje novodobé modely podnikania posledných rokov, kedy sa činnosti na území jednotlivých štátov poskytujú aj bez fyzickej prítomnosti podnikateľa na území štátu a postačujúca je jeho virtuálna prítomnosť, pričom prichádza k diskriminácií podnikateľov – daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou poskytujúcich činnosti na našom území prostredníctvom stálych prevádzkarní a daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí sú povinní svoje príjmy riadne zdaňovať. Uvedení podnikatelia operujúci prostredníctvom digitálnych platforiem týmto spôsobom poberajú príjmy zo zdrojov na území SR, pričom na jej …

čl. I bod 25 - § 17 ods. 6 prvá a druhá veta, ods. 7, § 18 ods. 4, 5, 7 až 10 §
Ide o zmenu súvisiacu s vnútorným presunom kompetencií v rámci finančnej správy.

čl. I bod 26 - § 17 ods. 7 posledná veta §
Ide o legislatívno-technickú zmenu, a to o zosúladenie odkazu na postup pri žiadostiach o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne s ustanoveniami v § 18, ktoré upravujú žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy a spôsobu určenia ceny.

čl. I bod 27 a 99 - § 17 ods. 26 a § 41 ods. 12 a 13 §
V § 41 odseku 12 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia nezostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla (zápis zmeny do Obchodného registra v SR) alebo ak tu spoločnosť mala iba miesto skutočného vedenia, ku dňu skutočnej zmeny miesta, kde sa tvoria a prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre spoločnosť alebo družstvo ako celok s primeranými vecnými ale najmä personálnymi podmienkami pre takúto činnosť a nevznikne jej tu stála prevádzkareň. Vzhľadom na to, že na území SR nezostáva stála prevádzkareň a všetok majetok je presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný na presunutý majetok uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode. V § 41 odseku 13 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí posledným dňom zdaňovacieho …

čl. I bod 28 - § 17 ods. 40 §
Navrhuje sa, aby sa pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b vylučovali zo základu dane výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b, a to v rovnakom pomere, v akom sa tieto príjmy (výnosy) oslobodzujú od dane. Jedná sa o všetky náklady vynaložené na tieto oslobodzované príjmy (výnosy), a v rámci nich napr. o náklady marketingového a reklamného charakteru, nákladov na sprostredkovanie predaja a atď. V § 17 ods. 40 sa navrhuje osobitne uviesť pravidlo uplatňované, resp. uvedené v § 21 ods. 1 písm. j) zákona, t. j. že daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.

čl. I bod 29 až 32 a 131 - § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 52zl ods. 9 §
Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov, kedy tieto bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Iba v reálnych hodnotách bude možné realizovať nielen vklady realizované v rámci slovenských transakcií, ale aj individuálne vklady resp. vklady podniku alebo jeho časti mimo územia SR. Výnimkou z toho pravidla je individuálny vklad, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel, vklad podniku alebo jeho časti, ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v členskom štáte EÚ alebo EHP a na území SR zostáva majetok, podnik alebo jeho časť súčasťou stálej prevádzkarne tohto daňovníka, avšak len v prípade, ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu (výnimka uvedená v § 17d). V ostatných prípadoch bude možné na daňové účely uplatniť iba ocenenie v reálnych hodnotách a použiť iba úpravu základu dane v …

čl. I bod 33 a 34 - § 17c ods. 3 písm. a) a § 17c ods. 11 §
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Ak príde k ich vyplateniu skôr ako boli v plnej výške zdanené podľa § 17c ods. 3 písm. a), je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane tú časť vyplatených oceňovacích rozdielov, ktorá ešte neprešla zdanením a bude sa vyplácať. V tejto súvislosti sa do § 17c ods. 3 písm. a) dopĺňa podmienka, ak zákon v § 17 ods. 11 neustanovuje inak. Rovnaký postup sa uplatní, ak dochádza k výplate týchto oceňovacích rozdielov, ktoré boli predtým použité na zvýšenie ZI alebo boli účtované ako súčasť kapitálového fondu podľa § 217a Obchodného zákonníka.

čl. I bod 34 a 131 - § 17c ods. 9 a 10 a § 52zl ods. 10 §
Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možná uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách. Výnimkou je iba situácia podľa § 17e. Ak právnemu nástupcovi so sídlom v zahraničí nezostane majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie ako súčasť stálej prevádzkarne (funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) na území SR, je povinný uplatniť iba reálne hodnoty a oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie jednorazovo. Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f. Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri …

čl. I bod 35 až 39 a 131 - §17d ods. 7, 8, 10, 11 a 13, § 52zl ods. 9 §
Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov a ich dopad na základ dane z príjmov. Individuálne nepeňažné vklady, či už budú vložené daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou do tuzemských spoločností alebo zahraničných spoločností bude možné realizovať už iba v reálnych hodnotách s výnimkou, ktoré je špecifikovaná v § 17d ods. 7. Nepeňažné vklady podniku alebo jeho časti v rámci tuzemských spoločností bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Možnosť použitia pôvodných hodnôt pri realizácii nepeňažných vkladov sa bude vzťahovať iba na situácie individuálneho nepeňažného vkladu, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel a nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, ak vkladateľom je daňovník so sídlom na území SR, ktorý vkladá majetok, podnik alebo jeho časť a zároveň prijímateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo EHP, avšak iba vtedy, ak majetok, podnik alebo jeho časť, ktoré sú predmetom vkladu zostanú súčasťou stálej prevádzkarne na území SR prijímateľa nepeňažného …

čl. I bod 40 až 43 a 131 - § 17e ods. 8 až 10, 12 a 13 a § 52zl ods. 10 §
Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možné uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách a v pôvodných hodnotách iba po splnení podmienok v § 17e ods. 8. Možnosť použitia pôvodných hodnôt u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa bude vzťahovať iba na situáciu, ak: daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník so sídlom na území SR a zároveň právnym nástupcom je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie, avšak iba vtedy, ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostanú súčasťou stálej prevádzkarne právneho nástupcu na území SR a legislatíva členského štátu právneho nástupcu umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách. Ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky podľa odseku 8, uplatní …

čl. I bod 43 a 103 - § 17e ods. 14 a § 43 ods. 3 písm. t) §
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Pri výplate oceňovacích rozdielov je právny nástupca povinný sledovať, či vyplatená suma oceňovacích rozdielov je vyššia ako suma oceňovacích rozdielov pripadajúca na príslušné zdaňovacie obdobia vypočítaná, tak že suma oceňovacích rozdielov sa delí počtom rokov majetku s najdlhšou dobou odpisovania, ktorý bol nadobudnutý v rámci zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev. Takto vyčíslený podiel sa násobí počtom rokov, počas ktorých bol tento majetok odpisovaný v čase, keď sa oceňovacie rozdiely vyplácajú. Ak vyplatené oceňovacie rozdiely presiahnu takto vypočítanú sumu, suma vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou oceňovacích rozdielov a takto vypočítaným súčinom sa zdaní daňou vyberanou zrážkou podľa § 43.

čl. I bod 44 - § 17f až § 17h §

čl. I § 17f §
Cieľom zdanenia pri odchode je zaistiť, aby v prípade, že daňovník presúva majetok alebo mení svoju daňovú rezidenciu mimo územia SR, zdanil na území SR ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný. Nejde o situácie podnikových kombinácií, kedy napr. pri predaji podniku alebo jeho časti dochádza k skutočnej realizácii ziskov, t.j. daňovník získava príjem z predaja podniku alebo jeho časti a zároveň dochádza k zmene vlastníckeho práva k majetku z titulu predaja podniku alebo jeho časti. Rovnako v prípade nepeňažného vkladu, napr. vkladu podniku alebo jeho časti dochádza síce k prevodu majetku a záväzkov, avšak vkladateľ nepeňažného vkladu získava ako protihodnotu účasť na spoločnosti (prijímateľovi nepeňažného vkladu), t.j. dochádza tu k zmene právneho vlastníctva k majetku a vkladateľ nepeňažného vkladu získava nový majetok, ktorý u neho bude predmetom dane a SR nestráca právo zdaňovať tento majetok. Ak by však u kupujúceho alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu došlo k presunu …

čl. I § 17g §
Ustanovenia obsahujú osobitnú úpravu platenia dane pri zdanení pri odchode v nadväznosti na smernicu ATAD. Vzhľadom k tomu, že ide o daň z nerealizovaných ziskov, smernica umožňuje uhradiť daň v splátkach počas 5-tich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok, t. j. ak sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť presúvajú do členského štátu Európskej únie, alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so SR alebo Európskou Úniou tento štát uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, ktorá je rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici Rady 2010/24/EÚ. V ostatných prípadoch je daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania. Postup pri umožnení platby daňovej povinnosti zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode v splátkach je primeraný postupu, ktorým sa postupuje v prípade daňovníka, ktorý žiada o úhradu dane v splátkach, t. j. daňovník podá správcovi dane žiadosť, v ktorej …

čl. I bod 45 - § 18 ods. 6 písm. a) a d) §
Ide o zosúladenie jednotného a množného čísla v uvedenom ustanovení. Podľa nového návrhu sa uvádza už len jednotné číslo pre posudzovanú kontrolovanú transakciu. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. I bod 46 - § 18 ods. 11 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunom zadefinovania legislatívnej skratky „finančné riaditeľstvo“ v § 13a.

čl. I bod 49 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 a 5 §
Zákonom č. 2/2007 Z. z. sa s účinnosťou od 1.4.2017 upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa upravuje aj oblasť zastavenia exekučného konania. Exekučný poriadok umožňuje 3 spôsoby zastavenia exekúcie: súdom, exekútorom alebo zo zákona. Z uvedeného dôvodu sa upravuje aj oblasť daňového odpisu pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. h) 4. a 5. bode zákona o dani z príjmov. Štvrtý bod sa upravuje v nadväznosti na možnosť zastavenia exekúcie súdom a to na možnosť podľa § 61k ods. 1 písm. a), ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Podľa § 61k ods. 5 sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u exekútora, ktorý vyzve oprávneného na vyjadrenie sa. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; v …

čl. I bod 54 - § 20 ods. 22 §
Navrhovanou úpravou sa umožňuje na základe rozhodnutia daňovníka alternatívna možnosť tvorby daňovo uznanej opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Daňovník sa bude môcť rozhodnúť, či daňovo uznanú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky vo výške 100 % vytvorí v zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako1 080 dní, alebo tak urobí až v zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní od splatnosti samotného príslušenstva.

čl. I bod 55 - § 21 ods. 2 písm. o) §
Cieľom tejto úpravy je zamedziť situáciám, ktoré môžu vzniknúť medzi závislými osobami, kedy môže dôjsť k uplatneniu toho istého daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa právneho predpisu v inom štáte (dvojitý odpočet toho istého výdavku), alebo k uplatneniu daňového výdavku na území SR, ktorý nie je zdaniteľným príjmom zahrnutým do základu dane na území SR alebo na území iného štátu (odpočet bez zahrnutia). Riešením týchto situácií je zamietnutie daňového výdavku za účelom ochrany základu dane na území SR. Uvedené situácie môžu vzniknúť v rámci tuzemských aj zahraničných transakcií. Zákon však osobitne ustanovuje, že ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu sa neuplatní, ak závislou osobou je fyzická osoba, u ktorej by bol dosiahnutý príjem oslobodený od dane podľa § 9. Rovnako sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu neuplatní v prípade, ak pôjde o výdavky (náklady) realizované voči subjektom nezaloženým alebo nezriadeným za účelom podnikania, avšak len v prípade, že …

čl. I bod 56 - § 22 ods. 6 písm. f) §
Hlavným cieľom opatrenia má byť podpora a obnova existujúcich budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia. Ide o budovy daňovníkov – držiteľov povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Navrhovanou úpravou sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá je umiestnená na kúpeľnom území, slúži na kúpeľnú starostlivosť a služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou (vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia) a je súčasťou prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej starostlivosti, bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia a opráv v príslušnom zdaňovacom období bude rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy (na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali) stanovenej podľa § 25 ods. 1 a 2. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne oddelene od budovy a zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov. Za iný majetok sa bude považovať aj úhrn hodnoty …

čl. I bod 57 - § 25 ods. 1 písm. i) §
Do vstupných cien dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Táto hodnota je vstupnou cenou majetku na účely odpisovania.

čl. I bod 58 - § 25a písm. g) §
Do vstupných cien finančného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode.

čl. I bod 59 - § 26 ods. 11 §
Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania a zmeny prerušenia odpisovania hmotného majetku nie je možné uplatniť v rámci vyrubovacieho konania. To znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v rámci vyrubovacieho konania nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť.

čl. I bod 60 až 63 - § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10 §
Doterajšie ustanovenia upravujúce dôsledky porušenia podmienok pri uplatňovaní úľavy na dani podľa § 30a alebo 30b sa menia tým spôsobom, že porušenie princípu nezávislého vzťahu nebude mať automaticky za následok zánik priznaného nároku na úľavu na dani. Nové ustanovenie tiež zjednotilo sankcie pri nedodržaní podmienok podľa ods. 3 písm. a), b) a d). Ak daňovník neoprávnene čerpal úľavy na dani, sankcia sa bude odvíjať od závažnosti porušenia. Ak ide len o malé porušenie povinnosti daňovníka, ktoré spôsobí zvýšenie pomernej časti základu dane o menej ako 10 %, nárok na úľavu na dani sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá súvisí s porušením podmienky a o rovnakú sumu sa znižuje aj priznaný objem úľavy. Ak ide o zvýšenie pomernej časti základu o viac ako 10 %, nárok na uplatnenie úľavy na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a o neoprávnene čerpanú úľavu na dani sa …

čl. I bod 64 - § 30c ods. 1 §
Navrhovanou úpravou sa mení výpočet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, v dôsledku čoho prichádza k zvýšeniu odpočtu. Základnou sumou na odpočet u daňovníka, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, je 100 % zaúčtovaných výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj po úprave podľa ods. 4 a 5. Výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj sa v tejto časti odpočtu sledujú na úrovni jednotlivého projektu výskumu a vývoja.

čl. I bod 65 - § 30c ods. 2 §
V súvislosti so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa umožňuje v zdaňovacom období okrem sumy podľa odseku 1 odpočítať aj 100 % prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v úhrne za všetky projekty výskumu a vývoja. Zároveň sa presne definuje, že prírastok výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa nezisťuje len ako medziročný prírastok, ale prostredníctvom priemerných výdavkov (nákladov) sa zohľadňujú až dve bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Sumu odpočtu podľa odseku 1 je možné zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet uplatňuje a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období a priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

čl. I bod 66, 67, 69 a 70 - § 30c ods. 3 až 10 §
Jedná sa o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Zároveň sa v § 30c ods. 10 zjednocuje lehota na podanie dodatočného daňového priznanie s daňovým poriadkom.

čl. I bod 68 - § 30c ods. 5 písm. b) §
Medzi výdavky (náklady), ktoré možno zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa navrhuje zaradiť aj výdavky (náklady) na licencie za počítačový program (softvér) využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (napr. grafické a konštrukčné počítačové programy a pod.). Za výskumno-vývojový počítačový program (softvér) nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch.

čl. I bod 71 - § 32 ods. 6 písm. c) §
Legislatívno-technické zmeny z dôvodu doplnenia definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) prvom bode.

čl. I bod 74 - § 33 ods. 2 §
Cieľom navrhovanej úpravy je, aby si nárok na daňový bonus na dieťa mohol uplatniť aj ten daňovník, ktorý bol náhradným rodičom nezaopatreného dieťaťa, a ktorý je naďalej „náhradným rodičom“ tohto už plnoletého nezaopatreného dieťaťa, ak sa toto dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a zároveň platí, že do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Kvôli spresneniu na účely zákona sa starostlivosťou nahrádzajúcou starostlivosť rodičov rozumie: zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča pestúnska starostlivosť poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Oprávnenosť nároku na daňový bonus môže daňovník preukázať napr. potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto vyživovanému dieťaťu. Nárok na daňový bonus na plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne …

čl. I bod 80 až §
82, 90, 92, 121 a 122, 124 až 126 - § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9 písm. b), § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 50 ods. 6 písm. a) a f) § 50 ods. 7 Navrhovanou úpravou dochádza k vráteniu legislatívneho znenia k postupu použitia podielu zaplatenej dane zamestnancov v súlade s legislatívnou úpravou účinnou do 31.12.2015. K predmetnému návrhu sa pristúpilo po predchádzajúcich konzultáciách so zástupcami mimovládnych neziskových organizácií. Medzi hlavné dôvody predkladaného návrhu patria: - veľká administratívna záťaž pre zamestnávateľov, - prenos zodpovednosti za správnosť postupu pri asignácii dane zo zamestnanca na zamestnávateľa, - značné finančné náklady spojené s úpravou mzdového softvéru zamestnávateľov, - skrátenie lehoty na rozhodovanie pre asignáciu dane u zamestnanca v príslušnom zdaňovacom období z 30. apríla na 15. februára. Zamestnávateľovi sa ukladá nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely poukázania podielu zaplatenej dane z …

čl. I bod 88 - § 38 ods. 11 §
Navrhuje sa ustanoviť osobitný právny režim realizácie daňovej povinnosti tak, aby sa plnenie tejto povinnosti v rámci zabezpečovania ekonomických záujmov štátu na jednej strane súčasne neohrozovalo alebo nevylučovalo zabezpečovanie ochrany bezpečnostných záujmov štátu na strane druhej. Navrhovaný mechanizmus plnenia daňovej povinnosti zabezpečuje rovnováhu medzi týmito základnými záujmami štátu a ich súbežné plnenie bez toho, aby plnenie jedného z nich ohrozovalo plnenie druhého.

čl. I bod 96 a 97 - § 40 ods. 12 písm. a) a b) §
Navrhovaná úprava zákona nadväzuje na znenie zákona č. 563/2003 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) novelizovaného zákonom č. 298/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017. Správca dane nebude určovať daňový bonus ani zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok tomu zamestnávateľovi, ktorý si nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov hlásenia a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Ak zamestnávateľ v lehote určenej správcom dane vo výzve neodstráni nedostatky hlásenia, ktoré majú vplyv na výšku daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, správca dane vykoná u zamestnávateľa daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňovník vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. Uvedené sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu.

čl. I bod 101 - § 43 ods. 2 §
Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že výnimka pre výber zrážkovej dane v prípade stálych prevádzkarni daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vzťahuje na tie stále prevádzkarne, ktoré sú riadne registrované podľa § 49a ods. 5 zákona.

čl. I bod 104 - § 43 ods. 6 písm. b) §
Doplnené v zmysle úpravy § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu.

čl. I bod 105 - § 43 ods. 10 §
Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situácia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré sú uhradené zriaďovateľom v inom štáte. Toto zohľadňuje aj medzinárodnú prax v kontexte medzinárodných zmlúv – článok 7 ods. 3 väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a tiež články 11 ods. 5 a 12 ods. 5 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

čl. I bod 106 a 108 - § 43 ods. 13 a ods. 15 §
Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na odvedenie dane vyberanej zrážkou ako aj na predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzickej alebo právnickej osoby, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy s daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie. Dochádza k posunutiu lehoty z 15 dní na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.

čl. I bod 107 - § 43 ods. 14 §
V návrhu úpravy zákona sa spresňuje spôsob, akým bude platiteľ dane oznamovať uzavretie písomnej dohody s daňovníkom o nezrazení dane podľa § 43 ods. 14 zákona. Zároveň zákon stanovuje údaje, ktoré budú súčasťou uvedeného oznámenia.

čl. I bod 109 až 112 - § 43 ods. 17 až 19 a 23 §
Navrhovanými úpravami dochádza k posunom zákonom určených lehôt pre oznamovacie povinnosti uvedených daňovníkov a zároveň aj k posunutiu lehoty pre odvedenie dane vyberanej zrážkou v zákonom určenom prípade.

čl. I bod 115 - § 45 ods. 1 §
Navrhovanou úpravou sa spresňuje možnosť využitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v prípade príjmov dosiahnutých formou podielov na zisku a príjmov z kapitálového majetku.

čl. I bod 116 - § 45 ods. 5 §
Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty v prípade zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 zákona, daňovníci budú mať k dispozícií podrobnejšie postupy k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

čl. I bod 117 - § 49 ods. 3 písm. a) a b) §
Navrhovaným ustanovením sa zavádza jednotné tlačivo pre oznámenie predĺženia lehoty na podanie daňového priznania o 3, resp. 6 mesiacov. Z dôvodu lepšej a rýchlejšej spracovateľnosti správcom dane a zjednodušenia formy oznamovania pre daňovníkov sa navrhuje aby tlačivo určilo a na svojom webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR.

čl. I bod 120 - § 49a ods. 8 §
Legislatívno-technická zmena z dôvodu zabezpečenia právnej istoty.

čl. I bod 123 - § 50 ods. 6 úvodná veta §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

čl. I bod 127 - § 50 ods. 11 §
Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová možnosť použitia finančných prostriedkov získaných z podielu zaplatenej dane pre nadácie v zákonom stanovenej výške 25% z prijatého podielu, ktoré môže vložiť do nadačného imania nadácie.

čl. I bod 131 – § 52zl §
K odseku 1 - Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ac) až af), § 17 ods. 40, § 21 ods. 2 písm. o) a § 30c sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018. K odseku 2 - Prechodné ustanovenie umožňuje ustanovenia súvisiace s procesom oddlženia u fyzickej osoby v zákone použiť už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2017. Úprava spresňujúca možnosť použitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch formou podielu zaplatenej dane a príjmov z kapitálového majetku sa vzťahuje už na daňové priznanie podávané po 31. decembri 2017.

čl. I odseku 3 - Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa p §
K odseku 4 - Ustanovenia týkajúce sa zavedenia daňového bonusu na zaplatené úroky sa prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie, ktoré budú uzatvorené po 31. decembri 2017. K odseku 5 - V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. januára 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. K odsekom 7 a 8 - Ustanovuje sa, že oslobodenie podľa § 13a § 13b sa bude vzťahovať na daňovníka, ktorému od 1. januára 2018 plynie príjem vo …

čl. I bod 132 – príloha č. 1
Navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie možnosti posúdenia úhrnu hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov ako iného majetku v § 22 ods. 6 písm. f) zákona. Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov bude zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

čl. I bod 133 – príloha č. 2
Do prílohy č. 2 sa dopĺňa Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

čl. XII (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)
Navrhuje sa umožniť nepriama forma podpory v podobe zníženej dane na zisk, reinvestovaný na hlavný sociálny účel podniku. Ide o úpravu, ktorá je obdobou podobných ustanovení v iných členských štátoch EÚ (napr. Taliansko, Luxembursko, Litva). Základnou myšlienkou je, že keďže štát sa rozhoduje registrované sociálne podniky podporovať, je v niektorých prípadoch jednoduchšie urobiť to ponechaním časti zisku, určenej na reinvestíciu, v samotnom podniku – než najprv zisk zdaniť a následne ho podniku „z druhej strany“ ponúknuť v podobe dotácie, so všetkou administratívnou záťažou, ktorá z toho pre štát i pre podnik vyplýva. Vzhľadom na to, že registrované sociálne podniky na zisk zamerané nie sú a spravidla ani veľké zisky generovať nebudú, zároveň platí, že prípadné dopady budú zanedbateľné. Daňová úľava sa bude vzťahovať iba na verejnoprospešné registrované sociálne podniky. Daňovník, ktorý si uplatní daňovú úľavu, si nemôže uplatniť úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, a …

čl. II
V súvislosti so zmenou v bode 60 (§ 147d ods. 1) sa vstupuje v článku II do § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje rozšíriť vyberanie dane z príjmu zrážkovou daňou z preplatkov na poistnom priamo Sociálnou poisťovňou pred vrátením preplatku na poistnom zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti plní aj ďalšie povinnosti platiteľa dane.

čl. IV

čl. IV bod 1 §
Návrhom sa suma príspevku na rekreáciu zaradzuje do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 152a Zákonníka práce.

čl. IV bod 2 §
Navrhuje sa nové znenie odseku 5, podľa ktorého sa suma príspevku na rekreáciu zamestnancov zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 152a Zákonníka práce.

čl. IV bod 3 §
Navrhuje sa doplnenie § 19 ods. 2 o nové písmeno v), ktoré zahŕňa sumu príspevku na rekreáciu do daňových výdavkov uplatniteľných pre samostatne zárobkovo činné osoby za podmienky, že vykonávajú podnikateľskú činnosť nepretržite aspoň 12 mesiacov. Zároveň sa dopĺňa nová poznámka pod čiarou s odkazom na § 152a Zákonníka práce.

čl. IV bod 4 §
Zavádza sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého bude možné navrhované zmeny uplatniť na rekreácie, ktoré začínajú po 31. decembri 2018.

čl. I

čl. I bod 1 až 4
Zmena výšky preddavkov na daň spôsobom, akým sa navrhuje v tomto návrhu zákona nie je novou myšlienkou, pretože už v minulosti sa s ňou stotožnilo napr. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Podľa údajov Finstatu platí preddavky na daň z príjmu približne 46 000 obchodných spoločností. Rozpočtované príjmy z dane z príjmu právnických osôb dosiahli v roku 2017 sumu 2,56 miliardy eur, pričom 400 najväčších platcov zaplatilo 63%, 1 200 najväčších platcov zaplatilo 74% a 5 000 najväčších platcov uhradilo až 86% všetkých príjmov dane z príjmu právnických osôb. Vychádzajúc z údajov Finstatu, platcovia preddavkov na daň z príjmov s daňovou povinnosťou nižšou ako 10 000 eur, prispievajú do výnosov dane z príjmu právnických osôb (DPPO), len približne 3%. Inými slovami platcovia s daňovou povinnosťou viac ako 10 000 eur zaplatili v roku 2017 až 97% z celkových výnosov dane z príjmu právnických osôb (DPPO). V dôsledku predloženého návrhu zákona by štátu vypadol priebežný príjem (z preddavkov). Tento výpadok štát môže financovať …

čl. I bod 5
Je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia, aby daňovníci neboli v právnej neistote, ktorého zdaňovacieho obdobia sa nový limit na platenie preddavkov na daň týka. Obdobné prechodné ustanovenia boli do zákona vložené aj v minulosti, keď sa preddavky zavádzali, resp. keď sa menila ich právna úprava.

čl. V (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)
Hodnota zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku, a to vrátane nákladov charakteru opráv, je u verejného subjektu považovaná za technické zhodnotenie hmotného majetku, ktoré je súčasťou ocenenia majetku. Ide o technické zhodnotenie, ktoré pre verejný subjekt zrealizuje poskytovateľ energetickej služby s garantovanou úsporou energie na základe osobitného zmluvného vzťahu - zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor podľa zákona č. 321/2014 Z. z.

čl. V (zákon o dani z príjmov)
Legislatívna úprava súvisiaca so zriadením Úradu na ochranu oznamovateľov, na ktorý prejde z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodovanie o poskytnutí odmeny. Čl. VI (zákon o poskytovaní právnej pomoci) Legislatívna úprava súvisiaca so zriadením Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Precizuje sa právna úprava, oznamovateľ bude môcť požiadať Centrum právnej pomoci o bezplatnú právnu pomoc v prípade, ak sa obráti na správny súd so správnou žalobou proti rozhodnutiu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorým tento úrad udelil súhlas s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi s ktorým oznamovateľ nesúhlasí a má za to, že bol urobený v súvislosti s jeho oznámením. Táto právna úprava sa bude vzťahovať aj na blízku osobu oznamovateľa, ako aj na zodpovednú osobu a jej zamestnancov.

čl. II
Úprava je potrebná z dôvodu zahrnutia odmeny asistenta sčítania podľa § 16 ods. 5 medzi príjmy fyzickej osoby zo závislej činnosti. Zároveň sa odstráni z tohto zákona obsolentný pojem „komisár sčítania“.

bod 1 - § 2 písm. w) §
V nadväznosti na analýzu zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa za účelom podpory rozvoja malých daňovníkov zavádza pojem „mikrodaňovník“. Mikrodaňovníkom je daňovník – fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a za zdaňovacie obdobie výška týchto príjmov (ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t.j. v súčasnosti 49 790 eur. Rovnako sa za mikrodaňovníka považuje aj daňovník právnická osoba, ktorej všetky výnosy dosiahnuté za príslušné zdaňovacie obdobie sú maximálne vo výške 49 790 eur vrátane. Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 eur, ale je závislou osobou podľa § 2 písm. n) zákona.

bod 2 - § 2 písm. x) §
Ustanovenie písmena x) sa upravuje vzhľadom na potrebu zapracovania EÚ zoznamu štátov a jurisdikcií, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti (tzv. čierny zoznam EÚ). Nadväzne na zapracovanie tohto zoznamu sa mení názov nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát. Zároveň sa v ustanovení upravuje, že Ministerstvo financií SR uverejní zoznam na webovom sídle, do ktorého zahrnie príslušné štáty a jurisdikcie, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v ustanovení.

bod 3 -§ 2 písm. ac) tretí bod §
Do § 2 písmena ac) sa dopĺňa, že za vklad sa považuje aj akcionárom splatený príplatok do rezervného fondu, ktorý je povinná spoločnosť vytvoriť pri založení spoločnosti podľa § 217 Obchodného zákonníka, ako aj ďalšie príplatky splatené priamo daňovníkom do rezervného fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy alebo Obchodného zákonníka. Ak je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Rovnako po splatení daňovníkom sa emisné ážio považuje za vklad splatený daňovníkom. Obdobne to platí aj u spoločníka s.r.o., ktorý vkladá vklad do rezervného fondu podľa § 67 Obchodného zákonníka, resp. člena družstva, ktorý vkladá vklad do nedeliteľného fondu družstva podľa § 235 Obchodného zákonníka. Za vklad sa nepovažuje zvýšenie rezervného fondu resp. nedeliteľného fondu družstva z nerozdelených ziskov, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

bod 4 a 31 - § 3 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod §
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vymedzuje, čo sa považuje za podiel na zisku (dividendu). Podľa § 217a Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov resp. spoločníkov, pričom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia. Ak sa spoločnosť rozhodne použiť nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom resp. spoločníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu). Až potom je možné tieto prostriedky považovať za príspevok splatený akcionárom resp. spoločníkom podľa § 217a Obchodného zákonníka. Zároveň sa dopĺňa, že za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj rozdelenie prostriedkov z rezervného fondu medzi spoločníkov (akcionárov), v časti, v akej bol tvorený z nerozdeleného zisku po zdanení. V nadväznosti na tieto zmeny v § 3 ods. 1 písm. e) sa spresňuje aj rozsah podielov na zisku (dividend) považovaných za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nerezidenta v § 16 ods. …

bod 5, 88 a 139 - § 5 ods. 3 písm. d), § 35 ods. 3 písm. a) a Príloha č. 6 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje vypustenie Prílohy č. 6. Postup navyšovania nepeňažného plnenia sa ponecháva na zamestnávateľovi. Z dôvodu nadbytočnosti sa zo zákona vypúšťa nemožnosť brutácie zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. j) a to z dôvodu, že ide o príjmy napr. členov volebných komisií, ktoré sú oslobodené od dane a aj od odvodov a vypúšťajú sa aj príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. k), ktorými sú príjmy dôchodcov od bývalého zamestnávateľa.

bod 6 a 48 - § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod §
Z dôvodu zvýšenia potreby dosiahnutia vyššej a lepšej kvalifikácie zamestnancov potrebnej pre činnosť zamestnávateľa sa navrhuje spresnenie a rozšírenie oslobodenia „benefitov“ poskytnutých zamestnávateľom a to formou ním zabezpečeného vzdelávania, ktoré je zadefinované napríklad v ustanoveniach Zákonníka práce, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a aj v zákone o štátnej službe, pričom ide tak o prehlbovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu ako aj zvyšovania kvalifikácie. Od dane z príjmov je však oslobodený výlučne nepeňažný príjem zamestnanca od zamestnávateľa vo forme zabezpečenia a poskytovania vzdelávania vtedy, ak sú tieto vzdelávacie aktivity predpokladom pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Ak ide o aktivity v rámci celoživotného vzdelávania hradené zamestnávateľom, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nebude sa jednať o príjem oslobodený od dane zo závislej činnosti na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa nepôjde o daňovo uznaný výdavok. V nadväznosti na ustanovenia ZP a iné osobitné predpisy bude oslobodené od dane z príjmov vzdelávanie zabezpečované zamestnávateľom, ktorým sa rozumie aj zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca formou absolvovania (dodatočného) komplexného …

bod 7 - § 5 ods. 7 písm. e) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 8 - § 5 ods. 7 písm. h) §
Vzhľadom na obsolentnosť právnej úpravy pôvodne uvádzanej v § 5 ods. 7 písm. h) zákona, navrhujeme znenie nahradiť novým oslobodeným druhom príjmu, ktorým sú príspevky zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku, poskytovanú nad rámec zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o pozitívne vnímané opatrenie, ktorým zamestnávateľ podporí účasť zamestnancov na lekárskych preventívnych prehliadkach a efektívnym a účinným spôsobom bude u zamestnancov podporovať ochranu ich zdravia a prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami (môže ísť napr. o preventívne vyšetrenie zamestnancov určitého veku alebo zamestnania na srdcovo-cievne alebo iné ochorenia ohrozujúce túto skupinu zamestnancov, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia napr. u žien, vyšetrenie zraku zamestnancov pracujúcich s počítačmi a pod.) Zo sociálneho fondu nie je možné uhrádzať prípadné náklady na preventívne lekárske prehliadky skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

bod 9 a 136 - § 5 ods. 7 písm. m) a § 52zza ods. 2 §
Navrhovanou zmenou sa mení prepočet nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa z titulu zabezpečenia dopravy na miesto výkonu práce a späť. Z návrhu vyplýva, že od dane môže byť oslobodené plnenie v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, pričom ak toto plnenie zamestnanca presiahne túto sumu, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie plnenie nad 60 eur vypočítané z preukázateľne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa, prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle, ktoré sa zníži o prípadný príspevok zamestnanca. Uvedený návrh reflektuje na situácie ktoré vzišli z praxe a to v prípadoch, kedy motorové vozidlá pri doprave neboli plne obsadené, pričom zamestnanci bez svojho pričinenia znášali náklady aj za takéto neobsadené miesta. Podľa prechodného ustanovenia sa úpravy navrhnuté v § 5 ods. 7 písm. m) použije prvýkrát pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2020.

bod 10 a 134 - § 5 ods. 7 písm. p) a § 52zz ods. 1 §
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje suma oslobodenia nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi na ubytovanie. Podľa prechodného ustanovenia sa oslobodenie tohto typu nepeňažného príjmu zamestnancov v sume najviac 100 eur použije prvýkrát pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019.

bod 11 - § 5 ods. 7 písm. r) §
Navrhuje sa u zamestnávateľa oslobodiť od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak na strane zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom (napr. parkovné na pozemku zamestnávateľa, teambuildingové akcie, firemné večierky). Navrhované oslobodenie od dane vo výške najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov za zdaňovacie obdobie sa nepoužije na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa iných ustanovení [napr. podľa § 5 ods. 3 písm. c), § 5 ods. 7 písm. k)]. Oslobodenie od dane sa uplatní aj u zamestnanca zamestnávateľa, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie.

bod 12 – poznámka pod čiarou k odkazu 37af
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 13 – § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 14 - § 8 ods. 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 15 - § 9 ods. 1 písm. k) §
Navrhovanou úpravou sa spresňujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh tak, aby bolo obchodovanie na regulovanom trhu podporené vo väčšej miere. Rovnako sa navrhovaná úprava zavádza aj z dôvodu zamedzenia daňovým špekuláciám systémom vkladania cenných papierov pred predajom na regulovaný trh, aby sa mohli následne predať s oslobodením od dane, nakoľko ročná doba od nadobudnutia uplynula.

bod 16 - § 9 ods. 2 písm. i) §
Navrhuje sa, aby plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté daňovníkovi ako náhrada škody resp. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od poisťovne boli u tohto daňovníka, ktorého schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 %, od dane z príjmov oslobodené v závislosti od obdobia, na ktoré sa toto poistné plnenie vypláca. Na základe získaných informácií a praktických zistení či už zo strany poškodených daňovníkov ako aj zo strany Slovenskej asociácie poisťovní vyplýva, že jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov, poškodení daňovníci uprednostňujú pred pravidelným vyplácaním mesačnej úrazovej renty. Dohoda o jednorazovom odškodnení sa javí ako výhodná nie len pre poisťovne, pre ktoré je administratívne jednoduchšia, ale najmä pre poškodených daňovníkov. V prípade jednorazového odškodnenia má poškodený daňovník k dispozícii významnú sumu prostriedkov, ktoré spravidla použije na finančne náročné investície do nevyhnutných predovšetkým stavebných úprav, spojených s bezbariérovým prístupom v rámci svojho obydlia. Títo zdravotne hendikepovaní ľudia …

bod 17 až §
21, 79, 80, 87, 95, 96 a 134 - § 11 ods. 1, ods. 7 a odseky 9 až 12, § 32 ods. 2 písm. d), § 32 ods. 3 písm. b), § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b), § 38 ods. 4, § 37 ods. 1 písm. c) a d) a § 52zz ods. 2 Navrhovanými úpravami sa vypúšťajú odseky týkajúce sa dobrovoľných príspevkov do tzv. II. piliera dôchodkového sporenia, pričom však v prípade, ak došlo k porušeniu podmienok podľa § 11 ods. 9 predpisu platného do 31.12.2019, musí byť dodržaný postup určený v tomto ustanovení (§ 52zz ods. 3). Spresňuje sa aj spôsob odpočítania nezdaniteľnej časti na kúpeľníctvo, kde v prípade, ak manželia idú do kúpeľov, kde im je poskytnutá kúpeľná starostlivosť, uplatní si nezdaniteľnú časť základu dane vo výške maximálne 50 eur každý sám na seba. Až v prípade, ak by napr. manželka nedosahovala príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. …

bod 22, 121 a 134 - §13 ods. 3, § 43 ods. 21 a § 55zz ods. 3 §
Pri výplate príjmov uvedených v § 13 ods. 2 písm. f) a h) sa v § 13 ods. 3 a v § 43 ods. 21 zavádza aj prospektívne splnenie časového obdobia pre držbu podielu na základnom imaní. V prípade, že minimálna časová lehota pre nepretržitú držbu podielu na základnom imaní bude splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, daňovník môže požiadať správcu dane o vrátenie tejto zrazenej dane.

bod 23 až 26 - § 13c ods. 1, § 13c ods. 2 písm. a) a b) a § 13c ods. 3 §
Podľa § 155 Obchodného zákonníka môže akciová spoločnosť vydávať okrem kmeňových akcií aj iné akcie. Oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov je možné uplatniť na príjem (výnos) z predaja tých akcií, u ktorých budú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c ods. 2 resp. 3 zákona o dani z príjmov. Podľa § 220i ods. 3 Obchodného zákonníka môže jednoduchá spoločnosť na akcie vydávať iba kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Do odseku 1 sa preto dopĺňa, že od dane sa oslobodzuje aj príjem z predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie. Toto oslobodenie je však možné uplatniť rovnako iba v prípade, ak budú splnené podmienky uvedené v odseku 2. Zároveň sa spresňujú aj odseky 2 a 3.

bod 26 a 27 - § 13c ods. 3 písm. c), § 13c ods. 4 §
V § 13c ods. 3 sa spresňuje, že oslobodenie sa nevzťahuje na príjem (výnos) z predaja vlastných akcií podľa § 161a a § 161b Obchodného zákonníka. V ods. 4 písmene a) sa spresňuje, že za deň splatenia peňažného vkladu sa rozumie až deň úplného splatenia peňažného vkladu po zápise do Obchodného registra.

bod 28, 70, 82, 123 a 128 - § 15a, § 26 ods. 10, § 27 ods. 3, § 28 ods. 5, § 32a §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu spôsobu zaokrúhľovania v § 47.

bod 29 - § 16 ods. 1 písm. a) §
V nadväznosti na zavedenie exit tax v § 17f zákona o dani z príjmov sa za účelom zamedzenia nejednoznačnému výkladu dopĺňa tento nerealizovaný príjem medzi príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. Ide o príjmy z presunu majetku stálej prevádzkarne do zahraničia ako aj príjmy z presunu podnikateľskej činnosti stálej prevádzkarne do zahraničia.

bod 30 – poznámka pod čiarou k odkazu 76
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 31 - § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod §
Spresnenie podielu na zisku (dividendy) považovanej za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky v nadväznosti na § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

bod 32 - § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod §
Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR sú odplaty za poskytnutie služieb vymedzených v § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod zákona vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok. V záujme zníženia bariér v oblasti exportu, vyplývajúcich z aplikačnej praxe, sa zavádza úprava, ktorá sa uplatní na situácie predaja tovaru v zahraničí, s ktorým sú spojené náklady preukázateľne vynaložené na poskytnutie marketingových a sprostredkovateľských služieb v tomto štáte. V takýchto situáciách nebudú odplaty za poskytnutie marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti považované za príjmy zo zdrojov na území SR.

bod 33, 111, 113 a 114 - § 16 ods. 1 písm. e) 12. bod, § 43 ods. 2, § 43 ods. 5 §
Do zdroja príjmu plynúceho zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa dopĺňa aj príjem plynúci z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za takýto príjem sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti, ak bolo predtým zvyšované z prostriedkov kapitálového fondu tvoreného z príspevkov spoločníkov. Tento príjem sa bude u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaňovať podľa § 43 ods. 2 daňou vyberanou zrážkou, pričom vyplatený príjem je možné znížiť podľa § 43 ods. 5 písm. e) o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného priamo daňovníkom. Takto vybranú daň je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. b).

bod 34 - § 16 ods. 1 písm. i) §
V § 16 ods. 1 písm. i) sa spresňuje v nadväznosti na definíciu vkladu v § 2 písm. ac), že príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdroja na území Slovenskej republiky je rozdiel medzi hodnotou majetku započítanou na vklad spoločníka a jeho účtovnou hodnotou aj v prípade, ak sa tento majetok nevkladá do základného imania, ale použije sa na splatenie iných fondov.

bod 35 - § 16 ods. 1 písm. k) §
V nadväznosti na zdaňovanie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev podľa § 17e ods. 14 daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. t), sa tento príjem dopĺňa aj do príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ako plynúci zo zdroja na území SR.

bod 36 - § 17 ods. 6 §
Úprava sa vykonáva z dôvodu jasného a jednoznačného špecifikovania požadovaných údajov v § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

bod 37 - § 17 ods. 19 §
Navrhovanou úpravou sa upravuje rozsah výdavkov, ako aj ich výška, ktoré sú považované za daňový výdavok až po zaplatení. Ustanovenie sa spresňuje v tom význame, že podmienka zaplatenia sa nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov napr. v prípade zásob. Tieto neuhradené výdavky (náklady) podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 zákona. Pri výdavkoch (nákladoch) je potrebné skúmať, či ide o výdavky (náklady) na ktoré sa uplatňuje § 17 ods. 19, alebo výdavky (náklady), na ktoré sa uplatní postup podľa § 17 ods. 27 a § 17 ods. 32. U výdavkov vymedzených v § 17 ods. 19 ustanovení sa bude sledovať už iba podmienka zaplatenia (vypustenie dodatočných limitácií). V písmene c) sa vypúšťa možnosť zahrnutia príjmov (výnosov) z marketingových a iných štúdií a prieskumov trhu u veriteľa až po prijatí úhrady. Uvedené príjmy (výnosy) budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Ustanovenie § 17 ods. 19 sa tak bude vzťahovať iba na …

bod 38, 57 a 134 - poznámka pod čiarou 80, § 21 ods. 1 písm. l) a § 52zz ods. 13 §
Zmluvou o výpožičke vzniká vypožičiavateľovi právo po dohodnutú dobu užívať vypožičanú vec bezodplatne. Aj napriek bezodplatnému charakteru výpožičky dochádza k situáciám, a to predovšetkým vo výrobnom procese, kedy sa na vypožičanom majetku vykonajú opravy alebo technické zhodnotenie. V § 17 ods. 20 a 21 sa poznámka pod čiarou k odkazu 80 dopĺňa aj o § 659 až 662 Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvy o výpožičke. Ak pri vypožičaní odpisované majetku dôjde aj k jeho technickému zhodnoteniu, potom zákon o dani z príjmov považuje toto zhodnotenie za nepeňažný príjem požičiavateľa, ktorý o túto sumu zhodnotenia zvýši vstupnú (zostatkovú) cenu svojho majetku a odpisuje ho, avšak až v tom zdaňovacom období, v ktorom ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sa však požičiavateľ písomne dohodne s vypožičiavateľom, môže toto technické zhodnotenie odpisovať aj vypožičiavateľ a u požičiavateľa je nepeňažným príjmom technické zhodnotenie po skočení zmluvy o výpožičke vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania § …

bod 39, 43 až 45, 51 a 54 - § 17 ods. 28, § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a) a §
Podľa zákona o dani z príjmov je možné až na vymedzené výnimky (napr. istinu z nesplateného úveru u bánk a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov) tvoriť daňovo uznanú opravnú položku iba k pohľadávke, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a zároveň bola táto pohľadávka nepremlčaná. Od nepremlčanosti pohľadávky sa zároveň odvíja aj možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise alebo postúpení pohľadávky. Vzhľadom na praktické problémy pri uplatnení daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke sa navrhuje posudzovať nepremlčanosť nie ku dňu tvorby opravnej položky, alebo ku dňu odpisu alebo postúpenia pohľadávky, ale k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom dochádza k tvorbe opravnej položky, postúpeniu pohľadávky alebo odpisu pohľadávky. Pohľadávka sa v tomto prípade považuje za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola pohľadávka aspoň 1 kalendárny deň nepremlčaná. Príklad Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaúčtuje 31.12.2020 opravnú položku k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov vo výške …

bod 40, 62, 64, 71 a 133 - § 17 ods. 31, § 22 ods. 9, § 25 ods. 3, § 26 ods. 13 §
Ustanovenie § 26 ods. 13 umožňuje uplatniť u daňovníka, ktorý je mikrodaňovníkom pri majetku zaradenom v odpisových skupinách 0 až 4 (hnuteľný majetok) s výnimkou osobných automobilov, ktorých vstupná cena je 48 000 a viac, daňové odpisy najdlhšie počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je majetok zaradený. To znamená, že mikrodaňovník má možnosť uplatniť si daňové odpisy najviac počas počtu zdaňovacích období, ktoré zodpovedajú dobe odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, pričom výška daňového odpisu je v tomto prípade na dobrovoľnom rozhodnutí mikrodaňovníka. Navrhovaný spôsob daňových odpisov umožňuje uplatnenie vstupnej ceny, resp. vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie majetku aj v jednom zdaňovacom období, pričom daňovník je povinný aplikovať ostatné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov hmotného majetku ako je napr. ustanovenie § 24 ods. 5, § 19 ods. 3 písm. b), . Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 9 jednoznačne stanovuje, že mikrodaňovník, ktorý bude uplatňovať zvýhodnený spôsob odpisovania stanovený v § …

bod 41 - § 17 ods. 32 §
Ustanovenie § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov upravuje situáciu, kedy dochádza k zníženiu základu dane, ak daňovník zvyšoval základ dane o neuhradené záväzky podľa § 17 ods. 27. V písmene a) sa spresňuje, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie pôvodného záväzku novým zmenkovým záväzkom. V písmene b) sa spresňuje, že pri odpise záväzku pri jeho zániku alebo premlčaní zaúčtovaný do výnosov sa základ dane zníži v závislosti od toho, či daňovník zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. V písmene c) sa ustanovuje, že v prípade tzv. novácie záväzku podľa § 570 až 574 Občianskeho zákonníka, kedy dochádza aj k zmene výšky záväzku sa o rozdiel medzi pôvodnou výškou záväzku a novou výšku záväzku môže znížiť základ dane, avšak súčasne musí byť splnená podmienka podľa § 17 ods. 27 na novú výšku záväzku, nakoľko splatnosť pôvodného záväzku sa novým záväzkom na daňové účely nemení. Pôvodné písmeno c) sa označuje ako písmeno d) a obsahuje úpravu …

bod 42 - § 17 ods. 33 §
V zákone o dani z príjmov sa spresňuje, že súčasťou základu dane je aj precenenie cenných papierov určených na obchodovanie na reálnu hodnotu účtované ako náklad alebo výnos prostredníctvom účtov 564 resp. 664, alebo 566 resp. 666 postupov účtovania.

bod 46 - § 17e ods. 14 §
Odsek 14 upravuje povinnosť právneho nástupcu zdaniť príjem vyplatený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, ak je vyplácaný príjem v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku. Suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní daňou vyberanou zrážkou. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku, potom sa celá vyplatená suma zdaní daňou vyberanou zrážkou. Rovnako sa bude postupovať, ak sa suma oceňovacích rozdielov použila na zvýšenie základného imania a následne dochádza pri znížení základného imania k výplate týchto prostriedkov.

bod 47, 125 a 138 - § 17i, § 45 ods. 5 a Príloha č. 2 §
Ustanovenie § 17i obsahuje implementáciu opatrení zo smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“). Smernica (EÚ) 2016/1164 obsahovala iba pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov medzi členskými štátmi. Smernica ATAD 2 obsahuje pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov s tretími krajinami, ak aspoň jedna zo zúčastnených strán je právnickou osobou, ktorá je daňovníkom alebo v prípade reverzných hybridov subjektom v členskom štáte. Implementácia tejto smernice sa zároveň dopĺňa do Prílohy č. 2 do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie preberaných do zákona o dani z príjmov. V odseku 1 je vymedzený okruh daňovníkov, na ktorých sa uplatňujú pravidlá pre zamedzenie hybridným nesúladom. Tieto pravidlá sa vzťahujú na situácie, ktoré vznikajú medzi daňovníkom, ktorý je právnickou osobou a jeho závislými osobami predovšetkým medzi daňovníkom a jeho závislou osobou, ústredím a jeho stálou prevádzkarňou, alebo medzi stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka. Nesúlady sa vzťahujú aj …

bod 49 - § 19 ods. 3 písm. a) §
Zmena ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a) umožňuje daňovníkovi, ktorý má status mikrodaňovníka uplatňovať pri hmotnom majetku zaradenom do odpisových skupín 0 až 4 poskytnutom na prenájom daňové odpisy bez limitovania výškou príjmov dosahovaných z prenajatého majetku a to z dôvodu uplatnenia daňových odpisov podľa § 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov.

bod 50, 55 a 56 - § 20 ods. 2 písm. h), § 20 ods. 15 a § 20 ods. 23 §
Do § 20 sa dopĺňa osobitný režim pre zahrňovanie opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Takýto daňovník, ak nebude postupovať podľa § 20 ods. 14, sa môže rozhodnúť využiť zvýhodnený režim spočívajúci v daňovom výdavku tvorby opravnej položky k pohľadávke v súlade s účtovníctvom. Rovnako sa môže mikrodaňovník rozhodnúť aj pre možnosť daňovej tvorby opravnej položky vzťahujúcej sa k príslušenstvu pohľadávky zahrnutému do zdaniteľných príjmov v súlade s účtovníctvom.

bod 52 a 53 - § 20 ods. 9 písm. b) a poznámka pod čiarou 99 §
Od 1.1.2020 je možné daňovo uznanú rezervu k lesnej pestovnej činnosti tvoriť v súlade so schváleným projektom lesnej pestovnej činnosti na obdobie od založenia kultúry alebo vzniku náletu do ukončenia prečistky mladého lesného porastu podľa § 21 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na Vyhlášku č. 453/2006 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o hospodárskej úprave lesov a o ochrane. Zabezpečená kultúra (mladý lesný porast, ktorý vznikol spravidla sadbou) je fáza lesného porastu. Jedince –stromy, ktoré prekročia stanovenú strednú výšku lesného porastu, prechádzajú do rastovej fázy mladiny. Mladina sa považuje za najdôležitejší úsek v živote lesného porastu. Pestovateľské opatrenia vykonávané v tejto fáze rastu lesa sa v odbornej terminológii nazývajú prečistka a bližšie je tento typ pestovateľských opatrení uvedený v § 21 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. .K bodom 58, 112, 117 až 120, 127 a 134 - § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. …

bod 59 - § 21 ods. 2 písm. m) a o) §
Zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky budú u dlžníka od 1. januára 2020 považované za daňový výdavok, avšak až po ich zaplatení. Zároveň sa vypúšťa aj písmeno o) upravujúce nesúlady, ktoré budú upravené v novom § 17i.

bod 60 a 61 - § 21 ods. 2 písm. m) §
Na účely uplatnenia daňového výdavku súvisiaceho s obstarávacou cenou potravín dochádza k rozšíreniu subjektov, ktorým je možné bezodplatne darovať potraviny. Podľa navrhovaného znenia bude možné daňovo uznať výdavky na potraviny nielen v prípade Potravinovej banky Slovenska ale aj akéhokoľvek daňovníkova nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak jeho predmet činnosti zodpovedá účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t.j. ide o účel, na ktorý je možno použiť podiel zaplatenej dane na osobitné účely. Rovnako sa bude posudzovať aj poskytnutie potravín s dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo potraviny bez uvedenej doby trvanlivosti alebo použiteľnosti registrovanému sociálnemu podniku, ak predmetom jeho činnosti je ochrana a podpora zdravia, poskytovanie sociálnej pomoci, podpora vzdelávania a organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

bod 63 a 69 - § 22 ods. 9 a § 26 ods. 7 §
V súvislosti s poskytnutím majetku formou výpožičky sa na takýto vzťah uplatnia ustanovenia obdobne ako pri prenájme majetku (§ 17 ods. 20 a 21). Keďže požičiavateľ počas obdobia, počas ktorého svoj majetok vypožičal, nevyužíva tento majetok na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, je povinný prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Výnimkou je majetok podľa § 26 ods. 7, t. j. formy, modely, šablóny, ktoré sa predovšetkým vo výrobnom sektore vypožičiavajú za účelom výroby výrobkov pre požičiavateľa. Pri týchto druhoch majetku poskytnutých formou výpožičky, nemusí požičiavateľ prerušiť odpisovanie a zároveň ani nelimituje výšku odpisu dosiahnutým príjmom podľa § 19 ods. 3 písm. a).

bod 65 až 67 - § 25a písm. a), písm. d) piaty bod a písm. e) §
V § 25a písmene a) sa spresňuje, že za daňový výdavok sa pri predaji cenných papierov a obchodných podielov uplatňuje obstarávacia cena upravená o všetky jej zníženia, ktoré nevstupovali do základu dane. Ide o situáciu, kedy sa účtovne obstarávacia cena tohto majetku znižuje napr. pri výplate prostriedkov zo zníženia základného imania u daňovníka, ktorý nadobudol finančný majetok kúpou (napr. znížením na účte 06x). Ak však bolo základné imanie spoločnosti pred kúpou finančného majetku zvýšené zo zisku po zdanení, považujú sa vyplatené prostriedky zo zníženia základného imania na účely zákona o dani z príjmov za podiel na zisku (dividendu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 7 písm. c) 1. bodu zákona o dani z príjmov. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov sa tento príjem vykáže ako zníženie obstarávacej ceny finančného majetku (06x). Pri predaji tohto finančného majetku sa na účely uplatnenia daňového výdavku obstarávacia cena tohto majetku neznižuje o takto vyplatený príjem. V prípade zmeny na účte …

bod 68, 72, 135 a 136 - § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 §
V nadväznosti na schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike vládou SR sa zákonom o dani z príjmov zvýhodňuje odpisovanie elektromobilov. Zavádza sa nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej sú zaradené osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedenú skratku BEV alebo PHEV. Uvedené opatrenie má za cieľ zvýšiť motiváciu podnikateľského sektoru na obstaranie elektromobilu s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy. Navrhovanou úpravou dochádza k podpore bateriových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

bod 73 - § 30 ods. 1 §
Na základe analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa zavádzajú atraktívnejšie podmienky pre odpočet daňovej straty. Dochádza k zrušeniu rovnomernosti odpočtu daňovej straty a k predlženiu lehoty na jej odpočet. Podľa navrhovaného znenia je možné daňovú stratu odpočítať počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto daňová strata vyčíslená. U daňovníka, ktorým je mikrodaňovník nie je obmedzená výška umorovanej daňovej straty, t.j. takýto daňovník si môže uplatniť daňovú stratu do výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť. Ostatní daňovníci si môžu uplatniť daňovú stratu do výšky 50 % vyčísleného základu dane, od ktorého je možné odpočet daňovej straty uskutočniť.

bod 74 - § 30 ods. 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou § 30 ods. 1. Pravidla uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade daňovníkov zanikajúcich likvidáciou a uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 kalendárnych po sebe nasledujúcich mesiacov boli presunuté bez zmeny z odseku 1 do odseku 2.

bod 75 - § 30 ods. 5 §
Ustanovenie § 30 sa z dôvodu právnej istoty spresňuje ohľadom možnosti uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade zmeny právnej formy daňovníka. Daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo ktorému vznikol nárok na odpočet daňovej straty a následne u neho dôjde k zmene jeho právnej formy, má po jej zmene nárok pokračovať v jej odpočte v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1. To znamená, že ak napr. spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala daňovú stratu a následne spoločnosť zmenila právnu formu na komanditnú spoločnosť, táto komanditná spoločnosť má nárok na odpočet daňovej straty vykázanej spoločnosťou s ručením obmedzeným od svojho základu dane. Ustanovenie sa vzťahuje nielen na zmenu kapitálovej spoločnosti na osobnú spoločnosť a naopak ale aj na zmenu jednej právnej formy kapitálovej spoločnosti na inú právnu formu kapitálovej spoločnosti.

bod 76 - § 30c ods. 1 §
Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa zvyšuje daňové zvýhodnenie, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet. Tento odpočet môže využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, v súvislosti s ktorým mu vznikajú výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia a ktoré sú spôsobilé na opätovné odpočítanie od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 200 %. Zvýšenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020. Výška odpočtu z tzv. medziročného prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 2 ostáva nezmenená.

bod 77 - § 30c ods. 7 §
Navrhovanou úpravou sa mení požiadavka kladená na písomný dokument projektu výskumu a vývoja, na základe ktorého sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Projekt výskumu a vývoja, ako písomný dokument s predpísanými náležitosťami, nebude potrebné podpísať osobou oprávnenou konať za daňovníka pred začatím realizácie samotného projektu, ale až pri podaní daňového priznania, v ktorom prichádza k uplatneniu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj.

bod 78 - § 30c ods. 9 §
Predlžuje sa max. obdobie, počas ktorého, ak daňovník nemôže odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj efektívne uplatniť z dôvodu vykázania daňovej straty alebo nedostatočného základu dane po odpočte daňovej straty, bude možné prenášať nárok na uplatnenie tohto odpočtu. Maximálna dĺžka obdobia odpočtu sa predlžuje zo štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol na päť zdaňovacích období. Táto úprava rešpektuje obdobie zániku práva vyrubiť daň.

bod 81 - § 32 ods. 10 §
Z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti sa navrhuje zrušiť povinnosť daňovníka opakovane prikladať k daňovému priznaniu doklady na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa, ak ich daňovník k daňovému priznaniu už raz priložil a v týchto dokladoch nedošlo k zmene údajov (napr. rodný list).

bod 83 až 86 a 134 - § 34 ods. 1 a 2, 5 a 6 a § 52zz ods. 19 §
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje hranica pre povinnosť platenia preddavkov zo sumy 2 500 na sumu 5 000 eur. Zároveň sa výrazným spôsobom zjednodušuje výpočet poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej závisí povinnosť platenia preddavkov, pričom táto sa bude počítať výlučne zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti zníženej o daňovú stratu.

bod 89 - § 35 ods. 6 §
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť termín na odvod preddavkov na daň u daňovníka, ktorý je ekonomickým zamestnávateľom podľa § 5 ods. 4 zákona.

bod 91 - § 35 ods. 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 92 - § 35 ods. 10 až 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z dôvodu právnej istoty sa zavádza pre daňovníka možnosť požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

bod 93 a 97 - § 36 ods. 6 a § 37 ods. 3 §
Za účelom znižovania administratívnej náročnosti a z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základ dane na daňovníka a daňový bonus každoročne do konca januára. Z aplikačnej praxe je zrejmé, že v prípade, ak na strane zamestnanca počas roka nedochádza k zmene podmienok na uplatňovanie daňového bonusu, alebo ide o daňovníka, ktorý je poberateľom dôchodku a táto skutočnosť je zamestnávateľovi už známa, je pre zamestnanca aj zamestnávateľa zaťažujúce každoročne k 31.1. vyhlasovať tie isté skutočnosti. V prípadoch, ak má zamestnávateľ u zamestnanca prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnanec podáva toto vyhlásenie pri nástupe do zamestnania a vždy vtedy, ak sa u neho zmenia podmienky na ich uplatňovanie. Povinnosť zamestnanca preukazovať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu sa navrhovanou úpravou nevylučuje. Vyhlásenie podá zamestnanec v listinnej forme, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na elektronickej komunikácii.

bod 94 - § 36 ods. 7 §
Navrhuje sa umožniť zamestnancovi nahlasovať zmenu podmienok, ktoré majú vplyv na uplatňovanie nároku na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka okrem listinnej aj elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom. Zamestnávateľ môže prijať interné opatrenia, že pri výplate bude zamestnanca na to nejakým spôsobom upozorňovať (napr. uvedie text vo výplatnej páske, pri elektronickom doručení e-mailom, pri osobnom preberaní pásky).

bod 98 - § 38 ods. 1 §
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje umožniť zamestnancovi podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom.

bod 99 - § 39 ods. 14 §
Vzhľadom na rovnosť lehoty v prípade zasielania výzvy na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade a lehoty na vrátenie vzniknutého daňového preplatku sa navrhuje, aby lehota na vrátenie rozdielu neplynula odo dňa doručenia výzvy na odstránenie nedostatkov, ale už odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb, alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami.

bod 100 - § 39 ods. 16 §
V súlade s návrhom opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia III. sa navrhuje umožniť zamestnávateľom vystaviť a doručiť doklady, ktorými sú potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ročné zúčtovanie preddavkov na daň a potvrdenie o zaplatení dane elektronickou formou po vzájomnej dohode so zamestnancom. Zamestnávateľ môže doklady uvedené v odsekoch 5 až 7 doručiť zamestnancovi elektronickou formou pri zabezpečení ochrany osobných údajov (napr. šifrovaním), pokiaľ s tým zamestnanec súhlasí. Zavedením možnosti vystaviť daňové doklady elektronicky, vrátane predtlačeného odtlačku pečiatky a faksimile podpisu oprávnenej osoby zamestnávateľa a možnosti doručiť doklady zamestnancom elektronicky do e-mailovej schránky, by sa ušetril čas mzdových účtovníčok (tlač, podpisovanie, pečiatkovanie, odovzdanie dokladu zamestnancovi oproti podpisu v daňovom vyhlásení), čas ostatných zamestnancov (preberanie dokladov) a zároveň by sa znížili režijné náklady (papier, toner, pero, pečiatka, poštovné, atď.) zamestnávateľa.

bod 101 až 106 - § 40 ods. 1, 2, 3 a 4 §
Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zjednotiť lehotu na vykonanie možnej opravy výpočtu dane, alebo daňového bonusu na vyživované dieťa, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu do piatich rokov v súlade s daňovým poriadkom, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazil alebo vyplatil zamestnancovi daň, daňový bonus na vyživované dieťa, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu vo vyššej sume alebo v nižšej sume ako bol povinný podľa tohto zákona a to aj vtedy, ak tak urobil zavinením zamestnanca. Lehota na vrátenie alebo dodatočné zrazenie nezrazeného alebo nesprávne zrazeného preddavku na daň najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka sa nemení.

bod 107 - § 40 ods. 8 §
Návrh upravuje tie prípady, ak zamestnávateľ žiada o vrátenie preplatku na dani, ktorý mu vznikol odvedením preddavkov na daň vo vyššej sume, než bol povinný odviesť. Upravuje sa lehota, dokedy môže zamestnávateľ žiadať správcu dane o vrátenie naviac zaplatenej sumy preddavkov na daň. Po jej uplynutí už správca dane nemôže vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Podľa navrhovanej úpravy vráti správca dane naviac zaplatené preddavky na daň, len ak nemožno o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a zamestnávateľ má všetky preddavky na daň uhradené v správnej sume. To znamená, že správca dane nevráti preplatok na preddavku na daň vtedy, ak zamestnávateľ uhradil preddavok na daň v jednom mesiaci vyššou sumou, než je predpis, pričom nemá uhradené preddavky v iných mesiacoch.

bod 108 a 109 - § 42 ods. 2, ods. 3 a ods. 6 §
Za účelom zníženia administratívneho zaťaženia podnikateľov a zlepšenia podnikateľského prostredia sa navrhuje zvýšiť hranicu pre platenie preddavkov a to z 2 500 eur na 5 000 eur. Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je rovná alebo nižšia ako 5 000 eur, nebude mať povinnosť platiť v príslušnom zdaňovacom období preddavky na daň z príjmov. Zároveň sa navrhuje zjednodušenie výpočtu dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a poslednej známej daňovej povinnosti na účely výpočtu preddavkov na daň. Daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa vypočíta zo základu dane zníženého o daňovú stratu vyčísleného za predchádzajúce zdaňovacie obdobie s použitím sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú preddavky platené a z takto vyčíslenej sumy sa odpočítajú iba úľavy vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov.

bod 110 - § 42 ods. 8 §
Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi. Vyrovnanie rozdielu na preddavkoch zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania bez ohľadu na skutočnosť, či ide o novovzniknutého daňovníka alebo iného daňovníka je stanovená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.

bod 115 - § 43 ods. 10 §
Predmetné ustanovenie sa v návrhu zákona vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko už v § 43 ods. 3 písm. b) je uvedené, že v prípade, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond, zrážka dane sa nevykoná.

bod 116 – poznámka pod čiarou k odkazu 136a
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelu zákona o kolektívnom investovaní.

bod 122 – § 43 ods. 22 §
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko uvedená výnimka sa týka príjmov plynúcich zo závislej činnosti.

bod 124 a 137 - § 45 ods. 4 a príloha č. 2 §
V § 45 sa vypúšťa odsek 4 z dôvodu skončenia platnosti smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov a uplynutia prechodného obdobia pre členský štát (Rakúsko) a tretie krajiny (vrátane závislých území Spojeného kráľovstva a Holandska), ktoré uplatňovali zvýšenú sadzbu zrážkovej dane namiesto výmeny informácií o úrokových príjmoch. Vzhľadom na prechod všetkých dotknutých krajín na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch nie sú ustanovenia v zákone potrebné. Automatická výmena informácií o finančných účtoch je upravená v rámci smernice 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní a ktorá bola implementovaná do zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MF SR č. 446/2015 Z. z. v znení Vyhlášky MF SR č. 348/2018 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti preverovania finančných účtov finančnými inštitúciami.

bod 126 - § 47 §
Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa komplikovaný spôsob zaokrúhľovania daňových veličín a súvisiacich prepočtov, mení a zavádza sa jednotný postup so zaokrúhľovaním matematicky na eurocenty (dve desatinné miesta).

bod 127 - § 49a §
Navrhovanou úpravou sa mení registračná a oznamovacia povinnosť a to s účinnosťou od 1.1.2021.

bod 129 – poznámka pod čiarou k odkazu 142a
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

bod 130 – § 50 ods. 4 písm. i) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, kde bol pôvodný účel fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy nahradený novonavrhovanými finančnými stimulmi.

bod 131 – § 50 ods. 16 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

bod 132– poznámka pod čiarou k odkazu 146ac §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 134– § 52zz až § 52zzb §
§ 52zz K odseku 4 – Oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie sa uplatní aj na akcie nadobudnuté do 31. decembra 2017, ak sú splnené podmienky minimálnej účasti na spoločnosti, pričom časový test 24 kalendárnych mesiacov začína plynúť počnúc 1. januárom 2018. V prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok sa minimálnej podmienka účasti zisťuje do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017. K odseku 5 – Na daňové výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, sa upravené ustanovenie § 17 ods. 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 použije, ak boli zaúčtované do nákladov v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. K odseku 6 - Príjmy (výnosy) za marketingové štúdie a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa sú od 1. januára 2020 súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom bez ohľadu na to, či boli alebo uhradené. U daňovníka, ktorého zdaňovacím …

odseku 10 - Ustanovenie § 17i a § 45 ods. 5 sa po prvýkrát použijú v zdaňovacom §
K odseku 11 – Nova daňovo uznaná rezerva k lesnej pestovnej činnosti v súlade so schváleným projektom lesnej pestovnej činnosti do obdobia prvej prečistky mladého lesného porastu bude daňovým výdavkom najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. K odseku 12 – V tvorbe rezervy k lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lestného porastu podľa § 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov môže daňovník pokračovať aj po 31. decembri 2019 podľa § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2019. K odseku 13 – U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok sa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. l) a ods. 2 písm. o) v znení účinnom do 31. decembra 2019 uplatnia na výdavky (náklady), ktoré mu vzniknú najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, budú tieto výdavky nedaňovými výdavkami …

odseku 6 - Navrhovanou úpravou sa mení registračná a oznamovacia povinnosť a to

bod 140
Navrhovaná zmena v celom texte zákona vyplýva zo zmeny názvu nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát z dôvodu zapracovania čierneho zoznamu EÚ. Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022. Schválené vládou SR dňa 29. mája 2019. Peter Pellegrini, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, v.r. minister financií Slovenskej republiky

bod 1 - § 2 písm. w) §
V nadväznosti na analýzu zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa za účelom podpory rozvoja malých daňovníkov zavádza pojem „mikrodaňovník“. Mikrodaňovníkom je daňovník – fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a za zdaňovacie obdobie výška týchto príjmov (ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t.j. v súčasnosti 49 790 eur. Rovnako sa za mikrodaňovníka považuje aj daňovník právnická osoba, ktorej všetky výnosy dosiahnuté za príslušné zdaňovacie obdobie sú maximálne vo výške 49 790 eur vrátane. Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 eur, ale je závislou osobou podľa § 2 písm. n) zákona.

bod 2 - § 2 písm. x) §
Ustanovenie písmena x) sa upravuje vzhľadom na potrebu zapracovania EÚ zoznamu štátov a jurisdikcií, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti (tzv. čierny zoznam EÚ). Nadväzne na zapracovanie tohto zoznamu sa mení názov nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát. Zároveň sa v ustanovení upravuje, že Ministerstvo financií SR uverejní zoznam na webovom sídle, do ktorého zahrnie príslušné štáty a jurisdikcie, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v ustanovení.

bod 3 -§ 2 písm. ac) tretí bod §
Do § 2 písmena ac) sa dopĺňa, že za vklad sa považuje aj akcionárom splatený príplatok do rezervného fondu, ktorý je povinná spoločnosť vytvoriť pri založení spoločnosti podľa § 217 Obchodného zákonníka, ako aj ďalšie príplatky splatené priamo daňovníkom do rezervného fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy alebo Obchodného zákonníka. Ak je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Rovnako po splatení daňovníkom sa emisné ážio považuje za vklad splatený daňovníkom. Obdobne to platí aj u spoločníka s.r.o., ktorý vkladá vklad do rezervného fondu podľa § 67 Obchodného zákonníka, resp. člena družstva, ktorý vkladá vklad do nedeliteľného fondu družstva podľa § 235 Obchodného zákonníka. Za vklad sa nepovažuje zvýšenie rezervného fondu resp. nedeliteľného fondu družstva z nerozdelených ziskov, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

bod 4 a 31 - § 3 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod §
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vymedzuje, čo sa považuje za podiel na zisku (dividendu). Podľa § 217a Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov resp. spoločníkov, pričom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia. Ak sa spoločnosť rozhodne použiť nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom resp. spoločníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu). Až potom je možné tieto prostriedky považovať za príspevok splatený akcionárom resp. spoločníkom podľa § 217a Obchodného zákonníka. Zároveň sa dopĺňa, že za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj rozdelenie prostriedkov z rezervného fondu medzi spoločníkov (akcionárov), v časti, v akej bol tvorený z nerozdeleného zisku po zdanení. V nadväznosti na tieto zmeny v § 3 ods. 1 písm. e) sa spresňuje aj rozsah podielov na zisku (dividend) považovaných za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nerezidenta v § 16 ods. …

bod 5, 88 a 139 - § 5 ods. 3 písm. d), § 35 ods. 3 písm. a) a Príloha č. 6 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje vypustenie Prílohy č. 6. Postup navyšovania nepeňažného plnenia sa ponecháva na zamestnávateľovi. Z dôvodu nadbytočnosti sa zo zákona vypúšťa nemožnosť brutácie zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. j) a to z dôvodu, že ide o príjmy napr. členov volebných komisií, ktoré sú oslobodené od dane a aj od odvodov a vypúšťajú sa aj príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. k), ktorými sú príjmy dôchodcov od bývalého zamestnávateľa.

bod 6 a 48 - § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod §
Z dôvodu zvýšenia potreby dosiahnutia vyššej a lepšej kvalifikácie zamestnancov potrebnej pre činnosť zamestnávateľa sa navrhuje spresnenie a rozšírenie oslobodenia „benefitov“ poskytnutých zamestnávateľom a to formou ním zabezpečeného vzdelávania, ktoré je zadefinované napríklad v ustanoveniach Zákonníka práce, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a aj v zákone o štátnej službe, pričom ide tak o prehlbovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu ako aj zvyšovania kvalifikácie. Od dane z príjmov je však oslobodený výlučne nepeňažný príjem zamestnanca od zamestnávateľa vo forme zabezpečenia a poskytovania vzdelávania vtedy, ak sú tieto vzdelávacie aktivity predpokladom pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Ak ide o aktivity v rámci celoživotného vzdelávania hradené zamestnávateľom, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nebude sa jednať o príjem oslobodený od dane zo závislej činnosti na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa nepôjde o daňovo uznaný výdavok. V nadväznosti na ustanovenia ZP a iné osobitné predpisy bude oslobodené od dane z príjmov vzdelávanie zabezpečované zamestnávateľom, ktorým sa rozumie aj zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca formou absolvovania (dodatočného) komplexného …

bod 7 - § 5 ods. 7 písm. e) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 8 - § 5 ods. 7 písm. h) §
Vzhľadom na obsolentnosť právnej úpravy pôvodne uvádzanej v § 5 ods. 7 písm. h) zákona, navrhujeme znenie nahradiť novým oslobodeným druhom príjmu, ktorým sú príspevky zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku, poskytovanú nad rámec zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o pozitívne vnímané opatrenie, ktorým zamestnávateľ podporí účasť zamestnancov na lekárskych preventívnych prehliadkach a efektívnym a účinným spôsobom bude u zamestnancov podporovať ochranu ich zdravia a prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami (môže ísť napr. o preventívne vyšetrenie zamestnancov určitého veku alebo zamestnania na srdcovo-cievne alebo iné ochorenia ohrozujúce túto skupinu zamestnancov, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia napr. u žien, vyšetrenie zraku zamestnancov pracujúcich s počítačmi a pod.) Zo sociálneho fondu nie je možné uhrádzať prípadné náklady na preventívne lekárske prehliadky skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

bod 9 a 136 - § 5 ods. 7 písm. m) a § 52zza ods. 2 §
Navrhovanou zmenou sa mení prepočet nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa z titulu zabezpečenia dopravy na miesto výkonu práce a späť. Z návrhu vyplýva, že od dane môže byť oslobodené plnenie v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, pričom ak toto plnenie zamestnanca presiahne túto sumu, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie plnenie nad 60 eur vypočítané z preukázateľne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa, prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle, ktoré sa zníži o prípadný príspevok zamestnanca. Uvedený návrh reflektuje na situácie ktoré vzišli z praxe a to v prípadoch, kedy motorové vozidlá pri doprave neboli plne obsadené, pričom zamestnanci bez svojho pričinenia znášali náklady aj za takéto neobsadené miesta. Podľa prechodného ustanovenia sa úpravy navrhnuté v § 5 ods. 7 písm. m) použije prvýkrát pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2020.

bod 10 a 134 - § 5 ods. 7 písm. p) a § 52zz ods. 1 §
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje suma oslobodenia nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi na ubytovanie. Podľa prechodného ustanovenia sa oslobodenie tohto typu nepeňažného príjmu zamestnancov v sume najviac 100 eur použije prvýkrát pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019.

bod 11 - § 5 ods. 7 písm. r) §
Navrhuje sa u zamestnávateľa oslobodiť od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak na strane zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom (napr. parkovné na pozemku zamestnávateľa, teambuildingové akcie, firemné večierky). Navrhované oslobodenie od dane vo výške najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov za zdaňovacie obdobie sa nepoužije na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa iných ustanovení [napr. podľa § 5 ods. 3 písm. c), § 5 ods. 7 písm. k)]. Oslobodenie od dane sa uplatní aj u zamestnanca zamestnávateľa, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie.

bod 12 – poznámka pod čiarou k odkazu 37af
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 13 – § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 14 - § 8 ods. 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 15 - § 9 ods. 1 písm. k) §
Navrhovanou úpravou sa spresňujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh tak, aby bolo obchodovanie na regulovanom trhu podporené vo väčšej miere. Rovnako sa navrhovaná úprava zavádza aj z dôvodu zamedzenia daňovým špekuláciám systémom vkladania cenných papierov pred predajom na regulovaný trh, aby sa mohli následne predať s oslobodením od dane, nakoľko ročná doba od nadobudnutia uplynula.

bod 16 - § 9 ods. 2 písm. i) §
Navrhuje sa, aby plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté daňovníkovi ako náhrada škody resp. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od poisťovne boli u tohto daňovníka, ktorého schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 %, od dane z príjmov oslobodené v závislosti od obdobia, na ktoré sa toto poistné plnenie vypláca. Na základe získaných informácií a praktických zistení či už zo strany poškodených daňovníkov ako aj zo strany Slovenskej asociácie poisťovní vyplýva, že jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov, poškodení daňovníci uprednostňujú pred pravidelným vyplácaním mesačnej úrazovej renty. Dohoda o jednorazovom odškodnení sa javí ako výhodná nie len pre poisťovne, pre ktoré je administratívne jednoduchšia, ale najmä pre poškodených daňovníkov. V prípade jednorazového odškodnenia má poškodený daňovník k dispozícii významnú sumu prostriedkov, ktoré spravidla použije na finančne náročné investície do nevyhnutných predovšetkým stavebných úprav, spojených s bezbariérovým prístupom v rámci svojho obydlia. Títo zdravotne hendikepovaní ľudia …

bod 17 až
21, 79, 80, 87, 95, 96 a 134 - § 11 ods. 1, ods. 7 a odseky 9 až 12, § 32 ods. 2 písm. d), § 32 ods. 3 písm. b), § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b), § 38 ods. 4, § 37 ods. 1 písm. c) a d) a § 52zz ods. 2 Navrhovanými úpravami sa vypúšťajú odseky týkajúce sa dobrovoľných príspevkov do tzv. II. piliera dôchodkového sporenia, pričom však v prípade, ak došlo k porušeniu podmienok podľa § 11 ods. 9 predpisu platného do 31.12.2019, musí byť dodržaný postup určený v tomto ustanovení (§ 52zz ods. 3). Spresňuje sa aj spôsob odpočítania nezdaniteľnej časti na kúpeľníctvo, kde v prípade, ak manželia idú do kúpeľov, kde im je poskytnutá kúpeľná starostlivosť, uplatní si nezdaniteľnú časť základu dane vo výške maximálne 50 eur každý sám na seba. Až v prípade, ak by napr. manželka nedosahovala príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. …

bod 22, 121 a 134 - §13 ods. 3, § 43 ods. 21 a § 55zz ods. 3 §
Pri výplate príjmov uvedených v § 13 ods. 2 písm. f) a h) sa v § 13 ods. 3 a v § 43 ods. 21 zavádza aj prospektívne splnenie časového obdobia pre držbu podielu na základnom imaní. V prípade, že minimálna časová lehota pre nepretržitú držbu podielu na základnom imaní bude splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, daňovník môže požiadať správcu dane o vrátenie tejto zrazenej dane.

bod 23 až 26 - § 13c ods. 1, § 13c ods. 2 písm. a) a b) a § 13c ods. 3 §
Podľa § 155 Obchodného zákonníka môže akciová spoločnosť vydávať okrem kmeňových akcií aj iné akcie. Oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov je možné uplatniť na príjem (výnos) z predaja tých akcií, u ktorých budú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c ods. 2 resp. 3 zákona o dani z príjmov. Podľa § 220i ods. 3 Obchodného zákonníka môže jednoduchá spoločnosť na akcie vydávať iba kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Do odseku 1 sa preto dopĺňa, že od dane sa oslobodzuje aj príjem z predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie. Toto oslobodenie je však možné uplatniť rovnako iba v prípade, ak budú splnené podmienky uvedené v odseku 2. Zároveň sa spresňujú aj odseky 2 a 3.

bod 26 a 27 - § 13c ods. 3 písm. c), § 13c ods. 4 §
V § 13c ods. 3 sa spresňuje, že oslobodenie sa nevzťahuje na príjem (výnos) z predaja vlastných akcií podľa § 161a a § 161b Obchodného zákonníka. V ods. 4 písmene a) sa spresňuje, že za deň splatenia peňažného vkladu sa rozumie až deň úplného splatenia peňažného vkladu po zápise do Obchodného registra.

bod 28, 70, 82, 123 a 128 - § 15a, § 26 ods. 10, § 27 ods. 3, § 28 ods. 5, § 32a §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu spôsobu zaokrúhľovania v § 47.

bod 29 - § 16 ods. 1 písm. a) §
V nadväznosti na zavedenie exit tax v § 17f zákona o dani z príjmov sa za účelom zamedzenia nejednoznačnému výkladu dopĺňa tento nerealizovaný príjem medzi príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. Ide o príjmy z presunu majetku stálej prevádzkarne do zahraničia ako aj príjmy z presunu podnikateľskej činnosti stálej prevádzkarne do zahraničia.

bod 30 – poznámka pod čiarou k odkazu 76
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 31 - § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod §
Spresnenie podielu na zisku (dividendy) považovanej za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky v nadväznosti na § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

bod 32 - § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod §
Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR sú odplaty za poskytnutie služieb vymedzených v § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod zákona vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok. V záujme zníženia bariér v oblasti exportu, vyplývajúcich z aplikačnej praxe, sa zavádza úprava, ktorá sa uplatní na situácie predaja tovaru v zahraničí, s ktorým sú spojené náklady preukázateľne vynaložené na poskytnutie marketingových a sprostredkovateľských služieb v tomto štáte. V takýchto situáciách nebudú odplaty za poskytnutie marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti považované za príjmy zo zdrojov na území SR.

bod 33, 111, 113 a 114 - § 16 ods. 1 písm. e) 12. bod, § 43 ods. 2, § 43 ods. 5 §
Do zdroja príjmu plynúceho zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa dopĺňa aj príjem plynúci z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za takýto príjem sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti, ak bolo predtým zvyšované z prostriedkov kapitálového fondu tvoreného z príspevkov spoločníkov. Tento príjem sa bude u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaňovať podľa § 43 ods. 2 daňou vyberanou zrážkou, pričom vyplatený príjem je možné znížiť podľa § 43 ods. 5 písm. e) o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného priamo daňovníkom. Takto vybranú daň je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. b).

bod 34 - § 16 ods. 1 písm. i) §
V § 16 ods. 1 písm. i) sa spresňuje v nadväznosti na definíciu vkladu v § 2 písm. ac), že príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdroja na území Slovenskej republiky je rozdiel medzi hodnotou majetku započítanou na vklad spoločníka a jeho účtovnou hodnotou aj v prípade, ak sa tento majetok nevkladá do základného imania, ale použije sa na splatenie iných fondov.

bod 35 - § 16 ods. 1 písm. k) §
V nadväznosti na zdaňovanie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev podľa § 17e ods. 14 daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. t), sa tento príjem dopĺňa aj do príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ako plynúci zo zdroja na území SR.

bod 36 - § 17 ods. 6 §
Úprava sa vykonáva z dôvodu jasného a jednoznačného špecifikovania požadovaných údajov v § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

bod 37 - § 17 ods. 19 §
Navrhovanou úpravou sa upravuje rozsah výdavkov, ako aj ich výška, ktoré sú považované za daňový výdavok až po zaplatení. Ustanovenie sa spresňuje v tom význame, že podmienka zaplatenia sa nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov napr. v prípade zásob. Tieto neuhradené výdavky (náklady) podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 zákona. Pri výdavkoch (nákladoch) je potrebné skúmať, či ide o výdavky (náklady) na ktoré sa uplatňuje § 17 ods. 19, alebo výdavky (náklady), na ktoré sa uplatní postup podľa § 17 ods. 27 a § 17 ods. 32. U výdavkov vymedzených v § 17 ods. 19 ustanovení sa bude sledovať už iba podmienka zaplatenia (vypustenie dodatočných limitácií). V písmene c) sa vypúšťa možnosť zahrnutia príjmov (výnosov) z marketingových a iných štúdií a prieskumov trhu u veriteľa až po prijatí úhrady. Uvedené príjmy (výnosy) budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Ustanovenie § 17 ods. 19 sa tak bude vzťahovať iba na …

bod 38, 57 a 134 - poznámka pod čiarou 80, § 21 ods. 1 písm. l) a § 52zz ods. 13 §
Zmluvou o výpožičke vzniká vypožičiavateľovi právo po dohodnutú dobu užívať vypožičanú vec bezodplatne. Aj napriek bezodplatnému charakteru výpožičky dochádza k situáciám, a to predovšetkým vo výrobnom procese, kedy sa na vypožičanom majetku vykonajú opravy alebo technické zhodnotenie. V § 17 ods. 20 a 21 sa poznámka pod čiarou k odkazu 80 dopĺňa aj o § 659 až 662 Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvy o výpožičke. Ak pri vypožičaní odpisované majetku dôjde aj k jeho technickému zhodnoteniu, potom zákon o dani z príjmov považuje toto zhodnotenie za nepeňažný príjem požičiavateľa, ktorý o túto sumu zhodnotenia zvýši vstupnú (zostatkovú) cenu svojho majetku a odpisuje ho, avšak až v tom zdaňovacom období, v ktorom ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sa však požičiavateľ písomne dohodne s vypožičiavateľom, môže toto technické zhodnotenie odpisovať aj vypožičiavateľ a u požičiavateľa je nepeňažným príjmom technické zhodnotenie po skočení zmluvy o výpožičke vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania § …

bod 39, 43 až 45, 51 a 54 - § 17 ods. 28, § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a) a §
Podľa zákona o dani z príjmov je možné až na vymedzené výnimky (napr. istinu z nesplateného úveru u bánk a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov) tvoriť daňovo uznanú opravnú položku iba k pohľadávke, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a zároveň bola táto pohľadávka nepremlčaná. Od nepremlčanosti pohľadávky sa zároveň odvíja aj možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise alebo postúpení pohľadávky. Vzhľadom na praktické problémy pri uplatnení daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke sa navrhuje posudzovať nepremlčanosť nie ku dňu tvorby opravnej položky, alebo ku dňu odpisu alebo postúpenia pohľadávky, ale k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom dochádza k tvorbe opravnej položky, postúpeniu pohľadávky alebo odpisu pohľadávky. Pohľadávka sa v tomto prípade považuje za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola pohľadávka aspoň 1 kalendárny deň nepremlčaná. Príklad Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaúčtuje 31.12.2020 opravnú položku k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov vo výške …

bod 40, 62, 64, 71 a 133 - § 17 ods. 31, § 22 ods. 9, § 25 ods. 3, § 26 ods. 13 §
Ustanovenie § 26 ods. 13 umožňuje uplatniť u daňovníka, ktorý je mikrodaňovníkom pri majetku zaradenom v odpisových skupinách 0 až 4 (hnuteľný majetok) s výnimkou osobných automobilov, ktorých vstupná cena je 48 000 a viac, daňové odpisy najdlhšie počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je majetok zaradený. To znamená, že mikrodaňovník má možnosť uplatniť si daňové odpisy najviac počas počtu zdaňovacích období, ktoré zodpovedajú dobe odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, pričom výška daňového odpisu je v tomto prípade na dobrovoľnom rozhodnutí mikrodaňovníka. Navrhovaný spôsob daňových odpisov umožňuje uplatnenie vstupnej ceny, resp. vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie majetku aj v jednom zdaňovacom období, pričom daňovník je povinný aplikovať ostatné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov hmotného majetku ako je napr. ustanovenie § 24 ods. 5, § 19 ods. 3 písm. b), . Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 9 jednoznačne stanovuje, že mikrodaňovník, ktorý bude uplatňovať zvýhodnený spôsob odpisovania stanovený v § …

bod 41 - § 17 ods. 32 §
Ustanovenie § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov upravuje situáciu, kedy dochádza k zníženiu základu dane, ak daňovník zvyšoval základ dane o neuhradené záväzky podľa § 17 ods. 27. V písmene a) sa spresňuje, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie pôvodného záväzku novým zmenkovým záväzkom. V písmene b) sa spresňuje, že pri odpise záväzku pri jeho zániku alebo premlčaní zaúčtovaný do výnosov sa základ dane zníži v závislosti od toho, či daňovník zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. V písmene c) sa ustanovuje, že v prípade tzv. novácie záväzku podľa § 570 až 574 Občianskeho zákonníka, kedy dochádza aj k zmene výšky záväzku sa o rozdiel medzi pôvodnou výškou záväzku a novou výšku záväzku môže znížiť základ dane, avšak súčasne musí byť splnená podmienka podľa § 17 ods. 27 na novú výšku záväzku, nakoľko splatnosť pôvodného záväzku sa novým záväzkom na daňové účely nemení. Pôvodné písmeno c) sa označuje ako písmeno d) a obsahuje úpravu …

bod 42 - § 17 ods. 33 §
V zákone o dani z príjmov sa spresňuje, že súčasťou základu dane je aj precenenie cenných papierov určených na obchodovanie na reálnu hodnotu účtované ako náklad alebo výnos prostredníctvom účtov 564 resp. 664, alebo 566 resp. 666 postupov účtovania.

bod 46 - § 17e ods. 14 §
Odsek 14 upravuje povinnosť právneho nástupcu zdaniť príjem vyplatený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, ak je vyplácaný príjem v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku. Suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní daňou vyberanou zrážkou. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku, potom sa celá vyplatená suma zdaní daňou vyberanou zrážkou. Rovnako sa bude postupovať, ak sa suma oceňovacích rozdielov použila na zvýšenie základného imania a následne dochádza pri znížení základného imania k výplate týchto prostriedkov.

bod 47, 125 a 138 - § 17i, § 45 ods. 5 a Príloha č. 2 §
Ustanovenie § 17i obsahuje implementáciu opatrení zo smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“). Smernica (EÚ) 2016/1164 obsahovala iba pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov medzi členskými štátmi. Smernica ATAD 2 obsahuje pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov s tretími krajinami, ak aspoň jedna zo zúčastnených strán je právnickou osobou, ktorá je daňovníkom alebo v prípade reverzných hybridov subjektom v členskom štáte. Implementácia tejto smernice sa zároveň dopĺňa do Prílohy č. 2 do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie preberaných do zákona o dani z príjmov. V odseku 1 je vymedzený okruh daňovníkov, na ktorých sa uplatňujú pravidlá pre zamedzenie hybridným nesúladom. Tieto pravidlá sa vzťahujú na situácie, ktoré vznikajú medzi daňovníkom, ktorý je právnickou osobou a jeho závislými osobami predovšetkým medzi daňovníkom a jeho závislou osobou, ústredím a jeho stálou prevádzkarňou, alebo medzi stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka. Nesúlady sa vzťahujú aj …

bod 49 - § 19 ods. 3 písm. a) §
Zmena ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a) umožňuje daňovníkovi, ktorý má status mikrodaňovníka uplatňovať pri hmotnom majetku zaradenom do odpisových skupín 0 až 4 poskytnutom na prenájom daňové odpisy bez limitovania výškou príjmov dosahovaných z prenajatého majetku a to z dôvodu uplatnenia daňových odpisov podľa § 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov.

bod 50, 55 a 56 - § 20 ods. 2 písm. h), § 20 ods. 15 a § 20 ods. 23 §
Do § 20 sa dopĺňa osobitný režim pre zahrňovanie opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Takýto daňovník, ak nebude postupovať podľa § 20 ods. 14, sa môže rozhodnúť využiť zvýhodnený režim spočívajúci v daňovom výdavku tvorby opravnej položky k pohľadávke v súlade s účtovníctvom. Rovnako sa môže mikrodaňovník rozhodnúť aj pre možnosť daňovej tvorby opravnej položky vzťahujúcej sa k príslušenstvu pohľadávky zahrnutému do zdaniteľných príjmov v súlade s účtovníctvom.

bod 52 a 53 - § 20 ods. 9 písm. b) a poznámka pod čiarou 99 §
Od 1.1.2020 je možné daňovo uznanú rezervu k lesnej pestovnej činnosti tvoriť v súlade so schváleným projektom lesnej pestovnej činnosti na obdobie od založenia kultúry alebo vzniku náletu do ukončenia prečistky mladého lesného porastu podľa § 21 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na Vyhlášku č. 453/2006 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o hospodárskej úprave lesov a o ochrane. Zabezpečená kultúra (mladý lesný porast, ktorý vznikol spravidla sadbou) je fáza lesného porastu. Jedince –stromy, ktoré prekročia stanovenú strednú výšku lesného porastu, prechádzajú do rastovej fázy mladiny. Mladina sa považuje za najdôležitejší úsek v živote lesného porastu. Pestovateľské opatrenia vykonávané v tejto fáze rastu lesa sa v odbornej terminológii nazývajú prečistka a bližšie je tento typ pestovateľských opatrení uvedený v § 21 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. .K bodom 58, 112, 117 až 120, 127 a 134 - § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. …

bod 59 - § 21 ods. 2 písm. m) a o) §
Zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky budú u dlžníka od 1. januára 2020 považované za daňový výdavok, avšak až po ich zaplatení. Zároveň sa vypúšťa aj písmeno o) upravujúce nesúlady, ktoré budú upravené v novom § 17i.

bod 60 a 61 - § 21 ods. 2 písm. m) §
Na účely uplatnenia daňového výdavku súvisiaceho s obstarávacou cenou potravín dochádza k rozšíreniu subjektov, ktorým je možné bezodplatne darovať potraviny. Podľa navrhovaného znenia bude možné daňovo uznať výdavky na potraviny nielen v prípade Potravinovej banky Slovenska ale aj akéhokoľvek daňovníkova nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak jeho predmet činnosti zodpovedá účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t.j. ide o účel, na ktorý je možno použiť podiel zaplatenej dane na osobitné účely. Rovnako sa bude posudzovať aj poskytnutie potravín s dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo potraviny bez uvedenej doby trvanlivosti alebo použiteľnosti registrovanému sociálnemu podniku, ak predmetom jeho činnosti je ochrana a podpora zdravia, poskytovanie sociálnej pomoci, podpora vzdelávania a organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

bod 63 a 69 - § 22 ods. 9 a § 26 ods. 7 §
V súvislosti s poskytnutím majetku formou výpožičky sa na takýto vzťah uplatnia ustanovenia obdobne ako pri prenájme majetku (§ 17 ods. 20 a 21). Keďže požičiavateľ počas obdobia, počas ktorého svoj majetok vypožičal, nevyužíva tento majetok na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, je povinný prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Výnimkou je majetok podľa § 26 ods. 7, t. j. formy, modely, šablóny, ktoré sa predovšetkým vo výrobnom sektore vypožičiavajú za účelom výroby výrobkov pre požičiavateľa. Pri týchto druhoch majetku poskytnutých formou výpožičky, nemusí požičiavateľ prerušiť odpisovanie a zároveň ani nelimituje výšku odpisu dosiahnutým príjmom podľa § 19 ods. 3 písm. a).

bod 65 až 67 - § 25a písm. a), písm. d) piaty bod a písm. e) §
V § 25a písmene a) sa spresňuje, že za daňový výdavok sa pri predaji cenných papierov a obchodných podielov uplatňuje obstarávacia cena upravená o všetky jej zníženia, ktoré nevstupovali do základu dane. Ide o situáciu, kedy sa účtovne obstarávacia cena tohto majetku znižuje napr. pri výplate prostriedkov zo zníženia základného imania u daňovníka, ktorý nadobudol finančný majetok kúpou (napr. znížením na účte 06x). Ak však bolo základné imanie spoločnosti pred kúpou finančného majetku zvýšené zo zisku po zdanení, považujú sa vyplatené prostriedky zo zníženia základného imania na účely zákona o dani z príjmov za podiel na zisku (dividendu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 7 písm. c) 1. bodu zákona o dani z príjmov. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov sa tento príjem vykáže ako zníženie obstarávacej ceny finančného majetku (06x). Pri predaji tohto finančného majetku sa na účely uplatnenia daňového výdavku obstarávacia cena tohto majetku neznižuje o takto vyplatený príjem. V prípade zmeny na účte …

bod 68, 72, 135 a 136 - § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 §
V nadväznosti na schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike vládou SR sa zákonom o dani z príjmov zvýhodňuje odpisovanie elektromobilov. Zavádza sa nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej sú zaradené osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedenú skratku BEV alebo PHEV. Uvedené opatrenie má za cieľ zvýšiť motiváciu podnikateľského sektoru na obstaranie elektromobilu s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy. Navrhovanou úpravou dochádza k podpore bateriových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

bod 73 - § 30 ods. 1 §
Na základe analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa zavádzajú atraktívnejšie podmienky pre odpočet daňovej straty. Dochádza k zrušeniu rovnomernosti odpočtu daňovej straty a k predlženiu lehoty na jej odpočet. Podľa navrhovaného znenia je možné daňovú stratu odpočítať počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto daňová strata vyčíslená. U daňovníka, ktorým je mikrodaňovník nie je obmedzená výška umorovanej daňovej straty, t.j. takýto daňovník si môže uplatniť daňovú stratu do výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť. Ostatní daňovníci si môžu uplatniť daňovú stratu do výšky 50 % vyčísleného základu dane, od ktorého je možné odpočet daňovej straty uskutočniť.

bod 74 - § 30 ods. 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou § 30 ods. 1. Pravidla uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade daňovníkov zanikajúcich likvidáciou a uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 kalendárnych po sebe nasledujúcich mesiacov boli presunuté bez zmeny z odseku 1 do odseku 2.

bod 75 - § 30 ods. 5 §
Ustanovenie § 30 sa z dôvodu právnej istoty spresňuje ohľadom možnosti uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade zmeny právnej formy daňovníka. Daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo ktorému vznikol nárok na odpočet daňovej straty a následne u neho dôjde k zmene jeho právnej formy, má po jej zmene nárok pokračovať v jej odpočte v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1. To znamená, že ak napr. spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala daňovú stratu a následne spoločnosť zmenila právnu formu na komanditnú spoločnosť, táto komanditná spoločnosť má nárok na odpočet daňovej straty vykázanej spoločnosťou s ručením obmedzeným od svojho základu dane. Ustanovenie sa vzťahuje nielen na zmenu kapitálovej spoločnosti na osobnú spoločnosť a naopak ale aj na zmenu jednej právnej formy kapitálovej spoločnosti na inú právnu formu kapitálovej spoločnosti.

bod 76 - § 30c ods. 1 §
Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa zvyšuje daňové zvýhodnenie, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet. Tento odpočet môže využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, v súvislosti s ktorým mu vznikajú výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia a ktoré sú spôsobilé na opätovné odpočítanie od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 200 %. Zvýšenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020. Výška odpočtu z tzv. medziročného prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 2 ostáva nezmenená.

bod 77 - § 30c ods. 7 §
Navrhovanou úpravou sa mení požiadavka kladená na písomný dokument projektu výskumu a vývoja, na základe ktorého sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Projekt výskumu a vývoja, ako písomný dokument s predpísanými náležitosťami, nebude potrebné podpísať osobou oprávnenou konať za daňovníka pred začatím realizácie samotného projektu, ale až pri podaní daňového priznania, v ktorom prichádza k uplatneniu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj.

bod 78 - § 30c ods. 9 §
Predlžuje sa max. obdobie, počas ktorého, ak daňovník nemôže odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj efektívne uplatniť z dôvodu vykázania daňovej straty alebo nedostatočného základu dane po odpočte daňovej straty, bude možné prenášať nárok na uplatnenie tohto odpočtu. Maximálna dĺžka obdobia odpočtu sa predlžuje zo štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol na päť zdaňovacích období. Táto úprava rešpektuje obdobie zániku práva vyrubiť daň.

bod 81 - § 32 ods. 10 §
Z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti sa navrhuje zrušiť povinnosť daňovníka opakovane prikladať k daňovému priznaniu doklady na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa, ak ich daňovník k daňovému priznaniu už raz priložil a v týchto dokladoch nedošlo k zmene údajov (napr. rodný list).

bod 83 až 86 a 134 - § 34 ods. 1 a 2, 5 a 6 a § 52zz ods. 19 §
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje hranica pre povinnosť platenia preddavkov zo sumy 2 500 na sumu 5 000 eur. Zároveň sa výrazným spôsobom zjednodušuje výpočet poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej závisí povinnosť platenia preddavkov, pričom táto sa bude počítať výlučne zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti zníženej o daňovú stratu.

bod 89 - § 35 ods. 6 §
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť termín na odvod preddavkov na daň u daňovníka, ktorý je ekonomickým zamestnávateľom podľa § 5 ods. 4 zákona.

bod 91 - § 35 ods. 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 92 - § 35 ods. 10 až 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z dôvodu právnej istoty sa zavádza pre daňovníka možnosť požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

bod 93 a 97 - § 36 ods. 6 a § 37 ods. 3 §
Za účelom znižovania administratívnej náročnosti a z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základ dane na daňovníka a daňový bonus každoročne do konca januára. Z aplikačnej praxe je zrejmé, že v prípade, ak na strane zamestnanca počas roka nedochádza k zmene podmienok na uplatňovanie daňového bonusu, alebo ide o daňovníka, ktorý je poberateľom dôchodku a táto skutočnosť je zamestnávateľovi už známa, je pre zamestnanca aj zamestnávateľa zaťažujúce každoročne k 31.1. vyhlasovať tie isté skutočnosti. V prípadoch, ak má zamestnávateľ u zamestnanca prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnanec podáva toto vyhlásenie pri nástupe do zamestnania a vždy vtedy, ak sa u neho zmenia podmienky na ich uplatňovanie. Povinnosť zamestnanca preukazovať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu sa navrhovanou úpravou nevylučuje. Vyhlásenie podá zamestnanec v listinnej forme, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na elektronickej komunikácii.

bod 94 - § 36 ods. 7 §
Navrhuje sa umožniť zamestnancovi nahlasovať zmenu podmienok, ktoré majú vplyv na uplatňovanie nároku na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka okrem listinnej aj elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom. Zamestnávateľ môže prijať interné opatrenia, že pri výplate bude zamestnanca na to nejakým spôsobom upozorňovať (napr. uvedie text vo výplatnej páske, pri elektronickom doručení e-mailom, pri osobnom preberaní pásky).

bod 98 - § 38 ods. 1 §
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje umožniť zamestnancovi podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom.

bod 99 - § 39 ods. 14 §
Vzhľadom na rovnosť lehoty v prípade zasielania výzvy na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade a lehoty na vrátenie vzniknutého daňového preplatku sa navrhuje, aby lehota na vrátenie rozdielu neplynula odo dňa doručenia výzvy na odstránenie nedostatkov, ale už odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb, alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami.

bod 100 - § 39 ods. 16 §
V súlade s návrhom opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia III. sa navrhuje umožniť zamestnávateľom vystaviť a doručiť doklady, ktorými sú potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ročné zúčtovanie preddavkov na daň a potvrdenie o zaplatení dane elektronickou formou po vzájomnej dohode so zamestnancom. Zamestnávateľ môže doklady uvedené v odsekoch 5 až 7 doručiť zamestnancovi elektronickou formou pri zabezpečení ochrany osobných údajov (napr. šifrovaním), pokiaľ s tým zamestnanec súhlasí. Zavedením možnosti vystaviť daňové doklady elektronicky, vrátane predtlačeného odtlačku pečiatky a faksimile podpisu oprávnenej osoby zamestnávateľa a možnosti doručiť doklady zamestnancom elektronicky do e-mailovej schránky, by sa ušetril čas mzdových účtovníčok (tlač, podpisovanie, pečiatkovanie, odovzdanie dokladu zamestnancovi oproti podpisu v daňovom vyhlásení), čas ostatných zamestnancov (preberanie dokladov) a zároveň by sa znížili režijné náklady (papier, toner, pero, pečiatka, poštovné, atď.) zamestnávateľa.

bod 101 až 106 - § 40 ods. 1, 2, 3 a 4 §
Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zjednotiť lehotu na vykonanie možnej opravy výpočtu dane, alebo daňového bonusu na vyživované dieťa, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu do piatich rokov v súlade s daňovým poriadkom, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazil alebo vyplatil zamestnancovi daň, daňový bonus na vyživované dieťa, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu vo vyššej sume alebo v nižšej sume ako bol povinný podľa tohto zákona a to aj vtedy, ak tak urobil zavinením zamestnanca. Lehota na vrátenie alebo dodatočné zrazenie nezrazeného alebo nesprávne zrazeného preddavku na daň najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka sa nemení.

bod 107 - § 40 ods. 8 §
Návrh upravuje tie prípady, ak zamestnávateľ žiada o vrátenie preplatku na dani, ktorý mu vznikol odvedením preddavkov na daň vo vyššej sume, než bol povinný odviesť. Upravuje sa lehota, dokedy môže zamestnávateľ žiadať správcu dane o vrátenie naviac zaplatenej sumy preddavkov na daň. Po jej uplynutí už správca dane nemôže vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Podľa navrhovanej úpravy vráti správca dane naviac zaplatené preddavky na daň, len ak nemožno o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a zamestnávateľ má všetky preddavky na daň uhradené v správnej sume. To znamená, že správca dane nevráti preplatok na preddavku na daň vtedy, ak zamestnávateľ uhradil preddavok na daň v jednom mesiaci vyššou sumou, než je predpis, pričom nemá uhradené preddavky v iných mesiacoch.

bod 108 a 109 - § 42 ods. 2, ods. 3 a ods. 6 §
Za účelom zníženia administratívneho zaťaženia podnikateľov a zlepšenia podnikateľského prostredia sa navrhuje zvýšiť hranicu pre platenie preddavkov a to z 2 500 eur na 5 000 eur. Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je rovná alebo nižšia ako 5 000 eur, nebude mať povinnosť platiť v príslušnom zdaňovacom období preddavky na daň z príjmov. Zároveň sa navrhuje zjednodušenie výpočtu dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a poslednej známej daňovej povinnosti na účely výpočtu preddavkov na daň. Daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa vypočíta zo základu dane zníženého o daňovú stratu vyčísleného za predchádzajúce zdaňovacie obdobie s použitím sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú preddavky platené a z takto vyčíslenej sumy sa odpočítajú iba úľavy vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov.

bod 110 - § 42 ods. 8 §
Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi. Vyrovnanie rozdielu na preddavkoch zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania bez ohľadu na skutočnosť, či ide o novovzniknutého daňovníka alebo iného daňovníka je stanovená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.

bod 115 - § 43 ods. 10 §
Predmetné ustanovenie sa v návrhu zákona vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko už v § 43 ods. 3 písm. b) je uvedené, že v prípade, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond, zrážka dane sa nevykoná.

bod 116 – poznámka pod čiarou k odkazu 136a
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelu zákona o kolektívnom investovaní.

bod 122 – § 43 ods. 22 §
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko uvedená výnimka sa týka príjmov plynúcich zo závislej činnosti.

bod 124 a 137 - § 45 ods. 4 a príloha č. 2 §
V § 45 sa vypúšťa odsek 4 z dôvodu skončenia platnosti smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov a uplynutia prechodného obdobia pre členský štát (Rakúsko) a tretie krajiny (vrátane závislých území Spojeného kráľovstva a Holandska), ktoré uplatňovali zvýšenú sadzbu zrážkovej dane namiesto výmeny informácií o úrokových príjmoch. Vzhľadom na prechod všetkých dotknutých krajín na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch nie sú ustanovenia v zákone potrebné. Automatická výmena informácií o finančných účtoch je upravená v rámci smernice 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní a ktorá bola implementovaná do zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MF SR č. 446/2015 Z. z. v znení Vyhlášky MF SR č. 348/2018 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti preverovania finančných účtov finančnými inštitúciami.

bod 126 - § 47 §
Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa komplikovaný spôsob zaokrúhľovania daňových veličín a súvisiacich prepočtov, mení a zavádza sa jednotný postup so zaokrúhľovaním matematicky na eurocenty (dve desatinné miesta).

bod 127 - § 49a §
Navrhovanou úpravou sa mení registračná a oznamovacia povinnosť a to s účinnosťou od 1.1.2021.

bod 129 – poznámka pod čiarou k odkazu 142a
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

bod 130 – § 50 ods. 4 písm. i) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, kde bol pôvodný účel fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy nahradený novonavrhovanými finančnými stimulmi.

bod 131 – § 50 ods. 16 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

bod 132– poznámka pod čiarou k odkazu 146ac
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 134– § 52zz až § 52zzb §
§ 52zz K odseku 4 – Oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie sa uplatní aj na akcie nadobudnuté do 31. decembra 2017, ak sú splnené podmienky minimálnej účasti na spoločnosti, pričom časový test 24 kalendárnych mesiacov začína plynúť počnúc 1. januárom 2018. V prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok sa minimálnej podmienka účasti zisťuje do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017. K odseku 5 – Na daňové výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, sa upravené ustanovenie § 17 ods. 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 použije, ak boli zaúčtované do nákladov v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. K odseku 6 - Príjmy (výnosy) za marketingové štúdie a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa sú od 1. januára 2020 súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom bez ohľadu na to, či boli alebo uhradené. U daňovníka, ktorého zdaňovacím …

odseku 10 - Ustanovenie § 17i a § 45 ods. 5 sa po prvýkrát použijú v zdaňovacom §
K odseku 11 – Nova daňovo uznaná rezerva k lesnej pestovnej činnosti v súlade so schváleným projektom lesnej pestovnej činnosti do obdobia prvej prečistky mladého lesného porastu bude daňovým výdavkom najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. K odseku 12 – V tvorbe rezervy k lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lestného porastu podľa § 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov môže daňovník pokračovať aj po 31. decembri 2019 podľa § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2019. K odseku 13 – U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok sa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. l) a ods. 2 písm. o) v znení účinnom do 31. decembra 2019 uplatnia na výdavky (náklady), ktoré mu vzniknú najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, budú tieto výdavky nedaňovými výdavkami …

odseku 6 - Navrhovanou úpravou sa mení registračná a oznamovacia povinnosť a to

bod 140
Navrhovaná zmena v celom texte zákona vyplýva zo zmeny názvu nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát z dôvodu zapracovania čierneho zoznamu EÚ. Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022. Schválené vládou SR dňa 29. mája 2019. Peter Pellegrini, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, v.r. minister financií Slovenskej republiky

bod 1 - § 2 písm. w) §
V nadväznosti na analýzu zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa za účelom podpory rozvoja malých daňovníkov zavádza pojem „mikrodaňovník“. Mikrodaňovníkom je daňovník – fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a za zdaňovacie obdobie výška týchto príjmov (ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t.j. v súčasnosti 49 790 eur. Rovnako sa za mikrodaňovníka považuje aj daňovník právnická osoba, ktorej všetky výnosy dosiahnuté za príslušné zdaňovacie obdobie sú maximálne vo výške 49 790 eur vrátane. Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 eur, ale je závislou osobou podľa § 2 písm. n) zákona.

bod 2 - § 2 písm. x) §
Ustanovenie písmena x) sa upravuje vzhľadom na potrebu zapracovania EÚ zoznamu štátov a jurisdikcií, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti (tzv. čierny zoznam EÚ). Nadväzne na zapracovanie tohto zoznamu sa mení názov nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát. Zároveň sa v ustanovení upravuje, že Ministerstvo financií SR uverejní zoznam na webovom sídle, do ktorého zahrnie príslušné štáty a jurisdikcie, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v ustanovení.

bod 3 -§ 2 písm. ac) tretí bod §
Do § 2 písmena ac) sa dopĺňa, že za vklad sa považuje aj akcionárom splatený príplatok do rezervného fondu, ktorý je povinná spoločnosť vytvoriť pri založení spoločnosti podľa § 217 Obchodného zákonníka, ako aj ďalšie príplatky splatené priamo daňovníkom do rezervného fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy alebo Obchodného zákonníka. Ak je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Rovnako po splatení daňovníkom sa emisné ážio považuje za vklad splatený daňovníkom. Obdobne to platí aj u spoločníka s.r.o., ktorý vkladá vklad do rezervného fondu podľa § 67 Obchodného zákonníka, resp. člena družstva, ktorý vkladá vklad do nedeliteľného fondu družstva podľa § 235 Obchodného zákonníka. Za vklad sa nepovažuje zvýšenie rezervného fondu resp. nedeliteľného fondu družstva z nerozdelených ziskov, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

bod 4 a 31 - § 3 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod §
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vymedzuje, čo sa považuje za podiel na zisku (dividendu). Podľa § 217a Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov resp. spoločníkov, pričom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia. Ak sa spoločnosť rozhodne použiť nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom resp. spoločníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu). Až potom je možné tieto prostriedky považovať za príspevok splatený akcionárom resp. spoločníkom podľa § 217a Obchodného zákonníka. Zároveň sa dopĺňa, že za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj rozdelenie prostriedkov z rezervného fondu medzi spoločníkov (akcionárov), v časti, v akej bol tvorený z nerozdeleného zisku po zdanení. V nadväznosti na tieto zmeny v § 3 ods. 1 písm. e) sa spresňuje aj rozsah podielov na zisku (dividend) považovaných za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nerezidenta v § 16 ods. …

bod 5, 88 a 139 - § 5 ods. 3 písm. d), § 35 ods. 3 písm. a) a Príloha č. 6 §
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje vypustenie Prílohy č. 6. Postup navyšovania nepeňažného plnenia sa ponecháva na zamestnávateľovi. Z dôvodu nadbytočnosti sa zo zákona vypúšťa nemožnosť brutácie zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. j) a to z dôvodu, že ide o príjmy napr. členov volebných komisií, ktoré sú oslobodené od dane a aj od odvodov a vypúšťajú sa aj príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. k), ktorými sú príjmy dôchodcov od bývalého zamestnávateľa.

bod 6 a 48 - § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod §
Z dôvodu zvýšenia potreby dosiahnutia vyššej a lepšej kvalifikácie zamestnancov potrebnej pre činnosť zamestnávateľa sa navrhuje spresnenie a rozšírenie oslobodenia „benefitov“ poskytnutých zamestnávateľom a to formou ním zabezpečeného vzdelávania, ktoré je zadefinované napríklad v ustanoveniach Zákonníka práce, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a aj v zákone o štátnej službe, pričom ide tak o prehlbovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu ako aj zvyšovania kvalifikácie. Od dane z príjmov je však oslobodený výlučne nepeňažný príjem zamestnanca od zamestnávateľa vo forme zabezpečenia a poskytovania vzdelávania vtedy, ak sú tieto vzdelávacie aktivity predpokladom pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Ak ide o aktivity v rámci celoživotného vzdelávania hradené zamestnávateľom, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nebude sa jednať o príjem oslobodený od dane zo závislej činnosti na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa nepôjde o daňovo uznaný výdavok. V nadväznosti na ustanovenia ZP a iné osobitné predpisy bude oslobodené od dane z príjmov vzdelávanie zabezpečované zamestnávateľom, ktorým sa rozumie aj zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca formou absolvovania (dodatočného) komplexného …

bod 7 - § 5 ods. 7 písm. e) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 8 - § 5 ods. 7 písm. h) §
Vzhľadom na obsolentnosť právnej úpravy pôvodne uvádzanej v § 5 ods. 7 písm. h) zákona, navrhujeme znenie nahradiť novým oslobodeným druhom príjmu, ktorým sú príspevky zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku, poskytovanú nad rámec zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o pozitívne vnímané opatrenie, ktorým zamestnávateľ podporí účasť zamestnancov na lekárskych preventívnych prehliadkach a efektívnym a účinným spôsobom bude u zamestnancov podporovať ochranu ich zdravia a prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami (môže ísť napr. o preventívne vyšetrenie zamestnancov určitého veku alebo zamestnania na srdcovo-cievne alebo iné ochorenia ohrozujúce túto skupinu zamestnancov, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia napr. u žien, vyšetrenie zraku zamestnancov pracujúcich s počítačmi a pod.) Zo sociálneho fondu nie je možné uhrádzať prípadné náklady na preventívne lekárske prehliadky skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

bod 9 a 136 - § 5 ods. 7 písm. m) a § 52zza ods. 2 §
Navrhovanou zmenou sa mení prepočet nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa z titulu zabezpečenia dopravy na miesto výkonu práce a späť. Z návrhu vyplýva, že od dane môže byť oslobodené plnenie v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, pričom ak toto plnenie zamestnanca presiahne túto sumu, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie plnenie nad 60 eur vypočítané z preukázateľne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa, prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle, ktoré sa zníži o prípadný príspevok zamestnanca. Uvedený návrh reflektuje na situácie ktoré vzišli z praxe a to v prípadoch, kedy motorové vozidlá pri doprave neboli plne obsadené, pričom zamestnanci bez svojho pričinenia znášali náklady aj za takéto neobsadené miesta. Podľa prechodného ustanovenia sa úpravy navrhnuté v § 5 ods. 7 písm. m) použije prvýkrát pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2020.

bod 10 a 134 - § 5 ods. 7 písm. p) a § 52zz ods. 1 §
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje suma oslobodenia nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi na ubytovanie. Podľa prechodného ustanovenia sa oslobodenie tohto typu nepeňažného príjmu zamestnancov v sume najviac 100 eur použije prvýkrát pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019.

bod 11 - § 5 ods. 7 písm. r) §
Navrhuje sa u zamestnávateľa oslobodiť od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak na strane zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom (napr. parkovné na pozemku zamestnávateľa, teambuildingové akcie, firemné večierky). Navrhované oslobodenie od dane vo výške najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov za zdaňovacie obdobie sa nepoužije na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa iných ustanovení [napr. podľa § 5 ods. 3 písm. c), § 5 ods. 7 písm. k)]. Oslobodenie od dane sa uplatní aj u zamestnanca zamestnávateľa, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie.

bod 12 – poznámka pod čiarou k odkazu 37af
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 13 – § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 14 - § 8 ods. 17 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 15 - § 9 ods. 1 písm. k) §
Navrhovanou úpravou sa spresňujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh tak, aby bolo obchodovanie na regulovanom trhu podporené vo väčšej miere. Rovnako sa navrhovaná úprava zavádza aj z dôvodu zamedzenia daňovým špekuláciám systémom vkladania cenných papierov pred predajom na regulovaný trh, aby sa mohli následne predať s oslobodením od dane, nakoľko ročná doba od nadobudnutia uplynula.

bod 16 - § 9 ods. 2 písm. i) §
Navrhuje sa, aby plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté daňovníkovi ako náhrada škody resp. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od poisťovne boli u tohto daňovníka, ktorého schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 %, od dane z príjmov oslobodené v závislosti od obdobia, na ktoré sa toto poistné plnenie vypláca. Na základe získaných informácií a praktických zistení či už zo strany poškodených daňovníkov ako aj zo strany Slovenskej asociácie poisťovní vyplýva, že jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov, poškodení daňovníci uprednostňujú pred pravidelným vyplácaním mesačnej úrazovej renty. Dohoda o jednorazovom odškodnení sa javí ako výhodná nie len pre poisťovne, pre ktoré je administratívne jednoduchšia, ale najmä pre poškodených daňovníkov. V prípade jednorazového odškodnenia má poškodený daňovník k dispozícii významnú sumu prostriedkov, ktoré spravidla použije na finančne náročné investície do nevyhnutných predovšetkým stavebných úprav, spojených s bezbariérovým prístupom v rámci svojho obydlia. Títo zdravotne hendikepovaní ľudia …

bod 17 až
21, 79, 80, 87, 95, 96 a 134 - § 11 ods. 1, ods. 7 a odseky 9 až 12, § 32 ods. 2 písm. d), § 32 ods. 3 písm. b), § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b), § 38 ods. 4, § 37 ods. 1 písm. c) a d) a § 52zz ods. 2 Navrhovanými úpravami sa vypúšťajú odseky týkajúce sa dobrovoľných príspevkov do tzv. II. piliera dôchodkového sporenia, pričom však v prípade, ak došlo k porušeniu podmienok podľa § 11 ods. 9 predpisu platného do 31.12.2019, musí byť dodržaný postup určený v tomto ustanovení (§ 52zz ods. 3). Spresňuje sa aj spôsob odpočítania nezdaniteľnej časti na kúpeľníctvo, kde v prípade, ak manželia idú do kúpeľov, kde im je poskytnutá kúpeľná starostlivosť, uplatní si nezdaniteľnú časť základu dane vo výške maximálne 50 eur každý sám na seba. Až v prípade, ak by napr. manželka nedosahovala príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. …

bod 22, 121 a 134 - §13 ods. 3, § 43 ods. 21 a § 55zz ods. 3 §
Pri výplate príjmov uvedených v § 13 ods. 2 písm. f) a h) sa v § 13 ods. 3 a v § 43 ods. 21 zavádza aj prospektívne splnenie časového obdobia pre držbu podielu na základnom imaní. V prípade, že minimálna časová lehota pre nepretržitú držbu podielu na základnom imaní bude splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, daňovník môže požiadať správcu dane o vrátenie tejto zrazenej dane.

bod 23 až 26 - § 13c ods. 1, § 13c ods. 2 písm. a) a b) a § 13c ods. 3 §
Podľa § 155 Obchodného zákonníka môže akciová spoločnosť vydávať okrem kmeňových akcií aj iné akcie. Oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov je možné uplatniť na príjem (výnos) z predaja tých akcií, u ktorých budú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c ods. 2 resp. 3 zákona o dani z príjmov. Podľa § 220i ods. 3 Obchodného zákonníka môže jednoduchá spoločnosť na akcie vydávať iba kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Do odseku 1 sa preto dopĺňa, že od dane sa oslobodzuje aj príjem z predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie. Toto oslobodenie je však možné uplatniť rovnako iba v prípade, ak budú splnené podmienky uvedené v odseku 2. Zároveň sa spresňujú aj odseky 2 a 3.

bod 26 a 27 - § 13c ods. 3 písm. c), § 13c ods. 4 §
V § 13c ods. 3 sa spresňuje, že oslobodenie sa nevzťahuje na príjem (výnos) z predaja vlastných akcií podľa § 161a a § 161b Obchodného zákonníka. V ods. 4 písmene a) sa spresňuje, že za deň splatenia peňažného vkladu sa rozumie až deň úplného splatenia peňažného vkladu po zápise do Obchodného registra.

bod 28, 70, 82, 123 a 128 - § 15a, § 26 ods. 10, § 27 ods. 3, § 28 ods. 5, § 32a §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu spôsobu zaokrúhľovania v § 47.

bod 29 - § 16 ods. 1 písm. a) §
V nadväznosti na zavedenie exit tax v § 17f zákona o dani z príjmov sa za účelom zamedzenia nejednoznačnému výkladu dopĺňa tento nerealizovaný príjem medzi príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky. Ide o príjmy z presunu majetku stálej prevádzkarne do zahraničia ako aj príjmy z presunu podnikateľskej činnosti stálej prevádzkarne do zahraničia.

bod 30 – poznámka pod čiarou k odkazu 76
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 31 - § 16 ods. 1 písm. e) 9. bod §
Spresnenie podielu na zisku (dividendy) považovanej za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky v nadväznosti na § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

bod 32 - § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod §
Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR sú odplaty za poskytnutie služieb vymedzených v § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod zákona vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok. V záujme zníženia bariér v oblasti exportu, vyplývajúcich z aplikačnej praxe, sa zavádza úprava, ktorá sa uplatní na situácie predaja tovaru v zahraničí, s ktorým sú spojené náklady preukázateľne vynaložené na poskytnutie marketingových a sprostredkovateľských služieb v tomto štáte. V takýchto situáciách nebudú odplaty za poskytnutie marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti považované za príjmy zo zdrojov na území SR.

bod 33, 111, 113 a 114 - § 16 ods. 1 písm. e) 12. bod, § 43 ods. 2, § 43 ods. 5 §
Do zdroja príjmu plynúceho zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa dopĺňa aj príjem plynúci z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za takýto príjem sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti, ak bolo predtým zvyšované z prostriedkov kapitálového fondu tvoreného z príspevkov spoločníkov. Tento príjem sa bude u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaňovať podľa § 43 ods. 2 daňou vyberanou zrážkou, pričom vyplatený príjem je možné znížiť podľa § 43 ods. 5 písm. e) o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného priamo daňovníkom. Takto vybranú daň je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. b).

bod 34 - § 16 ods. 1 písm. i) §
V § 16 ods. 1 písm. i) sa spresňuje v nadväznosti na definíciu vkladu v § 2 písm. ac), že príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdroja na území Slovenskej republiky je rozdiel medzi hodnotou majetku započítanou na vklad spoločníka a jeho účtovnou hodnotou aj v prípade, ak sa tento majetok nevkladá do základného imania, ale použije sa na splatenie iných fondov.

bod 35 - § 16 ods. 1 písm. k) §
V nadväznosti na zdaňovanie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev podľa § 17e ods. 14 daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. t), sa tento príjem dopĺňa aj do príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ako plynúci zo zdroja na území SR.

bod 36 - § 17 ods. 6 §
Úprava sa vykonáva z dôvodu jasného a jednoznačného špecifikovania požadovaných údajov v § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

bod 37 - § 17 ods. 19 §
Navrhovanou úpravou sa upravuje rozsah výdavkov, ako aj ich výška, ktoré sú považované za daňový výdavok až po zaplatení. Ustanovenie sa spresňuje v tom význame, že podmienka zaplatenia sa nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov napr. v prípade zásob. Tieto neuhradené výdavky (náklady) podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 zákona. Pri výdavkoch (nákladoch) je potrebné skúmať, či ide o výdavky (náklady) na ktoré sa uplatňuje § 17 ods. 19, alebo výdavky (náklady), na ktoré sa uplatní postup podľa § 17 ods. 27 a § 17 ods. 32. U výdavkov vymedzených v § 17 ods. 19 ustanovení sa bude sledovať už iba podmienka zaplatenia (vypustenie dodatočných limitácií). V písmene c) sa vypúšťa možnosť zahrnutia príjmov (výnosov) z marketingových a iných štúdií a prieskumov trhu u veriteľa až po prijatí úhrady. Uvedené príjmy (výnosy) budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Ustanovenie § 17 ods. 19 sa tak bude vzťahovať iba na …

bod 38, 57 a 134 - poznámka pod čiarou 80, § 21 ods. 1 písm. l) a § 52zz ods. 13 §
Zmluvou o výpožičke vzniká vypožičiavateľovi právo po dohodnutú dobu užívať vypožičanú vec bezodplatne. Aj napriek bezodplatnému charakteru výpožičky dochádza k situáciám, a to predovšetkým vo výrobnom procese, kedy sa na vypožičanom majetku vykonajú opravy alebo technické zhodnotenie. V § 17 ods. 20 a 21 sa poznámka pod čiarou k odkazu 80 dopĺňa aj o § 659 až 662 Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvy o výpožičke. Ak pri vypožičaní odpisované majetku dôjde aj k jeho technickému zhodnoteniu, potom zákon o dani z príjmov považuje toto zhodnotenie za nepeňažný príjem požičiavateľa, ktorý o túto sumu zhodnotenia zvýši vstupnú (zostatkovú) cenu svojho majetku a odpisuje ho, avšak až v tom zdaňovacom období, v ktorom ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sa však požičiavateľ písomne dohodne s vypožičiavateľom, môže toto technické zhodnotenie odpisovať aj vypožičiavateľ a u požičiavateľa je nepeňažným príjmom technické zhodnotenie po skočení zmluvy o výpožičke vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania § …

bod 39, 43 až 45, 51 a 54 - § 17 ods. 28, § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a) a §
Podľa zákona o dani z príjmov je možné až na vymedzené výnimky (napr. istinu z nesplateného úveru u bánk a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov) tvoriť daňovo uznanú opravnú položku iba k pohľadávke, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a zároveň bola táto pohľadávka nepremlčaná. Od nepremlčanosti pohľadávky sa zároveň odvíja aj možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise alebo postúpení pohľadávky. Vzhľadom na praktické problémy pri uplatnení daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke sa navrhuje posudzovať nepremlčanosť nie ku dňu tvorby opravnej položky, alebo ku dňu odpisu alebo postúpenia pohľadávky, ale k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom dochádza k tvorbe opravnej položky, postúpeniu pohľadávky alebo odpisu pohľadávky. Pohľadávka sa v tomto prípade považuje za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola pohľadávka aspoň 1 kalendárny deň nepremlčaná. Príklad Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaúčtuje 31.12.2020 opravnú položku k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov vo výške …

bod 40, 62, 64, 71 a 133 - § 17 ods. 31, § 22 ods. 9, § 25 ods. 3, § 26 ods. 13 §
Ustanovenie § 26 ods. 13 umožňuje uplatniť u daňovníka, ktorý je mikrodaňovníkom pri majetku zaradenom v odpisových skupinách 0 až 4 (hnuteľný majetok) s výnimkou osobných automobilov, ktorých vstupná cena je 48 000 a viac, daňové odpisy najdlhšie počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je majetok zaradený. To znamená, že mikrodaňovník má možnosť uplatniť si daňové odpisy najviac počas počtu zdaňovacích období, ktoré zodpovedajú dobe odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, pričom výška daňového odpisu je v tomto prípade na dobrovoľnom rozhodnutí mikrodaňovníka. Navrhovaný spôsob daňových odpisov umožňuje uplatnenie vstupnej ceny, resp. vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie majetku aj v jednom zdaňovacom období, pričom daňovník je povinný aplikovať ostatné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov hmotného majetku ako je napr. ustanovenie § 24 ods. 5, § 19 ods. 3 písm. b), . Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 9 jednoznačne stanovuje, že mikrodaňovník, ktorý bude uplatňovať zvýhodnený spôsob odpisovania stanovený v § …

bod 41 - § 17 ods. 32 §
Ustanovenie § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov upravuje situáciu, kedy dochádza k zníženiu základu dane, ak daňovník zvyšoval základ dane o neuhradené záväzky podľa § 17 ods. 27. V písmene a) sa spresňuje, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie pôvodného záväzku novým zmenkovým záväzkom. V písmene b) sa spresňuje, že pri odpise záväzku pri jeho zániku alebo premlčaní zaúčtovaný do výnosov sa základ dane zníži v závislosti od toho, či daňovník zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. V písmene c) sa ustanovuje, že v prípade tzv. novácie záväzku podľa § 570 až 574 Občianskeho zákonníka, kedy dochádza aj k zmene výšky záväzku sa o rozdiel medzi pôvodnou výškou záväzku a novou výšku záväzku môže znížiť základ dane, avšak súčasne musí byť splnená podmienka podľa § 17 ods. 27 na novú výšku záväzku, nakoľko splatnosť pôvodného záväzku sa novým záväzkom na daňové účely nemení. Pôvodné písmeno c) sa označuje ako písmeno d) a obsahuje úpravu …

bod 42 - § 17 ods. 33 §
V zákone o dani z príjmov sa spresňuje, že súčasťou základu dane je aj precenenie cenných papierov určených na obchodovanie na reálnu hodnotu účtované ako náklad alebo výnos prostredníctvom účtov 564 resp. 664, alebo 566 resp. 666 postupov účtovania.

bod 46 - § 17e ods. 14 §
Odsek 14 upravuje povinnosť právneho nástupcu zdaniť príjem vyplatený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, ak je vyplácaný príjem v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku. Suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní daňou vyberanou zrážkou. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku, potom sa celá vyplatená suma zdaní daňou vyberanou zrážkou. Rovnako sa bude postupovať, ak sa suma oceňovacích rozdielov použila na zvýšenie základného imania a následne dochádza pri znížení základného imania k výplate týchto prostriedkov.

bod 47, 125 a 138 - § 17i, § 45 ods. 5 a Príloha č. 2 §
Ustanovenie § 17i obsahuje implementáciu opatrení zo smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (ďalej len „ATAD 2“). Smernica (EÚ) 2016/1164 obsahovala iba pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov medzi členskými štátmi. Smernica ATAD 2 obsahuje pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov s tretími krajinami, ak aspoň jedna zo zúčastnených strán je právnickou osobou, ktorá je daňovníkom alebo v prípade reverzných hybridov subjektom v členskom štáte. Implementácia tejto smernice sa zároveň dopĺňa do Prílohy č. 2 do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie preberaných do zákona o dani z príjmov. V odseku 1 je vymedzený okruh daňovníkov, na ktorých sa uplatňujú pravidlá pre zamedzenie hybridným nesúladom. Tieto pravidlá sa vzťahujú na situácie, ktoré vznikajú medzi daňovníkom, ktorý je právnickou osobou a jeho závislými osobami predovšetkým medzi daňovníkom a jeho závislou osobou, ústredím a jeho stálou prevádzkarňou, alebo medzi stálymi prevádzkarňami toho istého daňovníka. Nesúlady sa vzťahujú aj …

bod 49 - § 19 ods. 3 písm. a) §
Zmena ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a) umožňuje daňovníkovi, ktorý má status mikrodaňovníka uplatňovať pri hmotnom majetku zaradenom do odpisových skupín 0 až 4 poskytnutom na prenájom daňové odpisy bez limitovania výškou príjmov dosahovaných z prenajatého majetku a to z dôvodu uplatnenia daňových odpisov podľa § 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov.

bod 50, 55 a 56 - § 20 ods. 2 písm. h), § 20 ods. 15 a § 20 ods. 23 §
Do § 20 sa dopĺňa osobitný režim pre zahrňovanie opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Takýto daňovník, ak nebude postupovať podľa § 20 ods. 14, sa môže rozhodnúť využiť zvýhodnený režim spočívajúci v daňovom výdavku tvorby opravnej položky k pohľadávke v súlade s účtovníctvom. Rovnako sa môže mikrodaňovník rozhodnúť aj pre možnosť daňovej tvorby opravnej položky vzťahujúcej sa k príslušenstvu pohľadávky zahrnutému do zdaniteľných príjmov v súlade s účtovníctvom.

bod 52 a 53 - § 20 ods. 9 písm. b) a poznámka pod čiarou 99 §
Od 1.1.2020 je možné daňovo uznanú rezervu k lesnej pestovnej činnosti tvoriť v súlade so schváleným projektom lesnej pestovnej činnosti na obdobie od založenia kultúry alebo vzniku náletu do ukončenia prečistky mladého lesného porastu podľa § 21 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na Vyhlášku č. 453/2006 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o hospodárskej úprave lesov a o ochrane. Zabezpečená kultúra (mladý lesný porast, ktorý vznikol spravidla sadbou) je fáza lesného porastu. Jedince –stromy, ktoré prekročia stanovenú strednú výšku lesného porastu, prechádzajú do rastovej fázy mladiny. Mladina sa považuje za najdôležitejší úsek v živote lesného porastu. Pestovateľské opatrenia vykonávané v tejto fáze rastu lesa sa v odbornej terminológii nazývajú prečistka a bližšie je tento typ pestovateľských opatrení uvedený v § 21 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. .K bodom 58, 112, 117 až 120, 127 a 134 - § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. …

bod 59 - § 21 ods. 2 písm. m) a o) §
Zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky budú u dlžníka od 1. januára 2020 považované za daňový výdavok, avšak až po ich zaplatení. Zároveň sa vypúšťa aj písmeno o) upravujúce nesúlady, ktoré budú upravené v novom § 17i.

bod 60 a 61 - § 21 ods. 2 písm. m) §
Na účely uplatnenia daňového výdavku súvisiaceho s obstarávacou cenou potravín dochádza k rozšíreniu subjektov, ktorým je možné bezodplatne darovať potraviny. Podľa navrhovaného znenia bude možné daňovo uznať výdavky na potraviny nielen v prípade Potravinovej banky Slovenska ale aj akéhokoľvek daňovníkova nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak jeho predmet činnosti zodpovedá účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t.j. ide o účel, na ktorý je možno použiť podiel zaplatenej dane na osobitné účely. Rovnako sa bude posudzovať aj poskytnutie potravín s dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo potraviny bez uvedenej doby trvanlivosti alebo použiteľnosti registrovanému sociálnemu podniku, ak predmetom jeho činnosti je ochrana a podpora zdravia, poskytovanie sociálnej pomoci, podpora vzdelávania a organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

bod 63 a 69 - § 22 ods. 9 a § 26 ods. 7 §
V súvislosti s poskytnutím majetku formou výpožičky sa na takýto vzťah uplatnia ustanovenia obdobne ako pri prenájme majetku (§ 17 ods. 20 a 21). Keďže požičiavateľ počas obdobia, počas ktorého svoj majetok vypožičal, nevyužíva tento majetok na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, je povinný prerušiť odpisovanie tohto hmotného majetku podľa § 22 ods. 9. Výnimkou je majetok podľa § 26 ods. 7, t. j. formy, modely, šablóny, ktoré sa predovšetkým vo výrobnom sektore vypožičiavajú za účelom výroby výrobkov pre požičiavateľa. Pri týchto druhoch majetku poskytnutých formou výpožičky, nemusí požičiavateľ prerušiť odpisovanie a zároveň ani nelimituje výšku odpisu dosiahnutým príjmom podľa § 19 ods. 3 písm. a).

bod 65 až 67 - § 25a písm. a), písm. d) piaty bod a písm. e) §
V § 25a písmene a) sa spresňuje, že za daňový výdavok sa pri predaji cenných papierov a obchodných podielov uplatňuje obstarávacia cena upravená o všetky jej zníženia, ktoré nevstupovali do základu dane. Ide o situáciu, kedy sa účtovne obstarávacia cena tohto majetku znižuje napr. pri výplate prostriedkov zo zníženia základného imania u daňovníka, ktorý nadobudol finančný majetok kúpou (napr. znížením na účte 06x). Ak však bolo základné imanie spoločnosti pred kúpou finančného majetku zvýšené zo zisku po zdanení, považujú sa vyplatené prostriedky zo zníženia základného imania na účely zákona o dani z príjmov za podiel na zisku (dividendu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 7 písm. c) 1. bodu zákona o dani z príjmov. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov sa tento príjem vykáže ako zníženie obstarávacej ceny finančného majetku (06x). Pri predaji tohto finančného majetku sa na účely uplatnenia daňového výdavku obstarávacia cena tohto majetku neznižuje o takto vyplatený príjem. V prípade zmeny na účte …

bod 68, 72, 135 a 136 - § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 §
V nadväznosti na schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike vládou SR sa zákonom o dani z príjmov zvýhodňuje odpisovanie elektromobilov. Zavádza sa nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej sú zaradené osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedenú skratku BEV alebo PHEV. Uvedené opatrenie má za cieľ zvýšiť motiváciu podnikateľského sektoru na obstaranie elektromobilu s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy. Navrhovanou úpravou dochádza k podpore bateriových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

bod 73 - § 30 ods. 1 §
Na základe analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa zavádzajú atraktívnejšie podmienky pre odpočet daňovej straty. Dochádza k zrušeniu rovnomernosti odpočtu daňovej straty a k predlženiu lehoty na jej odpočet. Podľa navrhovaného znenia je možné daňovú stratu odpočítať počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto daňová strata vyčíslená. U daňovníka, ktorým je mikrodaňovník nie je obmedzená výška umorovanej daňovej straty, t.j. takýto daňovník si môže uplatniť daňovú stratu do výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť. Ostatní daňovníci si môžu uplatniť daňovú stratu do výšky 50 % vyčísleného základu dane, od ktorého je možné odpočet daňovej straty uskutočniť.

bod 74 - § 30 ods. 2 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou § 30 ods. 1. Pravidla uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade daňovníkov zanikajúcich likvidáciou a uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade kratšieho zdaňovacieho obdobia ako je 12 kalendárnych po sebe nasledujúcich mesiacov boli presunuté bez zmeny z odseku 1 do odseku 2.

bod 75 - § 30 ods. 5 §
Ustanovenie § 30 sa z dôvodu právnej istoty spresňuje ohľadom možnosti uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade zmeny právnej formy daňovníka. Daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo ktorému vznikol nárok na odpočet daňovej straty a následne u neho dôjde k zmene jeho právnej formy, má po jej zmene nárok pokračovať v jej odpočte v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1. To znamená, že ak napr. spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala daňovú stratu a následne spoločnosť zmenila právnu formu na komanditnú spoločnosť, táto komanditná spoločnosť má nárok na odpočet daňovej straty vykázanej spoločnosťou s ručením obmedzeným od svojho základu dane. Ustanovenie sa vzťahuje nielen na zmenu kapitálovej spoločnosti na osobnú spoločnosť a naopak ale aj na zmenu jednej právnej formy kapitálovej spoločnosti na inú právnu formu kapitálovej spoločnosti.

bod 76 - § 30c ods. 1 §
Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa zvyšuje daňové zvýhodnenie, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet. Tento odpočet môže využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, v súvislosti s ktorým mu vznikajú výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia a ktoré sú spôsobilé na opätovné odpočítanie od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 200 %. Zvýšenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020. Výška odpočtu z tzv. medziročného prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 2 ostáva nezmenená.

bod 77 - § 30c ods. 7 §
Navrhovanou úpravou sa mení požiadavka kladená na písomný dokument projektu výskumu a vývoja, na základe ktorého sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Projekt výskumu a vývoja, ako písomný dokument s predpísanými náležitosťami, nebude potrebné podpísať osobou oprávnenou konať za daňovníka pred začatím realizácie samotného projektu, ale až pri podaní daňového priznania, v ktorom prichádza k uplatneniu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj.

bod 78 - § 30c ods. 9 §
Predlžuje sa max. obdobie, počas ktorého, ak daňovník nemôže odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj efektívne uplatniť z dôvodu vykázania daňovej straty alebo nedostatočného základu dane po odpočte daňovej straty, bude možné prenášať nárok na uplatnenie tohto odpočtu. Maximálna dĺžka obdobia odpočtu sa predlžuje zo štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol na päť zdaňovacích období. Táto úprava rešpektuje obdobie zániku práva vyrubiť daň.

bod 81 - § 32 ods. 10 §
Z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti sa navrhuje zrušiť povinnosť daňovníka opakovane prikladať k daňovému priznaniu doklady na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa, ak ich daňovník k daňovému priznaniu už raz priložil a v týchto dokladoch nedošlo k zmene údajov (napr. rodný list).

bod 83 až 86 a 134 - § 34 ods. 1 a 2, 5 a 6 a § 52zz ods. 19 §
Navrhovanou úpravou sa zvyšuje hranica pre povinnosť platenia preddavkov zo sumy 2 500 na sumu 5 000 eur. Zároveň sa výrazným spôsobom zjednodušuje výpočet poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej závisí povinnosť platenia preddavkov, pričom táto sa bude počítať výlučne zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti zníženej o daňovú stratu.

bod 89 - § 35 ods. 6 §
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť termín na odvod preddavkov na daň u daňovníka, ktorý je ekonomickým zamestnávateľom podľa § 5 ods. 4 zákona.

bod 91 - § 35 ods. 8 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 92 - § 35 ods. 10 až 12 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z dôvodu právnej istoty sa zavádza pre daňovníka možnosť požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň podľa odsekov 10 a 11 inak.

bod 93 a 97 - § 36 ods. 6 a § 37 ods. 3 §
Za účelom znižovania administratívnej náročnosti a z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základ dane na daňovníka a daňový bonus každoročne do konca januára. Z aplikačnej praxe je zrejmé, že v prípade, ak na strane zamestnanca počas roka nedochádza k zmene podmienok na uplatňovanie daňového bonusu, alebo ide o daňovníka, ktorý je poberateľom dôchodku a táto skutočnosť je zamestnávateľovi už známa, je pre zamestnanca aj zamestnávateľa zaťažujúce každoročne k 31.1. vyhlasovať tie isté skutočnosti. V prípadoch, ak má zamestnávateľ u zamestnanca prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnanec podáva toto vyhlásenie pri nástupe do zamestnania a vždy vtedy, ak sa u neho zmenia podmienky na ich uplatňovanie. Povinnosť zamestnanca preukazovať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu sa navrhovanou úpravou nevylučuje. Vyhlásenie podá zamestnanec v listinnej forme, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na elektronickej komunikácii.

bod 94 - § 36 ods. 7 §
Navrhuje sa umožniť zamestnancovi nahlasovať zmenu podmienok, ktoré majú vplyv na uplatňovanie nároku na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka okrem listinnej aj elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom. Zamestnávateľ môže prijať interné opatrenia, že pri výplate bude zamestnanca na to nejakým spôsobom upozorňovať (napr. uvedie text vo výplatnej páske, pri elektronickom doručení e-mailom, pri osobnom preberaní pásky).

bod 98 - § 38 ods. 1 §
Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje umožniť zamestnancovi podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom.

bod 99 - § 39 ods. 14 §
Vzhľadom na rovnosť lehoty v prípade zasielania výzvy na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade a lehoty na vrátenie vzniknutého daňového preplatku sa navrhuje, aby lehota na vrátenie rozdielu neplynula odo dňa doručenia výzvy na odstránenie nedostatkov, ale už odo dňa odovzdania výzvy na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb, alebo odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami.

bod 100 - § 39 ods. 16 §
V súlade s návrhom opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia III. sa navrhuje umožniť zamestnávateľom vystaviť a doručiť doklady, ktorými sú potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ročné zúčtovanie preddavkov na daň a potvrdenie o zaplatení dane elektronickou formou po vzájomnej dohode so zamestnancom. Zamestnávateľ môže doklady uvedené v odsekoch 5 až 7 doručiť zamestnancovi elektronickou formou pri zabezpečení ochrany osobných údajov (napr. šifrovaním), pokiaľ s tým zamestnanec súhlasí. Zavedením možnosti vystaviť daňové doklady elektronicky, vrátane predtlačeného odtlačku pečiatky a faksimile podpisu oprávnenej osoby zamestnávateľa a možnosti doručiť doklady zamestnancom elektronicky do e-mailovej schránky, by sa ušetril čas mzdových účtovníčok (tlač, podpisovanie, pečiatkovanie, odovzdanie dokladu zamestnancovi oproti podpisu v daňovom vyhlásení), čas ostatných zamestnancov (preberanie dokladov) a zároveň by sa znížili režijné náklady (papier, toner, pero, pečiatka, poštovné, atď.) zamestnávateľa.

bod 101 až 106 - § 40 ods. 1, 2, 3 a 4 §
Z dôvodu zjednodušenia sa navrhuje zjednotiť lehotu na vykonanie možnej opravy výpočtu dane, alebo daňového bonusu na vyživované dieťa, daňového bonusu na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu do piatich rokov v súlade s daňovým poriadkom, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zrazil alebo vyplatil zamestnancovi daň, daňový bonus na vyživované dieťa, daňový bonus na zaplatené úroky alebo zamestnaneckú prémiu vo vyššej sume alebo v nižšej sume ako bol povinný podľa tohto zákona a to aj vtedy, ak tak urobil zavinením zamestnanca. Lehota na vrátenie alebo dodatočné zrazenie nezrazeného alebo nesprávne zrazeného preddavku na daň najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka sa nemení.

bod 107 - § 40 ods. 8 §
Návrh upravuje tie prípady, ak zamestnávateľ žiada o vrátenie preplatku na dani, ktorý mu vznikol odvedením preddavkov na daň vo vyššej sume, než bol povinný odviesť. Upravuje sa lehota, dokedy môže zamestnávateľ žiadať správcu dane o vrátenie naviac zaplatenej sumy preddavkov na daň. Po jej uplynutí už správca dane nemôže vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Podľa navrhovanej úpravy vráti správca dane naviac zaplatené preddavky na daň, len ak nemožno o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň a zamestnávateľ má všetky preddavky na daň uhradené v správnej sume. To znamená, že správca dane nevráti preplatok na preddavku na daň vtedy, ak zamestnávateľ uhradil preddavok na daň v jednom mesiaci vyššou sumou, než je predpis, pričom nemá uhradené preddavky v iných mesiacoch.

bod 108 a 109 - § 42 ods. 2, ods. 3 a ods. 6 §
Za účelom zníženia administratívneho zaťaženia podnikateľov a zlepšenia podnikateľského prostredia sa navrhuje zvýšiť hranicu pre platenie preddavkov a to z 2 500 eur na 5 000 eur. Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je rovná alebo nižšia ako 5 000 eur, nebude mať povinnosť platiť v príslušnom zdaňovacom období preddavky na daň z príjmov. Zároveň sa navrhuje zjednodušenie výpočtu dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a poslednej známej daňovej povinnosti na účely výpočtu preddavkov na daň. Daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa vypočíta zo základu dane zníženého o daňovú stratu vyčísleného za predchádzajúce zdaňovacie obdobie s použitím sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú preddavky platené a z takto vyčíslenej sumy sa odpočítajú iba úľavy vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov.

bod 110 - § 42 ods. 8 §
Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi. Vyrovnanie rozdielu na preddavkoch zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania bez ohľadu na skutočnosť, či ide o novovzniknutého daňovníka alebo iného daňovníka je stanovená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.

bod 115 - § 43 ods. 10 §
Predmetné ustanovenie sa v návrhu zákona vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko už v § 43 ods. 3 písm. b) je uvedené, že v prípade, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond, zrážka dane sa nevykoná.

bod 116 – poznámka pod čiarou k odkazu 136a
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelu zákona o kolektívnom investovaní.

bod 122 – § 43 ods. 22 §
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko uvedená výnimka sa týka príjmov plynúcich zo závislej činnosti.

bod 124 a 137 - § 45 ods. 4 a príloha č. 2 §
V § 45 sa vypúšťa odsek 4 z dôvodu skončenia platnosti smernice Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov a uplynutia prechodného obdobia pre členský štát (Rakúsko) a tretie krajiny (vrátane závislých území Spojeného kráľovstva a Holandska), ktoré uplatňovali zvýšenú sadzbu zrážkovej dane namiesto výmeny informácií o úrokových príjmoch. Vzhľadom na prechod všetkých dotknutých krajín na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch nie sú ustanovenia v zákone potrebné. Automatická výmena informácií o finančných účtoch je upravená v rámci smernice 2014/107/EÚ, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní a ktorá bola implementovaná do zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch v znení neskorších predpisov a Vyhlášky MF SR č. 446/2015 Z. z. v znení Vyhlášky MF SR č. 348/2018 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti preverovania finančných účtov finančnými inštitúciami.

bod 126 - § 47 §
Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa komplikovaný spôsob zaokrúhľovania daňových veličín a súvisiacich prepočtov, mení a zavádza sa jednotný postup so zaokrúhľovaním matematicky na eurocenty (dve desatinné miesta).

bod 127 - § 49a §
Navrhovanou úpravou sa mení registračná a oznamovacia povinnosť a to s účinnosťou od 1.1.2021.

bod 129 – poznámka pod čiarou k odkazu 142a
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

bod 130 – § 50 ods. 4 písm. i) §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelu zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, kde bol pôvodný účel fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy nahradený novonavrhovanými finančnými stimulmi.

bod 131 – § 50 ods. 16 §
Ide o legislatívno-technickú zmenu.

bod 132– poznámka pod čiarou k odkazu 146ac
Ide o legislatívno-technickú úpravu.

bod 134– § 52zz až § 52zzb §
§ 52zz K odseku 4 – Oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie sa uplatní aj na akcie nadobudnuté do 31. decembra 2017, ak sú splnené podmienky minimálnej účasti na spoločnosti, pričom časový test 24 kalendárnych mesiacov začína plynúť počnúc 1. januárom 2018. V prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok sa minimálnej podmienka účasti zisťuje do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017. K odseku 5 – Na daňové výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, sa upravené ustanovenie § 17 ods. 19 v znení účinnom od 1. januára 2020 použije, ak boli zaúčtované do nákladov v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. K odseku 6 - Príjmy (výnosy) za marketingové štúdie a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa sú od 1. januára 2020 súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom bez ohľadu na to, či boli alebo uhradené. U daňovníka, ktorého zdaňovacím …

odseku 10 - Ustanovenie § 17i a § 45 ods. 5 sa po prvýkrát použijú v zdaňovacom §
K odseku 11 – Nova daňovo uznaná rezerva k lesnej pestovnej činnosti v súlade so schváleným projektom lesnej pestovnej činnosti do obdobia prvej prečistky mladého lesného porastu bude daňovým výdavkom najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. decembri 2019. K odseku 12 – V tvorbe rezervy k lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lestného porastu podľa § 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov môže daňovník pokračovať aj po 31. decembri 2019 podľa § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2019. K odseku 13 – U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok sa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. l) a ods. 2 písm. o) v znení účinnom do 31. decembra 2019 uplatnia na výdavky (náklady), ktoré mu vzniknú najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, budú tieto výdavky nedaňovými výdavkami …

odseku 6 - Navrhovanou úpravou sa mení registračná a oznamovacia povinnosť a to

bod 140
Navrhovaná zmena v celom texte zákona vyplýva zo zmeny názvu nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát z dôvodu zapracovania čierneho zoznamu EÚ. Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020 okrem čl. I bodov 1, 9, 40, 49, 50, 55, 56, 62, 64, 71, 73 § 30 ods. 1 písm. a), body 127 a bodu 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021 a čl. I bodu 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2022. Schválené vládou SR dňa 29. mája 2019. Peter Pellegrini, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Ladislav Kamenický, v.r. minister financií Slovenskej republiky

čl. XIV (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

čl. XIV bod 1 (§ 14 ods. 2) §
V nadväznosti na novú úpravu § 68 Obchodného zákonníka a doplnenie nových zdaňovacích období v § 41 zákona o dani z príjmov sa upravuje aj znenie § 14 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Pri zisťovaní základu dane pri týchto zdaňovacích obdobiach sa vychádza z výsledku hospodárenia upraveného podľa § 17 zákona o dani z príjmov na základ dane. Od takto vykázaného základu dane sa už neumožňuje odpočítať daňová strata podľa § 30 zákona o dani z príjmov. Zároveň sa upravuje aj poznámka pod čiarou k odkazu 75.

čl. XIV bod 2 (odkaz 133 v poznámke pod čiarou )
Vykonáva sa úprava poznámky pod čiarou k odkazu 133. Podľa navrhovaného znenia § 75 Obchodného zákonníka spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra. Ukončenie likvidácie je upravené v § 75j ods. 1 Obchodného zákonníka.

čl. XIV bod 3 (§ 41 ods. 8) §
Podľa § 68 ods. 4 písm. c) a ods. 6 navrhovaného znenia Obchodného zákonníka sa spoločnosť, ktorá je zrušená ukončením konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku alebo ukončením konkurzu vymaže z obchodného registra a súd už nebude zisťovať, či sú predpoklady na likvidáciu. Z uvedeného dôvodu sa zo zákona o dani z príjmov vypúšťa § 41 ods. 8, ktorý upravoval zdaňovacie obdobie daňovníka, ktoré nasledovalo po ukončení konkurzu.

čl. XIV bod 4 (§ 41 ods. 8) §
V § 41 ods. 8 sa upravuje koniec zdaňovacieho obdobia, ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka alebo zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku podľa § 20 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa § 68 ods. 4 písm. c) a ods. 6 navrhovanej novely Obchodného zákonníka sa ukončením konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločnosť zrušuje a vymaže sa z obchodného registra. K bodu 5 (§ 41 ods. 13 a 14) V § 41 ods. 13 sa navrhuje posledné zdaňovacie obdobie daňovníka, ak súd rozhodne o zrušení spoločnosti podľa § 309d zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Ak od zverejnenia oznámenia o predpoklade úpadku spoločnosti podľa § 309g zákona č. 161/2015 Z. z. nebol podaný návrh na ustanovenie likvidátora, zložený preddavok, ani nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, súd takúto spoločnosť vymaže podľa § 309h zákona č. 161/2015 Z. z. po uplynutí 6 mesiacov …

čl. XIV bod 6 (§ 49 ods. 13) §
V § 49 ods. 13 sa ustanovuje osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý sa zrušuje zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku resp. pri zrušení spoločnosti podľa § 309d až 309h Civilného mimosporového poriadku alebo pri dodatočnej likvidácii a ktorá je rovnako povinná v lehote na podanie daňového priznania daň aj zaplatiť. Daňové priznanie v tomto prípade podáva konateľ spoločnosti resp. člen štatutárneho orgánu, ktorý bol oprávnený na konanie v mene spoločnosti v rozsahu zapísanom v Obchodnom registri platnom bezprostredne pred výmazom tejto spoločnosti z obchodného registra.

čl. XIV bod 7 (§ 52zz) §

čl. XIV § 52zz ods. 1 §
Podľa § 768s ods. 6 Obchodného zákonníka sa likvidácie začaté do nadobudnutia účinnosti novely Obchodného zákonníka dokončia podľa doterajších predpisov, preto aj ustanovenie o určení zdaňovacieho obdobia podľa § 41 ods. 8 sa naďalej uplatňuje, ak po skončení konkurzu začala likvidácia alebo sa pokračuje v likvidácii najneskôr do 30. júna 2020.

čl. XIV § 52zz ods. 2 §
Zdaňovacie obdobie v prípade dodatočnej likvidácie podľa § 75k Obchodného zákonníka sa uplatní na dodatočnú likvidáciu nariadenú po 30. júni 2020.

čl. XIV § 52zz ods. 3 §
Podľa prechodného ustanovenia § 768s ods. 2 písm. b) sa z obchodného registra vymažú osoby, ktoré vstúpili do likvidácie pred nadobudnutím účinnosti novely Obchodného zákonníka a podľa § 768s ods. 9 sa predpokladá, že sú v úpadku, lebo si nesplnili povinnosť uloženia zoznamu majetku do zbierky listín v lehote podľa § 768s ods. 8. Rovnako podľa § 768s ods. 2 písm. c) sa z obchodného registra vymažú osoby zapísané v obchodnom registri, ktoré si nesplnia v ustanovenej lehote povinnosť premeny slovenskej meny na euro. Posledné zdaňovacie obdobie týchto daňovníkov končí dňom výmazu spoločnosti z obchodného registra, pričom povinnosť podania daňového priznania a zaplatenia dane je ustanovená poslednému konateľovi resp. členovi štatutárneho orgánu zapísaného v obchodnom registri pred výmazom spoločnosti z obchodného registra.

čl. I

čl. I bod 1 §
Navrhuje sa zníženie základu dane zistených príjmov o nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa.

čl. I bod 2 §
Navrhuje sa zaviesť nezdaniteľná časť základu na vyživované dieťa podľa ich počtu za podmienok stanovených v návrhu zákona. Za prvé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom sa navrhuje odpočítať daňovníkovi od základu dane 4 000 eur; za druhé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom sa navrhuje odpočítať daňovníkovi od základu dane 5 000 eur; za tretie vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom sa navrhuje odpočítať daňovníkovi od základu dane 6 000 eur.

čl. I bod 3 až 11 §
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením nezdaniteľnej časti základu dane.

čl. I bod 12
Navrhuje sa postup uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a zamestnaneckej prémie u zamestnávateľa, ako aj spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu na zaplatené úroky.

čl. I bod 13 až 17
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením nezdaniteľnej časti základu dane.

čl. I bod 18
Navrhuje sa zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začína 1. marca 2020.

čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)
Navrhovaným znením sa umožňuje automatické zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných látok prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu o 20 % bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby. Ak sa skutočná spotreba pohonných látok nezhoduje so spotrebou uvádzanou v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo sa tam táto spotreba neuvádza, je možné vychádzať zo spotreby preukázanej dokladom vydaným autorizovanou organizáciou, tak ako doteraz. V prípade nákladných automobilov a pracovných mechanizmov zostáva zachovaná možnosť preukazovať skutočnú spotrebu pohonných látok podľa vlastného vnútorného aktu riadenia. Zároveň aj pri týchto automobiloch a mechanizmoch sa zavádza možnosť uplatnenia nadspotreby výdavkov na pohonné hmoty vo výške 20 % oproti spotrebe uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajov od výrobcu alebo predajcu, ak si daňovník nevyberie možnosť uplatňovať spotrebu pohonných látok podľa spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia.

čl. VI ( zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)
Zrušením 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia sa dotknuté ustanovenia zákona o dani z príjmov stanú nadbytočné, preto je potrebné ich vypustiť.

čl. II (zákon č. 595/2003 Z. z.)
Pre investičné zámery, ktoré boli podporené rozhodnutím o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutím o poskytnutí investičnej pomoci vydaným do 31. decembra 2020, ktoré obsahuje úľavu na dani, ktorú by si prijímateľ investičnej pomoci mohol začať uplatňovať aj po 31. decembri 2019, sa do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani nezapočítava obdobie rokov 2020 až 2022. Napríklad daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o schválení investičnej pomoci v roku 2018, bude môcť začať s uplatnením úľavy na dani najneskôr za zdaňovacie obdobie roku 2024 (2019, 2023, 2024), nakoľko roky 2020 - 2022 sa do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani nezapočítavajú. Pre investičné zámery, ktoré boli podporené rozhodnutím o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutím o poskytnutí investičnej pomoci vydaným do 31. decembra 2020, ktoré obsahuje aj úľavu na dani, ktorú by si prijímateľ investičnej pomoci mohol uplatňovať aj po 31. decembri 2019, sa do lehoty na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30c ods. 4 nezapočítavajú …

čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z.)
Vo väzbe na zmeny v § 152 Zákonníka práce sa navrhuje oslobodiť celý finančný príspevok od dane z príjmu.

čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z.)

čl. XV bod 1 (§ 50 ods. 3 písm. d)) §
Navrhuje sa vypustiť „nadbytočné“ identifikačné údaje budúceho prijímateľa 2% dane vzhľadom na systém referencovania a referenčný register RPO, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že názov/obchodné meno môže kvôli nejednotnej štruktúre v rozličných informačných systémoch pôsobiť popri IČO zmätočne.

čl. XV bod 2 (§ 50 ods. 4 písm. a)) §
V súlade so skutočným stavom v záujme odstránenia interpretačných problémov sa do okruhu oprávnených prijímateľov 2% dane dopĺňa aj organizačná jednotka občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene.

čl. XV bod 3 (§ 50 ods. 6 písm. g)) §
Dotknuté ustanovenie sa rozširuje s cieľom zjednodušenia preukazovania neexistencie záznamu v evidencii neplatičov Soc. poisťovne v súlade s aplikačnou praxou. V danej súvislosti sa samozrejme predpokladá uplatnenie príslušných ustanovení zákona proti byrokracii.

čl. XV bod 4 (§ 50 ods. 6 písm. h)) §
V nadväznosti na úpravu zákona o bankách sa má odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom. Z upraveného znenia § 50 ods. 6 písm. h) je zrejmé, že pre väčšinu prípadov už prijímateľ nebude za účelom osvedčenia splnenia podmienky registrácie v registri určených právnických osôb, že má zriadený účet v banke/pobočke zahraničnej banky, povinný predkladať písomné potvrdenie vystavené bankou, pretože splnenie predmetnej podmienky bude overovať notár automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej na banku v nadväznosti na „prelomenie bankového tajomstva“ avšak v súlade so zásadou minimalizácie ustanoveného vo vyššie upravenej novele zákona o bankách. K takému automatizovanému osvedčeniu predmetnej skutočnosti teda dôjde: Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenia splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti – tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase …

čl. XV bod 5 (§ 50 ods. 8) §
V záujme podporenia konceptu 1x a dosť a referencovania sa navrhuje zintenzívnenie činností správcu dane ako orgánu verenej moci pri poukazovaní príslušného podielu zaplatenej dane konkrétnemu prijímateľovi.

čl. XV bod 6 až 7 (§ 50 ods. 13) §
Príslušné ustanovenia sa dopĺňajú v záujme zefektívnenia činnosti notárov a Notárskej komory pri posudzovaní splnenia podmienky prijímateľa zverejnenia špecifikácie použitia prijatého podielu dane v Obchodnom vestníku.

Čl. I

bod 1 §
Zavádza sa možnosť pre daňovníkov – fyzické osoby poukázať podiel zo zaplatenej dane ďalšiemu prijímateľovi v rovnakej výške – do 2 %.

bod 2 §
Medzi prijímateľov podielu zo zaplatenej dane sa dopĺňa aj právnická osoba odvodzujúca svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, tzn. farnosti, zbory alebo náboženské obce.

bod 3
Medzi predmety činnosti, ktoré musia mať prijímatelia sa vzhľadom na bod 2 dopĺňa aj šírenie náboženskej viery.

bod 4
Novelizuje sa ustanovenie, ktoré definuje, čo musí daňovník vo vyhlásení napísať. Zmena spočíva v tom, že fyzická osoba už môže po novele poukázať podiel zo zaplatenej dane najviac dvom prijímateľom, namiesto len jednému.

bod 5
Navrhujeme, aby farnosti, zbory a náboženské obce boli ako prijímatelia do zoznamu prijímateľov zapísaní automaticky bez nutnosti každoročného notárskeho osvedčovania. Zároveň sú oslobodení od preukazovania splnenia podmienky, že nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov. Čl. II Navrhuje sa účinnosť zákona pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.

čl. II (zákon č. 595/2003 Z. z.)

čl. II bod 1 a 2 §
Účelom celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu je zabezpečiť príjem pre účastníka po dovŕšení dôchodkového veku alebo ak mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Preto sa navrhuje, aby dávky vyplácané v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte boli zdaniteľným príjmom a považovali sa za príjem z kapitálového majetku, rovnako ako sa v súčasnosti za takýto príjem považujú dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré je z hľadiska účelu obdobným produktom (základom dane bude plnenie znížené o zaplatené príspevky).

čl. II bod 3 §
Podľa aktuálne platnej legislatívy sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie pre daňovníka nezdaniteľnou časťou základu dane a je možné odpočítať ich od základu dane najviac do výšky 180 eur za rok. V nadväznosti na odporúčanie komisie sa preto navrhuje, aby nárok na odpočítateľnú položku mali aj sporitelia prostredníctvom celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu. Vzhľadom na to, že daňovník môže mať uzatvorených viacero zmluvných vzťahov, či už u jedného alebo viacerých poskytovateľov (doplnkového dôchodkového sporenia, resp. celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu), navrhuje sa, aby bolo možné príspevky daňovníka preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období odpočítať od základu dane do výšky 180 eur v úhrne. Podmienku, aby daňovník nemal súčasne uzatvorenú účastnícku zmluvu s dávkovým plánom sa navrhuje zachovať aj v prípade sporiteľa so zmluvou o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte.

čl. II bod 4 §
V kontexte doplnenia sporiteľov so zmluvou o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte do § 11 je nevyhnutné doplniť toto ustanovenie tak, aby sa preukázanie nároku na zníženie základu dane vzťahovalo aj na tento nový produkt.

čl. II bod 5 §
V nadväznosti na novelizačný bod 1 a 2 sa navrhuje, aby sa daň z dávok poskytovaných na základe návrhu zákona o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte vyberala zrážkou.

čl. VII
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravami v § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

čl. I
Okruh daňových výdavkov sa rozširuje o výdavky vynaložené na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Dôvodom je snaha motivovať súkromný sektor, aby vytváral podnikové materské školy a jasle z vlastných zdrojov.

čl. II

čl. II bod 1 §
Novela zákona o dani z príjmov ustanovuje, že odvod z preplatku sa zahŕňa do základu dane daňovníka.

čl. II bod 2 §
Ustanovuje sa , že odvod z nadmerných príjmov je daňovým výdavkom.

čl. II (zákon č. 595/2003 Z. z.)
Ak ide o investičné zámery, ktoré boli podporené rozhodnutím o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutím o poskytnutí investičnej pomoci vydaným do 31. decembra 2022, ktoré obsahuje úľavu na dani, ktorú si prijímateľ investičnej pomoci môže uplatňovať aj po 31. decembri 2022, sa do lehoty na začatie uplatňovania úľavy na dani nezapočítavajú zdaňovacie obdobia plynúce v rokoch 2023 až 2024. Obdobné prechodné ustanovenie bolo aplikované aj v minulosti z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19, pričom sa týkalo rokov 2020 až 2022 (§ 52zzl ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.). Rovnako ako v odseku 1, ak ide o investičné zámery, ktoré boli podporené rozhodnutím o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutím o poskytnutí investičnej pomoci vydaným do 31. decembra 2022, ktoré obsahuje aj úľavu na dani, ktorú by si prijímateľ investičnej pomoci mohol uplatňovať aj po 31. decembri 2022, sa do lehoty na uplatnenie úľavy na dani podľa § 30a ods. 4 nezapočítavajú tri bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom v roku 2023 začalo …

Čl. I

bod 1 (§ 6 ods. 2 písm. e) §
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov zo závislej činnosti uvedených v § 5 zákona o dani z príjmov, sú podľa § 6 ods. 2 písm. e) tohto zákona príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dosiahnuť stav, aby sa pri príjmoch z činnosti športového odborníka uplatnila možnosť ako pri príjmoch z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, a teda, aby daňovník mohol uplatniť postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov – zrážkovú daň.

bod 2 [§ 43 ods. 3 nové písm. u)] §
Navrhuje sa obdobný postup, ako pri zrážkovej dani v prípade príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a), ktorý je upravený v aktuálnom § 43 ods. 3 písm. h). Navrhuje sa nové písmeno u), ktoré upravuje situáciu, keď sa z príjmov z činnosti športového odborníka daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o vyššie uvedené príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Takáto právna úprava zníži administratívnu náročnosť a byrokraciu pri vyplácaní odmien športovým odborníkom.

bod 3 (§ 43 ods. 14) §
V § 43 sa navrhuje vložiť do odseku 14 odkaz aj na nové písmeno u) v § 43 ods. 3, a teda navrhuje sa, aby sa rovnaký postup pri zdaňovaní príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) (aktívne príjmy umelcov) a príjmov podľa § 6 ods. 4 (pasívne príjmy umelcov), ktorý je upravený v § 43 ods. 3 písm. h) uplatnil aj pri zdaňovaní príjmov z činnosti športového odborníka podľa § 6 ods. 2 písm. e). To znamená, že sa z týchto príjmov daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojej webovej stránke.

bod 4 (nový § 52zzs) §
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2023. Postup podľa § 6 ods. 2 písm. e), § 43 ods. 3 písm. u) a § 43 ods. 14 v znení účinnom od 1. mája 2023 sa prvýkrát použije pri zdanení výnosov (príjmov) daňovníka plynúcich od 1. januára 2024. Čl. II Stanovuje sa nadobudnutie účinnosti na 1. mája 2023. Nadobudnutie účinnosti zákona v tomto dátume zohľadňuje legisvakačnú lehotu v súlade s § 19 ods. 5 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie 1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Nemec, Karol Kučera, Marek Šefčík a Peter Vons 2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov 3. Predmet návrhu zákona: nie je upravený v …

čl. III
Článok novelizuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). V zmysle doterajšej právnej úpravy bol pojem nebezpečný výrobok definovaný v zákone o ochrane spotrebiteľa. Presunom pojmu nebezpečný výrobok do zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov je potrebné aktualizovať poznámku pod čiarou k odkazu 105a, na účely zákazu uplatňovania daňových výdavkov pri likvidácii zásob nebezpečného tovaru v zmysle § 21 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.

čl. I

čl. I bod 1 §
Upravuje sa vymedzenie základu dane v § 4 ods. 1 písm. a) s ohľadom na novú právu úpravu osobitného základu dane pri predaji virtuálnej meny podľa § 51e ods. 5 a 6.

čl. I bod 2, 4 až 7 §
Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s navrhovaným vložením nového odseku 3 do § 8.

čl. I bod 3 §
Do základu dane, resp. čiastkového základu dane z príjmov z prevodu opcií a z príjmov z prevodu cenných papierov sa navrhuje zahrnúť zdaniteľný príjem znížený o straty z prevodu cenných papierov a z prevodu opcií v danom zdaňovacom období uskutočnené na regulovanom trhu. To v praxi znamená, že zo ziskov z prevodu opcií a cenných papierov bude možné odpočítať straty z prevodu opcií a cenných papierov, ktoré daňovému subjektu vznikli v rovnakom zdaňovacom období.

čl. I bod 8 §
Odstraňuje sa diskriminácia cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu a diskriminácia tuzemských správcovských spoločností. Sporitelia často investujú do portfólií zložených z viacerých cenných papierov, z ktorých niektoré sú a niektoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, pričom nie je medzi nimi žiadny rozdiel, čo sa týka kvality, likvidity alebo transparentnosti. Vydávanie cenných papierov upravujú sektorové zákony a sú pod dohľadom regulátora. V súvislosti s navrhovanou zmenou tak sporitelia nebudú musieť zisťovať, na ktorý cenný papier z ich portfólia sa oslobodenie uplatňuje a na ktorý nie.

čl. I bod 9 §
Navrhuje sa, aby sa príjmy z predaja virtuálnej meny, ako aj z predaja kapitálového majetku plynúce od subjektov kolektívneho investovania, ktoré sa budú zahŕňať do osobitného základu dane podľa § 51e ods. 6 až 8, zdaňovali sadzbou dane vo výške 7 %.

čl. I bod 10 a 11 §
Ustanovuje sa osobitný základ dane, do ktorého sa budú zahŕňať príjmy z predaja virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia, ktorý bude zdaňovaný sadzbou dane vo výške 7 %. Príjmy z predaja virtuálnej meny uskutočneného do jedného roka od jej nadobudnutia sa budú zahŕňať do základu dane, resp. do čiastkového základu dane. Obdobne sa do osobitného základu dane budú zahŕňať aj príjmy z kapitálového majetku plynúce od subjektov kolektívneho investovania podľa zákona o kolektívnom investovaní a budú sa zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %.

čl. I bod 12 §
Navrhuje sa, aby sa zmeny zdaňovania príjmov z predaja virtuálnej meny a cenných papierov uplatnili až v zdaňovacom období od 1. januára 2024.

čl. I
Novela zákona o dani z príjmov

čl. I bod 1 až 3 - § 33a ods. 1, 3, 4 §
Cieľom uvedeného návrhu je zvýšenie podpory zabezpečenia si bývania pre vybraných daňovníkov cez úpravu podmienok uplatnenia si daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie, pričom pôvodne nastavené podmienky sa uplatnia poslednýkrát na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté najneskôr do 31. 12. 2023 nové podmienky navrhované pre uplatnenie daňového bonusu na zaplatené úroky na bývanie obsahujú zvýšenie maximálneho príjmu z 1,3 na 1,6 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca určeného v navrhovanom ustanovení a zvýšenie maximálnej možnej hranice pre uplatnenie tohto daňového bonusu zo 400 eur na 1 200 eur. Tieto navrhované nové podmienky sa prvýkrát uplatnia pri zmluvách o úvere na bývanie uzavreté najskôr po 31. 12. 2023. daňovník si môže uplatniť iba 1 z daňových bonusov zameraných na podporu bývania. V prípade, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník si uplatnil daňový bonus na zaplatené úroky neoprávnene, napr. z dôvodu, že nehnuteľnosť prenajímal, daňový bonus bude musieť vrátiť a správca dane mu uloží pokutu podľa …

čl. I bod 4 - § 52zzy §
Odseky 1 a 2 – Prechodné ustanovenia vymedzujú pôsobnosť § 33a v závislosti od doby, v ktorej bola uzatvorená zmluva o úvere na bývanie. Pri zmluvách uzatvorených do 31. decembra 2023 je možné uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa podmienok ustanovených v § 33a platnom a účinnom do 31. decembra 2023. Pri nových zmluvách uzatvorených od 1. januára 2024 je možné uplatniť daňový bonus na zaplatené úroky podľa podmienok ustanovených v § 33a platnom a účinnom od 1. januára 2024. Odseky 3 až 15 – Ustanovenia sa vzťahujú k daňovému bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky. Cieľom navrhovaných ustanovení je zmierniť inflačný dopad pre úvery na bývanie formou zavedenia nového daňového bonusu odpočítateľného v roku 2023. Navrhovaný daňový bonus sa bude týkať všetkých úverov na bývanie, pri ktorých došlo k zvýšeniu zaplatenej splátky v roku 2023 oproti splátke v roku 2022. Daňovým bonusom je suma vo výške 75 % vypočítaného rozdielu, najviac však 1 800 eur ročne. Podmienkou pre možnosť …

čl. VI (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

čl. VI bod 1 - § 2 písm. w) a § 15 písm. a) druhý bod a písm. b) prvý bod podbod §
Z dôvodu právnej istoty daňovníkov a jednoznačného určenia hranice zdaniteľných príjmov pre uplatnenie 15 % sadzby dane sa zavádza pevná dobre zapamätateľná suma vo výške 60 000 eur. V tejto súvislosti sa vypúšťa aj poznámka pod čiarou k odkazu 2a.

čl. VI bod 2, 5 a 10 - § 5 ods. 7 písm. q), § 9 ods. 1 písm. p) a § 52zzz ods. 2 §
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje vykonať legislatívno-technické zmeny prostredníctvom spresnenia textu a v tejto súvislosti sa ustanovuje prechodné ustanovenie.

čl. VI bod 3 - § 9 ods. 1 písm. i) §
Ide o vykonanie legislatívno-technickej úpravy v nadväznosti na novelizáciu zákona č. 309/2023 Z. z.

čl. VI bod 4 - § 9 ods. 1 písm. k) §
Navrhovanou úpravou sa ponecháva oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu tak, ako je platné do 31. decembra 2023. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa a legislatívne spresňuje v nadväznosti na zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločnosti a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. VI bod 6 a 7 - § 12 ods. 3 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. g) §
Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktorí si môžu uplatniť oslobodenie príjmov z tzv. charitatívnej reklamy. Zároveň dochádza k zvýšeniu hornej hranice oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy, a to z 20 000 eur na 30 000 eur.

čl. VI bod 8 - § 15 písm. a) piaty bod a § 43 ods. 1 písm. a) §
Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa navrhuje zvýšenie sadzby dane pre podiely na zisku vyplácané fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 %.

čl. VI bod 9 - § 46b §
Do zákona o dani z príjmov sa dopĺňa inštitút minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby. Minimálnu daň platí daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane pre daňovníka – právnickú osobu, t. j. tento daňovník platí minimálnu daň aj v prípade vykázania daňovej straty. Ustanovená sadzba minimálnej dane sa znižuje na polovicu, ak ide o daňovníka, ktorý zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím. Podmienkou však je, že priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným poistením je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 425/2023 Z. z. Na základe tejto vyhlášky je spôsob výpočtu uvedeného ukazovateľa ustanovený v štvrťročnom výkaze o práci „Práca 2-04“. Minimálna daň je splatná v rovnakej lehote ako daňová povinnosť, t. j. v lehote na podanie daňového priznania. Súčasne sa ustanovuje možnosť zápočtu zaplatenej minimálnej dane (resp. kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní) v …

čl. VI bod 10 - § 52zzy a § 52zzz §
§ 52zzy - Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2023 Zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) sa uplatní už pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2023. V prípade podielov na likvidačnom zostatku uvedené zvýšenie nastáva, ak vstúpi spoločnosť alebo družstvo do likvidácie najskôr 1. januára 2023, pričom však k výplate týchto podielov na likvidačnom zostatku došlo až po 31. decembri 2023. Obdobne sa postupuje aj pri vyrovnacích podieloch. § 52zzz – Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2024 Odsek 1 – Zmena hranice pre uplatnenie 15 % sadzby dane sa použije prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2024, t. j. v prípade daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok najskôr v zdaňovacom období, ktoré začína v priebehu kalendárneho roka 2024. Odseky 4 až 6 - Minimálna daň pre právnické osoby bude prvýkrát splatná za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024, t. j. …

čl. V (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov upravuje uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka u daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane a vyplatenou sumou dôchodku. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, že na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného dôchodku za zdaňovacie obdobie pripočíta 13. dôchodok poberateľa dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že v súlade s vládnym návrhom …

čl. I

čl. I bod 1 §
Zavádza sa úprava oslobodenia od dane vo vzťahu k príjmu do výšky 500 eur plynúcemu z pracovného pomeru medzi osobami, ktoré sú trénermi zapísanými v registri fyzických osôb v športe, a športovými organizáciami.

čl. I bod 2 §
Z dôvodu zavedenia nového typu daňového zvýhodnenia pre podporu športu sa návrhom vypúšťa zníženie základu dane o sponzorské podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov z dôvodu kolízie, keďže sa jedná o druhovo rovnaké plnenia poskytované daňovníkom.

čl. I bod 3 §
V nadväznosti na novelizačný bod 1 dochádza aj k úprave ustanovenia § 17 ods. 38.

čl. I bod 4 §
Z dôvodu právnej istoty daňovníkov, ako aj správcu dane, sa navrhuje explicitne v § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov ustanoviť, že peňažné a nepeňažné plnenia poskytované športovej organizácii v súlade s navrhovaným § 30ca budú daňovým výdavkom aj v takom prípade, ak nespĺňajú podmienku vecnej súvislosti so zdaniteľným príjmom daňovníka.

čl. I bod 5 §
Do § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov sa navrhuje doplniť medzi výnimky aj zostatková cena vyradeného majetku z dôvodu poskytnutia na podporu športu podľa § 30ca ods. 6 písm. b).

čl. I bod 6 §
Návrhom sa zavádza nový typ daňového zvýhodnenia pre daňovníkov pri realizácii podpory športu, ktorý je bližšie špecifikovaná v odseku 6. Nové daňové zvýhodnenie, tzv. superodpočet, spočíva v odpočte výdavkov na priame platby daňovníka v prospech športovej organizácie a výdavkov na poskytnutie športového náčinia a vybavenia daňovníkom športovej organizácii. Odpočet výdavkov na podporu športu si môže uplatniť právnická osoba a fyzická osoba s príjmami z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti. Medzi základné podmienky, ktoré musí daňovník splniť pri uplatnení odpočtu, okrem iného patrí, že v zdaňovacom období vykáže kladný základ dane po znížení o odpočet daňovej straty, pričom je umožnený prenos neuplatneného odpočtu do nasledujúcich najviac piatich zdaňovacích období, ďalej výdavky, na ktoré sa odpočet uplatňuje, sú zároveň daňovými výdavkami, daňovníkovi nebola na tieto výdavky poskytnutá podpora z verejných financií atď. Zároveň sa navrhuje z dôvodu transparentnosti ustanoviť povinnosť Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky zverejňovať zoznam daňovníkov, ktorí si odpočet podľa § 30ca uplatnia.

čl. I bod 7 §
Vzhľadom na doplnenie nového typu daňového zvýhodnenia § 30ca sa do ustanovenia § 30d ods. 2 dopĺňa, že daňovník, ktorý je právnickou osobou a ktorý je verejnoprospešným podnikom podľa osobitného predpisu, si môže uplatniť úľavu na dani podľa § 30d ods. 1 iba v prípade, ak neuplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30ca.

čl. I bod 8 §
V nadväznosti na novelizačný bod 5 dochádza i k úprave ustanovenia § 30e ods. 7 písm. b) vo vzťahu k odpočtu výdavkov (nákladov) na investície.

čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z.)

čl. III bod 1 - § 5 ods. 3 písm. a) §
Navrhovaná úprava vyplýva z Akčného plánu rozvoja elektromobility v SR a vzťahuje sa k nepeňažnému príjmu zamestnanca, ktorý používa motorové vozidlo zamestnávateľa na služobné aj súkromné účely. V súčasnosti je nepeňažný príjem zamestnanca bez ohľadu na druh paliva stanovený vo výške 1 % vstupnej ceny vozidla postupne znižovanej počas 8 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov. Uvedenou úpravou sa navrhuje pri motorových vozidlách, ktoré majú v osvedčení o evidencii časti II v položke 18.3 Druh paliva/zdroj energie uvedenú skratku BEV alebo PHEV znížiť tento nepeňažný príjem na 0,5 % vstupnej ceny vozidla postupne znižovanej počas 8 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov.

čl. III bod 2 - § 9 ods. 2 písm. ac) §
Za účelom odstránenia nerovnakých podmienok zdaňovania odmien za dosiahnutý výsledok športových reprezentantov so sluchovým postihnutím na deaflympiáde oproti ostatným športovým reprezentantom sa takéto odmeny sluchovo postihnutých športových reprezentantov zaraďujú medzi príjem oslobodený od dane.

čl. III bod 3 - § 15 písm. a) druhý a tretí bod a písm. b) bod 1a. §
Za účelom podpory malých firiem a živnostníkov sa navrhuje zvýšiť hranicu výšky zdaniteľných príjmov pre uplatnenie zníženej sadzby dane zo 60 000 eur na 100 000 eur.

čl. III bod 4 - § 15 písm. a) piaty bod a § 43 ods. 1 písm. a) §
Navrhuje sa zníženie sadzby dane pre podiely na zisku vyplácané fyzickým osobám zo sadzby dane 10 % na 7 %.

čl. III bod 5 - § 15 písm. b) podbod 1a. §
Navrhovanou úpravou sa za účelom podpory malého a stredného podnikania znižuje sadzba dane u právnických osôb z 15 % na 10 % a to u daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahnu 100 000 eur.

čl. III bod 6 a 7 - § 15 písm. b) podbod 1b. a 1c. §
S cieľom konsolidácie verejných financií sa v § 15 písm. b) podbode 1c. zavádza nová sadzba dane pre právnické osoby vo výške 22 %. Uvedená sadzba dane sa bude vzťahovať na právnické osoby, ktoré v príslušnom zdaňovacom období dosiahnu zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 mil. eur. V tejto súvislosti je vykonaná legislatívno-technická úprava v podbode 1b.

čl. III bod 8 a 9 – 19 ods. 2 písm. l) body 3 a 4 §
Ide o jedno z opatrení na podporu elektromobility. Z dôvodu zjednodušenia a právnej istoty pre daňovníkov sa zavádza ďalší zo spôsobov preukázania výdavkov na PHL pri elektromobiloch. Ak sa daňovník rozhodne, pri domácom nabíjaní môže výdavky na spotrebovanú elektrickú energiu ako PHL uplatniť vo výške násobku priemernej mesačnej ceny a spotrebovanej elektrickej energie podľa dokladu k motorovému vozidlu v súvislosti s prejazdenými kilometrami.

čl. III bod 10 až 14 - § 33 ods. 1, 6, 8, 9, 11, § 35 ods. 5 a § 40 ods. 2 §
Navrhovaná úprava zavádza zmeny v daňovom bonuse na dieťa ako: obmedzením možnosti nároku na daňový bonus len pre vyživované deti do 18 rokov veku, obmedzením výšky nároku na daňový bonus na vyživované dieťa v prípade vysokopríjmových skupín rodičov, zvýšením percentuálneho limitu výšky základu dane pre uplatnenie plného nároku na daňový bonus v závislosti od počtu detí, obmedzením možnosti uplatnenia nároku na daňový bonus pre daňovníkov len v prípade, ak 90 % svojich celosvetových zdaniteľných príjmov dosahujú na území SR a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o daňovníka s obmedzenou alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou. Navrhovaná úprava týkajúca sa obmedzenia nároku na daňový bonus pre vysokopríjmových daňovníkov spočíva v zavedení postupného vyklesávania výšky nároku na daňový bonus a to v prípade, ak daňovníkov základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn je vyšší ako 1,5 násobok priemernej mzdy v hospodárstve vyhlásenej Štatistickým úradom SR za …

čl. III bod 15 - § 50aa §
V nadväznosti na zrušenie rodičovského dôchodku sa pri zachovaní použitia podielu zaplatenej dane pre neziskové organizácie podľa § 50 zavádza použitie podielu zaplatenej dane rodičovi alebo rodičom pre každého z nich vo výške 2 %. To znamená, že ak sa rozhodne daňovník poukázať len jednému ním určenému rodičovi, poukáže mu podiel vo výške 2 % a ak sa rozhodne daňovník poukázať obidvom rodičom, každému z nich poukáže sumu vo výške 2 %. Daňovník bude poukazovať podiel zaplatenej dane rodičovi na tlačive vyhlásenia k poukazovaniu podielu zaplatenej dane podľa § 50, ktorého vzor bude upravený aj na poukazovanie podielu zaplatenej dane rodičovi. Podiel zaplatenej dane rodičovi alebo rodičom bude vyplácaný prostredníctvom Sociálnej poisťovne alebo príslušných útvarov sociálneho zabezpečenia. Za účelom vyplatenia podielu zaplatenej dane bude správca dane poskytovať Sociálnej poisťovni a útvarom sociálneho zabezpečenia údaje o rodičovi v rozsahu stanovenom zákonom o dani z príjmov vrátane sumy podielu zaplatenej dane pre rodiča, ktorá sa mu má poukázať. Ak sociálna poisťovňa alebo …

čl. III bod 16 - § 52zzzb §
Odsek 1- Použitie zníženého percenta z 1 % na 0,5 % pri zákonom vymedzených motorových vozidlách pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca, ktorý mu vyplýva z používania motorového vozidla zamestnávateľa na služobné aj súkromné účely sa použije prvýkrát pri výpočte tohto nepeňažného príjmu za mesiac január 2025. Odsek 2 – Uplatnenie oslobodenia na odmeny sluchovo postihnutých športových reprezentantov za dosiahnutý výsledok na deaflympiáde sa uplatní prvýkrát na odmeny, ktoré budú zdaňované podaním daňového priznania k dani z príjmov po 31. decembri 2024. Odsek 3 – Zmena doby odpisovania z dôvodu preradenia majetku do inej odpisovej skupiny sa týka aj elektrobicyklov, elektrokolobežiek, trolejbusov a elektrobusov, ktoré sú zaradené do užívania aj pred 1. 1. 2025. Daňové odpisy uplatnené na tento majetok do 31. 12. 2024 sa spätne neupravujú. Odsek 4 – Zmena hranice výšky zdaniteľných príjmov pre uplatnenie zníženej sadzby dane zo 60 000 eur na 100 000 eur, zníženie sadzby dane pre právnické osoby so zdaniteľnými príjmami do 100 000 eur …

čl. III bod 17 a 19 - Príloha č. 1 odpisové skupiny 0 a 1
Za účelom rozvoja elektromobility na Slovensku dochádza k preradeniu bicyklov a kolobežiek s pomocným elektrickým motorčekom do odpisovej skupiny 0 s dobou odpisovania 2 roky.

čl. III bod 18 a 20 – Príloha č. 1 odpisová skupina 1
V súlade s uznesením vlády SR k udržateľnosti výroby automobilov v SR v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility dochádza k preradeniu trolejbusov a elektrobusov z odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky.

čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)
Článok novelizuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). V platnom znení je pojem nebezpečný výrobok definovaný cez odkaz na zákon č. 281/2023 Z. z. Vzhľadom na jeho navrhované zrušenie a skutočnosť, že čl. I návrhu zákona neobsahuje definíciu nebezpečného výrobku, ale táto je obsiahnutá priamo v nariadení (EÚ) 2023/988, navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 105a) na účely zákazu uplatňovania daňových výdavkov pri likvidácii zásob nebezpečného tovaru v zmysle § 21 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov.

čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

čl. III bod 1 a 2 (§ 9 ods. 2) §
Nakoľko povaha navrhovaného finančného príspevku na úpravu bytu alebo rodinného domu v čl. V, novelizačný bod 11 (nový § 52a) umožňuje pochybnosti, či by bol aj tento príspevok oslobodený od dani z príjmu fyzickej osoby tak, ako ostatné opatrenia v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, navrhuje sa doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z., aby medzi príjmy oslobodené od dane patril aj (novonavrhovaný) finančný príspevok poskytnutý profesionálnemu náhradnému rodičovi na úpravu bytu alebo rodinného domu podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

čl. I

čl. I bod 1, 2, 5, 6, 8 až 27, 29 a 35 až 48 §
Legislatívno-technické zmeny v nadväznosti na zavedenie daňového bonusu na matku.

čl. I bod 3 §
V nadväznosti na zavedenie daňového bonusu na matku sa rozširuje povinnosť daňovníka uviesť v daňovom priznaní, ak ho podáva, meno, priezvisko a rodné číslo dieťaťa, ktoré zakladá matke nárok na daňový bonus na matku (t.j. dieťaťa, ktorého je matkou).

čl. I bod 4
V nadväznosti na zavedenie daňového bonusu na matku sa spresňuje povinnosť preukázania nároku na uplatnenie daňového bonusu na matku.

čl. I bod 7
Zavádza sa nový daňový bonus na matku. Nárok na daňový bonus na matku vzniká matke vyživovaného, nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, do dovŕšenia 15 rokov veku dieťaťa, ktorá dosiahla zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, ktorej základ dane (čiastkový základ dane) je najmenej vo výške jednej polovice základu dane vypočítaného zo sumy minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok. Suma daňového bonusu je 100 eur mesačne. Nárok na daňový bonus na matku vzniká už v mesiaci, kedy sa dieťa narodilo, alebo v ktorom bolo osvojené, alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Suma dane matky sa najskôr zníži o uplatnený daňový bonus podľa § 33, ak sa daňový bonus uplatňuje a následne sa zníži o sumu daňového bonusu na matku. Ak by súčet sumy daňového bonusu podľa § 33 a daňového bonusu na matku podľa § 33b bol vyšší ako výška dane, tento rozdiel si matka …

čl. I bod 28
Nárok na daňový bonus na matku podľa § 33b matka preukáže predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na matku (napr. rodným listom).

čl. I bod 30 až 34
Legislatívno-technické zmeny v nadväznosti na zavedenie daňového bonusu na matku. Ak si matka uplatní daňový bonus na matku v ročnom zúčtovaní, postupuje sa obdobne ako pri jeho uplatnení znížením preddavku na daň, avšak od dane sa odpočíta aj suma daňového bonusu na zaplatené úroky, ak sa uplatňuje. Naďalej platí, že ak by daň bola nižšia ako súčet súm daňového bonusu podľa § 33, daňového bonusu na zaplatené úroky podľa § 33a a daňového bonusu na matku podľa § 33b, tento rozdiel si matka uplatní ako keby išlo o preplatok dane.

čl. I bod 49
Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa spresňuje, že nárok na daňový bonus na matku si môže matka, ktorá spĺňa podmienky podľa § 33b uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac júl 2025.

čl. VII (zákon č. 595/2003 Z. z.)

čl. VII bod 1 až 6, 8 a 11 [§ 11 ods. 2 písm. a) a b), § 11 ods. 3 písm. a) a b) §
V rámci konsolidácie verejných financií sa navrhuje zmena v pôvodných sadzbách dane a zavedenie ďalších pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb a to vo výške 30 % a 35 %. Tieto vyššie sadzby dane sa budú vzťahovať na základ dane prevyšujúci 60 000 eur, resp. 75 000 eur. V tejto súvislosti sa mení a dopĺňa aj ustanovenie § 35 ods. 2 zákona týkajúce sa vyberania a platenia preddavkov na daň zo závislej činnosti, pričom tento spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa prvýkrát použije pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 (§ 52zzzj ods. 4 návrhu zákona). Zároveň sa zvyšuje osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (napr. poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ) a to z 5 % na 10 %. V nadväznosti na zmenu a zavedenie ďalších …

čl. VII bod 7, 9 a 13 [§ 15 písm. b), § 17 ods. 3 písm. q) a § 51eb] §
Návrhom zákona sa zavádza osobitný základ dane, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Ide o poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom, t.j. daňovníkom je banka alebo pobočka zahraničnej banky. Osobitný základ dane bude podliehať zdaneniu pri použití sadzby dane vo výške 54 %. Nakoľko tieto príjmy (výnosy) budú súčasťou osobitného základu dane, prostredníctvom ustanovenia § 17 ods. 3 písm. q) sa vynímajú zo základu dane vyčísleného podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov. Zdanenie príjmov (výnosov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu prostredníctvom osobitného základu dane sa uplatní na poplatky účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025 (§ 52zzzj ods. 2 návrhu zákona).

čl. VII bod 10 [§ 30e ods. 8] §
S cieľom podpory uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na investície sa predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány ako aj nové investičné plány.

čl. VII bod 12 [§ 46b ods. 2] §
V rámci konsolidácie verejných financií sa zavádza nové pásmo minimálnej dane vo výške 11 520 eur pre daňovníka – právnickú osobu, ktorej zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie prevýšia sumu 5 mil. eur.

čl. VII bod 14 [§ 52zzzj a § 52zzzk] §
§ 52zzzj Odsek 1 – Zmena doteraz platných pásiem a zavedenie nových pásiem pre progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb a zmena spôsobu vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie 2026. Pri ročnom zúčtovaní príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 a zdanení prostredníctvom daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ustanovenia zákona platné a účinné do 31. decembra 2025. Odsek 2 – Zdanenie príjmov (výnosov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu prostredníctvom osobitného základu dane sa uplatní na poplatky účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025. Odsek 3 - Zvýšenie osobitnej sadzby dane z príjmov zo závislej činnosti pre vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. z 5 % na 10 % sa použije prvýkrát pri výpočte osobitnej dane zo zdaniteľného príjmu za mesiac január 2026. Odsek 4 – Spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy pri použití sadzieb dane …

čl. III (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

čl. III bod 1 – Poznámky pod čiarou 106, 107 a 120aaaa
Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zmeny Stavebného zákona s účinnosťou od 1. januára 2027.

čl. III bod 2 – § 26 ods. 15 §
Z dôvodu právnej istoty daňovníkov sa vymedzuje, že informačná konštrukcia, ktorá sa podľa Stavebného zákona považuje za drobnú stavbu alebo jednoduchú stavbu sa na účely uplatňovania daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov považuje za drobnú stavbu a zaraďuje sa do odpisovej skupiny 4.

čl. III bod 3 - § 29 ods. 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu Stavebného zákona s účinnosťou od 1. januára 2027. Zároveň dochádza k spresneniu vymedzenia nákladov na stavebné úpravy, ktoré sa považujú za výdavky vynaložené na technické zhodnotenie. Za výdavky na technické zhodnotenie sa nepovažujú výdavky na stavebné úpravy, ktoré majú charakter nákladov na opravu a udržiavanie hmotného majetku v súlade s príslušnými postupmi účtovania.

čl. III bod 4 - § 52zzzn §
K odseku 1 – Z dôvodu právnej istoty sa vymedzuje, že pri budovách a stavbách, pri ktorých sa postupuje podľa Stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. a pri ktorých dochádza k zmene vymedzenia charakteru stavieb od 1. januára 2027, sa bude na účely uplatnenia daňového odpisovania postupovať podľa charakteru stavieb vymedzených Stavebným zákonom od 1. januára 2027. K odseku 2 - Ustanovenie sa vzťahuje na budovy a stavby, pri ktorých dochádza k zmene vymedzenia charakteru od 1. januára 2027 ako aj na informačné konštrukcie, pri ktorých dochádza k jednoznačnému vymedzeniu spôsobu uplatňovania daňových odpisov. Ak dôjde pri takomto majetku napríklad k zmene odpisovej skupiny, zmene doby odpisovania alebo ročnej odpisovej skupiny, táto zmena sa uplatní aj na majetok, ktorý bol zaradený do užívania alebo do obchodného majetku do 31. decembra 2026 a z ktorého boli uplatnené daňové odpisy v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom zmena odpisovej skupiny, zmena doby odpisovania ani zmena ročnej odpisovej sadzby sa v týchto predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach …